• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť jedenásty rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte ešte predtým, aby som na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky privítal pána starostu z mestečka Schengen z Luxemburgu (potlesk), ktorý je spolu s riaditeľom akadémie Henglerom na návšteve Slovenskej republiky pri príležitosti otvorenia Európskej hudobnej akadémie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a poslanci: Antošová, Brhel, Danko, Jaduš, Soboňa, Zmajkovičová, pán poslanec Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Banáš, Belohorská a pán poslanec Kaliňák.

    Na základe schváleného programu a prijatej dohody na poslaneckom grémiu pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch zákonov, či už včera, alebo ešte v predchádzajúcich dňoch. Stále máme neodhlasovaný

    vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme (tlač 345),

    preto odporúčam, aby sme začali hlasovaním o tomto vládnom návrhu.

    Poprosím pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pani spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Navrátilovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov, resp. aby uvádzala návrhy na hlasovanie. My sme odhlasovali časť pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ako aj dva návrhy, ktoré podali páni poslanci v rozprave.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, prosím návrh na ďalší postup pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave odzneli dva návrhy, ktoré som predložila. Prvý sme schválili. A na osobitné hlasovanie bol vyňatý jeden bod. Vzhľadom na to, že hlasovanie dopadlo tak, že sa rušia § 13 a 18, ja sťahujem svoj návrh na doplnenie § 13 a 18, pretože v tomto okamihu o nich nemôžeme hlasovať.

    Pán predseda, mám poverenie výboru, aby som navrhla posunutie zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 72, proti 27, zdržalo sa 20.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pani spoločná spravodajkyňa. Nevidím ďalšie prihlášky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším poslancom.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Pán predseda, z poverenia 30 poslancov predkladám návrh na opakovanie druhého čítania k vládnemu návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne. Skupina tridsiatich poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku žiada, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní. O tomto návrhu je potrebné dať hlasovať, preto sa prezentujme a hlasujme o návrhu.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Ďakujem, pani poslankyňa, pán minister.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh, pardon, návrh skupiny poslancov...

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe prerokovaných bodov teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 363.

    Poprosím teraz pána ministra školstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež pána poslanca Devínskeho, aby zaujal miesto pre spravodajcov. A poprosím naozaj pánov poslancov o pozornosť pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, pretože bolo podané množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú komplikované a tejto komplikácii podaných pozmeňujúcich návrhov zodpovedá aj komplikované hlasovanie, aby sme sa nedopustili nejakej procedurálnej chyby. Žiadam naozaj aj pána spravodajcu, aj pána ministra, aby počas hlasovania upozornili na kontradiktórnosť niektorých návrhov a riziká v prípade ich schválenia, resp. neschválenia na celý zákon, ktorý ideme prerokúvať.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Číž. Nie. Nech sa páči, pán poslanec Devínsky, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k vládnemu návrhu zákona č. 131 o vysokých školách vystúpilo osem poslancov a odznela jedna faktická poznámka. Bolo podaných celkom 22 pozmeňujúcich návrhov poslancov Čaploviča, Polku, Tkáča, Brestenskej a Záborskej, ako aj 3 procedurálne návrhy. Dva z nich boli k spoločnej správe, boli to pán poslanec Tkáč a pani poslankyňa Tkáčová, jeden k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Polku, ktorú predložil pán poslanec Drgonec.

    Pán poslanec Tkáč v mene skupiny poslancov žiada vyňať na osobitné hlasovanie body 13 a 23 až 34, pani poslankyňa Tkáčová body 10, 12 a 35.

  • Prepáčte ešte, pán poslanec. Jeden z navrhovateľov pán poslanec Čaplovič ešte pred hlasovaním sa chce zrejme vyjadriť k návrhu, ktorý podal.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. K mojim pozmeňujúcim návrhom.

    V bode 1 sťahujem ustanovenie písmena b). Ďalej sťahujem bod 2 a bod 4, ktoré sú riešené v spoločnom pozmeňujúcom návrhu s pani poslankyňou Brestenskou. A napokon k bodu 5 môjho návrhu, vzhľadom na to, že pán minister konštatoval, že tento návrh o spoplatnení externého štúdia na vysokých školách ide nad rámec novely, podávam námietku a žiadam, aby podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že sa o mojom návrhu bude hlasovať. Môj návrh smeruje k odstráneniu protiústavného stavu, to, že súčasný zákon o vysokých školách zakazuje vysokým školám poskytovať vzdelanie za úhradu, čo je v rozpore s článkom 42 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, z obsahu vystúpenia pána poslanca Čaploviča je jasné, čo pán poslanec navrhuje, o čom hlasovať. Nežiada, o čom žiada a...

  • Reakcia poslanca.

  • Áno? Nech sa páči, pokračujte ďalej.

  • Pán predseda, v súlade s § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, najskôr hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 9, 11, 14, 16 až 18, 20 až 22, 36, 37 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán predseda výboru, aby sme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol, hlasovali spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 117, zdržalo sa 9.

    Body 1 až 9, 11, 14, 16 až 18, 20 až 22, 36, 37 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať osobitne o bodoch 15 a 19, pričom tu by som rád upozornil na to, že pani poslankyňa Brestenská a pán poslanec Čaplovič predložili návrh, ktorý bod 19 zlepšuje. Preto hoci výbor odporúča schváliť, prosím, dajte hlasovať.

  • No, len musíme potom hlasovať osobitne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 15 zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 2, proti 101, zdržalo sa 25.

    Bod 15 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 19 zo spoločnej správy. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 2, proti 107, zdržalo sa 20.

    Návrh sme neschválili, teda bod 19 zo spoločnej správy.

    Prosím ďalšie hlasovanie, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré žiada vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Tkáč. Sú to body 13 a 23 až 34.

    Vás, pán predseda, i ctenú snemovňu však musím ako spoločný spravodajca podľa § 83 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku upozorniť na to, že body 23 a 24, body 25 a 26, body 27 a 28 a body 33 a 34 sú návrhy, ktoré rozdielnym spôsobom riešia tie isté ustanovenia, ba dokonca sa navzájom vylučujú, napríklad bod 23 a 24. Podľa § 37 ods. 1 tretej vety zákona o rokovacom poriadku, ak prijatý pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Preto navrhujem, aby sa o označených kolíznych bodoch, len o tých, hlasovalo osobitne.

    Chcel by som sa spýtať pána poslanca Tkáča, či s takýmto postupom bude súhlasiť.

  • Aby pravda bola úplná, ja som v rozprave aj písomne predložil návrh, aby bod 13 a body 23 až 34 boli vyňaté zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sa o nich hlasovalo spoločne, a ako celok som ich odporučil neschváliť.

  • Teda žiadate hlasovať o bodoch 13 a 23 až 34 spoločne.

  • Áno, v rámci osobitného hlasovania hlasovanie spoločné a ako celok ich neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa. Pán minister...

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, 5-minútovú prestávku prosím, aby sme zjednotili... Páni poslanci, je to vážny návrh, naozaj tu ide o vecné riešenie problému, nerád by som spravil chybu.

  • Päťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Páni poslanci, nie je prestávka na fotografovanie, je prestávka na poradu poslaneckých klubov. Páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom hlasovaní. Považoval som za dôležité, aby navrhovateľ, predkladateľ, ale aj spoločný spravodajca zaujali k ďalšej procedúre hlasovania svoje stanoviská, aby nedošlo k zmätku pri hlasovaní.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec Galbavý...

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vyňatých bodoch spoločnej správy 13 a 23 až 32, ktoré pán poslanec Tkáč odporúča neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 13, 23 až 34. Pán poslanec Tkáč, tak to ste navrhli? Áno. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Poprosil by som pánov poslancov, že rokovacia sála nie je bufet, neznášajme do rokovacej sály kávy, džúsy, malinovky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 6, proti 83, zdržalo sa 32, nehlasovalo 5.

    Body zo spoločnej správy, tak ako sme ich uviedli, sme neschválili.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, teraz dajte hlasovať o spoločných bodoch spoločnej správy, teda spoločne o bodoch spoločnej správy vyňatých pani poslankyňou Tkáčovou, to sú body 10, 12 a 35.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci.

    (Hlasovanie). Prítomných je 129 poslancov, za 9, proti 58, zdržalo sa 61, nehlasoval 1.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Dobre, ďakujem pekne. Máme za sebou spoločnú správu, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak, ako boli prednesené. Pán poslanec Čaplovič podal päť, z toho dva stiahol, z jedného stiahol bod b), v jednom namieta rozpornosť.

  • Vysporiadame sa s námietkou, keď budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Čaploviča, ktorý namietol stanovisko pána ministra, že nie je nad rámec jeho návrh. Nech sa páči, pokračujte.

  • Reakcia poslanca.

  • Tak, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Čaploviča s tou zmenou, ktorú navrhol.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 51, proti 58, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Bod druhý bol stiahnutý. Bod tretí, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujeme. Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča týkajúci sa § 75.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 56, proti 57, zdržalo sa 20.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Bod 4 bol stiahnutý. A teraz ide bod 5, kde namieta pán poslanec.

  • Pán minister hovorí, že je to nad rámec zákona. Pán poslanec Čaplovič žiada, aby Národná rada rozhodla o námietke, ktorú podal a vzniesol pán poslanec Čaplovič.

    Prezentujme sa a hlasujme...

  • Reakcie z pléna.

  • O námietke pána poslanca Čaploviča. Tento pozmeňujúci návrh smeruje k spoplatneniu externého štúdia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 51, proti 65, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili, teda Národná rada odmietla hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Prosím ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy boli pozmeňujúce návrhy pána poslanca Polku, ktorý podal spolu 8 pozmeňujúcich návrhov v dvoch blokoch. Jeden po šesť, druhý po dvoch. O pozmeňujúcich návrhoch v oboch blokoch žiada pán poslanec Polka hlasovať spoločne. K prvému bloku šiestich pozmeňujúcich návrhov podal pán poslanec Drgonec procedurálny návrh, v ktorom žiada vyňať bod 5 na osobitné hlasovanie.

    Chcem sa opýtať pána poslanca, či s týmto návrhom súhlasí.

  • Reakcia poslanca.

  • Ak súhlasí, tak potom poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhoch 1 až 4 a 6 spoločne.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu 1 až 4 a 6 podaného pánom poslancom Polkom spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 53, proti 53, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 5 pána poslanca Polku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 63, proti 52, zdržalo sa 17.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o ďalších dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polku spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 132.

  • Schválili sme pozmeňujúce návrhy pána poslanca Polku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča spoločne, pretože pán poslanec Tkáč si to takto žiadal. Chcem tu však potom upozorniť, že jeden z týchto návrhov je spoločný s prvým pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Záborskej, tak potom toto budeme musieť mať na pamäti – podľa toho, ako dopadne hlasovanie. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča spoločne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch pána poslanca Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 62, proti 27, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.

    Neschválili sme tieto návrhy pána poslanca Tkáča.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať spoločne o troch pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Brestenskej a pána poslanca Čaploviča. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch, ktoré sú spoločne pani poslankyne Brestenskej a Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 128, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Záborskej vzhľadom na to, že jej prvý sme odmietli pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch u pána poslanca Tkáča.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Záborská.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 131, zdržali sa 3.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Tým sme všetky pozmeňujúce návrhy vyčerpali zo správy. Vážený pán predseda, mám poverenie výboru predložiť návrh zákona do tretieho čítania. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 77, proti 1, zdržalo sa 55.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o vysokých školách.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, pán spoločný spravodajca...

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 77, proti 7, zdržalo sa 50.

    Konštatujem, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, pánovi ministrovi školstva.

    Požiadam teraz pána poslanca Maxona, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 355).

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme najskôr hlasovať o spoločnej správe, ktorú máte pod tlačou 355a. V spoločnej správe boli dva pozmeňujúce návrhy a pri uvádzaní spoločnej správy som navrhol, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne. Takže hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy pod bodom 1 a 2. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu gestorského výboru, ktorý predniesol pán predseda výboru, s odporúčaním body zo spoločnej správy 1 a 2 schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 117, proti 1, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpilo celkom šesť poslancov, z toho piati predložili pozmeňujúce návrhy. Ako prvý som vystúpil v rozprave ja, ale chcem upozorniť, že som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý je úplne identický s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Jozefa Šimka a pána poslanca Jozefa Hurbana, takže o týchto pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne, ak dovolíte.

    Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu mojom a pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jozefa Šimka a Jozefa Hurbana.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré podali tri rozdielne skupiny poslancov, ale s tým istým textom a s tým istým zámerom.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 121, proti 2, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh. Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh. Máte ho k dispozícii. Ide o naše rozhodnutie v súvislosti so Stropkovom a Svidníkom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 85, proti 1, zdržalo sa 38, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili. Pán spoločný spravodajca.

  • Pán poslanec Béreš predložil dva pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na charakter týchto pozmeňujúcich návrhov je potrebné, aby sme o každom hlasovali osobitne. Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Béreša.

  • Páni poslanci, hlasujeme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu. Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť jeho... Páni poslanci.

  • Áno, ak dovolíte, v prílohe v stĺpci Obvodný lesný úrad sa slovo „Žiar nad Hronom“ nahrádza slovom „Žarnovica“.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 77, proti 2, zdržalo sa 47, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Béreša tiež máte v poslaneckých laviciach, ale je označený ako návrh Jirka Malchárka, ale v rozprave ho predniesol pán Viktor Béreš. Je to pozmeňujúci návrh, ktorý je odkonzultovaný, podľa mojich informácií, s predkladateľom a tento pozmeňujúci návrh má dva body. Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán Viktor Béreš, ale v poslaneckých laviciach máte označené, že je to návrh pána Jirka Malchárka.

  • Páni poslanci, vieme, o čom hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 94, proti 26, zdržalo sa 11.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pani poslankyňa Laššáková predložila dva pozmeňujúce návrhy, z toho jeden je totožný s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Béreš, o ktorom sme už hlasovali, a budeme hlasovať o jej druhom pozmeňujúcom návrhu, jej druhý pozmeňujúci návrh znie: „Obvodný lesný úrad Lučenec“ sa nahrádza Poltárom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 23, proti 49, zdržalo sa 54, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mušková a jej pozmeňujúci návrh sa týka Žiliny, Čadce, Kysuckého Nového Mesta a Bytče. Zdôvodňuje ten návrh tým, že... Máte ho teda písomne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 45, proti 2, zdržalo sa 73, nehlasovalo 5.

    Návrh pani poslankyne Muškovej sme neschválili.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o spoločnej správe aj o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Chcem teda zdôrazniť, že mám splnomocnenie výboru, aby bol tento vládny návrh zákona postúpený do tretieho čítania ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 88, proti 30, zdržalo sa 17.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili v druhom čítaní, s odporúčaním, pán predseda, vášho výboru...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť. Súčasťou odporúčania v tlači 355 je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 76, proti 30, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz poprosím pána poslanca Hamerlika, ktorého poveril výbor, aby uvádzal hlasovanie o prerokúvanom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 354).

    Nech sa páči, pán poslanec, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo spolu päť poslancov, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Takže, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, t. j. o bodoch 1 a 2 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1, 2 zo spoločnej správy, gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 98, proti 9, zdržalo sa 23.

    Návrh sme schválili. Prosím teraz návrhy z rozpravy.

  • Áno. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Prvý som vystúpil ja a navrhol som, aby sme o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovali spoločne. Dajte, prosím, o nich hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch pána poslanca Hamerlika, ktoré podal ako prvý v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 77, proti 3, zdržalo sa 51, nehlasoval 1.

    Schválili sme váš pozmeňujúci návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako druhý vystúpil pán poslanec Hamarčák, podal dva pozmeňujúce návrhy a navrhuje o nich hlasovať spoločne. Takže dajte, prosím, o nich hlasovať.

  • Páni poslanci, pozmeňujúce návrhy pána poslanca Hamarčáka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 84, proti 3, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Ako tretí v rozprave vystúpil pán poslanec Miklušičák, podal jeden pozmeňujúci návrh, takže budeme hlasovať o ňom. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Miklušičáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 75, proti 9, zdržalo sa 43.

    Návrh pána poslanca Miklušičáka sme schválili.

  • Ďakujem. Ako štvrtý v rozprave vystúpil pán poslanec Paška, podal pozmeňujúci návrh, budeme o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 22, proti 9, zdržalo sa 95, nehlasovali 4.

    Návrh sme neschválili. Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh. Ako posledná vystúpila pani poslankyňa Mušková a podala jeden pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 50, proti 2, zdržalo sa 74, nehlasovali 4.

    Návrh sme neschválili. Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh nie je, pán predseda. Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, ako i o pozmeňujúcich návrhoch a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 77, proti 29, zdržalo sa 27.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona č. 330/1991 Zb.

    Otváram rozpravu. Páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 76, proti 32, zdržalo sa 25.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi.

    A poprosím pána poslanca Číža, aby ako poverený spravodajca uvádzal hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.

    Prerokúvame vládny návrh zákona ako tlač 322. Nech sa páči, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Pán predseda, v rozprave odznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana, ktorý žiadal o ňom hlasovať en bloc. Takže môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu.

  • Vzhľadom na to, že spoločná správa nebola schválená, gestorský výbor neodporúčal schváliť spoločnú správu, v takom prípade máme k dispozícii iba pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

  • V rozprave odznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana, ktorý mimochodom je súborom pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli a schválili sa na rokovaniach jednotlivých výborov. Takže od 1 až...

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch, ktoré podal pán poslanec Abrhan.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 97, proti 18, zdržalo sa 15.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Abrhana sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší návrh, ktorý odznel v rozprave, bol návrh pani poslankyne Jany Laššákovej k čl. I k bodu 33 a k bodu 34. Obidva návrhy súvisia a treba o nich hlasovať spoločne. Pán minister – ak dovolíte informáciu – odporúčal schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 52, proti 3, zdržalo sa 72, nehlasoval 1.

    Návrh pani poslankyne Laššákovej sme neschválili. Ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalšie návrhy, pán predseda, už v rozprave neodzneli. Pán predseda, dovoľte, aby som vám navrhol, aby ste dali hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, pán spoločný spravodajca využil právo spravodajcu a navrhol prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Reakcie z pléna.

  • Lebo ste neschválili Laššákovú.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 75, proti 13, zdržalo sa 27, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ak nemá poverenie gestorského výboru, toto právo môže uplatniť aj sám spravodajca, takže pán poslanec Číž využil toto právo. Národná rada schválila postúpenie do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správnom konaní, ako o celku s odporúčaním... Pán spoločný spravodajca, ešte ste neskončili.

  • Ruch v sále.

  • Ja sa pýtam pána spoločného spravodajcu na jeho názor, na jeho osobný názor. Pán spoločný spravodajca.

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Len poprosil by som vás, keby ste aj využili svoje právo hlasovať. Nehlasujete vy.

  • Tejto prosbe, pán predseda, nemôžem vyhovieť.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 76, proti 12, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Čížovi.

    Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 308. Prosím, aby z poverenia výboru pán poslanec Šimko ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán poslanec Šimko.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 108, proti 1, zdržalo sa 22.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Schválením predchádzajúcich bodov hlasovanie o bode 2 stratilo zmysel.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a zákon o azyle v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 113, proti 3, zdržalo sa 16.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 103, proti 3, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a o azyle schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, vrátime sa k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme (tlač 345).

    Prerušili sme rokovanie hlasovaním o tomto bode programu. Pani poslankyňa Navrátilová navrhla v mene 30 poslancov prerokovať, vrátiť zákon do druhého čítania.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 77 poslancov, za 76, zdržal sa 1.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pani spoločná spravodajkyňa Navrátilová. Ďalšie prihlášky do rozpravy poslanci neuplatnili. Vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pani kolegyne, páni kolegovia, predkladám návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme takto:

    1. Názov zákona sa na konci dopĺňa takto: „a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“.

    2. Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako článok I.

    3. Za § 12 sa vkladá nový § 13, ktorý znie:

    „(1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinnosti alebo obmedzenia zamestnancov podľa tohto zákona, zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia a do 30 dní od prijatia upozornenia upozorniť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením.

    (2) Zamestnávateľ je povinný konať podľa odseku 1, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka, vrátane uvedenia skutočností, z ktorých možno odvodiť porušenie povinností alebo obmedzenia.“

    4. Doterajší § 19 a 20 vrátane nadpisov sa označujú ako § 14 a 15.

    5. Za § 15 sa vkladá článok II, ktorý znie: „Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

    Za § 28 sa vkladá § 28a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    „§ 28a – Priestupky na úseku výkonu práce vo verejnom záujme

    (1) Priestupku sa dopustí ten, kto pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu

    a) obsadí miesto vedúceho zamestnanca bez výberového konania alebo nedodrží pravidlá postupu,

    b) neinformuje zamestnancov a iné osoby o voľných pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme a neumožní im uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta,

    c) nerozhodne o obsadení voľného pracovného miesta na základe posúdenia vhodnosti uchádzača,

    d) zaradí do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti blízke osoby,

    e) ako štatutárny orgán alebo vedúci zamestnanec

    1. zneužije informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní práce štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

    2. nezabezpečí hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré mu boli zverené,

    3. sprostredkuje pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so štátom, obcou, s vyšším územným celkom, so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom, s rozpočtovou organizáciou alebo s príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou obcou, s rozpočtovou organizáciou alebo s príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku; to neplatí, ak táto činnosť vyplýva štatutárnemu orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme,

    4. požaduje alebo prijíma dary alebo iné výhody alebo navádza iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom,

    5. nadobúda majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku,

    6. zneužije výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to aj po skončení výkonu týchto prác,

    f) ako štatutárny orgán alebo ako vedúci zamestnanec poruší ďalšie povinnosti a obmedzenia,

    g) ako štatutárny orgán alebo ako vedúci zamestnanec podniká, vykonáva inú zárobkovú činnosť alebo je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov bez súhlasu zamestnávateľa alebo bez vyslania zamestnávateľom do riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov,

    h) nedeklaruje svoje majetkové pomery,

    i) nekonal, ak bol upozornený fyzickou osobou alebo právnickou osobou na porušenie povinností alebo obmedzení zamestnancom.

    (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a e) možno uložiť pokutu od 10 000 Sk do 20 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a i) pokutu od 5 000 Sk do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) a h) pokutu do 3 000 Sk.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3e) znie:

    „3e) Zákon č. .../2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.“

    V § 66 ods. 2 písm. d) sa za slovami „konaní“ vkladajú slová „alebo sa prijalo iné opatrenie podľa osobitného predpisu“ a za slovo „uložené“ sa vkladajú slová „prijaté“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 9) znie:

    „9) Napríklad Zákonník práce.“

    6. Doterajší § 21 vrátane nadpisu sa označuje ako čl. III.

    Odôvodnenie: Názov vládneho návrhu zákona sa navrhuje doplniť vzhľadom na vloženie čl. II, ktorý sa dotýka priestupkov na úseku výkonu práce vo verejnom záujme. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje možný duplicitný postih zamestnanca za jedno porušenie povinností alebo obmedzenia zamestnancom. Do osobitnej právnej úpravy do zákona o priestupkoch sa navrhuje vyčleniť priestupok na úseku výkonu práce vo verejnom záujme. Zároveň sa správnemu orgánu umožňuje odložiť vec na základe úsudku, že opatrenie uložené zamestnávateľom je postačujúce.

    Ďakujem za slovo.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Bol podaný vážny pozmeňujúci návrh podľa § 85 ods. 4 písm. b). Využívam právo a navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa týmto návrhom zákona aj vzhľadom na podaný pozmeňujúci návrh opakovane venoval a prerokoval gestorský výbor. Až po prerokovaní (potlesk) v gestorskom výbore odporúčam, aby sme rokovali o návrhu zákona ďalším pokračovaním. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som vo faktickej poznámke reagoval na predkladateľku, pretože som veľmi rád, že ste využili právo predsedu Národnej rady a snažíte sa aspoň niečo napraviť, do akej situácie sa tento parlament dostáva. Veď nie je asi logické, aby vládny návrh, ktorý príde do parlamentu a zostane tesne pred hlasovaním v tomto pléne, ja neviem, či minister, alebo kto teda vypracuje veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, dokonca sa ide do zmeny názvu zákona, o ktorom sa ide hlasovať, a takto sa to objaví ako blesk z jasného neba v parlamente. Myslím si, že takto sa legislatíva nedá robiť. Ja len neviem, či mám potom chápať, že pán minister Kaník nám cez televíziu odkáže, že takto plní svoj volebný program a nemá obavu z kaucie pri volebnom zákone.

  • Pán poslanec Lintner s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som len chcel oceniť váš postoj, lebo ináč by som za poslanecký klub Aliancie nového občana požiadal o prerokovanie v gestorskom výbore.

  • Chcela som len reagovať na pána poslanca Cabaja s tým, že vlastne my sme na...

  • Reakcie z pléna a ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Otvoríte rozpravu, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci...

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Áno, pán predseda, teraz v mene štyroch koaličných poslaneckých klubov chcem dať návrh na zaradenie nového bodu 18. schôdze ako bod 104, a to návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartágenského protokolu a biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Ako bod 104.

  • Páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s doplnením programu 18. schôdze?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je. Musíme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Poprosím predsedov poslaneckých klubov, keby sa na päť minút zúčastnili stretnutia. Páni poslanci, predsedovia poslaneckých klubov.

    A poprosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 362. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 362a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Domnievam sa, že ide o mimoriadne dôležitý zákon, ktorý bude začiatkom veľmi potrebnej reformy financovania regionálneho školstva.

    Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s reformou a s decentralizáciou verejnej správy tak, ako sú už v legislatívnom konaní k dátumu 1. január 2004. Chcem povedať, že v súčasnosti je financovanie škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné, neprehľadné a pri súčasnom stave sú aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu využívané často neefektívne.

    V prvom rade by som rád zdôraznil, že tento návrh dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl.

    Základné princípy navrhovaného zákona sú: Zavádza normatívne financovanie, kde nositeľom finančných prostriedkov sa stáva žiak alebo študent, pričom toto financovanie rešpektuje špecifiká. To znamená, normatív sa skladá z dvoch častí, zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Prevádzkový normatív zohľadňuje jednak druh, typ školy, veľkosť školy, ale zohľadňuje napríklad aj klimatické pásmo, v ktorom sa škola nachádza. Myslím si, že takýto normatív lepšie zodpovedá skutočným výdavkom potrebným na financovanie škôl a školských zariadení.

    Financovanie podľa nového návrhu zákona sa má uskutočňovať na základe presného nápočtu podľa normatívov s tým, že zberateľom podkladov z približne 3,5-tisíca škôl a ďalšieho približne rovnakého počtu školských zariadení budú krajské školské úrady. Krajský školský úrad v návrhu zákona nemá kompetenciu prerozdeliť iným spôsobom finančné prostriedky vypočítané na základe normatívov. Túto kompetenciu v istom obmedzenom rozsahu, aby zohľadnil zvláštnosti vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, má jedine zriaďovateľ.

    Takisto v súvislosti s tým, aby nenastali veľké otrasy v prípade jestvovania škôl, zavádza sa prechodné obdobie, kde školy počas troch rokov majú na základe vypočítaného normatívu časť percentuálnu, tzv. garantované minimum. Inými slovami, aby sa nestalo to, že školy, ktoré dnes dostávali pomerne veľký objem peňazí nad predpokladaný normatív, nepadli naraz s finančnou sumou, aby sa mohli situácii, ktorá takto vznikne, postupne prispôsobiť.

    Tento navrhovaný zákon súčasne zavádza veľmi jasné a transparentné pravidlá v tom zmysle, že každá škola po vyjdení ďalšieho legislatívneho predpisu, nariadenia vlády o financovaní bude môcť dopredu poznať, alebo odhadnúť rozsah finančných prostriedkov, ktoré na budúci rok dostane. Za veľmi dôležité pokladám aj to, čo sa stáva prvýkrát, že v zákone je garancia, že finančné prostriedky na žiaka, opakujem na žiaka, sa budú zvyšovať každý rok o mieru inflácie. Týmto je vlastne zabezpečené, že prostriedky idúce na žiaka v štátnom rozpočte medziročne nepoklesnú.

    Pani poslankyne a páni poslanci, myslím si, že zákon, ktorý predkladám, zakladá naozaj jasné pravidlá, zakladá spravodlivé financovanie, umožní poriadok a dúfam, že aj odstráni tie problémy, s ktorými sa denne stretáva nielen, samozrejme, ministerstvo školstva, ale aj celá spoločnosť, ktorú traumatizuje skutočnosť, že sa často dopočúvame, že tá a tá škola nemá dostatok finančných prostriedkov na svoje fungovanie.

    Na základe tohto zákona bude môcť zriaďovateľ sa rozhodnúť v tom, akým spôsobom upraví vo svojej pôsobnosti fungovanie škôl a školských zariadení, čiže bude to závisieť vyslovene od zriaďovateľa, či urobí redukciu škôl, malé školy dá spolu, alebo či jednoducho bude niektoré ďalšie školy otvárať. Bude to vyslovene v kompetencii zriaďovateľa.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením z 23. októbra 2003 č. 141 o prerokovaní vládneho návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 362), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o financovaní základných škôl a školských zariadení (tlač 362) na prerokovanie výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote stanovenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady pre verejnú správu k predmetnému návrhu zákona neprijal uznesenie, pretože nezískal potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, teda spoločne o bodoch 1 až 28 a 30 až 37 a tieto schváliť a bod 29 neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Mám dve písomné prihlášky do rozpravy. Za poslanecký klub Smer sa prihlásil pán poslanec Čaplovič, po ňom pán poslanec Zubo. Po vystúpení oboch pánov poslancov otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som presvedčený o tom, že po preštudovaní navrhovaného zákona mnohí cítime viaceré nebezpečenstvá vyplývajúce z úskalí skrytých v obsahu a z dosahu jeho paragrafov, najmä v dobe nekvalitne pripravenej, uskutočňovanej reformy aj v oblasti školstva a tým aj dôsledkom nebývalého transformačného chaosu, ktorý presiahol predovšetkým do našich regiónov.

    Ak mám byť presný a slúžiť pravdivému slovu, nemôžem mlčať o tom, že tento návrh zákona vedno so zákonom o štátnej školskej správe a školskej samospráve zvýhodňuje neštátne školy oproti tzv. verejnému školstvu, už nehovorím o štátnom školstve, to znamená obecným a regionálnym školám, regionálnym školám, ktorých zriaďovatelia sú vyššie územné celky. Nesporne najviac ohrozené sú však materské školy, predovšetkým stredné odborné školy. Podarilo sa riešiť umelecké školy vďaka konsenzu vo výbore a s ministerstvom školstva, ale sú ohrozené aj centrá voľného času a napokon predovšetkým študentské domovy a študentské jedálne a najmä tie školy – a to chcem znovu podčiarknuť ako pri mojom vystúpení k predchádzajúcemu zákonu –, ktoré majú školské majetky, nachádzajú sa na lukratívnych pozemkoch a nachádzajú sa pre privatizáciu v zaujímavých budovách.

    Nuž čo, veď my na Slovensku predávame dnes často aj vlastné svedomie. Dnes opäť po koľkýkrát meníme pravidlá hry, v ktorých za kratší koniec budú ťahať tzv. verejné školy, lebo nemajú na svojom ministerstve priateľov či aspoň priaznivcov. Nemám prečo si zvoliť takýto ťah na bránku, ktorý chtiac-nechtiac vytvára výhodnejšie podmienky pre cirkevné, ale najmä pre súkromné školy Slovenskej republiky. Často si kladiem otázku: Je to preto, že na ministerstve minister vníma viac význam cirkevného školstva a jeho štátny tajomník, bývalý riaditeľ súkromného gymnázia, súkromného školstva? Ešte pred pol druha rokom sme boli na jednej strane plota favorizovaného tzv. štátneho školstva a dnes sme na jeho druhej strane tohto plota. Zabúda sa, že školstvo je buď dobré, alebo zlé, že nemožno, či je neprípustné favorizovať jeden druh alebo typ škôl. Don Bosco, skvelý človek, zakladateľ saleziánskeho rádu či rehole, často upozorňoval, aby sme pamätali, že výchova je vecou srdca.

    Vážený pán minister, prečo nemáte rovnosť v srdci pre všetky druhy škôl? Nedivte sa, že učitelia z tzv. štátneho či verejného školstva sa obávajú o budúcnosť nielen svoju, ale aj žiakov a študentov, ktorých učia, ale najmä celého vzdelávacieho systému, do ktorého nesporne nezastupiteľne patrí aj tento druh škôl v Slovenskej republike. V časoch hospodárskych kríz v Európe vznikali súkromné či neštátne školy, ktoré mali, naopak, odbremeniť štátny rozpočet, a nie ho výdavkovo ešte viac zaťažovať, tak ako to je v našom prípade. A o tom hovorí história, sú tu nemenné fakty, takto sa vyvíjalo školstvo v európskom regióne alebo v európskom priestore.

    Na dôvažok k tomu pristupujú rozporuplné informácie medzi pedagógmi, žiakmi či študentmi, ktoré na jednej strane sejete aj vy, pán minister, na druhej strane váš kolega štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth. Naše terajšie postoje, vážené poslankyne a vážení poslanci, skvele nadčasovo opísal Erik Fromm: „Svedomím byrokratov sú povinnosti. Nezáleží im na človeku, ale na zákone.“

    Dovolím si dodať, že v tých povinnostiach je obsiahnutá stranícka disciplína, ktorá v našich slovenských podmienkach nikdy nezohľadňovala odbornosť, odborný prístup, čo by bolo najlepšie, čo by pomohlo našej spoločnosti, ale ideologické záujmy, ktoré dnes často doslovne necitlivo vstupujú do takého citlivého organizmu, ako je oblasť vzdelávania. Slovom, nie je dôležité, čo sa hovorí, ale kto to hovorí.

    Neustále upozorňujem na zhubnú ideu liberalizácie a doslovného odštátňovania školstva, ktorého cieľ je posledná vlna privatizácie školských budov, pozemkov, slovom, majetkov. Už som tu raz uviedol upozornenie konzervatívneho českého filozofa Václava Bělohradského, ktorý tento stav výstižne charakterizoval týmito slovami: „Privatizovaný trh núti konať čo najefektívnejšie a to, čo je nadbytočné, len zbytočne zvyšuje náklady. Dôsledok privatizácie vzdelania je rýchla redukcia vzdelania len na kvalifikáciu, na prípravu vzdelania.“ Je to zaujímavé, že to hovorí práve konzervatívny filozof.

    Táto cesta v oblasti vzdelania vedie z terajšieho slovenského predpeklia do pekla, do budúceho duchovne a vzdelanostne zbedačeného štátu. Opakujem, vo veku formujúcej sa poznatkovej spoločnosti alebo spoločnosti založenej na poznaní, na vedomostiach by sme mali zásadne rozlišovať medzi kvalifikáciou a vzdelaním. Kým kvalifikácia je špecializovanou prípravou na povolanie, naopak, cieľom vzdelania je, aby sa ľudia naučili samostatne a slobodne myslieť, analyzovať nadobudnuté informácie a podobne. Práve preto vzdelanie nesmie byť len prípravou na povolanie a jeho výsledky len akýmsi druhom požadovaného tovaru na trhu práce.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, pre mňa už dnes nie je prekvapením, že v oblasti financovania sa cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného postavenia ako tzv. štátne školy. Chápem teda v podstate znenie ústavy a článkov ústavy, ktoré to umožňujú a treba ich akceptovať, len nie vždy tú ústavu si ctíme ako zákon zákonov Slovenskej republiky a nie vždy podľa tejto ústavy postupujeme, ako sme sa presvedčili v súvislosti s prijatím novely vysokoškolského zákona. Pre mňa už nie sú prekvapením, použijúc Hamleta, „v tomto štáte dánskom“ stále sa viac a viac množiace zákulisné ťahy okolo nášho školstva v regiónoch, ich nezákonné prevody k inému zriaďovateľovi, napríklad prípad Čordáková, Košice. A nemôže ma prekvapiť, že mnohé školy pod nerovným ekonomickým tlakom v budúcom prostredí uvažujú o zmene zriaďovateľa aj prostredníctvom terajších zriaďovateľov, to znamená obcí, na súkromné, obecné či mestské školy. Však peniaze zo strany štátu budú nadelené takmer rovnako a oni si budú môcť ešte legálne vyberať často už ubiedený rodičovský poplatok, a tak si výrazne nadštandardne zvýšiť rozpočet školy.

    V tomto prípade v súvislosti s predkladaným návrhom financovania základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bude potrebné zvýšiť úlohu štátnej školskej inšpekcie, ktorá by mala obsiahnuť nielen odborný, ale predovšetkým ekonomický dohľad, slovom, komplexne posudzovať funkčnosť všetkých druhov škôl a školských zariadení, t. j. či štandardne zabezpečujú vzdelávanie, či využívajú moderné vzdelávacie metódy, či pridelené finančné zdroje sú zodpovedajúco, hospodárne, ekonomicky využívané.

    Dovolím si zopakovať v súčasnom období delimitácie právomocí s adresnými prostriedkami na jedného žiaka v súčasnom období transformácie ako neodskúšaného experimentu v oblasti školstva, je pred nami naliehavá úloha nového definovania postavenia štátneho školského dozoru, ktorý by mal mať väzbu na ministerstvo školstva a na Najvyšší kontrolný úrad. Aj keď som v prvom čítaní uvažoval o jeho nezávislosti od orgánov štátnej správy, po zhodnotení za a proti to nie je v súčasnom období stavu štátnej a verejnej správy možné. Opäť pripomínam, že táto kontrola musí byť komplexná nielen vo vzťahu k obsahu vzdelávania, ale aj k nakladaniu s pridelenými financiami, prostriedkami daňových poplatníkov.

    Navrhovaná rovnosť financovania zo zákona by sa mala odrážať v rovnosti zodpovednosti vo všetkých predmetoch vyučovaných na školách pred školskou inšpekciou, resp. školským dozorom na všetkých druhoch škôl, a to skutočne bez rozdielu zriaďovateľa. Rovnosť financovania na strane jednej vyžaduje na druhej rovnosť pred zákonom, na strane druhej akceptácia vyvážených práv a povinností, tak ako to vyžaduje pluralitná demokratická spoločnosť. Sám neviem, ako sa bude tento stav ďalej vyvíjať po fiskálnej decentralizácii po 1. 1. 2005, ako budú tieto finančné prostriedky ďalej prerozdeľované. Pretože verím, že obce, mestá a vyššie územné celky budú mať oveľa väčšie percento podielových daní, ktoré budú môcť poskytovať, ale štát, samozrejme, týmto pádom prerozdeľovania ich bude mať menej.

    Je pravda, že do obsahu predkladaného návrhu zákona vstúpili skúsenosti ľudí, pedagógov, a tak sa navonok predkladaný legislatívny materiál javí ako veľmi prospešný a, samozrejme, aj potrebný. Nechcem o tom diskutovať, ale aj napriek tomu, že verím, však len dočasne v ňom trochu cudzorodo budú fungovať malé, nielen však prerozdeľovacie finančné uzly – krajské školské úrady. Verím však, tak ako som to uviedol v rozprave k návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, že čoskoro budú vytvorené legislatívne a vedno s nimi aj spoločenské podmienky na to, že financie na žiaka, ale aj na mzdy a odvody učiteľov a výchovných pracovníkov budú predisponované priamo na právnickú osobu, na konkrétnu školu a nepôjdu ani cez zriaďovateľov, ani cez krajské školské úrady. Bude kontakt ministerstvo – konkrétna právnická osoba? Táto zmena by sa mala týkať všetkých druhov škôl, t. j. verejných, tzv. štátnych, cirkevných a súkromných. Len vtedy budú môcť skutočne vyniknúť manažérske schopnosti riaditeľa školy a jeho tímu bez vedľajších byrokratických faktorov s väzbou na efektívne využívanie objektu a získaných zdrojov v celom horizonte jedného fiskálneho roka v prospech kvality výchovy a vzdelávania na tej-ktorej škole.

    V zákone sa na jednej strane zrovnoprávňuje financovanie verejných, ďalej tzv. štátnych, cirkevných a súkromných škôl v § 1, na strane druhej súkromné školy budú mať vytvorené podmienky na podnikanie v oblasti vzdelávania a tým aj na skutočne nadštandardné prostredie pre dofinancovanie pridelených normatív na žiaka v § 1 ods. 5 a § 6. Do slova a do písmena je tak len deklarovaná rovnosť v praktickej nerovnosti štátnych a neštátnych škôl – a do tých „štátnych“ dávam stále tie štátne do úvodzoviek, pretože o štátne sa nám už starajú predovšetkým VÚC-ky, obce a mestá.

    Pozitívne vnímam prijatý kompromis v súvislosti s garantovaným financovaním štátu zverených zdrojov umeleckých škôl, prijatý na gesčnom výbore v spolupráci s ministerstvom školstva. Iste, postavenie umeleckých škôl by si zaslúžilo ešte explicitnejšie a zodpovednejšie definovanie v zákone. Verím, že sa tak stane počas prípravy a schvaľovania nového školského zákona, resp. zákona o výchove a vzdelávaní. Napriek tomu dovoľte ešte v tejto poslednej rozprave pred schvaľovaním návrhu tohto zákona vysloviť niekoľko poznámok.

    Príprava a realizácia reformy školstva bola a bude vždy náročná. Žiaľ, opakovane tu musím povedať a týka sa to nielen základných umeleckých škôl, štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth po celý rok systematicky a zrejme aj veľmi cieľavedome oboznamoval kompetentných, že klesá počet žiakov, čo sa týka umeleckých škôl, pritom narastá počet učiteľov, čo je jeden zo zásadných dôvodov reformy. Ale to je len jedna strana slovne obohratej a pre naladených reformátorov dobre počúvateľnej gramofónovej platne. Druhá strana tejto platne, ktorá sa už tak rada nepočúva, je to, že príčinou tohto stavu je aj neprimeraný nárast súkromných škôl, ktoré svojou štruktúrou a spoločenskou objednávkou sú v súčasnosti uprednostňovanou zložkou školstva. Reforma tento trend nepochopiteľne umocňuje, v čom vidíme plytvanie finančných zdrojov, keďže štát chce financovať žiaka bez rozdielu školy, ale pre súkromné školy aj umeleckého zamerania sú vytvárané podmienky nepomerne mäkšie kritériá spojené s poklesom ich úrovne. V podstate reforma tzv. regionálneho, predtým malého školstva, pridáva súkromným školám to, čo uberá materským, málotriednym školám, málotriedkam a umeleckým školám. Nesystémovo – v umele vytvorenom systéme štátneho tajomníka ministerstva školstva – výrazne chce pridať záujmovej činnosti, a to formou poukazov, kde sú určené finančné pravidlá len na jeden kalendárny rok, čo časom v praxi bude znamenať už len ich fiktívnu existenciu.

    Okrem materských škôl sa reforma najviac negatívne, napriek kompromisným zmenám v oblasti financovania, bude aj trošku týkať umeleckých škôl. Žiaľ, v letných prázdninových mesiacoch, keď sa návrh tohto zákona pripravoval, doslovne varil za zavretými dverami ministerskej kuchyne, nevznikol v demokratickej spoločnosti, pluralitnej spoločnosti priestor na potrebný dialóg, na konzultáciu o zásadných návrhoch reformy s odborníkmi z oblasti napríklad umeleckého školstva, ale aj materských škôl a vôbec v oblasti tzv. regionálneho, resp. obecného školstva. Napríklad v oblasti umeleckého školstva sa nerozlišuje v pojmoch medzi záujmovou činnosťou a umeleckým vzdelávaním. Populistická argumentácia strachu základných umeleckých škôl z konkurencie, ktorá sa často dostáva do éteru, najmä zo strany od pána štátneho tajomníka, ktorého som menoval, neobstojí. Veď na jednej strane veľký počet škôl s množstvom súťaží, čím je konkurencia zabezpečená už sama osebe, s osnovami, s učebnými plánmi, teda prepracovanou metodikou a didaktikou, jasnou inšpekčnou kontrolou, a na druhej strane akási krúžková činnosť podporovaná vzdelávacími poukazmi na zelenej lúke.

    Veľmi vtipne na túto situáciu reagoval jeden priateľ zo zahraničia, teda myslím môjho priateľa z Rakúska, ktorý si nesmierne váži naše dobre fungujúce umelecké školstvo. Pripomenul, že si nevie predstaviť, ako by v podobenstve takýchto krokov reagovalo slovenské zdravotníctvo, keby si štát ako konkurenciu alopatickým chirurgom pozval na Slovensko pôsobiť „chirurgov“ z Filipín, ktorí operujú holými rukami. Iste by sme to nemohli nazvať strachom z konkurencie.

    Dnešné umelecké školstvo na Slovensko nás už dlhé roky pasuje medzi umelecké veľmoci aj vzhľadom na počet obyvateľov. Takéto vzdelanie je obrovskou investíciou do budúcnosti, formovania skutočne kultúrnej generácie, ktorú budeme potrebovať práve v európskom priestore po vstupe do Európskej únie, vklady štátu sú mnohonásobne výhodné a vyvážené a nadvážené, by som povedal, svojimi výstupmi. Aj u žiakov, ktorí nebudú výkonní umelci, má umelecké vzdelanie ďalekosiahly vplyv na koncentráciu, záťažovú odolnosť, na pokles sociálnej agresivity, učí žiakov pochopiť abstraktné javy, logicky uvažovať, tvorivo riešiť problémy a používať symboly a tak ďalej atď., tak ako nám to predurčuje. A to by sa malo objaviť v každom zákone, pretože ja si myslím, že ten projekt Milénium je projektom, ktorý sa netýka len budúceho zákona o výchove a vzdelávaní, ale mal by sa dotýkať aj iných zákonov, ktoré vyrastajú alebo vznikajú nielen z dielne ministerstva školstva, ale aj iných ministerstiev, napr. konkrétne ministerstva práce a sociálnych vecí.

    Umelecké vzdelávanie má pozitívny vplyv na mentálne a charakterové vlastnosti detí, formujúcej sa mladej, vzdelanej a kultúrnej generácie. Napr. odborníci v Maďarsku preukázali, že deti vzdelávané v špeciálnej intonácii intervalov sa signifikantne zlepšili v matematike. Absolventi Konzervatória sv. Štefana v Budapešti majú niekoľko rokov veľkú úspešnosť, a to je zaujímavé, na prijímacích pohovoroch na štúdium medicíny. Rozklad umeleckého školstva sa bude veľa desaťročí ťažko napravovať, i keď sa to podarilo kompromisom istým spôsobom oddialiť alebo riešiť v ich postavení v paragrafovom znení v navrhovanom zákone o financovaní škôl. Samozrejme, bez zásadnej zmeny, ktorá by bola potrebná vo vzťahu k novému pripravovanému školskému zákonu, to nie je možné.

    A ešte jeden príklad, vytiahnutý z dobrej pamäti, ktorý dokazuje, ako sa aj v školstve účelovo narába s číslami. Terajší štátny tajomník František Tóth ešte ako expert v projekte Milénium tvrdil, že jedno dieťa vzdelávané na základnú umeleckú školu odoberá 13 deťom možnosť pestovať svoje záujmy. Dnes už však toto svoje tvrdenie koriguje na 3 deti bez možnosti záujmového rozvoja kvôli jednému dieťaťu v základnej umeleckej škole. Čo by to bol za argument, ak by sme tvrdili, že jeden študent medicíny oberá piatich ďalších o možnosť vysokoškolského štúdia?

    Vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, veľmi problémovo vidím navrhované príspevkové financovanie štátu školských zariadení a stále sa vraciam k tej mojej, by som povedal, téme, problematike materských škôl a málotriedok, a to napriek verbálnemu deklarovaniu, že veľkosť príspevku bude vyššia ako tohto roku a tento štandard bude zachovaný v horizonte troch rokov i s tým nápočtom tej inflačnej krivky, ktorá tu bola spomenutá, myslím, ktorá ide hore a nejde dole. V súčasnom stave nerealizovanej fiskálnej reformy nebudú mať obce dostatok finančných zdrojov tak, ak sa takýmto prístupom vytvára cesta veľmi často na niektorých obciach a mestách na zrušenie, a znovu opakujem, čo sa týka toho nápočtu vo vzťahu k materským školám a niektorým málotriedkam, i keď tie málotriedky sú ošetrené zriadenými krajskými školskými úradmi a bude môcť do tohto procesu zasiahnuť aj štát. Napriek tomu si myslím, že štát si ako Pilát ruky umyje, veď za všetko pred občanmi už nesie zodpovednosť obec, mesto, vyšší územný celok.

    Problém materských škôl som už uviedol v predchádzajúcej rozprave a upozornil som na slovenský likvidačný ponovembrový trend vo vzťahu k materským školám, podobne ako v prípade prevažnej väčšiny detských jaslí. Je to neeurópsky trend, môžeme o tom polemizovať, môžeme sa o tom sporiť, nemyslím, hádať, nadávať si, mali by sme o tom viacej diskutovať aj v súvislosti s tým, že k 1. máju vstúpime do Európskej únie a bude sa v istom zmysle slova u nás vytvárať istý tlak na plnenie záverov Európskej únie, či už Lisabonského, či už Štokholmského, alebo Barcelonského samitu, tak, aby sme zabezpečili predškolskú výchovu v týchto štátoch, hovorí sa o roku 2006, povedzme aspoň do roku 2008. A my akosi už teraz zabúdame na túto skutočnosť.

    Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie málotriedok, tak ako je to v iných štátoch, nielen v Európskej únii, najmä v tých oblastiach, kde je vyučovanie nevyhnutné a nedá sa sústrediť, podčiarkujem, ani riešiť rôznymi schoolbusmi (školskými autobusmi) do jednej centrálnej, tzv. strediskovej plnoorganizovanej školy. No v tomto prípade návrhy oboch zákonov z dielne ministerstva školstva, a teraz hovorím konkrétne o tomto zákone, na tento problém, dalo by sa povedať, dostatočne nemysleli, alebo nemám to tam jasne zdôraznené, akým spôsobom by sa to dalo riešiť a malo riešiť, aj s tými odporúčaniami.

    Na mnohé problémy som upozornil už pri prvom čítaní návrhu tohto zákona, pri prerokovaní v druhom čítaní zákona o štátnej správe, preto sa nebudem opakovať. Rád by som však pripomenul, že isté skryté likvidačné prístupy predovšetkým k materským školám bude potrebné v priebehu roka ošetriť novelou, aby sme po vstupe do Európskej únie mohli splniť odporúčania európskych „samitov“ v oblasti vzdelávania. Všetko v súlade s trendmi štátov Európskej únie a ostatných štátov v zahraničí, ktorí chápu materské školy ako prvý článok celoživotného vzdelávania, usilujú sa o kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách a u nás v súlade s obsahom Milénia takisto tieto závery by bolo potrebné plniť.

    Hovorím, že, samozrejme, tieto veci bude potrebné riešiť. A ja už takto senzibilizujem aj tento parlament do budúcnosti, do budúceho roku aj v súvislosti s novelizáciou alebo úpravou nového zákona, ktorý má nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Viem, že v súčasnom stave prípravy a rozloženia síl v parlamente nie sú priechodné v mnohom už predložené a vo výbore väčšinou zamietnuté pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy s cieľom riešiť financovanie a, samozrejme, aj postavenie materských škôl a málotriedok. Napriek tomu považujem za nutné na týchto návrhoch pracovať a vo vhodnom čase, možno po nových voľbách, ich predložiť do parlamentu. Napriek tomu si dovolím navrhovateľovi predložiť priamu otázku, na ktorú očakávam priamu odpoveď.

    Vážený pán minister, prečo – a stále mi to nebola daná odpoveď – sa zvýhodňujú predovšetkým veľmi často najmä súkromné školy v tomto procese vo vzťahu k tzv. štátnym školám, dnes už verejným školám, na úrovni obcí, miest, krajov, t. j. vyšších územných celkov? Už dnes, ešte pred schválením zákonov z dielne ministerstva školstva, sledujeme a dokumentujeme mnohé príklady, ktoré dokazujú, že mnohé aktivity v duchu podpory súkromného školstva sú rýchlo a priechodne ošetrené k absolútnej spokojnosti. Týka sa to zaraďovania tohto typu škôl a školských zariadení do siete škôl a školských zariadení. Ja viem, že mi odpoviete, že treba zabezpečiť pluralitu a že tá konkurencia je tu potrebná, ale konkurenciu zakladať na tom, že sa zakladajú niektoré nekvalitné súkromné školy, ktoré nevykazujú v priebehu troch-štyroch rokov žiadne výsledky, ale deti sú tam dávané len preto, že si rodičia zaplatia známky, zaplatia si diplomy a resp. vysvedčenia, to by som nepovažoval za potrebné.

  • Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, uvediem vám jeden ukážkový príklad tunelovania štátnych peňazí, resp. daňových poplatníkov, a to uvediem na tomto mieste, nech sa moji kolegovia z KDH neurazia. Z farnosti na Solinkách v Žiline si založili centrum voľného času, ktoré bude využívať priestory farnosti a bude jej za tieto miestnosti platiť prenájom zo štátnych peňazí, ktoré dostane na nápočty. Tak tuto si treba tieto veci ošetriť a bol by som veľmi nerád, keby sme takýmito príkladmi, či už na jednej strane vo vzťahu ku štátnym školám zvýhodnené alebo cirkevným školám alebo súkromným školám takýmto spôsobom ďalej postupovali.

    Pozornosť si zaslúži aj taká vec, že keď štát či samospráva si prenajíma priestory, ktoré patria cirkvi, na vzdelávacie účely, platí slušný prenájom za m2, ale naopak, keď si cirkev, a to je jedno ktorá, teraz poviem evanjelická, prenajíma priestory od štátu, resp. samosprávy, platí slovom symbolickú 1 Sk. Pozornosť si zaslúžia takéto príklady z okresu Michalovce a Nitra.

    V návrhu zákona mi chýba vykonávací predpis, myslím nie, čo ste vy dodali, tam tie metodické nápočty, ale ja by som chcel vidieť fixné náklady financovania školy a školských zariadení s väzbou na klimatické podmienky, ktorým patria náklady na prevádzku školy, platy pedagógov a nepedagogických pracovníkov. Ja viem, že žiadam možnože až nerealizovateľné veci aj v súvislosti s rozpočtom, ale ten rozpočet viac-menej aproximatívne poznáme a už by bolo potrebné dať vedieť našim starostom, našim samosprávam, obciam a mestám, vyšším územným celkom, aké budú tie presnejšie, alebo lepšie nápočty, aby aj oni vedeli pripraviť kvalitný rozpočet svojej obce, svojho mesta, vyššieho územného celku.

    Napokon často opakujete, že do tzv. regionálneho školstva pôjde, pán minister, o 2 mld. viac oproti tomuto roku. Rád by som poznal presnejšie čísla na žiaka, resp. študenta, podľa druhu a umiestnenia školy. Treba to predložiť do parlamentu, keď už nie teraz, ale aspoň na rozpravu, keď v rozprave budeme diskutovať o rozpočte na budúci rok, a nielen na úrovni exekutívy, výkonnej moci na uspokojenie svojich koaličných partnerov, konkrétne v školstve v postavení štátnych tajomníkov.

    Rád by som vedel, čo sa zaraďuje medzi negarantované náklady. Je to laboratórne zariadenie, prístrojová technika, učebnice a ďalšie učebné pomôcky? V duchu tohto zákona jasnejšie definovať na žiaka počet pedagógov a zosúladiť všetky dotknuté vyhlášky pre materské školy, základné školy, stredné školy, školské zariadenia, napr. školské internáty a školské jedálne a podobne.

    Dnes už nie je problém, viete, všade v zahraničí a kdekoľvek chodíme, tak väčšinou je maximálne, hlavne na tých základných školách, maximum detí na jedného učiteľa 20 a plus ešte tam pôsobia asistenti, a to sa netýka len rómskych škôl. I keď, samozrejme, je veľký záujem štátu, obcí a miest, samosprávy a veľkú pozornosť venujú práve tejto vzdelávacej výchove.

    Zrejme by bolo potrebné definovať financovanie na žiaka s väzbou na pedagogickú dokumentáciu, čo je, samozrejme, náročnejšie, materiálne laboratórne vybavenie a zohľadnenosť aj samotnej didaktickej techniky, čiže istých, by som povedal, investícií, ktoré si, samozrejme, zabezpečuje ministerstvo vo vzťahu k týmto jednotlivým školám, čo považujem za správne.

    Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, podporím všetky návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a podporím také pozmeňujúce návrhy poslancov z koalície a opozície, ktoré skvalitnia tento potrebný zákon o financovaní školstva a ktoré vytvoria podmienky na kvalitnejšiu prácu všetkých škôl bez privilegovaného postavenia neštátnych škôl. V oblasti lepších podmienok na viaczdrojové financovanie so zreteľom aj na dostatočné financovanie a tým aj postavenie umeleckého školstva, materských škôl, málotriedok, ale aj odborného školstva, ktoré akosi je stále zaznávané, a mnohých funkčných a potrebných školských zariadení, ktoré predovšetkým by mali slúžiť našej mladej generácii. Lebo inak budeme mať deti v drogových centrách, deti agresívne, nevzdelané a nekultúrne a o pár rokov si práca s takouto generáciou bude vyžadovať viacnásobné prostriedky zo štátneho rozpočtu, aké sa dnes školám bránime dať.

    Predtým by sme však mali odmietnuť akékoľvek neoliberálne kroky zajacovsko-tóthovského tandemu voľného pádu tak v zdravotníctve, ako v tomto prípade školstva, to znamená odmietnuť novú nahradzovanú občiansku cnosť, tentoraz v úvodzovkách, „všetko od občana“ a nie tradične ľudské a občianske „všetko pre občana“.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky. Chcem sa spýtať, pani poslankyňa Gabániová, či ste sa prihlásili s faktickou alebo s procedurálnym?

  • Reakcia poslankyne.

  • Do rozpravy. Tak dám ešte, pani poslankyňa, počkajte, kým otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Henzélyová.

  • Ďakujem za slovo. Pri všetkej úcte k vám, pán Čaplovič, dovolím si nesúhlasiť a predniesť niekoľko poznámok.

    Ja by som nemystifikovala súkromné školy, tak ako to tu zaznelo, pretože si nemyslím, že sú zvýhodňované oproti štátnym školám, v žiadnom prípade. Skutočne potrebujeme konkurenciu, potrebujeme mať viac typov zriaďovateľov a v zákone sa nikde neuvádza, že by súkromné školy mali niečo navyše oproti štátnym.

    Čo sa týka podnikania alebo uvoľnenia možnosti získavať mimorozpočtové zdroje, sú na tom rovnako všetky typy škôl. Môže sa zdať z celkového poňatia všetkých zákonov, ktoré teraz prechádzajú Národnou radou, že tzv. ten neoliberálny tandem presadzuje niečo na úkor štátneho školstva. Môžem vás ubezpečiť, že ako riaditeľka, dlhoročná riaditeľka strednej školy, štátnej školy, nikdy by som si nedovolila také niečo, aby súkromné malo navrch oproti štátnemu.

    Súhlasím s vami, s rozšírením pôsobenia štátnej školskej inšpekcie, pretože skutočne tam bude čo robiť po prijatí týchto zákonov a štát musí mať dozor nad všetkým školstvom v krajine.

    Takisto ma veľmi mrzí vyjadrenie o reforme, že je to transformačný chaos alebo rozvrat školstva, pretože táto reforma skutočne nesmie byť ponímaná ako vnášanie chaosu do výchovno-vzdelávacieho procesu. A tak to skutočne ani pôvodne nebolo myslené, ani to v realite takto nebude.

    Ešte jedna poznámka, s prienikom ideológie do škôl ja ako liberál a my ako Aliancia nového občana nikdy by sme s tým nesúhlasili. Ani sa to nedeje. Všimnite si naše pôsobenie v tejto oblasti. Je možný takýto prvý náhľad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Dolník s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tiež kratučko by som chcela reagovať iba na začiatok vystúpenia pána poslanca Čaploviča.

    Úprimne povediac, nie prvýkrát som od neho počula, lebo aj na výbore už vyjadril podobný názor, že sa uprednostňujú neštátne školy – cirkevné a súkromné – oproti takzvaným štátnym. Ja si myslím, tu by som chcela podčiarknuť, že sa iba vyrovnávajú šance, a to nie škôl, ale rodičov. Totiž rodičia ako občania majú právo vybrať si takú školu, akú chcú, to znamená štátnu alebo neštátnu, rovnako ako si môžu vybrať aj vyučovací jazyk, pričom – a to by som chcela podčiarknuť – hlavne cirkevné školy neslúžia iba členom príslušnej náboženskej cirkvi, ale chodia tam deti dokonca aj ateistov. Teda niekedy tá jedna škola slúži všetkým občanom. Teda ja by som nerada diskriminovala zase práve deti, ktoré chodia do týchto cirkevných škôl.

    A druhá vec. Keď spomínal napríklad, že sa vyberajú poplatky, tak chcela by som upozorniť, cirkevné školy nevyberajú poplatky, nie je ani možné podľa zákona, len toľko čo aj štátne školy. A napríklad tie majetky, ktoré prípadne im boli reštitúciou vrátené, tu myslím hlavne na protestantské, napríklad reformovanú cirkev, potrebujú skôr investície, ako by mohli z toho získať nejaké také peniaze, s ktorými by mohli svoje školy, teda školy zriadené týmito cirkevnými spoločenstvami, udržiavať. To znamená, že názory, ktoré prezentoval pán Čaplovič, nezdieľam, neviem, odkiaľ čerpá tie svoje skúsenosti, ja chodím veľmi často do týchto škôl a mám presne opačné skúsenosti. Teda skutočne zdôrazňujem – iba sa vyrovnávajú šance občanov.

    A už len jedna poznámočka. Tiež aj včera tu odznelo, že sa kupujú známky. No, je to dosť silné podľa mňa tvrdiť, že v týchto školách sa známky kupujú.

  • Pán poslanec Čaplovič s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko.

    Pani poslankyňa Henzélyová, ja hovorím o chaose z toho dôvodu, že sa tu najsamprv neprerokúva zákon, malá ústava v školstve, a to je zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý mal predchádzať týmto dvom zákonom. Nie je to chyba, samozrejme, tohto pána ministra, ale je to problém celého ministerstva za štyri roky, predchádzajúceho, ktorý prijal projekt Milénium v roku 2000, či 2001, a od roku 2001 nie sú schopní pripraviť za dva roky jeden kvalitný zákon, eurozákon o výchove a vzdelávaní, ktorý by sme mali schváliť v parlamente. A potom by sme mohli hovoriť aj o reforme školstva, aj o financovaní školstva, ktoré by malo na toto nadväzovať. Čiže určiť isté limity, isté pravidlá hry. Tieto, žiaľ, sa robia opačne, že zákon o výchove a vzdelávaní zrejme dostaneme do parlamentných lavíc až budúceho roku.

    Čo sa týka pani poslankyne Dolník, ja mám zase, samozrejme, iné poznatky predovšetkým od riaditeľov škôl tzv. štátnych, ale aj od obcí a od miest, od ZMOS-u, ktorí ma veľmi často upozorňujú, že naozaj budú uvažovať o transformácii, pretože týmto zákonom sa zvýhodňujú predovšetkým súkromné školy.

    Ďakujem.

  • Písomne je ďalej do rozpravy prihlásený pán poslanec Zubo. Po ňom otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už na základe stanovísk, ktoré boli mojím predrečníkom tu povedané, je všeobecne zrejmé i napriek tej polemike, ktorá nastala vo výmene názorov, že predkladaný návrh zákona bol spracovaný aj predkladaný na základe určitej časovej tiesne, a to i napriek tomu, že sa navrhuje výrazná zmena v systéme financovania preneseného výkonu štátnej správy v oblasti základného školstva a presunu zodpovednosti za financovanie škôl a školských zariadení z orgánov štátnej správy na obce a mestá. Je to skutočne výrazná zmena, ktorá poznačí prácu celej oblasti školstva i jednotlivých škôl a činnosť jednotlivých zriaďovateľov. A je ťažko dopredu povedať, či bude v plnom rozsahu efektívna a či bude zabezpečovať tie úlohy, ktoré sa od nej žiadajú.

    Je teda vidieť, že i tento materiál je poznačený časovým stresom, ktorý môže spôsobiť nesystémové zásahy do celej sústavy financovania základného školstva a školských zariadení, ale aj ostatných výchovných zariadení v pôsobnosti v školstve. Nedostatočne posúdené dosahy zákona na financovanie základného školstva a školských zariadení v praxi môžu pôsobiť chaoticky, problémovo a môžu v konečnom dôsledku narušiť i celý štátny rozpočet, ktorý v decembri tohto roku máme zanedlho prerokúvať a schvaľovať. Samotné riziko je o to väčšie, že návrh nie je súčasťou celého balíka školských zákonov, ako aj zo strany pána Čaploviča tu bolo hovorené. Do určitej miery je vytrhnutý z kontextu školských zákonov a chýbajú tam také oblasti, ako je samotná oblasť výchovy a vzdelávania, teda zákona o výchove a vzdelávaní.

    Chýbajú otázky súvisiace so zavedením povinnej predškolskej výchovy, podpory málotriednych škôl a podobne. Riešenie týchto otázok by zákonite malo dosah na otázky financovania celého školstva, ale aj tak napriek tomu, že tieto oblasti nie sú v tomto zákone zahrnuté, osobne som presvedčený, že ten dosah bude. Len okrajovo chcem pripomenúť, že tieto všetky veci v minulosti už riešené boli. A boli poriešené. Boli poriešené tak, že boli funkčné a zabezpečovali tie úlohy, ktoré sa od nich žiadali. Myslím si, že tí, čo rozbíjali systém školstva, nemyslím na súčasných predstaviteľov vlády, ale tí, čo rozbíjali systém školstva, by si mali položiť otázku, ale aj zodpovedať sa za to, čo urobili so školstvom, ktoré na Slovensku bolo, a aspoň trošku do svedomia si ísť.

    Problémová je tá skutočnosť, že nie je doriešené definitívne prenesenie kompetencií v oblasti školstva a z toho vyplývajúce osobné spôsoby financovania v prípade zámeru rešpektovať v oblasti školstva princípy schválenej reformy verejnej správy. Dochádza tu k rôznorodosti a cesty sa mnohokrát rozchádzajú do tej polohy, že niektoré veci možnože aj uniknú a nezídu sa na tej križovatke, kde by sa mali zísť, a dôjde k značným obrovským problémom i z oblasti obsahovej, ale aj z oblasti riešenia časovej hory tých problémov, ktoré vzniknúť môžu.

    Ďalej ostáva otvorená otázka presunu zodpovednosti za financovanie škôl a školských zariadení na obce bez posúdenia súčasných finančných možností obcí. To preto, lebo pôvodne schválené princípy už vláda Slovenskej republiky pomaličky mení, zamieňa, ruší, nahradzuje a z tohto všetkého skutočne môžu byť veľké problémy. Čo nevyčítam, že je len otázka a problém samotného ministerstva školstva, ale celej vlády.

    Sporná je ďalej skutočnosť, že právnu úpravu rozhodujúcich podrobností na výpočet a uplatnenie a normalizovanie financovania obcí v oblasti školstva zákon ponecháva až na nariadenie vlády, pričom nie je známy ani len predpokladaný obsah a termín jeho prípravy. Aspoň mne nie. Nedostatočne sú určené transparentné pravidlá priamo v zákone pre oblasť rozhodovania a vnútornej štruktúry rozdeľovania rozpočtových finančných zdrojov na regionálne školstvo podľa jednotlivých oblastí, poprípade podľa jednotlivých typov zariadení škôl a školských zariadení, a to aj materských škôl, ktoré do toho všetkého patria. Tieto veci by mali ísť z centra cez ministerstvo školstva alebo mali by sa preniesť na krajské školské správy.

    Riziková je aj skutočnosť, že nie je upravená stabilizácia kapitálových príjmov na dlhšie časové obdobie s cieľom koncepčného riešenia a odstraňovania modernizačných dlhov škôl a školských zariadení. Vážení, ale to nie je len to, čo sa hovorí, že 45 rokov sú nejaké dlhy v oblasti modernizácie škôl a školských zariadení. Ja si myslím, že to podfinancovanie školstva prechádzalo predovšetkým posledných 14 rokov a musíme v súčasnosti riešiť podfinancovanie školstva za obdobie posledných 14 rokov.

    V predkladanej novele sa neuvažuje o zrovnoprávnení financovania štátnych, súkromných a cirkevných škôl. O zrovnoprávnení sa uvažuje aj v takej oblasti, ako je kapitálová oblasť. A to je dosť pozoruhodné a zarážajúce. Totiž táto skutočnosť sama osebe by nebola takou tragédiou pre samotnú oblasť školstva, keby – keby nedochádzalo ku skutočnosti, že finančné prostriedky, a to i v oblasti, ako som už povedal, kapitálovej budú zo štátneho rozpočtu investované do majetku súkromných a cirkevných škôl na základe predložených návrhov, ktoré zákon obsahuje. A to, samozrejme, ako ináč, na úkor celkového rozpočtu, ktorý je uvoľnený pre školstvo, teda na úkor ostatných štátnych a verejných škôl. Pritom, samozrejme, si musíme uvedomiť, že štátnym školám zo zákona sú znemožnené aj určité prvky a možnosti dofinancovania sa alebo získania ďalších finančných prostriedkov mimo rozpočtu.

    Ďalej musím konštatovať, že vládou predložený návrh vytvára predpoklad na postupné zrušenie materských škôl. A to pripomeniem skade, a to pridelením tzv. originálnych kompetencií obciam na zriaďovanie a rušenie materských škôl. Teda celý tento postup pripomína snahu štátu zbaviť sa financovania materských škôl. Zbaviť sa toho, na čo on sám prostriedky v súčasnosti nemá. Hodiť to na starosť samosprávnym orgánom, ktoré, samozrejme, budú postupovať zase tak pri nedostatku finančných prostriedkov, ako im to bude výhodnejšie a budú likvidovať postupne tie veci, ktoré nebudú pre nich také pálčivé.

    Len tak mimochodom opätovne pripomínam, že celý tento proces je v rozpore s tým, kde pláva Európska únia, a teda môžeme povedať, že Slovensko i v tejto oblasti deklaratívne hovorí, že chce vstupovať do Európskej únie, ale v podstate pláva proti prúdu Európskej únie.

    Obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre ich zachovanie či zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie všetkých detí z rôznych sociálnych skupín. A je to predovšetkým potrebné zabezpečovať z tých oblastí sociálnych skupín, ktoré sú na to odkázané. Tým, že zákon nedáva obciam tzv. prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, prípadne aj špeciálnych materských škôl, v návrhu citovaného zákona zriaďuje krajský štátny úrad. Štát sa postupne zbaví aj financovania materských škôl a ďalšími ovplyvní ich chod. V dôsledku následkov takéhoto postupu sa prehĺbia rozdiely medzi deťmi z rôznych sociálnych prostredí, následne sa zníži ich pripravenosť na školu, zvýši sa ich neúspešnosť v základnej škole, zabráni sa cieľavedomému osobnostnému rozvoju dieťaťa, a to vrátane mimoriadne nadaných a talentovaných detí.

    Táto otázka bola predmetom aj hodiny otázok minulý týždeň, kde pán minister odpovedal na túto otázku, ktorú som mu dal. Skutočne treba skonštatovať, že v súčasnosti ten stav nie je taký kritický, ale predkladaný materiál zákona zakladá predpoklad na to, aby sa veci nezlepšovali, ale zhoršovali, aby skutočne k tomu došlo, že zo sociálne odkázaných vrstiev obyvateľstva deti nebudú mať možnosť začleniť sa, zaškoliť sa v predškolských zariadeniach, čo, samozrejme, potom poznačí ich prosperovanie na jednotlivých stupňoch školy. V rušení materských škôl pre nedostatok finančných prostriedkov obcí vznikne nedostatok miest pre deti v materských školách. A tu je nebezpečné zase to, že to pocítia predovšetkým pracujúce matky, ktoré potrebujú tieto deti niekde umiestniť. Žiaľ, v prípade, že dôjde k rušeniu materských škôl, nebudú môcť ich umiestniť a tým nemôžu, nebudú môcť vykonávať prácu, ktorú vykonávali dosiaľ, budú musieť ostať doma a zabezpečovať výchovu svojich detí.

    Bez akéhokoľvek politického podfarbenia musím pripomenúť, že aj na Slovensku máme bohaté skúsenosti s prácou materských škôl, treba sa skutočne pozrieť len dozadu. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, považujem za nevyhnutné do vládou predloženého materiálu z oblasti materských škôl zapracovať predovšetkým tieto záväzné pripomienky:

    1. Zmeniť originálne kompetencie obce k zriaďovaniu a zrušeniu materských škôl na prenesené kompetencie, ako je to v prípade základných škôl.

    2. Umožniť aj vyšším územným celkom zriaďovať materské školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky.

    3. Novelou školského zákona začleniť materské školy do sústavy základných a stredných škôl, kde je začlenená aj základná škola s materskou školou.

    4. V súvislosti so zmenou originálnych kompetencií obcí na prenesené kompetencie zriaďovania a rušenia materských škôl upraviť aj financovanie materských škôl, podobne ako financovanie osobitných škôl v návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.

    Na základe uvedených vecí predkladám Národnej rade nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

    1. V § 1 ods. 3 žiadam vypustiť slová, ktoré znejú „okrem súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných umeleckých škôl“.

    2. V § 1 ods. 4 písm. a) žiadam vypustiť slová „základných umeleckých škôl a“, zároveň žiadam vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 7 a ďalšie poznámky k odkazu prečíslovať.

    3. V § 1 ods. 4 písm. b) žiadam vypustiť slová „súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl“. Zároveň žiadam vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 10 a ďalšie poznámky pod čiarou k odkazu prečíslovať.

    4. V § 3 ods. 1 prvú vetu vypustiť a namiesto nej zaradiť: „Finančné prostriedky pre štátne školy a štátne školské zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti vyšších územných celkov sa poskytujú vyšším územným celkom prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.“

    5. V § 3 ods. 2 a 3 a v § 4 ods. 7 až 10 a v § 5 ods. 4 a 5 upraviť tak, aby „kapitola ministerstva“, myslí sa tým Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, bola nahradená vo vzťahu k financovaniu štátnych škôl a štátnych školských zariadení v pôsobnosti vyšších územných celkov financovaním cez kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.

    Odôvodnenie: Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení nemá opodstatnenie vo financovaní prostredníctvom umelo vytvorených školských úradov. Celkové financovanie má byť zabezpečené prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, a to z dôvodu pružnosti. Finančné prostriedky prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sú uvoľňované inkasným spôsobom prostredníctvom oznámenia limitov. Každý samostatný kraj, ako aj organizácie v jeho zriaďovacej pôsobnosti sú klientmi Štátnej pokladnice. Fyzické uvoľňovanie prostriedkov cez štátne úrady brzdí plynulosť financovania a uvoľňovanie finančných prostriedkov. Nastane obdobná situácia, ako je v súčasnosti pri mzdových prostriedkoch. Táto cesta financovania zároveň zvýši administratívnu náročnosť pri ich opätovnom uvoľňovaní pre jednotlivé školské organizácie. Je nevyhnutné z hľadiska efektívnosti a prehľadnosti finančných tokov zabezpečiť financovanie priamo s celým objemom podľa označenia limitov čerpania v prípadoch štátnych škôl a škôl zriaďovaných vyšším územným celkom cez Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.

    6. Ďalej odporúčam v § 4 ods. 9 a 10 vypustiť „Zriaďovateľ štátnej školy do 15 dní po doručení oznámenia“, toto vypustiť a nahradiť „Zriaďovateľ štátnej školy po doručení oznámenia“. Ide o to, že tých 15 dní niekedy je príliš krátky čas a veci by sa nedali zrealizovať.

    7. V § 4 ods. 15 vypustiť prvú vetu a nahradiť ju vetou: „V rámci pridelených finančných prostriedkov cez kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom budú vyšším územným celkom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10 % z prostriedkov vyčíslených na základe prevádzkového normatívu na havarijné stavby hradené z bežných prostriedkov.“

    8. V § 7 ods. 1 vypustiť druhú vetu z odseku 1.

    9. V § 7 ods. 1 za slová „základná škola“ vsunúť čiarku a toto slovné spojenie, dať tam tieto slová „materské školy“.

    10. V § 7 ods. 2 vypustiť písm. b) „b) materské školy“ a upraviť označenie ďalšieho textu.

    11. V § 7 ods. 5 za slová „riaditeľ základnej školy“ vsunúť čiarku a slovné spojenie „riaditeľ materskej školy“.

    12. V § 7 ods. 7 v poslednej vete za slová „od počtu žiakov v základnej škole“ vsunúť „deti v materských školách“.

    13. V § 7 ods. 14 v prvej vete za slová „k základným školám“ vsunúť slová „a materským školám“.

    14. V § 7 ods. 1 až 10, vo všetkých odsekoch § 7 zrušiť povinnosť vyšších územných celkov ako zriaďovateľov stredných škôl a školských zariadení predkladať akékoľvek údaje krajským školským správam. Ide o možnosť precedensu, že opäť dôjde k tomu, že krajské školské správy sa budú považovať, alebo niektoré sa môžu aj považovať za nadriadený orgán vyšších územných celkov.

    15. V § 7 ods. 4 v prvej vete vsunúť za druhú čiarku „okrem vyšších územných celkov“.

    16. V § 11 ods. 5 písm. a) za slová „základné školy“ vsunúť slová „materské školy“.

    17. V § 11 ods. 6 doplniť „Osobitnou podmienkou podľa odseku je, že obec zabezpečí predškolskú výchovu v potrebnom rozsahu.“ V týchto prípadoch dieťa navštevujúce materskú školu, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok. Obec odstúpi zriaďovateľovi pomernú časť finančných prostriedkov na údržbu a opravu materskej školy a ďalšie výdavky na tovary a služby podľa počtu detí v materskej škole.

    18. V článku II v § 2 ods. 5 vypustiť a doplniť § 6a školského zákona.

    Tieto pozmeňujúce návrhy predkladám na základe tých skutočností, ktoré v úvode môjho vystúpenia boli vyjadrené. A záverom mi dovoľte doplniť nasledujúcu skutočnosť.

    Financovanie vyšších územných celkov bude zabezpečované cez Štátnu pokladnicu, rozpočtovanie bude v systéme programu RIS (rozpočtový informačný systém), ktorý je súčasťou Štátnej pokladnice. Vyššie územné celky budú podľa návrhu rozpočtu na rok 2004 financované dotáciami z jednotlivých kapitol Súhrnného finančného vzťahu k obciam a vyšším územným celkom, predovšetkým úsek samosprávnych funkcií, samotný úrad dopravy, zdravotníctvo, kultúra, sociálne zabezpečenie, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, skadiaľ pôjdu mzdy, bežné a kapitálové výdavky stredných škôl, ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to predovšetkým opatrovateľská služba a ďalšie služby, a všeobecná pokladnica správy, oblasť rezortu pre školstvo.

    Tento systém skutočne si žiada, aby financovanie základných, stredných škôl, ale i ostatných školských zariadení bolo jednotne zaradené v tomto systéme, aby nedochádzalo mnohokrát k duplicitám, poprípade k nejasnostiam v jednotlivom postupe a toku finančných zdrojov.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som reagovala na vystúpenie nášho rečníka takto: Prosím ctenú snemovňu, aby si všimla hlavne pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú financovania základných umeleckých škôl. Totižto v tomto systéme, to zdôrazňujem, to možno nepovedal rečník, v tomto systéme, keď sa takmer rozbila celá mimoškolská výchova, je sťažené financovanie záujmových krúžkov, sú nedostupné športoviská a tak ďalej. Prosím vás, dovoľme aspoň bezplatne navštevovať žiakom základné umelecké školy. Pretože nepoznáme vo svete podobný národ, ktorý by takto plánoval svoju kultúrnu genocídu. Dovoľme mládeži aspoň kultúrne sa vzdelávať.

    Vopred ďakujem tým, ktorí ste vypočuli vystúpenie nášho poslanca, za to, že si poznačíte, že máme podporiť základné umelecké školy vo financovaní. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tkáč, prosím, zapnite mu mikrofón. Pánovi poslancovi Tkáčovi poprosím. Nehlási sa do rozpravy, chce podať návrh, resp. oznámenie. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa celému parlamentu. Prosím vás, chcem len upozorniť členov výboru pre sociálne veci a bývanie, že zvolávam mimoriadne rokovanie kvôli problému, ktorý vznikol pred niekoľkými chvíľami tu, v parlamente, na 12.00 hodinu. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram, dámy a páni, možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Nech sa páči, ak má ešte niekto záujem hlásiť sa do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Mušková, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážený pán minister, predložený návrh zákona, ktorý spolu so zákonom o štátnej správe a školskej samospráve štartuje reformu, ako som včera povedala, bez potrebných analýz, bez overenia na menšom počte škôl, a teda bez približnej predstavy dosahov na školstvo celkovo.

    Pri návrhu zákona sa pristupuje k zmene financovania základných a stredných škôl necelé dva roky po prijatí zákona o financovaní základných a stredných škôl. Nie sú ešte ani výsledky z jeho aplikácie v praxi. Azda jediný overený výstup je ten, že zákon nebol v praxi naplnený práve v tom, čo je obsiahnuté už i v jeho záhlaví, a to vo financovaní. Ani jedna základná škola a stredná škola nedostala tie financie, ktoré jej podľa zákona mali patriť. Dnes chýbajú školám financie na prevádzku, teda na teplo, vodu, telefóny a tak ďalej, o skrytých dlhoch ani nehovorím. My však prerokúvame ďalší, akože nový zákon, ktorý navyše neobsahuje to najhlavnejšie – vyčíslený normatív, od ktorého sa v zákone bude všetko odvíjať. Môžeme si iba domýšľať jeho výšku a podľa vzťahu doterajších vlád k školstvu si môžeme myslieť, že nebude vysoký.

    Podľa informácií o údajnej výške normatívu sa dá predpokladať, že školy, ktoré majú pod 300 žiakov, budú postupne rušené. Rušené budú aj plnoorganizované školy, zrejme aj málotriedky, s ktorých existenciou sa na 100 %, teda so všetkými, nepočíta. A teda bez škôl zostanú celé doliny a odľahlé horské oblasti. Deti budú musieť dochádzať za základným vzdelaním do väčších obcí. Neviem si predstaviť takéto dochádzanie v zime, keď často cez zasnežené cesty nedokáže prejsť ani autobus. Prečo sa musí dedinským deťom sťažiť prístup k základnému vzdelaniu? Neprihliada sa ani na únavu a stresovanie detí spôsobené každodenným cestovaním do školy. Život v týchto malých dedinách je i tak ťažký, a preto ho netreba zbytočne zhoršovať. A nazdávam sa, že tu skutočne ide o porušovanie práv dieťaťa.

    Dochádzanie detí do škôl finančne zaťaží rodičov, z ktorých už dnes má väčšina problémy, ako z malých platov a na tom chudobnejšom severe a juhu zo sociálnych dávok a podpôr vyžiť. Zabúda sa tu na fakt, že na vidieku je vysoká nezamestnanosť, keďže pracovných príležitostí je poskromne. Najlacnejší žiacky mesačný lístok dnes stojí 80 Sk, vieme, že od januára sa zvýši. Rodiny na dedinách sú obyčajne viacdetné, a teda tých cestovných lístkov bude treba viac. Je to tiež zaujímavá populačná politika vlády.

    V § 9 ods. 5 sa síce hovorí, že v tej obci, v ktorej bude škola, teda tá centrálna, táto bude mať povinnosť z prostriedkov štátneho rozpočtu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady. Avšak vzhľadom na niekoľkoročné podfinancovanie školstva a financovanie obecných samospráv sa tomu ťažko dá uveriť.

    Likvidácia škôl v malých obciach je vlastne i likvidáciou jediných kultúrnych ustanovizní v týchto obciach. Škola, čo i len málotriedna, je v malých horských obciach jediným šíriteľom kultúry, ak do toho nepočítame médiá. Veď v malých obciach sú už zrušené knižnice, kiná a jediným kultúrnym programom, ktorý môžu občania aspoň dva-, trikrát do roka vidieť naživo, je kultúrny program, ktorý pripraví škola. A aj o toto kultúrne mini minimum majú obyvatelia obcí prísť.

    Presunutím žiakov z menších škôl do vzdialenejších centier problémy tiež nebudú vyriešené. Mnohé školy v centrách sú už dnes tak preplnené, že po príchode ďalších žiakov bude hroziť dvojzmenná prevádzka. Ale to sa zrejme začne riešiť až vtedy, keď bude neskoro a mnohé budovy zrušených škôl budú popredané, ako to bolo s budovami jaslí, ktoré teraz v mnohých mestách chýbajú, sú v nich rôzni podnikatelia a tak ďalej a mestá si bijú hlavu, že nemajú kde umiestniť deti do jaslí, nemajú budovy.

    Zákon zakladá problémy aj pri zabezpečení predškolskej výchovy, školského stravovania, vzdelávania v základných umeleckých školách, aj keď sme sa to ako-tak snažili v gesčnom výbore vyriešiť, ale, myslím si, že nedostatočne. Je však tiež ohrozená aj existencia centier voľného času. Tu je potrebné uvedomiť si, že v záujme štátu by malo byť ponechanie zariadení, ktoré sa starajú o správne využívanie voľného času detí, čo tento zákon nezaručuje. Príkladov, kam môžu skĺznuť deti a mladí ľudia, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť i mimo školy, je, myslím si, dosť v sanatóriách pri odvykacích kúrach, ale stačí si zájsť aj do ulíc Bratislavy. Štatistiky sú v tejto oblasti neúprosné.

    Opäť sa musím vrátiť k normatívu, ktorého výšku nepoznáme a od ktorého sa bude celé financovanie školstva odvíjať. Mal byť garantovaný, teda jeho výška, priamo v zákone. Mali sme, myslím si, aj náš výbor, stáť na tom. Pretože takto je jeho výška závislá od blahovôle tej-ktorej vlády a doteraz bolo zvykom, že vždy ten zvyšok, ktorý zostal v rozpočte, sa hodil školstvu, rozpočítal sa a potom sa napasoval na hlavu žiaka. Potom je samozrejmé, že financie, ktoré sú takto dané školstvu, nepokrývajú tie náklady, ktoré skutočne na vzdelávanie školy potrebujú. Vláda by sa už konečne mala poučiť z iných krajín, trebárs z Írska, kde vláda vsadila na vzdelanie mladých ľudí a dnes je Írsko jednou z prvých krajín, popredných krajín štátov Európskej únie.

    Celá reforma sa vraj deje, aby sa odovzdávali kompetencie štátu na samosprávu. V tomto návrhu zákona však dochádza ku kontradikcii s týmto tvrdením. Financovanie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov sa má diať ako zbytočný medzičlánok cez krajský školský úrad. Myslím si, že samosprávny kraj je dostatočne vybavený a spôsobilý, preto sme asi aj prijali zákon o samosprávnych krajoch. Školy, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, treba financovať priamo z ministerstva školstva, a preto som si dovolila pripraviť pozmeňujúci návrh, ktorý predložili aj predstavitelia samosprávnych krajov. Myslím si, že sa obrátili na viacerých poslancov.

    Môj pozmeňujúci návrh znie:

    V § 3 ods. 4 na konci vety pred bodkou vsunúť text „s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytujú z kapitoly ministerstva“.

    Druhý bod. V § 4 ods. 9 a 10 vypustiť 15-dňovú lehotu na rozpis finančných prostriedkov na jednotlivé školy, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že akákoľvek úprava rozpočtu vyššieho územného celku musí byť schválená v zmysle § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 302/2001 Z. z. zastupiteľstvom.

    Tretí môj pozmeňujúci sa týka § 4 ods. 15, na konci vety pred bodkou vsunúť text „s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytuje vo výške 10 % priamo do rozpočtu“.

    Bod 4. V § 4 ods. 17 na konci vety pred bodkou vsunúť text „s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytujú z kapitoly ministerstva“.

    Posledný, piaty pozmeňujúci návrh. V § 4 ods. 20 na konci vety pred bodkou vsunúť text „s výnimkou vyšších územných celkov“.

    Odôvodnenie som síce povedala, ale môžem ho zopakovať. Pri odovzdávaní kompetencií na samosprávu je ideálne financovať školy v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC priamo z ministerstva, nebude sa predlžovať čas cez medzičlánok.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Verím, že môj pozmeňujúci návrh schválite, hoci nie som si istá, že tento zákon treba podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Gabániová, chcem sa vás spýtať, či máte vystúpenie kratšie, tak, aby sme nemuseli prerušovať vaše vystúpenie, prípadne prekladanie pozmeňujúcich návrhov. Stihnete to do 12.00 hodiny alebo radšej až popoludní?

  • Reakcia poslankyne.

  • Dobre, dobre, nech sa páči, pani poslankyňa, takže do 12.00 hodiny to bude.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predniesla pozmeňujúce návrhy, ktoré podali pán poslanec Číž a pani poslankyňa Zmajkovičová. Ide o zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 362).

    1. V § 3 odsek 4 znie: „(4) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pre školy a školské zariadenia s výnimkou škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja sa poskytujú ich zriaďovateľovi prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla zriaďovateľa. Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pre školy a zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja poskytuje samosprávnemu kraju priamo ministerstvo.“

    Odôvodnenie: Finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia by sa mali poskytnúť priamo samosprávnym krajom bez zásahu krajských školských úradov. Uvoľňovanie prostriedkov cez krajské školské úrady zbrzdí plynulosť financovania, tak ako je to v terajšej situácii, keď mzdové prostriedky rozdeľujú krajské úrady, a zvýšia administratívnu náročnosť pri ich opätovnom uvoľňovaní na školy a školské zariadenia. Finančné prostriedky účelovo určené pre školy alebo školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov môže poskytnúť priamo škole alebo školskému zariadeniu aj samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu.

    2. V § 4 ods. 7 v prvej vete sa za slová „zriaďovateľovi štátnej školy“ vkladajú slová „ktorý nie je samosprávnym krajom“ a za prvú vetu sa vkladá druhá veta, ktorá znie: „Ministerstvo oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte samosprávnemu kraju výšku normatívnych prostriedkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa ods. 2 určených podľa ods. 3.“

    3. V § 4 ods. 8 v prvej vete sa za slová „zriaďovateľovi štátnej školy“ vkladajú slová „ktorý nie je samosprávnym krajom“ a za prvú vetu sa vkladá druhá veta, ktorá znie: „Ministerstvo oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka samosprávnemu kraju úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa ods. 7.“

    4. V § 4 ods. 9 prvá veta znie: „Zriaďovateľ štátnej školy, ktorý nie je samosprávnym krajom, po doručení oznámenia krajského školského úradu a samosprávny kraj po doručení oznámenia ministerstva podľa ods. 7 do 15 dní rozpíšu finančné prostriedky na kalendárny rok a na jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“

    5. V § 4 ods. 9 v poslednej vete sa slová „pridelenou krajským školským úradom“ nahrádzajú slovami „poskytnutou zriaďovateľovi štátnej školy, ktorý nie je samosprávnym krajom, krajským školským úradom a samosprávnemu kraju ako zriaďovateľovi štátnej školy ministerstvom“.

    6. V § 4 ods. 10 sa nahrádzajú slová „krajského školského úradu podľa ods. 8“ slovami „krajského školského úradu podľa ods. 8 prvá veta a ministerstva podľa ods. 8 druhá veta“.

    Odôvodnenie: V priebehu kalendárneho roka na základe skutočnej potreby, napríklad riešenie vzniknutých havarijných situácií, za mimoriadne výsledky žiakov a podobne, môže prideliť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov podľa osobitných predpisov priamo samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu. Krajský školský úrad vo vzťahu k samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl a školských zariadení by mal byť len v oblasti metodicko-poradenskej.

    7. V § 4 ods. 11 v druhej vete sa za slová „zriaďovateľa“ vkladajú slová „ktorí nie sú samosprávnym krajom“ a pripája sa na konci veta, ktorá znie: „Samosprávny kraj oznámi výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti do 15 dní po rozpise ministerstvu, ktoré ju zverejní na svojej internetovej stránke do 15 dní od doručenia rozpisu.“

    Odôvodnenie: Výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým školám a školským zariadeniam bude zriaďovateľ zbytočne oznamovať krajskému školskému úradu, aby ju zverejnil. Zriaďovateľ môže sám zverejniť výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým školám a školským zariadeniam alebo ju zverejní ministerstvo.

    8. V § 4 ods. 17 sa na konci pripájajú slová „okrem škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja“.

    9. V § 4 ods. 20 sa za slová „zriaďovateľom štátnych škôl“ vkladajú slová „okrem škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja“ a na konci sa pripája veta, ktorá znie: „Ministerstvo oznámi výšku finančných prostriedkov na kapitálové výdavky pridelených podľa ods. 18 a 19 samosprávnym krajom v termínoch podľa ods. 7 a 8.“

    Odôvodnenie: Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov podľa osobitných predpisov môže prideliť priamo samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu. Krajský školský úrad vo vzťahu k samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl a školských zariadení by mal byť len v oblasti metodicko-poradenskej.

    10. V § 5 odsek 4 znie: „(4) Zriaďovateľom školských zariadení, ktorí nie sú samosprávnym krajom, oznámi výšku pridelených finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 7 a 8 krajský školský úrad. Samosprávnym krajom oznámi výšku pridelených finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 7 a 8 ministerstvo.“

    11. V § 7 ods. 1 v druhej vete sa za slovo „zriaďovateľa“ vkladá čiarka a slová „ktorí nie sú samosprávnym krajom“ a za druhú vetu sa vkladá nová, tretia veta, ktorá znie: „Samosprávne kraje predložia ministerstvu do 15. mája súhrnnú správu o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“

    12. V § 7 ods. 4 v prvej vete sa za slová „neštátnych školských zariadení“ vkladá čiarka a slová „ktorí nie sú samosprávnym krajom“ a za prvú vetu sa vkladá nová, druhá veta, ktorá znie: „Samosprávny kraj oznámi tieto údaje týkajúce sa škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v rovnakej lehote ministerstvu.“

    13. V § 7 ods. 7 sa za slová „ krajský školský úrad“ vkladajú slová „a samosprávnemu kraju ministerstvo“.

    Odôvodnenie: Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov predložia samosprávnym krajom ako zriaďovateľovi správu o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok a samosprávny kraj predloží súhrnnú správu o hospodárení škôl a školských zariadení ministerstvu, čím sa dosiahne značné zjednodušenie.

    14. V § 9 ods. 3 prvej vety sa za slová „zriaďovateľa“...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, lebo poslanci si pripravujú aj program o 12.00 hodine, takže nerada by som to, preto som sa pýtala, aké dlhé máte vystúpenie. Dokončite, prosím.

  • Takže štrnásty bod. V § 9 ods. 3 v prvej vete sa za slovo „zriaďovateľa“ vkladajú slová „ktorí nie sú samosprávnym krajom“ a za prvú vetu sa vkladá nová, druhá veta, ktorá znie: „Údaje podľa § 7 ods. 4 potrebné na určenie rozpisu prostriedkov kapitoly ministerstva zriaďovateľom na rok 2004 poskytujú samosprávne kraje ministerstvu do 31. 1. 2004.“

    15. Posledný bod. V § 9 ods. 4 sa za slová „podľa § 4 ods. 7“ vkladajú slová „zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré nie sú samosprávnym krajom“ a na konci sa pripája veta: „Ministerstvo oznámi v roku 2004 výšku normatívnych prostriedkov podľa § 4 ods. 7 samosprávnym krajom najneskôr do 28. 4. 2004.“

    Odôvodnenie: Zásah krajského školského úradu voči školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov je zbytočným medzičlánkom.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Využijem informačný systém Národnej rady na to, aby som opakovane prezentoval pozvánku, ktorú dostali poslanci, že teraz o 12.00 hodine v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky sa začína a bude sa konať v priebehu najbližšej jeden a pol hodiny seminár o elektroenergetike, ktorý organizuje Slovenská nukleárna spoločnosť a Slovenské jadrové fórum. Budú tam prednesené témy Svetové trendy v energetike, Jadrová energetika vo svete a tretia téma Ako zabrániť energetickej kríze v Slovenskej republike. Prednášať budú prof. Janíček, doc. Slugeň a Ing. Hanzel. Túto informáciu vám dávam na vedomie.

    Želám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Jedenásty deň rokovania

    18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    prosím, aby ste zaujali miesta určené pre vás v rokovacej sále. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály – pán poslanec Galbavý, zatvorte dvere, prosím vás. A keby ste nežuvali žuvačku v rokovacej sále, bol by som rád. Zatvorte dvere, pán poslanec. Aj druhú stranu by som poprosil.

    Pristúpime k rokovaniu o pravidelnom bode programu

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Chcem vás informovať, že zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Ďalej vás chcem, páni poslanci, informovať, že na otázky, ktoré položili páni poslanci, ak nie sú v čase tohto bodu programu prítomní v rokovacej sále, člen vlády nemusí odpovedať.

    Ďalšia informácia je o tom, že pán premiér druhýkrát v poradí sa nezúčastňuje na hodine otázok, pretože má iné protokolárne povinnosti v súvislosti s oficiálnou návštevou predsedu írskej vlády v Slovenskej republike. Oznámil mi, že svojím zastupovaním poveril pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, ktorého zároveň prosím, aby informoval Národnú radu o tom, ktorí z členov vlády budú na dnešnej hodine otázok zastupovať neprítomných členov vlády.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Za neprítomného pána podpredsedu Ivana Mikloša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Švédskom kráľovstve, bude odpovedať pán minister Kaník. Za neprítomného pána ministra Zajaca, ktorý je na výjazdovom rokovaní na východnom Slovensku, tak isto pán minister Kaník. Za neprítomného pána ministra Palka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, pán podpredseda Lipšic. Za neprítomného pána Ruska, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Slovinsku, a nemá otázky, pán minister Gyurovszky. Za neprítomného pána ministra Prokopoviča, ktorý je na pracovnej ceste v Humennom, pán minister Gyurovszky a za neprítomného pána ministra Lászlóa Miklósa, ktorý je zahraničnej pracovnej ceste, pán minister Simon.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, aby ste zostali na mieste pred rečníckym pultom, pretože ste poverený odpovedať na otázky pánov poslancov, ktoré položili predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Prvú otázku položil pán poslanec Zubo, ktorý sa pýta: „Z úst viacerých ministrov a štátnych tajomníkov opakovane odzneli, žiaľ, len všeobecné tvrdenia, že reforma štátnej správy bude pre štátny rozpočet predstavovať stámiliónové úspory korún a tisícky pracovníkov štátnej administratívy. Vzhľadom na všeobecné, vecne nepodložené tvrdenie štátnych funkcionárov sa pýtam: Viete povedať, o koľko vláda v roku 2004 ušetrí na: 1. mzdových prostriedkoch, 2. tovarových a prevádzkových prostriedkoch, 3. kapitálových finančných prostriedkoch, 4. počte pracovníkov štátnej správy?“

    Takto znie otázka, na ktorú, prosím, aby ste odpovedali. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa v súvislosti s reformou miestnej štátnej správy premietla úspora výdavkov súvisiaca so znížením 2 113 zamestnancov aparátov krajských úradov a okresných úradov v kategórii výdavkov na mzdy a platy vo výške 372 mil. Sk.

    Výdavky potrebné na vytvorenie úradov špecializovanej štátnej správy budú známe v etape, keď vláda Slovenskej republiky odsúhlasí návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na dislokáciu budov. V tejto etape Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvoľní finančné prostriedky v súvislosti so zamestnancami vykonávajúcimi obslužné činnosti, ktoré sú v súčasnosti premietnuté v rozpočte ministerstva vnútra na rok 2004. Konkrétne prevádzkové výdavky budú môcť príslušné rezorty, na ktoré prešli kompetencie, kvantifikovať až v neskoršom období.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky v roku 2003 neuvoľnilo osobitné prostriedky na koncipovanie úradov špecializovanej štátnej správy. Ide napríklad o výdavky na označenie budov, tlačivá, úradné pečiatky a podobne. Rozpočtové kapitoly krajských úradov sa od 1. 1. 2004 rušia.

    Z celkového objemu finančných prostriedkov vo výške 58 mld. 845 mil. 349 tisíc Sk, ktoré boli vo východiskách štátneho rozpočtu na rok 2004 rozpočtované pre kapitoly krajských úradov na zriadenie špecializovanej miestnej štátnej správy, sa presúvajú finančné prostriedky v objeme 57 mld. 473 mil. 229 tisíc Sk, z toho na bežné výdavky 56 mld. 856 mil. 614 tisíc Sk, na kapitálové výdavky, pardon, na bežné výdavky, a na kapitálové výdavky 616 mil. 615 tisíc Sk.

    Do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov v nadväznosti na prechod pôsobností po 1. januári 2004 sa presúvajú finančné prostriedky v objeme 708 mil. 949 tisíc Sk, z toho na bežné výdavky 633 mil. 814 tisíc Sk a na kapitálové výdavky 75 mil. 135 tisíc Sk. Úsporu zo zavedenia novej špecializovanej štátnej správy vyčísli ministerstvo vnútra v spolupráci s príslušnými rezortmi a táto sa bude analyzovať a prehodnocovať každoročne pri tvorbe štátneho rozpočtu na príslušný rok.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Zubo chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, je len samozrejmosťou, že po takejto odpovedi sa žiadajú ďalšie doplňujúce otázky. Žiaľ, nie je tu pán predseda, ktorému otázka bola adresovaná, a preto si myslím, že všetky ďalšie otázky by šli bokom. Ale uspokojím sa aspoň s tým, že táto moja otázka poslúžila na to, aby sa pán premiér zamyslel nad pôvodnými zámermi, ktoré boli pri nastolení transformácie štátnej správy, a súčasnou realitou, ktorá je na Slovensku. Nie náhodou táto otázka z mojej strany bola postavená, pretože o chvíľu uvidíme, že na ňu nadväzujú ďalšie otázky. Som zvedavý, aké odpovede budú v tých otázkach, či ich robil jeden autor, alebo nezávisle od seba robili iní autori a odpovede budú iné. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, ďalšiu otázku, keďže pán poslanec nepoložil doplňujúcu otázku, len konštatoval to, čo ste vlastne vy vo svojej odpovedi povedali.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár, ktorý sa pýta pána premiéra: „Ako sa podľa vás zvýšia mesačné životné náklady bežnej slovenskej rodiny v roku 2004 v súvislosti so zvýšením cien energií, cien potravín v súvislosti s 19-percentnou DPH, spoplatnením zdravotníctva, cien cestovného v železničnej a cestnej doprave, cien zákonného poistenia a tak ďalej, a tak ďalej. Je to podľa vás únosné?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážený pán poslanec, podľa prepočtov Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že situácia bude únosná. Po prvé finančnú situáciu priemernej rodiny v roku 2004 treba vnímať komplexne, to znamená, nielen výdavkovú, ale aj jej príjmovú stránku. A po druhé únosnosť možno najrýchlejšie posúdiť komparáciou s rokom 2003, prípadne s ďalšími rokmi.

    Agregovaný obraz o celkovom náraste životných nákladov priemernej rodiny dáva priemerná medziročná miera inflácie a tá sa na rok 2004 odhaduje na nižšej úrovni ako v roku 2003, to znamená na nižšej úrovni približne o 0,7-percentuálneho bodu. Konkrétne očakávame, že:

    1. Zvýši sa rast priemernej mesačnej mzdy.

    2. Zvýši sa disponibilný dôchodok priemernej domácnosti znížením daňového zaťaženia príjmov a uplatnením bonusov na deti.

    3. Na základe avizovaného rozsahu úprav regulovaných cien sa odhaduje, že príspevok všetkých administratívne upravovaných cien k celkovej inflácii, vrátane vplyvu nepriamych daní neprevýši ich príspevok z roku 2003.

    Na základe uvedených predpokladov možno očakávať, že finančná situácia priemernej rodiny sa oproti roku 2003 nezhorší.

    Pokiaľ by sme premenili na drobné výdavkovú časť, tak prvým faktorom, ktorý po 1. januári 2004 ovplyvní úroveň spotrebiteľských cien, bude úprava DPH. Vplyvom zavedenia jednotnej DPH od 1. januára 2004 sa v prípade 44 položiek spotrebného koša zvýši DPH z 0 na 19 %, v prípade 280 položiek dôjde ku zvýšeniu DPH zo 14 na 19 % a v prípade 383 položiek dôjde ku zníženiu DPH z 20 na 19 %.

    Druhým faktorom, ktorý bude mať dosah na spotrebiteľské ceny od začiatku roku 2004, je uvažovaná liberalizácia regulovaných cien, hlavne energií a cien niektorých služieb. Vychádzajúc zo spotrebných výdavkov domácností v roku 2002, po zohľadnení vývoja indexu spotrebiteľských cien tovarov a služieb v priebehu roka 2003 a očakávaných úprav DPH a deregulácie avizovaných cien tovarov a služieb od 1. januára 2004 možno modelovo dospieť k orientačným dosahom týchto úprav na výdavkovú situáciu vybraných typov domácností. Úprava regulovaných cien, vrátane zmien DPH bude znamenať pre priemernú domácnosť zvýšenie výdavkov v januári roku 2004. Zvýšenie výdavkov najviac ovplyvnia ceny za bývanie, elektrinu, plyn a palivá približne o 250 Sk mesačne na člena domácnosti, ďalej ceny potravín približne 80 Sk mesačne na člena domácnosti, ceny služieb v oblasti spojov približne 40 Sk mesačne na člena domácnosti.

    Pán poslanec, nezakrývame fakt, že výdavky domácností po 1. januári 2004 stúpnu. Je to prirodzený proces pri odbúravaní nereálnych regulovaných cien energií, ktorých predošlé zmeny, resp. zmrazenia, boli často predmetom politických obchodov. Avšak hodnotenie nárastu výdavkov predsa nie je úplné bez informácie o náraste príjmov, ktoré spôsobí nedávno prijatá daňová reforma. Sociálne slabšie skupiny budú do veľkej miery oslobodené od dane a niektoré rodiny s deťmi budú dokonca poberať dane od štátu, to znamená, budú mať zápornú daň. V zásade je nový daňový systém, podľa nášho názoru spravodlivejší a ľuďom ponechá v peňaženkách viac peňazí ako doteraz. Z toho dôvodu dovoľujem si opakovať, že novoročný rast výdavkov bude kompenzovaný nárastom príjmov a pre bežné slovenské rodiny bude podľa prepočtov odborníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky únosný.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán poslanec Kolesár chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády, v zastúpení pána podpredsedu vlády, z toho, čo ste povedali, že situácia pre bežnú slovenskú rodinu bude v budúcom roku únosná, je mi jasné len to, čo si myslím už veľmi dávno, že absolútne, absolútne vaša vláda, ktorej ste predsedom a vy, pán podpredseda, podpredsedom, nemá prehľad už o životných nákladoch v živote bežnej slovenskej rodiny. Zdražujete energiu, potraviny, cestovné v autobusovej, železničnej doprave, v MHD. Siahate už dokonca na zľavy pre ťažko postihnutých občanov, v zdravotníctve dokonca už aj chrípku spoplatníte. O 40 % zdražie zákonné poistenie, kde už ideme do takých absurdít, že si občan musí na polroka odhlásiť svoje motorové vozidlo, aby mohol vôbec zaplatiť toto zákonné poistenie. A vy v takejto situácii – a tak ďalej, a tak ďalej sa dá v tom pokračovať – vy v tejto situácii poviete, že toto všetko sú veci únosné?

    Pripravujete pre bežnú slovenskú rodinu katastrofálne zníženie životnej úrovne v roku 2004. Už absolútne nejde tejto vláde o to, o čo má vláde ísť, o zabezpečenie kvality života. Pre množstvo bežných slovenských rodín pripravujete už len obyčajný boj o prežitie. A preto sa na vás obraciam znovu a opätovne s otázkou, či si skutočne myslíte, že to, čo pripravujete na rok 2004, je pre bežnú slovenskú rodinu únosné. Prosím, len odpovedzte áno, alebo nie, a ja sa vás potom o rok veľmi rád opäť na túto otázku opýtam.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, môžem len zopakovať to, čo som pred chvíľou povedal. Súhlasím s vami, že situácia nie je jednoduchá, je zložitá. Ale aj vy musíte vidieť, že vláda v tejto zložitej situácii musí konať. Myslím si, že pre krajinu by bolo najhoršie, keby vláda nerobila nič. Vláda sa snaží zaviesť reformné kroky, niektoré kroky sú bolestivé pre jednotlivé sociálne vrstvy. Na druhej strane vláda slovenskej republiky sa snaží aj zaviesť kompenzačné opatrenia, ktorými tieto negatívne dosahy sa dajú zmierniť.

    Takže, pán poslanec, moja odpoveď a výpočty, ktoré tu mám pred sebou, sa opierajú o oficiálne výpočty a oficiálne čísla Ministerstva financií Slovenskej republiky a na základe týchto čísel a týchto výpočtov si vám dovoľujem tvrdiť, na základe tých faktov, ktoré som tu povedal, že situácia bude aj o rok únosná.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zubo položil ďalšiu otázku pánovi premiérovi tohto znenia: „Na základe informácií z tlače viem, že jednotlivé ministerstvá majú nemalé problémy pri získavaní zamestnancov potrebných v súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do EÚ. Mohli by ste: 1. bližšie špecifikovať tieto problémy, 2. vyčísliť, o koľko ľudí v priebehu roka 2003 budú vyššie stavy pracovníkov ministerstiev, ako boli v januári, 3. prijatím tohto počtu pracovníkov na ministerstvá nedôjde k narušeniu jednej zo základných myšlienok transformácie štátnej správy - zníženie počtu pracovníkov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte na položenú otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vážený pán poslanec, počiatočné problémy s obsadzovaním uvedených miest boli dôsledkom viacerých faktorov.

    Na jednej strane to bol dôsledok neúspešnosti prvých výberových konaní, na základe čoho bolo potrebné vyhlasovať opätovné výberové konania.

    Na strane druhej to bol ich počet. Takýchto miest je 1 551, z toho 1 311 v štátnej službe a 240 vo verejnej službe. V súčasnosti všetky miesta vo verejnej službe sú obsadené. V režime štátnej služby je obsadených k 1. novembru 2003 1 271 miest, čo predstavuje 97 % z celkového počtu týchto miest. Dosiahnutie 100-percentného stavu je z dôvodu prirodzenej fluktuácie prakticky nemožné.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Mám dokončiť, pán predseda, alebo?

  • Páni poslanci, bol by som rád, keby pán podpredseda vlády mohol dokončiť odpoveď na otázku, a potom by sme pokračovali v odpovediach na otázky položené členom vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Skúsim sa zmestiť do dvojminútového limitu.

    Takže upravený limit počtu zamestnancov v ústredných orgánoch k 30. novembru predstavuje nárast o 184 osôb. Do konca roka budú zvýšené limity počtu zamestnancov v zmysle rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa rieši zabezpečenie administratívnych potrieb o 718 osôb. Zvýšením uvedeného limitu počtu zamestnancov nedôjde k narušeniu zníženia uvažovaného v rámci transformácie štátnej správy z dôvodu, že zníženie počtu zamestnancov na návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je vyššie ako nárast z titulu nariadenia vlády.

    Vláda Slovenskej republiky venuje osobitnú pozornosť miestam, na ktorých sa budú realizovať eurofondy. Takýchto miest, na ktoré sa vzťahuje najmä zlepšenie odmeňovania, je 898. Z toho počtu je v tejto chvíli 827 miest obsadených. Všetky neobsadené miesta, alebo na všetky neobsadené miesta sú vyhlásené výberové konania, ktoré sa priebežne realizujú.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády, ktorý odpovedal na otázky, ktoré boli položené premiérovi vlády Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať v odpovediach na položené otázky členom vlády.

    Poprosím ako prvého pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás, pán minister, pýta: „Ani po stretnutí predsedu Matice slovenskej a ministra kultúry u prezidenta SR R. Schustera v júli 2003 nedošlo k žiadnemu riešeniu krízovej finančnej situácie Matice slovenskej. Prečo?“

    Prosím o odpoveď.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, na činnosť Matice slovenskej boli v rozpise štátneho rozpočtu na tento rok 2003 pridelené účelové prostriedky na bežné výdavky vo výške 15 mil. Sk, a to na financovanie projektov v zmysle podpísanej zmluvy a jej dodatku. K dnešnému dňu boli poukázané Matici slovenskej v objeme 13 mil. 650 tisíc Sk, čo je 91 % z príslušnej sumy. Na kapitálové výdavky bol v roku 2003 schválený objem prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 8 mil. Sk na rekonštrukciu druhej historickej budovy Matice slovenskej, z čoho bolo poukázaných doteraz 5 mil. 12 tisíc Sk. Okrem toho dostala Matica slovenská v jednotlivých účelových transferoch a podprogramoch ministerstva kultúry v roku 2003 celkovú sumu finančných prostriedkov vo výške 3 mil. 570 tisíc Sk a osobitné granty na vydavateľskú činnosť na iné projekty v hodnote 15 mil. Sk.

    Vzhľadom na celkový nedostatok prostriedkov štátneho rozpočtu v rezorte kultúry na rok 2003 nebolo možné Matici slovenskej prideliť vyššie, či iné finančné zdroje. Kritériá, systém a rozdeľovanie grantových prostriedkov v rezorte kultúry sú obdobné ako inde v zahraničí. I tak ide o nadštandardné finančné prostriedky v porovnaní s inštitúciami, ktoré sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.

    Ministerstvo kultúry uznáva Maticu slovenskú ako významnú kultúrnu inštitúciu slovenského národa. Na plnenie úlohy Matice slovenskej sa v primeranej výške v rámci možností štátneho rozpočtu prideľujú prostriedky štátneho rozpočtu. Štát nemá objektívne a stále informácie o vlastných zdrojoch a hospodárení Matice slovenskej, pretože z platnej legislatívy nevyplýva povinnosť Matice slovenskej predkladať účtovné výkazy, či správy o hospodárení mimo Matice slovenskej.

    Zo zákona o Matici slovenskej vyplýva povinnosť pre Maticu slovenskú používať na plnenie svojich úloh výnosy z vlastného majetku. Toto upravuje zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, ktorý v § 6 ods. 1 písm. a), b) uvádza, že Matica slovenská hospodári s vlastným majetkom a majetkom štátu a v ods. 5 toho istého paragrafu uvádza, že Matica slovenská môže s vlastným majetkom vykonávať podnikateľskú činnosť spravidla prostredníctvom ňou založených obchodných spoločností. Výnosy z podnikateľskej činnosti používa na plnenie svojich úloh.

    V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že vo vlastníctve Matice slovenskej je akciová spoločnosť Neografia Martin, ktorú získala Matica slovenská v privatizácii za 1 Sk. Je otázkou, ako Matica slovenská hospodári s vlastným majetkom, či dosahuje primerané výnosy a na plnenie akých úloh ich používa. Štát poskytuje Matici slovenskej prostriedky štátneho rozpočtu na grantové projekty a nie je jeho úlohou vykrývať takzvaný deficit finančných prostriedkov, vyčíslených Maticou slovenskou.

    Aj v tomto kontexte je potrebné sa zamyslieť nad zákonom o Matici slovenskej a prípadnej možnej novelizácii tohto zákona. Inak odporúčam Matici slovenskej, aby sa aktívne pričinila o zlepšenie systému vlastného hospodárenia a zefektívnenie využívania vlastného majetku na plnenie svojich úloh v zmysle zákona o Matici slovenskej.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pani poslankyňa Podracká chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. V rámci doplňujúcej otázky chcem povedať, že Maticu slovenskú chápem ako inštitúciu reprezentujúcu počas svojej 140-ročnej existencie nielen slovenskosť, ale aj slovenskú inakosť, ktorú bude veľmi dôležité reprezentovať aj po vstupe do Európskej únie, kde sa táto inakosť európskych národov a kultúr bude musieť prejaviť.

    Matica slovenská v zmysle zákona, ktorý ste citovali, teda zákona č. 68/1997 Z. z. je kodifikovaná ako verejnoprávna ustanovizeň, ktorá okrem svojich úloh má plniť aj úlohy z poverenia štátu, ba aj spravuje jeho majetok. Je však naozaj vo finančnom kolapse, je tam zadlženosť, platobná neschopnosť a zamestnanci od septembra nedostali mzdy. Transfer zo štátneho rozpočtu, o ktorom ste hovorili, nepočíta na bežné výdavky a je očistený od aktivít, ktoré teraz vykonáva Slovenská národná knižnica a klesol oproti roku 1999 o tri štvrtiny. Na porovnanie v roku 1999 to bolo v tisíckach slovenských korún 63 909 a v roku 2003 len 15 000. Ak je rok 1999 vyjadriteľný indexom 100, tak rok 2003 predstavuje index iba 23,5. Preto by som sa chcela dozvedieť odpoveď na otázku, či môžete dať nejaký verejný prísľub, že Matica slovenská na základe podanej žiadosti spred troch mesiacov dostane mimoriadnu finančnú dotáciu, a kedy, alebo nedostane, a či spôsob nakladania s Maticou slovenskou nie je nebodaj znakom postupného jej zmŕtvenia a likvidácie.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, dohodneme sa na tom, že Matica slovenská je historicky a nepochybne aj aktuálne symbolom, ktorý patrí, ktorý sa nedá odpárať zo slovenskosti, zo štátnosti slovenskej, dokonca je symbolom národnej kultúry, aj symbolom národa zároveň a v tomto zmysle jej patrí, aby som tak povedal, to najpoprednejšie miesto v našej, ak sa to dá tak povedať, v našej národnej identite.

  • Na tom sa vari všetci dohodneme a pravdepodobne by sme sa o tom nemuseli ani vzájomne takto veľmi deklaratórne presviedčať.

    Iná vec je, či nežijeme ešte trošku v zajatí nejakej mytológie 19., ale aj 20. storočia, keď Matica slovenská mala nepochybne aj po svojom vzniku, aj po zrušení, aj po obnovení počas prvej Česko-slovenskej republiky, keď mala nepochybne aj tie národnoemancipačné a národnozáchovné funkcie. A to, si myslím, že je jednoducho absolútna zásluha Matice slovenskej, o ktorej vari nikto súdny nebude pochybovať. Iná vec je, či dnes tento symbol, keď si ho takýmto spôsobom konzervujeme a petrifikujeme, ešte má nejaké takéto aktuálne politické funkcie mať, či jednoducho nie je účinnejšie - a z toho vlastne sa odvíja aj ten iný spor, o ktorom tu, chvalabohu, nehovoríme dnes, ten spor pri delimitácii Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej, ale ktorý je v podhubí tohto veľmi dobre cítiť - jednoducho, či si ešte chceme naďalej pestovať Maticu ako relikt 19. alebo prvej polovice 20. storočia, alebo jej chceme dať to miesto v našich dejinách, ktoré jej, ako hovorím, nepochybne patrí.

    Podľa nás, a to je, povedal by som, interpretácia, ktorá je veľmi voľná, Matica samozrejme má svoje miesto v spoločnosti, ale proste na základe takejto exkluzivity predsa len nemôže narábať s financiami štátu nejakým veľmi voľným spôsobom. To, že dnes sa dostala do istej finančnej krízy, ako vy hovoríte, je možné, že sa bude nejako aj za účasti štátu riešiť. No v tejto chvíli ešte nemám nejaké konkrétne návrhy, takže ani žiadne prísľuby vám pravdepodobne nemôžem dať. Ale aj Matica slovenská musí veľmi transparentne, opakujem, transparentne nakladať so svojimi finančnými prostriedkami, nehovoriac už o tom, na čo som len v jednej vete upozornil a nechcem o tom ďalej hovoriť, že Matica slovenská je majiteľom, na desať rokov dostala, takpovediac, za korunu Neografiu a o týchto finančných prostriedkoch jednoducho nemáme, ani o hospodárení Matice nemáme absolútne, nie že prehľad, ale akúkoľvek informáciu.

    Takže, nejakým spôsobom nás obviňovať z toho, ako to cítim v podtexte, že nebodaj táto vláda a toto ministerstvo sa pokúša nejako, ak nie priam dokonca zničiť Maticu slovenskú, je, myslím si, naozaj, naozaj trošku pritiahnuté za vlasy. O to nám nikdy nešlo. Naopak, Matica má aj v tých programoch, ktoré na budúci rok vypisujeme - podporných grantových - má svoje miesto a bude sa uchádzať o to, tak ako sa budú uchádzať všetci a bude to musieť aj niekto nezávisle, nezávislé rady, komisie to budú musieť aj posúdiť, tak ako je to aj doteraz. Že tých peňazí je málo v celom rezorte, o tom vás asi nemusím presviedčať, takže, bohužiaľ, redukujeme, resp. nie sme veľkorysí ani v iných rezortoch.

  • Ďakujem, pán minister. Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

    Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkého, aby odpovedal za neprítomného člena vlády pána ministra Prokopoviča na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa pýta: „Vážený pán minister, Bratislava je napriek novému obchvatu čím ďalej menej prejazdná. Obávam sa, že v krátkom čase môže nastať dopravný kolaps. Aké riešenie navrhujete, aby sa tomuto predišlo?“

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, prečítam vám znenie odpovede ministra Prokopoviča.

    Kompetencie k cestám I., II. a III. triedy na území mesta Bratislava patria mestu. Rezort dopravy má v Bratislave kompetencie iba v oblasti prípravy a výstavby diaľnic, k ich zabezpečeniu vždy pristupoval s veľkou zodpovednosťou a vážnosťou. Ako isto viete, na území mesta sú situované časti diaľničných ťahov D1, D2 a celý ťah D4. Okrem dvoch úsekov diaľnice D1 Viedenská cesta - Prístavný most a diaľnica D2 Lamačská cesta - Staré Grunty, ktoré sú rozostavané, sú všetky diaľnice na území mesta vybudované a slúžia motoristickej verejnosti. Bez nich by bola Bratislava fakticky neprejazdná a bol by už dávno dopravný kolaps, o ktorom hovoríte.

    Uvedením obidvoch rozostavaných úsekov do prevádzky sa dopravná situácia v meste výrazne zlepší. Termín odovzdania D1 je v roku 2005 a D2 v roku 2006.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Nie je tu síce pán minister, ale ja sa pokúsim aspoň krátko formulovať, čo som tým myslel. Nejde len o diaľnice v našom štáte, však napríklad Bratislava má takú vysokú premávku, hustotu dopravy, že v každom prípade to treba riešiť. Ja si myslím, že všetci, čo do Bratislavy chodíme, alebo chodíme autom po Bratislave, vidíme každý rok, že je to z roka na rok horšie. A keď sa spoliehame na to, že takéto veci vyrieši len primátor mesta, alebo nejaký dopravný inšpektorát v meste, tak si myslím, že sme trošku na omyle. Tam treba odbornú pomoc, lebo tu ide o veľmi vážny dopravný problém. A keď to pôjde takou rýchlosťou, akou to išlo doteraz, tak sa naozaj obávam, že nestačíme dobudovať nejaké obchvaty a budeme mať problém.

    Ja chcem povedať konštruktívne, zas nie nejako kriticky, ale sú aj iné spôsoby, akým spôsobom dosiahnuť zlepšenie premávky nielen vybudovaním nových ciest. A na to som chcel poukázať, lebo dopravný problém je na svete v mnohých mestách a rieši sa rôzne. Sú na to vybudované rôzne štúdiá, sú na to experti v zahraničí. V Amerike kedysi, keď mali v 60. rokoch vypočítané, že v priebehu 20 rokov sa zastaví Amerika, tak sa prijali napríklad skrátené modely vozidiel a všelijaké iné veci, takže aj na toto sú odpovede. Preto by som odporúčal ministerstvu v prvom rade, lebo by malo byť gestorom všetkých týchto vecí, aby sa nejakým spôsobom zaangažovalo do toho ako sprejazdniť mesto, lebo nemusí to byť len vybudovaním nových ciest. Dá sa to aj ináč.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, doplňujúca otázka nebola položená. Prosím, aby ste sa vrátili na svoje miesto.

    A poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hrdličku, ktorý sa pýta: „V rámci rezortu školstva už niekoľko rokov prebieha proces... Pán poslanec Hrdlička nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Angyalová je prítomná - vy nesedíte vždy na svojom mieste, preto som vás hľadal, kde sa nachádzate - sa vás pýta: „Pán minister, čo bude s prebytkami hospodárenia Národného úradu práce cca 10 mld. po zlúčení úradov práce so sociálnymi odbormi okresných úradov?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, saldo jednotlivých fondov Národného úradu práce k 31. 12. prechádza do Sociálnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie a ide o tieto jednotlivé saldá vzťahujúce sa k príslušným fondom: Základný fond poistenia v nezamestnanosti v sume 6,7 mld., Garančný fond v sume 2,4 mld. a Rezervný fond v sume 0,9 mld. Spolu teda do Sociálnej poisťovne prechádzajú zostatky z týchto fondov v sume rovných 10 mld. korún. Nebudú použité na nič iné, len na ten istý účel, na ktorý boli použité aj doteraz. To znamená, budú súčasťou fondov, príslušných fondov, tak ako boli vo fonde v Národnom úrade práce vo Fonde poistenia, tak aj v Sociálnej poisťovni budú slúžiť len a len na zabezpečenie úloh Fondu poistenia v nezamestnanosti. A to isté sa týka aj ostatných fondov.

    Takže žiadna zmena účelu, ani zmena použitia, len zlúčenie všetkých tokov do verejnoprávnej inštitúcie Sociálnej poisťovne.

    To je všetko.

  • Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja som sa rozhodla túto otázku vám položiť preto, lebo aj na tomto mieste v parlamente, aj v médiách rezonuje v súvislosti s tým zlučovaním úradov práce a sociálnych odborov na okresných úradoch a je prirodzená obava, že tieto peniaze môžu nejakým spôsobom do nejakej miery byť vytunelované, alebo byť použité na iné účely, alebo teda jednoducho sa stratia, tak ako sa to, bohužiaľ, v mnohých prípadoch stalo v minulosti. Takže ja som vás len chcela vyprovokovať k tomu, aby ste dali tu, na tomto mieste verejný prísľub, že sa takto s týmito prostriedkami nenaloží.

    Ďakujem pekne.

  • Aj ja ďakujem. Som rád, že ste využili takúto možnosť. Aj ja si často v novinách prečítam rôzne nezmysly, tak toto tiež patrí k takémuto typu informácií. Zákon je neúprosný v tomto smere, na nič iné - v zákone je to napísané natvrdo, čierne na bielom - nie je možné použiť. Teda nemusím ani prísľub dávať, lebo zákon je viac ako môj prísľub a zákon hovorí jednoznačne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby odpovedal otázku poslanca Ondriaša za neprítomného pána ministra vnútra Palka: „Odpočúvate členov KSS alebo poslancov NR SR za KSS? Ak áno, ktorých menovite.“

    Pán minister, vymenujte členov parlamentu. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, otázka je síce humorná, odpoveď bude predsa len vážna.

    Vážený pán poslanec Ondriaš, Policajný zbor vykonáva odpočúvania a záznam telekomunikačných činností ako jeden z druhov použitia informačno-technických prostriedkov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním alebo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

    V zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovuje zoznam utajovaných skutočností, je použitie informačno-technických prostriedkov v konkrétnych prípadoch utajovanou skutočnosťou. Z uvedeného vyplýva, že akoukoľvek odpoveďou na takto položenú otázku, kladnou, či zápornou, by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti. V tejto súvislosti ale je potrebné ďalej uviesť, že aj keby minister vnútra mohol na takúto otázku odpovedať, nebolo by možné vám dať presnú odpoveď, pretože pri zadávaní odpočúvania sa nesleduje a ani neeviduje politická príslušnosť odpočúvanej osoby.

    Ja som už viackrát aj pred touto snemovňou vyjadril názor, že na Slovensku nie je problém s otázkou legálneho odposluchu schváleného príslušným sudcom. To znamená, ak sa parlament vybral cestou sprísňovania legálnych odposluchov, tak možno len zviazal trochu ruky orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní organizovaného zločinu. Problém na Slovensku bol v minulosti s nelegálnymi odposluchmi, a preto som rád, že pred dvomi týždňami snemovňa na návrh ministerstva spravodlivosti prijala novelizáciu Trestného poriadku a Trestného zákona, v ktorom zakotvila nový trestný čin, ktorý sankcionuje samotnú držbu odpočúvacieho zariadenia. Mrzí ma, že ste návrh novely nepodporili, ale to je ten krok správnym smerom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán minister. Myslím, že to bola veľmi úprimná odpoveď. Ja som tú otázku dal preto, lebo vždy, keď mi niekto telefonuje, povie, že toto ti nemôžem povedať do telefónu. Ja som si to chcel objasniť, aby som mu mohol povedať, že spokojne mi to povedz. Ale musím povedať, že teraz neviem, čo tým pánom, ktorí mi telefonujú, mám povedať. Takže nedozvedel som sa to, čo som chcel, ale ďakujem za odpoveď. Myslím, že bola úprimná. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Ak chcete.

  • Pán poslanec, neviem, o čom a s kým telefonujete. Ja sa priznám, že nemám obavy telefonovať, lebo nehovorím s nikým o ničom, kde by som mal mať problémy.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán poslanec, ani ja neviem, o čom telefonujete. Páni poslanci, teraz vážne.

    Poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: „Pán minister, slovenská filmová tvorba sa prakticky po novembri 1989 zlikvidovala. Máte riešenie ako sa navrátiť k pôvodnej slovenskej filmovej tvorbe? Alebo budeme nasávať krvavú a násilnícku kultúru našich zámorských bratov v triku?“

    Pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený poslanec, ani ja som nebol pri tom, keď sa slovenská filmová tvorba, ako vravíte, zlikvidovala. Ale pravdou je, že sa skutočne nachádza na pokraji zániku. Dôvodov tohto stavu je viacero, ale nie je asi teraz celkom účelné ich analyzovať, lebo na to by nevystačil ani jeden niekoľkodňový seminár.

    Faktom je, že takmer všetky filmárske profesie na Slovensku sú na vyhynutie. A teraz paradoxne ešte nehovorím o tvorcoch, lebo tí si uplatnenie nájdu v reklame alebo v zahraničí. Po likvidácii filmových štúdií na Kolibe prišlo o prácu približne 2 000 ľudí, odborníkov na rôzne filmové remeslá. Postupne sa začali venovať inej činnosti. Zanikli laboratóriá. Na Slovensku neexistuje v tejto chvíli infraštruktúra na výrobu filmu. Slovenská televízia, ktorá by mala časť týchto potrieb sanovať, sa nachádza v kríze a jedným z riešení boli radikálne kroky terajšieho ústredného riaditeľa. Tie boli na stabilizáciu STV možno potrebné, ale znamenali definitívny zánik niektorých profesií. Hovorím to preto, lebo v takejto situácii vyrobiť na Slovensku film je vlastne drahšie a komplikovanejšie ako v krajinách, ktoré infraštruktúru majú.

    Z toho vyplýva, že opatrenia na revitalizáciu, či ak chcete, na zmŕtvychvstanie slovenskej filmovej tvorby musia byť rôzne a situáciu nevyrieši len jednorazové naliatie financií do podpory tvorby, aj keď je to istotne dôležité a prvoradé.

    Takže by som si vás dovolil informovať, pán poslanec, že v budúcom roku sme na podporu programu Audiovízia vyčlenili 100 mil. korún, z čoho minimálne 60 mil. je určených na produkciu filmov pre kiná, a tie vyčlenila priamo vláda z prostriedkov na podporu prioritných projektov. Súčasťou opatrení sú aj návrhy obsiahnuté v návrhu zákona o Slovenskej televízii, ktorý sa nachádza práve teraz u vás v druhom čítaní. V návrhu je okrem iného ustanovenie, ktoré určuje, že 20 % koncesionárskych poplatkov musí STV použiť na pôvodnú televíznu tvorbu.

    Revitalizácia filmovej tvorby bez revitalizácie celkového audiovizuálneho prostredia totiž nie je možná. Medzi opatrenia, ktoré sme už realizovali, patrí aj zriadenie kancelárie Media Desk v apríli tohto roku, ktoré umožnilo slovenským žiadateľom začať sa uchádzať o podporu z programov Európskej komisie Media plus. A môžem vás informovať, že túto možnosť už začínajú úspešne využívať.

    V budúcom roku predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, nového zákona o audiovízii, v ktorom by sme v systematických krokoch, ktoré by mali viesť k vytvoreniu kvalitných podmienok pre slovenskú filmovú tvorbu, chceli naďalej pokračovať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, moja otázka nie je konfrontačná. Moja otázka smerovala k tomu, aby si aj poslanecká snemovňa a občania uvedomili, že cez stratu slovenskej kultúry strácame i svoju identitu, že cez stratu kultúrnej tvorivosti strácame i tvorivosť národa, že cez stratu kultúrnych hodnôt strácame i hodnoty morálne a že cez stratu morálnych hodnôt strácame i vieru v Boha a začíname veriť v nového boha, ktorému sa hovorí dolár.

    Ďakujem.

  • Ja súhlasím s pánom poslancom. Túto, dá sa povedať, už pomaly osudovú otázku si uvedomujú viaceré krajiny, najmä Európy, Európskej únie až veľmi naliehavo. Všetky stretnutia ministrov kultúry, ktoré som v tomto roku absolvoval, hovorili nielen o rozmanitosti kultúry a diverzite, ale najmä o tom, že film, kinematografia je to naj, spoločensky najdosažnejšie umenie, ktoré môže jednak poukazovať na originalitu národných kultúr a jednak môže vzájomne veľmi obohacovať, by som povedal, masívnym spôsobom vedomie ľudí.

    Takže v tomto zmysle to, že slovenská kinematografia dospela až do bodu nula, alebo, ak nie ešte hlbšie, je otázka na zamyslenie. A ja aj z tohto miesta chcem apelovať na ctenú snemovňu, že budete mať, pani poslankyne a páni poslanci, možnosť sa k tomu vyjadriť aj pri schvaľovaní zákona o Slovenskej televízii, kde sme práve pamätali na to, aby peniaze, dajme tomu, aj tie z koncesionárskych poplatkov išli aj na pôvodnú filmovú tvorbu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Angyalová nie je prítomná v rokovacej sále. Ešte deväť minút, páni poslanci.

    Poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa pýta: „18-ročný mladý človek po odchode zo štátnej starostlivosti sa ocitne na ulici s mesačným príspevkom 1 450 Sk v stave hmotnej núdze. Nezdá sa vám to žalostne málo?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Áno, zdá. Právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci upravuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sociálna pomoc sa poskytuje občanom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana je nižší ako sumy životného minima ustanovené zákonom č. 125/1998 Z. z.

    Jednou z foriem pomoci je aj dávka sociálnej pomoci, ktorú poskytujú okresné úrady. Výška dávky závisí od posúdenia hmotnej núdze, ktorá môže byť posúdená z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Vyššiu dávku sociálnej pomoci ako určuje zákon, nie je možné priznať. V súčasnosti Národná rada prerokúva vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2004. V rámci tohto zákona sa hmotná núdza občana bude posudzovať iným spôsobom. Upúšťa sa od posudzovania hmotnej núdze z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Nebude sa prihliadať na to, čo bolo pred podaním žiadosti o pomoc. Pomoc bude pozostávať z dávky v hmotnej núdzi na zabezpečenie základných životných podmienok a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ako je príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie.

    V súlade s § 26 ods. 1 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov možno poskytovať dieťaťu v detskom domove starostlivosť od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie do 25 rokov veku. Za osamostatnenie sa na účely tohto zákona považuje zabezpečenie si bývania.

    Podľa § 26 ods. 10 uvedeného zákona detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť, najskôr po dosiahnutí 18. roku veku jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške 5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanovené osobitným predpisom. Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje len v tom prípade, ak po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých. Dieťa s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, má zo zákona o sociálnej pomoci nárok na poskytovanie mesačného vreckového, výška ktorého je diferencovaná podľa veku dieťaťa. Uvedené vreckové sa poskytuje najskôr od 6. roku veku dieťaťa.

    Potrebné je zdôrazniť, že v rámci poskytovania ďalšej starostlivosti v detskom domove sa sociálny pracovník v spolupráci s ostatnými odbornými zamestnancami detského domova, ako aj v súčinnosti s odborom sociálnych vecí príslušného okresného úradu vždy snažia zabezpečiť dieťaťu po odchode z detského domova bývanie a podľa možnosti aj zamestnanie. Preto možno konštatovať, že účelom dávky sociálnej pomoci nie je nahradiť príjem, ale len prekryť dočasnú hmotnú núdzu. Musíme naše úsilie sústreďovať predovšetkým na to, aby ten čas, pokiaľ nie je zabezpečený príjem prostredníctvom zamestnania, bol čo najkratší a aby sme vytvárali podmienky na to, aby počet ľudí, ktorí sú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi, bol čo najnižší a sústavne klesal. V tomto smere sa nám začalo, alebo začína pomaly dariť a počet ľudí odkázaných na dávku sociálnej pomoci klesá. Verím, že tento trend bude pokračovať aj naďalej a verím, že toto je cesta k dosiahnutiu toho, aby sme nemuseli zvažovať nad tým, či dávka vo výške 1 450 Sk je dostatočná, alebo nie je dostatočná, pretože ona nie je dostatočná na to, aby bola príjmom. Ona ale nemá ani slúžiť na to, aby nahradila príjem, ale má len prekryť dočasný nedostatok vlastných príjmov.

  • Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Ja chápem literu zákona, ale osobne som navštívila Združenie „Cez deti k rodine“ v Kremnici, ktoré sa stará o resocializáciu väčšinou rómskej mládeže a detí, ktoré majú mentálny a sociálny postih a pre tieto deti je táto dávka skutočne minimálna z toho dôvodu, že majú minimálnu ponuku na trhu práce, sú bez praxe, nemôžu sa zamestnať, prakticky sú vyradení z možnosti zamestnať sa, sú nedostatočne pripravené na praktický život a chýba im model rodiny, takže ani si ju nevedia utvoriť. Pre takéto skupiny našej mládeže by bolo naozaj potrebné túto dávku nejakým spôsobom nahrádzať alebo dopĺňať. A preto by som vás chcela touto cestou poprosiť, či by ste nemohli osobne navštíviť toto Združenie „Cez deti k rodine“ v Kremnici, aby ste - lebo lepšie je raz vidieť, ako raz počuť- videli, ako ťažko sa žije v takýchto združeniach a ako ťažko nakladá s takýmito sirotami štát, o ktoré sa štát nemôže postarať.

  • Ďakujem.

    Určite sa budem snažiť v rámci svojich pracovných ciest naplniť toto pozvanie a navštíviť týchto ľudí, ktorí určite vykonávajú nesmierne záslužnú činnosť. Je absolútnou pravdou, že práve deti, ktoré pochádzajú z prostredia, kde nemohli nadobudnúť prirodzené základné pracovné a iné návyky, to majú s uplatnením a zaradením sa do normálneho života omnoho ťažšie. Ale práve preto musíme sústrediť našu snahu nie na to, aby sme zvýšili štátnu dávku a nechali ten stav naďalej prežívať v podobe, v neradostnej podobe, ako ju aj vy poznáte z vašej osobnej skúsenosti z návštevy v tomto zariadení, ale aby sme vytvorili celý rad mechanizmov, aktivačných mechanizmov, kde budeme pomáhať týmto ľuďom postaviť sa na vlastné nohy. A k tomu smeruje naša politika a k tomu smerujú zákony, ktoré pripravujeme a celý rad aktivačných a aj ochranných mechanizmov, ktoré majú pomôcť takýmto mladým ľuďom, aby sa stali úplne normálnymi rovnocennými občanmi našej spoločnosti.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí sme vyčerpali. Končím tento bod rokovania 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi neprítomnému podpredsedovi vlády Csákymu, ktorý odpovedal za premiéra vlády, ako aj pánom ministrom, ktorí odpovedali za seba a ako poverení za členov vlády, ktorých zastupovali, za odpovede na otázky poslancov, ktoré im položili.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení,

    ktorý prerokúvame ako tlač 362.

    Prosím teraz, aby pán minister školstva zaujal miesto pre navrhovateľov a žiadam pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby sa dostavil do rokovacej sály ako spoločný spravodajca výboru, aby sme mohli pokračovať v rozprave, do ktorej je prihlásený ešte jeden – pán poslanec Béreš.

    Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Poprosím pána poslanca o trpezlivosť.

    Po prestávke budeme pokračovať, tak ako som oznámil vystúpením v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona pánom poslancom Bérešom.

    A poprosím pána poslanca Devínskeho, resp. podpredsedníčku výboru pani poslankyňu Rusnákovú, ak má vedomosť, kde je predseda výboru, aby sa pokúsila o jeho deportáciu do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Jedenásty deň rokovania

    18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 18. schôdze Národ­­nej rady. Pán spoločný spravodajca je prítomný v rokovacej sále. Prosím, beriem vaše ospravedlnenie. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Galbavý, vy ste taký poslušný poslanec, prosím, zatvorte dvere, zatvorte dvere, pán poslanec, zvonka podľa možnosti.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Béreš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na tento vládny návrh a povedať vlastne pár myšlienok, ktoré sa možno vliekli počas mnohých rokovaní, samozrejme, k tomuto zákonu.

    Na úvod by som chcel povedať, že osobne vnímam tento zákon ako jeden z najdôležitejších z hľadiska tých balíkov reformy verejnej správy, aj keď oficiálne nazývaný ako zákon, ktorý nadväzuje priamo na zákony týkajúce sa reformy verejnej správy, a cítim vnútorne, že práve k tomuto zákonu o financovaní základných a stredných škôl sa viedla možno najväčšia diskusia okrem obvodných a krajských úradov.

    Chcel by som povedať, že ešte z čias, keď som pracoval na okresnom úrade ako prednosta, tento odbor patril medzi najviac pertraktované a prakticky najviac vyhľadávané zo strany obcí, ako aj zo strany škôl.

    Bol by som veľmi rád, keby aj budúce školské krajské úrady, a to je vlastne poznámka priamo aj pre pána ministra, aby naozaj nezabudli na činnosť, ako sú napríklad okresné olympiády. Bola to často takzvaná možno nadpráca, ktorú vykonávali tieto okresné úrady, tieto odbory, a treba povedať, že je tu možno aj prirodzená obava, aby jednoducho po vzniku vlastne nových úradov nezanikla táto dosť prospešná a potrebná činnosť, ktorú očakávajú často jednotlivé školy na úrovni miest a okresov, a jednoducho javí sa, že vlastne nebude tu nejaký zastrešujúci orgán, ktorý by podporoval takéto aktivity. Čiže to je len nejaký impulz, ktorý by som chcel týmto vlastne podať.

    Druhá vec je, že konečne je tu vlastne zákon, ktorý bude riešiť normatívne financovanie. Dosiaľ práve vlastne výhrady smerovali k tomu, že tu neexistoval normatív, ktorým by vlastne peniaze išli priamo za žiakom, a práve o toto sa usiluje tento vládny návrh, a celkom ambiciózne, ktorý konečne napĺňa tento cieľ.

    Súčasne si treba aj povedať, že keď vnímame počty žiakov v základných a stredných školách v horizonte od roku 1990 až po rok 2010, tak sa javí, že je tu vlastne pokles o 50 percent žiakov. To hovoria prognózy a aj to bol možno dôvod, prečo za situácie, keď vzniká, vlastne nám rastie počet škôl, rástol nám počet učiteľov, jednoducho klesal nám počet žiakov. Na toto sme museli zareagovať, takže to je ďalší z argumentov podporných, samozrejme, v prospech nového systému financovania.

  • Panie poslankyne, prosím, aby ste pána podpredsedu Národnej rady neintervenovali tu za predsedníckym stolom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Súčasne by som chcel povedať, že veľký problém, ktorý bol v prípade financovania škôl doteraz, bol, že tu nebola motivácia úspor. Ja by som skutočne chcel povedať a vidím tu určitú paralelu, kde budem vlastne nadväzovať na pána Čaploviča, keď problém, keď spájam v tom zdravotníctvo a školstvo, bol v tom, že neexistovala motivácia úspor. Jednoducho keď škola ušetrila, jednoducho dostala o toľko peňazí menej. Táto situácia nebola únosná, a preto vlastne normatívne financovanie umožňuje túto úsporu vytvárať. Jednoducho ak daná škola ušetrí, tak, samozrejme, že môže z týchto úspor financovať vyššie odmeny učiteľov, vyššie prevádzkové náklady a podobne. Takže v tom vidíme obrovský prínos, to znamená, aby konečne boli školy a, samozrejme, aj zriaďovatelia motivovaní sporiť.

    Ďalšiu vec, ktorú by som chcel povedať, je, že štát má obmedzené zdroje. Preto bol vlastne nútený do takého zákona prísť. Bol nútený jednoducho hľadať a racionalizovať a doteraz možno pán minister bude súhlasiť, že keď aj boli komisie, ktoré racionalizovali, tak väčšinou doracionalizovali a jednoducho vyžadovalo si to práve zmenu vlastne zákona, ktorý rieši aj tento problém.

    Samozrejme, že tým, že tu vzniká dvojstupňový systém prerozdeľovania prostriedkov, to znamená cesta peňazí ku zriaďovateľovi a potom k samotnej inštitúcii, samozrejme, škole, tak to je presne, o čo sme sa usilovali alebo snažili sa docieliť, a je to vlastne priama cesta k žiakovi, ako už bolo spomenuté.

    Je to vlastne princíp subsidiarity, ktorý sa často hovorí, a je to presne o tom, že daná škola, ktorá najlepšie pozná svoju problematiku, tak tá najlepšie vie posúdiť, kde treba usporiť a jednoducho kam tie peniaze, ktoré usporí, aj venovať.

    Je veľmi dôležité pripomenúť, že aj programové vyhlásenie vlády hovorilo o viaczdrojovom financovaní, čo sa v tomto zákone premieta. Hovorila o rovnosti všetkých zriaďovateľov. To, samozrejme, ambiciózne spĺňa tento vládny návrh. Takisto sa hovorilo o transparentnosti prerozdeľovania finančných prostriedkov a, samozrejme, o efektívnejšom využívaní finančných prostriedkov. To sa nám všetko podarilo, a preto si myslím, že táto novela je vlastne pripravená v zmysle programového vyhlásenia vlády.

    Súčasne chcem povedať, že možno je to aj agenda liberálnych strán a možno aj preto sme sa tak veľmi úspešne dohodli na tomto vládnom návrhu, ale hovorili sme často, aby úradník nemal možnosť jednoducho obmedzovať finančné zdroje školy, aby tu bol najmenší zásah úradníka, aby peniaze boli jasne postavené a aj kritériá, ako sa financie dostanú do školy.

    To sa presne týmto modelom upraví a treba povedať, že vlastne ingerencia štátneho úradníka je naozaj minimálna a práve zriaďovateľ je ten, ktorý je tým koordinátorom finančných prostriedkov, samozrejme, že sa bude pohybovať v prostredí jasne určeného legislatívneho rámca.

    Veľmi dôležité je povedať, že je tu vlastne nový moment, a to sú práve vzdelávacie poukazy, ktoré možno vlastne nájdu uplatnenie práve v oblasti záujmového vzdelávania, to znamená, či už hovoríme o školských kluboch, centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti. Je to model, ktorý treba vyskúšať, ale v tomto momente by som chcel väčší dôraz klásť práve na to, že peniaze pôjdu naozaj tou cestou k žiakovi, ktorá sa javí ako najsprávnejšia.

    Často sa hovorilo aj v tejto snemovni o takzvaných malotriedkach. Hovoril to aj pán poslanec Čaplovič a zrejme to vytvára takúto až demagógiu, že jednoducho všetko, len božechráň aby sa zrušili nejaké malotriedky.

    Nuž dovolím si prezentovať aj trochu iný názor, a to je ten, že jednoducho keď je kvalitná škola, ktorá je vzdialená 5 až 10 km od danej obce, ponúka vyšší stupeň vzdelávania, tak neviem, čo je viac, či je to vlastne úroveň vyššieho vzdelávania, ktorá bude poskytnutá priamo vlastne deťom, alebo je to vlastne obava v tej vzdialenosti 5 až 10 km, ktorú bude treba prekonať. V zahraničí je to úplne bežné. Dochádza sa, existujú školské autobusy, jednoducho treba si zvyknúť, ako chodiť a dochádzať do kvalitných škôl. A to je naozaj možno vec filozofická, v ktorej sa možno nezhodneme, ale rád by som predstavil aj tento názor, a myslím si, že úroveň vzdelávania je momentálne viac ako nutnosť cestovania 5, možno 10 km.

    Dovolil som si nepriamo zareagovať aj na pána poslanca Zuba, ktorý hovoril, že jednoducho tu vzniká akýsi možno do budúcnosti nejaký netransparentný systém a kapitálové výdavky budú rovnako rozdeľované aj súkromným školám. No nie je to celkom tak, pretože pokiaľ viem, a je to aj vo vládnom návrhu, píše sa tam, že kapitálové výdavky sa nebudú môcť použiť na rekonštrukciu budov alebo školských zariadení. To znamená, že jednoducho nie je to tak, ako to bolo prezentované, a hoci kapitálové výdavky sa budú môcť použiť na rozvojové programy, to je veľmi dôležité, rozvojové projekty, a aj to sa bude týkať len hnuteľného majetku. Takže tu treba trošku upresniť veci, ktoré sú už priamo vo vládnom návrhu zakotvené.

    Rád by som ešte pripomenul, že odbor školstva alebo vôbec krajské školské úrady sú naozaj takou demonštráciou najväčšej reformy, keby som to vlastne rozdelil podľa rezortov, pretože dnes pracuje tisíce zamestnancov na odboroch školstva v rámci okresných a krajských úradov a budúce krajské školské útvary alebo úrady budú mať len niečo viac ako 180 zamestnancov, takže keď niekto povie, že táto oblasť školstva je málo reformná, tak zrejme sa nad tým iba budeme musieť trošku pousmiať, pretože práve tam dôjde k najväčšiemu stupňu racionalizácie, a súčasne ale treba povedať, aby naozaj kompetencie, ktoré dnes vykonávajú úradníci na okresných úradoch, aby boli zachované. Čiže treba to povedať jedným dychom tak, aby sme nejako nešli skutočne na úkor kvality, tej kvality, ktorú dnes ponúkajú úradníci na úrovni okresov.

    Súčasne by som ešte chcel povedať, vyskytovalo sa to v diskusiách posledných mesiacov, je tu akási obava, že súkromné školy budú ako keby kompenzovať štátne verejné inštitúcie, verejné školy. Samozrejme, že nie je to tak. Neviem, ale vzdelanie, pokiaľ viem, tak sa používa a je takým istým produktom, ako je mlieko, ako je chlieb. To znamená, že majú právo aj súkromné školy ponúknuť vzdelanie možno za úplatu, ale jednoducho treba vytvoriť tento priestor, ktorý vlastne ponúka trhový mechanizmus, a netreba sa tak báť, ako to prezentuje pán Čaplovič, žeby došlo vlastne k nejakej prehnanej podpore súkromných alebo cirkevných škôl. Naozaj sa toho netreba báť. Treba vytvoriť ten istý priestor a nech zákazník, ktorým je práve rodič, nech teda rozhodne, áno, či to dieťa dá do štátnej školy, alebo súkromnej, alebo teda cirkevnej.

    Rovnako nie je pravdou, že by sa podporovali viac súkromné a cirkevné školy, pretože ide, ako je to vo vládnom návrhu zjavné, o zrovnoprávnenie týchto typov škôl, čo vnímame ako veľmi pozitívny signál.

    Aj keď som koaličný poslanec, ale neodpustím si možno taký jeden moment. Bolo možno kritizované, že okresné úrady nepodávali veľmi presné informácie v priebehu tohto roka, čo sa týka energií, čím vznikol vlastne minischodok 760 miliónov korún, kde chýbalo v energiách, tak tam len treba upresniť jednu vec, že tieto zdroje sa získavali, myslím tie informácie, od jednotlivých starostov, áno, od obcí a jednoducho stalo sa, konkrétne viem, stalo sa to v Skalici, keď daná škola vlastne nabehla, vlastne išla pod samosprávu základná škola, ale jednochudo to pásmo, meracie pásmo, ktoré mali plynárne, bolo nastavené až v tom momente na vyššiu úroveň a jednoducho aj ministerstvo získalo informácie ešte z času, keď vlastne meracie pásmo bolo nižšie, čiže to uvádzam len ako príklad, keď sa nám informácie poskytli prostredníctvom okresných úradov, a tak sa vlastne iba posúvala daná chyba a naozaj sa treba tomu v budúcnosti nejakým spôsobom vystríhať, aby samosprávy o obce a, samozrejme, školy neboli ukrátené o tieto zdroje.

    Na záver by som chcel povedať ešte jednu vec, že krajské školské úrady sú naozaj potrebné, pretože práve tam sa bude vykonávať zber informácií. Bude to zber údajov, ktoré ministerstvo, samozrejme, potrebuje, čiže tam naozaj máme, treba povedať, podporný názor k tomuto úradu. Ten úrad nie je zbytočný. Jednoducho bude to možno jediný najužší školský úrad spomedzi ostatných rezortov, takže z toho hľadiska to vnímam ako najmenšiu možnosť na kritiku a napokon čas ukáže, či získajú svoje opodstatnenie, alebo nie.

    Takže dovolil by som si týmto ukončiť svoj prejav a skutočne neodpustím si predsa len jednu poznámku, ako uviedol pán Čaplovič, takzvaný zajacovský, tótovský tandem, tak si myslím, že by sme sa mali trošku odosobniť aj v tomto parlamente. Ja si pána Čaploviča ako poslanca aj ako odborníka vysoko vážim, ale zdá sa mi, že niekedy takéto vyjadrenia sú zbytočne emotívne, až by som povedal samoúčelné a jednoducho, keď on dnes hovorí, že reformy sú neefektívne, že možno po troch, štyroch rokoch sa ukázalo v prípade samospráv alebo škôl, že reformy neboli účinné, tak chcem len pripomenúť, že reforma sa ešte len teraz začína. Takže počkajme si, ako bude uplatnená v praxi, všetci očakávame alebo väčšina z nás, že bude úspešná, takže nekritizujme zbytočne ľudí, ktorí na tom pracujú, ktorí tomu obetujú maximálny potenciál, a buďme k sebe trošku slušní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Béreš bol posledný prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pána predkladateľa, či chce vystúpiť?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Ospravedlňujem sa, pán minister, ja som sa zadíval do papiera, medzitým na tabuli nastúpili, ospravedlňujem sa ešte raz, faktické poznámky.

    S faktickou poznámkou, pán poslanec Murgaš má slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán mladý kolega liberál, chcel by som vás poprosiť, aby ste si preštudovali liberálnu ekonomickú teóriu a potom nebudete hovoriť také blúzniace vety, akože vzdelanie je taký istý produkt ako chlieb alebo mlieko. Takže odporúčam preštudovať si.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem. Zhodou okolností som aj ja chcel povedať, že vzdelanie nie je taký istý produkt ako mlieko a chlieb, to len na úvod.

    Ale chcel by som povedať aj niečo viacej. Pán kolega spomínal jednotriedky, dosť sa k nim vyjadroval. Tak ja skúsenosť s jednotriedkami mám osobne. Ja som naozaj chodil do jednotriedky kedysi a stále si na to pamätám a nemôžem si to vynachváliť. Dokonca som presvedčený, že prvé ročníky, to znamená, že nie je jednotriedka ako jednotriedka. Keď to je 1 až 9, tak je to nezmysel. Ale keď to je 1 - 2 a povedzme je to v malej obci, kde je dohromady 10 detí, tak to má význam, lebo nezáleží na tom, či je kvalitná škola. Záleží to na tom, aký je kvalitný učiteľ. Aj my sme si napríklad teraz nedávno pre moju dcérku vyberali prvú triedu podľa učiteľa, nie podľa školy. Prezreli sme si všetkých učiteľov, ktorí tam boli, vypýtali si referencie a podľa učiteľa sme si vybrali, do akej školy pôjde, lebo naozaj v prvých ročníkoch, kde sprevádza učiteľ to dieťa, tam je dôležitý učiteľ. Nie to, či je pekná budova a čo tam môžu v tej kvalitnej škole v prvej triede na viacej mať, keď nemajú dobrého učiteľa? Nič. Takže záleží na učiteľovi a od toho je kvalitné vzdelávanie a kvalitná výchova.

    Takisto je veľmi dôležitý počet žiakov v triede. To je druhá vec, čo sme veľmi pozorne volili, aby nebolo veľa žiakov, a v týchto jednotriedkach, keď hovoríme o takýchto klasických malopočtových v nejakých obciach, tak je to namieste. Ja, samozrejme, súhlasím s kolegom, že si musíme zvyknúť na dochádzanie do škôl. Ako si musíme zvyknúť na dochádzanie do práce, musíme si zvyknúť aj na dochádzanie za vzdelaním, ale vtedy, keď to má trošku význam, toto nie je presne ten prípad.

    No a potom ešte by som chcel povedať k tým kvalitným učiteľom. Kvalitných učiteľov budeme mať, keď ich budeme vedieť aj zaplatiť.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Béreš.

  • Ďakujem pekne. No ja by som chcel pánovi poslancovi Murgašovi povedať, že ak vy mi hovoríte, aby som si niečo doštudoval, tak ja vám poviem, že doštudujte si základnú vlastne teóriu ekonómie, pretože služba takisto vchádza do oblasti ponuky a dopytu. Ponukou vlastne v tomto prípade sú práve školy, ktoré túto službu ponúkajú, a dopytom sú rodičia, ktorí si ju nakupujú, ale ide to cez daňových poplatníkov.

    Čiže ak som to použil ako možný produkt, tak je to vlastne produkt taký istý, o ktorý treba bojovať, ktorý treba jednoducho vlastne ponúkať čo najkvalitnejšie. A tým, že vstupujú do hry prakticky aj súkromné školy, tak tie sa jednoducho usilujú tento produkt ešte presnejšie a ponúkajú ho kvalitnejšie. To je ich základný cieľ. Takže to bola vlastne paralela, ktorú som použil, a išlo len o porovnanie.

    Ďakujem.

  • Tak sme vyčerpali všetky faktické poznámky, teraz prosím pána ministra, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré vystúpenia pánov poslancov.

    Po prvé k pánovi poslancovi Čaplovičovi. Musím odmietnuť a aj ohradiť sa voči niektorým obvineniam. Ak hovorí, že favorizujem niektoré školy alebo že mám ich len v srdci, tak po prvé, nemám v srdci školy, ak mám v srdci, tak mám v srdci žiakov a študentov, škola je len prostriedok na výchovu a vzdelávanie, a myslím si, že sa usilujem o rovnaký prístup ku všetkým, a to aj na základe článku 12 ústavy, ktorý hovorí, že občania sú si rovní v právach a v povinnostiach, to znamená, že každý občan má mať z daní podľa možnosti rovnaký úžitok a aj preto tento prístup k financovaniu škôl a školských zariadení.

    K poznámke, že sa niečo veľmi rýchlo robí, musím povedať, že tu sa takpovediac bijú názory, pretože z druhej strany, včera som čítal v novinách, že si nechávam čas, že jednoducho robím reformné veci pomaly, tak myslím si, bolo by dobré, aby sme si zjednotili pohľad. Ešte raz by som rád zdôraznil, že školstvo nie je to, kde sa dá urobiť reforma zo dňa na deň. Že to treba robiť s istým rozmyslom a mať na pamäti to, že to, čo urobíme dnes, sa v skutočnosti prejaví s fázovým posunom 10 až 20 rokov.

    K poznámke pána poslanca Čaploviča ešte, keď hovoril o nájmoch a o zvýhodnení súkromných a cirkevných škôl pri poskytovaní nájmov. Ja som bol štátnym tajomníkom v minulom volebnom období, kde sa mi ten materiál dostal takpovediac nie normálnou cestou, i keď som robil na ministerstve, ktorý ukázal o tom, že viac ako dvojnásobok vtedy štátnych škôl bolo v cirkevných budovách a len menej ako polovica cirkevných škôl bola v štátnych budovách, pričom často nielenže cirkev nevyberala nájom, ale dokonca neboli urobené ani žiadne zmluvy z jej strany. Takže myslím si, že to tvrdenie sa takisto nezakladá na skutočnosti.

    K viacerým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, by som chcel jedno povedať, treba si uvedomiť, že krajský školský úrad, keď hovoríme v oblasti zabezpečovania financovania, bude zabezpečovať financovanie pre 3,5-tisíca škôl. Pre 600- až 800-tisíc žiakov a študentov, keď to dáme dohromady aj so strednými školami. Jednoducho ak chceme mať čísla naozaj relevantné, aby to fungovalo, tak je potrebné, aby taká inštitúcia fungovala a jestvovala. Ak to chceme posunúť, aby to išlo priamo z ministerstva, tak sa opýtam, ak tu zaznelo, že ešte pred 1. januárom na odboroch školstva bolo vyše 1-tisíc zamestnancov, na začiatku roka 850, teraz je okolo 750 a ide redukcia pre krajské školské úrady na 184, kto zabezpečí, aby ústredný orgán štátnej správy, ktorý by toto všetko mal robiť, aby mal toľko zamestnancov, ktorí to budú schopní urobiť a bude to podstatne ďalej. Bude to o tom, čo často počúvame od občanov, že všetko sa dáva do centra do Bratislavy. To chceme?

    Dovolím si jednu poznámku k tomu, čo predniesol pán poslanec Zubo. Musím povedať, že ma prekvapuje, pretože jeho návrh smeruje k tomu, aby štát bol pozbavený skoro všetkých kompetencií vo vzťahu k výchove a vzdelaniu. A to ma prekvapuje od poslanca z komunistickej strany, pretože si myslím, že vaša predstava o týchto veciach je iná.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Béreš, by som chcel povedať toľko, že naozaj predmetové olympiády sú jedna unikátna vec, ktorú robíme, a je veľmi dobrá, preto mám záujem, aby sa zachovala, a práve aj o tom hovorí zákon, kde vytvára priestor veľmi obmedzený na špecifiká, na financovanie špecifík, a to je jedna z vecí, ktorú treba financovať takýmto spôsobom. Takisto ako si myslím, že treba, aby sa isté nové veci robili priamo z ministerstva, tak ako robíme informatizáciu, tak ako chceme spustiť v budúcnosti, a je to aj v programovom vyhlásení vlády, podporu jazykového vzdelávania, a tak ako robíme a sme rozbehli trebárs to, aby sa deti v školách mohli aj zmysluplne baviť a preto sme rozbehli projekt Otvorená škola. To sú nové impulzy pre školstvo a aspoň tento priestor si myslím, že treba nechať aj na ústredný orgán štátnej správy, aby sme takéto impulzy mohli rozbehnúť, a to si myslím, že pomôže školám vôbec a školstvu.

    Toľkoto som chcel zareagovať, pani poslankyne a páni poslanci, a chcem vás naozaj vážne poprosiť o podporu tohto zákona, pretože tak, ako to aj vo viacerých vystúpeniach zaznelo, je to kľúčový zákon preto, aby sa rozbehla reforma školstva a len potom môžeme urobiť zákon o výchove a vzdelaní, pretože som presvedčený, že prvý krok je tento zákon, kde musíme hovoriť o materiálnej podstate, o peniazoch, aby to fungovalo. A zákon, ktorý ste schválili včera, kde nastavujeme pravidlá, organizáciu a potom, keď toto máme nastavené, môžeme hovoriť o obsahu. Bol by som rád, aby sme hovorili o ňom a chcem, aby sme sa neponáhľali, keď sa za 13 rokov nepodarilo urobiť zákon o výchove a vzdelaní, myslím si, že nie je rozumné, aby sme ho urobili potom za dva - tri mesiace, chcem aby sme sa možno aj rok o tom bavili a aby sme nakoniec urobili jeden slušný zákon o výchove a vzdelaní, ktorý pomôže fungovaniu našich škôl, a aby sa nestávalo to, že osnovy sú preplnené, že je veľa hodín, že deti zahlcujeme a podobne.

    Ďakujem pekne.

  • Praje si vystúpiť pán spoločný spravodajca?

  • Ďakujeme. Dovoľte mi, aby som v závere prerušil prerokovanie tohto bodu programu a budeme...

    Prerušujem zároveň prerokovanie o tomto bode programu a ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 319, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 319a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Účelom predkladanej novely zákona o majetku vyšších územných celkov je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy.

    Podľa predloženého návrhu zákona prejdú do majetku vyšších územných celkov z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Spolu s vecami prejdú do majetku vyšších územných celkov aj súvisiace majetkové práva a záväzky. Okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku štátu prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva vyššieho územného celku.

    V navrhovanej právnej úprave sa výrazne uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť vyššieho územného celku zachovať účelové určenie majetku, ktorý slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci, zdravotníctva a kultúry. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať účelové určenie majetku už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale o skončení tejto povinnosti rozhodne zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Súčasne novela umožňuje vyšším územným celkom vložiť tento majetok ako vklad do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. V rámci boja proti korupcii sa do návrhu zákona zapracovalo aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok vyššieho územného celku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely o majetku vyšších územných celkov je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy, a preto vás prosím o jeho podporu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v druhom čítaní. Tento materiál máte k dispozícii ako tlač č. 319 a správu ako tlač č. 319a.

    Odporúčania pre Národnú radu. Návrh schváliť: výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre zdravotníctvo. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a ďalej výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Celkove ide o osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 8 spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe prerokovania odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Poveril poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, nie pre navrhovateľov, ale pre predkladateľov spoločnej správy. Teraz, prosím, dávam vám informáciu, nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa vás, kto ďalej sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Gabániová, máte slovo.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predniesla pozmeňujúci návrh poslancov Renáty Zmajkovičovej a Miroslava Číža k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, tlač 319.

    V čl. 1 v bode 10 odporúčam vypustiť § 9 ods. 4 až 7. Odôvodnenie. Vypustením § 9 ods. 4 až 7 predmetného zákona sa rešpektuje čl. 13 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšie, ďalšie poznámky, ďalšie prihlášky do rozpravy. Ústne nemám. Prosím, pán poslanec?

  • Hlas zo sály.

  • Áno, uzavrel som, ale ešte sme hodnotili aj s pánom spoločným spravodajcom k tomuto stanovisku, keďže predkladala tento pozmeňujúci návrh poslankyňa, ktorá ho sama nepodpísala. Takže, uzatvorili sme rozpravu.

    Pán minister, máte záujem vystúpiť?

    Pán spoločný spravodajca, chcete vystúpiť?

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja mám k dispozícii kópiu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý pani poslankyňa predniesla z poverenia pani Zmajkovičovej, ale pani poslankyňa nie je na zozname podpísaných poslancov, ja sa teda domnievam, že o takto prednesenom pozmeňujúcom návrhu nie je možné dať hlasovať.

  • Súhlasím s vaším návrhom.

    Keďže sme ukončili prerokovanie tohto bodu programu, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Účelom predkladanej novely zákona o majetku obcí je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva obcí v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy. Podľa predloženého návrhu novely zákona prejdú do majetku obcí z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na obce podľa osobitného predpisu.

    Spolu s vecami prejdú do majetku obcí aj súvisiace majetkové práva a záväzky okrem záväzkov za úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku štátu prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva obce.

    Navrhovaná právna úprava má umožniť obciam aj racionálnejšie a efektívnejšie hospodárenie s majetkom, ktorý obci slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Výrazne sa preto uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť obce zachovať účelové určenie tohto majetku. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti už nebude rozhodovať ústredný orgán, ale kolektívny orgán obce - obecné zastupiteľstvo.

    Návrh zákona upravuje i prechod stavieb rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby do vlastníctva obcí.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely je ďalším zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, ale nevidím ho tu. Takže prosím, keby predseda poslaneckého klubu zabezpečil účasť pána poslanca Farkasa a na toto obdobie vyhlasujem na päť minút prestávku v rokovaní Národnej rady.

  • Hlasy zo sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím pána navrhovateľa, pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Farkas je pripravený, budeme pokračovať pri prerokúvaní návrhu zákona č. 138/1991 Zb., tlač 320.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mal som teraz dôležité rokovanie.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, informujem vás o obsahu spoločnej správy k tlači 320a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 417 z 9. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie a pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Po druhé. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanovisko zo strany pánov poslancov, ktorí nie sú členmi týchto spomenutých výborov.

    Po tretie. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory NR SR tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 135 zo dňa 8. októbra 2003, Výbor NR SR pre zdravotníctvo uznesením č. 76 zo dňa 7. októbra 2003.

    Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 195 zo dňa 9. októbra 2003, ústavnoprávny výbor uznesením č. 226 zo dňa 1. októbra 2003, Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo uznesením č. 85 zo dňa 7. októbra 2003.

    Po tretie. Výbor NR SR Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z prítomných 13 za návrh hlasovali 6, 6 poslanci boli proti a 1 sa zdržal hlasovania.

    Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch v rámci druhého čítania. Je ich spoločne osem. O bodoch, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť, budem odporúčať spoločne o nich hlasovať, ako aj neschváliť, tiež budem spoločne o týchto bodoch navrhovať hlasovať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 73 ods. 4 a 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, potom budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mám poverenie z gestorského výboru potom pri hlasovaní navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh posunieme do tretieho čítania ihneď po rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Danko. Zároveň končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Ďakujem, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V mene pätnástich poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 320, ktorý ste dostali aj písomne.

    Tento pozmeňujúci návrh znie: V článku 1 bod 11 v § 9 sa vypúšťajú odseky 4 až 7. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je odstrániť diskriminačný charakter odsekov 4 až 7 voči obciam a dotknutej časti ich obyvateľov. Tieto ustanovenia zavádzajú voči občanom uvedeným v príslušných ustanoveniach taký rozsah obmedzení, ktoré nie sú pri nakladaní s verejným majetkom uplatňované voči žiadnym voleným funkcionárom ani zamestnancom v iných oblastiach verejnej správy, ani voči členom orgánov spoločností so stopercentným vlastníctvom štátu a ich zamestnancom.

    Obdobné obmedzenia sa nenavrhujú ani voči ústavným činiteľom v návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Na možnú ústavnú kolíziu ods. 4 upozorňuje aj odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky.

    Osobitne v ods. 5 sa neopodstatnene obmedzuje konanie obce pri hospodárnom nakladaní s majetkom obce tým, že toto ustanovenie znemožňuje previesť vlastníctvo obce napríklad na právnickú osobu, ktorej stopercentným vlastníkom je obec alebo v ktorej má obec majetkovú účasť, napríklad vodárenské spoločnosti, ak v jej orgánoch v súlade so zákonom o obecnom zriadení pôsobia osoby uvedené v ods. 4.

    Ustanovenie ods. 7 navrhovaného zákona nie je v súlade s § 1 a § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V tomto smere ide vlastne o nepriamu novelu zákona o obecnom zriadení, pretože navrhované ustanovenie § 9 ods. 7 ukladá obci povinnosť v týchto zásadách určiť, ktorým ďalším osobám, okrem osôb uvedených v ods. 4 a 5, nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku. V ods. 4 a 5 sú presne uvedené osoby, na ktoré obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku, čo zásadným spôsobom obmedzuje rozhodovaciu právomoc obecného zastupiteľstva pri výkone samosprávy v tejto oblasti. Táto skutočnosť spochybňuje aj súlad navrhovaných ustanovení v článku 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Danko bol jediný rečník v rozprave. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána navrhovateľa, chce vystúpiť? Nechce vystúpiť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu?

  • Hlasy v sále.

  • Nechce vystúpiť.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 321. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 321a.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby predložil vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V nadväznosti na ďalšiu etapu decentralizácie verejnej správy predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženého návrhu zákona sú niektoré úpravy platného právneho stavu v oblasti správy majetku štátu, uplatňovania reštitučných nárokov v oblasti evidencie spoločenstiev, bytov a nebytových priestorov v súvislosti so zrušením okresných úradov. Navrhovanou právnou úpravou prejdú vyššie uvedené pôsobnosti, ako aj majetok štátu v správe okresných úradov na krajské úrady ako orgány všeobecnej štátnej správy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bude možné dovŕšiť ďalšiu etapu decentralizácie verejnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 418 z 9. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru NR SR pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi spomenutých výborov.

    Po tretie. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 196 zo dňa 9. októbra 2003, Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 134 zo dňa 8. októbra 2003. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 227 zo dňa 1. októbra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Z uznesení výborov vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV a vzťahuje sa to na článok 3. Je navrhnutý nový § 31a.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh s pozmeňujúcim návrhom.

    Mám poverenie z gestorského výboru potom navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zároveň vás informujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky na prerokovanie tohto bodu programu. Ústne sa hlási pani poslankyňa Angyalová Edita. Končím možnosť ústnych prihlášok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Dovoľte mi predniesť jeden pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona. V § 8 ods. 1 v druhej vete sa za slovo „povinný“ vkladajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak“. V § 8 sa za ods. 1 vkladajú nové ods. 2 a 3, ktoré znejú: „2. Ak o ponúknutú nehnuteľnú vec štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je ju správca povinný písomne ponúknuť na bezodplatný prevod do vlastníctva obce, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľná vec nachádza za podmienky, že obec bude túto nehnuteľnú vec využívať bez časového obmedzenia na poskytnutie sociálnych služieb.“

    Po tretie, teda tretí odsek. „Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem o túto nehnuteľnosť prevziať so zriadením vecného bremena, zachovania účelového určenia tejto nehnuteľnej veci na poskytovanie starostlivosti zariadení sociálnych služieb bez časového obmedzenia, ponúkne správca túto nehnuteľnú vec vyššiemu územnému celku, ktorého v územnom obvode sa táto nehnuteľná vec nachádza za rovnakých podmienok. Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem túto nehnuteľnú vec prevziať so zriadením vecného bremena zachovania účelu na poskytovanie sociálnych služieb bez obmedzenia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.“

    Po tretie. To je tretí bod. V § 11 ods. 3 v prvej vete sa za slová „s výnimkou podľa § 8“ dopĺňajú slová „ods. 2 a 3“. Odôvodnenie. Dôvodom doplnenia právnej úpravy je vytvoriť právne podmienky na rozvoj sociálnych služieb vykonávaných ako samosprávna pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov. Ide o vytvorenie materiálno-technickej základne na rozvoj siete zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú starostlivosť ako sociálnu službu v rámci sociálnej pomoci oprávneným osobám vo verejnom záujme. Vlastné rozpočtové zdroje samosprávy neumožňujú pokryť oprávnený dopyt občanov v sociálnej núdzi po týchto službách pre absenciu voľných objektov a nemožnosť novej investičnej výstavby pre nedostatok finančných zdrojov, ako aj absencia systému financovania výstavby nových objektov, reprofilizácia a rekonštrukcie existujúcich objektov. Vzhľadom na bezodplatnosť prevodu z majetku štátu je zároveň nevyhnutné zabezpečiť garancie účelovosti objektov bez časového obmedzenia zriadením vecného bremena.

    Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Minimálne vás prosím o to, aby ste to zvážili. Je to podľa môjho názoru apolitický návrh, takže vás prosím o jeho podporu. Ďakujem.

    A ešte čosi. Chcem sa ospravedlniť, ale tam na začiatku nie je označenie, že to je pozmeňujúci návrh konkrétneho poslanca, takže som tam až teraz dopísala meno. Dúfam, že to nebude problém.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím, aby pán spoločný spravodajca pracoval v súlade s rokovacím poriadkom v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Zároveň končím rozpravu a pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Prepáčte, navrhovateľa. Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

    Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 348, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 348a.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby predložil predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Vládou schválená koncepcia daňovej reformy predpokladala úplne zrušenie dane z dedičstva, dane z darovania a dane prevodu a prechodu nehnuteľností už od roku 2004. Vzhľadom na vývoj v príjmoch štátneho rozpočtu sa však dospelo k záveru, že bude ihneď zrušená daň z dedičstva a daň z darovania aj pre vzdialenejších príbuzných, ale ponechá sa dočasne zdanenie prevodov a prechodov nehnuteľného majetku v roku 2004. Z dôvodu väčšej prehľadnosti sa vypracoval nový zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Predložený návrh zákona zjednodušuje zdaňovanie zmien vlastníctva zavedením pevnej trojpercentnej sadzby a zrušením členenia daňovníkov na skupiny podľa príbuzenského vzťahu. Základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností bude dohodnutá cena, najmenej však všeobecná hodnota nehnuteľností zistená podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľov, keďže už nebude platiť daň z dedičstva ani daň z darovania a daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností sa daňové zaťaženie výrazne zníži.

    Vážené dámy, vážení páni, odporúčam tento návrh zákona prerokovať a schváliť.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu, aby predložil návrh.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. v druhom čítaní.

    Uvedené výbory, tak ako som ich uviedol, predmetný návrh zákona prerokovali s týmto výsledkom. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo. Výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V spoločnej správe sú uvedené štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako boli v gestorskom výbore prerokované a schválené.

    Gestorský výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň poveruje Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Opäť informujem snemovňu, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Šulaj. Končím možnosť podania ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Šulaj, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Národná rada Slovenskej republiky teraz prerokúva novelu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, o dani z dedičstva a dani z darovania. V podstate išlo o trojdaň a tak, ako to bolo uvedené v takzvanej daňovej reforme, bola tam zmienka o tom, že táto trojdaň by mala byť úplne zrušená. Ak sa však pozriem na skutočnosť, z tejto trojdane by mala zostať v platnosti v roku 2004, myslím si, že do roku 2005 daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Pozrime sa teraz trošku filozoficky na túto daň a uveďme si aj niektoré skutočnosti, ktoré môžu byť problematické z hľadiska uplatňovania ďalšej legislatívy, ktorú teraz prijímame v Národnej rade.

    Čo sa týka dane z dedičstva, ja sám osobne som za to, aby sme túto daň zrušili, pretože si osobne myslím, že táto daň nikdy nemôže byť špekulatívneho charakteru. Ide v podstate len o majetok fyzických osôb, ktoré na základe určitých udalostí musia reagovať takým spôsobom, akým reagujú, to znamená, že časť ich majetku bude musieť prejsť na fyzické alebo na právnické osoby podľa toho, aký je závet. Tu sa jednoznačne dá vylúčiť nejaký špekulatívny dôvod, pretože nikto si asi z nás nepraje tragické udalosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k dani z dedičstva.

    Veľmi problematická je však daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a daň z darovania. Vládna koalícia tvrdila vo svojej daňovej reforme, že túto daň zruší, ale predpokladám, a je to v podstate aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte, je to tak, že táto daň by mala v roku 2004 platiť a myslím si, ak mám dobré informácie, že časť výnosu tejto dane by mala byť použitá na mestskú verejnú dopravu.

    Druhá alebo tretia najproblematickejšia daň je daň z darovania. Zamyslime sa trošku nad touto daňou a nad princípmi zdaňovania. Ak hovoríme o daniach, rozdeľme si ich trošku na priame a nepriame dane. Priame dane, ku ktorým napríklad patria aj majetkové dane, pretože daníme od výšky majetku, patrí aj daň z príjmov fyzických a právnických osôb. Každý prírastok majetku fyzickej alebo právnickej osoby je zdanený, a tak sme to aj prijali pri dani z príjmu, ktorú sme asi pred niekoľkými dňami prerokúvali tu v Národnej rade.

    To znamená, že ak právnická osoba má zisk alebo určitý daňový základ vo forme účtovného zisku, ktorý sa musí, samozrejme, ešte upravovať o pripočítateľné a odpočítateľné položky, tak tento zisk sa prejavuje v prírastku zásob alebo prírastku peňazí, finančných prostriedkov alebo pohľadávok. To znamená, že ak právnická osoba má prírastok k majetku, daní ho daňou z príjmu právnických osôb vo výške 19-percentnej sadzby dane z príjmu. Ak fyzická osoba má takisto príjem, či už zo samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa prejaví v podobe vyššieho konta, teda väčšieho objemu peňazí, alebo pohľadávok, alebo zásob, zase tento majetok musí daniť 19-percentnou daňou. Ak fyzická osoba nadobudne peniaze na základe, dajme tomu, príjmu zo závislej činnosti, takisto musí tento príjem zdaniť, pretože dostane finančné prostriedky. Na druhej strane je tu daň z darovania, kde obdarovaný získava určitý majetok a my sme sa úplne vzdali alebo chceme sa vzdať zdaňovania takéhoto príjmu alebo takého majetku, ktorý nadobudne táto osoba. Totiž vždy obdarovaný, ktorý mal prírastok k majetku, bol daňovníkom a odvádzal daň.

    Ak som hovoril o niektorých ďalších súvislostiach legislatívneho charakteru, chcel by som upozorniť predovšetkým na zákon o nelegálnych príjmoch. Možnože som nenazval alebo necitoval dobre znenie toho zákona alebo názov toho zákona, podstatu asi vy veľmi dobre poznáte.

    V prípade, že sa vzdáme dane z darovania, pýtam sa, akým spôsobom budeme overovať nelegálne príjmy. To úplne môžeme zrušiť zákon o nelegálnych príjmoch, pretože na Slovensku sa začnú prepierať aj iné peniaze. Dá sa totiž darovať desať korún, tisíc korún, milión korún, dá sa darovať miliarda, dajú sa darovať obchodné podiely, podniky. Prečo nie? My sme týmto spôsobom narušili princíp majetkových daní. Upozorňujeme na túto skutočnosť a z tohto dôvodu, z dôvodu dane z darovania nebudem súhlasiť s novelou zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Ja sa nechcem teraz vyjadrovať k problematike výške zdaňovania daní z darovania. Vyjadroval som sa k princípu. Hoc keby sme tam len zaviedli 0,1 percenta, už je tam nejaký lokačný paragraf na to, aby sa neprepierali finančné prostriedky získané neoprávnenou podnikateľskou činnosťou alebo mafiánskym spôsobom. Teda zamyslime sa, prosím vás, komplexne nad tým, čo robíme a k čomu sa chceme dopracovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa pán navrhovateľ vyjadriť? Áno, nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Veľmi stručne. Myslím si, že predkladaný návrh zákona je výrazným krokom dopredu. Len takú malú genézu nedávnej minulosti. Ešte donedávna platilo pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností progresívne zdaňovanie, ktoré išlo až do výšky dvadsiatich percent. Navrhovaná trojpercentná daň, ako je z nej zrejmé, je významným posunom vpred a významným znížením daňového zaťaženia.

    Tiež by som len pripomenul, že daň z darovania pre najbližších príbuzných bola zrušená ešte v predchádzajúcom volebnom období na základe návrhu poslanca Jána Langoša a dnes sa len rozširuje zrušenie tejto dane aj na ostatné skupiny daňovníkov.

    Takže všeobecne by som videl tento návrh zákona ako veľmi pozitívny krok v daňovej oblasti smerom dopredu.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu. Nie? Pán spoločný spravodajca nevyužil príležitosť ešte sa vyjadriť na záver.

    Dovoľte mi, aby som zároveň prerušil rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 370. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 370a.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o cenách v znení neskorších predpisov a organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. V súlade s programovým vyhlásením vlády na zabezpečenie zámerov reformy zdravotníctva sa novelou zákona o cenách zabezpečuje prechod pôsobnosti v registrácii a kontroly cien výrobkov v zdravotníctve, výkonov zdravotnej činnosti a obchodných výkonov na predaj zdravotníckych výrobkov z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Prechodom kompetencií v regulácii a kontrole cien sa zlúči proces cenotvorby s procesom kategorizácie liekov do jedného procesu s využitím ustanovení Smernice Európskej únie č. 89105 pri kategorizovaní liekov.

    Predkladanou novelou zákona o cenách sa ruší vyhláška ministerstva financií č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa na ohodnocovanie nehnuteľností bude uplatňovať len vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V rámci predkladanej novely zákona o cenách sa zrušujú niektoré spôsoby regulácie cien. V nadväznosti na zrušenie regulácie cien sa zrušujú ustanovenia týkajúce sa regulácie týchto cien s ustanovením ministerstva financií v zákone č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

    Posudzovanou novelou zákona o cenách sa uplatňuje ďalší prvok hospodárskej reformy štátu, ktorá vedie k dosiahnutiu základných cieľov krajín Európskeho spoločenstva. Touto novelou cenového zákona sa rozširujú možnosti pre vnútorný trh s voľným pohybom tovaru, služieb založenom na hospodárskej súťaži zúčastnených subjektov.

    Uplatňovanie ustanovení zákona o cenách nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem. Slovo má spoločný spravodajca pán Zsolt Komlósy. Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi podať správu o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 423 z 9. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť odsúhlasili výbory: výbor pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 až 5, pričom gestorský výbor odporúča schváliť body 1 až 4 a bod 5 odporúča neschváliť. Gestorský výbor na základe týchto stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. To je zatiaľ všetko, ďakujem pekne.

    Môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa hlási pán Horváth Zoltán. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh, a to v čl. 2 navrhujem doplniť body 4 a 5, ktoré znejú.

    Bod 4 v § 9 ods. 1 navrhujem teda vypustiť slová „s ich súhlasom“ a v bode 5 za § 10 navrhujem vložiť § 10a, ktorý znie: „Na ukladanie pokút sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu 16a obdobne.“

    Vzhľadom na prístupový proces k Európskej únii a na jej pripravované právne predpisy pre pristupujúce krajiny, ktoré majú zabrániť poruchám v obchode, je potrebné, aby informačná povinnosť bola povinná, a nie dobrovoľná. Vzhľadom na to, že zákon č. 491/2001 Z. z. neobsahuje ustanovenie o pokutách, v zásade ide o obdobné povinnosti, ako sú v zákone o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhuje sa zjednotiť ukladanie pokút.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave? Pán minister, chcete zaujať? Nechcete, ďakujem. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a bude pokračovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 318, spoločnú správu ako tlač 318a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby pokračoval v predkladaní návrhov zákonov a predložil aj nám tento návrh zákona. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si vám predložiť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hospodárskej mobilizácii. Vzhľadom na to, že zákon č. 414 ukladá povinnosti a dáva právomoci okresným úradom pri zabezpečovaní riešenia následkov krízových situácií, je potrebné tieto povinnosti aj právomoci delegovať tým orgánom, ktoré budú v regiónoch nositeľmi štátnej moci a správy v oblasti hospodárskej mobilizácie.

    Z uvedeného dôvodu sú povinnosti a právomoci delegované krajským úradom a obvodným úradom v ich pôsobnosti. Nad rámec obsahu uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva navrhuje aj zmenu ustanovenia § 31 a navrhuje zmenu pôvodného termínu na vysporiadanie majetku hospodárskej mobilizácie do konca roku 2002, a to z pôvodného termínu do 1. januára 2004 na termín do 31. decembra 2005.

    Ide najmä o nehnuteľný majetok, na nadobudnutie ktorého boli poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 677.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu. Ospravedlňujem sa. Ešte raz. Pán poslanec Přidal, prosím, aby ste predložili spoločnú správu a vám, ktorí ste ma nepočuli, sa ospravedlňujem ešte raz, páni poslanci.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, keď výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, tlač 318, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 463 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, so zmenami a doplnkami, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona hlasoval 8. októbra 2003 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    Z uznesení spomínaných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené pod bodom III spoločnej správy, vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o týchto šiestich bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Takisto gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 185 zo 14. októbra 2003 a výbor ma poveril právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne prosím. Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem vám, pán spoločný spravodajca,

    pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 360, spoločnú správu výborov máte ako č. tlač 360a.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Kým zaujme miesto pre navrhovateľov, ešte prosím, ospravedlňujem sa, chcem poďakovať pánu ministrovi Kaníkovi za predložené všetky návrhy zákonov.

    Pán minister, máte teraz vy slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený návrh zákona je jedným z radu zákonov, ktorý súvisí s koncepciou usporiadania miestnej štátnej správy. Súčasne však predložený návrh nadväzuje na program vyhlásenia vlády pre oblasť rozvoja bývania. Vzhľadom na to, že oblasť podpory upravená v zákone je určená predovšetkým pre fyzické osoby, rozhodla vláda o vypracovaní nového vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Základné princípy platného zákona ostanú zachované.

    K zmenám dochádza v oblasti výkonu činnosti súčasne okresnými úradmi, kde sa navrhuje, aby činnosti súvisiace s overovaním úplnosti náležitostí k žiadosti o poskytnutie podpory a jej odstúpením Štátnemu fondu rozvoja bývania boli presunuté na obce v sídlach okresov.

    V rámci rokovaní výborov bolo navrhnuté, aby v prípade okresu Košice - okolie tento výkon prešiel na mesto Moldava nad Bodvou. S týmto návrhom ministerstvo a vláda súhlasí.

    Na výkon kontrolnej činnosti sa navrhuje presun na štátnu správu pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorá sa zriaďuje osobitným zákonom. Dôvodom na tento presun je požiadavka na výkon kontroly vynakladanej na štátne prostriedky štátnymi inštitúciami.

    Na záver by som vám chcel poďakovať za prerokovanie návrhu zákona a chcem vás požiadať o podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Demeterovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 466 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru nijaké stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 18.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 18 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 151 z 20. októbra 2003.

    Ďakujem. Skončila som.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu som nedostal žiadne. Ústne sa hlási pán poslanec Vážny. Končím možnosť ústnych prihlášok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý ste dostali ako tlač 360. Aj znenie poslaneckého návrhu ste dostali pred chvíľočkou do vašich lavíc.

    Po prvé. V § 9 ods. 1 sa za písm. c) dopĺňa nové písm. d), ktoré znie: „Nenávratný príspevok na účel podľa § 5 ods. 5 písm. a) v rozsahu do 50 percent obstarávacej ceny pri splnení podmienky, že celková obstarávacia cena za meter štvorcový novovybudovanej tepelnej ochrany domu neprevýši čiastku 1 200 korún vrátane DPH.“ § 5 ods. 5 písm. a) sa týka tepelnej ochrany bytového domu alebo rodinného domu pri dodržaní všeobecne záväzných predpisov a technických špecifikácií.

    Stručne to odôvodním. Na Slovensku je asi 1,8 milióna bytov, z toho minimálne 40 percent bytov v bytových domoch aj v rodinných domoch je tepelne nevyhovujúcich. To je zhruba 800-tisíc bytov. Súčasné nástroje získavania prostriedkov na zateplenie sú nepostačujúce, prakticky nevyužívané najmä pre ich cenovú nedostupnosť pre väčšinu občanov, respektíve vlastníkov bytov.

    Účelom pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť možnosť čerpania podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre právnické aj fyzické osoby vo väčšej miere ako v súčasnosti. Ambíciou úpravy je pre občanov pri využití podpory, samozrejme, aspoň čiastočná kompenzácia liberalizácie cien energií tak, že zateplením svojho obydlia dosiahnu úsporu v spotrebe energií v rozmedzí 20 až 40 percent ročne, t. j., aby občan iba pasívne neplatil za zvýšené ceny energií, ale aby mohol svoj osud zobrať do vlastných rúk a zatepliť si svoj dom alebo byt, a tak platiť menej v horizonte časovom desať rokov a viac.

    Nezanedbateľné sú aj faktory zvýšenia zamestnanosti, predĺženia životnosti objektov, úspory energií v celoštátnom meradle, ochrana životného prostredia a ďalšie. Celý režim je postavený tak, že na bežný byt v bytovom dome trojizbový byt stojí zatepľovací systém odhadom 100-tisíc korún, z toho 50-tisíc by bol nenávratný príspevok, 50-tisíc by musel zabezpečiť občan tak, že 30-tisíc si zabezpečí cudzie zdroje alebo svoje a 20 percent je podmienka zo zákona, že musí mať svojich. Za týchto podmienok si myslím a domnievam sa, že bude využívaný systém zatepľovania rodinných bytov, tak aj bytov v bytových domoch podstatne masovejšie využívaný.

    Zavedením tohto druhu podpory nevzniknú nové nároky na štátny rozpočet, ale dôjde k prerozdeleniu zdrojov z iných podpôr v rámci fondu vo výške, ktorú určil správca, t. j. ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. To znamená, ak ministerstvo zváži, že na tento podporný systém vynaloží z dva a pol miliardy v roku 2004 iba milión korún, tak to bude milión korún. Ak zváži viac, tak bude viac.

    Ambíciou tejto smernice a tejto úpravy je, aby sa konečne naštartoval na masovejšej báze systém zatepľovania bytov v bytových domoch, ako aj bytov v rodinných domoch.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predkladateľ minister.

    Pán minister Gyurovszky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, poslankyne. Chcem povedať, čo sa týka spoločnej správy, tam nemám žiadny problém so žiadnym návrhom. Samozrejme bude prípadne problém, lebo tu niektoré veci je potrebné prerokovať s novým zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ale to je možné urobiť neskoršie. Teoreticky nie je problém ani z nášho hľadiska, ani z návrhu pána poslanca Vážneho, lebo naozaj tento druh činnosti podporuje Štátny fond rozvoja bývania. Problémy ale môžu nastať, a o tom hovoril aj pán poslanec, s rozpočtom. Totižto ak je to nenávratný príspevok, tak sa to ráta do deficitu štátneho rozpočtu. A preto to už nie je len v rozhodnutí nášho ministerstva, že koľko na to vyčleníme, ale je to rozhodnutie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.

    Z uvedeného dôvodu ja s týmto návrhom síce teoreticky môžem súhlasiť, ale prakticky si myslím, že sa dá vykonať iba pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, a nie je možné vykonávať v rámci tohto zákona ani na základe rozhodnutia vlády. Preto by som to neodporúčal schváliť a skôr smerovať podporu do časti, ktorá nie je nenávratná, ale úver.

  • Ďakujem. Chce sa pani spoločná spravodajkyňa vyjadriť. Máte slovo.

  • Ja by som sa ako spravodajkyňa takisto vyjadrila k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý treba priznať, že je zaujímavý, ale vzhľadom na to, že v tomto prostriedky fondu rozvoja bývania nestačia ani na zabezpečenie si prvotného bývania občanov, takisto sa neprihováram za to, aby tento pozmeňujúci návrh bol schválený už aj preto, že zakladá nároky na zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem pekne. Zároveň vyhlasujem rokovanie o tomto bode za prerušené.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 324. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 324a.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Prídavok na dieťa sa v súčasnosti poskytuje vo výške 270 korún mesačne na každé nezaopatrené dieťa, pričom sa neprihliada na príjem rodiny ani na vek dieťaťa. Príjem rodiny a vek dieťaťa sa zohľadňuje len v prípade poskytovania príspevku k prídavku na dieťa. Testovanie príjmu rodiny je administratívne náročné a v konečnom dôsledku ani nezohľadňuje aktuálnu príjmovú situáciu rodiny, pretože príjem spoločne posudzovaných osôb sa hodnotí za predchádzajúci rok. Na druhej strane možno konštatovať, že vyplácanie príspevku k prídavku nemá veľký motivačný účinok, aby sa snažili zabezpečiť rodinu príjmom z vykonávania zárobkovej činnosti.

    Predložený návrh zákona o prídavku na dieťa ponecháva vznik nároku na prídavok bez prihliadania na vek dieťaťa a príjem rodiny na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške a zvyšuje sa na 500 korún mesačne.

    Zároveň k tomuto prídavku na dieťa prostredníctvom daňového benefitu každý zamestnaný rodič získava ďalších 400 korún mesačne. Možno teda konštatovať, že prijatím tohto zákona sa zvýši príjem rodičov na každé nezaopatrené dieťa pri zamestnaných rodičoch na 900 korún mesačne.

    Návrh zákona už neupravuje poskytovanie príspevku k prídavku, ale zavádza daňový bonus. V návrhu zákona sa ustanovuje jediný platiteľ tejto štátnej sociálnej dávky, a to územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, čím sa zabezpečí možnosť dôsledne kontrolovať využívanie prídavku na dieťa a odstráni sa tak možnosť duplicitnej výplaty na to isté dieťa.

    V prechodných ustanoveniach sa navrhuje plynulý prechod na jedného platiteľa v období od 1. januára 2004 do 31. marca 2004.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Klára Sárközy. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prídavku na dieťa, tlač č. 324, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 457 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o prídavku na dieťa na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 254 z 2. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 187 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 71 zo 7. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 127 z 9. októbra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 132 z 8. októbra 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona dňa 8. októbra 2003, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stole.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prídavku na dieťa a v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o prídavku na dieťa s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Bauer. Končím možnosť prihlášok.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Pripomínajúc diskusiu o druhom pilieri, teda o dôchodkovom sporení by som chcela navrhnúť, tak ako som sa zaviazala pri prerokovaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, pozmeňujúci návrh, ktorým by sme implantovali jediný novelizačný bod viazaný na štátny rozpočet do tohto návrhu zákona, aby sa vytvoril prípadný priestor na prerokovanie tohto veľmi vážneho zákona v druhom čítaní.

    Chcela by som tiež zdôrazniť, že tento návrh zákona doplňujúci návrh predkladám na základe dohody s pánom ministrom.

    Dovoľte mi, aby som uviedla pozmeňujúci návrh. V prvom bode. V názve zákona sa na konci pripájajú tieto slová „o zmene a doplnení zákona o sociálnom poistení“.

    Druhý bod. Doterajší text z návrhu zákona sa označuje ako čl. 1.

    Tretí bod. Za § 20 sa vkladá čl. 2, ktorý znie: Zákon o sociálnom poistení sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V § 73 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a nevykonáva zárobkovú činnosť“.

    Po druhé. V § 131 ods. 2 znie: „Sadzba poistného na starobné poistenie zamestnanca sa znižuje o pol percenta na každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Ak sa o to isté nezaopatrené dieťa súčasne starajú obidvaja rodičia alebo osvojitelia nezaopatreného dieťaťa, sadzba poistného na starobné poistenie sa znižuje jednému rodičovi alebo jednému osvojiteľovi nezaopatreného dieťaťa.“

    Po tretie. § 138 sa za ods. 19 vkladá nový ods. 20, ktorý znie: „Vymeriavací základ štátu, z ktorého platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie za fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku okrem dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je mesačne po a v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 60 percent jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie. Po b v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 60 percent jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie, doterajšie odseky 20 až 23 sa označujú ako odseky 21 až 24.

    Po štvrté. Doterajší § 21 sa nahrádza čl. 3, ktorý vrátane nadpisu znie: „Článok 3 účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.“

    V odôvodnení by som chcela zdôrazniť, že ide o doplnenie návrhu zákona o čl. 2, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, jeho zmeny a doplnenia navrhujem v súvislosti s návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2004, ako som už uviedla. Ide o zmeny súvisiace so znížením sadzby poistného na starobné poistenie rodiča alebo osvojiteľa nezaopatreného dieťaťa, pričom sa spresňuje vymeriavací základ a vecný rozsah, teda že takáto zľava bude platiť pre jedného rodiča, a nie pre obidvoch. Ide o upresnenie, ktoré bolo dohodnuté s ministerstvom práce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň pozývam všetkých poslancov do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Je 17.00 hodín, budeme hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných vládnych návrhoch zákonov.

    Prosím teraz pána ministra školstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Devínskeho, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás informovať, že v rozprave vystúpilo 12 poslancov, z toho bolo 7 faktických poznámok. Bolo podaných 40 pozmeňujúcich návrhov poslancov pánov poslancov Zuba, pani poslankyne Muškovej a v mene poslancov Zmajkovičovej, Číža predniesla pani Gabániová pozmeňujúce návrhy.

    Neboli podané žiadne procedurálne návrhy, a preto vás prosím, pán predseda, aby ste v zmysle § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to takto: spoločne o bodoch 1 až 28 a 30 až 37 a tieto schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča o bodoch zo spoločnej správy 1 až 28, 30 až 37 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 110 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bode 29 zo spoločnej správy, ktorý navrhuje gestorský výbor neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 29. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 14 za, 74 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Pán poslanec Zubo podal 20 pozmeňujúcich návrhov.

    Pán poslanec, chcete k tomu?

  • Pán poslanec Zubo, prosím, zapnite si mikrofón. K spôsobu hlasovania, nech sa páči. Zapnite sa. Nech sa páči, hovorte.

  • Prvých päť návrhov sťahujem. Vlastne naopak, prvých 7 až 20, áno tak.

  • 7 až 20 sťahujete, to znamená, že hlasovať o 1 až 5? A čo so šiestym?

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Prosím, pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, ešte som nenavrhol hlasovať, pretože z týchto bodov 1 až 6, prosím vás, z týchto bodov 1 až 6 body 2 až 5 sú bezpredmetné vzhľadom na to, že sme schválili body zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať len o bode 1 a 6. Navrhujem, aby sme hlasovali spoločne. Pán poslanec Zubo vyjadril vôľu, aby sme hlasovali spoločne o týchto dvoch bodoch, teda o bodoch 1 a 6.

    Pán predsedajúci, prosím.

  • Páni poslanci, hlasujeme o podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Zuba spoločne o bodoch 1 a 6.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 44 za návrh, 60 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrhy.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pani poslankyňa Mušková podala päť pozmeňujúcich návrhov. Navrhujem, keďže body 1, 3 až 5 navzájom súvisia, aby sme o nich hlasovali spoločne. Pýtam sa pani poslankyne, či s takýmto návrhom súhlasí?

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch č. 1, 3 až 5 pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 49 za, 47 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme neschválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 49 za, 46 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Zmajkovičovej a pána poslanca Číža. Vzhľadom na to, že sme schválili body 19 a 35 spoločnej správy, nebudeme hlasovať o bodoch 10 a 15 tohto návrhu. Keďže ide o ucelenú problematiku a všetky tieto body navzájom súvisia, navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo spoločne s výnimkou bodov 10 a 15, ktoré sme vylúčili. Teda spýtam sa pána poslanca Číža, či súhlasí? Ak áno, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Zmajkovičovej a pána poslanca Číža č. 1 až 9 a 11 až 14 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 22 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prerokuje Národná rada v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 78 za, 10 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • Gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 27 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení Národná rada schválila.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi a spoločnému spravodajcovi.

  • Ďakujem, pán predseda, ďakujem, ctená snemovňa.

  • Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, ktorého poveril gestorský výbor, aby ako spoločný spravodajca predniesol návrhy na hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, ktorý prerokúvame ako tlač 319.

    Pán poslanec Muránsky, po odhlasovaní zákona vám dám slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Budeme najprv hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 6, 7 a 8 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 80 za, 1 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán...

  • Pán predseda, ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 2 a 5 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 20 za, 52 proti, 49 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem uviesť pre poriadok v zápise, že pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla v mene pani poslankyne Zmajkovičovej pani poslankyňa Gabániová, vtedy som mal k dispozícii fotokópiu toho pozmeňujúceho návrhu a tam chýbal jej podpis. Ale doniesla mi originál, kde je pani poslankyňa podpísaná, takže je to všetko v poriadku, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka § 9 ods. 4 až 7, všetky tieto body sme odhlasovali v spoločnej správe s tým, lebo v tom návrhu je vypustiť tieto odseky 4 až 7. S tými odsekmi 4, 5 a 6 sme sa vysporiadali v spoločnej správe, schválili sme ich a odsek 7 sme vypustili, takže nie je nutné o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Predkladateľka návrhu súhlasí s týmto postupom.

  • Súhlasí. Ďakujem pekne, pán predseda. Takže dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď, mám splnomocnenie výboru.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 47 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nikto z pánov poslancov, aspoň nie tí, čo sú na svetelnej tabuli. Iné prihlášky nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 3 proti, 45 sa zdržalo.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

    Predtým ešte pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predseda. V mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície dávam návrh na zaradenie nového bodu programu 18. schôdze, a síce návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Navrhujem tento bod zaradiť ako bod 104.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zaradiť do programu rokovania 18. schôdze ako 104. bod návrh na ratifikáciu Kartágskeho, pán poslanec?

  • Ruch v sále.

  • Vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.

  • Hlasovanie.

  • Návrh sme schválili. 116 prítomných, 77 za, 14 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pán poslanec Bárdos, chceli ste sa prihlásiť? Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície dávam návrh, aby sme vyradili bod č. 106 Komplexná monitorovacia správa o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii za obdobie september 2002 – máj 2003 a jej Dodatok za obdobie jún – september 2003, tlač č. 417, z 18. schôdze Národnej rady z dôvodu neaktuálnosti, veď je už známa hodnotiaca správa Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu vyradiť z rokovania schôdze Národnej rady bod č. 114, 106.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 106 za, 7 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec a predsedu výboru Farkas.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda...

  • ... budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy pod č. 320a a táto spoločná správa obsahuje spoločne osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Body 1 a 2 sa navzájom vylučujú a potom o bode 3 budeme hlasovať osobitne. Teraz odporúčam hlasovať o bodoch 2, 4, 5, 6, 7 a 8.

  • Páni poslanci, prosím. Páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 2 proti, 47 sa zdržalo.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tým, že sme schválili bod č. 2 spoločnej správy, nemusíme hlasovať o bode č. 1 a ostáva nám hlasovať ešte o bode č. 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme, gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 33 za, 50 proti, 41 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

  • V rozprave s pozmeňujúcim návrhom alebo doplňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Danko, ktorý odporučil v čl. 9 vypustiť § 9 ods. 4 až 7. Tým, že sme prijali pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy pod bodom 2, takže o jeho prvom návrhu, teda o § 9 ods. 4 neodporúčam hlasovať, ale odporúčam hlasovať o odsekoch 5, 6 a 7.

  • Pán predkladateľ, prosím, vyjadrite sa. Nehlasujeme, páni poslanci.

    Pán poslanec Danko.

  • Ja ďakujem, pán predseda. Ja trvám, aby sme hlasovali o mojom návrhu.

  • Veď hlasujeme, ale odsek 4 bol zmenený prijatím bodu č. 2 spoločnej správy.

  • Nehlasujeme. Nech sa páči, vyjadrite sa.

  • Buďte taký dobrý, aby sme hlasovali o mojom návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Moment. Páni poslanci, najskôr musíme rozhodnúť o námietke pána poslanca Danka. Naozaj zo spoločnej správy sme schválili bod, ktorým bol príslušný odsek 4 § 9 upravený už raz.

    Hlasujeme, páni poslanci, o námietke pána poslanca, ktorý žiada, aby sme o jeho návrhu hlasovali. Pán spoločný spravodajca aj o odseku 4. O námietke.

    Páni poslanci, hlasujeme. Pán poslanec Danko.

    Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Nech sa páči, pán poslanec Danko.

  • Súhlasím s návrhom spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

  • Ďakujem aj ja. Teda odporúčam teraz hlasovať o návrhu, ktorý sa vzťahuje na § 9 ods. 5, 6 a 7, a pán poslanec odporúčal vypustiť uvedené odseky.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 96 za návrh, 2 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vyčerpali sme hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v rámci druhého čítania. Vážený pán predseda, mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyňa Dubovská.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 76 za, 23 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Prerokúvame návrh zákona v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o majetku obcí. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 76 za, 20 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zákon o majetku obcí schválila.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda výboru a spoločný spravodajca, nech sa páči, predložte návrhy na hlasovanie.

  • Áno, pán predseda. Budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod parlamentnou tlačou č. 321a a s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Tento návrh je uvedený pod IV.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode zo spoločnej správy, ktorý je pod bodom IV spoločnej správy výborov.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 81 za, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • V rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpila kolegyňa Angyalová a predložila tri pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom súvisia. O tom svedčí aj odôvodnenie. Teraz odporúčam hlasovať o týchto návrhoch en bloc.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 53 za, 27 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť, aby sme postúpili tento návrh do tretieho čítania a prerokovali ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 20 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému zákonu do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 76 za, 14 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, aby ako poverený gestorským výborom uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takže budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorých je celkom štyri. Navrhujem teda, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodom 1 až 4 s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 s odporúčaním gestorského výbor schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 109 za, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • To boli všetky návrhy. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona o znalcoch a tlmočníkoch v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 92 za, 25 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 87 za, 32 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

    Poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. V spoločnej správe máme päť bodov, pričom gestorský výbor odporúča prijať body 1 až 4 a bod 5 nie, teda môžeme hlasovať en bloc o bodoch spoločnej správy 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 79 za, 1 proti, 45 sa zdržalo.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Bod 5 spoločnej správy odporúča gestorský výbor neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 31 za, 60 proti, 33 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 5 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: V rozprave, pán predseda, vystúpil jediný poslanec pán poslanec Horváth s pozmeňujúcim návrhom.

    Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 77 za, 10 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postúpi tento vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za návrh, 3 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

    Zs. Komlósy, poslanec: Schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 77 za, 4 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, takže neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 95 za, 26 proti, 4 sa zdržali.

    Body 1 až 6 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 26 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh prerokovať zákon v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • ... gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie) 125 prítomných, 77 za návrh, 25 proti, 23 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona č. 414/2002 a č. 274/1993 Z. z. schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Demeterovú, aby ako spoločná spravodajkyňa Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán predseda, v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho. Najskôr vás prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, v ktorej gestorský výbor v bode 1 až 18 odporúča schváliť ich. Chcela by som však upozorniť na jednu nezrovnalosť, ktorá mi ako spravodajkyni bola oznámená až po odznení rozpravy, že bod 14 a 15 tejto spoločnej správy, to sú dve legislatívnotechnické pripomienky Národnej rady, sú v rozpore. Ja by som navrhovala taký postup, že by som potom v treťom čítaní túto námietku uplatnila.

  • Páni poslanci, ak je zjavné, že sú kontroverzné návrhy zo spoločnej správy, myslím si, že môžeme hlasovaním rozhodnúť o tom, že budeme hlasovať samostatne o bodoch 14 a 15 zo spoločnej...

  • Potom by som volila taký postup, aby sme hlasovali zo spoločnej správy o bodoch 1 až 14, 16 až 18 spolu a bod 15 by som vyňala na samostatné hlasovanie.

  • Páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom? Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 14 a 16 až 18. Hlasujeme.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 119 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

  • Bod 15 napriek tomu, že gestorský výbor ho odporúča schváliť, je tu, musím upozorniť ako spravodajkyňa na ten rozpor.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Neodporúčam ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 1 za, 81 proti, 42 sa zdržalo.

    Bod 15 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďalej by som prosila, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ľubomíra Vážneho, pričom navrhovateľ nepodporuje tento návrh.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, hlasujeme, poslanci sa rozhodujú slobodne pri podávaní. Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 41 za, 12 proti, 65 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďalšie návrhy neboli podané. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania, na čo ma splnomocnil gestorský výbor.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 115 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému zákonu o Štátnom fonde rozvoja bývania v treťom čítaní? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz budeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 115 za návrh, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania schválila.

    Ďakujem pani poslankyni Demeterovej a poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o príspevku na dieťa.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, najprv o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 122 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím.

  • V rozprave vystúpila pani poslankyňa Bauer, ktorá podala pozmeňujúci návrh, budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 125 za návrh, 1 sa zdržal.

    Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Bauer sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a tie, ktoré odzneli v rozprave. Mám poverenie výboru prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 73 za návrh, 33 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Mikuš, nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa...

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona o prídavku na dieťa s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.