• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na štvrtom rokovacom dni 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že včera sme prerušili rokovanie pri prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

    a to rozpravou. Do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Laššáková.

    Ešte predtým, ako jej udelím slovo, chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Juraj Blanár a Rudolf Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Robert Fico a Vojtech Tkáč.

    Chcem, panie poslankyne, páni poslanci, vás poprosiť, aby sme teraz umožnili dokončiť rozpravu k prerokúvanému uvedenému vládnemu návrhu zákona. Po skončení rozpravy by sme pristúpili k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 17. schôdze Národnej rady a po odhlasovaní týchto prerokovaných návrhov zákonov by sme rokovali o ďalších bodoch programu, tak ako sú uvedené v schválenom programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom. Áno.

    Prosím pána ministra, aby ako navrhovateľ zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a prosím pána poslanca Ivanka, ktorý bol poverený ako spoločný spravodajca, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 286. Podľa predkladateľa je predloženie uvedeného návrhu zákona odôvodnené potrebou implementácie smerníc Európskych spoločenstiev v oblasti poskytovania právnych služieb na Slovensku. Ďalej, podľa dôvodovej správy je návrh zákona v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády a je systémovým krokom, ktorý zabezpečí rovnosť podmienok na trhu s právnymi službami.

    Podľa § 76 návrhu zákona sa zriadi Slovenská advokátska komora, ktorá sa stane právnym nástupcom doterajšej Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných právnikov s tým, že imanie obidvoch komôr prechádza na Slovenskú advokátsku komoru. Chcem vám dať do pozornosti, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že pri zriadení Komory komerčných právnikov štát neposkytol žiadne finančné prostriedky v súvislosti so zriadením komory ani na jej činnosť, a preto zásah štátnej moci do postavenia samosprávnych komôr bez prerokovania s dotknutými komorami, bez rozhodnutia najvyšších orgánov komôr možno považovať za nesúladný minimálne s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o vlastníctve. Nevidím žiaden dôvod na likvidáciu Komory komerčných právnikov, keď si bezproblémovo plní svoje úlohy vo vzťahu k štátu aj členom, a to bez akéhokoľvek nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. A likvidácia komerčných právnikov, ktorí chcú naďalej nerušene vykonávať svoje povolanie, pre ktoré sa v súlade so zákonom slobodne rozhodli a ktorého výkon im garantuje Ústava Slovenskej republiky, by bola nesystémová. Aj v minulosti boli návrhy na zrušenie komôr, a teda Komory komerčných právnikov, naposledy v roku 2001, a Národná rada toto zlúčenie neschválila.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, obdržali sme listy od Komory komerčných právnikov v júni a v auguste tohto roku. Z listov je zrejmé, že Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky je zo zákona oprávnená zastupovať záujmy komerčných právnikov a aj samotní komerční právnici so zrušením svojej komory a povolania komerčného právnika nesúhlasia.

  • Ruch v sále.

  • Môžu byť trošku tichšie páni poslanci?

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Malchárek.

  • Z predložených pripomienok zaslanej dokumentácie, ako aj výsledkov môjho zisťovania je zrejmé, že Národnej rade Slovenskej republiky bol predložený návrh nového zákona o advokácii, o ktorom vôbec neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je legislatívnymi pravidlami vlády na spracovanie návrhov zákonov predpísané. Legislatívne konanie prebehlo o návrhu novely zákona o advokácii, ktorej prijatie Legislatívna rada vlády neodporučila. Legislatívna rada vlády pri prerokovaní návrhu na zlúčenie mala za to, že prijatie návrhu zákona by bolo neústavné, a to minimálne čo do otázky vyvlastnenia majetku, ku ktorému by prijatím návrhu zákona došlo.

    Smernice Európskych spoločenstiev, na ktoré sa predkladateľ odvoláva, nepožadujú akékoľvek vnútroštátne zmeny, úpravy poskytovania právnych služieb a potreba zrušenia Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky a povolania komerčného právnika je s odvolaním sa na ne nedôvodná. Naopak, len pred krátkym časom sme, panie poslankyne, páni poslanci, ratifikovali Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá výslovne stanovuje, že právne služby na Slovensku poskytujú ako rovnocenné profesie komerční právnici a advokáti. Netreba dokazovať, že sme medzinárodnou zmluvou viazaní a že táto by aj v prípade schválenia návrhu zákona mala pred ním prednosť.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 3. 9. 2003 schválila zásady novelizácie zákonov upravujúce komory a na ich základe má sa v krátkom čase zrušiť väčšina komôr zriadených zákonom a právna úprava zostávajúcich komôr má byť bez výnimky uvedená do súladu so zásadami. Aj bežným porovnaním predloženého návrhu s kritériami je zistiteľné, že návrh zákona, ktorým sa máme zaoberať, požadované kritériá nerešpektuje. Je teda viac ako pravdepodobné, že by teraz schválený návrh zákona musel byť v relatívne veľmi krátkom čase novelizovaný, pričom by sme ho schvaľovali s tým vedomím, že ho budeme novelizovať. A to pokladám zo strany predkladateľov za nezodpovedné.

    S prihliadnutím na uvádzané skutočnosti navrhujem za použitia § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

    Pokiaľ môj návrh nezíska potrebnú podporu, dávam ďalší návrh podľa § 74 a navrhujem, aby bol návrh zákona oproti návrhu pridelený aj ďalším výborom, a to výboru pre európsku integráciu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Laššáková bola jedinou prihlásenou písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa k prerokúvanému návrhu do rozpravy ústne. Pán poslanec Abelovský sa hlási ako jediný. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, domnievam sa, že hlavným cieľom návrhu zákona o advokácii je harmonizácia slovenského práva s právom Európskej únie a implementácia eurolegislatívy v oblasti poskytovania právnych služieb advokátmi. Táto úloha vyplýva z asociačnej dohody, ktorou sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť kompatibilitu svojich právnych noriem s predpismi komunitárneho práva. K výrazným črtám návrhu zákona patrí aj komplexnejšia a presnejšia úprava práv a povinností advokátov vo vzťahu ku klientom a komore, ktorej sú členmi. Snaha predkladateľa návrhu zákona je prispieť k účinnému zabezpečeniu ústavných práv fyzických a právnických osôb na súdnu a právnu ochranu o. i. zlepšením prístupu k objektívnemu právu. S tým súvisí aj skvalitnenie pôsobenia Slovenskej advokátskej komory a jej orgánov pri napĺňaní ústavných práv na právnu ochranu, napr. zdokonalenie činnosti revíznej komisie, disciplinárne konanie a podobne.

    Napriek uvedeným pozitívam je v predkladanom návrhu niekoľko vecných problémov, na ktoré by som rád upozornil. Návrh definície bezúhonnosti je podľa môjho názoru príliš široký. Vôbec neberie do úvahy doterajší spôsob života žiadateľa, je zameraný výlučne na odpis z registra trestov. Na druhej strane však za bezúhonného môže byť považovaný aj žiadateľ, ktorý síce nebol potrestaný súdom, ale nedodržiava pravidlá správania, zásady spolužitia, morálky a morálne princípy. Pri posudzovaní bezúhonnosti však nesmú byť žiadne pochybnosti, že žiadateľ nie je schopný dodržať aspoň minimálne etické princípy kladené na výkon advokácie. Navrhujem preto zúžiť definíciu bezúhonnosti. Ani v prípade zúženia definície bezúhonnosti nepôjde o svojvoľné rozhodovanie komory, pretože v konečnom dôsledku o bezúhonnosti každého žiadateľa vždy rozhodne nezávislý súd.

    Kolegyne, kolegovia, nakoniec je vám známe, že sme sa podieľali na schvaľovaní dvoch predpisov, ktoré súvisia s návrhom zákona o advokácii, a to bol zákon o Notárskej komore a notároch a zákony o exekútoroch a exekučnej činnosti. Tu boli schválené ustanovenia, ktoré sú viac-menej veľmi podobné tomu, čo je vymedzené v návrhu zákona o advokácii, pokiaľ sa týka bezúhonnosti. Myslím si však, že je rozdiel medzi členstvom v Notárskej komore a členstvom v Exekútorskej komore z hľadiska bezúhonnosti najmä v tom, že na členov týchto komôr sa prenášajú určité funkcie štátu, u notára vtedy, keď sa stáva z poverenia súdu súdnym komisárom, a exekútora na základe poverenia súdom súdnym exekútorom. Takže medzi advokátov a tieto dve stavovské povolania, myslím, nie je možné dať znamienko rovnosti.

    Ďalej by som chcel zdôrazniť retroaktívne pôsobenie návrhu zákona, pretože berie advokátom, ktorí v čase podania žiadosti o zápis do zoznamu advokátov splnili všetky podmienky stanovené vtedy platným zákonom, možnosť vykonávať advokáciu, keď stanovuje, že komora v lehote 6 mesiacov vyčiarkne zo zoznamu tých, ktorí nespĺňajú podmienku bezúhonnosti stanovenú predloženým návrhom.

    Návrh odmieta jeden zo základných princípov trestného práva, podľa ktorého sa na páchateľa po zahladení hľadí, akoby odsúdený nebol. Podľa predkladateľa ide o nepravú v našom právnom poriadku prípustnú retroaktivitu. Aj keby toto tvrdenie bolo pravdivé, platí zásada vyslovená v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť o svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.

    Retroaktívnym pôsobením návrhu došlo zároveň k protiústavnému odobratiu majetku advokátov, ktorí nespĺňajú zmenené podmienky. Takéto stanovisko podporuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci van Marle proti Holandsku, podľa ktorého je vybudovaná klientela tak významným aktívom, že ju možno považovať za majetok.

    Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 37/99 je navrhnutá právna úprava v rozpore s čl. 20 ods. 1, teda právom vlastniť majetok v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože podriaďuje nadobudnuté práva na vykonanie advokátskeho povolania, vychádzajúc z toho, že oprávnenie na výkon povolania advokáta spadá pod majetok, novým podmienkam, pričom dôsledkom ich nesplnenia je strata oprávnenia na výkon tohto povolania, čím dostatočne neschráni nadobudnuté vlastnícke právo.

    V novele zákona o súdoch a sudcoch neexistuje takéto retroaktívne ustanovenie. Navrhnutou úpravou sa vytvára nerovnosť medzi právnickými povolaniami a zároveň sa od povolaní, ktoré zastupujú občanov, vyžaduje vyšší štandard ako u sudcov, ktorí zastupujú štát. Pre tento evidentný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, zaručenými právami, je potrebné, a budem sa o to usilovať v druhom čítaní, vypustiť z navrhnutej novely ustanovenie § 84. Predkladateľ navrhuje zjednotiť dve právnické povolania, advokátov a komerčných právnikov. Komerční právnici transformujúci sa za advokátov získavajú nielen status advokáta, čo predstavuje historickú konštantu, ale aj širší priestor na výkon povolania najmä tým, že získajú oprávnenie poskytovať právne služby tiež v oblasti trestného práva. Budúci zákon garantuje obom povolaniam korektnú možnosť na primerané zastúpenie stavovských orgánov, ktoré sa budú na základe zákona kreovať.

    Podobný princíp platí aj o majetku komôr. Majetok Komory komerčných právnikov bude spolu s majetkom Slovenskej advokátskej komory rovnako slúžiť všetkým členom, t. j. advokátom aj komerčným právnikom. Nejde teda o žiadnu likvidáciu, ako sa to niekedy nekvalifikovane a zavádzajúco posúva do vedomia verejnosti, ale o transformáciu.

    Proti transformácii sa občas namieta, že v prípade komerčných právnikov ide o profesiu s osobitnou špecializáciou. Nie je to pravda. Skutočnosť je taká, že komerční právnici v porovnaní s advokátmi nemajú nijaké osobitné vzdelanie ani odbornú prípravu. Neabsolvovali iné právnické školy ani vzdelávacie inštitúty a všetci sú absolventi právnických fakúlt doma alebo v zahraničí. Právne služby poskytujú v rovnakých oblastiach práv ako advokáti, s výnimkou trestného práva. O nejakej profesijnej špecializácii nemožno tu hovoriť. Bežná je pracovná špecializácia na niektoré odvetvie práva, čo platí rovnako pre komerčných právnikov aj pre advokátov. Treba uviesť, že Obchodný zákonník, živnostenský zákon, zákony o privatizácii, zákony o reštitúciách boli prijaté po roku 1990. Oboznamovali sa s nimi rovnako advokáti, ako aj komerční právnici. Pre obidve profesie to boli nové spoločenské vzťahy a normatívne riešenie, nezáležalo len na vôli jednotlivca, ktorej právnej oblasti sa venoval viac a na ktorú pri poskytovaní právnej služby sa prevažne zameriaval. Z historického pohľadu možno konštatovať, že od 19. storočia existovali profesijné organizácie len advokátov. Pôsobili ako súčasť justičného systému autonómne a nezávisle ako slobodné povolanie a osvedčili sa. Je žiaduce tieto pozitívne skúsenosti vo vývoji advokácie nadviazať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Sú ešte prihlášky do všeobecnej rozpravy ústne? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa pán minister vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten možno najspornejší bod návrhu zákona je zlúčenie komôr, napriek tomu, že moji predrečníci to nespomenuli. Ja chcem spomenúť verejne, že som členom jednej z týchto komôr, a to Slovenskej advokátskej komory. A myslím, že vždy to treba otvorene povedať, aby mala táto snemovňa adekvátne informácie.

    Musím povedať, že otázka, ktorú postavila pani poslankyňa Laššáková, aký je dôvod na zrušenie Komory komerčných právnikov, je podľa mojej mienky otázka zle postavená. Otázka dobre postavená je: Aký je dôvod existencie komory a prečo by mal štát sankcionovať zákonom vznik komory, ktorej vecné opodstatnenie je veľmi ťažké vyargumentovať? To, si myslím, je správne postavená otázka, lebo to bremeno musí spočívať naozaj na tom, aké je vecné opodstatnenie existencie tej-ktorej komory. Vláda schválila pred niekoľkými týždňami materiál, ktorý tiež pani poslankyňa spomínala, ktorý sa týka profesijných komôr. A práve tam špecifikovala konkrétne kritériá, ktoré komory musia spĺňať. A tento návrh zákona tie kritériá podľa mojej mienky spĺňa.

    Pani poslankyňa spomenula, že k návrhu zákona neprebehlo pripomienkové konanie. Nie je to pravda. Pripomienkové konanie prebehlo a Legislatívna rada urobila odporúčanie, ktoré neurobila prvýkrát, že keďže ide o veľkú novelu, treba, aby to bolo v úplnom znení, inými slovami, aby to bol nový zákon. Urobila to pri zákone o verejnom obstarávaní, urobila to pri autorskom zákone a nebol problém. Obsahovo sa nič nezmenilo.

    Takisto nie je pravdou, že by Legislatívna rada vlády neodporučila návrh novely prijať. Desiateho júna tohto roku odporučila návrh zákona schváliť a musím povedať, že napriek tomu, že v Legislatívnej rade sú aj členovia Komory komerčných právnikov, ktorých si nesmierne vážim. A Legislatívna rada odporučila návrh schváliť a odporučila konštrukciu, ktorá je premietnutá v návrhu zákona, a to konštrukciu, že vzniká nová komora a zanikajú dve v súčasnosti existujúce komory.

    Musím povedať, že ministerstvo a ja osobne sme mali záujem, aby prišlo k dohode. Preto som rokoval s časťou poslancov ústavnoprávneho výboru pred letnými prázdninami a súhlasil som s tým, že sa návrh zákona neprerokuje v prvom čítaní na júnovej schôdzi, ale až na schôdzi septembrovej. Napriek tomu, že sa tento časový priestor vytvoril, však k žiadnej dohode neprišlo. A dnes si myslím, že už niet na čo čakať. Parlament musí suverénne rozhodnúť.

    Dovolím si ešte na záver povedať pár pripomienok k výhradám pána poslanca Abelovského, ktoré sa sústredili na jednu partikulárnu oblasť návrhu zákona, ktorou je definícia bezúhonnosti. Ja si myslím, že je nevyhnutné, aby každý zákon tohto typu uvádzal presné, jasné a jednoznačné kritériá vstupu do profesie. Nemôže ísť o vágne, široké kritériá umožňujúce rôznorodú interpretáciu, pretože tie potom dávajú do rúk toho orgánu, ktorý rozhoduje, veľmi širokú, niekedy aj subjektívnu právomoc. A preto je dobré, že návrh je v tomto presný a určuje presné kritériá vstupu do profesie.

    K otázke problému retroaktivity. Ja som už v tejto snemovni spomínal v tomto prípade určujúce rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Döring verzus Spolková republika Nemecko, kde bola advokátovi zrušená licencia z toho dôvodu, že sa v minulom režime podieľal na súdení politických deliktov. Európsky súd správne konštatoval, že išlo o obmedzenie vlastníckeho práva, pretože licencia je súčasťou vlastníckeho práva, ktoré je chránené čl. 1 Dodatkového protokolu k Rímskemu dohovoru. Ale išiel ďalej a povedal, že v tomto prípade tu bol legitímny verejný záujem, ktorý obmedzenie vlastníckeho práva odôvodňoval. Ak účasť na politických procesoch je legitímny verejný záujem, tak takisto je legitímny verejný záujem to, aby v advokácii boli ľudia, ktorí v minulosti neboli právoplatne odsúdení pre úmyselný trestný čin. Bez akýchkoľvek pochybností som presvedčený, že navrhovaná úprava tak ako u notárov a exekútorov spĺňa štandardy ústavnosti.

    Posledná poznámka k určitej odchýlke, ktorá nastala pri zákone o sudcoch a prísediacich. Tá nastať musela, pretože ústava taxatívne určuje spôsoby zániku sudcovského mandátu. Určuje to len u sudcov, nie u notárov, nie u exekútorov, nie u prokurátorov a nie u advokátov, a preto tá zmena nevyhnutne vyplývala z nášho ústavného poriadku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán poslanec Ivanko, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Využijeme teraz prítomnosť pána spravodajcu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Odporúčam, aby sme najskôr odhlasovali tento návrh a potom aby sme sa vrátili k hlasovaniu o včera prerokovaných návrhoch zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave bol podaný procedurálny návrh prednesený pani poslankyňou Laššákovou, najprv budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorá ním navrhuje nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 55 za návrh, 63 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 68 za návrh, 52 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre európsku integráciu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, aby návrh v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 116 za, 8 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi poslancovi Ivankovi.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o včera prerokovaných návrhoch zákonov, ktoré súvisia s pripravovanou reformou verejnej správy.

    Prosím pani poslankyňu Dolník, aby ako poverená gestorským výborom uvádzala návrhy na hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave odzneli 3 procedurálne návrhy, na základe ktorých by sme mali vrátiť tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ide o návrh pani poslankyne Muškovej, ktorá navrhla podľa § 73 ods. 3 písm. a) návrh zákona stiahnuť z rokovania, vrátiť ho navrhovateľovi na dopracovanie. Pán poslanec Maxon a pán poslanec Čaplovič prakticky navrhli to isté. Takže mali by sme najprv hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme spoločne o návrhoch, ktoré podali páni poslanci, ktorí odporúčajú vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 56 za, 69 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za návrh, 33 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Teraz by sme mali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento návrh v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbore pre verejnú správu a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej týmto hlasovaním za gestorský výbor má určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že ho prerokujú určené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa, ktorá odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 97 za návrh, 9 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz prosím pána poslanca Maxona, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 90 prítomných, 77 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 94 prítomných, 84 za, 5 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Číža, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol návrhy na hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 75 za návrh, 37 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prideľujeme predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu a zároveň aby týmto hlasovaním za gestorský výbor Národná rada určila výbor pre verejnú správu a lehoty na jeho prerokovanie, a to výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Číž, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 97 za, 10 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Čížovi.

    Prosím pána poslanca Muránskeho, aby uvádzal hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže nikto nevystúpil v rozprave, môžete dať hlasovať, aby návrh zákona bol pridelený do druhého čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 74 za, 55 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Zároveň navrhujem, aby bol predmetný návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. A navrhujem za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím navrhnúť výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a aby ho prerokovali určené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 96 za, 13 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy na hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 290.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo včerajšej rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Tým chcem teda poprosiť, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem upozorniť, že tento vládny návrh zákona prerokúvame v druhom čítaní. Budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 89 prítomných, 83 za návrh, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Keďže sme uvedené body schválili, o bodoch 3 a 11 nebudeme hlasovať, pretože schválené body 4 a 12 ich vylučujú.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 78 za návrh 21 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sme ich schválili v druhom čítaní, prijať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu.

    Prosím pána poslanca Hamerlika, aby z poverenia gestorského výboru uviedol hlasovania o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hamerlika, ktorý odporúča prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 77 za návrh, 31 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prosím, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hamerlik, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 91 za návrh, 10 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnej rade navrhol hlasovania k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 338.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondrejka.

  • Pretože v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s§ 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 47 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 91 za návrh, 9 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca, aby znovu ako poverený gestorským výborom predniesol návrhy na hlasovanie o prerokúvanom

    vládnom návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 366.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pretože v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 92 za návrh, 28 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní, gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, hlasujme o návrhu, ktorým Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie výborom, určí gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 102 za návrh, 10 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní o prerokúvanom

    vládnom návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prepáčte, včera v rozprave nevystúpil nikto.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 108 za návrh, 8 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a rozhodla, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 110 za návrh, 8 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz bude nasledovať súbor návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky, a sú to sociálne návrhy zákonov, bude pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Je ich celkom 6. Ak je všeobecný súhlas, odporúčam, aby sme o jednotlivých návrhoch zákonov rokovali, vystúpil pán navrhovateľ, spoločný spravodajca a prerušili rokovanie o jednotlivých návrhoch zákonov a potom po prerokovaní týchto 6 návrhov zákonov hlasovali. Je všeobecný súhlas...

  • Hlasy z pléna.

  • Rozprava ku každému bude jednotlivo, nebudeme rozpravu sústreďovať do bloku, ale budeme individuálne prerokúvať všetky návrhy zákonov s tým, že keď prerokujeme 6 návrhov zákonov, budeme o nich hlasovať. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

    Prosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady

    vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 323.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, metodika určenia súm životného minima v predkladanom návrhu zákona je rovnaká ako v súčasne platnom zákone. Čiže vychádza z projektu určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona ponecháva ustanovenie životného minima ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Navrhovaný zákon nezakladá nárok na žiadnu dávku, ale je to základný právny predpis, na ktorý sú naviazané iné právne predpisy, ktoré už zakladajú nárok na určité plnenie, ako je to napr. v súčasnosti pri úprave dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sociálnych dôchodkov, hypotekárnych úverov v bankovom sektore. Z tohto dôvodu navrhovaný zákon nemá dopad na štátny rozpočet. Sumy životného minima sa ponechávajú v navrhovanom zákone vo výške platnej od 1. júla 2003, ktoré sú rozdielne odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov v domácnosti plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

    Vzhľadom na to, že navrhovaný zákon už neustanovuje sumy na účely štátnych sociálnych dávok, v čl. II až čl. V sa navrhujú zmeny a doplnenia v príslušných zákonoch upravujúcich jednotlivé štátne sociálne dávky. Výška týchto dávok sa nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení. Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím o slovo spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, na základe poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie a v súlade s § 73 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 323).

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Teda návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Predložený návrh zákona navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. V porovnaní s platným zákonom o životnom minime dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na ním stanovené účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už odlišným spôsobom. Z uvedeného dôvodu návrh zákona upravuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok. Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Realizácia navrhovanej právnej úpravy nezakladá nároky na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 322 z 13. augusta prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor aby ho prerokoval do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Prosím, nech sa páči, môžete sa hlásiť ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 323.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník, prosím, aby ste vládny návrh zákona o prídavku na dieťa v snemovni odôvodnili.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, prídavok na dieťa sa v súčasnosti poskytuje vo výške 270 korún mesačne na každé nezaopatrené dieťa, pričom sa neprihliada na príjem rodiny ani na vek dieťaťa. Príjem rodiny a vek dieťaťa sa zohľadňuje v prípade poskytovania príspevku k prídavku na dieťa. Prestavovanie príjmu rodiny je administratívne náročné a v konečnom dôsledku ani nezohľadňuje aktuálnu príjmovú situáciu rodiny, pretože príjem spoločne posudzovaných osôb sa hodnotí za predchádzajúci rok. Na druhej strane možno konštatovať, že vyplácanie príspevku k prídavku na dieťa nemá veľký motivačný účinok na rodičov, aby sa snažili zabezpečiť rodinu príjmom z vykonávania zárobkovej činnosti.

    Predložený návrh zákona o prídavku na dieťa ponecháva vznik nároku na prídavok bez prihliadania na vek dieťaťa a príjem rodiny na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške, ale zvyšuje sa na 500 korún mesačne. Návrh zákona už neupravuje poskytovanie príspevku k prídavku na dieťa, ale v rámci reformy daňového systému ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo návrh na poskytovanie daňového bonusu pre zárobkovo činných rodičov, ktorí poberajú prídavok na dieťa, a to vo výške 400 korún. Dohromady tak prídavok na dieťa spolu s týmto bonusom bude činiť 900 korún na každé nezaopatrené dieťa. Výdavky zo štátneho rozpočtu na vyplácanie prídavku na dieťa budú cirka o 1,5 mld. menšie ako v roku 2003. Táto ušetrená suma bude použitá na poskytovanie daňového bonusu. V návrhu zákona sa ustanovuje jediný platiteľ tejto štátnej sociálnej dávky, a to územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, čím sa zabezpečí možnosť dôsledne kontrolovať využívanie prídavku na dieťa a odstráni možnosť duplicitnej výplaty na to isté dieťa. V prechodných ustanoveniach sa tu navrhuje plynulý prechod na jedného platiteľa v období od 1. januára 2004 do 31. marca 2004. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Teraz prosím, aby pred poslancami vystúpila spoločná spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o prídavku na dieťa (tlač 324). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam Národnej rade Slovenskej republiky spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa poskytuje prídavok na dieťa vo výške 270 korún mesačne na každé dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek dieťaťa. Predložený návrh zákona predpokladá od 1. januára 2004 vznik nároku prídavku na dieťa na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške, a to 500 korún mesačne bez ohľadu na vek dieťa a príjem rodiny. Tento návrh si v roku 2004 vyžiada pri predpokladanom počte 1,35 mil. nezaopatrených detí náklady v celkovej sume 8,1 mld. korún. Agenda prídavku na dieťa má prejsť podľa tohto návrhu od zamestnávateľov a pobočiek Sociálnej poisťovne na jedného platiteľa, a to na územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Realizácia navrhovanej právnej úpravy nezakladá nároky na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 323 z 13. augusta 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pani predsedajúca, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Prosím, aby ste sa prihlásili ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do všeobecnej rozpravy.

    Pán poslanec Brocka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som v rozprave chcel veľmi krátko vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona a vyjadriť svoj názor k novej forme podpory rodín s deťmi, ktorú zavádza vláda cez túto štátnu dávku sociálnej podpory. Je to daňový bonus 400 korún na každé dieťa.

    Chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie podporuje túto zmenu a bude hlasovať za tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že je to podstatne výhodnejšie z jedného pohľadu ako doteraz nepriama podpora rodín s deťmi cez odpočítateľné položky.

    Určite si pamätáte viacerí, ktorí ste tu boli aj v minulom volebnom období, že keď v štátnom rozpočte sa z roka na rok vlastne znižovala podpora štátu rodinám s deťmi cez prídavky na deti, teda najmä preto, že sa nezvyšovali každý rok a tá suma v absolútnom vyjadrení bola menšia z roka na rok aj preto, že sa vlastne stále menej detí z roka na rok rodilo, a keďže štát nemal dosť prostriedkov na to, aby výraznejšie priamo podporoval rodiny s deťmi, tak sme sa usilovali zvyšovať nepriamo podporu rodín s deťmi cez odpočítateľné položky, to znamená znižovať daňové zaťaženie týchto rodín.

    Odpočítateľná položka mala svoje čaro v tom, že sa týkala iba tých, ktorí boli zamestnaní. To znamená, ten, kto bol bez práce, mohol mať aj veľa detí, ale vlastne žiadnu výhodu z odpočítateľnej položky nemal, lebo si nemal z čoho znižovať svoj daňový základ. Tá odpočítateľná položka je dnes na úrovni 16 800 korún. Nový daňový bonus 400 korún, ak by sme nemenili daňový systém, by napr. pre zamestnaného rodiča, ktorý má 10-percentnú daň z príjmu, predstavoval odpočítateľnú položku na úrovni 48 000 korún ročne. To znamená takmer 3-krát vyššiu úľavu, ako je to teraz. U tých, ktorí mali vyššie dane z príjmu, samozrejme, by tá odpočítateľná položka bola na nižšej úrovni. Teraz ak predpokladáme, že od nového roka bude zavedená rovná daň, to znamená 19-percentná daň z príjmu, tak daňový bonus 400 korún predstavuje odpočítateľnú položku na úrovni 24 000 korún, zaokrúhľujem na 100, čiže odpočítateľná položka akoby sa pre všetkých zamestnaných rodičov na nezaopatrené dieťa zvyšovala zo 16 800 korún na 24 000 korún.

    Samozrejme, má to aj svoje nevýhody. Napr. tá odpočítateľná položka bola výhodnejšia. Teda z môjho pohľadu motivovala napr. zamestnaných rodičov s nižšími príjmami, aby sa usilovali o vyšší príjem, rôznymi spôsobmi, teda myslím legálne rôzne spôsoby. Ak napr. ich príjem bol veľmi nízky, mali viac detí a napr. nemali si vlastne z čoho odpočítavať tú odpočítateľnú položku, ak napr. ich príjem bol napr. na úrovni minimálnej mzdy alebo mierne vyšší a mali dve-tri deti, tak už pri tom treťom dieťati tú úľavu odpočítateľnej položky si vlastne nemali z čoho odpočítať, lebo ten ich daňový základ bol veľmi nízky. Čiže tento moment odpadá pri daňovom bonuse, lebo nebude motivovať z tohto pohľadu zamestnaného rodiča s nižším príjmom, aby sa usiloval o vyšší príjem, či cez kolektívne vyjednávanie, či cez zmenu zamestnania alebo nejaký iný úväzok, aby mal vyšší príjem, aby mohol tú úľavu využiť alebo aby ho to motivovalo, aby viac zarobil. Ten daňový bonus bude znamenať, že tomu, kto má nízky príjem a jeho daňový základ bude nižší, vlastne štát ten rozdiel doplatí a bude to vlastne zmena nepriamej podpory na priamu podporu rodín s deťmi.

    Som milo prekvapený, priznám sa, pri tých rôznych reštriktívnych a úsporných opatreniach, v prípade tejto jednej dávky, že sa vláda alebo ministerstvo rozhodlo pre takúto podporu rodín s deťmi. A chcem povedať, že klub KDH tento návrh preto podporuje.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister Kaník, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Hlasovať budeme, tak ako sme sa dohodli, po prerokovaní všetkých návrhov zákonov z oblasti sociálnych vecí.

    Pokračujeme

    vládnym návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

    Návrh zákona máte ako tlač 345.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím, aby ste návrh zákona v snemovni uviedli.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov, zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať v súlade s navrhnutým zákonom, a vytvoriť podmienky vo verejnom sektore tak, aby bol konkurencieschopný a pružne reagujúci na meniace sa prostredie.

    Zákon o verejnej službe ustanovoval odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravoval Zákonník práce. Na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére boli osobitne upravené niektoré povinnosti, ktoré mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní verejnej služby. Vzhľadom na to, že prax preukázala, že takéto legislatívne riešenie nie je postačujúce, ustanovujú sa týmto vládnym návrhom všeobecne záväzné pravidlá ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom na pracovnoprávne vzťahy sa naďalej vzťahuje Zákonník práce. Osobitným zákonom sa navrhujú riešiť platové otázky zamestnancov.

    Predmetom úpravy tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude zákon vzťahovať, s výnimkou zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, ustanoviť predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme, ustanoviť všeobecne platné princípy výberového konania, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme, a ktoré má overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ustanoviť povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, aby sa vylúčila možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poskytovaniu nenáležitej výhody pre zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme, zaviesť určité obmedzenia vedúcich zamestnancov týkajúce sa podnikania, výkonu inej zárobkovej činnosti vedúcich zamestnancov a členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, aby sa zabránilo pochybnostiam o nestrannosti vedúcich zamestnancov a zneužívaniu ich postavenia, upraviť osobitné konanie pre prípad porušenia povinností alebo obmedzení zamestnancom pri výkone práce aj vo verejnom záujme.

    Vo vládnom návrhu zákona sa ďalej navrhuje, aby porušenie povinností a obmedzení, ktoré sú ustanovené v tomto vládnom návrhu zákona, mohlo byť kvalifikované ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Prosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, aby predniesla správu pred poslancami.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 18. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Návrh zákona obsahuje povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone verejnej práce vo verejnom záujme dodržiavať. Súčasťou návrhu zákona je úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Konštatujem, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 340 z 25. augusta 2003 bol pridelený návrh zákona uvedený v tlači 345 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh, ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ak máte záujem, dámy a páni, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládnom návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 346, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 341.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby uviedol vládny návrh tohto zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zúžiť okruh zamestnávateľov, ktorí sa pri odmeňovaní budú riadiť štátom regulovaným systémom odmeňovania. Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, to je u zamestnancov ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl a ďalších zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1.

    Spôsob odmeňovania uvedený vo vládnom návrhu zákona sa nebude vzťahovať na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, ktorých zastupiteľstvá schvália poriadok odmeňovania upravený podľa Zákonníka práce. Táto možnosť voľby systému odmeňovania sa však neuplatní u zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole alebo v školskom zariadení bez právnej subjektivity. U týchto zamestnancov sa bude uplatňovať regulovaný systém upravený v tomto návrhu zákona. Časť zamestnávateľov súčasného osobného rozsahu zákona o verejnej službe, predovšetkým tých, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému odmeňovania zamestnancov. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce a pri odmeňovaní uplatnia zmluvný princíp založený na dohode o mzdových podmienkach v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

    Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach , v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej, v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona. Návrh zákona ďalej vylučuje z odmeňovania podľa tohto zákona určité skupiny zamestnancov bez ohľadu na právne postavenie zamestnávateľa.

    Vládnym návrhom zákona sa v čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V čl. III vládneho návrhu zákona sa navrhuje novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme. V čl. IV vládneho návrhu zákona sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Pritom podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dávajú kompetencie schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku. Takúto kompetenciu má aj obecné zastupiteľstvo. V čl. V vládneho návrhu zákona sa navrhuje v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov upraviť týždenný pedagogický čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

    Výsledné znenie vládneho návrhu zákona je znením, na ktorom sa v závere svojho rokovania dohodla aj tripartita, ktoré odsúhlasili všetci sociálni partneri. Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má spravodajkyňa z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 18. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu.

    Účelom navrhovaného zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Zamestnávatelia, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťajú z regulovaného systému. Budú postupovať v oblasti pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce. Tento návrh zákona tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) tohto zákona na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 341 z 25. augusta 2003 prideliť tento návrh zákona, ktorý je uvedený ako tlač 346, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, prerokovali ho v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládnom návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 369, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 362.

    Prosím, pán minister Kaník, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, účelom návrhu zákona je upraviť právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ktorých cieľom je aktívnou účasťou občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, zabezpečiť základné životné podmienky a zmierniť hmotnú núdzu.

    Okrem hmotno-právnej úpravy podmienok, za ktorých patrí občanovi dávka na zabezpečenie základných životných podmienok a príspevky na zmiernenie hmotnej núdze, návrh zákona upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti zabezpečenia základných životných podmienok a zmiernenia hmotnej núdze. Navrhuje sa delená pôsobnosť tak, aby sa zmiernenie hmotnej núdze na regionálnej úrovni stalo efektívne, a to využitím princípu „byť bližšie k občanovi“. Prax ukázala, že tento princíp je možné efektívne využívať najmä za účasti obecných samospráv, ktoré sa na rozdiel od súčasnej právnej úpravy stanú nielen pozorovateľom, ale aj aktívnym spolučiniteľom pri zmiernení hmotnej núdze občana.

    Navrhuje sa v rámci správneho konania posudzovať hmotnú núdzu toho občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorých príjmy nedosahujú životné minimum ustanovené osobitným predpisom. Z takto vymedzeného okruhu sa zabezpečujú základné životné podmienky občanov, ktorých príjem nedosahuje sumu, ktorá je v návrhu zákona ustanovená na šiestich úrovniach, v závislosti od počtu spoločne posudzovaných osôb. Základné životné podmienky si občan zabezpečuje príjmami taxatívne uvedenými v návrhu zákona a dávkou, ktorou sa doplní príjem vo výške rozdielu medzi ustanovenou sumou a príjmom občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.

    Navrhovanou úpravou sa realizuje jedno zo základných sociálnych práv občana ustanovené v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pri posudzovaní hmotnej núdze sa rozširuje okruh osôb spoločne posudzovaných s občanom v hmotnej núdzi o deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem alebo ktoré majú príjem na úrovni minimálnej mzdy.

    Ďalej sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a riešenia hmotnej núdze navrhuje do príjmu nezapočítavať 25 % z príjmu občana zo závislej činnosti, 25 % starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov, prídavok na dieťa, nevyhnutnú okamžitú pomoc poskytovanú obcou, príjem z príležitostných činností, náhodné jednorazové príjmy do výšky 2-násobku životného minima získané v bežnom roku, štipendium študenta vysokej školy znížené o výšku prídavku na dieťa a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Okrem zabezpečenia základných životných podmienok sa navrhuje zmierniť hmotnú núdzu príspevkami, ktorými sa dopĺňa príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných za podmienok, ktoré sú ustanovené v návrhu zákona.

    Aktivačný príspevok má motivačný charakter. Jeho účelom je podporiť pracovnú aktivitu občana alebo umožniť občanovi získať pracovné uplatnenie využívaním aktívnych foriem sebarealizácie, ktorými sú účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovanými v rámci projektov schválených územným úradom sociálnych vecí a služieb alebo vykonávanie menších obecných služieb.

    Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých je možné zmierniť hmotnú núdzu občana a osôb s ním spoločne posudzovaných ďalšími príspevkami, a to príspevkom na zdravotnú starostlivosť, príspevkom na bývanie a ochranným príspevkom. Príspevok na zdravotnú starostlivosť sa poskytuje na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Nakoľko sa navrhuje zrušiť príspevok na bývanie v systéme štátnej sociálnej podpory, ktorého poberateľmi sú v dvoch tretinách občania v hmotnej núdzi, je cieľom predkladanej právnej úpravy priznať príspevok na bývanie na vyrovnanie rodinného rozpočtu, na úhradu nákladov spojených s bývaním počas zmiernenia hmotnej núdze.

    Mimo motivačného cieľa návrh zákona ďalej upravuje ochranný príspevok, ktorý má charakter pomoci určenej tým občanom, ktorí nie sú schopní z dôvodu veku, invalidity, starostlivosti o občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo iných dôvodov uvedených v návrhu zákona zabezpečiť si dočasne alebo dlhodobo základné životné podmienky a zmierniť si svoju hmotnú núdzu.

    Vzhľadom na to, že zmiernenie hmotnej núdze občana je v súčasnosti včlenené do zákona o sociálnej pomoci a tvorí jednu z jeho súčastí, navrhuje sa osobitným článkom novelizovať zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov zrušením ustanovení, ktoré sa týkajú hmotnej núdze v systéme sociálnej pomoci.

    Osobitným článkom sa vstupuje do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým sa má odstrániť duplicita v súvislosti s navrhovaným príspevkom na zdravotnú starostlivosť. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, páni poslankyni Kláre Sárközy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Navrhovaná právna úprava vychádza zo základných práv a slobôd upravených v Ústave Slovenskej republiky. Obsahuje šesť úrovní zabezpečenia základných životných podmienok. Tomu má slúžiť i navrhovaný príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok. Súčasťou predkladaného návrhu je aj návrh zmien a doplnení zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, ale predpokladá sa dopad na rozpočty obcí, a to najskôr po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 362 z 25. augusta 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som. Prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Burian. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na začiatku chcem povedať, že navrhovaná nová zákonná úprava riešenia hmotnej núdze nepredstavuje nič iné, len snahu úspory verejných výdavkov opätovne na úkor sociálne najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva bez systémového previazania s ostatnými nástrojmi sociálnej politiky, bez previazania s reálnou situáciou na trhu práce Slovenskej republiky. Riešenie stavu hmotnej núdze poskytovaním dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ako je aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, nepredstavuje ani v prípade nároku na všetky plnenia reálnu možnosť zabezpečenia základných životných podmienok vyjadrených reálnym spotrebným košom. Predkladateľ ani v tak závažnom materiáli so sociálnym dopadom neobsiahol v doplnkoch kvantifikáciu transparentným porovnaním terajšieho právneho stavu s navrhovaným modelom alebo modelovou situáciou.

    Navrhovaná právna úprava diskriminuje niektoré vrstvy obyvateľstva, najmä poberateľov dôchodkov, vzhľadom na neprimeranú úroveň dôchodkového zabezpečenia a nemožnosť vzniku nároku na príspevok na bývanie, vzhľadom na priamu väzbu nároku na nový príspevok na bývanie na rozdiel od právnych podmienok občana nároku na príspevok na bývanie ako štátnej sociálnej dávky, na stav hmotnej núdze rodičov starajúcich sa o dieťa vo veku do 7 rokov veku, resp. od 3 až do 15 rokov veku, neuznaním možnosti zabezpečenia si príjmu alebo jeho zvýšenia vlastnou prácou, protismerným opatrením je aj zmena okruhu spoločne posudzovaných osôb v tom, že do okruhu sa zaratúva s rodičmi aj plnoleté zaopatrené dieťa do veku 25 rokov majúce príjem najviac vo výške minimálnej mzdy a žijúce s rodičmi v domácnosti. Ide v podstate o znižovanie životnej úrovne mladého občana a demotivačné pôsobenie na výkon pracovnej činnosti na úrovni minimálnej mzdy. Poukazujeme aj na možnosť existencie záväzkov tohto mladého občana, pokiaľ ide o splácanie rôznych foriem pôžičiek, napr. študentských pôžičiek.

    Vzhľadom na požiadavku adresnosti pomoci v hmotnej núdzi, ktorá predpokladá aj kvalifikovanú znalosť miestnych pomerov, je poskytovanie dávky a príspevkov rozložené do pôsobnosti územných orgánov špecializovanej štátnej správy a až po dvoch rokoch od vzniku nároku prechodu do pôsobnosti obce v prenesenom výkone štátnej správy, pokiaľ ide o pokrytie dávkou a ochranným príspevkom, a do samosprávnej pôsobnosti obce, pokiaľ ide o aktivačný príspevok a príspevok na bývanie, neracionálnym a nákladným usporiadaním verejných vecí, duplicitné budovanie administratívy, personálnych, materiálnych a organizačných štruktúr na úrovni orgánov štátnej správy a samosprávy a napĺňanie rovnakej pôsobnosti, dá sa povedať, je neúčelná dualita.

    Vo všeobecnosti návrh zákona považujeme za nesystémový zásah do systému sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým je v rozpore s vládou schváleným dokumentom Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, ku ktorému bol vyslovený široký spoločenský konsenzus, na ktorý sa predkladateľ v dôvodovej správe aj odvoláva. Návrh zákona nenadväzuje ani na návrh zákona o životnom minime, ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony, v súčasnosti v legislatívnom konaní, zároveň nezohľadňuje dosah reformných zmien na obyvateľstvo v oblasti zdravotnej starostlivosti, t. j. zvyšovanie cien liekov zvýšením teda dane z pridanej hodnoty, zvyšovaním ďalších životných nákladov, ktoré budú súvisieť s uplatnením deregulácie cien energií, aj pokiaľ ide o hromadnú dopravu.

    Dôsledky absencie systémových väzieb tak v rámci sociálnej sféry, ako aj ekonomickej sféry a so zreteľom na očakávané sprievodné javy v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kde teda to povedie k cenovému nárastu, nemožno vylúčiť, aplikácia navrhovaných zmien v sociálnej pomoci povedie k ďalšiemu prehĺbeniu pasce chudoby.

    Za neprijateľné a nesystémové a i neústavné považujeme tiež časovú obmedzenosť priznaných nárokov. Presun pôsobností orgánov štátu na obce je tu v rozpore s ústavným princípom právneho štátu, podľa ktorého priznané nároky musia zostať zachované aj v prípade prechodu pôsobností na rozhodovanie na iný orgán verejnej správy. Za nesystémové považujeme aj organizačné zabezpečenie systému hmotnej núdze. Je nelogické a finančne neefektívne zriaďovať špecializovaný orgán štátnej správy, ak sa má pôsobnosť tohto orgánu presunúť o 2 roky na obce. Z hľadiska uvažovaného presunu pôsobností v oblasti hmotnej núdze z orgánov štátu na obce je závažným nedostatkom predloženého materiálu absencia diferencovaného vyčíslenia finančných nárokov osobitne na štátny rozpočet a osobitne na rozpočty obcí. Nie je ani zrejmé, či obce budú mať dostatok zdrojov na vyplácanie zákonných príspevkov. Pôjde najmä o obce s vysokou mierou nezamestnanosti, s nedostatkom pracovných príležitostí a malé obce.

    Vzhľadom na všetky tieto pripomienky k tomuto vládnemu návrhu zákona podávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcem sa vás spýtať, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vyjadrím sa len k tomuto jednému príspevku. Myslím si, že tá podstatná diskusia odznie v ďalšom rokovaní pred druhým čítaním, ale vo všeobecnosti by som rád korektne, ale rázne odmietol tvrdenia, ktoré tu zazneli. Práve navrhovaná zmena prináša do súčasne existujúceho systému, ktorý je demotivačný, ktorý ľudí uvrháva do pasce chudoby, činí ich závislým od sociálnej pomoci a postupne ich zbavuje návykov pracovných a tým pádom aj schopností, aby sa postarali sami o seba, prvý raz motivačné prvky, prvý raz odmeňuje viac tých, ktorí vykonávajú osobnú aktivitu, snažia sa zlepšiť svoje postavenie aktívnym prístupom k životu, či už samovzdelávaním, zdokonaľovaním svojich zručností alebo zapájaním sa do menších obecných prác. A myslím si, že toto je tá správna cesta, toto môže postupne krok za krokom veľké množstvo ľudí priviesť k lepšej životnej situácii a priviesť k zlepšeniu ich postavenia, čo sa ukázalo aj tým, že už čiastkové opatrenia, ktoré platia tohto roku, sa ukázali, že sú veľmi účinné a v tomto návrhu zákona len ďalej rozvíjané. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodní ešte

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 364, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 358.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky k pripravovaným zmenám vyplývajúcim z ďalšieho presunu štátnych zamestnancov na orgány samosprávy zo zrušenia orgánov integrovanej miestnej štátnej správy a nového usporiadania orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy.

    Potreba novelizovať zákon o štátnej službe, ktorý bol schválený 2. júla 2001, vyplynula aj zo skúseností z jeho uplatňovania, keď bolo potrebné vyriešiť vyššiu flexibilitu a menšiu finančnú náročnosť v štátnej službe. V tejto súvislosti sa najviac problémov ukázalo okolo prechodu zamestnaneckých vzťahov podľa predchádzajúcich predpisov na štátnozamestnanecké vzťahy podľa tohto zákona.

    Rozsiahle zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde v doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺňa nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba. Ten, kto sa prihlási do nominovanej štátnej služby, musí úspešne absolvovať skúšku, ktorá by svojou náročnosťou mala zabezpečiť, že v nominovanej štátnej službe budú len tí najschopnejší. Nominovaná štátna služba by mala tvoriť jadro štátnej služby a v nej by sa mali uplatňovať aj zvýšené výhody upravené zákonom. Ide najmä o zachovanie inštitútu zaradenia mimo činnej služby pri znížení počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii, zvýšené finančné ohodnotenie a niektoré iné výhody. Na druhej strane doterajší inštitút zaradenia mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest zruší miesto, sa ruší. V nadväznosti na to sa novým spôsobom upravuje aj význam prípravnej štátnej služby, navrhuje sa skrátiť ju na 6 mesiacov, maximálne na 1 rok.

    Úplne novým spôsobom sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Odmeňovanie sa navrhuje riešiť nie na základe dosiahnutia odbornej praxe, ale na základe dosahovaných výsledkov pri služobnom hodnotení. Mení sa počet platových tried na 11 a rušia sa platové stupne. Navrhuje sa zrušiť ďalší plat, príplatok na dôchodok, odchodné, nemocenské a podporu pri ošetrovaní člena rodiny.

    Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie. Najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda, a nie Národná rada Slovenskej republiky ako súčasť zákona o štátnom rozpočte.

    V návrhu novely zákona sa rieši novým spôsobom vymenovanie vedúceho služobného úradu a predstaveného, ktorého priamo riadi minister. Ten bude mať možnosť vybrať si zo všetkých uchádzačov, ktorí uspeli vo výberovom konaní. Presnejšie sa vymedzujú kompetencie jednotlivých služobných úradov v konaní podľa tohto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 772. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, na základe uznesenia výboru a v súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 364).

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Teda návrh zákona obsahuje paragrafové znenia a dôvodovú správu.

    Dôvodov na novelu zákona o štátnej službe je viac. Bola vykonaná analýza skúseností z jeho uplatňovania, ktorej závery sú premietnuté do predloženého návrhu zákona. Zavádza sa, tak ako aj pán minister uviedol, nová štátna služba, a to nominovaná. Navrhuje sa zmena pri schvaľovaní systemizácie v záujme vyššej pružnosti, má ju schvaľovať vláda Slovenskej republiky, a nie Národná rada ako doteraz. Upravuje sa nový spôsob vymenovania vedúceho služobného úradu a predstaveného, ktorého priamo riadi minister. Navrhuje sa, aby o sťažnosti štátneho zamestnanca sa nerozhodovalo podľa zákona o štátnej službe, ale podľa zákona o sťažnostiach. Nanovo sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Navrhuje sa zrušiť príplatok k dôchodku a odchodné. Tieto návrhy majú podľa navrhovateľa prispieť ku zlacneniu štátnej služby. Návrh zákona bol prerokovaný na dvoch zasadnutiach Rady hospodárskej a sociálnej dohody, pričom ani na jednom rokovaní nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade so znením § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 358 z 25. augusta prideliť návrh zákona (tlač 364) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz, tak ako sme sa dohodli, hlasovať o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré v snemovni odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály.

    vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 323).

    Prosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby hlasovanie uvádzala.

    Ešte prosím, pani poslankyňa, chvíľočku a opäť vyzývam panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, ideme hlasovať o balíku návrhov zákonov, ktoré predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.

    Pani poslankyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie o vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • V rozprave k vládnemu návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 323) nevystúpil nikto. Preto prosím, pani predsedajúca...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, prepáčte, pani poslankyňa, o pokoj, pri hlasovaní by mal byť pokoj v rokovacej sále, lebo potom vzniknú nedorozumenia a zbytočné konflikty. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3. písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, dámy a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 68 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa je neuznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.

    Prosím pani spravodajkyňu Edit Bauer z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 323).

    Pani poslankyňa, uvádzajte, prosím, hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, páni, vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil, teda nevznikol žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 41, nehlasovali 2.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady sa predmetný návrh zákona prideľuje ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie s tým, že predložený návrh zákona prerokuje gestorský výbor do 31 dní a ďalšie výbory do 30 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh hlasovalo 89, proti 9, hlasovania sa zdržalo 25.

    Schválili sme tento návrh.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Prosím pani poslankyňu Kláru Sárközy z gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa (tlač 324).

  • Vážená pani predsedajúca, pretože v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje vládny návrh zákona o prídavku na dieťa v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o tomto návrhu, že postupujeme návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 81, proti 43, hlasovania sa zdržal 1.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Súčasne odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol predmetný vládny návrh zákona o prídavku na dieťa pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. A súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 87, proti 10 poslancov, zdržalo sa 28.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme (tlač 345).

  • Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky predkladá návrh prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o tom, že Národná rada postupuje návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 79, proti 43, zdržali sa 4 poslanci.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 340 z 25. augusta 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 88, proti 26 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, pani poslankyňa Navrátilová bude uvádzať hlasovanie o ďalšom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 346).

    Pani poslankyňa, prosím, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 49, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 341 z 25. augusta 2003 prideliť návrh zákona uvedeného v tlači 346 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 88, proti 17, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Kláru Sárközy z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uviedla hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369).

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpil pán poslanec Burian, predložil procedurálny návrh. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku žiada Národnú radu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím vás, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Buriana, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 58, proti 69, hlasovania sa zdržalo 6.

    Návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 49, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby predmetný vládny návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol predmetný vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 15, zdržalo sa 32 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Edit Bauer z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uviedla hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 364).

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišiel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 74, proti 48, hlasovania sa zdržali 2, nehlasovali 3.

    Návrh do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 358 Národná rada sa uzniesla prideliť návrh zákona (tlač 364) na prerokovanie v stanovenom termíne ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol predmetný vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 88, proti 18, zdržalo sa 26 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Odhlasovali sme všetky návrhy zákonov, ktoré predniesol minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Ešte predtým pán predseda Hrušovský by vás chcel informovať o dnešnom významnom podujatí. Prosím, aby ste mu venovali pozornosť. Prosím, mikrofón pánovi...

    Myslím, že najskôr pani poslankyňa Beňová v tejto chvíli sa hlási o slovo. Prosím, aby ste jej zapli mikrofón.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som len chcela pozvať členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na spoločné zasadnutie výboru, ktoré sa bude konať zajtra o 12.00 hodine v miestnosti č. 30a. Ďakujem pekne.

  • Ja chcem poprosiť členov Výkonného výboru Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, aby sa dostavili o 13.30 hodine, teda nie teraz o 12.00 hodine, na rokovanie výboru. Chcem poprosiť poslancov Cabaja, Horta, Zalu, Farkasa, Záborskú, Malchárka a Hoptu, aby sme sa stretli o 13.30 hodine v rokovacej miestnosti poslaneckého grémia. Ďakujem pekne.

  • Chcel by som poprosiť členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o 12.30 hodine v zasadačke č. 147 o stretnutie výboru.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.12 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Prosím, pani predsedníčku výboru pre európsku integráciu, pána predsedu zahraničného výboru, pretože ideme si vypočuť expozé pána ministra zahraničných vecí o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003, aby zvlášť venovali pozornosť tomuto prerokúvanému bodu programu, nakoľko im je pridelený návrh na prerokovanie vo výboroch a od nich očakávam v prvom rade profesionálny, politický, ale aj odborný prístup k návrhu tejto zmluvy. Takže pani predsedníčka, prosím, zaujmite svoje miesto, ktoré vám v rokovacej sále patrí.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči, vy máte miesto tam.

    Pána ministra zahraničných vecí teraz požiadam, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade odôvodnil a ozrejmil obsah dokumentu, ktorý ja osobne považujem za historický, ktorým je

    návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003,

    ktorý máme predložený v Národnej rade Slovenskej republiky ako návrh Konventu a o ktorom Národná rada bude v nasledujúcich dňoch rokovať.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dynamický vývoj v Európe, ktorý začal pádom železnej opony, speje k jednému z medzníkov. Národy Európy stoja vari po prvý raz v dejinách na prahu dohody, ktorá otvorí nové horizonty spolupráce a ukáže potenciál takpovediac starého kontinentu v plnej šírke. Pre Slovensko je mimoriadne významné, že je aktívnym účastníkom tohto procesu. Vstup do novej Európy je nielen vecou vlády či parlamentu, ale predovšetkým vecou občanov, ktorí o ňom rozhodli v referende.

    Európa a Európska únia s 25 členmi bude iná. Veríme, že bude lepšia a silnejšia. Silná Európa znamená aj silnejšie Slovensko. Potrebu reformy definovali jej lídri v Laekene. Predsavzali si, že Európska únia bude prehľadnejšia, jednoduchšia a bližšia k občanovi. Bola to výzva a záväzok zároveň, s ktorými pracovali účastníci Konventu o budúcnosti Európy. Rokovania Konventu, na ktorých sa zúčastňovali aktívne aj zástupcovia Slovenska, majú veľkú zásluhu na tom, že pripravili návrh dokumentu, ktorý je dobrým základom pre rokovania medzivládnej konferencie a východiskom pre dosiahnutie konečnej dohody.

    Som presvedčený, že je potrebné ešte raz oceniť prácu zástupcov Národnej rady Slovenskej republiky, či už z radov koalície alebo opozície, ako aj predstaviteľov vlády, ktorí patrili k aktívnym účastníkom diskusie v rámci Konventu. A možno povedať, že aj oni majú zásluhu na tomto predkladanom návrhu. Konvent teda skončil svoju činnosť a my stojíme na prahu medzivládnej konferencie.

    Návrh ústavnej zmluvy zjednodušuje nástroje a postupy rozhodovania v únii. Vytvára priestor pre jej lepšiu súdržnosť. Vytvára z Európskej únie kompaktnejší a transparentnejší celok. Zakladá predpoklady pre jednotné vystupovanie Európy vo svete. Európa túto jednotu potrebuje. Jej história nám ponúka nepreberné množstvo skúseností, keď malé národy trpeli pod zvoľou veľkých, keď šarvátky a konflikty brzdili vývoj tohto kontinentu či jeho časti na niekoľko desaťročí. Jasným príkladom toho je aj 20. storočie. Ešte nikdy sme naplno nepreverili potenciál zjednotenej Európy a jej konkurencieschopnosť vo svete. Ústavná zmluva vytvára zrejme historicky najužšiu formu spolupráce medzi národnými štátmi. Zároveň im však ponecháva dostatok priestoru na správu vecí. Táto spolupráca potrebuje odvahu a otvorenú myseľ, schopnú kompromisov. Robert Schuman svojho času povedal: „Čakanie na dokonalosť je úbohým ospravedlnením nečinnosti.“

    Podľa nášho hodnotenia návrh ústavnej zmluvy neprináša zásadné zmeny v miere a rozsahu integrácie Európskej únie, ale lepšie odráža ich súčasný stav. Prináša moderné definície spolupráce národných štátov a orgánov únie. Aj naši predstavitelia v Konvente trvali striktne na tom, aby sa existencia únie odvíjala od primárnej suverenity národných štátov. V týchto názoroch sme neboli osamotení. Vláda Slovenskej republiky pri príprave stanovísk k jednotlivým bodom pokračuje v politike, ktorú realizovali jej zástupcovia v Konvente.

    Základné idey a princípy Európskej únie sú zhrnuté na pomerne malom priestore v I. a IV. časti návrhu ústavnej zmluvy. II. časť tvorí Charta základných práv Európskej únie a III. časť definuje hlavné v politike Európskej únie. Bližšiu charakteristiku návrhu ústavnej zmluvy vám predkladáme v materiáli, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí.

    Dovoľte mi preto, aby som sa zameral na niektoré zásadné otázky a východiská týkajúce sa návrhu ústavnej zmluvy, ktoré vyvolali a vyvolávajú záujem váš a, prirodzene, aj záujem širokej verejnosti. Ústavná zmluva bude prvou normou Európskej únie, teda s výnimkou prístupovej zmluvy, na tvorbe ktorej sa podieľame, hoci nie sme ešte plnoprávnym členom únie. Toto postavenie nám umožnilo aktívne zasahovať do tvorby textu návrhu počas rokovaní Konventu. Počas medzivládnej konferencie nám umožní sa vyjadriť k otázkam, o ktorých bude konferencia rokovať. Vychádzajúc z textu návrhu, ako aj z predstáv predsedníctva sme definovali základné prvky návrhu ústavnej zmluvy, ktoré chceme na rokovaniach medzivládnej konferencie prioritne otvoriť alebo ku ktorým by sme sa chceli vyjadriť.

    Predkladám vám teda návrh stanoviska Slovenskej republiky k mimoriadne dôležitému dokumentu, návrh ústavnej zmluvy, dôležitému, ako som povedal, nielen preto, že ide o prvú normu Európskej únie, na príprave ktorej sa plnohodnotne podieľame, ale najmä preto, že po jej schválení pôjde o základnú normu, ktorá bude určovať budúcu podobu európskej integrácie.

    Na medzivládnej konferencii chceme presadzovať nasledujúce 4 priority.

    Po prvé, je to zloženie Európskej komisie. Slovenská republika má záujem na zachovaní silnej Komisie v inštitucionálnom trojuholníku Komisia – Rada – Parlament. Princíp dvoch kategórií...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán minister prednáša naozaj stanovisko k vážnemu dokumentu. Nech sa páči, pán minister.

  • ... členov Európskej komisie navrhnutý v ústavnej zmluve nepovažujeme za opodstatnený, pretože negarantuje zachovanie silného postavenia Európskej komisie. Sme za zachovanie princípu jedna krajina, jeden komisár, s rovnocenným postavením všetkých členov Európskej komisie. V prípade, že sa nepodarí získať väčšinu členských krajín pre tento princíp, lebo aj to je možné, budeme sa zasadzovať za uplatňovanie spravodlivej rotácie.

    Po druhé, je to názov zmluvy a zmienka o kresťanských hodnotách v preambule. Slovenská republika sa bude zasadzovať za zmenu názvu dokumentu na názov Ústavná zmluva Európskej únie, ktorý lepšie vyjadruje zmluvný charakter dokumentu, to znamená skutočnosť, že sú to členské štáty, ktoré Európsku úniu zakladajú a zverujú jej právomoci vymedzené ústavnou zmluvou. Prívlastok ústavná potom vyjadruje obsahovú stránku dokumentu upravujúceho základné vzťahy fungovania Európskej únie, svojím charakterom obdobné vzťahom, ktoré sú tradične predmetom ústavnej úpravy. Slovenská republika bude taktiež podporovať návrhy na zmienku o kresťanských hodnotách do preambuly ústavnej zmluvy v závislosti od konkrétneho návrhu zmeny textu.

    Po tretie, je to jasnejšia formulácia v uplatňovaní princípu rotácie v sektorálnych radách. Súčasná formulácia v návrhu ústavnej zmluvy nie je pre nás dostatočne konkrétna, a preto budeme požadovať vyjasnenie textu garantujúceho spravodlivosť princípu rotácie a rovnosť členských krajín.

    Po štvrté, je to zachovanie jednomyseľného rozhodovania v oblasti daní, sociálnej politiky, ochrany hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Návrh textu ústavnej zmluvy predpokladá zachovanie jednomyseľného hlasovania v uvedených oblastiach s výnimkou oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, kde sa ráta s prechodom na procedúru rozhodovania kvalifikovanou väčšinou po 1. januári 2007. Vieme, že niektoré účastnícke krajiny budú navrhovať, aby sa v týchto oblastiach zaviedlo rozhodovanie hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Slovenská republika bude proti takýmto návrhom.

    Pokiaľ ide o oblasť hospodárskej a sociálnej súdržnosti, Slovenská republika si nemôže dovoliť vzdať sa možnosti spolurozhodovať o veľkej časti svojho finančného príspevku do rozpočtu Európskej únie, ako aj o možnosti reálne vplývať na budúcnosť regionálnej politiky Európskej únie. Očakávame, že na rokovaniach medzivládnej konferencie zaznejú aj ďalšie námety. Máme informácie, vyhodnocujeme ich a pripravujeme si k nim naše stanoviská.

    Pre úplnosť chcem spomenúť to, že talianske predsedníctvo po konzultáciách s partnermi definovalo nasledujúce okruhy otázok ako tie, ktoré je potrebné ďalej rozpracovať, sú to systém rotácie predsedníctva v Rade, štatút a úloha ministra zahraničných vecí Európskej únie, modality štruktúrovanej spolupráce v oblasti spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a vzájomná obrana, a identifikovalo otázky, teda to predsedníctvo, kde pretrvávajú rozdiely v pozíciách jednotlivých krajín. Tie charakterizovalo takto: Je to zmienka o kresťanských hodnotách v preambule ústavnej zmluvy, definícia kvalifikovanej väčšiny, rozsah oblastí, v ktorých sa bude uplatňovať rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a, posledné, minimálny počet poslancov v Európskom parlamente z členskej krajiny. Takto to definovalo a prezentovalo talianske predsedníctvo.

    Cieľ, ktorý treba mať pri rokovaniach na pamäti, je pritom jasný. Návrh ústavnej zmluvy predstavuje v procese integrácie Európy krok správnym smerom. Konvent vykonal kus dobrej práce a za dnešnej situácie dosiahol maximum. Ohrozenie tohto vývoja predkladaním prílišného množstva požiadaviek a bezpodmienečným zotrvávaním na nich by tento pozitívny vývoj mohlo ohroziť.

    Chcel by som upozorniť ešte na jednu podstatnú skutočnosť. Multilaterálne rokovania na medzivládnej konferencii budú mimoriadne zložité. Talianske predsedníctvo na nedávnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Riva del Garda v Taliansku osobitne vyzývalo členské a pristupujúce krajiny, aby na medzivládnej konferencii otvárali iba tie otázky, kde je prediskutované konsenzuálne stanovisko. To znamená, že keď niekto príde s nejakým návrhom, musí zabezpečiť to, aby s ním všetci súhlasili. Počas rokovaní bude s vysokou pravdepodobnosťou nevyhnutné pristúpiť aj na prijateľné kompromisy. Naša diplomacia si v tomto smere hľadá partnerov, ktorí majú k návrhu ústavnej zmluvy podobné stanoviská ako my. Slovensko sa v rokovaniach podľa môjho názoru nesmie dostať do situácie, keď by sa osamotené ocitlo v pozícii, keď svojím postojom by prispelo k zablokovaniu celého procesu. Istá dávka politického realizmu, ktorá by mala o. i. vychádzať z reálneho postavenia a možností Slovenska, ako aj z našej predstavy, čo od vstupu do Európskej únie očakávame, je tu nevyhnutná. Myslím si, že rámcová pozícia Slovenskej republiky je definovaná jasne, že je reálna a že je zargumentovaná. Disponuje aj potrebnou flexibilitou a zároveň konštruktívnym duchom, ktorý v Európskej únii partnerov hľadá, priťahuje, a nie odpudzuje. Myslíme si, že takýmto prístupom dosiahneme určite oveľa viac.

    Už pri prvom oboznámení sa s návrhom textu ústavnej zmluvy je očividné, že návrh ústavnej zmluvy nepoužíva diplomatický jazyk. Je to právny dokument. Prvý raz v histórii nie je výsledkom kabinetnej diplomacie, ale otvorenej diskusie, na ktorej sa plnohodnotne zúčastňovali, ako som to viac razy spomenul, aj zástupcovia národných parlamentov. Ústavná zmluva hovorí veľmi otvorenou rečou a usiluje sa o kodifikáciu právneho stavu tak, aby bol systém fungovania prehľadnejší a bližší občanovi.

    Nemyslím si, že prijatím ústavnej zmluvy tlačíme Slovensko do čohosi, čo zlikviduje národnú a relatívne nedávno nadobudnutú suverenitu našej vlasti. Nikto netvrdí, že Európska únia je či bude klasickou medzinárodnou organizáciou založenou na klasickom ponímaní zvrchovanosti štátov. Takou ale nebola ani Európska únia, do ktorej schválila vstup Národná rada, vláda a, čo je hlavné, aj občania Slovenskej republiky v referende. Dnešná Európska únia funguje na určitých princípoch. My sme sa rozhodli ich akceptovať a stať sa tak súčasťou komplexu vzťahov európskej spolupráce. A ústavná zmluva tieto vzťahy vo viacerých smeroch značne zjednodušuje a sprehľadňuje.

    Dovoľte mi ešte jeden krátky citát: „Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené.“ Toto nie je citát z návrhu ústavnej zmluvy, o ktorom dnes hovoríme, ale zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorú sme ratifikovali a občania Slovenskej republiky potvrdili v referende. Návrh tejto ústavnej zmluvy, o ktorej dnes diskutujeme, v čl. 9 ods. 2 hovorí: „Únia koná v medziach právomocí, ktoré na ňu v ústave preniesli členské štáty na dosahovanie cieľov vymedzených v ústave.“ Na základe slobodného rozhodnutia podpisom prístupovej zmluvy sme už preniesli na Európsku úniu časť práv v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou. Ústavná zmluva nám umožní, aby sme sa mohli aktívne podieľať na ich lepšej správe v rámci Európskej únie. Tieto záväzky prijímame vstupom do Európskej únie, nie prijatím ústavnej zmluvy. Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu vyvolal rozličné reakcie, ktoré nezriedka vychádzali z nepresnej interpretácie textu a nedostatočného vnímania toho, kam smeruje vývoj európskej spolupráce.

    Dovoľte ešte zopár poznámok k niektorým otázkam, ktoré rezonujú aj vo verejnosti.

    Od počiatkov európskej integrácie presadzuje Európsky súdny dvor prednosť komunitárneho práva ako jeden zo základných princípov práva Európskej únie. Príčiny uplatňovania a všeobecnej akceptácie tohto princípu nehľadajme v ústavnej zmluve, ale v charaktere práva Európskej únie. Jeho zmyslom nie je likvidovať suverenitu členských štátov, ale zabezpečiť, že dohodnuté pravidlá sa budú jednotne aplikovať na celom území Európskej únie a nikto ich nemôže svojvoľne alebo jednostranne zmeniť. Návrh ústavnej zmluvy sa usiluje pomenovať pravými slovami to, čo v praxi vlastne už existuje niekoľko desaťročí.

    Európa sa usiluje o posilnenie svojho postavenia na globálnej politickej scéne. Aj preto sa vytvára post ministra zahraničných vecí Európskej únie. Máme jednoznačný záujem na posilnení spoločenstva európskych štátov, a tým aj na posilnení Slovenska ako jeho rovnoprávneho člena. Preto do Európskej únie vstupujeme, preto je tento cieľ jasnou prioritou všetkých vlád od vzniku samostatného Slovenska. Priznanie subjektivity Európskej únie je logickým následkom a vyústením vývoja v Európskej únii a v jej blízkom či vzdialenejšom okolí. Vychádzame z toho, že Európska únia subjektivitu potrebuje, aby mohla plnohodnotne pôsobiť na medzinárodnej scéne. Dnešný stav, keď Európske spoločenstvá právnou subjektivitou disponujú, zatiaľ čo Európska únia ako entita zastrešujúca Európske spoločenstvá takouto subjektivitou nedisponuje, je paradoxný. Prejavom jednoty, a tým sily spoločenstva sú aj jeho symboly, európska vlajka, hymna či euro, ktoré sú už dnes všeobecne známe, akceptované. Koniec koncov ani pojem ústavná zmluva nie je zas až taký revolučný, najmä ak si uvedomíme, že Európsky súdny dvor Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva otvorene označil za ústavnú chartu Európskej únie.

    Veto členských štátov. Návrh ústavnej zmluvy rozširuje priestor na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v presne stanovených oblastiach, čo však odráža prirodzený vývoj vnútri Európskej únie. Určite využijeme každý mechanizmus na obhajobu štátnych záujmov, avšak nemôžeme zároveň pristupovať do spoločenstva krajín s obavou, že uplatňovanie tohto princípu bude zneužívané proti záujmom ktoréhokoľvek členského štátu, vrátane Slovenskej republiky. Rozhodovaciu prax Rady v širšom kontexte v praxi charakterizuje snaha o prijímanie rozhodnutí jednomyseľne, a to aj v prípadoch, keď to zmluvy nevyžadujú. Inými slovami, napriek možnosti rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou sa rokuje dovtedy, kým sa nedosiahne konsenzus. Možnosť prehlasovania menšiny pôsobí skôr ako psychologický nástroj, ktorý motivuje ku konštruktívnej diskusii. Preto sa o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou hovorí ako o konštruktívnej alebo aktívnej jednomyseľnosti, zatiaľ čo právo veta niekedy vedie aj k pasívnej jednomyseľnosti, keď sa členský štát s právom veta môže uchýliť k pasívnemu blokovaniu rozhodnutia.

    Jedným z bodov, ktorý zaujíma zákonodarcov v členských štátoch, je postavenie národných parlamentov. Jeden zo základných bodov kritiky návrhu ústavnej zmluvy hovorí o marginalizácii postavenia národných parlamentov. Doteraz bola európska integrácia doménou vlád čiže exekutívy členských štátov. Zainteresovanie národných parlamentov na monitorovaní princípu subsidiarity v Európskej únii je historicky prvým pokusom bezprostredne zaangažovať národné parlamenty v celoeurópskom rozhodovaní. Možno namietať, že ústavná zmluva mohla ísť ešte ďalej. Môžeme tvrdiť, že Konvent mohol zákonodarným zborom priznať viac právomocí, ako je definované v Protokole o úlohe národných parlamentov a v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Myslíme si, že úloha národných parlamentov v skutočnosti vzrastie najmä v prípade, že tieto budú aktívne využívať možnosť vyjadriť sa ku konzultačným dokumentom, legislatívnemu programu a legislatívnym návrhom Európskeho parlamentu. Vyplýva to aj z posilnenia postavenia Európskeho parlamentu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, budeme posudzovať dokument, ktorý je vyjadrením širokého konsenzu odborníkov všetkých oblastí a národov Európy. Je kompromisom a dobrým základom na diskusiu. Je to kľúčový dokument, ktorý ovplyvní životy všetkých občanov Európy, vrátane občanov Slovenska. Veríme, že v konečnom dôsledku povedie k skvalitneniu života našej spoločnosti, k rastu jej sebavedomia, posilneniu ekonomiky a posilneniu občanov. Veríme, že Európa po ukončení medzivládnej konferencie bude lepšia, transparentnejšia a bližšia k občanovi, presne taká ako jej vízia definovaná v päťdesiatych rokoch 20. storočia, konkretizovaná súčasnými lídrami v Laekene. Bude to nová, dynamická a moderná Európa, ktorá bude pripravená na rozšírenie, na vstup Slovenskej republiky a ďalších štátov. Slovensko chce túto možnosť maximálne využiť a v plnej miere a suverénne sa chce zapojiť do tejto práce.

    Panie poslankyne a páni poslanci, ako už isto viete, vláda prerušila rokovanie o tomto dokumente. Chce pri prijímaní konečného stanoviska zohľadniť aj prerokovanie a závery, ktoré vzídu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ocenil by som, keby vaša rozprava mala konštruktívny charakter a reálne závery tak, aby sme na medzivládnej konferencii prezentovali stanoviská, ktoré budú dôležité z pohľadu budúceho postavenia našej vlasti v rámci Európskej únie, ale aby zobrali tiež do úvahy reálny stav rokovaní na medzivládnej konferencii. Diskusiu o tom, či vstúpiť alebo nevstúpiť do Európskej únie, sme už absolvovali a o tejto otázke sme už rozhodli. Sústreďme sa preto na otázky, ktoré stoja pred nami dnes a v ktorých sa vyslovíme už o našich predstavách fungovania novej rozšírenej Európskej únie. Pán predseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

    Chcem vás informovať, že návrh zmluvy som pridelil na prerokovanie trom výborom, výboru pre európsku integráciu, zahraničnému výboru a ako gestorskému výboru ústavnoprávnemu výboru. Chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť príslušných štatutárnych zástupcov vášho rezortu na rokovaní týchto výborov. Predpokladám, že ešte aj ďalšie výbory budú chcieť rokovať o návrhu zmluvy tak, aby sme mohli s plnou zodpovednosťou tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky potom rokovať o návrhu po zaujatí stanoviska gestorským ústavnoprávnym výborom.

    Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj sa hlási.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som v mene troch klubov opozície požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhovujem žiadosti, budeme pokračovať o 15.00 hodine rokovaním o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky bude pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Pavol Prokopovič.

    Prerušujem rokovanie do 15.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 14.41 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.05 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia a o dohode, ktorú sme na rokovaní poslaneckého grémia prijali, o ďalšom priebehu a postupe 17. schôdze Národnej rady a rokovaní o jednotlivých bodoch programu.

    Teraz budeme rokovať o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister Prokopovič, ktorý uvedie jednotlivé návrhy v poradí, tak ako sú schválené v programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s tým, že o jednotlivých návrhoch budeme rokovať, otvoríme rozpravu, prerušíme rokovanie o nich po skončení rozpravy a hlasovať o prerokovaných bodoch budeme o 17.00 hodine, po hlasovaní budeme pokračovať v rokovaní o jednotlivých bodoch programu, tak ako sú uvedené v návrhu programu.

    Ďalej vás chcem informovať, že poslanecké grémium sa dohodlo na tom, že návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bude predmetom rokovania 17. schôdze Národnej rady budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine ako prvý bod programu s tým, že pán minister zahraničných vecí prednesie svoj návrh a pozíciu vlády Slovenskej republiky, otvoríme rozpravu a po skončení rozpravy skončíme tento bod s tým, že ak zostanú nedorokované ďalšie body 17. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať v rokovaní až do skončenia rokovania o všetkých bodoch programu 17. schôdze Národnej rady.

    Je s takýmto návrhom všeobecný súhlas, páni poslanci? Ďakujem pekne.

    Teraz prosím pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 317.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Novelizovať zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vyplynulo z potreby upraviť niektoré ustanovenia implementované do zákona o štátnom podniku predchádzajúcou novelou č. 547/2002 Z. z., keď pri schvaľovacom procese a zohľadňovaní pripomienok poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vznikol určitý nesúlad, na ktorý pri uplatňovaní v praxi poukázali dotknuté rezorty. Týka sa to najmä právneho postavenia riaditeľa štátneho podniku ako štatutárneho orgánu, § 19 zákona. V návrhu zákona sa ponecháva právny vzťah riaditeľa, že riaditeľ nie je zamestnancom podniku a pôsobnosť riaditeľa sa spravuje primerane ustanoveniami mandátnej zmluvy. Avšak bolo potrebné upraviť postavenie riaditeľa tak, aby sa riešila otázka jeho účasti na poisteniach v dôchodkovom zabezpečení, nároku na dovolenku, oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a platové pomery riaditeľa.

    Z dôvodu predchádzania komplikáciám pri speňažovaní majetku podniku v likvidácii vo verejnej dražbe sa upresňuje, čo nemôže byť predmetom likvidácie. Ide najmä o priľahlé pozemky súvisiace s užívaním stavby, kotolní a výmenníkových staníc.

    Taktiež sa limituje počet členov rady a rozširuje sa povinnosť členom rady predložiť vyhlásenia o svojich podnikateľských aktivitách v súlade s povinnosťami riaditeľa.

    Konkrétnejšie sú spracované aj ustanovenia zamerané na boj proti korupcii. Ide o presné určenie odmeňovania riaditeľa štátneho podniku a dozornej rady.

    Návrh zákona legislatívnotechnicky upravuje aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

    Konštatujem, že návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo dňa 16. júla 2003.

    Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu schválenia predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Prokopovičovi. Prosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa.

    Žiadam teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Malchárka, aby vystúpil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nemá dopad na pracovné sily a zamestnanosť a nezakladá finančné nároky voči štátnemu rozpočtu a rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 309 z 30. júla 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, myslím, že môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto prednesenému návrhu zákona. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto predloženom návrhu zákona.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Prosím predkladateľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby uviedol predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, povinnosť predložiť návrh novely zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii do prvého čítania rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vyplynula ministerstvu hospodárstva z uznesenia vlády č. 371/2003 zo 14. mája 2003. Týmto uznesením vlády bola schválená koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy, ktorou sa k 1. januáru 2004 zrušia okresné úrady. Vzhľadom na to, že zákon č. 414/2002 Z. z. vo svojich ustanoveniach ukladá povinnosti a dáva právomoci okresným úradom pri zabezpečovaní riešenia následkov krízových situácií prostredníctvom opatrení hospodárskej mobilizácie na území vo svojej pôsobnosti, bolo potrebné tieto povinnosti a právomoci delegovať tým orgánom, ktoré budú v regiónoch nositeľmi štátnej moci a správy v oblasti hospodárskej mobilizácie. Z uvedeného dôvodu sú povinnosti a právomoci terajších okresných úradov delegované krajským úradom a obvodným úradom v ich pôsobnosti.

    Predkladanou novelou zároveň navrhujem aj odstránenie tlačovej chyby v § 28, kde došlo pri pôvodnom schvaľovaní zákona dňa 29. mája 2002 k omylu a namiesto odkazu na § 30 sa do schváleného znenia dostal odkaz na § 31.

    Nad rámec obsahu citovaného uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva využíva túto možnosť aj na zmenu ustanovenia § 31 ods. 1 predmetného zákona s tým, že navrhuje zmenu pôvodného termínu na vysporiadanie majetku hospodárskej mobilizácie nadobudnutého od roku 1993 do konca roka 2002, a to z termínu do 1. januára 2004 na termín do 31. decembra 2005. Ide najmä o nehnuteľný majetok, na nadobudnutie ktorého boli poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu a ku ktorému v súčasnosti nie je ukončená deklarácia vlastníckych vzťahov, nakoľko majetok bol nadobudnutý prostredníctvom obstarávateľov a na pozemkoch prostredníctvom objednávateľov, ktorými sú subjekty hospodárskej mobilizácie a podnikatelia.

    V priebehu prvého polroka 2003, t. j. od nadobudnutia účinnosti zákona zo získaných poznatkov vyplynulo, že vysporiadanie vlastníckych vzťahov k tomuto majetku bude veľmi zložitý proces najmä v súvislosti s kompletizáciou rôznej majetkovoprávnej dokumentácie, vysporiadaním sa s odvodmi DPH a ich premietnutím do hodnoty majetku delimitáciou majetku a zápisom do katastra nehnuteľností. V tej súvislosti doterajším zákonom stanovený termín vysporiadania majetku je nepostačujúci. V prípade ponechania pôvodného termínu by došlo k dopadu na štátny rozpočet v nedoplatku istiny DPH zhruba na úrovni 200 mil. korún a navyše sankčnú časť príslušenstva DPH ešte nie je možné určiť ani kvalifikovaným odhadom.

    Konštatujem, že materiál bol prerokovaný dňa 16. júla 2003 vo vláde Slovenskej republiky a dňa 29. júla 2003 bol doručený na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky, prerokúvaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uchádzam sa preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, menom vlády Slovenskej republiky o vašu dôveru s tým, že po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní tento posuniete do druhého čítania tak, aby sa jednotlivé výbory Národnej rady mohli návrhom zákona podrobnejšie zaoberať na rokovaniach svojich výborov. Za dôveru vám ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Teraz bude mať slovo spravodajca, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán poslanec Přidal.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 161 z 26. augusta 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona a konštatáciu, že zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet ani rozpočet obcí, vyšších územných samosprávnych celkov, nebude mať negatívne environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ je problematika návrhu zákona upravená.

    Návrh zákona svojou problematikou nepredstavuje prioritu aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení , Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu. Nie je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002, ale je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády. Nepatrí tiež medzi priority vyplývajúce pre Slovenskú republiky z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo EÚ z 13. novembra 2001. Návrh zákona sa upravovanou problematikou dotýka plnenia tzv. Kodanských kritérií, dodržiavanie ľudských práv vzhľadom na skutočnosť, že predmetom úpravy návrhu zákona je aj otázka obmedzenia vlastníckeho práva a uloženia núteného výkonu pracovnej povinnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 310 z 30. júla 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa poslancov a poslankýň, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A ak sa nechce pán minister k tomuto vyjadriť, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v našom rokovaní ďalším prvým čítaním, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.

    K návrhu novely predmetného zákona pristúpilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Ťažiskovými bodmi celého návrhu novely zákona sú ustanovenia, ktorými sa upravuje § 10, čím sa umožní vláde Slovenskej republiky doprivatizovať majetok podnikov s tzv. charakterom prirodzených monopolov. Pri úprave tohto paragrafu sme sa snažili zachovať vláde Slovenskej republiky istú voľnosť pri rozhodovaní o ponechaní, či neponechaní, určitej majetkovej účasti v rukách štátu s ohľadom na záujmy štátu.

    Vypracovaním tejto novely sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj dôchodková reforma, na úspešné spustenie ktorej je potrebný nemalý objem finančných prostriedkov, niektoré odhady sa pohybujú aj vo výške cirka 120 mld. korún, ktorými štát v rozpočte nedisponuje, a tieto prostriedky sa dajú získať len už uvedeným doprivatizovaním majetku tzv. podnikov s charakterom prirodzených monopolov.

    Vzhľadom na objem štátneho majetku, ktorý bude možné potenciálne privatizovať, ako aj kvôli celkovému zvýšeniu dohľadu nad procesom privatizácie sa navrhuje v podnikoch, tzv. prirodzených monopolov, predĺžiť lehotu na podanie návrhov o určení neplatnosti prevodu alebo prechodu z vlastníctva z 3 rokov na 10 rokov.

    Ďalej sa návrhom zákona, na základe doterajšej praxe, upravujú niektoré ustanovenia tak, aby zo zákona jednoznačne vyplývali práva a povinnosti dotknutých subjektov. Ide tu najmä o upresnenie prechodu záväzkov na viac nadobúdateľov privatizovaného majetku, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou, a upresnenie postupu pri žiadostiach o udelenie výnimky z § 45.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 793 z 21. augusta 2003.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz žiadam spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Stanislava Janiša, aby predniesol svoju správu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rade.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne, pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, či sú ústne prihlášky do rozpravy. Nie sú. Končím možnosť prijatia prihlášok alebo podania prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 365.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Pavla Prokopoviča, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predložiť na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v rámci prvého čítania.

    Predmetom vládneho návrhu novely je harmonizácia problematiky v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry s legislatívou Európskej únie.

    Novelou sa rozširuje užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá o vymedzené úseky ciest I. triedy pre motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Z dôvodu inflácie za roky 2002 – 2003, nárastu dĺžky spoplatnených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a potreby finančných prostriedkov na opravu a údržbu už prevádzkovaných úsekov navrhujeme zvýšenie výšky úhrad za užívanie týchto komunikácií. Táto úprava úhrad prinesie zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 približne o 400 mil. korún.

    Okrem toho novela rieši ešte niektoré ďalšie okruhy problémov súvisiacich s možnosťou obstarávať výstavbu a budúcu správu diaľnic a ciest na základe koncesnej zmluvy podľa zákona o koncesnom obstarávaní a okruh problematiky súvisiacej s presunom ciest II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov a s tým súvisiacou správou a údržbou týchto ciest.

    Konštatujem, že predmetný vládny návrh novely zákona schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 782 z 21. augusta 2003.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň vás žiadam o podporu na prijatie predloženého vládneho návrhu novely spomínaného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Žiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Ľubomíra Vážneho, aby predniesol správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že táto novela je v súlade s pripravovanou legislatívou v Európskej únii v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry, patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie. V Bielej knihe je to sekcia 6 „Doprava“ časť 1 bod 3 Finančná harmonizácia a v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti dopravy.

    Ambíciou návrhu novely zákona, ako tu už bolo povedané, je harmonizácia s legislatívou Európskej únie v oblasti spoplatnenia cestnej infraštruktúry, zavedenie možnosti obstarania výstavby a následne správy diaľnic a ciest koncesným spôsobom, možnosť zmluvného riešenia údržby ciest inými subjektmi a ďalšie súvisiace zmeny.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 365 z 25. augusta 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rade Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Pán poslanec Hanzel. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte len pár slovami sa vyjadriť k tomuto.

    Ja, samozrejme, akceptujem, že určitým spôsobom treba napĺňať štátny rozpočet a, samozrejme, je to určité naplnenie aj štátneho rozpočtu v oblasti komunikácií pre budúci rok. O čo mi hlavne ide v tomto bode, je, aby sa tieto peniaze opäť nestratili do nejakej veľkej čiernej diery, ako napr. sú aj naše cesty. Ja som veľmi prekvapený, keď chodím po diaľnicach a už viackrát sa mi to stalo, že velikánske úseky diaľnic v celej šírke sa jednoducho vyberajú preč a dávajú sa nové. Prečo to hovorím pánu ministrovi, je, ja neviem, či sa s tým on stretol, ale ja som sa s tým stretol, že v prípade, že sú na tých cestách vyjazdené koľaje, čo pravdepodobne je dôvod, prečo to rozoberajú, lebo ináč nevidím dôvod, prečo by medzi Trnavou a Sencom mal niekto vyberať kus diaľnice, takže uvažujem, že to môže byť jediný dôvod, že asi sú vyjazdené niekde koľaje, tak toto sa predsa rieši aspoň tam, kde ja som žil dlhý čas, takže sa vyberá len určitý pás cesty, a naozaj sa vyberá nejakých 60 – 70 cm, a tam sa vsadí nový, tam, kde to treba. Takže by som chcel poprosiť, nevaľme tie peniaze naozaj tam, kde to netreba, veď mi do tých našich ciest potrebujeme na každom kilometri peniaze a peniaze a prečo ich potom dávame tam, kde to nie je vôbec potrebné. Ďalej, pokiaľ tam náhodou sú frekvenčné testy, čo ukazujú, že, povedzme, ten povrch diaľnice nespĺňa kritériá, viem, že aj také nejaké sú, tak zas predsa existujú rôzne spôsoby, akými sa to dá zariadiť a do akej tolerancie sa toto môže pustiť. Ja osobne si myslím, že to, čo momentálne robíme, napr. na tejto bratislavsko-trenčianskej a ďalšej diaľnici, sú skutočne zbytočne vyhodené peniaze. A keď už teda chceme na tie diaľnice ďalšie peniaze, prosím, investujme ich tak, aby to bolo rozumnejšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa predkladateľa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Neviem, pán poslanec, aká je vaša kvalifikácia, ale na základe toho, čo ste hovorili predpokladám, že rozumiete problematike. Škoda, že tu nie je pán poslanec Mikolaj, možno by sme to mohli na odbornej báze trošku posunúť. Ja si nedovolím teraz zodpovedne povedať, či technológia, ktorá sa používa momentálne, ktorú vy kritizujete, je alebo nie je správna. Nemám dôvod jej nedôverovať, pretože robí sa to takto istý čas, robia to isté kvalifikované ústavy, ktoré to pripravujú, kvalifikované odbory, ktoré to robia, kvalifikovaní ľudia, ktorí to pripravujú. Takže nedovolím si viac, ale beriem vašu pripomienku, čo sa týka technológií, ako podnet, ktorý budem tlmočiť generálnemu riaditeľovi Slovenskej správy ciest.

    A čo sa týka využitia tých 400 mil., v rezorte dopravy je taký akútny nedostatok práve na diaľnice a rýchlostné komunikácie, že skutočne vieme, kde tie peniaze využiť, a budú využité tam, to môžem garantovať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce spoločný spravodajca reagovať? Nie. Ďakujem.

    Zároveň rokovanie o tomto bode prerušujem.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 360, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 354.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť bývania. Vzhľadom na to, že oblasť podpory bývania v zákone je určená predovšetkým pre fyzické osoby, rozhodla vláda o vypracovaní nového úplného znenia zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    V oblasti výkonu činnosti súčasnými okresnými úradmi sa navrhuje, aby činnosti súvisiace s overovaním úplnosti náležitostí žiadosti o poskytnutie podpory a jej odstúpením Štátnemu fondu boli presunuté na obce v sídle okresov. Presun týchto činností na obce v sídle okresov vyplýva z potreby najviac priblížiť občanom miesto, kde si môžu podávať žiadosti o poskytnutie podpory a kde získajú potrebné informácie. Podľa doteraz platného zákona týmto miestom boli okresné úrady a tento systém sa v praxi osvedčil.

    Pre výkon kontroly činnosti sa navrhuje presun na štátnu správu pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorá sa zriaďuje osobitným zákonom. Dôvodom na tento presun je požiadavka na výkon kontroly vynakladania štátnych prostriedkov štátnymi inštitúciami.

    V súlade so zámerom vlády podporovať štátom oblasť sociálneho bývania je návrh orientovaný len na túto oblasť podpory. Sociálne bývanie je pritom chápané ako bývanie pre zákonom vymedzenú skupinu občanov, pričom jeho definovanie je vo vzťahu k násobku životného minima a so stanovením podmienok pre podporovaný byt. Z pohľadu štátu ide o efektívny systém podpory rozvoja bývania. Nakoľko ide o návratnú formu podpory pre definovaný predmet podpory, ten nezvyšuje deficit verejných výdavkov.

    V návrhu zákona sa navrhuje osobitne sa zamerať na poskytovanie výhodných úverov takisto pre výstavbu obecných nájomných bytov.

    Z uvedených dôvodov vás teda žiadam aby ste postúpili tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Márii Demeterovej. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma na svojej 18. schôdzi určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Na základe prehodnotenia dnešného systému podpory bývania navrhuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby Štátny fond rozvoja bývania zostal naďalej jedným z pilierov rozvoja bytovej výstavby pri zachovávaní základných podmienok poskytovania úverov a nenávratného príspevku. Pre zvýšenie účinnosti a efektívnosti podpory poskytovanej Štátnym fondom rozvoja bývania sa však navrhuje zrušenie účelov a druhov podpory, ktoré sa v predchádzajúcom období neosvedčili. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a doplnení bol vypracovaný návrh nového zákona. Návrh upravuje, že podpora štátu bude smerovať do oblasti sociálneho bývania. Ďalšiu zmenu si vyžaduje i nová koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy. Návrh nemá dopad na štátny rozpočet, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona (tlač 360) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Písomne sa nikto do všeobecnej rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto. Zároveň končím možnosť podania prihlášok do tejto rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 365, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 359.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika sa zaviazala v prístupových rokovaniach s Európskou úniou prostredníctvom Partnerstva pre vstup a Národného programu na prijatie acquis uskutočniť nevyhnutné právne opatrenia potrebné na zabezpečenie vzájomne uznávaných kvalifikácií. V prípade uznávania kvalifikácií v oblasti architektúry je v súčasnosti slovenská legislatíva len v čiastočnej zhode, pričom úplná kompatibilita sa má dosiahnuť k termínu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, čo sa zabezpečuje práve týmto návrhom zákona, to znamená novelizáciou zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

    Predložený návrh zákona patrí medzi eurozákony, ktorými sa aproximuje acquis v oblasti vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie v profesii architekt vo vzťahu ku kapitole č. 2 „Slobodný pohyb osôb“.

    Novelizáciou príslušných ustanovení sa implementujú požiadavky vyplývajúce zo smernice Rady 85/384 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v architektúre vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám tento vládny návrh zákona so žiadosťou o jeho kladné posúdenie a postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Pán Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 365). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky som nedostal, ústne sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, veľmi krátko. Chcem vám položiť otázku nie týkajúcu sa zosúladenia s právom Európskej únie, ale chcem sa spýtať, prečo bezúhonnou osobou v tomto návrhu zákona je len osoba, ktorá svoju bezúhonnosť alebo neporušenie zákona, alebo nevykonanie trestného činu spácha len pri výkone svojho povolania. Bezúhonnou osobou by mala byť osoba, ktorá je po všetkých stránkach rovnako kvalifikovaná pre každú činnosť. Preto si myslím, že by bolo potrebné v návrhu zákona túto záležitosť rozšíriť na všeobecnú bezúhonnosť osoby, ktorá spáchala trestný čin nielen teda spojená s výkonom jej povolania. Bola by som rada, ak nie teraz, aby sme sa tým zaoberali alebo aby ste teda vo výbore príslušnom dali odôvodnenie, prečo je to zúžené na výkon povolania. Ďakujem pekne.

  • Keďže nie sú ďalší prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Áno. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Znenie vychádza z dokumentu Rady, čo som citoval, z roku 1985. Tam to je tak definované, ale, samozrejme, ak tomu nebránia naše záväzky voči zahraničiu, lebo tu ide o vzájomné uznávanie kvalifikácie preto, aby mohol architekt hosťovať u nás, aby mohol u nás vykonávať činnosť a naopak. To znamená, že ak to je takto definované v členských krajinách Európskej únie, tak my to potom jednoducho musíme rešpektovať, v opačnom prípade nedostaneme povolenie našich hosťovať tam a opačne. Ale v priebehu druhého čítania sa na to pozrieme a príp. ak je možnosť, tak to napravíme. Ale hovorím, že toto je asi dôvod, pre ktorý je bezúhonnosť definovaná takto.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že v prvom čítaní je možné v zmysle rokovacieho poriadku podať iba procedurálne návrhy alebo vrátiť na dopracovanie predmetný návrh, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, alebo postúpiť ho do ďalšieho čítania, pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh v písomnej forme treba podať v druhom čítaní tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Zároveň končím rozpravu o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie o predkladanom návrhu zákona.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 352, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 347.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, predkladám Národnej rade na základe uznesenia vlády č. 371 zo 14. mája 2003. Týmto uznesením zaviazala vláda ministrov vypracovať návrhy zákonov, ktorými sa zabezpečí kontinuita vykonávania štátnej správy v oblastiach, ktoré boli v pôsobnosti terajších okresných úradov.

    V pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa zrušenie okresných úradov dotýka len jednej oblasti výkonu štátnej správy, a to registrácie periodickej tlače. Vzhľadom na viaceré zmeny v organizácii štátnej správy v posledných rokoch a zároveň v záujme racionalizácie procesu registrácie periodickej tlače navrhujeme v predloženom návrhu zákona celú registráciu sústrediť na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

    Pri príprave návrhu novely zákona sme sa rozhodli vyriešiť i dva problémy, ktoré sme od prijatia poslednej úpravy o povinných výtlačkoch identifikovali.

    Tým prvým problémom je počet povinných výtlačkov, ktorý sme racionalizovali a uviedli do stavu zodpovedajúcemu štandardom v Európe. Pri schvaľovaní poslednej novely totiž inštitút povinného výtlačku mnohí pochopili ako nástroj na riešenie nedostatku prostriedkov knižníc na nákup nových kníh. Povinný výtlačok je ale nástrojom na zabezpečenie archivovania publikácií, tieto výtlačky sa nesmú požičiavať. Navyše, náklady súkromných vydavateľstiev na povinné výtlačky sa vyšplhali niekde až na 400 000 Sk ročne, čo je naozaj neúnosné. Nie je možné na tieto súkromné subjekty preniesť problém nedofinancovania knižníc. V súvislosti s obavami spojenými s vypustením viacerých knižníc zo zoznamu povinných výtlačkov by som vás chcel, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravuje program na podporu nákupu kníh knižniciam. A verím, že ho pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2004 v navrhnutej výške podporíte.

    Tým druhým problémom, ktorý som spomínal na začiatku, ktorý je predkladaným návrhom novely riešený, je zosúladenie zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v pojme „osobné údaje šéfredaktora“ so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pani poslankyni Darine Gabániovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 352), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím č. 347 z 25. augusta 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením č. 112 z 8. septembra 2003.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou a právnymi predpismi Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 25. augusta 2003 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 352), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, ústne sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, opäť len veľmi krátke vystúpenie v prvom čítaní. Chcela by som upozorniť, že nedávam žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo je to možné až v druhom čítaní, natoľko som znalá rokovania.

    Ale chcela by som sa vyjadriť k tomuto návrhu novely zákona, právu povinného výtlačku, ktoré je dnes dané v rámci Slovenska, 7 knižniciam ale pri neperiodických dokumentoch, t. j. knihách a rôznych vysokoškolských učebniciach pripravovaná a vládou schválená novela doteraz aj tak nepriaznivú situáciu ešte zhoršuje, keď právo povinného výtlačku pre doterajších 15 knižníc na Slovensku redukuje iba na 2 knižnice, čo výraznou mierou zhorší situáciu v dopĺňaní aktuálneho knižničného fondu ostatných knižníc vzhľadom na deficit finančných prostriedkov. Ale to, ako pán minister hovoril, je možné riešiť aj ináč, ale hlavne teda v regiónoch stredného a východného Slovenska. Vedecké knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry v týchto častiach republiky nebudú spĺňať svoje hlavné poslanie: aktuálne informovať čitateľskú odbornú vedeckú verejnosť o aktuálnom dianí na knižnom trhu, predovšetkým v oblasti populárno-náučnej a vedeckej literatúry.

    Navrhujem preto, aby novela zákona naďalej ukladala povinnosť vydavateľom zasielať povinné výtlačky kníh a ostatných neperiodických dokumentov vedeckým knižniciam, sú to 3 vedecké knižnice, a to v Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici, čiže v prílohe č. 2 aby sme potom v druhom čítaní len v časti, kde sú tlačoviny, knihy, hudobniny a vedecké výskumné správy, vlastne dávali to do vedeckých knižníc, čiže v prílohe č. 2 a v novej prílohe č. 3, kde vlastne by bola dostupnosť danej literatúry, ktorá – tak ako ste uviedli, nie je na požičiavanie –, by bola veľmi náročná pre odbornú verejnosť pri tvorbe nejakých vedeckých prác. A preto by to bolo vhodné, a myslím, že teraz to poviem tak nespisovne, nezruinuje to ani vydavateľov, ani tých, ktorí tieto publikácie rozširujú. Môžem teraz trošku hovoriť o Štátnej vedeckej knižnici, ktorá od roku 1947 funguje a je jednou z najväčších knižníc, čo sa týka počtu registrovaných publikácií. Ak by to tak nebolo, by to bolo na škodu veci, pretože tento región východného Slovenska má aj vysokoškolské zázemie, pre ktoré je určite veľmi potrebná (aj možno pod 500 výtlačkov alebo nad 500 výtlačkov) literatúra. Totiž veľakrát sa stáva (a možnože by stálo za to sa na to aj možno viac pozrieť), že vydavateľ vydá publikáciu v nižšom náklade, trebárs len 480 kusov. Sú to možno veľakrát skriptá, zborníky, regionálna literatúra, ktorá slúži pre túto vedeckú skupinu a spoločnosť. A tým pádom sa už takáto publikácia do vedeckých knižníc nedostáva. Preto v druhom čítaní sa cez pozmeňujúce návrhy pokúsime dostať tam tieto tri publikácie, v prílohe č. 2 a v prílohe č. 3. Si myslím, že to, pán minister, zvážite. Myslím si, že aj v pripomienkovom konaní tieto návrhy zazneli, no možno ten záver vo vláde bol trošku iný. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Hopta a pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Máte slovo, pán poslanec Hopta.

  • Ja by som plne podporil požiadavky pani poslankyne Sabolovej, pretože naozaj si myslím, že tým budú niektoré vedecké ustanovizne, ako sú vedecké knižnice, ochudobnené. Ale na druhej strane by sme sa mali zamyslieť, ja viem, že je veľmi zložitá ekonomická a sociálna situácia a že sa dotýka aj vydavateľov kníh a časopisov, nad tým, že ak hovoríme, že našou jedinou možnosťou alebo produktom, ktorý môžeme ponúknuť aj Európskej únii, je vzdelaná pracovná sila, či by náhodou nemali sme zvážiť, že 19-percentná daň, DPH, na knihy, na časopisy by nemala byť nižšia. Ja si myslím, že by sme urobili veľmi veľké gesto ak by sme povedali, že knihy a časopisy a noviny trebárs nebudú mať žiadnu DPH, budú ju mať nulovú a že takýmto spôsobom táto vláda podporí aj vzdelanostnú úroveň občanov Slovenskej republiky, pretože netreba sa na druhej strane čudovať tomu, že vydavatelia periodických a i neperiodických publikácií sa bránia tomu, pretože dnes vydať knihu znamená zaplatiť tlačiarni 300 – 400 korún. Ak majú niekoľko povinných výtlačkov a vydávajú niekoľko ročne kníh, tak sa nám to možno nezdá, ale sú to aj desaťtisícové hodnoty. Čiže ja by som sa skôr prihováral za nejakú druhú cestu, že možno nedávať povinné výtlačky za každú cenu, ale umožniť tým vydavateľom, aby tu mali také ekonomické prostredie, aby tieto knihy mohli vydávať alebo aj noviny, časopisy tlačiť za oveľa výhodnejších ekonomických podmienok. Ale ináč v podstate s mnohými názormi, ktoré sú v tomto návrhu zákona uvedené, dá sa súhlasiť, sú logické a myslím, že nájdu podporu tentokrát aj u opozičných strán. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Paška s faktickou poznámkou.

  • Veľmi krátko. Chcel by som takisto podporiť návrh pani kolegyne Sabolovej. Zdá sa, že bolo povedané všetko. Domnievam sa, že ak budeme hovoriť o ekonomickom rozmere tohto problému, tá podnikateľská činnosť v oblasti printových médií a vydávania kníh je zasadená do takých istých trhových parametrov ako každá iná. A aj vzhľadom na objem výtlačkov, o ktorých hovoríme, by nemal byť problém, aby ktorýkoľvek vydavateľ urobil kalkuláciu spôsobom, ktorá by mu umožnila postupovať podľa zákona tak, ako navrhovala pani kolegyňa Sabolová. Chcem teda ešte raz vyjadriť aj za seba a, dúfam, aj za svojich kolegov súhlas s určitými zmenami v navrhovanom zákone a vysloviť aj vieru, že podnikateľské subjekty v tejto oblasti nebudú na tento krok nazerať ako na akt zásahu do ich podnikateľskej slobody, ale ako na akt, ktorý má naozaj slúžiť podpore vzdelanosti a dostupnosti tlačeného slova, ktoré dnes naozaj v tom rešerši dostupnosti médií sa stáva čoraz ťažšie a ťažšie dostupné. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať na faktické poznámky. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete vystúpiť v závere? Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja si hádam uvedomujem, že toto je problém, ktorý možno v takejto podobe môže vyvolať isté nedorozumenia, ale možno ma zo všeličoho podozrievať, ale že by ja som chcel byť bojovník proti knihe, to celkom dobre by som asi neprežil. Takže chcem povedať len dve veci.

    To jedno nedorozumenie je v tom, že povinné výtlačky, a to je európsky úzus, to nie je niečo, k čomu my by sme sa dopracovali nejakým koniášovským spôsobom, sú chápané nie ako výtlačky, ktoré sú na požičiavanie, na používanie, tie povinné výtlačky, ak to tak veľmi hrubo poviem, sú v tej chvíli, ako sa dostanú do knižnice, fakticky mŕtve. Ony sú len na archivovanie, ony majú byť aj inde dokonca uložené len pre prípad ja neviem nejakej živelnej pohromy alebo niečoho ešte horšieho, skrátka aby tento kultúrny poklad, ak chcete, zostal zachovaný. Čiže povinné výtlačky nie sú o tom využívaní literatúry, knihy, o ktorom teda my hovoríme. Tie povinné výtlačky sme preto v podstate zredukovali na takýto systém, že vlastne najprioritnejšie knižnice v podstate dve, Slovenská národná knižnica v Martine a Univerzitná knižnica, ostali ako jediní uchovávatelia všetkých povinných výtlačkov, príp. ešte by sa dalo uvažovať o firemnej literatúre v niektorej zo štátnych vedeckých knižníc, ale ten systém povinných výtlačkov jednoducho je dnes už, dá sa povedať, na celom svete takýto a my sme sa mu len prispôsobili. Navyše aj ten tlak vydavateľov a najmä malých vydavateľov, dokonca zväčša malí vydavatelia vydávajú hodnotnú literatúru, bol dosť enormný, lebo títo malí vydavatelia, ktorí už aj tak sú podvyživení, ešte tým, že oni mali dávať ja neviem 15 výtlačkov povinných všetkým knižniciam, ktoré ste menovali, a ešte aj ďalším, jednoducho naozaj no doslova boli ruinovaní. Takže museli sme zohľadniť aj toto, ale najmä sme zohľadňovali pri tejto norme to, že taký je skrátka jednoducho európsky úzus. Takže to je jedna vec.

    A druhá vec, o ktorej tu bola reč a ktorá s týmto do istej miery súvisí a na ktorú som ja už trošku poukázal, ale nechcem zneužívať toto fórum teraz na to, je, že my sme vypracovali pomerne taký dôsledný a podrobný program aj na základe tej 19-percentnej dane z pridanej hodnoty, ktorá tiež svojím spôsobom ruinuje vydavateľstvá a najmä vydavateľstvá hodnotnej literatúry, my sme vypracovali jeden podporný program, ktorý sme dali do rozpočtu na budúci rok a ktorý nie je úplne ideálny, ten rozpočet, aj pre túto položku literatúry a knihy. Ale nazdávame sa, že v tej predstave, ktorú sme my do rozpočtu dostali, by ten program mohol relatívne kompenzovať tieto veci, ktoré sa dnes, najmä pokiaľ ide o knižnice, dosť negatívne prejavujú. Takže tento podporný program, keď sa bude schvaľovať rozpočet kapitoly ministerstva kultúry, bude hovoriť. Ide tak v priemere o asi 50 mil. Tento podporný program by bol predovšetkým zameraný na knižnice, na podporu knižníc, na dotovanie knižníc literatúrou, a teda predovšetkým literatúrou nie komerčného typu. Takže tam by sa to malo všetko odraziť.

    Toľko, pán podpredseda, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcete, pani spravodajkyňa, zaujať stanovisko? Nechcete. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 298, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 283.

    Dávam slovo poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby za skupinu poslankýň návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia skupiny poslankýň dovoľujem si vám predniesť návrh na krátku novelu zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a novelu zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Vývoj na trhu práce Slovenskej republiky, ako aj nárast nerovnováhy ponuky a dopytu po práci vyvoláva potrebu prispôsobiť územnú organizačnú štruktúru výkonných orgánov Národného úradu práce jeho potrebám. Na túto potrebu reaguje navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý máme teraz v parlamente na prerokovanie. Ďalej je potrebné riešiť obchádzanie zákona niektorými evidovanými nezamestnanými občanmi, ktorí počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nelegálne zamestnávajú bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu na území Slovenskej republiky alebo mimo nej.

    Účelom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec pre inštitucionálne riadenie trhu práce a eliminovať vykonávanie nelegálnej práce.

    Novelou zákona sa navrhuje zrušiť krajské úrady práce pred účinnosťou zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti z dôvodu vytvorenia časovej rezervy pre prípravu plynulého prechodu kompetencií krajských úradov práce do pôsobnosti Predstavenstva Národného úradu práce a Generálneho riaditeľstva Národného úradu práce. Súčasne sa navrhuje rozšíriť taxatívne vymedzenie dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu evidovaného nezamestnaného občana s okresným úradom práce, a zároveň ho vyradiť z evidencie nezamestnaných pri zistení, že počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nedodržiava liečebný režim. Podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci sú občania, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi a poberajú polovičnú dávku sociálnej pomoci, počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti občanmi v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov s tým, že poberajú plnú dávku sociálnej pomoci. Navrhovanou novelou sa navrhuje, aby občania v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ktorí sú vyradení z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie z dôvodu nespolupráce s príslušným okresným úradom práce pri hľadaní zamestnania, ako aj občania, ktorí sú v evidencii nezamestnaných občanov, ale sa odmietajú zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou alebo v jej záujme, sa nepovažovali za občanov v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ale naďalej sa považovali za občanov v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov a teda nemali mať nárok na plnú dávku sociálnej pomoci počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Realizáciou navrhovanej právnej úpravy nevzniknú dodatočné nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov zákona.

    Teraz prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyňu Edit Bauer o prednesenie správy spravodajskej. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na základe poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie predkladám k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 298), túto spravodajskú správu, ktorá je tiež, samozrejme, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, teda návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Predložená novela, ako to bolo uvedené jednou z navrhovateliek, navrhuje zrušiť krajské úrady práce a zaviesť dvojstupňové riadenie trhu práce. Súčasne sa navrhuje rozšíriť taxatívne vymedzenie dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu evidovaného nezamestnaného občana s okresným úradom práce. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej realizácia nezakladá nároky na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 283 z 27. júna prideliť návrh zákona (tlač 298) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Cabaj. Zároveň končím možnosť podávania prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslankýň, a to z jednoduchého dôvodu, budem v podstate pokračovať v tom, čo som už uviedol pri návrhu zákona o zrušení okresných úradov a usporiadaní obvodných úradov. Ak vtedy som hovoril, že nie je to dobre pripravený návrh zákona, je nesystémový, tento parlament nie je schopný zaoberať sa otázkou reformy verejnej správy systematicky tak, aby sa riešila celá táto problematika, tieto moje slová znovu potvrdzuje návrh skupiny poslankýň, ktorý sa tu momentálne objavil.

    A o čo to je zaujímavejšie, je, že nemá snahu vláda takýmto spôsobom riešiť určitý problém, pretože hovoriť o úradoch práce v čase, keď tento parlament sa rozhodol, že nebude v druhom čítaní sa zaoberať návrhom zákona, ktorým sa vláda tak veľkodušne rozhodla zoštátniť verejnoprávnu inštitúciu, posunul to na októbrovú schôdzu väčšinou hlasov v tomto parlamente, myslím, vôbec nie je dôvodné, aby sme sa týmto návrhom skupiny poslankýň zaoberali, aj keď viem si predstaviť, že je tam určité ratio, ktoré by sa dalo hľadať ako snaha riešenia situácií. Ale znovu to len potvrdzuje ten chaos v organizácii štátnej správy. Znovu to len potvrdzuje a dostávame sa do tejto pozície.

    Preto aj dovoľte, aby som predložil, pani spravodajkyňa, v zmysle zákona o rokovacom poriadku, § 73 ods. 3 písm. b), návrh, aby sa Národná rada uzniesla v tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto predloženom návrhu zákona. Pôvodne som uvažoval, že predložím návrh, aby sa návrh vrátil na dopracovanie, a tým sa vytvoril priestor, kým Národná rada možno na októbrovej schôdzi prijme návrh zákona o zoštátnení úradov, pretože stále vyzerá, že ešte tých 76 hlasov máte, aby ste to mohli silou hlasov odhlasovať. Ak náhodou to vráti pán prezident na novembrovej schôdzi, pravdepodobne znovu budete musieť hľadať na to 76 hlasov. Ak sa vám to podarí prevaliť, tak je potom priestor, aby ste už pokračovali aj v tých ďalších krokoch, pretože sa vám podarí prvý krok. Ale zatiaľ nevidím najmenší dôvod, aby sa Národná rada zaoberala týmto návrhom zákona, ktorý je tu momentálne predložený, pretože je v určitej časti tento návrh nesystémový, a preto nedá sa v rokovaní o ňom pokračovať. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cabaja sa prihlásila poslankyňa Angyalová Edita. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som veľmi rada, že pán kolega Cabaj vystúpil, lebo mám podobný pocit z tohto návrhu zákona. Rozumiem tomu, prečo ho skupina poslankýň predkladá, je to v zmysle celej koncepcie. A pravdepodobne ste, panie poslankyne, našli dieru v celom systéme. Ale naozaj mi pripadá dosť zvláštne, že takýmto spôsobom sa návrh zákona dostane do parlamentu, pretože legislatívny proces je iný, ak ho predkladá vláda. A to všetci dobre vieme. Takto vlastne neprešiel pripomienkovým konaním. Ja si myslím, že takto je to nesystémové, ale nie od vás, ale od vlády. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, chce sa vyjadriť predkladateľka k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Cabaj, vaše kritické vyjadrenie, dá sa povedať, k reorganizácii orgánov štátnej správy, najmä miestnej štátnej správy odznelo tuná už pri prerokovaní iného návrhu zákona.

    Ja by som vám len rada pripomenula, že v roku 1998 som nastúpila na okresný úrad, to bolo 2 roky po schválení zákona o organizácii miestnej štátnej správy, a dozvuky z tejto reformy boli ešte v roku 1998. Treba povedať ale, že každá reforma v štátnej správe, najmä v miestnej štátnej správe je spojená s množstvom krokov, s množstvom administratívnych úkonov, ktoré, samozrejme, chvíľu trvajú. A preto aj tento môj návrh, ktorý bol teraz predložený, smeruje len k tomu, aby sa v oblasti štátnej správy, v oblasti sociálnych vecí, vytvoril určitý časový priestor, ktorý by umožnil, aby sa ministerstvo práce a sociálnych vecí mohlo pripraviť na to, čo ho vlastne čaká od budúceho roku. Čiže nič neštandardné to nie je, ide len o jeden administratívny krok. Ale druhé 2 body, ktoré sú v tomto návrhu, ste aj sám pomenovali ako racionálne body, pretože ide vlastne o to, a na tom sa môžeme dohodnúť, že zneužívanie sociálneho systému stojí aj vás peniaze aj mňa peniaze, aj všetkých ľudí peniaze, ktorí pracujú. Takže toľko k vyjadreniu pána Cabaja a k pani Angyalovej. Je to štandardný postup poslaneckej iniciatívy. Takže ako zo zákonnej stránky je to tak, ako je každý iný poslanecký návrh. Takže ja v tom nevidím nejaký mimoriadny postup ani v tom nevidím nejakú snahu obchádzať vládu, príp. medzirezortné pripomienkové konanie. Pripomínam len, že stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona máme a je pozitívne. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, žiadate si zaujať stanovisko. Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem. Veľmi stručne. Pán kolega poslanec Cabaj, úprimne sa čudujem, že navrhli ste to, čo ste navrhli, pretože ja na vašom mieste by som takýto návrh privítala, pretože modifikuje existujúcu štruktúru Národného úradu práce. A teda keď by sa tento návrh zákona schválil, tak by sa vylepšila súčasná štruktúra, a ak by nedošlo k žiadnym iným zmenám, tak by sa len vylepšila súčasná situácia, pokiaľ ide o postavenie Národného úradu práce.

    Pokiaľ ide o ďalšie úpravy, ktoré sú v tomto zákone navrhnuté, ukázal čas, ukázala skúsenosť, že v súčasne platnom zákone o zamestnanosti sú niektoré úpravy, ktoré boli naformulované a schválené parlamentom za určitých okolností. Tieto okolnosti niekedy sa zmenili, resp. sa ukázalo, že neboli tie parametre dostatočne dobre odhadnuté a došlo k zneužívaniu niektorých ustanovení tohto zákona.

    Ja by som odporúčala aj po týchto pripomienkach tento návrh posunúť do druhého čítania, nech už ten zákon, ktorý sa odložil na októbrové rokovanie, bude mať akýkoľvek osud, pretože zosúladiť sa tieto dva návrhy zákonov ešte vždy dajú, ak sa správne zoradia potom v druhom čítaní.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 299, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 284.

    Slovo má pán poslanec Vavrík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, oba zákony v znení neskorších predpisov.

    Prvý menovaný návrh novely zákona, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o premávke na pozemných komunikáciách, predkladám s kolegami z dôvodu prísnejšieho zabezpečovania uplatnenia práv osôb s ťažkým zdravotným alebo pohybovým postihnutím v premávke na pozemných komunikáciách. Návrh reaguje na súčasný stav v rešpektovaní, iní si môžu povedať v nerešpektovaní, osobitne označených vozidiel prepravujúcich najmä osoby s ťažkým pohybovým postihnutím ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Vydávanie osobitných označení vozidiel prepravujúcich osoby ťažko zdravotne alebo pohybovo postihnuté, vedených sluchovo postihnutými osobami alebo lekárom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhujme dať do pôsobnosti krajských úradov, pričom spolu s osobitným označením vozidla príslušný krajský úrad vydá aj preukaz osobitného označenia vozidla, ktorý bude dokladom predpísaným na vedenie a premávku vozidla a ktorý na výzvu policajta bude vodič vozidla povinný predložiť orgánom Policajného zboru na kontrolu. Takýto postup sleduje predchádzanie prípadného zneužívania osobitných označení vozidiel a výhod z nich plynúcich osobami, ktoré nie sú nijako zdravotne alebo pohybovo postihnuté. Predkladaný návrh reaguje tiež na súčasný stav nerešpektovania vyhradených parkovísk pre vozidlá prepravujúce osoby ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnuté a úplne sa ním vylučuje možnosť státia na takomto parkovisku iným vozidlám. Predkladaný návrh oprávňuje správcu komunikácie a policajta rozhodnúť o odstránení vozidla stojaceho neoprávnene na parkovisku vyhradenom pre uvedený okruh vozidiel.

    Druhý menovaný návrh novely, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, sleduje zámer, ktorým je prísnejší postih tých vodičov motorových vozidiel, ktorí nerešpektujú osobitné označenie vozidiel prepravujúcich osoby s ťažkým zdravotným alebo ťažkým pohybovým postihnutím a ktorý tieto označenia používajú neoprávnene.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím a pevne dúfam, že iniciatívny návrh skupiny poslancov podporíte po rozprave do druhého čítania, za čo vám vopred ďakujem.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslanec Lajos Ladányi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 110 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 299). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 284 z 27. júna 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky k tomuto bodu programu som nedostal. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť podania prihlášok do všeobecnej rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 335, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 325.

    Pán poslanec, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pred letnými prázdninami bola prijatá novela zákona č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách, ktorá zavádza povinnosť používať zimné pneumatiky v zimných mesiacoch. Bola to povinnosť, ktorú sa podarilo poslancom, predkladateľom, z ktorých som jeden z nich, boli sme tam asi šiesti alebo siedmi, prijať väčšinou, viac ako 80 hlasmi. Vyvolalo to v priebehu letných mesiacov diskusiu, ktorá bola neodborná, nekorektná a v niektorých prípadoch útočila aj na mňa ako konkrétnu osobu. Keďže som si vedomý toho, že nie som sám za seba tu v parlamente, tak vzhľadom na túto všeobecnú vôľu, by som povedal, ktorá vzišla z tejto neodbornej diskusie, som sa rozhodol vám poskytnúť alternatívu. A v podstate nadväzujúc aj na uznesenie vlády, resp. rozhodnutie vlády vypustiť tento paragraf spôsobom, ktorý by ale mal, povedzme, logiku, pretože novela zákona č. 315/1996 Z. z., ktorú predložila vláda, má účinnosť od 1. 1. 2004 a bude zrejmé na zvážení, akým spôsobom predtým, než tento paragraf vojde do platnosti alebo by sa mal realizovať, by toto ustanovenie malo vypadnúť.

    Ale o inom som chcel hovoriť, pretože vyzerá to, ako keby predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu v nejakej rýchlosti sa snažili zaviesť túto poslaneckú snemovňu do nejakej témy, o ktorej neboli dosť dobre, povedzme, informovaní alebo o ktorej málo vedeli. Ubezpečujem vás, že ako poverený člen predkladateľov po odbornej stránke veľmi dobre som vedel, čo predkladám. Celá diskusia, ktorá sa viedla na túto tému, prakticky míňala to, o čom bolo toto ustanovenie prijaté v rámci tohto zákona.

    V poslednej vete ustanovenia § 31a sa hovorí, že podrobnosti o osobitnostiach cestnej premávky v zimnom období ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Priznám sa, že namiesto toho, aby vznikla vecná diskusia medzi tými, ktorí pomáhali predložiť takýto pozmeňujúci návrh, a boli to aj pracovníci legislatívneho odboru ministerstva vnútra, v podstate sa na to reagovalo z miest rôznych dovoleniek veľmi skôr politicky, a nie vecne, čo vyústilo do takej reakcie, aká nakoniec bola prijatá aj na zasadnutí vlády, aby sa vyňalo vlastne toto ustanovenie. Chcem povedať, že existuje už hrubý náčrt takéhoto vykonávacieho predpisu, ktorý na ministerstve vnútra jednoducho nevznikal po prijatí tohto zákona, ktorý naozaj diskusie, ktoré boli na odborne tak nízkej úrovni, by rozplynuli, obrazne povedané, v prvej minúte po tom, čo by sa začalo na túto tému odborne diskutovať aj v médiách.

    Prijali sme novelu zákona, ktorá aj vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám, ale predovšetkým tam, kde sa to najviac nabúralo, povedzme, vo vzťahu práve k autobusovej doprave a kamiónovej doprave, narazila na najväčší odpor. A toto je práve to, čo bolo absolútne nepochopením celého tohto zákona, pretože práve pri týchto kategóriách vozidiel sa používajú pneumatiky, ktoré majú charakter použiteľnosti aj v zimných mesiacoch, ale sa nedodržujú absolútne základné technické normy na ich použitie v zimných mesiacoch. Väčšina týchto pneumatík nespĺňa požiadavky na prevádzku v zimných mesiacoch, a nemusia sa nazývať zimné pneumatiky, a tým pádom sa stávajú pre všetkých účastníkov cestnej premávky nebezpečnými a spôsobujúcimi aj, samozrejme, množstvo kolíznych situácií s tými najtragickejšími následkami.

    Skôr sa otvorila diskusia o tom, kde na to zoberú peniaze, a naraz sme zistili, že predovšetkým autobusová doprava si osvojila názor, že poslanci tohto parlamentu sa nechali vtiahnuť do nejakej lobistickej hry. A, čo je ešte viac pre mňa šokujúce, čo som naozaj nevedel, naozaj mal som pocit, že pre autobusovú dopravu práve prijatím tohto zákona, resp. tohto ustanovenia vzniklo jedno obdobie naviac, a to bola zima, a že vôbec prišli na to, že by mohli používať naozaj pneumatiky, a teraz nehovoríme o zimných pneumatikách, pretože tie sa naozaj mali riešiť týmto všeobecne záväzným predpisom, presne podľa ustanovení a kategórií, ako určuje zákon, ale nie zákon v tom ustanovení, ktoré bolo prijaté.

    Ja mám pripravených podstatne viac argumentov, som myslel, že snáď ma bude možno aj viac ľudí počúvať, lebo si myslím, že to nebola urážka len mojej osoby ako jedného z predkladateľov, ale urážka celého parlamentu, keď sa viac-menej dal takýto veľký priestor na takúto bohapustú demagógiu a klamstvá, ktoré odzneli za posledné mesiace v niektorých konkrétnych médiách. Myslím si, že nikdy nebola tak vážna diskusia na túto tému, ktorá sa stala podľa mňa témou absolútne relevantnou. A možno to je to minimálne plus toho, že tento zákon bol v takejto podobe prijatý. A diskusie teraz už aj na veľmi silnej a odbornej úrovni budú pokračovať.

    Rovnaký názor, aký tu zdieľam ja, s tým rozdielom, že si nevedia predstaviť, že by parlament ustúpil z tejto požiadavky, majú napr. členovia Asociácie znalcov odboru cestnej dopravy, ktorí sa v dennodennej praxi stretávajú s nehodami, posudzujú ich a vyhodnocujú ich spôsobom, ktorý naozaj oprávňoval parlament, aby sa zaoberal myšlienkou, ako zaviesť povinnosť, ktorú drvivá väčšina z nás považuje za absolútnu samozrejmosť. A to ešte sme hľadali spôsob, ako túto povinnosť urobiť pre väčšinu užívateľov motorových vozidiel najmenej finančne náročnú.

    Vo väčšine krajín Európy sa používajú zimné pneumatiky, pod hrozbou pokuty možno nie 100 mariek alebo 50 eur, ale pod hrozbou straty podielu na krytí z kolízií, ktoré spôsobil takýto vodič, zo zákonného poistenia. Napr. v Rakúsku je táto výška, môžeme to nazvať výška pokuty, až do výšky 10 000 eur. Zdalo sa nám naozaj neprimerané to riešiť cez to zákonné poistenie, aj keď pôvodne som zastával práve názor, že skúsme kopírovať tieto normy z Európy, ktoré sú, povedzme, vyskúšané. Ale takýto postih pre motoristu, ktorý, povedzme, si nekúpi zimné pneumatiky a má tú smolu, že spôsobí kolíziu, nehodu a, ako už tu bolo párkrát povedané, používa motorové vozidlo len na to, aby v nedeľu chodil do kostola, a má motorové vozidlo, ktorého hodnota údajne je nižšia, ako je hodnota štyroch zimných pneumatík, teraz naňho uvaliť záťaž finančnú vo výške niekoľko 100 000 korún, to sa predkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu zdalo byť práve na naše podmienky ťažko prijateľné.

    Ďalej tu existovali námety alebo dôvody, že vlastne koľko stoja zimné pneumatiky. Boli tu používané najvyššie čísla cien zimných pneumatík v porovnaní s najnižšími kategóriami vozidiel, čo, samozrejme, spolu vôbec nehrá. A v drvivej väčšine tie najvyššie ceny pneumatík, ktoré zodpovedajú, povedzme, drahšej kategórii vozidiel, všetci tí, čo takéto vozidlo vlastnia, tie zimné pneumatiky používajú, teda vrátane mňa. A to sa pri všetkej skromnosti nepovažujem za zlého šoféra alebo vodiča. Ani ma nikdy nenapadlo, že by som v zime mohol jazdiť na letných pneumatikách.

    Pre tých, čo hovorili opäť v médiách, že prečo nemôžu používať celoročné pneumatiky. No preto, že na osobných motorových vozidlách v zásade celoročná pneumatika je v praxi úplný nezmysel. Celoročná pneumatika by musela spájať také podmienky pre svoju výrobu, ktoré sú prakticky nespojiteľné: tvrdosť s mäkkosťou, výšku dezénu, tvar dezénu, zmes behúňa, dokonca samotný rozmer pneumatiky. Jednoducho nespojiteľné, absolútne protichodné vlastnosti musí splňovať zimná a letná pneumatika. A takisto zimné pneumatiky priamo nie sú od toho, aby mali len lepší záberový moment v prípade, že sa s nimi jazdí na snehu alebo na ľade. Relatívne za nízkych teplôt v čase, keď tie nízke teploty sa vyskytujú štatisticky v najdlhšom období, to znamená v zimnom období, kde pri použití letnej pneumatiky pri osobných motorových vozidlách v zimných podmienkach môže dôjsť až k dvojnásobnému napr. k predĺženiu brzdnej dráhy, a už nehovorím o schopnostiach prenosu bočnej sily, hnacej sily, ktorá v tomto momente nie je tak dôležitá z hľadiska bezpečnosti, ale z hľadiska, povedzme, priechodnosti terénom, je bez pochýb aj tento faktor veľmi dôležitý.

    Výnimočne predkladám návrh zákona, ktorý je vlastne zrušením niečoho, o čom som presvedčený, že je naozaj správne. Ale zopakujem tú moju úvodnú vetu, vedomý si toho, že tu nezastupujem len svoje názory, som takúto alternatívu pre túto snemovňu pripravil a nakoniec sa môžete rozhodnúť podľa vlastného vedomia a svedomia, či to podporíte alebo to nepodporíte. Ak ministerstvo vnútra bude konať v tej veci vykonávacieho predpisu tak „dynamicky“ ako doteraz, tak naozaj tento zákon v tejto podobe je ťažko vykonateľný. V tom prípade je lepšie toto ustanovenie zo zákona vypustiť a hľadať riešenie, ktoré po takejto diskusii, ktorá prebehla medzi občanmi, ktoré splní stanovený nejaký náš cieľ. A to je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimných mesiacoch a znížiť nehodovosť spôsobom, ktorý bude akceptovateľný a ktorý nevyvolá takúto vlnu nevôle.

    To je z mojej strany všetko. V druhom čítaní, či to bude vo vládnom návrhu alebo či to bude v rámci druhého čítania pri tomto návrhu, to už určí snemovňa, vystúpim a dovolím si ešte predostrieť ďalšie konkrétne argumenty, prečo si myslím, že sa nemáme začo hanbiť. A určite si nemyslím, že by sme naprávali nejakú chybu, ktorá sa stala v rýchlosti, a snemovňa nevedela, o čom hlasuje. Toto absolútne odmietam. A som pripravený kedykoľvek viesť vecnú, odbornú diskusiu s ktorýmkoľvek novinárom alebo odborníkom, ktorý bude ochotný na túto tému diskutovať so mnou a nielen so mnou, pretože podobný obsah diskusie bude aj predmetom seminára na autosalóne, kde absolútne v tomto duchu sa vyjadria všetci odborníci, ktorí majú na starosti bezpečnosť dopravy a samotnú techniku motorových vozidiel vrátane tých súdnych znalcov, o ktorých som hovoril, z uvedenej asociácie, ktorí, si myslím, by mali byť pre nás určitou autoritou. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Slovo má pán poslanec Roman Vavrík, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, ako uviedla pani podpredsedníčka, výbor pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Jirka Malchárka, ktorý navrhuje vydať zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda, aby som podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Dovolím si konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré uvádza rokovací poriadok, a takisto aj náležitosti, ktoré určujú legislatívne pravidlá.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej mi dovoľte, aby som navrhol v súlade s rozhodnutím predsedu parlamentu, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by zároveň bol výborom gestorským. Termíny na prerokovanie tejto tlače výbormi navrhujem tak, že ju prerokujú v lehote do 10. 10. 2003 výbory, ktoré som spomenul, a gestorský výbor do 17. 10. 2003 od jej prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, to je všetko z informácie spravodajcu. Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste otvorili rozpravu k predmetnej tlači.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ústne sa hlásia páni poslanci Kozlík, bol prvý, predpokladám, Hanzel, Madej, Jasovský. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Bol by som vystúpil s faktickou, ale nebolo zrejmé, či sa niekto prihlási do rozpravy. Takže ja som so záujmom sledoval trápenie kolegu Jirka Malchárka, ako vlastne sa snažil pozitívne vysvetliť riešenie tohto problému. A ja tiež som nevystupoval, myslím si, negatívne voči tomu návrhu. Kto prežil, kto má príbuzného, známeho, ktorý zahynul alebo mal vážnu nehodu spôsobenú iným, kto používal v zime letné pneumatiky, kto stál v rade pod Soroškou alebo tuto na Pražskej v zime práve z dôvodu, že či mestská doprava, či vodiči používali a používajú letné pneumatiky, samozrejme, vie, o čom tento problém je. Na druhej strane nesporne je tu problém sociálnej úrovne, je tu problém toho, že v tej mestskej doprave skutočne sú to náklady, ktoré asi je zložité dnes premietať do taríf mestskej dopravy, aby to obyvateľstvo v zložitej sociálnej situácii unieslo. Takže asi sme svedkami návrhu, ktorý má svoje opodstatnenie z hľadiska sociálnej únosnosti. A treba povedať, že tak ako motoristi mnohí by na zimné pneumatiky nemali, podobne možno mnohé rodiny nebudú mať ani len na zimné topánky. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, pán poslanec Cabaj vzniesol oprávnenú námietku, že na 17.00 hodinu sme sa dohodli, že budeme hlasovať. Ja by som sa chcela spýtať, či je v tejto chvíli všeobecný súhlas na to, aby sme pokračovali v rozprave a dokončili ju o tomto bode programu, alebo ideme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Musím konštatovať, že nie je všeobecný súhlas s takýmto postupom. A ja v tejto chvíli si myslím, že by sme mali hlasovať, tak ako sme sa pôvodne dohodli, a v rozprave budeme pokračovať potom, ako odhlasujeme tie návrhy zákonov, ktoré sme prerokovali do tejto chvíle.

    Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov.

    Prosím spravodajcu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Malchárka, aby uvádzal hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 317).

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, keďže som nezaznamenal nikoho vystúpiť v rozprave, ide o prvé čítanie, a tým pádom neboli dané žiadne ani procedurálne návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, že postupujeme návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 100 poslancov, proti 12, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrh zákona do druhého čítania schválili.

    Pokračujte, prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím, aby ste dali hlasovať v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a ďalej aby ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že predmetný návrh zákona prerokujú výbory v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 122, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím poslanca z gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Alojza Přidala, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (tlač 318).

  • Vážená pani predsedajúca, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 90, proti 26, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 106 poslancov, proti 2, zdržalo sa 16 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Prosím poslanca Stanislava Janiša z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby uvádzal hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378).

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 46, zdržali sa 2 poslanci.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Ďalej, pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu, ďalej o tom, aby hlasovaním Národná rada za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákon prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 86, proti 13 poslancov, zdržalo sa 25.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Ľubomír Vážny z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 377).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil 1 pán poslanec, ktorý však mal iba technickú pripomienku týkajúcu sa údržby diaľnic. Čiže z rozpravy nevyplynul žiadny záver, preto, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 97, proti 23, zdržalo sa 5 poslancov.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a o tom, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh hlasovalo 109, proti 8, zdržalo sa 7 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím pani poslankyňu Demeterovú z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uviedla hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 360).

  • Vážená pani predsedajúca, keďže v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil ani jeden poslanec, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o tomto návrhu, o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za návrh hlasovalo 103, proti 12 poslancov, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 118, proti 3, zdržalo sa 6 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Prosím pána poslanca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Stanislava Janiša, aby uvádzal hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 365).

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, ale skôr s otázkou na bezúhonnosť, nie v súlade s § 73 rokovacieho poriadku, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 106, proti 13, zdržalo sa 7 poslancov.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pán poslanec.

  • Ďalej prosím, pani predsedajúca, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej o tom, aby za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že výbory prerokujú návrh zákona v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 117, proti 5, zdržalo sa 7 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov (tlač 352).

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že v rozprave nebol podaný procedurálny návrh, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 101 poslancov, proti 8, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Teraz prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že ho prerokujú určené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Hlasujeme teda o určení výborov a lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 119, proti 3, zdržalo sa 5 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Prosím pani poslankyňu Edit Bauer, aby uviedla hlasovanie o

    návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 298).

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil pán poslanec Cabaj, ktorý navrhol na základe § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pani predsedajúca, buďte taká dobrá, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby návrh zákona nebol postúpený do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 49, proti 71, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 45, zdržalo sa 6.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 283 Národná rada sa uzniesla prideliť návrh zákona (tlač 298) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 79, proti 34, zdržalo sa 16 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Prosím poslanca Ladányiho, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 299).

  • Ďakujem. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 84, proti 6, zdržalo sa 36 poslancov.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Pokračujte, prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 103, proti 3, zdržalo sa 22.

    Návrh sme schválili.

    Dámy a páni, to bol posledný návrh zákona, o ktorom sme mali hlasovať o 17.00 hodine.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 335).

    Prosím pána poslanca Malchárka, aby zaujal svoje miesto.

    Pán poslanec Hort má procedurálny návrh.

  • Vážená pani predsedajúca, v mene troch poslaneckých klubov dávam návrh, aby sme zaradili do programu vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 285 tak, aby sme ho zaradili pred bod, ktorým je vládny návrh zákona o sociálnom poistení (tlač 283). Obidva tieto návrhy zákonov spolu súvisia. A ak nebude prerokovaný tento bod, nemôžeme prerokúvať ani tlač 283. Dávam návrh, aby sme o tom hlasovali ihneď.

  • Prosím, počuli sme návrh prednesený v mene troch poslaneckých klubov. Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 78 poslancov, za návrh hlasovalo 65, proti 12 poslancov, zdržal sa 1.

    Návrh pána poslanca Horta sme schválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Malchárek, prosím vás aby ste zaujali svoje miesto, a prosím tiež spravodajcu, ktorým je pán Vavrík, aby zaujal svoje miesto.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave, do ktorej sa prihlásili ešte páni poslanci Hanzel, Madej, Jasovský.

    Ešte skôr, ako dám slovo pánovi poslancovi Hanzelovi, chcem upozorniť, že o 18.30 hodine budeme hlasovať o návrhoch zákonov, ktoré do tohto času prerokujeme. Takže prosím vás o účasť na rokovaní, o 18.30 hodine budeme hlasovať.

    Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu pána Malchárka, ktorý nám hovorí vlastne o tom, že by sme mali zrušiť zákon, ktorý sme nedávno prijali. Môžem povedať, že to, čo hovoril pán Malchárek, bolo absolútne kvalifikované zdôvodnenie toho, že zimné pneumatiky sú potrebné. Hovoril to ako odborník, dokonca s určitou ľútosťou, že ten návrh, ktorý predkladá, nám vôbec predkladá, aspoň tak som tomu ja rozumel. Avšak, že to, že niekto ho kritizuje a že v tlači prebehla neodborná diskusia na túto tému, je dôvod na to, aby sme stiahli predošlý zákon, to sa mi zdá trošičku slabé. Keď si len predstavíme napr. havarované deti v autobusoch, čo sa stalo nedávno, keď si predstavíme ten zlý stav pneumatík na autobusoch, tak by sme dokonca mali využiť naše právo nielen na to, ale ešte aj zvýšiť a zväčšiť kontrolu na týchto hromadných dopravných prostriedkoch, lebo ohrozujú nielen nás, ale aj naše deti. Poznám nedávny prípad, keď išla moja žena autobusom na firemnú dovolenku a chcela zastaviť autobus kvôli tomu, že pneumatiky boli úplne hladké, šofér povedal, že to je v poriadku, panička, nestarajte sa. Čiže asi takýmto spôsobom pristupujú šoféri k technickému stavu svojich vozidiel a my v podstate ako spotrebitelia ich služieb a konzumenti nemáme možnosť toto ani zastaviť, lebo predstavte si, že ak ide autobus na dovolenku, nechcete ho pustiť, tak autobus nebude a dovolenka sa zruší.

    Chcem povedať, že autobusové dopravy vo všeobecnosti sa nestavajú k veci tak korektne, ako by sme od nich očakávali, ani len v používaní letných pneumatík, nieto ešte v zime, lebo vyprávajú, že používajú nejaké univerzálne pneumatiky, ktoré absolútne nie sú dobré, väčšinou sú to len všelijaké protektorované gumy a v rôznom stave. Ja si myslím, že každý zodpovedný vodič chápe, že má mať na svojom vozidle pneumatiky aj so zimným dezénom vtedy, keď to treba. Súhlasím s tým, že možno sú niektoré veci v tom predošlom zákone nie celkom domyslené.

    Spomínali tu niektorí poslanci napr. tranzitnú dopravu cez našu republiku alebo niektoré iné veci. V tom prípade sa dohodnime, že nejakým spôsobom alebo posunieme účinnosť, alebo to vrátime nejakej expertnej skupine na posúdenie, ktorá dá k tomuto stanovisko, lebo možnože tu o tom rozprávame nie celkom na zodpovednej úrovni a nie celkom s tými znalosťami, ktoré by sme mali mať.

    Ale chcem povedať ešte jednu vec čo spomínal pán Malchárek, že niektorí vodiči sa ohradzovali, že pneumatiky ich môžu stáť viac ako celé vozidlo. Ja si neviem predstaviť vozidlo za 4 000 korún, lebo za toľko sa dajú kúpiť pneumatiky štyri, neviem si predstaviť vozidlo za 4 000 korún, ktoré by prešlo regulárnou technickou prehliadkou. Snáď ani tie trabanty by neprešli touto prehliadkou.

    Ešte chcem povedať jednu vec. Takisto sa tu argumentovalo tým, že nás veľmi kritizujú za toto, že sme prijali hlúpy zákon, a že nás ako poslancov kritizujú. Ale chcem povedať, koľko zákonov sme prijali takých, že nás podstatne viacej kritizujú a že nám dávajú všelijaké prívlastky. Takže za tento zákon, ktorý je dobrý, by sme ten prívlastok mohli aj zniesť.

    Ešte by som na záver chcel povedať, že ja som presvedčený, že predošlý zákon je dobrý, takže by som chcel podať procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona, a v prípade, že prejde ten návrh zákona napriek môjmu procedurálnemu návrhu, podám mnoho pozmeňujúcich návrhov tak, aby sa to vrátilo do tej podoby, aby bola podobná tomu, ako je to v okolitých krajinách. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Polka sa hlásia s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K tomu, čo povedal teraz pán poslanec Hanzel, i k predkladanému návrhu chcem povedať, že už dosť dlho nebol sneh ani ľad a nehodovosť stále rastie vôbec nie ignorovaním potreby zimných pneumatík. Po našich biednych, úzkych a preťažených cestách jazdí čoraz viac bezohľadných pirátov a džigitov na mocných autách bez vodičskej praxe.

    Chcem poprosiť navrhovateľov a v súlade s tým, o čo požiadal pán poslanec Hanzel, aby sme odložili prerokúvanie tohto návrhu, chcem aby sa dopracovalo do tohto návrhu zákona alebo zvážilo aspoň, aby bol pripravený návrh zákona, ktorý sprísňuje normy na získanie vodičského preukazu a postihy za porušovanie pravidiel cestnej premávky, za nekvalitnú a nezodpovednú kontrolu technického stavu dopravných prostriedkov, ktoré ohrozujú životy i majetok občanov na cestách. Vopred vám ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vyjadril podporu názoru pána poslanca Hanzela a vyjadril istým spôsobom údiv nad správaním sa vedúcich pracovníkov rezortu ministerstva vnútra, dokonca ministra vnútra, ktorí zľahčovali tento problém napriek tomu, že majú detailné informácie o nehodovosti. Argumenty niektorých novinárov alebo niektorých čitateľov v niektorých médiách mi pripomínajú pomaly povstanie tkáčov v Lyone, keď sa rozbiehali stroje, pretože niekto údajne prišiel o prácu. Nehodovosť, najmä jej následky, skutočne rastie desivým tempom. A ak my budeme poľavovať v úsilí o ochranu života v záujme občanov, skutočne v tom sa nám budú ľudia smiať, nie preto, že sme stanovili isté podmienky pre jazdu na motorových vozidlách. Ak chceme ísť do absurdnosti, tým, čo používajú tie staré škodovky a jazdia na nich s letnými pneumatikami, načo sú reflektory? Veď jazdia iba v nedeľu poobede. Načo sú im predné sklá? Veď jazdia iba v teplých mesiacoch. To skutočne sú fantastické argumenty, ktoré absolútne nemôžu obstáť.

    Tak skutočne sa prikláňam k procedurálnemu návrhu pána poslanca Hanzela a odporúčam, aby sme tento návrh zákona odložili, nechali expertom, aby sa o týchto veciach poradili a pripravili k tomu stanovisko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hanzel, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Ja sa chcem len poďakovať tým, ktorí sa pridali na moju stranu, a chcel by som povedať, že ja, samozrejme, si uvedomujem to, čo hovorila pani poslankyňa Bollová, že toto je nie jediný dôvod na nehodovosť na cestách. Ja si myslím, že rozhodne ich je viacej a rozhodne riešiteľných aj touto snemovňou. Keď sa budeme tým zapodievať vážne, tak dokážeme určite prísť s viacerými rozumnými návrhmi, ako znížiť nehodovosť na našich cestách. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem veľmi pekne poďakovať ctenému parlamentu za to, že sa snaží diskutovať na odbornej báze možno aj po nejakých časových výkyvoch o tom, že sa všetci usilujeme o zvýšenie bezpečnosti v premávke na pozemných komunikáciách, teda na cestách. Hovorilo sa o zimných pneumatikách a pozmeňujúci návrh, ktorý sme aj niektorí podporili, bol v dobrej viere myslený, aby zvýšil bezpečnosť na našich cestách, lebo vieme naozaj, ako to chodí v zime.

    Existujú, a to som spomínal aj v druhom čítaní pri predkladaní tohto návrhu zákona, dva varianty, ako môžeme vyriešiť tento problém. Prvým variantom by bol variant taký, že namiesto platenia škody zo zákonnej poistky poisťovňou v prípade, že by niekto mal na aute v zime obuté letné pneumatiky, by hradil celú škodu v plnej výške. Ja si myslím, že je takéto riešenie podľa môjho názoru tým najhorším riešením, aké by mohlo byť, pretože v tom prípade, ak by niekto na Škode 120 spôsobil škodu vo výške 500 000 korún, tá by bola následne exekvovaná. Myslím, že by to znamenalo vážnejšie osobné a ľudské katastrofy. Druhá vec, zaviesť túto povinnosť v zákone sa preto javila ako jedna z lepších možností.

    Keďže prebehla dosť krátka diskusia, ja by som aj do budúcnosti rád poprosil, aby sa v Národnej rade pri dôležitých návrhoch zákonov diskutovalo viacej o problémoch, z ktorých vyplývajú rôzne práva a povinnosti pre všetkých občanov v Slovenskej republike, myslím si, že do budúcnosti by sme mali ďalej rozmýšľať, ako zvyšovať bezpečnosť pri premávke na našich cestách.

    Ak prišiel pán poslanec Malchárek s týmto návrhom zákona, znamená to, že v súčasnosti prevládlo sociálne hľadisko a chápanie zavedenia tohto inštitútu. V súčasnej dobe je možné sa k tomu prikloniť, ale ja naozaj prosím Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme rôznymi ďalšími možnosťami, ktoré napr. nemusia znamenať takú veľkú záťaž finančnú pre občana a motoristov, sa snažili naďalej diskutovať a zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hanzel sa hlási s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. To, čo hovoril pán poslanec Madej, v podstate potvrdilo opäť tú myšlienku, že sa musíme zapodievať bezpečnosťou na našich cestách, keď navrhol niektoré eventuálne možnosti riešenia dnes. Ale to riešenie, ktoré navrhol, napr. neplnenie poisťovňou, ale plnenie vodičom dôsledkov nehôd pri tých automobiloch, ktoré nemajú zimné pneumatiky, má jeden veľký háčik. Totižto čo keď ide o život? Koľko stojí život? A akým spôsobom sa má plniť ten život? A keď tak pôjde ešte o to, že niekto na letných pneumatikách zabije vaše dieťa, znova sa pýtam: Ako chcete hradiť toto? Akým spôsobom sa chcete k tomu postaviť? Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasovský ako posledný vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, je zložité prerokúvať tento návrh zákona v situácii, keď nie je dostatok zdrojov v každej domácnosti na to, aby sa mohli riešiť aj problémy zimných pneumatík. Ale možno ako motorista som presvedčený, že raz dôjde k tomu, že takýto zákon platiť bude. A možno to nebude ani taká neskorá doba, pretože prekročenie našich hraníc v smere na Rakúsko v zimnom období znamená, že zimné pneumatiky treba na vozidle mať. A nikto sa teda nepýta, či je to vozidlo také alebo také, ale jednoducho policajti sa dívajú na to, aké obutie to-ktoré vozidlo má.

    Cením si, že pán poslanec Malchárek vystúpil chlapsky, aj keď iste ho viem pochopiť, že vystúpenie v tých intenciách zlikvidovať ten predchádzajúci návrh asi jednoduché nie je. Priznám sa, že mnoho útokov v teréne na tento zákon som zažil aj ja, pretože aj ja som ho podporil predtým, keď bol prijímaný. Ale v tejto chvíli, keď rozhodujeme o tom, či bude platiť alebo nie tá časť zákona, ktorá sa dotýka zimnej prevádzky, by som povedal, sa mi páči názor a stanovisko, že prebehne seminár k tejto otázke počas nitrianskeho autosalónu, pretože mne tiež chýba určitá analýza, ktorá súvisí s touto problematikou.

    Mňa by naozaj zaujímalo aké kategórie vozidiel na cestách v Slovenskej republike z hľadiska domácich používateľov týchto ciest tu jazdia, aké vozidlá teda to sú z hľadiska veku, životnosti, možno ceny, možno niektorých iných kritérií.

    Takisto by ma zaujímalo, po ktorých kategóriách ciest aké motorové vozidlá jazdia, pretože je zrejme rozdiel, či bude používať ten-ktorý motorista pri ceste autostrádu, to znamená rýchlostnú komunikáciu, alebo bude používať komunikáciu možno II. alebo III. triedy. Nemyslím si, že sme to urobili správne.

    A v čase schvaľovania tohto zákona som si sám sebou nebol istý, či má zákon platiť podľa určitého času, to znamená, či sa má stanoviť, že zákon bude platný alebo používanie pneumatík bude povinné od 15. novembra. Nemyslím si, že to je celkom správne riešenie, pretože teoreticky sa môže stať, že aj po 15. novembri ešte do Vianoc môžu byť poveternostné podmienky, ktoré budú hovoriť o tom, že bude napr. + 10 oC. A vtedy zimné pneumatiky sa zbytočne obdierajú. To znamená, možno by som v tomto zákone a v analýze tohto zákona uvažoval aj o súvislosti poveternostných podmienok s používaním zimných pneumatík, napr. tak ako je to pri vykurovacom zimnom období, ak teploty ja neviem v týždni po sebe poklesnú a tak ďalej. Čiže to dávam len ako môj názor.

    Isteže mi chýba určité rokovanie alebo výsledok rokovania s výrobcami zimných pneumatík na Slovensku, pretože takého výrobcu tu máme. A možno by existoval dohovor, akým spôsobom by bolo možné využiť napr. čo najlacnejšie pneumatiky, napr. aj v závislosti od povinného zmluvného poistenia, pretože v tom čase, keď tento parlament zbavil Slovenskú poisťovňu monopolu na zákonné poistenie, boli sme presviedčaní, že tým, že počet poisťovní vzrastie, dôjde ku konkurencii, k zlacňovaniu zákonného poistenia. Pozrite sa, prosím, ako zákonné poistenie narástlo. Mne sa zdá, že tam by aj príslušné orgány a úrady mali zaujať stanovisko, pretože som presvedčený, že poisťovne sa dohodli a tá výška zákonného poistenia nie je náhodou rovnaká vo všetkých poisťovniach, to asi v poriadku nie je. A tu by sa dal práve použiť inštitút zákonného poistenia možno na určitý príspevok po dohovore s výrobcom na výrobu a možný nákup týchto zimných pneumatík.

    Takisto v otázke analýz by som rád vedel, aké škody teda sú v tej-ktorej kategórii motorového vozidla, aké teda vozidlá z hľadiska počtu havárií predstavujú to percento na celkovom objeme havárií, či je pravdou to, čo nám tvrdili noviny a mnohí ľudia, s ktorými sme sa stretli, že oni na svojej škodovke a tak ďalej nemôžu havarovať, pretože nejazdia. Tiež by ma zaujímalo, či je pravdou, že tieto vozidlá nehavarujú. A to znamená, že napr. zákon by potom hovoril o nejakom postupnom zavedení týchto zimných pneumatík v závislosti od kategórií vozidiel, napr. nadobúdajúcej hodnoty. To znamená, že isteže rýchle vozidlá, ktoré, som skoro presvedčený , a vozidlá vyšších cenových kategórií budú mať zimné pneumatiky. Možno by som začal odtiaľ a postupne by som teda klesal v závislosti od hodnoty toho-ktorého vozidla.

    Sú tu ale aj ďalšie veci, ktoré síce priamo nesúvisia s týmto zákonom, ale keď si všimnete zahraničné kamióny, ktoré prechádzajú cez slovenský tranzit, všimnite si Donovaly, kde v zime mnohokrát cestujem, keď Slovenská správa ciest vyťahuje svojimi vlastnými vozidlami zahraničné kamióny preto, že tie sú na letných pneumatikách, sú bez reťazí a dokonca ich vodiči sú tak drzí, že si ani nenaštartujú motor a nechajú sa vozidlom Slovenskej správy ciest vytiahnuť hore na kopec, na Donovaly. Súvisí to možno aj s poplatkami, ktoré by sme mohli získať z váženia kamiónov, tu sú tiež obrovské medzery, súvisí to s tým, že zdroje by sme mohli získať napr. aj z poplatkov, ktoré Slovensko mimoriadne benevolentne postupuje zahraničným prepravcom, ktorí cez Slovensko prechádzajú. Ja som v jednej interpelácii upozorňoval pánov ministrov, aké poplatky naše kamióny platia v zahraničí a ako to vyzerá s poplatkami na Slovensku.

    A ja sa potom ešte trošičku dotknem Štátneho fondu rozvoja cestného hospodárstva, pretože ten bol zrušený, a s týmto, samozrejme, súvisí problém SAD-iek, spomenul to pán poslanec Malchárek, alebo teda prepravcov osôb v zimnom období. No v čase, keď dochádza k likvidácii dotácií, ktoré dostávali napr. mestské podniky, a v čase, keď dochádza a došlo k privatizácii štátnych podnikov, bývalých SAD, dnes bude veľmi zložité im nejako dohovárať, ak by to nemal byť zákon, akým spôsobom pristúpia k zimným pneumatikám. Ja úplne súhlasím, že je tam najviac ľudí a môže dôjsť k vzniku najnešťastnejších hromadných havárií, ale je potrebné na Slovensku obnoviť podľa mojich vedomostí okolo 5 000 autobusov. A to je tak obrovské číslo, že keď to prirovnáme ešte k zimným pneumatikám, tie náklady sú neskutočné. A keď si pamätám výrobnú cenu autobusu ešte z roku 1998, bola 2 mil. korún, dnes je výrobná cena autobusu 7 mil. korún. Tak, prosím, narástli ceny. A súvisí to aj s tým, že predchádzajúca vláda nevyužila možnosť nákupu vozidiel z Liazu, z Nového Mesta nad Váhom, začala dovážať autobusy českej Karosy. A dnes z 2 mil. sa dostali tieto cenové relácie na 7 mil. Sk. Je to teda naozaj veľa peňazí.

    A nemôžem si odpustiť, dámy a páni, na záver aj poznámku, ktorú som spomenul v súvislosti so Štátnym fondom cestného hospodárstva. Tento štátny fond zrušila Národná rada predchádzajúca v roku 2002 alebo v roku 2001, nepamätám si. Dnes ministerstvo dopravy hovorí o tom, že musí vzniknúť akási spoločnosť na výstavbu napr. cestnej infraštruktúry na Slovensku. Ten štátny fond sme mali, sme ho úplne zbytočne, a myslím si, veľmi zbrklo zrušili. A ja chcem práve povedať, že keby do toho štátneho fondu tiekli všetky prostriedky, ktoré by museli zaplatiť tranzitujúce kamióny cez Slovensko, kde by boli teda zdroje napr. z váženia kamiónov a kde by naozaj išli potom aj zdroje súvisiace so zákonným poistením, s nálepkami, ktorých cena neustále rastie počas premávky na diaľnicach, mohli byť prostriedky na ďaleko lepšiu údržbu, opravu a rekonštrukciu ciest, ktorá je na Slovensku vo veľmi biednom stave.

    Takže, prosím, nielen motoristi a zimné pneumatiky sú problémom, ale aj najmä zimná údržba ciest na Slovensku, kde máte sami skúsenosti, ako v poslednej dobe vyzerá. A to nechcem hovoriť vôbec o kvalite cestnej siete na Slovensku, ktorá je tiež biedna. A tam sú tiež možné príčiny potom havárií v budúcnosti.

    Takže, pán poslanec, ja navrhujem otázku analýz, o ktorých sme hovorili, a sám neviem dnes konštatovať v závere môjho vystúpenia, či vaše stanovisko je správne. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Miklušičák a pán poslanec Hanzel. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcem len upozorniť snemovňu, že návrh zákona (tlač 339) rieši presne túto problematiku a tento sme už posunuli do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja sa prikláňam k tomu, čo hovoril pán poslanec Jasovský, až na to, že napr. predsa nie je problém stanoviť, zistiť nejaký priemer teploty z nejakej príslušnej inštitúcie a stanoviť, kedy by mali byť tie pneumatiky nasadené. Ja s tým súhlasím, že nemusí to byť zrovna tento dátum. Ale treba dať tam seriózny technický podklad pod to. Ďalej, nemôže to byť rôzne, pre rôzne podmienky, pre rôzne autá, ako tu bolo spomínané, to sa nedá. Buď zavedieme rovnaké podmienky alebo dostaneme v tom chaos a nedáme to dohromady, tak ako sa snažíme aj v iných zákonoch všetko zjednocovať, to isté bude platiť aj tam. V tom, ako sa snažíme dnes dávať rovnaké sociálne veci a rovnaké dane a všetko, čo s tým súvisí, s argumentáciou, že ináč sa obchádza, kradne, zneužíva a pod., tak by sme získali to isté, keby sme dali rôzne podmienky. Musíme dať rovnaké podmienky aj tam.

    Čo sa týka váženia a ničenia ciest, s tým absolútne súhlasím. To, že mnohí vodiči prekračujú túto váhu na našom území, dokonca prekladajú kamióny a idú s podstatne vyššou hmotnosťou, je tiež viacerým osobám známe. To, že nám ničia cesty, je takisto známe. Toto, čo som už predtým spomínal pri pánovi ministrovi, je vyjazdenie tých ciest, ktoré nám spôsobuje koľaje, to spôsobuje to, že sú kamióny, ktoré majú vyššiu hmotnosť, ako majú mať. A toto nás stojí veľké peniaze na údržbe.

    Posledne sa dotknem tej údržby v zime. Áno, samozrejme, nerobíme údržbu v zime. Dobre, mali by sme sa na to sústrediť lepšie. A súhlasím, že je tam veľká nehodovosť, ktorá závisí zrovna od tejto údržby v zime, nielen od zimných pneumatík. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasovský, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za názory, ktoré boli vyslovené. Ja som chcel vo svojom vystúpení len povedať, že mi chýba otázka analýz. Možno keby sme boli trošku viacej diskutovali v čase, keď bol prijímaný ten zákon, možno by nebola musela vzniknúť situácia, aj keď som presvedčený, že bola vyvolaná sčasti možno aj umelo, sčasti aj z akéhosi podozrievania, klientelizmu snáď a dohovoru možnými niektorými výrobcami alebo exportérmi zimných pneumatík. Ja dúfam, že to pravdou nebolo. Takže ja znovu len podčiarkujem to, čo som hovoril. Je to otázka analýz a sústreďovania názorov. V tom bol aj ten môj návrh, že snáď to riešiť podľa kategórií. To znamená, som myslel rýchle vozidlá. Ale nepoznám, ktoré vozidlo, ako spôsobuje haváriu, aké sú to kategórie vozidiel. Takže bez toho to asi ťažko urobíme. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem poďakovať za veľmi konštruktívnu rozpravu k tejto téme, ani som teda neočakával, že by mohla vzbudiť až takýto záujem. Ja by som predsa len si dovolil zareagovať na niektoré poznámky, ktoré tuná odzneli od pánov poslancov.

    Pán poslanec Kozlík, vy ste v podstate podporili tú myšlienku zvýšenia stavu bezpečnosti na našich cestách cestou, povedzme, zavedenia zimných pneumatík, ak by sa zohľadnili sociálne aspekty a, povedzme, potreby alebo stav súčasnej mestskej hromadnej dopravy. Nemôžem chcieť, aby táto diskusia nereagovala aj na argumenty, ktoré odzneli v médiách. Ja som mal len na úvod svojho príspevku v rozprave, teda resp. ako som predkladal tento návrh zákona, povedal, že práve tieto príspevky boli hrubo zjednodušené, veľmi nepravdivé a na odborne veľmi nízkej úrovni. A preto aj reakcia na problematiku zavedenia pneumatík vhodných na zimnú prevádzku v mestskej doprave je len výsledkom nečinnosti ministerstva vnútra, ktoré malo k tomuto zákonu v súlade s prijatým pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovoril o zavedení zimných pneumatík, prijať záväznú vyhlášku, pretože mi dneska máme kategorizáciu vozidiel, ktoré rozdeľujú vozidlá do 3 kategórií a súčasne do 11 druhov. A odvolávam sa na vyhlášku č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

    A tento náš zákon, teda resp. ten pozmeňujúci návrh spred leta v podstate sa dotýka len kategórií M a N, to znamená motorových vozidiel so štyrmi kolesami určených na prepravu osôb a na prepravu nákladov, ale s tým, že pri kamiónoch, mestskej hromadnej doprave a SAD-kách ide o pneumatiky, ktoré ak by mali splňovať podmienky z tohto zákona, by išlo o pneumatiky s celoročným pôsobením, s celoročným použitím, ktoré ale musia zodpovedať svojim technickým stavom, podmienkam, ktoré sú vhodné na použitie v zimných mesiacoch. Narážam tým na dodržiavanie tých parametrov, ktoré práve tieto celoročné pneumatiky špeciálne v tejto kategórii vozidiel M musia mať napr. hĺbku dezénu diagonálnych pneumatík 5 mm a radiálnych 4 mm. Vtedy by sme mohli hovoriť o zosúladení vyhlášky so zákonom. A celá tá diskusia na tému, že musia kupovať špeciálne zimné pneumatiky bola absolútne neodborná. Čiže to je v podstate odpoveď na ten diskusný príspevok pána poslanca Kozlíka.

    Čo sa týka pána poslanca Hanzela, v podstate tu sa nedá nič iné, len súhlasiť. Áno, vtedy voľbou tohto parlamentu sme sa rozhodli ísť cestou prevencie a zamedzenia tomu alebo teda maximálnemu zníženiu nehodovosti. Cesta druhá, ktorá je blízka, povedzme, krajinám ako Rakúsko a Nemecko a iné krajiny Európy, je to vlastne cesta následnej sankcie za to, keď tá nehoda už vznikla, samozrejme, s tým, že si treba uvedomiť, že súčasťou týchto nehôd sú aj tragické následky, aj strata životov na cestách.

    Pani poslankyňa Bollová sa dotkla inej problematiky, aj keď v zásade jej išlo o bezpečnosť na cestách, ale nie, aspoň som to tak pochopil, predmetnú vec prijímania tohto návrhu zákona.

    Pán poslanec Polka, veľmi som rád, zareagoval, ako zareagoval, pretože ho považuje za odborníka v tejto oblasti. Áno, mňa tiež prekvapilo a trošku aj zamrzelo vyhlásenie pána ministra vnútra po rokovaní vlády, keď si v podstate osvojil argumentáciu, že predsa nemôžeme zavádzať povinnosť zimných pneumatík pri vozidlách, ktorých hodnota v mnohých prípadoch je nižšia ako hodnota pneumatík. Čakal by som vyjadrenie, ktoré je, povedzme, technickejšie, odbornejšie, ale nie tohto typu, pretože si naozaj nemyslím, že by akurát vozidlá, ako tu už bolo povedané, ktoré určite nemajú šancu normálnym spôsobom prejsť cez technickú kontrolu, nejakým spôsobom boli vyňaté z fyzikálnych pravidiel, ktoré platia rovnako pre 800 – 900-kilogramové auto, ktoré stojí 10 000 korún ako pre auto, povedzme, 1-tonové, ktoré stojí 1,5 mil. Takže s tým sa dá súhlasiť a trošku ma to zamrzelo, že táto diskusia alebo táto argumentácia bola veľmi zľahčená.

    Pán poslanec Madej ako jeden zo spolutvorcov tohto pozmeňujúceho návrhu v podstate spomenul, s čím sa dá tiež len súhlasiť, tie dve možnosti a, samozrejme, aj nutnosť hľadať spôsob, ako to zaviesť do praxe spôsobom, ktorý by odzrkadľoval nejakú odbornú diskusiu.

    Podobne na to zareagoval aj pán poslanec Jasovský. Tuná si myslím, že odborná verejnosť nemá so zavedením tohto zákona najmenší problém. Nakoniec, doporučujem všetkým, ktorí majú seriózny záujem si vypočuť túto vec a nie sú znalí v tejto veci, a tým nemám na mysli pána poslanca Jasovského, lebo ho považujem za odborníka, ísť v piatok na seminár do Nitry, kde špeciálne sa bude na podnet vlastne tejto novely konať špeciálny seminár. Ja som túto problematiku konštrukcie motorových vozidiel študoval 9 rokov. Čiže ja si dovolím nebyť na tomto seminári, pretože s týmito pánmi spolupracujem aj som spolupracoval pri tvorbe toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa stal dnes témou alebo v posledných mesiacoch témou takých rozhovorov, ktoré, si myslím, boli až neúctivé.

    Ešte snáď zareagujem na ten záver, že pán poslanec Jasovský povedal, že dúfa, že neboli žiadne rozhovory s výrobcami, ale pritom vo svojom úvode pripustil, že by vlastne rokovania s výrobcami mali byť. Hoci ako predkladatelia sme si boli vedomí, že by takáto diskusia tu mohla byť, so žiadnymi výrobcami ani domácimi výrobcami žiadny rozhovor na túto tému v poslednom viac ako roku nebol absolvovaný. Ale nemyslím, že to bolo zrovna na škodu odbornej prípravy tohto zákona, ktorý je dnes v platnosti, pretože hovorím, myslím si, že aj ich pohľad na vec by bol predsa len trošku motivovaný vlastnými obchodnými záujmami, čo by asi nebolo v tejto veci úplne najšťastnejšie.

    Pre tých, čo zvažujú momentálne alebo cítia z mojich úst v podstate súhlas so všetkými, ktorí hovoria, že tieto zimné pneumatiky je správne zaviesť, a zvažujú možnosť, povedzme, nevypustiť toto ustanovenie z novely zákona č. 315/1996 Z. z., chcem zdôrazniť, že bez súčinnosti s ministerstvom vnútra, ktoré doteraz od času, keď tento zákon bol prijatý, ani len nezačalo prácu na vyhláške, je naozaj toto ustanovenie v praxi neuplatniteľné a bude stále dôvodom takých nezmyselných diskusií, ktoré teda mediálne okolo tejto problematiky vznikli.

    Na pána Miklušičáka si dovolím zareagovať. Ak by ma počúval hneď v úvodnom slove, tak by vedel, že viem, že tu pán minister vnútra predložil návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z., ktorý vypúšťa tento paragraf, ale súčasne viem, že ten návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z., ktorý je z dielne vlády, nielenže v tomto paragrafe nie je tak vyargumentovaný, ako si dovolím povedať, že hovoríme v tejto odbornej diskusii, ktorá tu vzniká na pôde parlamentu, ale je aj s účinnosťou od 1. 1. 2004, a preto vlastne nerieši ten problém, ktorý tu je. Ale povedal som dve veci a nebudeme diskutovať na túto tému. A preto tie argumenty, ktoré sú súčasťou vládneho návrhu zákona absolútne nemôžem prijať. A verím tomu, že vznikne tu priestor na odbornú diskusiu v druhom čítaní, ak teda bude záujem o tento návrh zákona do druhého čítania prijatý možno aj so zmenami, ktoré umožnia vyriešiť tento problém spôsobom, ktorý nebude vyvolávať takú neodbornú a ostrú diskusiu vo verejnosti. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vy vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem teda rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 301, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 290.

    Pán poslanec Jozef Hurban za skupinu poslancov návrh zákona v snemovni uvedie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Predkladaný návrh zákona pozostáva z dvoch základných článkov, pričom čl. I tvoria 3 základné body.

    Chcel by som sa trošku podrobnejšie venovať predovšetkým čl. I.

    K prvému bodu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. územný celok tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Z dikcie slova celok vyplýva, že územie obce má byť súvislé a nemá narúšať územnú integritu inej obce. V nesúlade s touto právnou konštrukciou však existujú prípady, keď územie obce netvorí súvislý uzavretý celok, ale ide o oddelené územia, ktoré spolu bezprostredne nesusedia a často sú vzdialené od seba niekoľko desiatok kilometrov. Predkladaný návrh novely teda reaguje na tento stav a má snahu a ambíciu odstrániť problémy pri výkone správy zo strany štátnych regionálnych a samosprávnych orgánov a inštitúcií.

    K druhému bodu. Návrh zákona tiež reaguje na situácie, keď v dôsledku rozdelenia obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom ani v súlade s dohodami, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

    Z dikcie navrhovaných odsekov 5 a 6 je zrejmé, že toto nové ustanovenie má ambíciu okrem iných prípadov napr. vyriešiť dlhodobý spor medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica. Len niekoľko historických faktov k tomu poviem. K 1. 1. 1974 došlo k zlúčeniu obce Ľubica s mestom Kežmarok. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 21. júla 1992 schválila rozdelenie obce Kežmarok na obce Kežmarok a Ľubica a s účinnosťou od 1. 9. 1992 určila novej obci názov Ľubica. Zároveň prikázala prednostovi Okresného úradu v Poprade zabezpečiť vykonanie zmeny územia obcí vyčlenením katastrálneho územia nových obcí a zapísanie nových administratívnych hraníc do katastra nehnuteľností.

    Chcem pripomenúť v tejto súvislosti, že pri rozdelení obce Kežmarok bola uzatvorená dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov a v rámci nej okrem iných povinností bola zakotvená povinnosť uzatvoriť výmennú zmluvu na pozemky dotknutého sídliska Juh ako súčasti mesta Kežmarok, do dnešného dňa, teda takmer 12 rokov od uzatvorenia tejto dohody táto dohoda v tejto časti naplnená nebola. A v súčasnosti je taký stav, že toto sídlisko sčasti sa nachádza v katastrálnom území mesta Kežmarok a sčasti v katastrálnom území obce Ľubica. Nejestvovanie dohody zainteresovaných strán je v zmysle teraz platných právnych predpisov prekážkou na vyriešenie sporu.

    Chcem zdôrazniť, že mesto Kežmarok vykonávalo a doposiaľ vykonáva správu sporného územia nielen administratívne, ale aj technicky, pretože toto sídlisko celkom prirodzene urbanisticky, ale aj z hľadiska infraštruktúry splynulo s mestom. Podľa nášho názoru súčasný stav neprípustným a neprijateľným spôsobom zasahuje do práv občanov tohto sídliska, objekty obytných domov nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. A vzhľadom na to, že ich pretína katastrálna hranica, ich nie je možné ani zapísať, pretože katastrálna hranica prechádza viacerými viacpodlažnými obytnými domami, ba dokonca aj jednotlivými bytmi a dokonca aj jednotlivými miestnosťami. Určenie bydliska obyvateľov v spornom území bez zmeny hraníc katastrálnych území nie je možné, rovnako ako nie je možné ani určiť a presne rozdeliť počet obyvateľov sídliska.

    Jedinou cestou, ako napraviť tento stav, ktorý sa môže týkať nielen tohto sporného prípadu, ale aj iných miest a obcí na Slovensku, je prijať návrh novely zákona o obecnom zriadení tak, ako ju predkladá skupina poslancov Národnej rady.

    K tretiemu bodu. Predkladaný návrh zákona sa ďalej dopĺňa o prechodné ustanovenia, predovšetkým sa ukladá dotknutým obciam vysporiadať svoje územné pomery v zákonom ustanovenej lehote tak, aby územie každej obce tvoril súvislý územný celok. Ak obce neupravia navzájom tieto právne vzťahy, priamo zo zákona sa pričlení dotknuté územie k územiu obce podľa prílohy č. 3, ktorá je súčasťou tohto návrhu novely.

    Chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, že predkladaný návrh novely zákona v žiadnom prípade nezasahuje do vlastníckych vzťahov. Tieto vlastnícke vzťahy zostávajú zachované.

    Z dikcie navrhovaného ods. 1 § 30a je zrejmé, že táto časť novely predkladaného návrhu zákona má snahu okrem iných prípadov vyriešiť aj dlhodobý spor medzi mestom Tvrdošín a obcou Vitanová o územie známe pod názvom Oravice.

    Návrh skupiny poslancov, tak ako ho dostali poslanci v tlači 301, prerokovala na svojom zasadnutí 27. augusta 2003 aj vláda Slovenskej republiky, ktorá s návrhom vyslovila súhlas s tým, že odporúča v návrhu zákona vykonať určité úpravy, ktoré každý poslanec má k dispozícii. Ja v mene predkladateľov návrhu zákona chcem zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona sú pripravení tieto odporúčania vlády Slovenskej republiky akceptovať.

    Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov Národnej rady vás chcem poprosiť o podporu predkladaného návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Mitríkovi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie.

    Keďže poznám právny stav alebo súčasný stav v Kežmarku, teda Kežmarku a Ľubice, prikláňam sa k potrebe riešiť túto situáciu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte vyjadriť sa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady pod tlačou 301, a to na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Keďže tento materiál máte všetci pred sebou, tak poznáte aj mená kaskadérov, ktorí sa pod tento návrh podpísali, a dovoľte uviesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu.

    Keď by som sa chcel vrátiť trochu do histórie, pretože nie prvýkrát Národná rada Slovenskej republiky sa touto problematikou už zaoberá, pretože problém Trstená – Tvrdošín, lebo o tom je jeden základný spor, o tých ďalších budem hovoriť potom, je od roku 1996, keď bolo nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky, keď Národná rada rozhodla, že sídlom okresu bude Tvrdošín, a nie Trstená. Možno zdanlivo niekomu sa zdá, že to nesúvisí s tým, ale ono to má všetko svoje pokračovanie, pretože po roku 1998 došlo k zmene, tzv. vytúženej zmene, ktorú si želali vraj občania, a na funkciu prednostu Okresného úradu v Tvrdošíne sa dostal zástupca z Trstenej. Tam začal základný spor, pretože na Slovensku je to už raz tak, keď sa niekto dostane k moci, tak treba svojim odporcom patrične to pripomenúť a ukázať svoju silu. Tam začal základný spor, pretože v roku 1996 zároveň došlo k integrácii štátnej správy pod jeden úrad a tento nemenovaný pán prednosta dal príkaz vedúcej odboru katastra, ktorý bol vtedy súčasťou okresného úradu, ako sa má patrične vysporiadať s mestom Tvrdošín, pretože to dostalo vtedy okres.

    Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože bol som účastníkom poslaneckého prieskumu, ktorý robil výbor pre verejnú správu v tejto oblasti, kde sme sa stretli so zástupcami mesta Tvrdošín, boli sme na mestskom zastupiteľstve, stretli sme sa s pánom primátorom a poslancami, následne stretli sme sa so starostom obce Vitanová, s niektorými poslancami, ktorí boli prítomní na tomto rokovaní, a následne mali sme si možnosť aj pozrieť terén, o čom vlastne sa tu hovorí alebo čo sa tu vlastne deje.

    Viete, pokiaľ by to bol len nejaký taký miestny spor a nepresiahlo by to hranice ďalej, vedel by som to pochopiť. Ale ja som bol ten, kto v tomto parlamente interpeloval vtedajšieho ministra vnútra pána Pittnera, že akým právom prednosta okresného úradu v rozpore s platnými zákonmi postupoval a prečo takto konal a jednoducho, úradníčka, ak nechcela byť vyhodená z úradu, tak urobila to, čo bolo treba urobiť. Zase to hovorím s plnou vážnosťou, pretože sme to mali možnosť si preveriť priamo na mieste, pretože sme boli na poslaneckom prieskume priamo na Okresnom úrade v Tvrdošíne.

    Keďže patril určitej politickej strane nominovaný prednosta okresného úradu, patrične sa zachovala k tomu aj politická strana, pretože uvedomiac si to, že nepostupovali dobre a bolo treba nejako túto otázku riešiť, zamontovala sa do toho aj vláda, vtedajší, už nový minister vnútra. Pripravil návrh, tento predložil do vlády a vláda patrične, aby podržala svojho prednostu okresného úradu, rozhodla tak, ako rozhodla. Tento spor sa nakoniec dostal na Ústavný súd a Ústavný súd rozhodol, že vláda nekonala v zmysle zákona. Treba povedať tieto veci a súvislosti, ktoré s tým teda boli v tej kauze, ktorú poznáme. Výbor pre verejnú správu mal možnosť sa oboznámiť so všetkými vecami, nehovoriac o tom, že existuje mnoho dokladov o tom, že tento spor trvá veľmi dávno, sú tam záujmy o rekreačnú oblasť Oravice, ktorá mohla byť ľahkým zdrojom príjmov, pretože ak si to vybudoval Tvrdošín, to bolo pre Vitanovú zaujímavé, na hotové prichádzať k odvodom a k všetkým náležitostiam, ktoré z toho mohli takýmto spôsobom čerpať. Ale, hovorím, k tomu sa vyjadrovať nebudem, pretože toto sme si mali možnosť overiť na poslaneckom prieskume. Doteraz mi je záhadou, prečo výbor pre verejnú správu vlastne nedokončil svoju prácu, pretože zistil faktografiu, zistil veci, ktoré tam boli, a nejako sa spoliehal na to, že vmontovala sa do toho vláda, že celá záležitosť bude takýmto spôsobom vyriešená.

    Len pre poriadok musím povedať, že nielen výbor pre verejnú správu, ale aj výbor pre pôdohospodárstvo takisto absolvoval poslanecký prieskum, pretože riešili všetky tieto otázky najmä s tým, že aj katastrálny úrad, ktorý pôsobil vtedy pod Krajským úradom v Žiline, sa jednoznačne vyjadroval, že prednosta okresného úradu presiahol svoju kompetenciu, aj keď on sa tváril, že nie on, ale teda vedúca katastra v rámci svojich právomocí rozhodla, tak ako rozhodla, a urobila zmenu.

    Na celej tejto kauze je zaujímavá jedna vec, že tí, ktorí ste mali možnosť sa s týmto oboznámiť a ktorí ste si preštudovali všetky tieto materiály, viete, že v tomto spore medzi Tvrdošínom a Vitanovou okrem rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré už bolo teda následné, existuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, kde Najvyšší súd priznal všetky práva mestu Tvrdošín, a nie Vitanovej. Je zaujímavá situácia, že ak si toto dovolil prednosta okresného úradu a suverénne porušoval zákon jeho okresný úrad a vtedy minister odpovedal na moju interpeláciu, že nie je v jeho právomoci, aby priamo ovplyvňoval prednostu okresného úradu, tak zrejme bol si aj vedomý toho, že budú to nejakým spôsobom riešiť ďalej. Existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu a podľa tohto rozhodnutia bolo treba už aj niektoré kroky urobiť, samozrejme, to by tam zrejme musel byť už niekto iný a nemohol by pokračovať tento spor medzi Tvrdošínom a Trstenou.

    Chcem predložiť, pán...

  • Hlasy z pléna.

  • Ja úmyselne hovorím, to je medzi Trstenou a Tvrdošínom. Ja viem, čo hovorím. Bol som na poslaneckom prieskume a možno si tu, pán Hort, nebol vtedy, keď som hovoril, odkiaľ to začalo. Sme boli obidvaja na tom poslaneckom prieskume a niečo o tom vieme.

    Ale chcem povedať aj ďalej, že tie rozhodovania pokračovali ďalej. Keďže vláda neuspela a rozhodnutie Ústavného súdu bolo jednoznačné, že vláda postupovala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, našli sa poslanci a prepáčte, že som ich nazval kaskadéri, ale to ináč ani nemôže byť, pretože tí poslanci tu stáli a prisahali na Ústavu Slovenskej republiky, ako si budú plniť svoje ústavné povinnosti, a neviem, kto bol nad ústavou teraz, či to bol predseda vlády alebo kto z vlády, keď vás takýmto spôsobom do toho pritlačil, že ste vstúpili do hry a podpísali sa pod návrh zákona, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu a ktorý hovorí aj niečo o tom, k čomu sa vyjadril Ústavný súd. Takže to chcem povedať do pozornosti, čo sa týka tej jednej kauzy,

    Podľa názorov viacerých odborníkov títo predkladatelia si celkom ani nezvážili, čo je v návrhu zákona urobené. Ak si zoberieme to, čo tu povedal zástupca predkladateľov o tom, akú majú ambíciu vytvoriť s tým tzv. nie súvislý kataster, prepáčte, ale neviem, v ktorej škole vás učili, že príloha zákona je viacej ako zákon, ak toto bude v § 2 napísané, tak sa to dotýka nie tých, ktorých ste si vy zmysleli a napísali do prílohy a hľadali, akože si poriešite svoj problém, ale týka sa to zhruba 52, ak mám dobrú informáciu, alebo 57 obcí a miest na Slovensku, pretože takýmto spôsobom vstupujete do kompetencií obcí, nehovoriac o tom, že sa porušujú všetky náležitosti, k tomu sa dostanem.

    Ale, pán spravodajca, chcem predložiť jeden procedurálny návrh, pretože, boli tu rôzne diskusie o tom, ako by sa dali riešiť rôzne ambície, čo z toho poriešiť, čo neriešiť, ako to upraviť, že to všetko by išlo v druhom čítaní. Ja som presvedčený, že toto sa nedá v druhom čítaní opraviť z jednoduchého dôvodu, bez ohľadu na to, že vláda už nemohla iné spraviť, tak predtým sa do toho vmontovala, tak vám musela to iba požehnať, pretože vás do toho dostala, nič iné nemohla spraviť, ak nechcela rovno vlastná vláda utopiť vás, ktorí ju momentálne zastupujete tu v tomto návrhu, tak to podporila. Preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) predkladám návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    A dovoľte teraz, aby som sa bližšie dotkol niektorých problémov.

  • O 18.30 hodine sme mali hlasovať, ale ja by som vás rada nechala dohovoriť, lebo sme prebrali iba 1 návrh zákona a toto by mohol byť druhý návrh zákona prebratý, a potom by sme mohli hlasovať. Ale, pán poslanec, ak budete mať veľmi dlhé vystúpenie, tak... Máte dlhé vystúpenie? Áno. Preruším rozpravu. A tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať len teda o jednom zatiaľ prerokovanom návrhu zákona.

    Ja by som skôr sa prikláňala k tomu, aby sme dokončili rozpravu o tomto bode programu, hlasovali o obidvoch týchto bodoch programu tesne pred 19.00 hodinou a prerušili rokovanie do zajtra. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Pani predsedajúca, ja som vám to navrhoval, keď ste vyhlasovali na 18.30 hodinu hlasovanie, ale tak ste sa rozhodli.

  • Netušili sme, že budete mať také dlhé vystúpenie.

    Dobre, pán poslanec, myslím si, že je s takýmto postupom súhlas, prosím, pokračujte, dokončíme rozpravu a potom budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom výboru pre verejnú správu, že pred pár dňami na spoločnom rokovaní výboru pre verejnú správu a ZMOS-u priamo predseda ZMOS-u kritizoval tento účelový návrh novely zákona a priamo nás poprosil, aby sme sa vystríhali takýchto účelových noviel zákona o obecnom zriadení.

    Dovoľte, aby som vám prečítal list, ktorý predseda ZMOS-u 16. 9. posielal poslancom pod poradovým č. 1136/03 Fr.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja tomu verím, ale pre zápis to treba, pretože asi list sa nikdy nepriloží, poslanci ho pošlú potom na skartáciu a nedajú ho na zápis. Citujem z toho listu:

    „Vážený pán poslanec, zasielam vám stanovisko ZMOS k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301).

    Od roku 1990 pri všetkých novelách takéhoto zákona bola rešpektovaná zásada, že s novelou zákona o obecnom zriadení vyjadrovali súhlas orgány ZMOS-u. Tento návrh je predkladaný bez prerokovania s našou organizáciou a jej orgánmi. Súčasne vieme, že sa v rámci procesu reformy verejnej správy v súlade s uznesením vlády ešte v tomto roku má pripraviť návrh novely zákona o obecnom zriadení.

    Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k dotknutým obciam diskriminačný a nedemokratický, v časti svojho obsahu nezrozumiteľný a vnútorne nelogický, z legislatívneho hľadiska ide o protiústavný, retroaktívny a nesystémový návrh. Predsedníctvo ZMOS na svojom rokovaní konanom dňa 30. 7. 2003 vyslovilo s návrhom zákona zásadný nesúhlas.

    Združenie miest a obcí Slovenska zastáva stanovisko, že predmetný návrh zákona nie je v súlade s článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať, umožňuje protiústavný a protizákonný zásah exekutívnej moci do výlučnej kompetencie územnej samosprávy, s ktorou je spojené aj rozhodovanie obcí o zmene ich územia, nesystémovo zasahuje do kompetencie súdnej moci v prospech moci výkonnej tým, že prípadný spor obcí o usporiadaní území nových obcí po rozdelení pôvodnej obce navrhuje riešiť rozhodnutím katastrálneho úradu, a nie rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu, pôsobí retroaktívne tým, že ustanovením § 30a ods. 4 zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej novely, nie je len v nesúlade s medzinárodným dokumentom, ktorým je Slovenská republika viazaná, ale tým, že bráni a sťažuje uskutočňovanie cieľov sledovaných inými zákonmi, je aj v nesúlade s naším právnym poriadkom.

    Návrh novely zákona chce zaviesť v určitých prípadoch nový režim procedúry zmien územia obce, keď o zmene územia obce rozhoduje niekto iný proti vôli jednej obce miestnej samosprávy, a to katastrálny úrad v prípade navrhovaného § 2 ods. 5, resp. v prípade navrhovaného § 30a ods. 1.

    Práve navrhovaný model, kde by v určitých prípadoch boli obce, miestne samosprávy aj znásilnené proti svojej vôli a bola im direktívne vykonaná zmena ich územia, predstavuje principiálny rozpor s Európskou chartou miestnej samosprávy v Štrasburgu 15. 10. 1985 ratifikovanou 26. 10. 1999 a uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 Z. z., ktorá na Slovensku nadobudla účinnosť 1. 6. 2000. Článok 5 Európskej charty miestnej samosprávy s názvom „Ochrana územných hraníc miestnych orgánov“ stanovuje, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny hraníc, príp. sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Charta miestnej samosprávy, ktorá bola v Slovenskej republike riadne ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má charakter takej medzinárodnej zmluvy, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi slovenského právneho poriadku. Samostatné znenie článku jasne deklaruje, že akákoľvek zmena hraníc sa môže uskutočniť iba so súhlasom dotknutej obce. A v prípade, že sú o súhlase obce pochybnosti, a pripúšťa to vnútroštátny poriadok, použije sa inštitút referenda, ktorý možno podľa slovenského právneho poriadku použiť.

    Tým, že návrh zákona je priamo účelovo určený na doriešenie dvoch dnes už výrazne spolitizovaných káuz, je zároveň v rozpore s legislatívnou zásadou, že zákon má riešiť problematiku vo všeobecnosti a nemá sa stať nástrojom operatívnej exekutívy na dosiahnutie individuálnych politických cieľov. V právnom štáte nie je možné zneužívať silu všeobecne záväzného právneho predpisu v prípadoch, kde už boli alebo môžu byť vydané právoplatné individuálne záväzné správne akty aprobované slovenským právnym poriadkom.

    Navrhovaný § 30a ods. 4 navrhovanou textáciou jasne porušuje legislatívnu zásadu zákazu retroaktívneho pôsobenia zákonov. Podľa navrhovaného § 2 ods. 5 katastrálny úrad rozhodne, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu územia nových obcí v súlade s verejným záujmom. Z návrhu zákona nie je zrejmé, podľa akých kritérií bude katastrálny úrad rozhodovať, či ide o stav v súlade s verejným záujmom alebo o rozpor s ním. Zrejme tu bude možnosť znášania subjektívnych politických pohľadov do rozhodovania.

    Podobne aj dôvodová správa v textácii v 8. riadku zvrchu v časti B. Osobitná časť „avšak len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická časť obce nachádza na území inej obce“ pracuje s hmlistým, nezreteľne definovateľným verejným záujmom, čo otvorí cestu aplikácie subjektívneho prístupu k rozhodovaniu.

    Nie je jasné, akého druhu bude po formálnej stránke rozhodnutie katastrálneho úradu uvedené v § 2 ods. 5. Bude sa riadiť zákonom č. 71/1961 Zb. o správnom konaní, tzv. správnym poriadkom v znení neskorších predpisov alebo bude prípustný riadny opravný prostriedok odvolania proti rozhodnutiu? Bude záverečnou inštanciou nezávislý súd? Keďže použitie návrhu novely zákona je smerované aj na kauzy, v ktorých doteraz nedošlo k dohode, predpokladá sa, že väčšina prípadov, na ktoré bude aplikovaná predmetná novela zákona, bude riešená ďalej na odvolacej inštancii a dokonca až na medzinárodnej úrovni.

    Z návrhu zákona ani z dôvodovej správy nie je jasné, prečo je v prílohe č. 1 uvedený iba jediný prípad Kežmarok kontra Ľubica, hoci v skutočnosti analogických prípadov je niekoľko desiatok. Podľa navrhovaného § 30a ods. 1, ak dohodu o usporiadaní územia obce nepredložia obce príslušnej správe katastra najneskôr do 30. júna 2004, územie, ktoré netvorí s obcou súvislý územný celok, sa pričleňuje k obci podľa prílohy č. 3. Príloha č. 3 obsahuje jediný prípad z množiny zhruba 50 prípadov na Slovensku, ktorých územie obce netvorí s obcou súvislý územný celok. Keďže príloha č. 3 má jediný prípad v texte § 30a ods. 1, je nenáležité množné číslo obce.

    A v texte ods. 3 je takisto nenáležité množné číslo „príslušné správy katastra“. Takýto nepresný navrhovaný text zákona v spojení s prílohou č. 3 si možno vysvetľovať tak, že vo všetkých zvyšných prípadoch ak nedôjde k dohode obcí, výsledná nedohoda bude tolerovaná, a teda doterajší stavu bude naďalej platiť s výnimkou označovaného územia Tvrdošín II., kde ak nedôjde k dohode, zo zákona je už riešenie prejudikované v prospech obce Vitanová a v neprospech mesta Tvrdošín. Týmto je návrh zákona výrazne diskriminačný vo vzťahu k mestu Tvrdošín.

    Návrh zákona je zbytočný, lebo súčasná právna úprava regulujúca zmenu územia obcí je dostatočná, demokratická, spravodlivá a vyhovujúca. V istých krajných prípadoch sa zdá byť pre jednu z dvoch zainteresovaných obcí nevyhovujúca a predmetný návrh zákona má slúžiť na prelomenie súčasného platného zákonného stavu, napr. v kauze obec Vitanová kontra mesto Tvrdošín v spore o územie Tvrdošín II., keď nespokojnou obcou už boli vyčerpané všetky procesné kroky v správnom konaní a v súdnictve vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky a so súčasným stavom nespokojná obec hľadá politické riešenie prostredníctvom špeciálneho zákona. Keby bolo bývalo došlo medzi zainteresovanými obcami k dohode alebo keby bola ochota rešpektovať doterajšie výsledky riešenia konfliktu v správnom konaní a v súdnictve, nebolo by potrebné presúvať spor do politickej úrovne.

    Nebudem ďalej hovoriť pripomienky k dôvodovej správe, pretože tá už v tomto prípade nie je podstatná. To, čo bolo potrebné zo strany ZMOS-u, vyjadriť sa k tej časti, je tam.

    Ak by bol návrh prijatý, tak v každej aplikovanej kauze by bola jedna strana prírastková čiže spokojná, jedna strana úbytková čiže nespokojná. Keby doteraz bolo došlo k dohode v každej z týchto káuz, tak nie je potrebná novelizácia zákona, ale doterajším sortimentom legislatívnych nástrojov sa dajú všetky návrhy doriešiť. Návrh zákona nič nehovorí, aké budú kompetencie v prospech úbytkovej nespokojnej obce, keďže úbytková obec stratí príjem z dane z nehnuteľností a príjem z podielových daní a, naopak, prírastková obec ich získa. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v prípade mesta Tvrdošín ide zhruba o 50 % spravovaného územia, čo bude mať správny dopad na finančné hospodárenie mesta a život jeho obyvateľov.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že už v apríli tohto roku delegáti 13. snemu ZMOS vyslovili počas prípravy návrhu zákona nesúhlas s jeho obsahom, si vás dovoľujem požiadať, aby ste pri jeho prerokovaní zohľadnili predložené stanovisko Združenia miest a obcí. S úctou Michal Sýkora.“

    Chcem vás upozorniť zároveň na ďalšie veci, ktoré s týmto prípadom súvisia, pretože ak ten predkladaný návrh bol taký veľmi stručný a vyzeralo to, akože je to veľká ambícia robiť poriadky na Slovensku, ono je to trochu inak. A, samozrejme, ak si preberieme všetky tieto návrhy a pripomienky k tomuto návrhu, tak potom zistíme, čo všetko je tam zakomponované.

    Je tu ďalšie stanovisko, kde obec Ľubica zastúpená svojím starostom pánom Dovjakom takisto sa obracia na poslancov Národnej rady. Samozrejme, poslanci majú pri sebe, chcem to pre zápis takisto uviesť, tento list, ktorým oslovili poslancov Národnej rady zástupcovia obce Ľubica.

    „Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste neušla vašej pozornosti silne medializovaná kauza Kežmarok – Ľubica, a to najmä v účelovom období parlamentných volieb. Vtedy sa na strane Kežmarku veľmi aktívne angažovali členovia určitej strany v rámci volebnej kampane, keď vstúpili na územie obce Ľubica na čele predstaviteľov mesta Kežmarok a prestrihovali pásku na sídlisku Juh, čím ako aktom, ako tvrdili, stavajú veci z hlavy na nohy. A sľubovali, že urobia všetko preto, aby sa táto časť obce Ľubica, jej katastrálneho územia, dostala do katastrálneho územia mesta Kežmarok. Vôbec im nevadilo, že pri tom neboli zástupcovia obce Ľubica, na území ktorej sa toto všetko dialo. Pustili sa aj do plnenia svojich sľubov bez ohľadu na všetky zákony a zásadu právneho štátu.

    Vláda prijala uznesenie č. 756 zo dňa 3. 7. 2001, ktorým nariadila pričleniť túto časť obce Ľubica a jej katastrálne územia ku Kežmarku a zakázala svojim funkcionárom na príslušných úradoch vyplácať obci Ľubica podielové dane a cestnú daň za obyvateľov žijúcich na tomto našom území. Pritom dovtedy, t. j. od roku 1993 až do roku 2001, tieto podielové dane neoprávnene boli poukazované mestu Kežmarok, čím bola naša obec ukrátená zhruba o 70 mil. Sk a na náš úkor sa obohatilo mesto Kežmarok. Až na základe našej žaloby rozhodol súd v náš prospech a prikázal príslušným úradom od rozhodnutia súdu, t. j. za rok 2002, vyplácať tieto dane nám.“ Nebudem úmyselne čítať tie doklady, pretože tie dali.

    „Boli sme nútení vzhľadom na aktivity členov vlády obrátiť sa s vecou na Ústavný súd Slovenskej republiky s ústavnou sťažnosťou, ktorou sme predmetné uznesenie vlády dali zrušiť a ktorú aj Ústavný súd prijal.“ V úvode už som hovoril, ako reagoval na to Ústavný súd, aký výsledok bol a prečo vláda potom použila poslancov, aby to dostala do parlamentu, pretože na Ústavnom súde bolo rozhodnutie v neprospech vlády.

    „Pod tlakom týchto a ďalších súdnych rozhodnutí, ktoré v prílohe pripájame, pochopili aj členovia vlády a predstavitelia mesta Kežmarok, že konajú nezákonne, čo potvrdil aj sám primátor v masmédiách, a to v časopise Korzár, v ktorom potvrdil, že pravda je na našej strane, že ak chcú pomôcť mestu Kežmarok, tak musia zmeniť zákony. Ďalej tam uvádza, že už sa na takejto zmene zákona o obecnom zriadení, teda č. 369/1990 Zb. pracuje a že ju predloží skupina poslancov do parlamentu. Tvrdí tam, že má prísľub od poslancov vládnej koalície a niektorých opozičných poslancov, že tento návrh podporia. Pán primátor však nehovorí úplnú pravdu, pretože jeden takýto návrh novely tohto zákona už skupina poslancov vypracovala a chcela doplniť § 2 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., ktorý by krajskému úradu umožňoval meniť hranice našej obce a katastrálneho územia aj bez súhlasu obce, ako to teraz vyžaduje zákon, a to dokonca retroaktívne. Zmyslom takto uvažovaných noviel je teda rozhodnúť o nás bez nás, dosiahnuť zmenu hranice našej obce bez nášho súhlasu. Len šťastnou náhodou sme získali tento návrh aj so stanoviskom k nemu, v ktorom je právny rozbor tohto návrhu, v zmysle ktorého (stanoviska) bol tento návrh stiahnutý ako neústavný a nezákonný.

    Na základe našich informácií získaných z ministerstva vnútra, ako aj z Úradu vlády Slovenskej republiky však vieme, že členovia vlády vo svojej snahe zavďačiť sa mestu Kežmarok za volebnú a inú pomoc neustali. A vieme, že na legislatívnom odbore vlády sa spracováva nový návrh tejto novely, ktorého cieľom je pripraviť nás o časť územia našej obce, t. j. o časť sídliska Juh, a dať ho Kežmarku, pričom tento návrh má byť údajne predložený Národnej rade už v najbližšom období. Pritom z informácií, ktoré máme, vyplýva, že napriek tomu, že návrh vypracováva legislatívny odbor vlády, má byť formálne predložený skupinou koaličných poslancov, aby vláda zostala čistá. Dokonca má byť návrh predložený takým spôsobom, že môže byť zakomponovaný aj do novely takých právnych predpisov, ktoré zdanlivo so zákonom o obecnom zriadení či s katastrálnym územím nesúvisia, aby tak bola odvrátená pozornosť poslancov od tejto veci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, naša obec bola bez súhlasu obyvateľov v roku 1973 proti vlastnej vôli pričlenená ku Kežmarku. Teraz, keď sa nám podarilo naspäť sa osamostatniť, chce nás vláda, resp. niektorí jej predstavitelia z dôvodov veľakrát osobných a neštátnických pripraviť formou nesprávneho používania moci o časť nášho územia a o zdroje z neho plynúce a dokonca neváhajú na to zneužiť parlament i zákon. My však veríme, že Slovenská republika je skutočne právny štát, ako to zakotvuje čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že s vašou pomocou k takýmto neústavným, nezákonným a korupciou zaváňajúcim postupom nedôjde. Prosíme preto o vašu pomoc a pozornosť pri prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré vám budú predkladané aj z hľadiska tohto nášho listu. Za pochopenie, starosta obce Otto Dovjak.“

    Samozrejme, je tých návrhov niekoľko, pretože, tak ako sme mali možnosť sa oboznámiť s niektorými návrhmi, ktoré kolegovia už mali pripravené, postupne sa aj na tieto návrhy reagovalo, kým až ten oficiálny návrh sa objavil. Dokonca došlo aj k zmene niekoľkých predkladateľov oproti tým pôvodným, ktorí tam boli podpísaní, ale zrejme to sa v legislatívnom procese, ktorý prebieha medzi poslancami, dosť často stáva.

    Dovoľte niekoľko poznámok, tak ako boli vypracované, ako pripomienok k návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb., ktorý bol predkladaný a vtedy ešte podľa návrhu s účinnosťou k 1. 10. 2003, samozrejme, tá účinnosť je teraz posunutá.

    Porušenie zásady retroaktivity je v navrhovanej novele ešte zdôraznené v § 30a ods. 4, kde sa vyslovene uvádza, že ustanovenie § 2 ods. 5 sa použije aj pre prípady, ak k rozdeleniu obce došlo pred 1. 10. 2003, teda pred účinnosťou navrhovanej novely. Znamená to teda spätnú činnosť navrhovanej novely a porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa pôvodného zákona. Jasne to vyjadril Najvyšší súd rozhodnutím 2 Cdo 48/01, kde uviedol, že tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby právne vzťahy a nároky niektoré vznikli podľa starého práva a posudzovali sa podľa nového práva, k základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok a súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, preto nie je prípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na uzavreté skutkové stavy, na nadobudnuté práva a povinnosti, tzv. pravej spätnej pôsobnosti právnych noriem, a preto je predložený návrh aj v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je právnym štátom.

    Nóvum v tomto návrhu je, že § 2 ods. 5 nahradil možnosť rozhodnutia katastrálneho úradu o zmene územia obce bez súhlasu obce pri nedodržaní dohody s rozdelením obcí tou podmienkou, že katastrálny úrad môže rozhodnúť o inej územnej zmene obce bez súhlasu obce vtedy, ak to je v súlade s verejným záujmom. Nedefinuje však, čo je to verejný záujem, ale ponecháva to na výklad katastrálnemu úradu, čo dáva možnosť zneužitia takého vágneho pojmu, ako je verejný záujem, a teda vytvára stav právnej neistoty a zneužíva práva, čo je v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Najviac účelovo protekcionistický charakter tohto návrhu zákona je daný a zdôraznený tým, že hoci sa ako dôvod na takúto územnú zmenu bez súhlasu obce proklamuje slovne v navrhovanom § 2 ods. 5 verejný záujem, realita návrhu je taká, že verejný záujem sa vôbec nevyžaduje a iba slovne deklaruje. V ustanovení § 2 ods. 6 sa totiž odkazuje na prílohu č. 1, v ktorej sú uvedené obce, pri ktorých sa má vykonať územná zmena bez súhlasu obce. Dá sa povedať, že ide o lex Ľubica, to znamená, bez ohľadu na verejný záujem sa katastrálnemu úradu ukladá horná časť obce Ľubica bez ohľadu na vôľu tejto obce a bez toho, aby sa verejný záujem ako taký konkretizoval.

    Ešte viac je táto formálna stránka deklarovaného verejného záujmu odhalená v ustanovení § 30a ods. 3 návrhu, kde sa dokonca príslušným správam katastra ukladá tieto územné zmeny realizovať do 30. septembra 2001. Teda to dokazuje, že žiaden verejný záujem sa tu neskúma, ale priamo sa diktuje, a to v prílohe č. 1, že toto sa má vykonať v Kežmarku a v Ľubici.

    V tejto súvislosti zdôrazňujem, že v prípade obce Ľubica a sídliska Juh je časť sídliska Juh, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Ľubica a je urbanistickou súčasťou obce Ľubica. Ide teda o evidentný lobizmus, ktorý dokonca tak pre mňa Dzurinda, ako aj primátor Kežmarku deklarovali v masmédiách. Verejný záujem sa tu predstiera ako súkromná mocenská vôľa a privátny záujem jednej obce, v tomto prípade mesta Kežmarok na úkor druhej obce, t. j. obce Ľubica, a to dokonca pod egidou vlády Slovenskej republiky.

    Súčasne tým závažným spôsobom dochádza k zásahu do nezávislosti a práv obce ako samosprávnej jednotky, pretože sa jej v rozpore s jej vôľou, resp. bez jej vyjadrenia odníma časť územia, s ktorým sú spojené práva a povinnosti obce. Zásahom exekutívy teda dochádza k zásahu do práv a povinností obce ako územnosprávnej jednotky, t. j. do nezávislosti obce, čo je v rozpore s čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky a čo deklaroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7 Sž 137/02, kde sa už vláda jedného takého nezákonného zásahu dopustila, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky jej uznesenie práve z tohto dôvodu zrušil. Ide pritom o tie isté obce, t. j. Kežmarok a Ľubicu. Rovnako ide o zásah exekutívou do Európskej charty územnej samosprávy.

    Návrh predstavuje pokus o zneužitie práva zákona, kde sa pod rúškom verejného záujmu protežuje cielene a účelovo jedna obec na úkor druhej, a to dokonca takým spôsobom, že dotknutá obec vôbec nemá právo sa k tomuto vyjadriť. Súčasne to znamená odňatie práva dotknutému účastníkovi vyjadrovať sa k zásahu do jej už nadobudnutých práv a povinností, čo predstavuje porušenie čl. 2 ods.3, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

    Vláda skrývajúc sa za týmto návrhom poslancov chce týmto návrhom dosiahnuť to, že obíde obec, ktorá je dotknutá bez ohľadu na jej vôľu, rozhodne aj o území, teda aj o právach a povinnostiach, ktoré obec na tomto území má. Ide o zrejmé konanie kontra leges s úmyslom znemožniť dotknutému subjektu v zmysle citovaných ustanovení vyjadriť sa k vlastnému problému, ktorý sa ho absolútne dotýka. Podotýkam, že už v súčasnosti existujú právne predpisy, ktoré bez akýchkoľvek násilností, lobingu a nesystémových postupov umožňujú dosiahnuť cieľ sledovaný návrhom, a to postupom lege artis, bez porušenia zákona. Aj z tohto hľadiska je pri znalosti slovenského právneho poriadku tento návrh nesystémový, účelový a zbytočný.

    Dovoľte, aby som pre poriadok prečítal aj ďalší list, ktorým...

  • Hluk v rokovacej sále.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, to som rád. Starosta Dovjak poslal doplnenie stanoviska k návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb., a to po stretnutí s jedným z navrhovateľov.

    „26. 8. 2003 na základe pozvania navrhovateľa Jozefa Hurbana navštívili sme jeho poslaneckú kanceláriu v Poprade. Tu nás tento poslanec informoval, že predmetný návrh novely uvedeného zákona bol predložený Legislatívnej rade vlády a táto navrhovateľom vytkla o. i. to, že v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy neprerokovala navrhované zmeny územia dotknutej obce s dotknutými obcami a že týmto stretnutím pán poslanec tento nedostatok odstraňuje. Za tým účelom toto rokovanie zvolal a chcel v tomto zmysle spracovať aj zápis, aby tak odstránil nedostatok vyčítaný Legislatívnou radou vlády. Zároveň nás informoval, že už prerokoval vec aj s predsedom parlamentu a že návrh novely zákona bude predložený do prvého čítania na septembrovom zasadnutí parlamentu.

    Po tejto informácii sme upozornili pána poslanca, že vzhľadom na štádium, v ktorom sa legislatívny proces nachádza, prichádza jeho iniciatíva z hľadiska dodržania Európskej charty miestnej samosprávy oneskorene a že v súčasnom štádiu konania je už naším partnerom Národná rada, Legislatívna rada vlády a jednotlivé výbory Národnej rady, resp. v rámci rozpravy jednotliví poslanci. Upozornili sme ho na to, že podľa Európskej charty miestnej samosprávy bolo jeho povinnosťou prerokovať navrhované zmeny s dotknutými obcami v takom štádiu konania, keď ešte obce mohli vecne a právne relevantným spôsobom prednášať svoje argumenty a pripomienky, teda vopred, príp., kde to zákon umožňuje, uskutočniť referendum, tak ako to výslovne zakotvuje čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy s názvom Ochrana územných hraníc miestnych orgánov.

  • Pán poslanec, je mi ľúto, musím vás prerušiť. Rokujeme do 19.00 hodiny, neodhlasovali sme si zmenu tohto rokovacieho času.

    Budeme pokračovať v rozprave zajtra o 9.00 hodine k tomuto bodu programu.

    Dovidenia zajtra, dámy a páni.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.