• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram trinásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 18. schôdze požiadali písomne poslanci Beňová, Cabaj, Danko, Dubovská, Jarjabek, Jasovský, Kolesár, Murgaš a Boris Zala. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Jozef Banáš a Robert Kaliňák.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej by som vás chcel informovať, že do programu 18. schôdze Národnej rady bol zaradený aj bod programu: informácia ministra školstva o riešení stavu porušovania zákona a Ústavy Slovenskej republiky o spoplatnení externého vysokoškolského štúdia a prijatých opatreniach ministerstva školstva voči fakultám, ktoré zákon obchádzajú prostredníctvom rôznych agentúr, resp. nadácií. Chcem vás informovať, že pán minister školstva mi oznámil, že v dňoch 10. a 12. novembra sa ako vedúci slovenskej delegácie zúčastní na rokovaní 21. zasadnutia Stálej konferencie európskych ministrov školstva v Aténach. V tejto súvislosti ma požiadal, aby sme tento bod, ktorý má on uviesť, mohli prerokovať v odpoludňajších hodinách dnešného dňa. Ja odporúčam, aby sme vyhoveli pánovi ministrovi školstva, aby sme tento bod prerokovali ako posledný bod programu rokovania 18. schôdze Národnej rady vzhľadom na okolnosti, ktoré som uviedol. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno. Ďakujem pekne.

    Ďalej by som chcel navrhnúť, aby sme pokračovali v rokovaní prerokúvaním ďalších bodov programu, ktorým je najskôr návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite, a potom pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu a hlasovali o všetkých bodoch prerokovaných či už na schôdzi v piatok minulý týždeň alebo dnes do 11.00 hodiny. Páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom? Pán poslanec Mikloško nesúhlasí. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mikloško netrvá na hlasovaní, teda sťahuje svoj návrh.

    Odporúčam, aby sme pokračovali teraz v rokovaní, tak ako som uviedol.

    Pán minister pôdohospodárstva bude predkladateľom za vládu Slovenskej republiky troch ďalších nasledujúcich bodov programu, preto ho prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky ako prvý v poradí odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá iniciatívny návrh na ratifikáciu Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

    Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti je medzinárodný protokol, cieľom ktorého je prispievať k zabezpečeniu primeranej úrovne ochrany v oblasti bezpečnej prepravy, používania a iného nakladania so živými geneticky modifikovanými organizmami, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ochranu a trvalo udržateľné využite biologickej diverzity.

    Protokol berie do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, a to s osobitným zreteľom na cezhraničný pohyb týchto organizmov v súlade s princípom predbežnej opatrnosti uvedeným v zásade č. 15 Deklarácie z Rio de Janeiro z Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji.

    Slovenská republika sa aktívne zúčastňovala na príprave tohto protokolu, podpísala ho v Nairobi 24. mája 2000 a je pripravená plniť záväzky vyplývajúce z tohto protokolu.

    Protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vykonalo podrobnú analýzu princípov a záväzkov vyplývajúcich z Kartagenského protokolu a ich porovnania s platným právnym poriadkom a inými opatreniami v Slovenskej republike. Na základe výsledkov uvedenej analýzy možno konštatovať, že v Slovenskej republike sú vytvorené legislatívne, organizačné a inštitucionálne podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu a Slovenská republika je pripravená na jeho ratifikáciu. Protokol nadobudol platnosť 11. septembra 2003.

    Prvá konferencia zmluvných strán sa bude konať vo februári budúceho roku. Na konferencii bude mať štatút členskej strany len tá delegácia, ktorá uloží ratifikačné listiny v sídle OSN 90 dní pred konaním konferencie. A to znamená do 20. novembra tohto roku. Všetky štáty Európskej únie a pristupujúce krajiny sa zaviazali, že tento termín stihnú aj jednotlivo, hoci Európska únia ako celok tento protokol ratifikovala už dávnejšie...

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali pána ministra. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Rokovacia skupina štátov Európskej únie tak bude mať šancu byť pri rokovaniach jednou z najsilnejších skupín.

    Vážená Národná rada, dúfam, že svojím hlasovaním schválite ratifikáciu Kartagenského protokolu a podporíte návrh na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre životné prostredie Národnú radu informoval o výsledku rokovania, ako aj o odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Pán poslanec Muránsky, nech sa páči

  • Ďakujem. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (tlač 443) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 447 zo 6. novembra 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 67 zo dňa 7. novembra 2003 odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Zároveň gestorský výbor ako odporučil Národnej rade, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Muránskemu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou? Páni poslanci, nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Muránskemu.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predniesol a odôvodnil

    správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003,

    ktorú prerokúvame ako tlač 407.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rozpravu o dvoch bodoch programu zlúčili, a to tak, že rozprava bude prebiehať tak, že poslanci sa môžu prihlásiť potom, ako pán minister uvedie druhú správu a spoločná spravodajkyňa poinformuje Národnú radu o výsledku prerokúvania vo výboroch o obidvoch správach. Potom bude nasledovať rozprava, kde sa môžu poslanci ľubovoľne slobodne prihlásiť do rozpravy k obidvom prerokúvaným bodom programu jednotlivo. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Ďakujem pekne.

    Pán minister, prosím o prednesenie správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003. Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to v poradí od roku 1993 už 11. správa, tzv. zelená správa, ktoré predkladá rezort pôdohospodárstva každoročne vláde a Národnej rade a po ich schválení aj širokej verejnosti.

    Cieľom tohto materiálu je informovať o súčasnom stave agropotravinárskeho sektora a ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov, vývoji agropotravinárskeho trhu. Hodnotí sa v nej taktiež stav prístupového procesu rezortu do Európskej únie a harmonizácia agrárnej politiky.

    Tak ako je to dokumentované v správe, v priebehu roka 2002 o. i. k pozitívam patrila aj skutočnosť, že bol dosiahnutý kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 474 mil. korún, čo bolo ale o 6 % menej ako v roku 2001. Podiel počtu ziskových subjektov sa medziročne zvýšil a dosiahol 74 % u právnických osôb a 80 % u fyzických osôb. V zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami sa v roku 2002 stavilo dlhodobé prehlbovanie záporného salda, jeho medziročné zníženie o 1,7 mld. korún, resp. o 9 % vplyvom mierneho zníženia dovozu a zvýšenia vývozu o 7 %. Záporné saldo je však stále vysoké a predstavuje hodnotu 18,5 mld. korún. K negatívam patrilo podľa údajov Štatistického úradu to, že vývoj počtu hospodárskych zvierat v roku 2002 bol menej priaznivý ako v predchádzajúcich rokoch, klesol počet hovädzieho dobytka pod 37 000, dojných kráv o 13 200, prasníc o 13 000, oviec o 42 400. Obstarávacie investície síce medziročne vzrástli o 5,8 %, ale ovplyvnili znižovanie celkovej opotrebovanosti majetku v poľnohospodárstve len o 0,3 %. Najkritickejšia situácia je v strojoch pre rastlinnú výrobu, kde až 87 % sú stroje staršie ako 8 rokov, pričom starších ako12 rokov je 74 % týchto strojov. V živočíšnej výrobe je trocha priaznivejšia situácia. Tam je cirka 55 % strojov a zariadení starších ako 8 rokov.

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, upokojte sa. Nedá sa tak rokovať, že nepočuť ani to, čo hovorí pán minister. Nech sa páči, môžete pokračovať.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pod vplyvom ekonomickej situácie pretrváva tendencia relatívnej nízkej dôchodkovosti pracovníkov v poľnohospodárstve. Mzdová parita voči priemeru hospodárstva v Slovenskej republike sa medziročne zhoršila a dosiahla úroveň len 73,7 %. Rast priemernej mzdy vo výrobe potravín bol výraznejší ako v poľnohospodárstve o 8,4 %, ale nedosiahol priemerné tempo rastu v odvetví s ekonomicky silnou časťou. Výrobné podniky potravinárskeho priemyslu s počtom pracovníkov 20 a viac dosiahli zisk vo výške 1,6 mld. korún, čo bolo o 1,5 mld. viac ako v predchádzajúcom roku. Najlepšie z potravinárskeho priemyslu bol na tom cukrovarnícky priemysel, kde každý jeden podnik dosiahol zisk. Hospodárenie výrazne zhoršili podniky priemyslu mliekarského, pivovarníckeho, sladovníckeho, mraziarenského a rybného.

    Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril k prístupovému procesu k Európskej únii len strašne krátko, pretože táto téma bola v dostatočnej miere publikovaná v najaktuálnejších vývojoch v médiách, ale bola diskutovaná aj na pôde parlamentu. Iste viete, že tento proces bol dosť zanedbávaný do minulého roku, kde sme museli veľmi rýchlo naštartovať a pohnúť s prácou na budovaní inštitucionálneho rámca na prípravu na vstup do Európskej únie. Je to proces veľmi náročný, ale ja ako minister zodpovedný za tento rezort si túto skutočnosť uvedomujem a som presvedčený, že v tom tempe, ktoré sme nasadili, keď budeme pokračovať do mája budúceho roku, dajú sa všetky tie nedostatky, ktoré sú uvedené aj v hodnotiacej správe, odstrániť.

    Pán predsedajúci, skončil som k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať a uviesť druhú správu, a to

    správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2003,

    a potom poprosím o slovo pani spravodajkyňu, ktorá aj k jednej, aj k druhej správe podá spravodajskú informáciu.

    Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážená Národná rada, chcem povedať, že správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike na rok 2003 skôr hodnotí takisto ako predchádzajúci materiál vývojové tendencie a stav v roku 2002 a výhľadové tendencie na rok 2003 a 2004.

    Chcel by som povedať, že výmera lesov predstavuje na Slovensku 2,008 mil. ha a táto výmera neustále rastie, za ostatných 25 rokov takmer o 5 %. Zásoby dreva predstavujú 423 mil. kubíkov a hektárová zásoba je viac ako 220 kubíkov dreva. Hodnota lesných pozemkov a lesných porastov na nich predstavovala v roku 2002 takmer 283 mld. Sk. Významná časť tohto majetku, takmer 43 %, je vo vlastníctve štátu. Vlastníkom sú obce takmer vo výške 10 %, cirkev vo výške 3 % a súkromné osoby vo výške 37 % z celkovej výmery lesov Slovenskej republiky. V roku 2002 bolo celkom vyťažených viac ako 6,2 mil. kubíkov dreva, ktorého spracovanie vytvára nie zanedbateľné pracovné príležitosti najmä v horských a podhorských oblastiach Slovenskej republiky. Upozorňujem však na to, že za ostatné tri roky dochádza v slovenských lesoch k preťažbám oproti únosom, a to od 6 % do 17 %, čo predstavuje cirka 1,8 mil. kubíkov. Evidentne sa totiž zvyšuje napätie medzi dosiahnutým výnosom vytvoreným vlastnou činnosťou a nákladmi, ktoré neboli eliminované ani prostriedkami vyčlenenými zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme na lesnícku činnosť. Lesné hospodárstvo však odviedlo v roku 2002 dane vo výške viac ako 1,2 mld. korún. Nemožno však zľahčovať ani úlohu štátu pri úhradách majetkovej ujmy vlastníkov a tých, čo obhospodarujú lesy, ktorá im zo zákona patrí a každoročne predstavuje dlh štátu vo výške cirka 920 mil. korún. Tento nárok vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane krajiny a prírody. To však bezprostredne súvisí s využívaním hospodárskeho potenciálu lesov na Slovensku, kde sa neustále znižuje výmera hospodárskych lesov, ktoré dneska predstavujú len 66 % z celkovej výmery lesov.

    Nie náhodou opakovane zvýrazňujem, že výmera osobitne chránenej prírody tvorí z územia republiky 23 % a z rozlohy lesného pôdneho fondu 43 %. Preto si myslím, že by bolo dobré prijať moratórium na vyhlasovanie ďalších chránených území na lesnom pôdnom fonde. To všetko má a môže mať výrazný vplyv na výsledok hospodárskej činnosti subjektov hospodáriacich na lesnom pôdnom fonde.

    Vysoký podiel živej práce, ale aj režijné náklady najmä v štátnom podniku Lesy naznačujú, že zmena v organizácii správy lesného majetku štátu je nevyhnutnosťou. To však už súvisí s opatreniami, ktoré má vláda posúdiť a schváliť. Rozsah a zámery navrhovaných opatrení sú dané nielen medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú tu aj ale úlohy, ktoré je potrebné plniť v predvstupovom období, ako aj opatrenia, ktorými sa postupne realizuje programové vyhlásenie vlády.

    Pre úplnosť uvádzam, že predkladaná správa bola vcelku pozitívne hodnotená pri jej prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody i na rokovaní vlády.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby ako spravodajkyňa informovala Národnú radu o prerokovaní týchto dvoch správ vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám za gestorský výbor predložila spoločné správy o priebehu rokovania o zelenej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

    Všetky výbory, ktorým bola správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003 pridelená na prerokovanie, správu prerokovali v určenej lehote s týmto výsledkom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade po prvé, vziať správu na vedomie a po druhé, zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 251 z 12. júla 1993 ku Koncepcii a zásadám poľnohospodárskej politiky s tým, že uvedenou problematikou sa bude zaoberať každoročne len gestorský výbor, nakoľko uvedená správa má nadväznosť na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Pre úplnosť uvádzam, že predmetné uznesenie ukladá plénu Národnej rady zaoberať sa zelenou správou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil plénu Národnej rady správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu vzal na vedomie s tým, že navrhol Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky o opatrenia, tak ako sú uvedené v spoločnej tlači 407a, a odporučil Národnej rade správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2003 vziať na vedomie vrátane uvedených úloh.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov.

    Gestorský výbor schválil návrh uznesenia, ktorý máte v tlači.

    Gestorský výbor ma poveril predložiť správu na tejto schôdzi.

    Toľko k spoločnej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

    Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 408).

    Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu správu odporučil vziať na vedomie. A takisto odporučil zrušiť uznesenie č. 251 z 12. júla 1993, ako som už uviedla pri predchádzajúcej spoločnej správe.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Výbor pre pôdohospodárstvo správu vzal na vedomie a takisto ju odporučil Národnej rade vziať na vedomie.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

    Gestorský výbor schválil návrh uznesenia, ktorý je súčasťou tlače 408.

    Gestorský výbor ma poveril predložiť a predniesť správu vrátane uznesenia na tejto schôdzi.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003 pán poslanec Maxon, predseda výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k týmto dvom bodom.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tzv. zelenej správe o stave poľnohospodárstva v Slovenskej republike i vo väzbe na to, čo bolo povedané v spoločnej správe, i vo väzbe na aktuálnu situáciu, ktorá v poľnohospodárstve je.

    Dámy a páni, celkom úvodom by som chcel poďakovať všetkým vám, a aj výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorí prejavili ochotu riešiť problémy v poľnohospodárstve. To moje poďakovanie patrí i vo väzbe na uznesenie, ktoré sme prijali 25. apríla tohto roku v súvislosti s petíciou poľnohospodárov Slovenskej republiky. Len na spoločné osvieženie pamäti by som chcel zdôrazniť, že túto petíciu podpísalo viac ako 103 000 občanov Slovenskej republiky. Nepochybne jej obsah poznáte a určite poznáte aj uznesenie, ktoré sme spoločne toho 25. apríla prijali. Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že vo svojom vystúpení s vaším dovolením sa k obsahu tejto petície a k schválenému uzneseniu ešte vrátim.

    Ak som teda konštatoval, že moje poďakovanie patrí aj výboru pre financie, rozpočet a menu, tak súčasne mi dovoľte, aby som vyjadril takú vlažnú kritiku k tomu uzneseniu, ktoré výbor pre financie, rozpočet a menu prijal v súvislosti s odporučením, aby bolo zrušené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, na základe ktorého by mal zelenú správu prerokovávať len výbor, ktorý je gestorsky určený, to znamená výbor pre pôdohospodárstvo. Chcel by som zdôrazniť, že toto uznesenie je síce dôležité, ale z hľadiska právneho postavenia a povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky by zásadne náš postup nemalo ovplyvňovať, pretože naša povinnosť prerokovať zelenú správu vyplýva z § 9 zákona č. 240/1998 Z. z., v ktorom sa hovorí, že vláda každoročne predloží správu o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Takže z tohto pohľadu by som chcel zdôrazniť, že to uznesenie výboru pre financie, rozpočet a menu nie je možné považovať za opodstatnené, pretože nie je v súlade so zákonom o poľnohospodárstve. Ja túto skutočnosť zdôrazňujem aj preto, že závažnosť odvetvia, ktoré pojednáva o situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve, je podľa môjho názoru natoľko dôležitá a aj z hľadiska prístupového procesu natoľko prioritná, že by Národná rada Slovenskej republiky mala tejto problematike venovať primeranú pozornosť.

    V súvislosti s tým, čo som povedal vo väzbe na poďakovanie poslancom Národnej rady, ktorí hľadali spôsob, ako riešiť problematiku v poľnohospodárstve, by som chcel poďakovať aj členom pôdohospodárskeho výboru za ochotu a podporu riešiť ten stav, ktorý v poľnohospodárstve v tomto období je.

    V súvislosti s týmto ale, ak dovolíte, by som chcel konštatovať, že ma veľmi znepokojujú niektoré vyjadrenia vládnych predstaviteľov na adresu požiadaviek, chcem zdôrazniť, oprávnených požiadaviek slovenských poľnohospodárov. Ak si zrekapitulujeme tie vyjadrenia ministra zdravotníctva v súvislosti s požiadavkou slovenských poľnohospodárov na kompenzáciu škôd, ktoré vznikli v dôsledku sucha, treba jednoznačne konštatovať, že toto jeho vyjadrenie nebolo ani odborné, ani kompetentné a už vôbec nie slušné voči poľnohospodárom Slovenskej republiky. Rovnako k tejto rétorike sa pridáva i minister financií Slovenskej republiky pán Mikloš. A pre mňa bolo veľmi zarmucujúce, keď som mal možnosť počuť konštatovanie predsedu vlády Slovenskej republiky, že už aj tých 50 % doplatku je dosť na ten hnoj, ktorý poľnohospodári vyrábajú. Ja chcem vysloviť presvedčenie, že to boli verbálne prešľapy vysokých ústavných činiteľov a že po bližšom sa oboznámení s touto problematikou naozaj budú k tomuto rezortu aj vo väzbe na dnešné naše rokovanie postupovať podstatne zodpovednejšie a kvalifikovanejšie.

    Dámy a páni, v súvislosti s tým ako sa zľahčuje problematika poľnohospodárstva, by som chcel uviesť, že Slovenská republika má približne 2,4 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho asi 1,4 mil. je ornej pôdy, hovorím v hrubých číslach. Podiel na hrubom domácom produkte slovenského poľnohospodárstva podľa posledných štatistických údajov predstavuje 5,2 % a podiel agrárneho sektora na zamestnanosti je zhruba 6,5 %. Prečo tieto údaje uvádzam a prečo ich chcem významným spôsobom zdôrazniť? No predovšetkým preto, že vo väzbe na tieto údaje Štatistického úradu potom nasledujú kvalifikované prepočty predovšetkým odborníkov zaoberajúcich sa problematikou poľnohospodárstva a odborných kapacít. A medzi tieto odborné kapacity by som chcel zaradiť aj Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Ak berieme do úvahy tieto štatistické čísla, že na hrubom domácom produkte sa slovenský agrosektor podieľa približne 5,2 %, tak potom ten kvalifikovaný prepočet jasne naznačuje, že celkový podiel po zarátaní oblasti služieb, po zarátaní oblasti vstupov, po zarátaní časti obchodu, ktorý súvisí predovšetkým s agrárnymi produktmi, podiel hrubého domáceho produktu agrárneho sektora vrátane tých oblastí, ktoré som vymenoval, predstavuje 20 až 25 % hrubého domáceho produktu. To už je údaj, ktorý naozaj nie je zanedbateľný. A chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, pri rozhodovaní o poľnohospodárstve aby sme mali na zreteli predovšetkým túto oblasť. Ak celá oblasť agrárneho sektora vstupuje do tvorby hrubého domáceho produktu 20 až 25 %, tak je to odvetvie, ktorému treba venovať naozaj veľmi významnú pozornosť predovšetkým v oblasti finalizácie prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážené dámy a páni, ak som teda konštatoval, že tejto problematike treba venovať mimoriadne veľkú pozornosť, tak by som chcel zdôrazniť postoj vlády Slovenskej republiky a riešenie problematiky slovenského poľnohospodárstva vo väzbe na už tu spomínané uznesenie z 25. apríla 2003 k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek.

    Určite si spomínate, že Národná rada Slovenskej republiky po istom procedurálnom pochybení alebo istých procedurálnych prieťahoch, kde bol teda na vyhodnotenie petície určený výbor pre pôdohospodárstvo, aj keď teda petícia bola adresovaná predsedovi Národnej rady, prijal to uznesenie a petíciu poľnohospodárov a potravinárov zobral na vedomie a požiadal vládu Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 50, 60 a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie.

    Po druhé, odporúčal zabezpečiť pre potreby intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 mil. Sk, z toho 184 mil. korún prostredníctvom zrušenia viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu.

    Po tretie, týmto uznesením sme žiadali vládu zaviesť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom hydiny zo zahraničia a požiadali sme preveriť, resp. analyzovať systém automatických licencií na dovoz hydiny a počet subjektov, ktoré hydinu dovážali.

    Rovnako sme žiadali prostredníctvom Colného riaditeľstva preveriť colné a daňové úniky pri dovoze hydiny s dôrazom na prešetrenie uplatnenia dumpingových cien.

    Prostredníctvom Štátnej veterinárnej správy a ÚKSÚP-u sme žiadali dôsledne aplikovať fytosanitárne a zooveterinárne opatrenia na úrovni štandardu Európskej únie.

    A naostatok sme žiadali vypracovať a predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Vážené dámy a páni, prečo som tejto problematike venoval takú pozornosť alebo prečo jej venujem takú pozornosť? Predovšetkým preto, že v tejto chvíli môžeme konštatovať, že je splnený len 6. bod, že v poslaneckých laviciach máme predloženú Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky. Všetky ostatné naše požiadavky buď to neboli akceptované, alebo boli akceptované naozaj len veľmi všeobecne a čiastočne.

    Vo väzbe na tieto skutočnosti je aj stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ako rozhodujúceho subjektu v oblasti samosprávy poľnohospodárskej politiky a aj vyhlásenie Predstavenstva Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v Slovenskej republike.

    Vážené dámy a páni, ja pre to, aby som nepokúšal vašu trpezlivosť, nebudem ďalej robiť analýzu plnenia tohto uznesenia. Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu návrhu na doplnenie uznesenia k zelenej správe, ktorý predkladám. A ten návrh na doplnenie uznesenia v časti B/7 poviem ešte voľnejšie, teda budem parafrázovať. Ide o požiadavku voči vláde Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k petícii poľnohospodárov a potravinárov.

    Považujem tento môj návrh na doplnenie uznesenia za veľmi dôležitý. Ak máme rešpektovať skutočnosť, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a Národná rada Slovenskej republiky explicitne žiadala od vlády plnenie týchto spomínaných bodov, tak je úplne legitímne, aby sme sa uchádzali o informáciu, ako vláda Slovenskej republiky k naplneniu tohto uznesenia smerovala svoje kroky a ako tento problém mieni naďalej riešiť.

    Vážené dámy a páni, chcel by som sa zmieniť ešte o niektorých ďalších kľúčových oblastiach, k riešeniu problémov poľnohospodárstva, aj vo väzbe na to, čo Národná rada prerokovala v predchádzajúcom období a čo má bezprostredný vplyv na stabilizáciu alebo v tomto období na zložitú situáciu v poľnohospodárskom sektore.

    Za jednu z kľúčových vecí som považoval problematiku zdanenia podnikateľov na pôde.

    Žiaľ, v tejto chvíli musím konštatovať, že niektoré vyhlásenia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky sú zavádzajúce alebo priamo klamlivé, klamlivé predovšetkým preto, že predovšetkým minister financií, nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky a v ostatnom čase aj minister hospodárstva Slovenskej republiky, ako som ho zachytil konštatovať, konštatoval, že všetkým podnikateľským subjektom v súvislosti s novým zákonom o dani z príjmu sa daňové zaťaženie znížilo. Dámy a páni, nie je to pravda. Agrárny sektor je postihnutý niekoľkonásobným zvýšením priamych daní, ak hovorím o dani z príjmu. Veľmi dobre viete, že podľa pôvodne platného zákona o dani z príjmu, podnikatelia hospodáriaci na pôde boli zdaňovaní 50 % zo základnej sadzby. Ak rešpektujeme v tomto období alebo v minulom týždni schválený zákon o dani z príjmu, tak slovenským poľnohospodárom sa zvyšuje daň z príjmu minimálne o 4 percentuálne body.

    Ak konštatujem, že slovenskí poľnohospodári boli niekoľkokrát postihnutí, tak boli postihnutí aj oblasťou nepriamych daní. Veľmi dobre viete, že od 1. 1. bude platiť 19-percentná daň na základné potraviny. Zásadným spôsobom sa upravila spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív. Na jednej strane 19-percentná daň z pridanej hodnoty zásadným spôsobom komplikuje realizáciu poľnohospodárskych produktov slovenským poľnohospodárom, na druhej strane prostredníctvom spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív sa významným spôsobom zvyšuje oblasť nákladových vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

    V oblasti daňovej reformy alebo v oblasti nových daňových zákonov nebola ani naplnená aj sľúbená, aj požadovaná požiadavka, aby pri dani z nehnuteľností, teda dani z poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorí základný výrobný prostriedok, bola uplatnená nulová sadzba. Túto skutočnosť uvádzam predovšetkým preto, že veľmi často sa stretávame s tým, že Slovenská republika hľadá primerané podnikateľské prostredie alebo skoro rovnocenné podnikateľské prostredie s krajinami V-4. Tu by som chcel zdôrazniť, že napr. u nášho významného konkurenta v oblasti produkcie potravín z kandidátskych krajín a krajín V-4, v Maďarskej republike táto sadzba je nulová.

    Rovnako napr. v novele zákona o cenách k 1. 1. 2004 sa ruší regulácia ceny mlieka. A dochádzame do veľmi zložitej situácie, že od 1. 1. budúceho roku do 1. 5. budúceho roku bude táto cena významným spôsobom alebo teda absolútne liberalizovaná. Vzhľadom na tie problémy, ktoré v súvislosti s kontraktáciou mlieka boli začiatkom tohto roku, táto novela podľa môjho názoru opäť negatívne postihuje slovenských poľnohospodárov, predovšetkým teda producentov mlieka, pričom treba zdôrazniť, že ešte do začiatku tohto roku práve u producentov mlieka bola stabilizovaná podnikateľská skupina, kde bola zabezpečená aspoň primeraná miera rentability, samozrejme, u tých výrobcov, ktorí vyrábali dostatočne efektívne.

    Vážené dámy a páni, vo väzbe na zelenú správu za rok 2002 treba určite spomenúť aj budúce východiská pre agrárny sektor. A možno dať na pravú mieru opäť podľa môjho názoru veľmi skreslené a nepravdivé konštatovania predovšetkým ministra financií Slovenskej republiky. Chcel by som zdôrazniť, že ak dnes minister financií donekonečna konštatuje, že slovenskí poľnohospodári dostanú o 6,8 mld. Sk viac v roku 2004, ako to bolo v roku 2003, tak nie je to, prosím, pravda. Ak budeme brať do úvahy len slovenský rozpočet, tak slovenskí poľnohospodári dostanú v roku 2004 o 1,5 mld. Sk menej. Samozrejme, je potrebné do tohto objemu počítať aj prostriedky Európskeho spoločenstva, ktoré kvantifikujeme v sume asi 6,8 mld. Sk. Rovnako treba konštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo a slovenský vidiek dostane aj 1,5 mld. Sk vrátane spolufinancovania. Potom súhrnne to vytvára priestor, aby slovenské poľnohospodárstvo, a podčiarkujem dvakrát, dámy a páni, vrátane rozvoja vidieka disponovalo čiastkou 19,8 mld. Sk, pričom treba zdôrazniť, že rozhodujúcu alebo významnú časť týchto prostriedkov bude možné čerpať len prostredníctvom projektov. V tomto období by už mala byť jasná metodika, ako v týchto projektoch bude potrebné postupovať.

    Veľmi veľa sa diskutuje v súvislosti s pôvodne alebo zatiaľ navrhovaným doplatkom priamych platieb v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Určite ste informovaní, že v tomto období máme návrh, aby tento doplatok priamych platieb bol do úrovne 50 % krajín Európskej únie. Opäť, dámy a páni, sú to účelovo skresľujúce informácie. Ak minister financií tvrdí, že slovenskí poľnohospodári budú mať medziročne najväčší nárast prostriedkov pre agrárny sektor, na jednej strane treba konštatovať, že je to pravda, na druhej stane treba konštatovať, že predovšetkým po roku 1999 podpora agrárneho sektora na Slovensku mala stále klesajúcu tendenciu. Ak Maďarská republika, ak Poľská republika, ak Česká republika nemá medziročný nárast medzi rokmi 2003 až 2004 taký radikálny, tak je to jednoducho predovšetkým preto, že všetky tieto pristupujúce krajiny medziročne za posledné päťročné obdobie zásadným spôsobom zvyšovali objem prostriedkov do agrárneho sektora. Slovensko bolo absolútnou výnimkou, kde celkový objem prostriedkov, ktoré plynú do agrárneho sektora, významným spôsobom klesal.

    Určite ste sa už mnohí oboznámili aj s tými základnými číslami, ktoré potom súvisia s priamym doplatkom. Poviem teda už len niekoľko údajov, pretože predpokladám, že o tejto problematike sa budeme baviť pri návrhu zákona o štátnom rozpočte. Spomeniem naozaj len veľmi hrubé čísla. Tie presnejšie budeme prezentovať potom pri zákone o štátnom rozpočte. Ale, dámy a páni, ak slovenskí poľnohospodári budú mať doplatok priamych platieb do výšky 50 %, tak tá podpora na jeden hektár bude pre slovenského farmára, pre slovenského agropodnikateľa oscilovať niekde okolo 4 000 Sk na hektár. Pri tejto skutočnosti treba zdôrazniť to, že priemerný farmár Európskej únie má tento doplatok 17 000 Sk. Je to absolútne priepastný rozdiel. Vláda Slovenskej republiky deklaruje, že už aj tých 50 % je ústretovosť voči slovenským poľnohospodárom. Vážené dámy a páni, ak spoločným úsilím potom pri prerokovávaní dosiahneme, v čo pevne verím, 55-percentný doplatok, tak ešte stále to nebude ústretovosť slovenskej vlády, ale predovšetkým to bude ústretovosť slovenských poľnohospodárov, že aj s tak veľkým finančným handicapom sú ochotní vstúpiť do konkurenčného liberalizovaného prostredia v oblasti agrárnej politiky budúcej Európskej únie.

    Napriek tomu, že hodnotíme spoločne rok 2002, dovoľte mi opäť teda zabŕdnuť do aktuálnej situácie v súvislosti s mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami pre poľnohospodárstvo v tomto hospodárskom roku. Celkom úvodom mi dovoľte skonštatovať, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila kompenzáciu poľnohospodárom v súvislosti s mimoriadnym suchom v tomto roku vo výške 400 mil. Sk. Napriek tomu, že toto rozhodnutie vlády bolo prijaté, myslím 25. októbra alebo niečo po 20. októbri, do dnešného dňa agropodnikatelia postihnutí suchom nedostali ešte ani korunu. Naopak, situácia sa stále komplikuje, stále sa hľadajú iné metodiky riešenia.

    Chcel by som vám zdôrazniť a informovať vás o tom kľúčovom, čo sa v tejto oblasti udialo. Tie priame škody, ktoré boli vyčíslené vplyvom znížených úrod, kvantifikuje poľnohospodárska samospráva, teda Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v objeme 2,1 mld. Sk. Súvisiace väčšie náklady so suchom , to znamená vyorávky, kvantifikuje poľnohospodárska samospráva v objeme 1 mld. Sk, cenové dopady sú kvantifikované v objeme asi 1,2 mld. Sk. Ak by sme vychádzali iba z priamych škôd zo sucha vplyvom znížených úrod, tak tie škody sú v rozsahu 2,1 mld. Sk. Pri diskusii o možnej kompenzácii poľnohospodárom v súvislosti s týmito škodami sa vyjadrilo ministerstvo financií o potrebe spoluúčasti poľnohospodárov minimálne vo výške 30 %, teda vláda podľa takéhoto vyjadrenia bola ochotná rokovať o objeme 70 % z 2,1 mld. Sk, čo je 1,7 mld. Ako som už avizoval, vláda ale svojím uznesením rozhodla, že táto kompenzácia bude vo výške 400 mil. Sk. Chcel by som zdôrazniť, že je to iba necelých 20 % z priamych škôd a iba necelých 10 % z celkových strát v agrárnom sektore. To je, vážené dámy, a páni dôvod na to, aby predovšetkým v období, keď máme stabilizovať toto odvetvie vo väzbe na 1. máj 2004, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky opätovne rokovať o kompenzácii škôd, ktoré poľnohospodári v tomto hospodárskom roku utrpeli.

    Prečo zdôrazňujem aj ten prístupový proces a prečo zdôrazňujem neustále predovšetkým skupinu krajín V-4? Nuž, dámy a páni, predovšetkým preto, že štátny rozpočet Českej republiky nie je na tom o nič lepšie ako slovenský, nuž preto, že štátny rozpočet Maďarskej republiky nie je na tom o nič lepšie ako slovenský. A len pre vašu informáciu poviem, že kompenzácia škôd v Českej republike bola realizovaná vo výške 3,6 mld. CZK. Ak by sme tu predpokladali, že Slovenská republika z hľadiska produkčných kapacít a z hľadiska agrárneho podielu má asi 50 %, tak by to korešpondovalo s čiastkou približne 1,8 mld. Ešte raz opakujem, dámy a páni, Česká republika kompenzovala tento veľmi nepriaznivý rok poľnohospodárom v čiastke 3,6 mld. Sk. Čo je ale absolútne rozhodujúce a kľúčové, je to, že českí poľnohospodári tieto prostriedky dostali v čase, keď ich reálne potrebovali, to znamená v čase, keď zakladali úrodu v roku 2004.

    Ja by som v tejto oblasti chcel zdôrazniť skutočnosť, že poľnohospodárska samospráva veľmi intenzívne podporuje ministra pôdohospodárstva v snažení dosiahnuť predsa len optimálnejšie odškodnenie týchto dopadov sucha a poľnohospodárska samospráva v tejto oblasti vždy podporovala ministra pôdohospodárstva. Myslím, že tomu tak nie je inak ani v tomto období, ten výsledok ale, o ktorom rozhodla vláda Slovenskej republiky, je pre poľnohospodársku verejnosť neakceptovateľný. A s istou dávkou kritiky treba podrobiť skutočnosť, že poľnohospodári do dnešného dňa z tých 400 mil. Sk nedostali zatiaľ ani korunu, čo vzhľadom na agrotechnické termíny, čo vzhľadom na disponibilné zdroje, ktoré poľnohospodári v tomto období majú aj vo väzbe na dosahované tržby za poľnohospodársku produkciu, je neakceptovateľné a z môjho pohľadu aj nepochopiteľné.

    Dámy a páni v súvislosti s tým, čo som povedal, tak predkladám návrh na doplnenie uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003, kde v časti B/8 Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu prehodnotiť rozhodnutie vlády Slovenskej republiky v oblasti kompenzácie priamych škôd vplyvom znížených úrod a zabezpečiť v revidovanom rozhodnutí prostriedky v objeme 1,3 mld. Sk.

    Vážené dámy a páni, ja som prístupný, samozrejme, a, myslím si, aj poľnohospodárska verejnosť je prístupná k akýmkoľvek ďalším rokovaniam. A tú požiadavku 1,3 mld. Sk by som nepovažoval za explicitnú. Ale v každom prípade považujem za mimoriadne dôležité a kľúčové, aby sa vláda k prehodnoteniu svojho pôvodného uznesenia v každom prípade vrátila.

    Dámy a páni, ak sa snažím hovoriť napriek tomu, že tá situácia je mimoriadne zložitá a komplikovaná, aj tie východiská pre rok 2004 sú naozaj veľmi traumatizujúce poľnohospodársku verejnosť, by som povedal, čiastočne ústretovo, chcem sa vyjadrovať takýmto spôsobom predovšetkým preto, aby som citlivo nastavil vaše uši na problematiku poľnohospodárstva, aby sme zbytočne nehľadali politické rozpory, aby sme sa zbytočne nedelili v tejto oblasti na koalíciu a opozíciu, aby bola z vašej strany ochota sa počúvať a aby sme spoločne vo väzbe na tú správu, ktorú sme si mali možnosť preštudovať, hľadali riešenia.

    Vážené dámy a páni, prečo ja považujem za veľmi dôležité, aby sme aspoň jeden deň v roku správe o stave poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva venovali diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky? Nuž predovšetkým preto, že musíme vychádzať z reálnych skutočností, aké sú v Európskej únii. Dámy a páni, 50 až 80 % spoločného rozpočtu Európskej únie ide na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Ja v tejto chvíli nechcem konštatovať, že je to optimálne riešenie, ale toto riešenie vychádza zo spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Napriek tomu, že došlo k istým zmenám spoločnej poľnohospodárskej politiky, Európska únia do dnešného dňa nenašla optimálnejšie a lepšie riešenie.

    A, dámy a páni, vo väzbe na spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie by som chcel povedať tri zásadné a kľúčové veci, ktoré pri všetkých rozhodovaniach o poľnohospodárstve by sme mali mať na zreteli.

    Vážené dámy a páni, veľmi krátka rekapitulácia, čo bolo dôvodom vzniku spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii. Nuž predovšetkým to bolo zabezpečenie výživy obyvateľstva, po druhé to bolo dosiahnutie primeranej cenovej úrovne potravín pre obyvateľstvo, po tretie to bolo hľadanie cesty na zvýšenie produktivity v oblasti poľnohospodárstva, po štvrté to bola stabilizácia agrárnych trhov v Európskej únii a po piate to bolo zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov. To sú dôvody, prečo spoločná poľnohospodárska politika dnes má také parametre, aké má.

    Ale, dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. A tým sa nikto netají a tým sa netají ani veľký reformátor spoločnej poľnohospodárskej politiky pán Fischler. Tie základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky do dnešného dňa nie sú zmenené a predpokladám, že ani nie je dôvod, aby menené boli.

    Tými základnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo zvýšiť poľnohospodársku produktivitu uvedením technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej produkcie s optimálnym využitím výrobných faktorov, najmä živej práce. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dvoma vetami pristavil pri tomto základnom cieli spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Slovenské poľnohospodárstvo napriek tým všetkým negatívam, napriek všetkým tým traumám, ktoré prekonalo, je odvetvím, kde došlo v ostatnom období k najzásadnejšiemu zvýšeniu produktivity práce. Takže napriek tomu, že Slovensko ešte nie je súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, v tejto oblasti slovenskí poľnohospodári, slovenskí podnikatelia na pôde spravili zásadné reformné kroky dopredu. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že v produktivite práce nie sú ďalšie rezervy, zvyšovanie produktivity práce ale bolo významným spôsobom handicapované predovšetkým v rokoch 1999 – 2000, keď sa zásadným spôsobom znížili dotácie do technologickej inovácie,

    Ale, dámy a páni, čo je druhým hlavným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky? A tento cieľ akoby vláda Slovenskej republiky a niekedy aj Národná rada Slovenskej republiky nechcela mať na pamäti. Nie je to výmysel Miroslava Maxona, nie je to výmysel agrárnej loby, ktorá pôsobí v každej krajine, ale druhým základným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity najmä zvýšením individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve. Ak som konštatoval, že v tej prvej oblasti slovenské poľnohospodárstvo dosiahlo významný pokrok, tak, dámy a páni, v tejto druhej oblasti je situácia dramatická. Slovenskí poľnohospodári sa už dlhodobo nachádzajú na posledných priečkach z hľadiska príjmových skupín. A štatistické údaje, ktoré boli zverejnené minulý týždeň v oblasti reálnych miezd, v oblasti nominálnych miezd, ukazujú, tak sektor poľnohospodárstva ani vo svojej tlačovej správe neuvádzali. No neuvádzali ho jednoducho preto, že tam tá situácia je dlhodobo naozaj veľmi vážna a veľmi nepriaznivá.

    A opäť, dámy a páni, zacitujem zo základných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky v tretej oblasti, v ktorej sa často liberáli pôsobiaci aj tu v Národnej rade alebo teda tí ortodoxní liberáli usmievajú, niektorí teda túto skutočnosť nerešpektujú. Ale tým tretím cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečenie dostupnosti potravín za primerané ceny. Dámy a páni, v trhovom mechanizme Európskej únie je pod cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky a ako tretí bod táto skutočnosť. Z hľadiska celého trhového mechanizmu, z hľadiska potravinovej bezpečnosti, z hľadiska potravinovej dostatočnosti to Európska únia považuje za mimoriadne dôležitý prvok svojej agrárnej politiky. Ak som teda hovoril, že v tej prvej oblasti v produktivite práce tá situácia naozaj z hľadiska poľnohospodárskych manažérov podnikateľských subjektov smerovala významným spôsobom nahor a v tej druhej oblasti z hľadiska príjmov skupiny osôb, ktoré robia v poľnohospodárstve, tá situácia je veľmi zložitá, tak v oblasti dostupnosti potravín za primerané ceny tá situácia na Slovensku naozaj nie je dobrá. Ak za hodnotené štatistické obdobie v tomto roku konštatujeme, že miera inflácie sa pohybuje niekde okolo 9 %, ak konštatujeme rast spotrebiteľských cien prakticky všetkých základných životných potrieb, mám na mysli bývanie, mám na mysli elektrickú energiu, tak rast cien je dosť dramatický a podstatne ovplyvňuje mieru inflácie Slovenskej republiky.

    Ak si zoberieme správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za prvý polrok, tak v tejto správe sa konštatuje, že realizačné ceny produktov poľnohospodárskej produkcie majú zásadný výrazný pokles a spotrebiteľské ceny poľnohospodárskych výrobkov rastú len minimálne nad nulovú hranicu. Čo tým chcem povedať? Jednoducho tým chcem povedať, že to, že miera inflácie na Slovensku má parametre 9 %, že miera inflácie nemá parametre dvojciferného čísla, je predovšetkým zásluhou poľnohospodárov, „zásluhou“, dámy a páni, pretože rozhodujúce časti komodít, ktoré poľnohospodári realizovali v tomto období a aj na rozhraní rokov 2002 a 2003, im neuhrádzali ani objektívne vynaložené náklady.

    Vážené dámy a páni, ja som sa snažil vás osloviť tými aktuálnymi problémami, ktoré v poľnohospodárstve sú, snažil som sa vám na niektorých porovnateľných údajoch vysvetliť, v akej situácii sa slovenské poľnohospodárstvo nachádza. Všetko to, čo som vám povedal, aj akým spôsobom som vám to povedal, smeruje k tomu, aby sme spoločne hľadali a našli ochotu tento stav významným spôsobom zlepšiť.

    Vážené dámy a páni, za vašu pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu, za vašu pozornosť, ktorú budeme venovať týmto problémom, vám ďakujem v mene pôdohospodárskeho výboru, ale dovoľte mi, aby som vám poďakoval predovšetkým v mene poľnohospodárskej samosprávy za budúce riešenie veľmi vážnej situácie, ktorá v poľnohospodárstve je.

    Vo väzbe na to, aby sme sa optimálnejším spôsobom pohli dopredu, navrhujem aj doplnenie tých dvoch uznesení, ktoré som spoločnej spravodajkyni odovzdal. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem. V jednej časti pán poslanec Maxon poukázal na zovšeobecňujúci, nežiaduci a nebezpečný vývoj posledných dní. Totiž je celkom zreteľne vidieť, že v poslednej dobe vláda Slovenskej republiky ako celok nebadane, ale o to razantnejšie neakceptuje, nerešpektuje, až ignoruje odborné rezortné a ostatné kooperujúce odborné názory, analýzy a odporúčania, podotýkam, vláda ako celok. Nie vždy sa to týka jednotlivých ministerstiev. Následne z toho vyplýva, že tieto spoločnosti sa obracajú na výbory a tieto podnety smerom k výborom Národnej rady majú narastajúci trend. A dnes je už to na úrovni zodpovednosti, ako s touto dôverou naložíme, pretože prispejeme k tomuto trendu, ktorý momentálne cítime, vypočujeme a nebudeme riešiť alebo urobíme rozsiahle zásady do zákonov, či aj v zásade nepodporíme zákonotvornú iniciatívu vlády. A domnievam sa, že musíme siahnuť už dnes aj po tejto poslednej alternatíve, v opačnom prípade na ďalšie svojvoľné presadzovanie záujmov časti vlády Slovenskej republiky dávame oprávnené predpoklady a nesieme za ňu spoluzodpovednosť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja mám niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

    Jednou zo základných myšlienok zákona o dani z príjmu bolo zrušenie všetkých výnimiek, teda i výnimky pre poľnohospodárov. Myslím si, že zvýhodňovaní a podporovaní sú štátnymi subvenciami a dotáciami.

    Keď hovoríme o daňových otázkach, môžem s vami súhlasiť v tom, aby sme začali diskusiu o zrušení dane z pôdy, pretože to je skutočne nesystémový prvok, aby sa platila daň zo základného prostriedku.

    Pán poslanec, keď hovoríte, že 4 000 korún na hektár je skutočnosť na Slovensku a 17 000 korún v Európskej únii, musíme povedať ale aj druhú časť, že náklady na jeden hektár sú na Slovensku tiež najnižšie.

    Ďalej by som chcela povedať, že nie je potrebné strašiť roľníkov, že dostanú zo štátneho rozpočtu menej, pretože nie je dôležitý zdroj, ale dôležitý je objem financií a tých zdrojov bude niekoľko. Možná výška záväzkov Európskej únii voči slovenským poľnohospodárom v roku 2004 až 2006 môže dosiahnuť pri optimálnej konštelácii až 60 mld. korún.

    Správne ste uviedli aj princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii. Je to jedna z najstarších politík. A základné ciele, ako sú definované, boli splnené a ďalšie pretrvávanie na týchto princípoch vedie k nadprodukcii, a tým v podstate aj k znižovaniu cien poľnohospodárskych produktov. Preto je nutná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a, myslím si, oveľa razantnejšia, ako je momentálne navrhnutá, a to aj v súvislosti s požiadavkami WTO a OECD na liberalizáciu obchodu.

    Zároveň si myslím, že pán minister by vo svojom vystúpení po ukončení rozpravy mohol povedať, aký je stav v zakladaní úrody a či sa prejavilo nevyplatenie škôd na zakladaní úrody. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Maxon, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa, o mnohých týchto veciach, ktoré som ja teda prezentoval pri zelenej správe, sme spoločne diskutovali vo výbore pre pôdohospodárstvo, ale za tými hrubými číselnými konštatovaniami si stojím. Ak vy konštatujete, že súčasne slovenské poľnohospodárstvo má jeden z najnižších nákladov na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, resp. intenzívne využívanej ornej pôde, tak môže to byť v istých porovnaniach pravda. Ale, dovoľte mi uviesť pre mňa ešte jednu mimoriadne dôležitú skutočnosť. Maďarskí poľnohospodári od 1. 5. 2004 budú mať približne o 2000 Sk viac na hektár poľnohospodárskej pôdy ako slovenskí poľnohospodári. Prečo túto skutočnosť uvádzam? Pretože pôdno-klimatické podmienky Maďarskej republiky sú absolútne nezrovnateľné s pôdno-klimatickými podmienkami Slovenskej republiky. Maďarský poľnohospodár má objektívne šancu dosiahnuť podstatne nižšie náklady na jeden hektár pri dosahovaní optimálnej produkcie ako slovenský poľnohospodár na hektár. Určite viete veľmi dobre prečo. Slovenské pôdno-klimatické podmienky sa zďaleka nedajú porovnať s podmienkami maďarských farmárov. Slováci sú na tom z objektívnych dôvodov horšie a podľa tých prepočtov budú mať o 2000 Sk menej ako maďarskí farmári. To nie je...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pýtam sa, či sa niekto hlási ešte ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, a potom vystúpi pán poslanec Karlin.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, obľube sa netešia diskusie o poľnohospodárstve v parlamente a poľnohospodári v spoločnosti tiež nie, ale priznajme si, koľkí z nás milujú pobyt v zasneženej krajine či prechádzky jesenným lesom, keď sa slnko usmeje z pavučín babieho leta, koľkí z nás majú spomienky z detstva na naháňačky po poliach. A práve táto nostalgia, túžba uniknúť zo stresu každodenného života v náručí prírody vedie spoločnosť k Európe, k úsiliu uchrániť život na vidieku a zabrániť jeho vyľudňovaniu a spustnutiu. Toto poznanie nesmieme opomenúť, keď kritizujeme roľníkov, napriek tomu budem vo svojom vystúpení kritická, pretože iba analýzou chýb a systémovými opatreniami môžeme robiť dobrú poľnohospodársku politiku.

    Úloha poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike sa dlhodobo znižuje. Porovnajme si dva hlavné ukazovatele v časovom horizonte asi 40 rokov. Podiel na hrubom domácom produkte v roku 1960 bol 20 %, v roku 1990 bol 8 %, podľa správy v roku 2002 to bolo 4,16 %. Podiel na zamestnanosti v roku 1960 bol 30 %, v roku 1990 bol 12 %, teraz je to 5,23 %. Ešte dve čísla by som chcela zo zelenej správy podčiarknuť. A to je podiel na celkovom vývoze a dovoze slovenského poľnohospodárstva. V poľnohospodárskych komoditách predstavuje podiel na celkovom dovoze 5,7 % a podiel na celkovom vývoze 3,7 % a toto číslo je významným signálom na zintenzívnenie vývozu a potreby zvýšenia našej výrobkovej konkurenčnej schopnosti.

    Slovenské poľnohospodárstvo bolo pred druhou svetovou vojnou pevne zakotvené v súkromnom vlastníctve a v súkromnom podnikaní a malo pomerne veľký národohospodársky význam. Po vojne ho postihla tak ako všade v strednej a východnej Európe kolektivizácia realizovaná na princípe centrálneho plánovania s hlavným cieľom čo najväčšieho objemu výroby. Systémové zmeny v poľnohospodárstve po roku 1989 prebiehajú pomaly, bolestivo ako všetky reformy a transformácia nie je ešte zďaleka ukončená. Aj keď priniesla dôležité zmeny, tie sa zatiaľ neprejavujú merateľnými zlepšeniami, či už v oblasti konkurencieschopnosti, technickej výkonnosti či silnej a sebavedomej roľníckej vrstvy.

    Analytická štúdia o slovenskom poľnohospodárstve vypracovaná Svetovou bankou, ktorá bola prezentovaná 1. júla 2002 v Bratislave, ohodnotila stav reforiem nasledovne: „Celkový prístup k sektoru, ktorý sa zakladal na intervenciách, na výdatnej dotačnej politike a na systéme finančných podpôr, vytvoril bariéry pôsobiace proti efektívnej reštrukturalizácii. Absencia primeranej reštrukturalizácie fariem sa stala jedným z najkritickejších bodov procesu prístupu Slovenska k Európskej únii.“ Podľa ratingového systému Svetovej banky, kde znamená jedna centrálne plánovanú ekonomiku a desať rozvinuté trhové hospodárstvo, za rok 2001 dosiahlo slovenské poľnohospodárstvo 8,2 bodu a v regionálnom porovnaní kandidátskych krajín sa zaradilo za Česko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Lotyšsko.

    Chcela by som poukázať na dva problémy, s ktorými zápasí vidiek.

    To sú, po prvé, nedoriešené vlastnícke a majetkové vzťahy. Riziká, ktoré sú spojené s neusporiadaním vlastníckych pomerov na pôde, sú jednak brzdenie rozvoja trhu s pôdou a investičnej výstavby, nemožnosť ručenia úveru pôdou a hlavne vytváranie prekážok pre dotačnú politiku Európskej únie.

    Rozvoj podnikania na pôde ovplyvňuje aj stav legislatívy pri majetkových vzťahoch. V roku 1992 bol prijatý transformačný zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ktorý prinavrátil majetok v poľnohospodárskych družstvách podľa vnesenej pôdy, živého a mŕtveho inventára a odpracovaných rokov v pomere 50 : 30 : 20. Transformované družstvá boli povinné finančnú náhradu za majetkové podiely v sume asi 17 mld. korún vyplatiť do 7 rokov. V roku 1995 bola prijatá novela transformačného zákona č. 264/1995 Z. z., ktorá z transformačných podielov urobila družstevné podielové listy nazývané aj cenné papiere. Sú vedené na účtoch v Stredisku cenných papierov. Ich majitelia, oprávnené osoby každoročne platia poplatky za vedenie účtu, ale tým ich práva končia. Kúpiť tento cenný papier môže iba emitent, to znamená družstvo, ktoré ich vydalo. A oprávnené osoby nemajú nijaký spôsob, ako ovplyvňovať hospodárenie s vlastným majetkom. V družstvách, ktoré zbankrotovali, oprávnené osoby zväčša prišli o svoj majetok a družstvá, ktoré vytvorili alebo zvýšili hodnotu majetku, spravidla prišli o výnosy z neho. Triezvy odhad hovorí, že oprávnených osôb by mohlo byť okolo 300 000. Skúste si predstaviť, že miesto výnosov z vašich vkladov v banke by vám banka vydala papier, ktorý by mohla odkúpiť iba ona sama. Preplatenie a použitie tohto papiera by bolo v nedohľadne. Je to určite absurdná predstava, ale je to realita pre majiteľov družstevných podielnických listov.

    Preto ešte skôr, ako vstúpime do Európskej únie, mám za to, že máme povinnosť túto skutočnosť v parlamente napraviť a vrátiť oprávneným osobám ich majetkové práva.

    Druhý dôležitý aspekt je absentujúca reštrukturalizácia fariem. Fungujú na slovenskom trhu aj chronicky stratové farmy, ktoré majú rôzne spôsoby na prežitie, oneskorené platby. Napr. za rok 2002 podľa zelenej správy 62,6 % poľnohospodárskych podnikov je v prvotnej platobnej neschopnosti. Je to v tvorbe nedobytných dlhov, v riešení insolventnosti čerpaním ďalších úverov, neskorými platbami, použitím subvencií. Nie je vyvinutý dostatočný tlak, aby tieto podniky prispôsobili svoju činnosť novým ekonomickým podmienkam, aby zmenili svoju štruktúru či už v činnosti alebo produktivite a rentabilite alebo jednoducho aby prestali podnikať. Vytvorený zisk rezortu za rok 2002 predstavuje 474 mil. korún, hlavný podiel na zisku majú obchodné spoločnosti a fyzické osoby, fyzické osoby 11 mil. korún, obchodné spoločnosti 586 mil. korún zisku a poľnohospodárske družstvá sa dostali do straty 220 mil. korún. Až tri štvrtiny podnikov boli ziskové, ale vykázaný zisk bol minimálny. Aj keď obchodné bilancie sú ako-tak vyrovnané, tvorba zisku nestačí ani na splácanie úrokov, nieto ešte úverov. A musíme si otvorene povedať, že ziskovosť odvetvia sa udržuje ozaj najmä vďaka dotáciám, bez ktorých by asi aj súkromní farmári, ktorí vykazujú najväčšiu efektivitu, boli stratoví.

    Preto ďalšie financovanie zo štátneho rozpočtu musí vytvoriť tlak na reštrukturalizáciu vo forme prísnejších podmienok poskytovania národných doplatkov a štátnej pomoci. Obmedzovať diskusiu dnešných dní iba na financovanie rezortu, na dotácie, na ich oprávnenosť, na výšku je krátkozraké.

    Ako vyplýva z faktov, je pre rezort životne dôležité zamerať poľnohospodársku politiku jednak na úlohy, ktoré máme pri vstupe do Európskej únie, to je ten inštitucionálny rámec, akreditácia platobnej agentúry vrátane kontrolného systému IACS, aplikácia smerníc Komisie, Rady v smere Národného programu úradnej kontroly potravín a politiky, kvality ekonomického poľnohospodárskeho účtu či veterinárnych a fytosanitárnych opatrení. A ja som presvedčená aj na základe vyjadrení pána ministra, že to do vstupu do Európskej únie zvládneme.

    Z pohľadu domácej podpornej politiky vidím 4 takéto oblasti. Jednak je to usporiadanie vlastníckych vzťahov, o ktorých som hovorila, identifikácia vlastníkov, verifikácia pozemkov, ukončenie reštitučných procesov, vrátenie výkonu vlastníckych práv oprávneným osobám, vytvorenie funkčného trhu s pôdou a tak ďalej. Ďalej je to definícia podmienok národnej podpory a celkového zmyslu subvencií vrátane transparentného procesu ich udeľovania. Ďalej, za veľmi dôležitú považujem aktívnu účasť na tvorbe spoločnej poľnohospodárskej politiky, na liberalizácii obchodu v zmysle požiadaviek WTO a OECD a taktiež spoluúčasť exekutívy a poľnohospodárskej samosprávy pri nábehu priamych platieb zjednodušeným spôsobom, ako ich odsúhlasila vláda, na vzdelávacie a informačné aktivity o trhových poriadkoch platných v Európskej únii a podmienkach čerpania prostriedkov z Európskej únie, pretože tak ako more tvoria kvapky vody, tak slovenské poľnohospodárstvo predstavujú jednotlivé družstvá a roľníci, ktorí keď budú silní, tak bude silný aj slovenský vidiek. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, naozaj iba dve veci. Spomínali ste, že čím ďalej, tým menej ľudí pracuje v poľnohospodárstve. Je to samozrejmé, pretože v pôdohospodárstve, ako aj v iných odvetviach sa zavádza mechanizácia a tie stroje pracujú potom namiesto ľudí. A bodaj by tento potom trend trval aj ďalej.

    A čo sa týka nemožnosti ručenia pôdou, tak neviem, či sa pamätáte na to, že pri prerokúvaní tohto zákona kto trval na tom, aby sa zaviedla desaťročná doba. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nechcem teda polemizovať s niektorými tými faktmi, ktoré ste, pani poslankyňa, uviedli, možno jednu takú vecnú poznámku poviem, že úroky sa neplatia zo zisku, ale z nákladov a z toho pohľadu teda aj to hodnotenie musí vychádzať z iných parametrov.

    Ale ja možno súhlasím s niektorými tými vecami, ktoré vy navrhujete ako kľúčové riešenie, ale rozhodujúce, prioritné riešenie v oblasti agrárnej politiky musí smerovať k tomu, aby poľnohospodári mali také postavenie, ako im v spoločnosti patrí, aby poľnohospodári mali také postavenie, aké v Európskej únii majú. Ak poľnohospodári takéto postavenie budú mať, primerane tomu budú dosahované aj ekonomické výsledky, primerane tomu sa bude rozvíjať trh s pôdou, primerane tomu sa usporiadajú vlastnícke vzťahy. Ak súčasná agrárna politika smeruje k tomu, že ekonomická efektívnosť poľnohospodárstva je nulová alebo mínusová, tak to nemôže aktívne pôsobiť ani na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, ani na usporiadanie majetkových podielov, ktoré sa dostali do situácie, že mnohé z nich už neexistujú. To znamená, že všetko môže zásadným spôsobom ovplyvniť pozitívna agrárna politika alebo pozitívna agrárna politika vytvorí nástroje na to, aby všetky tieto veci sa v krátkej budúcnosti optimálne usporiadali. Ale poľnohospodárom treba dať to postavenie v spoločnosti, ktoré im právom patrí.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Karlin. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, je dobrým signálom, že po dvoch rokoch absencie sa tzv. zelená správa znovu dostáva do pléna Národnej rady. Myslím si, že tento ťažko skúšaný rezort si to plne zasluhuje. A budem rád, ak to bude tak aj v budúcnosti, lebo bez politického dialógu a snahy o pochopenie, ale aj riešenia zložitých podmienok v agrosektore progres nie je možný.

    V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na toto volebné obdobie sa uvádza táto veta: „Vláda bude podporovať zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, resp. lesníctva v súčinnosti s udržateľným rozvojom vidieka a rozvojom ľudských aktivít.“ Je to vstupná veta do celého programu v oblasti pôdohospodárstva. A zároveň ak by tam už nič iné napísané alebo vytýčené nebolo, tak je to plne postačujúce na to, aby sa poľnohospodári a celý slovenský vidiek mali v tomto volebnom období lepšie.

    Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj lesnom hospodárstve, ktorú prerokovávame, tento zámer ale vôbec nepotvrdzuje. Práve naopak, potvrdzuje skutočnosť, že sa od toho cieľa celý sektor stále vzďaľuje. Efektívnosť deklarovaná dosahovanými výsledkami najmä družstevných organizácií, ale aj súkromne hospodáriacich osôb je horšia, ako bola v rokoch predchádzajúcich. Rentabilita hospodárenia v poľnohospodárskej výrobe meraná podielom celkového kapitálu na zisku, ako ju vyčíslil predkladateľ, sa dosiahla len 0,44 %, kým v roku 2001 to bolo 0,62 %. Rentabilita vlastného kapitálu sa znížila z 1,01 % na 0,72 %. Pritom úverová zadlženosť majetku stúpla zo 7,76 % na 8,82 %. Ešte horšie hospodárenie poľnohospodárskych podnikov sa ukázalo v jednotlivých regiónoch. Aj keď poľnohospodárske podniky súhrnne dosiahli zisk vo výške 474 mil. Sk, tento je oproti roku 2001 nižší o 6 %. Zlepšil sa výsledok hospodárenia len v Trnavskom kraji a Žilinskom kraji, naopak, v Bratislavskom kraji, Nitrianskom kraji a Trenčianskom kraji sa zisk výrazne znížil a v Košickom kraji sa značne prehĺbila strata. Predpoklad dosiahnutia lepších výsledkov v tomto roku je ešte nižší, lebo klimatické podmienky a zvýšenie spotrebných daní, ktoré v tomto roku dopadli na poľnohospodárov, predurčujú takýto predpoklad. Radi by sme preto pána ministra pôdohospodárstva počuli, ako to za tri štvrte roka v našich podnikoch tohto roku dopadlo.

    Ukážme si ďalej, kde a v akej pozícii sa nachádza naše poľnohospodárstvo v medzinárodnej konkurencii teraz, v súčasnosti. Správa to síce čiastočne uvádza, ale na jar tohto roku sme sa mali možnosť aj vo výbore pre pôdohospodárstvo, aj v poľnohospodárskej verejnosti zoznámiť s predvstupovou realitou a postupovou víziou nášho poľnohospodárstva tak, ako ju prednášal pán minister Simon. Táto predpoveď jednoznačne rátala s takými injekciami do ekonomiky poľnohospodárstva, ktoré zabezpečia jej efektívnosť aj konkurencieschopnosť. Je to tak? Pýtam sa a zároveň konštatujem, že nie. Čísla, ktoré boli vtedy uvádzané ako príjem poľnohospodárov v priamych platbách v trhovo orientovaných opatreniach, predstavovali pre rok 2004 výšku 12,4 mld. korún, v navrhovanom štátnom rozpočte na rok 2004 sa tu však predpokladá len 11,1 mld. Sk. Kde je teda sľúbená pozícia slovenských poľnohospodárov a predpoklad, ako to vyslovil pán premiér slovenskej vlády, keď zapíjal spoločne s pánom ministrom v Kodani dosiahnutý úspech? Na túto pozíciu chýba 1,3 mld. Sk.

    Poďme však ďalej. Na strane 163 správy, ktorú prerokúvame, v tabuľke č. 134 je rozdiel cez 2 mld. korún medzi potrebou na priame platby, teda východiskom pre štátny rozpočet na rok 2004, ktoré predložilo ministerstvo pôdohospodárstva, a zdrojmi, ktoré chce ministerstvo financií Slovenskej republiky do predvstupovej reality poľnohospodárov zabezpečiť. Ale rozdiel medzi celkovou pozíciou kapitoly rezortu, ktorú požaduje ministerstvo pôdohospodárstva, a tým, čo máme požadovať do tejto kapitoly celku aj my, je 3,14 mld. korún. Tento rozdiel minister financií zmiernil v návrhu štátneho rozpočtu o 366 mil. korún.

    Takéto pozície vytvára naša vládna koalícia pre poľnohospodárov v predvstupovej fáze a od toho sa, samozrejme, odvíja aj ten veľký hrmot o navýšení viacej ako 45 % zdrojov poľnohospodárom oproti minulosti. Nuž viete, keď vám niekto dával korunu a dá teraz dve koruny, tak zvýšil vám to o 100 %. Ale kto dá 100 korún a pridá len 1 korunu, tak zvýši to len o 1 %. Neviem, do ktorej skupiny by ste chceli byť zaradení, či do tej prvej, ktorým sa tam zvýšilo o 100 %, alebo do tej druhej, ktorým sa tam zvýšilo síce len o 1 %, ale ktorí budú mať 101 korún. Viete, tak je to. Nuž kto nedáva nič, dáva aspoň niečo, a kto dáva niečo, dáva teraz toľko, aby úroveň neklesala, ale zvýšila sa. To sa však nedotýka poľnohospodárov v Slovenskej republike, ale v susedných partnerských krajinách. Naše poľnohospodárstvo aj napriek týmto ľudským neprajnostiam a živelným pohromám má ešte stále akú-takú silu, vážia si ho aj v zahraničí aj niektorí podnikatelia, ktorí budú budúcimi, ale sú aj dnešnými partnermi v spoločnej Európe. Majú konkurenčné obavy.

    Najväčšie obavy však majú samotní poľnohospodári, keď počúvajú arogantné vyjadrenie na svoju adresu od niektorých členov vlády s priezviskom, ktoré má tiež poľnohospodársky základ. O takýchto postojoch však nemienim hovoriť, lebo si nezaslúžia väčšiu pozornosť, ako je skutočný význam uvedeného hlodavca v poľnohospodárstve ako celku.

    Slovenské poľnohospodárstvo v medzinárodnej konkurencii meranej podielom na hrubom domácom produkte, ako sa uvádza v správe, má slušnú pozíciu. V roku 2002 to bolo 4,16 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2001 o 0,06 %. Susedné, taktiež prístupové krajiny tento podiel dosiahli vlani, napr. to bolo v Českej republike 3,7 %, v Maďarsku cez 3 %. Tento podiel sa však každý rok znižuje, čo je spôsobené tým, že neustále rastie ekonomika v štáte vnútornou spotrebou, ale aj v priemysle na rozdiel od stavebníctva. Toto všetko dosahuje naše poľnohospodárstvo pri podiele zamestnanosti na úrovni 6,2 %, čo dosahuje aj Maďarsko, Česko ju má ešte nižšiu, 4,8 %, ale Slovinsko ešte ju má 9,1 % a Poľsko ju má až 19,3 %. Slovenskí poľnohospodári musia dosahovať tieto výsledky, keď majú najnižšie mzdy v našom národnom hospodárstve. Na priemer v štáte za rok 2002 je to len 10 478 korún. Čiže v parite na priemer odvetví hospodárstva to predstavuje len 73,7 %. Táto parita predstavovala 76 % ešte v roku 2001, 85 % v roku 1993, ale v roku 1989 to bolo 106,8 %.

    Slovenskí poľnohospodári sú nútení vyrábať nielen za nízkeho priameho ohodnotenia svojej pracovnej sily, možno by pritiahli aj japonské automobilky, ale aj za neustáleho poklesu investičnej vybavenosti svojich hospodárstiev novou technikou a technológiou. Toto zaostávanie zreteľne pociťujú aj potravinári. Nakoniec sa to prejavilo aj v posledných rokovaniach s Európskou úniou, hlavne čo sa týka mäsového priemyslu, čo môže potvrdiť aj pán minister.

    Opotrebovanosť majetku na výške 50,2 % a hodnota majetku tak potrebná pre bankové záruky klesla od roku 1997 o 25 mld. Ako by asi vyrábal slovenský Volkswagen, keby mal 79 % strojov za hranicou odpisovania? U poľnohospodárov je to na 12 rokov. Ako by vyšetrovali naši lekári pacientov, keby mali 80 % prístrojov 10 rokov po životnosti? Pýtam sa pána ministra Zajaca. Čo môže vtedy závidieť našim poľnohospodárom? Iba tie kapustové listy, čo ostávajú po zbere na poliach. Opačne sa pýtam: Nebolo by potrebné viacej pomôcť pri daňových zákonoch? Pýtam sa to aj vás, vážení poslanci, z vládnej koalície.

    Dovoľte mi, aby som sa zaoberal aj ďalšími parametrami konkurencieschopnosti poľnohospodárstva či už na báze našich výrobkov alebo cenovými reláciami a, samozrejme, aj parametrami intenzifikácie, lebo v konečnom dôsledku taktiež závisia nielen od produktivity práce, ale i od vyrovnávania dotačných faktorov na úroveň podmienok všetkých, ktorí budú v spoločnom trhu v Európe pôsobiť. Súhlasím s hodnotením vývoja konkurencieschopnosti našich cien v porovnaní s cenami niektorých štátov v Európskej únii, kde sa zatiaľ nekopírujú vplyvy rovnakých podmienok, lebo ony rovnaké ozaj nie sú. Najviac je cítiť priepastný rozdiel v platobnej čiže kúpnej sile nášho obyvateľstva, a to nielen v porovnaní s obyvateľmi v Európskej únii, ale aj obyvateľmi susedných štátov V-4.

    Je pohoršujúce, keď niektorí experti vo vláde, ale aj pri nej odôvodňujú občanom zvyšovanie cien nákladov, teda aj vstupov do výroby a do domácnosti tým, že ešte aj tak nemáme európsku úroveň, ale jedným dychom nepovedia, kde je naša úroveň pri platoch alebo iných príjmoch. Aká je porovnateľnosť, keď ceny vstupov oproti roku 1990 vzrástli v krajinách Európskej únie len o 21 %, ale v Slovenskej republike o 286 %, v Česku o 241%? Porovnajte si to s rastom cien príjmov v týchto krajinách. Veď len v Česku nás predbehli v priemere v národnom hospodárstve za posledné štyri roky o 40 %. Pritom v porovnaní s rastom cien produktov napr. rastlinnej výroby je relácia taká, že kým u nás rástli ceny o 52 %, v Čechách to bolo o 75 %, v Maďarsku to bolo o 97 %, ale v Európskej únii to bolo len o 14,4 %, lebo sú aj tak vysoké. Zároveň ceny živočíšnych produktov rástli v Slovenskej republike o 85 %, v Čechách o 22 %, v Maďarsku o 318 %. Potom parita medzi rastom cien vstupov a rastom cien produktov sa dosiahla od roku 1990 v Slovenskej republike 48 %, v Českej republike 42 %, v Maďarsku 70 %, ale v Európskej únii 86 – 88 %. K tomuto vývoju je potom zákonite aj rovnaký vývoj intenzifikačných vkladov do pôdy alebo do úžitkovosti zvierat. Preto sa v Slovenskej republike dosahuje najnižšia úroveň hnojenia. Napr. v prepočte na čisté živiny je táto úroveň len 38,8 %, kým v Čechách je to 58,4 %, v Maďarsku 67 %, v Poľsku 68 % a v Slovinsku 121 %.

    Keď si tento stav dáme do súvisu s dotačnou podporou, tak naša konkurencieschopnosť vyzerá tak, že keď naša vláda pridá z domácich rozpočtových zdrojov aj 55 % na priame platby, nedosiahneme úroveň, ktorú dosahujú okolité štáty najmä v produkčnosti, ani za 5 rokov. Veď si porovnajme, Slovensko dosiahlo v úrodách obilovín v porovnaní s krajinami EÚ v roku 2002 len 68,4-percentnú úroveň, úroveň je v kukurici 58-percentná, v cukrovej repe 72-percentná, v zemiakoch 52-percentná, v repke olejnej 70-percentná a strukovinách 80-percentná, v dojivosti na kravu a rok 82,9-percentná, v Čechách je to 87,4 %, a v znáške vajec len 75-percentná.

    V tomto kontexte dovoľte uviesť aj paritu dotačnej úrovne voči krajinám, na ktoré nás zameriava aj pán Ivan Mikloš, minister financií. Podpora slovenského poľnohospodárstva vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií podľa metodiky OECD je výrazne nižšia ako v Európskej únii alebo v krajinách CEFTA. Po Poľsku máme najnižšiu produkčnú subvenčnú podporu, 21 %, kým je to v Čechách 28 %, v Maďarsku 29 %, v Poľsku 14 %, v USA 18 %, v Kanade 20 %, v Nórsku 51 % a vo Švajčiarsku je to 75 %. Priemer štátov EÚ je tu 36 %. Ak sa tieto percentuálne podiely premenia na absolútne čísla vyjadrením dolárov na hektár poľnohospodárskej pôdy, tak je to v Spojených štátoch amerických 215 dolárov, v Kanade 330 dolárov, v Nórsku 2 755 dolárov, vo Švajčiarsku 3 497 dolárov, v krajinách EÚ priemerne 817 dolárov a u našich najbližších susedov, a to v Čechách 277 dolárov, v Maďarsku 307 dolárov, v Poľsku 130 dolárov a u nás 158 dolárov.

    V subvenčnej podpore na trhové ceny sme však absolútne najhoršia krajina na svetových trhoch. Kým podporujú svoje výrobky na trhu štáty v Európskej únii 57,4 % , Česko až 74,6 %, Maďarsko 60,5 %, Poliaci 68 %, tak na Slovensku je to len 35 %. Takto to vyzerá na jar, v lete, na jeseň aj v zime, pán minister zdravotníctva.

    V ekvivalente produkčných subvencií sme sa ešte nedostali ani na úroveň rokov 1991 – 1993. Keď sa dostaneme na prijateľnú úroveň, to nie je len otázka subvenčnej podpory, ale aj umu a fortieľa našich poľnohospodárov. Predovšetkým však musia prežiť túto politickú nepriazeň, neskrachovať, ale hľadať vlastné ľudské zdroje, lebo parlamentný aj vládny mechanizmus zatiaľ zlyháva.

    Plne preto podporujem návrhy opatrení, ktoré prijal Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a sú predložené na schválenie dnešnému plénu. Žiadam vás všetkých o ich podporu.

    Úplne na záver by som chcel upriamiť pozornosť cteného auditória na posledné hlásenie ÚKSÚP-u, kde v poslednej signalizačnej správe, a tu upriamujem na to pozornosť aj pána ministra, upozorňuje na výskyt nových škodcov, hlavne na istý druh hlodavca a jeho zmenené správanie. Je to zajac s náturou vlka preoblečeného za človeka so sklonom ku kanibalizmu. Môže to predstavovať ale skutočne nepredvídateľné nebezpečenstvo aj pre budúce generácie, a to nielen pre poľnohospodárov, kolegovia. Nákaza sa šíri, počuli ste to zo správy, že kto všetko už sem sa vyjadruje. Našťastie veľmi rýchlo sa našiel aj liek a nestojí to veľa, skoro nič, ctené auditórium, len trochu sebazaprenia, aby sme v budúcnosti hovorili len k tomu, čomu aj rozumieme. Viete, keď niekto dokáže vymenovať štyri ročné obdobia, to ešte neznamená, že je už odborníkom na poľnohospodárstvo. A nebude to také jednoduché ani na jar, ani v lete, ani na jeseň, ale ani v zime. Ďakujem vám za trpezlivosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel všetkých poprosiť, moje slová aby si vysvetlili, tak ako ich chcem povedať, aj poprosiť ctených hostí, ktorí zastupujú túto oblasť na balkóne, aby ich nebrali osobne. Lenže trikrát spomenul pán poslanec Karlin, raz priamo a raz skryto, člena vlády, ktorý sa istým spôsobom vyjadril k peniazom, ktoré by mali ísť do tohto sektora. Ja sa teda za ministra ospravedlňujem, že použil také výrazy, ale ja som sedel aj s ľuďmi z agrosektora a viem, ako aj oni používajú, keď sú rozčúlení, slová, čiže neodsudzoval by som ministra zdravotníctva za slová, skôr by som si uvedomil jeden fakt. Tak ako pán minister Simon a ďalší ľudia bojujú za financie pre agrosektor, tak minister zdravotníctva bojuje za peniaze pre zdravotníctvo. A keď, viete, nebudeme mať na oddlženie a bude taký stav, ako v zdravotníctve pretrváva, tak darmo aj niečo vypestujeme, tak jednoducho tie potraviny alebo to, čo ide z pôdy, nebude mať kto jesť. Čiže to hovorím, len aby som ozrejmil postoje ministra zdravotníctva v tomto smere. A prosím všetkých ctených diskutérov, aby už do Zajaca nerýpali.

  • Smiech v sále.

  • Ja využijem tú príležitosť, že pán poslanec Karlin spomenul pána ministra zdravotníctva. Nuž, dámy a páni, to má principiálny rozmer. Ak konštatujeme, že v zdravotníctve je 28 mld. Sk, tak tých 28 mld. Sk zaplatia daňoví poplatníci Slovenskej republiky.

    S tou stratou, ku ktorej dospejú slovenskí poľnohospodári prostredníctvom nesprávnej agrárnej politiky, sa musia vysporiadať podnikateľské subjekty samy na konto svojej životnej úrovne, na konto svojich ekonomických problémov.

    Ale, dámy a páni, dovoľte mi ešte zabŕdnuť do dvoch oblastí, o ktorých hovoril pán poslanec Karlin.

    Podpredseda vlády pre európsku integráciu konštatoval: „Mohli sme mať o nejaký červený bod menej, keby bol minister Simon v Kodani väčším diplomatom.“ Nuž je mi ľúto, že to hovorí podpredseda vlády. Rokovanie s Európskou komisiou nie je o diplomacii, je o podmienkach pre našich poľnohospodárov.

    A, dámy a páni, Fischler povedal: „Poľnohospodárstvo v Európskej únii je jednou z oblastí, ktorým je venovaná mimoriadna pozornosť. Poľnohospodári sú spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi v Európskej únii považovaní za spoločensky záslužnú skupinu obyvateľov, ktorá ťažko pracuje a zaisťuje bezpečnosť stabilného potravinového zásobovania.“ Toto sú konštatovania veľkého reformátora spoločnej poľnohospodárskej politiky a šéfa Agrárnej komisie v Európskej únii. Takto by sme mali hodnotiť slovenských poľnohospodárov aj my tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Aj keď mi to nepatrí, pán poslanec Maxon, musím povedať, že súhlasím s vami.

  • Pán poslanec Karlin, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Chcem reagovať a oceniť v prvom rade pána poslanca Lintnera, že sa zastal svojho kolegu.

    Predpokladal som, že keď pán minister zdravotníctva ako hobby si zobral poľnohospodárstvo, že bude tu na rokovaní takejto vážnej správy. Ale keďže tu nie je, mrzí ma to, inak to isté by som hovoril ako dneska. Totiž je obrovský rozdiel medzi pánom Simonom a pánom Zajacom v tom, že pán Simon nikdy nechcel prostriedky od zdravotníctva na posilnenie svojho rezortu, kým pán Zajac dvakrát, raz neviem, kde to bolo, keď vymenoval ročné obdobia, a druhý raz cestou zvyšovania cien potravín. Tak to si vyprosím, aby takéto odporúčania dával do nášho rezortu, ibaže by prebral zodpovednosť za jeho riadenie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

    A zároveň vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime potom k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Bol som v priebehu rozpravy vyzvaný na niektoré reakcie, takže prednostne by som chcel na to reagovať.

    Chcel by som na pripomienku pani poslankyne Tkáčovej, aby som podal správu, ako stojí osev poľnohospodárov, povedať že podľa plánu osevu pšenice sú osiate na výmere 328 000 ha, čo je 88 % plánovanej výmery osiatej na jeseň roku 2003. V oblasti jačmeňa máme splnené plány na úrovni 70,9 %, v oblasti raže, triticale a repky olejnej máme plnenie plánov nahlásené na 100 %, v prípade repky je to až 104 % osevu. Takže vyplatenie prostriedkov za sucho nijako neovplyvnilo osev, pretože nevychádza z rámca predchádzajúcich rokov. Chcel by som povedať, že ministerstvo riešilo tento problém s predstihom, a to takým spôsobom, že zabezpečilo na skladištné záložné listy na nákup a prefinancovanie obilia 1,8 mld. korún z komerčných bánk, ktoré poskytli poľnohospodárskemu sektoru, a ďalej predstihové čerpanie dotačných prostriedkov vo výške 1,6 mld. korún.

    Na pripomienku pána Karlina, aká sa dá očakávať strata alebo hospodársky výsledok tohto roku, musím povedať, že jednoznačne na základe prvých analýz, ktoré sme vykonali a ktoré vykonal Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, táto strata sa dá približne odhadnúť na úrovni 1,2 mld. až 1,5 mld. Sk. Pritom musím povedať, že vo veľkej miere bude to vďaka vplyvom klimatických zmien. A chcel by som ešte raz podotknúť, že to je prvotný odhad.

    Chcel by som povedať, pretože aj ja som postrehol pripomienku, že nebol som diplomatický, nech mi každý prepáči, keď hájim záujmy Slovenskej republiky v oblasti čerpania štrukturálnych fondov a nástojím na tých metódach a tých princípoch, ktoré pomôžu našim poľnohospodárom a agrárnemu sektoru čerpať prostriedky, pretože vychádzam z tých skúseností, ktoré som nadobudol pri spustení programu SAPARD a tie čísla jasne hovoria o tom, že v tejto oblasti som mal pravdu. A chcel by som len pokračovať v tom, aby čerpanie sektorového operačného programu a štrukturálnych fondov z Európskej únie pre tento sektor bolo minimálne na takej úrovni, ako sa ukazuje v programe SAPARD. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť.

  • Vážené dámy a páni, chcem povedať, že si vážim ťažkú a náročnú prácu roľníkov, ktorá nepozná sviatky, piatky, soboty, nedele, dovolenky, poznám ju z vlastnej praxe.

    Pán poslanec Hamerlik, keď som hovorila, že menej ľudí pracuje v poľnohospodárstve, je to trend aj v Európskej únii a ja som to hodnotila pozitívne, tým sa zvyšuje efektivita práce. A, prosím, nevytrhávajme z kontextu opatrenia, ktoré sme prijali v rámci iného zákona.

    Postavenie poľnohospodárov nie je iba záležitosťou vlády a parlamentu, ale, chcem zdôrazniť, i samotných roľníkov a ich samosprávy. Ako poznamenali kolegovia, dajme postavenie roľníkom, ale aj učiteľom, vedcom, zdravotným sestrám a dosaďte si to ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k hlasovaniam k tým bodom, ktoré sme prerokovali buď dnes, alebo ešte minulý týždeň v piatok.

    Predtým dám slovo pánovi poslancovi Hanzelovi s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja dávam procedurálny návrh, aby Národná rada svojím uznesením zaviazala ministra zdravotníctva, aby sa nepokúšal riadiť poľnohospodárstvo. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, veľmi jemne, to nie je procedurálny návrh. Ak chcete také niečo, musíte podať návrh uznesenia. A ten sa musí prerokovať a tak ďalej. V poriadku, beriem to ako vtip.

    Pristúpime k hlasovaniam, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne.

    vládnom návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Pani spoločná spravodajkyňa Klára Sárközy, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z ktorých siedmi podali pozmeňujúce návrhy.

    Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Burian, ktorý žiada, aby snemovňa vrátila vládny návrh zákona na prepracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Buriana, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 49, proti 66, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Musím na začiatku upozorniť, že v rozprave pani podpredsedníčka pani poslankyňa Martináková a pani poslankyňa Sárközy vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 3, 9, 13 a 30.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1, 2, 4 až 8, 10, 11, 14 až 29 a o bode 31 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 125, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že spomínané body Národná rada schválila.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 20, proti 67, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Najprv budeme hlasovať o bode 3. Odporúčanie gestorského výboru je tento bod schváliť, ale musím ako spravodajkyňa podotknúť, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú vládny návrh zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 21, proti 45, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho, ale...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 7, proti 55, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 28, proti 43, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že ani bod 13 sme neschválili.

  • Teraz dajte hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 30, proti 39, zdržalo sa 58 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

    Ako prvá vystúpila pani podpredsedníčka pani poslankyňa Martináková. Odporúčam hlasovať spoločne o všetkých jej pozmeňujúcich návrhoch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani podpredsedníčky Martinákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 101, zdržalo sa 25 poslancov.

    Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy sme schválili.

  • V rozprave 2. pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Sárközy, kde budeme hlasovať spolu o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sárközy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 119, proti 1, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sárközy.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Burian, kde boli spolu 3 pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zvlášť.

    Najprv dajte hlasovať o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 51, proti 19, zdržalo sa 56 poslancov.

    Konštatujem, že 1. pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sme neschválili.

  • Teraz dajte hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za 127.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana.

  • Dajte hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 51, proti 16, hlasovania sa zdržalo 58.

    Konštatujem, že 3. pozmeňujúci návrh pána poslanca sme neprijali.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave podali pani poslankyňa Navrátilová a pán poslanec Madej. Dajte hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Navrátilovej a pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 126, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Ako posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Černá s pozmeňujúcim návrhom. Dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli jednak zo spoločnej správy a jednak z rozpravy. Mám odporúčanie výboru prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 88 poslancov, za návrh 77, hlasovania sa zdržali 4, nehlasovalo 7.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku?

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že snemovňa tento návrh zákona odporúča prijať s odporučením gestorského výboru schváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh 76, proti 34, hlasovania sa zdržali 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pánu ministrovi, ako aj pani spravodajkyni.

    Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003 (tlač 434).

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

    Odporúčam teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy (tlač 434a). A tento návrh má dve časti. V prvej časti konštatujeme celkovú výšku príjmov, výdavkov, ako aj schodku štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach a v druhej časti odporúčame Národnej rade schváliť a prijať, zobrať na vedomie túto správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok. Teraz odporúčam hlasovať o týchto návrhoch spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 76, proti 1, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2003 (tlač 403).

    Pán predseda výboru Farkas, nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o tom, že Národná rada zoberie na vedomie túto správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 75, proti 2, hlasovania sa zdržalo 50, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 2003.

    Teraz pristúpime k hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali dnes.

    Najprv budeme hlasovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (tlač 443).

    Pán spravodajca je Peter Muránsky. Nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Chcem vás upozorniť, že na prijatie návrhu tohto uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená 76 poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 126, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Teraz prosím pani spravodajkyňu Jarmilu Tkáčovú, aby uvádzala jednotlivé hlasovania. Najprv budeme hlasovať o

    správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003 (tlač 407).

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh uznesenia máte v tlači 407a.

    V rozprave vystúpil pán poslanec Maxon a navrhol návrh uznesenia doplniť v bode B o 7. a 8. bod. Pán poslanec, chcete, aby sa hlasovalo o nich zvlášť alebo v rámci bodu B?

  • O tom 7. a 8. bode osobitne alebo o každom bode zvlášť?

  • Pri tých mojich pozmeňujúcich návrhoch navrhujem dať hlasovať o každom bode osobitne.

  • O každom bode osobitne. Nech sa páči.

  • Takže prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona...

  • Pani poslankyňa, najprv musíme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu, čo máte v návrhu uznesenia.

  • Nech sa páči, vy musíte navrhnúť spôsob hlasovania, ale zo spoločnej správy najprv.

  • Takže, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia v bodoch A aj C.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy týkajúcom sa bodov A aj C.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 126, hlasovania sa zdržali 2.

    Konštatujem, že návrh zo spoločnej správy pod bodom A aj C sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode B, tých bodoch 1 až 6, ktoré sú predložené v návrhu uznesenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy pod bodom B.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 83, proti nikto, zdržalo sa 41, nehlasovali 2.

  • Konštatujem, že aj bod B zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorým žiada predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 89, proti 6, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Maxona sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorým žiada vládu prehodnotiť rozhodnutie v oblasti kompenzácie priamych škôd vplyvom znížených úrod a zabezpečiť v revidovanom rozhodnutí prostriedky v objeme 1,3 mld. Sk.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 76, proti 4, hlasovania sa zdržalo 49.

  • Musím konštatovať alebo môžem konštatovať, že aj tento návrh pána poslanca Maxona bol prijatý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Nech sa páči, hlasujeme o návrhu uznesenia ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 88, zdržalo sa 37, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada návrh tohto uznesenia schválila.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2003 (tlač 408).

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku, tak ako je predložený v spoločnej správe 408a.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 103 poslancov, hlasovania sa zdržalo 22, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že aj návrh tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ctená snemovňa schválila.

    Ďakujem pekne.

    Teraz by mala nasledovať informácia o stave a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov na projekty riešenia problematiky Rómov za obdobie rokov 1999 až 2003. Podľa mojich informácií pán podpredseda vlády ešte je v nemocnici na určitom vyšetrení. Chcem sa vás opýtať, či by sme nemohli preto pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho návrhu. A to je návrh, ktorý sa týka tlače 378, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby. Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme začali prerokúvať tento bod programu. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 378, spoločnú správu máte v tlači 378a.

    Teraz prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o...

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, na chvíľočku vás preruším.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme venovali pozornosť tomuto bodu programu, prosím, ak máte nejaké diskusie, aby ste ich viedli mimo rokovacej sály, potrebujeme pokoj pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, ale faktická poznámka má byť reakciou. Čiže máte procedurálny návrh, ak tomu dobre rozumiem? Pán poslanec, ja musím nechať dokončiť pána ministra. Potom sa vrátime k vášmu procedurálnemu návrhu. Ale faktická poznámka má svoj priestor podľa rokovacieho poriadku v istých presne vymedzených podmienkach.

    Ale ja by som naozaj v tejto chvíli chcela veľmi dôrazne poprosiť, aby sme venovali pozornosť pri prerokúvaní tohto bodu programu, pretože potom dôjde naozaj k zbytočným stretom a situáciám, ak sa nebudeme počúvať a ak nebudeme dávať pozor. Prosím, ak nie sme schopní zachovať pokoj v rokovacej sále, preruším rokovanie a budeme s týmto bodom programu začínať o 14.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale, pán poslanec, vôbec nejde o to. Ja som sa ozvala kvôli tomu, že v rokovacej sále vládne obrovský ruch, nepokoj a neporiadok. Ozvala som sa preto, nie kvôli pánovi poslancovi Ficovi. A ja si myslím, že musíme tento zákon prerokúvať tak, aby sme sa počúvali a rozumeli si, pretože potom dochádza k zbytočným stretom.

    Ak sme schopní zachovať pokoj v rokovacej sále, budeme pokračovať, ak nie sme toho schopní, preruším schôdzu do 14.00 hodiny.

    Po krátkej porade s pánom predsedom parlamentu prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

    O 14.00 hodine začneme prerokúvať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

  • Prerušenie rokovania o 11.39 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.13 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pán minister Prokopovič, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

    K novele predmetného zákona pristúpilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Ťažiskovými bodmi celého návrhu zákona sú ustanovenia, ktorými sa upravuje § 10, čím sa umožní vláde Slovenskej republiky doprivatizovať majetok podnikov s tzv. charakterom prirodzených monopolov. Pri úprave tohto paragrafu však bola zachovaná rozhodovacia právomoc vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti zámeru a postupu privatizácie s ohľadom na záujmy štátu. Vládny návrh zákona vytvára len právny rámec na prípadnú privatizáciu podnikov s charakterom prirodzených monopolov, a to hlavne zrušením tzv. blokačného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., v ktorom sú vymenované podniky, v ktorých musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikanie v rozsahu minimálne 51 %.

    Vypracovaním tejto novely sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj dôchodková reforma, na úspešné spustenie ktorej je potrebný nemalý objem finančných prostriedkov, ktorými štát v rozpočte nedisponuje. A tieto prostriedky sa dajú získať len doprivatizovaním majetku podnikov s charakterom prirodzených monopolov.

    Vzhľadom na objem štátneho majetku, ktorý bude možné potenciálne privatizovať, ako aj z dôvodu zvýšenia dohľadu nad procesom privatizácie sa navrhuje pri podnikoch s charakterom prirodzených monopolov predĺžiť lehotu na podanie návrhu o určení neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva z 3 rokov na 10 rokov.

    Ďalej sa návrhom zákona na základe doterajšej praxe upravujú niektoré ustanovenia tak, aby zo zákona jednoznačne vyplývali práva a povinnosti dotknutých subjektov. Ide tu najmä o upresnenie prechodu záväzkov nadobúdateľov privatizovaného majetku, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou, ďalej, upresnenie postupu pri žiadostiach o udelenie výnimky z § 45.

    Ďalej sa upravuje bezodplatný prevod bytových domov, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva hospodárstva, do vlastníctva obce, pričom obec je povinná zachovať účelové určenie nehnuteľnosti. Ide tu o štátny majetok podnikov, ktorý nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať. Majetok sa bude prevádzať zmluvne s vysporiadaním všetkých vzťahov medzi zainteresovanými subjektmi. K tomuto kroku vedie ministerstvo o. i. aj skutočnosť, že na správu takéhoto majetku je potrebné vynakladať pomerne značné finančné prostriedky, napr. na strážnu službu objektov, vykonávanie správy objektov, s tým spojené vymáhanie nájomného od neplatičov, vedenie súdnych sporov a podobne. A som presvedčený, že ministerstvo má plniť iné úlohy, ako som tu vymenoval.

    Návrhom zákona sa tiež novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách. Ide o malú novelu súvisiacu s premenou Reštitučného investičného fondu, akciová spoločnosť, založeného fondom na Reštitučný otvorený podielový fond v súlade so zákonom č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, ktorým sa akcie nahradili podielovými listami.

    Návrh zákona bol v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 464 zo 17. septembra 2003 prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Pripomienky legislatívnotechnického charakteru uplatnené odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ako i ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy a pripomienky k vládnemu návrhu zákona v mene predkladateľa akceptujeme.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu schválenia uvedeného návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz prosím pána poslanca Janiša, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378), Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona (tlač 378) na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru a výboru pre verejnú správu. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokovali návrh zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v bodoch 1 až 8 časti IV tejto správy.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby, schváliť.

    Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril má právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal do rozpravy 5 prihlášok a to sú za poslanecký klub Komunistickej strany pán poslanec Ondriaš, Smeru Robert Fico, HZDS Sergej Kozlík a ďalej sú prihlásení páni poslanci Fajnor a Kondrót.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom príspevku na faktoch ukážem, že privatizácia strategických podnikov mala negatívny vplyv a ich doprivatizácia bude mať opäť negatívny vplyv na rozvoj Slovenska.

    O pár dní si budeme pripomínať už 14. výročie ekonomickej, politickej a duchovnej závislosti Slovenska od zahraničia, ktorá spôsobila úpadok veľkej časti slovenskej spoločnosti. Predpokladaný návrh zákona o doprivatizácii strategických podnikov je súčasťou tejto zahraničnej závislosti. Má ju viac upevniť a zabezpečiť jej dlhodobé trvanie. Má nahradiť naše štátne vlastníctvo kolonizačným vlastníctvom. Doprivatizáciou strategických podnikov stratíme ešte viac z našej ekonomickej suverenity, ktorá je úzko spojená s našou celkovou suverenitou. Ako uvádzajú fakty počas našej viac ako tisícročnej histórie, Slovensko bolo už odpradávna viac alebo menej kolonizované.

    Poukázal by som na to citátom Michaela Parentiho, prednášateľa sociológie a politológie na Kalifornskej štátnej univerzite v USA: „Ľudia, ktorí pracovali až na smrť v baniach Karola Veľkého na začiatku IX. storočia v Európe, boli Slovania. Zotročenie Východoeurópanov bolo také časté a také dlhé, že pomenovanie Slovan sa stalo synonymom pre otroctvo. Skutočne, anglické slovo Slave (otrok = pozn. autora) je odvodené od slova Slovan, Slav. Východná Európa bola počiatočným zdrojom akumulácie kapitálu a v XVII. storočí sa už stala úplne závislou od západného spôsobu výroby.“

    Ekonomická a politická závislosť Slovenska od zahraničia je už tradičná. Vždy nám niekto na Slovensku vládol a vždy niekto mal sprivatizovaný náš majetok a vlastníci sa len menili. Napr. počas slovenského štátu stačilo len šesť rokov, aby podiel nemeckého kapitálu v slovenských spoločnostiach stúpol zo 4 % v roku 1938 na 51,6 %. Slovensko sa oddelilo od západoeurópskej závislosti len počas 40 rokov socializmu, čo bolo sprevádzané rozvojom priemyslu, poľnohospodárstva, kultúry a životnej úrovne. Po prevrate v roku 1989 aj zásluhou privatizácie sa Slovensko dostalo opäť pod zahraničný ekonomický a politický vplyv.

    Budem to dokumentovať neskoršie faktmi, ale najskôr zacitujem zahraničných profesorov, ako oni charakterizujú privatizáciu a výsledky privatizácie v bývalom socialistickom bloku po roku 1989.

    Zacitujem ešte raz Michaela Parentiho prednášateľa sociológie na Kalifornskej štátnej univerzite: „Len čo si kapitalizmus upevnil pozíciu vo východnej Európe a v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, tvrdo pracoval, aby si tam zabezpečil dlhotrvajúci nový poriadok pľundrovania korporáciami, individuálnej chamtivosti, malých platov, nezmyselnej pop kultúry a ohraničenej volebnej demokracie, zabezpečil demontáž ľudového vlastníctva, produkcie a sociálnych programov, integroval tieto komunistické krajiny do globálneho kapitalistického systému vyvlastnením ich pôdy, pracovnej sily, prírodných zdrojov, trhu, aby ich mohol rýchlo transformovať medzi chudobné krajiny tretieho sveta. Všetko toto americké médiá vítali a oslavovali ako veľký pokrok humanity. Bývalé komunistické krajiny sa rekolonizujú západným kapitálom.“

    Budem citovať Chomského profesora lingvistiky na Cambridgeskej univerzite v USA: „Tzv. reformy, ktoré sa začali v bývalom Sovietskom zväze v roku 1985, boli úmyselne naprojektované vonkajšími a vnútornými poradcami pre ľudské práva a demokraciu tak, aby vrátili Sovietsky zväz na úroveň krajín tretieho sveta. Armády západných expertov prišli pomôcť týmto štátom v období prechodu písať zákony, ktoré pripravia cestu pre ekonomickú a politickú závislosť. Modelom pre postup vykorisťovania východnej Európy môže byť napr. Mexiko alebo Brazília.“

    Budem citovať Edwarda Hermana, profesora financií na Pensylvánskej univerzite v Spojených štátoch amerických: „Áno, “reformy“ v Rusku, rýchla privatizácia ekonomiky a otvorenie dverí zahraničnému obchodu, investíciám a financiám bolo sprevádzané historicky unikátnym ekonomickým a sociálnym úpadkom, ktorý nemá obdobu v mierových časoch. Toto ožobráčilo väčšinu populácie a zaradilo Rusko medzi krajiny tretieho sveta.“

    Aby som necitoval len zahraničie, uvádzam citát Jána Chryzostoma kardinála Korca z júla 2001: „Nech by sme akceptovali akékoľvek zložitosti vývoja, tak dnes nie sme hospodársky ani tam, kde sme boli na sklonku osemdesiatych rokov.“

    Zacitujem bývalého ministra vnútra Ladislava Pittnera z júna 2000, ktorý uviedol: „Približne 100 mld. korún sa nelegálne pobralo zo Slovenska. A v našich bankách je zlých úverov, teda nesplácaných a bez reálnych záruk za 140 mld. korún.“

    Zacitujem z najlepších svetových organizácií.

    Zacitujem zo správy Svetovej banky z roku 1999 o výsledkoch privatizácie v bývalých socialistických krajinách: „V roku 1989 okolo 14 mil. ľudí v socialistických krajinách strednej a východnej Európy žilo pod hranicou chudoby. V strede deväťdesiatych rokov, za 5 rokov kapitalizmu to bolo už 147 mil., každý tretí obyvateľ.“

    Zacitujem zo správy OSN z roku 1999 o privatizácii vo východnom bloku: „Zavedenie kapitalizmu v bývalých socialistických krajinách bolo doslova smrteľné pre 9,7 mil. ľudí, ktorí by teraz boli žili, keby sa tam kapitalizmus nezaviedol.“

    Pre zaujímavosť, len toto číslo zločinov kapitalizmu v bývalom socialistickom bloku za 8 rokov je 4,2-krát vyššie ako počet obetí stalinských gulagov počas 33 rokov. V prepočítaní na počet obetí za 1 rok kapitalizmus zabíja vo východnom bloku až 17-krát viac ako stalinské gulagy. To hovoria číslo zo správy OSN.

    Ako privatizácia zmenila život detí. Opäť zacitujem zo štúdie Detského fondu (UNICEF) OSN z roku 1999: „Väčšine z odhadovaného počtu 150 mil. detí zo strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu sa po roku 1989 zhoršila životná úroveň. V strednej a východnej Európe sa znova objavila diftéria a tuberkulóza. Počet ľudí nakazených vírusom HIV sa zvýšil z 30 000 v roku 1995 na 270 000 v roku 1998. Medzi dospelými sa zvýšil počet alkoholikov, telesne a duševne chorých, narkomanov, čo malo vplyv na dezintegráciu rodín a vznik nového fenoménu, akým sú sociálne siroty.“

    Všetky tieto fakty jasne ukazujú, že po roku 1989 Slovensko a celý socialistický blok bol ekonomicky a politicky obsadený. Základom tohto stavu bola privatizácia podnikov vo všeľudovom vlastníctve a privatizácia strategických podnikov.

    Vrátim sa k privatizácii. Základy na rozbehnutie veľkej privatizácie položila prvá Dzurindova vláda krátko po svojom nástupe v roku 1999. Urobila tak novelizáciou zákona o veľkej privatizácii a zrušením zákona o strategických podnikoch. Presne toto zahraniční privatizéri od vlády čakali a kvôli tomu ju aj podporovali vo voľbách 1998. Počas štyroch rokov prvej Dzurindovej vlády dosiahli príjmy z privatizácie štátneho majetku takmer 300 mld. korún, čo je viac ako ročný príjem štátneho rozpočtu. Paradoxne tento príjem nezlepšil situáciu v školstve, v zdravotníctve, dôchodkoch alebo v reálnych mzdách, nezabezpečil rozvoj Slovenska, skôr situáciu zhoršil. Paradoxne po privatizácii podnikov, keď sme dostali za ne stovky miliárd korún, musíme spoplatňovať školstvo a zdravotníctvo.

    Ja by som chcel ukázať obrázky, aby som na číslach ukázal, ako sa zmenili niektoré hospodárske parametre Slovenska po privatizácii po roku 1989 a po privatizácii strategických podnikov. Na faktoch by som chcel ukázať, že privatizácia neprospieva Slovensku a Slovensku neprospeje ani doprivatizácia strategických podnikov. Ja by som prosil, ak je to možné...

  • Šum v sále.

  • Prosím vás, kúpili sme za drahé milióny zariadenia, aby sme mohli predvádzať odtiaľto aj obrázky.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, páni poslanci, nie ste v kravíne, veď nehučte.

    Na prvom obrázku by som chcel ukázať, že podiel súkromného sektora na hrubom domácom produkte v percentách začal stúpať v roku 1990 a v roku 1996 dosiahol 80 % a v súčasnosti ten podiel je okolo 90 %.

    Na ďalšom obrázku by som chcel ukázať, ako vplývala privatizácia na produkciu nášho poľnohospodárstva. A bol by som nerád, keby moje vystúpenie vyznelo ako plošná kritika vládnych garnitúr, ktoré spravovali Slovensko po roku 1989. Rozhodne medzi nimi boli ľudia čestní a odborníci, ktorým išlo o záujmy Slovenska, ako aj ľudia nepoctiví, ktorým išlo len o osobný prospech. Chcel by som ukázať, že po roku 1948 produkcia v poľnohospodárstve začala stúpať a po roku 1989 nastal obrovský prepad poľnohospodárskej produkcie zásluhou privatizácie. V súčasnosti produkcia v poľnohospodárstve, to je tento bod, budem sa to snažiť naznačiť zelenou farbou, je v roku 1957, páni poslanci.

    Toto je aj vaša robota. Keď som spočítal v stálych cenách z roku 1995, o koľko Slovensko prišlo len stratou poľnohospodárskej produkcie, a to počítam prípad, že po roku 1989 by produkcia už nestúpala, čo je veľmi nepravdepodobné, tak sme prišli do roku 2001 o 423 mld. korún. Ja by som vám chcel povedať, čo za tých 423 mld. korún by sa dalo postaviť, keby nenastal prevrat a nenastala privatizácia podnikov. Za tieto peniaze by sa dalo postaviť 144 nových národných divadiel, z ktorých vy neviete dokončiť ani jedno, dalo by sa postaviť metro v šiestich slovenských mestách, každé by malo 50 kilometrov a náklady by boli 2 mld. korún na kilometer, dalo by sa postaviť 600 kilometrov autostrády. Toto sú fakty, páni poslanci.

    Na obrázku by som chcel ukázať, že Slovensko keď bolo napojené na západnú Európu pred rokom 1950, produkcia bola nízka, keď sme sa odpojili od západnej Európy, produkcia stúpala a opäť keď sme sa v roku 1990 napojili na západnú Európu, produkcia klesla.

    Veľmi krátko poviem, aký mala vplyv privatizácia na Slovensku na produkciu mlieka. Produkcia mlieka na Slovensku stúpala, po roku 1950 a v roku 1989 dosiahla 2 mld. litrov ročne. Po privatizácii klesla na 1 mld. litrov ročne. A takúto sme dostali aj kvótu z Európskej únie. Strata len v mlieku je 9 mld. litrov.

    Privatizácia sa prejavila aj na životnej úrovni. Dokumentoval by som to napr. na spotrebe masla. Produkcia masla stúpala počas socializmu na vyše 5 kg na obyvateľa a v súčasnosti klesla na asi 2,2 kg na obyvateľa.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ja by som vás naozaj pekne prosil, keby ste sa držali prerokúvaného návrhu zákona, pretože tieto grafy od roku 1950, keď ja som ešte nebol na svete, s touto prerokúvanou témou asi nemajú príliš veľa spoločného.

  • Áno. Pán predseda Národnej rady, hovorím presne, čo urobila privatizácia doteraz na Slovensku, presne hovorím o téme. To, že vy to bagatelizujete...

  • Pán poslanec, buďte trošku reálny a priznajte si, že nie je to tak, ako to vy myslíte, je to úplne o inom. Takže keby ste nemuseli...

  • Je to presne o tom, je to o privatizácii.

  • Nedá mi, aby som vám neukázal, aký máme počet hovädzieho dobytka po privatizácii alebo ako privatizácia vplývala na počet hovädzieho dobytka. V súčasnosti počet hovädzieho dobytka máme nižší ako v roku 1936. Je to tragédia. A myslím si, že keby niektoré odbory na Slovensku riadilo stádo zubrov, tak takto nedopadneme. Ako sa začalo privatizovať po roku 1990, klesla aj spotreba mäsa v kilogramoch na obyvateľa. Spotreba mäsa klesla až do roku 1970. Je zaujímavé, ako je možné, že po privatizácii sliepky začali znášať menej vajec. V roku 1989 to bolo 2 mld. vajec za rok, v súčasnosti produkcia vajec na Slovensku je 1,3 mld. ročne – vrátili sme sa do roku 1973 – strata 5 mld. vajec.

    Prešiel by som veľmi krátko na stavebníctvo. Počas socializmu, v čase socialistického zázraku, stavebníctvo stúplo.

  • Páni, ja viem, že vám je to smiešne, vy asi neviete, že desať hrušiek je viac ako dve hrušky, ale, bohužiaľ, je to asi tak. Stavebníctvo v reálnych cenách stúplo a po roku 1989 po privatizácii v stavebníctve začalo upadať a jeho produkcia v stálych cenách v súčasnosti je v roku 1968. Strata len v stavebníctve je 694 mld. korún, to je v stálych cenách roku 1995. Poviem vám, koľko národných divadiel by komunisti za to postavili, 237. Keby sme mali len tie peniaze, ktoré sme stratili v stavebnej produkcii, dalo by sa za to postaviť metro v 9 slovenských mestách, každé v dĺžke 50 km, za 2 mld. korún za kilometer. Len strata v stavebníctve je 42-krát vyššia ako rozpočet zdravotníctva na rok 2004. A vy sa pýtate, kde sú peniaze na zdravotníctvo. Produkcia stavebníctva a privatizácia v stavebníctve sa odrazila veľmi negatívne na výstavbe bytov. Po roku 1989 výstavba bytov klesla a v súčasnosti je podobná ako v roku 1949. Toto hovoria čísla.

    Ďalej, čo sa stalo zo slovenským hospodárstvom po roku 1989, keď nastala privatizácia. Náš zahraničný dlh, ktorý bol za socializmu menej ako 2 mld. dolárov, začal stúpať a v súčasnosti je asi 15,3 mld. dolárov. Na jedného obyvateľa je to 100 000 korún, každý obyvateľ Slovenska dlží zahraničiu 100 000 korún a každý rok spláca tento dlh a úroky. Chcel by som ukázať, ako tento dlh splácame. Za socializmu splátky dlhu boli menej ako pol miliardy korún ročne. Po privatizácii podnikov a po privatizácii strategických podnikov tieto splátky sa zvýšili a v súčasnosti dosahujú okolo 2 mld. dolárov ročne. Zaujímavé je, že my síce 2 mld. dlhu splatíme ročne, ale dlh nám narastie o 2 mld.

    Ja by som zo správy OSN ukázal, koľko sme dlh platili v roku 2000 a 2001. Každý týždeň sme platili dlh v roku 2000 vo výške 2,4 mld. korún, celý rok, a v roku 2001 tiež 2,4 mld. korún týždenne. Predstavme si, že by sme mali socializmus a hrubý domáci produkt zhruba rovnaký, ako máme teraz, a minister financií by mal každý týždeň 2,4 mld. korún niekomu dať. Ja keby som bol ministrom financií, tak dám 2,4 mld. Sk prvý týždeň sebe, dobre, druhý týždeň dôchodcom, tretí týždeň školám, štvrtý týždeň zdravotníctvu, piaty týždeň pionierom, šiesty týždeň... A prišiel by som do konca apríla a už by som nevedel, komu mám tých 2,4 mld. dať. A toto bol socializmu.

    Konečne som prišiel k dôležitému bodu, k tomu najdôležitejšiemu, ako stúpala priemyselná produkcia za socializmu a po sprivatizovaní podnikov. Priemyselná produkcia za socializmu stúpala prudko a bol to v podstate zázrak. Po roku 1989 po privatizácii priemyselná produkcia klesla. Keby som zobral, koľko nás to stálo, áno, je to 1 845 mld. korún. Pre zaujímavosť vám poviem, koľko divadiel by sa z toho dalo postaviť.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja viem, že vy nechcete divadlá, ale my chceme divadlá. Len za stratu v priemysle v stálych cenách v roku 1995 by sa postavilo 630 nových národných divadiel a metro v 25 slovenských mestách alebo 2 500 km autostrády v cene 1 mld. za kilometer. Proste na Slovensku by bolo toľko autostrád, že by nebolo kde stúpiť. (Potlesk.) Páni poslanci, toto sú fakty, ja ako vedecký pracovník nemôžem blúzniť, to sú fakty a čísla.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, je tu jeden zvláštny jav, že po privatizácii priemyselných podnikov priemyselná produkcia začala stúpať a v súčasnosti stúpa a už prevýšila aj rok 1989. Na tomto obrázku som dokonca dal už priemyselnú produkciu, ktorá sa predpokladá v roku 2003, to je 4 % plus, a v roku 2004, 4,1 %. Ďalej by som ukázal hrubý domáci produkt. Taktiež po privatizácii klesol, ale v súčasnosti stúpa. Takže na prvý pohľad by sa zdalo, že privatizácia predsa pomohla Slovensku. Ale, bohužiaľ, je to veľmi mylný predpoklad. Keď si pozrieme, ako stúpala reálna mzda na Slovensku, keď boli podniky štátne alebo v socialistickom vlastníctve, vidíme, že reálna mzda stúpala s produkciou priemyslu a s produkciou hrubého domáceho produktu. Keď sme podniky sprivatizovali, reálna mzda už vôbec nesúvisí s produkciou nášho priemyslu.

    Chcel by som ukázať, že od roku 1997 reálna mzda už nestúpla i napriek tomu, že naša produkcia stúpala. Poviem niektoré čísla. V roku 2003 sa predpokladá, že hrubá domáca produkcia stúpne o 4 %, ale priemerná reálna mzda klesne o 1,9 %. A tam je, páni poslanci, pes zakopaný. A toto, neskoršie to vysvetlím, to je kolonizačné vlastníctvo, toto je tá vaša privatizácia, keď za rok vyrobíme o 4 % viac a dostaneme za to o 1,9 % menej. V roku 2004, ak ste si čítali návrh štátneho rozpočtu, vidíme, že hrubá domáca produkcia má taktiež stúpnuť o 4,1 %, ale reálne mzdy majú klesnúť o 0,6 %. Keď to poviem v ľudovom tóne, Slováci v roku 2004 majú pre niekoho, pre kolonizátorov, vyrobiť o 4,1 % produkcie viac, ale dostanú za to, bohužiaľ, o 0,6 % menej peňazí ako v predchádzajúcom roku. Nesúlad hrubého domáceho produktu a reálnej mzdy je výsledok privatizácie. My sme vlastne štátne vlastníctvo premenili na kolonizačné vlastníctvo, kde reálna mzda neprekročila ešte rok 1988, pričom hrubý domáci produkt sa roku 1989 vyrovnal a bol aj prekročený.

    Ja by som si dovolil ukázať zo správy OSN Human Development Report z roku 2000, kde sa poukazuje na to, ako to je, keď niekto má socialistické vlastníctvo a niekto má súkromné zahraničné vlastníctvo. Táto správa porovnala Vietnam a Guineu. Tieto dve krajiny majú rovnaký hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily. Ale vo Vietname sa ľudia dožívajú 68 rokov a Guinei len 47 rokov. Proste z hrubého domáceho produktu v Guinei nemajú na zdravotníctvo, na lieky, na nič. Keď pozrieme, ako sú ľudia gramotní, gramotných je vo Vietname, v socialistickom vlastníctve 93 %, v Guinei len 37 %. Proste Guinea z toho istého hrubého domáceho produktu na obyvateľa nemá peniaze na školstvo. Ďalší stĺpec, to je životná úroveň.

  • Human Development Index. HDI OSN vydáva, je to index životnej úrovne.

    Ďalej by som ukázal zaujímavý jav, podiel súkromného sektora na hrubom domácom produkte v percentách. Ja som ho vlastne už ukazoval, kde od roku 1990 vidíme, že ten podiel sa zvýšil, že tu sa začalo privatizovať.

    Keď si pozriem, ako rástli ceny indexov akcií na Newyorskej burze, keď sme začali privatizovať, tak vidíme, že ceny akcií na Newyorskej burze vzrástli asi päťkrát. Proste my sme privatizovali a Američania na akciách zbohatli, neuveriteľne zbohatli. Toto je výsledok privatizácie z celého východného bloku. Keby som mal čas, tak vám poviem, koľko je to miliárd.

    Privatizácia zahraničných podnikov má ďalší paradox, čím viac privatizujeme, tým máme viac obyvateľov v hmotnej núdzi. Tu je na obrázku ukázané, že v súčasnosti máme okolo 630 000 obyvateľov v hmotnej núdzi, týchto obyvateľov bolo veľmi málo v roku 1985, takisto, čím viac dochádza ku nám zahraničných investícií, tak tým viac máme obyvateľov v hmotnej núdzi.

    Ja si myslím, že tieto fakty jednoznačne dokazujú, že privatizácia podnikov na Slovensku a privatizácia strategických podnikov bola tragédiou Slovenska. To hovoria fakty, to hovoria čísla.

    Samozrejme, ja viem, páni koaliční poslanci, že vy to chcete dnes doraziť a vrátenie sa späť v produkciách v poľnohospodárstve, stavebníctve bude skoro ireverzibilné, keď budeme mať všetko privatizované.

    Ja by som pre zaujímavosť povedal len straty, ktoré sú spôsobené privatizáciou v štyroch sektoroch, ktorými sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, priemysel a splatený dlh a úroky. Nebudem hovoriť, koľko strácame privatizáciou bánk, poisťovní, koľko strácame tým, že v roku 2000 podľa štatistík Európskej únie plat slovenského robotníka v zahraničnej továrni na Slovensku namiesto 83 000 Sk je len 12 000 a že každý slovenský robotník odovzdáva do zahraničia 72 000 korún mesačne.

    Keby sme mali tieto peniaze, tak postavíme Národné divadlo v 1 133 obciach na Slovensku. Za peniaze, ktoré sme stratili, by sme mohli postaviť 4 500 km autostrády, t. j. 11 autostrád z Bratislavy do Košíc. Za tie peniaze by bolo možné postaviť metro v 45 mestách na Slovensku, každé v dĺžke 50 km pri nákladoch 2 mld. korún na kilometer. Tu ma tiež napadlo, načo by sme mali metro v dĺžke 50 km napr. v Zlatých Moravciach, keď dĺžka mesta je len 5 km. Len z tých peňazí, ktoré sme stratili, by bolo možné financovať zdravotníctvo po dobu 203 rokov do roku 2206. Pretože som zo Slovenskej akadémie vied, vždy ma zaujíma, koľko rokov by bolo možné financovať Slovenskú akadémiu vied. Bolo by možné financovať Slovenskú akadémiu vied až do roku 5361, páni poslanci, toho sa ani nedožijeme.

    Dnes sa stále tu omieľa, že kde sú peniaze na zdravotníctvo a prečo z poľnohospodárstva nezoberieme nejaké milióny a nedáme ich tam a tak ďalej a prečo minister financií nedá peniaze niekomu. Nemôže ich dať niekomu, proste máme 14 rokov úpadku hospodárstva, produkcia sa tu neprodukuje. To je hlavný dôvod, prečo nie sú peniaze. Ja viem, páni poslanci z koalície, vy sa nad tým usmievate, ale je to tragédia.

    No a prečo vlastne všetko toto uvádzam? Všetky tieto údaje jednoznačne dokumentujú, že privatizácia na Slovensku spôsobila obrovské škody a že fráza, že štát je zlý vlastník podnikov, je klamstvo. Každý, kto toto tvrdí, klame, lebo je množstvo dôkazov, ktoré hovoria, že sa klame.

    Na Slovensku súkromník je zlý vlastník. To dokazujú výsledky za posledných 13 rokov. Ja považujem privatizáciu a doprivatizáciu za ďalší zločin kapitalistických vlád na občanoch.

    Bol by som rád, keby si poslanci Národnej rady Slovenskej republiky uvedomili, že bez zákonov Slovenskej republiky prijatých v Národnej rade Slovenskej republiky po prevrate v roku 1989 by k ekonomickej, politickej a duchovnej závislosti Slovenska a ku strate ekonomickej suverenity došlo veľmi ťažko.

    Komunistická strana Slovenska je presvedčená, že v doprivatizácii strategických podnikov hrajú významnú úlohu osobné záujmy a záujmy zahraničia, a nie záujmy Slovenska. Štát sa zbaví lukratívnych majetkových podielov, z ktorých zisky budú nenávratne putovať do zahraničia bez toho, aby rozvíjali domácu ekonomiku.

    Čo by sa stalo, keby raz väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky neobhajovala záujmy zahraničných investorov, neobhajovala záujmy slovenskej finančnej oligarchie a slovenskej šľachty a rôznych bánd kriminálnikov, ale začala by obhajovať aj záujmy bežných občanov Slovenska? Ja si myslím, že by sa stal zázrak. A myslím si, že bol by to pokrok, keby sa zázrak konečne raz udial až na Slovensku.

    Preto nepodporme predkladaný návrh zákona o doprivatizácii strategických podnikov, nepodporme nahradenie nášho štátneho vlastníctva kolonizačným vlastníctvom, nepodporme ďalšiu stratu ekonomickej suverenity Slovenska, nepodporme návrh vlády, ktorá, tak sa mi vidí, okrem zvyšovania cien a rozpredávania nášho majetku nič iné nevie. Ďakujem za pozornosť. Česť práci a mor ho.

  • Súdruh poslanec, ďakujem vám veľmi pekne za vystúpenie.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondriaša sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Biroš, Hanzel, Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Biroš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som len chcel kolegovi z KSS povedať, že pokles spotreby mäsa nastal po roku 1989 alebo po roku 1990 roku hlavne preto, že toto obyvateľstvo si konečne uvedomilo, že sa má stravovať racionálne a zdravo, pretože červené mäsá, ako vieme, sú škodlivé. Takže preto je ten pokles spotreby, pretože sme sa obrátili na lepšie a správame sa lepšie. Ale chcel som povedať, aj spotreba syrov, vajec a iných vecí klesla, lebo v minulosti sme sa držali hesla: Jedzte syry, tvrdé maslo, budete ako Fidel Castro! Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel povedať, že mi je trošku ľúto, že pán Ondriaš svoje vystúpenie trošku zľahčuje aj znevažuje sám kvôli sebe, teda termínmi, ako sú pionieri, česť práci. Používa úmyselne niektoré socialistické frázy a vypráva o metre v Zlatých Moravciach. To je škoda, lebo ja si myslím, že tie obrázky, ktoré nám tu ukázal, sú z veľkej časti pravdivé.

    Ja si myslím, že každý z nás si je vedomý toho, že stavebníctvo zažilo veľký prepad po roku 1989. Predpokladám, že ten, kto to nevie, naozaj nečíta, že priemysel zažil takisto prvý veľký prepad rovno po roku 1989. Zas si myslím, že to nie je nič nové, však nám padli zbrojárske fabriky a iné veľké fabriky. Zas sa len čudujem, že sa tomu vlastne niekto smeje, lebo však to je fakt, ktorý všetci veľmi dobre poznáme. Takisto, že nám poklesla priemyselná výroba, zas to všetci dobre vieme. A naozaj sa čudujem niektorým kolegom, že sa nad takýmito grafmi len usmievajú. Možno je to tým nešikovným prednesením svojho dusivého príspevku od pána Ondriaša. Dobre vieme všetci vrátane pána ministra, že zadlženosť našej republiky voči roku 1989 je niekoľkonásobne vyššia, napriek tomu sa pán minister usmieva, keď to je na grafoch. Verím teda, pán minister, že máte pravdu a že nie sme zadlžená republika a zadlžení viacej ako pred rokom 1989.

    Zas sa mi dejú divné veci s mikrofónom, neviem, prečo to vždycky, keď ja hovorím, sa stáva. No takže nechám si zbytok až na druhú faktickú poznámku. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Ondriaš, pri všetkej úcte, a ja teda nejdem spochybňovať vôbec tie grafy, len mi chýba taká záverečná pointa. Keď všetko sedí v tom roku 1990, že sme boli v tej výrobe na špičke, v tej sociálnej oblasti na špičke, tak mi chýba tá pointa, prečo nežijeme v krajine, ktorá by v súčasnosti prijímala Spojené štáty americké do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš chce reagovať. Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem za otázku.

    Pánovi poslancovi Birošovi chcem povedať, na budúce, keď vystúpim, ukážem, ako klesla spotreba zeleniny na obyvateľa, ako klesla spotreba ovocia na obyvateľa. A to potom už nesúvisí s tým, že ako zdravo žijeme.

    K pánovi poslancovi Hanzelovi. Musel som tú tému odľahčiť, lebo poslanci z koalície by sa len rehotali a rehotali, bohužiaľ.

    K pánovi Lintnerovi. Ja by som mal tiež veľa poznámok. Ale nebudem teraz odpovedať. Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Lintner, ja porovnávam vývoj na Slovensku za posledných 50 rokov. Po roku 1990 ten úpadok je zjavný, a keby som veril v nebo, tak komunistov by mali vyhlásiť asi za svätých, v porovnaní so súčasným stavom, ktorý tu je. Proste komunisti, ktorí riadili zdravotníctvo, musia byť svätí, keď z menšieho hrubého domáceho produktu, ako je teraz, dokázali mať lieky zadarmo. Stavali 13 nemocníc za 5 rokov a tak ďalej. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fico je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som, ako predseda poslaneckého klubu strany Smer vystúpil v mene tohto klubu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o veľkej privatizácii č. 92/1991 Zb., a súčasne predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov a návrh uznesenia k návrhu zákona.

    Pamätám sa, vážené dámy a páni, s akým zadosťučinením prijala v roku 1995 vtedajšia opozícia schválenie zákona vylučujúceho akúkoľvek privatizáciu strategických podnikov, pamätám sa na tie obrovské potlesky, na tie obrovské výkriky radosti: „Áno, dostali sme toho Mečiara, nebudú sa privatizovať strategické podniky.“ Ak by sa nám všetkým podarilo udržať tento zákon v platnosti až dodnes, krajina mohla byť úplne niekde inde. Zdroje z akciových spoločností v rukách štátu, ktoré inak vôbec privatizáciu a vstup cudzieho vlastníka nepotrebovali, mohli byť základom skutočného úspechu Slovenska v stredoeurópskom priestore a pri príprave na vstup do Európskej únie. Tí, čo tak v roku 1995 vášnivo bojovali za zákaz privatizácie strategických podnikov, to však nerobili pre túto krajinu, robili to pre odklad na obdobie, keď rozhodujúce právomoci a politická moc budú v ich rukách. Nebolo preto žiadnym prekvapením, keď už 16. septembra 1999 nová, lepšia, demokratická, reformná, a už ani neviem, aké prívlastky si zaslúžila za svoju servilnosť vláda Mikuláša Dzurindu, vláda zmenila zákon z roku 1995 zakazujúci privatizáciu. Zmena bola jednoduchá, išlo sa privatizovať, a, samozrejme, to najcennejšie, čo štát mal k dispozícii. Aby sa vyvolalo zdanie ochrany národných záujmov, do zákona zo 16. septembra 1999 sa vložilo ustanovenie, podľa ktorého si štát musí zachovať v prirodzených monopoloch 51-percentnú väčšinu. Že išlo iba o jeden z ďalších kolosálnych podvodov vlády Mikuláša Dzurindu, sa ukázalo čoskoro.

    Nebudem rozoberať, ani to nemá žiadny význam, uskutočnené privatizácie a obrovské sumy vyplatené za poradenské služby. Je smiešne hovoriť o privatizácii, ak sme Slovenské telekomunikácie odovzdali do rúk štátom vlastnenej nemeckej firmy za babku a ešte sme aj vyplatili 500 mil. korún poradcovi za to, že vláde poradil vybrať tohto jediného záujemcu zo zoznamu záujemcov, na ktorom bol iba tento jediný záujemca. Ďakujem pekne za to, chcel by som byť poradca a zobrať 500 mil. korún za takúto veľkú radu.

  • Privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu je príbehom sama osebe. Opäť fantasticky zaplatený poradca poradil vybrať zo zoznamu záujemcov, na ktorom bol iba jeden záujemca, prekvapujúco tohto jediného záujemcu. Cenu, za ktorú vláda Mikuláša Dzurindu predávala, treba porovnávať s porovnateľnými obchodmi. Česká republika predala 97 % akcií Českého plynárenského priemyslu za 195 mld. Sk. Účtovná hodnota a prepravná kapacita Českého plynárenského priemyslu tvorila presne 50 % hodnoty a prepravnej kapacity Slovenského plynárenského priemyslu. To znamená, že aj cena za 49 % akcií SPP sa mala pohybovať niekde minimálne medzi 170 mld. až 190 mld. Sk. Vláda sa však uspokojila so 130 mld. korún. A ešte by som rád poblahoželal ministrovi financií ku kurzovej strate 7 mld. Sk. Keby ju nebol býval spôsobil, dnes mohli byť oddlžené všetky lekárne a ešte nám aj mohla kopa peňazí zostať.

  • Predaj rozvodných elektrických sietí pred rozhodnutím o osude výroby elektriny bol potom už iba zavŕšením smutnej privatizačnej tragikomédie, to ako keby ste od srdca odtrhli cievy a potom sa čudovali, že pacientovi sa nejako dobre nedarí.

    Kolosálnym podvodom, vážené dámy a páni, v privatizácii strategických podnikov v rokoch 1999 až 2003 nebolo to, že bol predaj za smiešnu cenu alebo že sme sa vzdali energetickej suverenity. To by som nazval hospodárskou vlastizradou. Podvodom bolo obídenie účelu zákona o privatizácii, ktorý stanovil podmienku povinnej minimálnej účasti štátu na podnikaní strategických podnikov vo výške 51 %. Formálne bol zákon naplnený. Predali sme iba 49 % akcií Transpetrolu, SPP či rozvodných sietí. Ale všetci dobre vieme, aká je skutočná realita. Menšinoví vlastníci v týchto strategických podnikoch definitívne ovládli celé strategické podniky. Tí, čo v nich majú 49 %, rozhodujú doslova a do písmena o všetkom.

    Dovoľte mi preto, aby som hneď teraz predložil, vážené dámy a páni, pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tejto časti návrhu zákona.

    Existujú obrovské pochybnosti, čo vlastne vláda Slovenskej republiky podpísala, čomu všetkému sme sa zaviazali pri predaji strategických podnikov. Predkladám preto návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby jej v lehote do troch dní od prijatia tohto uznesenia predložila všetky zmluvné dokumenty včítane príloh a opčných protokolov, ktoré boli podpísané pri a po predaji 49 % akcií doteraz sprivatizovaných akciových spoločností majúcich v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov charakter prirodzeného monopolu.“

    Zaujíma ma, vážené dámy a páni, akú výšku manažérskej odplaty alebo odmeny si môže vyplácať napr. manažment Slovenského plynárenského priemyslu, koľko miliárd korún odchádza ročne z tohto podniku do zahraničia ako manažment FI. Zaujíma ma, aké ďalšie protokoly boli podpísané pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, ako aj pri ďalších strategických podnikoch. Toto je teda prvý návrh, ktorý predkladám v súvislosti s prerokovaným bodom programu.

    Dovoľte, aby som predložil aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú samotného textu zákona č. 92/1991 Zb. Neviem si predstaviť v normálnej súkromnej obchodnej činnosti, že niekto by predal 49 % akcií svojej firmy a súčasne by odovzdal kontrolu nad celou firmou. Dnes to tak je. V Predstavenstve Slovenského plynárenského priemyslu, kde je 7 členov, má 4 zástupcov minoritný vlastník, teda vlastník 49 % akcií, kým štát, ktorý formálne drží 51 %, tam má iba 3 svojich zástupcov. A to by som sa ešte pozrel na to, ako títo traja ľudia zastupujú záujmy štátu v tomto podniku. Keďže toto považujeme za rozpor so zákonom a za rozpor s účelom zákona, ktorý bol prijatý v roku 1999, dovolím si navrhnúť takéto pozmeňujúce návrhy.

    Predovšetkým navrhujem vypustiť v návrhu zákona body 3, 4, 5 a 6, teda tie body, ktoré umožňujú doprivatizáciu strategických podnikov.

    Rovnako navrhujem v § 10 doplniť nové odseky 5 a 6, ktoré budú znieť nasledovne:

    Odsek 5: „Trvalej majetkovej účasti štátu alebo fondu na podnikanie podľa odseku 4 musí zodpovedať väčšinové postavenie štátu alebo fondu vo všetkých orgánoch sprivatizovaných akciových spoločností uvedených v odseku 4.“

    Odsek 6: „Sprivatizované akciové spoločnosti uvedené v odseku 4, v ktorých je zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikanie v rozsahu 51 %, sú povinné v lehote do 31. decembra 2003 uskutočniť zmeny vo všetkých svojich orgánoch tak, aby štát alebo fond mal v nich zabezpečené väčšinové postavenie zodpovedajúce rozsahu účasti na podnikaní.“

    Jednoducho navrhujeme, do 31. 12. aby štát, ak vlastní 51 % akcií konkrétneho strategického podniku, mal aj väčšinu nielen v dozornej rade, ale aj v predstavenstve, ktoré je rozhodujúcim orgánom v takejto akciovej spoločnosti. Nejde o žiadnu retroaktivitu, nejde o porušenie zákona, pretože ak sme v roku 1999 prijímali zákon a povedali sme, že štát má mať 51 %, mali sme na mysli, že štát bude reálne kontrolovať všetky procesy, ktoré sa v takejto firme budú diať.

  • Postavme si otázku, či dnes štát kontroluje Slovenský plynárenský priemysel, pričom odpoveď je: Nekontroluje. Takisto nekontroluje ani jednu zo strategických firiem, kde síce má 51-percentnú väčšinu, ale nemá manažérsku kontrolu nad tým, čo sa v tejto firme deje.

    Vážené dámy a páni, ak sa obzrieme na privatizačné roky 1999 až 2003, musíme si postaviť otázku: Ide o nevedomosť, o hlúposť, neschopnosť, chamtivosť či niečo iné sofistikovanejšie, čo viedlo našich demokratických a ľudových lídrov k nezmysleným privatizačným rozhodnutiam? Pripomínam, že ide o nezmyselnosť z pohľadu normálnych ľudí.

    Zdá sa, že vláda Mikuláša Dzurindu okrem zištných záujmov sledovala aj naplnenie všeobecne známeho 4-bodového programu, ktorý krajinám, ako je Slovensko, ponúkajú medzinárodné finančné inštitúcie, najmä Medzinárodný menový fond a Svetová banka, ktorej väčšinovým vlastníkom je Ministerstvo financií Spojených štátov amerických. Nikdy som nemal pochybnosti o tom, že svetovým finančným inštitúciám to je úplne jedno, ako sa majú ľudia na Slovensku, nedokázal by som však tak sofistikovane vyložiť podstatu problému, ako to napr. uviedol laureát Nobelovej ceny profesor Stigliz, ktorý o. i. bol hlavný ekonóm Svetovej banky, ktorý pracoval aj v tíme Billa Clintona. A jednoducho myslím si, že nie je žiadny dôvod spochybňovať jeho vyjadrenia v tomto duchu.

    Krajina ako Slovensko dostáva od medzinárodných finančných inštitúcií 4-bodový program, ktorý má zachrániť krajinu pred úpadkom. Prvým bodom je, samozrejme, privatizácia. Namiesto toho, aby lídri jednotlivých krajín namietali voči výpredaju štátneho priemyslu, využívajú požiadavky Svetovej banky na umlčanie domácich kritikov a bezstarostne rozpredávajú svoje energetické a vodárenské spoločnosti. A teraz citujem pána profesora Stigliza, ktorý povedal: „Mali by ste vidieť, ako sa im rozširujú zreničky pri predstave 10-percentných provízií vyplatených priamo na ich švajčiarske kontá iba za to, že okresali kúpnu cenu štátneho majetku o niekoľko miliárd.“ Toto hovorí priamo pán profesor Stigliz. Stigliz, a opäť citujem z významného zdroja, nie je žiadny blázon ani zajatec konšpiračných teórií. Tento muž bol priamo v centre diania, bol členom kabinetu prezidenta Billa Clintona ako šéf tímu jeho ekonomických poradcov. Druhý bod, ktorý navrhujú medzinárodné finančné inštitúcie krajinám, ako je Slovensko, je liberalizácia kapitálového trhu, tretím bodom je to, samozrejme, liberalizácia cien, čo je vychytený termín pre zvýšenie cien potravín, vody a plynu, a nakoniec je to štvrtý bod, ktorý sa pravidelne navrhuje, a to je voľný obchod, samozrejme, voľný obchod v tom ponímaní, že sa dnes odstraňujú bariéry, aby mohol plynúť tovar na územia takých krajín, ako je Slovensko, kým iné krajiny sa často zabarikádujú a zabraňujú prílevu tovaru na ich územie.

    Toto všetko môžeme nájsť, vážené dámy a páni, aj v iných významných dielach, pretože nikto takýto postup svetových korporácií a finančných inštitúcií nespochybňuje.

    Aby som, vážené dámy a páni, potvrdil, že nejde o žiadny výmysel, dovoľte mi, aby som zacitoval zo stanoviska Svetovej banky, ktoré bolo publikované 10. novembra 2002. Bolo publikované v tlačovej agentúre SITA. Čo sa odporúčalo vláde Slovenskej republiky urobiť 10. novembra 2002? Teda odporúčané kroky pre Slovensko boli po prvé, zvýšiť ceny plynu a energií a urobiť liberalizáciu cien v skoršom termíne, ako sa pôvodne predpokladalo, po druhé, využiť privatizačné príjmy na splácanie zahraničných dlhov namiesto domácich dlhov a rozvojových projektov, po tretie, privatizovať sektor výroby energie, ako aj pozemky bez vlastníka, revidovať Zákonník práce.

    Prosím, urobme si revíziu roku 2003: Čo táto vláda robila? Presne tieto kroky, ktoré odporúčala Svetová banka v tlačovej správe, ktorá bola uverejnená 10. novembra 2002. Takže kladiem oprávnene otázky, vážené dámy a páni: Akú politiku to vlastne robí vláda Mikuláša Dzurindu? Je to suverénna slovenská politika? Nuž zdá sa, že je to politika, ktorú diktujú medzinárodné finančné inštitúcie, ktorým je úplne, ale úplne jedno, ako žijú Slováci v tejto krajine a ako sa budú mať o 10, o 15 alebo o 20 rokov.

  • Ľudia, čo toto všetko spáchali za posledné roky, majú dnes odvahu postaviť sa pred nás, pred Národnú radu Slovenskej republiky a žiadajú súhlas na doprivatizáciu všetkého, čo na Slovensku máme. Robia to veľmi dôsledne, pretože v roku 1995 najskôr zabránili jednej garnitúre, aby privatizovala, potom v roku 1999 urobia prvý krok na privatizáciu polovičky štátnych majetkov a v roku 2003 prichádzajú s návrhom na totálnu privatizáciu všetkého, čo ešte zostalo a čo má nejakú hodnotu. Má takýto postup oporu v oficiálnych dokumentoch vlády?

    Pozrime sa napr., čo hovorí Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, schválili ste si takýto text: „Vláda zabezpečí presadzovanie záujmov štátu v už sprivatizovaných podnikoch s účasťou štátu a dokončí druhú etapu privatizácie v zdravotníctve.“ Odpovedzte mi, čo robíte pre to, aby boli presadené záujmy štátu v už sprivatizovaných podnikoch s účasťou štátu. Nič. Veď celá kontrola je odovzdaná menšinovým vlastníkom a štát nemá žiadnu šancu ovplyvňovať, čo sa v týchto podnikoch deje, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend a ďalších a ďalších vecí. Preto považujeme návrh zákona, ako je predložený, za hrubé porušenie vlastného programového vyhlásenia vlády, ktoré ste s takou slávou schválili.

    Aké argumenty ponúka vláda Slovenskej republiky v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Pokiaľ ide o dôvodovú správu, uvádzajú sa dva základné argumenty.

    Prvý argument je, že treba predávať štátny majetok, aby sme mali finančné prostriedky na reformu dôchodkového systému. Ja to trošku skrátim, lebo reforma dôchodkového systému podľa tohto odseku nie je krytá finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu. Nuž, priatelia, ak nemáme na reformu dôchodkového systému, tak predsa nemôžeme vypredať najcennejší majetok a ešte ísť do rizika, že súkromné spoločnosti penzijné budú nakladať s peniazmi našich dôchodcov. Predsa existuje iný variant dôchodkového systému, dôchodkovej reformy, ktorý sme niekoľkokrát, aj pokiaľ ide o stranu Smer, navrhovali.

    A druhý dôvod, argument, ktorý ponúka vláda Slovenskej republiky, je, že z takto získaných finančných zdrojov vláda použije časť na posilnenie štátnych finančných aktív a splácanie úverov a pôžičiek. Opäť sa musím pozrieť do odporúčania Svetovej banky a medzinárodných finančných inštitúcií, že peniaze z privatizácie treba používať najmä na splácanie zahraničných dlhov, nie na domáce rozvojové projekty. Ak sa má privatizovať, tak sa má privatizovať len tak, že zdroje budú použité na domáci rozvoj. My predsa tu nevytvárame zdroje, a potom ich predávame, aby sme zaplatili zahraničným bankám

  • za rôzne pôžičky.

    Často počúvame, hovoril o tom v krátkosti aj pán poslanec Ondriaš, aj tretí argument, že štát je zlý vlastník. Ja sa takýmto nezmyslom ani nebudem zaoberať, pretože od roku 1998 je tu tá istá vláda, ktorá spravovala štátny majetok, tak nech nerozpráva v roku 2003, po 5 alebo po 6 rokoch, že je štát zlým vlastníkom, ak 5 alebo 6 rokov mohla veci primeraným spôsobom ovplyvňovať.

    Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa na chvíľku zastavili a porozmýšľali, čo urobiť s týmto návrhom zákona.

    Myslím si, že prvým krokom, na ktorom by sme sa mali všetci dohodnúť tu v parlamente je, že zabezpečíme v sprivatizovaných podnikoch štátnu väčšinu nielen formálnu, ale aj praktickú a reálnu, tak ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády, že budete presadzovať záujmy štátu už v sprivatizovaných podnikoch. Tak to urobte. Podporte návrh, že do 31. decembra musia tieto spoločnosti zosúladiť zmluvné dokumenty tak, že v orgánoch akciových spoločností bude mať väčšinu štát, lebo je vlastníkom 51 % akcií týchto podnikov.

    Rovnako navrhujem, aby sme spoločne, v spolupráci medzi vládnou koalíciou a opozíciou vypracovali víziu štátu, ciele, ktoré chceme dosiahnuť v 10-, 20- a 30-ročnom horizonte.

    A odpovedzme si aj na otázku pri spracovaní tejto vízie, akú úlohu má pri napĺňaní týchto cieľov zohrávať účasť štátu v strategických podnikoch, príp. príjmy z privatizácie, ak sa na takejto privatizácii za určitých podmienok vieme dohodnúť.

    Nebuďme, prosím, vo vleku stratégií, ktoré sú pripravené niekde inde ako na Slovensku. Ak budeme stále počúvať iba to, čo hovorí Svetová banka, čo hovorí Medzinárodný menový fond, čo hovoria korporácie, nedopadneme dobre. A týchto príkladov z hľadiska Európy a sveta je naozaj veľa.

    Chcem vás poprosiť aj o to, aby sme uvažovali o energetickej kríze, ktorá sa nevyhnutne blíži, možno o 7, možno o 10 rokov bude Európa vystavená obrovskému tlaku na výrobu elektrickej energie a najmä krajiny, ktoré nebudú mať vlastné energetické zdroje, budú pod obrovským tlakom a predovšetkým odkázané na kúpu elektrickej energie zo zahraničia. V cudzích krajinách, najmä v Európe, prosím, sledujme tieto procesy, štáty robia všetko preto, aby získavali kontrolu nad energetickými zdrojmi. My túto kontrolu úmyselne strácame a odovzdávame. Naozaj si nemyslím, že sa máme až tak dobre, aby sme si mohli dovoliť takýto luxus.

    Samozrejme, chcem vás požiadať aj o to, vážené dámy a páni, aby sme mali úctu k majetkom, ktoré boli vytvárané po desaťročia. Keby ste od roku 1999 alebo 1998 tu vytvorili 7 strategických podnikov, ktoré zarábajú miliardy, tak si ich predajte, nikto vám nič nepovie, ale tieto majetky vznikali často od päťdesiatych, šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov. Jednoducho nevidím žiadne dôvody na to, aby nejaká garnitúra tesnou väčšinou tu rozhodovala o majetkoch, ktoré sú strategicky dôležité pre celú krajinu.

    Poslanecký klub strany Smer nemôže podporiť takýto zákon. Je to zákon, ktorý je v rozpore s národnými záujmami Slovenskej republiky. Je to zákon, ktorý podľa nášho názoru bude mať neuveriteľné dôsledky na životnú úroveň, na suverenitu tohto štátu, ktorý o chvíľku bude obyčajnou banánovou republikou a v ktorom vláda bude o chvíľku rozhodovať iba o tom, na akú služobnú cestu a kam pôjde minister, možno ešte bude rozhodovať o nejakých ďalších drobnostiach, ale nebude mať zdroje na to, aby sme formulovali vlastné strategické ciele, vlastné postavenie v Európe.

    Podávam, samozrejme, aj procedurálny návrh, pri ktorom prosím, aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom, a to podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, zoberme rozum do vlastných rúk a odmietnime takýto zákon, pretože poškodí Slovensko na dlhé desaťročia. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia pán poslanec Mikuš, Hanzel, Rusnák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, som úprimne sklamaný tým, keď vidím ako sa časť z vás správa, keď jeden z vašich kolegov prednáša svoj názor. Je to svedectvom o neúcte k názoru iného a zároveň svedectvom o každom, kto sa tzv. vtipne prejavil. Ak chceme napredovať, musíme viesť dialóg. A základnou a zásadnou časťou dialógu je pozorné načúvanie argumentom oponenta. A to zatiaľ, zdá sa, časť poslaneckej snemovne nechce urobiť. Myslím si, že zmenu politickej kultúry môže urobiť vždy iba víťaz. A želám poslancom koalície, aby túto šancu využili, aby prišlo k zmene politickej kultúry.

  • Ďakujem pekne, ale pán Mikuš mal ešte jednu minútu, pán predseda. Hovoril len minútu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Hovorím, že by som rád doprial poslancom koalície ako víťazovi, aby využili šancu na zlepšenie úrovne politického dialógu. Takýmto spôsobom sa Slovensko nepohne dopredu, ak nebudeme navzájom jeden druhého počúvať a hľadať spoločné riešenia.

    A ešte jedna poznámka k tým, ktorí hovorili o tankoch a o zbraniach. Tanky a zbrane sú legálnou komoditou, s ktorou v rámci pravidiel obchodujú aj veľmoci, aj vyspelé demokracie. Uvediem aspoň niektoré krajiny, určite Švédsko, Britániu, Francúzsko, Českú republiku, Spojené štáty americké, Belgicko, Švajčiarsko. Považujete snáď tieto krajiny za menej humanistické alebo za menej demokratické? Asi nie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. Nevidím čas, ale dúfam, že som zapojený do faktickej poznámky.

    Ja by som chcel, samozrejme, reagovať na pána predsedu Fica, ale najprv odpoviem pánovi Minárikovi, ktorý sa ma pýtal na základe môjho príspevku do rozpravy, prečo som sa vrátil do tohto marazmu, čo tu bol. Vtedy, keď som sa vrátil prvý raz do Česko-Slovenska, to bolo v roku 1986, som začal dovážať prácu do Česko-Slovenska. A pokračoval som tu v roku 1990 potom. Takže ešte to tu nebolo, tak ako to tu bolo neskôr.

    Ďalej by som chcel povedať, že pán Fico povedal, že nevie si predstaviť, že by nejaký súkromný vlastník predal 49 % akcií svojho podniku a súčasne sa vzdal kontroly väčšiny vo svojom podniku. Ja môžem povedať, že toto sa mne stalo. A bodaj by sme sa z toho všetci poučili. Ja som založil 5 akciových spoločností na Slovensku v roku 1990, môžem povedať, vlastnou hlavou, rukami a vlastnými peniazmi. A podarilo sa to tak, že som sa legálne a s čistým štítom stal finančne nezávislým človekom. Urobil som však jednu jedinú chybu. V jednej akciovej spoločnosti som myslel, že treba mať zahraničného investora a viacej práce, tak som predal 65-percentný podiel holandskej firme. Odkedy som toto predal, dovtedy išla firma so ziskom, odkedy som ju predal, od prvého roku išla firma so stratou až doteraz, dokonca som preukázal holandskému vlastníkovi, že v priebehu jedného roka zobral z tejto firmy 92 mil. korún, ktoré prišli na jeho stranu, a 5-miliónovú stratu urobil na druhej strane a nebolo možné s tým pohnúť a nie je možné s tým pohnúť doteraz. Takže zahraniční investori majú takýto záujem u nás, majú záujem nás vycicať, tak ako sa dá, ako vycicali aj mňa v tejto jednej firme.

    Ďalšia odpoveď je na plynárov. Môžem povedať asi tak, neviem, bohužiaľ, koľko mám času teraz...

  • Naskočí 38, pán poslanec, skončili ste.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Fico, keď som v sobotu sa pripravoval do Národnej rady, na TA 3 som sa dozvedel, čo ma tu dneska čaká. Rozmýšľal som, či vážne bude to, čo bolo v médiách. Som veľmi rád, že to nie je tak, že nová kultúra začína tu fungovať. Ja som poslanec, ktorý nebude sa usmievať a nebude znevažovať svojho predrečníka, jednoducho to nie je nová politická kultúra, chcem ale zdôrazniť, že si zároveň uvedomujem to, čo človek povie na takomto verejnom mieste. A spochybňovať zmluvy, transakčné dokumenty z privatizácie, ktoré sú urobené, môžu trošku hýbať aj korunou, na tej by nám malo v podstate všetkým záležať. To by sme robiť nemali, ale mali by sme viesť dialóg. A tento dokument, ktorý dneska prerokúvame, len otvára možnosť doprivatizácie. A aby to bolo dobré, tak spoločne robme na tom, seďme v príslušných komisiách a hľadajme taký variant, ktorý nie je proti záujmom tejto krajiny, ale zároveň umožní naplniť reformy a kroky, ktoré chceme urobiť preto, aby v budúcnosti i tí občania, za ktorých sme tu všetci, jednoducho sa mali lepšie. Preto ja som pripravený toto podporiť. A vás vyzývam k tomu, aby sme hľadali tento vecný tón, a nie robili gestá, ktoré ste vy robili v minulosti, že ste sa jednoducho nezúčastňovali komisií, pretože vraj to je zbytočné. Ja si, naopak, myslím, že je dobré sa ich zúčastňovať a kriticky povedať, že s niečím nesúhlasím, to je demokratické. Čiže treba vážiť viacej slová a skôr hľadať cestu, ktorá je našou spoločnou cestou. A to je cesta určitej prosperity tejto krajiny. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fico chce reagovať. Nech sa páči.

  • Toto je asi šiesty príklad, keď má mať moje vyhlásenie vplyv na kurz slovenskej koruny, tak ďakujem za ten vplyv, ktorý mám mať na takúto finančnú situáciu. Je to podľa mňa úplný nezmysel. Pán predseda výboru, podpísali ste zmluvy za vládnu koalíciu alebo za vládu, ktoré sú v príkrom rozpore so zákonom, ktorý bol prijatý v roku 1999. Ak má štát 51 % akcií spoločnosti, musí mať aj väčšinu a nemôže byť trpený v takejto spoločnosti ako nejaký prívesok, s ktorým si každý robí, čo jednoducho chce.

    Okrem toho, pán predseda, podporte návrh uznesenia, ktorý som predložil, nech sa oboznámime s tým, čo sa všetko deje momentálne napr. v Slovenskom plynárenskom priemysle. Povedzte nám, ak to napr. vy viete, koľko sa vypláca manažment FI v SPP v jednom roku na obdobie 5 rokov. Ak to viete, tak nám to povedzte. Ja by som bol rád, keby Národná rada mala k dispozícii tieto písomné dokumenty a mohli sme sa pozrieť na to, koľko zbytočných miliárd sa vyťahuje zo Slovenského plynárenského priemyslu takýmto spôsobom. Rovnako ma zaujíma, aké boli popodpisované opčné protokoly, koľko percent je tu právo prednostne kúpiť v prípade, že dôjde k ďalšej doprivatizácii. Ďalej by ma zaujímalo, aké ďalšie podmienky boli ešte súčasťou zmluvných dokumentov, ktoré neboli zverejnené. Komisia, ktorá bola u pani Machovej, nemala prístup absolútne k ničomu, absolútne k ničomu. Všetky zmluvy a dokumenty boli pripravované v komisii terajšieho ministra financií pána Mikloša, boli utajené a neboli predmetom absolútne žiadnych pripomienkových konaní. A výsledkom bolo, vysoká profesionalita spôsobila, že sme tento štát obrali o 7 mld. korún pri kurzovej strate. Myslím si, že to je suma peňazí, pri ktorej mala padnúť celá vláda, a nie jeden konkrétny minister.

  • Páni poslanci, ďalším za poslanecký klub je prihlásený pán poslanec Sergej Kozlík za HZDS-Ľudovú stranu. Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predseda, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, začnem jednou poznámkou na vývoj kurzov, veľkí hráči na finančných trhoch, ktorí hýbu národnými menami, určite nepozerajú televíziu Markíza.

    Pokiaľ sa týka témy, o ktorej hovoríme, ja si myslím, že privatizácia je emotívna téma, ale má aj svoj vecný obsah. A určite dialóg k tejto veci môže napomôcť, ale musí to byť obojsmerný dialóg a nielen dialóg, ktorý nakoniec je monológom vládnej koalície, ako sme boli zvyknutí pri privatizácii strategických podnikov doposiaľ.

    Pokiaľ sa dotknem privatizácie ako takej, privatizácia ako politické rozhodnutie po roku 1989 bola nesporne nevyhnutná na vytvorenie základu trhového hospodárstva. Tento základ sa určite medzi rokmi 1991 až 2002 niekoľkými vlnami privatizácie podarilo dosiahnuť. Preto otázka doprivatizácie strategických podnikov je skôr otázkou toho, či uprednostníme krátkodobé príjmy smerované často na krátkodobé použitie a preklenutie čiastkových finančných problémov vlády, ako sme toho svedkami boli v nedávnom a sme súčasnom období, alebo uprednostníme stratégiu dlhodobo udržateľných významných zdrojov zo zisku a dividend pre štátny rozpočet a ďalšie zložky verejných financií. Preto privatizácia strategických podnikov je nesporne vážna vec. Sú to podniky s relatívne nižšou konkurenciou na trhu, často v monopolnom postavení, sú teda predurčené na významnú tvorbu zdrojov a majú významný národohospodársky charakter.

    Vláda svoj zámer privatizovať strategické podniky opiera o tri základné argumenty. Prvý argument je, že štát je zlým, dokonca najhorším vlastníkom a správcom majetku. Druhý argument je, že privatizáciou treba vytvoriť zdroje pre reformu dôchodkového systému, predovšetkým pre rozbehnutie druhého dôchodkového alebo sporivého piliera. A tretí argument je, že zabezpečenie rozvojových investícií zo strany strategického partnera, zahraničného investora, je nevyhnutným predpokladom preto, aby tieto strategické podniky fungovali. Takže dovoľte, aby som sa pokúsil vecne rozobrať tieto argumenty, z ktorých každý sa dá, samozrejme, účelovo použiť a môže teda krívať na obe nohy.

    Pokiaľ sa týka stanoviska, že štát je zlým, dokonca najhorším vlastníkom, s tým sa dá súhlasiť a obstojí jedine v prípade, keby štát podobne ako pred rokom 1989 vlastnil a riadil všetky podniky národného hospodárstva. Dnes však súkromný sektor tvorí 95 % hrubého domáceho produktu a počet podnikov, kde štát má majoritný vlastnícky podiel, je okolo jednej desiatky, dá sa spočítať na prstoch dvoch rúk. Účelové zakrývanie istej nefunkčnosti alebo nie dobrého hospodárenia štátu alebo štátu ako nie dobrého hospodára sa zakrýva rôznymi kauzami. Slúži na to trebárs kauza Duckého zmeniek. Chcem povedať, že ide skutočne o kauzu, ktorá je kauzou falzifikátov, a že vyšetrujúce zložky dobre vedia, že ide o falzifikáty, a umelo sa drží v tejto spoločnosti vízia, že tu ktosi vytváral miliardové zmenky, a nie je záujem odkryť tento problém, pretože politicky slúži záujmu doprivatizovať strategické podniky a ukazovať, ako sa šafárilo v tom-ktorom strategickom podniku. Podobne by sa dali spomenúť ďalšie kauzy, ktoré nie sú preukázané, kde neexistuje súdne rozhodnutie, dokonca neexistuje podanie na súd, ale stále slúžia ako istý krycí manéver alebo istá nálepka na to, že treba strategické podniky doprivatizovať, aby sa v nich dobre hospodárilo. Pritom stačí sa pozrieť na mnohé súkromné firmy a na rôzne banky, podniky, ktoré sú súkromné, koľko sa tadiaľ takisto premelie káuz. Tým chcem len povedať, že, či ide o štátny alebo súkromný podnik, v každom podniku sa môžu udiať nekalé, nezákonné veci a je vecou zákonov, je vecou príslušných orgánov, aby takéto veci postihli, a najmä dobrých zákonov vymožiteľnosti práva, aby takéto kauzy nevznikali a aby či štátny, či súkromný, či verejný podnik fungoval tak, ako má.

    Takže ja len naznačujem, že sa tu tak predpripravuje už dlhodobejšie verejná mienka na to, že štát nie je schopný uriadiť tých 10 podnikov, v ktorých už často má len väčšinový, dokonca len opticky väčšinový podiel, ale v niektorých stále má majoritný podiel. Stačí spomenúť aj fungovanie dnes už privátnych slovenských bánk, ktoré fungujú tak, že súc očistené od problémových úverov podnikajú tak, že v I. polroku 2003 sa dosiahol najmenší prírastok úverov v histórii vari Slovenskej republiky, že ak vytvorili tieto banky 12 mld. korún čistý zisk v roku 2002, do štátneho rozpočtu odviedli 300 mil. korún. Nehovorím, že to bolo nezákonne, ale jednoducho opäť je to o tom, či štát vie vytvoriť dostatočné nástroje na to, aby súkromné podniky a súkromné banky a iné inštitúcie pôsobili na Slovensku tak, ako si predstavujeme v rámci národného hospodárstva. Aká je to vláda, ktorá nemá za roky schopnosť vytvoriť nástroje, keď hovoríme o staronovej vláde, hovoríme o piatich rokoch, na efektívne riadenie desiatich podnikov? Pritom aj trebárs využitím negatívnych skúseností či z obdobia svojho vládnutia alebo z predchádzajúcich rokov. Sme vari Slováci hlúpejší ako Nemci, Francúzi a ďalšie západné krajiny, ktoré majú podniky tohto charakteru, ktoré sa otvárajú novelou zákona pre doprivatizáciu alebo privatizáciu, že nedokážeme týchto 10 podnikov kvalitnými zákonnými normami uriadiť? Načo potom vláda nastupovala do vlády?

  • Druhý argument vládnej koalície je, že privatizáciou treba vytvoriť zdroje pre reformu dôchodkového systému a tak ďalej. Treba povedať, že vo funkčnom dôchodkovom systéme musia fungovať ako priebežný pilier, tak aj sporivý pilier. Priebežný pilier nebude fungovať, ak ekonomika nebude dostatočne rásť a pod rastom nemám na mysli len ekonomický rast, ale aj rast zdrojov, ktoré vytvárajú predpoklady fungovania priebežného systému, to znamená, sú to zdroje z odvodov, zdroje zo zisku, zdroje z dividend, pretože štát garantuje dôchodkový systém. A, samozrejme, musí fungovať aj majetok, ktorý budú vkladať účastníci druhého piliera, to znamená správcovské spoločnosti, do rôznych majetkových spoluúčastí. A ktoré majetkové spoluúčasti sú dnes efektívnejšie, než je napr. plynárenský priemysel, z ktorého už v mene reformy dôchodkového systému sa predalo v uplynulom období 49 %.

    Takže ani v tomto smere neobstojí argument vlády, že treba okamžite naakumulovať zdroje, aby sa potom s obrovskými problémami mali niekde inde zhodnocovať v oveľa menej lukratívnych majetkových podieloch, než sú majetkové podiely v strategických podnikoch, pričom by sa zhodnocovali za vyšších nákladov, lebo správcovské spoločnosti si, samozrejme, nejaké náklady budú vyžadovať. A stačí tu použiť ako ďalší príklad návrh štátneho rozpočtu na rok 2004, kde si vláda pomáha slušným balíkom príjmov z dividend, kalkuluje ich na 8,3 mld. Sk. A budú to dividendy zo strategických podnikov. A pritom na druhej strane hovoríme o možnej doprivatizácii týchto podnikov, to znamená, že hovoríme o tom, že po doprivatizácii nebudeme tých 8 mld. korún v štátnom rozpočte mať. To znamená, po roku 2005 sa môže tento štát ísť pásť, pretože nebude mať zdroje, lebo už dnes sme v situácii, dobre, ak tu máme 50 %, lebo zdrojom tých dividend je predovšetkým plynárenský priemysel, tak ak pri zhruba polovičnom vlastníckom podiele štátu kalkulujeme s 8 mld. dividend, tak ďalších 8 mld., samozrejme, putuje na účty materských firiem vlastníckych, spoluvlastníckych do zahraničia. Takže nebude potrebné riadiť tento štát, financovať základné potreby tohto štátu aj kdesi po roku 2005? Na to si, samozrejme, vážená Národná rada, najmä kolegovia z vládnej koalície, musíte dať odpoveď, pokiaľ chcete v politike dlhodobejšie fungovať.

    Pokiaľ sa týka tretieho argumentu, to je otázka tých rozvojových investícií. No je jedna skúsenosť. Prebehla prvá vlna privatizácie strategických podnikov, medzitým prišlo k výraznému zníženiu dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 25 %, to znamená, v zmysle očakávaní tejto vlády by tu musel byť investičný boom. Podniky strategické a vlastníci získali úžasné navýšenie zdrojov, znížili sa odvody zo zisku, na druhej strane sme svedkami toho, že fixný kapitál na Slovensku stagnuje, dokonca v roku 2003 klesá. Takže žiadna pozitívna odpoveď v tomto smere nie je. Pritom vzrástli ceny pre tieto podniky, to znamená, ďalej sa navyšuje tvorba zisku. Reakcia strategických podnikov za významnej účasti zahraničného kapitálu je taká, že sa prepúšťa, prepúšťajú sa tisícky ľudí a navyšujú sa zisky, samozrejme, je to legitímne pre vlastníkov týchto firiem, ale potom tá situácia je taká, že za I. polrok v priemysle absolútne poklesol počet pracovných miest. Takže žiadne terno v oblasti zamestnanosti ani v oblasti investícií sa na základe či privatizácie alebo úpravy sadzieb dane z príjmu nekonalo.

    Takže stojí tu opäť otázka pre vládnu koalíciu, akú stratégiu volí z hľadiska rozvoja investícií, či tú situáciu rieši tak, že keď chceme, aby niektorý z tých strategických podnikov si zabezpečil investície, na ktoré možno momentálne nemá vlastné zdroje, no tak či tie investície nemôžu pritiecť tým, že sa založí majetková spoluúčasť zahraničného strategického partnera, a teda ten vstúpi ako investor a spoluvlastník svojimi investíciami. Ani jeden z ministrov sa tým doposiaľ nezapodieval, ale vždy ako prvá sa postaví otázka predaja a potom ako na spásu sa má čakať na investície.

    Druhá vec je, že v mnohých tých strategických podnikov vlastne zdroje zo zisku alebo zdroje, ktoré získajú zo zisku a z dividend, sú podstatne vyššie, ako je potreba investovať. Takže aký bude osud tých vyšších zdrojov, ktoré sú nad rámec potrebných investícií? A samozrejme, je legitímnym právom nadobúdateľa si tieto zdroje vyviesť a investovať alebo použiť tam, kde on ako nadnárodná spoločnosť, samozrejme, pokladá za potrebné. Ale neumiestnia sa tu, nebude možné, ako bolo možno v plynárenskom priemysle v minulých rokoch možné, zisk, ktorý bol navyše, ktorý nebolo potrebné preinvestovať, odčerpať pre potreby štátneho rozpočtu alebo verejných financií.

    A ďalšia poznámka k tomuto problému je, že u každého nadobúdateľa, ktorý vloží privatizačné prostriedky do získania strategického podniku, je opäť legitímne, že ich potrebuje získať naspäť. On ich musí vrátiť, to znamená, má ich často ako úver z nejakej zahraničnej banky. To znamená otázku: Ako získa tie zdroje naspäť? No jednoducho cez ceny. A teda máme odpoveď, kto zaplatí privatizáciu strategických podnikov. No zaplatia ju občania.

  • Zaplatia ju cez ceny energií, cez ceny výstupov týchto strategických podnikov.

    Takže to je asi reakcia na také tie tri základné argumenty vlády, prečo privatizovať strategické podniky. A ja myslím, že je možné úspešne polemizovať so všetkými týmito tromi základnými punktmi pozície vlády.

    Ďalej by som chcel tento ctený parlament upozorniť na niektoré ďalšie fakty, ktoré sú spojené s problémom privatizácie strategických podnikov. Predovšetkým plánujú sa tu ďalšie významné cenové úpravy a mám principiálne výhrady voči fungovaniu regulačného úradu, ktorý je netransparentný a podľa mňa aj absolútne, absolútne neodborný a samoobsluhou pre strategické podniky, pre sieťové odvetvia v rámci navyšovania cien. Ale platí to, že tieto cenové úpravy, ktoré sa chystajú aj od 1. januára 2004, významne navýšia zdroje týchto strategických sieťových firiem.

    Ďalej, rovná daň. Tento parlament schválil pred pár dňami nový zákon o dani z príjmov, zaviedol rovnú daň, to znamená ďalšie zníženie daní z príjmov právnických osôb z 25 % na 19 % bez povinnosti tento prírastok zdrojov preinvestovať. A ja som tu naznačil, že viaceré z týchto strategických podnikov dnes už tvoria väčšie objemy zisku po zdanení, než sú ich potreby investovať, alebo, povedané inak, vlastné zdroje týchto firiem, keď beriem čistý zisk a odpisy, ďaleko prevyšujú povinnosti alebo potreby týchto podnikov investovať.

  • A posledná poznámka, ktorú, by som prosil, najmä kolegov z vládnej koalície, aby si to uvedomili, je to, že, čo som tu už spomenul, napriek znižovaniu priamych daní fixné investície na Slovensku stagnujú a v roku 2003 dokonca klesajú.

    Takže čo získa vláda rozhodnutím o tom, že sa otvorí priestor na doprivatizáciu strategických podnikov? No predovšetkým balík zdrojov, ktoré môže použiť na plátanie rôznych rozpočtových dier, ako toho sme svedkom z nedávnej minulosti. A je evidentné aj z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, že sa počíta so zdrojmi z privatizácie v rámci verejných financií a štátneho rozpočtu, to znamená, že boli používané tieto zdroje na poisťovne, na riešenie dlhov poisťovní, Železníc, na finančné umorovanie vysokých rozpočtových deficitov. Sú to desiatky a desiatky miliárd korún. Samozrejme, potom vláda nemala v tom uplynulom období dostatočnú razanciu a efektívnosť v realizácii reforiem. A treba povedať, že ak si to nalistujete v rozpočte na rok 2004, tak počíta sa v rámci grantov a transferov s použitím 18 mld. štátnych finančných aktív, ktorých hlavným zdrojom predovšetkým majú byť príjmy z privatizácie, to znamená, že tento bludný kruh ďalej sa má používať a nekončí. Takisto, samozrejme, vláda získa podporu nadnárodných spoločností, ktoré majú významný zahraničnopolitický ale aj vnútropolitický vplyv. A s tým sa dá skutočne dva, tri, štyri roky slušne prežiť, najmä keď sú k dispozícii aj významné jednorazové prostriedky.

    Na druhej strane čo to bude znamenať pre občana? Predovšetkým nižšie zdroje pre štátny rozpočet. Najmä som spomínal dividendy, ale v rámci odvodov zo zisku cez nákladové operácie takéto firmy vedia robiť hotové čary v oblasti priznávania zisku a daňových povinností. Ja odhadujem, že len v doterajšom období ročne tou vykonanou privatizáciou strategických podnikov štátny rozpočet stráca rádovo 10 mld. až 15 mld. korún ročne na príjmoch. V prípade, že sa zrealizuje doprivatizácia, to bude ďalších 10 mld. až 15 mld. korún zdrojov. Ja sa vás pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, až tu budete špriritizovať o jednotlivých položkách, kde budete pýtať doslova halierové položky, kde milióny sú v tom štátnom rozpočte haliermi, či si spomeniete na to, s akou ľahkosťou budete rozhodovať teraz o novele zákona o veľkej privatizácii a možnom sprivatizovaní strategických podnikov, rovnako ako s nezmieriteľnou ľahkosťou ste rozhodovali o zákone o priamych daniach, o dani z príjmov, pretože tie zdroje v budúcnosti v tom rozpočte chýbať budú a to isté platí, čo som povedal, že v prípade, že budú chýbať zdroje a bude v problémoch štátny rozpočet, vláda opäť môže siahnuť po vlnách zdražovania, zvyšovania rôznych odvodov a daní, ako to ukázala v prípade vybuchnutého štátneho rozpočtu roka 2003. Ďalšie, čo negatívne môžu občania očakávať, je nárast cien energií, vodného, stočného a ďalších produktov, aby nadobúdatelia strategických podnikov dostali naspäť peniaze, ktoré do privatizácie vložili.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, o tomto všetkom, o tejto dileme bude dnešné rokovanie Národnej rady. Vláda si vlastne touto novelou ide vytvoriť samoobsluhu z privatizácie strategických podnikov. Formálne síce vypočuje stanovisko Národnej rady, pokiaľ nebude dokonca pozitívne, ako v minulosti pri privatizácii strategických podnikov aj neraz bolo, ale v každom prípade vláda v zmysle zákona bude rozhodovať sama. Slovensko má za sebou prvú etapu privatizácie strategických podnikov z rokov 1999 až 2002 bez toho, aby vláda predložila parlamentu aspoň informáciu o jej súhrnných výsledkoch, o vývoji zisku investícií, zamestnanosti, cenovej úrovne a odvodov z týchto podnikov a tiež o užití zdrojov z privatizácie týchto podnikov. Bez takejto analýzy parlament ide urobiť krok do tmy.

    Za daného stavu poslanecký klub Ľudovej strany-HZDS predmetný návrh novely zákona z principiálnych dôvodov nemôže podporiť.

    Zároveň žiadam, aby v prípade schválenia tejto novely zákona bolo prijaté uznesenie Národnej rady, ktorým Národná rada požiada vládu o predloženie správy o súhrnných výsledkoch doterajšej privatizácie strategických podnikov realizovanej v rokoch 1999 až 2002, o vývoji ziskov, investícií, zamestnanosti, cien a odvodov z týchto podnikov a tiež o užití zdrojov z privatizácie týchto podnikov do konca januára 2004.

    Na záver mi dovoľte parafrázovať slová pána kolegu Biroša, n tu niečo hovoril o jedení syrov a masla: „Jedzte syry, budete mať bielu riť. Predajte strategické podniky, budete mať holú riť.“ Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku má pán poslanec Hanzel. Končím možnosť faktických poznámok.

    Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Fajnor Karol.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel by som sa pridať k pánu Kozlíkovi. Chcel by som povedať niekoľko slov o privatizácii plynární. V prvom rade sme argumentovali pri privatizácii plynárenského podniku dôchodkovou reformou. Vieme dobre teda, za čo sme predali balík akcií, ale nevieme, čo s nimi urobiť. Podľa toho, čo moje vedomosti hovoria, tieto peniaze, ktoré sme dostali, musíme nejakým spôsobom zúročiť tak, aby nám zarobili na dôchodky. Mali by mať ročný výnos minimálne toľko, o koľko sa zvyšujú ročne dôchodky. Teda zoberme, že podľa dnešných parametrov je to okolo 8 %. Pýtam sa, kde sa na Slovensku dá umiestniť 130 mld. alebo 65 mld. korún tak, aby vám dali viac ako 8 %, aby to celé malo zmysel. Najlepšie boli tieto peniaze naozaj umiestnené v plynárenskom podniku, lebo ten mal vyšší výnos, ako majú všetky naše podniky na Slovensku. Takže predávať to kvôli tomu, aby sme urobili dôchodkovú reformu, predať naše najlepšie akcie, ktoré mali najvyšší výnos, to je hlúposť.

    Miliardy pre privatizačných poradcov. Ja poviem, že už sme určite viac ako nejakú tú miliardičku dali von len pre pár poradcov, ktorí s veľkou bohorovnosťou nám povedali, že to máme predať tomu alebo tomu, po určitých dohodách, určite. Ja sa pýtam, ako by napr. náš zákon reagoval na mňa ako, povedzme, predtým podnikateľa, keby som si objednal rôznych poradcov v Čechách, na Bahamských ostrovoch a pod. a vyvážal by som cez nich množstvo peňazí von. Netrvalo by to hádam ani pár mesiacov, už by som tam mal daňovú kontrolu a všetko by mi dali do daní.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nadviazal na svojich predrečníkov, hlavne na kolegu Karola Ondriaša. Chcel by som začať trošinku z iného pohľadu, i keď už Karol to spomenul. Podľa Britských listov keď sa skončí tzv. doprivatizácia a strategickí investori sa začnú správať ako majitelia, tak sa nám stane presne to, čo sa stalo so Slovnaftom. Mimochodom, neviem, či ste zaregistrovali, podal som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pretože pri privatizácii Slovnaftu sa stratilo 5,4 mld. Sk. Dnes je Slovnaft doprivatizovaný. A čo nám hrozí? Obrovské zisky plynú mimo Slovenska, mimo štátneho rozpočtu a my budeme musieť solidárne podržať 3 000 ľudí, ktorí budú musieť odísť s viac ako 11 000-členného kolektívu zamestnancov. To znamená to veľmi jednoducho, je to taký zaujímavý socializmo-kapitalizmus, kde príjmy boli sprivatizované a náklady, môžem povedať, zoštátnené alebo zovšeobecnené. Tzv. privatizáciou Slovnaftu bol zachránený MOL ako tzv. veľký strategický partner, určite si pamätáte, ako to bolo, ktorý kúpou Slovnaftu získal, avšak Slovenská republika aj občania stratili na kvalite života a životnej úrovni.

    Dovoľte, aby som sem vsunul jednu poznámku. Pri surfovaní na internete sa človek dozvie aj také veci, že jeden z potenciálnych strategických investorov na kúpu Slovenských elektrární British Energy je podnik, ktorý dostal štátnu dotáciu, je pred krachom. A dokonca vláda Veľkej Británie pripravila legislatívu, kde konečným riešením na záchranu podniku a záchranu obyvateľov pred blackoutom, tak ako sme to videli v severnej časti Spojených štátov a na juhu Kanady, tu chcem poďakovať pánovi Mikušovi, že nám sprostredkoval odborníkov, ktorí nám vysvetlili túto problematiku veľmi jasne, a celého problému tohto podniku môže byť už len zoštátnenie tohto podniku British Energy. Opäť to má byť podnik, ktorý sa naje a zachráni sa na tom, čo sa tu 40 rokov budovalo?

    Dnes rozbiehame tzv. privatizáciu Slovenských elektrární. V médiách sa objavujú bombastické vyjadrenia, že za 49 % elektrární ako celku môžeme dostať viac ako 12 mld. korún. Avšak, keď si uvedomíme, že účtovná hodnota tu po oddelení distribučných závodov alebo podnikov predstavuje 47 mld. a trhová hodnota tohto podniku predstavuje 60 mld., tak sa pýtam, kde je rozdiel v týchto peniazoch. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou, ktorá je 47 mld., a proklamovanými viac ako 12 mld. predstavuje 23,5 mld., mínus 13 mld. je to 10 mld. Ale nebavme sa o účtovnej hodnote, o ktorej ste povedali, že je to nie trhová metóda, ktorá odhaduje reálnu silu podniku na trhu a jeho cenu. Budem vychádzať zo sumy 60 mld., ktorú vypočítali nezávislí odborníci v roku 2000. Je to stanovisko ministerstva hospodárstva. A rozdiel medzi 49 % trhovej ceny a tou cenou, ktorú proklamovali médiá, je 16 mld.. Pýtam sa, kam pôjde týchto 16 mld. a ako bude s nimi naložené. Všetci dobre vieme, že už 14 rokov tu priam zúri trhový mechanizmus a že musíme vychádzať z trhovej ceny. Neviem, či by nebolo zadobre požiadať okamžite ministra vnútra, aby okamžite začal konať vo veci stíhania neznámeho páchateľa, vo veci poškodenia ekonomiky Slovenskej republiky a hlavne jej občanov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že pán minister a podpredseda vlády Rusko uznal, že štát môže byť dobrým vlastníkom. História nám to potvrdzuje. Áno, štát je dobrým vlastníkom, keď má rozumnú vládu, ktorá robí politiku v prospech rozvoja štátu a hlavne v prospech rozvoja a zvyšovania životnej úrovne väčšiny obyvateľov, predkladaný návrh zákona hovorí o doprivatizácii strategických podnikov. Vezmime si však príklad Slovenských telekomunikácií. Už, žiaľ, majoritný vlastník Deutsche Telekom, budem sa pýtať, možno tu bude opäť trestné oznámenie, prečo už je majoritný vlastník, ktorý je vlastnený majoritným podielom štátu, myslím tým Nemeckom, nesplnil zmluvy pri podpise tzv. privatizácie, i keď si myslím, že treba presne povedať, že išlo o zoštátnenie majetku Slovenskej republiky v prospech iného štátu, konkrétne Nemecka. Zo strany tzv. strategického investora bol záväzok, že preinvestuje viac ako 1 mld. eur v Slovenskej republike mimo zdrojov zo zisku. Toto sa doteraz nestalo. Vážené kolegyne, kolegovia, vráťme sa k doterajšiemu strategickému investorovi, ktorým je Yukos, ktorý privatizoval, lepšie povedané dnes, zoštátňoval 49 % akcií Transpetrolu. To znamená, že dnes Transpetrol vlastnia dva štáty, 51 % Slovenská republika a 49 % Ruská federácia. Vráťme sa k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Slovenský plynárenský priemysel bol v zásade zoštátnený v prospech nemeckého, ruského a francúzskeho štátu. Čiže teória, že štát je zlý vlastník, ak by dnes platila, to znamená, že musíme vyhnať všetkých zástupcov tohto podniku v predstavenstve a dozorných radách týchto podnikov.

    Preto mi dovoľte, aby som nielen dokázal, že Komunistická strana Slovenska je stranou, ktorá dokáže nielen konštruktívne myslieť, ale vie aj oceniť svojich politických protivníkov, aby som trikrát vyjadril svojím spôsobom určitú úctu k odbornému názoru pánovi ministrovi Ruskovi. Po prvé, ďakujem mu za to a vyjadrujem úctu, že sa rozhodol dostavať tretí a štvrtý blok Jadrových elektrární Mochovce a že to verejne v Slovenskom rozhlase povedal. Po druhé, ďakujem mu za to, že sa rozhodol nedoprivatizovať, resp. nezoštátniť Slovenský plynárenský podnik v prospech iných štátov. Dovoľte, aby som povedal jednu poznámku k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Keď som si otvoril internet a hľadal som, aké budú dividendy z jednotlivých podnikov, kde má štát účasť, veľmi zaujímavá informácia bola tá, že mi internet povedal, že očakávané dividendy Slovenského plynárenského priemyslu sú tajné. Prečo sú tajné? Prosím, aby pán minister hospodárstva nám na to odpovedal. Neviem ja, prečo sú tajné. Po tretie, ďakujem mu za to, že sa rozhodol nezoštátniť Transpetrol v prospech Ruskej federácie, lebo už aj tak, ako som povedal, je dvakrát štátny.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je mnoho príkladov, na ktorých môžeme argumentovať nevýhodnosť privatizácie tak, ako to uviedol kolega Karol Ondriaš. Preto mi dovoľte, aby som aj po štvrtýkrát v budúcnosti mal možnosť poďakovať možno pánovi ministrovi Ruskovi, možno poslaneckému klubu ANO a možno všetkým, ktorí to myslia veľmi dobre so Slovenskom, s tým, že nepodporia tento zákon.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh podľa § 29 ods. 1 Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378). Navrhujem to isté, čo predložil pán kolega Fico, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Odôvodnenie ste dostali. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hanzel. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja sa chcem vyjadriť k tomu, čo tu bolo spomínané, že štát je zlý vlastník. Ja si myslím, že štát v žiadnom prípade nemôže byť zlý vlastník, lebo štát je reprezentovaný určitými manažérmi, ktorých tam dosadila dnes vláda alebo vládna garnitúra. Môžeme hovoriť o zlom vlastníkovi, ale ja by som skôr hovoril o zlých nemorálnych manažéroch, ktorí sedia na svojich postoch

  • , lebo pokiaľ v štáte existujú schopní ľudia a my týchto ľudí, ktorí sú na týchto postoch, platíme naozaj excelentne, by som povedal skoro na úrovni západných krajín, tak prečo ich tam neposadíme. Keď sa toto sprivatizuje, tak sa tam zas posadia len skoro tí istí alebo sa krabice zatrasú a príde tam iný človek, ktorého dnes všetci poznáme, ktorého by sme mohli už teraz tam dať, ale odvolávame sa na to, že štát je zlý vlastník. Keby to teda takto bolo, že sú tam len neschopní manažéri, tak by som navrhoval veľmi jednoduchý proces, pokiaľ nám ide len o to, aby tieto firmy boli funkčné a ziskové. Navrhujem, aby si z našich pánov ministrov, o ktorých nikto nepochybuje, že sú šikovní, každý zobral gesciu nad jedným z takýchto veľkých podnikov. Prečo by si nemohol zobrať gesciu napr. pán Rusko nad elektrárňami, pán Mikloš nad plynármi, pán Prokopovič nad Železnicami a pán Kaník nad Transpetrolom a podobne? Pokiaľ títo ľudia, ministri sú schopní, ja si myslím, že sú schopní, tak si dokážu ukontrolovať aj manažment v takejto veľkej firme. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil ako posledný pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v roku 1989 tzv. postsocialistické vlády začínali spoločenskú transformáciu s obrovským majetkom štátu a minimálnym dlhom. V tomto období sa vynorilo nemalé množstvo odborníkov, ekonómov, politológov, sociológov a rôznych iných tribúnov ľudu, ktorí najmä prostým antikomunizmom oslovili masy, a tak dokázali vyvolať v obyvateľstve ilúziu o svojich mravných a odborných kvalitách garantujúcich hladkú spoločenskú transformáciu, smerujúcu k prosperite, politickej pluralite a sociálnej spravodlivosti.

    V akom stave sme dnes po 14 rokoch? Politiku robia tie isté nomenklatúrne kádre nie jednej strany, ale viacerých politických strán a štát, teda občania prišli o väčšinu svojho majetku. A nielen to sa stalo. Dlh Slovenska sa vyšplhal do astronomických výšok. Aká je teda ekonomická bilancia Slovenska za toto obdobie? Hodnota majetku štátu sa dostala do červených čísiel. Za 10 posledných rokov, keď hlavne k znižovaniu majetku štátu došlo, tento klesal tempom 10 mld. mesačne, to znamená, že za posledných 10 rokov majetok štátu klesol o viac ako bilión korún, teda o 1 000 mld. v dnešných cenách.

    K tomuto fatálnemu znehodnoteniu štátneho majetku treba prirátať i sociologické straty. Došlo k rozvráteniu hodnotového rebríčka, v ktorom prím hrajú jednoznačne peniaze. Dnes sa za peniaze dá kúpiť dokonca i spravodlivosť a beztrestnosť. Vážení kolegovia a kolegyne, naše súdy a orgány činné v trestnom konaní nie sú nezávislé z jednoduchého dôvodu, sú totiž závislé od peňazí. Najmä preto došlo za posledné desaťročie k prudkému nárastu kriminality. Našu spoločnosť trápia od roku 1989 nepoznané javy ako výpalníctvo, obchod so ženami, drogy, ekonomická kriminalita a iná organizovaná trestná činnosť. Na tejto činnosti sa zúčastňujú minimálne svojou nečinnosťou i orgány štátnej moci, inak by totiž nebola možná v takomto meradle. A som toho názoru, že rozkrádanie štátneho majetku sa stalo hlavným motívom túžby po moci všetkých vlád od roku 1993 a vlád Mikuláša Dzurindu zvlášť.

    Výsledkom tejto amorálnej motivácie je skutočnosť, že za posledných 14 rokov životná úroveň nášho obyvateľstva v ekonomickej oblasti v priemere stagnuje, a pritom sú tu skupiny obyvateľstva, u ktorých došlo k enormnému poklesu životnej úrovne. Ide o celé mimobratislavské regióny, o dôchodcov i mladé rodiny. V tretine populácie je stres z neistoty generovaný najmä ekonomickou núdzou dennodenným chlebíčkom. Spoločenský status úplne stratili lekári a učitelia. Logickým dôsledkom je pokles zdravotnej starostlivosti a kvality vzdelávania. To znamená, že vo všeobecnosti kvalita života za posledných 14 rokov poklesla.

    Záver. Spoločenskú transformáciu uskutočňujú bezohľadné záujmové skupiny, ktorých hlavným motívom je na štátnom majetku parazitovať, a nie ho zveľaďovať, a to bez ohľadu na spoločenské straty a ľudské nešťastie.

    Vážení kolegovia a kolegyne, naša spoločnosť sa v postsocialistickom období značne hyenizovala. Občan ako zdroj politickej moci a politický suverén sa stal paradoxne väčším vazalom ekonomických egoistov v politickej pluralite ako za socializmu. Štát ako nástroj spoločenskej rovnováhy totiž nechráni chudobných, ale skorumpované vlády vytvorili priestor, aby nečestne zbohatnuvší jednotlivci využili orgány štátu na ochranu svojho nakradnutého majetku, aby postupne získali moc, a tak si upevnili svoje postavenie a zaručili svoju beztrestnosť. Hlavným ekonomickým zdrojom tohto egoizmu a spoločenského úpadku bola privatizácia. Dnes tieto skupiny podľa môjho názoru cez špičky politických strán zásadným spôsobom ovplyvňujú nielen legislatívny proces, ale nominujú sebe lojálnych jednotlivcov do všetkých zložiek moci, resp. túto moc z nakradnutých zdrojov korumpujú. V súčasnej vládnej koalícii prebieha zápas o ovládnutie finančných tokov v štátnych podnikoch, ako i o ovládnutie zdrojov štátneho rozpočtu. Slovom, skupinky sa nevedia dohodnúť, v akom pomere okradnú obyvateľstvo. Preto bol odvolaný riaditeľ NBÚ. Dzurindova skupinka sa cítila ohrozená, resp. vytláčaná inými skupinkami. Občan je pre ne len objekt vhodný na manipuláciu a do ich pozornosti sa preto dostane len v čase volieb. Už treba len dodať, že ho manipulujú zdrojmi, o ktoré ho okradli. Výsledkom takéhoto vývoja je i predložený zákon o veľkej privatizácii, resp. jeho novela.

    Argumenty proti schváleniu tejto novely som rozdelil do štyroch skupín.

    Všeobecné argumenty proti privatizácii. Vláda je rozhodnutá privatizovať za každú cenu, lebo inú koncepciu nakladania so štátnym majetkom nemá a ani ju nehľadá. Potom argumentuje, že štát je zlý vlastník. Vláde chýba premyslená a cieľavedomá energetická koncepcia. Vláda ignoruje strategickú dôležitosť prirodzených monopolov. Vlády pri privatizácii nekonajú vo verejnom záujme. V oblasti privatizácie Dzurindova vláda úplne zlyhala a je totálne nedôveryhodná. Vláda akceptuje len účelové „odborné“ stanoviská, ktoré boli spracované s cieľom podporiť jediné riešenie, ktoré vláda pozná. A to je predaj. Vláda klame, ak hovorí, že elektriny je v Európe dostatok. Tohoročné leto dokázalo, že vláda dôležitosť monopolov pre štát úmyselne podceňuje. Jediným dôvodom na privatizáciu nemôže byť dlhodobo zlý stav verejných financií.

    Druhá skupina sú strategické argumenty proti privatizácii. Energetické zdroje ako plyn, ropa, elektrina nie sú tovarom ako iné tovary, nemajú substitúty a svojou povahou ich výroba, resp. distribúcia je kľúčovou otázkou v oblasti národnej bezpečnosti. Tieto suroviny, resp. ich cena je zdrojom ozbrojených konfliktov a rozsiahlych ekonomických kríz. Z toho vyplýva, že vláda sa predajom majetkovej účasti v týchto podnikoch zbaví možnosti i zodpovednosti ovplyvňovať negatívne vplyvy na ekonomiku v dôsledku turbulencií cien týchto komodít na svetových trhoch. V malom štáte, kde podniky tohto druhu majú monopolné postavenie, sa po ich úplnom predaji vláda stáva vazalom zahraničných vlastníkov. Suverenita štátu bez majetku je iba fiktívna. Práve takým bude tento štát po privatizácii majoritnej účasti v strategických podnikoch.

    Ekonomické argumenty proti privatizácii. Finančne slovenské elektrárne po rokoch tunelovania a nekoncepčnosti sú v zlej kondícii, dôjde k ich predaju pod cenu. Jednorazový výnos z predaja bude nižší ako dlhodobý príjem z trvalej majetkovej účasti štátu. Strategické podniky predstavujú lukratívnu oblasť podnikania, ktorej význam nielen ekonomický v globalizujúcej sa ekonomike stále rastie.

    Politické argumenty. Vláda sa pokúša privatizáciou týchto podnikov zahladiť ekonomické parazitovanie špičiek politických strán v týchto podnikoch, a tým zahladiť vlastné korupčné správanie. Argument, že štát je zlý vlastník, je len dôkazom toho, že vládne strany sprivatizovali prostredníctvom nastrčených osôb všetky sektory ekonomiky, lebo politické strany pri moci sú zodpovedné za ekonomický stav hospodárenia v štátnych podnikoch. Vlády nakladajú s majetkom nezodpovedne, čoho dôkazom nie sú len verejné súťaže alebo i privatizácia, ale stále sa opakujúce porušovanie rozpočtových pravidiel všetkých orgánov štátnej správy, čoho dôkazom sú stanoviská NKÚ. Vláda na jednej strane nedokončila Mochovce pre nedostatok financií, ktorý sama spôsobila, na druhej strane rozšafne poskytovala štátne garancie podnikom, ktoré nedokázala reštrukturalizovať a zefektívniť. Ide najmä o Železnice Slovenskej republiky. Minister financií ešte v minulej vláde metodickou ekvilibristikou retušoval výšku štátneho dlhu a úmyselne a cieľavedome zavádzal obyvateľstvo. V roku 1989 vlády začínali transformáciu s obrovským majetkom štátu a minimálnym dlhom. Dnes má štát astronomický dlh a takmer žiaden majetok. A aj to málo má vláda ambíciu predať. Na druhej strane o dokončenej transformácii sa nedá ani hovoriť, ale štát už je takmer bez majetku. Táto vláda plná korupčníkov je preto v oblasti privatizácie totálne nedôveryhodná, a preto je nutné posilnenie právomocí parlamentu v tejto oblasti, a nie rozširovanie mandátu nedôveryhodnej vlády.

    Ako ústavný činiteľ a poslanec Národnej rady preto odmietam byť nástrojom hospodárskej pseudoelity, ktorá i za cenu spoločenskej nerovnováhy a ľudského utrpenia je ochotná presadiť zákon, na základe ktorého deleguje definitívne štátnu suverenitu do súkromných rúk len preto, aby si vytvorila priestor na vlastné obohatenie. Ak Národná rada schváli túto novelu, nebude to znamenať nič iné ako to, že nielen súčasná koalícia nedokáže riešiť spoločenské problémy, ale strach zo straty moci zbavil politické špičky zbytky škrupúľ pri rozkrádaní štátneho majetku bez ohľadu na dopady na obyvateľstvo. Koho záujmy zastupuje vláda, pán Dzurinda a ostatní? Občania tohto štátu to iste nie sú. Jej politika, kroky, korupcia, klientelizmus sú toho dôkazom. Stačí spomenúť nevyšetrené kauzy. Táto vláda Mikuláša Dzurindu je protispoločenská a vládne už dlho. Pri moci ju drží len chuť privatizovať a niektorých jej členov i strach z trestnoprávnych dôsledkov za takéto vládnutie. A vinníkmi sme my, páni poslanci, lebo my rozhodujeme o bytí či nebytí tejto vlády, my rozhodujeme o tom, či budeme nástrojom straníckej oligarchie alebo budeme konať svojprávne a v súlade s poslaneckým sľubom a ústavou. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi najskôr pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel poznamenať na margo trošku toho predávajúceho a zisku z privatizácie, ja chápem vlastníka, ktorý je v likvidnej núdzi a snaží sa túto situáciu nejako vyriešiť. V takejto situácie pravdepodobne sa nachádza dnes náš štát. Tu sú dve možnosti, alebo predať časť majetku, to je normálny postup, alebo zobrať si ďalší úver, ktorým vykryjeme tú likvidnú situáciu. Keď to zoberiem z pohľadu dnešného, keď sú úrokové sadzby veľmi nízke, tak bolo by treba zvážiť, či výška úrokových sadzieb je relevantná k tomu, čo dostaneme z predaja majetku. V prípade, že z predaja majetku dostaneme viac, ako keď by sme brali úver, tak to možnože je rozumné, i keď len krátkodobo. Bolo by ale treba pozrieť viac do diaľky. Ale v prípade, že to už teraz je naopak a že predpokladaná situácia vo vývoji úrokových sadzieb je opačná, tak považujem ja ako, povedzme, obyčajný bývalý šéf niektorých fabrík túto situáciu za zvrátenú, keď predávam dobrý majetok, ktorý mi vynáša viac, ako keby som si zobral úver na krytie tohto majetku. Ďalej máme skúsenosti s tým, že keď sme predali takýto bonitný majetok, čo sa stalo, môžeme povedať napr., keď sme predali rozvodné siete. Už za ani nie celý rok sa nám ceny energií zvýšili. Jedným z argumentácií bolo aj to, že sa zvýšila cena za rozvod elektrickej energie. Pýtam sa, prečo, ako je to možné, že to nebolo ošetrené v základnej zmluve. Podobne je to s cenou plynu a s inými energiami. Navrhujem, aby sa v prípade, že dôjde k nejakému predaju, garantovala stabilita ceny energií príp. len nárastom o inflačný koeficient.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kondrót vystúpil s typickým opozičným vystúpením. Ja nekomentujem útoky na vládu, pretože ako opozičný politik to iste urobiť mal, tak sa to má, skôr sa chcem sústrediť na to, čo je realitou. Realitou je to, že pán poslanec Kondrót je jeden z členov riadiacej komisie pre privatizáciu energetiky. A ja si myslím, že tam má dostatok priestoru na to, aby sme hľadali spolu také riešenia, aby boli výhodné pre túto krajinu. A chcem ale zdôrazniť, že v procese privatizácie treba naďalej pokračovať, ale za výhodných podmienok pre túto krajinu. Čiže pán poslanec Kondrót má priestor ukázať, že to bude tak, aby to nebolo proti záujmom občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Skončili sme s prihláškami do rozpravy, ktoré boli podané písomne. Teraz sa pýtam, kto ústne sa hlási do rozpravy. Ďakujem. Končím možnosť ďalších prihlášok ústnych do rozpravy. Ešte doplním informáciu. O slovo požiadal pán podpredseda vlády, ktorý vystúpi ešte v rozprave, ešte predtým aj pán spravodajca Janiš, ktorý tiež vystúpi ešte v rozprave.

    Ako prvý ústne v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na úvod prečítam pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, aby som postupoval v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže v čl. I. za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie: „V § 47c sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „Výnos z prevodu majetku, ktorý je príjmom osobitného účtu ministerstva, možno použiť aj na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií podľa osobitného predpisu14) a o použití finančných prostriedkov na tento účel (významné investície) rozhoduje vláda Slovenskej republiky.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie: „14) Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.“ Ďalší odsek 6 sa označuje ako odsek 7. Nasledujúce body návrhu sa prečíslujú.

    Navrhuje sa, aby výnos plynúci z prevodu majetku mohol byť použitý na úhradu nákladov spojených s realizáciou významných investícií vymedzených v osobitnom predpise na základe, a to zdôrazňujem, rozhodnutia vlády.

    Nemyslel som si, že budem chcieť vystúpiť v tejto rozprave, tak mám tu pár nesúvislých poznámok, ktorými by som chcel reagovať predsa len na to, čo tu odznelo, lebo naozaj to považujem za veľmi dôležitú tému, ku ktorej sa treba vyjadriť.

    Nemyslím si, že tu odzneli iba samé zlé veci z úst opozície, určite tam bolo veľmi veľa zaujímavých poznámok aj filozofických úvah, len boli mnohé tie prejavy pretkané mnohými skresľujúcimi faktmi, doslova by som si dovolil povedať, aj nepravdami, ale aj rozdielnym filozofickým prístupom k tomuto problému, ktorý je dnes na programe v Národnej rade.

    Na úvod chcem povedať, že tento zákon tohto typu nikomu nedáva zelenú na konkrétnu privatizáciu v konkrétnom strategickom podniku, len dáva priestor vláde, ku ktorej celkom logicky koaliční poslanci majú svoju dôveru, aby konala v súlade so svojimi kompetenciami, to znamená, vláda, ktorá je na exekutívu predurčená, aby konala a, samozrejme, aby sa primerane zodpovedala Národnej rade.

    Preto si nemyslím, že by mali prechádzať pozmeňujúce návrhy a návrhy, ktoré trochu nadraďujú Národnú radu, aj keď nie možno v rozpore so zákonom, ale v rozpore s filozofiou na orgán, ktorý by mal výkonne zasahovať do kompetencií vlády Slovenskej republiky.

    Hovorilo sa tu o privatizácii, predovšetkým z minulosti. Čiže tá kritika smerovala do čias uplynulých, povedzme, 8 – 9 rokov. Ani ja nie som celkom presvedčený, že všetko bolo absolútne, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, že všetko bolo úplne správne sprivatizované a všetko prebehlo 100-percentne, povedzme, v súlade s nejakou mojou morálkou. Ale filozofia bola úplne správna. Podniky fungujúce, strategické podniky, fungujúce tzv. pod ochranou štátu, v ktorých štát si túto kontrolu zabezpečoval prostredníctvom len svojich ľudských nominácií v predstavenstvách a dozorných radách, fungovali spôsobom, že vytvárali tieto podniky miliardové dlhy, ktoré v podstate sú nesplatiteľné na ďalších 20, 30, 40 rokov. Jednoducho nefungovali títo ľudia v týchto podnikoch v štandardných podmienkach. A ani by nepomohlo, verím, že to bolo čiastočne z vtipu povedané od pána poslanca Hanzela, keby jednotliví ministri gestorovali riadenie týchto strategických podnikov, pretože to je nezdravé prostredie, si myslieť, že subjektívny vplyv kohokoľvek teraz by mohol zabezpečiť efektívne riadenie týchto štátnych strategických podnikov alebo týchto spoločností. Pokiaľ nevytvoríme zdravé prostredie, a zdravé prostredie je to, ku ktorému sa všetci dnes hlásime, je to zdravé prostredie zdravo fungujúceho trhového mechanizmu, nebude existovať žiadny subjektívny väčší, silnejší mechanizmus, ktorý by zabezpečil efektívne riadenie týchto spoločností.

    Nie je celkom pravda, že v Európe je trend, že strategické podniky sú v rukách štátu a štát si cez ne uplatňuje svoje práva a nejakým spôsobom chráni občanov pred zvyšovaním cien, lebo v tomto duchu tu zazneli niektoré pripomienky. Toto považujem za už naozaj klamstvo, pretože štát, vláda predsa nie je tu od toho, aby niekomu len preto, že jej to robí dobre, zvyšovala ceny a proste tuná stála pred občanmi v pozícii, ktorá nie je vôbec nijakým spôsobom lichotivá. Ale vytvára svojimi opatreniami zdravé prostredie na to, aby jednoducho ceny odzrkadľovali prirodzený vývoj nákladov a primeraného zisku.

    Nie je to pravda v rámci Európy ani v súvislosti s energetikou, lebo tiež tu boli na túto tému nejaké poznámky. Podľa mojich informácií jediným v zásade štátnym podnikom alebo štátom kontrolovaným podnikom je francúzska najväčšia energetická spoločnosť EdF, ktorá ale tiež žije len alebo prežíva len s výdatnou podporou rôznych štátnych subvencií a tiež len dočasu, lebo v budúcom roku sa už plánuje nejaká časť, nejaký balík na privatizáciu a štát má úplne iné nástroje na to, aby si zabezpečil reguláciu a vplyv v týchto podnikoch. A to sú, samozrejme, zákony, to sú nezávislé regulačné orgány a to je podľa mňa jediný zdravý spôsob, ako sa môže štát a vláda a parlament ku vzťahu k strategickým podnikom správať štandardným spôsobom.

    Bolo tu hovorené o 49-percentných podieloch, ktoré boli doteraz predané aj s manažérskym balíkom. To je bezpochyby neštandardné a vôbec to naozaj nezodpovedá tej filozofii zákona, o ktorej hovoril pán poslanec Fico. Len riešením v tej dobe bola aj je dnes, aj v budúcnosti pre Slovenskú republiku, aby sa tieto podniky správali štandardne, získať strategického investora a dosť dobre si neviem predstaviť pojem „strategický investor“, ak by prišiel investor, ktorý sa vzdá manažérskeho balíka. Ja som presvedčený o tom, že tá cena, ktorá bola zaplatená práve za tie podniky, zohľadňovala aj práve tento manažérsky balík v transakčných dokumentoch. A tým pádom sme získali v zásade strategických investorov, ktorí priniesli svoje manažérske know-how, ak by sme chceli predávať, alebo len tzv. portfóliových partnerov, portfóliových investorov, myslím si, že by sme takýchto nenašli a okrem toho by sa nevyriešil zásadný problém. A to je problém, aby tieto podniky fungovali v štandardnom prostredí a aby fungovali prosperujúco. Preto táto anomália vzniká zrejme z prostredia, ktoré tu politicky bolo vytvorené v poslednom období, že súčasťou vtedajšej koalície boli strany, ktoré boli silne zamerané smerom doľava a jednoducho imidživo si nevedeli predstaviť, že by vo vzťahu k svojim voličom predávala sa tzv. majorita v týchto spoločnostiach. Preto, vnímam to ako vtedajší kompromis, sa predalo 49 %, ale v skutočnosti by bolo treba občanom povedať, že sa v zásade predalo akoby 51 % vo všetkých podnikoch.

    My sme v zásade za doprivatizáciu tam, kde to bude naozaj výhodné pre štát, ale nielen z pohľadu, samozrejme splácania iba dlhov, ale aj z pohľadu širšieho vnímania tých pozitívnych vplyvov samotnej privatizácie. Myslím si, že je celkom správne, že je dobré splácať prioritne z týchto prostriedkov získaných z privatizácie dlhy, ktoré máme v rámci tých podnikov a do zahraničia, pretože bude to správne v tom prípade, ak tie dlhy budú zaťažovať štát vyššie, ako by bol príjem z prijímaných dividend z týchto podnikov. A preto si myslím, že toto je vyslovene odborná vec, ktorá by sa nemala veľmi spolitizovávať. A preto treba pristupovať k rozhodovaniu o jednotlivých strategických podnikoch, podnik po podniku, aby sa do toho ten vplyv politiky až tak nevnášal, aby rozhodovali naozaj racionálne čísla, racionálne argumenty.

    Jedno číslo ešte snáď pre tých, ktorí si mysleli, ako neuveriteľne fantasticky fungujú strategické podniky s manažmentom štátu. Dnes majú Slovenské elektrárne len štátom garantované dlhy vo výške rádovo 55 mld. Sk. A preto tento stav nielen z hľadiska získania možných prostriedkov z privatizácie, ale aj z hľadiska práve ozdravenia manažmentu a získania manažérskeho know-how zo zahraničia je vlastne v tomto podniku nezvrátiteľný.

    A celkový výnos z tejto privatizácie nebude len v samotných finančných prostriedkoch, ale v konečnom dôsledku bude v úspore alebo aj v znižovaní cien energie a v znižovaní cien toho všetkého, čo sa nám dnes vyčíta, že to zvyšujeme. Naozaj nám nikomu to nerobí dobre, že sa ceny zvyšujú, ale nie je možné proti tomu bojovať nezdravými prostriedkami v nezdravom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Hanzel a Muňko.

    Pán poslanec Fajnor, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka.

    Po prvé, tie manažmenty, ktoré tu nastúpili a ktoré urobili tie dlhy, to bolo manažmenty po roku 1989.

    Po druhé, ak je teda tak dobré mať strategického investora, ktorý za 49 % chce riadiacu a rozhodovaciu právomoc, tak ja kolegovi Malchárkovi navrhujem, že odkúpim 49 % jeho majetku s rozhodovacou a riadiacou právomocou, samozrejme, ako to bolo urobené v prípade strategických podnikov, bola to reálna hodnota, niekde 25 až 30 %. Takže tu problém nevidím.

    Po ďalšie, ak hovoríme o Slovenských elektrárniach, ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme boli tam, kde nás tu kolegovia pozývali, a odborníci nám povedali, v čom je problém tam ísť, a nevytrhávali veci z kontextu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na pána kolegu Malchárka chcem reagovať. Povedal, že predajom týchto spoločností by sme získali manažérsky know-how zo zahraničia. Ja môžem povedať, to sa dá rovnako povedať, že manažérsky know-how zo zahraničia môžeme kúpiť podstatne lacnejšie, ako keby sme kvôli tomu museli predávať podnik. Rozhodne si môžeme kúpiť to know-how alebo jedného alebo dvoch ľudí.

    Takisto spomenul pán Malchárek, že vplyv kohokoľvek nemôže vytvoriť zdravé riadenie spoločnosti. Ale ja hovorím potom, kto ho môže vytvoriť, keď nie vplyv ľudí, ktorí v tej spoločnosti budú zamestnaní. A to už je jedno, či už sú odtiaľto alebo zo zahraničia, dôležité je to, či sú tí ľudia schopní a či vedia, čo vôbec robia, a či majú dôveru a či sú to morálni ľudia.

    Ďalej by som chcel povedať, že náš pán premiér rád hovorí, že kde je vôľa, tam je cesta. Tak chcem povedať aj tuná, samozrejme, keď je vôľa zefektívniť tieto firmy, tieto podniky a získať z nich čo najviac, aby náš štát z toho mal prospech, tak by sa mala nájsť aj cesta. Ale keď je vôľa len predať toto a získať rýchly cash na zaplátanie nejakej diery, tak je to pravdepodobne ľahšia cesta, lebo hotové peniaze sú hotové peniaze.

    Ďalej by som chcel povedať, že súhlasím aj s pánom Rusnákom, ktorý povedal, že s privatizáciou treba pokračovať, ale len za výhodných podmienok pre štát. A by som zdôraznil toto, len za výhodných podmienok pre štát s privatizáciou treba pokračovať, lebo nie je vždycky pravda, že to, čo sme urobili, bolo v dobrej viere a dobre spravené.

    A nevidím ani dôvod na utajenie dividend plynárenského podniku. Tu by som dokonca žiadal pána ministra, aby, pokiaľ sú dividendy utajené, ich odtajnil, lebo neviem potom, komu sa môže povedať pravda o tom, keď nie nám. Ďakujem pekne.

  • Bude pokračovať pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán podpredseda, pán poslanec predo mnou pán Malchárek povedal niekoľko zásadných vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť. Predsa nemôže niekto povedať, že 51 % proste bolo sprivatizovaných, keď v skutočnosti sprivatizoval zahraničný investor 49 %, i keď tu bola ľavicová strana SDĽ, čo mal na mysli. To je jedna vec.

    Keď je prijatý zákon, tak by mal platiť. My nemáme námietky, aby sa privatizovali strategické podniky, ale strategické podniky sa musia privatizovať transparentne, a nie tak, ako sa privatizovali. A musíme vychádzať z hospodárskej stratégie Slovenska a z toho, na čo tieto peniaze použijeme, aby to nebolo na to, ako to teraz predchádzajúca vláda urobila, keď sprivatizovala zhruba 270 mld., 65 mld. dala na penzijnú reformu. Ostatné prostriedky tu boli použité na čo? Na rozvoj Slovenska? Tu je jedna zásadná otázka, na čo sa tieto peniaze použijú.

    A pokiaľ sa týka ďalšieho doprivatizovania, rád by som sa vrátil k zmluvám, tak ako tu povedali viacerí predchodcovia, predsa vieme, čo je v dodatku k zmluve so Slovenskými telekomunikáciami, vieme, čo je v zmluve Slovenského plynárenského priemyslu.

    Ďalšia vec. Liberalizácia cien, samozrejmá vec, postihuje najchudobnejšie vrstvy u nás na Slovensku. Nehovorme o tom, že plyn skončí teraz tak, že bude ešte 33-percentné zvýšenie plynu posledné, plyn sa bude pohybovať za kubík okolo 10 až 12 korún. Dneska kubík plynu stojí v Rakúsku 14 korún. Čiže peniaze pôjdu znova zahraničnému investorovi. Som zvedavý, koľko zahraničný investor Slovenského plynárenského priemyslu investuje na Slovensku a koľko finančných prostriedkov z dividend zostane na Slovensku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Malchárek má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že nemá zmysel hovoriť o strategickom investorovi, a pritom tam nechať štátny manažment a chcieť od zahraničných investorov desiatky miliárd len preto, lebo sa im páči u nás v Tatrách. Myslím si, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť. Potom treba povedať, že nechceme vôbec privatizáciu žiadneho typu a chceme sa nechať zadlžovať na ďalšie desiatky a desiatky rokov dopredu, tak ako sa nám to podarilo v uplynulých 13 rokoch.

    A k ostatným veciam sa možno vyjadrovať ani nechcem z úcty k mojim predrečníkom, pretože myslím, že všetko bolo povedané a zrejme došlo k hlbokému nedorozumeniu. Ďakujem.

  • Ďalej bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh za skupinu poslancov.

    Za novelizačný 4. bod sa vkladá nový 5. bod, ktorý znie: „V § 10 ods. 3 znie písmeno c): „vodné toky4dc), pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, majetok slúžiaci na správu a ochranu vodných tokov, akcie obchodných spoločností“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 4dc znie: „4dc) Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách.“ Doterajšie novelizačné body sa následne prečíslujú.

    Dovoľte krátke odôvodnenie. Navrhovaná úprava vylučuje, aby predmetom privatizácie boli vodné toky a pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov. Čl. 4 Ústavy ustanovuje, že nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, vo výhradnom vlastníctve štátu. Ústavná úprava čl. 4 vychádzala z právnej úpravy vodného toku obsiahnutej v § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorá za vodné toky považovala „vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi a v prirodzenom, príp. upravenom koryte ako bystriny, potoky, rieky alebo v umelom koryte ako prieplavy, vodné kanály, nádrže a pod. alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov včítane ich korýt“. Vodným tokom neboli teda len vody, ale aj pozemok tvoriaci koryto, v ktorom vody tiekli. Takéto chápanie vodného toku, pokiaľ ide o výlučné vlastníctvo Slovenskej republiky podľa čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, obsahujú aj komentáre k Ústave Slovenskej republiky.

    Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách definuje vodný tok už len ako vodný útvar, teda iba ako samotnú vodu, z čoho vyplýva, že pozemok ktorý tvorí koryto vodného toku, by mohol byť predmetom privatizácie. Tento právny stav obchádza nielen účel výlučného vlastníctva Slovenskej republiky k vodným tokom, ako ho chápe čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale prináša so sebou problémy aj pri bežnom výkone správy vodných tokov a osobitne pri ochrane pred povodňami a tiež pri výkone preventívnej ochrany s ohľadom na operatívne zásahy do korýt vodných tokov. Podľa súčasného právneho a faktického stavu sú vodné toky zatiaľ vo vlastníctve štátu, pretože ani zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (tzv. reštitučný zákon) neumožňoval vydať pozemok, ktorý tvorí koryto vodného toku (§ 11 ods. 3 písm. c)).

    Aj vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva, ktorého novelu na tejto schôdzi schválila Národná rada, v § 6 ods. 1 písm. c) ustanovuje, že vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok tvorí koryto vodného toku.

    Oba spomínané zákony teda osobitne upravujú, že reštitúcii nepodliehajú pozemky tvoriace koryto vodného toku, čo je ďalším dôvodom na obdobnú úpravu aj v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ak má byť vlastníctvo Slovenskej republiky zachované k vodným tokom ako k vodným útvarom, ale aj k pozemkom tvoriacim koryto vodného toku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave bude pokračovať pán poslanec Šulaj. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva veľmi dôležitý zákon o prevode majetku štátu. Myslím si, že mali by sme si uvedomiť dôležitosť tejto chvíle, pretože ekonomicky i finančne, hospodársky budeme rozhodovať o finančných tokoch nielen na tento rok, čo sa týka napr. štátneho rozpočtu na rok 2004, ale aj v ďalších obdobiach. Osobne si myslím, že niektoré veci sú už teoreticky uzatvorené, a predpokladám, asi ako bude hlasovať vládna koalícia. Ak chcem hovoriť o zákone o štátnom rozpočte, predsa v časti Iné granty a transfery už máme naplánovanú čiastku 18,4 mld. korún, z toho 13 mld. by malo ísť z privatizácie, predpokladám, aj strategických podnikov.

    Ale ja mám rád konkrétnu diskusiu alebo konkrétne návrhy, a preto mi dovoľte, aby som vystúpil s týmito návrhmi.

    Odporúčam, aby v § 10 sa doplnil nový odsek 6, ktorý znie: „Sprivatizované akciové spoločnosti uvedené v odseku 4, v ktorých je zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikanie v rozsahu 51 %, sú povinné v lehote do 31. januára 2004 uskutočniť zmeny vo všetkých svojich orgánoch tak, aby štát alebo fond mal v nich zabezpečené väčšinové postavenie zodpovedajúce rozsahu účasti na podnikaní.“

    Ide v podstate o návrh, s ktorým vystúpil aj pán poslanec Fico predseda nášho poslaneckého klubu. Ide o posunutie termínu do 31. januára 2004 v prípade, že by tento zákon začal platiť a mal účinnosť od 1. januára 2004.

    Ďalej, chcel by som vystúpiť s ďalším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Navrhujem doplniť v § 10 ods. 4 poslednú vetu s nasledovným textom: „Majetkové účasti štátu v podnikoch uvedených v § 10 ods. 2 nesmú byť predmetom zmluvných vzťahov, ktorých podstata je budúci predaj alebo založenie týchto účastí voči iným osobám.“

    Ďalej, v § 47e navrhujem doplniť nový odsek vetou: „Zmluvy, ktoré sú v rozpore s § 10 ods. 4, je potrebné dať do súladu s uvedeným znením zákona do 31. 12. 2003 alebo alternatívne v prípade schválenia zákona s účinnosťou od 1. januára 2004 vysporiadať do 31. januára 2004.“

    Prečo som vystúpil s týmto návrhom zákona. Domnievam sa, že je potrebné, aby sa vládna koalícia zosúladila pri vládnutí v jednom veľmi dôležitom majetkovom probléme. Hovoríme tu o strategických podnikoch a rozoberáme problematiku zákona č. 92/1991 Zb. V tomto zákone, a tento zákon je ešte stále platný, je konštatované, že štát si musí nechať majetkovú účasť pri strategických podnikoch alebo prirodzených monopoloch minimálne 51 %. Nie je teda možné a je to podľa mňa protiprávne a protizákonné, aby časť percent, dajme tomu 2 % alebo 3 % boli predmetom opčných zmlúv, tak ako sme sa dozvedeli napr. pri Transpetrole alebo pri niektorých iných podnikoch. Zároveň sa domnievam, že 51 % nemôže byť predmetom záložného práva. A neopakujme tie chyby, ktoré sa stali pri privatizácii v predchádzajúcom období.

    Hovorilo sa tu veľa o privatizácii a o privatizácii strategických podnikov. Sám osobne som proti takej privatizácii, ktorá nie je transparentná a ktorá pri prerokúvaní zákona o strategických podnikoch neprináša žiadnu stratégiu o tom, akým spôsobom sa majú tieto podniky sprivatizovávať, čo spravíme s finančnými prostriedkami, ktoré získame z privatizácie strategických podnikov, alebo ako riešiť finančnú a ekonomickú situáciu štátu na dlhšie časové obdobie.

    Chcel by som poukázať len na niektoré problémy, ktoré tu už vznikli pri privatizácii podnikov alebo pri hospodárení majetku štátu v predchádzajúcom období. Osobne sa domnievam, že základným problémom tohto štátu bola privatizácia ako taká, a nie spôsob privatizácie. Našou úlohou a cieľom bolo len privatizovať za každú cenu, vytvoriť, povedzme si to otvorene, ekonomicky silné prostredie a dostať časť štátneho majetku do súkromných rúk. Nemal by som nič proti tomu, keby sme tým neožobračovali ďalšiu časť obyvateľstva alebo keby sme vytvorili ekonomické a sociálne prostredie, ktoré by zabezpečovalo slušný život. My sme však cez konverziu špeciálnej techniky, pracoval som v ZŤS-kách a viem, čo to znamená, cez malú privatizáciu, ktorá nebola riešená v Obchodnom zákonníku, cez veľkú privatizáciu, kde sme riešili daňové problémy, najprv cez daňové úľavy, odpustenie záväzku, potom sme tieto následne zrušili, potom sme dávali daňové úľavy zahraničným investorom, riešili problematicky privatizáciu majetku štátu. Neexistovala teda jednotná stratégia a neexistovali ekonomické a finančné dopady.

    Preto ja sám osobne nebudem súhlasiť s takou privatizáciou, ako je v návrhu novely zákona č. 92/1991 Zb. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, ešte predtým, ako požiadam o krátku malú technickú prestávku, pretože naši technici o ňu požiadali kvôli tomu, že je narušený prenos dát, budeme musieť potom na chvíľočku si vytiahnuť a naspäť vložiť karty, je tu otázka na vás, či je všeobecná vôľa, aby sme pokračovali v rokovaní k tomuto bodu programu aj po 19.00 hodine a hlasovaním potom ukončili rokovanie 18. schôdze a zostávajúce body programu presunuli na rokovanie ďalšej schôdze. Je všeobecná vôľa? Ďakujem, budeme tak pokračovať.

    Páni technici, ak chcete, tak môžeme prerušiť teraz rokovanie.

    Prosím všetkých poslancov a poslankyne, aby si vytiahli identifikačné karty.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Prosím, môžeme pokračovať? Ďakujem pekne technikom, blahoželám k ich šikovnosti.

    Prosím, páni poslanci, dámy poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní v rozprave. Prosím, keby ste si zároveň všetci aj uložili identifikačné karty, aby fungovalo nám to, čo nám fungovať má.

    V rozprave bude pokračovať pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, rád by som prezentoval niekoľko názorov na privatizáciu a zároveň by som sa rád dotkol niekoľkých mýtov.

    Často sa diskutuje o tom, kedy je možné privatizovať. Ja som presvedčený, že privatizovať vtedy je možné, ak existuje konzistentná hospodárska politika a stratégia strednodobého rozvoja Slovenska ako celku. Ďalej som presvedčený, že je potrebné, aby v integrálnych súčastiach hospodárskej politiky bola definovaná úloha a postavenie strategických podnikov a, samozrejme, aby bola definovaná aj ich úloha v základných funkciách štátu, najmä v otázkach vnútornej bezpečnosti. Všetko toto by sa malo udiať, samozrejme, v atmosfére otvoreného dialógu so všetkými relevantnými inštitúciami a jednotlivcami. Ďalej som presvedčený, že privatizovať možno až vtedy, ak daný podnik nefunguje správne buď technicky, alebo ekonomicky a ak sami nevieme zjednať nápravu. Som presvedčený, že privatizovať treba až vtedy, ak existuje reálna šanca zlepšiť zmenou vlastníckych vzťahov technické alebo ekonomické parametre. Som presvedčený, že privatizovať možno až vtedy, ak je spracovaný a analyzovaný strednodobý dynamický model vývoja daného podniku, ktorý zvažuje zmenu vlastníckych vzťahov a ďalších súvislostí, samozrejme, s dopadom hlavne na štát, model, ktorý by jednoznačne deklaroval a dokladoval, že privatizácia daným spôsobom v daných podmienkach za danú cenu je prínosom pre Slovenskú republiku. Ďalej som presvedčený, že pred privatizáciou strategického podniku treba spracovať model, v ktorom sú postupné kroky privatizácie, ktoré umožňujú zaviesť aj korekčné mechanizmy pre prípad, že by vývoj bol v rozpore so záujmami Slovenska. Podotýkam, že toto neplatí pre Slovensko. Naopak, privatizácia bola povýšená na cieľ namiesto toho, aby bola tým, čím naozaj má byť, t. j. prostriedkom, ktorý má priniesť zefektívnenie.

    Rád by som sa dotkol ďalšieho mýtu o štáte ako nedobrom vlastníkovi. Naozaj výnimočne súhlasím s tými, ktorí to tvrdia. Platí to naozaj v posledných piatich rokoch. Naozaj sa do správy vedenia v mnohých strategických podnikov dosadili politickí nominanti, ktorí nemali potrebné odborné vedomosti ani skúsenosti z daného odvetvia. Niektorí museli naozaj z dôvodov, povedzme, nekvality odísť, pretože boli neschopní. Nebudem konkretizovať, o koho ide, o ktoré podniky ide. Predpokladám, že všetci viete, o čom hovorím.

    Ďalej by som vás rád poprosil, aby sme sa spolu pozreli na to, čo doposiaľ privatizácia na Slovensku priniesla, čo z toho, čo bolo sľubované, bolo naozaj splnené. Zvýšila sa kvalita, alebo spoľahlivosť tam, kde sa privatizovalo? Znížila sa cena produktu tam, kde sa privatizovalo? To bolo jedno zo základných zaklínadiel, ktoré sa používali v prospech privatizovania. Zvýšila sa nebodaj zamestnanosť v danom odvetví? Zostali strategické podniky, tak ako to duch zákona vyžadoval, naozaj pod kontrolou štátu, keď si uvedomíme že minoritný vlastník de facto spravuje a rozhoduje? Priniesla privatizácia viac prostriedkov do štátneho rozpočtu? Je to všetko dokladované strednodobou technicko-ekonomickou analýzou? Odpoveď je jasná: Nie. Naopak, som presvedčený, že môžeme povedať, že nastali efekty opačné a že boli v dlhodobom časovom horizonte poškodené záujmy štátu, a teda aj záujmy každého občana. Preto oprávnene vznikajú otázky, prečo a ako sa privatizovalo, aký bol reálny dôvod privatizácie. Nebudem hľadať odpoveď dnes, ale ak ste zodpovední, určite sa nad tým zamyslíte, určite sa zamyslíte nad otázkami, ktoré som položil, a určite sa zamyslíte aj nad odpoveďami. Predpokladám, že to urobíte skorej, než pristúpime k hlasovaniu.

    Skúsme uvažovať spolu ďalej. Ako sa často správa súkromný vlastník a ako sa často správa štát? Nepovyšuje súkromný vlastník zisk nad bezpečnosť a spoľahlivosť? Možno ste počuli o tom, čo bolo príčinou rozpadu energetickej siete v Kalifornii, možno ste počuli, čo bolo príčinou rozpadu celej siete v Taliansku, možno viete, čo bolo príčinou rozpadu siete na juhovýchode Kanady a severovýchode Spojených štátov. Možno viete, čo bolo podľa odborníkov častou príčinou havárií na privatizovaných železničných tratiach v Británii. Nebolo to povýšenie zisku nad bezpečnosť a spoľahlivosť? Asi to tak bolo. Nesúviselo to často s privatizáciou? Asi áno. Čo myslíte, ako by sa mohli správať podobní vlastníci na Slovensku, kde privatizácia, bohužiaľ, je a je naozaj, bohužiaľ, reálnym problémom? Pripomínam, pri týchto výpadkoch elektrickej energie a pri týchto haváriách na železničných tratiach nešlo len o hospodárske straty, išlo o konkrétne straty na ľudských životoch. A to sa bude, bohužiaľ, diať aj v budúcnosti.

    Panie kolegyne, páni poslanci, v týchto otázkach išlo, opakujem, nie o hospodárske straty len, tie sa dajú nahradiť, ale o nenahraditeľné ľudské životy. Ako sa správa štát, t. j. zodpovedná vláda, ktorá spravuje strategické odvetvia? Som presvedčený, že zodpovedná vláda, ktorá spracuje príslušné pravidlá pre riadenie daného odvetvia, v prvom rade si všíma spoľahlivosť daného podniku, bezpečnosť jeho prevádzky, zaoberá sa optimálnou cenou produktu, optimálnou stratégiou údržby a rozvoja daného odvetvia, ale zvažuje aj optimálnu zamestnanosť.

    Ak by štát bol zodpovedným vlastníkom, hovorím o našom prípade, ktorý má spracovanú hospodársku politiku a strednodobú víziu rozvoja štátu ako celku, určite by tieto zmienené princípy zvážil. Bohužiaľ, toto neplatí pre náš štát, toto neplatí pre Slovensko.

    Nechcel by som opakovať, ako pristupujú k strategickým odvetviam zodpovedné vlády iných krajín, ale predsa len pripomeniem prístup k vlastníckym vzťahom a k systémovému udržaniu rozvoja daných podnikov v iných krajinách, ako vlády a hlavy štátov k tomu pristupujú. Len na ilustráciu pozrite sa na Francúzsko, pozrite sa na Švajčiarsko, na Nemecko, na Švédsko, na Fínsko, na Spojené štáty. Dokonca aj v mnohých iných krajinách, ktoré nie sú ani technologicky, ani úrovňou demokracie na našej úrovni, pristupujú vlády oveľa systémovejšie k riešeniu problémov strategických podnikov.

    Mohol by som hovoriť o mýte, ktorý sa často používa, že trh vyrieši všetko a že by sme mohli akékoľvek množstvo energie prepravovať na akúkoľvek vzdialenosť. Predpokladám, že už viete mnohí z novín, z televízie, že to nie je pravdou. Ak nie, už som vám niektoré prípady pripomenul. Pripomeniem vám teda k tomu ešte raz Francúzsko, ešte raz pripomeniem Nemecko, pripomeniem Švédsko, pripomeniem Dánsko.

    Upozorňujem ďalej na snahy Európskej únie budovať energetickú sebestačnosť a nezávislosť Európy ako celku. S najväčšou pravdepodobnosťou, bohužiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou, koncom tohto desaťročia bude Európa čeliť vážnej energetickej kríze, preto každá vláda, každý odborník, ktorý chápe súvislosti, tak jednoznačne podporuje budovanie energetickej nezávislosti a sebestačnosti. Znovu by som mohol uviesť niektoré príklady, ale nechcem vás tým nudiť. Pokiaľ bude mať niekto záujem, samozrejme, rád mu to poviem.

    Som presvedčený, že je potrebné, hlavne v podmienkach slovenských, kde potrebujeme dovážať až 90 % energonosičov, systémovo pristupovať k budovaniu sebestačnosti a bezpečnosti. Je potrebné zastaviť privatizáciu a zveľaďovať to, čo sme zdedili, aby to slúžilo ďalším generáciám. Ak sa totiž bude privatizovať takým spôsobom ako doteraz, nič dobré to neprinesie.

    Nepodporujem tento zákon, nepodporujeme ho ako Ľudová strana-HZDS. Nie je to dobrý zákon, nie je v záujme občana ani v záujme štátu.

    Navrhujem do uznesenia návrh vrátiť zákon. Pripájam sa k tým hlasom, k tým predrečníkom, ktorí to tu prehlásili. Ďalej, navrhujem, aby bola vykonaná dôsledná právna a technicko-ekonomická analýza už sprivatizovaných strategických podnikov, aby boli jasne zhodnotené efekty, ktoré privatizácia prinesie v týchto odvetviach v strednodobom časovom horizonte. Navrhujem, aby bola spracovaná naozaj dôsledná hospodárska politika a strednodobá vízia rozvoja Slovenska, taktiež, aby bola spracovaná konzistentná energetická politika a surovinová politika, aby bolo jasne definované miesto strategických podnikov v ekonomike Slovenska, aby bola jasne definovaná úloha a postavenie strategických podnikov pri funkčnosti štátu ako celku a aby sme až potom pristúpili k akýmkoľvek diskusiám o privatizácii.

    Dalo by sa o tomto hovoriť strašne veľa, nechcem vás, samozrejme, unavovať, prosím vás iba o jedno, skúste to, čo ste počuli, použiť na prospech občanov Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má spravodajca spoločný, ktorý sa hlásil do rozpravy, pán Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel som vystúpiť trošku neskôr, ale myslím, že okolnosti sú už také, že treba povedať troška aj iný názor, ako tu doteraz odznieva.

    Úvodom myslím, že je potrebné povedať, čo je predmetom rokovania o novele tohto zákona. Nie je to otázka rozhodovania o samotnej privatizácii jednotlivých podnikov, v ktorých si štát podľa dnes platného zákona musí ponechať majetkovú účasť v rozsahu minimálne 50 %, dnes rokujeme o vytvorení právneho rámca na realizácie procesu privatizácie. Je nepopierateľným faktom, že podnikateľské subjekty sú lepšími vlastníkmi ako štát. Myslím, že túto tézu nie je potrebné dokazovať, realita nás naučila brať si ju ako fakt. Spomeniem len niektoré fakty. Podnikateľské subjekty sú schopné priniesť svoje skúsenosti, svoje know-how, novú podnikovú kultúru, technológie, nové trhy, ale najmä dôraz na efektívne hospodárenie a hľadanie vnútorných rezerv a nových možností. Výsledok sa prejavil i po privatizácii 49 % akcií SPP, štát získal na dividendách a daniach viac ako pred privatizáciou. Áno, iste, v privatizácii ide zväčša o zahraničné subjekty, ktoré sa uchádzajú o kúpu akcií, ale naše subjekty po desaťročia nemuseli sa správať trhovo, žili sme v inom prostredí. Nemáme veľa subjektov, ktoré by boli schopné ponúknuť zodpovedajúce prostriedky a skúsenosti. Ale ani v tom nie je nič nezdravé, nič z toho, čo by sa dialo iba na Slovensku.

    Okrem samotného pozitívneho vplyvu privatizácie na chod jednotlivých podnikov, ako i dynamiky celkového hospodárstva je tu aj iný dôvod, prečo umožniť dokončenie privatizačného procesu. Všetci veľmi dobre vieme a uvedomujeme si, že je tu nevyhnutnosť realizácie dôchodkovej reformy. Dramatická zmena v pomere osôb v aktívnom veku k osobám s nárokom na dôchodok je nezvratná a jej dôsledky sa naplno prejavia už čoskoro a nielen na Slovensku. Vidíme, aké je dianie v Európe. Spomeniem nedávnu návštevu nemeckého kancelára Schrödera. Na Slovensku našťastie toto nebezpečenstvo sme skoro rozpoznali a rozhodli sme sa razantne riešiť reformu dôchodkového systému . Treba si uvedomiť aj to, že presun časti odvodov na osobné účty bude vytvárať deficity v hospodárení Sociálnej poisťovne, ubudne miliárd korún. Uvedené deficity bude potrebné vykryť z dodatočných a z iných zdrojov. A takýmito zdrojmi sú aj príjmy z privatizácie. Zo zdrojov vyčlenených z privatizácie 49-percentného podielu SPP podľa ekonómov budeme schopní splácať a rozbiehať dôchodkovú reformu a vyrovnávať deficity zhruba 3 roky. Časť zdrojov z dokončenia privatizácie bude preto na pokračovanie dôchodkovej reformy nevyhnutná. Všetci potrebujeme dôchodkovú reformu, aj opoziční, aj koaliční. A potrebujeme aj zdroje na jej financovanie.

    Nemalo by nás miasť ani mýliť to, že dnes hovoríme o tzv. strategických podnikoch či prirodzených monopoloch. Aký je ich skutočný význam, aká je potreba nevyhnutnosti zachovať si minimálne 51-percentný podiel v nich? Nepreceňujeme trocha vplyv štátu v týchto spoločnostiach? V prvom rade si treba možno povedať, že pojem „strategický podnik“ je umelým alebo politickým pojmom, ktorý nevychádza z ekonomickej teórie. Ekonomická teória pozná pojem „prirodzený monopol“ a chápe ho ako podnik, ktorého náklady trvalo klesajú s rastom produkcie. Teda dokáže uspokojovať dopyt lepšie a lacnejšie, ako keby v odvetví pôsobilo viac subjektov. Otázne je, koľko podnikov, ktoré sú monopolmi, napr. podľa vyhlášky ministerstva financií č. 87/1996 Z. z. je skutočnými monopolmi aj v zmysle ekonomickej teórie. Je namieste otázka, či Slovenské elektrárne alebo Slovenské telekomunikácie a ďalšie podniky sú monopolmi, navyše keď chápanie samotného pojmu „prirodzený monopol“ prechádza zásadnými zmenami až po tvrdenie, že rastom trhov a technológií koncern prirodzeného monopolu stratil význam, ak ho vôbec niekedy mal. Chceme teda v záujme ochrany legislatívneho, politického pojmu, ktorý sám je predmetom diskusií, zabrániť, aby tieto tzv. strategické podniky získali prístup k efektívnejším metódam riadenia, najnovším technológiám, k trhom a mohli tak zvyšovať zisk, z ktorého profitujeme prostredníctvom daní a dividend všetci?

    Zákon, tak ako je navrhovaný, nehovorí o nutnosti predávať jednotlivé podniky ani o spôsobe a čase ich predaja. Bude na vláde, aby z prípadu na prípad zhodnotila všetky otázky predaja jednotlivých podnikov, teda najmä to, či predajom v konkrétnom čase štát získa viac ako uplatňovaním vlastníckych práv. Navyše ak je predpoklad rastu dividend reálny, nič nebráni jeho zohľadneniu v predajnej cene. Toto a iné sú skutočne otázky, ktoré bude nutné veľmi zodpovedne zohľadňovať pri každom konkrétnom podniku, pri každom konkrétnom predaji akéhokoľvek balíka akcií za podmienok daných v konkrétnom čase. Rozhodovať sa bude na základe analýz zohľadňujúcich aktuálne potreby štátu a podmienky a možnosti predaja.

    Zákon o. i. zaručuje Národnej rade možnosť zámer a postup vlády prerokovať a vyjadriť sa k nemu. Verejná kontrola procesu privatizácie prostredníctvom parlamentu a nepochybne i prostredníctvom médií bude zachovaná. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, ospravedlniť sa pánovi poslancovi Hanzelovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte na poslanca Mikuša. Tak prosím, keby ste teraz pán Hanzel vystúpili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si nikdy nerobil právo na rozum, a preto som s radosťou počúval múdreho človeka, akým je pán Mikuš, ktorý hovoril k veci, spomenul fakty, ku ktorým naozaj, myslím si, každý z nás, ktorý má trošičku proslovenské cítenie a zváži si ich, mal by zaujať normálne stanovisko.

    Boli tam napr. otázky: Zvýšila sa cena produktu? Zvýšila sa zamestnanosť? Ja nebudem na to odpovedať. Myslím, že každý z vás na tieto otázky odpoveď vie. Ďalšia otázka bola, aký bol reálny dôvod privatizácie. Zas myslím si, že skoro nikto z nás na to nevie odpovedať, možnože okrem niektorých. Nepovažuje súkromný vlastník zisk nad bezpečnosť a spoľahlivosť? Ja odpoviem, že áno. A naviac ešte aj ten zisk vyvezie za hranice.

    Ja som minulý týždeň bol na poslaneckom výjazde v jednom meste a môžem vám povedať, že mi na rovinu povedali, že zahájili práce v budove, ktorá vôbec nebola kolaudovaná. A pýtam sa, či nie je toto porušenie všetkých predpisov, ktoré tu máme, povedzme, na úkor bezpečnosti našich ľudí, lebo zahájiť prácu v budove, ktorá nebola kolaudovaná, v závode, však to je hrozné.

    A aby ste videli, že mne nejde naozaj o to, aby som kritizoval celý čas, ja budem všetkými desiatimi hlasovať za privatizáciu, keď ma presvedčíte, že to je správne.

    Napr. to, čo povedal pán Malchárek, to je absolútne rozumná vec. Povedal, že budeme z toho splácať prioritne dlhy, ale len ak budú zaťažovať rozpočet vyššie, ako je predpokladaný výnos z dividend podnikov. Toto je rozumné. Pokiaľ sa na takýchto veciach zhodneme, ale nie ináč, nielen na bezhlavom predaji, tak u mňa určite nájdete podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave bude pokračovať pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, ja nebudem unavovať už túto snemovňu, všetko bolo povedané. Chcem však upozorniť najmä poslancov koalície, lebo verím, že z opozície ani jeden hlasovať za tento zákon nebude, že vy nebudete hlasovať o doprivatizovaní, ale budete legalizovať nezákonné kroky vlády, ktorá predala už dnes 51 % týchto podnikov, o ktorých hovoríme. Je to opčnou zmluvou, zmluvou, ktorá je dodatkom k základnej zmluve. Toto je pravda, to je fakt, preto to tu dnes hovorím. A uvedomte si práve, že vy sa stanete tiež spoluvinníkmi za nezákonný predaj, za predaj, ktorý bol doteraz takto realizovaný.

    A preto sa pridávam k tým poslancom, ktorí tu podali návrhy, že treba pozastaviť rokovanie o tomto zákone, pozmeňujúce návrhy sú podané, dočasu, kým nedostaneme všetci do lavíc zmluvy, dodatky k zmluvám, aby sme vedeli, o čom hlasujeme.

    Budete hlasovať, ešte raz hovorím, o nezákonnom predaji, ktorý už bol realizovaný. Ďakujem za pozornosť.

  • Malý moment, ešte čakám. To je procedurálny alebo pozmeňujúci návrh? Pozmeňujúci návrh musí byť písomne podaný.

  • Hlasy z pléna.

  • Bol podaný. Dobre, ďakujem.

    Budeme pokračovať v rozprave a vystúpi pán poslanec Vážny.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, z ekonomickej teórie vyplýva, že privatizácia by mala byť prostriedkom zlepšenia výkonnosti globálnej ekonomiky štátu alebo sektora hospodárstva. Preto ju treba aplikovať nie všeobecne ako princíp, ale ako jeden z možných, ale v žiadnom prípade nie univerzálnych nástrojov riešenia konkrétnych problémov jednotlivých sektorov hospodárstva alebo štátom vlastnených podnikov. Súčasná vláda nám svojou snahou o doprivatizovanie všetkých strategických podnikov bez toho, aby boli vypracované veľmi konkrétne analýzy možných dôsledkov a rizík takéhoto konania pre štát, dáva jasne najavo, že privatizáciu považuje za svoj cieľ, a nie za prostriedok dosiahnutia efektívneho hospodárstva.

    Veľmi obľúbeným argumentom predstaviteľov vlády pri obhajobe tohto cieľa je tvrdenie, že štát je zlý vlastník. Vážené dámy a páni, už študent ekonómie na vysokej škole vie odlíšiť pojmy ako „vlastník spoločnosti“ a „vedenie spoločnosti“. Ak by vlastníctvo samo osebe malo byť rozhodujúcim faktorom, či firma bude alebo nebude dosahovať zisk a bude sa správať maximálne efektívne, potom by museli všetky súkromné spoločnosti na Slovensku prekvitať. Predstavitelia vlády zabúdajú alebo nechcú poukázať na fakt, že problém podnikov vo vlastníctve štátu nie je forma ich vlastníctva, ale vedenie týchto podnikov. Vedenie podnikov sa pri ich spravovaní často správa podľa starého slovenského porekadla: Z cudzieho krv netečie.

    O to dôraznejšie preto treba pripomenúť, že vedúci predstavitelia štátnych podnikov sú na svoje miesta dosadzovaní na základe politických dohôd a o ich nominácii rozhodujú politici, ktorých úlohou je spravovanie celého štátu. Nezaujatý pozorovateľ by sa preto mohol právom domnievať, že vládnym politickým stranám vyhovujú v riadiacich funkciách štátnych podnikov ľudia neschopní efektívne tieto spoločnosti riadiť, ale možno schopní za úplatu prideľovať lukratívne zákazky a zabezpečovať tak zdroje na financovanie niektorých strán, resp. jednotlivcov.

    Predajom rozhodujúcich podielov strategických podnikov sa štát na úkor jednorazového príjmu pripraví o možnosť príjmov pravidelných, ktoré by pri efektívnom riadení podnikov mohli predstavovať každoročne významnú čiastku pre štátny rozpočet. Suma, za ktorú štát plánuje odpredať svoje majoritné podiely, je takisto spochybniteľná. Kto bude mať záujem zaplatiť skutočnú hodnotu za akcie podnikov, ktoré už boli čiastočne sprivatizované a v ktorých súčasní minoritní majitelia majú prostredníctvom tajných zmlúv zabezpečené rozhodovacie práva? Opäť sa môže stať zdanlivo premyslený a len pre niekoho, ale jednoznačne nie pre štát efektívny ťah vlády, že v záujme zvýšenia predajnej ceny akcií podniku vláda pristúpi pred privatizáciou k prevzatiu časti úverov, ktoré boli čerpané so štátnou zárukou tak, ako to bolo pri privatizácii bánk. Tým síce zvýši predajnú cenu za podiel v podniku, ale výsledný efekt tejto transakcie môže ešte výraznejšie ovplyvniť výšku čistého výnosu smerom nadol. Napr. už sa oficiálne šušká, že je v hre 35 mld. Sk na oddlženie Slovenských elektrární.

    Ak sa vláda zbaví rozhodujúcich podielov strategických podnikov, sú namieste otázky: Aké mechanizmy bude mať na presadzovanie štátnych záujmov v jednotlivých sektoroch? Ako bude môcť ovplyvňovať tvorbu zisku a následné platenie daní do štátneho rozpočtu? Akými prostriedkami bude môcť štát vplývať na tieto spoločnosti, aby investovali do rozvoja infraštruktúry v danom odvetví? Ako štát zabezpečí funkčnú energetickú, telekomunikačnú, vodohospodársku, dopravnú politiku, funkčné lesné hospodárstvo, poštové služby? Ako štát zabezpečí cenovú dostupnosť produktov uvedených odvetví hospodárstva pre občanov a podobne? Ako sa štát vysporiada s možnou atomizáciou spoločností v jednotlivých odvetviach, keďže sú scestné úvahy autorov tohto návrhu zákona, že trh všetko vyrieši, resp. že v Nemecku fungujú napr. elektroenergetické spoločnosti na báze veľkého množstva súkromných spoločností? V spomínanom Nemecku funguje trhová ekonomika minimálne 50 rokov a v nej neoddeliteľne spolu súvisia pojmy „vlastníctvo podniku“ a „zodpovednosť za prevádzku podniku“ a taktiež štát si ponechal právomoci na korekciu nevyhovujúceho stavu v súkromných spoločnostiach, ktorých predmetom je podnikanie strategického významu.

    Je mylné sa domnievať, že zahraničný investor má v rukách čarovný prútik, ktorým vyrieši všetky nahromadené problémy. Skúsenosti z niektorých krajín jasne dokazujú, že rozdrobenie napr. energetických podnikov na menšie celky a ich následná privatizácia viedla k zvýšeniu cien energií.

    Ak fungujú štátne firmy vo Švédsku, ak funguje štátna firma Electricité de France vo Francúzsku alebo Deutsche Telekom v Nemecku, prečo sa má potom náš štát zbavovať väčšinového podielu v takých spoločnostiach, ktoré dlhodobo vykazujú zisk a v ktorých je pri kvalitnom riadení reálny predpoklad ich ďalšieho rozvoja? Odpoveď na túto otázku treba hľadať v zámere vlády takouto privatizáciou jednorazovo sanovať podkapitalizovanú ekonomiku Slovenska.

    Vláda by sa v prvom rade mala snažiť v maximálnej miere podporiť vstup priamych zahraničných investícií, ktoré by mali prispieť k rastu HDP, ako aj k zvyšovaniu zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľstva, a vytvárať tak dlhodobý predpoklad na bezproblémové naplnenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu v budúcnosti. Takýto postup by mal ďaleko výraznejší vplyv na celkovú ekonomickú situáciu ako jednorazový príjem do štátnej pokladnice získaný privatizáciou strategických podnikov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, lebo už boli alebo ešte budú predložené, chcem však ukončiť svoje vystúpenie výzvou vláde, aby sa najskôr zaoberala ozdravením strategických podnikov, získaním majoritného vplyvu, ktorý prináleží majoritnému vlastníctvu, odpolitizovaním a vytvorením nezávislých riadiacich tímov strategických podnikov, spracovaním koncepcie a dopadovej štúdie dôsledkov privatizácie na hospodárstvo Slovenska a potom, ak bude výsledok takéhoto postupu nevyhnutnosť privatizácie strategických podnikov, uskutočnením zmien vlastníckych vzťahov k štátnemu majetku. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa vrátim znova k tomu, čo hovoril predrečník, že, samozrejme, je ďaleko zaujímavejšie ozdraviť tieto podniky a pustiť sa do toho.

    A ešte raz poviem o manažmente firiem. Možno vás to bude zaujímať, aj pána ministra to možno bude zaujímať, poviem jeden zaujímavý štatistický údaj. Vo Švédsku robili napr. výskum medzi prisťahovalcami, že ktoré skupiny z prisťahovalcov sa najlepšie umiestnili na švédskom podnikateľskom trhu. A zistilo sa, že z 3 850 Čechoslovákov, ktorí boli vo Švédsku, najvyššia úspešnosť v manažmente bola zrovna medzi česko-slovenskými občanmi zo všetkých krajín. Ešte raz poviem, to znamená, najväčší podiel manažérov, ktorí sa dostali z obyčajného emigranta na manažérske funkcie, bol medzi Čechoslovákmi. Tak hádam by sme aj tuná našli medzi Slovákmi zopár šikovných manažérov, ktorí by mohli ozdraviť tie podniky. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Mikolaj. Pán poslanec Tkáč tu nie je, stráca poradie, bude hovoriť pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, cieľom predloženého zákona je doprivatizovanie podnikov s charakterom prirodzených monopolov alebo ich časti. Vláda predložením tohto zákona žiada Národnú radu Slovenskej republiky o možnosť doprivatizácie majetku, tak ako ona uvádza, v hodnote cirka 82 mld. Sk. Získané prostriedky sa použijú na vytvorenie kapitalizačného piliera v rámci dôchodkovej reformy, na posilnenie štátnych aktív, splácanie úverov a pôžičiek. To je asi tak všetko, čo je možné zo zákona či dôvodovej správy vyčítať.

    V tejto situácii si je však potrebné položiť niekoľko otázok, ktoré vyplývajú z doteraz vykonanej privatizácie.

    Prvou otázkou je hneď tá, či táto vláda má morálne právo privatizovať naďalej a či za privatizáciu možno považovať predaje takým spoločnostiam, kde je majiteľom či akcionárom štát. To, že ide o zahraničné spoločnosti, predsa na princípe privatizácie nič nemení. Môže štát privatizovať? No asi nie. Takže ide o predaj.

    Ďalej sa treba opýtať, že ak v štátoch Európskej únie môže byť v monopolných podnikoch akcionárom štát, ako príklad uvediem Nemeckú poštu, Nemecké telekomunikácie a mnoho, mnoho ďalších, prečo by nemohol byť štát akcionárom aj na Slovensku. Mohol by dozerať na strategické dlhodobé záujmy a získavať prostriedky z dividend. Pokiaľ ide o dane, je jedno, kto je majiteľom akcií. Štát predajom akcií v podstate získa výplatu dividend na niekoľko rokov dopredu a nič viac. Počet rokov, za ktoré získa prostriedky, je ohraničený výpočtom návratnosti investícií, čo je niekoľko rokov.

    Ďalšou podstatnou otázkou je kvalifikovanosť a transparentnosť, akou táto vláda uskutočňuje predaje štátnych monopolných podnikov. Uvediem iba 2 z nich. Je to predaj Slovenských telekomunikácií, kde dnes je už isté, že 1 mld. eur investícií ako podmienka predaja, a zabudlo sa pripomenúť, že v tom sú aj akcie EuroTelu, nebude a štát nevie, čo s tým. Vláda nepožadovala splátkový kalendár. Na tak lukratívny predaj prišla len 1 ponuka. Nikto nekontroloval prácu poradcu, nikto ho nebral na zodpovednosť, ale odmena mu vyplatená bola. V rámci licencie na digitálny telekomunikačný systém GSM 1800 sa nepodarilo získať tretieho operátora, hoci Európska únia deklarovala, že kvôli vytvoreniu konkurencie schopného prostredia je nevyhnutné mať troch operátorov. Namiesto toho sa zrušila súťaž, nová už vypísaná nebola a priamym zadaním v podstate svojvoľne pánom ministrom po vzájomnej dohode o cene licencie bola udelená EuroTelu a Globtelu táto licencia. A ak si pozrieme hospodársky výsledok EuroTelu či Globtelu dnes, tak zistíme, že táto cena skutočne bola veľmi nízka, že licencia na UMTS, čo je tretia generácia telekomunikačného systému, bola opäť po dohode udelená EuroTelu a dnes teda Orange. A toto všetko vláda tolerovala, pričom cenu 1,5 mld. Sk za licenciu UMTS stanovila priamo vláda, a nie Telekomunikačný úrad.

    Zhodnotiť však treba aj metódu samotnej privatizácie. Vláda si vybrala metódu tzv. privatizačného poradcu. Kto ho však kontroluje? Kto je zodpovedný za výsledky jeho práce? Pritom navrhuje riešenia za stovky miliárd Sk, za čo dostáva stovky miliónov odmeny. Pritom je ale bežné a známe, že zahraničné agentúry vždy podceňujú trhovú cenu domácich firiem. Predávajúci štát by mal mať vždy jasno v dvoch veciach, po prvé, aká je majetková a kapitálová hodnota privatizovaného podniku, a po druhé, aká je perspektíva privatizovaného podniku do budúcnosti. V prvom prípade sa stanovuje trhová hodnota, v druhom prípade sa stanovuje trhová cena. Ale v trhovej ekonomike, a teda aj pri privatizácii sa stanovuje trhová hodnota z hlavne kapitalizáciou dosiahnutých budúcich výnosov, zisku, úrokov, dividend, výnosov cenných papierov. Tá sa vypočíta obyčajne podľa zásady, že súčasná hodnota je taká veľká, aká je hodnota kapitálu, ktorý prinesie za určitý čas požadovaný výnos. Ak zoberieme do úvahy zisk Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý sa už vytvoril a ktorý dnes sa dá pozrieť, tak zistíme, že, a to ešte bolo v časoch, keď štátom boli dotované ceny plynu a boli veľmi nízke a štát ich rok či dva roky, pokiaľ si pamätám, nedvíhal, samotná cena Slovenských plynární je podstatne väčšia. Takisto nie celkom dobre rozumiem, prečo sa hovorí o tom, že cena privatizovaného majetku by mala byť 82 mld. Sk, keď 49 % Slovenského plynárenského podniku bolo predaných za 130 mld. Sk a zdôvodňovalo sa to tým, že príchodom zahraničného strategického akcionára cena podniku, cena hodnoty sa zvýši. To znamená, že tá zvyšná cena by mala byť ďaleko, ďaleko vyššia, ako je tých 130 mld. Sk. Pritom keby sa cena určila, tak ako som hovoril, tak aj samotná cena 130 mld. Sk sa ukazuje ako veľmi nízka. Okrem toho mi tam chýbala aj otázka optimálneho času predaja. To je takisto základné kritérium, ktoré sa obyčajne posudzuje, kedy je vlastne optimálne firmu predať, a nie, tak ako to vláde vychádza, z potrieb štátneho rozpočtu. To predsa nie je žiadne kritérium. Takisto nebol urobený prepočet po liberalizácii cien plynu.

    Ďalšou otázkou je otázka alokácie získaných prostriedkov z jednotlivých predajov. Všeobecne sa tvrdí, že by mali ísť výlučne na štátne záruky a na dôchodkovú reformu. V žiadnom prípade by teda nemali ísť na spotrebu štátu, nakoľko priam devastujú makroekonomické ukazovatele, ako je napr. schodok verejných financií, deficit obchodnej bilancie, inflácia či dlhová zadlženosť. Z ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku však vyplýva, že táto zásada nie je tejto vláde známa. A pokiaľ si pozrieme, akým spôsobom boli vynaložené prostriedky z Fondu národného majetku v roku 2002 v celkovej sume 182 mld. Sk, tak zistíme, že bolo vynaložených 50 mld. Sk na splácanie štátneho dlhu, 62 mld. Sk ako rezerva na dôchodkovú reformu, ale až 60 mld. Sk na tzv. ostatnú činnosť. Pritom ide 2,5 mld. Sk na náklady súvisiace s organizáciou veľkej privatizácie, 10 mld. Sk na spätné odkúpenie dlhopisov vo vlastníctve VÚB. Za ukážku, a to si dovolím povedať otvorene, arogancie a ignorancie parlamentu však považujem financovanie Národného tenisového centra v sume 190 mil. Sk, pretože parlament zamietol, že z privatizácie SPP tam tieto peniaze môžu ísť, takže keď nemôžu ísť zo Slovenského plynárenského podniku, tak asi môžu ísť z predaja iných firiem.

    V zozname prirodzených podnikov je uvedená aj spoločnosť Železnice Slovenskej republiky, dúfam, že tam ide o predaj obslužných činností, a nie teda základnej trate. Železnice Slovenskej republiky majú dlh 48 mld. Sk. Štát tým, že neplatil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy vo verejnom záujme, spôsobil Železniciam stratu 13 mld. Sk. A vláda v ostatných rokoch namiesto platieb poskytovala Železniciam štátnu záruku, čím ich v podstate opäť zadlžovala. Teraz je deklarované, že Železnice sa približne o túto sumu oddlžia, ale v podstate len štát spláca to, čo Železniciam spôsobil. Ostáva však ďalších 35 mld. Sk. A v zahraničí sa to obyčajne rieši tak, že práve predajom týchto obslužných činností sa železnice oddlžujú. V tomto návrhu však všetky finančné prostriedky idú do Fondu národného majetku.

    Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že aj na základe týchto dvoch skutočností, ktoré som uviedol, sú natoľko závažné, nie je možné odsúhlasiť, aby táto vláda pokračovala v ďalšej privatizácii. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž. Pán poslanec Číž nie je prítomný v rokovacej sále, stráca svoje poradie a slovo má pán poslanec Burian. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ten, kto si prečítal túto dôvodovú správu k tomuto zákonu o tzv. veľkej privatizácii, myslím si, že bol asi veľmi prekvapený alebo nemilo prekvapený, akým, by som povedal, veľmi jednoduchým spôsobom a veľmi takým neštandardným spôsobom a podľa môjho názoru nedôstojným spôsobom bola napísaná táto dôvodová správa.

    Ak si prečítame druhý odsek, čo je dôvodom tejto privatizácie, vidíme, že hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť doprivatizácie podnikov s charakterom prirodzených monopolov a verejnoprávnych služieb, čo je deklarované v zámere vlády, že spustenie dôchodkovej reformy a vytvorenie povinného kapitalizačného piliera predpokladá vyčlenenie nemalých finančných prostriedkov. Ak hovoríme o tom, že podstatná časť tejto privatizácie by mala byť určená na dofinancovanie dôchodkovej reformy, chcem sa opýtať, čo vláda plánuje urobiť s týmito peniazmi, keď ešte dnes na účte v Národnej banke Slovenska máme 65 mld., ktoré sú primárne určené na dôchodkovú reformu, a už 2 roky Národná banka Slovenska platí zvýhodnený úrok na úročenie tohto vkladu. A myslím, že prispieva na ďalšie teda zhoršovanie výsledkov Národnej banky. Ďalej sa pýtam, keď týchto 65 mld. má byť na 4 až 5 rokov postačujúcich na dôchodkovú reformu, či dnes je také dôležité, aby sme otvárali tento zákon, keď tieto peniaze sú deklarované ako primárny zdroj na to, aby sa udržala dôchodková reforma na obdobie 4 až 5 rokov.

    V ďalšom odseku sa píše, že z takto získaných finančných zdrojov vláda použije časť na posilnenie štátnych finančných aktív a splácanie úverov a pôžičiek. Ak je tento progres, čo je deklarovaný, aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, kde sa už uvažuje o získaní zdrojov z privatizácie, tak neviem, či primárnym záujmom je získať peniaze len privatizáciou štátnych podnikov alebo hľadaním rezerv v rámci štátneho rozpočtu.

    Myslím, že korunou celého riešenia a tých významových pojmov, ktoré sú použité v tejto dôvodovej správe, je aj ďalší odsek, kde sa hovorí, že o výbere podnikov tzv. prirodzených monopolov, o percentuálnom podiele, ktorý sa bude privatizovať alebo príp. ostatne majetkom štátu, bude rozhodovať z prípadu na prípad vláda Slovenskej republiky po predložení týchto návrhov k vyjadreniu Národnej rady Slovenskej republiky. Musím povedať, že po prečítaní tejto dôvodovej správy som došiel k tomu, že by sa mali objaviť slová ako „časť, nemalé, z prípadu na prípad“ vo výkladovom slovníku finančnom alebo ekonomickom výkladovom slovníku ako zdôvodnenie privatizácie na Slovensku. Bohužiaľ, myslím si, že pri takomto pojme, ako je pojem „nemalé finančné prostriedky“, nie je jasné, akým spôsobom a koľko je nutné na túto, povedzme, dôchodkovú reformu dať. A teda vôbec tento materiál neuvažuje o tom, že tieto peniaze sú tam. Potom je tu uvedené, že časť sa použije na krytie štátnych dlhov. Nie je jasné, koľko sa toho použije, a nie je jasné, v akom horizonte sa to použije. A potom je tu uvedené, že z prípadu na prípad vláda proste sa rozhodne zo dňa na deň a niečo doprivatizujeme ešte, dlho sme neprivatizovali.

    Pýtam sa a dávam si otázku a neviem na ňu odpovedať, ak tento materiál má hovoriť o tom, že je to nejaká filozofia strategického rozvoja tohto štátu a filozofia napredovania tejto ekonomiky, akým spôsobom majú sa poslanci tejto Národnej rady rozhodovať o tom, aká zmysluplnosť čaká po privatizácii týchto podnikov. Keď hovorím o zmysluplnosti, pýtam sa, aká návratnosť týchto zdrojov je predpokladaná, aká výnosnosť týchto zdrojov je predpokladaná, ako budú použité tieto zdroje, a, povedzme, či vôbec niekto už uvažoval nejakými metódami, ktoré sú bežne štandardné vo svete, napr. metódou budúcich výnosov, metódou vnútorného výnosu, proste metódami, aký výnos bude z tejto privatizácie alebo aký vnútorný výnos je momentálne z týchto podnikov, ktoré prinášajú do štátneho rozpočtu príjmy. Ja sa chcem opýtať do budúcna, aké príjmy bude mať štátny rozpočet mimo tých daňových príjmov, ktoré sa znižujú, teda daňová záťaž v tom slova zmysle priamych daní z podnikov sa znižuje a na druhej strane ideme privatizovať tieto štátne podniky, čo bude primárny príjem do štátneho rozpočtu, ak tieto podniky jednoducho sprivatizujeme. Čiže ja ako poslanec Národnej rady neviem sa stotožniť s takýmto materiálom, ktorý je pre mňa nekonzistentný a nehovorí o tom, aká efektívnosť z tejto privatizácie a z tohto celého riešenia bude v prospech tejto ekonomiky.

    Ja by som bol veľmi rád, aby niekto dopracoval tento materiál tak, aby títo ľudia v Národnej rade alebo poslanci Národnej rady vedeli si jasne zadeklarovať, či to, čo budú schvaľovať, je v súlade s ich cítením alebo rozmýšľaním alebo úvahou, nie na základe toho, že sa tu používajú pojmy „z času na čas, nemálo, z prípadu na prípad“ a proste pojmy, ktoré, si myslím, sú abstraktného významu a nemajú žiadnu ekonomickú hodnotu alebo číselné vyjadrenie.

    Na záver mi dovoľte, aby som dal pozmeňujúci návrh, kde v návrhu navrhujem v čl. IV ods. 3 zmeniť v poslednej vete slová „do 10 rokov“ na slová „do 30 rokov“.

    Odôvodnenie. Najvýznamnejšie krajiny Európskej únie, Francúzsko, Nemecko, Anglicko, si vyhradili uplatňovať právo na navrátenie majetku do 50 rokov, a preto si myslím, že 30-ročná lehota na to je opodstatnená aj na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Federič Igor, pripraví sa pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Federič nie je prítomný, hovoriť bude pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Federič stráca poradie.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k situácii, ktorá nastala v súvislosti s novelou zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

    Chcel by som predovšetkým povedať, že privatizácia je prekliatím demokratizácie po roku 1989. V podstate všetky vlny či etapy privatizácie boli neskôr prehodnocované a vytvárajú v podstate absolútne negatívny pohľad na to, čo bolo cieľom vlastne zmeny režimu práve v roku 1989. Spomeňme si, ako dopadli holandské dražby, spomeňme si ako dopadla kupónová privatizácia a akým spôsobom boli jednotlivé vlády v podstate politicky aj inak dehonestované za svoje rozhodnutia v privatizačných veciach.

    Chcel by som povedať len jednu poznámku napr. ku vzťahu ku kupónovej privatizácii, že v podstate ten model, ktorý bol v kupónovej privatizácii zavedený, nakoniec už obsahovali doslova aj učebnice trhovej ekonomiky. Pán poslanec Mikuš tu hovoril o korporáciách. A chcem len jednu poznámku uviesť napr. zo Samuelsona, zo známej jeho učebnice, aj keď už prekonanej, že aj v trhovej ekonomike vznikajú silné veľké korporácie, ktoré sú postavené na temer neidentifikovateľnom počte vlastníkov, a ich podstatou je to alebo ich osud je to, že manažmenty sa v podstate odtrhnú od vlastníkov, vlastníci nemajú reálnu šancu ich kontrolovať. A tieto korporácie hodnotí veľmi kriticky. Ak zhodnotíme tie subjekty, ktoré vznikli vďaka kupónovej privatizácii vo vzťahu medzi vlastníkom a správcom či manažérom, tak Samuelson mal skutočne v tomto zmysle pravdu a organizácie alebo podniky, korporácie, ktoré potom prešli do rúk neidentifikovateľných rôznych fondov a iných zoskupení, sa vlastne z hľadiska vlastníckeho rozplynuli.

    Chcel by som v tejto súvislosti tiež uviesť jednu poznámku vo vzťahu ku implementácii či použitiu prostriedkov. Vládna koalícia v týchto dňoch v podstate nemá inú šancu. To, čo sa predviedlo so štátnym rozpočtom na rok 2003, jasne dokumentuje, že zásadné parametre boli nastavené hlúpo, zle, nemúdro. A dôsledok bol ten, že v priebehu roka sa parametre museli nastavovať. To, čo je v podstate založené aj v štátnom rozpočte na budúci rok, nevyvoláva vôbec žiaden optimizmus. A ak si zoberiete to, že sme skutočne tlačení už od roku 2004 maastrichtskými kritériami z našej zadlženosti vo vzťahu ku HDP, tak celý seriál krokov jasne smeruje k tomu, že v mene pravicových či krajne pravicových opatrení sa v podstate zavádzajú aj neosocialistické metódy. Pod takouto neosocialistickou metódou treba jasne spomenúť znárodňovanie či poštátňovanie verejnoprávnych inštitúcií, ako je Národný úrad práce, ako je Sociálna poisťovňa. Vyslovene neosocialistickým modelom aj starého typu je v podstate štátna pokladnica. Akým spôsobom to inak hodnotiť, ak takto znárodnené či poštátnené inštitúcie, kde sú účelovo prísne vymedzené zákonom zdroje, teda sú tam prirodzené vlastnícke práva všetkých nás, ktorí platíme poistné, aj všetkých ostatných, sa znovu dostávajú do čiernej centrálnej skrinky a schránky a z tejto schránky sa v podstate v redistribučnom procese prerozdeľujú. Zároveň nie sú účelovo ochránené tieto zdroje, ako je napr. poistné, ktoré v súčasnosti sa platí úradu práce.

    V tejto situácii by som chcel aj vedieť, aj počuť, a to je otázka, že toto je jedna z posledných doprivatizácií, že ak chcete alebo chceme zachrániť maastrichtské kritériá v podmienkach vstupu do Európskej únie, tak tieto kroky majú niekedy svoju logiku, akým spôsobom sa zdroje odložené napr. na dôchodkovú reformu majú redistribuovať. Ak dnes, poviem vulgárne, 150 či 200 korún sa zle zaúčtuje zo štátneho rozpočtu, tak je tu Najvyšší kontrolný úrad ako jedna z mnohých inštitúcií, ktoré budú žiadať reštitúciu, teda nápravu tohto zlého rozhodnutia alebo vyvodia dôsledky. Ako chceme prerozdeľovať stovky miliárd korún či desiatky miliárd korún z privatizácie do dôchodkovej sféry? Toto je podstatná náležitosť aj môjho návrhu, ktorý o chvíľu chcem predniesť. A tento môj návrh smeruje skutočne k tomu, aby sa vytvorili aj ústavnoprávne podmienky distribúcie týchto obrovských finančných prostriedkov, ktoré sú konečné, neopakovateľné a v podstate už pre desiatky vlád, ak by tu mali vládnuť na tomto území, v podstate posledné. A tieto vlády jednoducho budú musieť pristupovať k úplne iným opatreniam než doprivatizácii či redistribúcii. Chcel by som ešte ďalej uviesť to, že nie sú vymedzené ani, povedal by som, elementárne etické hodnoty takejto privatizácie v podstate z hľadiska určitých kolektívnych či spoločných posudzovaní, akým spôsobom sa tieto zdroje budú používať.

    V tejto oblasti predkladám veľmi stručné návrhy, a to, aby sme požiadali vládu Slovenskej republiky, aby predložila projekt použitia finančných prostriedkov z privatizácie na oblasť sociálnej sféry, dôchodkovej reformy a zníženia štátneho dlhu.

    V 2. bode navrhujem predložiť návrh ústavného zákona na implementáciu úloh uvedených v predchádzajúcom 1. bode tohto uznesenia.

    Chcel by som predovšetkým uviesť, že aj pri príprave prvého piliera, ale aj druhého piliera tie systémové multiplikačné či ekonomicko-finančné kalkuly alebo dopady jednoducho chýbajú. V každom prípade všetci vieme, že pre úspešné uvedenie kapitalizačného piliera treba ochrániť dôchodcov, ktorí už poberajú dôchodky a jednoducho nie sú schopní svojou prácou alebo ekonomickými aktivitami, teda podnikaním si nejaké nové zdroje nadobudnúť. Táto skupina nie je nijakým spôsobom chránená ani pred ekonomicko-finančnými či inflačnými vplyvmi na priebeh dôchodkovej reformy.

    Domnievam sa, že v ústavnom zákone by sa mohol nájsť konsenzus a že v ústavnom zákone o redistribúcii týchto prostriedkov by sme konečne možno po prvýkrát od roku 1989 postupovali azda tou najspravodlivejšou metódou nie privatizácie, ale rozdelenia prostriedkov z privatizácie, že by podľa určitých zásluhových princípov i čiastočnej solidarity tie prostriedky prešli do správy či do užívania tým, ktorí tie hodnoty, ktoré sa veselo od roku 1990 rozdeľujú, vlastne vytvorili. V tomto zmysle ten ústavný zákon by bol zároveň aj signálom, že tu bude skutočne ochrana nielen pred týmto parlamentom. Podľa mojej mienky vláda sama by si zabezpečila vyšší kredit pri takejto privatizácii a aj budúce vlády by mali jednoducho sťaženú situáciu vôbec pomýšľať na to, že by prostredníctvom týchto zdrojov sanovali niektoré iné chyby vo vývoji v inflácii či v politických rozhodnutiach. Myslím si, že ústavnosť alebo ústavný charakter takejto právnej úpravy by prospel všetkým. Mal by aj, povedal by som, upokojujúci vplyv na nevyhnutnosť dôchodkovej reformy, na to, že v súčasnom období sa aj kapitalizačný pilier spúšťa vo veľmi nervóznej atmosfére, že by sa mohli takýmto spôsobom riešiť aj väzby na verejné financie a okruhy verejných financií, že by sa riešili aj vzťahy v oblasti prepojenia na štátny dlh, zadlženosť vo vzťahu k maastrichtským kritériám aj po vstupe do Európskej únie. Pokiaľ diskutujeme aj s kolegami z vládnej koalície, otázka ústavnoprávneho charakteru garancie týchto zdrojov by mohla byť priechodná.

    Môj návrh nie je konfrontačný, je v podstate na vysokých sociálnych, etických, aj politických princípoch postavený práve pre ochranu tých, ktorých ochrániť dneska nikto nevie a nechce. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. K úvahám o privatizácii a o spôsobe privatizácie, ktoré tu povedal pán poslanec Tkáč, ja by som chcel uviesť opäť príklad zo Švédska. Neviem teraz presne, pred koľkými rokmi to bolo, ale odhadujem, že asi pred nejakými 10 – 15 rokmi sa privatizovali švédske telekomunikácie. A teraz neviem, či ekonómovia boli tak šikovní, že vedeli, že príde telekomunikačná kríza, ktorá tu teraz je aj začala minulý rok, myslím, alebo či len chceli naplniť štátnu kasu, ale chcem upozorniť na to, akým spôsobom oni túto privatizáciu urobili, lebo možno toto by bol návod, pán minister, akým spôsobom ísť. Zhruba pol roka pred tou privatizáciou oni vyhlásili, že ide privatizácia švédskych telekomunikácií, urobila sa absolútna informačná kampaň v televízii, v médiách, každá domácnosť domov dostala obálku, v ktorej bolo presne rozpísané, o čo, koľko akcií ide, akým spôsobom to bude robené, a každá domácnosť mala možnosť kúpiť si do určitej výšky počet akcií tohto budúceho súkromného podniku. V prípade, že by sa nepredal celý počet, že by niekto nemal záujem, tak bolo možné dopredu si upísať opciu na ďalšie akcie. Takže takýmto spôsobom, pán minister, sa robí transparentná privatizácia aj bez privatizačných poradcov, ktorí nás stoja možnože nejakú tú miliardičku dohromady.

    No a ešte na tému tých 65 mld., ktoré máme na účte a s ktorými nevieme čo robiť. Tak by som sa znova chcel spýtať: Je príjem za tieto miliardy, ktoré sú v Národnej banke, vyšší, ako je inflácia na Slovensku teraz? A ak je vyšší, tak okrádame Národnú banku Slovenska, a ak nie je vyšší, tak sú potom špatne umiestnené peniaze, lebo nepokrývajú ani len to, čo má byť prírastok ročný na dôchodky. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Číž. Máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte sa aj mne zapojiť krátko do rozpravy k nesmierne dôležitému problému a to je problém sprivatizovania strategických podnikov v našej republike. Prirodzene, vystupovalo tu veľké množstvo ekonómov a nemienim vstupovať do ekonomického prostredia a keď áno, tak veľmi málo. Ale zatiaľ sa tu nehovorilo o politických aspektoch, takže aspoň pre históriu niekoľko slov poviem.

    Nesmierne ma mrzí, že na tejto schôdzi máme v podstate už štvrtý, nesmierne dôležitý okruh problémov, ktoré inak sú predmetom vážneho koalično-opozičného súperenia, ktoré koalícia z neznámych dôvodov, teda pre nás, pokladá za reformy. A my ich zase pokladáme za kroky, ktoré sú iracionálne, zničujúce a v konečnom dôsledku nesmierne málo inteligentné a prekračujúce inteligentné a maximálne zjednodušenia prekračujúce úvahy.

    Je symptomatické, že takéto štyri zákony alebo okruhy zákonov, ako je reforma verejnej správy, ako je opätovné otvorenie reštitúcií v oblasti pôdy a zmena štátneho vlastníctva pôdy, ako je doprivatizácia strategických podnikov štátu, sú za neuveriteľného nezáujmu verejnosti, k čomu nesmierne prispieva naše mediálne prostredie. Pri problémoch, ktoré v každom normálnom štáte spôsobujú búrky, prebiehajú vášnivé diskusie, otvárajú sa otázky verejných diskusií, pretože tieto otázky sú tzv. životné. Je faktom, že v našej spoločnosti, zvlášť v tejto transformácii vyvstáva situácia, že vlastne ani životný záujem Slovenska nie je.

    Pokiaľ ide o národný záujem, pán premiér tejto vlády súčasný v roku 1998 pri schvaľovaní programového vyhlásenia nesmierne zaujímavým spôsobom sa obracal sugestívne na plénum a sa pýtal, že on nevie, čo je to národnoštátny záujem a že by bol veľmi rád, keby mu to niekto vysvetlil. Je faktom, že niekto mu to pravdepodobne vysvetlí. Aspoň pripúšťa existenciu takéhoto termínu pán premiér pravdepodobne preto, lebo sa prešiel po niektorých západoeurópskych krajinách a stretol sa s veľmi intenzívnym užívaním tohto pojmu, zvlášť keď nám už dneska v súčasnej situácii predvstupovej Slovenska do Európskej únie predstavitelia Európy vysvetlili, že ideme do nesmierne náročného a aj konfliktného prostredia, kde sa veľmi tvrdo uplatňujú národné záujmy jednotlivých štátov, a že sa musíme naučiť, ak nechceme prichádzať o základné výhody, pracovať aj s naším vlastným národnoštátnym záujmom.

    Tiež je veľmi zaujímavé, že jediný signál, ktorý sa tu objavil, ktorý prišiel do Slovenskej republiky v tom zmysle, že dávajte si pozor na strategické podniky, majú nesmierne strategický význam pre zabezpečovanie elementárnej stability fungovania hospodárstva vo vašej malej krajine, prišiel z Európskej únie od pána, ktorého list vám môže predložiť pani Monika Beňová. V našom prostredí, pravda, je nádherný libertínsky jas u našich členov vládnej koalície nesmierne a jednoducho vziať akýkoľvek problém, teda ten štátny majetok okamžite rozpredať, lebo neviem, aký nový vlastník čo všetko urobí, a potom už nás čaká iba jasná, ľahká budúcnosť v Európskej únii, kde stačí, aby tá nezmyselná opozícia furt nevyprávala o nejakých rizikách, a všetko bude v poriadku.

    Istá drzosť alebo, ja neviem, nebudem to pomenúvať prívlastkami pána premiéra, len je fakt, že to veľmi ťažko psychicky znášam, keď je schopný pán premiér vážne sa pozerať do kamery a vysvetľovať ľuďom tejto krajiny, aby len nikto ho neoslaboval v jeho úsilí ďalej vládnuť, pretože on sa chce dožiť okrem týchto negatívnych aj tých pozitívnych výsledkov týchto pseudoreforiem, ktoré zavádza. Je fakt, že tam potom sú dve veci, ako sa človek z toho môže dostať, ale nie je to podstatné.

    Tragickejšie je skôr to, že napriek tomu teda, že pravdepodobne možno súhlasiť s tým, že ide o zásadné veci, ktoré sa dotýkajú života krajiny Slovenska, verejnoprávna televízia sa neunúvala ani s jednou jedinou diskusiou na túto tému. Jedine kde zareagovala, keď chcela nám ukázať svoj verejnoprávny charakter, keď pán kolega Paška požiadal, aby minister predložil správu alebo aspoň elementárne informácie o Veriteľovi. Tak okamžite dala šot o tom, ako on neviem čo komu dĺži v štáte a pod., čím je jasné, že máme objektívne a korektné prostredie a nemáme sa čoho báť, pretože žijeme v demokratickom a právnom štáte.

  • Ďalší problém je, keď hovorím o tých politických otázkach, džentlmenstvo našich predkladateľov, tak pána ministra, ako aj pána podpredsedu vlády. Ja mám tú smolu, že som tu sedel v predchádzajúcich rokoch a pamätám si, ako až revali, ak mi odpustia to slovo, že predkladatelia nemajú sedieť, ale majú odpovedať počas priebehu rozpravy na zásadné aspoň výhrady, ktoré odznejú od rečníkov, z jedného jediného dôvodu, lebo sú džentlmeni a chcú dať možnosť tým, ktorí predkladajú alebo oznamujú, alebo formulujú nejaké svoje výhrady, aby mohli aspoň jedným slovom príp. oponovať, pričom už vtedy bolo jasné, že nie je to celkom tak, tu sedieť do samého konca a potom povedať pár zjednodušených fráz a skončí sa celé rokovanie. Takže džentlmenstvo sme zatiaľ odložili zrejme na neskoršiu situáciu, takže ani k tomuto viac netreba hovoriť, stačí azda, že sme to povedali.

    Teraz niečo k predloženému návrhu zákona, opäť nesmierne strategická otázka. Pri príprave na to vystúpenie som sa pokúšal, pravda, ako neekonóm nemal som to celkom jednoduché, nájsť aspoň trošku, ako vnímajú tzv. otázky hospodárskej stratégie alebo tzv. hospodárskeho sebaurčenia krajiny Európskej únie, ako sa napr. pozerajú takí Dáni, Švédi alebo Francúzi na to, kto aký má význam pre fungovanie ich krajiny ako takej. Ale nejdem do tej veľmocenskej otázky, ale zostaňme pri tých malých krajinách, ktoré sú približne také, ako sme my, no zaujímavo nesmierne dynamicky a nesmierne dramaticky odlišné od nás. Ale neviem to, čo vedia naši predkladatelia, neviem, čo vie pán podpredseda vlády, lebo ja teda nechodím do Svetovej banky a ani do Svetovej obchodnej organizácie. A je faktom, že občas čítam aj tú antiglobalistickú literatúru, pretože ten proces vnímania dnešnej situácie pre malé štáty, pre dôsledky na životnú úroveň už dneska je predmetom vážnych úvah vážnych svetových organizácií v oblasti ekológie, veľmi vážnej pozornosti v oblasti tretieho sektora. Ozývajú sa veľmi vážne hlasy proti nesmierne negatívnym dopadom voči súčasnému stavu. Dokonca sa hovorí veľmi vážne o ohrození elementárnych zásad demokracie z prostredia významných svetových pedagogických či iných inštitúcií, nehovorím o jednotlivých prestížnych univerzitách, keby náhodou bol mal niekto záujem o diskusiu v tejto sále, tak by sme boli predložili aj mená. Ale obávam sa, že aspoň tí, ktorí sa tvária, že sú, alebo teda naozaj sú, stratégmi tohto, čo sa nám tu predkladá, o tom veľmi dobre vedia, len teraz z rôznych dôvodov nechcú aspoň čiastočne vysvetliť teda, prečo tieto otázky nie sú pre nich zaujímavé a čo teda zdôvodňuje tento spôsob nakladania s elementárnymi a so životnými záujmami ľudí, ktorí žijú v tomto priestore.

    Len veľmi krátko strategické súvislosti. Ideme do Európskej únie a tento proces eskaluje tak od roku 1995 až 1996. A tým, ktorí sa zaoberajú zahraničnou politikou, asi neušlo, že vnímanie Európy a budúcej Európy nejde kontinuálne a nemá jednoznačný smer fungovania dopredu. Pamätám si na nesmierne intenzívne vnímanie Európy regiónov, kde vlastne národný štát nemal existovať. A ja keďže som presvedčený Európan, tak už som teda postupne, keďže som mal pocit, že jednoducho naozaj národný štát zastaral a Európa má pripravené lepšie mechanizmy jeho budúceho fungovania, začal sa pripravovať na to, že koniec koncov mám istú mieru sociálnej istoty pre moju penziu, ktorá sa nakoniec blíži, keď skončím neskôr, začnú unifikovať sociálne systémy, budem platiť nášmu krásnemu európskemu štátu penziu, keďže je relatívne silný, mám isté záruky svojho fungovania. Len, bohužiaľ, v posledných troch rokoch tento smer akosi prestal byť dominantný. Dokonca ani kancelár Schröder, ktorý bol jeden čas jeho nositeľom, v tomto smere už neformuluje žiadne závery a čím ďalej, tým viacej hovoríme o Európe národných štátov. A to už nehovoríme ani len o federácii a nehovoríme už dokonca ani o spolkovej forme tohto štátu, ale hovoríme o únii. Ako únia keď budeme fungovať, tak pravdepodobne zostanú dominantné furt tie doterajšie stĺpy, ktoré sú pre fungovanie Európy, a národným štátom zostane na krku všetko to, čo majú na krku teraz, to znamená zabezpečovanie komplexne všetkých služieb, ktoré tu sú, teda zdravotníctva, školstva, verejného poriadku, zabezpečovania inštitúcií občianskej spoločnosti, zabezpečovanie fungovania štátu a tak ďalej. Za tých okolností dôchodky...

  • Hlasy z pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem, nemal som záujem vyčerpať všetko, o čom rozprávam, teda všetky oblasti. V každom prípade ale táto Európa za týchto okolností formuluje, a to veľmi výrazne, ak by sme sa chceli zamýšľať nad tým, že ako zabezpečíme tieto služby ako národný štát, keď som sa ešte jeden čas spoliehal, že Európska únia má v niektorej tej časti napísané, že pre prípad, že sa jeden štát dostane do krízy, že bude Európska únia pomáhať len úplne náhodou, teda v tomto období, vzhľadom na vstup nových 10 krajín záujem, že predsa len musí tieto štandardné doteraz fungujúce mechanizmy zmeniť, že pravdepodobne si nemôže dovoliť o desiatky miliárd eur zvyšovať pomoc a, naopak, dôjde k reštrukturalizácii, čiže skôr môžeme počítať s tým, že aj inštitúty prípadnej pomoci pre kolabujúci štát budú relatívne menšie.

    Po ďalšie. Pravdepodobne tak vážení ekonómovia, ako je pán podpredseda vlády a možno aj pán minister, vedia, že krivka vývoja ekonomických štandardov v našej krajine sa začína dostávať do zvláštneho štádia, keď sme 12 rokov v podstate sanovali naše štátne rozpočty, a teda verejné výdaje predajom verejného majetku od kupónovej privatizácie, potom tie všetky možné priame a nepriame predaje a všetko, až teda po nesmierne smelý a strategicky premyslený predaj posledných zbytkov alebo posledných možných budúcich nástrojov hospodárskej politiky v rámci tohto štátu. A to znamená vlastníctvo alebo aspoň niekedy nie vlastníctvo celé, ale aspoň kontrolu nad energetickými zdrojmi, príp. nad inými zdrojmi, ktoré majú charakter tzv. životných zdrojov. Mám na mysli okrem tých známych zdrojov ešte aj vodu, príp. čiastočne lesy a podobne.

    No je pokročilý čas a sľúbil som kolegom, že nebudem sa až tak dlho zaoberať jednotlivými otázkami, ani to nemá zmysel. Objektívne viem, že v tejto miestnosti nikto nemá o skutočnú diskusiu záujem, preto do toho nesmierne premysleného a hlbokého zdôvodnenia dôvodovej správy takto, prosím, skutočne, nech sa na mňa nikto nehnevá, v jednom modernom štáte, ktorý sa nachádza v strede Európy, 60 km od Viedne, vyzerá zdôvodnenie zásadného posunu v chápaní strategických podnikov v tomto štáte.

  • Už potrebujeme tretí pilier a je to vybavené. V tejto diskusii mali sme česť formulovať rôzne teda tie výhrady. Výsledok bude, že v priateľských očiach našich kolegov sme videli veľkými písmenami napísané LEBO. Je to tak preto, LEBO... a skončilo to. Čiže diskusia končí aj teraz, uvidíme, ako dopadne hlasovacia mašinéria.

    Chcel som hovoriť ešte aj o tom, že o tomto spôsobe totiž súvisiacom s týmto zákonom ako takým nemá význam ani diskutovať. Diskutovať má význam o spôsobe vlády, ktorý nám táto vláda ponúka. Možno by malo význam tu siahodlho rozoberať nezmyselné podľa nášho názoru libertínske predstavy o tom, ako sa má rozvíjať spoločnosť v transformovanej krajine, dá sa o nich rozprávať hrozne veľa. Dá sa hovoriť o tom, že tá miera privatizácie dokonca ešte aj pôvodných liberálnych koncepcií nabrala vrchol. A naozaj nebudem o tom hovoriť, pretože by sa to nedalo urobiť bez rôznych prívlastkov. A hovorím to s veľkou zodpovednosťou za to, čo hovorím. A skutočne nie som tu na to, aby som kohokoľvek urážal, len jednoducho nedá sa, keď mi dá niekto facku, aby som rozprával o tom, že sa nie celkom korektným spôsobom dotkol mojej osobnosti, a musím povedať, že mi dal facku. Žiadnym iným spôsobom nemôžem popísať pre krátkosť času a inak neexistenciu elementárnej serióznej diskusie, vypojenie vlastne celej občianskej spoločnosti, kde tento spôsob nakladania so štátom neaproboval jeden jediný výskumný ústav domácej proveniencie, jedno jediné vedecké pracovisko, kde objektívne dokonca tu vidieť kroky smerom k utajeniu a jednoducho neumožneniu spoločnosti, aby jej sprostredkovala len jedna časť, povedzme, odborníkov skutočný priestor, v ktorom je, a aby mohli dve súperiace potom strany príp. bojovať alebo presviedčať verejnosť o správnosti riešenia. Úplne sme vypojili verejnosť, bohužiaľ, veľmi zvláštnou spoluprácou z masmediálneho priestoru alebo prostriedkov, no už stav je taký, aký je. Čiže ak by malo význam o niečom hovoriť, malo by význam možno pokomunikovať o spôsobe vlády a hlavne teda ideovom prostredí, ktoré nám táto vláda ponúka.

    Pán podpredseda vlády a možno čiastočne aj pán minister sa veľmi radi označujú, že sú teda konzervatívci, čo je pre mňa dosť zložité pochopiť vzhľadom na to, čo robia. Ale, prosím, pán podpredseda vlády svojho času hovoril o sebe ako o žiakovi, minimálne teda pozornom poslucháčovi pána premiéra Klausa, bývalého, teraz prezidenta, a mimoriadnym spôsobom s mimoriadnym vzťahom k pani Thatcherovej, viem, že tuším v Davose alebo niekde ten vzťah bol až dojímavý, pri všetkej úcte k nej, samozrejme, nechcem sa pani Thatcherovej v žiadnom prípade dotknúť.

    Napriek tomu mám k dispozícii jeden materiál, ktorý vyhodnocuje 16 rokov vlády Margaret Thatcherovej vo Veľkej Británii. Keby vás zaujímal potom zdroj, tak vám, samozrejme, ho budem citovať. A teraz zakončím teda len, ako vyzerajú niekedy takéto teoretické zdroje v praxi, 16 rokov vlády konzervatívcov v Británii, ekonomický rast za tých 16 rokov v priemere 1,6 % ročne od roku 1979, najpomalší zo všetkých krajín G-7, najmenší priemer v zrovnaní s ktorýmikoľvek 15 rokmi od druhej svetovej vojny až do roku 1979. V investíciách Veľká Británia v tom období dávala menšiu časť hrubého národného produktu než ktorákoľvek iná krajina G-7, to je pokles z 22. miesta na 24 miesto medzi krajinami OECD. Čo sa týka študentov, v rámci OECD klesla Británia na predposledné miesto podielu študentov medzi mládežou nad 18 rokov. Čo sa týka detí vyrastajúcich v chudobe, vzrástol podiel týchto detí z jednej desatiny na jednu tretinu, z jednej desatiny na jednu tretinu. Čo sa týka nezamestnanosti, zostala veľká nezamestnanosť, zamestnanosť rástla najpomalšie zo všetkých európskych krajín, zo všetkých európskych krajín. Pokiaľ ide o reálne mzdy, bola najväčšia nerovnosť v týchto mzdách od roku 1886 z Veľkej Británie. A čo sa týka produktivity práce, bola nižšia než u všetkých hlavných konkurentov, hlavne z G-7. Pokiaľ ide o dane, boli vyššie ako v dobe, keď konzervatívci prebrali moc.

    Tento priestor neumožňuje, aby som sa týmto otázkam venoval ďalej, chcel by som iba naznačiť aspoň taký maličký bonbón na záver. Možno, ale to by musela motyka vystreliť, by takýto pohľad na veci mohol byť nejakým podnetom pre diskusiu. Uvidíme, ako to bude vyzerať. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tie fakty, ktoré sme si vypočuli teraz, boli naozaj zaujímavé a verím, že stoja za zamyslenie, i keď mnohí sa nad tým len usmievali, ale aby sa nestalo, že nakoniec ten úsmev bude premenený v plač.

    Ešte by som sa chcel spýtať pána ministra, lebo tá diskusia sa už končí. Vieme všetci, že v bankách je peňazí dosť. Máme peňazí dosť a nie je problém ich za lacné peniaze dnes požičať. Pokiaľ ja mám informáciu, tak úrok beží niekde medzi 5 – 5,5 %, čo je najnižší úrok, aký sme vôbec kedy mali. Čiže tieto peniaze dajú sa nazvať lacné peniaze dnes. Prečo potom predávame podniky, ktoré nemáme zanalyzované? Vieme, či výnosnosť týchto peňazí, ktoré dostaneme za predané podniky, bude vyššia, ako je úroková miera v bankách? To je to, o čom hovoril pán poslanec Malchárek, s čím by som, hovorím, ja súhlasil, keby sme vedeli, že ich vieme umiestniť. Ale vieme, že sme doteraz nedokázali umiestniť ani len peniaze z predaja plynární, tak pravdepodobne si teda myslím, že nám nedávajú viacej, ako je tých 5,5 % alebo 8 %.

    No a záverom by som vás, pán minister financií, pán podpredseda, chcel ešte takisto poprosiť, keby ste boli taký dobrý a vysvetlili nám zmysel utajenia dividend v SPP, pokiaľ si ho teda zaslúžime. Nechcem byť kritický, myslím to normálne ako serióznu otázku. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hort. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek určite neopakovateľnému talentu môjho podpredsedu vo výbore pána kolegu Číža si myslím, že to, o čom rozprával, nepramení ani tak zo záujmu vysvetliť veci, ktorým, si myslím, v tejto sále mnohí rozumejú trošku lepšie, aj keď si ho veľmi vážim pre jeho vzdelanie a to, čo vie podať a ako to vie podať, ale skôr si myslím, že to, o čom rozprával, trošku súvisí s niečím iným. Súvisí to s tým, čo tu všetci cítime, čo vníma celá slovenská spoločnosť, a to je o neskonalom a priamom ťahu jeho predsedu strany na premiéra. Keď sa nad tým zamýšľam, prečo takto vehementne obhajuje dnes a teraz postoje, ktoré jeho strana obhajuje, tak si myslím, že do budúcnosti, keby sa vízia strany Smer a pána Fica stala skutočnosťou, by nás asi čakali možno dva možné scenáre vo vzťahu k tomuto problému. Prvý problém by bol ten, že pán Fico ako premiér pod vplyvom svojich vzťahov a väzieb na východ od našich krajín, ktoré už preukázal v mnohých zahraničných cestách, to by asi musel veľmi rýchlo doprivatizovať. A v prospech koho by to bolo, to je asi ťažká otázka. Ale ešte je aj iná možnosť, že by sa s tou privatizáciou počkalo a zrealizovalo by sa to až v poslednom roku vlády a dovtedy by tam možno boli nasadení ľudia z tzv. jadrovej loby, tí istí ľudia, za ktorých bol pán Fico orodovať deň po zasadnutí predstavenstva elektrární a dozornej rady, ktorá sa dohodla spolu s predstavenstvom na odvolaní riaditeľov závodov. A na druhý deň hneď ráno člen výboru pre ľudské práva a národnosti pán Fico sa bol pýtať, čo sa to tam vlastne stalo. Myslím si, že ten druhý scenár je zrozumiteľnejší.

  • No ja predpokladám, že môj nesmierne vážený kolega má dneska ťažký deň, takže nebudem reagovať na tú veľkú časť toho diskusného príspevku, lebo toto začína byť nesmierne zábavné, lebo týmto keby ste nás zabávali ďalej, toto nám robí dobre. Len faktom je to, že nám končí doba, keď tie naše podvyživené štátne rozpočty za posledných päť rokov táto vláda poctivo drží, už ku koncu teraz v polohe tých zhruba 60 mld. A to sme za ten čas sprivatizovali už prevažnú časť strategických podnikov. A v slušnej spoločnosti minimálne sa rozmýšľa, aký bude ten šok, keď jednoducho už nebude čo privatizovať, a ako to bude vyzerať, keď sa vám nepodarí prostredníctvom teda týchto opatrení, ktoré robíte, natoľko zdecimovať verejné rozpočty, že vlastne už občania ani intervenciu štátu nebudú potrebovať a budú z tých nesmierne zaujímavých platov si sanovať všetky svoje základné sociálne potreby. Takže minimálne, myslím, bolo legitímne, aby sme sa pozreli, že to posledné aby sme nechali pre tzv. štatariálnu rezervu, ak naozaj dôjde už k úplne najhorším veciam, pretože ešte možno znesieme 1 mld. dolárov si požičať, len potom to skutočne príde. Takže iba o tomto to je, ak sa chceme o tom vážne baviť.

    A s tým Ficom a čo Fico chce a tak ďalej. Vážení páni, k tomu poviem len toľko, že aby sme nestratili naozaj ten základný lesk, ktorý ešte objektívne prevažná väčšina z nás má. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Federič.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež v súvislosti s predkladanou novelou zákona o veľkej privatizácii povedal niekoľko poznámok.

    Predstavitelia vládnej koalície prostredníctvom našej vlády ako hlavný argument na predaj podielov strategických podnikov uvádzajú, že štát je zlý vlastník, už to hovorili niektorí moji predrečníci, čo, samozrejme, by len ťažko vysvetľovali občanom vo Francúzsku, v Taliansku alebo v Nemecku, kde štát vôbec nemá problém, že vlastní podiely vo veľkých nadnárodných podnikoch strategického významu, ako je Gaz de France alebo Deutsche Telekom. Chcem pripomenúť, že zlého štátneho vlastníka, ktorého spomína naša vláda, reprezentuje práve ona. A ak priznáva týmto zlé spravovanie štátneho vlastníctva, tak nemôžem nič iné len s ňou súhlasiť.

    Čo je však závažnejšie ako to, že štát je zlý vlastník, to je to, že reprezentanti štátneho vlastníctva sú ešte horšími predávajúcimi. A o to ide pri doprivatizácii zvyšných 51 %. Ak by sa podobnou formou predajom podiely strategických podnikov prevádzali niekde inde vo vyspelých demokratických krajinách sveta, či už privátny alebo štátny vlastník dávno by vyvodil zodpovednosť voči takémuto postupu manažmentu, pretože v štandardných krajinách ak by výkonný exekutívny orgán, akým bezpochyby naša vláda je, znehodnocoval vlastníkovi, teda v našom prípade nám všetkým, majetok, a v týchto prípadoch ide o desiatky a stovky miliárd korún, tak určite by vlastník voči nemu vyvodil zodpovednosť a tvrdo by zakročil. Ale, bohužiaľ, sme na Slovensku.

    Čo však musím v tejto súvislosti povedať, to je to, že, a myslím to úplne vážne, musím vzdať poklonu predstaviteľom zahraničných spoločností, ktoré privatizovali majetok štátu, a to boli aj štátne spoločnosti. A myslím to naozaj úplne vážne, pretože podmienky, ktoré vyjednali pri predaji, boli smerom k svojim materským firmám mimoriadne efektívne ako všetka česť, čo urobili pre svoje materské firmy. A preto sa chcem opýtať, ako aj vy hodnotíte, akým spôsobom sa správali nielen kupujúci, ale aj predávajúci. Aj predávajúci takýmto spôsobom efektívne pristupovali k predaju? Keby sa pri predaji majetku štátu aspoň spolovice tak efektívne správala naša vláda ako zahraniční manažéri k svojim vlastným firmám, tak sme dnes všetci spokojní a sedíme tu možno k úplne iným veciam, ale určite nie k doprivatizácii. Viete si predstaviť vlastníka majetku strategického významu, že dovolí predať 49-percentný podiel na majetku svojej firmy tak, že minoritný vlastník má v stanovách zakotvenú majoritu vo výkonnom štatutárnom orgáne. A keďže ten majoritný vlastník má 51 %, v našom prípade štát má 51 %, tak valná hromada rozhoduje 52 % a viac percentami pri rozhodovaní o uznesení. Toto, samozrejme, je možné asi naozaj len u nás a bez postihu.

    V niektorých médiách som zachytil vyjadrenia našich ministrov, že napr. SPP nemusíme privatizovať, aj keď novela zákona to umožní. Je to samozrejmé, lebo SPP nebude tak jednoduché doprivatizovať. Zahraniční akcionári už dnes plne ovládajú podnik a vďaka výhodným privatizačným zmluvám ešte k tomu majú aj opciu na kúpu 3 % akcií za vopred zmluvne dohodnutú cenu. Keďže dnes rozhoduje valná hromada 52 % akcionárov, zhodou okolností to, čo dnes vlastnia a na čo majú opciu súčasní akcionári zahraniční, to stačí na to, aby samostatne rozhodovali na valnej hromade. A preto je dnes úplne jasné, že bez cenných zvyšných 48 % akcií nikto nebude mať záujem ich kúpiť, pretože takýto vlastník bude iba prísediaci bez možnosti ovplyvniť chod tohto podniku. A s veľkou pravdepodobnosťou to bude Slovenská republika, ktorej ostane zvyšných 48 % a ktorá bude čakať na dividendy, ktorých výšku bude plne ovplyvňovať zahraničný partner. A ten v konečnom dôsledku cez hospodársky výsledok podniku môže a nemusí vytvoriť primeraný zisk na rozdelenie. Je, samozrejme, milé, že po privatizácii SPP vtedajší aj súčasný pán podpredsedu vlády pre ekonomiku zvolal konferenciu, ktorá mala ambíciu analyzovať postup a výšku ceny za predaj SPP, ktorý už bol zrealizovaný. A, samozrejme, predstavitelia Smeru sa tejto maškarády nezúčastnili, pretože pripadá nám morbídne zúčastňovať sa lekárskeho konzília za účelom stanovenia diagnózy, keď je pacient po operácii.

    Na záver by som vás chcel ubezpečiť, že Smer nie je proti privatizácii strategických podnikov, vadí nám iba spôsob a forma uskutočnených privatizácií a preto aj náš predseda prišiel s návrhom, aby o tak závažných krokoch rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky. A keďže nie je záruka zo strany vlády Slovenskej republiky, že ďalšia doprivatizácia prebehne iným korektnejším spôsobom ako doteraz, náš poslanecký klub bude hlasovať proti tejto novele v tejto podobe. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ja by som si dovolil reagovať na kolegu Federiča. O pár dní si pripomenieme 17. november, 14 rokov novembrových udalostí a vtedy sme tu mali Verejnosť proti násiliu a dnes, a to dokazujú kroky aj tejto vlády vrátane tejto navrhovanej novely, je všetko naopak, máme násilie proti verejnosti sociálne a ekonomické. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pánom zo Smeru veľmi stručne. Viete, tá vaša politika štátneho dirigizmu, zasahovania do uzavretých vzťahov, zneistenie podnikateľského prostredia, právneho prostredia, retroaktivita, to sú všetko prvky, ktoré zneistejú právne a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky, a to hlavne, ak zaznievajú na pôde Národnej rady. Ak chcete dobre predať akcie podnikov aj akcie Slovenských elektrární, ktoré vám tak ležia na srdci, tak by ste v podstate mali hlasovať za novelu tohto zákona preto, lebo akékoľvek obmedzovanie predaja balíka akcií znehodnocuje predávaný podiel. Ak budete hlasovať za zrušenie tohto blokačného balíka, budete hlasovať za vyššiu cenu balíka predávaných akcií. A predsa nechcete dávať priamu úmeru medzi predajom 49 % akcií SPP a 97 % akcií českého plynárenstva.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Len chcem pripomenúť pánovi Hortovi, že predaj na Východ znamenal...

  • Ja by som prosil, keby ste reagovali na predrečníka.

  • Ja len chcem pripomenúť to, že vlastne predaj strategických podnikov včítane predaja Transpetrolu a včítane SPP bol realizovaný práveže na Východ. Môžeme si celkom pripomenúť, komu bol predaný Transpetrol, a môžeme povedať, kto je jeden z troch konzorciálnych účastníkov toho predaja. Takže nemyslím si, že je tu len otázka smerom na Východ. Tu je otázka kapitálu a kapitál nemá hranice, či ide na Východ alebo na Západ. Ďakujem.

  • Teraz má slovo podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr podotknúť, že som si pozorne naozaj vypočul túto rozpravu a zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Číž. Keď povedal, že sedíme a nereagujeme, tak škoda, že tu nie je. Nereagoval som skôr a reagujem teraz preto, že som si chcel vypočuť všetky príspevky vrátane príspevku pána Číža, aby som mohol reagovať aj na jeho príspevok. Je škoda, že tu nesedí, ale nevadí.

    Dovoľte mi teda reagovať na tú rozpravu po prvé tým, že chcem povedať, aké sú tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že chceme umožniť privatizáciu aj majoritných podielov. Po prvé chcem povedať, že programové vyhlásenie túto tézu obsahuje. To programové vyhlásenie v tejto oblasti je veľmi krátke, má dve vety, pán Fico prečítal len jednu vetu. Tá prvá hovorí o tom, že chceme dokončiť privatizáciu. Ak máme hovoriť o dôvodoch, je faktom, a tu beriem tú kritiku aj opozičných poslancov v tom, že tá dôvodová správa nie je dostatočná a nehovorí o všetkých dôvodoch, ktoré nás vedú k privatizácii. V žiadnom prípade to nie je len utŕžená cena, a teda potreba peňazí a v žiadnom prípade to nie len to, že to musí byť privátne vlastníctvo, lebo faktom je, že niektoré privatizácie prebehli tak, že veľké západné štátom vlastnené firmy často sa stali akcionármi, a teda vlastníkmi niektorých našich firiem. Ale tých dôvodov je omnoho viac. A dovoľte, aby som teda veľmi stručne zhrnul, čo sú tie dôvody privatizácie.

    Po prvé, dôvodom je, že najmä privatizácia toho, čomu sa u nás hovorí strategické podniky, vedie k tomu, že umožňuje lepší rozvoj podnikov na liberalizujúcom sa európskom trhu. Práve v energetike, práve v plynárenstve ide nielen o to, aby sme to vlastnili, ale o to, aby sme zabezpečili rozvoj, aby sme získali silných strategických vlastníkov, ktorí vedia a budú rozhodovať napr. v prípade SPP aj o tom, koľko plynu sa prepraví, kam sa plyn prepraví a aké budú ďalšie investície v podniku.

    Ďalším dôvodom je zvýšenie efektívnosti fungovania a kvality služieb jednoducho preto, že tieto veľké firmy majú, či sa nám to páči alebo nie, väčšie skúsenosti s riadením takýchto firiem a s ich pôsobením na trhu.

    Ďalším dôvodom je obmedzovanie priestoru na politické vplyvy a zásahy, posilňovanie transparentnosti a zužovanie priestoru na korupciu a klientelizmus.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, chcel by som vám zdôrazniť a upozorniť vás, že ak by sme mali záujem profitovať z prepojenia politického a ekonomického, tak by sme práve tieto firmy privatizovať nenavrhovali, pretože v tom prípade by sme, samozrejme, mohli ich nepriamo riadiť cez politicky nominované vedenia, ale myslím, že dnes je to každému jasné. A ak neveríte tejto téze, pozrite sa, akým spôsobom boli riadené a akým spôsobom bol zneužívaný politický vplyv v štátom vlastnených bankách. Veď výsledkom takéhoto zneužívania politického vplyvu bolo, že v roku 1998 boli na pokraji kolapsu a že nás stálo obrovské prostriedky ozdravenie týchto bánk. Hádam nechce nikto dnes pochybovať o tom, že tieto banky, ktoré dnes už nie sú štátom vlastnené, sú dnes z hľadiska rizika korupcie a klientelizmu v oveľa lepšom postavení. Dnes už nikto nezatelefonuje do Slovenskej sporiteľne, aby dali úver jeho kamarátovi s tým, že on potom bude privatizovať cez Fond národného majetku. Skúste to. Takže som o tom presvedčený, že práve privatizácia týchto podnikov obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy a posilňuje transparentnosť a zužuje priestor na korupciu.

    Ďalej, zabezpečuje takáto privatizácia prílev kapitálu, a to aj z hľadiska potreby prefinancovania schodku na bežnom účte. Je faktom, že vo všetkých transformujúcich krajinách sú pomerne vysoké deficity bežného účtu najmä preto, že import je vyšší ako export, aj preto, že reštrukturalizácia ekonomiky vyžaduje nové investície a väčšie importy. A práve bezpečné prefinancovanie takého schodku deficitu na bežnom účte prebytkom kapitálového účtu je tým, čo ekonomika potrebuje.

    Ďalším dôvodom je, že výnosy z privatizácie urýchľujú reformy a kryjú náklady na reformy. Viacerí z vás hovorili o tom, ako sa používajú tie prostriedky. Takže chcem ubezpečiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že my z výnosov z privatizácie štátny rozpočet nesanujeme ani sanovať nemôžeme, pretože my vykazujeme dnes štátny rozpočet v metodike ESA 95 na aktuálnom princípe. A v tejto metodike príjmy z privatizácie sa nezapočítavajú do príjmov, ale výdavky na bežné použitie sa započítavajú do výdavkov. Aj preto sme deklarovali, a v programovom vyhlásení je to napísané explicitne, že použijeme výnosy z privatizácie len na úhradu starých štátnych dlhov a na financovanie reforiem, najmä reformy dôchodkovej. Takže privatizácia umožňuje urýchlené uskutočnenie reforiem a zníženie aj starého dlhu, dlhovej služby, tak, aby bolo viac peňazí v rozpočte aj na rozvojové projekty, pretože ak použijeme peniaze z privatizácie na zníženie štátneho dlhu, tak sa nám zníži dlhová služba, menej musíme vynakladať na splátky starého dlhu a viac môžeme použiť na rozvojové projekty. Takže zníženie dlhovej služby je ďalším dôvodom.

    Samozrejme, môžu byť pochybnosti o tom a nedôvera opozície v argumenty koalície tu vždy bola a bude, takže si dovolím odcitovať zo stanoviska OECD (Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) k privatizácii SPP: „Privatizácia SPP je najčastejšie spomínaný príklad vraj zlej a vraj nevýhodnej privatizácie.“ Aj tu to bolo povedané. Názory opozície a koalície vždy na to asi budú rôzne, dovoľte preto citovať oficiálne stanovisko OECD, ktorá dnes združuje 30 najvyspelejších členských krajín, medzi nimi aj Slovenskú republiku, a ktorá je rešpektovanou inštitúciou a ktorá o privatizácii SPP v správe o slovenskej ekonomike hovorí: „Vysoká cena získaná za predaj podniku, približne 13 % HDP, z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy. Po prvé, predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh. Po druhé, predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické. Po tretie, zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti. Po štvrté, predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi liberalizujúcom sa európskom plynárenskom trhu.“

    Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko argumenty Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktoré zďaleka nehovoria len o výnose z privatizácie, ale ktoré hovoria aj o ďalších výhodách privatizácie.

    K jednotlivým príspevkom, ktoré odzneli v rozprave, mi dovoľte uviesť nasledovné.

    Pán poslanec Ondriaš predviedol, myslím si, veľmi takú, musím povedať, naivnú obhajobu komunistického režimu. Porovnávať čísla, pán Ondriaš, ktoré ste porovnávali, to absolútne nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť a žiadnu váhu. Môžete citovať, samozrejme, viacerých univerzitných profesorov zo Spojených štátov, marxizmus sa vyučuje aj na univerzitách v Spojených štátoch a marxistickí filozofi a ekonómovia sú, samozrejme, zastúpení aj na univerzitách v Spojených štátoch. Ale chcem vám povedať len pár vecí, ktoré považujem za kľúčové. Stále hovoríte a viacerí z vás hovoria, aj pán poslanec Tkáč, to, myslím, povedal, že privatizácia je traumou demokracie a traumou transformácie. Áno, je pravdou, že privatizácia nie je ľahký proces a je konfliktný proces. Ale špeciálne poslancom z Komunistickej strany Slovenska by som chcel pripomenúť, že nebyť komunistického režimu, nemuseli sme robiť privatizáciu, páni.

  • Potlesk a hlasy z pléna.

  • Ale, áno, toto sa vám možno zdá byť, nepochopiteľné, ale faktom je, ja som vás...

  • Ja vás prosím, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, cez to všetko, že máte právo rozprávať, máme na to rokovací poriadok, prosím, keby ste sa prihlásili.

  • Páni poslanci, ja som vás v kľude vypočul a naozaj mojou jedinou reakciou na vaše vystúpenia bol úsmev, aj keď pánovi poslancovi Hanzelovi sa to nepáčilo. Pán poslanec, bol to úsmev preto, že veci, ktoré som tu počúval, naozaj z hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska sociologického a politologického boli absolútnymi nezmyslami, absolútnymi nezmyslami.

  • A dovoľte mi povedať to teda na číslach, keď ste hovorili čísla. Ja sa vás pýtam, ja vám dám otázku, panie poslankyne, páni poslanci z Komunistickej strany: Vysvetlite mi, ako je možné, že v tridsiatych rokoch tohto storočia...

  • Hlasy z pléna.

  • Budete mať možnosť vo faktických poznámkach to, samozrejme, vysvetliť. Tak mi prosím vás vysvetlite v tých faktických poznámkach, ako je možné, že Česko-slovenská republika za Prvej republiky v tridsiatych rokoch patrila medzi 10 až 12 najvyspelejších krajín sveta podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa. (Hlasy z pléna.) Koncom tridsiatych rokov. Potom sme mali 40 rokov rozkvetu, mali sme vyšší rast národného dôchodku, vtedy sa tomu tak hovorilo, čo je zhruba ako hrubý domáci produkt, mali sme tu oveľa vyšší rast ako všetky vyspelé krajiny a po 40 rokoch vyššieho rastu sme z 12. miesta klesli v tom porovnaní na 67. miesto. Tak toto mi vysvetlite.

  • Ja som sa schválne pána poslanca Ondriaša pýtal, keď skončil svoje vystúpenie, čo je jeho profesia? Spomínal, že pracoval v Slovenskej akadémii vied. Povedal mi, že je fyzik. Ak dovolíte, ja som ekonóm a trochu som sa transformáciou zaoberal aj na akademickej pôde. A tieto veci práve som študoval. Takže môžem, ak bude záujem, nechcem teraz zdržiavať, k tomuto predniesť aj veľa kvantitatívnych porovnaní, kvalitatívnych analýz, ktoré tieto veci vysvetľujú. Takže chcem vám povedať, že áno, tu sa dosahoval veľmi umelo, veľmi umelo vykazovaný ekonomický rast, ktorý ale znamenal čím ďalej, tým väčšiu stratu reálnej konkurencieschopnosti, výrobu pre výrobu, pre trhy, ktoré boli absolútne nekonkurencieschopné a ktoré sa nakoniec museli rozsypať. A dôsledkom takéhoto vývoja...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, preto musíme robiť transformáciu, preto musíme robiť privatizáciu, preto je ťažké transformačné obdobie, že tu bol komunizmus. No, isteže, ak by tu nebol komunistický režim, páni, tak nemusíme robiť privatizáciu, pretože teraz musíme privatizovať majetok, ktorý ste vy zoštátnili.

  • A veľmi podobne, ak dovolíte, poviem vám to na príklade dôchodkovej reformy, lebo v dôchodkovej reforme sa udialo niečo podobné. Tu existovali totiž za Prvej republiky a prežili aj vojnu a po vojne penzijné fondy, ktoré zhromažďovali peniaze od sporiteľov, ktorí si sporili na dôchodky. Čo urobil komunistický režim? Zoštátnil tieto fondy, minul peniaze a zaviedol priebežný systém, kde tí, ktorí pracujú, financujú dôchodky tým, ktorí sú na dôchodku. Demografický a ekonomický vývoj priniesol neudržateľnosť toho systému. My dnes musíme robiť dôchodkovú reformu. Takže, áno, je to tak. Ja viem, že dnes sa to možno ťažko počúva a že aj bežní ľudia už nechcú počuť tieto argumenty, ale stále ešte do značnej miery ťažkosti transformácie, ťažkosti spojené s privatizáciou sú dôsledkom režimu, ktorý vy dnes stále otvorene propagujete a podporujete.

    A keď už porovnávate, panie poslankyne a páni poslanci, tak neviem prečo pán poslanec Ondriaš porovnával Vietnam a Guineu. Vo Vietname už dávno socializmus nie je. Neviem, prečo ste neporovnávali Severnú Kóreu a Južnú Kóreu. Do dôsledkov dovedený komunistický režim, ktorý vy stále obhajujete, vedie k hladomoru a k vymieraniu a vedie k tomu, že deti zomierajú masovo od hladu. Je to tak. Takže ak obhajujete komunistický režim, zdôvodnite, ako sa ľudia výborne majú na Kube, ako sa ľudia výborne majú v Severnej Kórei.

    Prejdem k tomu, čo tu tiež rezonovalo v ústach viacerých rečníkov, viacerí z vás ste tvrdili, opoziční poslanci, že je nezmysel, že štát je zlý vlastník. V poriadku, na tom sa asi nezhodneme, vždy existoval rozdiel v pohľade ľavice a pravice na to, či štát dobrý vlastník je alebo nie je. Ja som presvedčený, že štát je zlý vlastník. A to, že existujú aj firmy štátom vlastnené aj v dnešných západoeurópskych krajinách, nie je žiaden argument v prospech toho, že štát je dobrý vlastník. Ak by ste sa pozreli hlbšie na fungovanie týchto firiem a na ich konkurencieschopnosť, tak by ste zistili, že väčšina týchto štátom vlastnených firiem v západnej Európe je vo veľkých problémoch a že väčšina z týchto firiem je dotovaná štátom a že aj v týchto krajinách uvažujú o privatizácii týchto podnikov, pretože sa veľmi jasne ukázalo, že súkromné vlastníctvo je efektívnejšie.

    Čo sa týka ďalších vystúpení, chcem sa zastaviť na chvíľku pri vystúpení pána poslanca Fica. Pán poslanec Fico neustále omieľa ako verklík privatizáciu SPP. Chcem povedať, že veľmi účelovo a nepravdivo interpretuje privatizáciu SPP. Ja som čítal to, čo som čítal, o pozitívach privatizácie, to bolo vyjadrenie OECD k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, kde bolo hovorených aj tých 5 alebo 6 bodov, pozitívnych efektov, vrátane vysokej ceny, ktorá bola dosiahnutá.

    K cene lebo opakovane pán Fico tvrdí, že bola nízka cena dosiahnutá, a porovnáva to s Českým plynárenským podnikom.

    Po prvé, chcem povedať, že tá cena nebola nízka. Tá cena bola oproti prvej indikatívnej ponuke, ktorá bola zhruba vo výške 80 mld. korún, potom zvýšená na 130 mld. korún. Toto bol dôvod, prečo jeden z pôvodných záujemcov, taliansky SNAM, odstúpil z konzorcia, pretože považoval cenu, ktorú navrhovali Gaz de France a Ruhrgas a potom v dohode s Gazpromom za príliš vysokú. Čiže toto sú moje dva veľmi jasné argumenty, ktoré vyvracajú, takisto ako tvrdenie OECD, toto tvrdenie pána Fica.

    Po druhé, to, ako kritizuje a tvrdí, že tá privatizácia s odovzdaním manažérskej kontroly bola v rozpore so zákonom, a trochu to nepriamo ako keby potvrdil aj pán poslanec Malchárek, nemyslím si to a nie je to tak. My sme hovorili, my sme nikdy netajili, že ponúkame s tými 49 % aj manažérsku kontrolu nad podnikom jednoducho preto, že sme chceli získať strategického investora. Veď my sme jasne povedali, že ho chceme. A jeden z efektov privatizácie, ktorý spomína aj OECD je to, že sa bude lepšie a efektívnejšie riadiť ten podnik a že sa zúži priestor na politické vplyvy, na korupciu a na netransparentnosť. Takže, áno, my sme vedome ponúkali tú manažérsku kontrolu. A tí, ktorí ten podnik kúpili, zaplatili takú cenu, akú zaplatili aj preto, že kupovali tento podnik s manažérskou kontrolou. Zároveň ale chcem povedať, že nie je pravda, že by štát nemal ošetrené svoje záujmy a že by neblokoval možné zneužitie tohto postavenia a tú existujúcu väčšinu v predstavenstve, pretože v dozornej rade má štát ako akcionár väčšinu, a stanovy jasne určujú, aké je rozdelenie právomocí medzi predstavenstvom a dozornou radou a kde všetky veci, ktoré by mohli zmeniť majetkové pomery alebo všetky väčšie transakcie, musia byť schvaľované dozornou radou, kde má štát väčšinu.

    Chcem povedať k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré pán Fico dal, že by to znamenalo retroaktívnu zmenu podmienok, za ktorých strategický investor do podniku vstupoval. Takže to by som považoval za absolútne neakceptovateľné, pretože by sa tým zmenili pomery a podmienky, za akých on vlastne to kúpil a stanovil aj kúpnu cenu.

    K privatizácii SPP ešte chcem povedať, že pán Fico mal aj v minulosti veľa vyhlásení, ktoré sa týkajú privatizácie SPP. A v čase od 10. 6. 2001 do 12. 2. 2002 mal v médiách 12 vyjadrení, ktoré najmä poradca privatizačný alebo fakty, ktoré vyplývajú zo zápisníc privatizačných komisií, vyvrátili a ktoré dnes jasne dokazujú, že pán Fico, buď vedome, alebo z nedostatku informácií zavádzal a klamal o procese privatizácie SPP. Veľmi stručne to spomeniem, aby som bol teda konkrétny. Tvrdil, pán Fico, 10. 6., že poradca hovorí, že najefektívnejšia je alternatíva predať priamo 15 % až 20 %, zostatok nechať na kapitálovom trhu. Poradca tieto slová jednoznačne vyvrátil a verejne prehlásil, že predaj 49 % akcií formou výberového konania považuje za optimálny. K rýchlosti privatizácie sa tu pán Fico vyjadril, že poradca priznal, že rýchlosť je jedna z najdôležitejších príčin alebo z najdôležitejších kritérií, na ktoré vláda Slovenskej republiky tlačí. Toto vyjadrenie taktiež poradca jednoznačne dementoval. 2. 11. sa vyjadril, že komisia, ktorú som viedol, už urobila medzi predloženými ponukami selekciu. Komisia 26. 10. nerobila žiadnu selekciu, naopak, všetkým záujemcom, ktorí o to prejavili záujem, umožnila vykonať due diligence a pokračovať v privatizácii. Všetky zápisnice privatizačnej komisie, aj tej, ktorú som viedol ja, aj tej, ktorú viedla pani ministerka Machová, boli zverejnené na internete.

    Ďalej, pán Fico vyhlásil, že komisia pod mojím vedením odmietla podať verejnosti akékoľvek informácie o priebehu a výsledku rokovania. Komisia uverejnila a vždy uverejňovala tlačovú správu po rokovaní, v ktorej sa jasne hovorilo, že riadiaci výbor sa rozhodol umožniť 9 spoločnostiam, ktoré prejavili záujem, vykonať podrobnú due diligence, a tak ďalej. Mohol by som pokračovať, nechcem vás zdržiavať. Zvolili sme úplne štandardný postup, keď sme informovali o tých veciach, o ktorých bolo možné informovať, a zároveň sme potom zverejnili všetky záznamy z tejto komisie aj z inej komisie. Aj dnes sú prístupné na internete.

    A chcem teda spomenúť, pán poslanec Fico, vy ste tu spomínali vo svojom vystúpení, že tento parlament, že my sme schvaľovali, použili ste plurál, 51-percentnú účasť štátu, ak sme schvaľovali, mali sme na mysli aj manažérsku kontrolu. Ak ste to mali na mysli, pán Fico, tak ste to mali navrhnúť do znenia zákona, to je po prvé. A, po druhé, ak si dobre pamätám, vy ste nič neschvaľovali, pretože vy ste boli proti tejto novele, ktorou sa ustanovil 51-percentný podiel, ale toto ustanovenie 51-percentného podielu nič nehovorilo o možnosti ponúknuť aj manažérsku kontrolu.

    K vašim invektívam a výpadom typu, že uskutočňujeme nejakú politiku nejakých medzinárodných inštitúcií. Pán Fico, taktiež sme my, ako nielen Ministerstvo financií Spojených štátov, ale aj Slovenská republika, akcionárom aj Svetovej banky aj Medzinárodného menového fondu, samozrejme, tým podielom, akým vlastne sa podieľame na základnom kapitáli týchto inštitúcií, takže sú to aj naše inštitúcie. A môžem vás ubezpečiť, že aj z hľadiska toho, čo ste vy kritizovali, a potom to spomínali ešte viacerí alebo tuším dvaja vaši kolegovia, čomu sa hovorí washingtonský konsenzus, to je stále prijímané ako veľmi užitočné princípy, aj keď nevyhnutné, ale nie postačujúce. Jednoducho vývoj ukázal, že aj iné princípy sú dôležité, ale princípy washingtonského konsenzu sú stále platné.

    K tým argumentom, ktoré hovorili, prečo privatizačné príjmy radšej nepoužijeme na rozvojové projekty, som povedal, že dôležité je, že ak by sme privatizačné príjmy použili na bežné výdavky, tak by to po prvé boli prejedené peniaze a po druhé by to zvyšovalo deficit verejných financií. Ak znížime štátny dlh, tak sa nám tým pádom zníži dlhová služba, znížia výdavky na krytie tejto dlhovej služby a zvýši priestor na iné výdavky.

    Takže ak dnes niekto tvrdí, ako to pán poslanec Fico tvrdil, že ak by sme neboli umožnili vstup strategických investorov do týchto tzv. strategických podnikov, že by sme dnes na tom boli lepšie a boli sme ďalej, musím povedať, že hlboko a zásadne nesúhlasím s touto tézou. A myslím si, že väčšina analytikov, expertov, ktorí sa tomu rozumejú, zdieľa ten názor, ktorý som tu deklaroval.

  • Pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som vás na malú sekundu prerušil v súlade s rokovacím poriadkom. Musím položiť ctenej snemovni otázku, či je všeobecný súhlas dotiahnuť to dokonca. Už to jedenkrát bolo, lebo sme si mysleli, či to bude do 19.00 hodiny.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Neobviňujte ma, ja chcem aby sme pokračovali, a chcem, aby bol poriadok, o ktorý vy stojíte. Takže pokračujeme ďalej. Ďakujem pekne.

  • Viackrát, ak môžem teda pokračovať, zaznela otázka najmä od pána poslanca Hanzela, či je teda efektívne to predávať a či by nebolo dobré analyzovať, či sa nedá požičať peniaze a zároveň či by príjmy z dividend napr. neboli výhodnejšie. Áno, veď presne toto sa musí urobiť predtým, ako sa privatizácia uskutoční. A my týmto zákonom, ak bude schválený, a ja verím, že bude schválený, nehovoríme, že to sprivatizujeme za každú cenu a sprivatizujeme hneď. My len otvárame priestor na to, aby bolo možné privatizovať to a aby nebolo zákonom zakázané privatizovať tieto podiely, čo neznamená automaticky, že ich budeme privatizovať bez takýchto analýz, ktoré ukážu, posúdia výhodnosť rôznych alternatív.

    Ešte jednu vec som zabudol povedať. A myslím si, že je dôležitá, lebo často zaznieva aj vo vzťahu k tomu, čo hovoril pán poslanec Ondriaš, a nedávno to vyhlasovali aj odbory, aký bude dopad tých opatrení pre rodiny, pre príjmy. Chcem povedať, že údaje, ktoré ste, pán poslanec Ondriaš, tu prezentovali, neboli správne. Nehovorím, že neboli správne všetky údaje, ale som si istý, pán Ondriaš, a poviem vám konkrétne, že keď ste hovorili, že reálne mzdy nedosiahli úroveň roka 1989, že jednoducho to nie je pravda. Reálne mzdy od roka 1989 vzrástli o 17 %. Dnes vy to interpretujete úplne inak. Áno, toto sú správne a korektné čísla.

    Ďalej, k tým pozmeňujúcim návrhom, teda všetkým, ktoré buď by neumožnili privatizáciu, alebo by vlastne vynucovali revíziu zmluvných vzťahov, na základe ktorých boli privatizácie uskutočnené, chcem povedať, že ide o veľmi, veľmi nebezpečné precedensy.

    A k cene, pán Fico, špeciálne vám by som chcel povedať, vy svojimi výrokmi, ktoré ste v procese privatizácie mali neustále, a k SPP ste sa vyjadrovali častejšie ako komisie privatizačné, práve týmito výrokmi, a tým, že ste sa vyhrážali revíziou tohto procesu, môžete spôsobiť nižšiu cenu, ako mohla byť dosiahnutá, ak by neexistovalo takéto zneistenie potenciálnych investorov a zneistenie trhu. Pán poslanec Čaplovič, môžete sa na tom usmievať, je to prosto tak. A vezmite si elementárnu logiku, chcete vstúpiť do takéhoto podniku, chcete privatizovať, ste medzinárodná firma a zároveň najsilnejší opozičný politik, predseda najsilnejšej strany, pri ktorej si kdekto, najmä pán Fico myslel, že bude predsedom vlády, tvrdí, že bude revidovať túto privatizáciu. Asi by to vo vás spôsobilo čo? Že zaplatíte viac alebo menej za ten podnik? Politické riziká sú súčasťou rizík a pán Fico zvyšoval politické riziká privatizácie. A dnes to potvrdzuje svojimi návrhmi, pretože on tu navrhuje revidovať platné zmluvy, ktoré vznikli na základe platného právneho stavu, revidovať niečo, revidovať podmienky privatizácie, ktoré vznikli. A ja opakujem, to nebola skrytá podmienka, že ponúkame manažérsku kontrolu. My sme chceli pre podnik získať strategického investora, a preto sme ponúkali aj manažérsku kontrolu.

    Pán poslanec Mikuš tu otvoril niektoré témy, ktoré sú, myslím si, vážne a o ktorých je potrebné diskutovať, ale my touto novelou nezatvárame priestor pred diskusiou o takýchto veciach, aj poučenie sa zo skúseností v Spojených štátoch amerických, ale aj inde, aj isté zníženie rizika nejakej nepremyslenej liberalizácie bez toho, aby sme analyzovali možné riziká s tým spojené. Čiže to sú veci, ktoré vyžadujú analýzu, ale pri ktorých schválenie tejto novely neznamená, že analyzované nebudú a že nebudú brané na zreteľ.

    A dovoľte mi uzavrieť to teda tým, čo hovoril pán poslanec Číž. On hovoril o libertínskom spôsobe, zrejme mal na mysli libertariánsky spôsob, lebo neviem presne, čo je libertínsky spôsob.

  • Hlasy z pléna.

  • Nazývajte to, pán poslanec, ako chcete, podstatne je, že vláda má svoje programové vyhlásenie, ktoré je konzistentné, ktoré bolo schválené v tomto parlamente, ktorým vláda získala väčšinu v parlamente. A vláda tento svoj volebný program napĺňa. A áno, tento volebný program je založený na niektorých hodnotách a princípoch, ktorým vy zrejme neveríte, ale je založený na hodnotách a princípoch, pri ktorých prax ukázala, empirická skúsenosť z mnohých krajín ukázala, že ak sa uplatňujú tieto princípy v hospodárskej politike, tak je dosahovaný vyšší a udržateľný ekonomický rast. A faktom je, či tomu budete veriť alebo nie, že dnes sa čím ďalej, tým viac uznáva, že Slovensko sa stáva lídrom v uskutočňovaní reforiem a že práve tieto reformy, ktoré robíme, ktorých aj privatizácia je súčasťou, vytvárajú predpoklady na vyšší a udržateľný ekonomický rast a na rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín. A ak budeme mať možnosť presadzovať tento program štyri roky, tak ja verím, že ešte v priebehu tohto volebného cyklu to výsledky prinesie. A ja si myslím, pretože nechcem podceňovať vašu inteligenciu, že vy to aj viete. Vy to aj viete a toto je dôvod, prečo sa zo všetkých síl snažíte aj skrátiť volebné obdobie tejto vlády, aby jednoducho v čase, keď to ešte výsledky neprináša, keď to prináša len tie náklady, k tej zmene došlo, pretože si veľmi dobre uvedomujete, že tie pozitívne výsledky, čo sa týka ekonomického rastu, rastu životnej úrovne, to prinesie v druhej polovici volebného obdobia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dámy a páni, s faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne: Číž, Fico, Ondriaš, Hanzel, Fajnor, Muňko, Bollová, Ševc, Juščík... Tak, prosím vás, posuňte to na tej tabuli. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A prvý s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Číž. Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne vám. V tom je, pán podpredseda vlády, ten problém, že škoda, že ste nevystúpili skôr, aby sme mohli na to reagovať korektne. Takto sa to dá aspoň čiastočne.

    Ziskovosť podnikov. No ziskovosť podnikov je známa. Banky majú hrubý zisk 12 mld., do štátu 300 mil. Známe sú nesmierne zisky z SPP, prepustených je 6 000 ľudí s priemerným platom okolo 18 000 korún mesačne. Vynikajúci je zisk Nafty Gbely, kde sme už nedostali ani korunu z daní, lebo pre istotu sa to zdanilo v Holandsku. Keby ste boli taký korektný a predložili nám teda číselné vyjadrenie týchto nesporných úspechov, tak veľmi rád by som bol ticho.

    Ale čo je najdôležitejšie. O tom, ako sa vládne, aký je vzťah obyvateľstva k štátu, najlepšie hovoria ústavy. Len tak hrozne málo za tu jednu minútu poviem niekoľko citátov z ústav, skúsme napr. také Holandsko, čl. 20 ústavy, kde sa hovorí, že existenčné zaistenie obyvateľstva, rozdeľovanie bohatstva sú predmetom starostlivosti štátu a iných verejnoprávnych korporácií, skúsme Grécko, čl. 24, kde sa hovorí, že celkový plán reštrukturalizácie krajiny, nového rozvoja, plánovania, rozširovania miest a iných sídlisk podlieha regulácii a kontrole štátu s cieľom zaistiť najlepšie životné podmienky obyvateľov, ale teraz skúsme to najpodstatnejšie, Španielsko, čl. 128, kde sa hovorí, že celé bohatstvo zeme v jeho rozmanitých formách sa podriaďuje bez ohľadu na jeho nositeľa záujmom verejného blaha, zákonom je možné základné prostriedky alebo zložky vyhradiť verejnému sektoru, možno pripustiť aj zásahy do podnikania, ak to vyžaduje záujem verejného sektora, čl. 131, kde sa hovorí, že štát môže zákonom plánovať všeobecnú hospodársku činnosť, ideme ďalej, na Taliansko, čl. 43, kde sa hovorí, že účelom všeobecne užitočným môže zákon určité podniky alebo kategórie podnikov, ktoré sa viažu na verejné služby alebo zdroje energie alebo majú monopolnú povahu, majú charakter významného obecného záujmu, ponechať vo verejnom vlastníctve. Ideme na Írsko, poďme na Írsko, kde sa v ústave hovorí, že všetky prírodné zdroje...

  • Hlasy z rokovacej sály a prerušenie rečníka predsedajúcim schôdze.

  • Pán Číž, dve minúty ste mali.

    Teraz má slovo pán poslanec Fico.

  • Pán minister, povedali ste jednu vetu, ktorá presne svedčí o tom, koho záujmy zastupujete. Ak som vás dobre počúval, skonštatovali ste, že peniaze ak sa použijú z privatizácie na rozvojové programy, ide o prejedené peniaze, čo teda svedčí o tom, koho záujmy naozaj zastupujete, že nie sú to záujmy Slovenskej republiky a ľudí tejto krajiny.

    Rovnako ste povedali, že štát je zlým vlastníkom. Je zaujímavé, že vám nevadilo, keď slovenské firmy privatizovali štátne spoločnosti, či to bol Deutsche Telekom, Gaz de France alebo Ruhrgas. Všetko sú to spoločnosti s významnou účasťou štátu. Tak vám to zrazu nevadí. Vadí vám to iba vtedy, ak je štát vlastníkom na území Slovenskej republiky.

    Hovoríte o retroaktivite, o porušení zákonov v prípade tých návrhov, ktoré som predniesol.

    Tlieskali ste Spojeným štátom americkým, keď v záujme ochrany vlastných energetických zdrojov začali vojnu v ďalekej krajine, pretože išlo o ich vlastné národné energetické záujmy, a my máme zmeniť jeden zákon, civilný zákon, zaviesť povolenú v civilnom práve retroaktivitu a kričíte, že to je vážne porušenie štandardu, dobre že nie medzinárodného práva.

    Predsa len mám na vás dve otázky. Prosím, odpovedzte , lebo ste na to neodpovedali, po prvé, či zaplatili vlastníci 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu 15-percentnú daň z dividend a ak ju nezaplatili, prečo to bolo v období, kedy táto daň ešte bola. A druhá otázka je, koľko peňazí sa vyplatilo ako manažment FI, pokiaľ ide o SPP v poslednom období.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, vo svojej prezentácii som uvádzal fakty, fakty a nič, len strašné fakty o 13 rokoch budovania kapitalizmu. Už 14. rok tu budeme oslavovať. Chcel by som povedať, že reálne mzdy sú v roku 1980, udáva to naša Štatistická ročenka Slovenskej republiky a uvádza to program, ktorý máme v počítačoch. Tam to presne je a odtiaľ to aj mám.

    Hovorili ste niečo o tridsiatych rokoch a súčasnosti. Mám pred sebou graf, ktorý ukazuje, ako za socializmu Slovensko dobiehalo štáty v hrubom domácom produkte na obyvateľa. Dobiehalo Spojené štáty americké, Kanadu, Veľkú Britániu, Švajčiarsko, Nový Zéland, Austráliu, Holandsko, Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Rumunsko. Zatiaľ tri štáty, ktoré boli na tom lepšie, boli Fínsko, Nórsko a Taliansko. Ja verím, že raz bude diskusia o tom, že vám to ukážem. Tak toto je pravda.

  • Smiech v sále.

  • Ja viem, že sa na tom smejete. A vy sa smejte asi na všetkom a výsledok toho je, že nemáte ani na dostavbu Národného divadla.

  • Ďalej by som povedal, prečo socializmus obhajujem. Ja ho neobhajujem. Ja len začínam porovnávať a zisťujem, že ste diletanti proti komunistom

  • Smiech a potlesk.

  • , lebo za 13 rokov budovania kapitalizmu ste len všetko rozpredali a vy nemáte z hrubého domáceho produktu, ktorý je vyšší možno o 10 % ako v roku 1989, peniaze ani na lieky.

  • Pán poslanec Hanzel s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vy máte výhodu, že si môžete všetko vypočuť, ako ste aj sám povedali, a až potom reagovať. My, bohužiaľ, túto výhodu nemáme, lebo už nemáme možnosť v diskusii vystúpiť, len reagovať na vás.

    Bohužiaľ, musím skonštatovať pri všetkej úcte, že ste svoje vystúpenie nevenovali argumentácii, prečo chceme privatizovať. Skôr ste sa znížili trošku do nižšej polohy. A namiesto argumentov ste začali presviedčať nás o potrebe privatizácie. A hovoríte nám o Severnej Kórei a o Kube. To si, myslím, sem vôbec nepatrí. Z vašich úst by mala znieť normálna vecná argumentácia, prečo chcete privatizovať, aby sme to my mohli podporiť, a nemali by ste rozprávať o Severnej Kórei.

    Ďalej ma, prepáčte trošku, urazilo naozaj, čo ste povedali. Ste sa vyjadrili presne a citujem vás, že všetko, čo ste tu počuli, boli absolútne nezmysly. Toto je presná citácia, ja som si to zapísal. Pán minister, naozaj myslím si, že by pýtalo ospravedlnenie takéto niečo voči všetkým, čo tu vystupovali, aj z koaličných strán, nielen z opozičných strán.

    Ďalej ste konštatovali, že väčšina štátnych firiem je v problémoch. A pýtam sa: Súkromné firmy nie sú v problémoch? Určite viete, a som presvedčený, že viete, že napr. v západných krajinách, ja spomeniem Švédsko, desaťtisíce živnostníkov a súkromných firiem každý rok skrachuje. A sú to súkromníci, ktorí majú vzťah k svojmu majetku, napriek tomu, bohužiaľ, skrachujú, lebo taký je život, raz sme hore raz sme dole a nedá sa to vždycky zvládnuť.

    No a potom vám len pripomínam, že ste mi sľúbili, ešte ste ukazovali, že mi ukážete, prečo sú dividendy tajné, a že teda nám poviete, prečo to je, no a že tiež ste sľúbili, že poviete, za koľko je tých 65 mld. uložených v NBS-ke, aspoň tak ste mi to signalizovali. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister financií a podpredseda vlády, chcel som byť trochu, ako som vždy bol aj náš klub bol konkrétny a vecný, ale teraz musím zareagovať na vašich 40 rokov. Dovoľte, aby som teraz povedal jednu pravdu, ktorú vám asi nikto nepovedal. Nebyť vášho otca, veľkého komunistu právnika, ktorý v päťdesiatych rokoch robil to, čo robil, vy sa nedostanete na vysokú školu. Určite, áno, je to chyba socializmu, akceptujem to. Vedľa vás sedí pán Prokopovič, je to silný káder, do roku 1989 bol podpredseda Mestského výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska v Stropkove. Viete, ja už poviem jednu vec. Ak niekto sem príde a mi tu ako charakter povie, že vy komunisti ste urobili niečo zlé, ja to akceptujem, ale ak vidím takéto kádre, je mi veľmi zle a nebudem pokračovať. Ďakujem pekne, vypnite ma.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Muňko.

  • Pán podpredseda, povedali ste, že najlepšia privatizácia bola privatizácia bánk. Neviem, aká to bola privatizácia, keď sme Slovensko zadlžili 100 mld. a ešte ďaleko viac. Bol by som vás vedel pochopiť, keby ste boli trebárs vybrali, keď ste boli podpredseda vlády, z Tatrabanky colnicu a presunuli ju do Slovenskej sporiteľne, kde by ste boli dostali iné portfólio, tak by ste boli predali tú Slovenskú sporiteľňu za niečo iné a iné opatrenia, ktoré by ste boli bankám spravili. Ale privatizáciou slovenské banky za čo ste predali? A ešte ste nechali tam aj úvery, ktoré boli proste garantované štátom, trebárs vo VÚB-ke alebo aj inde. A tie mohli byť takisto presunuté potom na Konsolidačnú banku, ako boli presunuté úvery nedobytné.

    Chcel by som vám ale položiť jednu otázku o Deutsche Telekom, kde ste spomenuli prakticky odstúpenie od zmlúv. Plní si zmluvu Deutsche Telekom? Koľko mal preinvestovať prvý rok, keď kúpil Slovenské telekomunikácie? Rád by som bol, keby ste mi zodpovedali, koľko bolo preinvestovaných Deutsche Telekomom v roku 1999, resp. roku 2000.

    Pokiaľ sa týka liberalizácie cien strategických podnikov, veľmi dobre viete, že v západnej Európe, ako nastala liberalizácia cien, poklesla energia o 30 % a viac. Dneska prakticky je nedostatok energie, bude málo energie, či proste tepelnej alebo aj iných energií. V roku 2006 Európska únia bude mať nedostatok energie vo výške až 30 %. My dneska predávame to, na čom sme mohli profitovať.

    Áno, máte pravdu, že máme iný názor na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu, pretože keby sme ho boli dali ako druhý pilier do penzijnej reformy, tak ročne môžeme tam 30 mld. dividend dotovať druhý pilier. Len toľko, ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister financií, pán podpredseda vlády, chcela by som sa spýtať: Ak nám odporúčate schváliť zákon o privatizácii, mohli by ste vyčísliť, aké príspevky do štátneho rozpočtu odovzdávali štátne podniky do roku 1990 a tie isté podniky po privatizácii?

    Ďalej k tomu, čo ste tu hovorili. V Slovenskej republike sa znárodňovali aké kľúčové podniky, prosím vás? Veď tu nič nebolo. To, čo teraz predávate, sa vybudovalo za socializmu.

    A k tomu, ako je štát zlý vlastník, by som rada tiež pár slov. Štát, pán minister, to ste aj vy, kto ho riadi. A vy, pretože ste minister financií, ste hlavný hospodár, vlastne nehospodár, pretože neviete, kam sa strácajú štátne a spoločné peniaze. Vy ste hlavná príčina i dôkaz toho, že náš štát je zlý vlastník, pretože nás privádzate do dlhovej, a tým bezmocnej závislosti od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ševc.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja nechcem konfrontáciu, ale mám niekoľko postrehov. Neviem, prečo taký renomovaný ekonóm, akým zrejme ste, pán Mikloš, nevidí alebo nechce vidieť fakty a berie si na pomoc Severnú Kóreu. My sme v strednej Európe. Ja len chcem pripomenúť, že bývalá Česko-slovenská socialistická republika v roku 1989, páni poslanci, takisto to hovorím aj pre vás, mala zahraničný dlh okolo 1,7 mld., ale aktíva, čo sme požičali iným ekonomikám sveta, činili viac ako 3,7 mld. Za posledné roky Slovensko deblokuje okolo 2 mld. USD, a to nielen z Ruskej federácie. Nemusím byť, samozrejme, presný v číslach, ale tu o to nejde. Tak ako potom tento socialistický systém hospodáril, si kladiem otázku. Dnes máme dlh viac než 15 mld. a sme 14 rokov v transformácii. Tak kde je optimálna pravda, hľadám sám odpoveď, kto budoval a kto predával viacej. My sme za efektívne formy i zmenu vlastníckych vzťahov, veď to je normálne vo svete dneska bežnom, ale je tu niečo. A pre koho je to hlavne? V záujme občanov Slovenska keď to bude, samozrejme, budeme za to, ale nebudeme za to pre záujmy zahraničných korporácii. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Juščík.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Už tu veľa bolo povedané o tom, na čo je potrebná doprivatizácia. Jedna z dôležitých otázok je vyrovnať štátny dlh. Pán podpredseda vlády, bezmála polovička zo získaných peňazí za plynárne tohto štátu bola daná na likvidáciu dlhu. A koľko ešte budeme dávať tých miliárd, aby sme to likvidovali? Koľko bude toho potrebné? Bude vám stačiť to na do dneska dlhy narobené? Jeden rok niečo znížite a okamžite v priebehu mesiaca alebo dvoch mesiacov to ďaleko prekročíte. Ja sa vás teda takto pýtam, keď obviňujete nás a tu ste veľakrát povedali na adresu komunistov a socializmu: Dokedy to tak bude? Nemyslíte si, že skončili tieto argumenty vaše, že ste vyčerpali sa, že pred týmto národom nebude môcť ďalej argumentovať, že zadlžujete tento národ? A, žiaľ, my to prežijeme už, ale zadlžujete naše vnúčatá. A tie budú po tých vašich pomníkoch viete čo? Pľuť.

    A ešte jedno k tomuto štátu, že je zlý. Veď štát je nástroj a vy ho máte v rukách a vy ten nástroj zle používate, vy ten nástroj neviete používať na to, aby ste dokázali, že dá sa aj ináč hospodáriť, že aj ten štát týmto nástrojom dokáže robiť tak, aby bol prospešný pre tento národ. Ďakujem.

  • Pán poslanec Malchárek so slovom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Keďže som bol spomenutý pánom podpredsedom vlády, ja by som to len chcel upresniť, lebo som sa určite nevyjadril v tom zmysle, že by bolo protizákonné, že sa predáva 49 % a predáva sa to aj s manažérskym balíkom a s manažérskou kontrolou. Určite to bolo nelogické, ale vyplývalo to z tých podmienok politických, ktoré tu boli, lebo bola pravo-ľavicová vláda. A ochota a zodpovednosť prijať takýto zákon, ktorý, verím, prijmeme dnes, tu jednoducho nebola. A preto súhlasím aj s definíciou alebo časťou definície strategického investora, že je nevyhnutné hovoriť o strategickom vtedy, keď ponúkame aj manažérsku kontrolu, lebo iba tak môžeme hovoriť o zvýšenej efektívnosti, o riadení bez možných korupčných vplyvov politických nominácií. A práve z týchto dôvodov som hlboko presvedčený, že robíme správne, ak prenášame túto kompetenciu na vládu, ktorá, verím, bude rozhodovať zodpovedne. A preto tento zákon podporím. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré odborné skutočnosti. Chcel by som sa vyjadriť k problematike výšky obchodného podielu a manažérskych práv podľa súčasne platného Obchodného zákonníka aj obchodných podielov, predstavuje to súhrn práv a povinností. Jedine v spoločnosti s ručením obmedzeným môžete mať rozdiel medzi obchodným podielom a právami. V prípade, že sa toto stane pri akciovej spoločnosti, asi musíte uvažovať o tom, že niektoré akcie sú prednejšie ako druhé. Pýtam sa, či je to možné v zmysle Obchodného zákonníka.

    Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá. Celý inteligentný svet posudzuje v podstate možnosti investovania do obchodných spoločností cez index, ktorý hovorí, koľko spoločností je takých, kde je viac ako 51 % majority určitého akcionára alebo vlastníka. V prípade, že toto percento je príliš vysoké, pre investorov je to určitý negatívny fakt, z akého dôvodu je to, ak niekto vlastní 51 % má predsa prirodzený monopol.

    Tretí fakt, na ktorý by som chcel upozorniť. Hovorili sme o retrospektíve zákona, o tom, že by sa mali niektoré zmluvy dať na pravú mieru v zmysle Obchodného zákonníka. Veď ale aj Smer vám pomáhal pri dani z príjmov. Viete, že platí dvojitý zákon, od 31. 12. 2003 máme dva zákony, ktoré budeme musieť uplatňovať pri dani z príjmov. Tam sme náhodou neboli nepohodlní? Toto je všetko v poriadku? Takže, prosím vás, správajme sa profesionálne a správajme sa odborne pri všetkých odborných záležitostiach.

  • Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, smial som sa preto, že výnosy s privatizácie boli také nízke nie preto, ako ste to vy zdôvodňovali vo vzťahu k pánu Robertovi Ficovi, ale preto, že ste ich pripravovali so svojimi partajnými súkmeňovcami a predajnými privatizačnými poradcami IV. cenovej skupiny. Preto boli také výnosy a takéto výnosy sme dosiahli. Peniaze sa pod vašou taktovkou, vážený pán minister a vtedajší podpredseda vlády aj terajší podpredseda vlády, zväčša prejedli. Sanovali sa tým len dlhy a nič sa vo vzťahu do budúcnosti tohto štátu, do kapitalizačných pilierov, ako sa to robí všade, nedalo, ani vo vzťahu k vzdelaniu, ani vede, výskumu, ani k informačným technológiám, slovom, neurobili ste nič, nič, nič, nič. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikolaj.

  • Vážený pán minister, ja by som sa takisto vrátil k tomu, vášmu výroku, že štát je zlý vlastník, a v podstate to opakujete stále dookola. Chcel by som vám dať príklad z praxe, ktorý sa stal vo Veľkej Británii, a pán minister dopravy ho zrejme pozná, keď štát odovzdal 4 súkromným spoločnostiam právo vykonávať dopravu na osobnej a nákladnej doprave a zhruba po 4 rokoch tieto súkromné spoločnosti spôsobili štátu stratu, myslím, že to bolo okolo 7 mld. libier, a okrem toho 3 alebo 4 vážne hromadné dopravné nehody a štát to jednoducho zobral naspäť, pretože to nešlo. Chcem vám len toľko povedať, že každá dogma škodí a škodí aj táto vaša dogma, takže nepovažujem za korektné, keď práve toto hovoríte.

    A po druhé. Predsa len som si myslel, že to, čo som povedal, spomeniete vo vašej reči, že z tých 182 mld. Sk, pričom vláda rozhoduje o tom kam tieto prostriedky získané z privatizácie idú, viac ako 60 mld. Sk nešlo do sociálnej sféry a nešlo na odštátnenie, zníženie štátneho dlhu, ale v podstate do spotreby vrátane toho podľa mňa nešťastného Národného tenisového centra. Ďakujem pekne.

  • Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán minister, hovorili ste dlho, ale povedali ste málo, hovorili ste tak, že keby neboli veci tak vážne, tak človek by sa skutočne smial nad tým, čo ste povedali, pretože vaše slová boli precítené už opakovanou demagógiou, ktorá nehovorí nič. A ja osobne som si myslel, že ako minister financií budete konkrétny ku konkrétnym veciam. Žiaľ, nestalo sa tak. Zavádzali ste svojimi rečami, čo ste hovorili. Povrchovo ste popisovali niektoré fakty, o ktorých ste sa snažili tu hovoriť.

    Ak hovoríte a porovnávate to, čo je teraz a kde sa teraz nachádzame, s tým, čo bolo za socializmu, zabudli ste, že Česko-slovenská socialistická republika bola na 14. mieste vo svete, a kde sme v súčasnosti, to sami viete, zabudli ste na to, že ekonomika v socialistickom Česko-Slovensku sa musela budovať v podmienkach studenej vojny, hospodárskej blokády, a kto ju budoval a aké súvislosti s tým Česko-Slovensko malo, zase veľmi dobre viete, ale zase ste ostali pri polopravde, zabudli ste povedať, že nič sa za 14 rokov nepostavilo, nevybudovalo z prostriedkov, ktoré boli vyčerpané z rozpočtu krajiny, a privatizujete len tie veci, ktoré boli vybudované za 45 rokov socializmu. Čo by ste privatizovali, keby toho socializmu nebolo bývalo? A viete, pravda zostáva pravdou, aj knihu si o tom môžete prečítať.

    Ďalej hovoríte, že štát je zlý vlastník. Vážený pán minister, štát je vlastník, ale manažérom je vláda. A keď dosahuje tá vláda také výsledky, o ktorých ste hovorili, tak tá vláda mala odstúpiť a majú tam prísť ľudia, ktorí robiť vedia, nech odstúpi vláda, keď nie je schopná zabezpečiť úlohy, ktoré Slovensko potrebuje.

    Ďalej ste hovorili o tom, že priemerná životná úroveň a príjmy reálne sú vyššie, ako boli v roku 1989 roku. No zabudli...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim po vyčerpaní časového limitu.

  • Ďalší s faktickou poznámkou bude vystupovať pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, je na škodu veci, že ste sa ako podpredseda vlády nechali uniesť niektorými poslancami a vaše odpovede boli invektívami, a nie konkrétnymi vecnými argumentmi podpredsedu vlády a ministra financií. Preto aj ja konštatujem teda, že vaše vystúpenie a argumenty boli na úrovni primitívneho kapitalizmu začiatku 19. storočia, takto odpovedali vtedy ľudia, ako ste sa vy snažili dnes invektívami reagovať na pripomienky poslancov.

    Konštatovali ste, že komunistický režim vedie k hladomoru. Ale hlad, bieda, nezamestnanosť tu boli pred rokom 1948 a sú po roku 1989. Nezhodneme sa na mnohých veciach. Sú takí ľudia, nielen opozícia a koalícia, je to ľudská vlastnosť, že máme rozdielne názory, ale to neznamená, že musíme podľa toho urážať, že musíme podľa toho ísť voči sebe ako nepriatelia.

    Chcem skonštatovať ešte jednu záležitosť. Vaše konštatovanie, a v tom nie ste sám, to je konštatovanie viacerých politikov vlády, že všetko je problém predchádzajúceho systému, to by som prirovnal asi k tomu, že vy toto konštatovanie máte opodstatnené asi v tom, že v roku 1990 tu nejaký politik povedal, že o 5 rokov tu bude Švajčiarsko. A taká je teda pravda aj tej reality, ktorú vy spomínate, že za všetko môžu komunisti. Ak chcete objektívne posúdiť situáciu, tak treba vystupovať z vašej pozície ekonomicky, erudovane a odborne a politiku, prosím, nechať na parlament.

  • Pán poslanec Kiňo, napriek tomu, že po roku vás naučili správne stláčať tlačidlo, ešte vás nenaučili to robiť v správnom čase.

    Slovo bude mať teraz pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán Mikloš. Dve minúty, pán podpredseda, máte na reakciu.

  • Keďže mám len dve minúty, budem veľmi stručný.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Fico. Nehovoril som, že sa prejedli rozvojové programy, ale peniaze na bežné výdavky a rozvojové programy. Pritom rozvojové programy je možné naviac financovať, keď sa zníži dlhová služba tým, že sa vytvorí na to väčší priestor.

    Pán poslanec Hanzel, hovoril som, prečo tu treba privatizovať. Povedal som 6 konkrétnych dôvodov na to a potom som citoval slová ako ilustráciu zo stanoviska OECD, týchto 6 dôvodov, ako odtiaľ zdôvodňujú privatizáciu SPP. Takže nesúhlasím s tým, že som nehovoril, prečo tu treba privatizovať.

    A čo sa týka tej vašej citácie, musím sa ohradiť. Nič také som nepovedal, ja citujem, že všetko, čo som si vypočul, boli absolútne nezmysly. No pritom sa jasne ohradzujem, mohol som to povedať vo vzťahu k argumentácii pána poslanca Ondriaša o obhajobe komunistického režimu, ale určite som to nepovedal o všetkom. Nakoniec, iste si spomínate, že som povedal na adresu pána poslanca Mikuša, že mnohé veci, ktoré hovoril, sú vážne a treba ich zvažovať. Takže, neberiem to, nie je to tak.

    Pán poslanec Fajnor bol veľmi osobný. Nie je tu. Hovoril o mojom otcovi. Ja neviem, čím bol otec pána Fajnora, ale keď už spomínal môjho otca, ktorý, žiaľ, už nežije, tak musím povedať, že môj otec v päťdesiatych rokoch bol študentom, takže nemohol byť komunistickým kádrom. Potom bol členom Komunistickej strany, v roku 1968 bol vylúčený, pretože chcel poľudšťovať vašu stranu. A bol naivný, myslel si, že sa to dá. A potom už členom Komunistickej strany nebol.

    Čo sa týka toho, čo ste hovorili, že čo sa znárodňovalo, keď nič nebolo. No ale, vážení, vy si nemyslite, že keby nebol na Slovensku komunizmus, že tu by zastal život a nič by tu nebolo vznikalo. No bola by tu prosperujúca ekonomika so súkromným vlastníctvom, omnoho prosperujúcejšia, ako je dnes.

  • Čo sa týka ďalšej tézy, mám veľmi málo času, chcem len povedať, mnohí z vás vychádzajú z tézy, že keď je to pre niekoho výhodné, musí to byť pre nás nevýhodné. Možno vo fyzike platí princíp zachovania hmoty a energie, ale v ekonómii platí ‘win-win‘ strategy – obojstranná prospešnosť – aj pre tých investorov, aj pre nás. A som presvedčený, že o tom privatizácia je. Ďakujem.

  • Presne, pán podpredseda vlády, využil čas.

    Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, napriek tomu, že hlavne opoziční poslanci vyžiadali si účasť pána podpredsedu vlády a ministra financií, dovoľte mi, aby som veľmi krátko vystúpil k rozprave, ktorá tu odznela, ako predkladateľ.

    Na úvod takisto zareagujem na osobnú poznámku, ktorá sa ma dotýka, pána poslanca Fajnora. Chcem mu len povedať, nevidím ho tu, ale verím, že počuje, pán poslanec Fajnor, vaši priatelia z ŠtB vám dali veľmi nepresné, veľmi nepresné a mylné informácie. Buďte tak dobrý, overte si ich. A keď je to úmysel alebo zámer z vašej strany takto prekrúcať, tak je to vec vášho charakteru. Nevyprovokujete ma, aby som začal s vami o tom diskutovať, lebo možno práve to chcete.

    Dovoľte mi vystúpiť k niektorým veciam, na ktoré cítim potrebu reagovať.

    V prvom rade viackrát tu rezonovala otázka poradcu pri jednotlivých privatizáciách. Chcem sa spýtať všetkých týchto kritikov tohto systému, či poznajú lepší, spravodlivejší, transparentnejší spôsob, ako je ich spôsob cez medzinárodného poradcu, cez medzinárodný tender. Ak má niekto na mysli, že lepší spôsob bol predaj vopred určenému vlastníkovi za smiešnu cenu, tak ja ho odmietam a stále budem tvrdiť, že spôsob, ktorý táto vláda používa, je najtransparentnejší a najvýhodnejší.

    Takisto, čo sa týka poradcu, jeho odmeny a jeho kontroly, chcem uviesť len veľmi krátko, veľmi krátko, predpokladám, že ak niekto spochybňuje účasť poradcu pri privatizácii alebo predaji akcií Slovenských telekomunikácií, pravdepodobne nepozná celý proces medzinárodného tendra, ináč by nemohol povedať, načo je nám medzinárodný poradca, keď máme len jedného záujemcu. Vážená dáma, vážení páni, ten, kto to povedal, by si mal uvedomiť, že existuje istý postup, istý proces pri medzinárodnom tendri, a teda medzinárodný poradca je vyberaný hneď v úvode, keď sa ešte nevie, kto sa prihlási, ešte sa nevie presne, aké budú podmienky tendra. Práve nato ide tam ten poradca, aby tieto podmienky pripravil. Práve preto on vstupuje do procesu už na začiatku a vtedy sa nevie, koľko záujemcov v tom bude. A to bolo aj v prípade Slovenských telekomunikácií.

    A čo sa týka odmeny, no ja nechápem, ako niekto môže povedať, že štát poradcu zaplatí. Je to platené z kúpnej ceny a je to kvôli tomu, aby motiváciou toho poradcu bolo dosiahnuť čo najväčšiu kúpnu cenu pre štát, pretože vtedy má aj on najväčšiu odmenu. A skúsenosti z okolitých krajín hovoria, že tam, kde nebol poradca, bola cena podstatne nižšia. A teda to nejaké percento alebo promile z ceny, ktorú dostáva poradca, je podstatne nižšie, ako to, o čo by štát prišiel, keby to predával bez medzinárodného renomovaného poradcu.

    Ešte k privatizácii Slovenských telekomunikácií. Viackrát to tu zaznelo aj od pána poslanca Mikolaja. Sú tu odborníci v oblasti telekomunikácií a informatiky, pani Brestenská, pán Opaterný, ale aj pán Baška a ďalší. Určite mi dajú za pravdu. Dnes sa snaží Česká republika predať svoje telekomunikácie. Bohužiaľ, sa im to nedarí. A ak majú ponuky, tak sú za silne podhodnotenú cenu, ktorá ani adekvátne nezodpovedá cene, ktorú my sme dostali v tom čase, keď sme Slovenské telekomunikácie predávali. Ak to tak nie je, nech ma hocikto z tých odborníkov, ktorí tomu rozumejú, v tomto smere opraví.

    Trošku ma prekvapili slová pri viacnásobnom spochybňovaní kontroly štátu v orgánoch, organizácií alebo podnikov, kde sa privatizovalo 49 % akcií. Ja si myslím, že kto trošku tomu rozumie, musí uznať, že existujú štyri inštitúcie, ktoré zabezpečujú kontrolu v príslušných podnikoch, a to je dozorná rada, valné zhromaždenie, manažment a správna rada. Vo všetkých podnikoch, kde štát privatizoval 49 % akcií, má majoritu v dozornej rade a vo valnom zhromaždení. A manažment a správna rada je v rukách strategického investora. Takže treba to povedať takto a nielen spochybňovať, že štát tam nemá žiadne právomoci v tomto smere. Myslím si, že aj dozorná rada, aj valné zhromaždenie majú aj v zmysle Obchodného zákonníka výrazné právomoci, aby mohli ovplyvňovať chod jednak samotného podniku a jednak manažmentu a správnej rady.

    Trošku ma prekvapuje aj vystúpenie pána poslanca Kozlíka. Spomeniem len jednu vec, čo som si všimol. Možno som zle rozumel. On ako makroekonóm použil výraz, že nepokladá za dobré, ak prioritne sa z výnosov doprivatizácie časť použije na zníženie zadlženosti štátu. Trošku ma to prekvapuje, pretože poznám názory mnohých makroekonómov, som ekonóm aj profesijne vyštudovaný, a teda viem, že všade sa snažia maximálne o zníženie zadlženosti štátu.

    Čo sa týka investovania Slovenských telekomunikácií, chcem iba podotknúť, Deutsche Telekom v Slovenských komunikáciách, tento proces ešte beží, termín ešte neuplynul, teda netreba robiť predčasné súdy, netreba už o tom hovoriť. Sledujeme to, v prípade, že Deutsche Telekom svoje záväzky nesplní, budeme žiadať minimálne také kompenzácie alebo väčšie kompenzácie, ktoré by to nahradili. Ale hovorím, termín tu ešte neprešiel, nerobme súdy vopred.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kondróta, nie je tu, ale chcel by som od neho verejne objasnenie, čo tým myslel, keď povedal: „Vláda je plná korupčníkov.“ Ja sa cítim urazený týmto výrazom a chcel by som od neho vysvetlenie, koho tým myslel, ako to myslel. V opačnom prípade, ak je chlap, nech požiada mandátový a imunitný výbor o zbavenie imunity a bude môcť to vysvetľovať na súde. Ale presne takto som si to zapísal, takto to povedal.

    K pánu poslancovi Mikolajovi, ako transparentne štát predáva. Ja som to už hovoril, nepoznám lepší spôsob, ako je medzinárodný tender cez medzinárodného poradcu. Ak si myslíte, že lepšie sa predávalo pred 6 – 7 rokmi vopred určenému záujemcovi, je to váš názor alebo sme sa nerozumeli. A ja stále budem tvrdiť, že tento spôsob je najtransparentnejší a najvýhodnejší.

    Čo sa týka tretieho operátora, tu musím povedať, trošku nepresný údaj tu bol, že vláda odmietla, alebo ministerstvo dopravy odmietlo, vypísať súťaž na tretieho operátora. Nie je to pravda. V roku 2002 súťaž prebehla. Bol aj dokonca víťaz, ktorý nezaplatil stanovenú čiastku v termíne, a teda bola zrušená táto súťaž. Dnes uvažovali sme o tom, že ju vypíšeme, avšak máme posudky viacerých renomovaných firiem, že vďaka penetrácii, ktorá je u nás už cez 60 % mobilných telefónov, nie je o ňu záujem u nás momentálne. Čiže to je toľko k tretiemu operátorovi.

    Čo sa týka Železníc, pán poslanec Mikolaj, samozrejme, nejde o infraštruktúru pri privatizácii, iba o služby. Myslím, že to je samozrejmé.

    Takže toto som si považoval za potrebné povedať.

    Na záver mi dovoľte, ako predkladateľovi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu boli. Súhlasím ako predkladateľ s akceptovaním pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Malchárka a pani poslankyne Tkáčovej, ostatné pozmeňujúce návrhy neodporúčam prijať, nakoľko presahujú filozofiu a rámec predkladaného zákona. Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie najskôr zo spoločnej správy, potom návrhy, ktoré páni poslanci predniesli v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci Hort, Galbavý.

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

    Pán poslanec Minárik, prosím, zaujmite miesto.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k vládnemu návrhu zákona vystúpilo celkom 17 poslancov a podpredseda vlády a minister financií. Pozmeňujúce návrhy podalo 5 poslancov, 4 poslanci predložili samostatné návrhy uznesenia k prerokúvanému bodu a 4 poslanci predniesli procedurálny návrh k prerokúvanému bodu.

    Pán predseda, prosím, aby ste dali najskôr hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré dali 4 poslanci, všetci 4 navrhovali nepokračovať v rokovaní o návrhu novely zákona. Pán predseda, dajte hlasovať o týchto procedurálnych návrhoch.

  • Prosím, aby ste vymenovali mená poslancov s týmto procedurálnym návrhom.

  • Sú to páni poslanci Fico, Fajnor, Mikuš Tibor a Cagala.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 49 za návrh, 73 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Ďalej budeme, pán predseda, hlasovať o bodoch spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 77 za návrh, 6 proti, 42 sa zdržalo.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica, uvedené tak ako to máte v tlači pod bodom 1. Dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica. Pán poslanec Tóth, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za návrh, 66 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica, uvedenom pod bodom 2.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže sme schválili v spoločnej správe nadobudnutie účinnosti zákona 1. januárom 2004 a bol podaný alternatívny návrh, nemôžeme hlasovať o novom odseku 6, čiže budeme hlasovať iba o odseku 5, teda v § 10 sa dopĺňa nový odsek 5, lebo je alternatívne postavený odsek 6, pán spoločný spravodajca to má. Čiže hlasujeme iba o odseku 5.

  • Áno. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za návrh, 62 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh z rozpravy je návrh pána poslanca Malchárka. Dajte o ňom hlasovať, pán predseda.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 72 za, 13 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 85 za návrh, 8 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne Tkáčovej sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, dajte hlasovať, prosím, o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja s tým, že v navrhovanom novom odseku, čo sa týka § 47e, hlasujeme o alternatíve vysporiadania zmlúv, ktoré sú v rozpore s § 10 ods. 4, do 31. januára 2004 v prípade schválenia zákona s účinnosťou od 1. 1 2004.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 49 za, 60 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 49 za, 55 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Páni poslanci, ruším toto hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyni nefunguje hlasovacie zariadenie.

    Páni poslanci, budeme opakovať hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Pani poslankyňa Antošová, v poriadku máte svoje hlasovacie zariadenie?

  • Hlasy z pléna.

  • Len či je jej hlasovacie zariadenie v poriadku, to neviem.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 50 za návrh, 53 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh v rozprave podal pán poslanec Burian, ale o tomto návrhu nemôžeme hlasovať, lebo je to v rozpore s platným právnym stavom, lebo čl. IV, ktorý navrhuje novelizovať, hovorí o účinnosti zákona, a nie o 10 či 30 rokoch na podanie návrhu na začatie konania od prevodu alebo prechodu vlastníctva. Takže o tomto nemôžeme hlasovať.

  • Pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Áno, uznávam to proste, čo povedal pán spravodajca, je tam ten preklep, lebo tam je čl. II, 2. bod návrhu, to máte pravdu.

  • Ale žiadam hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Viem, že tam je preklep.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o tom, či máme hlasovať o návrhu pána poslanca Buriana. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 45 za, 61 proti, 13 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme námietku.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o ďalších návrhoch, ktoré podali páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 76 za návrh, 1 sa zdržal, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon č. 92/1991 Zb. a zákon č. 173/1993 Z. z.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona niekto z prítomných pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Prosím, páni poslanci, poslankyne, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 75 za návrh, 47 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, ďakujem, pán minister.

    Ešte prosím o návrhy uznesení, ktoré boli k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona predložené v rámci rozpravy.

  • V rozprave podali návrhy, aby prijala Národná rada návrhy uznesení, páni poslanci Fico, Kozlík, Tibor Mikuš a Tkáč.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Fica.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Tóth, prosím, aby ste svojím notebookom nerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Galbavý.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 49 za, 42 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte hlasovať, prosím vás, o návrhu uznesenia pána poslanca Kozlíka.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie) 122 prítomných, 47 za, 16 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Kozlíka na uznesenie.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Tibora Mikuša.

  • Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Mikuša na uznesenie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Husár.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 48 za, 17 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh na uznesenie podal pán poslanec Tkáč.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Tkáča na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 46 za návrh, 8 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme neschválili.

    Pán poslanec Janiš, odhlasovali sme všetky...

  • Odhlasovali sme všetky návrhy uznesení.

  • ... návrhy uznesení, ktoré poslanci podali počas rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem 18. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie 18. schôdze NR SR sa skončilo o 19.59 hodine.