• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali panie poslankyne a páni poslanci: Eva Antošová, Anton Danko, Miroslav Chovanec, Gustáv Krajči, Milan Rehák, Robert Nemcsics.

    Budeme pokračovať v rokovaní prerušeným bodom o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 285.

    Prosím pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Kláru Sárközy, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Buriana ako prvého ústne prihláseného do rozpravy, aby vystúpil. Na svetelnej tabuli máte mená poslancov, ktorí sa prihlásili k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hopta má procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda. Keďže dnešná schôdzu alebo rokovanie máme dnes ukončiť, v mene poslaneckého klubu KSS navrhujem, aby sme dnes nerokovali o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 283, a o vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Myslíme si, že sú to také dôležité zákony, že nebude dostatok času na ich dobré prerokovanie, odborné posúdenie a prijatie správnych rozhodnutí. Čiže navrhujem, aby sme o týchto zákonoch rokovali až na budúcej schôdzi Národnej rady.

  • Pán poslanec, žiaľ, tento váš návrh nespĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku. Tieto body sú riadne zaradené na program 17. schôdze Národnej rady. Pán poslanec Malchárek navrhol vypustiť niektoré body programu na základe návrhu štyroch poslaneckých klubov, to znamená, že pán poslanec Malchárek návrh predniesol v súlade s rokovacím poriadkom.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanú právnu úpravu považujem za finančne neefektívnu a nelogickú, keďže sa do budúcnosti uvažuje s presunom väčšej časti pôsobností tohto orgánu do obcí.

    Z uvedeného dôvodu presun zamestnancov z verejnoprávnej inštitúcie do štátnozamestnaneckého pomeru pri opakovanom deklarovaní záujmov vlády Slovenskej republiky znížiť počty štátnych zamestnancov považujem za neefektívny a nehospodárny. Navyše, ak časť zamestnancov, ktorí sa stanú zamestnancami štátnej správy, po dvoch rokoch budú opätovne odovzdaní do konferencií a presúvaní do obcí. Vzhľadom na nemožnosť ich fyzického prerozdelenia z počtu 45 úradov špecializovanej správy do 2 883 obcí bude potrebné ich prepustiť zo štátnej správy. Tiež nie je zanedbateľná skutočnosť, že náklady spojené s ich štátnozamestnaneckým pomerom budú predstavovať miliónové sumy. Zásadným nedostatkom predloženého materiálu je absencia diferenčného vyčíslenia finančných nárokov na vykonávanú zmenu v súčasnosti a opakovane po dvoch rokoch, ako aj finančných nárokov osobitne na štátny rozpočet a osobitne na rozpočty obcí.

    Tak ako som vystúpil v prvom čítaní tohto zákona, javí sa mi to, že presúvanie alebo rušenie verejnoprávnych inštitúcií a presúvanie tohto systému do štátnozamestnaneckého pomeru, myslím si, že nie je celkom v súlade s filozofiou aj tejto koalície vzhľadom na to, že očakávaná zmena štátnozamestnaneckého pomeru v podstate nie je, predpokladám, filozofiou tejto koalície v oblasti filozofie spravovania štátu, jedného z najhorších vlastníkov spravovania všetkých náležitostí.

    Vzhľadom na to, že sa mi zdá byť tento zákon nelogický a jednoducho finančne obrovským zaťažením do budúcnosti a po všetkých peripetiách prepúšťanie štátnych zamestnancov alebo ich neumiestnenie v týchto obciach bude privádzať ďalšie a ďalšie náklady.

    Dovoľte mi, aby som pri tomto bode dal pozmeňujúci návrh. V článku 4 bod 13 znie: § 18, § 18a s nasledovným znením: „Pri poskytovaní starostlivosti v oblasti sociálnych služieb občanov s duševnými poruchami a poruchami správania je možné použiť prostriedky obmedzenia občana v akútnom štádiu prejavov choroby, ako je to nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia tohto občana, alebo na ochranu života alebo zdravia iných občanov.“

    Po druhé. „Ako prostriedky obmedzenia občana uvedené v ods. 1 sa použijú prednostne prostriedky netelesnej povahy, nevyhnutné telesné obmedzenia nariaďuje alebo schvaľuje odborný lekár. Každý prípad telesného obmedzenia musí mať občan zaznamenaný v osobitnom registri zriadenom na tento účel.“

    Po tretie. „Register telesných obmedzení občanov musí obsahovať zápis každého prípadu telesného obmedzenia občana, dôvody telesného obmedzenia občana, čas, kedy sa opatrenie začalo a skončilo, opis okolnosti prípadu spolu s uvedením príčiny pre nevyhnutnosť telesného obmedzenia občana, meno a podpis lekára, ktorý ho nariadil alebo schválil, a popis zranení utrpených zúčastnenými osobami.“ Navrhované znenie zákona zabezpečí použitie prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia s akútnymi duševnými chorobami a poruchami správania.

    Uvedený návrh paragrafového znenia je akceptovaný aj fundovanými odborníkmi z oblasti psychiatrie, jej hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre psychiatriu docentom Pavlom Černákom.

    Vo včerajšej rozprave, neformálnej rozprave v rámci poslaneckých lavíc tejto Národnej rady boli rôzne úvahy o tom, či takéto obmedzenia sú legálne, nelegálne, či majú, by som povedal, určitý vzťah k diskriminácii osôb alebo k obmedzovaniu osobnej slobody. Musím povedať, že terajšia prax vyvoláva takéto riešenia ako dosť nevyhnutné vzhľadom na to, že v ústavoch sociálnych služieb sa nachádzajú ľudia, ktorí sú v štádiu alebo ktorí sú preliečení a tento stav je však opakovaným alebo zaznamenáva recidívy, ktoré pri opakovanom psychickom narušení môžu vyvolávať dosť vážne problémy. A pri takýchto problémoch je otázkou, či znenie, ktoré je doteraz navrhované v § 18a, je dostatočnou možnosťou na to, aby sa zabezpečila ochrana ľudí, ktorí sa v týchto zariadeniach nachádzajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Musím na začiatok povedať, že sa k tejto problematike vyjadrujem ako lekárka, ktorá má v obvode 20 rokov ústav sociálnej starostlivosti.

    Pán poslanec, výbor pre sociálne veci a bývanie v spoločnej správe prijal § 18a, ktorý hovorí o tom, že pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb občana s duševnými poruchami a poruchami správania nie je možné použiť prostriedky telesného a netelesného obmedzenia občana, a to ani v akútnom štádiu prejavov choroby.

    Vy navrhujete vo svojom pozmeňujúcom návrhu úplne iné. Pretože zrejme ten čas bude krátky, tak ja poviem aj to, ako ste to zdôvodňovali. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť použitie akýchkoľvek obmedzení občana s duševnými poruchami a poruchami správania, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a vytvorenie priestoru na predchádzanie možným prejavom zlého zaobchádzania. A čo je najdôležitejšie. Navrhovaná právna úprava zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v Slovenskej republike. Bolo to prijaté v októbri roku 2000.

    Takže bola by som rada, keby sme sa nevracali do minulosti. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, a celý článok 4 je konzultovaný s odborníkmi jednak z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s legislatívou a sú plne v súlade s európskymi normami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som povedal, že vo večernej diskusii, ktorú sme tu mali pred mojím vystúpením, som si pozorne vypočul aj pripomienky, ktoré odzneli dnes. Ale chcem povedať, že v mojom návrhu, keď si presne prečítame znenie, ktoré je tu navrhované, je to pod nariadením a schválením odborných lekárov. Čiže ja nezavádzam niečo, čo by mohlo byť problematické alebo diskriminujúce pre človeka s duševným narušením. Bojím sa len jednej veci, že ak nič neurobíme, ak teda nebude takýto postup zabezpečený, môže sa celkom stať, že duševne narušený človek môže ublížiť sebe, a nielen sebe, ale aj ostatným, ktorí sa v tomto zariadení nachádzajú, lebo nie sú tam primárne ľudia s duševným narušením alebo nemali by byť primárne ľudia s duševným narušením v týchto zariadeniach.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, takže opakujem svoj návrh. V mene štyroch poslaneckých klubov KSS, HZDS, Klubu nezávislých poslancov a Smeru navrhujem vypustiť z dnešného rokovania vládny návrh zákona o sociálnom poistení, tlač 283, a vládny návrh zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene niektorých doplnení zákona, tlač 284, s tým, že by boli prerokované na októbrovej schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hoptu, ktorý navrhuje, aby sme... Prepáčte, páni poslanci, bola dohoda, že počas rokovania schôdze Národnej rady nebudú rokovať výbory. To je čo za poriadok. Ktoré výbory sedia? Pán poslanec Hort, pán predseda?

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hoptu, aby sme body programu pod číslami tlačí 283 a 284 vyradili z rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 47, proti 58, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek, ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Budem veľmi krátky. Prednesiem len jeden pozmeňujúci návrh, a to k § 4 ods. 5 znie: „Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.“

    Zdôvodnenie. Z hľadiska postavenia štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti je vhodnejšie, aby vymenovala a odvolávala generálneho riaditeľa ústredia vláda Slovenskej republiky, a nie rezortný minister, keďže pôjde o najväčšiu sieť špecializovanej štátnej správy približne s 9-tisíc zamestnancami, rovnako ako napríklad prednostov krajských úradov.

    Ďalej žiadam vyňať zo spoločnej správy, ak sa tak doteraz nestalo, body 11 a 12 s mojím odporúčaním tieto body neschváliť. Tým sa zachová pôvodný návrh vlády na zriadenie sídla špecializovanej štátnej správy v tejto oblasti v Bánovciach nad Bebravou.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová a pripraví sa pán poslanec Juščík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ja takisto len krátko vystúpim s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu a svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že v bode 14 spoločnej správy gestorský výbor schválil zmenu názvu novo vznikajúcich úradov a ja by som žiadala dôslednejšie uplatniť zosúladenie tejto zmeny s navrhovaným názvom, a preto by som žiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod 14 zo spoločnej správy. V čl. 1, čl. 3 až 5 a v čl. 7 až 13 navrhujem, aby sa slová „ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch v celom texte návrhu zákona nahradili slovami „ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“ a ďalej v príslušnom tvare sa slová „územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti“ vo všetkých tvaroch v celom texte návrhu zákona nahradili slovami „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“.

    V nadväznosti na zmenu názvov orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čl. 1 je potrebné terminologicky zosúladiť aj ďalšie články, ktorými sa vstupovalo do ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • S procedurálnym návrhom sa prihlásil pán poslanec Číž. Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem vám oznámiť v zmysle rokovacieho poriadku, že hlasovacie zariadenie ma uvádza pri poslednom hlasovaní, že som neprítomný, pričom som sa zaprezentoval, pričom som bol za, a pritom mi svietila kontrolka o tom, že hlasujem za návrh. To znamená, že jednoducho hlasovacie zariadenie nefunguje a žiadam preto opakovanie hlasovania.

  • Pán poslanec, môžete podľa rokovacieho poriadku podať námietku a Národná rada hlasuje o námietke. To znamená, že páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme hlasovať o námietke pána poslanca. Ak bude námietka prijatá, znovu budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Číža. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Číža.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 46, proti 11, zdržalo sa 51, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že námietka pána poslanca nebola prijatá.

    Takže budeme pokračovať v rozprave ďalej. Prosím technikov, aby vrátili na tabuľu zoznam prihlásených. Pán poslanec Tóth s faktickou poznámkou na pani poslankyňu Demeterovú? Nech sa páči, máte slovo. Nie.

    Takže pán poslanec Juščík, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Černá.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. K tomuto zákonu tu už bolo vznesených veľa pripomienok a jednoznačne treba konštatovať, že záporných. Ja som jedným z tých, ktorý s týmto zákonom jednoznačne nesúhlasím. Pre to, čo tu bolo vznesené, súhlasím s tým a chcem len dodať. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že, žiaľ, pracujeme tak, že už vytlačený vagón hore, čo by potrebovalo ho len stabilizovať, spustíme späť a nanovo chceme pracovať a nanovo ho tlačíme hore. Vybudované búrame, nie aby sme zdokonaľovali. Aj tento zákon stavia tieto úrady do toho istého svetla. To, čo pracovalo, dá sa už hovoriť, sedem rokov, potrebujeme zase zmeniť a 13 rokov to opakujeme presne tak.

    Preto ja budem stručný a predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu predovšetkým k prílohe č. 2 v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujeme v bode 39 vypustiť okres Medzilaborce z územných obvodov územného úradu, sídlo územného úradu Stropkov.

    Po druhé. K prílohe č. 2 k zákonu v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujeme v bode 35 doplniť okres Medzilaborce do územných obvodov územného úradu, sídlo územného úradu Humenné.

    Odôvodnenie. Celé územie okresu Medzilaborce je spádovo nasmerované na mesto Humenné. Z celkového počtu 23 obcí iba 3 obce, a to s počtom obyvateľov asi 700 obyvateľov, je výhodnejšie nasmerovať k mestu Stropkov, a ide o obce Oľka, Repejov, Rokytovce, a všetci obyvatelia celého okresu sú spádovo lepšie nasmerovaní na Humenné a dá sa povedať, že výhodnejšie z titulu aj dopravy, nie že je možná iba autobusová, ale aj vlaková doprava do Humenného.

    Ďalším rozhodujúcim dôvodom, prečo je to potrebné zmeniť, a tak, ako to navrhujeme, sú aj vzdialenostné rozdiely medzi Humenným a Stropkovom medzi jednotlivými obcami. Uvediem len dva príklady. Napríklad z obce Svetlice do Stropkova je celkovo 57 km, a je to autobusom. Ale zo Svetlíc do Humenného je len 31 km. Keby sme išli z obce Valentovce do Stropkova, je to 63 km, ale do Humenného len 28 km. Preto, ak chceme skutočne ľuďom vyjsť v ústrety a pomôcť im, treba vychádzať z tejto logiky.

    A nemenej rozhodujúcim dôvodom je predovšetkým aj ekonomická sila jednotlivých okresov. Zoberme si príklad. V Medzilaborciach je nezamestnanosť vyše 20 percent. Taká istá nezamestnanosť je aj v okrese Stropkov. No a my ich spojíme, spojíme dva chudobné, urobíme jeden väčší, ale chudobný, pričom okres Humenné má oveľa nižšiu nezamestnanosť okolo 16 percent, je priemyselne rozvinutejší, a teda je väčší predpoklad, že chudobným Medzilaborciam môžeme viacej pomôcť.

    V súčasnosti aj všetky úrady v Humennom sú lepšie vybudované i všetky štruktúry ako v Stropkove. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh. Odovzdávam ho spravodajkyni a prosím vás, skutočne buďme seriózni, a prosím vás aj o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Hopta. Nech sa páči. A ešte aj pán poslanec Šimko. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Ja by som chcel podporiť logické argumenty svojho predrečníka pána poslanca Juščíka. Chcem len upozorniť na jednu veľkú nelogickosť v návrhu, ktorý predložila vláda. Ak v rámci verejnej správy a delenia pod obvodné úrady okres Medzilaborce bol zaradený pod okres Humenné, pretože stále bol súčasťou tohto okresu, ja absolútne nechápem, prečo by v rámci sociálnych úradov to isté územie malo byť zaradené pod iný obvodný úrad, čiže pod Humenné. Chcem upozorniť, že v rámci sociálnych záležitostí sa mnohé veci dejú aj v rámci odvolávania a tu už budú musieť ísť tí, ktorí bývajú v okrese Medzilaborce do Stropkova, pretože aj keď bude v Medzilaborciach vysunuté alebo detašované pracovisko, tak predsa budú musieť ísť do Stropkova.

    Ja si myslím, že pán Prokopovič ako minister tejto vlády by si mal vystaviť svoj pomník iným spôsobom než tým, že urobí zo Stropkova okres. Mal by si svoj pomník vystaviť prácou pre tento národ, pre ľud tejto krajiny, mal by im dávať prácu, mal by im dávať chlieb, mal by im stavať byty, a ak chce, môže postaviť aj železnicu do Stropkova, len nech nepredkladá nezmyselné návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s logikou.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, ak vojde táto vláda niekedy do histórie, tak vojde aj nelogickým usporiadaním územných obvodov alebo úradov, ale aj sociálnych úradov. Majte to na pamäti, že to bude trvať iba dovtedy, dokedy budete vy vládnuť, a tá doba sa každým dňom kráti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pár poznámok k pánovi poslancovi Juščíkovi. Nie je pravda, že by Stropkov bol nepripravený, aby sídlo tohto úradu bolo v Stropkove. Myslím si, že sú všetky predpoklady, aby zvládol aj tieto kompetencie pre okres Medzilaborce. Veľmi presne sú v odôvodnení vyčíslené kilometre, teda chcem len pripomenúť, že vzdialenosť medzi Stropkovom a Medzilaborcami je o niečo menšia ako medzi Medzilaborcami a Humenným.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Juščík, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ja by som chcel len k pánovi poslancovi Šimkovi. On má pravdu, že Medzilaborce k Stropkovu majú len 30 km, k Humennému 42, ale keď som hovoril, že Svetlice, tak zo Svetlíc do Medzilaboriec treba ísť 30 km a z Medzilaboriec späť do Stropkova ďalších 30. Tak tam je rozdiel. A pritom treba prestupovať. Do Humenného je priamy spoj. Takže ja nehovorím, že vy ste tam trebárs v Stropkove nevybudovali alebo nepripravili. Nemôžete hovoriť, že je to na tej úrovni, čo je v Humennom. Humenné, ktoré je tak dlho okresným mestom a má vybudované štruktúry také, aké má, nemôže sa porovnávať so Stropkovom. Ja viem, že každý bojuje za svoje. Bližšia košeľa ako kabát. Ale prosím vás, my nemusíme sami seba presviedčať. My potrebujeme presvedčiť ľudí dole a tí ľudia sú jednoznačne proti. A tí voliči chodia za mnou. Boli x-krát, prosím vás, robte niečo, nech nás nedávajú k Stropkovu. Preto nerobme to, čo tu už povedal pán poslanec Hopta, aby o chvíľu ktosi po vás musel prísť a meniť to. Robte to, čo chcú ľudia.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Pripraví sa pani poslankyňa Majdová.

  • Milí kolegovia. Vo svojom vystúpení by som vám rada prezentovala nasledujúce návrhy. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K čl. 4 bod 26 v § 69a ods. 1 znie: „Ministerstvo (ďalej len orgán štátneho dozoru) vykonáva dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.“ V odôvodnení výkon štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb, je v súlade s § 66 zákona o sociálnej pomoci v pôsobnosti ministerstva.

    V čl. 4 bod 26 § 69a ods. 2 písm. d) znie: „Zabezpečovanie nárokov, ktoré vyplývajú z právoplatných rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi vo veciach sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb.“ Ako odôvodnenie úpravou znenia sa upúšťa od explicitného vymedzenia orgánov, ktoré vydávajú rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb. Dozor nad zabezpečovaním nárokov, z ktorých je predmetom štátneho dozoru. Štátny dozor je zameraný len na dozor nad zabezpečovaním nárokov vyplývajúcich pre občana z právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov, a nie na preskúmanie individuálnych správnych aktov, respektíve na vydávanie nových, čo by bolo v rozpore s vecnou príslušnosťou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďalší návrh je návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny. To isté v čl. 4 sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: Po prvé. V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta „na účely tohto zákona sa príspevok k prídavku na dieťa považuje za príjem“. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9 znie: „9a zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.“ Doterajšie body 1 až 40 sa označujú ako body 2 až 41.

    Po druhé. V čl. 9 sa za slová 1 až 5 vkladajú slová „a čl. 4 prvý bod 1“. Odôvodnenie. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 4. júla 2003 zákon č. 341, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Nad rámec vládneho návrhu zákona schválila Národná rada Slovenskej republiky odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie a doplnila predložený návrh zákona o bod 3. Týmto bodom sa zmenilo pôvodné znenie § 4 ods. 3 písm. e), ktorý znel „príplatok k prídavkom na deti“ na nové znenie „príspevok k prídavku na dieťa“. Túto zmenu výbor odôvodnil zosúladením znenia so súčasne platným zákonom č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa.

    Je potrebné uviesť, že príplatok k prídavkom na deti bol zrušený s účinnosťou od 1. 7. 2001 a poskytoval sa v súvislosti so starostlivosťou o ťažko zdravotne poskytnuté dieťa. Dôvodom jeho zrušenia bolo odstránenie duplicity riešenia tej istej životnej situácie zo strany štátu, a to príplatkom k prídavkom na deti a novým príspevkom za opatrovanie podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Príspevok k prídavku na dieťa je upravený zákonom č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2002, teda až rok po zrušení príplatku k prídavkom na deti. Príspevok k prídavku na dieťa má úplný charakter ako zrušený príplatok k prídavkom na deti a je určený nezaopatreným deťom, ktoré žijú v rodinách s nízkymi príjmami.

    Poprosím, keby ste mohli podporiť tieto návrhy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som k predmetnému návrhu zákona predložila pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V prílohe č. 2 k zákonu sa v 19. riadku vypúšťajú slová „okres Kysucké Nové Mesto“ a v riadku 25 sa dopĺňajú slová „okres Kysucké Nové Mesto“. Ide len o technické riešenie problému, ktorý vznikol podľa všetkého nedopatrením, keď sa všetky odbory Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste sťahujú do Žiliny, okrem úradu pre sociálne veci, ktorý sa z neznámych dôvodov sťahuje, teda mal sa sťahovať do Čadce. Čiže prosím vás o podporu tohto návrhu, aby obyvatelia Kysuckého Nového Mesta nemuseli za svojimi vecami chodiť do dvoch rôznych okresov.

    Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister. Moji predrečníci vyjadrili výhrady k predloženému návrhu zákona. Nebudem sa už teda vyjadrovať k týmto problémom. Chcela by som sa vyjadriť k jedinému faktu, a to približovaniu správy vecí verejných smerom k občanovi. V mnohých prípadoch z predložených zmien sídiel sa táto správa od občana vzdiali.

    Preto z tohto dôvodu v mojom vystúpení chcem navrhnúť také zmeny, aby občania nedochádzali k vzdialeným sídlam územných úradov. Chcem dať dva pozmeňujúce návrhy, a to v prílohe č. 1 zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem rozšíriť o ďalšie sídlo územného úradu, a to pod poradovým číslom 25 vložiť 26 okres Bytča. Poradové čísla ostatných sídiel prečíslovať.

    V prílohe č. 2 zo zoznamu sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb vyňať z čísla 25 Bytča a zaradiť ho ako okres Bytča pod poradovým číslom 26 a ostatné sídla prečíslovať. Navrhujem to práve z tohto dôvodu vzdialeného dochádzania občanov okresu Bytča do Žiliny.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka druhého okresu, z ktorého pochádzam, je to okres Kysucké Nové mesto. Je to ten istý dôvod, kde sa navrhuje za sídlo vzdialený okres Čadca. Preto navrhujem zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti rozšíriť o ďalšie sídlo územného úradu, a to pod poradovým číslom 19 vložiť číslo 20 Kysucké Nové Mesto, ostatné poradové čísla prečíslovať. A v prílohe č. 2 zo zoznamu sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb vyňať z čísla 19 Kysucké Nové Mesto a zaradiť ho ako okres Kysucké Nové Mesto pod poradové číslo 20, ostatné čísla podľa zmyslu prečíslovať.

    V porovnaní s inými podobnými regiónmi, ktoré majú približný počet obyvateľov a v nich umiestnenými sídlami územných úradov, nechcem ich menovať, aby sa neurazili, že som ich na tejto pôde nejakým spôsobom spomenula, Kysuce spĺňajú všetky kritériá na umiestnenie dvoch územných sídiel v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, zvlášť ak nezamestnanosť v okrese Kysucké Nové Mesto osciluje pravidelne okolo 20 percent. Ak však túto zmenu, respektíve vytvorenie nového sídla neschválite, chcem poprosiť, aby ste aspoň schválili váš pozmeňujúci návrh vládnych poslancov, ktorý predložila pani poslankyňa Majdová z tohto dôvodu, aby sa okres netrhal na dve centrá, keďže obvodný úrad má ísť do Žiliny.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. No, pani poslankyňa, skončil som rozpravu.

  • Prepáčte, ja som ešte nedokončila.

  • Počkajte, to nie, to sa nedá, to nemôžete len tak. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme...

  • Hlasy zo sály - áno.

  • Dobre. Takže rýchlejšie som povedal, ako treba, že skončím, tak neskončím rozpravu, nech sa páči, môžete ešte.

  • Súhlasím. Pán minister, tak sa ospravedlňujem, neviem, či budete taký nadšený s tým, čo teraz poviem ďalej. Navrhujem, aby o všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré hovoria o zmene sídla alebo vytváraní nových sídiel úradov štátnej správy, sa hlasovalo osobitne a takisto o všetkých návrhoch, ktoré boli predložené.

    Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

  • Pani poslankyňa, môžem skončiť rozpravu? Ďakujem. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete mať záverečné slovo, poprípade komentár k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Tento zákon, ako mnohí rečníci konštatovali, je vážnym zákonom. Vážne mení a zlepšuje systém štátnej správy v tejto oblasti. Som veľmi rád, že tu zazneli prevažne konštruktívne pripomienky a že aj zo strany opozície som počul mnoho podnetných návrhov, ktoré, aj keď niektoré možno nie sú v tomto zákone obsiahnuté, môžu byť predmetom ďalších zlepšovaní daného systému, pretože tento veľký systém naozaj bude potrebovať dôslednú starostlivosť. Tiež by som rád povedal, že ako sa ukázalo, možno 90, možno 85 percent rozpravy sa točilo okolo sídiel územných úradov, čo tiež svedčí o tom, že prirodzená snaha z hľadiska rôznych inklinácií k jednotlivým regiónom vedie k tomu, aby sa v snahe čo najlepšie presadiť záujem daného regiónu diskutovalo o týchto sídlach. Na druhej strane to znamená, keďže len zvyšný priestor bol venovaný samotnej podstate zákona, že asi ten zákon naozaj je potrebný a je kvalitný a že je ho potrebné prijať.

    Chcel by som vysvetliť alebo možno vyvrátiť niektoré tvrdenia, ktoré sa všeobecne opakujú nielen z radov poslancov, ale radi ich preberajú médiá, a to tvrdenie, že dochádza k tomu, že niektorí klienti, občania budú dochádzať do iných úradov, ako dochádzajú doteraz. To vôbec nie je pravda. To naozaj, ja som to aj pri prvom čítaní zdôrazňoval, to vôbec nie je pravda, nedôjde k žiadnemu novému dochádzaniu do bližších či vzdialenejších centier, ako bolo dosiaľ. Súčasná sieť okresných úradov práce a okresných oddelení sociálnych odborov, teda okresných úradov zostáva zachovaná pre klientov daných úradov. Nijaký úrad sa nezruší, všetci tí, ktorí za sociálnymi dávkami alebo za podporou niekde prišli, na to isté miesto budú chodiť aj po schválení tohto zákona. To, že sa zužuje počet riaditeľstiev, je napĺňanie nášho programového cieľa debyrokratizovať, znížiť rozsah štátnej administratívy, znížiť počet úradníkov a znížiť počet riaditeľov. To je jediná vec, ktorá sa zmení. Pre klienta a pre obyčajného človeka sa k horšiemu nezmení nič a k lepšiemu veľmi mnoho.

    Pár údajov na podporu tohto tvrdenia. Tým, že spojíme okresné úrady s Národným úradom práce, zlúčime dva úrady do jedného. To už je prvý veľký prínos. My nerozširujeme sieť úradov, ale ju zužujeme a ľudia budú chodiť na jedno miesto, dnes chodia na dve.

    V júni 2003 89,5 percenta poberateľov dávky sociálnej pomoci tvorili evidovaní nezamestnaní. To znamená, takmer 90 percent ľudí chodilo do dvoch úradov. Podľa nového budú chodiť len do jedného. To je naozaj pre týchto ľudí podľa mňa veľký posun k lepšiemu. Znížením počtu riaditeľov dosiahneme úsporu v pracovných miestach, ktorým je zabezpečovanie obslužných činností, administratíva, technika a účtovníctvo a všetko možné, o tisíc ľudí. To znamená, že dôjde k zníženiu úradníkov v tomto sektore v prvej etape o tisíc ľudí a v ďalšej postupne o ďalších päťsto ľudí. To je ďalšia výrazná úspora.

    Takisto dôjde ku všeobecným úsporám postupne o niekoľko stoviek miliónov korún, takže nie je vôbec pravdou to, že by to bolo finančne náročné alebo že by to zaťažilo štátny rozpočet. Naopak, prinesie to výrazné úspory.

    Dôraz bude kladený na adresnejší a individualizovaný prístup ku klientom, pretože budú môcť byť ľudia vo väčšej miere nasadení do priameho kontaktu s klientom, a nie do administratívy, ktorou sa časť ľudí musí dnes zákonite zaoberať. To znamená, nezvýši sa v žiadnom prípade žiadne dochádzanie za jednotlivými službami.

    Ja by som nechcel prechádzať jednotlivé pripomienky. Mnohé z návrhov na zmeny presunov medzi pôsobnosťou územných úradov sa dajú akceptovať a myslím si, že aj budú akceptované, ale dôrazne by som chcel odmietnuť návrhy na vytváranie nových úradov, nových riaditeľstiev, pretože to ide proti zmyslu toho, že zužujeme a znižujeme počty riaditeľov, počty úradníkov, ktorí neslúžia priamo klientovi, takže súčasný počet by som jednoznačne žiadal, prosil a odporúčal zachovať a tam, kde je to opodstatnené, môže, samozrejme, dôjsť k jednotlivým presunom medzi jednotlivými územnými sídlami.

    Každé mesto, každý súčasný či nesúčasný okres má dostatok argumentov, prečo práve jeho mesto je na to najlepšie. To by sa naozaj dalo donekonečna argumentovať, jedni môžu argumentovať počtom nezamestnaných, druhí zas naopak počtom, ako úspešne znížili nezamestnanosť a ako to vedia robiť. Ale táto debata by asi nemala víťaza a nemala by konečného spravodlivého.

    Pri jednej veľmi často diskutovanej otázke by som sa pozastavil odhliadnuc od toho, alebo prejdem k vecnej podstate veci. Široko sa tu diskutovalo o Banskej Štiavnici a ako kontre Žiari nad Hronom. Ku všetkým argumentom, ktoré každé mesto, ako som povedal, môže prednášať na svoju podporu a obranu, tu je jeden špecifický prvok pri tomto sídle územného úradu.

    Národná rada v roku 2002 zákonom č. 100/2002 Z. z. prijala zákon o rozvoji a podpore Banskej Štiavnice a jej okolia, kde sa v § 1 ods. 1 hovorí, že „vláda bude vytvárať a podporovať rozvoj nových administratívnych kapacít v meste Banská Štiavnica“. My ako predkladatelia ustanovením sídla územného úradu do Banskej Štiavnice sme neurobili nič iné, len sme rešpektovali literu zákona. A myslím si, že keď Národná rada schváli zákon, je na to, aby sa rešpektoval a je ťažké sa na nás hnevať za to, že takýto zákon rešpektujeme. A pričom znova len podčiarknem, v žiadnom prípade neplatia tie, musím povedať, demagogické argumenty, že niekto zo Žiaru nad Hronom bude dochádzať do Banskej Štiavnice. Nebude. Všetci budú dochádzať len tam, kde dochádzajú dnes, ba dokonca, samozrejme, bude našou snahou rozšíriť obslužné pracoviská a natiahnuť ich aj do miest, kde dnes ešte nie sú. Napríklad, keď hovoríme o tomto území do Kremnice, aby sme priblížili túto štátnu správu čo najviac občanom.

    Takže ja ďakujem všetkým za konštruktívne pripomienky, naozaj tu zazneli mnohé, a poprosím Národnú radu, aby videla potrebu takéhoto skvalitnenia štátnej správy ako nástroj na ďalšie znižovanie nezamestnanosti a zlepšovanie služieb občanom, služieb zamestnanosti, a poprosím, aby to nevideli politicky, ale skutočne vecne, a poprosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som sa chcela v krátkosti vyjadriť ku spôsobu hlasovania, ktoré bude potom nasledovať. V rozprave vystúpilo trinásť poslancov, z nich dvanásti podali pozmeňujúce návrhy. Pretože je to veľké kvantum pozmeňujúcich návrhov, musíme to zosúladiť jednak so spoločnou správou, preto vás žiadam, aby sme o tomto bode programu nehlasovali teraz, ale až potom, keď to zosúladíme s legislatívcami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja chcem navrhnúť trošku iný postup, aby sme prerokovali ešte ďalšie dva sociálne zákony a až potom, samozrejme, každý klub k prerokovaným zákonom aj pozmeňujúcim návrhom by si mohol sadnúť, to znamená, boli by zasadnutia jednotlivých klubov k tým zákonom, až potom by sme hlasovali. To znamená, že pred hlasovaním by sme ešte dali čas jednotlivým poslaneckým klubom na to, aby si zjednotili svoje názory k prerokovaným otázkam aj k pozmeňujúcim návrhom. Je s tým všeobecný súhlas. Ďakujem veľmi pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 283, spoločnú správu výborov máte v tlači 283a.

    Prosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Účelom vládneho návrhu zákona je najmä zefektívnenie systému činnosti a kontroly v sociálnom poistení, obmedzenie zneužívania systému nemocenského poistenia a primerané určenie poskytovania nemocenských dávok pri posilnení princípu zásluhovosti. Realizácia navrhovaných zmien v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. jeho ďalšou novelizáciou by spôsobila zneprehľadnenie a obťažnú zrozumiteľnosť právnej úpravy v ňom obsiahnutej. Z tohto dôvodu sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje rekodifikácia tohto zákona.

    V právnej úprave sociálneho poistenia sa predloženým návrhom zákona upravujú tieto zmeny zásadného charakteru. Rozširuje sa možnosť dobrovoľného poistenia pre každú fyzickú osobu po šestnástom roku veku s pobytom na území Slovenska. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca financovanej zamestnávateľmi.

    Upravuje sa výška nemocenského poskytovaného samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám financovaného Sociálnou poisťovňou za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, rovnako ako sa navrhuje výška náhrady príjmu poskytovaná zamestnancovi za prvé tri dni jeho dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom.

    Rozčleňuje sa dôchodkové poistenie na starobné poistenie a invalidné poistenie. Zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúci povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktorý poistné platí štát. Upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok najmä v súvislosti s postupných predlžovaním dôchodkového veku, mužov a žien a jeho zjednotením na 62 rokov veku. Upravuje sa možnosť predčasného starobného dôchodku. Upravuje sa definícia invalidity a vypúšťa sa právna úprava poskytovania čiastočného invalidného dôchodku. Upravuje sa možnosť poberania dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti. Zavádza sa nová právna úprava zvyšovania dôchodkov, začleňuje sa komplexná právna úprava poistenia v nezamestnanosti a poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa do pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Upravuje sa nová štruktúra Sociálnej poisťovne, upravujú sa výšky maximálnych vymeriavacich základov a percentuálne sadzby na platenie poistného pre jednotlivé druhy poistení.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 390 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona o sociálnom poistení na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 205 z 3. septembra, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 159 z 27. augusta, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením č. 60 z 2. septembra, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 118 zo 4. septembra a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 102 z 20. augusta. Pozmeňujúce návrhy aj s odporúčaním gestorského výboru máte v čl. 4 spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o sociálnom poistení s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 83 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 6, 9 až 10, 12, 14 až 24, 26 až 28, 31 až 50, 52 až 57, 59 až 78, 80 až 83 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. O bodoch 7, 8, 11, 13, 25, 29 a 30, 51, 58, 79 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    To je všetko. Ďakujem, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa zatiaľ prihlásilo desať poslancov do rozpravy. Za Klub KSS pán poslanec Ševc, za Klub SMK pani poslankyňa Bauer, za Klub Smer pán poslanec Burian, za Klub poslancov HZDS pán poslanec Blajsko, za Klub SDKÚ pani poslankyňa Navrátilová, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč, za Klub KDH pán poslanec Brocka a okrem toho sú ešte prihlásení pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Hrdlička, pán poslanec Zubo.

    Takže ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc, pripraví sa pani poslankyňa Bauer.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Keď som rozmýšľal, ako by som mal vystúpiť pri takom dôležitom zákone, sám som si nevedel dať odpoveď. Zákon o sociálnom poistení, ktorý právne upravuje také dôležité oblasti života spoločnosti ako nemocenské, dôchodkové, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sa svojím významom radí hneď po ústave štátu. A tu je moja otázka. Tým chcem zdôrazniť, že mu naša strana pripisuje doslova životne dôležitý význam pre milióny ľudí, ktorí sú najviac odkázaní nielen na sociálne porozumenie štátu a ostatných spoluobčanov, ale aj na právne garantované podmienky na dôstojný život. Inými slovami, to, ako žijú v tej ktorej krajine odkázaní ľudia, je meradlom jej skutočnej demokracie, humanity a kompetencie štátu.

  • Pani poslankyňa, telefonovať by sa tu nemalo.

  • Žiaľ, návrh zákona o sociálnom poistení je tak rýchlo ušitý, až je zlý. Ak bude prijatý v predloženej dikcii, bude mať také katastrofálne dôsledky na slovenskú spoločnosť, že si to mnohí ľudia ešte ani nevedia predstaviť. Možno ani jeho autori a predkladatelia, pretože ich nemožno považovať až za takých bezohladných a nemorálnych. Zdôrazňovaním, že ak bude prijatý, vyjadrujem naše reálne obavy, že bude prijatý, pretože súčasná koalícia pri predkladaní a prijímaní zákonov v Národnej rade jednoducho kalkuluje so svojou mechanickou väčšinou. Ignoruje skutočnú demokraciu, ktorá spočíva vo vôli väčšiny ľudí, v jeho potrebách a záujmoch.

    Keď Konfederácia odborových zväzov vyjadrila požiadavku, že schvaľovaniu takejto významnej právnej normy by mala predchádzať celonárodná diskusia, aby sa predišlo negatívnym dopadom na občanov, keďže všetky reformy v sociálnej oblasti by sa mali robiť v prospech občanov, pán minister Kaník to zamietol. Vraj predmetný návrh je dielom najlepších našich a svetových odborníkov. Zrejme mal na mysli predovšetkým seba a jeho skupinu. Neodpustil si ani poznámku, že nemôžeme v tomto prípade čerpať skúsenosti zo starej Európy, pretože je v sociálnej sfére neefektívna a nemoderná. Neviem, ktoré štáty mal na mysli a bral ich do úvahy.

    V politike sa vždy zneužívala krátkosť ľudskej pamäti. Nie sme však ešte takí starí, aby sme si nepamätali katastrofálne dôsledky projektov exportov Svetovej banky a iných medzinárodných finančných skupín v Latinskej Amerike a v iných oblastiach sveta. A aj keď sa chcú radiť s medzinárodnými expertmi, nemali by zabúdať, že ide predovšetkým o záujmy občanov Slovenska, a nie o cudzie záujmy.

    V tomto kontexte vzniká celkom opodstatnená otázka a možno skutočne pán minister Kaník a vláda s týmto vládnym návrhom zákona o sociálnom poistení chcú dosiahnuť čosi, čo nie je v prospech, ale na úkor občanov? Nie je to vylúčené. Už prvá vláda Mikuláša Dzurindu vždy veľmi hlasno a vehementne hovorila o potrebe reformy dôchodkového systému, keď pomýšľala na privatizáciu takzvaného slovenského striebra. Potom sa peniaze použili vždy na niečo iné. Dnes je na rade opäť predaj 51 percent podielov bývalých najväčších a najsolventnejších podnikov. Treba do cudzích rúk odovzdať aj slovenské elektrárne.

    Po dôkladnom oboznámení sa s vládnym návrhom zákona o sociálnom poistení v kontexte širších súvislostí vzniká celý rad znepokojujúcich otázok a pochybností. Vychádzajú na povrch veľmi reálne riziká, ktorá nabádajú k opatrnosti a dôkladnejšiemu domysleniu podstatných otázok s cieľom vytvoriť nevyhnutné poistky pre prípad nefunkčnosti sociálneho systému v dôsledku nefunkčnosti niektorých jeho prvkov.

    Vážení páni, vážené dámy. Vlády a parlamenty odchádzajú, ale ľudia zostávajú. Dovoľte mi, aby som sa zmienil aspoň o týchto podstatných záležitostiach, ktoré sú v zákone.

    Po prvé. Návrh posúva sociálne zabezpečenie občanov z pozície solidarity do takmer absolútnej preferencie zásluhovosti. Znížením sociálnej solidarity na minimum zo spoločnosti vytlačí princíp solidarity. Slovensko prestáva byť sociálnym štátom. To má pravdu pán minister Kaník, keď hovorí, že občan musí byť zodpovedný sám za seba, a nie aby bol zodpovedný zaňho štát. Konfederácia odborových zväzov oprávnene proti tomu argumentuje, že na takýto prístup štátu k sociálnej ochrane doplatia najmä občania s nízkymi a podpriemernými príjmami, u ktorých na základe nového spôsobu výpočtu dávok príde k sociálnemu vylúčeniu.

    V dôsledku prijatia návrhu zákona sa ešte viac rozšíri skupina občanov závislá od dávok sociálnej pomoci, ktorá už dnes predstavuje viac ako 10 percent z celej populácie. Desaťtisícky a možno statisíce ľudí, ktorí statočne pracovali štyridsať a viac rokov a riadne si platili sociálne poistenie, pocíti, že sa im zníži úroveň ich sociálneho zabezpečenia až na takú mieru, že budú odkázaní žobrať od štátu finančné prostriedky, aby vôbec prežili. Najväčšia irónia predloženého vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení je v tom, že sa stane nástrojom na vytláčanie princípu solidarity zo slovenskej spoločnosti vzápätí po tom, keď Konvent o budúcnosti Európy prijíma návrh Ústavnej zmluvy Únie, v ktorom sa hovorí, a včera sme boli toho svedkom. „S vedomím svojho duchovného a morálneho dedičstva je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity.“ V úplnej zhode s citovaným my tvrdíme, v spoločnosti, v štáte, v krajine, kde je potlačovaná solidarita, je potlačovaná aj ľudská dôstojnosť, sloboda a rovnosť. Treba sa z toho aj z našej minulosti poučiť. My sme sa poučili.

    Po druhé. Nástrahou je aj druhý a tretí pilier i z hľadiska iných aspektov. Najmä súkromné správcovské subjekty. Ešte máme v živej pamäti sugestívne vystúpenia niektorých poslancov tu v Národnej rade, keď vehementne a demagogicky presadzovali čo najväčší počet zdravotných poisťovní. V zápale za spravodlivú vec neváhali prevalcovať každého, kto by sa im postavil do cesty.

    Aký je žalostný výsledok a dôsledok terajšieho hazardérstva, netreba ani hovoriť. Nielen vytunelované desiatky miliárd, ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci, ale aj taká situácia v zdravotníctve, ktorej sú občania nielen svedkami, ale aj obeťami. Dnes majú ľudia obavy, ako to dopadne s novými správcovskými subjektmi.

    Pán minister Kaník robí všetko preto, aby rozptýlil tieto obavy. Neviem, do akej miery sa mu to darí, ale treba chodiť medzi ľudí. Hlavne zdôrazňovaním, že štát bude na 100 percent garantovať prípadné kataklizmy. Tieto ubezpečenia zo strany ministra vyvolávajú ďalšie otázky. Koľko desiatok, respektíve stoviek miliárd už zaplatili daňoví poplatníci za množstvo pochybných vládnych garancií? Prečo pán minister Kaník a vláda presadzujú súkromné správcovské subjekty v takej citlivej oblasti? Aké tam budú platy? Koľko z prostriedkov poistencov pôjde na kontá iných? A najmä na kontá ponovembrových zbohatlíkov? Medzi ľudom koluje veľa takýchto a podobných ešte tvrdších otázok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, všímajme si tieto názory ľudí. Z toho, čo som povedal, vyplýva, že veľa v návrhu treba dopracovať, ale aj mnohé vysvetliť ľuďom. Zmeny treba, ale treba konštruktívne. Predložený návrh v skutočnosti nebol riadne prerokovaný a schválený v tripartite. Sme toho názoru, že je potrebné, aby Národná rada návrh vrátila dopracovanie a schválenie v tripartite. Preto podávam takýto procedurálny návrh, aby návrh Národná rada vrátila na dopracovanie a schválenie v tripartite. V prípade, že sa tak nestane, poslanecký klub KSS odporúča, aby požiadavky Konfederácie odborových zväzov boli plne zohľadnené v procese prerokúvania. Náš poslanec Hrdlička vystúpi k týmto pozmeňujúcim zákonom.

    Klub poslancov KSS vládny návrh zákona o sociálnom poistení v predloženej dikcii odmieta, pretože je v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky a v rozpore s princípom solidarity, ktorý je jeden zo štyroch základných pilierov Európskej únie. Je asociálny a skrýva v sebe veľmi nebezpečné riziká, ktoré môžu ohroziť sociálny zmier a vyvolať nezvládnuteľné pnutie v spoločnosti.

    Vážení páni, vypúšťate džin, ktorý nezvládnete. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánovi kolegovi Ševcovi by som rada pripomenula len dve veci. Keď sa tu hlasovalo o vstupe do EÚ, vy ste nehlasovali, takže nemáte morálne právo sa dnes odvolávať na tie inštitúcie, ktoré fungujú v Európskej únii. A po druhé, nie je pravdou, že nepočúvame hlas opozície. Lenže ja som vášho kolegu vo výbore ani raz nepočula.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauer.

  • Asi za tých 17 miliónov by to malo lepšie fungovať. Ja nechcem oponovať ani hovoriť pani poslankyni čo, kto, kedy, ako, ale nech ide medzi ľudí, aj tu boli v rámci odborového zväzu, mala by si s nimi pohovoriť a potom by dala nejakú inú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, pardon, pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Burian.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Aj pod dojmom vystúpenia predchádzajúceho rečníka by som rada uviedla, o čom vlastne rokujeme. Treba povedať, že zákon, ktorý máme pred sebou, o ktorom rokujeme, je jedným z najvážnejších, najdôležitejších zákonov z tohto volebného obdobia. Ide o prvú etapu, ale veľmi podstatnú etapu reformy sociálneho poistenia. Odchádzame od pojmu a od filozofie sociálneho zabezpečenia, kde všetci sme boli rovní a boli medzi nami aj rovnejší.

    Ideme nahradiť tento princíp princípom poistným. Poistný princíp, samozrejme, nie je výlučný, najmä v prvom pilieri, o ktorom hovoríme, nie je výlučným princípom, tam, samozrejme, má svoje miesto aj solidarita v rozumnej racionálnej miere. Tento zákon je o zabezpečení priebežne financovaného piliera, kde, pán poslanec Ševc, nemajú miesto žiadne súkromné správcovské spoločnosti, výkonom tohto zákona a zákona o priebežnom pilieri je podľa tohto zákona poverená jedine Sociálna poisťovňa. Aj o nej je tento zákon.

    Treba povedať, že tento zákon zabezpečuje predpolie pre celú reformu, predpolie pre ustanovenie, uzákonenie druhého piliera. Možno by sme mali jednoduchšiu úlohu, keď by sme tu mali aj predložený zákon o druhom pilieri, pretože je celkom evidentné, že tento zákon v tejto podobe, ako prijímame, nebude mať dlhý život, pretože v tom momente, ako sa zavedie druhý pilier, je potrebné novelizovať tento zákon.

    Týmto zákonom sa podarilo niektoré veci napraviť a uviesť na správnu mieru. Niečo sa nepodarilo. Treba povedať otvorene, že sa nepodarilo v jednej zásadnej otázke celospoločensky dohodnúť, a to je univerzalita systému. Treba povedať, že o reforme sa vedie už pomerne dlhá diskusia a je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa napríklad vyvíja otázka solidarity medzi mladou a staršou generáciou. Treba povedať aj to, že v tomto zákone, ako aj v celej koncepcii nie je ani tak problémom dohodnúť sa o konečnej podobe reformy sociálneho poistenia. Všetci sme si vedomí, že tento systém, tak ako dnes funguje, je neudržateľný, pretože z roka na rok vyrába neufinancovateľné deficity, že tento systém je neudržateľný pre neúmerne vysoké demografické riziko, čo sa z roka na rok tiež zvyšuje, pretože je absolútne jasné, že demografický vývoj je veľmi zlý. Je absolútne nepochybné dnes, že jediným východiskom je zrejme trojpilierový systém. Nie je problém dohodnúť sa na tejto konečnej podobe. V čom je problém, je prechodné obdobie. Ako dôjsť k tomu systému, čo sme si zadefinovali a čo sa nám zdá, že by mohol byť efektívny a zabezpečil by slušný, dôstojný dôchodok pre každého. Problém je, ako prefinancovať deficity, ktoré v tomto prechodnom období budú vznikať, keď sa už bude zakladať druhý pilier, už sa budú šetriť peniaze na osobné účty, a prvý pilier má svoje záväzky voči súčasným dôchodcom a dôchodcom, ktorí prídu do tohto dôchodkového veku v najbližšom období.

    Treba povedať aj to, že z tohto hľadiska nie vždy sme súhlasili s vládnym návrhom. V pozmeňujúcich návrhoch nájdete celý rad riešení, ktoré zmiernia dopad uplatnenia poistného princípu pre tých dôchodcov, ktorí v najbližších rokoch pôjdu do dôchodku. Sme presvedčení, že o dôstojnosti dôchodkového systému, o dôstojnosti dôchodkov musí predovšetkým byť v zásade zabezpečené spojenie s rastom miezd.

    Som presvedčená, že situácia, ktorá je v súčasnosti na Slovensku aj v porovnaní s vyšehradskými krajinami, že sú tu najnižšie mzdy, a teda aj najnižšie dôchodky, vstupom do Európskej únie, dá sa predpokladať a odborné analýzy hovoria o tom, že nastane urýchlený nárast miezd, i keď nie taký, aby sa veľmi skoro vyrovnala naša mzdová úroveň so mzdovou úrovňou v Európskej únii, aby sa teda zachovala aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale o vyššie dôchodky sa musí zaslúžiť predovšetkým zvýšená mzdová úroveň.

    Preto predpokladáme určité zmiernenie dopadu v prvých rokoch fungovania tohto systému, a teda vstupu do Európskej únie. Tomuto slúžia všetky predložené pozmeňujúce návrhy, pri ktorých vás chcem požiadať o podporu.

    Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúce návrhy, ktoré sú jednoznačne zamerané na zmiernenie dopadu poistného princípu pre nízkopríjmové skupiny v prvých rokoch fungovania tohto zákona, dá sa predpokladať, že v ďalších rokoch tento rozdiel môže byť preklenutý už výpočtom z vyšších miezd.

    Teda navrhujeme v § 37 ods. 2 v písm. a) číslicu 18 nahradiť číslicou 25. Chcela by som zdôvodniť, ide o nemocenské za prvé tri dni, ktoré bude vyplácať zamestnávateľ. Sme toho názoru podľa našich výpočtov, že pri 18-percentnej výške náhrady, ktorá sa počíta z brutto dennej mzdy, by došlo k neúmernému prepadu príjmu.

    Dovoľujem si predložiť pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý máte pod názvom Nové znenie pozmeňujúci návrh 1. Navrhujem predovšetkým vyňať bod 15 zo spoločnej správy, pričom celý pozmeňujúci návrh je v zásade o novom znení § 63, ktorý až na dva odseky je totožný s textom, ktorý je v spoločnej správe, a rada by som uviedla iba tieto dva odseky.

    V odseku 4 nové znenie je nasledovné. „K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa ods. 1 v roku 2004 60 percent, 2005 40 percent, 2006 20 percent. Ide práve o preklenutie rozdielov pre nízkopríjmové skupiny, ktoré by mohli spôsobiť pre novo priznané dôchodky pomerne veľké rozdiely.

    Nové znenie odseku 8. Tu by som vás chcela osobitne upozorniť na to, že v spoločnej správe vypadli niektoré slová a je potrebné prijať toto znenie, pretože je presnejšie a urobí zákon vykonateľným v tomto danom bode. Odsek 8. „Ak v rozhodujúcom období určenom podľa ods. 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré môžeme určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného a mzdového bodu podľa ods. 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 273, ktorý sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: „Ak priemerný osobný mzdový bod bol zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 poistenca, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2008, je nižší ako 0,6. Priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. To platí aj na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.“

    K tomuto veľmi stručne odôvodnenie. Aby nedošlo k tomu, že v uplynulých desiatich rokoch sa nenájde taký osobný mzdový bod, ktorý by zabezpečoval slušný dôstojný dôchodok, teda pod 0,6 osobného mzdového bodu, navrhujeme ísť ďalej až do roku 1984, aby sa našlo vhodné obdobie, keď prípadná nezamestnanosť, ktoré bola v dôsledku reštrukturalizácie, a nie teda nezamestnanosť dobrovoľná, aby sa našlo riešenie aj pre ľudí, ktorí nie z vlastnej viny sa stali nezamestnanými a nemajú dostatok dobre poistených rokov.

    Chcela by som vás požiadať o podporu niektorých, dá sa povedať, legislatívnotechnických úprav, ktoré umožňujú lepšiu vykonateľnosť tohto zákona, respektíve spresňujú niektoré formulácie. V § 179 ods. 1 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie: „Vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.“ Pri čítaní zákona sme zistili, že nie presne sú vymedzené pôsobnosti ústredia.

    § 294 sa týka účinnosti a je nasledovného znenia: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004, okrem § 122 ods. 4 až 6, § 123 ods. 3 až 5, § 272 ods. 7, § 285 ods. 2, § 290 ods. 3 a 4 a § 292, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, § 120 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.“ Ide o to, aby sa dali kreovať niektoré orgány ešte predtým, než príde celý zákon do účinnosti, aby mal kto vykonávať zákon.

    A napokon § 122 ods. 2 sa vypúšťa písm. k). Tiež ide o spresnenie kompetencií.

    Ďakujem vám vopred za podporu týchto návrhov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, pripraví sa pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na stôl sa nám dostal v druhom čítaní zákon, dá sa povedať, zákon zákonov v oblasti sociálnej politiky. Už ako som v prvom čítaní deklaroval, že tento zákon je nevyhnutný na to, aby sa štandardizovali v podstate vzťahy v sociálnej oblasti. Myslíme si, že tak, ako som spomenul v prvom čítaní, že obsahuje pozitívne prvky, ktoré sú nutné na to, aby tento proces bol zabezpečovaný, ale spomenuli sme aj negatívne oblasti alebo negatívne časti, ktoré si z nášho pohľadu myslíme, že je nutné opraviť a napraviť.

    Nechcem teraz, by som povedal, hlbšie ďalej rozprávať o filozofii pozitívnych, negatívnych stránok, skôr by som povedal, že sa chcem zamerať na to, že súhlasím s názorom, že je veľkou škodou, že dnes na stole nemáme vlastne návrh druhého piliera, ktorý by možno uľahčil niektoré vzťahy alebo niektoré väzby, ktoré sú v zákone o sociálnom poistení a v pripravovanom kapitalizačnom pilieri.

    Myslím si, že už sme viackrát prezentovali filozofiu Smeru alebo filozofiu našej strany, kde vidíme naše pozitíva a negatíva v oblasti dosiahnutia dvojpilierového alebo trojpilierového riešenia. Faktom je, že neudržateľnosť alebo veľmi náročná fiškálna udržateľnosť, dá sa povedať, kapitalizačného piliera je vážnou výzvou, aby v budúcnosti nenastávali problémy v škrtoch štátneho rozpočtu v oblasti sociálnych výdavkov štátu, pritom aby sa za každú cenu dosiahol schodok verejných financií na úrovni maastrichtských dohôd a aby jedenpercentný schodok verejných financií, ktoré deklarovala vláda, chce dosiahnuť pri uplatnení druhého piliera, aby mal náboj ďalšieho hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky, a to z pohľadu aj investovania týchto prostriedkov na území Slovenskej republiky a, by som povedal, takého efektívneho využitia týchto zdrojov v prospech tejto ekonomiky, ak táto ekonomika bude ročne do tohto systému vydávať obrovské sumy, ak by to bolo pri pôvodnom 10-percentnom kapitalizačnom pilieri, tak je to asi na úrovni 22 až 23 miliárd Sk.

    Ďalšou časťou alebo myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj pri celom procese, dá sa povedať, spustila širšia diskusia aj o bezpečnostných systémoch alebo o zabezpečení pasívnej, aktívnej bezpečnosti.

    Teraz momentálne by som upriamil pozornosť na aktívnu bezpečnosť, kde riziká prepadov trhu a nekonvertibilnosť slovenskej koruny voči svetovým menám, ako je eur a dolár, môžu zapríčiniť ďalšie možno nepredvídateľné problémy pri uplatnení tohto piliera.

    Pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, vrátim sa k podstate tohto problému. Myslím si, že v prvom vystúpení som dosť diskutoval o filozofii. Dnes by som rád predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré by som rozdelil na niekoľko častí.

    V prvej časti by som chcel vlastne žiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte, myslím si, rozdaný aj vo vašich laviciach. V § 65 písm. 3 a), b), ktorý znie: „V roku 2004, čo sa týka mužov, predĺženie deväť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.“ Nové znenie navrhujem: „Posunutie za každý rok odchodu do dôchodku o šesť kalendárnych mesiacov, a to znamená v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov a tak ďalej.“ Nechcem ďalej čítať tieto pozmeňujúce návrhy, ale filozofia týchto pozmeňujúcich návrhov je taká, že každý rok by sa neposúvalo o deväť mesiacov, ale o šesť mesiacov, t. j. to, že by sme vlastne videli, že pôvodný návrh koncepcie, pokiaľ bol predložený ministerstvom práce a sociálnych vecí, uvažoval o takomto posune odchodu do dôchodku za každý kalendárny rok o šesť mesiacov a v návrhu zákona o sociálnom poistení sa už však objavil za každý rok posun o deväť mesiacov. Identické je to aj u žien, ktoré dovŕšili roky 53, 54 podľa počtu detí. Nechcem to čítať, je to päť ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré hovoria o odchode do dôchodku.

    Zdá sa nám tento systém veľmi radikálny, tých deväť mesiacov, a myslím si, že pri šiestich mesiacoch je to akceptovateľnejší systém nábehu na odchod do dôchodku vo veku 62 rokov. To je prvý súbor pozmeňujúcich návrhov.

    Druhý súbor pozmeňujúcich návrhov je § 34 ods. 1. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nebudem ho čítať celý. Náš návrh znie: „Nemocenské od prvého dňa.“ Javí sa nám, že aj napriek tomu, že nemocenské sa znížilo pre zamestnávateľa o dve percentá, že v budúcnosti bude väčším problémom alebo jedným z najväčších problémov zamestnávania vysoká odvodová povinnosť, a myslím si, že postupné znižovanie odvodovej povinnosti je v súlade, by som povedal, aj s našimi zámermi vzhľadom na to, že odvod vo výške 36 percent zamestnávateľa je veľmi vysoký aj v európskom meradle a jeden z najvyšších a javí sa nám ako pozitívne hľadať takéto riešenie alebo takýto kompromis, a myslím si, že prenesenie tejto ťarchy prvých desať dní na zamestnávateľa je náročné, a myslíme si, že ak máme fakt záujem, vážny záujem o podporu malého a stredného podnikania, čoho sa týka najviac tento paragraf, myslíme si, že by takýto návrh bol dobrý, a myslím si, že by to malí a strední podnikatelia určite privítali.

    Myslím si, že očakávame zvyšovanie cien a, dá sa povedať, zvýšenie dane z pridanej hodnoty, deregulácie cien, myslím si, že to všetko bude ovplyvňovať nákladové položky hlavne u malých a stredných podnikateľov, ktorí sú, by som povedal, dosť zraniteľní v tomto systéme, takže vlastne tým by sa aspoň určitým spôsobom prispelo k pozitívnemu trendu uspokojovaných potrieb. Zároveň si myslím, že určitým spôsobom by to podporilo aj zamestnanosť, lebo pri uplatnení tohto zákona bude na mieste uvažovanie z pohľadu zamestnávateľov rozlúčiť sa veľmi rýchlo so zamestnancami, ktorí za posledné obdobie mali výpadky zapríčinené chorobnosťou.

    Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, je výška nemocenského za prvé tri dni. Ako to už bolo prezentované, 18 percent návrhu zákona za prvé tri dni zo mzdy zamestnanca je veľmi nízke a pri minimálnej mzde nepokrýva ani výdavky na nemocničné ošetrenie, na lekársky predpis a v podstate, keby sme do toho zarátavali aj cestu, zarátavali by sme do toho nejaké prepravné možnosti toho daného človeka, v podstate nezabezpečí ani to minimum, ktoré potrebuje vynaložiť na lekárske ošetrenie. Takže náš návrh je - výška nemocenského 55 percent počas celého obdobia.

    Na záver by som chcel ešte poprosiť pána ministra, aby vo svojom záverečnom príhovore sa pokúsil vysvetliť alebo určitým spôsobom načrtnúť a ubezpečiť ctené auditórium vo veci vykonávateľnosti tohto zákona o tom, ako je pripravená Sociálna poisťovňa na veľmi ťažkú a náročnú pozíciu, ktorá vzniká od 1. 1. 2004 vzhľadom na všetky náležitosti, ktoré obsahuje tento zákon o sociálnom poistení, čo je príprava na realizáciu výpisov o stave dôchodkových účtov viac ako 2 milióny údajov jednotlivých ľudí, ktorí by mali vstupovať do tohto systému. Nechcem sa rozvíjať o všetkých detailoch, 68-tisíc dávok v nezamestnanosti a tak ďalej.

    Ja by som len chcel počuť ubezpečenie, že je personálne, informačne a technicky pripravená Sociálna poisťovňa na to, aby zvládla tento proces a tento prechod i výkon činnosti Národného úradu práce, kde bude veľmi krátke obdobie na to, aby tieto činnosti možno dva týždne, možno niečo viac ako dva týždne na to, aby sa komplexne prebrali, aby sa jednoducho tento systém nenarušil.

    Na záver by som požiadal o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov a vyslovil presvedčenie, že tento zákon v tejto podobe a možno s týmito úpravami, ktoré ešte určite vzniknú z tohto auditória, budú zlepšením tohto zákona a prispejú k pozitívnemu fungovaniu v oblasti sociálneho poistenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Keď som si pripravoval svoje vystúpenie, tak som mal tiež svojím spôsobom polemiku v sebe. Chcem sa držať len tohto predloženého návrhu zákona alebo vystúpiť treba komplexnejšie, a to v tom, že ide o najvážnejšiu reformu, ktorá sa dotkne každého obyvateľa tejto krajiny. Zvíťazilo u mňa presvedčenie, že by to mal byť trošku taký filozofický pohľad vo väzbe na celú reformu prvého, druhého, ale aj tretieho piliera.

    Na úvod by som konštatoval z jedného materiálu, ktorý sa mi dostal včera do rúk, je to pracovný materiál pre bilaterálne semináre Európskej komisie a kandidátskych krajín - Podpora primeraného a udržateľného dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, kde zacitujem aspoň jeden: „Spoločné ciele pod označením primeranosť k otvorenej metóde koordinácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia sú definované ako tri hlavné ciele. Prvý cieľ sa vzťahuje na potrebu ochrany starých ľudí pred chudobou a sociálnou exklúziou. Uvedená skupina obyvateľstva by mala mať podiel na ekonomickom blahobyte svojej krajiny a možnosť aktívnej účasti na verejnom, sociálnom a kultúrnom živote. Pokiaľ ide o sociálnu exklúziu, za ľudí nachádzajúcich sa v riziku chudoby považujeme tých, ktorých príjem je menej ako 60 percent z príjmového mediánu v národnom hospodárstve.“ Keď to prepočítame na naše podmienky, je to fakt, mali by sme mať okolo 8 700 korún priemerný dôchodok a my ho máme o 2-tisíc korún nižší. Čiže tu je, myslím si, ten najpresvedčivejší fakt, že je potreba robiť reformu. To je na úvod.

    Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike bola schválená vládou Slovenskej republiky 2. apríla tohto roku. Na úrovni exekutívy sa týmto vytvorili podmienky na vypracovanie právnych predpisov, ktoré súvisia s touto reformou. Jeden z týchto návrhov právnych predpisov máme dnes pred sebou a posudzujeme ho v druhom čítaní.

    Z hľadiska súvzťažnosti medzi prvým, druhým, ale aj tretím pilierom mi dnes chýbajú ďalšie návrhy právnych predpisov, ktoré navzájom súvisia, a myslíme si, že by sa o nich malo rokovať spoločne, lebo schvaľovací proces prvého piliera ovplyvňuje aj druhý, aj tretí pilier. Vo vzťahu k reforme dôchodkového zabezpečenia musíme poznamenať, že o reformné kroky v tejto oblasti sa usilovali aj predchádzajúce vlády, konkrétne aj vláda Vladimíra Mečiara v období rokov 1994 až 1998 mala schválenú komplexnú reformu sociálnej sféry, respektíve aj vláda v období rokov 1998 až 2002 mala rozpracovaný návrh zákona o sociálnom poistení vrátane kapitalizačného piliera.

    V súvislosti s reformou dôchodkového zabezpečenia treba uznať, že ide o jednu z najzložitejších reforiem v rámci transformačného obdobia. Zložitosti sú dané predovšetkým vzťahom k občanovi, ako aj väzbami na daňovú sústavu, systém sociálnej pomoci a celý kapitálový trh a podobne. S potrebou reformovať dôchodkové zabezpečenie je potrebné súhlasiť. Rozhodujúce v tejto reforme je podľa navrhovateľov, že sa vytvára taký systém, v rámci ktorého sa zabezpečí garantovanie nárokov občanov, posilnenie princípu zásluhovosti, minimalizovanie rizík pri správe zverených poistných fondov, finančné krytie systémov z dlhodobého hľadiska, ako aj vytvorenie efektívneho a hospodárneho systému orientovaného na minimalizáciu použitia výnosov na krytie správnych nákladov a vykonávanie dohľadu.

    Vážené poslankyne, poslanci. Predložený návrh zákona o sociálnom poistení presúva sociálne zabezpečenie občana v prípade straty príjmu zo zárobkovej činnosti z pozície solidarity do druhej krajnosti, takmer absolútnej preferencie zásluhovosti. Jednoznačne z predloženého návrhu môžeme konštatovať, že naň doplatia najmä ľudia, občania s nízkymi a podpriemernými príjmami, u ktorých na základe nového spôsobu výpočtu dávok dôjde k sociálnemu vylúčeniu, čím sa ešte viac rozšíri skupina občanov závislá od dávok sociálnej pomoci.

    Tento príspevok som si pripravoval z hľadiska návrhu, ale zazneli tu slová, ktorá ma ubezpečujú o tom, že pri rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní dôjde k určitým zmenám, ktoré túto skutočnosť z návrhu budú zlepšovať, respektíve zmiernia dopady na občana. Možno akceptovať, že hlavnou príčinou neudržateľnosti priebežného systému dôchodkového zabezpečenia v súčasnej dobe je predovšetkým nepriaznivý demografický vývoj. Okrem tejto príčiny treba však vidieť aj ďalšie vážne príčiny, ktoré spôsobujú značné napätie v zdrojoch a potrebách základného fondu priebežného piliera. Ide najmä o vysokú mieru nezamestnanosti, nedostatočné vytváranie pracovných príležitostí, úpravy výšky príspevkov a vymeriavacieho základu za vybrané skupiny občanov v bloku štátom plateného poistného, ako aj dlhy štátu voči Sociálnej poisťovni za štátne organizácie. Ja mám na mysli v súčasnosti železnice, zdravotnícke zariadenia a podobne.

    Analýza všetkých príčin, ktoré pôsobia na ďalšiu neudržateľnosť priebežného systému dôchodkového zabezpečenia v súčasnej dobe, mala byť, myslím si, podkladom na komplexnejšie posúdenie otázky neudržateľnosti priebežného systému a zodpovednejšieho návrhu smerov a foriem riešenia v rámci budúceho systému. Obávam sa, aby priebežný systém, ktorý vieme, že bude deficitný z hľadiska takýchto problémov, nepokračoval aj naďalej.

    Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia spočíva predovšetkým v rozdelení dôchodkového zabezpečenia na tri piliere: priebežný, kapitalizačný, dobrovoľný, takzvaný dôchodkový. Ako úplne nový pilier v systéme dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike sa rozpracúva kapitalizačný pilier. Vieme, že je niekde v pripomienkovom konaní. V reforme dôchodkového zabezpečenia sa zvýrazňuje, že kľúčovým pilierom má byť práve kapitalizačný pilier založený na osobných sporivých účtoch. Podľa predloženého návrhu povinná účasť v kapitalizačnom pilieri sa predpokladá u osôb, ktoré vstúpia na trh práce po účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. teda po 1. 1. 2004 a pre ostatné osoby vo veku 35 až 55 rokov má platiť princíp slobodného rozhodnutia, pokiaľ ide o vstup do systému dôchodkového sporenia. Podľa vyjadrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa predpokladá, že do dôchodkového sporenia sa zapojí 30, možno až 50 percent príslušných poistencov.

    Z hľadiska základného finančného smerovania príspevkov na dôchodkové zabezpečenie sa predpokladá, že súčasná 28-percentná sadzba celkových príspevkov sa v súhrne nezmení, zmení sa však ich vnútorné členenie do jednotlivých fondov, pilierov, a to smerovanie 10 percent do priebežného, 10 percent do kapitalizačného, 8 percent na krytie invalidných a pozostalostných dôchodkov.

    Posúdenie výšky odvodu do jednotlivých fondov, respektíve účelov by si vyžiadalo hlbšiu vecnú analýzu najmä z hľadiska, či je zdôvodnená a primeraná pomerne vysoká sadzba odvodov do kapitalizačného piliera 10 percent, keď v štátoch, ktoré sa uvádzajú ako príklady úspešnej reformy dôchodkového zabezpečenia, sa uplatňovala podstatne nižšia sadzba odvodov do druhého piliera. To je pre mňa zatiaľ otázka, hovorím o tom preto, že sa to určite z hľadiska deficity dotkne prvého priebežného piliera.

    Pri otázke, čo prinesie reforma dôchodkového zabezpečenia pre občanov, treba povedať, že zapojenie sa do kapitalizačného piliera bude výhodné pre mladú a dobre zarábajúcu strednú generáciu, pričom by na nej nemali prerobiť ani priemerne zarábajúci občania vo vekovej kategórii od 30 do 40 rokov. Ukazuje sa, že prechod na kapitalizačný systém bude neperspektívny a nevýhodný pre starších občanov a podpriemerné príjmové skupiny. Tam treba urobiť kompenzačné mechanizmy, ale uplatniť ich ešte v návrhu zákona. Uvedené skupiny občanov by v priebežnom systéme dostali vyššie dôchodky ako v podmienkach dôchodkového sporenia v kapitalizačnom pilieri. Dopady na jednotlivé príjmové skupiny občanov by mali byť kvantifikované a transparentné, aby umožnili zodpovednejšie rozhodovanie sa o výhodách, respektíve nevýhodách vstupu do systému vrátane posúdenia všetkých aj sociálnych aspektov pri realizácii dôchodkovej reformy. Treba brať do úvahy, že dôchodková reforma počíta s kombináciou dôchodkov z priebežného systému a dôchodkovej renty, z dôchodkového sporenia, ako aj s odkázanosťou určitej skupiny dôchodcov aj na sociálne dávky.

    Javí sa, že nový systém dôchodkového sporenia bude výhodný zhruba pre 30, možno 40 percent poistencov s nadpriemernými príjmami, na ktorých sa orientuje vo svojich úvahách aj rezort ministerstva práce a považuje ich za kľúčový pri presadzovaní princípu zásluhovosti. Veľká časť súčasných poistencov neperspektívnych pre kapitalizačný pilier z hľadiska veku, respektíve pre ktorých bude systém nevýhodný z hľadiska možného dôchodku zostane v priebežnom systéme so všetkými problémami z hľadiska finančného krytia dôchodkov. Túto skutočnosť treba dať do pozornosti najmä z dôvodu, že priebežný systém sa počas dlhšieho časového obdobia kvantifikuje ako deficitný.

    S reformou dôchodkového zabezpečenia súvisí otázka posunutia veku odchodu do dôchodku na 62 rokov, pričom takéto riešenie sa zdôvodňuje demografickou nevyhnutnosťou, ktorú sprevádza vyšší priemerný vek obyvateľstva. Nový systém dôchodkového zabezpečenia má zabezpečiť práve moment predlžovania dĺžky života. Otázka posunutia veku odchodu do dôchodku je veľmi citlivou otázkou, a to tak demograficky, ako aj sociálne. S faktom starnutia populácie zápasí prakticky celá Európa. Nemožno však tento problém riešiť za cenu tvrdých jednostranných riešení. Slovenská republika je krajinou s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorej predĺženie veku odchodu do dôchodku sa reálne ukazuje ako sociálne a ekonomicky neúnosné. Treba zvážiť, či jednostranné úspory v dôchodkovom fonde budú dôležitejšie ako vyvolané zvýšené požiadavky na sociálne podpory pre ľudí bez práce. Racionálnejším riešením podľa nás by mohlo byť na prechodné obdobie zachovať súčasnú vekovú hranicu odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a o posunutie veku odchodu do dôchodku rozhodnúť definitívne po dopracovaní a sfunkčnení druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. To je to, čo som povedal na úvod, že potreboval by som mať alebo mali by sme mať všetky tri systémové pilierové zákony, návrhy pred sebou a zvažovať a rozhodnúť v prospech veci.

    V reforme dôchodkového zabezpečenia sa venuje mimoriadne veľká pozornosť hlavne podmienkam rozbehnutia a fungovania kapitalizačného piliera vrátane dôchodcovských správcovských spoločností, dôchodkových fondov, otázok dohľadu a podobne. Zo stránky, že ide o úplne nový inštitút v systéme dôchodkového zabezpečenia s takouto zvýšenou pozornosťou, by bolo možné, samozrejme, súhlasiť. Keby sa na druhej strane venovala minimálne taká pozornosť aj priebežnému systému, v ktorom bude začlenená aspoň po dlhšie časové obdobie prevažujúca väčšina poistencov. Pokiaľ ide o vzťah k priebežnému systému, treba dať do pozornosti otázku deficitov v priebežnom systéme, ktoré sa v priebehu dlhšieho časového obdobia budú pohybovať vo vyšších ročných sumách aj okolo 10 miliárd Sk. Reálnejšie krytie deficitov priebežného systému je zabezpečené zhruba do roku 2008 z príjmov vyčlenených z výnosov privatizácie SPP asi 65 miliárd Sk. V ďalšom období sa potreby dôchodkového fondu v priebežnom systéme majú kryť z odvodov poistného, z rozpočtových zdrojov všeobecných príjmov štátneho rozpočtu z daní, z mimorozpočtových zdrojov a podobne. V súvislosti s krytím deficitu v priebežnom systéme sa v súčasnosti zvažuje použitie mimorozpočtových zdrojov z privatizácie v rozsahu 50 alebo 100 miliárd Sk na zabezpečenie fungovania priebežného systému v podmienkach reformy dôchodkového zabezpečenia. Treba poznamenať, že v súčasnosti ide o neexistujúce zdroje, ktorých výška a možnosť použitia na tento účel bude závisieť od budúcej privatizácie energetiky.

    Možno očakávať, že rozbehnutie dôchodkovej reformy bude vyvíjať silný tlak na urýchlenú privatizáciu ešte nesprivatizovaných odvetví. Z dlhodobého hľadiska nie je priebežný systém garantovaný reálnymi finančnými zdrojmi z aspektu krytia deficitov. Krytie deficitu v priebežnom systéme bude v dlhšom časovom období aktuálnou otázkou v rámci verejných financií. A myslím si, že na rôznych stretnutiach odbornej obce sme toho svedkami. Nebude to len v súvislosti s odčlenením časti príspevkov na poistenie do kapitalizačného piliera, ale aj s povinnosťou každoročne valorizovať dôchodky v priebežnom systéme. Nemožno vylúčiť pri problémoch, zdrojoch a potrebách štátneho rozpočtu modifikovať aj legislatívne princípy valorizácie dôchodkov.

    Otázkou je aj to, ako sa s deficitom Sociálnej poisťovne v základom fonde dôchodkového zabezpečenia vyrovná Slovenská republika z hľadiska dodržiavania maximálnej výšky deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte podľa maastrichtských dohôd, ktorá bude rozhodujúca pre vstup do Menovej únie po vstupe do Európskej únie.

    S reformou dôchodkového zabezpečenia súvisia aj otázky finančnoprávneho postavenia inštitúcie, ktorá bude spravovať priebežný systém, Sociálnej poisťovne. V návrhu sa objavujú zmeny postavenia Sociálnej poisťovne, zrušenie správnej rady, posilnenie dozornej rady, zmeny postavenia výkonného orgánu, riaditeľa a podobne.

    V reforme dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ ide o dôchodkové sporenie, sú viaceré podľa mňa problematické miesta, ktoré nie sú dostatočne vyjasnené, respektíve dotiahnuté ešte do cieľových riešení. Ide predovšetkým o také základné otázky, akými sú nákladnosť systému, predpoklad možných výnosov z prostriedkov kapitalizačného piliera, zabezpečenie ochrany úspor, sporenie v súkromných spoločnostiach s rovnakými rizikami ako pri každom podnikaní na finančnom trhu, reálnosť výhodnejšieho zhodnocovania úspor v kapitalizačnom pilieri vzhľadom na optimistické očakávania z hľadiska možných výnosov, vytváranie mimoriadne atraktívneho priestoru pre podnikateľské subjekty.

    Jedným z rizík reformy dôchodkového zabezpečenia môžu byť aj invalidné a pozostalostné dôchodky, a to z hľadiska vyčleneného podielu v rámci odvodov na poistenie 8 percent, ako aj podmienok ich poskytovania. V súčasnosti sa v značnom rozsahu prezentujú názory na zneužívanie invalidných dôchodkov, čo môže ovplyvniť kvantifikáciu nevyhnutného podielu z poistných odvodov na financovanie invalidných dôchodkov.

    So všeobecných konštatovaním a s využívaním týchto dôchodkov, dámy a páni, nemožno súhlasiť. Nebolo by vhodné, aby sa situácia občanov so zdravotným postihnutím aj touto formou zhoršovala, ak by sa v rámci reformy dôchodkového zabezpečenia nevytvorili adekvátne podmienky na reálnejšie riešenia invalidných dôchodkov.

    Vážené poslankyne, poslanci. Dovoľte mi, aby som pristúpil k zdôvodneniam svojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem predkladať, z vecného hľadiska.

    Vládny návrh zákona o sociálnom poistení nerieši napríklad otázku hmotného zabezpečenia občanov, ktorí sa stali invalidmi pred ukončením povinnej školskej dochádzky a ktorým ešte nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Títo ľudia by boli odkázaní len na dávky hmotnej núdze, ktoré im nedokážu zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Preto navrhujem v prechodnom období zabezpečiť týchto ľudí podľa dnes platnej právnej úpravy. Po schválení avizovaného osobitného zákona, ktorý upraví hmotné zabezpečenie takzvaných invalidov z mladosti, predmetné prechodné ustanovenie stratí platnosť, tak to máme aspoň podľa dohody s pánom ministrom.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 283, znie: V § 263 sa dopĺňa odsekom 12 v tomto znení: „V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan po a sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza, po b nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a po c dovŕšil 18 rokov veku.“

    Pozmeňujúci návrh číslo 2. Návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý bol predložený na rokovanie do Národnej rady, predpokladá, aby zamestnávatelia ešte tri roky od 1. 1. 2004 až do 31. 12. 2006 hradili plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. To znamená, že takmer výlučne ide o zodpovednosť právnych predchodcov súčasných zamestnávateľských subjektov. Týmito právnymi predchodcami boli hlavne štátne podniky, respektíve štátne akciové spoločnosti. Súčasní zamestnávatelia prevzali a naďalej zamestnávajú len časť poberateľov plnení za horeuvedené pracovné úrazy a choroby z povolania. Časť poberateľov postupom času prestala u zamestnávateľov pracovať, v dôsledku čoho zamestnávatelia nemajú možnosť ovplyvňovať vyplácané plnenia. Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby zamestnávatelia Sociálnej poisťovni nepreplácali plnenia za všetkých oprávnených poberateľov plnenia, ale len za tých, ktorých zamestnávajú k 1. 1. 2004. Súčasní zamestnávatelia väčšinou nenesú priamu zodpovednosť za takzvané staré prípady náhrady škody za pracovné úrazy a choroby z povolania. Táto povinnosť im vznikla z titulu prechodu práv a záväzkov z predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov.

    Na základe uvedeného žiadame, aby zamestnávatelia neuhrádzali do 30. 6. 2007 Sociálnej poisťovni plnenia v plnom rozsahu, ale len v rozsahu plnení vyplatených zamestnancom, ktorých zamestnávajú k 1. 1. 2004. Plnenia za ostatných vrátane invalidných dôchodcov navrhujeme, aby hradila Sociálna poisťovňa, ktorá má vytvorené dostatočné zdroje. V súčasnej dobe Sociálna poisťovňa hospodári vo fonde škôd za pracovné úrazy a choroby z povolania s prebytkom viac ako 1 miliarda Sk a zamestnávatelia stále odvádzajú vyššie poistné zo zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania, ako Sociálna poisťovňa vypláca. Uvedený problém sme, samozrejme, prerokovali aj so Sociálnou poisťovňou a myslím si, že tento návrh by mohol byť akceptovaný.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V dôvodovej správe na strane 203 k § 74 sa píše, že: „Z platného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje vypustenie odseku, ktorý by mal umožniť priznávať vdovecké dôchodky vdovcom, ktorých manželky zomreli pred účinnosťou zákona.“ Z platnosti pripravovaného zákona nemožno vylúčiť takú veľkú skupinu vdovcov dôchodcov. Približne ide o 70-tisíc vdovcov, ktorá ovdovela pred účinnosťou navrhovaného zákona. Ide jednoznačne o porušenie podľa môjho názoru zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je jedným zo základných právnych princípov platných v Európskej únii. Moja predstava, tak som si to predstavoval, keby sa teraz niekomu z nás chlapov stalo, že by sme ovdoveli, nemáme nárok, a keby sa to stalo nejakému chlapovi v januári, ten už nárok má. Je to nezmysel. Ak by nedošlo k navrhovanej úprave, budem to pokladať za pokračovanie súčasne neprípustnej dlhodobej diskriminácie, keď sa vdovské dôchodky priznávajú ženám, dôchodkyniam, ale vdovcom dôchodcom v takom istom postavení sa vdovecké dôchodky nepriznávajú, pritom je nám všetkým známe, že táto skupina patrí ku skupine občanov s najnižšími príjmami na domácnosť, čím je sociálne i spoločensky značne hendikepovaná.

    Znenie môjho pozmeňujúceho návrhu je nasledovné. V § 74 navrhovaného zákona o sociálnom poistení navrhujem rozšíriť nový ods. 7 v tomto znení: „Ustanovenia o vzniku nároku na vdovecký dôchodok platia rovnako aj na vdovcov a dôchodcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v ods. 1 až 5.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem reagovať na vystúpenie kolegu, ktorý uviedol, že viac ako tri štvrtiny občanov budú postihnutí touto reformou spôsobom, ktorý reálne zníži ich dôchodky. Bolo by korektné, keby sme narábali s rovnakými číslami a keby sme radšej počítali a menej hovorili, pretože v mediáne poistného kmeňa je osobný mzdový bod 0,8. Po týchto korekciách, ktoré sú navrhnuté, osobný mzdový bod presiahne hodnotu 0,9. Hodnota 0,9 je pásmo, ktoré je neutrálne voči tejto reforme. Od 0,9 do 1,0 žiaden veľký posun v dôchodkoch nebude, to je pravda, ale nie je pravdou, že táto časť občanov bude postihnutá.

    Len pre informáciu a pre čísla, pretože sú tu novinári a potom vzniká naozaj dojem, že my sme asociálni ľudia. V prvom decile poistného kmeňa je koeficient 0,5. V prvom kvartile je koeficient 0,6, a ako som už uviedla, v mediáne je koeficient okolo 0,8. Hranica, kde sa to láme, je 0,82, to je neutrálne pásmo. Takže toľko k vystúpeniu môjho kolegu.

    Ja sa tiež chcem vlastne zastaviť pri otázke, či je vôbec potrebná reforma dôchodkového systému a zodpovedať aj na niektoré problémy, ktoré tu naznačil pán kolega z komunistickej strany. Je pravdou, že úlohou sociálneho zabezpečenia je zabezpečiť občanovi príjem v starobe alebo pri neschopnosti pracovať. Rozsah dôchodkového zabezpečenia v starobe vždy závisí od spoločenskej tradície, aktuálnej situácie v spoločnosti a, samozrejme, od životnej úrovne obyvateľstva. Dnešné sociálne zabezpečenie v Slovenskej republike je tvorené povinným, priebežne financovaným systémom, v ktorého rámcoch určených zákonom č. 100 o sociálnom a teraz musíme zdôrazniť zabezpečení. Popri tomto systéme existujú aj niektoré dobrovoľné schémy dôchodkového poistenia, o ktorých ale nechcem hovoriť.

    Pre existujúci systém dôchodkového zabezpečenia na Slovensku je typickou črtou redistribúcia zdrojov vybraných od zamestnancov s vyššími príjmami k zamestnancom s nižšími príjmami. Redistribúcia zdrojov je prítomná vo väčšej či menšej miere vo všetkých priebežne financovaných systémoch.

    Pán kolega z komunistickej strany povedal, že v rámci tohto zákona sa vymykáme európskej tradícii. Rada by som mu pripomenula, že okolo roku 1860 istý pán Bismarck vo svojej veľkej láske k sociálnym demokratom vytvoril systém, ktorý sa veľmi podobá tomuto systému a aj v Európe má svoju tradíciu. Volá sa bismarckovský systém, v ktorom sa odvádza výška dôchodku od mzdy a bolo to poistenie, nie zabezpečenie. Ale pravdou je, že existujú aj iné modely, ten druhý myslím si, že sa volá beldridgeovský model, ktorý má väčšiu mieru redistribúcie, a dá sa povedať, že aj náš dnešný systém je vlastne nejakou kombináciou týchto dvoch systémov.

    Nepoviem nič nové a všetci, ktorí pracujú v tejto oblasti, vedia, že tieto priebežné systémy sú parametrické systémy a zmena parametrov je vždy citlivá záležitosť. Ale pozrime sa, ako vyzerá dnešný výpočet dôchodku. Z priemernej mzdy za určité obdobie sa vezme len suma 10-tisíc. Čiže prvá vec je väzba na vyššie príjmy žiadna. Ale to ešte nestačí, pretože prvých 2 500 korún sa zoberie v plnej výške, zo sumy od 2 500 do 6 000 korún len tretina a od 6000 do 10 000 len jedna desatina. Na ilustráciu zo sumy 4 290 korún, ktorá bola myslím si v roku 2001 minimálna mzda, je takýto redukovaný priemerný vymeriavací základ 3 097 korún a z maximálneho vymeriavacieho základu 32 000 je redukovaný základ 4 067 korún. Nebudem sa ďalej dotýkať ostatného výpočtu, ale stačí, že za 42 odpracovaných rokov, a toto uvádzajú odborári, podotýkam, je z minimálneho vymeriavacieho základu dôchodok 5 156 korún, z maximálneho vymeriavacieho základu 6 394 korún. To znamená, že občan, ktorý odvádzal príspevky do Sociálnej poisťovne z minimálnej mzdy, dostane vyšší dôchodok, ako mal mzdu. Miera náhrady mzdy je 120 percent, u občana, ktorý odvádzal príspevky z maximálneho vymeriavacieho základu, je miera náhrady, prosím, 20 percent. Bez dlhých úvah môžeme náš systém dôchodkového zabezpečenia označiť za nespravodlivý alebo inak povedané, redistribúcia zdrojov od obyvateľov s vyššími príjmami k obyvateľom s nižšími príjmami dosiahla úroveň, v ktorej sa stráca motivácia platiť vyššie príspevky.

    V aktuálnosti riešenia problému zmeny parametrov v slovenskom dôchodkovom systéme v smere posilnenia väzby starobného dôchodku na výšku odvádzaných príspevkov vládne v slovenskej spoločnosti zhoda, dokonca aj s odbormi. Vážnejším problémom ale je hodnotenie udržateľnosti celého systému.

    Priebežne financovaný systém dôchodkového zabezpečenia je naozaj založený na solidarite, ktorej ekonomicky aktívna časť obyvateľstva vytvára zdroje na dôchodky poproduktívnej časti obyvateľstva, ktorá má právo na dôchodkové dávky odvodené zo svojich platieb do systému s takzvanej odloženej spotreby. Rovnováha takéhoto systému je založená najmä na pomere počtu platiteľov a poberateľov. Ak klesne počet platiteľov z rôznych dôvodov pod určitú mieru, stáva sa systém neudržateľný a môže viesť k masovej chudobe v starobe. Je povinnosťou elít v štáte, aby ohrozenie stability a dlhodobej udržateľnosti priebežného systému včas identifikovali a vykonali opatrenia na elimináciu potenciálneho schudobňovania staroby. Preto je namieste otázka, či je Slovensko ohrozované schudobňovaním staroby alebo stačí odstrániť deformácie existujúceho priebežného financovania starobných dôchodkov.

    Za najčastejší dôvod potreby dôchodkovej reformy sa uvádza demografický vývoj. Nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii sa začalo hovoriť o časovanej dôchodkovej bombe. Odborné zdroje uvádzajú, že v Európskej únii je ohrozená kvalita 377 miliónov ľudí a zdroje, ktoré budú potrebné na sanovanie tohto problému, môžu dosiahnuť až pol bilióna eur ročne.

    Demografia ohrozuje dôchodkové systémy predlžujúcim sa vekom života a nízkou pôrodnosťou. Kým predlžovanie veku života na Slovensku sa mení pomaly, fertilita žien zaznamenáva pokles porovnateľný s krajinami Európskej únie. Rozdiel s krajinami EÚ a Slovenska je v bezprostrednom ohrození nastupujúcej kohorty dôchodcov a počtu poproduktívnej populácie. Nastupujúca kohorta dôchodcov pochádza z obdobia povojnového baby boomu, to sú dnes asi 55-roční a generácia ich detí je ešte početnejšia. Táto vstupuje v súčasnosti na trh práce, avšak táto generácia už nezopakovala reprodukčné správanie svojich rodičov a práve oni sú tou ohrozenou skupinou, ktorá môže byť chudobná v starobe, čiže vlastne dnešná generácia tridsiatnikov.

    Napriek tomu náš priebežný dôchodkový systém už dnes vykazuje deficity, myslím si, pán minister, 4 miliardy korún ročne. Kde sú teda vlastne tie deficity, prečo vznikajú v našom dôchodkovom systéme? Povedala som, že predlžovanie veku života na Slovensku postupuje pomalším tempom ako v Európskej únii, avšak náš dôchodkový systém vôbec nereagoval za posledné desaťročia na tento fakt, presnejšie povedané, politici nemali vôľu meniť vek odchodu do dôchodku. Stalo sa niečo, čo nikto neočakával, pretože pod tlakom kolektívneho vyjednávania bol niekoľko rokov umožnený predčasný odchod do dôchodku, a tak sa paradoxne celkový vek odchodu do dôchodku znížil namiesto potrebného zvýšenia, čím sa prirodzene zvýšil aj počet poberateľov dôchodku.

    Na Slovensku prebieha feminizácia staroby, ale myslím si, že aj v celej Európe. Ženy odchádzajúce do dôchodku vo veku od 53 do 57 rokov sa dožívajú o šesť rokov v priemere viac ako muži odchádzajúci do dôchodku v 60 rokoch. Poberajú dôchodok asi o 10 rokov dlhšie ako muži, čím vytvárajú tlak na dôchodkový fond Sociálnej poisťovne. Pre zaujímavosť. Doba platenia ku dobe poberania u žien je koeficient 1,38, u mužov je 2,45. Samozrejme, že ďalším zdrojom deficitu je vysoká nezamestnanosť, ktorá existujúci dobrý demografický pomer produktívneho obyvateľstva k poproduktívnemu obyvateľstvu neodráža v pomere platcovia príspevkov ku poberateľom dávok.

    Špecialitou, samozrejme, Slovenska je aj odvodová disciplína najmä samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vzhľadom na redistribučné procesy strácali motív platiť odvody do Sociálnej poisťovne z vyšších vymeriavacích základov ako z minimálnej mzdy, no a o nedobytných pohľadávkach Sociálnej poisťovne už je aj škoda hovoriť. No a špeciálnym zdrojom deficitov, samozrejme, sú aj politici, pretože zmena parametrov dôchodkového systému je vždy politicky citlivá záležitosť a reformátori zvyčajne nezískavajú hlasy.

    Takže ak máme dnes zhrnúť slovenský dôchodkový systém, môžeme povedať, že je nespravodlivý, demotivujúci platiť vyššie príspevky, dlhodobo demograficky ohrozený, deficitný a, samozrejme, politicky ovplyvniteľný, ale to je každý parametrický systém.

    Takže moja odpoveď je, že tento systém je potrebné reformovať už aj z dôvodu zodpovednosti voči generácii dnešných tridsiatnikov. Otázka je, ako reformovať tento systém. Pokiaľ v potrebe reformovať existuje na Slovensku akási širšia zhoda v rozsahu reforiem, ako aj tu počúvame, už zhoda nie je. Tak priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, ako aj kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia majú svoje výhody a nevýhody. Môžeme zostať pri parametrickej reforme, lenže potom si povedzme, na akú dlhú dobu vlastne máme túto reformu. Východiskom je naozaj len postaviť kapitalizačný pilier a v tejto snemovni v dohľadnej dobe budeme mať iste veľkú diskusiu o tom, aká to vlastne bude reforma.

    Bude to reforma, ktorá bude reformou diverzifikovaných rizík, že to bude pomer 10 ku 10? Alebo to bude model komplementárnej reformy, kde nosnú časť bude ešte stále tvoriť priebežný systém? Alebo ponecháme na voľbe obyvateľa či obyvateľov, či si zvolia jeden alebo druhý systém? Toto všetko sú odborné veci, o ktorých treba diskutovať a určite sme prístupní diskutovať aj s opozíciou a pozorne počúvať, čo nám opozícia bude hovoriť. Pretože reforma dôchodkového zabezpečenia musí mať nejakú stabilitu, a pokiaľ môžem ja k tomu prispieť, určite budem počúvať, čo mi kolegovia z opozície budú hovoriť.

    Ja by som sa rada ešte pristavila pri niektorých tvrdeniach, že reforma sa robí pre bohatých. Reforma sa nemusí robiť pre bohatých, pretože bohatí si dokážu zabezpečiť svoje dôchodkové príjmy aj bez sociálneho systému. Reforma sa robí pre ľudí, ktorí pracujú. A ja si myslím, že treba takú reformu, ktorá bude motivovať ľudí pracovať. A k tým opatreniam, ktoré už prijala vláda, ja si myslím, že ďalší motív aj pre zamestnancov bude práve táto dôchodková reforma, lebo budú vytvárať na svojich zamestnávateľov tlak, aby odvádzali za nich príspevky do dôchodkového zabezpečenia, teda do Sociálnej poisťovne.

    Prezrela som si návrhy na niektoré zmeny oproti vládnemu návrhu a musím reagovať na tie návrhy, ktoré zvyšujú výdavky Sociálnej poisťovne vo vzťahu k odpúšťaniu, respektíve zvýhodňovaniu rodín s deťmi, a preto v rámci svojho vystúpenia chcem podať dva návrhy. Jeden procedurálny. Žiadam vyňať body 23, 24, 61 a 77 na osobitné hlasovanie a navrhujem v § 137 sa v texte slová „2,5 percenta“ nahrádzajú slovami „2,75 percenta“.

    Pán predsedajúci, ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja len naozaj jednu malú faktickú poznámku k tomu, čo tu pani poslankyňa hovorila. Reformu určite áno, ale ide o to, či práve túto reformu, pani poslankyňa, a či tie vaše čísla, o ktorých ste hovorili, sú naozaj vierohodné. Vy ste doslova povedali, že občania budú touto reformou postihnutí. Tak naozaj, pani poslankyňa, aby ste o nás nemohli hovoriť, že sme postihnutí, budeme hlasovať proti tejto reforme.

  • Nebudem sa toho dotýkať. Hlas o ozname a o hlasovaní poslaneckého klubu, ale odporúčam vám jeden materiál, volá sa to Informačný systém o priemerných zárobkoch, kde si tieto čísla môžete overiť a uvidíte, že to, čo som tvrdila, nebolo vymyslené, ale bolo prepočítané.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som uzavrela možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Nehlásili ste sa.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Navrátilová uzavrela faktické poznámky svojou reakciou. Pán poslanec Jarjabek mal faktickú poznámku, po ňom pani poslankyňa Navrátilová. Každý, kto sa pozrel na tabuľu, videl to čo ja.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Ondriaš, no ale tak, buď si povieme, že nie ste prihlásený, alebo nefunguje systém, ale ja tu potom neudržím normálny poriadok.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, zapnite mu mikrofón.

  • Ja ďakujem, ale ozaj som sa hlásil, predsa si nebudem vymýšľať. Ja mám len poznámku k demografickému vývoju na Slovensku. Bohužiaľ, ten vývoj u nás je vynikajúci, keď ho porovnávame so západnými krajinami. Chcel by som povedať, že pomer populácie vo veku 20 až 59 rokov ku populácii nad 60 rokov v roku 1995 na Slovensku bol 3,6. V súčasnosti sa zvýšil na 3,7 a takýto bude aj v roku 2005. Pre zaujímavosť tento pomer v súčasnosti v Nemecku je len 2,4, vo Francúzsku 2,7, vo Švédsku 2,3 a tak ďalej. Slovensko takýto nízky pomer, aký je v krajinách západnej Európy, v súčasnosti dosiahne až okolo roku 2018. Tak nie je to demografický vývoj, ale je to nezamestnanosť, neschopnosť ekonomiky vytvárať zdroje pre dôchodky. To je dôvod reformy dôchodkov.

    Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tkáč, po ňom pán poslanec Brocka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som v úvode povedal, že sa pokúsim mimoriadne stručne reagovať aj napriek tomu, že je to veľmi zásadný zákon, o ktorom diskutujeme, a je to zákon kódexového typu. Preto sa ospravedlňujem za tézovitosť svojich vystúpení a chcel by som predovšetkým poukázať na niektoré systémové veci a väzby, v ktorých tento zákon funguje a pôsobí, prípadne ktoré mienim kritizovať.

    Chcem predovšetkým uviesť, že ak niekto raz bude písať diplomovú či doktorskú prácu o niekoľko rokov o slovenskom sociálnom zabezpečení, tak v rozpätí jedného či dvoch rokov asi bude zúfalý, pretože tu vzniká naozaj paradoxná situácia. Je prijatý základný zákon o sociálnom poistení, dnes už je v Zbierke zákonov, má číslo 413, a zároveň v podstate tá istá vládna garnitúra zmrazí vlastný kódex a začne pracovať na novom zákone. A v súčasnosti schvaľujeme zákon v čase, keď platí iný zákon o sociálnom poistení a ešte predtým platia zákony, ktoré má zrušiť ten iný zákon, a je to vraj reforma. Chcem povedať, že postoje k týmto záležitostiam sú v tomto zmysle naozaj veľmi bizarné.

    Druhá taká zásadná poznámka v tejto súvislosti je, že plne podporujem názor kolegyne poslankyne Bauer a tiež aj podpredsedníčky výboru pre sociálne veci a bývanie, že vôbec nič by sa nebolo bývalo stalo, keby sme boli mali na stole aj ďalšie zákony, ktoré s tým súvisia. Predovšetkým je to otázka zákona o dôchodkovom sporení alebo takzvaný kapitalizačný pilier, ktorý by mal byť týmto zákonom vytvorený. Tu totiž je skutočne odborný úžasný šok alebo problém, ako sú nastavané parametre tohto zákona, o ktorom dnes hovoríme, a v akých súvislostiach tieto parametre budú pôsobiť s kapitalizačným zákonom. Pokiaľ ja som informovaný, tento kapitalizačný zákon, tak ho pre krátkosť času nazvem, je v podstate pripravený a bolo by treba niekoľko dní či týždňov o tomto zákone podiskutovať a mohli sme to mať všetko na stole naraz a mohli sme skutočne komplexne k týmto záležitostiam pristupovať.

    V tejto súvislosti som plne v synchróne s odborníkmi z Nadácie F. A. Hayeka, ktorí argumentujú tým, že parametre tohto zákona nie sú nastavené správne a že zadlženosť systému vrátane nárokov na štát v tomto zákone nie sú absolútne zabránené, že systém, ktorý chceme reformovať, je dokonca lacnejší než systém, ktorý týmto novým zákonom chceme spúšťať.

    Ďalej by som chcel povedať tretiu zásadnú poznámku, že nie je možné a nie je to ani ľudsky, ani politicky správne, ak sa šíri neoprávnený optimizmus nad kapitalizačným pilierom. Vážení, uvedomme si veľmi jasne jednu skutočnosť, že prvé dávky z kapitalizačného piliera, ak by sa mali začať vyplácať, budú na svete o niekoľko rokov, dokonca poznám skupinu odborníkov, ktorá to má prepočítané a hovorí o desiatich rokoch.

    Čiže ak sa tento systém spustí, a ja si myslím, že treba, aby sa o tom diskutovalo, nech sa spustí, ale nech je čistý, transparentný, nech je bez nejakej dymovej clony a nech je absolútne spravodlivý, ale treba povedať, že začne byť efektívny v spoločnosti po desiatich rokoch. Ak si spočítate, že by fungovali vládne systémy normálne, tak je to vlastne obdobie troch vlád, ktoré o desať rokov môžu ešte trikrát do systému vstúpiť.

    Teraz bez emócií a bez urážok chcem povedať jasne, že v podstate tá istá vládna garnitúra, znovu opakujem, vlastne mení sama seba a sme v dvoch volebných obdobiach. Do pôsobenia prvej dávky z kapitalizačného piliera uplynie ešte doba desiatich rokov. Ja len chcem povedať, že tento systém treba spúšťať, ale nie je možné šíriť medzi obyvateľstvom neoprávnený optimizmus, pretože jeho realita skutočne nabehne o desať rokov.

    Dnes sme v podstate dvanásť rokov od pádu bývalého režimu a treba povedať, že dôchodcovia sú skupina občanov, ktorá si najviac odskákala tieto zmeny, ktoré od roku 1990 nastali, že aj podľa prepočtov Jednoty dôchodcov je spoločenská zadlženosť vo vzťahu k dôchodcom skoro 30 percent vo vzťahu aj k rastu životných nákladov.

    Chcem povedať teraz veľmi zásadnú otázku alebo zásadnú myšlienku podľa mojej mienky, že to, čo sa tu udialo v privatizácii od roku 1990, bola najvulgárnejšia urážka spravodlivosti vo vzťahu práve k dôchodcom. Práve dôchodcovia boli tvorcovia týchto hodnôt, ktoré sa tu rozdali, a pri rozdeľovacích procesoch v privatizácii sa tieto prostriedky dôchodcom nedostali. Preto si myslím aj v súvislosti s kapitalizačným pilierom, a o tom bude zrejme o niekoľko týždňov reč v tejto sále, že dostať sa znovu na tému privatizačných prostriedkov, ktoré by mali byť však ošetrené správne a spravodlivo a mali by byť rozdelené dôchodcom podľa miery ich zásluh na tvorbe týchto hodnôt. V tejto súvislosti by to bola asi najspravodlivejšia možnosť prerozdeľovania majetku, akú ešte by sme mohli v konečnom dôsledku pred poslednou korunou, pred posledným kilom tohto majetku vlastne, obrazne povedané, zabezpečiť.

    Systémové otázky nového zákona o sociálnom poistení sú v tom, a ja to považujem za veľkú chybu tohto systému, že tento zákon nedáva odpovede na niektoré systémové väzby. Jednoducho sa tu v podstate zasahuje ďalej v iných systémoch do tých oblastí, ktoré spadajú do systému sociálneho zabezpečenia a tradície v tomto systéme sú dnes všade v Európe aj vo svete maximálne uznávané ako hodnota. Teda nie ako niečo, čo treba za každú cenu búrať a rušiť. Myslím tým najmä tieto otázky.

    Po prvé, je to väzba na nemocenské poistenie. Skutočne sa tu ide v podstate celý systém nemocenského poistenia likvidovať. Treba uviesť, že za roky 1998 až 2002 nemocenské poistenie bolo pokladňou a sporivým fondom pre dôchodky. Takmer 12 miliárd korún sa prelialo z nemocenského poistenia do dôchodkového systému s tým, že aj sociálni partneri boli mimoriadne pokojní a tichí, pretože nepožadovali oprávnenosť valorizácie dávok nemocenského poistenia.

    Tento prístup, ktorý dnes evidujeme, je veľmi zložitý. Chýba tu odpoveď na otázku, čo s kúpeľnou liečbou. Kúpeľná liečba bola vecnou dávkou nemocenského poistenia už od roku 1956. Spolu s rekreáciou detí a výberovou rekreáciou tvorila takzvaný systém vecných dávok. V súčasnosti, ak aj nepoznáme ešte parametre štátneho rozpočtu na budúci rok, v podstate veľká aktivita smeruje k likvidácii kúpeľnej liečby.

    Čo považujem za záhadné a problém, a to sa možno ešte teraz aj v závere dá napraviť, je otázka, čo s dávkami, ktoré sa rušia týmto systémom. Myslím tým napríklad dôchodok za výsluhu rokov, ktorý sa týka skutočne veľmi silnej brandže v kultúrnej oblasti - balet, hudobníci či v niektorých super extrémnych profesiách. Toto je otázka, na ktorú zatiaľ nemáme odpoveď.

    Veľmi by som žiadal kolegov poslancov, aby ste zvážili oprávnenosť, opodstatnenosť požiadavky vrátiť sa k vdoveckému dôchodku. Jednota dôchodcov považuje otázku vdoveckého dôchodku v súvislosti s týmto novým zákonom za základnú a podstatnú. Myslím si, že z hľadiska oprávnených požiadaviek Jednoty dôchodcov vdovecký dôchodok patrí podľa mojej mienky medzi dominantné požiadavky Jednoty dôchodcov. A keď je dnes novým politickým problémom antidiskriminačný zákon, tak je evidentné, že absencia vdoveckého dôchodku je jasnou diskreditáciou časti občanov. A to by sme mohli v tomto smere tu v parlamente dotiahnuť.

    Ďalej by som chcel uviesť zase, znovu opakujem, nechcem nikoho vzrušiť, že sa nepodarilo ani v tomto zákone zabezpečiť univerzálnosť systém. A už dnes sa zase hovorí a v médiách to už aj prešlo, že niekedy na jar sa už chystá novela tohto zákona. Čo je zase bizarná záležitosť, ale boh súď, ak by tá novela mala pomôcť tomu, čo možno v súčasnosti schválime zle, tak nech to bude.

    Ale otázka silových rezortov by sa už mala konečne rozťať. A treba povedať, že znovu bez emócií a politiky aj v čase, keď som vykonával štátnickú funkciu, nepresadili sme to ani my vtedy. A to hovorím absolútne jasno, otvorene. Čiže moje kritické pripomienky znovu nie sú na urážku, ale na zamyslenie a na prípadnú rekonštrukciu toho, čo máme schvaľovať.

    Chcem ešte na záver uviesť alebo teda povedať niektoré veci, že sú tam nevyjasnené parametre tohto systému, a to vo vzťahu medzi dôchodkami invalidnými, starobným dôchodkom a medzi dôchodkami pozostalých.

    Za absolútne nevhodné považujem rušiť verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. Ja som nevystupoval k tomu, čo sa tu deje z hľadiska poštátnenia úradov práce. Považujem to skutočne za hrubý krok. A znovu bez urážky chcem apelovať aj na ideologické programy politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, veď sme sa dosť načítali od rôznych apologétov, ktorí vysvetľovali tieto programy v médiách, ako už stačila úloha štátu, ako už bolo dosť štátu a že štát je ten najhorší vlastník a správca a podobne. A zrazu sa tento systém poštátňuje.

    Tak ako sa poštátňujú úrady práce podľa britského modelu, a je to evidentné, že ste sa zaľúbili do tohto systému, tak sa znovu poštátňuje forma podľa mojej mienky Sociálna poisťovňa. Zbytočne, je to absolútne zbytočný krok, aj keď mi je úplne jasné, že tu ide o trojpercentný deficit HDP vo vzťahu k maastrichtským kritériám a o mixovanie prostredníctvom štátnej pokladnice stá miliárd korún zo zdrojov Sociálnej poisťovne i úradov práce. Tento krok ja považujem za spiatočnícky, nedemokratický. Znovu sa centralizuje, poštátňuje systém, ktorý bol decentralizovaný, bol v rukách tripartity. Dá sa o tom diskutovať, či ten model je jediný, alebo bol správny, ale v každom prípade ide o jednoznačné poštátnenie v sociálnej sfére. A toto je systémová chyba, ktorú robíte a za ktorú sa jednoducho hlasovať nedá.

    Veľmi vážna otázka, a chcem na to upozorniť, okrem parametrov je otázka implementácie zákona. Uvedomme si, že pri stlačení posledným tlačidlom posledného poslanca, nemyslím tým hodnotovo v tomto parlamente, končí sa úloha vlády, končí sa úloha parlamentu a ostáva to všetko na výkone.

    Treba povedať, že po traume z nebankových subjektov, po tom, čo sa v podstate veľmi zle rozvíja doplnkové dôchodkové pripoistenie, a pokúsim sa ho napraviť v pozmeňujúcich návrhoch, že sa znovu spochybnila čistota, by som povedal, aj kredibilita, ale aj imidž Sociálnej poisťovne. Bude teraz na novom manažmente, aby tento imidž znovu napravil, ale v každom prípade nemám istotu, ale teraz to hovorím ako predseda výboru pre sociálne veci a bývanie, či takto pripravený zákon vrátane aj kapitalizačného pilieru je a kedy je spôsobilá Sociálna poisťovňa zabezpečiť. My nemôžeme bez stanoviska odborníkov zo Sociálnej poisťovne, a viem dobre, že aj manažment v oblasti najmä výpočtovej techniky, skenovania spisov, zavádzania osobných účtov, tento manažment začína v podstate v novej zostave a nemáme od nich jasnú správu, či je a kedy Sociálna poisťovňa tento systém spôsobilá zabezpečiť.

    Znovu opakujem, nie je problém prijať zákon, ale častejšie, a to počúvame od Európskej komisie dennodenne, problém je uviesť tento zákon do života. A tam mám zatiaľ pochybnosti, bodaj by som o pol roka povedal, že boli zbytočné.

    Na záver mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy, a to tri. Prvý pozmeňujúci návrh v § 122 v ods. 17 vypustiť tretiu vetu, kde sa hovorí, že náhrada škody, teraz hovorím voľne, náhrada škody zo strany takzvanej rady riaditeľov sa zabezpečuje prostredníctvom správneho konania. Myslím si, že títo riaditelia sú evidentne v pracovnoprávnom vzťahu do systému, dovnútra a že by sa mali na to vzťahovať predpisy pracovného práva. Normálne podľa právnych predpisov, do ktorých zamestnanci Sociálnej poisťovne spadajú. Myslím si, že to je oprávnená požiadavka a nemôže nikomu ublížiť.

    Mám dve pripomienky v § 138, a to ods. 2 a v § 138 ods. 8, kde ide o odpočítateľné položky za poistné, a odporúčam, aby sme tam vložili slová, že sa odpočítateľnou položkou majú stať aj príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 percent hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu. Poznámka je zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov.

    Tretia pripomienka je, aby sa v § 138 ods. 8 na konci odseku doplnil text „suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobu na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, najviac do výšky 3 percentá jej príjmu“. Poprosím, opravujem 10 percent, ktoré som uviedol v rozdanom predpise na 3 percentá. Mám to odkonzultované, je predpoklad, že by to bolo možné zo strany predkladateľa akceptovať.

    Odôvodnenie je veľmi stručné. Myslím si, že netreba, znovu opakujem s prehnaným optimizmom hovoriť o základnom systéme, o kapitalizačnom ako o všelieku. Ale že doplnkové pripoistenie, tak ako je to všade aj na Západe v zložitých pomeroch bežné. Toto doplnkové pripoistenie je tiež zdrojom príjmov a pre rodinné účty, účty dôchodcov bude mať nezanedbateľné miesto. Podľa mojich odhadov o niekoľko rokov, možno o 10 - 12 rokov to bude bohatší systém než systém, ktorý dnes máme schvaľovať.

    Chcem ešte na záver povedať niekoľko poznámok. Pri kapitalizačnom pilieri bude debata. Ja len potvrdzujem slová pána poslanca Ondriaša, že existuje v teórii sociálneho zabezpečenia číslo magické trojka. Ak je pomer tých, ktorí pracujú, a tých, ktorí berú dôchodok z poistného, ktoré títo platia, tri plus niečo, tak krajina môže byť šťastná. Ak je pomer nižší, tak je to smer k mimoriadne zložitým pomerom. Chcem ale uviesť, že trojka znamená a viac, či ide o tých ľudí, ktorí majú prácu. Pretože darmo sú v systéme a sú v produktívnom veku. To ešte nie je hodnota. Hodnotou je, ak je to realizovaný produktívny vek. To znamená majú prácu, a tým tvoria hodnoty. A tam sme už ďaleko pod trojkou.

    Takže je aj trojka, aj nie je trojka magickým číslom a v tomto zmysle bez autoštylizácie aj ako predseda podvýboru pre populáciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy môžem povedať, že Slovensko je na tom veľmi zle, dokonca v oficiálnej demografickej ročenke za rok 2002 má Slovensko osobitnú pasáž, pretože v roku 2002 sa po prvýkrát dostalo z hľadiska populačného rastu na nulu. A to už je otázka, ktorú by sme mali riešiť aj na pôde parlamentu.

    Verím, že návrhy, ktoré som predložil, podporíte. Myslím si, že bude treba o tých veciach, o ktorých sme dnes hovorili, diskutovať. Aj v mene výboru pre sociálne veci a bývanie môžem povedať, že budeme implementáciu toho zákona strážiť. A znovu opakujem, pevná Sociálna poisťovňa nie je podriadeným subjektom. Je to rovnocenný partner. Je to partner, ktorý vzniká a rodí sa v parlamente, jeho rozpočet schvaľujeme my a máme aj zodpovednosť za fungovanie Sociálnej poisťovne.

    Čím skôr budeme mať zákon o kapitalizačnom pilieri, tým skôr nájdeme aj systémové väzby. Žiaľ, dnes je mi ľúto, ale tieto väzby nevidíme, a aj výhrady, ktoré v tejto súvislosti sú, nesmerovali k negácii tých, ktorí na reforme robia, pretože nie je rozhodujúce, kto reformu urobí, ale kedy ju spravíme. A otázka času dnes je na Slovensku veľmi dominantná.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia. Pokúsim sa svojím príspevkom vmestiť sa do času, ktorý zostáva do obedňajšej prestávky. A preto budem hovoriť len o veciach, ktoré považujem za najdôležitejšie v tejto chvíli.

    Veľmi krátko k predchádzajúcim vystúpeniam by som chcel okomentovať niektoré výhrady. Napríklad pán kolega Ševc navrhoval, aby bola verejná diskusia. Ja chcem pripomenúť, že diskutujeme o dôchodkovej reforme už 14 rokov, a dokonca o zákone, ktorý je teraz na rokovaní Národnej rady, o zákone, ktorý je dnes v Zbierke zákonov pod č. 413 z minulého roka, predchádzajúci minister organizoval verejnú diskusiu. Čiže diskusia už prebehla a prebieha na mnohých odborných konferenciách vlastne nepretržite.

    Pani spravodajkyňa navrhovala, ale myslím si, že aj pán poslanec Burian hovoril o tom, že by bolo užitočnejšie a lepšie, keby sme súčasne rokovali aj o prvom pilieri, aj o druhom.

    Ja si myslím, že je to možné urobiť aj inak, lebo práve podľa toho, ako schválime dnes podobu prvého piliera, tak od toho sa bude odvíjať alebo bude potrebné robiť isté úpravy a zmeny už pri jestvujúcom návrhu zákona o dôchodkovom sporení.

    Univerzálnosť systému, pridávam sa k tým, ktorí po nej volajú, a s uspokojením som prijal informáciu, že sa na tom pracuje a čo nevidieť, mali by sme túto zásadu zrealizovať.

    Nesúhlasím s kolegom Tkáčom, keď varuje pred poštátnením Sociálnej poisťovne a upozorňuje na to, že tripartitný princíp je potrebné zachovať. Ja si myslím, že práve skúsenosť z existencie tripartitného princípu v Sociálnej poisťovni ukázala, že tu nefunguje.

    Ak zo zákona je zodpovedný štát za solventnosť tejto inštitúcie, ale nemá možnosť efektívne túto inštitúciu usmerňovať a je v rukách, by som povedal, rukojemníkov sociálnych partnerov. Preto ja súhlasím so zmenou systému riadenia v Sociálnej poisťovni.

    Dnešný dôchodkový systém je problémom nielen u nás, ale vo všetkých vyspelých krajinách, vôbec v každej krajine, kde existuje aký taký dôchodkový systém. Jestvujúci u nás priebežný systém financovania znamená, že tí, ktorí pracujú, sa skladajú na dôchodky tých, ktorí už nemôžu pracovať. Problém nie je len v tom, že sa znižuje počet tých, ktorí sú prispievateľmi, tých, ktorí sú bez práce a vlastne aktívne do dôchodkového systému neprispievajú, ale problém je aj v tom, a na to upozornil aj poslanec Tkáč medzi poslednými rečníkmi, keď upozornil, že problém je v demografickom správaní obyvateľstva.

    No a tu by som chcel upozorniť na moje pozmeňujúce návrhy, pretože súvisia s týmto problémom. Naozaj mali by sme urobiť aj niečo pre tých, ktorí demografický vývoj zlepšujú a ktorí prijímajú deti. Prvý priebežný systém tu bude fungovať ešte ďalšie generácie a naozaj nemalo by nám byť ľahostajné, či sa deti rodiť budú alebo nebudú.

    Preto navrhujem, a moje pozmeňujúce návrhy sú už obsahom spoločnej správy pod bodom 8, 29, 51 a 30. Navrhujem ich vyňať zo spoločnej správy body 8, 29, 51 a môžeme o nich spoločne hlasovať. Odporúčam ich prijať na rozdiel od spoločnej správy a druhé hlasovanie o bode 30 takisto vyňať zo skupiny spoločného hlasovania, hlasovať osobitne a, samozrejme, takisto ho prijať.

    Tieto dva pozmeňujúce návrhy vlastne by ani nemali byť pozmeňujúcimi návrhmi, lebo už sú dnes v schválenom zákone č. 413. Prvý spočíva v tom, že rešpektujeme zásadu, že štát bude prispievať na deti do 6 rokov, respektíve bude platiť poistné odvody za rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov. Viem, že je taká dohoda ministerstva alebo medzi poslaneckými klubmi, že tento návrh by vlastne nemal byť problémom, lebo vlastne sme ho v tejto snemovni schválili už pred dvoma rokmi.

    Druhý pozmeňujúci návrh súvisí so znižovaním daňového zaťaženia zamestnaných rodičov. To znamená tých, ktorí pracujú a okrem toho sa aj starajú o nezaopatrené deti. To je ten návrh zníženia o pol percenta poistného odvodu na starobný dôchodok pre rodičov na každé dieťa.

    Dámy a páni, ak môžem ešte jednu vetu povedať na záver, prosím vás o podporu týchto návrhov aj preto, že rodina a rodiny s deťmi sú akoby dlhodobo nieže rukojemníkmi v našich rukách, ale štát evidentne posledné desaťročie šetrí práve na tejto skupine. Ja by som použil jeden príklad. V roku 1994, pred desiatimi rokmi, sme na dávku prídavky na deti spolu so štátnym vyrovnávacím príspevkom mali v rozpočte 10,5 miliardy korún. Na budúci rok v rozpočte na prídavky na deti je 8,1 miliardy korún. Hovorím o nominálnom vyjadrení. Ale porovnanie. Dôchodky v roku 1994, na tie sme mali vtedy v rozpočte 35 miliárd korún, hovorím o starobných dôchodkov, na budúci rok to bude takmer dvojnásobok. Chcem len týmto poukázať, že tí, ktorí sú mocnejší alebo ktorí sú lobisti, sú úspešnejší.

    Ja vás prosím o podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe a určite tým nepoškodíme nikomu a pomôžeme všetkých.

    Ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Potom budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Preto vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru a tí, ktorí sú tu, nevytvárali znovu skupinky. Páni poslanci, nech sa páči, sadnite si na miesta. Páni poslanci za KDH tiež.

    Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hrdlička.

    Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Rozmýšľam, či nepovedať aj vážené skupinky.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán minister. Súčasná schôdza Národnej rady je bezpochyby jednou z najvážnejších schôdzí a tie body, ktoré máme na programe, takmer 100 bodov, naozaj väčšina...

  • Páni poslanci za HZDS, prosím vás, nevyrušujte.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ... väčšina z nich je veľmi vážnych. Ja tento bod programu, ktorý práve prerokúvame, naozaj považujem za kľúčový a mám na to dva dôvody.

    Prvý dôvod je ten, že si myslím, že tento zákon má skutočne odštartovať dôchodkovú reformu. A druhý dôvod je pre mňa ešte silnejší. Naozaj si myslím, že dôchodková reforma, jej kvalita alebo nekvalita sa odrazí na generácii mojich rovesníkov a na generácii našich detí. Dúfam, že aj na mne.

    Snahu robiť reformu dôchodkového systému deklarovala už minulá vláda, takže vznikla aj určitá koncepcia a tá sa postupne značne menila. Keďže nedošlo k dostatočnej širokej dohode, tak nakoniec túto reformu pravdepodobne bude realizovať až terajšia vláda. Ale keďže vieme, nakoľko sa táto vláda skladá z rovnakých subjektov ako vláda minulá, tak si myslím, že koncepcia mala naozaj dostatočný životný priestor, že skutočne vznikala dlho a že jej predchádzali rôzne diskusie. A preto po rokoch môžeme povedať, myslím si, že by táto posledná verzia tejto koncepcie mala byť kvalitná, zrozumiteľná, vykonateľná a hlavne taká, akú reformu vláda chce naozaj realizovať.

    Preto si myslím, že tak ako koncepcia bola schválená vo vláde, pán minister, s ňou takisto súhlasíte a uvedeným spôsobom chcete reformu realizovať. A pravdepodobne odráža aj vašu predstavu o úlohe a veľkosti prvého a druhého piliera. Keď si pozrieme, čo sa v koncepcii o prvom pilieri píše, tak nie je spomínaný tak často, ako by sme možno čakali. Všetky podrobnejšie súvislosti sú riešené odvolaním sa na budúci zákon, ktorý práve prerokúvame, ale s tým, že koncepcia uvádza zásadné skutočnosti, na ktorom bude prvý pilier postavený.

    Takže jednu takú zásadnú skutočnosť z koncepcie odcitujem. „Navrhovaným spôsobom usporiadania dôchodkového systému sa bude v priebežnom systéme uplatňovať čiastočne princíp solidarity a zásluhovosti.“ Druhá veta je podstatnejšia. „Princíp zásluhovosti sa bude v plnom rozsahu uplatňovať najmä v systéme starobného dôchodkového sporenia.“ Čo znamená v druhom pilieri. Keď sa pozrieme na návrh zákona o sociálnom poistení, princíp zásluhovosti je podľa môjho názoru uplatnený vo väčšej miere, ako hovorí koncepcia.

    V správe z pripomienkového konania si môžeme na jednu z pripomienok prečítať aj túto vetu: „Navrhovaný priebežný systém bude zabezpečovať základné životné potreby a bude mať funkciu ochrany pred chudobou, a nie náhrady príjmu.“ Na inom mieste sa uvádza, že „budúci priemerný systém je v koncepcii navrhnutý v malom rozsahu v porovnaní s kapitalizačným systémom, ktorý bude mať v novom dôchodkom systéme dominantné postavenie“.

    Na druhej strane, keď sa pozrieme do dôvodovej správy tohto zákona, tak sa v nej uvádza, že „jedným z najdôležitejších cieľov novej konštrukcie dôchodku je poskytovať poistencom, ktorí dosiahli 40 osobných mzdových bodov za celé obdobie dôchodkového poistenia pri prvom vymeraní dôchodku vo výške 50 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve rok pred vymeraním dôchodku“.

    Tak sa teda chcem spýtať, pretože podľa mňa tieto dve veci sú v kontradikcii, akú funkciu má vlastne plniť časť dôchodku z prvého piliera? Je to ochrana pred chudobou a zabezpečenie iba elementárnych potrieb, alebo je to náhrada blížiaca sa k 50 percentám z priemernej mzdy v národnom hospodárstve?

    Poďme ďalej v koncepcii. Okrem koncepcie toto uvádza aj programové vyhlásenie vlády. Deklaruje sa nezvyšovať odvody. Výhľadovo sa majú dokonca znižovať. No hocijako budem počítať, tak 3 percentá na starobné poistenie a 4 percentá na invalidné poistenie je spolu 7 percent odvádzaných zamestnancom, podotýkam, oproti dnešným 6,4. A teraz nie je podstatné, že je to 0,6-percentný nárast. Je to zvýšenie odvodu zamestnanca.

    Argumentácia, ktorá sa nachádza v správe z pripomienkového konania, stojí na tomto mieste za to, aby som ju prečítala. Zvýšenie percentuálnej sadzby na dôchodkové poistenie je pre zamestnanca o 0,6 percenta, teda pri priemernej mzde 14 686 korún sa zvýši suma tohto poistného len o 89 korún.

    Inak mi napadli len dve alternatívy, prečo ste to takto spravili, pán minister. Jedna je, že celé čísla sú krajšie na pohľad, aj keď toto je taká bizarná alternatíva. Druhá je možno trochu bližšie k pravde (potlesk), že je to taký malý bonus zamestnávateľom vzhľadom na ďalší návrh zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní po tomto. Týka sa náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

    Ja si však myslím, že aj keď takto marginálne, ale prekročili ste to, čo ste napísali v programovom vyhlásení vlády. V posledných týždňoch sa toho v médiách dosť veľa píše o dôchodkovej reforme. Jedna línia diskusie bola o celkových nákladoch na reformu. Objavil sa aj nasledujúci argument. Návrh zákona negarantuje minimálny dôchodok, a preto konkrétna skupina občanov takzvane prepadne do sociálnej siete. Náklady na takéto sociálne dávky vraj ale neboli do prepočtov nákladov na budúci dôchodkový systém zahrnuté. Bez ohľadu na to, či by definovanie minimálneho dôchodku ušetrilo štvrť percenta HDP, ako uvádzal konkrétny autor, alebo by to bolo menej, pán minister, nepočula som ani jedno vaše vyjadrenie, ktorým by ste sa pokúsili vyvrátiť tento argument, tak verím, že sa k tomu vyjadríte teraz. Inak pravdivosť by som si overila aj sama, ale nemám k dispozícii prepočty. Prepočty, ktoré ste robili v spolupráci so Svetovou bankou ste nám, bohužiaľ, niekoľkokrát sľúbili poskytnúť, ale nejako sa to nepodarilo. Inak to, že finančné prílohy jednotlivých zákonov, ktoré predkladáte, pán minister, majú také slabé, také veľmi krátke vyjadrenie, je pre mňa dosť zarážajúce, pretože si myslím, že ak ide o takúto reformu, tak by bolo veľmi dobré, aby tu bola príloha s kompletnými prepočtami, aby naozaj bolo možné skontrolovať to, čo sa píše v dôvodovej správe, vôbec systémovo sa na to pozrieť. A ešte okrem toho si myslím, že výsledkom toho, že v prílohách zákona nie sú finančné dopady jednotlivých krokov a ich prípadných alternatív vyčíslené (za všetky možno spomenúť napríklad švajčiarsku metódu valorizácie oproti iným alternatívam), myslím si, že výsledkom toho, bohužiaľ, je, že v diskusii začínajú prevažovať citovo podfarbené argumenty. A tie síce odrážajú chvályhodné sociálne cítenie, ale z hľadiska udržateľnosti systému sú často mimo.

  • Ruch v sále.

  • Ja verím, že sa zhodneme, že predkladaný zákon úzko súvisí so zákonom o kapitalizačnom pilieri. Rovnako, ako tu už vyjadril pán Tkáč, nie celkom tomu rozumiem, prečo tieto zákony, oba zákony a vlastne všetky zákony, ktoré súvisia s reformou, nemôžu byť predložené do pléna naraz. Ony by mohli mať rozdielne dátumy účinnosti, ale schvaľovali by sme ich naraz, a tým by aj pre vás, pán minister, zostal oveľa väčší priestor na vyjednávanie, na vysvetľovanie toho, čo sa stane, keď urobíme konkrétnu vec v prvom pilieri, čo sa stane s druhým pilierom. Čo to spraví s celkovými nákladmi? Sám ste sa pripravili o túto pôdu tým, že tieto zákony tu nie sú predložené naraz. A potom dnes urobíme veľké zmeny v zákone o prvom pilieri a ovplyvní to podobu druhého piliera. Na konci sa môže stať, môže sa to stať, netvrdím, že sa to stane, ale môže sa to stať, že keď si zoberiete na konci zákon o prvom pilieri spolu so zákonom o druhom pilieri, ktorý verím, že tu bude schválený, tak vyjdú na konci úplne iné náklady ako tie, s ktorými počítali tvorcovia koncepcie na začiatku. Ešte sa k tomu vrátim. Zatiaľ len toľko, že si skrátka myslím, že mali byť predložené spolu.

    Ďalšia záležitosť, ktorú chcem spomenúť, súvisí s novým spôsobom riadenia Sociálnej poisťovne. Koncepcia uvádza, že jedným z princípov, ktoré bude reforma dôchodkového systému rešpektovať, je oddelenie vplyvu politiky od neho. Neviem, ako si však vysvetľovať pomer zástupcov vlády, zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je navrhovaný v novo konštituovanej rade riaditeľov, teda model tri - jeden - jeden. Pretože keď si to celé spočítam, tak na prijatie rozhodnutia je potrebné, aby boli prítomní traja členovia a na súhlas sú potrební takisto traja členovia, čo v praxi môže celkom dobre znamenať, že rozhodnú traja členovia za vládu. A predstavitelia za zamestnávateľov a za zamestnancov tam budú do počtu.

    Takže, ak ste chceli zrušiť tripartitu, pán minister, tak potom možno nebolo vôbec treba dávať zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov do rady riaditeľov! Ak ste to nechceli, tak potom podľa mňa slušným návrhom bolo urobiť rovnaký pomer.

    Takže na konci svojho príspevku by som v tejto súvislosti chcela predložiť pozmeňujúci návrh. Skrátka si myslím, že tak ako radu konštituujete podľa vládneho návrhu, tak nie je tripartitná.

    Ešte chcem spomenúť jednu skutočnosť v súvislosti s nemocenským poistením. V návrhu zákona chýba právna úprava toho, kto bude platiť nemocenské poistenie za študentov stredných a vysokých škôl, respektíve nie chýba, ale je navrhovaná ako možnosť dobrovoľného poistenia. Možno budem oponovať teraz vlastným tvrdeniam o zbytočnej nákladnosti a váhe prvého piliera, ale vzhľadom na to, v akej situácii sa študenti stredných a vysokých škôl nachádzajú v súvislosti s tým, že sa plánuje zavedenie školného, si naozaj nemyslím, že toto je veľmi šťastné riešenie.

    A uvediem konkrétny príklad. Študentka možno počas priebehu štúdia, možno tesne po skončení štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole otehotnie. Tým, že nebola nemocensky poistená, pretože to dobrovoľne neurobila, tak nebude spĺňať podmienku 270 dní, ktoré sú dôležité na to, aby jej bol priznaný materský príspevok. Takže dostane iba rodičovský príspevok aj v prvých šiestich mesiacoch, ktorý podľa mojich informácií je niekde okolo polovice, niečo nad polovicu materského. Možno sa mýlim, ale dúfam, že sa k tomu vyjadríte, pán minister. Skrátka si myslím, že by sme mohli aspoň uvažovať o určitom riešení, tak ako je to v dôchodkovom poistení, v určitých konkrétnych, taxatívne vymedzených prípadoch by bolo možné si doplatiť nemocenské poistenie. A ja viem, že to je odlišný poistný systém, že sa to, samozrejme, líši, ale mohli by sme aspoň uvažovať o nejakom riešení tejto veci.

    Chcela by som vás ešte požiadať o vysvetlenie dvoch záležitostí, pán minister. Prvú vec už spomínal pán Tkáč. Zaujímalo by ma, kedy a ako bude vyriešená kúpeľná starostlivosť. Kúpeľná starostlivosť ako dávka nemocenského a dôchodkového poistenia má slúžiť na regeneráciu pracovných síl. A podľa vyjadrení vášho rezortu má systémovo patriť do zdravotného poistenia, s čím sa dá súhlasiť. Len teda, ak to má tak byť, tak toto riešenie tiež malo byť na tejto schôdzi Národnej rady, pretože si myslím, že sa môže stať, že nastane legislatívne vákuum. Tak vás poprosím, aby ste sa k tomu vyjadrili.

    A druhá moja otázka sa týka inštitútu ročného zúčtovania odvodov zamestnancov. O tento inštitút sa v procese usilovali viaceré inštitúcie - subjekty, ktoré sú zúčastnené, a ja si pamätám argumentáciu, že to nevyhnutne vyžaduje zavedenie zúčtovania už vyplatených dávok. A rozumiem tomu, že je to zrejme nesmierne nákladné a zložité, čo sa týka informačného systému, ale úplne nemožné mi to nepripadá. Takže sa chcem spýtať, či sa aspoň výhľadovo niečo také plánuje.

    Teraz tie pozmeňujúce návrhy, ak dovolíte. Boli vám rozdané do lavíc dva pozmeňujúce návrhy. Ja po konzultáciách s niektorými kolegami som sa rozhodla predložiť iba jeden z nich, ktorý sa týka tripartity, takže ten druhý nepredkladám, a chcem len podporiť ten druhý, ktorý predložila pani poslankyňa Bauer. Aj keď si myslím, že 25-percentná miera náhrady počas prvých troch dní tiež nie je žiadna výhra, ale je to stále viac ako 18 percent.

    Čiže pozmeňujúci návrh, čo sa týka tripartity. V § 122 ods. 4 v úvodnej vete sa slovo „päť“ nahrádza slovom „deväť“. V § 122 ods. 4 písm. c) sa slovo „dvaja“ nahrádza slovom „šiesti“. V § 122 ods. 5 znie: „Členov Rady riaditeľov volí a odvoláva Národná rada, z toho predsedu a podpredsedov na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, troch členov Rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení odborových zväzov a záujmových združení občanov, reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, a troch členov Rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Návrh na odvolanie člena Rady riaditeľov môže podať aj orgán dozoru štátu v súlade s § 246 ods. 6.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 68 znie tak ako vo vládnom návrhu. A v § 122 ods. 14 znie: „Rada riaditeľov je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda Rady riaditeľov alebo ním poverený podpredseda Rady riaditeľov a ďalší aspoň štyria členovia Rady riaditeľov. Na prijatie rozhodnutia Rady riaditeľov je potrebný súhlas aspoň piatich členov Rady riaditeľov. Rada riaditeľov rozhoduje verejným hlasovaním, ktorého výsledok sa zaznamená v písomne vyhotovenej zápisnici.“ Preložím to do ľudskej reči, v podstate ide o to, aby v Rade riaditeľov boli traja zástupcovia za vládu, traja za zamestnávateľov, traja za zamestnancov. Aby sa mohlo hlasovať o tomto návrhu, bude potrebné vyňať body 22 a 23 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja som inkorporovala návrh výboru do tohto, pretože inak by to nebolo možné prijať. Bez ohľadu na to, aký bude mať osud tento môj pozmeňujúci návrh, len vás chcem, pani spravodajkyňa, upozorniť, že body 22 a 23 spoločnej správy nie sú v súlade a obidva sme v gestorskom výbore odporúčali schváliť. Takže by sme to mali nejako zladiť. Ak chceme hlasovať za 23, tak nemôžeme hlasovať za 22.

    Dovoľte mi uzavrieť to niekoľkými vetami. Ja som fakty a citácie z koncepcie reformy dôchodkového systému, dôchodkového zabezpečenia uvádzala niekoľkokrát preto, lebo si myslím, že je to otázka systémového prístupu. Koncepcia, samozrejme, nie je dokumentom, ktorý sa nedá prekročiť, a ja rozumiem aj istému manévrovaciemu priestoru, ktorý si pán minister nechal v parciálnych otázkach. Ale myslím si, že fundamentálne záležitosti, ktoré sú v koncepcii uvedené, by sa hádam už nemali riešiť vo vláde. Ja nerozumiem tomu sporu - stavať do protikladu zavedenie eura a realizáciu dôchodkovej reformy, pretože mne to pripadá, ako keby pán minister financií teraz po prvýkrát videl prepočty prvého a druhého piliera a prišiel na to, že to bude viac ako 1 percento HDP ročne. Takže zrazu je to inak? Je to viac? A potom následné, prepáčte mi za výraz, ale licitovanie o tom, akú váhu bude mať druhý pilier. Ja som presvedčená o tom, že to je pre občana mätúce. Najprv mu cez médiá niekoľko mesiacov vysvetľujete, prečo je reforma potrebná, prečo má vyzerať práve tak, ako bude vyzerať, a potom v druhej tretine procesu sa začnete baviť o tom, či je vláda vôbec jednotná vo fundamentálnych veciach. A kto má tomu veriť, ak tomu vy neveríte? Tomu riešeniu, ktoré bolo predložené? Ja si myslím, že tieto spory podkopávajú dôveryhodnosť celej reformy a potom chtiac-nechtiac sa niektorým ľuďom vnucuje pocit, ktorý som videla v niektorých novinách napísaný, že začína viac záležať na imidži reformátorov ako na reforme samotnej. A toto by som považovala za naozaj zlé.

    Takže chcem veriť tomu, že môžeme povedať, že to je systémový prístup postupovať podľa koncepcie, a verím tomu, že tak postupovať naozaj budete.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky.

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Tento parlament, to je skutočne čarovné miesto už aj z toho dôvodu, ako sa používajú fakty. Pani kolegyňa, citovali ste Martina Chrena a jeho článok v denníku Sme a citovali ste ho v kontexte, ktorý vôbec nebol v tomto článku. Ja vám to pripomeniem. Martin Chren v tomto článku uvádza presný opak toho, čo vy navrhujete, t. j. znížiť solidaritu prvého piliera a budem vám čítať z toho článku. „Ak teda chce štát poskytovať vyššie dôchodky, mal by znížiť navrhovanú mieru náhrady z prvého piliera, čo by ušetrilo dosť peňazí na solídny druhý pilier.“ To znamená, Martin Chren nám odkazuje ako politikom, obetujte jednu generáciu v mene toho, aby generácia vašich detí mala solídne dôchodky. Takže nie je to tak, ako ste vy hovorili, že novinári tvrdia, že má byť vyššia solidarita. Novinári majú svoje názory, ktoré prezentujú, a toto je jeden z týchto názorov. Je úplne legitímna diskusia o tom, koľko budeme odvádzať, pretože mne ako človeku pred dôchodkom nie je ľahostajné, či sa moje dôchodky budú zmrazovať počas doby, kým umriem, alebo budú na takej úrovni, že mi zabezpečia solídnu starobu. Takže poprosila by som do budúcnosti, citujme presne.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová, môžete reagovať.

  • Pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, že mi rovnako záleží na tom, aby jedna generácia nebola obetovaná, pretože mám takisto rodinu, mám starých rodičov, mám rodičov. Ja som nehovorila o tomto a nakoniec, ak ste ma počúvali, tak som nepovedala, či súhlasím, alebo nesúhlasím s týmto argumentom, ale poprosila som pána ministra, aby sa vyjadril, pretože k tomuto argumentu nepovedal podľa mojich informácií zatiaľ nič. To bol celý môj príspevok k tejto veci.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hrdlička a potom pán poslanec Zubo.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrdlička, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister. Dovoľte mi taktiež, aby som prispel svojím vystúpením k diskusii o prerokúvanom zákone o sociálnom poistení.

    Už viackrát poslanci za Komunistickú stranu Slovenska zdôrazňovali, že sociálny zákon, teda zákon o sociálnom poistení má tvrdo nesociálny charakter. Niekoľkokrát sme spomínali, že súčasná vládna garnitúra nabrala jasne protiľudový smer a predložením tohto zákona do parlamentu len potvrdzuje smerovanie svojej politiky. Už predtým predložené a vinou koalície aj prijaté zákony, ako aj tento zákon zhoršujú sociálnu situáciu občanov. Zhoršujú podmienky na ich zdravotné zabezpečenie, vzdelávanie, zabezpečenie mladých rodín, dôchodcov, zabezpečenie v prípade choroby, zníženej pracovnej schopnosti a tak ďalej a tak ďalej.

    Nemôžeme súhlasiť, ako aj moji kolegovia už z poslaneckého klubu predtým povedali, že je správne, aby sa ďalej ustupovalo z pozícií solidarity v oblasti sociálneho zabezpečenia. Uvedomme si, pani poslankyne, páni poslanci, že ďalšie zníženie solidarity v oblasti sociálnej je v hlbokom rozpore s humanizmom a ľudskosťou, ktoré zvýrazňujete a zvýrazňovali aj vaši predchodcovia ako jeden z najvyšších princípov terajšieho spoločenského politického systému oproti predchádzajúcemu. Aký humanizmus, akí ľudia, občania idú od desiatich k piatim, ak strácajú i to, čo mali už v minulosti zabezpečené, čo im dávalo určité istoty pre prípady sociálnej núdze, straty zamestnania, zhoršenie zdravotného stavu a podobne. Na čo budú ľudia potrebovať štát, ktorý ich v najťažších životných situáciách bude ponechávať čím ďalej tým viac napospas osudu alebo spoliehať sa len sami na seba a svojich blízkych?

    Možno sa budem opakovať a niekto povie, že to tu už počul, avšak musím to zopakovať, že ak by sa úprimnejšie a ochotnejšie hľadali zdroje, z ktorých by sa dalo viac vykryť sociálne zabezpečenie občanov, určite by sa to podarilo. Áno. Mám na mysli zabránenie rozkrádaniu majetku, ktorý tejto republike vytvorili generácie, ktoré sú teraz na dôchodku a ktoré sa už pripravovali na odchod, na zaslúžený odpočinok s dôstojným finančným i sociálnym zabezpečením. Ako by sa bolo zabránilo rozpredaju majetku pod cenu, tunelovaniu podnikov, ovládnutiu prosperujúcich podnikov špekulantmi, z radov rodinných príslušníkov, politikov a straníckych funkcionárov, ale aj mafiánmi, mohli ísť zisky z ich produkcie inde ako na konto jednotlivcov, rodín a skupín vyvolených.

    Ak by si bol štát ponechal rozhodujúce, prosperujúce, ekonomické silné podniky, do ich vedenia postavil ľudí schopných, zodpovedných a poctivých pri uplatňovaní moderných metód riadenia, dobrej motivácie zamestnancov i vedenia, mohli byť tieto podniky dobrým zdrojom na naplnenie štátnej pokladnice, trebárs i na potreby starobných dôchodkov a sociálneho zabezpečenia našich spoluobčanov.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ja predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k prerokúvanému zákonu o sociálnom poistení. Pozmeňujúci návrh by ste mali mať všetci na svojich laviciach, ale predsa len by som ho uviedol.

    Po prvé, musím zdôrazniť, že nesúhlasím, aby bola kúpeľná starostlivosť vylúčená z nemocenského poistenia. A preto v § 13 navrhujem, aby sa ods. 1 doplnil písm. e), ktorý znie: „kúpeľná starostlivosť.“ Odôvodnenie. Kúpeľná starostlivosť bola v nedávnej minulosti pre občanov tohto štátu poskytnutá v prípade potreby zlepšenia ich zdravotného stavu alebo ako prevencia zhoršenia zdravotného stavu. Bola vcelku dostupná pre tých ľudí, ktorí to potrebovali, a preto ustupovanie z týchto pozícií, myslím si, že nie je správne.

    Po druhé. Nesúhlasím, aby neboli povinne dôchodkovo poistení občania, ktorí sa dostali do kategórie nezamestnaných nie ich vlastnou vinou. Preto v § 15 sa ods. 1 dopĺňa bodom g), ktorý znie: „Fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti.“ Odôvodnenie. Je všeobecne známe, že v súčasnej dobe a v strednodobej perspektíve sa počet nezamestnaných občanov v Slovenskej republike rapídne nezníži a že v niektorých regiónoch budú len pomaly pribúdať, ak vôbec pracovné príležitosti a s nimi i nové pracovné miesta. Veľmi často dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov alebo aj ku krachu rôznych firiem, čím sa značná časť občanov dostáva do roly nezamestnaných. Okrem toho, že je to pre nich a ich rodiny značná ujma, v ich materiálnej a sociálnej oblasti znamená pre nich značnú psychickú traumu. V takej situácii je aj to málo, to znamená vedomie, že za nich štát, respektíve Národný úrad práce platí aspoň dôchodkové poistenie, a preto si myslím, že tak, ako je to uvedené v zákone o sociálnom poistení, to nie je správne.

    Po tretie. Ako už spomenul vo svojom pozmeňujúcom návrhu aj poslanec Burian, takisto nemôžem súhlasiť, aby výška nemocenského v čase práceneschopnosti bola iba 18 percent zo základu mzdy, ale aby bola od prvého dňa práceneschopnosti 55 percent. A preto doslovne v § 37 sa v ods. 2 po a vypúšťajú body A a B. Po b v ods. 2 sa za slová „ak tento zákon neustanovuje inak“ dopĺňa text „od prvého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55-percentného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55“.

    Po štvrté. Nemôžem súhlasiť s podmienkami predlžovania veku do dôchodku takisto, ako je to uvedené v predkladanom návrhu zákona. Myslím teraz intervaly 9-mesačného nárastu v roku až postupne na zvýšenie odchodu do dôchodkového veku na 62 rokov. A z toho dôvodu navrhujem v § 65 ods. 4 až 8 uviesť „zvyšovanie dôchodkového veku vykonať od roku 2004 nie v 9-mesačných, ale v 4-mesačných intervaloch“. A teraz mi, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som nemusel celý prepočet o 4 mesiace pri náraste v snemovni čítať, máte to pred sebou, ak je všeobecný súhlas, myslím si, že pre úsporu času to bude rozumné.

    Po piate. Navrhujem v § 69 dopĺňať ods. 3, ktorý znie: „Poistencovi, ktorý si do roku 2013 uplatní nárok na predčasný starobný dôchodok, muži po 60. roku, ženy po 55. roku života, sa do doby splnenia podmienok podľa § 65 ods. 3 až 8 vypláca predčasný starobný dôchodok. Po splnení uvedených podmienok sa mu bude vyplácať starobný dôchodok vypočítaný podľa § 66.“ Odôvodnenie. Odseky 1 a 2 sú jednoznačné a kategorické a tiež vôbec nezohľadňujú dobu, v ktorej sa zákon navrhuje. Tak ako aj v prípade § 65 v podmienkach, keď väčšie i menšie podniky krachujú, reštrukturalizujú sa, znižujú počty zamestnancov, keď je ohromná rezervná sila nezamestnaných, najčastejšie sa medzi prepúšťanými ocitajú pracovníci vo vyššom veku. Teraz viac ako inokedy sa môže stať, že stratili zamestnanie a už ho nikto nikde inde nezamestná. Urobí to aj preto, aby sa vyhol ponižujúcemu chodeniu po úradoch práce a ponižujúcemu a aj tak beznádejnému zháňaniu potvrdení o tom, že mu nikde predsa prácu nenájdu.

    Po šieste. V § 128 ods. 5 písm. c) sa slová „do troch rokov jeho veku“ nahrádzajú slovami „do piatich rokov jeho veku“. Myslím si, že by bolo správne, aby štát platil na dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov jeho veku, nie ako navrhuje predkladaná novela do troch rokov veku.

    Nakoniec je to po siedme. V § 263 ods. 7 písm. b) sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Suma invalidného dôchodku sa nekráti, keď príjem poistenca za kalendárny rok nepresahuje 0,8-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za predchádzajúci kalendárny rok vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.“ Odôvodnenie. U invalidných poistencov, ktorí nemajú iba percentuálny pokles schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti podľa prílohy č. 4 viac ako o 66 percent, ale majú reálny pokles zárobku, by paušálne zníženie invalidného dôchodku o 34 percent pôsobilo značne demotivačne a mnohí by úplne stratili záujem o vykonávanie zárobkovej činnosti. Vzhľadom na obmedzené možnosti vykonávania sústavného zamestnania i vzhľadom na pokles schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti garantuje zákon o minimálnej mzde invalidným zamestnancom iba 50 percent sumy minimálnej mzdy zdravých pracovníkov. U značného počtu pracujúcich invalidov to tak aj je a práca je pre nich zo zdravotných dôvodov len doplnkovou činnosťou.

    Vážené dámy a páni, to je všetko z pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám ja. Na záver vás nebudem žiadať o podporu, respektíve koalíciu nebudem žiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože viem, že už dopredu sú tieto návrhy odsúdené. Nebudem apelovať ani na vaše svedomie, pretože ako som sa už presvedčil za vyše ročného pôsobenia v tomto pléne, tak či sa urazíte alebo nie, vy žiadne svedomie nemáte.

  • Ja vám chcem len všetkým zaželať, keď robíme pri schvaľovaní tohto zákona definitívnu bodku za sociálnym štátom, o ktorý sa usilovali i vaši rodičia, ja teraz nenarážam, pán poslanec, na socializmus, to je jedno, bavme sa o súčasnosti a o budúcnosti, prosím vás. Týmito zákonmi vy popierate i svoje predošlé generácie i svojich rodičov a podobne, takže ja vám všetkým chcem zaželať len pevné zdravie, aby ste medzi nami veľmi dlho pobudli a aby, keď raz budeme zhodnocovať svoj život, aby ste sa mali za čo hanbiť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, najskôr som vás chcela pochváliť a chcela som povedať, či to krásne slohové cvičenie vám niekto pripravil, alebo či ste si ho pripravili sám, ale chcela som zareagovať na to, že pokiaľ sledujem vašu prácu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, na rozdiel od pána poslanca Blajska, pána poslanca Buriana, pani Angyalovej sa tam neozvete, nedáte žiadny pozmeňujúci návrh, ba dokonca, ak ja som dala podobný návrh, ako dnes predkladáte vy, aby štát platil za matky s deťmi na materskej dovolenke do šiestich rokov, vy ste hlasovali proti tomuto návrhu a dnes nám tu predkladáte, aby štát platil za matky do piatich rokov. A vy budete kritizovať moje svedomie? Ešte chvalabohu, že o mojom svedomí nerozhodujete vy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hrdlička, včera sme na stôl dostali vaše pozmeňujúce návrhy a dnes som si so záujmom a s úžasom vypočula váš príhovor, s úžasom a so záujmom preto, lebo takmer rok sedíme spolu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale musím sa poopraviť, ja tam sedím a vy sa tam občas ukážete, mohla by som to spočítať hádam aj na jednej ruke, ešte sa nestalo, aby ste sa výbore ozvali. Vyzerá to tak, že sme boli dohovorené s pani poslankyňou Demeterovou, ale absolútne to tak nie je. Práve k tomuto návrhu zákona sme mali dvakrát alebo trikrát zvláštne sedenie výboru, kde boli prítomní jednak z ministerstva práce, sociálnych vecí odborníci, ale takisto aj z legislatívy Národnej rady, a dokonca pri tomto zákone, o ktorom teraz rokujeme, boli prítomní aj všetci zástupcovia poisťovní, ktorí k tomuto zákona mali čo povedať. Ja som ešte vo výbore nepočula váš hlas a teraz sa prikláňam k tomu, čo povedala pani poslankyňa Demeterová. Ja sa pamätám na to, vtedy ste tam náhodou raz boli, keď ste za tento jej pozmeňujúci návrh nehlasovali a potom sme s úžasom pozerali, aká je agenda Komunistickej strany Slovenska, keď nehlasuje za takýto návrh zákona, ale nielen to, čo bol podaný ako poslanecký, ale takýchto skúseností sme tam mali viackrát.

    Takže ja by som bola tiež veľmi rada, keby ste na moje svedomie vy neapelovali, pretože ja sedím v Národnej rade piaty rok, nechýbala som ešte ani na jednom sedení výboru pre sociálne veci a bývanie, keď mám také otázky, ktoré potrebujem vyriešiť alebo pozmeňujúce návrhy, robím to vo výbore...

  • ... vo výbore preto, že sa tam môžu k tomu kvalifikovane vyjadriť tí, ktorí k tomu zákonu majú čo povedať, čo ten zákon robili. Takže ešte raz do tohto svojho svedomia najskôr vstúpte vy a potom hovorte.

  • No mne ostáva len veriť, že pán kolega Hrdlička sa vo výbore presadí a že čo povie, to odhlasujete. Ale iné by som chcel povedať, že naozaj je tu otázka, že kde sú peniaze na dôchodky, keď hrubý...

  • ... keď hrubý domáci produkt v stálych cenách máme už vyšší ako pred štrnástimi rokmi, keď priemyselná produkcia v rokoch 1998 až 2001 v stálych cenách stúpla o 25 percent, keď máme vynikajúci demografický vývoj, kde sú peniaze na dôchodky, ja sa pýtam?

    Ďakujem.

  • Reakcie a smiech z pléna.

  • Vážení páni poslanci vládnej koalície, ja si myslím, že je to skôr na zaplakanie, nie na smiatie, pretože smiať sa nad tým, čo tu robíte posledných päť rokov, tak naozaj si myslím, že to nemôže robiť človek, ktorý má naozaj svedomie.

  • Smiech zo sály.

  • Pán poslanec Hrdlička tu predložil určité pozmeňujúce návrhy, hovoril tu o svedomí, ja nechcem na rozdiel možno od neho siahať niekomu do svedomia, ale teraz sa ukáže, ako je to s tým svedomím, keď budeme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Čiže máte právo to kritizovať, máte právo vysmievať sa, máte právo zúčastňovať sa na rokovaní výborov i nezúčastňovať sa na rokovaní výborov, ale bolo by dobré, aby ste tieto rozumné návrhy, ktoré on preniesol, aby ste svojím hlasovaním podporili. Ja si osobne myslím, že nezáleží na tom, kto koľko kde sedí, ale čo vyprodukuje, pretože aj väzni v Ilave a Leopoldove sedia dosť dlho a mnohí nemajú prácu a nič nevyprodukujú.

    Čiže, vážení páni poslanci z vládnej koalície, ak nabudúce budeme hodnotiť prácu poslancov, tak nehodnoťme ju podľa toho, kto si kde koľko odsedel, ale podľa toho, čo vo výbore urobil, aké podal pozmeňujúce návrhy, čo prospelo občanom tejto krajiny a čo neprospelo. Čiže odporúčam vám, aby ste nabudúce hlasovali tak, aby vaše návrhy zákonov prospievali len občanom tejto krajiny a neprospievali určitým skupinkám, o ktorých dnes ani nevieme, kto je v nich a komu škodia, či škodia len SDKÚ, alebo či aj celému Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, musím povedať, že nie je právo poslanca, ale psia povinnosť byť vo výbore, pokiaľ, samozrejme, nemá ospravedlnenie, a aj z toho, čo dnes počúvam, asi budeme musieť znovu pritlačiť na predsedov výborov, aby to veľmi prísne kontrolovali.

    Pán poslanec Hrdlička, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja začnem od konca, ako včera začal odzadu pán poslanec Mikloško. Čo sa týka absencií, tak budem veľmi rád, keď si aj vedenie Národnej rady pôjde pozrieť prezenčné listiny do výboru pre sociálne veci a bývanie a pozrie sa i na moju dochádzku. Ak som za celé obdobie chýbal dvakrát, tak to viac nebolo, bolo to skutočne z objektívnych dôvodov, a pokiaľ ma tam pani poslankyňa Sárközy nevidela, tak asi len preto, že tam ona sama nebola.

    Pani poslankyni Demeterovej.

  • Ak si myslíte, že u nás nám niekto pripravuje vaše návrhy tak ako možno u vás v KDH, tak vás ubezpečujem, že u nás to tak nie je.

    A chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, ubezpečiť, že ja naozaj tým vaším svedomím nebudem. Ja určite nie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, dovoľte mi, aby som znovu pripomenul, že treba veľmi pozorne sledovať alebo uvážiť, čo poviete, lebo pani poslankyňa Sárközy bola v minulosti, keď to určité skupiny vyhodnocovali, kto koľko chodí do výborov, tak bola medzi tými poslancami, málo poslancami, ktorí ani raz nechýbali. Takže neobviňujme sa, lebo ešte raz hovorím, začneme to kontrolovať, ale problém je v tom, že asi predsedovia výborov nekonajú tak, ako majú. Ja si myslím, že ak poslanec dvakrát, je to v rokovacom poriadku, dvakrát chýba tak, že nemá ospravedlnenú absenciu, polovica platu pôjde preč. To by sme mali urobiť a potom sa tu nemusíme obviňovať, ale k tomu každý, aj poslanec, aj predseda výboru musí prispieť.

    Ako posledný písomne prihlásený poslanec vystúpi pán poslanec Zubo. Nech sa páči. Až potom po jeho vystúpení otvorím možnosť sa ústne prihlásiť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ja som skutočne rád, že sme sa vrátili k téme dnešného rokovania a budeme hovoriť ku konkrétnym veciam bezprostredne sa týkajúcich sociálnych otázok, a nie kadejakým veciam jedna pani povedala pri pumpe.

    Chcel by som len to povedať, že skutočne kritérium pravdy je spoločenská prax. Aj dnes sa o chvíľu presvedčíme, keď budeme hlasovať o predloženom návrhu, kto ako bude hlasovať a aké má sociálne cítenie, pretože osobne si tiež myslím, že sa sociálne cítenie nemôže merať počtom účasti na zasadnutí výboru alebo Národnej rady, ale počtom postojov, stanovísk k jednotlivým veciam.

    Samozrejme, pán Hort, budem hovoriť k veci a ja si myslím, že hovorím o sociálnom cítení a otázka sociálneho cítenia bezprostredne súvisí s otázkou, ktorá je predmetom dnešného rokovania, takže neviem, čo nie je v poriadku. U mňa asi všetko bude v poriadku.

    Preto si dovoľujem osloviť váženú Národnú radu, vážených poslancov a poslankyne v súvislosti s predkladaným materiálom a skonštatovať, že návrh zákona o Sociálnej poisťovni Slovenskej republiky, tak ako ho predkladá vláda Slovenskej republiky, predstavuje zásadný obrat v doterajšom systéme a vyvoláva množstvo otázok a pochybností. Tak s tým, čo doteraz bolo aplikované, i s tými otázkami, ktoré bezprostredne súvisia s aplikáciou nového zákona, ktorý je predložený, a výstupov z tohto zákona.

    Treba povedať, že rok po prijatí zákona o sociálnom poistení vláda pristupuje k jeho rekodifikácii. Rok trvalo, ale lepšie povedané, rok mal platnosť zákon, ktorý sme prijali, a už je zlý, už ho musíme opravovať, a to hovorí o kvalite práce parlamentu i predkladateľov týchto zákonov. Je to evidentne prejav neschopnosti tých, ktorí riadia tento štát už druhé volebné obdobie.

    Podľa predkladateľa menovaného materiálu sa má takýmto zákonom obmedziť zneužívanie systému sociálneho poistenia, no nehovorí sa kým a ako. Má sa zefektívniť kontrola a činnosť Sociálnej poisťovne, no tiež v predkladanom materiáli sa nenachádza, ako primerane určiť poskytovanie sociálnych dávok, no opäť sa nehovorí, v záujme koho sa majú primerane tieto sociálne dávky určovať a kto ich zneužíva? Nie je zrejmé ani to, ako bude aplikovaná a ako bude prijatá koncepcia reformy v sociálnej sfére.

    Hneď v úvode chcem upozorniť, že celý balík zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vrátane tých, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do existujúceho systému sociálneho zabezpečenia a nasledujú zmeny krátkodobého a dlhodobého charakteru, predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bez dosiahnutia konsenzu v tripartite a s nesúhlasom svojich sociálnych partnerov, a to je vážna vec, ktorá zakladá nerovnosť a nesystémovosť s realizáciou úloh v oblasti sociálnych vecí do budúcnosti.

    Kladiem preto otázku, v záujme koho robí vláda politiku, ktorá nie je akceptovateľná zamestnávateľmi ani odbormi, to znamená, nie je akceptovateľná pre podstatnú časť občanov v produktívnom veku, ktorých odbory zastupujú, a nie je akceptovateľná ani ďalšou početnou skupinou obyvateľstva v postproduktívnom veku. Pre koho teda tento zákon a tie opatrenia sú robené, na koho a akou ihlou sú šité?

    Takto vzniknutá situácia dokumentuje aroganciu moci vládnych strán bez akýchkoľvek záujmov skutočne riešiť vážne problémy tohto štátu v záujme radového občana. To je holá pravda, holý fakt, ktoré si musíme rovno do očí povedať a rešpektovať.

    Táto situácia pri existujúcom vývoji životných nákladov a prudkom znižovaní kvality života väčšiny občanov Slovenska je vážna a vláda by si už mala konečne uvedomiť, aké pnutie spoločnosti spôsobí.

    Pre krátkosť času vo svojom vystúpení sa budeme zaoberať iba jednou časťou tohto návrhu zákona, ktorá sa týka novej úpravy dôchodkového systému a v súvislosti, ako ich vidíme a ako ich konkrétne ja vidím a chápem. Predovšetkým vláda chce pristúpiť k rekonštrukcii priebežného dôchodkového systému, ale súčasne v spoločnosti absentuje zákon o druhom kapitalizačnom pilieri a v prípade tretieho piliera dôchodkového systému absentuje novela zákona o doplnkových dôchodkových poisťovniach. Už tu je vidieť nekoncepčný prístup vlády a predkladateľa k riešeniu danej problematiky. Ako môžeme vytrhávať z kontextu problémov, ktoré má riešiť predložený zákon, len jednu časť bez nadväznosti na ostatné časti, ktoré bezprostredne štát a vláda musí zabezpečovať.

    V zásade k celému dôchodkovému systému Komunistická strana Slovenska vidí základný problém v tom, že pre terajší systém dôchodkového zabezpečenia sa nevytvárajú zdroje potrebné na jeho funkciu. Teda nie v tom, že nemáme na vyplácanie dôchodkov, pretože vláda prostriedky na vyplácanie dôchodkov nedáva. Dôchodky sa vyplácajú z prostriedkov, ktoré si tam občania uložili, a vážení predkladatelia tohto materiálu, povedzte mi, urobte štatistiku, priemerne koľko si občan tejto republiky počas svojho aktívneho života odloží prostriedkov na dôchodkové zabezpečenie a koľko mu ich je vyplatených v priemere, samozrejme. A aby to bolo jasnejšie a zrozumiteľnejšie, môže to byť v stálych cenách. Pochybujem, že dajakú otázku si predkladateľ dal, nad tým sa zamyslel, a ak áno, tak ju nezverejní, pretože by bola v rozpore so záujmami, ktoré sleduje.

    Postupný kolaps priemyslu a poľnohospodárstva je príčinou vysokej miery nezamestnanosti. Produktívna časť obyvateľstva, ktorá by tieto zdroje mala vytvárať aj v počte 17 percent, absentuje a namiesto toho poberá sociálne dávky. Tam idú prostriedky štátu, ktoré by mali ísť nie na sociálne dávky, ale do rozvojových programov.

    My, lepšie povedané táto vláda nemá rozvojové programy, musí privatizovať, aby mala prostriedky na zaplatenie sociálnych dávok. Vláda by preto mala najskôr vypracovať a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky dlhodobý a strednodobý program ďalšieho rozvoja Slovenska s akcentom na tvorbu zdrojov a až potom by mala pristúpiť k riešeniu súčasných problémov v sociálnej politike. To je náš názor, to je naše stanovisko, logické a prijateľné, myslím si, pre každého občana, ktorý je odkázaný v súčasnosti na milodary od vlády, pretože vláda a spoločnosť pre neho nemá ani prácu.

    V opačnom prípade ani táto reforma nemá žiadnu šancu na úspech. Zastávam názor, že každý, teda aj návrh nového systému by mal v priemere v únosnej miere rešpektovať princíp zásluhovosti, to znamená, že každý občan, ktorý počas svojho produktívneho veku tvorí hodnoty, by mal vo väzbe na ne aj dostávať dôchodok, ktorý by mu zásadným spôsobom neznižoval jeho príjmy v období dôchodkového veku. To je v poriadku.

    Na druhej strane si však nemôžeme dovoliť, aby 80 percent občanov Slovenskej republiky po odchode do dôchodku bolo na úrovni životného minima alebo tesne nad životným minimom. To je nedôstojné za odvedenú prácu počas aktívneho života občanov Slovenska. Ďalej je dôležité, aby každý občan mal istotu, že štát mu zaručí dôstojný život po odchode do dôchodku, a to nie je len otázka dôchodkového zabezpečenia, to je celý komplex sociálnej starostlivosti, ktorá vystupuje do popredia a ktorá tiež nie je komplexne riešená.

    Strašenie starých ľudí, občanov, že nebudú zdroje na vyplácanie dôchodkov, svedčí o nemohúcnosti vlády a jej neschopnosti vrátiť občanom aspoň formou dôchodku akúsi náhradu za vytvorenie tých hodnôt, ktoré počas svojho života oni vytvorili a o ktoré v podstate, chceme nechceme, pravda je taká, boli po roku 1989 okradnutí.

    Je odvážne, ba až mimoriadne riskantné a nespravodlivé uskutočniť takú rozsiahlu zmenu z terajšieho sociálneho systému na vysoko prevažujúci privátny systém, aký len čiastočne uplatňuje solidaritu v priebežnom systéme. Pritom neodmietam snahu reformátorov priebežne financovať i druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, len aj tu je otázka vhodnej formy a zváženia možností, ktoré sú, skombinovania s tými potrebami, ktoré v spoločnosti vystupujú do popredia. Teda aj dôchodkami občania môžu byť ukrivdení a na druhej strane môže byť do istej miery aj eliminovaný dopad sociálnych problémov, ktoré po roku 1989 na nich dopadli. Najčastejšie uvádzaným argumentom v prospech nového systému je vraj neschopnosť súčasného systému čeliť demografickým problémom spoločnosti.

    Vážení, je všeobecne známe a môžeme sa pozrieť do histórie, že deti sa nerodia do sociálnej biedy. Pozrime si obdobia, kedy na Slovensku bol, a nielen na Slovensku, ale i v iných krajinách, prudký demografický rast, no v období, keď boli sociálne istoty, keď sa ľudia mali dobre, tak vtedy populácia rástla.

  • Dôkaz toho, že klesá obyvateľstvo Slovenska a ešte vďaka našim spoluobčanom, ako tak sa to vyrovnáva, ale keď si zoberieme občanov Slovenska ako takých, to je výsledok toho, pán kolega, dôkaz, v akej sociálnej situácii v súčasnosti radový občan Slovenska žije, ako sa má, akú dôveru má k tomuto štátu, aké perspektívy vystupujú pred neho do budúcnosti. Nezakladá si nikto ani rodinu, ani keby na to mal, ani deti do neistoty.

    A vôbec, má dnes mladý človek vytvorené podmienky, aby si rodinu mohol zachovať? Už keď o tom hovoríme a odbočujeme od témy. Ja si myslím, že nemá, pretože na to, aby si mohol zadovážiť aspoň byt, kde bude bývať, potrebuje milióny a on nemá ani desaťtisíce a je odkázaný na sociálne dávky. Taká je realita a kto tomu neverí, nech vycestuje 20 km za Bratislavu.

    Neobstojí ani argument o efektívnosti súkromného spracovania dôchodkových úspor. Nechcem sa rozvádzať, ale pozrite sa bližšie a hlbšie, zoznámte sa s materiálmi a skúsenosťami, ktoré boli v rôznych krajinách, či už nám to i naši predstavitelia hovoria, že sa máme učiť z Čile, ale i zo západnej Európy, Spojených štátov amerických a Latinskej Ameriky, už keď sme tak hlboko klesli, že sa porovnávame s banánovými republikami. Nuž ale keď sa porovnávame, tak porovnajme a nájdime východiská z toho, čím to bolo spôsobené a do akej miery aké očakávania sú u nás, a ja si myslím, že efekt bude iný.

    V podstate osobne si myslím, že druhý a tretí pilier dôchodkového zabezpečenia je akumulácia finančných zdrojov pre súkromných vybraných podnikateľov, prostredníctvom ktorého získajú lacné a dlhodobé prostriedky na investície. Pretože tie miliardy, ktoré boli odložené z privatizácie plynárenského priemyslu, tie miliardy, o ktorých sa hovorí do budúcnosti, že budú dané z privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov, tie prostriedky, ktorými každý mesiac bude štát pripoisťovať zamestnancov, tie prostriedky, ktoré budú občania každý mesiac na svoje pripoisťovanie do druhého a tretieho piliera dávať, budú spravované súkromnými spoločnosťami alebo súkromnými poisťovňami, pretože vláda tvrdí, jej premiér a podpredseda vlády, že štát je tým najhorším vlastníkom.

    Vážení, štát je vlastníkom, ale manažérom majetkov, ktoré štát má, je vláda. A ak sama vláda hovorí, že je zlý manažér, tak je potrebné, aby odstúpila a nastúpila vláda, ktorá bude schopná tieto majetky spravovať, a nie dať prostriedky súkromným firmám, kde je možnosť vytunelovania týchto štátnych prostriedkov a v konečnom dôsledku zase na to doplatia daňoví poplatníci, pretože budú musieť odškodniť občanov.

    Celý komplex problémov s tým spojeným pre krátkosť času skutočne nebudem rozvádzať. Filozofia druhého a tretieho piliera je však taká, ako som hovoril. Z toho vyplývajú ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné vnímať a mať na pamäti. Reformátori priebežné finančné dôchodky, ako sa hovorí, nemajú pripravené systémovo tak, aby mali opatrenia, ktoré sú prijímané, dlhodobý charakter.

    Podľa poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska je nevyhnutné, aby menované tri piliere boli vzájomne prepojené. Kapitalizačným pilierom chýba jednotná čitateľnosť. Mnohé prístupy iba naznačujú, ale neriešia veci, ktoré majú riešiť. Sú nejasnosti a skutočnosť je taká, že tento materiál ani neobsahuje tie veci, ktoré by mal obsahovať, aby sme sa konkrétne k týmto veciam mali vyjadriť. Prístup vlády je taký, schválime tento materiál a o chvíľu bude predložený materiál týkajúci sa druhého, tretieho piliera, dôchodkového poisťovania a bude z toho zase chaos, zase pozmeňujúce návrhy a veci sa nepohnú z miesta. Výška dôchodkov súčasných dôchodcov sa dá ťažko posúdiť, čo vyvoláva dojem, že tieto dôchodky nezabezpečia primeranú životnú úroveň ich poberateľov. Preto treba zachovať silnejší priebežný finančný pilier, ktorý plne zabezpečí už nadobudnuté nároky s príslušnou mierou solidarity občanov.

    Preto, čo tu bolo povedané, i na základe doterajších skúseností, ktoré máme, je jednoznačné vidieť i z môjho vystúpenia, že nepovažujem tento materiál za dostatočný a hodný toho, aby bol schopný zabezpečiť seriózne sociálne služby obyvateľstva, seriózny život v dôchodkovom veku našich občanov, a preto tento materiál nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Pán poslanec Zubo, ak chceme ísť do histórie a pozrieť sa na dve veľké populačné vlny, ktoré boli na Slovensku, naozaj sú to vlny spojené s ukončením vojny a s obdobím normalizácie. Správanie našich rodičov po ukončení vojny bolo pochopiteľné, pretože bola tu eufória z mieru a naozaj v tom čase sa deti rodia. Ale druhá populačná vlna vôbec nebola spojená s tým, že by ľudia boli nejako nadšení z normalizácie, práve naopak. Tí ľudia sa správali preto tak, lebo sa uzavreli do rodín a, samozrejme, že sa uzavreli do rodín, a ak teda mienite riešiť demografickú krízu na Slovensku ďalšou normalizáciou, povedzte to nahlas.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Miššík, faktická poznámka.

  • Pán kolega Zubo, tak toto, čo ste tu predviedli, je úplne, ale úplne neuveriteľné a škoda, že ste neboli v priamom prenose STV, tak ako zvyčajne to chcete, aby to videlo viac ľudí, ako tu teraz sedia. Všetko.

  • Skončili ste, pán poslanec, áno?

    Pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcel by som nadviazať na vystúpenie kolegu Zuba, hlavne v tej pasáži, v ktorej hovorí, že sa netvorí dostatok zdrojov. Má veľkú pravdu. Ja by som chcel poukázať na jednu vec. Keď som si zobral štatistické údaje, v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, sme mali dlh 2,9 miliardy amerických dolárov. Nehovorím o pozitívach, ktoré boli viac ako 3 miliardy, z toho viac ako miliarda v Rusku, a aj pán Čarnogurský sa veľmi rád nechal fotografúvať pred kopami deblokovaného uhlia.

    Minulý mesiac TA3 uviedla informáciu, že náš dlh už predstavuje viac ako 15 miliárd dolárov, t. j. nárast 12 miliárd dolárov. Dajme si to kurzom, ktorý dnes je, tak zistíte, že to máte viac ako 500 miliárd.

    Minulá vláda pána Dzurindu sa vychvaľovala tým, že len ona sprivatizovala za viac ako 300 miliárd Sk majetku. Celkovo bolo sprivatizovaných viac ako 500 miliárd. My v podstate za viac ako tisíc miliárd Sk sme nakúpili. Priemerný dôchodok je nižší o 24 percent, ako bol v roku 1989, a hovoríme tu o nejakých úspechoch. Nižšiu životnú úroveň, ako bola v roku 1989, žiaľ, a mne je to ľúto, pretože my máme radi tento národ a veľmi si ho vážime, ale musím otvorene povedať, takéto výsledky sa dosiahnu vtedy, ako ich dosiahli všetky ponovembrové vlády, keď diletantstvo v dialektickej jednote s aroganciou povýšite na metódu riadenia. Tak potom sa nedivte, že dosahujete takéto výsledky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Juščík, faktická poznámka.

  • Chcel by som sa pripojiť na podporu predrečníka poslanca Zuba, a, vážené kolegyne, kolegovia, je fakt, že pravda sa počúva ťažko, a keď to ide priamo, ako sa hovorí, mieri do čierneho.

    Pripomienky k populácii a populačným vlnám. Jednoduché čísla. V roku 1948 po víťazstve, áno, robotníckej triedy v tejto republike nás bolo na Slovensku 3,5 milióna. V roku 1991 po sčítaní ľudu nás bolo 5,5 milióna, rozdiel 2 milióny. To bol nárast, to nemôže nikto poprieť, to sú fakty. A dnes sa vyhovárať na to alebo ono, to je presne to, čo Zubo povedal. Áno, ešte raz musím povedať, že sa ťažko počúva, a zrejme vám sa to ťažko počúva, a aj to vás trápi, že možno, keby to počúvali ľudia celkovo, aby to šlo do televízie, aby to ľudia počuli, zrejme tie vaše preferencie by boli ďaleko, ďaleko pod. A toho sa bojíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Zubo, ale aj ďalší predrečníci hovorili o demografickom vývoji Slovenskej republiky. Ja plne s ním súhlasím, že pokiaľ táto vláda nevie zabezpečiť sociálne istoty občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho manželstvá nemajú ani chuť privádzať na svet svojich potomkov.

  • Reakcie z pléna.

  • Žiaľ, vypočul som si tu takúto argumentáciu, že za socializmu sa ľudia mali veľmi zle, preto nič iné nerobili, len sa milovali, a preto bolo veľa detí. A keďže teraz za vlády vás sa ľudia údajne majú veľmi dobre, takže chodia na rozličné výlety a tak ďalej a tak ďalej a nemajú čas na milovanie, preto sa rodí málo detí. Tak som to pochopil od pani kolegyne Navrátilovej.

    Čiže občania Slovenskej republiky, zrejme sa budete musieť mať oveľa horšie, ako sa máte doposiaľ, aby sa rodilo podľa názorov SDKÚ viac detí na území Slovenskej republiky.

    No a čo sa týka financií, že je málo peňazí, no chcem povedať, skúste odstúpiť z tejto vlády a KSS, keď preberie moc v tejto krajine, vám dokáže veľmi rýchlo, že peňazí (smiech zo sály) bude na všetko dosť. Vy sa smejete, no, ale jednoducho to, čo vy ste rozdali, my naspäť pozbierame a naozaj finančných prostriedkov bude dosť. Áno. Jano možno príde o svoju nemocnicu, niektorí o svoje liehovary, ale peňazí bude pre občanov Slovenskej republiky dosť.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Navrátilová, beriem vaše slová vážne, dúfam, že vážne ste ich aj povedali. Len prosím vás, keby bol predmetom dnešného rokovania normalizačný proces, tak by sme hovorili o normalizačnom procese. Ale tu hovoríme o sociálnych otázkach a hovorili sme o tom, že sa nerodia deti. A na základe vašich úvah, ktoré ste povedali, tak zrejme v Spojených štátoch amerických na niekoľko hodín vypli elektrickú energiu preto, aby bolo viacej detí. Asi taký záver z vašich myšlienkových pochodov mi vyplýva.

    K pánovi Miššíkovi by som chcel povedať. Ja skutočne súhlasím s vami. Dajte návrh vedeniu Národnej rady, aby zabezpečila priame prenosy z rokovania Národnej rady. Ja si myslím, že občania si to zaslúžia, že je potrebné, aby vedeli, kto aké sociálne cítenie má v Národnej rade a kto čo hovorí a ako realizuje poslanecké sľuby, ktoré pred voľbami dával. To je čestné, seriózne a ja si myslím, že občania si to zaslúžia.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, ešte sa skúste, pán poslanec, prihlásiť. Vytiahnite, prosím, kartu a zasuňte naspäť. No, pán poslanec Jaduš. Ale ešte sa chcem spýtať, či je niekto, kto sa chcel prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Musím sa priznať, že pôvodne som pár viet chcela povedať aj k meritu zákona, zákona o sociálnom poistení, pretože takisto, ako tu pani spravodajkyňa povedala na začiatku, pokladám to za jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré nielen v tomto volebnom období, ale vôbec prerokúvame v Národnej rade, pretože sa to bude týkať nielen nás, ale aj viacerých pokolení. Ale po plejáde diskusných príspevkov, ktoré tu predviedli poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, myslím si, že niet dôvodu, aby sme sa meritórne vyjadrovali k týmto veciam. A ja sa ospravedlňujem tým kolegom, že som reagovala na diskusný príspevok pána poslanca, súdruha poslanca Hrdličku. Preto hovorím, že súdruha, pretože oni sa takto nazývajú, pretože je zbytočné reagovať na tieto vystúpenia, pretože ja budem diskutovať s partnerom. Po tom, čo ste tu predviedli k tomuto vážnemu návrhu zákona, to už povedať nemôžem.

    Takže predložím len kratučký pozmeňujúci návrh. Na rozdiel od toho, čo tu odznelo v poslednej fáze, predložila by som návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene predložili Národnej rade Slovenskej republiky zákonné riešenie kúpeľnej starostlivosti. Preto toto uznesenie, pretože viete, že kúpeľná starostlivosť prechádza do zdravotných poisťovní, o tomto sa diskutuje už dlhú dobu, žiaľbohu, treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva ani vláda s tým nespravilo nič, takže od 1. januára prechádza kúpeľná starostlivosť pod gesciu zdravotných poisťovní a sú tam veci, ktoré zatiaľ nie sú riešené, ktoré visia vo vzduchu.

    Takže preto toto uznesenie a len dve vety k tomu, že vítala som zmenu tohto zákona, pretože vyjadrila som sa aj v prvom čítaní, ale musím povedať, že som sklamaná z toho, to len opakujem, pretože potom by sa zdalo, že poslanci nič nehovorili o tom, že chceli univerzálny systém sociálneho poistenia. Takže ja vítam to, že vláda sa s týmto problémom začala zaoberať. Tie posledné informácie máme také, že univerzalita mala vstúpiť alebo by mala začať v roku 2005. Ja len s ľútosťou musím povedať, že už sme to čakali v tomto návrhu zákona. Minulý týždeň sme odsúhlasili zákon, ktorý predložili silové rezorty. Ja pevne verím, keď budeme v Národnej rade prerokúvať rozpočty silových rezortov, ktoré budú od nás žiadať peniaze práve na tieto dôchodky, tak sa zamyslia všetci poslanci nad tým, čo spravia tieto výsluhové a iné dôchodky, takže chcela by som upriamiť pozornosť predkladateľov a celej vlády Slovenskej republiky na to, aby sa s touto univerzalitou začali vážne zaoberať a v čo najskoršom termíne, ja by som bola veľmi rada, keby to už bolo v roku 2005.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Vážená Národná rada, ospravedlňujem sa za toto vystúpenie, ale po konzultáciách s odborníkmi by som si dovolil doplniť svoj návrh na úpravu § 138 ods. 5 posledný riadok o sume vymeriavacieho základu do výšky 3 percent jednej dvanástiny jej základu dane, čiže namiesto slov „jej príjmu“ v mojom návrhu bude legislatívnotechnický dodatok jednej dvanástiny jej základu dane, teda text by znel „suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, poznámka číslo jeden najviac do výšky 3 percent jednej dvanástiny jej základu dane“. Čiže namiesto slov „jej príjmu“ opravu, ako som citoval.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister. Vo svojom vystúpení by som vám rada predstavila dva pozmeňujúce návrhy, ale najprv by som ešte mala pár stručných slov k tomuto zákonu tak vo všeobecnosti.

    Návrh zákona o sociálnom poistení hodnotia viacerí domáci i zahraniční odborníci, aj keď sa to mnohým nezdá, za jeden z najvýznamnejších reformných počinov súčasnej slovenskej vlády. Jeho schválenie sa dotkne zásadným spôsobom nielen úplnej väčšiny našich občanov vrátane súčasných dôchodcov, ale tiež významne ovplyvní ďalší vývoj verejných financií. Ale chcem vyzdvihnúť, že aj napriek neobvykle veľkému rozsahu zákona a jeho odbornej náročnosti ho dokázala vláda predložiť na rokovanie vo veľmi krátkom čase. Aj z tohto dôvodu patria jeho tvorcom slová uznania, to bezpochyby. Pozornosť si zaslúži najmä tá časť, ktorá upravuje dôchodkové poistenie a ktorá predstavuje prvú etapu dôchodkovej reformy na Slovensku.

    Konštatovať možno, že reforma obsiahnutá v tomto návrhu je aj v porovnaní s mnohými krajinami Európskej únie razantná a zásadná. Vytvára spravodlivý poistný dôchodkový systém, ktorý má všetky predpoklady byť dlhodobo finančne udržateľný a ktorý postupne zabezpečí dôchodcom vyššiu životnú úroveň. Som presvedčená, že vládny návrh zákona po úprave v zmysle pozmeňujúcich návrhov odporúčaných v spoločnej správe zabezpečí v rámci možností aj ochranu ľudí, ktorí mali v uplynulých rokoch neraz nie vlastným zavinením nižšie príjmy.

    Nemôžem nevyzdvihnúť nový spôsob valorizácie dôchodkov. Ten je konečne odpolitizovaný a zabezpečí spravodlivé zvyšovanie dôchodkov nielen podľa toho, ako budú rásť životné náklady, ale aj podľa toho, ako sa bude zvyšovať životná úroveň pracujúcich. Myslím si, že v tomto smere schválením zákona splatíme aspoň čiastočne dlh, ktorý má naša spoločnosť voči súčasným dôchodcom.

    Je chvályhodné, že zákon sústreďuje do jednej právnej úpravy a tiež do jednej inštitúcie všetky súčasti sociálneho poistenia. Čo však neteší, je, že vláda nenašla odvahu do jednej inštitúcie sústrediť aj poistenie všetkých občanov. Príslušníci ozbrojených zložiek budú naďalej požívať výhody, ktoré neraz ostro kontrastujú so životnými podmienkami bežných ľudí. A, bohužiaľ, existujú opodstatnené pochybnosti, či sú tieto rozdiely vždy dostatočne podložené náročnosťou a rizikovosťou práce vojakov, policajtov a ďalších členov ozbrojených zložiek.

    Verím, že vláda v ďalšom období prehodnotí postoj k tejto otázke a predloží v súlade so svojím programovým vyhlásením také zmeny právnych predpisov, ktoré zabezpečia univerzalitu základného systému sociálneho poistenia.

    Takým pretrvávajúcim problémom sú osudy ľudí, ktorí stratia prácu len niekoľko mesiacov či rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Ich šanca na nájdenie nového zamestnania je zväčša minimálna, no napriek tomu musia navštevovať úrady práce a neraz sa vystavovať veľmi deprimujúcim procesom, ktoré zažívajú.

    Preto vítam, že návrh zákona o sociálnom poistení zavádza inštitút predčasného starobného dôchodku. Ten ale v súlade s poistnými princípmi znižuje výšku dôchodku o každý mesiac, ktorý chýba do dosiahnutia dôchodkového veku o pol percenta. Navrhované neuplatňovanie redukcie dôchodku u nezamestnaných v období posledných šiestich mesiacov pred dosiahnutím dôchodkového veku teda nepovažujem za dostatočné. Podobne ako v iných krajinách by toto obdobie mohlo byť dlhšie. Preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k tejto veci. V § 68 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: „Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti a ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.“ Doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 8. Navrhuje sa teda predĺžiť obdobie, v ktorom sa nezamestnanému poistencovi nebude redukovať dôchodok v prípade využitia inštitútu predčasného starobného dôchodku pri súčasnom neuplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti. Toto obdobie sa predlžuje z navrhovaných maximálnych šiestich mesiacov na najviac dvanásť mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku. Táto zmena neodporuje poistným princípom uplatneným vo vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

    A teraz ešte jeden. V § 284 ods. 1 sa dopĺňa o písm. j) a k), ktoré znejú: j) „prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa za december 2003, ktorý sa uplatní v januári 2004“ a k) „prídavok na dieťa za mesiac január 2004 až marec 2004, ak prídavok na dieťa vypláca zamestnávateľ“.

    Podľa platného zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov finančné prostriedky sa rozpočtujú v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a poskytujú sa na osobitný účet Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že prídavok na dieťa a príspevok na dieťa sa vyplácajú mesačne pozadu oprávnenej osobe, ktorá splnila podmienky nároku na uvedené štátne sociálne dávky za december 2003, sa tieto dávky vyplatia v januári 2004. Januárová výplata je z rozpočtu roku 2004.

    Ja by som srdečne poprosila všetkých o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Ondriaš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ja by som predsa upriamil pozornosť na hlavnú otázku, že ako je možné, že v súčasnosti s HDP, ktorý je vyšší ako pred 14 rokmi, lepší demokratický vývoj, priemyselná výroba je vyššia, nie sme schopní platiť dôchodky, ako sme boli schopní doteraz. Ja by som zacitoval zo Štatistickej ročenky aspoň dve vety, čo som spočítal: Súhrnne od roku 1993 do konca roku 2001 za deväť rokov sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 13,45 miliardy dolárov, pričom náš zahraničný dlh neklesol, ale narástol počas tohto splácania z 3,6 miliardy na 11,4 miliardy v roku 2001, dnes je to už 15 miliárd dolárov. No a to znamená, že pri kurze 40 korún za dolár sme splatili len za 9 rokov 538 miliárd korún, to je priemerne 59,8 miliardy ročne, 1,1 miliardy korún týždenne, to sme za deväť rokov splácali každý týždeň. Toto je len jeden faktor, kde sú tie peniaze. Samozrejme, moji kolegovia hovorili aj iné faktory, a to je privatizácia a tak ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v rozprave predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o sociálnom poistení, ale vopred chcem povedať, že nejde o návrh, ktorý by mal meniť obsah a dikciu zákona, skôr ide o formálnu stránku veci tak, aby nedochádzalo k mylným výkladom alebo k dvojcestným výkladom tohto zákona.

    Ide konkrétne o tri návrhy troch odsekov § 272. V prvom pozmeňujúcom návrhu navrhujem v ods. 3 § 272 vypustiť toto znenie: „a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003“ a nahradiť ho znením „a to za podmienok, za akých sa vyplácali do 31. decembra 2003“. Zdôvodnenie. Pri väčšine náhrad za stratu zárobku ide o pohyblivé sumy, ktoré sa každý mesiac menia v závislosti od zárobku poberateľa. Pojem v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003, môže v praxi vzbudiť rozporné výklady, pretože o sume, ktorá by mala fixnú výšku, sa hovoriť nedá.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka opäť § 272 ods. 5, kde navrhujem nové znenie, a to: „V konaniach o náhrade za stratu zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.“ Myslím si, že ide o celkom logickú záležitosť, aby sa posudzovali všetky prípady rovnako. Zdôvodnenie. Nepokladáme za správne, aby sa niektoré nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, posudzovali alebo mali iný režim uhrádzania len preto, že právoplatné rozhodnutie bude prijaté až po 1. januári 2004. Sme teda toho názoru, že by mali byť uspokojované rovnako ako dávky § 272 ods. 3 navrhnutého zákona. Napokon po 1. januári 2004 sa nemení len výška náhrady, ale aj podmienky jej priznania, čo by v prípadoch, ktoré sú momentálne v súdnom konaní, spôsobilo chaos.

    To isté zdôvodnenie chceme použiť pri dikcii ods. 6 § 272, kde navrhujeme znenie: „V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.“

    Vážení priatelia, ďakujem vám za pozornosť a ešte vás poprosím alebo ctenú snemovňu budem prosiť, aby sme o týchto formálnych veciach a zmenách hlasovali spoločne.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jaduš bol posledným z poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Tento zákon je opäť ďalším dnešným veľmi dôležitým a veľkým zákonom, preto neprekvapuje rozsiahla diskusia a rozsiahle návrhy, ale predsa sa len pokúsim na niektoré konkrétne reagovať, pretože sme si tu vypočuli mnohé. Vypočuli sme si tu aj, samozrejme, veľmi dobré a pozitívne a konštruktívne návrhy, a vypočuli sme si tu aj revolučnú demagógiu, ktorá absolútne nerešpektuje reálnu skutočnosť.

    Mnohé veci už povedali predrečníci, a preto sa budem venovať len tým najpodstatnejším. Mnohokrát sa tu opakovala otázka alebo téma, prečo tento zákon nie je predkladaný spolu so zákonom o druhom pilieri a prípadne aj o treťom pilieri. Celou diskusiou sa vlastne mnohokrát vinula niť celej dôchodkovej reformy, takže nebola vedená o zákone, ktorý je predkladaný, ale o celom koncepte dôchodkovej reformy, ktorá je pripravená.

    V prvom momente alebo v prvej chvíli som chcel protestovať proti takémuto spôsobu, pretože sa vlastne tým bavíme o veci, ktorá nie je predmetom rokovania, ale potom som si vlastne uvedomil, že to nie je zlé baviť sa aj v takýchto širších kontextoch, aj keď naozaj platí, že dnes sa nebavíme o zákone o druhom pilieri, a preto je zbytočné reagovať na pripomienky k tejto samotnej časti.

    Ale z toho, že dámy a páni poslanci vnímajú tieto zákony dohromady, som potešený, pretože naozaj platí, že ich spoločné spolupôsobenie prinesie to, o čo sa táto reforma usiluje - zvýšenie dôchodkov budúcim dôchodcom a skvalitnenie ich životnej úrovne.

    Pokiaľ by sme neuskutočnili reformu v komplexe, nezabezpečili by sme tento cieľ a oprávnene by sa na nás mohli občania hnevať tak na predkladateľov, ako aj na všetkých, ktorí hlasovaním prípadne spôsobili neprijatie celého komplexu dôchodkovej reformy. Takže to, že to vnímate ako jeden súbor, je veľmi pozitívnou vecou a prijímam ju a na vysvetlenie, prečo tu nie sú všetky tri zákony spolu, by som povedal to, že zákonom o sociálnom poistení je zákon, ktorý mení existujúci a fungujúci systému, či už fungujúci dobre, alebo horšie, to je otázka diskusie, ale fungujúci.

    Tento systém musíme s dostatočným predstihom mať legislatívne schválený, aby sme ho mohli pripraviť, aby od 1. januára mohol pôsobiť. Tu jednoducho nie je možné znásilniť čas. Tento zákon je v druhom čítaní, ale všetko má svoje lehoty, a tento zákon musel prejsť týmto procesom a snažíme sa ho prerokovať čo najskôr, aby Sociálna poisťovňa mala dostatok času na prípravu, aj keď dostatok času tak či tak nemá, ale aby sme každý deň získali, aby ho mala čo najviac a aby sa mohla pripraviť na plynulý prechod na tento skvalitnený a lepší systém. Preto sme si nemohli povedať, že odložíme tento zákon a predložíme ho napríklad na októbrovú schôdzu a budeme ho prerokúvať spolu so zákonom o sporení na dôchodky, pretože jednoducho by sme ohrozili fungovanie samotnej Sociálnej poisťovne a ohrozili by sme fungovanie priebežného systému ako takého.

    Napriek tomu tu, samozrejme, zaznievalo mnoho poznámok k očakávaniam, či už pozitívnym alebo negatívnym, voči zavedeniu sporenia na dôchodok, a zaznel tu od pani poslankyne Bauer aj názor, ktorý nie je ojedinelý a s ktorým sa často stretávame, že v prvej etape po vstupe do Európskej únie sa bude očakávať rýchlejší rast miezd, a preto táto hypotéza stavia na tom, že aj dôchodok, ktorý sa opiera o mzdovú bázu, to znamená priebežný systém, bude dlhý čas výkonnejší ako iný systém.

    Je to hypotéza, o ktorej sa dá diskutovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že mzdy po vstupe do Európskej únie porastú len pod podmienkou, že porastie produktivita práce. Neporastú v tých podnikoch, kde neporastie produktivita práce, to je priamo zviazaný faktor. Nestačí, že napríklad v podobnom strojárskom podniku v Anglicku, Francúzsku, Nemecku majú robotníci vyššiu mzdu, pokiaľ domáci strojársky podnik nebude mať rovnako kvalitnú produkciu, jeho zamestnanci nebudú rovnako produktívni, zamestnávateľ nebude môcť jednoducho zvýšiť mzdy, aj keď mzdový rozdiel medzi týmito dvoma podnikmi v rôznych krajinách bude veľký. Nato nestačí vstup do Európskej únie, nato je nevyhnutné zvýšiť produktivitu práce. A tu sa dostávam ku koreňu veci. Keď sa zvýši produktivita práce alebo keď bude rásť produktivita práce, znamená, že rastú aj výnosy z kapitálu. To znamená, že investovanie prostredníctvom sporivého piliera musí byť zákonite vyššie ako rast miezd, pretože keby sa tento pomer obrátil, to je totiž základná ekonomická poučka, neoplatilo by sa investovať, keby mzdy rástli rýchlejšie ako výnosnosť kapitálu investovaná do daného podniku.

    Takže táto hypotéza, ktorá sa síce často objavuje a je aj vnímaná ako vcelku objektívna, podľa mňa nie je samonosná a samospasiteľná, rast miezd bude postupovať len v závislosti od rastu produktivity práce a zároveň s rastom produktivity práce bude rásť výnosnosť kapitálu, a tým výnosnosť sporenia prostredníctvom zhodnocovania prostriedkov na osobných účtoch.

    Pán Burian sa zmienil o tom, čo viac bude predmetom toho ďalšieho zákona o dočasnej práceneschopnosti, že nesúhlasí s prenesením povinností financovať prvých desať dní práceneschopnosti na zamestnávateľa. Iste je to populárne tvrdenie, kto by rád prijímal povinnosti na seba, prečo by sa zamestnávatelia mali tešiť z toho, že prijímajú tieto nové povinnosti, aj keď, a to som diskutoval s mnohými malými aj veľkými na rôznych platformách, si jasne uvedomujú, pretože sú ľudia, ktorí produkujú a pracujú v reálnom živote, že sa jednoducho nedá znížiť odvody a zároveň nespraviť túto operáciu. Keby sme toto nespravili, nemôžeme znížiť odvody, takže tu jasne treba povedať, že populárnosť alebo mierna dávka populizmu je iste obvyklá, ale v tomto prípade nereálna, pretože buď znižujeme odvody, a v tomto návrhu zákona ich znižujeme o 3 percentá, alebo neznižujeme odvody, a potom prípadne by sme mohli diskutovať o tom, že Sociálna poisťovňa bude naďalej zabezpečovať výplatu nemocenského, ale zároveň by sme museli povedať, že zrejme sa nebude vedieť zmeniť stav, že máme vysokú, nadpriemerne vysokú chorobnosť ničím neopodstatnenú z hľadiska nášho typu populácie oproti krajinám, ktoré sú susednými krajinami.

    Nemám pocit, že Slováci sú nejakí postihnutí oproti iným národom, ktoré v Európe žijú, a preto nie je dôvod na takú vysokú chorobnosť, a iným spôsobom ako prenesením zodpovednosti, ale zároveň aj daním práva, aby tí, ktorí financujú túto zodpovednosť mohli aj kontrolovať objektívnosť takejto práceneschopnosti, nie je možné urobiť s týmto poriadok.

    Návrh na väčšie zvýšenie na prvé tri dni práceneschopnosti. Tu sme vyšli v ústrety dohodou požiadavkám jednak politických strán, ale aj Konfederácie odborových zväzov, s ktorou sme sa dohodli, že 25 percent je také uspokojivé riešenie, a tu by som len poznamenal, že aj omnoho sociálnejšie krajiny z hľadiska tradícií, ako je Švédsko, majú tvrdšie kritériá v tomto smere a za prvé tri dni sa nevypláca nič, za prvé tri dni práceneschopnosti, a určite neoznačíme Švédsko za nejakú ultrakapitalistickú krajinu.

    Pán Burian sa pýtal, aká je pripravenosť Sociálnej poisťovne, aby som podal túto informáciu. Pripravenosť Sociálnej poisťovne je primeraná tomu, aká je znalosť o tom, ako bude vyzerať zákon. Keďže dnes ho schvaľujeme, aj zástupcovia poisťovne, ktorí pozorne sledujú celé rokovanie, čakajú, v akej podobe zákon bude schválený, aby na základe toho mohli robiť všetky potrebné kroky, aby od 1. januára systém mohol fungovať. Samozrejme, že nečakajú pasívne, ale že Sociálna poisťovňa robí, čo môže z hľadiska znalostí, kam sa uberá vývoj, aby bola pripravená.

    Tu si dovolím povedať, že aj keď s veľkými ťažkosťami z finančných dôvodov, ale som presvedčený, že Sociálna poisťovňa bude pripravená, aby od 1. januára mohla fungovať v plnom rozsahu povinností, ktoré bude mať, aj keď fungovanie bude zabezpečené sčasti prostredníctvom len zlepšenia alebo rekonštrukcie existujúcich a nie vždy dokonalých systémov.

    Dôvod, prečo tomu tak je, je naozaj finančný a je veľmi smutné, že napriek tomu, že Sociálna poisťovňa v predchádzajúcom období investovala ročne stovky miliónov do informačného systému, jej schopnosť alebo to, kam peniaze išli, sú dnes veľmi, veľmi nejasné a veľmi pochybné, a tiež to hovorí o tom, aký prospešný je systém tripartitného riadenia Sociálnej poisťovne. Aj toto je jeden z výsledkov, ktorý hovorí o tom, že stovky miliónov odtiekli, ale informačný systém zďaleka nie je pripravený.

    Pán poslanec Blajsko sa zamýšľal nad otázkou, že máme nízke dôchodky. Áno, naozaj máme ich nízke, a to sa s tým plne stotožňujem, a preto prvoradým cieľom celej reformy je vytvoriť priestor a podmienky na zvýšenie dôchodkov. Ale nedá sa to nijako inak len komplexným prijatím celej dôchodkovej reformy a zavedením systému sporenia na dôchodkové účty, pretože keby sme zostali pri súčasnom systéme, nech by sme ho menili, otáčali akýmkoľvek spôsobom, tento systém má asi len tri zásadné možnosti a potom niektoré doplňujúce, ako vôbec zachovať svoju solventnosť a prípadne zvýšiť dôchodky, a to je zvyšovanie odvodov, druhá, zvyšovanie dôchodkového veku alebo veku odchodu do dôchodku, no a potom sú také doplňujúce, že zakázať predčasný odchod do dôchodku, čo je napríklad dnešný stav, zakázať súbeh dôchodku a mzdy a iné reštriktívne nepríjemné opatrenia.

    My nechceme ísť touto cestou a odmietame ju. Preto sa vraciame v tomto návrhu zákona k možnosti predčasných dôchodkov, čo napríklad väčšina Európy teraz opúšťa. Nechceme zvyšovať odvody, ale ich znižujeme. Nemecko predložilo reformný plán, ktorý počíta so zvýšením odvodov na dôchodky, napriek štrajkom plán budú realizovať. A ide o zvyšovanie dôchodkového veku, omnoho vyššie zvyšovanie dôchodkového veku, ako my navrhujeme v tomto zákone. Znova tu len varujem pred tým, že keď sa z akéhokoľvek dôvodu, či politického, či z dôvodu neznalosti, zľakneme a neurobíme dôsledné zlepšenie systému, dostaneme sa do tej istej situácie. A nebude stačiť 62 rokov, bude sa musieť ísť na 65 a za istý čas sa dostaneme aj k tomu ako dnes v niektorých krajinách Európy, kde uvažujú o 70 rokoch. Nechceme ísť touto cestou. Znova to zdôrazňujem. Zákon je ináč postavený a dnes tú možnosť máme, neísť touto cestou. Ale nesmieme sa nechať ani demagógiou, ani ničím iným ovplyvniť a zľaknúť sa a nevyužiť príležitosť na zlepšenie systému.

    Mnohokrát tu bolo spomínané, že problémy súčasného systému spôsobuje vysoká nezamestnanosť. Áno, samozrejme, tam, kde máme vyššiu nezamestnanosť, tak systém je menej efektívny a v spojení s demografickým vývojom tieto dva faktory, keď sa spájajú, tak sa veľmi negatívne podpisujú pod schopnosť priebežného systému vyplácať dôchodky. Ale myslím si, že nemožno vyčítať tejto vláde nečinnosť v tomto smere. Nikdy sa tak rýchlo a v takom rozsahu neznížila nezamestnanosť ako za posledný rok, a nezamestnanosť a stúpanie zamestnanosti, to by som chcel zdôrazniť, pokračuje ďalej, aj keď určite, bol by som prekvapený, keby sa teraz neozvali niektorí poslanci a netvrdili, že to je vplyvom administratívnych opatrení, čo ale nie je pravda, pretože nielen Národný úrad práce, ale aj iné inštitúcie - Štatistický úrad vykazuje zvyšovanie zamestnanosti a vykazujeme, samozrejme, aj prírastky do fondov, či už Národného úradu práce, alebo Sociálnej poisťovne.

    Takže nie sme spokojní s úrovňou nezamestnanosti, ale ešte nikdy sme neboli takí úspešní v jej znižovaní, a verím, že budeme napredovať v tomto smere a že aj túto nepriaznivú charakteristiku odstránime. Ale odstránime ju opäť len vtedy, keď budeme pokračovať v snahách o zlepšenie všetkých systémov, ktoré sa toho týkajú.

    Pán poslanec Tkáč spomenul veľmi správne, že doba do poskytnutia prvej dávky zo zmiešaného systému, to znamená zo zapojenia sporenia, bude najskôr o desať rokov. To je pravda, pretože v ňom je zakomponované ustanovenie, že pokiaľ je niekto v tom systéme menej ako desať rokov, tak všetky prostriedky sa vracajú späť do Sociálnej poisťovne a dôchodok sa v plnom rozsahu vypláca len zo Sociálnej poisťovne. To však ale nie je argument na to, aby sme si povedali, že nie je dôležité urobiť takúto zmenu, pretože za desať rokov, keď povieme, že bude vyplatená prvá dávka, znamená to, že sa to týka všetkých, ktorí dnes majú menej ako 50 rokov alebo dokonca aj tí, ktorí majú viac ako 50 rokov, pretože záleží len na dobrovoľnom rozhodnutí, dokedy človek chce zostať aktívny.

    A teraz si položme otázku. Chceme odpísať týchto ľudí? Chceme povedať, že zmena sa bude týkať len 18-ročných alebo 20-ročných a vykašleme sa na všetkých ľudí, ktorí sú dnes v najproduktívnejšom veku? Ja si myslím, že by to nebolo správne, a preto to, že bude vyplatený prvý dôchodok po desiatich rokoch, neslúži tomu, že sa nás to netýka, že to sa netýka politikov súčasnej Národnej rady. Tí práve teraz rozhodujú o dnešných päťdesiatnikoch, o dôchodkoch dnešných päťdesiatdvojkárov a nižších. A to je väčšina populácie. A takto treba vidieť túto záležitosť, pretože zaváhanie v tomto okamihu znamená, že ste nad nimi zlomili palicu a že sa o nich nebudete zaujímať, čo by, samozrejme, nebolo správne, ani vás z toho nepodozrievam.

    Otázka samotnej Sociálnej poisťovne, či má byť, alebo nemá byť poštátnená. Sociálna poisťovňa sa neplánuje poštátniť. Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona naďalej zostáva verejnoprávnou inštitúciou, naďalej v nej tripartitný model zostáva zachovaný, čo sa mení, je otázka manažovania tejto inštitúcie. Už som tu dnes spomenul, ako to vyzerá, keď manažovanie nie je dostatočne transparentné, kontrolovateľné a zodpovedne riadené a že na to vlastne doplácame všetci, alebo všetci poistenci na to doplácajú. Jednoducho, nastoľujeme normálny logický systém, ktorý hovorí, že ten, kto nesie najväčšiu zodpovednosť, a to je vláda, pretože ručí za solventnosť Sociálnej poisťovne, nesie tým aj zodpovednosť za to, ako je riadená táto poisťovňa. Ale celá moc tripartity sa prenáša do kontrolného mechanizmu, do dozornej rady, kde je zachovaná vo vyváženom tripartitnom modeli a normálne bude naďalej pôsobiť v tejto inštitúcii. Takže žiadne zoštátňovanie sa nekoná a fondy všetky vrátane fondu poistenia v nezamestnanosti sú súčasťou bilancie a budú súčasťou bilancie Sociálnej poisťovne, nie štátneho rozpočtu, a nebude mať na to vláda nijaký dosah len v zmysle platnosti tohto zákona. Bude slúžiť len na vyplácanie dôchodkov, nemocenského poistenia, v nezamestnanosti a tak ďalej.

    Veľmi by som chcel oceniť príspevok pani poslankyne Angyalovej, kde, ako ja veľmi vítam taký pravicový postoj k niektorým otázkam, a tu, ako mnohokrát mi hovorila z duše a ja naozaj by som bol veľmi rád, keby sme sa mohli do dôsledku a plne držať koncepcie, ktorú vláda schválila, aj keď my sa jej držíme, len, samozrejme, nie všetky veci sú tam do detailu popísané. Je pravdou, a tým zároveň odpoviem aj na otázku solidarity a nesolidarity, ktorá sa tu objavovala vo viacerých vystúpeniach, že zvolený model zvyšovania dôchodkov takzvanou švajčiarskou metódou, ktorá hovorí, že dôchodky sa budú zvyšovať podľa rastu miezd a podľa rastu inflácie, je drahší model.

    Znamená to, že dôchodky sa budú zvyšovať rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako model, ktorý sa používa ako alternatívny, to znamená podľa rastu inflácie, a že tento model je solidárnejší aj s dnešnými dôchodcami, aj s tými dôchodcami, ktorí v najbližších mesiacoch alebo rokoch nastúpia do dôchodku, pretože bude dôchodky zvyšovať rýchlejšie. To je pravda a tiež je pravda, že prvý pilier nie je naďalej vybilancovaný, že zvýšenie dôchodkového veku vytvára zdroje, samozrejme, ale on nie je vyvážený, pretože keby sme ho spravili vyvážený, ako napríklad ho majú Švédi, kde majú virtuálne účty, ktoré sú priamo závislé od zdrojov, ktoré tam ľudia dali, toľko aj dostávajú, to znamená, je tam možný aj pokles dôchodkov, pretože došlo k poklesu napríklad reálnych miezd, toto my na Slovensku nemáme.

    Rozhodli sme sa vyjsť sociálnejšou cestou, solidárnejšou cestou v záujme aj priechodnosti tohto materiálu, v záujme zhody, lebo ten iný model je viac pravicovejší ako ten, ktorý je teraz nastolený preto, lebo súčasná úroveň dôchodku je naozaj nízka. A myslím si, že je potrebné v rámci možností alebo na hrane možností vytvoriť podmienky na čo najrýchlejší, ale udržateľný rast dôchodkov súčasných dôchodcov, ale znova zopakujem, v rámci možností, lebo nie sme čarodejníci, a to tento švajčiarsky model dáva.

    Myslím si však, že možno okolo roku 2010 bude potrebné sa vrátiť ešte k tejto otázke, keď už dôchodky budú na podstatne vyššej úrovni, ako je tomu dnes, a potom zvažovať prechod na model podľa rastu inflácie. Keby sme však naň prešli dnes, zakonzervovali by sme súčasnú úroveň výšky dôchodkov, mieru náhrady na súčasnej úrovni, čo, keďže uznávame, že súčasné dôchodky sú nízke, sme nechceli.

    Ale tu už sa znovu posuniem do druhého piliera. Ešte bude mnoho diskusií o tom, ako má byť modelovaný v Národnej rade. My prídeme s jedným návrhom, samozrejme, systému, a pokiaľ strana Smer podporí vládnu koncepciu, ja veľmi rád budem tvrdšie a razantnejšie presadzovať pravicovejšie pohľady na túto záležitosť, takže veľmi prijímam takýto posun, pokiaľ by nastal.

    Pár slov k pánovi Hrdličkovi, ktorý tu predniesol veľmi zaujímavý predslov, skutočne ako vystrihnutý z prejavov zjazdov za bývalej éry.

    Keďže nemal žiadnu nejakú vecnú náplň, ale bola to politická deklarácia, len by som si dovolil jedno zamyslenie. Dnes vstupovať do svedomia poslancom Národnej rady z pozície poslanca za stranu, ktorá počas 40 rokov ako štátostrana, ktorá tu určovala vývoj, hospodársku politiku zobrala kus života, niekomu celý aktívny život, dnešnej celej strednej generácie a uvrhla ich vlastne do súčasného hospodárskeho postavenia, čo dokladám tým, že keby takáto situácia tu nevládla, tak zrejme by všetci naši robotníci, stredný personál, majstri, administratívni pracovníci mali príjmy na úrovni ľudí z Európskej únie, na úrovni tých istých pracovníkov vo Francúzsku, v Rakúsku, v Nemecku a mali by aj také dôchodky. Ale práve vďaka vláde komunistickej strany, ktorá túto krajinu zabrzdila v jej vývoji a umožnila, aby napríklad Rakúsko, ktoré po vojne bolo zaostalejšou krajinou ako bývalé Československo a Slovensko, dnes bolo pre našich dôchodcov len nedostihnuteľným rajom, tak z tejto pozície vstupovať do svedomia a upozorňovať ľudí na zlú sociálnu situáciu dôchodcov je skutočne amorálne.

  • Kúpeľná starostlivosť je prenášaná do zdravotného poistenia, čo je úplne prirodzené, pretože nemocenské, ako sa budeme baviť pri ďalšom zákone, nemocenské zabezpečuje náhradu, dočasnú náhradu príjmu pri krátkodobej pracovnej neschopnosti. Kúpeľníctvo je niečo úplne iné a prirodzene integrálne patrí do systému zdravotnej starostlivosti. Nie do nemocenského poistenia. A je zabezpečované a v rozpočte rezortu zdravotníctva je naň myslené.

    Pán Zubo z komunistickej strany začal svoj predslov tým, že povedal, že tu ide o zásadný obrat oproti súčasnému systému. Plne sa s ním stotožňujem. Áno, skutočne naším cieľom je urobiť zásadný obrat ku konečne lepšiemu systému, spravodlivejšiemu, systému, ktorý dá ľuďom vyššie dôchodky. Aj keby ste nevedeli, pán poslanec, poviem vám, že na základe prieskumu verejnej mienky si až 80 percent ľudí myslí, že súčasný systém dôchodkového zabezpečenia je zlý a nespravodlivý. Takže naozaj ste to vystihli správne, chceme urobiť zásadný obrat a odísť od tohto zlého a nespravodlivého systému k systému lepšiemu, kvalitnejšiemu, ktorý zabezpečí vyššiu životnú úroveň pre súčasných, ale najmä budúcich dôchodcov.

    Z hľadiska univerzality ja sa stotožňujem so všetkými, ktorí volajú po univerzalite, a je to aj súčasť vládneho vyhlásenia. Tí, ktorí sa venujú tejto otázke dlhšiu dobu, iste mi dajú za pravdu, že nie je ľahké nakoniec dospieť k tejto záležitosti, ale myslím si, že sme na dobrej ceste, pretože od počiatočného absolútneho odmietania zo strany silových rezortov takejto myšlienky sme dospeli k zhode v tom, že treba v priebehu budúceho roka veľmi intenzívne pracovať na systéme, kedy postupne, ja dúfam, čo najrýchlejšie, dôjdeme k takémuto systému a je ustanovená pracovná komisia, ktorá sa týmto už začína zaoberať. Takže pracuje sa na tom a smer vývoja je k univerzálnemu systému.

    Sľúbil som ešte, aj keď som nato potom zabudol, že sa vyjadrím k solidarite alebo nesolidarite daného systému. Nie je pravdou, že z tohto systému, z priebežného systému sa úplne vytráca solidarita. Solidarita tam zostáva, len má iné formy a iné podoby ako súčasný systém. Jednak treba vnímať celý sociálny systém komplexne a netreba od videnia príjmu dôchodcov oddeľovať otázku sociálnej pomoci pre príjmovo najslabšie časti obyvateľstva a potom ten obraz je omnoho komplexnejší.

    V zákonoch, ktoré sme predložili do Národnej rady o sociálnej pomoci, sú zakomponované mechanizmy, aby príjmovo najslabšie časti boli prostredníctvom solidarity, to znamená prerozdeľovaním všeobecných daní, aby ich príjmy boli dopĺňané, a aby sa tak zabezpečilo to, že nepadnú do zlých alebo úplne najhorších životných podmienok, pričom po prvýkrát oddeľujeme tých, ktorí majú nízke príjmy napriek tomu, že sa usilovali a tvrdo pracovali celý život, od tých, ktorí majú nízke príjmy preto, že sa neusilovali a nepracovali celý život. To je veľmi významný posun a myslím si, že veľmi správny posun tým smerom, aby tí, ktorí pracovali aj keď za nízku mzdu, mali vyšší sumár príjmov zo všetkých zdrojov ako tí, ktorí tak nečinili.

    Takisto zostáva zachovaný systém medzigeneračnej solidarity. Veď samotný priebežný systém, jeho podstata je postavená na solidarite tým, že aktívna generácia financuje tých, ktorí sú už v postaktívnom veku.

    Takže nejakým spôsobom sa solidarita z neho nevytráca, a ešte predsa len tretiu vec. V priebežnom systéme je vytvorený rezervný fond solidarity, ktorý práve je financovaný všetkými občanmi a slúži na dopĺňanie zdrojov na výplatu dôchodkov, pokiaľ by z nejakých dôvodov zdroje samotného fondu nepostačovali. Aj to je zdroj solidarity a tento fond nie je malý a vytvára dostatočné zabezpečenie nato, aby prostredníctvom solidarity boli dôchodky plne uhrádzané.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Veľmi stručne. Nebudem hovoriť dlhšie ako dve minúty. Chcem povedať, že v diskusii vcelku vystúpilo 12 poslancov. Bolo podaných celkom 41 pozmeňujúcich návrhov, 1 návrh na uznesenie a 1 procedurálny návrh. Spolu teda budeme hlasovať o 124 pozmeňujúcich návrhov. Na základe diskusie navrhujem na osobitné hlasovanie bod 22.

    K diskusii by bolo možné naozaj hovoriť veľmi dlho. Chcem upozorniť alebo uviesť pre kolegov, že niekedy zdanlivo jednoduchá vec sa nemôže riešiť jednoducho. Mnohé návrhy navrhli v jednom paragrafe riešiť niečo, pričom chýba celá nadväzujúca právna úprava. To je napríklad prípad kúpeľnej starostlivosti. Takisto niekedy je veľmi páčivé navyšovať jednotlivé percentá, pričom v inej súvislosti sadzby, ktoré sú na percentá a úhrady naviazané, vôbec neboli dotknuté v pozmeňujúcich návrhoch.

    Hádam dve veci, aby nevznikol dojem, že tí, ktorí prednášali vytrhnuté fakty, majú pravdu. Otvárala sa tu otázka, kde sú peniaze, ktoré sú v štátnom rozpočte alebo v štátnej pokladnici, alebo v dlhovej službe. Chcem uviesť pre kolegov poslancov do ich láskavej pozornosti, že poisťovňa, poistné peniaze sú oddelené od štátneho rozpočtu už dobrých desať rokov. A teda ak vznikne deficit v tomto systéme, vzniká deficit v tomto samotnom systéme, a nie mimo systému. A zmiešať, zlievať tieto dve záležitosti je základná učebnicová chyba.

    Pokiaľ ide o demografický vývoj, dovoľte mi, aby som popri uvedených číslach, popri vytrhnutých číslach z kontextu uviedla tú skutočnosť, že v súčasnosti pracuje zhruba 2,1 milióna ľudí. Starobných, invalidných dôchodcov máme spolu okolo 1,2 milióna. Prosím, aby ste spočítali a urobili pomer a porovnali, kde sme vo vzťahu k tomu magickému číslu tri.

    Problém je tu naozaj veľmi vážny a chcem uviesť v tejto súvislosti. Ľahko sa hovorí demagógia, ale spomeňte si, koľko detí mali vaši rodičia a žili určite v horších sociálnych pomeroch, ako žijú dnes ľudia.

    Treba sa pozrieť na medzinárodné súvislosti tohto problému. Bola len otázka času, kedy sa demografické európske správanie prevalí aj k nám. Nemôžete tvrdiť, že v Nemecku alebo v Dánsku sa nerodia preto deti, lebo celá spoločnosť žije v sociálne slabých pomeroch.

    Chcela by som požiadať ctených poslancov, aby nevytrhávali fakty a nemanipulovali verejnou mienkou, pretože táto záležitosť je príliš vážna vec na to, aby sa z toho robil kabaret.

    Chcem na záver apelovať nie na svedomie, ale na zodpovednosť každého poslanca, pretože kardinálnym problémom alebo kardinálna otázka, na ktorú musíme dať dnes odpoveď, ako urobiť systém sociálneho poistenia tak, aby bol udržateľný, aby sa zajtra, pozajtra alebo o dva roky nezrútil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hanzel, procedurálny návrh?

  • Áno, ďakujem. Ja sa to pokúsim sformulovať ako procedurálny návrh. Ja by som poprosil pána ministra, aby odvolal nepravdivé tvrdenia o Švédsku, ktoré tu hovoril, lebo napríklad vo Švédsku je len jeden takzvaný neplatený deň a 80-percentná náhrada. Takže ja si vyprosujem, aby v Národnej rade hovoril klamstvá. Ja som si to teraz overoval s mojimi deťmi vo Švédsku.

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že keď sa po rozprave prihlásite, tak naozaj musíte predniesť iba procedurálny návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, prosím, poriadok a pokoj zachovajme v rokovacej sále.

    Prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a tým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 284, spoločnú správu výborov máte ako tlač 284a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona v snemovni odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada. Predložený návrh zákona napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti sociálna politika, podľa ktorého predmetom zámerom vlády je presunúť povinnosť úhrady nemocenských dávok pri krátkodobej neschopnosti zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa s primeranou participáciou zamestnanca.

    Zavedením právnej úpravy náhrady príjmu zamestnanca počas prvých desiatich dní jeho dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom sa sleduje zámer posilniť záujem zamestnávateľa o pracovné prostredie jeho zamestnancov a obmedziť snahu zamestnanca byť práceneschopným.

    Zvýšené náklady zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sú zohľadnené v znížení percentuálnej sadzby na platenie poistného na nemocenské poistenie zo súčasných 3,4 na 1,4 a budú položkou znižujúcou základ dane zamestnávateľa.

    Výška náhrady príjmu v dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa vládneho návrhu zákona je zatiaľ 18 percent jeho denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni a 55 percent jeho denného vymeriavacieho základu od štvrtého do desiateho dňa.

    Navrhuje sa úprava, podľa ktorej v kolektívnej zmluve možno dohodnúť výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej výmere, a to až do 80 percent vymeriavacieho základu.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 391 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 158 z 27. augusta 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 120 zo 4. septembra 2003. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval dňa 3. septembra 2003, ale neschválil návrh uznesenia predloženého spravodajcom, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v bode 1 až 9 predloženej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili traja poslanci za Klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Edit Bauer, ďalej pán poslanec Hrdlička a Drgonec.

    Pani poslankyňa Edit Bauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Vzhľadom na to, že už som sa vyjadrila pomerne obšírne k predchádzajúcemu zákonu, považujem za svoju povinnosť vzhľadom na to, že tieto dva zákony navzájom veľmi úzko súvisia a sčasti upravujú ten istý problém, chcem navrhnúť v súlade s predchádzajúcim návrhom, ktorý sa týkal § 37 ods. 2 tlače 283, teda návrhu zákona o sociálnom poistení, podobne a takisto upraviť v tomto návrhu zákona v § 8 ods. 1 písm. a) číslicu 18 nahradiť číslicou 25. Myslím si, že pomerne dlho sme o tom hovorili pri predchádzajúcom zákone. Ide o zvýšenie nemocenskej dávky na prvé tri dni pracovnej neschopnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hrdlička.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predložil Národnej rade pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 284. Tento pozmeňujúci návrh svojím spôsobom súvisí aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Bauer, nebudem zbytočne naťahovať čas akurát s tým rozdielom, že navrhujem, aby § 8 znel: „Výška náhrady príjmu je od prvého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 percent denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa osobitného predpisu.“

    Som si vedomý toho, že hlavným účelom úpravy tohto daného zákona mala byť zmena filozofie poskytovania dávky zamestnancov pri jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Myslím si však, že v konečnom dôsledku je zamestnancovi jedno, od koho dávku dostáva, teda náhradu príjmu, ale zaujíma ho predovšetkým percentuálna výška, ktorú má dostať. A z tohto dôvodu si myslím, že navrhovaných 18 percent je príliš nízka čiastka a je to akýsi ústupok už od doterajšej platnej legislatívy. Z tohto dôvodu žiadam o podporu, aby dávka pri práceneschopnosti bola od prvého dňa 55 percent.

    Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni. V predloženom návrhu zákona čl. 1 § 9 ods. 4 znie: „Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či dočasne práceneschopný zamestnanec dodržiava liečebný režim.“ Z hľadiska faktického stavu v tomto štáte, ktorý zároveň šetrí prostriedky za zdravotníctvo, chodia skôr než obvykle hospitalizovaní pacienti na domáce doliečenie. Praktické uplatnenie je teda také, že niekto, kto bude ležať v sadre s čerstvými stehmi alebo s rôznymi ďalšími zdravotnými komplikáciami, nebude môcť zostať ležať, ale bude musieť reagovať na zvonenie a vodiť svojho zamestnávateľa po domácnosti, aby ho presvedčil, že sa skutočne lieči.

    Keď nechám stranou faktický stav, toto ustanovenie odporuje čl. 16 ods. 1 ústavy, ktorý chráni právo na súkromie. Odporuje čl. 19 ods. 2 ústavy, nerešpektuje čl. 21 ústavy ochrana obydlia, nerešpektuje ani čl. 8 Európskeho dohovoru a ďalších medzinárodných faktov. Stručne povedané, je to taký rešpekt k základným právam, aký sa naposledy v 20. storočí objavoval v Čile za generála Pinocheta.

    Nechcem veľmi dramatizovať, ale skutočne je to absurdné nerešpektovanie základných práv a slobôd. Z toho dôvodu predkladám návrh v čl. 1 sa vypúšťa § 9 ods. 4.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Drgonec bol posledným prihláseným do rozpravy písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hanzel. Uzatváram možnosť hlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa teraz trošku pokojnejšie vyjadril k tomu, čo som sa pokúsil vyjadriť procedurálnym návrhom. Ako viacerí viete, možno, že pán minister nevie, ja som švédsky občan, okrem iného som trinásť rokov žil vo Švédsku a okrem iného som bol aj riaditeľom výroby, kde som bol nútený sa naučiť všetky odborárske zákony všetkých odborárskych organizácií aj všetkých zamestnávateľských organizácií a prešiel som rôznymi manažérskymi školeniami vo Švédsku.

    Ja som sa pokúšal reagovať na to, čo tu pán minister povedal. Obávam sa teda a myslím si, že to hovoril v dobrej viere, že mu jeho ľudia dali zlú informáciu, lebo v opačnom prípade by som musel povedať, že pán minister klame, a klame nám tu všetkým do očí. Hádam, keby vedel o tom, aké mám pozadie, tak by si tu netrúfal uvádzať švédsky príklad, možno to nevedel.

    Ale ja si dovolím povedať teraz realitu. Ja mu môžem povedať, akým spôsobom a kedy sa zavádzali, vo Švédsku to volali takzvané karenčné dni. To boli tie dni, keď sa po prvý raz prestala platiť nemocenská a z akého dôvodu.

    Po prvýkrát sa prestala platiť nemocenská a zaviedol sa jeden takzvaný karenčný deň vtedy, keď sa zistilo, že nová vlna imigrantov vo Švédsku silne zneužíva švédsky zdravotnícky systém, ktorý platil vtedy až 90 percent náhrady mzdy od prvého dňa, keď ste zostali doma. Od prvého dňa, to znamená, že nebolo treba ísť ani k lekárovi, ani nikde, stačilo len zavolať naspäť do práce a oznámiť svojmu zodpovednému vedúcemu, že sa necítite dobre a mohli ste ostať sedem dní doma. Toto sa postupne, bohužiaľ, musím povedať, začalo zneužívať a hlavne to zneužívali emigranti alebo imigranti do krajiny, preto bolo treba vymyslieť niečo, aby to neodčerpávalo príliš veľa peňazí zo Sociálnej poisťovne. Tak sa vymyslel systém, ktorý sa na rozdiel od nášho, ktorý tu prediskutúvame niekoľko hodín, prediskutúval v tej spoločnosti skoro rok. Rok, než švédska spoločnosť prijala to, že sa nebude platiť od prvého dňa a nebude platiť 90 percent, ale že sa jeden deň dá takzvaný karenčný.

    Ja vám aj vysvetlím prečo, teda hlavne pánovi ministrovi, lebo to asi nepochopil presne, prečo jeden deň. Jeden deň preto, že, pán minister, vo Švédsku, keď zarobíte za 20 dní určitú sumu peňazí, ktorá je podstatne vyššia, podotýkam, ako u nás, podotýkam, že výkonnosť normálneho človeka vôbec nie je vyššia ako u nás, len tam, kde sú dobré stroje a podobne, tak tam to ide, ale normálny pracovník nerobí ani o byľku lepšie ako náš pracovník. Stretávam sa s tým aj teraz, lebo zo Švédska dostávame prácu do našich slovenských fabrík, kde som aj majiteľom, a pomáhal som tú prácu doniesť a viem, za aký čas sa ktoré montážne práce robia tu na Slovensku a za aký čas sa montážne práce robia vo Švédsku.

    Takže ťažko by ste sa mi snažili argumentovať, že jedine so zvýšenou produktivitou dokážeme zvýšiť našu mzdu. Nakoľko už teraz sme na vyššej produktivite, ako povedzme vo Švédsku alebo v Holandsku, kde som bol minulý týždeň a prešiel som dve fabriky a videl som výrobu elektrotechnickej montáže, tak si myslím, že v tom prípade nemáme najmenšiu šancu dočkať sa žiadnej zvýšenej mzdy na Slovensku, pokiaľ sa budeme odvolávať na to, že jedine zvýšenou produktivitou práce.

    Zvýšenou produktivitou práce tam, kde sú zaostalé vybavenia vo fabrikách, kde nie sú stroje, kde máme rôzne nedostatky iného charakteru, ale tam, kde je normálna montážna práca, kde robia ľudia napríklad na káblových zväzkov, však tie ženy, čo robia na káblových zväzkov dnes na Slovensku, tie robia lepšie, ako robia ženy v zahraničí.

    Zas môžem povedať presne aj pánu ministrovi, aj tým, ktorých to zaujíma, prečo to tak je. Napríklad v zahraničí práca na káblových zväzkov je absolútne nepopulárna, lebo to robí škody na muskulatúre, ľudia to neradi robia, plecia ich z toho bolia, zostávajú dosť doma preto, že sa necítia dobre, takže preto túto prácu aj presúvajú k nám. Môžem vám naozaj povedať čestne, lebo sa tej práci rozumiem, že naša produktivita práce napríklad pri takýchto montážnych a napríklad pri káblových zväzkov je vyššia, ako je v zahraničí, pán minister. A keď sa títo ľudia majú, áno, viem, čo hovorím, a keď sa títo ľudia majú dočkať vyššej mzdy, až keď bude ich vyššia produktivita práce, už nemajú kam ísť. Jedine vyššou efektivitou prostredníctvom strojných zariadení, a ako sami dobre vieme, tak všetky strojné zariadenia sa musia premietnuť do mzdy. Každá mašina, ktorú kúpime, sa premietne takisto do nákladov. Takže tam nie je rezerva.

    Argumentovať týmto, povedzme, môže to byť pre laikov zaujímavé, ale pre mňa, ktorý mám v tom absolútnu skúsenosť a, podotýkam, absolútnu skúsenosť, tak pre mňa je to smiešne, a dúfam, že tí z vás, ktorí tu sedia, ktorí veria, že naozaj tejto práci rozumiem, a rozumiem jej, tak aspoň prijmú to, že moja argumentácia je dobrá. Ja si za ňou naozaj stojím a mám tu niekoľko fabrík, ktoré túto prácu robia.

    Prečo jeden deň, pán minister. Preto, lebo jedna dvadsatina mzdy je napríklad vo Švédsku veľmi veľa peňazí. Oni majú mzdu presne rozpočítanú, a keď si my myslíme, že keď tu budeme mať vyššiu mzdu, povedzme takú, ako majú Švédi, a že sa budeme mať lepšie, tak, bohužiaľ, musím to povedať aj pre našich občanov, že nebudeme sa mať o viac lepšie. Ja mám vo Švédsku dve dospelé deti, ktoré žijú v Štokholme, chlapec má 30, dievča 29, a môžem povedať, keby som im ja nedal, tak nemajú nič, tak žijú presne takisto ako naši mladí ľudia. Lebo keď zaplatia vysoké nájomné, ktoré je trhové nájomné, keď zaplatia všetky vysoké položky, ktoré sú tam trhové položky, tak im zostane len to, čo potrebujú na normálne bežné žitie, a tých pár korún, to nie je žiadna veľká výhra.

    A tu sa dostávame k tej jednej dvadsatine, k tomu jednému dňu. Keď vám chýba z mesačnej mzdy jedna dvadsatina, tak si nemáte čo kúpiť. Neostáva vám to, čo máte ako nadhodnotu z mesačnej mzdy, za čo by ste si mohli kúpiť, ja neviem u mladých ľudí vetrovku a tak ďalej a u dospelejších nejaké technické vybavenia. Naozaj hovorím pravdu. Je to, bohužiaľ, tak u normálneho robotníka, je to tak. Nehovorím teraz o vysokokvalifikovaných profesiách, ktoré majú, samozrejme, iné mzdy, ale hovorím o normálnej robotníckej mzde. Tak preto je tá jedna dvadsatina, preto je ten jeden deň.

    Ľudia si nedovolia teraz ostať doma bez dôvodu jeden deň, keď by im to malo chýbať v konečnom výsledku vo výplate. A nehovorím táraniny, ako zvykne hovoriť náš premiér. Ja som pred chvíľočkou zavolal aj synovi, aj dcére do Švédska a spýtal som sa ich, či je to pravda, že tam je jeden deň. Potvrdili mi to obidvaja, že jeden deň, nie tri dni neplatené, pán minister. Ďalej. Náhrada na ostatné dni, keď sú práceneschopní, bola kedysi 90 percent. Je pravda, že v rámci uberania sociálneho systému a znižovania a navádzania určitých, by som povedal, pravicových hodnôt sa dosť zmenilo vo Švédsku smerom k pravici, tak je teraz 80-percentná náhrada mzdy. Ja som zvedavý, koľko bude u nás, keď to všetko prejde.

    A ešte ste hovorili, pán minister, jednu zaujímavú vec, čo, bohužiaľ, musím vám takisto vyvrátiť. Hovorili ste tu, že vo Švédsku môže byť aj pokles dôchodku, keď je pokles reálnej mzdy. Tak dovoľte mi, aby som vám povedal, že to je ďalšia nehoráznosť. Ja tým, že som odrobil vo Švédsku viac ako desať rokov, ja už mám švédsky dôchodok. Teda budem ho mať, keď dosiahnem, a pokiaľ dožijem v zdraví 65 rokov. Každý rok mi posielajú výpis zo Švédska, koľko mám vo Švédsku dôchodok. Dôchodok sa mi každý rok naozaj mení. Obyčajne je okolo 10-tisíc švédskych korún, aby ste vedeli, aký som už teraz bohatý, že budem mať dôchodok v 65 rokoch, ale tých 10-tisíc sa pohybuje podľa toho, kde mám umiestnené peniaze v tom druhom alebo treťom pilieri, o ktorý tu teraz ešte len začíname bojovať. Nie kvôli základnej sume. Základná suma sa nemení. Tá, čo platí štát, tá je daná, o ktorú sa štát stará. Ale tá, ktorá je umiestnená, ktorú som si mal možnosť a každý Švéd má možnosť si umiestniť prostredníctvom nejakých fondov do druhého alebo tretieho piliera, tá sa mi každý rok mení podľa toho, akým spôsobom sú peniaze umiestnené a akým spôsobom sa peniaze zhodnocujú vo fondoch.

    Možno by bolo dobré, pán Vavrík, keby ste pána ministra nechali, aby sa trošku poučil.

  • Pán poslanec, aj vás by som poprosil, keby ste trošku hovorili k prerokúvanej veci.

  • Ja hovorím k veci. Skončím. Takže chcem len povedať, že toto nie je kvôli reálnej mzde. Ďakujem. Dovidenia.

  • Ďakujem, pán poslanec. Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Veľmi stručne k návrhu pána Drgonca, lebo považujem ho pri všetkej úcte za dosť nebezpečný návrh pre zamestnávateľov. Dá sa to vidieť aj v takejto extrémnej polohe. Ale doteraz túto istú kontrolu robila Sociálna poisťovňa. Keď to Sociálna poisťovňa robila, mohla robiť, nebolo to protiústavné a platila, samozrejme, práceneschopnosť, keď prenášame túto povinnosť na zamestnávateľov, ich peniaze budú používané, budú musieť platiť týchto ľudí. Nesmieme im zobrať právo, aby pri dodržiavaní ústavy a primeranou formou skontrolovali, či je naozaj dodržiavaný liečebný režim. Mimochodom, takéto právo je aj v Zákonníku práce, ktorý je už schválený. Takže naozaj zdá sa mi to trošku za vlasy pritiahnuté, tak ako to bolo zo strany pána Drgonca popísané.

    Z toho, čo hovoril pán Hanzel, ospravedlňujem sa, ak som mal nepresnú informáciu, že išlo o tri dni, že ide o jeden deň. Princíp je však rovnaký. Ide o to isté, je otázka politického rozhodnutia, v akom rozsahu sa tento princíp aplikuje. Ide o ten istý nástroj. Odporučil by som, lebo ste povedali, že ste majiteľom a riaditeľom firiem, ktoré zamestnávajú, a že vaši zamestnanci tam, kde pôsobíte, majú vysokú produktivitu práce. To je veľmi výborné, ale vy máte jedinečnú príležitosť, aby ste, keďže majú vysokú produktivitu práce, im zvýšili mzdu na európsku úroveň. Nič vám v tom nebráni a vysoko odporúčam zástupcom odborov, ktorí sedia na balkóne, odporúčam, aby v kolektívnom vyjednávaní v týchto podnikoch pritlačili, pretože je tam priestor na zvyšovanie miezd (potlesk), a aby využili aj to právo, ktoré zo zákona je, že sa môže zvýšiť náhrada pri pracovnej neschopnosti až na 80 percent podľa kolektívnej zmluvy. Treba to presadiť v týchto podnikoch.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Rada by som sa zmienila o jednej veci, aby zase nedošlo k nejakému nedorozumeniu. Pán poslanec Hanzel tvrdil, že vo Švédsku je systém, ktorý je založený na tom, že dôchodok je stabilný. Tu nejde o to, pán poslanec Hanzel, tu ide o to, že máme dve možnosti, akým spôsobom budeme merať zásluhovosť. Jeden spôsob je založený na tom, že sa evidujú reálne platby, a druhý spôsob je založený na relatívnom ukazovateli, tak ako sme to zvolili v návrhu zákona o sociálnom poistení. My nemôžeme v tomto okamihu postupovať inak, pretože mzdový vývoj na Slovensku sa od roku 1994 natoľko zmenil, že by tento prístup bol nespravodlivý.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Prerokovali sme tri návrhy zákonov vlády Slovenskej republiky, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia ďalší vývoj sociálnej politiky v štáte. Vzhľadom na závažnosť prerokúvaných návrhov zákonov odporúčam, aby pred hlasovaním o týchto troch prerokovaných návrhoch zákonov mali poslanecké kluby, či už individuálne, ale poslanecké kluby strán, ktoré majú k sebe blízko, možnosť posúdiť jednotlivé pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave, ale aj pozmeňujúce návrh, ktoré sú súčasťou spoločných správ k jednotlivým návrhom zákonov.

    Odporúčam, aby sme teraz prerušili rokovanie a umožnili poslaneckým klubom, aby sa oboznámili s pozmeňujúcimi návrhmi, vyjadrili stanoviská k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, a primeranú dobu na posúdenie týchto pozmeňujúcich návrhov považujem jednu hodinu. To znamená, že budeme pokračovať o 17.40 hodine hlasovaním o návrhoch k jednotlivým prerokovaným zákonom.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie do 17.40 hodiny, zároveň chcem poprosiť predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície, aby sa dostavili na krátku poradu pred záverečným hlasovaním, a to hneď teraz. Prerušujem rokovanie, páni poslanci.

    Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem vás požiadať, neupozornili ste plénum, popoludní nastala istá situácia v parlamente, jeden z poslancov bol vymenovaný za ministra hospodárstva, čiže bolo by treba, aby zasadol mandátový a imunitný výbor, takže chcem požiadať kolegyne a kolegov z mandátového a imunitného výboru, aby sme sa o 16.50 hodine stretli vo výbore pre verejnú správu.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, pán predseda mandátového a imunitného výboru zvoláva rokovanie.

    Pán poslanec, na 16.50 hodinu.

  • Prerušenie rokovania o 16.42 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.47 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o pochopenie. Strany o návrhoch zákonov rokujú, aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané. Dohoda sa prijíma veľmi ťažko a zložito. Preto chcem poprosiť, nie odložiť, ale pokračovať v rokovaní o 18.15 hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ja v korektnosti. Páni poslanci, rokovanie Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku je do 19.00 hodiny, takže by som poprosil o isté pochopenie. Je to vôľa štyroch parlamentných strán, ktorú som vám oznámil.

    Pán poslanec Cabaj, toto isté právo máte možnosť využiť aj vy kedykoľvek, a preto poprosím o pochopenie. Páni poslanci, vedomí si toho, že ide o prijatie vážnych systémových zmien v oblasti sociálneho zabezpečenia, budeme pokračovať o 18.15 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.30 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch zákonov, chcem vás informovať o vážnych ústavných rozhodnutiach pána prezidenta Slovenskej republiky, ktorý dnes o 15.00 hodine podľa článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády odvolal člena vlády Slovenskej republiky Ivana Šimka, povereného riadením Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Chcem vás ďalej informovať, že pán Ivan Šimko po odvolaní z funkcie doručil Kancelárii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky svoju písomnú žiadosť, respektíve oznámenie, že si začal uplatňovať touto hodinou a týmto dňom mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som pána poslanca Ivana Šimka privítal medzi nami.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, teším sa na spoluprácu s vami a som rozhodnutý vykonávať svoj poslanecký mandát, tak ako je to napísané v ústave, v záujme občanov Slovenskej republiky bez toho, aby som prijímal akékoľvek príkazy.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás ďalej informovať, že podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady zanikol týmto dňom a touto hodinou mandát poslankyne Petry Masácovej. Prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala túto skutočnosť na vedomie. Ďalej vás chcem informovať, že v tú istú hodinu pán prezident Slovenskej republiky dnes 24. septembra vymenoval poslanca a podpredsedu Národnej rady pána Pavla Ruska za člena vlády Slovenskej republiky a týmto dňom si pán poslanec Rusko prestal uplatňovať svoj mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Na neuplatňovaný mandát poslanca nastupuje podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady náhradník. Na základe týchto skutočností navrhujem, aby sme doplnili program rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o body programu Správa mandátového a imunitného výboru, Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, Zaradenie poslancov Národnej rady do orgánov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Keďže ide o body programu, ktorými dopĺňame schválený program 17. schôdze Národnej rady, treba rozhodnúť hlasovaním o zaradení týchto troch bodov programu do rokovania schôdze Národnej rady. Prosím, aby sme všetci, keďže pán poslanec Šimko si začal uplatňovať svoj poslanecký mandát a technika žiada, aby sme si všetci svoje hlasovacie karty vybrali zo svojich hlasovacích zariadení, aby sme tak legitimizovali jeho hlasovacie právo, vytiahli a opäť zasunuli do našich hlasovacích zariadení.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení týchto troch bodov programu na rokovanie 17. schôdze Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 76.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu teraz dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru pánovi poslancovi Lintnerovi a prosím ho, aby podal správu mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady.

    Pán predseda výboru, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade túto správu. Prezident Slovenskej republiky vymenoval dňa 24. septembra 2003 podľa článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky za člena vlády Slovenskej republiky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Ruska. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca, ktorý bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, nezaniká, iba sa neuplatňuje.

    Pán poslanec Pavol Rusko bol dňa 15. októbra 2002 zvolený do funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov počas neuplatňovania mandátu poslanca zaniká jeho funkcia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, a to dňom vymenovania za člena vlády Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa mandát poslanca neuplatňuje, pretože poslanec bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, nastupuje náhradník. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov náhradníka určí tá istá politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátskej listine.

    Aliancia nového občana listom zo dňa 24. septembra 2003 oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Pavla Ruska určila náhradníka pána inžiniera Imricha Hamarčáka. Pán Imrich Hamarčák bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky od 5. novembra 2002 do 10. septembra 2003, kedy mu zanikol mandát poslanca, ktorý vykonával ako náhradník na...

  • ... ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Nemcsicsa. Vzhľadom na to, že výkon mandátu poslanca bol prerušený, je potrebné, aby pán Imrich Hamarčák podľa článku 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky znovu zložil sľub. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi dňa 24. septembra 2003 preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka a poveril predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby podal správu.

    Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie.

    Po prvé, že podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dňom 24. septembra 2003 sa neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Ruska, ktorý bol uvedeným dňom vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. zaniká jeho funkcia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorej bol zvolený 15. októbra 2002.

    Po druhé, že podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Ruska nastupuje dňom 24. septembra 2003 podľa určenia Aliancie nového občana ako náhradník poslanec Imrich Hamarčák.

    Po tretie. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov uznesenia mandátového a imunitného výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Pavla Ruska? Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána predsedu, aby Národnej rade Slovenskej republiky predniesol návrh uznesenia mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka. Prosím, všetci sme porozumeli návrhu uznesenia? Prosím, prezentujme sa a hlasujme za návrh uznesenia, ktorým Národná rada schváli nastúpenie náhradníka Imricha Hamarčáka na neuplatňovaný mandát poslanca Pavla Ruska.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 117, proti 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána Imricha Hamarčáka, aby predstúpil pred rečnícky pult a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Zároveň prosím podpredsedníčku Národnej rady pani Martinákovú, aby prečítala text sľubu. Zároveň prosím prítomných poslancov, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím teraz o trojminútovú technickú prestávku, aby mohli technici vyhotoviť hlasovaciu kartu pre pána poslanca Hamarčáka.

    Chcem informovať, že teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu Národnej rady. Ešte máme zaradený bod Návrh poslancov na zaradenie poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím príslušných predsedov poslaneckých klubov, poslancov, ktorí si začali uplatňovať svoj poslanecký mandát, aby Národnej rade navrhli zaradenie pána poslanca Šimka a pána poslanca Hamarčáka do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že pán predseda poslaneckého klubu Aliancie nového občana navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky zaradiť pána poslanca Hamarčáka do výboru pre financie, rozpočet a menu. Tento návrh som dostal písomne.

    Teraz prosím pána poslanca Milana Horta, predsedu poslaneckého klubu SDKÚ, aby navrhol zaradenie pána poslanca Šimka do niektorého z výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ navrhol, aby pán Ivan Šimko pracoval vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Áno, otvorím rozpravu ešte pred hlasovaním, pán poslanec Cabaj.

    Počuli ste návrhy na zaradenie poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže sa blíži 19.00 hodina a na základe dohody poslaneckých klubov, ale aj poslaneckého grémia sme sa rozhodli, že dnešné rokovanie, respektívne program 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky skončíme rokovaním dnešným dňom, zostáva nám hlasovať. Odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine až do odhlasovania prerokovaných návrhov zákonov. Dávam tento procedurálny návrh, po ktorom otvorím rozpravu k návrhom na zaradenie poslancov do výborov Národnej rady. Prosím, prezentujme sa.

    Páni poslanci, znovu nás technika upozorňuje vytiahnuť hlasovacie karty zo zariadenia. Vytiahnuť, zasunúť a hlasovať. Prosím, páni poslanci, všetci ste vykonali tento úkon? Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu rokovať po 19.00 hodine až do odhlasovania troch prerokovaných vládnych návrhov zákonov. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za 94, proti 7, zdržalo sa 8, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu o bode programu Zaradenie poslancov Národnej rady do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, nech sa páči, do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci Cabaj a Ondriaš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Asi platí to, že práca kvapná málo platná. Po prvé, vždy sa tu predkladali návrhy písomne a hlasovali sme potom o nejakej tlači, ktorá bola predložená, ja viem, že v tomto hektickom období treba každý hlas, ale nie je to zase také hektické obdobie, aby za každú cenu bolo treba hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré tu boli predložené, a to najmä z toho dôvodu, že takto vystrelenými dvoma návrhmi dochádza k zmene politických zoskupení v jednotlivých výboroch.

    Ak sa na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady rozhodlo o jednotlivých počtoch členov výborov a rozhodlo sa o tom, aké bude zastúpenie na základe výsledkov volieb medzi koalíciou a opozíciou, na základe toho predsedovia klubov akceptovali a predložili návrh, aby tieto čísla boli týmto spôsobom usporiadané. Ak pani poslankyňa Masácová pôsobila v zahraničnom výbore, odišla z neho, teraz prišiel pán Šimko, ja uznávam jeho odbornosť dokonca aj v tej, v ktorej pôsobil, škoda, že politicky bolo tak rozhodnuté, ako bolo rozhodnuté, prišiel teraz do parlamentu, ale meníme pomery vo výbore pre obranu a bezpečnosť, pretože tam dochádza ďalší poslanec vládnej koalície na úkor pomerov, ktoré boli v tomto výbore, a teraz dochádza k preskupeniu.

    To isté. Pán podpredseda Rusko pôsobil v hospodárskom výbore pre privatizáciu a takisto, ak teraz dochádza k preradeniu kolegu Hamarčáka do výboru pre financie, rozpočet a menu, znovu dochádza k zmene pomerov v tomto výbore, pretože situácia je taká, aká je, ak nastupuje namiesto pána Ruska, tak sa mení tento počet. Ja viem, že svojho času pôsobil vo finančnom výbore, ale táto otázka sa skončila, keď odišiel. Tiež došlo k zmene pomerov, bol to váš problém, že ste nereagovali a neriešili túto situáciu.

    Takže predkladám, pán predseda, návrh, aby sa skôr ako pristúpime k tomuto hlasovaniu usporiadali tieto počty a tieto pomery a potom, aby sme zaradili jednotlivých členov do výborov, alebo aby zároveň boli predložené aj návrhy, ktorí poslanci budú prerozdelení v rámci týchto výborov, aby pomery v tomto parlamente zostali zachované.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Lintner.

  • Ja si, samozrejme, uvedomujem, že perspektívne nastane pohyb vo výboroch aj z pozície toho, čo sa deje v našom poslaneckom klube, ale v tomto prípade nedošlo k zmene vo výbore pre financie, rozpočet jednoducho preto, že keď pred pár dňami zanikol mandát pána poslanca Hamarčáka, tak zanikla aj jeho pozícia vo výbore a teraz sme ho len spätne navrhli. Nezmenil sa žiadny pomer v tomto výbore. Teraz sa k tomuto dňu žiadny pomer nezmenil touto voľbou.

  • Pán predseda, už počas rokovania poslaneckého grémia sme upozornili na posuny, ku ktorým môže dôjsť v zostavení jednotlivých výborov. Ja sa pripájam k stanovisku predsedu poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko a navrhujem tiež, keďže nejde o urgentnú otázku, ktorú musíme vyriešiť teraz, aby sme odložili toto hlasovanie, aby sme sa zaoberali touto otázkou v poslaneckom grémiu a predložili naozaj...

  • Zapnite pána poslanca. Nech sa páči, dokončite.

  • ... a aby sme predložili naozaj písomný dokument o rozložení síl v jednotlivých výboroch Národnej rady. Nie je také dôležité o tom hlasovať teraz, takže odložme to a poďme rokovať o sociálnych zákonoch.

  • Pán poslanec Ondriaš sa hlásil ako ďalší do rozpravy. Nie.

    Páni poslanci, naozaj ide o výnimočný prípad, kedy na záver 17. schôdze nastúpili, respektívne začali si uplatňovať páni poslanci svoj mandát, aby ho mohli plnohodnotne aj vykonávať. Považoval som za dobré, ak ich zaradíme na tejto schôdzi do výborov, ja ponúkam priestor na rokovanie v poslaneckom grémiu. Po ich odsúhlasení, respektívne neodsúhlasení do jednotlivých výborov, aby sme v priebehu medzi 17. a 18. schôdzou o tom rokovali v zmysle dohôd, ktoré boli uzavreté na začiatok tohto volebného obdobia, ale teraz odporúčam, aby sme v zmysle navrhnutých zaradení týchto poslancov do jednotlivých výborov o nich hlasovali.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zaradenie pána poslanca Hamarčáka do výboru pre financie, rozpočet a menu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 76.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia o zaradení pána poslanca Hamarčáka do výboru pre financie, rozpočet a menu schválila.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu predsedu poslaneckého klubu SDKÚ o zaradení pána poslanca Ivana Šimka do výboru pre obranu a bezpečnosť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 78 poslancov, za 77, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 285.

    Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa uvádzala návrhy na hlasovanie. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a potom návrhy, ktoré jednotliví poslanci predložili v rozprave k tomuto návrhu zákona. Ešte pred hlasovaním požiadala pani poslankyňa Černá o možnosť vystúpiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

  • Pán predseda, ak dovolíte, mám procedurálny návrh. Po dohode sťahujem oba pozmeňujúce návrhy, ktoré som v rozprave predložila k tlači 285.

    Ďakujem.

  • O návrhoch, ktoré podala pani poslankyňa Černá, nebudeme hlasovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som odporučila hlasovanie podľa...

  • ... podľa gestorského výboru. Na začiatok musím povedať, že v rozprave pani poslankyňa Demeterová vyňala na samostatné hlasovanie bod 14 zo spoločnej správy, pán poslanec Malchárek vyňal na osobitné hlasovanie body 11 a 12 zo spoločnej správy a takisto pani poslankyňa Mušková vyňala na osobitné hlasovanie body 11 a 12 zo spoločnej správy.

    Takže budeme najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 6, 8 až 10...

  • Páni poslanci, prosím, pani poslankyňa, prepáčte, prosím, sledujme teraz návrhy.

  • Budeme najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 6, 8 až 10 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6, 8 až 10 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 94, proti 6, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o bode č. 7, to sa týka článku 4 ako o celku zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tento bod schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme osobitne o bode 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 103, zdržalo sa 20.

    Bod 7 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bode 13 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 13 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 95, proti 20, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 14 zo spoločnej správy. Tu je návrh gestorského výboru tento bod schváliť, ale musím vás upozorniť, že v rozprave predložila pani poslankyňa Demeterová návrh, ktorý tento návrh zlepšuje. Ide o to, že ústredie by sa potom malo volať ústredie sociálnej správy a rodiny. Takže fakticky vás na to upozorňujem.

  • Fakticky hovoríte, lepší je pozmeňujúci návrh.

  • Lepší je pozmeňujúci návrh pani Demeterovej.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o bode 14 zo spoločnej správy s tým, že v rozprave odznel kvalitatívne lepší návrh.

  • Hlasy v sále a smiech.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 34, proti 12, zdržalo sa 76, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

  • Zo spoločnej správy nám teraz zostáva hlasovať len o bodoch 11 a 12. Návrh gestorského výboru je hlasovať o týchto bodoch spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Pani poslankyňa Mušková podala pozmeňujúci návrh, aby sme to vyňali na samostatné hlasovanie, ale bod 11 a 12 sa týka len sídla (hlasy v sále), ona nehovorila prílohu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cabaj, prosím, pokoj. Počkajte, vy ste nepredkladali ten návrh, nech sa vyjadrí pani poslankyňa Mušková. Takže prosím predkladateľa tohto návrhu, aby spresnil svoj zámer pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu. Pokiaľ som pozorne sledoval rozpravu, pán poslanec Malchárek a pani poslankyňa Mušková navrhli vyňať na samostatné hlasovanie body 11 a 12. Takto znel návrh z rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ja som dala návrh na osobitné hlasovanie prílohu 1, 2, kde sú sídla, špeciálne.

  • Ja som pozorne počúvala, pani poslankyňa Mušková, vy ste sa vrátili, keď ste podávali tento návrh, a vy ste povedali, že chcete osobitne vyňať na hlasovanie len bod 11 a 12 zo spoločnej správy. Tie sídla budú potom v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predkladali poslanci. Je ich 12 alebo 13. Takže nič sa nedeje. Teraz hlasujeme ešte zo spoločnej správy.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, my hovoríme o bodoch.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, osobitne budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, ktoré sa týkajú sídiel.

  • Príloha 11, 12 neexistuje. Je len bod 12 a 11. Príloha je jedna, tam sú sídla, takže...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím o minútovú prestávku. Prosím pani poslankyňu Muškovú, pani poslankyňu Sárközy, poďme sa poradiť.

  • Prestávka.

  • Hlasy v sále.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, ideme hlasovať. Po vysvetlení s predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov teraz budeme hlasovať.

    Pani poslankyňa Sárközy, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Budeme hlasovať teraz spoločne o bodoch 11 a 12 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Jarjabek, hlasujeme.

  • Hlasy v sále.

  • Vypnite telefón pánovi poslancovi Jasovskému.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 95, proti 6, zdržalo sa 21.

    Konštatujem, že body 11 a 12 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, prosím teraz návrhy z rozpravy.

  • To boli všetky návrhy zo spoločnej správy. Teraz budeme postupne hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prvý návrh.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj, pretože naozaj prerokúvame zákon, ktorý je do istej miery kontroverzný, tak aby sme venovali pozornosť predkladaným návrhom.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Blajsko.

    P. Hrušovský: Ktorý poslanec?

  • Blajsko. Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blajska.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 53, proti 35, zdržalo sa 32, nehlasovali 2.

    Návrh pána poslanca Blajska sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Madej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 14, proti 47, zdržalo sa 50, nehlasovalo 6.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predložila pani poslankyňa Sabolová.

  • Páni poslanci. Pán minister, aj vás by som prosil, keby ste teraz zachovali pokoj a negestikulovali s poslancami. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 96, proti 4, zdržalo sa 21.

    Návrh pani poslankyne Sabolovej sme schválili.

    Prosím o pokoj, páni poslanci!

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Žiak. Pretože sme prijali pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej a tento návrh je totožný, o tom nebudeme hlasovať.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Zubo.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zuba.

  • Vyzerá to tak, že je totožný s návrhom pána poslanca Madeja, ale legislatívne je to iné.

  • Rozhodneme hlasovaním, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 12, proti 44, zdržalo sa 59, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Burian.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, zachovajte pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 30, proti 40, zdržalo sa 52, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Malchárek.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka.

    Pán poslanec Hopta, prosím, zaujmite svoje miesto.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 97, proti 2, zdržalo sa 21.

    Návrh pána poslanca Malchárka sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Demeterovej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Demeterovej, ktorý sa týka bodu 14 zo spoločnej správy, ktorý sme neschválili, a preto pre úplnosť, perfektnosť tohto zákona by som poprosil o hlasovanie za návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 87, proti 7, zdržalo sa 19, nehlasovali 2.

    Návrh pani poslankyne Demeterovej sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Juščíka.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Juščíka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 33, proti 37, zdržalo sa 51.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu páni poslankyne Majdovej.

  • Páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Majdovej. Prosím predsedov príslušných parlamentných výborov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, ktoré sú im určené. Pán poslanec Kaliňák, pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Hort.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 96, proti 1, zdržalo sa 22, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prepáčte, som sústredený na pána poslanca Kaliňáka a pani poslankyňu Beňovú, ktorých prosím, aby zaujali miesta, ktoré sú im určené v rokovacej sále. Ste predsedovia parlamentných výborov, predpokladám, že ste slobodní a viete, ako máte hlasovať.

  • Potlesk a smiech.

  • Takisto poprosím aj pána poslanca Horta, predsedu výboru pre verejnú správu.

    Pristúpime k hlasovaniu, pani poslankyňa.

  • Posledné pozmeňujúce návrhy v rozprave predložila pani poslankyňa Mušková a treba o tom hlasovať samostatne.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka - rozšíriť o ďalšie sídlo územného úradu, a to o Bytču.

  • Páni poslanci, Bytča. Prezentujme sa a hlasujme za zmenu sídla úradu, tak ako ho navrhla pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 42, proti 11, zdržalo sa 66, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 40, proti 11, zdržalo sa 63, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Sárközy.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Mám poverenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní výboru prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 76, proti 45, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť s legislatívnotechnickými alebo jazykovými úpravami k prerokúvanému návrhu zákona. Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru vládny návrh zákona, pani poslankyňa...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 76, proti 44, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, ja mám takú procedurálnu prosbu. Jediný text, ktorý mám pred sebou, je dekrét o mojom odvolaní a dosť ťažko sa mi podľa toho rozhoduje pri hlasovaní. Mohol by som dostať texty k tým zákonom, o ktorých mám hlasovať?

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Prosím Kanceláriu Národnej rady, aby pánovi poslancovi Šimkovi doručila úplné návrhy vládnych návrhov zákonov, ako aj spoločnú správu výborov a predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Predpokladal som, že pani poslankyňa Masácová nechá na svojom poslaneckom stole všetky materiály, ktoré súvisia s prerokúvanými bodmi 17. schôdze Národnej rady.

    Prosím o päťminútovú technickú prestávku na doručenie materiálov pre pána poslanca Šimka. Páni poslanci, prosím teraz o porozumenie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesto. Pán poslanec Cabaj.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som v mene klubov HZDS, Smer a SDĽ požiadal o 15-minútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Cabaj, prosím, keby ste ešte raz povedali tie poslanecké kluby. KSS, lebo ste hovorili SDĽ. Páni poslanci, nezostáva mi nič iné ako vyhovieť v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme to riešili tak, zapnite nám sem futbal a môžeme pozerať futbal.

  • Páni poslanci, prosím o dôstojnosť a vážnosť atmosféry v rokovacej sále. Predpokladám, že poslanecké kluby HZDS, KSS a Smer nepožiadali o prestávku preto, aby sme pozerali futbal, ale pretože sú problémy s prerokúvaným vládnym návrhom zákona, preto prosím, aby sme využili, a podotýkam, bol by som rád, poslednú prestávku pred hlasovaním o prerokovaných vládnych návrhoch zákonov. Vyhlasujem prestávku do 20.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 19.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 20.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz o porozumenie. Poprosím najskôr predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície, aby sa na päť minút dostavili na krátku poradu a po piatich minútach, nesmejte sa pán poslanec Hopta, po piatich minútach poprosím aj predsedov opozičných poslaneckých klubov, aby sa dostavili aj so svojimi ďalšími členmi na rokovanie poslaneckého grémia. Poprosím teraz predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície a potom zvolávam poslanecké grémium na 20.15 hodinu.

  • Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 20.15 hodine.

  • Páni poslanci, prosím všetkých tých, ktorí sú prítomní v rokovacej sále, aj tých, ktorí sú prítomní pred obrazovkami Slovenskej televízie. Páni poslanci, poslankyne, prosím, prezentujme sa a zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále pred záverečným hlasovaním. Páni poslanci. Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujeme prezentáciu prítomných pánov poslancov v rokovacej sále. Páni poslanci, prezentujme sa. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer ako poverenú spravodajkyňu výboru pre sociálne veci a bývanie, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru o spôsobe hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V rozprave bol podaný procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť ho na prerokovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 44, proti 71, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

    Budeme teraz, pani poslankyňa, hlasovať o návrhu zo spoločnej správy.

  • Zo spoločnej správy navrhujem schváliť spoločne body 1 až 6, 9 a 10, 12, 14, 16 až 21, 26 až 28, 31 až 50, 52 až 57, 59 až 60, 62 až 76...

  • Pomalšie, pani poslankyňa, 62 až 76...

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 117, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, prosím, ďalšie návrhy.

  • Navrhujem hlasovať spoločne a neschváliť...

  • Páni poslanci, prosím technikov, aby spustili hlasovacie zariadenie, respektívne ja ho spustím, a prosím, aby ako jediný hlasoval pán poslanec Číž, ktorého hlasovacie zariadenie údajne vykazuje dlhodobo omyly.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Prosím, pán poslanec Číž, hlasujte ako jediný, pán poslanec Číž. Nehlasujeme. Hlasuje len pán poslanec Číž. To je jedno, ako sa rozhodne, potom sa ho opýtam podľa toho, aký bude výsledok hlasovania. (Smiech v rokovacej sále.) Prosím technikov, aby skontrolovali, či vôľa pána poslanca vyjadrená tlačidlom na hlasovacom zariadení súhlasí s tým, čo vykazuje hlasovacie zariadenie v tlačiarni, ktoré, pán poslanec Číž, ako ste hlasovali? Prosím? Teraz. Venujme tomuto pozornosť, lebo pán poslanec Číž viackrát namietal, myslím si, že to potvrdí... Nefunkčné.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja sa snažím tento problém riešiť. Prosím, zapnite pána poslanca. Pán poslanec, ja som sa snažil, pán poslanec, ktoré hlasovanie vo vašom prípade považujete za také, že vykázalo iný výsledok ako...

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, hovorte do mikrofónu, pán poslanec.

  • Nesvieti mi displej. Či tu ešte niečo bliká, je trošku iná vec. Zariadenie nie je v poriadku. Hádam nechcete povedať, že som ho pokazil zámerne. Chcem mať zariadenie, ktoré je funkčné a pri ktorom mám záruku, že z neho budú vychádzať také rozhodnutia, ku ktorým dospejem.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím vás, ak naozaj vaše hlasovacie zariadenie podľa vás vykazuje nejakú technickú poruchu, presadnite si na miesto určené pre podpredsedu Národnej rady.

  • Potlesk a výkriky zo sály.

  • Poďte hlasovať z tohto miesta. (Hlasy z pléna.) Páni poslanci, prosím, prerokúvame naozaj, pán poslanec Číž, ja by som... (Ruch v sále.) Pán poslanec, ja som vám ponúkol, je v poriadku hlasovacie zariadenie?

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosím technikov hlasovacieho zariadenia, aby nie teraz, ale zajtra preverili, či je porucha na mieste určenom pre pána poslanca Číža, a ak je, aby informovali písomne na najbližšom rokovaní Národnej rady v októbri, že bola porucha na hlasovacom zariadení pána poslanca Číža, ak sa preukáže.

    Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania. Pani poslankyňa, prosím, choďte si sadnúť.

  • Smiech v sále.

  • Individuálne po skončení rokovania Národnej rady môžete...

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

  • Navrhujem neschváliť spoločne body 7, 11, 13, 25, 58 a 79 spoločnej správy.

  • Pani poslankyňa, keby ste ešte raz, ale pomalšie zopakovali čísla.

  • Neschváliť spoločne 7, 11, 13, 25, 58, 79.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh 7, 11, 13, 25, 58, 79 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 45, proti 68, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, ďalšie návrhy, pani poslankyňa.

    Páni poslanci, už by som poprosil o pokoj.

  • Zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitného hlasovanie nasledujúce body. Bod 15 navrhujem neschváliť vzhľadom na to, že bol podaný v rozprave pozmeňujúci návrh, ktorý zlepšuje pôvodné znenie.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať o bode 15 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Smiech, ruch a potlesk v sále.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 1, proti 105, zdržalo sa 14.

    Konštatujem, že bod 15 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán poslanec Číž nenamieta chybu hlasovacieho zariadenia.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Edit Bauer, nech sa páči.

  • Ďalej na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod 22, gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 22 zo spoločnej správy. Páni poslanci, prosím, o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 74, proti 41, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďalej na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod 81 týkajúci sa účinnosti. Gestorský výbor ho odporúča prijať. V rozprave odznel presnejší návrh.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, hlasujeme o lehote účinnosti návrhu zákona. Pani spoločná spravodajkyňa upozorňuje, že v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 48, proti 44, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďalej na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 23, 24, 61 a 77. Gestorský výbor ich odporúča schváliť, ale chcem upozorniť na to, že vzhľadom na prijatie bodu 22 tieto body je potrebné neschváliť. Totiž vznikol by neplatný návrh.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme s poznámkou, ktorá by mala odstrániť isté legislatívne problémy, ak by sme tieto pozmeňujúce návrhy schválili.

    Páni poslanci, prosím, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 42, proti 70, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči.

  • Na osobitné hlasovanie boli ďalej vyňaté body 8, 21 a 51, gestorský výbor ich, áno... 8, 29 a 51.

  • 8, 29 a 51. Ešte raz. 8, 29, 51 týkajúce sa predĺženia platenia príspevkov za matky na materskej dovolenke do šiestich rokov.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 117, proti 1, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Na osobitné hlasovanie bol ďalej vyňatý bod 30 týkajúci sa zníženia sadzby príspevkov na každé nezaopatrené dieťa o pol percenta.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 107, proti 12, zdržal sa 1.

    Návrh sme schválili.

  • Týmto sme schválili všetky body alebo teda hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy.

  • Áno, pani poslankyňa, teraz poprosím, aby ste uvádzali návrhy na hlasovanie, ktoré predniesli páni poslanci v rozprave v poradí tak, ako vystúpili. Nech sa páči.

  • V rozprave som vystúpila prvá a podala som niekoľko pozmeňujúcich návrhov. O prvom je potrebné hlasovať zvlášť vzhľadom na to, že tohto paragrafu sa týkali aj viaceré návrhy. Ide o § 37 ods. 2 stanovenie dávky nemocenského.

  • Áno. Teda nie o tom k § 63, k § 37 ods. 2. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 91, proti 1, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Návrh pani poslankyne Bauer sme schválili.

    Prosím, ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu o znení § 63, ktorý obsahuje stanovenie priemerného mzdového bodu.

  • Majú ho páni poslanci, pani poslankyňa, písomne rozdaný. Budeme hlasovať o druhom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauer, ktorý sa týka § 63.

    Páni poslanci, pán poslanec Jasovský namieta. Pýtam sa technikov, v prípade, ak nesvieti displej, či je hlasovacie zariadenie funkčné? Prosím, vytlačte hlasovanie pána poslanca Jasovského. Moment, páni poslanci. Je registrovaný ako hlasujúci? Moment, páni poslanci, aby sme... Za pán poslanec Jasovský, ale vykazuje vás na hlasovaní. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, páni poslankyňa.

  • Pán poslanec Tkáč tiež nemá displej, skontrolujte hlasovanie pána poslanca Tkáča. Páni poslanci, hlasovacie zariadenie je v záručnej lehote (smiech v sále), predpokladám, že ešte to, že nie je osvetlené hlasovacie zariadenie, neznamená, že by nebolo funkčné. Prosím, zdvihnite ruky, páni poslanci, ktorí máte takto neosvetlené hlasovacie zariadenie, skonfrontujme všetky prípady, aby sme odstránili akékoľvek ďalšie pochybnosti. Prosím technikov, pán poslanec Harna je registrovaný? Áno. Gál áno, Komplósy, Duray áno, pán poslanec Polka, Tkáč áno, pán poslanec Zubo áno, pán poslanec Jaduš za.

    Páni poslanci, myslím si, že sme overili funkčnosť hlasovacieho zariadenia aj v prípade, že nevykazuje svietiace momenty, takže môžeme pokračovať v hlasovaní ďalej.

    Pani poslankyňa Bauer.

    Pán poslanec Číž, svieti vám.

  • Smiech v sále.

  • Miro, svieti? Svieti.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer. Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka sa § 273.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, zopakujte návrh na hlasovanie.

  • Ďalší návrh sa týka § 273 nový ods. 4 o prechodných ustanoveniach.

  • Ktorý podala pani poslankyňa Bauer. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 120.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. O ďalších 3 návrhoch týkajúcich sa § 179, § 294 a § 122 vzhľadom na ich legislatívny charakter odporúčam hlasovať spoločne.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme spoločne o návrhoch, ktoré uviedla pani poslankyňa Bauer.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 119, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Burian. O 7. a 8. pozmeňujúcom návrhu nie je potrebné hlasovať vzhľadom na to, že k tomuto paragrafu sme už prijali pozmeňujúci návrh. O pozmeňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 6 týkajúcich sa predĺženia dôchodkového veku je možné hlasovať spolu.

  • Pán poslanec Burian, súhlasíte s takýmto návrhom, ktorý odporučila pani spoločná spravodajkyňa? Áno, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 39, proti 3, zdržalo sa 78, nehlasoval 1.

    Návrh pána poslanca Buriana sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Blajsko. Prvý jeho pozmeňujúci návrh sa týka invalidity z mladosti.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 121.

    Návrh pána poslanca Blajska sme schválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Blajska sa týka § 279 prechodných ustanovení.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Pán poslanec Vavrík, vy sa zdržte, my sa rozhodneme sami.

  • Smiech a potlesk.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 45, proti 7, zdržalo sa 68, nehlasoval 1.

    Návrh sme neprijali.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Blajska sa týka vdoveckého dôchodku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 49, proti 2, zdržalo sa 68, nehlasovali 2.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Ďalší návrh podala pani poslankyňa Navrátilová. Týka sa § 137 rezervného fondu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 66, proti 48, zdržalo sa 7.

    Návrh pani poslankyne Navrátilovej sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďalšie návrhy podal pán poslanec Tkáč. Prvý návrh sa týka zodpovednosti za škodu v § 122 ods. 17.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom z troch podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 120, zdržal sa 1.

    Návrh sme schválili.

  • O ďalších dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča navrhujem hlasovať spoločne vzhľadom na to, že navzájom súvisia. Týkajú sa vymeriavacieho základu vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým poisteniam § 138 ods. 2 a ods. 8.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tkáča pod bodom 2 a 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 120, zdržal sa 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie.

  • Áno. Ďakujem. Ďalšie pozmeňujúce návrhy podala pani poslankyňa Angyalová. Týka sa počtu členov rady riaditeľov. Navrhujem hlasovať spolu o bodoch 1, 2 a 4, nakoľko sa týkajú týchto počtov. O treťom bode je nadbytočné hlasovať, pretože sme prijali bod 22 zo spoločnej správy.

  • Pani poslankyňa, súhlas s takýmto postupom hlasovania pri vašich podaných návrhoch? Áno. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 44, proti 16, zdržalo sa 59, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalšie návrhy podal pán poslanec Hrdlička. Z ôsmich pozmeňujúcich návrhov nie je možné hlasovať o...

  • ... o bodoch 3, 7, 6 a 8 vzhľadom na to, že v spoločnej správe sme už prijali iné znenie. O ostatných návrhoch, teda o bodoch 1, 2, 4, 5 navrhujem hlasovať spoločne.

  • Pán poslanec Hrdlička súhlasí s návrhom pani spoločnej spravodajkyne? Budeme hlasovať osobitne, pani poslankyňa, 1, 2, 4, 5 spolu? Alebo? Spolu.

  • Spolu. Pán poslanec Hrdlička. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2, 4 a 5, ktoré podal pán poslanec Hrdlička.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 44, proti 41, zdržalo sa 34, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalšie návrhy podala pani poslankyňa Černá. Prvý jej pozmeňujúci návrh sa týka § 68 nový odsek 7.

  • Páni poslanci, máte písomne predložený návrh pani poslankyne Černej k § 68 ods. 6, ktorá navrhuje vložiť nový odsek 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 100, proti 9, zdržalo sa 10.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší návrh pani poslankyne Černej sa týka § 284 nové písmená j) až k).

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 9, proti 33, zdržalo sa 79.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa, sú ďalšie návrhy?

  • Áno. Ešte jeden pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Jaduš. Všetky sa týkajú § 272 a žiada o troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.

  • § 272 ods. 3, ods. 5, ods. 6. Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jaduša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 46, proti 28, zdržalo sa 46.

    Návrh pána poslanca Jaduša sme neschválili.

    Pani poslankyňa Bauer.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať, že návrh prechádza do tretieho čítania s návrhom gestorského výboru alebo s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu výboru prerokovať vládny návrh zákona o sociálnom poistení v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 76, proti 34, zdržalo sa 8.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne s návrhom na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb prerokúvaného vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa, návrh zákona...

  • S odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 76, proti 38, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o sociálnom poistení.

    Ďakujem pani poslankyni Edit Bauer.

  • Pardon, ešte návrh uznesenia, pani poslankyňa. Páni poslanci, prosím o pokoj, pán poslanec.

  • V rozprave pani poslankyňa Sárközy predniesla návrh uznesenia Národnej rady nasledovného znenia. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene predložili Národnej rade Slovenskej republiky zákonné riešenie kúpeľnej starostlivosti.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Klára Sárközy, ktorá žiada ministra zdravotníctva o predloženie návrhu zákona o kúpeľnej starostlivosti, a to urýchlene.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 114, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa, za spoluprácu pri prerokúvaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú. Pán minister.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem, pán predseda. Bolo to trošku nedopatrením, ale keď už mám slovo (hlasy a smiech v sále), chcel by som v mene poslancov Ľudovej únie oznámiť radostnú správu, že malý Púchov remizoval s veľkou Barcelonou.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Gratulujeme malému Púchovu.

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Pán minister Kaník, nech sa páči, tam je vaše miesto, sadnite si.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o deviatich bodoch spoločnej správy spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť ich. Ja nemám kartu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich navrhla pani spoločná spravodajkyňa s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 82, proti 4, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, ďalšie návrhy.

  • V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili traja poslanci - pani Bauer, pán Hrdlička a pán Drgonec.

    Prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Edit Bauer.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauer k § 8 ods. 1 k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Páni poslanci, prosím, aby sme sa sústredili na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 75, proti 1, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Druhý návrh predložil pán poslanec Hrdlička, ale vzhľadom na to, že sme už schválili isté ustanovenie v zákone o sociálnom poistení, v tomto okamihu nie je potrebné o tom hlasovať.

  • Pán poslanec Hrdlička, súhlasíte? Áno. Áno. Nech sa páči.

  • Tretí v diskusii vystúpil pán poslanec Drgonec a týkalo sa to protiústavnosti kontrol zamestnávateľov v domácnosti.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Drgonca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 58, proti 13, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, to sú všetky podnety na zmenu vládneho návrhu. Prosím, dajte hlasovať, aby bol zákon postúpený do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o zmene a doplnení niektorých zákonov v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 75, proti 44.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona, pani spoločná spravodajkyňa...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 75, proti 44.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o pracovnej neschopnosti zamestnanca, o zmene a doplnení (potlesk) ďalších zákonov Národná rada schválila.

    Ďakujem pánovi ministrovi Kaníkovi.

    V prvom rade, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vám ďakujem za pochopenie pri prerokúvaní vládnych návrhov zákonov .

    Týmto vyhlasujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené.

    Chcem vás informovať, že rokovanie 18. schôdze Národnej rady sa začne 21. októbra tohto roku. Prajem vám všetkým príjemnú, dobrú noc a šťastnú cestu domov.

  • Rokovanie 17. schôdze NR SR sa skončilo o 21.16 hodine.