• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril siedmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci: podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška, poslanci Danko, Rehák a pani poslankyňa Zmajkovičová. Teraz odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme prerokovali v piatok minulý týždeň a o ktorých sme uskutočnili rozpravu a prerušili ďalší priebeh rokovania o nich hlasovaním. Teraz poprosím pána poslanca Ďaďu, aby z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh na hlasovanie s protokolom o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. 5. 1980, ktorý prerokúvame ako tlač 295.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých bodoch programu. Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nakoľko v rozprave k predmetnému návrhu nevznikli žiadne pripomienky, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, mali by sme prikročiť a prikročíme k záverečnému hlasovaniu. Prosím pán predseda, aby sme hlasovali o návrhu uznesení Národnej rady k bodu, alebo k tlači o medzinárodnej doprave COTIF.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať. Chcem upozorniť, že na schválenie predloženého návrhu protokolu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Ďaďo. Nech sa páči, páni poslanci.

  • Takže najskôr ten návrh. Národná rada Slovenskej republiky po prero...

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 112 za návrh, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolom o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave.

    Ďakujem, pán poslanec. Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Prosím teraz povereného spravodajcu výboru pre zdravotníctvo, poslanca Novotného, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, a potom návrhy, ktoré páni poslanci predniesli v rámci druhého čítania v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, v rozprave v druhom čítaní neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Je ich spolu 67, s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o nich en block a s odporúčaním schváliť.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje, aby sme o bodoch zo spoločnej správy, ktorých je celkom 67, hlasovali spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 121 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Pán predseda, týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám poverenie gestorského výboru ihneď prejsť do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 110 za, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu

    o vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, a navrhnúť opravu jazykových alebo legislatívnotechnických nedostatkov predkladaného a prerokúvaného návrhu zákona. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 124 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Novotnému a prosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia výboru uvádzala hlasovanie k predloženému vládnemu návrhu zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, ktorý prerokúvame ako tlač 244. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková, uvádzajte návrhy na hlasovanie k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť teraz návrh na ďalší postup pri hlasovaní. V rozprave vystúpili dve poslankyne, pani poslankyňa Mušková a ja. Predložila som osem pozmeňujúcich návrhov, prosím, pán predseda, aby sme dali hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Pani poslankyňa, zo spoločnej správy nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy?

  • My sme ako výbor predkladali informáciu, takže nie.

  • Áno, nech sa páči, budeme hlasovať v poradí o podaných pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ste predložili vy so skupinou poslancov. Budeme o nich hlasovať jednotlivo, alebo spoločne, pani poslankyňa?

  • Spoločne o všetkých. Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhoch, ktoré predložila skupina poslancov a pri prerokúvaní návrhu uviedla pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 92 za, 8 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • V rozprave nebolo viac pozmeňujúcich návrhov, navrhujem, pán predseda, aby sme hlasovali o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 95 za, 26 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

  • Pán predseda, ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že hneď pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najskôr o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. Pýtam sa pani poslankyne, či má poverenie... Pardon! Otváram rozpravu o tomto zákone, ktorý prerokúvame v treťom čítaní. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy s opravou legislatívnotechnických alebo jazykových úprav. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže ako o celku s odporúčaním, pani poslankyňa... Návrh zákona schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 95 za, 30 proti, 5 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Prosím teraz pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca predniesol návrh uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Európsky policajným úradom o spolupráci. Pán poslanec Pataky.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Keďže v rozprave k správe o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Európskym policajným úradom o spolupráci pod tlačou č. 307 nevystúpil nikto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Európskym policajným úradom o spolupráci a b) rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je súhlas, aby sme o obidvoch navrhnutých uzneseniach hlasovali spoločne. Aj o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas a aj o tom, že predmetná zmluva bude mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Horvátha, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení živnostenského zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, nakoľko v rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy, t. j. o bodoch 1, 5, 6, 7, 8, 9 a 10.

  • 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča bod 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 110 za, 2 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 2, 3, 4 zo spoločnej správy, gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 3 za, 56 proti, 70 sa zdržalo.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďalšie návrhy neboli. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 78 za, 2 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení živnostenského zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli uvedené v spoločnej správy, predmetný návrh zákona, pán spoločný spravodajca... Schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 77 za návrh, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol Národnej rade Slovenskej republiky návrhy na hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, jednotlivé návrhy na hlasovanie. Najskôr ho prosím, aby predniesol návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k prerokúvanému návrhu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 82 za návrh, 3 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a keďže sme o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovali a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/2002 Z. z., zákon 92/1991 Zb. a zákon č. 457/2002 Z. z.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 80 za, 29 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému návrhu zákona ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčam gestorského výboru...

  • Uvedený návrh zákona schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 76 za, 37 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ďaďu, aby ako poverený spravodajca predniesol návrhy uznesení na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode, bod, ktorý prerokúvame ako tlač 304. Pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, my sme tlač č. 304, 305 a 306 prerokovali v spoločnej zlúčenej správe. Nakoľko v spoločnej zlúčenej správe nedošlo k žiadnym doplňujúcim návrhom, pripomienkam ani návrhom na uznesenie, odporúčam, aby sme však o jednotlivých tlačiach hlasovali samostatne. Z poverenia gestorského výboru odporúčam k tlači 304 prijať návrh na uznesenie nasledovného znenia: Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou doplňujúcou Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na vyslovenie súhlasu s prerokúvanou zmluvou. Chcem upozorniť, že tak ako pri predchádzajúcich schvaľovaniach je podľa článku 83 Ústavy Slovenskej republiky potrebný na jej schválenie nadpolovičný súhlas všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 122 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, aby ste uviedli návrh uznesenia k prerokúvanému Doplnkovému protokolu č. 13 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorý prerokúvame ako tlač 305. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, z poverenia gestorského výboru odporúčam Národnej rade prijať nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 13 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode podľa čl. 86, písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom č. 13 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Prosím, aby ste nechali hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca pán poslanec Ďaďo.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 14 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorý prerokúvame ako tlač 306 v druhom čítaní.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 14 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode podľa článku 86, písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom č. 14 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Prosím, aby ste, pán predseda, nechali hlasovať o uznesení.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pred ďalším pokračovaním rokovania 17. schôdze Národnej rady zvolávam na desať minút rokovanie poslaneckého grémia. Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály, budeme pokračovať o 13.51 hodine.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o dohode, ktorú sme po rokovaní poslaneckého grémiu medzi všetkými zástupcami poslaneckých klubov prijali k ďalšiemu priebehu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme teraz pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, tak ako sú uvedené v schválenom programe 17. schôdze, v poradí ako prvým bodom, ktorý je uvedený pod poradovým číslom 78. Ďalej mi dovoľte, aby som z poverenia všetkých poslaneckých klubov predniesol návrh na vypustenie z rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod 79, návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni poslanci? Áno. Budeme potom pokračovať v rokovaní, tak ako sú jednotlivé body zoradené v poradí s tým, že rokovať dnes, ak by sme sa dostali k rokovaniu o bodoch uvedených pod poradovým číslom 93, to je vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb, zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj o vládnom návrhu zákona o dôchodkovom poistení a o vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov rokovali zajtra po prerokovaní návrhu zmluvy zakladajúcej Ústavu Európskej únie.

    Teraz ma prišli poprosiť zástupcovia strany ANO, aby sme, ak sa dnes dostaneme k rokovaniu o vládnych návrhoch zákonov, a to Trestný poriadok, Špeciálny súd a špeciálny prokurátor rokovali až zajtra po prerokovaní návrhov zákonov o sociálnom poistení. Rokovali by sme v poradí tak, ako sú uvedené po bode 93, páni poslanci.

    Dobre. S takýmto návrhom snemovňa súhlas nevyjadrila, ale vyjadrila súhlas s tým, aby sme o bloku sociálnych zákonov rokovali osobitne a spoločne naraz. Áno? Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia skupiny poslancov predniesol Národnej rade Slovenskej republiky a odôvodnil

    návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 253. Pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda, vážený pán generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Táto právna norma okrem iného upravuje aj štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere. Predložený návrh zákona novelizuje tie ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z., ktorých predmetom úpravy je prípravná štátna služba, t. j. štátna služba vykonávaná príslušníkom čakateľom, ktorému sa v prvom roku prípravnej služby znižuje tarifný plat o 20 % a v druhom roku o 10 %, pričom toto skrátenie tarifného platu nie je možné kompenzovať inými zložkami platu príslušníka čakateľa. Takáto zákonná úprava má negatívny dopad pri obsadzovaní takých funkcií, ako sú funkcie hasič, inšpektor a vedúci technik špecialista, napríklad tarifný plat u funkcie hasič v prvej platobnej triede len 6 250 Sk a po jeho skrátení v prvom roku prípravnej služby 20 percentami to znamená príjem vo výške 5 000 Sk, ktorý je nižší ako minimálna mzda, a preto v rámci výberových konaní sa tieto funkcie stávajú neobsaditeľné. Navyše v niektorých prípadoch sa plat príslušníka čakateľa po jeho skrátení dostáva pod úroveň minimálnej mzdy, čo je v rozpore s požiadavkami potrebnými na výkon štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore - najmä dobrý fyzický a psychický stav, požadovanú osobitnú odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a úplné stredné vzdelanie.

    Vzniknuté nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu navrhujeme kompenzovať zrušením príplatku za prípravu príslušníka čakateľa, ktorý patril jeho školiteľovi mesačne v sume 10 % platobnej tarify najvyššieho platobného stupňa príslušnej platobnej triedy.

    Chcem len na diskusiu vo výboroch tu jednou vetou reagovať, že tento príplatok sa reálne vôbec nevypláca, lebo žiadni noví príslušníci nie sú, tak ich nie je ako školiteľom vyplatiť, keďže noví záujemcovia o túto prácu sa neprihlásili a nenastúpili do prípravnej štátnej služby.

    Predložený návrh novely zákona č. 315/2001 Z. z. teda vytvára priaznivejšie podmienky pre prijímanie do štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore a pritom nezakladá nárok na navýšenie výdavkov časti štátneho rozpočtu. Dovoľte mi ešte spomenúť, že vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. júla tohto roku schválila uznesením č. 542 predložený návrh zákona, ktorý bol prerokovaný aj v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v rámci ktorých neboli uplatené žiadne vážne pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy. Z uvedených dôvodov sa návrh zákona predkladá na rokovanie Národnej rady v druhom čítaní a dovolím si vás po rozprave požiadať všetkých o podporenie tohto návrhu zákona. Pán predseda, toľko z úvodného slova. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Prosím pána poslanca Mitríka, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov Národnej rady:

    I. Národná rada uznesením č. 373 z 2. júla 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. III. Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z., prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade schváliť s pripomienkami uznesením č. 211 z 3. septembra 2003, výbor pre verejnú správu odporúča Národnej rade schváliť takisto s pripomienkami, uznesenie č. 73 z 2. septembra 2003, výbor pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade schváliť bez pripomienok, uznesenie č. 117 z 28. augusta 2003 a výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade schváliť s pripomienkami tento zákon, uznesenie č. 106 z 28. augusta 2003. IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy, sú štyri, ktoré máte v písomnom znení v spoločnej správe, tlač 253a. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať o všetkých bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 77 zo 4. septembra 2003 a zároveň tento výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a za druhé navrhnúť Národnej rade prerokovať návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánovi poslancov. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o návrhu zákona. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Jarjabek, k hasičom. Páni poslanci, máme techniku k dispozícii, ktorá... Pán poslanec, funguje, len stlačte to správne tlačidlo. Nech sa páči, pán poslanec. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi, zlyhala technika, nie on. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som v krátkosti možno osviežil pamäť v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom. Určite si všetci dobre pamätáte, že na konci minulého roka sme tu boli všetci pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, kde medzi týmito zákonmi bol aj zákon, v ktorom sa nepriznávalo, alebo sa neodsúhlasilo, posunulo sa vyplácanie príplatku k hodnostnému členom Hasičského a záchranného zboru a rovnako sa neodsúhlasilo vyplácanie trinásteho platu. Bol tu pán minister a ja som upozorňoval na závažnosť tohto kroku, pretože potvrdzuje to aj dnešná predkladaná novela. Stav v Hasičskom a záchrannom zbore je skutočne alarmujúci a hrozí, že namiesto toho, aby sme tam mali kvalifikovaných ľudí, predovšetkým ľudí, ktorým predpisuje kvalifikácia, aby mali úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, jednoducho nebudú mať záujem o toto povolanie. Ja so si pozorne vypočul to, čo povedal pán predkladateľ, a zaujala ma tam jedna myšlienka, ktorú tam povedal. Budem voľne hovoriť, čo tam bolo povedané.

    Tarifný plat čakateľa je v súčasnosti 6 250 Sk. Ak zoberieme do úvahy, že v období, keď sú čakatelia, majú ho krátený o 20 %, takto sa zníži až na 5 000 Sk. A v niektorých prípadoch, ako pán predkladateľ povedal, sa to zníži až pod úroveň minimálnej mzdy. Dobre počujete, pod úroveň minimálnej mzdy. Ak teda takýmto spôsobom chceme kvalifikovaných ľudí pritiahnuť do Hasičského a záchranného zboru, tak to je skutočne ponižujúce a myslím si, že je opodstatnené, že predkladateľ na toto poukázal a chce to odstrániť. Ale myslím si, že to nie je všetko. Hasičský záchranný zbor má mnohé iné problémy, ktoré ho kvária. Nielen to, že nie je uznaný, napriek tomu, že jeho práca je výsostne náročná, myslím si, minimálne sa približujúca k práci Policajného zboru, príslušníkov v Policajnom zbore. Tých, samozrejme ohodnocujeme. Ja si myslím, že je to správne, treba ich ohodnocovať, ale nesmieme zabúdať aj na členov Hasičského a záchranného zboru. Spomeňme si len na požiar, ktorý sa nedávno udial. Bolo to cez leto v Štúrove, kde sa ukázalo, že v podstate hasiči sú ochotní a sú schopní zasahovať, ale im chýba technika. Predstavte si toho hasiča, ktorý je pri budove, ktorá horí, a jeho výšková technika nestačí na to, aby zasiahol. Tam už sa nehovorí o profesionálnom a pracovnom prístupe, tam už sa hovorí aj o ľudskom prístupe a všetci, keby sme boli pri tom, neviem, ako by sme sa tvárili. Našťastie, že to bolo v Štúrove, takže kolegovia z Ostrihomu pomohli. Samozrejme, kde sú peniaze na vybavenie výškovou technikou? O tom sa tu stále nehovorí a mám taký pocit, že ani v návrhu štátneho rozpočtu nič také nebude riešené. Nehovoriac o tom, i keď to priamo s týmto nesúvisí, že sa hasičom rozšírila ich pôsobnosť aj v záchranárskej činnosti, a zoberme si, že 8 % dodnes v podstate, áno, keby nebol most, kolega Bárdos podotkol, súhlasím, ten most naozaj spája, ale v tomto prípade zachraňuje životy. 8 % zo zákonného povinného poistenia, všetci dobre vieme, o čom hovorím, dodnes, pokiaľ mám informáciu, neboli odvedené na špeciálny účet ministerstva vnútra. A tieto financie, ktoré sú vo výške 450 miliónov majú pomôcť vybaviť Hasičský záchranný zbor. Samozrejme, nie v oblasti výškovej techniky, o ktorej som rozprával, ale predovšetkým v oblasti záchranárskej techniky a vedzte, že skutočne dnes záchranárska oblasť je v drvivej väčšine presahujúca ostatné zásahy, ktoré má Hasičský a záchranný zbor, to vám určite všetci, čo sa tým zaoberajú, môžu povedať a potvrdiť. Všetci sa s počudovaním pozeráme na to, akým spôsobom sa pristupuje k vyplateniu týchto 8 %, ja som upozorňoval na to aj pri novele zákona o povinnom zmluvnom poistení, aby konali orgány, ktoré sú na to určené. Lenže u nás Úrad pre finančný trh začne konať až v auguste namiesto toho, aby konal hneď v marci, hneď potom, ako poisťovne neodviedli týchto 8 %. Ale to je jeden z problémov, na ktorý som chcel poukázať, lebo priamo súvisí s ich prácou. Dámy a páni, skutočne vedzte, členovia Hasičského a záchranného zboru veľakrát improvizujú, pretože ich technika je už ďaleko za životnosťou, a teraz si predstavte, že tam je človek, ktorý je pod hranicou minimálnej mzdy. To podľa môjho názoru neznesie žiaden komentár, jednoducho je to dehonestujúce.

    Súčasná novela čiastočne rieši alarmujúci stav v Hasičskom a záchrannom zbore z pozície stabilizácie hasičov, ale nemyslím si, že je to všetko. Z tohto dôvodu si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý rozširuje súčasnú predkladanú novelu, a preto som, predtým ako idem predložiť tento pozmeňujúci návrh, prediskutoval túto oblasť s predkladateľom, či nemá vážne námietky. Vyjadril sa, že nemá vážne námietky, a preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý do určitej miery pomôže stabilizovať Hasičský a záchranný zbor veľmi logicky práve v tých oblastiach, ktoré sa dnes riešia aj touto novelou, a preto si ho dovolím prečítať. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Blanára a pani poslankyne Zmajkovičovej.

    Po prvé, v bode § 69 ods. 5 bude znieť takto: Príslušník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť v Hasičskom odbore ani obchodovať s hasičskými komoditami a nesmie byť členom správnych, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Služobný príjem hasičov, mám na mysli zo zásahovej zmeny, je približne na úrovni priemerného zárobku v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, ale ako som už spomenul, sú tam aj čakatelia, ktorí sú pod minimálnou mzdou, je však dosiahnutý vrátane náhrady za pohotovosť, ktorá je pravidelne nadraďovaná a mesačne je to 60 hodín. Prakticky každý hasič zo zmeny je na pracovisku za mesiac 240 hodím. Okrem toho minister práce, sociálnych vecí a rodiny a minister financií sa s tým stotožňujú, že zamestnanec a aj občan sa má o seba postarať a môže robiť, koľko chce a vládze. Nevidím teda dôvod, prečo by hasič nemohol podnikať. Veď to bude predsa ďalším príjmom do štátneho rozpočtu, predsa musí odvádzať dane. A vôbec to nie je v konflikte záujmov, čiže úmyslom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je uvoľniť týchto členov Hasičského a záchranného zboru, aby mohli popri tom, že robia túto činnosť, robiť aj inú činnosť, ktorá nesúvisí s hasičskou činnosťou.

    Bod druhý, v § 93 ods. 4 znie: Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, prislúcha mu príslušný počet služieb z dovolenky, ktorý zodpovedá počtu služieb, keby dovolenku čerpal v jednom kuse. Súčasné platné znenie je v rozpore s európskou sociálnou chartou, ktorá je ratifikovaná Slovenskou republikou. Smernicou Rady 93/104 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zákonníkom práce, ktorý sa na hasičov vzťahuje len primerane, pretože dovolenka nie je v hodinách, ale v týždňoch, respektíve v dňoch.

    Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, aby ste zvážili všetky slová, ktoré som tu povedal v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom, pretože sa to týka všetkých nás. Keď vyjdeme z tejto rokovacej miestnosti, keď sme na uliciach, všade sú za nami práve títo ľudia, o ktorých sa musíme dnes postarať, aby ste to zobrali do úvahy pri mojom pozmeňujúcom návrhu a podporili ho. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

    R. Vavrík: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som len v krátkosti zareagoval na to, čo povedal môj predrečník v rozprave, kolega Blanár. S väčšinou, čo povedal, s tým súhlasím, to odborné hodnotenie, aké dnes je postavenie príslušníkov Hasičských a záchranných zborov. Aj tú pasáž, že prostriedky na výškovú techniku sú nepostačujúce, a predpokladám, že v budúcich obdobiach, najmä zákon o štátnom rozpočte bude na to pamätať. Chcem tiež zareagovať na spomenuté, napokon v piatok sme hlasovali o ponechaní tých 8 % zo zmluvného poistenia, by zostalo na prospech záchranárov a v snemovni to podporilo zhruba sto hlasov, čo je prevažná väčšinová vôľa Národnej rady a tiež ma zaujímalo, či už odviedli poisťovne za tento rok príslušnú sumu peňazí, ktorú spomínal kolega Blanár. Piatková informácia bola taká, že všetky poisťovne okrem jednej, a to Česká poisťovňa na Slovensku, jediná neodviedla túto sumu peňazí a ministerstvo vnútra už to vymáha prostredníctvom úradu pre finančný trh. Skutočne zostalo otázne, prečo Úrad pre finančný trh konal oneskorene, a keď sme o tom hovorili na výbore pre rozpočet a menu, požiadal som pána predsedu výboru Pála Farkasa, aby poslaneckým prieskumom zistili, prečo sa v tejto veci až oneskorene konalo.

    Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré kolega Blanár predložil. Spomenul v úvode tiež, čo potvrdzujem, že ešte v piatok sme oba návrhy spolu konzultovali, ja som sa radil aj s kolegami na ministerstve vnútra aj s kolegyňou u nás na odbore legislatívy a aproximácie práva. Potvrdzujem, že s tým prvým pozmeňujúcim návrhom, ktorý zmierňuje zákaz podnikania príslušníkov Hasičských a záchranných zborov, sa dá súhlasiť, aj teda podporiť to istou argumentáciou, a to najmä takou, že radoví hasiči sú bývalí remeselníci, jeden zvára kovy, druhý maľuje, tretí je odborník na drevospracovanie a všetci, keďže robia 24 hodín a potom majú dva dni voľno, pomáhajú svojim rodinným rozpočtom rôznymi brigádami a rôznym živnostenským podnikaním v tej oblasti, v ktorej predtým pôsobili, a myslím, že je rozumné, pokiaľ nebudú vykonávať takú činnosť mimo zamestnania, ktorá je predmetom hlavného zamestnania, čiže tú formuláciu, ktorú tu kolega Blanár použil, je, myslím, prijateľná a osobne by som ju teda podporil a preto ani nemám námietku, že rozširuje návrh predkladateľov v tomto smere. Žiaľ, s tým druhým návrhom, ktorý ste predložili, pán kolega, lebo vyznelo to tak, že s oboma súhlasím za predkladateľov, to musím vysvetliť, že s tým druhým návrhom, ktorý predkladáte, nesúhlasíme a to najmä, teda vy navrhujete pozmeniť § 93 ods. 4, kde za cieľ si kladiete novo definovať výpočet dovolenky u príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom. A tam nemôžem súhlasiť s tým, čo navrhujete, nakoľko aj po porade s legislatívcami, aj s účtovníkmi na ministerstve vnútra, tvrdia, že vaša dikcia by zakladala nejednoznačný výklad, že teraz sa to práve presne dá vypočítať, koľko pracovných smien má príslušník HZZ počas nároku na dovolenku k dispozícii a koľko ich nemá, tak s tým druhým návrhom si dovoľujem za predkladateľov vysloviť nesúhlas, že rozširujete bez nás náš návrh. S tým sa bude treba vysporiadať pri hlasovaní. Pán predseda, toľko zo stanoviska predkladateľov k diskusii. Ďakujem veľmi pekne za slovo a prosím ctenú snemovňu o podporu, opätovne, nášho návrhu, ktorý sme v druhom čítaní teraz prebrali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za zaujatie stanoviska k predloženému návrhu, ktorý predniesol pán poslanec v rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím teraz, aby z poverenia skupiny navrhovateľov pán poslanec Tomáš Galbavý v Národnej rade Slovenskej republiky predniesol dôvody, ktoré viedli skupinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 287. Súčasťou prerokúvaného bodu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 287a. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste predviedli svoj obvyklý dobrý výkon pri predkladaní návrhov zákonov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem, že ste ma takto v očiach našich kolegov pozdvihli, ale nemyslím si to, ja si osobne myslím, že všetci sme tu rovnako dobrí. Vážený pán predseda, páni ministri, hoci tu nikto nie je, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov priblížil dôvody, ktoré ma viedli podať návrh na novelu zákona o Slovenskej televízii. Ako aj pán predseda klubu Milan Hort pozerá na mňa, budem stručný, pretože aj naša malá novela je stručná, s parciálnym záberom. Dovoľte, aby som skôr ako začnem, povedal, aký je momentálne status quo v oblasti legislatívy. Slovenská televízia môže podnikať len so súhlasom ministerstva financií, ale nemôže zakladať ani zriaďovať iné právnické osoby. Takýto stav momentálne považujem za neopodstatnený a je to vážna prekážka, aby verejnoprávna inštitúcia, akou Slovenská televízia je, si mohla z vlastného prostredia zabezpečiť dostatok finančných zdrojov na vlastné fungovanie. Toto je hlavný motív a dôvod, prečo sme sa rozhodli so skupinou poslancov zmeniť tento neutešený stav a umožniť Slovenskej televízii, aby mohla podnikať. Aby mohla podnikať prostredníctvom obchodných spoločností, kde bude mať svoju majetkovú účasť, ale podčiarkujem a zdôrazňujem, podnikať áno, ale za jasne stanovených pravidiel a obmedzení. To znamená, dovolím si z nich niektoré pripomenúť cteným kolegom. Ide hlavne o to, aby predmetom podnikania týchto obchodných spoločností, aby tento predmet podnikania bol v súlade s úlohami, ktoré verejnoprávnej inštitúcii prináležia zo zákona. Po druhé, aby nemohla povedzme „estévečka“ podnikať ako spoločník na úrovni spoločností s ručením neobmedzením, a tretím nemenej dôležitým aspektom je, aby Slovenská televízia nemohla zakladať majetok štátu do týchto spoločností, ktoré momentálne spravuje. Toto všetko podľa môjho názoru a podľa názoru predkladateľov je dostatočný argument. Sú to dostatočné opatrenia na to, aby si niekto nemyslel, že Slovenská televízia po schválení našej malej novely začne podnikať na nejakej komerčnej báze, ktorá by mohla ohroziť fungovanie alebo verejnú službu tejto inštitúcie. Nechcem sa veľmi vracať do nedávnej minulosti, ale všetci dobre vieme, že verejnoprávna inštitúcia Slovenská televízia narábala a nakladala s verejnými financiami nehospodárne a neefektívne. Vytvárala dlžoby, ktoré sme museli koniec koncov zaplatiť, musel zaplatiť občan, dvakrát, čiže prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a druhýkrát to bolo prostredníctvom štátneho rozpočtu. Poslednou kvapkou do pohára v minulosti bola správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý jasne konštatoval, že najviac peňazí sa vylialo, verejných zdrojov sa vylialo prostredníctvom externého súkromného prostredia, dokonca v niektorých prípadoch to bolo aj v rozpore so zákonom. Slovenská televízia nakupovala draho a predávala lacno. Služby, ktoré si objednávala, niekedy aj také služby, naozaj, ktoré si mohla urobiť sama, ale úprimne povedané nemohla, pretože jej to zákon jednoducho neumožňoval. Mám na mysli napríklad predaj reklamného času, kde by ušetrila stovky miliónov korún. Mám na mysli výber koncesionárskych poplatkov. Dnes Slovenská televízia čaká na schválenie našej novely, aby mohla podpísať zmluvu, aby mohla vstúpiť do spoločností takzvaného peoplemetrového merania. Chcem povedať, možno na záver, len toľko, že s filozofiou nášho návrhu sa stotožnili všetci. Súhlas dala vláda, súhlas dali poslanci vo výboroch a nakoniec aj pod návrhom zákona sú podpísaní predsedovia vládnych poslaneckých klubov. Ja si osobne myslím, aby som bol objektívny, musím povedať, že na druhej strane je tu skupina, ktorá je proti, ale nie proti filozofii nášho návrhu, skôr si myslia, alebo navrhujú, aby sa tento problém riešil koncepčne a aby to bolo vsunuté do veľkej, komplexnej novely o zákone o Slovenskej televízii, musím priznať aj to, že momentálne vláda schválila zákon o Slovenskej televízii, okrem tejto malej novely aj veľkú novelu. Tí kompetentní, ktorých sa týka táto veľká novela, sa nechali počuť cez médiá, že je likvidačná. Nechcel by som hovoriť o tom, ani to kritizovať. Sám som ešte tento návrh nevidel, ale hlavne chcem poukázať na to, že prijatie tejto komplexnej, veľkej novely je stále otázne. A preto si myslím, že čo môžeme prijať dnes, nemusíme odkladať na zajtra a tým zajtrajškom myslím naozaj prijatie tejto veľkej novely, nad ktorou visí otáznik. Ja osobne považujem za veľmi správne, že slovenský právny systém, konkrétne v ňom absentuje zákon o verejnoprávnych inštitúciách, ktorý by jasne vymedzil definičné znaky verejnoprávnej inštitúcie, ktoré musia byť naplnené pri každej osobitnej inštitúcii, verejnoprávnej, a ktorými sú napríklad vytvorenie na základe zákona, osobitný dôvod vzniku verejnoprávnej inštitúcie, ľudskoprávna legitimita a verejný zdroj financovania. Toto sú základné princípy, ktoré by naozaj mal obsahovať zákon o verejnoprávnych inštitúciách a potom by sme mali pristúpiť k ďalšiemu kroku, novelizovať jeden kvalitný zákon o Slovenskej televízii. Ja už vás nebudem zdržiavať. Na záver, veľmi obraciam sa na vás, obraciam sa na vás s prosbou, podporte, prijmite moje argumenty, nič sa nestane, pokiaľ by naozaj bola prijatá veľká novela o Slovenskej televízii, táto malá novela by stratila účinnosť a o nič by sme neprišli. Je to taká malá poistka, ktorá zabezpečí financovanie Slovenskej televízii do budúcnosti. Ďakujem, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Dolník, aby z poverenia výboru pre kultúru, médiá, šport, vedu, vzdelanie Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu zákona v gestorskom výbore ako aj o stanoviskách výborov, ktorým bol zákon na prerokovanie pridelený. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov nasledovnú správu. 1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. júla 2003 č. 399 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, tlač 287, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR. 3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie neschválil, nakoľko jeho návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, potrebnú podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý máte v laviciach. Ide o článok 2 a účinnosť zákona. 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízií v znení neskorších predpisov, tlač 287, v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť, b) určuje mňa ako spoločnú spravodajkyňu a poveruje ma, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločná spravodajkyňa výborov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov, tlač 287, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru 8. septembra 2003. Ďakujem. Skončila som. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v úvode by som chcel reagovať v krátkosti na poznámku pána predkladateľa za skupinu poslancov. Nejde o skupinku ani o skupinu, ide o konkrétnych ľudí a jeden z tých konkrétnych ľudí, ktorý nesúhlasí s týmto nesystémovým krokom, som aj ja. Chcel by som povedať niekoľko slov. Idem teda k meritu veci, k dôvodu, pre ktorý sa predkladá novela zákona o Slovenskej televízii a, samozrejme, aj niekoľko poznámok samotnej novele zákona. V prvom rade treba povedať, že aj v súčasnosti - a pán predkladateľ to sčasti aj priznal - zákon o rozpočtových pravidlách umožňuje Slovenskej televízii podnikanie so súhlasom ministerstva financií. V § 2 predloženej novelizácie je umožnené Slovenskej televízii podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, založiť obchodnú spoločnosť, zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti, alebo stať sa jediným spoločníkom či akcionárom obchodnej spoločnosti za podmienok, ak predmet podnikania súvisí s úlohami Slovenskej televízie a ak Slovenská televízia touto činnosťou účinnejšie využije svoj majetok na plnenie svojich úloh. Pripomínam, že majetok Slovenskej televízie je stále vo vlastníctve štátu a zákon o správe majetku štátu neumožňuje použiť majetok vo vlastníctve štátu ako vklad do majetku právnickej osoby, ani ako vklad pri založení právnickej osoby. A taktiež zákon o rozpočtových pravidlách neumožňuje príspevkovej organizácii byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby, ani neumožňuje vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Slovenská televízia by teda podľa návrhu novely mohla podnikať, ale nemá podľa spomínaných zákonov možnosť vložiť do tohto podnikania majetok, ktorý spravuje, a svoje rozpočtové prostriedky, ktorými sú podľa zákona o rozpočtových pravidlách všetky prostriedky, ktoré sú súčasťou rozpočtu Slovenskej televízie, to znamená nielen príjmy zo štátneho rozpočtu. Návrh novely neupravuje, či vôbec nehovorí, akým spôsobom môže použiť Slovenská televízia svoje finančné zdroje, respektíve štátny majetok na podnikanie, pretože súčasne nenavrhuje zmenu uvedených zákonov v tých ustanoveniach, ktoré jej to neumožňujú. A len prosté konštatovanie, ctené dámy, vážení páni, milá Národná rada, že Slovenská televízia môže podnikať, nemožno považovať za jednoznačné vymedzenie iného spôsobu hospodárenia s prostriedkami STV, ani nezbavuje Slovenskú televíziu povinnosti získať na podnikateľskú činnosť súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky, ani ju nezbavuje povinnosti kryť náklady z podnikateľskej činnosti, nie z verejných zdrojov, ale aj z výnosov z podnikania. Slovenská televízia by teda mala len jednu možnosť ako začať podnikať podľa novely, získaním úverových zdrojov, čím však zase nemôže zaťažiť rozpočet a majetok vo vlastníctve štátu, respektíve ako vklad použiť vlastný majetok, ak by taký Slovenská televízia mala. Z toho vyplýva, že ani táto novelizácia neumožní v plnom slova zmysle podnikanie podľa jej predstáv, a domnievam sa, že nový návrh zákona, nie novela zákona ako veľká novela, ako hovoril pán predkladateľ, to bude predstavovať a tieto možnosti pre Slovenskú televíziu pripraví a urobí. Okrem toho sa domnievam, že nevyhnutným predpokladom oprávnenia podnikať musia byť dostatočné kontrolné mechanizmy. Nie je pravdou, že už dnes je kontrola v Slovenskej televízii dostatočná. A nemožno sa len odvolávať na isté polročné a či celoročné cyklické kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Odkiaľ by sa potom v Slovenskej televízii vzalo toľko nevýhodných zmlúv, o ktorých hovorí aj súčasné vedenie televízie. Hovorím teda o minulosti. Iste by si zaslúžila pozornosť Slovenská televízia i dnes v tejto oblasti.

    Na záver chcem povedať, že veľmi podstatným hľadiskom pri posudzovaní akejkoľvek novelizácie zákona o STV je podľa mňa nevyhnutná potreba prijať kompletne novú zákonnú normu o Slovenskej televízii. Bez nej zostanú základné problémy Slovenskej televízie nevyriešené.

    Vážení poslanci, pred asi troma alebo štyrmi dňami, keď pán Madej predkladal svoju novelu zákona vo vzťahu k výživnému, tu bolo povedané od pani Sárkőzy, kolegyne Sárkőzy, že toto je nesystémový prvok a treba počkať si na systémový prvok, to znamená komplexnú sociálnu predstavu v tejto oblasti. Nuž, aj tuto ide o nesystémový prvok, pretože vieme veľmi dobre, že vláda Slovenskej republiky na poslednom zasadnutí schválila nový zákon o Slovenskej televízii, schválila nový zákon o Slovenskom rozhlase, nuž a preto by sme si mali na tento zákon počkať a neriešiť to takýmito krátkodobými nesystémovými prvkami s poslaneckou novelou, ktorá vlastne - nepriamo pánom Galbavým tu bolo povedané -, že neverí v schválenie zákona o Slovenskej televízii v tomto parlamente. Toto som si tu vypočul a som veľmi prekvapený, pretože takýmto spôsobom zdôvodňuje predkladanie tejto novely.

    Je to úloha, o ktorej dôležitosti už roky nepochybuje u nás v našej slovenskej spoločnosti nikto, okrem - možnože - zvoleného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorému daný stav vždy napokon vyhovuje, a to ako ktorýkoľvek riaditeľ Slovenskej televízie. Je totiž viac ako zrejmé, že ak prejde táto novelizácia, časť vládnej koalície, ktorá má svojich reprezentantov v manažmente STV, stratí akýkoľvek záujem na prijatí nového zákona o Slovenskej televízii. A napokon, ak táto novela neprejde, vládna koalícia sa začne možno serióznejšie stavať sa k novému zákonu o Slovenskej televízii, teda myslím v parlamente, nemyslím v oblasti exekutívy, kde by mala byť možnosť podnikať, ale komplexnejšie upravená so všetkými možnosťami, procesmi a predovšetkým transparentnými kontrolnými mechanizmami, ktoré táto novela zákona o Slovenskej televízii vôbec neobsahuje a v nej tieto mechanizmy absentujú. Preto klub politickej strany Smer novelizáciu zákona o STV nepodporí a dúfam, že aj tým vytvárame pozitívny vklad do diskusie a na riešenie tohto problému aj pre kolegov vo vládnej koalícii, istý tlak, aby bola ochotná vládna koalícia schváliť kvalitný, nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý by jej umožnil aj podnikať, ako sa hovorí v tejto novele zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Podľa mojich informácií aj pán Lintner, aj pán poslanec Jarjabek majú záujem vystúpiť v rozprave, nie s faktickými poznámkami. Ide o malé technické problémy, ak bude treba, tak po rozprave k tomuto bodu programu urobíme malú, technickú, desaťminútovú prestávku. Ale ako prvý sa do rozpravy ústne prihlásil pán poslanec Hanzel, tak zachováme to poradie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som minimálne k tej drobnosti, čo sa nám stala s prihlasovaním sa do rozpravy, chcel dodať, že možno by bolo dobré, keby sa akceptovalo aj zdvihnutie rukou ako prihlasovanie sa do rozpravy, kým sa nám ten náš systém trošičku ustáli.

  • Áno, pán poslanec, mala som to v úmysle. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím trošku netradične k tomuto zákonu. Chcel by som len povedať, že pán Galbavý sa veľmi, pán poslanec Galbavý sa veľmi zaujímavo vyjadril o tej veci, keď sme rokovali o náhradnom výživnom, o ktorej som aj ja diskutoval, kde pani poslankyňa Sárkőzy hovorila o tom, že nie je možné preberať, alebo nie je vhodné, aby sme brali parciálne nejaký zákon, keď sa pripravuje iný. Toto je presne v kontradikcii s tým, čo sa hovorilo, a ja si myslím, že by sme sa mali teda pridŕžať alebo jedného, alebo druhého, minimálne teda vládna koalícia, ktorá v jednej časti, keď sa hovorí o náhradnom výživnom, hovorí, že nie je možné zapodievať sa nejakým parciálnym zákonom, ktorý, citujem: „Sú to len hrozienka z koláča“, ako povedala pani poslankyňa, a radšej máme čakať na komplexný zákon, ktorý sa pripravuje. A teraz nám kolega poslanec, takisto z koalície, hovorí naopak, že nie je vhodné zapodievať sa týmto, nie že máme urobiť to, čo môžeme urobiť teraz, aby sme to urobili teraz tak, aby sme nečakali na ten komplexný zákon. Takže prosil by som poslancov z koalície, aby sa dohodli, akým spôsobom budeme v budúcnosti hovoriť, či budeme robiť parciálne a nebudeme čakať na tie komplexné zákony, alebo budeme radšej čakať na komplexné zákony, ale vo všeobecnosti, a potom nerobiť čiastkové kroky. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško má síce zapnutý mikrofón, ale nepočuť ho v sále. Pán Mikloško, neviem teraz, či ste stratili hlas, alebo mikrofón nefunguje? Pán poslanec, mohli by ste prísť dopredu k mikrofónom? Neprekážalo by vám to? Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Hanzel, je tu jeden malý problém, jeden háčik. Slovenská televízia v rozpočte na budúci rok nežiada od štátu ani korunu a nežiada preto, lebo počíta s tým, že už bude môcť podnikať, čo sme my nakoniec vo výbore pre kultúru politicky tejto inštitúcii prisľúbili. Verme, že zákon o Slovenskej televízii bude prijatý, ale upozorňujem, že minulý rok sme ho tri roky prijímali a jednoducho nedošlo k dohode. Ale čo je ohrozené, že ten zákon nemusí byť prijatý do konca roka, tak aby ona mala nabehnúť na ten nulový variant rozpočtu. Tým pádom znovu začne prepadať do zadlženosti a sme tam, kde sme nechceli byť. Čiže v tomto smere si myslím, že má význam urobiť tento parciálny krok na to, aby ona mohla naštartovať, a budúci zákon to aj tak v sebe má. Len tu ide o to, aby mohla začať takýmto spôsobom financovať televíziu od 1. januára.

  • Pán poslanec Hanzel s reakciou. Žiaľ, po skončení rozpravy k tomuto bodu programu dám krátku technickú prestávku, ale už som nechcela prerušovať body, tak potom by sme dali dať tú techniku do poriadku.

  • Prepáčte, ja idem len reagovať na pána poslanca Mikloška. Chcem povedať, zákon o náhradnom výživnom nestojí tento štát ani korunu. Ako ste si všimli... áno, viem o čom hovorím.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Budeme my dvaja diskutovať, alebo ja odpovedám?

  • Takže zákon o náhradnom výživnom by nemal tento štát stáť ani korunu, pretože štát povedal, aspoň tak sa zaviazal, že by dal právnikov, ktorí by tieto peniaze vymohli od neplatičov. Tak potom sa pýtam, aké peniaze vlastne stojí štát tento zákon o náhradnom výživnom? Žiadne, lebo štát sa zaviazal, že tieto peniaze vymôže od neplatičov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, vystúpite v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážený pán minister. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tejto novele, určite myslenej veľmi dobre, ktorú predložili títo páni poslanci. Určite, ten úmysel je skutočne veľmi dobrý preto, lebo chcú nastoliť iné pravidlá hry v Slovenskej televízii. Avšak tá situácia v Slovenskej televízii, to naozaj nie je len o podnikaní. Situácia v Slovenskej televízii je v prvom rade, keď hovoríme o podnikaní, aj o kontrole. A tu kdesi to už nie je celkom s kostolným riadom. Za niekoľko týždňov našich skúseností s riaditeľom a Radou STV, myslím, že mnohí z nás môžu jednoznačne povedať, že Rada STV v súčasnosti - na rozdiel od Rozhlasovej rady napríklad - nie je partnerom ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Nie je partnerom ani v zmysle súčasne platného zákona a kontroly, ktorú táto Rada Slovenskej televízie v rámci súčasne platného zákona môže robiť. Je to dosť pochopiteľné, preto lebo ako každá rada, aj táto rada vzniká na základe politickej skladačky a je to vlastne náhoda, vždy je ho hra vabank, či tá rada sa takým spôsobom dokáže umravniť, či si dokáže vytvoriť svoje poradné orgány aj v rámci záležitostí, na ktoré jednoducho nemôže mať vplyv. Preto, lebo ani netrávi 24 hodín v televízii ako - často - ústredný riaditeľ, no, jednoducho, táto Rada Slovenskej televízie nie je v tejto chvíli partnerom riaditeľovi. Niekoľkokrát sa to prejavilo aj na výbore pri prerokúvaní činnosti Rady Slovenskej televízie a dokonca v Rade Slovenskej televízie v istom krízovom období padol návrh od istého člena Rady Slovenskej televízie, jedného z tých, ktorí sú tam v súčasnosti, že by sa takáto rada vlastne mala zrušiť až dovtedy, kým nebude prijatý platný zákon o Slovenskej televízii. Tá anomália v rámci súčasného zákona a v rámci toho súčasného stavu, v ktorom Slovenská televízia existuje, je v tom, že zákon o Slovenskej televízii bol prijímaný vtedy, keď neexistovalo duálne prostredie, mediálne. Preto je nutné ten zákon novelizovať, preto sa dostala Slovenská televízia do finančných problémov, do ktorých sa dostala, lebo jednoducho nebola pripravená na súkromné televízie, ktoré ju pohltili. Pohltili reklamu, pohltili témy, pohltili vlastne financie, z ktorých dovtedy Slovenská televízia existovala. Preto je potrebný nový zákon o Slovenskej televízii. My môžeme donekonečna novelizovať starý zákon, a budeme si situáciu len komplikovať. Keby sme prijali túto novelu o Slovenskej televízii, navrhovanú určite v dobrom úmysle kolegami poslancami, tak dostaneme Radu Slovenskej televízie do ešte ťažšej situácie, v akej je teraz, lebo jednoducho nemá ako kontrolovať ústredného riaditeľa, nemá ako - hovorím -, toto nie je o nedôvere, toto je o kontrolných mechanizmoch, ktoré sú v každej takejto spoločnosti, nehovoriac ešte o tom, keď narába táto spoločnosť s takou sumou finančných prostriedkov ako Slovenská televízia. A v tejto chvíli to ani nie je o nejakom nulovom variante, s ktorým ja v konečnom dôsledku absolútne nesúhlasím, ale to je otázka filozofie, o ktorej budeme hovoriť určite pri prijímaní nového zákona o Slovenskej televízii, ako si tú Slovenskú televíziu, ako si predstavujeme fungovanie verejnoprávnej inštitúcie, o to viac, keď Slovenská republika vstúpi do Európskej únie, ako bude fungovať verejnoprávna inštitúcia, aké témy bude musieť Slovenská televízia riešiť, aké nekomerčné témy bude musieť Slovenská televízia v rámci verejnej služby občanom predkladať. To nebude robiť žiadna súkromná televízia, jednoducho z toho dôvodu, že na tom nezarobí.

    Aká situácia je dnes? My dnes musíme obhájiť verejnoprávnu inštitúciu z hľadiska jej budúcej filozofie, a preto apelujem na nový zákon o Slovenskej televízii, preto lebo Slovenská televízia jednoducho stratila témy! Spravodajstvo a publicistiku prebrala absolútne TA3. Slovenská televízia je v tomto prípade zbytočná, absolútne jej chýba v súčasnosti, iste, hovoríme o istom krízovom režime, napríklad občiansku publicistiku! Čo sa týka kinematografie, televízia JOJ naberá absolútne nový dych, čo sa týka pôvodnej tvorby, ktorú má takisto garantovať Slovenská televízia, dávno nestačí súkromnej televízii Markíza! A takto by sme mohli hovoriť o všetkom, čo má Slovenská televízia zákona má robiť, a v tejto chvíli nerobí. Možno preto, že na to nemá podmienky. Preto musíme hovoriť o novom zákone o Slovenskej televízii, preto každá takáto novelizácia, čo ako dobre myslená, jednoducho nastoľuje mnohé a celkom iné problémy, o ktorých sme v súčasnosti ešte ani nehovorili. Som presvedčený, že o tom budeme hovoriť pri prijímaní nového zákona o Slovenskej televízii. Neodporúčam prijať túto novelu. Neodporúčam ju prijať z toho dôvodu, že nemáme garanta kontroly, nemáme garanta kontroly v Rade Slovenskej televízie tak, ako v súčasnosti bola koncipovaná. Porovnávanie Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom pokrivkáva na obidve nohy. Jednoducho, tu za tých 10 rokov aj Slovenská televízia, aj Slovenský rozhlas prešli istým vývojom, samozrejme, všade sa to prejavilo inak. Kým Slovenský rozhlas je dnes najpočúvanejšou mediálnou inštitúciou vo svojom priestore, Slovenská televízia stále zápasí s pozerateľnosťou, do slova a do písmena, s pozerateľnosťou, preto, lebo stále hľadá svoju tvár, stále hľadá istú filozofiu tej verejnoprávnej inštitúcie, na ktorú bola zákonom uvedená. Dnes je situácia v Slovenskej televízii situáciou očakávania a nevyrieši to žiadna novela, vyrieši to nový zákon. A keď sme pred mesiacom hovorili o tom, že nový zákon je v nedohľadne, nový zákon neprešiel legislatívnou radou vlády, nový zákon neprešiel vládou, tak dnes je situácia úplne iná. Nový zákon prešiel legislatívnou radou vlády, nový zákon prešiel vládou, nový zákon je pred spadnutím, aby sa dostal do tohto parlamentu, a tu iste bude veľmi široká diskusia o tom, aké paragrafy budeme meniť, respektíve budeme odporúčať na zmenu, respektíve s nimi budeme súhlasiť. Jedno je však isté, v tom novom zákone bude nanovo riešené, nehovorme o podnikaní, lebo istým spôsobom sa to možno trochu prieči verejnoprávnej inštitúcii, ale o to viac hovorme o narábaní s majetkom, ktorý táto verejnoprávna inštitúcia dostane zverený novým zákonom o Slovenskej televízii. V tom novom zákone bude absolútne nanovo kreovaná Rada Slovenskej televízie, bude nanovo kreovaný vzťah Rady Slovenskej televízie s riaditeľom Slovenskej televízie, bude nanovo kreovaný vzťah riaditeľa k parlamentu, de facto nebude žiadny - preto, lebo ho bude navrhovať a voliť, ak to prejde, Rada Slovenskej televízie -, a je tam množstvo kontrolných mechanizmov, ktoré Rada Slovenskej televízie bude musieť robiť zo zákona práve z toho dôvodu, že bude kontrolovať vedenie Slovenskej televízie, ako narába s majetkom. A sú tam naozaj brzdné páky v tom zmysle, aby sme sa nestali svedkom, že zrazu síce verejnoprávna televízia bude existovať, len majetok verejnoprávnej televízie nebude existovať. A to predsa nikto z nás nechce. Čiže ja som presvedčený, že budeme hovoriť o týchto veciach ďaleko intenzívnejšie pri predkladaní nového zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase. V tejto chvíli by som naozaj odporúčal ctenej snemovni, aby sme nepodporili, akokoľvek dobre myslený návrh skupiny poslancov z toho dôvodu, že na stole je nový zákon o Slovenskej televízii. Inak by som rozprával, keby tento nový zákon neprešiel vládou a neprešiel legislatívnou radou vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pod tým návrhom je aj môj podpis, ale ten podpis v novým súvislostiach má istú historickú hodnotu a považujem za potrebné predstúpiť pred vás a vysvetliť vám, prečo svoj podpis sťahujem a prečo som v danej chvíli proti tejto novele. Chcem povedať, že moje stanovisko bude vychádzať zo stanoviska, z pozície ministerstva kultúry a toto ministerstvo túto pozíciu v podstate zastávalo počas celého konania, keď táto novela aj prišla do vlády, aj teda stanovisko ministerstva kultúry k nej. Chcem povedať, že aj pôvodné stanovisko ministerstva financií k tejto novele bolo negatívne, ale tu zas treba oceniť prácu skupinu predkladateľov a stanovisko ministerstva financií sa zmenilo. Základná zmena môjho postoja - ale vychádza z toho, čo spomínal pán poslanec Jarjabek -, vychádza z toho - a to bolo kedysi ešte historicky teda neznáme -, sa argumentovalo a vtedy som uznal, že teda nejaký krok, medzikrok treba urobiť, bola tá argumentácia, že neexistuje alebo že je niekde v nedohľadne zákon o Slovenskej televízii. Minulý týždeň vláda schválila zákon o Slovenskej televízii. Ten návrh zákona rieši otázku postavenia Slovenskej televízie, o ktorom dôvodová správa k predloženej právnej úprave, o ktorej teraz hovoríme, tak tú rieši ten zákon komplexne. Navrhuje zmenu celého režimu hospodárenia Slovenskej televízie, ktorý by mal v súčinnosti s návrhom zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ktorý predložilo ministerstvo financií, zabezpečiť dostatočnú ochranu majetku a verejných zdrojov aj pri umožnení podnikania v potrebnom rozsahu a prevedení majetku štátu do majetku Slovenskej televízie.

    Ďalším okruhom problémov, ktorý sa otvára s navrhovanou právnou úpravou, je otázka obmedzenia možnosti podnikania s verejnými prostriedkami a dostatočná kontrola hospodárenia Slovenskej televízie v zmenenom režime. Inak tie aspekty spomínali aj moji predrečníci, či pán poslanec Čaplovič, alebo pán poslanec Jarjabek.

    Ministerstvo kultúry v návrhu zákona o Slovenskej televízii zriaďuje dozornú komisiu zloženú z odborníkov v oblasti ekonomiky a práva. Túto komisiu považuje rezort za nevyhnutný predpoklad na prevedenie majetku štátu do majetku tejto inštitúcie a rovnako na umožnenie podnikania s verejnými zdrojmi. Predložená právna úprava, o ktorej teraz rozprávame, žiadny kontrolný mechanizmus nezavádza. Nerozširuje ani kompetencie Rady STV o možnosť aspoň zásadné rozhodnutia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v tejto oblasti schvaľovať. Z uvedeného vyplýva, že návrh novely je nesystémovým riešením.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že jedným z dôvodovom potreby umožnenia podnikania pre Slovenskú televíziu je nemožnosť podieľať sa na zavedení takzvaného peoplemetrového prieskumu. Ministerstvo kultúru sa stotožňuje s názorom, že zavedenie tohto prieskumu je pre Slovenskú televíziu nevyhnutné, pretože zatiaľ čo pre komerčné subjekty predstavuje tento prieskumný nástroj na lepšie zhodnocovanie svojho reklamného času, pre Slovenskú televíziu je to predovšetkým nástroj na zhodnocovanie svojej činnosti a programovú sebareflexiu. Ak je pravdivé tvrdenie v dôvodovej správe o predloženej právnej úprave, že o možnosť podnikania môže Slovenská televízia požiadať ministerstvo financií s podmienkou, že do podnikania nie je možné vkladať rozpočtové prostriedky, tak potom považujem aj v tých širších súvislostiach predloženú novelu za medzikrok, ktorý nerieši systémovo celú situáciu, a túto rieši systémovo návrh zákona, ktorý minulý týždeň schválila vláda.

    Pán poslanec Galbavý hovoril o poslednej kvapke, tak ja len chcem upozorniť, že aj pre mňa z hľadiska aj postoja bolo istou kvapkou aj správanie sa riaditeľa Slovenskej televízie pána Rybníčka, ktorý bez toho, aby upovedomil Radu STV, tak podpísal zmluvu, desaťmiliónovú zmluvu na nové virtuálne štúdio. Aj v týchto súvislostiach nie je pre mňa garanciou, že ak umožníme manažmentu STV takýto medzikrok bez kontrolných mechanizmov, že sa bude dobre narábať s verejnými prostriedkami. Z toho dôvodu poslanecký klub Aliancia nového občana túto novelu nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Spýtam sa ešte, či mal niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy, kvôli tým technickým menším problémom, aby sa nestalo, že sa nejaký poslanec nemohol prihlásiť. Ďakujem, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu a chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť, pani spravodajkyňa. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dámy a páni, vyhlasujem teraz desaťminútovú, radšej pätnásťminútovú technickú prestávku kvôli tomu, aby sa dalo do poriadku naše technické zariadenie, ale poprosím vás, po 15 minútach aby sme sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Technické zariadenie by už malo byť funkčné, ale chcem vás poprosiť, aby ste si vytiahli a opäť zasunuli svoje hlasovacie karty, aby vaše zariadenie fungovalo. Zopakujem ešte raz. Poprosím vás, aby ste si vytiahli a opäť zasunuli svoje hlasovacie karty. V programe budeme pokračovať

    správou o stave ochrany osobných údajov.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 280 a správu v snemovni odôvodní a prednesie predseda Úradu na ochranu osobných údajov pán Pavol Husár. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Úrad na ochranu osobných údajov na základe § 38 ods. 1 písm. a) zákona 428/2002 o ochrane osobných údajov predkladá Národnej rade Správu o stave ochrany osobných údajov raz za dva roky. Toto je už tretia správa o stave a ochrane osobných údajov, prvá však, ktorá sa prerokúva aj v pléne Národnej rady. Samotná správa zahŕňa činnosť jednak splnomocnenca na ochranu osobných údajov ešte podľa starého zákona 52/1998, ktorý bol nahradený od 1. septembra minulého roku novým zákonom 428, čiže správa zahŕňa činnosť splnomocnenca na ochranu osobných údajov od októbra 2001 po september 2002 a činnosť Úradu na ochranu osobných údajov od septembra 2002 do mája 2003.

    Samotná správa je členená do siedmich kapitol, v prvej kapitole je nejaký úvod a nadväznosť na predchádzajúce správy a je tam popísaná legislatívna príprava návrhu nového zákona. V druhej kapitole je popis zmien nového zákona 428, ktorý nahradil zákon 52. O tomto sa podrobne nebudem zmieňovať, pretože v tejto snemovni bol návrh zákona o ochrane osobných údajov prerokúvaný. Tretia kapitola obsahuje, popisuje materiálne, technické a personálne zabezpečenie dozoru nad ochranou osobných údajov. Sú tam komplet rozpočty za roky 2000, 2001, 2002 a návrh a je tam aj rozpočet za rok 2003. Štvrtá kapitola, to je to jadro vlastne, popisuje výkon toho dozoru, jadro činnosti jednak splnomocnenca a od septembra 2002 novovzniknutého Úradu na ochranu osobných údajov. V piatej kapitole sú zhrnuté výsledky prieskumu verejnej mienky tak, ako vyzerá ochrana osobných údajov z pohľadu občanov. Je to už ôsmy prieskum verejnej mienky, ktorý nám urobil Ústav pre výskum verejnej mienky, a z výsledkov sa môžeme dozvedieť aj o trende rastu právneho vedomia občanov o svojich právach na ochranu osobných údajov. Šiesta kapitola popisuje zahraničné aktivity nášho úradu a siedma rekapituluje pozitíva a negatíva v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré sa dosiahli v popisovanom období.

    Dovoľte mi v tomto krátkom úvode len niekoľko tých pozitív a negatív spomenúť tak, aby som nebol veľmi únavný. Myslím si však, že oblasť ochrany osobných údajov je taká závažná oblasť, ktorá sa dotýka súkromia každého z nás. Z tých pozitív by som si dovolil vyzdvihnúť v prvom rade len to, že v podstate splnomocnenec a útvary inšpekcie ochrany osobných údajov plnili priebežne úlohy bez toho, aby došlo k nejakej mimoriadnej udalosti, a všetky podnety a sťažnosti, ktoré sme riešili, sme dotiahli do konca. Druhé pozitívum je, že útvary inšpekcie a teda splnomocnenec pripravili návrh nového zákona o ochrane osobných údajov, ktorý minulý rok 3. júla Národná rada schválila a zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra 2002.

    Nový zákon podľa nášho názoru a aj misií Európskej komisie dosahuje dobrý európsky štandard. Tretie pozitívum je, že Slovenská republika pristúpila k dodatkovému protokolu Rady Európy 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, odsúhlasila ho a ratifikovala ho. Nový zákon o ochrane osobných údajov ustanovenia dodatkového protokolu zohľadňuje. Tu by som chcel ešte podotknúť, že dodatkový protokol nenadobudol pre Slovenskú republiku platnosť, pretože v článku 3 sa hovorí, že nadobudne platnosť, až keď päť členských krajín Rady Európy uloží ratifikačné listiny v Rade Európy. Slovensko, to chcem podotknúť, je jednou z prvých piatich, teda štyroch krajín doposiaľ, ktorá takto urobila. Čaká sa na ostatné krajiny, aby uložili ratifikačné listiny, a tým nadobudne dodatkový protokol účinnosť aj pre Slovenskú republiku.

    Ďalším pozitívom je, že dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva teraz podľa nového zákona nezávislá inštitúcia Úrad na ochranu osobných údajov, čo je aj v súlade už so spomínaným dodatkovým protokolom. Ďalšie pozitívum je, že podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky, čo som hovoril, že už to je ôsmy, takže tieto prieskumy verejnej mienky už zachytávajú aj určitý trend, stúpla informovanosť verejnosti o svojich právach na ochranu osobných údajov o 26 percentuálnych bodov. Keď sme začínali s ochranou osobných údajov v Slovenskej republike, tak len 20 % občanov poznalo svoje práva. Dnes sme v situácii, že tieto práva podľa prieskumu verejnej mienky pozná už 46 % občanov. Myslím si, že aj toto svedčí o dobrých aktivitách Úradu na ochranu osobných údajov. Ďalším pozitívom je, že sa rozšírila pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov aj na policajné informačné systémy, čo bola jednoznačná požiadavka Európskej únie, pretože do roku 2002 sme nemali kompetenciu dozorovať policajné informačné systémy. Predposledným pozitívom je, že všetky opatrenia Úradu na ochranu osobných údajov, ktoré boli vykonané voči prevádzkovateľom, boli akceptované, zrealizované a doposiaľ neboli vznesené námietky. Iba zanedbateľný počet sťažovateľov na podozrenie z porušenia ochrany osobných údajov nebolo spokojných s rozhodnutiami úradu. Posledným pozitívom je, že v tomto roku sa podarilo aj vďaka Národnej rade a predovšetkým Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien dosiahnuť požadované finančné zabezpečenie činnosti dozoru.

    Už len veľmi krátko k negatívam. Negatíva sú predovšetkým, že sa nedarí personálne dobudovať úrad z jedného jednoduchého dôvodu, je to nedostatok finančných prostriedkov v štátnej správe. Úrad je vybavovaný predovšetkým pracovníkmi z oblasti informatiky alebo právnikmi, sme tak rozdelení na polovicu a toto sú dve oblasti, ktoré prakticky v privátnom sektore sú ďaleko lepšie, n-násobne lepšie zaplatené ako v štátnej správe.

    V správe je popísané, že sa doposiaľ nepodarilo nájsť definitívne sídlo úradu. Tu môžem konštatovať, že už sa to podarilo, zmenili sme sídlo, sídlime v budove jednotného majetkového fondu v prenájme na Odborárskom námestí 3 a podarilo sa nám dosiahnuť zmluvu o nájme, povedal by som v polovičnej sume, ako sa darí ostatným štátnym orgánom. Tu by som chcel ešte upozorniť na jednu vec. V mnohých prípadoch, keď sme hľadali priestory na umiestnenie úradu, tak sme zistili, že sa privatizoval majetok štátu, bol deklarovaný ako prebytočný a následne privátne firmy ponúkajú tieto priestory do prenájmu štátnym orgánom za neprimerané finančné nároky. Nám sa podarilo ísť na polovicu toho, čo pýtali, nechcem byť konkrétny, aby som nikoho nenapadol, ale čo dosiahol verejný ochranca práv alebo Úrad pre štátnu službu. V poslednom čase sa nám nedarí predovšetkým z kapacitných dôvodov včas zodpovedať na otázky prevádzkovateľov, sprostredkovateľov a dotknutých osôb, vyplýva to z tej nedostatočnej kapacity, ktorú má úrad, venovali sme sa hodne aj lektorskej činnosti, aby sme prezentovali a vysvetľovali nový zákon o ochrane osobných údajov. Momentálne som túto činnosť musel zastaviť, pretože je tak veľa podnetov na porušenie ochrany osobných údajov, že úrad nestačí plniť úlohy vyplývajúce zo zákona a v zákonnej lehote.

    Len na ilustráciu si dovolím povedať v tomto momente, že za tento rok máme číslo pošty okolo 5900, čo pri stave pracovníkov 25 a zhruba tých 200 pracovných dní vychádza 30 na jeden deň. Je to veľmi náročné, pretože ak ide o vážny podnet, tak jeho prešetrenie niekedy trvá aj niekoľko mesiacov alebo vypracovanie bežného stanoviska zaberie 2-3 dni. Takže v tomto hrubom štatistickom čísle som chcel ilustrovať, že sa na nás obracajú prevádzkovatelia, sprostredkovatelia alebo dotknuté osoby veľmi „masívne“. Posledným negatívom je, že sa nedarí zosúlaďovať legislatívu v Slovenskej republike s tými požiadavkami, ktoré vyžaduje zákon o ochrane osobných údajov, je obrovské množstvo osobitných zákonov, ktoré sa dotýkajú spracúvania osobných údajov, a v zmysle zákona č. 428 o ochrane osobných údajov tieto zákony musia mať svoje náležitosti, predovšetkým musia tam mať účel, okruh dotknutých osôb a čo je najdôležitejšie, zoznam osobných údajov.

    V spolupráci s českým Úradom na ochranu osobných údajov sme robili analýzu, koľkých zákonov sa to týka, týka sa to zhruba 800 zákonov, ktoré ešte nie sú zosúladené so zákonom o ochrane osobných údajov. Paragraf 52 ods. 2 zákona č. 428 hovorí, že ten kto spracúva osobné údaje na základe osobitného zákona, ktorý neustanovuje náležitosti, ktoré vyžaduje zákon 428, môže tak robiť len do 31. 12. tohto roku, 2003. Osobne mám veľké obavy, že to množstvo zákonov nebude znovelizovaných a budeme musieť pristúpiť k novele zákona 482 presne v tomto prechodnom ustanovení, že budeme musieť predĺžiť to prechodné obdobie minimálne o jeden rok, pretože inak by mohlo mnoho informačných systémoch skolabovať.

    Napriek dosiahnutým nedostatkom však možno konštatovať, že oblasť ochrany osobných údajov v Slovenskej republike sa naďalej približuje štandardu západnej Európy a ešte v tomto roku očakávame komplexnú previerku Európskej komisie, takzvané „preview“, ktoré by malo zhodnotiť úroveň výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov, poukázať na nedostatky a slabiny v tejto oblasti a odporučiť opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov. To však pôjde vykonať iba v úzkej súčinnosti všetkých relevantných orgánov Slovenskej republiky a za podpory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej podľa zákona o ochrane osobných údajov predseda Úradu na ochranu osobných údajov za svoju činnosť zodpovedá. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca László Nagya, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol informáciu o prerokovaní správy o stave ochrany osobných údajov vo výbore. Predmetná správa bola predsedom Úradu na ochranu osobných údajov predložená Národnej rade 19. júna 2003 a následne predsedom Národnej rady pridelená na prerokovanie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbor už aj minulý rok pravidelne rokoval o správach pripravených splnomocnencom vtedajšieho útvaru inšpekcie o ochrane osobných údajov, ktoré z hľadiska formálneho i obsahového boli rovnako na vysokej úrovni ako tá, o ktorej teraz rokujeme. Poslanci však tento rok odporúčali prerokúvať správu, ktorú v zmysle novej zákonnej úpravy predkladá už predseda nového ústredného orgánu štátnej správy, t. j. Úradu na ochranu osobných údajov, aj na plenárnej schôdzi, z niekoľkých dôvodov. Prvým dôvodom je práve spomínaná nová zákonná úprava. Prijatím nového zákona č. 428/2002 Z. z. Národná rada získala významnú právomoc - na základe návrhu vlády bude voliť predsedu Úradu na ochranu osobných údajov. Už len z tohto dôvodu je dôvodné prostredníctvom dvojročných správ oboznámiť s činnosťou úradu aj poslancov ostatných výborov. Po druhé, viac rokov opakujúcim sa faktom je slabá informovanosť našich občanov o možnostiach ochrany svojich osobných údajov. Poslanci výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien sa domnievajú, že už samotné prerokovanie správy v Národnej rade môže zlepšiť situáciu v tejto oblasti, ktorá tvorí integrálnu a veľmi dôležitú súčasť ochrany ľudských práv. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, informácia, tlač č. 280a, bola schválená uznesením výboru č. 107 z 2. septembra 2003. Súčasťou tlače je aj odporúčanie Národnej rade zobrať predloženú správu na vedomie. Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec, otváram možnosť ústne sa prihlásiť. Pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Nagy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla stanovisko k správe o stave ochrany osobných údajov. Známa publicistka a spisovateľka Gabriela Rothmayerová svoju príznačne nazvanú esej O trhlinách, ktoré predznamenávajú potopu, uverejnenú v poslednom Parlamentnom kuriérovi, začala nasledovne: „Ustrnula som, keď som z úst ľudí poverených spravovať našu obec božiu, začula: Dohodli sme sa, že pri porušení moratória pred referendom,“ bolo to referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, „nepôjde o porušenie zákona“. Následne Rothmayerová varuje: „Lebo vo chvíli, keď ústavný činiteľ pripustí, že právom je to, čo on za právo uzná, cesta je jasne vydláždená.“ Koniec citátu.

    Ústava Slovenskej republiky v čl. 19 ods. 3 stanovuje: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe“. My teraz, vážené kolegyne a kolegovia, ideme posudzovať, v akom stave sa nachádza dodržiavanie tohto ustanovenia, čiže ochrana osobných údajov, ktoré patrí medzi základné ľudské práva a slobody. V prvom rade si musíme uvedomiť v akej situácii chceme posudzovať úroveň dodržiavania ochrany osobných údajov. Ak pani Rothmayerová myslela trhliny v právnom systéme štátu a ja som presvedčená že áno, tak si odpovedzme, či ňou uvedený príklad je len ojedinelým pochybením verchušky, alebo je to vrchol ľadovca. Prosím, uvedomme si, že ja teraz naozaj nehovorím o sporoch medzi opozíciou a vládnou koalíciou, ale o sporoch vo vládnej koalícii. Prezident kritizuje vládu už aj v zahraničí, vnútro sa sporí s prokuratúrou, či už s generálnou alebo vojenskou, minister verejne útočí na bývalého člena spravodajskej služby, vyšetrovateľ porušuje svoju zákonnú povinnosť voči ústavnému činiteľovi poslancovi údajne preto, že ho nespoznal, a podobne. Súčasný stav právnej istoty u nás najlepšie charakterizuje tragikomická fraška nezákonného odpočúvania ústavného činiteľa ako aj novinára a ďalších následných káuz, ktoré sa v prostredí napätých vzťahov medzi členmi vládnej koalície mení na katastrofu pre občanov Slovenska, zasahujúcou do hospodárenia nielen ich rodín, ale aj štátu. Bez dlhého dokazovania je logické, že ak sa predstavitelia dvoch vládnych strán obviňujú zo lži a porušovania zákonov, tak aspoň jedna strana sa nezákonnosti dopúšťa.

    Najväčším nebezpečenstvom pre demokratický vývoj na Slovensku je však znásilnenie parlamentného systému súčasnou exekutívou. Národná rada po strate svojho historického názvu stratila vinou servilnosti poslancov vládnych strán aj reálnu politickú silu prináležiacu prvému z troch pilierov moci nášho štátu. Zákonodarný zbor sa stal sluhom neslobodných, pripustených k moci. Obmedzenie diskusie, základného predpokladu demokratického riešenia sporov, neúnosné množstvo skrátených legislatívnych konaní sú vari tými najvypuklejšími prípadmi. Ja verím, že si občania čoskoro uvedomia, že niet horších pánov, ako sú sluhovia sluhov. Už len ako scvrknutú čerešňu na príkrej torte informačného balastu, ktorou sa snažia nakŕmiť národ, spomeniem Dzurindov spor so šéfom Národného bezpečnostného úradu pánom Mojžišom. A práve v takomto právnom maraste, vážení kolegovia, chceme posudzovať stav ochrany osobných údajov. Chceme, lebo musíme. Jedni preto, lebo uprednostňujú medzinárodné záväzky, a druhým zase záleží na stave dodržiavania základných ľudských práv, základné ľudské práva im ležia na srdci. Prevaha tých prvých zapríčinila, že sa viac presadzuje ich formálny prístup k riešeniu tejto citlivej otázky. Vyplýva to aj z prerokúvanej správy, ktorá konštatuje vážne nedostatky už v zákone, ktorý právne upravuje túto oblasť. Chybným je podľa mňa najmä spôsob prijatia zákona, pretože nie je kompatibilný s viacerými platnými právnymi úpravami, čo je však typicky bolestné pre legislatívnu činnosť našej vlády. Správa priznáva a usvedčuje, citujem: „Nedarí sa dostatočne rýchlo zosúlaďovať platnú legislatívu v Slovenskej republike s novým zákonom o ochrane osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov vyžaduje, aby osobitné zákony, ktoré sa dotýkajú aj spracovania osobných údajov, obsahovali požadované náležitosti. Predovšetkým musia obsahovať aj zoznam osobných údajov, ktoré sa majú o dotknutých osobách spracúvať. V Slovenskej republike je takýchto zákonov niekoľko stoviek a väčšina nemá požadované náležitosti. Už dnes je zrejmé, že úplné zosúladenie všetkých zákonov sa dokonca roku 2003 nedosiahne, a ak nemá dôjsť k nezákonnému spracovaniu, podčiarkujem slovo k nezákonnému spracovaniu osobných údajov alebo ku skolabovaniu viacerých informačných systémov, bude nutné prechodné obdobie predĺžiť novelou zákona o ochrane osobných údajov“. O formálnom prístupe vlády svedčí aj tá skutočnosť, že z plánovaného počtu 30 zamestnancov je doposiaľ obsadených len 19 pracovných miest. To vyplýva zo správy. Správa hovorí, že za posledné dva mesiace minulého roka a štyri mesiace tohto roka nebolo vykonané výberové konanie, hoci požiadavky sme riadne a včas predložili Úradu pre štátnu službu. Tento stav, keď Úrad na ochranu osobných údajov nemôže samostatne rozhodovať o obsadení voľných miest, nezodpovedá požadovanej nezávislosti tohto úradu. Správa sa tiež sťažuje, že Úrad na ochranu osobných údajov nemá definitívne a vyhovujúce sídlo. Pán predseda dnes povedal, že táto vec je už vybavená, ale potvrdil, že dospeli k názoru, že v mnohých prípadoch sa privatizoval majetok štátu „deklarovaný“ ako prebytočný a vzápätí tento majetok bol ponúkaný súkromnými firmami do prenájmu pre sídlo iného štátneho orgánu za neprimerane vysoké nájomné. Podľa mňa, toto je tip pre Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal tieto skutočnosti preveriť.

    V akom stave sa nachádza stav ochrany osobných údajov, podľa mňa najlepšie dokazuje ďalšia časť správy, ktorá snáď už ani nepotrebuje komentár. Citujem: „V poslednom období sa Úradu na ochranu osobných údajov nedarí dochvíľne, včas a v náležitej kvalite zodpovedať na otázky prevádzkovateľov, sprostredkovateľov a dotknutých osôb. Vyplýva to z nedostatočnej personálnej kapacity a z veľkého nárastu požiadaviek na zodpovedanie otázok, vypracovanie stanovísk a žiadostí na poskytovanie lektorov pre komentár k zákonu o ochrane osobných údajov. Nárast sme zaznamenali aj v počte podaných podnetov na podozrenie z porušenia ochrany osobných údajov. Úrad na ochranu osobných údajov musel dočasne pristúpiť k odmietaniu žiadostí o stanoviská, ktoré mu nevyplývajú priamo zo zákona.“ Tu sa priam natíska otázka: Komu vyhovuje takýto stav? Podnetná bola diskusia na túto tému v jednom z denníkov, z ktorých vyplynula veľká nespokojnosť občanov, predovšetkým nad pomalosťou pri riešení takého závažného problému, akým je stanovenie rodného čísla živnostníka za jeho daňové identifikačné číslo, ktoré musí písať na verejne prístupné dokumenty.

    Ako problém bol v diskusii tiež načrtnutý aj prenos osobných údajov do zahraničia, z ktorého je náš konkrétny občan zavalený napríklad aj reklamnými materiálmi. Okrem týchto dlho neriešených problémov v oblasti ochrany osobných údajov život naliehavo predkladá nové výzvy na urýchlené riešenie. Takým je napríklad aj poznanie z činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré pri skúmaní situácie obetí kriminality obnažili následnú veľkú zraniteľnosť postihnutých, ktorí pri domáhaní sa spravodlivosti musia zverejniť svoju totožnosť, čo v ich prípadoch ohrozuje napríklad ich majetok, zdravie, či dokonca aj život, rodinných príslušníkov nevynímajúc.

    Osobitnou kapitolou je aj otázka, ako účinne zabrániť zneužitiu zákona o ochrane osobných údajov voči členom politických strán. Ak aj správa naznačuje, že zákon o ochrane osobných údajov treba novelizovať, súhlasíme, ale popri tom žiadame venovať veľkú pozornosť aj naznačeným problémom. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Nagy, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vo svojom príspevku chcem sa dotknúť dvoch okruhov tém. Po prvé, chcel by som hovoriť o kvalite správy o stave ochrany osobných údajov ako aj o kvalite ochrany osobných údajov v Slovenskej republike. Po druhé, rád by som sa dotkol úlohy ochrany osobných údajov Slovenskej republiky a úlohy Úradu ochrany osobných údajov v budúcnosti.

    Najprv k prvej téme. Správa, tak ako už aj v svojom úvodnom slove pán predseda úradu hovoril, pojednáva o dvoch etapách inštitucionálnej ochrany osobných údajov Slovenskej republiky. Snáď ešte po tejto úvodnej vete rád by som podčiarkol jednu skutočnosť, ktorú, možnože aj z prítomných poslancov málokto si uvedomuje, že ochranca osobných údajov v Slovenskej republike, či už vo funkcii splnomocnenca, alebo teraz predsedu, bol prvým a dobre fungujúcim verejným ochrancom istých práv občanov. Vlastne pán Husár so svojím úradom a so svojimi spolupracovníkmi bol prvým ombudsmanom ochrany osobných údajov na Slovensku a toto si treba uvedomiť. Prvá etapa tejto správy sa týka obdobia výkonu ochrany osobných údajov podľa starého zákona č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov, informačných systémov, t. j. do 1. septembra. Druhá etapa sa týka už správy o činnosti úradu po tomto období, v podstate do leta tohto roku.

    Predložená správa je komplexná a vyčerpávajúca. Svojím poňatím presahuje aj rámec parlamentnej správy. Je zrejmé, že bola pripravovaná nielen pre účely parlamentu, ale aj pre širšiu verejnosť. S takýmto poňatím musíme nutne súhlasiť, lebo oblasť ochrany osobných údajov aj v Slovenskej republike predstavuje čoraz významnejšiu a dôležitejšiu oblasť ochrany ľudských práv. Osobné údaje aj na Slovensku sú v poslednom období vnímané ako hodnota, hodnota, ktorá si zasluhuje osobitnú ochranu. Napokon o tom svedčia aj výskumy verejnej mienky, ktoré sú zverejnené na stránkach tejto správy a napokon aj samotná správa v poslednej časti, kde hovorí o narastajúcom záujme verejnosti o ochranu osobných údajov, a napokon to potvrdila aj moja predrečníčka. Správa popri svoje faktografickej funkcii spĺňa aj úlohu analytickú. V obidvoch hodnotených obdobiach rozoberá a hodnotí platný mechanizmus ochrany osobných údajov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každému odporúčam venovať sa tejto časti správy, možnože aj po prerokovaní tejto správy, lebo rozboru zákonom stanovených prostriedkov, či už ide o pôsobnosť zákona, o zásady spracúvania osobných údajov, o bezpečnosť v spracúvaní údajov, napokon aj pôsobnosť samotného úradu na ochranu osobných údajov nám poskytne jasný obraz o tom, ako sme v Slovenskej republike vybavení chrániť svoje ľudské práva v tejto oblasti.

    Správa poskytuje veľmi jasný, objektívny, kritický obraz o situácii, ale aj o inštitucionálnych nedostatkoch a úskaliach uplatňovania práv občanov a ochrany práv občanov v tejto oblasti. Som presvedčený, že legislatívny ako aj inštitucionálny rámec ochrany osobných údajov v Slovenskej republike je na úrovni krajín Európskej únie. Doterajšia činnosť splnomocnenca pre ochranu osobných údajov a od 1. septembra 2002 Úradu na ochranu osobných údajov podnietili a podporujú našu nádej, že čoraz účinnejšie budeme, sme a budeme vystavení zmanipulovaniu a zneužívaniu našich údajov, osobných údajov. Osobitne chcem upozorniť v správe na zverejnené rozhodnutia splnomocnenca a neskoršie Úradu na ochranu osobných údajov v posudzovaných kauzách. Tieto rozhodnutia totiž vo svojich rozborových, argumentačných a decíznych častiach môžu poslúžiť nie iba ako riešenie danej kauzy, ale aj ako model pre všetkých, ktorí sú prevádzkovateľmi, spracúvateľmi alebo nositeľmi osobných údajov pri riešení svojich problémov. Ako pre tých, ktorí nemali možnosť prečítať túto správu, dovoľte, aby som iba priblížil, o aké kauzy a o aké prípady sa zaujímal osobný ochranca, teda ochranca osobných údajov a ktoré prípady riešil respektíve aj vyriešil. Boli to prípady spracúvania osobných údajov v súvislosti s poplatkami na zber a prepravu komunálnych odpadov, zverejňovanie osobných údajov o neplatičoch nájomného, problémy okolo zverejňovania platov zamestnancov, zneužitie osobných údajov orgánmi vyšetrovania, uvádzanie rodných čísiel na traťových predplatných lístkoch, osobné údaje a narábanie s osobnými údajmi, prípadne zneužívanie osobných údajov v oblasti poisťovníctva, ochrana osobných údajov vo verejných telekomunikačných službách vo vzťahu k Policajnému zboru a Slovenskej informačnej službe, ochrana osobných údajov zamestnávateľmi vo vzťahu k členstvu v odboroch a mohol by som pokračovať vo vymenovaní jednotlivých druhov káuz. Toto všetko ako aj analýzu, napokon aj rozhodnutia, nachádzame v správe.

    Po preštudovaní správy o stave ochrany osobných údajov musíme však zodpovedať aj na otázku a musíme odpovedať na otázku, aká je ochrana osobných údajov na Slovensku? Či je uspokojivá alebo dostatočne uspokojivá. Ja ako člen a predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý gestoruje inštitucionálne zabezpečenie ochrany osobných údajov na Slovensku, môžem vyjadriť uspokojenie nad rastom ochrany osobných údajov na Slovensku, najmä nad spôsobom zdokonaľovania inštitucionálneho riešenia a rámca. Na druhej stane však ako obyčajný nositeľ osobných údajov neustále som vystavený ako každý iný na Slovensku neodbornému a neustálemu tlaku o nepodstatný a neopodstatnený záujem o moje osobné údaje. Denno-denne sme svedkami v televíznych a rozhlasových reláciách, v tlači, necitlivého prístupu k osobným údajom. Štátne, ale i neštátne úrady sa stále dožadujú osobných údajov, ktoré nepotrebujú k svojej práci, ale možno iba zabudli svoje tlačivá prispôsobiť novej legislatíve. Je isté, vážené dámy a vážení páni, že v posledných rokoch došlo k zlepšeniu právneho vedomia občanov vo vzťahu k ochrane svojich osobných údajov. Na druhej strane je tiež isté, vážené dámy a vážení páni, že kapacita Úradu ochrany osobných údajov nevystačuje na to, aby dohliadali, aby riešili konkrétne prípady porušovania ochrany osobných údajov na Slovensku. Jednak súhlasím s pani kolegyňou, ktorá predo mnou pred chvíľou hovorila o administratívnych, organizačných problémoch pri zabezpečovaní rastu, respektíve nárastu pracovníkov, odborných pracovníkov na tomto úrade. Na druhej strane naďalej sme svedkami a, žiaľ, budete aj vy ako kolegovia svedkami toho, že finančné orgány, úrad vlády pri spracovaní rozpočtu, návrhu rozpočtu na budúci rok, takisto ako v minulom roku dosť necitlivo a nechápavo riešil opodstatnené finančné požiadavky do rozpočtu tohto úradu. Predpokladám, že po vypočutí tejto správy, po preštudovaní tejto správy a najmä po uvedomení si stavu ochrany osobných údajov budete nápomocní a naklonení prípadným pozmeňujúcim návrhom, ktorým budeme chcieť zabezpečiť nerušené a dobré fungovanie tohto úradu. Na tomto mieste dovoľte, aby som sa poďakoval, ešte raz chcem použiť ten výraz, prvému ochrancovi, ombudsmanovi, za jeho doterajšiu prácu a želám nám všetkým, aby úroveň zabezpečenia ochrany naďalej narastala na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda, chcete sa k rozprave vyjadriť v krátkosti? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja by som len veľmi stručne reagoval na niektoré pripomienky pani poslankyne Antošovej. Skutočne, tie nedostatky nášho úradu, hoci za úrad sa veľmi nepovažujeme, pretože síce patríme do štruktúry orgánov štátnej správy, ale ja sa snažím ten úrad profilovať tak, aby sme stáli vždy na strane občana, dotknutej osoby, aby sme hájili predovšetkým práva dotknutých osôb a sledovali zákonnosť spracovania osobných údajov. Tá činnosť, nedostatočná, naozaj vyplýva z poddimenzovaných kapacít úradu. Poviem len jeden stručný príklad, Česká republika, Český úrad na ochranu osobných údajov má 89 tabuľkových pracovníkov, naplnených 81 a 60-miliónový rozpočet.

    Náš úrad má 30 tabuľkových miest, rozpočet 20 miliónov korún, tu by som chcel konkretizovať, už nie je nás 19, ale k tomuto dátumu je nás už 24, čo sa nám podarilo vlastnými silami mimo úradu pre štátnu službu zabezpečiť si svojím spôsobom obchádzku vo výberových konaniach, takže sme si ich urobili vo vlastnej kompetencii. Teda písomne sme požiadali Úrad pre štátnu službu. Nie je to, samozrejme, dobré riešenie. Dobrým riešením by bolo dostať tento úrad na úroveň verejného ochrancu práv alebo najvyššieho kontrolného úradu, teda vyňať sa spod personálnej právomoci Úradu pre štátu službu.

    Čo sa týka toho konštatovania, že mnoho zákonov nie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Ja v tomto smere som si vedomý, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale napriek tomu som všetkých ministrov a vedúcich ústredných štátnych orgánov upozornil v marci tohto roku listom, aby zosúladili, alebo sa pozreli na zákony, ktoré majú v gescii, a dali ich do súladu so zákonom o ochrane osobných údajov. Môžem to hodnotiť tak na polovicu. Polovica reagovala veľmi pozitívne, polovica, ako keby sa ich to netýkalo. Že môže dôjsť ku kolabovaniu mnohých systémov, je realitou, pretože po 31. 12., ak sa to vykonáva, spracovanie na základe osobitného zákona, ktorý nemá náležitosti, ktoré vyžaduje zákon 428, tak ďalšie spracovanie osobných údajov je možné len so súhlasom dotknutej osoby.

    Bude množstvo ľudí, ktorí apriori odmietnu poskytnúť aj do dôležitých systémov, ktoré idú v rámci verejnej správy, teda štátnej správy, alebo samosprávy a môže dôjsť ku kolabovaniu týchto systémov. Na to teda upozorňujem a nie je to zase správna cesta, ale asi jediná možná v tomto prípade, že budeme musieť novelizovať zákon 428 a predĺžiť toto prechodné obdobie. A znovu asi biť do tých, ktorí sú zodpovední za prípravu návrhu zákonov.

    Čo sa týka, spomenuli ste, pani poslankyňa, nezákonné odpočúvanie. Náš brat je fakt skutočne do každej takejto veľkej kauzy namočený, v úvodzovkách, pretože málokto si uvedomuje, že napríklad s takým nezákonným odpočúvaním, alebo aj so zákonným odpočúvaním idú aj osobné údaje tej dotknutej osoby. Riešili sme problém, je popísaný v správe, obrátila sa na nás firma Orange, do akej miery môžu uzatvoriť s Policajným zborom zmluvu o nepretržitom vstupe do ich databázy a poskytovanie osobných údajov všetkých občanov. Zistili sme, že nie je to dobre ošetrené ani v zákone o Policajnom zbore, v zákone o Slovenskej informačnej službe absolútne a tu sa zase nehnevajte, vážení páni poslanci a panie poslankyne, vy ste odsúhlasili aj tu v tejto snemovne zákon o Slovenskej informačnej službe, kde je ustanovenie, že Slovenskej informačnej služby sa zákon 428 netýka. A je to v platnom legislatívnom stave a stalo sa to aj po nadobudnutí účinnosti zákona 428. Vráti sa to a budú dotlačení k tomu, aby novelizovali zákony aj o Policajnom zbore, aj o Slovenskej informačnej službe, pretože situácia je taká, že ani Orange, ani privátne firmy, ani Eurotel, ani Slovenské telekomunikácie si v budúcom roku nedovolia takýto nepretržitý vstup do ich databáz a poskytovania osobných údajov bez toho, aby to bolo v zákone expressis verbis uvedené. Takže, a ak by sa tieto zákony nenovelizovali a neupravili a nedali do súladu so zákonom o ochrane osobných údajov, tieto privátne firmy na základe zákona 428 odmietnu poskytovať takéto osobné údaje. Odporúčali sme firme Orange, potom aj Eurotelu, aj Slovenským telekomunikáciám, aby s Policajným zborom uzatvorili zmluvu o poskytovaní osobných údajov len do konca tohto roku.

    Rodné číslo DIČ-o. Je to bolesť, ktorá, samozrejme, tlačí aj na nás. Neviem historicky, ako to vzniklo, ale asi z lenivosti týchto úradov, že neboli schopné pre fyzické osoby s dovetkom podnikatelia nájsť iný identifikátor a jednoducho prehlásili rodné číslo za daňové identifikačné číslo. V tomto smere sme sa obrátili na daňové riaditeľstvo, ústredné daňové riaditeľstvo aj ministerstvo financií a požiadali sme ich, aby vykonali nápravu a aby zmenili u fyzických osôb podnikateľov tento identifikátor, aby ustúpili od používania rodného čísla a navrhli a používali taký identifikátor, aký majú právnické osoby, čo poznáme, že identifikačné číslo organizácie, ktoré je nič nevypovedajúce číslo.

    To je, myslím, všetko, čo by som mal na záver k tomuto. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    správou o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2002 č. 1943 o vyhodnotení nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 367 a spoločnú správu o výsledku prerokovania vo výboroch ako tlač 367a. Správu uvedie v zastúpení ministra financií minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada. Pred ukončením procesu vyšetrovania a vynesením právoplatných rozhodnutí súdov, respektíve pred ukončením konkurzov správcami konkurznej podstaty nebankových subjektov správa môže obsahovať len predbežné a neúplné informácie. Vychádzajúc z uznesenia Národnej rady požiadavky na obsah správy nebolo možné úplne splniť, pretože náklady nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem sa vo výkazníctve médií vysielajúcich reklamu nenachádzajú. Súkromné médiá, ktoré boli v máji 2002 oslovené Úradom pre finančný trh v rámci kontroly zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s výnimkou dvoch médií odmietli tieto informácie poskytnúť z dôvodu obchodného tajomstva. Niektoré údaje o troch nebankových subjektoch Drukos, Horizont Slovakia a AGW sa získali od združenia Klub reklamných agentúr Slovenska, ktorý monitoruje sto najväčších zadávateľov reklamy. Odvetvová daň z reklamy sa nedá vyčísliť, lebo tento údaj sa neuvádza v daňovom priznaní ani v účtovnej závierke. Vláda Slovenskej republiky po jedenapol roku od krachu nebankových subjektov trvá na svojom pôvodnom stanovisku a nesúhlasí s kompenzáciou strát veriteľov skrachovaných nebankových subjektov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša. Prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, spoločnú správu máme pod tlačou 367a a je to správa k plneniu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2002 č. 1943 o vyhodnotení nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 329 z 25. augusta 2003 pridelil túto správu dvom výborom Národnej rady, a to Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenom termíne. Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu nedostal do začatia rokovania v správe z 13. marca 2002 žiadne stanoviská alebo iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a obidva výbory zaujali rovnaké stanoviská s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k predloženej správe teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2002 č. 1943 o vyhodnotení nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy zobrať na vedomie. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru z 8. septembra 2003, kde výbor ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia je uvedený v prílohe. Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči, kto má záujem, dámy a páni, prihláste sa ústne. Pán poslanec Kozlík sa hlási, ale neregistruje ho zariadenie... Áno. Prosím, je ešte niekto, kto má záujem prihlásiť sa do rozpravy a prípadne sa mu to nedarí technickým zariadením? Ďakujem. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ide zdanlivo, momentálne, o nenápadnú správičku, ale táto správa sa viaže na záležitosti, ktoré sa bytostne dotýkajú viac než stotisíc občanov. Dovoľte, aby som pripomenul niektoré súvislosti, ktoré sa viažu na túto správu. Predovšetkým by som chcel pripomenúť, že krach nebankových subjektov začiatkom roka 2002 bol výsledkom nečinnosti predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Pripomínam, že nebankové inštitúcie vznikali už od roku 1991 až do roku 2001, kde ako príklad možno uviesť spoločnosť AGW Košice, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. mája 2001 alebo AGW Košice, s. r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. mája 1999. Tiež by som chcel ctenej snemovni pripomenúť, že takmer 100 % sťažovateľov alebo občanov, ktorí prišli o svoje vklady, hovorí o vkladoch do týchto spoločností práve v rokoch 1999 až 2001, dokonca viacerí vkladali svoje úspory ešte v januári 2002. Treba povedať, že nebankové inštitúcie, tak ako po roku 1991 vznikali, vykonávali širšiu škálu činností v porovnaní s tými, ktoré v súčasnosti spôsobili miliardové škody na majetku občanov. Nachádzali sa medzi nimi aj lízingové spoločnosti, spoločnosti predávajúce tovar na splátky, záložne a iné. Vzhľadom na malú publicitu týchto spoločností za vlády Vladimíra Mečiara, ale aj fakt, že peňažný trh poskytoval občanom výhodné zhodnocovanie vkladov, a peňažné ústavy požívali všeobecný názor bezpečne uložených vkladov, nepredstavovali tieto spoločnosti v rokoch 1991 až 1998 nebezpečenstvo ohrozenia rozsiahlych úspor obyvateľstva. Napriek tomu na základe prvotných informácií o činnosti niektorých firiem na prelome rokov 1997/1998 boli vládou v roku 1994 až 1998, to znamená Mečiarovou vládou prijaté viaceré opatrenia na obmedzenie rizík spojených s činnosťou nebankových inštitúcií. Pripomeniem len novelu zákona o bankách č. 44 z februára 1998, kde sa ustanovilo, že iba banka môže poskytovať úroky z vkladov. Treba povedať, že uvedené ustanovenia začali nebankové subjekty obchádzať tým, že začali uzatvárať s občanmi zmluvy o tichom spoločenstve. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti ešte v lete 1998 sa začal za účasti zahraničných poradcov za bývalej Mečiarovej vlády pripravovať nový zákon o kolektívnom investovaní s cieľom upraviť túto oblasť a chrániť občanov. Treba si však uvedomiť, že už to bolo obdobie moratória, nečinnosti parlamentu, pretože nastúpilo predvolebné obdobie roka 1998 a parlament v tom období už zastavil svoju činnosť. Po nástupe novej vlády došlo k značnému oneskoreniu prijatia príslušných noviel zákona, ktorý bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2000 a nevyriešil a neriešil problém nebankových inštitúcií, a ďalší zákon o cenných papieroch bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2002. Pritom všetky politické strany, ktoré nastupovali do volieb 1998, si boli vedomé, že tu vzniká rizikový fenomén a vo volebných programoch jednotlivých politických strán bolo obsiahnuté zapodievať sa týmito inštitúciami. Samozrejme, aj vláda to mala vo svojom vládnom programe v rámci skvalitnenie a stransparentnenia kapitálového trhu. V tomto smere v období rokov 1998 až 2002 zlyhalo ministerstvo financií vedené pani Schmögnerovou, ale i vláda pána Dzurindu ako celok, nakoľko mali dostatok informácií o vývoji v nebankových inštitúciách a tieto informácie sú dnes už verejne známe, tá dostupnosť členov vlády aj cez médiá. Treba povedať, že ak štátny dozor nad kapitálovým trhom v rokoch 1994 - 1998 uložil viacerým subjektom nútenú správu v prípadoch, keď zistil ich nezákonnú činnosť, čiže zásadné nedostatky v hospodárení, alebo keď zistil, že pracujú na princípe pyramídových hier, uložil dokonca zrušenie týchto spoločností. Boli uplatené inštitúty nútenej správy, inštitúty obstavenia účtov majetku až zrušenie takýchto inštitúcií. Treba pripomenúť, že časť médií podporovaná vtedajšou opozíciou, ktorá dnes tvorí vládu kontinuity, viedla mediálnu vojnu proti takémuto postupu ministerstva financií a z bývalého štátneho tajomníka Magulu bol urobený nepriateľ občanov číslo jeden. Pritom ministerstvo financií sa snažilo zamedziť doslova pyramídovým hrám a išlo na doraz v riešení týchto problémov, čím sa podarilo zabrániť tomu, že by problém niektorých podielových fondov, takzvaných podielových fondov, prerástol do niekoľko miliardových dopadov na vklady občanov. Treba povedať, že po voľbách 1998, nakoľko nebola vykonaná adekvátna legislatívna úprava, došlo k veľkému nárastu aktivity nebankových inštitúcií, k masívnej, agresívnej reklame a k prudkému nárastu klientov a ich vkladov. Pre masívnu reklamu boli využívané ako súkromné printové elektronické, médiá tak i verejnoprávne elektronické médiá. Prudkému nárastu vkladov do nebankových inštitúcií zo strany občanov prispelo aj dlhodobé znehodnocovanie vkladov občanov pri nízkych úrokových sadzbách na vklady, ktoré nedosahovali ani úroveň inflácie, ako i krachy viacerých bánk po roku 1998. Tu je hlavná zodpovednosť predchádzajúcej vlády, pretože občan nemusí poznať zákonodarstvo, a v prípade, že firmy, licencované, nelicencované svojou činnosťou sa podobajú, samozrejme, je zložité pre občana rozlíšiť, kam vkladá peniaze, najmä ak predchádzajúca Dzurindova vláda pripúšťala takú obrovskú reklamu, akej sme boli svedkami po roku 1998. V tomto smere výhovorky často používané pani Schmögnerovou alebo členmi predošlej Dzurindovej vlády, že vláda alebo vládne inštitúcie nemali zákonné možnosti vstúpiť do nebankových spoločností. Nemali ich preto, že si tieto nástroje nevytvorili. A kto zodpovedá za zákonodarstvo štátu, ak nie konkrétna vláda? Takisto nie je možné zľahčiť problém, že každý občan sa má starať sám o seba pri riešení problémov, ktoré vznikli s krachom nebankových inštitúcií, kde je možné predstaviť si, že ak môže vzniknúť 180 000 podaní na súdy Slovenskej republiky, aký to bude asi nápor na súdy a ako sa môžu občania týmto spôsobom vysporiadať s vlastným nešťastím. Toto bolo dôvodom aj pomerne emotívnej, rozsiahlej diskusie v marci 2002, na základe ktorej bolo prijaté predmetné uznesenie 1943 z 13. marca 2002, ktoré ukladalo vláde zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie, a po druhé, Národná rada požiadala vládu, aby predložila Národnej rade vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Nakoľko medzitým prebehli voľby a nová vládna formácia sa nejako nechystala splniť toto uznesenie, bolo prerokované na júlovej schôdzi Národnej rady s tým, že bolo prijaté ďalšie uznesenie, ktoré prijalo aspoň časť toho pôvodného uznesenia a zaviazalo vládu predložiť túto informáciu o vyhodnotení nebankových finančných subjektov, nákladov týchto subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Pán minister, nejde tu len o to, zistiť, či sú nejaké zdroje v štátnom rozpočte z odvedených daní, to je len časť pravdy. Je tu podstatne väčší problém, ktorý som naznačil v úvode vystúpenia, že do pohybu z dôvodu nezáujmu vlády alebo možno nadbiehaniu predchádzajúcej vlády, čo sa týka činnosti nebankových inštitúcií, sa do pohybu dostalo takmer 20 miliárd korún občanov tohto štátu a je potrebné osvetliť, čo sa s týmito peniazmi dialo, kam smerovali a najmä komu poslúžili, najmä ak nie je možné v pozadí vylúčiť ani politický rozmer týchto obrovských peňažných prostriedkov a ich tokov. Aj v tomto zmysle si myslím, že bolo korektné, keď tento parlament v júli odsúhlasil takúto požiadavku na vládu, a zdá sa, že vláda nenaložila s plnením tohto uznesenia, myslím, nenaložila korektne, ja osobne nemôžem označiť plnenie tejto úlohy ako prejav podcenenia a prehliadnutia uznesenia Národnej rady, alebo dalo by sa povedať aj inak, ak sme poznali v minulosti film Vyšetrovanie skončilo, zabudnite, tak by sa dalo parafrázovať, že vyšetrovanie sa síce ešte neskončilo, ale aj tak zabudnite. Ak si ktosi pozorne prečítal správu vlády, tak hovorí o tom, ako nevykonať a nepredložiť seriózne fakty o tom, čo Národná rada uložila. Na jednej strane sa síce konštatuje v správe, že nie je možné údaje o prostriedkoch na reklamu a daňových odvodoch zabezpečiť, na druhej strane sa hovorí o tom, že predsa len od niektorých inštitúcií, ktoré sa reklamou zaoberajú, Klub reklamných agentúr isté údaje zistil a vláda predkladá za Slovenskú televíziu, TA 3, Slovenský rozhlas, Rádio Twist údaje za roky 1998 až 2002 v úhrnnej sume 192 miliónov Sk, ale pritom viem, a to je zase z údajov, ktoré získala vláda, zrejmé, že u troch najväčších zadávateľov reklamy - Drukos, AGW, Horizont na reklamu bolo vynaložených 1 miliarda 600 miliónov Sk, to znamená vláda osvetľuje rádovo jednu desatinu prostriedkov vydaných na reklamu a deviatimi desatinami sa nijako nezapodieva. To znamená, chýba tam minimálne televízia Markíza ako najväčší poberateľ reklamy, ako najväčšie mienkotvorné médium v rokoch 1998 až 2002. Z takto predloženej správy vzniká podozrenie, že vlastne tie stovky miliónov, ktoré nie sú identifikované, jednoducho boli vložené, alebo pretiekli cez televíziu Markíza, ale dočítame sa o 2,6 mil. Slovenskej televízie, pritom ak sú takéto podrobné údaje o iných médiách, prečo by nemali byť aj o najväčších mienkotvorných médiách, nehovoriac o tom, že nesporne toto médium výrazne ovplyvnilo mediálnu politickú klímu na Slovensku v rokoch 1997, 1996 až 2002.

    Takže nie je možné, pán minister, prijať takúto správu, takáto správa je urážkou Národnej rady. Ak vláda cítila, že nemá dostatok informácií, ale ja sa domnievam, že nie je to pravda, že tu ide skôr o isté zahmlenie situácie, pretože tam, kde ide rádovo o 2, 5, 10 miliónov, tam informácie sú, a kde ide o stovky miliónov, tam zrazu informácia nie je. Je tu rozpor medzi 1,6 mld., o ktorých vláda vie, a 190 mil., kde relatívne oveľa menšie prostriedky na reklamu v konkrétnych inštitúciách boli vynaložené. Ak si vláda bola vedomá, že nemá v danej chvíli dosť informácií, mohla požiadať Národnú radu o odklad tejto úlohy a jednoducho v nejakom ďalšom termíne mohla predložiť serióznu, korektnejšiu informáciu. Z tohto dôvodu, vážená Národná rada, odporúčam nasledovné uznesenie Národnej rady:

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) neprijíma správu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002,

    b) žiada vládu Slovenskej republiky, 1. zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie, 2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy s termínom do konca roka 2003. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka pán poslanec Daďo. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja chcem podporiť stanovisko pána Kozlíka, a to z nasledovných dôvodov. Skutočne tu ide o veľmi nedostatočný postoj vlády k obmedzeniu rizík, ktoré sa v tom období vyskytli v nebankovej činnosti. Ide tu o zásadné veci, kde neboli využité informácie o nebankových inštitúciách tak, ako boli aj medializované. Hovorí sa, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale ani nečinnosť vlády sa nedá ospravedlniť. A v tomto prípade skutočne išlo o nečinnosť, až došlo k tomu, k čomu došlo. Zo správy, ktorú máte pred sebou, citujem jednu vetu: „Taktiež nie je možné vyčísliť objem finančných prostriedkov, ktoré nebankové subjekty použili na reklamu svojich produktov.“ Prosím vás pekne, ak toto chceme v Národnej rade prijať, tak potom, pán minister, vy ste boli podnikateľ, aj ja, a vieme, čo sú to daňové kontroly a vieme, ako sa dá uskutočniť daňová kontrola všetkých príjmov, ktoré existujú, bez toho, aby nám niekto konkrétne vysvetlil, čo išlo na reklamu. Pretože každá osoba, fyzická či právnická, má svoju knihu, má svoje účtovníctvo, kde sú príjmy a na základe podrobnej daňovej kontroly môžeme zistiť, o čo išlo. Čiže, domnievam sa, že v tomto prípade stanovisko kolegu Kozlíka celý klub podporí tak, aby sme správu neprijali. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa ďalej nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    správou o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 371. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby správu uviedol.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som stručne uviedol správu o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom a k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí predmetnú správu prerokovala a svojím uznesením č. 777 z 21. augusta 2003 schválila. Najvyšší kontrolný úrad k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002 skonštatoval, že návrh bol zostavený v súlade s § 50 zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V krátkosti uvediem len dve oblasti, v ktorých Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku napríklad poukázal na vedenie účtov colných úradov v komerčných bankách, ktoré je v rozpore s § 34 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách. Tento nedostatok má síce dlhodobejší charakter, ale dôvodom je práve špecifický charakter činnosti colných úradov, kde nie je v súčasnosti iná možnosť ako zabezpečiť plynulú možnosť prepustenia tovaru do colného režimu.

    Jedným z nedostatkov, ktorý bol uvedený v správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002, bolo, že ročná bilancia štátnych aktív a pasív by mala obsahovať aj špecifikáciu majetkovej účasti štátu nielen v správe ministerstva financií, ale aj ďalších subjektov uvedených v § 49b zákona o rozpočtových pravidlách. Predmetný nedostatok bude odstránený smernicou ministerstva financií na vypracovanie návrhov záverečných účtov, rozpočtových kapitol a štátnych fondov za rok 2003, ktorú vypracuje ministerstvo financií do 31. decembra 2003. K nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002 prijali jednotliví členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčiny vzniku, ktoré predložili Najvyššiemu kontrolnému úradu. Rozhodujúca časť týchto opatrení spočívala v efektívnejšom nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu. Nedostatky, ktoré formuloval Najvyšší kontrolný úrad, boli zovšeobecnené a premietnuté do konkrétnych plánov kontrolnej činnosti jednotlivých rezortov a ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Prosím pána poslanca Jozefa Mikuša, povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladanú informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania správy o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002 predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 327 z 22. augusta 2003 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, správu o prijatých záveroch, ktorú máme pod tlačou 371, s termínom do 8. septembra 2003. Náš výbor sa touto problematikou zaoberal na svojom rokovaní dňa 8. septembra 2003 za účasti zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu. Výbor prijal uznesenie č. 165, kde uvedenú správu zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky taktiež uvedenú správu o prijatých záveroch zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou predloženej správy. Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Prosím, prihláste sa v tejto chvíli ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, otázka číslo jeden, či boli informovaní o tom, že túto správu prerokúvame v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predseda Najvyššieho kontrolného úradu a otázka číslo dva, prečo v správe nie sú vysvetlené tie disproporcie, ktoré boli medzi štátnym záverečným účtom s konštatovaniami Najvyššieho kontrolného úradu. Správa je opisná a práve tie disproporcie, ktoré sú medzi štátnym záverečným účtom a stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu, v tejto správe vysvetlené nie sú. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Faktická poznámka pán poslanec Ďaďo. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami.

  • Skutočne stručne. Návrh uznesenia prijala Národná rada na základe podnetu v tomto prípade. Išlo mi presne o to, čo hovoril teraz pán poslanec Maxon, aj niektoré ďalšie veci. Ak si zoberieme konkrétne tú správu, aká je, ja viem, že bude schválená, zobratá na vedomie, tak ako je predložená. Ale, páni kolegovia, kolegyne, to nie je úcta voči Národnej rade. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje

    správa o príprave zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 325 a spoločnú správu o výsledku jej prerokovania vo výboroch máte ako tlač 325a. Správu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ide o iniciatívny materiál, ktorý sa predkladá na základe uznesenia Národnej rady ešte z minulého roku, konkrétne z 9. júla 2002, ktorým Národná rada zaviazala vládu vypracovať zákon, ktorý komplexne upraví problematiku zmiernenia niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami. Reštitučné zákony, ktoré boli prijaté po novembri 1989, mali za cieľ odstrániť iba niektoré následky majetkových a iných krívd a je zrejmé, že nikdy nie je možné napraviť všetky krivdy. Predchádzajúce odškodňovacie predpisy svojím rozsahom sčasti pokryli uvedenú problematiku a deklarovali aj morálnu satisfakciu všetkým poškodeným obetiam komunistického režimu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vymedziť okruh oprávnených osôb, ktoré by mali byť zahrnuté do zákona a následne preto nie je možné špecifikovať dopad na štátny rozpočet, a keďže ministerstvo spravodlivosti je viazané uznesením vlády nepredkladať v roku 2003 návrhy zákonov, ktoré majú nárok na štátny rozpočet. Tak v tomto roku uznesenie, odporučenie Národnej rady splniť nevieme.

    Dovoľte mi vyjadriť sa na záver k návrhu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Myslím si, že úloha uvedená pod bodom B pod druhou odrážkou je správna, požiadať vládu predložiť Národnej rade správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb do konca tohto roku. A potom si myslím, že by bolo dobré vytvoriť priestor na základe tejto správy a vyšpecifikovať, v čom by mala byť nová právna úprava. Zatiaľ ani na úrovni vlády, ani na úrovni parlamentu nemáme presné predstavy, aká by mala byť tá právna úprava komplexne odškodňujúca obete komunistického režimu. A myslím, že k tomu návodu, k tomu vecnému zámeru budeme vedieť prísť až v okamihu, keď bude v parlamente správa o stave odškodňovania, ako to navrhuje výbor pre ľudské práva, do konca roku. To znamená, ja by som odporúčal snemovni, aby tá prvá časť pod písmenom B bola vypustená a bola prijatá s určitou bližšou špecifikáciou až v tom okamihu, keď koncom roku parlament prerokuje správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajcu z gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Miklósa Duraya, aby predniesol závery prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania správy o príprave zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému. Toto prerokujeme pod číslom parlamentnej tlače 325. Uvedená správa bola rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 302 pridelená na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory správu predloženú vládou Slovenskej republiky prerokovali v stanovenej lehote, iné výbory o správe nerokovali. Ústavnoprávny výbor i výbor pre financie, rozpočet a menu odporúčali správu schváliť. Členovia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien naopak v rozprave konštatovali viaceré formálne i obsahové nedostatky predloženej správy, najmä to, že v podstate nedáva odpoveď na to, ako sa vláda mieni vysporiadať s uznesením Národnej rady č. 2364 z 9. júla 2002. V rozprave bolo poukázané na neprijateľnosť záveru tejto správy, ktorý čiastočne bol aj citovaný pánom ministrom, ale ja citujem celý ten odsek tejto správy, že ministerstvo spravodlivosti je viazané bodom B 32 uznesenia vlády č. 1231/2002 nepredkladať v roku 2003 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytkov príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2003 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 nepredpokladajú výdavky spojené s uvažovaným zákonom. Okrem toho poslanci vo výbore poukazovali aj na fakt, že nečinnosť vlády v oblasti prípravy komplexného zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému má za následok predkladanie čiastkových, často nesystémových poslaneckých návrhov zákonov o odškodnení. Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu len zobrať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky, aby do 31. marca 2004 splnila uznesenie Národnej rady č. 2364 z 9. júla 2002 a zároveň aby predložila Národnej rade správu o stave odškodnenia podľa doteraz platných zákonov a to do 31. decembra 2003. Návrh tohto uznesenia v písomnej podobe majú poslanci k dispozícii ako súčasť spoločnej správy k tlači č. 325. Pani podpredsedníčka, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Veľmi krátko. Súhlasím so záverom správy, ale chcel by som prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu správy. Opakoval som to tu už niekoľkokrát, že výraz komunistický systém treba nahradiť v správe výrazom socialistický systém. Lebo komunistický systém neexistoval a neviem, ako by správa obstála v právnej rovine. Správa v tejto podobe môže zmiasť ľudí, ktorí majú dostatočné znalosti z histórie Slovenska a z politiky, a nepredpokladám, že správa je určená len pre analfabetov histórie a politiky, i keď všeličo je možné. Pravdepodobne výraz komunistický systém v správe je súčasťou nejakého ideologického pôsobenia na občanov Slovenska, lebo si to neviem vysvetliť, opakujeme to už aspoň trikrát. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. Len veľmi krátko k uzneseniu, ktoré odporúčame Národnej rade prijať. V bode B by som chcela požiadať, aby sme hlasovali o splnení uznesenia a o predložení správy ako samostatne v týchto častiach a zdôvodním prečo. Po konzultácii s rezortom ministerstva spravodlivosti, keď sa predloží správa o odškodňovaní jednotlivých kategórií oprávnených, podľa doteraz platných zákonov do 31. 12. jasne sa vyšpecifikujú všetky kategórie, ktoré doteraz neboli v jednotlivých zákonoch zahrnuté. Následne správa príde do parlamentu a uznesením po prijatí správy by sme zaviazali ministerstvo aj termínovo, dokedy má naplniť uznesenie, ktoré je platné z roku 2002. Preto by som odporúčala, aby Národná rada zobrala na vedomie správu, požiadala vládu predložiť Národnej rade správu o stave a odškodnení jednotlivých kategórií oprávnených podľa doteraz platných zákonov do 31. decembra. Toto by bolo len uznesenie. Na základe tejto správy by sme potom stanovili termín, reálne možný termín na prípravu zákona, ktorý by ukončil proces odškodňovania všetkých kategórií obetí komunistického režimu. Toľko môj návrh. Buď budeme hlasovať len o uznesení, tak ako som ho predložila, požiadať vládu, aby predložila správu, alebo potom samostatne hlasovať o týchto odrážkach, aby sme nevytvárali termínový precedens, ktorý by nebolo možné naplniť a nebol by ten zákon, ktorým by sme chceli odškodnenie ukončiť, dobrý a zmysluplný. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len toľko, že nemali by sme sa púšťať do filozofických alebo politologických diskusií o tom, či existoval komunistický režim alebo komunistický mocenský režim alebo socialistický.

  • Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 327. Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku tohto roku a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Citované ustanovenie ukladá vláde informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. Materiál obsahuje rozbor plnenia plánu legislatívnych úloh vlády za I. polrok 2003. Súčasťou informácie sú dve prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. Z prehľadu vyhodnotenia plnenia plánu legislatívnych úloh je zrejmé, že všetkých 46 plánovaných aproximačných nariadení vlády prerokovala legislatívna rada vlády na svojom zasadnutí v dňoch 26. - 27. júna 2003 a s pripomienkami tieto odporučila vláde schváliť. Vláda na svojom zasadnutí dňa 9. júla 2003 všetkých plánovaných 46 aproximačných nariadení schválila. Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku tohto roku, v pláne legislatívnych úloh vlády nie je uvedená žiadna úloha predložiť do legislatívneho procesu návrh aproximačného nariadenia vlády. Ministerstvo pôdohospodárstva však plánuje v druhom polroku tohto roku nad rámec plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 predložiť do legislatívneho procesu predbežne 35 aproximačných nariadení. Ide o aproximačné nariadenia z oblasti veterinárnej starostlivosti a môžem ubezpečiť ctenú snemovňu, že môže byť rada, že neprerokúva tieto nariadenia ako zákony. Z predloženej informácie vyplýva, že plnenie legislatívnych úloh v tejto oblasti možno hodnotiť pozitívne, aj keď sa úlohy priebežne neplnili podľa schváleného plánu. Do legislatívneho procesu bolo totiž pripravených a následne schválených viac návrhov aproximačných nariadení, ako to určoval plán. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady na svojom zasadnutí 2. septembra prerokoval a uznesením ma poveril predložiť informáciu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003, ktorú máte predloženú ako tlač 327. Z § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky vyplýva pre vládu Slovenskej republiky povinnosť predkladať polročne písomnú informáciu, ktorá musí obsahovať zoznam vydaných aproximačných nariadení v uplynulom období, zámer a zodpovedajúci prehľad týchto právnych predpisov na najbližších polrok. Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v čl. 120 ods. 2, zmocnil vládu Slovenskej republiky vydávať nariadenia vlády na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej. Následne zákon č. 19/2002 Z. z. vymedzil oblasti, konkrétne je to v § 2 ods. 1, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať. Ustanovil niektoré osobitné podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Povinnosť vlády informovať Národnú radu Slovenskej republiky je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Podľa predloženej informácie, ktorú máte ako tlač č. 327, možno konštatovať, že stanovená úloha prijať 46 nariadení vlády daného druhu bola splnená. V uvedenom období boli prejednané i ďalšie návrhy aproximačných nariadení vlády, spolu ich bolo 87. V druhom polroku by mala vláda prerokovať 35 aproximačných nariadení z oblasti titosanitárnej. Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie. Skončila som. Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči, môžete sa prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 262.

    Pripomínam, že na 15. schôdzi sme prerušili rokovanie o tomto bode programu v prvom čítaní pred otvorením rozpravy. Pán minister zákon uviedol, aj pán spravodajca podal správu. Otváram teda rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 bod a) v rámci všeobecnej rozpravy navrhujem nepokračovať v rokovaní a vrátiť predkladaný návrh ústavného zákona na dopracovanie. Mám nasledovné odôvodnenie. Po prvé...

  • Prepáčte na chvíľočku, pán poslanec, pán spravodajca, pán poslanec mal aj návrh, prosím, aby ste dávali pozor, pretože treba zaznamenať návrh pána poslanca Ondriaša.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Áno, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona, takže je to dôležitý návrh.

  • A na dopracovanie. Odôvodnenie: Po prvé, navrhovaný ústavný zákon nemá ustanovenia, ktoré by upravovali práva a povinnosti osoby, ktorá má podľa tohoto ústavného zákona oprávnenie podávať podnet vo veci ochrany verejného záujmu. Podľa môjho názoru touto osobou by mal byť každý občan Slovenskej republiky. V konaní by sa malo najskôr rozhodnúť predbežne o podaní občana a až následne by sa malo rozhodovať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov. Po druhé, navrhovaný ústavný zákon predpokladá zastavenie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov. Je neprijateľné, aby konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov bolo zastavené, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa § 6 tohto zákona vzdá funkcie, pretože sa tým môže zahladiť aj nezákonné konanie verejného funkcionára, ktorý s tým už vopred počíta. Vieme, že páchatelia najmä hospodárskej kriminality kalkulujú vopred s možným trestom a jeho výškou, ak budú prichytení pri páchaní trestnej činnosti, pretože z ich pohľadu je to pre nich ešte efektívne. Po tretie, pôsobnosť ústavného zákona by sa mala vzťahovať aj na predsedu vlády, ministrov, štátnych tajomníkov a na generálnych riaditeľov, riaditeľov odborov ministerstiev a iných ústredných štátnych orgánov, pretože títo disponujú veľkým množstvom informácií a rozsiahlymi ekonomickými kontaktmi. Zo života vieme, že tieto osoby za peniaze rôzne materiálne výhody môžu poskytovať, cenné informácie získané v rámci výkonu svojej funkcie podnikateľským subjektom. Dôkazom toho sú interné informácie ministerstiev, ktoré títo funkcionári môžu poskytnúť za úhradu do reklamných almanachov jednotlivých odvetví. Po štvrté. Pôsobnosť ústavného zákona by sa mala vzťahovať aj na predsedov, výkonných podpredsedov a tajomníkov politických strán a politických hnutí. Je všeobecne známe, že politické strany a politické hnutia sú často nezákonne financované zásluhou uvedených politických funkcionárov, ak sú títo zároveň aj verejnými funkcionármi. Áno, je to tak na Slovensku, ale i v zahraničí. Len si spomeňme na aféry na Slovensku súvisiace s financovaním politických strán a politických hnutí z privatizácie a z predaja podnikov zahraničným investorom, alebo na nezákonné financovanie Kresťanskodemokratickej strany Nemecka jej vtedajším predsedom a bývalým kancelárom Kohlom v Nemecku. Alebo Socialistickej strany predsedom Craxim v Taliansku. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, len sa chcem spýtať, či sa chcete vyjadriť? Ďakujem. Pán poslanec, pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme zajtra, tak, ako sme s tým vyjadrili všeobecný súhlas. Pokračujeme

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 256, spoločnú správu výborov ako tlač 256a. V zastúpení ministra financií by mal návrh zákona odôvodniť minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, neviem, či je v dosahu mikrofónov. Ak je, tak ho prosím, aby prišiel do rokovacej sály. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalším bodom programu, aby sme neprerušovali schôdzu prestávkami. Prosím, je všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali ďalším bodom programu? Nemôžem pokračovať, keďže som nedosiahla všeobecný súhlas, a hlasovať, myslím si, že nemá význam. Takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku, ale poprosím, skutočne desaťminútovú. Ďakujem pekne.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som pokračovať v rokovaní schôdze po prestávke. Chcem vám navrhnúť, keďže tu nie je prítomný pán minister Kaník, či by sme mohli tento bod presunúť a pokračovať v rokovaní podľa programu s tým, že tento bod stráca poradie a zaradí sa. Ďakujem pekne za všeobecný súhlas, budeme teda pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 282. Spoločnú správu máte ako tlač 282a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom a ťažiskovou zmenou predloženej novely Trestného poriadku je doplnenie nášho právneho poriadku o nový inštitút takzvaného korunného svedka. Niektoré vysoko nebezpečné formy kriminality, najmä organizovaná kriminalita a terorizmus disponujú takými silnými obrannými mechanizmami, že informácie o nich sú len veľmi ťažko prístupné zvonku. Je preto potrebné nájsť vnútorný zdroj informácií. Organizovaný zločin totiž ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti. Pri rozhodovaní o priznaní statusu korunného svedka však musia byť zvažované veľmi dôležité kritériá. Najzávažnejším z nich je kritérium proporcionality, to znamená medzi závažnosťou trestného činu spáchaného korunným svedkom a trestného činu, ktorý korunný svedok objasňuje. Na tento inštitút nadväzuje program ochrany svedka, ktorý už v našom právnom poriadku je zakotvený niekoľko rokov a funguje zatiaľ spoľahlivo, aspoň pri osobách, ktoré režim chráneného svedka dodržiavajú. Čo sa týka procesu ustanovenia korunného svedka, návrh novely umožňuje, aby pri korunnom svedkovi išlo o dočasné odloženie vznesenia obvinenia, v prípade, ak je obvinenie vznesené, aby bolo prerušené trestné stíhanie. Objasňovaný delikt pritom môže byť buď len organizovaný zločin alebo korupcia, teda použitie takzvaného korunného svedka bude možné len v prípade odhaľovania organizovaného zločinu a korupcie. V takomto prípade bude môcť prokurátor rozhodnúť o zastavení trestného stíhania a to v prípade, ak záujem spoločnosti na objasnení korupcie alebo trestného činu spáchaného organizovaným zločinom, o ktorom korunný svedok podal svedectvo, prevyšuje záujem na trestnom stíhaní a potrestaní korunného svedka. Bude môcť alternatívne rozhodnúť prokurátor, že bude korunného svedka stíhať podľa miernejšieho ustanovenia Trestného zákona. A poslednou možnosťou bude možnosť navrhnúť súdu, aby uložil korunnému svedkovi trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Keďže musí existovať poistka proti klamlivému konaniu korunného svedka, tak k výhode, ktorú poskytne korunnému svedkovi štát, príde až potom, keď časť dohody korunný svedok splní, to znamená poskytne usvedčujúcu výpoveď. Ja som už v prvom čítaní spomenul, že tento inštitút nepredstavuje nejakú magickú zbraň v boji proti mafii, ale predstavuje veľmi dôležitý inštitút, ktorý podľa môjho názoru môže výrazne prispieť k tomu, aby boj proti mafii bol efektívnejší a úspešnejší.

    Predložený vládny návrh novely Trestného poriadku obsahuje aj niektoré ďalšie ustanovenia. Sprísňujú sa podmienky pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona, aby bola jej úprava ústavne konformná, upravuje sa inštitút zmieru tak, aby sa zvýraznil rozdiel tohto inštitútu oproti podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, ďalej sa upravuje ustanovenie o zaistení majetku a výkone trestu prepadnutia majetku a prepadnutia veci a posledné zmeny sa týkajú právneho styku s cudzinou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu korupcie a organizovaného zločinu, pričom doplnenie slovenskej legislatívy o inštitút korunného svedka je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v Programovom vyhlásení vlády v časti Spravodlivosť. Ďakujem. Ešte, pardon, ak na záver môžem spomenúť, že vyjadrujem súhlas s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb., podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. júla 2003 č. 393 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zmeny a doplnenie niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 211 z 2. septembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 100 z 28. augusta 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 2. septembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v spojení s článkom § 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy prijali tieto pozmeňujúce návrhy, nebudem ich čítať, každý poslanec dostal spoločnú správu. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých bodoch a schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých zákonov v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2003, č. 218. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov tieto pozmeňujúce návrhy.

    1) V čl. 1 bod 54 sa upraví takto: § 266 ods. 1 znie: Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, podá na podnet minister spravodlivosti na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona. Porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

    2) V čl. 1 sa za bod 54 vkladajú nové body 55 až 58, ktoré znejú: Bod 55. V § 266 ods. 6 sa slová „generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti“. Bod 56. V § 272 sa vypúšťajú slová „generálny prokurátor alebo“. Bod 57. V § 275 ods. 4 sa slová „generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu“ nahrádzajú slovami: „minister spravodlivosti môže“ a bod 58, v § 276 sa vypúšťajú slová „generálny prokurátor alebo“. Odôvodnenie. Za účelom zabezpečenia zásady rovnosti zbraní v trestnom konaní, t. j. zaručenie rovnosti strán trestného konania navrhujem, aby sťažnosť pre porušenie zákona mohol v trestnom konaní na Najvyšší súd podať iba minister spravodlivosti. Keďže tento mimoriadny opravný prostriedok nie je oprávnený podať podľa platnej právnej úpravy obvinený, navrhujeme, aby sa to neumožnilo ani druhej strane v trestnom konaní, t.j. prokurátorovi. O všetkých týchto bodoch žiadam hlasovať spoločne.

    A druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona v čl. II sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie: V § 167 ods. 1 a v § 168 ods. 1 sa za slová „falšovania a pozmeňovania peňazí, § 140“ vkladajú slová „prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160, 160a, 160b a 160c), podplácania (§ 161, 161a, 161b a 161c) a nepriamej korupcie (§ 162).

    Odôvodnenie. V súvislosti s prijímaním legislatívnych konaní v opatrení v boji proti korupcii sa navrhuje, aby bolo trestným aj konanie, ktorým sa neprekazí alebo neoznámi spáchanie niektorého z korupčných trestných činov. Ďakujem za pozornosť.

  • Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 263, spoločnú správu máte ako tlač 263a. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu v snemovni odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o vládny návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Je súčasťou prioritných úloh vlády, vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Návrh zákona je jednou z legislatívnych úloh, ktorých potreba prijatia vyplýva z konkrétnych opatrení, ktoré vláda schválila pri plnení Programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii. Návrhom zákona sa vytvárajú špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupčných trestných činov, trestných činov spáchaných organizovaným zločinom a trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi, a to Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry, osobitné orgány Policajného zboru na odhaľovanie a vyšetrovanie týchto trestných činov a Špeciálny súd, ktorý bude v týchto prípadoch vykonávať súdne trestné konanie v prvom stupni a bude po stránke vecnej príslušnosti na úrovni krajského súdu. Tieto orgány budú mať miestnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Cieľom ich vzniku je lepšia špecializácia a zároveň ochrana a v prípade korupčných deliktov aj prelomenie niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch. Sudcovia a prokurátori, ktorí budú pridelení prostredníctvom výberového konania na Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, budú pritom platovo lepšie ohodnotení, čo vyplýva z vyššieho stupňa rizika, ktorému budú pri výkone funkcie vystavení. Zároveň je však upravená aj povinnosť týchto osôb ešte pred vymenovaním do funkcie podrobiť sa bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva Národný bezpečnostný úrad.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu korupcie a organizovaného zločinu, pričom vytvorenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v Programovom vyhlásení vlády v časti Spravodlivosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 263a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 2. júla 2003 č. 368 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.) Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky predložila Súdna rada písomné stanovisko k vládnemu návrhu zákona. Predmetný návrh zákona odporúča vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, okrem iného z dôvodov, že nie je koncepčným riešením, že neustanovuje, koľko senátov bude pôsobiť na Špeciálnom súde a koľko sudcov, pôsobnosť súdu je určená podľa princípu personality, obmedzí pôsobnosť všeobecných súdov, čím zároveň popiera odbornú rovnocennosť sudcov všeobecných súdov, môže narušiť deľbu moci a jej koncentráciu v jednom štátnom orgáne, nie je konzistentný s demokratickou formou vlády, neustanovuje primerane spoľahlivé záruky zneužitia právomoci tohto štátu. Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 155 z 27. augusta 2003, ten ústavnoprávny výbor, to som zabudol prečítať kedy, uznesenie č. 200 z 2. septembra 2003, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 101 z 28. augusta 2003 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 100 z 2. septembra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich, prosím, pod bodom 4 spoločnej správy, tlač 263a, celkom je ich 27, a preto ich nebudem čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25 a 26 s návrhom výboru schváliť, ostatné pod bodom až po písm. f) tak, ako je to znova v tej tlači, ktorú som spomínal. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 263, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, podľa § 79 ods. 4 písm. f) a 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2003 č. 219. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Nech sa páči, môžete sa ešte hlásiť ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Číž.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno trošku oneskorene, ale predsa mi dovoľte, aby som v rámci druhého čítania zaujal stanovisko, ktoré bude trošku všeobecnejšie vo vzťahu k prerokovávanému návrhu zákona. Predložený návrh zákona o Špeciálnom súde je výsledkom volania, ktoré sa nepochybne ozývalo aj z našich radov, ktorým sme chceli vyriešiť situáciu svojho času a možno ešte aj dnes hrozivú, špeciálne vo sfére organizovaného zločinu, ale nepochybne aj tam, kde štandardné návrhy na postup v oblasti trestného práva je relatívne zložitý, povedzme, že aj v istej rovine k ústavným činiteľom a podobne. Na základe toho, samozrejme, sme však očakávali veľmi precíznu úpravu tohto právneho prostredia, kde nedobrý alebo komplikovaný návrh môže spôsobiť isté zásahy do štandardného ústavného prostredia a osobitne ako poslanec, ktorý reprezentuje opozičnú politickú stranu, prirodzene, musím strážiť priestor, v ktorom je možné, aby sa inštitúty, ktorých zriaďovanie je formálne vedené dobrou vôľou, sa môžu dostať do pozície, kde môžu veľmi výrazným spôsobom obmedzovať nezávislosť opozície. Je objektívnym faktom, že potrebujeme upraviť nielen otázku trestnú, ale potrebujeme upraviť aj niektorú inú sféru, napríklad takú, ktorú viaceré ústavy krajín v Európskej únii majú uvedené v ústavách a hovoria o takzvanom súde za zlé vykonávanie úradu. Je to nesmierne dôležité, pretože veľmi neexaktne a možno je to zlý príklad, ale chcem naznačiť, že ak sa bude dopúšťať trestnej činnosti minister spravodlivosti alebo minister vnútra, tak pravdepodobne ten štandardný mechanizmus, v ktorom pôsobí a ktorý riadi, neumožňuje, alebo minimálne môže spôsobiť vážnu krízu riadenia v štáte, pretože jednoducho tí, ktorí disponujú mocenskými rezortmi, majú nadštandardné práva a, jednoducho, demokratická spoločnosť sa musí chrániť aj vytvorením ďalších inštitútov, ktoré môžu aj takýto možný krízový stav vytvoriť. Z tohto dôvodu som si dal istú prácu s preskúmaním širšieho okolia, ktoré súvisí s týmto prijímaním návrhu zákona a dostalo sa mi do rúk stanovisko Súdnej rady. Súdna rada, aj pán minister vie, podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. podáva stanoviská k návrhom zákonov. Nepochybne, zákon o zriadení Špeciálneho súdu sa práve dotýka tohto oprávnenia, no toto stanovisko Súdnej rady obsahuje niekoľko veľmi závažných tvrdení, s ktorými nemožno nesúhlasiť. Ak prerokúvame takú vážnu právnu normu, dovoľte, aby som vás pre poriadok s týmto stanoviskom zoznámil. Predovšetkým konštatuje toto stanovisko Súdnej rady, ktoré nie je stranícke a vychádza z prostredia, ktoré je dôsledne nepolitické a ktoré sa tvorí, pravda, spôsobom, ako je známy, ktoré prakticky vylučuje, aby to stanovisko bolo čisto politické. Zriaďovanie Špeciálneho súdu predstavuje otázku nadnárodného významu, ktorá je často predmetom explicitných ústavných úprav. Treba podčiarknuť, že vo väčšine štátov ide o ústavné úpravy, ktoré výslovne zakazujú takéto zriadenie Špeciálneho súdu. Absolútny zákaz zriadenia Špeciálneho súdu možno nájsť v ústavách 15 európskych štátov. Šesť z nich patrí k členským štátom Európskej únie, deväť vzniklo z niekdajších socialistických štátov. V Európskej únii sa pre zaujímavosť zakazuje zriadenie Špeciálneho súdu ústavou explicitne v Belgicku, v Luxembursku, v Nemecku, Portugalsku, v Španielsku, v Taliansku. Z bývalých socialistických štátov ústava obsahuje zákaz takéhoto zriadenia Špeciálneho súdu v Arménsku, Bielorusku, v Bulharsku, v Estónsku, v Gruzínsku, v Macedónsku, v Rumunsku, v Ruskej federácii, či v Slovinsku. Okrem uvedených 15 štátov s absolútnym ústavným zákazom zriadenia Špeciálneho súdu existujú aj štáty s obmedzením zriadenia Špeciálneho súdu iba na čas vojny. Takúto úpravu majú v Litve a v Poľsku. Zriadenie špecializovaných súdov sa takto zakazuje aj v Azerbajdžane a absolútny ústavný zákaz zriadenia špeciálnych súdov nie je ustanovený iba v ústavách uvedených európskych štátov. Možno ho nájsť napríklad aj v ústave Japonského cisárstva, kde má povahu zákazu zriadenia špeciálnych senátov. V Grécku sa špeciálny súd zriadil § 99 ods. 1 ústavy, ide však o orgán, ktorého pôsobnosť je obmedzená na konanie o tom, či sudca prekrútil zákon, teda o pôsobnosť, ktorú možno porovnať so slovenskou úpravou zodpovednosti sudcu za svojvoľnosť v rozhodovaní. Podobne vo Fínsku ústava síce zriadila Špeciálny súd s pôsobnosťou rozhodovať o žalobách proti taxatívne určeným ústavným činiteľom, čl. 59 ods. 1, a výslovne odkázala na úpravu organizácie a konania pred týmto orgánom v osobitnom ústavnom zákone, ale ide aj o High Court of Impeachment, ktorý rozhoduje o odvolaní z ústavnej funkcie, a nie o trestnej činnosti osôb podliehajúcej jeho jurisdikcii. Špeciálny súd porovnateľného typu s vládou Slovenskej republiky navrhnutým Špeciálnym súdom sa v Európe zriadil iba Ústavou Moldavskej republiky a Ústavou Maďarskej republiky, ktoré boli schválené v roku 1949. Zriadenie akéhokoľvek orgánu verejnej moci nemá opodstatnenie iba v počte krajín, ktoré daný orgán zriadil skôr.

    Pri zriaďovaní orgánu verejnej moci najpodstatnejšiu úlohu musí zohrať domáce prostredie, teda stav, ktorý sa zamýšľa odstrániť, ako aj stav v dôsledku zriadenia nového orgánu verejnej moci môže nastať. Súdna rada konštatuje, že zriadenie Špeciálneho súdu v intenciách vládneho návrhu zákona nejaví znaky koncepčného riešenia. Podľa návrhu zákona sa zriaďuje Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s tým, že Špeciálny súd rozhoduje v senátoch. Z návrhu zákona nie je zrejmé, koľko senátov sa zamýšľa vytvoriť na Špeciálnom súde, ani počet sudcov, ktorí budú pôsobiť na Špeciálnom súde. Zriadením Špeciálneho súdu sa obmedzí pôsobnosť všeobecných súdov Slovenskej republiky, lebo z ich pôsobnosti sa vyjme rozhodovanie o trestnej činnosti držiteľov verejnej moci. Špeciálny súd v dôsledku pôsobnosti rozhodovať o každej, teda aj o banálnej trestnej činnosti, sa ľahko môže stať preťažený, nespôsobilý plniť svoju proklamovanú úlohu boja proti korupcii. Špeciálnosť špeciálneho súdu sa má zakladať na výberovom personálnom obsadení. Tým sa spochybňuje a de facto popiera odborná rovnocennosť sudcov všeobecných súdov. Zároveň sa vytvára právne ničím neobmedzená možnosť voluntarizmu pri ustanovovaní sudcov Špeciálneho súdu, a to dokonca aj tak, aby špeciálni sudcovia súdili v súlade so želaniami a objednávkami celkom rozdielnymi od zámeru, kvôli ktorému sa má Špeciálny súd zriadiť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Slovensko má zlú historickú skúsenosť so zneužitím súdnictva na vykonštruované, politicky motivované spory, a to už z 50. rokov minulého storočia. Ústavné zákazy zriadenia špeciálnych súdov nie sú prejavom voluntarizmu ani nesprávneho chápania problematiky boja s organizovanou trestnou činnosťou. Špeciálny súd predstavuje riešenie, ktoré je problematické z hľadiska demokratickej formy vlády. Špeciálny súd sa ľahko môže premeniť na prostriedok narušenia deľby moci a jej koncentrácie v jednom štátnom orgáne či dokonca v rukách jednej osoby. Preto má zásadný význam určenie pôsobnosti špeciálneho súdu a zavedenie jednoznačných záruk, ktoré vylúčia možnosť zneužitia Špeciálneho súdu na koncentráciu moci a na presadzovanie partikulárnych záujmov.

    Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu nespĺňa základnú požiadavku, ktorú musí splniť každý Špeciálny súd, ak má byť legitímnym orgánom demokratického a právneho štátu. Článkom 7 vládneho návrhu sa do zákona č. 141/1961 o trestnom konaní súdnom vkladá § 15a, ktorý vymedzuje právomoc Špeciálneho súdu. Ustanovením § 15a ods. 1 sa zakladá právomoc Špeciálneho súdu nad radom ústavných činiteľov a ďalších držiteľov verejnej moci počas výkonu funkcie, konkrétne § 15a, ods. 3. Špeciálny súd by mal rozhodovať o všetkých trestných činoch týchto osôb. Tým sa vylučuje pôsobnosť všeobecných súdov vo vzťahu k držiteľom verejnej moci. Pôsobnosť špeciálneho súdu je určená podľa princípu personality, ktorý patril k znakom určenia právomoci súdnej moci za feudalizmu. Návrat z organizácie súdnictva do obdobia feudalizmu sa dá sotva zdôvodniť argumentmi, ktoré si možno predstaviť, s primeranou dávkou zdravého rozumu. Predložený vládny návrh zákona nie je konzistentný s demokratickou formou vlády. Neustanovuje primerane spoľahlivé záruky zneužitia právomoci Špeciálneho súdu na presadzovanie politických záujmov.

    Vážené dámy, vážení páni, po celý čas nešlo ani o jeden môj citát, ale išlo o stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky. Pravdu poviem, ako som sa s tým zoznámil, sám som sa na niektoré veci začal inak pozerať a myslím si, že toto stanovisko ma upozornilo aj na isté špecifické momenty, ktoré sme si možno v rámci toho bežného prerokovania a bežnej parlamentnej praxe nevšimli. Je pravda, že v druhom čítaní už návrhy na dopracovanie nemožno dávať, ale v každom prípade je potrebné, aby sme sa pri schvaľovaní tejto právnej normy minimálne s týmito výhradami vyrovnali. K niektorým veciam sa pravdepodobne vyjadrí pán minister, v každom prípade však nie je možné podľa existujúceho znenia a presahuje to moje kapacity osobné, aj mojich kolegov, aby sme v krátkom čase prerokúvaním v rámci druhého čítania mohli nájsť vhodné právne inštitúty, ktoré výrazne obmedzia riziká, o ktorých som doteraz hovoril. Som však presvedčený, že zákon v tejto podobe vyjadruje stav, kde riziká jednoducho prevažujú a že za daných okolností, aj keď si viem predstaviť našu povinnosť hľadať mechanizmy na to, aby sme mohli do prostredia, ktoré je kontaminované - a dosť výrazne - organizovaným zločinom, a že na druhej strane rovnako potrebujeme aj právnu úpravu, ktorou môžeme naozaj postupovať za istých okolností špeciálnym spôsobom aj voči ústavným činiteľom, že takto predložený návrh nie je dostatočne komplexný na to, aby sa stal súčasťou právneho poriadku a splnil navrhovaný cieľ. Z tohto dôvodu mi dovoľte na záver odporúčanie, aby som vám v súlade so stanoviskom Súdnej rady odporučil, aby sme tento návrh neschválili v druhom čítaní a neposunuli ho do tretieho čítania. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, prichádzam vraziť nôž do chrbta doktorovi Čížovi, lebo vo všeličom s ním viem bez ďalšieho súhlasiť. Skutočne, Špeciálny súd je veľmi, veľmi výrazný atyp z hľadiska porovnávacieho ústavného práva a skôr platí, že štáty sa bránia vytváraniu Špeciálnych súdov, než aby ich bez ďalšieho zavádzali, ale pretože súhlasím s tvrdením doktora Číža, že predložený návrh má nedostatky, prichádzam pred vás prezentovať pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu. Modelovo ide o to, aby sa vytvorili väčšie právne záruky nezneužitia Špeciálneho súdu alebo úradu špeciálnej prokuratúry na politické účely, pretože nesporne aj taká možnosť naloženia s týmito orgánmi by bola. Za účelom vytvorenia záruk, že nedôjde k zneužitiu Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry na iné účely, než je boj s organizovanou trestnou činnosťou istého stupňa závažnosti, navrhujem spolu so skupinou poslancov vytvorenie takého režimu, ktorý by vylučoval možnosť obsadzovania Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry ľuďmi, ktorí nie sú sudcovia alebo nie sú prokurátori, čiže inak povedané, ide tu o obmedzenie možnosti prípadných politických nominácií na tieto posty. Okrem toho pozmeňujúci návrh zahŕňa niekoľko ďalších v podstate drobností slúžiacich alebo zameraných na právnotechnické vylepšenie textu. Teda pozmeňujúci návrh vyzerá takto. Po prvé, v názve zákona sa za slová „o zriadení Špeciálneho súdu“ vkladá „a Úradu špeciálnej prokuratúry“. V tomto prípade ide o taký názov zákona, ktorý na prvý pohľad bude vyjadrovať celý rozsah problematiky, ktorá je predmetom úpravy zákona. V bode 2 navrhujeme v článku 2, bod 3 sa v § 19b odsek 2 vypúšťa posledná, teda tretia veta. Táto veta znie: „Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.“ Ide o vetu, ktorá je nadbytočná, pretože je to splnomocnenie na inú úpravu nejakým ďalším zákonom. Ak kedykoľvek v budúcnosti dôjde k prijatiu zákona, ktorý by taký režim riešil, bude to úprava rovnocenná s tou úpravou, ktorá je daná týmto zákonom, ktorý by sme mali schváliť. Tretí pozmeňujúci návrh - v článku 2 v bode 11 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou. Ide o úpravu, ktorá zavádza možnosť neobmedzeného, časovo neobmedzeného členstva v sudcovskej rade na Špeciálnom súde. Vo vzťahu k iným sudcovským radám, ktoré fungujú na všeobecných súdoch, je to neodôvodnené zvýhodňovanie členov sudcovských rád na Špeciálnom súde. Pozmeňujúci návrh číslo 4 - v článku 6, bode 1 prvá veta v odseku 3 znie: „Na Špeciálny súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonal justičnú skúšku, má aspoň 5 rokov sudcovskej praxe, dovŕšil vek 35 rokov a podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa stupňa utajenia Prísne tajné.“ Toto je jedno z tých ustanovení, ktoré má slúžiť na vytvorenie právnej záruky, že na Špeciálny súd bude ustanovený len človek, ktorý už sudcu robil alebo ktorý je sudcom. Pozmeňujúci návrh číslo 5 – v článku 6 bodu 19 v § 151c sa v odseku 1 nahrádza druhá veta, ktorá znie: „Pre výberové konanie na špeciálny súd sa použijú ustanovenia § 28, ods. 3 a 6.“ Tak ako je predložený návrh zákona, predpokladá použitie dvoch celých paragrafov, § 28 a § 29 na výberové konanie v rámci Špeciálneho súdu. To predovšetkým, pokiaľ ide o § 29, mohlo by sa hovoriť možno až o zmätočnej úprave, takže z hľadiska technického navrhujeme redukciu ustanovení zákona, ktoré by sa mali použiť primerane. Pozmeňujúci návrh číslo 6 - v článku 7 sa vkladá nový bod 23 a 24, ktorý znie, bod 23: V § 161 ods. 1 sa na konci pripája táto veta. „Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie môže vykonávať aj určený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je aj prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, o ktorej rozhoduje orgán jemu bezprostredne nadriadený.“ Bod 24, v § 174 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vykonáva určený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, tento dozor vykonáva orgán jemu bezprostredne nadriadený.“ Ide tu o vytvorenie v podstate paralelnej vyšetrovacej možnosti pre prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry. Je to opäť právna záruka pred prípadným zneužitím úradu špeciálnej prokuratúry a celého režimu špeciálneho vyšetrovania v tomto prípade asi skôr tým spôsobom, že by sa trestné stíhanie rozbehnúť nechcelo. Vytvára sa teda možnosť, že ak do veci nevstúpi ministerstvo vnútra a jeho štruktúry, vyšetrovanie môže viesť aj prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Napokon pozmeňujúci návrh číslo 7, v článku 10 bode 4 sa v § 24a ods. 1 vypúšťa písmeno c) a v § 24b ods. 3 sa vypúšťa písm. b). Ide tu o otázku kvalifikácie a praxe špeciálneho prokurátora alebo prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry. Je to o tej podmienke, aby prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť len človek, ktorý má prax prokurátora. Toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Faktická poznámka pán poslanec Číž.

  • Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, že sa pokúsil nasmerovať ten nôž na môj chrbát. Pevne verím, že bol dostatočne ostrý, len tento súbor návrhov treba istým spôsobom naštudovať. Máme na to opäť veľmi málo času, takže skúsme zvážiť nejakú možnosť, dať čas na to, aby sme sa mohli zoznámiť podrobnejšie s návrhmi pán poslanca Drgonca a presvedčiť sa o tom, či ním uvádzaný obsah je akceptovateľný aj z nášho pohľadu. Druhá vec, vec politickej kultúry, a to, čo tu stále opakujeme. Pán minister, vážne by bolo úplne nezvyklé, keby sme boli politicky trošku na túto tému rokovali, ako povedzme náš klub s vami, keby ste nám dali, keby ste nám niektoré veci, ktoré sú v súvislosti so zriadením takéhoto súdu, a relatívne veľkých právomocí, ktoré máte ako minister v tomto smere, iste aj každý ďalší minister, ktorý bude na vašom mieste, aby sme si tie veci, ktoré si myslíme, že sú citlivé a že sú povedzme zneužiteľné, aby sme si vysvetlili, aby ste nám prípadne demonštrovali istú sféru záruk, ktoré majú takzvaný nepísaný charakter, aby sme sa mohli viacej stotožniť s vami navrhovanými vecami. Uvedomme si totiž úplne na záver, tento zákon je aj vecou politickej dôvery. A o tú politickú dôveru ste sa neuchádzali. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, na poslednú pripomienku pána poslanca Číža - ja naozaj neviem, kde moje kompetencie rozširuje ten návrh zákona, keby ste mi to mohli potom špecifikovať, ale musím povedať, že priestor na diskusiu bol veľmi veľký. Ten návrh zákona bol predložený pred letnými prázdninami a musím povedať, ja som kedykoľvek pripravený diskutovať o ktoromkoľvek návrhu zákona s ktorýmkoľvek poslaneckým klubom. Len začať diskusiu večer pred hlasovaním sa mi zdá, nehnevajte sa, trochu neskorý štart, ale v zásade, samozrejme, že som otvorený diskusii. Len stručne sa vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave boli podané, respektíve ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

    Jedna z najzávažnejších pripomienok zo spoločnej správy sa týka bodu 13 a touto pripomienkou sa navrhuje vypustiť z právomoci Špeciálneho súdu ústavných činiteľov. Musím povedať, že pôvodný zámer, aby Špeciálny súd mal jurisdikciu nad ústavnými činiteľmi, bola skutočnosť, že ústavní činitelia majú predsa len nadštandardné kontakty a vzťahy, ktoré najmä na úrovni lokálnej alebo regionálnej môžu mať vplyv aj na nestrannosť a razanciu trestného konania. Sú, žiaľ, prípady, kedy trestné stíhanie - a nemyslím teraz vôbec na parlament ani vládu -, ale iných ústavných činiteľov, trvajú neúmerne dlho. Máme konkrétny prípad sudcu z východného Slovenska, ktorý už je štyri roky stíhaný pre prechovávanie drog a nedovolené ozbrojovanie. Ten prípad dodnes nie je uzavretý. A to nesvedčí v prospech, musím povedať, ani justície, ani toho, že máme efektívny systém, ale viem, že je to veľmi sporný bod, a predpokladám, že v parlamente sa už v tejto otázke dosiahla dohoda. Ja som na ústavnoprávnom výbore navrhol, že tam môžete nechať aspoň ministrov, ale asi to tiež nebude prijateľné, alebo len ministra spravodlivosti, ja som za.

    K druhej pripomienke uvedenej v bode 19 spoločnej správy, tá sa vzťahuje na otázku takzvaných negatívnych pokynov, ktoré môže dávať generálny prokurátor špeciálnemu prokurátorovi. Ja som bol v tom, že sme sa kolegami z prokuratúry v tomto dohodli, že je lepšie, keď bude špeciálny prokurátor volený parlamentom v tom nezávislejší, že nebude podliehať negatívnym pokynom, pozitívnym, samozrejme, áno, všeobecným pokynom, áno, ale nie negatívnym pokynom, to znamená pokynom nevzniesť obvinenie, nezačať trestné stíhanie, nepodať obžalobu, zastaviť trestné stíhanie, to si myslím, že je veľmi dôležité, a preto som veľmi proti tomu, aby bod 19 zo spoločnej správy bol prijatý, to garantuje väčšiu procesnú nezávislosť špeciálneho prokurátora a myslím si, že to je krok správnym smerom.

    K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Drgonca. K prvému a k druhému v zásade nemám pripomienky, aj keď musím povedať, že ustanovenie, ktoré je predmetom bodu 2, je rovnako upravené aj v zákone č. 335/1991 Zb., čo sa týka okresného, krajského, najvyššieho súdu.

    V bode 3 - ja si myslím, že ten pozmeňujúci návrh nie je správny, pretože sudcovské rady jednotlivých krajských súdov sú zložené zo sudcov celého kraja, to znamená, to je minimálne 80 sudcov. Špeciálny súd však bude mať samostatnú sudcovskú radu a keď na Špeciálnom súde bude 6 až 8 sudcov, tak asi nemá význam limitovať funkčné obdobie členov sudcovskej rady, lebo proste ten počet sudcov, z ktorých sa bude sudcovská rada vytvárať, je taký malý, že by to mohlo sudcovskú radu znefunkčniť a preto je celkom odôvodnené, že takéto ustanovenie sme do návrhu zákona dali.

    K 4. bodu. No ak tam je zámer to takýmto spôsobom vyriešiť, tak to musí byť inak definované. My nemáme termín 5 rokov sudcovskej praxe zatiaľ v našom právnom poriadku, bolo by to tam treba definovať inak, ale ja si myslím, že na Špeciálny súd by mohol ašpirovať aj prokurátor, ktorý spĺňa všetky podmienky, prečo nie. Malo by to byť otvorené výberové konanie. Čiže s bodom 4 tiež nesúhlasím. Bod č. 5 je skôr na legislatívnu diskusiu a myslím, že také zúženie jednotlivých ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich týkajúce sa výberového konania môže spôsobiť problémy, a myslím si, že nie zvyšuje, ale skôr znižuje právnu istotu. Spomeniem niekoľko dôvodov - napríklad ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré sa už nemá vzťahovať na Špeciálny súd, ktoré zakotvuje povinnosť vyhlásiť výberové konanie verejne, to by sa predsa malo aplikovať aj na Špeciálny súd. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa viaže na ods. 4 a 5, ktoré sa na výberové konanie vzťahovať nemajú, a takisto § 29, ktorý sa tiež nemá podľa pozmeňujúceho návrhu vzťahovať na výberové konanie, ale tento paragraf upravuje vzťahy vo vnútri výberovej komisie, ktoré musia platiť aj pre výberovú komisiu na Špeciálny súd, napríklad počet jej členov, spôsob určenia jej predsedu, takže myslím si, že je celkom dôvodné návrh ponechať v podobe, v akej bol navrhnutý. Bod 6 - ten je asi najdôležitejší. Musím povedať, že aj dnešná právna úprava v Trestnom poriadku umožňuje, aby vyšetrovanie v znení § 74 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku vykonával prokurátor. Myslím, pretože vôbec je nevyhnutné prijímať osobitné doplnenie uvedené v pozmeňujúcom návrhu a odporúčam navrhované doplnenie Trestného poriadku vypustiť.

    A na záver k bodu 7 - náš návrh vychádza z koncepcie rovnakej ako v prípade zákona o sudcoch a prísediacich, to znamená možnosť otvoriť prístup k funkcii sudcu a prokurátora aj osobám mimo daného právnického povolania za účelom, aby sa podstatne zvýšila konkurencia a kvalita. Keby prešiel tento pozmeňujúci návrh, tak do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálneho prokurátora by sa nemohol prihlásiť ani sudca, už vôbec nie advokát respektíve iná osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť. Myslím si, že je oveľa transparentnejšie prijať tú úpravu, ktorá je v navrhovanom zákone. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 334, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 326. Návrh zákona uvedie za skupinu poslancov pán poslanec Robert Fico. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil v mene skupiny poslancov Národnej rady návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Nebudem v žiadnom prípade hovoriť detaily tohto návrhu, pretože sú všeobecne známe, ide o návrh zákona, ktorý vychádza z dvoch predchádzajúcich návrhov, ktoré nezískali podporu v predchádzajúcom volebnom období. Návrh ústavného zákona je preto postavený predovšetkým na pilieri spätnej účinnosti zákona, pretože vzťahuje sa na majetok, ktorý osoby nadobudli od 1. januára 1990, ďalej je postavený na pilieri dôkazného bremena, ktoré bude prenesené na osobu, ktorá bude preukazovať súdu, akým spôsobom tento majetok nadobudla, ďalším pilierom je, že ide o civilný zákon, teda nejde o trestný zákon, a posledným pilierom je, že sa stanovuje aj minimálna hodnota majetku, ktorá musí byť naplnená, aby zákon mohol byť aplikovaný v praxi, a to je tisícnásobok minimálnej mzdy, stanovenej podľa osobitného predpisu, čiže dnes je to suma okolo 5,7 milióna korún, bude to po zvýšení minimálnej mzdy niečo viac ako 6 miliónov korún. Predkladatelia podávajú tento návrh v podobe ústavného zákona, aby nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam o ústavnosti právneho predpisu a jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika na medzinárodnej úrovni. Návrh zákona vychádza zo skúseností iných štátov, myslím si, že sú v ňom zakomponované všetky pripomienky, ktoré vzniesli zainteresované inštitúcie od roku 2001, kedy sa prvýkrát tento návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, keďže obsah tohto návrhu zákona je všeobecne známy, dovolím si vás iba požiadať o podporu, o jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom je, samozrejme, skupina poslancov prístupná návrhom na zmeny, ktoré môžete podať či už vo výboroch alebo v podobe pozmeňujúcich návrhov. Z mojej strany všetko, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Peter Miššík. Prosím pán spravodajca Miššík, nech sa páči.

  • So smiechom.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku, tlač 334. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky dôležité informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 326 z 21. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov, prosím, ak máte záujem, prihláste sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem rokovanie schôdze na zajtra na 9.00 hodinu, tak ako sme sa dohodli, budeme o 9.00 hodine začínať hlasovaním o zákonoch, ktoré sme dnes prerokovali, potom návrhom ústavnej zmluvy Európskej únie a potom budeme pokračovať v rokovaní o tých zákonoch, ktoré sme dnes neprerokovali a na ktorých sme sa dohodli, že budeme o nich rokovať zajtra. Ešte dávam slovo pánovi poslancovi Kaliňákovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, chcel som iba upozorniť členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že zajtra o 12.00 hodine počas obednej prestávky bude mimoriadne zasadnutie výboru. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.28 hodine.