• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás ešte pred pokračovaním rokovania o prerušenom bode programu informovať, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a poslankyne Blanár, Brhel, Čaplovič, Danko, Jaduš, Soboňa, Zmajkovičová, pán poslanec Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Jozef Banáš a Robert Kaliňák.

    Páni poslanci, v stredu popoludní sme prerušili rokovanie o správe, ktorú predložil na požiadanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pán minister zdravotníctva Rudolf Zajac o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ. Prerušili sme rokovanie pri vystúpení pána poslanca Pašku, ktorý bol aj navrhovateľom tohto bodu programu. Pán poslanec Paška bude pokračovať vo svojom vystúpení. Po ňom sú ešte prihlásení do rozpravy pani poslankyňa a spravodajkyňa k prerokúvanému bodu programu Záborská, pán poslanec Džupa a pán poslanec Chovanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení, ktoré som prerušil v stredu večer. Chcem vás ubezpečiť, že sa pokúsim byť naozaj dnes už veľmi vecný a trefný.

    Napriek tomu, kým sa vrátim k stanovám akciovej spoločnosti tam, kde som prestal, ale znova avizujem nie preto, aby som pokračoval v detailnej interpretácii, chcem sa predsa len dotknúť správy, ktorú predložil pán minister, a na úvod povedať a reagovať a ponúknuť ďalšie možno veľmi sofistikované riešenie pre pána ministra.

    V úvode správy sa hovorí, že najväčším problémom, ktorý spustil lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, bolo zvyšovanie miezd zdravotníkov v rokoch 1996, 1997 a 2001.

    Dovoľte mi, aby som k tejto primárnej identifikácii ďalšieho z triednych nepriateľov systému, ktorým sú lekári a pracovníci v zdravotníctve, ktorí chcú za svoju robotu normálnu mzdu, navrhol veľmi dobré riešenie presne v intenciách akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Myslím si, že by mohol systém ušetriť obrovské peniaze, keby sa založila akciová spoločnosť zamestnávateľ a táto akciová spoločnosť by odkupovala od lekárov, lekárnikov a zdravotných sestier a všetkých pracovníkov v zdravotníctve ich mzdy alebo nárok na mzdy za 80 percent.

    Zároveň by ďalším krokom bolo, že by (potlesk) na záver vymenili všetci lekári zdravotné sestry a pracovníci v zdravotníctve svoje daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty alebo dane z príjmov, ktoré vzniknú zvýšením ich životných nákladov, započítali si ich s akciovou spoločnosťou zamestnávateľ tesne pred odchodom z republiky za hľadaním si práce v zahraničí a tento zostatok by mohlo ministerstvo využiť na úhradu plných platieb ukrajinských lekárov, ktorí čakajú na hranici Slovenskej republiky.

  • Dovoľte mi, aby som sa vrátil k stanovám tam, kde som prestal v stredu večer, ale naozaj len veľmi heslovite a krátko, aby som upozornil na tie najpodstatnejšie veci, kde ku zmenám vyzvem v závere v návrhu riešení.

    Naozaj ako ste tí, ktorí ste to počúvali, zistili znenie stanov, vyvoláva množstvo otáznikov, ale v záujme byť ústretový chcem povedať, že som presvedčený, že vznik týchto stanov je ďalším z prejavov nedôslednosti a práce a zľahčovania celého rezortu. Jednoducho stanovy niekto, kto za to dostal dobre zaplatené, stiahol z nejakého materiálu právnych vzorov, tak ako to existuje. Hovorím to preto, lebo naozaj som presvedčený, že stanovy sa dajú dokopy, ale svedčí to o nekoncepčnosti a nesystémovosti práce ministerstva zdravotníctva.

    Nebudem vás zaťažovať ďalej otázkou stanov, naozaj sme to prebrali v stredu dosť podrobne, chcem sa vyjadriť, pán kolega Lintner vo výbore tuším v utorok prišiel s návrhom, aby diskusia v pléne o správe pána ministra bola naozaj vecná, pretože aj on ju podporil, keď som prišiel s návrhom na zaradenie tohto bodu len kvôli tomu, aby sme hovorili vecne.

    Chcem vás všetkých ubezpečiť, dámy a páni, že keď som túto tému otváral, išlo mi naozaj o vec. Keď som sa postavil pred vás a začal som klásť otázky, ktoré išli k podstate veci, a hovoril som, že možno ide o nedorozumenie, a ak dostanem vysvetlenie prečo, že som sa mýlil.

    Ináč, keby bolo možné dať pánu ministrovi nejakú dennú tlač, aby mohol prejaviť svoj vzťah k tejto ctenej snemovni, tak ako to robí obvykle, tak možno by sa nenudil.

  • Zdá sa, že som sa pri návrhu bodu programu tejto schôdze naozaj nemýlil. Po mojom stredajšom večernom vystúpení použil pán minister v jednom médiu formuláciu, v ktorej povedal, existuje taký film Kto to tu hovorí. Odhliadnuc od toho, akým spôsobom dospel k rôznym hodnoteniam, chcem mu povedať, že hovoria všetci tí, ktorých sa to týka - poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, súkromní vlastníci, iní dodávatelia do systému, lekárnici, lekári a iní pracovníci v zdravotníctve. Verím, že sú tu niektorí medzi nami a počúvajú.

    Len pre lepšiu informovanosť, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi odcitovať z komuniké zo stretnutia zástupcov stavovských a spolupracujúcich organizácií v zdravotníctve, ktorým by som chcel dokumentovať, že veci, o ktorých som si dovolil ako poslanec v snemovni hovoriť, naozaj majú reprezentatívny charakter. Je to zo stretnutia z 27. 10. 2003 a v komuniké sa hovorí: „Zúčastnení sa zaoberali stavom slovenského zdravotníctva v súvislosti s výzvou lekárnickej komory, skonštatovali, že proces reformy zdravotníctva naštartovaný ministrom zdravotníctva prináša zhoršenie situácie pacientov a postavenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Legislatívna príprava transformácie zdravotníctva je neodborná, netransparentná a zdravotníckou verejnosťou neakceptovateľná. Finančné podvyživenie zdravotníctva, aké medzi štátmi Európskej únie nemá obdobu, sa naďalej prehlbuje a ohrozuje kvalitu a dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Oddlženie zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť, je podvodom na zdravotníckej verejnosti, je obrazom reformy. Zúčastnení sa preto pripájajú k výzve Slovenskej lekárnickej komory, plne ju podporujú, vyhlasujú, že aktivity komory považujú za oprávnené a legitímne. Odporučia svojim orgánom prijatie konkrétnych aktivít na podporu komory, žiadajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zohľadnenie zlej finančnej situácie zdravotníctva pri prijímaní rozpočtu na rok 2004. Žiadajú vládu Slovenskej republiky zrušiť spoločnosť Veriteľ a postupovať pri oddlžovaní v súlade so zákonom. Žiadajú poslancov Národnej rady o uvážlivý prístup pri schvaľovaní balíka zdravotníckych zákonov, ktoré pod rúškom reformy zdravotníctva umožnia netransparentnú zmenu vlastníckych vzťahov v zdravotníctve.“ Hovoria, tak ako som povedal, pracovníci v zdravotníctve. Ja som reprezentant, ktorý má na to legitímne právo v tejto snemovni.

    Dámy a páni, naozaj, kým prejdem k vecným argumentom, dlho som váhal, či prijať spôsob komunikácie, ktorý, žiaľ, sa za posledné obdobie stal obvyklým zo strany pána ministra. Vzhľadom na to, že si nesmierne ctím túto snemovňu a každého z vás, veď myslím si, že niektoré z názorov, ktoré interpretujem, nie sú aj vám až také cudzie, a aj vzhľadom na to, že jednoducho si myslím, že som mal trošku iný spôsob výchovy, nebudem sa znižovať k spôsobu komunikácie, ktorá vlastne už odznela aj pri úvodnom slove, ktoré predniesol pán minister v stredu.

    Dovoľte mi ale skonštatovať, že ja už som sa o sebe dozvedel všeličo, je otázka času možno, kolegyne, kolegovia, a teraz odpusťte aj vy, ktoré ste si dovolili sa pýtať na niektoré veci, či už je to kolegyňa Sabolová, alebo vy, pani kolegyňa Sárközy, alebo vy, pani kolegyňa Majdová, alebo možno aj vy, pani predsedníčka výboru pre zdravotníctvo pani Záborská, je to len otázka času, kedy prekročíte nesmiernu ústretovosť pána ministra, a ak si dovolíte v intencii demokracie a parlamentarizmu robiť len to, na čo nás tu občania poslali, možno sa dozviete takisto veľa zaujímavých vecí.

    Veľmi dobrý posledný príklad je to, čo sa stalo v súvislosti s vyjednávaním s lekárnickou komorou, už sme sa dozvedeli popri tých iných prívlastkoch, že existuje aj ďalšia škodná a že lekárnická komora sa musí s tým vysporiadať. Jednoducho je to spôsob, na ktorý som si nezvykol a nezvyknem si, či budeme hovoriť o čomkoľvek a kedykoľvek.

    Neviem, kto bude ďalší, ale chcem, pán minister, povedať, že takýto spôsob vášho bytia a konania je neprijateľný. Sú to podstatné veci a jednoducho ma nútia prijať záver, že vy ako človek v zdravotníctve jednoducho neviete pochopiť určité súvislosti. Zdravotníctvo nikde na svete nie je turecký bazár. Nato, aby niekto mohol riadiť takýto zložitý sociálny systém, musí mať sociálny cit a musí pociťovať aj niečo, čomu sa hovorí láska k blížnemu.

  • Pre vás sú to neznáme pojmy. Už ste dávno zabudli na Hippokrata, lebo ak nie, nemohli by ste prísť s návrhmi na taký rozmer komercionalizácie zdravotníctva, s ktorým prichádzate. A je to nehoráznosť pýtať od ľudí, ktorí na to nemajú a nebudú na to mať, a toto nie je populizmus a demagógia, to sú kruté fakty, takýto rozsah platieb za poskytnutie starostlivosti a za ochranu zdravia, ako sa pripravujete zaviesť v tejto krajine. Viete, rozmýšľal som, či použijem aj nejaký iný prívlastok, nemá to vôbec zmysel.

    Poviem ale, čo je najdôležitejšie, vy ten systém nereformujete, vy rozbíjate aj tie posledné prvky stability, na báze ktorej tento systém fungoval. Lekárnici sú typický príklad. Som presvedčený o tom, že keby ste s nimi vyjednávali, oni všetci veľmi dobre vedia, že 7 miliárd korún táto vláda nenatlačí, že nemá tlačiareň, ale ak by namiesto vyhrážok a škodnej prišlo k tomu, aby sa ponúklo naozaj riešenie záruky, tak že by sme niekam dospeli.

    Posledná poznámka, kým prejdem k analýze stavu a návrhu, ktoré považujem za zásadné. Išiel som do politiky, dámy a páni, so svojimi predstavami a najdôležitejšou z nich bola zásada ctiť si názor iného a v prípade nesúhlasu používať vecnú a hodnotovú argumentáciu. Preto aj naďalej budem takto komunikovať a pokúsim sa odborne vysvetliť, prečo jednoducho s týmto projektom nesúhlasím napriek tomu, že niektoré informácie sa objavili a že som ochotný o niektorých veciach uvažovať. Ja si myslím, že je naozaj ďalej škoda plytvať energiou.

    Posledná poznámka. Sklon k diktátu nikdy neviedol k ničomu dobrému a v žiadnej spoločnosti, obzvlášť nie k demokracii.

    Poďme na vec. Naďalej sa domnievame, že oddlžovanie štandardným postupom by bolo lacnejšie a transparentnejšie. Keďže však vláda predvčerom požehnala spôsob Veriteľa, akciovej spoločnosti, dovoľte mi na základe analýzy charakterizujúcej najpodstatnejšie nejasnosti projektu navrhnúť naše požiadavky...

  • Pán poslanec Kovarčík, prepáčte mi, pán Paška, pán poslanec Kovarčík, dostal som upozornenie predsedu parlamentu, aby ste prestali telefonovať a ja musím byť disciplinovaný.

    Ďakujem, pokračujte pán Paška.

  • Takže v prvom rade žiadame, aby sa okamžite prestalo s utajovaním čohokoľvek, čo súvisí s týmto projektom, a dodržiaval sa zákon č. 211 o prístupe k informáciám. Hovorím to aj preto, že podľa informácií bolo prijaté opäť uznesenie vlády, ktoré má utajený charakter. Bohužiaľ, ešte som sa k nemu nedostal. Trváme na tom, aby sa rozlišoval spôsob oddlžovania zariadení, ktoré prešli na vyššie územné celky a samosprávy, pretože má diametrálne odlišný charakter ten dlh, ako je to pri dlhu lekární. Nebudem vás zaťažovať vysvetlením, ako to vzniklo. Žiadame 100-percentné plnenie dlhu vrátane zákonom stanovených príslušenstiev. Použiť zmluvu na 80 percent považujeme za neprimeraný nátlak. Mám, dámy a páni, k dispozícii kópiu zmluvy aj súhlas firmy, ktorá bola pod nátlakom prinútená takúto zmluvu podpísať.

    Ak už hovoríme o oddlžovaní vyšších územných alebo zariadení, ktoré prešli na vyššie územné celky a na mestá a obce, domnievam sa, že by bolo oveľa efektívnejšie a dokonca akceptované, ak by sa prostriedky previedli priamo na ne, aby táto administratíva samospráv vyjednávala s jednotlivými veriteľmi, ktorí prirodzene majú oveľa lepší vzťah k poskytovateľom v regióne, a som presvedčený, že by boli v záujme podpory regiónu a tvorby zdrojov pre samosprávy ochotní realizovať výplatu pohľadávok so skontom alebo možno aj bez príslušenstiev. Tieto zdroje by sa mohli používať v rozpočtoch samospráv vyšších územných celkov alebo miest a obcí.

    Aj z dôvodov toho, čo som povedal v súvislosti s lekárňami, žiadame odsúhlasiť samostatný dokument, ktorý exaktne a presne upraví a definuje techniky úkonov vedúcich k oddlžovaniu vrátane vzorov právnych aktov zmlúv a súvisiacich dodatkov, ktoré budú garantovať právne nároky veriteľov.

    Žiadame úpravu stanov spoločnosti tak, aby deklarovali štátny charakter spoločnosti s predmetom činnosti výlučne zameraným na úkony nevyhnutné na realizáciu jej projektu, a zároveň žiadame upraviť stanovy v článku orgánov spoločnosti tak, aby bolo možné rozšíriť orgány tejto spoločnosti o osoby reprezentujúce odbornú a občiansku verejnosť.

    Žiadame ďalej dodržiavanie súvisiacich právnych noriem, zákonov č. 303 o rozpočtových pravidlách a zákona č. 273 o zdravotnom poistení a obchodného zákona najmä v súvislosti s vymožiteľnosťou práv vyplývajúcich z týchto zákonov pre všetky dotknuté osoby. Naďalej sa domnievame na základe právnych analýz, že projekt tejto akciovej spoločnosti je možné realizovať len pre potreby oddlženia zariadení VÚC a samospráv.

    Žiadame prijať také uznesenie vlády, z ktorého bude vopred jasné, ako bude naložené s objemom postúpených pohľadávok vrátane príslušenstiev spoločnosťou Veriteľ.

    Presne žiadame špecifikovať prezentovanú techniku výmeny pohľadávok voči zdravotným poisťovniam za pohľadávky zdravotných poisťovní voči neplatičom poistného tak, aby tento mechanizmus neviedol jednak k možnému rastu dlhu na poistnom, a jednak zabránil obavám z aktov vedúcich k zmene majetkovej podstaty a najmä zamestnanosti tam, kde dôvodom akceptácie dlhu poistného je udržanie zamestnanosti.

    Žiadame dať také garancie, či už majetkové, alebo legislatívnej povahy, ktoré zabezpečia všetkým súčasným veriteľom vymožiteľnosť všetkých opodstatnených pohľadávok v zmysle projektu a dohodnutých splátkových kalendárov.

    Z dôvodov možných dohôd na zníženie istiny žiadame zároveň upraviť zákon o dani z príjmov tak, aby ak vznikne strata z takéhoto titulu postúpenia pohľadávky, bola uznaná ako daňový náklad. Zmluvné riešenie, ktoré dnes Veriteľ ponúka, privedie súčasných veriteľov, ktorí dlhé roky financovali deficit, ešte k ďalšiemu nákladu v podobe zdanenia rozdielu medzi 100 percentami jeho pohľadávky a 80-percentnou realizáciou alebo celého skonta, ak sa na ňom dohodne.

    Zároveň žiadame predložiť harmonogram prísunu finančných zdrojov nad rámec priebežných nákladov systému v objeme a časových horizontoch, hlavne odkiaľ a v akom objeme peniaze prídu ináč, ako je to z, použijem príklad, alebo chcem to vysvetliť na príklade, aby to naozaj nebol mechanizmus, ktorý je veľmi podobný znižovaniu nezamestnanosti, i keď vyraďovaním ľudí z evidencie, hovoríme, že sa znižuje nezamestnanosť. Hovoríme, chcem hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti. Takisto berieme peniaze od poisťovní, ktoré nazad potom vraciame do systému. Žiadne ďalšie peniaze do systému, aspoň podľa našich informácií, nejdú.

    Čo je ale dôležité, chcem požiadať, aby, náš návrh je minimálne raz za polrok, bolo predložené Národnej rade Slovenskej republiky aj príslušnému výboru vyhodnotenie celého mechanizmu oddlženia vrátane finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie a porovnanie, ak to tak bude možné, so štandardnými postupmi prostredníctvom existujúcich subjektov zo zákona. Myslím si, že tu sa najlepšie ukáže, či bol projekt opodstatnený, alebo nie.

    A sľúbil som, že to bude kratšie. Nech už je táto kauza sprevádzaná čímkoľvek a nech na ňu jestvujú akékoľvek názory, som presvedčený, že bolo dobré, že sa o veci začalo diskutovať, a som presvedčený, že aj táto diskusia nakoniec prispela k niektorým zmenám a vecným riešeniam, či už je to prísľub 100-percentných platieb istiny pre lekárnikov, alebo je to zásadná zmena charakteru zmluvy medzi Veriteľom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorá bola podpísaná. Myslím si, že o týchto veciach bolo a treba hovoriť.

    Naozaj na záver len chcem, kolegyne, kolegovia, všetkým vám, ktorí ste venovali tomuto problému pozornosť a bez ktorých pomoci by som si nikdy netrúfal do takého zložitého problému vniknúť a bez vašej pozornosti poďakovať za to, že ste tomu venovali pozornosť, som presvedčený, že to naozaj občania a nielen občania, ale aj profesionálna zdravotnícka verejnosť ocení. Ocení to tým, že sa zvýši dôvera v tento zákonodarný zbor a že sa zvýši dôvera v inštitúty štátu, ktoré sú niektorými aktmi spochybňované.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Muňko. Vy ste s faktickou pripomienkou, pán poslanec, no už ste sa dostali dopredu, tak potom v poradí je pán Jarjabek s faktickou pripomienkou. Nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Paška, ja by som sa chcel spýtať pána ministra zdravotníctva. Je pán Ernest Valko, o ktorom sme sa dozvedeli, že je členom Dozornej rady, ten istý Ernest Valko, ktorý je členom Rady pre vysielanie a retransmisiu?

    Totižto ten príbeh, ktorý mám na mysli, ide asi o toto. Pred niekoľkými dňami rozbúrila hladinu spoločnosti kauza takzvanej cenzúry v Slovenskej televízii, ktorá bola práve v súvislosti so spoločnosťou Veriteľ, keď jeden príspevok v rámci spravodajstva bol cenzurovaný. Mala o tom rozhodnúť právoplatne Rada pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú prišiel podnet a ktorej členom je, ak teda je to ten istý Ernest Valko, práve Ernest Valko. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa odmietla zaoberať týmto podnetom redaktora, ktorý sa sťažoval na šéfa spravodajstva ohľadom cenzúry.

    Chcem vedieť jednu vec, pán minister. Ešte raz sa pýtam. Je to ten istý Ernest Valko, a ak áno, nie je to konflikt záujmov? A ak to nie je konflikt záujmov, čo to potom je? Je táto spoločnosť ešte naozaj pre slušných ľudí? Veľký otáznik.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Belohorská, ale prosím technikov, aby označili čas na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rešpektujem čas, ktorý mi je limitovaný, ale aj tak ma veľmi mrzí, čo urobil pán minister už vôbec pri svojom vstupe. Nezobral do úvahy, že všetci sme tu naňho čakali desať minút, asi si neuvedomil, že aspoň predsedovi parlamentu sa bolo treba ospravedlniť. Pán minister, to vás asi nenaučili. Vás asi nenaučili vzťahu (potlesk) k ľuďom, ktorý si my vzájomne rešpektujeme, či opozícia, alebo koalícia, veď nám tu ide o to, aby sme naplnili svoje volebné programy a vzťah k ľuďom.

    Zdravie je hodnota, ktorá sa nedá zaplatiť, ktorá sa nedá vyčísliť. Aj preto zdravotnícke programy vlastne sú veľmi dôležité pre voličov v období, keď získavame ich hlasy.

    Pán minister, aroganciou, s ktorou pristupujete k tej časti spoločnosti, ktorá vytvárala hodnoty, ktoré teraz aj vlastne z privatizácie vy máte možnosť deliť, je vyslovene zarážajúca. Keď som si prečítala zoznam diagnóz, kde budú pacienti musieť priplácať, tak sa vás chcem opýtať. Vírusová meningitída je tiež niečo, čo si spôsobí občan? Veď tieto diagnózy, ktoré boli položené možno ekonómami, to je choré, ak toto budeme akceptovať my ako lekári.

    Pán minister, ja vás skutočne žiadam, aby ste zmenili prístup či už k poslancom výboru, ktorý je vám gestorom, ako aj k svojim voličom a k svojim k obyvateľom...

  • Áno, čas uplynul. Ja ho kontrolujem, ešte raz prosím technikov, aby urobili niečo, ale pokojne, pokojne, keď sa vám to podarí, zmeriame si to aj technicky, teda mechanicky. Áno. Bude pokračovať s faktickou poznámkou, pán poslanec Urbáni.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja som mal po Koaličnej rade možnosť vidieť ďalšieho experta na zdravotníctvo na Slovensku pána podpredsedu vlády ministra Ruska. Nechcem k Veriteľovi hovoriť už priamo, bolo tu povedané už dosť o tom, ale pán podpredseda vlády povedal, že nie je na Slovensku alternatíva. Tak ak toto je alternatíva, tak potom sa tu porušuje zákon, pretože tu sú zákonne legálne zvolené metódy financovania zdravotníctva, tak ja neviem, či to nie je alternatíva, alebo toto nie je alternatíva, ten Veriteľ, dobre som to nepochopil, a na druhej strane povedal, že nevie, ako sa zachová zdravotnícky systém. Tak to je chyba, že nevie. Ja viem. Systém sa nezmenil, systém je taký istý, ako bol, čiže systém sa zachová taký, aký je. Len ten systém nie je vôbec zmenený, čiže spolu to nesúvisí, čo sa hovorí.

    Ďalej v ten istý večer vystupoval na TA3 expert na zdravotníctvo alebo poradca ministra, neviem, Pažický a hovoril štyri veci, kde sa vlastne porušuje financovanie zdravotníctva. Tak sa pýtam, načo sú tu štátne orgány, ktoré to majú kontrolovať. Ja by som odporúčal, aby sa k Veriteľovi vyjadril ešte výbor slovenského parlamentu pre financie a menu, aby nám dal exaktné stanovisko, či je všetko v súlade, lebo vyzerá tu dosť pochybností o tom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som pripomenúť, že mi chýba v tejto diskusii účasť aj pána ministra financií, pretože spoločnosť Veriteľ je založená spoločne s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií a veľa otázok je práve na ekonomiku.

    Chcela by som sa dotknúť ako úvodnej state tiež správy, ktorú sme dostali, kde sa hovorí, že vyčíslenie, kontrola a riadenie skutočného stavu dlhov významne sťažuje nevierohodnosť účtovných záznamov mnohých zariadení a spôsob účtovania zdravotných poisťovní.

    Pýtam sa teda, pán minister, rada by som, keby ste nám vo svojom vystúpení na záver povedali, prečo, alebo aké sa urobili kontroly na to, aby ste nemohli konštatovať v úvode správy, že inštitúcie, ktoré by mali byť kontrolované či už rezortnou kontrolou, alebo NKÚ, vykazujú nevierohodné účtovné záznamy, a prečo treba začiatkom roka, keď kritizujete minulé pôsobenie zdravotníctva, teda rezortu, prečo ministerstvo zdravotníctva a financií nespracovalo v prvom polroku metodiku a kritériá na to, akým spôsobom sa jednoznačne dajú ukázať tieto skutočnosti a princíp oddlžovania.

    A ešte možno krátko. Hovoríte, že nám chýba komunikácia. Ja si nemyslím, že nám chýba komunikácia, ale keď čítate poslednú stať správy, kde pani predsedníčka Bocková hovorí, že Veriteľ sa snaží poskytnúť každému záujemcovi maximum informácií, treba si prečítať list, ktorý zverejnili a na základe ktorého sa majú zdravotnícke zariadenia prihlásiť o oddlžovanie, kde píše, že vzhľadom na to, že nemajú všetky možnosti, čiže spracované budú len také informácie, ktoré prídu poštou a aby sa telefonicky ani osobnými návštevami neunúvali tí, ktorí chcú získať viac informácií. Čiže pre mňa sú také vždy otázniky, na jednej strane hovoríme o komunikácii, na druhej strane pani predsedníčka kritizuje osoby...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej bude s faktickou poznámkou vystupovať pán poslanec Muňko.

  • Áno, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister. Pán Paška veľmi podrobne rozobral novovzniknutú akciovú spoločnosť Veriteľ. Novovzniknutá akciová spoločnosť je len ďalšie to, ako netransparentným spôsobom vytiahnuť peniaze, ktoré boli presunuté z Fondu národného majetku na novovzniknutú a. s. Na jednej strane kritizujeme predchádzajúceho ministra Dolgoša a ďalších ministrov, ktorí keď boli vo Fonde, z Fondu národného majetku odchádzali peniaze bez toho, aby boli presunuté cez rozpočtové kapitoly a boli schválené, na druhej strane spravíte to isté, čo spravili predchádzajúci páni, ktorí sedeli v jednotlivých rezortoch.

    Keď ste nastúpili za ministra, čakal som od vás, že to, čo ste hovorili, začnete realizovať aj v praxi, že prídete so zákonmi, ktoré budú jednoducho transparentné, že prídete s jednou zdravotnou poisťovňou, maximálne s dvoma, že prehodnotíte Liečebný poriadok, liekovú starostlivosť a začnete koncepčne riadiť zdravotníctvo.

    Dnes naopak sa dostávame v zdravotníctve tam, kde neboli ani vaši predchodcovia, či tam bol pán minister Šagát, alebo pán minister Kováč. Nedivte sa, že opozícia kritizuje a má výhrady voči Veriteľovi. Ak vláda chcela pomôcť oddlženiu zdravotníctva, tak mohla priamo tieto prostriedky posunúť do zdravotných poisťovní a oddlžiť i jednotlivé zariadenia. Vedeli sme, že zdravotníctvo je zadlžené, čakali sme, že už tento rok sa pozastaví zadlžovanie zdravotníctva, ale systém, ktorý ste zvolili, iste nie je transparentný a nebude viesť, len sa minú finančné prostriedky, ktoré tam boli posunuté.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Šulaj.

  • Ja mám taký istý názor, že v tejto snemovni mal sedieť aj pán minister financií, pretože dopady z tejto transakcie budú mať podstatný vplyv aj na dane. Myslím si, že diplomant, ktorý tvoril daňovú reformu, by bol veľmi rád, pretože my sme prišli na Slovensku nato, ako sa jeden výkon dá zdaniť dvakrát.

    Po prvýkrát pri predaji lieku, kde to zdaňujeme 25 percentami, respektíve ziskom, ktorý dosiahli lekárne. Druhýkrát v pripočítateľnej položke, keď predáte túto pohľadávku pod cenu. Predpokladám, že sa to bude realizovať v novom roku, takže to bude ďalších 19 percent. Keby sme tieto skutočnosti vedeli pred 1. 8., tak sme nemuseli ani zdvíhať spotrebné dane. Takže beriem, že je to veľmi dôležitý a dobrý nápad na to, ako zvýšiť daňovú disciplínu a príjmy do štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem, pán podpredseda, mám procedurálny návrh, ak dovolíte, ja by som poprosil, aby rokovanie tohto parlamentu bolo prerušené dovtedy, kým nepríde pán minister financií.

    Ďakujem.

  • O procedurálnom návrhu musíme dať hlasovať, ale ja by som bol rád, aby sme pokračovali, pán Jarjabek, teraz ešte v rozprave a ja sa pokúsim zabezpečiť účasť pána ministra financií. Súhlasíte? Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásila pani poslankyňa Záborská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov k prerokúvanej téme. Viackrát som si položila otázku, prečo vznikli problémy, keď sa začalo hovoriť o akciovej spoločnosti Veriteľ. Nebudem tu rozoberať to, aké boli uznesenia, či boli utajené, alebo boli verejné, o tom sa tu už povedalo dosť. Chcem povedať len toľko, že laická aj odborná verejnosť žije už v dlhoročnom strese nedostatku finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva. Príčiny môžeme zaradiť do rôznych skupín. Tento stav mohol nastať zlým manažovaním, zlým hospodárením, nedostatkom reformných krokov, porušovaním zákona na rôznych stupňoch, ale aj nedostatkom finančných prostriedkov v rezorte. A tu musím povedať, že doteraz nikto neobjektivizoval, ak chceme poskytovať zdravotnú starostlivosť na úrovni vstupu do Európskej únie 1. mája budúceho roku, koľko finančných prostriedkov na túto úroveň potrebujeme.

    Okrem toho je tu dlh, ktorý momentálne podľa priznania ministerstva zdravotníctva presahuje 25 miliárd. Pred 5, 6 rokmi to bolo 15 a tento dlh tlačí pred sebou celá spoločnosť a vidíme každý deň, že je ním výrazne poznačená. Na jeho riešenie vznikla akciová spoločnosť Veriteľ a táto bola deklarovaná ako optimálnejšia forma oddlženia zdravotníctva.

    Netvrdím, že to nie je pravda, ale vznikla skôr, naznačila to už tu pani poslankyňa Sabolová alebo niektorý kolega, vznikla skôr, ako boli dôkladne preskúmané všetky evidované pohľadávky zdravotníckych zariadení z hľadiska ich oprávnenosti. Myslím si, že táto inventúra mala byť urobená dopredu a podľa toho mal byť na to vymyslený alebo nasadený liek.

    V čom je rozdiel medzi doterajším splácaním dlhu voči veriteľom, pretože ten sa spláca priebežne, aj keď nie dostatočne, a navrhovaným systémom prostredníctvom Veriteľa.

    Osobne si myslím, že tento rozdiel vnímaný, samozrejme, subjektívne, je ten, že kým zatiaľ vládla medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti neistota, či dostanú niekedy finančné prostriedky, ktoré vložili do zdravotníctva, od istej doby, a je to od doby, keď vznikla táto akciová spoločnosť, alebo kým sa dostala na verejnosť, je to aj nedôvera v systém oddlžovania. Nedôveru vzbudzuje to, čo tu pred dvoma dňami a aj dnes ráno povedal pán poslanec Paška. V tejto chvíli by som chcela požiadať pána ministra, keďže to, čo väčšina toho, čo hovoril pán poslanec Paška, boli čítané dokumenty spojené so založením akciovej spoločnosti Veriteľ, či je to pravda, či to nie je pravda, či sa medzitým urobili niektoré korektúry, alebo aby okomentoval tieto dokumenty.

    Zatiaľ čo zákon č. 273/1994, ktorý zriadil Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako verejnoprávnu inštitúciu na vykonávanie zdravotného poistenia a zároveň vytvoril podmienky na zabezpečenie platobnej schopnosti tejto inštitúcie priamo v § 28, ktorý hovorí, že štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 percent jej platobnej schopnosti. Toto je v zákone, ktorý ešte stále platí a ktorý je, môžem povedať, akou takou istotou pre veriteľov, ktorým je štát dlžný.

    Nato, aby mohol vzniknúť systém oddlžovania, ktorý je nám ponúkaný prostredníctvom Veriteľa, ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o rozpočtových pravidlách č. 303, kde v § 55 d) ods. 6 bolo uvedené, že záväzky zdravotníckych zariadení pri prechode zriaďovateľských funkcií, ktoré neprešli na samosprávne celky, prechádzajú na zriaďovateľa, v našom prípade na ministerstvo zdravotníctva.

    Tento zákon je ešte doplnený o ustanovenie, že zriaďovateľ, v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva, môže tieto záväzky previesť na právnickú osobu založenú Fondom národného majetku, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom. Sú tu dva zákony, ktoré sú prijaté Národnou radou Slovenskej republiky. Dva zákony, podľa ktorých sa dá pokračovať, a tieto zákony sú v rozpore. Nie sú založené na rovnakej báze, pretože zatiaľ čo zdravotné poisťovne oddlžujú zdravotnícke zariadenia, akciová spoločnosť Veriteľ skupuje pohľadávky. A myslím si, že práve v tomto je kameň úrazu, z tohto vyplýva nedôvera poskytovateľov.

    Je tu ešte jedna vec. A to sa chcem spýtať pána ministra, či zdravotné poisťovne, alebo štát prostredníctvom zdravotných poisťovní na základe zákona č. 273 garantujú, že poskytovatelia, ktorým je štát alebo poisťovňa dlžná, to budú mať zaplatené. Či rovnako vláda, ktorá uznesením zriadila akciovú spoločnosť Veriteľ, garantuje, že prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ budú splatené všetky oprávnené pohľadávky, podotýkam, oprávnené pohľadávky veriteľov v systéme zdravotníctva. Ja si myslím, že keby v uznesení, ktorým bola založená akciová spoločnosť Veriteľ, bola táto klauzula, nemuseli sme tu sedieť a už by sme možno boli aj skončili celý náš program.

    Ako som už informovala Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, neprijal uznesenie o správe o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Dovoľte mi preto v súlade s § 80 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako spravodajkyni predložiť návrh uznesenia k predloženej správe o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Návrh uznesenia. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ. Po b žiada Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako jedného z akcionárov akciovej spoločnosti Veriteľ predložiť návrh na zúženie predmetu činnosti spoločnosti len v rozsahu, na ktorý bola spoločnosť zriadená, t. j. na oddlženie zdravotníckych zariadení.

    Po druhé. Vládu Slovenskej republiky, aby svojím uznesením upravila použitie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky získané z privatizácie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva. Tam končím s návrhom na uznesenie.

    Priznám sa mojim kolegyniam a kolegom, že som mala ešte jeden bod uznesenia, a to, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku zriaďuje dočasnú komisiu na kontrolu akciovej spoločnosti Veriteľ. Od tohto bodu som upustila, ale pri prvom podozrení budem jedna z prvých, ktorá takéto uznesenie do Národnej rady predloží.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si cením vystúpenie predsedníčky zdravotníckeho výboru, lebo túto diskusiu vrátila do polohy, kde ona mala byť. Ja keď som dvíhal ruku na začiatku tejto schôdze za to, aby sa táto téma ocitla, tak som ju dvíhal preto, lebo z radov Smeru prišlo obvinenie, že Veriteľ je najväčším tunelom od čias VSŽ.

    Ja som bol aj v zdravotníckom výbore a doteraz som sa nedozvedel žiadne argumenty v tomto zmysle. Aj v zdravotníckom výbore som prosil ctených kolegov z opozície, aby sa v pléne venovali vecnej stránke veci, to znamená spoločnosti Veriteľ.

    Pán poslanec Jarjabek, to nie je o Rade pre retransmisiu, aj keby to bol totožný ten istý Valko, tak jeden z deviatich členov, a Rada pre retransmisiu to prijala väčšinovým hlasovaním. Čiže tá otázka smerom k ministrovi zdravotníctva je úplne zbytočná.

    Čo sa týka zavádzania témy, pani poslankyňa Belohorská, Liečebného poriadku. Tiež to nie je o téme Veriteľ, čiže ja by som chcel, aby sme zostali v tej vecnej polohe.

    A pán poslanec Muňko, to nemyslíte vážne, že zdravotníctvo je tam, kde (hlasy v sále) ste povedali...

  • Ja by som vás poprosil napriek tomu všetkému.

  • To tak bolo za ministra Šagáta a Kováča. Veď ak sledujete zdravotníctvo, dobre viete, že dlh, ktorý bol ročne 9 miliárd, sa znížil na 4 miliardy. Jediný minister zdravotníctva, ktorý sa pokúsil o nejaké systémové prvky, bol pán doktor Soboňa. Nikto iný z doterajších ministrov neprišiel so systémovými zmenami. Jediný teraz doktor Zajac.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, ja by som poprosil, aby sme...

  • Pani poslankyňa, to je len v diskusii, veď ešte Liečebný poriadok nie je prijatý.

  • Pán poslanec, vy ste skončili, a pani poslankyňa, ja prosím, keby ste zachovali dôstojnosť tohto parlamentu, o ktorý sme sa všetci toľko snažili. Do jedného z nás sa to týka. Každého jedného z nás. Budeme pokračovať faktickými poznámkami. Prihlásená bola pani poslankyňa Sabolová, ale myslím, že pán poslanec Číž.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ja som nesmierne rád, že máte záujem na tom, aby bol tento parlament vedený dôstojne, len vás potom poprosím, aby ste aj vy dodržiavali rokovací poriadok, a so všetkou ľútosťou k váženému kolegovi pánovi Lintnerovi, nemôže sa v zmysle rokovacieho poriadku komunikovať s jednotlivými poslancami ani komentovať ich vystúpenia. Na to je priestor v rozprave. Takže poprosím, my sme pripravení dodržiavať rokovací poriadok, len poprosíme aj vedenie, aj vážených kolegov z koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, máte slovo.

  • Chcela by som dve poznámky. Jedna je o tom, čo hovorila pani poslankyňa, odkúpenie pohľadávok veriteľov voči zdravotníckym zariadeniam. Je prvým konsolidačným krokom v procese oddlžovania. Chcem sa spýtať, aký je ten druhý krok v procese oddlžovania. Čo teda nasleduje. A aké kritériá použije štát v procese oddlžovania odkupovania pohľadávok veriteľov v systéme zdravotníctva, keby to mohlo byť povedané tak zjednodušene, aby to rozumeli aj tí, ktorí nie sú ani ekonómovia, ani zdravotníci.

    A chcem sa spýtať, pán minister, či si naše otázky, ktoré chceme, aby boli zodpovedané, poznamenávate a či dostaneme vôbec odpoveď na otázky, ktoré kladieme, pretože už tu padlo strašne veľa informácií, a obávam sa, že sa nebude dať zodpovedať adresne, ak si neurobíte nejakú poznámku.

    A ešte sa vrátim k tomu, aby sme nemuseli možno takéto témy otvárať na rokovaní pléna, ale len v odborných výboroch, pýtam sa na vašu predstavu komunikácie, kto môže, kto môže informácie o spoločnosti Veriteľ dostať. Akým spôsobom. Komu môže Veriteľ poskytovať informácie, pretože vieme, že aj predvčerom na rokovaní vlády bolo zase jedno neverejné uznesenie o spoločnosti Veriteľ. Čiže ja neviem, akým spôsobom môžeme v tejto veci komunikovať, pretože, ak je neverejné uznesenie, bojím sa, že ani nám ako poslancom príslušné inštitúcie nebudú chcieť túto informáciu poskytnúť. Čiže chcem vedieť, ako si predstavujete spôsob komunikácie o zdravotníctve nielen formou seminárov, ale v tej záväznej forme voči poslancom Národnej rady a voči odborným...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • S ďalšou faktickou poznámkou, nie. Ukončíme faktické poznámky. Do rozpravy ďalej sa prihlásil pán poslanec Džupa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister. Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a vedenie Ústredného profesijného klubu pre zdravotníctvo Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko sa problematike oddlženia zdravotníckych zariadení venovali opakovane a niekoľkokrát.

    Vzhľadom na obsah správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o projekte oddlženie zdravotníctva prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ sme prehodnocovali dve hľadiská.

    Po prvé. Reálnosť oddlženia zdravotníckych zariadení prostredníctvom tejto spoločnosti v celom spektre zdravotníckych zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a po druhé, vznik, obsah, ciele spoločnosti v súvislosti s doteraz realizovanými, rozbehnutými a avizovanými krokmi vlády Slovenskej republiky, najmä ministerstva zdravotníctva, ale aj Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Na zasadnutiach výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky sa v predmetnej veci postupne vystriedali štátni tajomníci oboch zainteresovaných ministerstiev, myslím tým ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva, obaja ministri samostatne a spolu s ďalšími pracovníkmi a kooperujúcimi partnermi.

    V priebehu rokovania, respektíve rokovaní zodpovedali na časť uplatnených pripomienok a otázok, niektoré tézy ostali nedopovedané, formulovali aj odpovede, ktoré umožňujú viaceré možnosti výkladu jednotlivých etáp a činností akciovej spoločnosti Veriteľ. V konečnom dôsledku nepresvedčili väčšinu poslancov výboru. Preto na záver série rokovaní Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky výbor neprijal uznesenie. Tento fakt má závažnú výpovednú hodnotu, nielen politickú, ale aj odbornú a organizačnú.

    Sled a dynamika udalostí posledných dní a hodín posúva celú záležitosť oddlženia zdravotníckych zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre nás do neželateľnej a nie vecnej, ale politickej a osobnej konfrontačnej polohy medzi navrhovateľom a predkladateľom najmä v období po poslednom rokovaní výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a pred termínom, keď plénum Národnej rady začalo prerokúvať správu o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Počnúc negatívnou medializáciou osoby navrhovateľa predloženej správy, osôb a predmetu činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ, štatutárov tejto spoločnosti cez osobu predkladateľa správy, končiac razantným rozhodnutím a vyhlásením Koaličnej rady.

    V tomto okamihu a uvedeným vývojom sa problematika oddlženia zdravotníckych zariadení, ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jej výška, naliehavosť riešenia, respektíve dlhodobosť neriešenia a problémov z toho vyplývajúcich dostávajú na ďalšie miesto poradia dôležitosti. Táto skutočnosť je pre Ľudovú stranu HZDS nežiaduca a neprijateľná.

    Výška a rast záväzkov zdravotníckych zariadení a ďalších poskytovateľov za realizovanú zdravotnú starostlivosť sa dostali do takého štádia, že, a v týchto dňoch prinajmenej v niektorých regiónoch nielen nerozbieha a zastavuje poskytovanie plánovaných výkonov v zdravotnej starostlivosti, ale ohrozuje aj výkony na zabezpečenie diagnostiky a liečby chorobných jednotiek akútnej medicíny.

    A to je veľmi vážny, nanajvýš nebezpečný fakt. Nemôže ho prevýšiť diskusia o forme pred obsahom oddlženia a ktorá neúmyselne alebo zámerne odpútava pozornosť verejnosti od podstaty problému.

    Vláda Slovenskej republiky zlyhala a za súčasný nepriaznivý stav v rezorte zdravotníctva nesie plnú a úplnú zodpovednosť. De facto to potvrdzuje aj obsah predloženej správy ministerstva zdravotníctva na použitých záveroch, ktoré majú zdôvodniť oprávnenosť vzniku akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Preto za Klub poslancov Ľudovej strany HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky chcem vyhlásiť: Stojíme si za doteraz uplatnenými výhradami a pripomienkami v súvislosti so správou ministerstva zdravotníctva v Slovenskej republike o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ. Sú súčasťou najmä zápisov Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky. V ich zmysle vyjadríme svoj názor pri záverečnom hlasovaní o tomto bode programu 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň budeme naďalej venovať sústredenú pozornosť problematike oddlženia zdravotníctva, ponúkame a poskytneme zdravotníckej i nezdravotníckej verejnosti priestor a čas, aby Klub poslancov Ľudovej strany HZDS Národnej rady Slovenskej republiky na základe konkrétnych a presných faktov vystupoval a konal predovšetkým v prospech a v záujme potrieb občana, pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a všetkých subjektov, ktoré ju priamo alebo nepriamo zabezpečujú, a to bez ohľadu, či budú realizované napríklad akciovou spoločnosťou Veriteľ, alebo inými formami a prostriedkami. Lebo, čo chcem opäť a na záver zdôrazniť, za súčasnú krajne nepriaznivú situáciu v zdravotníctve nesie plnú zodpovednosť staronová vláda Slovenskej republiky, nie iba ministerstvo zdravotníctva alebo nejaká akciová spoločnosť najmä z dôvodu, že dnes už nie je naplnené základné ústavné právo občanov Slovenskej republiky, a to dostupnosť a poskytnutie nielen zdravie ochraňujúcej, plánovanej, ale akútnej, neodkladnej lekárskej, život zachraňujúcej medicíny.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán podpredseda a predsedajúci, bola predložená správa o projekte oddlženia zdravotníctva akciovej spoločnosti Veriteľ, ktorú predkladá pán minister Zajac. V tejto správe, ktorá bola daná aj do zdravotníckeho výboru, je posledná časť informácia o priebehu oddlžovania realizovaného spoločnosťou Veriteľ, kde sa píše, nebudem ju čítať celú, lebo nemám čas: „Osoby, ktoré sa v médiách vyjadrujú k problematike oddlžovania za všetkých, spomeniem napríklad pánov Pašku, Urbániho, Štofka, Mihálika a Kvasnicu, však ministerstvo zdravotníctva ani spoločnosť Veriteľ, a. s., nikdy neoslovili so žiadosťou o informácie.“

    Pán predseda parlamentu, prinášam to do vašej pozornosti, to je správa ministra, ktorá bola predložená, a je to degradácia štatútu ústavných činiteľov. Je možno chybou aj našich niektorých kolegov, ktorí sa o to nejako snažia, ja si myslím, že stav a postavenie ústavného činiteľa má byť minimálne taký, aký je alebo na vyššej úrovni z každej stránky. A je nemysliteľné, aby v správe ministra bol vsunutý takýto list alebo správa, alebo čo to má byť, ktorú podpísala Ing. Silvia Bocková, predseda predstavenstva. Tak ak toto má byť partner nám, ja by som prosil, aby sa z toho vyvodili patričné dôsledky, aké je potrebné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel zareagovať na jednu z viet pána poslanca Džupu, môjho predrečníka. Celkový dlh zdravotníctva sa pohybuje okolo 25 miliárd korún, pričom štát za svojich poistencov neodviedol od roku 1993, teda od 1. januára 1993 od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bezmála 80 miliárd Sk.

    Zvyšovanie miezd v zdravotníctve, ktoré nebolo kryté dostatočným prísunom finančných prostriedkov, sa uskutočnilo v rokoch 1996, 1997 a 2001. Hovorím to preto, že chcem vyvrátiť tú vetu, že za neutešený stav v slovenskom zdravotníctve môže táto a predchádzajúca vláda. Môžu za to všetky vlády od 1. 1. 1993, teda aj vaše dve vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Džupa chce reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie na môj príspevok. K tomu, čo povedal pán poslanec Urbáni, nemám čo dodať.

    Čo sa týka pána poslanca Novotného, poznám zdroj, podľa ktorého on tu predložil svoj názor v rámci faktickej pripomienky, ale zároveň aj poznám vývoj a jednotlivé etapy financovania zdravotníctva od roku 1990 k dnešnému dňu, a ak by som mal dlhší priestor, s úspechom by som jeho tézy vyvrátil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Chovanec. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia. Spomeniem len niekoľko problémov, možno trošku z iného zorného uhla k téme, ktorú prerokúvame.

    O transparentnosti vzniku Veriteľa sa pohovorilo už dosť, nebudem pokračovať v jej ďalšom spochybňovaní. Dovoľujem si však vrátiť sa k popisovaným spôsobom doterajšieho toku dodatočných finančných zdrojov do systému. Hovorí sa o kšeftovaní, nabaľovaní. Štátny tajomník Podstránsky dokonca použil vo výbore pre zdravotníctvo veľmi expresívne vyjadrenia. Doterajšie pomery nazval, citujem, brajgelom, šírom-šárom nakladaní s finančnými prostriedkami. Pýtam sa teda, kto je zodpovedný za tieto skutočnosti, kto spôsobil, odpusťte mi za výraz, brajgel v nakladaní s verejnými prostriedkami, kto sa nabalil a kto kšeftoval. Myslím si, že je tu dosť ústavných činiteľov, ktorí za vyššie popísané javy nesú minimálne politickú spoluzodpovednosť. Ak tomu tak naozaj bolo, je nutné vyvodiť závery, ak tomu tak nebolo, treba vážiť slová. V odstupe určite využijem možnosť interpelácie pánu ministrovi financií, ktorý vykonával aj v predchádzajúcej vláde funkciu podpredsedu vlády.

    Pán minister Mikloš vo výbore pre zdravotníctvo priznal prekvapenie nad skutočnosťou, ktorou som bol prekvapený aj ja. Udivilo nás oboch, ale určite nielen nás, že konštituovanie Veriteľa bolo také tajné, že o ňom nevedel ani štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, dokonca nedokázal ani na úrovni televíznej diskusie vecne zapojiť sa do nej. Pán minister to vo výbore vysvetľoval, ale určite nepresvedčil osobitne tých, čo o komunikácii medzi pánom ministrom a štátnym tajomníkom niečo vedia. Neviem, či tieto veci sú len a len politickou záležitosťou SDKÚ, ktoré pána štátneho tajomníka do funkcie nominovalo.

    Na záver k tejto časti chcem teda vyjadriť len nádej, že teraz už naozaj prišli tí praví, spravodliví, tí, ktorým je kšeftovanie a nabaľovanie sa cudzie na rozdiel od ich predchodcov. Skôr ako sa budem venovať druhej časti môjho vystúpenia, chcem zdôrazniť, tak ako som to už opakovane konštatoval, pán minister Zajac prevzal neuveriteľne zanedbaný rezort. Rezort, ktorý bol priam panensky nedotknutý pozitívne pôsobiacimi reformnými krokmi.

    Dovoľte mi taktiež spýtať sa, kto nesie odbornú a politickú zodpovednosť za stav, v akom sa rezort nachádzal pri konštituovaní novej vlády, vlády kontinuity. Východiská, ktoré prezentoval pán minister, nám boli blízke a vo vystúpení k programovému vyhláseniu vlády som to aj z poverenia poslaneckého klubu Smer deklaroval.

    Žiaľ, pán minister začal reformu robiť tak, že zaviedol to najdôležitejšie – poplatky, čo bolo v podstate všetko podstatné, čo za prvý rok vládnutia vykonal. Iste nemôžem opomenúť istú redukciu zariadení v Bratislave, istú prípravu reformných krokov v transfúziológii a snáď by sa ešte čo to pozitívne našlo.

    Nekonala sa však žiadna smršť, žiadna zásadná zmena v samotnom systéme. Nedefinovala sa skutočná potreba zdravotníckych zariadení k adekvátnemu poskytovaniu liečebno-preventívnej starostlivosti.

    Ani len sa nezačali v celoslovenskom pohľade vykonávať zmeny riešiace prezamestnanosť a neuveriteľné regionálne diskrepancie v systéme. Netransformovali sa prebytočné oddelenia na iné, v každom regióne tak potrebné, napríklad na oddelenia pre chronické bolesti, pre terminálne štádiá u onkologických pacientov a podobne.

    Pretrvávajú naďalej kapitačné platby, v poisťovníctve platia naďalej v podstate rozpočtové pravidlá a mohol by som menovať ďalšie a ďalšie deformity, dlhy štátu, o ktorých tu už bolo hovorené nevynímajúc.

    Existuje i naďalej základný rozpor v systéme medzi potrebami, nákladmi a finančnými prostriedkami plynúcimi do zdravotníctva. Existuje stále zlé rozdelenie aj toho mála, čo do systému plynie. Toto ja osobne pokladám za najviac deformujúce a najviac škodiace. Existuje stále zlé rozdelenie aj toho mála, čo do systému plynie. Dlhy pokračujú, a ak nepočítam snahu o ďalší pokles miezd pre zdravotníckych pracovníkov, robí sa len veľmi málo na jeho zastavenie, pochopiteľne okrem zavádzania ďalších a ďalších poplatkov.

    A do tohto netransformovaného systému sa idú vlievať finančné prostriedky, ktorých adekvátne využitie bude len parciálne. Časť z nich zhltnú tak ako doteraz neodôvodnené prebujnené zariadenia, ktorých účelnosť je sporná, až zbytočná.

    Nebrojím, a to chcem zdôrazniť, nebrojím za plošné likvidovanie oddelenia nemocníc, nebrojím za bezhlavé prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov. Nepostrehol som však ani len začiatok týchto nutných zmien, ktoré sa iste musia rozložiť na viac rokov. Čím neskôr sa však začnú, tým budú dramatickejšie a sociálne neúnosnejšie osobitne v niektorých regiónoch Slovenska. Pritom postupnými a logickými krokmi v konečnom dôsledku môžeme zlepšiť a zvýšiť úroveň poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti pre obyvateľov, zabezpečíme hospodárnejšie narábanie s finančnými prostriedkami pre pacientov i pracovníkov.

    Niet sporu o tom, že systém je finančne insuficientný. Okrem priamej zadlženosti, ktorá činí 25 či 27 miliárd, to nie je najpodstatnejšie, existuje neodhadnuteľná zadlženosť v úrovni prístrojového vybavenia zastaranej na hranici funkčnosti existujúcej techniky, starých nevyhovujúcich budov, neuveriteľne mzdového podhodnotenia pracovníkov a podobne.

    A teraz niekoľko slov, aj keď si uvedomujem, že parlament nie je najvhodnejšie miesto na prezentáciu poznatkov z metodickej návštevy na jednotlivých oddeleniach v kraji, ale dovolím si na konkrétnych prípadoch poukázať, v akom deformnom systéme je zdravotníctvo.

    Sú oddelenia, ktoré pri polovičnom počte výkonov majú dvojnásobný počet zdravotníckych pracovníkov. Sú oddelenia, ktoré nie sú schopné zabezpečiť operačný výkon nie na tom istom poschodí, kde sa vykonáva rodenie rodičiek, ale nie sú schopné vykonať tento výkon ani v tej istej budove. Sú 20-lôžkové oddelenia akútne gynekologicko-pôrodnícke, ktoré sú 20 - 30 km od seba s 20 posteľami pri 60-percentnej využiteľnosti lôžkového fondu a aj ten 60-percentný lôžkový fond je nadnesený. Činnosť v týchto oddeleniach zabezpečujú štyria lekári. Ak by sme adekvátnym spôsobom postupovali pri 90-lôžkovom oddelení, museli by sme mať okolo 20 lekárov. Tu nejde iba o lekárov, o počet zdravotníckych pracovníkov, ale každé takéto oddelenie musí mať adekvátne prístrojové vybavenie, konziliárne zabezpečenie a podobne.

    Ja viem, že tieto nemocnice, tieto zariadenia už nie sú v priamej závislosti alebo v priamej kompetencii pána ministra, že sú na úrovni VÚC, neziskových organizácii a podobne. Tu vidím taký základný filozofický rozdiel medzi vnímaním tohto problému medzi mnou a pánom ministrom, keď ja som presvedčený, že minister ako najvyšší odborník v rezorte zodpovedá alebo mal by riešiť tieto patologické stavy, ktoré jednoducho v systéme sú. Je tu istá jeho spoluzodpovednosť, aj keď nie je priama nadriadenosť nad týmito zariadeniami.

    Chcem zdôrazniť, pán minister, nikdy by som si nedovolil vašu osobu, vašu funkciu spájať s nejakým osobným zlyhaním ktoréhokoľvek pracovníka v systéme a dávať vám to za vašu osobnú zodpovednosť. Nikdy by som si nedovolil, ale ak sa chyba alebo ak sa kroky, ktoré v systéme existujú, radia medzi tie takzvané v systéme zásadné, tak v tomto prípade vidím vašu zodpovednosť a v tomto prípade je mi ďaleko bližší názor pani poslankyne Sabolovej, čo sa týka zodpovednosti ministra ako vás.

    Zistil som pri týchto návštevách jednu zaujímavú vec. Pán riaditeľ jedného zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa horko-ťažko dostalo na úroveň relatívne slušného dlhu, mi predložil informáciu z poisťovne, ktorá mu oznamuje, že vzhľadom na to, že poisťovňa musí vrátiť finančné prostriedky ministerstvu financií ako pri návratnej pôžičke, tak jednoducho mu znovu znižuje finančné príspevky. Tým sa pochopiteľne znovu zadlžuje. A teraz pre mňa hlavne včera vzišlo veľké prekvapenie, že poisťovňa odovzdáva prostriedky, lebo tam bolo i konštatované v správe, že tieto záležitosti bude realizovať Veriteľ, a včera som sa dozvedel, že opäť Veriteľ robí zmluvy s poisťovňami, prostredníctvom ktorých bude oddlžovať niektoré zariadenia. Nie som finančný manažér, nerozumiem celkom tomu, ale nezdá sa mi to naozaj logické. Predsa Veriteľ, zdôrazňovalo sa, že preto sa ide zakladať, aby sa vyvaroval tých chýb, ktoré všetky predchádzajúce subjekty spôsobovali.

    Ja viem, pán minister, že reforma v zdravotníctve je neuveriteľne ťažká a náročná a nech by ktokoľvek sedel na vašom mieste, vždy bude mať obrovský problém v komunikácii, lebo bude musieť jednoducho robiť veľmi nepopulárne kroky. Avšak domnievam sa, že kroky, ktorými začínate vy a ktorými ste začali vy zvyšovať poplatky, zvyšovať vklad občanov, pokusy a snahy o znižovanie miezd, sú nie tie najsprávnejšie. Každá reforma musí vychádzať z istých sociálno-ekonomických podmienok, ktoré vládnu v tej ktorej krajine a musia sa hľadať iné mechanizmy, ako zaťažovať ľudí, ktorí jednoducho na to nemajú.

    Dovolil som si načrtnúť niektoré veci, kde by sa dali nájsť finančné prostriedky, snažil som sa a veľmi som sa snažil, aby moje vystúpenie nevyznelo nejakým spôsobom populisticky, ale na vecných príkladoch som sa snažil dokázať, že sú rezervy v systéme, ktoré sa dajú hľadať a využiť a nielen bohapusté znižovanie miezd a narastanie nákladov.

    Chcel by som ešte zareagovať na to, že pán Lintner a možno niektorí ďalší budú komentovať, že sa to netýkalo presne témy, ktorá bola. Nie je to pravda. Som presvedčený, že nie je to pravda. Veriteľ je len časť celkového problému, ktoré v zdravotníctve sú, a jednoducho súvisí so všetkým, čo sa v zdravotníctve deje. Predsa nemá význam, aby sme tu ďalej a ďalej hovorili o netransparentnosti, o utajovaní a neviem o čom všetkom, ale snažil som sa aj vo svojom vystúpení spomenúť, aký pozitívny dopad môže mať Veriteľ na nesystémové kroky, ktoré sa v zdravotníctve nevykonali.

    Ďakujem všetkým veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené dámy, poslankyne a poslanci, chcem vás informovať, na žiadosť poslanca Jarjabka bol pozvaný člen vlády, podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Vitajte pán Mikloš. Pán minister sa dostavil na rokovanie parlamentu.

    Teraz o slovo požiadal minister zdravotníctva pán Zajac. Nechcete? Úplne na konci chcete hovoriť? Dobre. Nech sa páči, pán Paška. Áno, nech sa páči, pán Paška, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Ale to v čase, keď som sa rozprával s pánom Zajacom, tak som si nevšimol, že sa niektorí prihlásili. Ideme s faktickými poznámkami.

    Takže pani Sabolová, s faktickou poznámkou, nech sa páči, máte slovo.

  • Každý tu hovorí o tom množstve financií, ktoré treba na oddlženie, ale pokiaľ máme informácie, vlastne boli poskytnuté spoločnosti Veriteľ z Fondu národného majetku finančné prostriedky len vo výške zhruba 3,5 miliardy. Už samotné lekárne avizujú svoje pohľadávky vo výške 7 miliárd. Aké sú toky, aké budú toky alebo ako chceme zabezpečiť, ak hovoríme o 100-percentnom oddlžovaní, lebo to sa stále zdôrazňuje, ako chceme zabezpečiť alebo či máme predstavu doplniť teda 100 percent, ešte minimálne 100 percent zdrojov do spoločnosti Veriteľ, cez ktorú, ak teda budeme oddlžovať, a chcela by som sa spýtať možno asi tak odľahčene. Ako sa vám podarilo zlomiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou Veriteľ, keď ešte v správe máme informáciu, že poisťovne neboli ochotné podpísať tieto zmluvy so spoločnosťou napriek tomu, že vieme, že Všeobecná zdravotná je 100-percentne garantovaná štátom. Čiže myslíte si, že toto bude lepšia forma, alebo budeme postupovať dvojakým spôsobom. Jedna bude prostredníctvom poisťovní a druhá bude prostredníctvom priamo tým, ktorým poisťovne dlhujú.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež by som chcela odpoveď na otázku, ktorú sa možno chcel opýtať aj pán poslanec o tom, či bude Veriteľ vymáhať peniaze aj od štátu, teda od ministra financií za dlh, ktorý štát má smerom k poisťovni.

    Ďalej chcela by som povedať ešte aj inú vec. Veľmi často sa tu opakuje, že predchádzajúci ministri neurobili nič. Som predsedníčka Výboru pre sociálne veci, zdravia, rodiny v rámci Rady Európy, kde je 45 štátov. V tomto výbore pracuje viac ako 45 zástupcov, výbor má 78 členov. Sú tam aj také bohaté štáty, ako je Francúzsko a Nemecko, a verte mi, všetky tieto štáty a všetci títo zástupcovia opakovane hovoria, aj oni potrebujú reformu. Aj bývalý člen tohto výboru, terajší minister zdravotníctva pán Mattei vo Francúzsku, povedal, že potrebujeme tiež, ale môžu robiť len také kroky, ako znesú občania. Aby sa nestalo, že ten krok bude silný, že síce pacient či operácia sa podarila, ale pacient neprežil.

    Používame peniaze Európskej únie na budovanie diaľnic. Mám obavu, že to budú diaľnice, ktoré povedú nikam, pretože aj toto je jeden z krokov, pre ktorý budú niektoré regióny opúšťať ľudia, že tam nemajú zabezpečené svoje základné práva a prístup k zdravotníckym službám patrí medzi základné práva.

    Ďalej by som ešte chcela vedieť od pána ministra, aké peniaze sa používajú na reklamu, ktorú vidíme v Slovenskej televízii, v Markíze a v Novom Čase, akú reformu potrebuje zdravotníctvo, aké sanitky chodili v päťdesiatych rokoch.

    Pán minister, vďaka vášmu opatreniu teraz...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na pána poslanca Chovanca, na niektoré jeho vyjadrenia. Tak chcel by som povedať, že ja súhlasím s názorom, že treba oddlžiť zdravotnícke zariadenia, ale nechápem, prečo by nejakých 10 – 20 percent malo z tých veľkých peňazí ostať v nejakej súkromnej firme. Ja by som privítal mať takú firmu, ktorá by absolútne bez akýchkoľvek problémov mala zaručený príjem niekde v rozpätí od 2 do 4 miliárd, lebo veritelia sa dajú vytvárať stále, stačí upravovať platby zo štátu a vytvárať nových a nových veriteľov. Potom je už len otázka, kto v tej firme vôbec je a kam tie peniaze pôjdu. Ja síce viem, že zákony fyziky hovoria, že energia sa nestráca ani nevzniká, takisto ani peniaze sa nestrácajú, ani nevznikajú. Tie, čo sa stratia na Slovensku, sa objavia určite niekde na Bahamách.

  • Ďalej s faktickou poznámkou bude, ešte minútu, áno.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďalej sa mi to zdá trošičku divné a naozaj ja si myslím, že nielen ja, ale viacerí z nás majú informáciu, že dohody sa robia pod nátlakom. Určite viem pozitívne, že sa robí obrovský nátlak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

    Na druhú minútu mi stíšili mikrofón, takže už ma teraz skoro vôbec nepočuť. To nemá potom význam.

    Ďakujem.

  • Ja by som poprosil technikov, keby napravili... Poslanec s faktickou poznámkou má dve minúty a v prípade pána poslanca Hanzela toto bolo neidentické.

    Skončilo sa to? Je to správne? Dve minúty uplynuli?

  • Po prvej minúte mi stiahli mikrofón, takže je mi to ľúto.

  • Ja si myslím, že máte ešte 30 sekúnd, dokončite.

  • Áno, áno, áno, tak sa mi to asi pokazilo. Môžem...

  • Prosím, ide zapnúť mikrofón pre pána poslanca Hanzela? Ešte chvíľočku počkáme a...

  • Ďakujem veľmi pekne, už je to normálne. Teraz budem musieť nájsť niť. No, keď som rozprával o dohodách so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a o tom, že sa tieto dohody robia pod nátlakom. Naozaj viem, že sa tie dohody robia pod nátlakom a naozaj som presvedčený, že tu je viac poslancov, čo má o tom informáciu, a otázka je, či je toto korektné, aby sa založila firma, ktorá je súkromná, s pomocou štátu a potom táto firma pod nátlakom si urobí dohody so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a teraz je otázka, akým spôsobom budú prebiehať platby a či Všeobecná zdravotná poisťovňa bude prednostne platiť Veriteľovi, a tým bude vznikať vlastne nový kolotoč dlhov a dlhov a dlhov.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Šulaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som veľmi rád, že tu v sále je aj pán minister financií a je tu aj pán guvernér Národnej banky Slovenska. Moja pripomienka bude zase profesionálna. Dozvedel som sa, že Veriteľ, a. s., požičal finančné prostriedky, niekoľko sto miliónov korún, alebo chce požičať Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Moja otázka teda znie, ak tam bude nulapercentný úrok, Veriteľ je obchodná spoločnosť, mal by teda daniť tento výnos v cene obvyklej v mieste a čase. To znamená, že aj keď je to nová spoločnosť, daňový úrad by mu mal už vyrubiť určité preddavky a odporúčam, aby tieto preddavky išli na oddlženie zdravotníctva, to je prvá vec.

    Ako je to v podstate možné, že Veriteľ, a. s., dáme to oficiálnou správou do televízie a do novín, že bude robiť podnikateľskú činnosť v oblasti bankovníctva, však nato môže odpovedať aj pán guvernér, niekoľko sto miliónov korún, a nikto v tomto štáte nemá problémy s porušovaním práva. Takže pýtam sa, ako budú riešené tieto daňové dôsledky.

  • Teraz má slovo pán Paška. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som využil krátko možnosť a zmysel rokovacieho poriadku a dal návrh na rozšírenie uznesenia, ktoré predložila pani predsedníčka výboru Záborská. Myslím si, že medzitým ste už všetci dostali do lavíc, takže keď dovolíte, moje rozšírenie znie: V bode 2 v ods. b), ktorý žiada vládu Slovenskej republiky, aby svojím uznesením upravila použitie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky získané z privatizácie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva, dopĺňam „s vyčíslením ich objemov a časového harmonogramu ich plnenia“ a zároveň dopĺňam bod 3, ktorý znie: „Že žiada ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva jedenkrát za polrok predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyhodnotenie celého mechanizmu oddlžovania vrátane finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie a porovnanie so štandardnými postupmi prostredníctvom existujúcich subjektov zo zákona“ a posledné bod 4: „Žiadame vládu Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré bude garantovať, že všetky opodstatnené pohľadávky všetkých veriteľov budú umorené bezo zvyšku v zmysle príslušných súvisiacich právnych noriem.“

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Záborská, žiadate o slovo? Nech sa páči, máte.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, jednu vetu. Pri prepise uznesenia, ktoré som navrhla, vznikla chyba a prosím, aby ste si v bode 2 slovo „upravila“ zmenili na slovo „schválila“.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo požiadal pán minister zdravotníctva, pán Zajac. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Keď som uvádzal túto správu, povedal som okrem iného, že hoci sme boli požiadaní len o informáciu, ktorú, ako iste viete, sa neprerokúva, sme podali správu práve preto, aby bola prerokovaná aj v pléne. Urobili sme to aj z toho dôvodu, že je veľmi dôležité, aby sa časť, ktorá je démonizovaná, uviedla na pravú mieru, a časť, ktorá pomôže nášmu zdravotníctvu, popísala.

    Na otázku, či si píšem poznámky. V časti všetkých otázok, ktoré boli smerované akciovej spoločnosti Veriteľ, nemôžem ako jeden zastupujúci akcionár odpovedať, ale požiadam akciovú spoločnosť Veriteľ, aby písomne každému poslancovi, ktorý mal otázku, bolo odpovedané, pretože 95 percent otázok bolo smerovaných práve spoločnosti, kde ako akcionár nie som jej štatutárny zástupca a nemôžem sa v mene tejto spoločnosti vyjadrovať.

    Ak dovolíte, zo širšia budem odpovedať, o čo vlastne ide. Nechcem teraz komentovať a súhlasím so všetkými, ktorí požiadali o vystúpenie, že treba oddeliť fakty a osobné veci. Zaznelo tu, čo asi chceme od Veriteľa čakať, prečo to muselo vzniknúť, niečo o Bahamách, to sú veci, ktoré, by som povedal, treba faktograficky doložiť a potom by sme sa mohli ďalej baviť.

    Ústredná myšlienka je, že doteraz všetky existujúce oddlžovacie taktiky, ktoré sa používali, nesplnili svoj cieľ. Väčšinou došlo k pomerne veľkým stratám. Sčasti aj preto, že neboli jasné metodické pokyny. Pýta sa niekto v diskusii v rámci faktických poznámok, ako je možné, že dodnes nevedú nemocnice preukazné účtovníctvo.

    Na jednej strane sme povedali, že od 1. januára sú v zriaďovateľských kompetenciách nemocnice, ktoré boli delimitované v rámci obcí alebo VÚC. Na druhej strane do dnešného dňa nevieme s niektorými z týchto zariadení, čo je pomaly jedenásty mesiac, uzavrieť ani len delimitačné protokoly. A iste viete, že pohľadávky a záväzky sú nepochybne súčasťou delimitačných protokolov.

    Možno môžeme hovoriť širšie politicky, že to je moja vina alebo mojich predchodcov až po rok 1993. Ja dokonca hovorievam, že chaos, ktorý vládne v zdravotníctve, a nesystém, ktorý tu je, je problémom nás všetkých. To nie je problémom tej alebo onej vlády. A nepamätám sa, že by som bol niekedy verejne kritizoval mojich všetkých predchodcov, že by teda kvôli jednému, druhému, tretiemu alebo jedenástemu to bolo.

    Akciová spoločnosť Veriteľ mala zverené 3,45 miliardy korún ako prostriedky, ktoré majú byť použité na oddlženie delimitovaných zariadení v zmysle zákona č. 416. Tieto zariadenia nám v prvom drafte vykázali dlhy vo výške 4,4 miliardy, teda tie záväzky, ktoré majú uhrádzať svojim dodávateľom. Dnes po intenzívnom vyčistení, hľadaní chýb, hľadaní zdvojených úhrad, strojených úhrad prispejeme k sume asi 3 miliardy korún. To znamená, tým, keď nemáme preukazné účtovníctvo ani záväzky našich zariadení nie sú vždy možné preukázať. Máme tam zdvojené faktúry, máme tam uprednostňovanie veriteľov, v tej správe sú naznačené veci, treba ale povedať, že ide o údaje tretích a tiež nemôžeme v údajoch tretích odtiaľ potiaľ dávať von.

    Chcem povedať, že peniaze, ktoré nebudú minuté, ostávajú v akciovej spoločnosti Veriteľ a sú použité na ďalšie oddlžovanie. Inak by sme naozaj pôvodné dlhy vo výške 4,4 miliardy nemohli oddlžiť 3,4 miliardami.

    V podnikateľskom prostredí je prirodzeným záujmom každého podnikateľa vytvárať zisk. To je legitímny záujem ako každý iný. A neurobili sme nič iné, len sme povedali, že máme legitímny záujem faktorovať pohľadávky voči zdravotníctvu, ktoré sú hradené z verejných prostriedkov, respektíve z prostriedkov z privatizácie. A takisto akciová spoločnosť Veriteľ má legitímne právo žiadať faktoring týchto pohľadávok. A súhra faktoru jednej a druhej strany prináša isté efekty. Sú dohodnuté objemy faktoru o 0,5, 0,8 v niektorých prípadoch až o 0,15 percenta.

    Každý veriteľ, každý, kto komu dlhuje, pohľadávka je neodcudziteľné právo a je vlastníctvo. To nemôže spochybniť nikto. Takisto ale nikto nemôže spochybniť právo druhej strany, hlavne keď ide o finančné prostriedky štátu alebo finančné prostriedky z privatizácie, aby bojoval o to, aby ich minul čo najmenej, pokiaľ používa legitímne metódy uzákonené v zákonoch Slovenskej republiky.

    Myslím si, že je dobré, že vznikla táto diskusia a oceňujem aj tie uznesenia, ktoré navrhli všetci a v spolupráci ich dotvorili. Myslím si, že došlo aj k niektorým chybám a nebudem zastierať, že mňa osobne veľmi mrzia. Naozaj zbytočne je predmet činnosti taký široký, hoci ide o štandardné predmety činnosti nelicencovaných a nekoncesovaných, ktoré sa dávajú priam automaticky. Akceptujeme návrh aj po dohode s ministrom financií, ktorý je druhým akcionárom, a zúžime predmet činnosti len na forfajting a faktoring a tie činnosti, s ktorými súvisí existencia týchto pohľadávok.

    Chcem povedať, že veľmi nebezpečné je zamieňanie si pojmov. Myslím si, že každý, kto je z podnikateľského prostredia, vie, že neobchodovateľné akcie ešte neznamená, že sú nepredajné. Každý, kto je z podnikateľského prostredia, vie, že akciová spoločnosť sa zásadne správa podľa zákonu súkromného obchodného práva, teda podľa Obchodného zákonníka, ale o jej charaktere rozhodujú akcionári, teda vlastníci. A nie je to ani štátny podnik, je to akciová spoločnosť, ktorú vlastní štát. Nie je to ani štátna, ani iná. Také pojmy naše zákony nepoznajú. A štát, respektíve ústredné orgány štátnej správy, ktoré nemôžu vykonávať obchodnú činnosť a nepochybne forfajting a faktoring je obchodnou činnosťou, musí byť urobený týmto spôsobom. Preto aj parlament novelizoval zákon č. 303. Myslím si, že je to v poriadku. Keď ušetrí táto spoločnosť, ušetrí štát v prospech ostatných.

    Niekoľkokrát tu odznela otázka, ako je možné, že sa tak zdravotníctvo zadlžuje? Je hlbokým nedorozumením hovoriť o tom, že štát je neplatič. Ale je hlbokou pravdou, že štát platí len toľko, koľko v jednotlivých rokoch vláda cez parlament presadila. Ak sa raz povie, že štát bude platiť 405 korún na hlavu svojho poistenca a parlament to schváli, tak je to zákonom a tento zákon štát drží. Problémom je, že platí výrazne menej za výrazne veľkú skupinu. Je to snáď dané aj istými ekonomickými parametrami a trochu aj našou ekonomickou minulosťou.

    A zas nevidím za celkom rozumné a produktívne, prepáčte, skúmať, prečo sa to stalo, lebo trošku teraz tak úprimne poviem, je dobré vedieť, keď je nejaký úraz alebo akútne ochorenie, ale my sme v situácii, že najprv musíme riešiť ťažko zraneného pacienta alebo ťažko akútne chorého pacienta, ktoré sa volá slovenské zdravotníctvo, a možno budeme v budúcnosti musieť skúmať, ako k tomu došlo.

    Je skoro nepodstatné povedať v roku 2003, že rast dlhu sa začal nekrytými platovkami. Začal sa. Štát dal návrh na zvýšenie platu, ale nedal na to príslušné zdroje. Ale s tým už my v roku 2003 veľa neurobíme. S týmto faktom sa musíme vyrovnať v situácii, v akej sme.

    K otázke oddlžovania zdravotníctva. Myslím si, že dozrela doba, a myslím si, že aj Koaličná rada vyslala signál, že nemôžeme na jednej strane chcieť od zdravotníkov, aby znižovali náklady, aby sa znižovala zamestnanosť, nemôžeme od zdravotníkov chcieť, aby sa podrobili reštrikcii, reštrukturalizácii a ešte neviem akým procedúram, ktoré majú viesť k znižovaniu vlastných nákladov, inak povedané fixných, v prospech nákladov variabilných, teda nákladov pre pacientov, lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Nie je možné, aby sme 80 percent disponibilných zdrojov míňali na fixné náklady a len 20 percent mali na variabilné.

    Na druhej strane musíme vedieť, že takto vykrvácaný, vychudobnený a dlhmi založený systém už sám osebe nemôže dobre fungovať. A teda Koaličná rada vyslala jasný signál, že tak ako bude postupovať miera znižovania dlhov, tak ako bude postupovať miera zmeny systému na efektívny systém, tak bude vláda oddlžovať. Ak parlament zaviaže vládu uznesením, v poriadku. Ak nezaviaže, vláda sama, respektíve Koaličná rada, to je myslím si dosť silný argument, povedala a jasný signál vyslala, musíme oddlžovať. Nemôžeme dosť dobre chcieť prostredie konkurencie, prostredie kompetície medzi poisťovňami poskytovateľmi a súčasne nechať 26-miliardový dlh. Nemôžeme chcieť od šprintéra na 100 metrov, aby išiel pretekať s inými svetovými šprintérmi a mal na nohe železnú guľu. Nemá šancu. Preto sa bude oddlžovať, ale technikou, ktorá sa ukázala ako najefektívnejšia.

    Malé formálne poznámky čisto ako urológ. Viem, že v daňových zákonoch dnes faktorovaná pohľadávka, pán poslanec, je nákladová položka. Bola pripočítateľná do poslednej novely. Je to pravda, musíme sa s tým vyrovnať, verte mi, že dodávatelia a tí, s ktorými rokuje, pokiaľ som dobre informovaný, Veriteľ, nemajú až také problémy.

    Ostala posledná otázka, otázka zdravotných poisťovní a akciovej spoločnosti Veriteľ. Nepopieral som a v zdravotníckom výbore sme o tom komunikovali aj z oblasti ministerstva financií, aj my, že išlo o transakciu, ktorá mala tri úlohy:

    Po prvé, návratnofinančnú výpomoc voči štátnemu rozpočtu už aj preto, že isté metodiky účtovania štátneho rozpočtu nota bene štátnej pokladnice takýto pojem nepripúšťajú a návratná finančná výpomoc sú aktíva štátneho rozpočtu, bude transformovaná do iného typu pomoci zdravotným poisťovniam. Stalo sa, žiaľ, že Úrad pre štátnu pomoc mal pocit a zhruba tri týždne skúmal, že toto je jeho funkcia. Ukázalo sa, že nie a naozaj zdravotné poisťovne stiahli peniaze z obehu, z bežného obehu, pretože iné k dispozícii nemali.

    Preto aj dnes, pani poslankyňa Sabolová, ich vraciame zdravotným poisťovniam a pred transformáciou poisťovní ich budeme vykrývať a budú ich splácať svojimi nedobytnými pohľadávkami, ktoré majú spolu v súbore asi za desať miliárd korún, pretože musíme likvidovať aj konsolidované dlhy zdravotných poisťovní všetkých, ak ich chceme transformovať. Zadlžený subjekt sa nedá transformovať.

    Možno sme spravili chyby v komunikácii. Možno sa vám to zdalo všetkým utajené. Ale skúsenosti s oddlžovaním, a máme ich početné (ruch v sále), skúsenosti s oddlžovaním, a máme ich početné, ukazujú, že zle vedená technika oddlžovania pripravila nás všetkých, či koaličných, či opozičných, ale hlavne občanov o pomerne značnú čiastku prostriedkov, že keď sme dávali len napríklad peniaze do nemocníc na priame oddlžovanie, zdravotné poisťovne znížili úhrady v danom mesiaci skoro o tie čiastky, ktoré dostali.

    Ako to slúžilo našim občanom? Keď sme dávali peniaze do zdravotných poisťovní, nemali sme istotu, že ich budú ďalej transportovať do nemocníc a ďalej dodávateľom. Ako toto slúžilo našim občanom? V roku 2001 a 2002 sme alokovali 12 miliárd korún do systému týmito technikami. Ale treba povedať, dlhy neklesli o 12 miliárd korún.

    Posledná otázka - otázka lekární. Nikto nikdy nepovedal lekárnikom iné, ako že budú vyplatení vo výške 100 percent. Povedal im to premiér, povedal som im to ja, bolo to medializované. Problémom ale je, že vláda v súčasnosti nemá voľných 7 miliárd, druhý problém je, že v súčasnosti sú aj iné subjekty, ktoré treba držať „nad vodou“. Môžeme dať 7 miliárd lekárnikom, ale dva mesiace nevyplatíme ani súkromných lekárov, ani všeobecných lekárov, ani nemocnice.

    Myslím si, že je dobré, že sa hovorilo o Veriteľovi. Ja už budem končiť, aby som nemusel zdržovať. Myslím si, že chyby, ktoré sme spravili, hlavne v predmete činnosti, budú odstránené tak rýchlo, ako rýchlo sa podarí zvolať mimoriadne Valné zhromaždenie, čo by nemal byť problém.

    Každý z poslancov aj na otázky, ktoré sa netýkali celkom predmetu Veriteľa, dostane písomnú odpoveď od ministra financií, pokiaľ bola smerovaná ministrovi financií, odo mňa, pokiaľ bola smerovaná mne a požiadame spolu akciovú spoločnosť Veriteľ, aby odpovedala, pokiaľ bola smerovaná akciovej spoločnosti Veriteľ. Nakoniec dlho a podrobne sa Veriteľ preberá na verejnom zasadaní zdravotníckeho výboru, kde má prístup každý aj tlač, aj poslanci, kde teda ale má prístup aj Veriteľ, zástupcovia Veriteľa, kde môžu veci vysvetliť, prinajmenšom predseda Dozornej rady a predsedníčka predstavenstva. Možnože by bolo dobré dokončiť toto rokovanie. Napriek tomu akékoľvek uznesenia budú prijaté, bolo by dobré dokončiť toto rokovanie na pôde zdravotníckeho výboru v širšom ansámbli tak, aby mohli aj zástupcovia Veriteľa priamo odpovedať všetkým poslancom, ktorí majú záujem dostať odpovede.

    To posledné, čo poviem, bude trochu o pocitoch. Môže byť niekedy veľmi dobre a niekedy veľmi zle. Môže byť. Môj problém je v tom, že zastávam názor, pokiaľ šetríme verejné prostriedky v prospech systému a dokážeme znižovať dlhy tak, ako ich znižujeme, sa neviem dosť dobre vyrovnať s krikom, akí sme tunelári a zlodeji. Každý má právo povedať svoj názor. Ja som ten, ktorý to zastávam. Ale nie som si celkom istý, že tento názor je v tomto prípade správny.

    A ukáže čas a pôsobenie všetkých, ktorí sú v systéme, kde bola pravda a pre koho to bolo výhodné. Naše presvedčenie je, že obmedzené zdroje, ktorých je málo, ktoré nám chýbajú, chýbajú nám pre školstvo, poľnohospodárstvo, nota bene pre zdravotníctvo, sociálnu sféru, na rozvoj priemyslu, na budovanie infraštruktúry, že keď začneme šetriť s tými zdrojmi, podľa môjho názoru skôr by sme mali počuť fajn, ako to je tunel. Ale je to tak. Každý je zodpovedný za názor, ako ho vysloví, a každý je zodpovedný za činnosť, akú koná. A v tejto veci mám aj ako osoba, aj ako šéf rezortu a takisto aj ministerstvo financií úplne čisté svedomie. A invektívy, ktoré boli týmto smerom dávané, berieme skôr ako nedorozumenie a možno aj istý komunikačný problém, za čo sa teraz ospravedlňujem všetkým poslancom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil Džupa Karol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, čo pán minister povedal na úvod, chcem povedať jednu vec, aj keď sa to možno niekomu nebude páčiť. Dozvedeli sme sa, že dnes problém oddlženia zdravotníctva je vec nás všetkých. Máme smolu tí, ktorí si pamätáme aj skoršie obdobia, hlavne rok 1998 a hlavne rok 1993, kedy aj keď nie priamo z úst pána ministra, ale od predstaviteľov terajšej a predchádzajúcej vlády bolo konštatované niečo celkom iné. Povedzme, budem to chápať ako výrazný posun dopredu.

    Ale teraz konkrétna otázka. Domnievate sa pán minister, že sa týmto spôsobom, že vstúpi do hry v rámci financovania zdravotníctva nový objekt, nevytvára de facto nový alebo paralelný systém financovania zdravotníctva. Myslím to najmä s ohľadom na ďalšie postupné kroky, ktoré predpokladajú, že sa postupne imanie akciovej spoločnosti bude navršovať.

    No a potom k poznámke nedorozumenie alebo pochybnosť. Áno, pochybnosť je jasne potvrdená a vyjadrená diskusiami, čo sa týka predmetu, rozsahu a kompetencií činností akciovej spoločnosti Veriteľ. Doplňujúca otázka teda znie: Domnievate sa, že to, čo nezvládli dve ministerstvá, zabezpečí dvanásť členov akciovej spoločnosti Veriteľ, celý výkon predmetu činnosti?

    Ďakujem.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami sa doteraz prihlásilo celkom štrnásť poslankýň a poslancov. Uzatváram možnosť podávania ďalších faktických poznámok.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dovoľte mi, aby som vám povedala inú vec, ktorú ste si možno v predchádzajúcom období nevšimli. Keď sa privatizovali banky, a teda robila sa transformácia bankového systému, tá istá vláda, v ktorej sedíte, do bánk napumpovala 120 miliárd a vy robíte veľké víťazstvo z toho, že ste získali 3,4 miliardy. Ešte raz. Toto bolo dané z verejných zdrojov, teda z príjmov štátu, zatiaľ čo vy ste získali peniaze práve z práce tých ľudí, ktorí sú teraz najviac tlačení. Upozorňujem vás, že keď sa oddlžili banky, tak vtedy napriek tomu všetkému mali predstavitelia alebo teda zamestnanci v bankovom sektore najvyšší, štatisticky najvyšší priemerný plat. Riaditelia mali dvesto- až tristotisícové platy. O takýchto platoch sa zdravotníckym pracovníkom ani tým, ktorí operujú srdcia, ani tým, ktorí operujú mozgy a robia najťažšie zákroky transplantácií, ani nesníva. Oddlženie bánk sa nedotklo klientov týchto bánk, ale vy sa dotýkate svojimi opatreniami všetkých tých, ktorí sú potrební. Vám ako lekárovi nebudem vysvetľovať, čo je to jatrogénne poškodenie a verte, že každý váš krok je ťažkým jatrogénnym poškodením zdravotného stavu obyvateľstva. A upozorňujem vás, lebo som si prečítala v dnešných novinách, že hovoríte o tom, že sa podarilo vyjadriť zdravie ako finančnú hodnotu alebo v takom zmysle slova. Nie, vás ešte stále ako ministra tejto vlády drží ústava a ústava hovorí o tom, že právo na zdravie...

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, nedostal som od vás odpoveď, či si myslíte, že je konfliktom záujmov pre pána Ernesta Valka, ak je to on skutočne a pán Lintner hovorí, že je, a pán Lintner učite vie, o čom hovorí, o tom som presvedčený, či je v konflikte záujmov pán Ernest Valko ako člen Dozornej rady vášho Veriteľa a ako člen Rady pre vysielanie a retransmisiu. To je jedna vec.

    Viete, ak by som chcel byť trošku vtipný, možnože by ste mohli aj zmeniť názov Veriteľa na Špekulanta alebo na niečo proste iné, a to som len obmedzene vtipný. Mohol by som byť ďaleko hrubšie vtipný.

    A posledná poznámka. Pán minister, vždy, keď prídete s nejakými reformami, občania Slovenskej republiky sú v strese, o čo zase prídu. Taká je pravda.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Biroš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi pozorne som si vypočul celú diskusiu a aj množstvo faktických pripomienok. Bohužiaľ, okrem kritických slov som tu nepočul jeden jediný zmysluplný návrh, ako problém riešiť, ako to vylepšiť. Ale to je asi typické v rámci našej diskusie.

    Chcem povedať. Takisto som si veľmi pozorne vypočul diskusiu vo výbore pre zdravotníctvo, kde boli okrem ľudí z ministerstva zdravotníctva na čele s pánom ministrom aj ľudia z ministerstva financií, dané jasné argumenty, ktoré obhajovali Veriteľa, a myslím si, že dosť transparentne vysvetlili postup, ktorým sa pôjde. Preto by som chcel povedať, že mám taký pocit, že Veriteľ je na správnej ceste a aj po zapracovaní niektorých kritických poznámok z pléna v rámci diskusie a faktických pripomienok môže to priniesť úspech.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán minister, hovorili ste, že najprv treba sanovať zdravotníctvo ako pacienta, čiže ako inštitúciu, a potom môžeme ďalej. Ale zdravotníctvo bez pacienta v danom čase a v období, v ktorom sa Slovenská republika nachádza, nejde robiť spôsobmi, ktoré možno fungujú v iných krajinách, kde je iný ekonomický systém a kde ináč fungovalo zdravotníctvo, a nemyslím si, že toto je dobrá cesta urobiť z pacienta klienta.

    Druhá poznámka je, hovorili ste o tom, že v zmysle zákona č. 416 sa oddlžovali nemocnice a že sú to nejaké 3 miliardy plus máme 7 miliárd lekární. Stále tvrdíme o stopercentnom oddlžovaní a o garancii stopercentného oddlžovania. Ale spýtam sa, pýtala som sa aj predtým, na kritériá, aké použijete na oddlžovanie, pretože jedných oddlžite na sto percent, ale na ostatných neostane, lebo jednoduchá matematika, snáď z tri a pol do sedem viem počítať. Čiže jednoducho sa to nedá. Či nebolo lepšie urobiť postupné oddlžovanie, možno na prvý šup nedať sto percent, ale postupne oddlžovať a oddlžiť všetkých, ktorým dlhujú poisťovne, a myslím si, že toto je celkom normálna logika veci.

    A ešte som sa chcela spýtať. To, čo hovorila pani poslankyňa Belohorská, či bude Veriteľ vymáhať aj od štátu, pretože vieme, že tam by sa dali urobiť mnohé zápočty, ktoré zbytočne dávajú zdravotníctvo do agónie.

    A ešte možno jedna poznámka. Prečo 80 percent fixné náklady, pretože my máme nenormálne postavené zdravotnícke budovy, my, ešte nezačnú, dá sa povedať, liečiť a už prejedli peniaze, ktoré vstúpia do týchto nemocníc, čiže preto musíme hovoriť aj o...

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Burian.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám dve faktické poznámky. Prvú vec. Pán minister hovorí o tom, že nemá dostatok informácií o Veriteľovi a, bohužiaľ, zriaďovateľom tejto obchodnej spoločnosti je vlastne ministerstvo zdravotníctva a Fond národného majetku, a to je, by som povedal, to je určitým spôsobom zbavenie sa zodpovednosti. A to si myslím, že je ten neuralgický bod, ktorý podľa mňa vŕta v hlave veľa ľuďom, akým spôsobom bude hospodárenie tejto spoločnosti, ako bude nakladané s peniazmi, ktoré môžu byť ziskom tejto spoločnosti.

    Druhá vec je vlastne, rozpráva sa tu o faktoringu a forfajtingu. Chcem ubezpečiť, že ekonomické teórie faktoringu a forfajtingu sú o niečom inom. Faktoring je v plnej vedomej ako ekonomickej teórie je odkupovanie pohľadávok pred lehotou splatnosti, doslova financovanie cash-flow danej spoločnosti, ale to, čo je vlastne účelom tejto spoločnosti, je bohapusté odkupovanie pohľadávok alebo doslova nútenie na odkupovanie pohľadávok tých, ktorí sú vlastníci tejto pohľadávky. Takže nezavádzajme verejnosť o tom, že sme tu vymysleli nejaké štandardné ekonomické pravidlá alebo štandardné ekonomické teórie, lebo teória nie je tým právom alebo tým názvom, o ktorom tu bolo spomínané.

    Chcem len vlastne parafrázovať pána Jarjabka, ktorý hovorí, že nejakým trefným názvom, ja by som práveže trefný názov povedal, že tá spoločnosť sa mala volať Dlžník, s. r. o., alebo Dlžník, a. s., nie Veriteľ, a. s.

    A by som povedal ešte nejaké také teórie o variabilných a fixných nákladoch. Ja si myslím, že pán minister zdravotníctva by sa nemal vyjadrovať k ekonomickým pojmom, ktoré nie sú identické a by som povedal, by sa museli pomeniť teórie fixných a variabilných nákladov. Neviem, či v zdravotníctve sú takéto teórie...

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Záborská.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len celkom jednu krátku poznámku. Pán minister, povedali ste, že akciová spoločnosť využíva legitímne metódy podľa zákona. Ale z tohto zorného uhla by som vás chcela skutočne úprimne požiadať, aby ste paušálne nespochybňovali tých, ktorí si uplatňujú takisto podľa rovnakých zákonov tohto štátu príslušenstvo, lebo takéto paušálne spochybňovanie alebo takýmto paušálnym spochybňovaním nielenže strácate partnera na vyjednávanie, ale aj odporcov svojej reformy.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kovarčík.

  • Pán minister, nedôverujem akciovej spoločnosti Veriteľ. Predmet činnosti, ktorý má uvádzaný vo svojom registri, teda vo výpise, vo mne vzbudzuje určitú nedôveru. Vo mne vzbudzujú nedôveru aj ľudia, ktorí sú napísaní ako štatutárne orgány. Tak ako už bolo povedané, niektoré mená skutočne sú nepostrádateľné pre tento štát. Chcel by som vám povedať k vášmu čistému svedomiu, ktoré ste tu do mikrofónu pred všetkými poslancami povedali, teda prítomnými poslancami, že máte čisté svedomie. Viete, čisté svedomie mali aj zástupcovia nebankových subjektov, keď v reklamách sľubovali 100-percentnú istotu zisku. A dnes je už niekoľko dôverčivých ľudí na cintoríne, pretože nedokázali prežiť sklamanie z toho podvodu, ktorý tam bol spáchaný.

    Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, naozaj dve dôležité poznámky. Som veľmi rád, že pán minister priznal vo svojom vystúpení to, čo som od začiatku hovoril, a to, že do systému neprichádzajú žiadne nové peniaze, veľmi jasne to deklaroval, keď vysvetľoval pani kolegyni Sabolovej, ako boli stiahnuté prostriedky z finančnej, teda návratnej finančnej výpomoci, ktoré dostali zdravotné poisťovne, a ako ich teraz bude Veriteľ znovu púšťať do systému. Veľmi zaujímavý moment je, pokiaľ viem, že Všeobecná zdravotná poisťovňa musela splatiť 1,3 alebo 1,4, dostala veľkodušne pod nátlakom zmluvu, ktorá obsahuje exekučné tituly a tak ďalej 500 miliónov korún.

    Druhá poznámka. Súvisí to s ústavnosťou tejto krajiny. Pred ústavou sme si všetci rovní. Ja som hovoril na záver svojho vystúpenia o dôvere občana v štát, v inštitút štátu. Ja vás chcem poprosiť, pán minister, prestaňte s rétorikou, kde odôvodňujete postupy tým, že nie sú peniaze. Ja to chápem, veď to každý vie. Ale čo, ak si túto rétoriku osvoja všetci podnikatelia, občania a povedia, ja nebudem platiť dane, lebo nemám peniaze. Podnikateľ povie, ja nebudem platiť výplaty, lebo nemám peniaze. Chcem tým len povedať, že treba otočiť tú konštrukciu a ísť naozaj do spôsobu, ktorý ponúkne alternatívu. Táto rétorika je nebezpečná. Pred ústavou je štát taký istý ako občan.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Malchárek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Veľmi pozorne som sledoval, čo tu všetko bolo povedané a táto diskusia podľa mňa má naozaj charakter parlamentnej diskusie aj preto, že evidentne nie je určená len tým, čo jej perfektne rozumejú, ale aj tým, ktorí, bohužiaľ, sú nútení počúvať aj polopravdy, aj demagógiu.

    Ja chcem povedať, že veľa tu bolo povedaného aj na tému založenia spoločnosti, súkromnej spoločnosti. Nie je problém v spôsobe založenia, ten určuje zákon. Nakoniec je evidentné, kto založil túto spoločnosť. Bol to nakoniec štát, ktorý bude túto spoločnosť strážiť, riadiť cez svoje orgány, cez týchto ľudí. Áno, bol to štát cez ministerstvo financií a cez ministerstvo zdravotníctva. Je problém len v tom, akým spôsobom budeme túto celú procedúru vedieť odkontrolovať. Myslím si, že aj to, že sme súhlasili s touto diskusiou tu v parlamente, je evidentné, že nikto nemá záujem nič pred nikým ukrývať, ako to bolo napríklad so založením Fondu národného majetku, kde nebol problém v spôsobe založenia Fondu národného majetku, ale v spôsobe, akým ľudia v minulosti vo Fonde národného majetku pracovali s našimi prostriedkami.

    Na záver chcem povedať, že pán minister Zajac má našu dôveru a nie je to dôvera slepá, je to dôvera, ktorá vyplýva z toho, čo sa už urobilo za tento rok. Urobilo sa to, že sa neznížila zdravotná starostlivosť o občanov Slovenskej republiky, ale znížil sa nárast dlhu (reakcie v sále), ktorý je dnes na polovici v porovnaní s minulým rokom. A to si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili, že teraz, keď začnú plynúť peniaze do uzdravovaného alebo zdravého systému, myslím si, že od budúceho roka, od ďalšieho roka ľudia pocítia aj naozaj zmenu v kvalite. Vy ste mali všetci možnosť dokázať niečo v zdravotníctve urobiť. Bohužiaľ, ani minulá vláda, ani predminulá vláda neurobila nič iné, len valila dlhy pred sebou...

  • Pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Poprosím o pokoj v poslaneckej snemovni.

  • Pán minister vo svojom vystúpení povedal, že je mu trošku ľúto diskusie, ktorá tu prebieha, kde sú ľudia blízki alebo spojení s akciovou spoločnosťou Veriteľ označovaní ako tunelári, zlodeji a tak podobne. Aj mne je naozaj veľmi ľúto, že diskusia skĺzla do tejto roviny, ale na druhej strane musím povedať to, čo som povedal vo výbore pre zdravotníctvo, že najviac je mi ľúto toho, že sme v podstate nechali dva mesiace plynúť túto diskusiu bez toho, aby sme aspoň my vládni koaliční poslanci mali akékoľvek informácie o tom, čo prebieha v akciovej spoločnosti Veriteľ.

  • Ja som nechcel a nikdy nebudem chcieť, aby bolo zverejnené neverejné uznesenie vlády Slovenskej republiky, ani aby nám akciová spoločnosť Veriteľ prezrádzala svoje obchodné tajomstvá. Ale pán minister nám mohol minimálne pred dvoma mesiacmi povedať, prečo vznikla táto akciová spoločnosť, na základe akých zákonov a či je teda zákonnosť dodržaná, aká je systematika práce a filozofia fungovania tejto akciovej spoločnosti a aké sú konkrétne vecné riešenia problémov, pre ktoré táto akciová spoločnosť vznikla.

    Keby sme tieto argumenty boli bývali mali, určite by sme mohli tú dosť divokú a niekedy plnú zášte diskusiu, ktorá tu prebieha, trošku konsolidovať, trošku kultivovať a nemuseli sme vyzerať tak nekompetentne, povedzme ako sa to, bohužiaľ, stalo aj pánovi štátnemu tajomníkovi Ottingerovi, lebo naozaj to nevzbudzuje dôveru v spoločnosti, keď nás opozícia cepuje a my nemáme jeden relevantný odborný argument, aby sme jej mohli odpovedať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Muňko, máte slovo. Zapnite, prosím, mikrofón pána poslanca Muňka.

  • Asi vznikol trochu omyl, takže dovoľte mi, aby som ja ešte profesionálne reagoval na pána ministra. Vznikla tu jedna otázka, či dôjde k dvojitému zdaneniu. Trvám na tom, že dôjde k dvojitému zdaneniu. Pán minister, súčasný zákon o dani z príjmov § 24 ods. 2 písm. r) je totožný s novým zákonom § 19 ods. 3 písm. h), ktorý hovorí: „Príjmy z postúpenej pohľadávky, teda postúpenie pohľadávky je daňovým nákladom len do výšky príjmu.“ To znamená, ak máte pohľadávku vo výške 100 percent a postupujete ju za 80 jednotiek 80-tisíc korún, 20 jednotiek, je daňovo pripočítateľnou položkou. Je rozdiel medzi faktoringom a forfajtingom. Nebudem to už spomínať, tak ako to hovoril môj kolega. Odporúčam vám, aby ste si preštudovali Finančného spravodajcu asi spred dvoch rokov. Na faktoring a forfajting bol som jedným zo spolutvorcov, ktorý riešil túto daňovú problematiku

    Ďakujem.

  • Zapnite, prosím vás, teraz pána poslanca Muňka.

  • Ďakujem pekne. Ja som len chcel povedať, čo tu povedala predtým pani poslankyňa Záborská a teraz naposledy pán poslanec Novotný. Keby boli bývali jasné pravidlá pri zakladaní Veriteľa a boli by sme včas informovaní, nebola by bývala táto diskusia. Ale keď ani váš štátny tajomník ministerstva zdravotníctva nevie nič a nevie odpovedať správne o akciovej spoločnosti Veriteľ, tak potom sa nedivte, že vznikla táto diskusia a že má aj tento charakter.

    Opozícii maximálne záleží na tom, aby sme sa v zdravotníctve pohli ďalej. Pretože to, čo nevyriešite vy, tak to bude musieť ďalšia vláda riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Číž, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Áno, mám faktickú poznámku k vystúpeniu pána ministra. Ale nie k tomu, čo hovoril, ale k tomu, čo nehovoril. Z prostredia našej strany, od nášho člena odznela v relácii O päť minút dvanásť veľmi zásadná otázka v tom smere, že ak ide o pokus o čosi, čo je transparentné vo vnútri, len osobitosti situácie spôsobujú, že treba používať nesmierne špeciálne prostriedky, a teda hľadáme dôvody, prečo sme vlastne všetci takí znepokojení? Jedna z otázok, ktorá tu už visí vo vzduchu prakticky týždeň, bola. Ako je možné, že členkou Dozornej rady tohto Veriteľa je Ing. Janka Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií, ktorá je predsedníčkou Dozornej rady a zároveň je členkou, respektíve spoločníčkou firmy Cinderella Family Servis a ktorej je ďalšou spoločníčkou a konateľkou tejto firmy istá Ing. Jarmila Miklošová. Ing. Peter Pažitný, konateľ firmy MESA 10 Consulting Group, s. r. o., MESA 10 Investment Group v likvidácii, člen predstavenstva, tretí člen Dozornej rady Ing. Ján Králik, Mark BBDO Bratislava, spoločník a konateľ. Firma Emotion, s. r. o., jediný spoločník a konateľ. Konzorcium AS, člen Dozornej rady. Nič iné sme nechceli, len sme chceli, aj keď ide o súkromnú firmu, ktorým jediným vlastníkom je štát, aby ste nám čosi povedali o konflikte záujmov. Iba teda otázka.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať pánu ministrovi. Pán minister, nepopreli ste, že sa pod nátlakom podpisujú zmluvy, dokonca aj bianko zmenky. Ak ste o tom teda nevedeli, ako naložíte s touto informáciou vy ako zriaďovateľ akciovej spoločnosti Veriteľ. Verím, že vy ste natoľko skúsený muž, že určite viete, že takéto praktiky, ktoré sa používajú, robia rôzne vymáhačské firmy a niektoré mafiánske skupiny.

    Ďalej by som chcel povedať, že súhlasím s pánom poslancom Malchárkom v tom, že, citujem: „Táto diskusia má charakter parlamentnej diskusie,“ koniec citátu. A ja dodávam, konečne.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pred hlasovaním, ktoré sme mali dohodnuté na 11.00 hodinu, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Budeme hlasovať o zákonoch, ktoré sme doposiaľ prerokovali, a potom budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných... Páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o včera a dnes prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Gabániovú, ktorá bola poverená výborom pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, aby ako spoločná spravodajkyňa uvádzala hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č.182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Páni poslanci, prosím, upokojme sa. Páni poslanci!

  • Pán predsedajúci, v rozprave bol jeden pozmeňujúci návrh, ale dajte, prosím, najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Prosím vás, aby ste hlasovali o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť ich a o bode 3 zvlášť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne, ktorá odporúča hlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 zo spoločnej správy. Navrhuje schváliť ich. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa Plháková, prosím, sadnite si na svoje miesto v rokovacej sále, lebo technici ma upozornili, že každý poslanec by mal sedieť tam, kde má určené svoje miesto.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 112 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, teraz hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 25 za, 53 proti, 47 sa zdržalo.

    Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali schváliť pozmeňujúci návrh poslancov, ktorí navrhujú bod č. 3 s doplňujúcim znením, aký má každý pred sebou.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podali páni poslanci v rozprave, ktorý je inou alternatívou ako bod č. 3 zo spoločnej správy, ktorý sme neschválili. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 111 za návrh, 3 proti, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali

    Pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, aby návrh zákona postúpil do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 116 za, 1 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č.182/2000 z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci. Chcem sa opýtať, či sa niekto z prítomných poslancov chce prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa...

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali teraz hlasovať o návrhu zákona v treťom čítaní ako o celku.

  • S odporúčaním výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 122 za návrh, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Ďakujem pani poslankyni Gabániovej za spravodajské výkony.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pána ministra prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu o predloženie návrhov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili ôsmi poslanci, z ktorých dvaja dali procedurálny návrh, aby bod 1, 2 a 3 bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

  • Pani poslankyňa, môžeme rešpektovať tento návrh na vyňatie na osobitné hlasovanie. O tom nemusíme hlasovať. Poďme hlasovať ďalej, nech sa páči, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich navrhuje gestorský výbor.

  • Z tohto dôvodu a z odporúčania gestorského výboru predkladám návrh, aby sme hlasovali o bodoch 4 a 7 spoločne s odporučením gestorského výboru neschváliť ich.

  • Páni poslanci, body 4 a 7 boli zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 1 za návrh, 77 proti, 46 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať teraz, prosím, o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, s odporúčaním gestorského výboru schváliť bod 1 zo spoločnej správy. Bod 1, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 124 za, 4 sa zdržali.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

    Páni poslanci, hlasujeme. Gestorský výbor odporúča, pani poslankyňa...

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 118 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bode č. 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode č. 3.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 122 za návrh, 4 sa zdržali.

    Schválili sme bod 3 zo spoločnej správy.

  • Tým sme vyčerpali spoločnú správu a návrhy na zmenu vládneho návrhu. Pán predseda, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani Edit Bauerovej, ktorý sa týka vyňatia Kancelárie verejného ochrancu práv spod tohto zákona.

  • Pani poslankyňa Bauer, hlasujeme spoločne o všetkých návrhoch. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných,124 za návrh, 3 sa zdržali.

    Návrh pani poslankyne Edit Bauer sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Druhý návrh predložila pani Brestenská. Obsahuje dva body. Prvý bod sme schválili zo spoločnej správy, čiže o tomto už hlasovať nemôžeme. Druhý bod sa týka zamestnancov vysokých škôl.

    Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal.

    Pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tretí návrh predniesla pani poslankyňa Rusnáková a týka sa interpretácie hudobných diel.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne Rusnákovej sme schválili.

  • Štvrtý návrh predniesla opäť pani Rusnáková. Týka sa kvalifikačných predpokladov učiteľov umeleckých predmetov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o ďalšom návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 124 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Rusnáková. Pripomínam, že sa týka psychológov, ktorí zabezpečujú špeciálnu pedagogickú diagnostiku.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za návrh, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší.

  • Posledný návrh pani Rusnákovej sa týka § 14, ktorého účinnosť je posunutá na 1. september 2004.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o ďalšom návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 128 za návrh.

    Návrh sme schválili.

  • Posledný návrh predniesla pani Angyalová.

  • Autorom tohto návrhu je pán Burian, ktorý navrhuje doplniť do kvalifikačných predpokladov odbornú prax.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 58 za návrh, 16 proti, 54 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Tým sme vyčerpali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, mám poverenie výboru odporučiť, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 76 za návrh, 29 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Chovanec. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Chovanec, musíte ísť za rečnícky pult.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, mrzí ma, že som včera nemohol vystúpiť z istých technických dôvodov, tak teraz sa obmedzím iba na jednu legislatívnu pripomienku k tomuto zákonu.

    Pán minister, takýto zlý zákon ste predložili do výborov a do Národnej rady. Videli ste, že Národná rada musela zmeniť mnohé a mnohé ustanovenia, nezmyselne znejúce v tomto zákone a ešte pred asi tromi týždňami váš štátny tajomník veľmi zásadným spôsobom obhajoval správnosť toho znenia, ktoré ste vy predložili. Ja by som naozaj odporúčal, aby zákony, ktoré sa predkladajú do Národnej rady, vládne návrhy zákonov, aby boli na nepomerne vyššej úrovni, aby za vás tú prácu nemuseli vykonávať poslanci.

  • Pán poslanec, poprosil by som, keby ste druhýkrát, ak sa chcete prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní, postupovali v súlade s rokovacím poriadku a nezneužívali právo poslanca vystúpiť v rozprave, pretože toto naozaj patrilo niekde inde, vy ste mohli navrhnúť legislatívnotechnickú zmenu, ak sa vám niečo nepáči, nie kritizovať vo všeobecnosti návrh zákona. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 75 za návrh, 46 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Číž, prosím, správajte sa slušne v rokovacej sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Číž, sadnite si, buďte pokojný na svojom mieste.

    Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovanom bode programu...

  • Reakcie v pléne.

  • Páni poslanci, pán poslanec Číž, pán poslanec Jarjabek, nie sme v divadle, sme v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o ďalšom prerokovanom bode programu.

    Poprosím pani poslankyňu Záborskú, predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby predniesla návrhy k prerokovanému bodu programu o projekte na oddlženie zdravotníctva akciovej spoločnosti Veriteľ. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Pán podpredseda Bugár.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, v...

  • Pán poslanec Paška, poprosím vás. Pán poslanec Paška, prečítate potom svoj návrh, ktorý ste predložili. Teraz poprosím pani poslankyňu, aby tie návrhy, ktoré sú odporúčaním výboru k prerokúvanému bodu programu, dala odhlasovať ako prvé.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu, keďže z výboru pre zdravotníctvo nebolo prijaté platné uznesenie, čiže som využila možnosť, ktorú mi dáva rokovací poriadok, a navrhla som tento návrh na uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky po a berie na vedomie správu o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ; po b žiada Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako jedného z akcionárov akciovej spoločnosti Veriteľ predložiť návrh na zúženie predmetu činnosti spoločnosti len v rozsahu, na ktorý bola spoločnosť zriadená, t. j. na oddlženie zdravotníckych zariadení.

    Po druhé, vládu Slovenskej republiky, aby svojím uznesením schválila použitie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky získané z privatizácie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva. Môžete dať hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, dávam o ňom hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci...

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 111 za návrh, 5 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz ďalšie návrhy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďalšie návrhy predniesol pán poslanec Paška. Keďže z technických dôvodov neboli rozdané, ja ho poprosím, aby prečítal svoj návrh.

  • Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne. Uznesenie, o ktorého prijatie som požiadal, je identické až do bodu 2 s návrhom uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Záborská a pokračuje bodom 3, ktorý hovorí: „Žiada vládu Slovenskej republiky, aby uznesením rozšírila bod 2 o vyčíslenie objemu finančných zdrojov a časového harmonogramu ich plnenia.“

    Ďalším štvrtým bodom bude, že „žiada vládu Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré bude garantovať, že všetky opodstatnené a odsúhlasené pohľadávky všetkých veriteľov budú umorené bezo zvyšku v zmysle príslušných súvisiacich právnych noriem a predpisov“, a bodom 5 je potom, že „žiada ministerstvo financií a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby dvakrát v kalendárnom roku predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vyhodnotenie celého mechanizmu oddlžovania vrátane finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie, a to, pričom aby prvé priebežné vyhodnotenie predložila so stavom k 31. 12. 2003“.

  • Pán poslanec, o všetkých budeme hlasovať spoločne alebo žiadate jednotlivo?

  • Žiadam o spoločné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 68 za návrh, 16 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

  • Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky predložené návrhy uznesení k tomuto prerokúvanému bodu programu.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že dnes o 14.00 hodine prerušíme rokovanie Národnej rady a budeme pokračovať budúci týždeň v rokovaní Národnej rady o 9.00 hodine v utorok ráno.

    Páni poslanci, budeme pokračovať teraz prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 369.

    Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Sárközy miesto pre spravodajcov a pani podpredsedníčku Národnej rady Martinákovú, aby ako prvá vystúpila v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona.

    Pani podpredsedníčka, máte slovo.

    Páni poslanci, páni poslanci, prosím, aby sa rokovacia sála upokojila, aby ste si svoje problémy vyriešili mimo rokovacej sály, nevyrušovali pani podpredsedníčku Národnej rady, ktorá chce predniesť pozmeňujúci návrh k prerokúvanému návrhu zákona.

    Pani poslankyňa Plháková, prosím, zaujmite svoje miesto.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Martináková.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, chcem podať dva pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze.

    Prvý pozmeňujúci návrh má štyri body, spolu však súvisia, prosím, aby sa potom o nich hlasovalo spoločne.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh má jeden bod a treba o ňom hlasovať osobitne.

    Zároveň chcem poprosiť, pani spravodajkyňa, vyňať na osobitné hlasovanie body 3 a 13 zo spoločnej správy. Týchto bodov sa týkajú moje pozmeňujúce návrhy, a preto prosím, aby sme o bodoch zo spoločnej správy rokovali osobitne. Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pani podpredsedníčka, prepáčte, prerušujem rokovanie na päť minút, páni poslanci. Prepáčte, ale cítim, že je nedôstojná atmosféra v rokovacej sále. Prerušujem na päť minút rokovanie.

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie rokovania.

  • Pokračovanie rokovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady. Poprosím teraz pani podpredsedníčku, aby pokračovala vo svojom vystúpení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán predseda. Nebudem už opakovať technické záležitostí okolo mojich pozmeňujúcich návrhov. Chcela by som globálne povedať, že skutočne tieto pozmeňujúce návrh smerujú k zmierneniu hmotnej núdze u istej časti našich občanov, a preto by som vás chcela poprosiť o ich podporu.

    K článku 1 v § 12 ods. 2 sa suma „800 korún“ nahrádza sumou „1 000 Sk“.

    Po druhé, v § 12 ods. 8 sa suma „800 korún“ nahrádza sumou „1 000 Sk“.

    Myslím si, že už zo znenia týchto paragrafov je jasné, že takzvaný aktivačný príspevok, ktorý je vo vládnom návrhu zákona stanovený na sumu 800 korún, sa snažíme zvýšiť a veľmi úprimne hovoríme o tom, že ak má priniesť ten význam, s ktorým bol do zákona ustanovený, tak by bolo veľmi dobré, keby sme vedeli nájsť finančné prostriedky nato, aby sme ľudí motivovali aktívne zmeniť svoju sociálnu situáciu a čím viac prostriedkov nato budeme vedieť získať, ale aj rozumne vynaložiť, tým sa nám tento cieľ bude lepšie dariť napĺňať.

    Odôvodnenie. Úpravou navrhovanej sumy sa sleduje zvýšenie aktivity a motivácia občana zapojiť sa do činností, ktoré smerujú k vytvoreniu alebo obnoveniu pracovných zručností a zvyklostí.

    Tretí bod. V § 14 ods. 2 sa suma „800 korún“ nahrádza sumou „1 000 korún“. Je to podobný princíp. Zvýšenie sumy ochranného príspevku prispeje k zmenšeniu rizika sociálneho vylúčenia chránených skupín obyvateľstva pri taxatívne ustanovených životných, respektíve sociálnych udalostiach, keď občan v hmotnej núdzi si sám alebo s pomocou rodiny nie je schopný zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou.

    Po štvrté. V článku 1 v § 12 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie: „Aktivačný príspevok vo výške 1 000 korún mesačne patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu a pred začatím tejto činnosti mala zabezpečované základné životné podmienky a zmiernenú hmotnú núdzu. Obsah odseku 7 na účely aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu platí primerane.“

    Chcem ešte podotknúť, že v tejto súvislosti sa následne upraví potom aj celý text zákona, aby sa táto suma upravila vo všetkých ustanoveniach tohto zákona. Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie: „Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.“ V tomto prípade ide o možnosť poskytnúť aktivačný príspevok, respektíve zvýšiť v mojom pozmeňujúcom návrhu tento aktivačný príspevok aj dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá rieši svoju situáciu začatím vykonávania samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Aj v tomto prípade by som chcela podotknúť, že je to jeden z nástrojov, ktorý som sa snažila presadzovať už do volebného programu strany, za ktorú som kandidovala, a som veľmi rada, že sme sa dopracovali k situácii, že naozaj vieme prijímať zákony, ktoré takto riešia situáciu.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh. Len na vysvetlenie som podala aj v gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie, teraz som požiadala o vyňatie tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože ho podávam v upravenej legislatívnej forme tak, aby plne tento pozmeňujúci návrh korešpondoval aj so zákonom o sociálnom poistení a týka sa § 5. V článku 1 v § 5 ods. 4 písm. b) sa „čiarka“ nahrádza „bodkočiarkou“ a na konci sa pripájajú tieto slová „za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa táto suma zvyšuje o 1 percento z priznaného starobného dôchodku“. Týmto návrhom sa sleduje princíp zvýšenia zásluhovosti podľa počtu rokov u tých občanov, ktorí dlhodobo pracovali a prispievali do dôchodkového poistenia. Gestorský výbor vtedy prijal tento pozmeňujúci návrh, preto upozorňujem, že ide o jeho legislatívne presnejšie vymedzenie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke za predloženie pozmeňujúcich návrhov. Teraz poprosím pani spoločnú spravodajkyňu Sárközy, ktorá sa prihlásila do rozpravy, aby vystúpila.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. III., kde sa čl. III nahrádza novým čl. III, ktorý znie. Čl. III. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 251/1997 Z. z. a zákona č. 332/1997 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 17/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 138/2003 Z. z. sa mení takto.

    Po prvé. V § 3a ods. 10 písm. a). V šiestom bode sa za slová „osoba v stave hmotnej núdze“ vkladajú slová „od štvrtého dňa poskytovania ústavnej starostlivosti alebo poskytovania ústavnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých, ktorý sa preukáže rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dávke v hmotnej núdzi a príspevkom k dávke vydaným podľa osobitného predpisu (ďalej len osoba v hmotnej núdzi)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 5f znie: 5f zákon číslo, to bude tento zákon, ktorý bude prijatý, Zbierky zákonov o zmiernení hmotnej núdze o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Po druhé. V § 3a ods. 10 písm. b) sa vypúšťa štvrtý bod. Doterajší 5. až 8. sa označuje ako 4. a 7. bod.

    Po tretie. V § 10 ods. 5) sa vypúšťajú slová „osoba v hmotnej núdzi a“. Odôvodnenie. Návrhom na doplnenie ustanovenia sa sleduje, aby občania v hmotnej núdzi nachádzajúci sa v nemocničnom zariadení alebo v ústavnej starostlivosti liečebne pre dlhodobo chorých si hradili svoj pobyt len po dobu prvých troch dní. Úhrada pobytu po uvedenej dobe by občanovi mohla spôsobiť to, že by sa mohol dostať do mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie, ktorú by nedokázal prekonať bez pomoci iných. V nadväznosti na predložený návrh odporúčam body 9 a 30 zo spoločnej správy, ktoré súvisia s predloženým návrhom, vyňať na samostatné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru tam bude tieto body prijať a budem v súvislosti s tým, čo som pred chvíľou povedala, odporúčať tieto body neschváliť.

    Dovoľte mi ešte kratučkú poznámku k tomu. Tento vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a doplnení niektorých zákonov hovorí i o tom, že sa zavádza príspevok na zdravotnú starostlivosť 50 korún mesačne, ale neriešil situáciu. Mysleli sme, že vo výbore sme mali o tomto dosť veľkú diskusiu. Tých 50 korún mesačne to je zrejme tá dávka, ktorá vychádzala z toho priemeru, koľko občan dáva na zdravotnú starostlivosť, lenže priemerné čísla sú rozdielne, pretože iné je u toho človeka, v tomto priemere sú aj tí, ktorí neboli desať rokov u lekára, a sú aj tí, ktorí pravidelne navštevujú lekára. Samozrejme, nemôžeme s týmito číslami nič spraviť, pretože je to nejaký štatistický priemer. Lenže tých 50 korún by stačilo na to, aby ten, kto je v hmotnej núdzi, navštívil raz lekára a dal si predpísať liek na recept a potom by mu ešte zostalo 10 korún.

    Náš pôvodný návrh znie, a možno, že ste sa s tým stretli, pretože to bolo rozdané na stoloch, že sme vo výbore chceli túto situáciu riešiť tak, že ten občan, ktorý je v hmotnej núdzi, by platil takisto poplatok 20 korún pri návšteve u lekára a za vypísanie lieku na lekársky predpis a neplatil by za hospitalizáciu.

    Žiaľbohu, treba povedať, že darmo sme prijali tento náš pozmeňujúci návrh, bolo rozhodnuté inak. Ja to teraz nejdem rozvádzať, že na základe koho a čoho, ale musel sa prijať kompromisný záver, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí sú v hmotnej núdzi, prvé tri dni budú platiť za pobyt v nemocnici, teda hospitalizačný príspevok 50 korún, a potom od štvrtého dňa na základe toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložila, budú oslobodení. Samozrejme, potom sa ich nebudú týkať tie ostatné záležitosti. Toto som potrebovala vysvetliť.

    Ďakujem pekne. Prosím o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Blajsko. Pán poslanec Burian do rozpravy po vystúpení pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predseda, pán minister, pani poslankyne, poslanci. Predložený návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe unesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003, bod B1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce. Návrh zákona nebol úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Po prečítaní si tohto návrhu zákona som dlho premýšľal o tom, ako sa vy ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny ako nekompromisný liberál pozeráte na približne 600-tisícovú armádu občanov, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Ďalej. Do akej miery je hmotná núdza v súvislosti s nazeraním na chudobou. A vlastne, čo je chudoba. A ako sa pozeráte na hranice príjmov, pod ktorými nastáva stav chudoby v Európe, do ktorej po máji roku 2004 chceme vstúpiť.

    Veď hranice príjmov, pod ktorými nastáva stav chudoby, sa pohybuje medzi 50 až 70 percentami priemerných príjmov. V Slovenskej republike 62 percent produktívneho obyvateľstva nedosahuje priemernú hodnotu, teda mzdu v národnom hospodárstve. Priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku je 6 120 korún, a teda k priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky predstavuje ani nie 45 percent.

    Fenomén chudoby, pán minister, je pre sociálnu politiku a politiku vôbec mimoriadne významnou kategóriou, a to bez rozdielu, či ste liberálny, stredový, alebo ľavicový politik. Samotná existencia chudoby, vzťah k chudobe, voľba nástrojov, ktorými sa rieši aj existencia a dôsledky, ako aj miera prostriedkov, ktoré sa na tento účel prerozdeľujú, sú kritériom na odlíšenie jednotlivých sociálnych doktrín.

    Bipolarita a bohatstvo predstavujú jeden z hnacích motorov ľudskej motivácie a rozvoja spoločnosti vôbec. Súčasne je však trvalým rizikom spoločenského vývoja. Tradične je ako chudoba chápaný stav, keď nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnosti spotreby na Slovensku, niekedy aj spotreby potravín, keď nedostatok peňazí neumožňuje zabezpečovať dôležité životné potreby na primeranej úrovni.

    Vážený pán minister. Spoločensko-ekonomický vývoj modernej spoločnosti toto hodnotenie akceptuje, ale dáva mu aj inú kvantitatívnu dimenziu. Vo vašom návrhu, pán minister, vidím dimenziu ozaj tvrdej reštrikcie s fenoménom určitej pre mňa virtuálnej motivácie, aj keď súhlasím s tými motivačnými návrhmi, ktoré ste v zákone dali.

    V návrhu zákona mi chýbajú nástroje pomoci. A hlavne reálne podmienky na naplnenie tohto cieľa. V modernej spoločnosti sa rozdeľuje chudoba na absolútnu a relatívnu a zaoberá sa jej sociálnymi dôsledkami. Ako absolútnu chudobu možno charakterizovať stav, keď nedostatok prostriedkov neumožňuje uspokojovať základné životné podmienky. Mám na mysli strechu nad hlavou, ošatenie, jedlo do tej miery, že je ohrozená sama existencia človeka a hrozí mu smrť. Nemusím ísť ďaleko za príkladom, pozri trnavská nemocnica.

    Relatívna chudoba je stav, v ktorom jedinec, rodina alebo sociálna skupina uspokojuje svoje potreby na relatívne nižšej úrovni, než je priemerná úroveň v danej krajine. Ak sa, pán minister, dohodneme, z vašich štatistických dát uverejnených v materiáli, Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2003, tak na Slovensku žije 2 392 591 občanov, ktorí sú chudobní.

    Ako som prišiel k tomuto číslu. 561 123 občanov je poberateľmi dávok, čiže sú v hmotnej núdzi. 805 918 je dôchodcov, myslím, starobné dôchodky. 225 550 je invalidných dôchodcov, plno invalidných. Zhruba odhadujem, že 800 000 občanov je s nižšími príjmami pod hranicou 70, 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    V nadväznosti na konštatovanie chudoby by sa na Slovensku mali rozvíjať sociálne programy a adekvátna redistribúcia hmotných prostriedkov. Významnou otázkou je v našej situácii stanovenie relatívneho vzťahu spotreby v stave chudoby. Všeobecne, pán minister, platí, že chudoba prináša sociálnu izoláciu a stav núdze. Mám pocit, že vy sa na občanov v hmotnej núdzi pozeráte tak, že oni sú zodpovední za svoj stav a chudobu. Ja som trochu iného názoru. Zodpovednosť za životné podmienky občanov a ich rodín, za stav chudoby a hmotnej núdze je jednoznačne zodpovedný štát a sociálna politika v ňom.

    Som presvedčený, že úlohou sociálnych aktivít štátu by malo byť pomocou systému spoločenských politík zabrániť, aby ktorýkoľvek spoločenský jav sa stal pre občanov príčinou ich znevýhodňovania trebárs na trhu práce, a tým priamo alebo nepriamo sprostredkovania aj príčinou chudoby.

    Podstatou štátom organizovanej solidarity je ochrana občanov a ich rodín pred chudobou. Vy, pán minister, týmto návrhom zákona nevyriešite stav chudoby. Naopak, myslím si, že ju prehĺbite. Tento problém musí riešiť celá vláda vytvorením podmienok pre pracovné príležitosti s odstránením medziregionálnej nerovnosti a nespravodlivosti.

    Tento návrh zákona má za cieľ ušetriť podľa mojich analýz zhruba 3 miliardy Sk v štátnom rozpočte. Takýmto návrhom zákona ste ma presvedčili, že na Slovensku zavádzate oceánsky liberálny model, ktorý je uplatňovaný v Spojených štátoch, Kanade, Veľkej Británii a v Austrálii. Tento model sa striktne riadi trhovými vzťahmi. Je charakteristický skromným prerozdeľovaním v prospech sociálneho poistenia nízkou výškou dávok. Štát zabezpečuje občanom iba minimálnu sociálnu pomoc, ale na druhej strane podporuje nepriamymi formami fungovanie trhu. Takýto model môže fungovať. Ja si ho viem predstaviť, ale len v takých krajinách, ktoré som už menoval, ale nie na Slovensku, kde na fungovanie takéhoto modelu podľa môjho názoru ešte 30 rokov nebudú vytvorené adekvátne podmienky.

    Som presvedčený, že ak chcete riešiť chudobu cez reintegráciu chudobných do spoločnosti, je nutné zaoberať sa viac problémami bývania, zamestnanosti, vzdelávania, zdravotného stavu obyvateľstva. Ďalej si myslím, že cieľový zámer našej sociálnej politiky má byť v odstraňovaní príčin, a nie účinkov chudoby. Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy, má byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný, musí byť terminologicky presný a jednotný, každý nový pojem má byť v zákone právne vymedzený. Musím konštatovať, že uvedené zásady nie sú v návrhu zákona plne rešpektované, s ohľadom na predmet úpravy nie je definovaný pojem základné životné podmienky, ja som na to upozorňoval aj v diskusii vo výbore.

    Článok 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Vychádzajúc z tohto ústavného práva sa ustanovenie § 19 ods. 2 návrhu zákona aj pre mňa javí ako nedostačujúci. O chvíľku vysvetlím prečo. Odcitujem paragraf, ktorý som menoval. „Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, ošatenie a prístrešie.“

    Návrh zákona nepatrí medzi prioritne uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani predmetom odporúčania v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Mám na mysli Bielu knihu. Je však už vypracovaný návrh P2003PC0468 novely nariadenia č. 1408/1971 o použití systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby pohybujúce sa v rámci Európskeho spoločenstva, v ktorom sa navrhuje rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na osobitne nepríspevkové hotovostné dávky, ktoré vzhľadom na svoj osobný rozsah a podmienky poskytovania majú zmiešaný charakter dávok sociálneho zabezpečenia, ale aj sociálnej ochrany. Sociálna problematika je práve Európskym spoločenstvom, Európskou úniou upravovaná, a to tak v primárnej legislatíve, ako aj v sekundárnej legislatíve.

    V primárnej legislatíve čl. 136 až 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení jej zmien a doplnkov naposledy zmluvou z Nice, podľa ktorých Európske spoločenstvo a členské štáty majú za cieľ podporovať zamestnanosť, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovávaní dosiahnutej úrovne a priemerná sociálna ochrana.

    Na tento účel Európske spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti, teda v sociálnej oblasti okrem iného aj na poli sociálnej ochrany pracujúcich a boja so sociálnym vylúčením. V sekundárnej legislatíve, ktorá je záväzná, Smernica Rady 203/9 Európskeho spoločenstva z 27. 1. 2003 ukladajúca minimálne štandardy na prijímanie žiadateľov o azyl, ktorá definuje podmienky materiálneho príjmu ako podmienky zahrnujúce bývanie, stravu, oblečenie a v čl. 13 ukladá členským štátom prijať opatrenia na ich poskytovanie tak, aby zabezpečovali primeranú životnú úroveň a životné potreby žiadateľa.

    Prečo spomínam tieto smernice. Pretože po máji budúceho roku vstúpime do Európskej únie a budeme sa trochu ináč baviť a budeme donútení znova pristupovať k zmene tejto právnej úpravy.

    Nedávno sa moja kolegyňa Belohorská zúčastnila na latinskoamerickom verzus európskom samite a rozprávalo sa tam o problémoch práve sociálneho vylúčenia a de facto hmotnej núdze.

    Pán minister, nie som presvedčený, že aj keď súhlasím s tými motivačnými prvkami, ktoré ste navrhli v danom návrhu zákona, ale miera výšky týchto dávok je nízka. Je nízka preto, že keď som si porovnal, aké náklady idú na utečencov, nazveme, teraz sa ospravedlňujem za termín, azylantov, tak azylant na území Slovenskej republiky je lepšie zabezpečený ako občan Slovenskej republiky, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi. Mám na mysli, ľahko si pozrime, aké sú prevádzkové náklady v zariadeniach, ktoré spravujú a ktoré sa starajú o utečencov, a ako navrhujete, aké výšky dávok navrhujete pre slovenského občana, ktorý je v hmotnej núdzi.

    Vážené poslankyne, poslanci, som oboznámený s návrhmi, pozmeňujúcimi návrhmi, opozícia jednoznačne, aspoň za náš klub hovorím, podporí všetky pozmeňujúce návrhy, lebo sú múdre, ale osobne ja vyhlasujem, že za tento návrh zákona nemôžem pozitívne hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Blajsko bol jediným poslancom písomne prihláseným do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Burian, pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Madej, pani poslankyňa Černá, pani poslankyňa Belohorská, evidujem vás, skúste to ešte. Pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Teraz podľa pôvodného poradia by mal vystúpiť pán poslanec Burian ako prvý.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Tak ako som vystúpil v prvom čítaní tohto zákona, chcem len vlastne potvrdiť tú ideu, ktorú som vyjadril aj pri prvom čítaní tohto zákona, že tento zákon sám osebe je, by som povedal, v rozpore s čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a ktoré ratifikovala aj Slovenská republika a ktorými sa zaviazala neznižovať životnú úroveň občanov Slovenskej republiky a v podstate dostávať ich doslova do pasce chudoby.

    Vzhľadom na to, že tu boli a aj sú pozitívne pozmeňujúce návrhy, musím povedať, že základnou ideou tohto zákona je reštrikcia, dá sa povedať, vo výdavkoch, verejných výdavkoch na úkor najchudobnejšej časti obyvateľstva. Tak ako tu predrečník pán poslanec Blajsko hovoril, v podstate dostávame týchto ľudí doslova do neriešiteľnej situácie.

    Chcem podať procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie vláde. V prípade, ak neprejde tento procedurálny návrh, dávam ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce návrhy boli rozdané, ja ich prečítam.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. 1 § 5 ods. 4 písm. b) sa slová „25 percent“ nahrádzajú slovami „35 percent“, „čiarka“ sa nahrádza „bodkočiarkou“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „Za každý rok dôchodkového poistenia sa 30 percent zo starobného dôchodku zvyšuje o 1 percento.“ Odôvodnenie. Možnosť odpočítania len 25 percent zo starobného dôchodku znižuje v súčasnosti dosiahnuté právne nároky dôchodcov s nižšími príjmami, poberateľov sociálnych dôchodkov do výšky životného minima a poberateľov dôchodkov ako jediného zdroja príjmu vo výške 1,1-násobku sumy životného minima, ktorým za súčasne platných právnych podmienok vzniká nárok na príspevok na bývanie podľa paragrafu alebo podľa zákona č. 300/1999.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 4 písm. f) odporúčame vypustiť slová „znížené o prídavok na dieťa“. Odôvodnenie. Ak by sa zo sociálneho štipendia mal odrátať prídavok na dieťa, študenti, ktorým sa poskytuje sociálne štipendium, by boli oproti ostatným osobám v kontexte § 6 ods. 3 písm. c) diskriminovaní.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V § 13 ods. 2 písm. a) nahradiť slová „780 Sk“ slovami „1 340 Sk“, písm. b) nahradiť slová „1 330 korún“ nahradiť slovami „1 980 korún“. Odôvodnenie. Dá sa povedať jednoduché. V nadväznosti na neustále zvyšovanie nákladov na bývanie je tento príspevok dôležitý.

    To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť a za podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

  • Pani poslankyňa Navrátilová ďalej vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Zákon o zmiernení hmotnej núdze má jeden z cieľov zmeniť sociálnu paradigmu v starostlivosti o občana, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, na pomoc občana s jeho aktívnou účasťou. Zároveň sa na účely posudzovania hmotnej núdze rozširuje okruh spoločne posudzovaných osôb o deti do 25 rokov, pričom sa vychádza z § 85 zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné sa sami živiť. Akcent na aktivitu občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi, navrhujem podporiť tak, aby mohli študenti stredných a vysokých škôl pracovať bez toho, aby sa ich príjmy do výšky 1,2-násobku životného minima nezarátali do príjmu pri posudzovaní hmotnej núdze spoločne posudzovaných osôb.

    Uchádzam sa spolu s pánom Madejom a ďalšími poslancami o podporu predkladaného doplnenia návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze, ktorou sa zlepší finančná situácia rodín so študujúcimi deťmi a nepriamo sa podporuje aj vzdelávanie mládeže. Náš spoločný návrh znie: Vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V čl. 1 v § 5 ods. 4 sa za písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: „(f) príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.“ Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovolím si nevyjadrovať sa už k návrhu zákona ako o celku. Jednoznačný postoj prijal a vyslovil môj predrečník z našej politickej strany, ale chcel by som vystúpiť na podporu niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré už boli doteraz prednesené. Chcel by som sa najmä vyjadriť k spoločnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som mal príležitosť podať s pani poslankyňou Navrátilovou a chcel by som sa aj jej týmto poďakovať za konštruktívnosť a za snahu pomôcť študentom, ktorí si plnia svoje povinnosti a snažia sa podporiť si svoje vzdelávanie.

    Prijatím tohto zákona bez takéhoto pozmeňujúceho návrhu by sa v praxi mohlo stať, čo platil aj súčasný stav doteraz, že študent bude zarábať napríklad do sumy 1,2-násobku sumy životného minima, teda študent vysokej školy alebo ten, ktorý si dorába maturitu, jeho príjem by sa započítaval do príjmu spoločne posudzovaných osôb. To znamená, že o sumu, ktorú zarobí, o tú sumu by sa znížila dávka sociálnej pomoci pre jeho rodičov a prípadne aj pre súrodencov. V tom prípade by sa porušil napríklad zákon o rodine, kde vyživovacia povinnosť nie je určená pre jedného súrodenca voči tým ostatným, ale vyživovacia povinnosť platí pre rodičov voči ich deťom. V tom prípade by som chcel vysloviť podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ak máme podporovať študentov a ľudí, ktorí si privyrábajú na svoje vzdelávanie najmä v súvislosti s tým, že sa pripravuje, hoci my to odmietame, ale pripravuje sa aj spoplatnenie vysokoškolského štúdia.

    V prípade, ak máme hovoriť študentom, aby si zarobili, tak nemôžeme na druhej strane ich rodinám krátiť dávky sociálnej pomoci. V tomto kontexte si teda myslím, že tento pozmeňujúci návrh je veľmi dobrý a konštruktívny a prosím o podporu, taktiež o podporu zo strany Národnej rady.

    Myslím si, čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v súbornom rade predložil pán poslanec Burian, budem sa zaoberať pozmeňujúcim návrhom č. 2. Myslím si, že pánom poslancom a paniam poslankyniam je určite známe, že asi pred pol rokom som podával návrh novely zákona o životnom minime, kde sa riešil problém nezapočítavania do príjmu sociálnych štipendií. Na jednej strane študent dostal sociálne štipendium a na strane druhej štát o tú istú sumu znížil dávku sociálnej pomoci rodinám študenta. Bol som rád a tiež na základe konštruktívnej spolupráce sa od 1. 9. tohto roku tento problém spoločne vyriešil, ale, bohužiaľ, do istej miery sa nám vracia späť. Vracia sa nám späť v tom, že sociálne štipendium sa nezapočítava, ale je znížené o prídavok na dieťa. V tomto prípade teda dostane rodina prídavok na dieťa, mal by študent dostať štipendium, ale mal by dostať aj dávku sociálnej pomoci. Lenže dávka sociálnej pomoci sa znižuje o sumu prídavku na dieťa. V tom prípade si môžeme paralelne povedať, že buď študent dostane o 500 korún nižšiu dávku, teda rodina toho študenta, alebo študent nedostane prídavok na dieťa, sumu 500 korún alebo opačne je krátených 500 korún zo sociálneho štipendia. Ak bolo v programe, že prídavok na dieťa má dostať každý študent, pardon, každé dieťa, práve u tejto skupiny študentov sa suma podľa môjho názoru kráti. To znamená, že aj programové vyhlásenie, ktoré hovorí o rovnosti všetkých detí, je určite do veľkej miery porušené. Tých 500 korún jednoznačne bude zníženie príjmu tejto skupine, neodôvodnené zníženie príjmu.

    Preto by som chcel osobne vysloviť podporu bodu 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Buriana a poprosil ctenú snemovňu o jeho prijatie.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Pani poslankyňa Černá ďalej vystúpi v rozprave.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctení ministri, vážení kolegovia, kolegyne. Návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze logicky a správne nepovažuje za občana v hmotnej núdzi osobu, ktorá síce nemá dostatočné príjmy, ale disponuje majetkom, ktorého predajom alebo prenájmom môže riešiť svoju sociálnu situáciu. V tomto smere majú odlišné postavenie dôchodcovia, ktorí majú len veľmi obmedzené možnosti zmeniť vlastnými silami svoju sociálnu situáciu. Nedávno schválený zákon o sociálnom poistení v súlade s poistnými princípmi nepozná minimálnu garantovanú výšku dôchodku. Tým budú na rozdiel od súčasnosti nastávať aj prípady, že dôchodcom bude potrebné vyplácať dávky v hmotnej núdzi. Aj napriek tomu, že podľa štatistík pôjde skôr o ojedinelé prípady, je potrebné tomuto problému venovať náležitú pozornosť.

    Návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze správne priznáva týmto ľuďom osobitný status z hľadiska výšky dávky, či už ide o takzvaný ochranný príspevok, alebo o nezapočítavanie štvrtiny dôchodku do príjmov na účely posudzovania stavu hmotnej núdze. Čo však zákon nerieši, je osobitné posudzovanie majetkových pomerov sociálne odkázaných dôchodcov. U nich nie je spoločensky únosné, aby priznanie dávky hmotnej núdze bolo podmienené odpredaním rodinného domu či bytu, v ktorom prežili neraz väčšiu časť života, a presťahovaním sa do skromnejších priestorov. Nútená zmena prostredia často spôsobuje u ľudí v dôchodkovom veku traumu a je morálne pochybná. Pritom neraz môže ísť o prípady, keď nízky dôchodok nie je výsledkom malého počtu odpracovaných rokov, ale dlhodobým vykonávaním určitej profesie, pri ktorej sú všeobecne nízke mzdy.

    Za účelom odstránenia uvedeného rozporu podávam nasledovný pozmeňujúci návrh. V čl. 1 v § 8 ods. 3 písm. a) znie: „(a) Nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie u občana a fyzickej osoby, ktorá sa občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek.“

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu.

  • Pani poslankyňa Belohorská ako posledná vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Dovoľte aj mne povedať pár slov k otázke ľudí, ktorí potrebujú našu pozornosť, pozornosť politikov, a mňa veľmi mrzí, že viacerí sa ponáhľali odísť a venujú svoju pozornosť momentálne možno dobrému obedu. Aj keď napríklad naša pani poslankyňa Záborská si povedala, že ide vyskúšať žiť z príjmu, z nízkeho príjmu z minimálnej mzdy, akú reklamu vo verejnosti to vyvolalo. Veľa ľudí, ktorí z tohto príjmu musia žiť, to zobrali ako výsmech chudoby a niet horšieho, niet arogantnejšieho správania od nás, ak tým ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc prostredníctvom zákonov, ktorí potrebujú pomoc štátu, ju nedostanú.

    Chcem upozorniť, že ak Slovensko vzniklo ako samostatný štát a uchádzalo sa o členstvo v mnohých organizáciách, boli nám dané určité podmienky a jedna z týchto podmienok bola aj podpísanie a ratifikácia Európskej sociálnej charty, dodatkových protokolov, ale aj základných dokumentov Rady Európy a, samozrejme, podobný proces nás čakal aj pri napĺňaní a pri mnohých prístupových rokovaniach s Európskou úniou.

    Ale chcem upozorniť na základné heslo, ktoré práve pre túto skupinu ohrozených obyvateľov v Európe platí, že je oveľa ľudskejšie, oveľa serióznejšie pre vládu, ak robí programy pre takzvanú sociálnu kohéziu, ako keď bojuje proti sociálnej exklúzii. Aby som to teda poslovenčila, ak podporuje ľudí v zamestnaní, ak podporuje a dáva ľuďom príjmy alebo sa snaží riešiť ich momentálnu situáciu, je to oveľa výhodnejšie, ako keď robí kroky na záchranu týchto ľudí v záchrannej sieti, a to je doslova v sieti chudoby.

    V Európe dnes z 800 miliónov obyvateľov, ktorí žijú v 45 štátoch, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy, je zhruba prepočítané, že žije 60 miliónov ľudí, ktorí žijú v chudobe. Myslím si, že to nie je len Slovensko, ale to sú aj veľké štáty, ako je napríklad Francúzsko, ktoré sa snažia a veľmi citlivo sa snažia riešiť túto situáciu. Hlavne, ak sa veľmi tvrdo poučili, čo je to nechať starých ľudí samých bez pomoci v tomto lete.

    V pondelok som mala možnosť zúčastniť sa na pozvanie štátnej tajomníčky pani Versini z ministerstva práce, sociálnych vecí Francúzska na takejto diskusii o pomoci ľuďom, ktorí sú zraniteľní, teda pomoc ľuďom starým, ženám, hlavne ženám s deťmi, pomoc ľuďom, ktorí sú hendikepovaní.

    Ja viem, že práve aj v predchádzajúcom volebnom období vláda čelila tlakom, teda pravicovej časti vládnej koalície. Keď sa na Slovensku diala práve konferencia ministrov práce a sociálnych vecí členských krajín Rady Európy, Slovensko k podpisu niektorých častí nepristúpilo. Ale chcem vás upozorniť, pán minister, že aj vo Francúzsku je pravicová vláda, vláda pána Raffarina skutočne nie je ľavicovo orientovaná, ale už dnes pripravujú program a môžete si zistiť, je to aj špeciálna pomoc pre ľudí, ktorí napríklad nemajú bývanie. Myslím si, že po prípade bezdomovca z Trnavy by sme sa mali poučiť aj my radšej na chybách možno druhých. Francúzi majú sanitku, ktorá chodí po meste, ktorá reaguje aj na telefónne volanie čísla 115, kde ktorýkoľvek z občanov môže upozorniť, že vidí niekde človeka, ktorý leží povedzme na ulici, alebo človeka, kde hrozí, že by zima mohla urobiť svoje.

    Veľmi ma mrzí, že dnes po 14 rokoch po roku 1989 akosi nevieme pomôcť týmto ľuďom a povedali sme si, že budeme štát, ktorý sa skutočne bude snažiť vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sú v núdzi. Ja si spomínam tie predchádzajúce heslá, keď sa hovorilo, že budujme šťastnú budúcnosť pre naše deti. Ale aby sa tie deti toho aj dožili, lebo ak dieťa nemá šťastnú prítomnosť, tak neviem, či bude mať šťastnú budúcnosť. Mnohé matky dnes odhlasujú deti zo školských jedální a bolo by veľmi dobré, pán minister, a ja som ochotná bez najmenších problémov vám pomôcť aj mnohými menami odborníkov z Rady Európy, keby ste zorganizovali konferenciu, aby sme si povedali, kde máme najviac pridať, alebo čo máme najviacej urobiť. Ja viem, že možno mi poviete, že to viete, ale myslím si, že si chudoba ozaj nezaslúži z našej strany nevšímavosť alebo taký stav, ako keby tí ľudia za to mohli.

    Rozhodne sa prihováram teda k návrhu pani poslankyne Černej, pretože mnohí starí ľudia už vo veku nad 65 rokov začínajú trpieť niektorými chorobami, ako je Alzheimerova choroba, ako je artérioskleróza, ako je začínajúca senilná demencia, horšie orientovanie sa aj v priestore. Pre týchto ľudí je veľmi dôležité, aby možno nezmenili to svoje okolie, v ktorom boli zvyknutí bývať celý život, lebo poznajú tam susedov, veľakrát vznikajú tie vzťahy, že keď nie je možné, aby pomohla rodina, pomôžu ľudia zo susedstva. Títo starí ľudia sa veľmi ťažko prispôsobujú novým podmienkam a je pre mňa hrozné počuť, že mnohí z nich sú už nútení v dnešnej dobe dopredu predať byt a s tým, že ten budúci alebo ten kupec vlastne čaká, kedy starí človek zomrie. To sú veci, ktoré by sme nemali opomenúť.

    Ďalej by som vás poprosila, pán minister, veľmi veľa sa hovorí o rovnosti príležitosti a o rovnosti žien a mužov. Aj tlačou teraz prebehla informácia, že ženy majú o päťtisíc korún zhruba nižší príjem v priemere, ako majú muži. Z toho, samozrejme, plynú aj podstatne alebo vyplývajú podstatne nižšie dôchodky u žien ako u mužov. Veľakrát ale práve ženy bývajú opustené mužmi aj v tomto staršom veku, hlavne ak majú starostlivosť prípadne o dieťa, ktoré je hendikepované a podobne.

    Veľmi sa teda prihováram za to, aby ste konečne urobili krok, a to nielen tým smerom, že nás začnete brať za rovné partnerky čo do veku odchodu do dôchodku, ale že zvážite aj tento fakt a pristúpite trochu k sociálnejšej sociálnej politike. Lebo sociálna kohézia, to je aj o prístupe k zdravotníctvu. Boli ste tu a ja som si vás veľmi dobre všímala aj počas celej diskusie o zdravotníctve. Ak by vám robili problém niektoré medicínske termíny, môžeme sa k tomu posadiť. Neviem, či by pán minister zdravotníctva mal chuť alebo odvahu vám vysvetliť, že dáva platiť aj za také veci, kde si skutočne občan ochorenie nespôsobil. Nebudem hovoriť napríklad, ja som to spomenula vo svojom príspevku, vírusová meningitída, čo je vírusový zápal mozgových blán. Je choré, ak ešte človek povedzme aj s malou penziou, s problémami pri uvoľnenom nájomnom ešte si má priplácať aj na takéto ochorenia.

    A určite verím, pán minister, že aj vy máte rodičov a vidíte sám veľmi dobre, že z dôchodku starý človek nie je schopný, nie je schopný vyžiť.

    Takže odo mňa nebudete počuť nejakú pripomienku, ale vás prosím o adekvátnu starostlivosť o starých ľudí. Ak ju chcete naplniť a ak raz nechcete, aby sa o vašom období vyjadrovali ľudia veľmi zle, tak vás prosím, aby ste mysleli na ľudí, ktorí to potrebujú. Znovu ich zopakujem. To sú ľudia, ktorí sú potrební. To sú nie boháči. To sú nie ľudia, ktorí sú mladí, pekní a usmiati. To sú ľudia, ktorí majú možno vráskavé ruky a vráskavú tvár, ale z práce, ich celoživotnej práce dnes profitujú veľké skupiny ľudí. A tí ľudia, samozrejme, majú v prvom rade zodpovednosť sami za seba. Ja som ochotná pristúpiť aj na to, že sa dohodneme na väčšej zodpovednosti rodiny smerom k starým ľuďom, ale veľmi vás prosím, aby ste vy ako minister, od ktorého rezortu sú títo ľudia vlastne závislí, aby mali ministra, ktorí bude myslieť na nich.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, predovšetkým dnes dámy, a páni. Chcel by som sa v prvom rade veľmi pekne poďakovať za veľmi dobré a veľké množstvo kvalitných vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že k veľkej časti týchto návrhov z môjho pohľadu sa dá povedať áno a dajú sa považovať za návrhy, ktoré zlepšia tento zákon. Predovšetkým by som chcel oceniť a podporiť návrh pani podpredsedníčky Martinákovej, ktorým sa zvýši aktivačný a ochranný príspevok. A zároveň by som chcel zdôrazniť, že akceptovanie tohto návrhu, zvýšenie z 800 korún na 1 000 korún sa dá zrealizovať len vďaka tomu, že vďaka opatreniam, ktoré boli prijaté pred rokom po nástupe tejto vlády vyplývajúc zo správy, ktorú pán Blajsko spomínal, ale nespomínal práve to, kam ja smerujem, sa znížil výraznou mierou počet ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní.

    A vďaka tomu je možné, a keďže prognóza tohto trendu je taká, že tento proces bude pokračovať, a to bola správa len za prvý polrok, takže už v druhom polroku očakávam, že budeme mať obdobné alebo ešte lepšie výsledky a v ďalšom roku ešte lepšie, môžeme bez ohrozenia rozpočtových príjmov v takomto rozsahu alebo bez ohrozenia rozpočtových výdavkov zvýšiť ochranný príspevok. Ale je to len a len vďaka tomu, že sociálna politika nastolená touto vládou prináša svoje reálne pozitívne výsledky, že znižuje počet ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní. A pokiaľ vytrváme pri tejto politike, touto cestou aj v budúcnosti budeme môcť kráčať.

    Pán poslanec Blajsko veľmi rozsiahlym spôsobom analyzoval situáciu a názory na ňu. Ja sa s mnohými názormi môžem stotožniť. Určite sa môžem stotožniť s tou filozofiou, ktorá odznela aj v príspevku pani Belohorskej, že je lepšie podporovať a odstraňovať príčiny, ako riešiť následky. Ale práve tento zákon je na tom postavený. Práve takto je postavený aj zákon o rodinných prídavkoch, ktorý sme schválili, pretože tento zákon, filozofia tohto zákona je postavená na tom, že podporuje a oceňuje aktivitu, iniciatívu a motivuje k takémuto správaniu a oceňuje tých, ktorí takýmto spôsobom pristupujú k životu. A to práve vytvára predpoklady na to, aby ľudia vyšli zo sociálnej vylúčenosti, aby sa postavili na vlastné nohy, a to je, myslím si, dobrá sociálna politika a tú by som chcel presadzovať.

    Priemerný dôchodok dnes je naozaj taký, že s ním nemôžeme byť veľmi spokojní a z hľadiska miery náhrady je menší ako 45 percent. To je pravda. Ale prijatý zákon, ktorý bol opätovne schválený snemovňou, ustanovuje mieru náhrady na 50 percent. Tak pýtam sa, je to horšie alebo lepšie, ako je súčasný stav, ako bolo v minulosti. Je to jednoznačne lepšie. To je ďalší dôkaz toho, že naša sociálna politika smeruje k zlepšovaniu stavu sociálnej situácie občana. Že nemáme žiadne zázračné patenty, ktoré zo dňa na deň spravia z tejto krajiny Kuvajt alebo inú prebohatú krajinu, to je samozrejmé.

    Všetko musí ísť postupne, všetko musí ísť po krokoch, ale jednoznačne výsledky, ktoré som už spomínal, a ešte teraz k tomu pripočítam systematické znižovanie nezamestnanosti, ukazujú, že sme na tej správnej ceste. A keď z nej nezídeme, tak budeme z roka na rok alebo z mesiaca na mesiac v lepšej situácii z hľadiska sociálnej situácie našich občanov.

    Boli tu spomínané ako príklad cesty, kadiaľ by sme nemali ísť. Aj bohaté krajiny, ako Spojené štáty americké, Veľká Británia, neviem či aj Austrália, ale aj tam majú za 22 rokov najnižšiu mieru nezamestnanosti, ale opäť len vďaka úplne racionálnym, zdravým a sedliackym rozumom naplnených rozhodnutí, o ktoré sa opiera aj naša filozofia. Ale to nie je žiadna ani ultraliberálnosť, ani niečo, čo je cudzie Slovensku, je to zdravý sedliacky rozum, podporiť aktivitu, oceniť aktivitu, dať ľuďom peniaze za to, že pracujú, nie za to, že nepracujú, a vteliť to do zákonov.

    Zákon naozaj nemôže zmeniť sociálnu situáciu občanov, zákon môže zmeniť podmienky, za ktoré sa buď dostávajú do lepšej, alebo horšej situácie. A tento a celý rad ďalších zákonov, spomínaný prídavok na dieťa, ale aj reforma dôchodkového systému, vytvárajú nový systém, ktorý podporí to, aby bolo chudoby na Slovensku čoraz menej.

    Na záver by som, pani poslankyňa Belohorská tak až emotívne sa snažila na mňa zapôsobiť. Ja len súhlasím s tým, že pozornosť tomu venujeme a môžem ju tiež uistiť, že nemyslím si, že by mňa bolo treba presviedčať, že mám brať či už vás, alebo kohokoľvek iného ako ženy za rovnocenné partnerky. V tom ja nemám najmenší problém a naopak, myslím si, že ste ženy rovnocenné partnerky nám mužom.

    Môžem vás tiež uistiť, že veľmi pozorne myslíme predovšetkým na starších ľudí, aj zo keď správy o sociálnej situácii obyvateľstva vyplýva, že z hľadiska príjmov sú na tom omnoho horšie tí najmladší, mladé začínajúce rodiny, mladí začínajúci ľudia. Ale nijak nechcem znížiť vážnosť pozornosti, ktorú treba venovať starším ľuďom, ľuďom v dôchodku, ľuďom, ktorí celý život tvrdo pracovali a naozaj tak sú postavené aj myšlienky vtelené do tohto zákona, len pripomeniem, že človek, ktorý odpracuje 25 a viac rokov alebo odpracoval, má vyšší nárok na sociálnu dávku, pokiaľ je v hmotnej núdzi, ako ten, ktorý tak neurobil. A čím dlhšie odpracoval, pokiaľ bude prijatý pozmeňujúci návrh opäť pani poslankyne Martinákovej, tak s každým rokom sa tento príjem odpracovaným rokom ešte viac zvýši. Takže to je ďalší dôkaz toho, že na dôchodcov naozaj myslíme. A ja veľmi dobre poznám túto situáciu. Môj otec bol baník, 30 rokov odfáral, moji rodičia z manželkinej strany celý život tvrdo pracovali v družstve, veľmi dobre poznám túto situáciu a verte mi, že jej budem venovať veľkú pozornosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcem sa spýtať, nechcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu

    správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 434 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 434a.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Pán minister, prosím, aby ste správu uviedli.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003. K 30. júnu rozpočtové príjmy dosiahli 100,9 miliardy korún, čo predstavuje 42,9 percenta ročného rozpočtu. Inkaso príjmov tak absolútne, ako aj z hľadiska časovej proporcionality negatívne ovplyvňuje najmä zaostávanie v plnení daňových príjmov, ktoré je o 1,5-percentného bodu nižšie než plnenie úhrnných príjmov. Z rozpočtovaného výnosu dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje najvýznamnejší daňový príjem štátneho rozpočtu, sa za pol roka vyinkasovalo len 36,2 percenta, na čom najväčší podiel má zmena systému pri uplatňovaní dane na vstupe, s ktorou sa pri tvorbe rozpočtu neuvažovalo a ktorej dopad odhadujeme až na 12,1 miliardy korún.

    Riziko nenaplnenia ročného rozpočtu daňových, ale aj celkových príjmov bolo teda k 30. 6. vysoko reálne. Na elimináciu takéhoto rizika boli s účinnosťou od 1. augusta uskutočnené zmeny v daňovej legislatíve, s ktorými je spojené zvýšené tempo plnenia rozpočtových príjmov v zostávajúcom období roka. Výpadok rozpočtových príjmov by preto mal byť nižší než v správe uvádzaných 16,8 miliardy korún. A v súčasnosti ho kvantifikujeme na 11,9 miliardy korún. Výpadok daňových príjmov odhadovaný na zhruba 17,4 miliardy by totiž mohlo kompenzovať vyššie plnenie nedaňových príjmov a prijatých grantov a transferov v objeme spolu okolo 6 miliárd korún.

    Výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. júnu 128,5 miliardy korún, čo predstavuje 44,1 percenta ročného rozpočtu. Aj čerpanie výdavkov je z časového hľadiska podproporcionálne a opticky vytvára určitú rezervu pre druhý polrok. Vo výdavkovej časti rozpočtu však evidujeme viaceré problémy konkrétne uvedené v správe, ktoré môžu ovplyvniť celkové výdavky rozpočtového hospodárenia v tomto roku.

    Ako pozitívum chcem uviesť, že ministerstvo financií a vláda v priebehu roka vyriešili dve zásadnejšie a finančne náročné úlohy, s ktorými sa pri príprave rozpočtu na rok 2003 nepočítalo. Ide o finančné krytie mzdového nárastu v súvislosti s neprijatím novely zákona o verejnej službe vrátane príspevkov do poistných fondov, to predstavuje 3,4 miliardy korún a vyčlenenie 2,2 miliardy korún na výstavbu automobilky Peugeot Citroen v Trnave. Vyriešením týchto nárokov sa však do určitej miery zmenšil manévrovací priestor na riešenie prípadných ďalších problémov na výdavkovej strane rozpočtu. Z plnenia príjmov a čerpania výdavkov vychádza schodok rozpočtového hospodárenia k 30. júnu v sume 27,6 miliardy korún, čo je 49,3 percenta jeho celoročne rozpočtovanej výšky.

    Predložená správa dáva na výsledky v plnení štátneho rozpočtu len statický pohľad podľa stavu ku koncu prvého polroka. Rozpočtové hospodárenie je však veľmi dynamický proces, dovoľte mi preto uviesť aspoň základné aktuálnejšie údaje o plnení rozpočtu k 30. septembru, o ktorom v súčasnosti pripravujeme podrobnú správu pre vládu. Za tri štvrťroky dosiahli príjmy 163,4 miliardy, výdavky 201,1 miliardy a schodok 37,7 miliardy korún. V relatívnom vyjadrení to pri príjmoch predstavuje 69,4 percenta ich ročného rozpočtu, pri výdavkoch 69 percent a pri schodku 67,2 percenta. Plnenie príjmov a výdavkov je i naďalej nižšie, než by zodpovedalo alikvotnému podielu z ročného rozpočtu, ale ak tieto výsledky porovnávame s ich priemerným plnením v prvom polroku, ukazuje sa, že dochádza k určitému zrýchleniu tejto tendencie.

    A dovoľte mi uviesť aj úplne najaktuálnejšie údaje, ktoré hovoria o vývoji príjmov a výdavkov k 6. 11., teda k včerajšiemu dňu, keď príjmy dosiahli 190,882 miliardy korún a výdavky 232,273 miliardy korún, čo znamená deficit k včerajšiemu dňu vo výške 41 391 miliónov, čo je 73,9 percenta z rozpočtu plánovaného schodku pre tento rok.

    Takže dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uzavrieť prednesenie tejto správy tým, že je predpoklad, že predpokladané príjmy, výdavky aj deficit štátneho rozpočtu v zásade budú naplnené a že nebude potrebné štátny rozpočet revidovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 423 z 10. októbra 2003 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý polrok 2003 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo do 20. októbra 2003. Zároveň určil výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Závery rokovaní výborov. Správu prerokovali všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 220 zo dňa 21. októbra 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 194 zo dňa 21. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 114 zo dňa 14. októbra 2003.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 a vzal ju na vedomie. Odporučil NR SR, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

    Výbor pre pôdohospodárstvo. Vzal ju na vedomie a odporučil, aby predmetnú správu vzalo na vedomie aj plénum.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 a vzal ju na vedomie. Zároveň konštatoval výšku príjmov, výdavkov, ako aj schodku k danému dátumu.

    Ďakujem pekne.

    Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a v tomto návrhu uznesenia konštatujeme výšku príjmov, výdavkov a schodku tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach a berieme na vedomie správu o plnení rozpočtu k danému dátumu.

    Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Prosím, ak má niekto z prítomných poslancov záujem prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spravodajca môže zostať na svojom mieste.

    Pokračujeme

    Správou o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 2003.

    Správu ste dostali ako tlač 403 a spoločnú správu výborov ako tlač 403a.

    Prosím guvernéra Národnej banky pána Mariána Juska, aby správu v snemovni odôvodnil. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v stručnosti zhrnul hlavné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v prvom polroku 2003, ktoré sú obsahom správy o menovom vývoji Slovenskej republiky za prvý polrok tohto roku predkladanej na rokovanie Národnej rady SR v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov.

    Makroekonomický vývoj v prvom polroku 2003 bol do značnej miery ovplyvnený blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie tak z pohľadu realizácie politík nevyhnutne súvisiacich s týmto procesom, ako aj z pohľadu formovania očakávaní ekonomických subjektov. Medzi najvýznamnejšie kroky hospodárskej politiky, ktoré vyplývajú zo záväzkov Slovenska ako budúceho člena Európskej únie, patrila predovšetkým realizácia úprav regulovaných cien a naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.

    Cenový vývoj bol v prvom polroku determinovaný predovšetkým nákladovými faktormi bez výraznejších dopytových impulzov. Medziročná miera celkovej inflácia sa zvýšila z 3,4 percenta v decembri 2002 na 8,4 percenta v júni. Príspevok administratívnych úprav regulovaných cien a nepriamych daní k medziročnej miere inflácie predstavoval v júni viac ako 71 percent. Prostredníctvom sekundárnych nákladových efektov sa úpravy regulovaných cien premietli aj do vývoja jadrovej inflácie predovšetkým v sektore trhových služieb. Dynamika jadrovej inflácie zaznamenala nárast z 1,9 percenta v decembri 2002 na 3,1 percenta v júni.

    V dôsledku zvýšenia výdavkov v domácnosti na tovary s regulovanými cenami nedochádza v priebehu tohto roka k vytváraniu dopytových tlakov. To sa spolu s relatívne dynamickým rastom produktivity práce predstihujúcim rast reálnych miezd premietlo do zlepšenia štruktúry ekonomického rastu a konkurencieschopnosti Slovenskej ekonomiky. Kým v minulom roku predstavoval domáci dopyt a v rámci neho konečná spotreba významný prorastový faktor ekonomického rastu, v prvom polroku 2003 bol vplyv domáceho dopytu na rast HDP nulový.

    Prijaté opatrenia hospodárskej politiky v oblasti regulovaných cien a konsolidácie verejných financií sa tak premietli do spomalenia rastu konečnej spotreby domácností a verejnej správy. Práve dynamický rast týchto dvoch zložiek HDP v roku 2002 predovšetkým v dôsledku nevyváženého mzdového vývoja vo verejnom i súkromnom sektore vytvára riziko formovania nadmerných dopytových tlakov v ekonomike.

    Vývoj domáceho dopytu v prvom polroku 2003 bol ovplyvnený aj znížením investičného dopytu. V rámci štruktúry hrubého fixného kapitálu však došlo k rastu investícií do budov na bývanie, ale najmä stavieb predovšetkým infraštruktúrneho charakteru, čo by malo v budúcnosti predstavovať rozvojový impulz aj pre investície do strojov a technológií.

    Napriek stagnácii domáceho dopytu je Slovensko jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v regióne, keď v prvom polroku vzrástol reálny hrubý domáci produkt o 3,9 percenta. Aj keď ekonomiky väčšiny našich obchodných partnerov sa nachádzajú v období recesie, bol rast slovenského hospodárstva determinovaný výrazne zrýchlením dynamiky exportu tovarov a služieb. Tá sa aj pri relatívne vysokom raste dovozov, ktorý však súvisel predovšetkým s vyššou exportnou výkonnosťou, premietla do významného zlepšenia salda čistého exportu. Vysoká dynamika exportov a jej predstih pred rastom dovozov sa odrazili aj v poklese deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorého podiel na HDP dosiahol v prvom polroku 1,3 percenta v porovnaní so 7,9 percentami v rovnakom období minulého roka.

    Napredovanie integračného procesu a realizácia potrebných opatrení zo strany hospodárskej politiky sa premietajú aj do očakávaní ekonomických subjektov, predovšetkým zahraničných. Na jednej strane je to rastúci záujem priamych zahraničných investorov o investície na Slovensku, ktorých význam je z pohľadu posilňovania konkurencieschopnosti našej ekonomiky a dobiehania ekonomickej úrovne vyspelých štátov kľúčový.

    Na druhej strane však integračný proces a jeho kredibilita motivuje aj záujem o špekulatívne investície za účelom využívania úrokového diferenciálu, ako aj realizácie prípadného kurzového zisku, vychádzajúceho z predpokladu apreciácie slovenskej koruny.

    Mierne posilňovanie domácej meny je prirodzeným sprievodným znakom ekonomickej konvergencie založenej na rýchlejšom raste produktivity práce v dobiehajúcej ekonomike. Nárazový príval krátkodobého kapitálu zameraný na kurzový zisk má však tendenciu výrazne vychýliť tempo apreciácie výmenného kurzu od rovnovážnej úrovne determinovanej ekonomickými fundamentmi.

    Vzhľadom na vznik takýchto neopodstatnených tlakov na zhodnocovanie slovenskej koruny v priebehu prvého polroka Národná banka Slovenska viackrát vstúpila na trh za účelom devízových intervencií a stabilizácie kurzového vývoja. V porovnaní s východiskom roka sa tak výmenný kurz slovenskej koruny voči euru významnejšie nezmenil. Na medziročnej úrovni však došlo k zhodnoteniu nominálneho výmenného kurzu koruny tak voči euru, ako aj americkému doláru. To sa spolu so zrýchlením cenového rastu premietlo do výraznejšieho medziročného zhodnotenia reálneho efektívneho výmenného kurzu. Ten sa na báze cien priemyselných výrobcov v júni medziročne zhodnotil o 17,6 percenta a na báze cien produktov priemyselnej výroby o 11,1 percenta.

    Menový a ekonomický vývoj v roku 2003 je v značnej miere determinovaný realizáciou úprav regulovaných cien a zvýšením spotrebných daní. Administratívne zásahy do cenovej hladiny ovplyvnili kúpyschopný dopyt domácností a vývoj konečnej spotreby v druhom štvrťroku 2003 výraznejšie v porovnaní s pôvodnými očakávaniami Národnej banky Slovenska. Pri pokračovaní stagnácie domáceho dopytu by mohlo v budúcom období dôjsť k spomaleniu tempa hospodárskeho rastu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V relatívne krátkom období sa Slovenská republika stane členom Európskej únie. Podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie vyplýva pre Slovensko záväzok vstupu do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ, respektíve EMU). V tejto súvislosti Národná banka Slovenska v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vypracovali materiál Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike, ktorý bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky. Na rokovaní vlády k tomuto materiálu bolo schválené spoločné vyhlásenie vlády SR a NBS k postupu pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny. Vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska konštatovali, že vstup do eurozóny by mal predstavovať významný impulz pre zdravý rast slovenskej ekonomiky, pričom výhody členstva prevýšia jeho nevýhody. Slovenská republika by preto mala zaviesť euro čo najskôr po tom, ako udržateľným spôsobom splní Maastrichtské kritériá.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér. Prosím pána poslanca Pála Farkasa, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 399 z 30. septembra 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 20. októbra 2003. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch.

    Výsledky rokovania výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 30. septembra 2003 č. 399 určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003 s týmto výsledkom.

    Príslušné výbory predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami zhodne ju zobrali na vedomie. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003 taktiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu uznesením č. 204 zo dňa 14. októbra, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zo dňa 14. októbra uznesením č. 191 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 102 zo dňa 14. októbra 2003.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 222 zo dňa 21. októbra 2003. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003. O tomto návrhu budeme potom hlasovať po rozprave pri hlasovaní o návrhoch, ktoré prerokúvame teraz.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Žiadam vás, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k správe o menovom vývoji v Slovenskej republiky za prvý polrok 2003. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, chcem do 14.00 hodiny vyhlásiť obedňajšiu prestávku. Vzápätí môžem teda konštatovať, že prerušujem rokovanie schôdze, zídeme sa v utorok o 9.00 hodine ráno a budeme pokračovať v rokovaní o tých bodoch, ktoré sme doteraz neprerokovali, a hlasovaním o tých bodoch, ktoré sme prerokovali, ale neodhlasovali.

    Dovidenia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Prerušenie rokovania o 13.17 hodine.