• Vážené panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, preto otváram druhý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj v rokovacej sále.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne nepožiadal žiaden poslanec. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ferdinand Devínsky.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 328.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pri prerokovaní zákona z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vrátený zákon svojím rozhodnutím č. 300 z 23. júla 2003 na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie uznesením č. 158 z 26. augusta 2003 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vrátený zákon v znení pripomienok uvedených v časti III alternatíva č. 1 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 75 z 2. septembra 2003 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti III alternatíva č. 2 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 96 z 28. augusta 2003 súhlasil so zákonom z 2. júla 2003 v pôvodnom znení a odporúča Národnej rade nevyhovieť navrhovaným zmenám uvedených v časti III ako alternatíva č. 1 a 2 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003 s tým, že tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

    Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia máte v spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať takto: spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy alternatíva 1 s návrhom neschváliť; spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy alternatíva 2 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu z 2. júla 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení s tým, že čl. III upravujúci deň účinnosti zákona, t. j. 1. august 2003, ktorý je v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nahradiť novým článkom III, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania zákona z 2. júla 2003 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 114 z 9. septembra 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Šimko. Pýtam sa ďalších pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, za skupinu 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého znenie a odôvodnenie ste dostali včera do lavíc.

    K čl. III navrhujem: „Tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.“ Deň účinnosti zákona 1. august 2003 schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. júla 2003 je v súčasnosti v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto je nutné nahradiť ho novým dňom účinnosti. Účinnosť zákona 1. novembra 2003, ktorú navrhol prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 621/2003 v III. časti, neumožňuje adresátom zákona splniť si svoju povinnosť ustanovenú v § 87b. V tomto ustanovení sa totiž ukladá predložiť odpis z registra trestov do 31. októbra 2003, teda skôr, ako by nadobudol zákon účinnosť, ktorú navrhuje prezident Slovenskej republiky, čo je v zjavnom nesúlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako navrhovaný deň účinnosti nezohľadňuje úpravy obsiahnuté v čl. 2 schváleného zákona.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby si zoradil návrhy na hlasovanie, pánov poslancov o účasť na rokovaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme tak ako včera hlasovali o viacerých prerokovaných návrhoch zákonov ešte z bloku predkladaných návrhov zákonov navrhovateľom za vládu, ktorých je pán minister školstva, aby sme prerokovali tieto zákony a potom spoločne hlasovali o tzv. školských zákonoch a o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky.

    Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem, pán poslanec Šimko. Prerušujem rozpravu.

    A poprosím pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky zaujal miesto pre navrhovateľov zákona o financovaní základných a stredných škôl. Prerušili sme rokovanie včera pred vystúpením pána poslanca Čaploviča, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Budeme pokračovať v rozprave.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 362.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, ctené dámy, vážení páni, je čas jesenný, blíži sa jeseň a takýto súmrak jesenný je aj v zmysle týchto niektorých zákonov – dvoch školských, jeden budeme prerokúvať v utorok a druhý dnes. V tom prvom čítaní hovorím o jesennom čase aj nášho základného, stredného školstva a predškolských zariadení.

    V súvislosti s návrhom tohto zákona sledujem zo strany samospráv veľmi kritický postoj voči formujúcemu sa novému štátnemu orgánu krajského školského úradu. Ja musím hovoriť aj o tomto zákone, pretože pôvodne mal zákon o štátnej školskej správe predchádzať zákonu o financovaní, a tieto dva zákony, iste aj pán minister mi dá za pravdu, vzájomne sú prepojené a vzájomne veľmi vážne spolu súvisia. A práve tento krajský školský úrad dostáva nebývalé právomoci vo vzťahu práve vo financovaní školstva.

    Jedna názorová skupina, najmä z prostredia samosprávnych orgánov, tvrdí, že je to rok po tom, čo sa preverili schopnosti samosprávy istým spôsobom organizovať alebo riešiť problematiku školstva samostatne. Druhá skupina polemizujúcich prezentuje názor opačný a vymenúva príklady, keď starosta či obecné zastupiteľstvo dosť negatívne vstúpili do organizácie chodu školy alebo školského zariadenia. K tomuto druhému názoru sa pripájajú aj učitelia a časť kriticky naladených rodičov.

    Nebudem v tomto svojom vystúpení robiť arbitra jedným alebo druhým, napokon sám som v priebehu jedného roka dostal dosť pripomienok, sťažností na niektoré nekompetentné rozhodovania starostov, týkalo sa to najmä materských a základných škôl. Popravde aj z druhej strany od starostov poznám mnoho výhrad voči pedagógom. Rád by som pri tejto príležitosti poukázal aj na niektoré opakujúce sa, doslovne direktívne postupy obecného zastupiteľstva najmä do chodu škôl a školských zariadení. Avšak poznám veľa príkladov, a to by som tu chcel zvýrazniť, skutočnej starostlivosti starostu a obecného úradu o chod školy a prípadne školského zariadenia.

    Z mnohých uvediem vzorovú starostlivosť starostu obce Trenčianska Turňa pána Ježíka pri údržbe školy, ale aj pri prestavbe budovy na učiteľské byty ešte v časoch pred terajšou decentralizáciou, pána Ďurkoviča, primátora, a zastupiteľstvo z Brezovej pod Bradlom, starostky pani Maxiánovej z obecného zastupiteľstva v obci Sekule na Záhorí. A napokon zaujímavý prístup, skutočne bojovný prístup starostky pani Abramovičovej, novej starostky, o málotriedku v Košariskách na Myjavsku. Hovorím tieto príklady práve z toho obvodu, kde vlastne viac-menej pôsobím, pretože som dlhé roky vyrastal a dokonca aj maturoval v Senici nad Myjavou.

    Rád by som upozornil ešte na jeden veľmi dôležitý a priaznivý fakt, na základe ktorého je dnes možné principiálne a verím, že aj transparentne riešiť financovanie našich škôl a školských zariadení definovaným normatívom na jedného žiaka s bonifikáciou vo väzbe na klimatické podmienky, špecifiká regiónu a školy. Je chvályhodné vyčlenenie finančných zdrojov z predchádzajúcej „pofidérnej“ trojčlenky Ministerstva financií SR, Ministerstva vnútra SR a Ministerstva školstva SR jednoznačným tokom cez rezort školstva, zrejme, pevné verím, že dočasne cez krajské školské úrady tak, ako sa to navrhuje vo vládnom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý mal pôvodne v programe tejto schôdze predchádzať zákonu o financovaní škôl. Nuž, a keďže sa tak nestalo, a už som to povedal vo svojom úvode, rád by som, ctené plénum, ctené kolegyne, vážení kolegovia, upozornil, že oba tieto zákony je potrebné vnímať v duchu ďalších zákonov druhej etapy reformy verejnej správy nielen v školstve, ale aj tzv. veľkej novely rozpočtových pravidiel, ďalej s väzbou na pripravovaný zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý je v legislatívnych zámeroch pripravený a v odbornej obci pripomienkovaný, a napokon aj vo vzťahu k zásadnej reforme pracovného práva.

    Preto mi dovoľte v istom vzájomnom predporozumení a zákonnej súvzťažnosti dotknúť sa aj nedostatkov zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, keďže v utorok, keď sa bude prerokúvať tento zákon, tu nebudem, pretože máme inauguračné konanie na Univerzite Konštantína Filozofa. V zákone, bez ktorého nie je možné pochopiť, v čom tkvie nebezpečenstvo takto pripraveného a do Národnej rady Slovenskej republiky predloženého, prerokúvaného tohto zákona o financovaní školstva. Verím, že nebudete chápať moje vystúpenie ako dajaké etatistické, ale ako vystúpenie, ktoré chce pomôcť riešiť súčasný chaotický stav v našom školstve. Taktiež verím, že pochopíte mnohé úskalia obsiahnuté v zákone, ktorých nebezpečenstvo vzrastá práve v čase nebývalého transformačného chaosu riadeného pod vedením pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Procesu, ktorý sa uskutočňuje v dobe postupnej zmeny spôsobu myslenia občanov, t. j. starostov, učiteľov, rodičov, ale aj úradníkov a nevynímajúc aj nás poslancov, ktorí máme o týchto otázkach teraz rozhodnúť. Som presvedčený o tom, že tieto zmeny nie je možné uskutočňovať revolučnou zmenou s deštruktívnym dosahom, zvlášť v takej citlivej oblasti, ako je oblasť školstva a s väzbou na oblasť kultúry, predovšetkým v obciach, kde táto väzba nesporne existuje. Chirurg by povedal, že v tomto prípade nepôjde o operáciu slepého čreva, ale mozgu a srdca našej spoločnosti.

    Mám negatívne skúsenosti, žiaľ, z 50. rokov minulého storočia, keď práve revolučné kroky, ktoré vstúpili do učiteľského prostredia, boli nielen necitlivé, ale doslovne deštrukčné. Konkrétne v 2. ročníku základnej školy ma učil robotnícky učiteľ, povolaním traktorista, s dôsledkami vo vyučovacom dobiehaní v ďalších ročníkoch. Aj dnes vieme o počte nekvalifikovaných pedagógov, najmä na materských a základných školách. Nuž musíme sa aj s touto problematikou vo vzťahu k financovaniu školstva zaoberať. Popritom pôsobia na našom slovenskom vidieku niektorí starostovia a poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí nemajú pozitívny vzťah k školstvu, nemajú manažérske schopnosti a postrádajú akúkoľvek empatiu k mladej generácii, k fenoménu vzdelanosti, kultúrnosti a predovšetkým komunikatívnosti.

    Uvediem niekoľko celkom čerstvých konkrétnych príkladov. Jeden starosta rómskeho pôvodu z východného Slovenska odvolal riaditeľku aj učiteľov a dosadil do školy rómskych zamestnancov. A nebudem menovať ďalšie, lebo nechcel by som zdržiavať, ale môžem spomenúť pánu ministrovi starostu z obce Kurimany na Spiši, ktorý spísal petíciu a oslovil spoluobčanov s cieľom transformácie verejnej materskej školy na cirkevnú, a to napriek nesúhlasu rady školy, rodičov, ktorí majú deti v tomto predškolskom zariadení. A mohol by som vymenovať zase štátne školy, aké urobili chyby. Ja by som skutočne v každom druhu týchto škôl videl isté nedostatky v tomto transformačnom procese.

    Po preštudovaní navrhovaného zákona o štátnej správe, ktorý mal predchádzať a má väzbu k tomuto zákonu v školstve a školskej samospráve s nesporným previazaním na tento zákon, sa opäť preukázalo, ako to myslí vláda so vzdelaním tentoraz vo väzbe na organizáciu, štruktúru a financovanie škôl a školských zariadení. Kým našich poľnohospodárov každoročne trápia výrazne sa meniace klimatické podmienky, naše školstvo každoročne prenasledujú nesystémové, často nekoncepčné rozhodnutia. To sa týka predovšetkým zákona o štátnej školskej správe, neustále meniace sa pravidlá hry, ako aj doslovne tornáda nezrelosti niektorých politikov, ktorí sú najčastejšou príčinou upadajúceho stavu školstva. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že sú to často aj zámerne vyvolávané aktivity v prospech chaosu nekompetentných ľudí, ktorí likvidujú našu vzdelanostnú základňu a štruktúru školstva. Teraz nehovorím o pracovníkoch ministerstva školstva, ale z niektorých iných rezortov.

    Takýmto posledným dôkazom nekompetentného, vážené dámy, vážení páni, vo svojich dôsledkoch deštrukčného rozhodnutia, a to sa týka v podstate aj financovania školstva v tom druhom chode, bolo stanovisko triumvirátu odchovancov M.E.S.A. 10 pánov Mikloša, Nižňanského a Piláta na augustovom zasadnutí vlády pri prerokúvaní zákona, ktorý mal predchádzať tomuto zákonu. Doslovne cez noc musel pod týmto ultimatívnym nátlakom minister školstva prerábať zákon, čo ešte viac oslabilo koncepčnú, koordinačnú, metodickú, odbornú a kontrolnú činnosť vo vzťahu nielen k súkromným a cirkevným školám, ale aj verejným školám, predovšetkým materským školám a základným školám v našich obciach.

    Potvrdzuje sa mi už spomínaný úmysel decimovať vzdelanostnú úroveň u niektorých predstaviteľov vlády už v priebehu nekvalitne pripraveného transformačného procesu aj v školstve. A v tejto súvislosti mi napadajú myšlienky alebo aforizmus Jána Majerníka, ktorý veľmi výstižne vystihol túto situáciu, keď napísal: „Slovenská vláda bojuje proti úniku mozgov takými školskými reformami, že o chvíľu nebude mať čo zo Slovenska unikať.“

    Neustále upozorňujem na nesystémové kroky v oblasti školstva, najmä základného a stredného školstva a školských zariadení. To sa týkalo predchádzajúceho volebného obdobia pod vedením pána ministra Ftáčnika a ďalších predchádzajúcich ministrov, ktorí zasiali tento problém, ktorý je teraz potrebné niekedy, samozrejme, aj radikálnejšie riešiť. Celý čas sme sa zaoberali problematikou len vysokého školstva a nehovorili sme o základnom školstve, o strednom školstve, nechápali sme vzdelanostný systém ako pyramídu. Bez tej základne, bez toho základného školstva, bez tých predškolských zariadení, bez tých stredných škôl nebude dobré ani vysoké školstvo a na vrchole tejto pyramídy aj kvalitní doktorandi z vysokých škôl.

    Prechodu, resp. vytváraniu podmienok na prechod čo najväčšieho množstva majetkov do súkromných rúk sledujeme istú skrytú liberalizáciu a privatizáciu v procese školstva, a preto som tu trochu taký etatistický v nepravom zmysle slova, aby tá kontrola týchto majetkov atď. aj vo väzbe na financovanie škôl bola zo strany štátu zabezpečená.

    Významný český filozof, pôsobiaci dlhé roky v emigrácii, ktorému teraz nevedia mnohí aj českí politici prísť na meno, prof. Václav Bělohradský tento stav charakterizoval týmito slovami: „Privatizovaný trh núti konať čo najefektívnejšie a to, čo je nadbytočné, len zbytočne zvyšuje náklady. Dôsledkom privatizácie vzdelania je rýchla redukcia vzdelania len na kvalifikáciu, na prípravu na zamestnanie.“ On to vlastne prirovnal v niektorých prípadoch, i keď to nemá, by som povedal, tú istú úroveň, ako boli kedysi v 50. rokoch robotnícke prípravky. Dnes vo veku poznatkovej spoločnosti, spoločnosti založenej najmä na vedomostiach by sme však mali rozlišovať medzi kvalifikáciou a vzdelaním – a to je podstatné aj vo vzťahu k financovaniu školstva. Kým kvalifikácia je špecializovanou prípravou na povolanie, naopak, cieľom vzdelania je, aby sa ľudia naučili samostatne a slobodne myslieť, analyzovať nadobudnuté informácie a to je súčasťou predovšetkým projektu, ktorý schválila aj vláda Slovenskej republiky, Národného projektu vzdelávania Milénia. Žiaľ, kroky, ktoré sa dejú, nie sú v duchu tohto Milénia a nedržíme sa tohto projektu.

    Práve preto vzdelanie nesmie byť len prípravou na povolanie a jeho výsledky len akýmsi tovarom. Toto by sme mali mať na zreteli pri prerokúvaní tohto, ale aj ďalších zákonov nielen z rezortu školstva, aby sme v oblasti vzdelávania, nie kvalifikácie, nedopadli ako napr. v Spojených štátoch amerických, ako upozornil pán prof. Birmbaum z massatchusettskej univerzity, že toto školstvo je v troskách, učitelia sú podceňovaní v americkej spoločnosti, predovšetkým ide o základné a stredné školy, učitelia sú prenasledovaní a zlé platení. „Výsledkom je mnoho“, ako citujem teraz pána profesora, „miliónov negramotných ľudí, ročne milión graduantov amerických highschool, teda absolventov stredných škôl, nie je schopných prečítať svoj diplom, sú však špičkovými basketbalistami, futbalistami amerického futbalu, hokejistami a atlétmi.“ Čísla neklamú, analfabetizmus je v Spojených štátoch amerických najväčší zo všetkých hospodársky rozvinutých štátov vo svete. Nesmieme kráčať touto cestou v našom školstve tak, ako často sa v niektorých prvkoch objavuje aj v zákonoch, ktoré prerokúvame, ale najmä v zákonoch, ktoré sa dotýkajú, a nie sú priamo z rezortu školstva, ale sú namierené často proti školstvu z iných rezortov, najmä z rezortu ministerstva financií. Lebo inak, ak zvíťazí trh nad zdravým rozumom aj v školstve, stane sa aj naša spoločnosť, slovami už spomínaného pána prof. Václava Bělohradského, „spoločnosťou kvalifikovaných idiotov“.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, je pre mňa prekvapením, že napriek tomu, že sa v oblasti financovania cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca, nemám ani také výhrady voči cirkevným školám, ale pri súkromných školách to považujem niekedy za nadštandardné, lebo Európa taký model viac-menej nepozná okrem Holandska, kde takýto model funguje. Toto preferovanie najmä súkromných škôl v kontexte s literou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v nadväznosti aj na tento zákon je napr. s väzbou, že napr. pri cirkevných školách (tu by som chcel upozorniť, lebo nebudem mať možnosť na to upozorniť v utorok) rada školy sa nezriaďuje a na vymenovanie riaditeľa, o tom rozhoduje v podstate zriaďovateľ. Čiže tam by som videl isté možnosti zrovnoprávniť tieto práva, tam kdesi ide o rovnaké financovanie, nuž tak by mali byť aj rovnaké práva a povinnosti aj zo strany zriaďovateľov, či už ide o obecné úrady, vyššie územné celky, alebo či už ide o cirkev alebo o súkromné osoby.

    Musím konštatovať, že rovnosť finančná, ekonomická je v tomto prípade v kontradikcii s nerovnosťou o výberovom konaní, ktoré som spomínal. V tomto prípade aj v spojitosti s financovaním škôl a školských zariadení by mala úloha štátnej školskej inšpekcie práve v tomto období predovšetkým narastať. Dnes, po uskutočnení transformácie a delimitácie v oblasti školstva s väzbou na prerokúvané ich financovanie, ešte viac pre nás vystáva úloha definovania a postavenia, možnože to nazvem trochu tvrdo, ale postavenia štátneho školského dozoru, ktorý bude úplne nezávislý, tak ako to poznáme v iných štátoch, od Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Táto kontrola musí byť, samozrejme, v kontakte s ministrom školstva a vedením ministerstva školstva. Táto kontrola musí byť komplexná nielen vo vzťahu k obsahu vzdelávania, ale aj k nakladaniu s pridelenými financiami. Naďalej tieto financie budú prideľované, teda jednak sú prerozdeľované zo strany štátu, aj keď pôjde o podielové dane, tak pôjde o peniaze, ktoré sú našich daňových poplatníkov. Aj keď pôjdu zo strany obcí, treba túto kontrolu v tejto oblasti zabezpečiť. A mala by byť zabezpečená aj rovnosť zodpovednosti vo všetkých predmetoch vyučovania pre školskú inšpekciu na všetkých druhoch škôl bez rozdielu zriaďovateľa. Hovorím to preto, že pre mňa je podstatná rovnosť financovania, áno, ale si vyžaduje na strane druhej rovnosť pred zákonom, vyváženosť práv a vyváženosť povinností.

    Je pravda, že do litery tohto zákona vstúpili aj skúsenosti ľudí praxe, to si nesmierne cením, pedagógov, pracovníkov v oblasti ústredného orgánu školstva v Slovenskej republike. Tak sa navonok javí tento predkladaný legislatívny materiál ako veľmi prospešný a, samozrejme, ja ho považujem za veľmi potrebný, a to aj napriek tomu, že trochu cudzorodo v ňom budú fungovať malé prerozdeľovacie finančné uzly, zase ďalší provider – krajské školské úrady. Ak mám v tomto prípade vysloviť svoj osobný postoj, verím, že je to len dočasné riešenie tohto stavu, keď budú vytvorené na Slovensku skutočne kvalitné legislatívne a vedno s nimi aj spoločenské podmienky na to, že financie na žiaka, ako aj na mzdy a odvody učiteľov a výchovných pracovníkov budú predisponované priamo na právnickú osobu, na konkrétnu školu. Teda nie cez školský úrad a dokonca nie v budúcnosti ani cez zriaďovateľa. To sa týka všetkých druhov škôl, verejných, tzv. štátnych, to je otázka diskusie, ako to budeme nazývať, cirkevných, ale aj súkromných. Len vtedy budú môcť vyniknúť manažérske schopnosti riaditeľa školy a jeho tímu s väzbou na viaczdrojové financovanie, efektívne využívanie objektu a získaných zdrojov v celom horizonte jedného fiskálneho roku v prospech kvality výchovy a vzdelávania. Samozrejme, musí tu byť kvalitný štátny dozor, aby tieto veci sledoval.

    V zákone sa na jednej strane zrovnoprávňuje financovanie verejných, tzv. štátnych, cirkevných a súkromných škôl, na strane druhej súkromné školy budú mať vytvorené podmienky na podnikanie v oblasti vzdelávania oveľa väčšie a lepšie aj pre nadštandardné viaczdrojové financovanie. Toto musím tu povedať a niekto si tu môže hovoriť o socializme, takýto model je aj vo Švédsku, takéto modely existujú aj inde...

  • Reakcie z pléna.

  • No, prosím vás, nechajte ma dohovoriť, pán poslanec Kubovič.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Vás trápi jedna vec, žeby ste to neprerozdeľovali, vy by ste chceli prerozdeľovať, keď to pôjde konkrétne na školu, bolo by to najideálnejšie.

  • Pán poslanec, nediskutujte s poslancami, nedajte sa vyviesť z miery. Nech sa páči.

  • Prepáčte, pán predseda. Ubezpečujem vás, že ak aj naďalej zostanú učitelia, študenti a žiaci pre tento parlament na poslednom mieste, o čom svedčí aj konkrétne predchádzajúci zákon, ktorý bude prerokúvaný v utorok, tak v budúcom parlamente by sa to stať už nemalo.

    Za veľmi citlivé považujem formu prispievania štátu na činnosť základných umeleckých škôl a školských zariadení a pán minister mi dovolí trošku hlbšie sa touto problematikou zaoberať, lebo je to závažná vec vo vzťahu, by som povedal, ku kultúrnemu horizontu obce, mestečka, mesta v Slovenskej republike. Bez školy dnes v mnohých obciach, či už sú to málotriedky, bez školy zanikne akýkoľvek viac-menej život v tej-ktorej obci, v tej-ktorej dedinke. Teda predovšetkým myslím život kultúrny, život, ktorý bude vplývať na morálny profil našich mladých občanov.

    Budem preto o tom hovoriť najmä z toho dôvodu, lebo obce, a ja som prešiel svoj región dostatočne, teda Záhorie vrátane Myjavska, nebudú mať dostatok finančných zdrojov práve takýmto prístupom vytvárania istého príspevku, ako tam je uvedené, na tieto zariadenia, či už ide o materské školy alebo základné umelecké školy, alebo centrá voľného času, nebudú mať dostatok financií. Nuž a príde iste, samozrejme, pokiaľ to je pozitívne, by som povedal, k pozitívnemu združovaniu, to treba privítať, ale na druhej strane môže prísť aj k ich úplnému zániku, ako sa to stalo vo väčšine detských jaslí. Nuž a potom sme trošku v rozpore aj so závermi barcelonského samitu, ktorý uložil 15 členom Európskej únie v roku 2001 zabezpečiť predškolskú výchovu v týchto štátoch do roku 2006, a to znamená, že od 1. 5. 2004 sa to bude týkať aj našej Slovenskej republiky. Netreba zavádzať našu spoločnosť, že nie je záujem o tento druh predškolských zariadení. Fakty z terénu a dokonca analýza, ktorá bola publikovaná v Sme, ale mne to potvrdili fakty z terénu, záujem o predškolské zariadenia je v Slovenskej republike veľký.

    Podobný negatívny vývoj sa dá očakávať aj pri základných umeleckých školách, ale aj pri centrách voľného času. Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie málotriedok, tak ako aj v iných štátoch, nielen Európskej únie, najmä v tých oblastiach, kde je vyučovanie nevyhnutné a nedá sa sústrediť do jednej centrálnej, tzv. strediskovej plnoorganizovanej školy. Ja by som na to skutočne upozornil, i keď viem, že pán minister vo svojich vystúpeniach práve tento fenomén chápe a veľmi často poukazuje, že sa bude snažiť tieto problémy vo financovaní riešiť.

    S poľutovaním konštatujem, že oba zákony, ja ich beriem ako blížencov so spoločnou väzbou, aj zákon o financovaní školstva, boli stvorené alebo boli pripravované v čase dovoleniek a školských prázdnin odbornej verejnosti, takže ťažko bolo možné ovplyvniť ich tvorbu v rámci pripomienkového konania, teda všetkých, myslím odbornej verejnosti, toho polis, tej demokracie, ktorú by sme mali v Slovenskej republike nejakým spôsobom už využívať a, samozrejme, predovšetkým v takom citlivom fenoméne, ako je vzdelanie a kultúra, aj realizovať. Svedčí to o tom, že sa chce štát podľa týchto návrhov postupne zbaviť ich financovania. Obce nemajú finančné prostriedky, teda ide mi predovšetkým o tie školské zariadenia, to znamená zase materské školy a základné umelecké školy, centrá voľného času, pre ktoré obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre zachovanie či zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravých, zdravotne postihnutých, nadaných a talentovaných detí. Tým, že zákon nedáva obciam tzv. prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, špeciálne materské školy z návrhu citovaného zákona zriaďuje krajský školský úrad, štát sa postupne zbaví aj financovania materských škôl a možnosti ovplyvniť ich zriadenie tam, kde ich je málo, resp. kde ešte nie sú zriadené, pritom sú veľmi potrebné.

    Nuž bolo by sa potrebné s týmto veľmi akútne zaoberať aj v súvislosti s týmto zákonom, lebo viem, že s väzbou na zákon, tzv. zákon o výchove a vzdelávaní, bude aj tieto problémy musieť riešiť, čiže bolo by potrebné nájsť nejaké vzájomné východisko na riešenie postavenia a zabezpečenia financovania materských škôl a základných umeleckých škôl. Ak máme hovoriť, že sa nebude tento štát starať len o ľudí postihnutých mentálne, ale verím, že sa tento štát bude starať aj o ľudí postihnutých tvorivosťou, schopnosťou a takýmito atribútmi, ktoré sú dôležité pre spoločnosť 21. storočia, to znamená aj pre Slovenskú republiku.

    Tieto pripomienky v prvom čítaní som uviedol v tom zmysle, že sa obávam, že ak sa štát zbaví financovania materských škôl a odborného riadenia, delimitáciou originálnych kompetencií na obce sa zrušia ďalšie materské školy, či už pre nedostatok finančných prostriedkov obcí, alebo pre nedocenenie významu materských škôl. Slovenská republika sa tak dostane do rozporu s tendenciami štátov Európskej únie v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania, ako aj s niektorými prijatými záväzkami s ostatnými štátmi. V nich sa totiž kladie dôraz na kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách ako prvého článku celoživotného vzdelávania a na vytváranie dostatku miest pre všetky deti v materských školách.

    Rád by som uviedol jeden konkrétny príklad predovšetkým vo vzťahu, ako sa to snažia povedzme niektoré obce a mestá riešiť. Samozrejme, v Brezovej pod Bradlom sa vytvoria z 3 materských škôlok 2 materské škôlky, čo je veľmi pozitívny príklad primátora. Jedna základná škola má dve budovy – I. stupeň a II. stupeň vzdelávania. Áno, veľmi pozitívne. Ale v tomto meste na rozhraní Záhoria a Myjavska je 580 detí a z týchto 580 detí 387 žiakov navštevuje základnú umeleckú školu po vyučovaní, slovom 387 žiakov. Nuž to je centrum, dovolím si povedať, kultúry, to je skutočne umelecký stánok, kto to navštívi, odporúčam túto základnú umeleckú školu navštíviť našim poslancom, bude vidieť, aké má aktivity, okrem toho, že sa tam venujú týmto deťom, sa tam realizujú v prospech mesta, v prospech občanov, v prospech detí, v prospech mládeže. A to isté sa týka aj športových aktivít vo vzťahu k združenej strednej škole, ktorá tam funguje, ktorá má samostatnú športovú triedu, v ktorej pôsobí veľa študentov aj vo vzťahu k základným školám, žiackej príprave v športe a tak ďalej atď. Nuž a práve v tomto meste sa znižuje kriminalita napriek tomu, že sa tam nachádza utečenecký tábor. A ministerstvo vnútra, to len na dôvažok chcem povedať, keďže sa tam znižuje kriminalita, uvažovalo o tom, samozrejme, mesto sa proti tomu postavilo, zrušiť obvodné oddelenie polície v tomto meste. Nuž práve tu je dokázané, že škola, kultúra, šport vytvárajú v obciach, mestách podmienky, by som povedal, veľmi dôležitej preventívnej činnosti proti akémukoľvek narastaniu kriminality, proti drogám a tak ďalej atď.

    Kladiem pánovi navrhovateľovi otázku: Vážený pán minister, prečo sú zvýhodnené tak výrazne súkromné školy v tomto procese oproti tzv. štátnym, dnes už, ťažko mi povedať, voči verejným školám na úrovni obcí, miest a krajov vyšších územných celkov? Páni poslanci, ja sa pýtam pána ministra, verím, že mi odpovie, a môžem uviesť, samozrejme, potom pri diskusii aj niektoré príklady, ale nechcem vás teraz zaťažovať príkladmi, ako to vyzerá skutočne v praxi, čo sa týka súkromných škôl, aké výhody dostávajú súkromné školy pri tomto rovnakom financovaní okrem, samozrejme, kapitálových výdavkov, ktoré idú na budovy, prípadne na ďalšie zabezpečenie, aké majú výhody súkromné školy oproti štátnym, resp. verejným školám.

    Opakujem, že na základe litery terajšieho znenia navrhovaného zákona nie je žiaden rozdiel medzi financovaním štátnych verejných škôl a predovšetkým, samozrejme, aj cirkevných škôl a súkromných škôl, i keď sa objavujú aj problémy. Samozrejme, z jednej strany štátna, z druhej strany cirkevná, sú takéto problémy, spory, existujú na Slovensku, dejú sa na obidvoch stranách isté skrivodlivosti, pretože ľudia si nevedia nájsť k sebe blízkosť v tom, by som povedal, politickom alebo spoločenskom ekumenizme. Hľadať tie východiská na zblíženie tých problémov, pretože nám ide o školu ako takú, slovenskú či maďarskú školu, či školy našich národností, ktoré pôsobia na Slovensku.

    Ale najlepšie výsledky, a tie výsledky sú jasné, vážení, najlepšie výsledky momentálne dosahujú štátne školy. Výsledky výskumu neklamú, tie výsledky výskumu sú tu a tie o tom hovoria. Štátne školy sa takýmto spôsobom viac-menej tlačia do útlmu na úkor predovšetkým súkromných škôl. Tento stav neodráža európske trendy vo vzdelávacom procese. Pri tzv. neštátnych školách je záujem predovšetkým o gymnáziá a obchodné akadémie, stredné odborné školstvo a učilištia sú pre súkromné školy z veľkej časti nezaujímavé. S rastom súkromných škôl, a to sa potom bude týkať aj tohto financovania, prirodzene, klesá úroveň vzdelanosti v Slovenskej republike. Takýmto spôsobom zlou legislatívou a vedno aj s finančnou školskou politikou bude naďalej na Slovensku klesať kvalifikovaná, najmä stredná odborná profesia. Zrejme sa u nás zopakuje príklad Talianska – a nechcem vám o tom hovoriť, na internete, na webovej stránke si tento materiál môžete nájsť, kde sa hovorí o tom, ako sa vlastne riešia tieto problémy v Taliansku, ktoré veľmi výrazne prenikli práve do toho stredného odborného vzdelávania, na ktoré sa orientuje predovšetkým teraz Európska únia, aj čo sa týka financovania.

    Napríklad v Bratislavskom kraji klesá počet odborných a učňovských škôl, nehovorím o chýbajúcich firemných školách, pre ktoré sa tu nevytvárajú kvalitné podmienky. Môžete sa opýtať napr. takej firemnej školy, aké má podmienky škola v Šali u pána Kollára, ktorá ešte funguje ako jedna z mála firemných škôl. Dnes Volkswagen priváža až 60 % zamestnancov zo vzdialenosti nad 100 km. Ide predovšetkým o vysokokvalifikované stredné a predovšetkým nástrojárske profesie, ktoré chýbajú v tomto regióne.

    V návrhu zákona chýba predovšetkým vykonávací predpis, v ktorom by boli transparentne dokumentované fixné náklady financovania školy a školských zariadení s väzbou, ako sa tu často hovorilo a hovorí, na klimatické podmienky, ku ktorým patria náklady na prevádzku školy, platy pedagógov a nepedagogických pracovníkov. Čo sa zaraďuje medzi negarantované náklady, je to laboratórne zariadenie, prístrojová technika, učebnice a ďalšie pomôcky. Tu si treba položiť takú otázku, akým spôsobom budeme tieto aktivity vo vzťahu k školám zabezpečovať. Jasne by bolo potrebné definovať na žiaka počet pedagógov a zosúladiť všetky dotknuté vyhlášky pre materské školy, základné školy, stredné školy, školské zariadenia aj vo vzťahu k školským internátom a školským jedálňam. A žiadalo by sa definovať financovanie na žiaka s väzbou aj na pedagogickú dokumentáciu, čo mi tu chýbalo, materiálne laboratórne vybavenie a zohľadnenosť predovšetkým tak žiaducej a tak potrebnej didaktickej techniky, aby sme zo škôl, z kabinetov nemali dnes už len technické školské múzeá.

    Z uvedeného dôvodu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala toto uznesenie, že Národná rada vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie v tých dimenziách, predovšetkým vykonávacej vyhlášky, a potom by sme mohli o tomto rokovať aj v Národnej rade.

    Zdôvodnenie: Prerokúvaný vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení vytvára praktickú nerovnosť medzi štátnymi či verejnými školami na strane jednej a súkromnými školami na strane druhej nadštandardným zvýhodňovaním niektorých aj cirkevných a súkromných škôl s možnosťami lepších možností viaczdrojového financovania, najmä pri súkromných školách, zo strany zriaďovateľov. Ohrozuje budúcu existenciu predškolských zariadení, o čom som tu hovoril, predovšetkým materských škôl, ale aj základných umeleckých škôl a centier voľného času, t. j. verejných školských zariadení, pričom ďalším vážnym nedostatkom predkladaného zákona je skutočnosť, že k zákonu nie sú priložené spomínané vykonávacie predpisy ministerstva.

    Ďakujem vám za pozornosť a tento návrh uznesenia, neviem, komu mám odovzdať, lebo spravodajca tu nie je.

  • Spravodajkyni – pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec. Pani poslankyňa, prosím, aby ste si sadli na miesto.

  • Áno, pardon. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča páni poslanci, ktorí sú na svetelnej tabuli. Pán poslanec Murgaš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Čaploviča, kde hovoril o rozdieloch v kvalite absolventov stredných škôl. Žiaľ, musím naozaj veľmi otvorene konštatovať, či sa na mňa kolegovia z koalície budú hnevať, alebo nie, ale poznatky slovenských vysokých škôl jednoznačne hovoria o tom, že v posledných rokoch dochádza k dramatickému poklesu úrovne absolventov stredných škôl. A poviem aj to, potvrdím aj to, najhoršie sú na tom absolventi neštátnych stredných škôl. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mne bolo veľmi sympatické, že kolega Čaplovič začal tým, že jeho vystúpenie má byť príspevkom k zlepšeniu navrhovaného zákona. Obsah jeho vystúpenia ma však prekvapil, pretože spojenia ako „revolučná zmena s deštrukčným dosahom“, „empatia školstva“, „poľnohospodári“, „tornádo“, „nezralosti politikov“, „triumvirát odchovancov“, „decimácia“, „analfabetizmus v USA“, „polícia“ a „víťazstvo trhu nad zdravým rozumom“, zdá sa mi, že to so školstvom má nejako veľmi málo spoločného.

    Pán kolega, chcem vám povedať, že my nežijeme vo vzduchoprázdne a viacerí pôsobíme v komunálnej politike a práve v oblasti školstva. Pre školstvo je jedinou záchranou, že prechádza pod obce a že tie obce budú mať, čo sa týka financovania škôl, najviac kompetencií. Nech sa páči, prídite si pozrieť, ako vyzerajú školy v Bratislave. A zdá sa mi dehonestujúce, že hovoríte o starostoch, že nemajú empatiu k školstvu. Veď kto iní ako rodičia školákov sú ich voliči?! To je nespravodlivé a obávam sa, že ste veľa sympatií týmto u starostov nezískali. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Čaplovič, veľmi správne ste poznamenali, že školy sú financované z peňazí daňových poplatníkov. Chcem sa vás preto opýtať, či rodič žiaka v súkromnej škole je daňovníkom inej kategórie. Odpoviete si sám. A prečo by teda príspevok štátu na žiaka v súkromnej škole mal byť inej kategórie? Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, nechcem sa vyjadrovať v tejto chvíli ku kvalite a obsahu vášho príspevku, pretože tie dve minúty by mi určite na to nestačili. Moja kolegyňa Navrátilová už spomenula, že ste pourážali určite mnoho starostov, a môžem povedať v tejto chvíli, že som jedným z nich. Pretože naozaj mám krátky čas, dovolím si len jednu vec vám povedať. Pozývam vás na návštevu do mestskej časti Bratislava-Ružinov, aby ste zistili, ako to chodí v živote. A že to, čo ste tu povedali, je maximálna drzosť človeka, ktorý nevie, o čo ide. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som sa v súvislosti s rušením alebo, dá sa povedať, spájaním a likvidáciou škôl chcela zmieniť o odbornej verejnosti, ktorá nabáda na väčšiu opatrnosť práve v tejto súvislosti. Mala by nám byť odstrašujúcim príkladom po 90. roku likvidácia materských škôl a jaslí, keď dnes, keď by sme práve tieto materské školy potrebovali, pretože ministerstvo školstva malo zámer zaškoliť všetky deti v materských školách jeden rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky a dnes ho nemôže uskutočniť práve preto, že nám chýbajú budovy, ktoré dnes sú už predané, majú ich podnikatelia, slúžia na iné účely. Tieto budovy nejakým iným spôsobom ponechajme pre školstvo, lebo situácia sa môže zmeniť – ja dúfam.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Čaplovič, ja chcem reagovať na tú časť, kde ste hovorili o deťoch výnimočných, ktoré by mali byť dotované v školách, ich vzdelávanie by malo byť nadmieru dotované tým, aby boli prínosom pre spoločnosť, a dali ste to do protikladu s deťmi s mentálnym a zdravotným postihnutím. Obávam sa, pán Čaplovič, že ste trošku zaspali dobu. Pred štyridsiatimi rokmi vznikal vo Švédsku model spoločného vzdelávania a veľmi si vážim názor pani Navrátilovej a vôbec názor ministerstva, keď hovorí o tom, že kompetencie škôl a ich financovanie by malo prejsť presne pod obce a školy. Dnes existuje stav, kde zdravotne postihnuté deti sú vychovávané a vzdelávané vo veľkých ústavoch a tak sú odtrhnuté od lokality, odkiaľ pochádzajú. Ideálnym stavom by bolo, keby boli kompletne a spoločne vzdelávané, integrovane vzdelávané priamo v obciach a mestách. Len v tom momente môžeme hovoriť o tom, že vznikne a príde k integrácii týchto detí.

    A na margo ešte, v Spojených štátoch amerických a vo vyspelých európskych krajinách, ak ste hovorili o výnimočných deťoch, tak práve medzi tieto deti patria aj deti s mentálnym, telesným a iným postihnutím. Sú to deti s osobitnými potrebami, ktoré treba v plnej miere akceptovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja si myslím, kolegyne a kolegovia, že v tejto chvíli táto diskusia vôbec nie je o nejakom urážaní alebo o, isteže je emotívna, ale ona je v prvom rade o strachu z likvidácie. Ona je v prvom rade o strachu z likvidácie preto, lebo všetci máme skúsenosti z tých niekoľkých rokov dozadu, že mnoho inštitúcií zaniklo a zaniknúť nemuselo. A zanikli len z toho dôvodu, že prišli tu akési zámery, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Mám na mysli, pochopiteľne, kultúrne inštitúcie. A už dnes mnohí tí, ktorí vtedy dvíhali ruky za, dnes by veľmi radi zobrali tieto svoje slová späť. Tvárime sa, ako keby sme tie materské školy nepoznali. Zaujímalo by ma skutočne, koľkí z vás nechodili do materskej školy. A keď sa o tej materskej škole bavíme medzi sebou, tá materská škola nám iste prináša ten prvý kontakt s učiteľkou a tak ďalej a tak ďalej. Chcem hovoriť tiež o základnom umeleckom školstve.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Sabolová, ja verím, že vy ste to tej materskej školy nechodili.

    Chcem hovoriť, chcem hovoriť o základnom umeleckom školstve, ktoré je vlastne základom tej kultúry, ktorá dnes v súčasnosti na Slovensku existuje. A mám taký pocit, že ak začneme s rušením týchto základných umeleckých škôl, tak začíname de facto s likvidáciou kultúrnych inštitúcií už úplne oficiálne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy, vážení páni, nadobúdam dojem, že v podstate pokračujeme v tom, čo sme začali od novembra 1989, že rušíme mnohé inštitúcie, ktoré by sme nemuseli zrušiť a o ktorých sa dozvieme neskôr, že mali svoje predsa len opodstatnenie. Ak nám niečo nevyhovuje z ideologického hľadiska alebo z hľadiska riadenia, alebo financovania, tak urobme všetko pre to, aby sme to zlepšili, aby to fungovalo lepšie, než fungovalo predtým. Ale nevytvárajme podmienky na to, aby sme to rušili. Mám na mysli napríklad detské jasle a mnohé predškolské zariadenia, ktoré už dnes v mnohých obciach, ale aj mestách neexistujú a dnes by sme ich veľmi potrebovali.

    Po druhé. Nadobúdam dojem, že štát sa zbavil mnohých kompetencií a pokračuje ďalej s tým, že prenáša kompetencie na samosprávne kraje, obce a mestá. Pokiaľ ide o kraje a väčšie mestá, tam nie je problém, pretože sa nájdu aj finančné prostriedky a nájdu sa aj kádre, ktoré by riadili. Len veľmi zložitá situácia je v obciach, v menších obciach, kde ten starosta v mnohých obciach funguje sám, často aj na úväzok a nedokáže zabezpečiť, by som povedal, nielen z finančného hľadiska, ale aj z organizačného riadenia existenciu týchto škôl tak, ako by mali fungovať.

    Keďže pracujem v niektorých školských komisiách na území kraja i mesta, prvé moje poznatky smerujú k tomu, že mnohé obce, ale aj kraje majú záujem rozpredať majetok, ktorý patrí školám. A, žiaľ, ak sa prijme zákon o financovaní našich škôl, tak mnohé školy sa budú umelo spájať, budú sa umelo rušiť, len aby sa lukratívne budovy, najmä vo väčších mestách, rozpredali a dali sa do rúk toho, kto má o ne záujem. Čiže vyjadrujem svoje záporné stanovisko k...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať.

  • Ďakujem. Budem odpovedať len na niektoré pripomienky.

    Ja neviem, či ste ma pozorne počúvali, či som pourážal všetkých starostov, pretože ja som hovoril o pozitívnych príkladoch a vybral som aj pozitívne príklady. Ja som hovoril o tom, aké budú mať problémy práve starostovia s tým, že vznikajú krajské školské úrady. Aké budú, aké je to netransparentné. A dokonca som tam videl ten model budúcnosti, aby to naozaj išlo na konkrétnu školu. Ja viem, že sa bránia tomu starostovia, lebo cez peniaze sa dá nejakým spôsobom ovplyvňovať aj tá samotná škola. Ale nikoho som neurazil, a dokonca si nesmierne vážim starostov, ktorí robia to, čo robia teraz pre školy, pretože štát zlyháva vo financovaní a zlyháva a zlyhá dokonca od prvého novembra tohto roku, pretože tie školy nebudú mať finančné prostriedky a budú sa musieť mnohé zatvárať. Nechcem sa tu teda k tomuto vyjadrovať. Čiže robia veci, aj keď neboli financie v prvom polroku, dokonca musia porušovať rozpočtové opatrenia, že peniaze, ktoré dostanú, potom naspäť dávajú do rozpočtu. O tom vieme verejne, ale ja si to nesmierne vážim, keď však tam príde kontrola, budú títo starostovia braní na zodpovednosť. Nuž toto je v podstate vzťah štátu a samosprávy, ktorý poriadne nefunguje.

    Nie, nie je pravda, že som pourážal, ale spomenul som niektoré príklady. A treba si povedať, aj v Bratislave v prvých triedach cítiť istú agresivitu u detí. Mne sa sťažujú učiteľky z prvých ročníkov, z prvých ročníkov sa mi sťažujú, akým spôsobom s nimi komunikujú. O tomto treba hovoriť, aj o týchto veciach. To mi hovoria učitelia z Petržalky aj z Karlovej Vsi, aj zo Starého Mesta, aj z Nového Mesta.

    A napokon pánu poslancovi Bódymu. Prosím vás pekne, naozaj, ja som nepostavil do protikladu deti mentálne postihnuté s deťmi postihnutými talentom, ale som upozornil, že okrem týchto detí, o ktoré sa štát musí starať, samozrejme, a považujem to za veľmi potrebné a navštívil som množstvo takýchto inštitúcií a takýchto škôl, spolupracujem s učiteľkami zo špeciálneho školstva, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Žiaľ, pán poslanec, už len mimo mikrofónu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán minister? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. V prvom rade by som chcel oceniť to, pán poslanec Čaplovič, že ste tu otvorili diskusiu o školstve, i keď s mnohými vašimi názormi nesúhlasím. Pokladám za dôležité, že tá debata vzniká a nie je dobré, ak vo verejnosti je len debata stále o tom, že na tej alebo onej škole chýba 200-, 300-tisíc alebo pol milióna, že budú zatvárať, ale hovorme o tom, čo v tom školstve chceme robiť, ako chceme, aby to školstvo fungovalo. To pokladám za podstatné.

    Druhú vec by som chcel povedať, naozaj máte pravdu, ja to vnímam, že som zdedil dedičstvo, dedičstvo také, že počas mnohých rokov sa tie problémy neriešili a teraz čím neskôr sa riešia, tým sa riešia ťažšie. To je takisto skutočnosť.

    Takisto by som rád povedal, ja nechcem a nerobím revolúciu v školstve. Nepokladám to za dobré, pretože tie dosahy sú oveľa neskôr, ale z druhej strany pokladám za dôležité, aby sme urobili reformné kroky, ktoré pomôžu tým školám fungovať. A ak hovoríme o zákone o financovaní škôl a školských zariadení, tak pokladám za dôležité v prvom rade hovoriť o chlebe. Chlieb je podstatou, aby mohli existovať školy a potom môžeme hovoriť o ďalších veciach, aj preto tento zákon možno bol trošku rýchlo pripravený, ale s tým cieľom, aby sme mohli potom ísť ďalej.

    Teraz k samotným niektorým konkrétnym veciam, k tým krajským školským úradom. Do školstva ide približne 35 miliárd, ak pôjde cez súhrnný finančný vzťah na originálne kompetencie 8 miliárd, tak stále zostáva okolo 27-28 miliárd, ktoré pôjdu tadiaľ cez kapitolu ministerstva školstva, a ide o to, aby tieto financie boli naozaj zodpovedne prerozdelené. Je možnosť pri takom veľkom balíku, aby sa vytvoril nejaký veľký orgán pri ministerstve školstva, alebo aby to boli orgány, ktoré budú podstatne bližšie k tým obciam, a to sú tie krajské školské úrady, ktoré majú povinnosť zabezpečiť tok finančných prostriedkov. Pokladám za dôležité, totiž to nie je len otázka posunutia peňazí, to je otázka, aby boli pozbierané naozaj vierohodné údaje, aby neboli čísla také, že nakoniec zistíme, že oficiálne štatistiky hovoria o počte školopovinných detí a to, čo získame z údajov, je podstatne viacej. Potom to nemôže fungovať spravodlivo. Tieto krajské školské úrady z pohľadu financovania, ak si pozriete ten zákon, nemajú v podstate skoro žiadne kompetencie, ony nemôžu tie peniaze prerozdeľovať inak, ako sú napočítané, kompetencie zostávajú v samospráve, teda zriaďovateľom škôl.

    Čo sa týka, prečo, a to sa pýtal aj pán poslanec Čaplovič, dávame rovnaký príspevok na školy, nuž ja podľa našej ústavy viem, že v čl. 12 občania sú rovní vo svojich právach a povinnostiach, a vychádzame z tohto princípu, že každý občan, ktorý je daňovým poplatníkom, má mať aj rovnaký úžitok z vybraných daní. Z druhej strany si treba povedať, že ak rodič je ochotný zaplatiť viac, tak dostaneme do školstva celkom iste aj väčší objem peňazí z iných zdrojov ako priamo zo štátnych zdrojov.

    Ďalej, štátny školský dozor. Myslím si, že ten kompromis tu existuje a tu sa veľmi nemení, zostáva školská inšpekcia, ktorá je nezávislá ako orgán kontrolný, ale nie je nezávislý, hlavne školský inšpektor, ktorého odvoláva a vymenúva minister školstva.

    Vnímam, pán poslanec Jarjabek, asi tu nie je, ale predsa len, základné umelecké školstvo je naše unikum. Treba priznať, že v Európe sa na to pozerajú ako na čosi veľmi dobré a mám záujem, samozrejme, aby sa toto umelecké školstvo zachovalo, nehovoriac o tom, že poviem rovno, je lepšie investovať do prevencie, ako potom dávať peniaze cez drogové fondy na záchranu. A toto je jedna z možností – základné umelecké školstvo –, ako by sme zmysluplne naplnili obsah voľného času našej mládeže.

    K samotným materským školám. Treba povedať, že zaškolenosť u nás v súčasnosti je skoro 95-percentná, čiže v tomto smere si myslím, že splníme tie veci, ktoré ste spomínali v súvislosti s barcelonským samitom, ale mám záujem, aby táto návštevnosť aj v tom poslednom roku pred nástupom do povinnej školskej dochádzky bola na základe dobrovoľnosti a nie povinnosti. Nenúťme, aby sme predĺžili de facto školskú dochádzku pre deti.

    Tu by som chcel aj poopraviť, čo sa týka informácií, aké výsledky ktoré školy dosahujú. Treba povedať, že niekoľko rokov sa robil monitor a ten monitor ukázal to, že najlepšie výsledky dosahujú cirkevné školy, potom štátne školy a potom súkromné školy, to treba otvorene povedať, a je to po niekoľkýkrát zopakovaný výsledok hodnotenia vzdelávania jednotlivých škôl podľa zriaďovateľa.

    My chceme, a to pokladám za dôležité, aby vzrástol počet mládeže, ktorá študuje na vysokých školách. Ale ak to chceme zabezpečiť, tak najlepšiu prípravu, to je všeobecne dokázané, poskytujú gymnáziá. A ten počet gymnázií je trošku nesprávna informácia, ktorá chodí po svete. V Bratislave je 27 %, ale väčšina krajov nespĺňa ani 20 %. A pokiaľ si vezmeme Milénium, v Miléniu máme podstatne väčšie číslo nastavené, čiže si myslím, že tu tak nehrozí, ako sa to trošku prezentuje, že by gymnáziá pohltili ostatné typy našich škôl. Myslím si, že my len vytvárame isté prostredie, aby bola šanca sa rozvíjať všetkým školám.

    Nechcem hovoriť k ďalším veciam, pretože vnímam, že tu zaznelo veľa poznámok z úst pána poslanca Čaploviča, týkajúcich sa vlastne nového zákona o školskej správe a samospráve, o ktorom budeme hovoriť až v utorok. Nepokladám takisto za šťastné to oddelenie, pretože súhlasím s vami, že je to dvojica zákonov, ktorá má vzájomnú spätosť, a bolo by dobré, keby boli prerokované naraz, ale, žiaľbohu, vnímam to ako vis maior.

    Čiže toľkoto na dovysvetlenie. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za reakciu na vystúpenie rečníkov v rozprave k tomuto zákonu.

    Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej, ale poprosím ju, aby zostala na spravodajskom mieste, pretože aj pri ďalšom návrhu zákona, ktorého predkladateľom z poverenia vlády je pán minister školstva, je poverenou spravodajkyňou, a tým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

    Prosím teraz pána ministra školstva, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a niektoré ďalšie zákony, je pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Zákon o vysokých školách, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila vo februári 2002, odštartoval hlbokú reformu slovenského vysokého školstva. Vysoké školy získali ekonomickú samostatnosť a otvoril sa im široký priestor na uplatnenie ich schopností pri hľadaní miesta na tvoriacom sa európskom trhu vysokoškolského vzdelávania a európskom výskumnom priestore.

    Predkladaný návrh zákona novelizuje aj niektoré ďalšie zákony. Jeho hlavnou časťou je novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ďalej v nadväznosti na túto novelu a ďalšie úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády v oblasti vysokého školstva návrh zákona prináša aj novelizáciu zákona č. 200 o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s implementáciou periodického hodnotenia výskumu a vývoja, zavedeného zákonom č. 132/2002 o vede a technike, návrh zákona prináša aj nevyhnutnú novelizáciu tohto zákona vo vzťahu k vysokým školám. Z dôvodu zavedenia postupnej diverzifikácie poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na všetky príslušné vysoké školy v návrhu zákona sa novelizuje aj zákon č. 401 o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a zákon č. 277 o zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona o vysokých školách prináša zmeny v troch oblastiach. V prvej oblasti ide o zmeny, ktoré je Slovenská republika zaviazaná urobiť medzinárodnými dohovormi vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Zákon ukladá vysokým školám povinnosť zohľadniť obsah vzdelávania v stanovených predpisoch rezortov, ktoré v nich implementovali obsah príslušných smerníc Európskej únie na výkon regulovaných povolaní alebo regulovaných odborných činností vykonávaných občanmi členských štátov Európskej únie.

    Ďalej sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie navrhuje vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a rozčleňuje sa uznávanie dokladov o vzdelaní na uznávanie na akademické účely a na uznávanie na účely výkonu povolania občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky. Súčasťou tejto časti zmien v zákone o vysokých školách je aj stanovenie lehôt, do uplynutia ktorých musia vysoké školy vo vybraných študijných odboroch uplatniť zmeny v obsahu vzdelávania podľa príslušných právnych predpisov jednotlivých rezortov.

    V druhej oblasti ide o upresnenie niektorých ustanovení, u ktorých sa v priebehu účinnosti nového zákona o vysokých školách preukázala nutnosť ich zmeny. Nejde o zásadné zmeny, ide najmä o odstránenie legislatívnotechnických nepresností súčasného znenia zákona. Za dôležitý prvok novely treba pokladať aj implementáciu zákona č. 428 na ochranu osobných údajov do vysokoškolského prostredia v súvislosti s tvorbou registra študentov. Veľký praktický význam bude mať aj posunutie termínu, do ktorého musia všetky vysoké školy transformovať svoje doterajšie študijné odbory na študijné programy, a to o jeden rok.

    Tretia oblasť zmien sa dotýka špecializačného štúdia v medicíne. Špecializačné štúdium v medicíne sa upravuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktoré môžu uskutočňovať len vysoké školy. Novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prináša zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť tohto nástroja na sociálnu podporu študentov. Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie maximálnej ročnej výšky pôžičky z 20-tisíc na 40-tisíc slovenských korún, ako aj vyplácanie v dvoch splátkach namiesto doterajšieho mesačného vyplácania. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností z činnosti fondu upresňuje a zjednodušuje viacero ustanovení tohto zákona.

    V návrhu novely zákona o vede a technike sa upravuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Ďalej sa vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, chcem zdôrazniť, len inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie, teda úloh. Do zákona o vede a technike sa tiež navrhujú zaradiť chýbajúce prechodné ustanovenia, ktoré vytvárajú priestor na rozbeh periodického hodnotenia výskumu a vývoja.

    V návrhu novely zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity sa tento zákon dopĺňa o prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí kontinuitu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ táto univerzita a ostatné vysoké školy získajú príslušnú akreditáciu. V zákone č. 277 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa zavádza proces akreditácie vzdelávacích aktivít, ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

    Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet, ale verím, že jeho pozitívne dôsledky na ďalší rozvoj slovenského vysokého školstva budú mať jednoznačne pozitívny vplyv aj na slovenskú ekonomiku.

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že návrh zákona je v súlade s európskymi trendmi rozvoja vysokého školstva a vytvára pre slovenské vysoké školstvo dobrú východiskovú situáciu na zaujatie dôstojnej pozície v európskom vysokoškolskom priestore, v ktorom sa úplne voľne ocitne od vstupu Slovenska do Európskej únie.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo teraz pani poslankyni Rusnákovej, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vládneho návrhu, ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 357 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku NR SR, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu NR SR Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh vládneho návrhu zákona pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci: za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko Ľudmila Mušková, ďalej pán poslanec Murgaš. A informoval ma aj pán poslanec Hanzel, že chce vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič ako prvý prihlásený.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, dnes po druhýkrát, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v predchádzajúcej, viac ako polročnej diskusii k obsahu novely zákona o vysokých školách, ktorá na rozdiel od predchádzajúceho zákona, ktorý tomuto zákonu predchádzal, sa často až vášnivo v našej spoločnosti diskutovalo o návrhu ministerstva školstva spoplatniť či nespoplatniť všetky druhy vysokoškolského štúdia zavedením takzvaného školného.

    Neodpustím si však na úvod preto povedať k tomuto aj niekoľko poznámok, pretože pôjdeme aj do tejto novely a chcel by som aj povedať niektoré svoje poznámky k tejto diskusii.

    Prekvapilo ma, že pán podpredseda vlády a minister financií, pán Ivan Mikloš, sa zrazu prebudil, a dovolím si povedať, z nepredstaviteľne dlhého spánku vo vzťahu k problematike spoplatnenia vysokého školstva, až na zasadnutí augustovej vlády. A už teraz upozorňujem, že v zmysle avizovaného návrhu pána podpredsedu vlády, absolventa bezplatného štúdia na Vysokej škole ekonomickej, táto diskusia bude ešte vyhranenejšia. Pretože návrh spoplatnenia sa má prevažne opierať o pôžičkový systém vo vzťahu k bankám, na ktorom bude ešte viac zreteľná nerovnosť šancí študovať na našich vysokých školách – a už sa toho, samozrejme, nebudem momentálne ďalej dotýkať.

    A teraz niekoľko konkrétnych poznámok k predkladaným novelizovaným zmenám zákona. Ja osobne, a myslím, že aj moji kolegovia, vítajú, že novela prináša aj novelizáciu zákona č. 209 o Študentskom pôžičkovom fonde. Len sa chcem opýtať pána ministra, či v budúcnosti uspokojí finančná sila fondu všetkých, vieme o tom, že pán Zburín informoval, že veľká časť je uspokojená v dnešnom stave, či väčšinu záujemcov, keď sa jednak zrovnoprávňujú podmienky na jeho získavanie, čo vítam, a súčasne sa zvyšuje maximálna výška pôžičky z 20- na 40-tisíc Sk.

    Samozrejme, vychádzajúc z európskej legislatívy a vo vzťahu k našim vysokým školám sa uskutočňuje potrebná novelizácia aj zákona č. 132 o vede a technike. Myslím si, že periodické hodnotenie výskumu a vývoja na vysokých školách mohlo byť pri pozornosti navrhovateľov zákona, teda pôvodného, nie novely, uplatnené v pôvodnom zákone už vo februári minulého roku, ale vítam to, samozrejme. Avšak, a tu by som chcel upozorniť našich pánov poslancov a pani poslankyne, pri riešení tohto zámeru vo vzťahu k vede a technike na vysokých školách nesmieme zabúdať na slová európskeho komisára pre vedu a techniku pána Philippa Busquina, ktorý povedal: „Dobre vybavené laboratóriá sú rovnako dôležité, ako mať dobré cesty.“ A budeme tu hovoriť o cestách v štátnom rozpočte v budúcom roku, tak hovorme aj o dobre vybavených laboratóriách na vysokých školách.

    K novelizácii zákona č. 401 o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity sa nebudem vyjadrovať vzhľadom na jej politické zriadenie zákonom minulého roku, môžem dnes len zasyčať.

  • Smiech v sále.

  • Samozrejme, aj zosúladenie obsahu vzdelávania a zmien v obsahu vzdelávania vo vybraných študijných odboroch na vysokých školách, vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a tak ďalej, všetky tieto návrhy, ktoré sú obsiahnuté, veľmi vítam a budem podporovať.

    Zaujímavé je, že sa v obsahu zákona viac neodráža, okrem, keď hovorím o Bolonskej deklarácii, samozrejme, prirodzene, je tam vidieť, cítiť jej obsah, to sa cítilo už aj v predchádzajúcom zákone, aj v tejto novele, ale že sa viac neodráža, by som povedal, obsah Janovskej deklarácie o vede a technike, ktorá by vytvárala lepšie podmienky na umožnenie rozsiahlejšej, obsažnejšej a kvalitnejšej vedeckovýskumnej činnosti v prostredí slovenských vysokých škôl. A to aj so vzťahom predovšetkým pre študentov nielen bakalárskeho, to by som tam vynechal, ale najmä magisterského a ešte viac doktorandského štúdia.

    Za veľmi podnetné považujem rozšírenie možnosti využívať vysokoškolský potenciál pri výchove mimoriadne nadaných detí základných a stredných škôl, a to v tomto prípade nesmierne vítam, lebo som o tom hovoril v predchádzajúcom zákone, a že práve vysoké školy budú mať istú, by som povedal, gesciu, budú vytvárať pomoc práve týmto deťom a žiakom a študentom základných a stredných škôl. To je fantastická vec a myslím si, že tam je vidieť konečne tú väzbu medzi základnou, strednou a vysokou školou a obojstranná reflexia a to v podstate nesmierne vítam.

    Taktiež definované výhradné právo vysokých škôl nielen na poskytovanie, ale aj na organizovanie vysokoškolského vzdelávania a tým vylúčenie kritizované organizovanie vysokoškolského vzdelávania cez mnohé nevysokoškolské inštitúcie len za účelom zisku s dosahom na zníženú kvalitu externého vzdelávania takisto vítam. Veľmi často sme s pánom ministrom o tom diskutovali a tá diskusia vlastne viedla, a verím tomu, že vaše stanovisko, ktoré ste predložili, je o tom, že tento spôsob financovania je skutočne nelegálny a pokiaľ, no, bol ešte a bude nelegálny a bude proti zákonu. Vychádzam z litery zákona a konečne sa tieto veci vo vzťahu k externým študentom zrealizujú, samozrejme, žiada si to systém aj spoplatnenia, alebo príplatky v tejto oblasti.

    Výborná je kontrola a poistka na ochranu využívania majetku verejných vysokých škôl v § 9 ods. 1 písm. i), tam skutočne treba, tam to je rozširujúce a považujem to za veľmi prínosné a iste to vzbudí diskusiu možnože niektorých vysokoškolských kolegov, ale treba naozaj v tomto prípade toho množstva právomocí a vzájomnej väzbe tých povinností vytvoriť aj tento, by som povedal, vzájomný bekraud.

    Ďalej, podobne považujem za dôležité novelizovanie § 16 finančné fondy verejnej vysokej školy vo vzťahu ku skvalitneniu a zefektívneniu hospodárenia a vzájomného rozvoja vzdelávania, vedy a techniky na verejných vysokých školách. Napríklad zahrnutie nepravidelných výnosov, darov, výnosov z dedičstva do rozpočtu prostredníctvom finančných zdrojov. To je pomoc verejným vysokým školám veľmi výrazná. Napokon aj umožnenie používania viacerých osobitných účtov vo vzťahu k podnikateľskej činnosti táto novela vytvára a podporuje. Zrejme však napojenie účtov v bankách na Štátnu pokladnicu, ktorá má slovenské, ešte detské byrokratické a centralistické choroby, bude spôsobovať isté problémy, podobne ako v iných inštitúciách, ktoré tento momentálne existujúci zákon o Štátnej pokladnici kritizujú. Pripravuje sa novela, samozrejme, v ktorej by sa tieto veci mali riešiť.

    Za ústretové považujem najmä znenie § 112, ktoré umožňuje verejným vysokým školám, aby pôda vo vlastníctve štátu, ktorú používa vysokoškolský poľnohospodársky podnik, alebo lesný majetok štátu taktiež užívaný vysokoškolským lesníckym podnikom prešiel do ich vlastníctva v blízkom horizonte roku.

    Ďalej, pozitívne hodnotím doplnenie správnej rady o delegovaného zástupcu študentskej časti akademického senátu, myslím, že sa tam vytvárajú tie väzby, ktoré sú v Európe tradičné a ktoré sú akceptovateľné. Zjednodušenie nakladania s majetkom školy do stanovenej hranice jeho hodnoty takisto a predovšetkým rozšírenie podkladov na komplexnejšie hodnotenie aj súkromnej vysokej školy, tam to veľmi vítam vo vzťahu k Akreditačnej komisii, ktorá predkladá istý návrh, ako teraz predložila návrh a vláda schválila súkromnú zdravotnícku školu, ktorá bude pod pánom prof. Krčmérym, dúfam, fungovať, prepáčte, ešte je to len v medzirezortnom konaní.

    Napokon by som sa chcel ešte vyjadriť k ďalším častiam, a to, čo by sa malo do novely dostať a čo by tam malo byť. To je môj osobný názor a vychádza z filozofie poznania a kontaktov s funkcionármi vysokých škôl, ale aj pedagogickými vysokoškolskými pracovníkmi, ale aj študentmi. Samozrejme, je to vec na diskusiu, ja to tu chcem dopredu už predložiť, lebo vlastne k tomu sa budú viazať moje niektoré návrhy.

    Do novely by sa malo dostať nové znenie vo vzťahu k postaveniu a pôsobeniu akademických senátov na verejných vysokých školách, to je § 8 a 9, a to v tom, že by bolo explicitne vyjadrené. Voľba akademických senátov by mala predchádzať voľbe akademických funkcionárov. Vieme, aké problémy nám vznikli na školách a rôzne podozrenia, ktoré boli. Čiže si myslím, že práve nový akademický senát môže voliť aj nového rektora, aj nového dekana, a nie naopak. My to v Akadémii máme, chvalabohu, takýmto spôsobom fungujeme. A je tá väzba taká, aká je povedzme medzi Národnou radou a vládou Slovenskej republiky vytvorená.

    Výraznejšie by som definoval podmienky na tie prázdniny, ten rok, ten ročný subbatical leave najmä vo vzťahu ku kvalitnej vedeckej práci. Je tam to uvedené, samozrejme, chvalabohu, v tom prechádzajúcom zákone, teda nie v novele, ale v zákone, ale mali by sme si vytvoriť nejaké štandardné podmienky na toto pôsobenie, aby vysokoškolskí pracovníci, ktorí riešia vedeckú problematiku, pripravujú sa na habilitačné konanie alebo v oblasti vedeckej práce mohli skutočne pôsobiť art legis. Aj keď sa to opatruje rôznymi organizačnými poriadkami vysokých škôl, štatútmi verejných vysokých škôl, aby mohli takýmto spôsobom, ako poznáme v Spojených štátoch amerických alebo v európskom prostredí, fungovať.

    Osobitnú pozornosť si zaslúži terajšie postavenie Akreditačnej komisie. Niektoré paragrafové znenia, terajšie, teraz nie novelizované, ale tie, ktoré sú tam, považujem za zbytočné, resp. zbytočne rozsiahle, lebo to sú strašné kvantá, množstvá papiera, ktoré zahrňujú tieto paragrafy, konkrétne § 83. Ja som sa bavil aj s niektorými členmi Akreditačnej komisie predtým aj teraz, aj s ľuďmi, ktorí naozaj to považujú za zbytočné, veď dalo by sa to dostať do štatútu Akreditačnej komisie a nemusí to obsahovať zákon.

    Myslím si, že už dozrel čas na riešenie postavenia Akreditačnej komisie. A zase to predložím tak, ako to existuje v Európe a v zahraničí, kde pôsobia povedzme viaceré akreditačné komisie, aby sa zachovala jej pluralita názorov na funkčnosť vysokých škôl. V našom prostredí skutočne definovať Akreditačnú komisiu ako nezávislú, rešpektujúcu jej odborné, profesionálne stanoviská. Samozrejme, bolo by potrebné zmeniť aj jej kreovanie, aby nebolo často, a to sa týka kohokoľvek, ktorí boli, ktorí sú a ktorí budú vo vláde, aby nebola táto Akreditačná komisia politicky manipulovaná. Nepekné skúsenosti s jej vytváraním sú predovšetkým z minulého roku, vieme, ako dlho to stálo, čiže boli tam rôzne stanoviská, či už išlo o politické stanovisko SDĽ a tak ďalej a tak ďalej. Považujem to za neprípustné, malo by sa to nejakým spôsobom vyčistiť a kde by boli nesporné a dokázateľné aktivity s tým, že by boli rešpektované. Samozrejme, ony sú, ale že by to bolo kreované vnútorne cez samosprávne orgány verejných vysokých škôl, a my ich poznáme, samozrejme, tú diskusiu by sme mohli ďalej viesť zväčša podľa toho, aké sú tie návrhy. A na druhej strane, aby do toho nevstupovali politické tričká, kto za koho kope povedzme v tej Akreditačnej komisii.

    Skutočne dozrel čas na zvýraznenie jej nezávislosti a ctenia si profesionality a odbornosti Akreditačnej komisie vlády s tým, aby nebola politicky manipulovaná, opakujem, a jej nezávislosť by bola podporená aj prístupom k jej kreovaniu v konsenze odborných kruhov, nie politických, a nazval by som to často z minulosti, straníckych čachrov.

    Myslím si, že je v rozpore s akademickou slobodou, že ministerstvo školstva je zákonom oprávnené schvaľovať študijné odbory a programy podľa posudkov vládou zriaďovanej komisie. Treba legislatívne jej dať možnosť, aby sa ona vyjadrila. Samotné školy by vlastne reflektovali ten stav vo vzťahu k jednotlivým regiónom a týmto smerom a povedzme aj v tom európskom priestore si kreovali tie odbory, ktoré sú v podstate uplatniteľné na trhu práce. Treba legislatívne zvýrazniť, že minister školstva už nemôže do uzavretého procesu vstupovať, napokon minister bude vždy nominantom istej politickej strany, v ktorej sa nachádza, na základe § 102. Napokon je to obchádzanie aj súčasného postavenia v tomto zákone doktoranda. K tomuto by som sa chcel zvlášť vyjadriť, keď definujeme našu poznatkovú, na poznatky bohatú budúcu slovenskú spoločnosť aj v európskom priestore. A jeho predovšetkým finančného ohodnotenia v § 54.

    Deje sa tak napriek tomu, že sa tam nedostali mnohé návrhy, ktoré prišli od Asociácie doktorandov Slovenska na ministerstvo školstva a ktoré boli v prípravnom období novely zákona predložené a, samozrejme, bolo im prisľúbené, že tieto ich návrhy budú do tohto zákona, teda novely zákona zakomponované. Navrhovaná novela nerieši zásadný problém neadekvátneho odmeňovania interných, teda denných, by som nazval, doktorandov. Riešenie tohto stavu odporúčajú aj posledné závery pre zefektívnenie doktorandského výskumu a štúdia z konferencie 15. a 16. decembra minulého roku v Bruseli, na ktorej sa zúčastnil aj európsky komisár pre vedu a výskum, už tu spomínaný, Philippe Busquin, kde sa uvádza, že čistý príjem doktorandov by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka, má právo na štipendium alebo plat, ktorý dosahuje výšku porovnateľnú s výškou platu zamestnanca vo verejnom sektore s rovnakou kvalifikáciou a praxou. Štipendiá doktorandov sú v súčasnosti najnižšie v Európe.

    Ja by som tu len uviedol konkrétny príklad, keď zoberiem len V 4, o ktorej často hovoríme. Je to prepočítané na eurá. Slovensko 150 EUR, Maďarsko 350 EUR, Poľsko 200 EUR a Česká republika od 300 do 500 EUR. Čiže vidíte, že doktorandi na Slovensku majú najnižšie finančné ohodnotenie, a pritom stále hovoríme, že to vlastne by mal byť budúci výkvet našej vedeckej elity. Týmto smerom by sme mali ísť, ako idú aj iné štáty nielen Európskej únie, ale aj v zámorí.

    I napriek tomu, že sme tu hovorili, koľko je doktorandov v Spojených štátoch amerických, tak celkove 70 % doktorandov na univerzitách v Spojených štátoch amerických je z ázijského priestoru. Čiže nie sú to samotní Američania, ale tí, ktorí prichádzajú ako doktorandi do Spojených štátoch amerických.

    Návrh novely zákona rieši túto situáciu, ktorú som spomínal, v § 54 ods. 19, pán minister, len čiastočne, a to s tým, že vypúšťa ustanovenie, ktoré určovalo posudzovať poskytované štipendium ako plat, ktorým vznikala neistota ohľadne postavenia doktoranda, teda študent, resp. verzus zamestnanec. Touto zmenou sa štipendium oslobodzuje od dane z príjmu, čo je v dôvodovej správe odôvodnené práve snahou o zlepšenie príjmu doktorandov. Pozor však, ale ods. 18 § 54, ktorý určuje postavenie doktorandov, tam sa hovorí, že „za účelom zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti“. Za zamestnancov zostáva však nedotknutý.

    Čiže bolo by treba zvážiť, samozrejme, aj istú úpravu tohto paragrafu. A z toho dôvodu, keby sa takto to zachovalo, ako je to navrhnuté v tejto novele, by doktorandi aj po novelizácii museli odvádzať povinné odvody, čo v súčasnosti tvorí väčšiu položku ako dane. A tak by po prípadnej realizácii navrhovanej daňovej reformy a pri udržaní štipendia na terajšej úrovni ročný príjem doktoranda len tesne prekročil nezdaniteľné minimum a tak sa prakticky príjem doktoranda nezmení. A už dnes doktorand, ktorý nastúpi na doktorandské štúdium, má nižší príjem ako odborný asistent, ktorý nastúpil na verejnej vysokej škole. Nuž koho máme podporovať, hovoríme, že chceme tlačiť doktorandov do popredia, chceme sa s tým chváliť pred svetom. Mali by sme sa nad tým zamyslieť aj pri príprave tejto novely.

    Treba pripraviť taký návrh, ktorý zrovnoprávni finančné ohodnotenie absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia, ktorí nastúpia na verejnú vysokú školu alebo neexterné vzdelávacie inštitúcie do pracovného stavu k pomeru s doktorandom. Ak nechceme len deklarovať, ako som už spomínal, zvyšovanie úrovne vzdelávania v Slovenskej republike aj cestou najvyššou v oblasti vysokoškolského vzdelávania, musíme urobiť aj konkrétne legislatívne zmeny do predkladanej novely zákona o vysokých školách, konkrétne paragrafové znenia návrhov vo vzťahu k voľbám akademických senátov a akademických funkcionárov, k postaveniu akreditačných komisií a teraz spomínaných doktorandov, ale aj k obsiahnutým navrhovaným zmenám k predkladanej novele zákona. Tieto predložím do druhého čítania. A preto znenie novely zákona o vysokých školách v prvom čítaní podporím a vrele vítam.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ak dobre vidím, tí poslanci, ktorí sú na tabuli, sa hlásia do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, do rozpravy? Pán poslanec Murgaš do rozpravy, pán poslanec Hanzel tiež do rozpravy. Takže tým končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková je ešte písomne. A ostatní sa hlásia asi – oni sú tiež písomne? Pán poslanec Murgaš, Hanzel, ste písomne?

  • Reakcia poslancov.

  • Vy ste zas ústne. No nič. Takže ako jediná zatiaľ s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Záborská? Takže aby nebol z toho galimatiáš, pýtam sa, kto sa hlási ešte do rozpravy k tomuto bodu ústne? Pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Murgaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, viac než v 100 bodoch mení zákon, ktorý táto vláda, až teda na stranu ANO, predkladala asi pred rokom a pol do parlamentu. Všetci si pamätáme, ako sa vlastne ten zákon tvoril priamo tu, pretože bolo nesmierne množstvo pozmeňujúcich návrhov a už vtedy sme upozorňovali, že bude nutná novela. Malo by to byť memento do budúcnosti, aby sme takýmto spôsobom zákony neprijímali a aby sme zákony preberali z ministerstiev dokonalé, alebo aspoň skoro dokonalé, lebo nikdy zrejme nemôžu byť v dokonalej forme. Ak by sme pokračovali v tejto tendencii, môžeme očakávať, že predkladanie zmien v tomto tempe bude zamestnávať rezortných ministrov, takisto aj úradníkov a nás poslancov dostatočne aj v tomto volebnom období.

    Všetkým je nám známe, že úmysel novelizovať zákon o vysokých školách sa predovšetkým pripravoval na zavedenie spoplatnenia vysokoškolského štúdia, čo je, pán minister, myslím si, vaša osobná, nechcem povedať, srdcová agenda, ktorú ste už ako štátny tajomník na ministerstve školstva propagovali a presadzovali. Nakoniec sa stal aj politickým programom strany, ktorá vás do tejto funkcie nominovala. Vláda prijala tento podľa mňa problémový bod programu do úloh vlády pána Dzurindu na toto volebné obdobie. Osobne vás nekritizujem za to, že vláda neschválila platenie za vysokoškolské štúdium od 1. januára 2004. Tento fakt potešil poslancov HZDS a verím, že nielen ďalších poslancov opozície, ale že aj niektorých poslancov vládnej koalície, pretože sme s takýmto riešením už nielen my, ale aj ďalší nesúhlasili. Neschopnosť vlády pána Dzurindu dofinancovať vysoké školy na úroveň ostatných krajín iným spôsobom než zaťažením občanov Slovenskej republiky ďalšími poplatkami sa javí dnes ako nemorálne. Určite ste tiež potešili viac ako 100 000 študentov, orgány kompetentné do vysokého školstva hovoriť, Radu vysokých škôl, Študentskú radu vysokých škôl a Slovenskú rektorskú konferenciu, ktorá nesúhlasila s návrhom zákona práve v tomto zámere.

    V tomto momente ma však trápi dôvod, pre ktorý bol tento bod z návrhu zákona vynechaný. Vaše riešenie podpredseda vlády a minister financií totiž napadol ako málo tvrdé. Váš program KDH o rodine a sčasti i sociálne riešenie kompenzácie poplatkov za štúdium prepadol vo vláde na celej čiare. Ale ako si vysvetliť fakt, že zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, kde svoje stanoviská dali určite aj vecne príslušný odbor Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Namieste stojí otázka, či podpredseda vlády a minister financií v jednej osobe pán Mikloš o výhradách k zákonu ešte nevedel, alebo stanovisko sekcie Ministerstva financií Slovenskej republiky má iný názor než jeho vlastný minister. Všetky predstavy, ktoré chce pripraviť minister financií v tejto oblasti, musia byť pre vás, pán minister, neprijateľné, pretože by ste museli priznať študentom a ich rodičom, že to, čo ste hovorili viac než tri roky, nie je pravda a že vaše sociálne riešenia vláda, ktorej ste členom, neakceptuje.

    Pán minister, chcem sa spýtať, či ste ochotný aj naďalej, podobne ako pri zákone o zriadení univerzity v Komárne, robiť medvediu službu koalícii a schvaľovať zákony, ktoré sú proti vášmu presvedčeniu.

    Záverom chcem iba povedať, že zákon, ktorý rieši akútne problémy vysokých škôl, podporíme do druhého čítania. Veríme, že diskusia vo výboroch, ale aj v pléne bude konštruktívna a vysoké školy dostanú novelu zákona, ktorá im pomôže.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

  • Dámy a páni, chcel by som na úvod povedať, že ma veľmi mrzí tón, v ktorom sa vedie dnešné rokovanie. Možno som sa naivne domnieval, ale vždy som si myslel, že také kruciálne otázky, ako je vzdelávanie, by mali byť prioritnými otázkami parlamentu a parlament by mal hľadať cesty, ako tieto kľúčové otázky riešiť.

    Chcel by som sa špeciálne obrátiť na kolegov z poslaneckých lavíc klubu SDKÚ, aby nevulgarizovali, aby neboli agresívni, ale aby počúvali argumenty. Budem vystupovať v dvojjedinej osobe ako poslanec, ale teraz predovšetkým ako rektor univerzity, a budem diskutovať tak, aby sme spoločne hľadali riešenia, ako zastaviť krízový stav v slovenských vysokých školách aj prostredníctvom tu predkladanej vládnej novely.

    Dámy a páni, od roku 1975 s kratšími alebo dlhšími prestávkami pôsobím v rôznych pozíciách v univerzitnom, alebo ak chcete, vo vysokoškolskom sektore. Pôsobil som 5 rokov ako hosťujúci profesor na Univerzite v Spojených štátoch amerických. Pôsobil som na univerzitách v krajinách Európskej únie, Vyšehradskej štvorky. Dúfam, že ma nikto nebude upodozrievať z toho, že sa nevyznám v problematike, pretože mám vždy strach, keď tu u nás v parlamente vystupujú jednotlivci, ktorí majú takzvané univerzálne vedomosti a takzvané univerzálne skúsenosti. Takýchto ľudí, úprimne povedané, sa bojím, pretože od univerzalizmu vo vzdelaní a vedomostiach je iba krôčik k diletantizmu.

    Dovoľte mi teda uviesť moje pohľady na to, čo vláda predkladá ako novelu zákona o vysokých školách.

    Kolegyňa Mušková už tu povedala, že novela obsahuje viac ako 100 zmien, aby som bol veľmi konkrétny, obsahuje 120 zmien zákona o vysokých školách, ktorý tu platí od 1. apríla minulého roku. To, že je to tak veľa, je na jednej strane dôkazom nie príliš vysokej kvality zákona, ktorý tu bol schválený vlani a ktorý ste schválili aj mnohí z vás, lebo ste tu v parlamente sedeli. Na strane druhej je však pre mňa ako pre praktického riadiaceho pracovníka univerzity zarážajúce, že nerieši ani teraz kľúčové problémy slovenského vysokého školstva. Či chcem, alebo nechcem, a dúfam, že sa predkladatelia za to na mňa neurazia, 120 zmien, navrhovaných zmien zákona nemôžem ani pri najlepšej vôli označiť ako systémové zmeny, ktoré by mali riešiť dozreté, ak nie už prezreté problémy slovenského vysokého školstva.

    Poviem otvorene, akademická obec očakávala od tejto novely predovšetkým rozťatie takých gordických uzlov, ako je financovanie zdravotníctva, pardon, školstva, už myslím na ďalší sektor, ako je efektívne fungovanie hodnotenia mechanizmov kvality vysokoškolského vzdelávania, ako je stanovenie parametrov vytvárania trhu vysokoškolského vzdelávania, pretože či chceme, alebo nechceme, ten sa tu tvorí, aj keď chaotickým spôsobom, a po vstupe do Európskej únie môžu byť tieto veci fatálne.

    Oceňujem snahu pána ministra školstva o pokus razantne vstúpiť do riešenia uvedených oblastí, pretože som mal tú česť byť pri tom, keď sa tento zákon pripravoval. S ľútosťou však musím konštatovať, že tá snaha skončila v orgáne, ktorý sa nazýva vláda Slovenskej republiky, lebo to, čo išlo do vlády, a to, čo vyšlo z vlády, je podľa môjho názoru podstatne odlišné. Ospravedlňujem sa teda, ale tých 120 zmien nemôžem považovať za zásadné zmeny, ale len za určitý face-lifting na tvári slovenského vysokoškolského organizmu. Dovoľte túto tézu podporiť niekoľkými argumentmi a príkladmi.

    Príklad prvý. Kľúčovým problémom slovenských vysokých škôl nie je to, či absolvent zubného lekárstva bude mať titul MUDr. alebo MDDr., kľúčovým problémom slovenských vysokých škôl však je, že produkujeme, prepáčte za vulgárny výraz, také počty absolventov lekárskych fakúlt, že už takmer 50 % z nich nepôsobí v sektore poskytovania medicínskych služieb, ale v úplne iných sektoroch u nás alebo sa odsťahovali do zahraničia. Najnovšie je typický exodus slovenských absolventov lekárskych fakúlt do Českej republiky.

    Príklad dva. Efektívne fungovanie Akreditačnej komisie nie je, vážené dámy a páni, podmienené tým, či je vznik tejto komisie upravený vyhláškou alebo nariadením vlády. Kruciálnym problémom efektívneho fungovania Akreditačnej komisie je jej reálna závislosť od politických strán.

  • Príklad tri. To, či správa a správna rada vysokej školy má 13 alebo 14 členov, nemá koreláciu k jej efektívnemu fungovaniu, lebo, a to je možno pre vás mnohých paradox, koreláciu k efektívnemu fungovaniu správnej rady má predovšetkým kvalita top manažmentu univerzity, ktorá pripravuje materiály a podklady pre rozhodnutia správnej rady.

    Dámy a páni, mohol by som takto pokračovať ďalej, ale myslím si, že náš čas je vzácny.

    Najviac mi je však ľúto preto, že novela sa opätovne vyhla podľa môjho názoru aj názoru rektorov slovenských vysokých škôl najpálčivejšiemu problému slovenských vysokých škôl, ktorým je ich efektívne či neefektívne financovanie. Neriešenie tohto problému nielenže konzervuje súčasný krízový stav na vysokých školách, ale zároveň osudovo odsudzuje slovenské vysoké školy na ich postupnú eróziu v etape po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Viem, že pre mnohých z vás, ktorí tu sedíte, je problematika vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania banálnou záležitosťou, pretože je potrebné hľadať peniaze na ďalšie štátne úrady, pretože je potrebné pohľadať prostriedky na ďalšie nezmyselné inštitúcie, ktoré budú iba komplikovať život občanom Slovenskej republiky, ale kde sa dá manipulovať so zdrojmi a kde sa nejaká tá korunka, s prepáčením, dá uliať do vreciek mimo Slovenskej republiky.

    Ale napriek tomu by som vás žiadal, aj keď viem, že asi situácia dopadne tak, ako sa to vyvíja, že tu vznikne vysoké školstvo, resp. vykreuje sa vysoké školstvo, ktoré nebude schopné konkurovať subjektom z Európskej únie, a záujem bude taký, že však my si, tí, čo budeme mať peniaze, pošleme deti na kvalitné univerzity do západnej Európy a Spojených štátov amerických a vy ostatní, čo na to nemáte, plahočte sa tak, ako sa plahočiť môžete. To je, samozrejme, cesta do neznáma a to neznámo sa nazýva peklom.

    Aby som podporil tieto argumenty, uvediem opäť niekoľko faktov. Nebudem už opakovať tú chronickú, známu skutočnosť, že Slovenská republika je na treťom mieste od konca, pokiaľ ide o výdavky na vysoké školy z hrubého domáceho produktu. Za nami je ešte Bulharsko a, tuším, Rumunsko. Nebudem opakovať to, že sa z roka na rok znižujú reálne výdavky per capita na študenta vysokej školy v Slovenskej republike, ale musím povedať jednu holú pravdu. Priatelia, už neplatí to, že absolventi slovenských vysokých škôl by boli schopní konkurovať absolventom vysokých škôl z Európskej únie, zo Spojených štátov amerických a ďalších špičkových krajín. Mám teraz na mysli tie univerzity, ktoré sú univerzitami, a nie strednými školami a majú len názov college alebo schools. Jednoducho, dámy a páni, kráľ je nahý! A aj vám poviem, prečo je kráľ nahý.

    V krajinách Európskej únie výdavky z hrubého domáceho produktu dosahujú viac ako 1,5 %. U nás sa nevieme dopracovať k 1 % výdavkov z hrubého domáceho produktu, a to nehovorím o tom, aký je hrubý domáci produkt per capita v krajinách Európskej únie. Ale aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, budem veľmi konkrétny. Výdavky na univerzitách, alebo rozpočty na univerzitách v Európskej únii sú nie niekoľkonásobne, ale niekoľko desaťnásobne vyššie ako rozpočty našich univerzít. A budem ešte konkrétnejší. Porovnám jednu univerzitu v Londýne s univerzitou, kde pôsobím. Ak na tej univerzite v Londýne, na ktorej som mal možno byť určitý čas, bol rozpočet na 9 000 študentov 350 mil. pound (britských libier) a týchto 9 000 študentov obsluhovalo 6 000 zamestnancov, tak na mojej univerzite je rozpočet, nebudem uvádzať aký, pán minister to veľmi dobre pozná a vie, a 15 000 študentov obsluhuje 1 600 zamestnancov. Áno, niektorí by mohli povedať, veď však aj vstupy a cenové hladiny v Británii sú iné. Súhlasím, ale cenové hladiny vstupov u nás, v Slovenskej republike, sa už dramaticky začali približovať cenovým hladinám v Európskej únii. A napokon, hlavne pokiaľ ide o energetické médiá, v niektorých krajinách Európskej únie sú už dokonca nižšie ako v Slovenskej republike.

    Takže prepáčte, dámy a páni, že vás týmto zaťažujem, ale pripadá mi to, ako keby sme na štart maratónu postavili dvoch bežcov, jednému z nich zaviazali nohy a povedali mu: „A teraz súťažte a bežte do cieľa, ktorý je vzdialený 42 km.“ Ak sa nespamätáme a neurobíme zásadné zmeny vo financovaní vysokých škôl, vidím toto zotrvanie v pozícii mŕtveho chrobáka ako fatálne. Fatálne a nezvrátiteľné pre budúce roky, keď sa tu otvorí trh vysokoškolského vzdelávania bez obmedzenia pre univerzity z európskych krajín.

    Druhý fakt. Ekonómovia vedia, že ekonomické zákony pôsobia nezávisle od ľudskej vôle a že ich pôsobenie nie je možné negovať administratívnymi opatreniami. Ak v rozpore s ekonomickou realitou bránime prieniku ekonomických nástrojov do sektora poskytovania vysokoškolských služieb, nerobíme nič iné, len vytvárame priestor pre tieňovú ekonomiku a oberáme slovenské vysoké školy o rádovo stovky miliónov slovenských korún. Som veľmi skeptický, pokiaľ ide o to opatrenie, ktoré je navrhnuté v novele zákona a ktoré by malo tento stav zvrátiť. Priatelia, ako praktický univerzitný manažér vám z tohto miesta už teraz môžem uviesť minimálne dve opatrenia, alebo dva spôsoby, ktorými sa dá vyhnúť tomuto opatreniu a ktorými tá ekonomika a to unikanie tých stoviek miliónov z finančného okruhu univerzít bude absolútne normálne pokračovať. Platí aj v sektore vysokého školstva, aj keď mnohí z nás si myslíme, že to tam nemôže platiť a nikde platiť to nebude v živote, ale aj tu platí. Tam, kde je dopyt, tam je aj ponuka. Jednoducho je to jedna zo základných zákonitostí trhovej ekonomiky.

    Tretia poznámka. Mňa mrzí aj to, že novela neupravuje vzťahy k zahraničným vysokoškolským inštitúciám. Poviem úplne otvorene. Mnohé zo zahraničných európskych inštitúcií operujú na trhu vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. Aké to má dôsledky na slovenské vysoké školy?

    1. Slovenské vysoké školy nemôžu inkasovať, lebo im to neumožňuje zákon, ale existuje dopyt, operujú tu zahraničné vysoké školy, ktoré v pohode inkasujú mastné, mastné poplatky za vysokoškolské štúdium. Ja sa im, pravdu povediac, nečudujem ako ekonóm a manažér, ony len využívajú legislatívnu dieru, ktorá tu existuje, a budú ju využívať ďalej.

    2. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie očakávam pomerne značný vstup univerzitných subjektov z Európskej únie na kreujúci sa trh vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. To bude mať, samozrejme, negatívny dosah, pretože tým sa trhový priestor pre slovenské vysoké školy bude zužovať. Školy budú ďalej živoriť, budú naďalej podkapitalizované a ja vám garantujem, priatelia, čaká ich neradostná budúcnosť, pretože tento atak subjektov, ktoré sa orientujú na trh, bude taký silný, že predpokladám, že jedna tretina slovenských vysokých škôl neprežije najbližších päť-šesť rokov. Možnože niektorí sa tomu budú tešiť, ja osobne ako rektor univerzity budem z toho smutný.

    Vážený pán minister, dámy a páni, mohol by som pokračovať ďalej. Chcel som zaujať stanovisko len k takým – podľa môjho názoru a názoru kolegov rektorov – kľúčovým problémom, ktoré by mala novela zákona o vysokých školách riešiť. Sám som presvedčený o tom, že treba túto novelu posunúť do ďalšieho čítania, a možnože naivne dúfam, že v tom ďalšom čítaní by mohli byť do nej implementované niektoré z tých kľúčových problémov, ktoré som pomenoval.

    Sám by som chcel ešte zdôrazniť, že moja pozícia vo vzťahu k novele vysokoškolského zákona nie je pozíciou politika, ale predovšetkým pozíciou univerzitného manažéra, ktorý je dennodenne konfrontovaný s veľkým balíkom problémov, ktoré sú niekedy skutočne problémami nezavinenými univerzitami v Slovenskej republike.

    Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami – dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť...

  • Reakcia z pléna.

  • Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán kolega poslanec, pán rektor, chcel by som trošku polemizovať s vaším vystúpením.

    To prvé, čo by som vám asi vytkol, že ste pomenovali problémy, ktoré všetci poznáme, ale nemal som pocit, že by ste v jednej jedinej veci ukázali, kadiaľ by bolo treba ísť. Hovoríte o tom, že odchádzajú lekári húfne do cudziny, to všetci vieme. Ale čo by ste robili vy, keby ste boli vo vláde a mali tieto veci na starosti? Je dôvodom to, že máme tri medicínske školy na Slovensku na taký trh, ako je päť a pol miliónové Slovensko, alebo čo je dôvod? Pomenujte ho.

    Hovoríte, že Akreditačná komisia je taká, že je závislá od politického zamerania. Počujem prvýkrát takéto dosť ostré vyjadrenie na adresu Akreditačnej komisie, ale v poriadku, veď, samozrejme, každá vláda ju vymenúva podľa svojho videnia. Ale pýtam sa, veď Akreditačná komisia je zložená z akademických pracovníkov, ktorí majú zaručenú akademickú slobodu na vysokých školách a inde, koho je to potom vina? Týchto akademicky nezávislých pracovníkov, že sa dali do služieb nejakého politického zoskupenia, alebo politikov?

    Vlastne jediný problém, ktorý ste pomenovali, sú peniaze. Pán rektor, ale veď to každý vie. Veď keby boli peniaze pre zdravotníctvo, boli by sme inde. Keby boli peniaze v obciach, už obce majú všetky kanalizácie a sme malé Švajčiarsko. No proste tie peniaze nie sú jednoducho. Povedať, že dať viac peňazí, áno, dávame najmenej a tu treba robiť tlak na vládu. Pretože keby sme to porovnali len so Slovinskom, tak sme úplne smiešni. Ale nevidel som veľa konkrétnych východísk, ktoré by riešili ten problém, o ktorom sme si všetci vedomí a v ktorom sa po uši nachádzame. Ďakujem.

  • Predpokladám, pán poslanec Murgaš, že vy sa hlásite s faktickou, takže zatlačte to dolné tlačidlo, to veľké, a vypnete si procedurálny návrh.

    Pán poslanec Bódy, nech sa páči, môžete s faktickou.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega Murgaš, dopustili ste sa istého protirečenia, keď ste hovorili o študentoch medicíny, ktorí sa nemôžu uplatniť na našom trhu vzhľadom na to, že je ich prepočet. Chcem sa vás teda opýtať, ako je to potom s konkurencieschopnosťou našich študentov a kvalitou vysokoškolského vzdelávania na medicínskych univerzitách, ak teda títo študenti odchádzajú do zahraničia a ich vzdelanie, ich schopnosti sú tam akceptované – či v Českej republike, alebo vo Francúzsku, alebo inde vo svete. Chcete azda povedať, že tam umývajú riady? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, keby mi bol pán poslanec Mikloško pošepkal, čo bude hovoriť, tak som nemusela vystúpiť. Mám to tu napísané, možno trochu inými slovami.

    Chápem, pán poslanec Murgaš, pán rektor, váš smútok, lebo si myslím, že ako matka jednej zo študentiek tiež trochu vidím do situácie. Možno aj do ťažkej situácie mnohých študentov, ktorí si musia kúpiť knihy za niekoľko tisíc konkrétne na medicínu. To by som všetko chápala, váš smútok, ktorý znášate, pretože určite všetci, aj vysokoškolskí pedagógovia, sa vám ako svojmu najvyššiemu chodia vyspovedať a vyplakať.

    Ale máme za sebou prvú časť, teda analýzu súčasnej situácie, ktorú ste vo svojom vystúpení povedali, a teraz by sa žiadalo hovoriť aj o možnostiach a veľmi by som bola rada, keby ste tu vedeli zabudnúť na opozičné tričko a snažili sa pomôcť tú situáciu riešiť. Ako? Nemyslím si, že konkurencia slovenských študentov upadá, pretože ešte stále vyhrávajú a dostávajú sa do prvej desiatky v rôznych medzinárodných súťažiach na celom svete, čo je veľmi chvályhodné. Ale skutočne si myslím, že vy ste ten najlepší odborník, ktorý by mal povedať, akým spôsobom máme zabrániť exodu mozgov zo Slovenska a akým spôsobom by ste vy riešili túto situáciu. To mi chýbalo.

  • Pán poslanec Murgaš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja som rád, že tí, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, zrejme počúvali to, čo hovorím. Budem veľmi stručný.

    Pán poslanec Mikloško, nikdy som sa nesprával vo vzťahu k vysokým školám ako opozičný poslanec, pretože som už povedal, že to je problém syntetický a mali by ho riešiť kompletne všetci. Ale ja viem, čo by som robil. Vy ste hovorili o Akreditačnej komisii, viete, ono je to tak, akademická obec si navrhne členov Akreditačnej komisie a ministerstvo to potom politicky na pokyn niekoho z vlády zmení. Takže keby som to ja ovplyvňoval, tak ja by som to nemenil, ja by som to nechal na tú akademickú obec.

    Pokiaľ ide o pána Bódyho. Pán Bódy, veľmi by ste sa čudovali, čo robia naši absolventi lekárskych fakúlt, napríklad v Spojených štátoch amerických. A poviem vám, veru niektorí umývajú aj riad.

    Vážim si príspevok pani doktorky Belohorskej. Skutočne, my musíme povedať jednoznačne to, prečo tí absolventi odchádzajú preč. Sú to dve príčiny. Prvá príčina je tá, že vysoké školy „produkujú“ množstvo absolventov, ktorých tento trh nepotrebuje. A súhlasím s poslancom Mikloškom, že či tri lekárske fakulty majú byť na taký malý objem zdravotníckych služieb v Slovenskej republike. To je otázka na diskusiu. A druhá vec je tá, že jednoducho my nevytvárame dostatočný počet pracovných miest na to, aby trh práce bol schopný absorbovať týchto absolventov. Viete, len nemôže to tak fungovať, že vysoké školy produkujú absolventov bez väzby na pracovný trh. A pokiaľ to takto bude, tak ten proces bude pokračovať ďalej, že budeme pripravovať absolventov, zaplatíme to a oni budú odchádzať preč alebo budú robiť práce, ktoré z ich pozície sú nekvalifikované.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, pripraví sa pani poslankyňa Záborská ako posledná ústne prihlásená do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, nedopatrením som nemal možnosť vystúpiť predtým, tak dovoľte, aby som hovoril viac všeobecne ku školstvu, i keď ubezpečujem, že krátko.

    Pre mňa ako občana Slovenskej republiky slovenskej národnosti je prekvapujúce, že najprv diskutujeme o zriadení maďarskej univerzity a až potom o štátnej správe školstva a školskej samospráve, o návrhu zákona o financovaní stredných škôl, o vysokých školách, že sme napríklad v rozpočte schválili 80 mil. na menšinovú kultúru a nič na slovenskú kultúru na jazykovo zmiešaných územiach. Je pre mňa prekvapujúce, a malo by to byť prekvapujúce pre všetkých našich poslancov, že najprv riešime potrebu jednej menšiny a až potom potrebu ostatných občanov Slovenskej republiky. Nemám žiadne výhrady voči našim občanom maďarskej národnosti, ale ich aktivita v rôznych oblastiach dáva tušiť, o čo našim maďarským občanom ide. Rozhodne to nie je snaha o posilnenie našej Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že odoberáme financie z rozpočtu financovania slovenských škôl, dovoľte mi, aby som spomenul aspoň určitú paralelu z minulosti. V roku 1793 na Uhorskom sneme sa schválilo používanie maďarčiny. V roku 1825 sa založila maďarská akadémia, obdoba terajšej univerzity. V roku 1849 už bolo pomaďarčené všetko školstvo, cirkev a vyššia spoločenská vrstva. Možno je dobre si tieto fakty ozrejmiť. Nehovorím, že to tak bude teraz, ale história nás nabáda k opatrnosti a nemôžu sa tomu diviť ani naši maďarskí kolegovia v parlamente, pokiaľ majú seriózne úmysly. Jazyk, kultúra a vzdelanie sú mimoriadne dôležité prvky histórie národa.

    Vážená snemovňa, nemáme veľa podnikateľských aktivít, ktoré by sme mohli podporiť. Snažme sa preto podporiť aspoň školstvo, ktoré nám dokáže v krátkom čase pomôcť, pomôcť celej republike v budovaní vzdelanej, inteligentnej spoločnosti, spoločnosti, ktorá bude mať iné morálne hodnoty a iné vyššie ľudské hodnoty, ktoré naozaj potrebujeme a o ktoré má svet záujem.

    Pán minister sa predtým vyjadril o základných umeleckých školách a o určitej rovnoprávnosti v tejto oblasti. Tak mi dovoľte, aby som povedal, že áno, ja som za rovnoprávnosť, ale čo s tými rodinami, ktoré na to jednoducho nemajú? Ja mám naozaj príklad z minulosti, keď bolo treba v päťdesiatom ôsmom, deviatom, zaplatiť len tridsať korún za umeleckú školu a moji rodičia na to nemali a musel som si umeleckú školu so šesť-, sedemročnými školami robiť až ako dvadsaťročný, keď už som ja osobne na to mal.

    Hovoríte tiež, pán minister, že najlepšie, ukazuje sa, sú katolícke školy. Nuž áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Cirkevné, pardon. Cirkevné školy, nuž áno, to tvrdí KDH. Ja si myslím, že najlepšie sú možno ateistické. Len sa pýtam, či máme také vôbec? A ak nie, tak prečo? Netreba aj tu spraviť nejakú určitú rovnoprávnosť? Nie, skutočne nemám nič voči cirkevným školám. Dokonca si myslím, že keby sme všetci ctili desatoro, možno by sme nepotrebovali ani takúto poslaneckú snemovňu, ktorá by prijímala zákony.

    A ešte chcem poukázať na záujem o túto problematiku, ktorá je pomerne, myslím si, dôležitá a veľmi dôležitá v našom parlamente. Tak o túto problematiku mali záujem akurát pani poslankyňa Mušková z HZDS, pán Čaplovič z HZDS (poznámka red.: správne má byť „zo Smeru“), pán Murgaš zo Smeru, ja zo Smeru a pani Záborská z KDH. To je aj obraz tohto parlamentu, aj angažovania sa v takejto veľmi citlivej téme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Vo faktických, áno, ďakujem. V rozprave.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami – dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými... Páni poslanci, vzhľadom na to, že máme nové technické zariadenie, samozrejme, ešte budem akceptovať tento týždeň, to znamená dnes, takto zameškané nejaké prihlášky. Predpokladám, že pani Demeterová sa tiež hlási s faktickou a nie s procedurálnym návrhom.

  • Odpoveď poslankyne.

  • No dobre. Takže s faktickými poznámkami...

  • Reakcie z pléna.

  • No, boli štyria, teraz sú len traja páni poslanci. Ešte raz sa pozrite – každý je tam? Dobre, v poriadku. Takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Džupa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K problematike školstva od toho najmenšieho až po vysokoškolské a postgraduálne sa venujeme s plnou zodpovednosťou a vážnosťou, a preto si dovolím diskutujúceho upozorniť na to, že v prípade, ak vystúpila za poslanecký klub Ľudovej strany HZDS pani poslankyňa Mušková, to neznamená, že reprezentuje jediného zástupcu, ktorý sa tým zaoberá, a že to je iba na nej, alebo len na nej a že k jej vystúpeniu nepredchádzala diskusia, konzultácie na úrovni odborníkov. Uvedomujem si však, že priestor a bohatosť programu 17. schôdze nás núti, aby sme koncentrovali svoje názory a vystúpenia, argumentácie, aké sme teda zvolili, prezentáciu prostredníctvom pani poslankyne Muškovej, v žiadnom prípade to neznamená, že k tomu viac nemáme čo povedať. Preto verím, že to pochopí v tomto zmysle a poopraví svoj názor, čo sa týka spektra členov poslaneckého zboru, ktorých zaujíma problematika prerokúvaná v tomto bode. Ďakujem.

  • Ja by som chcel len dve poznámky, resp. dve a pol poznámky.

    Prvá, čo sa týka ateistického školstva, bolo tu štyridsať rokov a vieme, ako dopadlo. Čiže v tomto smere zase história nebola až taká nespravodlivá voči ateistickým školám.

    Čo sa týka cirkevného školstva, tam bolo jedine minulý rok konštatované, že čo sa týka úspešnosti absolventov pri prechode na vyšší typ školstva, sú najúspešnejší absolventi cirkevných škôl bez ohľadu na to, ktorej denominácii patria. Či to boli oficiálne údaje, ja myslím, že aj pán minister nič viac nemyslel. Samozrejme, z tohto nič nevyplýva. Napríklad ja som bol na strednej škole veľmi zlý študent a pozrite sa, kam som to dotiahol.

  • Smiech v sále.

  • A ešte kam to môžete dotiahnuť, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.

  • Ja by som chcela šetriť čas tejto ctenej snemovne, a preto povedať, že presne, čo som chcela povedať, povedal pán opozičný poslanec Džupa. Ako vidíte, vážim si aj názor opozičných poslancov, sťahujem môj príspevok.

  • Ďakujem pekne. Takže, pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa pánovi Čaplovičovi, omylom som povedal HZDS, samozrejme, Smer, tým som chcel poukázať, že sú to štyria opoziční poslanci, ktorí diskutovali v rozprave na túto tému. Ja si aj tak nemyslím, že dohoda niektorého klubu, že niekto jediný vystúpi na takúto citlivú tému, je dostatočné. Myslím si, že každý máme svoj názor a že je to dostatočne zaujímavá téma, aby sme na tú tému diskutovali. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale chcem vás upozorniť, že toto je výslovne vnútorná záležitosť klubov. Vy môžete mať takýto názor, kluby majú iný názor.

    Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k novele vysokoškolského zákona v prvom čítaní.

    Podľa dôvodovej správy jedna zo štyroch oblastí zmien sa týka Slovenskej zdravotníckej univerzity, špeciálne Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií. Doteraz platný zákon, ktorý sa týkal zriadenia Slovenskej zdravotníckej univerzity, bol predmetom čulých diskusií už v minulom volebnom období a myslím, že aj pri predloženom návrhu zákona táto diskusia bude pokračovať. V novele vysokoškolského zákona práve táto oblasť týkajúca sa Slovenskej zdravotníckej univerzity obsahuje viacero problematických ustanovení. Na ilustráciu uvediem však len jedno. V článku 5 novelizuje zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti, čo je jeden z hlavných zdravotníckych zákonov, ktorým sa dokonca nepriamo novelizuje aj zákon o vysokých školách. Kľúčovou časťou v článku 5 je bod 7, konkrétne ide o § 56c ods. 1 písm. a), kde sa hovorí: „O akreditáciu vzdelávacej aktivity, ktorá podlieha akreditácii podľa § 56a ods. 4 a 5, môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň,“ (rozumej tým vysoká škola) „ktorá spĺňa tieto podmienky:“ – poviem len bod a) – „a) má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť a vzdelávať študentov v rovnakej kategórii zdravotníckych pracovníkov, to znamená v kategórii lekár, v kategórii farmaceut, v ktorej žiada uskutočňovať špecializačný študijný program alebo certifikačný študijný program.“ Fakticky to znamená, že špecializačné štúdium lekárov môžu robiť iba lekárske fakulty, farmaceutov farmaceutické fakulty atď.

    V texte novely sa vyskytuje ešte jedna zaujímavá pozoruhodnosť a to je formulácia, že „Slovenská zdravotnícka univerzita je povinná kvôli zachovaniu kontinuity špecializačného a certifikačného štúdia toto vykonávať do roku 2010“, avšak na inom mieste hovorí, že „iba v tom prípade, ak sa medzitým neakredituje na toto štúdium iná vzdelávacia ustanovizeň“, napr. lekárska fakulta. Čiže nič nebráni, aby sa to udialo už v prvých mesiacoch roku 2004 a tým táto fakulta zanikne. Nechcem hovoriť do podrobnosti, len tieto dva okruhy, ktoré som načrtla, naznačujú, že v tejto oblasti v druhom čítaní podáme pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Chcel by som mať pár poznámok vcelku veľmi stručných. Myslím, že to, čo ste predniesli, pán poslanec Čaplovič, to je na diskusiu. To sú vecné pripomienky a sú na to a sme tu na to, aby sme dotiahli tú dikciu zákona naozaj dobre. Musím však zareagovať na niektoré ďalšie veci.

    Pani poslankyňa Mušková, myslím si, že nie je korektné spájať dve veci, a to čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia a zákon o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne. A chcel by som jej povedať, že v tomto prípade, čo sa týka zavedenia poplatkov, nejde o moju osobnú agendu. Keby ste boli počúvali, čo hovoril pán rektor Murgaš, boli by ste možno videli dôvody, ktoré ma k tomu vedú. Pretože naozaj, ak sa tento problém nevyrieši, tak dlhodobo budú vážne ohrozené naše vysoké školy a vôbec ich budúcnosť. Som o tom presvedčený a to ma k tomu vedie.

    Z druhej strany návrh, ktorý som dal a ktorý bol prekladaný a nakoniec neprešiel vo vláde, bol návrh, ktorý, som presvedčený, bol sociálny a naozaj garantoval možnosť študovať za vcelku slušných podmienok pre tých, ktorí pochádzajú z chudobných rodín. Čiže tu táto cesta sa tým návrhom neuzatvárala. To som pokladal za dôležité povedať.

    Jednu vec, pán poslanec Murgaš, musím povedať, že nemôžem súhlasiť s tým, a to tu zaznelo, že naše vysoké školy sú také, že z nich vychádzajú absolventi, ktorí nie sú konkurencieschopní. Zatiaľ, chvalabohu, aj pri tých komplikovaných podmienkach dokážu väčšinou vzdelávať tak, že absolventi naozaj majú minimálne európsky štandard.

    Myslím si, že aj čo sa týka financovania, nemožno minimálne povedať, že vláda nič nerobí. Za posledné obdobie bolo zvyšované množstvo finančných prostriedkov do vysokého školstva približne o tú desatinu percenta z HDP. A ukážka je aj to, čo vláda urobila, že tohto roku vzrástli tarifné platy vysokoškolských pedagógov o 43 %, myslím si, že je to veľký skok. Ja pôsobím vo vysokom školstve od roku 1971. Nepamätám si na takúto zmenu, a aj keď je celkom pravda, že zaostávame s platmi za inými krajinami, tento skok, myslím, že by bolo treba aspoň uznať.

    A posledná poznámka – a týka sa Akreditačnej komisie. Akreditačná komisia, ktorá dnes pôsobí, bola navrhnutá mojím predchodcom pánom Ponickým. Keď som nastúpil, nenavrhol som a bol som zásadne proti, aby sa menila táto Akreditačná komisia, i keď sú tam možno politické nominácie. A to bol ten dôvod, že pokladám za dôležité, aby bola zachovaná kontinuita, aby bola zachovaná vážnosť Akreditačnej komisie. A pokiaľ bude fungovať seriózne, tak takýto návrh ani nemienim urobiť. Myslím si, že minimálne, a som presvedčený, že väčšia časť členov Akreditačnej komisie sú odborníci, ktorí sa dokážu odosobniť aj od toho, že boli nominovaní priamo alebo nepriamo cez reprezentantov politických strán. Pokladám za dôležité, aby jej priestor zostal.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

    Budeme, samozrejme, najprv hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku NR SR prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, treba počúvať predsedajúceho. Ja som jednoznačne povedal, že hlasujeme o teraz prerokovanom zákone o vysokých školách. Ale ak ste sa pomýlili.

  • Odpoveď poslanca.

  • Nie, dobre, v poriadku. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 87, proti 12, zdržalo sa 6, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že Národná rada odsúhlasila, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. A ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 105, proti 9, zdržalo sa 7.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 362).

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil pán poslanec Čaplovič, ktorý navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, aby sme o návrhu hlasovali.

  • Pán poslanec Hanzel, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ja by som vás len chcel požiadať, či by sme nemohli hlasovať v poradí, lebo to spôsobuje určitý zmätok, že ideme odzadu.

  • Pán poslanec, ale ja čítam, o ktorom návrhu hlasujeme...

  • A nemôžeme ísť zaradom, je to nejaký problém, keď pôjdeme zaradom?

  • No, ale pozrite sa, však, samozrejme, môžeme, ale keďže tu máme spravodajkyňu aj k druhému zákonu, no, tak som pristúpil, ale ak to žiadate, samozrejme, môžem to zmeniť, ak vám to robí problém.

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Takže nech sa páči. Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča, ktorý požaduje, aby sme vrátili návrh zákona vláde na prepracovanie?

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 49, proti 72, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Čaploviča nebol schválený.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, teraz prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku NR SR prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 73, proti 41, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila, posunula návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, aby za gestorský výbor určila Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 95, proti 6, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu o poslednom návrhu z tohto bloku pána ministra Fronca, a to k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373).

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána Sándora Alberta, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave k predmetnému zákonu vystúpilo 6 poslancov a boli podané 3 procedurálne návrhy. Pán poslanec Čaplovič navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť zákon jeho navrhovateľovi na dopracovanie. A návrhy pani Muškovej a pána Krajčiho sú identické. Obidvaja navrhujú podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča, ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 49, proti 70, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Čaploviča nebol schválený.

    Nech sa páči ďalší.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pani poslankyne Muškovej a pána Krajčiho – nepokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona.

  • Pani poslankyňa Mušková – procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja som ešte navrhla ďalší, že ak by toto neprešlo, tak sa prerušuje do vyjadrenia Akreditačnej komisie.

  • Ale, pani poslankyňa, ak my hlasujeme o tom, že prerušujeme rokovanie o tomto bode, tak k tomu už môžeme pridať rôzne dôvody, ale buď prejde, že prerušíme, alebo neprejde to. To je jedno, či to spájate s tým, že do vyjadrenia Akreditačnej komisie, alebo ja neviem. Buď prejde, že prerušíme rokovanie, alebo nie.

  • Tam sú vlastne tie tri možnosti.

  • Takže, nech sa páči, to je podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 40, proti 72, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste teraz dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 79, proti, 44, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada posunula tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hlasujeme o určení výboru a lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 88, proti 14, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi ministrovi.

    A teraz by sme mali hlasovať o poslednom prerokovanom zákone, a to je vrátený pánom prezidentom

    zákon z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 328).

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

    Pán poslanec Brocka, procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, len chcem povedať, že pri hlasovaní o tom postúpení predchádzajúceho návrhu do druhého čítania som hlasoval za, ale pri výpise tu pozerám, že som hlasoval akoby proti, takže chcem vysloviť námietku...

  • Reakcie z pléna.

  • Berieme to, samozrejme, na vedomie. Predpokladám, že nechcete, aby sme znovu hlasovali, ale je to upozornenie, samozrejme, pre technikov, aby preverili zariadenie. Aj včera sme tiež dostali od štyroch poslancov sťažnosť, že zariadenie vykázalo niečo iné, ako oni hlasovali. Takže treba znovu preveriť, či je to možné, alebo poslanci sa mýlia. Aj to je možné.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy, procedurálny návrh?

  • Nie, mám podobný problém ako pán poslanec Brocka. Mne nesignalizuje zariadenie, ako som hlasoval. Nie je žiadny výpis, len chcem teda oznámiť, že ak došlo k nejakej chybe, tak aby to bolo zaregistrované. Displej nefunguje.

  • Áno, aj včera sme mali ďalšie sťažnosti asi troch poslancov, že im displej nejakým spôsobom odpochodoval. Už sa na tom robí. Bude treba ešte tieto chyby pomaličky odstraňovať. Takže poprosím o trpezlivosť, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, môžeme konečne pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch prezidenta Slovenskej republiky. Najprv o alternatíve č. 1, potom o alternatíve č. 2 a ďalšie hlasovanie bude o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol v mene 15 poslancov.

    Takže poprosím, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o návrhu alternatívy č. 1. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Pán poslanec, vzhľadom na to, že už sú tu námietky, že skoro je 12.00 hodín, že to nestihneme...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predsedajúci, prosím hlasovať o návrhu alternatívy č. 1. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Chcem vás upozorniť, že v tomto prípade, samozrejme, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76.

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem výsledky o tomto hlasovaní za neplatné a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyskytli sa tu aj ďalšie problémy, takže budeme hlasovať aj napriek väčšinovej vôli poslancov až po obede o tomto zákone, takže prajem vám dobrú chuť.

    Pán poslanec Drgonec ako predseda výboru.

  • Faktická informácia. Dnes o 13.45 hodine sa uskutoční krátka porada ústavnoprávneho výboru v priestore ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

  • Stále mi nejde displej a hlasovacie zariadenie.

  • Ruch v sále.

  • Žiadate o slovo, pán poslanec? Nie, dobre. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, len chcem upozorniť, že o 12.00 hodine má krátku schôdzu výbor pre kultúru, médiá, školstvo, šport a tak ďalej a tak ďalej.

  • Pán predsedajúci, ja som chcel povedať len toľko, že som sa vôbec neprihlásil, čo svedčí o tom, že s týmto nie je niečo v poriadku.

  • Smiech v sále.

  • Ešteže ma neobviňujete z toho, že udeľujem vám slovo, ale pritom nechcete. Pán poslanec Nagy, dúfam, že sa ešte raz nehlásite? V poriadku. Pán poslanec Cabaj sa nehlási. V poriadku.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14.13 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním bodov programu tak, ako sme si ich schválili.

    Ešte predtým ako začneme rokovať o jednotlivých bodoch programu, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky prijal dnes 10. septembra 2003 demisiu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Nemcsicsa, povereného riadením ministerstva hospodárstva. Pán Robert Nemcsics týmto dňom začal uplatňovať svoj poslanecký mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady, ako aj príslušných článkov ústavy zanikol dnešným dňom mandát Imrichovi Hamarčákovi, ktorý nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Roberta Nemcsicsa. Pán prezident prijal demisiu o 11.45 hodine, takže do toho času bol poslancom Národnej rady Imrich Hamarčák. Zaradenie pána poslanca Nemcsicsa do niektorého z výborov Národnej rady Národná rada odhlasuje potom, ako budú po politických rokovaniach dohodnuté aj ďalšie možné zmeny v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladám, že to bude najneskôr...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci!

    ... že to bude najneskôr na úvod 17. schôdze, v rokovaní ktorej budeme pokračovať v utorok budúci týždeň.

    Toľko, panie poslankyne, páni poslanci, ešte pred začatím rokovania o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 294.

    Chcel by som poslancov Národnej rady poprosiť o podporu ďalšieho postupu prerokúvania návrhov zákonov, a to tak, že by sme rokovali o jednotlivých návrhoch zákonov, predkladateľ by uviedol, vystúpili by spravodajcovia, prebehla by rozprava a do 17.00 hodiny všetky prerokované návrhy, by sme prerušili rokovanie o nich a hlasovali by sme potom o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov s tým, že rokovanie dnešnej schôdze bude trvať do 19.00 hodiny a potom prerušíme 17. schôdzu Národnej rady. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Chcem ešte poprosiť, aby sme zákon, ktorý sme prerokovali dnes dopoludnia, a to vrátený zákon pánom prezidentom o civilných bezpečnostných službách, o ňom hlasovali až na budúci týždeň po prerušení schôdze, keďže vznikli isté procedurálne pochybnosti o tom, ako ďalej postupovať pri hlasovaní, ktoré potrebujeme ešte s pánom prezidentom, ale aj s ústavnými právnikmi doriešiť.

    Toľko, panie poslankyne, páni poslanci, čo som považoval za potrebné vás informovať.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva, aby uviedol návrh zákona, ktorý som už spomenul, ako prvý zo série zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán minister pôdohospodárstva.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Predložený návrh zákona upravuje problematiku systému rýchlej výmeny informácií, oblasť vývozu a dovozu potravín, požiadavky na bezpečnosť potravín, problematiku vysledovateľnosti potravín, ktorou sa sleduje čo najrýchlejšie zistenie výrobkov ohrozujúcich zdravie spotrebiteľov a problematiku označovania pôvodu, zemepisného označovania a špecifického charakteru poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Pri príprave predkladaného vládneho návrhu zákona sa vychádzalo z nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a nariadenia rady č. 2081/1992, čím sa dosiahla v upravených oblastiach zhoda s Európskou úniou...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, pán minister uvádza návrh zákona.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Predložený vládny návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne v upravenej oblasti zhoda s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, a vzhľadom na potrebu jeho zavedenia do praxe dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o výsledku rokovania o vládnom návrhu zákona, ako aj o stanovisku a odporúčaní výboru, ktorým bol návrh na prvé čítanie pridelený na prerokovanie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 75 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o potravinách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, a to ochrana zdravia a života ľudí, zvierat, rastlín a ochrana spotrebiteľa. V súlade s nariadením č. 178/2002 rieši problematiku bezpečnosti potravín, jednotnosť používaných pojmov, rozpracúva všeobecné zásady zákona o potravinách, problematiku systému rýchlej výmeny informácií a krízový manažment, vymenovanie zodpovedných príslušných autorít pri analýze rizika a výmene informácií po vstupe do Európskej únie. Ďalej sa v návrhu rieši oblasť potravinového dozoru v nadväznosti na závery misie Európskej únie k uplatňovaniu legislatívy potravinového práva už zapracovanej v zákone o potravinách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako spravodajcu splnomocňujú, budem po rozprave odporúčať Národnej rade, aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že zákon prerokujeme v druhom čítaní. A takisto po rozprave navrhnem pridelenie zákona výborom.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Maxon. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či ešte niekto okrem pána poslanca Maxona? Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zásade je možné sa stotožniť s tým, čo bolo prezentované aj v konštatovaní pani spravodajkyne. Myslím si však, že priebeh druhého čítania bude potrebné, aby sme predovšetkým vo výbore pre pôdohospodárstvo ešte využili na upresnenie niektorých lehôt z hľadiska aplikácie zákona. Vy, ktorí sa tej problematike venujete, alebo ste sa venovali, tak viete, že prvý zákon bol prijatý v roku 1996, jeho následná novela v roku 2001 a toto je teda ďalšia novela, ktorá reaguje predovšetkým na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky so smernicami Európskej komisie.

    Toto prvé čítanie však chcem, dámy a páni, ešte využiť na jedno alebo dve konštatovania. Predovšetkým sa neviem stotožniť celkom s obsahom dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona. Dovolím si tú dôvodovú správu citovať, to moje konštatovanie vychádza, dámy a páni, aj zo včerajšieho stanoviska ministra financií. Pre mňa je neakceptovateľné, aby predkladateľ, vo včerajšom prípade minister financií, odkazoval poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na internetovú stránku ministerstva financií. Ak máme komplexne posudzovať akúkoľvek predlohu zákona, my si môžeme dopĺňať svoje informácie z internetovej stránky, ale internetová stránka nemôže byť podkladom na naše rozhodovania. V súvislosti s tým by som chcel konštatovať, že ministerstvo financií na tomto zákone participovalo jednou jedinou vecou a to je posledný odsek dôvodovej správy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci pripomienkového konania listom z 29. 4. č. 8233 zaujalo stanovisko, že sa stotožňuje s vyjadrením predkladateľa vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

    No nejdem teraz polemizovať, aké bude mať uplatňovanie tohto zákona, aký bude mať dosah na štátny rozpočet, ale, dámy a páni, v prípade takéhoto zákona konštatovať, že to nebude mať žiaden dosah na zamestnanosť a že to nebude mať žiadny dosah na tvorbu pracovných miest, je absolútne diletantské. Pretože uplatňovanie tohto zákona jednoducho spôsobí, že mnohé prevádzkarne v oblasti spracovania mäsa, mlieka, predovšetkým teda mäsa, jednoducho nesplnia kritériá tohto zákona, nesplnia teda ani kritériá Európskej komisie a jednoducho budú zavreté. To je však dôvod, ktorý som uvádzal, alebo teda postupne končia svoju činnosť, z toho pohľadu je úplne zrejmé, že to bude mať dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Preto by som chcel aj v tomto prípade predkladateľa upozorniť, aby k týmto veciam, pokiaľ sú tam stanoviská, aby sa pristupovalo objektívne a aby sa takéto zásadné vecné chyby tam neudiali.

    Pozitívne hodnotím tú skutočnosť, že pán minister pôdohospodárstva už pri našom rozhovore avizoval, že budeme hľadať spôsoby vo výbore na uplatnenie takého mechanizmu, aby sme využili ešte prípadné prechodné obdobie do marca-apríla budúceho roku, aby tie spracovateľské podniky, ktoré robia v oblasti potravín a majú disponibilné zdroje na svoju reštrukturalizáciu a inováciu, aby jednoducho získali certifikáty Európskej únie, aby sme čím viac týchto podnikateľských subjektov zachránili. O tom, ako sa nám to podarí, vás potom budeme informovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, chcete sa vyjadriť? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol druhý v poradí návrh zákona, ktorého je predkladateľom,

    vládny návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 297. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby Slovenská republika po podpísaní dohody s Európskym spoločenstvom o pristúpení mohla byť podporovaná z finančných fondov ako ostatné štáty Európskeho spoločenstva. Za týmto účelom návrh zákona upravuje zriadenie, organizáciu, pôsobnosť, hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a vidieka, podporu podnikania v poľnohospodárstve a potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia poskytovania finančných prostriedkov pre pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu Európskeho spoločenstva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na cieľ, ktorý si kladie predkladaný vládny návrh zákona, a to, aby Slovenská republika mohla byť podporovaná z finančných fondov Európskeho spoločenstva, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Poprosím pána poslanca Hajduka, ktorého poveril výbor, ktorému som pridelil návrh zákona na prerokovanie v prvom čítaní, aby Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 76 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, oblasť ochrany zdravia a života ľudí, zvierat, rastlín a medzi priority odporúčané v Bielej knihe, piata kapitola Poľnohospodárstvo. Návrh zákona je svojou problematikou zahrnutý do Národného programu pre prijatie acquis communautaire a je súčasťou Partnerstva pre vstup a skríningu pre oblasť mechanizmy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Potreba vzniku zákona vyplynula z negociačnej pozície v kapitole Poľnohospodárstvo.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. júla 2003 č. 295 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Karlin. Ďalší páni poslanci sa nehlásia ústne do rozpravy, preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Karlin.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vláda po dlhšom prípravnom procese predkladá zákonodarnému zboru veľmi dôležitý návrh zákona pre pôdohospodárske subjekty, súkromných farmárov, ale aj celý vidiek. Verejnosti je známe, že od tohto zákona sa bude odvíjať celý dotačný proces podpory podnikania na pôde, ale aj zveľaďovanie slovenského vidieka. Preto jeho schválenie je medzníkom budúceho riadenia ekonomických procesov v poľnohospodárstve. Tento zákon a tí, čo ho budú napĺňať, budú neustále vystavení verejnej mienke, orgány platobnej agentúry kontrole zdola, teda priamo od farmárov, ale aj zhora, a to v dvoch rovinách – národným kontrolným orgánom a vysokobyrokratickej, ale účinnej kontrole inštitúcií Európskej únie. Kladiem preto schvaľovaciemu procesu tohto zákona veľký význam, skutočne veľký význam.

    Dovoľte mi, aby som sa teraz hlbšie zamyslel nad filozofiou predloženého návrhu. Považujem za nie celkom jasne determinované pôsobnosti a účinnosti zákona v období od vstupu do Európskej únie, teda do podpísania dohody o pristúpení, a to v platnosti a v preberaní ustanovení súčasne platného zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý vo „vybrakovanej“ forme bude platiť aj po 1. 5. 2004. Takýto formatus delicti považujem za neobvyklý nástroj riadenia trhových princípov v liberalizovanom prostredí. Pýtam sa preto pána predkladateľa na dôvody takéhoto prístupu, ale aj na možné dôsledky v praktickom živote. Mám taký dojem, resp. názor, že veľmi rýchlo po máji 2004 budeme musieť tieto delikty odstrániť novelizáciou. Takto postavený návrh zákona výrazne upevňuje inštitucionálnu moc štátneho orgánu, čiže ministerstva pôdohospodárstva, samozrejme, tým aj ministra vo všetkých sférach predmetu zákona, čo považujem najmä v oblasti trhových princípov za krok späť.

    Aj keď majú byť zriadené akési výbory, riadiaci výbor a dva monitorovacie výbory, ich ustanovenie je v plnom područí ministra a zákon ani nestanovuje, či môže byť ich predsedom niekto iný ako štátny úradník. Všetky náležitosti, či už organizačné, alebo štatutárne, sú v plnej právomoci ministra. To isté je aj pri zriadení pôdohospodárskej agentúry, kde sa ani nenaznačuje, kto je štatutár. Celá organizačná štruktúra, rozsah právomocí sa ponechávajú na organizačný poriadok, ktorý schvaľuje zase len minister. Dobre vieme, že doteraz, či už pri fondoch, alebo aj v agentúrach, sa inštitucionálne postavenie schvaľovalo vo vláde Slovenskej republiky. Teraz to vyzerá tak, že pán minister rozhoduje o všetkom – kvótach, podporách, licenciách, odvodoch, pokutách, ale na druhej strane nemá žiadnu zodpovednosť za riešenie problémov trhu, stability pôdohospodárstva či stability trhu ako celku. Do takejto polohy by sme tieto problémy takouto zákonnou úpravou nemali dostať, a preto je nutné prerokúvaním vo výboroch, ale aj v pléne Národnej rady týmto ustanoveniam venovať oveľa vyššiu pozornosť, ako je v tomto parlamente pri návrhoch vlády doteraz obvyklé. Z toho celého vyplýva, že rezortný minister aj napriek ťažkostiam, ktoré v skutočnosti zdedil, naďalej poštátňuje proces podnikania v pôdohospodárstve.

    Chcem ešte poukázať na jednu súvislosť. V návrhu zákona sa ponechávajú ustanovenia zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v cenovej oblasti, tzv. intervenčné ceny, cenová regulácia. V spojitosti s cenovým zákonom máme v Národnej rade aj novelu zákona, ktorý sa zaoberá v tlači č. 370, kde ministerstvo financií priamo novelizuje tento zákon a cenovú reguláciu z neho vypúšťa. Takže bude platiť alebo nebude platiť v budúcom roku cenová regulácia na vybrané poľnohospodárske výrobky? Ministerstvo pôdohospodárstva nepresadilo alebo neuplatnilo potrebné úpravy na trhový proces a platobnú agentúru. Mám otázku, pán minister, či to je náhoda, alebo ste nepovažovali za potrebné tento legislatívny proces si s ministerstvom financií ujednotiť.

    Toľko. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že všetky tieto nezrovnalosti, ktoré pán poslanec Karlin predniesol, budú v dostatočnej miere odstránené, na niektoré by som odpovedal hneď teraz.

    Čo sa týka cenovej regulácie, táto prechádza na pôdohospodársku platobnú agentúru týmto zákonom a bude cenová regulácia, pretože tá vyplýva z prístupovej zmluvy. A v oblasti poľnohospodárskych komodít budeme v tomto smere plne podliehať usmerneniam spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. To znamená, že keď je intervenčná cena na obilie, tá bude uplatňovaná aj na Slovensku, intervenčná cena mlieka bude uplatňovaná aj na Slovensku. V tomto prípade musíme všetko odkonzultovať.

    Čo sa týka zriadenia a pôsobnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Pôdohospodárska platobná agentúra bude rozpočtovou organizáciou a ministerstvo pôdohospodárstva bude riadiacim orgánom. Chcel by som len podotknúť na margo, že právo vykonávať kontrolu nad fungovaním Pôdohospodárskej platobnej agentúry bude mať aj Európska únia ako samotná, pretože budú v nej použité prostriedky Európskej únie. Ja si myslím, že toto je dostatočná garancia na túto kontrolu, že nemôže dôjsť k akýmkoľvek spochybneniam, pretože pokiaľ vás informujem, že Európska únia dala vrátiť Taliansku a Francúzsku 170 mil. EUR neoprávnené poskytnutia dotácií, tak si viete predstaviť, že Európska únia vykonáva tvrdú kontrolu a my tejto kontrole odo dňa vstupu do Európskej únie budeme podliehať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním... Ďakujem pekne pánom.

    Budeme pokračovať prvý čítaním o

    vládnom návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 357. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 352.

    Prosím ministra pôdohospodárstva pána Zsolta Simona, aby návrh uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, čím sa plní programové vyhlásenie vlády. Predložený návrh zákona upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond alebo do neho patrí, na ktorý nebolo uplatnené právo v lehote ustanovenej zákonom č. 229/1991 Zb. a zákonom č. 330/1991 Zb.

    Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov lehota na uplatnenie nároku uplynula 31. decembra 1992. Vzhľadom na to, že právo na vydanie nehnuteľností, ktoré nebolo uplatnené do 31. decembra 1992, zaniklo, bolo nutné vypracovať predkladaný návrh zákona. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote, to znamená od navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na záväzok vlády Slovenskej republiky obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. vyjadrených v programovom vyhlásení vlády a v nadväznosti na preambulu zákona, ktorou sa deklaruje snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, predloženým návrhom zákona sa umožňuje v navrhovanej jednoročnej lehote uplatniť svoj nárok v novej jednoročnej lehote.

    Zároveň si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslankyni Jarmilke Tkáčovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 80 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 352 po rozprave navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a určím aj gesčný výbor a lehoty.

    Ďakujem, skončila som. Otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Karlin a pán poslanec, veľmi rýchlo to zmizlo, myslím, že Maxon. Áno. Takže nech sa páči, pán poslanec Karlin, potom pán poslanec Maxon, pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené auditórium, vláda sa vracia k svojim koaličným zámerom, asi nie je dosť iných problémov a chce otvoriť možnosť podávania žiadostí o reštitúcie, ktoré si občania neuplatnili podľa pôvodného zákona. Vláda ide ešte ďalej, a to je jej hlavný cieľ, lebo to nevedela zvládnuť v minulom volebnom období, a novelizuje aj zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva a pôdu neznámych vlastníkov po uplynutí jednoročnej lehoty po lehote na priznanie vlastníctva dáva do vlastníctva obcí, v ktorých katastrálnom území sa takáto pôda nachádza. Nebolo by na tom nič prevratné, keby vláda bola ku všetkým oprávneným osobám rovnako ústretová, mala záujem vynahradiť ich nevedomosť alebo opozdenosť a umožnila im znovu reštituovať to, čo im patrilo v minulosti a v rozhodnom období. Vláda však takto nekoná. Má pred sebou len účelový cieľ – doreštituovať pozemky, lebo o tie bude zrejmé po vstupe do Európskej únie a po uvoľnení embarga na nákup najväčší záujem. Dosiahnuť najmä, aby v lukratívnych regiónoch Slovenska dostali obce do vlastníctva štátnu pôdu. Všade vo svete je to tak, že pôdu, ktorú nevlastní nikto, vlastní štát a nie iné právnické osoby. Veď aj v dedičskom práve je to tak, že pôdu, ktorú nikto nezdedí, pripadá štátu. Po prijatí tohto zákona bude tento postup zrušený? – pýtam sa. Budú pôdu dediť obce? U nás je to už tak, že prijatím jednej veci, vzniknú ďalšie, najmenej dva problémy, aby sa mohol obyčajný človek čudovať, aké to máme zákony.

    V súvislosti s týmto návrhom chcem poukázať na tento problém. Politická moc v uplynulom volebnom období vrátila cirkvám ďalší majetok, budovy, cesty v lesoch, lesy v národných parkoch a podobne. Vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina tohto roku taktiež boli usporiadané majetkové krivdy. Dokonca u niektorých jedincov aj dvakrát. Teraz sa otvára možnosť prinavrátenia pôdy, teda nie všetkého majetku, tým občanom, ktorí sa takpovediac pozabudli. Podľa takéhoto návrhu pôjde teda o jednoúčelový a naďalej voči ostatným, ktorí nedostali svoj majetok späť, diskriminačný proces, lebo sa nevracia všetok majetok, na ktorý je nárok. Ako cirkvám, ako na Javorine, ako sa vracia členom družstva pri transformácii, ale len poľnohospodárska a lesná pôda tým občanom, ktorí sa pozabudli.

    Preto sa, pán minister, pýtam, ako sa naloží podľa tohto zákona s vrátením majetku tým občanom, ktorým prešiel majetok bezodplatne do štátu pri likvidácii družstiev na štátne majetky, ako sa naloží s otváraním reštitúcií s vrátením majetku členom bývalých roľníckych spracovateľských družstiev, ktorým majetok prešiel do užívania štátnych podnikov na základe výnosov Zboru povereníkov po februári 1948, ako sa budú riešiť niektoré prípravné neoprávnené odňatia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k úplne malichernému oceneniu ich majetku a k doterajšiemu vysporiadaniu?

    Ak odpoviete, že nijako, nepôjde o ďalšiu diskrimináciu? – pýtam sa. Počítate s tým, že vlastníci, ktorí pri vysporiadaní záhradkárskych osád nedostali svoje pozemky, ale náhradné a nie sú doteraz spokojní, budú aj naďalej považovať takzvanú ústretovosť za frašku? Otvára sa týmto zákonom mnoho ďalších problémov a potrieb, ktoré ak už chcete, aby táto vláda bola spravodlivejšia, ako boli všetky predchádzajúce, mali by sa tiež vyriešiť. Vami predložený návrh však k tomu nespeje, a preto v uvedenej podobe ja osobne ho nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, v rozprave pokračuje pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister pôdohospodárstva, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o opodstatnenosti zákona vždy vypovedá dôvodová správa a na základe toho si môžeme spraviť úsudok, či predkladaná právna norma je naozaj potrebná, či je dôležitá z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, neexistuje jeden jediný dôvod, aby sme takúto predlohu zákona mali v poslaneckých laviciach alebo na poslaneckých stoloch, ak teda opomenieme skutočnosť, že vláda si do programového vyhlásenia tento cieľ dala, i keď neviem celkom presne identifikovať, z akých dôvodov.

    Ja naozaj neviem pochopiť, že pokiaľ 229-ka, ktorá absolútne komplexne riešila celú problematiku reštitúcií, bola platná a účinná od roku 1991 a dvakrát sa predlžovali lehoty na uplatnenie podľa tohto zákona, pričom raz to bolo do roku 1992, potom do roku 1993, pričom dôkazný podkladový dokumentačný materiál na uplatnenie týchto reštitúcií bolo možné predložiť až do roku 1995. To znamená, že celých šesť rokov, pardon, celé štyri roky mali možnosť oprávnené osoby uplatniť si nárok. Treba však ešte zdôrazniť, že pokiaľ aj oprávnené osoby nedisponovali hodnovernými dokumentmi, na základe ktorých by preukázali vlastníctvo k príslušným nehnuteľnostiam, tak rozhodujúce bolo, že sa uskutočnilo podanie a v priebehu celého toho rozhodného obdobia oprávnená osoba mohla postupne preukazovať sa dokumentmi, že je skutočne oprávnenou osobou tak, ako o vydanie majetku požiadala. Takže ja naozaj nevidím dôvod, prečo by sme mali takýmto vážnym a zásadným spôsobom otvárať opäť problematiku usporiadania vlastníctva a v konečnom dôsledku otázku reštitúcií.

    Stojí za úvahu to, čo sa navrhuje v posledných ustanoveniach, v posledných dvoch ustanoveniach navrhovaného zákona. A v tom kontexte možno niekoľko úvah o pôde na Slovensku a predovšetkým o poľnohospodárskej pôde.

    Dámy a páni, 75 % alebo 78 % intenzívnej poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, v jednej najvyspelejšej agrárnej krajine, je vo vlastníctve štátu. My tu nezmyselne stále poukazujeme na to, že základným problémom agrárnej politiky je roztrieštené vlastníctvo. Roztrieštené vlastníctvo, samozrejme, nepridáva na stabilite a na istote podnikateľov na pôde, ale ešte raz opakujem, 75 % alebo 78 % pôdneho fondu využívaného na poľnohospodárske účely v Holandsku je vo vlastníctve štátu a nikomu absolútne nenapadlo, aby s týmto vlastníctvom niečo robil. Z toho pohľadu považujem naozaj za absurdné, že tá pôda, ktorá nebude identifikovaná alebo kde nebudú identifikovaní vlastníci, by zo zákona mala prejsť do majetku miest a obcí.

    Okrem toho ešte jedna poznámka opäť na margo pôdy. Myslím si, že opäť tí, ktorí sa trošku tejto problematike venujete, tak máte informácie, že už dnes existujú pomerne veľkí vlastníci pôdy, predovšetkým v tej intenzívnej oblasti, a veľmi očakávajú vstup do Európskej únie – a nakoniec môj predrečník to už skonštatoval a povedal, ale to je štandardný obchod, to je štandardný biznis a bodaj by sa teda začalo aktívne na slovenskom trhu obchodovať s pôdou, ale to štandardné nám nestačí. Slovenská republika vynegociovala 10-ročné prechodné obdobie v súvislosti so vstupom do Európskej únie a v súvislosti s pôdou. Nenápadná novela devízového zákona, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou v krátkom čase príde na naše poslanecké lavice a ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky minulý týždeň, však absolútne neguje to, čo v negociačnom procese Slovenská republika dosiahla, lebo táto novela devízového zákona umožňuje devízovým cudzincom nadobúdať vlastníctvo k pôde.

    Ja si myslím, že slovenská legislatíva predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva by už nemala otvárať oblasť reštitúcií, naopak to, čo bolo v súlade s 229-kou a potom s 185-kou a v súlade so 42-kou alebo, pardon, 92-kou alebo 42-kou o transformácii poľnohospodárskych družstiev, to je oblasť, ktorú by sme mali otvoriť, lebo tam cítime, že ten proces zostal niekde na polceste stáť a že ten systém nie je dokonalý. Ale, dámy a páni, ešte raz varujem pred tým, aby sme otvárali takýmto spôsobom reštitúcie. A okrem toho, že sa štát zbaví vlastníctva k pôde, tak vôbec si nemyslím, že mestá a obce sú tí ideálni vlastníci, som presvedčený, že štát by dokázal prostredníctvom svojich inštitúcií, a v tomto prípade prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, s touto pôdou efektívne nakladať.

    A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Nechcem byť s tým otravný, ale opäť si, prosím vás, zoberte dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa dočítame, že na reštitúcie dosiaľ bolo vynaložených, pokiaľ hovoríme o finančnom plnení, niečo viac ako 1,5 mld. slovenských korún a teraz v dôvodovej správe uvádzame, že tento zákon nebude mať vôbec žiaden dosah na štátny rozpočet. No, dámy a páni, naozaj si neviem predstaviť, že aplikácia tohto zákona nebude mať vôbec žiaden dosah na štátny rozpočet. Naopak, som presvedčený, že si to bude vyžadovať rozpočtové zdroje.

    A v tejto súvislosti, nie som žiaden perfekcionista, ale v tejto súvislosti chcem upozorniť naozaj na triviálnu chybu, pán minister, ktorej ste sa dopustili, alebo teda spracovatelia. „Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani priamy vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Návrh nebude mať priamy dosah na štátny rozpočet, a preto sa doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov nevypracúva.“ Citujem dôvodovú správu. „Prípadné finančné nároky budú hradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva“, má sa na mysli ministerstva pôdohospodárstva, „a Slovenského pozemkového fondu.“ No, prepáčte, prostriedky ministerstva pôdohospodárstva, to sú prostriedky, ktoré nám spadli z neba? To sú predseda prostriedky daňových poplatníkov a sú to prostriedky štátneho rozpočtu. Tak jeden odsek absolútne neguje konštatovanie v tom druhom. Ja som presvedčený, že to bude mať dosahy, bude to mať dosahy z hľadiska nákladov na pozemkové úpravy, bude to mať dosahy nepochybne aj finančné, lebo bude viacero nehnuteľností, ktoré v súlade so zákonom č. 229 a v súlade s týmto zákonom jednoducho nebude možné vydať.

    A ak teda hovoríme o dosahoch na štátny rozpočet, dovoľte mi konštatovať ešte pre mňa jednu mimoriadne dôležitú vec. V dôvodovej správe nikde nie je uvedené, či rokujeme o piatich hektároch, o desiatich hektároch alebo o päťtisíc hektároch. Ideme rozhodovať tak, ako keby na Slovensku absolútne neexistovala žiadna relevantná evidencia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Veď my dnes už sme dali niekoľko miliárd do toho, aby sa usporiadalo pozemkové vlastníctvo. My dnes vieme, koľko je vlastnícky neidentifikovanej pôdy. Vieme, vieme. Vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve miest a obcí, vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve fyzických osôb, vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve právnických osôb, a na základe toho vieme spraviť odhad, že o asi akú výmeru pôdy ide, jednak teda z hľadiska možných reštitúcií, ktoré ja principiálne odmietam, a celkom presne vieme zdokumentovať, o akú výmeru pôdy ide, ktorá by mala prejsť týmto zákonom do majetku miest a obcí, a dokonca vieme aj s odchýlkou 5 – 10 % povedať, ktorých oblastí sa to týka.

    Vážené dámy a páni, vo väzbe na to, čo som prezentoval, dovoľte mi, aby som predložil návrh, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky neodporúča vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní.“

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Po ňom je prihlásený do rozpravy pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnenie zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bol spracovaný na základe programového vyhlásenia vlády. Tam sa vláda zaviazala obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb.

    Treba povedať, že predkladaný vládny návrh zákona je veľmi očakávanou právnou normou, pretože má riešiť problémy, ktoré vznikli pred 50 rokmi, a tieto problémy sa potom obnovili pred 10 rokmi, keď 31. decembra 1992 uplynula lehota na uplatnenie nárokov. Pre mnohých tieto dátumy sú nočnou morou. Nestihli podať návrhy, báli sa uplatniť svoje reštitučné nároky. Veľakrát nešlo o ich subjektívnu vinu, prístup úradov, nedostatočnej služby, zložitosť vlastníckych vzťahov sa podpísali pod to, že je nutné umožniť bývalým vlastníkom poľnohospodárskej a lesnej pôdy, aby si mohli nárokovať späť to, čo im v minulosti neprávom vzali, a to slovo „neprávom“ je kľúčové.

    Kto sa trochu vyzná v týchto vzťahoch, vie, aký je to labyrint, že čo museli, akú procedúru museli títo ľudia zvládnuť, aby podľa zákona č. 229/1991 Zb. mohli dostať späť svoje vlastníctvo. Avizuje to najlepšie počet prípadov, ktoré dodnes nie sú ukončené, je ich okolo 2 000. Prečo nie sú ukončené? Veci sú buď na okresnom súde, alebo krajskom súde, alebo na Najvyššom súde, oprávnené osoby zomreli, nie sú niektoré veci vydokladované, sú prerušené konania z dôvodu, že oprávnené osoby nereagujú na výzvy alebo kvôli doloženiu ďalších dokladov. A hlavne, lebo sa vykonajú identifikácie, geometrické plány a znalecké posudky. A v neposlednom rade je to prístup štátnych orgánov.

    Prečo stále existuje dopyt po tejto právnej úprave, prečo zostali nedoriešené prípady, nie je ťažké zhrnúť. Nedostatočná právna vedomosť občanov v tom čase, začiatkom 90. rokov, to bolo veľmi, veľmi rozšírené. Veľa ľudí sa nedozvedelo, že je taká možnosť. Niektorí sa dozvedeli, ale nevedeli, ako uplatniť toto právo alebo sa báli ešte pod ťarchou bývalého režimu, báli sa uplatniť svoje práva. Prístup orgánov štátnej správy tiež nebol najvhodnejší, v niektorých prípadoch je dodnes taký. Viacerí sa radšej vzdali svojho práva, ako by sa mali predierať úskaliami prehustenej byrokracie. Oprávnené osoby mali preukázať svoje vlastnícke právo, čo bola potrebná pomoc zo strany štátnych orgánov. Aj keď zákon predpisuje orgánom štátnej správy, aby poskytli oprávnenej osobe všetku pomoc na preukázanie svojho práva, nie v jednom prípade sa to dialo opačne. Evidencia v štátnej správe, ale i inde bola v katastrofálnom stave, zabralo veľa času, kým došlo k identifikácii alebo k poskytnutiu relevantných dôkazov, dokumentov. Dedičské konania, to je sám osebe problém ešte aj dnes. V bývalom režime nebolo prerokované o veľa, veľa lesnej a poľnohospodárskej pôdy, ale aj iného majetku. Niekedy dedičské konania trvajú aj jedno desaťročie. Dodnes nie sú dedičstvom prerokované majetky, ktoré by si vlastníci mohli nárokovať späť. Neuplatnené právo alebo neskoro uplatnené právne nároky majú sčasti na svedomí aj služby, keď advokáti, znalci, ale aj geodeti neboli pripravení na ten dopyt po týchto službách. Kvôli tomu došlo k zmeškaniu nie v jednom prípade.

    Nie je možné nechať bez povšimnutia, že viac tisíc hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy je v správe Pozemkového fondu, keďže jeho vlastník nie je známy alebo nedostatočne identifikovaný, alebo kvôli ROEP-ným dôvodom svoje vlastnícke právo nevie uplatniť. Táto pôda čoskoro prejde do vlastníctva štátu, a keď schválime zákon, potom do vlastníctva obcí. Potom už tento proces bude nenávratný.

    Denne ma zastavujú občania, problematikou pôdy som sa zaoberal dlhšie, a stále, stále uvádzajú, že zastupujú zoskupenia občanov, ktorí ešte stále majú pôdu, ktorá nebola vydaná kvôli uvedeným dôvodom. Dokončením ROEP-ov, prechodom pôdy neznámych vlastníkov na štát sa schyľuje k dokončeniu prvej etapy novodobej pozemkovej reformy. Ak teraz neumožníme napraviť krivdu, ku ktorej došlo, zakoľme to navždy. Bolo by to pre mnohých nespravodlivé.

    K tej druhej časti zákona by som chcel uviesť, len reagovať aj na diskusiu, ktorú tu rozvíril pán poslanec Maxon. Ja si dovoľujem tvrdiť, že štát je zlý vlastník, je veľmi zlý vlastník. Rôzni dobrodruhovia, ktorí prenajímali pôdu, vyrabovali ju, pozabudli akože zaplatiť ešte aj daň z nehnuteľnosti. Môžeme vydokladovať na samosprávach, koľko miliónov títo dobrodruhovia dlžia samosprávam, lebo sa prenajímali pôdy rôznym špekulatívnym spôsobom. Štátu aj tak zostane ešte viac tisíc hektárov pôdy, ktorá sa aj tak bude prenajímať. A ja si myslím, že je spravodlivé, táto neidentifikovaná pôda aj tak patrila ľuďom, ktorí žili v tom katastri, tak aspoň bude mať samospráva možnosť aspoň sčasti spravodlivo s touto pôdou nakladať. Pán Maxon tu uviedol, že už teraz vieme, koľko hektárov pôdy by prešlo do vlastníctva obcí. No nevieme, lebo ešte stále prebiehajú ROEP-y. A podľa skúseností vieme, že tam, kde sa ukončí ROEP, projekt v tom katastrálnom území, ešte stále pribúda ďalšia a ďalšia pôda neznámeho alebo neidentifikovaného vlastníka. Čiže tento proces nie je ukončený.

    Ja dúfam, že pod ťarchou týchto slov podporíte tento vládny návrh zákona a posunutie ho do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. S faktickými pripomienkami – pán poslanec Maxon, pán poslanec Karlin.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, prirodzene, že mne neprichodí, aby som vám bral právo na váš názor, možno by sme dokázali diskutovať o tom, kto sa koľko a ako venoval usporiadaniu pozemkového vlastníctva, ale môžem vám povedať, že som vybavil tisícky prípadov a za celé obdobie som sa nestretol s jedným jediným prípadom, že by sa niekto bál domáhať sa svojho vlastníctva. Veď to sú absurdné konštatovania, pre mňa sú absolútne neakceptovateľné. Tento zákon okrem iného sa nijakým spôsobom nedotýka prípadov, keď bolo prerušené konanie, keď bol uplatnený nárok, ale do dnešného dňa neprešlo dedičské konanie. Jednoducho lehota na uplatnenie bola splnená a celý proces bez akýchkoľvek problémov môže bežať, alebo teda mal mať svoju hranicu v roku 1995, ale za predpokladu, že sa tak nestalo, tak celý ten proces ide ďalej.

    Veď nazvime veci pravými menami! Vám vôbec nejde o fyzické osoby, ktoré by si mali uplatniť touto formou vlastníctvo, vám jednoducho ide o to, aby pôda neidentifikovaných vlastníkov, predovšetkým na južnom Slovensku, prešla do majetku miest a obcí. Ak by vám išlo o reštitučné nároky ako také, tak by ste neotvorili len vlastníctvo k pôde, ale otvorili by ste reštitučné nároky k majetku ako takému. Tak nehrajte tu farizejskú hru! V predchádzajúcom volebnom období to bolo vo volebnom programe SMK, teraz sa vám to takto podarilo zakamuflovať do programového...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

  • Chcem zareagovať aj ja na rečníka kolegu za SMK. Jediným dôvodom, vážnym, ktorý som počul, že je to v programovom vyhlásení vlády. No, vážení kolegovia, nech vláda neurobí väčší lapsus, ako keby tento zákon vypustila. Ja si myslím, že všetci občania by to len uvítali. A nech väčšie prehrešky sa nerobia. Žiadny iný normálny dôvod tu nie je. Ja som absolvoval tento proces, osobne sa ma to dotýkalo. V prvej fáze som vôbec nejavil záujem o reštitúciu pôdy, až v tom ďalšom období a pokojne som mal dosť času, aby som všetku pôdu, ktorú som chcel, dostal naspäť na svoje meno.

    Takže tieto argumenty ma vôbec nepresvedčili, pán kolega, a považujem celý tento zákon za nedomyslený a nelogický. Takže, žiaľbohu, nikto ma nepresvedčil, jeden pádny argument tam nie je, aby som tento zákon mohol podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Dovoľte mi, aby som zareagoval na faktické poznámky.

    Čo sa týka báli-nebáli, čo povedal pán poslanec Maxon, že to považuje za absurdné, povedal by som na to asi toľko, že v Trenčíne sa asi nebáli, inde, nebudem uvádzať, v ktorej časti Slovenska, možno hej. Ale problematika sa zďaleka nedotýka južného Slovenska. Keď sa to otváralo, keď sa táto otázka otvárala, tak sa mnohí pýtali, či sa to bude týkať len poľnohospodárskej pôdy. Vtedy sa ešte nedohodlo, do akej šírky sa pôjde, no ale veľa, veľa ľudí, aj tuto poslanci v parlamente lobovali za to, aby sa to dotýkalo aj lesnej pôdy, aj ďalšej a ďalšej, nakoniec sa dotýka len poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

    A čo sa týka toho, či to bolo v programovom vyhlásení vlády a predtým to bolo v programe SMK, bolo to tam, ale bolo to aj na základe podpory ZMOS-u, napríklad. Takže stále si myslím, že je tu dôvod na to, aby sme otvorili túto otázku a možno otvorili ju ešte širšie, ako je v tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec? Ďakujem pekne. Končím rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Opäť sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pán predsedajúci, nedá mi, aby som nereagoval na vyslovené v priebehu rozpravy, a musím uviesť, že ja osobne by som bol najradšej, pokiaľ by sme podľa pána Karlina mohli priniesť taký zákon a vytvoriť, ktorý bude univerzálny a bude platiť pre všetky skupiny v tejto republike. Tento vládny návrh rieši problematiku navrátenia vlastníctva k pozemkom. Bohužiaľ, za tých jedenásť rokov, odkedy ubehlo od roku 1992, čo vstúpil zákon č. 229 do účinnosti, od zákona č. 42/1992 Zb. o prinavrátení ostatného majetku v poľnohospodárstve, sa nedá v dnešnej dobe aplikovať a previesť, pretože život prináša so sebou zmenu. Preto nie je tento vládny zákon celoplošný.

    Ja si myslím, že si treba uvedomiť jednu skutočnosť, že zákon č. 229, ktorý pôvodne umožňoval uplatniť si nárok, umožňoval si uplatniť nárok do konca roku 1992, to znamená do 31. 12. 1992. Po tomto termíne už nebolo možné uplatniť si svoj nárok. Zákonné úpravy, ktoré boli zmenené novelou zákona č. 229, umožnili len preukazovanie tohto vlastníctva do konca roku 1995.

    Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj súkromný názor a vyjadril obavy. Pár rokov potom po nežnej revolúcii sa Česká a Slovenská Federatívna Republika rozhodla, že zmierni majetkové krivdy aj v oblasti poľnohospodárstva. Nato v roku 1992 sa schyľovalo k rozdeleniu tejto federácie, kde sa kreovala demokratická Slovenská republika. Mnohí občania, ktorí mali požiadavku o navrátenie svojho vlastníctva, sa obávali zo skúseností z predchádzajúceho obdobia, že za to, že vlastnili, boli perzekvovaní bez rozdielu na tom, či toto vlastníctvo mali na juhu, na severe alebo na strede Slovenska, či na východe, alebo na západe. Práve z tejto obavy v tomto období tak krátko po nežnej revolúcii si mnohí tento svoj nárok neuplatnili. Nazdávam sa, že tie roky, ktoré ubehli od roku 1992, ukázali, že Slovenská republika je demokratickou republikou, ktorá ctí a uctí aj tých, ktorí vlastnia pôdu. Nazdávam sa, že treba umožniť tým, ktorí sa v tomto období obávali o svoje vlastníctvo, aby si ho nadobudli naspäť, predsa nejdeme niekomu dávať nič nové, len im vrátime to, čo im patrí, za čo ich otcovia a starí rodičia robili a tvrdo dreli, aby niečo nadobudli.

    Chcel by som ešte reagovať na vyjadrenie pána poslanca Maxona, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet. Chcem vás ubezpečiť, že v dôvodovej správe, možnože je tam chyba, že je uvedené ministerstvo pôdohospodárstva, ale dosah na štátny rozpočet nebude mať, pretože bude mať dosah na verejné financie, pod ktoré je zahrnutá kapitola Slovenského pozemkového fondu, ktorá nie je spojená so štátnym rozpočtom. Preto z tohto dôvodu nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    O tom, či pochybovať, či je možné, alebo nie je možné presne stanoviť, aká je výmera, ktorá má prejsť na obce alebo na ktorú si môžu uplatniť vlastníci nárok, ja si myslím, že je len hypotetické, pretože nie je možné predpovedať, koľkí si uplatnia svoj nárok, a z tohto dôvodu nie je možné ani predpovedať, koľko sa má previesť do majetku obcí. Nehovoriac o tom, že zákon vo svojom druhom odseku, ktorý novelizuje zákon č. 180, hovorí o tom, že len bez tej časti, ktorá nebude zahrnutá v územnom pláne, ktorá je potrebná na rozvoj štátu a štátnych aktivít. A treba si tiež uvedomiť, že v mnohých lokalitách ešte dnes nemáme ukončené tzv. ROEP-ky (obnovené evidencie vlastníctva), ktoré potrvajú ešte pár rokov, takže nedá sa presne vyčísliť.

    Chcel by som ešte povedať, že nebude mať dosah, zvýšený dosah na štátny rozpočet, pretože každá pôda, každý meter štvorcový tejto republiky bude musieť prejsť pozemkovou úpravou, ktorá je schválená a určená zákonom č. 330/1991 Zb. Na základe tohto aj tá pôda, ktorá je vo vlastníctve štátu, vo vlastníctve súkromných osôb či obcí bude musieť byť predmetom pozemkových úprav.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že tento zákon zmierňuje majetkové krivdy spáchané v období rokov 1948 až 1989, vás žiadam, aby ste podporili tento vládny návrh a zmiernili tieto majetkové krivdy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Chce, výborne, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela iba k termínu „neidentifikovaný vlastník“, ktorý sa v tejto súvislosti bude často používať, jedno upresnenie. V zákone č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je uvedený termín v § 8 ods. 1 písm. c) „vlastník známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe“. V tom istom paragrafe písmeno d) uvádza termín „vlastník nie je známy“, dôvodom je napríklad strata pozemkovej knižnej vložky. V § 13 potom tieto dve skupiny vlastníkov sú definované ako „nezistení vlastníci“.

    Teda termín „neidentifikovaný vlastník“ nie je v zákonoch celkom etablovaný a nemožno ho s určitosťou použiť na prípad uvedený v § 8 ods. 1 písm. c) „vlastník známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe“. Tento vlastník je identifikovaný jednoznačne svojím menom z pozemkovej knihy alebo z prídelovej listiny a tak ďalej a pri dedičských konaniach, pri uplatňovaní reštitučných nárokov alebo pred správou katastra a pred súdmi a ďalšími orgánmi štátnej správy sa ním oprávnená osoba preukazuje.

    Takže budeme si musieť aj vo výbore potom vyjasniť, koho sa bude týkať vlastne táto reštitúcia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o nájme pôdohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 351.

    Prosím ministra pôdohospodárstva pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa všeobecná úprava nájomnej zmluvy osobitnými ustanoveniami osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy, osobitne pre podnikateľské nájmy a nájmy poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti. Predkladaným návrhom zákona sa vytvárajú práve právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na výnose z riadneho hospodárenia z predmetu nájmu.

    V návrhu zákona sa zohľadňujú špecifiká predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a usiluje sa o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj ochranu verejných záujmov spoločenských s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátne právne úpravy je zvýšená niektorými historickými vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva.

    Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravovaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu upraviť problematiku predmetného nájmu a vytvorenie právneho rámca na jeho uplatnenie v praxi dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného vládneho návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Prosím, aby si sadol na miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi Zoltánovi Horváthovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 79 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prihlásil sa pán poslanec Maxon, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme teraz chvíľu takú monotematickú diskusiu a predmetom tejto diskusie je pôda. Presviedčame sa o tom, ako ďaleko sme postúpili v súvislosti s usporiadaním pozemkového vlastníctva, v akom rozsahu máme realizované ROEP-y, a diskutujeme čiastočne aj o tom, ako je štátna správa pripravená na realizáciu súčasne platnej 229-ky a 180-ky.

    V súvislosti s tým, aby sme si teda trošku spravili obraz, ako to s tou pôdou na Slovensku je, tak už tu v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou tohto návrhu zákona, sa kvantifikujú tie hektáre. Je tam celkom exaktne uvedené, koľko má Slovenský pozemkový fond, koľko nájomných zmlúv je spravených a koľkých právnických osôb sa to týka, ktoré majú v prenájme pôdu zo Slovenského pozemkového fondu. A v tej výmere, o ktorej sa hovorí, tak je, samozrejme, špecifikovaná štátna pôda a pôda neznámych vlastníkov. Tak, prosím vás pekne, pri jednom dokumente to nevieme prezentovať, lebo by nám možno vyšlo dosť alarmujúce číslo z hľadiska výmery, možno aj regionálne by to bolo zaujímavé, že by sa to pravdepodobne tiahlo tým južným Slovenskom. Tak vtedy, keď máme o tom rozhodovať a máme vedieť výmery, tak tam to jednoducho nie je. A v tomto prípade, kde je to len orientačný ukazovateľ, tak tam si to bez problémov prečítame. Takže jednoducho by sme nemali byť účastníkmi takéhoto manipulačného procesu, že tam, kde to predkladateľovi vyhovuje, tam to uvedie a tam, kde to nevyhovuje, tak sa vyhovárame na to, že naša evidencia o pozemkovom vlastníctve nedošla tak ďaleko, aby poslanci Národnej rady túto informáciu mohli mať.

    Ale, dámy a páni, hovorilo sa tu aj o tom, aké obrovské problémy mali oprávnené osoby alebo osoby, ktoré sa domnievali, že sú oprávnenými osobami, pri zdokumentovaní toho nároku pri predkladaní relevantných podkladov. A súčasne sa konštatovalo, že aj orgány, ktoré mali byť v tomto smere nápomocné, takže často nevychádzali tým oprávneným osobám v ústrety. No ja by som vám chcel prezentovať jeden príklad, kde orgány štátnej správy – a chcel by som poprosiť aj pána ministra vnútra, aby tomuto môjmu vystúpeniu venoval aspoň jedno ucho –, kde orgány štátnej správy osobám, ktoré sa domáhali svojho vlastníctva, venovali a venujú až mimoriadne veľkú pozornosť.

    Možnože ste niečo počuli o Slánskych lesoch. Je tam diskusia o 6,5-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, alebo o 7 000-hektárovej výmere. Táto pôda bola vydaná najskôr nejakej pani D., ktorá v čase, keď sa robila zápisnica z valného zhromaždenia a prebiehalo celé listinné dokazovanie a dedičské konanie, tak len tak náhodou bola 4,5 dňa, alebo 5 dní pred smrťou. A v čase, keď sa to realizovalo, tak mala, myslím, 83 rokov. Všetko sa podarilo zdokumentovať za aktívnej pomoci predovšetkým tých, ktorých sme kritizovali, že neboli ochotní, tie orgány štátnej správy neboli ochotné oprávneným osobám pomáhať.

    Tento príklad poukazuje na príliš veľkú iniciatívu tých dotknutých. Vznikla pritom ešte jedna perlička, že tento majetok tej osobe, ktorá to dnes vlastne má neoprávnene, už je to právnická osoba, ktorá to má neoprávnene na liste vlastníctva, a Slovenská republika bola poškodená o približne 2,5 mld. slovenských korún, tak tento majetok vo výmere približne 7-tisíc hektárov v Slánskych lesoch získala darovaním od grófa Károlyho už menovaná pani D. v čase, keď ešte nebola na svete. Jednoducho tá obdarovaná ešte neexistovala, keď to – a na to sú listinné dôkazy – gróf Károly tejto osobe daroval.

    Treba pozitívne hodnotiť to, že vyšetrovanie v tomto smere podľa našich informácií a podľa tej dokumentácie, ktoré máme, vyšetrovanie je skončené a celý spis by vyšetrovateľ v Banskej Bystrici mal postúpiť na rozhodovanie nezávislým súdom.

    Ale, dámy a páni, ak si uvedomíme, že toto všetko sa odohralo niekedy pred 5 alebo 6 rokmi, a ak súčasne skonštatujeme, že v tejto veci už bol vykonaný aj poslanecký prieskum, ak v tom poslaneckom prieskume si, alebo v zápisnici z poslaneckého prieskumu, ktorý robili naši predchádzajúci kolegovia, si prečítate, že na chate v tých Slánskych horách boli všetci sudcovia od úrovne okresného súdu až po úroveň krajského súdu, ktorí o merite veci rozhodovali, tak naozaj treba konštatovať, že niečo nie je v poriadku „v tomto štáte dánskom“. A, čuduj sa svete, okrem toho, že takýmto spôsobom táto skupina, ktorú nechcem menovať, ale bude to predmetom rokovania nášho výboru, lebo tú dokumentáciu som dostal v týchto dňoch a to je vlastne dôvod, prečo to hovorím, alebo hovorím to predovšetkým preto, že sa vedie diskusia, či je štát dobrým vlastníkom, alebo nie je dobrým vlastníkom. Štát v tomto smere robí všetko pre to prostredníctvom štátnych lesov, aby ten majetok, ktorý mu právom patrí, aby ten majetok dostal naspäť. Ale jednoducho bojuje s justíciou, ktorá napriek tomu, že sú jednoznačné argumenty a jednoznačné dokumenty, v tomto smere nerozhodla.

    Ale prečo sa aktuálne teraz právna zástupkyňa slovenských lesov, štátny podnik, obrátila na náš výbor pre pôdohospodárstvo. Dámy a páni, keď je skoro na 100 % zrejmé, že došlo k vážnym podvodom, keď jeden z účastníkov 8 mesiacov sedel vo vyšetrovacej väzbe, v čase, keď je ten prípad z hľadiska vyšetrovateľa zadokumentovaný, tak opäť nastupujú orgány štátnej správy, totižto s pozemkovým vlastníctvom je priamo spojený aj výkon poľovného práva. A, čuduj sa svete, táto skupina, ktorá je identifikovaná ako podvodníci veľkého rozsahu, lebo, ako som už uviedol, štát prišiel o 2,5 mld. slovenských korún, tak títo majú dostať teraz v tomto období za účasti orgánov štátnej správy, ktoré sú kompetentné o tom rozhodovať, výkon poľovného práva v tých lesoch.

    Opäť teda poukazujem na to, že nie to, čo sa spravilo z hľadiska legislatívy, je problematické. Mnohé výklady a aplikácie usporiadania pozemkového vlastníctva, domáhania sa vlastníctva je problematické a tam teda pánovi poslancovi, kolegovi Gálovi dávam za pravdu. Áno, sú tam problémy. Ale na tomto konkrétnom som chcel ukázať, že aj opačné, ako vy ste charakterizovali, že štátni úradníci sa dopustili mnohých podvodov, aby takýmto spôsobom získali pôdu ľudia, ktorí nikdy na ňu nemali legitímny nárok. Žiaľ, smutné je konštatovať, že sa im do aj darí. A v tomto prípade konkrétne išlo približne o 7 000 ha poľnohospodárskej pôdy.

    Prepáčte, už vás nebudem zdržiavať, ešte poviem jednu perličku. Tejto skupine bola vydaná na list vlastníctva pôda približne 7 000 ha napriek tomu, že bolo zrejmé, že gróf Károly vlastnil 68 ha. Ostatná pôda mu bola skonfiškovaná za náhradu pri prvej pozemkovej reforme. To sú skutočne absurdné veci! A je to problematika, ktorej sa musia ešte možno desiatky ľudí venovať. Prepáčte mi, že som zneužil vašu ochotu ma počúvať a ešte povedal niečo aj o tomto bode, ktorý celkom s tým nesúvisí, ale opätovne otvárať problematiku reštitúcií nás vystavuje aj takýmto vážnym problém a takýmto rizikám.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Len krátko. Pán poslanec Maxon, v úvode ste povedali, že ide o Slánske lesy.

  • Reakcia poslanca.

  • Ale ide o lesné pozemky, nie o poľnohospodársku pôdu. Záverom ste povedali, že ide o poľnohospodársku pôdu. Tak aby bolo jasné, že ide o lesný pôdny fond. A tak, ako ste vystúpili a povedali, aj v tomto konkrétnom prípade sa koná a je to na súdoch, ako rozhodnú, nie na štátnej správe v tomto momente.

  • Ďakujem, pán minister. O zákonoch, ktoré ste predkladali, budeme hlasovať neskôr, tak ako sme sa pôvodne dohodli.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 308. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 315.

    Poprosím pána ministra vnútra. Pán minister vnútra, ak ma počuje, prosím, aby...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister vnútra dáva rozhovor médiám. (Reakcie z pléna.) Takže sekundičku, ako vám povedal pán poslanec Jarjabek, počkáme.

  • Hlasy v sále.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra vnútra, predkladateľa návrhu zákona.

  • Ako inštitúcia, ktorá má kontrolnú funkciu nad exekutívou. Poprosím naozaj pána ministra alebo nejakého pána poslanca, aby ho priviedol do rokovacej sály, takto sa to nedá.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán minister, už tu padol návrh na vaše odvolanie, lebo parlament si chce plniť svoju kontrolnú funkciu nad exekutívou. Pán minister vnútra odôvodní pred poslancami vládny návrh zákona o pobyte cudzincov.

  • Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi sa ospravedlňuje za svoje meškanie. Na mojej zadychčanosti vidíte, že to neberiem na ľahkú váhu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov, je prevzatie časti acquis communautaire upravujúce voľný pohyb osôb ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Predložený návrh zákona dopĺňa platný zákon o pobyte cudzincov o podmienky vstupu občanov tretích štátov na územie Slovenskej republiky, rozširuje účely prechodného pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a upresňuje ďalšie podmienky ich pobytu na území Slovenskej republiky.

    Nosnou časťou návrhu sú ustanovenia o voľnom vstupe a pohybe občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov s účinnosťou od nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Okrem občanov EÚ sa zabezpečí aj voľný pohyb osobám zvýhodnených štátov, a to občanom Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore. V právnej úprave cudzineckého práva tým dôjde k zásadným zmenám v tom, že rozdelí cudzincov do dvoch základných kategórií, a to na štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a na ostatných cudzincov. Cudzinci, ktorí sú príslušníkmi členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, budú mať právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, podobne ako štátni občania Slovenskej republiky, na základe ohlásenia. Ostatní cudzinci budú potrebovať na jednu z foriem pobytu povolenie. Do zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje zakotviť nový druh prechodného pobytu z dôvodu plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Tým sa reaguje na zmluvu medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcu sa na štatút ozbrojených síl.

    Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 108 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. augusta 2003 č. 315 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Poprosím pána ministra, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona o ochrane štátnej hranice.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 309. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 316.

    Pán minister Palko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne a páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť základný právny rámec ochrany štátnej hranice. Za týmto účelom sa definuje ochrana štátnej hranice ako súbor opatrení vykonávaných na území Slovenskej republiky na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorých cieľom je zabrániť nedovolenému prekročeniu štátnej hranice.

    Návrh zákona ďalej dopĺňa oprávnenia príslušníkov Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice, ktoré sú ustanovené v osobitných zákonoch, najmä v zákone o Policajnom zbore, zákone o pobyte cudzincov a zákone o cestovných dokladoch. Ide o oprávnenie vstupovať a vchádzať dopravnými prostriedkami na pozemky v blízkosti štátnej hranice a v prihraničnom území a zakázať vstup osôb na určené miesto nachádzajúce sa v blízkosti štátnej hranice. Návrh zákona tiež umožňuje umiestňovanie technických prostriedkov, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekračovanie štátnej hranice alebo tomuto nedovolenému prekračovaniu zabraňujú. V súvislosti s týmito oprávneniami návrh zákona ustanovuje aj povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj sankcie za ich porušenie. Návrh zákona o ochrane štátnej hranice osobitne definuje aj ochranu vonkajšej štátnej hranice a ochranu vnútornej štátnej hranice po pristúpení Slovenskej republiky k Schengenskej dohode.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Márii Majdovej.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, prepáčte, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 109 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane štátnej hranice (tlač 309). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. augusta 2003 č. 316 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Nech sa páči, dámy a páni poslanci, môžete sa hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Polka. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Slovo má pán poslanec Polka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavne vy trpezliví, ktorí tu poctivo sedíte a počúvate diskusiu. Chcel by som uplatniť niekoľko, ani nie pripomienok, poznámok k predloženému návrhu zákona, o ktorom sa už dlhšie diskutovalo a hlavne o technickej ochrane štátnej hranice sa viedli diskusie, prebiehali už, tuším, aj nejaké tendre, výberové konania, zatiaľ asi neúspešne, a je potrebné sa k tejto problematike s plnou vážnosťou vrátiť. Zároveň však v našej spoločnosti cez niektoré médiá začala prebiehať taká opatrná diskusia na tému vyvlastňovanie. Náš občiansky zákon pozná a niektoré ďalšie predpisy používajú tento pojem a používajú tento inštitút na riešenie niektorých záležitostí majetkovoprávneho charakteru v tzv. verejnom záujme. Domnievam sa, že táto diskusia sa čo najskôr dostane aj do našich lavíc, do tejto snemovne, pretože tento inštitút je ešte, by som povedal, hlboko postihnutý minulým režimom, kde sa verejný záujem vyhlasoval niekedy skutočne voluntaristicky na základe rozhodnutí orgánov Komunistickej strany a niektorých iných, ktoré boli do veci zainteresované.

    Chcel by som poukázať na niektoré nebezpečenstvá, ktoré sú v tomto zákone a ktoré v tomto zákone číhajú. Zákon deklaruje dve pásma, jedno 5-kilometrové, tzv. blízko štátnej hranice, a jedno 40-kilometrové prihraničné územie, na ktorom môžu orgány Policajného zboru vykonávať niektoré opatrenia a predovšetkým môžu tam budovať technické prostriedky. Ja sa priznám, keď som sa pozeral na mapu, ak by sme vychádzali zo súčasného stavu, že by to išlo okolo celej hranice, tak to je neuveriteľný 40-kilometrový pás, ktorý postihuje takmer celé Záhorie, Myjavsko, celé Kysuce, celú Oravu, Liptov a ďalej na celé východné Slovensko. Ak by sme to zúžili v budúcom ponímaní našich hraníc, že by to bola len 90-kilometrová hranica s Ukrajinou, kde by sa vytvorilo 3 600 km2 pásma, v ktorom by Policajný zbor mohol budovať nejaké technické zariadenia.

    Najmä ma to irituje z toho dôvodu, že v § 4 nie sú špecifikované technické prostriedky. Nerozumiem a nikde nenachádzam vysvetlenie, čo sa tam vlastne bude budovať. Čo sa bude budovať na súkromnom pozemku občanov žijúcich v tomto 40-kilometrovom pásme. Štyridsať kilometrov, to je tak priemerný kaliber delostreleckej paľby. Čo tam vlastne budeme robiť v tom 40-kilometrovom pásme?

    Myslím si, že aj niektoré ďalšie ustanovenia, napríklad § 3, kde sa umožňuje Policajnému zboru prenasledovať páchateľa priestupku v tomto 40-kilometrovom pásme, no tak prepáčte, ale ak niekto nemá platný pas alebo si zabudne dopísať dieťa do pasu a tohto človeka majú 40 kilometrov prenasledovať, dámy a páni, to je celá Bratislava až niekde po Senec.

    Bol som šokovaný niekoľkokrát, keď ma orgány colnej stráže zastavili v obci Čečejovce, potom niekde v Bátke alebo Figa, v tom priestore, s tým, že by chceli vykonať colnú kontrolu a pozrieť sa do kufra môjho auta. Iste, je tam 15-kilometrové pásmo, ale, preboha, v akom štáte to žijeme, keď orgány colnej stráže – a vrchol je už tu v Bergu, možno ste niektorí zažili – kontrolujú vlastné colné orgány colnej správy na hraniciach, a keď prejdete cez Berg, tak za tým oblúčikom vás skontrolujú, či ich kolegovia vás správne skontrolovali. Absurdistan, ktorý sa môže udiať len na našom území.

    No a ďalšie ustanovenie v § 6, ktoré hovorí o tom, že vlastník je povinný strpieť vybudovanie týchto technických zariadení na svojom území a ministerstvo vnútra rozhoduje o primeranej náhrade. Mám zo svojej poslednej štvorročnej praxe bohaté skúseností s „ochotou“ ministerstva vnútra riešiť niektoré veci, najmä ktoré ich stoja nejaké peniaze. A je celkom prirodzené, že ministerstvo vnútra – patrí sa to a slúži mu to niekedy ku cti – chráni svojich príslušníkov a príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávajú opatrenia. Ale chýba mi tam jedno základné ustanovenie, že v prípade, keď nedôjde k zhode a ministerstvo vnútra rozhodne o nejakej primeranej náhrade, bude mať občan právo obrátiť sa na nezávislý súd. Stačilo by to možno riešiť nejakým podčiarnikom s odvolávkou na príslušné predpisy o správnom súdnictve.

    Takže chcel by som upozorniť, nechcem ani navrhovať nejaký procedurálny návrh na vrátenie, ale chcel by som upozorniť, aby sa pri prerokúvaní v druhom čítaní, predovšetkým v druhom čítaní, aby sme sa vystríhali týchto ustanovení a veľmi vážne pristupovali k tejto problematike, pretože je tu priestor na porušovanie zákona, resp. na porušovanie ústavou chráneného súkromného vlastníctva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pánu poslancovi Polkovi ďakujem za vcelku vecný komentár. Niet obavy, že by prijatie tohto zákona mohlo viesť k nejakému vyvlastňovaniu majetku, lebo tým pán poslanec začal tú diskusiu. Ten zákon o tom nehovorí. A myslím si, že ten zákon zároveň hovorí, že rozmiestňovanie tých technických prostriedkov má byť iba v prihraničnom území. To je tých 5 kilometrov, toto 5-kilometrové pásmo. To ostatné, čo pán poslanec povedal, v poriadku, budeme to zvažovať, či ešte k nejakým drobným úpravám zákona nepríde v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste, dámy a páni, dostali ako tlač 322. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 321.

    Pán minister vnútra Vladimír Palko, prosím, aby ste návrh zákona v snemovni odôvodnili.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o správnom konaní (správny poriadok) bol prijatý pred 36 rokmi a zatiaľ bol novelizovaný iba raz – minulý rok v súvislosti so zavedením elektronického podpisu. To je aj dôkaz, že ide o rozumný a kvalitný zákon, ale už sa ukazuje potreba úprav niektorých jeho inštitútov, a to z dôvodu jednoznačnosti ich výkladu, doplnenia, prípadne vypustenia zastaraného textu.

    Už dávnejšie nastal čas reagovať aj v správnom poriadku na zmeny v organizácii verejnej správy – zánik národných výborov, vytvorenie sústavy územnej samosprávy a vznik novej organizácie miestnej štátnej správy. Takisto je potrebné zosúladiť aj terminológiu správneho poriadku s inými odvetviami práva a doplniť ho v súlade s medzinárodnými záväzkami. Najmä v súvislosti s Arguským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa zákon dopĺňa o nový inštitút zúčastnenej osoby v správnom konaní, ktorej všeobecná úprava správneho konania priznáva právo byť upovedomená o začatí konania a iných podaniach účastníkov konania. Tiež právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia, pričom osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. Inštitút zúčastnenej osoby je významný pre tie správne konania, v ktorých môžu byť dotknuté verejné alebo skupinové záujmy, ako sú výstavba veľkých priemyselných podnikov či verejnoprospešných stavieb.

    V medzirezortnom pripomienkovom konaní boli nad rámec uvedeného účelu novely navrhnuté aj niektoré ďalšie úpravy súvisiace napríklad s posilnením právnej istoty účastníkov konania a prijímanými antikorupčnými opatreniami vlády, ktoré boli do návrhu novely zapracované. Výrazne takýto charakter má najmä doplnenie § 68 ods. 2 zákona, ktoré znamená, že po začatí preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, t. j. z dôvodu jeho nezákonnosti, správny orgán vždy bude musieť rozhodnúť a nebude môcť zastaviť konanie z dôvodu uplynutia lehoty troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako sa to stáva dnes a navodzuje to otázky o dôvode, prečo nechal správny orgán lehotu troch rokov uplynúť. V novele boli uplatnené aj ďalšie návrhy na doplnenie alebo zmenu platného textu. Znovu tu nerozširovať už aj tak dosť rozsiahlu novelizáciu nad zamýšľaný účel, ako aj z dôvodu obmedzenej účinnosti platného správneho poriadku, ktorý bude nahradený zhruba v priebehu štyroch rokov. Novou komplexnou právnou úpravu sa týmito návrhmi bude zaoberať rekodifikačná komisia. V návrhu novely sú zohľadnené aj pripomienky a návrhy viacerých občianskych združení, ktorých zástupcovia boli prizývaní spolupracovať na konečnom texte návrhu.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má pán spravodajca, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre verejnú správu, pán poslanec Miroslav Číž je spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Toho nemôžeme odvolať na rozdiel od pána ministra. Ale poprosím poslancov z klubu Smeru, aby našli pána poslanca Číža, ktorý je spravodajcom k tomuto návrhu zákona, aby predstúpil pred snemovňu a predniesol správu.

    Pán poslanec, len vám pripomeniem, že sme pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o správnom konaní. Nie – no tak vidíte. Nie, o správnom konaní. Pri vládnom návrhu zákona o správnom konaní, pri správnom poriadku sme.

  • Pauza pre neprítomnosť poslanca Číža, spravodajcu návrhu zákona.

  • Pán poslanec, prosím, aby ste sa ujali slova. Bod programu – vládny návrh zákona o správnom konaní (správny poriadok), tlač 322.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, hlboko sa ospravedlňujem za toto krátke zdržanie a veľmi pekne ďakujem za solidárnu spoluúčasť a za to, že ste mi to takto veľmi korektne odpustili.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Takže dovoľte mi, aby som vám oznámil, že predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. (tlač 322). V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem predovšetkým, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky nevyhnutné informácie, ktoré predkladajú príslušné predpisy, predovšetkým o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. A osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Rovnako predložený návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí v uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je ani prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. augusta 2003 č. 321 a rovnako aj podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, rovnako – ešte dovoľte dodať – aj Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Rovnako odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Drgonec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, prichádzam sa vyjadriť k návrhu zákona v tomto prípade trochu širšie a voľnejšie než k samému predloženému návrhu zákona, lebo v najmenšom nechcem spochybňovať text, ktorý predložilo ministerstvo vnútra. Okrem iného sa návrh vysporadúva s mnohými reziduami, formálnymi reziduami minulosti, pretože správny poriadok má také úžasné formulácie, ako zmienky o národnom výbore alebo o národných výboroch, dokonca o československej federácii alebo Československej socialistickej republike. Je to teda o mnohých veciach, ktoré de facto patria do minulosti, napriek tomu sú súčasťou právneho poriadku.

    Ale socializmus je v správnom poriadku zakorenený aj inak než iba v slovách. A to je práve tá záležitosť, na ktorú chcem upriamiť pozornosť tak Národnej rady, ako aj predkladateľa návrhu zákona, lebo som presvedčený, že novelizácia správneho poriadku nemôže ustrnúť predloženým návrhom. Problém správneho konania, správneho poriadku, je problém rozhodovania o väčšine práv a povinností v činnosti orgánov výkonnej moci, či už ide o štátnu správu alebo o územnú samosprávu. Správne konanie je organizované takým spôsobom, že podľa platného zákona a podľa úpravy, ktorá zostane zachovaná, sa de facto štyrikrát na tom istom mieste bude môcť rozhodovať o jednej veci. Tá možnosť tu existuje od roku 1967, zdôrazňujem, že správny poriadok je postavený na predstavách socialistickej spoločnosti a tú do dnešného dňa vlastne nepodráža.

    Na rozdiel od súdov, kde je možné konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch na inom stupni súdnej moci v správe alebo v konaní správnom, sa štyrikrát môže rozhodovať na tom istom orgáne, dokonca prípadne u tej istej osoby. Myslím si, že toto je dokonalý základ pre tak často zmieňovaný jav, akým je korupcia, pretože ak ten istý úradník má možnosť raz rozhodnúť a potom trikrát zmeniť svoje rozhodnutie, má aj obrovskú príležitosť nechať sa kúpiť za to, aby rozhodol tak a potom opačne. To je prvý moment.

    Druhý moment, ktorý má znamenať kvalitatívnu zmenu po novembri 1989, to je súdne preskúmavanie rozhodnutí orgánov správy. U nás trvá v rámci tohto štvorstupňového alebo štvorfázového vracania sa na ten istý orgán, príliš dlho to trvá, kým sa vec dostane alebo kým sa môže dostať na súd a kým súd rozhodnutie správneho orgánu preskúmava. V nadväznosti na to existuje ešte výkon rozhodnutia, ktoré môže robiť orgán správy tri roky. Potom môže vec postúpiť ďalej na súd. Čiže keď sa celá tá procedúra premení na roky a tie roky sa porovnajú s poznatkami, ktoré má ekonómia pre trhovú ekonomiku, kde sa tvrdí, že bežný, drobný alebo stredný podnik môže riadne fungovať 5-6 rokov, tak sa dostávame do situácie, keď väčšina drobných podnikateľov a stredných podnikateľov sa počas svojej faktickej ekonomickej existencie nemôže dostať či už k rozhodnutiu v svoj prospech, ak je účastníkom takého konania, alebo nie je možné ju vlastne v súlade s platným právnym poriadkom donútiť k tomu, aby splnila svoju povinnosť. Jednoducho takéto subjekty zaniknú skôr, než sa dostanú do fázy vymoženého práva.

    Toto je vlastne základný problém správneho konania. A chcem teda upozorniť na tú skutočnosť, že okrem tohto návrhu zákona, ktorý je nesporne dobrý a dôležitý, je úplne nevyhnutné, aby ministerstvo vnútra ešte pracovalo ďalej na zjednodušení správneho konania a na skrátení toho času, ktorý sa konzumuje skôr, než sa veci zo správneho konania dostanú na súdy. Je to otázka, na ktorú potom nadväzuje reorganizácia súdnictva, o ktorej sa uvažuje, a je to otázka vytvárania správnych súdov.

    Len, pán minister, prosím vás, hovorím o tom predovšetkým preto, že väčšinou úradníci nemajú snahu zásadne meniť veci, ktoré zmeniť môžu alebo nemusia. A preto si myslím, že je dôležité, aby z parlamentu zaznel takýto impulz, lebo mám trochu pochybnosti, či sa úradníci priznajú k tomu, že v správnom konaní sú skryté netušené možnosti na reformu a reorganizáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister Palko, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, odznel jeden diskusný príspevok. Ja sa iba chcem k tomuto diskusnému príspevku prihlásiť a chcem pripomenúť v súvislosti s predloženým návrhom zákona, že o novele správneho poriadku, teda o tzv. malom procese sa hovorí už asi 10 rokov v prostredí nášho štátu aj v odbornom prostredí. A nepochybne hlavne otázky, o ktorých hovoril pán kolega Drgonec, sú nesmierne dôležité.

    Tento návrh zákona, ktorý je, samozrejme, potrebný, a preto som k nemu ani nevystupoval a dá sa diskutovať o niektorých otázkach, ale predstavuje minimálny zásah a má čisto účelovú podobu vyriešiť problémy, ktoré nastanú reorganizáciou štátnej správy, a pokúsi sa upraviť rokovací poriadok, ktorý je jednou z najstarších procesných noriem, ktorá u nás je. Je z roku 1967 a dostať ho do aktuálnej podoby, to znamená, jednak vypúšťa ustanovenia, ktoré tam boli výrazne reziduálne, ako sú národné výbory a podobne. Ale nových inštitútov je relatívne málo. Tie inštitúty, ktoré sa navrhujú, tie sú podľa môjho názoru v poriadku a netreba nejakým dramatickým spôsobom ich komentovať.

    Problém je trošku to, čo tam nie je, a niektoré tie veci, ktoré tam nie sú, navrhol pán kolega Drgonec. Takže chcem sa len prihlásiť k jeho diskusnému príspevku a chcem vás viacerých vyzvať, aby sme venovali pozornosť správnemu poriadku, pretože výkon štátnej správy, ktorý je dnes v dramatickom rozsahu prenesený do prostredia samosprávy, procesné upravenie procesov, ktoré sú v samospráve, vyžadujú prístup, ktorý nestačí, aby bol čisto technokratický a aby vychádzal z prostredia ústredného orgánu štátnej správy, ktorý musí byť vedecký a musí prekračovať horizonty klasického výkonného expertného správania. Ale je potrebné, aby výskumníci, ktorí sa zaoberajú otázkami, aby naozaj ďalšia úprava a väčšia úprava tohto poriadku vyplývala aj z komparácie správnych poriadkov v európskych krajinách, aby sme ho modernizovali tak, aby to bol správny poriadok, ktorý zodpovedá štandardom Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať v programe prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 339. Návrh na jeho prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 334.

    Pán minister vnútra Vladimír Palko, prosím, aby ste návrh odôvodnili.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu je ustanoviť obsah vodičského preukazu v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev o vodičských preukazoch. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú nové skupiny a podskupiny vodičských oprávnení pre rôzne druhy vozidiel v súlade so smernicami Rady ES o vodičských preukazoch. Rozlišovanie nových skupín a podskupín vodičských oprávnení bude pozitívne vplývať na bezpečnosť cestnej premávky, keďže sa predpokladá prax v nižšej skupine motorových vozidiel, ako aj dovŕšenie určitého veku. Oproti doterajšej právnej úprave sa obsah vodičského preukazu ustanovuje zákonom s tým, že držiteľ vodičského oprávnenia môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu a len jedného medzinárodného vodičského preukazu. Vodičské oprávnenia vydané podľa doterajších predpisov ostávajú v platnosti. Novo sa upravuje problematika uznávania platnosti vodičského preukazu vydaného v cudzine. Upresnil sa a upravil sa okruh platných vodičských preukazov vydaných v cudzine, postup pri výmene za vodičský preukaz vydávaný na Slovensku a neplatnosť vodičského preukazu.

    Návrhom sa tiež ruší evidencia dopravných priestupkov a potrebné údaje z tejto evidencie sa prenášajú do evidencie vodičov. Z dôvodu zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov sa v § 85 zákona vymedzuje zoznam osobných údajov, ktoré bude možné viesť v evidencii vodičov.

    Návrhom zákona sa tiež ruší povinnosť používania pneumatík so zimným druhom dezénu s príslušným označením na idúcom motorovom vozidle. Uvedená povinnosť bola zavedená zákonom č. 247/2003 nedávno a zavedením tejto povinnosti sa, myslím, nezohľadnili niektoré aspekty a atribúty v medzinárodnej cestnej premávke ustanovené medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Diskusia v rámci odbornej, ale i laickej verejnosti o vhodnosti a nevyhnutnosti zavedenia takejto povinnosti poukázala i na niektoré problémy pri aplikácii tejto povinnosti.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Jozefa Šimka.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 339).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 334 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, dámy a páni, môžete sa hlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Blanárovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, podrobnejšie sledujem vývoj zákona č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách už dlhší čas v tomto parlamente a je to z toho dôvodu, že 20. 12. 2002 sme dostali na stôl tzv. správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záverov Slovenskej republiky, je to parlamentná tlač 112, všetci si ju môžete nájsť, kde sa v časti motorové vozidlá píše toto, budem citovať: „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novelu zákona č. 315/1996 Z. z.) a jeho vykonávacej vyhlášky, ktorý bude zohľadňovať aj oblasť poľnohospodárskych a lesných traktorov. Predpokladaná účinnosť predmetného zákona bude od 1. 1. 2004. Aspekty, ktoré sa budú týkať prevádzkových podmienok lesných a poľnohospodárskych traktorov, ktoré nebude možné upraviť legislatívnym rámcom zákona určujúceho podmienky prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, budú riešené vo forme aproximačných nariadení vlády.“

    Tak toto je citát zo správy, ktorú sme dostali oficiálne predloženú z vlády Slovenskej republiky 20. 12. 2002.

    Čo sa medzitým udialo? Medzitým sme tu už mali niekoľko noviel. O ich kvalite môžeme možno trošku pochybovať, pretože jednu novelu sme dokázali odmietnuť hneď v prvom rokovaní, od kolegu pána Patakyho, ktorý to tu predkladal. Potom tu bola ďalšia novela, do ktorej jeden z koaličných partnerov, možno aj s ďalšími, dostal úpravu, pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o používaní zimných pneumatík. To, ako to skončilo, už sám predkladateľ pán minister okomentoval tým, že už v tomto návrhu zákona 315 to vypúšťame. Áno, pretože sme zistili, že to nie je v poriadku.

    Mňa na tom zaráža jedno. Keby to boli poslanci z opozície, ktorí by takéto niečo predkladali, azda by som to vedel pochopiť, ale nechápem, že je to všetko z iniciatívy koaličných poslancov, ktorí by predovšetkým mali ctiť plnenie správ, ktoré vláda predkladá, nehovoriac o tom, že v podstate je to jedna zo základných vecí v programovom vyhlásení vlády – naše pristúpenie do Európskej únie a splnenie všetkých úloh, ktoré s tým súvisia. Ale, čuduj sa svete, a to som prekvapený a je to aj moja otázka pre pána predkladateľa, pána ministra, že takéto niečo vôbec nespomenul. Tak aký nový zákon to teda máme dostať do parlamentu, ktorý má od 1. 1. 2004 platiť, keď tento predkladaný zákon bude platiť takisto od 1. 1. 2004 a niektoré ustanovenia, ktoré sú v ňom jasne definované, tak budú platiť až od nášho vstupu do Európskej únie, čiže 1. 5. 2004?

    Ale to ešte nie je všetko. Máme ďalší návrh zákona, teda novely tohto zákona, ktorý je z dielne poslancov, poslanecký, ktorý je takisto z koaličnej dielne. Je to parlamentná tlač 299, ktorá zasa rieši nejaký parciálny problém. Tak potom neviem, ako sa tu komunikuje na úrovni koalície a predovšetkým vlády, i keď v tomto prípade si myslím, že vláda môže byť mimo tohto diania. No a o ten ďalší návrh, ktorý je pod označením parlamentnej tlače 335, ktorý takisto hovorí o zrušení toho sporného paragrafu, ktorý sme my odmietli, ale koalícia podporila v júli tohto roka, a to je ten § 31a o používaní zimných pneumatík.

    Takže formuloval som svoju otázku pre pána predkladateľa, pána ministra, aby mi vysvetlil, ako sa zlučuje táto predkladaná novela s tým, čo je uvedené v oficiálnej správe, ktorú sme prijali pod parlamentnou tlačou 112 20. decembra? To je moja otázka. A v tom prípade predkladám návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie tejto novely na prerokovanie s tým, že by malo byť dodržané to, čo bolo uvedené v správe, ktorú som pred chvíľou citoval.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Blanár, niektoré výhrady, ktoré ste mi adresovali, nemôžem nič len akceptovať. Musím sa pozrieť, čo je v tej správe z 20. 12. 2002, a môžem prípadne reagovať buď priamo v rozhovore medzi štyrmi očami, alebo v druhom čítaní, ale najprv sa na to musím pozrieť.

    História rôznych noviel zákona č. 315 o prevádzke na pozemných komunikáciách, ktorú ste tu spomenuli, je naozaj zvláštna a svedčí o tom, že vládna koalícia by mala byť zomknutejšia, ale nebudem o tom nejako podrobnejšie hovoriť, pretože nie je to v záujme vládnej koalície, aby som o tom podrobnejšie hovoril.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v programe. Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 349. Návrh na jeho prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 344.

    Pán minister, prosím vás, myslím, do tretice, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nemusím nijako zdôrazňovať, že tento návrh zákona predkladám s mimoriadnou nechuťou. Tento návrh vypracovalo ministerstvo vnútra v nadväznosti na úlohu v bode C.4 z uznesenia vlády č. 444 z 5. júna 2003 k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004. S predmetným uznesením vlády sa odďaľuje účinnosť tých ustanovení právnych úprav, ktoré majú vplyv na zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2004.

    V predkladanom návrhu novely zákona č. 315 sa navrhuje neuplatniť v roku 2004 ďalší plat príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a zároveň posunúť účinnosť nároku na vyšší hodnostný príplatok tohto zboru od 1. januára 2005. Tým dôjde v štátnom rozpočte na mzdách v roku 2004 k úspore v sume zhruba 148 mil. korún. Vláda na svojom zasadnutí 21. augusta tohto roku schválila uznesením tento návrh zákona a odporučila ho predložiť na rokovanie Národnej rady do prvého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby pred poslancov predstúpil spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pán poslanec Karol Mitrík.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 349). V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zmysle § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje množstvo informácií. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. augusta 2003 č. 344 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím, dámy a páni, aby ste, ak máte záujem, sa prihlásili ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Na programe je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 340. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 335.

    Prosím, aby tento návrh zákona uviedol pán minister vnútra Vladimír Palko.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám ako iniciatívny návrh spracovaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády. Dôvodom vypracovania a predloženia tohto vládneho návrhu je skutočnosť, že zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2003, vypracovaný ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, sa vecne nedotýkal výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov priznaných v uplynulých 30 rokoch. Vládny návrh zákona predpokladá zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia u policajtov, vojakov, colníkov, ako aj u pozostalých po nich, ktorým boli priznané podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných od roku 1959 až do 30. júna 2002.

    Zvýšenie citovaných dávok výsluhového zabezpečenia vládny návrh zákona rozlišuje, a to v závislosti od priemernej výšky vyplácaných dávok. Teda zvýšenie sa navrhuje v rozpätí od 2,5 % až do 26,5 % pri tých dávkach, pri ktorých priemerná výška najvýraznejšie zaostáva za priemernou výškou dávok priznaných podľa zákona č. 328. Zvýšenie výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov policajtov, vojakov, colníkov, ako aj pozostalých po nich sa navrhuje vykonať tak, aby v časovom horizonte asi 10 rokov umožnilo postupne vyrovnať priemernú úroveň všetkých výsluhových dávok uvedených poberateľov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie a postúpenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Roberta Kaliňáka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 113 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 25. augusta 2003 č. 335 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra tohto roka.

    Poprosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne som nedostala žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím, dámy a páni poslanci, aby ste sa v prípade záujmu prihlásili ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pred 17.00 hodinou ešte pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom... Nie. Tým, že nehlasujeme, prepáčte mi, dámy a páni.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte áno, ja si myslím, že do 17. hodiny ešte prerokujeme jeden návrh.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon.

    Vládny návrh zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302).

    Vládny návrh zákona uvedie minister obrany Ivan Šimko.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, od nepamäti existovali vždy armády, ktoré si štáty budovali na to, keby ich potrebovali v prípade, že by boli ohrozené, a časť týchto armád sa občas použila v reálnom boji či už na vlastnom území, alebo inde. A od nepamäti si potom štáty vedeli vždy osobitne uctiť a vážiť tých, ktorí sa zúčastnili tých skutočných zápasov a bojov a riskovali svoje životy, a preto si ich uctievali či už pod takým, alebo onakým názvom, v súčasnosti sa používa ten názov „vojenský veterán“. Toto je taký istý dlh, ktorý máme aj my voči tým, ktorí bojovali či už v 2. svetovej vojne, alebo dokonca ešte v 1. svetovej vojne, alebo bojovali v zahraničných operáciách a aj v súčasnosti bojujú v zahraničných operáciách a zvyšujú váhu a silu Slovenskej republiky v zahraničnopolitických a medzinárodných vzťahoch.

    Takže predloženým návrhom zákona sa vyplňuje medzera v slovenskom právnom systéme, v ktorom v súčasnosti absentuje všeobecne záväzný právny predpis o vojenských veteránoch. Okrem všeobecného definovania vojnového veterána ako príslušníka armády, resp. ozbrojených síl, ktorý sa po určitý čas podieľal na bojovej činnosti, vzniká v slovenských podmienkach aj potreba zohľadnenia historických skutočností, že sa občania Slovenskej republiky takto podieľali na bojovej činnosti iných spojeneckých armád, ale aj na činnosti polovojenských alebo partizánskych jednotiek pri národnom boji za oslobodenie v rokoch 1939 až 1945. Zaradenie predkladaného zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky si vyžaduje aj skutočnosť, že príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky sú v čoraz väčšej miere vysielaní mimo územia Slovenskej republiky a plnia úlohy, pri ktorých sa fakticky stávajú vojnovými veteránmi.

    Jednou z novonavrhovaných úprav predmetného návrhu zákona je ustanovenie Milana Rastislava Štefánika za vojnového veterána priamo zo zákona, a to vzhľadom na jeho mimoriadne zásluhy v boji za vytvorenie samostatného Česko-Slovenska. Celkom otvorene poviem, že toto ustanovenie sa do návrhu zákona dostáva z toho dôvodu, že na základe tohto zákona bude možné vojnových veteránov aj in memoriam vymenovať do hodnosti generála v prípade, že taký návrh vláda podá a prezident si ho osvojí. A myslím si, že práve Milan Rastislav Štefánik patrí k takým osobnostiam našej histórie, keď už je generálom francúzskej armády, že by bolo veľmi dobré, keby bol hoci in memoriam generálom ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    V súvislosti s poskytovaním rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti pre vojnových veteránov sa predmetným návrhom zákona novelizujú aj ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o poskytovaní rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, budem veľmi rád, keď posuniete tento zákon do druhého čítania a keď vyjadríme tým úctu našim vojnovým veterinárom tak, aby zaujali v spoločnosti to miesto, ktoré aj v iných krajinách vojnoví veteráni majú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Patakymu.

  • Vážená pani predsedajúca, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 107 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplní zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. júla 2003 č. 305 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi.

    Prerušujeme rokovanie a pristúpime teraz na základe dohody k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali na dnešnom odpoludňajšom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najskôr o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády bol minister pôdohospodárstva, a postupne prosím jednotlivých určených a poverených poslancov výbormi, ktorým bol návrh zákona na prerokovanie pridelený, aby odporučili Národnej rade prijať uznesenia k jednotlivým prerokovaným návrhom zákonov.

    Prosím pani poslankyňu Tkáčovú, pána ministra pôdohospodárstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, aby pani poslankyňa navrhla Národnej rade Slovenskej republiky uznesenia k prerokúvanému návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 294.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne procedurálne návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Tkáčová, ktorá odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Pán poslanec Galbavý, pokoj a hlasujte.

    Páni poslanci, budeme opakovať hlasovanie. Hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pani poslankyne, ktorá odporúča vládny návrh zákona o potravinách prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 94, proti 10, zdržalo sa 22.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 110, proti 4, zdržalo sa 14.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej.

    Prosím pána poslanca Hajduka, aby ako poverený poslanec výborom pre pôdohospodárstvo uvádzal návrhy k prerokúvanému zákonu o platobnej agentúre a podpore podnikania v pôdohospodárstve.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 297.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave neboli prednesené žiadne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 99, proti 9, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hajduk, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 117, proti 3, zdržalo sa 8.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi.

    A prosím opäť pani poslankyňu Tkáčovú, ktorú poveril gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, aby uvádzala návrhy uznesení o prerokovanom

    vládnom návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 357).

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, z rozpravy vyplynul jeden návrh, procedurálny návrh pána poslanca Maxona, a to návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b). Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Maxona tak, ako ho predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 60, proti 72, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 76, proti 55, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Tkáčová, ktorá odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 89, proti 12, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej.

    A poprosím pána poslanca Horvátha, aby ako poverený poslanec gestorským výborom Národnej rade navrhol uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (tlač 356).

    Nech sa páči, pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Keďže v rozprave neboli prednesené žiadne návrhy, iné, pozmeňujúce, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 95, proti 20, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh na prerokovanie výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokuje v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predniesol pán poslanec Horváth, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 105, proti 5, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána poslanca Šimka, aby ako poverený výborom pre obranu a bezpečnosť navrhol uznesenie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 308).

    Pán poslanec Šimko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nikto nevystúpil, neboli teda žiadne návrhy. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 112, proti 12, zdržalo sa 8.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra 2003 a gestorský výbor do 17. októbra 2003.

  • Prezentujeme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 112, proti 7, zdržalo sa 15.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

    Prosím teraz pani poslankyňu Máriu Majdovú, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade odporučila prijať uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o ochrane štátnej hranice (tlač 309).

    Nech sa páči, pani poslankyňa Majdová.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 98, proti 24, zdržalo sa 12.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa, ktorá odporúča prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 112, proti 5, zdržalo sa 14.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby, nie, pardon.

  • Už sme hlasovanie skončili.

    Prosím teraz pána poslanca Číža, ktorého poveril výbor, ktorému bol pridelený návrh zákona o správnom konaní, aby Národnej rade Slovenskej republiky na základe odporúčania výboru navrhol uznesenia na prerokovanie návrhu zákona v ďalšom konaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z., tlač 322.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku rozhodla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 105, proti 8, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pre životné prostredie a výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Pán predseda, v tomto hlasovaní môžeme tiež hlasovať o tom, aby za gestorský...

  • Ruch v sále.

  • .. aby za gestorský výbor určila Národná rada Výbor Národnej rady pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, o ktorom dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní tak, ako uviedol pán poslanec Číž.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 111, proti 6, zdržalo sa 9, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Číž.

    Prosím teraz pána poslanca Šimka, aby ako poverený poslanec výborom pre obranu a bezpečnosť Národnej rade odporučil prijať uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 339).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Blanár, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátenie zákona na dopracovanie navrhovateľovi. Takže najprv budeme hlasovať o jeho návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Blanára vrátiť návrh zákona na dopracovanie vláde Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 58, proti 67, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 76, proti 32, zdržalo sa 24.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Šimko. Odporúča prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 92, proti 6, zdržalo sa 34.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu v Národnej rade navrhol uznesenia k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 349).

    Pán poslanec Mitrík.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, že sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mitrík, ktorý odporúča vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 78, proti 36, zdržalo sa 17.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Dávam hlasovať o návrhu. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 93, proti 7, zdržalo sa 33.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Kaliňáka, ktorého určil výbor pre obranu a bezpečnosť ako svojho predsedu, aby Národnej rade navrhol uznesenia o prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (tlač 340).

    Pán predseda Kaliňák.

  • Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, páni ministri, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste dali hlasovať, pán predseda, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorý predniesol pán poslanec Kaliňák, ktorý odporúča prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 125, proti 2, zdržalo sa 6.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra a v gestorskom výbore do 17. októbra tohto roku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorým odporúča výbor, ktorý návrh prerokoval, aby bol pridelený výborom, aby sme určili gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 126, proti 2, zdržali sa 2.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predniesol návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302).

    Pán poslanec Pataky.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu, ktorým odporúča výbor prostredníctvom povereného pána poslanca Patakyho prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 117, proti 1, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pataky, ktorý odporúča prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 121, proti 2, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Patakymu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bloku návrhov zákonov, ktorých z poverenia vlády predkladateľom je pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic. Prosím pána podpredsedu vlády.

    Panie poslankyne, páni poslanci odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní Národnej rady prerokúvaním bloku zákonov, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda Lipšic, a o jednotlivých prerokovaných návrhoch hlasovali v utorok ráno ako o prvom bode programu s tým však, že chcem upozorniť, že sme si schválili na utorok ráno, že začneme s blokom ôsmich zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, že by sme v utorok ráno iba odhlasovali prerokované...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, lebo takto bol schválený program schôdze. A v prvom rade sa chcem opýtať pána poslanca Číža, ktorý bol jedným z autorov takéhoto návrhu, či je všeobecný súhlas s takým postupom, že dnes prerokované návrhy zákony by sme začali v utorok ráno hlasovaním a po ich odhlasovaní, ktoré nepredpokladám, že bude trvať dlhšie ako hodinu, by sme pokračovali v rokovaní o návrhoch zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy.

    Pán poslanec Číž.

  • Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán minister uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 344.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, to neznamená, že v rokovacej sále sme uvoľnili mravy a morálku, ale aby sme sa sústredili na rokovanie o návrhoch zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v utorok ráno budeme pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Ráno o 10.00 hodine. Prosím pánov poslancov, aby rešpektovali začiatok rokovania schôdze, resp. pokračovanie rokovania prerušenej 17. schôdze Národnej rady, v utorok o 10.00 hodine.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády č. 280/2003 Z. z., ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady na zefektívnenie práce v obchodnom registri vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

    Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra za súčasného právneho stavu prináša značné problémy. Jediným riešením na odstránenie niektorých negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Z hľadiska právomocí zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov.

    Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle 7. časti Občianskeho súdneho poriadku.

    Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti súdov a prenesenie ich vybavovania na vyšších súdnych úradníkov.

    Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

    Čo je veľmi významné, zákon ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, a to 5-dňovú lehotu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani Janku Laššákovú, pani poslankyňu Janku Laššákovú, aby vystúpila ako spravodajkyňa tohto zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte pred sebou ako tlač 344. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Skončila som, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľa, kde má sedieť, a konštatujem, že do rozpravy sa prihlásila písomne pani poslankyňa Laššáková.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 344. Pozorne som sledovala prípravu a legislatívny proces tejto právnej normy vrátane vyjadrení v médiách. Slovenský podnikateľ sa určite potešil, že po prijatí zákona nebudú problémy na obchodných registroch a registrácia spoločnosti bude rýchla. Zjednodušene povedané, stačí len vyplniť formulár, ktorého vzor vypracuje ministerstvo spravodlivosti, priložiť k nemu požadované dokumenty, zaplatiť súdny poplatok, počkať 5 dní a s novou spoločnosťou začať podnikať.

    Možno len súhlasiť s analýzou súčasného stavu, ktorá je uvedená na strane 2 dôvodovej správy, a predkladateľ návrhu zákona vystihol všetky problémy praxe v súvislosti s registrovým konaním. Po pozornom preštudovaní pripraveného návrhu, o ktorom rokujeme ako o tlači 344, som nenadobudla istotu, že uvedený návrh správne reaguje na pomenované problémy. V rámci prvého čítania si preto dovolím poukázať na legislatívne nedostatky a ich možné následky, pokiaľ by sme uvedený návrh v tejto podobe schválili do druhého čítania.

    1. Spracovaný návrh zákona je v rozpore s § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa vyžaduje v prípade, ak návrh obsahuje splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu a tento vykonávací predpis má nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, to, že jeho návrh musí byť priložený k materiálu. V § 14 ods. 1 je obsiahnuté, že vzory tlačí na podávanie návrhov na registráciu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. A ako vyplýva z § 6 ods. 2, musia byť pre úspešnú registráciu predložené všetky prílohy požadované vykonávacím predpisom, inak sa takýto návrh bude považovať za neúplný a bude odmietnutý. Z obsahu návrhu zákona teda jasne vyplýva, že bez existencie vykonávacieho predpisu upravujúceho vzory tlačív na podávanie návrhov na registráciu nebude možné v praxi používať ani predložený zákon, a preto obidve právne normy musia nadobudnúť účinnosť v rovnakom termíne. Osobne by som považovala za vhodné, aby vzory takýchto tlačív tvorili prílohu uvedeného návrhu zákona.

    2. Príliš rýchle vypracovanie návrhu tohto zákona sa tiež podpísalo na povrchnom riešení registrového konania a nedostatočne sa zaoberá aj novelizáciou ďalších právnych predpisov, ktoré súvisia s činnosťou obchodného registra. Ochrana práv tretích osôb pred nesprávnymi zápismi v obchodnom registri bude vážne narušená, pretože preskúmavanie návrhu na zápis do obchodného registra a jeho príloh len z formálneho hľadiska vážne oslabí základný princíp každého registra, ktorým je dôvera v zápis vykonaný do registra.

    3. Podľa predloženého návrhu zákona je takmer úplné vylúčenie Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred registrovými súdmi. Podotýkam, že predložený návrh zákona len veľmi kuso upravuje postup a konanie pred obchodným registrom a môže spôsobiť neriešiteľné situácie v konaní súdov, pokiaľ sa vyskytnú komplikovanejšie situácie, a nebude možné siahnuť po všeobecnejšom predpise. 15 ustanovení tohto zákona nemôže nahradiť v nijakom prípade serióznu procesnú normu a domnievam sa, že tieto nedostatky nebude možné odstrániť ani pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. V dôvodovej správe sa uvádza, že registrácia a ukladanie listín do zbierky listín sa bude považovať za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto klasifikácia podľa môjho názoru má slúžiť len na účelové uvedenie vyššieho súdneho úradníka do registračného konania bez poverenia sudcom, čo je vlastne obídenie článku 142 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vznik právneho subjektu bez rozhodnutia príslušného orgánu alebo bez zákona nemá obdobu v slovenskom práve, ale ani v českom, rakúskom a nemeckom.

    4. Konanie o námietke proti oznámeniu o odmietnutí vykonania zápisu je presunuté zo zákona o obchodnom registri do Občianskeho súdneho poriadku, aj keď v § 4 sa uvádza, že Občiansky súdny poriadok sa používať nebude. Dovolím si poznamenať, že teória konania, rozhodovania súdov a správnych orgánov pozná opravné prostriedky len proti rozhodnutiu, opatreniu a podobne, a nie proti oznámeniu. Rozhodovanie o námietkach je zverené sudcovi, ktorý je však obmedzený možnosťou prieskumu predložených dôkazov a aj vôbec vykonaním dôkazov.

    5. Ani tu spomínaná 5-dňová lehota, stanovená v § 8, nie je právne záväzná, pretože podľa § 13 je daná možnosť predsedovi registrového súdu zo závažných dôvodov predĺžiť túto lehotu o čas nevyhnutne potrebný na odstránenie, najviac však o 10 dní. Je však nezmyselné, aby rozhodnutie registrového súdu bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, správne by sa toto rozhodnutie malo oznámiť osobe, ktorá návrh na registráciu podala.

    6. Nevidím dôvod pri takomto formálnom konaní o zápis do obchodného registra, aby boli súdne poplatky za zápis, ktorý sme v prvom čítaní prerokovali včera, také vysoké. Pokiaľ chceme pomôcť podnikateľskej sfére a formalizujeme zápis do obchodného registra, mali by aj poplatky túto skutočnosť zohľadňovať.

    Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku sa uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Skončila som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Ondriaš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladaný návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 344) neodporúčam postúpiť do druhého čítania a návrh odôvodňujem takto:

    Vládou navrhovaný zákon neupravuje zadlženosť zaniknutej podnikateľskej právnickej osoby vo väzbe na novú podnikateľskú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Navrhovaný zákon neupravuje prelievanie kapitálu z jednej podnikateľskej právnickej osoby do druhej podnikateľskej právnickej osoby za účelom bezdôvodného obohatenia jej vlastníkov a zakrytia ekonomických a právnych podvodov, ku ktorým došlo počas činnosti zanikajúcej podnikateľskej právnickej osoby. Zo skúseností vieme, že mnohé fyzické osoby vedome zadlžia podnikateľskú právnickú osobu, potom vyvolajú jej zánik i s nesplatenými dlhmi a následne prelejú aktíva do novej podnikateľskej právnickej osoby, najmä ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú opäť ony vytvoria. Je potrebné, aby predkladaný návrh zákona bol o ustanovenia tejto problematiky dopracovaný.

    Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) žiadam hlasovať, aby Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o obchodnom registri.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické nie sú. Končím rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa len veľmi stručne vyjadrím. Myslím si, že zákon o obchodnom registri je zákon nesporný, ale vidím, že niekedy každý zákon je sporný.

    K pánovi poslancovi Ondriašovi len jedno. Zákon o obchodnom registri neupravuje ani prelievanie kapitálu, lebo to upravuje Obchodný zákonník, to upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní a tie najhoršie formy upravuje Trestný zákon. Musím povedať, že keby ste povedali, že neupravuje možnosť devastácie lesov, tak by ste boli asi tak ďaleko ako vo svojom prejave. To ma veľmi mrzí, lebo to je zákon, ktorý nesporne zlepší situáciu podnikateľom na Slovensku. To, že nerieši ďalšie spoločenské problémy, je možno fakt, ale nemá ani takú ambíciu. To nie je zákon, ktorého cieľom by malo byť zamedzenie nekalej podnikateľskej činnosti. To je zákon o registrácii obchodných spoločností. Takže tam, žiaľ, pán poslanec, ste trafili riadne vedľa a mrzí ma, že ste zaujali takýto postoj k návrhu zákona. Myslím, že môže výrazne pomôcť podnikateľskej sfére a ľuďom na Slovensku, pretože keď bude flexibilnejšia podnikateľská sféra, lepšia registrácia, tak bude viac investícií a viac pracovných miest. Ja som o tom presvedčený. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Spravodajkyňa sa chce vyjadriť? Nech sa páči. Nie? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 343. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 338.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie ako vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, ako aj ďalších osôb po dohode s profesijnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami.

    Takisto je účelom navrhovanej úpravy vytvorenie predpokladov na zabezpečenie širšieho rozsahu nezávislosti justície zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu. Keďže vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia a vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné, aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, sa v navrhovanom zákone ruší prokurátorská skúška a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku.

    Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Nech sa páči, dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 343). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvádzanie návrhu zákona v prvom čítaní je trochu osobitné, pokiaľ ide o úlohu spravodajcu, pretože na rozdiel od druhého čítania, kde už tlmočí postoje jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, v prvom čítaní spravodajca hovorí do istej miery sám za seba, pretože nemá, čo by tlmočil iné. Predložený návrh zákona je návrhom smerujúcim k realizácii zámeru, ktorý na Slovensku trvá možno 13 rokov, ťažko povedať koľko rokov, ale pomerne veľa rokov. Ide teda o vytvorenie inštitúcie, ktorá by zabezpečovala vzdelávanie sudcov. Je to inštitucionalizácia činnosti, ktorá v Slovenskej republike beží, neviem vám povedať odkedy, ale určite desaťročia, je teda súčasťou odbornej prípravy právnikov pôsobiacich v štátnych službách, aj ich odborné vzdelávanie. Z tohto hľadiska nesporne ide o návrh, ktorý je užitočný a do istej miery znamená posun vpred.

    Keďže som avizoval, že hovorím sám za seba, tak mi to nedá, aby som sa nesústredil aj na niektoré veci, ktoré si myslím, že sú problematické v takto ponímanom vzdelávaní, a budem veľmi rád, keď sa pán minister zvlášť vyjadrí práve k tejto časti problematiky, lebo si myslím, že je najzložitejšia alebo vlastne najextrémnejšia v celej otázke alebo v celom návrhu zákona. Ide o otázku zjednotenia alebo nezjednotenia vzdelávania sudcov a prokurátorov. V tomto rozsahu je zákon jednoznačný a prípadného vzdelávania vlastne aj advokátov a komerčných právnikov na základe možnosti danej asi § 3 alebo § 4 návrhu zákona. Je to teda o možnosti, že všetci právnici, ktorí vstupujú do súdnych konaní na ktorejkoľvek strane, budú spoločne nadstavbovo pripravovaní. Je to o možnosti, ktorá, myslím si, je naozaj veľmi zložitá a rozporuplná. Na jednej strane to dáva možnosť garancie určitého štandardu pripravenosti sudcov, prokurátorov aj advokátov na výkon ich povolania, na plnenie tých úloh, ktoré v súdnom konaní majú. Na druhej strane si myslím, že ide o vec, ktorá je značne riziková možno predovšetkým z hľadiska práv alebo uplatnenia práv účastníkov súdnych konaní.

    Právo je svojou podstatou konkurenčná činnosť, kde zvlášť v súdnych konaniach stoja proti sebe právnici, jeden z nich musí prehrať, jeden z nich musí vyhrať. Ak sú rovnako pripravení, môžeme hovoriť o nejakom ideálnom stave rovnosti zbraní, ktorá patrí podmienkam uplatňovania Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ale na druhej strane to môže byť aj o nivelizácii v neprospech osôb, o právach ktorých sa pred súdom koná a rozhoduje. Čiže tento prvok sa mi zdá byť naozaj výnimočne problematický. Myslím si, že by sme o ňom mali starostlivo hovoriť, a to nielen v druhom čítaní a v konaní pred výbormi, zrejme predovšetkým pred ústavnoprávnym výborom, ale myslím si, že by sme mali o ňom hovoriť už od začiatku a mali by sme mu aj venovať asi väčšiu pozornosť, než akú naznačuje už aj tu prítomnosť vysoko podpolovičnej časti pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že mi nikto nedoniesol písomné prihlášky, takže asi nie sú písomné prihlášky do diskusie. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Madej.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v takto menej početnom zložení si dovolím k vám povedať pár poznámok k návrhu zákona o Justičnej akadémii. Na úvod, pán minister, použijem pár slov z minulej našej diskusie, kde ste potvrdili, že Smer podporil návrh zákona, novely zákona o občianskom súdnom konaní. Takže určite je to jeden z dôkazov, že zákony, ktoré si myslíme, že sú dobré, podporíme, tak to bude aj doteraz, tak ako bolo doteraz, tak to bude aj odteraz. Ale dovoľte mi povedať pár poznámok k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako je predložený v súčasnom znení, sa minimálne podľa našich názorov snaží postupne podriadiť si prokuratúru Slovenskej republiky pod výkonnú moc. V Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní už teraz máme návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa na návrh ministerstva spravodlivosti predkladá zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky so zámerom začleniť rozpočet Generálnej prokuratúry pod rozpočet ministerstva spravodlivosti. Na ministerstve spravodlivosti sa pripravuje paragrafové znenie novely zákona o prokuratúre a novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry podľa všetkého s cieľom niekoľkých zmien.

    Ja len uvediem: oprávnenie vlády a ministra spravodlivosti vydávať pokyny všeobecnej povahy, oprávnenie ministra spravodlivosti vydávať stanoviská na účely jednotného uplatňovania zákonov záväzné pre všetkých prokurátorov, povinnosť generálnemu prokurátorovi predkladať správu o činnosti prokuratúry Národnej rade len prostredníctvom ministra spravodlivosti a aby neschválenie tejto správy bolo dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie. To znamená, že minister predloží správu, ktorá nebude schválená, odvoláme generálneho prokurátora. Oprávnenie ministerstva spravodlivosti vykonávať kontrolnú a inšpekčnú činnosť na prokuratúre, oprávnenie vlády vymenúvať a odvolávať námestníkov generálneho prokurátora na návrh generálneho prokurátora, oprávnenie ministra spravodlivosti dočasne prideľovať prokurátorov na ministerstvo spravodlivosti, oprávnenie ministra spravodlivosti vymenúvať skúšobné komisie pre prokurátorské skúšky. Mnohé a mnohé ďalšie.

    O týchto pripravovaných zmenách už rokoval ústavnoprávny výbor a vo svojom uznesení č. 162 zo 16. júna 2003 okrem iného konštatoval, že tieto pripravované zmeny postavenia prokuratúry a pôsobnosti generálneho prokurátora sú nad rámec programového vyhlásenia vlády a že návrhy zmien postavenia prokuratúry a postavenia a pôsobnosti generálneho prokurátora nemožno robiť bez zmien platného ústavného stavu.

    Predpokladá sa v tomto návrhu zákona zriadenie Justičnej akadémie ako rozpočtovej organizácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s tým, že – a to podčiarkujem – jedine minister spravodlivosti bude oprávnený

    a) vymenúvať a odvolávať členov rady Justičnej akadémie a jej riaditeľa a

    b) vymenúvať a odvolávať členov a predsedu skúšobnej komisie, ako aj jej náhradníkov.

    Pritom Justičná akadémia podľa predloženého znenia by nemala byť inštitúciou zameranou iba na vzdelávanie sudcov justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ale aj na vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ktorí by mali skladať pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie aj odbornú justičnú skúšku. Táto skúška by mala byť namiesto doterajšej prokurátorskej skúšky jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora.

    Pán minister, nemám námietky proti snahe o zriadenie samostatnej vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá zjednotí a skvalitní vzdelávanie a prípravu právnikov na výkon špecializovaných právnických profesií. A možno ani proti snahe o nahradenie doterajších odborných právnických skúšok jednotnou skúškou. Žiaľ, takýto cieľ ako predkladateľa zákona zostáva vlastne na pol ceste. Odbornú justičnú skúšku podľa tohto sa neumožňuje doteraz vykonať právnikom pripravujúcim sa na povolanie advokáta, komerčného právnika, notára či súdneho exekútora tak, ako je to zaužívané v niektorých iných krajinách. Ale počuli sme tu pred chvíľou aj opačný názor.

    Považujem za vhodné, aby v zmysle uvedeného predkladateľ zvážil zmenu postavenia a pôsobnosti Justičnej akadémie, zmenu a spôsobu kreovania jej orgánov a vyňatie tejto inštitúcie z pôsobnosti ministerstva spravodlivosti tak, aby vzdelávanie sudcov a prokurátorov, prípadne iných právnických profesií, ako aj overovanie schopností a vedomostí na výkon týchto právnických profesií odbornou justičnou skúškou bolo zverené nezávislej inštitúcii, podčiarkujem, nezávislej. Uvedený prístup k riešeniu tejto problematiky predpokladajú aj osobitné medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa na sudcov a prokurátorov.

    Pán minister, niekoľkokrát sa Národná rada zaoberala zákonmi, ktorých predkladateľom bol váš rezort, ktoré vychádzali z myšlienok anglo-amerického právneho systému, špecificky najmä zo Spojených štátov amerických. A preto by som aj v tomto dal za príklad Spojené štáty americké, kde v USA ani správu súdov, ani vzdelávanie sudcov nezabezpečuje inštitúcia podriadená výkonnej moci. Federálnym orgánom správy súdov je Justičná konferencia zriadená Kongresom ako centrálny riadiaci orgán federálneho súdneho systému a vzdelávanie sudcov a pracovníkov súdov na federálnej úrovni zabezpečuje Federálne justičné centrum.

    Z právneho rozboru predloženého návrhu zákona, z porovnania tohto návrhu zákona s platnou právnou úpravou nevyplýva snaha o zlepšenie situácie v oblasti vzdelávania, ale len snaha o podriadenie prokuratúry pod priamy vplyv ministerstva spravodlivosti, pretože tento návrh zákona vôbec nerešpektuje ústavné postavenie prokuratúry Slovenskej republiky a jej generálneho prokurátora.

    Určite pán poslanec Abelovský by mohol hovoriť o novelizácii ústavy v súvislosti s postavením prokuratúry.

    Generálnemu prokurátorovi priznáva tento návrh zákona len návrhové oprávnenia v oblasti kreovania orgánov Justičnej akadémie, sebe priznáva rozhodovacie oprávnenia, sebe ako ministrovi spravodlivosti. Takýto prístup nevyhnutne vedie k pochybnostiam o nestrannosti a objektivite konania orgánov Justičnej akadémie. Na základe uvedeného odporúčam vrátiť predložený návrh zákona jeho predkladateľovi na dopracovanie a dúfam, že Národná rada tomuto návrhu vyhovie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z hľadiska trojdelenia moci v štáte by bolo asi fatálnou chybou, ak by sme dovolili podriadenie justície exekutíve. Teda ak by vláda, prípadne rezortný minister mohol priamo zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že nie som proti inštitúcii, ktorá by bola zameraná na vzdelávanie sudcov čakateľov na prokuratúre a prokurátorov, ale na druhej strane prosím o dôstojné zachovanie nezávislosti justičných orgánov, ktorým i prokuratúra aj vzhľadom na jej ústavné pôsobenie a postavenie je.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že sa rozprava skončila.

    Poprosím pána ministra, chcete sa vyjadriť k rozprave? Asi chce. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Skúsim stručne k pánovi predsedovi výboru Drgoncovi. Je to naozaj téma, o ktorej treba diskutovať. My sme si zapísali do programového vyhlásenia vlády, a to je fajn, že to spomínal aj opozičný poslanec, že vznikne Justičná akadémia pre vzdelávanie sudcov, prokurátorov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov justície. To je čierne na bielom. Som rád, že ste spomenuli tento dokument, a myslím si, že by sme z neho mali vychádzať. Teraz nehovorím za opozíciu.

    Paragraf 3 v návrhu zákona umožňuje v odseku 4, aby akadémia zabezpečovala aj vzdelávanie ďalších osôb po dohode s profesijnými združeniami. Čo sa deje vlastne aj dnes. Dnes Inštitút vzdelávania, ktorý ministerstvo má, organizuje mnohé konferencie, kde sú účastní aj advokáti, komerční právnici, pretože mnohé legislatívne práce potrebujú odborné posúdenie zo strany aplikačnej praxe. Ale ak je toto ustanovenie problematické, tak, samozrejme, o ňom som úplne otvorený diskutovať.

    Čo sa však týka právnikov v službách štátu, teda sudcov a prokurátorov, tam si myslím, že tie kritériá by mali byť nastavené pri vzdelávaní identicky, pretože my sme už umožnili aj doteraz, aby sa prokurátor stal sudcom a sudca prokurátorom. To znamená, máme tie isté kvalifikačné kritériá. Aj dnes mnohé výberové konania na sudcov sú obsadzované z radov prokurátorov. Keď sme išli v novele ústavy tým románskym systémom vzniku Súdnej rady, tak toto je len pokračovanie toho systému. Nemôžeme si vyberať hrozienka raz z Ameriky, pán poslanec, raz zo systému románskeho a potom pri prokuratúre zo systému na východ od nás, lebo tam ste americké ministerstvo spravodlivosti nespomenuli – však? Čiže treba byť potom konzistentný. Zobrať jeden systém a povedať, toto je ten systém, ktorý je správny a ten poďme aplikovať. Ale takto to nie je celkom fér.

    Pán predseda výboru Drgonec spomínal, že by mohlo dôjsť k riziku nivelizácie vzdelania. Ja si myslím, že u sudcov a prokurátorov to nehrozí. Ja si myslím, že sudcovia a prokurátori by mali spĺňať tie isté kvalifikačné predpoklady najmä preto, že na výkon funkcie sú nastavené rovnaké predpoklady, že sa navzájom uznávajú skúšky a to je aj správne. Pretože pokiaľ by sa neuznávali, tak by vznikala možnosť subjektívneho posudzovania a to si, myslím, že by nebolo v poriadku.

    Ešte na záver k pánovi poslancovi Madejovi. Ja vítam diskusiu, ale ona musí byť korektná. To znamená, musí povedať, čo je v tom návrhu zákona uvedené. Vy ste povedali napríklad, že minister vymenúva riaditeľa akadémie a vymenúva radu, ale už ste nepovedali, že minister nikoho nemôže vymenovať, koho nenavrhne generálny prokurátor, Súdna rada a dekani právnických fakúlt. A navrhujú dvojnásobný počet kandidátov a len z nich vyberie, z nikoho iného. Kto má silnejšie postavenie? Obávam sa, že ten, kto môže určovať, kto tam bude. Ale to ste už zamlčali a to ma trochu mrzí, lebo treba poctivo argumentovať, pán poslanec. Poctivo a to, čo je napísané v zákone.

    U riaditeľa, tam musím povedať, že ak tento variant prejde, tak to je notariálna funkcia, pretože rada bude robiť konkurzné konanie, a teraz vám odcitujem pri vymenovaní riaditeľa: „Rada na základe dosiahnutých výsledkov výberového konania určí poradie kandidátov a prvých piatich navrhne ministrovi na funkciu riaditeľa. Minister vymenuje do funkcie riaditeľa toho kandidáta, ktorý sa umiestnil podľa rozhodnutia výberovej komisie ako prvý v poradí.“ Bodka. Ja si myslím, že to úplne stačí ako argumentácia, pán poslanec.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť k diskusii v rozprave. Nie, ďakujem pekne, pán navrhovateľ aj pán spoločný spravodajca.

    Pôjdeme ďalej. Nasleduje prvé... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, aj o tom predchádzajúcom prerušujem, pretože som ho neprerušil.

    A nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej veci a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 342. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 337.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby stručne uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 625 z 12. júna 2002 a vzhľadom na to, že návrh nebolo možné pripraviť tak, aby bol na júlovej schôdzi, tak sme ho predložili na schválenie vláde na poslednej augustovej schôdzi. A tým sa dostáva na septembrovú schôdzu parlamentu. Ja by som chcel upozorniť, že v druhom čítaní je poslanecký návrh zákona pána poslanca Drgonca. My sa snažíme intenzívne komunikovať, aby sme sa dohodli a zosúladili tieto dva návrhy. Myslím, že tam obsahovo veľký problém nebude, a veľmi stručne poviem, čo predložený návrh zákona obsahuje.

    Upravuje

    1. zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, teda štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, orgánov záujmovej samosprávy, fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci;

    2. zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy a

    3. spoločné ustanovenia pre všetky orgány verejnej moci vrátanej spoločnej právnej úpravy v prípadoch, kde je možná a žiaduca, ako je napríklad v prípadoch lehôt, regresu, predbežného prerokovania návrhu.

    Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. A zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.

    Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojím rozhodovaním porušujú zákony alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia. Myslím si, že vhodne nastavená zákonná úprava môže mať aj výrazne preventívny účinok, ktorý bude mať za následok znižovanie škody alebo výšky škody, ktorú štátni úradníci a iné osoby pri výkone verejnej moci spôsobia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Janu Laššákovú.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, páni poslanci, panie poslankyne, ktorí máte trpezlivosť a ste na tejto schôdzi a počúvate jej program, úvodom by som dala do pozornosti tú skutočnosť, čo už aj pán minister uviedol, že na tejto schôdzi pod bodom 79 je prerokúvaný návrh poslanca Jana Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorý je už v druhom čítaní, ale zrejme sa s tým v priebehu schôdze vysporiadame.

    Teraz mi dovoľte, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako tlač 342. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (tlač 342). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z dĺžky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 337 z 25. augusta 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Skončila som. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Drgonec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dámy a páni, čas je pokročilý, hľadisko určite nie je vypredané, ale napriek mi nezvyšuje nič iné, než sa uchádzať o vašu pozornosť na niekoľko skôr sekúnd ako minút. Keď už nič iné, aby nevznikli pochybnosti v ďalšom rokovaní Národnej rady, aký je môj postoj ako predkladateľa návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní.

    Či vo vzťahu k tomuto prekladanému návrhu zákona vidím dva zásadné rozdiely. Prvý spočíva v tom, že vládou predložený návrh zákona vychádza z predstavy o vzťahu medzi zákonom o zodpovednosti za výkon verejnej moci a Občianskym zákonníkom. A druhá záležitosť je otázka ponímania nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o vzťah na Občiansky zákonník, je to o veci praktického dosahu a tým daných v podstate koncepčných rozdielov. Občiansky zákonník ako subsidiárny prameň práva k tomuto zákonu dáva možnosť uplatniť napríklad alebo predovšetkým moderačné právo, ktoré je v Občianskom zákonníku. Praktický dôsledok je ten, že podľa vládneho návrhu zákona by pri rozhodovaní o zodpovednosti o výške odškodného súd mohol prihliadnuť na okolnosti a mohol by znížiť odškodné, ktoré vyplatí či už poškodenej osobe, alebo v regresnom konaní štátu. Je to teda podľa môjho názoru o možnosti značne oslabiť účel celej právnej úpravy, lebo nezvyšuje mi nič iné, než s istou ľútosťou pripomenúť skutkový stav rozhodovania na súdoch a dôveryhodnosti tých rozhodnutí.

    Druhá záležitosť je otázka nesprávneho úradného postupu. Vládny návrh nesprávny úradný postup v značnom rozsahu stotožňuje s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prieťahy v konaní, ktoré sa týkajú tak súdov, ako aj orgánov výkonnej moci, alebo teda správy, je obrovským problémom tohto štátu, to vieme všetci. Iba pripomeniem, že Ústavný súd dosiaľ 130-krát rozhodoval, alebo rozhodol o sťažnosti, v ktorej občan namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V 115 prípadoch, teda do konca roku 2002, v 115 prípadoch Ústavný súd rozhodol o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tie rozhodnutia od novelizácie ústavy alebo od roku 2002 majú za následok vyplácanie finančného zadosťučinenia zo štátneho rozpočtu. Okrem toho, že takýmto spôsobom Ústavný súd 115-krát rozhodol o porušení práva na prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov, v niekoľkých konaniach rozhodoval Ústavný súd dva-, a dokonca trikrát o tom, či súd, ktorý stále konal o jednej veci, sa dopúšťa alebo nedopúšťa prieťahov.

    Ďalší kruh týchto našich pseudoolympijských kruhov, to je konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, kde už tiež Európsky súd konštatoval prieťahy v takom konaní, kde predtým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že k prieťahom došlo.

    Najneuveriteľnejší prípad podľa môjho názoru, v roku 1995 Ústavný súd rozhodoval o prieťahoch v konaní, to bola vôbec prvá vec týkajúca sa prieťahov v konaní, robil som tam sudcu spravodajcu, boli to prieťahy v trvaní 18,5 roka v čase, keď my sme rozhodovali. Tohto roku v máji Európsky súd pre ľudské práva v tej istej veci zistil, že spor trvá 26 rokov, teda ani napriek rozhodnutiam Ústavného súdu všeobecné súdy nie sú ochotné zjednávať nápravu ani tam, kde sa im povie, že sa dopúšťajú prieťahu v konaní.

    Čiže je to problém, ktorý rozhodne treba riešiť. Ale z hľadiska koncepčného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právo, ktoré podlieha ochrane čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je osobitné ústavné právo chránené čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je to teda o dvoch nezávislých ústavných právach bez ohľadu na to, s akým nepríjemným dosahom na poškodeného občana. Ale je to právo iné, ktoré by sa podľa môjho názoru malo primerane tomu chrániť v režime zákonov. A najmä a predovšetkým nesprávnym úradný postup v tomto štáte nespočíva len v prieťahoch v konaní bez ohľadu na to, aké sú frekventované a aké sú závažné dôsledky prieťahu v konaní. Nesprávny úradný postup na našich štátnych orgánoch, rovnako ako na orgánoch územnej samosprávy, má rad ďalších podôb a nie všetky z tých podôb v súčasnosti sú postihnuteľné alebo odškodniteľné za predpokladu, že tam vznikne škoda v intenciách vládneho návrhu.

    To ako výklad v podstate základných rozdielov. Potvrdzujem to, čím začal svoje vystúpenie pán minister, že sa snažíme dospieť k takému riešeniu alebo k takému vyriešeniu návrhov predložených zákonov, ktoré by zjednotilo náš názor alebo naše návrhy a čo najrýchlejšie by sa premietlo do schváleného zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.

    Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o súdnych úradníkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 337. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 333.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby stručne uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákonná úprava, ktorou bol zavedený inštitút vyššieho súdneho úradníka, neúplne reagovala na inštitút súdneho tajomníka ako kategóriu zamestnanca súdu, ktorého postavenie je upravené v zákone o štátnej službe a je súčasťou projektu súdny manažment. Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 považuje zamestnancov všeobecných súd za osoby oprávnené rozhodovať len na základe poverenia sudcu v rozsahu upravenom zákonom.

    Navrhovaná úprava reaguje aj na novonavrhovanú právnu úpravu registrácie údajov v obchodnom registri, na základe ktorej vzniká nová kompetencia vyššieho súdneho úradníka. Odlíšenie postavenia vyšších súdnych úradníkov, pre ktorých sa predpokladá do budúcna ako podmienka na vykonávanie funkcie vysokoškolské vzdelanie, od postavenia súdnych tajomníkov dáva možnosť v systéme súdnictva zákonom určiť, kedy môže rozhodovať vyšší súdny úradník a ako sa využijú na súdoch skúsenosti súdnych tajomníkov, ktorí budú vykonávať svoje právomoci na základe zákona v súlade s požiadavkou vyjadrenou v Ústave Slovenskej republiky. Zákon o štátnej službe rešpektoval osobitné postavenie justície a ponechal na osobitnú zákonnú úpravu prípravu a vykonanie kvalifikačnej skúšky u štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnozamestnanecký pomer v justícii.

    Návrh zákona o súdnych úradníkoch upravuje aj podmienky a vykonanie tejto skúšky ako predpokladu na vznik a výkon stálej štátnej služby. Navrhovaná právna úprava počíta s tým, že vyšší súdni úradníci budú môcť po niekoľkých rokoch požiadať o vykonanie justičnej skúšky po splnení náročných podmienok, ktoré sú vyjadrené práve plynutím času, teda 6 rokov. Ich praktické skúsenosti s rozhodovacími právomocami, rozbormi vecí a prípravou rozhodnutí pre sudcu by mali dať predpoklad kvalitného výkonu sudcovského povolania. Samozrejme, že režim výberových konaní, ktorý je zakotvený v zákone o sudcoch a prísediacich, zostáva a musí zostať zachovaný, pretože je jednou z podmienok transparentného spôsobu výberu sudcov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch (tlač 337). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 333 z 25. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že, žiaľ, sa neprihlásil nikto ani ústne. Končím rozpravu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie tejto schôdze Národnej rady do utorka do 10.00 hodiny.

    Ďakujem pekne. Príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 18.33 hodine.