• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, poslanci Gustáv Krajči, Milan Rehák a poslankyňa Renáta Zmajkovičová.

    Prosím, aby ste panie poslankyne, páni poslanci, venovali pozornosť rokovaniu 8. dňa schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe včerajšej dohody v poslaneckom grémiu pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu, ktorých rozpravu sme skončili počas včerajšieho odpoludňajšieho rokovania.

    Prosím teraz, aby sme hlasovali ako o prvom prerokovanom bode o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána poslanca Mitríka, povereného spravodajcu výboru, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odporúča gestorský výbor v bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 113 za návrh, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, v rozprave odzneli 2 pozmeňujúce návrhy.

    Pán poslanec Blanár sa hlási.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som v zmysle rokovacieho poriadku stiahnuť druhý bod z môjho pozmeňujúceho návrhu, čiže v platnosti je len prvý bod pozmeňujúceho návrhu.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu, aby...

  • ... v zmysle tejto požiadavky predkladateľa pozmeňujúceho návrhu dal hlasovať. Nech sa páči.

  • To znamená, že ostal 1 pozmeňujúci návrh pod bodom 1, ktorý ste obdržali. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto bode hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 113 za, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Sú ďalšie návrhy z rozpravy?

  • Z rozpravy, pán predsedajúci, nevyplynuli ďalšie návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať, aby sme prerokovaný návrh zákona postúpili ihneď do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto v rámci tretieho čítania prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Prosím, pán poslanec Malchárek ešte sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel poprosiť v súlade s rokovacím poriadkom, aby ste zistili všeobecný súhlas s presunom bodov v rámci tejto schôdze, tlačí 256, 282 a 263, na záver dnešného rokovacieho dňa, nakoľko bolo predložených pomerne veľa pozmeňujúcich návrhov, nie je možné ich v takom skrátenom čase preštudovať, aby sme si dali všetci čas na to, aby sme príp. prijímali návrhy zákonov tak, ako majú byť prijímané. Takže, prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, pán poslanec Malchárek odporúča, aby sme návrhy zákonov, ktoré boli prerokované a ktorých tlače spomenul, prerokovali na tejto schôdzi, ale hlasovali o týchto bodoch programu ako o posledných bodoch 17. schôdze Národnej rady. Takto rozumiem tomu pozmeňujúcemu návrhu. Páni poslanci, je všeobecný, s týmto návrhom?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o už uvedenom návrhu.

    Nech sa páči, aby ste z poverenia predkladateľov, pán poslanec Galbavý, zaujali miesto pre navrhovateľov. Pani poslankyňu Dolník prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcu a zároveň predniesla Národnej rade návrhy na hlasovanie k uvedenému prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave neodznel žiadny návrh, takže môžeme pristúpiť k jedinému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe. Ide o účinnosť zákona. Máte ho pred sebou. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dolník.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za návrh, 3 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pani poslankyňa.

  • Keďže nie sú ďalšie pozmeňujúce návrhy, pán predseda, môžeme hlasovať o tom, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní. Mám súhlas gestorského výboru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Dolník, ktorá odporúča prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 15 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predniesla návrh na hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Môžeme teda hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 17 proti, 40 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz prosím pána poslanca Nagya, predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby uviedol návrh uznesenia k prerokovanej

    správe o stave ochrany osobných údajov,

    ktorú sme prerokúvali ako tlač 280.

    Pán poslanec Nagy, nech sa páči.

  • Pán predseda, chcem vás informovať, že včera v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani iné návrhy, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu na základe odporúčania výboru pre ľudské práva a národnosti, v ktorom uznesením navrhujeme prijať túto správu na vedomie.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý včera pán poslanec ako predseda výboru navrhol na prijatie Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 81 za, 3 proti, 30 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia k prerokovanej správe o stave ochrany osobných údajov sme schválili.

    Pán poslanec Maxon sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa vrátiť k tomu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Malchárek. Pán predseda, ja som dosť jasne dával najavo, že nesúhlasím s týmto postupom, prosím teda, pokiaľ máme takýmto spôsobom postupovať, je potrebné, aby ste o jeho návrhu dali hlasovať. To, že sa predkladajú vládne návrhy zákonov a že vládna koalícia nie je na ich znení dohodnutá, to nie je vecou opozície. Predkladáte body programu každý deň inak, predkladá sa každý deň inak hlasovanie. Ak sú tu poslanci, ktorí sa špecializujú na istú oblasť, tak jednoducho nevedia si spraviť svoj harmonogram, aby sa riadne zapojili do práce v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja takýto postup nemôžem akceptovať.

  • Mám rozumieť tomuto vášmu návrhu, že chcete, aby sme hlasovali o týchto návrhoch zákonov tak, ako boli prerokované, ako sú uvedené v programe?

  • Pán predseda, áno, analogicky z toho, čo vyplýva, ak nie je všeobecný súhlas, tak je potrebné o tom hlasovať. Ale predovšetkým chcem dosiahnuť, aby sme sa k sebe správali slušne, korektne, aby sme si mohli riadne organizovať svoju prácu.

  • Je to v prvom rade aj mojím záujmom, pán poslanec Maxon. Ak dobre rozumiem vašej námietke, nebolo počuť vaše stanovisko, ktoré bolo nesúhlasné. Vtedy...

  • Hlasy z pléna.

  • Počkajte, ale takto stojí problém, pretože ja som považoval návrh, ktorý predložil pán poslanec Malchárek za všeobecne akceptovaný poslancami Národnej rady, pretože som nepočul žiadny iný návrh, odmietavý, zo strany poslancov. Preto som nedal o tom hlasovať, preto som akceptoval tento návrh ako schválený s tichým súhlasom všetkých poslancov.

    Nech sa páči, vyjadrite sa.

  • Neviem, pán predseda Národnej rady, podľa rokovacieho poriadku, čo znamená tichý súhlas.

  • Pán poslanec, prečítajte si rokovací poriadok.

  • Ja mám taký pocit, že všeličo sa tu deje s tichým súhlasom. Ja dodatočne vznášam výhrady voči tomu. Ja som namietal voči tomuto postupu. Rešpektujem, samozrejme, to, že ste si ma nemuseli všimnúť.

  • Pán poslanec, vychádzam len z ustanovení rokovacieho poriadku, kde je jasne uvedená podmienka všeobecného súhlasu. A ja som za všeobecný súhlas považoval to, že nikto z poslancov nenamietal, že by s týmto postupom, ktorý navrhoval pán poslanec Malchárek, nesúhlasil. Nič viacej som v tej chvíli neurobil.

    Prosím, poďme teraz ďalej k prerokovanému bodu programu, ktorým je

    správa o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2002 č. 1943 o vyhodnotení nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy (tlač 367).

    Prosím teraz pána poslanca Mikuša, ktorého poveril gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol návrh záverečného uznesenia.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyšiel 1 pozmeňujúci návrh, spoločnú správu sme dostali ako tlač 367a. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru zobrať na vedomie návrh uznesenia.

  • Ruch v sále.

  • Nebol procedurálny návrh, pán Cabaj, dohodli sme sa s pánom Kozlíkom.

  • Pán poslanec Cabaj, kľud, ja musím dať hlasovať o tom, čo predniesol pán poslanec Mikuš ako spoločný spravodajca.

  • Hlasy v pléne.

  • Nech sa páči, dajte slovo pánovi poslancovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ak je tu predložený návrh vrátiť to predkladateľovi na dopracovanie, je to niečo iné ako procedurálny návrh?

  • Pán poslanec, ak odznel v rozprave návrh iný, ako je v uznesení výboru, treba dať o ňom hlasovať ako o prvom.

    Prosím...

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán kolega Cabaj, pán poslanec Kozlík nedal procedurálny návrh na prepracovanie, on dal návrh na neprijatie. Ja to môžem prečítať.

  • Prosím, aby sa vyjadril navrhovateľ tohto návrhu.

  • Podľa návrhu pána Kozlíka sa má neprijať návrh uznesenia uvedený v spoločnej správe a vládou zabezpečiť, ak sa prijme návrh uznesenia, plnenie dvoch úloh.

  • Prosím, aby sa vyjadril pán predkladateľ návrhu pán poslanec Kozlík.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Ja myslím, že najlepšie bude, keď to ja vysvetlím. Samozrejme, ak máme vláde dať prepracovať návrh, musíme neprijať predložený návrh. A potom je tam žiadosť o 2 úlohy, ktoré zodpovedajú pôvodnému návrhu uznesenia Národnej rady z marca 2002 prijatému touto snemovňou, kde sa dáva prepracovať materiál a termín na toto prepracovanie do konca roka 2003. Takže podľa mňa je to procedurálny návrh a malo by sa o ňom dať hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte teda hlasovať o pozmeňujúcom návrhu ako o procedurálnom návrhu pána poslanca Kozlíka, ktorý navrhuje neprijať návrh uznesenia a žiada vládu Slovenskej republiky po prvé zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, a vykonať ich rozpracovanie a po druhé predložiť Národnej rade vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy. Môžete dať hlasovať o tom, nech sa páči.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kozlíka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 74 za, 32 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh neprijať návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme hlasovať teraz o

    správe o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, uveďte návrh uznesenia k tomuto prerokúvanému bodu programu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, z rozpravy nevzišiel žiaden pozmeňujúci, doplňujúci ani procedurálny návrh, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada berie na vedomie uvedenú správu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 70 za návrh, 13 proti, 49 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Duraya, aby z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol návrh uznesenia k

    správe o príprave zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému.

    Nech sa páči, pán poslanec Duray.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, resp. jeden poslanec a jedna poslankyňa.

    Pani poslankyňa Sabolová navrhla určitú zmenu, a síce to, aby sme v bode B návrhu uznesenia hlasovali najprv o druhom odseku a až potom o prvom odseku.

    Takže, vážený pán predseda, žiadam, aby ste dali hlasovať najprv o bode A, a potom budeme zvlášť hlasovať o bode B.

  • Bolo tu dané zobrať na vedomie správu.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 za, 3 proti, 38 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o dvoch odsekoch bodu B.

    Najprv podľa návrhu pani poslankyne Sabolovej by sme mali hlasovať o druhom odseku bodu B, čiže aby vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených podľa doteraz platných zákonov do 31. decembra 2003.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o prvom odseku tohto bodu B, aby vláda splnila uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 2364 z 9. júla 2002 a pripravila zákonný predpis o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému do 31. marca 2004.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 114 za návrh, 7 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Keďže sme prijali všetky časti návrhu uznesenia, tak tým pádom...

  • Musíme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku, žiaľ, pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 128 za, 7 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Duray.

  • Prosím pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesla návrh uznesenia k

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia poslanci, z rozpravy k predloženej správe nevyplynuli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy ani procedurálne návrhy. Preto mi dovoľte, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003, ktorú máte ako tlač 327, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a zámere prijímania aproximačných zariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz prosím pána poslanca Madeja, aby ako člen ústavnoprávneho výboru a poverený člen výboru predniesol návrh hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 262 v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. V rozprave odznel len 1 príspevok pána poslanca Ondriaša, ktorý navrhol procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 47 za, 28 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať, keďže už neboli prednesené ďalšie návrhy v rozprave, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 112 za návrh, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 60 dní a v gestorskom výbore do 65 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 131 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, predniesol návrh uznesení k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 334).

    Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • V rozprave neodzneli žiadne návrhy, ani procedurálne, ani iné, takže prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 36 za, 3 proti, 97 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh zákona sme do druhého čítania neschválili.

    Páni poslanci, panie poslankyne, tým sme odhlasovali všetky prerokované body okrem bodov programu, kde sme sa dohodli, že budeme hlasovať na záver 17. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu, ktorým je

    návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003.

    Informáciu o tomto návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky podal, ako aj príslušný návrh textu predkladaného Konventom uviedol a odôvodnil v Národnej rade minulý týždeň pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prosím teraz pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Pridelil som návrh na prerokovanie zahraničnému výboru, výboru pre európsku integráciu a ako gestorský výbor bol určený výbor ústavnoprávny.

    Teraz prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru Jána Drgonca, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zmluvy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Drgonec, máte slovo, nech sa páči.

  • Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu č. 378 zo 16. septembra 2003.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil návrh predmetnej zmluvy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru zahraničnému výboru a výboru pre európsku integráciu. Výbory rokovali o návrhu zmluvy v určenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zmluvy.

    Výbory vo svojich uzneseniach odporúčajú návrh predmetnej zmluvy vziať na vedomie.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 216 z 18. septembra 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnej konferencii Európskej únie venovala takú pozornosť zneniu preambuly, pri ktorej nebude mať nadmerné zdôrazňovanie tohto uvádzacieho textu návrhu bez priamej právnej relevancie za následok, že Slovenská republika málo dôrazne uplatní svoje pripomienky k vlastným ústavným normám, aby za záujmy Slovenskej republiky, ktorým treba pripísať osobitný význam, pokladala a) spôsob tvorby kvalifikovanej väčšiny a vecí určených na rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou, b) postavenie Európskej komisie a spôsob jej kreácie a c) jednoznačný budúci spor o interpretáciu vylučujúcu úpravu zásady participatívnej demokracie.

    Zahraničný výbor uznesením č. 46 z 22. septembra 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podporovať úsilie vlády Slovenskej republiky smerujúce k a) zmene názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie, b) zahrnutiu zmienky o kresťanstve do preambuly navrhovanej ústavnej zmluvy, c) zachovaniu princípu jedna krajina – jeden komisár v Európskej komisii, d) ďalším úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva, na nadchádzajúcej medzivládnej konferencii požiadať vládu Slovenskej republiky, aby vo svojom stanovisku presadzovala po prvé zmenu navrhovaného mechanizmu hlasovania kvalifikovanou väčšinou smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, po druhé neoslabovanie rozsahu uplatňovania princípu jednomyseľnosti pri politikách Európskej únie a jeho zachovanie osobitne o. i. v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie, kultúry, sociálneho zabezpečenia, po tretie zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými krajinami Európskej únie, ak, to je po štvrté, predchádzajúcim návrhom tohto uznesenia nebude na medzivládnej konferencii vyjadrený súhlas všetkých krajín tzv. terajšieho znenia návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, po piate po otvorení medzivládnej konferencie Európskej únie pravidelne informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu jej rokovaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu uznesením č. 34 z 22. septembra 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podporovať úsilie vlády Slovenskej republiky smerujúce k a) zmene názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie, b) zahrnutiu zmienky o kresťanstve do preambuly navrhovanej ústavnej zmluvy, c) zachovaniu princípu jedna krajina – jeden komisár v Európskej komisii, d) ďalším úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva, na nadchádzajúcej medzivládnej konferencii požiadať vládu Slovenskej republiky, aby po prvé vo svojom stanovisku na medzivládnej konferencii o inštitucionálnych reformách Európskej únie presadzovala a) obsah uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 185 z 26. februára 2003, b) zmenu navrhovaného mechanizmu hlasovania kvalifikovanou väčšinou smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, c) zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými krajinami únie, po druhé po otvorení medzivládnej konferencie Európskej únie pravidelne informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu jej rokovaní vrátane prezentovania stanovísk jednotlivých rezortov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský prerokoval stanoviská určených výborov a vychádzajúc z nich odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003, žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnej konferencii po prvé venovala takú pozornosť zneniu preambuly, pri ktorej nebude mať nadmerné zdôrazňovanie tohto uvádzacieho textu návrhu bez priamej právnej relevancie za následok, že Slovenská republika málo dôrazne uplatní svoje pripomienky k vlastným ústavným normám, po druhé za záujmy Slovenskej republiky, ktorým treba pripísať osobitný význam, pokladala a) spôsob tvorby kvalifikovanej väčšiny a vecí určených na rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou (I. časť, hlava IV, článok 24), b) postavenie Európskej komisie a spôsob jej kreácie (III. časť, hlava VI, kapitola I, článok III-250 a nasledujúce), c) jednoznačný, budúci spor o interpretáciu vylučujúcu úpravy zásady participatívnej demokracie (I. časť, hlava VI, článok 46), po tretie pravidelne informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu rokovania medzivládnej konferencie Európskej únie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 222 z 22. septembra 2003.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za prednesenie správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecké kluby títo poslanci: za Komunistickú stranu Slovenska Jozef Ševc, SMK Árpád Duka-Zólyomi, Klub nezávislých poslancov Rudolf Žiak, KDH Ján Figeľ, Smer Monika Beňová a ďalej poslanci Dušan Čaplovič a Irena Belohorská.

    Nech sa páči, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc.

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predpokladám, že nikto z nás nepochybuje, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu rozhodujúcim spôsobom ovplyvní náš život a život generácií, ktoré prídu po nás, na desiatky rokov a možno celé stáročia. Preto si myslím, že musíme k nemu pristupovať maximálne zodpovedne, kompetentne, s rozmyslom a rozvahou. Po dôkladnom oboznámení sa s celým návrhom vzniká obrovské množstvo otázok o našej budúcnosti, ako aj o celom rade postulátov a formulácií v samotnom návrhu. Žiada sa nám, aby všeličo v ňom bolo formulované precíznejšie. Niektoré dôležité otázky akoby neboli dotiahnuté. Niečo podstatné zase tam nenachádzame. Sú aj také, ktoré by z hľadiska našich záujmov potrebovali novú redakciu, resp. aj celkom novú dikciu. Sme presvedčení, že aj autori si uvedomujú nedokonalosť svojho návrhu. Veď aj to, že návrhy tohto druhu nikdy neboli a nebudú v plnom rozsahu uspokojovať všetkých, že budú len možným nedokonalým kompromisom, dokonca vedia ďaleko lepšie ako my, kto a čo je príčinou pnutia, ktoré v návrhu pociťujeme. Jednou z takých otázok, o ktorej sa najčastejšie hovorí, je otázka komisárov v Európskej únii.

    Keď sa hlbšie zamyslíme nad článkom 25, zistíme, že podstata problému nespočíva v početnosti, resp. 13 európskych komisároch vybraných na základe systému, ale v samotnom systéme ich výberu a v ich štatúte, teda v ich poslaní. V skutočnosti európski komisári a komisári nielenže nebudú žiadnymi predstaviteľmi členských štátov, ale budú pod prísnym dohľadom, aby nežiadali ani nepreberali pri vykonávaní svojich povinností pokyny od žiadnej vlády alebo od iného orgánu. Dokonca každý členský štát určený podľa systému rotácie nebude vyberať svojho komisára. Predloží iba zoznam troch osôb, ktoré považuje za kvalifikované na európskeho komisára. Z predložených zoznamov si 13 európskych komisárov na základe ich európskej angažovanosti a zaručenej nezávislosti vyberie predseda Európskej komisie práve tak ako osoby nominované za nehlasujúcich komisárov, ktoré sa kolektívne predložia Európskemu parlamentu na schválenie hlasovaním. Keď si uvedomíme, že európskych komisárov a komisárov bude osobne vyberať predseda a európsky komisár alebo komisár bude musieť odstúpiť, ak o to požiada predseda, potom si netreba robiť žiadne ilúzie o ich rozdielnom význame pre členské krajiny a škatuľkovať ich na hlasujúcich a nehlasujúcich po roku 2009 považujeme za nešťastné. Sme v tomto prípade za princíp jedna krajina – jeden komisár, princíp rovnosti a práva veta. Je jasné, že komisári budú robiť to, čo uvidia na očiach predsedu, a to tým viac, že v 3. bode článku 26 sa nedvojzmyselne hovorí, že predseda komisie rozhoduje o jej vnútornej organizácii a zabezpečuje, aby konala konzistentne, kolektívne a na kolegiálnom základe.

    Hovorím o tom tak podrobne, pretože si myslíme, že ak by sme sa chceli zasadzovať o novú redakciu článku 26, tak by to bolo v tom zmysle, aby členské štáty mali bezprostrednú ingerenciu nielen na výber kandidátov, ale aj na výber samotných európskych komisárov a komisárov vôbec. Na zamyslenie je takmer absolútna koncentrácia právomoci a moci predsedu Európskej komisie.

    Ďalším ďaleko dôležitejším problémom krásy predloženého návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu je používanie takých pojmov a väzieb, ako je: „Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti, čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi a po príslušnej konzultácii.“ Mrzí nás, že z preambuly a článku 3: „Ciele únie“ sa vytratila pôvodná formulácia o solidarite. V článku 42: „Doložka o solidarite“ je zredukovaná na teroristické útoky, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudským faktorom. Solidarita ako systém z návrhu vypadol. Slovensko musí byť realistické, samozrejme. A z tohto vyplýva, že skutočne nepresadíme všetky naše požiadavky a najmä nie také požiadavky, ktoré sú v rozpore so zakladajúcimi členmi a štátmi Európskej únie. Bolo by logické a efektívne, keby sme sa sústredili na presadenie takých kľúčových návrhov, ktoré sú bytostne dôležité pre malé členské štáty z hľadiska ich rovnoprávneho postavenia a možnosti presadzovania svojich záujmov. Slovensku pomôže viac sa zjednotiť s malými štátmi a mať svojich veľkých priateľov. Bolo by na škodu, keby sa Európa mala riadiť transatlantickými záujmami. Európa by mala zostať európskou aj v svojich bezpečnostných záujmoch. A zároveň Európa nemôže byť ponechaná na svojvôľu Bruselu a už vôbec by nemala sa dostať do rúk krátkozrakých, mocichtivých politikov a byrokratov. Súhlasíme s názorom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, že Európa by nemala byť superštátom.

    Napriek uvedenému, ako aj ďalším pripomienkam návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu vypracovaný Konventom považujeme za dobrý základ rokovania medzivládnej konferencie. Treba tu na tomto mieste poďakovať aj z nášho hľadiska aj našim zástupcom v Konvente, ktorí odviedli dobrú prácu. Reálny priestor na vylepšenie návrhu je podľa nášho názoru však minimálny. No netreba podľahnúť požiadavkám veľkých štátov, že sa už nedá nič vylepšovať, lebo sa na ničom nedá dohodnúť. Keby to bolo tak, tak tento návrh pre Slovensko nie je optimálny či dobrý. Napr. Veľká Británia už dneska prehlasuje, že nepodpíše ústavnú zmluvu Európskej únie, keď sa neodstránia obavy z daňového systému a obrany, a že sa nevzdá práva veta v oblasti obrany, zahraničnej politiky, sociálneho zabezpečenia, daňového systému. Nemali by sme brať na ľahkú váhu i názory našich susedov, či sú to Poliaci alebo Česi. Z mnohostrannej diplomacie je známe, že spravidla to, čo sa nepresadilo v negociačnom procese na pracovnej úrovni, nemalo nádej na úspech. Okrem toho je asi pravdivé to, čo sa všeobecne tvrdí, že ide o krehký konsenzus, ku ktorému by sa malo pristupovať racionálne a obozretne.

    Z povedaného vyplýva, že sa treba dohodnúť iba na základných prioritách. Tie by sme mali vyselektovať podľa môjho názoru na základe dvoch kritérií, po prvé na tie, kde je reálna nádej, že budeme mať spojencov na ich presadenie, a po druhé na tie, ktoré budú mať podporu všetkých parlamentných strán a nebudú ani v najmenšom evokovať reči o starej a mladej Európe. Nie sme presvedčení, že presadzovanie zmeny preambuly v súlade s návrhom, ktorý tu koluje, je rozumné. Myslíme si tiež, že poverenie Národnej rady pre delegáciu Slovenskej republiky na medzinárodnú konferenciu v Ríme by malo byť obecné tak, aby sa vytvoril priestor na ďalšie rokovanie. Súčasne navrhujeme, aby Národná rada uložila, resp. doporučila vláde, aby ďaleko väčšiu pozornosť v mediálnej kampani venovala problematike návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Naše členstvo v Európskej únii, to nie sú len fondy, aj keď význam ich čerpania v žiadnom prípade nepodceňujeme. Avšak na strane druhej treba len ľutovať, že príslušné miesta nezorganizovali širokú verejnú diskusiu k predmetnej problematike. Bolo by z čoho čerpať a o čo sa oprieť. Vláda Slovenskej republiky na medzivládnych konferenciách o návrhu ústavnej zmluvy by mala byť razantnejšia, odvážnejšia a bojovať zo všetkých síl za naše záujmy. Čas letí, nezostáva až tak veľa času ani do referenda o Ústave pre Európu, resp. o zakladajúcej ústavnej zmluve pre Európu. KSS podporí všetky návrhy, ktoré by boli za referendum. Dajme občanom šancu, aby rozhodli o právnych normách Európskej únie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, vystúpi pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície.

  • Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viac ako 50 rokov sa systematicky realizuje idea Roberta Schumana – postupného vybudovania spoločnej Európy –, širokej a vzájomnej spolupráce všetkých krajín nášho kontinentu. Jeho vízia a predsavzatia sa postupne napĺňajú. Vytvorila sa Európska únia, jej počet členských krajín v roku 1995 sa ustálil na 15. A po páde socialistického systému záujem krajín východnej a strednej Európy urýchlene sa pripojiť k spoločenstvu, ktoré už niekoľko desaťročí existuje s demokratickým a dobrým hospodárskym základom, znamenal doslova hrozbu pre pätnástku. Toto zoskupenie sa vytváralo postupne cez rôzne formy Európskych spoločenstiev. Už pätnástka mala veľké problémy so zosúladením spoločnej činnosti a vzájomných vzťahov. Vnútorná rôznorodosť, používanie rôznych postupov a foriem rozhodovania robí Európsku úniu ťažkopádnou s veľmi zložitou štruktúrou.

    Členské štáty Európskej únie prijali výzvu a rozhodli sa rozšíriť spoločenstvo. Súčasne si uvedomili, že treba prebudovať existujúcu štruktúru a pristúpiť k zjednodušeniu a reforme inštitucionálnej stavby a právneho rámca Európskej únie – aby mohli zvládnuť presnejšie riadiť takýto kolos. Rozšíriť Európsku úniu o 10 nových členov, to znamená o 2 tretiny členov, resp. o 67 %, nie je jednoduchý akt, a dokonca treba prijať za nových členov také problematické krajiny, ako sú postkomunistické krajiny, v ktorých demokratické inštitúcie a hospodárstvo boli v ruinách na dne. Pred 50 rokmi začali šiesti, teraz ich je 15 krajín a za rok bude ich 4-násobok – 25. Nedalo sa vyhnúť zodpovednej úlohe, vytvoriť mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania a fungovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich krajín nestratil na efektívnosti.

    Dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval štyri základné postuláty budúcnosti Európskej únie. Ale ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene, na základe deklarácie ktorého bol ustanovený Konvent o budúcnosti Európy, ktorý mal za úlohu pripraviť taký zrozumiteľný a pomerne stručný spoločný základný dokument Európskej únie, z ktorého aj priemerný euroobčan pochopí, aká je stavba, ako funguje spoločenstvo, aké právomoci majú inštitúcie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie a tak ďalej.

    Teraz už môžeme konštatovať, že práca Konventu bola úspešná. Za pol druha roka pripravil 105-členný rôznorodý zbor dôkladný, prehľadný a dobrý dokument – návrh ústavnej zmluvy Európskej únie. Samozrejme, každá krajina môže mať a má pripomienky a výhrady a pripravuje sa ich presadiť v priebehu medzivládnej konferencie. Je potrebné ale konštatovať, že výstup z Konventu musel byť konsenzom – je to dobrý materiál pre medzivládnu konferenciu a pre možnosť prijatia spoločných pravidiel, resp. pravidiel budovania spoločnej Európy. Používam radšej termín ústavná zmluva, a nie ústava preto, lebo ústava znamená prísnejší právny rámec pre ešte kompaktnejšie zoskupenie členských krajín, ako je a má byť Európska únia.

    Veľmi významným prvkom je, že pripravovaný dokument vlastne ustanovuje Európskej únii právnu subjektivitu, a tak sa odstráni doterajšia nevyváženosť medzi postavením spoločenstiev, ktoré zastrešuje Európska únia, ktorá ale nevlastní právnu subjektivitu. Takým spôsobom ústavná zmluva zjednoduší a sprehľadní primárne práva Európskej únie, a tak aj jej právny a inštitucionálny základ. Týmto spôsobom sa odstráni aj ťažkopádny a zložitý systém doterajšieho fungovania Európskej únie na troch pilieroch, ktorými sú komunitárny pilier, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a pilier policajnej a justičnej spolupráce v trestných otázkach. Vytvára sa jednotný systém mechanizmu rozhodovania pre všetky oblasti pôsobnosti Európskej únie. Únia – v zmysle návrhu dokumentu – bude konať len v medziach, ktoré na ňu prenesú členské krajiny. Aj doteraz platí, že každá zmluva Európskych spoločenstiev zakotvuje princíp, v zmysle ktorého sa koná len v rozsahu a v záujme cieľov, ktoré sú zakotvené v týchto zmluvách. Ústavná zmluva vlastne len komplexne zhrnie a ustanoví to, čo v praxi už dávno funguje, resp. systémy, ktoré sa už potvrdili. Napr. článok 2 a článok 3 vo všeobecnosti ustanovujú kritériá kodanského summitu z roku 1993, na základe ktorých sa prísne kontroloval politický a hospodársky vývoj v jednotlivých kandidátskych krajinách.

    Významnou časťou predloženého návrhu je oblasť deľby kompetencií, kde základné princípy sú totožné s terajším stavom, ale dochádza k značnému sprehľadneniu a jasnému vymedzeniu jednotlivých oblastí. Kompetencie, ktoré v zmysle návrhu ústavnej zmluvy neboli prenesené na Európsku úniu, si zachovajú členské štáty.

    S uspokojením treba konštatovať, že v návrhu ústavnej zmluvy výrazné miesto dostáva subsidiarita a proporcionalita, ktorými sa má riadiť výkon právomocí. V súvislosti s tým treba kladne hodnotiť aj zvýraznenie úloh národných parlamentov najmä v oblasti kontroly dodržiavania princípu subsidiarity.

    Ako značnú zmenu hodnotíme – v kladnom zmysle – rozlíšenie a vyjasnenie vzťahu medzi legislatívou a exekutívou. Dokument upresňuje právomoci inštitucionálneho rámca Európskej únie, Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady ministrov, Európskej komisie a Súdneho dvora. Toto potvrdzuje aj snahu o posilnenie úlohy Európskeho parlamentu, resp. zrovnoprávnenie spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady. Doteraz nedostatkom demokracie v Európskej únii bolo, že prvoradým rozhodovacím aj legislatívnym normotvorným orgánom bola Rada, kde sú zastúpené vlády členských krajín, čiže je to výkonný orgán. Súčasne sa navrhuje, že právne normy by sa mali prijať zhodou medzi Európskym parlamentom a Radou. Interpretuje sa tak, akoby sa vytváral dvojkomorový systém. Európsky parlament reprezentuje občanov a Rada reprezentuje národný princíp. Preto pre nás toto konštatovanie a tento systém nie je úplne jasný, lebo naďalej sa zmieša pri rozhodovaní a normotvorbe zákonodarstvo s exekutívou.

    Kladnou stránkou dokumentu je, že jasne vymedzuje legislatívne triedenie v oblasti sekundárneho práva, kde budú 4 druhy normotvorných možností, európsky zákon, európske rámcové zákony, európske nariadenia a európske rozhodnutia, s jasne vymedzenými účinnosťami. Táto zmena určite sprehľadní výkon právomocí Európskej únie.

    Osobitnou a nie jednoduchou oblasťou návrhu ústavnej zmluvy je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorej poslaním je jasne určiť strategické záujmy a ciele Európskej únie, t. j. platné všeobecné pravidlá pre všetky členské štáty. Dôležitým momentom je, že v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je prijímanie európskych zákonov vylúčené, a to, že právo iniciatívy v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budú mať aj členské krajiny. Nie je to jednoduchá oblasť, lebo si treba uvedomiť, že zahraničná politika každej krajiny má svoje špecifiká a treba pozorne sledovať rôzne a osobitné medzinárodné vzťahy jednotlivých členských krajín. Okrem predchádzajúceho uvedeného všeobecného konštatovania som presvedčený, že by sa dalo veľa diskutovať o tejto oblasti: o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie, kde bude treba vybudovať veľmi obozretne harmonizáciu a zosúladenie záujmov – určiť presne oblasť, čo to je spoločná zahraničná politika. Členské krajiny by mali mať v tejto oblasti značný stupeň voľnosti.

    Nevyjasnenou oblasťou je aj spoločná obrana Európskej únie. K prechodu k spoločnej obrane dôjde až vtedy, ak sa na tom jednomyseľne dohodne Európska rada a následne to ratifikujú aj členské krajiny. Je to otvorená otázka. Nejednotnosť názorov v tejto oblasti potvrdzujú aj závery posledného rokovania V-4, kde sa konštatovalo, že obranu by malo zabezpečiť výhradne NATO, ktoré je osvedčenou a dostatočnou politicko-bezpečnostnou organizáciou.

    Vážená Národná rada, veľmi významným faktorom návrhu ústavnej zmluvy je, že sa do dokumentu zabudovala Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v roku 2000 na summite v Nice a súčasne je len politickým dokumentom. Charta ústavnou reformou Európskej únie v rámci ústavnej zmluvy nadobudne právnu silu. Charta sa odvoláva na dávnejší dokument, na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a potvrdzuje práva vyplývajúce z tohto dokumentu. Práva obsiahnuté v charte korešpondujú s právami ustanovenými dohovorom. Charta ale môže ísť nad rámec dohovoru a dáva vyššiu mieru ochrany. Presnejšie, práva obsiahnuté v charte, ich význam a rozsah sa interpretujú rovnako ako v prípade dohovoru. Výnimkou je, že charta môže ísť nad rámec dohovoru. V článku 7 návrhu ústavnej zmluvy sa konštatuje, že základné práva, tak ako sú zaručené dohovorom, predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, čiže Európska únia sa bude snažiť o pristúpenie k tomuto dokumentu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslancov za SMK chcem poukázať na vážny nedostatok predloženého návrhu. Návrh ústavnej zmluvy ani v rámci toho Charta základných práv Európskej únie, žiadna jej kapitola alebo článok nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová, viac desaťmiliónová. Národná rada Slovenskej republiky 26. februára prijala uznesenie č. 185, ktorým poveruje predstaviteľov Národnej rady v Konvente, aby presadili zapracovanie princípu ochrany a práva národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy. Chcem podotknúť, že v súčasnom navrhovanom texte pojem národnostné menšiny sa objavuje len na jednom jedinom mieste a aj to v Charte základných práv únie v odseku 1 článku II-21, a to v súvislosti so zákazom akejkoľvek diskriminácie príslušníkov národnostných menšín. A to je veľmi málo.

    V súvislosti s touto problematikou musím vyjadriť prekvapenie a nesúhlas s postojom predstaviteľov Slovenskej republiky na poslednom stretnutí V-4, kde jednoznačne odmietli návrh, aby v návrhu ústavnej zmluvy bola zmienka o právach národnostných menšín v členských krajinách Európskej únie. Pripomínam, že na Slovensku tvoria národnostné menšiny 15 % obyvateľstva.

    Preto v mene poslancov za SMK prekladám návrh uznesenia tohto znenia: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnej konferencii presadzovala zapracovanie princípu a ochrany práv národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie.“

    Vážená Národná rada, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári prijalo dokument pod názvom „Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie“, kde je návrh, aby Európska únia využila a prevzala už existujúce dokumenty ako napr. Európska sociálna charta, Rámcový dohovor o ochrane menšín, Európska charta regionálnych jazykov a iné. Odporúčame preto vláde Slovenskej republiky, aby podporovali a presadzovali túto iniciatívu, tento návrh.

    Vážená Národná rada, medzivládna konferencia sa začína 4. októbra. Do tej doby každá krajina vypracuje svoje stanovisko. Poslanci za SMK vo všeobecnosti podporujú stanovisko ministerstva zahraničných vecí a predložené štyri návrhy. Podporujeme vytvorenie silnej komisie spôsobom jedna krajina – jeden komisár alebo aspoň spravodlivú rotáciu. Napriek tomu, že v preambule je odvolanie sa na náboženské dedičstvo Európy, podporujeme iniciatívu, aby bola zdôraznená európska minulosť a vývoj v zmysle kresťanských hodnôt. Súhlasíme s tým, pokiaľ bude na to možnosť, aby sa presadzovala spravodlivá rotácia, čo sa týka predsedu Európskej rady, resp. predsedníctva sektorálnych rád. Z hľadiska zabezpečenia spravodlivého a efektívneho rozhodovania v oblasti daní, sociálnej politiky, obrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti sme za zachovanie jednomyseľného spôsobu hlasovania.

    Návrh ústavnej zmluvy je dobrý východiskový materiál na rokovanie medzivládnej konferencie. Každá suverénna krajina má právo vysloviť svoj názor a pokúsiť sa nájsť spojencov na presadenie svojich návrhov. Ale treba k tomu pristupovať triezvo tak, aby sa nepresadzovali také požiadavky a zmeny, ktoré môžu zablokovať tento dôležitý proces. Tu pripomeniem výrok, ktorý vyslovil prezident Konventu Giscard d‘Estaing, keď povedal: „Návrh Európskej ústavy je vyváženým celkom. Ťažko ho vylepšia predstavitelia 25 krajín v priebehu medzivládnej konferencie.“

    Vítame dohodnutú spoluprácu V-4 zámerom vytvoriť vyšehradskú platformu, ktorá dáva nádej, že spoločná stratégia vedie k väčšej pravdepodobnosti úspechu.

    Predložený návrh ústavnej zmluvy je významným krokom Európskej únie na ceste k prehĺbeniu demokratických hodnôt a snahou vytvoriť stabilizáciu mieru, spravodlivosti a solidarity nielen v Európe, ale aj na celom svete. Nové spoločenstvo európskych krajín vrátane Slovenskej republiky je odhodlané budovať svoj osud – vytvoriť silnú väzbu na dosiahnutie cieľov, ktoré sú nám spoločné. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiak a pripraví sa pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, som veľmi rád, že Národná rada Slovenskej republiky pochopila dôležitosť zmien, ktoré prináša so sebou rozšírenie a transformácia Európskej únie, a schválila môj návrh, aby sa na pôde tohto parlamentu otvorila diskusia k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Klub nezávislých poslancov v zhode so stanoviskom Ľudovej únie jednoznačne podporuje proces európskej integrácie a víta vstup Slovenskej republiky do Európskej únie ako jedinečnú šancu urýchliť náš ďalší hospodársky rozvoj a priblížiť životnú úroveň občanov Slovenska k životnej úrovni vo vyspelých štátoch Európskej únie. Jednoznačne sa taktiež hlásime k hodnotám rovnosti, slobody, demokracie, k úcte ľudskej dôstojnosti, dodržiavaniu ľudských práv a spolupráci, na ktorých je budovaná Európska únia. Plne si uvedomujeme, že nevyhnutným predpokladom ďalšieho efektívneho fungovania Európskej únie po jej rozšírení o krajiny strednej a východnej Európy je prispôsobenie inštitucionálneho rámca novým podmienkam, keď počet členov Európskej únie dosiahne 25 a neskôr sa ešte zvýši. Pozorne sledujeme diskusiu o dokumente Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá prebieha tak v rámci politických frakcií, ako aj v rámci národných delegácii v Európskom parlamente. Každý štát v Európe, terajší a budúci člen Európskej únie, dnes stojí pred rozhodnutím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvní jeho budúcnosť.

    Vážená Národná rada, uvedomujeme si, že vytvorenie novej Európy je najväčším a najzložitejším integračným projektom v dejinách Európy. Nikdy predtým sa nevytvárala tak všestranne previazaná štruktúra z 25 nezávislých štátov. A Slovensko, jeho občania i tento parlament jednoznačne vyjadrili vôľu, byť súčasťou zjednotenej Európy. Aká však bude naša pozícia v novej Európe? Aký bude náš podiel na spoločnej hospodárskej a zahraničnej politike? Aké z toho pre nás vyplynú konkrétne výhody? A aké sú možné riziká? Európskym konventom predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu podľa nášho názoru nespĺňa pôvodné zámery stanovené v Laekenskej deklarácii, a to najmä, čo sa týka lepšieho rozdelenia a definovania právomocí Európskej únie a členských štátov, zavedenia opatrení na posilnenie demokracie, transparentnosti a efektívnosti Európskej únie a zjednodušenia rozhodovacích procesov.

    Predložený návrh ústavnej zmluvy podľa nášho názoru nespĺňa predpoklad byť Ústavou pre Európu, ako je označovaný, už svojím značným rozsahom a ani svojím obsahom. Európska integrácia by podľa nášho názoru nemala viesť k nanútenej uniformite a nadmernej regulácii. Musí byť založená najmä na kooperácii medzi štátmi, a nie na spolupráci medzi nekontrolovateľnými, bezduchými nadnárodnými inštitúciami. Sme hlboko presvedčení, že záujmom Slovenska nie je podporovať vytvorenie superštátu, ale Európsku úniu ako nadnárodný útvar, ktorej legitimita je odôvodnená od primárnej legitimity členských štátov. Sme presvedčení, že Európska únia môže fungovať iba ako aliancia suverénnych demokracií.

    Nemôžeme tiež dopustiť, aby sa európska identita budovala ako protiklad, resp. protiváha Spojených štátov amerických. Očakávali sme preto, že návrh dokumentu aspoň rámcovo vymedzí euroatlantickú politickú a ekonomickú spoluprácu.

    Vážená Národná rada, Klub nezávislých poslancov v zhode s Ľudovou úniou však bude podporovať prehlbovanie integrácie všade tam, kde to prinesie prospech občanom Slovenska a všetkých členských štátov Európskej únie, nielen úzkej technokratickej skupine európskych byrokratov. Vstupom Slovenska a ďalších 9 štátov do Európskej únie sa integračný proces nekončí. Taktiež prijatím dokumentu, ktorý predložil Konvent, nekončí reforma Európskej únie. Preto zastávame názor, že tento dokument by mal byť otvorený voči budúcim dodatkom, resp. novelizáciám. Sme presvedčení, že cieľom reformy Európskej únie je občan, a preto aj navrhovaná zmluva musí byť pre ľudí a mali by ju schváliť ľudia v celej Európe v referende. Pri tejto príležitosti mi dovoľte citovať predsedu Komisie Európskej únie Romana Prodiho: „V procese budovania novej Európy nesmie nikto stáť na okraji alebo byť ponižovaný či dokonca vylúčený.“

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, nebojme sa preto formulovať svoje pripomienky k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Nemôžeme si dovoliť falošnú nesmelosť a pasivitu. Musíme nájsť svoje miesto v novom systéme. Naša pozícia musí dostatočne chrániť našu identitu. A myslime pritom na občana. Presadzujme zachovanie princípu rovnosti a práva veta v oblastiach týkajúcich sa našich záujmov. Ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky to ani nemôžeme inak.

    Preto, ak dovolíte, za náš klub predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by znel: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach o navrhovanom texte zmluvy dôsledne presadzovala princíp rovnosti členských štátov a právo na veto v oblastiach týkajúcich sa našich národnoštátnych záujmov. Po druhé, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby priebežne a pravidelne informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu rokovaní medzivládnej konferencie vrátane stanovísk, ktoré prezentujú jednotlivé rezorty.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub KDH pán poslanec Figeľ, pripraví sa za klub Smer pani poslankyňa Beňová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia, je veľmi dobré a, samozrejme, dôležité, že sa Národná rada dostáva k rokovaniu o tak vážnom dokumente, aký je predložený v podobe návrhu Európskej ústavy. Naše členstvo je naozaj blízko, počíta sa na mesiace a už dnes sme pýtaní, chvalabohu, aj na budúcnosť Európskej únie, že to už nie je o nejakej vzdialenej méte, ale o veľmi konkrétnych témach, reformách, inštitúciách. Žiaľ, deje sa to v istom časovom tlaku alebo strese a, samozrejme, pred vstupom, ktorý zároveň znamená skúsenosť z pôsobenia krajiny vnútri spoločenstva. Máme reformovať z vnútra nepoznaný systém, keď len nedávno sme vynegociovali podmienky, za akých máme od 1. mája fungovať v tomto systéme. A ratifikovali sme ich politicky aj vo všeľudovom referende.

    Kresťanskodemokratické hnutie od svojho vzniku spájalo budúcnosť Slovenska s európskou perspektívou, s dôstojným miestom krajiny v zjednotenej Európe. Silné demokratické a dôveryhodné Slovensko je najlepším príspevkom pre zjednotenú Európu. Toto bolo a zostáva naším cieľom. Zároveň chceme formovať Európsku úniu ako dobre zorganizované zmluvné spoločenstvo, spoločenstvo členských krajín na princípoch slobody, solidarity a subsidiarity s cieľom budovať jednotu postavenú na hodnotách s centralitou dôstojnosti každej ľudskej osoby.

    Iniciovali a podporovali sme čo najširšiu spoločenskú diskusiu o európskej budúcnosti Slovenska, osobitne na pôde Národného konventu, ale aj tu v Národnej rade a na medzinárodných fórach. Predložený výstup z Konventu je východiskom pre medzivládnu konferenciu. Žiaľ, preklad, ktorý dostali všetci poslanci, predpokladám, z Bruselu, je veľmi slabý a nekvalitný. Neviem, kto zaň zaplatil, ale ak by takto mali prichádzať v krátkej budúcnosti preklady prijímanej legislatívy, ktorá má byť dennodennou súčasťou nášho práva, tak to nebude dobré. Treba sa nad tým zamyslieť a pozrieť sa, kto a za čo to prekladal. Ideme totiž do rozsiahlych jazykových operácií, a to entrée nie je povzbudivé.

    Návrh prináša niektoré povzbudivé črty, vyššiu transparentnosť rozhodovania orgánov Európskej únie, vymedzenie rozdelenia kompetencií, zjednodušenie systému a zníženie počtu legislatívnych mechanizmov. Prináša posilnenie úlohy národných parlamentov pri kontrole dodržiavania princípu subsidiarity. Na druhej strane v samotnom návrhu textu, ale aj pri hlbšej analýze nachádzame duplicity alebo nejasnosti. Treba pripomenúť, že prešli viaceré menšinové návrhy. Osobne som bol členom Konventu od začiatku. Môžem dosvedčiť, že napr. rotujúce predsedníctvo Európskej rady, teda krajinami, nie osobou, resp. princíp jedna členská krajina – jeden komisár mali vysoko väčšinovú podporu v Konvente, už či cez krajiny alebo osoby zastúpené v 105 člennom telese. Napriek tomu návrh z predsedníctva Konventu je iný. Pri politikách, ktoré tvoria najväčšiu, III. Časť, 230 klauzúl alebo článkov, treba povedať, že sa tým prešlo za jeden týždeň pri rozsiahlom počte presunov z oblasti jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu.

    Chcem povedať, že reformy v Európskej únii sú potrebné. Ak odhliadneme od roku 1979, keď bola realizovaná zmena priamych volieb v Európe, odvtedy existujú poslanci volení priamo, nie delegovaní, nebola realizovaná podstatnejšia inštitucionálna zmena od založenia Európskeho spoločenstva. V Nice boli prijaté iba najnutnejšie úpravy. Ale treba zároveň povedať, že časový faktor nás netlačí do rozhodnutia teraz alebo nikdy, že čas nemôže byť nadradený nad obsah a výsledok reforiem. Dokonca Konvent, tak ako bol naplánovaný, mal mať za sebou 6-mesačnú prestávku pre takéto diskusie, analýzy a formovanie národných pozícií a medzivládna konferencia podľa summitu v Nice mala začať v roku 2004, nie o dva týždne.

    Európska únia je na rozšírenie pripravená a nielen na rozšírenie o 10 krajín, ktoré už sú blízko vstupu, ale aj ďalších, osobitne Rumunska, Bulharska, ktoré už uzavreli zhruba polovicu rokovacieho objemu. Je pripravená inštitucionálne aj politicky na vstup ďalších krajín.

    Ako hlavný vyjednávač pri rokovaniach o vstupe chcem potvrdiť, že Slovensko v inštitucionálnej rovine, pretože o nej je reč, získalo dobré podmienky pre svoje pôsobenie aj od 1. mája, príp. aj neskôr na základe vstupu do platnosti niektorých ustanovení zmluvy z Nice. Budeme mať 14 poslancov v Európskom parlamente. Ak dôjde k zmene, bude dosiahnutá len jednomyseľne, to znamená aj so súhlasom Slovenska. Budeme mať jedného člena Európskej komisie ako každá iná krajina a 7 hlasov v Rade Európskej únie. Pri Komisii a pri Rade však sa navrhujú zmeny, ktoré treba teraz posúdiť a príp. sa nimi veľmi citlivo zaoberať, lebo som presvedčený, v ďalšom to chcem vysvetliť, že navrhované nie je dobré pre Slovensko.

    Chcel by som teraz povedať niekoľko slov na päť okruhov, ktoré považujeme za záležitosti hodné osobitného zreteľa.

    Začnem názvom, lebo ten je na obale a ten je v celom návrhu textu a ten určuje aj tak trochu tému. Myslím, že ako Európania si jasne uvedomujeme nebezpečenstvá rozdelenia na kontinente, ktoré tu boli v minulosti, za komunizmu, nedávno na juhovýchode, na Balkáne, ktoré sa už prekonali. No iba hmlisto tušíme, k akej jednote smerujeme. Od rozdelenia je ešte dosť zložitá cesta k jednote. V súvislosti s úsilím nájsť model novej americkej republiky poznamenal jeden zo zakladateľov Benjamin Franklin: „Históriu tvoria iba svetlá majákov vystríhajúcich pred kurzom, ktorého sa treba vyvarovať, neurčujú však, ktorý treba sledovať.“ Finalitu európskeho projektu nemôžeme určiť, závisí od budúcich generácií, je v rukách každej generácie, ale my dnes môžeme určiť jej charakter a stav v tejto dobe a jej smerovanie a víziu do budúcnosti. Našou víziou je únia nie ako štát štátov alebo superštát, ale ako zmluvné spoločenstvo. Tým franklinovským výstražným majákom, kam lode by nemali ísť, lebo dôjde ku kolízii alebo k problémom, je napr. prijímanie návrhu ústavy, ktorá je atribútom štátu, alebo posun práva na tzv. kompetenciu kompetencií, rozhodovať o vlastných kompetenciách, prideľovať si kompetencie. Je to aj samostatný katalóg základných práv, ktoré charakterizujú štáty vo vzťahu k občanom. Je to však aj revízia zmlúv cez väčšinové rozhodovanie, ktoré sa v Konvente navrhovalo, ale neprešlo, že väčšina už potom rozhoduje, aké budú ďalšie adaptácie zmluvného práva. Takým výstražným majákom sú vlastné dane, vlastná zahraničná politika, príp. vlastná obrana.

    Európska únia ako zmluvné spoločenstvo je riešením, ktoré účinne realizuje zmluvné dohodnuté politiky pre spoločné dobro všetkých na úrovni únie. Na základe princípu subsidiarity vykonáva to a len to, čo nedokážu lepšie zabezpečovať nižšie články slobodným občanom počnúc cez obec, región a štát. Pre zmluvné spoločenstvo teda podľa nás postačuje ústavná zmluva, a to v celom texte návrhu, nielen na prvej strane. A stále platí a bude platiť, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Chceme byť v Európe naozaj dobrými priateľmi. Cieľ Slovenska a, verím, aj iných krajín je silná, efektívna, demokratická Európska únia a Európa. Líšime sa však názormi, ako sa k takej dopracovať.

    Jednota v Európe nemôže byť založená iba na ekonomických pohnútkach alebo geografických faktoroch. Pravá jednota spočíva na súlade základných hodnôt. Tento súlad je základom duchovnej jednoty, resp. kultúrnej spolupatričnosti národov. Neznamená ani náboženský klub, ani exkluzivitu. Stotožnenie sa so základnými hodnotami a cieľmi je však predpokladom jednoty spoločenstva. Žiaľ, na jednej strane medzi cieľmi Európskej únie, tak ako sú definované v texte návrhu, vytŕča plná zamestnanosť, čo je utopizmus, a na druhej strane chýba podpora rodiny, čo je zase prirodzená základná jednotka každej spoločnosti, každého národa, pričom od vekov všeobecne platí: „Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť.“ Malo by to platiť aj v Európskej únii.

    Základ európskej jednoty na tento kontinent naozaj prinieslo kresťanstvo. Antická grécka demokracia a antické rímske právo národov sú ďalšie dôležité zdroje nielen inšpirácie, ale praktického riešenia vzťahov medzi ľuďmi a národmi. Ale až postavenie ľudskej osoby do centra politiky a postavenie jej dôstojnosti za kritérium politiky vytvorilo systém, ktorý sa dnes rozvíja od druhej svetovej vojny osobitne práve v slobodnom demokratickom spoločenstve. Priznaním sa ku koreňom sa priznávame nielen k histórii, ale aj k duchovnej a ideovej inšpirácii.

    Preto, po druhé, za klub kresťanských demokratov, za klub KDH navrhujeme zmenu preambuly, pretože ona dáva ducha celému ďalšiemu textu návrhu. Osobitne má väčší význam v západoeurópskom práve než u nás doteraz, napriek tomu som presvedčený, že úprava má svoje opodstatnenie. Je témou nielen našich diskusií, ale po celej Európe.

    Sme presvedčení, že zmienka o Bohu, tak ako ju formuloval aj náš národný parlament, je priznaním sa k najvyššej autorite, k existencii prirodzených zákonov, ktoré určujú naše osudy a limity bez toho, či s nimi matematicky súhlasíme alebo nie, či hlasujeme v totožnosti s prirodzenými zákonmi alebo inak. Prirodzené zákony nemožno novelizovať, nemožno ich zrušiť. Zmienka o Bohu je prihlásením sa k existencii najvyššieho sudcu, ktorý je spravodlivý na rozdiel od mnohých našich ľudských súdov, sudcov a úsudkov. Národná rada sa k tomuto už prihlásila vo februári tohto roku, čo chcem osobitne a opakovane oceniť. Tolerantná, inkluzívna zmienka o Bohu a kresťanských koreňoch nikoho neopomína, nikoho neuráža, práve naopak, jej vynechanie by bolo urážkou našich otcov, z ktorých mnohí pre túto identitu trpeli, mnohých národov, ktoré to považujú za zásadné a dôležité, ale aj urážkou otcov zakladateľov, ktorí z viery čerpali svoju inšpiráciu pre európske zmierenie, už či francúzsko-nemecké alebo širšie, a pre európsku jednotu. Pripomeniem len Schumana, Monneta, De Gasperiho, Adenauera, de Gaulla, ale aj mnohých iných. Robert Schuman povedal: „Európa je uplatnením demokracie v kresťanskom zmysle slova.“ Pri snahe o úpravu týmto smerom v preambule textu návrhu nebudeme sami. Podobne sa vyjadrujú vlády Poľska, Holandska, Španielska, Talianska, Írska, Portugalska, Malty, ba dokonca aj Nemecko by nebránilo takejto zmienke, nepriamo citujem kancelára.

    Tretím okruhom je rozhodovací mechanizmus. Ten z hľadiska inštitúcií a vnútorného obsahu návrhu ústavného textu považujem za najdôležitejší faktor, pretože stále viac rozhodnutí sa realizuje cez tzv. kvalifikovanú väčšinu. Čo to v európskych podmienkach je? V úvodných desaťročiach integrácie sa rozhodovalo jednomyseľnosťou, tak ako to býva medzi štátmi obyčajom. Ale pri narastaní agendy a rozsahu vnútorných politík dochádzalo k sporom, k pomalosti, ku komplikáciám, k najväčším v osemdesiatych rokoch, keď bol prijatý a bola snaha aplikovať Jednotný akt o vytvorení vnútorného trhu so všetkými slobodami a súvislosťami. Bolo treba prijať asi 300 smerníc a nielen ich prijať, ale aj implementovať. Vtedy sa zadefinovala veľmi špecifická a konkrétna miera politickej solidarity väčších s menšími, aby sa oplatilo prejsť aj tým menším na väčšinové hlasovanie, keď, samozrejme, ich prirodzená váha by bola nižšia. Tento mechanizmus sa lineárne prenáša až do tejto doby a Slovensko bude mať na ňom podiel od 1. mája. V tomto mechanizme najmenšie Luxembursko, ktoré je menšie ako Bratislava, má 2 hlasy, najväčšie Nemecko s vyše 82 mil. ľudí má 10 hlasov. To znamená, luxemburský hlas reprezentuje 200 000 obyvateľov a nemecký 1 hlas reprezentuje 8 mil. obyvateľov.

    V tejto oblasti je veľmi dôležitý vyvážený vzťah medzi kvalifikovanou väčšinou, ktorá vytvára rozhodnutie, resp. blokujúcou menšinou, ktorá bráni alebo zastaví takéto rozhodnutie. Ako som povedal, Slovensko bude mať po vstupe 3 hlasy. Od 1. januára na základe zmluvy z Nice sa tento mechanizmus upravuje, zvýhodňuje väčšie štáty, lebo sa vzdali druhého komisára. Takže dnešná 1-tretinová váha Slovenska 3 : 10 voči Nemecku, ktoré je najväčšie, a najlepšie sa to porovnáva, sa zmení na 7 : 29, čo je štvrtinový vplyv pri rozhodovaní v Rade ministrov, ktorý je zásadne dôležitý orgán, ktorý hlasuje vždy, buď väčšinovo, alebo jednomyseľne. K tomu sa pridávajú potom aj rozhodnutia alebo spolurozhodnutia Európskeho parlamentu. Na základe tejto zmeny z Nice sa vplyv veľkých posilní. Ale, opakujem, vzdali sa druhého komisára, prijal sa princíp jedna krajina – jeden komisár. Na väčšinu po roku 2005 bude treba 232 hlasov z 319 hlasov, čo zároveň znamená, že 88 hlasov je blokujúca menšina. Okrem toho „za“ sa musí vyjadriť väčšina štátov reprezentujúca 62 % obyvateľov.

    Návrh ústavnej zmluvy, tento návrh textu, ktorý posudzujeme, predpokladá zrušenie vážených hlasov a len dvojitú kvalifikovanú väčšinu vo forme polovica štátov plus jeden a 60 % obyvateľov, ktoré tieto krajiny zahŕňajú. Tu už ide o ďalšie a veľmi silné zvýhodnenie silných krajín, veľkých krajín na úkor malých. Tri veľké členské krajiny v tomto mechanizme dokážu zablokovať čokoľvek. Malé 5-miliónové Slovensko z hľadiska hlasovacej váhy nebude tak atraktívne ako podľa predchádzajúceho modelu, pre hľadanie postačujúcej väčšiny. A pritom môže ísť v týchto rozhodnutiach o vážne otázky, napr. charakter štrukturálnej a regionálnej politiky únie, na to upozorňuje aj ministerstvo zahraničných vecí. Len chcem dodať, že toto už bolo dohodnuté na väčšinový princíp v Nice, zmluvu z Nice sotva dokážeme revidovať, čo len pripomínam pre realizmus. Môže ísť o záležitosti azylantov alebo ďalšie. Slovensko by preto malo trvať na zmene navrhovaného mechanizmu väčšinového hlasovania smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, čo podporujú menšie štáty, ale aj Poľsko alebo Španielsko. Východiskom môže byť aj posun navrhovaného mechanizmu na dva krát dve tretiny, 2-tretinovú väčšinu, teda dve tretiny počtu štátov a dve tretiny obyvateľov, ktoré reprezentujú.

    Druhou časťou tejto problematiky mechanizmu hlasovania je samotný obsah politík, pretože táto ústavná zmluva navrhuje presunúť 27 záležitostí z oblastí jednomyseľnosti do väčšinového rozhodovania, to znamená, mechanizmus získava ešte väčší priestor v politikách Európskej únie. Chcem povedať, že jednotný akt Európskej únie z roku 1986 presunul 12 oblastí alebo vytvoril nové oblasti z jednomyseľnosti do väčšinovosti. Maastricht v roku 1992 presunul 30 takýchto oblastí, Amsterdam v roku 1997 ich presunul 16, posledná zmluva z Nice ich presunula 31. Teraz k nim pribudlo ďalších 27 oblastí. My považujeme za osobitne citlivé niektoré z nich, a to chcem pomenovať, zahraničnú politiku, obranu, dane, trestné právo, súdnu a policajnú spoluprácu, azyl a migráciu, kultúru, sociálne zabezpečenie. Slovenská republika by mala trvať na ďalšom neoslabovaní rozsahu uplatňovania princípu jednomyseľnosti pri politikách Európskej únie a na jeho zachovaní osobitne v uvedených oblastiach. To nie je o nejakej nekooperatívnosti, o izolacionizme. To je o tom, že ide o citlivé, zásadné otázky národného záujmu. A hľadanie riešenia, ktoré naozaj vyhovuje všetkým, je najlepšou odpoveďou na citlivý záujem všetkých.

    Štvrtým okruhom sú inštitúcie v častej komunikácii, často spomínané. Chcem len dodať, že Európska rada, kde sa navrhuje stály predseda na 2,5 roka, doteraz bola vedená od počiatkov rotujúcim predsedníctvom. Samozrejme, periodicita sa naťahuje, pretože pribúda krajín. Ale problém nie je v tom, že to bude v prípade Slovenska raz za 12,5 roka. Veď na to sa ešte treba aj dobre pripravovať. My len Parlamentné zhromaždenie NATO ideme urobiť a nemáme budovu. A to nie je nielen o budovách, to je o mnohých, mnohých schopnostiach a pripravenosti. Ale je to o postavení, rovnosti, o vplyve všetkých na ten vrcholný manažment Európskej únie, ktorý sa realizuje na summitoch, resp. na rokovaniach predsedov vlád a prezidentov alebo hláv štátov. Vytvorenie takéhoto stáleho postu môže znamenať riziko vytvorenia inštitucionálnych sporov hlavne s navrhovaným ministrom zahraničných vecí alebo s predsedom Európskej komisie. Navrhujeme preto zachovať rotujúce predsedníctvo členských krajín, ktoré pre lepšiu koordináciu postupu a vyššiu efektívnosť pri zabezpečovaní cieľov Európskej únie môže byť aj skupinové, napr. tvorené na 2 roky štyrmi krajinami. Na to obdobie sa rozdelí vedenie jednotlivých sektorových rád. Ak by väčšinová vôľa naďalej smerovala k jedinej hlave Európskej rady, prečo by ňou nemohol byť jeden z predstaviteľov takejto skupiny v rotujúcom predsedníctve Európskej únie. Ten princíp rotácie sa nevyčerpal. Predsedníctvo švédske, fínske, za ktorého sme boli pozvaní, alebo nedávno dánske, za ktorého sme dokončili rokovania, boli ukážkou naozaj schopných, pritom nových členských krajín alebo relatívne malých členských krajín porovnateľných so Slovenskom, ktoré pomohli aj Európskej únii a, samozrejme, aj dôveryhodnosti svojho európskeho rozmeru alebo zrelosti.

    Druhou inštitúciou, najčastejšie spomínanou, je Európska komisia. Tu je dôležitý princíp rovnosti štátov. Efektívnosť nemôže byť nadradená nad rovnosť štátov, nemôže ísť na úkor spravodlivého zastúpenia. To by znamenalo, že už dnes Európska komisia nie je v poriadku, lebo má 20 členov, čo je viac ako navrhovaných 15 členov. Veď efektívnosť alebo schopnosť Európskej komisie závisí od jej členov, od ich morálnych a odborných schopností, od manažmentu predsedom Komisie a od ďalších a ďalších záležitostí. Mám za to, že sa často zle vníma nominácia alebo osoba člena Komisie. Komisári sú navrhovaní národnými vládami, ale nie sú ich reprezentantmi následne. Musia zložiť úradom predpísaný sľub, že sa vzdávajú obhajoby národných záujmov, stávajú sa obhajcami záujmov spoločenstva. Každá nominácia musí byť prijateľná nielen doma, ale aj u predsedu Európskej komisie, v ostatných vládach zastúpených v Európskej rade, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou o každom návrhu, a, samozrejme, v Európskom parlamente. Ak zostaneme na našich pozíciách, nebudeme v menšine, sme na strane výraznej väčšiny členských, resp. budúcich členských krajín. Zachovanie princípu jedna krajina – jeden komisár je dôležité osobitne pri rozšírení Európskej únie, ktorá bude mať 450 mil. obyvateľov. A to znamená aj podstatne vyššiu potrebu a náročnosť na komunikáciu zo strany Komisie s takýmto veľkým ľudským priestorom.

    Piatym okruhom je Charta základných práv únie. Ako som uviedol na úvod katalóg základných práv a slobôd charakterizuje skôr štát než zmluvné spoločenstvo. V I. časti navrhovaného textu sú niektoré základné práva alebo záležitostí, ktoré sa dotýkajú tejto agendy. Táto II. časť je uvedená druhou, ďalšou preambulou, ktorá nie je celkom v línii tej základnej, prvej preambuly. Ale to nie je asi to najdôležitejšie. Dôležité je skôr to, že sa tu postulujú inak niektoré práva, než určujú základné zákony väčšiny členských krajín, myslím, tým ústavy, alebo medzinárodné záväzky, myslím tým európsky právny priestor vďaka jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inak sa definuje právo na manželstvo a rodinu, sú to dokonca dve práva. Nezakazuje sa ľudské klonovanie na terapeutické účely. Kandidátske krajiny nemohli do tohto návrhu vstúpiť doteraz, pretože to bolo vytvorené pred summitom v Nice a v Nice podpísané ako politický dokument, a ani v Konvente, pretože tam to bola len otázka zaradenia či nezaradenia, ale nezasahovania do súpisu alebo obsahu. Európskemu súdnemu dvoru v Luxemburgu, ktorý je jednou zo základných inštitúcií Európskej únie, sa priznáva kompetencia rozhodovať o právach, o ktorých by inak rozhodoval len veľmi obtiažne. A práve definovanie iného katalógu a jurisdikcie základných práv ako majú všetky členské krajiny môže viesť k dvojkoľajnosti pri ich výklade, ochrane a zabezpečení v rámci Európskej únie. Všetky krajiny Európskej únie pristúpili k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tzv. Rímskemu dohovoru a uznávajú jurisdikciu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Najrozumnejším a zároveň jednoznačným riešením je, aby vďaka nadobudnutiu právnej subjektivity Európska únia ako celok pristúpila k tomuto dohovoru, a tým aj k jednotnej jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Celú II. časť návrhu ústavnej zmluvy ako som spomínal, kde je ďalšia preambula a 54 článkov, navrhujeme vypustiť, čím by sa rozsiahly dokument 465 článkov aj citeľne skrátil.

    Dovoľte mi na záver vyjadriť isté také na jednej strane ocenenie, že o tom rokujeme, na druhej strane prekvapenie, že tak rýchlo sa niektoré veci uzavreli aj v ústavnoprávnom výbore. Zahraničný výbor a integračný výbor o návrhu ústavnej zmluvy alebo výsledkoch Konventu rokoval celý rok od januára, v podstate každý mesiac. A to úsilie treba oceniť. My sme pripravili uznesenie, ktoré bolo prijaté v mnohých záležitostiach aj v jednom, aj v druhom výbore, a nejako sa neodrazilo v postoji ústavnoprávneho výboru. Samozrejme, sme si rovní, ale tu ide o obsah, tu ide o veľmi vážne súvislosti. Preto si dovolím to uznesenie znovu navrhnúť, pretože získalo v mnohých záležitostiach výraznú podporu.

    Dovoľte mi v mene klubu KDH vyjadriť presvedčenie, že medzivládna konferencia nemá byť slávnosťou, ale vážnym rokovacím priestorom, do ktorého má Slovensko vstúpiť konštruktívne, a pritom principiálne a aktívne. Súhlas a prijateľná dohoda všetkých je želateľným výsledkom. Niektorí tu odkazovali na Valéryho Giscarda d‘Estainga. Ministri zahraničných vecí pred týždňom a niečo sa dohodli, že pána prezidenta Konventu ani nepozvú na medzivládnu konferenciu ako hosťa, pretože to je iné fórum. Nechcem komentovať hlbšie toto rozhodnutie. Rokovať musíme ako rovný s rovným, nie v hierarchii podľa sily ekonomiky, odkazu o peniazoch alebo dĺžky členstva – starý či nový, stará či nová Európa – alebo veľkosti populácie.

    Návrh uznesenia, ktorý si dovolím prečítať, ide v línii vystúpenia. „Národná rada Slovenskej republiky A. podporuje úsilie vlády Slovenskej republiky smerujúce, po prvé, k zmene názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie, po druhé, k zahrnutiu zmienky o kresťanstve do preambuly návrhu ústavnej zmluvy, po tretie, k zachovaniu princípu jedna krajina – jeden komisár v Európskej komisii, po štvrté, k ďalším úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva na nadchádzajúcej medzivládnej konferencii o inštitucionálnych reformách Európskej únie, B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo svojom stanovisku na medzivládnej konferencii presadzovala, po prvé, obsah uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 185 z februára tohto roku, po druhé, zmenu navrhovaného mechanizmu hlasovania kvalifikovanou väčšinou smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, po tretie, neoslabovanie rozsahu uplatňovania princípu jednomyseľnosti pri politikách Európskej únie a jeho zachovanie osobitne o. i. v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie, kultúry, sociálneho zabezpečenia, po štvrté, zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými krajinami Európskej únie, po piate, vypustenie II. časti navrhovaného textu, ktorým je Charta základných práv únie, a pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k priamej jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.“ O týchto bodoch žiadam hlasovať osobitne, jednotlivo. A záver návrhu tohto uznesenia znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby po zahájení medzivládnej konferencie pravidelne informovala Národnú radu o priebehu jej rokovaní vrátane prezentovania stanovísk jednotlivých rezortov.“ Tým chcem len rozšíriť uznesenie, bolo prijaté ako také, v tomto znení vo výbore pre európsku integráciu kvôli tomu, aby sme pamätali aj na obsah politík, kde jednotlivé sektory sú veľmi dôležité pre celkový charakter budúceho spoločenstva, aby sme nehovorili len o inštitúciách, preambule alebo názve, ale aj o obsahu politík.

    Pozitívny výsledok medzivládnej konferencie v týchto otázkach považujeme za zásadne dôležitý pre podporu celkového návrhu ústavnej zmluvy.

    Uznesenie, ktoré navrhoval pán kolega Boris Zala, som nemohol predniesť zo závažných negociačných dôvodov, pretože formulovalo zbytočne ústupový priestor na naše rokovania v Ríme. To by sme radšej mali ušetriť cesty do Ríma.

    Vláda rokuje autonómne, môže a nemusí si odporúčania a požiadavky Národnej rady osvojiť, ale podpora parlamentu a budúci súhlas ústavnej, nie jednoduchej, ale ústavnej, väčšiny tohto parlamentu s výsledkom rokovaní je veľmi vážnou výzvou na seriózne zvažovanie i seriózne rokovania. A ústavná zmluva by priamo či nepriamo mala byť prijateľná a blízka väčšine občanov Slovenska. Medzivládna konferencia je síce rokovaním medzi vládnymi predstaviteľmi, ale na základe našej ústavy, jej čl. 102, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy prezident Slovenskej republiky. Preto som presvedčený, že naše závery sú dôležité nielen pre vyjednávateľov a vládu, ale aj pre hlavu štátu čiže pre celú výkonnú moc Slovenskej republiky.

    Ctené dámy, vážení páni, ak chce byť Európa nie superštátom, ale silným, efektívnym, demokratickým spoločenstvom, musí byť spoločný európsky dom postavený na pevných, osvedčených základoch, ekonomické pohnútky nestačia. Výstavba novej Európy, za ktorú už máme priamu a bezprostrednú zodpovednosť, bude vždy predpokladať konsenzus a uznanie základných hodnôt a potrebuje čistú ideovú inšpiráciu. Ak sme toho schopní doma, v stredoeurópskom regióne i na kontinente, budeme dobrými architektmi a staviteľmi spoločného európskeho domu. Milí priatelia, sme toho schopní? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová ako jediná sa hlási. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Figeľ, vo svojom rozsiahlom a kvalifikovanom vystúpení ste spomenuli, že o návrhu ústavnej zmluvy sa široko diskutovalo. Prečo je v Národnej rade Slovenskej republiky až dnes? Mám pochybnosti o tom, ako by dopadlo referendum a schvaľovanie v Národnej rade, ak by tento navrhovaný text poznali občania i poslanci vopred. Prečo až teraz deklarujete toľké kritické pripomienky k návrhu zmluvy?

    Po ďalšie. Vyjadrili ste nespokojnosť s kvalitou prekladu. Súhlasím s vami, pretože aj nám prekážajú a vyzývajú nás k ostražitosti viaceré repliky, napr. sústavne sa vyskytuje výraz „akčné kroky“. Výrazy typu „únia sa snaží“, myslím si, do takej dôležitej zmluvy nepatria a tak ďalej.

    A ešte si dovoľujem upozorniť na znenie článku 10 hlavy III o práve únie, kde sú dva body v zmysle zásady, žartovnej, samozrejme: „Po prvé, šéf má pravdu, po druhé, ak nemá pravdu, platí bod č. 1.“ Hovorí sa v tomto článku v odseku 1, „právo únie je nadradené právam členských štátov“, v odseku 2, „členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie rešpektovania ústavy a aktov orgánov únie“. Takže myslím si, že toto nie je celkom logické.

    Myslíme si, že sme sa bez významného želania väčšiny ocitli vo veľmi ťažkej situácii a budeme sledovať vládu, ako chráni záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.

    Pýtam sa vás: Ak bude vláda Slovenskej republiky presadzovať výhrady a dôsledne žiadať v ich zmysle úpravy navrhovanej zmluvy, nevyplynie z toho, že zostaneme čakateľmi na členstvo alebo je vaša kritika iba deklaratívna? Ďakujem.

  • Na faktickú poznámku môže reagovať, samozrejme, pán poslanec Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že len ten úvod bol adresovaný mne. Na jednej strane sa čakalo na závery Konventu, ktoré boli ucelené aj v júli, v auguste prišiel preklad, odvtedy alebo od začiatku septembra ho máte všetci. Som vďačný aj teda vedeniu parlamentu, že to zariadilo, že sa vôbec tým zaoberáme, pretože mohlo sa to obísť aj bez tejto diskusie. Ale cieľom nie je diskusia pre diskusiu, ale vážny postoj a získavanie podpory pre vážny postoj. A tu je priestor pre všetkých.

    A, po druhé, ja som pripomenul, že pôvodný scenár počítal s pol rokom pauzy, nie na to, aby sa nič nerobilo, ale aby sme si uvedomili všetky súvislosti, aj politické, aj právne, aj ústavnoprávne, do ktorých vstupujeme, lebo potom už bude, ako sa hovorí, neskoro. Preto treba vôbec využiť tento priestor, rokovať otvorene a potom aj počas medzivládnej konferencie reflektovať vývoj, pretože ten môže byť aj veľmi konkrétny pre naše ďalšie rozhodnutia.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov Smeru pani poslankyňa Beňová, pripraví sa pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády, máme dnes pred sebou rozpravu o návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu, návrh, o ktorom budeme diskutovať a ktorý je základným a východiskovým dokumentom na rokovanie medzivládnej konferencie.

    Tento návrh má svoju históriu, je výsledkom takmer 2-ročnej práce Konventu o budúcnosti Európy. Konvent zvolala Európska rada a jeho úlohou bolo vypracovať návrh na tri výzvy, ktoré stoja pred Európskou úniou a jej jednotlivými členskými štátmi. Išlo a ide o to, ako dostať občanov, ktorých bude po roku 2004 v členských štátoch Európskej únie 450 mil., bližšie k európskym orgánom, ako organizovať politiku a európsky politický priestor v rozšírenej Európskej únii a v neposlednom rade, a ja osobne považujem túto výzvu za najdôležitejšiu, ako premeniť Európsku úniu na stabilizujúci faktor a funkčný model v novom multipolárnom svete.

    Ako som už spomínala, Konvent zasadal takmer 2 roky. Mali sme tam zástupcov aj my, rovnako ako ďalšie pristupujúce krajiny. Chcem sa z tohto miesta poďakovať pani Belohorskej, Martinákovej, Figeľovi a Zalovi, ktorí zastupovali v Konvente slovenský parlament. Konvent bolo široké fórum. Okrem zástupcov národných parlamentov a národných vlád boli jeho členmi aj zástupcovia politických frakcií Európskeho parlamentu či zástupcovia ďalších inštitúcií Európskej únie. Bolo to fórum, ktoré reflektovalo inakosť či názorovú rozdielnosť už pri samotnej príprave návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. Aj náš parlament prijal vo februári tohto roku uznesenie, ktoré bolo podkladom na rokovanie našich zástupcov priamo na pôde Konventu. Bolo podkladom, ktorého relevantnosť by potvrdila jeho akceptácia a zapracovanie do samotného návrhu. Nie všetky požiadavky sa však dali do návrhu zapracovať a úlohou Konventu bolo pripraviť taký návrh, ktorý by bol výsledkom kompromisu medzi jednotlivými stanoviskami, ktorý by bol vo svojej výslednej podobne akceptovateľný a nepotieral by základné a zásadné názorové princípy žiadnej strany. Takýto návrh máme, kolegyne a kolegovia, dnes spred sebou.

    Viem, že sú medzi nami rozdiely v náhľade na mnohé veci a otázky. Je to logické a nemyslím si, že je to na škodu veci. Práve naopak, ja osobne som zástankyňou názoru, že racionálny a konštruktívny konflikt posúva riešenie veci dopredu. Určite aj na predkladaný návrh máme rozdielne pohľady. Dovoľte mi však položiť tomuto parlamentu základnú otázku, od ktorej by sa mali odvíjať všetky ďalšie diskusie o návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu: Akú chceme mať Európu? Ako chceme, aby fungovala Európska únia a aký význam by mala zohrávať v medzinárodnej politike? Chceme funkčný model, schopný reflektovať realitu všetkých a zároveň každého alebo chceme spoločenstvo individualistov, ktorí budú mať občas na niečo spoločný názor? Vo svojom vystúpení pred hlasovaním o ratifikácii prístupovej zmluvy som hovorila o výhodách, ale aj záväzkoch, ktoré na seba už samotným vstupom do Európskej únie preberáme. Neviem, do akej miery si rozsah týchto záväzkov uvedomujeme, ale bez ohľadu na mieru informovanosti, moment prevzatia záväzkov je onedlho tu. Na budúci rok sa staneme členským štátom Európskej únie a nielen Slovensko, ale aj ďalších 9 pristupujúcich krajín sa ním stane. Bude to najväčšie rozšírenie, aké Európska únia vo svojej histórii zaznamenala. Formálne je všetko pripravené, ale nikto dnes nespochybňuje, že tento projekt bude náročný pre všetkých zúčastnených, teda pre terajšie členské štáty, aj pre tie pristupujúce. Je preto logické, že Európska únia potrebuje pre túto svoju novú etapu zmeny. Tieto zmeny alebo presnejšie tento stav je z môjho pohľadu dostatočne obsiahnutý v predloženom návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu.

    Niektorí moji predrečníci hovorili vo vzťahu k predkladanému návrhu o potrebe ochrany národných záujmov. Ja plne súhlasím, ale zároveň kladiem otázku: Ktorých národných záujmov? Ak dovolíte, spomeniem aspoň tie, ktoré sa dotýkajú všetkých rovnako, a to najmä v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Nuž teda, kolegyne a kolegovia, obávam sa, že o týchto záujmoch začíname hovoriť nie 5 minút pred dvanástou, ale minimálne hodinu po dvanástej. Veď len minulý týždeň tento parlament schválil zákon, ktorý umožní doprivatizáciu aj zvyšku strategického majetku vo vlastníctve štátu, čím sa štát pripravil o jeden z najvýznamnejších nástrojov hospodárskej politiky. Okrem tohto faktu, pozrime sa, prosím, na jednotlivé negociačné kapitoly a zvlášť potom na tzv. vynegociované pozície. Veď práve negociačný proces bol priestorom na ochranu národných záujmov. Akákoľvek kritika sa však v období prebiehajúcich negociácií či presnejšie vyjednávania stretla s nevôľou a dokonca kritikou. A pôjdem ešte ďalej, ak dovolíte. Bola to táto Národná rada, ktorá poprela a predbehla aj to, čo je pre nás záväzné v rámci vynegociovaných pozícií, keď ste chválili zvýšenie spotrebných daní v predstihu a len z dôvodu nekompetentného konania Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Pozorne som počúvala doterajšiu rozpravu a nemôžem sa ubrániť pocitu, že niektorí moji kolegovia sa na členstvo v Európskej únii pozerajú odrazu s akousi malou dušičkou, ako by sa nástojčivejšie začal ozývať duch malého sebavedomia, pesimizmu a veľmi zvláštne definovaných obáv. Dovolím si pripomenúť môjmu kolegovi pánovi Jánovi Figeľovi jeho vlastné slová po ukončení negociačného procesu: „Dosiahli sme maximum možného.“ To boli jeho vlastné slová.

    Kolegyne a kolegovia, mám 35 rokov a som hrdá na to, že som Slovenka. Poznám mnohé kolegyne a kolegov nielen z Európskeho parlamentu, ale aj z iných národných parlamentov a páči sa mi ich vlastenectvo a sebavedomie, ale zároveň aj zmysel pre racionalitu. A verím, že aj my budeme raz takí. Nemôžem sa na návrh ústavy pozerať dopredu so strachom a skepsou, pozerám sa na tento návrh ako na základ budúcej emancipovanej Európy, ktorá bude silným a rovnocenným hráčom medzinárodnej politiky. A takáto Európa nemá byť primárne len o počtoch hlasov a nekonečnom strachu, kto všetko sa spojí proti Slovensku. Hlasovaním v referende a tu v Národnej rade Slovenskej republiky sme rozhodli o vstupe do Európskej únie, dnes, len pár mesiacov po tomto hlasovaní sa otvárajú otázky, ktoré sú ale samotnou podstatou fungovania Európskej únie už od nášho prihlásenia sa k hodnotám Európskej únie.

    Dámy a páni, predkladaný návrh považujem, a teraz sa vrátim k citátu pána kolegu Figeľa, za maximum možného. Oceňujem racionálny prístup Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, a tak mi za klub poslancov Smeru dovoľte vysloviť presvedčenie, že uznesenie navrhnuté gestorským výborom je tým zlatým stredom na ceste, ktorú sme dobrovoľne nastúpili. Nevidím zmysel v tom, aby zástupcovia Slovenska na medzivládnej konferencii prišli s novým katalógom požiadaviek bez racionálnej možnosti ich presadenia. Nie je to ani o prehnanej ústupčivosti ani o strate sebavedomia, je to o pochopení daného stavu. Ak to niekto z vás ale vidí inak, je to vaše sväté právo. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Kým dám slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Čaplovičovi, dám priestor faktickým poznámkam. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Tu práve ide o to, aby sme aj v ďalšej fáze dosiahli maximum možného, pretože to, čo je za nami, je ratifikované, to je prístupová zmluva. Na základe toho Európska únia môže fungovať roky. Ale tu už sa navrhuje nová situácia, ako keď si objednáte väčšie auto 4-dverové a zrazu príde realita, ktorá je ponukou na menšie 2-dverové, lebo, väčšie nie sú, ten predajca sa tak rozhodol. Ide o to, aby sa princíp, ktorý je dohodnutý, nezmenil, napr. v Európskej rade aby nenastalo znevýhodnenie pre menšie štáty, 7 hlasov a zrazu zmizlo to, čo máme dnes odsúhlasené a prijaté. Tak to je veľká zmena. A ide o to, aby aj v Ríme sa dosiahlo maximum možného, viac než maximum možného nikto neočakáva. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka má ešte faktickú poznámku.

  • Pani poslankyňa Beňová, ja žasnem, ja sa priznám, že som prekvapený obsahom vášho vystúpenia, lebo aj keď ma napadá veľa vecí, ktoré by som sa vás chcel spýtať, tak sa opýtam len jednu vec, na ktorú by som chcel počuť vašu odpoveď: Načo pôjde naša slovenská delegácia na medzivládnu konferenciu? Stratil som zmysel jej poslania, ak vy považujete to, čo navrhujú tí páni a dámy, ktorí rokovali o návrhu Európskej ústavy, za hotový dokument, ktorý nemôžeme inak, len schváliť. Veď vy a my tu každý mesiac dostávame z vlády návrhy zákonov a ich meníme, ako chceme, ako vy chcete, ako ja chcem, predsa to je riadny postup. Naši zástupcovia ak majú mať narovnaný chrbát, tak tam musia reprezentovať naše stanovisko, nie stanovisko Francúzska, Nemecka, Talianska. Veď predsa každá delegácia tam bude zastupovať záujmy svojej krajiny. A my tu práve teraz o tom diskutujeme. Ja som veľmi prekvapený, že ten záujem diskutovať o tak vážnej veci je zatiaľ malý, no už je väčší, ako bol pred hodinou a pred ďalším vystúpením. Ale to sú tak vážne veci, že Slovensko musí mať k nim stanovisko a my musíme chcieť, aby tí naši zástupcovia ho tam aj prezentovali. Vy ste predsedníčka integračného výboru. Pani kolegyňa, prepáčte ale, svojím vystúpením ste ma veľmi sklamali.

  • Pani poslankyňa Beňová chce vystúpiť s reakciou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som povedala, že každý tu má sväté právo na svoj názor. Nebudem preto hovoriť o vystúpení pána Figeľa. Zastavím sa trošku pri tom, čo povedal pán kolega Brocka, možno len na margo tej poznámky, že tu môžeme meniť vládne návrhy. No tak vy ich možno môžete meniť, pán poslanec, ja ich nemôžem meniť, pretože nie som vo vládnej koalícii.

    Ak dovolíte, ja rešpektujem to, čo si o návrhu ústavnej zmluvy myslíte vy. Ak ste pozorne počúvali moje vystúpenie, podporila som stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorý definoval vo svojom prijatom uznesení ako gestorský výbor požiadavky, ktoré by mali naši zástupcovia na medzivládnej konferencii predniesť. Tvrdím len, že nemá zmysel ani racionalitu prísť s novým katalógom požiadaviek, zvlášť potom s požiadavkami, o ktorých už sa rokovalo na Konvente o budúcnosti Európy a ktoré neboli zaradené do tohto návrhu práve z dôvodu, že sú to veľmi, nazvime to konfliktné, požiadavky, pre ktoré v tejto chvíli jednoducho sa 18 mesiacov nenašla vôľa, aby boli do tohto návrhu zapracované.

    Pán poslanec, je vaša vec, ako tento návrh ústavy vnímate. Ja ho vnímam ako dobrý základ na rokovanie medzivládnej konferencie. A som presvedčená, že ak tam naša delegácia príde s racionálnymi požiadavkami, nájde na ne podporu. Ak tam prídeme s celým katalógom nových požiadaviek, stane sa nám to, že ani tie, ktoré majú racionalitu, nemusia byť akceptované.

  • Pred vystúpením pána poslanca Čaploviča požiadal o možnosť vystúpiť v Národnej rade pán minister vnútra Vladimír Palko. Dávam mu slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nemám vo zvyku vystupovať k bodom, ktoré predkladá iný minister, ani to nebudem mať vo zvyku, ale dnešnú tému považujem za tak dôležitú, že som si povedal, že urobím výnimku.

    Okamžite po svojom vzniku v roku 1993 Slovenská republika prejavila vôľu stať sa členským štátom Európskej únie. Chceli sme sa stať účastnými na uskutočnení skvelej myšlienky slobodného pohybu osôb, pracovnej sily, tovarov, služieb, kapitálu. Podarilo sa nám to. Dnes už sme fakticky členmi Európskej únie a účinnosť tohto členstva od 1. mája budúceho roku by nám nemala brániť v tom, aby sme sa ako členská krajina správali už teraz. A správať sa ako členská krajina znamená zodpovedne spolu premýšľať a spolu rozhodovať o tom, čo ďalej. Je tu totiž istý problém. Desať rokov sme boli zamestnaní obrovským zápasom za splnenie podmienok pre členstvo. Málo sme si pritom všímali fakt, ako sa Európska únia za 10 rokov zmenila. Začína byť viac sama štátom ako zmluvou medzi štátmi. Je dôkazom toho, že štát nemusí vzniknúť v jednom zlomovom okamihu dejín, ktorý všetci vnímajú a s čím aspoň väčšina sa stotožní, ale že môže vznikať postupne počas desaťročí viacerými zmenami a dokonca bez toho, že by to väčšina ľudí spozorovala. I tento návrh ústavnej zmluvy je jednou zo zmien. Môže dôjsť i k takému paradoxu, že podaktorí budú slovne odmietať vznik európskeho štátu, ale činmi ho podporia. Samotný pojem ústava v názve dokumentu je veľavravný. Slovo ústava je symbolom štátu. A vieme v politike, že sila symbolov je obrovská.

    Aký štát tu teda vzniká a aké sú jeho hodnoty? V preambule sa hovorí, že sú to hodnoty „kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“. Trošku rozmýšľam, o aké náboženstvá ide. Keltských druidov, ide o Perúna starých Slovanov alebo boha Dia starých Grékov alebo Odina severných Germánov? Hovorí to niečo obyčajným ľuďom? Myslím, že nič. Aké hodnoty nám zanechali tieto náboženstvá, ktoré som spomenul? Neviem. Rozmýšľam však v mene akých hodnôt vznikali po páde Rímskej ríše európske národy a štáty pretrvávajúce v podstate až do dnešných čias. V mene akých hodnôt a akej filozofie sa skončilo s krvavým zabíjaním v gladiátorských hrách? A v mene akých hodnôt sa skoncovalo s bežnou starovekou praxou pohadzovania nechcených detí v lesoch či na poliach? V mene akých hodnôt, akej filozofie sa bránila Európa tisícročnému násilnému náporu islamu niekedy priamo v srdci Európy? V mene akých hodnôt, akej nádeje sa v 14. storočí zotavovala Európa z naprostej kataklizmy čierneho moru, počas ktorej zahynula jedna tretina obyvateľov Európy? Aké hodnoty odráža drvivá väčšina umeleckých diel európskej civilizácie za posledných 2000 rokov? A naopak, aké hodnoty sa snažil zničiť komunizmus a nacizmus? A aké hodnoty vyznávali európski politici, ktorí stáli v najnekompromisnejšej opozícii proti komunizmu počas polstoročia studenej vojny? A aké hodnoty vyznávali zakladatelia Európskej únie, Schuman, De Gasperi, Adenauer? Prečo svätíme nedeľu, Vianoce, Veľkú noc? Prečo je u nás manželstvo rovnoprávnym zväzkom, rovnoprávnym zväzkom muža a ženy, a nie muža a štyroch žien? Prečo je v tradícii európskej spoločnosti starostlivosť o chorých a slabých?

    Dámy a páni, hovorím o kresťanstve a o chýbajúcej zmienke o ňom v preambule. Vôbec nejde o to, či kresťanstvo vyznávame alebo nie. Preambula sa však tvári, že má ambíciu predstaviť syntézu dejín európskych hodnôt. A preto zmienka o kresťanstve v nej by vôbec nebola vyznávaním kresťanstva, ale obyčajným poctivým vyslovením pravdy o jeho význame v európskych dejinách, tak ako to robí v slovenských pomeroch Ústava Slovenskej republiky zmienkou o cyrilometodskej tradícii. Takejto elementárnej poctivosti však tvorcovia preambuly neboli schopní. A trochu mi to pripomína vyretušovávanie politicky nežiaducich osôb z fotografií, ako sme to zažívali v dobách nedávno minulých. A pýtam sa, či neprevládne v Európskej únii fóbia z tradičných európskych hodnôt. A pýtam sa, či náhodou nie sme opäť svedkami revolučného odmietania tradície, ktoré sme už raz zažili.

    Je tu zásadná otázka: Má ústavná zmluva zjednotiť Európu prihlásením sa k ozajstným koreňom a tradičným hodnotám Európy alebo ju má zjednotiť na popretí týchto koreňov a hodnôt? Táto zásadná otázka nie je v návrhu ústavnej zmluvy zodpovedaná.

  • Túto rozporuplnosť môže aspoň čiastočne odstrániť odkaz na kresťanstvo v preambule, za čo sa prihováram.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zamyslieť sa treba i nad zmyslom začlenenia Charty základných práv únie do textu návrhu ústavnej zmluvy. Formulovať ľudské a občianske práva patrí k atribútom štátnosti. Ak zalistujeme v ústavách európskych štátov, vidíme, že na prvých stranách nájdeme hlavy o základných právach a slobodách občanov. Ak tieto má formulovať Európska únia, tak opäť potvrdzuje svoju ambíciu sama sa stať štátom. A pýtam sa: Prečo je potrebné, aby Európska únia mala takúto právomoc? Na voľný pohyb osôb, tovaru, práce, kapitálu to potrebné nie je. Majme na pamäti, že práva obsiahnuté v charte môžu vyzerať nevinne, ale ak charta bude schválená ako súčasť ústavnej zmluvy, tak nie my ich budeme vykladať. Výklad týchto práv bude robiť Európsky súdny dvor. Právo nie je exaktná veda.

    Kto by napr. namietal proti tejto formulácii článku II-7 charty: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného života.“ V Spojených štátoch amerických však v roku 1973 Najvyšší súd odvodil právo na umelý potrat práve z práva na súkromie. V článku II-3 ods. 2 písm. d) charty sa zakotvuje zákaz reprodukčného klonovania ľudí. A čo tzv. terapeutické klonovanie za účelom pestovania embryí pre náhradné ľudské orgány? Únia ho teda nezakazuje. A pýtam sa: Bude ho môcť nejaká členská krajina Európskej únie, napr. Slovensko zakázať? Asi nie, keď na inom mieste, v článku II-13 charty sa hovorí, že vedecký výskum sa neobmedzuje. Ale opakujem, ak bude charta schválená ako súčasť ústavnej zmluvy, tak nie my budeme o tom výklade rozhodovať.

    Aký je výklad článku II-21 ods. 1, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia vzhľadom na sexuálnu orientáciu v kombinácii s článkom II-9, ktorý garantuje právo na manželstvo a založenie rodiny. Stačí si pozrieť rezolúcie Európskeho parlamentu z posledných rokov a zistíme, že veľa poslancov, zdá sa, že dokonca väčšina z nich, z týchto článkov odvodzuje registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia a ich právo na adopciu detí. Ale opakujem, ak bude charta schválená, tak o tomto výklade nie my budeme rozhodovať. Prečo sa chceme vzdať práva rozhodovať o takto citlivých etických témach? A kde ostal princíp subsidiarity, ktorý hovorí, že o čom sa môže rozhodovať na nižšej úrovni, nech sa tam o tom i rozhoduje?

    Pýtam sa na výklad článku II-22, kde sa hovorí: „Únia rešpektuje kultúrnu a jazykovú rôznorodosť.“ A pýtam sa: Nakoľko sa vzťahuje tento článok na migrantov z iných kontinentov, ktorí prúdia do Európy po miliónoch a importujú i svoju kultúru, a to nie vždy zlučiteľnú s európskou kultúrou?

    Nemusím vás presviedčať o tom, aký problém je migrácia v krajinách západnej Európy. A môže to byť problém aj u nás. Nakoľko bude tento článok, ktorý som citoval, obmedzovať snahu členských štátov integrovať migrantov do tradičného európskeho kultúrneho prostredia? Ak bude charta súčasť ústavnej zmluvy, nie my o tom budeme rozhodovať. Preto sa prihováram za vypustenie Charty základných práv Európskej únie z textu návrhu zmluvy, aby si Slovensko ponechalo rozhodovanie v otázkach ľudských práv a ich výkladu v súlade so svojimi zákonmi a súčasnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazané. V tejto súvislosti tiež pripomínam, že podľa návrhu ústavnej zmluvy sa v otázkach azylu a migrácie má prejsť od jednomyseľného hlasovania k väčšinovému hlasovaniu. O niekoľko rokov sa stane pre migrantov cieľovou krajinou i Slovensko. Nebolo by však dobré, keby sme mohli byť prehlasovaní pri stanovovaní zásad imigračnej politiky, napr. pri možnom stanovovaní povinných kvót migrantov, ktorých musia jednotlivé členské krajiny prijať. Rovnako nie je žiaduce, aby sme stratili právo veta pri stanovení zásad integrovaného manažmentu ochrany vonkajšej hranice Európskej únie. Je žiaduce ponechať si plnú kontrolu nad pohraničnými policajnými silami, nad všetkými ozbrojenými zložkami Slovenskej republiky. Preto sa prihováram za takú zmenu návrhu ústavnej zmluvy, ktorá ponechá jednomyseľné rozhodovanie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 10 rokov s námahou zakúšame, čo je to zodpovednosť za Slovensko. Spolu s ďalšími štátmi vstupujeme do Európskej únie. Za horizontom vstupu sme však uvideli nové rázcestie. Môžeme sa vydať cestou postupného zbavovania sa tejto zodpovednosti za svoju krajinu, a to i bez hlbšieho premýšľania o tom, či je takéto zbavovanie nevyhnutné aj bez toho, aby sme ľuďom vôbec oznámili, čo sa so Slovenskom bude diať. Ale je tu i iná voľba, voľba zodpovednosti za samých seba, voľba Európskej únie zmluvne zviazaných suverénnych štátov, voľba hľadania podpory zodpovedných občanov Slovenskej republiky preto, aby sme mohli zásadne prehovoriť do textu návrhu ústavnej zmluvy, ktorá má výrazne ovplyvniť náš život. Som za voľbu zodpovednosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, mali ste veľmi emotívne vystúpenie. Ale myslím si, že vo svojom neskoršom vystúpení upozorním na niektoré chyby, ktorých sa možno dopúšťate aj vy ako člen vlády. Neviete sa dohodnúť predovšetkým vo vláde o prioritách, pretože ak hovoríte, že zanedlho sa aj Slovensko stane cieľovou krajinou migrantov, vaše slová môžem potvrdiť, áno, je to tak. Je to preto, lebo vyháňame svojou politikou veľké množstvo mladých ľudí práve do západnej Európy, kde nachádzajú vhodné podmienky pre migrantov. A je to práve minister zdravotníctva, ktorý vyháňa lekárov a zdravotné sestry s argumentom, že keď sa im nepáči, môžu ísť. Dokonca v jednej z nemocníc povedal na zdravotnú sestru, aby mu neškriekala, že na hranici so Slovenskom stoja zástupy zdravotníckych pracovníkov, ktorí chcú robiť na Slovensku. Takže dohodnite sa predovšetkým vo vláde, či chcete na území Slovenskej republiky vytvoriť predovšetkým podmienky pre slovenských občanov, a až potom môžeme hovoriť aj o právach migrantov.

  • Pán minister, v hodnotách, o ktorých hovoríte a ktoré ste spomenuli, zase sa objavili problémy interrupcií, registrovaného partnerstva, homosexuality, slobody vedeckého poznania. To sú nepochybne hodnoty, o ktorých treba diskutovať. Ale, prosím, diskutujme a môžeme o nich diskutovať v rámcoch Európy aj v rámcoch Európskej únie, pretože i tam, kde sú rozdielne názory, sú to názory myšlienkových prúdov európskych a vy ako by ste sa v rámci svojho prejavu toho báli. Bojíte sa, že v rámci zápasu myšlienok vnútri Európy neuspejete, a tak si chcete otvoriť priestor, aby ste vyhrali s týmito myšlienkami aspoň na Slovensku a odtiahli tak Slovensko od toho základného kvasu, v ktorom sa skutočne Európa nielen drží tradícií, ale v ktorom sa aj nanovo vytvára, dneska poučená tým, že treba sa držať aj mnohých tradícií a nové kroky treba robiť dobrým premyslením toho, čo v tradícii sa zachovalo a ukázalo svoju efektívnosť. Vy sa tohto zápasu v rámci Európy bojíte, a preto by ste chceli Slovensko v týchto veciach izolovať. Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave a v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister zahraničných vecí, vážení páni ministri, minister vnútra, minister spravodlivosti, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pred 2 týždňami sme dostali do rúk jeden z budúcich významných dokumentov, trúfam si ho nazvať prelomovým, historickým dokumentom, zhodou okolností akosi symbolicky aj na začiatku nového 3. tisícročia. Dovoľte mi pozrieť sa na uvedený obsiahly dokument očami historika, očami človeka, ktorý vníma predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu nielen ako často politik pragmatik, ale aj ako človek, ktorého dnes takmer po 18 mesiacoch narodené dieťa oslovuje. A celkom prirodzene vyvoláva vo mne mnohé otázky, na ktoré si neviem k svojej spokojnosti často odpovedať.

    Nechcem historizovať, ctené dámy, vážení páni, napriek tomu musím práve dnes do nášho civilizačného času, času nového tisícročia vstúpiť rozhodne inak, ako sa to zväčša vo vzťahu k tomuto dokumentu na Slovensku stáva opäť len zvykom, najmä preto, že naša doterajšia diskusia k návrhu európskej ústavnej zmluvy často pláva akosi po povrchu bez upozornenia na podstatnejšie otázky, samozrejme, so všetkou cťou výnimkám. Odmietam viesť túto diskusiu v predklone pod časovým stresom a ultimátom niektorých európskych politikov, ktorí nevedia zabudnúť na barikády z čias roku 1968 z minulého storočia. Je mi bytostne cudzie odmietať úprimnú otvorenú diskusiu len preto, že akosi žijeme len kajúcne na kolenách tak ako mnohokrát v minulosti, a to len preto, že nám sa snaží diktovať niekto, kto je opäť pre nás väčší, silnejší či mocnejší. To, že je to tak, sme si vinní aj sami. Historické skúsenosti zo slovenského vajatania či krátkodobého hrdinského vzopätia tak, aby sme opäť stíchli a snažili sa v akejkoľvek polohe prežiť len s bryndzou a žinčicou, musia nám byť práve dnes výstrahou. My na rozdiel od väčšiny európskych štátov poznáme z dejín, čo je to súštátie vyvolené spočiatku pre jeden národ, neskôr pre dva národy v rakúsko-uhorskej monarchii či jeden československý monolit spočiatku s krajinským zriadením, či nakoniec oklieštenou federáciou a neskôr s tzv. autentickou federáciou z rokov 1990 až 1992. Nie som euroskeptik, ale ani eurooptimista, skôr eurorealista. Aj preto vítam našu európsku orientáciu, náš konkrétny vstup do Európskej únie. Volám však, či nabádam na to, aby sme nebalansovali raz na jednej, inokedy na druhej nohe, ale pevne stáli na oboch nohách ukotvených tak v národnom, ako aj v európskom prostredí.

    V prechádzajúcich rokoch som sa zúčastnil viacerých odborných a vedeckých konferencií, ktoré pojednávali o budúcnosti Európy, o európskej identite a národných identitách vytvárajúcich tú skutočnú základňu na prežitie európskeho modelu ukotveného v historických, kultúrnych, kresťanských a humanistických tradíciách. Závery z nemeckého Aachenu, z poľskej Varšavy, talianskej Ravenny, francúzskych Poitiers a Tours či z českej Prahy a napokon aj z našej Bratislavy na týchto konferenciách prízvukujú, že Európa musí v odlišnostiach hľadať svoje východiská zblíženia. Nie diktátom, ale dialógom upozorňujú na nebezpečenstvo integračného šoku a na nebezpečnú, doslovne nežiaducu absenciu historického a kultúrneho vedomia. Národy bez pamäti sú odsúdené na zánik. Napokon prízvukujú, že Európa sa musí držať svojho fides et ratio, viery a rozumu. A to sa týka aj konštruktérov novej zjednotenej Európy, politikov a najmä štátnikov, ktorí pochopia potrebu vyváženosti viery a rozumu.

    Bol by som nespravodlivý a klamal by som systematicky plynúcej histórii, ak by som aj dnes nenástojil na výraznejšom obsiahnutí fenoménu kresťanstva v tomto dokumente. Ak tak dnes nechceme činiť, vážené dámy, vážení páni, klameme a ochudobňujeme seba i históriu. Tu nejde o nekritické presadzovanie katolicizmu, luteranizmu, anglikanizmu, kalvinizmu, východnej ortodoxie či pravoslávia ako dejín Európy, ale pravdivé potvrdenie, aj v návrhu európskej ústavnej zmluvy, ich výrazného podielu na formovaní Európy, ich ducha a predovšetkým humanistického posolstva. Preto mi nielen ako historikovi v preambule chýba nie zmienka o Bohu, ale o tom, že sa v európskom priestore „rozvíjali“, ako sa to v dokumente uvádza, „hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosť ľudí, sloboda a úcta k rozumu“, ku ktorým explicitne patrí aj úcta k viere, sile duchovna, ktoré prinášalo kresťanstvo. Bez tejto hodnoty by Európa v súvekom svete nedokázala civilizačne prežiť, ale postupne bez týchto koreňov by kultúrno-duchovne vysychala, nemohla by byť alternatívou pre súdobý, antikultúrny marazmus, ktorý preniká spoza mora z bývalého Nového sveta aj do Európy, z tohto sveta, ktorý práve pred viac ako dvoma storočiami formovali predovšetkým európske kresťanské a občianske hodnoty.

    Bývalý poľský minister zahraničných vecí a historik európskeho formátu Bronislav Geremek už dávnejšie vyslovil obavu z toho, aby európska integrácia a v rámci tohto procesu aj predkladaná európska ústavná zmluva či ústava nedefinovala len inštitúcie a politiky, ale aby doslovne „vlievala myšlienkam silu do žíl“.

    Myslím si, že model integrovanej, nie asimilovanej Európy musí stáť na osvedčených, doslovne erbových, históriou preverených pilieroch, antickom, kresťansko-judaistickom, osvietenecko-humanistickom, demokraticko-sociálnom pilieri. Nuž a preto si dovoľujem upozorniť, že konštatovanie potreby hľadania inšpirácie pre prítomnú a budúcu Európu v kultúrnom, ako sa to cituje v tomto dokumente, preambule, náboženskom a humanistickom dedičstve je pre mňa veľmi, veľmi vágne. Z obsahu návrhu ústavnej zmluvy však pozitívne zaznieva skutočnosť, že sa prejavuje smerovanie Európy v dejinách na osvedčené hodnoty spravodlivosti, solidarity a často sa tam uvádza aj sociálno-trhová ekonomika, ktorá jediná môže zabezpečiť stabilitu, sociálnu vyváženosť, doslovnú ľudskosť, a tak bude hrádzou proti nestabilite, sociálnym nepokojom a vojnovým tragédiám, s ktorými majú národy Európy svoju trpkú a bolestnú skúsenosť.

    Navrhovaná zmluva predstavuje aj dôležitý tradičný, multietnický a multikulturálny rozmer. Vo svojej otvorenosti ku všetkým, k jednotlivcom, spoločenstvám, národom a štátom, žiaľ, chýba mi tam zmienka o rodine, odmietaním akejkoľvek diskriminácie je jej obsah alternatívou voči svetovému konzervativizmu, existujúcim nebezpečným presahom ideového temna, nacionalizmu, ale aj náboženského fanatizmu, rasizmu a etnického násilia, ale aj sociálneho ignorantstva a vojnového jazyka i násilných skutkov.

    Pri čítaní tohto rozsiahleho dokumentu musia tešiť skvele rozpracované oblasti podporných koordinačných, alebo doplňujúcich aktivít akcií Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu a kultúry. Avšak už teraz som veľmi zvedavý, ako terajšia vláda a vlády potom, po 1. máji 2004, dokážu z národného hľadiska finančne zabezpečiť tieto opatrenia Európskej únie.

    Podobne mám obavy o naplnenie spoločných kompetencií Európskej únie a členských štátov napr. v oblasti sociálnej politiky a v oblasti výskumu, technologického rozvoja a vesmíru s nadväznou implementáciou programov. Na túto skutočnosť práve na sklonku minulého týždňa upozornila európska komisárka pre sociálne veci a zamestnanosť pani Anna Diamantopoulová, že Slovenská republika je v tejto oblasti úplne na chvoste. Slovenské médiá o tejto skutočnosti však akosi cudne mlčali a ak informovali, tak len ojedinele a skromne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa priznať, že ešte nedokážem kvalitne pochopiť hlasovací systém bruselskej „európskej výkonnej i zákonodarnej moci“, odmietnutia majorizácie v dvoch rovinách, a to v dvojtretinovej väčšine štátov s väzbou na dvojtretinovú väčšinu v počte obyvateľov novej 25-člennej Európskej únie. Kladiem otázku: Bude pre obhajobu národných záujmov štátov pri hlasovaní stačiť tzv. blokovanie prostredníctvom terajšieho návrhu, t. j. súhlasu nadpolovičnej väčšiny štátov, v ktorých žije vyše 60 % obyvateľov Európskej únie alebo je žiaduce zabojovať za predkladaný návrh, konkrétne Kresťanskodemokratického hnutia, aby pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou bol potrebný súhlas dvoch tretín všetkých členských štátov, v ktorých žije vyše 60 % obyvateľov Európskej únie? Poznáme to z minulosti, z federácie, Federálneho zhromaždenia v Prahe, konkrétne Snemovne národov, kde bola na schválenie akéhokoľvek návrhu zákona potrebná dvojtretinová väčšina. Často to však záležalo od charakteru samotných poslancov aj v tomto Federálnom zhromaždení, či slúžili centru alebo svojmu národu v prekrytí službe jednej štátostrane.

    Bojím sa mnohých skrytých, možno dobre premyslených kľučiek a konaní v prospech mocenských záujmov. Priznávam, že nechcel by som byť sklamaný z nenaplnených, doteraz prezentovaných len verbálnych uistení. Rád by som sa vo svojich pochybnostiach mýlil. Napriek tomu upozorňujem našich zástupcov pri rokovaniach i budúcich europoslancov, aby dôsledne trvali vzhľadom na Európsku úniu na formovaní štátov, a nie krajín a regiónov, ako sa to často objavuje aj z úst nám blízkych priateľov, ktoré by, prirodzene, viedli, a na to poukazujem, k demontáži najmä malých štátov, tak ako sa o to snažili a ďalej snažia aj niektorí naši blízki susedia.

    Na záver ešte jednu poznámku. A sľubujem, že už to bude posledná poznámka. Týmto apelujem na našich zástupcov, vážený pán minister zahraničných vecí, aby dôsledne vychádzali z národných záujmov, tak ako to robia naši najbližší susedia v štátoch V-4, aby dôsledne zhodnotili naše reálne východiská, či je napokon naším národným záujmom byť v akejkoľvek spoločnej Európe, kde napr. nebudú rešpektované záujmy aj malých štátov, kde nebude dialóg rovného s rovným, ale len monológ najsilnejších. Treba si uvedomiť vážnosť tejto historickej chvíle, treba uvažovať dlhodobo, myslím tým perspektívne, s tým, že tento projekt sa pripravuje na dlhé desaťročia, možno aj jedno storočie, prinajmenej pre ďalšie dve-tri generácie.

    Vážené kolegyne a kolegovia v Národnej rade Slovenskej republiky, vážená vláda, vážení hostia, môj apel je orientovaný na politikov, ktorí chcú byť v našich a v európskych dejinách trvalo zapísaní ako štátnici. Dokážete to, ak dáte prednosť blahu štátu pred svojím prospechom a nezabudnete, že hodnota činov nespočíva v prezentovaných motívoch, ale v konkrétnych dôsledkoch. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Belohorská ma upozornila, že pravdepodobne bude mať dlhšie vystúpenie, ako je čas do 12.00 hodiny, preto navrhujem, aby sme si už dali obedňajšiu prestávku. Pokračovať v rozprave budeme o 14.00 hodine.

    Áno, pán poslanec Tkáč sa hlási, prosím.

  • Ďakujem pekne. Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby o 12.00 hodine prišli na krátke rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003.

    V rozprave vystúpi posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, dámy a páni, prerokúvaná téma dnes nás opakovane stavia pred previerku historickej zodpovednosti za štát, ktorý nás občania poverili vo voľbách spravovať. Aj napriek tomu, že médiá sa nás snažia presvedčiť o krátkej pamäti ľudí, som veľmi presvedčená, že všetci, ako tu sedíme, si uvedomujeme zodpovednosť pred históriou, ktorá ako tichý svedok zaznamenáva všetky naše kroky, postoje, ako aj naplnenie vízií snov a sľubov. História nám nastaví zrkadlo, ktoré na rozdiel od toho mediálneho nebude hodnotiť účesy, topánky ani naše postavy. Nedá sa vrátiť, a tak korigovať rozhodnutia. A práve preto je dobre a dôležité, aby sme v správnej chvíli sa správne rozhodli.

    Som veľmi rada, že diskutujeme k tak závažnému kroku, ako je naše budúce členstvo v Európskej únii. Možno poviete, veď diskutujeme o návrhu ústavnej zmluvy. Áno, je to pravda, ale predpoklad tejto diskusie bolo naše rozhodnutie o vstupe do Európskej únie.

    Návrh ústavnej zmluvy, to sú akoby pravidlá hry alebo, ak chcete, to je cestovný poriadok. Veď o vstupe už bolo rozhodnuté nielen vo volebných programoch všetkých politických strán, ktoré dnes v parlamente sú, ale nakoniec aj v referende, ktoré prebehlo.

    Chvíľami som z diskusie posledných dní mala pocit, akoby niektorí z vás náš vstup do Európskej únie nebrali vážne alebo ako keby sa naľakali výsledku referenda. Dokonca sa mi niekedy z krokov politikov zdá, akoby prebiehali kontraproduktívne kroky. Spomínam si dnes na historické chvíle rozdelenia Česko-Slovenska, prijatie Ústavy Slovenskej republiky, vyhlásenie zvrchovanosti a založenie štátu. Aj vtedy ústava ako základný politický dokument predchádzala vzniku nového subjektu, určovala vzťahy inštitúcie a zabezpečovala práva jeho obyvateľov. Aj laekenský summit určil pre Európsky konvent historickú úlohu naplniť vízie občanov Európy.

    Návrh ústavnej zmluvy nevznikol ako dokument, ktorý bol potrebný na rozšírenie Európy, vznikol na základe kompletnej analýzy dnešnej situácie v Európskej únii, ktorá je komplikovaná, ktorá je neúplná a, čo je najdôležitejšie pre občana, nie je dostatočne transparentná. 105-členný Konvent ukončil v júli 2003 svoju prácu a ponúkol talianskemu predsedníctvu návrh na rokovanie medzivládnej konferencie.

    Aj dnes pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať svojej politickej strane, ako aj vám, kolegyne a kolegovia, že ste mi umožnili zúčastniť sa na jeho práci. 105 politikov Európy, mnohí z nich ministri, bývalí predsedovia vlád, poslanci sa snažili využiť všetky svoje skúsenosti v prospech budúcnosti, v prospech občanov.

    Pod predsedníctvom Valéryho Giscarda d‘Estainga Konvent pracoval 18 mesiacov a vypracoval dokument, ktorý zjednocuje, zjednodušuje súčasnú zmluvnú základňu, snaží sa zvýšiť efektivitu rozhodovania, chce priblížiť Európsku úniu občanom a zvýšiť tak zainteresovanosť verejnosti na európskom dianí.

    Dnešná Európska únia má veľa prvkov a vzťahov, ktoré sú komplikované a nedemokratické. V predloženom návrhu sú zakotvené kontrolné mechanizmy, protiváhy, aby dôvera občana v politiku Európskej únie nebola sklamaná.

    Slovensku sa naskytla mimoriadna príležitosť krátko po svojom vzniku overiť si svoju životaschopnosť a silu v konkurencii s 24 štátmi. Dôverujte Slovensku, dôverujme sami sebe, že obstojíme. S kľudom a rozvahou riaďme štát a reálne hodnoťme jeho opozíciu. Snažme sa vidieť riziká, alternatívne modely. Nikdy nie je neskoro zamýšľať sa nad budúcnosťou. Mám chvíľami, ale pocit, že toto nie je už budúcnosť, toto je naša prítomnosť.

    Nadnárodné spoločnosti a veľké ekonomické korporácie sú už integrované v Európskej únii, občan už na európsky oltár obetoval veľké množstvo svojich výhod a istôt. Mnohé zákony, ktoré riadia jeho život, sme prijímali len preto, že to bolo dôležité pre naše budúce členstvo v Európskej únii. Dnes sa mi zdá veľmi nezodpovedné predkladať alternatívu buď – alebo. Je to skôr známka únavy alebo, priatelia, znovu sa opakuje fenomén strachu? Politik, ktorému chýba odvaha biť sa za svojich voličov a prinášať pre nich nové možnosti, zabezpečovať im prácu, kľud a stabilitu, nech si hľadá menej rizikovú prácu. Parlament má nízku dôveru občanov. Nie je to ale preto, že si sami nedôverujeme? Máme obavu, aby budúcou zmluvou o Európe nás veľkí nechceli ovládať. Ale prečo nevieme definovať, čo vieme my priniesť pre Európsku úniu?

    Diskutujeme, aj dnes som to mala možnosť si tu vypočuť, či Európska únia je federácia, konfederácia. Nie, nie je. Je to Európska únia. Je to spoločenstvo, ktoré bolo dobré pre Portugalsko, Grécko, Španielsko, ale je dobré aj pre Poľsko a Maďarsko. A zrazu nemá byť dobré pre nás? Už predchádzajúci postoj, a to je rotujúce predsedníctvo, má napoleonský syndróm malosti a je veľmi frustrujúcim postojom. Čo by sme chceli dosiahnuť v rotujúcom predsedníctve veľkého za 6 mesiacov pre priestor, v ktorom žije 455 mil. obyvateľov? Čo by sme chceli za 6 mesiacov, aký plán a aké naplnenie by sme chceli priniesť pre slovenského občana, pre slovenskú rodinu? Logicky teda prezident alebo predseda, ktorý by bol vo funkcii 2,5 roka, príp. s opakovanou voľbou 5 rokov, by mal v rukách iné možnosti. Mnohé z článkov dnešného návrhu nie sme schopní ani dnes naplniť. Ale mám pocit, že aj tie články, ktoré by sme mohli naplniť, sú u nás komplikované, napr. rovnosť pohlaví, rovnosť príležitostí.

    Vážené dámy, vážení páni, politik, poslanec by mal 70 % zhruba svojej práci venovať budúcnosti a stratégii a len 30 % svojej práce operatíve. V slovenskej politike sa mi to zdá trochu naopak. Chýba mi stratégia zahraničnej politiky práve smerom k Európskej únii.

    Definovanie spojencov. Raz sme sa pridávali k malým štátom, raz sme sa pridávali k V-4, raz ku kandidátskym štátom, bola by som veľmi rada, keby sme už raz boli sami sebou a vedeli jasne povedať a definovať svoje pozície.

    V diskusii aj vo výbore, aj tu v pléne sa opakovane vraciame k preambule. Ale veď všetci naši zástupcovia v Konvente rešpektovali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o pozícii, ktorú sme tam mali presadzovať. Jednoducho treba si povedať, že sme neuspeli. Aj to je situácia, aj to musíme rešpektovať. Ale ja vás veľmi vážne prosím, aby sme príliš veľa nehovorili o koreňoch a nevideli, že medzitým nám vyschýna koruna, koruna nášho stromu, koruna Slovenskej republiky, a to je budúcnosť a to je mladá generácia, pretože stovky mladých ľudí dennodenne odchádzajú do zahraničia a nepredpokladám, že by tam odchádzali kvôli tomu, že politici tieto štáty zle riadia.

    Ako opozičný politik ak by som hovorila, aký mandát by som zverila do rúk ministrovi zahraničných vecí alebo premiérovi Slovenskej republiky, bol by tento mandát na vyjednávanie veľmi široký, ale bol by s jednou podmienkou, aby ste robili všetko preto, aby ste obstáli práve pred históriou, aby ste robili všetko v prospech občanov Slovenskej republiky. Silná Európa potrebuje mať silnú ústavnú zmluvu, nie kríženca, slabocha a strachopuda. Ak to nevieme robiť, tak verme aspoň druhým. Myslime na to, že ak pre občana je veľmi dôležitý v budúcej Európskej únii pohyb a možnosť sa zamestnať, toto právo musí byť kryté aj právami, o ktorých hovorí Charta základných práv Európskej únie. Preto nebudem hlasovať za vyradenie tejto časti z budúcej ústavnej zmluvy.

    Ak by som mala hovoriť o prioritách, kde by som prosila, pán minister, aby ste sa na ne upriamili, tak myslím si, že je veľmi dôležité podporiť rozhodujúcu úlohu Rady Európskej únie, ktorá vlastne reflektuje názory politických reprezentácií. Rada si musí zachovať svoje miesto v budúcej architektúre, lebo je práve vyjadrením suverenity národných štátov.

    Chcela by som tiež upozorniť, že je dôležité, aby v prípade jednomyseľného hlasovania, príp. väčšinového hlasovania, bolo rešpektované právo absencie ktoréhokoľvek z členských štátov, ktorý takéto rozhodnutie z nejakých dôvodov nemôže alebo nechce rešpektovať. Príkladov Európska únia má. A veľmi, by som povedala, známy príklad je práve menová únia.

    Nedá mi, ale poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je vec, ktorú už spomenul pán poslanec Figeľ, pán predseda výboru, keď hovoril, že nemôže ísť len o ekonomickú výhodnosť. Áno, budem s ním súhlasiť. Ale práve preto je dôležité, aby budúca ústava mala aj zachovaný charakter Európskej charty ľudských práv.

    Chcem povedať na záver poslednú vec. Veľmi často sa aj v parlamente, aj v médiách hovorilo o tom, že chýba široká diskusia k tejto problematike. O to viacej ma mrzí, že dnes tu nesedí premiér a dneska tu nesedia mnohí ministri, ktorí, si myslím, by si mali vypočuť túto diskusiu.

    Ďalším problémom, pri ktorom ešte sa chcem pristaviť, je to, že gestorským výborom bol poverený výbor pre právne otázky a legislatívu. Myslím, že rozhodnutie by malo byť v rukách tzv. veľkého výboru, o ktorom sme hovorili, alebo výboru pre európsku integráciu. Ale potom si neviem predstaviť, ako v budúcnosti by mal tento výbor predvolávať na svoje zasadanie premiéra a jednotlivých rezortných ministrov, keď dneska v pléne tu nesedia a nepovažujú si to za svoju povinnosť. Myslím si, že legislatívny výbor má vstúpiť až tam, kde padne politické rozhodnutie, pretože nie je to legislatíva, ktorá nás má brzdiť, ale práve naopak, možno je to v zmysle hesla premiéra, ktorý hovoril, že kde je vôľa, tam je cesta. Takže práve si myslím, že vôľa občana Slovenskej republiky, ktorá nám bola daná pri referende, má byť tu realizovaná naším súhlasným stanoviskom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila na základe písomnej prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán Mečiar... Budeme musieť s tým programom niečo urobiť, lebo už ma to prestáva baviť, že sa vymaže tabuľa vtedy, keď zmeníte program alebo zmeníte štýl možnosti sa prihlásiť.

  • Hlasy v pléne.

  • No áno, lebo pán Mečiar bol prvý, potom bol pán poslanec Hanzel a potom už ani neviem, kto bol prihlásený. Týchto dvoch som zachytil. Páni technici, napíšte pána poslanca Mečiara, lebo ho to stále vyhadzuje. On bol prvý. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prihlásilo sa 7 poslancov.

    Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, vy ste boli prvý, potom bude nasledovať pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Všetkým želám dobrý deň. Z hľadiska prístupu k téme, o ktorej dneska rokujeme, musíme zobrať do úvahy niekoľko stanovísk.

    Je 23. septembra a rokovať o tomto bode na medzivládnej konferencii sa bude 4. októbra. Prečo Národná rada za pol druha roka prípravy tohto dokumentu nemala čas prijať zásadné politické stanoviská k jednotlivým častiam, tak ako boli prijímané? Sme v časovom strese. A čo teraz? Národná rada môže prijať návrh uznesenia, ktoré nezaväzuje nikoho, ani vládu Slovenskej republiky. A tak ako si zobrala na ľahko uznesenie v minulom období, tak môže zobrať aj uznesenie toto.

    Pokiaľ ide o medzinárodno-politické aspekty tohto prerokúvania, je dôležité aj preto, aby sme sa zjednotili na niektorých veciach, ktoré už účelovo z výkladu proti návrhu Európskej ústavy vedú k tomu, že sa poruší aj Ústava Slovenskej republiky. V roku 2000 boli prijaté zmeny, ktoré sú zásadné a platné. Prvá zmena a zápas hovorí o tom, že ide o ochranu zvrchovanosti Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som povedal, že nie je to tak. Ústava Slovenskej republiky v čl. 7 ods. 2 predpokladá, že môže Slovenská republika preniesť výkon svojich práv a povinností na Európske spoločenstvá a Európsku úniu a môže to jednoducho urobiť zmluvou, netreba na to ani ústavnú väčšinu a môže to urobiť rozhodnutím Národnej rady. Ak by išlo o prenos, o ktorom sa hovorí ako o zásahu do suverenity, tak je to potom podľa čl. 1 a potom by muselo byť referendum. Takže zástancovia teórie zvrchovanosti a porušovania zvrchovanosti, rozmyslite si alternatívu. Buď to bude podľa odseku 1, potom je to referendum, na čo nemáte právny dôvod, alebo podľa odseku 2 a vtedy je to rozhodnutie Národnej rady. Iný výklad nie je možný. To rozhodnutie ste urobili ako zákonní zástupcovia v Národnej rade Slovenskej republiky vládnou väčšinou v minulom období, pamätáte sa na súboj HZDS kontra ostatní.

    Ďalej je tu postavená otázka, ktorá je predmetom diskusie naprosto nesystémovo a zbytočne, otázka ľudských a občianskych práv. Ústava Slovenskej republiky zasa v tom čl. 7 ods. 3 hovorí, že niektoré veci treba aplikovať uznesením Národnej rady, ale súčasne pozná automatizmus prieniku do právneho poriadku Slovenskej republiky, keď uznáva medzinárodné platné normy za normy, ktoré majú väčšiu platnosť ako zákony Slovenskej republiky. A tieto normy sú prijaté. Takže, vážení, odkedy tí, ktorí v roku 1989 bojovali za to, aby ľudské práva na Slovensku boli uzákonené, sa boja, že bude prijatá norma o ochrane ľudských a občianskych práv ako súčasť multilaterálnej dohody Európskych spoločenstiev o vytvorení spoločných orgánov? Kde sa to vraciame? K akým rozhodnutiam, k akým výkladom sa to vraciame? Ak má byť voľný pohyb pracovných síl, ak každý občan štátu bude súčasne občanom Európskej únie, ako môže byť duálny právny režim? Musia byť zásady a pravidlá rovnaké, zaväzujúce všetkých a nemôžeme čakať, že nás zaväzuje iba judikatúra rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské a občianske práva, ktorá nás zaväzuje aj tak, bohužiaľ, nie je aplikovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Z podaní, ktoré tu odzneli, myslím skôr, že je tu dojem alebo snaha Slovenskú republiku vyňať z týchto všeobecne platných ľudských princípov, vnútiť jej nejaký výklad a pravidlá, ktoré by platili len na území Slovenska, a odizolovať ju nejakým právnym múrom od ostatných prúdov. Ale, priatelia, veď tu ide o to, aby sa slovenské politické myslenie povznieslo na európsku úroveň, a nie aby sa umelo stláčalo a držalo nižšie. Z toho vyplývajú aj zásady, ktoré idú pre tieto ľudské a občianske práva v konaní súdnom, či je to trestné konanie, či je to iné konanie, z toho vyplýva aj postoj k rozširovaniu práv polície, od ochrany proti drogovej činnosti pôjde ďalej, ktorá bude znamenať ochranu finančných trhov, od toho pôjde ďalej a bude znamenať ochranu pred organizovaným zločinom, terorizmom a podobne. Čiže zasa ich nemôžeme obmedziť do slovenského úzkeho rámca. Tieto veci nie sú dobré.

    Pokiaľ ide o návrhy, ktoré hovoria o európskej ústavnej zmluve, no inak to nemôže byť, pretože musí byť zmluvný dokument, ktorým Slovenská republika prevádza výkon svojich práv a povinností na Európsku úniu. A zase, prečo o tom vlastne diskutujeme? Prosím vás, na čo je o tom táto diskusia? Veď tu bolo schválených 5 700 strán Zmluvy o pristúpení na princípe dvojstrannom, kde prenos kompetencií je ešte vo vyššom rámci. Takže ideme revidovať svoje predchádzajúce uznesenie, ku ktorému nám dalo referendum všeobecnú platnosť? Čiže dvojstranné a multilaterálne dohody v tomto smere kooperujú, neutiera sa jedna dohoda o druhú dohodu, nepopierajú sa. Preto aj diskusia o týchto kompetenciách je podmienená rozhodnutím, o ktorom sme rozhodli. Toto rozhodnutie by nemalo byť revíziou tých ostatných.

    Pokiaľ ide o otázky pristúpenia k Európskej únii a dohôd, ktoré okolo toho existujú, máme čas do 1. mája, keď budeme plnoprávnymi členmi. Nemali by sme spomaľovať proces prijímania tým, že budeme vnášať nové a nové problémy, ktoré nie sú priechodné. Súhlasím a naprosto podporujem stanovisko kresťanských demokratov, aby v preambule bola zmienka o Bohu. Ale načo budeme prijímať nové uznesenie dneska ešte raz, keď sme ho vo februári prijali a ministerstvo zahraničných vecí ho nerešpektovalo? Dalo stanovisko po tomto uznesení bez doporučeného stanoviska Národnej rady. Tam niet medzi nami pochybností, že aby tak sa stalo. Ale dokument, ktorý vyšiel z Európskeho konventu, proti ktorému som hlasoval ako jediný, bol iný. Prečo? Teraz mám hlasovať o tom, aby sme uložili vláde, aby uložila to, čo bolo uložené? Ako? Tak sa pýtam aj pána ministra, čo robil. Je za to politicky zodpovedný, aby sa veci takto realizovali.

    Pokiaľ ide o zásadu jeden komisár – jeden štát, to naprosto môžeme podporiť a súhlasiť s tým, ale v tých ostatných veciach po nás nechcite politickú podporu a nechcite, aby sa Hnutie za demokratické Slovensko s týmito návrhmi stotožnilo. Urýchlenie integrácie je vrcholným záujmom Slovenskej republiky, plná integrácia je záujmom Slovenskej republiky, nemôžeme byť v EÚ iba po členky alebo jednou nohou byť a druhou nohou nebyť tam. Nemôžeme vnášať do toho prvky vytvárania skupín vnútri Európskej únie, a to ani stredoeurópskych štátov, ani spájania sa s inými štátmi, treba hľadať pozíciu konformnú s ostatnými štátmi a možnosť dohody s ostatnými vládami na tom, čo sa urobiť dá. Pozícia Slovenskej republiky 4. októbra by mala byť jednoznačná, podporujeme integráciu v tom smere, v akom je dohoda medzi zúčastnenými štátmi možná. Ak výsledok práce konvertuje výsledok politickej dohody, zasluhuje našu podporu, a nie neustále spochybňovanie vnášaní vecí už dohodnutých a rozhodnutých. Ak som sa vyslovil a vyslovujem za podporu nemecko-francúzskej iniciatívy, je to nie iba obsah návrhu zmluvy, je to snaha tento proces k 1. máju doviesť do úspešného konca, aby poslanci boli volení do plnohodnotného parlamentu. Rozširovanie Európskej únie prebieha na východ. Skvalitňovanie procesov Európskej únie prebieha dovnútra, odchodom od organizácie medzivládnej k organizácii medzištátnej.

    Ak povieme, či má tento návrh ústavy chyby, má. Má kopu chýb, bude to ústava prechodného obdobia. Keď ešte jedným inštitútom trvá v medzivládnych vzťahoch, druhý inštitút prechádza k medzištátnym vzťahom. Ale toto je teraz podstatné? Je podstatné to, že to posúva európsky vývoj o niečo dopredu a po rokoch si to zasa zhodnotia tí, čo prídu po nás a urobia to ďalej. Prosím preto, páni poslanci, aby sme zobrali to, čo v Európe je možné a reálne, to, čo môže mať podporu.

    A som v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko za čo najväčšie urýchlenie celého procesu prijatia návrhu európskej zmluvy ústavnej, som za to, aby tam bola i zmienka o Bohu, som za zásadu jeden komisár – jeden štát, ale nerozširujme to o ďalšie požiadavky. Prosím, v tomto smere požiadavky Strany maďarskej koalície sú zakotvené v tomto návrhu zmluvy, ochrana menšiny je oprávnená a legitímna, ale je tam. Ak tam je, tak potom môžeme vychádzať z toho, že sa to stáva európsky platnou normou.

    Vysloviť treba poľutovanie nad tým, koľko času prešlo, exekutíva nemala čas ani na odbornú, ani na politickú diskusiu. A ak dneska k parlamentu prichádza, tak by som rád poželel vláde Slovenskej republiky, dobré ráno vláda Slovenskej republiky, 4. októbra začína medzivládna konferencia.

  • Ešte predtým, čo by som dal slovo ďalšiemu písomne prihlásenému, chcem privítať na balkóne šarmantné ženy zamestnankyne zo Slovenských železníc. Takže buďte vítané a sledujte naše rokovanie.

    Pýtam sa, či má niekto záujem sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pánovi poslancovi Mečiarovi by som chcel povedať 2 veci.

    Po prvé, my sme prijali novelu ústavy, na základe ktorej alebo referendom, alebo v parlamente 90 hlasmi môžeme sa zbaviť istých právomocí štátu. Ale o tom tu nie je diskusia, diskusia je, kto ako bude hlasovať. A ak dovolíte, som veľmi zvedavý aj, ako vy budete hlasovať, to je prvá vec, lebo nie všetky právomoci, ktorých sa zbavíme, môžu byť kóšer.

    Po druhé, my sme v roku 1991 vo Federálnom zhromaždení prijali Európsku chartu ľudských práv, ktorú sme automaticky inkorpovali do našej ústavy. My kresťanskí demokrati sa ku nej hlásime. K tomuto sa hlásime. Ale o ľudských právach je už úplne iný tento dokument, dokument, ktorý prijala Európska únia, ktorá vôbec nie je taká, ku ktorej sme sa my hlásili od 1991, kde aj vy ako poslanec Federálneho zhromaždenia ste hlasovali za to aj v Ústave Slovenskej republiky. Čiže tu trošku treba rozlišovať medzi jedným a druhým dokumentom.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, dávajte to na tú tabuľu, však kto to má sledovať. Zapnite pána poslanca Mečiara.

    Nech sa páči, pán poslanec Mečiar, môžete reagovať.

  • Pokiaľ ide o diskusiu s pánom Františkom Mikloškom , čl. 7 ods. 2 ústavy hovorí: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná, spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu.“ Čiže nie je to v ohrození zvrchovanosti a nepotrebujeme referendum.

    Druhá vec. Pokiaľ ide o dokument, ktorý spomínate, do Federálneho zhromaždenia ho spracovali dvaja ľudia. Bol to Rychetský z Čiech a za Slovenskú republiku som bol 4-krát spoluautorom ja. Takže ho poznám veľmi dobre.

    Ale Európska charta ľudských a občianskych práv nemôže byť v rozpore alebo nevylučuje prijatie doplnkového alebo iného alebo obdobného dokumentu k multilaterálnej Zmluve o Európskej únii. A ak tento rozširuje ľudské práva, tak potom platí odsek 5, ktorý hovorí: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb, majú prednosť pred zákonmi.“ Potom niet o čom hovoriť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, pani kolegyne, páni kolegovia, pamätám sa ešte nedávno na to, keď sa schvaľovala zmena v Ústave Slovenskej republiky. Niekoľko dní i nocí diskutovali poslanci v tejto Národnej rade, až pokiaľ nebol naším najvyšším určený tzv. deadline na rozpravu. Nie, teraz nekritizujem, som len trochu prekvapený, že o návrhu ústavy Európskej únie diskutujeme len tak mimochodom, len tak narýchlo, napriek tomu, že ústavná zmluva Európskej únie bude dokument, ktorý bude nadradený našej vlastnej ústave. Trochu som prekvapený tým, že o takomto dôležitom dokumente sa pripravujeme diskutovať len tak mimochodom, i keď sa zriekame oveľa väčších právomocí ako pri federatívnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nám odoberalo v porovnaní s návrhom ústavnej zmluvy Európskej únie len minimálne z našich práv. A pripomínam, že vtedy sme boli schopní rokovať dni i týždne o obyčajnej pomlčke, ktorá nám neodoberala nič. A len tak mimochodom, dosť ma prekvapuje, keď už teraz stanovujeme termín prijatia eura bez akejkoľvek možnosti pripustiť, že sa na tom svojím rozhodnutím majú zúčastniť občania našej vlasti.

    Záverom dovoľte, aby som sa prihovoril za odporúčanie vláde na požiadavku jedna krajina – jeden komisár, požiadavku na ďalšie úpravy, ktoré by zdôrazňovali národný charakter štátu. A myslím si, že aj v tomto prípade a možno v tomto prípade oveľa viac platí, že práca chvatná – málo platná. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som v krátkom a stručnom vystúpení povedať niekoľko bodov k predmetnej diskusii.

    Najprv len poviem to, čo asi istotne nakoniec povie minister zahraničia, že veľa času na diskusiu sme tu nemali, pretože, myslím, pred dvomi týždňami sme dostali hotový návrh textu z Bruselu. Čiže v tomto smere sme boli postavení aj zo strany Bruselu pre situáciu, keď sme nemali žiadny text. Ale to je vedľa.

    Prvé, čo chcem povedať, je, že dúfam, že si všetci jasne uvedomujeme, že Slovenská republika je už členom Európskej únie. Alebo budeme všetci desiati prijatí 1. mája 2004, alebo nebude nikto prijatý. Rozhoduje sa o jednom balíku. Čiže diskusia o návrhu ústavnej zmluvy dnes nie je diskusia o vstupe do Európskej únie, je to diskusia o tom, či Slovenská republika ako už riadny člen Európskej únie bude alebo nebude hlasovať za tento návrh Európskej ústavy. Verím, že tento rozdiel nám je všetkým jasný.

    Je trošku zaujímavé pozorovať, že skutočne sme vystavení tlaku, aby čím skôr bol tento návrh Európskej ústavy prijatý. Je fakt, že bude to najväčšia ústava asi na svete, podľa mojich informácií má vyše 480 paragrafov.

    Len ako príklad by som chcel povedať, ako vznikala Ústava Spojených štátov. Na začiatku, keď vznikali Spojené štáty americké, bolo prijaté minimálne jadro, akési vytvárajúce jadro budúcich Spojených štátov. A tak ako život išiel, tak sa prijímali návrhy nových ústavných zákonov, a tak, by som povedal, vyrastal organicky nielen jeden štát, Spojené štáty americké, ale vyrastala aj Ústava Spojených štátov amerických. Tuná sme svedkami úplne opačného procesu. Skôr, ako vieme, ako sa tento organizmus 25 alebo ešte aj rozširujúcich štátov bude správať, ktorý by už mal predstavovať akýsi štát, ho zväzujeme jednou megaústavou, ktorá navyše predstavuje skôr pragmatický dokument, ako to má fungovať, a nie niečo, čo ukazuje, že čo ten život prináša.

    Ak má byť návrh Európskej ústavy prijatý a má byť táto ústava zlá, osobne si myslím, je lepšie, aby nebola prijatá. Nič sa nestane, keď nebude prijatá, platia závery z Nice a my budeme riadnymi členmi a všetko ide podľa starého. Ale ak prijmeme zlý návrh Európskej ústavy, bude prakticky nemožné ju zmeniť. Tam budú stačiť dva-tri štáty silné, aby na večné veky, by som povedal, zastavili proces akejkoľvek zmeny. A to si uvedomme v tejto chvíli, uvedomme si, že prijímame dokument absolútne historického významu. Je to prvýkrát v moderných dejinách Európy, že sa ide vytvárať jeden nový štát, a teda to už aj v zmysle toho, čo som povedal pred chvíľou, ak prijmeme niečo, čo vlastne nebude možné zmeniť, tak určujeme osud Európy, ale aj osud Slovenska v rámci Európy na desaťročia a možno storočia, pretože sa vytvára celé vnútorné puto a duchovná atmosféra, akési jadro celej budúcej Európy.

    A preto som prekvapený, až žasnem nad tým, že prakticky nikde na spoločenskej úrovni vrátane médií sa o tomto vážnom dokumente, ktorý je absolútne historického významu, vôbec nediskutuje. Niekedy si kladiem otázku, akoby v tom boli zahrnuté dva slovenské pocity historické, po prvé, pocit, že nakoniec prežijeme všetko, prežili sme Turkov, prežili sme Američanov, či prežili sme Tatárov, prežijeme aj Európsku úniu. A druhý pocit môže byť, že vlastne sme zvyknutí na to, že skôr sme objektom dejín ako subjektom dejín, že sme si zatiaľ neprivlastnili to sebavedomie, že môžeme byť aj subjektom dejín, a nie niekým, kto je stavaný pred hotové veci a prijímať ich.

    Už som povedal, že terajšia navrhovaná ústava je pragmatický dokument bez hlbšej duchovnej hĺbky a dimenzie. Používa slová, ako je dôstojnosť človeka, sloboda človeka, rovnosť medzi ľuďmi. Rád by som upozornil, že tieto pojmy, ak nie sú na pozadí akéhosi pevného bodu, nejakej, by som povedal, naprosto definitívnej autority, tak sú prázdnymi pojmami. Francúzka revolúcia prišla s heslom Sloboda, rovnosť, bratstvo. A výsledok bol, že vyplienila takmer všetko. Vyplienila všetky kultúrne hodnoty. Nacizmus prišiel s pojmom duchovnej dôstojnosti človeka na úrovni čistej rasy. A vieme, ako to dopadlo. A už nebudem ani hovoriť, s čím prišiel boľševický komunizmus, pretože nebudem otvárať boľavé rany. Ak teda pojmy dôstojnosť, sloboda nie sú na pozadí niečoho vážneho, neznamenajú nič. A záleží aj v budúcej Európe len od toho, ktoré politické zoskupenia budú pri moci. A tieto budú určovať a dávať obsah týmto základným pojmom.

    A preto nie z iného dôvodu je rozhodujúci moment, či v preambule navrhovanej ústavy budú alebo nebudú slová Boh a zodpovednosť pred Bohom ako jedinou možnou poslednou autoritou a kritériom. V opačnom prípade to bude vždy na ľubovôli práve tých zoskupení, ktoré budú v danej chvíli pri moci. A podobne je to aj, by som povedal, s pojmom kresťanstvo. Ak by sme prešli lietadlom, ktoré poprašuje polia, nad celou Európou, tak si dovolím povedať, že od Škandinávie až na juh niet v Európe dedinky, už o mestách ani nehovorím, kde nie je kostol. A to je jedno či tu ide o pravoslávny malý kostol alebo na severe evanjelický kostol. A rozdiel je len v tom, či ten kostol je z 13. storočia, je pýchou všetkých ľudí, ak majú nejaký románsky kostol ešte starší a podobne, ak chránia si základy kostolov niekedy zo začiatku vôbec nášho letopočtu. Túto kultúru obísť a tváriť sa, že tu kresťanstvo nebolo v akejkoľvek podobe, to sa mi zdá byť, že to vytvára z tohto dokumentu jeden naprosto prázdny dokument, ktorý, ako povedal minister Palko a zároveň kolega Čaplovič, je bez tradície, tým sa absolútne vykoreňujeme a neznamenáme nič. Možno aj s týmto súvisí, ak to môžem tak povedať, sklamanie potomka posledného z rodu rakúsko-uhorských monarchov, ktorý vyjadruje často v poslednom čase, že takto si myšlienku, ktorej zasvätil celý život v 20. storočí, nepredstavoval.

    Vážené dámy a vážení páni, ja už sa blížim k záveru. Chcem len povedať, že áno, mal tu niekto pravdu, myslím na pána poslanca Mečiara, že diskutujeme o niečom, čo nemusí zaväzovať vládu. Ale ja chcem upozorniť, že vláda by mala veľmi vážne brať do úvahy naše stanoviská a pozmeňujúce návrhy, pretože potom ten oblúk sa obráti, to, čo sa vyjedná, sa vráti alebo do referenda, alebo do parlamentu a potom budeme o tom rozhodovať a už nebudeme môcť nič meniť. A nemôžeme vylúčiť ani tú alternatívu, že návrh tejto ústavy nebude prijatý. Ja si veľmi želám, aby návrh Európskej ústavy bol prijatý, ale aby bola táto ústava taká, akú si ju predstavujeme a aká môže tvoriť základ naozaj kontinentu, ktorý má byť na čo hrdý. Ale v tomto zmysle nikomu dopredu aj za nás, a to už tu bolo povedané, bianko šek nepodpisujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Mikloškovi.

    S faktickou poznámkou sa ako prvý prihlásil pán poslanec Hanzel. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, že tentoraz sa mi mimoriadne páčilo vystúpenie pána poslanca Mikloška. Mnohokrát síce hovorí vtipné veci, ale tentoraz to bolo viacej k veci a seriózne.

    Myslím si, že z toho postrehu o tej americkej ústave a o tom, akým spôsobom sa jedna ústava mnohých štátov rodí, by sme si mali vziať aj my príklad. Je síce iná doba, ako bola vtedy, a táto doba, je doba právnikov, keď sa skladajú paragrafy a odseky a všetko dohromady, a je pravda, keď sme vytvorili jeden návrh ústavy, že bude určite táto ústava pomerne obsiahla, kontrolujúca všetko, ale je tak isto pravda, čo ste hovorili, pán poslanec, že túto ústavu nebudeme len tak ľahko môcť zmeniť. To si bude žiadať veľký konsenzus všelijakých rôznych politických strán, rôznych veľkých osobností, aby sme dokázali zmeniť čo i len jeden odsek v návrhu tejto zmluvy.

    Chcem takisto povedať, že súhlasím s tým, že áno, táto ústava sa robí na 10 a možno aj na 100 rokov, lebo zásadné črty tejto ústavy budú naozaj platiť 10 a možno aj 100 rokov.

    A takisto je pravda to, čo ste vraveli, že o ďalších zmenách, pokiaľ vôbec nejaké budú, budú rozhodovať politické zoskupenia silných krajín, ktoré budú pri moci.

    No a záverom by som chcel povedať pánu Figeľovi, ktorý niekoľkokrát už povedal, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov, že najlepšia zmluva je potrasenie ruky, nie toto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Zala.

  • Ja by som rád pánovi poslancovi Mikloškovi pripomenul, že jeho analógia s americkou ústavou nie celkom sedí, pretože treba vidieť to, že aj tento návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu nie je iba z čistého jasného neba, aj keď možno to by sa pánovi poslancovi Mikloškovi páčilo, ale zhrnuje, usporadúva a vyjasňuje zmluvy, ktoré vznikali v rámci Európskych spoločenstiev za 40 rokov. A práve tieto zmluvy sú tu upravené, a preto je návrh tejto ústavy natoľko rozvetvený a bohatý približne, povedal by som, v podstatne menšej miere, ako je americká ústava v súbore svojich dodatkov, ktoré sa jej za tých 200 rokov nazbierali. Takže aj tu je určitá história za navrhovanou zmluvou a nie je to iba čistý výmysel Konventu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Zubo. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne niekoľko slov, aby som pripomenul pánovi Mikloškovi, pretože tak sa mi zdá, že pred niekoľkými mesiacmi sme v určitej modifikácii hovorili v obdobnej reči, ako hovorí od dnes. My sme si už vtedy uvedomovali niektoré zádrhy, ktoré sú v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. A tak sa nám zdá, akoby niektorí poslanci v tom období, keď sme my o tejto veci hovorili, boli spaví alebo neboli duchom prítomní v tejto Národnej rade. To je jedna stránka veci.

    Takisto by som podporil pána Zalu. Ani ja nevidím žiadnu analógiu medzi Ústavou Spojených štátov amerických a návrhom Európskej ústavy. To sa nedá ani porovnávať, samotný ich vznik je úplne rozdielny. A návrh tej Európskej ústavy vychádza skutočne zo skúseností krajín Európy, ktoré boli praxou overené. A ak nám tam niečo nepasuje, no zrejme asi tú úlohu naši pozorovatelia v Európe neplnili tak, ako ju plniť mali, pretože to nebola len otázka sedenia na jednotlivých zasadnutiach, ale aj otázka monitorovania názorov, stanovísk jednotlivých politických strán a jednotlivých krajín, ktoré sú združené v Európskej únii. A keď dnes sme prekvapení tým, čo sa deje a čo máme na stole predložené, a máme sa k tomu pridať, zrejme je to chyba i nášho ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa dalo prekvapiť takýmto niečím a včas neinformovalo vládu a parlament o tom, že k týmto otázkam sa máme aktívne postaviť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. S veľkou pozornosťou sa vždy snažím si vypočuť prejav pána kolegu Mikloška, takže len veľmi krátko poviem k jeho prejavu.

    Zaujalo ma to, že ho vzrušuje teda, prečo sa v parlamente nediskutuje. No to je ten problém, prečo sme odnaučili spoločnosť, zvlášť tú občiansku, o ktorej sme toľko hovorili, aby diskutovala o veci, prečo mlčia vedecké ústavy, prečo mlčí Slovenská akadémia vied, prečo mlčia fakulty, prečo mlčí Fakulta medzinárodných vzťahov a aké má miesto v tejto diskusii, keby aj mlčať nechcela. To je prvá zásadná vec.

    Druhá vec. Diskutujeme vlastne celý čas o tom, čo teda doporučíme vláde, s akým stanoviskom má vystúpiť. Všetci tí, ktorí sme mali kedysi obavu o národné záujmy, dnes hovoríme už vážne, tá diskusia nemá význam a aby sme išli hovoriť už iba o čisto pragmatických veciach.

    Aké sú základné možnosti tzv. hospodárskeho určenia Slovenskej republiky. Je Slovensko vôbec schopné do budúcnosti sa reprodukovať? Nevlastní a nemá kontrolu nad prírodnými zdrojmi, nad energetikou. Schuman, veľký to otec Európy, kedysi napísal, že národné štáty si financujú svoj rozvoj z národných úspor. Národné úspory sú, pán kolega, už dávno v bankách, ku ktorým má Slovensko taký vzťah ako možno k niektorým bankovým ústavom, ktoré sú na Madagaskare. V konečnom dôsledku teda o čom sa teraz bavíme?

    Hodnota Boha a kresťanstva je nepochybne nesmierne dôležitá a som presvedčený, že je to predmetom záujmu a potrieb veľkej časti našich obyvateľov. Preto v tomto smere legitimitu diskusií z vašej strany chápem, len ide o to, či nepokrivkáva ten pomer a či nestrácame istý vzťah k politickému realizmu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško chce reagovať na faktické poznámky.

  • Pôjdem odzadu.

    V prvom rade KDH tu nehovorí len o preambule a o Bohu. Ak ste, pán kolega Číž, počúvali, tam ide o ďalšie veľmi závažné veci. Toto je vec, by som povedal, duchovná, ale tie pragmatické veci tu zazneli veľmi vážne. Asi ste nepočúvali.

    K pánovi poslancovi Zalovi a pánovi poslancovi Zubovi. Ak by bol tento dokument výsledkom 40-ročných zmlúv, tak prečo potom Veľká Británia v zásade odmieta celý tento dokument? Prečo ostatné krajiny ako Rakúsko, Holandsko a ďalšie ho odmietajú a majú vážne výhrady voči nemu?

    A po tretie. Predsedníctvo Konventu pripravilo tento dokument a mnohé veci pomenilo proti vôli väčšiny členov Konventu. Čiže to, čo vy hovoríte, bohužiaľ, je úplne inde a úplne od veci, to je dielo jedného pána, Giscarda d‘Estainga, ktorému ja neberiem jeho snahu o historické zapísanie sa, ale to neznamená, že my v tejto chvíli musíme všetci, viete čo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Zala.

  • Vážené kolegyne, vážení poslanci, práca na návrhu Európskej ústavy i diskusia o ňom je nepochybne dostatočným dôvodom premyslieť principiálne hodnoty a zásady, na ktorých chceme, aby nový mocenský útvar, akým sa Európa nepochybne stáva, stál. Zdôrazňujem to slovo chceme, lebo nie sme len vo vleku tradície či vo vleku niekoho iného mocnejšieho, ale predovšetkým vo vleku vlastnej vôle a rozumu. A teda máme slobodu, aj slobodu rozhodnúť sa o návrhu tejto ústavy.

    Dovoľte, aby som sa dotkol niekoľkých bodov, ktoré sa dotýkajú návrhu ústavy, skutočne len niekoľkých, pretože jeho rozsah je mimoriadne veľký a už tu zaznelo, že sme diskusii o návrhu tejto ústavy venovali minimálnu pozornosť. A to nie je o tom, keď bola hotová, ale bolo možné diskutovať o jej jednotlivých častiach, ktoré potom národní zástupcovia reprezentovali na Konvente, ktorý bol na toto zriadený.

    Treba sa dotknúť práce Konventu. Je nepochybné, že na tomto Konvente boli reprezentatívne zastúpené všetky podstatné zložky, či sa dotýkali národných štátov, teda vlád aj parlamentov, ako aj inštitúcie Európskej únie. Bola tam Európska komisia, bol zastúpený Európsky parlament a boli tam ako pozorovatelia všetky ostatné inštitúcie Európskej únie.

    Nepochybne my stále interpretujeme veci tak, ako keby výsledok, ktorý sa dosiahol na Konvente, bol výsledok, ktorý je v prospech akýchsi vyformulovaných veľkých štátov, akoby celá diskusia prebiehala tým spôsobom, že veľké štáty získali dominantnosť a malé štáty budú škodovať. Ak si ja spomeniem len na posledný polrok, ktorého som sa zúčastnil v tomto Konvente, tak veľké štáty, ale aj mnohé malé prichádzali s návrhmi, ktoré vytvárali z Európskej únie podstatne silnejší typ štátu, silnejší mocenský útvar, ako je reálny výsledok, ktorý sa dosiahol v tom návrhu, ktorý máte pred sebou. Množstvo štátov z mnohých požiadaviek a predstáv, to neboli len požiadavky, ale aj modely, predstavy, ustupovalo. Spomeniem, povedzme, len otázku prezidenta Európskej únie, o ktorom sa predpokladalo, že by bol volený na 5-ročné obdobia a bol by reálnym prezidentom. Spomeniem len tendencie, ktoré presadzovali, aby sa o všetkom hlasovalo väčšinou, a to ešte nie kvalifikovanou väčšinou, ako je teraz formulované v tomto závere, ale aby sa normálnou väčšinou hlasovalo o všetkých otázkach. Postupne sa z tohto ustupovalo a vznikol dokument, ktorý by som ja charakterizoval asi tak, že na Konvente s ním skutočne nikto nebol spokojný, ale každý s ním mohol súhlasiť. Inými slovami, neobsahoval také návrhy, ktoré by boli principiálnou prekážkou, aby účastníci Konventu nemohli povedať tomuto dokumentu áno. A to, si myslím, je výsledok toho, čo nazývame kompromis, a tohto kompromisu, ktorý sa dosiahol.

    Dovoľte mi, aby som sa v druhom bode zamyslel nad istou zvláštnou ideológiou, ktorá tu vzniká, a to je koncepcia malých a veľkých štátov alebo malých a veľkých krajín. Akýmsi mne podivným a zvláštnym umelým spôsobom sa tu postavili do opozície malé krajiny a veľké krajiny. Inak keby som to veľmi empiricky analyzoval, nemám predstavu o tom, ktorý teda je v tejto predstave veľký a ktorý je v tejto predstave malý. Ale zdá sa mi, že sa to vyformovalo tak, že veľkí sú tí, ktorí chcú silnú Európsku úniu, a malí sú tí, ktorí chcú slabú Európsku úniu. Myslím si, že toto vôbec neplatí. Ja už počas Konventu som upozorňoval aj slovenskú vládnu delegáciu, že vytvárať akési zoskupenie malých krajín je mimoriadne nebezpečné, pretože umelým spôsobom vtláča tzv. veľkých, aby vytvárali nejaké spoločné zoskupenie a aby sa umelo stavali proti malým. Ale takto skutočne problém ani na Konvente nestál a, myslím, ani v Európskej únii nestojí. Záujmy Veľkej Británie a Nemecka sú principiálne odlišné a vôbec nesúvisia a nezjednocuje ich to, že sú to krajiny veľké. Rovnako sú rozdielne záujmy takých veľkých krajín, ako sú Španielsko a Francúzsko, a vôbec to neznamená, že patria dohromady. Čiže zdá sa mi, že tu umelo rozdeľujeme niečo, čo rozdelené nemá byť.

    Ja chápem, že základom diskusie, o ktorú tu ide, je problematika suverenity Slovenskej republiky, ide nielen o otázku, ako sa to tak hmlisto tu hovorí, národnoštátnych záujmov, tie si určite interpretuje každý politický prúd inak a vidí ich v inom horizonte, ale nepochybne ide o otázku suverenity Slovenskej republiky. A nad tým by som sa na chvíľočku chcel zamyslieť.

    Po prvé, už tu niekoľkí rečníci povedali, že je predovšetkým podviazaná suverenita Slovenskej republiky ekonomickým procesom, ktorý sa tu deje 10 rokov. Je to ekonomický proces, v ktorom sa suverenita Slovenskej republiky podriadila neznámym a neidentifikovateľným hospodárskym silám, čo je podstatne nebezpečnejšie, ako sa podriadiť definovaným a jasným hospodárskym pravidlám, ktoré návrh tejto ústavy zavádza. To je prvé podviazanie suverenity Slovenskej republiky.

    Druhá poloha. Budem celkom otvorený. My predsa veľmi podrobne sledujeme aj praktickú politiku a vidíme, že suverenita Slovenskej republiky je veľmi často podviazaná istou zaoceánskou mocnosťou, ktorá, ak si pozrieme len informácie z médií, veľmi častým spôsobom rozhoduje o tom, kto tu bude predseda Najvyššieho súdu, kto s kým do koalície pôjde alebo nepôjde. Jednoducho to poviem tak, ako to je, má spravodajsky pokryté územie Slovenskej republiky a rozhoduje. Suverenita, ako je obmedzená týmito aktivitami v Slovenskej republike, je podstatne viacej, ako by bola akýmkoľvek aktom, v ktorom vstupujeme do Európskej únie alebo prijímame návrh Európskej ústavy. Inými slovami, ak to poviem veľmi jednoducho, to, čo by malo byť výsledok a z čoho by Slovensko mohlo prosperovať, je vytvoriť balans medzi týmito dvomi ohrozeniami slovenskej suverenity, kde vždycky je možné sa oprieť o dva piliere, a preto aj hovoríme o euroatlantickom pilieri. Ja neodmietam ani jeden pilier, ale výhoda pre nás by bola, keď vždy vieme šikovne jeden využiť niečo voči druhému tak, aby sme vedeli postaviť naše záujmy do popredia. A z tohto dôvodu nás navrhovaná Európska ústava neobmedzuje vôbec, opačne, kryje nám chrbát, aby sme takúto veľkú operáciu na medzinárodnej scéne mohli urobiť.

    Práve v tejto súvislosti treba ešte hovoriť o jednom pojme, ktorým sa tu tak často operuje, a to je pojem superštát. Ja nie celkom rozumiem analytickému obsahu tohto pojmu, ale veľmi jasne rozumiem jednej otázke, áno, návrhom tejto ústavy rozhodujeme, či Európa bude alebo nebude mocnosťou, to je realita, a, v druhom rade, či chceme byť súčasťou takejto mocnosti, inými slovami, aj v pozadí celého Konventu bola táto otázka úplne rozhodujúca: Akým spôsobom môže Európa ako celok hrať dôstojnú úlohu vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, vo vzťahu k Číne, vo vzťahu k Rusku, vo vzťahu k vznikajúcemu silnému ekonomickému zoskupeniu v juhovýchodnej Ázii? Toto je principiálna otázka, ktorú si kládol Konvent. A odpovedal na ňu otázkou, že ak Európa chce byť mocnosť, musí mať efektívne nástroje svojho fungovania. A návrh tejto ústavy podľa môjho názoru je minimálnym stupňom kompromisu, aby vôbec Európa ako taká mocnosť mohla fungovať. A myslím si, že budú pokračovať ďalšie kroky, aby sa ako mocnosť týmto ostatným krajinám, ktoré som spomenul, vyrovnala. A tam je otázka, že nie je to o tom, či budeme vytvárať super štát, ale o tom, či budeme vytvárať efektívne mocenské pôsobenie v Európskej únii.

    Tretí bod, nad ktorým sa chcem zamyslieť, mi dovoľte, je tak často diskutovaná otázka preambuly návrhu tejto ústavy a otázka dedičstva, príp. tradície, o ktoré by sa Európska únia mala oprieť. Vážení kolegovia, často sa táto diskusia redukuje na to, či kresťanstvo je základom Európy alebo je minimálne dominantné v Európe. Ja si myslím, že tento problém nie je dobre postavený. Treba si v tejto súvislosti povedať jednu základnú myšlienku a to je otázka slobody. Idea slobody je idea, ktorá vznikla v antickom Grécku. Sloboda je ten základný princíp. Sloboda chápaná ako sloboda myslenia a sloboda individuálneho rozhodovania je základný princíp, ktorý doviedla do dedičstva Európy antika alebo, ak chcete, mediteránny priestor. Treba povedať, že myšlienka slobody v tomto zmysle nie je vnútorným obsahom kresťanstva. Kresťanstvo takto poňatú slobodu ani nepozná, kresťanstvo pozná slobodu od hriechu. V tomto zmysle pozná slobodu ako slobodu spásy. A ja nikomu neuberám sa o túto slobodu usilovať, ale vždy a principiálne to treba tak, aby sloboda rozhodovania a sloboda myslenia aj o spáse bola zachovaná.

    Keď hovoríme o, a v preambule to ostalo menované ako jedna z tradícií, náboženstve, ak by sme začali hovoriť o kresťanstve, aby sme boli historicky poctiví, museli by sme, samozrejme, hovoriť aj o mnohých iným oblastiach. Medzi 9. a 11. storočím bol to predovšetkým veľmi výrazný arabský vplyv, ktorý tu zachoval práve to dedičstvo, o ktoré sa už o jedno storočie neskôr oprel vrchol kresťanského myslenia. A to je scholastika, ktorá dodnes predstavuje základnú bázu, na ktorej je postavená doktrína katolíckej cirkvi. A takto by sme mohli hovoriť o ďalších hodnotách, byzantských hodnotách, ktoré by sme mohli spomenúť. Napokon aj veľmi špecifické hodnoty, ktoré sú veľmi zaujímavé a o ktorých by bolo možné diskutovať, sú skutočne cyrilometodské hodnoty, ktoré sa pohybujú niekde medzi kresťanstvom západným a byzantským. Sú to všetko veľmi zaujímavé myšlienky a bolo by možné, ja by som nebol proti tomu, aby sa v preambule vymenovali tieto tradície aj menovite. A kresťanstvo medzi nimi zaujíma určite veľmi výraznú polohu, ale nie výlučnú, a tým chcem zakončiť práve túto diskusiu.

    Nepochybne tou najväčšou hodnotou, ktorou sa odlišuje Európa od všetkých ostatných civilizácií, je práve myšlienka zachovania slobody myslenia a slobody konania. A túto myšlienku zabezpečuje od 16. – 17. storočia výlučne práve svetský štát. Svetský štát je zárukou toho, že aj kresťanstvo a kresťanské myslenie ako moje individuálne rozhodnutie, ako moje individuálne zachovanie viery nie je vystavené žiadnemu teroru, ale, opačne, je mi vytvorený priestor, aby som si túto vieru mohol zachovať. A preto by som na veľmi múdru myšlienku, ktorú tu vyslovil Dušan Čaplovič o viere a rozume, odpovedal, áno, aj viera, aj rozum sú v Európe možné len preto, že je tu sloboda, len preto je možné zachovať aj moju vlastnú individuálnu vieru, nech je už taká alebo onaká, aj kresťanská, a práve preto je možné rozvíjať rozum, pretože rozum bez slobody by okamžite sa nemohol ako rozum realizovať, inými slovami, pod rozumom sa myslí slobodné bádanie, nech už má charakter vedecký, individuálny alebo akýkoľvek iný. Preto si myslím, že skutočne tá špecifika, ktorá Európu odlišuje od iných civilizácií, je práve v tom, že sa v Európe zachováva sloboda myslenia aj sloboda vyznania ako individuálne rozhodnutie každého človeka, a nie ako štátna ideológia. To je výsledok európskeho vývoja a to je to, čo je hlavnou hodnotou, ktorú musí Európska únia rešpektovať.

    Celkom na záver, mi dovoľte povedať pár slov k problému vyjednávania vlády Slovenskej republiky. Ja som navrhol v zahraničnom výbore, aby najpodstatnejšou úlohou vlády bolo zachovať znenie návrhu ústavnej zmluvy, tak ako je. Ja toto nevnímam, a tu som v polemike s pánom poslancom Brockom, ako, že vláda nejde na rokovanie s ničím. Opačne, ak by išla len s touto myšlienkou, tak je to veľmi silná myšlienka, pretože možno vzniknú na tom rokovaní a pri otvorení návrhu tejto zmluvy také tlaky, ktorých výsledok by mohol byť podstatne horší pre Slovenskú republiku, ako je tento, ktorý sa nám nepáči. A ja súhlasím s argumentmi, ktoré tu prednieslo viacero rečníkov, je možno lepšie upraviť problém hlasovania, je možno lepšie upraviť problém kontroly alebo blokujúcich mechanizmov. Nepochybne je možné lepšie upraviť, a o tom by mohla byť diskusia, ako mala byť v minulosti, napr. tzv. zdieľané alebo spoločné kompetencie, o ktorých veľmi dobre vieme, že boli najväčším kameňom sváru aj za Česko-slovenskej republiky a nie sú veľmi dobre upravené v návrhu tejto ústavy, pretože nehovoria jasne, čo zo spoločných kompetencií v akom rozsahu má Európska únia a tie-ktoré konkrétne štáty, ale som vnútorne presvedčený, že dnešné otvorenie tejto diskusie skončí v neprospech toho zamerania a tých ideí, ktoré tu možno máme spoločné, a to sú idey posilnenia suverénneho rozhodovania Slovenskej republiky. A preto si myslím, že by vláda mala v spodnej hranici obhájiť minimálne to znenie návrhu ústavy, ktoré je dané dnes. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Zala, ja znovu zopakujem, že ja som tiež za to, aby bol prijatý dobrý návrh Európskej ústavy, ale zdá sa mi, že sa v mnohých vystúpeniach podsúva, že ak nebude prijatý návrh Európskej ústavy, tak proste nastane katastrofa. Veď doteraz Európska únia žila s 15 krajinami bez takejto ústavy. A žila pokojne a fungovalo to. Prečo by nemohla Európska únia v prípade nejaký čas žiť ešte bez nej s 25 krajinami? Toto keď mi vysvetlíš, tak potom môžeš hovoriť, že je v bytostnom záujme Slovenskej republiky, aby návrh Európskej ústavy nakoniec pri nejakej spodnej hranici predsa len bol prijatý. To sa mi zdá byť podsúvanie čohosi, čo vôbec nie je pravdou.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec ja som dal možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok, nestihli ste to.

    O slovo sa hlási pán podpredseda vlády Lipšic. Nech sa páči, podľa rokovacieho poriadku môžete vystúpiť hocikedy, keď o to požiadate. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode sa vyjadrím k trom článkom návrhu ústavnej zmluvy, ktoré sa týkajú súdnej spolupráce v občianskych a trestných záležitostiach, ktoré budú potrebovať diskusiu, a musím povedať, že viacerí moji kolegovia z krajín Európskej únie vyjadrili veľmi vážne výhrady k zneniu týchto článkov, a na záver sa len veľmi stručne vyjadrím k mechanizmu hlasovania o otázke II. časti návrhu ústavnej zmluvy, ktorá obsahuje Chartu základných práv únie.

    Prvým článkom v III. časti v oblasti súdnej spolupráce v civilných veciach je článok III-170, ktorý obsahuje ustanovenia umožňujúce aproximáciu takmer v celej oblasti občianskeho práva. Európska únia sa potrebuje zamerať na praktické opatrenia, na praktické nástroje, ktoré poskytnú reálne výhody pre občanov členských štátov, najmä v prípade sporov, ktoré presahujú hranice jedného štátu, tak, aby bol zabezpečený prístup k spravodlivosti v rámci celej Európskej únie. Článok III-170 je však odklonom od tohto zámeru. Ide tu o značne širšiu úpravu, ako je v terajšom článku 65, a vytvára možnosti vyhliadky pre aproximáciu občianskeho práva v celej Európskej únii ako celku. Terajší návrh textu by teda mohol spôsobiť nesúlad s našimi individuálnymi národnými právnymi tradíciami a mohol by spôsobiť aj politické nezhody vo viacerých členských štátoch. Okrem toho by sme podľa mojej mienky museli čeliť zbytočnej a kontraproduktívnej harmonizácii v oblasti civilného práva a v oblastiach, v ktorých majú európske národy veľmi rôznorodé prístupy. Časťami občianskeho práva napr. sú rodinné právo, dedičské právo. A prístupy rôznych krajín Európskej únie v týchto odvetviach právneho poriadku sú veľmi rôznorodé. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme presadzovali zúženie textu článku III-170, aby harmonizácia bola možná, ale v prípadoch, ak je to nevyhnutné pre správne fungovanie vnútorného trhu. To je aj dnešný rozsah článku 65 a ten by mal zostať zachovaný.

    Druhý problém je článok III-166, resp. v terajšom novom znení je to 171. Ide o článok, ktorý umožňuje prijímanie spoločných minimálnych pravidiel v trestnom práve procesnom. Podľa mojej mienky to prináša vážne riziko v domácich trestných konaniach členských štátov vo viacerých oblastiach zahrnujúcich o. i. väzobné stíhanie, výsluchy podozrivých, vyšetrovanie v oblasti terorizmu, právnu pomoc, oblasť dokazovania alebo pojednávanie in absentia. Keďže máme rozdiely v základoch trestnoprávnych tradícií, nemá podľa môjho názoru význam skúšať zaviesť rozsiahle spoločné minimálne pravidlá v týchto oblastiach. Ad hoc kompromisy na úrovni Európskej únie týkajúce sa otázok, ktoré zasahujú priamo do jadra domácich systémov trestnej justície, by mohli robiť ťažkosti pre každého z nás udržať efektívne a koherentné systémy trestnej justície. Namiesto toho by sme sa mali snažiť sústrediť v tomto ustanovení výlučne na prevenciu diskriminácie iných štátnych príslušníkov v domácich trestných konaniach. Toto je práve prípad, kde Európska únia môže uplatniť svoj adekvátny vplyv. Myslím si, že je celkom nevyhnuté, aby v prípade, ak toto ustanovenie zostane zachované v návrhu ústavnej zmluvy, boli spoločné pravidlá prijímané jednomyseľne, aby v tomto prípade nebolo možné prehlasovanie spôsobom navrhovaným v návrhu ústavnej zmluvy. Musím povedať, že všetky členské štáty Európskej únie sú viazané Rímskym dohovorom vrátane článku 5 a článku 6, ktorý v mnohých veciach zakotvuje základné zásady trestného konania. A nevidím dôvod, aby pri takej heterogenite právnych poriadkov sme išli cestou unifikácie. Naviac, minimálne štandardy nie sú podmienkou pre vzájomné uznávanie trestných rozhodnutí. Takže myslím, že je potrebné takisto veľmi zodpovedne zvážiť tento článok.

    A posledný článok, ktorý, musím povedať, bol presadený do návrhu ústavnej zmluvy napriek nesúhlasu väčšiny členov Európskeho konventu, napriek nesúhlasu veľkej časti mojich kolegov z Európskej únie, je článok III-175 zahrnujúci inštitút európskeho prokurátora. Myslím si, že je celkom postačujúce, ak oblasť boja proti finančným záujmom Európskej únie prevezme Eurojust, ktorý už bol zriadený na koordináciu pátrania v cezhraničných prípadoch. Zriadenie inštitútu európskeho prokurátora by so sebou prinieslo vážny zásah do národného procesného trestného práva, ktoré je založené na existujúcich historických tradíciách. Vznikli by dve trestnoprávne jurisdikcie, jedna na úrovni Európskej únie, druhá na úrovni členských štátov. Myslím si, že lepší príklad federalizácie Európskej únie už ani nie je možné nájsť. Úrad, ktorý by takto vznikol, Európsky úrad verejného prokurátora, zodpovedný za vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby na páchateľa pri závažných trestných činoch týkajúcich sa viac ako jedného členského štátu, ako aj trestných činoch voči finančným záujmom Európskej únie, by bol podľa mojej mienky v priamom rozpore s princípom subsidiarity, ktorý by mal byť založený na jasnom rozlíšení medzi postavením Európskej únie a členského štátu. Celkom nevyhnutne na medzivládnej konferencii zaznie tento názor zo strany viacerých členských štátov. A som presvedčený, že by sme v tomto prípade mali takisto veľmi jasne povedať našu pozíciu, ktorá by mohla byť vážnym zásahom, ak by tento návrh bol prijatý do suverenity členského štátu. Trestné právo asi ako jedno z najdôležitejších odvetí právneho poriadku je výrazom suverenity každého jedného štátu.

    Dovoľte mi na záver ešte dve všeobecné konštatovania, ktoré sa týkajú mechanizmu hlasovania a II. časti navrhovanej ústavnej zmluvy. Veľmi podporujem návrhy, ktoré zazneli aj na diskusiách vo výboroch, aj na diskusii v pléne, aby sme čo najviac kompetencií zachovali v mechanizme jednomyseľného schvaľovania. Akákoľvek kompetencia, ktorá bude schvaľovaná v mechanizme kvalifikovaného hlasovania, znamená, že ktorýkoľvek členský štát, Slovenskú republiku nevynímajúc, bude môcť byť prehlasovaný pri prijímaní európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov. Je v našom bytostnom záujme, aby sme zachovali jednomyseľné hlasovanie. Myslím si, že Európska únia by mala byť a stále je o nachádzaní konsenzu v rámci diskusie, nie o prehlasovaní tých, ktorí s nejakým riešením nesúhlasia. Áno, je pravdou, že niekedy je ťažšie nachádzať konsenzus medzi dvadsaťpäťkou ako medzi pätnástkou, ale principiálne tam rozdiel nie je a mala by to byť jedna z našich ťažiskových požiadaviek.

    Na záver pár slov k charte. Ako politik musím povedať, že charta má ľavicový nádych. To je pravda. Ak si prečítate návrh charty v II. časti návrhu ústavy, tak ten pocit iný ani nemôžete mať. Ako právnik musím povedať, že začlenenie charty ako právne záväzného dokumentu do ústavnej zmluvy môže vytvoriť chaos v tom, že všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členskými štátmi Rady Európy a ako také sú viazané Európskym dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd. O aplikácii tohto katalógu ľudských práv rozhoduje a rozhodovať bude štrasburský súd. O aplikácii katalógu ľudských práv obsiahnutých v charte bude rozhodovať Súdny dvor v Luxemburgu. Je pravdou, že podľa charty sa ľudské práva v nej uvedené budú vzťahovať len na orgány Európskej únie a na členské štáty v prípadoch, keď aplikujú komunitárne právo. Moderný trend extenzívneho výkladu ústavných dokumentov však podľa mojej mienky hrozí tým, že vo veľmi krátkom čase budú jednotlivé ustanovenia charty vykladané a realizované aj vo vzťahu k členským štátom v prípadoch, keď aplikujú národné právo. Tým pádom vznikne akýsi dvojitý štandard ochrany ľudských práv, jeden, ktorý bude judikovaný štrasburským súdom, druhý, ktorý bude judikovaný luxemburským súdom. Myslím si, že oveľa prijateľnejšie riešenie je, aby Európska únia, ktorá podľa návrhu ústavnej zmluvy nadobúda právnu subjektivitu, pristúpila k Rímskemu dohovoru, ktorým doposiaľ nie je viazaná, a tým by sa štandard ľudských práv zjednotil, resp. zostal by zjednotený. Určite otázka charty bude prerokovaná na medzivládnej konferencii. Ja viem, že je to otázka, ktorá spôsobuje veľké napätie a veľké kontroverzie, ale myslím si, že v záujme toho, aby v Európe v budúcnosti neexistoval dvojitý, a teda chaotický štandard ľudských práv, by sa Slovensko malo pripojiť ku krajinám, ktoré požadujú, aby Charta základných práv únie nebola integrálnou súčasťou ústavnej zmluvy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Banáš, pripraví sa pani poslankyňa Masácová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som hneď v úvode v mene klubu Aliancie nového občana povedal, že považujeme stanovisko vlády nie za defetistické, považujeme ho za vyvážené a predovšetkým za realistické. Nie sme toho názoru, aby sme sa teraz pokúšali o nejaké zásadné zmeny a o prijatie takého návrhu uznesenia, ktoré by zaväzovalo alebo nútilo vládu do polohy, ktorú by nemohla naplniť. Nechcem, aby sa vláda dostala na rokovanie medzivládnej konferencie do situácie, keď potom sa vráti a bude vysvetľovať Národnej rade, že sa nám to nepodarilo. A čo potom spravíme? Odvoláme vládu alebo ministra? Alebo čo urobíme? Sme toho názoru, že buďme realisti.

    Ja sa zmienim k niektorým bodom, ktoré vláda predložila, aké je naše stanovisko, a v závere len krátky komentár poviem.

    Pokiaľ ide o zloženie Európskej komisie, sme, samozrejme, za princíp jedna krajina – jeden komisár. Tu mi ale dovoľte poznámku. Niekoľkokrát tu dnes zaznelo, že toto bude posilnenie, ak sa to podarí, istého národného alebo medzivládneho princípu. Je to predsa presne naopak, pretože čím bude silnejšia Komisia, tým bude silnejší federalistický prvok, napokon člen Komisie bude vlastne európskym ministrom, ako je známe, a ten dokonca sa musí zaviazať, že nebude zastupovať záujmy svojej krajiny.

    Pokiaľ ide o voleného predsedu Európskej rady, sme jednoznačne za. Pripomíname, že je dôležité vymedzenie právomocí voleného predsedu Európskej rady, hlavne jeho vzťahu k Európskej komisii, ministrovi zahraničných vecí a Európskemu parlamentu. Sme za funkciu ministra zahraničných vecí. Nepodporujeme vytvorenie legislatívnej rady, presadzujeme oddelenie zákonodarných a výkonných právomocí Rady. Prikláňame sa k názvu ústava, pretože sa nazdávame, že dikcia tohto dokumentu je zmysel i vízia, podľa nás viac zodpovedá názvu ústava ako ústavná zmluva. Sme za to, aby bolo zachovaných čo najviac kompetencií v mechanizme jednomyseľnosti.

    A pokiaľ ide o zmienku o kresťanských hodnotách, dovoľte, aby som sa k tomu o chvíľu vrátil. V zásade chcem povedať, že diskutujeme v Národnej rade, povedzme si veľmi úprimne, na základe podnetu kolegu Žiaka. Keby nebol poslanec Žiak dal tento námet, tak sa tu nediskutuje, nebude žiadne uznesenie a vláda môže ísť úplne kľudne na medzivládnu konferenciu. A naviac, diskutujeme v čase, ktorý ja svojím spôsobom považujem za istú kolaudáciu stavby, ktorá sa tu od vzniku Európskeho konventu konala. Nazdávam sa, že aj ten pokus o implantovanie pripomienok, ktoré tu zazneli, mal byť viac v čase stavby, ale v tom sme sa už viacerí zhodli.

    Dovoľte povedať zopár poznámok k tej diskusii samotnej. Prelínajú sa tu dva smery, ten európsky alebo eurooptimistický a ten národný alebo, nazvime ho, možno nie celkom správne, europesimistický. U nás presadzujú ten prvý najmä politici liberálnej orientácie, ten druhý konzervatívnej orientácie. Samozrejme, konzervatívne stanoviská chápem, sú azda viac poznačené u nás ako v iných európskych krajinách skutočnosťou, že naša štátna samostatnosť je len krátka a sotva sme sa trošku naučili riadiť vlastný štát, už sa časť kompetencií postupuje Bruselu. Možno nás proces európskej integrácie zastihol skôr, ako sme získali aké také sebavedomie, ale celkom určite sme sa mu vyhnúť nemohli a ani nechceli. Ukazujú sa tu jasne priaznivci nášho slovenského európanstva a na druhej strane priaznivci akéhosi slovenského opatrníctva, nazvem to tak.

    Dovoľte, aby som poukázal na tri také momenty, ktoré sa tu v diskusii opakujú. Prvým momentom je istá obava z vytvárania akéhosi európskeho superštátu. A argumentuje sa dokonca ochranou alebo záujmom istých národnoštátnych prvkov. Politickou bázou euroskeptikov je, prirodzene, ako som povedal, konzervativizmus. V našich podmienkach je ňou predovšetkým konzervativizmus kresťanský a zdanlivo menej nacionalistický. Akoby, mám taký pocit, sa kolegovia konzervatívnej orientácie obávali, že vstupom do Európskej únie sa priestor na ich agendu zmenší. Ja sa totiž nazdávam, že je jasnou ambíciou Európskej únie, aby sa stala dobre fungujúcou liberálnou demokraciou, a nie dobre fungujúcim Božím kráľovstvom. Hoci by to bolo nádherné, ale buďme realisti a začnime týmto prvým, zrozumiteľnejším krokom. Tu treba s úctou povedať, že Európsku úniu svojho času začali zakladať kresťanskí politici Adenauer, De Gasperi, Schuman a ďalší. Sú preto pochopiteľné a legitímne slová, ktoré nedávno povedal jeden z najtalentovanejších slovenských politikov, myslím to skutočne úprimne, pán Daniel Lipšic. Povedal: „Európska únia alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec.“ Ja som presvedčený, že i napriek takmer varovaniu, ktoré z tejto citácie zaznieva, Európa bude a bude kresťanská, pretože pre kresťanskú vieru v Boha je dôležitejšie viac to, či ju majú ľudia vo svojich srdciach, ako to, čo je v ústave. Pevne však verím, že Európa bude predovšetkým demokratická, že bude priestorom slobody, bezpečnosti a prosperity, v ktorej sa všetci obyvatelia budú cítiť ako doma. Súhlasím s názorom kresťanských demokratov, že kresťanská etika je jednou zo základných duchovných podstát Európy, ale ako už bolo zmienené, a pridávam sa k tomu, sú ňou podľa môjho názoru rovnako aj antická grécka filozofia, rímske právo, judaizmus a osvietenstvo. V Európe žijú milióny ľudí, ktorí nie sú kresťania. A tí, predpokladám, majú právo na svoje vierovyznanie rovnako ako kresťania.

    Druhá kritika smerom na Európsku úniu je, že je príliš prebyrokratizovaná. Nuž s týmto sa, žiaľ, dá v značnej miere súhlasiť a nie nadarmo je Parkinson veľkým Európanom. Ale predsa len dovoľte, aby som tu povedal jednu vec. A to je ten základ, prečo podľa môjho názoru Európska únia vzniká. Vždy je lepšie, keď 50 000 európskych úradníkov pečiatkuje, ako keď 50 000 európskych vojakov bojuje.

    Dovoľte, aby som sa pristavil pri treťom probléme. A to je takmer isté démonizovanie obáv zo straty národnej identity. Vytvárajú sa dokonca akési fóbie, že tí veľkí chcú tých malých dostať. Logicky potom vzniká u tých menších a stredných druhý extrémny pocit, ktorý by som možno definoval vo vete: „Nuž tak, keď nás tam chcete, tak potom nám splňte toto a toto.“ Nazdávam sa, že je samozrejmé, aby sme sa pokúsili presadiť do návrhu ústavnej zmluvy nejaké klauzuly, ktoré sú pre Slovensko výhodné, ale tvrdím, že sa nám to podarí len vtedy, keď budeme mať silných spojencov. Ja sa totižto musím spýtať, kde berieme, a je to aj moja otázka na adresu vlády, istotu, že tí malí a strední budú mať rovnaké záujmy. Ja som si vôbec nie istý, či Íri, Portugalci, Gréci, Luxemburčania budú mať s nami identické záujmy, naopak, som pesimista, mám obavu, že si budú konkurovať. Preto hovorím, je pre mňa veľmi pozitívom a dobrou správou, že jadrom Európskej únie sa stáva duo nemecko-francúzske. Je to vec, ktorá je pre Európu mimoriadne blahodarná. A dovoľte, aby som v tomto zmysle citoval jedného zo zakladateľov Európskej únie, zmieneného Roberta Schumana, ktorý povedal v roku 1950: „Národy Európy vyžadujú, aby sa skoncovalo so stáročným nepriateľstvom medzi Francúzskom a Nemeckom. Čokoľvek sa v Európe podnikne, musí sa týkať v prvom rade Francúzska a Nemecka.“ Ja sa k Schumanovi pridávam, pretože, aj história nám to ukazuje, žiadne iné dva národy v Európe sa medzi sebou tak vehementne, poviem to eufemisticky, nesvárili ako práve Nemci a Francúzi. A ak sa od čias Schumana a Adenauera dokázali tieto národy zblížiť a neustále sa zbližujú, myslím si, že to je pre Európu, ako som povedal. dobrá správa.

    Proti obavám zo straty národnej identity hovorí aj ďalší argument. Ak vezmeme Európske spoločenstvá len od Rímskych zmlúv v roku 1957, tak trvajú takmer 50 rokov. A ja nemám žiadny dôkaz, že by za týchto 50 rokov tí malí, ktorí tam boli postupne, Švédi, Fíni, Íri, Dáni, Portugalci, stratili niečo zo svojej národnej identity. Ja sa obávam, že už ako by sme zabudli na časy, keď nás rozčuľovalo, že o Slovákoch a o Slovensku nikto v Európe takmer nič nevedel. Myslíme si azda, že budeme mať menšiu šancu na presadenie našich národných ambícií v Európskej únii? Najväčším ohrozením národnej kultúry, žiaľ, to musím tak povedať, je v tejto chvíli u nás nedostatok zdrojov. Chátrajú nám historické pamiatky, knižnice, múzeá, divadlá, súbory. A možno aj to je jeden z dôvodov, prečo nám chátrajú aj naše duše. Ak teda dokážeme z Európskej únie dostať peniaze, tak to poďme využiť. Otázka však je, či ich naozaj dostaneme. A ak ich dostaneme, bude to záležať len a len od nás. Dovoľte, aby som citoval niekdajšieho hlavného vyjednávača pána Figeľa, ktorý povedal, že v únii sa darí schopným, pripraveným a aktívnym, naše postavenie bude záležať od našej vlastnej vnútornej duchovnej a intelektuálnej sily, od nej sa odvodzuje sila štátu a národa, preto si myslím, že ak budeme pôsobiť na Brusel rozhašterení, práve to bude skutočnosť, ktorá nás bude v očiach našich európskych priateľov oslabovať.

    Dovoľte, aby som ukončil svoj príspevok slovami, ktoré vyslovil veľký Európan Antoine de Saint-Exupéry: „Ak chceš postaviť loď, neposielaj ľudí po drevo, ale vzbuď v nich túžbu po šírom mori.“ Ja som hlboko presvedčený, že napriek tomu, že európska integrácia, že Európska ústava sú veľmi zložité projekty, sú jediné možné a bezpodmienečnou úlohou nás politikov je dodať ľuďom odvahu, povzbudiť ich a možno aj vzbudiť v nich túžbu po šírom mori. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ako ste si mohli všimnúť, pán poslanec Mikloško je dosť odvážny, hlási sa s faktickou poznámkou, takisto aj pán poslanec Figeľ sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Banáš, vy ste povedali, že stanovisko strany ANO je súhlasné so stanoviskom vlády, ktoré nie je ani defetistické, ale realistické. Skromne si vás dovolím upozorniť, že vláda zatiaľ neprijala žiadne stanovisko, otvorila tento bod a prerušila rokovanie o ňom. A v tomto zmysle sa mi zdá byť stanovisko potom aj strany ANO, ale, ako vy ste nám vtlačili, aj stanovisko parlamentu teda defetistické. Nech už vláda prijme čokoľvek, ho prijímame. Čiže tu, by som povedal, ten parlament má svoje právo využiť istý tlak. A aby sme šetrili čas, môžete mi hneď odpovedať.

  • Ja súhlasím s vami, ja som mal na mysli návrh vlády. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Bol som tak slávnostne citovaný, takže by som mal byť skôr zmierlivý k tomu, čo odznelo, ale, pán kolega Banáš, ten prejav mi skôr pasoval do obdobia, keď sme tam vstupovali a tu sa hlasovalo o návrhu prístupovej zmluvy, lebo to bolo o peniazoch na kultúru, o tom, aké sú naše záujmy a či je prebyrokratizovaná Európska únia, lepšie byť úradníkmi ako bojovníkmi na frontoch, samozrejme, to všetko je pravda.

    Problém častého citovania Schumana a Adenauera je v tom, že ono sa to dobre cituje, ale mali by sme ich aj žiť. Mám obavy, že pod niektoré časti návrhu by sa ani Schuman, ani Adenauer nepodpísali. A odporúčam veľmi vážne sa zaoberať ich posolstvom alebo postojmi, lebo potom máme ilúzie, že sme stále v ich línii. A, žiaľ, už istý čas to neplatí.

    A k tomu, či sme o tom mali vôbec diskutovať. Upozorňujem osobitne vládnych poslancov, že vo februári sme odhlasovali uznesenie, v ktorom žiadame vládu, aby predložila svoju pozíciu na medzivládnu konferenciu do tohto parlamentu. Žiaľ, museli sme sa ešte raz toho dovolávať. A teraz máme problém, či vôbec o tom máme diskutovať. Tak sme to nemali žiadať. Načo máme diskutovať, keď je „vsjo jasno“.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Masácová a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, dnes po úspešnom prístupovom procese máme príležitosť ako budúci členovia Európskej únie zasiahnuť do prípravy jej nového usporiadania a štruktúry. Spolupráca zúčastnených krajín sa posúva ďalej a z Európskej únie ako spoločenstva členských krajín vytvára rozhodujúceho hráča na svetovom politickom aj ekonomickom poli.

    Predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu je zavŕšením procesov, ktorými Európska únia reagovala na zmeny prebiehajúce v celoeurópskom priestore. Proces to nie je samoúčelný, reflektuje zmeny a zakladá rámec fungovania Európskej únie po najväčšom rozšírení v celej doterajšej histórii na 25 členských krajín.

    Dôvod prijatia základného dokumentu spoločenstva členských krajín vyvstáva z nutnosti sprehľadnenia fungovania a zabezpečenia efektivity a funkčnosti Európskej únie. Návrh ústavnej zmluvy má ambíciu napomôcť dosiahnutie základného cieľa reformy, priblížiť sa k občanom. Tu by som sa rada poďakovala tak zástupcom vlády, ako aj parlamentu, ktorí sa počas 18 mesiacov trvajúceho Konventu na príprave tohto návrhu spolupodieľali. Základným motívom pripravovaných zmien je potreba zjednodušenia štruktúry Európskej únie. Súčasný stav, keď Európska únia funguje na princípe niekoľkých pilierov, vytvára až niekoľkokoľajnosť v spôsobe fungovania európskych inštitúcií. Predloženým návrhom sa všetky doposiaľ prijaté inštitucionálne zmluvy nahradia predloženým návrhom ústavnej zmluvy. Návrh ústavnej zmluvy explicitne priznáva Európskej únii medzinárodnoprávnu subjektivitu a odstraňuje jej akúsi virtuálnu existenciu.

    Za kľúčovú zmenu v predloženom návrhu považujem posilnenie občianskeho princípu Európskej únie a jej priblíženie sa k občanom jednotlivých členských krajín. V súčasnosti sme svedkami znižujúcej sa účasti na voľbách do Európskeho parlamentu. Európski občania pociťujú odcudzenie, pretože rozhodovanie o otázkach, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, sa im zdá byť príliš vzdialené a takmer neuchopiteľné. Návrh ústavnej zmluvy posilňuje postavenie Európskeho parlamentu, inštitúcie založenej z priamo volených zástupcov občanov členských krajín. Európsky parlament sa stáva rovnoprávnou zložkou legislatívneho procesu v Európskej únii. Tým sa posilňuje občiansky princíp, kým Európska rada reprezentuje národnoštátny princíp. Prijatým návrhom sa vytvára priestor pre jednotlivé členské krajiny, príp. politické frakcie na zasiahnutie do legislatívneho procesu v Európskej únii tak počas prerokúvania v Rade, ako aj pri schvaľovaní normy v Európskom parlamente.

    Jednou z oblastí, kde návrh ústavnej zmluvy počíta s princípom jednomyseľnosti, je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Osobitné postavenie v tejto oblasti má mať minister zahraničných vecí Európskej únie, ktorý bude disponovať právom iniciatívy. A jeho úlohou bude realizácia schválených princípov spoločnej zahraničnej a obrannej politiky Európskej únie. Podporujeme návrh na vytvorenie tohto postu.

    Nanovo zavádzaným prvkom v návrhu ústavnej zmluvy je klauzula solidarity, podľa ktorej členské štáty konajú v duchu solidarity v prípade, ak sa niektorý z členských štátov stane obeťou teroristického útoku, prírodnej alebo inej katastrofy. Európska únia sa zaväzuje v takom prípade poskytnúť všetky prostriedky a nástroje, ktoré má k dispozícii, na odstránenie následkov takýchto udalostí. Podobný princíp existuje medzi členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v prípade napadnutia niektorého z členských štátov. Považujeme ho za dobrý princíp a princíp prispievajúci k väčšej kolegiálnosti a solidárnosti. Jeho význam v dnešnom, asymetrickými hrozbami ohrozenom svete tak naberá na význame.

    Dovoľte mi, aby som vás vo svojej reči oboznámila taktiež s postojom poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie k predloženému návrhu ústavnej zmluvy. Ak má byť zachovaný princíp zmluvného základu existencie Európskej únie, je potrebná zmena názvu predkladaného návrhu ústavnej zmluvy zakladajúcej konštitucionálne usporiadanie Európskej únie. Plne sa stotožňujeme a podporujeme navrhované stanovisko vlády týkajúce sa zmeny názvu na Ústavná zmluva Európskej únie. Tento názov lepšie vyjadruje zmluvný charakter dokumentu, to znamená skutočnosť, že sú to členské štáty, ktoré Európsku úniu zakladajú a zverujú jej právomoci vymedzené ústavnou zmluvou. Odmietame názory o vzniku akéhosi superštátu, ktorý pripraví jednotlivé členské krajiny o ich samostatnosť a suverenitu. V žiadnom prípade takýto superštát vytvárať nechceme, podporujeme princíp subsidiarity a decentralizácie.

    Ďalším bodom, ktorý považujeme za dôležitý, je zachovanie súčasného princípu jedna krajina – jeden komisár s rovnocenným postavením všetkých komisárov. Napriek skutočnosti, že komisár nie je reprezentantom krajiny, z ktorej pochádza, ale háji záujmy všetkých občanov členských krajín vo zverenej oblasti, považujeme za správne, aby Európska komisia ako orgán s právom legislatívnej iniciatívy mala zastúpenie zo všetkých členských krajín s rovnoprávnym postavením jej členov. Princíp dvoch kategórií členov Európskej komisie, hoci s navrhovaným spôsobom akejsi spravodlivej rotácie, nevyjadruje základnú myšlienku rovnosti všetkých zúčastnených na európskej integrácii. Som veľmi rada, že i predseda Európskej komisie Romano Prodi sa vyslovil za zachovanie tohto princípu. Dovoľte mi citovať jeho slová: „Efektívna a dôveryhodná komisia musí mať plnoprávneho člena za každú krajinu. Systém s prvotriednymi a druhotriednymi komisármi by zničil kolegiálnu povahu tejto inštitúcie a znížil by legitimitu a efektívnosť Európskej únie ako celku.“

    Slovenská demokratická a kresťanská únia podporuje taktiež otvorenie diskusie o presnejšom vymedzení právomocí novonavrhovaných funkcií. Vymedzenie právomocí sa týka postu predsedu Európskej rady a funkcie ministra zahraničných vecí Európskej únie. Je nevyhnutné, aby boli vzťahy medzi novými funkciami a inštitúciami Európskej únie jasne pomenované, mám na mysli vzťahy medzi novovytvorenými funkciami navzájom, zodpovednostné vzťahy smerom k Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskej komisii. Exaktnejšie pomenovanie právomocí novovznikajúcich funkcií zabráni v budúcnosti nedorozumeniam, ktoré budú vyplývať z predloženého vágneho návrhu ich kompetencií, tak ako je to teraz.

    Zachovanie kompetencií jednotlivých členských štátov Európskej únie v oblasti daní, sociálnej politiky a obrany, tak ako to predpokladá predložený návrh ústavnej zmluvy, považujeme za prioritu, z ktorej by sme nemali ustúpiť, v prípade daňovej problematiky sme plne za zachovanie súťaže medzi členskými krajinami Európskej únie o vytvorenie ekonomicky najvýhodnejšieho prostredia na investície a podnikanie. Schválený návrh daňovej reformy s rovnou 19-percentnou sadzbou dane je toho dobrým dôkazom.

    Uvedené stanoviská považujeme z hľadiska ich začlenenia do textu navrhovanej ústavnej zmluvy za kľúčové. Takouto oblasťou je i zmienka o kresťanských hodnotách v preambule návrhu ústavnej zmluvy. Kresťanstvo ako myšlienkový smer, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil formovanie súčasného sociálno-ekonomického priestoru Európy, si takúto zmienku nepochybne zaslúži. Podľa slov prezidenta Európskej ľudovej strany Wilfrieda Martensa, ktorý v sobotu navštívil Bratislavu, otvorí túto otázku na medzivládnej konferencii predseda španielskej vlády.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v krátkosti som zhrnula stanoviská k otázkam, ktoré považuje Slovenská demokratická a kresťanská únia za kľúčové. Iste, i my by sme si vedeli predstaviť lepší návrh ústavnej zmluvy. Sme si však vedomí, že to nemá byť ústava len pre Slovensko. Na jej tvorbe sa zúčastňovali zástupcovia 25 krajín a každá jedna z nich mala určite vlastné predstavy o tom, ako by mala Európska únia fungovať. Ak však chceme aj v budúcnosti presadzovať svoje názory, využívať možnosti a aktívne spolupracovať vo veľkej rodine štátov Európskej únie, musíme vedieť pristúpiť i ku kompromisom. Aj o tom je partnerstvo. A že tento návrh kompromisom je, je viac ako zrejmé. Verím však, že vláda Slovenskej republiky bude na medzivládnej konferencii robiť všetko pre to, aby bolo čo najviac našich požiadaviek do návrhu ústavnej zmluvy zapracovaných.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská demokratická a kresťanská únia podporuje predložený návrh stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu v duchu odkazu vynikajúceho slovenského politika posledného predvojnového predsedu česko-slovenskej vlády Dr. Milana Hodžu. Milan Hodža dokázal v sebe jedinečne spojiť rozmer slovenského národovca, česko-slovenského vlastenca a európskeho štátnika a mysliteľa. Vo viacerých svojich publikovaných prácach presadzoval a bol horlivým zástancom myšlienky o zväze národov stredoeurópskych štátov so zachovaním ich suverenity a nezávislosti. Slovenská demokratická a kresťanská únia sa s odkazom Dr. Milana Hodžu plne stotožňuje. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď vidím tie preriedené miesta, skôr by som povedal ohodnotiac tento záujem, drahí pozostalí, no ale dovoľte, aby som išiel k veci.

    Kolegovia, kolegyne, dámy a páni, nemôžem zatajiť, že po prvom prelistovaní návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ako znie oficiálny názov tohto úctyhodne hrubého dokumentu, som mal veľmi rozpačité pocity. Nebol som si chvíľu istý, či nedošlo k nejakému omylu a či do môjho materiálu omylom kdesi v rozmnožovni nepovkladali dajaké zvyšky z iných materiálov. Keď som si návrh textu nanovo čítal, bolo mi jasné už, že k omylu nedošlo. To, čo ma zneistelo, možno označiť za problém štylisticko-kompozičný. Jednoducho mi nie je po vôli, že v susedstve vznešených zásad napr. „vedomí si toho, že Európa je kontinentom, ktorý je nositeľom civilizácie, že aj obyvatelia postupne rozvíjali hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosti ľudí, slobody a úcty k rozumu“ nájdeme prízemne úradnícke predpisy ako napr. v článku III-134 oddielu 7, kde sa určuje, že európske zákony budú definovať podmienky „za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú sídlo v členskom štáte, prevádzkovať dopravné služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch“.

    Chápem, že európske reprezentácie a administratíva stihli v uplynulých rokoch prijať nesmierne množstvo predpisov, v ktorých sa už iba ťažko orientujú aj samotní euroúradníci, a teda nastal čas, keď v tejto predpisovej húštine treba urobiť trochu poriadok. Otázne ale je, či práve ústava je tou „perinou“, pod ktorú treba vopchať iste potrebné a dôležité, ale v konečnom dôsledku iba parciálne a organizačno-prevádzkové kontrolné predpisy. Možno by bolo naozaj racionálnejšie vypočuť hlasy, ktoré navrhovali a aj dnes navrhujú, aby sme Európsku ústavu vnímali ako súbor etických, spoločenských a právnych princípov, ktoré sa zaväzujeme rešpektovať a potom sústredili do samotného cestovného poriadku odkazy na princípy a zásady, ktoré sa členské štáty dohodli dodržiavať v oblasti priemyslu, dopravy, ekonomiky, rybolovu, služieb a ďalších čiastkových okruhov.

    Toľko na úvod. Prirodzene, sústredil som sa na oblasť, v ktorej pôsobím, teda ako bude podľa návrhu ústavnej zmluvy fungovať v Európe kultúra. Europredstava sa vtesnala na jedinú stránku. A tým, ktorí sa tejto problematike veľmi nevenujú, sa iste zdá, že kultúra je šťastný rezort, pretože opatrenia Európskej únie sú vo sfére kultúry iba doplňujúce a podporné. Teda do kultúrnych politík štátom združeným v Európskej únii nik nebude vstupovať, iba tam, kde je to nad sily národného štátu, vypomôže príslušným opatrením Európska únia. Keď sa však nad znením článku III-181 lepšie zamyslíme, mala by nám všetkým padnúť „sánka“. Štát sa totižto podpisom tohto návrhu ústavnej zmluvy napr. zaviaže „zlepšovať vedomosti a šírenie kultúry a histórie európskych národov“. Lenže my sme dodnes neboli schopní zmapovať si svoje vlastné dejiny, napísať skutočne fundované dejiny nášho štátu z našich vlastných pozícií. Ako chceme plniť úlohu Európskej únie a poskytovať občanom možnosti študovať kultúru a dejiny ostatných európskych štátov, ak to nie sme spôsobilí urobiť na tom maličkom teritóriu, ktoré by sme mali poznať najlepšie? Viem, že je svojím spôsobom pohodlnejšie oprieť sa o rešpektovanie autority a recyklovať výklady dejín, ktoré sa u nás už udomácnili, ale to sú dejiny Slovákov očami českých, maďarských či nemeckých dejepiscov, nie dejiny Slovenska a Európy z pohľadu Slovákov a Európanov.

    A tak sa musím v tomto okamihu, keď hovoríme o dokumente, ktorý sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka zaviažeme rešpektovať, pýtať, či sú v rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 vyčlenené zdroje, ktoré našim odborníkom, vedcom v Slovenskej akadémii vied, na vysokých školách, v inštitúciách s celoslovenskou i regionálnou pôsobnosťou umožnia v krátkom čase masívne skúmať históriu a kultúru Slovákov a u nás žijúcich národností, šíriť poznatky knižne či s využitím možností audiovizuálnych nosičov. Ods. 2 písm. b) tohto článku nás ako Európanov zaväzuje starať sa o kultúrne dedičstvo európskeho významu. Tým však súčasne hovorí, že každý štát má právo a povinnosť sa starať o kultúrne dedičstvo národného a regionálneho významu. Už som na tomto mieste neraz hovoril o tom, že stav, nebojme sa to pomenovať pravým menom, zúfalý a kritický stav našich pamiatok, a je úplne jedno, či sa budeme zhovárať o rozsiahlych hradoch a hradiskách alebo o kronikách našich miest a obcí, potrebuje razantné riešenie.

    Dámy a páni, to, že spadne kus stredovekého opevnenia na jednom hrade, môže byť náhoda a dôsledok fušeriny stavbárov pri rekonštrukcii. To, že nám padajú ako hnilé hrušky kaštiele a kúrie, aby na ich miestach bleskovo vyrástli rezidencie kapitánov našich sprivatizovaných firiem, však už náhoda nie je. Európania, ktorí sa zatúlali na Spiš, spievajú ódy na tamojšiu gotiku, eurotrampi, ktorí odbočili z magistrál a objavili zákutia Gemera, Liptova, horného Ponitria, Vihorlatu a mnohých ďalších lokalít, ktoré skrývajú v prirodzenom stave poklady, v Európe už len vystavované v múzeách, tí všetci iba nechápavo krútia hlavou, čo všetko si u nás môžete bez trestu odniesť na pamiatku. Takže opäť otázky znejú: Ako návrh verejných rozpočtov na rok 2004 a strednodobý plán riešia tento problém? Koľko prostriedkov uvoľňuje vláda na dobrý a užitočný projekt Obnovme si svoj dom? A prosím vás, neprítomný pán minister financií, odpovedajte mi na ne v miliardách, a nie v miliónoch, veď už pred šiestimi rokmi vyčíslil minister kultúry dlh voči slovenským pamiatkam na astronomických 100 mld. korún.

    Návrh Európskej ústavy hovorí o tom, že Európska únia bude doplnkovo, nuž dobre, doplnkov, podporovať aj oblasť umeleckej a literárnej tvorby vrátane tvorby v audiovizuálnom odvetví. V projektoch koncipovaných na báze medzinárodnej spolupráce ide teda o umeleckú, literárnu a audiovizuálnu tvorbu. Čiastočne sa bude o ňu starať Európska únia, ale tie základné, teda drvivo-väčšinové aktivity zostávajú v pôsobnosti členských štátov, a tak sa musím zasa nepríjemne pýtať: Je to súčasť našej duchovnej a materiálnej prípravy na eurocestu, že dnes naše umelecké inštitúcie aj tie reprezentačné a celoštátne zápasia o holú existenciu? O nejakom rozvoji tu ani nehovorím. Sme pripravení nielen brať, ale aj dávať Európe talent našich umelcov v medzinárodných projektoch, ak im nie sme schopní zabezpečiť nielen primeraný, ale už ani elementárny priestor na sebarealizáciu doma? Akú hodnotu bude mať slávnostný podpis takéhoto záväzku, ak súčasne zmiznú do nenávratna také kultúrne a umelecké veličiny ako dramatické vysielanie Slovenskej televízie, pôvodná rozhlasová hra pre mládež alebo dokonca niektoré hudobné žánre, ako sme už o tom niekoľkokrát hovorili? Aj to je súčasť našej prípravy na presadenie sa Slovenska v Európskej únii, a nie tá najdrahšia.

    Dámy a páni, milí kolegovia, hoci hovoríme bez primeranej prípravy a skôr improvizovane, hovoríme tu dnes o dokumente nesmierne vážnom. Ak tento návrh textu vlády členských štátov Európskej únie podľa plánu v decembri či v januári odsúhlasia a prijmú, bude v čase nášho vstupu základným kameňom konštrukcie novej Európy. Bude to teda konštrukcia, ktorá bude aj našou, ba v zmysle dohôd, ktoré sme v tomto sneme akceptovali, bude mať prednosť pred našou vlastnou ústavou. Naliehavo vás teda všetkých prosím a vyzývam, nedajme si vládou vnútiť interpretáciu návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu ako v podstate formálneho dokumentu, za ktorý treba iba otrávene zdvihnúť ruku, pretože aj tak si Nemci, Francúzi, Španieli a Angličania urobia, čo budú chcieť. O podmienke rybolovu sa skutočne my škriepiť nemusíme, ale o charakter budúcej Európy áno. No predovšetkým ak chceme byť platným a uznávaným členským štátom Európskej únie, musí tento štát plniť nielen formálne kritériá vstupu, ale zodpovedne spravovať veci verejné, ktoré zostávajú v jeho pôsobnosti.

    Ako som označil, v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva, audiovizuálnej tvorby a umenia musíme mať vážne pochybnosti o pripravenosti tohto štátu správať sa európsky. A správať sa európsky pre mňa osobne znamená predovšetkým správať sa zodpovedne a čestne. A keď spomínam slovo čestne, tak v prvom rade by sme mali byť čestní sami k sebe o to viac, ak chceme prijať takýto závažný dokument. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Jarjabek bol posledným rečníkom prihláseným do rozpravy k prerokúvanému bodu programu návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave a k jednotlivým pripomienkam, ktoré predniesli páni poslanci v návrhu ústavnej zmluvy. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh stanoviska Slovenskej republiky k medzivládnej konferencii Európskej únie, aby tak vytvorila priestor na hľadanie čo najširšieho konsenzu v takej zásadnej otázke, ako bez sporu je prijímanie návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie. Počas predchádzajúcich dní bol uvedený materiál predmetom rokovania výborov Národnej rady a dnes bol teda predmetom rozpravy v pléne. Na rokovaniach výborov zaznelo viacero podnetných návrhov, sú súčasťou spoločnej správy. Ubezpečujem vás, že vláda a ministerstvo zahraničných vecí budú venovať pri príprave definitívnej národnej pozície Slovenskej republiky náležitú pozornosť nielen návrhu záverečného textu uznesenia, ktoré tu dnes prijmete, ale aj pripomienkam a námetom, ktoré zazneli v rozprave.

    Spoločným menovateľom našej diskusie je zabezpečenie rovnocenného postavenia Slovenska v Európskej únii a posúdenie budúceho smerovania integrácie. Vnímame dôležitosť a historickosť toho, čo vedie Európu k prijatiu ústavnej zmluvy. V tomto zmysle bola a je koncipovaná pozícia Slovenskej republiky, ktorú vám vláda predložila na rokovanie.

    Európa môže byť právom hrdá, že dosiahla taký stupeň vývoja, stability a vzájomnej dôvery jej národov, že tieto sú schopné a ochotné uzavrieť medzi sebou ústavnú zmluvu. Sme hrdí na to, že aj Slovenská republika je aktívnym účastníkom tohto procesu, a to aj pri vedomí, že návrh ústavnej zmluvy je výslednicou zložitých rokovaní a kompromisov. Pre nás je kľúčovou podstata procesov v Európskej únii.

    A podstata tak závažného kroku, akým je prijatie ústavnej zmluvy pre Európu, spočíva v prevzatí zodpovednosti za ďalší osud nášho kontinentu. Uzavretím ústavnej zmluvy sa štáty a národy Európy zaväzujú k úzkej spolupráci, k vzájomnému rešpektu a podpore. Uzavretím ústavnej zmluvy členské štáty Európskej únie preberú na seba primeraný diel zodpovednosti za budúci spoločný osud kontinentu a slávnostne potvrdia tento záväzok.

    V diskusii o návrhu ústavnej zmluvy sme nielen my zdôrazňovali, že podstatou európskeho procesu prijímania návrhu zmluvy nie je od základov transformovať európsku integráciu, ale v prvom rade vyjasniť a kodifikovať jestvujúce vzťahy. Návrh ústavnej zmluvy tak podáva neskreslený obraz dnešného stavu integrácie doplnený o odpovede na aktuálne výzvy, ktorým Európa čelí na prahu 21. storočia. Ide pritom o tak závažné výzvy, ako sú bezprecedentné rozšírenie Európskej únie, po minulej sobote môžem povedať, o 10 nových členských štátov alebo komplexná zmena zahraničnopolitických a bezpečnostno-vojenských stratégií po 11. septembri 2001 na strane druhej.

    Uzavretím ústavnej zmluvy sa vytvára reálny predpoklad na politickú jednotu starého kontinentu, jednotu, ktorú Európa potrebuje a ktorej základy boli položené v Maastrichte, jednotu, ktorá umožní naplno využiť potenciál európskej spolupráce.

    Ak má Európa ambíciu naďalej hovoriť do svetového diania a ak chce presadzovať a chrániť hodnoty liberálnej demokracie, musí hľadať spoločný jazyk a jednotu. Ak je ale Európa ochotná nachádzať a definovať spoločné záujmy, musí získať aj schopnosť tieto svoje záujmy presadzovať. Ústavná zmluva v tomto smere robí určité kroky. Budúcnosť ukáže, kde a ako budeme systém založený ústavnou zmluvou modifikovať. Faktom je, že stav podľa zmluvy z Nice bol v Laekene konsenzuálne označený za nevyhovujúci pre rozšírenú Európsku úniu. Laekenský summit vyjadril jasnú požiadavku na sprehľadnenie rozhodovacích procesov, zjednodušenie štruktúry a priblíženie Európskej únie občanovi. My sme sa tiež stotožnili s deklaráciou z Laekenu a s jej tézami. Všetci, ktorí boli prítomní pri uzatváraní zmluvy z Nice, si uvedomovali, že kompromis prijatý v Nice predstavuje len minimum, na čom sa v danej chvíli bola Európska únia schopná dohodnúť, minimum, ktoré malo umožniť rozšírenie. Toto minimum nepostačovalo na vyriešenie otázok, ktoré trápili nielen 15 členských krajín, ale i 10 pristupujúcich. Preto bola súčasne so zmluvou z Nice prijatá aj deklarácia z Nice, ktorá vyzvala na komplexnú reformu Európskej únie a jej primárneho práva. Skúsenosti z Nice viedli k presvedčeniu, že mechanizmus medzivládnej konferencie má slabé miesta.

    Preto bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení Konventu, ktorý mal byť otvorený nielen reformným myšlienkam, ale najmä priamym zástupcom ľudu, teda poslancom parlamentov členských štátov a Európskeho parlamentu. Chcem zdôrazniť, že parlamentní zástupcovia mali v Konvente viac ako dvojtretinovú väčšinu, keď im patrilo 72 zo 105 kresiel. V neposlednom rade otvorenosť Konventu sa prejavila aj v tom, že zástupcom kandidátskych krajín bolo priznané rovnocenné postavenie ako zástupcom členských štátov. Ústavná zmluva sa tak stane v podstate prvou normou po našom vstupe do EÚ, na tvorbe ktorej sme sa plnohodnotne podieľali. Bude to navyše v dejinách Európskej únie historicky prvá norma, na tvorbe ktorej sa v rozhodujúcej miere podieľali parlamentní zástupcovia.

    Panie poslankyne a páni poslanci, Európa urobí prijatím návrhu ústavnej zmluvy rázny krok v naplnení záverov z Laekenu. Odhodlanie na tento krok vychádza z premisy, že silná Európa posilní aj jej členské štáty. Ide o historický krok nielen v dejinách Európy. Európa prichádza v súčasnosti s ideou dokumentu, ktorý zakladá doposiaľ bezprecedentné spojenie štátov.

    Vychádzajúc z premisy komplementárnosti národných a európskych záujmov, slovenská vláda formovala aj svoj postoj k prijímaniu návrhu ústavnej zmluvy. Som presvedčený, a diskusia na pôde výborov to potvrdila, že pre Slovenskú republiku je prijatie dobrého návrhu ústavnej zmluvy všeobecným a politickým cieľom, ktorého výsledkom bude aj zlepšenie pozície Slovenskej republiky v rámci Európskej únie. Vláda bude počas rokovaní na medzivládnej konferencii robiť všetko preto, aby podporila úsilie smerujúce k úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva.

    Desať rokov sme realizovali prointegračnú politiku. Otázka integrácie tvorila zakaždým jednu z kľúčových predvolebných tém. Odpoveď občanov Slovenska v referende bola jednoznačná. Dnes už môžeme povedať, že podpora v referende bola jednoznačná. Toto považujeme za silný mandát. Sme na prahu nášho vstupu do Európskej únie. Prointegračné smerovanie je výrazom širokého konsenzu našej spoločnosti. Prijatie návrhu ústavnej zmluvy nevnímame ako vstup Európskej únie do principiálne novej formy usporiadania, ale ako konsolidáciu a jasnú definíciu výsledkov 50 rokov vývoja európskej integrácie.

    Naše rozhodovanie a navrhovaný postup vychádza zo snahy reálne posúdiť situáciu a možnosti Slovenskej republiky, ako aj ostatných štátov počas komplexných, multilaterálnych rokovaní. Len zodpovedný a reálny a zároveň dostatočne flexibilný postup nám dáva šancu naše záujmy presadiť. Návrh stanovísk vlády vychádza z uvedených skutočností a považuje návrh ústavnej zmluvy za dobrý základ pre rokovania medzivládnej konferencie. Ideu prijatia návrhu ústavnej zmluvy ako takého akceptujeme. Definovali sme body, v ktorých vidíme priestor na zdokonalenie jeho znenia. Sme pred začiatkom rokovaní medzivládnej konferencie. Postoj vlády na nej bude aktívny, reálny a triezvy, ale aj flexibilný. Budeme dôsledne dbať o záujmy Slovenska a jeho občanov. Sme si vedomí veľkej miery zodpovednosti, ktorú máme. Poznáme vôľu občanov a podľa toho chceme postupovať. Vláda Slovenskej republiky je pripravená informovať Národnú radu Slovenskej republiky a širokú verejnosť o priebehu a výsledkoch medzivládnej konferencie, ako aj o jej hodnotení.

    Panie poslankyne a páni poslanci, oceňujem priebeh dnešnej rozpravy. Považujem ho za dôstojný, korektný, viac racionálny ako emotívny, aj tie emócie, ktoré tu boli, mali, povedal by som, racionálne podfarbenie. Tá rozprava bola adekvátna významu problému, o ktorom sme dnes diskutovali. Verím, že aj hlasovaním prijmete také rozhodnutie, ako podľa mňa drobnými pozmeňujúcimi návrhmi je formované v návrhu uznesenia, ktoré pripravil ústavnoprávny výbor. Myslím si, že takýto dokument umožní vláde prijať zodpovednú národnú pozíciu Slovenskej republiky, s ktorou bude môcť aktívne vystupovať na pôde medzivládnej konferencie tak, aby budúce postavenie Slovenska ako člena Európskej únie bolo aktívne, rovnocenné, tak, aby sme mohli v Európskej únii pôsobiť dôstojne ako jej plnoprávny člen. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby sa vyjadril k predloženým návrhom.

  • Dámy a páni, od 10.00 hodiny sa zaoberáme vlastne jednou otázkou. Zazneli tu pripomienky k činnosti Národnej rady, vlády Slovenskej republiky a v nemalej miere k činnosti Európskej únie. Ide o otázky, ktoré bežia vlastne mimo nášho najbližšieho programu, pretože rozhodovanie o návrhu uznesenia je rozhodovaním len o návrhoch uznesení, ktoré boli predložené, nie o celom balíku pripomienok, ktoré tuná zazneli. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnutia Národnej rady, je obmedzená, pretože nie všetky z tých návrhov, ktoré sú predložené, sa zrejme môžu stať súčasťou rozhodnutia pléna o otázke návrhu Európskej ústavy.

    Na úvod by som chcel pripomenúť jednu všeobecne známu skutočnosť.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

  • Slovenská republika nie je veľký štát a jeho medzinárodná autorita je primeraná veľkosti teritória a početnosti obyvateľstva. Zbytočne sa budeme nazdávať, zbytočne si budeme hovoriť, že je v možnostiach Národnej rady Slovenskej republiky zaviazať vládu k takému postupu, ktorý by závažným spôsobom zmenil doterajšie predstavy Európskej únie o predloženom návrhu, že by bolo možné, aby Slovenská republika dosiahla či už zásadné preformulovanie toho navrhovaného textu, ktorý je predložený, alebo podstatné zásahy do dosiaľ pripravených podôb jednotlivých častí návrhu európskej zmluvy. Myslím si, že by sme mali veľmi opatrne uvažovať o tom, čo vlastne bude súčasťou návrhu uznesenia, pretože sa môže prihodiť aj na základe predložených návrhov, že vláda Slovenskej republiky, ak bude chcieť plniť záväzok, ktorý dostane od Národnej rady, sa môže dostať v podstate až do zosmiešnenia, ak by prezentovala niektoré postoje a niektoré návrhy.

    Hovoríme v tejto chvíli o návrhu Európskej ústavy, taká je pravda, nehovoríme o návrhu medzinárodnej zmluvy, hovoríme o návrhu textu, ktorý z hľadiska vzťahov, ktoré upravuje, spôsobu ich spracovania má povahu ústavného textu. Toto tvrdenie sa dá verifikovať aj v samotnom návrhu ústavnej zmluvy, pretože na viacerých miestach sa výslovne hovorí o tom, že tá či oná činnosť sa bude diať podľa tejto ústavy, to je výslovná formulácia, podľa tejto ústavy. Čiže hovoríme o návrhu ústavy, čo je aj vysvetlenie k pripomienke pani MUDr. Belohorskej, že to bol legislatívny výbor, ktorý z nepochopiteľných dôvodov sa nemal vyjadriť ako gestorský výbor. Národná rada má ústavnoprávny výbor. A pretože hovoríme o dokumente ústavného charakteru, ústavného určenia, bol to ústavnoprávny výbor.

    Pokiaľ ide o niektoré záležitosti, ktoré tu zazneli, chcel by som sa vyjadriť len k niektorým z hľadiska ústavnoprávnych poznatkov.

    Prvá záležitosť, ktorá sa zdôrazňovala, to bola otázka vzoru americkej ústavy. Bez ohľadu na to, ako ja osobne mám blízko k americkému ústavnému právu, musíme pripomenúť a musíme si pripomenúť, že právo, ktoré existuje v Európe na európskom kontinente, patrí do dvoch právnych systémov. Z nich jeden je systém common law, druhý je systém kontinentálnej Európy. Do systému common law patrí americké právo, patrí doň právo Veľkej Británie, ktorá, mimochodom, vôbec nemá ústavu, a to je odpoveď na to, prečo sú Briti nespokojní s tým, že majú pristúpiť k Európskej ústave. Ale teda systém common law stojí na veľmi voľnej právnej úprave a dotváraní práva rozhodovacou činnosťou sudcov podľa veľmi jednoznačných kritérií, ale stojí na voľnej úprave. Kontinentálna Európa sa uberá inou cestou, v podstate, nechcem to veľmi znevažovať, je to taká technika telefónnych zoznamov, obrovské množstvo podrobností o tom, ako sa kedy má postupovať. Predložený návrh ústavnej zmluvy je robený technikou práva kontinentálnej Európy. Nemá teda význam požadovať, aby sa ten návrh upravil na model americkej ústavy. Bolo by to o celkom inom právnom systéme a bolo by v podstate vylúčené nazdávať sa čo len na okamih, že na toto by pristúpila kontinentálna Európa.

    Zaznel tu taký návrh na redukciu predloženého návrhu ústavnej zmluvy s poukazom na rozsah toho navrhovaného textu. Keď sa budem držať rozsahu ústavných textov európskych, v podstate tak nejako podvedome vnímame našu ústavu ako vzor dokonalosti. Ústava Slovenskej republiky má 156 článkov. V Európe existujú ústavy podstatne rozsiahlejšie, napr. španielska ústava má zhruba 300 článkov, portugalská ústava má asi 350 článkov. Naša právna teória sa často oháňa argumentmi, podľa ktorých v ústave majú byť upravené len niektoré otázky, vzťahy istej závažnosti, čo nie je upravené v Ústave Slovenskej republiky, to automaticky nie je natoľko závažné, aby to bolo hodné ústavnej úpravy. Pohľad môže byť aj iný. A to je práve ten pohľad, ktorý funguje v mnohých štátoch západnej Európe. Pripisuje sa iný význam, iná miera závažnosti radu tých otázok, ktoré my nedoceňujeme. Preto sú predmetom úpravy ústav iných štátov, nie sú predmetom Ústavy Slovenskej republiky. Ale každopádne bolo by veľmi krátkozraké nazdávať sa, že cez naše predstavy o tom, čo má byť predmetom ústavnej úpravy, sa dostaneme k zásadnej redukcii predloženého návrhu Európskej ústavy.

    Z hľadiska konkrétnych návrhov na redukciu rozsahu zaznel tu predovšetkým návrh na vypustenie II. časti, ktorá sa týka Charty základných práv únie. Priznávanie základných práv a slobôd je vecou dlhodobého civilizačného vývoja a poučení aj z tých prípadov, o ktorých sa tu v rozprave hovorilo, či už to bol fašizmus, socializmus alebo udalosti storočí, ktoré predchádzali 20. storočiu. Keď ako východiskový bod zvolím americkú ústavu z konca 18. storočia, prvý raz sa vtedy prijímal návrh ústavy a udiala sa vlastne okamžite chyba, pretože v tejto ústave neboli priznané základné práva. Bill of Rights v Spojených štátoch prijali ako prvých desať dodatkov k ústave ešte do konca 18. storočia. Ale v podstate vždy v ďalších storočiach, keď sa ústavy poprijímali ako samozrejmosť, priznávali sa v nich základné práva a slobody. Dokonca aj v ústavách socialistických štátov boli ustanovenia o základných právach a slobodách, aj keď neboli tak pomenované a aj keď boli priznávané vo veľmi kurióznom právnom režime, ale neboli vôbec vypustené z ústavných textov.

    Naša vlastná ústava, ktorá opäť je istým tichým vzorom, rieši režim základných práv a slobôd svojím spôsobom v kurióznom režime. My máme 2-krát priznané základné práva a slobody, máme ich priznané ústavným zákonom z roku 1991, ako federálne dedičstvo, ktoré nebolo zrušené, a máme ich upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Takto priznané základné práva a slobody sú v niektorých ustanoveniach protikladné, napr. právo na prácu, ale v rozdielnych režimoch, opakujem. Niektoré ďalšie práva máme priznané opakovane. Právo na súkromie je priznané v Ústave Slovenskej republiky v čl. 16 ods. 1, v čl. 19 ods. 2, v čl. 21 a v čl. 22. Myslím si, že sa to dá vysvetliť jediným spôsobom, že keď sa pripravoval text Ústavy Slovenskej republiky, tak sa súbežne vedľa seba posadili nejaké pracovné skupiny, z ktorých text vypisovala jedna skupina z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, druhá skupina z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. A tie texty sa potom neporovnali, jednoducho vznikla skladačka, ktorá sa schválila.

    Systém základných práv a slobôd, ktorý je u nás upravený spôsobom, ktorý nie je optimálny, a keby sme venovali základným právam a slobodám náležitú faktickú pozornosť, tak by sme kvôli tomu už dávno museli novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, je doplnený súborom medzinárodných dohovorov a organizácií, ktoré slúžia na ochranu týchto práv. Nie je to len Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má svoju organizáciu, Radu Európy a jej orgány, Európsky súd pre ľudské práva predovšetkým, ale je to napr. aj súbor základných práv, ktoré priznávajú pakty OSN a k nim existujúci orgán, Výbor pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Všetky medzinárodné organizácie chránia základné práva a slobody v režime toho-ktorého dohovoru.

    Ten chaos, o ktorom hovoril pán minister Lipšic, môže nastať aj z hľadiska ochrany paktov OSN Výborom pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva vo vzťahu k uvedenému európskemu dohovoru. Základné práva a slobody sa vyvíjali postupne. V priebehu zhruba dvoch storočí sa priznávali najskôr politické práva. Z hľadiska právnej teórie sa hovorí o troch generáciách ľudských práv, ktoré sa proste postupne rozširovali a navrstvovali na základný balík. Charta základných práv únie, tak ako je predložená v II. časti, skutočne je rozdielna od režimu základných práv a slobôd, ako sú formulované v rade medzinárodných dohovorov, ako aj v ústavách mnohých štátov sveta.

    Treba pripomenúť jednu skutočnosť, že v každom štáte, v každej ústave sú základné práva a slobody priznávané s istým posunom, s istým rozdielom, keď sa to porovnáva. Napr. portugalská ústava má právo na ochranu spotrebiteľa, ktoré nezaručuje rad iných ústav. Právo na ochranu spotrebiteľa alebo ochrana spotrebiteľa je súčasťou balíka základných práv, tak ako sa priznávajú chartou. Podstatné na charte obsiahnutej v návrhu Európskej ústavy je tá skutočnosť, že sa tu rodí iný alebo ďalší model ľudských práv. Je zbytočné porovnávať základné práva a slobody v koncepcii z 20. storočia s takto navrhnutými právami. Tu ide o novú koncepciu základných práv a slobôd 21. storočia. Môžeme s tým súhlasiť, nemusíme s tým súhlasiť, ale jednoducho je veľmi otázne, nakoľko vieme my presvedčiť Európsku úniu o tom, že v jej ústave nemajú byť priznané vôbec nijaké základné práva a slobody. Dostávame sa v podstate do veľmi chúlostivej situácie, pretože ak tento postoj bude vláda Slovenskej republiky prezentovať, tak sa veľmi ľahko dostaneme do zdania, že Slovenská republika je vlastne štátom, ktorému vadí ochrana základných práv a slobôd. Preto si myslím, že je naozaj veľmi, veľmi riskantné prezentovať takýto postoj štátu navonok.

    Toľkoto k predneseným návrhom a pripomienkam. Pán predseda, prosím vás, myslím si, že by ste mohli otvoriť tú časť programu, ktorá sa týka hlasovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za radu.

    Pán poslanec Číž má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov by som vás požiadal o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Áno, akceptujem túto požiadavku.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 16.45 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, okolnosti ma prinútili v tejto chvíli požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli na 10 minút pred záverečným hlasovaním o konečnom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanému bodu programu. Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti na stretnutie.

    Páni poslanci, prosím tých, ktorí podali pozmeňujúce návrhy k prerokúvanému bodu programu, aby sa dostavili tiež na rokovanie poslaneckého grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Chcem vás informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu budeme postupovať pri hlasovaní tak, že najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil ústavnoprávny výbor po odhlasovaní, po prijatí alebo po vyjadrení sa plénom Národnej rady k tomu návrhu uznesenia. Pristúpime potom k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, s tým, že na záver po odhlasovaní všetkých podaných návrhov budeme potom hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte predložený v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru. Hlasujeme za návrh uznesenia gestorského, ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za návrh, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Druhý návrh v poradí je a prvý návrh v rozprave podal pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, ktorý máte tiež písomne predložený. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ňom.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 43 za, 28 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Tretí návrh v poradí je a druhý návrh v rozprave podal pán poslanec Žiak. Tiež ho máte v písomnej forme. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 2 proti, 79 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Tretí návrh v rozprave podal pán poslanec Figeľ. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasy v pléne.

  • Hlasovanie.

  • Ruším toto hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť, že som žiadal druhú časť pod písmenom B, ktorá má 5 bodov, na samostatné hlasovanie, tak ako bolo želanie aj ako bol výsledok diskusií vo výboroch. Pripomínam, že veľká väčšina okrem jedného bodu sú návrhy uznesení prijaté v integračnom výbore a zahraničnom výbore, teda v dvoch výboroch, ktoré sa celý polrok od januára zaoberali touto témou. Ďakujem pekne.

  • Na základe tohto návrhu budeme hlasovať najskôr samostatne o bodoch pod písmenom A, hlasujeme o návrhu uznesenia pána poslanca Figeľa pod písmenom A, ktoré má celkom 4 body, a hlasujeme spoločne o návrhu uznesenia pod písmenom C. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za, 8 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch pod písmenom B. Prosím prezentujme sa a...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, ruším toto hlasovanie.

    Ešte raz, chcem informovať Národnú radu, že pod písmenom B návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Figeľ, je celkom 5 bodov. Budeme jednotlivo hlasovať o všetkých piatich bodoch navrhnutých pod písmenom B tohto návrhu uznesenia.

    Hlasujeme v poradí o prvom návrhu pod písmenom B. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 45 za, 10 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o druhom návrhu pod písmenom B. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 103 za, 6 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať v poradí o treťom podanom návrhu pod písmenom B. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za návrh, 5 proti, 50 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Budeme hlasovať v poradí o štvrtom návrhu pod písmenom B. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 74 za, 13 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o poslednom, v poradí piatom pozmeňujúcom návrhu pod písmenom B podanom pánom poslancom a predsedom zahraničného výboru Figeľom.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 24 za, 63 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o odhlasovaných návrhoch ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za návrh, 4 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcel by som v súlade s § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa body 65, 70, 71 čiže tlače 256, 282 a 263 presunuli na októbrovú schôdzu Národnej rady a aby sa o nich rokovalo na nej ako o prvých, čiže aby sa vyňali z tejto schôdze a presunuli sa na októbrovú schôdzu a na nej sa rokovalo o nich ako o prvých.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 94 za, 6 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, to hlasovanie o záverečnom celkovom návrhu uznesenia ohľadne Európskej únie považujem za zmätočné, pretože nebolo jasné, o čom hlasujeme. Prosím, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali ešte raz v tomto záverečnom hlasovaní.

  • Páni poslanci, prosím ale naozaj o pochopenie, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, potrebujem aj ja sa trošku poradiť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mikloško namietol hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada mala zaujať stanovisko k prerokúvanému návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, s tým, že nevedel o akom návrhu uznesenia vlastne hlasujeme a čo je predmetom tohto návrhu uznesenia.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Áno, namietam, pretože som nepredpokladal, že táto Národná rada Slovenskej republiky môže prijať behom dvoch mesiacov dve úplne odlišné stanoviská. Predtým sme prijali návrh uznesenia o Konvente a, pán poslanec Rusko, budúci minister, vy sa môžete usmievať, ale vy ste zaň hlasovali, a dneska sme vyhodili aj zmienku o menšinách, aj zmienku o Bohu. A na takomto konečnom schválenom návrhu uznesenia ja sa podieľať nebudem, a preto namietam, lebo toto nebolo celkom jasne zachytené, že Národná rada prijme behom dvoch mesiacov úplne odlišné stanoviská k dvom tým istým otázkam.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja myslím, že nemáme teraz o čom hlasovať. Ak by bol namietal chybu technického zariadenia, Národná rada hlasovaním rozhodne, či sa k tomuto hlasovaniu vráti. Ale keďže nič také nebolo, je to k veci a to môžeme zobrať akurát na vedomie a o tom netreba hlasovať.

  • Pán predseda, prosím preto, aby bolo zaevidované, že moje hlasovanie beriem späť a ja...

  • Smiech v sále.

  • Vy sa, páni z HZDS, môžete smiať od rána do večera, koľko chcete, to je vaše právo, ale ja s takouto schizofréniou a podvodom nesúhlasím. Celá diskusia je o tom, či tam slovo Boh bude alebo nebude. Ak ste to odtiaľ vyhodili, ja s takýmto schváleným návrhom uznesenia nesúhlasím. To je moje posledné slovo a prosím, aby to bolo zaevidované. A to pre moje osobné svedomie mi stačí.

  • Vaše vystúpenie, samozrejme, bude súčasťou zápisu z rokovania 17. schôdze.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Ja sa pridávam k pánovi Mikloškovi, pretože ja som si takisto myslela, že hlasujeme o celkovom návrhu pána poslanca Figeľa.

  • Či sa mi niekto smeje alebo nie, tiež som chcel hlasovať za návrh toho uznesenia v prípade, že tam budú tieto veci, a hlasoval som ináč. Zdôrazňujem, že za takéhoto stavu chcem, aby bolo zaznačené, že mám inú mienku, ako je zachytené na tomto hlasovacom zariadení.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosil by som pána poslanca Mikloška, aby tejto snemovni vysvetlil slovo podvod. Ďakujem za pozornosť.

  • Prepáčte, ja by som chcel upraviť svoje hlasovanie spred pol roka, keď som sa náhodou tiež pomýlil.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 285, spoločnú správu výborov máte ako tlač 285a.

    Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona pred poslancami Národnej rady uviedol a odôvodnil. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb, zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvorenie siete orgánov štátnej správy kompatibilnej s prebiehajúcimi a pripravovanými zmenami v sociálnej sfére, ktorá prostredníctvom Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky, územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a pracovísk zabezpečí výkon štátnej správy na zodpovedajúcej kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

    Účelom vládneho návrhu zákona je riešiť výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti po zlúčení okresných úradov s Národným úradom práce, najmä určiť právne rámce orgánov štátnej správy a ich činnosti, zjednodušiť administratívu, skvalitniť výkon poskytovania služieb v uvedených oblastiach, čím sa spružní aj trh práce a zefektívni a sprehľadní využitie verejných prostriedkov.

    Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ako aj v oblasti služieb zamestnanosti, a to v rámci reformy inštitúcií sociálneho systému a trhu práce.

    Ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy sa rozširuje riadiaca a vecná pôsobnosť a ustanovuje sa aj časť kompetencií, ktoré v súčasnosti vykonáva ministerstvo ako orgán zabezpečujúci politiku trhu práce podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Navrhovanými kompetenciami ministerstva sa predpokladá zvýšenie zodpovednosti za riadenie finančných procesov, ako aj zodpovednosť za výkon orgánov štátnej správy.

    Navrhuje sa zákonom zriadiť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky ako rozpočtovú organizáciu finančne zapojenú na rozpočet ministerstva. Ústredie bude plniť úlohy podľa osobitných predpisov, ako aj ďalšie úlohy spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou.

    Rovnako sa navrhuje zákonom zriadiť územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.

    Zlúčením verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce s okresnými úradmi sociálnych vecí v prechodných ustanoveniach sa navrhuje riešiť nielen prechod majetku, ale aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov služobných úradov, ktorými sú krajské úrady a okresné úrady.

    V súvislosti s predkladanou právnou úpravou v nadväznosti na zriadenie orgánov štátnej správy sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť ďalšie zákony. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Kaníkovi.

    Teraz prosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 392 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 206 z 3. septembra 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 157 z 27. augusta 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 119 zo 4. septembra 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom výboru, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máte ich rozdané na stoloch.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

    Pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, za uvedenie správy gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby dvaja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Blajsko, za stranu Smer pán poslanec Róbert Madej a ďalej pani poslankyňa Sabolová a páni poslanci Žiak, Zubo a Novotný.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, pán minister, podľa návrhu zákona orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti majú byť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti 294 zamestnancami, 45 úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s 88 detašovanými pracoviskami s 8 347 zamestnancami. Celkový počet zamestnancov orgánov tejto špecializovanej štátnej správy má predstavovať číslo 8 641. Orgány špecializovanej štátnej správy sa majú vytvoriť z odborov sociálnych vecí krajských úradov, okresných úradov a Národného úradu práce. Navrhuje sa, aby sa agenda výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu, ako aj výplaty podpôr v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu aby sa presunula z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu. S návrhom na vyňatie výberu poistných príspevkov spod agendy Národného úradu práce vcelku možno súhlasiť ako so systémovým krokom, ktorý má viesť k systematickému zjednoteniu výberu príspevkov na sociálne poistenie, k tvorbe jednotného poistného zdroja.

    Pozitívom je to, že v porovnaní so súčasným stavom komunikácie s dvomi úradmi, NÚP a Sociálnou poisťovňou, bude zamestnávateľ, právnické a fyzické osoby komunikovať len s jedným úradom, a to Sociálnou poisťovňou. Treba v súvislosti s presunom výberu poistných príspevkov z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu poukázať však na to, že takéto riešenie si vyžiada ďalšie finančné prostriedky v Sociálnej poisťovni do vybudovania informačného systému a technickej podpory, do investičného a personálneho zabezpečenia, čiže nový informačný systém pre platiteľov bol vybudovaný v rámci NÚP, pokiaľ si pamätám, v roku 2000.

    Návrh zákona rieši len čiastočne jednotný výber poistných príspevkov. Nezaoberá sa zdravotným poistením, ako aj cieľovým riešením výberu, odvodov, za čo možno považovať výber odvodov cez daňové úrady. Navrhovaným riešením, zabezpečením výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 nesie v sebe riziká, najmä v možnej vysokej miere nefunkčnosti výberu príspevkov od 1. 1. 2004, ako aj v možnom jednorazovom prepade výberu pri zmenách miesta výberu. Mám na mysli NÚP, odhaduje sa v tomto prípade podľa zistenia možný prepad príjmov okolo 200 mil. Sk. Uvedené riziká by sa v návrhu zákona, myslím si, mali eliminovať.

    S návrhom na presun pôsobnosti v poskytovaní podpôr v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v zásade možno súhlasiť vzhľadom na to, že sa ním sleduje systematické zjednotenie dávok sociálneho poistenia, tvorba jednotného zdroja dávok. Vidím však súvislosti s navrhovaným riešením aj určité negatíva, ktorými sú predovšetkým absencia optimalizácie úradovní špecializovanej štátnej správy, po ďalšie, potreba ďalších finančných prostriedkov do vybudovania informačného systému investičného a personálneho zabezpečenia v Sociálnej poisťovni, po ďalšie, absencia inštitucionálneho organizačného a procesného prepojenia riadiacich procesov medzi agendou dávok sociálnej pomoci a agendou nezamestnanosti, vysoké finančné zaťaženie štátneho rozpočtu v prvých rokoch nábehu nového systému.

    Za vážne riziko uplatnenia nového systému výplaty dávok v nezamestnanosti treba považovať riziko reálnej hmotnej núdze nezamestnaného občana pre časový sklz medzi zaevidovaním nezamestnaného orgánom štátnej správy a priznaním podpory v nezamestnanosti Sociálnou poisťovňou, ako aj riziko možnej vysokej miery nefunkčnosti systému vyplácania dávok od 1. 1. 2004 obdobnej, ako sa ukazuje aj pri výbere poistného k tomuto termínu.

    Pokiaľ ide o zmenu princípov poistenia v nezamestnanosti, za pozitívne prvky treba považovať nižšie odvodové zaťaženie zamestnávateľov, v dôsledku čoho poklesne cena práce a môže sa zvýšiť zamestnanosť, posilnenie zásluhovosti vo vzťahu ku klientovi a väčší administratívny tlak na nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce.

    Treba však popri uvedených pozitívach povedať, že navrhované riešenie predstavuje pohyb od jedného extrému do druhého extrému, od súčasnej extrémnej solidarity k extrémnemu individualizmu. Negatívami navrhovaného riešenia predovšetkým sú nedostatočná diferenciácia klientov podľa ďalších významných faktorov, ako je doba prispievania, celkový objem prostriedkov čerpaných klientom, vek, uplatnenie klienta na trhu práce, rozvinutosť regionálneho trhu práce a pod., po ďalšie, riziko zvýšeného administratívneho tlaku na klientov v regiónoch s nízkou ponukou pracovných miest, po ďalšie, neriešenie poistenia v nezamestnanosti u sezónnych zamestnancov, ktorým takto nevznikne nikdy nárok na dávku poistenia v nezamestnanosti, a znevýhodnenie absolventov škôl, po ďalšie, na jednej strane zníženie výdavkov na dávky poistenia v nezamestnanosti v dôsledku sprísnenia podmienok, na druhej strane zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na sociálne dávky, ďalej, neumožnenie benefícií tým klientom, ktorí sa nikdy nestanú nezamestnanými, čím sa stráca tak trochu princíp zásluhovosti, absencia previazania medzi systémom poistenia a službami v zamestnanosti, absentuje mi tu hodnotiaca štúdia dopadov na štátny rozpočet a verejné financie, značný nárast požiadaviek na investičné, technické a personálne zabezpečenie.

    Sme toho názoru, že v návrhu zákona by sa mali dopracovať niektoré otázky, najmä posilnenie princípu zásluhovosti zavedením osobných účtov klientov, ktoré budú reprezentovať osobný vklad, aj výber klienta z poistného fondu, ďalej, vytvoriť možnosť doplnkového dobrovoľného pripoistenia pre klientov s možnosťou poberať z osobitného kapitalizovaného poistného fondu vyššiu dávku poistenia v nezamestnanosti, po ďalšie, implementovať nový systém za predpokladu eliminovania negatív, ktoré sme podrobnejšie už uvádzali.

    Pokiaľ ide o organizáciu štátnej správy so začlenením súčasných úradov práce ako služieb zamestnanosti do špecializovanej štátnej správy, za určité pozitívum oproti súčasnému stavu možno považovať len uplatnenie dvojstupňového systému riadenia a posilnenie počtu pracovných miest pre prijímanie klientov. V súčasnosti v systéme Národného úradu práce platí trojstupňový systém riadenia: Generálne riaditeľstvo, krajský úrad práce a okresný úrad práce. Nad uvedenými pozitívami však značne prevažujú negatíva v organizačnom usporiadaní orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, menovite na úseku služieb zamestnanosti.

    Medzi negatívne stránky nového organizačného usporiadania štátnej správy z hľadiska riešenia služieb zamestnanosti treba zaradiť riziká, predovšetkým odklon od európskej stratégie zamestnanosti, vylúčenie účasti sociálnych partnerov, po ďalšie, nekoncepčné spájanie rôznorodých inštitúcii s odlišným postavením a právnym charakterom do jedného neorganického celku štátnej správy v odboroch sociálnych vecí krajských a okresných úradov ako štátnych rozpočtových organizácií, s Národným úradom práce ako verejnoprávnou inštitúciou, s verejnými zamestnancami, s oddeleným financovaním od štátneho rozpočtu, po ďalšie, založenie finančne nákladnejšieho modelu oproti súčasnosti, len na úseku služieb zamestnanosti sa kvantifikujú prvotné náklady na vybudovanie informačného systému a priestorové usporiadanie v sume cirka 260 mil. Sk a zvýšené výdavky ročného rozpočtu o 32 mil. korún, návrat ku štátnemu dirigizmu v službách zamestnanosti, čo znamená podľa môjho názoru trochu nesystémovosti, ale aj nepružnosti hlavne v službách zamestnanosti, po ďalšie, nárast počtu zamestnancov, ktorí nie sú v priamom styku s klientmi, riziko poklesu kvality a odborného prístupu pri poskytovaní klientovo orientovaných služieb zamestnanosti, obslužných činností a kontroly a podobne – viete dobre, že máme v Národnej rade návrh zákona o štátnej službe, ak bola pred mesiacom na televíznej obrazovke vyjadrená informácia, že bude zaznamenaný pokles štátnych úradníkov, tak ja musím povedať, že práve aj týmto návrhom to nie je pravda, bolo povedané, že z 13 500 zamestnancov štátnej správy ich bude 9 900, ale nikto nepovedal, že štátnozamestnanecký vzťah vznikne presne tu, lebo 5 160 zamestnancov prejde do výkonu štátnej správy svojím spôsobom –, po ďalšie, neprehľadnosť a komplikovanosť pohybu klienta a príslušnej dokumentácie medzi štátnou správou v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a Sociálnou poisťovňou, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia má vyplácať podpory v nezamestnanosti a dávky z garančného fondu, po ďalšie, to, že počet a sídla územných úradov špecializovanej štátnej správy nerešpektujú a nezohľadňujú situáciu a potreby trhu práce, pričom situáciu ďalej komplikuje aj to, že sídla pobočiek Sociálnej poisťovne nie sú totožné so sídlami špecializovanej štátnej správy, po ďalšie, zvýšenie počtu zamestnancov štátnej správy na úkor verejnej správy, z NÚP má prejsť do štátnej správy, ako som povedal, 5 160 zamestnancov, čo je v rozpore, pokiaľ viem, s programovým vyhlásením vlády, výrazné rozdiely pri poskytovaní služieb sociálne a hmotne odkázaným občanom a služieb nezamestnaným občanom, spojenie systému štátnych sociálnych dávok a ich výplaty a služieb zamestnanosti bez výplaty podpory v nezamestnanosti, pri novej organizácii špecializovanej štátnej správy reálne hrozí nárast heterogénnej agendy s množstvom straty odbornosti zamestnancov, to môžem prehlásiť ako praktik, ktorý v štátnej správe pri tomto výkone bol, po ďalšie, jednostrannú orientáciu skôr na dosiahnutie ekonomických úspor, diskutabilných podľa môjho názoru, ako orientáciu na zvýšenie úrovne a kvality služieb, po ďalšie, to, že rozširovanie klientely spôsobené kumuláciou celej škály sociálnych funkcií nevyhnutne povedie k rozširovaniu administratívy i byrokracie a môže zapríčiniť podľa môjho názoru i zrútenie celého systému v dôsledku funkčného preťaženia, my dobre vieme aj v súčasnosti, že práve tento sektor sociálnej sféry je poddimenzovaný v oblasti pracovníkov a nehovoriac o tom, že sú aj najslabšie mzdovo ohodnotení, po ďalšie, to, že rôznorodá klientela s rôznorodými problémami z hľadiska adresnosti poskytovaných služieb si nevyhnutne vyžiada špecifické prístupy, problémy pri poskytovaní služieb v oblasti poradenstva môžu spôsobiť značné rozdielnosti pri poskytovaní sociálneho poradenstva a poradenstva pre voľbu povolania a výber zamestnania, vznik preplatku na podpore v nezamestnanosti pri výplate Sociálnou poisťovňou, Sociálna poisťovňa môže začať správne konanie vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti až po právoplatnosti rozhodnutia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, to znamená, až je to možné, po dvoch-troch mesiacoch od zaradenia do evidencie, to, že riziko reálnej hmotnej núdze občana v dôsledku určeného postupu priznáva dávky v nezamestnanosti Sociálnou poisťovňou, resp. aj nadväzujúce dávky sociálnej pomoci.

    Prosím vás, kolegyne, kolegovia, aby toto nebolo len brané ako kritika, nech je to brané ako upozornenie na riziká, ktoré z praktického hľadiska som mohol v praxi spoznať.

    Návrh zákona o organizácii špecializovanej štátnej správy je výrazne poznačený snahou zoštátniť verejnoprávnu inštitúciu, ktorým je Národný úrad práce, a časť jej pôsobnosti presunúť na Sociálnu poisťovňu, ide o výber príspevkov, výplaty podpory v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu. Vôbec sa neanalyzuje možnosť oddelených služieb zamestnanosti na báze verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by rešpektovala medzinárodné dohovory, Dohovor MOP č. 150 z roku1979 o verejnoprávnosti a nezávislosti služieb zamestnanosti, so zefektívnením systému riadenia na princípe dvojstupňového riadenia v službách zamestnanosti bez krajského úradu práce. Je na škodu veci, keď do komplexného hodnotenia funkčnosti a činnosti úradov práce najmä z pohľadu efektívnosti cieľových riešení vrátane organizačnej štruktúry, ekonomicko-právnej formy inštitúcie, postavenia a úloh služieb zamestnanosti nebol vo väčšej miere zapojený, ja si myslím, aj samotný Národný úrad práce. Od roku 1997 do vzniku NÚP ako verejnoprávnej inštitúcie má Národný úrad práce dostatok skúseností a poznatkov využiteľných na zdokonalenie a zefektívnenie služieb zamestnanosti. S niektorými ich návrhmi som bol oboznámený v rámci svojej poslaneckej činnosti.

    K začleneniu služieb zamestnanosti do špecializovanej štátnej správy a zrušeniu verejnoprávneho charakteru Národného úradu práce treba uviesť, že v dôvodovej správe k návrhu zákona sa ako motivačný zdroj pripravovaných legislatívnych zmien uvádzajú Holandsko, Veľká Británia, Poľsko a Maďarsko. Ide o krajiny, v ktorých sa uplatňujú určité prvky štátnych inštitúcií. Vo Veľkej Británii od roku 2001 napr. vznikol Štátny úrad pre prácu a dôchodky zlúčením Úradu sociálneho zabezpečenia a problematiky zamestnanosti, Úradu pre vzdelávanie a zamestnanosť s viac ako 138 000 zamestnancami, pričom miera nezamestnanosti je v tejto krajine 5 %. V Poľsku od apríla 2002 boli služby zamestnanosti zabezpečené Národným úradom práce, obdobný systém ako v súčasnosti v Slovenskej republike. Po apríli 2002 kompetencie tam prešli na ministerstvo hospodárstva, práce a sociálnej politiky do samostatného odboru. Okrem tohto ministerstva organizačnú štruktúru tvoria vojvodské úrady práce bez kompetencií voči okresom a okresné úrady práce od centra sú nezávislé a miera nezamestnanosti je tam 18,1 %. V Maďarsku posledné zmeny v štruktúre organizácie trhu práce sa realizovali v júni 2001. Pod organizáciou trhu práce sa tu chápu štátne služby zamestnanosti, ktorých časťou je aj orgán na strednom stupni riadenia, Úrad zamestnanosti, župné centrá práce, centrum práce hlavného mesta a školiace strediská. Miera nezamestnanosti v tejto krajine je 5,9 %. Sú určité poznatky aj z Poľska, kde sa kompetencie z verejnoprávneho Národného úradu práce previedli na štát, že sú viaceré problémy v službách zamestnanosti a pre rok 2004 sa aj v tomto štáte pripravujú ďalšie legislatívne zmeny, najmä posilnenie kompetencií centra a obcí.

    Dôvodová správa sa nezaoberá poznatkami ale z pozitívneho pôsobenia verejnoprávnych inštitúcií z krajín Európskej únie. Takéto zásadné riešenie, akým je aj nová organizácia špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, ktorá rôznymi formami priamo i nepriamo dotýka sa prevažnej časti obyvateľstva, malo byť pripravené komplexnejšie a kvalitnejšie najmä z pohľadu celkového zhodnotenia súčasného stavu potrebných bezprostredných, ale aj cieľových riešení, ako aj dopadovej štúdie vrátane kvantifikácie všetkých nevyhnutných priamych i vyvolaných finančných dôsledkov na štátny rozpočet a verejné financie. Treba vytvoriť také podmienky, aby nevznikol chaos a rozvrat v sociálnej sfére a v službách zamestnanosti, ktoré sú veľmi citlivé vo vzťahu k obyvateľstvu a mohli by veľmi výrazne ovplyvniť už aj tak napätú sociálnu situáciu obyvateľstva.

    Vážené poslankyne, poslanci, to je všetko k môjmu diskusnému príspevku k navrhnutému zákonu, dovoľte mi ale predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) znie: „V prílohe č. 1 zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, služieb zamestnanosti navrhujem rozšíriť o dve ďalšie sídla, a to o Svidník a Starú Ľubovňu.“ Ja som predkladal tento pozmeňujúci návrh aj vo výbore, kde to nebolo akceptované, ale skúste si premietnuť regionálne postavenie Starej Ľubovne, kde dostupnosť služieb do sídla územného úradu zo Starej Ľubovne bude 70 km. A nie je pravda to, čo som počul v relácii O päť minút dvanásť, že dostupnosť služieb je do 30 km. V tomto prípade to určite nie je. Argumentáciu nemusím podávať širokú. Myslím, že ešte tu bude kopa príspevkov. Odovzdám s pozmeňujúcim návrhom aj podklady k tomuto návrhu. Čiže ide o pozmeňujúci návrh v prílohe č. 1, kde je zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý navrhujem rozšíriť o dve ďalšie sídla, a to o Svidník a Starú Ľubovňu. V prílohe č. 2 v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem ešte uviesť okres Svidník a okres Stará Ľubovňa v samostatnom riadku. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Džupa sa hlási.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, príspevok PaedDr. Blajska je zodpovedajúci a pripravený s plnou vážnosťou, pretože naozaj prerokúvame veľmi závažný materiál, ktorý má celkom evidentný krátkodobý dopad na obyvateľstvo v pomerne širokom zábere obyvateľstva hlavne v období nábehu platnosti tohto zákona, ale, samozrejme, prináša aj dlhodobé dopady na obyvateľstvo. Preto musí byť veľmi zodpovedne posudzovaný a okrem tézovitých argumentácií PaedDr. Blajska si dovoľujem poukázať aj na riziká, ktoré vyplývajú z celkom evidentného previazania týchto služieb a systémov na systém zdravotníckych zariadení, zdravotnícko-sociálnych a sociálno-zdravotníckych zariadení, pričom má minimálne dve základné polohy, to znamená v tejto štruktúre a potom, samozrejme, aj v špecifikácii jednotlivých typov klientov či pacientov na tom pomedzí a, samozrejme, aj čo sa týka vekového zaradenia. A v tejto súvislosti musíme aj avizovať, že nebola ukončená reštrukturalizácia, reštrikcia a redukcia siete zdravotníckych zariadení, de facto dnes je v štádiu tvorby. A keď k tomu prirátame, že štát musí mať potrebnú sieť garantovaných zdravotníckych zariadení a musíme brať do úvahy aj tvoriacu sa ostatnú sieť, skutočne upozorňujem na to, a verím, že to bude takto aj zaznamenané, že môže prísť k disproporcionalite, ak nechcem použiť silné slovo chaos.

  • Pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pán poslanec Madej, po ňom pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada a vážený pán podnikateľ Ing. Kaník. Vážené dámy a páni, pán minister, toto oslovenie som s plnou vážnosťou použil z dôvodu, ktorý vysvetlím o chvíľu.

    Vážené dámy a páni, už boli uvedené mnohé argumenty proti tomu, prečo táto reforma štátnej správy v oblasti sociálnych vecí nie je dobrá, a na tieto odborné argumenty sa nám stačí zaviazať. Ja by som v tomto malom a krátkom príspevku, sľubujem, že bude krátky, chcel použiť len jeden argument, ktorý hovorí o tom, ako sa v politike presadzujú partikulárne záujmy. Áno, mám naozaj na mysli ustanovenie Banskej Štiavnice za sídlo územného úradu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.

    Vážené dámy a páni, v mnohých regiónoch ustanoviť centrum je naozaj problematické a s tým naozaj môžeme súhlasiť, ale tento príklad je flagrantným príkladom toho, ako všetky odborné argumenty sú postavené úplne mimo. Keď hovoríme o geografickej polohe Banskej Štiavnice oproti regiónu a okresu Žarnovice a Žiaru nad Hronom, tak musíme povedať, že ak by ľudia si išli vybavovať veci na tieto úrady, tak diskriminujeme oveľa väčší počet obyvateľov, ako je v okrese Banská Štiavnica. Uvediem príklad čo do počtu obyvateľov: Banská Štiavnica má 17 000, Žiar nad Hronom má 48 000, Žarnovica má 27 600 obyvateľov. Údaje sú z roku 1998, tak, prosím, odpusťte menšie odchýlky, ale to znamená, že do okresu s veľkosťou 17 000 obyvateľov sa budú schádzať ľudia v počte 48 000 zo Žiaru nad Hronom a 27 000 obyvateľov zo Žarnovice. Vážené dámy a páni, hovorím to naozaj pri všetkej úcte k regiónu Banskej Štiavnice. Ja som Zvolenčan a ja naozaj veľmi obľubujem Banskú Štiavnicu, je to krásne, historické mesto, jediné zapísané v zozname UNESCO ako celé mesto, rešpektujem to, ale musíme pozerať na väčšinu, rozhodnutie väčšiny obyvateľstva daného regiónu. A na dôvažok, čo sa týka, naozaj čo sa týka možnosti toho, ako sa ľudia dopravia do Banskej Štiavnice, chcem len povedať jedno, že najprv nemusela vláda zrušiť lokálne trate do Banskej Štiavnice a potom sa mohli takéto veci robiť, pretože ja osobne viem, čo je to ísť po tých krkolomných cestách do Banskej Štiavnice a na dôvažok isto ešte aj vybavovať si takto veci na vlastný úrad.

    Vážený pán minister, naozaj k všetkej úcte k regiónu, ktorý týmto nad mieru ostatných preferujete, túto naozaj nelogickosť tohto je možné chápať, a preto som použil toto oslovenie ako podnikateľský zámer. Ale ja rešpektujem to, že bývate v Banskej Štiavnici, že tam máte svoje aktivity, ale na druhej strane minister sa má správať tak, aby zastupoval a riadil celé Slovensko a rovnako aj tak konal. Prosím, pochopte tento podnet ako podnet na nápravu jednej nelogickosti v tomto návrhu zákona. Určite odmietame celú reformu verejnej správy a reformu štátnej správy aj v tejto oblasti, v špecializovanej štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ale to bol len jeden partikulárny problém, ktorý som si z celého tohto celku dovolil vytiahnuť.

    Napriek tomu, že nesúhlasím s návrhom zákona ako celkom, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhujem, po prvé v prílohe č. 1 v tabuľke zoznamu sídel územných úradov štátnej správy v riadku č. 27, aby sa miesto sídla „Banská Štiavnica“ nahradilo miestom sídla „Žiar nad Hronom“, po druhé v prílohe č. 2 v tabuľke zoznamu územných obvodov územných úradov štátnej správy v riadku č. 27 aby sa nahradilo v prvom stĺpci sídlo územného úradu „Banská Štiavnica“ sídlom „Žiar nad Hronom“ a v druhom stĺpci sídlo územného obvodu územného úradu „okres Banská Štiavnica, okres Žiar nad Hronom, okres Žarnovica“ sídlom „okres Žiar nad Hronom, okres Žarnovica, okres Banská Štiavnica“.

    Uvedený pozmeňujúci návrh presúva sídlo územného úradu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti z Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom. Uvedené riešenie je podľa môjho názoru výhodnejšie tak z dôvodu polohy mesta Žiar nad Hronom v rámci obvodu, ako aj dlhoročnej histórie mesta ako administratívneho centra oblasti.

    Vážená ctená Národná rada, je to naozaj môj názor, ktorý som podal Národnej rade, a prosím vás, aby ste rešpektovali záujem väčšiny obyvateľstva, ktorá sa nachádza v tomto regióne a ktorá bude mať veľké problémy s vykonávaním svojich práv na týchto úradoch.

    A, prosím, k jednému argumentu, že sa vytvoria detašované pracoviská. Ešte nevieme, aké budú mať kompetencie, tak prosím tento argument už, pán minister, nepoužívajte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán poslanec, patrím medzi poslancov v tejto snemovni, ktorí sa skutočne usilujú o to, aby koaliční aj opoziční poslanci spolupracovali. A už minule som vám dala, keď sme hovorili o návrhu zákona o výživnom, takú dobrú radu, že ak chcete dosiahnuť to, aby sa aj opozičné návrhy presádzali, aby ste zvolili správny spôsob podania tohto návrhu. Myslím si, že zasa tento spôsob nebol nejako správny, a chcem povedať, napriek tomu, že ja podporujem ten váš vecný návrh, aby to umiestnenie toho sídla bolo v Žiari nad Hronom.

  • Ďakujem za slovo. Predbehla ma pani kolegyňa Demeterová. Vážený pán poslanec, pri všetkej úcte k vám ako k mladému poslancovi musím povedať, že pán minister Kaník je riadnym členom tejto vlády. Demokracia je o tom, že môžete mať na to iný názor, môžete si to aj povedať, ale myslím si, že mali by sme k sebe byť natoľko úctiví, hlavne keď ide o mladého kolegu, ktorý na politickej scéne len začína, aby sme si aj toto uvedomili. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem za vaše príspevky. A naozaj ak so mnou súhlasíte, čo sa týka vecnej stránky, tak som veľmi rád, že mnohí poslanci, aspoň ako počujem, pochopili problém tohto regiónu a že možno podporíte tento pozmeňujúci návrh.

    Moje vystúpenie a forma môjho vystúpenia bola naozaj zapríčinená len tým pochopením nelogickosti a možno snahou a svojím výkladom účelu a dôvodov zavedenia takejto nerovnoprávnosti do tohto návrhu zákona. Takže tie dôvody, ktoré ma viedli k tomu, boli možno dôvody na strane ministerstva, ktoré podalo takýto návrh.

    Samozrejme, rešpektujem vaše rozhodnutie, čo sa týka vecnej stránky aj celej Národnej rady Slovenskej republiky, a dúfam, že aspoň túto maličkú disproporciu z tohto, by som nazval, do zlého návrhu zákona spoločne odstránime. Ďakujem veľmi pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Žiak.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcela by som v mojom vystúpení predniesť jeden procedurálny návrh s krátkym odôvodnením. Hlavným dôvodom tohto navrhovaného nového zákona je, aby v prvom rade výkon štátnej správy bol zmodernizovaný, aby bola organizovaná flexibilne, kvalitatívne aj kvantitatívne na vyššej úrovni. A preto si myslím, že môj pozmeňujúci návrh prináša akúsi zmenu, ktorá premiestni územný úrad do sídla v Starej Ľubovni, čo bude namiesto súčasne uvedeného sídla v návrhu zákona, ktorým je Kežmarok, a tieto náležitosti alebo moje odôvodnenie naplní.

    Chcela by som ešte na začiatku môjho vystúpenia povedať takú jednu poznámku, pretože práve pri tom presúvaní sídiel, ktoré určite tu ešte zaznie v jednotlivých vystúpeniach, bude každý z nás klásť nejaký argument, ktorý bude pre daného poslanca z daného regiónu vždy ten výraznejší. Mnohokrát sa budeme zrejme asi dotýkať, a si myslím, že to nie je tá podstatná vec, že by malo byť sídlo územného úradu v tom meste, kde je vyššia miera nezamestnanosti, čo nie je vždy pravda, pretože sú aj iné kritériá, ktoré na umiestnenie sídla územného úradu by mali byť tie rozhodujúce. Tak ako Kežmarok, tak aj Stará Ľubovňa argumentuje vo svojich materiáloch pri opodstatnenosti sídla vysokou mierou nezamestnanosti. Myslím si, že sú to porovnateľné okresy, kde vykazuje Stará Ľubovňa možno mieru 17 %, mimo sezóny 20 %, Kežmarok cez 20 % miery nezamestnanosti. Myslím si, že pri obidvoch okresoch môžeme hovoriť, že ide aj v tom prechodnom období o migráciu nezamestnaných. A zas by sme narazili na to, prečo to sídlo by malo byť v Kežmarku alebo v Starej Ľubovni.

    Ale chcem sa dotknúť tých podstatných vecí, ktoré vyplývajú pre mňa ako poslanca, ktorý nežije v Prešovskom kraji, ale mal v minulom volebnom období gesciu v Prešovskom kraji a pozná veľmi dobre situáciu aj v Starej Ľubovni, Kežmarku a celom regióne. Chcem povedať, že sídlo územného úradu v Starej Ľubovni má svoje opodstatnenie. Vzhľadom aj na počet zamestnávateľov v danom regióne a najmä osôb samostatne zárobkovo činných je v Prešovskom okrese jedným s najvyšším podielom. Dostupné a efektívne poskytovanie služieb týmto subjektom predpokladá zachovanie toho územného úradu v Starej Ľubovni.

    O vzdialenosti medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou v celom tom regióne, myslím si, už bolo povedané. A skutočne nevystihuje sídlo Kežmarku, od Popradu 15 kilometrov, rozsah celého regiónu, možno až po Lipany. To vie každý, kto pozná tento kraj. A tak vytvára vlastne nerovnomerné postavenie dostupnosti pre obyvateľov, ktoré je deklarované v dôvodovej správe tohto návrhu zákona.

    Sociálna situácia obyvateľov v Starej Ľubovni je nepriaznivá. To isté by povedali Kežmarčania.

    Ale poďme teda ešte ďalej. Ak hovoríme, že je miera nezamestnanosti v Starej Ľubovni nízka, treba ale vidieť aj to, že priemerná mzda v Starej Ľubovni napriek tomu, že tam pracuje možno viac ľudí, je jedna z najnižších v slovenskom priemere. A preto si myslím, že zas je to neporovnateľný argument, ak by sme hovorili len o jednom alebo len o druhom dôvode.

    V súvislosti s novou organizáciou štátnej správy v oblasti sociálnych služieb zamestnanosti časť kompetencií, výber príspevkov prechádza na Sociálnu poisťovňu v Starej Ľubovni. Je preto nelogické, aby klienti, zamestnávatelia časť agendy vybavovali v Sociálnej poisťovni v Starej Ľubovni a časť agendy v sídle územného úradu, ktorý je v navrhovanom zákone v Kežmarku. A aj toto je dôvod, prečo som za sídlo v Starej Ľubovni.

    V Starej Ľubovni je dobre fungujúci úrad už niekoľko rokov. A podľa mojej mienky a, myslím, aj tých, ktorí poznajú riadenie tohto úradu, sa znížila miera nezamestnanosti práve tým, že sa pracovalo s ľuďmi v teréne, že sa chodilo na kontroly. Myslím si, že je to aj úroveň kvality riadenia a v neposlednej miere aj to, že podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na súčasnom Okresnom úrade práce v Starej Ľubovni je 36 %, čo je zase neporovnateľné trebárs s okresom v Kežmarku. Je jedným z mála, ktorý už dnes poskytuje komplexné psychologické služby pre evidovaných nezamestnaných.

    A snáď len posledný ešte, a myslím, že toto je veľmi vážne, vážny argument. To je to, že minulý týždeň sa otvoril nový úrad, dnes ešte úrad práce, do budúcnosti podľa nového názvu. Uvidíme, aký názov mu dneska pri tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré, viem, sa chystajú, udelíme. Bol otvorený, bola dokončená stavba, ktorá sa stavala niekoľko rokov v hodnote 53 mil. korún, bola skolaudovaná. Je to jedno z najmodernejších pracovísk, účelovo vybavené pracovisko s informačnými technológiami, kde je skutočne aj technicky vyriešený problém tých dlhodobo nezamestnaných, tých, ktorí potrebujú špeciálnu starostlivosť alebo špeciálne služby, či v sociálnej oblasti, v oblasti nezamestnanosti.

    A preto by som vás chcela požiadať o podporu môjho návrhu, v ktorom, a teraz prednesiem pozmeňujúci návrh, sa mení v tabuľke v prílohe č. 1 k návrhu zákona v zozname sídel územných úradov štátnej správy v riadku č. 38 miesto sídla „Kežmarok“ na miesto sídla „Stará Ľubovňa“ a v tabuľke v prílohe č. 2 k návrhu zákona v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v riadku č. 38 v prvom stĺpci sídlo územného úradu „Kežmarok“ na sídlo „Stará Ľubovňa“ a v druhom stĺpci sídlo územného obvodu územného úradu „okres Kežmarok, okres Stará Ľubovňa“ na „okres Stará Ľubovňa, okres Kežmarok“.

    Chcem ešte pripomenúť, že tento môj pozmeňujúci návrh je iný oproti tomu, ktorý už bol predložený pánom poslancom Blajskom, pretože on navrhuje navýšenie dvoch nových úradov, v Starej Ľubovni a vo Svidníku. Čiže vieme, že by došlo aj k navýšeniu potrebných zdrojov. A preto si myslím, že akási dohoda alebo vzájomná väzba tu musí platiť, že mali by sme hľadať riešenie za súčasných podmienok aj ekonomických, aj teritoriálnych, by som povedala. A preto si môj návrh nezakladá nijaké navýšenie zdrojov pri zmene územného sídla.

    Z tohto miesta by som, hovorím, rada možno ešte na záver povedala, že tieto zmeny, ktoré dnes chceme urobiť v návrhu zákona, a možno chcú mnohí z nás meniť sídla, mali by sme skutočne zvážiť v logike veci, a nie v politickom podtexte, pretože každé politikum v tak vážnej veci, ako je služba občanovi, môže sa v neskoršom období nám vrátiť a budeme robiť mnohé ďalšie zmeny. Tak vás prosím o podporu a pozmeňujúci návrh odovzdám spravodajkyni.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Veľmi pozorne som si vypočula pani poslankyňu Sabolovú a skutočne všetky dôvody, ktoré tu uvádzala v rámci svojho pozmeňujúceho návrhu, sú logické a rozumné a myslím si, že tento návrh stojí za to, aby sme ho podporili. Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Žiak, po ňom pán poslanec Zubo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem sa vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, dovolím si len predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa opätovne Starej Ľubovne.

    Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, menovite Gabovi Karlinovi, ktorý v prvom čítaní vystúpil na podporu Starej Ľubovne, zároveň Tónovi Blajskovi, ktorý predložil pred niekoľkými minútami svoj návrh, takisto pani poslankyni Sabolovej, že majú záujem o situáciu v Starej Ľubovni, pretože je ozaj veľmi vážna. Situáciu poznám veľmi dobre preto, že žijem v Starej Ľubovni, som občan Starej Ľubovne, pôsobil som tam jednak v samospráve, jednak v štátnej správe a dokonale poznám tento región.

    Nechcem spomenúť tie isté argumenty, ktoré odzneli, chcem len doplniť pri svojom odôvodnení tohto návrhu ešte jeden fakt, že ak hovoríme ako o štatistických údajoch, aká je zamestnanosť, treba brať do úvahy aj, aká je zamestnanosť v danom okrese. A práve v tejto oblasti zohráva veľmi významnú úlohu aj práve úrad práce, pretože práve Stará Ľubovňa a okolité obce sú poznačené dlhé roky tým, že ľudia nemajú šancu si nájsť prácu, ale riešia to tým, že odchádzajú do zahraničia, či do Spojených štátov amerických, do Nemecka, do Čiech, inde. Má to dopad, samozrejme, na mladé rodiny, na rozvodovosť a na iné faktory.

    Takže je to zlá situácia, a preto dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh. Navrhujem v prílohe č. 1 doplniť sídla územných úradov o Starú Ľubovňu a v prílohe č. 2 vypustiť zo sídla územného úradu Kežmarok územný obvod Stará Ľubovňa. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Zubo je ďalší prihlásený do rozpravy, po ňom v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci otvoreného pripomienkového konania k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti boli vznesené pripomienky zo strany Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odboru sociálnych vecí okresného úradu, k týmto otázkam v súvislosti s návrhom zriaďovania špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnej starostlivosti v menovaných okresoch Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica.

    Predmetom týchto diskusií a hľadania riešenia v predmetnej veci bola i interpelácia, ktorú som vzniesol na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiaľ, tá odpoveď, ktorú som dostal, neuspokojila ani mňa, ani občanov menovaných okresov, preto pristupujem v súčasnosti k tej situácii, že fakticky bol som donútený vystúpiť v rámci pripomienkového konania a predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu zákonu o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v nasledovnom znení.

    V prílohe č. 1 s názvom Zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem sídlo územného úradu pod poradovým č. 27 Banská Štiavnica zameniť sídlom Žiar nad Hronom, teda zmeniť navrhované sídlo Banská Štiavnica na sídlo Žiar nad Hronom. Uvedený bod č. 27 uvedenej prílohy č. 1 bude teda znieť: „Žiar nad Hronom“.

    Po druhé, v prílohe č. 2 s názvom Zoznam územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem nahradiť sídlo územného úradu pod poradovým č. 27 Banská Štiavnica sídlom Žiar nad Hronom. Uvedený bod č. 27 uvedenej prílohy č. 2 v stĺpci sídlo územného úradu bude teda znieť: „Žiar nad Hronom“.

    K týmto návrhom ma vedie tá skutočnosť, že k predmetnej veci sa vyjadril celý okruh tak okresných funkcionárov, ako i starostov, ktorých konštatovanie ste si mohli ísť sami pozrieť, pretože bolo dané k dispozícii do lavíc poslancom Národnej rady. A to konštatovanie, ktoré tam bolo uvedené, si myslím, je viac ako logické. Hovorí o tom aj súčasná situácia, ale aj dlhodobo sledovaný vývoj v Žiari nad Hronom, kde sa jednoznačne hovorí, že najväčší populačný potenciál sa nachádza v tomto okrese a sú reálne predpoklady, že i v tomto okrese bude najviacej úloh potrebných zabezpečovať v stanovenej oblasti. Kým v okrese Banská Štiavnica žije 17 151 obyvateľov, zo sledovaných okresov predstavuje len 18 % obyvateľov, v okrese Žarnovica je to 27 634 obyvateľov, predstavuje to 26 % obyvateľov sledovaných okresov, v samotnom okrese Žiar nad Hronom je to až 48 125 obyvateľov, čo predstavuje z celkového počtu menovaných troch okresov až 52 % obyvateľov. Teda reálny predpoklad je, že i vo vzťahu k plneniu úloh v príslušnej oblasti najviacej, ak to tak môžem povedať, zákazníkov bude z okresu Žiar nad Hronom. Obdobná situácia je v počte obcí spadajúcich pod sídla jednotlivých okresov. Okres Banská Štiavnica má 14 obcí, čo predstavuje z celkového počtu sledovaných okresov 22 %, okres Žarnovica má 16 obcí, predstavuje to v sledovaných okresoch 26 %, a okres Žiar nad Hronom má 33 obcí, čo z celkového počtu predstavuje nadpolovičnú väčšinu, 52 % všetkých obcí v sledovaných okresoch. Zrejme i z toho je zrejmé, že súčasný stav okresu Žiar nad Hronom čo do počtu predstavuje v sledovaných okresoch viac ako 50 % obyvateľov a všetkých obcí územia budúceho územného útvaru.

    Okrem tejto skutočnosti je viac ako zrejmé, že v Žiari nad Hronom sa v budúcom období bude nezamestnanosť podstatne zvyšovať, a to hlavne v dôsledkoch predpokladaného hromadného prepúšťania v Závodoch Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, čo opätovne evokuje potrebu zriadiť tento úrad v súčasnom okrese v Žiari nad Hronom.

    V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa uvádza, že kritériom spracovania návrhu, príslušného kreovania boli najmä dostupnosť, rozsah a obsah v súčasnosti vykonávanej štátnej správy, originálne špecifiká a podobne. Ani tieto veci v predmetnom prípade neboli však podľa stanoviska jednotlivých funkcionárov okresu Žiar nad Hronom a Žarnovica dodržané a zohľadnené. Z tohto dôvodu musím jednoznačne konštatovať, že v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v Žiari nad Hronom príslušný súčasný úrad zabezpečuje viac ako 55 % služieb týkajúcich sa poskytovania dávok sociálnej pomoci, účelových dávok i štátnych sociálnych dávok z celkového súčtu poskytovaných dávok za všetky 3 okresy.

    No a na záver, ak dovolíte, trošku by som chcel povedať na inú tému. Myslím si, že býva určitou nepísanou samozrejmosťou, že pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov sa zohľadňuje skutočnosť podania pozmeňujúceho návrhu v časovom slede. Žiaľ, ma mrzí, že musím upozorniť mladého kolegu, ktorého som považoval za skutočne seriózneho, za skutočne perspektívneho, na skutočnosť, z mojej strany aspoň ja nemôžem za seriózne považovať skutočnosť, že predkladá totožný pozmeňujúci návrh vtedy, keď takýto pozmeňujúci návrh je už v laviciach k dispozícii poslancom Národnej rady. Nebudem to hlbšie ani konštatovať ani charakterizovať, si myslím, že každý jeden z nás si z toho urobí obraz a posúdi veci tak, ako ich posúdiť má. Preto si myslím, že aj tu platí zásada, mala by teda platiť, pravidlo, aby sme si najskôr pozametali pred vlastným prahom a potom oslovili niekoho podnikateľom alebo podobne, i keď nemôžete mi vyčítať, že by som mal nejako blízko k pánovi ministrovi, pretože politicky sme skutočne ďaleko, i keď Hnúšťa od Rimavskej Soboty zase tak ďaleko nie je a vekovo sme tak, že sme sa možno aj niekde stretli. Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej má faktickú poznámku. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Pán poslanec, len krátka reakcia na vás. Ďakujem veľmi pekne, že táto problematika tohto regiónu nás spojila. A chcem len poznamenať, áno, vedel som, že ste dávali aj vy pozmeňujúci návrh. V čase, keď som si od vás pýtal podpis, myslím, od niekoho z Komunistickej strany, mi bolo povedané, že je prednesený. Dokonca mi aj jeden z vašich poslancov môj pozmeňujúci návrh podpísal. Myslím, že je to dosť viditeľné na tomto návrhu.

    A ďalšia vec je, pán poslanec, zdá sa mi legislatívnotechnicky môj pozmeňujúci návrh vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami, takže Národná rada si môže naozaj vybrať, ja môžem stiahnuť svoj návrh, ak na tom veľmi trváte. Ale ja nemyslím si, že by bolo dobré, aby sme sa tu naozaj predbiehali, že kto dal skôr návrh. Ďakujem pekne, to je toľko z mojej strany.

  • Nedá mi, aby som nepovedal len to, že skutočne nemá to význam, ak mieni to, čo teraz povedal pán poslanec úprimne, tak nemalo zmysel robiť to, čo robil. A osobne si myslím, že chlap by sa mal správať tak v živote, aby sa nemusel ospravedlňovať.

  • Písomne sa ako posledný do rozpravy prihlásil pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dámy a páni, ako poslanec pochádzajúci z Košického kraja vedený úprimnou snahou pomôcť riešeniu problémov nezamestnanosti v mojom regióne dovoľujem si predniesť niekoľko mojich postrehov a názorov k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Neoddeliteľnou súčasťou transformačného procesu ekonomiky a spoločnosti je realizácia politiky zamestnanosti ako súčasť hospodárskej politiky štátu. Jej samotná realizácia musí reagovať na meniace sa podmienky trhu práce jednotlivých regiónov Slovenska. Musí mať jasnú stratégiu na znižovanie rozdielov v oblasti zamestnanosti jednotlivých regiónov, no najmä identifikáciu kľúčových priorít rozvoja hospodárskych, sociálnych a najmä regionálnych politík, ktoré majú zásadný vplyv na riešenie problémov nezamestnanosti.

    Je viac ako isté, že súčasný stav v oblasti sociálnej sféry a služieb zamestnanosti nie je prispôsobený potrebám súčasného ani očakávaného trhu práce. Dnešný systém je nepružný, nákladný a málo výkonný ako z územnosprávneho hľadiska, taktiež z hľadiska vnútornej výstavby. Má nedostatočne flexibilnú organizačnú štruktúru. Zásadným nedostatkom tu je, že napriek viacerým novelizáciám zákona o zamestnanosti sa nepodarilo odstrániť dôsledky počiatočného extenzívneho budovania Národného úradu práce, ktoré nelogicky kopíruje organizáciu územnosprávneho členenia štátu a nerešpektuje špecifikáciu trhu práce. Trojstupňové riadenie je úplne zbytočné, nelogické a neriadi sa princípom, že úrad práce má byť tam, kde je trh práce. Dnešný systém charakterizuje vysoký stupeň centralizácie, kompetenčná disparita medzi správnymi a výkonnými orgánmi, absencia komplexného systému kvality, nedostatočné využívanie zahraničných zdrojov. Musíme vychádzať z princípu, že všetci zodpovedáme za politiku zamestnanosti. Zneužívanie dnešného sociálneho systému je častým javom, pričom neexistujú účinné prostriedky na identifikáciu zneužívateľov a odstránenie nedostatkov, ktoré majú vplyv na celkové hospodárenie štátu. To sa musí zmeniť a to sa dá jedine reformou celého sociálneho systému, výkonných a samosprávnych orgánov služieb zamestnanosti.

    Návrh zákona, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, je práve prvým krokom, prostredníctvom ktorého by sa malo dosiahnuť zjednodušenie poskytovania služieb v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, vytvorenie právneho rámca orgánu špecializovanej štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti a optimalizácia organizačných štruktúr s akcentom na decentralizáciu, zefektívnenie a zároveň sprehľadnenie využitia verejných prostriedkov a zavedenie komplexného systému finančného manažmentu a kontrolovania, zainteresovanie poslancov VÚC jednotlivých regiónov tým, že budú mať právo voliť zástupcov samospráv, zamestnávateľov a zamestnancov do poradných, resp. konzultačných komisií územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, adaptabilita v rámci predvstupových stratégií do Európskej únie a na záver priblíženie priameho výkonu na regióny tam, kde je trh práce, spružnenie celého systému s akcentom na podporu občanov zamestnať sa.

    Ako poslancovi z Košického kraja mi prirodzene vyvstáva otázka, ako pomôže nový systém riešeniu problémov nezamestnanosti vo východoslovenskom regióne. Práve tento problém som v ostatných dňoch pri rozhovoroch so zástupcami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s mnohými poslancami Národnej rady z východoslovenského regiónu opätovne otváral. Uvažoval som, ako riešiť tento problém umiestnením sídla Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v Košiciach. Moje argumenty vychádzali z nasledovných skutočností. Takmer polovica evidovaných nezamestnaných, 45 % z celkového počtu v rámci Slovenskej republiky je vo východoslovenskom regióne. A problémy sa majú riešiť tam, kde sú, a nie opačne. Toto sídlo v Košiciach by mohlo výrazne prispieť ku diferenciácie regionálnych daností problematiky. Problematický trh práce vyžaduje osobitné špeciálne prístupy k riešeniu problémov. V Košiciach a vo východoslovenskom regióne je dostatok kvalifikovaných odborníkov s dostatočnými praktickými skúsenosťami v oblasti riešenia problematiky zamestnanosti. Ak sa vyrieši iba sčasti nezamestnanosť východoslovenského regiónu, tak miera nezamestnanosti môže poklesnúť v rámci Slovenskej republiky vo výraznejšej miere, čo by sa dalo považovať z celospoločenského pohľadu za vynikajúci výsledok. V meste sa ďalej nachádzajú vhodné a pripravené budovy na prípadné zriadenie sídla, či už je to budova vedľa Okresného úradu práce v Košiciach, poznáte ju tí, ktorí poznáte Košice, alebo tzv. biely dom v Košiciach. A príkladom na excentricky uložené ústredie je napr. Nemecko, kde Spolkový úrad práce sídli v Norimbergu. Na druhej strane som však ako realista musel uznať silnejšie argumenty ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či už je to predraženie celého systému pri excentricky uloženom ústredí alebo problém integrity a previazanosti medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a Ústredím sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, po tretie, akcent na prípravu a realizáciu projektov spolu financovaných z Európskeho sociálneho fondu a úlohy z toho vyplývajúce pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a nové ústredie. A po štvrté, presvedčivé boli pre mňa aj argumenty ministerstva, že vládny návrh zákona v dostatočnej miere rieši diferenciáciu regionálnych daností problematiky aj možnosti použitia osobitných a špeciálnych prístupov k riešeniu týchto problémov v rámci navrhovanej štruktúry.

    Zvážiac všetko pre a proti som sa rozhodol nepodať teda pozmeňujúci návrh na umiestnenie sídla Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v Košiciach. Myslím, že v mojom vystúpení som dostatočne vysvetlil moje dôvody na tento krok. Ďakujem však všetkým východniarom v Národnej rade, ktorí ma v mojom úsilí podporovali.

    Na záver mi dovoľte, aby som vyjadril nádej, že nový systém poskytovania služieb v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti výraznou mierou prispeje k riešeniu obrovských problémov nezamestnanosti v Prešovskom a Košickom kraji. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktickú poznámku má pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Kolegyne, kolegovia, najmä Vilo, ty, nedá mi, aby som nevyjadril trošku ľútosť nad tým, že sme, tak ako si povedal, všetci východniari nenašli tú odvahu. Tá logika veci totižto je zjavná a počúvame ju v každom odôvodnení. Preto nemôžeme mať sídlo ústredia, a preto možno nemáme tenisový štadión, preto možno nemáme hokejový štadión, preto možno nemáme futbalový štadión. Tie dôvody, ktoré sú racionálne, ekonomické, sa vždy nájdu. A my vždy akosi stiahneme chvost a tvárime sa, ako sme subordinovaní, ako sme vďační našim priateľom z bonitných a rozvíjajúcich sa regiónov za to, že nám vôbec umožnili prístup k informáciám, ktoré nás presvedčia o tom, aby sme ten chvost stiahli, v danom prípade napr. aj návrh, ktorý si chcel podať. Jeden môj priateľ, predstaviteľ komunálnej politiky už niekoľko rokov sa snaží presvedčiť aj predstaviteľov exekutívy, ale nielen tejto, že by bolo dobré, keby to Slovensko stálo na dvoch nohách, a že by bolo dobré, aby ten východ, ktorý možno nie je až tak ďaleko, hovorí sa, že je ďalej z Bratislavy do Košíc ako z Košíc do Bratislavy, sme rozvíjali rovnako. Beriem všetky tieto argumenty. Napriek tomu som presvedčený, že raz zvíťazí zdravý rozum a niekedy aj ten moment iracionálnosti, ktorý bude viesť tých múdrych, ktorí vedú túto krajinu k tomu, aby rozhodovali možno nielen na základe suchých čísiel, ale aj akýchsi vízií, ktoré by túto krajinu mohli niekde doviesť. Ešte raz aj ja ďakujem všetkým tým, ktorí boli pripravení nás podporiť.

  • Otváram možnosť v tejto chvíli hlásiť sa ďalej do rozpravy ústne. Nech sa páči, dámy a páni, kto má záujem, prihláste sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ja by som navrhovala, aby sme v tejto chvíli prerušili schôdzu, ak pán poslanec Burian nemá veľmi krátky návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Ja by som v tejto chvíli radšej prerušila rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny a začneme ráno o 9.00 hodine pokračovaním v rozprave a potom ďalej prerokúvaním tohto návrhu zákona, aby som vás nemusela zastaviť v polovici, keď budete podávať návrh.

    Dámy a páni, dovidenia do zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.