• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na piatom rokovacom dni 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Soboňa a Rudolf Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Fico a pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Včera sme prerušili štvrtý rokovací deň prerokúvaním

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301),

    prerušením rozpravy, v ktorej vystupoval pán poslanec Cabaj. Dávam teda slovo teraz pánovi poslancovi Cabajovi a prosím ho, aby pokračoval vo vystúpení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov.

    Ešte pred tým, pán poslanec, chcel by som pánom poslancom navrhnúť ďalší priebeh rokovania, dopoludňajšieho rokovania 17. schôdze Národnej rady, a to tak, že by sme hlasovali dnes o 11.00 hodine o prerokovaných návrhoch zákonov. A čakajú nás dve tajné hlasovania, a to návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady a návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predpokladám, že do 11.00 hodiny by sme mohli prerokovať všetky navrhnuté body až do týchto dvoch volieb a potom by sme tajne hlasovali o voľbe člena Rozhlasovej rady, ako aj Regulačnej rady, aby sme vytvorili priestor pre overovateľov, aby mohli cez obedňajšiu prestávku spočítať hlasy.

    Je všeobecný súhlas s takýmto postupom, panie poslankyne, páni poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa ti páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval v tom, čo som včera nedokončil, pretože možno to, pán predseda, prerušenie bolo aj na niečo dobré, pretože som mal možnosť stretnúť sa aj s primátorom mesta Kežmarok. O niektorých veciach sme si mohli pohovoriť. Samozrejme, je priestor na riešenie a ja som aj tu ponuku dal, že budem iniciovať cez výbor pre verejnú správu, aby tento výbor urobil poslanecký prieskum v tejto oblasti, aby sme takisto mali priame informácie, pretože ja tiež zastávam názor, nech je vypočutá aj druhá strana. Kým starosta z obce Ľubica mi poslal svoje písomnosti, so zástupcom mesta som mal možnosť hovoriť, teda mal som tú možnosť s ním hovoriť, a preto aj zastávam názor, že ak sa niekde urobí, nechcem to rovno nazvať, protiprávny krok, pretože mal som možnosť pôsobiť v oblasti, kde takisto došlo k mnohým odčleneniam jednotlivých mestských častí od mesta na základe referenda. A aj vtedy, aj terajšia platná 369-ka hovorila o tom, že odčlenenie bolo možné iba vtedy, keď bola súčasťou tohto návrhu, ktorý bol predložený do vlády, dohoda o usporiadaní katastrálnych náležitostí a všetkých náležitostí medzi týmito dvomi časťami, a vtedy, ak do tej časti neboli venované značné investičné prostriedky, čím by narušil sa dosah toho, od koho sa tieto veci odčleňujú. Ja sa teraz momentálne nevyjadrujem k tomu, pretože nemám ani podklady, ktoré išli do vlády, ani všetky náležitosti a zrejme to bude priestor, aby sa potom výbor pre verejnú správu touto otázkou zaoberal a uvidíme, akým spôsobom to riešenie. Takže toľko, čo sa týka Ľubice-Kežmarku. K tomu sa ďalej vyjadrovať nebudem.

    Dovoľte mi, aby som však niekoľko vyjadrení urobil ešte vo vzťahu riešenia otázky Tvrdošína a Vitanovej. Pripomínam tým, ktorí si nemali možnosť pozrieť, že čl. 5 Charty regionálnych samospráv, ktorú sme prijali v tomto parlamente, hovorí: „Ochrana územných hraníc miestnych orgánov. So zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum.“ To len do pozornosti, tak je to napísané v Charte miestnej samosprávy.

    Dovoľte teraz k tomu Tvrdošínu. Túto kauzu poznám dôverne...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dovoľte, aby som povedal, že mali sme možnosť absolvovať výjazd výboru verejnej správy do tejto oblasti a navyše počas letných prázdnin, ak to tak môžem nazvať, som bol účastníkom Moravských slávností, kde sme sa stretli s podpredsedom Ruskom, o čom máte vlastne dokument, aj keď si prečítate Tvrdošínske noviny. A keďže už sme boli na slávnostiach, tak nás tam svojím spôsobom odchytili aj urbárnici a mali sme možnosť s nimi debatovať, hovoriť o tejto problematike trochu bližšie. Takže zhruba z dvojhodinového vystúpenia a stretnutia s týmito urbárnikmi mám ďalšie poznatky, akým spôsobom to v tejto oblasti postupuje, tak preto mi dovoľte, aby som vás iba upozornil na dva listy, ktoré primátor mesta Tvrdošín adresoval najskôr predsedom ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo. To bol list z 8. júla, čítať ho nemusím, pretože všetci ho máte u seba a verím, že ste si ho prečítali. Ďalej ďalší list nám adresoval primátor mesta Tvrdošína 1. 9., v ktorom takisto rozoberá celú túto problematiku. Takisto nebudem celý tento list čítať, pretože jednak aj včera som na túto tému hovoril a v podstate korešponduje to už s tými vyjadreniami, ktoré odzneli. Ale nedá mi, aby som aj pre záznam, ale aj pre informáciu prečítal jeden list z 18. 8. 2003, kde GEOFLEX, katastrálna zememeračská služba, oslovuje všetkých poslancov Národnej rady. Rešpektujem, že zrejme si to viacerí prečítali, ale keďže som z výboru pre verejnú správu, a ak sa zamyslíme nad tým obsahom, čo v tomto liste je zahrnuté, tak potom musíme mať zimomriavky, ako tá štátna správa vlastne funguje. Čo to máme za štátnu správu, ako to vôbec môže takto existovať.

    „Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

    pripomienkovanie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301).

    Podávame pripomienky k návrhu.

    Sme odborná firma, ktorá vykonáva registre vlastníckych práv a pozemkové úpravy pre ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom okresných úradov a katastrálnych úradov. Výsledkom našej činnosti je stopercentné doriešenie vlastníckych práv a hraníc danej oblasti v danej obci v súčinnosti s miestnou komisiou.

    Cieľom našej pripomienky je odmietnutie návrhu zákona ako celku s poukázaním na účelovosť tohto návrhu a na lobistické a ekonomické ciele určitých ekonomických záujmových skupín v oblasti Tvrdošína-Oravíc. Cieľom novelizácie zákona je snaha niektorých skupín získať rozsiahly majetok tejto rekreačnej oblasti.

    Pre riešenie dlhotrvajúceho sporu o území Oravíc rozhodlo sa ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom Okresného úradu v Tvrdošíne zadať na základe verejnej súťaže register vlastníckych práv v katastrálnom území Vitanová a Oravice. Zákazku sme získali na základe skúseností, ceny a zrejme i faktu, že vec budeme ako košická firma ďaleko od sporu posudzovať nezávisle.

    Celý spor má dve roviny. Navonok sa spor predstavuje ako spor o katastrálne územie Oravíc, ktoré na základe všetkých dokladov, pozemnoknižných vložiek, máp, ktoré sme prešli včítane rozhodnutí Najvyššieho a Ústavného súdu, rozhodnutia Krajského katastrálneho úradu v Žiline, Úradu geodézie a kartografie a ďalších inštitúcií, patrí mestu Tvrdošín. Toto nakoniec potvrdzujú aj predkladatelia tejto novely, ktorí v prílohe 3 uvádzajú, že územie Oravíc patrí do katastrálneho územia Tvrdošín. Bolo vykonaných niekoľko pokusov, ako mesto Tvrdošín obrať o toto územie. Boli vydané príkazy na odstránenie protiprávneho stavu Úradom geodézie a kartografie, to sa však nerešpektovalo. Nerešpektovali sa ani rozhodnutia súdov. Druhá rovina, ďaleko závažnejšia, je tá, o ktorej všetci taktne mlčia, ktorá je však hlavnou príčinou sporu, a to je majetková stránka veci. Územie Oravíc je vychytená rekreačná zóna s termálnymi prameňmi. Rekreačné objekty, bazény, vrty, chaty sú majetkom mesta Tvrdošín, súkromné chaty sú majetkom súkromných osôb. Pôda z veľkej časti je majetkom mesta Tvrdošín-Oravice, patrí urbariátu v Tvrdošíne, kde vlastníkmi pôdy sú takmer výlučne len občania Tvrdošína. Tento lesný urbariát nikdy v minulosti nebol poštátnený ani vyvlastnený, nikdy neprešiel do majetku poľnohospodárskeho družstva. Majetok i počas socialistickej éry zostal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Preto sa na nich nevzťahoval reštitučný zákon, čo konštatoval i Najvyšší súd. Pôvodní vlastníci mali byť zapísaní na list vlastníctva v celosti (viď zákon o pozemkových úpravách a smernica registra obnovenia evidencie pôdy), kde sa píše:

    Pozemky zo spoločného užívania lesov vrátane pasienkov, na ktoré sa vzťahuje čl. XIX/1898 a zákon SNR č. 2/1958 Zb. SNR sú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb, buď to pôvodných, alebo dedičov. Na danom území operuje lobistická skupina s napojením na najvyššie politické špičky, ktorá spravovala časť urbárskeho majetku. Tá sa rozhodla zmocniť sa tohto lukratívneho majetku rôznymi administratívnymi prieťahmi a podvodmi. Okresný úrad vydal rôzne protiprávne rozhodnutia, ktoré si navzájom odporovali a ktoré musel nakoniec zrušiť. Časť sa mu podarilo nezrušiť pre administratívne prieťahy, čím uplynuli zákonné lehoty. Na niektorý majetok boli spisovaní noví vlastníci bez právnych listín. Boli povoľované predaje cudzieho majetku bez akejkoľvek právnej listiny. Okresný úrad nás nútil falšovať staré pôvodné katastrálne mapy, trval i na tom, aby sme vlastníctvo nedali v súlade s dokladmi na pôvodných vlastníkov, ale na ním určené osoby. Na oblasť termálnych vrtov chcel svojho vlastníka, a nie pôvodného. Nútil nás falšovať urbárske podiely s poukázaním, však aj v susednom katastri sa falšovali. Katastrálny odbor okresného úradu v jeden deň potvrdil aj tri geometrické plány na tú istú parcelu vždy s iným vlastníkom od toho istého zhotoviteľa. To znamená, že zapísali tam, koho chceli. Boli sme tvrdo upozornení niektorými ľuďmi a Okresným úradom v Tvrdošíne, že ak nebudeme postupovať podľa ich priania, postarajú sa, aby nám bola odobratá licencia, čo sa aj pokúsili, a že nám zoberú zákazku, čo aj spravili.

    Za najväčší problém okrem majetkových lapsusov považujeme to, že okresný úrad odmietol zriadiť komisiu ROEP pre katastrálne územie Tvrdošín-Oravice, čím hrubo porušil zákon. Táto mala v právomoci riešiť i niektoré protiprávne zápisy. Keď sme trvali na dodržaní zákona o zriadení komisie, dostali sme zrušenie zákazky. Okresný úrad odmietol zaplatiť i za to, čo podľa zmluvy je povinný zaplatiť. Zistil, že veci by sa mohli dostať do právneho stavu, a to nechcel. V prípade, že by sa prijala navrhovaná novelizácia, dôjde k priamemu finančnému poškodeniu 3 000 súkromných vlastníkov, a to tým, že obec Vitanová pri zriadení komisie ROEP nebude ochotná riešiť majetkové problémy urbariátu, proti ktorému teraz bojuje. Občania prídu o stovky hektárov pôdy a lesa. To znamená, že nie je pravda, že neprídu ľudia o vlastníctvo. Mesto Tvrdošín príde o neknihované pozemky a tým bude odrezaný od svojich rekreačných zariadení, vrtov, bazénov, bude v nemilosti obce Vitanová, čím dôjde k sérii ďalších sporov, prípadných možných vydieraní zo strany obce Vitanová. Závažným faktom je i povoľovanie stavieb. Už dnes obec Vitanová protiprávne povoľuje stavebnú činnosť na majetku občanov Tvrdošína. Nie je snaha o ochranu prírody a vôd, ale hľadí sa na rôzny lobistický prístup. Daňový príjem pre mesto Tvrdošín tiež nie je zanedbateľný.

    Okrem týchto ekonomických majetkových strát chcem poukázať aj na iné skutočnosti. Predkladateľ účelovo chce niektoré obce poškodiť a iné nie. Zrejme predkladateľovi ušlo, že takýchto prípadov na Slovensku sú desiatky. V Európskej únii je taký stav, že obec, resp. štát má katastrálne územie v inej časti úplne bežné. Je otázne, či ústava, ale i európska legislatíva povoľuje takéto vyvlastnenie majetku obce. Pretože tu obec príde okrem fyzického majetku, neknihované parcely a časom snáď i majetok neznámych vlastníkov i škodu, finančnú, a to daňovú, ale i hospodársku, napríklad obmedzenie príjmu z činnosti v danej lokalite. Je podivom, ako predkladateľ chce obísť fakt, že na zmenu hraníc je dnes potrebný súhlas oboch obcí, a chce zaviesť autoritatívne rozhodnutie úradníka, ktoré je možné ovplyvniť, ktorý nemá definované, čo je verejný záujem. Ak bude predkladateľ riešiť fakt, že Najvyšší súd už rozhodol, že územie Oravíc patrí do katastrálneho územia Tvrdošín, to znamená, že voči rozhodnutiu katastrálneho úradu bude potrebné opätovné rozhodnutie súdu v tejto istej veci. Tu sa jedná jednoznačne o retroaktívne pôsobenie zákona, čo je neprípustné. Ako sa bude riešiť finančné odškodnenie obce prichádzajúce o majetok a príjem? Je takmer isté, že kauzy sa dostanú pred Európsky súd. Je veľký predpoklad, že postihnuté obce na ňom uspejú, pretože ak by sme pripustili takúto úpravu zákona v Európskej únii, museli by sme meniť i hranice štátov. Európa nebude mať záujem na vyvlastňovaní, vyvolávaní nestability v regiónoch. Ak by sa prijala takáto novelizácia zákona, bude to precedens do budúcnosti, ktorý umožní lobistickým skupinám jednej obce a mesta okrádať druhú obec.

    Ako z vyššie uvedeného vyplýva, je zjavné, že predkladatelia zákona sa nechtiac nechali vtiahnuť do majetkových sporov zrejme vo viere, že riešia blaho jednoduchých ľudí. Prijatie tohto zákona bude mať zrejme i dohru na Medzinárodnom súde. Je otázne, či toto je práve to, čo predkladatelia chceli. Či sú si vedomí, že v prípade mesta Tvrdošín sa stavajú na stranu podvodu. Či predkladatelia sú ochotní postaviť sa pred tisíc vlastníkov pôdy, ktorí čakajú komisiu a ktorí po prijatí tohto zákona o ňu definitívne prídu. Je si predkladateľ vedomý, že prijatím tejto novely dôjde k zakrytiu podvodov páchaných na občanoch lobistickými skupinami s podporou štátnych úradníkov? Je potrebné konštatovať, že tento zákon je účelový a slúži na ovládnutie majetkových statkov vo vybraných obciach často len súkromnými osobami. Preto je potrebné ho odmietnuť.

    Podpísaný Ing. Peter Cengel.“

    Úmyselne som prečítal tento list, pretože asi vo výbore pre verejnú správu sa budeme musieť veľmi rýchlo zaoberať danou situáciou, pretože ak na moju interpeláciu asi pred tromi rokmi odpovedal minister vnútra, že nemá dosah na prednostu okresného úradu, a keď takýmto spôsobom nám potom majú fungovať okresné úrady, tak je to asi nezdravý systém. Aj keď teraz uvažujete o tom, že sa zrušia nejaké okresné úrady a vytvoria sa obvody. Premenovanie firmy a niečo podobné bude pokračovať ďalej, pretože zase bude naviazaný na ministerstvo a títo ministerskí úradníci budú slúžiť tak, ako bude potrebovať minister.

    Chcem však upozorniť, že takisto, čo je logické, mestské zastupiteľstvo v Tvrdošíne 28. 8. 2003 prijalo uznesenie, ktorým „nesúhlasí s predložením návrhov skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301), doručený do Národnej rady dňa 2. júla 2003. Vzhľadom na to, že ide o návrh, ktorý je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorá zabezpečuje ochranu územných hraníc, miestnych orgánov, návrh zákona je politicky účelový, retroaktívny a je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky“. Takisto Žilinský samosprávny kraj prijal uznesenie 27. 8., ktorým nesúhlasí s predloženým návrhom skupiny poslancov na novelu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

    Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, je ešte veľa vecí, o ktorých by bolo potrebné hovoriť, verím, že bude priestor, ak nakoniec sa rozhodnete posunúť tento zákon do parlamentu. Ja som však predložil návrh, pretože zastávam názor, že tento návrh zákona nie je opraviteľný v tomto ponímaní, ako bol predložený v parlamente, aj keď hovorím, že sú veci, ktoré je potrebné riešiť. Ale platí už základné pravidlo: Ak niekde je protiprávie, nedá sa to riešiť ďalším protiprávím. Ďakujem pekne.

  • Tlieskali ste mu za to, čo povedal včera alebo dnes?

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Antošová. Nie. Pán poslanec Hort – s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aspoň v krátkosti zareagovať na to, čo tu včera a dnes odznelo.

    Svojho času sa na nás obrátili obce Tvrdošín a Vitanová ešte v predchádzajúcom volebnom období, aby sme urobili poslanecký prieskum k tejto kauze. Dá sa povedať, že sme sa vo výbore tí, ktorí sme tam boli, na nejakom definitívnom závere nezhodli. Mal som však pocit, že všetci tak, ako sme tam, tak sme chceli byť nad vecou, hoci aj jedna, aj druhá strana sa nás snažila presviedčať svojimi argumentmi a dokumentmi z histórie, komu má tento kataster prináležať. Keď by niekto celý deň počúval Vitanovú, tak je stopercentne presvedčený, že toto je pravda. Keď budeme celý deň počúvať, tak ako sme to tu počúvali aj dnes, aj včera, len stanoviská a listy od strany tvrdošínskej, tak nadobudneme dojem, že žiadna iná pravda nemôže byť, iba tá, ktorá je na strane Tvrdošínčanov.

    Tam však aj Tibor Cabaj cudne pomlčal dnes, akým spôsobom a na čom sa to tam vtedy ten názor lámal. Pretože z tých dokumentov, ktoré sme mali a boli niektoré ešte zo stredoveku vytiahnuté, sa nevedelo naozaj definitívne povedať nám, ktorí sme tam boli ako poslanci na poslaneckom prieskume, či je pravda na jednej, alebo na druhej strane. Ale jedno, v čom sme sa takmer zhodli, že nález, alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu pokrivkávalo na obidve nohy. Pokrivkávalo preto, lebo nevzalo do úvahy platné právne normy už vtedy, ktoré do roku 1992 neexistovali. Ako napraviť tento prešľap, sme nevedeli. Dnes je tu na stole zákon, ktorý vie a môže takéto niečo napraviť.

  • Panie poslankyne, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ešte predtým chce reagovať pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Zapnite sa, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mňa len mrzí pri vystúpení Milana Horta jedna záležitosť, je to predseda výboru pre verejnú správu. Boli na poslaneckom prieskume v minulom volebnom období, ťažko hovoriť o tom, že poslancovi sa páči tak alebo onak a či pokrivkáva alebo nepokrivkáva rozhodnutie. Ale ak rozhodne Najvyšší súd, či je to poslanec Národnej rady, alebo posledný občan Slovenskej republiky bez akéhokoľvek vyvyšovania, jednoducho sklopí uši a poslúcha, pretože to rozhodol Najvyšší súd. Pocity a dojmy môžu ísť jedine bokom.

    Toto je jednoducho stanovisko. Ak všetky problémy, ktoré sa tam objavovali a všetky boli, ale skončilo to rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý sme mali možnosť všetci vidieť. Jednoducho nebolo o čom. Ale ak následne pokračuje potom prednosta okresného úradu a robí také veci, aké robil jednak v tom čase, keď sme boli na poslaneckom prieskume a mali sme možnosť vidieť, akým spôsobom vstupoval a zariaďoval, prepáč, Milan, ale zrejme s takýmito prednostami okresných úradov dieru do sveta neurobíme. A či už robí dobré meno vám alebo komu, je to predstaviteľ vládnej koalície, pretože tá ho vymenovala do funkcie. A myslím si, že mal by byť záujem na tom, aby títo štátni úradníci, ktorí sú platení z daní a poplatkov občanov, aby robili v prospech občanov a nie rôznych lobistických záujmových skupín, ako sa to v tomto prípade deje. A nemôže si umývať ruky ani minister vnútra, ktorý povie, že on nemá na to dosah.

    Preto ak je to v tejto rovine, tak potom veľmi rýchlo zrušme, veľmi rýchlo zrušme všetky tieto úrady štátnej správy, ak tie vrcholové orgány si nevedia zabezpečiť poriadok, aby toto fungovalo, pretože sú to zbytočne vyhodené prostriedky, aby sa ešte potom „lapajčiny“ robili na úkor peňazí daňových poplatníkov, ktorí ich platia. Určite ich neplatia za to, aby sa tam robilo to, čo on chce v prospech, ja neviem, koho a ktorej skupiny, aj keď niektorí tušíme, že v prospech koho toto všetko robí.

  • Do rozpravy sa ústne hlásia páni poslanci Antošová, Miklušičák, pán poslanec Číž. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera vo večerných hodinách sa začal a, ako sme si stihli všimnúť, dnes ukončil svoj príspevok vo veci k predkladanému návrhu zákona, ktorý by mal zmeniť niektoré ustanovenia zákona o obecnom zriadení pán poslanec Cabaj. Ja si myslím, a nielen ja, ale aj náš poslanecký klub a určite aj väčšina z nás, ktorá nás počúva, že je len na škodu, že pod časovým tlakom, ale aj nedisciplinovanosťou v tejto sále, ktorá je tu veľmi často, ste si možno ani nevšimli, že vo svojom príspevku a návrhoch sa opiera aj, alebo najmä, o svoje praktické skúsenosti, ako aj dôležité upozornenia ZMOS-u ako najväčšej stavovskej organizácie miest a obcí. Mne to niekedy pripadá, ako keby poslancov vôbec nezaujímali argumenty tých, ktorých sa zmena v zákone evidentne dotýka a v ďalšom budúcom živote v praxi bude dotýkať. Ako keby nás priam otravovalo, že občania využívajú svoje právo a prostredníctvom svojich zástupcov majú záujem meniť veci k lepšiemu. Možno sa preto budem v niektorých veciach opakovať. Ale nedá mi nepotvrdiť slová pána poslanca Cabaja, a preto si dovolím určité stanovisko a svoj názor povedať aj ja.

    Vážené dámy, vážení páni, preambula návrhu Zmluvy o založení ústavy pre Európu začína textom gréckeho klasika Tukydidesa: „Naše ústavné zriadenie sa volá demokraciou, pretože moc je v rukách nie menšiny, ale najväčšieho počtu.“ Článok 5 ods. 1 spomínaného návrhu začína, citujem: „Únia rešpektuje národnú identitu svojich členských štátov, ktoré sú neodmysliteľné v ich základných štruktúrach, politických a ústavných, vrátane regionálnych a miestnych samospráv.“

    Týmito dvoma citátmi som chcela priblížiť zásady prístupu demokratickej časti Európy k riešeniu problémov. Aký prístup nám však vnucujú poslanci dvoch vládnych strán v tomto prípade? Najlepšie to vystihuje názor predstaviteľov, ako som už povedala, najpočetnejšej mimovládnej organizácie Združenia miest a obcí Slovenska. Ten, ako ste už počuli, prezentovali v písomnej forme 31. júla 2003, kde uvádzajú, že „od roku 1990 pri všetkých jeho novelách bola vždy rešpektovaná zásada, že s novelou zákona o obecnom zriadení vyjadrili súhlas orgány ZMOS-u. Tento návrh je predkladaný bez prerokovania s našou organizáciou a jej orgánmi“. Stanovisko ZMOS-u pokračuje takto: „Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k dotknutým obciam“, ako ste už počuli ústami môjho predrečníka, „diskriminačný a nedemokratický, v časti svojho obsahu nezrozumiteľný a vnútorne nelogický. Z legislatívneho hľadiska ide o protiústavný, retroaktívny a nesystémový návrh.“

    Do osobitnej pozornosti navrhovateľov ponúkam aj ďalšie časti dokumentu, ktoré môžem odcitovať. „Predsedníctvo ZMOS-u na svojom rokovaní konanom 30. júla 2003 vyslovilo s návrhom zákona zásadný nesúhlas.“ Môj kolega obšírne vysvetlil dôvody, preto ja len stručne uvediem, že ZMOS zastáva stanovisko, že predmetný návrh zákona nie je v súlade s článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržať. Ďalej umožňuje protiústavný a protizákonný zásah exekutívnej moci do výlučnej kompetencie územnej samosprávy, ktorou je aj rozhodovanie obcí o zmene ich územia. Nesystémovo zasahuje do kompetencie súdnej moci v prospech moci výkonnej tým, že prípadný spor obcí o usporiadanie území nových obcí po rozdelení pôvodnej obce navrhuje riešiť rozhodnutím katastrálneho úradu, a nie rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu. Ďalej pôsobí retroaktívne tým, že ustanovením § 30 ods. 4 zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej novely. Taktiež nie je len v nesúlade s medzinárodným dokumentom, ktorým je Slovenská republika viazaná, ale tým, že bráni a sťažuje uskutočňovanie cieľov sledovaných inými zákonmi, je aj v nesúlade s naším právnym poriadkom.

    Čo si o návrhu myslia zástupcovia dotknutých obcí, sme si takisto vypočuli a ja mám taktiež listovú pripomienku, ktorá je obsiahnutá v stanovisku zaslanom z obce Ľubica. Odcitujem: „Podľa našich vedomostí v skutočnosti nie sú predkladateľmi zástupcovia všetkých členov koalície, keď návrh nepredkladajú aj poslanci za KDH a SMK, pretože títo po posúdení prvých dvoch návrhov uznali, že ide o návrhy nezákonné a neústavné a porušujúce medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná. Keď vznikla takáto situácia pri interrupčnom zákone, tak mala za následok takmer vládnu krízu. So záujmom budeme sledovať prístup koalície k tomuto vážnemu problému.“

    Na záver si dovolím, vážené kolegyne a kolegovia, ponúknuť časť stanoviska, už tu spomínaného, od zástupcov mesta Tvrdošín, ktoré vystihuje azda stanovisko za všetkých postihnutých. „Na záver nám ostáva veriť, že danosti mesta Tvrdošín, ktoré vo svojej dlhej a významnej histórii nikdy a nikto nezmenil, danosti mesta, ktoré po stáročia akceptovali všetky spoločenské zriadenia i všetci panovníci nášho územia, ostanú neporušené aj v tomto období, pretože je to danosť, ktorá mestu Tvrdošín bola daná od Boha, danosť, ktorú aj preto musíme všetci rešpektovať. Občania mesta Tvrdošín veria, ale zároveň aj touto cestou žiadajú, aby im boli akceptované základné ľudské a historické práva, občania mesta Tvrdošín aj Vás touto cestou žiadajú, aby im bolo zachované základné právo, a to je právo na spravodlivosť.“

    Z uvedeného vyplýva, vážené dámy a vážení páni, že predmetný návrh sme povinní odmietnuť a nabádať každého, kto by chcel bohorovne rozdeľovať a vládnuť, aby sa obzvlášť v tejto oblasti radil s tými, ktorí budú jeho činnosťou dotknutí. Pretože toto je dogma v tých častiach Európy, kde si ctia demokraciu nielen verbálne, ale najmä činmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem oceniť snahu kolegov, ktorí predložili návrh tohto zákona, vysporiadať sa podľa mňa s dosť bolestivými dvoma prípadmi sporných sporov o katastrálne územie v rámci Slovenska, či už je to Ľubica-Kežmarok, ktorý sa tiahne niekoľko rokov, alebo ešte starší problém Tvrdošín-Oravice. Aj keď oceňujem túto snahu, musím však konštatovať, že podľa mňa a môjho presvedčenia a vedomostí, ktoré zatiaľ mám, nezvolili si práve najšťastnejšiu cestu ani v jednom z týchto prípadov.

    Dotknem sa teraz jednotlivých častí návrhu. Hneď bod 1, kde sa hovorí o tom, že týmto návrhom sa sleduje to, že katastrálne územie obce musí byť jeden súvislý celok. Považujem to za nešťastný zásah do prirodzeného historického vývoja katastrálnych území. Tých území je niečo okolo 70 a došlo k tomu postupne v historickom vývine katastrov jednotlivých obcí. V tejto súvislosti poviem aj v krátkosti priebeh vývinu sporného územia Oravice.

    V čase, keď bola obec Vitanová, osada Bystrá, ktorá ležala južnejšie od katastrálneho územia, vtedy to ešte nebolo katastrálne územie, bol to chotár obce Vitanová a južnejšie od tohto chotára bolo vyčlenené samostatné chotárne územie osady Bystrá. Malo, tak ako aj osada, alebo v tom čase osada, obec Vitanová popis svojich chotárnych znakov. Svedčí o tom okrem iného aj listina z roku 1659, ktorou Štefan Thököly darovával, resp. dal územie osady Bystrej na večné časy do vlastníctva Tvrdošínčanom. Predtým, ako došlo k tejto listine, bola chotárna pochôdzka obce Bystrá, kde je podpis aj zástupcov obce Vitanová. Sú tam podpísaní, že s týmito hranicami súhlasia. Opakujem, táto osada nikdy nebola súčasťou chotára Vitanová. A toto odovzdanie Tvrdošínčanom, ktorí vyplatili dlhy za Bystranov a zaviazali sa platiť poplatky oravskému panstvu, potvrdil roku 1793 aj cisár Leopold II. Južnejšie od sporného územia osady Bystrá nebolo územie patriace Vitanovej alebo Vitanovčanom, ale naďalej patriace do správy Oravského hradu, oravského panstva. Keď došlo k zrušeniu poddanstva a následne k prijatiu zákona, ktorým bolo nevyhnutné vysporiadať územia medzi bývalými poddanými a feudálnym panstvom, došlo k pričleneniu južnejšieho územia od osady Bystrá, v tom čase už patriacej Tvrdošínčanom, k prideleniu obci Vitanová.

    Hovorím to preto, lebo ten spor poznám aj skôr ako kolega Hort, aj skôr ako kolega Cabaj, pretože ako prednosta okresného úradu som sa s týmto sporom zoznámil v roku 1990. Priznám sa, v tom čase, nepoznajúc všetky súvislosti, mal som tendenciu mať opačný názor. Dnes dokumenty, ktoré mi poskytla ako obec Vitanová, tak aj mesto Tvrdošín, ma presviedčajú o tom, že toto územie nikdy nepatrilo obci Vitanová, nikdy nebolo jej súčasťou, a preto považujem rozhodnutia či už Najvyššieho súdu, alebo Správneho súdu Slovenskej republiky z roku 1939, ktoré nepriamo tiež hovoria o tom, komu toto katastrálne územie patrí, vo svojom výroku ohľadom podobného územia Ústianske Lúky, to bol Tvrdošín III a Tvrdošín II-Oravice.

    Považujem za veľmi nešťastné, že takýmto spôsobom sa snažia kolegovia poslanci pripraviť o svoje vlastné katastrálne územie zhruba 79 obcí. Týka sa to aj môjho rodného mesta Námestova, ktoré takýmto istým spôsobom získalo tzv. kataster Námestovské Pilsko. V prípade, že by tento zákon nadobudol účinnosť, my by sme sa tohto územia museli vzdať, ale neviem, v prospech ktorej obce, lebo to územie susedí s tromi chotármi iných obcí. Je to naozaj veľmi nešťastné riešenie.

    Čo sa týka obce Kežmarok-Ľubica, tiež považujem tento návrh za nešťastný. Podľa môjho náhľadu nie je možné, aby za dôsledky rozhodnutia minulého režimu, ktorý síce bol urobený v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, ale vieme, ako to bolo. Žiadny národný výbor sa nevzpriečil nikdy voči rozhodnutiam vyšších orgánov a jednoducho bol tento kataster pričlenený ku Kežmarku. Obec ako fyzická jednotka zanikla, kataster ostal. Podľa môjho náhľadu tu urobila veľmi málo vláda. Podľa môjho presvedčenia dnešná Slovenská republika musí prispieť iným spôsobom k vyriešeniu tohto sporu, a nie tým, že my zákonom jednoducho rozhodneme, že jedným zoberieme a druhým dáme. Podľa môjho náhľadu tu urobila veľmi málo vláda, ktorá sa nesnažila nájsť riešenie a prispieť k dohode medzi obidvoma obcami tým, že obec Ľubicu za možný ekonomický zisk z tohto územia odškodní. A tam si myslím, že vedie cesta.

    Ja preto tento zákon nemôžem podporiť jednak preto, že bol nespravodlivý voči mestu Tvrdošín, voči obci Ľubica, ale v prvom rade preto, že je to zákon nedemokratický a zlý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Číž.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov. Našťastie už nie je potrebné o veci dlho hovoriť, pretože argumenty pána poslanca Cabaja, pani kolegyne Antošovej, ale nepochybne aj pána kolegu Miklušičáka sú zrejmé a jasné. Zároveň chcem povedať, že ich argumenty smerovali predovšetkým k vecnej stránke tohto sporu. Mne dovoľte povedať niekoľko vecí ešte na doplnenie s tým, že zároveň chcem povedať, že súhlasím s týmto názorom a chcem povedať niekoľko vecí, ktoré majú právny charakter a majú širšie politické súvislosti.

    Predovšetkým chcem povedať – a pán kolega Hort mi to odpustí, že neinformoval presne naše plénum –, že touto otázkou, čo sa týka Tvrdošína, sa výbor pre verejnú správu zaoberal, ale tento výbor aj prijal platné uznesenie k veci, o ktorej sa hlasovalo aj na základe poslaneckých prieskumov a na základe niekoľko pomaly desiatky hodín diskusie, takže názor výboru bol jasný, uznesenie výboru bolo jasné. A čo bolo nejasné a čo bolo do neba volajúce, do neba volajúcou nehoráznosťou, bolo následné stanovisko vlády, ktorá dokonca prijala uznesenie, ktorým zakázala prednostovi okresného úradu realizovať výsledky dovtedajšieho úradného konania.

    Chcem povedať iba jedno. Čo sa týka Tvrdošína, vo veci konal príslušný orgán štátnej správy, ktorým bol katastrálny úrad – Krajský katastrálny úrad v Banskej Bystrici, neskôr v Žiline, po zmene územného a správneho členenia, a neskôr ústredný orgán štátnej správy pôsobiaci v Bratislave. Voči tomuto rozhodnutiu proti konaniu týchto orgánov podala obec Vitanová jediný možný opravný prostriedok, a to taký, že požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby preskúmal rozhodnutie najvyššieho orgánu, ústredného orgánu štátnej správy, v danom prípade orgánu geodézie a kartografie. Výsledkom bolo, že Najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil, že postupy ústredného orgánu štátnej správy boli v poriadku, čím sa vyčerpal jediný možný vtedajší riadny opravný prostriedok. Následne bolo potrebné toto rozhodnutie Najvyššieho súdu vykonať. Tak sa nestalo s tým, že sa prednosta okresného úradu rozhodol, že on nesúhlasí s rozhodnutím Najvyššieho súdu, a vo veci prestal konať a, naopak, pokúšal sa urobiť úradné kroky, ktoré mali smerovať k opačnému záveru, ako to urobil Najvyšší súd.

    Vážené kolegyne, kolegovia, no ak takto chceme spravovať štát, tak tu o nejakom právnom štáte nemožno hovoriť, to je návrat o dve storočia dozadu. Tu ak sa každý, kto sa dostane do pozície na okresnom úrade, rozhodne, že preňho je nejaký rozsudok niekoho nespravodlivý a začne konať podľa seba, tak v takom prípade o nejakom právnom štáte a o práve, o realizácii práva absolútne nemožno hovoriť.

    Vo veci ďalej, okrem toho, že obec Vitanová mala k dispozícii až päťročné obdobie, v rámci ktorého mohla podať protest ešte na Generálnu prokuratúru, toto obdobie nebolo využité, prepadla lehota a vo veci už jednoducho nebolo možné ďalej konať. Následne však obec Vitanová podala ešte sťažnosť na Ústavný súd. Vo veci konal Ústavný súd a vyslovil svojím rozhodnutím, že nemožno konštatovať protiústavnosť v orgánoch, ktoré vo veci konali. Ak napriek tomu vláda a ktokoľvek iný chce vstupovať do tohto priestoru, vážení páni, to je problém pre nás všetkých a to v konečnom dôsledku nesmierne charakterizuje typ demokracie a typ nášho štátu a podobne.

    Takže skutočne nehazardujme ani s povesťou, ani s právom, ani s nutnosťou rešpektovať rozhodnutia a podobne. Ak je niečo nesmierne dôležité, to si musíme uvedomiť, že z teórie správneho práva jednoznačne vyplýva takzvaná prezumpcia správnosti aktu. To je základ správneho konania vôbec, základ spravovania štátu podľa práva. Jednoducho, ak štátny orgán, ktorý neprekročí právomoc, v takom prípade totiž išlo o ničotný akt, ale ak aj pochybí a máme ten pocit, že pochybil, tak v každom prípade je jedine možné tento akt zmeniť, a ak ho nezmeníme riadnymi prostriedkami, ktoré predpisuje zákon, platí prezumpcia správnosti.

    To bol jeden zo zásadných dôvodov, pre ktoré aj výbor prijal to uznesenie, ktoré prijal, a nariadil a tým respektíve požiadal vládu, aby vykonala potrebné kroky na to, aby sa vec dala do súladu s právnym stavom. Načo sa začali hľadať ďalšie právne konštrukcie nesmierne umelého typu, že je to rozhodnutie nevykonateľné a podobne, napriek tomu, že tam sú minimálne štyri až päť písomných vyjadrení príslušného orgánu geodézie a kartografie, ktorý jasne konštatuje, že tieto rozhodnutia sú vykonateľné. Takže toľkoto k vecnej stránke, vážení páni.

    Ďalšie právne súvislosti takýto rozhodnutí. Ak by teraz taký spor, ktorý vzniká medzi dvomi obcami povedzme o určenie hraníc územia, kde prejdú a konajú vo veci všetky orgány, ktoré sú na to príslušné, vyčerpajú sa všetky opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tak potom urobme to, že dáme do parlamentu zákon a povieme, že ideme tie veci vymedziť zákonom. To sú veci, kde sami seba musíme vedieť limitovať, sami musíme vedieť a cítiť hranice elementárne prípustného politického lobovania a jasne vidieť hranice, za ktoré jednoducho ísť nesmieme.

    Preto z tohto dôvodu, po ďalšie, už ani nehovorím o tom, o zjavnej, zrejmej a už nad slnko jasnejšej retroaktivite takejto právnej normy. Jednoducho týmto spôsobom to nejde. Je však faktom, a tu myslím, teda nechcem navrhovateľom a priori vnucovať nejaké účelové konanie, chcem veriť, že chcú vstupovať do prostredia a riešiť spor, ktorý je vleklý a ktorý traumatizuje jednak Oravu, ale aj prostredie Kežmarku relatívne dlhé obdobie. V tomto smere by som chcel povedať jedno. Áno, tak poďme hľadať mechanizmus, ktorý jednoducho umožní v prípade, že medzi obcami vzniknú sporné otázky vo väzbe na ich územné členenie, poďme hľadať mechanizmus a povedzme aj právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné takýto spor riešiť. Samozrejme, so zapojením príslušných orgánov, ako sú súdy a podobne. Chcem však povedať, že v žiadnom prípade tam nemôže byť Tvrdošín, ako to je napísané v prílohe tohto uznesenia, teda v návrhu zákona, pretože tam príslušné orgány jednoznačne konali a jednoznačne rozhodli. Jednoznačne rozhodli. Viem si však predstaviť, že tie spory, ktoré sú živé, ako je napríklad v Kežmarku, kde si dovolím jednoznačne vysloviť svoj názor, že musíme si uvedomiť, vážení páni, charakter vlastníctva, o ktorom sa bavíme, ide o vlastníctvo, ktoré má verejný charakter, pretože to nie je štandardné súkromné vlastníctvo, ktoré má tie nástroje ochrany, ktoré má.

    Uvedomme si, že zverené obci vymedzené katastrálne územie, ktoré tvorí územie obce, znamená len právo obce vykonávať správu tohto územia. To znamená konať vo veciach stavebného konania, vo veciach výberu poplatkov za nehnuteľnosti a podobne. Ale ten vlastnícky moment je predsa taký, že existujúci mechanizmus hovorí o tom, že štát jednoducho môže vstúpiť do prostredia, aj vláda dokonca svojím spôsobom, ale s obmedzením, ktoré je v zákone č. 517/1990 a v následných právnych normách, jednoducho, že o takejto zmene možno rozhodnúť iba so súhlasom obce.

    Chcem ešte pripomenúť Európsku chartu miest a obcí, ktorá rovnako tento záväzok pre Slovensko garantuje, teda Slovensko sa zaviazalo dodržiavať tento záväzok a jednoducho nie je možné, a uvedomme si, že takáto norma sa tým stáva stojacou nad existujúcim právnym poriadkom a tým zakladáme možnosť, že Tvrdošín sa bude po ďalších štyroch rokoch obracať na Európsky súdny dvor s náhradou škody, teda to, čo som sa vám snažil vysvetliť v rámci koncepcie ďalšieho postupu reformy verejnej správy. Náhrada škodového konania sa dnes môže dostať do obludných rozmerov. Ak nechceme vytvoriť stav, že jedným z nádherných spôsobov, ako sa obohacovať, bude, že jednoducho sa zasadíme o zlé štátne rozhodnutie a potom len budeme čakať, kým sa naformuluje zásadná škoda a povinnosť takúto škodu nahradiť.

    Takže vážne v tomto smere by som poprosil, keby sme zvažovali všetky dôsledky navrhovanej právnej normy a aby sme sa „neukvapovali“, aby sme naozaj pre lobovanie urobili aspoň elementárne a únosné hranice. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. Keďže predtým nebol už nikto prihlásený do rozpravy, rozpravu uzatváram a navrhovateľ má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som reagoval na rozpravu k tomuto návrhu zákona. Začal by som asi pri pánovi poslancovi Cabajovi. Keď nie je prítomný, budem to adresovať, tie slová, jemu.

    Pán poslanec Cabaj, chcem vás ubezpečiť, že navrhovatelia k návrhu zákona pristupovali zodpovedne, z vlastnej iniciatívy a z vlastnej slobodnej vôle. Nebola to žiadna politická objednávka. Pokiaľ ide o okres, okresné mesto, okresy Tvrdošín či Trstená, ja naozaj nepoznám politické súvislosti vytvárania okresov v Tvrdošíne či v Trstenej, či všetko, čo s tým súvisí. A keď teda naozaj mám byť úprimný, ani ma to veľmi nezaujíma. Chcem sa vyjadriť k niektorým vašim tvrdeniam. Budem postupovať podľa jednotlivých bodov.

    Bez súhlasu obyvateľov obce pričlenená obec Ľubica ku Kežmarku. Ja mám rád fakty a budem pracovať s faktami, so skutočnosťami:

    - Spoločné zasadnutie rád Mestského národného výboru v Kežmarku, Miestneho národného výboru v Ľubici a Miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove, lebo tieto dve obce sa pripájali ku Kežmarku, išlo o 40. mimoriadnu schôdzu v Kežmarku 8. augusta 1973 – súhlas na zlúčenie.

    - Spoločné zasadnutie poslancov miestneho národného výboru, miestnych národných výborov, pardon, 12. mimoriadne zasadnutie – súhlas na toto zlúčenie.

    - Verejné schôdze občanov v Ľubici 9. augusta 1973, 14. augusta 1973 – súhlas občanov so zlúčením s mestom Kežmarok.

    - Verejné zasadnutie pléna Miestneho národného výboru v Ľubici 25. augusta 1973 – súhlas na zlúčenie s mestom Kežmarok.

    Ďalšia vaša pripomienka, že je zákon retroaktívny. Ak máte ten pocit, ja vidím priestor na odstránenie retroaktivity, ak sú pochybnosti. To som naznačil už včera pri uvádzaní zákona.

    Že sa odoberá časť obce, alebo časť sídliska obci Ľubica. Neodoberá sa. Sídlisko Juh je urbanisticky spojené s mestom Kežmarok. Nikdy nepatrilo obci Ľubica. Nemožno odobrať Ľubici to, čo Ľubica nikdy nemala. Nehovoríme o území, hovoríme o bytoch, hovoríme o objektoch, ktoré stoja v tomto katastrálnom území, v časti katastrálneho územia. Je pravda, že časť sídliska sa nachádza v časti katastrálneho územia obce Ľubica, ale nepravdivé je vaše tvrdenie, že je jej urbanistickou súčasťou. Nie je to pravda. Ja mám tu mapu, ktorú vám môžem dať, kde sa môžete pozrieť, že to tak nie je. Sídlisko Juh je urbanisticky infraštruktúrou spojené s mestom Kežmarok, pretože je prepojené kanalizáciou, komunikáciami, verejným osvetlením, všetko to, čo sídlisko obsahuje ako infraštruktúra, a od obce Ľubica je vzdialené toto sídlisko minimálne 500 metrov. Z mapy je to zrejmé, môžete si to pozrieť. To nie je výmysel, to je fakt.

    Legislatívna rada vlády nevytkla žiadny nedostatok týkajúci sa Charty miestnych samospráv. To nie je pravda, pán poslanec. Ako dôkaz môžem vám tu ukázať oficiálny materiál, ktorý išiel na rokovanie vlády, spracovaný 25. augusta, kde je päť pripomienok z Legislatívnej rady vlády, z ktorých si vláda ako orgán, ktorý v tomto rozhodoval, osvojil štyri. Tu je napísané, že „Legislatívna rada vláda navrhuje súhlasné stanovisko za predpokladu zapracovania pripomienok, ktoré sú tu uvedené“. Takáto pripomienka, takáto výhrada sa v tomto materiáli nenachádza. Ja som sa osobne zúčastnil na rokovaní Legislatívne rady vlády a takáto pripomienka tam neodznela. Keďže som tam sedel, tak to hovorím so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou. Je pravda, že medzi tými pripomienkami je pochybnosť o tom, či zákon nie je retroaktívny, hovorím v mene predkladateľov, že toto sa odstrániť dá, ak sú takéto pochybnosti. Ak sú také pochybnosti, to sa odstrániť dá.

    Čo je to verejný záujem? Nebolo verejným záujmom, že z vôle občanov obce Ľubica došlo k zlúčeniu obce Ľubica s mestom Kežmarok? Nebolo verejným záujmom, že z vôle občanov obce Ľubica došlo k odčleneniu obce Ľubica od mesta Kežmarok a vytvorila sa samostatná politická obec? Nebolo verejným záujmom to, že v súlade s uznesením vlády o odčlenení obce Ľubica uzatvorila sa dohoda o majetkovoprávnom vysporiadaní medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, ktorú podpísali štatutárni alebo kompetentní zástupcovia? Nie je verejným záujmom to, že občania sídliska Juh v troch petíciách, môžeme ich tak nazvať, vyjadrili svoj záujem byť občanmi mesta Kežmarok a nie obce Ľubica? Môžeme hovoriť, či to napĺňa podmienky petičného práva alebo petície, áno, o tom sa dá diskutovať. Čo je pre mňa dôležité, aj pre navrhovateľov, je to, že tí ľudia vyjadrili svoju vôľu. Či naplnili formálnu stránku, o tom sa diskutovať dá, ale ten prejav slobodnej vôle tam je. A to sa zopakovalo trikrát a na verejných zhromaždeniach sa to zopakovalo niekoľkokrát. Ani jeden z nich, ani jeden z nich sa neprihlásil k trvalému bývaniu v obci Ľubica. A to je tiež fakt. No neprihlásil sa. Ja neviem, či sa to dá, ale neprihlásil sa. Všetci sú prihlásení k trvalému pobytu v meste Kežmarok. Ja sa teda pýtam: Ak toto všetko, čo som tu vymenoval, nie je verejným záujmom, tak potom čo je verejným záujmom? Môžeme o tom diskutovať, povedzme aj my dvaja. Čo teda je verejným záujmom? Vôľa občana nie je verejným záujmom, ak bola takto vyjadrená?

    Že existuje niekoľko desiatok ďalších podobných prípadov. Možno máte pravdu, ja neviem. Možno máte pravdu. Ak existujú také prípady, v ďalšom legislatívnom procese v druhom čítaní alebo vo fáze prerokúvania vo výboroch ja budem prvý, ktorý sa pripojí k takémuto vášmu návrhu a tento návrh podporím. Myslím si, že nebudú mať problém s tým ani ďalší navrhovatelia, ani klub SDKÚ ako taký.

    K pani poslankyni Antošovej, v podstate tam sa opakuje to, čo ste hovorili vy, že – k tomu by som sa nechcel vyjadrovať.

    Pán poslanec Miklušičák, neviem, v čom je ten zákon nedemokratický. Počul som to, že je protiústavný, že je nezákonný, že je nedemokratický. Predkadatelia ho taký nevidia. Ak pomenujete, v čom je protiústavný, úprimne vám hovorím, že budem mať snahu odstrániť protiústavnosť a protizákonnosť tohto zákona. My nevidíme žiadnu nedemokratickosť, protizákonnosť, alebo dokonca protiústavnosť.

    Pán poslanec Číž, ja chcem reagovať na vystúpenia poslancov a potom, samozrejme, pretože som vás včera nechcel obrať o váš drahocenný čas, samozrejme, budem sa venovať veľmi podrobne, veľmi podrobne sa budem venovať Oraviciam a vrátim sa potom aj ku Kežmarku s Ľubicou. Pán poslanec Číž, ak by ste dovolili, ja by som vám položil otázku: Konal v tomto správnom konaní kompetentný orgán? Konal? Ja si myslím, že nie, pokiaľ ide o Oravice, že katastrálny úrad rozhodol. Ja si myslím, že nie, a poviem potom prečo. Áno, je tam rozhodnutie súdu. Je tam rozhodnutie príslušných súdov aj Ústavného súdu. Ja považujem, hovorím to hneď teraz, považujem takéto rozsudky za možno nekorektné, je slušný výraz.

    Nebol podľa vášho názoru príslušný súd povinný zo zákona skúmať, či konal kompetentný orgán? Ja vám to preukážem na rozsudku, o ktorý sa opiera rozhodnutie katastrálneho úradu z roku 1940, zo 6. februára. Ja vám na tom rozsudku dokážem, že asi bol. Ja nie som právnik, ale myslím si, že v prvom rade mal posudzovať, či takéto rozhodnutie vydal kompetentný orgán. Ak teda podľa vás toto nie je právny štát, alebo teraz nie je právny štát, alebo v týchto rokoch nie je právny štát, ak sú takéto rozhodnutia správnych orgánov, katastrálneho úradu rôznych stupňov alebo súdov, alebo Ústavného súdu, v rokoch 1993 až 1998 do období, do ktorých spadá toto všetko, právny štát bol?

    Spomenuli ste, že máte pocit, ak vás nebudem presne citovať, tak mi to, prosím, prepáčte, že máte pocit, že pochybili, že to rozhodnutie je chyba, že je tam pochybenie. Ja vám hovorím za seba aj za predkladateľov, my ten pocit nemáme, my to vieme. My to vieme, že to rozhodnutie je nekorektné a že je v rozpore so zákonom. Hovorili ste, že poďme hľadať určitý právny mechanizmus. Naša snaha je v dobrej viere aj týmto spôsobom hľadať ten mechanizmus. Je to predložená novela zákona, čiže týmto spôsobom sa pokúsiť vyriešiť tieto dva závažné spory, ktorých môže byť viacej. To pripúšťam, ale je priestor v ďalšom legislatívnom konaní s týmto zákonom pracovať – tak by som to povedal.

    A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil k sporu Oravice.

    Do roku 1977 a po roku 1993 sa časť územia Oravíc len evidenčným spôsobom, len evidenčným spôsobom vykazovala v katastrálnom území Tvrdošín bez vytvorenia katastrálneho územia Tvrdošín II. Bez vytvorenia katastrálneho územia, nikdy nebolo katastrálne územia Tvrdošín II vytvorené. Hovorím to so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou. Do roku 1993 bolo územie Oravice evidované ako súčasť katastrálneho územia Vitanová. Taký je fakt. V júni až auguste 1993 bývalá Správa katastra v Dolnom Kubíne na základe príkazu vtedajšieho Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici vytvorila samostatný súbor popisných informácií Oravíc a začala ho vykazovať obci Tvrdošín, súbor popisných informácií. Tento postup bol v rozpore s právnymi predpismi. Hovorím to so všetkou vážnosťou.

    Za rozhodujúce však treba považovať tri rozhodnutia štátnych orgánov z rokov 1995 a 1996. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici totiž rozhodol, že územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín. Citujem presne z rozhodnutia, že „územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín“. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky toto rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol žalobu obce Vitanová na zrušenie týchto rozhodnutí. Pracujeme s faktami aj z jednej, aj z druhej strany. Toto sú skutočnosti.

    Ja chcem však pripomenúť, že tieto orgány rozhodovali o územných zmenách dvoch obcí, t. j. o odčlenení územia Oravíc od územia obce Vitanová a o jeho pričlenení k územiu obce Tvrdošín. Tieto rozhodnutia sú podľa nášho názoru však nezákonné a právne neúčinné, aj keď sú potvrdené Najvyšším súdom aj Ústavným súdom. Zo záverov právnych teórií, ale aj z rozhodovacej praxe príslušných štátnych orgánov jednoznačne vyplýva, že ak príslušný orgán rozhodne, hoci nemá na to oprávnenie, je jeho rozhodnutie nulitné. Platí, že takéto rozhodnutie neexistuje a nemožno ho realizovať a rešpektovať.

    A ja sa teraz chcem oprieť o závery Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. marca 2001, ktorá okrem iného konštatovala, a budem presne citovať z týchto rozhodnutí: „Orgán katastra svojím rozhodnutím, že územie Oravice prislúcha do obce Tvrdošín, zmenil územie obce Vitanová aj Tvrdošín a tým zároveň hranicu týchto obcí. Na vydanie takéhoto rozhodnutia ho neoprávňovalo ustanovenie § 27 zákona č. 266/1992 Zb., ani iné ustanovenie v tom čase platnej právnej úpravy. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 517/1990 Zb. platného v čase vydania rozhodnutí vykonať zmenu územia obce patrilo okresnému úradu. Vtedajšie katastrálne úrady ako špeciálne orgány štátnej správy pri zmene hraníc obcí v súlade s § 79 vyhlášky č. 594/1992 Zb. len pripravovali odborné podklady na rozhodnutie okresného úradu. Orgán katastra teda vydal rozhodnutie, ktoré nepatrilo do jeho pôsobnosti. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom.“ To netvrdím ja. To tvrdí Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V tomto rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že „výkon citovaného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici nie je možný ani pre uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty“.

    Popri tom, čo som už uviedol, nevykonateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj ďalšie jeho nedostatky. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá bola predmetom konania, a preto musí byť presný a určitý. Územie Oravíc prislúcha do územia Tvrdošína. To je v rozpore s tým, čo som citoval. „Označenie nehnuteľnosti ako územie je pre výkon rozhodnutia nedostatočné, pretože nie je presné a určité v zmysle údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Už len samotná táto okolnosť jednoznačne bráni tomu, aby uvedené rozhodnutie mohlo byť vykonané.“ To nie sú moje slová. To sú slová Generálnej prokuratúry. „Rozsudok Najvyššieho súdu z 31. januára 1996 nie je titulom pre výkon rozhodnutia danej veci.“ Nie je titulom.

    Mohol by som tak pokračovať ďalej. Pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru, je tu list, resp. protest prvého námestníka generálneho prokurátora Dr. Martina Lauka zo 17. marca tohto roku, ktorý navrhuje napadnuté opatrenie zrušiť, pretože týmto opatrením bol porušený zákon. „Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V zmysle § 42 katastrálneho zákona na zápis do katastra je listina, ktorá obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísiel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.“ A prvý námestník generálneho prokurátora pokračuje: „Správny orgán sa citovanými ustanoveniami zákonov neriadil. Označenie nehnuteľnosti ako územia Oravice nie je označením zodpovedajúcim údajom katastra tvoriacim obsah katastra, ani nie je označením nehnuteľnosti v zmysle § 42 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Zápis takejto listiny do katastra by preto nebol v súlade s katastrálnym zákonom, pričom treba zdôrazniť, že akékoľvek dodatočné geometrické určovanie tohto územia po právoplatnosti rozhodnutia je z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia irelevantné.“

    Pokiaľ ide o vykonateľnosť rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku je nesporné, že lehota na jeho vykonanie v zmysle § 77 ods. 3 uplynula. Uvedené rozpory a nejasnosti sa premietli do stavu, že od roku 1995 neboli realizované citované rozhodnutia jednak pre absenciu rozhodnutia o územnej zmene obcí, ale tiež preto, že územie Oravíc nebolo nikde presne identifikované. To spôsobovalo značné problémy pri riešení majetkovoprávnych a iných súvisiacich záležitostí, napríklad stavebné konanie, ale aj pri výkone štátnej správy, najmä v oblasti daní, pri uskutočňovaní ich volieb a podobne. Územie Oravíc má väčšiu rozlohu ako sporná časť územia, na ktorej vlastníkmi pozemkov sú občania z Tvrdošína, nie mesto Tvrdošín. Občania z mesta Tvrdošína.

    Územie Oravíc ani sporná časť územia nie je samostatným katastrálnym územím, ako som hovoril, ani nikdy nebolo. Je to iba časť územia v katastrálnom území obce Vitanová. Aj v rozhodnutí katastrálneho úradu, o ktoré sa opierajú rozsudky súdov, sa konštatuje, že, budem presne citovať, „územie Oravíc tvorí podľa tejto mapy enklávu vo vitanovskom chotári, ktorým je toto územie obkolesené“. Na spresnenie. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 47/1948 Zb. „o niektorých technicko-hospodárskych úpravách pozemkov sa výrazom enkláva označujú cudzie pozemky vo vzťahu k vlastníkom, a nie vo vzťahu ku katastru, resp. územiu politickej obce“. To je citované zo zákona.

    A ďalej z tohto rozhodnutia katastrálneho úradu. „V pozemnoknižnej mape územie Oravíc bolo začlenené do katastrálneho územia Vitanová, ale parcely boli a aj sú evidované ako v zápisniciach katastrálneho územia Vitanová, tak aj v katastrálnom území Tvrdošín.“ Ja si teda dovolím položiť otázku: Je možné, aby pretrvával v tomto štáte taký stav, že pozemky sú evidované v dvoch katastrálnych územiach alebo že by mali existovať dve katastrálne územia na tie isté pozemky? A pritom aby sme teda hovorili, že existuje katastrálne územie? Ja si myslím, že nie, pretože by to bol jednoducho precedens.

    Ku konaniu Okresného úradu v Tvrdošíne. Podľa mňa v dobrej viere, aby sa odstránili tieto niekoľkoročné spory a problémy, Okresný úrad v Tvrdošíne v súlade so skutočným právnym stavom zjednotil evidenciu týchto popisných a geodetických informácií tak, že sú jednotne vykazované v katastri obce Vitanová. Dovolím si dať do pozornosti, ak by sa teda boli realizovali rozhodnutia z rokov 1995 a 1996, mala vzniknúť absurdná situácia, že územie obce Vitanovej sa bude oproti pôvodnému stavu nachádzať v dvoch vzájomne nesúvisiacich lokalitách prerušených územím Oravíc. Toto územie, ktoré netvorí s mestom Tvrdošín územný celok, ba dokonca s ním ani nehraničí, pretože je vzdialené zhruba 25 km od neho, malo patriť do mesta Tvrdošín. Medzi mestom Tvrdošín a obcou Vitanová sú však katastrálne územia ďalších štyroch obcí. Ani jedna z týchto obcí by teda netvorila územný celok v tom prípade.

    Nechcem tu používať invektívy, hoci ich v tých, nemyslím z vašich úst, pán poslanec, ale z úst, resp. sprostredkovane cez starostu či primátora, či primátora Tvrdošína, či starostu Ľubice, boli niektoré použité. Ale ja si teda dovolím odcitovať nie z listu primátora mesta Tvrdošína, ale z reakcie ministerstva vnútra na tento list, pretože tú žiadosť primátora mesta Tvrdošína som nevidel. Podľa mňa až absurdne vyznieva žiadosť primátora mesta Tvrdošína Ing. Ivana Šaška, zrejme z februára 1996, adresovaná ministerstvu vnútra o začlenenie územného celku Oravice do mesta Tvrdošína s odporúčaním Okresného úradu v Dolnom Kubíne tejto žiadosti vyhovieť. A ministerstvo vnútra uvádza, ja si to dovolím citovať, aby to bolo presné. „Pokiaľ ide o územný celok Oravice ležiaci v obci Vitanová, tento s územím mesta Tvrdošín vôbec nesúvisí a nehraničí. Územie Vitanovej, ktorej súčasťou Oravice sú, oddeľujú od Tvrdošína územia ďalších štyroch obcí. Oravice sú ako súčasť obce Vitanová uvádzané v štatistických lexikónoch od sčítania ľudu v roku 1921. Ministerstvo vnútra neobdržalo v poslednom období nijakú žiadosť, ani výsledky hlasovania obyvateľov Tvrdošína o určenie názvu Oravice niektorej časti mesta. Preto predpokladáme, že ani Okresný úrad Dolný Kubín nevykonal zmenu územia mesta Tvrdošín a nevydal rozhodnutie o zmene územia mesta, ktorým by sa vytvorila mestská časť Oravice.“ Zrejme taká bola žiadosť, aby sa vytvorila mestská časť Oravice. „Ak Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodol o Oraviciach ako súčasti katastrálneho územia Tvrdošína, rozhodnutie však dosiaľ nepoznáme, to ešte neznamená, že by sa na základe vytvorenia ďalšieho katastrálneho územia obce mala meniť aj politická organizácia a územná štruktúra ďalších obcí okresu Dolný Kubín. Navyše, keď nie je fyzicky možné takúto územnú zmenu vykonať.“ To je stanovisko ministerstva vnútra.

    Zmenu územia obce alebo zmenu územia medzi obcami môže vykonať iba okresný úrad, ale zásadne len pri dodržaní podmienky, že ide o susediace obce, ktoré majú spoločnú obecnú hranicu, čo v tomto prípade, samozrejme, neplatí. Rozhodnúť o zmene územia môže okresný úrad len v prípade, že sa o nej obidve obce dohodli a že obyvatelia oboch obcí vyslovili súhlas so zmenou v miestnom referende. Samozrejme, ide o právny stav alebo legislatívu platnú v tom čase.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte možno na oživenie ako perličku žiadosť Obecného úradu v Čimhovej, to je susedná obec, ktorá leží nad obcou Vitanová, je datovaná z 5. 12. 1995. Z obsahu tohto listu je zrejmé, že toto obecné zastupiteľstvo sa nechalo inšpirovať Tvrdošínom. Citujem teda: „Obecné zastupiteľstvo v Čimhovej Vás týmto žiada o zriadenie katastra Čimhová II v Oraviciach z toho dôvodu, že vlastníkmi pozemkov Holá lúka, hoľa Čapľovka v Oraviciach sú občania z obce Čimhová. Predmetnú žiadosť Vám posielame na návrhy viacerých vlastníkov pozemkov v uvedenej lokalite prostredníctvom členov obecného zastupiteľstva v Čimhovej preto, aby dane z nehnuteľností ostávali v obci Čimhová.“

    K tomuto si teda dovolím – mali by sme sa stotožniť s takouto filozofiou tvorby katastrálnych území, katastrov? Ja si myslím, že nie. Ak by sme takúto prax zrejme akceptovali, tak asi by tu bol totálny pozemkový chaos podľa môjho názoru. Azda odľahčene by sa dalo povedať, že by nám tu katastrálne územia vznikali ako huby po daždi, keď poprší.

    A dovolím si naozaj jednu absurditu, ktorá absurditou byť nemusí. Ak by sa napr. obyvatelia Bratislavy, niektorí, alebo časť obyvateľov, ktorí vlastnia pozemky alebo byty, alebo chaty, alebo rodinné domy napr. vo Vysokých Tatrách alebo v Poprade, alebo v Prešove, alebo v Košiciach dohodli a požiadali by mestské zastupiteľstvo v Bratislave, a to by to schválilo, vytvorili by sme katastrálne územie Bratislava 28, alebo koľko, vo Vysokých Tatrách alebo v Košiciach, alebo v Poprade? Platný právny stav predsa je taký, že tam, kde sa to nachádza, v ktorom katastrálnom území, tak to je politicky spravované obcou, ktorej to politicky prináleží. Neviem, či sa vám to nezdá absurdné, mne sa to absurdné zdá.

    Vrátim sa k tomu rozsudku Najvyššieho správneho súdu zo 6. februára 1940, o ktorý je opreté vlastne celé rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Chcem zdôrazniť, že Najvyšší správny súd v tomto rozsudku nikdy nerozhodoval o katastrálnom území Tvrdošín II, nikdy nerozhodoval o Vitanovej, rozhodoval o, však pán poslanec Miklušičák, rozhodoval o Tvrdošianskych lúkach, ktoré ministerstvo financií asi v roku 1939 pričlenilo, myslím, k obci Ústie nad Oravou. V tejto súvislosti sa spomína a ja vám to zase odcitujem tak, ako to tu je: „Pretože katastrálne územie ponosujúcej sa obce Tvrdošín skladá sa z troch spolu nespojených území, dielov, a to podľa zdelenia Katastrálneho merníckeho úradu v Dolnom Kubíne zo dňa 6. októbra 1938, z dielu Tvrdošín I, ktorý zahrňuje obec Tvrdošín s priľahlými pozemkami, ďalej z dielu Tvrdošín II, tzv. Oravice, ktorý tvorí enklávu v chotári politickej obce Vitanová, a z dielu Tvrdošín III, tzv. Tvrdošianske lúky, tvoriace enklávu v chotári politickej obce Ústie nad Oravou.“

    A chcem sa vrátiť k vystúpeniu pána poslanca Číža a odcitovať v tejto súvislosti asi jednu alebo dve vety. „Najvyšší správny súd, rozhodujúc o ponose proti tomuto rozhodnutiu žalovaného úradu, musel sa predovšetkým z úradnej povinnosti zaoberať otázkou, či žalovaný úrad bol vôbec alebo či bol sám kompetentný rozhodovať v danom prípade ako posledná správna inštancia, t. j. či jeho rozhodnutie je rozhodnutím poslednej príslušnej inštancie.“ Chcem teda pripomenúť vzhľadom na tie rozsudky, neboli príslušné súdy povinné zaoberať sa tým, či rozhodnutie vydal kompetentný orgán, v tomto prípade katastrálny úrad? Ja si myslím, že boli. Nie som právnik, ale myslím si, že boli povinné sa týmto zaoberať.

    Chcel by som dať do vašej pozornosti v súvislosti s Oravicami ešte jeden dokument. Ten dokument sa volá „Obecné svedectvo“, je z 25. januára 1947 a vydal ho Národný výbor v Tvrdošíne. „Rada Miestneho národného výboru v Tvrdošíne týmto úradne a hodnoverne svedčí, že enkláva v katastrálnom území Vitanová, zvaná Oravice, Oravické lúky, tvorí druhý diel chotára obce Tvrdošín a po stránke daňovej patrí do katastrálneho územia obce Tvrdošín.“ To je inak tvrdenie, ktoré použil na Ústavnom súde aj na Najvyššom súde právny zástupca obce Vitanová, ale nebolo to vzaté do úvahy. Tak ako nebolo vzaté do úvahy to, že rozhodnutie vydal nekompetentný orgán. Je pravda, že do troch rokov, dokedy bolo treba toto urobiť, napadnúť toto rozhodnutie, a toto tam možno aj uviesť, tak sa to nestalo. Ale ja znovu kladiem otázku: Nebol príslušný súd povinný skúmať, či rozhodnutie vydal kompetentný orgán? A my sme dnes všetci presvedčení o tom, že to rozhodnutie vydal nekompetentný orgán a je to jasné porušenie zákona z roku 1990, ako som to citoval.

    Ja sa ešte vrátim ku Kežmarku. Ja sa ešte vrátim ku Kežmarku a už nebudem dlho hovoriť. Nebol včera na to priestor, ale myslím si, že dnes je na to vhodný čas, aby som sa znovu vrátil k dohode o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, ktorá je z 22. januára 1992.

    V tejto dohode pod bodom 1 je jasne a zrozumiteľne napísané, a budem presne citovať: „Do vlastníctva novej obce Ľubica dňom určeným vládou Slovenskej republiky prejde:

    1. katastrálne územie Ľubica o plošnej výmere 2 642 ha, 1 459 m2 s tým, že územie približne 12 ha spresnené bude geometrickým plánom, zastavané časťou sídliska Juh, bude predmetom výmennej zmluvy. Mesto Kežmarok odovzdá územie svojho katastra obci Ľubica v pomere 1 : 1 a s doplatením rozdielu za bonitu pôdy. Termín: jún 1992.“

    Dovolím si znovu zopakovať, táto dohoda naplnená nebola. Túto dohodu podpísali štatutárni zástupcovia mesta Kežmarok a všetkých 8 poslancov mestskej časti Ľubica, ktoré bolo súčasťou mesta Kežmarok. A je tam podpis aj poslanca a dnešného starostu obce Ľubica.

    Sú tu ďalšie dokumenty, ktoré toto potvrdzujú. Znovu teda chcem zopakovať, že toto je hlavný dôvod – nenaplnenie dohody, nenaplnenie dohody a chýba tu vôľa z jednej strany. Ja som sa sám zúčastnil mnohých rokovaní k tomuto problému. Viem o mnohých alternatívach ponúk mesta Kežmarok na výmenu územia s doplatením, s finančným vysporiadaním za bonitu pôdy, kde sa ponúkali pozemky v dvojnásobnej rozlohe, štvornásobnej rozlohe. Nie je tu vôľa. Tam, kde nie je vôľa, nemôže byť ani cesta. Preto je tu tento návrh zákona, ktorý chce, má ambíciu vyriešiť tento problém, okrem iných.

    To je všetko, čo som chcel povedať. Chcem vás znovu poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, lebo je to návrh zákona dobrý. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem prerokúvanie tohto bodu programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 331. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 304.

    Slovo má pán poslanec Roman Vavrík, ktorý uvedie tento návrh zákona za skupinu poslancov.

    Pán Vavrík je prítomný? Pýtam sa poslancov, budeme pokračovať ďalším zákonom, keď tu nie je predkladateľ prítomný, alebo počkáme 5 minút? Počkáme 5 minút? Prerušujem schôdzu na 5 minút. Poprosím, keby ste z klubu poslancov SDKÚ zohnali pána poslanca Vavríka, aby sme nečakali. Ďakujem.

  • Pauza pre neprítomnosť poslanca Vavríka, predkladateľa návrhu zákona za skupinu poslancov.

  • Pán poslanec Vavrík, môžeme, ste pripravený? Komora kominárov čaká, aj zákon, ktorý máte predložiť, buďte taký láskavý, predložte ho.

    Vážené dámy a páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady, zákon, ktorý som uviedol, máte v tlači 331, návrh zákona, a rozhodnutie je 304.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán podpredseda, chcem sa ospravedlniť vám a celej ctenej snemovni, že, skrátka, podklady som si zabudol dole, tak som si musel po ne skočiť, nestalo sa mi to za tých desať rokov, ospravedlňujem sa, prijmite to, prosím.

  • Prijímame vaše ospravedlnenie, ale prosím, aby ste sa sústredili na svoju prácu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V roku 1998 Národná rada prijala zákon o Komore kominárov a v tomto zákone, ktorý nesie označenie č. 161/1998, zverila Národná rada vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti práve Komore kominárov, avšak tieto právomoci komore zverila len takou rámcovou úpravou. Otázky odbornej prípravy, overovania a osvedčovania odbornej spôsobilosti, ako i otázky zadržania odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti kominárov upravovala vyhláška ministerstva vnútra č. 82/1996, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane v oblasti prevencie. No a napokon v roku 2002 od 1. apríla sme prijali zákon o ochrane pred požiarmi. Tento zákon upravili i celý rad otázok, ktoré sa dotýkali kominárskej činnosti. Zákon o požiarnej ochrane ustanovil povinnosti fyzickým osobám i právnickým osobám pri zabezpečovaní kontroly komínov a ich čistení ako jedného z predpokladov na zabránenie vzniku požiarov. Túto činnosť môžu podľa citovaného zákona vykonávať len osoby, ktoré majú na túto činnosť odbornú spôsobilosť, t. j. kominári, ktorí spĺňajú požiadavky predpísaného vzdelania a potrebnej praxe, ako aj revízni technici komínov.

    Prijatím zákona č. 314 o ochrane pred požiarmi bola však vyhláška, ktorú som pred chvíľou spomínal, zrušená. Tým vzniklo legislatívne vákuum, ktoré práve skupina poslancov navrhuje odstrániť, a riešenie tohto problému je možné vykonať práve navrhovanou novelou. Prijatím tejto novely, ktorú dnes predkladáme, by sa vytvorilo optimálne legislatívne prostredie na zabezpečenie čistenia a kontroly komínov na požadovanej úrovni ako dôležitej súčasti bezpečnosti užívateľov vykurovacích zariadení a taktiež aj ochrany životného prostredia.

    Preto si vás dovoľujem, ctené kolegyne a kolegovia, poprosiť o podporu predloženého návrhu novely zákona o Komore kominárov a jeho zaradenie, resp. posunutie do druhého čítania.

    Pán podpredseda, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prosím, vy si sadnite, prosím, na miesto navrhovateľa, nie? A na miesto spravodajcu príde spravodajca Tibor Cabaj, výborne, zase pán poslanec Cabaj. Takže, vážené dámy a páni poslanci, pán spravodajca Tibor Cabaj tu mal byť prítomný. Ja ešte raz prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze. A prosím predsedov klubov...

  • Reakcie z pléna.

  • Išiel si po materiál. Tibor, ja sa ospravedlňujem, že oslovujem aj menom Tibor pána poslanca, ale prosím, keby sme začali rokovať, pretože často sú pripomienky k tomu, že rokovanie sa predlžuje. Buďme racionálni. Ďakujem pekne.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale mám momentálne plnú kanceláriu starostov, a keďže sa aj 369-ka rieši...

  • To isté poviem, čo aj pánovi Vavríkovi, ospravedlňujeme vás, ale sústreďte sa na prácu v poslaneckej snemovni.

  • Dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov v znení ďalších doplnkov.

    Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Po prvé konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom, finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa dotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a článku 81 upravujúci oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 77 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. júla 2003 č. 304 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do všeobecnej rozpravy som nedostal. Ústne sa hlási pán poslanec Vážny. Pán poslanec, máte slovo. Kto viac sa hlási? Nikto. Končím možnosť podávania prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený predkladateľ predmetného zákona, pri štúdiu tohto zákona ma zaujali dve polohy a, samozrejme, mám názor, že je tu nesprávna formulácia, najmä teda narážam na prvú polohu, a to je § 3 tohto zákona, kde je v odseku d), citujem: „d) komora vymedzuje po dohode s osobou s odbornou spôsobilosťou územný obvod jej pôsobnosti na vykonávanie kominárskych prác. Pre územný obvod sa spravidla určujú dve osoby s odbornou spôsobilosťou.“

    Takáto dikcia zákona sa mi zdá absurdná, takéto ustanovenie zabraňuje rozvoju trhu v konkurencii, z takéhoto uplatnenia ustanovenia v praxi môže vzniknúť precedens do iných komôr. Takýmto spôsobom sa za chvíľu dostaneme tam, že napríklad v Komore stavebných inžinierov prikáže komora, že v Ružomberku môžu projektovať iba títo dvaja a viacej nie, takýmto ustanovením sa môžeme dostať, keď vznikne precedens, do Komory lekárov, že, ja neviem kde, v Košiciach môžu operovať len títo šiesti a dosť. Čiže takéto pravidlo sa mi zdá nezmysel, absurdné. A žiadam, aby sme takéto pravidlo zabránili uplatňovať v novom zákone.

    Samozrejme, stanovy každej komory musia byť zadefinované tak, aby pri splnení podmienok bola odborná spôsobilosť a tým aj možnosť vykonávania kominárskych prác a revízií alebo aj iných prác v iných komorách, aby bola takáto možnosť nárokovateľná pri splnení pravidiel a podmienok zadefinovaných zákonom. Nie že budú vyberať nejakí šéfovia komory, kto môže a kto nemôže v ktorom obvode pracovať.

    Z praxe vyplývajú rôzne problémy z uplatňovania, resp. takýto nejaký postup sa aplikuje už aj teraz a mám osobnú skúsenosť s tým, že v určitom meste som mohol ísť len za tým kominárom a len ten kominár, samozrejme, za svoju prácu zinkasoval. Myslím si, že to zabraňuje nejakému rozvoju a trhu. A takisto si myslím, že toto ustanovenie nie je v súlade s legislatívou Európskej únie, do ktorej chceme 1. mája 2004 vstúpiť. To je jedna poloha.

    Druhá poloha je, vláda Slovenskej republiky prijala 3. septembra tohto roku návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory. A taktiež si myslím, že koaliční poslanci, ktorí predkladali túto novelu, by mali počkať najprv na dopracovanie týchto zásad. Keď tento zákon nám stál skoro dva roky, tak si myslím, že ešte môže tie tri mesiace postáť a nech sa zosúladí aj tento zákon s tými novými zásadami, ktoré jednoznačne podľa môjho názoru zadefinujú, že také ustanovenie, ktoré som v tej prvej polohe spomínal, tam nemôže byť.

    Preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a, samozrejme, zaoberala sa týmto zákonom po odstránení tých dvoch pripomienok, ktoré som predniesol. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Keďže viac prihlášok ani ústnych do rozpravy nie je, končím rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči, pán Vavrík.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som zareagovať na vystúpenie kolegu Vážneho, ktorý vzniesol dve námietky k predloženému návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o Komore kominárov. Musím s ním súhlasiť, s jeho tvrdením, že v § 3 v písmene d) to môže opticky vyzerať tak, ako keby malo dôjsť k zákazu konkurencie. Len keď spomenul prax, prax je trochu iná. Sú regióny, v ktorých kominári by chceli pôsobiť, kde je veľký záujem o prácu, najmä ide o mestá, kde je sústredený priemysel, kde je dostatok práce a všetci by mienili vymetať skôr komíny priemyselným firmám ako bežným občanom v malých obciach a dedinách. A preto sa dospelo k názoru, že povinne by mali minimálne dvaja kominári existovať aj pre tie obce, kde záujem kominárov o vymetanie komínov nie je, aby v každom takomto obvode boli minimálne títo dvaja kominári.

    Súhlasím s tým, že sa môžeme pohrať s tou dikciou, ale nie je to preto, a môžem ubezpečiť ctenú snemovňu, aby sme zakázali konkurenciu. Práve som sa pokúsil vysvetliť, že ide o to, aby aj v tých malých obciach, kde kominári nemajú záujem vymetať, kde tá činnosť nie je taká lukratívna, ako keď sa vymetá nejaký továrenský komín, aby mali občania možnosť požiadať spádového kominára aj v tej obci, kde kominári pracovať nechcú. To je na vysvetlenie k tomu § 3 písm. d).

    Po druhé, taktiež musím súhlasiť a potvrdiť to, čo povedal kolega Vážny, že vláda schválila zásady činnosti komôr do budúcna. Fakt je ten, že správne kolega Vážny povedal, že vláda tak učinila v septembri, a s kolegami sme návrh novely podali ešte v júni, koncom júna, resp. začiatkom júla, a nevedeli sme o tomto počine vlády. Jedno však viem, a to som povedal aj v úvodnom slove, že odbornú spôsobilosť kominárov už vyše roka nikto nerobí, pričom to zákon nariaďuje. To legislatívne vákuum tu dnes existuje. A pokiaľ vyjdú nové predpisy, niekto túto činnosť robiť musí, a preto sme si dovolili s kolegom Lintnerom a Muránskym predložiť tento návrh novely.

    Pokiaľ vláda pozmení činnosť komôr akýmkoľvek spôsobom, záverečná veta, viem to, že túto činnosť ktosi robiť musí a dnes ju nerobí nikto. Preto je tu ten návrh novely. A z toho titulu aj vás opätovne prosím o podporu tohto zákona. Ak vláda zmení zákony o komore, určite potom do toho aj prenesie, že kto odbornú spôsobilosť kominárov bude vykonávať. Dnes táto vec chýba, a preto prosím o vašu podporu.

    Pán podpredseda, to je všetko z môjho záverečného slova.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave odznel jeden návrh pána poslanca Vážneho, ktorý potom predložím, ak pristúpime k hlasovaniu ako o prvom.

    Dovoľte mi povedať svoj názor. Už v predkladacej správe som uviedol, že výbory majú priestor 30 dní na to, aby prerokovali predložený návrh, a gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, má na to ďalší deň, aby spracoval svoju gestorskú správu. Myslím, že tie pripomienky, ktoré zazneli zo strany pána poslanca Vážneho, je priestor, aby boli počas prerokovania už buď vo výboroch, alebo následne v pléne, aby boli do tohto návrhu zapracované, ale hlasovanie budem uvádzať až potom, keď pristúpime k hlasovaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 332. Návrh na jeho pridelenie výboru máte v rozhodnutí č. 314.

    Pán navrhovateľ, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vydanie zákona o náhradnom výživnom. Na úvod mi dovoľte povedať, že inštitút náhradného výživného nie je nová myšlienka, a preto chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí aj v minulom období schválili tento návrh zákona a tento zákon bol účinný, bohužiaľ, len jeden mesiac v minulom roku, v mesiaci novembri. Je na druhej strane pravda, že vznikalo niekoľko problémov, s ktorými určite, dúfam, že vás presvedčím, sa navrhovatelia v tomto novom návrhu zákona vysporiadali.

    Vzhľadom na to, že v súčasnosti chýba právna úprava pomoci najčastejšie matkám, pretože matky sú tie, ktorým neplatia výživné na ich deti, sme prišli s týmto návrhom zákona, aby sme pomohli. Dôvodom je aj nízka vymožiteľnosť práva na Slovensku a vychádzame z princípu, že štátny orgán bude silnejší vo vymáhaní výživného, ako je bezmocná matka, ktorú neplatením výživného napríklad jej partner, bývalý partner, otec jej dieťaťa neplatením vydiera.

    Zdravý vývin dieťaťa od narodenia, tak aj pred narodením, ale aj po narodení by mal byť prioritou určite v každej spoločnosti. Preto v tomto návrhu zákona počítame s tým, že pokiaľ sa neplatí výživné dieťaťu, po istom čase – troch mesiacov – štátny orgán poskytne náhradné výživné. Tak ako v minulosti boli problémy, že sa mohli poskytovať mesačne aj desaťtisícové sumy, ako predkladatelia sme sa vysporiadali s týmto, že zákon limituje tak výšku maximálneho poskytnutého náhradného výživného, ale aj limituje osoby, ktorým sa vypláca. Teda vypláca sa osobám, ktoré dosahujú určitý príjem. Nad ich príjem sa nevypláca. Týmto chceme pomôcť naozaj tým, ktorí náhradné výživné potrebujú.

    Nie je naozaj pravdou v médiách dosť často opakovaný argument, že zavedením inštitútu náhradného výživného sa podporujú, citujem, „nezodpovední otcovia“. Tento návrh zákona, a keď ste si ho určite dobre prečítali, zistíte, že obsahuje prísne sankcie voči neplatiacim partnerom. Obsahuje sankcie vo forme povinného obligatórneho podania trestného oznámenia, pretože v prípade, že vznikne nárok dieťaťu na náhradné výživné, vzniká po troch mesiacoch. Ide to ruka v ruke s novelizáciou Trestného zákona, ktorý po troch mesiacoch neplatenia výživného, je to skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej starostlivosti. Takže prvé trestné oznámenie ako sankcia na neplatiča.

    Ďalšie. Pokuta vo výške 50 %. To znamená, že úrad nebude od neplatiča vymáhať 100 % poskytnutého náhradného výživného, ale 150 %. Teda ešte vyššiu sumu.

    A po ďalšie. Náhradné výživné sa vymáha naspäť od neplatiča nie cestou rôzneho obrovského množstva súdnych konaní, ktoré zabezpečujú tento prechod pohľadávky, ale sa zabezpečuje rozhodnutím, ktoré je vydané v správnom konaní, ktoré, keď nadobudne právoplatnosť, je priamo vykonateľné a je exekučným titulom. To znamená, že obídeme množstvo súdnych sporov a administratívnej záťaže pre úrady.

    O tých negatívach – neskôr by som spomenul potom ďalšie. Ja verím, že tu vznikne odborná diskusia, najmä odborná, pretože verím, že nepovažujete náhradné výživné za politický problém. A môžem konkrétne odpovedať na niektoré vaše otázky.

    Vážené dámy a páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Myslím si, a aj predkladacia správa ministerstva práce, sociálnych vecí hovorila o tom, že tento návrh zákona obsahuje tri zásadné pripomienky. Mali k nemu tri zásadné pripomienky, ktoré ja považujem iba za kozmetické pripomienky k tomuto návrhu zákona. Takže sme nadobudli presvedčenie, že tento návrh zákona je precízne tak z vecnej, ale aj z legislatívnotechnickej stránky veľmi dobre pripravený. Verím, že sa na odbornej diskusii zhodneme o množstve z týchto podnetných návrhov v tomto návrhu zákona a že nám bude umožnené v druhom čítaní vo výboroch diskutovať aj na odbornej úrovni vo výbore na to určenom, vo výbore pre sociálne veci, rodinu a bývanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz žiadam spravodajkyňu pani Sárközy, aby podala spravodajskú správu za gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom (tlač 332). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam spravodajskú správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je stanovenie podmienok a konania príslušného orgánu vo veci poskytnutia náhradného výživného a vymáhania náhrad od povinnej osoby. Oprávnenie rozhodovať o poskytovaní náhradného výživného návrh zákona zveruje územným úradom sociálnych služieb a služieb zamestnanosti. Podľa predkladateľa štát prostredníctvom príslušných orgánov bude mať možnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté výživné prostredníctvom rozhodnutí vydanom v správnom konaní. Motívom na splatenie pohľadávky voči štátu má byť aj povinnosť príslušného orgánu podať trestné oznámenie vo veci zanedbania povinnej výživy proti povinnej osobe.

    Predkladaný návrh zákona je novou právnou normou, ktorá je reakciou na prípravu aj návrhov zákonov o riešení hmotnej núdze a na novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorá rieši nepriaznivú situáciu dotknutých rodín pod úrovňou životného minima, ak je hmotná núdza spoločne posudzovaných osôb dôsledkom neplnenia si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu zo strany povinnej osoby určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody. Návrh zákona má dosah na štátny rozpočet, ktorý sa predpokladá vo výške 15,84 mil. Sk. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, aby predmetný návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Písomné prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadne. Ústne sa hlásia pán poslanec Hanzel, pani poslankyňa Mušková, potom sa ešte prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, prichádza 11.00 hodina, vzhľadom na to, že je viacej prihlásených do rozpravy k tomuto zákonu, naplníme program, ktorý bol na začiatku rokovania dnešného dňa oznámený. Budeme hlasovať o zákonoch, ktoré boli doteraz prerokované, a potom budeme pokračovať v rozprave k tomuto predloženému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 335).

    Pán poslanec Vavrík ako spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Pán podpredseda, prosím vás pekne, aby ste dali hlasovať k tlači 335 – návrh poslanca Jirka Malchárka, ktorým navrhuje vydať zákon, ktorým sa mení zákon č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách. Dajte, prosím, najprv hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil poslanec Hanzel, a to v zmysle rokovacieho poriadku navrhuje, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 53, proti 7, zdržalo sa 71, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, potom treba dať hlasovať o návrhu spravodajcu, kde som navrhol, aby v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 78, proti 9, zdržalo sa 50, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, posledný návrh, ktorý vychádza z informácie spravodajcu, aby bol pridelený návrh tohto zákona ústavnoprávnemu výboru a po druhé výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujem, aby bol gestorským výborom. A ďalej aby sa v tomto hlasovaní Národná rada uzniesla na tom, že určené výbory prerokujú návrh v termíne do 10. októbra 2003 a gestorský výbor do 17. októbra 2003. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 107, proti 6, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301).

    Pán poslanec Mitrík ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, z rozpravy vzišiel jeden procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Cabaj, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona predloženého skupinou poslancov. Prosím, dajte, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 99, proti 28, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 331).

    Pán spravodajca, pán poslanec Cabaj, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k návrhu zákona, k novele zákona č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). V rozprave vystúpil pán poslanec Vážny, ktorý predložil procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) bol vrátený návrh predkladateľovi na dopracovanie. Prosím, keby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 38, proti 70, zdržalo sa 33.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 81, proti 41, zdržalo sa 15, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Posledné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby sme zároveň týmto hlasovaním určili gestorský výbor, ktorým by bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, a určili lehotu na prerokovanie návrhu zákona výborom, a to do 30 dní, a gestorskému výboru, výboru pre verejnú správu, do 31 dní od dnešného dňa prerokovania v prvom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 105, proti 8, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme ešte pred...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán poslanec, vidím vás, ale dovoľte, aby som dokončil, aby sme ešte pred obedňajšou prestávkou prerokovali dva body, kde budeme hlasovať tajne. To znamená návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady. Dohoda bola taká, ale pýtam sa. To znamená, že prerušený bod, ktorý sme kvôli hlasovaniam prerušili, znovu otvoríme vtedy, keď skončíme túto záležitosť, poprípade až poobede.

    Predtým ešte, samozrejme, pán poslanec Malchárek, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, že som vás prerušil, chcel by som len podať procedurálny návrh v súlade s § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku, kde Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy presunúť body programu schôdze. Preto by som chcel poprosiť, aby sa dalo hlasovať o nasledujúcom návrhu, aby body programu tlače 285, 283, 284, 256, 282 a 263 v tomto poradí boli zaradené ako posledné body prerokúvané na tejto schôdzi Národnej rady.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to je blok sociálnych zákonov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, alebo dám hlasovať? Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne. Takže tieto body sú presunuté.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Návrh, ktorý vypracoval výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ste dostali ako tlač 313. Členov Regulačnej rady vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady a vlády Slovenskej republiky. Na každé miesto člena Regulačnej rady sa navrhujú prezidentovi Slovenskej republiky aspoň dvaja kandidáti.

    Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby návrh odôvodnil. Pán predseda výboru Rusnák, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • A zároveň, páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • Takže, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k návrhu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (tlač 313).

    Keďže uvedený materiál máte pred sebou, sústredím sa len na faktické veci, ktoré nám umožnia hlasovať. Zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako orgán štátnej správy...

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, lebo prestaneme rokovať, pokiaľ nebude aspoň menší šum. Páni poslanci, ešte raz vás upozorňujem. Nech sa páči.

  • Dňom 15. 10. 2003 z dôvodu uplynutia funkčného obdobia zanikne členstvo v rade Dušanovi Holoubkovi a Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov má do dvoch mesiacov od tohto dňa, t. j. do 15. 12. 2003, navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky aspoň dvoch kandidátov na vymenovanie člena rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom z 8. júla 2003 vyzval poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky, aby v určenej lehote predložili výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie člena Regulačnej rady.

    Výbor dostal tieto návrhy kandidátov: Karol Dvorák (klub poslancov za KDH), Dušan Holoubek (klub poslancov za SDKÚ a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), Miroslav Kučera (klub nezávislých poslancov), Ján Michálek (klub nezávislých poslancov) a Dušan Saksa (klub poslancov za KSS). Dňa 26. 8. 2003 bol do výboru predložený ešte jeden návrh, návrh predložil pán poslanec Minárik za klub poslancov za KDH, ktorý navrhol za kandidáta pána Mariána Zachara a požiadal o jeho dodatočné zaradenie do zoznamu kandidátov. Výbor túto požiadavku akceptoval.

    Výbor ustanovil uznesením č. 147 z 26. augusta 2003 pracovnú skupinu na overenie úplnosti a správnosti dokladov navrhnutých kandidátov a na predloženie návrhu kandidátov Národnej rade Slovenskej republiky na vymenovanie za člena Regulačnej rady. Pracovná skupina začala svoju činnosť ihneď po prerušení rokovania 14. schôdze výboru, posúdila predložené návrhy kandidátov na vymenovanie za člena rady a konštatovala, že Dušan Saksa a Marián Zachar nespĺňajú podmienky ustanovené zákonom a zároveň Marián Zachar nepredložil požadované dokumenty.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda výboru, prosím, prestaňte, pokiaľ tu nebude pokoj, nebudeme pokračovať v rokovaní. Páni poslanci, poslednýkrát vás vyzývam, ak tu nebude pokoj, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať až o 14.00 hodine.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Mne to neprekáža, páni poslanci majú materiál pred sebou, takže je to v poriadku.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Karol Dvorák, Dušan Holoubek, Miroslav Kučera a Ján Michálek spĺňajú podmienky podľa § 9 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 276/2001 Z. z. a predložili požadované dokumenty dvaja kandidáti Karol Dvorák, zamestnanec orgánu štátnej správy, a Ján Michálek, zamestnanec regulovaného subjektu, predložili vyhlásenie, že v prípade vymenovania za člena ukončia tento zamestnanecký vzťah dohodou. O výsledku zistení informoval členov výboru predseda pracovnej skupiny. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie si osvojil návrh pracovnej skupiny výboru a

    1. konštatuje, že navrhnutí kandidáti Karol Dvorák, Dušan Holoubek, Miroslav Kučera a Ján Michálek spĺňajú podmienky podľa § 9 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 276/2001 Z. z. a predložili požadované dokumenty,

    2. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto kandidátoch na vymenovanie za člena rady, ako som spomenul, Karol Dvorák, Dušan Holoubek, Miroslav Kučera a Ján Michálek.

    Gestorský výbor na svojej 14. schôdzi prerokoval návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za člena rady a uznesením č. 148 z 26. augusta 2003 súhlasí s predloženými kandidátmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. konštatovať, že podľa § 9 ods. 8 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa 15. októbra končí funkčné obdobie jednému členovi rady;

    2. schváliť podľa uvedeného § 9 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na uvoľnené miesto člena rady a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe;

    3. hlasovať podľa § 39 ods. 8 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o predloženom návrhu kandidátov na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky verejne a o všetkých kandidátoch individuálne. Návrh kandidátov je v prílohe správy vrátane životopisov a súhlasov kandidátov;

    4. predložiť návrhy kandidátov Národnej rade Slovenskej republiky na vymenovanie člena rady ihneď po schválení prezidentovi Slovenskej republiky a doložiť ich podľa § 9 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Pán poslanec Mikolaj. Takže ako jediný sa hlási pán poslanec Rusnák do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Keďže spravodajca je povinný rešpektovať stanovisko výboru, preto som si nemohol dovoliť v časti prednesenia správy vyjadriť svoje osobné stanovisko, preto si myslím a chcem dať návrh, keďže ide o personálne otázky, tieto otázky by vždy mali byť riešené formou tajného hlasovania. Čiže dávam pozmeňujúci návrh, aby sme o kandidátoch hlasovali tajne. To je všetko.

  • Áno, ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Samozrejme, o tomto procedurálnom návrhu buď bude všeobecný súhlas, alebo budeme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali aj v tomto prípade tajne.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady.

    Návrh ste dostali ako tlač 315.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Františka Mikloška, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 9. decembra 2002 č. 106 zvolila v tajnom hlasovaní Ing. Karola Kállaya za člena Rozhlasovej rady. Pán Karol Kállay listom doručeným 30. júna 2003 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle čl. 4 ods. 2 písm. c) štatútu Rozhlasovej rady svoju rezignáciu na členstvo v Rozhlasovej rade.

    Podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov na uprázdnené miesto je potrebné zvoliť nového člena rady na funkčné obdobie jej člena, ktorého miesto sa uvoľnilo. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona Rozhlasová rada má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom z 25. júna 2003 č. 1199/2003 oslovil kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné, občianske združenia v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných sprostredkovaním verejných informácií, aby v lehote do 31. júla 2003 predložili Výboru Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady.

    Výbor do stanoveného termínu dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady:

    1. Tibor Hradílek, Klub poslancov Národnej rady za SDKÚ, SMK-MKP a KDH,

    2. Ing. Kveta Škvarková, Klub poslancov Národnej rady za ANO,

    3. prof. Marián Lapšanský, Slovenská hudobná únia,

    4. Mgr. Jozef Sitko, Odborový zväz masmédií.

    Gestorský výbor posúdil predkladaný návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady, ako aj návrhy kandidátov. Konštatoval, že kandidáti uvedení pod poradovými číslami 1 až 3 spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami podľa § 7 ods. 2 a 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. U kandidáta pod poradovým č. 4 zistil možnú kolíziu s § 7 ods. 6, v Obchodnom registri je uvedené podnikanie v oblasti reklamy.

    Výbor v prijatom uznesení 8. septembra 2003 č. 190 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rozhlasovej rady a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    A. konštatovala podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov skončenie funkčného obdobia člena rady Karola Kállaya;

    B. zvolila podľa § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov jedného člena Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe správy na funkčné obdobie do 8. decembra 2006;

    C. hlasovala podľa § 39 ods. 8 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky verejne o každom kandidátovi individuálne;

    D. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, ak v prvom kole nebude zvolený žiadny člen rady z navrhovaných kandidátov, ktorí v prvom kole nezískali potrebný počet hlasov.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, takisto ako v predchádzajúcom prípade dávam procedurálny návrh, aby voľba prebehla tajne.

  • Pýtam sa, páni poslanci, či je všeobecný súhlas, aby sme aj v tomto prípade hlasovali tajne?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o

    návrhu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o

    návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady.

    Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú farebne odlíšené. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri návrhu na vymenovanie za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je schválený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Pri voľbe člena Rozhlasovej rady platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Nech sa páči, môžete ísť hlasovať a voliť.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či ste sa už všetci zúčastnili na tajných voľbách. Áno. Vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Zároveň vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine začneme hodinou otázok. Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.42 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Vážené dámy a páni, poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som otvoril odpoludňajšie rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky programom Hodina otázok a odpovedí členov vlády, ktoré položili našim predstaviteľom vo vláde poslanci a overovatelia vyžrebovali včera do 12.00 hodiny.

    Poprosím teraz pána premiéra vlády Slovenskej republiky, aby ako predseda vlády uviedol mená neprítomných členov vlády, ako aj mená tých ministrov vo vláde, ktorí budú za neprítomných členov vlády na položené otázky odpovedať.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pánov ministrov Ivana Mikloša a Martina Fronca bude odpovedať pán minister Kaník. Pán Šimko je neprítomný, ale otázky nemá. A namiesto pána ministra Prokopoviča bude odpovedať pán minister Gyurovszky.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Teraz prosím, aby ste odpovedali na prvú z položených otázok, ktorú vám dal pán poslanec Mitrík: „Reforma verejnej správy zamestnáva našu spoločnosť celé desaťročie. V súčasnej dobe máme v parlamente sadu zákonov, ktoré posunú o výrazný krok dopredu reformu verejnej správy. Vo verejnosti je táto etapa spochybňovaná,“ a pýta sa vás, „či môžete vyjadriť úsporu finančných prostriedkov tejto etapy reformy verejnej správy a výhody tohto modelu pre občanov našej krajiny.“

  • Vážený pán poslanec, myslím si, že je veľmi trefný postreh, že reforma verejnej správy nie je novou záležitosťou, ale že jej začiatkom boli prvé ústavné zmeny, vtedy ešte federálnej česko--slovenskej ústavy v roku 1990. Ešte pripomeniem najdôležitejší krok, ktorým bolo podľa mňa prijatie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorým sa vlastne vytvoril duálny model verejnej správy.

    Nebudem sa venovať histórii, lebo vám ide o ekonomickú stránku celého toho procesu, a preto rovno poviem, že na základe návrhov na nové usporiadanie miestnej štátnej správy prijala vláda 16. júla tohto roku uznesenie č. 691, ktorým schválila kvantifikáciu finančných prostriedkov potrebných na realizáciu koncepcie reformy verejnej správy a harmonogram úloh, súvisiacich s transformáciou krajských úradov a zrušením okresných úradov, kde boli vyčíslené úspory, ktoré navrhované zmeny prinesú.

    Vyzerá to tak, že pôvodný limit zamestnancov krajských úradov a okresných úradov na rok 2003 bol 13 894 ľudí. Upravený limit na počiatku roku 2003 hovorí, že to bude 12 896 ľudí. Počet zamestnancov po zmenách v roku 2003 - 12 255 ľudí. Konečný stav po zmenách v roku 2004 - 9 820 ľudí. Ročná úspora predstavuje 750 mil. Sk. Úspora na rok 2004 po odčítaní odstupného a iných výdavkov je 594 mil. Sk. Presná úspora z titulu nevyužívania budov, mám na mysli prevádzkové náklady a náklady na údržbu, sa ešte nedá exaktne určiť. Tieto zistenia budú známe po skončení inventarizácie majetku na okresných úrovniach.

    Výhodami modelu sú okrem spomenutých úspor najmä tie, že niektoré záležitosti si následkom decentralizácie bude môcť občan vybaviť priamo v mieste bydliska na obecnom úrade, resp. na spoločnom obecnom úrade prostredníctvom svojho obecného úradu, napríklad stavebné povolenie, resp. celé stavebné konanie. Výkon štátnej správy na najfrekventovanejších úsekoch bude zabezpečovaný ešte vo viacerých bodoch v území, než to bolo pri existencii 79 okresných úradov, najmä agenda súvisiaca so sociálnom oblasťou, ale súvisiaca aj so živnostenským podnikaním, vydávaním niektorých dokladov, napríklad občianskych preukazov atď. Bude to umožnené tým, že budú môcť byť vytvárané detašované pracoviská, ktoré budú vydávať plnohodnotné rozhodnutia pri znížených nákladoch na ich prácu. Pre občana nie je dôležité, či je obslúžený na mieste, ktoré sa volá obvodný úrad, ale či má na rozhodnutí, ktoré potrebuje okrúhlu pečiatku s podpisom, ktoré dokladujú jeho právnu relevanciu.

    Takže to zhrniem, pán poslanec. Výhodou je úspora finančných prostriedkov, lacnejšia štátna správa, pričom dôjde k jej ešte väčšiemu priblíženiu občanovi.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér za odpoveď na otázku, ktorú položil pán poslanec Mitrík. Teraz poprosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Horvátha. Je prítomný pán poslanec Horváth?

  • Šum v sále.

  • „Pán premiér, v štátnom rozpočte na rok...“

  • Hlasy v sále.

  • A, pardon, pardon. Doplňujúca otázka.

  • Pán premiér, predpokladajme, že Národná rada schváli sadu zákonov, ktoré skutočne posunú reformu ďalej dopredu. Na ministerstvách sa budú stanovovať počty pracovníkov na vysunutých, na tých detašovaných pracoviskách. Treba povedať, že Parkinsonov zákon funguje všade, predpokladajme, a predpokladám, že bude fungovať aj v tejto oblasti. Bude mať vláda v rukách nástroje, ktoré zamedzia možnému zvyšovaniu počtov pracovníkov tak, aby sme po reforme za istý čas nedospeli k tomu istému stavu, ako je dnes?

  • Áno, vláda má už dnes takéto nástroje. Bežne ich používa. Sú to limity mzdových prostriedkov, počty pracovníkov, stanovuje sa to pri štátnom rozpočte a pri iných príležitostiach. Často o tom na rokovaniach vlády hovoríme a sme si vedomí tých Parkinsonových zákonov, zákonitostí, takže budeme tieto nástroje používať, aby sme tie limity stláčali tak, ako som o nich hovoril, aby ministerstvá ich neprekračovali.

  • Prepáčte, pán poslanec Mitrík, nevidel som, že sa hlásite s doplňujúcou otázkou.

    Ale teraz, pán premiér, odpovedajte na otázku, ktorú vám položil pán poslanec Horváth, ktorý sa pýta: „V štátnom rozpočte na rok 2004 vláda navrhuje, aby sa farmárom doplatili priame platby do výšky 50 % úrovne štátov Európskej únie. Môžem tento návrh vlády považovať za konečný?“

  • Vážený pán poslanec, v návrhu východísk štátneho rozpočtu sa priame platby poľnohospodárom navrhovali rozpočtovo zabezpečiť do výšky 40 %, t. j. do výšky 5 mld. 424 mil. korún, z toho doplatok zo štátneho rozpočtu predstavoval objem 4 mld. 169 mil. korún. Po zohľadnení priorít kapitoly ministerstva pôdohospodárstva boli tieto platby nad rámec návrhu štátneho rozpočtu zvýšené na úroveň 45 %, teda sa vyčlenilo ďalších 678 miliónov. No a na záver, tento týždeň sme prijímali taký celkový koncert ministra financií, kde sa navrhuje to zvýšiť až na 50 %.

    To predstavuje doplnenie priamych platieb o ďalšie prostriedky vo výške 678 mil. korún. Celkovo sa teda navýšil objem o 1 mld. 356 mil. korún. No, chcem ale povedať, samozrejme, konečné bude až to, čo schváli Národná rada. Definitívne bude vláda schvaľovať štátny rozpočet ako celok v prvom októbrovom týždni. Ale z diskusie, ktorá prebehla na rokovaní vlády, z tých priorít, ktoré sledujeme v jednotlivých rezortoch, mne sa zdá, že to zvýšenie na 50 % už ideme naozaj na hranicu možného.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: „Na očistenie bánk od nezdravých a nedobytných úverov sme zaplatili viac ako 100 mld. Sk. Otázka: Prečo nie je možné určiť trestnoprávnu zodpovednosť za vzniknuté zlé úvery a potrestať ľudí, ktorí v čase vzniku týchto pohľadávok sedeli vo vedúcich funkciách v bankovej sfére?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec, je možné určiť trestnoprávnu zodpovednosť za vniknuté zlé úvery, pokiaľ pri ich poskytnutí došlo k vedomému podvodnému konaniu. Takúto trestnoprávnu zodpovednosť môžu vyvodiť orgány činné v trestnom konaní, a tie tak aj konajú. Podľa zdrojov zo Slovenskej konsolidačnej a. s., boli ešte do momentu postúpenia nedobytných pohľadávok zreštrukturalizovaných bánk podané trestné oznámenia na celkovo 741 úverových prípadov pri celkovej nominálnej hodnote týchto úverov vyše 19 mld. Sk.

    Samotná Slovenská konsolidačná a. s., podala v období od januára 2002 do marca 2003 spolu 12 nových trestných oznámení v súvislosti s prevzatými nedobytnými pohľadávkami, a tieto prípady sa aj prešetrujú. Mám tu ďalej v informácii popísané, čo všetko je predpokladom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, ale nemienim čítať ani zákony, ani vás poučovať, len som chcel vám teda odpovedať, že sa v tejto oblasti koná a koná sa tak, ako o tom hovoria naše zákony.

  • Áno, ďakujem za odpoveď. Chcem sa spýtať, položiť doplňujúcu otázku, koľko ľudí bolo odsúdených.

  • Na toto nie som pripravený. Keby som bol vedel, že sa ma to opýtate, tak iste by som požiadal ministra spravodlivosti, aby som vám takúto informáciu poskytol. Len podotýkam, alebo pripomínam to, čo iste, pán poslanec, viete, že súdy sú v našom štáte nezávislé. Aj orgány činné v trestnom konaní sú od vlády Slovenskej republiky celkom nezávislé. A využívam možno vašu doplňujúcu otázku aj na to, aby som vám povedal, že tých 100 mld., ktoré sme museli, žiaľ, riešiť tak ako ste koniec koncov aj pravdivo v otázke pomenovali, to nie je len dielom takéhoto trestnoprávnu zodpovednosť zakladajúceho konania. Spomeňte si, pán poslanec, že sme stavali družstevné byty, pričom pôžičky boli 1 %, ale, povedzme, základná sadzba v banke bola mnohonásobne vyššia.

    Štát sa zaviazal dotovať tento úrokový diferenciál, no a nekompenzoval. Štát si neplatil svoju povinnosť. Pán poslanec, pripomínam vám, ja tie čísla teraz celkom v hlave nemám, ale veľmi dobre viem, že napríklad Jadrová elektráreň Mochovce sa tiež takto stavala za pôžičky, ktoré boli garantované štátom, kde úroková sadzba bola nižšia ako základná úroková sadzba v štáte. A niekto musel alebo mal tento úrokový diferenciál medzi komerčnou úrokovou sadzbou a takouto umelou dotovať. Štát, neplnil si tieto povinnosti. Čiže nebolo by spravodlivé a pravdivé, keby sme na verejnosť navodzovali dojem, že 100 mld. je suma, ktorá vyplýva z toho, že sa tam len kradlo a robilo tak, že to zakladá trestnoprávnu zodpovednosť.

    My sme to vyčíslili zatiaľ na 19 mld. z tých 100. Ale nepochybne tie veľké projekty, hlavne a zásadne zaťažili a dnes zaťažujú náš verejný rozpočet.

  • Ďalšia otázka, pán premiér, od pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta: „Počet návštev na vyšetrenie na psychiatrii bol v roku 1996 0,7 milióna, 1998 1,1 milióna a v roku 2001 už 1,3 milióna. Otázka: Myslíte si, že počet vyšetrení na psychiatrii súvisí s výsledkami vašej vlády?“

  • Smiech v sále.

  • Aj ja som sa zasmial, keď som si ju prečítal. Prvé, čo ma napadlo, že keby ste vládli vy, tak by to bolo nie 1,3 ale 2,6.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale tie reakcie sú veľmi ľudské a veľmi prirodzené. Ale dovoľte, pán poslanec, aby aj tak trošku vážnejšie som sa nad vašou otázkou zamyslel. Najprv by som vám chcel láskavo pripomenúť, že uvádzate údaje od roku 1996, vtedy som ešte premiérom nebol. To je, povedal by som, historická poznámka. Potom by som mohol povedať, že nárast za roky 1998 až 2001 je polovičný ako za roky 1996 až 1998. To sú vaše čísla, pán Ondriaš. Medzi 1996 a 1998 bolo 0,7. Potom v roku 1998 1,1. Čiže nárast je 400 tisíc, ale v období, keď som už bol premiérom, je iba 200 tisíc. To je taká, povedal by som, štatistická poznámka.

    Potom by som vám mohol pripomenúť, ako komunistický režim robil psychiatrické prípady z ľudí, ktorí mu boli nepohodlní. Áno, taká je pravda, aj to je časť smutnej histórie našej krajiny. Ako nedokázal tento režim, komunistický režim, ponúknuť pomoc ľuďom, ktorí takúto liečbu naozaj aj vecne skutočne potrebovali. Aj toto je podľa mňa pravda a skutočnosť. A ako sa z celej tejto disciplíny robilo na Slovensku alebo vo vtedajšom Česko-Slovensku také tabu, že návštevu tohto špecialistu mnohí ľudia považovali za akýsi biľag, za niečo nepatričné alebo za niečo, za čo sa treba hanbiť. Myslím si, že s týmto sme sa ešte celkom dodnes ani nevyrovnali. Ale azda si obaja chceme dať pozor, aby sa táto parlamentná príležitosť a naša diskusia nedotkla ani jedného pacienta a žiadneho človeka. Na to by sme mali dávať pozor. A preto verím, že moju odpoveď pochopíte tak, ako ju myslím. Áno, želal by som si, aby ľudia, ktorí cítia potrebu poradiť sa aj s odborníkom tejto špecializácie, mali ho možnosť navštíviť a aby tak aj urobili, aby takého špecialistu, takého odborníka nakoniec aj navštívili. A myslím si, že nárast počtu týchto návštev vyjadruje aj fakt, že ľudia tohto špecialistu vyhľadávajú čoraz slobodnejšie a čoraz prirodzenejšie.

    A že aj to, čomu sa kedysi nevenovala napríklad v osvete žiadna pozornosť, stáva sa celkom prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie. Takže si myslím, že by sme mali byť vďační všetkým, ktorí k tomu prispievajú, odborníkom, lekárom, štátnym aj neštátnym mimovládnym organizáciám a aj médiám.

    Na záver tejto otázky by som možno povedal celkom úprimne, že pripúšťam, povedzme, slobodná ekonomika prináša istý tlak na to, aby človek si viac ako inokedy uvedomoval, že zodpovednosť za svoj osud nesie predovšetkým on sám. Možno aj týmto smerom viedla vaša otázka. Ale skúsenosti v demokracii z celého sveta ukazujú, aj keď Churchil povedal, že to nie je nejaké ideálne, absolútne ideálne riešenie, ale lepšie ako demokracia jednoducho neexistuje.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán premiér, práve ste sa zmestili do času, ktorý bol určený na vaše odpovede na otázky vám položené poslancami Národnej rady.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky členom vlády. Ako prvú prosím, aby zodpovedal otázku pána poslanca Jozefa Šimka pán minister vnútra Vladimír Palko.

    Pán poslanec Šimko sa pýta: „Dňa 16. 9. 2003 bola na troch miestach okresu Svidník blokovaná medzinárodná cesta E 371. Keďže termín akcie bol vopred verejne známy, ako si plnil úlohy Okresný úrad Svidník v zmysle zákona 227/2002 Z. z. čl. 10 ods. 2, bezpečnostná rada okresu má prijímať opatrenia na predchádzanie krízovej situácie. Ako si plnili úlohy orgány polície? Aké opatrenia uplatnia orgány štátnej správy voči organizátorom akcie?“

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, túto protestnú akciu organizovalo 16. septembra 2003 v čase od 10.00 do 12.00 hodiny Občianske združenie Chránime kraj pod Duklou. Táto akcia spočívala v čiastočnej blokácii prejazdu motorových vozidiel na štátnej ceste I/73 v okrese Svidník na križovatkách Giraltovce, Fiaš, Matovce, Stročín, Rakovčík, Duplín a Krajná Poľana, Podružal, Nižný Komárnik. Okresný úrad vo Svidníku v spolupráci s okresným riaditeľstvom Policajného zboru zabezpečil presmerovanie dopravy náhradnou trasou, pričom prejazd vozidiel s právom prednostnej jazdy, ako sú hasiči, Policajný zbor, sanitky, vozidiel hromadnej dopravy, zásobovacích vozidiel a všetkých vozidiel so svidníckou evidenčnou poznávacou značkou nebol blokáciou dotknutý.

    Okresný úrad vo Svidníku uvedenú protestnú akciu posudzoval aj podľa vami citovaného článku 10 ods. 2 zákona č. 227/2002, teda ústavný zákon o bezpečnosti štátu. V zmysle citovaného ustanovenia túto nevyhodnotil ako krízovú situáciu, pretože touto akciou na danom teritóriu k narušeniu ani k ohrozeniu bezpečnosti štátu nedošlo. Táto protestná akcia bola konaná v rozpore so zákonom č. 135/1961 o pozemných komunikáciách, pretože organizátori protestnej akcie nepožiadali cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií a ani o stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Svidníku.

    Pokiaľ sa v tejto súvislosti zaujímate o plnenie úloh orgánmi polície, tak na túto protestnú akciu bolo vyčlenených spolu 8 príslušníkov Policajného zboru, ktorí dohliadali na verejný poriadok a riadili cestnú premávku v miestach konania protestu a upozornili organizátorov a účastníkov protestnej akcie na porušovanie cestného zákona. Títo na upozornenia, ani výzvu na ukončenie akcie nereagovali. Situácia v miestach konania protestu bola dokumentovaná záznamovými prostriedkami Policajného zboru a vec bude postúpená na ďalšie konanie príslušným správnym orgánom, konkrétne odboru dopravy Okresného úradu vo Svidníku ako prvostupňovému orgánu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za zodpovedanie otázky.

    Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hoptu. Pán minister Zajac. Pán minister, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Hoptu, ale chcem vás dopredu poprosiť, aby ste sa zdržali akýchkoľvek invektív na adresu nášho cteného parlamentného politického subjektu, pretože máme s tým skúsenosti.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Ale chcem vám ešte prečítať otázku, ktorú vám položil pán poslanec Hopta: „Akým spôsobom, za akých finančných podmienok a pod čiou gesciou bude v budúcom roku realizovaná kúpeľná liečba?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení poslanci, dostal som za ten výrok sitko, či ako sa to volá, zrnko, druhý som dostal za tie žaby a tretí teraz nedostanem, sľubujem.

    Kúpeľná starostlivosť bola doteraz financovaná cestou sociálneho poistenia a ten objem, ktorý sme boli schopní použiť, bol rádovo 800 mil. pri spotrebe 1 mld. 800. Vzhľadom na zmenu filozofie samotného pojmu kúpeľná starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti prechádza systém poskytovania kúpeľnej starostlivosti do systému zdravotného poistenia. Dnes disponujeme v zdravotnom poistení tou istou čiastkou, ako sme disponovali pre sociálne poistenie možno v diferenciácii 100 - 120 mil., to znamená, dnes máme v rámci štátneho rozpočtu garantovaných predbežne okolo 600 mil. korún s tým, že nebude ani problém s pacientmi, ale problém bude so samotnými kúpeľmi, ktoré potrebujú na to, aby mohli prejsť na systém Európskej únie, približne obdobie 2 až 3 rokov. Vláda rozhodla, že ešte sa urobí posledný prepočet, a to je prepočet istých nepriamych daní, aby sa ten fond mohol doplniť na tú istú čiastku, aká bola v minulosti. Chcem ale povedať, keďže pôjde systémom zdravotného poistenia v rámci poskytovania verejnej solidárnej zdravotnej starostlivosti, sprísnime indikácie poskytovanej kúpeľnej starostlivosti a zvýšime spoluúčasť pacienta v tých prípadoch, kde kúpeľná starostlivosť nie je plne zdravotne indikovaná. Naším záujmom je, aby sme občanov Slovenskej republiky, pacientov a klientov zdravotných poisťovní dokázali odlíšiť v kúpeľoch spôsobom, ktorý bude prinajmenšom rovnaký, ako bol za posledné 4 roky. Skončil som.

  • Pán poslanec Hopta vám ešte chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Predovšetkým sa chcem poďakovať predsedovi parlamentu za jeho úprimné slová. Je vidieť, že nová kultúra v parlamente zapustila hlboké korene.

    Chcem by som, pán minister, vám predsa len dať doplňujúcu otázku.

    Po prvé, chcem sa spýtať, tých finančných prostriedkov bude predsa asi o 200 mil. korún menej ako v tomto kalendárnom roku, keď sa kúpilo približne 53 - 54 000 kúpeľných poukazov.

    Po druhé, chcem sa spýtať, ako zabezpečíte, keď tých kúpeľných poukazov bude menej, aby ich dostali tí, čo ich majú dostať, resp. keď bude určitá spoluúčasť pacienta, ako zabezpečíte pre tých, ktorí budú zo sociálne slabších rodín alebo komunít, aby si dokázali zabezpečiť tú kúpeľnú starostlivosť, resp. ak by ste vo vláde nehlasovali za vyslanie našich jednotiek, nemohli sa tie peniaze použiť účelnejšie?

  • Pán minister. Ťažká otázka, nech sa páči, odpovedať.

  • Budem úprimný, pán poslanec, väčšinou sa mi neopláca, ale považujem za naprosto ekvilibristický výkon od kúpeľov sa dostať do Iraku, ledaže by ste tam mali nejaké kúpele vy. Povedal som a znova opakujem, že čiastka, ktorou budeme disponovať na kúpele, bude totožná a rozdiel, ktorý je zatiaľ rozporovaný, na úrovni vlády bude vyriešený do 3. októbra, teda disponujeme tou istou čiastkou. Včera som hovoril, i keď len telefonicky so šéfom Sociálnej poisťovne, a dohodli sme aj mechanizmus, pretože sú rozbehnuté kúpele po starom a tie kúpele musia dobehnúť a niektoré poukazy budú vydávané ešte aj polroka budúceho roku. To znamená, rok 2004 bude prechodným obdobím. Po tretie sprísnime indikačný zoznam. Po štvrté poviem príklad, ktorý vám ukáže, že bude viacej kúpeľov. Napríklad po operácii endoprotézy krčku femoru, teda po výmene kĺbu, dnes vieme v 6. - 7. dni akútnej liečby pacienta disponovať napríklad do kúpeľov Číž, kde je kvalifikovaný ortopéd, kde je dobrá rehabilitácia. A v cene tej liečby, to je približne 1 200 korún na deň, Číž potrebuje 650 korún na deň, dokážeme lacnejšie odliečiť viacej ľudí. Bol som v Kováčovej. Zvýšili sme cenový výmer, aby Kováčovú sme vedeli vyťažiť prakticky na 100 %. To znamená, my máme záujem kúpeľné kapacity, ktoré máme k dispozícii, zapojiť do doliečovania akútnych stavov. To doteraz nikdy nebolo.

    A na vašu otázku, ako sa sociálne slabší dostanú ku kúpeľom - tak ako doteraz. Nič sa nezmenilo. Ak spĺňajú indikačné kritériá, do kúpeľov pôjdu, ak kritériá nespĺňajú, nepôjdu, leda ako samoplatcovia. Nikto nebráni našim občanom navštevovať kúpele. Otázka je, ktoré kúpele budú financované, ktoré indikácie, ktoré diagnózy a v akých termínoch budú financované z verejného zdravotného poistenia. A možno by sme mohli postaviť otázku, pán poslanec, či by neboli všetky kúpele zadarmo, aj všetko zadarmo, keby sme sa dožili tých čias, že otočíme toky riek, ale tých sa zatiaľ dožiť nevieme. To znamená, pokiaľ rieky potečú tým smerom, ako tečú tisícročia, tak aj kúpeľná starostlivosť bude taká, aká bola doteraz. A keď sa vám podarí otočiť toky riek, tak potom veľmi rád sa dôjdem pozrieť na „ten zemský ráj to napohled“ zadarmo.

    Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Máte ďalšie zrnko, pán minister.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v odpovedi na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sabolová pánovi ministrovi Kaníkovi, ktorá sa vás pýta: „Ako ste doriešili problém financovania opatrovateľskej služby, ktorú poskytuje obec prostredníctvom tretieho subjektu, napríklad charita alebo iný neštátny subjekt vykonávajúci túto službu?“

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, v súvislosti s poskytovaním opatrovateľskej služby boli zo strany obcí ako samosprávnych poskytovateľov danej služby vznesené otázky ohľadom možnosti obce v prípade jej záujmu zabezpečovať výkon opatrovateľskej služby aj prostredníctvom neverejného poskytovateľa. Zároveň sa na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny obrátili aj zástupcovia krajských úradov a okresných úradov so žiadosťou o usmernenie v oblasti možného postúpenia decentralizačnej dotácie na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby z obce na neverejného poskytovateľa.

    Opatrovateľskú službu ako špecializovanú činnosť sociálnych služieb taxatívne vymedzuje § 15 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Výkon pôsobnosti obce v oblasti poskytovania opatrovateľskej služby je právne kvalifikovaný ako výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Touto samosprávnou pôsobnosťou ustanovenou v § 71 predmetného zákona sú obce viazané plniť úlohy v sociálnej pomoci prostredníctvom svojich orgánov. Obce a samosprávne kraje majú pri poskytovaní opatrovateľskej služby rozhodovaciu pôsobnosť podľa správneho konania a túto nemožno odovzdať, resp. postúpiť neštátnemu subjektu dohodou. Neštátny subjekt poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci nie na základe rozhodnutí, ale na základe dohody s občanom. Vstup tretieho subjektu do vzťahu obec a žiadateľ o poskytnutí opatrovateľskej služby môže riešiť len zmena zákona o sociálnej pomoci.

    Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti uvedená možnosť obce nie je v súlade s platnou legislatívou a to zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Nakoľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má snahu zákonne upraviť uvedenú možnosť obce, vypracovalo návrh novely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v potrebnom rozsahu zmeny. V súčasnosti je tento návrh v legislatívnom procese. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné metodicky usmerniť aj možnosť postúpenia finančných prostriedkov účelovo viazaných na úhradu nákladov pri poskytovaní opatrovateľskej služby, decentralizačnej dotácie z obce na neverejného poskytovateľa.

    Ministerstvo vypracovalo v súlade so stanoviskom ministerstva financií návrh dodatku k metodickému pokynu č. 1091/2002 I/70 z 9. 12. 2002 pre krajské a okresné úrady na postup prechodu pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci na obce a samosprávne kraje v roku 2003, ktorý znie nasledovne: V čl. 4 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „Obec poskytuje alebo môže zabezpečiť poskytovanie opatrovateľskej služby prostredníctvom subjektov, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa zákona č. 195/1998 Z. z. alebo prostredníctvom iných právnických osôb, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov na základe písomnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Obec poskytne finančné prostriedky získané podľa osobitného predpisu uvedeným subjektom na základe písomnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka.“

    Ďalej v čl. 6 sa nový ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: „V zmluve o poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu obec musí zabezpečiť, aby uvedené subjekty dodržali ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ustanovenia metodického pokynu ministerstva financií č. 3159/1997 k uplatňovaniu § 6 ods. 3 zákona č. 303/1998 Z. z. o rozpočtových pravidlách uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 3 z roku 1997.“

    Nakoľko uvedeným dodatkom k metodickému pokynu upravujeme vzťahy, ktoré sú v súčasnosti v legislatívnom procese, predmetný dodatok nadobudne účinnosť následne po prijatí novely zákona o sociálnej pomoci.

    Ďakujem, skončil. som.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, položte doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, musím konštatovať, že táto odpoveď ma vôbec neuspokojila, pretože od 1. januára vieme, že takáto situácia je a bol vydaný aj metodický pokyn, ktorý vyšiel z rezortu, kde sa hovorilo, že obec bude môcť poskytovať tieto služby prostredníctvom tretieho subjektu. Potom začali veľké rokovania, komunikácia s vašimi poradcami, s vašimi pracovníkmi a nie je možné, aby v 9. mesiaci tohto roka sa hovorilo, že treba urobiť úpravu zákona. Podľa všetkých dostupných informácií stačí, aby rezort ministerstva sociálnych vecí a ministerstva financií, pretože nikde nie je špecifikované, že tieto prostriedky nemôžu byť, sú účelovo viazané, čiže nemôžu byť použité na nič iné, stačí len, aby ministerstvo financií dalo súhlas na to, že môžu byť poskytnuté obciam. A tie môžu poskytnúť tretiemu subjektu. Nepotrebujem tu, aby ste mi predkladali...

  • Poslankyňa bola automaticky odpojená.

  • Prosím, pani poslankyňa, pokračujte ďalej. Poprosím technikov, aby nastavili čas na dve minúty, pretože podľa rokovacieho poriadku...

  • Nemôžem súhlasiť, aby sa dnes pripravovalo len paragrafové znenie, pretože všetci veľmi dobre vedia, že od 1. apríla obce prostredníctvom tretích subjektov v mnohých okresoch poskytujú túto službu, pretože táto služba je potrebná. Tým, že ju poskytujú inštitúcie a organizácie, ktoré túto činnosť robia, šetria režijné náklady, ktoré by musela obec vynakladať na to, aby celú administratívu spracovala. Na druhej strane je veľká disproporcia v jednotlivých okresoch, kde niekde okresy platia túto službu, niekde okresy platili, teraz povedali, že ju nebudú platiť, pretože dostávajú všelijaké závažné, nechcem povedať, až výhražné telefonáty, že teda to nie je možné.

  • Ďakujem. Začnem možno od toho záveru. Ten zákon sa nepripravuje teraz, on je už v procese a čoskoro je možné, že ho bude Národná rada schvaľovať. Ten proces už beží, už je podaný do procesu, aby bol schválený, už je pripravený a dúfajme, že čím skôr bude na svete. Aj mne sa zdá, že preklenúť túto situáciu by sme mohli aj prechodným riešením a budem sa snažiť, aby sme to tak aj urobili, aj keď tu zohráva svoju úlohu aj ministerstvo financií. Ale každopádne prijatím tohto zákona myslím, že sa odstránia všetky dvojznačné výklady zákona, či je to, alebo nie je možné, a bude to úplne jasné, že to možné je a budú dané jasné pravidlá, ako to možné je. Budeme sa snažiť, aby sme do času prijatia a účinnosti tohto zákona ešte túto situáciu preklenuli listom alebo iným spôsobom.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby odpovedal na otázku pána poslanca Farkasa, ktorý sa vás pýta: „Ako bude fungovať informačný systém eurofondov?“

  • Vážený pán predseda Národnej rady, milé dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku a dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda prijala pred mesiacom materiál o informačných aktivitách vlády Slovenskej republiky, v ktorom sme sa dohodli, že tieto aktivity budeme realizovať aj na budúci rok, aj po našom vstupe do Európskej únie a tieto aktivity budeme zabezpečovať na dvoch úrovniach.

    Po prvé, plošne pre každého občana Slovenskej republiky, kde vláda je povinná dať všetky informácie, ktorými disponuje, každému občanovi, ktorý o to bude mať záujem a tieto informácie musia byť presné, cielené a musia byť dostupné každému, kto sa o ne zaujíma. Z toho dôvodu tieto aktivity budú prebiehať jednak v médiách, v písaných a elektronických médiách. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že prvý taký veľký okruh listov bude dnes večer od 21.00 do 22.00 hodiny na STV 2 a bude potom pokračovať v médiách pravidelne s tým, že aj v písaných médiách v tomto roku budú tri prílohy vo všetkých médiách vo viac ako 2,5-miliónových výtlačkoch, kde každého občana a každého čitateľa týchto písaných médií budeme informovať o všetkých detailoch tohto celého balíka.

    Po druhé, druhá rovina bude cielená pre jednotlivé cieľové skupiny, a to bude prebiehať podľa jednotlivých operačných programov. Tieto informačné aktivity budú zabezpečovať 4 ministerstvá, pre malých a stredných podnikateľov ministerstvo hospodárstva, pre regionálnu politiku a pre životné prostredie a infraštruktúru ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, pre sociálnu oblasť vrátane vzdelávania a tieto aktivity budú financované z Európskeho sociálneho fondu, bude zabezpečovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a pre pôdohospodárov, predovšetkým ide o podporu z Pôdohospodárskeho fondu Európskej únie, bude zabezpečovať tieto aktivity ministerstvo pôdohospodárstva. Platí dohoda, že v regiónoch Slovenskej republiky vytvoríme viac ako 100 takýchto informačných bodov, ktoré budú používať náš symbol a v týchto informačných bodoch občania a záujemcovia dostanú nielen informácie, ale budú tam k dispozícii aj vzorové manuály, aj vzorové projekty, aby mohli vyplniť tie formuláre, ktoré sú potrebné na jednotlivé účely. Tie informačné aktivity interne už bežia, už školíme ľudí aj pre jednotlivé regióny. 25. septembra na budúci týždeň budeme mať, dúfam, posledné rokovanie v Bruseli, kde dorokujeme aj posledné detaily rámca finančnej podpory a od októbra, dúfam, že sa nám podarí zverejniť už prvé výzvy na predkladanie projektov a tento informačný systém, o ktorom som hovoril, už bude plne funkčný. Samozrejme, milé dámy, vážení páni, som vám pripravený dať aj písomne podrobné informácie v tejto veci. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky by mala mať dohľad nad celým týmto procesom a, samozrejme, budete môcť sledovať tieto aktivity aj cez médiá, aj cez elektronické médiá, aj cez písomné médiá.

    Úvodom toľko, ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Chcem sa pýtať pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec? Áno. Poprosím a chcem upozorniť zároveň pánov poslancov, ktorí sa chcú hlásiť s doplňujúcou otázkou, že režim na hlasovacom zariadení je nastavený tak, že ak sa hlásite s doplňujúcou otázkou, tak stlačte tlačidlo „zdržiavam sa“, tlačidlo číslo 3, pod trojkou, vtedy bude signalizovať dvojminútový limit na položenie doplňujúcej otázky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, odpoveď pána podpredsedu vlády ma uspokojila.

  • Ďakujem.

    Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: „Vážený pán minister, uvažujete o iniciatíve vášho ministerstva predložiť novelu zákona o znížení, resp. zrušení DPH na literatúru, noviny a časopisy, najmä však učebnice, aby ste podporili rast vzdelanostnej a kultúrnej úrovne občanov? Ak áno, povedzte, prosím, kedy. Ak nie, uveďte, prosím, prečo.“

    Pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, ja som už včera na tomto mieste hovoril o takomto čase približne čosi o tom, akým spôsobom by sme chceli zachrániť knihu a knižnú kultúru, ktorá môže pri ekonomických mechanizmoch, ktoré sa spúšťajú, predsa len utrpieť a tým utrpieť aj kultúra našej spoločnosti.

    Ministerstvo kultúry stále, permanentne vyvíja iniciatívu smerom k zníženiu dane z pridanej hodnoty na vydávanie literatúry, novín a časopisov na úroveň, ktorú pripúšťa príslušná legislatívna úprava platná v Európskej únii, to je 5 %. Pri svojej argumentácii sa opierame predovšetkým o vami spomínanú potrebu zachovania vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva Slovenskej republiky. Zároveň si však ako súčasť vlády uvedomujeme záväzok vyplývajúci z jej programového vyhlásenia, a to zavedenie jednotnej sadzby dane, resp. celú reformu daňového systému, ktorej nesystémové prvky, akými výnimky akéhokoľvek druhu dozaista sú, implementácii nepomôžu, práve naopak.

    Na základe rokovaní na úrovni vlády sme však dospeli k riešeniu, ktoré umožní aspoň do istej miery eliminovať negatívne následky zvýšenia DPH v danom segmente. Ide o samostatnú, selektívnu podporu vydávania literatúry a periodických publikácií vo forme autonómneho programu ministerstva kultúry, podobne ako na podporu záchrany historických pamiatok, kde vytvárame program Obnovme si svoj dom, alebo pokúšame sa tiež vytvoriť aj osobitný program pre tvorbu kinematografie.

    V súčasnosti vláda navrhuje finančnú podporu tohto knižného projektu z prostriedkov určených na prioritné rozvojové projekty vlády. Predbežne ide o projekt vo výške 60 mil. Sk. Ministerstvo kultúry v tomto čase rozpracúva metodológiu celého podporného systému a v ňom podporu tvorby, distribúcie, vydávania i knižničných akvizícií tak, aby sme eliminovali aj zníženie počtu povinných výtlačkov, o čom som tu včera hovoril. Osobne verím, že pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte sa i vy, vážená pani poslankyňa, ako aj vaši ctení kolegovia v Národnej rade, prikloníte na stranu zachovania vzdelanostnej a kultúrnej úrovne nášho obyvateľstva a podporíte ambície ministerstva kultúry v tejto oblasti v navrhovanej, prípadne i zvýšenej miere.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda.

    Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pretože my vieme, že kultúra je o hodnotách a politika je o záujmoch, môžete s našou podporou pri schvaľovaní štátneho rozpočtu určite počítať. My totiž vidíme, že tento režim za 14 rokov viditeľné hodnoty nevytvoril pre slovenskú spoločnosť a s 19-percentnou DPH nebude ani slovenskej knihy. Využite, prosím, svoju autoritu, aby ste vy, esejista a literárny kritik neboli hrobárom slovenskej knihy. My vaše úsilie budeme podporovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu podporu, verím, že sa odrazí aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a verte, že ak by som ja mal byť tým hrobárom slovenskej kultúry a ešte viac literatúry, tak by som pravdepodobne už v tejto chvíli tu nestál. Takže vďaka ešte raz. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán minister, ďakujem. Sadnite si na svoje miesto, ešte budete odpovedať na niekoľko otázok.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej.

  • Už ste sa dohodli aj s pánom ministrom Miklósom?

  • Pán minister, odpovedajte na otázku pani poslankyne Sabolovej: „V akom štádiu je riešenie delimitácie v TANAP-e?“

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, nezvyknem vtipkovať, teraz sa pokúsim o trápne vtipkovanie. Keď som si prečítal vašu otázku, tak ma napadlo, že spýtajte sa pána ministra Simona. Potom som sa pozrel ďalej do otázok a je tam naozaj otázka aj pre pána ministra Simona, on mi povedal, že by odpovedal takisto, že spýtajte sa pána ministra Miklósa. Teda tento celý spor sa už vlečie naozaj tak dávno, že už je možné na to aj vtipkovať. Ako viete, už sa to ťahá 8 rokov a ešte pikantéria toho je, že tie prvé roky aj pán minister Baco, aj pán minister Zlocha boli z jednej strany, z jedného klubu, potom chvíľku nie, keď som bol ja ministrom a pán minister Koncoš bol z iného klubu a teraz sme zase z jedného klubu. To, myslím si, že ukazuje, že tento problém nie je straníckeho charakteru, ale iného charakteru.

    No ale teraz už naozaj vážne. Už sa zdalo, že tento problém je vyriešený a dokonca bývalý riaditeľ TANAP-u, štátnych lesov TANAP-u 1. januára alebo 2. januára vyhlásil svojim zamestnancom, že už sú zamestnancami iného rezortu, ale nestalo sa tak a v súčasnosti je situácia taká, že je medzi nami dohoda, že sa urobí nová zonácia lesov v národných parkoch, nielen v TANAP-e, ale v národných parkoch, ale ako prvé sme si zobrali TANAP ako najjednoduchší prípad. A dohoda znie v tom, že lesy, ktoré sú v zóne A a v zóne B, čiže najprísnejšie chránené zóny by mali prejsť pod správu ministerstva životného prostredia aj s prislúchajúcim majetkom, hmotným, nehmotným, pracovníkmi a duševným majetkom a v zóne C by hospodáril naďalej, resp. by to zostalo naďalej v správe ministerstva pôdohospodárstva, presnejšie pod správou lesov - Lesy, š. p. Slovensko. No problém je samozrejme v tom, ako sa vyčlenia tie zóny. V súčasnosti je situácia taká, a to nebudeme zakrývať, že je to na úrovni expertov teraz a experti sa sporia o to, kde má byť zóna B. Pretože zóna A je relatívne jasná. No my zastávame názor, že všetky lesy, ktoré siahajú, keď poznáte Vysoké Tatry, tak na morénach je celkom iste zóna B a nevieme si predstaviť, že by sa tam hospodárilo proste hospodárskymi lesmi, že by tam boli hospodárske lesy a práve v tomto sú spory. Takže súčasný stav je takýto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Jednu otázku ešte doplňujúcu, pán minister. Nemyslíte si vy ako minister životného prostredia, že by bolo najlepšie, aby TANAP ostal ako jeden celok. Ja túto vec sledujem 8 rokov, keď som bola vo výbore pre životné prostredie a, bohužiaľ, no možno ten vtip je na začiatku vtipný, ale myslím si, že ak sa nestane správcom jeden subjekt, ktorý bude vedieť nájsť primeranú mieru medzi ochranou životného prostredia a medzi tou nutnou ťažbou alebo tým hospodárením v lesoch, myslím si, že si môžeme celý TANAP, dá sa povedať, možno aj veľmi zničiť. Poznám situáciu aj zo štátnych lesov TANAP-u a poznám situáciu zo životného prostredia. Je najväčším problémom, že ľudia, ktorí pracovali predtým spolu v TANAP-e, po rozdelení pod dva rezorty sa rozišli.

  • Pani poslankyňa, stlačili ste zlé tlačidlo, preto ste mali len minútu. Nech sa páči, ak chcete pokračovať, máte ešte minútu.

  • Ďakujem pekne. No naučím sa tlačiť iné tlačidlo. Ale vlastne všetci ľudia, ktorí pracujú v TANAP-e, či pod jedným alebo pod druhým rezortom, myslím si, že by boli najradšej, ak by patrili spoločne do jedného rezortu. A prečo rezort životného prostredia? Lebo si myslím, že veľmi citlivo bude strážiť aj hospodárenie, nakladanie s majetkom, poľovníctvo, majetkové vzťahy a vieme veľmi dobre, tak ako ste na začiatku povedali, nie je to ani o politike, ale je to o majetku. Je to o istých vlastníckych vzťahoch, o istých podnikateľských záujmoch a bola by som veľmi nerada, keby to skončilo tým, že sú v tom aj isté verejné...

  • Áno, celkom úprimne poviem, že v prípade národného parku, teda Tatranského národného parku, celkom iste som presvedčený o tom, že tá jedna organizácia je absolútne jednoznačne najlepšia a to z toho dôvodu, že všetky lesy v TANAP-e, až na celkom maličké výnimky, sú lesy osobitného určenia a lesy ochranné. Čiže tam v žiadnom prípade nemôže dochádzať k iným problémom, ako sú problémy ochrany prírody, kvôli čomu vlastne bol TANAP vyhlásený. Takže v prípade TANAP-u je to celkom iste tak. V prípade ostatných národných parkov to môže byť trošku diferencovanejšie, ale v prípade Tatranského národného parku súhlasím s týmto názorom.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.

    Teraz poprosím povereného ministra, aby odpovedal za pána ministra Fronca na otázku Eduarda Kolesára, ktorý sa pýta: „Ako chcete riešiť situáciu vo financovaní škôl v Košickom samosprávnom kraji?“

    Prosím pána ministra, ktorého určil pán premiér, a to Ľudovíta Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta pána ministra školstva, ako chce riešiť situáciu vo financovaní škôl v Košickom samosprávnom kraji.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa, pán Fronc dostal veľa otázok.

    Rozpočet na rok 2003 pre Košický samosprávny kraj bol robený a navýšený v auguste 2003 rovnakou metodikou ako pre ostatné samosprávne kraje. Navýšenie rozpočtu v auguste pre VÚC Košice predstavuje finančnú čiastku 13 mil. 379 000 korún. Samosprávne kraje začali s realizáciou racionalizačných opatrení, ktoré sa určite odzrkadlia v znížení potreby finančných prostriedkov. Ministerstvo školstva bude preto situáciu monitorovať a zároveň operatívne riešiť najzávažnejšie problémy.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Keďže nie je prítomný pán minister, tak v podstate zrejme je zbytočné s pánom ministrom Kaníkom diskutovať. Moja otázka samozrejme smerovala k tomu, že napriek tomu, že došlo k navýšeniu finančných zdrojov aj pre Košický samosprávny kraj v objeme, aký tu bol spomínaný, tak jednoznačne priamo z terénu od riaditeľov školských zariadení, od riaditeľov škôl vieme dnes jednoznačne povedať, že v závere tohto školského roka bude dochádzať k obrovským problémom vo financovaní pri fungovaní škôl, školských zariadení a mnohé z nich môžu skončiť tak, že predčasne budú musieť ukončiť svoju činnosť. Takže tu som chcel trošku konkrétnejšiu odpoveď v tom, ako bude pán minister v týchto prípadoch, nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale celkovo v školách na Slovensku postupovať.

    Ďakujem.

  • Pán minister, prosím, aby ste informovali pána ministra školstva o doplňujúcej otázke pána poslanca Kolesára a upozornili ho na to, že pokiaľ bude možné, aby spolu odkonzultoval s pánom poslancom osobne problém, ktorý bol predmetom otázky, ktorú položil pán poslanec pánovi ministrovi školstva.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Csákyho. Vybavili ste už s pani poslankyňou, pán podpredseda? Nie. Pani poslankyňa Dolník sa vás pýta: „Ako ste pripravený na rokovanie s Európskou úniou o eurofondoch?“

  • Vážený pán predseda Národnej rady, milé dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda minulý týždeň na svojom rokovaní prijala dokument, mandát rokovacej skupiny na posledné rokovanie, ktoré sa uskutoční 25. septembra v Bruseli a v tomto mandáte máme ošetrené všetky veci, vrátane tých mantinelov, o ktorých je možné ešte rokovať. Tento týždeň prebiehajú na Slovensku rokovania na technickej úrovni. Každý deň dostávam informáciu o týchto rokovaniach a môžem vám povedať, zdá sa, že až na niektoré maličkosti, všetky veci dorokujeme na technickej úrovni tento týždeň.

    Na budúci týždeň na pondelok som zvolal radu vlády pre európsku integráciu, kde zosumarizujeme všetky prípadné otvorené otázky a ak tam ostanú také, ku ktorým treba ešte mandát vlády, tak v stredu na budúci týždeň by som otvoril túto tému na rokovaní vlády, aby sme vo štvrtok 25. mohli ísť do Bruselu s úplne vyčisteným stolom. V tejto chvíli sa nám zdá, že na 98 % veci sú už dojednané a dorokované aj bilaterálne, to znamená medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Ostali tam ešte otvorené niektoré otázky, o ktorých sa vedú ďalšie rokovania, napríklad aká je prijateľná úroveň spolufinancovania zo strany Európskej únie. Sú tam rôzne názory na niektoré operačné programy a niektoré kandidátske krajiny, ktoré spolu s nami vstúpia do Európskej únie, už prijali mäkšie verzie ako my.

    Proste ja som dal aj dnes ráno mandát rokovaciemu tímu, aby sme skúsili dorokovať pre nás prijateľnejšie formy. Ja veľmi dúfam, že sa tak stane a ten návrh, ktorý sme my dali smerom k Európskej komisii, obhájime. Ale celkovo zdá sa, že 25., to znamená na budúci týždeň vo štvrtok, môžeme ukončiť tieto rokovania. Ak sa tak stane, tak dokončíme manuály na prípravu projektov a v októbri, keď už Európska komisia bude pripravovať rámec finančnej podpory, to znamená našu zmluvu o finančnej podpore s Európskou komisiou, už môžeme zverejniť na Slovensku prvé výzvy na predkladanie projektov.

    Ten informačný systém, o ktorom som hovoril pred chvíľou, bude slúžiť na to, aby sme informovali partnerov v jednotlivých regiónoch.

    Zabudol som povedať pánovi poslancovi jednu vec, že 3. októbra, to znamená v piatok na budúci týždeň, organizujeme veľkú konferenciu o tejto téme v Košiciach, pozývam všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto tému a, samozrejme, detailne dáme tieto informácie cez ten informačný systém, ako som hovoril pre každého záujemcu pravdepodobne už začiatkom októbra. V tejto chvíli sa nám zdá, že rámec finančnej podpory budeme môcť podpísať v novembri a od 1. januára už budeme môcť realizovať konkrétne projekty na realizovanie eurofondov.

    Chcem ešte pre úplnosť dodať, že na budúci týždeň v stredu dám do vlády aj naše stanovisko k hodnotiacej správe Európskej únie. To znamená, zaujmeme stanovisko nielen k jednej kapitole, a to je regionálna politika alebo eurofondy, ale ku všetkým kapitolám, dáme tam stanovisko vlády Slovenskej republiky, na základe ktorého, samozrejme, Európska únia ešte pripraví vlastné hodnotenie pripravenosti našej krajiny na plnohodnotné členstvo v Európskej únii v októbri. Tá správa bude zverejnená 5. novembra, a to bude jasný obraz Európskej únie o tom, ako je Slovensko pripravené v jednotlivých oblastiach, v jednotlivých konkrétnych kapitolách.

    Európska únia plánuje pripraviť hodnotenie každej krajiny v troch kategóriách, to znamená, bude tam zelená kategória tzv., kde už sme pripravení 100-percentne na členstvo. Bude tam tzv. žltá kategória, kde sme de facto pripravení, ale ešte niektoré technické veci ostanú otvorené a bude tam červená kategória, kde považuje alebo bude považovať Európska únia tú oblasť ešte za nepripravenú a bude chcieť ďalšie aktivity v tzv. červených oblastiach až do apríla, kde bude posledné hodnotenie. Ak ani do apríla neodstráni každá kandidátska krajina prípadné nedostatky v týchto tzv. červených oblastiach, tak potom Európska únia v tých oblastiach bude môcť realizovať jednostranné ochranné opatrenia voči danej krajine. Boli by sme radi, keby sa Slovenská republika v žiadnej oblasti nedostala do červenej kategórie.

  • Pán podpredseda vlády, práve skončil čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí členov vlády a premiéra vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pánovi premiérovi, ako aj ostatným členom vlády za aktívny prístup pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Ešte skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú interpelácie poslancov, chcem poprosiť povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky tajnej voľby člena Rozhlasovej rady, ktoré sme uskutočnili dnes v predpoludňajšej časti rokovania.

    Prosím pána poslanca Abrhana o oznámenie výsledkov.

  • Vážený pán predseda, pán predseda vlády, páni ministri, panie kolegyne, páni kolegovia, zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorá sa konala 18. septembra 2003.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 18 neplatných a 115 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidáta pána Tibora Hradíleka hlasovalo za 14 poslancov, proti 52 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov,

    - za kandidátku Kvetu Škvarkovú hlasovalo za 69 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov,

    - za kandidáta Mariána Lapšanského hlasovalo za 3 poslanci, proti 58 poslancov, zdržalo sa 54 poslancov,

    - za kandidáta Jozefa Sitka hlasovalo za 0 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov.

    Na voľbu kandidáta na člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za člena Rozhlasovej rady bola zvolená Kveta Škvarková.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za oboznámenie s výsledkami volieb člena Rozhlasovej rady.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby z poverenia overovateľov informovala Národnú radu o výsledku tajnej voľby za členov regulačného úradu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 122 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidáta Karola Dvoráka hlasovalo za 55 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov,

    - za kandidáta Dušana Holoubeka hlasovalo za 67 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov,

    - za kandidáta Miroslava Kučeru hlasovalo za 41 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov,

    - za kandidáta Jána Micháleka hlasovalo za 13 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 48 poslancov.

    Na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní na vymenovanie za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol zvolený kandidát Dušan Holoubek.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkami tajnej voľby.

    Prosím teraz, aby príslušný výbor postupoval podľa zákona, za nezvolených kandidátov navrhol nových kandidátov, aby sme na najbližšej schôdzi Národnej rady mohli opakovanú voľbu znovu uskutočniť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do interpelácie prihlásili piati páni poslanci.

    Ako prvý bude interpelovať pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pán poslanec Hrdlička.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, moja interpelácia v zmysle § 129 rokovacieho poriadku sa bude skladať z dvoch častí.

    Prvá časť je interpelácia vo vzťahu k pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.

    Interpelujem pána podpredsedu vlády Pála Csákyho vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica nad Myjavou. Pri mojich poslaneckých návštevách nielen tohto okresu, ale aj okresov Skalica a Myjava, vážený pán podpredseda, ktoré sa stali mojím poslaneckým pôsobením vo vzťahu k občanom tohto regiónu, bol som informovaný, že zo strany vlády Slovenskej republiky nie je venovaná dostatočná pozornosť Rómom aj v tomto regióne. Všetka pozornosť sa sústredila len na východné Slovensko, najmä na Spiš, Šariš, Zemplín a časť bývalej Abovskej župy a Gemeru. Považujem to za diskriminujúce vo vzťahu k všetkým Rómom na Slovensku a v tomto prípade diskriminujúce vo vzťahu konkrétne k regiónu Záhorie.

    Je pravda, že v tomto regióne veľmi pokročila integrácia rómskej komunity, pozitívne sa prejavila kvalitnejšia a predovšetkým efektívnejšia komunikácia starostov a primátorov, ale aj nerómskych občanov s rómskou komunitou. Vyplýva to aj z komunikatívnejšieho vzťahu cirkví v tomto regióne, ktoré pôsobia v tomto regióne oveľa efektívnejšie v tejto oblasti. Výsledkom toho bolo už od minulosti, že rómska komunita nebola vytláčaná do izolovaných osád, ale, naopak, v mnohých obciach sa integrovala do obecného spoločenstva. Naďalej však ostáva veľká nezamestnanosť, nedostatočné hygienické podmienky, existujú príklady nezaškolenosti detí, čo má väzbu na kvalifikovanosť s previazanosťou na zamestnanosť, ale aj na kultúru a rodinný život v tomto regióne.

    Napriek tomu, že tento stav sa nedá porovnávať s regiónmi najmä východného Slovenska, to neznamená, že nie sú u časti rómskej komunity na Záhorí problémy a tieto si nezaslúžia primeranú pozornosť zo strany vlády aj prostredníctvom predkladaných, ale nerealizovaných podporných projektov. Za neprimerané považujem odvolávanie sa na štatistiky, že ani v jednej obci netvoria Rómovia 10 % obyvateľov. Štatistiky klamú, pán podpredseda vlády. Nie je možné od úradníckeho stola riešiť túto problematiku. Len poznanie skutočného stavu, konkrétne výjazdy aj do tohto regiónu zo strany Úradu vlády Slovenskej republiky a odboru, ktorý vy riadite, a sekretariátu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky môžu lepšie poznať stav v tej-ktorej obci, napríklad konkrétne v obciach Kúty, Kuklov a Čáry. Potom aj reakcie v minulosti na predkladané projekty by nemohli byť, ako boli doteraz, odmietané.

  • Ruch v sále.

  • Ja mám čas, vážení poslanci.

    Vážený pán podpredseda vlády, keďže uvedenú problematiku riešite v druhom volebnom období, tieto prístupy sa týkajú tak terajšieho, ako aj predchádzajúceho volebného obdobia, v skutočnosti sú štatistiky iné, podobne aj postavenie Rómov veľmi rôzne a v niektorých prípadoch by si zaslúžilo pomoc a podporu aj zo strany v minulosti predložených projektov od konkrétnych starostov a občianskych združení, ktoré boli zamietnuté a odložené ad acta z opakovaného dôvodu – obce nespĺňajú počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rómskej národnosti. Pravdivé sú však iné čísla. Konkrétne v obci Štefanov z 1 620 obyvateľov je 290 Rómov, v obci Čáry z 1 180 obyvateľov je 245 Rómov a v obci Kuklov zo 736 obyvateľov je asi 160 Rómov. V špeciálnej Základnej a Materskej škole internátnej v Senici tvoria Rómovia z celkového počtu detí až 30 %.

    Vážený pán podpredseda vlády, terén vyzerá inak ako údaj od úradníckeho stola. Som presvedčený o tom, že po prehodnotení tradičného prístupu a poznaní skutočného stavu by nemohlo prísť v rokoch 1999 až 2003 k zamietavým stanoviskám na predložené projekty v rámci PHARE zo strany sekcie ľudských práv a menšín, konkrétne odboru koordinácie projektov. Iste by sa už mohli realizovať aj niektoré projekty, konkrétne z problematiky integrácie rómskych detí v oblasti výchovy a vzdelávania a zlepšenia ich životných podmienok, podpory rómskej menšiny v oblasti vzdelávania alebo podpory infraštruktúry pre rómske osady, aj konkrétne v okrese Senica. Ak budú úradníci vychádzať len zo štatistík, nuž potom sa má šancu uchádzať tento región o podporu až po ďalšom sčítaní ľudu v Slovenskej republike.

    Odporúčam preto uskutočniť návštevu nielen okresu Senica, ale celého Záhoria a Myjavska, veci na tvare miesta prehodnotiť za účasti starostov obcí, organizácií a zástupcov štátnej správy. Rád sa toho vami iniciovaného stretnutia, vážený pán podpredseda vlády, zúčastním a pevne verím v nápravu vecí pri riešení rómskej problematiky aj vo vzťahu k tomuto obchádzanému regiónu.

    Druhá časť je orientovaná, alebo zameraná moja interpelácia na ďalšieho pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša vo veci zastavenia likvidačnej politiky financovania kultúry.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je pre mňa, ktorý poznám, toho jasným dôkazom. Zúčastnil som sa stretnutia zástupcov kultúrnej obce a predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, ZMOS-u a odborového zväzu kultúry, ktorý sa konal pred takmer mesiacom 19. augusta v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Stotožnil som sa so závermi tohto významného fóra pracovníkov z oblasti kultúry.

    Vážený pán podpredseda vlády, váš doterajší prístup neodráža plnenie vládneho programu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít cestou zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov v intenciách požiadaviek dohovorov UNESCA o ochrane hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Návrh rozpočtu na rok 2004 nezabezpečuje na plnenie príslušných úloh adekvátne finančné zdroje aj napriek pred dvoma dňami, alebo dňom, schválenej adresnej 300-miliónovej položky vyčlenenej z 5-miliardovej rezervy na priority. Pôvodná požiadavka na projekt „Obnovme si svoj dom“ bola pol miliardy na budúci rok. Tento prístup je zarážajúci aj vo vzťahu k celkovému zníženiu rozpočtu rezortu kultúry oproti tomuto roku. Je to smutné a doslovne zarážajúce a nekultúrne práve v čase, keď iné vstupujúce, ale aj členské štáty Európskej únie dávajú na vzdelanie, vedu a kultúru oveľa väčšie finančné prostriedky, aj keď majú takisto problémy s nadstavením rozpočtu.

    Z toho dôvodu je vyvážená požiadavka, aby v štátnom rozpočte na rok 2004, ako to vyplýva aj z tohto zhromaždenia kultúrnych pracovníkov a štátnych zamestnancov a pracovníkov samosprávy, alebo zástupcov samosprávy, bola na rozvoj kultúry vyčlenená suma minimálne 1,2 % hrubého domáceho produktu, tak ako v ostatných kandidátskych a predovšetkým v susedných štátoch vstupujúcich do Európskej únie. Žiadalo by sa taktiež, aby v rozpočte pre obce a samosprávne kraje na rok 2004 sa prihliadlo na predpokladanú infláciu a liberalizáciu cien v energetike a potom by nemohlo prichádzať, že kultúra je ten apendix a tá sa bude krátiť prvá v rámci rozpočtov vyšších územných celkov. To by však znamenalo pochopiť vzrastajúci význam vzdelanosti a kultúry v integrujúcej sa Európe a v globalizujúcom sa svete.

    Vážený pán podpredseda vlády, vy ste však pripravili rovnú daň z pridanej hodnoty pre všetky tovary a služby, navrhovanou novelou zákona o daniach z príjmov likvidujete doterajšiu motiváciu občanov, fyzických osôb, a to v § 12 ods. 10, a právnických osôb v § 20 ods. 7, sponzoringu, darcovstvu a podpore dobročinných účelov, konkrétne dobrovoľne, slobodne prispievať na účely cirkví, nadácií, občianskych združení, spolkov či športových združení. Spoločnosť založená na iniciatíve občana, na ktorú sa často odvolávate, moderná občianska kultúrna spoločnosť, na ktorú často zabúdate, potrebuje daňové zákony, ktoré si cenia dobrovoľné príspevky a podporujú ich systematicky zo zákona. Popritom ste pripravili a do vlády predložili, opakujem, doslovne likvidačný rozpočet, ktorý likviduje vzdelanosť a udusí kultúru, tak kultúru národnú, ako aj kultúru tradičnú a kultúru miestnu.

    Obraciam sa na vás, vážený pán podpredseda vlády, vo veci ešte zváženia možnosti prehodnotenia rozpočtu na rok 2004 pre rezort kultúry, ale aj ďalších legislatívnych, najmä daňových opatrení na nepriamu podporu vzdelanostného, kultúrneho a duchovného rozvoja našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďalej bude interpelovať pán poslanec Hrdlička, pripraví sa pán poslanec Zubo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica.

    Vážený pán minister, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som hlboko presvedčený, že zákony, ktoré prijíma zákonodarný orgán, musia byť dôsledne plnené v prvom rade zo strany ministerstiev, štátnych orgánov a inštitúcií, čo by malo zároveň slúžiť ako vzor pre občanov Slovenskej republiky. Na základe informácií od funkcionárov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a poskytnutých kópií korešpondencie som však hlboko sklamaný skutočnosťou, že ministerstvo spravodlivosti, ktoré riadite, je jedným z tých, ktoré si povinnosti zo zákona neplní dôsledne.

    Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vás svojím listom z 22. 11. 2002 a 20. januára 2003 žiada o prijatie potrebných opatrení na to, aby v súlade so zákonmi č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 105/2002 Z. z. a jeho realizácii podľa zákona č. 439/2002 Z. z. a č. 443/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojakom československých, zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 boli zabezpečené finančné zdroje a personál na realizáciu ustanovení zákonov.

    Tiež vás upozorňoval na nedostatky v evidencii žiadostí občanov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na základe rokovania s funkcionármi ministerstva spravodlivosti dňa 10. februára 2003 žiadal listom z 12. 2. 2003 predsedu Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky pána Plaia o pomoc vášmu ministerstvu pri personálnom zabezpečení odboru pre rehabilitáciu a odškodnenie ministerstva spravodlivosti. Napriek tomu, že podľa informácií funkcionárov ministerstva spravodlivosti je dostatok prostriedkov na odškodnenie uvedených kategórií, nenastal výraznejší posun v tempe odškodňovania. Podľa údajov z listu, ktorý Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zaslal predsedovi parlamentu a predsedovi vlády v apríli tohto roku, malo byť do 31. 12. 2003 odškodnených 29 100 aktívnych účastníkov odboja a 23 800 vdov po účastníkoch odboja.

    Pán minister, pretože by malo byť samozrejmé, že zákony sú na to, aby sa realizovali, bez ohľadu, či povinnosti z nich vyplývajúce sa týkajú občana alebo inštitúcie, je zarážajúce, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pristupuje k otázke odškodňovania občanov tak povrchne a, zdá sa, ľahostajne. Nijako inak nie je možné hodnotiť pomalé tempo odškodňovania v zmysle uvedených zákonov. Okrem toho takýto postup postráda ľudský prístup, pretože nerešpektujete, že osoby, ktorých sa odškodnenie týka, dosahujú vysoký vek a predlžovanie procesu realizácie ich žiadostí môže spôsobiť aj to, že sa odškodnenia nemusia dožiť.

    Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, koľko osôb bolo odškodnených v zmysle už uvedených zákonov? Koľko žiadostí ešte ostáva vyriešiť a aké opatrenia boli prijaté na ministerstve spravodlivosti, aby daný proces nebol i naďalej predlžovaný? Žiadam tiež o informáciu, či boli prijaté opatrenia na včasnú a presnú evidenciu žiadostí doručených na ministerstvo spravodlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Zubo a pripraví sa pán poslanec Ševc.

  • Vážený pán predseda vlády, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica v nasledujúcom znení:

    Vážený pán minister, v rámci reorganizácie štátnej správy v rámci jednotlivých okresov Slovenska dochádza k celému radu kompetentných zmien štátnych orgánov, k prenosu kompetencií na orgány miestnej samosprávy a ku kreovaniu špecializovaných orgánov štátnej správy. Tieto otázky sú často také zložité, že si žiadajú maximálne úsilie na objektívne posúdenie jednotlivých alternatív novovytváraných špecializovaných štátnych správ v danom regióne a sú ovplyvňované celým radom faktorov, ukazovateľov a subjektívnych názorov. V súčasnosti s týmito skutočnosťami predstavitelia okresných zložiek všetkých parlamentných politických strán, predstavitelia mestskej štátnej správy a predstavitelia samosprávnych orgánov v Ružomberku sa obracajú na parlament a vládu Slovenskej republiky so žiadosťou, aby bol okresný súd ponechaný v meste Ružomberok.

    Svoju žiadosť odôvodňujú takto:

    1. Sú to predovšetkým dôvody historicko-politické. Mesto Ružomberok bolo od roku 1921 najväčším a najvýznamnejším mestom celého stredného Slovenska a severného Slovenska. Ďalej mesto Ružomberok z dôvodu svojho významu sa v roku 1938 stalo sídlom najväčšej župy na Slovensku – Tatranskej župy. Ružomberok bol sídlom súdnej sedrie, t. j. dnešného krajského súdu. V roku 1996 bol mestu Ružomberok opätovne vrátený štatút okresného mesta. Vláda Slovenskej republiky svojím nariadením č. 528/2001 prijala koncepciu územného rozvoja Slovenska, v ktorej je určená úloha podporovať rozvoj základných tercionálnych práv Ružomberka ako centra a je zaradené v hierarchii štruktúry miest medzi 26 najvýznamnejších miest Slovenskej republiky. Pri plánovanej koncepcii regionálne usporiadanej správy na 12 vyšších územných celkov bol Ružomberok aj vo vládnom návrhu popri Martine prezentovaný ako alternatívne sídlo vyššieho územného celku pre oblasť Liptov, Orava a Turiec.

    2. Hospodárske dôvody. Mesto Ružomberok má dnes 30 000 obyvateľov a celý okres tvorí okrem Ružomberka ďalších 24 obcí s počtom obyvateľov 60 000. Ružomberok je dnes najpriemyselnejším centrom celého Liptova. V Ružomberku sa nachádza najvýznamnejší celulózovo-papierenský priemysel na Slovensku. Mesto Ružomberok je dôležitým turistickým centrom celého severného Slovenska.

    3. Dôvody odborné. Okresný súd v Ružomberku sídli v objekte bývalej súdnej sedrie, ktorý bol zreorganizovaný za vyše 20 mil. Sk. Ide teda o plne vyhovujúce priestory. Okresný súd v Ružomberku je umiestnený spoločne s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresnou prokuratúrou, Okresným súdom v jednej budove. Objekt je stavebne prepojený s objektom na výkon trestu. Takéto zoskupenie budov slúžiacich na činnosť okresného súdu je na Slovensku jedinečné a v prípade realizácie tejto interpelácie vysoko funkčné. Celková hodnota budovy a majetku okresného súdu predstavuje 29 mil. Sk, ktoré len ťažko si vedieť ináč využiť. A hodnota budovy prokuratúry, samozrejme, po rekonštrukcii predstavuje ďalšiu sumu 9 mil. Sk. Okresný súd v Ružomberku má v súčasnosti sedem sudcov s tým, že perspektívne bolo plánované zvýšiť tento stav na jedenásť sudcov.

    Vážený pán minister vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Aké prekážky sú na ceste tomu, aby po uskutočnení reorganizácie štátnej správy a zániku okresných úradov bol v meste Ružomberok aj do budúcna zachovaný samostatný a plnohodnotný Okresný súd? Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej bude interpelovať pán poslanec Ševc a pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená vláda, vážení kolegovia, využívam možnosť interpelovať podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho v takejto záležitosti.

    V nadväznosti na aktivizáciu rôznych drogových skupín zo zahraničia, ale aj na Slovensku sa v poslednom období osobitne vo väčších mestách na Slovensku prejavuje snaha dílerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl. V zápase s týmto spoločenským zlom má vláda vypracovaný program. Napriek úsiliu orgánov sa nedarí účinnejšie zabrániť rôznym kriminálnym prejavom, osobitne u mladistvých, v hľadaní zdrojov pre svoje potreby. Všetkým je nám známy prípad, keď takýto človek zavraždil na začiatku leta starších ľudí a majiteľa jedného auta.

    Pýtam sa, vážený pán podpredseda vlády, či by nebolo potrebné novelizovať program vlády Slovenskej republiky v boji s týmto neduhom a účinnejšie zapojiť do riešenia tohto problému rodinu, školu, spoločenské organizácie, ale aj politické strany. Samozrejme, aby politické strany v tom zmysle boli zapojené do prípadnej inovácie vládneho programu.

    Zahraničie rieši tento problém rôznymi spôsobmi. Nejde tu len o náš problém, o našu záležitosť. Ako viete, množí sa aj u nás diskusia, či povoliť mäkké drogy, alebo nie. Je potrebné veľmi citlivo zvažovať všetky možnosti a skúsenosti okolitých krajín, ale zároveň rešpektovať naše kultúrne tradície, aby sme nespáchali niečo nedobré vo výchove mladej generácie. Ďakujem.

  • Ako posledná písomne prihlásená teraz bude interpelovať pani poslankyňa Brestenská, a vidím, že aj pomocou počítača. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si interpelovať pána ministra Prokopoviča.

    Obraciam sa na vás, pán minister, so žiadosťou o poskytnutie informácií, koľko vyčlení vláda Slovenskej republiky finančných prostriedkov na poskytovanie on line služieb občanom v budúcom roku? Zároveň vás žiadam o komplexnú informáciu o plánovaní čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, t. j. na čo sa konkrétne použijú prostriedky na realizáciu lokálnej infraštruktúry pre on line služby občanom?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, či ešte chce niekto interpelovať, či sa hlási ústne. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

    Pán poslanec Hopta, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Ďaďo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa v dvoch interpeláciách obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vážený pán predseda vlády, na území Slovenskej republiky pôsobí viacero výskumných agentúr, ktoré sa okrem iného zaoberajú aj prieskumom verejnej mienky, teda aj prieskumom predvolebných preferencií politických strán, či už pred voľbami, alebo aj teraz po voľbách. Niektoré sú súkromné spoločnosti, teraz nebudem komentovať a hodnotiť ich prácu. Medzi spomínanými agentúrami však pôsobia aj tri organizácie, ktoré sú platené z daní všetkých občanov Slovenskej republiky. Je medzi nimi výskumné oddelenie Slovenského rozhlasu, Slovenský štatistický úrad a Národné osvetové centrum. Všetky tri organizácie aktívne pôsobili najmä tesne pred parlamentnými voľbami, ale pôsobia aj v súčasnom období a o svojej práci informujú aj dnes našich spoluobčanov. O tom, aká je ich práca objektívna, svedčia výsledky posledných parlamentných volieb, keď ich prieskumy sa až príliš rozchádzali so skutočnými výsledkami. Je to výsledkom toho, že kritérium profesionality a objektívnosti, môžem povedať, splnil len Slovenský rozhlas a ostatné dve inštitúcie Štatistický úrad a Národné osvetové centrum boli buď neprofesionálne, alebo úmyselne, zámerne politicky svojím spôsobom propagovali niektoré politické strany.

    Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás preto, prečo štát zo svojho štátneho rozpočtu, teda z daní všetkých občanov, by mal platiť tieto prieskumy, ktoré podľa všetkého slúžia skôr jednotlivým politickým stranám, predovšetkým stranám vládnej koalície, a neslúžia k objektívnej informovanosti všetkých občanov. Onedlho budeme prerokúvať štátny rozpočet a ja budem vážne predkladať návrhy, aby tieto inštitúcie neboli dotované, tak ako dosiaľ, z daní štátnych financií. To je prvá interpelácia.

    Po druhé, vážený pán predseda vlády, na základe práve prerokovaného vládneho zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa presúvajú na obce úplné kompetencie samosprávy pri zriaďovaní a zrušovaní siete základných umeleckých škôl, materských škôl, školských klubov, školských stredísk záujmových činností, centier voľného času, zariadení školského stravovania pri materských školách, základných školách, jazykových škôl a stredísk služieb škole. Obce a mestá teda preberajú kompetencie nielen za ich zriaďovanie, ale aj za ich financovanie. Štát sa týmto krokom teda úplne zbavuje zodpovednosti za plné financovanie týchto školských zariadení. Obávam sa, že obce najmä z nedostatku finančných prostriedkov budú postupne rušiť materské školy, základné umelecké školy a ďalšie spomínané zariadenia.

    Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás: Ako chcete zabrániť danej situácii, aby tieto školské zariadenia postupne nezanikli z nedostatku finančných prostriedkov? Pýtam sa vás, či vláda nájde finančné prostriedky na ich plné financovanie, ako to bolo doteraz, alebo financovanie sa bude diať tak, že obce plus štát a plus rodičia, ktorí však už vďaka vášmu vládnutiu nemajú finančné prostriedky na základné životné potreby, a nie aby mohli ešte financovať v plnej výške materské školy, základné umelecké školy a ďalšie zariadenia.

    Ďakujem vám za odpoveď.

  • Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Ďaďo. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pán premiér, kolegyne a kolegovia, v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca vo veci poplatkov za štúdium na vysokých školách.

    Vážený pán minister, písomnou formou sa na mňa obrátila študentka externého štúdia Technickej univerzity v Košiciach, Fakulty Berg – cestovný ruch, s požiadavkou o tieto informácie. Študentka už minulý rok, keď ešte štúdium malo byť bezplatné, musela zaplatiť na základe darovacej listiny 20-tisíc slovenských korún do dvoch týždňov pred začatím školského roku, lebo inak by nedostala potrebné materiály na štúdiu. Študentka má informácie z médií, a o tom máme i my, že v zákone o spoplatnení vysokých škôl bude musieť zaplatiť o 10 až 20 % nákladov na štúdium viac, ako je to dosiaľ, pričom vyčíslila svoje doterajšie náklady vrátane „darovacej listiny“ na 70-tisíc korún ročne. Tieto náklady by mali externí študenti platiť v plnej výške zo svojho vrecka.

    Žiadam vás, pán minister, o urýchlenú odpoveď na daný problém, pretože študentka pochádza zo sociálne slabšej skupiny obyvateľstva a prípadne ďalšie výdavky po tzv. povinnom darovacom akte na začiatku školského roka 2003/2004 a náraste poplatkov v zmysle plánovaného nového zákona o spoplatnení štúdia by niesla tak, že by musela štúdium ukončiť a ostala by zadlžená, pretože peniaze na darovaciu listinu si požičala.

    Vzhľadom na to, že nám je obom známe, že k spoplatneniu štúdia dôjde, žiadam vás, pán minister, o vysvetlenie oprávnenosti tzv. povinného darovacieho poplatku na uvedenej fakulte a približný ročný odhad nákladov na štúdium externou formou v prípade daného schválenia zákona. Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán poslanec Ďaďo bol posledný, ktorý sa prihlásil do programu interpelácie. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Otváram teraz ďalší bod, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. júla 2003,

    ktoré ste dostali ako tlač 379. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 379 nachádza.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam členov vlády. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády, a preto vyhlasujem tento bod za skončený.

    Ďakujem aj členom vlády, aj pánom poslancom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom (tlač 332).

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pani poslankyňa Sárközy zas miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ústne ešte prihlásení pán poslanec Hanzel, pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Sárközy.

    Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, teraz diskutujeme o právach detí, zväčša malých, ktoré žijú v rozháraných rodinných pomeroch. Právo dieťaťa je právo na život. Tú argumentáciu sme tu už počuli. Právo dieťaťa je i právo na základné životné potreby. Ak súd rozhodne o platení výživného jedným z rodičov rozpadnúvšej sa rodiny, je to preto, že na to vidí vážny dôvod. Ak ten rodič, ktorý je povinný platiť výživné, svoju povinnosť neplní, neznamená to, že dieťa prestane jesť, prestane sa obliekať, prestane si kupovať školské potreby, prestane si platiť povinné platby za mimoškolské aktivity, prestane žiť v kolektíve svojich kamarátov, ktorí žijú v usporiadaných rodinných pomeroch, a teda aj v lepších ekonomických podmienkach.

    Je nezmysel tvrdiť, že štát poskytne rodinám právnu pomoc na vymáhanie výživného. Ak je štát ochotný poskytnúť túto pomoc rodine, prečo nie je ochotný prevziať túto zodpovednosť na seba? Azda preto, že je jednoduchšie nechať trpieť dieťa i rodinu bez prostriedkov, ako zaplatiť právny i ľudský nárok dieťaťa zo štátnej pokladnice a vymôcť si nárok od nedisciplinovaného a nezodpovedného rodiča pomocou tej právnej pomoci, čo ponúka rodičom? Mnoho povinných rodičov je bez príjmu a nemá možnosť svoju povinnosť uhradiť. Nie je zodpovedné nechať druhú stranu čakať na zázrak.

    Vyzývam týmto tiež všetky kresťanské strany v tomto parlamente, aby podporili život, lebo verím, že myslíte na život globálne a nielen do narodenia, lebo aj všetky normálne, zdravé deti majú právo na život a na základné životné potreby i v tom prípade, ak sa jeden z rodičov o vyživovaciu povinnosť nestará.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, bolo by hanbou tohto parlamentu, keby odobral deťom, ktoré majú problém so základnými životnými potrebami, možnosť plnohodnotného života cez povinnosť štátu poskytnúť dočasne náhradné výživné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa týka boľavej problematiky nezaopatrených detí, ktoré vďaka zlej legislatíve žijú život plný strádania a nedostatku. V minulom volebnom období tento parlament prijal zákon, ktorý minimálne síce, ale pomáhal týmto deťom, ale, bohužiaľ, vládna koalícia zákon o fonde náhradného výživného zrušila aj s prísľubom pána ministra Kaníka, že v krátkom čase predloží lepšiu právnu normu. Je rok od volieb. Takáto norma nebola v parlamente prijatá a ekonomická situácia detí sa vďaka reštrikciám ešte viac zhoršila. Znamená to teda, že aj naďalej porušuje tento štát chartu práv dieťaťa, a napriek častým deklaráciám politických strán pred voľbami, ako im leží ochrana rodiny na srdci, po voľbách žiaden sľub neplatí.

    Ba spomínam si, že pri zrušovaní zákona o náhradnom výživnom sa niektorí politici nechali počuť, že oni nebudú podporovať nezodpovedných rodičov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, týka sa to aj vás.

  • Páni poslanci, keby ste boli ženy, tak veľmi radi by sme sa pozerali takto na vás, ale nehnevajte sa, mohli by ste si sadnúť alebo...

  • Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ešte raz zopakujem, že niektorí páni politici pri zrušovaní tohto zákona o výživnom, o náhradnom výživnom sa vyjadrili, že nebudú podporovať nezodpovedných rodičov a štát nebude živiť ich deti. Tieto výroky svedčia nielen o nedostatku empatie týchto pánov, ale aj úplnej nezrelosti v oblasti otcovstva, manželstva, a dovolím si povedať, aj mužstva.

    My poslanci zodpovední za zákony pokojne zrušíme zákon, ktorý síce, ako som povedala, minimálne pomáhal týmto deťom, a tvárime sa hrdo, ako sme zachránili rozpočet tohto štátu. Pritom neprekáža miliardové oddlženie bánk, ktoré si teraz sprivatizované bohatnú, a že naše matere, osamelé matky nejedia, nosia šaty zo second handov, len aby ako tak uživili deti, ktorých otcovia, možno aj podnikatelia, neprispievajú na ich výživu. A my im to umožňujeme zákonom.

    Však v parlamente sedí 80 % mužov a vo vláde 100 % mužov, z ktorých niektorí zabudli, že boli deťmi a potrebovali ochranu rodiny. Teraz sokolíci majú plné vrecká peňazí, možno ich deti tiež, a vôbec ich netrápia nejaké druhé deti, cudzie deti, ktoré trpia podvýživou.

    Návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa týka boľavej problematiky, ako som povedala, ale to, čo bolo vyčítané nášmu zákonu, ktorý ste zrušili, tento návrh zákona rieši. Prosím vás teda v mene detí odkázaných na vašu pomoc, venujte pozornosť, alebo venujme všetci pozornosť tomuto návrhu zákona. Posuňme ho do druhého čítania. A nakoniec verím, že po prerokúvaní vo výboroch ho schválime v druhom čítaní, pretože sa konečne priradíme v tejto oblasti k štátom civilizovaným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k poslaneckému návrhu zákona, k návrhu pána poslanca Madeja o náhradnom výživnom.

    Ja som sedela v tomto parlamente aj v minulom volebnom období. Pamätám sa, ako sme na sklonku volebného obdobia prerokúvali práve tento návrh zákona, ktorý prijal parlament, ktorý bol o niečo iný ako tento. Vtedy tí poslanci, ktorí nehlasovali za ten zákon, dostali od niektorých našich voličov, ale aj zo strany médií „vynadané“. Boli takí, ktorí nás pochválili, pretože sme sa pokúšali túto problematiku riešiť komplexne. Ten návrh zákona bol v platnosti asi jeden mesiac. Prijalo sa, ak si dobre pamätám, 555 žiadostí. Potom sa ten zákon po voľbách zrušil a teraz v parlamente máme znova poslaneckú novelu tohto zákona, ktorý je v niečom iný, v niečom zostal pôvodný.

    Uvedomujem si, že pán poslanec Madej si dal námahu, pretože dnes som dostala od neho, alebo včera, aj komparáciu pôvodného zákona, ktorý bol v platnosti ten krátky čas, a jeho nového zákona, kde v jednej tabuľke uvádza, čo bolo dobré v tom bývalom zákone a čo je lepšie v tomto, ktorý teraz predkladá. Musím sa vyjadriť k tomuto zákonu v tom zmysle, že teraz, keď prebieha komplexná novelizácia sociálneho systému, predkladajú sa nové zákony, odvtedy, čo ten zákon bol zrušený, ten pôvodný zákon o náhradnom výživnom, sme prijali niektoré novely. Ide o novelu Trestného zákona a ide o novelu zákona o sociálnej pomoci, zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. A ja mám ten názor, že túto problematiku musí vyriešiť vláda. Tá vláda, ktorá nastúpila po voľbách a ktorá nám, musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny patrí medzi tie rezorty, ktoré nám pravidelne, takmer v mesačných intervaloch predkladá nové a nové zákony.

    Takže si myslím, že sa musím vyjadriť aj k tomu, čo tu odznelo v rozprave, čo povedal pán poslanec Hanzel, že bolo by hanbou tohto parlamentu, keby tento zákon nebol prijatý. A on sa vyjadril, teda vyzýva kresťanské strany, aby tento návrh zákona podporili. No ja som za každý dobrý zákon, ktorý prospieva rodine. Myslím si, že kameňom úrazu okrem toho, že tento návrh je zase poslanecký, a preto ho nebudem môcť podporiť, je to, že ešte stále je v platnosti zákon o rodine, ktorý je v platnosti od roku 1961. Nemýlim sa v dátume, zákon o rodine je v platnosti od roku 1961. Prešiel malými, a musím povedať, že len kozmetickými zmenami. Tá posledná zmena bola v apríli 2001, pretože dovtedy sa hovorilo ešte o Socialistickom zväze mládeže, o Pionierskej organizácii a národných výboroch.

    Musí ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konečne predložiť nový zákon o rodine, zakomponovať do toho všetky práva detí a práva rodiny a musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda prostredníctvom vlády, predložiť komplexné riešenie všetkých tých problémov, ktoré sa doteraz neriešili.

    Teraz nie som za to, aby sa vyberali hrozienka, pretože sme tu pred pár týždňami mali, každý vie, čo to vyvolalo v spoločnosti, interrupčný zákon, ktorý bol tiež poslanecký návrh zákona. Teraz tu máme ďalší poslanecký návrh, ktorý sa týka náhradného výživného. Ja by som mohla menovať potom ďalej. Tak poďme riešiť aj štipendiá stredných škôl, pretože v tom novom zákone o prídavku na dieťa už nie sú riešené. A mohla by som toto číslo ešte rozšíriť, vlastne tie zákony, ktoré nám chýbajú. Ale nie som za to, aby teraz – a to už bude posledná veta –, keď sa mení celý sociálny systém, aby sa tieto hrozienka povyberali a riešili len tie návrhy zákonov, ktoré nám niekto predkladá.

    Ja viem z dielne koho vyšiel tento zákon, ja nehovorím teraz o strane, ale viem z dielne koho vyšiel z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto mi dovoľte predložiť procedurálny návrh, budem navrhovať, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pani poslankyni odpovedať asi takýmto spôsobom. Keď hovorí, že v tomto prípade nemáme právo vyberať nejaké hrozienka z pripravovaného zákona, tak by som sa chcel spýtať, prečo sme mali právo napr. v zdravotníctve vybrať nejaké hrozienka, vyberať poplatky za recept, vyberať poplatky za umiestnenie v nemocnici, to tak isto nebola koncepcia zdravotníctva. Vy hovoríte o tom, že pripravujeme nejaký koncepčný zákon. Súhlasím. Pripravme ho. Ale vieme, koľko to bude trvať, než sa takáto celá vec dá dohromady. Toto je záležitosť niekoľkých rodín.

    Sama ste hovorili, že minulý rok podalo okolo 500 rodín túto žiadosť. My nie sme ochotní ako parlament odsúhlasiť týmto rodinám to, aby dostali svoje náhradné výživné v tom prípade, keď ich trestá osud, nie keď ich trestá niekto druhý, ale keď ich trestá osud, keď, bohužiaľ, tie rodiny im nevyšli a to manželstvo sa nejakým spôsobom nevydarilo. A netrestáme toho druhého rodiča, my trestáme dieťa.

    Znova hovorím, keď rozprávate, že ide len o nejaké drobnosti z celkového zákona, tak potom nerokujme o žiadnych drobnostiach zo žiadnych zákonov. Hovoríme o koncepcii zdravotníctva? Dobre. Prečo hovoríme o poplatkoch za recept? To nie je koncepcia zdravotníctva. Vypracujme najprv celú koncepciu, keď to má byť podľa vás, a až potom začneme hovoriť o tom, že bude naraz recept, naraz poplatky za návštevu lekára, naraz to budú poplatky za nemocnicu atď. Takže, pani poslankyňa, tak rovnakým metrom – rovnakým metrom aj pre deti, aj pre ostatné.

    A to by som prosil, aby ste naozaj domysleli, lebo v opačnom prípade ste hlasovali za aj za tie poplatky, čo nebola ucelená koncepcia zdravotníctva. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, slová vášho príspevku sú neadekvátne vzhľadom na vážnosť problému. Hovoríte tu o hrozienkach, opozícii a koalícii, o tom, že vláda musí pripraviť atď., už hovoril pán kolega Hanzel, že koľko to bude trvať. Chcela by som vás upozorniť, že toto je zákonodarný zbor, tu nepredkladá zákony niekto, ale poslanci v mene svojich voličov. Takže tak prosím, aby ste to aj brali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja si myslím, že je absolútne jedno, z akej dielne tento zákon vyšiel. Je dobrý a treba ho podporiť, pretože trpia deti. Treba sa ísť pozrieť skutočne do regiónov a zistíte, že je to tak. Ženy sú podvyživené, lebo nejedia, aby svoje deti ako-tak uživili. Je pravda, čo som hovorila predtým.

    A hrozienka? Skutočne ťažko porovnávať s hrozienkami, keď tu ide o životy detí. A ak vy teraz predložíte v krátkej budúcnosti návrh zákona, ktorý bude riešiť sociálne štipendiá, ja vám prvá zatlieskam.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy, môžete, samozrejme, reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja len k pánovi poslancovi Hanzelovi. Máte pravdu, že to bolo nekoncepčné, my sme to aj v rozprave povedali. Lenže rozdiel bol ten, že to bol vládny návrh zákona. Vládna koalícia si za to odniesla to svoje a odnesie si to zrejme aj v budúcnosti. Lenže za tým zákonom, aj teraz tu máme práve zákon o zdravotnej starostlivosti a vláda predkladá ostatné zákony. Takže ja som tie hrozienka myslela v tom zmysle, že pokiaľ vláda predloží ten svoj zákon, vládni poslanci, na čele vlády s tým sú uzrozumení a berú za to zodpovednosť, ale za poslanecké návrhy zákonov poslanci vládnej koalície toto nemôžu na seba zobrať. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať paniam poslankyniam a pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Pán poslanec Hanzel hovoril o právach dieťaťa na život a na jeho zabezpečenie a na právo na zdravý vývoj. Myslím si, že tento návrh zákona určite uplatňuje toto právo dieťaťa v praxi.

    Pani poslankyňa Mušková, vám by som sa chcel v prvom rade poďakovať za to, že ste boli predkladateľkou a autorkou myšlienky zavedenia tohto inštitútu na Slovensku a že som mohol prebrať túto myšlienku a pripraviť nový model tohto zákona, ktorý, si myslím, by mal byť konsenzuálne uplatniteľný v praxi.

    Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Sárközy, celkovo ďakujem veľmi pekne aj za váš príspevok, ja si myslím, že bol dôkazom toho, že aj tento návrh zákona je, a to opakujem znova, vecne aj legislatívnotechnicky veľmi dobre pripravený. Ja neviem, Ústava Slovenskej republiky dáva na jednu úroveň legislatívnu iniciatívu poslanca Národnej rady a na druhej strane vlády Slovenskej republiky. Ja neviem, či Národná rada chce byť slúžkou vlády, že poslanci nebudú môcť prichádzať s legislatívnymi iniciatívami. Kiež by mala možno v niektorých prípadoch vláda takých predkladateľov, ako sú naozaj niektorí poslanci v tejto snemovni.

  • Hovoríte o komplexnej novelizácii v rámci sociálnych zákonov, ktoré sú predkladané. Je to inštitút, ktorý v tomto znení je nadstavbou sociálneho systému a systému sociálnej pomoci, skôr ho môžeme zaradiť do systému sociálnej podpory. Hovoríte o novelizácii Trestného zákona, že sa vymedzila presná skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy, kde je definované, že po 3 mesiacoch sa dopúšťa neplatič trestného činu. Je to vyšpecifikované, už nemôže naťahovať na 6 mesiacov neplatenia a viac. A ja hovorím, že tento návrh zákona ide ruka v ruke s novelou Trestného zákona, pretože až po 3 mesiacoch vzniká dieťaťu, resp. matke nárok na získanie tejto podpory náhradného výživného a rovnako po 3 mesiacoch neplatič sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy. V tom návrhu zákona je povinné podanie trestného oznámenia, to znamená, že práve Trestný zákon tomuto návrhu zákona pomáha vo vymožiteľnosti poskytnutého náhradného výživného. To neznamená, že Trestný zákon vylučuje tento zákon, skôr naopak. Poviem ešte, v rámci novely Občianskeho súdneho poriadku sa môže siahnuť aj na tento účel na dávku sociálnej pomoci.

    Hovorili ste, že návrh zákona nie je možné podporiť, pretože je poslaneckým návrhom, ja sa tak obávam, nie je možné podporiť, lebo je, citujem: „Návrh je poslaneckým, ktorý nemôžem podporiť“, aspoň tak ste to povedali. Máme tu dosť svedkov. Ja sa obávam, že možno, a to môžeme parafrázovať, je opozičným poslaneckým návrhom, ale „budiš“, nech je poslaneckým, je to o tom, ako si vážime Ústavu Slovenskej republiky, ako si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážime samých seba, že vôbec nie sme naozaj ochotní diskutovať o návrhu zákona, s ktorým príde poslanec, lebo vy vlastne ho nemôžete predložiť, lebo o tomto musí rozhodovať vláda. Potom načo je, so všetkou úctou, Národná rada Slovenskej republiky, načo sme tu? Vo voľbách by si občania mali voliť jedného predsedu vlády a nejakých 17 ministrov a potom ušetríme aj na platoch poslancov.

  • Čo sa týka zákona o rodine, je naozaj potrebná, s tým s vami súhlasím, komplexná novelizácia zákona o rodine, ale taktiež si nemyslím a vôbec nie je potrebné, aby sme kvôli novelizácii alebo rekodifikácii zákona o rodine zastavili tento návrh zákona. Ak chceme prijať inštitút náhradného výživného, ja tvrdím a myslím si, že v tomto si bude príklad brať takmer každý, je to potrebné prijať osobitným zákonom. A keď sa rekodifikuje zákon o rodine, myslím si, že je dosť času urobiť zmenu aj v tomto.

    A na záver chcem povedať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, jednu vec. Pani poslankyňa, z vášho príspevku ma zamrzel najviac procedurálny návrh, ktorý ste dali. Je to, samozrejme, vaše oprávnenie, ktoré ste uplatnili v zmysle rokovacieho poriadku, ale dotklo sa ma a myslím si, že sa dotkne aj mnohých matiek, najčastejšie matiek, ktorým ich partneri neplatia výživné. Pretože každý tu hovorí o tom, že chce diskutovať o pomoci matkám, ktorým ich partneri neplatia. A zmiesť tento návrh zákona procedurálnym návrhom zo stola tak, aby sme nemuseli hlasovať, či sme zaň, alebo sme proti, tak, aby sme nemuseli prejaviť svoju vôľu a zostali dobrí pred našimi voličmi, myslím si, že naozaj toto nebolo korektné voči všetkým občanom a najmä voči tým, ktorých sa tento návrh zákona týka. Ale naozaj, opakujem, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok do diskusie, pretože ho chápem ako pochvalu tohto návrhu zákona.

    Len v skratke sa dotknem tých výhrad, ktoré boli voči pôvodnému. Hovorilo sa o tom, že sa zaviedol nový fond, že je nová štruktúra, finančne, personálne veľmi náročná. Tu práve nadväzujeme na vašu reformu sociálneho systému a štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a tu reagujeme, že spravovať a konať v zmysle tohto zákona budú nové úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Kritizovali sa vysoké finančné nároky na rozpočet vo výške 1,5 mld. korún, ktoré by sa museli kumulovať. Tento návrh zákona predpokladá ročne okolo 16 mil. korún. Povedzme si, aký je to výdavok oproti iným výdavkom, ktoré míňa Slovenská republika podľa niektorých určite oveľa viac neoprávnene. Náhradné výživné by sa, tak ako doteraz, nemalo poskytovať v akejkoľvek sume. Sú tam limity, maximálna výška poskytnutého náhradného výživného a maximálna výška príjmu osobám, ktorým sa to náhradné výživné poskytuje. Myšlienka, že nezodpovední otcovia sa podporujú, je vyvrátená trestným oznámením, pokutou vo výške 50 % a je vyvrátená priamo exekučným titulom, takže sa obchádzajú súdy. A to sú ďalšie a ďalšie, vážené dámy a páni, dôvodné argumenty na to, že tento zákon je napísaný dobre a je aplikovateľný v praxi, čo, poznamenávam, je veľmi dôležité.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, a pokiaľ môžete, nepodporiť hlasovať proti alebo sa zdržať pri hlasovaní o procedurálnom návrhu, ktorý bol podaný v rozprave.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, dovoľte pár viet. Vy ste hovorili o tom, že vás veľmi prekvapilo, že som si dovolila predložiť procedurálny návrh, aj ma to veľmi zarazilo. Nuž, demokracia je o tom, že každý si môže povedať na pôde tohto parlamentu svoj názor. Ja som len využila právo poslanca, právo spravodajcu, ctené auditórium rozhodne o tom, kto sa ako k tomu postaví.

    A druhá moja poznámka je na to, keď ste hovorili, však pri voľbách by nebolo treba voliť 150 poslancov, stačila by vláda a zopár pritakávajúcich poslancov. Viete, po prvé, a nechcem vás v žiadnom prípade uraziť, by som chcela doplniť len toľko, že pred voľbami asi v roku 2001 som sa zúčastnila ako poslankyňa jednej služobnej cesty v Dánsku. Tam tá demokracia je trošičku na inom stupni a ten dánsky parlament nefunguje 10 rokov. Pred voľbami v minulom volebnom období tu tiež bolo mnoho poslaneckých návrhov nielen zo strany opozičných poslancov, ale aj poslancov vládnej koalície, dala som tam tú otázku, v dánskom parlamente, že ako to beží v tých zažitých, alebo v tých demokraciách, kde ten parlament má už dlhšiu históriu. Odpoveď na moju otázku bola taká, že poslanecké návrhy zo strany vládnych poslancov sa podávajú ojedinele, pretože poslanci vládnej koalície na to majú svoju vládu. Opoziční poslanci sa síce pokúšajú, no lenže zodpovednosť za všetky návrhy je v rukách vládnych poslancov a vlády. Tak nechceli mi povedať, ako sa stavajú k týmto otázkam.

    Takže dajme tieto veci na pravú mieru. Ja som predložila procedurálny návrh, o ktorom snemovňa bude hlasovať, každý bude hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia a prítomní poslanci, ktorí sú tu, zrejme ich bude niečo okolo sto, rozhodnú buď v prospech vás, alebo budú inak hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, chcem vás však upozorniť, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 334) nemôžeme prerokovať, pretože predkladateľ toho návrhu tu nie je, takže odporúčam, aby sme tento návrh preskočili a pokračovali ďalším bodom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku, ale dohoda u nich je, že tento návrh predkladá pán poslanec Fico, ktorý je na služobnej ceste v Edinburghu. Pán poslanec, môžete nesúhlasiť, ale aj tak nemáme s kým to prerokovať, to znamená, že tento bod programu bude prerokovaný ako posledný. To je zaužívaný systém.

    Takže budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 303. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 291.

    Dávam teraz slovo poslancovi Gustávovi Krajčimu.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a zároveň pátranie po poslancovi Gustávovi Krajčimu.

  • Pauza pre neprítomnosť poslanca Krajčiho, predkladateľa návrhu zákona za skupinu poslancov.

  • Takže, pán poslanec Krajči, nech sa páči, za skupinu poslancov môžete návrh zákona uviesť, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa. Vzhľadom na to, že bol preskočený jeden bod, nepočítal som, že hneď pôjdeme, takže ospravedlňujem sa.

  • Ďakujeme, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ľudská spoločnosť sa skladá z protikladných charakterov a súperiacich záujmov jej rôznorodých skupín. Každé sociálno-politické usporiadanie má svojich tvorcov, aktivistov, ale aj pasívnych stúpencov z jednej strany a rôzneho druhu odporcov zo strany druhej. Aj preto je história ľudstva trvalým a nekonečným zápasom týchto protipólov pokroku a konzervativizmu, v ktorom víťazi počas svojej moci diktujú pravidlá života, vlastné zákonodarstvo, ale aj interpretáciu histórie i prebiehajúcich procesov. Pri každej radikálnejšej zmene mocenských štruktúr zvyčajne nastupujú nové pohľady a prehodnotenia tých istých udalostí, sprevádzané rehabilitáciami a odškodneniami zaslúžilých, ale aj veľmi často aj celkom náhodných pripletencov víťaznej cesty.

    Tak v histórii Česko-Slovenska od roku 1918 do roku 2002 vidíme viacero etáp, v ktorých sa jednotlivé režimy snažili nejakým spôsobom zmierniť duchovné i materiálne útrapy svojich zaslúžilých alebo náhodilých hrdinov, či obetí. Ide v podstate o štyri etapy:

    1. etapa: česko-slovenský odboj za vznik prvej Česko-slovenskej republiky (1914 – 1918),

    2. etapa: protifašistický odboj (1939 – 1945),

    3. etapa: protikomunistický odboj (1945 – 1989) a

    4. etapa: prechodné obdobie vzniku ČSFR a vytvorenie dvoch samostatných republík, obdobie rehabilitácie účastníkov odboja druhej a tretej etapy.

    Oficiálny názor spoločnosti na bojovníkov v jednotlivých etapách sa vyvíja vždy veľmi zložito.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, je to návrh zákona spravodlivý a pripravený na základe odborných podkladov. Je to návrh zákona potrebný nielen z morálneho, ale aj spoločenského hľadiska. Predkladám návrh zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov.

    Podstatou navrhovanej právnej úpravy je finančné odškodnenie občanov, ktorých komunistický režim v rokoch 1970 – 1989 zaradil na prísne tajnú evidenciu odporcov komunizmu, ktorú nazval „čierna listina“. Podľa uznesenia Ústredného výboru KSČ boli títo občania 20 rokov prenasledovaní a perzekvovaní, spôsoby diskriminácie boli rôzne. Prakticky všetci z nich stratili svoje pôvodné zamestnanie do roku 1970. Nemohli cestovať mimo územia republiky, ich deti nemohli študovať na vysokých školách, rodinní príslušníci boli odsúvaní zo spoločenského života. Keďže väčšinou išlo o predstaviteľov vtedajšej slovenskej inteligencie, mnohí z nich mali zakázané intelektuálne sa presadzovať v spoločenskom živote a skončili ako robotníci v baniach, fabrikách, kotolniach, čím sa výrazne znížil ich mesačný príjem a tým aj predpoklady na lepšie dôchodkové zabezpečenie.

    Táto komunistická centrálna evidencia predstaviteľov exponentov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych a protisocialistických kampaní a akcií bola zriadená najvyšším orgánom KSČ začiatkom 70. rokov a evidovaní boli na nej tzv. prívrženci Dubčekovho socializmu s ľudskou tvárou. Odtajnené stranícke dokumenty KSČ potvrdzujú, že Predsedníctvo ÚV KSČ vo februári 1970 schválilo návrh na vypracovanie a vedenie tajnej evidencie nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít. V roku 1971 tento najvyšší stranícky orgán prijal k tomu už konkrétne prísne tajnú smernicu a schválil aj prvý základný zoznam predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií. Smernica predpisovala jednotný izolačný postup voči týmto občanom na celom území štátu s cieľom odstrániť ich z pôvodných funkcií, zamestnaní či profesií. Komunistická strana a na jej pokyn celý štátny aparát aktívne zabezpečovali tento odsun pre nich nebezpečných ľudí na perifériu občianskeho života, čím im, ale aj ich rodinám za celé dve desaťročia spôsobili vážne materiálne i morálne škody.

    Systém zaradil do jednotnej evidencie v celej Česko-slovenskej socialistickej republike 10 504 osôb. Neskôr údaj upravil na 6 335, z toho na Slovensku takto evidovali vyše 1 500 osôb. Väčšinou išlo o významných pracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí spoločenského, hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života. Dnes je z uvedeného počtu 1 500 odtajnených 1 200 mien. Treba tiež uviesť, že z centrálne evidovaných 6 335 občanov bolo 994 nestraníkov a 149 postihnutých z iných politických strán. To znamená, že na čiernej listine nie sú len bývalí komunisti do roku 1968. Sekretariátu ÚV KSČ príslušné orgány podávali vždy do 31. januára každého roku súhrnnú informáciu o pohybe, zmenách v osobných údajoch a o činnosti osôb zaradených do uvedenej centrálnej evidencie. Dôslednosť postupu česko-slovenský komunistický režim pri izolácii nevhodných občanov sa potvrdila aj v roku 1977, keď najvyššie stranícke vedenie prijalo sprísnenú smernicu pod krycím názvom Norbert. Táto dávala právo ministerstvu vnútra v čase spoločenských nepokojov fyzicky izolovať osoby ohrozujúce vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. Do tejto skupiny občanov zaradili predovšetkým osoby centrálne evidované ako potenciálnu piatu kolónu nepriateľa na území ČSSR. Izolácia spočívala v násilnom umiestňovaní nebezpečných osôb v nápravno-výchovných ústavoch alebo v iných podobných zariadeniach.

    Tieto slová nie sú mojimi slovami. Mnohé vetné spojenia hovoriace o postihoch a izolácii sú priamymi citátmi z dokumentov, ktoré boli odtajnené až v roku 1995. Bývalý námestník ŠtB Lorenc v rozhovore s jedným novinárom potvrdil fakt, že po roku 1968 už neboli nebezpeční nepriatelia komunizmu bývalí exponenti vojnového slovenského štátu alebo kňazi. Tieto kategórie odporcov už boli spacifikované. Vnútorným nepriateľom číslo 1 sa stali zástancovia Dubčekových zmien, a preto ÚV KSČ na začiatku normalizácie vytvoril tzv. čiernu listinu.

    Príprava zákona nebola vôbec jednoduchá. Od začiatku našich snáh sme narážali na problémy. Predovšetkým minister spravodlivosti pán Lipšic bol proti. O to viac potešil list ministra vnútra Palka, v ktorom píše: „Vami navrhovaný zákon bol už na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo vnútra sa k návrhu zákona vyjadrilo podporne v stanovenej lehote.“ Minister na záver ocenil úsilie občanov z čiernej listiny na prijatí zákona. Napriek tomu vláda však dala odporúčanie, aby tento návrh zákona nebol schválený.

    Vážení kolegovia, aj teraz v prvom čítaní viem povedať, že dokážeme zosúladiť naše a vládne predstavy, ktoré nám boli vytýkané v stanovisku vlády. V návrhu zákona vieme urobiť ústupky, aby bol všeobecne prijateľný, aby odzrkadľoval aj predstavy vlády. Výhrady vlády zo dňa 6. augusta možno zlúčiť do troch skupín:

    - prvá: terminologické a technické nedostatky návrhu zákona,

    - druhá: otázky verifikovanosti a hodnovernosti zoznamu z čiernej listiny a

    - tretia: problémy financovania, resp. účinnosť tohto zákona.

    Čo sa týka prvej, samozrejme, predložený návrh zákona je predkladateľ povinný aj ochotný prispôsobiť legislatívnotechnickým pokynom. Na tieto opravy postačí rokovanie vo výboroch Národnej rady v rámci druhého čítania, keďže nejde o zásadné, resp. neopraviteľné chyby.

    Otázka hodnovernosti zoznamu nie je taktiež problémom. Ako poslanec som získal verifikované dokumenty čiernej listiny. Napokon potvrdil to i minister vnútra vo svojom liste zo dňa 8. 8. 2003. Uvádza sa v ňom, že: „Originály Zoznam osôb z čiernej listiny sú archivované Štátnym ústredným archívom v Prahe, ktorý archivuje materiály ÚV KSČ. Verifikované kópie zoznamu boli na územie Slovenskej republiky odovzdané prostredníctvom Generálnej prokuratúry Českej republiky. Získala ich slovenská generálna prokuratúra. Odtiaľ ich získalo ministerstvo vnútra, ktoré ich odovzdalo Slovenskému národnému archívu. Zoznamy boli odtiaľ poskytnuté ministerstvu spravodlivosti v roku 1999.“ Takže neobstojí výhrada, že zoznamy sú vypracované len do roku 1974. Práve do tohto roku boli do evidencie zapísaní tí najexponovanejší dubčekovci a reformátori systému, ktorí boli násilne poškodzovaní. Práve títo ľudia zapísaní do roku 1974 si najviac zaslúžia, aby sme ich odškodnili.

    Otázka financovania a vyplácania odškodnenia je trochu zložitejšia. V návrhu zákona navrhujeme 80-tisícové jednorazové odškodnenie, mesačný 720-korunový príplatok k starobnému dôchodku a bezplatné cestovanie autobusmi a na železnici. Je zrejmé, že Slovensko nemá dostatok peňazí, preto navrhujeme, alebo navrhovatelia súhlasia s vypustením bezplatného cestovania pre poškodených a mesačným príplatkom k starobnému dôchodku. Týmto sa výrazne znížia náklady na odškodnenie o takmer 9 mil. Sk. Okrem toto je navrhovateľ ochotný aj posunúť hranicu účinnosti zákona podľa toho, ako sa dohodneme v Národnej rade.

    Vláda síce tvrdí, že na odškodnenie nie sú peniaze. Po tomto zákone však budeme rokovať aj o novele zákona na finančný príspevok pre politických väzňov. Tam sa pridávajú medzi oprávnených i manželky politického väzňa, ktorý už nežije. Pritom politickí väzni boli už raz odškodnení, a to v roku 1990 nezanedbateľnou položkou. A na ďalší finančný príspevok i Národná rada Slovenskej republiky už schválila vyše pol miliardy korún.

    V našej navrhovanej novele náklady predkladateľ tiež nedokáže presne určiť a hovorí o 10 miliónoch. To vláda vyčítala nášmu návrhu zákona napriek skutočnosti, že rozpočet sme spravili presný a maximálny. Uvedené množstvo prostriedkov sa určite nevyčerpá. Občanov z čiernej listiny už žije len okolo 500 a každým dňom vymierajú. Väčšinou v chudobných pomeroch. Ak zákon neprijmeme v krátkom čase, o chvíľu nebude koho odškodniť. Možnože aj to je riešenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh z dielne Ľudovej únie navrhuje odškodniť občanov z čiernej listy, lebo títo zatiaľ neboli žiadnym spôsobom odškodnení, i keď formálne, morálne už boli rehabilitovaní. Finančná náročnosť je pritom najnižšia v porovnaní s odškodňovaním iných skupín protikomunistických bojovníkov. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslancovi Miklósovi Durayovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, nado mnou sediaci, vážené kolegyne a kolegovia, výbor nášho parlamentu pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 102 z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k poslaneckému návrhu zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čiernych listinách) a ich rodinných príslušníkov, je to parlamentná tlač 303.

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Spĺňa aj základné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Treba však poznamenať, že vláda Slovenskej republiky, ako to spomínal aj pán predkladateľ, vo svojom stanovisku k návrhu konštatovala viaceré nedostatky z hľadiska dodržania legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Pokiaľ ide o vecné hľadisko, je nepochybné, že zmierniť morálne a majetkové krivdy osôb, ktorých sa na nich dopustil komunistický režim, je možné riešiť jedine zákonmi.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Napriek tomu, že vláda má proti tomu vážne výhrady.

    Chcem podotknúť, že ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 291 zo 7. júla 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu o tomto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že som dostal písomne prihlášky dvoch poslancov. Pani poslankyňa Bollová za klub poslancov za KSS a pán poslanec Ondriaš. Až potom otvorím, samozrejme, možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Takže, pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, isteže chápete, že sa nie veľmi príjemne cítim v tejto chvíli, pretože viem, že čakáte na každé slovo, ktoré poviem. Ale, ale – aby ste sa ho zachytili. Ale určitým uspokojením pre mňa je to, že takisto ako pán predkladateľ, tak i pán spravodajca nie veľmi presvedčivo vystupovali a spomenula som si na začiatok obdobia normalizácie, keď som bola sedemkrát predvolávaná na previerkovú komisiu, kde mi vytýkali rôzne nezmysly a ja som sa obránila tým, že som oslovila predsedu komisie: „Prosím vás, keď mi chcete niečo vytýkať, pozerajte sa na mňa, nie na zem.“ Ja som si všimla, že ani jeden z týchto dvoch pánov sa často do auditória nepozeral, takže to ma uspokojuje v domnení, že nie sú celkom presvedčení o slovách, ktoré hovorili. Nie o podstate.

    Pripomienky k predkladanému návrhu rozšírenia pôsobnosti zákona č. 87/1991 Zb. (§ 1 a 2), zákona č. 553/2002 Z. z. a zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu klub poslancov Komunistickej strany Slovenska zhrnul do niekoľkých bodov. Dovoľte mi, aby som ich predniesla.

    1. Niekoľkokrát sme sa pokúšali upozorniť toto ctené auditórium na to, že komunizmus nikdy a nikde nejestvoval, ani nejestvuje. V našom štáte po roku 1948 bol režim ľudovodemokratický, potom socialistický. Pred novembrom 1989 sme žili v Česko-slovenskej socialistickej republike. Aký režim je dnes v Slovenskej republike? Zdôrazňujete, že sa volá demokracia. Týmto termínom sa však nazýva forma vlády ľudu pre ľud, ktorej sa súčasná veľmi málo podobá.

    Pripusťme, že forma uplatňovania moci v minulom režime, a to pripúšťame i my, nerešpektovala vždy zásady morálky. Môžeme s ním porovnať morálku súčasného režimu? Považujete za morálne, ak štátom povolené inštitúcie okradnú tisíce občanov o celoživotné úspory a režim odmieta niesť za to zodpovednosť? Myslíte si, že je morálne, ak za chybu ministra financií pri príprave štátneho rozpočtu pykajú všetci občania znižovaním i tak biednej životnej úrovne? Je morálne, ak tento režim dovolí beztrestne unikať spravodlivosti notorickým neplatičom odvodov do Štátnej pokladnice, do poisťovní, čoho dôsledkom bolo zavedenie poplatkov v zdravotníctve a zúfalo biedny stav mnohých kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní? Snaha navrhovateľov daného zákona sa podobá porekadlu: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja!“

    2. Odškodnenie krívd, neprávostí a obetí považujeme za spravodlivé a malo by byť ošetrené zákonom. Do akej miery sú odškodnené obete fašizmu a ich pozostalí? Koľko žiadostí bývalých väzňov koncentračných táborov a účastníkov protifašistického odboja čaká na vybavenie? Hovoril o tom môj kolega poslanec Hrdlička. Udalosti v novembri 1989 vyvolali popri zahraničnej „pomoci“ najmä tí, ktorí boli nespokojní s dovtedajším režimom a ako sa sami nazvali, jeho obete. Dostali sa na vedúce pozície v štáte a veľmi rýchlo sa vysporiadali s páchateľmi a pôvodcami neprávostí plošne. Všetci členovia Komunistickej strany boli z funkcií odvolaní. Zdôrazňujem – plošne. Obete zaujali miesta svojich dovtedajších trýzniteľov.

    A tak sa stalo, že dovtedy neuznaný dramatik sa stal prezidentom, pochybný disident ministrom vnútra, priemerný herec ministrom zahraničných vecí atď. Čo sa dialo pri obsadzovaní stredných a nižších funkcií na závodoch, školách, v mestách a obciach, si pri trocha dobrej vôle mnohí spomeniete. Prepáčte, sama som patrila medzi nich, zvečera do rána som bola odvolaná z funkcie riaditeľky strednej školy, pretože som tlmočila ruským delegáciám, ktoré prichádzali na návštevu do okresu, hoci nikto iný lepšie po rusky nevedel. To bol dôvod na moje odvolanie. Samozrejme, že dôvod bol – nevystúpila si zo strany, neodovzdala si preukaz. Ja hovorím, po prvé, neviem, komu by som ho mala odovzdať a, po druhé, neviem prečo. Tak ma jednoducho vyrazili.

    Bolo by načim v záujme spravodlivosti a ľudí, ktorí svoju prácu vykonávali čestne a kvalitne a boli tvorcami novej spoločnosti zmätení, zvážiť prípravu zákona na odškodnenie obetí režimu, ktorý neprávosťami začal a pokračuje v nich dodnes. Myslíme si, že našou spoločnou snahou by malo byť vytvoriť taký štát, taký režim, ktorý bude štítom pred násilím a represiami. Mali by sme vytvoriť právny štát, plne rešpektujúci nárok všetkých občanov na rovnosť pred zákonom, štát so zákonmi, ktoré nedovolia ponižovať, prenasledovať občanov, a ochrániť ich majetok, bezpečnosť, životy. Už príliš dlho naši občania počúvajú nástojčivé ubezpečovanie o rešpektovaní ľudských práv a nastoľovanej demokracii, ktorým vládna moc kamufluje páchanie nezákonných činov zostávajúcich bez postihu.

    3. Skupinu poslancov predkladateľov návrhu považujeme za hovorcov volajúcich po spravodlivosti. To hovorím úprimne a čestne. Patria k nim i bývalí členovia Komunistickej strany, ktorí sa po novembri 1989 rozpŕchli do mnohých vznikajúcich strán, možno okrem KDH? Hovoria i za tých, ktorí, všeobecne povedané, neprávosti spôsobovali a páchajú ich dodnes? I v mene tých majiteľov členských preukazov KSČ, ktorí ich okamžite po novembri okázalo i tajne likvidovali a stali sa prvými privatizérmi, prvými ideológmi novej doby, v ktorej sa rozhodli, nehľadiac na svoje bývalé, s odpustením, presvedčenie, zbohatnúť a dokazovať, že väčšina, ktorá sa nestane elitou, má mlčať a držať krok? I v mene bývalých nomenklatúrnych kádrov, ktoré získali za socializmu politické, odborné i diplomatické vzdelanie, a tak ako v minulosti diskreditovali socializmus, i dnes škodia krajine a ubližujú vlastnému ľudu?

    Vážení navrhovatelia, bohyňa spravodlivosti nevidí, nesnažte sa jej podobať.

    4. Prosím, aby ste neodmietli naše názory, dávajúc im pečiatku dogmatizmus. Vieme, že keby boli zásady socializmu v minulosti uplatňované bezchybne, nemuseli sme dnes sledovať morálny, sociálny a ekonomický chaos v našej krajine. Nemôžeme sa však donekonečna ospravedlňovať, hlavne my, ktorí tu sedíme a na minulých krivdách sme sa nepodieľali. Sme tu preto, aby sme zabránili pokračovaniu zneužívania sily, politickej moci na úkor občanov v záujme nemorálne nadobúdaného majetku jednotlivcov a politických strán, ktoré sa veľakrát nelíšia od totalitného spôsobu vlády, ako nazývate ten minulý.

    Nelikvidujú vari vaše politbyrá inak zmýšľajúcich? Viete, koľko občanov sa stalo obeťami súčasného režimu? Evidujete počty mafiánskych vrážd, samovrahov dohnaných k smrti neudržateľnou životnou situáciou, počty bezdomovcov vyhnaných na ulicu, počty narkomanov a ich zúfalých rodičov? A tak ďalej atď. Kto, ako a kedy ich bude odškodňovať a odhaľovať im pamätné tabule? A ako dlho sa potom budú ospravedlňovať predstavitelia dnešnej tzv. demokracie?

    Dovoľte mi, aby som vás informovala, vážené kolegyne a kolegovia, že pripravujeme návrh zákona na odškodnenie obetí súčasného režimu. Potom – vôbec to nebude smiešne, pán Mikloško, uvidíte. Potom môžeme oba návrhy zvážiť a porovnať. Dnešné krivdy totiž nie sú o nič menšie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami zatiaľ traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Mikloško, aj vy s faktickou? Dobre. Dobre vidím. Takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Bódy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa Bollová, nastolili ste množstvo otázok o morálke súčasného systému. Ja vám položím len jednu: Je morálne, aby obhajkyňa amorálneho komunistického režimu, ktorého obete odškodňuje súčasný systém, kázala o morálke? Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja si myslím, že sme si vypočuli seriózny pokus o vysvetlenie si problémov, ktoré nastali v oblasti ideologickej, v oblasti morálnej, medzi jednotlivými politicky zmýšľajúcimi, rozdielne politicky zmýšľajúcimi stranami v tomto parlamente. Bol to pokus z našej strany v snahe hľadať spoločnú cestu, ako prispieť k rozvoju Slovenskej republiky. Žiaľ, vidíme, že asi nebol úspešný a minul sa cieľa, pretože také slová, ktoré hneď odzneli za pani poslankyňou, myslím si, že s kresťanstvom, so samotným kresťanstvom nemajú nič spoločné. My aj Ježiša považujeme za svojho člena, pretože hovoril: „Bohatým brať a chudobným dávať.“

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že musím vystupovať, ale to, čo povedala pani poslankyňa, je jej vlastné vyviňovanie. Žiaľbohu, pani kolegyňa Krutá, ja vás veľmi dobre poznám. A bol som vtedy predsedom maturitnej skúšky, keď ste vy boli v tej strednej škole. A veľmi ma mrzí, že teraz robíte vlastne pravý opak. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v podstate súhlasím s návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch a ich rodinných príslušníkov. Súhlasím, že mnohí občania boli prenasledovaní, čo bolo v príkrom rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, že sa nerešpektovali niektoré práva občanov obsiahnuté v Charte Organizácie Spojených národov, v Deklarácii ľudských práv a nadväzujúcich medzinárodných paktoch a občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Chápem aj návrh na jednorazové finančné odškodné 80 000 Sk a ďalšie finančné náhrady. Celková finančná suma náhrady bude, neviem, okolo 40 mil. Sk, čo naša ekonomika hravo zvládne. Aspoň by mala.

    Mám len niekoľko poznámok, ktoré pokladám sám za veľmi dôležité.

    Zamysleli sa navrhovatelia zákona nad otázkou, ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď sa budú odškodňovať občania, ktorí napríklad zomreli neprirodzenou smrťou ako následok zákonov prijatých v tejto Národnej rade po roku 1989? Týchto nevinných obetí kapitalizmu, ktorí boli zavraždení alebo ich našli mŕtvych v kanáloch, alebo sa jednoducho stratili, za posledných 14 rokov je už viac ako 3 000. Alebo ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď sa budú odškodňovať občania, ktorí následkom zákonov prijatých v tejto Národnej rade po roku 1989 museli bývať v dehumanizujúcich podmienkach pod mostami alebo v kanáloch? Týchto nevinných obetí na Slovensku za posledných 14 rokov je viac ako 10 000. Možnože je ich už 50 000. Keď budete vládnuť ďalej, bude ich aj milión. Alebo ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď sa budú odškodňovať občania, ktorí následkom zákonov prijatých v tejto Národnej rade, to budem stále opakovať, že vy ste to prijali, vaši predchodcovia, sa museli živiť odpadkami z košov? Týchto nevinných obetí na Slovensku za posledných 14 rokov je pravdepodobne viac ako 10 000.

    Teraz tu bolo povedané, že ľuďom, ktorých komunistický systém, vlastne to bol socializmus, ich vyhodil z jedného zamestnania a museli ísť robiť do iného zamestnania, horšieho, do kotolní napríklad, dostanú za to 80 000. Čo má dostať človek, ktorého vyhodíte zo zamestnania a pošlete ho do kanála žiť ako potkana, pokiaľ nezomrie? Musí to byť viac ako 80 000. Alebo ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď sa budú odškodňovať občania, ktorí, aby prežili, sa museli a musia živiť kradnutím? To je už oficiálny dokument, že niektorí ľudia sa musia živiť kradnutím, aby prežili, aby nezomreli. Týchto nevinných obetí na Slovensku za posledných 14 rokov máme, neviem koľko, desaťtisíce.

    Následkom chudoby na Slovensku vyrastá už 240 000 detí v podmienkach, ktoré narušujú ich zdravý mentálny vývoj. To je správa z rozvoja Slovenska, to nehovorím ja. Ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď ich budeme odškodňovať? Alebo ako zvládne naša ekonomika situáciu, keď sa budú odškodňovať občania, ktorí následkom zákonov prijatých v tomto parlamente po roku 1989 museli odísť zo zamestnania a žiť na podpore? Týchto nevinných obetí na Slovensku za posledných 14 rokov je 4 milióny osôb krát rok. Keby sme chceli odškodniť len nezamestnaných náhradou škody, tak suma len v tejto položke dosiahne viac ako 200 mld. korún.

    Predkladatelia zákona v dôvodovej správe uvádzajú, že prakticky všetky kategórie a skupiny občanov nezákonne postihnutých represáliami komunistického režimu boli už odškodnené viacerými samostatnými zákonmi a ich novelami. Na tejto schôdzi Národnej rady pravdepodobne preberieme ďalšie dva-tri návrhy zákonov, ktoré majú odškodniť ďalších občanov. Ja verím, že predkladatelia zákona v záujme spravodlivosti pôjdu aj ďalej a uvedomia si, že je načase odškodňovať aj občanov, ktorí sa stali obeťami kapitalistického režimu, a verím, že už pracujú aj na návrhu zákona, ktorým by sa zmiernili niektoré morálne a majetkové krivdy našich spoluobčanov. V príprave takéhoto zákona ich podporíme a želáme im mnoho úspechov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. S faktickou pripomienkou pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si vysloviť takúto prosbu. Na reakcie na moje vystúpenie sa potom na tabuli neobjavilo moje meno, ja som sa hlásila.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, vás sa nič nepýtam.

    Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, či môžem zareagovať na vystúpenia dvoch pánov, ktorí vystúpili na môj príspevok.

  • Podľa rokovacieho poriadku len na toho, ktorý pred vami predchádzal, to znamená na pána poslanca pred vami.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Bugár, neviem, či už bola ukončená možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne, ak nebola, tak ukončujem možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, ešte raz dajte pánovi poslancovi 2 minúty, lebo som mu z nich zobral.

    Tak nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy trošku miešate pojmy s dojmami. Veď ja vám musím veľmi otvorene povedať, že stavať otázku odškodnenia občanov rýdzo povedzme ako problém ekonomický, ja si myslím, že to musíme všetci odmietnuť. Ja sa vás môžem opýtať: Vám neprekáža, že za tej éry, o ktorej hovoríme a ktorú niektorí radšej obhajujú, že ľudia len kvôli tomu, že mali iný názor, nie že stratili zamestnanie, ale bojovali o holý život? Môj strýko, ktorý bol len kvôli tomu v nútenom pracovnom tábore, lebo veril a povedal, že aj naďalej veriť bude, tak musel utiecť z núteného pracovného tábora, lebo ho skoro zabili. Samozrejme, on nepatrí pod túto skupinu. Ale nehnevajte sa, toto považujem za absolútne scestné, čo ste hovorili.

  • Ďakujem pekne. Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec... Aha, s faktickou – pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • No, ja by som chcel povedať, že chceme vystupovať ešte k ďalším otázkam v tejto spoločnosti, a myslím si, že vaša odpoveď bude vždy, že je to absolútne scestné, lebo inú odpoveď nemáte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hanzel – procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ja sa hlásim do rozpravy, len sa mi zdalo, že ste ukončovali.

  • No ale máte tam péčko. Ja som už ukončoval rozpravu.

  • Ale ja som sa hlásil niekoľkokrát a stále mi naskakovalo péčko.

  • No tak vidíte, takže dávam vám možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň opäť ukončujem možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Mikloško a pán poslanec Hanzel, v tomto poradí majú slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa v rozprave môžem dotknúť viacerých problémov, tak veľmi stručne by som reagoval na predrečníkov z Komunistickej strany.

    To, čo hovoríte vy o problémoch dnešnej spoločnosti, ak dovolíte, my o tom hovoríme takisto veľmi otvorene a sme si toho takisto ako vy vedomí. Obávam sa, že na rozdiel od vás my máme riešenie tejto neľahkej situácie aj vo volebných programoch a aj nejakým spôsobom tieto veci sa pokúšame riešiť. Neviem, či váš volebný program obsahuje riešenia na všetky tie problémy spoločnosti, ktoré dnešná spoločnosť má a ktoré my vôbec nezakrývame. To je prvá vec.

    Kolega Ondriaš, vy môžete kritizovať kapitalizmus, ale pokiaľ ja viem, vy ste tam žili a ušli ste odtiaľto, žili ste v Spojených štátoch a sem ste sa vrátili, až keď padol komunizmus. Ak sa mýlim, tak sa vám ospravedlňujem. Čiže opatrne s tou kritikou, lebo veď mohli ste sa vrátiť do socializmu z toho kapitalizmu.

    Ale teraz by som sa chcel dotknúť návrhu zákona. Vážení prítomní, od roku 1989 sme prijímali jedno za druhým zákony na odškodnenie obetí komunistického režimu, alebo obdobia 1948 – 1989 s výnimkou odvlečení do Sovietskeho zväzu. Všetky tieto zákony mali jedného spoločného menovateľa, a to, že tieto zákony odškodňovali ľudí, ktorí boli obmedzení na slobode, to znamená, boli v pevnom väzení, boli popravení, boli v sovietskych gulagoch a podobne. Upozorňujem len, zatiaľ, že dnešný zákon otvára úplne nový problém pohľadu na spoločnosť spred 40 rokov, to je takzvaná, ale teraz nehovorím takzvaná ironicky, čierna listina, ktorá existuje a ktorá tým ľuďom, ktorých si, samozrejme, vážim, pretože svojou prácou pripravili rok 1968 a celkové uvoľnenie, ktorá tých dala na istú listinu a postavila ich mimo tie posty, ktoré zastávali dovtedy, alebo mohli zastávať. Ale chcem upozorniť, že tu existuje čierna listina, nenapísaná, všetkých ľudí, ktorí neboli členmi Komunistickej strany.

  • Prepáčte, ak prijmeme tento zákon, tak otvárame problém, že napríklad v Policajnom zbore nemohol byť človek, to je jedno akého vyznania, ktorý sa priznával k viere, nemohol. V súdnictve nemohol, na vedúcich miestach nemohol, v školstve nemohol absolútne. Ja som sa pokúšal učiť, keď mi dali podpísať, že budem vyučovať v ateistickom duchu, nepodpísal som, dostal som dovidenia. Ja si nesťažujem. Ale nemohol som ako veriaci človek, ktorý som sa k tomu hlásil.

    Čiže len pripomínam, že ak prijmeme tento zákon, otvárame problém tzv. čiernych listín všetkých ľudí, ktorí nemohli kvôli niečomu zastávať funkcie. A to je nový problém, s ktorým sme sa až doteraz vôbec nezaoberali. Čiže z tohto hľadiska ja, ak dovolíte, nebudem hlasovať za ten zákon, lebo ten problém treba uchopiť nejakým iným spôsobom, nie takto, že vyčlením jednu skupinu, opakujem, ktorú si vážim, ktorá išla do toho a priniesla uvoľnenie, ale ten problém bol oveľa širší celých 40 rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou – pán poslanec Ďaďo. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Nebudem a ani nemienim moc konfrontačne vystupovať, ale domnievam sa, že treba si niektoré veci trošičku pripomenúť. Citujem poslednú dobu a to, čo povedal pán kolega Mikloško a ja sa s ním stotožňujem. Otvárame listinu voči všetkým ľuďom, ktorí museli odísť z funkcie. Veľmi si vážim postoj Kresťanskodemokratického hnutia k odvolaniu ministra Šimka. Aj ten bude na tej listine? Aj ten musí odísť z takých dôvodov, že je niekomu nepohodlný?

    Citujem ďalšiu vec, vyjadrenie SDKÚ, kolegovia: „Demokracia v SDKÚ znamená, že hoci každý môže povedať svoj názor, v konečnom dôsledku treba rešpektovať rozhodnutie väčšiny.“ Ďalší: „Ak existuje rozhodnutie orgánov strany a niekto ho nerešpektuje, tak sa musí zdvihnúť.“ To sú, kolegovia, vaši funkcionári, ktorí konštatujú takúto demokraciu. A za tú demokraciu, ktorá bola nesprávna v roku 1970, že boli ľudia odvolávaní z funkcií a museli ísť inde, tak zato sú tu čierne listiny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Mňa často, musím sa priznať, fascinujú niektoré argumenty. Nebudem hovoriť veľa, ale len jeden poviem. Pán Mikloško, povedali ste, že ste nemohli pracovať na tom mieste, kde ste chceli – bola to pravda. Viete, koľko ľudí dnes nemôže pracovať tam, kde by chcelo? Je to 80 %? Nie, že nemôžu pracovať, oni nemôžu pracovať vôbec. Viete, koľko ľudí uteká od nás? 120 000 vysokoškolákov ušlo!

    Takže ešte raz poviem, mňa tie vaše argumenty fascinujú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči s faktickou poznámkou – pán poslanec Zubo.

  • Pán Mikloško, skutočne môžete vidieť a zrejme ste už aj pochopili, že dnes nie je doba, keď chceme byť konfrontační. Chceme sa vecne venovať problémom, hľadáme také riešenia, žiaľ, začína sa nám to zdať, že je to jednosmerná ulica. Napriek tomu všetkému pri niektorých vašich myšlienkach by som sa chcel pozastaviť.

    Hovorili ste o tom, že vy to dokonca máte vo volebnom programe riešiť tie problémy, s ktorými sa dnes na Slovensku stretávame, a že my to nemáme. Nuž, čo vám povedať? Treba si prečítať aj náš volebný program a potom možno zmeníte názor. A čo sa týka tých vašich volebných programov, že to tam máte zakotvené, že to chcete riešiť, vám netreba hovoriť, ako sa nazýva človek, ktorý sľubuje a sľuby neplní. Mne to prichádza asi tak.

    Ešte k tým gulagom, čo ste spomínali. No, kde my máme ísť, kde sa zastavíme? V 15. storočí, 14. storočí alebo pri narodení Krista, aby sme si jeden druhému vyhadzovali na oči, čo už dávno generácie pred nami zabudli a tolerujú tieto veci? Neustále sa budeme k tomu istému vracať ako k nejakému zaklínadlu, ktoré vždycky použijeme, keď nemáme argumenty? To môžeme aj my tak postupovať. Argumentov história nám dala dosť. Prepáčte, že som zvýšil hlas.

    No a potom ste hovorili o tom, že bola tu nesloboda. No ja neviem, aká nesloboda, keď terajší pán riaditeľ SIS-ky ako 17-ročný bol zavretý, on najlepšie vie, za čo bol zavretý, no ale medzitým si stihol urobiť vysokú školu, skončil ašpirantúru, robil na tých postoch, kde robil. Celý rad súčasných čelných funkcionárov v KDH má vysokoškolské vzdelanie, má skočenú ašpirantúru. No tak ja to nechápem, že jeden nemohol kvôli svojej viere byť, ani neviem...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, odoberám vám slovo, vyčerpali ste limit, ďakujem pekne.

    Nech sa páči s faktickou – pán poslanec Mikloško.

  • Ja len vyjadrujem veľké uspokojenie, že svojím vystúpením som fascinoval kolegov z Komunistickej strany, a som rád, že vlastne vo všetkom mi dali za pravdu.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, s príspevkom do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia, dostáva sa nám do rúk zaujímavý zákon, ktorý na rozdiel od tých mnohých predchádzajúcich nehovorí o zvyšovaní cien za rozličné tovary, o rušení rôznych oprávneností pre rôzne skupiny obyvateľstva, o prevode štátneho majetku na súkromné osoby, o navrátení cirkevného majetku cirkvám, o navrátení lesov súkromným osobám, dokonca i takým, od ktorých boli regulárne vykúpené, o navrátení pôdy, nehnuteľností súkromným vlastníkom i nežijúcim osobám i s veľmi spochybniteľným nárokom na tieto nehnuteľnosti.

    Tentoraz ideme prerokúvať návrh zákona, ktorý sa zapodieva hŕstkou statočných ľudí, ktorí mali tú odvahu prihlásiť sa verejne k demokratickým zákonom, k demokratizačnému procesu v našej spoločnosti a ktorí mali nielen odvahu vykríknuť v anonymnom dave nejaké antikomunistické heslá, ale mali odvahu stáť si za svojím presvedčením, svojimi slovami i svojimi heslami. Mali odvahu to urobiť, i keď vedeli, že ich za to čaká trest. Trest nie v podobe finančných postihov alebo zamrežovaných ciel, ale trest systematickej likvidácie osobnosti, rodín, priateľov a mnohokrát v totálnej izolácii jednotlivcov spoločnosti.

    Jeden z najhorších trestov, o ktorých mi rozprávala manželka jedného z týchto vzácnych ľudí, bol trest od vlastného syna, ktorý mu vykričal, že len kvôli nemu je perzekvovaný, nemá žiadne možnosti umiestnenia a podobne. Ďalším hrozným trestom pre tohto muža bolo jednoznačné vylúčenie z odborárskej organizácie, i keď teraz išlo už len o tých s lopatami a krompáčmi, ktorí ho nemohli mať viac medzi sebou. Psychický teror, ktorý vtedy títo ľudia znášali, bol enormný a ťažko si to dnes, najmä tí, čo túto dobu nezažili alebo toto nezažili, vedia predstaviť. Nedovolí mi nespomenúť, že väčšina týchto ľudí pochádzala z vrstiev inteligencie, išlo väčšinou o vedcov, profesorov, vývojových pracovníkov, učiteľov a pod. A myslím si, že keby ich ostatní občania neboli nechali prospechársky v „štichu“, tak by sa ani naša republika neprepadla vo svojom vývoji k demokratickým hodnotám tak hlboko.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tentoraz diskutujeme o skupine z osobitných zoznamov tzv. čiernych kníh. V terajšom čítaním chcem len upozorniť na to, že je tu minimálne ešte jedna skupina, na ktorú doteraz nikto nezareagoval, ktorá má podobný osud a ktorá bola predvojom našej demokratickej spoločnosti, a to je skupina signatárov Charty ´77. Žiadam, aby aj títo občania boli zahrnutí do tejto skupiny, finančný dosah je minimálny, pretože ide na Slovensku len o cca 10 osôb.

    Dovolím si poznamenať, že v druhom čítaní predložím niekoľko pozmeňujúcich návrhov hlavne k tým častiam textu, ktorý sa mi zdá nelogický. Vážení poslanci, verím, že keď ste podporili rôzne materiálne zákony, tak podporíte aj tento ľudský zákon. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, predpokladám, že aj pán poslanec Juščík, s faktickou, áno, traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Ja by som chcel povedať, že aj ja súhlasím s tým, aby tí, ktorí boli na čiernych listinách, boli odškodnení, ale nech ich odškodnia červení. Teda nech ich odškodní KSS a odporúčam, aby sa obrátili na pána Ševca.

  • Ja by som len chcela pánovi kolegovi oponovať v tom, že tých statočných nebola hŕstka. Tých statočných bolo skutočne milióny, ktorých spomínal František Mikloško. Títo ľudia nemohli, ani sa tam len nemohli dostať, kde boli títo ľudia, ktorých teraz my dnes odškodňujeme. Mám vlastnú skúsenosť z rodiny, mám vlastnú skúsenosť, keď môj mimoriadne talentovaný brat musel opustiť túto republiku. Ako ste sa potom vozili po celej našej rodine, po našom statočnom otcovi, ktorý vychoval stovky výborných atlétov, výborných hudobníkov, ktorí ešte dnes naňho spomínajú.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pred štyrmi dňami stadiaľ odišiel pápež. A my dnes prerokúvame zákon, o ktorom môžeme hovoriť a prirovnať ho tak trošku k revanšu. Kresťansky zabudli sme, že treba aj odpúšťať. Keď Ježiša Krista križovali a ho bili, pľuli naňho a on zvolal k otcovi: „Otče, odpusť im, nevedia, čo činia!“

    Páni, otvárate stále Pandorinu skrinku. Ja sa pýtam všetkých, dokedy ju chcete otvárať? Dokedy chcete tú skrinku otvárať a sa ňou obhajovať? Už som tu v tomto parlamente povedal, nikomu stromy nerastú do neba, ani vám neporastú. A toto, čo povedal môj kolega Ondriaš...

  • Ruch v sále.

  • Stala sa nejaká chyba. Nech sa páči, ešte máte necelú minútu.

  • Tá Pandorina skrinka, tá vám potom časom bude vracať to, čo hovoril môj kolega Ondriaš. Tie chyby za desať rokov, čo vy dnes robíte, to vám budú musieť naši potomkovia vracať? Zastavte sa, prosím vás.

  • Samozrejme, pán poslanec Hanzel, môžete reagovať na faktické poznámky. Trojku musíte stlačiť. Nejde? Máte, nech sa páči, aj mikrofón, aj slovo.

  • Ja chcem len reagovať pár slovami, nie dlho, na to, čo tu bolo povedané. Áno, nebola to len hŕstka tých statočných ľudí. Hŕstka statočných ľudí a tých vzácnych vydržala do konca. Mnohí po roku, po dvoch, po troch začali pomaličky kolaborovať s tým systémom, ktorý tu bol, a začali z neho ťažiť. Takže je pravda, že to boli zo začiatku desaťtisíce, možno státisíce ľudí, ktorí na tento systém doplatili, ale neskôr sa to veľmi silne zredukovalo. Poznám veľmi dobre mnohých ľudí, ktorí po roku, po dvoch už boli znova na výslní a ktorí zmenili svoj názor, prospechársky zmenili svoj názor. Vieme všetci, ako takýto proces nastáva. Ľudia vidia veľmi rýchlo, čo môžu získať, keď obrátia kabát. Toto sme ostatne videli aj po roku 1989. Mnohí ľudia veľmi rýchlo obracali kabát, aj teraz nám veľmi rýchlo obracajú kabát. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, čo by som dal slovo navrhovateľovi, chcem vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť, že mali sme hlasovať o 17.00 hodine. Ale keďže zatiaľ máme prerokovaný len jeden jediný bod, o ktorom môžeme hlasovať, chcem sa opýtať, či ešte budeme rokovať o ďalších troch bodoch v prvom čítaní, či by sme sa nevedeli na tom dohodnúť, že ak ich prerokujeme, zajtra by sme o nich hlasovali ráno. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať, pán navrhovateľ, asi sa chcete vyjadriť k rozprave, chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len v krátkosti reagovať na tú rozpravu, ktorá odznela pri predložení návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj, lebo budeme hlasovať hneď.

  • Bol som v tejto Národnej rade aj vtedy, keď sa prijímali iné zákony, ktoré sa dotýkali tejto problematiky, a dnes som veľmi rád, a to chcem odpovedať na otázku pani Bollovej, či sa jej viem dívať do očí. No môžem sa jej dívať do očí, pretože dnes Komunistická strana sedí v národnom parlamente, vtedy tu neboli a rozhodovalo sa o nich. Som teda rád, že dnes ste mali možnosť priamo počuť názory poslancov, ktorí v Národnej rade sedia, a vypočuť si ich stanoviská k predkladanému návrhu zákona.

    Chcem v podstate povedať, že aj vystúpenie pána Ondriaša v prvej časti sa jednoznačne priklonilo k tomu, že je potrebné, aby sme zákonným spôsobom ukončili akýsi proces odškodňovania osôb, ktoré boli postihnuté bývalým režimom, či už ho nazveme komunistický, alebo socialistický, alebo akosi ho nazveme. V každom prípade skupina poslancov reagovala jedine na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 2364/2002, kde Národná rada zaviazala vládu Slovenskej republiky a žiada vládu, aby pripravila zákonný predpis o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona č. 125/1996 Z. z. Je jasné, že všetkých sa odškodniť nedá, ale podľa tých kategórií, ktoré máme, existuje istý prehľad o skupinách, ktoré na Slovensku boli postihnuté.

    Dovolím si ich prečítať a povedať aj, o aké počty ľudí ide.

    - politickí väzni: zhruba 71 168 osôb,

    - popravných bolo 50 osôb,

    - zomreli vo väzniciach: 51 osôb,

    - usmrtení na hranici: 56 osôb,

    - obete okupačných vojsk v auguste 1968: 27 osôb,

    - nezákonne odvlečení do Sovietskeho zväzu: okolo 7 000 osôb,

    - zomrelo v sovietskych gulagoch: okolo 528 osôb,

    - internovaní rehoľníci: pôvodne 2 548,

    - postihnutí akciou „B“: 2 314 rodín.

    A posledná skupina, o ktorej sa tu hovorí, sú prenasledovaní občania z tzv. čiernej listiny, ktorých bolo pôvodne 1 212 ľudí a z ktorých žije už len 500 osôb.

    Vzhľadom na to by som vás poprosil, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme zvážili a posunuli tento zákon do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete mať stanovisko, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Samozrejme, s diskutujúcimi nechcem diskutovať, nemám na to morálne právo, aby som im odpovedal. Len by som chcel upozorniť na to, že tento návrh sa vzťahuje na tých, ktorí boli na tzv. čiernych listinách. Chcel by som upozorniť na to, že existuje ešte černejšia listina, na ktorých figurujú tí ľudia, ktorí od začiatku, čiže od roku 1945, boli proti tomu, aby tu vznikol komunistický režim.

  • Čiže boli proti tomu, aby Beneš zapredal celú krajinu Sovietskemu zväzu, boli proti tomu, aby v roku 1948 bola tá zmena, ktorá nastala, boli proti tomu, aby po roku 1968 došlo k tzv. normalizácii, a boli proti tomu, aby v roku 1989 došlo k dohode medzi komunistami a nekomunistami. A tí sú najstatočnejší ľudia alebo ich potomkovia tejto krajiny. O tých nikto nehovorí. A tí boli skutočne prenasledovaní a posielaní do úzadia. Tých by sme mali skutočne odškodniť.

    Keďže nepadli žiadne pozmeňujúce, resp. doplňujúce návrhy, prosím vás, pán predsedajúci, aby sme mohli hlasovať o tom, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania.

  • Áno, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán spravodajca, ale dohodli sme sa, že hlasovať budeme až zajtra ráno, to znamená, že ešte prerokujeme ďalšie zákony.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, nie, nie, budeme hlasovať po prerokovaní aj ďalších bodov, lebo by sme mohli hlasovať teraz už o dvoch zákonoch. Dohoda je zajtra, to znamená, že ešte prerokujeme ďalšie zákony.

  • Len toľko, že ak pristúpime k hlasovaniu, budeme hlasovať o tom, že tento zákon posunieme do druhého čítania.

  • Áno, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 376. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 367.

    Dávam slovo pani poslankyni Podrackej. Nech sa páči, môžete uviesť daný návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi so splnomocnením spolupredkladateľa pána poslanca Františka Mikloška predložiť vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. Úvodom mi dovoľte krátke historické entrée, pretože k tomuto zákonu to akosi prináleží.

    S popravami v bývalom Česko-Slovensku sa začalo po roku 1948, presnejšie v roku 1949. Do roku 1963 bolo popravených 232 osôb, z toho 50 Slovákov. Posledný v zozname na „Ž“ bol Žingor. Nebol do Schindlerov zoznam zachránených, ale obetovaných, aby sa naplnilo ultima ratio politikum, teda posledný argument politiky – vražda. Albert Camus to predpovedal už na sklonku 40. rokov, keď v eseji „Revoltujúci človek“ vyhlásil, že „v dobe ideológií sa treba vysporiadať s vraždou“. Jeho proroctvo sa, žiaľ, naplnilo. Nebohý baťko Mináč mi rozprával o tých, čo podpísali rozsudky smrti. Racionalizovali svoje právo na vraždu, ospravedlňujúc to povýšením ideológie nad právo človeka na vlastný názor, prijímajúc dobrovoľne rolu ideologických sudcov.

    Na slovenské pomery absolútnou výnimkou v tejto veci bol spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko, ktorý o typických 40 rokov, keď vypršal čas od popravy Viliama Žingora, poprava bola vykonaná 18. decembra 1950, uverejnil v Národnej obrode z 29. augusta 1990, teda v čase pripomenutia si Slovenského národného povstania, svoju spoveď pod názvom „Nijaké ohľady“. Mňačko v tejto spovedi píše: „Kto zabil Viliama Žingora? Súdruh „sa“ azda? Robilo „sa“, perzekvovalo „sa“, zatváralo „sa“, popravovalo „sa“. Režim? Ale veď ten režim nebol bez tváre. Jeho stúpencami boli státisíce občanov, členov, ba i nečlenov strany. Aj justícia mala svoje konkrétne tváre a mená. A aj tlač, ktorá bola ochotná odobrovať každú podlosť, chváliť hanebnosť, podporovať zločin. Na Žingorovej tragédii som sa podieľal aj ja. Aj ja som zabil Viliama Žingora.

    Nakoľko to z akýchsi príčin, možno z ohľadov, nenapísali publicisti, ktorí sa v poslednom čase Žingorovým prípadom obšírne zaoberali, som nútený urobiť tak ja sám. Ale čo mám, čo môžem povedať k tým mnohým živým i mŕtvym obetiam Žingorovho procesu? Tým súdeným i tým, čo trpeli ako príbuzní a známi za nespáchané „zločiny“ ich blízkych, nemilosrdne zgniavených neľudskou justíciou a jej „prevodovými“ pákami? Ako im vysvetliť, zdôvodniť vlastnú spoluúčasť na zabití, nie na zabití – na vražde. Ako túto spoluúčasť ospravedlniť?“

    Táto výzva bola ohromujúca. Mňačko vystúpil so svojím priznaním, so svojím podpisom pod trest smrti, ale na popravisku 50. rokov zostal sám. V spovedi „Nijaké ohľady“ Mňačko ďalej píše: „Považujem priam za povinnosť každého z občanov, ktorí boli v tých rokoch politicky či publicisticky činní, aby verejne vyúčtovali svoj podiel na deformáciách z čias totalitnej diktatúry. Radšej prv ako neskoršie, lebo pamäť dejín je neúprosná, všetko vyjde najavo.“ Koniec citátu z Mňačkovej spovede.

    Každá doba sa zviditeľňuje cez nejaký zoznam. V ilúzii, že zviditeľňuje svoju moc, zviditeľňuje aj svoje slabiny. Zoznam, ktorý mňa neprestáva ťažiť, je zoznam popravených. Pri niektorých menách v Piete politických väzňov je iba dátum narodenia a dátum popravy. Bez príbehu individuálnej vzbury, bez vnútornej trýzne. Počty popravených boli takéto:

    - rok 1949: 23 popravených,

    - rok 1950: 57 popravených,

    - rok 1951: 54 popravených,

    - rok 1952: 43 popravených,

    - rok 1953: 27 popravených,

    - rok 1954: 11 popravených,

    - rok 1955: 7 popravených.

    Potom sa z krvavého súdka odlievalo obozretnejšie – dvaja, štyria, jeden za rok. Pravdepodobne aj preto, že k sudcom súdiacim podľa vtedy platných zákonov pribudli poradcovia pre vyšetrovanie a volili radšej väznenie alebo prenasledovanie ako popravu.

    Sama Komunistická strana sa od popráv v 50. rokoch dištancovala. V predkladanej novele zákona ide o spravodlivosť. O to, že nielen popravení a väznení trpeli, ale aj ich rodiny a deti, že to bolo utrpenie nesené na pleciach dvoch-troch generácií ako stigma. Skláňam sa pred ich tragickým pocitom života, pred ich osamelou pravdou.

    K chopeniu sa iniciatívy vo vzťahu k novele zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom nás viedli dôvody, na ktoré upozornila prax.

    V máji tohto roku som interpelovala podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica v otázke spomínaného zákona, pretože cez konkrétny osud pani Zimanovej, ktorej popravili otca v roku 1953, som poznala, že pozostalí po popravenom pánovi Valentovi nedostali finančný príspevok od Sociálnej poisťovne s odôvodnením, že zákon č. 462/2002 Z. z. nepamätá na popravených. Na moju interpeláciu odpovedal pán minister Lipšic listom, z ktorého citujem: „Pri príprave poslaneckého návrhu zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. zrejme nedopatrením sa stalo, že pozostalí po politických väzňoch, na ktorých bol vykonaný trest smrti a ktorí boli odškodnení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, nie sú pojatí do okruhu oprávnených osôb. Je mi to úprimne ľúto. Preto vítam vašu poslaneckú iniciatívu na zabezpečenie nápravy.“ Tu sa citácia pána ministra končí.

    Po interpelácii som prizvala k spolupráci aj pánov poslancov Horta a Mikloška, pretože som sa dozvedela, že ešte koncom minulého volebného obdobia podali vlastný návrh na novelizáciu. Záujem predložiť túto novelu do parlamentu v spolupráci s koalíciou chce byť ukážkou spolupráce v duchu politickej kultúry. Prejavom možnosti tejto novej spolupráce, ak ide skutočne o spravodlivú a dobrú vec.

    Prvým variantom zabezpečenia nápravy bol poslanecký návrh novely, ktorý bol príliš široký a zaťažoval štátny rozpočet finančnou sumou viac ako 40 mil. korún. Takýto návrh novely by bol nepriechodný. Výsledkom ďalších úvah je tento skrátený návrh novely, z ktorej pán Hort podpis stiahol. Predkladaný návrh novely zákona si kladie za cieľ odstrániť medzeru v zákone a odškodniť pozostalých po popravených a zároveň väznených tak, aby sa poskytol jednorazový finančný príspevok pozostalým po osobách, ktoré počas väznenia zomreli alebo na ktorých bol vykonaný trest smrti, čo zákon č. 462/2002 Z. z. v znení zákona č. 665/2002 Z. z. v súčasnosti, žiaľ, neumožňuje.

    V tomto duchu sa k tejto novele pozitívne vyjadrila aj pani Dr. Prístavková, riaditeľka odboru legislatívy civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Po utorňajšom rokovaní so zástupcami Konfederácie politických väzňov a Zväzu protikomunistického odboja pripúšťame, že ešte aj tento návrh je možné do druhého čítania skrátiť a vypustiť z neho okruh oprávnených osôb spadajúcich pod zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, aby požiadavky na zaťaženosť štátneho rozpočtu boli minimálne. Rovnako sme otvorení k pozmeňujúcim návrhom, ktoré by novelu zákona v druhom čítaní zjednoznačnili, doprecizovali a prípadne obohatili.

    V predloženom návrhu zákona sa ďalej navrhuje vypustiť z doterajšieho znenia text, podľa ktorého oprávnenou osobou na poskytnutie jednorazového finančného príspevku bol len občan rehabilitovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie aj ten občan, ktorý bol rehabilitovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo ministerstvom obrany v čase rehabilitačných procesov federálnym orgánom. Predložený návrh zákona v § 2 ods. 1 nerozširuje okruh oprávnených osôb, ktoré boli rehabilitované, a zachováva aj podmienku, že osoba oprávnená na toto odškodnenie bola väznená aspoň 3 mesiace.

    V praxi by táto novela znamenala, že všetky oprávnené osoby, teda nielen tie, ktoré boli rehabilitované ministerstvom spravodlivosti a ktoré boli väznené tri a viac mesiacov, by získali jednorazovým finančným odškodnením 20 000 korún a za každý ďalší priznaný mesiac 3 000 korún. A ďalej oprávnené osoby väznené rok a viac by získali odškodnenie vo výške 80 000 korún. Finančný príspevok by podľa predkladaného návrhu mal patriť pozostalým, vdove, vdovcovi, aj keď uzavreli nové manželstvo, a ak ich niet, deťom.

    Novela zákona ďalej zohľadňuje aj nárok na jednorazové odškodnenie tým oprávneným osobám, ktorým z rôznych dôvodov poskytnuté nebolo. Napríklad preto, že v zákonnej lehote svoje právo na ne neuplatnili, a to do vykonateľnej lehoty účinnosti tohto zákona, ktorá je stanovená na 30. december 2004.

    Osobitosťou nami predkladanej novely zákona je ustanovenie v bode 4 o odstránení tvrdosti zákona, pokiaľ ide o dĺžku trvania väzby alebo iného nezákonného zbavenia osobnej slobody podľa osobitných predpisov uvedeného v § 2 ods. 2 predkladanej novely, ktorým sa rozširuje ods. 3 v tom zmysle, že toto právo patrí ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra a ministrovi obrany. V praxi totiž dochádzalo k tomu, že do ustanovenej doby trvania väznenia, teda ide o lehotu 3 mesiace alebo 1 rok, chýbalo často iba niekoľko dní, napr. 2, 3 dni, a preto nárok na vyplatenie odškodnenia zanikol. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenie o odstránení tvrdosti zákona je v našej právnej sústave vykonateľné a uplatňuje sa napr. v zákone č. 100/1980 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého môže tvrdosť zákona, citujem, „odstrániť v rozsahu svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky“.

    Teraz krátko k finančnému aspektu predkladanej novely zákona. Po spomínaných úpravách vypustenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov by podľa našich odhadov nemali náklady vo vzťahu k zaťaženosti na štátny rozpočet presiahnuť 10 mil. korún. Na realizáciu zákona č. 462/2002 Z. z. schválila Národná rada Slovenskej republiky 9. júla 2002 rozpočet 503 mil. korún na roky 2003 a 2004. Podľa prípisu ministerstva financií bolo už v roku 2003 poukázaných 143 mil. korún. Doteraz bolo vyčerpaných okolo 90 mil. korún. Doteraz je nevybavených okolo 500 žiadostí politických väzňov a rozpočtovaná suma sa pravdepodobne nevyčerpá. Predpokladaná suma našich cca 10 mil. by preto mohla byť využitá aj z nevyčerpaných prostriedkov, ktoré boli na tento účel už vyčlenené. Toľko k právnej úprave našej navrhovanej novely.

    A na záver mi dovoľte jedno filozofické podobenstvo. Najznámejším popraveným v staroveku bol Sokrates. Posledná veta, ktorú vyslovil po vypití čase bolehlavu, bola: „Kritón, nezabudni Asklepiovi vrátiť kohúta.“ Vtedy sa kohút obetúval bohu zdravia Asklepiovi. Keďže išlo o filozofa, obetovaným bol Sokrates, ale vrátením dlhu bohu zdravia sa malo čosi ozdraviť aj v spoločnosti medzi Grékmi. Boli by sme radi, keby sa čosi začalo ozdravovať aj v našej spoločnosti, medzi Slovákmi. Som presvedčená, že tento ozdravovací proces u nás doma treba začať od popravených, ktorých pozostalí žijú medzi nami. Sme to dlžní nielen im, ale aj sebe. Úprimne si myslím, že nejestvuje ľudský dôvod, aby niekto hlasoval proti odškodneniu pozostalých po popravených a väznených.

    Pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite svoje miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Stanislavovi Husárovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. (tlač 376). V tejto súvislosti si dovolím hneď úvodom poukázať na skutočnosť, že nasledujúcim bodom programu, ktorého som taktiež určeným spravodajcom, je návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa ten istý zákon. Vecne, obsahovo je viac-menej totožný s tým, ktorý práve prerokúvame. Bude na rozhodnutí poslancov, ktorí s návrhom disponujú, prípadne pléna Národnej rady, či budeme pokračovať v rokovaní o obidvoch návrhoch. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu v poradí k prvému návrhu, teda tlači 376.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 367 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovolím si upozorniť všetkých kolegov a kolegyne, ktorí možno z nedostatku času nemohli venovať pozornosť obsahu tohto zákona, že ide o najzávažnejšie prípady politických perzekúcií. A z tohto dôvodu si vás dovolím poprosiť, alebo smerovať na vás skromnú prosbu, nie ako spravodajca, ale ako najstarší poslanec v tomto parlamente, aby rozprava k tomuto návrhu bola dôstojná.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem vám, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiadny poslanec. Nech sa páči, ak ešte má niekto záujem, hláste sa, dámy a páni, ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, iste ste si všimli, že teraz nasledujú po sebe dva návrhy noviel zákona, kde na jednom je podpísaná pani kolegyňa Podracká spolu so mnou a na druhom je podpísaná pani poslankyňa Majdová tiež spolu so mnou, a obidva sa týkajú odškodnenia. Dovolím si dvoma vetami veci osvetliť.

    Na Slovensku sú dve konfederácie politických väzňov a každá nejakým spôsobom, by som povedal, „vymákla“ akési slabiny toho zákona, ktorý sme už prijali a bol v minulom parlamente prijatý všeobecným konsenzom. Ťažko sa dochádzalo proste k zjednoteniu týchto názorov, až teda sa konečne dospelo k takémuto zjednoteniu. Ukazuje sa, že technicky je jednoduchšie prijať návrh, ktorý navrhuje pani poslankyňa Podracká, a doň zapasovať veci, ktoré sa nachádzajú v návrhu zákona pani kolegyne Majdovej a môjho.

    Z tohto dôvodu ja sťahujem aj spolu s pani poslankyňou Majdovou náš návrh novely zákona po dohovore aj s poslaneckými klubmi a podporujeme, aby snemovňa prijala ten návrh, ktorý navrhuje pani Podracká, a po konzultácii s ňou boli do neho zapasované tie veci, ktoré sme my dali. Čiže v tomto zmysle náš návrh berieme späť a prosím o podporu návrhu, ktorý dáva pani kolegyňa.

    Ďakujem.

  • Pani predsedajúca, dámy a páni, mňa takéto predstavenie poslancov vždy zaujme. A môžem povedať dva body, čo ma tu zaujalo.

    Ja som sa asi dva roky zaujímal o zločiny komunizmu. Dva roky som na Slovensku hľadal knihu, nejaké podklady, kde by som sa o týchto zločinoch komunizmu dozvedel fakty. A fakty, myslím, ozaj fakty, t. j. napríklad, pán, ktorý bol odsúdený a popravený, bol odsúdený za toto a za toto, toto hovoril obhajca, toto hovoril žalobca. Bohužiaľ, nič také som nenašiel. Kúpil som si červenú knihu „Zločiny komunizmu“, čo napísali, neviem koľko, 20-30 Francúzov. Nič také som tam nenašiel o východnej Európe. Boli to také všeobecné frázy, ktoré sa stále dokola opakujú. Kúpil som si aj 2 knihy, nie kúpil, ale kúpili sme si, lebo to boli drahé knihy, ktoré o zločinoch komunizmu vydalo KDH. Sú to knihy, ktoré vážia 2,60 kg. Hľadal som a čítal som a ja som tam vôbec žiadne fakty nenašiel.

  • Ruch v sále.

  • Hovorím o popravených teraz. A môžem povedať, že keď som to prečítal, tak som si povedal, že napíšem knihu o zločinoch kapitalizmu. A potom, keď som to tak porovnal a spočítal, zistil som, že tá kniha o zločinoch kapitalizmu za 14 rokov by mala 1,2 tony. A zato som tie knihy odvážil, lebo som to nevedel porovnať v stranách. Tak by mala 1,2 tony, keď by som opísal život tých ľudí, ktorí zomreli, a tých 5 rokov trápenia atď. Ale to idem vedľa.

    Ešte by som pokračoval v tom, o tých počtoch popravených. Ozaj som nenašiel doteraz. Ale našiel som jednu vynikajúcu knihu, kde sa popísali tie vaše, ako vy nazývate, komunistické zločiny, a vydal to Ústav pre súdobé dejiny Českej akadémie vied, vydal to ústav, ktorý to študoval, popísal v roku 1993. Po dlhej námahe som zistil, že 1 exemplár je na Slovensku na Filozofickej fakulte v knižnici. Veľmi krásna kniha, to si treba prečítať, lebo tam oni hovoria nielen to, koľko bolo odsúdených a za čo atď., hovoria, že za paragraf tento a tento bolo odsúdených toľko a toľko ľudí za socializmu. A keď pozriete ten paragraf, tak zistíte, že ten paragraf je z roku 1924, keď bolo demokratické Česko-Slovensko. Takže počet popravených, kto za čo bol popravený, sa mi nepodarilo zistiť. A ja využívam túto možnosť, že dúfam, že mi to dodáte, aby som uspokojil svoju zvedavosť, za čo títo ľudia boli popravení.

    Druhej veci, ktorej by som sa dotkol, je utrpenie, ako ľudia trpeli. Viete o tom, že utrpenie sa dá ako-tak odmerať? Dá sa napríklad odmerať, koľko je na Slovensku násilných trestných činov. Možno viete, že za socializmu násilných trestných činov bolo v 80. rokoch asi 6 000 ročne. Odvtedy počet násilných trestných činov stúpa, už dosiahol minulý rok 14 000 ročne. Dá sa merať utrpenie, počet násilností v školách. Čítal som správu, kde sa už hovorí, že v ZDŠ každé desiate dieťa má násilné sklony. Utrpenie sa dá merať aj jednoducho počtom vrážd. Viete, že za socializmu bolo za rok tak 50 – 60 vrážd, niekedy 40. Teraz to vystúpilo na 140. Utrpenie sa dá merať, koľko ľudí nájdeme mŕtvych v kanále. To bolo utrpenie, keď niekto musí zomrieť niekde na smetisku. V súčasnosti posledných 5 rokov každý rok nájdu 200 takýchto ľudí. Utrpenie sa dá merať aj u tých ľudí, ktorých nenájdu. U nás sa stratí 167 ľudí ročne, ktorých ešte nenašli, ale možno ich nájdu niekde mŕtvych. Tak takto sa meria utrpenie. Keď som čítal tie hrubé knihy 2,60 kg, tak som získal taký pojem, že ozaj ten socializmus, to bol zázrak humanity. Keď porovnám fakty, ktoré sa dajú merať so súčasným kapitalizmom.

    Takže toto je môj príspevok. Ja si myslím, že ozaj by som bol rád, keď by ste predložili fakty. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Ondriaš, vy ste tie knihy, bohužiaľ, len vážili, ale ste sa do nich nepozreli. V druhom diele máte popísané všetky popravy aj s príbehmi, za čo boli popravení. V druhom diele je zoznam ľudí, ktorí boli zastrelení na hranici. Dnes sa také niečo nemôže stať, lebo dnes prechádzajú ľudia pokojne, vtedy museli utekať a tam ich strieľali alebo trhali psy. V druhom diele máte zoznam menovite ľudí, ktorí zomreli vo väzení z politických dôvodov.

    Pán Ondriaš, to, čo vy ste tu rozprávali, to ironizovanie týchto popravených, je prejav takého primitívneho cynizmu, že aj keby som akokoľvek chcel si nájsť cestu k vašej strane, proste tento primitivizmus mi bráni sa už pohnúť čo len centimeter k vám. Proste to je cynizmus najhrubšieho zrna. Keby vám obesili otca za nič, tak potom by ste mohli tu vyskakovať a hovoriť o humanizme. Alebo keby vám obesili matku, alebo keby vám syna zastrelili na hranici, alebo keby vás roztrhali na hranici, keď ste utekali, nejaké psy. Ste obyčajný úbohý cynik!

  • Pán poslanec Juščík – faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Účel svätí prostriedky. Aj v tomto prípade to svätí, áno. Je to tak. Mikloško...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, ospravedlňujem sa, pán Mikloško, poslanec, hovoria dokonca až k citom. Odškodňujeme zase tých, a ja sa vás pýtam, sú tam zahrnutí aj tí, ktorých popravili na dvore – predsedov národných výborov? Sú tam aj tí mašinovci, ktorí najprv zavraždili strážnikov vo fabrike a potom utekali cez hranicu a vystrieľali pohraničníkov? Sú tam aj tí, ktorí celé rodiny vystrieľali v 50. rokoch na dvore, pretože sa pridali vtedy k ľudovodemokratickému režimu?

    Páni, toto, čo som hovoril, otvárame a otvárame. Zavrime to, lebo to neprináša nič dobré. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa naozaj snažím nesústreďovať sa teraz na túto diskusiu, pretože som sa obávala, že sa nechám vyprovokovať. Nechala som sa vyprovokovať.

    Ja by som chcela pánovi Ondriašovi povedať len jednu vec. Tí ľudia, ktorí sa tu za socializmu zle cítili a boli veľmi obmedzovaní, snažili sa odtiaľto dostať. Z toho, čo vy tu hovoríte, som pochopila, že vy sa v tejto spoločnosti zle cítite, že táto spoločnosť je natoľko zvrátená, že vy tu nemôžete ani dýchať. Ja vám chcem odporučiť, na svete je ešte jeden štát, ktorý presne zodpovedá tým kritériám, o ktorých si vy myslíte, že tak by mala spoločnosť fungovať. Je to Kuba. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, páni poslanci, ak chcete reagovať, máte na to priestor. Pán poslanec Husár.

  • Ďakujem pekne. Vďačím Pánu Bohu aspoň za jedno, za tento pobyt v parlamente, že sa mi podarilo možno v závere toho pobytu vyrásť z politickej hlúposti, alebo sa jej ako-tak zbaviť.

    A súhlasím s kolegom Ondriašom, že táto doba je veľmi krutá. Ani žiadať, ani prosiť. Ani na prosby sa nereaguje. A veľmi ma trápi, že táto rozprava sa začína vyvíjať presne naopak, ako som vás na začiatku poprosil.

    Ja vám, pán kolega, musím povedať, možnože to robí vekový rozdiel, ale ja som už ako gymnazista, ako gymnazista začiatočník presne vedel, za čo bol popravený Clementis, pretože nás nahnali do telocvične a povedali nám, že je buržoázny nacionalista a rozvracač, tam som musel ako žiačik podpísať, že žiadam čo najprísnejšie potrestanie tohto „grázla“. Vedel som to u všetkých ostatných. Naozaj neviem, prečo práve vy neviete. Prečo a ako boli režimom títo ľudia označovaní. Nie som za vendetu. Bol som vždy proti nej, proti akejkoľvek politickej vendete. Ale uvedomte si, že takýmito vystúpeniami neprispievate k tomu, čo sami požadujete, aby to raz skončilo, aby sme žili všetci ako ľudia v dôstojnosti a súdržnosti. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš, mňa zaráža, ako chcete merať utrpenie, lebo ja naozaj neviem, ako sa dá utrpenie merať. Jednoducho utrpenie je vždy utrpením. Je len rozdiel trošku v tom, či je spôsobené úmyselne nejakým režimom, alebo či je spôsobené vonkajšími okolnosťami, ktoré sú také, aké sú. Chvalabohu, ja som nežila v rodine, kde by niekoho boli popravili. Moji rodičia boli veľmi jednoduchí ľudia, teda aj sú, sú to robotníci, ktorí nikdy neboli disidentmi, ale všetkým mojim súrodencom, aj mne sa celý život na základnej škole, aj na strednej, vyhrážali, že sa nikam nedostaneme. Neviem, kvôli čomu to bolo. Neurobili sme nič, neboli sme disidenti. Naši starí rodičia neboli kulaci, neboli zavraždení, neutekali z režimu, napriek tomu sa nám vyhrážali. Tak, prosím vás, neporovnávajte neporovnateľné.

  • Ďakujem pekne. Súdruh Ondriaš, ja som nechcel reagovať na vaše slová, ale musím. To, čo ste povedali o meraní utrpenia. Vy ste tvrdili, že ste nenašli nič konkrétne. Tak ja vám poviem jeden konkrétny, celkom jasný príklad zo života.

    Môjho otca v roku 1951 odvlieklo ŠtB bez rozsudku a bez akýchkoľvek súdnych podkladov do Prahy, do Ruzině, a držali ho tam 26 mesiacov. Ja vám to naozaj neželám, to, čo prežil on, ale mučili ho okrem iného tak, že mu vyvŕtali všetky zuby. Vy si myslíte, že to nie je žiadne utrpenie?

    Ja žasnem nad tým, čo za neuveriteľné ste tu vyprodukovali – za bezcitný, nehumánny a cynický svetonázor.

  • Pán poslanec Ondriaš by mal reagovať na záver na faktické poznámky a teraz nie som si istá, pán poslanec Bódy, či ste sa neprihlásili po tom, ako som uzavrela možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale najskôr teda pán poslanec Bódy ešte s faktickou poznámkou a potom s reakciou pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka.

    Pán Ondriaš, hovoríte o utrpení a o tom, ako sa dá merať. Ja som presvedčený o tom, že ak je utrpenie malé, môže trvať veľmi dlho. Ak je však veľké, dlho netrvá. V dlhých dejinách ľudstva je 40 rokov našťastie krátky čas. Môžem teda s čistým svedomím povedať, že utrpenie komunistického režimu bolo veľké. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som ani nevedel, že moje dve poznámky rozbúria takto túto hladinu diskusie.

    Pýtal som sa na dve veci, že som nezistil doteraz o popravených, čo hovorila obžaloba a čo hovorili obhajcovia, aby ste rozumeli, lebo tu sa hovorí, bol popravený za to, politicky a tak ďalej. Ale čo urobil? Mne ide o pravdu. O nič viac. Ja nechcem žiadny zločin ospravedlňovať. Ja som za to, aby každý bol potrestaný a aby ozaj ste sa vy a my o to pričinili. Ja len hovorím, že sám som dva až tri roky hľadal, mám kopu údajov, napísal som šesť kníh o tom, ale čo hovorila obhajoba a žaloba o popravených, som nenašiel doteraz. A ja som vystúpil aj kvôli tomu, že vy mi to možno dáte, alebo pán Mikloško, lebo v tých knihách to nie je, čo, za ktorý zákon a čo hovorila obžaloba a tak ďalej.

    Ďalej by som spomenul trošku 50. roky, že tu je ďalšia vec, že až poznáte knihu „Splinter factor“, ako CIA zorganizovala 50. roky u nej, to sú tiež informácie, o ktorých treba diskutovať – bola to pravda, nebola to pravda? A tak ďalej.

    O utrpení, ja si myslím, že to je veľmi subjektívne, ale ozaj my by sme sa mali zamýšľať nad súčasnou spoločnosťou, kde všetky parametre hovoria, všetky negatívne parametre stúpajú. Bohužiaľ, je to tak. A ja porovnávam túto spoločnosť, tak by som povedal, komplexne a hovorím si, že pri porovnávaní týchto dvoch spoločností, keď sa berú fakty, čísla...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vypršal vám čas, pán poslanec Ondriaš.

    O možnosť vystúpiť požiadal minister školstva pán Fronc. Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Pán poslanec, ja sa nezvyknem zapájať do týchto debát, aj keď tu dlho sedávam a čakám, pokiaľ sa dostane môj bod na program. Musím povedať, že mám pocit po tom, čo ste vystúpili, ako keby som do roku 1989 tu vôbec nebol žil a neexistoval. A ak vy nepoznáte, tak ja vám poviem aspoň niekoľko prípadov, ktoré sa mňa osobne dotkli, a nehovoril som o nich nikdy doteraz.

    Môjho otca zavreli preto, môžem povedať, pre vieru, pre nič iné. Zostali sme štyri deti s nepracujúcou matkou, kde si nás musela rodina rozdeliť, aby sme prežili. Maminu sestru zavreli preto, že bola v jednom krúžku mladých dievčat, ktoré sa spolu modlili ruženec. Otcovho brata zavreli na desať rokov. Len niekoľko príkladov z bezprostrednej rodiny.

    Myslím si, že to, čo ste povedali, je naozaj tak, ako povedal pán Mikloško, hrubý cynizmus, a že by bolo dobré, keby ste sa ospravedlnili, a myslím, že vtedy by sme mohli hľadať a hovoriť o ďalšej ceste. Viete, celý život sa snažím rozlišovať medzi zlom a medzi ľuďmi, a aj preto som dokázal komunikovať aj v minulosti a mať vcelku priateľské vzťahy aj s ľuďmi, ktorí boli v komunistickej strane a aj dnes. Je to naozaj tak, že komunizmus, a som presvedčený, bol to režim, ktorý bol zločinný a mimoriadne zločinný, a to vo svojich zásadách, ak si vám dovolím pripomenúť, uznával jedine pružnú morálku, morálku v mene triedy. A v mene triedy robil čokoľvek. A moja staršia generácia si pamätá ako vzor, ako vzor v ľudovej škole Pavku Morozova, ktorý poslal príbuzných na istú smrť. Ak toto mal byť vzor, ak toto je ukážka toho režimu, tak myslím, že hovorí za všetko.

    Čiže, pán poslanec, naozaj, myslím si, že jediný rozumný krok, ktorý by ste teraz spravili, by bolo to, keby ste povedali: „Pardon.“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Hanzel, máte procedurálny návrh?

  • Pani predsedajúca, chcel by som podať poslanecký procedurálny návrh podľa § 24 ods. 4, či by ste nemohli zaradiť po prerokovaní tohto zákona vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 o Štátnej pokladnici a tak ďalej.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, individuálne nemôžete takýto procedurálny návrh podať sám za seba, takže to, ako ste ho predniesli, buď toto musíte modifikovať, alebo nemôžem dať hlasovať o takomto návrhu.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Ondriaš, máte procedurálny návrh? Faktickú poznámku na ministra, nemôžete reagovať faktickou poznámkou. Ja som uzavrela možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, ale vy ste sa ani neprihlásili ako faktická poznámka. Pán poslanec Ondriaš, pozrite sa, ako svietite na tabuli. No.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak ako mám ja potom riadiť tú schôdzu, keď jednoducho neviem, čo poslanci chcú a čo tým myslia.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hopta, teraz mu dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom mi dovoľte povedať len jednu poznámku. Ak sa pán poslanec Bódy pred chvíľou prihlásil neskoro, tak ste mu dali možnosť vystúpiť, aj keď bolo jasné, že sa prihlásil až za pánom Ondriašom, ktorý chcel reagovať. Teraz, ak pán Ondriaš stlačil procedurálny návrh namiesto faktickej poznámky, tak nemal možnosť. Aj to je o slobode prejavu. Podobné sa stalo aj pani poslankyni Bollovej.

    Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec Husár v úvode povedal, aby sme svojou atmosférou, svojím vystupovaním nejakým spôsobom nenarušili priebeh prerokovania tohto zákona. Pochopil som to tak, že zrejme obete, ktoré majú byť odškodnené, si to nezaslúžili, aby sme nejakým spôsobom tu demonštrovali názory také alebo onaké, ktoré by vyvolali tu rozsiahle diskusie.

    Žiaľ, pôvodne som ani nechcel diskutovať, ale pripadá mi, ako keby celá diskusia sa obrátila na nejaký proces s Komunistickou stranou Slovenska, ktorá tu je, nedajbože, už nejaká teroristická organizácia, ktorá chce len zlo a chce škodiť tejto spoločnosti, chce tu robiť to alebo ono negatívne. Chcem povedať, že všetci jedenásti, čo sedíme tam hore, ani jeden z nás nepodporoval a nepodporuje niečo zločinné, a aj keď sa to stalo trebárs za bývalého socialistického, nie komunistického, režimu, lebo ten naozaj podľa ústavy neexistoval, bola Ústava Česko-slovenskej socialistickej republiky. Osobne sme väčšinou mladšej a strednej generácie a myslím si, že aj vystúpenie, ktoré mal tu poslanec Ondriaš a bol nazvaný nejakým cynikom, myslím si, že nebolo to zo strany pána poslanca Mikloška nejaké adekvátne hodnotenie, lebo kto pozná Karola bližšie, tak naozaj ako vedec možno niekedy sa vyjadrí, by som povedal, komplikovanejšie, ale ubrať mu alebo hodnotiť ho, že by bol človekom, ktorý by volal po nejakých zločinoch alebo obhajoval, to naozaj nie je pravé. Patrí k tým, ktorí jednoznačne každý zločin odsudzovali a odsudzujú.

    Chcem povedať, že sloboda prejavu, sloboda hlásať slobodne názory, trebárs aj náboženské názory, ak sa nedodržovala v tej alebo onej spoločnosti a bol niekto za to prenasledovaný, ja to osobne odsudzujem a myslím si, že aj všetci členovia Komunistickej strany Slovenska, aj členovia poslaneckého klubu KSS.

    Často sa tu omieľajú 50. roky, hovorí sa o tom, že ten alebo onen režim spôsobil takéto a také zločiny. Môžeme s tým súhlasiť, ale súhlasiť iba čiastočne, pretože história hovorí o tom, že na území bývalej Česko-slovenskej socialistickej republiky od roku 1948, myslím, že do roku 1989 bolo popravených zhruba necelých 180, myslím, že 172 občanov bývalej celej Česko-slovenskej socialistickej republiky. Mnohé tieto vraždy, ak môžeme hovoriť o niektorých vraždách, boli rehabilitované už komunistickou vládou, Komunistickou stranou Česko-Slovenska v roku 1963. A mnohí za to boli nielen rehabilitovaní, ale boli, myslím si, že aj finančne odškodnení.

    Viete, len ak hovoríme z jednej strany, že niekto bol zastrelený na hranici, pretože chcel odísť z tohto neslobodného sveta do slobodných krajín, tak musíme hovoriť, že zase na druhej strane cez tieto hranice prechádzali tu aj ľudia, ktorí vraždili, ako tu hovoril môj kolega Juščík, vraždili predsedov národných výborov, vraždili predsedov družstiev a páchali aj iné zločiny. Čiže ak chceme hovoriť o odškodnení, nemali by sme spájať tieto dve kategórie. Ak niekto bol z politických dôvodov za svoje názory prenasledovaný a, nedajbože, aj popravený, bola to chyba, bolo to zlé, a myslím si, že jednoznačne to treba, treba to odsúdiť. Na druhej strane majme na pamäti aj skutočnosť, že aj režim, ktorý vtedy existoval, musel sa brániť proti určitým skupinám ľudí, ktorí tu vraždili či už funkcionárov národných výborov, funkcionárov strany, funkcionárov družstiev.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, ak príde na to, aby sme odškodnili určité skupiny ľudí, a bude jasne dokázané, že tento človek nebol za bývalého režimu rehabilitovaný a mal byť rehabilitovaný, pretože bol popravený z politických dôvodov alebo odsúdený z politických dôvodov, ja si myslím, že nikto...

  • Ruch v sále.

  • Pán Hort ma upozorňuje, nevadí. Čiže nikto nebude mať problém zdvihnúť ruku za odškodnenie za neprávosti.

    Pánovi Hortovi a iným, čo tu teraz na mňa vykrikujú, dávam do pozornosti knihu nášho ministra, u ktorého aj ich minister pracoval na sekretariáte, myslím pána Kukana, u pána Chňoupka, ktorý napísal knihu „Pogrom“. A píše v tej knihe aj o tom, ako boli povraždení v roku 1948, 1949 ľudia iba preto, že boli židovskej národnosti na východnom Slovensku. Tá kniha má názov „Pogrom“ a je veľmi poučná, čiže odporúčam, aby ste si aj túto knihu prečítali, nielen „Zločiny komunizmu“.

    Vážené dámy, vážení páni, tým chcem len povedať asi toľko záverom, že osobne odsudzujem všetky neprávosti, ktoré boli uskutočnené a ktoré neboli rehabilitované. Len bavme sa o tom, kto nebol rehabilitovaný v bývalom režime a prečo nebol rehabilitovaný. Ak naozaj dôjdeme k tomu, že niekto nebol rehabilitovaný z politických dôvodov, bavme sa o tomto konkrétnom prípade. Ale viete, nejaká plošná rehabilitácia a vyhlásenie sa za to, že bol niekto postihnutý bez toho, aby sme vedeli o konkrétnostiach, ja si myslím, že by sme to nemali nejakým plošným zákonom riešiť. Toľko môj názor. Možno sa mýlim, ale taký je môj názor.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Po pani poslankyni Gabániovej uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Ondriaš.

  • Úvodom by som len povedal, že pán od techniky mi prišiel povedať, že faktickú poznámku po ministrovi nemajú ešte softvérovo urobené, že to nebola moja chyba. Prišiel sa mi ospravedlniť.

    Tak veľmi krátko. Proste, čo ja robím, hľadám pravdu a spravodlivosť. Druhý bod – o cynizme. V Národnej rade je veľa vystúpení a nech každý povie, ako mu socializmus ublížil. Ja verím, že to tak bolo a ublížil mu. Lenže ja vám poviem, keby v tejto Národnej rade vystúpili všetci na Slovensku, ktorí vyberajú odpadky z košov, bolo by ich 10 000 a bol by odtiaľto rad až niekde pred prezidentský palác. A každý by pol hodiny vedel hovoriť, ako mu kapitalizmus ublížil. A to už nehovorím o tých 3 000 mŕtvych, ktorí by to nevedeli povedať.

    A ja teraz uvažujem, je to cynizmus od vás, že rozprávate, ako vám socializmus ublížil, a toto nevidíte? A ďalej by som chcel povedať, že veď vy ste za tých nešťastníkov tu zodpovední. Vy ste bojovali na barikádach, aby to takto bolo. Ale asi nerobíte nič, aby sa to zmenilo, alebo neviete, veď ste pri vláde. Trinásť rokov vládnete, a nevedeli ste to napraviť. To je cynizmus.

    Ďakujem za pozornosť. Už viac nevystúpim.

  • Pán poslanec Mikloško – faktická poznámka.

  • Ja oceňujem pokojný tón pána Hoptu. Chcem ho len doplniť, že všetky prípady, toto nie je žiadne plošné nejaké rehabilitovanie, všetky prípady posúdi rehabilitačné oddelenie a všetky tieto prípady sú už dávno rehabilitované. To sa týka len ľudí, u ktorých prebehli rehabilitačné súdy, ktoré sú už dávno skončené, ale neboli odškodnení jednorazovo. Čiže už žiadne nové rehabilitačné súdy nebudú. Proste to je všetko uzavreté, ide len o jednorazové odškodnenie ľudí a rehabilitačný odbor len posúdi, či ten človek je rehabilitovaný, alebo nie je, ktorý požiada. To je všetko.

  • Pani poslankyňa Gabániová – faktická poznámka.

  • Ja by som mala pár bodov, do ktorých stručne zhrniem, čo chcem povedať, k čomu ma vyprovokovala. Všetky tieto zákony, ktoré tu prerokúvame teraz v posledných dvoch hodinách.

    Tak po prvé, človek nech nežije v akomkoľvek režime a v akejkoľvek dobe, vždy sa má možnosť slobodne rozhodnúť, ako bude žiť.

    Po druhé, vážení páni poslanci a poslankyne, uvedomme si, že ľudská beštialita a arogancia moci je taká, že dovoľuje kauzy vykonštruovať a takisto aj svedectvá vykonštruovať.

    Po tretie, mučeníci a svätci majú slúžiť ako nasledovaniahodný príklad, alebo ako odstrašujúci príklad pri vzoprení sa moci?

    A po štvrté, nemajú nám slúžiť tieto skutočnosti ako memento, aby sme my sprostredkovatelia demokracie svojím zákonodarným konaním dali pozor na to, aby ľudská dôstojnosť nebola pošliapavaná?

  • Pán poslanec Hopta, s reakciou, nech sa páči.

  • Vážený pán Mikloško, ja som to pochopil takto, že ide o nejakú druhú rehabilitáciu, že tí, čo neboli rehabilitovaní, resp. boli, mali by byť ešte raz rehabilitovaní. Respektíve sa pýtam, alebo kladiem si otázku sám pre seba, prečo za štrnásť rokov, ak ste si boli vedomí, že títo ľudia dosiaľ neboli rehabilitovaní a mali byť rehabilitovaní, a vy ovládate tento parlament už štrnásť rokov, pýtam sa, prečo ste to neurobili už doteraz? Prečo ste nenašli toľko morálnej sily rehabilitovať skôr. Čiže v tom prípade vám musím klásť za vinu, že ste sa spamätali neskoro, aby ste týchto ľudí rehabilitovali. Čiže otázka znie, prečo až teraz v tejto situácii vychádzate s týmto zákonom, či ministerstvo, kde kresťanskí demokrati majú svojho ministra, pán Mikloško bol predseda Slovenskej národnej rady vtedy, mali ste všetky možnosti, mali ste všetko vo svojich rukách a mohli ste tých ľudí rehabilitovať. Možno by sa aj mnohí tejto rehabilitácie dožili. Teraz sa už nemusia ani tejto rehabilitácie dožiť.

    Čiže naozaj je paradoxná situácia, že kritizujete tak, ako my by sme boli proti tomu, že komunisti sú, ak bol niekto neprávom odsúdený, sú proti tomu, aby dostal nejaké finančné odškodnenie. Prosím, ak sa dokáže pred zákonom, že tento človek bol neprávom odsúdený iba pre svoje politické názory, pre svoju náboženskú vieru, pre svoje presvedčenie a za to musel trpieť, prosím. Môžeme o tom hovoriť, že si zaslúžia aj finančnú odmenu. Ale ja sa pýtam, prečo až teraz po štrnástich rokoch sa prichádza s týmto zákonom a prečo ste neprišli naozaj? Čiže, vážení kresťanskí demokrati, kladiem vám za vinu, že mali ste s tým zákonom prísť oveľa skôr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hort, máte procedurálny návrh?

  • V súlade s tým, čo bolo povedané na poslaneckom grémiu, kde sme garantovali, že budeme pri všetkých zákonoch spoločne minimálne predsedovia poslaneckých klubov vládnej koalície schopní zabezpečiť účasť dostatočného počtu poslancov, sa chcem dnes a teraz a tu ospravedlniť za poslanecký klub SDKÚ, že pri tejto diskusii, ktorá rehabilituje 50. roky zo strany Komunistickej strany Slovenska, tej strany, ktorá si ponechala názov, tí, ktorí robili tie tragédie, o ktorých sa rozpráva vo všetkých publikáciách, ktoré sú každému, kto ich vie čítať, zrozumiteľné, ktoré ospravedlňujú tragédiu komunizmu, že pri tejto diskusii neviem a naozaj neviem zabezpečiť dostatočný počet poslancov pri prerokúvaní takéhoto návrhu zákona pri takej úrovni diskusie, aká tu prebieha.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, musím vám zobrať slovo, lebo to nebol procedurálny návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, priznávam, pani poslankyňa, dlhšie ako inokedy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán poslanec Hopta bol posledný, ktorý sa do rozpravy prihlásil.

    Chcem sa spýtať pani navrhovateľky, pani poslankyne Podrackej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, vyjadrím sa len krátko. Bude to improvizované vystúpenie, skôr emotívne, lebo som touto diskusiou hlboko zasiahnutá.

    Najprv sa chcem poďakovať pánovi Mikloškovi, že stiahol druhý návrh zákona, čím sme sa vlastne zjednotili a budeme môcť naplniť požiadavky Konfederácie politických väzňov a aj Zväzu protikomunistického odboja a tieto dve skupiny zjednotiť.

    Čo sa týka diskusie. Pán poslanec Ondriaš, keď som sa ja informovala na tieto fakty, tak som bola v Štátnom archíve v Prahe, bola som v Leopoldove a bola som aj v Justičnom paláci priamo na tom dvore, kde sa popravy odohrali. Tam som sa dozvedela na vlastnej koži, čo je to miera utrpenia a aj čo je to miera milosrdenstva, lebo teraz je tam kynologická jednotka, my sme si ako národ nedokázali zabezpečiť ani to, aby na tomto mieste, kde sme popravovali, nebolo niečo iné ako psy. Keď ma tam sprevádzali, aby som to videla, tak pán, ktorý má na starosti týchto psov, predtým jedol desiatu, a keď som začala rozprávať o popravách, tak desiatu si s hanbou schoval do vrecka a prestal jesť. Aspoň takto vyjadril úctu k tomu, čo sa na tomto dvore odohralo.

    Okrem toho tieto popravy boli uverejnené. Existuje Pieta politických väzňov, existujú novinové štúdie, kde sú všetky tieto popravy a mená zohľadnené. Všetky tieto mená aj s príbehmi, dokonca živými príbehmi, sú v Konfederácii politických väzňov a aj vo Zväze protikomunistického odboja. Dokonca tí ľudia, niektorí žijúci, o tom tam rozprávajú, to ako keby ste vošli do cely. To je niečo proste hrozné, toto prežiť a dostať sa z toho so zdravou kožou.

    Ja osobne som si napríklad preštudovala aj to, čo ste sa pýtali – obhajoba a žaloba. Napríklad celý Slánskeho proces. Prečítala som si všetko, ako vypočúvali aj Clementisa. To všetko je proste dostupné. Mám poslanecký preukaz a mohla som sa dostať do väzenského archívu, pretože každý občan sa tam môže normálne dostať, ja som si to vyžiadala na štúdium, študovala som to tam a všetko som sa tam dozvedela. Dokonca som sa dozvedela aj spôsob, ako sa vypočúvalo.

    Mám na to takú súkromnú teóriu, že tie spôsoby vypočúvania boli otrasné. Začínalo sa životopisom. Najprv predvolaného požiadali, aby vyplnil nejaký životopis, potom ho vypočúvali o 3 týždne a žiadali ho, aby vyplnil nejaký dlhší, obšírnejší životopis. Potom bolo tretie vypočúvanie, kde sa hľadali nezrovnalosti medzi prvým a druhým životopisom a začínalo sa mučenie a rôznym spôsobom psychologický teror. To bolo skutočne nejaké utrpenie.

    Dokonca som si preštudovala aj vypočúvania Dr. Husáka. Až mi slzy išli do očí, keď si žiadal, pretože bol v cele a bol január, keď si žiadal sveter, lebo prechladol. Čo sa všetko muselo, aké obštrukcie robiť, aby dostal tento sveter. Takže aj vlastní proti vlastným boli nemilosrdní. A tieto rozsudky, obžaloby a všetko existujú a dá sa po nich jednoducho siahnuť.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Dámy a páni poslanci, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále a poprosím aj poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska. Ďakujem vám pekne.

  • Už len niečo. Keď som čítala znova a znova mená tých popravených, a dokonca sa mi o nich snívalo, dokonca som ich videla vypálené niekde v mojom mozgu, až som bola užasnutá, ako sa niektoré mená opakujú, a pritom tie mená patria súčasným žijúcim osobnostiam, ktoré s tým skutočne, ale skutočne nemajú nič spoločné, ale priviedlo ma to na myšlienku, že nikdy nevieme, či máme právo poprieť vraždu, poprieť popravu. Napríklad tam boli takíto popravení: Gavenda, Kozlík, Kandráč, Mojžiš, Prokeš, Sýkora, to vyzerá ako irónia, ako čierny humor, ale je to tak.

    Tým nechcem povedať nič iné, čo bolo nad tým, pod tým alebo okolo toho, ale proste to, čo žijeme, nás presahuje a poprava sa nedá ničím odčiniť. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem iba srdečne poďakovať pánovi kolegovi Mikloškovi a Majdovej za spružnenie rokovania o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať, keďže pán poslanec Mikloško svoj návrh zákona, svoj a pani poslankyni Majdovej, stiahol, budeme pokračovať ďalším bodom a tým je

    zákon z 10. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 329).

    Spoločným spravodajcom, ktorý teraz vystúpi v snemovni, bude člen gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pán Vlastimil Ondrejka.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, zákon z 10. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 301 z 23. júla 2003 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil k predmetnému zákonu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský.

    Výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 214 z 3. septembra, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 103 z 2. septembra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 76 z 2. septembra odporúčali zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky tak, ako je uvedené v časti II uvedenej správy. Gestorský výbor k zákonu z 10. júla, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade hlasovať o každej pripomienke prezidenta republiky zvlášť.

    V spoločnej správe je vymenovaných 15 pripomienok, ktoré mal pán prezident, s odporúčaním gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča zákon z 10. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v znení schválených pripomienok a doplnkov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 10. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v druhom a treťom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2003 č. 220.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy k tomuto zákonu žiaden poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    V programe budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 231. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 231a.

    Návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorý zastupuje ministra financií Ivana Mikloša.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ najmä dosiahnutie plnej kompatibility s direktívami EÚ upravujúcimi poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V rámci procesu aproximácia poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ je potrebné zaviesť do právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ, aby sa odstránili rozdiely medzi ustanoveniami zákona v tejto oblasti poistenia, ktoré by mohli byť prekážkami pri voľnom pohybe osôb a poisťovacích služieb v rámci krajín Európskej únie.

    Zákonom sa zavádza povinnosť poisťovateľa určiť v každom členskom štáte likvidačného zástupcu s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Vymenovanie týchto zástupcov by malo byť jednou z podmienok na začatie vykonávania tohto druhu poistenia. Ďalej je potrebné prijať v zákone opatrenia týkajúce sa orgánu pre náhradu škody, na ktorý sa môže poškodený obrátiť v prípade, že poisťovňa neurčí svojho likvidačného zástupcu alebo odkladá výplatu poistného plnenia. Dostupnosť informácií týkajúcich sa nielen poisťovateľa, ale aj držiteľa, vlastníka a prevádzkovateľa motorového vozidla, ako aj údaje o likvidačnom zástupcovi rieši register poistenia zodpovednosti, prostredníctvom ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov bude plniť funkciu informačného strediska v zmysle smernice EÚ. V predloženej právnej úprave sa navrhuje účinnosť 1. novembra 2003 s výnimkou tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004, a tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Hurbanovi, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 231. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

    Návrh zákona prerokovali výbory pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť s tým, že odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 9 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Otváram rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Pán poslanec Hurban, nech sa páči, môžete vystúpiť v rámci rozpravy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Z poverenia zástupcov všetkých štyroch koaličných klubov predkladám tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka, Jirka Malchárka, Pála Farkasa, Pavla Minárika, Jozefa Hurbana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 231).

    K čl. II:

    1. vypustiť bod 6,

    2. vypustiť bod 7.

    Odôvodnenie: Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 634 z 9. júla 2003 k správe o stave plnenia vládou prijatých opatrení na úseku ochrany pred požiarmi a záchranných činností s návrhom súvisiacich opatrení uložila v bode B.5 ministrovi vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií Slovenskej republiky tento stav riešiť osobitnou právnou úpravou o zavedení poplatku pre záchranné zložky ako náhradu za zrušenie odvodu 8 % z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na znenie tejto úlohy zastávame názor, že vhodnejším riešením bude, ak sa § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zruší až po prijatí tejto novej právnej úpravy. A kým nebude takáto právna úprava spracovaná a schválená, navrhujeme zachovať platnosť § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. Zabezpečí sa tým nielen kontinuita financovania záchranárskych činností pri dopravných nehodách na cestách, ale najmä materiálne a technické podmienky na ich vykonávanie. Zrušenie tohto zdroja financovania bez jeho náhrady považujeme za protichodný postup vzhľadom na stav na našich cestách pri neustálom náraste počtu motorových vozidiel, ako i dopravných nehôd.

    Podpísaných je 20 poslancov zo všetkých štyroch koaličných klubov.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ak sa ešte niekto chce prihlásiť v rámci rozpravy, nech sa páči. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť, k návrhu? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode, hlasovať budeme zajtra spolu s ostatnými zákonmi.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 258. Spoločnú správu výborov ako tlač 258a.

    Aj tento návrh zákona v zastúpení odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 82/1994 Z. z.

    Návrh novely zákona o Štátnej pokladnici si kladie za cieľ úpravu ustavení, ktoré pri realizácii zákona spôsobujú klientom značné ťažkosti najmä v oblasti dodržiavania účelu v hotovosti, spôsobu zostavovania finančných plánov a predkladania informácií o stave majetku štátu a o zmenách v stave majetku štátu do Štátnej pokladnice zo strany ich správcov. Značné množstvo otázok a dopytov vyústilo do rozhodnutia úpravy dotknutého ustavenia tak, aby sa zabránilo vytváraniu problémových situácií pri uplatňovaní v praxi a odstránila sa aj neprimeraná tvrdosť zákona, ktorá by viedla i k jeho porušovaniu.

    Prijatím týchto ustanovení sa vytvárajú lepšie podmienky a prostredie pri realizácii verejného rozpočtu a správy majetku štátu podľa zásad a postupov uplatňovaných v systéme Štátnej pokladnice. Súčasne sa spresňujú ustanovenia v oblasti pôsobnosti Štátnej pokladnice, v oblasti definovania klientov Štátnej pokladnice, ktoré vedú k zvýšeniu kvality zákona. Ďalej sa upravujú prechodné ustanovenia zákona najmä vo väzbe na činnosti vykonávané dosiaľ Národnou bankou Slovenska za Štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity do času ich náležitého technického a personálneho dobudovania, ale najdlhšie do roku 2005.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Spoločným spravodajcom z výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Jozef Hurban, prosím ho, aby informoval Národnú radu...

  • Reakcie z pléna.

  • Mám tu napísaného pána Hurbana. Aj tu mám napísaného dvakrát Jozefa Hurbana. Takže je to zle zapísané. Ale teda Juraj Liška.

    Prosím pána poslanca Lišku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedujúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v druhom čítaní (tlač 256).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 322 z 18. júna 2003 pridelila tento návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktoré prerokovali predmetný návrh zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská s tým, že odporúča návrh schváliť výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre verejnú správu a ústavnoprávny výbor neprijali platné uznesenia a ostatné výbory odporúčajú návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené pod bodmi číslo 1 až 19 v tlači 256.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do nej žiaden poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Šulaj.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka v podstate Železničnej polície.

    V znení tohto pozmeňujúceho návrhu v § 12 ods. 1 písm. c) by znel text takto: „c) dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limity zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Zbor väzenskej a justičnej stráže“, a je tam ešte nový doplnok, „a klienta Železničnej polície.“

    Odôvodnenie: Upozorňujem na skutočnosť, že v uvedenom vládnom návrhu novely zákona čl. I pod bodom 15 sú uvedené Ozbrojené a bezpečnostné zložky, Slovenská informačná služba, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Zbor väzenskej a justičnej stráže, zabudlo sa na Železničnú políciu, ktorá v podstate plní tie isté úlohy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Vyhlasujem najskôr rozpravu za skončenú. A potom sa pýtam, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k návrhu? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem schôdzu dozajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.