• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, otváram druhý rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Brhel, Danko, Drgonec, Jarjabek, Mečiar, Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste nie je nikto z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v rokovaní bodom programu

    návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie informácie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o spoločnosti VERITEĽ, a. s.,

    ktorý sme včera schválili dodatočne do programu 18. schôdze.

    Včera vám bol návrh uznesenia rozdaný jeho predkladateľom pánom poslancom Paškom.

    Prosím teraz pána poslanca, aby stručne uviedol a zdôvodnil návrh uznesenia, ktorý žiada, aby ho Národná rada prijala, a zdôvodnil jeho obsahovú a vecnú stránku.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem sa v úvode poďakovať všetkým tým, ktorí včera podporili môj návrh, ktorý som žiadal zaradiť ako bod programu na dnešnú schôdzu Národnej rady.

    Hneď v úvode vzhľadom na to, že naozaj ide o veľmi delikátnu záležitosť, chcem upozorniť, že informácie, ktoré budem používať, sú skladačkou mozaiky z rôznych zdrojov. Je to aj vzhľadom na utajenie a stupeň konšpirácie v dnešnom vedení rezortu zdravotníctva. Za prípadné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem a rád si ich upresnenie vypočujem od kompetentných.

    Dlhé roky čakali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na riešenie rastúcich problémov, ale aj rastúcich dlhov. Predchádzajúce vlády, a bola to aj posledná vláda Mikuláša Dzurindu, sľubovali riešenia v podobe reforiem a aj dodatočných finančných prostriedkov do zdravotníctva. Ku koncu minulého volebného obdobia pán minister Kováč oznámil, že transformačné kroky v rezorte zdravotníctva sú ukončené, a prisľúbil do konca roka 2002 realizovať formou dodatočných finančných zdrojov, ktoré mali pochádzať z privatizácie štátnych monopolov, dofinancovať rezort. Nikdy sa tak nestalo.

    Na jeseň roku 2002 nastúpil do funkcie pán minister Zajac, ktorý dostal dôveru viesť tento rezort aj preto, lebo dlhodobo pred voľbami všetkých presviedčal o svojej pripravenosti a pripravenosti všetkých reformných krokov vrátane v šuflíku pripravených a dokonale napísaných návrhov zákonov, ktoré zásadným spôsobom zmenia charakter slovenského zdravotníctva a privedú ho zo situácie obrovských deficitov do stavu prosperity v prospech nielen pracovníkov v zdravotníctve, ale aj občanov.

    Dovoľte mi uviesť len ako krátku ukážku, ako hlboko sa pán minister mýlil, odcitovať jeho rozhovor po nástupe, ktorý bol publikovaný v týždenníku Domino Fórum, kde na otázku, v akom stave sú zákony, ktoré bude na toto všetko potrebné prijať, odpovedá: „Dva kľúčové mám hotové, dva sú rozpracované a dva majú podobu legislatívneho zámeru.“ Na otázku, dokedy je schopný uskutočniť celú reformu, tu odpovedal: „Prvá séria zákonov príde do parlamentu tento rok,“ podotýkam, to bol rok 2002, kolegyne, kolegovia, nie 2003, „druhá by mohla prísť do marca budúceho roka, ide totiž aj o novelizáciu s tým súvisiacich právnych noriem.“ A na otázku, kedy by mohlo zdravotníctvo fungovať po novom, v tomto rozhovore uviedol: „Od januára 2004.“ A na otázku, či má pripravené zákony, dodal: „Mám.“ Je, kolegyne, kolegovia, október 2003. Nie je mi známe, že by s výnimkou krátkej novely Liečebného poriadku, návrhu zákona o liekoch, ktorý má skôr aproximačný charakter v problematike klinického skúšania, a tuším novely zákona o narábaní s psychotropnými látkami sme mali v ctenej snemovni akúkoľvek zásadnú legislatívnu normu, ktorá by bola schopná zmeniť charakter slovenského zdravotníctva. A už, odpustí mi aj pán minister, aj všetci kolegovia a kolegyne, nechcem byť cynik, ale titulok tohto rozhovoru z minulého roka zaznie, že: „Ľudia zomierajú kvôli mne.“

    V súvislosti s prípadom, ktorý sa stal v trnavskej nemocnici, a vy veľmi dobre viete, o čom hovorím, ale hlavne aj s niektorými interpretáciami kolegov zo zdravotníckej obce je to pre mňa až také, behajú mi po chrbte zimomriavky, či tento titulok neindikoval alebo neprejudikoval situáciu, ktorá v slovenskom zdravotníctve dnes vládne.

    Ako som spomenul, realita je, že ani na tejto schôdzi nie sú žiadne zákony, dlh ďalej rastie a vidina reálnych zmien je v nedohľadne. Rastie nervozita všetkých v systéme, lebo aj to, čo systém držalo v chode, a to bola určitá miera stability, ale hlavne dôvery vo vymožiteľnosť práva, vo vymožiteľnosť práva v parciálnych vzťahoch, v dodávateľsko-odberateľských, ekonomických vzťahoch a tak ďalej, sa podarilo reformátorom dnes v slovenskom zdravotníctve rozbiť. A systém sa naozaj rozpadá. Naozaj sa rozpadá aj ten relatívny pocit istoty a vymožiteľnosť práva, tak ako som uviedol. No a, samozrejme, prísľub vyrovnaného hospodárenia, tak ako to predkladal pán minister Zajac a zdôrazňoval aj pri prijímaní novely normy 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je úplne v nedohľadne a nerealizovateľný.

    Vízia, o ktorej hovoril pán minister, a to, že všetky zariadenia majú ísť do nového systému, ktorý vznikne zavedením nových mechanizmov, oddlženie je, samozrejme, takisto v nedohľadne. A sme pri podstate problému, o ktorom chcem hovoriť. Na každé oddlženie treba predovšetkým peniaze a tie vláda nechce dať alebo, ako tvrdí, ich nemá. A tak sa vymyslí alternatívny spôsob, ktorý od začiatku, odkedy bol „predstavený“, vyvoláva množstvo otázok a u poskytovateľov obrovské obavy z vymožiteľnosti svojho práva, svojich pohľadávok, svojho majetku. VERITEĽ, akciová spoločnosť, vzniká podľa informácií, ktoré sú dostupné, ako odozva na projekt oddlženia zdravotníctva, ktorý bol predložený vláde už v apríli tohto roku, ale najmä v súvislosti s oddlžením zariadení, a boli to nemocnice I. typu, II. typu, polikliniky, niektoré školy, ktoré prechádzali na či už vyššie územné celky alebo na mestá a obce. Pri stručnej analýze sa zdá, že naozaj ten pôvodný zámer takýto bol, pretože ináč si neviem vysvetliť, že v lete pán minister na workshope v Košiciach, keď vysvetľoval celý postup reforiem a tú víziu, ako bude od 1. januára 2004 systém fungovať v nových podmienkach, zdôrazňoval, že systém môže fungovať od nového roku len za podmienky, že všetky zariadenia, či už transformované zdravotné poisťovne alebo nemocnice zmenené na akciové spoločnosti alebo iné súkromné typy poskytovateľov, musia byť oddlžené. Na otázku, ako a kedy sa tak stane, odpovedal: „Žiaľ, na toto vám neviem odpovedať.“

    Čo je ale zaujímavé, je, že už začiatkom jesene sa rozbieha bez toho, aby bola o tom zdravotnícka obec informovaná, mašinéria, ktorá je dnes interpretovaná ako zásadné riešenie dlhov. A má mať podľa posledných informácií, ktoré zazneli na tlačovej konferencii rezortov financií a zdravotníctva, až štyri etapy, od spomínaných vyšších územných celkov alebo zariadení, ktoré tam prešli, až po oddlženie zariadení, ktoré zostávajú v kompetencii rezortu zdravotníctva. Súčasťou tejto mašinérie je atak a nátlak na zdravotné poisťovne, na veriteľov zdravotníckych zariadení, ktoré prešli na VÚC a mestá, a pridružujú sa tu aj lekárne. Odozvou aj pre neinformovanosť a nejasnosť je rastúci odpor tých, ktorých sa to má týkať. Zdravotné poisťovne odmietajú zmluvy, ktoré v dikcii môžu mať pre ne v budúcnosti likvidačný charakter. Veritelia zariadení odmietajú predávať pohľadávky pod hodnotu istiny a úplne bez príslušenstva a lekárne odmietajú medzičlánok vstupujúci do ich zákonom definovaného vzťahu medzi nimi ako poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami.

    Dovoľte mi, aby som ako príklad postoja odbornej verejnosti odcitoval stanovisko Slovenskej lekárnickej komory, tak ako ho prijala na svojom mimoriadnom sneme, ktoré ale, domnievam sa, je vo svojom obsahu veľmi výstižné a má všeobecný charakter. To stanovisko znie: „Odmietame preto aby legislatívna príprava reformy zdravotníctva prebiehala ako utajený proces bez prístupu odbornej a laickej verejnosti. Dôrazne odmietame, aby do legislatívnej prípravy reformy boli vnášané prvky správania, ktoré sú ospravedlniteľné iba pri riadení vlastnej súkromnej obchodnej spoločnosti. Reforma zdravotníctva je nesporne vecou verejnou, je vecou, ktorá si zaslúži dostatok času na dôsledné pripomienkové konania. Odmietame rôzne legislatívne obštrukcie, skrátené pripomienkové konania a utajovanie legislatívnych návrhov.“ To je toľko z uznesenia kongresu alebo snemu Slovenskej lekárnickej komory.

    Preto, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, dozrel čas, aby sme navzájom sebe alebo tým, ktorí sú kompetentní odpovedať, položili niekoľko zásadných otázok, na ktoré očakávam nielen ja, ale aj odborná verejnosť a všetci tí, ktorých sa to týka, veľmi podrobné a jasné odpovede. Chcel by som sa spýtať, aké sú dôvody a opodstatnenosť vzniku spoločnosti VERITEĽ, akciová spoločnosť, a bol by som rád, keby niekto vysvetlil, na základe akého rozhodnutia alebo v akej logike vstupuje do veľmi jasne zákonom definovaných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej spoločnosti, zdravotnými poisťovňami, dodávateľmi zdravotníckych zariadení takáto spoločnosť.

    Tu chcem ešte upozorniť ešte na jeden fakt. Ak celý model vznikal naozaj v súvislosti s riešením oddlženia nemocníc I., II. typu a zariadení, ktoré prešli na VÚC a mestá a obce, a bolo k tomu potrebné aj upraviť zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách tak, aby bolo možné používať prostriedky Fondu národného majetku aj ministerstva financií na oddlženie týchto zariadení, je nepochopiteľné, že sa objavuje aj model, alebo sa objavujú iné úrovne oddlženia, jednak lekární, kde ten charakter záväzkov pohľadávkového vzťahu je diametrálne odlišný, a, samozrejme je diametrálne odlišný aj v iných typoch zdravotníckych zariadení.

    Chcem sa spýtať zároveň, ak je opodstatnené, aby vznikla a. s. VERITEĽ, aké sú dôvody utajovania informácií, pretože už od prvého uznesenia z apríla tohto roku vláda tento materiál s odvolaním sa na zákon č. 211/2000 Z. z., to je zákon o prístupe k informáciám, a s odvolaním sa na obchodné tajomstvo, všetky skutočnosti o podstate tohto mechanizmu utajuje.

    Chcem sa zároveň opýtať, ak sú finančné zdroje, prečo sa nepostupuje v zmysle platných zákonných noriem, a to je už spomínaná norma č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ale najmä platný zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotných poisťovniach, ktorý veľmi jasne v § 28 a v § 29 definuje možnosť narábania s tzv. návratnou finančnou výpomocou, s ich účelom a akým spôsobom môžu byť použité.

    Chcem sa zároveň spýtať, na základe čoho sa porušujú v tejto krajine zákony, ako je napr. zákon o účtovníctve, Obchodný zákonník. Chcem sa spýtať, ako môže minister tejto krajiny vyzvať prostredníctvom médií na porušovanie zákonnej normy. V danom prípade mám na mysli zákon o účtovníctve. Myslím, že tu máme ekonómov, ktorí potvrdia, že pravidlo prvý dnu – prvý von platí dodnes a že uprednostňovanie veriteľa je ešte stále v našom poriadku trestným činom. Ak v sume veriteľov dnes minister cez médiá vyzve, že „kto, vážení, prvý splní moje podmienky, ten prvý dostane peniaze“, pýtam sa, na základe čoho a akého mandátu sa porušuje zákon.

    Takisto by som chcel sa spýtať, na základe čoho sa porušujú všetky zaužívané štandardy Obchodného zákonníka, na základe čoho majú veritelia, ktorí majú v zmysle zákona štandardizovaný pohľadávkovo-záväzkový vzťah, minimálne potvrdený účtovnými uzávierkami koncom každého roku, minimálne potvrdené a zákonom uznané uznanie dodacieho listu alebo faktúry alebo podpísaného záväzného zmluvného vzťahu, ešte raz prichádzať a dokazovať opodstatnenosť svojej pohľadávky.

    Chcem sa zároveň spýtať, čo je dôvodom na porušovanie zákonov v oblasti personálnych aktov, pokiaľ ide o vedenie a. s. VERITEĽ. Chcem sa spýtať, ako je možné, že dochádza k porušeniu zákona tristodvanástky, ak u viacerých členov výkonných orgánov tejto spoločnosti evidentne k takémuto porušovaniu zákona dochádza. Nechcem hovoriť o menách, pretože naozaj informácie nie sú verejne dostupné, ale chcem zdôrazniť tento moment.

    Rád by som dostal odpovede na tieto otázky a vysvetlenie, ako a prečo a na základe čoho dochádza k porušovaniu týchto zákonov.

    Chcem sa zároveň spýtať, koľko stojí réžia a správa pohľadávok a finančných zdrojov akciovej spoločnosti VERITEĽ, chcem sa spýtať, odkiaľ zobrala na personálne vybavenie, materiálno-technické vybavenie, na počítače, informačný systém, bezpochyby pri správe pohľadávok vo výške dnes okolo 5,45 mld., plánovane vo výške 26,3 mld. korún, určite potrebné. Neverím, že to niekto píše s glotovými rukávmi za stolom niekde v tichosti a temných kútoch ministerstva.

    Chcem sa spýtať, ako je možné, že nemôžeme finančné prostriedky, ak naozaj pochádzajú z verejných zdrojov, použiť štandardným spôsobom a zákonom stanoveným spôsobom, ako som už spomínal, formou návratnej finančnej výpomoci, tak ako to realizoval rezort financií vždy v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z. cez kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy priamo na účty zdravotných poisťovní alebo priamo na účty poskytovateľov, ktoré sú zriadené rezortom zdravotníctva, a tu chcem zdôrazniť, kde nemali ani zdravotné poisťovne nárok na používanie správneho fondu. To znamená, tieto peniaze išli koruna ku korune len na účel, ktorý stanovil zákon, ktoré boli veľmi jasne definované v každej zmluve medzi ministerstvom financií a zdravotnou poisťovňou v zmysle § 28 zákona č. 273/1994 Z. z.

    Chcem sa zároveň spýtať, odkiaľ pochádza 3,45 mld. Sk. To je suma, ktorá vznikla ako inventarizácia záväzkov zariadení prechádzajúcich na vyššie územné celky a mestá a obce. A bolo avizované, že bude prostredníctvom Fondu národného majetku vyplatená zo zdrojov pochádzajúcich z privatizácie. Vzhľadom na to, že mi nie je jasné, odkiaľ tieto zdroje prichádzajú, rád by som počul vysvetlenie aj z Fondu národného majetku, pretože tento dlhodobo hovoril o svojom deficite, o nedostatku zdrojov. Informácia je, že na účtoch je tam dnes 3,45 mld. Sk, ktoré prišli z Fondu národného majetku. Odkiaľ a na základe čoho prišli?

    Chcem sa spýtať, na základe akého zákona, akej zákonnej normy sa vytvára neopodstatnený nátlak na súkromný majetok, pretože štruktúra záväzkov, dámy a páni, v zdravotníctve alebo pohľadávok v zdravotníctve má dnes výrazne súkromný charakter. Len na ilustráciu poviem, v tej sume 3,4 mld., a nech ma opravia kolegovia, ak sa mýlim, je viac ako 2 mld. pohľadávok súkromných vlastníkov. Sú to dodávatelia liekov, dodávatelia zdravotníckej techniky, stavebné práce, investičné celky a tak ďalej a tak ďalej, všetko proste to, čo v subdodávkach ten systém potrebuje.

    Na základe čoho, akej právnej normy sa dnes tamojší pracovníci telefonicky, podotýkam, a opäť to berte s rezervou, a tu mi môžete naozaj vytknúť – jedna pani povedala –, obracajú na poskytovateľov, ktorí dlhé roky financovali deficit v zdravotníctve, a arogantným spôsobom je ponúkaných 80 % z istiny. A už vôbec môžu len snívať o oprávnenom a opodstatnenom príslušenstve, ktoré štandardom všade v civilizovaných krajinách ekonomických vzťahov je, u nás nie je. My už sme to zo zákona vyhodili ako účelový parciálny nástroj oddlženia. Teraz sa ukazuje, kde bola tá vízia tvorcov tohto typu reformy.

    Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že na tieto otázky, ktoré som položil, dúfam, dostanem odpoveď nielen ja, ale všetci, odborná verejnosť, poisťovne, lekárnici, špecialisti, súkromní lekári. Preto chcem váženú a ctenú Národnú radu požiadať o prijatie uznesenia, ktoré predkladám, a to, aby sme požiadali ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky s informáciou pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a predložil písomne všetky informácie súvisiace s akciovou spoločnosťou VERITEĽ a projektom na oddlženie zdravotníctva.

    Na záver, dámy a páni, najmä sa obrátim teraz, ako to tradične býva v týchto apeloch, na priateľov a kolegyne a kolegov z koaličných klubov, chcem požiadať o podporu tohto návrhu. Nepochybujem, že pán minister Zajac vás vo vašich či už profesijných kluboch alebo koaličných poslaneckých kluboch presviedča, že treba tento návrh zmietnuť zo stola, že je to neopodstatnené, že my sme všetci tí zlí lobisti, ktorí chceme zlé zdravotníctvu, že mu hádžeme polená pod nohy a chceme, aby bol v zdravotníctve väčší chaos, a že sledujeme svoje parciálne politické ciele. Chcem vás ubezpečiť, že to tak naozaj nie je. A v logike veci mojej žiadosti ešte raz chcem zdôrazniť, ak som sa ja v dnešnom svojom vystúpení a všetci tí, ktorých vystúpenia predchádzali tomuto môjmu vystúpeniu, mýlili, a všetko to, čo som naznačil, alebo všetko to, na čo som sa pýtal, nie je pravda, nevidím dôvod, aby pán minister na základe takéhoto uznesenia neprišiel a všetky tieto veci veľmi jasne neozrejmil a nevysvetlil. A ak je naozaj pán minister presvedčený, že to tak nie je, nemôže mať problém sem prísť a vystúpiť. Ja vás chcem poprosiť, dajte mu tú šancu a nech je to v záujme občanov a celého slovenského zdravotníctva. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k predloženému návrhu uznesenia.

    Prosím, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi krátko chcela trošilinku navrhnúť a poopraviť uznesenie v tom zmysle, že je potrebné, aby materiál, ktorý dostaneme do Národnej rady, bol v prvom rade prerokovaný vo výbore, pretože tam, myslím si, máme odborníkov, ktorí nám môžu dať odporúčanie a ktorí môžu adresnejšie rokovať o danej téme.

    A ja navrhujem, aby uznesenie, ktoré predložil pán poslanec, bolo poopravené nasledovne: „Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia predložil písomne všetky informácie súvisiace so spoločnosťou VERITEĽ, a. s., a projektom na oddlženie zdravotníctva poslancom Národnej rady, a žiada ministra zdravotníctva, aby následne vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky s informáciou pre poslancov Národnej rady po predchádzajúcom prerokovaní písomných materiálov vo výbore pre zdravotníctvo.“

    Toto som odkonzultovala aj s pani predsedníčkou výboru, ktorá na utorok zvolá výbor pre zdravotníctvo, aby tieto písomné materiály boli prerokované a následne zaradené v budúcom týždni, keď bude pán minister na Slovensku, na rokovanie tieto materiály. Myslím si, že jeho pracovníci môžu pripraviť materiály písomne do pondelka, kým pán minister nepríde, a myslím si, že bude veľmi dobre, ak dostaneme odborné odporúčanie poslancov z výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem len poprosiť o jednu vec naozaj teraz v záujme dobrého prerokúvania tohto návrhu uznesenia. Podľa informácie z Úradu vlády aj z ministerstva pán minister je celý tento týždeň na zahraničnej služobnej ceste. Ja som presvedčený, že vypracovanie takejto správy bez prítomnosti ministra bude veľmi obtiažne. Preto sa pýtam, či by sme nemohli ten termín limitovať tak, aby sme dali ministrovi aspoň dva-tri dni možnosť byť doma a konzultovať a pripravovať tento materiál. Ja, samozrejme, tiež súhlasím, aby predtým, ako budeme v pléne rokovať o predloženej správe, rokoval o materiáli gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, ale ešte raz chcem poprosiť navrhovateľa, či by sme nemohli s tým termínom pracovať tak, aby sme naozaj zabezpečili kvalitnú správu a osobnú angažovanosť sa ministra pri vypracovávaní tohto materiálu.

    Pán poslanec, prosím o vaše stanovisko.

  • Pán predseda, samozrejme, súhlasím. Naozaj ide o vec. A bolo by nezmyselné, aby som trval na niečom, čo by mohlo potlačiť zmysel tejto mojej požiadavky. Jediné, čo by som privítal, je, ten časový horizont nemôže byť postavený na dvoch-troch dňoch, ale bol by som rád, nielen keby sme boli schopní na tejto schôdzi Národnej rady o tejto problematike hovoriť vo výbore, pretože to sme schopní si zrejme zabezpečiť, ale aj aby to uznesenie malo taký charakter, aby aj v pléne Národnej rady sme mohli o tom hovoriť. Tak neviem. Aby sme to ohraničili do konca tejto schôdze, dá sa to?

  • Nie, do konca budúceho týždňa. Ja by som bol rád keby...

  • Dobre. Takže potom upravme to uznesenie, že nie do 5 dní, ale do 30. októbra...

  • No ja to ešte trošku, pán poslanec, preformulujem. Do 30. 10. 2003 materiál prerokujeme na tejto schôdzi Národnej rady. Je súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.

    Končím rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Paškovi.

    Požiadam teraz pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky začal uvádzať postupne 6 návrhov zákonov, pri ktorých ho vláda poverila, aby ich uviedol a odôvodnil na schôdzi Národnej rady, pričom prvý z nich je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách,

    ktorý prerokúvame ako tlač 385.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, na prvé čítanie.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 27. augusta 2003 a prijala k nemu uznesenie č. 809.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnutie plnej kompatibility s právom Európskej únie upravujúcim oblasť poštových služieb a odstránenie formulačných a legislatívnotechnických nepresností súčasnej platnej úpravy. V praxi vyvolávajú tieto úpravy výkladové problémy. Transpozíciou smernice 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES z hľadiska ďalšej liberalizácie trhu poštových služieb spoločenstva, sa predovšetkým znížia hmotnostné a cenové limity vyhradenej oblasti zo súčasných 1 000 g a 350 g na 100 g do konca roku 2005 a následne na 50 g, pričom plná liberalizácia sa podľa smernice predpokladá najskôr v roku 2009. Tieto hmotnostné limity sa nebudú uplatňovať, ak je cena rovnaká alebo vyššia ako trojnásobok poštovej sadzby, do konca roku 2005, a následne 2,5-násobok podľa tarify poskytovateľa univerzálnej služby za zásielku s obsahom korešpondencie prvého hmotnostného stupňa najrýchlejšej kategórie. Takto stanovené limity majú zabezpečiť dostatočné krytie finančného bremena vyplývajúceho z poskytovania univerzálnej služby.

    V súlade so smernicou 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšení kvality služieb boli upresnené niektoré definície ako napr. definícia poštovej služby, poštovej zásielky, univerzálnej poštovej služby a jej rozsah, ako aj ustanovenia o poštovom platobnom styku. V navrhovanom zákone sa upresňujú niektoré kompetencie regulátora, súčasného Poštového úradu. Návrh zákona ďalej upresňuje a dopĺňa niektoré súčasné ustanovenia podľa skúseností získaných z uplatňovania zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

    Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dopad ani na verejné financie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vás žiadam o prijatie predloženej vládnej novely zákona a schválenie jej postúpenia do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Jasovského, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 9. januára ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že táto problematika nepatrí medzi priority Európskej dohody o pridružení.

    Návrh zákona patrí k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002 a medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky v roku 2003. Je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh na rok 2003.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. septembra 2003 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s navrhovaným si vás dovolím poprosiť, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Jasovský. Zároveň mu udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona, hoci ide len o prvé čítanie, povedal niekoľko slov.

    Je mi trošku ľúto, že tu nie je pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože 4 zákony, ktoré sú predkladané, sú, myslím, dostatočným dôvodom na to, aby pán minister bol tu, aj keď chápem, že je na pracovnej ceste. Pamätám si ale časy keď som bol ja minister a nemohol som si dovoliť služobnú cestu v čase, keď som predkladal návrhy zákonov do parlamentu, musel som zmeniť svoj pracovný program.

    Myslím si, že hovoriť o pošte a o dôvodoch a možnostiach, ako pošta funguje, by bolo zložité. Mám pripravené veľké vystúpenie, ktorým budem zrejme hovoriť v druhom čítaní. Skúsim povedať len niekoľko slov k oblastiam, ktoré dôverne poznám a pri ktorých si myslím, že by pošta mohla pôsobiť trošku iným spôsobom.

    Slovenská pošta v posledných obdobiach vkladá značné množstvo prostriedkov do rozvoja. Súvisí to možno aj s tým, že aj profesijne je vedenie Slovenskej pošty súčasné orientované určitým smerom, a preto aj Slovenská pošta vypracovala mnohé projekty, ktoré sa dotýkajú oblasti informatizácie, informatiky, čo by bolo správne v súlade s rozvojom tejto spoločnosti.

    Chcem povedať ale niekoľko slov k projektom veľmi stručne, do ktorých pošta vkladá nemalé prostriedky, ale kde, bohužiaľ, Slovenskej pošte sa prostriedky vložené do týchto projektov nevracajú tým tempom, ako by Slovenská pošta očakávala.

    Mohol by som hovoriť o Projekte rozvoja kuriérskych a expresných podnikov, kde treba konštatovať, že Slovenská pošta po troch rokoch nábehu dosiahla hospodársky výsledok mínus 34 mil. Sk, to znamená, že tento projekt bol pripravený úspešne, pretože spôsobuje, čím viac sa Slovenská pošta v tomto projekte snaží, tým väčšiu stratu jej produkuje.

    Mohol by som hovoriť o automatizácii poštových operácií, ale zrejme by som tiež musel konštatovať, že Slovenská pošta dnes nepokračuje v tomto projekte. A tak ako sme zanechali 200 plne automatizovaných pôšt, nie je dnes automatizovaná ani 201. pošta.

    Mohol by som hovoriť o ekonomickom informačnom systéme SAP R/3, ktorý Slovenská pošta začala zavádzať. Ale musím povedať, že aj keď pilotný projekt považujem za úspech, že náklady s týmto projektom súvisiace sú mimoriadne vysoké.

    Mohol by som hovoriť o Manažérskom informačnom systéme, kde celkové náklady, škoda, že tu nie je pán minister, aby to počul, predstavovali 233 mil. Sk. Je to investícia, ktorá je mimoriadne zle umiestnená a ktorá pre Slovenskú poštu nepriniesla žiadny úžitok.

    Mohol by som hovoriť o elektronickej pošte, čo je ďalší z rozvojových projektov Slovenskej pošty, ale treba znovu konštatovať, že tento projekt si vyžiada neúmerne vysoké investičné náklady, ktoré pôjdu na úkor klasických poštových činností.

    Chcem konštatovať, že do rozvojových projektov Slovenská pošta vkladá enormné množstvo prostriedkov, ale že prevádzka Slovenskej pošty dnes pracuje v oveľa horších podmienkach ako v časoch, keď som z nej odchádzal. Mnohé pošty naďalej nemajú WC, zateká voda do pôšt. Myslím si, že tým, že sa pošta snaží modernizovať, je to síce správne, len, bohužiaľ, návratnosť týchto prostriedkov nie je.

    Ja sa pokúsim vystúpiť s oveľa väčším teda mojím priestorom v druhom čítaní, a preto dnes môžem len konštatovať, že zákon o poštových službách, resp. jeho novelizácia napriek tomu, že je v určitom kontravzťahu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenskej pošty, je potrebný, je ho potrebné schváliť, je ho potrebné posunúť do druhého čítania, ale zrejme bude potrebné, aby ešte najmä výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyladil vzťahy, ktoré škrípu a kde niektoré ustanovenia tohto zákona sú len subjektívnym názorom vedúcich predstaviteľov organizácie, ktorej sa tento zákon dotýka. Nemyslím si, že je to správne. Zákon by sme mali pripraviť tak, aby mal logiku a aby neumožňoval pokračovať v monopole Slovenskej pošty, aj keď určité výsadné postavenie táto musí mať, ale myslím si, názory, ktoré dnes proklamuje Slovenská pošta, že z 1 600 funkčných pôšt chce 600 zrušiť, nie sú názormi správnymi a nie sú v intenciách fungovania budúcnosti Slovenskej pošty. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jasovský bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o návrhu zákona o poštových službách.

    Prosím pána ministra hospodárstva, aby uviedol ako druhý v poradí

    vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách,

    ktorý prerokúvame ako tlač 394.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

    Predložený vládny návrh zákona zrušuje a nahrádza súčasný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Vláda pristúpila k príprave novej legislatívnej úpravy v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a Rada prijali pre oblasť elektronických komunikácií nový legislatívny regulačný rámec. Z pohľadu tohto nového regulačného rámca je súčasný zákon o telekomunikáciách nedostatočný a nevyhovujúci. Zosúladenie európskej legislatívy a legislatívy Slovenskej republiky si preto nevyhnutne vyžiadalo vytvorenie novej legislatívnej úpravy v podobe návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Návrh sa zároveň zameriava aj na odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy zistených v súvislosti s doterajšími poznatkami a praxou telekomunikačných subjektov.

    Najvýraznejšie zmeny sa v porovnaní s existujúcim zákonom o telekomunikáciách uskutočnili najmä v oblasti regulácie elektronických komunikácií, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívneho rozvoja hospodárskej súťaže, a tým aj výhodnejších cien pre užívateľa, kvality, lepšieho výberu služieb, a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie. K tomuto cieľu následne smeruje aj posilnenie postavenia Telekomunikačného úradu SR a jeho právomocí.

    Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 10. septembra 2003 uznesením č. 841/2003 s pripomienkami, ktoré boli následne do návrhu zapracované.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v rámcovej smernici a štyroch špecifických smerniciach Európskeho parlamentu a Rady.

    Navrhovaný zákon patrí medzi prioritné úlohy vlády a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    K samotnému zákonu veľmi stručne, že elektronické komunikačné siete a služby sú kľúčovým faktorom na siete do informačnej spoločnosti. Je to nový pojem, ktorý nahrádza doteraz používaný pojem telekomunikácie, nový pojem čo do obsahu súboru komunikačných sietí. Navrhovaný vládny zákon komplexne odstraňuje nedostatky a právne vzťahy súčasnej telekomunikačnej legislatívy, regulácie súťaže jednoznačným určením relevantných trhov, zjednodušuje vstup podnikov na trh elektronických komunikácií. Navrhovaný zákon o. i. upravuje a posilňuje pôsobnosť Telekomunikačného úradu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi, za uvedenie návrhu zákona.

    Chcem oznámiť, že do rozpravy sa k návrhu zákona prihlásil pán poslanec Jasovský, ktorému zároveň udeľujem slovo.

    Ešte predtým, ako vystúpi, chcem na balkóne Národnej rady privítať žiakov V. základnej školy zo Zvolena.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte aj mne ako človeku, ktorý žije vo Zvolenskej Slatine, pozdraviť svojich susedov.

    Budem hovoriť k zákonu o elektronických komunikáciách pretože som vždy vystupoval k zákonom, ktoré sa dotýkajú telekomunikácií. Ja chápem, že pán minister Rusko má asi málo času, ale zase sa mi na druhej strane patrí ako slušnému človeku vrátiť to ministrovi dopravy, ktorý úspešne riadil jeho rezort v čase, keď tento post nebol obsadený. Takže myslím, že si určite z radosťou vypočuje moje názory a návrhy k tomuto zákonu.

    Dámy a páni, vstup Slovenska do Európskej únie a jeho existencia predpokladá plnenie mnohých podmienok Európskej únie, ktoré podľa názoru predstaviteľov Európskej únie a Európskej komisie vedú k prosperite Európy vrátane Slovenska. V oblasti telekomunikácií boli preto prijaté mnohé smernice, predpisy a nariadenia, ktoré vytvárajú regulačné rámce, podľa ktorých sa majú rozvíjať telekomunikačné služby a siete v záujme väčšej kvality, prístupných cien a spokojnosti zákazníkov vo všetkých ohľadoch.

    Vzhľadom na konvergenciu informačných a telekomunikačných technológií vznikol v poslednom období nový termín, a to „elektronické komunikácie“. Vývoj v oblasti týchto technológií napreduje obrovským tempom a prakticky denne vznikajú nové typy služieb, ktoré uľahčujú užívateľom lepšiu orientáciu v hektickom spôsobe života. Úroveň ekonomiky jednotlivých krajín sa stala priamo úmernou úrovni elektronických služieb, bez ktorých je rozvoj prakticky nemožný. Alfou a omegou sa stal rozvoj efektívnej súťaže, ktorá, ako sa ukázalo, je jedinou cestou k naplneniu vysokých cieľov Európskej únie.

    Situácia na Slovensku ale v tejto oblasti nie je uspokojivá. Prevzatie regulačného rámca v roku 1998 bolo iba v deklaratívnej podobe, pretože dnes platný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, ktorý mal tento rámec implementovať do praxe, sa ukázal ako nedokonalý a, dá sa povedať, v mnohých ohľadoch, a nebojím sa to povedať, zlý.

    Snahu spracovateľov degradovali rôzne vplyvy ekonomicky silných skupín, možno skupiniek a štátny záujem o čo najdlhšie zachovanie monopolných podmienok pre Slovenské telekomunikácie, čo sa odzrkadlilo aj v privatizačnej zmluve, ktorá pre investora Deutsche Telekom vytvorila teplú perinu na dlhé obdobie. Je otázkou, prečo bol takýto úspešný vzťah investora Deutsche Telekom a vládnej garnitúry. Praktiky, ktoré uplatňuje Deutsche Telekom, nemám právo spomenúť, aj keď sa teším, že stojím teraz na tomto mieste, kde mám naozaj stupeň imunity asi dosť vysoký, ale chcem len poznamenať, že aj vysoká pokuta, ktorú dostal Deutsche Telekom v poslednom období, a je to 12,8 mil. eur, ktoré mu udelila Európska únia za zneužívanie dominantného postavenia, asi nebola daná náhodne. Na Slovensku, bohužiaľ, túto pokutu nemá kto uložiť, pretože síce pod tlakom verejnosti nových investorov v alternatívnych operátoroch, ako aj u predstaviteľov Európskej únie a Komisie bola v minulom období vyvíjaná aktivita smerujúca k náprave formou predloženia návrhov noviel telekomunikačného zákona, ktoré by možno zlepšili situáciu a vytvorili podmienky pre vznik konkurenčného prostredia v oblasti telekomunikácií, ale, musím konštatovať, táto snaha vždy stroskotala na prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý podľahol tlaku odporcov týchto noviel a formou nepodložených a niekedy, prepáčte mi, až trápnych a naivných pripomienok vrátil tieto novely do Národnej rady, čím spôsobil, že neboli schválené.

    Tento stav vyhovuje dominantnému operátorovi, o ktorom som už hovoril, ale hlavne Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, ktorý za nedokonalosť zákona skrýva svoju neschopnosť regulovať trh telekomunikačných služieb. A tým zamedzuje právo na tvorbu konkurenčného prostredia. A to právo je, prosím, ústavným právom. Telekomunikačný úrad vytvára veľkolepé podmienky Slovenským telekomunikáciám na likvidáciu konkurencie už v zárodku jej vzniku.

    Dnes máme v rukách návrh zákona o elektronických komunikáciách, dámy a páni. Prijatie tohto zákona, ktorý vychádza z regulačného rámca Európskej únie z roku 2000, môže uvedenú situáciu podstatne zlepšiť. A keďže som vystupoval ku všetkým novelám a zákonom, ktoré tu boli, hovorím aj dnes k tejto ďalšej novele, aj keď to už nie je zákon o telekomunikáciách, ale zákon o elektronických komunikáciách. Ale musím povedať, že ani tento návrh zákona, samozrejme, dokonalý nie. Je otázkou, či si to niekto všimne a vráti tento návrh zákona znovu do parlamentu s akýmisi pripomienkami, že napr. nie sú dostatočne vysoké písmená, ktorými je zákon písaný. Je poplatný ale tento zákon, jeho návrh rýchlosti jeho spracovania, ktorá vychádzala zo situácie a z tlaku, ktorý v tejto snemovni vznikol v súvislosti s neschválením novely dnešného zákona a zo snahy spracovateľa dodržať termín účinnosti stoj čo stoj, aby neprišlo k ďalšej blamáži, dámy a páni, vo vzťahu k Európskej únii. Priestor na verejnú diskusiu k tomuto návrhu zákona bol poskytnutý iba deklaratívne, a nie v skutočnosti. Pripomienky vnútrorezortných, mimorezortných, ale aj rôznych profesijných združení neboli konzultované v dostatočnej miere napriek snahe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a preto tieto pripomienky ani zapracované v návrhu zákona neboli, resp. boli, ale len v obmedzenej miere.

    Napriek tejto skutočnosti, dámy a páni, som slušný a dobrý. Tento návrh zákona vytvára predpoklady na zmenu k lepšiemu a jeho prijatie je potrebné. Hovorím to už možno neviem koľký raz v súvislosti so zákonmi týkajúcimi sa telekomunikácií. Taktiež je potrebné, aby sa ale čas do definitívneho prijatia tohto zákona využil na spracovanie kvalitných pozmeňujúcich návrhov, ktoré by návrh zákona vylepšili.

    V prvom rade, dámy a páni, je potrebné vyriešiť postavenie Telekomunikačného úradu, vytvoriť mu naozaj podmienky pre jeho činnosť. Síce po nich volá, ale na druhej strane súčasný stav Telekomunikačnému úradu vyhovuje. V zmysle návrhu zákona totiž zostáva Telekomunikačný úrad úradom štátnej správy a znovu bude financovaný z rozpočtu kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, pričom rozpočet na rok 2004 je nižší, ako bol rozpočet pre rok 2003. A to znamená, že v zmysle nového návrhu zákona bude mať síce viacej kompetencií, viacej právomocí, a teda povinností, ale menšie zdroje pre túto činnosť. Tento úrad je potrebné obsadiť kvalitným nezávislým personálom. Ale ten je potrebné, dámy, páni, aj zaplatiť, nie tak, aby sme mali také výhrady, ako máme v hospodárskom výbore k jeho činnosti. Dnešný stav je naozaj neuspokojivý, pretože rozhodnutia tohto úradu sú neodborné, nekompetentné, prakticky chybné, dámy a páni, čím sa vytvárajú podmienky pre rôzne kauzy, ktoré zbytočne zamestnávajú personál. A ten potom nemá čas na inú prácu. Schválený návrh zákona v predkladanej podobe pritom túto situáciu nezlepší.

    Ďalším sporným bodom predkladaného zákona je povinnosť zabezpečenia zákonného odpočúvania, odpočúvania, dámy a páni, na vlastné náklady operátorov, tak ako je to praxou aj dnes. Tento stav mal opodstatnenie v čase, keď sme mali iba jedného prevádzkovateľa Slovenské telekomunikácie. A tie boli štátnym podnikom, ale to už dnes tak nie je. Dnes sú operátori v súkromných rukách, a preto direktívne siahať na ich majetok je protiústavné. Novela tohto zákona ale nerieši tento problém. Súkromní vlastníci predsa nemôžu znášať náklady na činnosť štátnych orgánov napriek tomu, že situácia v štátnom rozpočte je taká, aká je. A je napätá a bude z roka na rok ešte napätejšia, ak bude dochádzať k ďalšiemu odpredaju strategických podnikov, kde som vďačný pánu ministrovi za jeho vyjadrenia, že to tak rýchle nebude. Asi pochopil, že príjmová časť štátneho rozpočtu bude naďalej napätejšia a napätejšia. A súvisí to aj s predajom 51 % Slovenských telekomunikácii.

    Šíria sa ale informácie, dámy a páni, aby aj účinnosť tohto zákona z 1. 1. 2004 bola posunutá k 1. 5. 2004, čo by, samozrejme, znovu vyhovovalo Slovenským telekomunikáciám, a teda aj pre Deutsche Telekom. Takéto snahy sú neprípustné, stratili sme veľa času neschválením noviel dodnes platného zákona a noví operátori a investori, ktorí sú pripravení vstúpiť na trh, sa dostávajú do neriešiteľnej situácie a posun termínu účinnosti by bol pre nich definitívne likvidačný.

    Prosím teda, skutočne prosím, urobme všetko pre to, aby zákon o elektronických komunikáciách bol najlepší, aby naozaj vytvoril už priestor na rozvoj elektronických komunikačných služieb, to znamená, skúsme sa povenovať tým dvom bodom, o ktorých som hovoril, ide o Telekomunikačný úrad a odpočúvanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nakoľko pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Baška ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som veľmi rád, že tento zákon o elektronických komunikáciách prichádza teraz na jeseň do parlamentu. Chcem teda povedať, že pán minister Prokopovič dodržal slovo a tento zákon ako vládny do parlamentu predložil.

    Ja by som sa len v krátkosti vyjadril k niektorým zmenám, ktoré by bolo potrebné v tomto zákone o elektronických komunikáciách zmeniť v druhom čítaní, či už cez výbory alebo poslanecké pozmeňujúce návrhy. Okolo 90 % týchto pozmeňujúcich návrhov je chyba prekladu alebo nie je v súlade s právnymi normami, ktoré platia v súčasnom právnom systéme Slovenskej republiky a na ktoré sa tento zákon o elektronických komunikáciách odvoláva.

    V prvom rade sa bude musieť prijať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o zrušení obmedzenia použitia predvoľby a voľby operátora pre firmy, čiže pre corporate zákazníkov. Súčasné znenie zákona o elektronických komunikáciách hovorí len o residential zákazníkoch.

    Čo sa týka verejnej telefónnej služby, tam je zaujímavé, že už od 0,2 % market share týchto poskytovateľov verejnej telefónnej služby bude musieť platiť na účet univerzálnej služby. Toto percento je veľmi nízke. Malo by byť vyššie, pretože na druhej strane Slovenské telekomunikácie ako dominantný operátor neposkytuje alebo nechce robiť revenue sharing s ostatnými alternatívnymi operátormi.

    Čo sa týka pokút, pokuty tu boli spomínané už aj v novele telekomunikačného zákona č. 195/2000 Z. z. Tieto pokuty Európska komisia alebo Európska únia odporúča, aby boli vyjadrené v percentách, nie v absolútnych čiastkach, tak, aby pôsobili nielen na dominantného operátora, ale aj na alternatívnych poskytovateľov týchto telekomunikačných služieb.

    Čo sa týka prechodných ustanovení, tie licencie vydané k 31. 12. 2003 by sa mali nejakým spôsobom do 9 mesiacov zmeniť alebo upraviť podľa tohto zákona. Po deviatich mesiacoch to už nebude možné, čiže by sa to muselo zmeniť len zmenou zákona. Čiže v týchto prechodných ustanoveniach bude musieť nastať tiež nejaká zmena.

    Zaujímavým spôsobom sú riešené v tomto zákone o elektronických komunikáciách poplatky za udeľovanie frekvencií či už rozhlasu alebo televízii. Predsa tie poplatky už vyberá Rada pre vysielanie a retransmisiu a za tú istú službu by mali platiť žiadatelia o frekvencie, či už na televíziu alebo rozhlas, dvakrát Telekomunikačnému úradu a aj Rade pre vysielanie a retransmisiu. Na základe tohto v roku 2000 vznikol po zákone o telekomunikáciách č. 195/2000 Z. z. aj zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, kde boli spory medzi Radou pre vysielanie a retransmisiu a Telekomunikačným úradom, kto má tieto poplatky vyberať.

    Ja chcem tiež požiadať všetkých poslancov Národnej rady, aby ste podporili tento zákon a aby prešiel do druhého čítania a aby bol schválený. Ja pevne dúfam, že prezident už nenájde naozaj, ako spomínal aj môj predrečník poslanec Jasovský, nejaké banality na tomto zákone a nevráti ho už teda tretíkrát naspäť do parlamentu a že zákon bude platiť od 1. januára 2004 s výnimkou tých ustanovení, ktoré sú navrhnuté v tomto zákone o elektronických komunikáciách, ktoré majú platiť až 1. mája 2004 čiže dňom vstupu do Európskej únie. Liberalizácia mešká na Slovensku už 1 rok, tak dúfam, že nebude meškať ďalších 5 mesiacov. Čiže vás žiadam všetkých, aby ste podporili tento zákon a posunuli ho do druhého čítania, kde by mali byť nejakým spôsobom tieto pripomienky zapracované. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ja len na margo tých telekomunikačných poplatkov, pán poslanec. Ja to síce predkladám za pána ministra Prokopoviča, ale vo vzťahu k tomu zákonu jedno viem určite, že žiadne poplatky nikto nevyberá od vysielateľov v rámci licencií, teda od vysielateľov ani na základe vysielania zo zákona, ani na základe dodanej, resp. obdržanej licencie. Takže niežeby som považoval to ustanovenie za správne. Oni platia. A platia telekomunikáciám, ale jednorazové poplatky sa neplatia. V konečnom dôsledku je tam nejaký predpoklad pri predlžovaní licencií, ale nie je to ešte uzákonené. Takže to len na margo toho, aby sme nehovorili niečo, čo celkom nesúvisí, resp. nie je pravda. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Už i z rozpravy, ktorá v prvom čítaní vyplynula, vidíme, že ide o zákon, ktorý nie je vôbec jednoduchý, ktorý je úplne nový a rieši to, čo doteraz nebolo riešené.

    Ja na margo pripomienok ohľadom možnosti vyjadrenia k zákonu chcem upozorniť aj ctenú snemovňu na jednu vec. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vytvoril všetky podmienky na to, aby všetci dotknutí, ktorých sa tento nový zákon dotýka, mali možnosť veľmi kvalifikovane na odbornej, nie politickej úrovni sa k nemu vyjadriť. Všetky pripomienky sú zozbierané a komisia vytvorená pri hospodárskom výbore v tomto smere pracuje. Stretla sa jedenkrát a stretne sa toľkokrát, aby pri druhom čítaní boli jednotlivé pripomienky či už alternatívnych operátorov, telekomunikácií, vysielateľov terestriálneho vysielania tak vybrúsené a obrúsené, že by tu mohla prebiehať v rozprave diskusia na vylepšenie predloženého vládneho návrhu kvalifikovaná. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako materiál 402, rozhodnutie predsedu máte pod č. 402a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby z poverenia vlády návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Predložený návrh zákona patrí k tohtoročným prioritným úlohám vlády a jeho cieľom je dosiahnuť úplnú kompatibilitu s právom Európskej únie upravujúcim oblasť námornej plavby. V návrhu zákona sú okrem práva Európskej únie zapracované aj zmeny a doplnky medzinárodných dohovorov o námornej plavbe týkajúce sa najmä bezpečnosti námornej plavby a zabránenia znečisťovaniu morí z lodí, na ktoré v ostatnom čase kladie veľký dôraz nielen Európska únia, ale aj Medzinárodná námorná organizácia.

    Návrh zákona vychádza z potreby transpozície právnych predpisov Európskej únie, ako aj z praktických poznatkov z uplatňovania zákona v námornej plavbe v súvislosti s rozšírením ekonomického priestoru po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Navrhované úpravy uľahčia uplatnenie sa našich kvalifikovaných odborníkov na námorných lodiach cudzích spoločností a tie zasa budú môcť intenzívnejšie využívať možnosti zápisu svojich námorných lodí do námorného registra Slovenskej republiky, čo rozšíri možnosti podnikania v námornej doprave.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona dňa 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a schválila ho uznesením č. 861.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 195 zo 7. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nepredpokladá dopad na zamestnanosť, nebude mať ani žiadne dôsledky na životné prostredie, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

    Z hľadiska Národného programu na prijatie acquis communautaire 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva a patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup a Bielej knihy. Problematika je obsiahnutá v skríningovej kapitole č. 9.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády a je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívneho úloh vlády na rok 2003.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil písomne jediný pán poslanec, pán poslanec Jasovský za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, z času na čas sa aj v Národnej rade objavia kuriozity. Jednou z kuriozít bol čas a obdobie, keď sme tu prerokúvali možnosť využitia nášho námorného dna, ktoré leží kdesi tuším v Tichom oceáne. Patrí medzi kuriozity, keď počúvam o úspechoch v transformovaní školstva a zdravotníctva a jednou z kuriozít je aj tento návrh zákona o námornej plavbe.

    Po vecnej stránke sa tejto novele zákona nedá nič vytknúť. Legislatívnu stránku posúdili odborníci a to znamená, mám dôvod predpokladať, že je v poriadku. Nedostatky novely tohto zákona z roku 2000 boli odstránené a zákon môže účinne pôsobiť po vstupe do Európskej únie po máji 2004.

    Problém, dámy a páni je len v tom, že napriek tomu, že máme Námorný úrad, odbor námornej dopravy pri Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, nemáme od prvého polroka 2002 ani jednu námornú loď a ani prevádzkovateľa námornej dopravy. V lodnom registri je zaregistrovaných asi 8 lodí zahraničných rejdárov. Ale aj Líbya má zaregistrované obrovské množstvo lodí a nemá s nimi nič spoločné.

    Pán minister aj pán spravodajca hovorili o tom, že tento návrh zákona nemá vzťah k štátnemu rozpočtu, takže skúsim povedať aspoň niekoľko čísel. Posledné tri námorné lode, ktoré sme mali, Žilina, Otava, Banská Bystrica, boli predané za niečo vyše 100 mil. korún krátko pred privatizáciou Slovenskej plavby a prístavov vo februári 2002, ktorá prebehla presne koncom marca 2002. Dámy a páni, autorizovaná poisťovacia spoločnosť z Londýna v roku 1998 ocenila trhovú hodnotu Otavy a Žiliny, teda len dvoch lodí, na 9,2 mil. USD. Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky 30. októbra 2001 dal predbežný súhlas na odpredaj námornej lode Žilina za 114,9 mil. Sk, čo je 2,76 USD, a Otavy za 86,5 mil. Sk, čo je 2,08 USD. Ak sčítam tieto dve čísla, vyjde mi to čosi okolo 5 mil. dolárov. A teda sa pýtam, kde je potom 4,2 mil. dolárov, ktoré sme mohli získať ešte z tohto predaja. Ja viem, dámy a páni, 4,2 mil. dolárov je strašne málo, lebo ak som si pozrel taký ružový papier, ktorý sme dostali z Parlamentného inštitútu, zahraničná zadlženosť voči máju vzrástla o 700 mil. USD napriek tomu, že vláda sa hrdila, aké zdroje získala z predaja strategických podnikov. Je strašne málo 4,2 mil. dolárov. Ale porovnajme to so situáciou, ktorá je v školstve a v zdravotníctve, ako by sa tieto peniaze kdesi zišli.

    To znamená, v Slovenskej plavbe a prístavoch vo vlastníctve štátu predali svoje lode pod cenu. Týmto aktom bol, vážené panie poslankyne a poslanci, osud slovenskej námornej dopravy spečatený. Ťažko predpokladať, že sa v budúcnosti nájde investor, ktorý by námornú plavbu obnovil. Naviac know-how získavané počas 40-ročnej existencie Slovenskej námornej plavby na svetových moriach sa postupne rozplynulo.

    Ďalší nie vzťah k štátnemu rozpočtu bola možnosť záchrany Slovenskej námornej plavby získaním námorných lodí z deblokácií pohľadávok bývalého Sovietskeho zväzu. Ruská strana bola ochotná pristúpiť na tento spôsob deblokácie aj z dôvodu zabezpečenia práce pre zamestnancov ruských lodeníc. Výťažnosť týchto pohľadávok mohla byť minimálne 55 %. Napriek tomu vláda predala svoje pohľadávky. Pamätáte si jednu korunu za 18 halierov. Lietadlá, ktoré sme doviezli z Ruskej federácie boli v cene 1 koruna za 86 halierov, pričom koruna mala v tom čase inú hodnotu.

    Dámy a páni, prijímame zákon, prijímame jednu z kuriozít. Ja iste budem zaň hlasovať, lebo mám vzťah k tomu rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, len prijímame zákon a nemáme ho prijímať k čomu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán predseda výboru Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami ako dieťa odchované v námorníckej rodine, ale ešte ste šetrili vládu, pretože treba tam započítať nevýhodnú časť týkajúcu sa lodí Kremnica a Zvolen rovnako tak. Čiže tých bolo podstatne viacej, nehovoriac o tom, že práve z tých deblokácií sa mohli nakúpiť lode, ktoré mala Slovenská plavba dunajská alebo teda Slovenská plavba a prístavy. To znamená, s nimi boli skúsenosti a dobré obchodné vzťahy. To znamená, ten typ, ktorý na Slovensku bol zavedený v námorných lodiach, bol dodávaný práve z Ruska, takže tam bola tá výhoda. Čiže absolútne s vami súhlasím.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).

    Vládny návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Pavol Rusko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Návrh zákona je predmetom Prioritných úloh vlády SR na rok 2003 s termínom nadobudnutia účinnosti od 1. 1. 2004.

    Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe je výsledkom analýzy problematiky vodnej dopravy ako celku, skúseností z viac ako dvojročnej aplikácie tohto zákona v praxi a transpozície predpisov Európskeho spoločenstva. Navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie legislatívnotechnickej čistoty výkladu niektorých ustanovení. Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia úplnej harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva vo vodnej doprave. Z hľadiska obsahového sa rešpektujú zásady uplatňovania v štátoch Európskej únie, t. j. rovnakého postavenia podnikateľských subjektov na medzinárodnom dopravnom trhu vo vodnej doprave vyjadrené slobodnou plavbou, unifikáciou a štandardizáciou technických a bezpečnostných predpisov v plavbe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 16. septembra 2003 a prijala k nemu uznesenie č. 862.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 196 zo 7. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v uvedených paragrafoch zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev aj v práve Európskej únie.

    Návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

    Z hľadiska Národného programu na prijatie acquis communautaire 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva a patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup a takisto patrí aj medzi priority Bielej knihy. Problematika je obsiahnutá v skríningovej kapitole č. 9.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády a je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. októbra 2003 č. 417 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný písomne sa prihlásil pán poslanec Jasovský, za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, nevystupujem preto, že by som si dnes bol prečítal horoskop, ktorý by mi bol určil, že mám hviezdny deň, ale vystupujem preto, že mám 30 rokov odrobených v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. A možno aj hlasy, ktoré som získal vo voľbách, o ktorých si myslím, že sú prevažne hlasmi z tohto rezortu, ma zaväzujú, aby som hovoril. Budem hovoriť len veľmi stručne v tomto prípade, aj keď mi je ľúto pána ministra hospodárstva, ktorý si možno tieto veci musí vypočuť. Otázkou je, či sa dostanú aj do uší pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ale každá vedomosť je na niečo dobrá, možno vy budete za chvíľu rezort dopravy a vrátite to pánu ministrovi Prokopovičovi.

    Dámy a páni, a. s. Slovenská plavba a prístavy je majoritným prevádzkovateľom vodnej dopravy a prístavov Slovenskej republiky. Tak ako som skonštatoval, bola sprivatizovaná v apríli 2002, pričom predmetom privatizácie bola aj infraštruktúra prístavov, ako sú elektrické, vodovodné, kanalizačné, telefónne siete, sklady, administratívne budovy, železničná vlečka a cestné komunikácie. Údržba, opravy a investície do infraštruktúry sú ale realizované zo zdrojov Slovenskej plavby a prístavov, a. s. Vznikla nová príspevková organizácia Slovenská správa verejných prístavov. Táto nová inštitúcia môže prevziať od Štátnej plavebnej správy správu pozemkov a ich prenájom. Preto, ako som uviedol, infraštruktúra prešla privatizáciou do súkromnej spoločnosti. A ja pochybujem, že by sa ich táto dobrovoľne vzdala. V zákone ale nie je presne zadefinované, ako sa bude riešiť poskytovanie služieb vo verejnom záujme. V novele zákona sa totiž uvádza, že Slovenská správa verejných prístavov, tá nová, bude dbať na dodržiavanie poskytovania služieb na základe rovnosti. Prístavy majú mať charakter verejných prístavov, ale sú v rukách súkromných spoločností postavených na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Je tu zrejmý rozpor. Ak má spoločnosť poskytovať služby vo verejnom záujme, je potrebné, aby podobne ako pri Železniciach boli presne stanovené kritériá a rozsah týchto služieb, príp. náhrady za ich poskytovanie.

    V dôvodovej správe sú vymenované aj doplnkové činnosti Slovenskej správy verejných prístavov. Je to predaj prístavných služieb, je to skladovanie a spracovanie, opracovanie tovaru, obchodná činnosť mimo služieb, ktoré súvisia so základným účelom zriadenia Slovenskej správy verejných prístavov. Tieto činnosti, dámy a páni, sú predmetom podnikateľskej činnosti súčasných prevádzkovateľov, resp. užívateľov prístavov a pochybujem, že by sa ich títo dobrovoľne vzdali. V týchto prípadoch môže ale prísť ku konfliktu záujmov, vytvoreniu podmienok pre korupciu, príp. Slovenská práva verejných prístavov môže robiť nátlak z pozície správcu prístavov na užívateľov prístavov. Riešenie tejto problematiky bolo aktuálne pred privatizáciou Slovenskej plavby a prístavov, keď si štát mohol ponechať v rukách infraštruktúru prístavov.

    To znamená, dámy a páni, v prvom čítaní uvažujem nad tým, či ponechať tento zákon, či ho doporučiť snemovni, aby prešiel do druhého čítania, alebo dať návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie, pretože tu je rozpor, ako som hovoril aj pri novele zákona o telekomunikáciách alebo o elektronických komunikáciách. Tam som ale mohol doporučiť, aby zákon prešiel do druhého čítania. Tu už to celkom jednoduché nie je. Budeme vidieť, ako dopadne hlasovanie. Ak prejde do druhého čítania, budem mať potom návrhy k druhej časti „Vodné cesty a prístavy“ k vodným cestám a ich žiadostiam o uvedenie licencie, ku kvalifikácii plavidiel, kde v tomto zákone, si myslím, sú chyby. A budem teda v druhom čítaní dávať pozmeňujúce návrhy tak, aby zákon mohol byť vylepšený. Čiže zatiaľ dávam len na úvahu, či zákon má pokračovať v druhom čítaní alebo ho vrátime ministerstvu na dopracovanie s tým, že potom by som tam uviedol aj svoje pripomienky, ktoré sú v odbornej časti tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Jasovský bol prihlásený písomne do rozpravy. Otváram v tejto chvíli možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 381, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 373.

    Pán minister hospodárstva Pavol Rusko, prosím, aby ste vládny návrh zákona v snemovni odôvodnili.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o elektronickom obchode predkladá na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh na rok 2003.

    Návrh zákona bol schválený uznesením vlády č. 726 z 20. augusta 2003, je súčasťou harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rámci prístupového procesu do Európskej únie. Jeho účelom je zapracovať smernicu 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica aj návrh zákona upravujú len základné povinnosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti z hľadiska ochrany príjemcov týchto služieb. Služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza tzv. on-line cez elektronické zariadenia. Sú tu aj iné služby, ako je elektronický obchod, napr. služby umožňujúce prístup k údajom, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta, ale táto len v komerčnej komunikácii. To znamená, že elektronický obchod, uzatváranie záväzkových vzťahov, tvorí len časť týchto služieb. Treba zdôrazniť, že na vznik, zmenu a zánik týchto vzťahov sa neustanovujú žiadne nové alebo iné pravidlá ako tie, ktoré platia podľa všeobecných predpisov, napr. podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

    Návrh zákona vychádza z princípu slobody ponúkať a poskytovať služby informačnej spoločnosti prostredníctvom elektronických zariadení bez obmedzenia, oznámenia či registrácie. Poskytovateľovi služieb sa však vzhľadom na charakter týchto služieb ukladajú niektoré osobitné povinnosti, povinnosť jednoznačne sa identifikovať tak, aby nezostal pre príjemcu služby anonymný, ďalej, povinnosť príjemcovi služby vytvoriť také podmienky v programe na elektronickom zariadení, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne, aby svoje chybné úkony mohol opraviť, ďalej, aby elektronický dokument zostal uchovaný a mohol byť použitý ako dôkazný prostriedok. Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia o vylúčení zodpovednosti poskytovateľa služieb v prípadoch, keď poskytuje len služby v obmedzenom rozsahu, ktoré pozostávajú v technických podmienkach zabezpečenia prenosu. Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia o dohľade nad dodržiavaním zákona a ustanovenia, ktoré vytvárajú základný rámec medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, ktorá je vzhľadom na charakter týchto služieb nevyhnutná.

    Navrhovaná právna norma predstavuje len základ úpravy vzťahov, ku ktorým dochádza pri komunikácii cez elektronické zariadenia. Elektronické komunikačné technológie sa veľmi rýchlo rozvíjajú a právo takpovediac nestačí s týmto rozvojom držať krok a len veľmi ťažko sa zmocňuje procesov, ktoré na elektronických zariadeniach prebiehajú. Preto treba počítať s tým, že po tejto základnej úprave bude právo vstupovať do týchto vzťahov častejšie.

    Na obhajobu návrhu zákona proti kritike, ktorá bola vznesená proti nemu zo strany niektorých záujmových združení pôsobiacich v oblasti elektronických komunikácií, by som chcel uviesť, že k návrhu zákona bol vypracovaný posudok expertkou Európskej únie, z ktorého vyplýva, že zákon v takejto podobe bude vyhovovať právu Európskej únie. Ani štáty Európskej únie ako napr. Nemecko alebo Rakúsko nemajú rozsiahlejšiu a podrobnejšiu právnu úpravu tejto problematiky. Čo sa týka tvrdenia, že zákon nebude vytvárať podmienky na rozvoj elektronického obchodu, by som chcel uviesť, že viac ako 80 % elektronického obchodu tvorí elektronický obchod medzi podnikmi podľa Obchodného zákonníka a rozvoju takéhoto obchodu ani v súčasnosti, keď už je účinný zákon o elektronickom podpise, nič nebráni.

    Preto som presvedčený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že budete súhlasiť s tým, aby bol návrh zákona posunutý do druhého čítania na posúdenie vo výboroch Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán minister, aj pomalšie môžete hovoriť, lebo zopár ľudí aj zaujíma tento zákon a radi by sme si to odôvodnenie pozornejšie vypočuli.

    Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode, ktorý ste obdržali všetci ako tlač 381. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ návrhu zákona, zhodnotenie súladu s ústavou a s ostatnými všeobecnými záväznými predpismi. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pracovné miesta. Zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si nové pracovné miesta v štátnej správe a nebude mať žiadne negatívne dôsledky na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie, je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – ochrana spotrebiteľa, prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv. Bielej knihy, je prioritou aproximácie práva podľa skríningu, kapitoly 3 – Slobodný pohyb služieb, úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra.

    Účelom predmetného návrhu zákona je v intenciách uvedených smerníc Európskych spoločenstiev odstrániť najmä teda anonymitu poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, vytvoriť pre príjemcu služby také technické podmienky, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov prostredníctvom elektronických zariadení urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne a aby mohol svoje prípadné chyby v týchto úkonoch opraviť, ďalej, zabezpečiť dôkaz o uzatvorení zmluvného vzťahu, ďalej, keď poskytovateľ služieb poskytuje služby len v obmedzenom rozsahu, vylúčiť zodpovednosť poskytovateľa služieb, zabezpečiť účinný dohľad štátu nad elektronickým obchodom, vytvoriť podmienky na medzinárodnú spoluprácu a rýchlu výmenu informácií a iné.

    Priznám sa, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že ako spoločný spravodajca som intenzívne zvažoval, či nevrátiť predložený návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ale po zhodnotení všetkých súvisiacich aspektov, ktoré môžem zhrnúť do dvoch základných oblastí, a to oblasti technickolegislatívnej a možnosti úpravy tohto zákona v druhom čítaní, ako i oblasti problematiky času a s tým súvisiacej možnej účinnosti tohto zákona, čiže po zvážení týchto dvoch základných oblastí sa prikláňam k tomu, že všetky potrebné korekcie sa dajú vyriešiť v rámci druhého čítania.

    Teraz ešte sme mali tu na chodbe stretnutie ako s odbornou verejnosťou, tak aj so zástupcami predkladateľa tohto zákona a ubezpečujem plénum, že v komisii pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá je ako poradný orgán Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktorej som predsedom, sa zaoberáme ako zákonom o elektronických komunikáciách, tak aj zákonom o elektronickom obchode s cieľom vyčistiť všetky pripomienky a všetky dopady týchto zákonov v praxi. A, samozrejme, komunikujeme ako s odbornou verejnosťou, tak aj s navrhovateľmi i s legislatívnymi tvorcami. Čiže myslím si, že pokúsime sa dosiahnuť cez tú komisiu a, samozrejme, cez druhé čítanie, aby aplikácia tohto zákona v praxi bola čo najmenej kolízna. A prikladám tomuto zákonu pomerne veľkú dôležitosť v našej legislatívnej oblasti.

    Teda vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že odporučí po rozprave uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. septembra 2003 č. 373 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Brestenská. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovolím si podporiť tento zákon a požiadať vás naozaj, aby sme veľmi seriózne pristúpili k prerokovaniu tohto zákona, nakoľko aj v komisii pre informačnú spoločnosť veľmi vážne sa zaoberáme týmto zákonom, ktorý je veľmi dôležitý, si myslím, z hľadiska prístupu Slovenska do Európskej únie, ako to bolo povedané pánom spravodajcom. A ponúkam, myslím si, spoluprácu v rámci týchto výborov, aby sme sa spojili.

    Aj my sme dostali množstvo pripomienok z odbornej verejnosti. Ja si myslím, že to sú veľmi podstatné pripomienky na vylepšenie tohto zákona, súhlasím s tým, čo povedal pán spravodajca, a navrhujem, aby sme naozaj spojili naše komisie a pripravili dobrý návrh s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorý potom prejde tu k zákonu v parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 382, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 398.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka parlamentu Zuzka Martináková, a začnem teda hovoriť.

  • Pán minister, vy to musíte vedieť, že vás musím takto vyzvať.

  • Veď mne sa to páči, tak ja som poďakoval. Vy musíte, ja môžem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (tzv. puncový zákon). K vypracovaniu predmetného zákona pristúpilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Hlavný dôvod na vypracovanie puncového zákona vyplynul z poznatkov aplikačnej praxe v oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov. Napriek tomu, že puncový zákon sa za 10 rokov svojej účinnosti v praxi v zásade osvedčil a prispel tak významnou mierou k navodeniu relatívneho poriadku v oblasti výroby a obchodu s klenotníckym tovarom z drahých kovov, hospodársky, právny a technický vývoj priniesol rad nových otázok, na ktoré reaguje predložený návrh zákona.

    Ďalším významným dôvodom na vypracovanie predloženého zákona je očakávaný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, čo si tiež vyžiadalo niektoré legislatívne úpravy, aj keď je potrebné poznamenať, že Európska únia nemá v oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov spoločnú právnu úpravu a ani sa prijatie takejto legislatívnej normy v dohľadnej dobe neočakáva. Predpokladá sa, že ešte dlhú dobu zostanú v platnosti národné právne úpravy a vzájomné vzťahy sa budú riadiť judikatúrou Európskeho súdneho dvora, čo predkladaný návrh zákona v plnej miere zohľadňuje.

    Puncový zákon upravuje na jednej strane oblasť puncovníctva a skúšania drahých kovov a na strane druhej práva a povinnosti právnických a fyzických osôb, ktoré vyrábajú, predávajú alebo inak uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov. Návrh zákona zavádza nové pojmy, ako je definícia výrobnej a zodpovednostnej značky, register výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, rozširuje právomoci puncovej inšpekcie, ustanovuje nové zákonné rýdzosti, upresňuje niektoré pojmy na základe poznatkov z aplikačnej praxe, terminologicky reaguje na vznik Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 727 z 20. augusta 2003.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh zákona obsahuje doložkou zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Návrh zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, skríningu, Plánu legislatívnych úloh vlády nepatrí medzi priority.

    Návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003, nepatrí medzi úlohy zahrnuté do prioritných úloh vlády na rok 2003.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b) c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 2003 č. 398 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť ústne do všeobecnej rozpravy k puncovému zákonu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem, pán poslanec, ďakujem pán minister.

    V tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V programe máme ďalej prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 395, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 385.

    Prosím ministra kultúry Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona v snemovni odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o Slovenskej televízii (tlač 395) bol pripravený ministerstvom kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

    V súčasnosti platný zákon o Slovenskej televízii bol prijatý v roku 1991 a bol prvým zákonom tohto typu v krajinách, pred ktorými stála úloha transformovať štátne a ideologicky riadené televízie na televízie verejnoprávne. Tento zákon splnil svoju funkciu. Dnes už však jeho znenie nezodpovedá vývoju, ktorý sa v mediálnej oblasti od roku 1991 na Slovensku udial. V roku 2000 prijala Národná rada nový zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý nahradil prvý zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní z roku 1991. Následne sa očakávalo prijatie nových zákonov o STV a Slovenskom rozhlase. Návrhy zákonov o STV a Slovenskom rozhlase predložené ministerstvom kultúry v roku 2001 napokon neboli v tejto snemovni schválené. Úloha pripraviť nové zákony bola tak v Pláne legislatívnych úloh vlády určená nášmu ministerstvu na rok 2003.

    Nazdávam sa, že je už najvyšší čas na to, aby sa o u úlohách a poslaní verejnoprávnych médií začala nielen na tejto parlamentnej pôde, ale aj vo verejnosti zmysluplná diskusia. Takouto príležitosťou o. i. by mohol už v najbližšej budúcnosti byť každoročný odpočet Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v parlamente, ak budú prijaté návrhy zákonov, ktoré tu dnes v prvom čítaní predkladám.

    Ministerstvo kultúry vychádzalo pri príprave návrhu zákona o STV z analýz dvanásťročného vývoja verejnoprávneho vysielania na Slovensku, z diskusií k návrhu zákona predloženého v roku 2001 a z diskusií s odbornou verejnosťou. Do procesu prípravy zákona sa zapojilo množstvo subjektov, z ktorých mnohé svojimi kompetentnými pripomienkami majú zásluhu na znení návrhu zákona, ktoré ministerstvo predkladá na rokovanie Národnej rady.

    Hlavným cieľom zákona je vytvorenie vyhovujúcich podmienok pre plnenie tzv. služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania. Prvým predpokladom je veľmi presné a jednoznačné definovanie toho, čo Slovenská televízia má robiť. Zároveň je dôležité zabezpečiť transparentné používanie verejných zdrojov, ktoré Slovenská televízia prostredníctvom koncesionárskych poplatkov získava. Pre stabilizované fungovanie verejnoprávnych médií je podstatné, aby mohli získavať aj prostriedky z podnikateľských aktivít. Náš vládny návrh zákona vytvára podmienky pre efektívne a zároveň kontrolovateľné podnikanie tým, že v prvom rade prevádza na STV majetok štátu, ktorý má dnes Slovenská televízia len vo svojej správe. Zároveň vládny návrh zákona vyníma hospodárenie STV spod zákona o rozpočtových pravidlách, čím umožňuje definitívne náležitú nezávislú existenciu tejto inštitúcie.

    V oblasti riadenia verejnoprávnych médií vychádza vládny návrh zákona zo štandardov, aké sú v rovnakých médiách krajín Európskej únie, a preto navrhujeme zmenu spôsobu voľby generálneho riaditeľa a zmenu spôsobu voľby Rady STV, zavedenie rotačného princípu pri členoch rady a zriadenie dozornej komisie ako kontrolného orgánu pre oblasť hospodárenia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, spomenul som len najdôležitejšie zmeny, ktoré vládny návrh zákona o STV obsahuje. Považujem za veľmi dôležité, aby legislatívny rámec fungovania verejnoprávnych médií bol komplexný a zodpovedal súčasným požiadavkám. Aj vzhľadom na fakt, že sme v tomto roku pristúpili na nepopulárne zvýšenie koncesionárskych poplatkov, sme podľa môjho názoru občanom takýto komplexný zákon dlžní. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež a kultúru a médiá, je pán poslanec Tomáš Galbavý. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážená, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii (tlač 395) v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. septembra 2003 č. 385 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež , kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 16. októbra 2003 č. 135. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej, konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2003 č. 385 prideliť vládny návrh zákona o Slovenskej televízii (tlač 395) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem z mojej strany je to zatiaľ všetko. Po ukončení rozpravy prečítam ďalšie návrhy na hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do všeobecnej rozpravy nikto. Pán poslanec Jarjabek sa hlási ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, začnem asi tak, ako to všetci tušíme, že ako by som mal začať. Kedy sa prijíma nový zákon, kedy je celospoločenská potreba prijatia nového zákona? No vtedy, keď podľa toho starého zákona inštitúcia, ktorú tento zákon má akýmsi spôsobom viesť, nefunguje. Naozaj je najvyšší čas, aby Slovenská televízia mala nový zákon, ktorý by zaručil jej existenciu, hoci paradoxne vedenie Slovenskej televízie ústami ústredného riaditeľa Slovenskej televízie od vzniku nového zákona a od vôbec času, keď sa pán riaditeľ Rybníček dostal do funkcie ústredného riaditeľa, lobuje proti takémuto prijatiu zákona, hoci paradoxne predtým, keď zastával iné funkcie, takisto ako my všetci tvrdil, že nový zákon o Slovenskej televízii treba prijať. Nechajme tento vstup, nechajme to na rozhodnutie ústredného riaditeľa. Hovorím to len kvôli tomu, aby sme si všetci uvedomili, ako sa ľudia menia s funkciami.

    Slovenská televízia dlhodobo, hovorím dlhodobo, ako verejnoprávna inštitúcia nevykazuje tie výsledky, čo by sme od nej všetci očakávali aj na základe súčasného prijatého zákona. Odpoveď na otázku prečo je veľmi jednoduchá. Preto lebo Slovenská televízia v roku 1995, keď vznikol duálny mediálny priestor, jednoducho nebola pripravená na vznik iných súkromných televízií, nebola pripravená vôbec na všetko to, čo ten duálny mediálny priestor prináša. Preto treba nanovo definovať vzťahy, nanovo definovať existenciu verejnoprávnej inštitúcie a nanovo definovať jej postavenie v jej duálnom priestore.

    Predložený zákon, ktorý predkladá ministerstvo kultúry, nie je zákon nový, nie je zákon bez istých skúseností, ale je to zákon, ktorý nadväzuje na skúsenosti jednak tých rokov, pokiaľ duálny mediálny systém trvá, a, dovolím si tvrdiť, aj rokov od roku 1993, keď vlastne vznikla samostatná republika a keď vznikla samostatná Slovenská televízia rozdelením vtedajšej Česko-slovenskej televízie. Slovenská televízia istým spôsobom doplatila na toto rozdelenie z toho dôvodu, že opäť na to nebola pripravená. A jednoducho 1. januára začala svoje samostatné vysielanie. A musím podotknúť, že začala ho veľmi dobre. To čo sa udialo ale za týchto niekoľko rokov vstupom súkromných médií, hovorí len o tom, že Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia nemá jasnú filozofiu existencie, nemá jasné, ako bude existovať, nemá jasné, čo všetko má obnášať jej vysielanie, čo všetko obnáša ten pojem verejnoprávnosti, ktorý je veľmi nešťastný. Ale je o to šťastnejšie a, si myslím, veľmi presné definovanie, čo to vlastne verejná služba je. A od toho sa odráža aj tento návrh zákona, ktorý v súčasnosti ministerstvo kultúry predkladá do parlamentu.

    Samozrejme, v druhom čítaní budeme hovoriť konkrétne o tomto zákone, budeme hovoriť konkrétne o vzťahu rady napr. k parlamentu, budeme hovoriť konkrétne vôbec o kreovaní rady, budeme hovoriť konkrétne o vzťahoch rada – riaditeľ verzus rada – výbor, rada – parlament.

    Prichádza k veľmi dôležitej zmene v tomto zákone. A myslím, že to je najdôležitejšia zmena, o ktorej budeme hovoriť. A to je nie návrh parlamentu pre volenie riaditeľa ale voľba samotného parlamentu v rade. Tým sa, samozrejme, zodpovednosť rady zvyšuje, právomoci sa jej zvyšujú a kontrolná činnosť smerom z parlamentu k rade by sa mala takisto zvyšovať. Ale o tom, hovorím, budeme určite hovoriť v druhom čítaní, o tom budú pozmeňujúce návrhy, ktoré aj ja by som si dovolil predniesť z tohto miesta.

    Ale v každom prípade tento zákon nanovo kreuje vzťahy Slovenskej televízie v rámci mediálneho priestoru, nanovo kreuje vzťahy Slovenskej televízie ako verejnoprávnej inštitúcie k súkromným médiám.

    Preto by som si dovolil vzhľadom na to, že je to dlhodobo nefungujúca inštitúcia, ktorá nutne potrebuje nový zákon, aj svojich ctených kolegov poprosiť o podporu tohto zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave. Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Budeme hlasovať, tak ako sme sa dohodli na 11.00 hodinu, o tých návrhoch zákonov, ktoré sme doteraz prerokovali.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní v priebehu 5 minút.

  • Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážená Národná rada, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch z programu.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči, mali by ste k tomu prvému bodu,

    návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie informácie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o spoločnosti VERITEĽ, a. s.,

    prečítať návrh upraveného uznesenia.

    Nech sa páči, odtiaľto. A doneste aj hlasovaciu kartu hneď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 2003 k žiadosti o predloženie informácie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o spoločnosti VERITEĽ, a. s.:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby do 30. októbra 2003 Národnej rade Slovenskej republiky písomne predložil všetky informácie súvisiace s akciovou spoločnosťou VERITEĽ a projektom na oddlženie zdravotníctva s tým, že informáciu o akciovej spoločnosti VERITEĽ podá minister zdravotníctva Slovenskej republiky na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do jej skončenia.“

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to je automaticky. Pani poslankyňa, ak je v tom uznesení uvedené, že sa to má predložiť Národnej rade, tým pádom prerokuje to aj výbor.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 116, proti nikto, zdržalo sa 19 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh uznesenia bol schválený.

  • Ďakujem za sústredenú pomoc, kolegyne, kolegovia.

  • Ďakujeme aj my.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách (tlač 385),

    v prvom čítaní.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, o ktorých by bolo potrebné hlasovať, to znamená, pán predsedajúci, je možné dať hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec, môžem vás prerušiť?

  • Najprv postúpime návrh do druhého čítania.

  • Iste. Takže prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 a tak ďalej zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 138 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať teda o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pridelila predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 135, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán poslanec.

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 394).

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, ale bez návrhov v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o mnou navrhnutých uzneseniach. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 140.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rade.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 140, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (tlač 402).

    Pán poslanec Kondrót, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 113, zdržalo sa 27 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 132, hlasovania sa zdržalo 8.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).

    Pán poslanec Kondrót, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 104, proti 22, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 123, proti 5, hlasovania sa zdržalo 12.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec ešte je spravodajcom k ďalšiemu návrhu, takže teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon),

    ktorý máte ako tlač 382.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 132, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 135, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh Národná rada prijala.

    Ďakujem, pán poslanec.

    vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode (tlač 381).

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k predmetnému zákonu vystúpila jedna pani poslankyňa s ponukou na spoluprácu, ktorú, samozrejme, vítam, ale nevznikol z nej žiadny pozmeňujúci návrh. Teda prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za návrh 123 poslancov, proti 15, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 134, hlasovania sa zdržalo 6.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán poslanec.

    A teraz pristúpime ešte k poslednému hlasovaniu, a to o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii (tlač 395).

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 105, proti 2, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ospravedlňujem sa, tak ste ma vyrušili, že som zabudol hlasovať. No ale to nevadí.

  • Pán poslanec, ale to je váš problém, a nie problém Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Nesmie sa rozprávať s publikom.

    Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže hlasujeme o určení týchto výborov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 121, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážená Národná rada, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 396, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 386.

    Prosím teraz pána ministra kultúry, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) bol pripravený ministerstvom kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Rovnako ako v prípade zákona o Slovenskej televízii, v súčasnosti platný zákon bol prijatý v roku 1991 a už nezodpovedá vývoju, ktorý sa od tých čias udial. Preto sú dôvody predloženia v podstate identické s dôvodmi, ktoré som uvádzal pri zákone o Slovenskej televízii.

    Hlavným cieľom tohto zákona je – takisto ako v zákone o STV – zefektívnenie hospodárenia, kontroly, riadenia, kde by sa mali presnejšie stanoviť podmienky pre podnikanie, mal by sa urobiť prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe rozhlasu, upraviť podmienky hospodárenia, zmena spôsobu voľby Rozhlasovej rady, zmena spôsobu voľby ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu a vytvorenie dozornej komisie ako kontrolného orgánu pre oblasť hospodárenia. V podstate teda ide o text identický s textom návrhu zákona o Slovenskej televízii.

    Prosím vás, páni poslanci, aby ste tento zákon podporili. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Predtým, čo by som dal slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, lebo keď mu dám slovo, už mi ho potom nevráti, chcel by som pozdraviť žiakov z V. základnej školy zo Zvolena. Buďte vítaní tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. septembra 2003 č. 386 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 16. októbra 2003 č. 136. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhromaždenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právami Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané záležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2003 č. 385 prideliť vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR, Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom jeho čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jarjabek ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja budem veľmi krátky. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, skutočne veľmi krátko dávam len do úvahy. Začal som pri Slovenskej televízii. Nový zákon, samozrejme, treba vtedy, keď inštitúcia nefunguje. V súčasnosti je taký stav, že každý dáva do súvislosti Slovenskú televíziu so Slovenským rozhlasom z hľadiska jedného zákona. Ministerstvo kultúry tiež vypracovalo jednu zákonnú normu, v podstate až na maličkosti, o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Avšak na základe jednej normy, ktorá doteraz platila, Slovenský rozhlas sa dostal v tom hodnotovom rebríčku počúvanosti na tie najvyššie miesta a v podstate má najvyššiu počúvanosť. A na základe tej istej normy, ktorá bola prijatá pre druhú verejnoprávnu inštitúciu mediálnu, Slovenskú televíziu, inštitúcia ako Slovenská televízia bojuje o svoju existenciu. Čiže ja sa pýtam v tejto chvíli, či je šťastné, že ten istý zákon, ktorý vlastne bude platiť pre Slovenský rozhlas, de facto by mal platiť aj pre Slovenskú televíziu, kde odlišnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nie sú zvýraznené ani z hľadiska verejnej služby. A teraz mám na mysli všetko to ostatné, čo vo verejnoprávnom rozhlase existuje, či je to orchester, či je to dramatická skupina, či je to vydavateľstvo, či je to isté informačné centrum a tak ďalej a tak ďalej, tieto inštitúty, ktoré prejavili za tých niekoľko rokov skutočne opodstatnenosť svojej existencie z hľadiska verejnej služby, tak ako to definuje zákon. Preto by som si dovolil v tejto chvíli byť na pochybách, či presne ten istý návrh zákona, ktorý, som presvedčený, Slovenskej televízii pomôže, môže nejakým spôsobom posunúť v tomto znení aj Slovenský rozhlas. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Heriban. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Rád by som zareagoval na príspevok pána poslanca. Myslím si, že práve tieto zákony, ktoré dávajú právny rámec do budúcnosti pre obidve verejnoprávne inštitúcie, sú správnym riešením. Neviem si predstaviť, že by sme upravovali celú ďalšiu činnosť v Slovenskej televízii, pričom by sme neupravili rovnakým spôsobom činnosť v Slovenskom rozhlase.

    Súhlasím s pánom poslancom, že Slovenský rozhlas je v celkom inej situácii ako Slovenská televízia, ale všetky tie pozitívne veci, ktoré v Slovenskom rozhlase sú, tento zákon nejako neohrozuje, pretože všetko pozitívne a kvalitné môže aj v rámci tohto zákona ďalej fungovať. Preto si myslím, že nemôžeme urobiť takýto nesystémový krok a ak by sme ho urobili, tak by sa to určite obrátilo proti nám, ktorí by sme za takýto návrh hlasovali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne za poznámku pána poslanca Heribana. Ja s ním absolútne súhlasím v tom všetkom, čo povedal. Len mám strach, aby sa tá deštrukcia, ktorá v súčasnosti v Slovenskej televízii existuje, kde sa Slovenská televízia by mala odraziť od nejakého dna, od 1. januára, upozorňujem na to, že v tejto situácii nie je Slovenský rozhlas, bojím sa, aby sa isté deštrukčné mechanizmy, ktoré fungovali v Slovenskej televízii, nedostali do Slovenského rozhlasu, lebo my naozaj v tejto chvíli nepotrebujeme Slovenský rozhlas deštruovať, lebo Slovenský rozhlas funguje. Jednoducho sa prejavili iným spôsobom v Slovenskom rozhlase ako v Slovenskej televízii. A preto si myslím, že to pozitívne treba práve naozaj podporiť a zabrániť tej deštrukcii, ktorá aj podľa môjho názoru mohla nastať...

  • Vypnutie mikrofónu.

  • Zároveň chcem upozorniť technikov, že môže reagovať poslanec, dá sa povedať, dve minúty, a nie jednu minútu. A pán poslanec mal len jednu minútu. Ak chcete pokračovať, nech sa páči. Ešte zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Ešte raz. Nechcem to zbytočne naťahovať. My si neprotirečíme v obsahu, ale možno si trošku protirečíme vo forme, pán poslanec. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

    Pán spravodajca už netrpezlivo sa dobýja k mikrofónu.

  • Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že otázka takto nestojí. Zákon nevznikol preto, že situácia v Slovenskej televízii je deštrukčná. Situácia v Slovenskom rozhlase, ako hovoril pán poslanec Jarjabek, je štrukčná, áno. Ja si myslím, že to je zákon tak o Slovenskej televízii, ako aj o Slovenskom rozhlase, ktorý by mal skutočne byť systémovým elementom, ktorý vzniká bez ohľadu na to, aký manažment, aké vedenie je v tej-ktorej inštitúcii a kam ju ono vedie alebo nevedie. Všetky prvky tohto zákona by mali byť práve o tom, aby obidve verejnoprávne inštitúcie, pokiaľ možno, fungovali nezávisle a, jemne povedané, ideálne. Takže v tomto zmysle by som to nespájal s tou súčasnou situáciou, lebo zákon nie je šitý na túto chvíľu alebo len nejakou horúcou ihlou.

    A okrem toho, že už je takpovediac tá doba trošku aj prezretá na prijatie tohto zákona, znova sa odvolávam na to, že chýba, bohužiaľ, zmysluplná rozprava o poslaní a úlohe verejnoprávnych médií u nás vôbec. Takže sa ešte raz odvolávam na svoje predošlé úvodné slovo, práve odpočet Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie v parlamente by mohol odštartovať takúto zmysluplnú rozpravu.

    Takže ak môžem znova poprosiť a apelovať na vás, podporte tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ja by som chcel tiež zareagovať na kolegu Jarjabka, pokiaľ ho to zaujíma. Pokiaľ nie...

  • Chcem tým vysvetliť veci. Tie zákony Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktoré platia dodnes, boli prijaté v roku 1991. Čiže takéto zákony sa neprijímajú na rok, na dva roky, ale na obdobie, počas ktorého sa ony vlastne nejakým spôsobom nevyčerpajú. Medzitým prišlo k deleniu štátu. Federálna krajina, ktorá mala 15-miliónový trh, sa zmenila, treba hľadať iné spôsoby. Čiže to, že finančne televízii sa nedarí, rozhlasu sa darí, naozaj nemôže viesť k tomu, že ona bude mať iný zákon a on iný.

    V čom ale ja vidím problém, je, že aj jeden, aj druhý zákon narába s pojmom verejnoprávna inštitúcia, pričom dodnes nevieme, čo toto je. Čo nevidieť sa ukáže tento problém pri probléme transformácie TASR. A preto aj dnes tu vznikla diskusia, a podľa mňa tej diskusii sa nevyhneme medzi prvým a druhým čítaním, či predsa by sa nemal najprv nejakým spôsobom prijať zákon o verejnoprávnych inštitúciách, a potom na takúto zhodu, na ktorej sa teda tu zhodneme, čo to vlastne je, lebo to dnes nikto nevie definovať, by mal byť prijatý príp. zákon o rozhlase, zákon o televízii. A o tom budeme diskutovať. Čiže v tomto smere aj ja odporúčam, aby zákon išiel do druhého čítania, ale nevyhneme sa tu vážnej diskusii len preto, že je tam veľa vecí, ktoré visia vo vzduchu, bohužiaľ. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu ďalšieho vládneho návrhu v prvom čítaní, a to

    vládneho návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),

    ktorý prerokúvame ako tlač 397.

    Vládny návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Plne rešpektujúc právo Európskej únie zohľadňuje úprava všetky medzinárodné zmluvy a dohody, ktorými je v tejto oblasti Slovenská republika viazaná. Navrhovanou úpravou Slovenská republika pokračuje v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, ktorou sa zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v spoločenstve.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou.

    Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právom Európskej únie navrhovaná úprava rešpektuje pôvodný harmonizačný rámec a zároveň ho v súlade so zoznamom acquis na rok 2001 rozširuje o tzv. informačnú smernicu, ktorá rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom a upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora, a o smernicu o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiele z výnosu za ďalší predaj originálu jeho diela.

    Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám informačnej smernice a súvisiacim medzinárodným zmluvám.

    S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú úpravu autorskoprávnej problematiky dosiaľ sústredenú v dvoch základných právnych predpisoch, autorskom zákone a zákone o kolektívnej správe, zahŕňa navrhovaná úprava aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku informačnej smernice zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti vo väzbe na súlad so súťažnými pravidlami. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslankyni Beáte Brestenskej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vo svojom uznesení dňa 16. októbra č. 137. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo ním sa má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy a hospodárskych a finančných dopadov na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Pán predkladateľ hovoril jednoznačne cieľ, ktorý je v tomto vládnom návrhu zákona. Je to úprava, zladenie úrovne poskytovania ochrany práv duševného vlastníctva so súčasným vyspelým štandardom v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou, otváranie súvislostí s jednotným trhom a s rozvojom informačných technológií, ktoré za posledné roky veľmi postúpili.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2003 č. 385 prideliť vládny návrh zákona o autorských právach a právach súvisiacich s autorským právom (tlač 397) v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh, ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz ešte by sme mohli prerokovať dva vládne návrhy zákonov, ktoré predkladá pán minister životného prostredia.

    Prvý z týchto návrhov je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 390).

    Pán minister László Miklós, minister životného prostredia, nech sa páči, máte slovo a mikrofón.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela zákona o odpadoch sa pripravila z troch dôležitých hľadísk. Jeden veľmi dôležitý moment je, že sme prebrali, transformovali štyri smernice Európskej únie, ktoré doteraz neboli obsahom našich zákonov. Druhý moment pre túto novelu bol, že sme počas dvoch rokov fungovania zákona prišli na mnohé praktické veci, ktoré nefungovali tak, ako sme si priali, takže ide o úpravu, o drobnosti, ale veľmi dôležité z hľadiska praxe. A tretí moment, ktorý je vlastne upravený v článku tohto zákona, je úprava spôsobu miestnych poplatkov, kde ide tiež o poznatky z praxe, predovšetkým o to, že doteraz sa vypočítavali miestne poplatky na celý rok aj pre tých, ktorí sa, povedzme, v určitom mieste, v určitej obce zdržiavali len niekoľko dní alebo týždňov, ide predovšetkým o rekreantov alebo o občanov, ktorí sa nezdržujú doma, sú na škole alebo sú na vojenskej službe.

    Okrem toho sme tu presnejšie upravili aj povinnosť platenia miestnych poplatkov za právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

    Ja vopred hovorím, že tu ide o novelu zákona o poplatkoch, ktorý nie je v pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Ale keďže novela tohto zákona nie je v tomto momente ešte pripravená, ale táto úprava poplatkov pre odpady je mimoriadne dôležitá, a požaduje to aj Združenie miest a obcí Slovenska, sme si dovolili zahrnúť do tejto novely aj článok, ktorým upravujeme zákon o poplatkoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Petrovi Muránskemu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pokiaľ sa týka stanoviska v prvom čítaní, konštatujem že predmetný návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady a že po rozprave odporúčam predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Janiš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Jedným z dôvodov, prečo je táto novela na stole, bola aj doterajšia skúsenosť s aplikáciou tohto zákona v praxi. Dnes platný zákon o. i. zmenil systém platby občana, platby za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov z obchodných vzťahov medzi pôvodcom odpadu a zneškodňovateľom odpadu formou miestneho poplatku obcí. A obec uzatvára zmluvný vzťah so zneškodňovateľom. Obce si na základe tohto zákona prijali všeobecne záväzné nariadenia, vybudovali si systém, zamestnali nových ľudí. To, čo obciam najviac robilo starosti pri nábehu zákona, je nie jednoznačné definovanie napr. platiteľa miestneho poplatku, či už právnickej osoby alebo fyzickej osoby, alebo podnikateľa, nedefinovanie určenia, z akého stavu má obec vychádzať pri vyrubení poplatku a z toho prameniacich x poplatkov, výmerov a platobných výmerov do roka. Pri meste zhruba pre 50 000 obyvateľov a x právnických osôb a fyzických osôb a podnikateľov ide o desaťtisíce platobných výmerov.

    Ja som po prečítaní návrhu tohto zákona mal dojem, že táto novela nie moc šťastne rieši tieto problémy samosprávy, a preto v druhom čítaní v spolupráci s predkladateľom aj v spolupráci s gestorským výborom si dovolím komunikovať a zjednodušiť komplikované úpravy, administratívne náročné úpravy tak, aby tu nedochádzalo k rôznym výkladom a aby to nemalo administratívne nároky na samosprávy.

    Pán spravodajca, nečítal si, či aj hospodársky výbor bude prerokúvať tento zákon. Ak ho nebude prerokúvať, tak dávam návrh vzhľadom na to...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, tak potom nič. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister nechce zaujať stanovisko.

    Pán spravodajca tiež nechce zaujať stanovisko.

    Ideme k ďalšiemu bodu a to je

    vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov,

    ktorý prerokúvame v prvom čítaní ako tlač 391.

    Pán minister životného prostredia, nech sa páči, môžete uviesť tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Tento zákon má dva ciele.

    Jeden cieľ je upraviť poplatky za uloženie odpadov v tom zmysle, aby zákon vplýval na znižovanie ukladaných odpadov na skládky a aby sa zvyšoval stupeň recyklácie separovaného zberu a recyklácie. Preto zákon upravuje zvyšovanie poplatkov postupom rokov, a to diferencovaným spôsobom, najmä tak, že sa bude zväčšovať poplatok predovšetkým na netriedený odpad aj v rámci komunálnych odpadov. A keď je odpad triedený, tak to zvyšovanie bude miernejšie.

    Druhý veľmi dôležitý moment v tomto zákone je, že za uloženie objem poplatkov sa bude deliť na obce a na vyššie územné celky, a to z toho dôvodu, lebo vyššie územné celky v budúcnosti by mali byť príjemcom dotácií z Európskej únie, resp. konečným príjemcom z Európskej únie na odpadové hospodárstvo. A tieto vyššie územné celky vlastne doteraz nemali zdroje na spolufinancovanie takýchto programov. A celkom iste vieme, že programy odpadového hospodárstva sa nebudú týkať jednej obce, ale väčších regiónov, mikroregiónov, väčších regiónov, možno že aj celých veľkých územných celkov. Takže sú to tieto dva momenty.

    Podstata celého zákona je v tabuľkách popísaná, takže je veľmi dobre čitateľný tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov (tlač 391) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Pokiaľ sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada predmetný návrh zákona prerokovala aj v druhom čítaní.

    Odporúčam takisto, aby predmetný návrh prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcom.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať ďalšími zákonmi.

    Takže ďakujem pekne a dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 392.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zastupuje ministra zdravotníctva, pána Ľudovíta Kaníka, aby z poverenia vlády uviedol tento návrh zákona.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zosúladenie zákona č. 140/1998 Z. z. s právnymi predpismi Európskej únie, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2001.

    Najrozsiahlejšou zmenou oproti doterajšiemu stavu je úprava klinického skúšania liekov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o zbližovaní legislatívnych, reglementárnych a administratívnych ustanovení členských štátov vzťahujúcich sa na zavedenie správnej klinickej praxe pri klinickom skúšaní liekov na humánne použitie.

    Ďalšou úpravou je ustanovenie postupu vzájomného uznania registrácie lieku medzi členskými štátmi Európskej únie v súlade so smernicou č. 2001/83/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex humánnych liekov, so smernicou č. 2001/82/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex veterinárnych liekov. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Ustanovenie sa vzťahuje na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave, na Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liekov v Nitre, ktorým sa predkladá žiadosť o vzájomné uznanie registrácie lieku.

    Ustanovujú sa postupy vzájomnej komunikácie a postupy riešenia sporných otázok, pri ktorých zainteresované subjekty nedospeli k jednotnému stanovisku pri posudzovaní žiadosti o vzájomné uznanie registrácie lieku.

    Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou sú ustanovenia o registrácii liekov obsahujúcich geneticky modifikované organizmy.

    Navrhovaná právna úprava novelizuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré od nadobudnutia účinnosti zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ukázali ako nedostatočné a sú zdrojom nejednotného výkladu zákona pri jeho praktickom využívaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločným spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, je pán poslanec Tibor Bastrnák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý ste obdržali ako tlač 392.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a na rozpočet územných samospráv.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 383 z 24. septembra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, ústne sa prihlásil pán poslanec Džupa. Nech sa páči, prihláste sa, ak ešte niekto má záujem. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Džupa, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády Slovenskej republiky, úvodom musím konštatovať, že je mi veľmi ľúto, keď pri prerokovaní tohto bodu nie je prítomný pán minister zdravotníctva. Pri všetkej úcte k pánu ministrovi sociálnych vecí určite problematika, ktorá je predmetom tejto novely, mu zaiste nie je dostatočne známa, ostáva len veriť, že zásadné pripomienky a závery, ktoré vyplynú z môjho príspevku, bude interpretovať pánu ministrovi.

    Ak sa máme zamyslieť nad predkladanou novelou, dovoľte, aby som vám predložil a interpretoval stanovisko HZDS-Ľudovej strany v oblasti zdravotníctva a z hľadiska celkovej filozofie prístupu k novelizáciám zákonov a vôbec k tvorbe zákonných tvorieb Slovenskej republiky.

    Úvodom musím konštatovať, uvedomujeme si celkom jasne a konkrétne, že ekonomická situácia dopadla celkom jasne, zreteľne a konkrétne na zdravotníctvo ako celok i na jednotlivé odbory a špecializácie v rámci celého širokého spektra, odbornosti a odborov, ktoré humánna medicína musí mať rozpracované aj v prostredí nášho slovenského zdravotníctva. Vieme, že tieto dopady prinášajú negatívne, sprievodné znaky do určitej miery, ale dnes už veľmi citeľne ovplyvňujú ďalšie napredovanie týchto oblastí hlavne z dôvodu, že tempo, ktorým sa uberá svetová medicína, nie je malé a má neustále narastajúci trend. Napriek teda pomerne dosť značne obmedzeným možnostiam si slovenské zdravotníctvo udržiava vysoký štandard intelektuálneho potenciálu, a to v rutinnej praxi a opäť v celom spektre odborností aj vo vedeckovýskumnej oblasti, ktorú musíme považovať za špičku intelektuálneho potenciálu slovenskej medicíny. Hovorím to preto, že dnes jasne má znaky, ktoré umožňujú konštatovať, že schopnosť konkurencie je dobrá, ale možnosti ju overiť v praxi, uspieť v súťaži sa zhoršujú.

    A na tejto báze hľadíme aj na novelu tohto zákona, ktorá sa týka oblasti klinického skúšobníctva. Nikto nepochybuje o tom, že je pre medicínsku prax žiaduca, potrebná pre pacienta, ale z toho širšieho hľadiska je vynikajúcou štartovacou pozíciou pre vedeckovýskumnú prax, činnosť a jej napredovanie. Aby ale to bolo možné naplniť, na to je potrebné splniť niektoré ďalšie požiadavky, kde, samozrejme, prvé hľadisko je kompatibilita systémov Európskej únie a druhou zásadnou otázkou je, či predkladaná novela zvýhodňuje alebo nezvýhodňuje, alebo aspoň vytvára rovnaké podmienky pre aplikáciu a prax klinického skúšobníctva pre subjekty slovenskej scény, nechcem povedať slovenského zdravotníctva, ale slovenskej scény, slovenského spektra všetkých inštitúcií, ktoré participujú na tomto veľmi zložitom, nesmierne závažnom procese, ktorý v sebe klinické skúšobníctvo obnáša. A preto je potrebné vytvoriť podmienky, aby v praxi klinického skúšobníctva mohli uspieť a mohlo uspieť intelektuálne prostredie našej domácej slovenskej scény, pretože to je minimálnou podmienkou pre to, aby v prvej fáze uspeli v konkurenčnom prostredí, ktoré je zaiste veľmi silné v priestore európskom aj celosvetovom, a aby následne mohli byť samy konkurenciou pre toto prostredie medicínsky vyspelých krajín Európskej únie a celého sveta.

    V tejto súvislosti preto všeobecné konštatovanie, že novela ide nad rámec direktívy č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu, že v niektorých paragrafových zneniach nie je v súlade so smernicou č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu, že v niektorých paragrafových zneniach odporuje zásadám správnej klinickej praxe, sa stáva druhoradým, resp. predmetom diskusií a úprav pri druhom čítaní tejto novely, pretože, samozrejme, je absolútnou nutnosťou, aby výsledný tvar bol absolútne kompatibilný so systémom vyspelých krajín Európskej únie, v opačnom prípade nemáme šancu čokoľvek v tejto oblasti urobiť. Ale predtým, než dospejeme k takémuto vyústeniu našich aktivít, kým sa teda zamyslíme a budeme participovať na ďalšom dopracovaní tohto návrhu, je potrebné zo strany predkladateľa, a teda zvlášť ministra zdravotníctva jasne a konkrétne, stručne a jedným slovom odpovedať na zásadnú otázku.

    Ministerstvo zdravotníctva predkladanou novelou sa prihlasuje k tomu, aby sa prijala novela, ktorá je v prospech klinického skúšobníctva Slovenskej republiky, inštitúcií, orgánov včítane zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov alebo nie je. To je zásadná otázka, pretože znenie niektorých paragrafov dáva celkom jasne cítiť vážnu obavu, že sa môže vytvárať taká zákonná norma, ktorú subjekty slovenské nebudú schopné splniť, a jednoducho im ani nebude umožnené vstúpiť do konkurenčného prostredia. Z hľadiska profesionálneho sa mi nechce veriť, že by snáď k takejto verzii ministerstvo zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky pristúpili. Napriek tomu výklad určitých častí paragrafového znenia predkladanej novely môže viesť k týmto záverom.

    A potom je druhou otázkou, možno nie tak závažnou z hľadiska celkového výstupu, či je a do akej miery je pre ministerstvo zdravotníctva záväzná smernica č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu a celá oblasť správnej klinickej praxe. Paragrafy a mnohé odkazy sa opakovane odvolávajú na dve smernice. Ale chcem podotknúť a prízvukovať jednu vec, znenie, ktoré zvolil predkladateľ, ide v mnohých prípadoch, čo som už v úvode uviedol, nad rámec alebo je mimo rámca hlavne smernice č. 2001/20/ES a v mnohých prípadoch sa dostáva aj minimálne na hranicu toho, ako je schválený dokument o správnej klinickej praxi. Ale znova zdôrazním, v prípade, že odpoveď na prvú otázku, ktorú som uviedol vo svojom príspevku, bude jednoznačná a potvrdí snahu ministerstva zdravotníctva, a tým vlády Slovenskej republiky vytvoriť pre subjekty slovenské minimálne rovnocenné podmienky ako pre iné inštitúcie a organizácie, a teda iné subjekty v rámci európskeho, príp. celosvetového priestoru, potom nevidím najmenší problém tieto chyby, ktoré môžu viesť k dezinterpretácii, chybným alebo nesprávnym výkladom, odstrániť. A v tomto prípade aj poslanci HZDS-Ľudovej strany, členovia výboru Národnej rady pre zdravotníctvo sú pripravení účinným spôsobom sa podieľať na tomto texte.

    Celkom na záver a s dobrým úmyslom chcem ešte povedať jednu vec. Myslím si totiž, že je všeobecne použiteľná pre každý rezort, ja som vďačný, že aspoň spravodajca zaznamenáva moje zásadné veci, chcem teda povedať, že je zásadná. My sa od určitého obdobia stretávame s normami Európskej únie, ktoré sú písané v angličtine. A myslím, že sa to týka každej oblasti, nielen oblasti humánnej medicíny a zdravotníctva ako celku. Chcem podotknúť to, čo je každému minimálne v oblasti svojej odbornej práce jasné, že preklad a preklad sú dve celkom iné a rozdielne kategórie a že preklad z angličtiny robený systémom otrockého prekladu alebo aj prekladateľského prekladu ešte nemusí znamenať súlad s terminológiou, ktorá je zaužívaná v právnom systéme Slovenskej republiky.

    Zvlášť by som teda predkladateľa chcel upozorniť, na § 16f a jeho odsek 2, kde som skalopevne presvedčený, že preklad smernice č. 2001/20/ES a využitie terminológie, ktorú predkladateľ vložil do paragrafového znenia tohto zákona, sú nesprávne. A vyzývam ho týmto spôsobom, aby zjednal patričnú nápravu, pretože svojím spôsobom to môže aj odborných pracovníkov, ktorí pripravovali tento dokument, pri konfrontácii s odborným zázemím mimorezortného prostredia postaviť do situácie dosť nepríjemnej, ak nechcem použiť slovo neprofesionálnej.

    Preto záverom, vážené dámy a páni, pokiaľ nám minister zdravotníctva jasne a konkrétne deklaruje odpoveď na moju principiálnu otázku, klub poslancov HZDS-Ľudovej strany je pripravený hlasovaním postúpiť túto novelu do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec bol jediným prihláseným do všeobecnej rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, predpokladám, že sa nechcete k rozprave vyjadriť, keďže zastupujete svojho kolegu. Pán minister, mimochodom, je zakázané nosiť mobilné telefóny do rokovacej sály.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Návrh zákona máte ako tlač 400.

    Prosím, aby v snemovni návrh zákona uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Kaník.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, ministerstvo zdravotníctva predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudu v znení neskorších predpisov.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým odstrániť nedostatky a nevýhody súčasného stavu v sústave orgánov najmä miestnej štátnej správy na úseku ochrany zdravia a pri výkone ich pôsobnosti.

    Účelom návrhu zákona je priblížiť výkon štátnej správy občanovi a zohľadniť pripravované zrušenie okresných úradov ako súčasť optimalizácie a reštrukturalizácie verejnej správy.

    Podľa platnej právnej úpravy vlastný výkon, t. j. rozhodovaciu právomoc v rámci výkonu štátnej správy, vykonávajú hlavný hygienik v Slovenskej republike na ministerstve zdravotníctva, štátni krajskí hygienici na krajských úradoch a štátni okresní hygienici na okresných úradoch ako monokratické orgány. Plnenie ostatných úloh na úseku ochrany zdravia vrátane prípravy podkladov na rozhodnutia a opatrenia orgánov zabezpečujú štátne zdravotné ústavy zriadené ministerstvom zdravotníctva na základe zákona ako rozpočtové organizácie.

    Navrhovaný zákon zavádza novú sústavu orgánov štátnej správy, ktorá zahŕňa okrem ministerstva zdravotníctva aj Úrad verejného zdravotníctva. Úradu verejného zdravotníctva prislúcha najmä riadenie, usmerňovanie a kontrolovanie výkonu štátnej správy uskutočňovaného regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, prvostupňové rozhodovanie vo veciach presahujúce rámec územného obvodu a v ďalších zákonom vymedzených prípadoch. Na úrovni Úradu verejného zdravotníctva dochádza k nevyhnutnej horizontálnej koncentrácii úloh štátu v oblasti ochrany zdravia v rámci rezortu zdravotníctva na rozdiel od doterajšej roztrieštenosti a dvojkoľajnosti v riadení pri plnení týchto úloh v rámci dvoch rezortov, zdravotníctva a vnútra.

    Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne dopady jej realizácie na štátny rozpočet, ekonomické a environmentálne vplyvy a ani dopady na zamestnanosť. Návrh zákona bol prerokovaný v Odvetvovej RHSD a odsúhlasený bez pripomienok s návrhom na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poverenie gestorského výboru pre zdravotníctvo má poslanec Peter Biroš. Prosím ho, aby predniesol správu gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. Máte to pred sebou ako tlač 400. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 395 z 29. septembra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Ústne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci doteraz. Nech sa páči, kto má záujem hlásiť sa ústne do rozpravy ešte? Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Džupa.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, keď v predchádzajúcom svojom vystúpení som vyslovil možno kritické slovo k tomu, že minister zdravotníctva nie je prítomný pri prerokovaní v prvom čítaní predchádzajúceho zákona, musím teraz konštatovať, že v prípade tohto zákona mi to nie je vôbec ľúto, nie preto, že by som si neprial, aby tu sedel v snemovni, ale vzhľadom na kvalitu materiálu, ktorý sme dostali k dispozícii.

    Za poslanecký klub HZDS-Ľudovej strany musím s uspokojením konštatovať, že tak ako sme počas celého obdobia od vzniku Slovenskej republiky veľmi sústredeným spôsobom a zodpovedne pristupovali k celej oblasti, ktorá dnes touto novelou definitívne sa zastreší pojmom verejné zdravotníctvo, mali sme predovšetkým na zreteli význam štruktúr a odborného zázemia tejto oblasti medicíny pre situácie, ktoré si nikto neželá, ale ktoré vždy hrozia a môžu kedykoľvek prísť. Z tohto hľadiska, ak bol využitý odborný potenciál, hlavne ústredného klubu pre zdravotníctvo HZDS-Ľudovej strany, som povinný to na tomto mieste povedať, pričom to vôbec nemá byť snaha kurizovať ministrovi zdravotníctva či subjektom koaličnej štvorky.

    Sme totiž tohoto názoru. Od roku 1989 si už pomaly každý vyskúšal transformáciu slovenského zdravotníctva, pomaly každý mal svojho zástupcu vo vedení rezortu zdravotníctva. Vyskúšali sme každý model organizačný, ale hlavne financovania slovenského zdravotníctva. A dospeli sme všetci zhodne k záveru, že štyri roky trvania jedného volebného obdobia sú jednoducho málo na to, aby sa predstava alebo transformácia s cieľovými produktmi, tak ako boli naplánované, podarili realizovať. Jednoducho, či sa nám to páči alebo nie, v súčasnej dobe, pokiaľ sa nezjednotíme, čo sa zdravotníctva týka, na prioritách, ich zoradení podľa jednotlivých oblastí, podľa stupňa naliehavosti a dôležitosti, pokiaľ si ich neosvojíme a pokiaľ sa nám nepodarí politicky presadiť, aby preklenuli jedno volebné obdobie, potrebné sú minimálne dve volebné obdobia na to, nepohneme s transformáciou slovenského zdravotníctva, výsledkom bude nespokojnosť obyvateľov, nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov a v konečnom dôsledku aj nespokojnosť vlastných politických subjektov, ktoré očakávali, očakávajú a budú očakávať prelomové kroky pri transformácii slovenského zdravotníctva, z ktorých by potom ťažili politický profit. Ak teda hľadím na túto základnú prioritu, to je zmyslom práce a odbornej práce HZDS-Ľudovej strany. A keď si to niekto chce vysvetľovať tak alebo onak, prepáčte, nevyzná sa do problému.

    Druhou, veľmi podstatnou záležitosťou je, že akákoľvek zákonná norma aj v oblasti zdravotníctva musí zodpovedať štandardizácii, ktorú predstavujú záväzné usmernenia Európskej únie a Európskeho parlamentu a následných jeho inštitúcií. Práve pri tejto predkladanej novele aspoň v tejto chvíli musím konštatovať, že text tejto druhej zásadnej podmienke vyhovuje. A napriek tomu mám dva okruhy otázok, ktoré smerujú k predkladateľovi, a verím, že sa k nemu aj dostanú.

    Predkladaný návrh predpokladá 36 sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Súhlasiť s tým možno, má to svoju logiku, ale predsa len praktický výkon činností týchto sídiel alebo, lepšie povedané, územných obvodov je do určitej miery a v mnohých oblastiach dosť prepojený aj na systém územnosprávneho rozdelenia Slovenskej republiky. Teraz sme v období, keď sa toto prehodnocuje. A možnože ani predkladatelia sami nevedia, či to bude 40, 50 alebo koľko. A v tejto súvislosti pri potom predkladaní v druhom čítaní je potrebné deklarovať, či dôjde k posunu v prípade, ak vláda, ak parlament Slovenskej republiky prijme definitívnym spôsobom iné územnosprávne členenie. Nepredstavuje to nejaký vážny problém, pretože tá odborná činnosť, ktorá sa bude vykonávať na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, má svoje špecifiká, ale z hľadiska celkového a z hľadiska toho, že každá predkladaná novela musí priniesť aj celkom evidentný, konkrétne vyjadriteľný ekonomický prínos, sa trošku stráca v prípade, že, povedzme, sa nepodarí prepojiť sieťou, aby mali internet, aby mohli komunikovať internetovou poštou cez webstránky a podobne.

    A druhá taká myšlienka, to je skôr myšlienka, ktorú si dovolím v tejto súvislosti povedať, týka sa, samozrejme, celého spektra zdravotníctva, jednotlivých odborov a špecializácií, ale dávam ju na zváženie predkladateľovi, aby v súvislosti s predkladanou novelou č. 272/1994 Z. z. minimálne pre Výbor pre zdravotníctvo Slovenskej republiky priniesol celkom jasnú a ucelenú koncepciu alebo aspoň názor na to, akým spôsobom sa bude riešiť kontinuita aj v tomto profesijnom odbore, ale, samozrejme, aj vzhľadom na všetky ostatné odbory. Prečo? Vieme, že špecializačná príprava odborníkov, ktorí sa venujú tejto oblasti medicíny, bola dlhé roky viazaná na špecializovanú fakultu v Prahe. My momentálne na Slovensku nemáme pokračovateľa ani ústav či inštitúciu, ktorá by zastrešila túto oblasť v pregraduálnom systéme. Ten postgraduálny systém je už, povedzme, prepracovaný, myslí aj na tieto oblasti. Zápasí s jedným obrovským problémom, že to nie je na prvý pohľad tak atraktívna oblasť medicíny, do ktorej by sa lekári, hlavne lekári, ale aj iní zdravotnícki pracovníci priam hrnuli. Ak k tomu prirátam jeden fakt, ktorý už na pôde súčasnej 18. schôdze Národnej rady odznel a z ktorého jasne vyplýva, že máme pomerne už dnes citeľný a signifikantný odliv mladých zdravotníckych pracovníkov mimo územia Slovenskej republiky, z ktorých časť sa možno vráti, možno nevráti, ale určite sa nevráti ten počet, ktorý odíde do zahraničia, skutočne v tejto chvíli je evidentne cítiť, že nám hrozí v rozsahu krátkodobom, myslím tým 5 – 10 rokov výpadok jednej generácie vysokoškolsky vzdelaných medicínskych pracovníkov, a to nielen pre túto oblasť. Ale v tejto oblasti je to dnes už celkom zreteľne cítiť.

    A preto v súvislosti s touto predkladanou novelou si dovoľujem, pán spravodajca, aby ste akceptovali zámysel koncipovať požiadavku ministra zdravotníctva, príp. pána ministra sociálnych vecí, aby súbežne s prerokovaním tejto novely v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo tento materiál alebo aspoň zámysel či úvahu ministerstva zdravotníctva ako orgánu zodpovedného za tvorbu štátnej zdravotnej politiky Slovenskej republiky predložil.

    Záverom zhrniem. Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudovú stranu podporí, aby zákon bol posunutý do druhého čítania. Ďakujem.

  • Otváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Tak ako môj kolega, tak aj ja by som chcela vyjadriť rozhorčenie, že pri predkladaní týchto zákonov tu nie je prítomný minister. Druhí ministri koordinujú predkladanie svojich zákonov v tomto parlamente so svojimi zahraničnými cestami, lebo ešte aj včera sa pán minister vyhrážal cez televíznu obrazovku, že sú to myokardové či infarktové novely. Aj ja by som sa veľmi rada opýtala ministra aj na konkrétne situácie, ktoré sú obsiahnuté aj v tomto návrhu. A to je napr. na strane 7 predloženého materiálu, kde sa hovorí o organizovaní očkovania, nariadení mimoriadneho očkovania, aplikačných postupoch pri použití očkovacích látok hlavne dnes s prebiehajúcou infekciou na východnom Slovensku, kde nie sú peniaze na očkovacie látky pre deti, aby mohli byť zaočkované, tak ako by mali byť proti hepatitíde. A takisto to je na strane 10, kde sa hovorí o zakázaní používania zdraviu škodlivej vody alebo používaní pitnej vody, lebo pitnú vodu nemá väčšina rómskych osád, ale nielen rómskych osád. Tak sa pýtam, ako sa bude postupovať v týchto prípadoch. Myslím si, že táto novela ešte nehovorí o tom, že predchádzajúce zákony nie sú platné.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, budeme tlmočiť vašu výhradu aj ministrovi zdravotníctva, aby bol prítomný na rokovaniach parlamentu, keď predkladá vážne zákony.

    Pokračujeme v rozprave, vystúpi pán poslanec Paška.

  • Dámy a páni, zákon o zdraví ľudu, ktorý je už druhýkrát v tejto snemovni tohto roku, je moja obľúbená téma, lebo ak si dobre pamätáte, zaoberali sme sa ním asi 5-krát, dokonca som získal u vás podporu na jeho vrátenie a prepracovanie a nakoniec ho vrátil aj pán prezident a schválili sme ho naozaj na piaty raz, a to z jednoduchého dôvodu, zo všeobecnej právnej normy, ktorá sa zaoberala hygienickými alebo teda kozmetickými prípravkami, sa zrazu spôsobom, ktorý je vlastný dnešnému vedeniu rezortu, stala komplikovaná nepriama novela zákona o Liečebnom poriadku, ale najmä zákona o lieku.

    Chcel by som za klub Smeru zdôrazniť, že novelu, tak ako je predložená, zákona o zdraví ľudu celý klub Smeru podporí, samozrejme, za predpokladu, že sa, tak ako to bolo už tohto roku, nestane v druhom čítaní nástrojom na nepriamu novelizáciu bližšie nešpecifikovaného počtu súvisiacich právnych noriem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť krátko k rozprave? Nie

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.

    Návrh zákona máte ako tlač 422.

    Návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľ. Kaník.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu novely zákona č. 139/1999 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. sa dopĺňa príloha č. 1 o omamné a psychotropné látky, ktoré sa zaraďujú do zoznamu omamných a psychotropných látok zaradených do I., II. a III. skupiny na základe rezolúcií OSN.

    Okrem týchto zmien je obsahom novelizácie aj úprava tých ustanovení, ktoré od nadobudnutia účinnosti zákona č. 260/1999 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 139/1999 Z. z., sa ukázali ako nedostatočné. Ide najmä o tieto zmeny: upresnenie pojmov, veľkodistribúcia a výdaj, aby boli v súlade so zákonom č. 140/1998 Z. z., upresnenie požiadaviek na doklady, ktoré sa pripájajú k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, rozšírenie počtu druhov činností, na ktoré vydalo ministerstvo zdravotníctva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, rozšírenie výkonu štátnej správy na úseku omamných a psychotropných látok o Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave.

    Novela ruší výkon štátnej správy v oblasti zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami na okresných a krajských úradoch, pričom výkon štátnej správy z krajských úradov sa prenáša na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a úlohy vykonávané v súčasnosti okresnými úradmi sa prenášajú na samosprávne kraje podľa územnej pôsobnosti. Týmto je splnená úloha uložená uznesením vlády zo 14. mája 2003 pre ministerstvo zdravotníctva, ktorá súvisí s projektom decentralizácie verejnej správy. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajcom z gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo je pán poslanec Peter Biroš. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. Máte to pred sebou ako tlač 422. Na základe uvedeného zákona podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 420 z 3. októbra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Urbáni. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, musím zopakovať kolegu Džupu slová, že pri predkladaní zákonov tu nie je pán minister. Ja myslím, že mal by tu sedieť a aspoň mal by som niekoho vidieť z ministerstva zdravotníctva tu.

    Za posledný rok predložil pán minister zdravotníctva jednu novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá hovorí len o vyberaní poplatkov. Nič pozitívne v tom zákone nebolo a teraz keď som očakával, že príde s tým balíkom zákonov, ktoré sľubuje, tak tu schvaľujeme novely, ktoré síce nie sú nepodstatné, verím, že sú podstatné pre chod štátnej správy, hlavne keď sa reštrukturalizuje a mení štátna správa, je to potrebné, ale ktoré mohli počkať a mohli práve nadväzovať aj s tým na ten balík, ktorý pán minister pripravuje.

    V dnešnej dobe tento zákon, ktorý predložil pán minister o omamných látkach, je o to viac dôležitý, že úzko súvisí s prísnou kontrolou omamných látok vzhľadom na rozširujúce sa návyky od mládeže cez všetky vekové skupiny a, samozrejme, cez nelegálne obchodovanie s týmito látkami.

    V tomto zákone vzniká u mňa jedno podozrenie, kde sú vytvorené skupiny jednotlivých látok konkrétnych, aby to v budúcnosti nebolo zneužité. A bude treba kontrolovať, aby v tých skupinách ostali v tom zaradení, ktorí sú tam teraz, pretože môže vzniknúť podozrenie z lobizmu vo farmaceutických firmách, aby nedošlo k presunom. Čiže bude treba kontrola, o ktorej som sa v tomto zákone nejako extra presne nedočítal, akým spôsobom sa bude na tomto úseku, ako hovorím, vykonávať.

    V každom prípade tento zákon náš poslanecký klub odporúča, aby išiel do druhého čítania, a v konečnom dôsledku ho podporíme. Ďakujem.

  • Faktickú poznámku má pán poslanec Džupa. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcem nadviazať na slová pána poslanca Urbániho a celkom zreteľne vyjadriť, že naozaj budeme musieť dbať pri dopracovaní tohto zákona, pri jeho schvaľovaní, a týka sa to každého poslanca, aj keď to nie je oblasť odborne mu blízka, aby sa nevytvoril priestor a aby sa už aj touto novelou nestalo, že sa budú do a zo zoznamu presúvať liekové štruktúry alebo lieky, alebo konkrétne prípravky, a aby sa to dialo podľa noriem Európskej únie, ale, pozor, musia to byť normy tých krajín Európskej únie, ktoré sú aj v oblasti medicíny dostatočne známe, že túto oblasť si strážia absolútne presne a bez ohľadu na všelijaké iné tlaky včítane tlakov od farmaceutických firiem, ktoré sú celkom legitímne, ale nemôžu siahať za určitú hranicu. A preto by bolo vhodné, aby pri druhom čítaní bolo deklarované, normy ktorej európskej krajiny slúžili ako model na túto zákonnú normu, pritom, samozrejme, neočakávam, že to bude napr. Holandsko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Predpokladám, že nie.

    Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Birošovi.

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 388, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod rozhodnutím č. 396.

    Prosím pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona v snemovni odôvodnil.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám uviedol návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh zákona je vypracovaný v súlade s uzneseniami vlády č. 471 z 11. júna, ktorým vláda schválila terminológiu v miestnej štátnej správe, č. 472 z 11. júna, ktorým vláda schválila návrh optimalizácie miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a z hľadiska dostupnosti pre občanov ako východisko a podklad na legislatívne zabezpečenie zmien organizácie miestnej štátnej správy.

    Návrh zákona s účinnosťou od 1. januára 2004 ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na vymedzených úsekoch rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, to znamená na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bývania, a to na všetkých stupňoch, na ministerstve a krajských stavebných úradoch a obciach.

    Súčasne sa navrhuje novelizovať stavebný zákon s cieľom nevytvárať terminologické, a tým ani výkladové rozdiely medzi súvisiacimi právnymi predpismi, pričom sa zohľadňuje aj Koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy schválená vládou Slovenskej republiky.

    Dovoľujem si vás teda požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh schválila a aby sme s ním išli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Istvánovi Harnovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 174 zo dňa 7. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 388). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2003 č. 396 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do všeobecnej rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 393, návrh na jeho prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 397.

    Vládny návrh zákona uvedie minister obrany Juraj Liška. Pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, vážené poslankyne, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako iniciatívny návrh, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003, ktorým bola schválená Koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy.

    Hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je návrh na skrátenie dĺžky základnej služby ako jedného z druhov povinnej vojenskej služby z 9 mesiacov na 6 mesiacov, čo predstavuje postupný krok k dosiahnutiu plnej profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    V predkladanom návrhu zákona sa tiež navrhuje úprava tých ustanovení zákona o brannej povinnosti, ktoré sa pri jeho aplikácii ukázali ako problematické alebo nedostačujúce.

    Predloženým návrhom zákona sa v nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003, ktorým bola schválená Koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy, navrhuje aj zmena zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. tak, aby po zrušení okresných úradov bola ich doterajšia pôsobnosť na úseku obrany prenesená na obvodné úrady.

    Navrhuje sa tiež zmena zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, kde sa v nadväznosti na skrátenie dĺžky základnej služby navrhuje upraviť nárok vojaka základnej služby a žiaka alebo študenta vojenskej školy vykonávajúceho základnú službu na riadnu dovolenku na 14 dní riadnej dovolenky za 6 mesiacov výkonu základnej služby.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Bola ocenená vaša premiéra vo funkcii ministra.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 393). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2003 č. 397 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Kto má záujem, prosím, v tejto chvíli, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy, dámy a páni. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 405.

    Prosím ministra obrany Juraja Lišku, aby návrh zákona v snemovni odôvodnil.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany na základe Plánu legislatívnych úloh na rok 2003, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 406 z 9. mája 2001, delimitácie národného programu kvality do roku 2003 a koordinácie jeho realizácie v ústredných orgánoch štátnej správy.

    Právna úprava obrannej štandardizácie, kodifikácie a štátneho overovania kvality výrobkov a služieb na účely obrany nie je obsiahnutá v právnom poriadku Slovenskej republiky. Táto skutočnosť sa javí ako výrazný nedostatok v nadväznosti na požiadavky vyplývajúce z procesu zaraďovania sa Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.

    Hlavným cieľom úpravy problematiky obrannej štandardizácie, kodifikácie a štátneho overovania kvality je v čo najkratšom čase dosiahnuť, aby technické prostriedky používané ozbrojenými silami spĺňali podmienky interoperability s technickými prostriedkami a činnosťami armád členských štátov aliancie, používaná technika bola na zodpovedajúcej technickej úrovni a kvalite a logistické zabezpečenie bolo realizované operatívne a efektívne.

    Zákonom sa navrhuje zriadiť na výkon a koordináciu jednotlivých činností Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality.

    Jedným zo základných nástrojov na dosiahnutie interoperability je obranná štandardizácia. Obrannú štandardizáciu sa v súčasnosti Severoatlantická aliancia snaží využiť pri spolupráci s partnerskými štátmi v rámci prípravy potenciálnych členov Severoatlantickej aliancie na vstup, ako aj pri plánovaní a účasti týchto štátov na riešení kríz pôsobením v spoločných operáciách so silami Severoatlantickej aliancie.

    Kodifikácia je dôležitým nástrojom logistického zabezpečenia ozbrojených síl. Implementáciou kodifikačného systému Severoatlantickej aliancie do logistického systému ozbrojených síl Slovenskej republiky sa zjednoduší a urýchli manipulácia s údajmi o výrobkoch, ktoré sú určené na účely obrany.

    Účelom právnej úpravy štátneho overovania kvality je zakotvenie postupov pri overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany vyplývajúcich zo štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie.

    Vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Lajosovi Ladányimu. Pán poslanec máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 135 z 9. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2003 č. 405 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám do rozpravy žiadnu prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do všeobecnej rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem, pán minister obrany a pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli sú na programe návrhy zákonov, ktoré odôvodňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny, o sociálnej pomoci a o službách zamestnanosti, pričom chcem ešte informovať, že vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení, sme sa dohodli, budeme prerokúvať v prípade, že prezident vráti zákony, predovšetkým zákon o sociálnom poistení, až potom. A keďže pán prezident dnes tento zákon vrátil, budeme rokovať o návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení až potom, ako prerokujeme vrátený prezidentom zákon. Zároveň ale chcem oznámiť, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník v týchto chvíľach podpisuje s odbormi Kolektívnu dohodu vo verejnej službe. Vyšlo to tak časovo, preto by som chcela získať váš všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalšími bodmi. Pán minister sa okamžite po podpise dohody vráti do rokovacej sály a budeme potom v jeho bodoch pokračovať. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem.

    Podľa programu je teda ďalším bodom

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona prerokujeme v prvom čítaní, máte ho ako tlač 409.

    Prosím, pani poslankyňa Záborská, aby ste návrh zákona v snemovni odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia poslanci, možno je pre niekoho prekvapením, že dávam novelu zákona č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku, pretože všetci, ako tu sme, očakávame veľkú koncepčnú novelu, ktorá prispeje k reforme zdravotníctva. Ale zároveň na septembrovom zasadnutí Národnej rady, keď sme schválili zákon o sociálnom poistení, prijali sme uznesenie, ktorým sme zaviazali, na návrh pani poslankyne Sárközy, ministra zdravotníctva, aby hľadal riešenie pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. Keďže do termínu podania zákonov sme zo strany ministerstva nedostali takýto návrh, dala som novelu zákona č. 98/1995 Z. z., ktorá umožňuje, aby tie indikácie na kúpeľnú liečbu, ktoré sú v súčasne platnom zákone hradené zo sociálneho poistenia, zostali. Po prijatí zákona o sociálnom poistení, kde vypadla kúpeľná liečba hradená z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia bez náhrady, nemôžu byť uplatňované. Čiže táto moja novela je celkom krátka, aby sa ten odkaz na zákon o sociálnom poistení vypustil. A tým pádom všetky diagnózy, ktoré sú v indikačnom zozname na kúpeľnú starostlivosť, budú hradené. Samozrejme, si uvedomujeme, že možno tých finančných prostriedkov nebude dostatok na pokrytie všetkých návrhov, ale minimálne bude tento proces prebiehať, kým ministerstvo zdravotníctva nepredloží koncepčný zákon. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu môjho zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Spravodajcom z gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo je pán poslanec Karol Džupa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky MUDr. Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 409). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 406 z 3. októbra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme návrhmi zákonov, ktoré predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

    Prvým návrhom zákona z týchto návrhov zákonov je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 411.

    Návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, primárnym cieľom návrhu zákona je najmä vyššie miera adresnosti poskytovanej sociálnej pomoci, aktivizácia občana smerom k podpore jeho integrácie a vyváženosť jeho spoluúčasti na kompenzácii rozličných druhov zvýšených výdavkov, ktoré má občan v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia vo svojom živote.

    Návrhy na zmeny a doplnenia sa týkajú najmä poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie, ktorý sa navrhuje poskytovať v rôznych výškach v závislosti od toho, či fyzická osoba, ktorá občana s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje, má pravidelný príjem na zabezpečenie svojich potrieb z dôchodkovej dávky alebo nemá žiadny príjem. Ustanovuje sa miera participácie občana s ťažkým zdravotným postihnutím pri poskytovaní peňažného príspevku za opatrovanie tak, že výška peňažného príspevku za opatrovanie sa odvíja od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvýšenia kvality opatrovania a zachovania bezpečnosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím tak, že sa navrhuje preskúmať spôsobilosť fyzickej osoby vykonávať celodenné osobitné a riadne opatrovanie, zvýšenia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Pri peňažnom príspevku na diétne stravovanie sa diferencuje jeho výška v závislosti od nákladovosti diét. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Predložený návrh zákona má za cieľ podporiť sociálnu integráciu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života. Zámerom je poskytnúť adresnú pomoc pri odstraňovaní alebo zmierňovaní dôsledkov ich zdravotného postihnutia.

    Predpokladá sa, že prijatím navrhovanej zmeny bude čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v roku 2004 na úrovni približne 5 mld. korún. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 404 z 2. októbra 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, môžete otvoriť rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Viem, že pán poslanec Bódy sa chce prihlásiť do rozpravy a hľadá svoju kartu identifikačnú, tak preto je malá prestávka. Chce sa ešte niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Bódy, nech sa páči. Prosím, zapnite mu mikrofón. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a vážení páni, kolegovia, kolegyne, musím ísť do kritiky a s kritikou do vlastných radov, pretože po preštudovaní predloženého materiálu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z., som nútený konštatovať i napriek množstvu stretnutí, ktoré sme absolvovali v Rade vlády pre otázky občanov so zdravotným postihnutím, že navrhované znenie novely zákona opäť ako pri predchádzajúcich dvoch novelách nedostatočne rieši toľko proklamovanú adresnosť poskytovania príspevkov. V prevažnej časti novela smeruje opäť k ďalším reštrikciám, tento raz snáď skrytejšou a možno inou formou. Je evidentné, že tak ako predošlé novely táto pripravovaná prinesie síce štátnej pokladnici možno úsporu niekoľkých miliónov korún, no som presvedčený o tom, že pre občana s ťažkým zdravotným a telesným postihnutím to bude ďalšia rana, ktorú sme si snáď prichystali aj sami, ale ktorá sa predovšetkým odvíja od posudzovania v posudkových komisiách sociálneho zabezpečenia, kde sa nám do systému určite dostalo množstvo ľudí, ktorí pôsobia teraz ako vata, ktorá upcháva toky financií a nedovoľuje adresnosť. Viem, že od roku 1996 stúpol počet poberateľov týchto sociálnych dávok z 22 600 na zhruba 270 000, ale opäť to nie je dôvod, aby sme na úkor tých, ktorí sú skutočne zdravotne postihnutí, robili reštrikcie.

    Čiže v mene všetkých zdravotne postihnutých si dovoľujem povedať, že všetky indície smerujú k tomu, že celý tento systém v konečnom dôsledku bude viesť k opačnému efektu, ako je integrácia zdravotne postihnutého občana do spoločnosti, t. j. zvýšenie požiadaviek na opätovné umiestnenie ľudí so zdravotným postihnutím späť do domovov sociálnych služieb. Ak my hovoríme o tom, že budeme vyplácať, povedzme, dôchodcovi alebo dôchodkyni, ktorá opatruje člena domácnosti, o 4 000 korún menej ako človeku, ktorý opustil zamestnanie, tak si myslím, že vykonáva rovnakú prácu a niet tu dôvodu vyplácať menej peňazí. Pravdou je to, že takíto ľudia sa skôr či neskôr dostanú opäť do domovov sociálnej starostlivosti, kde mesačná starostlivosť činí alebo stojí zhruba 14 800 až 15 000 korún. Preto hovorím o opačnom efekte.

    Na budúci týždeň na pondelok na 13.00 hodinu som si dovolil zvolať parlamentný podvýbor pre otázky občanov so zdravotným postihnutím. A touto cestou si dovoľujem pozvať všetkých členov do výboru, teda parlamentného výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme prešli opäť všetky návrhy relevantných organizácií a skupín občanov so zdravotným postihnutím a pokúsili sa v rámci zlepšenia tohto stavu a hlavne adresnosti týchto sociálnych dávok dospieť ku konsenzu, ktorý by naozaj smeroval k adresnosti a ktorý by bol efektívny. Verím, že k takémuto konsenzu dospejeme a budem prosiť i pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, i pána ministra financií o stretnutie v budúcom týždni, aby sme dokázali nájsť financie, ktorými by sme túto položku rozpočtu doplnili. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec? Áno.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo bolo uvedené v rozprave? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 419, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 414.

    Prosím pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, aby ste návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec na poskytovanie služieb v zamestnanosti na potrebnej kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej úrovni, štruktúru a obsah činností jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, a tým zefektívniť a sprehľadniť využitie verejných prostriedkov a finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

    Dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie.

    Navrhovanou právnou úpravou sa garantuje občanom právo na prístup k zamestnaniu v doterajšom rozsahu, pričom sa vytvárajú podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, ako aj zamestnávateľom, pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti, ale najmä o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktívnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní si zamestnania.

    Zároveň sa navrhuje upraviť aj poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi, ako sú orgány štátnej správy, a zabezpečiť ich vzájomnú spoluprácu.

    Tiež sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie vrátane sprísnenia podmienok pre podporu, pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradmi práce a sociálnych vecí a rodiny s dopadom na zotrvanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

    Vládny návrh zákona upravuje aj vytvorenie záujmového združenia, partnerstva na realizáciu konkrétnych projektov a programov podpory zamestnanosti v regiónoch a zriadenie výboru pre otázky zamestnanosti na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia aktívnych opatrení na trhu práce, ako aj systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a občanov z tretích štátov.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. .../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť zákon č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajkyňou z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie je pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. Pani poslankyňa, prosím, aby ste uviedli správu gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 21. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je určiť najmä právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činností jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov.

    Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

    Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti tento návrh zákona upravuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti. Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania. Kontrolnú činnosť v rámci služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa tohto návrhu v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 414 z 3. októbra 2003 prideliť návrh zákona (tlač 419) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za slovo, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu a zmien, na ktorých sme sa dohodli, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Beňovej na vydanie zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

    Návrh zákona máte ako tlač 423.

    Prosím, pani poslankyňa Beňová, aby ste návrh zákona v snemovni odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Úvodom a pre úplnosť môjho vystúpenia by som chcela ešte, ctené kolegyne a kolegovia, zdôrazniť, že som skutočne trpezlivo čakala na rozhodnutie Koaličnej rady, ktorá zasadala včera vo vzťahu k antidiskriminačnému zákonu. A chcem tu pred snemovňou povedať, že som bola pripravená stiahnuť môj návrh zákona, pretože mi nejde o to, aby bol prijatý môj návrh zákona, ale ide mi o to, aby bol prijatý antidiskriminačný zákon. A ak by sa bola včera Koaličná rada dohodla na tom, že antidiskriminačný zákon bude vládou do parlamentu predložený, bola by som dnes môj návrh stiahla. Nestalo sa tak a tak využívam svoje ústavné právo a dovoľte mi prosím, aby som vám v prvom čítaní uviedla návrh zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Slovenská republika sa 1. mája 2004 stane členským štátom Európskej únie. Dovolím si taký krátky exkurz do minulosti, keď medzi prioritnými úlohami už predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky schválenými uznesením vlády č. 1154 z 12. decembra 2001 na základe pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 bola pod bodom B. 15 uvedená aj úloha pre vtedajšieho podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti, ministrom životného prostredia, ministrom zdravotníctva a ministrom školstva predložiť na Úrad vlády Slovenskej republiky návrh antidiskriminačného zákona implementujúceho smernice Rady 2000/43/ES a 2000/78/ES, a to do 31. januára 2002. Následne bol pripravený návrh zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý vláda Slovenskej republiky, myslím predchádzajúcu vládu, svojím uznesením č. 557 z 29. mája 2002 schválila a predložila do Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh zákona bol pôvodne zaradený pod parlamentnou tlačou 1603 do pracovného návrhu programu 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v minulom volebnom období, ale na základe poslaneckého návrhu bol z programu tejto schôdze vypustený, a teda nikdy nebol predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prosím o väčšiu pozornosť. Prosím, ak máte nejaké súkromné záležitosti, aby ste si ich vydiskutovali mimo rokovacej sály, aby pani poslankyňa Beňová nebola vyrušovaná.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Úloha zostala dodnes nesplnená. Predmetné uznesenie vlády totiž vyslovene hovorí o jednom antidiskriminačnom zákone, ktorý by do právneho poriadku Slovenskej republiky premietol príslušnú úpravu z práva Európskej únie, a nie iba o čiastkových novelách mnohých právnych predpisov.

    Základom právneho poriadku Slovenskej republiky je Ústava Slovenskej republiky, ktorá upravuje mnohé princípy významné pre Slovenskú republiku ako demokratický štát. Je nesporné, že z hľadiska úpravy základných práv a slobôd má zásadný význam čl. 12 ústavy, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú podľa Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základným antidiskriminačným ustanovením ústavy je čl. 12 ods. 2, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    Predložený návrh zákona nadväzuje na ústavnú úpravu zákazu diskriminácie a zvyšuje ochranu všetkých fyzických a právnických osôb pred diskrimináciou na území Slovenskej republiky tým, že obsah ústavnej úpravy konkretizuje. Vychádza z potreby zabezpečiť subjektom práva takú ochranu proti všetkým formám diskriminácie, založenú na čo najširšom počte dôvodov, ktorá poškodeným obetiam zaručí možnosť domáhať sa adekvátnej a efektívnej súdnej ochrany vrátane náhrady škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby pojem diskriminácia, ktorý je obsiahnutý v rôznych slovenských právnych predpisoch, bol interpretovaný a aplikovaný súdmi a inými orgánmi verejnej správy jednotne. Návrh zákona preto stanovuje definície všetkých foriem diskriminácie, priamej i nepriamej, obťažovania a neoprávneného postihu, čím v súlade s najnovšími pohľadmi na tento spoločenský problém a v súlade s požiadavkami aproximácie práva aktualizuje definície a nadväzuje na definície už obsiahnuté v našom právnom poriadku, hlavne v oblasti pracovného práva. Stanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je vo vzťahu k jednotlivým partikulárnym úpravám zakotveným v platných osobitných zákonoch len všeobecná. Zabezpečí sa tak jednotná interpretácia pojmu diskriminácia v prípadoch aplikácie týchto osobitných zákonov, ktoré síce zakazujú diskrimináciu v jednotlivých oblastiach právom regulovaných spoločenských vzťahov, avšak definície foriem diskriminácie neobsahujú.

    Predkladaný návrh zákona zároveň dopĺňa špeciálnu právnu úpravu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Táto na rozdiel od už spomínaných osobitných predpisov obsahuje síce definície niektorých foriem diskriminácie, avšak vzhľadom na špecifický charakter pracovných vzťahov zakotvuje v porovnaní s navrhovaným znením predkladaného zákona užší zákaz diskriminácie.

    Zákaz diskriminácie je aj agendou Európskej únie a našiel si svoje miesto aj v návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá bola predmetom rokovania predchádzajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Článok I-4 ods. 2 hovorí, že v oblasti uplatňovania tejto ústavy bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek z jej konkrétnych ustanovení, sa zakazuje každá diskriminácia na základe národností. Ešte výraznejšie sa tejto problematike venuje Charta základných práv Únie vložená ako II. časť do návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Podľa článku II-21 Zákaz diskriminácie je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické charakteristiky, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia. V rámci uplatňovania Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii a bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia týchto zmlúv, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu národnosti.

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona v zmysle príslušnej úpravy v práve Európskej únie definuje pojmy a obsahuje ustanovenie o zákaze diskriminácie okrem prípadov odôvodneného rozdielneho zaobchádzania. Tieto prípady odôvodneného rozdielneho zaobchádzania zákon presne vymedzuje, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu. Návrh zákona rovnako obsahuje ustanovenia o prostriedkoch právnej ochrany proti porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, čomu zodpovedá aj návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá obsahuje úpravu konania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

    Dámy a páni, som veľmi rada, že ste si s takýmto záujmom vypočuli to, čo som vám povedala o návrhu antidiskriminačného zákona, a napriek tomu chcem, ctené kolegyne a vážených kolegov poprosiť, aby podporili predložený návrh zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pani poslankyňa. Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pánovi poslancovi Jaroslavovi Baškovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 131 z 9. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Moniky Beňovej na vydanie zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý ste dostali ako tlač 423. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá.

    Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť, na životné prostredie ani na štátny rozpočet.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 412 z 3. októbra 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 30 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní a gestorský výbor do 31 dní.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k predkladanému návrhu. Myslím si, že táto snemovňa i naša spoločnosť už pomerne dlho čaká na to, že vláda pripraví návrh antidiskriminačného zákona, ktorý je potrebný zrejme pre náš vstup do Európskej únie. Boli sme preto radi, že sa nám dostal do rúk materiál z medzinárodného odborného kolokvia z júna 2003, ktorý obsahuje aj snemovňou neprijatý návrh vlády z roku 2002, no a potom sme dostali návrh zákona od predkladateľky pani poslankyne Beňovej.

    Chcela by som vyjadriť niekoľko poznámok za klub Komunistickej strany Slovenska.

    Po prvé, sme radi, že v § 3 sa zakazuje diskriminácia z dôvodu politického zmýšľania.

    Po druhé, chcem upozorniť, že v texte § 2 ods. 2 prišlo k nejakým chybám, preklepom a ten text je nezrozumiteľný. Keby ste boli taká dobrá a pozreli si to tam, riadok predposledný v odseku 2.

    Ďalej by som chcela vysloviť poznámku, resp. výhradu voči § 4, ktorý hovorí o odôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní, hlavne pokiaľ ide o písmeno c). Chápeme, samozrejme, že odôvodnené rozdielne zaobchádzanie je nevyhnutné napr. v ozbrojených silách, že nemôže človek telesne postihnutý vykonávať vojenskú službu, ale nerozumieme dosť dobre písmenu c), prečo z dôvodu pohlavia, veku, zdravotného postihnutia a tak ďalej je v prípade cirkví alebo náboženských spoločností ustanovený osobitný dôvod a tak ďalej, nebudem to tuná citovať. Myslíme si totiž, že pokiaľ je cirkev štruktúrou tohto štátu a nie je oddelená od štátu, tak by sa asi mala riadiť tými istými zákonmi, ako ostatná spoločnosť. Samozrejme, to je len taká pripomienka pani navrhovateľke, keby ste zvážili, nejako či by sa to dalo preformulovať alebo vôbec nejakým spôsobom to odtiaľ vylúčiť.

    A taktiež pripomienku, ale závažnejšiu máme v osobitnej časti, § 5, ktorý hovorí o primeraných opatreniach, ak nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom. To znamená, že zamestnávateľ môže nezamestnať občana postihnutého telesne alebo inak vtedy, ak to nie je preňho neúmerné bremeno. Pýtame sa, ktoré smernice regulujú úmernosť bremena a kto bude kontrolovať ich rešpektovanie.

    Tieto poznámočky, by sme prosili, keby ste zobrali na vedomie.

    Napriek týmto našim pripomienkam chcem vám oznámiť, že klub Komunistickej strany váš návrh zákona podporí. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová bola jedinou prihlásenou poslankyňou v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ctené kolegyne, kolegovia, ja som skutočne rok trpezlivo čakala na to, že vláda príde so svojím vlastným vládnym návrhom zákona. Žiaľbohu, napriek tomu, že som sa obracala na kompetentných ministrov a členov vlády, tento návrh zákona nebol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky a to bol hlavný dôvod, prečo som s týmto zákonom prišla ja.

    Tento zákon nie je len o tom, že je potrebný z pohľadu nášho vstupu do Európskej únie, tento zákon je o tolerancii našej spoločnosti a o tom, či je naša spoločnosť vôbec zrelá na to byť modernou spoločnosťou.

    Čo sa týka pani poslankyne Bollovej, ja beriem na vedomie, samozrejme, vaše pripomienky. Pri tých dôvodoch, ktoré ste spomínali, to sú tzv. liberačné dôvody, ktoré sú presne vymedzené tým zákonom, takže nemôže tam dôjsť k zneužitiu.

    A pri tej druhej poznámke môžeme sa ešte spolu o tom porozprávať v prípade, že návrh zákona prejde do druhého čítania, dá sa to riešiť buď pozmeňujúcim návrhom, alebo sa môžeme na to pozrieť ešte predtým vo výboroch.

    Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, aj za deklaráciu podpory vášho poslaneckého klubu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 425, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 419.

    Slovo má poslankyňa Jarmila Tkáčová. Prosím, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    V procese nápravy majetkových krívd voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku, ktoré vznikli v rokoch 1948 až 1990, boli pôvodným vlastníkom odovzdané lesné pozemky a lesné porasty, ale neriešili v plnom rozsahu majetkové usporiadanie nehnuteľností postavených štátnymi organizáciami lesného hospodárstva na týchto pozemkoch, a to po 1. januári 1949. Ide predovšetkým o lesné odvozné cesty v dĺžke zhruba 3 000 kilometrov so zostatkovou cenou približne 2 mld. korún. Podľa zákona o pozemných komunikáciách ide o verejné účelové komunikácie, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Lesné cesty boli vybudované na neštátnej pôde, na lesných pozemkoch, bez súhlasu ich pôvodných vlastníkov ako stavby povolené špeciálnym stavebným úradom. Neboli osobitne evidované v katastri nehnuteľností a pozemky pod cestami neboli vyňaté z lesného pôdneho fondu. V účtovníctve štátnych podnikov lesného hospodárstva sú evidované ako hmotný investičný majetok.

    Vzniknutá situácia je problematická minimálne v troch bodoch. Jednak tento stav neumožňuje neštátnym subjektom legálne udržiavať tieto cesty postavené na ich pozemkoch, nakoľko do účtovníctva môžete účtovať náklady na dosiahnutie a zabezpečenie zisku, iba ak hmotný investičný majetok vlastníte. Po druhé, štátne organizácie lesného hospodárstva evidujú a odpisujú tento hmotný investičný majetok, reálne ho však nevyužívajú, neudržujú, nespravujú a nezabezpečujú jeho ochranu a zveľaďovanie, a tým je podľa mňa spochybnená i oprávnenosť účtovania odpisov z tohto hmotného investičného majetku ako nákladových položiek. A posledným nezanedbateľným bodom je aj to, že ani jeden z uvedených subjektov sa nemôže pre povahu vzťahu k majetku uchádzať o prostriedky z európskych fondov. Dôsledkom pretrvávajúceho vzťahu je, že lesné cesty a účelové komunikácie sú zanedbané a pre nedostatok finančných prostriedkov ich údržba je úplne obmedzená, len vo výnimočných prípadoch sa odstraňujú havarijné stavy po živelných pohromách. Zároveň treba uviesť, že je ohrozená i prevencia pri lesných požiaroch, pretože vybudovaná a udržiavaná lesná cestná sieť obmedzuje túto prevenciu. A viete, že požiare v lesoch majú aj na Slovensku stúpajúci trend.

    Situáciu začala riešiť už vláda pána Mečiara v roku 1998, ktorá 9. júna 1998 prerokovala legislatívny zámer, postúpila ho do pripomienkového konania. Po úpravách bol zaradený tento bod na program jedného z posledných rokovaní vtedajšej vlády, no nakoniec nestihol byť prerokovaný. Na jeseň v roku 1998 sa ministerstvo pôdohospodárstva snažilo nájsť riešenie spolu s ministerstvom financií tak, aby bezplatný prechod vlastníctva lesných ciest bolo možné vykonať bez legislatívnych úprav a bez dopadu na hospodársky výsledok štátnych organizácií lesného hospodárstva. Po viacerých rokovaniach sa dospelo k záveru, že prechod lesných ciest vo vlastníctve štátu do vlastníctva reštituentov lesných pozemkov nemožno vykonať bez legislatívnej úpravy niektorých súvisiacich zákonov. Ostatné riešenia neponímajú problematiku komplexne a právne jednoznačne.

    Predkladaný poslanecký návrh zákona má preto za cieľ odstrániť nežiaduci stav vlastníctva a správy lesných ciest. Prijatie navrhovaného zákona umožní vlastníkovi lesného pozemku udržiavať komunikácie na účel, ktorému majú slúžiť, a využívať ich na riadne obhospodarovanie lesného fondu, ktorý vlastní. Na strane druhej odstráni nežiaduci stav, podľa ktorého komunikácie na neštátnych lesných pozemkoch spravujú, hoci správnejšie by bolo povedať, že nespravujú, štátne podniky lesného hospodárstva.

    Neodôvodnená je domnienka, že prípadné zamedzenia vstupu na tieto cesty bez náhrady zo strany nového majiteľa by mohlo spôsobiť sťaženie ťažby, čo by vyvolalo dopad na rozpočet. Podľa § 21 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov je užívateľ lesných pozemkov oprávnený užívať bezodplatne v nevyhnutnom rozsahu cudzie pozemky na lesnú dopravu a prerokovať podmienky lesnej dopravy s vlastníkom. Zároveň je potrebné uviesť, že les spĺňa aj verejnoprávne funkcie, a preto je vlastník lesného pozemku nútený strpieť vstup na svoj majetok v nutnom rozsahu.

    Keďže podľa prepočtov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene na realizáciu komplexnej starostlivosti o lesnú cestnú sieť je potrebných okolo 52 mld. korún, v prepočte ročne 1,2 mld., tieto prostriedky skutočne nenájdeme v štátnom rozpočte, ale skôr v súkromnom sektore, preto si dovoľujem, vážení kolegovia, požiadať vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, posunúť ho do druhého čítania, kde sme, predkladatelia, pripravení diskutovať s vami o vylepšeniach riešení, ktoré navrhujeme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 115 zo 14. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako i o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Krátko k filozofii a k účelu tohto zákona. Lesné cesty vybudované po druhej svetovej vojne, nedoriešené vlastnícke a užívacie práva k nim toto značne komplikuje a vlastne zabraňuje tieto cesty opravovať a udržiavať. Pre štát je nelogické investovať do údržby ciest, ktorých je síce vlastníkom, ale ktoré sa nachádzajú na neštátnom lesnom pôdnom fonde. A pre neštátnych vlastníkov je nelogické, a vlastne nemožné investovať do ciest, ktoré sú síce na ich lesnom pôdnom fonde, ale ich nemajú vo vlastníctve. Navrhovaná poslanecká a právna úprava o prechode lesných ciest na vlastníkov lesných pozemkov sleduje jednoducho a bezbolestne vyriešiť túto nelogickú situáciu, ktorá je dnes nevýhodná tak pre štát, ako aj pre neštátnych vlastníkov lesov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 383. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 374.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, môžete návrh zákona odôvodniť, príp. dať iný návrh. Nech sa páči, pán minister Mikloš.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem dať iný návrh. Chcem navrhnúť ako predkladateľ na základe dohody koaličných strán a poslaneckých klubov, že sťahujem tento návrh zákona s tým, že bude predložený tento návrh vtedy, keď bude vypracovaný vládou schválený a do parlamentu predložený vládny návrh zákona o politických stranách, ktorý bude ustanovovať aj pravidlá financovania politických strán a pravidlá financovania kampaní.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ja len pre poriadok chcem povedať, že pán podpredseda nemôže sťahovať návrh zákona na základe dohody Koaličnej rady, ale na základe poverenia, ktoré má od vlády.

  • Áno. No pokiaľ ma pamäť neklame, tak existuje schválené uznesenie vlády, ktoré dáva predkladateľovi právo stiahnuť návrhy, ktoré predkladá. Akým spôsobom to ja tu odôvodním, myslím si, to nie je z tohto hľadiska až tak relevantné. Ale ja to odôvodňujem aj tým, čo som povedal. Ale zároveň využívam právo, ktoré mám, a sťahujem návrh, ktorý som tu predkladal.

  • Ja nepochybujem, že takéto poverenie máš. Ja len upozorňujem na to, že podľa ústavy a podľa príslušných zákonov môžeš stiahnuť takýto návrh zákona len na základe toho poverenia. Samozrejme, dôvody, ktoré ťa k tomu vedú, môžu byť, aké chceš.

  • Áno, takže nebudem rozširovať tieto dôvody ďalej. A zhrniem to tým, že sťahujem tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Situácia je vyjasnená, berieme na vedomie, že pán podpredseda vlády a minister financií stiahol návrh tohto zákona z rokovania parlamentu.

    Chcem vás teraz požiadať o vyslovenie všeobecného súhlasu s návrhom, ktorý chcem predniesť. Týka sa prezidentom vráteného zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže. Pán prezident dnes vrátil parlamentu ďalšie tri zákony, ktoré sú zo sociálnej oblasti, ktoré budeme prerokúvať na budúci týždeň v stredu. Chcem preto požiadať o všeobecný súhlas s tým, aby sme aj tento zákon, keďže ide o rovnaký postup pri hlasovaní, schvaľovali alebo aby sme hlasovali o ňom na budúci týždeň v stredu spolu s balíkom zákonov, ktoré pán prezident vrátil do parlamentu. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? Ďakujem pekne.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 373.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva pán Fronc. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Dôvod, ktorý viedol súčasnú vládu k zaradeniu vypracovania tohto zákona do programového vyhlásenia, sú dlhodobo pretrvávajúce rozdiely vo vzdelanostnej úrovni a v štruktúre vzdelanostných ustanovizní vysokoškolského typu. Za uplynulé desaťročie počet vysokoškolských študentov na Slovensku sa zvyšoval pomerne dynamicky a vzrástol o viac ako 80 %. Treba za týmto dynamickým vývojom vidieť aj tú skutočnosť, že v období posledných 10 rokov vzniklo viacero vysokoškolských ustanovizní v rôznych častiach a v rôznych lokalitách Slovenska. Výrazné rozšírenie možností vysokoškolského štúdia však neprinieslo nejaké markantné zmiernenie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov maďarskej národnosti vo vzťahu k vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti. Treba konštatovať tiež skutočnosť, že z novozriadených vysokoškolských ustanovizní v tomto období mimo tradičných centier, univerzitných centier, nebola zriadená žiadna vysokoškolská ustanovizeň, ktorá sa nachádza v regióne, ktorý obývajú väčšinovo naši spoluobčania maďarskej národnosti.

    Univerzita sa navrhuje pomenovať po vedcovi J. Selyem a navrhuje sa, aby bola zriadená v meste Komárno. Navrhujeme, aby univerzita bola typu verejnej vysokej školy, ktorá bude vzdelávať budúcich ekonómov a manažérov na Ekonomickej fakulte, ďalej učiteľov základných a stredných škôl pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na Pedagogickej fakulte a teológov a katechétov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku na Reformovanej teologickej fakulte. Teda navrhujeme, aby univerzita sa v prvom kroku skladala z týchto 3 fakúlt. Chcem povedať, že práve Reformovaná kresťanská cirkev je jediná z tradičných cirkví, ktoré na Slovensku sú, ktorá nemá vlastnú fakultu, ktorá by mohla vzdelávať teológov a katechétov pre potreby veriacich tohto vierovyznania.

    Univerzita v procese návrhu prešla, tak ako ukladá zákon, vyjadrením Akreditačnej komisie, kde Akreditačná komisia veľmi vyvážene konštatuje pozitíva aj problémy, ktoré pri vzniku takejto univerzity by mohli byť.

    Navrhovaný zákon má dopad na štátny rozpočet, a preto aj podľa legislatívnych pravidiel je súčasťou návrhu aj doložka finančných a ekonomických vplyvov, ako aj vplyvu na zamestnanosť. Návrh zákona je spracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami.

    Páni poslanci a panie poslankyne, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Sándorovi Albertovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, gestorský výbor svojím uznesením ma poveril, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámil vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v piatich uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s jednou zmenou. Tá zmena je v § 2, kde sa slová „jazyk maďarský, jazyk slovenský“ nahrádzajú slovami „slovenský jazyk, maďarský jazyk“. Ide o zmenu poradia s cieľom zvýrazniť skutočnosť, že štátnym jazykom v Slovenskej republike je jazyk slovenský. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, to je všetko, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku troch pánov poslancov. Za poslanecký klub Smer sa hlási pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ako prvý, pripraví sa pán poslanec Mikolaj a potom pán poslanec Sándor Albert. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že som už niektoré zásadné pripomienky vyslovil v rozprave v prvom čítaní, dovolím si niektoré z nich len pre poriadok a obnovenie pamäti zopakovať a niektoré aj hlbšie konkretizovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, opakujem a zvýrazňujem či podčiarkujem, maďarská univerzita je aj o politike Strany maďarskej koalície a mozaikovo zapadá do celku schválených a pripravovaných noviel a zákonov z dobre dirigovanej a režírovanej dielne pôsobiacej strany na etnickom princípe. Medzi takéto pripravované opatrenia spracované podpredsedom vlády Pálom Csákym patria návrhy z oblasti nadštandardného uplatňovania práv maďarskej menšiny, dnes už neobalene požadovaných kolektívnych práv, a to vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, ďalej ráznej novely zákona o štátnom jazyku, ale aj noviel zákonov predkladaných z iných rezortov, nielen z rezortu školstva a kultúry a napokon ale aj dobre doteraz utajovaného návrhu znenia zákona o národnostných menšinách vypracovaného v dielni vydavateľstva Kaligram s individuálnymi právami menšín, ochranami práv menšín podľa znenia už ponímaných kolektívnych práv. Tretia časť tohto návrhu, miestne menšinové kolégiá a celoštátne menšinové kolégiá, resp. miestne menšinové rady a rady národnostnej menšiny či napokon v poslednej alternatíve menšinoví poslanci a rady národnostnej menšiny majú slúžiť na to, aby si v Slovenskej republike Strana maďarskej koalície prostredníctvom svojich poslancov a svojich zástupcov v exekutíve...

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že nerokujeme ani o Strane maďarskej koalície, ani o iných zákonoch, rokujeme o zriadení univerzity. Nech sa páči.

  • Áno, hovorím o tom, aby sa chápal vznik tejto univerzity v cykle týchto zákonov. To znamená vytvoriť štát v štáte dobre rozpracovanou stratégiou a cieľom existencie celoštátnych regionálnych a mestských a obecných národnostných samosprávnych orgánov. Preto aj argumentáciu vlády ministra školstva a Strany maďarskej koalície o nevyhnutnosti zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne považujem za slúžiacu týmto snahám a v podstate zapadajúcu do nich, ale aj za nekvalifikovanú a veľmi, veľmi povrchnú, v niektorých častiach zahmlievajúcu a klamlivú.

    Návrh na zriadenie či následný vznik univerzity považujem za neeurópsky čin a vo svojich dôsledkoch za provinčný a izolacionistický skutok. Prečo neeurópsky? Pretože do stredoeurópskeho priestoru zavádza Európou odmietnuté formovanie spoločnosti na etnickom princípe, tentoraz na báze či prostredníctvom vysokoškolského vzdelávania. Ignoruje sa fakt, že po vstupe Slovenskej republiky a nášho blízkeho suseda Maďarskej republiky nebude táto provinčná univerzita absolútne štandardná. Slovenskí občania maďarskej národnosti so záujmom o štúdium v materinskom jazyku budú mať k dispozícii v Maďarsku renomované a vo svete akceptované univerzity, pred ktorými sa ja skláňam. Napokon budú mať možnosť študovať hungaristiku aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pedagogické, a to podčiarkujem, pedagogické a etnokultúrne aprobácie, dnes už aj euroregionalistiku s väzbou na prípravu odborníkov v oblasti verejnej správy pre Slovensko v Európskej únii na nedávno novozriadenej Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Práve táto fakulta bude slúžiť na vzdelávanie najmä maďarskej, ale aj nemeckej, rusínskej, poľskej, českej národnosti a ďalších národností žijúcich na našom území a to je fakulta, ktorú nám bude závidieť celá Európa. Samozrejme, je tu možnosť študovať na všetkých univerzitách v Slovenskej republike. Avšak ich úspešnosť bude sa odvíjať aj od toho, ako uchádzači o toto štúdium budú zodpovedajúco ovládať štátny jazyk, resp. úradný jazyk, t. j. jazyk slovenský.

    Povedzme si na pôde nášho najvyššieho zákonodarného orgánu či zboru konečne celú pravdu a navzájom sa nezavádzajme či doslovne nezdôvodňujme terajší stav lživou argumentáciou. Pravda je dnes taká, že práve nedostatočná znalosť či často už dnes aj úplná neznalosť slovenského jazyka mladými príslušníkmi ctenej maďarskej menšiny je najväčšou prekážkou prijatia a úspešného absolvovania vysokoškolského, bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia na existujúcich 24 univerzitách Slovenskej republiky.

  • Prečo neodborný? Pretože o zriadení univerzity sa začalo rokovať bez stanoviska Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky napriek tomu, že pán premiér vlády v priamom prenose občanom Slovenskej republiky na brífingu sľúbil, že sa tak stane až po obdržaní vyjadrenia tejto komisie, významného poradného odborného orgánu vlády a ministerstva školstva.

    Ba aj po prítomnom negatívnom, hovorím negatívnom, lebo väčšina tých výsledkov, ktoré sú tam obsiahnuté, sú negatívne, stanovisku Akreditačnej komisie vlády k zriadeniu navrhovanej Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, ako aj k dvom fakultám, ekonomickej, resp. podnikového manažmentu a pedagogickej, máme na parlamentnom stole opäť nekvalifikovane pripravený návrh zákona s povrchným a vágnym odôvodnením napriek tomu, že členovia Akreditačnej komisie konštatujú, citujem z tohto materiálu, že čo do počtu verejných vysokých škôl ani čo do počtu univerzít pôsobiacich na Slovensku neexistuje urgentná potreba zakladania ďalšej verejnej univerzitnej vysokej školy, teda nevidia dôvod na vznik či zriadenie 25. univerzity v Slovenskej republike, a napriek tomu, že sa v materiáli Akreditačnej komisie upozorňuje, že vysokoškolské vzdelávanie ľubovoľného odborníka pôsobiaceho v tejto krajine by ho nemalo obmedzovať v získaní plnohodnotnej, podčiarkujem, plnohodnotnej schopnosti komunikovať po slovensky, a napokon napriek tomu, že predložené materiály okrem študijného programu reformovaná teológia neposkytujú dostatočné informácie na posúdenie spôsobilosti uskutočňovať študijné programy ekonomicky orientovanej fakulty a pedagogickej fakulty. Takže k týmto dvom fakultám v podstate nebolo prijaté žiadne vyjadrenie, ani áno, ani nie. A podľa zákona o vysokých školách Akreditačná komisia musí povedať jasne, či akredituje alebo neakredituje takéto fakulty, resp. univerzity. Nemôžem pochopiť, prečo niektorí poslanci naďalej nekriticky podporujú jej vznik.

    Odmietam konštatovanie, že takéto univerzity na Slovensku v minulosti vznikali napriek nesúhlasu Akreditačnej komisie, že to vždy bola len vládna a politická objednávka. Takto to zaznelo v našom ctenom výbore. Ja som v parlamente nesedel a vždy som takéto neprofesionálne prístupy odmietal, tak ako ich odmietam aj dnes, keď už mám možnosť pôsobiť v tomto poslaneckom zbore. Preto pred históriou nemôže obstáť konštatovanie tu neprítomného pána kolegu poslanca Františka Mikloška, že si to v minulosti vládna koalícia prevalcovala. Pýtam sa pána poslanca Mikloška a ďalších poslancov parlamentu, ktorí v tom čase pôsobili v Národnej rade, že keď vtedy odmietali takéto prístupy, všetka česť, klaniam sa pred ich prístupmi, a nehlasovali za zriadenie týchto neprofesionálne zriaďovaných univerzít, prečo sa aj dnes nechcú zachovať profesionálne a nezávisle od politiky moci, prečo aj dnes si nechcú zachovať predchádzajúce hlasovania z predminulých volebných období, t. j. pred rokom 1998, ktoré im podľa ich vyjadrení uchovali čisté ruky a svedomie poslanca.

    Ak sa poslanci vládnej koalície rozhodnú podporiť tento návrh zákona, opäť zopakujú stranícke a politické rozhodovanie nimi kritizovaných predchodcov pri moci, a tak poslanci obnažia svoju skutočnú tvár odmietajúcu odbornosť a predovšetkým profesionalitu. Podpíšeme sa tak pod vznik ďalšej univerzity, ktorá nebude plnohodnotne plniť vzdelávaciu a vedeckú funkciu, pretože napriek deklarovanej, možno aj úprimnej snahe bude vychovávať študentov, ktorí sa jazykovo uplatnia na úzko etnicky vymedzenom teritóriu, a nie na celom území suverénneho štátu Slovenskej republiky a, samozrejme, ani v zahraničí.

    Prečo má vznik univerzity izolacionistický a dezintegračný charakter? Pretože bude v zmysle ďalších už schválených a pripravovaných, resp. Stranou maďarskej koalície navrhovaných zákonov pôsobiť odnárodňujúco, t. j. asimilačne na Slovákov z tohto jazykovo zmiešaného územia, a to nielen v okolí Komárna, samozrejme, aj izolacionisticky voči spoluobčanom maďarskej národnosti, a to konkrétne vytváraním, slušne povediac, jazykového geta, akéhosi maďarského múru voči Slovensku, Európe a svetu, najmä však tým, že občanom maďarskej národnosti umožní na tejto novozriadenej univerzite študovať väčšinovo v maďarskom jazyku, a tým dovŕši jazykovú izoláciu vo vzdelávaní počnúc materskou školou cez základnú, strednú až po vysokú školu.

    Takéto diskriminujúce podmienky zavádzajú najmä politici Strany maďarskej koalície za asistencie vládnych strán, a to napriek tomu, že spoluobčania maďarskej národnosti majú všetky možnosti, samozrejme, pri zvládnutí oficiálneho jazyka, ako sa hovorí v medzinárodných dokumentoch, t. j. úradného jazyka a, prirodzene, aj menšinového, t. j. materinského jazyka s väzbou na ďalšie vzdelanostné predpoklady študovať na univerzitách v Slovenskej republike, ale aj v Maďarskej republike a v prípade zvládnutia svetových jazykov na mnohých európskych a svetových univerzitách a vysokých školách.

    Žiaľ, dôvodová správa zákona vyznieva tak, akoby občania maďarskej národnosti nemohli absolvovať vysokoškolské vzdelanie na akejkoľvek verejnej vysokej škole v Slovenskej republike, akoby hlásenie sa k maďarskej národnosti na Slovensku malo vplyv na výsledky prijímacieho pohovoru. Je to veľké a účelové klamstvo. Úmyselne sa obchádza či spochybňuje potreba absolventa ktorejkoľvek strednej školy ovládať na požadovanej úrovni úradný, resp. oficiálny jazyk, t. j. slovenčinu.

    O neprofesionalite pripravovaného návrhu zákona svedčí aj zdôvodnenie názvu budúcej tzv. univerzity po Jánosovi Selyem, kde sa doslovne píše, v tomto materiáli je doslovne napísané: „Univerzita Jánosa Selyeho sa navrhuje pomenovať po svetoznámom vedcovi, rodákovi z Komárna, ktorý je tvorcom teórie o strese a adaptácii.“ Je to len však čiastočná pravda, čo svedčí o kvalite autorov tohto návrhu. Tento významný vedec, znovu to opakujem, sa narodil 26. januára 1907 vo Viedni a bol pokrstený ako Hans, v matrike je zapísaný ako Hans a píše sa ako Hans Hugo Bruno Selye. Vo všetkých svetových encyklopédiách je označovaný ako rakúsko-uhorský endokrinológ, ktorý používa meno Hans pri drvivej väčšine odborných citácií, t. j. v pocte úctyhodnej, svetovej, pred ktorou sa skláňam, 1 026 a len v 13 citáciách z maďarského prostredia, prirodzene, János. Napokon sa aj podpisoval ako Hans Selye, o čom svedčia jeho vydané knihy na západe a jeho preklad knihy z roku 1969 na Slovensku Teória stresu. V Komárne už dnes pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré má prepožičaný čestný názov Hansa Selyeho. Jeho meno nie je možné spochybňovať tým, že sa uvádza v názve univerzity ako J. Selye, čo možno má význam, ako tu bolo často povedané, Ján, János, Johann a možnože aj John. Niekto si chce opäť tento raz v histórii osobností svetovej vedy robiť trhací kalendár. Ani u nás doma sme nenazvali múzeum po Andrejovi Warholovi, či nespomíname na Stanislava, ale na Stana Mikitu. Mohol by som uviesť aj ďalšie príklady.

    Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti môžu vysokoškolské vzdelávanie vykonávať na akejkoľvek vysokej škole alebo univerzite Slovenskej republiky, pričom hlásenie sa k tejto národnosti nemá žiaden vplyv pri prijímaní na štúdium. To všade, kde som v zahraničí, tvrdím a všade, samozrejme, sa ma na to pýtajú a všade to jasne konštatujem, dokonca na našej katedre, na našej fakulte prijímame občanov maďarskej národnosti bez toho, či to je Slovák, Maďar, Nemec alebo občan inej národnosti. Sú prijatí na túto školu. Bez ohľadu na typ navštevovanej strednej školy Slovenskej republiky jej maturant by mal ovládať na požadovanej, a znovu to opakujem, to je podstata, na požadovanej úrovni štátny, nazvime to úradný jazyk či jazyk, s ktorým sa dá dohovoriť, resp. oficiálny jazyk čiže slovenský jazyk. Nová univerzita má mať sídlo v Komárne. V tomto meste už pôsobí bez vyjadrenia Akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky napriek tomu, že si to vyžaduje zákon, ale slušnosť aj dobré slovensko-maďarské vzťahy, detašované pracovisko Ekonomickej univerzity v Budapešti, v tiszti pavilóne, ktoré len zhodou okolností má v názve Selye János, pozrime si materiál, ja ho tu mám k dispozícii, môžete si ho pozrieť, maďarskí kolegovia z Komárna mi ho doniesli. Keďže však v tomto meste nie je ďalšia univerzita alebo vysoká škola, podľa môjho názoru bude táto nová zákonom zriadená univerzita pôsobiť odnárodňujúco na Slovákov na juhu Slovenska.

    Poslanci Národnej rady by si mali pri schvaľovaní návrhu zákona zobrať príklad z často medializovanej univerzity v meste Turku vo Fínsku, konkrétne Abo Akademi University, na ktorej môžu študenti študovať vo švédčine. Je to pravda, ale v tomto meste má sídlo aj ďalšia univerzita a vysoká škola ekonomická, v ktorej sa vyučuje vo fínčine či v angličtine a v ďalších svetových jazykoch. Preto už teraz vyzývam vysokoškolskú akademickú obec, aby v prípade schválenia zriadenia Univerzity Jánosa Selyeho vytvorila detašované pracoviská, resp. fakulty pre študentov, ktorí chcú študovať na štandardnej univerzite, napr. zo strany Ekonomickej univerzity v Bratislave, Univerzity Komenského v Bratislave či Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, priamo v meste Komárno. Najideálnejšie by bolo, keby Univerzita Jánosa Selyeho vznikla už vo vybudovanom univerzitnom meste, napr. v Košiciach, resp. v Nitre, t. j. v regiónoch, kde žije väčšina našich priateľov, spoluobčanov maďarskej národnosti.

    Rád by som tiež upozornil, že nie je pravda, že takéto nekvalitné univerzity pre národnostné menšiny vznikajú v demokratickej Európe. Nedávny konkrétny príklad svedčí, že je to nielen ťažké, ale aj často v diskusiách neefektívne a problémové. Vláda a parlament v Dánsku diskutujú o vzniku nemeckej univerzity s väzbou na nemeckú menšinu. A dôvod? Dánski občania nemeckej národnosti podľa stanoviska dánskej vlády a dánskeho parlamentu môžu a aj majú možnosť študovať na vysoko kvalifikovaných dánskych vysokých školách a univerzitách pri zachovaní si svojej identity, jazyka a kultúry. A tak to je, vážení priatelia, aj v susednom Rakúsku a tak je to, myslím si, aj u nás na Slovensku. Svedčia o tom stanoviská študentov a absolventov vysokých škôl z prostredia maďarskej menšiny.

    Na uvažovanej univerzite, ctené dámy a vážení páni, sa má o. i. zriadiť reformovaná teologická fakulta. Časť veriacich tejto cirkvi pôsobiacej v Slovenskej republike sú aj Slováci a z nich sa niektorí môžu hlásiť na štúdium na uvažovanej fakulte. Všetka česť a skláňam sa pred touto myšlienkou. Preto by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemali zase pripustiť len jednoznačnú jazykovú diskrimináciu príslušníkov väčšinového národa. Súčasne vás chcem upozorniť, že počet budúcich študentov na tejto fakulte je veľmi nepresný. Z dobre informovaných kruhov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku prenikla informácia, že potreby kňazov či neskôr farárov, ak budú mať svoju farnosť, sú v Slovenskej republike dnes pokryté aj vzhľadom na počet veriacich a ročne postačujú štyria až piati absolventi tejto fakulty, ktorí sú zväčša vychovávaní v súčasnom období na fakulte v Debrecíne v Maďarsku.

    Na uvažovanej univerzite sa má zriadiť ekonomická fakulta. Treba pripomenúť, že tento návrh presahuje záväzok Slovenskej republiky pri podpisovaní a ratifikovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Nie je v súlade s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, pretože bude podľa navrhovaných putujúcich profesorov, my ich máme dosť už na Slovensku, putujúcich profesorov, tentoraz z Budapešti, vychovávať len v maďarskom jazyku, a tak aj zrejme vzdelávať budúcich odborníkov, ktorí však v záujme svojho uplatnenia budú odchádzať do Maďarska.

    A ešte jedna otázka do pléna, najmä na predkladateľov a zrejme aj spravodajcu. Na tento rok a budúci rok sa uvádzajú finančné požiadavky vo výške 100 mil. Sk, z ktorých sa má hradiť financovanie nákupu a rekonštrukcie priestorov na účely univerzity s tým, že budú z časti rozpočtovej kapitoly rezortu školstva určenej pre vysoké školy zvýšené o 0,1 % z HDP. Tak je to uvádzané v materiáli, ktorý máme k dispozícii, resp. na webstránke ministerstva školstva. Dnes už je známe, že priestory vojenskej pevnosti, kde má mať priestory aj nová univerzita, kúpilo od Ministerstva obrany Slovenskej republiky mestské zastupiteľstvo zastúpené pánom primátorom vo výške 40 mil. Sk. Na tento účel si zobralo podľa informácií pôžičku z banky, čo je tiež diskutabilné, ale to nechcem tu rozvádzať. Ale podstatné je, že v návrhu zákona o zriadení univerzity je táto položka uvádzaná v tejto výške v rozpočte Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ako bude prebiehať táto zvláštna prevodová transakcia na kúpu budovy vo vzťahu k mestskému zastupiteľstvu, ktoré si už peniaze požičalo, zadlžilo sa a teraz ich bude chcieť vrátiť z prevodu zo štátnych limitovaných rozpočtových prostriedkov v kapitole ministerstva školstva? To je moja otázka. Veľa tajomného je pri príprave tejto univerzity, ako aj budúceho jej finančného zabezpečenia.

    Ctené kolegyne a vážení kolegovia, dnes vládna koalícia pod drviacim tlakom SMK aj v oblasti vysokoškolského vzdelávania veľkoryso rozhoduje aj o tohoročnej stomiliónovej podpore novo zriaďovanej univerzity a ďalších prostriedkoch zo štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Koná sa tak napriek tomu, že sa nevedia získať dodatočné finančné prostriedky pre 1 600 doktorandov, a tam sú aj maďarskí spoluobčania, na štipendiá v dennej forme v porovnateľnej výške predstavujúcej 100 mil. Sk, aby skutočne to doktorandské štúdium bolo v Slovenskej republike príťažlivé. Potvrdzuje sa mi, že na jednej strane ide vláde a vládnej koalícii o napĺňanie čisto straníckych záujmov či politických, slušnejšie povedané, jednej politickej strane a na strane druhej vláda odmieta sa zaoberať podporou mladej vzdelanej generácie, a tým aj budúcnosťou nášho štátu, ako o tom svedčí zamietavé stanovisko, pokiaľ sme o tom diskutovali na ministerstve školstva, že či je možné nájsť tých 100 mil. Sk na podporu, výrazné navýšenie štipendií študentom na budúci rok, aby nám doktorandi nielenže neodchádzali, ale aby sa skutočne uchytili na našich univerzitách.

    Napokon vo vzťahu k samotnému návrhu zákona o zriadení univerzity Jánosa Selyeho vláda Slovenskej republiky, minister školstva a časť poslaneckého zboru odmieta profesionalitu aj tým, že neakceptuje nesúhlasné stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá sa takmer jednomyseľne k tomuto vyjadrila, že takáto univerzita by nemala vzniknúť, a, samozrejme, aj stanoviská Akreditačnej komisie vlády.

  • Z uvedeného dôvodu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem po prvé vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. V prípade neschválenia tohto môjho prvého návrhu prekladám na hlasovanie nasledovné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy v celku.

    V čl. I k § 1 v § 1 ods. 1 až 4 sa slová „Univerzita J. Selyeho“ nahrádzajú slovami „Univerzita H. Selyeho“, k § 2 v § 2 takisto slová „Univerzita J. Selyeho“ sa nahrádzajú slovami „Univerzita Hansa Selyeho“, v čl. II sa slová „Univerzita J. Selyeho“ nahrádzajú slovami „Univerzita Hansa Selyeho“. To je jeden návrh.

    Potom na osobitné hlasovanie k § 2, i keď to už odznelo v spoločnej správe, navrhujem čistejšie znenie tak, že sa slová v znení „jazyk maďarský, jazyk slovenský a iné jazyky“, aby to bolo čisté, nahrádzajú slovami v znení

  • Hlasy z pléna.

  • , tak ako je to v slovenčine, najprv je prídavné meno a potom je podstatné meno, „slovenský jazyk, maďarský jazyk a iné jazyky“.

    Zdôvodnenie som jasne predložil vo svojom úvodnom vystúpení. Ale chcel by som znovu poukázať na stanoviská rozporuplné, nejasné a skôr zamietavé Akreditačnej komisie vlády, Slovenskej rektorskej konferencie, ale aj s istými nepresnosťami, ktoré sú v rozpore so zákonom o užívaní štátneho jazyka, čo sa týka aj zákona o vysokých školách, kde ako vo verejnoprávnych inštitúciách by sa malo jednoznačne hovoriť na celej pôde týchto verejnoprávnych inštitúcií týmto jazykom, a tam patria aj vysoké školy, predovšetkým úradným alebo oficiálnym jazykom, to znamená slovenským jazykom. Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz vám želám veľa úspechov.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili, ej, ej, ej, šiesti poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Takže, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, posledný je pán poslanec Hopta.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je to citlivý problém. Je to citlivý problém, ktorý rozbúrava slovenskú hladinu, a je to citlivý problém preto, lebo nakoniec sa blíži rozpočet a hovoríme o prioritách tohto rozpočtu. Ja by som sa preto chcel celkom pragmaticky spýtať aj na konto toho, čo tu odznelo, pre koľkých študentov bude táto akadémia, ktorej vznik máme potvrdiť alebo nepotvrdiť. Potom by som chcel skonštatovať, že naozaj táto fakulta vzniká na báze rýdzo politickej objednávky. A to ani nikto nespochybňuje. Je to koaličná objednávka v tom zmysle, že je to vlastne obchod. Vy nám akadémiu, my vám rozpočet, to neviem, či je celkom šťastné a presvedčivé smerom k verejnosti.

    A celkom na záver. Viete, keď sa hovorí o tých prioritách, no tak tou spoločnosťou naozaj hýbu problémy, ako je lojalita k tomuto rozpočtu. Tak ja znovu vyzývam kolegov zo Strany maďarskej koalície, aby boli lojálni k slovenskému rozpočtu, ktorého súčasťou sú aj oni, a v tejto chvíli naozaj zvážili, či je ekonomicky vhodné alebo nevhodné takúto akadémiu presadzovať.

    No viete, keď hovoríme o tých prioritách, tak prioritou z hľadiska programu je vznik akadémie, ale nie dostavba Národného divadla? A to je veľký otáznik v závere.

  • Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, pán poslanec, reagovať na váš príspevok piatimi stručnými poznámkami.

    Po prvé, vám, ako historikovi by som rada pripomenula históriu vzniku Univerzity Komenského, dnes tak dobre známej a uznávanej univerzity, ktorá tiež vznikla zo zákona. A určite vám netreba rozprávať o tom, kto všetko tam vyučoval, že tam vyučovali predovšetkým českí profesori. Ak by dneska Akreditačná komisia mala rozhodovať o založení tejto univerzity, pochybujem, že by mohla byť založená.

    Po druhé, vaša argumentácia mi veľmi pripomínala argumentáciu pod taktovkou ministerky Slavkovskej za SNS, keď bolo treba zrušiť profesionálnu výchovu kvalifikovaných robotníkov v maďarskom jazyku, pretože boli vymyslené tzv. komunikatívne odbory, medzi ktoré patrili aj klampiar a fotograf a sklenár a podobne.

    Rada by som vám pripomenula smernicu Rady 2000/43/ES, ktorá jasne definuje nepriamu diskrimináciu. Keď používate občiansky princíp a výsledok je odlišný, jasne diferencujúci a diskriminujúci, potom je potrebné prijať pozitívne opatrenia.

    Je na trhu práce absolútne jasné, že vzdelanie je kardinálnym problémom odstránenia chudoby.

    Potom je potrebné si klásť aj otázku, či máte lojálnosť k časti obyvateľstva, ktorá nemá rovnaký prístup ku vzdelaniu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Dolník.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi kratučko. Keďže na predchádzajúcej schôdzi pán poslanec Čaplovič prakticky povedal to isté, čo teraz, rovnako bez argumentov a hoci hovoril zo začiatku, aj teraz, aj vtedy, že vecne chce rozobrať tento problém, jeho reč práve dokazovala opak, keďže namiesto argumentov doslova sršal nenávisťou, takže nebudem ani ja hovoriť veľmi dlho, len poviem dve-tri poznámky.

    Pani Bauer spomínala pani Slavkovskú, teda to obdobie, keď ona bola ministerkou. Ja by som chcela pripomenúť pánovi poslancovi toľko, že, žiaľ, zažila som časy, keď podobným štýlom argumentovali vedúci tajomníci Komunistickej strany a pod., keď tvrdili, že ich pravda je jediná, namiesto toho, aby posúdili argumenty tej druhej strany.

    Spomínal okrem toho aj to, že sa bojí o to, že tí, ktorí budú študovať v Komárne, budú odchádzať do zahraničia kvôli práci. Chcela by som pripomenúť to, že už teraz odchádzajú mladí študovať práve mimo hraníc Slovenska.

    A jedinú vecnú poznámku, ktorú by som chcela na jeho tzv. argumenty uviesť. Prečo práve v Komárne má byť táto univerzita? Myslím si, že jeden z najzaostalejších regiónov je práve okolie Komárna. A všade tam, kde sa tvorí univerzita, rozvíja nielen tam žijúcich Maďarov alebo obce, kde žijú Maďari, ale aj tie oblasti, kde žijú Slováci.

    A posledná veta, to už skutočne len poznámočka. Viete, hovorí sa, že veľakrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Ja by som chcela pripomenúť, že v tomto prípade toľkokrát opakované vaše, nechcem hovoriť o lži, zavádzanie sa nestane pravdou.

  • Chcela by som nadviazať na fakt, o ktorom hovoril pán poslanec, keď hovoril o financiách. Vláda hovorí, že jej chýbajú financie na to, aby zabránila devastácii zdravotníctva, lebo zdravotná starostlivosť u nás už nie je poskytovaná občanom podľa ústavy. Nielen jeden bezdomovec zomrel, ale zomierajú už desiatky ľudí práve vďaka vášmu prístupu k zdravotníctvu. Financie chýbajú na vysoké školy i na malé školstvo, umelecké školstvo, materské školy, ktoré po prijatí tých zákonov, ktoré sú v druhom čítaní na tomto pléne, budú zanikať a budú krachovať. Financie chýbajú na kultúru, napr. na výstavbu Národného divadla, čo už je barbarstvo, no zaujímavé je, že nechýbajú na univerzitu, ktorá nebude poskytovať vzdelanie všetkým občanom Slovenska. Nezdá sa vám, vážení kolegovia z vládnej koalície, že je absolútne zvrátené a vôbec dehonestujúce takto obchodovať, keď tu skutočne krachuje všetko?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, zaráža ma váš štýl, spôsob prednesenia. S veľkým zápalom prednesené vaše vystúpenie odzrkadľuje nesmiernu nenávisť, akoby ste nežili v strednej Európe. Slovenská republika ide do Európskej únie, ale vy s takými názormi a postojom by ste tam nemali patriť.

    Vám, pán poslanec, prekáža napr. názov tejto univerzity. Vaše vysvetlenie inakšie, vašu interpretáciu sme už raz počuli. Dám vám jednu otázku. Ak Selye János podľa vás nie je maďarského pôvodu, tak už nemôže byť pomenovaná univerzita podľa neho? Prečo ste tak proti tomu? Prečo vám prekáža založenie tejto univerzity? Veď vám a ostatným občanom Slovenskej republiky táto univerzita nebude škodiť, ale bude slúžiť občanom maďarskej národnosti, občanom Slovenskej republiky, aby si osvojili čo najvyššie vzdelanie. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ja si myslím, že s viacerými pripomienkami alebo časťou vystúpenia pána poslanca Čaploviča môžeme súhlasiť. Ja by som chcel povedať, že Komunistická strana Slovenska bola, je a vždy bude stranou internacionálnou, no zároveň bude stranou vlasteneckou, ktorá bude obhajovať záujmy občanov Slovenskej republiky bez rozdielu národností. A my sme presvedčení, že doteraz všetci príslušníci národnostných menšín mohli slobodne študovať na našich vysokých školách, pretože potom musím sa ja spýtať, že ak vytvoríme univerzitu pre jednu národnostnú menšinu, aj keď najväčšiu, čo potom urobíme s ostatnými národnostnými menšinami, či budeme zriaďovať trebárs na východnom Slovensku univerzitu pre ostatné národnostné menšiny. Čiže mali by sme sa zamyslieť nad tým, aby sme neurobili určitý precedens, ktorý môže v konečnom dôsledku nám poškodiť. Čiže zvážme všetky pre a za a prijmime rozhodnutie, ktoré by sme v budúcnosti nemuseli oľutovať.

  • Pán poslanec Čaplovič, pred chvíľočkou som vás videl, že chcete odpovedať, áno. Nech sa páči, samozrejme, pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Nebudem na všetko reagovať, ale v podstate by som chcel odpovedať pani Edit Bauer, ktorú si nesmierne vážim. Na jednej strane sa dovolávame alebo dovolávate, alebo spoločne sa dovolávame princípu občianskeho vo vzťahu k väčšinovému národu. Ale keď ide konkrétne o menšinu, tak tu hovoríme o etnickom princípe. Čiže hľadajme aj isté, by som povedal, postavenie, áno, väčšinovému národu treba zachovať istý občiansky princíp, väčšinového národa vo vzťahu k menšine. A naopak, vy musíte takisto sa správať, obrazne povediac, aj k tej menšine štátotvorného národa, ktorý žije na tomto zmiešanom území.

    Po druhé, čo chcem pripomenúť, je to, že predovšetkým odmietam obvinenie pána Duku-Zólyomiho, ktorý ma skutočne na základe hlasu a na základe môjho vystúpenia obvinil, v podstate pomaly ako nejaký psychoanalytik. Ale môžem vám povedať, nemám nič proti tomu, že vznikne Univerzita Jánosa Selyeho, ale hovorím o univerzite Hansa Selyeho, hovorím stále o Univerzite Hansa Selyeho kvalitne pripravenej. A o tom, že nemám nič proti maďarskej národnosti, svedčí aj to, že mám nevestu maďarskej národnosti a vôbec mi to nevadí a máme veľmi dobré spolužitie v našej rodine. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, tak ako sme sa dohodli, začneme hlasovať o tých bodoch, ktoré sme prerokovali. A pokiaľ dobre počítam, tak je ich 15.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396),

    kde spravodajcom je pán poslanec Mikloško.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, no vy sa voláte Mikloško.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona o Slovenskom rozhlase prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za hlasovalo 71, proti 11, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Hlasovanie sa mi darí, takže pokračujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR, Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien...

  • Pán poslanec, to SR nejako sa mi nepáči.

  • ... Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Hlasujme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 93, proti 2, zdržalo sa 38 poslancov.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),

    ktorý máte ako tlač 397.

    Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, nakoľko v rozprave nikto nevystúpil k návrhu vládneho návrhu zákona, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 112, proti 11, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Prosím teraz, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 126, proti 1, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 390).

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Áno, pán predsedajúci. Nikto nevystúpil v rozprave, takže odporúčam ako spravodajca, aby sme sa uzniesli prerokovať daný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 97, proti 1, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Zároveň, pán predsedajúci, navrhujem, aby bol daný návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. A navrhujem, aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 113, proti 1, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov (tlač 391).

    Pán poslanec Köteles, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov (tlač 391) v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 105, proti 11, hlasovania sa zdržalo 16.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

  • A lehoty na prerokovanie, pán poslanec?

  • Navrhujem, aby tie výbory prerokovali návrh zákona v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 7, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada navrhnuté uznesenie schválila.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 392).

    Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 119, hlasovania sa zdržalo 10, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, ďalej dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 123, proti 3, hlasovania sa zdržalo 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 400).

    Pán poslanec Biroš, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave neodzneli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 113 poslancov, proti 7, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 127, proti 3, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. (tlač 422).

    Nech sa páči, pán poslanec Biroš.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o posunutí tohto vládneho návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 130, proti 2, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 134, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 388).

    Spravodajcom je pán poslanec Harna. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 32, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 86, proti 5, zdržalo sa 41, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila aj tento návrh uznesenia.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 393).

    Pán poslanec Šimko nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože v rozprave nikto nevystúpil, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 117, proti 3, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie, aby sme prerokovali návrh zákona v druhom čítaní, sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 125, proti 2, hlasovania sa zdržalo 9.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 410).

    Pán poslanec Ladányi, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pretože v rozprave nikto nevystúpil, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 98, proti 12, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 11, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 411).

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, môžete uvádzať hlasovania.

  • Pretože v rozprave neodznel žiaden procedurálny návrh, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že snemovňa prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 70, proti 45, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 404 z 2. októbra 2003 navrhujem prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 80, proti 27, zdržalo sa 23 poslancov.

    Navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 419).

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec, v rokovacej sále by ste nemali telefonovať alebo posielať nejakú SMS-ku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti 53, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 414 z 3. októbra bol pridelený návrh zákona pod tlačou 419 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 77, proti 28, zdržalo sa 22.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

    Budeme hlasovať o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči, ako spravodajca môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75.

    Páni poslanci, máme jeden menší problém. Ide nám len o jedného poslanca.

    Vyzývam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa vrátili, lebo nemôžeme potom pristúpiť k rokovaniu o návrhu na vydanie antidiskriminačného zákona.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci a panie poslankyne, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu ako tretiemu pokusu.

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 73.

    Ešte menej.

    Jednoznačne tuto nie je politická vôľa, preto pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, budeme hlasovať o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Beňovej na vydanie zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

    ktorý máte ako tlač 423.

    Pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, nakoľko v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti 21, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol postúpený do druhého čítania.

    Pristúpime k hlasovaniu o poslednom návrhu zákona, ktorý sme prerokovali, je to

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (tlač 425).

    Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Nakoľko v rozprave neboli podané žiadne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, za návrh hlasovalo 73, proti 1 poslanec, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené...

  • Hlasy v sále.

  • ... výbory návrh skupiny poslancov prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 76 poslancov, za návrh hlasovalo 75, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento poslanecký návrh zákona pridelí výborom, určí gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pán poslanec Lintner, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám procedurálny návrh, ktorý bude súvisieť s programom tejto schôdze. V mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby zákony, ktoré vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, zákon o sociálnom poistení, zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, boli prerokúvané na budúcu stredu, teda 29. októbra po tom bode, ktorý je tam zaradený v rámci programu, teda po 7. bode.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, nekričte. Keby ste tu boli, tak by ste vedeli, že práve návrh, ktorý je o fonde, už sme presunuli na stredu, ale treba tu sedieť aj počúvať.

  • Však vydržte.

    A zároveň som chcel upozorniť plénum, že za týmito zákonmi bude to, na čom sme sa zhodli dnes pri všeobecnom súhlase, aby tam bol zákon o spôsobe zániku Fondu detí a mládeže.

  • Tak, nech sa páči, počuli ste procedurálny návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 73 poslancov.

    Navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave, a to o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373).

    Pán minister, nech sa páči, takisto aj pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Ako druhý z písomne prihlásených poslancov v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh vládneho zákona na zriadenie Univerzity J. Selyeho...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, buď sa budeme počúvať, alebo prerušíme rokovanie a budeme pokračovať zajtra. Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Takže ide o zriadenie univerzity kvôli vysokoškolskej príprave občanov maďarskej národnosti. Porovnávajú sa pritom percentá vzdelanosti buď slovenskej, alebo maďarskej národnosti s tým, že v tomto návrhu je uvedené, že občania slovenskej národnosti majú tých percent viac z hľadiska úrovne vzdelania. Právny systém Slovenskej republiky však umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok, bez rozdielu národnosti.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte raz mi dovoľte upozorniť vás, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, venujte pozornosť vystúpeniu poslanca Mikolaja.

  • Takže problém nebude v tom, či niekto je Slovák alebo Maďar. Ak by sa tento problém takto chápal, tak nejde o uplatňovanie občianskeho princípu, ale princípu etnického. V žiadnom štáte Európskej únie sa však nezriaďujú univerzity pre národnostné menšiny na etnickom základe.

    Pokiaľ ide o Európsku chartu regionálnych jazykov, sa Slovenská republika...

  • Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, že vás prerušujem. Kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, nerád do toho vstupujem, nie je to moja prax ani chuť, ale opakovane vás prosím, nech vystúpenie pána poslanca má dôstojnú atmosféru. Ďakujem.

  • ... zaviazala, že pokiaľ ide o výchovu pedagógov, teológov, kultúrnych pracovníkov či osvetových pracovníkov, väčšina predmetov sa zabezpečuje v menšinovom jazyku vrátane predmetov profilových. Toto sa však v dôvodovej správe nenapáda, čiže vychádza sa z toho, že Slovensko tento princíp dodržiava.

    Nezodpovedanou otázkou je aj to, prečo je úsilie vytvoriť maďarskú univerzitu pol roka pred vstupom do Európskej únie, kde bude absolútna voľnosť študovať napr. v maďarskom jazyku v Maďarsku.

    Zákonnou podmienkou vzniku univerzity podľa zákona č. 131/2002 Z. z. § 2 ods. 5 sa hovorí, že štát poskytuje vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných študijných programov, čiže každá univerzita musí mať aspoň jeden akreditovaný študijný program. Ak si pozrieme vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktorá sa týmto problémom začala zaoberať už koncom mája v Košiciach, a toto rokovanie sa prerušilo vzhľadom na to, že neboli v dostatočnom množstve doložené jednotlivé podklady, bolo opätovné zasadnutie v Žiline 9. 7., kde bola Akreditačná komisia požiadaná, aby sa vyjadrila aj k jednotlivým študijným programom, nielen k zriadeniu fakulty ako takej, na svojom ostatnom zasadnutí 1. až 3. októbra tohto roku Akreditačná komisia, ako bolo povedané pánom ministrom, analyzovala silné aj slabé stránky.

    Ja by som k zápisu Akreditačnej komisie chcel upozorniť najmä na 3 – 4 také zásadné veci. Prvá vec je tá, že sa hovorí o tom, že kroky štátu by mali byť v súlade s prijatou Koncepciou rozvoja vysokoškolského vzdelávania, ktoré umožnia slovenským vysokým školám obstáť v medzinárodnej konkurencii. Ďalej, Akreditačná komisia upozorňuje na to, že čo do počtu vysokých škôl ani čo do počtu univerzít pôsobiacich na Slovensku neexistuje urgentná potreba zakladania ďalšej verejnej vysokej školy, to je názor Akreditačnej komisie ako profesionálneho orgánu. Ďalej sa hovorí, že vysokoškolské vzdelávanie ľubovoľného odborníka pôsobiaceho v tomto štáte by sa nemalo obmedzovať na získavanie plnohodnotnej schopnosti komunikovať po slovensky. Akreditačná komisia takisto upozorňuje na potrebu schopnosti komunikácie v slovenskom jazyku v záujme zvýšenia uplatnenia absolventov v praxi. Ďalej, Akreditačná komisia konštatuje, že spektrum študijných odborov na univerzite, o ktorej hovoríme, by ponúkalo relatívne úzky profil a v žiadnom prípade nevytvorí úplné predpoklady na vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti, ale iba prípravu v niektorých vybraných odboroch. Na záver Akreditačná komisia, a tu je zaujímavá štylizácia, pán minister, hovorí, že oprávňuje sa jej pozitívne vyjadriť k študijnému programu reformovaná teológia a ostatné dve fakulty, teda ekonomická fakulta a pedagogická fakulta, neposkytujú dostatočné informácie. Ak sa pozrieme na zákon a uvidíme, že v zákone sa hovorí o troch fakultách, tak Akreditačná komisia na základe toho jednoznačne neodporúča, aby univerzita v takej štruktúre, ako bola predložená zákonom, mala akreditované študijné programy.

    Zákon č. 131/2002 Z. z. ďalej hovorí, že fakulty, ktoré nemajú akreditované študijné programy, a to vyplýva opäť z § 2 ods. 5, nesmú prijímať nových študentov, teda nesmú otvoriť štúdium. Samozrejme, vzhľadom na metodiku rozdeľovania finančných prostriedkov nemôžu dostať ani finančné prostriedky. Takže sa môže stať, páni poslanci, že ak schválime zákon, tak táto škola bude mať možno 15, možno 20 študentov.

    Zákon ďalej hovorí podľa § 2 ods. 13, že vysoké školy sa delia na univerzitné a neuniverzitné, pričom univerzitné vysoké školy musia poskytovať vzdelávanie v troch stupňoch, teda bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium. Ak sa pozrieme do zákona o zriadení univerzity, opäť vidíme, že sa hovorí iba o prvých dvoch stupňoch, čiže nemôže ísť o vysokú školu univerzitného smeru a typu, musí ísť o vysokú školu neuniverzitného smeru a typu, tzv. odbornú vysokú školu.

    Pokiaľ ide o ekonomické vyjadrenie, slovenské vysoké školy zápasia s obrovským nedostatkom finančných prostriedkov a absolútna väčšina z týchto prostriedkov ide na bežnú prevádzku. Vysoké školy začínajú zaostávať v technologickej vybavenosti, upadá veda, upadá výskum. Aj preto sa vláda zaviazala, že ročne by mala zvyšovať rozpočet vysokým školám o 0,1 % HDP, teda zhruba o 100 mil. korún ročne. Nie je to veľa.

  • Hlasy z pléna.

  • No jedna miliarda, dobre, v poriadku.

    Podľa rozpočtu, ktorý je predložený v návrhu, by univerzita v Komárne na roky 2004 až 2006 potrebovala 318 mil. korún, čiže 100 mil. korún ročne, pán minister, dúfam, že už teraz hovorím dobre, 318 mil. korún na tri roky čiže 100 mil. korún ročne. A keď si zoberieme, čo je to za sumu a koľko tam bude študentov, tak si myslím, že toto je z hľadiska ekonomiky nie absolútne v poriadku.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, záverom by som chcel odporučiť, že vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zriadenie Univerzity J. Selyeho, neviem, prečo sa hovorí J., ako keby ten pán nemal celé meno, vzhľadom na to, že nemá akreditované študijné odbory, vzhľadom na to, že nespĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o tom, že musí mať tri stupne vzdelávania, vzhľadom na to, že nie je zabezpečené financovanie iba na základe zvýšenia o 0,1 % HDP, si myslím, že naozaj nevznikajú zákonné podmienky na to, aby táto univerzita bola zriadená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má Albert Sándor, spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu pána poslanca Kiňa...

  • Pán poslanec, to je pán poslanec Mikolaj.

  • ... pardon, pána Mikolaja iba toľko poviem, že Akreditačná komisia sa vyjadrila k vzniku univerzity, pretože pokiaľ neexistuje univerzita, tak nemôžu byť ani pedagogické programy. Pedagogický program, pán Mikolaj to určite vie, schvaľuje akademický senát. A pokiaľ nemáme univerzitu, tak neexistuje ani akademický senát, neexistuje ani učiteľský zbor. Ako je potom možné akreditovať pedagogický program? Čiže najprv musí byť univerzita a potom je možné akreditovať jednotlivé pedagogické programy. Akademický senát sa vyjadril k programu reformovanej teológie preto, pretože tá akadémia už vlastne existuje. Majú vybudovanú svoju štruktúru, majú akademický senát, majú svojich učiteľov, ale tie ďalšie fakulty ešte nemajú. Čiže jednoducho to nie je možné. Po vzniku univerzity bude možné vypracovať pedagogický program aj s menami učiteľov. Aj schválenie akademického senátu, dúfam, bude dobré. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave požiadala o slovo poslankyňa Bollová.

    Procedurálny návrh má pán Hopta. Áno.

  • Vážený pán podpredseda, keďže si myslím, že rokujeme o veľmi závažnej otázke a atmosféra nie je dôstojná v tejto Národnej rade, navrhujem, aby sme dnešné rokovanie Národnej rady prerušili a pokračovali zajtra ráno. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme prerušili rokovanie? Ja navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní. Budeme pokračovať do 19.00 hodiny.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Prosím, prezentujte sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hoptu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 39.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, pokračujeme ďalej v rozprave. V rozprave bude pokračovať poslankyňa Bollová.

    Ospravedlňujem sa, pán Sándor vystúpi v rozprave ako spravodajca.

  • Áno, pán Albert Sándor. Prepáčte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, úvodom iba dve poznámky. Po prvé, je zaujímavé, že pán poslanec Čaplovič a pani poslankyňa Mušková ako presvedčivo dokážu hodnotiť to, čo ešte ani neexistuje. Zhodne tvrdia, že Univerzita Selyeho bude provinčná, nebude mať úroveň, nebude mať kvalitu. Dajte nám šancu a uvidíme. Po druhé, nerád by som vystupoval v duchu, ako tu predviedli moji predrečníci. Nie som totiž zvyknutý na takýto tón, a preto ani nemienim zdvihnúť hodenú rukavicu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno neprezradím žiadne tajomstvo, ak skonštatujem, že jedným z najväčších problémov Slovenskej republiky v súčasnosti je vysoká nezamestnanosť a obrovské rozdiely vo výkonnosti jednotlivých regiónov. Dôvodov je, samozrejme, viac, ale korene rozdielnej výkonnosti regiónov treba hľadať aj v rozdielnych úrovniach vzdelanosti obyvateľstva. Poznatky z Európskej únie aj naše skúsenosti potvrdzujú úzku súvislosť medzi nezamestnanosťou a vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva. Nezamestnanosť je vyššia všade tam, kde koncentrovane žijú ľudia s nižšou úrovňou vzdelania. V Slovenskej republike sú to predovšetkým oblasti na východe, severe a juhu republiky a sú to oblasti, kde koncentrovane žijú obyvatelia národnostných menšín. Zo štatistických údajov získaných pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 a v roku 2001 vyplýva, že obyvatelia všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike majú nižšiu vzdelanostnú úroveň. Obyvatelia maďarskej národnosti napr. majú viac ako dvakrát menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí a situácia sa nezlepšuje. V uplynulom školskom roku študovalo na slovenských vysokých školách necelých 97 000 študentov a z toho iba 4 400 maďarskej národnosti, čo predstavuje 4,5 % z celkového počtu vysokoškolákov, pričom podiel maďarského obyvateľstva v Slovenskej republike sa pohybuje okolo 10 %.

    Tento nepriaznivý stav pri dobrej vôli môžeme práve my poslanci zmeniť. Je v našich silách, aby sme pozdvihli vzdelanostnú úroveň spomínanej časti obyvateľstva, a tým zmiernili mieru nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch.

    Veľmi poučný príklad riešenia obdobného problému je v Holandsku zo sedemdesiatych rokov, keď sa zrútil textilný priemysel v spomínanej krajine. Niekoľko desaťtisíc obyvateľov mesta Enschede sa ocitlo na ulici. Boli to väčšinou zaučení robotníci, ľudia bez vyššieho vzdelania a prakticky bez šance sa zamestnať. Žili teda z podpory, neplatili dane a postupne prestali platiť aj nájomné za byty. Mesto sa zadlžilo a hrozil mu konkurz. K najhoršiemu však nedošlo vďaka tomu, že poslanci mesta si uvedomili, že z tejto neutešenej situácie sa môžu dostať len zvýšením vzdelanostnej úrovne obyvateľov mesta a jeho okolia, zvýšením ich hodnoty na trhu práce. Vypracovali preto projekt na zriadenie vysokej školy v meste. Samozrejme, peniaze nemali, preto si zobrali pôžičku, ale pomohol im aj štát morálne aj finančne. Takto vznikla univerzita, ktorá v tom čase patrila medzi najlepšie vybavené vysoké školy v Holandsku. Vlastnila internáty pre študentov, čo v Holandsku nie je zvykom, byty pre učiteľov a zamestnancov, čo tiež nebolo bežné riešenie. Vlastnila dobre vybavené športové a kultúrne ustanovizne čiže infraštruktúru, ktorá priťahovala a aj v súčasnosti priťahuje študentov, ale aj učiteľov z celej krajiny. Univerzita i mesto všemožne podporovalo a podporuje podnikateľské aktivity študentov i učiteľov. Pripravovala a pripravuje svojich študentov na zakladanie a prevádzkovanie malých firiem, najmä firiem, ktoré sa orientujú na hightech a na informačnú technológiu. A po tridsaťročnej tvrdej práci mesto ožilo. Ľudia sú zamestnaní, platia dane, míňajú peniaze a mesto i jeho okolie prekvitá. Pripomínam, že základom spomínaného vzostupu bol bizarný nápad, investovať do vzdelávania v čase, keď mesto bolo po uši zadlžené a hrozil mu konkurz.

    Príkladov je, samozrejme, viac. Všeobecne však platí, že krajiny, ktoré sa rozhodli do systému vzdelávania investovať, začali rýchlo napredovať aj v ekonomike. Stačí sa pozrieť do Fínska alebo Írska.

    Na webovej stránke Infoveku som čítal jednu veľmi peknú myšlienku: „Veľkosť štátu nespočíva v jeho početnosti, ale v jeho odvahe prekročiť svoj vlastný tieň, v odvahe nezľaknúť sa veľkých cieľov.“ Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naším cieľom je zriadiť univerzitu, zriadiť univerzitu v regióne, kde žije podstatná časť obyvateľstva maďarskej národnosti.

    Vyučovacím jazykom na novovzniknutej univerzite má byť predovšetkým materinský jazyk, a to preto, lebo, citujem: „Cennejšie a kvalitnejšie sú tie vedomosti a zručnosti, ktoré si žiak osvojí vo svojom materinskom jazyku.“ To som, samozrejme, nevymyslel ja, necitoval som sám seba, to sú slová učiteľa národov Jana Amosa Komenského. Ponuka študovať v materinskom jazyku má byť motiváciou, ale aj príležitosťou najmä pre tých žiakov, ktorí sa v súčasnosti neodvážia študovať a dokonca ani sa prihlásiť na vysoké školy v Slovenskej republike, kde sa vyučuje pre nich v cudzom jazyku.

    Samozrejme, sa môžu vynoriť aj otázky, či majú maďarskí študenti menšie schopnosti ako ich slovenskí rovesníci alebo azda úroveň škôl s vyučovacím jazykom maďarským je nižšia, prečo odchádzajú mladí ľudia študovať do Maďarska a po skončení štúdia sa na Slovensko nevracajú. To, že dávajú prednosť štúdiu v Maďarsku, že sa na slovenské univerzity hlásia v menšom počte, je zapríčinené i obavami z jazykovej náročnosti slovenských univerzít. Osobne som presvedčený o tom, že keď im vytvoríme podmienky pre štúdium v materinskom maďarskom jazyku tu na Slovensku, ale pritom nezabudneme ani na slovenský, anglický či nemecký jazyk, získame všetci. Študenti zostanú doma, získajú vzdelanie, budú pracovať a tvoriť na Slovensku a tu aj odvádzať dane počas celého života. Prečo by sme púšťali alebo dokonca posielali šikovných mladých ľudí študovať do zahraničia? Ak bude zriadená univerzita v Komárne, títo žiaci ostanú na Slovensku. Je to veľmi dôležité, pretože v tomto veku sa vytvárajú partnerské vzťahy a je veľmi pravdepodobné, že kde mladý človek študuje, tam si založí i budúcu rodinu.

    Ovládanie alebo neovládanie štátneho jazyka a iných jazykov má, samozrejme, aj inú dimenziu. Vynára sa totiž otázka, či je to problém štátu alebo jednotlivca. Prečo sa štát stavia v tomto prípade do funkcie poručníctva? Prečo nepresunie štát aj túto zodpovednosť na jednotlivca, tak ako to robí v prípade zamestnanosti, dôchodkového zabezpečenia, voľby ďalšieho štúdia, organizovania štúdia podľa kreditného systému a podobne. Keď si niekto neosvojí štátny jazyk alebo nejaký svetový jazyk, tak to je predsa jeho problém. On bude mať problém si nájsť svojmu vzdelaniu zodpovedajúce zamestnanie mimo svojho regiónu, či už na Slovensku alebo v Európskej únii.

    Rád by som zdôraznil aj to, že zriadenie univerzity v Komárne nesmeruje proti nikomu. Jej prvoradou úlohou je zvýšiť vzdelanostnú úroveň v spomínanom regióne. Je to otázka vecná, a preto by nemala vyvolávať citové reakcie. Argumentácia, že zriadenie univerzity s vyučovacím jazykom maďarským je diskriminácia väčšinového národa, asi ťažko obstojí, pretože táto škola bude otvorená pre všetkých absolventov, a nie len pre absolventov maďarských stredných škôl. Zoberme si príklad bilingválnych škôl, ktoré sú u nás tak obľúbené. Aj tie sú otvorené pre všetkých záujemcov, ale študujú na nich iba žiaci, ktorí si chcú osvojiť daný cudzí jazyk. Open University alebo City University v Bratislave, Košiciach, Poprade a inde sú taktiež otvorené pre všetkých, ale vyučovacím jazykom je veľmi často angličtina alebo iný svetový jazyk. No a jazykovo slabšie vybavení študenti sa ťažko dostanú na spomínané školy, ale nikto pri tom nehovorí o diskriminácii. Dovoľte mi ešte jeden príklad. Obec vybuduje z verejných peňazí plavecký bazén, ktorý potom slúži predovšetkým pre plavcov a vodných pólistov. Možno v takomto prípade hovoriť o diskriminácii neplavcov?

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, od novovzniknutej univerzity v Komárne očakávame predovšetkým to, že sa zvýši kapacita vysokoškolských inštitúcií, a tým viac študentov dostane šancu sa ďalej vzdelávať, že sa vytvoria nové príležitosti pre vysokoškolské štúdium absolventov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, že sa zvýši vzdelanostná úroveň obyvateľstva, a tým sa zníži aj nezamestnanosť v najchudobnejších regiónoch, že sa posilní sociálne postavenie obyvateľstva v daných regiónoch a zmiernia sa existujúce rozdiely vo výkonnosti regiónov. Okrem toho od absolventov univerzity očakávame, že po skončení štúdia sa dokážu zapojiť do života spoločnosti, že nebudú mať jazykové problémy. Budú mať však výhody v tom, že okrem slovenského, anglického, príp. nemeckého jazyka budú ovládať aj jazyk suseda v Európskej únii. Bude to výhoda nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť, pretože budú môcť byť akýmsi mostom, ktorý spája dva zemepisné blízke národy.

    A úplne na záver ešte jedna myšlienka od poľského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, Wladyslawa Reymonta: „Deti väčšmi potrebujú školu ako čižmy.“ V súlade s touto myšlienkou aj ja vás žiadam a prosím, aby ste podporili predložený návrh zákona, aby ste boli veľkorysí a umožnili zriadenie univerzity v Komárne. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási ako prvý pán poslanec Číž.

  • Vážený pán kolega, chcel by som povedať, že som skutočne s veľkou pozornosťou vypočul váš prejav. Nepochybne viaceré argumenty sú relevantné a treba s nimi pracovať.

    Problém je ten, že ste sa, prirodzene, upriamili iba na niektoré argumenty a mňa vyprovokoval trošku ten argument, keďže ide o to vecné posudzovanie, hovorili ste dosť rozsiahlo o Holandsku, o skúsenostiach. Mám jeden problém. Čítal som si včera historický atlas, teda Atlas Európy v nemčine, ktorý sa dal kúpiť, lebo bol zlacnený v knihách, za pár korún, a pozeral som si hrubý domáci produkt, bohužiaľ, na jedného obyvateľa nie v Holandsku, ale vo Švajčiarsku a na Slovensku. Na Slovensku, som sa dočítal, ide o 2 300 USD a vo Švajčiarsku 49 000 USD. Takže iste pre vás nie je problém porovnať túto sumu a pravdepodobne nie je korektné porovnávať podmienky v Holandsku a u nás.

    Ja naozaj nemám problém ani s univerzitou, ktorá bude slúžiť národnostnej menšine, len sa pýtam, či nejde v súčasnosti o proces, ktorý je trošku protismerný s tým, čo sa deje v rámci Európskej únie. Veď keby sme boli v nejakom národnom štáte, ktorý funguje štandardne, tam tomu rozumiem, že má legitímne menšina zvlášť teda v tom počte ako na Slovensku isté požiadavky, ale na budúci rok vstupujeme do Európskej únie, tie hranice nesmierne zmäknú, pán kolega, a nebudú mať ani zďaleka ten kontext, ktorý majú teraz, a bude žiaduce, aby sme chodili študovať naozaj všade dookola, aj keď, iste, uznám váš argument o jazyku a tak.

    A úplne posledná vec. Poviem vám úprimne, bol som proti podľa mňa nezmyselnému spôsobu, akým sa po roku 1990 po Slovensku navyrábalo obrovské množstvo univerzít, že každé väčšie mesto má univerzitu, pričom vieme, ako je nesmierne dôležité materiálno-technické zázemie takej univerzity, otázka knižníc, budovania ďalších kapacít, ktoré sú k tomu pričlenené, internáty, športoviská a všetko, čo ste hovorili. Som presvedčený, že na Slovensku je také veľké množstvo univerzít, ktoré nie sme schopní utiahnuť zo štátneho rozpočtu, a bude musieť dôjsť k racionalizácii.

  • Ďalej sa faktickou poznámkou vystúpi poslanec Mikolaj.

  • Budem krátko reagovať. Pán kolega, dovolím si ohradiť sa, pretože ja som sa správal slušne, si myslím, v rámci svojho vystúpenia. Nič proti vám nemám, len som proti tomu, mám iný názor, aby táto univerzita, teda vysoká škola univerzitného typu vznikla. Vy ste povedali, že nemôže byť akreditovaná, pokiaľ nie je, teda pokiaľ nevznikla, no ale veď Akreditačná komisia už trikrát posudzovala návrh, takže môže Akreditačná komisia zrejme posudzovať. A vyjadrila sa doteraz teda, že okrem toho jedného aj tam ešte akreditácia oddelená nie je, to je len štylizácia, ktorá tam je, ale tie dve fakulty nie sú, teda tie dve fakulty nemajú akreditované študijné programy, čiže nemôže v tej štruktúre, ako je to v tom zákone, tá univerzita podľa mňa vzniknúť.

    A pokiaľ ide o City University, to nie sú vysoké školy zo zákona parlamentom zriadené, po prvé a po druhé, sú financované zo súkromných zdrojov, nie zo zdrojov štátnych alebo verejných. Ďakujem pekne.

  • Ďalší poslanec s faktickou poznámkou je pán Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán docent, pozorne som si vypočul vaše vystúpenie. Každý máme právo na svoj názor, na svoju interpretáciu, na svoje pohľady. Ja sa chcem len opýtať, kde ste zobrali to číslo 4 000 študentov maďarskej národnosti, že môžu navštevovať len vysoké školy na Slovensku. Hovorí sa o štyroch tisíckach, tam ste uvádzali to číslo. Možnože som zle počúval, keď som zle počúval, tak sa ospravedlňujem. Ale ja, pokiaľ viem, na Univerzite Komenského študuje 1 900 až 2 000 študentov maďarskej národnosti, a pokiaľ viem, 800 študentov maďarskej národnosti prechádza na novú fakultu po prerozdelení, na novú Fakultu európskych štúdií, ktorá sa vytvára na Univerzite Konštantína Filozofa. Tam sa uvádza presné číslo, 800 záujemcov sa prihlásilo, že prejde na túto fakultu. A to ma najviac trápi, ako keby nemali možnosť študovať príslušníci maďarskej národnosti a hlavne mladí ľudia na našich vysokých školách.

    Problém je len jeden jediný. Je to skutočne veľmi často nekvalitné ovládanie úradného jazyka. A v tomto by som skutočne vás poprosil o istú zhovievavosť, vzájomnú komunikáciu, aby ste pochopili tento môj názor, aby sa tieto veci vylepšili, a potom môžu študovať naši študenti, teda občania Slovenskej republiky na ktorejkoľvek univerzite Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Krajči Gustáv.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať dvomi poznámkami na vystúpenie pána kolegu, kde vo svojom vystúpení povedal, že ak si občan krajiny neosvojí štátny jazyk, je to jeho problém. Ja si myslím, že to nie je tak celkom jeho problém, pretože tým sa vyraďuje aj z možnosti uplatnenia v danej krajine, a tým sám vyrába vlastne problémy aj tejto spoločnosti, pretože sa dostáva mimo zákonov týkajúcich sa sociálnych a iných zabezpečení, pretože jednoducho ocitáva sa v záchrannej sieti. Vo vyspelých demokraciách je napr. zaujímavé to, že udelenie štátneho občianstva podmieňuje znalosť štátneho jazyka. Čiže nie je to tak celkom jednoducho rozhodnutie tohto občana, pretože tým pádom skutočne vyrába problémy aj spoločnosti.

    Vaším ďalším vážnym argumentom, ktorý hovoril v prospech založenia tejto univerzity, je otázka riešenia nezamestnanosti v regióne Komárna. Chcel by som povedať, že región Komárna nie je ten najviac postihnutý región v rámci Slovenskej republiky. Sú regióny, ktoré sú ďaleko viac postihnuté nezamestnanosťou. A teda keby sme to takto chceli riešiť, tak potom by som sa prihováral za to, aby na východnom Slovensku vznikla univerzita rusínska, ukrajinská, rómska, dajme tomu, kde by sme takisto riešili otázku prípravy týchto ľudí na budúce povolania, a tým aj znížili mieru nezamestnanosti, čo ja považujem za spravodlivé. A v tom prípade by sme to mohli takto riešiť, pretože naozaj keď to porovnávame štatisticky to, čo ste vy tam vypočítali, že občania maďarskej národnosti majú vysokoškolské vzdelanie nižšie ako občania slovenskej národnosti, tak keď to tak postavím na národnosť rómsku alebo ukrajinskú, alebo rusínsku, potom mi tu vychádza ešte nižšie číslo. Čiže potom ja uznávam jednu vec, že občania maďarskej národnosti bojujú za svoje práva, ale treba dať šancu aj iným.

  • S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili, že na tejto univerzite budú môcť študovať všetci občania Slovenskej republiky bez rozdielu. Ja som v gestorskom výbore položila otázku, či budú môcť študovať na univerzite tí študenti, ktorí nebudú ovládať maďarský jazyk. Bolo mi povedané, že to nikto nebude môcť garantovať. Nie to je problém každého občana, či chce alebo nechce vedieť štátny jazyk. Ja si myslím, že to je náš problém, pretože my alebo, dá sa povedať, vy chcete vyčleniť ľudí, aby ovládali štátny jazyk, pretože už dnes mnohí stredoškoláci štátny jazyk neovládajú.

    Vo svojej faktickej som nehovorila o tom, že bude provinčná univerzita, je to tiež pravda, ale hovorila som o tom, že táto univerzita finančne zaťaží rozpočet. A rozpočet je prázdny pre zdravotníctvo, je prázdny pre kultúru a takisto pre školstvo, pre malé školstvo, kde hrozí, ako som povedala, kolaps škôl, kde, samozrejme, bude aj ohrozená kvalita vzdelania žiakov, pretože mnohí žiaci budú musieť dochádzať a budú mať komplikované možnosti dosahovať vôbec základné vzdelanie. Takže aj to vyššie vzdelanie na univerzitách bude problematické, lebo tá základňa bude chýbať. A keď nie sú peniaze, keď na to nemáme peniaze, myslím si, že je zbytočný luxus mať takúto univerzitu v tomto čase.

  • S faktickou poznámkou ďalej sa prihlásila pani poslankyňa Gabániová Darina. Máte slovo.

  • Ja by som chcela len stručne poznamenať, že by sme si mali uvedomiť jednu vec, že každý občan našej Slovenskej republiky má právo využívať štúdium a vzdelávanie na verejných školách, či už je to školstvo základné, stredné, vysoké. To, že sa umožňuje národnostiam študovať v ich jazyku, je, samozrejme, nad rámec a majú na to právo z ústavy a majú na to teda právo zo zákona, aby táto ich duchovno-kultúrna potreba bola umožnená. Preto si myslím, že hovoriť o prekračovaní tieňa netreba. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce sa, prosím, k faktickým poznámkam vyjadriť pán poslanec Sándor? Nie.

    Vážené dámy poslankyne a poslanci, pristúpila ku mne pani poslankyňa Bollová, ktorá je prihlásená ešte do rozpravy, s tým, že ma požiadala, že jej vystúpenie bude 20 minút. Ja sa vás pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní až zajtra alebo započne so svojím vystúpením do rozpravy pani poslankyňa teraz. Je všeobecný súhlas, aby to bolo až zajtra? Nie.

    Budeme pokračovať tak, že pani poslankyňa Bollová je už ústne prihlásená do rozpravy. Kto sa ďalej hlási ústne do rozpravy? Ústne sa ďalej hlási pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková. Kto ďalej? Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    A teraz sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rozprave až zajtra alebo pristúpili...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • V súlade s rokovacím poriadkom, pani poslankyňa Bollová, musím vás požiadať, aby ste začali v rozprave s vaším vystúpením teraz.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán predkladateľ, myslela som si, že sa tu nájde taký všeobecný súhlas, aby sa dala možnosť človeku vystúpiť so svojím vystúpením vcelku. Prosím vás teda o odpoveď: Vydržíte, až kým neskončím, alebo o 19.00 hodine skončíme a ja budem pokračovať zajtra?

  • Tak vás prosím, vážené dámy poslankyne a poslanci, pani poslankyňa Bollová, dovoľte aby som poprosil, aby sme si ukončili všeobecným súhlasom, že vypočujeme si vaše vystúpenie v rozprave do konca. Súhlasíte?

  • Pani poslankyňa Bollová, pokračujte.

  • Keď niektorí vykrikujú, že nie je všeobecný súhlas, tak neviem, čo mám robiť.

  • Dávam hlasovať, musím pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Keď dá procedurálny návrh niekto z vás, podľa procedurálneho návrhu môžem dať hlasovať o tom, čo hovoríte. Čakám na vaše návrhy. Ja musím pokračovať len podľa rokovacieho poriadku.

    Prosím, procedurálny návrh má pani poslankyňa Mušková.

  • Ja by som chcela poprosiť ctených kolegov, aby súhlasili s tým, aby pani poslankyňa mohla predniesť svoj príhovor zajtra, pretože jednak je už koniec. Tak 6 minút jej dávate? Veď to sa predsa nepatrí. Takže skutočne vás chcem poprosiť, aby sme boli...

  • Bolo povedané, že do 19.00 hodiny končíme. Je to podľa rokovacieho poriadku. Takže ja by som chcela veľmi pekne poprosiť, aby sme si vypočuli v celku ten príhovor zajtra.

  • V súlade s rokovacím poriadkom budeme rokovať úplne presne. Musím dať hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, kto je za to, aby sme pokračovali zajtra. Ak nebude súhlas, bude hovoriť do 19.00 hodiny pani poslankyňa Bollová teraz.

    Takže prezentujte sa, prosím, a hlasujte o tom, či pani poslankyňa bude pokračovať až zajtra alebo budeme pokračovať odteraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 31.

    Podľa rokovacieho poriadku budete, pani poslankyňa Bollová, pokračovať vo vašom vystúpení do 19.00 hodiny. O 19.00 hodine vaše vystúpenie prerušíme.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dámy a páni...

  • Šum v rokovacej sále.

  • Nevyrušujte, prosím, lebo nebudem môcť ani začať.

  • Pán poslanec Hopta, ja vám chcem jednu vec povedať, ja tu nesedím na to, aby som sa s vami dohadoval, keď dovolíte. Ja postupujem v súlade s rokovacím poriadkom. Začala s vystúpením v rozprave pani poslankyňa Bollová. V prípade jej skončenia máte právo na vystúpenie s vaším pozmeňujúcim návrhom. A nerušte tu rokovanie tohto programu a nenaťahujte zbytočne čas, ja vás prosím. (

  • Pani poslankyňa Bollová, prosím vás, pokračujte.

  • Áno. Pred predkladaním návrhu zákona o vytvorení maďarskej univerzity v Komárne ma oslovil pán poslanec Albert s nádejou, že náš klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska podporí návrh na vytvorenie maďarskej univerzity v Komárne. Menom klubu tlmočím, že sa tak nestane z viacerých dôvodov.

    Váš návrh, vážení kolegovia z SMK, hodnotíme nielen ako nedokonalý, ale i nešťastný. Nikdy v minulosti neboli na Slovensku také silné protimaďarské nálady ako v súčasnosti. Vzrástli i z dôvodov neopatrného počínania pri presadzovaní vášho volebného programu. Koreň príčiny vidím už v nedokonalosti zákona o politických stranách, ktoré nemajú vznikať na etnickom princípe. Konštatujem to napriek tomu, že SMK je hodnotená ako najstabilnejšia zo strán vládnej koalície, ktorej ale, tej vládnej koalícii, treba vytknúť, že v koaličnej dohode nepresadila redukciu a úpravy vašich vytýčených cieľov. Predpokladalo sa totiž od počiatku, že spôsobia nemalé problémy v systéme vládnutia v Slovenskej republike ako štáte, kde je majoritným národom národ slovenský, v nedávnej histórii silne pociťujúci národnostný a sociálny útlak v rakúsko-uhorskej monarchii. Počas trvania česko-slovenského štátu spolunažívali naše národy v absolútnej tolerancii a zhode.

    Pripomínali ste nám tuná ťažké časy vzniku Univerzity Jana Amosa Komenského. Dovoľte mne, aby som vám pripomenula, vážení kolegovia z SMK, že vyvolávate asociácie s ťažkými časmi konštituovania slovenského jazyka i napr. s rokom 1906, keď na Uhorskom sneme slovenský poslanec Juriga požadoval vytvorenie slovenského gymnázia. Odpoveďou mu bolo: „Povraz vám, a nie gymnázium.“ Minister osvety a školstva Apponyi reagoval na žiadosť Slovákov nasledovne: „Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar.“ Slovenský študent, budúci diplomat, jeden zo spolutvorcov Charty OSN Dr. Štefan Osuský študoval na lýceu v Bratislave. Keď spomenutý pán minister navštívil lýceum, spýtal sa ho, odkiaľ pochádza. Študent Osuský mu, samozrejme, po slovensky odpovedal, že z Brezovej. Pán minister sa veľmi rozčúlil: „Odtiaľ, kde začínali protimaďarské bunty?“ Vylúčil ho z lýcea a vydal zákaz, aby ho neprijala žiadna škola v Uhorsku. Dr. Osuský, ktorý podpisoval Trianonskú zmluvu, doštudoval v Clevelande.

    Slováci dávno zabudli na tieto i iné príkoria. Až po vzniku a najmä po zjednotení vašej strany na etnickom princípe sme začali mať nepríjemný pocit a prebudili sa i spomienky na doby minulé.

    Dôvodíte potrebu univerzity tým, že občanov maďarskej národnosti je okolo 500 000. V Spojených štátoch amerických žije vyše 800 000 Slovákov. Je predstaviteľné, žeby žiadali utvorenie slovenskej univerzity? Uviedla som tento príklad v rozhovore s pánom poslancom Albertom a on mi odpovedal: „Ale my sme sa tu narodili, len historickými náhodami sa stalo, že sa hranice posúvali a...“ Nedokončil to. Pán poslanec, to nebola náhoda. Terajšie hranice určila Trianonská mierová zmluva z roku 1920.

    Takže, vážení kolegovia, žijeme spoločne v štáte, ktorý sa volá Slovenská republika. Príslušníci maďarskej menšiny žijú na južnom Slovensku, nie v severnom Uhorsku. Spoločnou úlohou nás všetkých je...

  • Pani poslankyňa, prišiel ten čas, keď vás musím prerušiť.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, nie je dôvodom, aby som prejavoval osobné názory, a nie je to ani mojou úlohou, ale tým, ktorí ste trpezlivo vydržali čakať do 19.00 hodiny, ďakujem a prosím, aby sme kultúrnym spôsobom pokračovali zajtra o 9.00 hodine.

    Dnes prerušujem schôdzu a ďakujem vám za účasť.

    Ďakujem vám pekne.

    Pán Číž.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.