• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Edit Bauer, pán poslanec Dušan Čaplovič, Milan Murgaš a Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Rudolf Žiak. Podľa dohody, ktorú sme prijali na záver rokovania v stredu odpoludnia, pristúpime teraz k hlasovaniu o zákonoch, ktorých predkladateľom z poverenia vlády bol minister spravodlivosti a podpredseda vlády pán Daniel Lipšic.

    Prosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnej rade predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 344. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k prerokúvanému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci a boli prednesené dva procedurálne návrhy. Prosím, aby ste o týchto návrhoch dali hlasovať. Prvý procedurálny návrh bol môj, kde som navrhovala vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, dajte o predloženom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková.

  • Hlasy v sále.

  • Páni, nefunguje technika. Nech sa páči, už ide. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej, ktorá navrhuje vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 55 za návrh, 65 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorým odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 61 za návrh, 65 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 74 za návrh, 55 proti.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, ktorá odporúča prideliť návrh výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 89 za návrh, 12 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Laššákovej, prosím pána poslanca Drgonca, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 343. Pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave zaznel jeden pozmeňujúci procedurálny návrh pána poslanca Madeja vrátiť návrh na dopracovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Prezentujte sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 54 za návrh, 70 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím teraz, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 74 za návrh, 50 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: po prvé Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a po tretie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu. Poprosil by som aj ctenú opozíciu, keby sa prezentovala.

  • Hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujeme ešte raz hlasovanie. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na desať minút rokovanie, zvolávam poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania na o 10.20 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 10.57 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako býva zvykom, ani teraz poslanecké grémium nevystačilo s minútami, ktoré sme si určili na rokovanie, preto sa chcem ospravedlniť. Zároveň vás chcem informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia a o ďalšom priebehu a postupe rokovania 17. schôdze. Teraz budeme pokračovať hlasovaním, tak ako sme začali 3. rokovací deň, ďalšími tromi zákonmi, ktorých predkladateľom je pán podpredseda vlády Lipšic, s tým, že o zákone, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, nebudeme hlasovať, prerušíme rokovanie o tomto návrhu zákona. Potom budeme pokračovať v rokovaní o ôsmich vládnych návrhoch zákonov, ktoré súvisia s pripravovanou reformou verejnej správy, a to tak, že prvý v poradí - vládny návrh zákona o krajských úradoch -, budeme prerokúvať tak, že bude rozprava o tomto zákone samostatná a po rozprave budeme o zákone aj hlasovať. Podľa výsledku hlasovania o tomto návrhu zákona, teda po hlasovaní o tomto návrhu zákona budeme pokračovať v rokovaní o ďalších siedmich návrhoch zákonov s tým, že rozprava o týchto návrhoch zákonov bude spoločná, hlasovať o jednotlivých prerokovaných zákonoch budeme dnes o 17.00 hodine. Takáto je dohoda z poslaneckého grémia, ale samostatne ešte pred 17.00 hodinou budeme hlasovať, po skončení rozpravy, o vládnom návrhu zákona o krajských a obvodných úradoch.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Drgonca, aby uviedol hlasovanie o zákone, ktorého predkladateľom je vláda, o Justičnej akadémii. Páni poslanci, ešte vás chcem upozorniť na jednu dôležitú skutočnosť. V programe 17. schôdze je zaradený aj bod návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý prijal Konvent. Po dohode v poslaneckom grémiu sme sa rozhodli, že zajtra o 14.00 hodine požiadame pána ministra zahraničných vecí, aby v Národnej rade Slovenskej republiky, tu v pléne pred všetkými poslancami uviedol a odôvodnil návrh ústavnej zmluvy, potom by rokovali o návrhu jednotlivé výbory. Zatiaľ mám informáciu iba z výboru pre verejnú správu, že chce o tomto návrhu ústavnej zmluvy rokovať. Ja chcem prideliť návrh na prerokovanie trom výborom, výboru pre európsku integráciu, zahraničnému výboru a ako gestorský výbor v tomto prípade bude určený výbor ústavnoprávny, tak, aby sme do skončenia schôdze mali pripravenú spoločnú spravodajskú správu a mohli s plnou vážnosťou a politickou zodpovednosťou o tomto vážnom dokumente tu v Národnej rade Slovenskej republiky rokovať. Zajtra o 14.00 hodine uvedenie návrhu ústavnej zmluvy. Teraz hlasujeme, pán poslanec Drgonec, prosím o návrh.

  • Čiže ak tomu správne rozumiem, vrátili sme sa do bodu nula a mali by sme hlasovať aj o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Nie?

  • Ten sme už odhlasovali, pán poslanec. Ideme hlasovať.

  • Dobre, čiže len pridelenie výboru.

  • Prepáčte, ja som trošku zaspal, ale ja by som rád mal istotu, pán predseda, že vláda Slovenskej republiky nebude rokovať o ústave, európskej, skôr ako neprebehne diskusia, pretože to by mal byť výsledok. Čiže prosím, keby ste aj toto nejakým spôsobom... Lebo ak vláda Slovenskej republiky odsúhlasí, tak o čom chceme my diskutovať?

  • Hlasy v pléne.

  • No je to vec, teda by som povedal, skôr technická, ako to zariadime.

  • Pán poslanec, ja môžem oznámiť vláde rozhodnutie Národnej rady o tom, že Národná rada sa týmto dokumentom bude zaoberať v čase do skončenia schôdze, ktorá je plánovaná do stredy budúceho týždňa. Môžem vládu požiadať, aby o tomto materiáli nerokovala skôr, ako nebude známe stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, s tým však, že smerom k vláde naše stanovisko má odporúčací charakter, teda nemôžeme vládu zaviazať. Ale vedomý si toho, že naozaj by mala byť v tomto smere koordinácia medzi vládou a parlamentom, oveľa vážnejšia, ako bývalo doteraz, tak požiadam v tejto chvíli premiéra vlády, aby nerokovala vláda dnes o tomto dokumente. Pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán predseda, ja by som sa skôr prikláňala k vášmu prvému návrhu, nie k návrhu pána poslanca Mikloška, lebo návrh ústavnej zmluvy bol posunutý z Konventu. Prvá by mala o ňom rokovať vláda, nech dá vyjadrenie, potom sme tu my, ktorí to odobria, alebo dajú limity a mantinely vláde, ako má rokovať 4. októbra. Lebo ak by bol postup opačný, tak by to podľa mňa vyzeralo, že my síce niečo povieme, ale potom vláda bude odobrovať, či s tým bude súhlasiť, či nie. Uvedomme si, že my máme kontrolnú funkciu nad stanoviskom vlády.

  • Pán poslanec Mikloško. Zapnite pána poslanca Mikloška. Prihlás sa, zapne sa to. Môžeš.

  • Prepáčte, pán poslanec, odteraz vám vykám.

  • Pán predseda, prosím vás, ja by som bol rád,

  • keby predseda zahraničného výboru vôbec povedal, aký je mechanizmus našej delegácie v Ríme. Ja mám, podľa mojich informácií vláda vôbec nie je viazaná stanoviskom parlamentu, vytvorí si svoj názor a ide do Ríma a tam bude proste tento názor tlmočiť. Preto postup, ktorý navrhuje pani poslankyňa Belohorská, považujem trošku za vládu ničím neviazaný, nehovoriac o tom, že vláda ťažko môže prijať nejaké stanovisko a potom ho meniť, takže možno pán predseda zahraničného výboru by mohol vysvetliť, ako to je vlastne.

  • Prosím pána predsedu zahraničného výboru. Pán predseda ústavnoprávneho výboru, sadnite si, lebo možno táto diskusia bude trošku dlhšia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. O medzinárodných zmluvách rokuje vláda z poverenia prezidenta republiky, ale keďže pôjde naozaj o prezidentskú procedúru, do nej vstúpi aj parlament pri ratifikácii následne. Bolo by zle, ak by vláda išla iným smerom, než je celkové želanie, respektíve ak by nebola zhoda medzi parlamentom a vládou v zásadných otázkach. Je to rozsiahly dokument a preto si žiada aj taký rozsiahlejší prístup. Ale tá zodpovednosť je aj na jednom, aj na druhom orgáne a v podstate na celom štáte následne. Podľa mňa, teraz hovorím svoj názor preto, lebo - v dobrej viere - potrebujeme mať konzistentné stanovisko, ktoré nejde ani proti sebe a nie je nejaké nečitateľné a zároveň vytvára priestor pre rokovania, istý priestor, a tiež pre spájanie záujmov v podobných krajinách alebo aspoň rovnako zmýšľajúcich.

  • Ešte trošku, už len dopoviem. Preto by vláda mala prísť, ak je to dohodnuté na zajtra, so základnou predstavou, do toho sa vyjadria parlamentné výbory a plénum so svojou istou predstavou, alebo s odporúčaniami a vláda by to mohla následne uzavrieť, definitívne, na budúci týždeň a 4. októbra začať rokovania tak, aby maximum z toho, o čom je rozhodnutá, presadila do výsledku medzivládnej konferencie, už či to bude do decembra, alebo do budúcej jari. V tomto by mala aj politickú podporu parlamentu, aj oveľa väčšiu silu pri rokovaniach s ostatnými krajinami.

  • Pán predseda, neviem, v čom má oporu táto diskusia, pretože momentálne hlasujeme o konkrétnom návrhu zákona. Myslím si, že keby išlo o iný bod programu, tak veľmi rýchlo zastavíte akúkoľvek diskusiu, len mám taký pocit, že to teraz niekomu vyhovuje. Bol by som veľmi nerád, keby vláda odišla na rokovanie 4. októbra so stanoviskom, ktoré je v podstate nemenné, a tu sa v Národnej rade budeme zbytočne namáhať a vytvárať rôznu ideologickú diskusiu, takže poprosím, aby sme o tomto nediskutovali teraz. Zvolajte poslanecké grémium, vyriešte to iným spôsobom, hlasujme o návrhu zákona. Opakujem, keby to bol iný problém, tak už zoberiete diskutujúcemu slovo.

  • Pán poslanec, tento problém ja považujem za taký vážny, a preto som chcel, aby takto v pokoji vyjadrili svoje postoje poslanci, ktorí pracovali či už v Konvente, alebo... Pán predseda zahraničného výboru, nehľadajte v tom žiadny iný úmysel, len to, ako sa dopracovať k tomu, aby tento parlament mohol povedať vážne slovo vláde Slovenskej republiky, ako si predstavuje budúcnosť Európy a obsah ústavnej zmluvy. O nič iné tu nejde. Pán predseda, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Pán poslanec Mikloško, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže opakujem, posledný návrh zo série návrhov. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom, po prvé ústavnoprávnemu výboru, po druhé výboru pre obranu a bezpečnosť a po tretie výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za návrh, 10 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, prosím pani poslankyňu Laššákovú, aby ako poverená poslankyňa ústavnoprávnym výborom predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 342. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k prerokovanému vládnemu návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec a preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 10 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor aby hlasovaním určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 98 za, 9 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nebol podaný procedurálny návrh, preto môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 34 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Áno. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: po prvé ústavnoprávnemu výboru, po druhé výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, po tretie výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 za, 8 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu

    o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 341. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch patrí do skupiny zákonných úprav, ktorými sa zásadným spôsobom mení jestvujúca organizácia miestnej štátnej správy. Návrh vychádza z Programového vyhlásenia vlády a súvisiacich koncepčných materiálov týkajúcich sa reformy verejnej správy, predovšetkým z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády 14. mája 2003. Ide o návrh základnej právnej úpravy na realizáciu reformy miestnej štátnej správy, na ktorý bezprostredne nadväzujú príslušné návrhy zákonov, ktorými sa na jednotlivých úsekoch štátnej správy ustanovuje nová organizačná štruktúra. Prijatím zákona dôjde k zrušeniu okresných úradov, ktoré vykonávajú štátnu správu na prevažnej väčšine jej úsekov, a tým k zániku modelu miestnej štátnej správy, založenému na integračnom princípe. Zároveň sa vytvára v 46 sídlach nová štruktúra prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy, obvodných úradov, ktoré budú vykonávať štátnu správu na úsekoch pôsobnosti ministerstva vnútra ako aj na niektorých súvisiacich úsekoch štátnej správy v pôsobnosti iných ministerstiev. Krajské úrady v transformovanej podobe, teda najmä s menším rozsahom kompetencií budú dotvárať racionálnu dvojstupňovú sústavu orgánov miestnej štátnej správy na úsekoch vymedzených v návrhu zákona. Pri výbere sídiel obvodných úradov sa brali do úvahy rôzne kritériá, najmä počet obyvateľov územného obvodu ich pôsobnosti, dostupnosť k sídlu obvodného úradu ako aj charakter a frekventovanosť činnosti vo vzťahu k potrebám a požiadavkám fyzických osôb a právnických osôb. Navrhované sídla obvodných úradov vychádzajú z optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a dostupnosti pre občanov, ktoré schválila vláda 11. júna 2003 uznesením č. 472. Na výkon frekventovaných činností štátnej správy krajské úrady zriadia pracoviská obvodných úradov, predovšetkým na úsekoch živnostenského podnikania, obrany a bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie a v priestupkových veciach. Podľa návrhov krajských úradov sa predbežne predpokladá zriadiť 48 stálych alebo dočasných pracovísk obvodných úradov. Väčší význam bude mať zriaďovanie pracovísk na výkon takzvaných správnych agend, ktoré sa majú v budúcnosti vyčleniť z pôsobnosti orgánov polície. Z hľadiska právneho statusu uvedených orgánov sa navrhuje, aby právnickými osobami boli len krajské úrady. Obvodné úrady sa zriaďujú bez právnej subjektivity, avšak so samostatnou rozhodovacou právomocou v administratívno-právnych veciach. Z postavenia krajských úradov a obvodných úradov ako miestnych správnych orgánov vyplýva, že zákonmi zverené úlohy musia plniť na určitom teritóriu. Pri vymedzení ich územnej pôsobnosti sa vychádza z existujúceho správneho členenia štátu na kraje a okresy. Územný obvod krajského úradu bude naďalej totožný s územím kraja. Územným obvodom obvodného úradu bude jeden okres alebo viacero okresov. Reorganizácia systému miestnej štátnej správy sa bezprostredne dotýka značného počtu zamestnancov verejnej sféry, preto návrh zákona obsahuje podrobné pravidlá upravujúce prechod práv a povinností z právnych vzťahov, ktoré majú zabezpečiť náležitú kontinuitu výkonu štátnej správy.

    Súčasťou navrhovanej zákonnej úpravy sú aj viaceré články, ktoré obsahujú priame novely zákonov v normotvornej pôsobnosti ministerstva vnútra a v ktorých je nevyhnutné vykonať príslušné zmeny s ohľadom na zrušenie okresných úradov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predložený vládny návrh zákona odporúčam podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 336 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu a pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov, ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj za HZDS a pripraví sa ako druhý pán poslanec Číž za klub poslancov Smer. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k prerokúvanému návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dovoľte, aby som hneď na úvod povedal, že veľmi ťažko sa môže v otázkach reformy dohodnúť súčasná vládna koalícia a súčasná opozícia, a to z jednoduchého dôvodu. Keď sa v roku 1996 uskutočnilo nové územné a správne členenie Slovenskej republiky, kde bolo vytvorených 8 krajov, 79 okresov, mal som možnosť byť pri tom a mal som možnosť pozorne počúvať diskusné vystúpenia jednotlivých zástupcov, ktorí momentálne ešte sedia medzi poslancami a pôsobia vo vládnej koalícii, a ich názory boli úplne odlišné a dokonca odlišné od súčasnej práce vlády, od súčasného návrhu, ktorý sme ako vládny návrh dostali do parlamentu, pretože tí istí poslanci, ktorí sú teraz, niektorí ešte členovia vládnej koalície, pri novom územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky predkladali návrh, nie aby bol ako pôvodný návrh na 72, respektíve 74 okresných úradov, ale aby okresných úradov bolo viac, dokonca boli návrhy, aby tých okresných úradov bolo 121. Neboli to vtedajší poslanci koalície, teraz v opozícii, ale boli to tí, ktorí teraz predstavujú vládnu koalíciu. Teraz je tu návrh vlády, ktorá hovorí o redukcii, o zužovaní úradov. Myslím, že v jednej veci sa zhodneme, že všetky doterajšie reformy, ktoré prebehli, mali za dôsledok, vždy iným spôsobom sa vymyslelo, aby mohlo byť úradníkov ešte viac.

    Táto, tá istá reforma dosť rafinovaným spôsobom o tom takisto hovorí, pretože ako budeme vidieť počas prerokúvania tohto návrhu, mnohé ďalšie úrady sa budú vytvárať. No hovorím, to je ten základný rozdiel, v ktorom sa nevieme zhodnúť, pretože súčasná vláda pokračuje podľa scenára pána Nižňanského, a mňa tak trochu trápi, že nie je tu predkladateľom podpredseda vlády Mikloš, ktorý aj v minulom volebnom období bol zodpovedný za reformu verejnej a správy a ktorý je známy tým, že historicky vlastne odmietol prácu, za ktorú prijímal plácu ako minister vlády, a jednoducho odmietol pokračovať v reforme verejnej správy. Ten istý pán Mikloš v súčasnosti pôsobí vo vláde a bolo by veľmi dobré vypočuť si jeho názor. Mňa to aj preto trápi, že na poslaneckom grémiu boli predložené rôzne návrhy ako riešiť, ako prerokúvať tento balík zákonov, ktoré sa momentálne objavili v parlamente, akým spôsobom nejako sceliť celú túto rozpravu, pretože má to čo povedať spolu.

    Nebol prijatý návrh, aby vláda najskôr predložila a aby predseda vlády alebo ním poverený podpredseda zodpovedný za reformu predstúpil pred tento parlament a prediskutovala sa najskôr otázka celej reformy. Už som v úvode povedal, že zrejme sa nevieme dohodnúť, pretože je oveľa jednoduchšie aj pre vládnych poslancov, aby zahlasovali za čiastkové návrhy zákonov tak, ako sa nám budú teraz postupne objavovať na stole, pretože dávno predtým, ako tieto návrhy prišli do parlamentu, vláda rozhodla a povedala, že ide rušiť okresné úrady. Dokonca mnohé kroky sa robia - a ja som s hrôzou zistil na výbore, ktorý je garančný za túto oblasť, a to je výbor verejnej správy -, keď zástupcovia vlády hovorili, dokonca pán minister, váš štátny tajomník hovoril o tom, ako ministerstvo už pokračuje podľa zásad, ktoré vláda prijala, podľa materiálov, o ktorých vláda rozhodla. Prepáčte, ako môžete zatiaľ pokračovať, keď ste iba politicky rozhodli, že idete rušiť okresné úrady, pretože iba teraz sa v prvom čítaní objavuje návrh zákona, podľa ktorého to môžete zrealizovať, podľa ktorého môžete toto zabezpečiť, ale zrejme už tak to funguje na Slovensku, že tento parlament je pre vládu len slúžkou, pretože vláda urobila svoje kroky, svoje pokračovanie a podľa toho aj vládni úradníci pokračujú a teraz treba len takú maličkosť, aby sa tu našlo tých 76 poslancov, ktorí sa obetujú a ktorí to odobria vláde, aby mohla ďalej pokračovať. Takže v tomto je ten náš zásadný rozdiel, to, v čom sa nevieme zhodnúť.

    Samozrejme, je veľmi netradičný spôsob, ak som to dobre pozeral, myslím, že, pán minister, je tam 22 alebo koľko, v tomto jednom vládnom návrhu zákona, 22 zákonov, ktoré sa menia, nehovoriac o tom, že niektoré už predtým doznali aj 10, aj 12 novelizácií, takže vyvolá to do určitej miery chaos a aj tí, ktorí sa priamo vyznajú v tejto problematike, budú mať problém sa vôbec zorientovať a vyhľadať tieto kroky, ale zrejme tak ste sa rozhodli a proti tomu nemáme inú možnosť ako vystúpiť a povedať svoje stanovisko, svoj postoj, že náš poslanecký klub tento vládny návrh v nijakom prípade nemôže podporiť.

    Preto predkladám, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) bol návrh vrátený vláde, teda navrhovateľovi na dopracovanie. Samozrejme, vyplýva to aj z toho jednoduchého dôvodu, že vo výbore, ktorý je gestorský za túto oblasť, sa už niekoľkokrát na túto tému diskutovalo. Viete, ale ja som to pomenoval, že to je ako hluchý so slepým, keď sa rozpráva, pretože to, čo sa pán Nižňanský naučil, to si odrecituje, to si prednesie takýmto spôsobom, zástupcovia koalície mu dajú zapravdu, alebo takticky pomlčia, aby sa nemuseli vyjadriť k tomu, opozícia povie svoj postoj, každý si svoje povie a nakoniec príde hlasovanie, ktoré rozhodne, že ani tento výbor nie je schopný prijať to, pretože zastúpenie v tomto výbore je paritné, to znamená, koalícia i opozícia má rovnaký počet členov. Gestorský výbor nie je schopný ani prijať uznesenie.

    Pán minister, no ak ste sa podujali, teda vláda vás poverila tým, aby ste predložili tento návrh zákona do parlamentu, ja myslím, že ambíciou vlády by malo byť najmä to, ak sa robí akákoľvek reforma, aby i tá reforma hľadala podporu prierezovo, to znamená aj medzi zástupcami jednotlivých politických strán a snažila sa nejakým spôsobom zosúladiť aj politické programy týchto strán, pretože onedlho budú voľby a ak silou hlasov teraz sa tlačí prijatie tohto zákona a odhlasuje sa to takýmto spôsobom, čo iné môžete očakávať, ak po nastúpení novej vládnej garnitúry po voľbách dôjde znova k zmene a znova zase reforma bude prebiehať. Takže ak má niekto ambíciu robiť reformu a robiť reformu v prospech občanov Slovenskej republiky, nemal by ju robiť iba v prospech tých, ktorých reprezentujete momentálne, pretože tých máte dosadených do úradov, do štátnej správy, ale aby sa to riešilo tak, aby to mohlo fungovať aj pre budúcnosť.

    Samozrejme, tých problémov je tam viac, hovorím už najmä preto, že sa v jednom návrhu zákona objavuje také množstvo pozmeňujúcich návrhov, preto aj ani pri prerokúvaní či už vo výboroch alebo následne potom v pléne Národnej rady tento zákon takto, ako ste ho predložili, nie je opraviteľný. Preto predkladám návrh, aby bol vrátený vláde na dopracovanie.

    Samozrejme, veľa by sa dalo ešte na tú tému hovoriť, pretože práve štátna správa by mala slúžiť občanom Slovenskej republiky. Štátna správa žije z daní a poplatkov občanov a preto by mala byť veľmi blízka občanom, mala by im byť k dispozícii. Dá sa predpokladať, že tak ako to bolo v roku 1996, aj tu sa objavia mnohé návrhy, ktoré budú hovoriť o rozšírení počtu úradov, objavia sa všemožné návrhy, pretože každý poslanec pochádza z určitého kraja a neviem si celkom predstaviť, že poslanci, ktorí pochádzajú z príslušného okresu, ktorý momentálne rušíte, že prídu teraz a zahlasujú takýmto spôsobom, že by nemali snahu hľadať riešenie a postavenie toho okresu. Či sa to niekomu páči, alebo nie, aj v minulosti to fungovalo tak, že ak niečo človek nedokázal doma vybaviť, v obci, alebo v meste, tak obyčajne išiel na okres a hľadal riešenie, aby to fungovalo. Samozrejme, mal som tú možnosť, pretože som pôsobil niekedy v národných výboroch a potom som pôsobil v samospráve, keď dochádzalo k reforme a podarilo sa nám v roku 1996 spojiť všetky takzvané špecializované štátne správy pod jednu strechu, pod okresný úrad. Občania často formálne nadávali, že je veľa úradov a musia chodiť od dverí k dverám, hľadajúc spôsob, ako si to vybaviť, ale boli zastrešení jedným prednostom okresného úradu, aj keď nechcem hovoriť, niečo podobné, ako sme mali v Trstenej, keď som tu niekoľko informácií musel uvádzať, a vtedy váš predchodca, bývalý minister, povedal, že nemá dosah na prednostu okresného úradu, tak neviem, či teraz hľadáte riešenie, že ak ministerstvo vnútra si nevedelo urobiť poriadok s niektorými, opakujem, s niektorými prednostami okresných úradov, aby si urobili poriadok vo svojich úradoch, tak jednoducho teraz sa hľadá spôsob, ako znovu rozsekať štátnu správu, ktorá bola sústredená pod jednou strechou, teraz do takzvaných špecializovaných štátnych správ. Tieto špecializované štátne správy samozrejme budú mať svojho vedúceho, ten bude zodpovedať za organizáciu a ja mám taký dojem, že všetky naše ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá, sú spokojné iba vtedy, keď majú v každom okrese - a prepáčte, keď poviem, až po poslednú dedinu -, svojho úradníka, ktorého oni riadia. Nie aby vykonával štátny úradník to, čo môže zo zákona, ale tak, aby plnil príkazy jednotlivých rezortov, aby si toto zabezpečoval po svojej linke, tak ako ste to pripravili. Znova sa vraciame pred rok 1996, keď vo vlastnom okrese, s prednostom okresných úradov, a to je jedno, ako sa teraz budú volať, či budú mať názov taký alebo onaký, sme mohli postaviť futbalovú jedenástku a ešte sme mali aj štyroch náhradníkov. Presne k tomu znova smerujeme, znova bude nejakých 14 špecializovaných štátnych správ a roztrieštime tú sústredenú štátnu správu, ktorá tam mala pôsobiť a ktorá mala robiť v prospech občanov, a potom sa to posunie do inej roviny. Ja si viem aj predstaviť, ak by ste robili tú reformu a hovoríte o určitom znižovaní, ale vždy sa hovorí, že schody sa zametajú odvrchu. Ak by sa v tomto návrhu hľadalo riešenie, že skutočne dôjde, ja neviem, možno nie k 14 špecializovaných štátnym správam, ale že by fungovalo nejakých 6-7, to by bol pre mňa signál, že chcete niečo urobiť aj s rezortmi a nebude fungovať tento rezortizmus na 14 úsekoch, ale že bude fungovať na šiestich a možno aj tá perspektíva by bola v tom, že by ste následne znižovali počty rezortov a počty ministerstiev tak, aby teda nejakým spôsobom kopírovalo, ale vy momentálne necháte rozšafnú, na centrálnej úrovni štátnu správu a následne teraz hľadáte spôsob, ako dolu niečo ušetriť. Ak by ste to hľadali opačne, tak myslím, že by ste mali podporu aj ostatných poslancov, ktorí by mali záujem na riešení tejto problematiky, s ktorou momentálne pred poslancov predstupujete. Keďže toto je iba prvé čítanie a tu sa nedávajú ani pozmeňujúce návrhy, ani doplňujúce návrhy, preto iba jeden, procedurálny - vrátiť vláde na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pokračovať v rozprave bude poslanec Číž, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Smeru vyjadril stanovisko k procesom, ktoré spúšťa predloženie súboru 45 zákonov, ktoré by mali vytvoriť úplne novú štruktúru orgánov štátnej moci. Nesmierne to zasiahne aj charakter orgánov samosprávy. Sme presvedčení, že je potrebné venovať nesmiernu pozornosť práve spôsobu prerokovania. Je to otázka následnej zodpovednosti, otázka stability navrhovaných riešení a podobne. Napriek našej snahe, napriek tomu, že sme chceli aj vám uľahčiť hľadanie racionálnych stanovísk k veci, a teda posúdiť aj vecnú stránku problémov, chceli sme, aby vláda aspoň čiastočne vysvetlila dôvody, ktoré ju vedú k takémuto zásadnému kroku, aby zadefinovala pozitíva takéhoto riešenia, aby predložila aspoň elementárne čísla, ktoré mali následne slúžiť parlamentnej kontrole. Nič také sa nestalo, nieže písomný materiál, ale aj ústny prednes, ktorý predniesol pán minister, bol vlastne len minimálnym rozšírením predkladacej správy návrhu zákona, ktorý tu máme. Viem, že pán minister sa verejnej správe špeciálne nevenuje, lenže skutočnosť je taká, že spôsob prerokovania je pravdepodobne nedôstojný pre krajinu, ktorá má nesmierne vyspelú inteligenciu a iných občanov a pravdepodobne aj riešenie a spravovanie vlastných vecí by malo demonštrovať stav poznania, stav kultúry a charakter spoločnosti. Preto mi dovoľte, aby som na úvod môjho vystúpenia prečítal politické stanovisko Smeru aj s návrhmi, ktoré hodláme v tomto smere váženej Národnej rade predložiť.

    Ako viete, druhú fázu reformy verejnej správy sme začali 9. septembra 2003, a to rokovaním o zákonoch, o majetku VÚC, o majetku obcí a o majetku štátu. Tieto by mali byť teda pokračovaním a dokončením procesov v oblasti verejnej správy, ktoré predchádzajúca vláda zrealizovala v roku 2002. Kroky vlády a spôsob realizácie predznamenalo už Programové vyhlásenie vlády, podľa nášho názoru obsahom obzvlášť nekorektné, pretože okrem všeobecných úvodných dvoch viet ohľadne prehlbovania decentralizácie konštatuje, citujem: „Vláda prehodnotí pôsobnosť, efektívnosť a štruktúru okresných úradov a krajských úradov a vypracuje analýzu ich kompetencií. Na základe toho pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy, v rámci ktorej bude presadzovať zoštíhlenie administratívy spojené s rušením okresných úradov.“ Punktum. O dezintegrácii štátnej správy nie je v tomto programovom vyhlásení ani slovo. Teda už takto postavené Programové vyhlásenie vlády ignorovalo zásadným spôsobom štruktúru najvážnejších problémov existujúcich v prostredí verejnej správy, v zásade neutvorilo možnosti pre ich postupné zvládnutie, nestanovilo priority a ich hierarchiu a závažným spôsobom vlastne obmedzilo možnosť parlamentnej kontroly vlády. Na vykonanie tohto „programového vyhlásenia“ vláda prijala interné vnútorné materiály, akými sú Projekt decentralizácie verejnej správy, ktorý predložil splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy, a Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, ktorú predložil minister vnútra. Ani o jednom z týchto materiálov neprebehla ani v náznaku verejná diskusia, nie sú známe autorské kolektívy tvorcov a obe znamenajú výrazný a zásadný zásah do existujúcej štruktúry orgánov verejnej moci, reštrukturalizujú umiestnenie a rozmiestnenie orgánov štátnej správy, úplne menia odvetvovú štruktúru verejnej správy a tým zásadne poznačujú charakter štátu, jeho vertikálnu a horizontálnu štruktúru, čiastočne aj politický systém a zasahujú aj do prostredia, ktoré je obvyklé v „normálnych“ štátoch - dovoľte dať mi tam úvodzovky -, upravované ústavou. Tento mimoriadne nadštandardný zásah do technológie procesov verejnej správy, do jej inštitucionálnej štruktúry vláda Slovenskej republiky nepredložila v súlade s čl. 86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky do Národnej rady na prerokovanie a schválenie. Ani v náznaku, ako to spomínal pán kolega Cabaj, sa nepokúsila aspoň o čiastočný konsenzus s politickou opozíciou, či oboznámiť sa s jej názormi. Väčšinové presadzovanie takzvaných nezvratných procesov vo verejnej správe týmto spôsobom je jednoznačným znakom nízkej politickej kultúry, ohrozovaním ústavnosti a demokracie v našom štáte. Chcem povedať, že strana Smer tretia cesta sa dištancuje od takýchto politických praktík pri správe štátu a žiada tak odbornú ako aj zainteresovanú verejnosť, aby maximálnym spôsobom venovala pozornosť navrhovaným krokom, ktorých dôsledkom môže byť až destabilizácia základných funkcií štátu, minimálne dočasné znefunkčnenie verejnej správy a priveľké mrhanie finančných prostriedkov štátu.

    Konštatujeme, že koncepcia usporiadania miestnej štátnej správy jednoznačne odporuje všeobecným tendenciám rozvoja verejnej správy v štátoch Európskej únie a zásadne odporuje potrebám Slovenskej republiky v povstupovom období, keď je zrejmé, že reforma verejnej správy, citujem: „...musí už vo svojej koncepcii, teda v inštitucionálnej štruktúre, v procesoch a technológiách zodpovedať koncepcii Európskej verejnej správy“. Smer sa hlási k tým teoretickým poznatkom, ktoré ťažiskovo zameriavajú svoju pozornosť predovšetkým na zvýšenie efektívnosti verejnej správy, hlavne prostredníctvom posilnenia jej úrovne horizontálnej koordinácie a kooperácie medzi jednotlivými článkami, odstránenie prevahy odborovo orientovaných štruktúr nad prierezovými, riadenie podľa cieľov, poskytovanie správy ako služby, organizáciu úradov, ktoré posilnia úroveň vonkajšej koordinácie s podnikateľskou sférou, miestnou samosprávou či tretím sektorom.

    Smer hovorí veľké nie neustálym a plochým organizačným zmenám s čisto formálnym charakterom a požaduje zdokonaľovanie činností, zdokonaľovanie vlastného výkonu správy. Želáme si skutočnú decentralizáciu, ktorá vytvorí reálnu možnosť regionálnej správy relevantne ovplyvňovať a spravovať spoločenské procesy v regióne. Navrhovaný proces totálnej dezintegrácie a atomizácie štátnej správy, zrušenie všeobecného úradu štátnej správy vytvorí v regiónoch neudržateľnú situáciu, keď v ňom bude na horizontálne riadiacej pozícii možno až 15 vedúcich rôznych úradov, teda len z úrovne krajských orgánov, pričom koordinačné oprávnenia prednostu krajského úradu nie sú zvládnuté v príslušnom návrhu zákona ani vecne, ani legislatívne a dovoľte mi povedať takpovediac odborný názor, za ktorý som ochotný niesť zodpovednosť - nezmyselné.

    Pri analýze možností čerpania prostriedkov z EÚ možno ľahko zistiť, že ide o multizdrojové financovanie, ktoré je viazané na všetky regionálne projekty, a na týchto projektoch sa musí finančne podieľať tak štátny rozpočet ako aj rozpočtové zdroje miestnych a regionálnych samospráv. Správcovia týchto európskych fondov už dôrazne vyhlasujú, že Európska únia bude podporovať už nie parciálne projekty rozvoja toho-ktorého regiónu, ale prierezové, systémové projekty, napríklad projekty rozvoja vidieka, podporu stredných a malých podnikateľov, rozvoj cestovného ruchu a hlavne budovanie systémovej infraštruktúry prakticky v celom spektre riadiacej pôsobnosti verejnej správy. Je úplná totálna atomizácia štruktúry verejnej správy a likvidácia jednotného uzla pre komunikácie s investormi príspevkom k budúcim potrebám Slovenska? Ako bude vyzerať tvorba regionálnych a rozvojových programoch pri takejto atomizácii správnych činností? Akékoľvek vytváranie špeciálnych orgánov s úzkymi kompetenciami a s limitovanými možnosťami koordinácie možno akceptovať iba v prísne vymedzených sférach správy, ktoré teória veľmi konkrétne definuje.

    Navrhovaný spôsob usporiadania orgánov štátnej správy nemožno v žiadnom prípade označiť ako decentralizačný akt. Menovanie vedúcich týchto orgánov ministrami príslušných rezortov robí z týchto orgánov jednoznačne iba predĺženú ruku vlády bez akéhokoľvek miestneho či regionálneho vplyvu na činnosť týchto úradov. Zrušenie rozpočtovej kapitoly krajského úradu a včlenenie doterajších rozpočtových prostriedkov do rozpočtov jednotlivých ministerstiev znemožní akékoľvek určovanie regionálnych priorít a v konečnom dôsledku ani regionálnu politiku. Znamená tiež zrušenie akéhokoľvek vplyvu regionálnej politickej reprezentácie na chod úradov, kontrolu činnosti úradov, akúkoľvek participáciu na ich činnosti. Nezabezpečujú lojalitu úradníkov k regiónu a možno očakávať dominanciu centrálneho riadenia. Navrhované opatrenia výrazne znížia aj politický vplyv regiónov a značne politicky oslabia politickú reprezentáciu v záujmoch regiónov.

    Koncentrácia vlády na nezmyselnú a formálnu či formalizujúcu rekonštrukciu orgánov všeobecnej štátnej správy znamená zároveň aj rezignáciu na riešenie skutočných problémov verejnej správy. Inštitucionálnu reorganizáciu v okolitých štátoch sprevádzajú čiastkové koncepčné materiály ako napríklad koncepcia zvýšenia účinnosti verejnej kontroly, koncepcia zvýšenia účinnosti riadenia vo verejnej správe, koncepcia prípravy pracovníkov vo verejne správe a koncepcia informatizácie územnej verejnej správy. Zásadným doplnkom - a to snáď najvýznamnejším - týchto čiastkových koncepcií býva program zmien riadenia verejnej správy na úrovni centrálneho stupňa správy. Ani jeden skutočne hodnotný materiál tohto druhu na Slovensku neexistuje a je holým faktom skutočnosť, že predseda vlády, pôsobiaci už piaty rok vo svojej funkcii, si nevytvoril ani základné odborné kapacity pre riešenie reformných úloh, nemá funkčnú štruktúru riadenia reforiem. Vecný, organizačný a implementačný chaos sprevádzajú taký zásadný zásah do štruktúry orgánov štátnej správy, chce zrealizovať prostredníctvom prijatia parciálnych zákonov bez prerokovania koncepcie, opäť pod obrovským časovým tlakom, keď rovnako ako v roku 2002 po prípadnom zrušení krajských a okresných úradov môže byť legislatívny rámec potrebných zákonov ukončený najskôr koncom novembra, ale na zrušenie starých a vytvorenie nových úradov zostal jeden mesiac. Nehovorím už o situácii, keby čo len jeden z týchto zákonov do 1. 1. 2004 neprešiel v Národnej rade. Pritom od 1. 1. 2004 musí fungovať na regionálnej úrovni minimálne 14 nových úradov a nespočetné množstvo ďalších na pseudookresnej úrovni. Schvaľovací proces v Národnej rade neumožní v týchto lehotách vzhľadom na rozsah zmien ani základné naštudovanie, pretože najnevyhnutnejšie obdobie na vypracovanie odborných posudkov, konzultácií je najmenej dva mesiace. Už prvé prerokovanie súvisiacich zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ukazuje na závažné nedostatky, nedoriešenie mnohých podstatných súvislostí a zásadnú kolíziu s rozpočtovým procesom. Už dnes sa ukazuje deklarovaná úspora finančných prostriedkov na správu a podstatnú úsporu pracovných miest ako iluzórna a dovoľte mi povedať, až ako vedomá lož.

    Dodnes zásadným spôsobom rezonujú problémy spôsobené reformou a to prijatím „zákona č. 416/2002 o presune kompetencií na VÚC, obce a mestá“. Dvetisíc malých obcí, ale nesporne aj iných, zápasí s nezvládnuteľnými dôsledkami neprimeraného rozsahu zverených kompetencií, s elementárnou personálnou a finančnou formou ich zabezpečenia. Fiškálna decentralizácia nezačala ani v náznaku a regionálne samosprávy spravujú dnes nesmiernu sumu 10 miliónov Sk, ktorá je rozpočtovaná na kapitálové výdavky na zabezpečenie hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja regiónu. Štát samosprávam, tak regionálnym, ako aj miestnym, veľkoryso zverí školy, zdravotné, kultúrne a sociálne zariadenia, mnohé iné kompetencie, ale z finančných úhrad takzvaných nákladov spojených s priebežným financovaním, teda doterajších nákladov, ktoré slúžili na priebežné výdavky v danom fiškálnom roku. Štát doteraz nevyriešil takzvané fixné trvalé náklady z minulosti, ktoré ovplyvňujú schopnosť spravovať a prevádzkovať zverený majetok. Pritom modernizačný dlh len u základných a stredných škôl predstavuje pravdepodobne viac ako 5 miliárd Sk. U nemocníc prvého a druhého typu možno hovoriť o 20 miliardách Sk pri nákladových dlhoch a o 6 miliardách Sk pri modernizačnom dlhu.

    Celkový rozsah dlhov, ktoré sa prenášajú na plecia samosprávy, sa odhaduje od 40 až do 70 miliárd Sk, čo je, samozrejme, úplne nad reálne možnosti samosprávy. Miesto neľahkého a určite zložitého hľadania vecných riešení sa vláda orientuje na nezmyselné organizačnej zmeny a mrhá verejnými prostriedkami na ich realizáciu. To všetko od doby, keď sa pripravujeme na konkrétnym dátumom ohraničený proces vstupu do Európskej únie. V období, keď je potrebné, aby vláda deklarovala schopnosť zabezpečovať fungovanie moderného európskeho štátu a s maximálnym úsilím pripravovala krajinu na povstupovú situáciu a na predvídateľné procesy, ktoré nastanú, ona práve vtedy narušuje potrebný politický konsenzus a stabilitu našej krajiny.

    Smer považuje súčasnú aktivitu vlády Slovenskej republiky za vážne vývojové ohrozenie, ktoré prinesie aj vážne politické, hospodárske, finančné a sociálne škody. Navrhujeme preto prerušiť rokovanie o týchto bodoch programu, ktoré súvisia s dezintegráciou štátnej správy, a navrhujeme Národnej rade uznesenie, aby vyzvala vládu o predloženie oboch, prepáčte mi úvodzovky na slovách „koncepčných materiálov“, teda koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy a projekt decentralizácie verejnej správy, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky a do 31. októbra tohto roku aby vláda predložila koncepciu ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy na rok 2004 až 2006.

  • Toľko k politickému prehláseniu strany Smer. Dovoľte mi teraz, aby som povedzme aj z pozície podpredsedu Výboru Národnej rady pre verejnú správu zaujal stanovisko k niektorým faktom, ktoré sa uvádzali v politickom vyjadrení. Vzhľadom na to, že programom našej strany bolo priniesť do Národnej rady skutočne novú politickú kultúru a nové prístupy k spravovaniu štátu. Ukazuje sa, že nie je priestor pre pokojnú a slobodnú dohodu v prostrediach, ktoré sú pre politiku typické a že potom je jediná šanca, aspoň z tejto tribúny oznámiť našej verejnosti niektoré naše stanoviská a pokúsiť sa aspoň čiastočne zdokumentovať stav, teda naše vnímanie tohto stavu s tým, že napriek všetkému neprestávame dúfať, že aspoň niektoré argumenty alebo fakty, ktoré odznejú v tomto vystúpení, že by sa mohli v konečnom dôsledku stať predmetom možno aj nejakých úvah, prípadne vyhodnotenia a že by v konečnom dôsledku nejaké procesy, ktoré možno označiť ako pozitívne, mohli nastať.

    Dovoľte mi teda trošku k širšiemu prostrediu v oblasti spravovania krajiny. Býva zvykom, momentálne, alebo módou, že si každý rečník dáva akési motto pre svoje vystúpenie. Ja som si také motto pripravil. Znie asi tak: „Spravovanie štátu podľa Dzurindu, ´reformy´ v úvodzovkách podľa Dzurindu, reforma verejnej správy podľa Dzurindu.“ Chcel by som sa postupne k týmto trom súčastiam venovať.

    Reforma verejnej správy je podstatnou zložkou transformácie štátu. Jej stav, okolnosti a súvislosti, ktorej priebeh jej schvaľovania sprevádzajú, nás núti venovať pozornosť širšiemu prostrediu, v ktorom sa odohráva. Tým prostredím je celkový stav riadenia štátu a spoločnosti. Ak začnem od ponovembrového obdobia, nepochybne možno vidieť úspechy, hlavne konštituovanie demokratického politického systému a v jeho rámci aj pozitíva v oblasti verejnej správy. Predovšetkým je to slobodná možnosť hľadať optimálne riešenia v prostredí parlamentnej demokracie, vidíme rozvoj samosprávy, zvyšovanie slobodnej participácie občanov na správe vlastných vecí, je tu reálna možnosť integrovať sa do spoločnosti slobodných európskych národov.

    Zrejmé sú však aj naše nezdary a postupne sa začínajú rysovať aj ich príčiny a objektívne sa zvyšuje naša schopnosť spoznávať skutočný stav vecí. Avšak vo väzbe na aktuálny stav ťažko nevidieť rezignáciu na cieľavedomú tvorbu občianskej spoločnosti v celej jej štruktúre. Podceňovanie verejnej politiky, pretrvávajúcu dominanciu ekonomických prístupov, neefektívne vykonanú a vykonávanú privatizáciu s právnymi, morálnymi a trestnými dôsledkami a so zničujúcim dopadom pre tvorbu zdrojov na verejné účely. Vysoká je tiež miera kriminality a korupcie, mnohonásobne nákladnejšia a zbyrokratizovaná správa, ťažko zdôvodniteľná majetková diferenciácia medzi sociálnymi skupinami, zníženie životnej úrovne veľkej časti našich rodín. Toto všetko u stále väčšieho množstva občanov vedie k pocitu straty istôt, ktorý prerastá nielen v kritiku súčasného režimu, ale i spoločenského systému. Ak chceme prezentovať aspoň elementárnu mieru politickej a občianskej zodpovednosti, nemôžeme tieto javy prehliadať, musia byť výzvou pre celkom iný prístup k verejnej politike.

    Dovoľte mi povedať, že veľmi intenzívne vnímame tieto fakty, tieto fakty sú základom politiky našej strany. Sú k dispozícii viaceré štúdie, ktoré analyzujú vnútorné dimenzie verejných politických inštitúcií a činností, to znamená stratégiu riadenia, rozhodovacie procesy o verejných záujmoch a ich analytické zázemie, komunikáciu medzi subjektmi verejnej politiky, transformáciu politických rozhodnutí do vecných riešení, interakciu medzi štátom a nevládnymi organizáciami vrátane tripartity a tretieho sektoru, občiansku participáciu na tomto riadení a úlohu či rolu médií v týchto procesoch. Ak aj opomeniem charakteristiku obdobia roku 1989 až 1992, hoci je pre analýzu súčasných problémov dôležitá, pristaviť sa musím pri období rokov 1993 až 1998. Toto obdobie bolo časom vzniku samostatného štátu a tiež obdobím výraznej polarizácie spoločnosti. Novovzniknutým štátom začali zmietať intenzívne boje medzi zástancami posilňovania národného štátu, teda národniarmi a povedzmeže internacionalistami s prevládajúcimi „libretariánskymi“ a neoliberálnymi prístupmi k základným hodnotám štátu. Obe koncepcie sa polarizovali na oboch stranách konfliktu, začali sa presadzovať radikálne sily a dôsledkom tohto boja bolo výrazné zníženie prestíže štátu v zahraničí ako aj zvýšená v úvodzovkách „pozornosť“ Európskej únie a zvýšené presadzovanie integrujúcich ideí s menšou empatiou k národným potrebám. Prirodzeným dôsledkom bola aj radikalizácia ideí, buď boj o paternalistický štát s výraznou ochranou národných záujmov, alebo o takzvaný minimálny štát s výrazne zníženými sociálnymi väzbami, s obmedzenými vstupmi do regulačných procesov, s tendenciou výrazne obmedziť atribúty sociálneho štátu. Boj, ako je známe, sa skončil v roku 1998 voľbami, ktoré vytvorili vládu, ktorá prakticky kontinuálne vládne dodnes. Nechcem sa venovať ďalším nuansám tohto stavu, hoci viaceré súvislosti sú veľmi dôležité, ale faktom je, že tento zápas výrazne obmedzil racionalitu presadzovaných ideí, odsunul na vedľajšiu koľaj sprostredkovanie skutočných záujmov obyvateľov našej krajiny, hlavne samosprávy, a skoro všetko sa odohrávalo v politických stranách alebo ich prostredníctvom. Tým sa politický systém ochudobňoval a ochudobňuje o participáciu tak občiansku, ale - na čo chcem osobitne upozorniť-, hlavne o participáciu odbornú. Prestíž daná vzdelanosťou a odbornosťou sa strácala, ľudia stojaci bokom straníckych zápasov strácali možnosť uplatniť sa, definitívne odchádzala prestíž vedeckých ústavov, vysokých škôl a ich odborného potenciálu, pečať odborníkov dostali iba ľudia so straníckou knižkou a spolu s prestížou odchádzali aj vedecké ústavy sami. Je symptomatické, že prakticky s nástupom Dzurindovej vlády odišiel...

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som vás prerušil na chvíľočku. Je pre mňa cťou privítať vzácneho hosťa v rokovacej sále na galérii, ministra zahraničných vecí a obchodu Nového Zélandu, pána Philipa Brucea Goffa. Vitajte. Welcome, Sir!

  • Je symptomatické, že prakticky s nástupom Dzurindovej vlády odišiel úrad pre stratégiu a s ním aj akákoľvek možnosť budovania národnej strategickej inštitúcie pre vrcholové rozhodnutia. Spolu s ním sa postupne vytrácala prax pozývať do prierezových programových komisií významných teoretikov s cieľom disponovať pri rozhodovaní s celým spektrom dosiahnutého vedeckého poznania. Straníckosť ovplyvňovala a ovplyvňuje aj personálne štruktúry štátnej správy, čo viedlo a vedie k dramatickej laicizácii ich odborného riadenia.

    Došlo k značnej výmene personálu v ústrednej štátnej správe, čím sa dôsledne stratila kontinuita a medzigeneračná previazanosť. Vlani a tohto roku z politických dôvodov odišlo viacero ľudí hlásiacich sa k hodnotám ľavicového prostredia. Z nových pracovníkov, ktorí často nastupovali alebo nastupujú do vrcholových funkcií, robia odborníkov iba dobre ušité obleky a odpustite, nemôžem to nepovedať, aj schopnosť dobre sa bicyklovať a založenie či členstvo v mládežníckej organizácii tej-ktorej vládnej strany. Nie som, prirodzene, protivníkom podstatného zvyšovania príležitostí pre mladú generáciu, ide mi iba o otázku kritérií. Straníckosť ovplyvňovala a ovplyvňuje a hlavne deformuje úlohy politických orgánov štátu, hlavne parlamentu. Tento naďalej stráca pracovný charakter a z politiky odchádza potrebný hierarchisticko-zastupiteľský princíp a napriek viacerým koaličným rozporom k niekoľkým kozmetickým úpravám a slovne demonštrovaným postojom o novej politickej kultúre sa mení na výrazne väčšinový. Osobitne to dokumentuje súčasná snaha zmeniť výsledky volieb a následné politické pomery tým, že niektorí poslanci vládnej koalície dostávajú ďalší mandát na členstvo v ďalších výboroch s cieľom zmeniť hlasovacie pomery.

    Čo je však ešte dôležitejšie, neviditeľnou sa stáva potreba spoločenského súhlasu ako i potreba vymedziť doménu štátu ako organizácie, ktorá zastupuje záujmy všetkých občanov. Viditeľná je však snaha jednoznačne a nezvratne privlastniť štát iba k jednej idei a iba k časti sociálneho spektra s cieľom vylúčiť či dehonestovať politických protivníkov ako škodnú. Je celkom možné, že tak prieskumy verejnej mienky, viaceré sociologické štúdie, ale aj každodenná situácia okolo nás ukazuje, že sa nachádzame len v ťažko prekonávanej politickej a ekonomickej kríze, ale aj v kríze hodnôt.

    Vážení kolegovia, kolegyne, som presvedčený, že je čas návratu k trvalým hodnotám, výrazne zmeniť prístup k správe štátu, k realizácii politiky, prístupy k politickým oponentom. Európa klope na dvere. Ako som už naznačil, reforma verejnej správy je podstatnou zložkou transformácie štátu. Jej príprava a realizácia je neodškriepiteľne poznamenaná skutočnosťami, ktoré som doteraz možno trošku príliš obšírne uvádzal. Som však presvedčený, že cesta k riešeniu začína práve s dôrazom na zlepšenie prostredia a vyriešením základných vzťahových otázok.

    Dovoľte niekoľko slov k zásadným politickým predpokladom. Prvé kroky reformy verejnej správy sme uskutočnili v roku 1990. Ak toto obdobie hodnotíme pozitívne, musím povedať, že ide aj o šťastie, pretože znalosť základných parametrov európskej verejnej správy bola vtedy objektívne nízka. Pravdou však je, že schvaľovacie procesy jednotlivých krokov reformy v ďalšom období, teda v roku 1993 až 1995 predchádzala široká verejná diskusia, ale tiež parlamentná diskusia, a to na základe predložených koncepčných materiálov. A dokonca aj na základe týchto diskusií sa viaceré vtedajšou vládou navrhované opatrenia neschválili. Ďalší významný vstup do reformných procesov sa očakával po voľbách v roku 1998. Vznikla funkcia splnomocnenca vlády, rozbehli sa prípravné práce a zanedlho vláda deklarovala vznik stratégie reformy verejnej správy a koncepcie ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy. Stratégia uvádzala zásady reformy verejnej správy. Okrem takzvaných všeobecných zásad deklarovala deetatizáciu, nesmierne dôležitý výber modelu verejnej správy, zásady cieľového stavu a zoznam súvisiacich reforiem. Obsahovala tiež rámcový návrh organizácie a riadenia reformy verejnej správy a návrh postupu prác.

    Návrh stratégie vypracoval už vtedy uzučký okruh odborníkov, o čom viem hlavne preto, lebo som sa na prácach expertne zúčastňoval. Návrh však nepochopiteľne nebol predložený do parlamentu na schválenie, hoci predstavoval podstatný zásah do jestvujúcej štruktúry orgánov verejnej správy a samozrejme si potreboval získať politickú legitimitu a zvlášť otázke výberu, modelu verejnej správy, mám na mysli duálny alebo integrovaný model verejnej správy. V oblasti verejnej správy zásadnejšia otázka neexistuje. Táto bola schválená na Slovensku iba interným, vnútorným aktom vlády, pričom podoba typu verejnej správy určuje a ovplyvňuje charakter verejnej správy na dlhé desaťročia a patrí k zásadným otázkam kreovania štátu.

    V demokratickom štáte - a prax v okolitých krajinách či v Európskej únii to potvrdzuje -, je nemysliteľné, aby takéto rozhodnutie neurobil najvyšší politický orgán štátu. Vláda však vyhlásila materiál za schválený a poverila vládneho splnomocnenca, aby vypracoval návrh koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Prakticky celý rok 1999, možno až 2000 predseda vlády Dzurinda opakovane presviedčal zainteresovanú a odbornú verejnosť v masmédiách, že návrh koncepcie, aby som ho zacitoval, „prinesie do parlamentu na vlastnom chrbte“, a to o požiadavke na jeho prerokovanie vyslovila Národná rada Slovenskej republiky osobitným uznesením a bolo zrejmé, že predloženie a schválenie koncepcie je samozrejmá a nevyhnutná podmienka pre spustenie reformy. Tento stav bol o to horší, že v roku 1999 bol predložený návrh novely ústavy, ktorý jednoznačne predurčoval budúce chápanie regionálnej a miestnej samosprávy. Článok 64 terajšej novely a nasledujúce, dôsledne vychádzal, odpustite slovo z nezmyselnej predstavy regiónu ako zrkadlového obrazu obce a naznačoval, že budúci zákon o VÚC bude vlastne len málo upraveným zákonom o obecnom zriadení. Nerešpektoval fakt, že v unitárnom, decentralizovanom štáte musí ísť o precízne stanovenie autonómie územného celku, vyriešenie vzťahových otázok k regionálnym orgánom štátnej správy, doriešenie dozoru a dohľadu, že musí byť stanovený...

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som vás prerušil s otázkou, ako dlho máte ešte predpoklad vášho vystúpenia.

  • Prosím, je všeobecný súhlas, aby pokračovali sme, alebo urobili prestávku a pokračovali o 14.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Vyhlasujem prestávku, prerušujem rozpravu. Pán poslanec bude pokračovať o 14.00 hodine v rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze diskusiou o návrhu zákona o krajských a obvodných úradoch. Nech sa páči, pán poslanec Číž. Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán spravodajca, zaujmite miesto.

  • Vážené kolegyne, posledných zhruba desať minút môjho vystúpenia pred obednou prestávkou som sa pokúšal charakterizovať prostredie, v ktorom sa tvorili základné koncepčné materiály, ktoré sa dotýkali verejnej správy a, prirodzene, ten charakteristický stav kritizovať. Osobitne som hovoril o tvorbe koncepcie reformy verejnej správy ešte z roku 2000, ktorá podľa kusých vyjadrení obhajcov súčasného postupu reformy verejnej správy má byť teoretickým východiskom pre terajšie reformné kroky, a snažil som sa vysvetliť vám hlavne to, že uznesenie vlády, ktoré prijalo túto koncepciu, je iba internou normatívnou smernicou a každý, kto vie niečo o teórii práva, vie, čo to znamená, a keďže ide o uznesenie, ktoré sa dotýka úplne esenciálnych a základných otázok, to sa hlavne týka dôležitosti v oblasti verejnej správy, tak pravdepodobne ani zďaleka nemožno takéto uznesenie považovať za čosi, čo by malo pomaličky normovať parlament, pretože my vlastne dnes prerokúvame čosi, čo je iba dôsledkom toho pseudostrategického rozhodnutia, ktoré obsahuje práve tento dokument.

    Zároveň som kritizoval aj spôsob prijímania novely ústavy, ktorý dnes veľmi výrazne rámcuje právnu úpravu, ktorá existuje osobitne v oblasti územnej samosprávy. Táto ústava bola prijímaná v parlamente bez toho, aby existovala spomínaná koncepcia, a pritom zásadným spôsobom ústava dnes relatívne obmedzuje možnosti zmysluplnej úpravy štandardných vzťahov medzi štátom a regionálnou územnou samosprávou, špeciálne v oblasti kontroly spotreby verejných financií, špeciálne v oblasti dozoru nad dodržiavaním zákonnosti a podobne. Chcel by som teda povedať, že takáto ústavná úprava je podľa môjho najhlbšieho presvedčenia jasným ústavným nepodarkom, ale, žiaľ, so značne obmedzenými politickými podmienkami pre zabezpečenie nápravy. Tých podmienok je hrozne veľa, ale – hlavne - pravdepodobne nemožno získať 90 hlasov a hlavne prirodzená a v podstate akceptovaná opatrnosť pri ústavných zmenách. Takže onú koncepciu decentralizácie a ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy po rôznych doplnkoch schválila, respektíve vzala na vedomie zasa iba vláda Mikuláša Dzurindu. V ďalšom vznikli VÚC opäť bez hodnotnej a koncepčnej diskusie, samozrejme, predznamenané prijatou Ústavou Slovenskej republiky a bez vyriešenia základných otázok zmyslu existencie VÚC, teda hlavne ich postavenia v systéme regionálnych orgánov, ich financovania, jasného definovania hlavných úloh. Citeľne sa prejavovala neexistencia súvisiacich reforiem. Pre údajnú nespokojnosť s počtom územných celkov odstúpil splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy a následnú ideovú bezradnosť vyriešil vznik prvej, odpustite mi, trošku pejoratívne, „skupinky“, ktorá podnikla spanilú jazdu po ministerstvách s cieľom prerokovať, čo ministerstvá pustia zo svojej kompetencie na regióny a obce. Následne pod nezmyselným časovým tlakom a bez čo len minimálnych časových nábehových lehôt a, samozrejme, v skrátenom konaní, bol prijatý pre niektorých slávny a pre niektorých menej slávny zákon č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a mestá.

    Vážené dámy a vážení páni. Takáto situácia pri stave reformy verejnej správy nás zastihla pri zostavovaní vlády po voľbách v roku 2002. Priznám sa, že ešte v roku 1998 som optimisticky očakával, že je tu istá príležitosť na diskusiu o základných otázkach pokračovania reformy, na nevyhnutnú intelektualizáciu, zhodnotenie vnútorných potrieb a možností a následnú komparáciu s integračnými požiadavkami. V rámci schvaľovania stratégie sa malo rozhodnúť o rozsahu reformy, stanoviť potrebné kapacity pre jej prípravu, pripraviť patričné organizačné a koordinačné podmienky pre spoluprácu subjektov podieľajúcich sa na príprave reformy a pripraviť kompletne vybavené pracovisko pôsobiace ako centrum reformných prác. Počítal som s výraznou aktivizáciou existujúceho expertného potenciálu, s výraznou podporou európskych inštitúcií, tak materiálnou ako odbornou. Tu by som chcel pripomenúť, keby to niekoho zaujímalo, aby sa pozrel, akú podporu, materiálnu aj finančnú, teda materiálno-finančnú a odbornú dostalo napríklad Poľsko. A teda vytvorením podmienok strategického charakteru pre potrebu budúcich reformných prác.

    So žiaľom však konštatujem, že po viac ako trinásťročnom demokratickom vývoji Slovensko prakticky nemá potrebné kapacity pre riadne zvládnutie transformačných potrieb a nečrtajú sa momentálne ani zdroje pre prípadný zvrat. Je pre mňa nepochopiteľné, ako mohla vláda Mikuláša Dzurindu rezignovať na viacvzťahové aktivity s cieľom komplexného budovania programu slovenskej štátnosti v súvislostiach ekonomickej, politickej, správno-právnej, sociálnej a spoločenskej reformy. Nemohol som nikdy pochopiť, ako a prečo likvidujeme inštitúcie, ktoré reprodukujú národný spoločenský intelekt a prečo sú zásadné politické rozhodnutia ploché a málo obsažné ako Zem za Plutarcha. Vrcholom „spravovania štátu“, v úvodzovkách, podľa Dzurindu je to, že autormi reformy verejnej správy sú osobnosti svojím vzdelaním stojace mimo aktuálnych vedných disciplín, bez akýchkoľvek pôvodných skúseností so správou štátu. Mrzí ma, že som osobný, ale tu prevažuje verejný záujem nad taktom. Veď nemožno nevidieť normálnu situáciu napríklad v Českej republike respektíve v Poľsku, kde reformu úspešne ideovo realizovali významné správno-právnické osobnosti so širokými, multiodvetvovo zostavenými kolektívmi.

    Reformy podľa Dzurindu sprevádza radikálny antizdatizmus, výrazné redukovanie rozsahu plánovacích a spravovacích kapacít, odmietanie koncepčných a programových prístupov. A zábavne znie konštatovanie Andreja Salnera, nesporne talentovaného mladého odborníka v publikácii Povolebné Slovensko, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky a ktorú nám niekto rozdal do lavíc, inak nezávislého odborníka, ktorý má však k SDKÚ vždy bližšie ako blízko, čo nie je pejoratívum. Tieto konštatovania sú pre reformy podľa Dzurindu príznačné. Dovoľte mi citovať, čo uvádza. Hovorí, že keď pred voľbami spolu s Miroslavom Beblavým analyzoval pre publikáciu i volebné programy politických strán v oblasti ekonomiky - ja dodávam, že zrejme pravicových -, predpokladal, že detaily reforiem chýbajú v programoch hlavne preto, že by sa voličom nepáčili. Už toto je zaujímavé, ale ďalej. Citujem: „V skutočnosti to vyzerá tak, že chýbali, lebo o nich vtedy ešte nikto neuvažoval. Výsledkom je, že strany súčasnej vládnej koalície sú niekedy ochotné poskytnúť priestor tomu, kto je ochotný dodať reformu viac-menej na kľúč. Platí to napríklad o Richardovi Sulíkovi a o systéme daní, alebo o reforme systému daní alebo daňového systému, o Rudolfovi Zajacovi a o zdravotníctve, ale i o Ivanovi Macúrovi a o rómskom probléme.“ Záver, ešte raz záver pána Salnera. Spomínaná nepripravenosť predstavuje obrovské riziko a v každom prípade sa viaceré reformy valia veľmi rýchlym tempom.

    Ja dodávam, že osobitá je i dôchodková reforma a „skupinka“, odpustite mi, je tvorcom okolo ministra Kaníka. Autor dodáva, že k reforme už je veľa vzruchu v záujmových združeniach finančných inštitúcií a bude zaujímavé, ktoré záujmy sa presadia a do akej miery bude výsledok v súlade s verejným záujmom. Ja len dodávam, som zvedavý spolu s ním. Úplne na záver tejto publikácie, hoci autor pomerne podrobne analyzuje jednotlivé reformy, reforme verejnej správe venuje štyri strohé vety. Tu sú. „Na veľmi zložitom základe stojí reforma verejnej správy a s ňou úzko súvisiaca fiškálna decentralizácia. Dedičstvom minulej vlády je totiž systém, ktorý sa už začal reformovať, ale nedosiahol žiadne ekvilibrum. Je teda ešte fluidnejší ako väčšina ostatných systémov, čo je zdrojom mnohých rizík a neistoty. Preto,“ citujem autora, „je veľmi komplikované túto reformu analyzovať.“

    Vážení kolegovia, dovoľte mi pre väčšiu názornosť demonštrovať, aké by mali byť skutočné kritériá pre ďalšie pokračovanie reformy verejnej správy, ich hierarchiu a priority. Iste mi dáte zapravdu, ak poviem, že základnou úlohou nášho štátu je pripraviť sa na vstup do Európskej únie. OECD vydalo v roku 1998 materiál skupiny expertov s názvom Podpora a zdokonaľovanie výkonu vládnej moci a riadenia v krajinách východnej a strednej Európy. Uvádzajú sa tu základné a zásadné parametre verejnej správy pre jej budúce fungovanie v pomeroch Európskej únie.

    Dovoľte mi venovať sa tomuto problému trošku obšírnejšie, pretože som presvedčený o tom, že ak má dnes ešte zmysel, odhliadnuc od všetkých vnútropolitických momentov, o niečom sa rozprávať, tak pre Slovensko je životne dôležitá úloha pripraviť štátny mechanizmus v komplexe, ale osobitne štátne orgány na to, aby boli schopné aspoň čiastočne reprezentovať základné záujmy, ktoré v predpokladaných kontaktoch bude treba obhajovať. Budeme ich obhajovať so subjektmi, ktoré sú na reformné procesy dávno pripravené, kde celkom inak fungujú reformné procesy a celkom inak funguje príprava na vstup. Takže možno pomôže aspoň, ak sa pokúsime spoločne prejsť niektoré také základné princípy a hlavne porovnať ich s tým, čo nám vláda predložila v súbore zákonov, s ktorými sa práve zaoberáme.

    Teda pred krajinami, ktoré chcú vstúpiť do Európskej únie, stojí zložitá a naliehavá úloha vybudovať správne inštitúcie, ktoré spĺňajú kodanské kritériá. Tieto inštitúcie musia byť schopné pri tvrdých rozpočtových obmedzeniach uplatňovať acquis communautaire. Pre tých, ktorým trošku ušlo, čo to je, je to súbor zákonov Európskej únie, ako je vyjadrený v dohodách, sekundárnych právnych predpisoch, v politikách Európskej únie, ako aj tých, ktoré sú súčasťou jurisprudencie Európskeho súdneho dvora. Pre kandidátsky štát vyplýva naliehavá úloha vybudovať inštitucionálnu kapacitu, ktorú bude potrebovať po vstupe do Európskej únie, jednak pre realizáciu národných záujmov a jednak pre efektívnu účasť na budúcom utváraní politiky Európskej únie. Európska únia potrebuje zrejme pripravených partnerov. Je zrejmé, že kandidátske krajiny budú mať výrazné deficity v uplatňovaní acquis communautaire, preto je potrebné pristúpiť k zásadnej reforme verejnej správy, pretože deficit v uplatňovaní právnych noriem znamená závažné riziká pre výkon vládnej moci a pre ekonomiku.

    Dovoľte mi niekoľko citátov z tohto materiálu. Napríklad: „Vláda musí mať kapacitu na riadenie inštitucionálneho rozvoja, ktorú poskytujú všeobecné systémy riadenia. Vybudovanie a prevádzkovanie správnych inštitúcií si vyžaduje zdroje a veľké investície do profesionalizácie správy. Kvalita správy musí byť pri rokovaniach o vstupe kľúčovým prvkom, teda najdôležitejším faktorom.“ Opakujem ešte raz - kvalita správy. Prosím, zamerajme sa potom na subjekty, ktoré vykonávajú túto správu a cez to zvažujme decentralizačné procesy. Členské štáty musia mať relatívne komplexné systémy kontroly a vyváženosti ako aj funkčné a teritoriálne rozdelenie kompetencií. Základnou hodnotou acquis communautaire je spoľahlivosť a efektívnosť, ktorých predpokladom je celkové zdokonaľovanie systému výkonu vládnej moci. Deficit v uplatňovaní práva znamená rozdiel medzi súborom právnych noriem a schopnosťou tieto normy uplatňovať a presadzovať podľa štandardov Európskej únie. Vypracúvanie a prijímanie právnych ustanovení je rýchlejšie a ľahšie než budovanie efektívnych inštitúcií pre ich uplatňovanie a odráža sa v tom schopnosť politických elít. Fungovanie trhu jednoznačne závisí na kvalite národných správnych inštitúcií. Teraz veľmi dôležitý moment. Aby fungovali odvetvové správy, musí existovať rozhodujúca horizontálna alebo všeobecná funkcia výkonu vládnej moci. Napríklad paralelne ešte systém súdnictva, dohľad štátnej správy, riadenie výdavkov, podriadenie napríklad zamestnancov celej verejnej správy jednotnému konceptu, koordinácia medzinárodných a podnárodných úrovní v rámci štátu.

    Ďalší citát. Veľmi dôležité. „Budovanie inštitúcií s dôrazom na odvetvia môže viesť k tomu, že týmto horizontálnym funkciám bude prisudzovaná nižšia priorita a budú zaostávať za ostatnými princípmi budovania inštitúcií. Toto zaostávanie sa potom bude prehlbovať, ak riadenie výstavby inštitúcií nebude napojené na národný plán uplatňovania acquis communautaire.“ To by som potom poprosil, aby zodpovedný člen vlády, možno pán minister, vysvetlil, ako sa to prepojenie na tento národný plán vo väzbe napríklad na pripravovaný návrh uplatňuje. Ďalej: „Ak nebude venovaná dostatočná pozornosť udržateľnému financovaniu, nebude skutočná snaha po stabilizácii a profesionalizácii personálu, nebudú posilnené horizontálne systémy vrátane správneho súdnictva a auditu, tak finančného ako aj právneho.“

    Ďalej. Ďalší citát. „Snaha po efektivite by mohla napríklad viesť k umiestneniu všetkých administratívnych operácií pre malé a stredné podniky do jedného úradu.“ Opäť poprosím túto tézu porovnať s navrhovaným úradom. Alternatívou k úplnému zlúčeniu administratívnych jednotiek môže predstavovať, aj to len veľmi čiastočne, iba výrazné zdokonaľovanie výmeny informácií medzi rôznymi sektormi verejnej správy.

    Ďalej nás nabáda tento materiál venovať maximálnu pozornosť takzvanému európskemu správnemu priestoru, takzvanému EAS alebo European Administrative Space. Poprosím, keby ste mi niekto pomohli nájsť, kto sa vyznáte v týchto materiáloch, kde sú aspoň náznaky odkazov na tieto materiály, ktoré zásadným spôsobom odporúčajú reformné procesy vo verejnej správe.

    Ďalší moment. Kľúčové hodnoty správy ako spoľahlivosť, transparentnosť, predvídateľnosť, zodpovednosť, adaptabilita a efektívnosť musia byť chránené nezávislými kontrolnými úradmi, a to dozorom, auditom - opäť finančným a právnym, ďalej, ak dovolíte, znovu zdôrazniť, parlamentným dohľadom! Ďalej, a to je nový inštitút a ten sám osebe prináša nesmierne nebezpečenstvá, „náhradou škody klientom verejnej správy, teda občanom a firmám.“ Ak zverujeme výkon štátnej správy dnes, veľmi zaujímavým spôsobom, už do 2800 miest v rámci Slovenska, upozorním iba na jedno, ak začnú fungovať škody za nesprávne rozhodnutie správneho orgánu, tie škody môžu mať rôznu výšku a uvedomme si, aký to môže mať dopad na fungovanie obcí a miest.

    Ďalšie konštatovanie, významné. Nie je isté, či sú regionálne úrady kandidátskych krajín, alebo ich existujúce regulačné, účtovné a kontrolné systémy pripravené na takzvané delegovanie plnenia. Pri absencii plne kompatibilných, vzájomne prepojených kontrolných systémov na centrálnych a miestnych úrovniach môže dochádzať k mimoriadne závažným pochybnostiam.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem vás zbytočne unavovať teoretickými postulátmi, no som presvedčený, že uvedením zásadných východiskových postulátov je potrebné vytvoriť aspoň čiastkový rámec pre posúdenie predloženého súboru návrhov zákonov. Dovoľte mi uviesť ešte niekoľko zásadných faktorov z uvedeného materiálu. Prístup k budovaniu inštitúcií pre acquis communaitare po línii sektorov prináša zásadné riziká vrátane fragmentácie administratívy, bujnenie a pretrvávanie inštitúcií, nekontrolovateľný tlak na rozpočet a ďalšie zaťaženie pre celý súkromný sektor.

    Kľúčovým problémom je - ďalší problém -, kam lokalizovať centrálnu zodpovednosť za vybudovanie inštitúcií. Okrem úradov pre európsku integráciu majú krajiny vždy organizačnú jednotku pre reformu verejnej správy, ktorá je tesne napojená spravidla na ministerstvo financií. Viaceré krajiny si zriadili medziministerské orgány, transformujúce sa štáty, dokonca ministerstvá, ministerstvá zriadené ad hoc ako napríklad v Poľsku. Uvedomme si teda obrovskú spoločenskú dôležitosť, ale potom aj poznatkovú a analytickú bázu, ktorá je podkladom pre rozhodnutia, a kde sa potom nemôže stať, že dochádza k takýmto zásadným pochybeniam, ako sa to deje na Slovensku.

    Ďalší. „Reforma verejnej správy musí byť plne podriadená národnému politickému orgánu, teda parlamentu, a začlenená do programov modernizácie verejnej správy.“

    Ako posledný údaj mi dovoľte uviesť snáď najdôležitejšiu smernicu, z môjho pohľadu. Uvádza sa: „Budovanie inštitúcií pre členstvo v Európskej únii potrebuje tri úrovne riadenia: úroveň centrálnu, ktorá je nutná pre určovanie priorít, styk s útvarmi pre rozpočet, európsku integráciu, zabezpečovanie koordinácie naprieč ministerstvami, zabezpečovanie rovnováhy medzi obecnými funkciami riadenia a funkciami riadenia sektorov a pre riadenie komunikácie s verejnou správou a prirodzene s voličmi, aby si príslušné orgány udržali istú podporu. Ďalej riadenie na ministerskej úrovni je nutné na prideľovanie zodpovednosti v rámci ministerstva organizáciám, ktoré sú jeho zložkami, a orgánom na zodpovedajúcej aj teritoriálnej úrovni, pre zabezpečovanie koordinácie a pre styk s centrálnou úrovňou. Treťou a v našom prípade teda mimoriadne dôležitou úrovňou je takzvaná projektová úroveň, o ktorej toľko hovorím a ktorá ani zďaleka nie je totožná s ústrednými orgánmi štátnej správy. Dnes osobitne zákon, ktorý predkladá pán minister, ale aj všetky ostatné zákony, ako sa - nenapadá ma slovenský termín -, „nestydate“ uvádza, sú na základe návrhu ústredných orgánov štátnej správy. Ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú samotné aktérmi reformného procesu, pretože ten vzťah ústrednej vlády a vzťah regiónov je úplne zrejmý a jasný, tak toto je jediné teoretické prostredie, ktoré sme schopní vytvoriť preto, aby sme sa venovali vážnym reformným otázkam.

    Z povedaného je zrejmé, že musíme preferovať hlavne reformu činnosti, a nie neustále formálne zmeny inštitúcií. Naozaj potrebujeme predovšetkým posilnenie strategického riadenia, koordinačných aktivít, potrebujeme skvalitnenie legislatívy, potrebujeme zdokonaľovanie regulačných procesov. Pokiaľ ide o integráciu štátu a dôsledky pre reformu verejnej správy, je potrebné veľmi múdro zvažovať, aké sú možnosti národnej politiky pri unifikačných procesoch pre zabezpečovanie nie ideologických, ale skutočných, večných, až životných záujmov našej krajiny. Základnou otázkou alebo zásadnou otázkou najbližšieho obdobia bude stále väčšie kladenie dôrazu na prierezové zabezpečovanie čo najvyššej profesionality, teda kvality úradníkov na jednotlivých úrovniach štátnej správy a samosprávy. Zvyškové peniaze, ktoré ešte na reformy máme, venujme sfunkčneniu toho, čo sme v minulom období spôsobili, a nie ďalšej a teraz už veľmi nebezpečnej destabilizácii správneho priestoru. Ďalšie zásahy do štruktúry orgánov verejnej moci organizujme až po spoľahlivých analýzach, doriešme riadenie vo verejnej správe, ktoré je považované za rozhodujúci faktor efektívnosti verejnej správy, doriešme organizáciu základného stupňa miestnej štátnej správy povedzme systémom poverených obcí a pristúpme prípadne aj k integrácii malých obcí, alebo hľadajme riešenie ako spravovací priestor kultivovať. Výrazne zvýšme kvalitu riadenia reformy, predovšetkým predvídateľný harmonogram a jeho dôsledné plnenie. Pripravme podmienky pre...

  • Pán poslanec, keby ste trošku pomalšie, lebo ja vám nič nerozumiem, čo hovoríte.

  • Dobre, pán predseda, ďakujem. Pripravme podmienky pre reformu ústredných orgánov štátnej správy, opätovne prehodnoťme štruktúru kompetencií vykonávaných štátnou správou a samosprávou. Poďme hľadať úlohu parlamentu v týchto procesoch a zdokonaľme jeho kontrolnú činnosť. Prejavom našej zodpovednosti musí byť aj to, že odmietneme netransparentné a objektívne zle pripravené pokusy o reformné kroky. Musíme žiadať oveľa kvalitnejšiu analytickú prácu a oveľa viac vnímať poznatky humanitných vied a neabsolutizovať výhody takzvaných manažérskych prístupov, za ktorými sa často skrýva iba nedostatok znalosti prostredia a nedostatok odborných znalostí. Potrebujeme rozšíriť poznatkový potenciál pre efektívne a dosiahnutému stupňu poznania zodpovedajúce postavenie regiónov, funkčnosť pre realizáciu ich politík a vybaviť ich potrebnými nástrojmi pre realizáciu zverených úloh. Donúťme vládu, aby v predložených reformných materiáloch zodpovedne určila hlavné ciele reformy spotrebnými číslami so zdôvodnením načasovania reformy, stanovením a analyzovaním únosnej miery rizík, aby zdôvodnila mieru, v ktorej budú preferované radikálne alebo jednorazové, alebo relatívne nezvratné reformné kroky oproti opatreniam postupnej, povedzme evolučnej inovácie. Donúťme ju, aby nám zdôvodnila voľbu pomeru šokových, či naozaj menej bolestných reformných opatrení.

    Vážené dámy, vážení páni, kľúčovým pojmom tak Programového vyhlásenia vlády ako aj predkladaných návrhov zákonov je decentralizácia. Každá dobrá učebnica verejnej správy uvádza, že pojem decentralizačnej reformy v sebe zahrňuje prinajmenšom štyri základné decentralizačné aspekty. Dovoľte ich vymenovať. Po prvé, vymedzenie územných jednotiek, s ktorými sa nakladá nie iba ako s časťami štátneho územia, ale tiež ako s územím, ktoré je spravované miestnou vládou. Druhý základný decentralizačný znak - určenie toho, aké záujmy reprezentované miestnou vládou budú rešpektované štátnym centrom. Po tretie, vytvorenie predpokladov pre to, aby miestne orgány mohli byť utvárané a obsadzované tou z demokratických procedúr, ktorá miestnej či regionálnej komunite najviac vyhovuje. Opäť si to porovnajte s mechanizmom, ktorý navrhuje vláda. Ďalej zaručenie právnej integrity miestnych vlád, zvlášť takzvanou modernizáciou komunálneho práva a previazanie záruk práv jednotlivcov a práv miestnych komunít s účinnou súdnou ochranou. Navrhované riešenia teda nemajú s takýmto chápaním decentralizácie skoro nič spoločné. Pokračovanie reformy navrhnutým spôsobom síce bude mať relatívny charakter nezvratnosti, hlavne preto, že jeho úprava bude neprimerane drahá, a nemôžeme donekonečna rozkolísavať ťažko skúšané správne štruktúry. Rozhodne sa však nevytvorí ani potrebná atmosféra stability a nevyhnutné nápravné opatrenia budú neustále visieť vo vzduchu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, námietka, že nemožno schvaľovať súbor zákonov, ktoré principiálne menia charakter štátnej správy, bez posúdenia koncepčných východísk, je zásadná. Rešpektovanie aspoň základných zásad parlamentarizmu si vyžaduje nepochybne aj vo vzťahu k legitimite prijatých rozhodnutí, ale hlavne z veľkej spoločenskej záväznosti a veľkosti dôsledkov osobitné rokovanie o oboch zásadných, koncepčných materiáloch. Tu nejde len o porušenie elementárnej zásady transparentnosti, ale aj o porušenie ústavnosti. Dovoľte mi preto požiadať vás o zodpovedné posúdenie uvádzaných argumentov. Je nesporné, že pozastavenie navrhnutej reformy prinesie určité komplikácie a vyžiada si značné penzum prác a nepochybne aj isté, možno nemalé náklady. Chcem však povedať, že sme veľmi pozorne skúmali aj túto stránku veci. Ak žiadame takýto postup, je to preto, že negatívne dopady pri schválení návrhov budú ešte väčšie. Vnesú zásadný nesystémový prvok do organizácie štátnej správy, dotýkajú sa osudov najmenej trinásťtisíc ľudí angažujúcich sa v prostredí miestnej štátnej správy a viditeľne neprinesú očakávané úspory, naopak, zvýšia náklady na správu a v krátkej dobe vyvolajú aj tlak na štátny rozpočet požadovaním ďalších prostriedkov na dobudovanie veľkého počtu nových úradov. Ani deklarovaná úspora 640 úradníkov, aj to značne sporná, predsa nemôže byť dôvodom na také závažné zmeny, zvlášť ak neprinášajú žiadne viditeľné kvalitatívne prínosy. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Číž bol posledný prihlásený za poslanecké kluby do rozpravy písomne k prerokúvanému bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte predtým faktické poznámky. Pán poslanec Mikloško, nech sa vám páči.

  • Ja by som len pánovi poslancovi chcel poradiť, že ak by raz svoje prejavy chcel vydať knižne, upozorňujem, že to nebude nikto čítať, lebo je to strašne dlhé.

  • Pani poslankyňa Antošová, Zubo a Mušková. Mušková s faktickou? Do rozpravy. Končím možnosť ďalších... Pán poslanec Hort.

  • Hlas z pléna: To je do rozpravy!

  • Pán operátor, prosím, aby ste zmenili režim našej techniky. A teraz prosím pánov poslancov, aby sa prihlásili ústne do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na podporu myšlienok svojich predrečníkov a kolegov aj ja vyjadrila svoj názor na túto vážnu problematiku. Zaručene sa všetci zhodneme na tom, že reforma verejnej správy nie je len záležitosť vládnej moci, ale celého politického spektra, nakoľko citlivo zasahuje do všetkých oblastí nášho života. Určite si pamätáme všetky zmeny od roku 1990 a rovnako si pamätáme okolnosti vzniku doteraz platného administratívneho rozdelenia Slovenska. Odznievala obrovská kritika a život ukázal, že najväčší nedostatok bol najmä v tom, že vláda sa nezaujímala o problémy napríklad základného a stredného školstva, o problémy regiónov a preto po presune kompetencií na samosprávu napríklad školstvo vyzerá tak, ako vyzerá, ďalej že prednostov krajských úradov vláda neprizývala na rokovanie do vlády pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na príslušný rok, čím vláda nejavila záujem o názory a problémy krajských úradov. Záujem vlády sa prejavoval len pri častom odvolávaní okresných a krajských prednostov.

    Za najväčší politický folklór sa všeobecne doteraz považuje nedávna hádka o počte regiónov - 5, 8, 12, 16. Nakoniec snáď zvíťazil zdravý rozum. Keď si už obyvateľstvo zvyklo na 8 krajov, tak tie regióny, ktoré už raz mali štatút krajského mesta, sa ho nechceli vzdať a napokon zostal počet 8. Vytvoriť ďalšieho 4 nové plnohodnotné kraje so všetkými krajskými kultúrnymi, školskými a politickými inštitúciami by bolo skutočne nad ekonomické možnosti Slovenska.

    S plnou zodpovednosťou konštatujeme, že návrh na zrušenie okresných a transformáciu krajských úradov je zmätočný a nezorientovaný a nie je mu možné celkom dobre rozumieť. Doteraz nikto nezdôvodnil, aký význam malo vytvoriť pred dvoma rokmi 16 „krajských úradov“, ktoré doteraz robia vlastne to isté ako predtým 8 krajských úradov, ale oveľa drahšie. Rovnako sú to rozpočtové organizácie, to znamená so všetkými výdavkami sú závislé na štátnom rozpočte. Rozdiel je len v tom, že 8 z nich sa nazýva vyšší územný celok na čele so županom, pribudlo najmenej tisíc úradníkov a asi štyristo poslancov. Do vienka dostali nedofinancované kompetencie a perspektívu vyhadzovania peňazí pridelených zo štátnej kasy.

    Na jednej strane stojí plne vybudovaný krajský úrad s organizačnou štruktúrou, kvalifikovanými zamestnancami, výpočtovou technikou, budovami a podobne a na strane druhej sa hľadajú budovy, preťahujú sa politicky vhodní zamestnanci, dobudúva sa úrad, kupujú sa autá, opravujú zasadačky a podobne. A úplne zbytočne sa prepúšťajú ľudia a nelogicky sa platí vysoké odstupné - a opäť zo zdrojov štátneho rozpočtu. Už by sme sa mali raz poučiť z minulosti. Len pripomínam, že takýto model špecializovanej štátnej správy nedávno zhorel ako fakľa. Je všeobecne známe, že špecializovaná štátna správa je náročná na obslužný personál, bude potrebné opäť menovať veľa nových vedúcich pracovníkov, kupovať autá a hľadať budovy, vypracúvať nové smernice a predpisy. Konštatujem, že základný zámer reformy sa nesplnil a duplicity naďalej zostávajú. Transformované krajské a obvodné úrady budú mať vzhľadom na svoje kompetencie obrovské množstvo zamestnancov. Nadišiel čas na úvahy o spojení štátnej správy a samosprávy.

    Takto si priblíženie služby k občanom naozaj nepredstavujeme. Občania zvyknutí na to, že doteraz chodia na jeden úrad, tak v budúcom roku môžu pestovať turistiku po kompetenciách a hľadať príslušné úrady a súčasne platiť zvýšené cestovné na dopravu z mesta do mesta, čo platí osobitne o mimobratislavských občanoch. Bude to ďalší cenový balík na plecia občanov, výraznejší pre občanov s nízkymi príjmami.

    Vážení kolegovia, tejto koncepcii nedávam dlhšiu životnosť ako do konca volebného obdobia. Samospráva je organizačne nedotiahnutá, nedofinancovaná a absentujúcu racionalizáciu napríklad už spomínaných škôl a školských zariadení sme dali do vienka samosprávy. Pre vyše 2 200 obcí, kde sú školské zariadenia, sa peniaze na investície odsúhlasujú z jedného miesta bez možnosti následnej kontroly. Toto absolútne nevyrieši daňová decentralizácia. Je jasné, že rozdeľujeme jeden a ten istý balík peňazí, a ak dám viac jednej samospráve, tak bude chýbať na inom mieste. Mám pocit, že doterajší model rozdeľovania prostredníctvom okresných úradov bol funkčný. Možno by nezaškodilo vycestovať k susedom do Česka a opýtať sa, ako sa im tam osvedčila nová reforma. Táto reforma vznikla podľa nás len v úzkych politických kruhoch, i keď formálne sa prezentuje ako produkt splnomocnenca vlády pána Nižňanského. Doteraz nebola publikovaná žiadna dôveryhodná kvantifikácia o úsporách z vytvorenia špecializovanej štátnej správy a len konštatovanie o úspore 2 600 zamestnancov a 600 mil. Sk. Úspora je však len na papieri, spotrebujú ju výdavky na zriadenie špeciálok, na odstupné pre uvoľnených zamestnancov. Preto sa týmto číslam jednoducho nedá veriť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám veľkú obavu, že vláda si dala v tomto prípade latku tak vysoko, že ju bude treba podliezť, a nie preskočiť. Navrhovaná reforma verejnej správy len potvrdzuje, že naozaj nejdeme dobrým smerom, ideme bez dohody s opozíciou, bez širokej diskusie a hlavne neefektívne. Odporúčame nerozbíjať to, čo funguje, a ďalej neexperimentovať na občanoch a radšej dlhšie diskutovať v odborných kruhoch. Preto aj pre tieto dôvody navrhovanú reformu z našej strany podporiť nemôžeme. Osobne podporujem procedurálny návrhy prednesený poslancom Tiborom Cabajom, aby sa ďalej o návrhu zákona nerokovalo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Džupa s faktickou poznámkou...

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som reagoval na tú pasáž príspevku pani poslankyne, ktorá poukazuje na veľké nebezpečenstvo hlavne z pohľadu regiónov. V období, keď vlastne de facto ani de jure neprebehla delimitácia majetku a kompetencií v celej hierarchii štátnej a verejnej správy, keď dochádza k problémom v kompetencii rozhodovacích procesov na úrovni verejnej správy, štátnej správy a samosprávy, dávame nový model rozdelenia štátnej moci smerom na regióny, čo prinesie zaiste ďalšiu disharmóniu, navyše prinesie to veľké napätie na úrovni regiónov jednotlivých okresov, bývalých, budúcich či zlúčených. A je tu celkom reálna obava, aby sa to, čo absentuje v koncepčnom pláne a v komplexnom pohľade na riešenie problémov v tejto oblasti, nezvalilo na bedrá a na hlavy tých, ktorí sú v reťazení na konci a v konečnom dôsledku sú vykonávateľmi niečoho, čo nie je možné realizovať, pretože to z časového hľadiska nebude možné, nehovoriac už o rôznych ďalších problémoch, ktoré vyplývajú z presunu. Preto podporujem stanovisko pani poslankyne a pripájam sa k nemu.

  • Do rozpravy sa ústne prihlásila ako prvá pani poslankyňa Mušková...

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister. Podľa dôvodovej správy Programové vyhlásenie vlády v kapitole bezpečný a efektívny štát špecifikuje, že v záujme dokončenia reformy verejnej správy bude vláda pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy a na základe prehodnotenia pôsobnosti, efektívnosti a štruktúry krajských a okresných úradov pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy, v rámci ktorej bude presadzovať zoštíhlenie administratívy spojené so zrušením okresných úradov. Uznesením č. 370 zo 14. 5. 2003 vláda schválila projekt decentralizácie verejnej správy ako záväzné východisko pre uskutočňovanie ďalších prác. Okrem iného uložila predložiť návrh optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a z hľadiska dostupnosti pre občanov. Ciele reformy, uvedené v úvode, vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády a jej uznesenia, musíme posudzovať práve z pohľadu prínosu ich realizácie občanovi. Domnievam sa totiž, že tomu je jedno, či ho vybavuje štátny alebo samosprávny úradník, dôležitejšia je preňho dostupnosť požadovanej služby, transparentnosť a rýchlosť jej vybavenia a iste ho bude zaujímať, aj koľko to stojí. Zmeny štátnej správy predložené v hodnotenom návrhu zákona sú možno v súlade s citovaným Programovým vyhlásením vlády, ale v žiadnom prípade v ňom nenájdeme priaznivý prínos pre občana. Naopak. Čo sa týka decentralizácie, zo súčasných 79 okresných úradov s prvostupňovou právomocou sa ich počet zredukuje na 46, nehovoriac o novovytvorených úradoch špecializovanej štátnej správy, ktorých vo väčšine prípadov bude ešte menej. Dôjde teda k výraznému obmedzeniu dostupnosti pre občanov pri dekoncentrácii, k roztriešteniu všeobecnej štátnej správy, ku vzniku nových špecializovaných úradov. S touto zmenou súvisia ďalšie efekty. Efektívnosť zabezpečovania úloh a tiež dostupnosť pre občanov. Výkon štátnej správy v pôvodnej podobe s jedným nadriadením pre špeciálne odbory umožňoval optimálne a efektívne riešiť úlohy a problémy na prvom stupni štátnej správy v jednote územnej a správnej. Myslím si, že táto vláda si to mohla overiť už v minulom volebnom období, ale nakoniec aj v tomto volebnom období, keď napríklad v regióne Kysúc, teda v minulom volebnom období, prišla do dolných Kysúc firma iná a veľmi súrne a rýchlo potrebovali vybrať všetky veci k tomu, aby mohla stavať svoje priestory v extraviláne. Všetko bolo pod jednou strechou, na jednom úrade, pod jedným prednostom okresného úradu. Uviedla by som jeden krátky príklad, ako to bude vyzerať, ak by sa prijal takýto zákon, ktorý je teraz navrhnutý. Napríklad do extravilánu by žiadateľ, či je to právnická alebo fyzická osoba, musel prísť najskôr na mestský úrad alebo na obecný úrad, kde je spoločná úradovňa, ďalej by musel ísť na pozemkový úrad, pretože sa predpokladá, že pozemkový úrad sa preloží do Čadce a tam podáte žiadosť o bonitu pôdy, ďalej by musel odísť do správy katastra, ktorá je späť v Kysuckom Novom Meste, potom by musel odísť na Krajský úrad Žilina na pozemkový odbor, kde by musel zaniesť žiadosť, potom by musel ísť päť na pozemkový úrad do Čadce o vydanie rozhodnutia a potom by musel ísť na obec. Ak by mal z toho dakto osoh, tak myslím si, že len dopravcovia, ale, žiaľ, možnože ani tí nie, lebo nakoniec občan by asi rezignoval v tejto ekonomickej situácii.

    Nový návrh prináša občanovi ťažšiu orientáciu, čo vyplýva zo vzniku nových špecializovaných úradov, ktorých správna pôsobnosť je rozdielna od územného členenia, ktoré je dané správnou pôsobnosťou novovytvorených obvodných úradov. Dekoncentrácia vyvolá nárast nových, takzvaných prierezových pracovníkov. Každý nový špecializovaný úrad bude mať vlastných pracovníkov na rozpočet, účtovníctvo, správu majetku, personalistiku, vnútornú prevádzku. Vytvorenie týchto miest sa pri požiadavke zníženia nákladov zákonite prejaví na znížení počtu výkonných pracovníkov a aj v samotnom počte sídiel úradov. To sa prejaví znížením, ako už som hovorila, v spomínanej dostupnosti pre občana. Okrem uvedeného dekoncentrácia nepriamo vyvolá novú centralizáciu, pretože bude spojená so vznikom nových úradov pri príslušných ministerstvách, ktoré budú tiež odčerpávať verejné zdroje, čo bude mať tiež dopad na počet výkonných pracovníkov a počet sídiel úradov.

    V súvislosti s návrhom zákona by sa mal prehodnotiť prínos aj už zrealizovaných krokov reformy a poučiť sa na ich nedostatkoch. Napríklad združovanie, dobrovoľné združovanie obcí pri vytváraní spoločných úradovní. Doterajšia prax ukazuje, že tento proces - bez zákonom alebo vykonávacou vyhláškou stanovených kritérií - bol chaotický. Ba dôsledkom toho je, že počet pracovníkov vykonávajúcich prenesenú agendu v samospráve je vyšší, ako keď ju vykonávala štátna správa, keď si zaokrúhľujeme neúplné úväzky hore. Dôsledkom je nespokojnosť samosprávy, teda najmä so zdrojmi spojenými s prenesenými kompetenciami. Takýto chaos, samozrejme, rozsahom oveľa mohutnejší, hrozí pri vytváraní samostatných pracovísk obvodných úradov.

    Pri monokratickom rozhodovaní bude záležať len od prednostu kraja, či vôbec dôjde k jeho vytvoreniu. Zákon alebo vyhláška by mali jednoznačne stanoviť kritériá, za ktorých je možné pracovisko vytvoriť. Vytvorené pracovisko by malo závisieť výlučne od zákonom stanovených kritérií. Zo zákona nie je tiež jasná otázka právomocí. Pri monokratickom princípe by každé rozhodnutie mal podpisovať prednosta obvodného úradu. V súčasnosti má túto právomoc vo veciach patriacich do kompetencie odboru vedúci príslušného odboru, ktorý má príslušné vzdelanie a bol preskúšaný z odbornej spôsobilosti. Preniesť túto právomoc len na prednostu by bol krok späť v odbornej oblasti ako i v oblasti pružnosti správneho konania.

    Zákon alebo vyhláška by mali určovať aj právomoc vedúceho samostatného pracoviska. Pokiaľ by to bolo samostatné pracovisko, jeho vedúci by mal mať v záujme pružnosti konania možnosť rozhodovať a vydávať rozhodnutia v stanovenom rozsahu.

    Z toho, čo som povedala, vyplýva, že takto prijatý zákon by mal nepriaznivý dopad na obyvateľov v hospodárení podnikateľskej sféry aj iných právnických osôb vo všetkých, nielen v rušených okresoch. Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Cabaja - tento zákon treba vrátiť späť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, po ňom pán poslanec Zubo. Pán poslanec Hort, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia, pretože ide o veľmi vážny návrh zákona, ktorý vlastne štartuje záver reformy verejnej správy, venoval chvíľu akejsi retrospektíve toho, čo sa tu doposiaľ vo vzťahu k reforme verejnej správy udialo.

    V období február až máj 1999 bola vykonaná analýza fungovania verejnej správy. V auguste roku 1999, bolo to uznesením č. 695/1999, vzala vláda Slovenskej republiky na vedomie predloženú stratégiu reformy verejnej správy a schválila, po prvé potvrdenie oddeleného modelu verejnej správy, t. j. inštitucionálne oddelenie výkonu štátnej správy a výkonu samosprávy; po ďalšie rámcový zoznam kompetencií, ktoré budú prenesené zo štátnej správy na územnú samosprávu; po ďalšie návrh organizácie a riadenia ďalšieho postupu procesu decentralizácie a po štvrté časový postup prác na decentralizácii a modernizácii verejnej správy.

    Vo vzťahu k tomu prvému rozhodnutiu - potvrdeniu oddeleného modelu verejnej správy - by som chcel upozorniť na šesť skutočností, ktoré ovplyvnili výber tohto modelu. Šesť kritérií. Prvé kritérium bolo vplyv zákonov na činnosť verejnej správy. Ďalšie - objektivita a nestrannosť výkonu verejnej správy. Ďalšie - rešpektovanie pôsobnosti štátnej správy a územnej samosprávy, po ďalšie - vzájomná koordinácia činnosti, ďalej miera uplatnenia decentralizácie a dekoncentrácie a objem výdavkov a prehľadnosť finančných tokov. To je odpoveď na to, čo tu bolo povedané o duálnom modeli, ako by sa mal dnes znovu začať v tejto Národnej rade konzultovať. Bolo to už v roku 1999, keď boli tieto kritériá jasne definované ako podklad k tomu, prečo bolo rozhodnutie o takomto modeli verejnej správy.

    Ďalším bodom v apríli 2000, uznesením vlády č. 230/2000 vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, decentralizáciu kompetencií a začiatok činnosti samosprávy vyšších územných celkov k 1. januáru 2002. Súčasťou koncepcie bola opätovná analýza súčasného stavu a v rámci nej aj posúdenie rastu výdavkov a neefektívnosti výdavkov na miestnu štátnu správu.

    Počas niekoľkoročného pôsobenia integrovaných úradov sa prejavili nasledovné nedostatky. Skúsim spomenúť celkom až desať. Po prvé - zložité riadiace vzťahy. Ide o roztrieštenosť ústredných orgánov pri zabezpečovaní jednotného výkonu miestnej štátnej správy s dopadom na výkon kľúčových činností. Po druhé - oddelenie zodpovednosti ústredných orgánov za odborné riadenie od finančného a personálneho riadenia s dopadom na odborné útvary okresných a krajských úradov. Po tretie - zníženie prehľadnosti a efektívnosti finančných tokov. Po štvrté - vysoká náročnosť na personálne, materiálové a súvisiace finančné zabezpečenie činnosti 79 okresných úradov. Po piate - nárast riadiacich a obslužných pracovníkov na úkor odborných pracovníkov a to podčiarkujem. Po šieste - nerovnomerné personálne vybavenie krajských a okresných úradov. Po siedme - rozdielny prístup odvetvovo riadiacej pôsobnosti ústredných orgánov vo vzťahu ku krajských a okresným úradom. Po ôsme - nevhodná územná pôsobnosť okresných úradov spôsobená politickým vymedzením hraníc okresov, ktorých dôsledkom sú nerovnaké podmienky pre občanov pri poskytovaní služieb. Po deviate - unifikácia organizačných štruktúr a nízka flexibilnosť a po desiate - strata kontaktu s prirodzeným prostredím klientov čiže občanov.

    Na základe Programového vyhlásenia vlády, na základe dohody koaličných strán schválila vláda uznesenie č. 142/2003, takzvaný návrh ďalšieho postupu decentralizácie verejnej správy, ktorý bol z februára 2003. Ďalej v máji 2003 vláda schválila jednak projekt ďalšej decentralizácie ako záväzné východisko a podklad pre uskutočnenie decentralizácie, bolo to uznesenie č. 370/2003 - prenos ďalších kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zrušenie okresných úradov a krajských úradov k 1. januáru 2004 a súčasne schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako podklad pre legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004. Ďalej v júni 2003, to bolo uznesenie č. 471, vláda Slovenskej republiky schválila návrh terminológie miestnej štátnej správy. Následne v júni 2003, to bolo uznesenie č. 472, vláda schválila optimalizáciu usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a z hľadiska dostupnosti výkonu miestnej štátnej správy pre občanov. Ďalej v júni 2003 uznesením č. 525 vláda schválila zníženie počtu funkčných miest v kapitolách krajských úradov k 1. júlu 2003, išlo o zníženie celkom 641 funkčných miest. 2. júla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 566 schválila postup schvaľovania zákonov potrebných na zabezpečenie zmeny usporiadania miestnej štátnej správy tak, aby všetky súvisiace zákony mohli byť odovzdané Národnej rade Slovenskej republiky do 22. augusta 2003.

    16. júla 2003 vláda Slovenskej republiky schválila kvantifikáciu finančných prostriedkov potrebných na realizáciu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy a harmonogram úloh súvisiacich s transformáciou krajských úradov a zrušením okresných úradov. Na základe uznesenia sa zníži počet zamestnancov miestnej štátnej správy z východiska 1. júla 2003 z 12 255 funkčných miest na 9 820 funkčných miest v priebehu roka 2003, t. j. zníženie o 2 435 miest a úspora finančných prostriedkov ročne o približne 751 miliónov Sk. Po ďalšie - v súčasnosti vláda schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, v rámci ktorého je definovaná systemizácia miest v štátnej správe, funkčné miesta mimo štátnu službu a strop výdavkov v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami vlády. Všetky zmeny sa musia udiať v rámci schváleného rozpočtu na rok 2003 a v rámci rozpočtu na rok 2004.

  • Hlas v sále.

  • Pán kolega, ešte ma nechajte dohovoriť, môžete reagovať vo faktickej poznámke. Po dvanáste - ministerstvo vnútra pripravilo podrobný harmonogram zabezpečovania vecných úloh súvisiacich s transformáciou krajských úradov a zrušením okresných úradov miestnej štátnej správy.

    Celý proces, ktorý som pred chvíľou vymenoval, má jasný postup. Od 1. 1. 2002 zmena územnosprávneho usporiadania, čiže vznik vyšších územných celkov. Ďalej presun kompetencií na obce a vyššie územné celky, to je termín 2002 až 2004. Ďalej regionalizácia miestnej štátnej správy vo väzbe na presun kompetencií, t. j. k 1. 1. 2004, to je to, o čom sa dnes začíname veľmi vážne baviť. Po štvrté - decentralizácia financií. To je plánované v období 2004 až 2005. Po ďalšie - nové kontrolné mechanizmy od 1. 1. 2004. Aj o tých tu bolo hovorené, že neexistujú. Sú jasne v koncepcii a schválené od 1. 1. 2004. Po ďalšie - reforma miestnej samosprávy. To bude veľmi ťažký oriešok a je plánovaný na rok 2004 až 2006. Ďalší presun kompetencií na územnú samosprávu, rok 2006, a ako záver, a to by som chcel dať do pozornosti všetkým tým, ktorí snívajú o znížení počtu rezortov, reorganizácia ústredných orgánov štátnej správy je plánovaná v tejto reforme v roku 2006.

    Chcel som týmto úvodom upozorniť na skutočnosť, ktorá tu bola viackrát spomenutá mojimi predrečníkmi, že ide o chaos; čiže žiadny chaos, vládna koalícia postupuje podľa jasnej koncepcie a časového plánu, podľa koncepcie, ktorá bola schválená v roku 1999 a odvtedy je napĺňaná a realizovaná konkrétnymi legislatívnymi normami.

    Dovoľte, aby som sa ďalej zaoberal usporiadaním verejnej správy na Slovensku. Slovenská republika je unitárny štát. Takéto štáty sú vo svojej podstate štátmi centralizovanými. Vzhľadom na historický vývoj na území Slovenska, geografické podmienky, národnostnú štruktúru, ale aj vzhľadom na kroky vykonané v reforme verejnej správy od roku 1989 a pôsobenie Slovenskej republiky v Európskej únii je cieľom existencia unitárneho, ale pritom decentralizovaného štátu s konkrétne stanovenou štruktúrou verejnej správy.

    Verejná správa na Slovensku bude pôsobiť na troch úrovniach. Obec, kraj, respektíve župa a centrálna, národná úroveň. Táto štruktúra je definovaná Ústavou Slovenskej republiky. Na úrovni vyššieho územného celku existuje symetria usporiadania orgánov samosprávy vyššieho územného celku a krajského úradu všeobecnej štátnej správy.

    V Slovenskej republike existujú samostatné orgány územnej samosprávy na dvoch úrovniach - na úrovni obce a vyššieho územného celku. Orgány územnej samosprávy budú disponovať primeranými vlastnými normotvornými a finančnými nástrojmi potrebnými na plnenie samosprávnych úloh.

    Štátnu správu ako druhú oblasť verejnej správy na centrálnej úrovni zabezpečuje vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Na miestnej úrovni zabezpečujú výkon štátnej správy úrady všeobecnej štátnej správy, to znamená krajský úrad a úrady špecializovanej štátnej správy. V prípade potreby a na základe povahy vykonávanej činnosti si krajské úrady môžu v území zriaďovať v rámci svojej pôsobnosti úrady, respektíve pracoviská s právnou subjektivitou, ak je to potrebné, v administratívno-právnych veciach, t. j. dekoncentrovať rozhodovaciu právomoc. V prípadoch, kde je to z hľadiska poskytovania služby pre občana efektívnejšie, zabezpečujú úlohy štátu orgány samosprávy ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Spôsob zabezpečovania takéhoto výkonu štátnej správy definuje ústava a zákony. Čiže skúsme si povedať, čo vlastne schválila vláda Slovenskej republiky v máji 2003. Svojím uznesením č. 370 a č. 371 dňa 14. mája schválila projekt decentralizácie verejnej správy ako záväzné východisko a podklad pre uskutočňovanie ďalších prác. Po ďalšie - decentralizáciu ďalších pôsobností zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky, po ďalšie - zrušenie okresných a krajských úradov štátnej správy a začiatok činnosti novej štruktúry miestnej štátnej správy k 1. januáru 2004, mimochodom, v súlade so svojím programovým vyhlásením. Ďalej časový priebeh hlavných aktivít a ďalej koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy od 1. januára 2004. Projekt pokračovania decentralizácie verejnej správy nadväzuje a upravuje pôvodnú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 11. apríla roku 2000 už spomínaným uznesením číslo 230. Projekt rešpektuje a rozpracúva Programové vyhlásenie vlády, ktoré schválila Národná rada Slovenskej republiky 14. novembra 2002 a v ktorom sa vláda zaviazala realizovať efektívny, štíhly, a nie drahý štát. Takže sa zaviazala, že pripraví a uskutoční reorganizáciu štátnej správy s tým, že sa prehodnotí pôsobnosť, efektívnosť a štruktúra okresných a krajských úradov a pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy spojenú so zoštíhlením administratívnych a so zrušením okresných úradov. Po b) - bude pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy so zámerom posilniť postavenie a zodpovednosť územnej samosprávy pri poskytovaní služieb občanovi decentralizovať verejné financie posilnením vlastných daňových príjmov obcí a stanovením vlastných daňových príjmov vyšších územných celkov. Toto považujem za odpoveď tým, ktorí tvrdia, že Programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti nebolo jasne koncipované, a to, čo sa tu dnes deje, ide nad rámec Programového vyhlásenia vlády. Každý kto toto počúva, je uzrozumený s tým, že kroky, ktoré sa dnes dejú, sú napĺňaním Programového vyhlásenia vlády.

    Dovoľte mi ešte v krátkosti pozastaviť sa pri tom, o čom sa dnes vášnivo diskutuje, a to je reorganizácia miestnej štátnej správy. Vo vládnej koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy z apríla 2000 bol prijatý postup reorganizácie štátnej správy. Vychádzalo sa pri tom z princípu, že nie je možné reorganizovať naraz všetky úrovne. Postup zmien v štátnej správe, previazaný s procesom decentralizácie, si vyžaduje veľký počet nových a novelizáciu existujúcich zákonov. Tento proces musí organizovať štátna správa na centrálnej úrovni a preto bolo prijaté rozhodnutie, že v prvej etape príde k zásadným zmenám v rámci miestnej štátnej správy a následne príde k reorganizácii ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených centrálnymi orgánmi.

    Oneskorenie procesu v rokoch 2000 až 2002 spôsobuje aj oddialenie zmien na centrálnej úrovni počas uskutočňovania zmien, na miestnej úrovni štátnej správy prebieha proces modernizácie verejnej správy na úrovni ústredných orgánov.

    Nová organizácia miestnej štátnej správy. Tu by som chcel poprosiť o chvíľu pozornosti, lebo o tom pravdepodobne ešte bude diskusia aj v druhom čítaní. K 1. januáru 2004 príde k zrušeniu integrovaných úradov miestnej štátnej správy. Okresné a krajské úrady a štátna správa v území bude zabezpečovaná úradmi všeobecnej štátnej správy podriadených Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a úradmi špecializovanej štátnej správy. Úrady budú organizované na krajskej úrovni a na úrovni obvodov. Obvod združuje viacero území okresov. Výnimku tvoria úrady ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo zdravotníctva, ktoré nemajú zastúpenia na krajskej úrovni, a ministerstva školstva, ministerstva kultúry a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré nemajú zastúpenie na obvodnej úrovni. Krajské úrady všeobecnej štátnej správy si môžu v území zriaďovať okrem obvodných úradov aj ďalšie stále pracoviská podľa potrieb a požiadaviek. Zodpovednosť za plnenie štátnych úloh území už nebude delená medzi ministerstvom vnútra a odvetvovými ministerstvami, od 1. januára 2004 bude zodpovedné výlučne za kvalitu, efektivitu, finančnú náročnosť a dostupnosť verejnej služby príslušné ministerstvo, ktoré môže dekoncentrovať svoje úlohy na podriadené úrady na krajskej úrovni.

    Riadiace pozície úradov respektíve pracoviská budú odkazované v súlade so zákonom o štátnej službe a nebudú to ako v súčasnosti politické nominácie. Dôvodmi pre takúto zásadnú zmenu bolo, po prvé, odstránenie zložitých riadiacich vzťahov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a nevhodne delená zodpovednosť medzi ministerstvom vnútra a odvetvovými ministerstvami, po druhé, zjednodušenie personálnej agendy v štátnej správe s možnosťou zriadenia jedného alebo viacerých služobných úradov podľa potrieb a druhu vykonávanej agendy ústredného orgánu. Po tretie, prepojenie k politickej a vecnej zodpovednosti za úlohy na všetkých úrovniach. Po štvrté, posilnenie jednotnej riadiacej a kontrolnej činnosti. Po piate, vyššia flexibilnosť organizácie siete pracovísk v rámci krajov podľa rozhodujúcich kritérií poskytovanej služby. Po ďalšie, zefektívnenie metodického riadenia a ďalšieho vzdelávania. Ďalej, vyššia prehľadnosť finančných tokov zrušením rozpočtových kapitol krajských úradov a presunutím prostriedkov do kapitoly zodpovedajúceho ministerstva. Po ďalšie, racionalizácia štátnej správy.

    Predpokladám, že tieto dôvody, ktoré som uviedol vo vzťahu ku vzniku špecializovanej štátnej správy, sú dostatočne zrozumiteľné na to, aby som už nemusel pokračovať, pretože predpokladám, že v druhom čítaní detaily vo vzťahu k jednotlivým špecializovaným štátnym správam ako aj rozmiestnenie obvodných úradov a ich previazanosť na rezorty bude predmetom diskusie.

    Dovoľte mi ešte pár poznámok k tomu, čo tu odznelo v diskusii. Nebudem reagovať na všetko, ale predsa len. Rozbitie koncentrovanej štátnej správy niekto nazval aj v tejto snemovni útokom na podstatu štátu. No ak by toto malo platiť, ak to, že rušíme dnes, prepytujem, 79 politrukov a dávame kompetencie rezortným ministerstvám, ktoré by si mali usporiadať štátnu správu tak, aby bola dostatočne dostupná občanovi, tak, aby bola optimalizovaná súbežne s ostatnými rezortmi, a tento kruh už tiež máme za sebou, a dokonca uznesením vlády Slovenskej republiky, tak tí, ktorí hovoria o rozbití štátu, považujem tieto tvrdenia za nepochopenie, minimálne za nepochopenie, ale predovšetkým to považujem za neochotu z hľadiska niečoho, čo tu bolo v minulosti a na čo sme spoločne všetci doplácali.

    Ak tu niekto hovoril o tom, že nebola schvaľovaná koncepcia v Národnej rade - od roku 1999 každý, kto má záujem o tento proces, vie, že stratégia, ktorá bola schválená v roku 1999, pokračuje a napĺňa sa konkrétnymi legislatívnymi normami až po dnešný deň.

    Ak sa dnes chceme vrátiť k tomu, že ideme diskutovať o tom, o čom sme rozhodli, a ešte raz opakujem a podčiarkujem, nie my, o duálnom modeli sa nerozhodlo v roku 1999, o tom sa rozhodlo predsa v roku 1996, keď sa prijímali zákony č. 221 a č. 222. Vtedy bolo definitívne rozhodnuté o duálnom modeli na Slovensku. Ak tu niekto chce kritizovať koncepciu, respektíve Programové vyhlásenie vlády, no, je to tam jasne napísané, zadefinované v tom, čo som doposiaľ prečítal. Myslím, že to bolo dostatočne zrozumiteľné, bolo tu spomínané zo strany môjho kolegu, podpredsedu výboru pána Číža, žiaľ, nie je tu, modernizačný dlh. No, preboha, veď my sme zdedili po roku 1989 verejnú správu v takom stave, v akom sme ju zdedili, napriek tomu, že tento štát je do dnešného dňa centralizovaný. A až dnes začínajú reformy školstva, zdravotníctva, sociálnej sféry a tak ďalej. Tak centralizovaný štát si s tým, čo sme tu zdedili po roku 1989, do dnešného dňa nevedel sám poradiť. A môžeme hovoriť o tom, že to hádžeme na obce a mestá a na regióny. Ale veď súbežne s tým, s decentralizačnou dotáciou dnes tam odchádzajú tie isté finančné prostriedky. Ale je presne na tých, ktorí sú volení a ktorí presne rozumejú v tom regióne a v tom meste, ktorá škola má zostať a ktorá nie, ktorá nemocnica je úplne zbytočná, a ktorá má „obložnosť“ jednu tretinu oproti tomu, čo tu voľakedy naprogramovali komunisti, tak toto všetko je dnes pred nami, a som presvedčený vnútorne, že po tom, čo mal centralisticky riadený štát možnosť trinásť rokov toto vyriešiť, a nevyriešil to, a my dnes nemáme absolútne pri centralisticky riadenom štáte žiadne mechanizmy, aby sme zabránili tomu neskonalému nevyrovnávaniu respektíve prehlbovaniu rozdielov medzi východom a západom na Slovensku, tak toto je posledná šanca, ako sa to dá dosiahnuť. A všetky kompetencie, ktoré sme presunuli na volené orgány, na tú nižšiu úroveň v zmysle subsidiarity, potvrdili, že sme išli správnym smerom a že ten krok bol vždy dobrý. Nikdy nás to, do dnešného dňa, nezradilo. Napriek problémom, ktoré tam existujú. A som presvedčený, že samosprávy sa dokážu vysporiadať aj s tým, akým spôsobom bude organizované školstvo, alebo reorganizované, a akým spôsobom bude reorganizované zdravotníctvo. A nepochybujem aj o sociálnej sfére.

    A posledné, no, pri všetkej úcte k tým, ktorí tu vyhlasujú, že by toto mal byť akýsi priesečník vzťahu koalícia - opozícia, a že kým sa na tomto nezhodneme, takže by sme nemali ísť ďalej, vážení, ale veď toto je po tom, čo sme zrušili 4. článok ústavy, po tom, čo sme urobili tristošesťdesiatdevinu a spravili sme zákon o obecnom zriadení, a všetci, ktorí ste tu v tejto sále, mi dáte za pravdu, že to bol fantastický krok po tom, ako sme ten civilizačný dlh, ktorý existoval v našich obciach a mestách, dobehli. Ako sme tristošesťdesiatdevinou umožnili, že sme zachránili historické jadrá našich miest a obcí a tak ďalej, po tom, čo sme spravili štyristošestnástku, aj keď boľavo, ale sme ju dotiahli do konca, a ona dnes nabieha a funguje, tak toto je posledný krok k tomu, aby sme definitívne zrušili komunistické usporiadanie štátnostraníckeho riadenia verejnej správy. Verím, že všetci, ktorým nám ide o demokraciu a o to, aby sme sa pohli dopredu, zahlasujete za zákony, ktoré sú dnes namaľované jednotlivými rezortmi v zmysle koncepcie, ktorú som tu predniesol. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hort, je to môj subjektívny názor, ale ja sa obávam, že do reformy verejnej správy komunistické metódy zavádzate práve vy. To je poznámka číslo jeden. A poznámka číslo dva, ak chcete pracovať so štatistickými údajmi, pracujte, prosím, objektívne, ten pokles pracovníkov štátnej správy je súčasne nárastom pracovníkov vo verejnej správe. A dokonca ten nárast vo verejnej správe je ešte väčší, aj jedno sa platí z prostriedkov daňových poplatníkov tejto krajiny, aj druhé sa platí z prostriedkov daňových poplatníkov tejto krajiny. No čo ja charakterizujem na tejto reforme, je predovšetkým skutočnosť - a niekedy mám pocit, že si to aj uvedomujete -, jednoducho v tejto krajine prestáva fungovať ústredná vláda so všetkými povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z ústavy, nebudem hovoriť o príčinách, o tom, prečo je to tak. V stave, keď si ústredná vláda neplní svoje povinnosti voči občanom Slovenskej republiky, vy robíte reformu a presúvate túto povinnosť na samosprávu a na regionálnu štátnu správu bez primeranej kvantifikácie rozpočtových dopadov a bez primeranej kvantifikácie prostriedkov, čo to bude stáť. Ak moji kolegovia kritizovali to, čo sa deje, tak kritizujú aj to, že opäť neexistuje žiadna kvantifikácia rozpočtových dopadov v tejto oblasti. A to považujeme za kľúčové. No stojím si za tým, čo som povedal, ústredná vláda v tejto krajine prestáva fungovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Mušková, faktická poznámka.

  • Pán poslanec, vy ste sa kladne vyjadrili k doterajšej reforme, k doterajšiemu postupu reformy. Povedzte mi, kto zodpovedne spočítal všetky efekty z osamostatnenia katastrálnych úradov. Je to lacnejšie? Vklad do katastra trvá menej? Povedzte mi, kto si trúfne povedať skutočnú pravdu o výsledkoch - pre občana - takého administratívneho kroku, akým bolo zrušenie niektorých okresných úradov Policajného zboru. Je viac policajtov na uliciach, ako to bolo zdôvodňované? Tiež už spomínané spoločné úradovne na obciach, napríklad pre ľudí odkázaných na pomoc. Viete, ako to na obciach vyzerá? Ak pribudne ďalší občan odkázaný na pomoc, obec nie je vstave poskytnúť mu pomoc, pretože nemá financie. O školách zverených obciam, o ich stave a prevádzke vieme všetci, budem sa k tomu vyjadrovať neskôr. Pán poslanec, vaša reforma, napríklad v školstve a v zdravotníctve je nechávanie na samospád existencie či neexistencie škôl a nemocníc, pretože nie je analýza, nie je určená priorita, nechávate na likvidovanie aj potrebné inštitúcie, ktoré v budúcnosti bude namáhavé oživiť, pretože ak ich budú regióny potrebovať, nebudú mať financie na ich oživenie. Myslím si, že bolo treba venovať viac času a viac síl na to, aby táto reforma bola skutočne dobrá, a myslím si, že občanovi ani nikomu nepomôže.

  • Pani poslankyňa, skončili ste, prosím? Ďakujem. Pán poslanec Hort s reakciou.

  • Nevidím tu pána kolegu Maxona, ale ja som pochválil dvestodvadsiatku iba vo vzťahu k tomu, že bol naštartovaný týmto krokom duálny systém. Čo sa však naštartovalo vo vzťahu k tomu, na čo teraz upozorňujete, je vzťah pracovníkov vo verejnej správe a štátnej správe, no tak áno, vtedy sa naštartoval taký nárast pracovníkov, s ktorým sa budeme musieť vysporadúvať ešte veľmi dlho, a bude to veľmi bolieť, pretože tých 79 okresných úradov, a vy sám mi dáte zapravdu, že mnoho z nich nemalo byť a bolo to politické lobovanie plus tých 8 krajských úradov, tak ako boli skoncipované bez toho, že by bol predtým urobený presun kompetencií na samosprávy, regionálne a miestne, stálo túto krajinu, no, nejdem tipovať, koľko miliárd, tie čísla už boli povedané z tej istej štatistiky, o ktorej ste rozprávali vy. Hovoríte, že prestáva fungovať ústredná štátna správa, ústredná vláda dokonca, no tak, chvalabohu, v tých veciach, kde tá vláda nezvládala a nemá to ani mať v kompetencii, a majú to robiť tí, ktorým to prináleží, to znamená regióny a mestá, obce, no nech si tie veci vyriešia. Prečo má vláda suplovať to, čo si vedia vyriešiť regióny a čo si vedia vyriešiť mestá a obce! Všade na svete to takto funguje, okrem Slovenska, ktoré sa bálo do tejto vody vstúpiť a uveriť tomu, že máme takých istých občanov a odborníkov na volených územiach dole, ako ich máme na úrovni štátnych úradníkov na rezortoch. S tým jednoducho nemôžem súhlasiť. A čo sa týka kvantifikácie a presunu finančných prostriedkov, preboha, veď si hovorme pravdu. Sú prevádzkové náklady, ktoré musíme decentralizačnou prirážkou alebo dotáciou dovtedy, kým nemáme fiškálnu decentralizáciu zabezpečenú a v praxi zabezpečovať, ale nechcite, preboha, aby sme za jedno volebné obdobie zlikvidovali civilizačný a modernizačný dlh, ktorý sa tu nabaľoval 50 rokov. To mi, dúfam, dáte zapravdu. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zubo.

  • Vážení páni ministri, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Nedá mi ináč ako zmeniť svoj pôvodný zámer a odpovedať svojim predrečníkom na otázky, ktoré chtiac-nechtiac povedali tak, ako povedali. Po prvé preto, že si myslím, že pretieklo dosť vody odvtedy, keď sme sa mohli zbaviť za tie roky tej demagógie, ktorá tu bola nanesená po roku 1989, otvoriť si slovník cudzích slov, pozrieť si tam jednotlivé pojmy, ktoré sú tam napísané, a porovnať si s tým, čo tu bolo, čo tu je a čo sledujeme. Preto si myslím, že nie je celkom seriózne a namieste, aby na pôde parlamentu Národnej rady odznievali slová, ktoré sú do tej miery subjektívne, že ovplyvňujú rozhodovanie ani nie tak celého parlamentu, ale určitých skupín, ktoré sú im poplatné.

    K samotnému predmetu dnešného nášho rokovania. Predovšetkým osobne si myslím, že nie je tu spor o tom, či je potrebné robiť reorganizáciu štátnej správy a decentralizáciu štátnej moci, alebo či to nie je potrebné. Zhodneme sa na jednom, áno, po tých všeobecných zmenách, ktoré za posledných 13 rokov tu boli uskutočnené, štátna správa sa nachádza v takom stave, v takej situácii, že nie je akcieschopná a že musí byť reformovateľná. Preto, myslím si, že i opozícia, i koalícia sa na tom zhodne, že tie zmeny sú potrebné. Treba sa zamyslieť však, aké ciele máme sledovať a aké sú sledované tými krokmi, ktoré súčasná vláda predkladá i parlamentu Národnej rady na schválenie určitej decentralizácie a reorganizácie štátnej správy a prechodu kompetencií do oblasti samosprávnych orgánov. A tu sa môžeme sporiť o veciach, čo je prijateľnejšie, čo je menej prijateľné, čo je nevhodné, podľa toho, kto má aký politický zámer, kto má aký politický úmysel a kto a ako pozná tieto veci a cíti so samotným Slovenskom. Jednoznačne treba konštatovať, že samotný zámer a vyhlásenia vládnych predstaviteľov o tom, čo má sledovať súčasná reorganizácia štátnej správy, sú pravdivé a správne postavené a myslím si, že nikto nemôže proti tomu mať námietky, keď sa hovorí o znižovaní finančných nákladov vynakladaných štátom na štátnu správu, pretože naozaj, tie finančné náklady sa neúmerne a neúnosne s výkonom štátnej správy zvýšili za posledných 13 rokov vo vzťahu k tvorbe národného produktu, k schopnosti ekonomiky zabezpečovať chod štátu. Teda súhlasíme aj s tým. Ďalej - prístupnosť k občanovi. Ja si myslím, že málokto môže s tým nesúhlasiť. Súhlasíme aj s tým. Hovorí sa tam o efektívnosti, kto by bol proti efektívnosti! Aj my sme za to. No a výkon decentralizácie, maximálne i my sledujeme decentralizáciu do tej miery, aby tá samospráva bola schopná zabezpečiť na všetkých stupňoch riadenia tie úlohy, ktoré pred ňu občania stavajú a ktoré zabezpečovať má. Problém je niekde v inom. A problém je v tom, či skutočne tá reforma, ktorá v súčasnosti je zabezpečovaná, má schopnosť reálne naplniť tieto úlohy, alebo nemá schopnosť reálne tieto úlohy naplniť. A na tieto veci by sme sa mali lepšie pozrieť, zamyslieť sa, prehodnotiť a bez akéhokoľvek politického zamerania alebo politického zámeru by sme mali jednoznačne, na základe konkrétnych vecí posúdiť, čo je za, čo je proti, čo je vyhovujúce, čo je nevyhovujúce, čoho by sme sa mali zbaviť a čoho nie. Ako to dosiahnuť? Jedine tak, že na základe do dnešného dňa uskutočnených krokov v rámci transformácie štátnej správy a reorganizácie štátnej správy by sme mali tieto kroky vyhodnotiť. Ako sa nám ich podarilo realizovať, čo z úloh sme zabezpečili, ako sme zabezpečili, čo nám realizácia týchto úloh prináša a čo nie. Teda urobiť určitý odpočet. V tejto snahe treba povedať, že opozícia - i vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu - sme sa snažili tvorcov reforiem dopraviť do tohto výboru a musím poďakovať i z tohto miesta pánovi predsedovi pánovi Hortovi za skutočnosť, že skutočne vyvinul maximálne úsilie v tom smere, aby pán Nižňanský a ďalší aktéri a autori týchto reforiem prišli do výboru a aby sme sa s nimi mohli pozhovárať. Už nie jeho chybou je skutočnosť, taká, že ani v samotnom výbore títo vážení páni nám nepovedali nič iného a celá diskusia v podstate skončila na tom, že sme sa dozvedeli všeobecné frázy, ktoré sú prístupné v každej dennej tlači a mohli sme si ich, bez toho, aby oni sa unúvali prísť do výboru pre verejnú správu, prečítať v novinách. Bolo to robené pánom Nižňanským, bol tam prítomný štátny tajomník z ministerstva vnútra i ministerstva financií, žiaľ, na konkrétne otázky odpočtu plnenia jednotlivých úloh, zámery pre najbližšie obdobie a nadväznosti prechodu kompetencií, tieto otázky neboli zodpovedané. Vnucuje sa teda otázka, prečo tak neurobili. No, môže byť viacero možností, ja pripúšťam dve. Buď nemali o to záujem, alebo nevedia. No, vážení, ale keď nevieme, ako môžeme niečo riadiť! A to si myslím, že môže sa stať veľmi veľkou chybou, ktorá ovplyvní ďalší chod reforiem, ich efektívnosť a následne i samotný chod Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že niektoré veci, o ktorých boli presvedčení, že budú mať určitý dopad, dopadli tak, že sa ukazujú ich dopady iné, opačné a že v niektorých oblastiach sa dostávame do vzduchoprázdna a celá reforma je postavená na hlinených nohách. Celý proces decentralizácie prebieha, ja som to povedal aj vo výbore, opakujem to slovo dnes, podľa môjho názoru chaoticky a je spôsobený, tak mi to pripadá, že v budúcnosti, možno krátkej, spôsobí znefunkčnenie súčasne ešte existujúcich prvkov štátnej správy, no a tie nové ešte nebudú zabehnuté, nebudú existovať. Čo takýto stav znamená pri súčasnom stave ekonomiky, v ktorom sa Slovensko nachádza, prosím vás, páni ekonómovia, máte k tomu bližšie, môžete zodpovedať.

    Zaujímavá je aj otázka, prečo sa nič nehovorí o uskutočnenom audite štátnej správy, o jeho výstupoch vo vzťahoch k zmenám v ústavných orgánoch štátnej správy, a - predovšetkým - o reorganizácii jednotlivých ministerstiev. Pretože štátna správa, to nie je len okresný a krajský úrad, prípadne špecializovaná štátna správa, ale dovolil by som si povedať, že predovšetkým centrálne orgány, ministerstvá. Počas minulého volebného obdobia sa pod patronátom pána Mikloša pripravovali odporúčania na zefektívnenie štátnej správy na najvyššej úrovni, no ich reálny dopad na fungovanie štátu do dnešného dňa nie je jednoznačný. Sú tam rozpory, nevysvetliteľné rozpory a je ťažké pokračovať v reformách, pokiaľ tie základné prvky sú nejasné a nepoznáme dosah týchto reforiem, ktoré boli uskutočnené. Chýba totiž odpočet prijatých opatrení v tom období, ktoré boli prijaté, ktoré by do istej miery mohli byť východiskom pre realizáciu zmien aj v nižších úrovniach riadenia štátnej správy. Opakujem, ten audit sa týkal ministerstiev a vrcholných orgánov štátnej správy a na základe skúseností z tohto auditu sa mohli prijať opatrenia pre nižšie články. Aj vtedy sa hovorilo, v súvislosti so znižovaním počtu riadiacich článkov, o znižovaní počtu úradníkov, o efektívnych výkonoch štátnej správy a aj o jej zlacňovaní. No kde sme sa dostali, zase vieme, teda zase je tu rozpor, obrovský rozpor medzi sledovaným zámerom a dosahom týchto reforiem. Mali by mať tieto zmeny nejaký vplyv na ďalšiu prípravu a vývoj reformy verejnej správy? V navrhovanom súbore zákonov o špeciálnych sieťach úradov majú vznikať ďalšie ústredia, či už na ministerstvách alebo ako samotné rezortné ústredné inštitúcie. A teraz, vážení, pýtam sa, skutočne dôjde k poklesu zamestnancov jednotlivých ministerstiev a ústredných štátnych orgánov, keď sa počíta s vytváraním nových ústredných centier? Tieto centrá budú vytvárané s doterajším počtom pracovníkov, alebo už sa nabalia ďalší pracovníci, ktorí do centrálnych orgánov prídu? Možno, že na úrovni kraja, okresov, x, y ľudí príde o zamestnanie, ale nie ešte väčší počet bude pribratých z pracovníkov na centrálne orgány, ktorí budú mať nepomerne väčšie príjmy, ako majú tí, ktorí odchádzajú zo štátnej správy, a teda nedôjde k zlacneniu štátnej správy, ale naopak, k jej predraženiu? Všetky tieto otázky sú nejasné a neboli zodpovedané. Aj vtedy ste robili zmeny, teda keď sa predpokladala tá reforma štátnej správy na úrovni ministerstiev, ich dôsledky zrejme nikto nepotreboval vyhodnotiť a pritom tie, ktoré sa navrhujú v súčasnosti, zasiahnu do výkonu správy, života samospráv a samotných občanov ešte výraznejšie ako tie, ktoré sa dotýkali už spomínanej reformy štátnej správy. Ak táto reforma verejnej správy nemá byť len ďalšou epizódou v reformách založených na pracovnej metóde pokusov a omylov, dovolávam sa zodpovednosti príslušných kompetentných a zodpovedných pracovníkov za dopad týchto opatrení, ktoré sa robia. Žiadam pánov poslancov, aby výrazne apelovali na vládnych predstaviteľov, aby sa dožadovali politickej zodpovednosti za realizáciu jednotlivých krokov reformy a aby si uvedomili, že i oni budú zodpovedať za tú reformu štátnej správy, ktorá sa uskutoční na základe odsúhlasenia materiálov týmto parlamentom. Otázka stojí aj tak: Prečo sa odborní garanti reformy, ktorých reprezentuje napríklad splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy, do istej miery dištancujú od predkladaných dosahov transformácie správy tvrdením, že oni sú len tvorcami koncepcie a že garantom realizácie postupných krokov je parlament, vláda a jednotlivé ministerstvá? Sami neveria tomu, čo predložili? Svojim koncepciám, svojim návrhom? Čo ich vedie k tomu, že sa zbavujú zodpovednosti?

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, aj na základe týchto argumentov, ale aj argumentov, ktoré už odzneli predo mnou z tejto tribúny, môj názor a moje stanovisko je jednoznačne také, že ten materiál, ktorý je predložený na dnešné rokovanie parlamentu, nezodpovedá požiadavkám súčasnej doby, a preto si myslím, že nie je hodný dôvery tohto parlamentu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zubo bol posledným poslancom prihláseným do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pán minister, pýtam sa, či sa chcete k rozprave vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem reagovať čo najstručnejšie, zdôrazním len podstatné veci. Na úvod sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, podčiarkli tým význam reformy verejnej správy, ktorou sa teraz zaoberáme, schvaľovaním zákonov, ktoré sa jej týkajú. Bolo by to naozaj smutné, keby poslanci nevystupovali, ale vystupovali, ja som tomu rád. Odzneli tu výzvy k tomu, že snáď mala vláda hľadať podporu aj opozície, na toto poznamenávam, že si myslím, že prerokúvanie zákonov má prebiehať v parlamente podľa príslušných predpisov, ako je rokovací poriadok a v tomto zmysle aj prerokovanie tohto zákona prebiehalo tak, ako prebiehať má, vo výboroch Národnej rady mala možnosť aj opozícia oboznamovať sa s týmito zákonmi a diskutovať k nim, k dispozícii bol minister vnútra aj iní ministri, aj splnomocnenec pre reformu verejnej správy, aj štátni tajomníci, čiže myslím si, že táto diskusia a tento priestor na opozičné názory tu bol. Pokiaľ niekomu chýbala väčšia a širšia verejná diskusia, poznamenávam, že nikomu nebolo bránené, aby sa k reforme vyjadroval v médiách, na tlačových konferenciách a tak ďalej. Nepodceňoval by som občanov, ktorých tu niektorí páni poslanci vo vystúpeniach posúvali do pozície ľudí, ktorí sa nevedia zorientovať v prostredí, ktoré ich obkolesuje. Myslím si, že občan vo svojom regióne sa zorientuje veľmi ľahko, kde nájde príslušné úrady, nakoniec bude to v podstate v tých istých budovách, kde tieto úrady nachádzal, aj keď platil doterajší model integrovanej miestnej štátnej správy.

    Odznievali tu otázky, aká bude dostupnosť občana, či sa zhorší, alebo nie, domnievam sa, že tá základná otázka, ktorú si treba zodpovedať, je táto, či doterajší model miestnej štátnej správy bol efektívny, alebo nie.

  • Prepáčte, pán minister, prosím dámy a páni poslanci o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem vám.

  • Ako príklad uvediem otázku či, potrebuje občan na 79 okresných úradoch 79 odborov životného prostredia, alebo 79 lesných úradov, alebo 79 cestných úradov a tak ďalej. A tá otázka, odpoveď na tú otázku je dosť jednoznačná, že nepotrebuje. Napriek tomu doterajší integrovaný model štátnej správy predpokladal, že v každom zo 79 okresných miest boli aj tie odbory určené na výkon všetkých línií štátnej správy, aj také, ktoré tam občan nutne nepotreboval, a od toho sa odvíjala predraženosť a nákladnosť v štátnej správe. A toto práve chce predložená reforma verejnej správy zmeniť. Je faktom, že úspory potom, keď už uplynú náklady na uskutočnenie reformy, budú predstavovať zhruba trištvrte miliardy slovenských korún ročne. Je faktom, že počet zamestnancov v štátnej správe klesne o dve- až tritisíc osôb a je faktom, že bude jednoznačne zadefinovaná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev za im zverenú, jednoznačne im zverenú sieť úradov štátnej správy. Je to projekt ambiciózny, ale nie je to nič nové, všetko sa to odvíja od schváleného Programového vyhlásenia vlády, od koncepcie dokumentov, ktoré schválila vláda už v tomto volebnom období, ale vlastne aj už v predchádzajúcom volebnom období. Projekt je ambiciózny z hľadiska času, ale vláda si trúfa túto reformu uskutočniť včas, aby mohla fungovať od 1. januára. Či to tak bude, závisí od Národnej rady. Prosím o podporu pre túto reformu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte sa spýtam, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Budeme hlasovať v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, ideme hlasovať o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán minister, pán spravodajca, prosím, aby ste zaujali svoje miesta... Pán poslanec Minárik. Prosím, zapnite mikrofón.

  • Pani predsedajúca, v mene troch poslaneckých klubov prosím o pätnásťminútovú prestávku.

  • Ďakujem, pán poslanec, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Pán minister, pán spravodajca, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať. Pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • V rozprave odzneli dva návrhy. Ako prvý pán poslanec Cabaj. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý v zmysle § 73 ods. 3, písm. a) navrhol vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 53, proti 69, zdržali sa 4 poslanci, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tento návrh.

    Prosím, pán spravodajca, pokračujte.

  • Druhý návrh predniesol pán poslanec Číž, je to návrh uznesenia, mám ho prečítať?

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada konštatuje, že súbor zákonov prerokúvaných na 17. schôdzi, ktoré predstavujú pokračovanie reformy verejnej správy, výrazne zasahujú do charakteru štátu, v jeho vertikálne a horizontálne štruktúry, čiastočne menia charakter politického systému, pričom ingerujú do prostredia obvykle upraveného ústavou. V súlade s čl. 86, písm. i) Ústavy SR je potrebné takýto koncepčný zámer prerokovať ako osobitný bod programu a posúdiť, a) určenie hlavných cieľov reformy; b) analýzu súčasného stavu; c) načasovanie reformy a nábehovej lehoty pre implementáciu; d) finančnú náročnosť a finančné zabezpečenie pokračovania reformy; e) stanovenie únosných mier rizík, sprístupnenie teoretických zdrojov. Iba takýto postup umožní schvaľovanie zákonov súvisiacich s reformou komplexne. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby, a) predložila na rokovanie Národnej rady projekt decentralizácie verejnej správy a projekt decentralizácie štátnej správy. Termín - na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky; b) predložila návrh koncepcie ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy na roky 2004, termín 31. október 2003;

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení, ako bolo prednesené.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 57, proti 60 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh tohto uznesenia.

    Pokračujte, pán spravodajca.

  • Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 40.

    Konštatujem, že sme schválili posunutie zákona do druhého čítania.

    Pán spravodajca, pokračujte, prosím.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 92, proti 12, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh. Ďakujem, pán spravodajca.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže rokovanie o prvom zo série zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy trvalo dlhšie, ako sme predpokladali, odporúčam teraz postupovať tak, že by sme rokovali o ďalších piatich návrhoch zákonov, ktoré budeme prerokúvať v prvom čítaní a hlasovali o nich nie o 17. hodine, ale zajtra ráno o 9.00 hodine ako o návrhoch, ktoré prerokujeme dnes s tým, že tie dva návrhy zákonov, ktoré sú v druhom čítaní, o nich by sme rokovali osobite. Je s takýmto postupom všeobecný súhlas? (Hlasy v sále). Panie poslankyne, páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom? Pán poslanec Maxon nesúhlasí, preto prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 106 za návrh, 7 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, ešte je tu jeden návrh pána poslanca Malchárka, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som v súlade s rokovacím poriadkom v súlade s § 24 ods. 5 chcel v mene troch poslaneckých klubov poprosiť o hlasovanie o procedurálnom návrhu, ktorým by sme vypustili z tejto schôdze bod, podľa nového č. 6, tlač 285, a zaradili ho na rokovanie októbrovej schôdze spolu v rade s bodmi, ktoré prerokúvame v súvislosti s reformou štátnej správy. Myslím, že to je korektné a má to práve túto logiku, že tieto body treba prerokovať v jednom balíku. Čiže tlač 285.

  • Ja som povedal v mene klubu ANO, v mene nezávislých poslancov a v mene poslancov za stranu Smer.

  • Páni, pán poslanec Malchárek, myslíte tým návrh, ktorý je prerokúvaný v druhom čítaní?

  • Hlas z pléna: .To sme konzultovali s pánom ministrom, tam ide iba o kompetencie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Malchárek. Hlasujeme, páni poslanci o vypustení z rokovania programu 17. schôdze Národnej rady, pôvodne bod 93, teraz ako bod 6.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 64 za, 4 proti, 54 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, ešte vás chcem poprosiť, ak by sme ďalších 5 návrhov zákonov prerokovali ešte skôr, ako je určený čas na rokovanie dnešnej schôdze, teda do 19.00, odporúčam, aby sme aj vládny návrh zákona o stavebnom poriadku prerokovali dnes, teda ten, ktorý je v druhom čítaní, a zajtra hlasovali o všetkých dnes prerokovaných návrhoch. Pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, nie? Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 361. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný... Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Pani poslankyňa Plháková! Aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister školstva Martin Fronc. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci a panie poslankyne, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 769 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370 a 371 zo 14. mája 2003 v záujme pokračovania reformy verejnej správy v oblasti školstva. Zámerom návrhu zákona o štátnej správe v školstve je riešiť problematiku reformy verejnej správy v oblasti školstva, najmä v týchto oblastiach. Definovať orgány, ktoré budú vykonávať štátnu správu v školstve, a to riaditeľa školy a školského zariadenia, obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátnu školskú inšpekciu, ministerstvo školstva a iné ústredné orgány štátnej správy ako aj napríklad ministerstvo zdravotníctva...

  • Páni poslanci, pán minister, prosím, aby ste prerušili. Páni poslanci, prosím, tí, ktorí chcete diskutovať, tak mimo rokovacej sály. Dajme dôstojný priebeh rokovaniu Národnej rady.

    Páni poslanci, pán poslanec Kiňo! Nech sa páči, pán minister.

  • Po druhé, ustanovuje sa mechanizmus päťročného funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je obec a samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, čím sa vytvára priestor na prehodnocovanie výsledkov ich riadiacej práce. Tento mechanizmus však neobmedzuje počet funkčných období riaditeľa, čo znamená, že schopní riaditelia budú môcť vykonávať riadiacu činnosť aj niekoľko funkčných období za sebou.

    Po tretie, spresňuje sa spôsob menovania a odvolávania riaditeľa školy, ktorého bude na návrh rady školy menovať starosta obce, respektíve primátor alebo predseda samosprávneho kraja, alebo prednosta krajského školského úradu.

    Po štvrté, posilňuje sa postavenie orgánov územnej samosprávy v oblasti odborného riadenia škôl a školských zariadení, ktorí sú zriaďovateľmi tak, že pracovné činnosti súvisiace s výkonom štátnej správy v školstve sa so zrušovaných okresných a krajských úradov presúvajú na obce a samosprávne kraje.

    Po piate, posilňuje sa postavenie orgánov školskej samosprávy, ktoré majú kompetencie v oblasti výberu uchádzačov na miesto riaditeľa školy alebo školského zariadenia potvrdzovaním riaditeľa vo funkcii na ďalšie funkčné obdobie...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na 10 minút rokovanie schôdze Národnej rady, naozaj nepovažujem za dôstojné, aby sme takto rokovali. Pán minister predkladá vážny návrh zákona. V rokovacej sále je neporiadok. Prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 16.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.26 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o zaujatie miesta v rokovacej sále, prítomných pánov poslancov o skončenie konzultácií, diskusií. Pán poslanec Hopta, chcete zostať v poslaneckom klube KDH, alebo sa vraciate do svojho? Nech sa páči, pán minister Fronc, môžete pokračovať vo svojom úvodnom vystúpení.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som teda pokračoval, po šieste, zjednocuje sa postup pri zriaďovaní, zrušovaní a úprave siete škôl a školských zariadení, zároveň sa vytvára širší legislatívny priestor na možnosť úpravy siete škôl a školských zariadení vo forme ich spájania, zlučovania alebo združovania. Po siedme, v záujme zabezpečenia kvalitného výkonu štátnej správy v školstve a jeho kontroly sa vytvára špecializovaná sieť orgánov štátnej správy v školstve prostredníctvom krajských školských úradov, ktoré budú mať svoje sídlo totožné so sídlom samosprávneho kraja. Ich úlohy sú tieto: Po prvé, zriaďovateľská pôsobnosť voči špeciálnym školám a špeciálnym školským zariadeniam, zriaďovateľská pôsobnosť v osobitných prípadoch voči základným a stredným školám, napríklad ak obec alebo obce nevytvoria podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky a nebude možné určiť spoločný školský obvod. Po tretie, zabezpečovanie prerozdelenia finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam v území, v územnej pôsobnosti podľa osobitného predpisu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol už predmetom prvého čítania Národnej rady. Po ďalšie, výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorom v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec a výkon štátnej správy v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní. A po posledné, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných predpisov na úseku školstva a udeľovanie sankcií. Návrh zákona taktiež obsahuje v čl. 2 a 3 návrhy na novelizáciu zákona Národnej rady č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon v znení neskorších predpisov. Tieto návrhy reagujú na potrebu praxe, úpravu, úhrady poplatkov za štúdium v základných umeleckých školách a zosúladenie týchto zákonov a s navrhovaním zákonov o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve. Návrh predkladaného zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prerokovaný v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 769 zo dňa 20. 8. 2003. Páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Dolník, aby Národnú radu informovala o výsledku a stanovisku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore pre školstvo, vedu, mládež a vzdelanie. Pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 355 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 8. septembra 2003. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie legislatívneho odboru Kancelárie NR SR. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotením súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 355 prideliť vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, ďakujem. Skončila som a prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Gaľa, Mušková, Hopta, Maxon, Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vystúpiť k predmetnej parlamentnej tlači. Chcem konštatovať, že doteraz platná vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 51/2000 Z. z. o školskej samospráve v znení neskorších predpisov upravuje podrobnosti o zložení orgánov štátnej školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom zabezpečení a o obsahových náležitostiach, štatútoch orgánov školskej samosprávy v § 1. V § 3 ods. 5 je upravené zloženie školskej rady na stredných školách. Pri obsadzovaní školských rád na stredných školách, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje, došlo k absurdnej situácii, samosprávne kraje aj napriek tomu, že sú zriaďovateľmi stredných škôl, nemôžu v súčasnosti delegovať zástupcov do školských rád. Totiž vyhláška ministerstva školstva č. 51 umožňuje do školských rád na stredných školách delegovať zástupcov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, zástupcov rodičov a žiakov, zástupcu orgánov alebo organizácií, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní, zástupcu príslušnej odborovej organizácie a zástupcov príslušného obecného zastupiteľstva.

    Samosprávne kraje ako zriaďovateľ tohto typu škôl tak nemôžu prostredníctvom svojich zástupcov vstupovať do rozhodovania školských samospráv. V Prešovskom samosprávnom kraji, kde som poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja, sme túto situáciu riešili tak, že oficiálne predstavitelia samosprávneho kraja oslovili primátorov miest a starostov obcí, na území ktorých sa nachádzajú stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, aby vo svojich zastupiteľstvách schválili nominantov územnej samosprávy za delegátov mestského alebo obecného zastupiteľstva do školských rád na stredných školách. Len na základe ústretového konania obecnej samosprávy získal samosprávny kraj zastúpenie v školských radách stredných škôl, ktorých je vlastne zriaďovateľom. Samozrejme, že tento nedostatok nastal predovšetkým preto, že v rámci reformy verejnej správy došlo k presunu kompetencií. Napríklad dnes, keď existujú samosprávne kraje, otvára sa otázka, či je opodstatnená účasť zástupcov príslušného obecného zastupiteľstva v školských radách stredných škôl, keď jediné, čo spája strednú školu s mestom alebo obcou, je, že sa nachádza na ich území. Keďže však uvedený problém vlastne rieši deviata časť navrhovanej parlamentnej tlače v § 26 vládneho návrhu zákona o štátnej samospráve v školstve a školskej samospráve, odporúčam posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a v konečnom dôsledku hlasovať o jeho prijatí. Ďakujem za slovo a ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri. Predložený návrh zákona dáva návod na pokračovanie už začatého nie šťastného procesu decentralizácie a odovzdávania kompetencií v školstve na orgány miestnej samosprávy. Všetci dobre vieme, prečo nie šťastného. Práve preto, že celý tento proces nie je dostatočne krytý finančnými prostriedkami. Dovoľte mi však, aby som sa zmienila o tej časti návrhu zákona, ktorý predložený materiál neobsahuje napriek konštatovaniu alebo zmieneniu sa o tejto problematike v dôvodovej správe. V každej vyspelej krajine je úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu výsostnou vecou a záujmom štátu. Je veľkou chybou, ak štát neplní túto úlohu a zbavuje sa jej. Napriek tomu, že sa v dôvodovej správe, ako som spomínala, hovorí, že štátu zostáva nenahraditeľná zodpovednosť za úroveň vzdelania občanov, v celom materiáli som nenašla spôsob, ako to chce štát realizovať. Doteraz túto funkciu plnili metodické centrá a metodici na okresných úradoch. V súčasnej dobe odborný a metodický rast v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov školstva riadi štát prostredníctvom štyroch metodicko-pedagogických centier a Štátneho pedagogického ústavu. Metodicko-pedagogické centrá sú štyri, ako som povedala, dve z nich sa nachádzajú v Bratislave, jedno je v Banskej Bystrici a jedno je v Prešove. Odborné usmernenia ministerstva školstva, koordináciu medzi školami a týmito metodickými centrami doteraz zabezpečovali okresní metodici. Môžem uviesť príklad, napríklad v Dolných Kysuciach všetci riaditelia škôl a školských zariadení absolvujú prípravu riadiacich zamestnancov práve vďaka dobrej spolupráci medzi metodickými centrami a týmito metodikmi z okresných úradov. Podobná spolupráca prebieha takisto v iných regiónoch a najdôležitejšia činnosť centrálnych metodických pedagogických centier je v spolupráci s regiónmi, s ktorou sa po prijatí predloženého zákona neuvažuje. Nie je v silách krajského školského úradu, ktorý materiál predpokladá zriadiť, aby dokázali zabezpečiť stretnutie učiteľov kraja podľa odbornosti, pretože to nebudú umožňovať ani priestorové, ani finančné, ani ďalšie podmienky.

    Terajší metodici odborov školstva by mali prejsť podľa návrhu zákona do 30. 6. 2004 na krajské školské úrady. Po tomto termíne iba časť zo 712, iba 184, má vykonávať činnosť aj v ďalšom období. Ako vidieť, štát neráta s týmito ľuďmi a v podstate sa zbavuje prvoradej priority pri zabezpečovaní úrovne kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. 518 odborne a kvalifikačne vzdelaných výchovných a pedagogických pracovníkov podľa variantu uznesenia vlády č. 691/2003 je plánovaných na uvoľnenie, prípadne na delimitáciu pod obce. Je otázne, či v druhom polroku 2004 obce vytvoria podmienky - i finančné - pre tento počet presunutých zamestnancov zo štátnej správy v školstve do verejnej správy obce. Akú má však logiku, aby obce zamestnávali metodikov, ktorí - teda ak dôvodová správa neklame -, by mali plniť úlohu ministerstva školstva. V prípade, že sa naplní táto vízia pripraveného zákona, naše školstvo príde o mozgový potenciál v oblasti výchovno-vzdelávacích činností, do ktorých štát investoval nemalé finančné prostriedky. Chcem zdôrazniť, že predložený návrh zákona nezohľadňuje v dostatočnej miere prepojenosť a vzájomnú spoluprácu orgánov štátnej správy v školstve a v školskej samospráve.

    Zákon obsahuje ďalšie problémy. Musím povedať, že spolu so zákonom o financovaní základných a stredných škôl sa pripravuje likvidácia, nezmyselná likvidácia menších škôl, ktoré spĺňajú ináč všetky kritériá, a sťaží sa dochádzka detí z týchto malých škôl do iných škôl. Pripravuje sa takisto likvidácia základných umeleckých škôl a tak ďalej. Z tohto dôvodu a na základe uvedených skutočností odporúčam, aby sme tento návrh zákona navrhli na dopracovanie na ministerstvo školstva, teda navrhnem ho stiahnuť z rokovania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za vystúpenie. Teraz prosím pána poslanca Hoptu, ktorý je ďalším ústne prihláseným do rozpravy o predloženom návrhu zákona o štátnej správe v školstve. Pán poslanec Hopta, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi povedať skôr niekoľko poznámok k predloženému zákonu. Chcem v úvode povedať, že zrejme tento zákon nadväzuje na návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch, ktorý nám predložil pán minister vnútra Slovenskej republiky. Veľmi veľa sa v poslednom období hovorí o tom, že štátna správa by mala byť lacnejšia a efektívnejšia a mala by byť viac priblížená občanom Slovenska. Uvediem príklad. Ak v roku 1990 na bývalom ONV alebo okresnom terajšom úrade v Humennom pracovalo zhruba 200 zamestnancov a tento okres sa dnes rozdelil na tri okresy - Medzilaborce, Snina, Humenné, tak dnes ich pracuje 450 na týchto troch okresoch a podotýkam, že ešte vykonávajú, terajší okresný úrad vykonával funkcie, ktoré dnes vykonávajú daňové úrady, sociálne poisťovne, úrady práce, tak zhruba tá administratíva alebo štátni úradníci narástli na pomerne veľké číslo tisíc. Čiže naozaj stojí zato, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zefektívniť túto štátnu správu. Žiaľ, musím povedať, že som značne sklamaný z toho, že keďže sa okresy nerušia a funkcie okresných úradov budú vykonávať takzvané obvodné úrady, pod ktoré budú patriť viaceré okresy, ktoré majú zrejme záujem vytvoriť detašované pracoviská, namiesto terajších okresných úradov vzniknú detašované pracoviská obvodných úradov, čiže sme v podstate tam, kde sme boli doteraz. Ďalším zaujímavým faktom je skutočnosť, že obvodné úrady štátnej špecializovanej správy nemusia byť zahrnuté do tohto územia, ako budú zahrnuté obvodné úrady, nazvem to všeobecnej správy. Čiže nastáva paradoxná situácia, ak okres Medzilaborce bude patriť, čo sa týka nejakej verejnej alebo všeobecnej správy, pod okres Humenné, tak v sociálnej správe, alebo pod obvod Humenné, tak v sociálnej správe bude zahrnutý pod obvod Stropkov, čiže občania de facto budú mať dva obvodné úrady. Jednu všeobecnú niekde inde a jednu verejnú tiež niekde inde.

    Čo sa týka samotného zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, ja si plne uvedomujem, že tu existujú nejaké dve koncepcie. Jednu podľa môjho názoru predstavuje pán minister školstva, ktorý je za to, aby predsa len štát mal určitú garanciu nad ďalším vzdelávaním, nad základnými a strednými školami, a druhú možnosť, nadštátny tajomník strany ANO pán Tóth, ktorý by najradšej hovoril to alebo robil to, že ten vyrieši aj v školstve všetko. Je to paradoxné, ale komunisti sa skôr prikláňajú ku koncepcii kresťanských demokratov, lebo naozaj si myslíme, že štát by mal predsa mať určitú zodpovednosť za vývoj na našich základných, na našich stredných školstvách, že mali by sme byť zodpovední za to, čo sa bude na týchto školách vyučovať, kto bude vyučovať, kto ich bude riadiť, aké učebné osnovy budú prijímať. Myslíme si, že naozaj škola je nielen vzdelávacou inštitúciou, ale aj určitou kultúrnou ustanovizňou a nebolo by dobré, keby sme teraz podľa koncepcie, ktorú aj vo výbore Národnej rady vždy svojho času obhajoval štátny tajomník pán Tóth, že by sme mali rušiť školy po malých obciach a že mali by im obce, mestá zakupovať autobusy a dovážať potom do strediskových obcí žiakov. Čiže k tomu zásadne máme výhrady a naozaj sa prikláňame k tomu, čo som už povedal, že štát by mal mať určité garancie, alebo mal by garantovať po odbornej stránke výchovu. K čomu však máme určitým spôsobom výhrady? Predovšetkým si myslím, že nie všetky samosprávne orgány, čiže nie všetky obce a mestá sú pripravené zobrať zodpovednosť do svojich rúk a realizovať úlohu vzdelávania vo svojej kompetencii. Čo mám na mysli. Ak vo väčších mestách existujú odborne pripravení ľudia na to, aby mohli vykonávať tieto funkcie, tak najmä na obciach, nie vo všetkých obciach sú naši starostovia, bez urážky, nechcem nikoho urážať, pripravení na to, aby mohli túto úlohu zabezpečiť. Po druhé si myslíme, že ak štát dáva niekoľko miliárd korún do nášho výchovno-vzdelávacieho procesu, mal by mať určité garancie, že tieto finančné prostriedky budú vynaložené účelne, to znamená, že mala by byť nejaká spätná väzba kontroly, a prikláňam sa aj za to, že by to samospráve neuškodilo, ak by aj Najvyšší kontrolný úrad mal možnosť do týchto záležitostí hovoriť. Po ďalšie si myslím, že v tejto oblasti, možno sa mýlim, ale prebiehala diskusia, alebo neprebehla nejaká odborná diskusia, diskusia v odbornej verejnosti a nejako tú spätnú väzbu, ak aj bola, neviem, či ministerstvo zachytilo všetky tieto návrhy, ktoré vzišli z týchto diskusií. Po ďalšie, som si pozrel tento zákon, tak zákon posilňuje právomoci zriaďovateľa, čiže našich miest, obcí a samosprávnych krajov, len sa mi trošku nepozdáva, že ich posilňuje smerom k starostom, primátorom obcí a predsedom samosprávnych krajov. Čiže akoby sme chceli vypustiť funkciu obecných, mestských zastupiteľstiev a krajských samospráv a preniesť tie kompetencie priamo na tých starostov, primátorov a predsedov samosprávnych rád.

    Tiež sa mi nie príliš šťastne zdá formulovaná úloha rád škôl, pretože ak som si ich prešiel podrobne, tak napríklad tam, kde je jedenásť, ak sa nemýlim, pracovníkov, tak môže byť až desaťčlenná, alebo jedenásťčlenná rada školy, čiže posilnili sme funkciu rodičov, dávame po štyroch rodičoch, iba dvaja zamestnanci môžu byť, jeden odborár. Nie všade, podotýkam, majú odborové organizácie, čiže ak vyčleníme, že má tam byť člen odborovej organizácie, na niektorých školách už neexistujú odborové organizácie, čiže kým ich potom máme nahradiť? Jeden tam má byť za nepedagogických zamestnancov a dvaja alebo jeden zástupca delegovaný tým, ktorý sa podieľa na výchove mládeže. Zaujímavá situácia nastane v predškolských zariadeniach, alebo, čiže kto sa podieľa na výchove okrem tohto predškolského zariadenia. Čiže vznikne otázka, koho tam mám delegovať.

    Po ďalšie, nepáči sa mi, že dostávame sa do situácie, že štát sa svojím spôsobom zbavuje zodpovednosti za existenciu niektorých zariadení. Mám na mysli predovšetkým materských škôl, základných umeleckých škôl, školských klubov, školských stredísk záujmovej činnosti, centier voľného času, jazykových škôl a stredísk služieb v škole. Zbavuje sa preto, že už v plnej výške nebude hradiť financie alebo finančné záležitosti existencie týchto školských zariadení a ak má štát prispievať len určitou sumou, určitou sumou má prispievať obec a určitou sumou rodič, môžeme sa dostať do paradoxnej situácie, že prvé budú rušené práve naše predškolské zariadenia. Ja si myslím, že ak na jednej strane ministerstvo chcelo prísť so zákonom, kde by všetky deti, ktoré predtým, než nastúpia do základnej školy, absolvovali materskú školu, tak na druhej strane v rámci financovania sa môžeme dostať do paradoxnej situácie, že obce pokryjú len svoje základné školy a na ostatné im nezvýšia finančné prostriedky.

    Hovorila tu predo mnou aj kolegyňa Mušková o tom, že krajské školské úrady nemusia postihnúť svojím počtom a svojou, by som povedal kapacitou, všetky problémy školstva v tejto záležitosti, čiže naozaj sa vynára otázka, či by sme okrem týchto krajských školských úradov nemali vytvoriť špecializovanú školskú správu. Už nehovorím na úrovni okresov, ako bola na úrovni trebárs tých nových obvodov.

    Čiže toľko, ak môžem povedať, niekoľko pripomienok k tomuto zákonu, ktorý predkladal pán minister, ja si myslím, že tento zákon má určité rezervy a že ak prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tento zákon vylepšovať, tak členovia nášho poslaneckého klubu podporia všetky rozumné návrhy bez ohľadu na to, kto ich bude predkladať. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa nehlási nikto na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán minister Prokopovič sa ma pýtal, aké dlhé bude moje vystúpenie, povedal som do devätnástej a teraz som zapríčinil, že odišiel. Takže nebude potom už ďalší predkladateľ, ale myslím, že sú tam pôdohospodárske zákony.

    Ja by som možno túto moju rozpravu obmedzil na niekoľko úvah a otázok. Neviem, do akej miery ste mali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom ľudí, ktorí pracujú v základnom umeleckom školstve a z toho pohľadu, pán minister, moja priama otázka, prečo základné umelecké školstvo už nebude definované ako základné školstvo, i keď, som presvedčený, že spĺňa všetky podmienky pre základné školstvo z hľadiska prípravy na ďalšie možné štúdium. Ak by ste našli na túto otázku správnu alebo akceptovateľnú odpoveď, no tak potom vzniká ďalšia otázka, prečo základné školstvo, mám na mysli základné umelecké školstvo, nie je postavené na roveň športovo nadaných detí alebo detí s nadpriemerným intelektom. Som presvedčený, že minimálne v týchto dvoch kritériách a hraniciach by malo byť absolútne znamienko rovnosti. Tento návrh zákona jednoznačne to základné umelecké školstvo posúva niekde do sféry akéhokoľvek zbavovania sa zodpovednosti mladých ľudí za výchovu v tomto umeleckom vyžití, alebo ako by som to nazval. No a ak sme si trúfali hodnotiť naše základné školstvo veľmi pozitívne, tak súčasne jedným dychom treba povedať, že základné umelecké školstvo špeciálne nám celá vyspelá Európa závidela. Bol by som naozaj veľmi rád, keby výsledkom tohto zákona bolo také znenie, aby nám to základné umelecké školstvo mohla aj v budúcnosti vyspelá Európa závidieť. Ešte raz zdôrazňujeme minimálne, minimálne musíme trvať na tom, aby bolo znamienko rovnosti medzi športovo a umelecky nadanými deťmi, ktoré sa v tejto oblasti chcú vzdelávať. Žiaľ, tá predloha, ktorú máme, tieto predpoklady nenapĺňa a je to podľa môjho názoru veľmi zlé riešenie. Napriek tomu, pán minister, že zrejme budete mať ochotu a snahu na moju otázku odpovedať, predsa predkladám procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol predkladateľom dopracovaný v takom zmysle, aby základné umelecké školstvo bolo postavené na roveň základného školstva na Slovensku, tak ako to bolo v istom smere aj doposiaľ. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Nech sa páči, ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. K predmetnému návrhu zákona som sa už vyjadril v štrnástich rozdelených bodoch, pretože som už niektoré veci povedal v predchádzajúcom vystúpení minulý týždeň vo vzťahu k financovaniu školstva. Napriek tomu dovoľte povedať tieto moje pripomienky, respektíve položiť pánu ministrovi tieto otázky súčasne v rámci prerokúvania prvého čítania tohto zákona.

    V tretej časti zákona, návrhu zákona, posunu z orgánov územnej samosprávy sa zrušilo ustanovenie, ktorým sa navrhovalo na úrovni obcí zriadiť „odborný útvar“, v úvodzovkách, s podmienkou tridsiatich škôl a školských zariadení, to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do vlády. Napriek tomu, že uvedený model nemohol v celosti pokryť odborné usmerňovanie škôl, a máme k tomu, samozrejme, aj z našej strany výrazné pripomienky, a, samozrejme, ani pokryť školské zariadenia, predstavoval, dovolím si povedať, isté východisko pre riešenie problémov v prechodnom, transformačnom období. Ja to stále chápem ako prechodné obdobie, pretože dovŕšenie zmeny, teda prechodu kompetencií za zavŕši až fiškálnou reformou k 1. januáru 2005 vo vzťahu k samosprávnym orgánom na úrovni obcí, miest a vyšších územných celkov.

    Aj nočnou, vynútenou zmenou sa dostáva naše školstvo do istých, by som povedal, paradoxov v tejto oblasti. Prečo? Nuž, nebude možné zabezpečiť odborné usmerňovanie, myslím si stále, lebo nepostačujú, hovorilo sa o štyroch krajských metodických centrách a ja si myslím, že naše školstvo skutočne potrebuje predovšetkým nie riadiť, ale by som to nazval tak citlivo - usmerňovať výchovno-vzdelávací proces a vôbec celý proces na základných školách a predovšetkým v predškolských zariadeniach, o ktorých tu hovorili moji predrečníci kolegovia a kolegyňa poslankyňa, ako aj získavania istej komunikácie, ktorá je veľmi dôležitá, a najmä informácie zo škôl vo vzťahu k navrhovaným krajským školským úradom, ale aj vo väzbe, samozrejme, na ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo - a, prirodzene, aj na ním priamo riadené organizácie, či je to Štátny pedagogický ústav alebo Štátny inštitút vzdelávania a tak ďalej a tak ďalej. Nezabúdajme, že v dnešnom personálnom zložení môže prísť štátna školská inšpekcia na školu najskôr raz za 5 rokov, keď počítame tie školy, aj keď sa niektoré zlúčia a tak ďalej, ale ja som sa rozprával s pánom docentom Rosom a on mi sám priznal, že pri tomto, aj personálnom stave, nie je možné, aby mohla školská inšpekcia obsiahnuť raz za 4 - 5 rokov jednu školu. A ak budeme hovoriť o tom, že to nebude len odborný postreh na školu, na vzdelávanie uplatňované na danej škole, ale bude mať istým spôsobom aj ekonomický rozmer a sledovaný istý pohyb finančných prostriedkov, pretože vždy pôjde z veľkej časti o prostriedky daňových poplatníkov.

    Po druhé. Podstatné časti ustanovení o pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, si myslím, z veľkej časti, keď som to porovnával, či už existujú tieto zákony, sú niekde poodpisované, oni si to možno úradníci na ministerstve zľahčili, aj s chybami, aj s nedostatkami zo súčasného zákona. Zdá sa, že ministerstvo nemá - a to sa mi zdá tak trošku, možnože to poviem pritvrdo -, ale rád vyvolávam istú diskusiu a o veciach treba rázne a niekedy otvorene diskutovať, teda istú predstavu o momentálnom riadení a o správe školstva na úrovni samosprávnych orgánov. Najlepším dokladom toho je skutočnosť, že v jednotlivých verziách návrhu zákona sa v každej z nich, ktoré som mal k dispozícii za posledné dva mesiace, objavilo iné riešenie postavenia orgánov a najmä ich výkonných činností, najmä na úrovni obce, a to od samostatného útvaru za daných podmienok až po súčasné obmedzené podmienky, obmedzené celým radom obmedzení, ktoré sa objavujú v zákone. Samozrejme, považujem to istým spôsobom, že ten návrh, ktorý išiel pôvodne do vlády a ktorý bol vydiskutovaný na úrovni ministerského grémia, bol, myslím, v tejto oblasti prijateľnejší, ako nakoniec vyšlo z vlády, ten návrh zákona, ktorý prerokúvame, najmä vo vzťahu tých väzieb na krajské školské úrady, keď som k tomu vyslovil významné pripomienky v predchádzajúcom rokovaní pri predchádzajúcom zákone o financovaní školstva. Aj tak si myslím, isté väzby tu mali byť a vzájomné informačné toky by tu mali existovať, pretože bez komunikácie medzi samosprávou, medzi štátnou správou a medzi metodickými orgánmi a tak ďalej, až k najvyššiemu, teda ústrednému orgánu štátnej správy - ministerstvu školstva, naše školstvo môže zahynúť.

    Po tretie. Výkon štátnej správy sa presunul na riaditeľa školy, nie však na riaditeľa školského zariadenia. Tu si kladiem samozrejme otázku, môžeme o tom diskutovať, možnože v druhom čítaní vo výbore, v našom gestorskom výbore, konkrétne v § 6, druhá časť, „riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia.“. Teda nie je to to isté postavenie a predovšetkým ide o také prípady, pretože za školské zariadenia, pokiaľ nemajú právnu subjektivitu, pokladám aj materské školy, ktoré sú na úrovni obcí, keď dieťa nebude prijaté do materskej školy, a to odvolacie konanie mi tam nie je jasné a nie je mi zrejmé z litery tohto zákona. Čiže bude o tomto rozhodovať zriaďovateľ, t. j. obecný alebo miestny úrad, alebo akým spôsobom vlastne tieto väzby budú, keď ich poznáme, že jasne sú postavené prvé a druhé odvolacie konanie, ktoré môže byť vo vzťahu ku krajskému školskému úradu, akým spôsobom bude u takýchto subjektov bez právnej subjektivity, ako sú materské školy, prípadne základné umelecké školy, centrá voľného času, akým spôsobom sa bude rozhodovať, či dieťa bolo prijaté alebo malo byť prijaté alebo nemalo byť prijaté?

    Po štvrté, postavenie riaditeľa školy a školského zariadenia a rady školy. To je konkrétne § 3. Pozornosť si zaslúžia hlasy pedagógov, či by sa riaditeľ nemal uchádzať o funkciu maximálne vo dvoch po sebe funkčných obdobiach. Tieto hlasy zaznievali, vy ste ich, pán minister, veľmi často počuli hlavne od mladých učiteľov, čo je celkom prirodzené, či by sa ten systém nemal zaviesť aj na základných a stredných školách, podobný, ako poznáme na vysokých školách pri voľbe rektora, dekana, či vedúcich katedier. Sú hlasy pre a proti. Samozrejme, nechám to na zváženie, na diskusiu, ale zaznievajú aj takéto hlasy a vážené plénum by malo o nich počuť. Ale čo je oveľa závažnejšie - a myslím si, že vo vzťahu ku skvalitňovaniu vzdelávacieho procesu aj dôležitejšie -, je kreovanie rady školy a jej niektoré definované právomoci. Pri kreovaní sa odráža predovšetkým postupná strata oproti terajším radám školy sa mi zdá strata tej profesionality a odbornosti a zraziť z tej laickosti, bez urážky, najmä na úrovni obce, kde väčšinu rady budú tvoriť členovia z prostredia mimo vzdelávacieho procesu. Čiže na jednej strane tam budú prizývaní zástupcovia štátnej správy a odborníci z oblasti metodiky, ale budú mať len poradný hlas, ale treba jasne povedať, čo budú vlastne vo vzťahu k riaditeľovi, keď sa tam budú schvaľovať rôzne koncepcie, koncepcie dvojročné, o ktorých sa tam hovorí, hovorí sa tam o dlhodobých koncepciách, ako sa budú môcť vyjadrovať práve rodičia - často z iných oblastí - k vývoju odborného pedagogického procesu. Nehovorím, samozrejme, o organizačných štruktúrach školy.

    Vzniká tu taký pocit hlavne vo vzťahu k obciam a mestám, teda čo sa týka materských škôl a základných škôl, že často sa dostáva a dostane riaditeľ školy týmto na milosť či nemilosť konkrétnej rade. Ak je nenáročný - my to poznáme v slovenských špeciálnych pomeroch, ako to funguje aj v iných oblastiach -, má možnosť zotrvať niekoľko funkčných období. Ak je náročný, tvorivý a iniciatívny, ťažko v našich slovenských, nazvem to rodinkárskych pomeroch, v obci prežije. A takto z titulu zákona kreovaná v istom slova zmysle väčšina rady školy má posúdiť predložené koncepčné zámery kandidáta na riaditeľa pre ďalšie funkčné obdobie, ako hovorí § 5 ods. 2, ďalej sa má vyjadriť ku koncepčnému zámeru rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaného najmenej na dva roky, ako som spomínal, a jeho každoročnému vyhodnoteniu v zmysle § 6 ods. 6 h). Podľa mňa je nespravodlivé, že na jednej strane v oblasti financovania - a to si dovolím na tomto váženom fóre znovu povedať -, sa cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca, čo považujem v zmysle ústavy za správne, takýto prístup by mal byť. Európa takýto model - a povedal som to aj na tom predchádzajúcom rokovaní zákona o financovaní školstva - nepozná, okrem Holandska. Na strane druhej majú mať cirkevné školy - a tu by som chcel podčiarknuť osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní riaditeľa, teda mi ide o to postavenie, čo sa týka cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení. To znamená, že konkrétne na týchto školách by nemala fungovať rada školy. A myslím si, že, samozrejme, mali by sme nájsť nejaký model, aby tie rady školy fungovali na všetkých úrovniach, nielen na verejných, čiže štátnych školách, takzvaných štátnych školách, už to nie sú štátne školy, ale, samozrejme, aj na cirkevných a súkromných školách. Pretože si myslím, že rovnosť finančná i ekonomická, prirodzená, v zmysle ústavy, litery zákona je v tomto prípade v kontradikcii s nerovnosťou vo výberovom konaní, kde u cirkevných škôl o riaditeľovi a teda aj o škole rozhoduje predovšetkým zriaďovateľ, cirkevná vrchnosť, či je to už evanjelická cirkev, či je to katolícka alebo kalvínska a tak ďalej a tak ďalej, a predovšetkým v rámci toho konkurzného pokračovania. A vieme, ako sa robia konkurzné pokračovania, a iste ani cirkevnú vrchnosť z tohto nemôžem vyňať.

    Po piate, pri hodnotení deviatej časti navrhovaného zákona, to sa týka konkrétne pôsobnosti orgánov školskej samosprávy, je potrebné toto vážené fórum upozorniť, že celá časť o orgánoch školskej samosprávy je prakticky - pán minister mi odpustí -, prevzatá, keď som tak pozeral, zo súčasného zákona bez zásadnej inovácie. Pri tejto koncepcii školskej samosprávy nie je možné očakávať, že sa činnosť týchto orgánov na školách a školských zariadeniach oživí a že sa tieto orgány sfunkčnia. Teda ide predovšetkým o tú spomínanú radu školy. Obsahovo a svojimi kompetenciami sa orgány školskej samosprávy, nazvem to, v úvodzovkách, veľmi citlivo, „potácajú“ medzi iniciatívnymi a poradnými kompetenciami na strane jednej a „akousi“, nazvem to, tiež v úvodzovkách „správnou radou“ na strane druhej. Výber, odvolávanie, potvrdzovanie riaditeľa. Je to príklad toho, ako sa pripravuje tento návrh zákona vo vzťahu k školskej samospráve, ako sa predkladá legislatívna úprava na rokovanie Národnej rady, ktorá v istom slova zmysle konzervuje stav nefunkčnosti, dovoľte mi povedať, tohto zväčša bezcenného orgánu, tejto rady školy. Veľmi často sa na tejto rade školy neriešia zásadné otázky, ktoré by sa mali týkať aj ich školy. Pretože bol som aj dvakrát na takýchto orgánoch na takéto zasadnutia prizvaný.

    Tento návrh zákona, podobne ako už v prvom čítaní schválený návrh zákona o financovaní škôl vytvára predpoklad na postupné zrušenie materských škôl, o čom tu hovorili moji predrečníci. Plne sa k nim pripájam. Pridelením takzvaných originálnych kompetencií obciam na zriaďovanie a zrušovanie materských škôl štát sa chce, či nechce, musíme to tu na tomto fóre tiež povedať, alebo môže takýmto spôsobom zbaviť ich financovania. Aj keď sa hovorí o trojročnom prechodnom období. Obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre zachovanie, niektoré - samozrejme, česť výnimkám -, mnohé sú, ktoré sa snažia veci riešiť, či pre zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravých, zdravotne postihnutých, nadaných i talentovaných detí. Tým, že zákon nedáva obciam takzvané prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, štát sa postupne, znovu to podčiarkujem, zbaví aj financovania materských škôl a možnosti ovplyvniť ich zriadenie tam, kde je ich málo, respektíve kde ešte nie sú zriadené, a pritom sú vyžadované zo strany občanov. V dôsledku tohto postupu sa prehĺbia rozdiely medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia, následne sa zníži ich pripravenosť na školu, zvýši sa neúspešnosť v základnej škole, zabráni sa cieľavedomému osobnostnému rozvoju detí, vrátane nadaných a talentovaných detí. Rušením materských škôl pre nedostatok finančných prostriedkov obcí vznikne nedostatok miest pre deti v materských školách, zabráni sa zamestnanosti matkám, prehĺbia sa existenčné problémy neúplných alebo i mladých rodín. Viete, ja si pamätám, v roku 1990 sa vrátil pán profesor Michal Novák, náš významný imunológ, z Cambridgea, bol tam na dlhšom študijnom pobyte a vtedy sa už uvažovalo u nás, že v podstate treba všetko zrušiť, jasle, materské škôlky a podobne. Nuž a práve vtedy konzervatívna predsedníčka vlády ministerská predsedníčka Thatcherová nahodila diskusiu do médií, aj v zmysle programu konzervatívnej strany, naopak, veľmi tvrdo podporovať rozvoj predškolských zariadení aj vo Veľkej Británii. Napokon jedno z posledných zasadnutí, ktoré sa dotýkalo aj oblasti školstva, barcelonský samit odporučil 15 štátom, súčasným 15 štátom Európskej únie, aby do roku 2006 zabezpečili v jednotlivých štátoch Európskej únie, to znamená v tých 15, ja viem, že keď tam vstúpime k 1. máju, bude sa to týkať aj ďalších 10, zabezpečili predškolskú výchovu. Teda v súlade s trendmi štátov Európskej únie a ostatných štátov v zahraničí, ktoré chápu materské školy ako prvý článok, to sa vo všetkých dokumentoch uvádza, pán minister mi to nezaprie, celoživotného vzdelávania, usilujú sa o kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách. Konkrétne v súlade s prijatým dokumentom 19. decembra 2001 na zasadnutí vlády - miléniom - bude potrebné a myslím si, navrhujem zapracovať do návrhu zákona nasledovné závažné pripomienky. Zmeniť originálne – možnože - môžeme o tom diskutovať, kompetencie obcí k zriaďovaniu a rušeniu materských škôl na prenesené kompetencie, ako je to v prípade základných škôl. Po druhé, umožniť i teraz, to znamená, ja si stále myslím, že ten krajský školský úrad je na prechodné obdobie, zriaďovať materské školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky. I keď musím povedať, že v zákone sa takéto veci objavujú na obhajobu predkladateľa. Novelou, respektíve novým školským zákonom, ktorý sa pripravuje, začleniť materské školy do sústavy základných a stredných škôl, i keď často štátny tajomník ministerstva školstva pán Tóth hovorí, že na to finančné prostriedky nie sú a práve preto takýmto spôsobom zdôvodňuje, prečo nemôžeme zabezpečiť plné rozpočtové krytie materských škôl v obciach a mestách. V súvislosti so zmenou originálnych kompetencií obcí na prenesené kompetencie zriaďovania a rušenia materských škôl upraviť aj financovanie materských škôl, podobne ako financovanie ostatných škôl v návrhu zákona o financovaní základných škôl. Ešte je čas, samozrejme, v druhom čítaní, tieto veci bude možné rozdiskutovať, myslím si, že nájdu sa odborné argumenty pre aj proti, to je vec diskusie, aby sme si veci vyjasnili.

    Ešte raz by som zvýraznil, že okrem prospešného pedagogického vplyvu materskej školy na dieťa, ktorý vyplýva z početných našich i zahraničných výskumov a skúseností z praxe, nie je zanedbateľná ani sociálna funkcia materských škôl, spojená s potrebou postarať sa o dieťa v čase zamestnania rodičov. Je to otázka, aká bude zamestnanosť rodičov v našich regiónoch, v našich obciach v najbližších rokoch.

    Zrušenie ďalších materských škôl zamedzí prístup ostatným deťom, ako som povedal, ktorých rodičia budú mať záujem o umiestnenie dieťaťa do týchto zariadení, a viete, čítal som v jedných novinách, myslím, že v Sme minulý týždeň alebo predminulý týždeň, že nebolo - z veľkej časti napríklad v samotnej Bratislave - vyhovené všetkým žiadostiam rodičov o prijatie do predškolských zariadení.

    V súlade s právami dieťaťa je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky deti, t. j. zdravé, zdravotne postihnuté, nadané, talentované, rôznej národnosti, rôzneho sociálneho postavenia. Materská škola v skutočnosti predstavuje prvý článok výchovno-vzdelávacej sústavy, na ktoré bezprostredne nadväzuje základná škola. Ak nebudeme mať kvalitnú materskú školu, tak v základnej škole, hlavne v prvých ročníkoch, budeme mnohé deti musieť učiť istým návykovým schopnostiach a tak ďalej a tak ďalej a vieme, že učitelia, hlavne v prvej triede, často, nehovorím teraz v Bratislave, ale hovorím o východnom Slovensku, ale aj v iných oblastiach, sa musia deťom venovať koľkokrát tak ako v špeciálnej škole.

    Už z názvu materskej školy vyplýva, že by mala tvoriť sústavu škôl materských, základných a stredných škôl. Okrem už spomínaných oblastí zameraných na osobnostný rozvoj detí, materská škola má aj významné poslanie vo výchovno-vzdelávacom procese, pripravuje deti na vstup do prvého ročníka základnej školy, o ktorom som hovoril. Pre deti je materská škola školou, aj keď sa v nej učia hrou. Hravým spôsobom si deti osvojujú základné vedomosti. Z dôvodu podobného zamerania a charakteru s ohľadom na vekové osobitosti detí to je zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a lepšej nadväznosti základnej školy na materskú školu, by som požadoval presunúť zo zákona o školských zariadeniach predškolské zariadenia, t. j. materskú školu a špeciálnu materskú školu a začleniť ich do sústavy, znovu to opakujem, škôl. Presunom materskej školy do školskej sústavy sa zabezpečí aj jej financovanie ako u škôl v súlade s návrhom zákona o financovaní.

    Podobnú obavu mám o základné umelecké školy. O tom sa tu už hovorilo, veľmi v krátkosti, skutočne, chvála našej doterajšej vzdelávacej úrovni. Som prekvapený z toho, že na jednej strane, a to si nesmierne vážim, pán minister školstva sa v zahraničí skutočne chváli výsledkami našich umeleckých škôl, umelecky nadaných detí spolu s talentami v oblasti, napríklad prírodných vied, výsledkami matematických, fyzikálnych olympiád, stále naše deti bodujú v zahraničí. V konkrétnej podobe a aj týmto návrhom zákona, vedno so zákonom o financovaní škôl ich tlačíme, teda tieto základné umelecké školy, do útlmu, až do konečnej likvidácie. Nuž, a tu vidím trošku rozpor medzi pohľadom pána ministra a pána štátneho tajomníka, pretože, keď som bol na jednom stretnutí so starostami a primátormi z oblasti Záhoria a Myjavy, tak mi pripomínali, že vo vystúpení práve pána štátneho tajomníka na nejakom aktíve, ktorý tam bol, jednoznačne povedal, že štát nemá finančné prostriedky a nemá záujem, viac-menej takto to vyznelo, záujem o podporu základných umeleckých škôl, ale aj centier voľného času, materských škôl a tak ďalej a tak ďalej.

    Veľmi zlá situácia nastane, myslím si, aj pre stredné odborné učilištia, aj keď podporujem tendenciu vytvárania združených škôl na úrovni vyšších územných celkov. Práve tieto školy prešli doslovne divokou - a tu by som chcel upozorniť na to, lebo si nikto nevšíma tie naše učilištia - doslovne divokou predchádzajúcou transformáciou. Najprv z podnikov na ministerstvo hospodárstvo a potom do rezortu ministerstva školstva v tom predchádzajúcom volebnom období.

    Sú to naďalej príspevkové organizácie, aj pri združovaní s nimi najmä stredné odborné školy nejasajú, keď sa o tom hovorí a keď s nimi majú vytvoriť ten spoločný program výchovy a vzdelávania v tom-ktorom regióne. Myslím si, že kedysi, keď boli pod ministerstvom hospodárstva alebo pod podnikmi, ako v tom minulom režime, tak boli dostatočne a nadmerne financované, čiže im stačilo postavenie príspevkových organizácií. Dnes situácia v súvislosti s tým, že ten príspevok - a na to by som chcel upozorniť - môže byť od nula do sto percent, ak môžem tak povedať, nie sú si istí, aká ich bude budúcnosť aj vo väzbe na vytváranie združených škôl, ktoré sa vytvárajú v našich regiónoch a ktoré treba privítať. Úlohy štátnej školskej inšpekcie by mali v tomto období narastať, ja som o tom hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení k financovaniu škôl, najmä čo sa týka tej piatej časti, školská inšpekcia, je kvalitne spracovaná v § 13 a § 14. Dnes by som myslel, že po uskutočnení transformácie a delimitácie v oblasti školstva potrebujeme mať istým spôsobom skutočne kvalitnú štátnu školskú inšpekciu, ja som to nazval minule dozor, čo tu vzbudilo istý nesúhlas, prirodzene, rešpektujem názory iných poslancov, ale na druhej strane si myslím, že pri dnešnom personálnom stave, ktoré štátna školská inšpekcia má, či už je to v krajoch, alebo či je to na ústredí, nie je možné zabezpečiť všetky školy a predovšetkým nie je možné urobiť to, čo sa dialo za prvej Česko-slovenskej republiky, v tom medzivojnovom období, že sa chodilo predovšetkým na náčuvy, chodilo sa aktívnejšie, v podstate ten inšpektor často navštevoval jednotlivé školy od malotriedok až po stredné školy a samotné, či už klasické alebo reálne gymnáziá. Hovorím o období rokov 1918 až 1938.

    Čiže jednoznačne hovorím o tom, že treba hodnotiť cez štátnu školskú inšpekciu a bude si to musieť aj krajský školský úrad nejako definovať, akým spôsobom možno, povedzme, urobiť tú kontrolu komplexnú a systémovú. A pod komplexnou myslím predovšetkým to, že sa nebude len, nazvem to kontrola, nebudú sa robiť len tie náčuvy alebo tá odborno-vzdelávacia činnosť, ako sa zabezpečujú isté štandardy, to znamená tých 60 % štandardov, ktoré povedzme vo vzťahu k stredným školám vypracúva Štátny pedagogický ústav, ale akým spôsobom bude zabezpečené a ako sú zabezpečené aj finančné prostriedky, s ktorými nakladá škola, konkrétne na vzdelávacie aktivity.

    Špecializovaná štátna správa a krajské školské úrady, k tomu som sa už vyjadril minule. Teraz nebudem hovoriť, že tam boli presne určené čísla, tých 184 odborných pracovníkov, ktorí by mali byť na krajských školských úradoch, to vychádza tak priemerne 23 na jeden krajský školský úrad, viem, že v Trenčíne majú limit nejakých 18 alebo 19, to už je rôzne, podľa veľkosti a počtu žiakov. Napriek tomu si myslím, naozaj, týmto krajským školským úradom treba - ak majú vzniknúť -, by sa mala nájsť iná činnosť ako na to, aby mohli byť len transferom, nazvem to len transferom, transferom finančných prostriedkov. Ja každý provajder, ktorý existuje pri prechádzaní finančných prostriedkov, považujem za istý uzol, kde sa môžu peniaze - a nemusia, samozrejme -, stratiť. To znamená, pre mňa je najideálnejšie aj vo vzťahu ku školám, aby tá väzba bola ministerstvo - konkrétna škola. To by bol najideálnejší model. Samozrejme, vyžaduje to informačnú sústavu, takú akú povedzme poznám vo Švédsku, kde to veľmi dobre funguje.

    Napokon by som sa chcel ešte vyjadriť k siedmej časti navrhovaného zákona, to sa týka siete školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky. Túto siedmu časť odporúčam prepracovať a precizovať. Z toho dôvodu budú aj vychádzať moje odporúčania pánovi predkladateľovi a pani spravodajkyni. Obsahuje mnoho koncepčných a terminologických lapsusov, nie sú jasné najmä otázky zaraďovania súčasti škôl, ktoré majú charakter školy respektíve školského zariadenia do sietí, respektíve v úvodzovkách, do takzvaných subsietí. Na jednej strane sa prezentuje operatívnosť zaraďovania a vyraďovania zo siete, na druhej strane táto tendencia vedie k značnej anarchii posudzovania návrhov a rozhodovaní. Ak mám kamaráta na krajskom školskom úrade, a tak ďalej, tak tam sa môžu vytvoriť isté protekčné uzly.

    Považujem za chvályhodné, že štát na jednej strane nerezignoval na deti mentálne postihnuté prostredníctvom špeciálneho školstva, v duchu, je to veľmi pozitívne, v duchu európskych trendov, naopak, treba však venovať veľkú pozornosť aj školám, ktoré sa zaoberajú práve problematikou detí, ktoré vychovávajú deti, ktoré sú skutočne, nazvem to obrazne, postihnuté talentom, a o tom sme tu už hovorili, či je to v oblasti prírodných vied, či je to v oblasti umenia, kultúry a tak ďalej a tak ďalej.

    Myslím si, že štát by sa mal zaoberať, alebo mali by sme sa týmto zaoberať aj pri prerokúvaní tohto zákona, ako budeme riešiť školy, ktoré majú nadregionálny význam, predovšetkým stredné školy. Viem, že za bývalej vlády bol pripravený taký návrh na vyčlenenie takýchto škôl, to bol taký zoznam škôl a bola pripravená samostatná vyhláška, je tu istý problém. Tieto školy, ktoré majú nadregionálny význam, patria pod jeden vyšší územný celok, no a chodia tam predovšetkým, chodia tam deti z celého Slovenska a nie vždy zo strany vyššieho územného celku sa k týmto školám stavajú ústretovo. Ja môžem napríklad uviesť prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej, o ktorom sa vedie veľmi často diskusia v súvislosti s Gymnáziom Martina Kukučína, či sa má zlúčiť, alebo nemá zlúčiť, je to vyslovene gymnázium, ktoré je orientované na slovenskú literatúru a na pestovanie, skutočne, toho duchovna, ktoré nám tak chýba v poslednom období, alebo napríklad učilište a škola stredná, sklárske, v Lednickom Rovnom, či napríklad škola sadovnícka, ja ju môžem tak nazvať, stredná škola v Piešťanoch, ktorá má dobré výsledky. Samozrejme, týmto sa treba zaoberať a to sa týka aj športových gymnázií, najmä v hlavnom meste, krajských mestách Slovenskej republiky.

    A napokon, uviedol som len niektoré konkrétne nedostatky navrhovaného zákona, položil som niekoľko otázok. Verím, že mi bude od pána ministra odpovedané, a verím, že aj mnohé tie postrehy, ktoré som tu uviedol, nehovorím, že boli správne, ale že sa o nich bude diskutovať a že o mnohých veciach by sme mohli v druhom čítaní ešte veľmi aktívne hovoriť. Očakávam, že pán minister školstva v podstate pri predkladaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní, či už vo výbore, v gestorskom výbore, alebo v samotnom pléne Národnej rady niektoré návrhy, ktoré tu odzneli z mojej strany, môžu byť akceptované, pretože si myslím, že v schopnej a skvelej Národnej rade nie je dôležité, kto hovorí, ale o čom sa hovorí. Nuž a napriek tomu, pretože som tu uviedol niektoré pripomienky, nechcem hovoriť, aby sa v podstate v zákone vôbec nepokračovalo, ale v zmysle toho rokovacieho poriadku Národnej rady, § 83, ods. 3 navrhujem, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie: Národná rada vracia návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Tento návrh dávam pani spravodajkyni. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová. Zapnite sa, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Nefunguje zariadenie. Ďakujem za slovo. Pán kolega, možno s vami naozaj súhlasiť, že materské školy v systéme vzdelávania okrem vzdelávania zabezpečujú určitú sociálnu funkciu, predovšetkým pre ženy, ktoré sa môžu z materských dovoleniek urýchlene vrátiť do zamestnania. Nemôžem však s vami súhlasiť v hodnotení kapacity, respektíve nedostatočnej kapacity materských škôlok a objasním vám prečo.

    Materské „škôlky“ boli väčšinou stavané ako takzvané stodesiatky, to znamená, boli stavané na 110 detí a zmenou metodiky sa kapacita zmenila na deväťdesiatky. Tým pádom sa zdá, akoby tých materských „škôlok“ nebolo dosť, ale aj v tej Bratislave, kde je nezamestnanosť stále pod 5 %, sú využívané asi na 80 %. Takže v tom nemáte celkom pravdu.

    Rada by som vás však upozornila ešte na jednu zvláštnosť financovania materských škôl, a to sú dvojročné deti, kde sa jedno dieťa považuje za dve deti a osem detí je v jednej triede a to celé za poplatok rodiča 100 Sk. Takže myslím si, že naozaj je o čom rozprávať pri financovaní materských škôl, a bola by som veľmi rada, keby sme zostali na vecnej rovine, pretože nikto tu nemá záujem o zánik materských „škôlok“ a verím, že to bude aj súčasťou politického boja v komunálnej politike, pretože kto má záujem, aby materské školy zanikli? Nikto! Ďakujem.

  • Pán poslanec, veď toto je len prvé čítanie, či druhé? Nie, prvé. Takže len veľmi stručne by som s dvomi vecami polemizoval. Prvá je povinná školská príprava, ktorú chce zaviesť EÚ. Nuž, prvú povinnú predškolskú prípravu zavádzal Sovietsky zväz. Druhú chce zavádzať Európska únia. Tu by som bol veľmi opatrný. Je to typické správanie, proste, istých centier, veľkých subjektov. A deti len treba nechať, pokiaľ sú, čím dlhšie doma, v rodine, nech sa hrajú, a netreba vstupovať do ich nejakého svetonázorového sveta už nejakým povinným predškolským vyučovaním. Čiže tu ja by som teda zásadne s vami polemizoval. Nie je najmenší dôvod. V minulosti sa učili šľachtici a všelijakí ľudia doma - a nič sa nestalo. Boli často múdrejší ako ľudia, ktorí vychádzajú zo škôl.

    A druhé, zavádzať do cirkevných škôl princíp výberového konania, tu by som bol tiež veľmi opatrný, lebo jednoducho tie školy sú financované rovnoprávne na základe toho, že sú rovnakí daňoví poplatníci. Ľudia, ktorí dávajú deti do cirkevných škôl, a ľudia, ktorí dávajú do štátnych škôl. A ľudia, ktorí na základe takejto rovnosti daňovej platby dávajú do cirkevných škôl, nenamietajú a akceptujú, že tam toho riaditeľa menuje zriaďovateľ, ktorým je biskupský úrad, alebo u vás tiež zrejme biskupský úrad. Takže tam je slobodná voľba tých ľudí, rodičov, aby dali do tej školy, do ktorej chcú dať. A rovno zopakujem, že všetci platíme rovnaké dane pre tento štát.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Beriem na vedomie váš názor, pani poslankyňa, ale ja som vychádzal z tých analýz, ktoré sú v Bratislave, a viem že boli aj publikované v novinách Sme, kde sa práve hovorilo o tom. Matky tam hovorili, že nemajú umiestnené deti. Možno, že v regióne, v ktorom vy ste áno, ale v Petržalke, išlo konkrétne o Petržalku, že tam nemajú umiestnené deti, všetky, ktoré si žiadajú. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Napríklad poznáme mnohé obce, a tu mi môj kolega, ktorý je starosta, povedal, v ich obci musel odmietnuť žiadosti o prijatie do materskej školy, lebo nemáte kapacity. Čiže sú isté rozdiely regionálne rozdiely a treba ich akceptovať.

    Čo sa týka pána poslanca Mikloška, beriem jeho názor, ale, chcel by som samozrejme pripomenúť, že napriek tomu tam bude výberové konanie. Však tam sa uvádza, že výberové konanie aj na tých cirkevných školách je zabezpečované. Nejde to cez radu školy. Nejde to len cez radu školy. A mne ide o to, že povedzme rada školy, ktorá sa bude skladať z ľudí, ktorí tam majú svoje deti, to znamená, že ich tam dali dobrovoľne, že by sa takisto mohli vyjadriť, ako rovnosť pred zákonom, teda mohla by sa takisto vyjadriť k menovaniu riaditeľa do cirkevnej školy za tých rodičov, ktoré tam deti majú, pokiaľ tam budú rady školy.

    Čo sa týka Európskej únie, samozrejme, tie modely sú rôzne, ale k tomuto nedospela. Ja som preto spomenul pani Thatcherovú, ktorá v Anglicku v deväťdesiatych rokoch predniesla tento návrh ako predstaviteľka Konzervatívnej strany a jasne povedala, že práve problematika imigrantov a tak ďalej, vyvolala potrebu zaškoľovania tých detí, aby tam nebola pozitívna diskriminácia, aby sa zaškoľovali tie deti, a nechcem hovoriť, o ktorých deťoch, ktoré tu aj ja spomínam. Tu nemožno vyčleniť jednu skupinu detí. Ale treba dostať deti aspoň do prípravky, aby príprava bola zabezpečená, aby v prvej triede nemuseli...

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí boli ochotní počúvať a zaoberať sa školstvom. Stretávam sa často s tým, že o školstve sa hovorí, ale potom je záujem veľmi malý o riešenie problémov. A takisto ďakujem pánom poslancom, ktorí mali vecné pripomienky a chcú sa naozaj hlboko týmito vecami zaoberať, aby pomohli úrovni nášho vzdelania, oceňujem, pani poslankyňa Mušková, aj pán poslanec Hopta, že práve tieto veci vám ležia na srdci, ako je úroveň vzdelania, chcem trošku upozorniť, že sú zabezpečené mechanizmy na to, aby sme zachovali kvalitu vzdelávania, existuje štátna školská inšpekcia, tá zostáva, existuje Štátny pedagogický ústav, metodické centrá. V zákone, ak ste si všimli, sú predpoklady na výkon trebárs riaditeľa, urobenia kvalifikačnej skúšky a podobne, čiže ten mechanizmus celkom iste tam je a môžeme hovoriť o ďalších mechanizmoch, aby sme toto lepšie zaistili. Takisto by som rád upozornil na to, že tu zaznelo - a veľmi detailne, to som rád -, pán poslanec Gaľa hovoril o zmene školskej rady. Ako viete, ten problém bol dlhodobý, že sa vyjadrovalo i obecné zastupiteľstvo i školská rada. Našou snahou bolo prepojiť, a tak sa stáva, že existuje školská rada, v ktorej je i zastúpenie predstaviteľov obce, a na základe toho je potom urobené, že menuje buď primátora alebo starosta riaditeľa školy.

    Pán poslanec Hopta, detail, pokiaľ má tá škola menej ako 10 zamestnancov, tak má len 5 členov školská rada, je to § 26 ods. 3, k základným umeleckým školám, pán poslanec Maxon, musí povedať, že aj súčasný stav hovorí, že ZUŠ, ale je to školské zariadenie. Vychádza sa z toho, že neposkytuje stupeň vzdelania. A žiaľ, tu všeobecne cítim istú obavu o budúcnosť základných umeleckých škôl. Musím priznať, že čiastočne ju s vami zdieľam a som ochotný, ešte aby sme spolu vo výboroch dopracovali znenie tak, aby obavy neboli opodstatnené. Niekoľko poznámok, pán poslanec Čaplovič, ktorý tu rozobral veľmi detailne veľa bodov. Chcem upozorniť, že pokiaľ ide o predškolskú prípravu, povinnú predškolskú prípravu, existuje, myslím, zo všetkých krajín Európy, v dvoch alebo v troch maximálne, čiže to nie je, a nie je ani tendencia ministerstva školstva. Ospravedlňujem sa, že omylom bol vyvesený materiál, ktorý nebol ešte prerokovaný na úrovni ministra, a tam to takto vyznievalo, čiže, berte to, že naozaj to nie je snaha, my chceme umožniť, ale nie zaviesť povinnosť. To je jedno.

    Druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť, existuje viac modelov, vo viacerých krajinách, kde financovanie cirkevného školstva je rovnaké, nielen v Holandsku, ale napríklad aj v Belgicku, aj v Portugalsku, viac takých krajín má toto urobené a myslím, že už viackrát zaznelo, prečo to takto navrhujeme. A nakoniec aj vy ste, pán poslanec, priznali, že je podstatný ten článok 12 ústavy, takže to som rád, že našli sme istým spôsobom spoločný pohľad na vec.

    Snáď ešte k tomu zaraďovaniu do siete. Myslím si, že tu je snaha vytvoriť priestor pre flexibilitu. Pokiaľ som minister, pokiaľ škola a zriaďovateľ splnil podmienky, tak snažím sa viesť aj svojich úradníkov, aby sme nerobili prekážky. Jednoducho, je to na ich zodpovednosti, zaradiť, alebo vyradiť zo siete. Maximálne ich upozorním na problémy, ktoré môžu vzniknúť.

    A posledná poznámka, naozaj nie je cieľom likvidovať malé školy. Pripúšťam, že zákon, ten predošlý, ktorý sme prerokúvali, o financovaní, vyvolá istý tlak na zníženie počtu malých škôl, ale to si myslím, že ten počet je naozaj neúnosný. My vytvárame v tom zákone aj prostredie na to, aby nemuseli byť, zohľadňujeme aj také veci, ako je veľkoškola. To znamená, keď je málotriedna, že konečne v tom nariadení vlády bude istá bonifikácia, ale ešte raz by som povedal, musí to mať isté hranice, pretože potom to funguje niekedy tak, že existujú školy, kde máte 10, 12 žiakov, a naozaj, keď sú pospájané rôzne ročníky, tak ani tá výučba nie je kvalitná. Čiže treba hľadať tam, kde je to odôvodnené. Ešte raz páni poslanci, ďakujem za rozpravu. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zo skupiny zákonov súvisiacich s pripravovanou reformou verejnej správy, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1997 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Simon. Pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný vládny návrh zákona vychádza z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003, a to tým, že zo súčasných krajských úradov a okresných úradov vyčleňuje úseky štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva a zriaďuje špecializované orgány štátnej správy - obvodné lesné úrady v počte 39 a krajské lesné úrady v počte 8. Tieto úrady budú vykonávať aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, konkrétne na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti a na úseku odrôd a osív. Pri ich zriaďovaní je dodržaný princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy mu môže poskytnúť požadovanú službu, ďalej princíp dvojstupnosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti práce.

    Vládny návrh zákona okrem prechodu pôsobnosti rieši i prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov, majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 20. augusta 2003 a preto sa na vás obraciam so žiadosťou o jeho prerokovanie a odporúčanie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Maxona, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o odporúčaní výboru pre pôdohospodárstvo k prerokúvanému návrhu zákona. Pán poslanec a predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma svojím uznesením č. 78 z 28. augusta 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1997 Z. z. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitostí v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta tohto roku, č. 350, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, ale zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu podľa dohody v poslaneckom grémiu s tým, že budeme pokračovať v uvádzaní ďalších návrhov súvisiacich s reformou a potom by sme viedli rozpravu o všetkých prerokovaných bodoch, samozrejme, s tým, že individuálne sa poslanci môžu prihlásiť ku všetkým prerokovaným návrhom zákonov samostatne. Ďakujem pánovi ministrovi pôdohospodárstva a prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia ministri, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť právny rámec špecializovanej štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií v priamom riadení ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií po zrušení štátnej správy na úsekoch dopravy a cestného hospodárstva na krajských úradoch a okresných úradoch. Navrhuje sa, aby orgánmi špecializovanej štátnej správy boli ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ako ústredný orgán štátnej správy a dva stupne miestnych orgánov štátnej správy, a to 8 krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a 46 obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Výkon štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií vykonávajú aj obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. V novom znení návrhu zákona sa navrhuje model trojstupňového riadenia výkonu štátnej správy, čím sa odstránil zásadný rozpor s ministerstvom vnútra, ktoré v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadrilo nesúhlas so štvorstupňovým riadením, tak ako bol navrhnutý ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Návrh zákona prerokovala vláda na svojom rokovaní 21. augusta 2003 a schválila svojím uznesením č. 787. Záverom vás, vážená Národná rada, prosím o podporu pre prijatie predloženého návrhu a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz prosím pani poslankyňu Zmajkovičovú, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o... Pani poslankyňa Zmajkovičová, respektíve by som poprosil niektorého z členov výboru, ktorý by bol alternátorom v prípade jej neúčasti, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výbore ako aj o odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Odporúčam, keďže pani poslankyňa nie je prítomná v tejto chvíli, prerušiť rokovanie o návrhu. Pán minister, poprosím vás, keby ste uvoľnili miesto pre ďalšieho z navrhovateľov, ktorým je pán minister životného prostredia, ktorého požiadam, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    návrh zákona o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto návrhom zákona sa vraciame k praxi štátnej správy životného prostredia, ktorú sme mali zavedenú do roku 1995, čiže nejde o novú prax, ale o to, čo už tu raz fungovalo. Návrh zákona predpokladá, že štátnu správu v životnom prostredí bude vykonávať 8 krajských úradov a 46 obvodných úradov životného prostredia. Oproti tým kompetenciám, ktoré boli doteraz, štátnu správu rozširujeme podľa nových zákonov, ktoré vyplývajú zo záväzkov z asociačnej dohody. Len príklad. Je to štátna správa o geneticky modifikovaných organizmoch, prevencia závažných priemyselných havárií, environmentálne označenie výrobkov, environmentálne orientované riadenia, audit a obaly. Od 1. júla prešli na ministerstvo životného prostredia kompetencie na úseku vodného hospodárstva, rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb, ekologické aspekty územného plánovania a verejné vodovody a verejné kanalizácie. Čiže toto budú kompetencie krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia. Štátnu správu okrem krajských úradov a obvodných úradov životného prostredia vykonáva aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie a inšpektoráty a takisto, samozrejme, obce, na ktoré prešli zo zákona, z rôznych zákonov o životnom prostredí kompetencie, ktoré sú blízko k občanovi. Vážený pán predseda, na úvod toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca určený výborom pre životné prostredie a ochranu prírody. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby pridelila návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom ako gestorský výbor aby navrhla výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Môžete, pán predseda, otvoriť rozpravu.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Po otvorení rozpravy po dohode v poslaneckom grémiu prerušujem rokovanie o tomto bode. Pán minister, ďakujem. Pán poslanec Muránsky, ďakujem. Poprosím teraz pána ministra, aby zostal na mieste pre navrhovateľov, pretože pán poslanec Číž... Pán poslanec Prokopovič?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ale vy nie ste v tom výbore, pán poslanec, vy nemôžete byť alternátorom.

  • Ruch v sále.

  • Vy ste, pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, nech sa páči. Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Výbor pre verejnú správu, áno. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, a vážený pán predseda, dovoľte, aby som v zastúpení ako podpredseda výboru predniesol stanovisko spravodajcu k návrhu predloženého zákona. Teda v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona. Chcem predovšetkým povedať, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť spĺňa všetky náležitosti predpísané legislatívnymi pravidlami aj rokovacím poriadkom a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Je tam aj doložka o zlučiteľnosti. Chcem iba povedať, že problematika tohto návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Na základe oprávnení, ktoré ako spravodajca mám, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Rovnako, pán predseda, navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory tento vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Čížovi, podpredsedovi výboru pre verejnú správu a poprosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),

    ktorý prerokúvame ako tlač 290 a ktorého súčasťou je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 290a. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. Chcem upozorniť, že vládny návrh zákona prerokúvame v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom „konaní“, takzvaný stavebný zákon, iba v nevyhnutnej miere upravuje tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na prechod pôsobností podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje, po prvé, prechod pôsobnosti k územnému plánovaniu a stavebnému poriadku na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, po druhé, zosúladenie orgánov územného plánovania a stavebného poriadku so zákonom č. 416/2001 Z. z., po tretie, odčlenenie stavebnej inšpekcie od Slovenskej inšpekcie životného prostredia a vytvorenie Slovenskej stavebnej inšpekcie, po štvrté, odstránenie nezhôd u ustanovenia § 111 s Ústavou Slovenskej republiky, ide o otázky vyvlastňovania. Naše ministerstvo si je vedomé, že doterajší stavebný zákon je potrebné po dôkladnej príprave zásadne prepracovať z dôvodu zjednodušenia stavebného konania a zosúladenia územného plánovania s potrebami regionálneho rozvoja. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí, čím rozpočty vystihujeme celkom. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť. Z uvedených dôvodov vás žiadam, aby ste podporili tento návrh zákona a posunuli ho do tretieho čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Harnu, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru a o spôsobe hlasovania o jednotlivých návrhoch, ktoré sú súčasťou spravodajskej správy, ktorú máte ako tlač 290a. Prosím pána poslanca Harnu. Nie je prítomný v rokovacej sále, preto, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na 15 minút.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nie, toto je zákon v druhom čítaní, kde už návrh prerokovali výbory, máme spoločnú správu výborov, preto neodporúčam, aby sme použili ten istý princíp ako pri návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v prvom čítaní. Prosím, páni poslanci, aby ste zaobstarali pána poslanca Harnu. Budeme pokračovať o 15 minút. Prerušujem rokovanie.

  • Prestávka 15 minút.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Vážneho, ktorý bude spravodajcom k tomuto zákonu namiesto pána poslanca Harnu. Poprosím pána poslanca Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi ako spravodajcovi tohto zákona, aby som vás poinformoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 290, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, tlač 290, v druhom čítaní.

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 381 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976, takzvaný stavebný zákon v znení neskorších predpisov, na prerokovanie vo výboroch do 28. augusta 2003 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2003, ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali, poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Po tretie, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 o organizácii miestnej štátnej správy, tlač 290, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. septembra 2003 a uznesením č. 209 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh zákona 27. augusta 2003 a uznesením č. 150 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 26. 8. 2003 a uznesením č. 145 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 2. septembra 2003 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 3. septembra tohto roku a uznesením č. 51 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Po štvrté, z uznesení Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Zároveň navrhujem, že keďže ste spoločnú správu výborov Národnej rady všetci dostali ako tlač 290a, aby som neprechádzal a nečítal podrobne, sú to skoro štyri strany, a aby ste sa s ňou oboznámili individuálne. Po piate, a, samozrejme, budeme o nej hlasovať zajtra ráno. Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996, tlač 290, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 150 z 5. septembra 2003. Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu v rámci druhého čítania o tomto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov,

    tlač č. 354. Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný vládny návrh zákona vychádza z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky 371, a to tým, že zo súčasných krajských úradov a okresných úradov vyčleňuje úseky štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy a zriaďuje špecializované orgány štátnej správy, a to obvodné pozemkové úrady, v počte 44 a krajské pozemkové úrady v počte 8. Tieto úrady budú vykonávať aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti a na úseku poľnohospodárskej pôdy.

    Pri ich zriaďovaní je dodržaný princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy môže poskytnúť požadovanú službu, ďalej princíp dvojstupňovitosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti ich práce. Okrem prechodu pôsobností sa v predloženom vládnom návrhu rieši i prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov k majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 20. augusta 2003 a preto sa na vás obraciam so žiadosťou o jeho prerokovanie a jeho odporúčanie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám pekne za pozornosť. Skončil som.

  • Poprosím spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, pána poslanca Richarda Hamerlika, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto zákona vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 77 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 349 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa prihlásili do rozpravy ku všetkým zákonom, ktoré sme prerokovali. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k jednotlivým bodom. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. pripomínam, že hlasovať o zákonoch, ktoré sme prerokovali, budeme zajtra ráno. Teraz budeme pokračovať v programe

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač č. 338. Bolo mi povedané, že pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády je v parlamente, takže predpokladám, že príde do rokovacej sály a odôvodní tento návrh zákona, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Pán minister, môžete ísť rovno k rečníckemu pultu, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o novelu zákona, ktorú nepredkladám s veľkou satisfakciou, ale napriek tomu ma vláda zaviazala predložiť návrh zákona do vlády a následne do Národnej rady. Ide o právnu úpravu, ktorej cieľom je neuplatniť v roku 2004 ďalší plat pre sudcov za mesiac november. Ide teda o ten takzvaný 14. plat, ktorý doposiaľ nebol vyplácaný, a posúva sa jeho účinnosť o ďalší rok. Tento návrh zákona bude nasledovaný ešte návrhom novely zákona o prokurátoroch, ktorí takisto, keďže ide o rovnocenné právne postavenie sudcov a prokurátorov, odloží účinnosť 14. platu aj u prokurátorov pre rok 2004. Tento návrh zákona bude predmetom rokovania októbrovej schôdze, keďže nebol včas doručený, čo ma trochu mrzí, na septembrovú schôdzu, aby mohla Národná rada o týchto dvoch zákonoch rozhodovať spoločne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Vlastimil Ondrejka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh na rok 2003. Po formálno-právnej stránke obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí, rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev. Nepatrí medzi prioritné práva aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 348 z 25. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Prosím, ak máte záujem, prihláste sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca. Poprosím, aby ste zostali aj vy na svojom mieste. Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic uvedie

    vládny návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač č. 366. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona je súčasťou prioritných úloh vlády vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Návrh zákona zároveň nadväzuje na vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch, ktorý je tiež predmetom prerokúvania tejto schôdze Národnej rady. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zavádza do slovenského právneho poriadku nový inštitút probačných a mediačných úradníkov. Probační a mediační úradníci by sa mali stať súčasťou odborného aparátu na súdoch a zabezpečiť úlohy v trestnom konaní, ktoré pre nich vyplývajú tak z predkladaného zákona, z platných trestných kódexov ako aj z pripravovanej rekodifikácie Trestného práva. Zákon zároveň vymedzuje pôsobnosť, práva a povinnosti probačného a mediačného úradníka tak, aby mal dostatok kompetencií na účinné napomáhanie aplikácie takzvaných odklonov v trestnom konaní a pri ukladaní alternatívnych trestov. Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch upravuje mediáciu a úkony vykonávané v rámci mediačných činností, teda v rámci zmierovacieho konania. Tieto si vyžadujú zákonnú úpravu, kedy je potrebné pri používaní alternatívnych spôsoboch trestného konania zabezpečiť nestranný postup a najmä citlivý prístup, ktorý nie je možné vyžadovať od samotných orgánov činných v trestnom konaní, na druhej strane je však potrebné zabezpečiť nadväznosť na rozhodovanie týchto orgánov. Zároveň predkladaný návrh zákona upravuje probáciu a úkony vykonávané pri probačnej činnosti. Podstatou probácie je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorá je založená na vzájomnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. Uplatnenie probácie vedie k zvýšeniu účinnosti trestnej sankcie a páchateľ je ušetrený škodlivých dôsledkov výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti je veľké percento páchateľov trestnej činnosti odsudzovaných na podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých prevýchovný účinok je prakticky nulový. Preto probácia ako výkon trestu s dohľadom zabezpečuje efektívny nástroj prevýchovy pre páchateľov, ktorým nie je nevyhnutné uložiť trest spojený s odňatím slobody, pretože ten tiež má relatívne minimálne prevýchovný účinok. Samozrejme, ten má v zásade účinok aj iný.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne zmeny za účelom zlepšenia postavenia obete trestného činu, čo je obsiahnuté aj medzi opatreniami v Programovom vyhlásení vlády v časti Spravodlivosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pána Vlastimila Ondrejku, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov a o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 360 z 25. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážená pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Je možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Budeme v programe pokračovať

    vládnym návrhom zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač máte pod č. 359. Vládny návrh zákona v prvom čítaní uvedie minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, právna ochrana označení pôvodu výrobku a zemepisných označení výrobkov je súčasťou ochrany priemyselného vlastníctva. Návrhom tohto zákona dochádza k rekodifikácii práva na označenie pôvodu výrobkov, v súčasnosti upraveného zákonom č. 159/1973 Zb. v znení zákona č. 90/1993 Z. z. Uvedené právne predpisy sú doposiaľ platné, no ich obsah v mnohých ustanoveniach už nezodpovedá súčasnej dobe. Doposiaľ platná právna úprava ochranných označení pôvodu výrobkov vychádzala z vtedajších spoločenských pomerov, ktoré boli založené najmä na direktívnom riadení ekonomiky a administratívnych zásahoch štátu do právneho postavenia súťažiteľov v obchodnoprávnych vzťahoch. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie týchto nedostatkov a priblíženie práva pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu výrobkov je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označení pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu.

    Pri príprave návrhu zákona sme vychádzali z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým sme prihliadali na úpravu ochranných označení pôvodu výrobkov v rámci komunitárneho práva, ktorého základným prameňom je nariadenie Rady č. 2081/1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v znení nariadenia rady č. 535/1997. Návrh zákona je prispôsobený uvedenému právnemu aktu s cieľom vytvorenia podmienok na bezchybné fungovanie komunitárneho režimu ochranných označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení a je komunitárnym právom vymedzené pre poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce zo Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, najmä s parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, madridskou dohodou o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru, lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodnom zápise a dohodou o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu. Ďakujem.

  • Poprosím spravodajcu, pána poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorého navrhol gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobku a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 359, vám podávam nasledovné vystúpenie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 163 z 5. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 359. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, t. j. podmienky získania práva na ochranu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku a podmienky ochrany tohto práva. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie hlavného cieľa navrhovanej úpravy, zhodnotenia súladu s Ústavou Slovenskej republiky, prijatie nového zákona nebude mať finančný dopad na prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a rozpočtu vyšších územných celkov, návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená, v práve Európskej únie nie je upravená. Problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, duševné vlastníctvo patrí medzi opatrenia druhej etapy kapitoly 19, duševné vlastníctvo odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy. Na integráciu do vnútorného trhu únie, takzvaná Biela kniha, v zmysle skríningu je problematika návrhu zákona obsiahnutá v kapitole 5 Právo obchodných spoločností. Návrh zákona je svojou problematikou zahrnutý do Národného programu pre prijatie aquis communautaire, návrh zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, je prioritnou úlohou vlády Slovenskej republiky vyplývajúceho z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002.

    Samozrejmou a nutnou súčasťou ochrany priemyselného vlastníctva je právna ochrana zemepisných označení pôvodu výrobkov, cieľom predkladanej právnej úpravy je najmä odstránenie nedostatkov z pôvodnej, dosiaľ platnej legislatívy z roku 1973, a je zosúladený s legislatívou Európskej únie a zabezpečenie primeranej ochrany v označení pôvodu výrobkov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu tovarov.

    Ambíciou nového zákona je aj vytvorenie záruk požadovaných legislatív Európskych spoločenstiev na označenie pôvodu s cieľom zabezpečiť možnosť ochrany označenia výrobkov pochádzajúcich zo Slovenskej republiky v rámci trhu Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada SR uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Po piate, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. augusta 2003 č. 353 a podľa § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Po šieste, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu, písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol ďalší vládny návrh zákona, pričom chcem, dámy a páni, upozorniť, že keďže k tomuto vládnemu návrhu zákona sa hlásia poslanci do rozpravy, potom, ako bude odôvodnený, prerušíme schôdzu a budeme rozpravou k nemu pokračovať zajtra.

    Pán minister, prosím, aby ste uviedli

    vládny návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

    tlač 286. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Ministerstvo spravodlivosti predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s plánom legislatívnych úlohy vlády na rok 2003 návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám je cieľom návrhu implementácia smerníc Rady Európskych spoločenstiev v oblasti poskytovania právnych služieb. Podľa čl. 45, 47, 56 a 69 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť jej legislatívnych úprav s predpismi európskych spoločenstiev a podniknúť nevyhnutné kroky na vzájomné uznávanie kvalifikácie a umožnenie poskytovať služby zahraničnými subjektmi na svojom území. Vzhľadom na uvedené sa nebudú zo strany Slovenskej republiky prijímať neprimerané opatrenia s ochranárskym zameraním, ktoré by priamo alebo nepriamo diskriminovali etablujúcich sa občanov spoločenstva na území Slovenskej republiky. Zákonom sa implementujú nasledovné akty komunitárneho práva: po prvé je to smernica Rady č. 77/249 z 22. marca 1977 o uľahčení efektívneho výkonu slobody právnikov poskytovať služby. Po druhé je to smernica Rady č. 89/48 z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvaní aspoň troch rokov a po tretie je to smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 98/5 zo 16. februára 1998 o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia.

    Začlenenie smerníc Európskych spoločenstiev do zákona o advokácii sa legislatívnotechnicky rieši spôsobom, ktorý má zabezpečiť ucelenosť a prehľadnosť tejto špecifickej úpravy a vytvoriť tak potrebné predpoklady pre jej bezproblémovú interpretáciu a aplikáciu. Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa návrh zákona zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a o riešení niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života. Návrh zákona zavádza do advokátskej profesie aj princíp takzvanej nulovej tolerancie. Návrh zákona vychádza najmä z Národného programu pre prijatie aquis communautaire a vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím poslanca Alexeja Ivanka z navrhnutého gestorského, ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o prerokovaní zákona vo výbore.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 16. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, skrátene živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 286. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a patrí medzi prioritné záležitosti aproximácie práva. V práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 277 z 13. júna 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor ústavnoprávny.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať rozpravou o tomto bode programu.

    Ďakujem, dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.