• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli otvoriť prvé rokovanie jesenného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, srdečne vás vítam a otváram 17. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa. Zistím počet prítomných poslancov, a to, či je Národná rada uznášaniaschopná. 127 prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že na 17. schôdzi budú overovateľmi poslanci Tomáš Galbavý a Jozef Hrdlička, ich náhradníkmi Jozef Šimko a Milan Urbáni.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vám bol doručený predbežný návrh programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že na programe rokovania tejto schôdze je aj návrh gestorského výboru Správa o stave ochrany osobných údajov, ktorú má uviesť predseda Úradu na ochranu osobných údajov. Chcem vás poprosiť, aby sme možnosť vystúpiť pánovi predsedovi Úradu na ochranu osobných údajov odsúhlasili pri schvaľovaní programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás páni poslanci ešte raz upozorniť, že čas na hlasovanie sme skrátili po dohode v poslaneckom grémiu z 30 sekúnd na 20 sekúnd. Bola to všeobecná dohoda. Preto by som poprosil, aby sme aj pri hlasovaní venovali zvýšenú pozornosť a väčšiu sústredenosť, keď sa budeme rozhodovať, aby nedochádzalo k neplatným, prípadne nejakým iným nedorozumeniam pri hlasovaní o jednotlivých bodoch programu.

    Pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa pánov poslancov, či chce niekto navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu rokovania 17. schôdze Národnej rady?

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán predseda, vzhľadom na nové skutočnosti v mene štyroch poslaneckých klubov žiadam o zvolanie krátkeho poslaneckého grémia na päť minút.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na päť minút. Zvolávam poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 10.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.55 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že rokovanie poslaneckého grémia z piatich minút trvalo štyridsať minút, ale problémy, ktoré sme riešili, súviseli s programom 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to návrhmi poslancov na doplnenie alebo zmeny navrhnutého programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Žiak sa hlási ako druhý s návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Európsky konvent predložil na schválenie projekt budúcej ústavnej zmluvy Európskej únie. K návrhu prebieha veľmi živá diskusia tak v Európskom parlamente, ako aj v jednotlivých národných parlamentoch. Každý štát v Európe formuluje svoje stanovisko k dokumentu, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní budúcnosť spoločnej Európy. Vzhľadom na blížiaci sa termín medzivládnej konferencie o európskej ústavnej zmluve a uvedomujúc si, že Národná rada Slovenskej republiky má nielen právo, ale i povinnosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu, ktorý na konferenciu predloží Európsky konvent, navrhujem, aby na tejto schôdzi Národnej rady bol zaradený aj bod Diskusia k návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie.

    Ako druhý návrh dávam, aby v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky ako samostatný bod tejto schôdze prerokovala aj komplexnú správu o pripravenosti Slovenskej republiky...

  • Na vstup do Európskej únie, áno?

    Pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som v mene Klubu Ľudovej únie navrhol zaradenie bodu Informácia vlády Slovenskej republiky o zabezpečení ústavných práv občanov na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s rozpisom finančných a liekových limitov zdravotnými poisťovňami. Zdôvodnil by som to stručne tým, že Národná rada má právomoc schvaľovať rozpočty aj v oblasti zdravotných poisťovní.

    V súčasnej dobe dochádza k situácii, že zdravotné poisťovne rozpisujú limitky, ktoré skutočne narušujú podľa našich skúseností aj podľa informácií z terénu alebo ohrozujú ústavné práva občanov na zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že v tomto zmysle je aj právom, ale aj povinnosťou Národnej rady takéto veci kontrolovať.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som požiadať, aby sme bod 39 Správu o príprave zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému presunuli medzi všetky ostatné správy ako bod 94 pred informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach.

  • Ďakujem za slovo. Chcem predložiť návrh, aby sme bod 65 zákon z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 397/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, predsunuli na prerokovanie na pevný termín na zajtra v stredu 10. 9. na 9.00 hodinu.

    Chcem podotknúť, že deň účinnosti zákona 1. august 2003 schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. júla 2003 je v súčasnosti v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto je nutné nahradiť ho novým dňom účinnosti. Účinnosť zákona 1. novembra 2003, ktorú navrhol prezident vo svojom rozhodnutí, neumožňuje adresátom zákona splniť si svoju povinnosť stanovenú v § 87 b.

    Ďakujem.

  • Chcem v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska, aby ako posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady, teda bod č. 96, bola na neverejnom rokovaní zaradená správa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine so zameraním na tzv. skupinku, ktorá škodí Slovenskej republike a ohrozuje bezpečnosť našej krajiny. Myslím si, že tu odzneli takéto názory z úst predsedu vlády a poslanci Národnej rady by mali mať informácie z pravej ruky. Čiže žiadam, aby táto informácia bola zaradená na rokovanie tejto schôdze.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene navrhovateľov v súlade s § 24 rokovacieho poriadku navrhujem vypustiť s navrhovaného programu bod 67, tlač 330, tzv. interrupčný zákon. Navrhovatelia majú jednoznačný záujem zákon prijať v Národnej rade Slovenskej republiky a budú žiadať jeho zaradenie v čase kedykoľvek pred alebo najneskôr na prvej schôdzi parlamentu po rozhodnutí Ústavného súdu tak, aby bolo možné zákon s určitosťou prijať, nakoľko dnes ide o zákon vrátený prezidentom a je potrebných 76 hlasov, ktoré nemôžeme zaručiť. V prípade, ak by zákon teraz nebol prijatý, riskujeme polročnú legislatívnu dieru, ktorá by nastala po rozhodnutí Ústavného súdu, a odmietame akékoľvek špekulácie o kompromisoch či ústupkoch z našej strany.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme vo štvrtok budúci týždeň ráno o 9.00 hodine prerokovali materiál základné východiská reformy verejnej správy vrátane určenia hlavných cieľov tejto reformy a finančnej náročnosti, aby s týmto materiálom vystúpil podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za reformu verejnej správy.

    Písomný materiál navrhujem predložiť poslancom Národnej rady do utorka budúceho týždňa. Potom po tomto vystúpení by prebehla všeobecná diskusia k reforme verejnej správy, k jej cieľom a rokovali by sme súčasne potom o ôsmich najpodstatnejších zákonoch, ktoré sa týkajú reformy verejnej správy. A to sú tlače 341, 361, 355, 336, 316, 285, 290 a 354.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, procedurálne návrhy, pokiaľ sa predkladajú v mene poslaneckých klubov, môžu robiť len poslanecké kluby strán, ktoré prešli vo voľbách. Ľudová únia vo voľbách neprešla, poslanecký klub v tejto Národnej rade nemá, a preto nemožno brať do úvahy návrhy pána poslanca Tkáča v mene neexistujúceho subjektu.

    Pokiaľ ide o otázku návrhu programu Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem, aby z programu bol vyňatý návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie, pretože tento zákon je v rozpore so zákonom a nenaplnil ani jednu pojmovú stránku, ktorá umožňuje skrátené legislatívne konanie, aj keď spĺňa podmienky prerokovania v plnom konaní.

    Bolo by to, pán predseda, v súlade aj s vašimi názormi, závermi a vyhláseniami, ktoré ste ako predseda parlamentu pri nástupe urobili.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, len krátko. Samozrejme, že Ľudová únia nie je parlamentnou politickou stranou, ale má svoj parlamentný poslanecký klub, Klub nezávislých poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na doplnenie alebo zmenu programu.

    Prvý návrh podal pán poslanec žiak, ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila bod programu diskusia k návrhu Ústavy Európskej únie, ktorú máme predloženú, a po druhé, aby sme zaradili bod programu s informáciou, ako je Slovenská republika pripravená na vstup do Európskej únie po 1. máji 2004 ako plnoprávny člen.

    Chcem, páni poslanci, informovať, že v poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že návrh ústavnej zmluvy bude doručený všetkým poslancom a budú o ňom rokovať jednotlivé výbory. Gestorský výbor bude zahraničný výbor a predpokladám, že Národná rada ku koncu rokovania tejto schôdze vzhľadom na obšírny dokument, aký ústava predstavuje, sa bude zaoberať týmto návrhom.

    Preto dávam hlasovať o zaradení tohto bodu programu na rokovanie 17. schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlas v sále.

  • Boli dva návrhy, pán poslanec Hort. Hlasujeme o návrhu prerokovať základný návrh ústavnej zmluvy Európskej únie v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 79.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Odporúčam, aby bol zaradený ako posledný bod rokovania programu schôdze vzhľadom na to, že tento návrh musia prerokovať výbory a gestorský výbor musí k nemu pripraviť svoju spravodajskú správu.

    Druhý bod, ktorý pán poslanec navrhuje, je zaradiť správu o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Áno, správu 30 dní a... To nebudeme rokovať na tejto schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 90, nikto proti, zdržalo sa 55.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalej pán poslanec Tkáč navrhuje zaradiť bod informácia vlády Slovenskej republiky o zabezpečení ústavných práv občanov na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s rozpisom finančných prostriedkov a limitov zdravotnými poisťovňami. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 147 poslancov, za 60, proti 19, zdržalo sa 68.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podala pani poslankyňa Sabolová, ktorá žiada, aby sme bod 39 zaradili ako bod 94. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 91, proti 4, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalej pán poslanec Šimko navrhuje, aby sme bod 65 - vrátený zákon pánom prezidentom prerokovali zajtra ráno ako prvý bod rokovania 17. schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 147 poslancov, za 125, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Hopta, ktorý žiada, aby sme ako posledný bod rokovania schôdze prerokovali správu premiéra vlády Slovenskej republiky o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Slovensku osobitne so zreteľom na skupinku, ktorá rozvracia základy tohto štátu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 68, proti 40, zdržalo sa 33, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Malchárek, ktorý žiada, aby z rokovania 17. schôdze bol vypustený bod 67, tlač 330. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 148 poslancov, za 87, proti 45, zdržalo sa 12, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Pred hlasovaním o návrhu pána poslanca Fica ma požiadali tri poslanecké kluby o päťminútovú prestávku.

    Páni poslanci, prosím o pochopenie. Poprosím aj pána predkladateľa, pána poslanca Fica, aby prišiel na krátku poradu zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov. Prosím predsedov poslaneckých klubov, Tibor Cabaj. Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby prišli na krátke stretnutie do rokovacej sály poslaneckého grémia.

  • Prerušenie rokovania o 11.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.30 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Dúfam, že ďalší priebeh rokovania nebude taký náročný ako úvod tejto schôdze.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Fica, ktorý odporúča, aby osem zákonov, ktoré tvoria pilier pripravovanej reformy a koncepcie verejnej správy, sme prerokovali v jednom sústredenom bloku, a to budúci týždeň vo štvrtok o 9.00 hodine. Sú to zákony pod číslami tlačí 341, 361, 355, 336, 316, 285, 290 a 354.

    Pán poslanec Fico, takto znel váš návrh. Nech sa páči.

  • Aby sme prerokovali týchto osem návrhov zákonov vo štvrtok ráno o 9.00 hodine, ale predtým by vystúpil s písomným materiálom podpredseda vlády zodpovedný za reformu verejnej správy o východiskách reformy, o jej cieľoch, o jej finančnej náročnosti s tým, že tento materiál by bol predložený do konca tohto týždňa.

    Ale môžeme, ak je to možné, sa dohodnúť, že to nebude vo štvrtok ráno o 9.00 hodine, ale možno ako alternatívu navrhnúť v utorok ráno začať rokovanie a do piatka predložiť tento písomný materiál. To je náš návrh.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby sme body pod číslami tlačí 341, 361, 355, 336, 316, 285, 290 a 354 prerokovali ako prvé body rokovania 17. schôdze v utorok budúci týždeň ráno o 9.00 hodine. Hlasujeme o tomto návrhu.

    O druhom návrhu, ktorý podal pán poslanec, budeme o ňom hlasovať osobitne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 86, proti 2, zdržalo sa 46.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fico podal druhý návrh, ktorým žiada, aby vláda Slovenskej republiky do piatka tohto týždňa predložila poslancom Národnej rady v písomnom vyhotovení materiál o pripravovanej koncepcii reformy verejnej správy vrátane finančných a personálnych dopadov na pripravovanú reformu a aby sa o tomto návrhu rokovalo ešte predtým, ako začneme vecne rokovať o jednotlivých návrhoch zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy.

    Pán poslanec Fico, takto znel návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 64, proti 22, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Posledný návrh predniesol pán poslanec Mečiar, ktorý žiada, aby sme vypustili z rokovania navrhnutého programu bod 1 návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Chcem poprosiť pána poslanca Mečiara, či by mohla byť taká dohoda, aby sme prerokovali tento bod, aby vystúpil pán navrhovateľ a potom by sme hlasovali o odmietnutí, respektíve prijatí, pretože ide o návrh vlády, ktorý som ja musel zaradiť na rokovanie tejto schôdze. A potom by sme hlasovali o rokovaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali hlasovanie o navrhovaných zmenách programu.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 78, proti 22, zdržalo sa 33, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že program 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bérešovi, ktorý ma poprosil ešte pred začiatkom rokovania 17. schôdze o možnosť vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Chcel by som vám oznámiť, že podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky sa týmto vzdávam mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na záver len niekoľko slov takých osobných a úprimných. Vždy som vás bral a budem brať ako svojich kolegov, menej ako konkurentov a nikdy a v žiadnom prípade ako nepriateľov. Bol som tu len krátko, rok, ale myslím si, že sme spolupracovali dobre, férovo a tie úspechy, ktoré sme dosiahli hlavne na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, považujem naozaj za vynikajúce.

    Život sa nekončí, ja vám prajem, aby ste prijímali také zákony, ktoré budú naozaj nie tak často novelizované, ktoré prinesú občanom tejto krajiny prospech a blahobyt.

    A prajem vám pokoj v dušiach, mier v očiach, menej nenávisti a viacej skutočnej ľudskej lásky.

    Odchádzam, nezomieram, idem do iného fachu, do fachu finančného. S mnohými z vás určite budem veľmi úzko spolupracovať, lebo bez vás to rovnako nepôjde a pokúsim sa tak ako vy tu ja na mojom novom pôsobisku pre občanov Slovenskej republiky urobiť možno ešte viac, ako by som tu bol vašou súčasťou.

    Na záver teda už len jednu vetu. Ďakujem, veľmi pekne ďakujem a dovidenia niekde v živote, priatelia.

  • Vážený pán inžinier, dovoľte mi, aby som sa aj ja vám poďakoval za vykonanú prácu ako poslanca Národnej rady aj za prácu, ktorú ste v jednotlivých orgánoch v mene Národnej rady Slovenskej republiky urobili. Boli ste dobrým reprezentantom Slovenskej republiky vo všetkých orgánoch, do ktorých vás Národná rada delegovala.

    Dovoľte mi, aby som aj ja vám zablahoželal a poprial do ďalšieho osobného a pracovného života veľa úspechov. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na túto skutočnosť prerušujem teraz rokovanie na rokovanie mandátového a imunitného výboru, pán poslanec, aby mohol tento výbor overiť mandát poslanca. Chcem vás poprosiť, či by sme vzhľadom aj na začiatok schôdze Národnej rady nemali iba hodinovú prestávku, že by sme...

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Ešte dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru pánu Lintnerovi a pánovi poslancovi Nagyovi.

    Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosím kolegyne a kolegov z mandátového a imunitného výboru, aby teraz prišli do výboru pre verejnú správu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby sme sa zišli o dvanástej hodine na krátku schôdzu výboru v miestnosti č. 22 prízemie. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, poslanci, prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 11.43 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram odpoludňajšie rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Ľubomíra Lintnera, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania nastúpenia náhradníka namiesto pána poslanca Béreša, ktorý sa vzdal svojho poslaneckého mandátu.

    Pán poslanec Lintner.

    Prosím, pánov poslancov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

    Pán poslanec Tóth, prosím, zatvorte dvere za sebou, keď vás môžem poprosiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne...

  • Prosím o pokoj, vážení poslanci.

  • Vážení kolegovia. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade nasledujúcu správu.

    Ako sme boli svedkami predpoludním, poslanec Imrich Béreš, ktorý kandidoval za Alianciu nového občana, sa podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky osobným vyhlásením vzdal svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana. Aliancia nového občana listom predsedu Pavla Ruska určila, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Imricha Béreša nastupuje Iveta Henzélyová, ktorá po zložení sľubu poslanca vykonáva od 5. novembra 2002 mandát poslanca ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha, vymenovaného dňom 23. októbra 2002 za štátneho tajomníka na ministerstve školstva. Aliancia nového občana ďalej určila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Františka Tótha nastupuje ako náhradník Ing. Viktor Béreš.

    Ing. Viktor Béreš sa narodil 21. augusta 1977. Pracuje ako prednosta Okresného úradu v Skalici. Býva v Holíči. Je slobodný. Mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady, ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2002, že určený náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Františka Tótha je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení.

    Na základe toho, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Imrich Béreš z Aliancie nového občana sa 9. septembra 2003 vzdal svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, berie na vedomie.

    Po prvé, že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Béreša nastupuje 9. septembra 2003 podľa určenia Aliancie nového občana poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Iveta Henzélyová z Aliancie nového občana, ktorá od 5. novembra 2002 vykonáva mandát poslanca ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát Františka Tótha.

    Po druhé, Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že v súvislosti s nastúpení poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Henzélyovej na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Imricha Béreša, na neuplatňovaný mandát Františka Tótha nastupuje 9. septembra 2003 podľa určenia Aliancie nového občana ako náhradník Viktor Béreš.

    Po tretie, Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu k predloženým uzneseniam mandátového a imunitného výboru. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto v rozprave vyjadriť k návrhom, ktoré prijal mandátový a imunitný výbor, a k dvom uzneseniam, ktoré Národná rada bude schvaľovať. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca Imricha Béreša. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie). Prítomných je 111 poslancov, za 110, zdržal sa 1.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie nastúpenie náhradníka za vzdanie sa mandátu Imricha Béreša, kde odporúča mandátový a imunitný výbor ako náhradníčku na uvoľnený mandát Ivetu Henzélyovú. V druhej časti Národná rada berie na vedomie nastúpenie náhradníka na uprázdnený mandát pani poslankyni Henzélyovej Viktora Béreša a po tretiu správu mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme a hlasujme o návrhu uznesenia.

    (Hlasovanie). Prítomných je 122 poslancov, za 121, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru za prednesenie návrhov uznesenia.

    Teraz poprosím pána Viktora Béreša, aby sa dostavil do rokovacej sály na zloženie sľubu. Poprosím podpredsedu Národnej rady pána Bélu Bugára, aby prečítal text sľubu, a prítomných pánov poslancov, aby počas skladania sľubu stáli.

    Ďakujem pekne.

  • Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti si budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

  • Vitajte medzi nami, pán poslanec. Prajem vám úspešné plnenie si svojich poslaneckých povinností a veľa úspechov.

    Teraz poprosím našich operátorov, aby vyhotovili hlasovaciu kartu pánovi poslancovi, aby sme mohli pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je voľba poslancov do jednotlivých výborov.

    Páni, máme techniku pripravenú na hlasovanie? Prosím pánov poslancov, aby do svojho hlasovacieho zariadenia znovu zasunuli hlasovaciu kartu, pretože len vtedy môžeme sfunkčniť hlasovacie zariadenie tak, aby mohol byť pán poslanec súčasťou hlasovania.

    Návrh, ktorý ste dostali, je vypracovaný poslaneckým klubom Aliancie nového občana, ktorá navrhuje zmeny v jednotlivých výboroch svojich poslancov tak, ako sú uvedené v návrhu uznesenia pod číslom 387.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto okrem pána poslanca Cabaja prihlásiť do rozpravy? Nie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia. Vzhľadom na skutočnosť, že máme predložený návrh, ktorý mení aj počty členov jednotlivých výborov, a tým mení vlastne aj základnú dohodu, ktorá bola urobená medzi predstaviteľmi politických strán bezprostredne po voľbách pred ustanovujúcou schôdzou, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh k predloženej tlači 387, a to, aby do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu bola zvolená naša poslankyňa pani Eva Antošová. Tým by došlo vlastne k zachovaniu pôvodného stavu tak, aký bol v tomto výbore.

    Ďakujem pekne.

    Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Cabaj. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či je súhlas s tým, aby sme o jednotlivých častiach uznesenia Národnej rady hlasovali spoločne alebo osobitne o bode A, o bode B až o bode D. Spoločne o všetkých s tým, že bod C bude doplnený o bod 6, kde na návrh predsedu poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko bude návrh, aby za členku výboru pre verejnú správu bola zvolená pani poslankyňa Antošová. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Prosím, páni poslanci, prezentujme a hlasujme o návrhu.

    (Hlasovanie). Prítomných je 124 poslancov, za 122, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu 17. schôdze prerokúvaných návrhov zákonov, ktorým je Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie uviedol podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Zámerom vypracovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o verejnom obstarávaní bolo predídenie vzniku hospodárskych škôd z titulu neskorého čerpania prostriedkov z postupových fondov Európskej únie. Po vstupe sa totiž majú uplatňovať národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania, ktoré musia byť v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

    Ďalším zámerom návrhu na skrátené legislatívne konanie bolo vytvoriť dostatočný časový priestor na legislatívny proces vykonávania predpisu vyhlášky o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ktorý môže začať až po nadobudnutí platnosti splnomocňujúceho ustanovenia na jeho vydanie.

    Ďalej sa sledovalo vytvoriť väčší časový priestor na oboznámenie sa s novým zákonom o verejnom obstarávaní nielen pre odborne spôsobilé osoby na verejné obstarávanie, ale aj pre zamestnancov pracujúcich v implementačných agentúrach a zamestnancov štátnych inštitúcií, ktorých činnosť súvisí s postupovou pomocou.

    Na podporu skoršej platnosti zákona o verejnom obstarávaní je aj stanovisko a názory expertov Európskej komisie pre oblasť verejného obstarávania, ktorých odporúčania na spoločných rokovaniach boli, aby zákon bol prijatý ešte v júli tohto roku. Odôvodňujú to vytvorením dostatočného časového priestoru na oboznámenie používateľov so zákonom o verejnom obstarávaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca Minárika, aby ako spravodajca poverený gestorským výborom informoval Národnú rada o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády na prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám podal informáciu o prerokovaní tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 328 z 25. augusta 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 372, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh vlády na svojej 14. schôdzi výboru dňa 8. septembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    V prijatom uznesení č. 165 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh tohto zákona s tým, že prvé, druhé i tretie čítanie sa uskutoční na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto z prítomných pánov poslancov.

    Pán poslanec Minárik. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, o tomto bode sa hovorilo pri schvaľovaní programu. Napriek tomu, že výbor prijal takéto stanovisko, chcem podotknúť, že stanovisko bolo prijaté väčšinou jedného hlasu. Všetci cítime, že z troch dôvodov na skrátené legislatívne konanie je spomenutý prakticky len posledný dôvod, a aj predkladateľ musí cítiť, že má v tomto prípade pri zdôvodňovaní skráteného legislatívneho konania určité problémy. Ja viem, že rozhodujúce dôvody ležia inde. Možno ide o akýsi komfort, ktorý potrebuje exekutíva na vytvorenie priestoru na vyškolenie príslušného počtu ľudí, ktorí budú schopní realizovať tento zákon od 1. 1., v každom prípade ale normálne konanie neohrozuje schválenie zákona a jeho účinnosť od 1. 1. 2004, a preto sa asi prikloníme k tomu návrhu, ktorý sme spomínali pri schvaľovaní programu.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 56, proti 65, zdržalo sa 10.

    Konštatujem, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sme neschválili.

    Teda prerokúvať tento návrh zákona budeme v štandardnom režime bez toho, že by sme menili lehoty, ktoré určuje rokovací poriadok.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je úplná aproximácia práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je nevyhnutná z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania musia spĺňať štyri kritériá, ktorými sú.

    Po prvé, spoločné pravidlá zverejňovania, po druhé, spoločné pravidlá pre metódy verejného obstarávania, po tretie, spoločné pravidlá na technické hodnotenie a spoločné pravidlá na účasť a prijatie ponuky a uzavretie zmluvy.

    Do návrhu zákona sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké metódy a postupy verejného obstarávania ako v prípade zmlúv na uskutočnenie prác. Súčasne sa navrhuje zrušenie zákona o koncesnom obstarávaní.

    Navrhuje sa upraviť systém predkladania ponúk, prijatia ponuky a uzavretia zmluvy. Vychádza sa zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznačne určiť predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Z tohto pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavky uplatnené obstarávateľom. V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania ide zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Súťaž medzi predloženými ponukami potom bude spočívať buď v hodnotení ceny, alebo v hodnotení ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, t. j. v závislosti od obstarávateľom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Týmto novým prístupom sa očakáva zvýšenie konkurencie predkladaných ponúk, ale aj vyššia transparentnosť procesu vyhodnotenia ponúk. Ďalej sa navrhuje upraviť aj ustanovenie o súťažných podkladoch. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu odpisu predmetu obstarávania, v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založenú na európskych špecifikáciách.

    Postavenie právnických osôb pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa v poslednom období mení. Kým v minulosti medzi týmito obstarávateľmi dominovali tí, ktorí boli riadení alebo kontrolovaní štátom, v súčasnosti sa pomer medzi súkromnými spoločnosťami a štátnymi organizáciami mení. Na túto skutočnosť reaguje aj navrhované ustanovenie zákona tým, že umožňuje tomuto typu obstarávateľov väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania. Umožňuje sa im vzhľadom na ich postavenie viesť vlastné kvalifikačné systémy spôsobilých právnických osôb alebo fyzických osôb, s ktorými efektívnym spôsobom môžu v prípade potreby uzavrieť zmluvu.

    Navrhuje sa spôsob kolektívneho rozhodovania v prípade podania námietok uchádzačom alebo záujemcom proti podmienkam verejného obstarávania alebo rozhodnutiam obstarávateľa v procese verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy alebo po uzavretí zmluvy. Navrhovaný spôsob riešenia námietok predpokladá zvýšenie objektívnosti rozhodovania o námietkach a posilnenie dôvery účastníkov procesu verejného obstarávania a verejnosti v správnosť rozhodnutí.

    Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť po vstupe do Európskej únie, ako napríklad vyhlasovanie verejného obstarávania a oznámenie o výsledku verejného obstarávania v úradnom vestníku Európskej únie a nové povinnosti Úradu pre verejné obstarávanie voči Európskej komisii.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz poprosím pána poslanca Minárika, ktorého poveril výbor, ktorému bol návrh pridelený, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní.

    Pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 162 z 26. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vo všeobecnej časti dôvodovej správy je obsiahnutý cieľ predloženia návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími zákonmi, že zákon nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať negatívne environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že oblasť verejného obstarávania je uvedená v kapitole č. 2 čl. 68 Európskej dohody o pridružení v Bielej knihe. Kapitola č. 12 - potreba ďalšej aproximácie vyplýva aj z Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup a je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Teda bude postupovať podľa písm. c).

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 317 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej výbor pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporučím, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a gestorský výbor do 17. októbra 2003.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať ctenej Národnej rady, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme prerokovali všetky návrhy zákonov v prvom čítaní, ktorých predkladateľom je pán minister financií a podpredseda vlády, ktorý predkladá celkom 12 návrhov zákonov, a po ich prerokovaní by sme o tomto bloku zákonov hlasovali, čo predpokladám, že by mohlo byť o 16.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto ďalším postupom rokovania schôdze? O 16.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch pána podpredsedu vlády. Chcem však poprosiť, aby sme skôr ako do 16.00 hodiny prerokovali tieto návrhy, aby sme pokračovali v rokovaní ďalej, ale o 16.00 hodine by sme pristúpili k hlasovaniu o dovtedy prerokovaných bodoch programu. Súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Na základe takéhoto návrhu teraz pristúpime k predloženiu ďalšieho vládneho návrhu zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 296.

    Opäť prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol a odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Cieľom predkladaného návrhu zákona je precizovať platnú právnu úpravu a dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu niektorých ustanovení Colného zákona s Colným kódexom Európskych spoločenstiev a vykonávacími predpismi k nemu vzhľadom na ich ďalšie novely v uplynulom období. Súčasne sa podrobnejšie upravujú inštitúty colného záložného práva, zabezpečenie colného dlhu a upravuje sa ohlasovacia povinnosť pri vývoze alebo dovoze bankoviek a mincí.

    S cieľom zvýšiť úspešnosť vymáhania colných nedoplatkov a zabezpečiť pružnejšie nakladanie s pohľadávkami štátu, zvážiac všetky možnosť, ktoré súčasná prax ponúka, sa zavádza nový inštitút započítania pohľadávky a postúpenia pohľadávky.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa konkretizuje zoznam osobných údajov, ktorých poskytnutie je colný orgán oprávnený vyžadovať, účel ich spracovania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb. Predkladaný návrh zákona zároveň zjednocuje zavedené pojmy vo všetkých jeho ustanoveniach.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím teraz pána poslanca Lišku, aby z poverenia výboru, ktorý prerokúval návrh zákona, informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Liška.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač 296.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie.

    Ďakujem pánovi poslancovi Liškovi a prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladanej novely zákona o majetku vyšších územných celkov je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov v nadväznosti na prenesenie úlohy štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy. Podľa predloženého návrhu zákona prejdú do majetku VÚC z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Spolu s vecami prejdú do majetku VÚC aj súvisiace majetkové práva a záväzky okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov.

    V navrhovanej právnej úprave sa výrazne uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť vyššieho územného celku zachovať účelové určenie majetku, ktorý slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci, zdravotníctva a kultúry. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať účelové určenie majetku už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale o skončení tejto povinnosti rozhodne zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Súčasne novela umožňuje vyšším územným celkom vložiť tento majetok ako vklad do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. V rámci boja proti korupcii do návrhu zákona bolo zapracované aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok vyššieho územného celku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím pána poslanca Hurbana, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Antošová sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som aj ja predložila stanovisko k vládnemu návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.

    V 106. čísle Parlamentného kuriéra uverejnili aj nasledovné slová prezidenta Rudolfa Schustera. Citujem: „Pri prevode právomocí zo štátnej správy na samosprávy sa stále zdôrazňovalo, že reformu robíme v prospech občanov. Politici sa však radšej sporili o to, koľko bude krajov, aby nedajbože nestratili politickú moc a vplyv aj dolu na miestnej úrovni.“ Koniec citátu.

    Hlava štátu pripomína zrejme vyše dvojročné prešľapovanie na mieste v procese, ktorého úlohou bolo a je zásadným spôsobom zmeniť systém vzťahov medzi občanmi a inštitúciami verejnej správy. Neprofesionalita, diletantstvo a ľudské zlyhania vyvrcholili vzdaním sa vládnych poverení Dzurindových nominantov na lídrovských pozíciách pokračovania reformy verejnej správy.

    Pán Ivan Mikloš sa vzdal zodpovednosti za túto oblasť vo funkcii podpredsedu vlády a pán Viktor Nižňanský ušiel z postu splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy. Znalcov súčasných pomerov na Slovensku však už ani neprekvapuje, že dnes pán Mikloš zodpovedá za financovanie týchto údajných reforiem a pán Nižňanský je opäť štátnym splnomocnencom pre decentralizáciu verejnej správy.

    Pri posudzovaní tohto návrhu vládneho zákona platia tie isté výhrady, ktoré sme formulovali aj pri návrhu vládneho zákona o majetku obcí. Ide predovšetkým o nesystémovosť celého tohto procesu z hľadiska legislatívy. Tento postup totiž zakladá do budúcnosti zložité, až neriešiteľné situácie pre samosprávy a zvyšuje už aj tak veľký právny chaos. Opakujú sa však aj triviálne legislatívne chyby, ako je pojmová nejednotnosť. Napríklad, aby som bola konkrétna. V § 4 písm. b) je text, citujem: „A to do výšky nadobudnutého majetku.“ Zatiaľ čo v predloženom návrhu zákona je text, citujem: „A to do hodnoty nadobudnutého majetku“ a pridáva sa pojem „majetkových práv“.

    Podľa názoru odborníkov právneho oddelenia Bratislavského samosprávneho kraja tento nový pojem nie je bezo zvyšku zapracovaný do ustanovení návrhu zákona a ani do pôvodného textu. A podľa nich bude zdrojom nestability, lebo ho nebude možno jednoznačne vysvetliť v tej ktorej konkrétnej situácii.

    Ďalej v ods. 2 písm. b) tohto istého paragrafu tí istí odborníci spochybňujú pojem „povinných peňažných plnení“ a sú presvedčení, že by sa malo narábať s pojmom „peňažných plnení“ bez prívlastku povinných.

    Zaznamenali sme tiež názory, že zriaďovanie orgánov špecializovanej štátnej správy je návratom pred rok 1996, čo mnohí odborníci považujú za krok späť. Tiež pripomínam, že opäť zaznela požiadavka návratu historických budov radníc a župných domov všade tam, kde sa tieto nachádzajú v majetku štátu. Najväčším nedostatkom však zostáva podľa mňa pretrvávajúca neistota o spôsobe získavania financií na udržiavanie odovzdaného majetku v prevádzke.

    Nekomplexnosť a neprofesionálny prístup k tejto problematike spolu s už prednesenými pripomienkami a výhradami ma presviedča o správnosti nehlasovať pozitívne o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 320.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladanej novely zákona o majetku obcí je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva obcí v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy. Podľa predloženého návrhu novely zákona prejdú do majetku obcí z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na obce podľa osobitného predpisu. Spolu s vecami prejdú do majetku obcí aj súvisiace majetkové práva a záväzky okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva obce.

    Navrhovaná právna úprava má umožniť obciam aj racionálnejšie a efektívnejšie hospodárenie s majetkom, ktorý obci slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Výrazne sa preto uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť obce zachovať účelové určenie tohto majetku. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať toto účelové určenie už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale rozhodne kolektívny orgán obce - obecné zastupiteľstvo.

    Súčasne novela umožňuje obciam vložiť tento majetok ako vklad do majetkovoobchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. Do zákona obdobne ako pri zákone o majetku VÚC bolo zapracované aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok obce.

    Návrh zákona upravuje aj prechod stavieb rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby do vlastníctva obcí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy a posilnenia právomoci obcí, a preto vás žiadam o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec Hamarčák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia.

    Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 320, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 17. schôdze, teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné takto právne upraviť. Svedčí o tom aj uznesenie vlády č. 370 zo dňa 14. 5. 2003 k projektu decentralizácie verejnej správy.

    Ďakujem a odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Antošová, hlásili ste sa, áno? Pani poslankyňa Antošová a pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vám opäť prihovorila v rozprave k vládnemu návrhu zákona o majetku obcí. Nedá mi totižto nepripomenúť týždenník číslo 36 a jeho článok s názvom Čo bolo s takýmito vetami. „Dvanásť slovenských nemocníc ostalo bez telefonického spojenia so svetom. Podľa slov hovorcu Slovenských telekomunikácií odpojenie nebolo namierené proti nemocniciam či pacientom, ale bol to tlak na štát, aby zaplatil svoje účty.“

    Prvou nehoráznosťou obsiahnutou v týchto dvoch vetách je konštatovanie, že operácia nebola namierená proti nemocniciam a pacientom. Veď kto bol v prvom rade ohrozený v takejto situácii, ak nie občan - pacient. Každému je tiež jasné, že osnovatelia nátlaku to tiež dobre vedeli. Nehoráznejšie ale je, že si títo topmanažéri drzo dovolili verejne urobiť z občanov obete vydierania. Občanov, ktorí za vzniknutý stav absolútne nemohli a navyše boli v núdzi. Prepáčte za výraz, ale takýto hyenizmus sa, žiaľ, stáva bežnou súčasťou života našich už ťažko skúšaných občanov.

    Na inom mieste spomínaného stĺpčeka si možno prečítať: „Predseda ZMOS pán Sýkora kritizoval ministerstvo školstva za to, že na poslednú chvíľu odovzdalo rezortu financií rozpis nákladov na fungovanie základných a materských škôl, ktoré už možno v novembri budú mať prázdniny.“ Hovorkyňa ministerstva školstva však uviedla, že peniaze sú na ceste a do 15. septembra by mali byť na účtoch obcí. Potom sa vynára otázka, kde sa berie bohorovnosť predstaviteľov našich inštitúcií, ktoré majú slúžiť občanovi a ony ich namiesto toho svojou činnosťou nielenže znepokojujú, ale priam ohrozujú.

    Jedným z možných vysvetlení, kto je hrdinným vzorom pre takýchto služobníkov ľudu, nevedomky poskytol predstaviteľ vláde naklonenej Únie miest Slovenska, ktorý sa v podobnej situácii rozhorčoval nad arogantnou reakciou pána Viktora Nižňanského. Ten zvyšky svojho úradu splnomocnenca vlády pre decentralizáciu verejnej správy odkázal tým, na ktorých plecia tvrdo dopadajú dôsledky zbabraného pokračovania verejnej správy, aby sa svojich práv domáhali súdnou cestou. Ale v tom prípade si pán Nižňanský pomýlil poslanie splnomocnenca vlády v oblasti výrazne zasahujúcej do chodu, ba až stability štátu za dohadzovača kšeftov pre advokátske kancelárie.

    Základným nedostatkom predloženého zákona je nielen podľa názoru odborníkov na legislatívu, ale hlavne podľa ľudí z praxe nesystémové napojenie na sústavu súvisiacich právnych noriem. Tento nedostatok podľa pána Minaroviča z Únie miest Slovenska vyplýva aj z toho, že tieto zákony sú prijímané v časovej tiesni.

    Už samotné konštatovanie obsiahnuté v zákone, že vláda oddlži majetok odovzdávaný samospráve, je nesystémový a spôsobuje právny chaos, pretože právnou premisou je, že bremeno sa viaže na majetok. Okrem toho si je potrebné uvedomiť, že tento majetok dostáva samospráva bez dostatočného finančného zabezpečenia a riešenie následne vzniknutých záväzkov nie je definované. Inými slovami, je to naozaj postavené na hlavu, ak vláda nemá jasno o daňovej reforme v čase, keď odovzdáva majetok samospráve.

    Minarovič okrem iného upozorňuje aj na duplicitu či prelínanie zodpovednosti medzi samosprávnymi krajmi, obcami a mestami, špecializovanou štátnou správou či gestorskými rezortmi.

    Zástupcovia z Únie miest Slovenska sa tiež obávajú napríklad pri odovzdávaní nemocníc prvého typu neúmernému zadlženiu týchto zariadení z dôvodu odkladu možnosti narábania s nimi predstaviteľmi samospráv. To by podľa nich mohlo v krátkej budúcnosti viesť k ich likvidácii.

    Združenie miest a obcí Slovenska má k predloženému návrhu zákona takéto pripomienky.

    K bodu 6. ZMOS odporúča uplatniť alternatívu dva s odôvodnením, že navrhnuté riešenie vytvára dostatočný priestor na samostatné a efektívne nakladanie s majetkom obce. Zároveň v súlade s inými zákonmi, napríklad zákon o rozpočtových pravidlách, vytvára stabilné podmienky a garancie v prípade využívania obecného majetku na výkon verejnoprospešných služieb občanom garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

    K bodu 10. ZMOS v zhode s Asociáciou primátorov a starostov odporúča zvážiť opodstatnenosť a ústavnosť navrhovaného § 9 ods. 4, respektívne s ním nesúhlasí. Odôvodňujú to tým, že navrhnuté obmedzenie prevodu vlastníctva majetku obce fyzickým osobám nepomôže zamýšľanému boju proti korupcii. Považujú preto tento návrh za nesystémový a nedostatočný, ktorý má určitý diskriminačný charakter. Podľa názoru ZMOS-u aj Asociácie starostov a primátorov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom na úrovni obcí stanovuje taký rozsah obmedzení, ktoré nie sú pri nakladaní s verejným majetkom uplatňované voči štátnym funkcionárom a v ústavnom zákone č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov navrhované ani voči ústavným činiteľom v návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných činiteľov.

    Navrhnuté opatrenie nerieši ani napríklad možnosť korupcie v prípade odkupovania majetku obcou od uvádzaných fyzických osôb. ZMOS preto žiada uviesť v dôvodovej správe zoznam zákonov, ktoré rovnakým spôsobom upravujú protikorupčné opatrenia voči funkcionárom a zamestnancom a uviesť okruh verejných činiteľov volených, respektívne vymenovaných predstaviteľov verejných a verejnoprospešných inštitúcií, členov orgánov spoločnosti so 100-percentným vlastníctvom štátu a ich zamestnancom, voči ktorým sú v týchto zákonoch uplatnené rovnaké protikorupčné opatrenia, ako sa navrhujú voči miestnej samospráve.

    Ak teraz skončím, tak len preto, že nechcem naozaj zdržovať, ale nie preto, že by som nemala ďalšie argumenty, ktoré usvedčujú vládu zo zbabraného pokračovania reformy verejnej správy. Bohužiaľ, týchto argumentov je veľmi veľa, ale už sú aj notoricky známe.

    Zamýšľam sa však, prečo sa to takto robí. Je to hádam preto, aby sme vedome vyvolali chaos, zamútili vodu, odpútali pozornosť, a aby sa vláda mohla venovať tomu, čo ich napriek vzájomnej nenávisti nerozlučne spája? A to na profitovaní a ožobračovaní národa a lacného výpredaja ešte zvyšku strategických podnikov?

    Totižto môj názor, a nielen názor môj, ale väčšiny občanov, je, že reformy nie je možné robiť s úspechom bez tých, ktorým sú práve určené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ja by som v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa, chcela dať do pozornosti pánu podpredsedovi a zároveň pánu ministrovi financií, aby raz za čas zliezol z výšin svojho vládnutia a zašiel si do regiónov, do obcí a pozrel si, v akom stave sú školy a školstvo.

    Váš rezort sa skutočne veľmi macošsky správal a správa k školstvu. Aj v minulom volebnom období, aj v tomto bolo školstvo prioritou vlády, ale, bohužiaľ, opak bol pravdou. Toto vám hovorím nie preto, aby som vás nahnevala, pán podpredseda, ale preto, aby som vás upozornila na potrebu skutočne nájsť peniaze pre školstvo, pretože čo už tým občanom alebo deťom môžete dať. Skutočne len to vzdelanie, tak im ho, prosím, vás dajte.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte sa chce k rozprave vyjadriť predkladateľ pán minister financií.

  • Len chcem pani poslankyni Muškovej povedať, že súhlasím s tým, že finančné krytie potrieb školstva nie je dostatočné. V tomto roku sme rozpočtovali menej prostriedkov, ako bolo nevyhnutných, preto sme dodatočne teraz schvaľovali 700 miliónov, ale chcem povedať, že pre budúci rok vytvárame lepšie podmienky, pre budúci rok už teraz v návrhu štátneho rozpočtu predpokladaný nárast prostriedkov na regionálne školstvo je 10,8-percentný oproti tomuto roku aj po navýšení, ku ktorému došlo, pričom každý rok dochádza k poklesu počtu žiakov o 3,3 percenta. Čiže myslím si, že už pre budúci rok je priestor výrazne vyšší pri 3,3-percentnom poklese počtu žiakov 10,8-percentný nárast celkových zdrojov, čo nakoniec aj dnes na rokovaní s predstaviteľmi ZMOS-u a vyšších územných celkov aj oni akceptovali, že naozaj ide o nárast, a keď využijú svoje kompetencie, ktoré majú aj z hľadiska reštruktrualizácie a zužovania dnešného nadmerného počtu škôl a učiteľov, tak si myslím, že je tam dostatočný celkový balík peňazí, aby sa zlepšovalo financovanie školstva, aj keď iste potreby by boli omnoho výraznejšie.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil ďalší návrh, ktorého je predkladateľ, vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 321.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú niektoré úpravy platného právneho stavu v oblasti správy majetku štátu, uplatňovanie reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a v oblasti evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v súvislosti so zrušením okresných úradov s predpokladaným zrušením okresných úradov k 1. 1. 2004.

    Navrhovanou právnou úpravou prejdú uvedené pôsobnosti, ako aj majetok štátu v správe okresných úradov na krajské úrady ako orgány všeobecnej štátnej správy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, bude možné zavŕšiť ďalšiu etapu decentralizácie verejnej správy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 321, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 71 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. návrh bol doručený 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto ústne, písomné prihlášky som nedostal, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 347.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Koncepcia daňovej reformy na roky 2004 až 2006 predpokladá vypracovanie nového modelu zdaňovania nehnuteľností založeného na hodnotovom princípe. Ide o zložitú a časovo náročnú úlohu, ktorej uplatňovanie v praxi je reálne až od januára 2005. Niektoré aplikačné problémy spojené s uplatňovaním nových právnych predpisov súvisiacich napríklad so vznikom vyšších územných celkov vlastniacich majetok podliehajúcich tejto dani s novelizáciou stavebného zákona, ako aj požiadavka zvýšenia právomocí obcí pri uplatňovaní zákona a racionalizácie výberu dane boli dôvodom potreby novelizácie zákona už skôr, a to na zdaňovacie obdobie roku 2004.

    V predloženom návrhu novely zákona sa spresňuje základ dane pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch a ich hodnota je uvedená v prílohe zákona.

    V rámci racionalizácie správy tejto dane sa má odstrániť každoročné vypracúvanie všeobecne záväzného nariadenia obce a ruší sa aj povinnosť pre daňovníkov, ktorí nebudú uplatňovať nárok na oslobodenie nehnuteľností v daňovom priznaní každoročne.

    Prijatím novely zákona sa neočakáva výraznejší vplyv na rozpočtové príjmy obcí, tie by mali zostať na doterajšej úrovni.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru, ktorý návrh vlády prerokoval, informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom tak, ako obsahuje predmetný návrh.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa k návrhu vlády prihlásil pán poslanec Maxon. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som prezentoval niekoľko pripomienok k predloženému návrhu zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Predovšetkým by som chcel nadviazať na poslednú vetu, ktorú povedal pán predkladateľ, že sa neočakávajú nejaké zásadnejšie zmeny vo vzťahu vplyvu na obecné a mestské rozpočty. Konkrétne, pán podpredseda, ste povedali, že sa očakáva, že príjmy miest a obcí zostanú na rovnakej úrovni.

    Vážený pán podpredseda vlády, ak príjmy miest a obcí pre rok 2004 zostanú na rovnakej úrovni vo väzbe na cenovú liberalizáciu a na mnohé iné ekonomické opatrenia (hlasy v sále), áno, z tejto dane, tak mestá a obce nemajú reálnu šancu rozpočtovo rok 2004 prežiť.

    Ja teda poviem niekoľko pozitív tohto návrhu zákona. Za pozitívne hodnotím to, že obecné a mestské samosprávy nebudú musieť každoročne absolvovať procedurálny postup a každoročne schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia týkajúce sa tejto dani z nehnuteľností, ktorých správcom sú mestá a obce.

    Rovnako teda vítam možnosť väčšej šance v prípade, že si to obec a mesto bude môcť dovoliť, znížiť sadzbu dane, a vítam aj tú skutočnosť, že viac-menej sa teda proces v rámci Slovenskej republiky podstatne viac zjednocuje.

    Ale jednoducho nemôžem súhlasiť s tým, že predkladateľ sa odvoláva na to, že v súlade s koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky, síce skonštatovala, že je potrebné zásadnejším spôsobom vstúpiť do tohto zákona, zásadnejším spôsobom znamená vypracovať nový zákon o zdaňovaní nehnuteľností, a to na základe trhovej hodnoty premietnutej do cenových máp.

    Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je to ale mimoriadne náročná práca, s čím ja súhlasím, ale nemyslím si, že by musela mať také dlhé trvanie, aby nebola reálna šanca v rámci koncepcie daňovej reformy, aby nové cenové mapy mohli byť k dispozícii od 1. 1. 2004.

    Ale čo je kľúčové a čo principiálne vytýkam tejto novele, je skutočnosť, že nereaguje na platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ja som už aj na pôde Národnej rady niekoľkokrát upozornil na relevantné články Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k vyšším územným celkom.

    Predpokladal som, vážený pán minister, že koncepcia daňovej reformy a balík zákonov, ktorý teraz v rámci toho ide, by som povedal, diskusiu v Národnej rade štartuje, že v koncepcii daňovej reformy budú zahrnuté návrhy zákonov alebo novely zákonov Národnej rady Slovenskej republiky v takom znení, aby boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi preto, aby som citoval článok 65 Ústavy Slovenskej republiky: „Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonov samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.“ Odsek 2 článku 65 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.“

    Vážený pán minister, ústava podľa môjho názoru úplne explicitne prikazuje vláde Slovenskej republiky a po vláde Slovenskej republiky nepochybne aj parlamentu, aby spracoval zákony, na základe ktorých dane a poplatky budú príjmami vyšších územných celkov. Ak pri takejto novele túto skutočnosť nezohľadňujeme, tak som presvedčený, že táto novela nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to sa analogicky týka aj ostatných daňových zákonov.

    Ešte raz opakujem. Ústava Slovenskej republiky prikazuje, že zákonom budú určené, ktoré dane a poplatky budú príjmom nielen obcí, tak ako o tomto zákon jasne hovorí, ale aj príjmami vyšších územných celkov. Vyššie územné celky jednoducho z tohto pohľadu visia vo vzduchu. Jediný zákon, ktorý určuje, čo budú mať vyššie územné celky, je zákon o štátnom rozpočte a pri tejto príležitosti by som ešte raz chcel dať do pozornosti, že ústava hovorí, ktoré dane a poplatky, a nie aký objem rozpočtových prostriedkov vyššie územné celky pre svoju činnosť budú mať k dispozícii.

    Z toho dôvodu, vážené dámy a páni, navrhujem, aby tento návrh zákona bol predkladateľovi vrátený na prepracovanie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec (potlesk) aj vám. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Predložený návrh zákona sa predkladá na záver záverov, ktoré boli prijaté vládou v uznesení z prerokovania návrhu koncepcie určovania správnych poplatkov. V súlade s touto koncepciou bola vykonaná celková revízia správnych poplatkov zameraná na prehodnotenie a úpravu správnych poplatkov vyplývajúcich zo zmien hmotnoprávnych predpisov ustanovujúcich úkony a konania orgánov štátnej správy.

    Sadzobník správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, sa dopĺňa o 38 nových položiek sadzobníka s novo spoplatňovanými úkonmi a konaniami orgánov štátnej správy ustanovenými novými právnymi predpismi, ktoré vyplývajú z činnosti správnych orgánov napríklad na úseku poštovej činnosti, životného prostredia, priemyselného práva, colníctva, veterinárnej a stavebnej správy, pamiatkového výskumu a konzulárnych poplatkov a v 18 položkách sa vypúšťajú zo sadzobníka úkony a konania, ktoré stratili svoje opodstatnenie. Sadzba správneho poplatku sa v 21 položkách zvyšuje a v 12 položkách znižuje. Ako príklad možno uviesť zníženie sadzby poplatku nadväzne na zmenu spôsobu spoplatňovania pri vkladoch do katastra nehnuteľností.

    Pri udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky sa navrhuje znížená sadzba správneho poplatku aj u žiadateľov - kreoptantov podľa medzinárodného práva a u štátnych občanov Českej republiky narodených po 1. 1. 2003.

    Pri prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa navrhuje zrušiť spoplatnenie závislosti od ukončeného vzdelania a znižujú sa sadzby správneho poplatku v súlade s odporučením Európskeho dohovoru o občianstve.

    Navrhuje sa zaviesť v správnych orgánoch evidenciu o vykonaných spoplatňovaných úkonoch a konaniach a o sume vybraných poplatkov.

    Zároveň sa spresňuje rozpočtové určenie výnosu poplatkov a spôsob odvodu správnych poplatkov do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky. Upravuje sa aj rozsah výnimiek z platenia správnych poplatkov.

    Cieľom predloženého návrhu novely zákona je efektívnejšie realizovanie úkonov a konaní orgánov štátnej správy so zameraním na skvalitnenie činností, ktoré podliehajú spoplatneniu. Ako to naznačila aj schválená koncepcia určovania správnych poplatkov, vzhľadom na rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť vyberanie správnych poplatkov, predpokladá sa, že príjmy zo správnych poplatkov zostanú na úrovni predchádzajúcich rokov, teda nezvyšuje sa zaťaženie správnymi poplatkami.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru, ktorý návrh zákona prerokoval, informoval Národnú radu o stanovisku výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 350, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené dámy a páni. Hneď na úvod musím konštatovať, že nie sú splnené formálne predpoklady, aby sme dôsledne mohli o tomto návrhu zákona rokovať, pretože v samotnej dôvodovej správe sa uvádza: „Ako sa vo vládou Slovenskej republiky schválenej koncepcii určovania správnych poplatkov uvádza, finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov nie sú konkrétne vyčíslené.“

    No, prepáčte mi, ja sa nemôžem uspokojiť s takýmto konštatovaním v dôvodovej správe, keď explicitne v rokovacom poriadku máme uvedené, že každá predloha zákona musí obsahovať konkrétne vyčíslené dopady na štátny rozpočet.

    O to viac ma prekvapuje, že tento zákon je z dielne ministerstva financií, ktoré je súčasne garantom stráženia štátnej pokladnice, teda rozpočtu, a nakoniec som presvedčený, že kvantifikácia dopadov, či už pozitívnych alebo negatívnych, naozaj v tomto prípade nie je problematická, pretože vieme si spraviť štatistické priemery prípadov jednotlivých poplatkov za licencie, jednotlivých poplatkov za správne úkony.

    A naozaj by nemalo robiť problémy, aby sa vyčíslili, aké dopady môžu byť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Čiastočne môže byť objektivizovaný problém v súvislosti s prechodom niektorých kompetencií, ktoré mal štát na vyššie územné celky, prípadne na obce. Ale celkový dopad podľa môjho názoru by naozaj nemalo byť problematické vyčísliť a konštatovať, že predkladateľ predpokladá, že sa nič výraznejšieho nestane a že ročný príjem vo výške 1,6 miliardy Sk podľa môjho názoru nie je dostatočný, a som presvedčený, že nie je ani v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, napriek tomu, že rokujeme o prvom čítaní tohto zákona, dovoľte mi upozorniť ešte na jednu skutočnosť, ktorá je v zákone o poplatkoch navrhovaná, a považujem to za nesystémový krok, a to je predovšetkým problematika takzvaného rýchlostného príplatku na návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a návrh na začatie konania o určení priebehu hranice pozemkov.

    Určite ste, dámy a páni, zaregistrovali, že sa tam navrhuje zvýšený poplatok. V prvom prípade 2 000 Sk, v druhom prípade 5 000 Sk. Na základe toho, ak správny orgán vyberie tento poplatok, tak je potrebné alebo má za povinnosť realizovať vklad do 15 dní.

    Ja by som s týmto problémom nevystupoval v prvom čítaní, ale hovorím to predovšetkým preto, že sama predsedníčka úradu, ktorej prináleží tento návrh komentovať, konštatovala, že zvýšený správny poplatok z hľadiska vybavovania agendy na katastrálnych úradoch nič nevyrieši. Celkom nič nevyrieši. Môže spôsobiť jedno jediné, že tí, ktorí nemajú 2 000 alebo 5000 korún namiesto troch mesiacov teraz budú čakať päť mesiacov, aj keď správna lehota je 30 dní.

    Opäť aj v tomto zákone sú rovní a rovnejší. To, čo by mal štátny orgán za štandardne vyrúbený poplatok, tak ako je pôvodne navrhovaný a vyberaný zrealizovať za 30 dní, veľmi dobre vieme, že na 80 percent katastrálne úrady tieto lehoty neplnia. Nechcem hovoriť vo všeobecnosti, pretože situácia sa radikálnym spôsobom zlepšila. Najvážnejšie problémy sú na Katastrálnych úradoch Bratislava a Katastrálny úrad Trnava. Ďakujem pekne, pán kolega.

    Čo by v tejto oblasti pomohlo, je to, aby rozpočet na rok 2004 pre katastrálne úrady bol stabilizovaný na kvantifikovaný počet pracovníkov, aby sa nám podarilo lehotu naozaj 30 dní dodržiavať. Ak bude správna lehota 30 dní, nepotrebujeme byť rovní a rovnejší, nepotrebujeme žiadne rýchlostné príplatky za to, aby niektoré elitné skupiny boli na katastrálnych úradoch vybavené skôr. Argument, prosím vás pekne, že zvýšený poplatok bude istým spôsobom kompenzovať možný záujem o provízie, je v tomto prípade absolútne bezpredmetný a neobstojí.

    Takže hovorím o tomto probléme preto a vyjadrím sa k tomu, samozrejme, aj v druhom čítaní, že samotná filozofia tohto riešenia podľa môjho názoru je absolútne nesprávna a scestná. Daňový aj poplatkový systém má byť spravodlivý pre všetkých občanov. Nemá byť zvýhodnená majetkovo silnejšia skupina občanov, ktorí si môžu rýchlostný príplatok zaplatiť.

    Urobme poriadok na katastrálnych úradoch z hľadiska personálneho obsadenia, zabezpečme im objektívny objem finančných prostriedkov a nebudeme musieť zavádzať takéto protekcionistické režimy aj do nášho zákonodarstva.

    Ďakujem pekne.

  • Končím rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol ďalší návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 351.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh tohto zákona sa predkladá nadväzne na novelu Občianskeho súdneho poriadku vykonanú zákonom č. 424/2002 Z. z. a so zreteľom na pripravovaný nový zákon o Obchodnom registri, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese.

    Návrh novely bol vypracovaný v úzkej súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti, ktoré vlastne aj iniciovalo navrhované zmeny a doplnenia. Spresňujú sa niektoré ustanovenia zákona a tiež vecná náplň niektorých už zavedených, už spoplatňovaných úkonov a konaní na súdoch s cieľom odstrániť nejednotný výklad. Dopĺňajú sa nové spoplatňované konania súdov, ktoré doteraz neboli spoplatnené. Napríklad konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov a podobne.

    V súvislosti s novelou Občianskeho súdneho poriadku sa rozširuje okruh vecných oslobodení od súdnych poplatkov, ako i oslobodenie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy alebo ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

    Predkladaný návrh reaguje na potreby praxe v súvislosti so spoplatnením zmien zápisu údajov do Obchodného registra, ktoré sa zjednocuje pre všetky zmeny.

    Súčasne sa upravujú poplatky...

  • Páni, prosím, páni poslanci pod balkónom.

  • Súčasne sa upravujú poplatky vo veciach súdnych znalcov a tlmočníkov, vypúšťajú sa zo spoplatňovania úkony, ktoré sú verejne prístupné.

    Z hľadiska výnosu z týchto daní predložený návrh nepredpokladá výrazné zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ktoré je v konečnom dôsledku ovplyvnené aktivitou poplatníkov. V roku 2002 bol ročný výnos približne 1,3 miliardy korún.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím znovu pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru, ktorý návrh zákona prerokúval, informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 351, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa poslanci nehlásia do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorého z poverenia vlády je predkladateľom pán minister financií, vládny návrh zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vládou schválená koncepcia daňovej reformy predpokladala úplné zrušenie dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností už od roku 2004. Po prehodnotení súčasného vývoja v príjmoch štátneho rozpočtu sa však dospelo k záveru, že sa zruší daň z dedičstva a daň z darovania, ale ponechá sa zdanenie prevodov a prechodov nehnuteľností majetku ešte v roku 2004. Z dôvodu väčšej prehľadnosti sa vypracoval nový zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

    Predložený návrh zjednodušuje zdaňovanie zmien vlastníctva nehnuteľností zavedením pevnej 3-percentnej sadzby a zrušením členenia daňovníkov na skupiny podľa stupňa príbuzenského vzťahu alebo iného osobného pomeru k prevodcovi, čo napokon pri dani transakčného typu ani nemá svoje opodstatnenie.

    Základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností bude dohodnutá cena, najmenej však všeobecná hodnota nehnuteľnosti zistená podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Za týmto účelom sa navrhuje v čl. 2 vytvoriť právny základ ohodnocovania nehnuteľností aj pre potreby tohto zákona. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na občanov, ktorí už nebudú platiť daň z dedičstva ani daň z darovania a daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností sa daňové zaťaženie zníži. Prevažná väčšina prevodov sa doposiaľ realizovala v tretej skupine osôb, v ktorej je súčasne platná sadzba od 3 do 6 percent. Ročný výnos novej dane sa očakáva približne v sume 900 miliónov korún.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, aby informoval Národnú radu o odporúčaní výboru, ktorý návrh vlády prerokúval.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote a predseda Národnej rady tento návrh zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Preto končím rozpravu o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie a prosím pána podpredsedu vlády, aby v poradí ako desiaty návrh zákona uviedol vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Novelou tohto zákona sa ustanovuje prechod pôsobnosti v regulácii a kontroly cien z okresných úradov na vyššie územné celky v súvislosti s procesom decentralizácie verejnej správy a zrušením okresných úradov.

    Rozsah regulácie, ktorú vo svojich regiónoch budú môcť uplatňovať vyššie územné celky, sa ustanoví opatrením ministerstva financií. Rozsah regulácie nebude väčší, ako mali doteraz okresné úrady. Ťažisko regulácie bude spočívať v regulácii cien cestovného v mestskej hromadnej doprave.

    V súlade s programovým vyhlásením vlády na zabezpečenie zámerov reformy zdravotníctva sa novelou zákona o cenách zabezpečuje prechod pôsobnosti v oblasti regulácií a kontrole cien výrobkov v zdravotníctve, výkonov v zdravotnej starostlivosti a obchodných výkonov na predaj zdravotníckych výrobkov z ministerstva financií na ministerstvo zdravotníctva. V oblasti kategorizácie cien sa prechodom kompetencií v regulácii a kontrole cien zlúči proces tejto cenotvorby s procesom kategorizácie liekov do jedného procesu.

    V rámci predkladanej novely zákona o cenách sa kompetencie v oblasti zdravotníctva riešia komplexne, t. j. vrátane presunu kompetencií v regulácii a kontrole cien liekov, zdravotníckych pomôcok, zdravotníckych výkonov, obchodných výkonov a tiež cien nájmu za nebytové priestory v zdravotníckych zariadeniach. Novela zákona taktiež ustanovuje prechod pôsobnosti v regulácii a kontrole cien za nájom bytov z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

    Predkladanou novelou zákona sa ruší vyhláška ministerstva financií o cenách stavieb, pozemkov a trvalých porastov, úhradách na zriadenie práva osobného užívania, pričom s účinnosťou od 1. januára 2004 na ohodnocovaní nehnuteľnosti sa bude uplatňovať len vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z. z.

    Zrušujú sa niektoré spôsoby regulácie cien, napríklad minimálne ceny regulácie cien poľnohospodárskych výrobkov, vecné usmerňovanie cien, časové usmerňovanie cien a cenové moratórium.

    Touto novelou zákona sa uplatňuje ďalší prvok hospodárskej reformy štátu, ktoré vedú k dosiahnutiu základných cieľov krajín Európskeho spoločenstva zakotvených v zmluve o založení Európskych spoločenstiev. Uplatňovanie ustanovení zákona o cenách nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu, pán podpredseda. Poprosím teraz pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru, ktorému bol návrh pridelený, informoval Národnú radu o stanovisku výboru.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý máte ako tlač 370.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Toľko ako úvod.

    Môžete, pán predseda, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušuje prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona a poprosím pána podpredsedu vlády, aby ako posledný z návrhov zákonov, ktoré ho vláda poverila predložiť v Národnej rade, uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 368.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, návrh zákona o dani z príjmov predkladám v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a koncepciu daňovej reformy. V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie tzv. rovnej dane, teda zdaňovanie všetkých druhov príjmov aj ziskov právnických osôb aj fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 percent a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

    Nový spôsob zdaňovania prinesie podstatné zjednodušenie systému zdaňovania príjmov, ziskov fyzických a právnických osôb a zosúladenie so smernicami Európskej únie pre oblasť príjmov s prihliadnutím na výsledky rokovaní o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Cieľom uplatnenia jednotného systému zdaňovania sa navrhovaným zákonom zrušuje osobitný spôsob zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktorým bola paušálna daň. Zníženie administratívnej náročnosti podnikania v dostatočnej miere spĺňa navrhovaný spôsob uplatňovania výdavkov percentom z príjmu, popri ktorých si podnikateľ môže uplatniť aj platby uskutočňované do poistných fondov. Navrhuje sa zníženie počtu odpočítateľných položiek od základu dane z príjmov fyzických osôb, pričom sa zostávajúce nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a manželku zvyšujú na 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa navrhuje nahradiť daňovým bonusom, ktorý sa bude daňovníkovi poskytovať formou zníženia dane alebo priamou platbou v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa.

    Navrhovaným zákonom sa zjednodušuje výpočet základu dane z príjmov a dane a navrhuje sa výrazne obmedzenie rozsahu uznávania nákladov s požiadavkou ich zaplatenia. Návrh zákona priamo obsahuje podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktorú sú v súčasnom období predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

    Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zrušiť zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Ku komplexnej úprave zdanenia príjmov prispeje aj prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov priamo do ustanovení zákona o daniach z príjmov. V návrhu zákona sú rovnako premietnuté zmeny vyplývajúce zo zákona o účtovníctve a následne vydaných nových opatrení so spôsobom účtovania.

    Závažná zmena, ktorá sa týka zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku, je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy v roku 2004, ale je ponechaný priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.

    Predložený návrh zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom na zmeny ostatných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na predložený návrh zákona. Okrem uvedeného novou štruktúrou usporiadania niektorých častí zákona sa sleduje aj vyššia zrozumiteľnosť a prehľadnosť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov, ktorý máme pod tlačou 368, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Ešte raz by som poprosil operátorov a poslancov, ktorí boli na svetelnej tabuli, aby sa opäť prihlásili. Pán poslanec Šulaj, Muňko, Maxon, Burian. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Páni poslanci, dávam návrh. Predpokladám, že rozprava k tomuto bodu programu bude dlhšia ako do 16.00 hodiny, kedy by sme mali o prerokovaných návrhoch hlasovať, či nepristúpime teraz k hlasovaniu a po odhlasovaní prerokovaných bodov by sme pokračovali v rozprave. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Ďakujem pekne za podporu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. A požiadam pána poslanca Minárika, ktorý bol spravodajcom k prvému vládnemu návrhu zákona, ktorého predkladateľom bol podpredseda vlády pán Mikloš. Prosím neprítomných pánov poslancov v rokovacej sále, ale prítomných v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik, prosím, uvádzajte jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Vraciame sa k tlači č. 326. V rozprave neodzneli žiadne návrhy, takže prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 89, proti 26, zdržali sa 3, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vás ako predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej za to, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že učené výbory prerokujú návrh zákona v termíne do 10. októbra 2003 a gestorský výbor do 17. októbra 2003.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol poverený spravodajca pán poslanec Minárik.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 106, proti 12, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Lišku, aby z poverenia gestorského výboru v Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o štátnej službe colníkov.

    Pán poslanec Liška.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 100, proti 19, zdržalo sa 15.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 285 z 30. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 118, proti 9, zdržalo sa 7.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Liškovi a poprosím pána poslanca Hurbana, aby predniesol návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku vyšších územných celkov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 77, proti 44, zdržalo sa 16.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu, pán predseda.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme za návrh prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v gestorskom výbore.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 103, proti 18, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

    Prosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru predložil návrh uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Hamarčák, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 76, proti 42, zdržalo sa 17, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 312 z 30. júla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hamarčák.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 101, proti 15, zdržalo sa 19.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz, pán poslanec, keby ste ako poverený spravodajca predložili návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegovia a kolegyne. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 77, proti 53, zdržalo sa 6.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 313 z 30. júla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 99, proti 14, zdržalo sa 27.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona, ktorý odporúča nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a vrátiť návrh vláde na prepracovanie.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda. Pán poslanec Maxon predniesol procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý navrhuje vrátiť vláde návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 64, proti 71, zdržalo sa 5.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vašom návrhu, ktorým odporúčate na základe stanoviska gestorského výboru prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 93, proti 38, zdržalo sa 12.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali uvedený návrh do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujme o návrhu prideliť návrh výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 105, proti 10, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Hurbana, keďže je spravodajcom aj k vládnemu návrhu zákona o znalcoch a tlmočníkoch, aby uviedol hlasovanie k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Panie poslankyne, páni poslanci, ruším výsledok tohto hlasovania, pretože ma upozornil pán poslanec Maxon, ktorý sa prihlásil do rozpravy aj k tomuto návrhu zákona, že predložil návrh, aby nie písomne, ústne... Predniesol návrh, aby Národná rada hlasovala...

  • K tomuto zákonu nikto nevystúpil v rozprave.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ospravedlňujem sa, ale došlo k istému nedorozumeniu, takže poprosím, aby sme ešte raz hlasovali o návrhu, ktorým pán poslanec Hurban odporúča prerokovať návrh zákon v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 85, proti 38, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 96, proti 12, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

    Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 350.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, budeme hlasovať o odporúčaní, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Môžeme hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 72, proti 54, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 345 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, môžeme hlasovať o uvedenom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorým odporúča navrhovateľ, aby Národná rada zákon pridelila výborom, stanovila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 91, proti 27, zdržalo sa 16.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis registra trestov.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 77, proti 52, zdržalo sa 7.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 346 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Môžeme hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mikuš.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 83, proti 27, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.

    Prosím pána poslanca Komlósyho, aby uviedol návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o cenách a o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne návrhy, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, dajte o tomto hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 99, proti 21, zdržalo sa 20.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od dnešného dňa.

    Pán predseda, môžete dať hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Komlósy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 101, proti 15, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov rozpravou k tomuto návrhu. Do rozpravy sa prihlásili šiesti páni poslanci. Ja mám zapísaných pána poslanca Šulaja, Muňka, Maxona a Buriana. Pýtam sa pána poslanca Husára, či sa nehlási do rozpravy? Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Šulaj, Muňko, Maxon, Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Koncom marca 2003 bola predložená verejnosti na posúdenie koncepcia daňovej reformy v rokoch 2003 až 2006. Podľa vyjadrenia zástupcov ministerstva pracovala na tejto koncepcii skupina odborníkov, ktorá ju predložila na posúdenie odbornej verejnosti. Z časového hľadiska by malo ísť o realizáciu postupných krokov v oblasti daňovníctva od roku 2004 do roku 2006, t. j. do konca volebného obdobia.

    V súčasnom období je predložený na posúdenie Národnej rady Slovenskej republiky zákon o daniach z príjmov, ktorý predpokladám vychádzal z uvedenej koncepcie. Tak ako koncepcia mala svoje rôzne časové verzie od naivno-ekonomických predstáv prezentujúcich možnosti uznania investičných výdavkov priamo do nákladov alebo predstavy súvisiace s pripočítateľnou položkou pri stratových obchodných transakciách, tak sa vyvíjal i názor na pripravovanú novelu zákona o daniach z príjmov. Škoda len, že na uvedenej koncepcii nepracovali aj pracovníci alebo odborníci z opozície, pretože predpokladám, že takto sa mohol vytvoriť komplexný názor, ktorý by vyriešil niektoré vecné problémy, a mohli sme sa posunúť s celkovým naším názorom na daňovú problematiku dopredu.

    Už v priebehu roku 2003 však boli Národnej rade Slovenskej republiky predkladané daňové zákony, ktoré priamo nevyplývali z uvedenej koncepcie. Tak napríklad zákony o spotrebnej dani z piva, vína, alkoholu mali mať spoločnú myšlienku a princíp v rovnakom zdaňovaní obsahu alkoholu v týchto komoditách.

    Našťastie alebo žiaľ bola v prvom polroku 2003 prijatá z týchto zákonov len novela zákona o spotrebnej dani z piva. To znamená, že bola porušená myšlienková zásada alebo princíp daňovej reformy. Myslím si, že poslanci Národnej rady nakoniec so zdravým rozumom posúdili skutočnosti zdaňovania týchto komodít aj s ich špecifikami na našom trhu.

    Ďalším, a to veľmi závažným spôsobom porušenia princípov daňovej reformy bol princíp fiškálnej daňovej neutrality. V zmysle uvedeného princípu mali byť dôsledky daňovej reformy súvisiace s daňovým zaťažením neutrálne. To znamenalo, že zvýšenie jednej dane sa malo kompenzovať znižovaním druhej dane. V roku 2002 a v roku 2003 však len dochádza k zvýšeniu daňového zaťaženia na dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani z piva, tabaku a tabakových výrobkov, ako aj spotrebnej dani z minerálnych olejov.

    Daňová reforma predpokladala i nižšie sadzby spotrebných daní z minerálnych olejov. V záujme odstránenia veľkých škôd sme však v prvom polroku prijali a odhlasovali novelu zákona o spotrebných daniach, ktorá mala vykryť výpadok príjmov neodborne spracovaného štátneho rozpočtu.

    Čuduj sa svete, daňové sadzby však nevychádzali z daňovej koncepcie alebo boli vyššie, pretože si to vyžadovala kritická finančná situácia v našom štátnom rozpočte. Namieste je teda otázka. Má Slovensko spracovanú kompletnú daňovú reformu, podľa ktorej sa môžu kreovať a následne schvaľovať daňové zákony? Alebo len improvizujeme a namiesto systémového prístupu riešime veci len ad hoc. Odpoveď si musia nájsť sami poslanci, ktorí v priebehu niekoľkých dní budú rozhodovať aj o novele zákona o daniach z príjmov.

    Vyskúšajme sa teda pozrieť na predkladanú novelu zákona o daniach z príjmov, a to z hľadiska programového vyhlásenia vlády, z hľadiska daňovej reformy a z hľadiska predkladanej novely zákona o daniach z príjmov.

    Ak ja sám mám definovať podstatu zákona o daniach z príjmov, myslím si, že z hľadiska štátneho rozpočtu ide o druhý najdôležitejší zákon. Ak sa pozrieme na príjmy štátneho rozpočtu za rok 2003, tak v roku 2003 z celkových daňových príjmov 215 miliárd korún 73 399 milión korún prináležalo dani z príjmu, to znamená 34 percent. Je to teda druhý najdôležitejší daňový príjem tohto štátu, a preto by sme sa k tejto dani mali aj takýmto spôsobom správať. Z uvedenej tabuľky je jasná postupnosť dôležitosti jednotlivých daní. Na prvom mieste je daň z pridanej hodnoty, následne daň z príjmov.

    Domnievam sa, že novela zákona o daniach z príjmov by mala vychádzať zo základných téz programového vyhlásenia vlády a následne koncepcie daňovej reformy. Tak sa teda poďme pozrieť na programové vyhlásenie vlády.

    Tento dokument bol prijatý 4. 11. 2002 a v časti ekonomická politika mal nasledovné ciele. Sprehľadniť daňové zákony, znížiť priame dane. Ešte raz upozorňujem znížiť priame dane. Nie je to otázka znižovania daňového zaťaženia, ale zníženia priamych daní. Ďalej posilniť vlastné daňové príjmy obcí, stanoviť vlastné daňové príjmy vyšších územných celkov, zaviesť nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania, zabezpečiť prísny a priamy spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby, obmedziť daňové úniky. Okrem iného sme sa tiež zaviazali, že presunieme daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane a prehodnotíme uplatňovanie sadzieb majetkových daní.

    Podľa koncepcie daňovej reformy je daňová reforma potrebná z toho dôvodu, že posledná veľká zmena nastala pred desiatimi rokmi. Od tohto obdobia došlo k výraznému skomplikovaniu daní. Do daní sa dostali i politické vplyvy a nesystémové opatrenia. Sú rôzne sadzby daní, ktoré spôsobujú nejasnosti. Napríklad pri daniach z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, dividend je potrebné zaviesť priame zdanenie, ktoré bude plniť fiškálnu úlohu. Cieľom malo byť dosiahnutie deficitu verejných financií v roku 2006 do 3 percent HDP a takisto tam bola aj podmienka daňovej reformy, ktorá by mala byť postavená na báze fiškálnej neutrality. Myslím si, že z uvedených dokumentov je možné spraviť prienik základných cieľov pre novelu zákona o daniach z príjmov, a to nasledovne.

    Po prvé, znížiť priame dane, po druhé, posilniť daňové príjmy miest a obcí a vyšších územných celkov, po tretie, odstrániť výrazné skomplikovanie daní, po štvrté, zrušenie rôznych daňových sadzieb, ktoré spôsobujú nejasnosti, a po piate, zaviesť nový systém horizontálneho a finančného vyrovnávania.

    Tak sa teda pozrime na tieto ciele, ako sa nám ich podarilo zabezpečiť v novele zákona o daniach z príjmov. Veľmi dôležitou myšlienkovou tézou pri predkladaní novely zákona o daniach z príjmov je zníženie priamych daní. Ak si však spravíme prepočet priemerne zarábajúceho občana, za prvý kvartál štatistika slovenského úradu poskytuje údaj, že priemerný zárobok bol 13 082 korún. Upozorňujem na to, že reálny príjem za prvý kvartál roku 2003 bol o 1 percento nižší ako v roku 2002. Ak si spravíme prepočet tohto príjmu na celý rok a porovnáme ho s daňovým zaťažením alebo s výškou dane v roku 2003 a roku 2004, tak prídeme na to, že takto priemerne zarábajúci občan zaplatí v roku 2004 o 12 korún na dani viacej. Ak sa mýlim, môžeme si tieto jednotlivé výpočty alebo prepočty overiť a môžeme v podstate komunikovať aj na túto tému.

    To znamená, že pre priemerne zarábajúcich ľudí, ktorých je tu asi gro na Slovensku, bude daňová reforma pri fyzických osobách znamenať len buď daňovú neutralitu, alebo zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb. Len pre bohatých ľudí, ktorí so stotisícovým mesačným príjmom, to je ročným príjmom 1 200-tisíc korún budú platiť nižšie dane o 160-tisíc korún, vzniká určitá väčšia daňová úľava alebo prosperita oproti roku 2003.

    Pýtam sa, je toto finančné horizontále vyrovnávanie spravodlivé alebo správne oproti roku 2003? Ako to budeme vysvetľovať našim občanom, keď jednému pridáme 12 korún, alebo budeme sa pri stredných vrstvách obyvateľstva držať v neutrálnej hladine rokov 2003 - 2004 a silne zarábajúcim občanom, ktorí zarábajú 100-tisíc korún mesačne, dáme daňové zvýhodnenie o 160-tisíc korún vyššie oproti roku 2004? Je to spravodlivé alebo nie?

    Nechcem na túto otázku odpoveď. Prosím vás, zvažujte pri hlasovaní, ako budete postupovať ďalej pri novele zákona o daniach z príjmov. Preto sa pýtam, že hovorím o konkrétnych faktoch, a myslím si, že tieto konkrétne fakty by mali presviedčať poslancov o tom, ako budú hlasovať.

    Ak hovoríme o znižovaní daní, dovoľte mi zopár úvah. Je vari znižovaním dane skutočnosťou, keď poľnohospodárskemu podniku zvýšime sadzbu dane z 15 percent na 19 percent? Je vari znižovaním dane, keď právnickej osobe, ktorá zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, zvýšime sadzu dane z 18 percent na 19 percent? Je vari znižovaním dane, keď navrhneme zrušenie paušálnej dane, mimochodom, veď to bol myšlienkový produkt SDKÚ, ktorý sa ujal tu na Slovensku, a ktorým si myslím, že práve táto politická strana zabodovala u niektorých fyzických osôb? Je vari znižovaním dane, keď znížime paušálne náklady u poľnohospodárov zo 60 percent na 25 percent a uznáme tam plus odvody do zdravotných, nemocenských, dôchodkových poisťovní? Sú to všetko hypotetické otázky matematického vyjadrenia, na ktoré si budeme musieť dať znova odpoveď pri hlasovaní o uvedenej dani.

    Novelou zákona o daniach z príjmov sa nepodarilo podstatnou mierou zvýšiť daňové príjmy miest, o daňových príjmoch vyšších územných celkov sa v súčasnosti pri tejto novele ani hovoriť nedá.

    Ak poslanci Smeru navrhnú prerozdeľovanie príjmov z daní z príjmov právnických osôb pri prirodzených monopoloch nie podľa sídla, ale podľa počtu obyvateľov, tak tento návrh v Národnej rade neprejde, pretože ho nepodporia predovšetkým koaliční poslanci.

    Pýtam sa, je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, keď takýmto spôsobom postupujeme? Postupovali sme správne alebo nie?

    Programové vyhlásenie vlády, ako aj tvorcovia daňovej reformy mali záujem tiež zjednodušiť daňové zákony. Dokonca pri niektorých variantoch tvorcovia reformy...

  • Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem. Dokonca pri niektorých variantoch tvorcovia reformy počítali slová v daňovom zákone. V tomto zmysle slova som tiež trošku pesimistický. Nebudem počet slov v daňovom zákone prepočítavať. Je to pod moju úroveň. Ak sa však pozriem na predkladanú novelu, hneď na prvý pohľad vidím, že novela zákona nie je oproti predchádzajúcemu zákonu takmer objemovo rovnaká, ak nie vyššia. Veď do novely zákona sme dostali i zákon o rezervách. Predpokladá, že koaliční poslanci nebudú môcť podporiť všetky paragrafy nového zákona. Veď tento zákon upravuje i spôsob zdaňovania rezerv na opravu investičného majetku v priebehu niekoľkých rokov, ktoré som predkladal už v predchádzajúcej novele zákona o daniach z príjmov pre dvoma či troma mesiacmi.

    Ak sa pamätáte, vtedy sme mali novelu zákona o daniach z príjmov, kde sme prijali tú skutočnosť, že rozpustenie rezervy bude daňovým príjmom v roku 2004.

    Poslanci Smeru, konkrétne ja som predkladal, že to bude v priebehu piatich rokov. Vtedy ste toto nepodporili. Podporíte to, prosím vás, teraz, keď je to v tejto novele zákona? Ako budete hlasovať? V súlade so svojím vedomím alebo skutočnosťami, o ktorých hovorím? Ak teda nebol návrh podporený pred troma mesiacmi, čo sa stane s touto novelou zákona? Prejde alebo neprejde?

    Súčasťou zjednodušenia daňovej legislatívy bola i téza zavedenia jednotnej sadzby dane. V predchádzajúcom období som pracoval ako daňový poradca. Môžem vám povedať, že v sadzbe dane je ten najmenší problém. Najväčší problém je vypočítať základ dane. Sadzbou dane to už vie prepočítať aj druhák v ľudovej škole alebo po slovensky v základnej škole, zle som sa vyjadril. To je už len matematické vyjadrenie.

    Ak hovoríme o sadzbách dane a prečítame si prechodné a záverečné ustanovenia, tak prídeme na to, že my síce hovoríme o 19-percentnej sadzbe dane ako o jednej rovnej dani, ale budú tak či tak platiť prechodné a záverečné ustanovenia do roku 2006, kde budeme stále ešte používať rôzne sadzby daní, pretože ešte stále sú prípady pri daniach z príjmov, ktoré sa týkajú a budú týkať i rokov 2006 pri bankových finančných transakciách a tak ďalej.

    Podľa môjho názoru by mali daňové zákony riešiť problémy spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť primeraný dostatok finančných prostriedkov na fungovanie štátu a štátnych inštitúcií. Je potrebný komplexný prístup k daňovej decentralizácii. Je potrebná podpora podnikateľských aktivít. Je potrebné riešenie celospoločenských problémov, ako je nezamestnanosť. Riešenie sociálnej politiky štátu alebo politiky v oblasti invalidných občanov. Je potrebné riešenie celospoločenských reformných krokov napríklad v dôchodkovom systéme, v zdravotnom systéme.

    Náš návrh bol pred voľbami taký, aby všetky tieto systémy mali rovnaké podmienky pri daniach z príjmov, aby sme nevytvárali iné spôsoby zdaňovania.

    Ak sa teraz pozriete na dôchodkové pripoistenie, tak prídete na to, že oproti roku 2003 sa v daňovníctve budú trošku meniť podmienky uznávania niektorých skutočností v dani z príjmov a takisto potreba zavedenia systémového poriadku do daňovej legislatívy.

    Nesúhlasím s tézou, že daňové zákony majú len fiškálnu úlohu. Štát sa totiž v predchádzajúcom období zbavil niektorých možností, ktorými ovplyvňoval celospoločenské procesy. Napríklad v privatizácii sa zbavil podstatnej časti majetku. Ja nebudem hovoriť, či je to dobré alebo správne. Je to fakt a s týmto faktom musíme narábať aj pri novele zákona o daniach z príjmov. Ale pokiaľ má štát menšie možnosti ovplyvňovať celospoločenské procesy či už takouto majetkovou účasťou v štátnych podnikoch, alebo v iných akciových spoločnostiach, tak musí intenzívnejšie a efektívnejšie využívať ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii, a k tým patria, samozrejme, aj dane.

    Vzhľadom na to, že sa tvorcom zákona nepodarilo naplniť ciele prezentované v programovom vyhlásení vlády a ciele stanovené daňovou reformou, nevystihujú sa všetky celospoločenské potreby tohto zákona, ja sám osobne nebudem môcť tento zákon v prvom čítaní podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Základnou koncepciou daňovej reformy v oblasti dane z príjmov je zavedenie jednotnej 19-percentnej sadzby. Tento krok však v skutočnosti nebude mať pre slovenskú ekonomiku očakávaný pozitívny efekt z niekoľkých dôvodov.

    Jednotná sadzba dane z príjmov postihne predovšetkým strednú triedu a stredné príjmové kategórie. Stredné príjmové skupiny, ktoré sa pohybujú v pásme okolo priemernej mzdy až po úroveň 20-tisíc korún, na dôsledky tejto reformy doplatia. Okrem toho nízke príjmové skupiny bez ohľadu na relatívnu nízku úroveň daní budú musieť získať sociálne kompenzácie. Vysoko príjmové skupiny, či už fyzické osoby alebo podnikateľské subjekty, zavedením jednotnej dane z príjmov síce získajú maximálny efekt, ak však daňová reforma neusmerní usporené finančné prostriedky tak, aby sa využívali napríklad v oblasti investovania a podobne. Z toho hľadiska je návrh jednotnej sadzby dane z príjmu fyzických osôb iba veľmi relatívne systémový a vyrovnaný z hľadiska dopadu na všetky príjmové skupiny.

    Oslobodenie od dane napríklad v oblasti predaja nehnuteľností, dedenia a tak ďalej zabezpečuje určitú mieru zníženia daňovej záťaže. Takisto aj daňový bonus viazaný na 12-násobok minimálnej mzdy a 4 800 korún na každé dieťa vytvára zníženie výdavkov. Tu si

    však treba uvedomiť, že daňový bonus bol konštruovaný tak, aby sa splnila politická požiadavka pred reformou, aby nikto neplatil viac po daňovej reforme.

    Keď sa spočítajú pozitíva zo zníženej priamej dane a negatíva zo zvýšenia spotrebnej dane a DPH, tak najviac na daňovú reformu doplatí stredná príjmová skupina. Príjmy z kapitálového majetku, príjmy z podnikania a ostatné príjmy, ktoré budú zdaňované 19-percentnou sadzbou, dosiahnu pokles oproti súčasnosti. Pozitívom bude skutočnosť, že to bude jedna z najnižších daní nielen v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami, ale aj v porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie, výnimkou je Írsko, kde je 12-percentná daň.

    Z toho dôvodu je možné očakávať zvýšený záujem mnohých firiem o Slovensko, ktoré budú prichádzať na Slovensko nielen preto, aby tu investovali, ale aj preto, aby sa zopakoval scenár v Írsku, v ktorom nízke zdanenie viedlo mnohé firmy k tomu, aby v Írsku priznávali zisk zarobený v iných krajinách, čo pri 10-percentnej a v súčasnosti 12-percentnej daňovej sadzbe znamenalo podstatné zníženie daňovej záťaže. Neskôr boli takto zdanené zisky okamžite realkované, je možné počítať s tým, že podobný vývoj nastane aj na Slovensku.

    Vo väzbe na daň z príjmov právnických osôb medzi kľúčové patria aj otázky, či dôjde k stimulácii v oblasti odpisovej politiky, ako sa vytvorí sa daňový základ, čo bude uznané, daňové výdavky, ako sa budú vyvíjať odpisy, ako možno započítavať daňovú stratu. V tomto kontexte možno konštatovať, že 19 percent dane z príjmov právnických osôb bude znamenať zníženie sadzby oproti súčasnosti o 6 percent, najnižšiu sadzbu v strednej Európe, relatívne významný stimulačný efekt. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že takáto nízka sadzba nemusí viesť k oživeniu ekonomiky, pretože aj výpadok rozpočtových príjmov má byť kompenzovaný zvýšením spotrebných daní, dôjde k nevyhnutne iným efektom, ako očakávali tvorcovia od daňovej reformy.

    Daňové výdavky napríklad vo väzbe na vzdelávanie, rekvalifikácie zamestnancov a tak ďalej možno hodnotiť pozitívne, ale nie sú krokom vpred, lebo v podstate len rekodifikujú súčasný stav a status quo. Otázkou je, či zostanú naplno zachované daňové výdavky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov, čo by znamenalo zachovanie druhého dobrovoľného piliera dôchodkového pripoistenia v jeho súčasnej podobe.

    Výška odpisov hmotného majetku do 30-tisíc Sk a pri nehmotnom majetku do 50-tisíc korún vrátane, rozčlenenie odpisovej skupiny síce povedie k relatívne rýchlejšiemu odpisovaniu, ale v žiadnom prípade nebude nadväzovať na Európsku úniu, ktorá predpokladá urýchlené sadzby odpisovania tak, aby väčšina technológií bola odpísaná do piatich a ôsmich rokov. Preto je možné očakávať radikálne urýchlenie celkového technologického vybavenia jednotlivých firiem. V tomto ohľade slovenská daňová reforma zaostáva za európskym prístupom.

    Využívanie daňovej straty po dobu piatich nasledujúcich fiškálnych rokov a jej možné odpočítavanie je síce ústretovým krokom voči právnickým osobám, avšak treba konštatovať, že v návrhu dane z príjmu právnických osôb vôbec nie sú zakotvené regulačné mechanizmy, ktoré by aspoň nepriamo stimulovali podnikateľský sektor na investovanie a nákup technologických celkov kapitálových trhov a tak ďalej. Skôr možno vo väzbe na doterajšie skúsenosti zo slovenských subjektov očakávať zvýšenie spotreby, a nie reálne zväčšenie rozsahu investovania.

    Najzávažnejšia výhrada voči dani z príjmu právnických osôb je však v inej oblasti. Týka sa otázky priemernej ziskovosti, ktoré dosahujú slovenské subjekty. V súčasnosti väčšina slovenských podnikateľských subjektov dosahuje maximálne 5 - 6 percent ziskovú mieru. Len málo podnikateľských subjektov dosahuje 8 percent úroveň ziskovej miery. Pri 5 percentách ziskovej miery v podstate úspory, ktoré vyplývajú zo zníženia dane z príjmov právnických osôb, nebudú mať relevantný vplyv na oživenie slovenskej ekonomiky. Logickým dôsledkom takéhoto vývoja potom bude, že firmy síce usporia časť finančných prostriedkov a budú môcť lepšie plniť svoje záväzky voči daňovým orgánom a Sociálnej poisťovni, avšak nebudú im ostávať prostriedky na reálne investovanie do ďalšieho vývoja. Skôr by sa mal takýto vývoj odraziť v znížení rozsahu daňových nedoplatkov a nedoplatkov do Sociálnej poisťovne a vo zvýšení platobnej disciplíny medzi firmami navzájom.

    Autori návrhu daňovej reformy pritom vychádzajú zo skutočnosti, ako keby neexistovala rozsiahla druhotná platobná neschopnosť a rozsiahly objem nezaplatených vzájomných záväzkov. Ak zoberieme do úvahy len spodné odhady druhotnej platobnej neschopnosti, ktoré sa pohybujú na úrovni 300 miliárd, je zrejmé, že pokiaľ by sa mali dodržať reálne korektné podmienky v podnikateľskom sektore, ušetrené prostriedky by sa nemali použiť na investovanie, ale skôr na úhradu vzájomných záväzkov a pohľadávok a zníženie celkového rozsahu druhotnej platobnej neschopnosti. To ale nebude mať bezprostredný dopad na oživenie ekonomiky a na sfunkčnenie vzájomných partnerských vzťahov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.

    Ak hovoríme o daňovej reforme, nemôžeme nespomenúť správne poplatky daň z nehnuteľnosti. Pri dani z nehnuteľnosti treba upozorniť na tieto skutočnosti. Daň z nehnuteľnosti by mala byť v prechodnom období do 1. 1. 2005 riešená na základe cenových máp. Na jednej strane treba oceniť rozšírenie právomoci správcu dane na zníženie sadzby dane z pozemku a zastavaných plôch stavebných pozemkov a posilnenie právomoci správcu dane na zníženie určeného koeficientu. I keď je posun na 90 percent úrovne pôvodnej sadzby relatívne malý, aj tak vytvára určitý priestor na manévrovanie samosprávnych orgánov pri vytyčovaní reálnej sadzby dane, ktorá bude odvádzaná z nehnuteľností.

    Na druhej strane však treba počítať s tým, že daň z nehnuteľností podľa navrhovaného mechanizmu bude hlavným príjmom samospráv.

    Ak vychádzame zo skutočnosti, ktorá je zakotvená v charte samosprávnych orgánov a rozpočtových pravidlách Európskej únie, priebežne financovanie miest a obcí musí byť zo zákona vyrovnané. Ak teda majú samosprávy plniť všetky svoje funkcie, budú musieť mať dostatočný objem finančných prostriedkov. Ak má byť rozpočet vyrovnaný, bude musieť stanoviť v maximálnej možnej výške predovšetkým daň z nehnuteľností, aby ich daňový výnos bol čo najvyšší. Ak tomu pridáme skutočnosť, že v rámci reformy verejnej správy boli presunuté na samosprávy vnútorné modernizačné dlhy v rozsahu zhruba 70 miliárd základné a stredné školy, nemocnice prvého a druhého typy, polikliniky, neudržiavané a nerekonštruované cesty, intravilány miest a obcí, ekologické dlhy a tak ďalej, potom sa budú musieť samosprávy snažiť získať maximum finančných prostriedkov. V tomto prípade daň z nehnuteľností bude musieť byť v podstate vymedzovaná v maximálnych horných pásmach tak, aby sa stala aspoň čiastočným zdrojom príjmov pre samosprávne orgány. To znamená, že síce na jednej strane bude to právomoc správcov dane, aby sa znížili sadzby a znížili koeficienty, avšak na druhej strane reálna finančná rozpočtová situácia samospráv to samosprávam nebude dovoľovať. Štát si pritom umyje ruky, pretože vyhlási, že otázka stanovenia miestnych daní bude výlučne v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. S tým súvisí otázka správnych poplatkov.

    Pokiaľ sa očakáva, že súčasných jedenásť druhov správnych poplatkov sa zruší, ale zároveň sa predpokladá zvýšenie sadzieb za tie poplatky, ktoré budú musieť byť zrealizované, znamená to síce na jednej strane možnosť zvýšiť príjmy samospráv, na druhej strane však dôjde k vnútornému preskupeniu celkových daňových príjmov. Treba konštatovať, že správne poplatky pôvodne mali byť jedným zo zdrojov samosprávnych orgánov. V skutočnosti sa na návrhu daňovej reformy počíta s tým, že správcami správnych poplatkov budú daňové

    orgány.

    Na jednej strane síce návrh daňovej reformy nevylúčil, že bude možné riešiť napríklad zvýšenie správnych poplatkov predovšetkým vo väzbe na tzv. rýchlostný príplatok na úrovni samospráv, na druhej strane však postupne dochádza k tomu, že rad agend, ktoré mali byť pôvodne výlučne v kompetencii samospráv, je v súčasnosti znovu prevádzaný na daňové orgány.

    V podstatne možno konštatovať, že napríklad správne poplatky za kataster, stavebné konanie, víza, evidencie mimovládnych organizácií, poštové služby, vydávanie cestovných dokladov, vydávanie dokladov o vzdelávaní, matričné agendy, cestovné poplatky, rybárske poplatky, registrácie výrobkov, štátne občianstvo, správa pamiatok, prevádzka na železniciach a tak ďalej budú v kompetencii štátnych orgánov. Je však dnes ťažko odhadnúť, či tieto správne poplatky, ktorých výnosnosť sa odhaduje na 1,6 miliardy, zostanú v plnom rozsahu príjmom štátneho rozpočtu, alebo sa budú sčasti prerozdeľovať medzi samosprávy a štátne orgány, alebo zostanú v plnom rozsahu napriek správe prostredníctvom daňových orgánov vo vlastníctve samospráv. Pritom je zrejmé, že ak sa zvýši celková výnosnosť správnych poplatkov o vyše 600 miliónov korún, nie je možné očakávať, že súbežne s tým dôjde k zníženiu celkového rozsahu nákladov právnických subjektov i fyzických osôb. Pritom treba konštatovať, že zavádzanie rýchlostných príplatkov, ktoré sú v niektorých prípadoch v takmer rovnakej výške ako správne poplatky, zásadným spôsobom zaťažuje podnikateľský sektor. Z toho hľadiska by sa správne poplatky na jednej strane mohli stať nástrojom na urýchlenie zakladania firiem, riešenie problémov medzifiremných vzťahov a tak ďalej a na druhej strane bude to znamenať podstatne vyššiu fyzickú a finančnú záťaž predovšetkým pre malé a stredné podniky a živnostníkov.

    Za kľúčový problém návrhu daňovej reformy vo väzbe na túto skutočnosť treba považovať zrušenie paušálnej dane, ktorá zjednodušovala mechanizmus zakladania aj fungovania malých a stredných firiem. Z toho hľadiska treba konštatovať, že správne poplatky, ktoré doteraz boli predovšetkým príjmom štátneho rozpočtu, v budúcnosti by sa mali stať v oblastiach prenesenej štátnej správy aj príjmami samospráv či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu. Avšak určitá voľnosť vo výklade môže dovoliť, aby sa v budúcnosti napríklad príjmy získané zo správnych poplatkov opätovne podľa rozpočtovej situácie sťahovali v prospech štátnych orgánov. Treba povedať, že v štátnom rozpočte na rok 2004 sa celkový výnos zo správnych poplatkov odhaduje na úrovni 1,6 miliardy Sk, čo je o 600 miliónov korún viac, ako predstavuje výber doterajších výberov zo správnych poplatkov. Je ale značne problematické, či správne poplatky v takom rozsahu pomôžu malým a stredným podnikom a živnostníkom, tak ako sa očakáva.

    Ak teda hodnotíme celkový dopad navrhovanej reformy za oblasť priamych daní a za oblasť dane z nehnuteľností a za oblasť správnych poplatkov, možno konštatovať, že v predloženom návrhu opätovne badáme tendenciu, ktorá je typická pre celú daňovú reformu. Na jednej strane zníženie celkovej daňovej záťaže v priamych daniach a na druhej strane zvýšenie daňovej záťaže v ostatných okruhoch.

    Ak pri dani z nehnuteľností zoberieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, v súčasnosti je cena pôdy na Slovensku veľmi nízka, v podstate v priemere na 1 000 korún na štvorcový meter priemerná cena v Európskej únii sa pohybuje na úrovni 8- až 9-tisíc korún na štvorcový meter. Treba v určitom časovom horizonte očakávať postupné vyrovnávanie cien pôdy a nehnuteľností i v Európskej únii i na Slovensku.

    Vzhľadom na mechanizmus, ktorý vychádza z cenových máp, ale zároveň stanovuje podstatne vyššie sadzby z nehnuteľností ako doteraz, dôjde z hľadiska platieb dane z nehnuteľností k podstatne vyššiemu zaťaženiu tak fyzických osôb, ako aj podnikateľského sektora. To v konečnom dôsledku, keď sa objektívne porovnajú daňové záťaže, môže vykompenzovať pozitívny efekt zo zníženia fyzickej sadzby dane z príjmu právnických a fyzických osôb. A to sme ešte nehovorili o väzbe na zvyšovanie spotrebných daní predovšetkým zvyšovaním DHP, ktoré povedie k výraznému zvýšeniu celkovej záťaže podnikateľského sektora i obyvateľstva.

    To v konečnom dôsledku práve v kumulácii dopadom jednotnej sadzby dane z príjmu na strednú triedu môže zásadným spôsobom ohroziť predovšetkým existenciu malých a stredných podnikov, pre ktoré rozhodujúca časť domáceho kúpyschopného dopytu zanikne. To potom môže dlhodobo znamenať negatívnu tendenciu v celkovom vývoji tak v oblasti právnických a fyzických osôb, ako aj v oblasti kúpyschopnosti dopytu obyvateľstva. (Potlesk).

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon a pripraví sa pán poslanec Burian.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Najskôr možno jednu, dve poznámky k priebehu. Predovšetkým by som chcel upozorniť spravodajcov, že sú na to, aby registrovali to, čo prednášajúci povie a v súlade s tým, čo povie, je potrebné dať o tých veciach aj hlasovať. Ja osobne sa cítim mimoriadne poškodený v tom jednom prípade hlasovania, pretože to jedno hlasovanie, dámy a páni, bolo na vážkach. Skoro ten zákon nepostúpil do druhého čítania. Považujem za bezprecedentné, že tu spravodajca sedí a jednoducho nezaregistruje, že takýto procedurálny návrh bol podaný. To je poznámka číslo jeden.

    Poznámka číslo dva. Ja som mal ambíciu počúvať vystupujúcich v rozprave a súčasne pri vystúpení som pozoroval aj rokovaciu miestnosť. Prepáčte mi, budem osobný, ale pán poslanec Béreš, ja keď som prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky, tak prvé tri dni som nedýchal a polroka som sedel na mieste a sledoval som, čo sa tu deje. Vy ste prvú hodinu strávili tým, že ste sa tu s kolegami bavili a ešte ste sa nahlas smiali. Prepáčte, to nie je dobrý vstup do poslaneckej snemovne. Ja beriem do úvahy to, že vnímate atmosféru, aká je tu, a že jednoducho ste do tohto koloritu zapadli, tak ako je.

    Dámy a páni, to je výzva aj pre nás všetkých, že by sme mali byť disciplinovanejší a že by sme mali podriadiť naše sedenie tu v Národnej rade, naše počúvanie, naše rokovanie potrebám občanov Slovenskej republiky. V tejto chvíli rokujeme o najdôležitejšom daňovom zákone (potlesk), dámy a páni, o najdôležitejšom daňovom zákone, asi štyria alebo piati v tejto rokovacej miestnosti ste si všimli, prepáč, teraz pán poslanec Muňko, že pán poslanec hovoril o tých veciach, o ktorých sme už predtým hlasovali. To je jednoducho signál, že ste kolegu vôbec nepočúvali, lebo v jeho vystúpení bolo veľa z oblasti správnych poplatkov, veľa z oblasti z dani z nehnuteľností. Ja ho chápem, možno, že chcel problematiku poňať komplexne v súvislosti s daňovou reformou, ale ešte raz opakujem, nikto ho tu nepočúval.

    Pokúsim sa teraz povedať niekoľko vecí, ktoré sa týkajú novely zákona o dani z príjmu. Skúsim nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Šulaj, i keď by som povedal, že z odborných špecifických hľadísk, ktoré on tu vie prezentovať, sa necítim kompetentný, aby som mu mohol vôbec konkurovať, lebo nielen z jeho vystúpení, ale aj z jeho profesionálnej praxe poznám kvality ľudí, s ktorými on robí, a jeho kvalitu ako daňového poradcu, a opäť teda musím konštatovať, že je pre mňa smutné, keď nemáme ambíciu a ochotu takto kvalitného a erudovaného človeka predovšetkým v daňovej oblasti a komplexne, to je jedno, či v oblasti priamych alebo nepriamych daní si vypočuť.

    Ale zaujala ma, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jedna veľmi dôležitá poznámka. Pán poslanec Šulaj povedal, ak si spravím prepočet, ak si zoberiem štatistické údaje slovenského Štatistického úradu, ak si zoberiem ekonomický vývoj za predchádzajúce obdobie, je to, samozrejme, prezentácia schopnosti spraviť si tieto prepočty, ale ja sa pýtam, prosím vás pekne, tu v tomto zákone sú, čuduj sa svete, vyčíslené fiškálne dopady. Aj v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, tie sú, myslím si, v rozsahu asi 12,4 miliardy, aj v oblasti právnických osôb. Ale veľmi správne môj kolega povedal, že daňová reforma a oblasť daní z príjmov nie je len o fiškálnych dopadoch, ale predovšetkým je o tých, ktorých sa daňová reforma týka, a to sú daňoví poplatníci. A nepovažujete vy za absolútne absurdné, že my tu rokujeme o zákone a poslanec musí povedať, ak si spravím prepočet, ak si spravím štatistiku, no, ako je to možné, že nepracujeme takými exaktnými metódami, že nemáme jasne v dôvodovej správe alebo v prílohách vyčíslené dopady, vyčíslené dopady podľa jednotlivých skupín (potlesk) osôb z hľadiska príjmu, ale aj fyzických, aj právnických osôb. Veď my nejdeme schvaľovať zákon o dani z príjmu s jeho fiškálnymi dopadmi pozitívnymi alebo negatívnymi. My ideme schvaľovať zákon o dani z príjmov a účastníkmi toho zákona sú občania Slovenskej republiky. Nás do tohto parlamentu neposadil nejaký pán, ktorý sa nazýva rozpočet, nás do tohto parlamentu posadili občania. A my ideme rokovať o tomto zákone bez toho, že by sme mali kvantifikáciu dopadov, ako sa to jednotlivých skupín dotkne. Samozrejme toho, koho to zaujíma, tak mal možnosť si niektoré veci prečítať, ale ja považujem za prirodzenú, štandardnú povinnosť, aby sme mali tieto kvantifikácie. A ak ich nemáme, tak jednoducho nesmieme predkladateľom tolerovať takéto zásadné nedostatky a zásadné chyby.

    Ďalej by sa dalo hovoriť o tých dopadoch, ktoré spomínal v súvislosti s agrárnym sektorom a v súvislosti s paušálnou daňou. Ja v tejto chvíli jediné, čo hodnotím naozaj pozitívne, istým spôsobom ako finančník aj dosť odvážne, je otázka rezerv a opravných položiek, ale pripájam sa k otázke pána poslanca Šulaja. To, čo je dobré dnes, tak nebolo dobré pred troma mesiacmi od opozičného poslanca? Veď v zdaňovacom období by sa nič nemenilo, pretože účinnosť sa uvažovala tak či tak od 1. 1. 2004. Nebudem hovoriť o ďalších veciach, ktoré sa už bezprostredne týkajú problematiky zákona.

    Dámy a páni, v súvislosti s tým, čo som povedal, navrhujem prerušiť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o dani z príjmu, tlač 368, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade analýzu dopadov zavedenia rovnej dane na jednotlivé skupiny daňovníkov (právnických osôb aj fyzických osôb).

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Po dlhšom očakávanom období prišiel na stôl Národnej rady zákon o daniach z príjmov. Musím na začiatku povedať, že vychádzam z toho, že je to určitým spôsobom filozofický prístup k riešeniu daní, ktoré sú najdôležitejším alebo jedným z najdôležitejších zákonov v rámci daňových zákonov Slovenskej republiky. Myslím si, že experiment, ktorý tu bol alebo je na stole, nemá silnú oporu, dá sa povedať, v krajinách vyspelej západnej Európy. Je to experiment, ktorý určitým spôsobom vláda prijíma ako motiváciu, a ja predpokladám, že leitmotív celého riešenia je zlepšenie ekonomiky a zlepšenie hospodárstva.

    Vzhľadom na to, že už moji predrečníci dosť podrobne prezentovali pozitíva, negatíva a vlastne porovnávali koncepciu daňovej reformy, celkovej daňovej reformy, nechcem sa sústreďovať na problematiku, ktorá tu už bola prerokúvaná. Sústredím sa na hlavný motív, o ktorom som hovoril. Ak tento motív má priniesť zlepšenie ekonomiky, hospodársky rast Slovenskej republiky, musíme sa zamyslieť nad tým, či len rovná daň alebo zníženie dane zabezpečí tento ekonomický rast a naštartuje potenciál slovenskej ekonomiky. Musím povedať, že slovenská ekonomika je zaujímavá z pohľadu investorov nie preto, že my vytvárame alebo sme a budeme dávať takúto 19-percentnú daň, rovnú daň. Myslím si, že práveže tu je skôr to, že Slovenská republika bola poddimenzovaná v oblasti zahraničných investícií a bola poddimenzovaná a je poddimenzovaná v oblasti lacnej pracovnej sily.

    Faktom je, že táto vláda a myslím si, že celý parlament si musí dať základnú otázku, či existuje národohospodárska stratégia, ktorá by následne s týmito 19 percentami dane z príjmu a rovnou daňou prispela k oživeniu tejto ekonomiky.

    Myslím si, že tí, ktorí naštartovali ekonomický rast povedzme v už spomínanom Írsku, dávali si túto otázku ako prvoradú a druhoradý problém bol ten, akým spôsobom postaviť daňovú výhodnosť tohto teritória na to, aby sme prilákali zahraničných investorov, ktorí nebudú uvažovať len o špekulácii alebo špekulatívnom charaktere, ale o priamych investíciách, ktoré budú rozhodujúce pre rast hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky.

    Sústredím sa na dve oblasti, a to je prvá vec, čo som spomínal, národohospodárska stratégia. Musím povedať, že je to veľmi dôležitý ukazovateľ vzhľadom na to, že na Slovensku existovali aj nulové dane, existovali tým, že boli daňovo zvýhodnené subjekty, ktoré investovali nad určitú výšku objemu peňazí. Vzhľadom na to, že keď uvažujeme o tom, že tu bola nulová daň a investície boli tak podhodnotené, ako sú dnes podhodnotené, musíme zvažovať, či len proklamované dnešné zníženie dane z príjmov právnických osôb na 19 percent bude tým hlavným mottom pre zahraničných investorov, ktorí by sem mali prísť vzhľadom na to, že Slovensko vytvorilo takúto väčšiu daňovú výhodnosť.

    Musím ešte upozorniť, že Maďarská republika má 18 percent, takže treba zvažovať, či aj táto úroveň 19 percent bez stratégie, bez doslova, ja by som povedal, prezentácie Slovenska ako zaujímavej krajiny na investovanie, vytvorenia, dá sa povedať, personálneho a systémového riešenia cez spoločnosti, ktoré by zastupovali a propagovali Slovensko, bez stratégie, ktorá by mala filozofiu a opodstatnenie aj v programovom vyhlásení a v lákaní investorov do segmentu, ktorý je teda s väčšou pridanou hodnotou o sofistikovaných výrobách, aj tie technológie a tak ďalej, myslím si, že dnes bez takýchto impulzov bude dosť ťažko uvažovať o tom, že to bude mať taký prielomný charakter alebo taký pozitívny charakter, ako myslím si, že vláda uvažuje alebo bolo deklarované v optimistických predstavách návrhu tejto daňovej reformy.

    Druhú oblasť, chcem povedať, že nedá sa odtrhnúť tento zákon dane z príjmov, nedá sa odtrhnúť od ďalších daní, ktoré priamo súvisia, a v druhej oblasti by som sa chcel sústrediť na to, že ak sa hovorí o fiškálnej politike a uvažuje sa o, by som povedal, najväčšej záťaži na strednú vrstvu, vychádzame z toho, že ak vláda nechce zažiť podobné, by som povedal, fiasko vo zvyšovaní spotrebných daní, ako to bolo k 1. 7. 2003, musí veľmi zvážiť to, že tlak na nepriame dane, čo je správny, či bude to pozitívum v dani z pridanej hodnoty také, aby sa zase nemuseli upravovať spotrebné dane alebo následné iné dane, ktoré by mali vyrovnávať schodok verejných financií. Schodok verejných financií, ktorý ambiciózne vláda predstavila ako 3,9 percenta, schodok verejných financií z hrubého domáceho produktu, čo je teda podľa môjho názoru veľmi ambiciózny, a otázka, aby to, čo si tu teraz napĺňame, alebo to, čo je tu prezentované v zákone o dani z príjmov, aby boli aj premietnuté v zlepšení ekonomiky a zlepšení príjmov do štátneho rozpočtu, lebo iba škrtaním výdavkov na sociálnu oblasť a zvyšovaním nepriamych daní, teda na oblasti, ktoré, by som povedal, nie sú na podporu investovania, nebude ten efekt, o ktorom si myslím, že táto vláda očakáva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý bol ústne prihlásený, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády ako navrhovateľ, môžete mať, samozrejme, pripomienky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili aj ktorí sa venovali tomuto zákonu. Ide naozaj o kľúčový zákon, veľmi dôležitý zákon, o kľúčový zákon reformy, daňovej reformy, ale nielen tejto reformy, ale celkovo reforiem.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k vystúpeniam, k obsahu aj k forme možno trochu, a dovoľte mi najskôr povedať, že, samozrejme, súhlasím s pánom poslancom Burianom, že samotná dôchodková reforma by určite nestačila a my robíme aj iné reformy, robíme reformu trhu práce, súčasťou bol novelizovaný Zákonník práce, robíme dôchodkovú reformu, robíme reformu zdravotníctva, robíme reformu verejnej správy, robíme reformu v oblasti vzdelania, takže tieto reformy v komplexe sme presvedčení, že prinesú výsledky. Aj keď výsledky neprinesú hneď, ale celkom určite vytvoria podmienky na to, aby bol dosahovaný rýchlejší a udržateľný ekonomický rast.

    Samozrejme, že názory na to sa môžu rôzniť. Predpokladám, že opozícia vždy bude mať asi iný názor aj v tomto ako koalícia, ale musím povedať, že pre mňa sú relevantnejšie názory uznávaných ekonomických expertov. Naposledy môžem spomenúť včerajšie vystúpenie ekonomického experta Svetovej banky pána Bokrosa, ktorý má aj praktické, aj teoretické skúsenosti, prípadne názory pána Steva Forbesa, ktorý bol na Slovensku, ale aj iných ekonomických analytikov, investičných analytikov, ktorí predpovedajú Slovensku vysoký a udržateľný ekonomický rast, a tým aj rýchlu konvergenciu, teda rýchle dobiehanie vyspelých krajín aj vďaka daňovej reforme, ktorej zákon o dani z príjmov je kľúčovou súčasťou.

    Takže bez toho, že by som mal ambíciu brať vám vaše názory, musím vyjadriť svoje presvedčenie, ktoré je opačné a ktoré je založené na tom, že som presvedčený, že zavedenie rovnej dane, ktoré zjednodušuje daňový systém, ktorý vnáša impulzy, ktorý znižuje priestor pre daňové úniky, bude výrazným a významným nástrojom rýchlejšieho ekonomického rastu.

    Musím povedať, že ja sledujem pána poslanca Maxona v tomto parlamente už asi päť rokov, a musím veľmi oceniť zvyšujúcu sa úroveň formy jeho prejavu. Žiaľbohu nemôžem to isté povedať o obsahu, ale čo sa týka formy jeho prejavu, naozaj veľmi oceňujem zlepšovanie, ale dovoľte mi, keďže on hovoril napríklad, že bez prepočítaných dopadov, že si poslanci musia prepočítavať, tak by som veľmi rád informoval aj pána poslanca Maxona a prípadne aj ďalších, že koncepcia ako rozsiahly analytický materiál, ktorého súčasťou sú aj rôzne alternatívy a prepočty aj dopadu na jednotlivé skupiny obyvateľstva, bola schválená vo vláde a je neustále aktualizovaná a je prístupná na internetovej stránke ministerstva financií, keďže vidím, že všetci máte možnosť mať prístup na internet aj tu, tak odporúčam aj teraz si kliknúť na stránku ministerstva financií, kde všetko toto nájdete, dokonca aj podľa jednotlivých rodín osamele, osamelí rodičia s deťmi, rodičia bezdetní, s jedným dieťaťom, piatimi deťmi, koľko len chcete, všetky tie prepočty tam sú.

    Takže nie je to v tomto zákone, pretože to nebýva súčasťou zákonov, ale tieto prepočty nie je potrebné uskutočňovať prácne jednotlivými poslancami tak, ako to pán poslanec navrhoval, a preto si nemyslím, že je potrebné a nevyhnutné, aby sa prerušovala diskusia o tomto bode a aby sa dokladala nejaká analýza dopadov.

    A k tomu, čo hovoril pán poslanec Šulaj, pretože viacerí ste sa odvolávali na jeho vystúpenie, chcem povedať, že ja si pripomienky pána poslanca Šulaja, často veľmi vecné, technické pripomienky najmä k daňovým zákonom, vážim a naozaj doteraz som sa snažil aj tieto pripomienky často využívať, ale dnes musím povedať, pán poslanec, že vaše vystúpenie bolo podľa môjho názoru veľmi jednostranné, veľmi účelové a veľmi nepravdivé. A dovoľte mi, aby som poukázal na to v čom.

    Po prvé, hovorili ste, že vláda nenapĺňa týmto zákonom zámery programového vyhlásenia, a spomínali ste také zámery, ktoré evidentne a jednoznačne tento zákon a daňová reforma napĺňa, ako je napríklad znižovanie priamych daní a zároveň presun zaťaženia na nepriame dane, celkom jednoznačne. Zákon o dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, tak ako boli schválené, tento zákon, ako je navrhovaný, tento zámer jednoznačne napĺňa.

    Hovorili ste ďalej, že nezjednodušuje daňový systém. Odvolali ste sa na to, že počet slov sa až tak nemení, lebo sa iný zákon do tohto zákona zahrnuje, ale to porovnávate hrušky s jablkami a neporovnateľné veci, pretože treba povedať, že tento zákon jednoznačne zjednodušuje daňový systém a daňový zákon, pretože odstraňuje veľké množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb, zavádza jednu daň a oveľa jednoduchšie pravidlá. A to, že prenáša aj iný zákon a zjednodušuje ho do tohto zákona, predsa nemôžete porovnávať dva zlúčené zákony s jedným zákonom.

    Hovoríte, že sa zvyšuje daňové zaťaženie. Toto je mimochodom veľmi populárne, aj poslanec Muňko to hovoril, aj pán poslanec Burian, ak sa nemýlim, jednoducho to nie je pravda. Korektné posudzovanie celkového daňového zaťaženia je možné jedine porovnaním podielu daňových príjmov na hrubom domácom produkte. Stalo sa na Slovensku módou tvrdiť bez podloženia číslami, relevantnými číslami a skutočne porovnateľnými číslami čokoľvek. Takže chcem veľmi jasne a jednoznačne povedať, že napriek nárastu, a to sme deklarovali v programovom vyhlásení, že budeme zvyšovať spotrebné dane a že sa zvýši aj zdanenie cez daň z pridanej hodnoty, ale zároveň znižujeme, výrazne znižujeme daňové zaťaženie priamych daní a celkové daňové zaťaženie klesá.

    Dovoľte mi, aby som vám to povedal na číslach. Daňové zaťaženie sa môže merať daňovou kvótou 2 alebo daňovou kvótou 1. Daňová kvóta 1 obsahuje daňové príjmy z priamych a nepriamych daní, daňová kvóta 2 do toho zahŕňa aj príjmy z odvodov do poistného systému. Daňová kvóta 1 - jej podiel na hrubom domácom produkte vlani bol 18,9 percenta, v tomto roku to bude 18,8 a v roku 2006 17,3 percenta podľa strednodobého fiškálneho výhľadu, ktorý je súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte a daňová kvóta 2 klesne z 33,7 na 31,1 percenta počas funkčného obdobia tejto vlády.

    Zároveň chcem podotknúť a zdôrazniť, že znižujeme deficit verejných financií. Zo 7,2 percenta vlani na 3 percentá v roku 2006, čo znamená mimochodom v desiatkach miliárd korún nižší objem zdrojov, ktoré sú k dispozícii.

    Takže ešte raz. Nedochádza k rastu celkového daňového zaťaženia, aj keď dochádza k zmene štruktúry v daňových príjmoch.

    Ďalej, pán poslanec. Povedali ste, áno, to znie veľmi pekne, keď to tak poviete, že, ale to nie je pravda, keď poviete, že pri priemernom plate, teda tých niečo vyše 13-tisíc korún, zavedenie rovnej dane neprináša priamy efekt. Toto je pravda. Ale nie je pravda, keď poviete, že priemerný plat má väčšina ľudí alebo pracujúcich v národnom hospodárstve. To jednoducho pravda nie je. Vy ste to povedali. Priemerný plat neznamená, že ho má väčšina ľudí. Priemerný plat znamená, že súčet platov vydelený počtom ľudí je priemerný plat. To môže pokojne znamenať, a je to tak, že väčšina ľudí má nižší ako priemerný plat. Potom menšia skupina má priemerný plat a ešte menšia má oveľa vyšší, ako je priemerný, čiže tento záver jednoducho neplatí, pričom neplatí ani to, čo ste povedali vy, že sa znižuje daňové zaťaženie len pre vyššie príjmové skupiny pre ľudí s vyšším platom. To nie je pravda. Znižuje sa daňové zaťaženie aj pre ľudí s nízkym platom. Konkrétne človek, ktorý zarába okolo 8-tisíc korún mesačne, čo je dnes pomerne rozšírený nízky plat, takémuto človeku sa zníži daňové zaťaženie o polovicu, zo zhruba 6-tisíc korún dnes na zhruba 3-tisíc korún po zavedení rovnej dane. Jednoducho preto, že sa nezdaniteľný základ zvyšuje z dnešných 38- tisíc korún na 19,2-násobok životného minima, teda na 80-tisíc korún.

    Teda tieto veci netreba prepočítavať, ony sú v koncepcii, ony sú na internete, ony sú v grafoch, ony sú v tabuľkách, a keď ich už prepočítavame, bolo by dobré, keby sme ich prepočítavali konkrétne a najmä interpretovali korektne, pretože vaša interpretácia jednoducho korektná nebola.

    Takže musím povedať, že, samozrejme, predpokladám, že názory na tento zákon budú rôzne a jednoducho budú rôzne aj preto, že názory na to, či je lepšia progresívna daň, alebo rovná daň vždy boli a vždy budú rôzne. A legitímne rôzne, pretože je rôzne chápanie toho, čo vlastne je sociálne spravodlivé. Či sociálne spravodlivé je prerozdeľovanie tak, aby sa zabezpečili rovnaké životné podmienky, alebo sociálne spravodlivé je zabezpečenie rovnosti príležitosti, rovnosti šancí, ktorá ale rovnosť šancí generuje nie rovnaké príjmy a nie rovnakú spotrebu. Toto je legitímne, že rozdiely budú rozdielne, že názory budú rozdielne, ale chcel by som povedať, že empirická skúsenosť krajín potvrdzuje, že zavedenie rovnej dane zrýchľuje ekonomický rast, že zavedenie rovnej dane a zjednodušenie daňového systému vedie k rýchlejšiemu, udržateľnejšiemu tempu ekonomického rastu, k vyššiemu prílevu investícií, k vyššej tvorbe pracovných príležitostí. Toto je vec, na ktorej sa v koalícii zhodujeme, ktorej veríme a ktorá verím, že sa ukáže aj po schválení tohto zákona, o ktorého podporu vás týmto žiadam.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči. Nie. Takže by sme mali pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec Maxon podal procedurálny návrh.

  • V rozprave vystúpili štyria kolegovia poslanci, od ktorých vzišiel jeden pozmeňujúci návrh alebo jeden návrh, ktorý predniesol kolega poslanec Maxon. Ja si ho dovolím prečítať. Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368, a žiada vládu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadov zavedenia rovnej dane na jednotlivé skupiny daňovníkov právnických i fyzických osôb.

    Pán predsedajúci, o tomto návrhu dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 59, proti 64, zdržali sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V ďalšom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 76, proti 60, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada posunula tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 361 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 83, proti 26, zdržalo sa 25, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj spravodajcovi.

    Teraz nasleduje blok zákonov, štyroch zákonov, ktoré predloží z poverenia vlády pán minister Fronc. Chcem sa opýtať, vážení páni poslanci, či by sme sa dohodli na tom, či je vôbec všeobecný súhlas, aby sme hlasovali o týchto zákonoch až po ich prerokovaní v prvom čítaní, to znamená o štyroch zákonoch naraz. (Hlasy v sále áno). Áno, ďakujem pekne.

    Takže, pán minister, môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity Jána Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 373, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 364.

    Pán minister školstva, nech sa páči, môžete návrh zákona uviesť.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci. Návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a doplnenie zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Dôvod, ktorý viedol súčasnú vládu k zaradeniu vypracovania tohto zákona do programového vyhlásenia, sú pretrvávajúce rozdiely vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi maďarskej národnosti.

    Rozdiely vo vysokoškolskej vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike preukazuje aj porovnanie údajov zo sčítania obyvateľov Slovenskej republiky z rokov 1991 a 2001. Podľa údajov z roku 1991 malo vysokoškolské vzdelanie 8,2 percenta občanov slovenskej národnosti starších a u občanov maďarskej národnosti podiel skupiny s vysokoškolským vzdelaním bol 3,6 percenta. V roku 2001 malo vysokoškolské vzdelanie 10,4 percenta občanov slovenskej národnosti a 5,3 percenta občanov maďarskej národnosti. Občania maďarskej národnosti pri sčítaní obyvateľstva tvorili v roku 1991 10,7 percenta a v roku 2001 9,7 percenta obyvateľstva, ale počet študentov maďarskej národnosti na vysokých školách v Slovenskej republike väčšinou nepresahoval 5 percent.

    Tento stav sa vytvoril napriek tomu, že právny systém Slovenskej republiky umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok bez rozdielu národnosti, viery, zmýšľania a iného postavenia.

    Za uplynulé desaťročie sa počet vysokoškolských študentov na Slovensku zvyšoval pomerne dynamicky, vzrástol viac ako o 80 percent. Za týmto vývojom je potrebné vidieť aj proces zakladania vysokoškolských ustanovizní v rôznych lokalitách na Slovensku. Výrazné rozšírenie možnosti vysokoškolského štúdia však neprinieslo významné zmiernenie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti.

    Faktom je tiež to, že z novozriadených univerzít okrem tradičných univerzitných centier ani jedna nebola zriadená v regiónoch, kde tradične žijú občania maďarskej národnosti na Slovensku.

    Z uvedeného vyplýva, že predkladaný návrh zákona o zriadení uvedenej univerzity, ktorej prevažujúcim jazykom výučby bude maďarský jazyk, ale zároveň na ktorej sa zabezpečuje v rámci výučby prehlbovania znalosti štátneho jazyka aj prostredníctvom možnosti vyučovania dvojjazyčnej odbornej terminológie v maďarskom a v štátnom jazyku, vytvára predpoklady na zmiernenie významných rozdielov v príprave vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v odboroch, ktoré majú pre ďalší vývoj regiónov podstatný význam.

    Univerzita J. Selyeho v Komárne sa navrhuje pomenovať po svetoznámom vedcovi, rodákovi z Komárna, ktorý je tvorcom teórie o strese adaptácií. Univerzita J. Selyeho v Komárne má byť univerzitná verejná vysoká škola vzdelávajúca predovšetkým budúcich ekonómov, manažérov, informatikov na Ekonomickej fakulte Univerzity J. Selyeho, ďalej učiteľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Pedagogickej fakulte Univerzity J. Selyeho a teológov a katechetov reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku na reformovanej Teologickej fakulte univerzity.

    Univerzita má vzdelávať študentov prevažne v maďarskom jazyku, pričom sa má klásť dôraz na to, aby jej absolventi ovládali terminológiu nielen v maďarskom jazyku, ale i v štátnom jazyku slovenskom a tiež aj v iných jazykoch, najmä v anglickom jazyku.

    Sídlo univerzity v Komárne sa považuje za vhodné preto, že vo viacerých okresoch tohto regiónu pretrváva vysoká nezamestnanosť a zvýšenie vzdelania obyvateľstva na vysokoškolskú úroveň na tejto univerzite má prispieť aj k zníženiu nezamestnanosti. Zriadenie verejnej vysokej školy je proces, ktorý sa uskutočňuje podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príslušných vykonávacích predpisov a ďalších právnych noriem. Podľa tohto zákona k návrhu na zriadenie vysokej školy sú vydané kritériá a na posudzovanie spôsobilosti sa vyjadruje Akreditačná komisia.

    V súlade so zákonom a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 187 z 12. marca 2003 k zámeru zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorým vláda Slovenskej republiky uvedený zámer schválila, som ako minister školstva návrh zriadenia uvedenej univerzity predložil Akreditačnej komisii na vyjadrenie. Akreditačná komisia sa návrhom zaoberala a na svojom ostatnom zasadaní, ktoré sa konalo v dňoch 9. a 10. 7. 2003 v Žiline, prijala takýto záver: „Neprijala návrh uznesenia a v súlade s čl. 5 ods. 1 štatútu prerušila rozpravu o predmetnom návrhu,“ to bol presný citát.

    Na záver konštatujem, že navrhovaný zákon má dopad na štátny rozpočet, preto podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je súčasťou návrhu aj doložka finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Je spracovaná v súlade s podkladmi, ktoré boli k dispozícii.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslancovi Sándorovi Albertovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho v Komárne a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 364 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 8. septembra 2003 č. 116.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a právnymi predpismi Slovenskej republiky, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 364 prideliť vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financovanie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov za Klub Smer pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Albert za Klub SMK-MKP.

    Chcem sa opýtať, pani poslankyňa Mušková, máte procedurálny návrh? Lebo tam je P. Takže ostatní, pán poslanec Krajči predpokladám, že tiež.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže až potom. Chcem vás poprosiť, aby ste sa hlásili až potom, keď vystúpi posledný, to znamená pán poslanec Albert, ktorý je písomne prihlásený ako druhý.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, ctené kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Vládny návrh na zriadenie univerzity je neodborný, značne povrchný, v niektorých častiach nekonkrétny. Vznik univerzity je neeurópsky a vo svojich dôsledkoch izolacionistický.

    Po prvé. V čom spočíva jeho neeurópskosť. Opakovane zavádza do stredoeurópskeho priestoru práve Európou odmietané či odmietnuté a na smetisko dejín vyháňané nemoderné organizovanie či riadenie spoločnosti na etnickom princípe. Ignoruje fakt, že po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie nebude táto univerzita štandardná, považujem ju za provinčnú v tomto priestore, je neporovnateľná s okolitými univerzitami, predovšetkým Maďarskej republiky. Bude tým aj okrajová, pretože záujemcovia o štúdium v maďarskom jazyku budú mať k dispozícii blízke, skutočne európske, renomované a vo svete akceptované univerzity, konkrétne Maďarsko. Dokonca budú mať možnosť študovať hungaristiku naďalej na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a pevne verím, že aj pedagogické a kulturologické smery na pripravovanej Fakulte stredoeurópskych štúdií pri Univerzite Konštatína Filozofa v Nitre, ktorá má už v tejto oblasti vyprofilované odborné, vedecké a pedagogické zázemie a už dnes poskytuje a bude, samozrejme, pevne verím aj poskytovať spoluobčanom, priateľom maďarskej národnosti adekvátne, zodpovedajúce pedagogické, kulturologické a osvetové vzdelanie.

    Kladiem si tiež otázku, či nie je dôvodom vzniku uvedenej periférnej univerzity aj vytvorenie teplých miest pre niektorých terajších poslancov Strany maďarskej koalície.

    Precedensom v tomto zmysle bolo zriadenie Slovenskej zdravotníckej univerzity v minulom parlamente na politickú objednávku pánov Šagáta, Rakúsa a Kováča a viete, kde títo páni poslanci či bývalí ministri teraz pracujú.

  • Prečo neodbornosť? O zriadení univerzity sa rokuje bez stanoviska Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, napriek tomu, že pán premiér v priamom prenose občanom Slovenskej republiky na tlačovej konferencii SDKÚ sľúbil, že sa vo vláde bude rokovať o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne až po vyjadrení Akreditačnej komisie a v tom zmysle, či zodpovedá kritériám na jej plnohodnotnú, vzdelávaciu, ale, samozrejme, aj kultúrnu existenciu, na pôsobenie zodpovedajúce medzinárodným normám a domácej legislatíve, pre výchovu študentov, ktorí sa uplatnia nielen na úzko etnickom vymedzenom regióne či teritóriu, ale na celom území suverénneho štátu Slovenskej republiky, ale aj celej Európe.

    Prečo izolacionistický a dezintegrujúci charakter. Nielenže bude trochu v tejto časti pôsobiť odnárodňujúco na Slovákov, ktorí žijú na tomto zmiešanom jazykovom území v okolí Komárna, ale aj vo vzťahu k spoluobčanom maďarskej národnosti nevytvorí kvalitné predpoklady. Je pravda, že vo vzťahu k občanom maďarskej národnosti umožní na tejto verejnej vysokej škole študovať väčšinovo v maďarskom jazyku, a tým dovŕši jazykovú izoláciu vo vzdelávaní od základnej školy cez stredné školy až po vysoké školy, slovom od materskej školy po univerzitu. Napriek tomu, že majú všetky možnosti pri zvládnutí v Európe a v štandardoch uvádzaného oficiálneho alebo v našom prípade štátneho či úradného jazyka a menšinového na druhej strane, t. j. materinského jazyka a ďalších vzdelanostných predpokladov, študovať na univerzitách v Slovenskej republike, ale aj v Maďarskej republike a v prípade zvládnutia svetových jazykov na európskych a svetových univerzitách a vysokých školách.

    Ďalšie problematické aspekty zriadenia univerzity. Predkladaný návrh zákona nezodpovedá kvalitatívnym kritériám, východiskám pre samotné zriadenie takejto univerzity. Mne pán podpredseda vlády Pál Csáky sľúbil v rozhovore, že tu vlastne zavedú štandardný prístup, že konečne bude najprv vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády a potom sa dostane tento materiál aj do vlády, aj do parlamentu.

    Nie je mi jasné, či garanti jednotlivých odborov aj zo zahraničia budú pôsobiť ako profesori na plný, t. j. stopercentný úväzok, či navrhovaní garanti zo Slovenskej republiky budú spĺňať kvalifikačné kritériá, to znamená buď univerzitný profesor, respektíve docent a doktor vied. Moje pochybnosti sú najmä vo vzťahu k dvoch fakultám, pedagogickej a ekonomickej fakulte.

    Ďalej sa mi zdá problematické zdôvodnenie vzniku ekonomickej fakulty, ktoré nezodpovedá v podstate záväzku, ktorým sa Slovenská republiky zaviazala pod č. 588/2001 Z. z. článku z Charty menšinových a regionálnych jazykov, konkrétne článku 8 ods. 1 písm. e) a i), ktorý sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v úradnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva. Nič sa tam nehovorí o ekonómoch, ktorí priamo nemajú byť pedagógmi, nemajú byť teológmi, kultúrnymi a osvetovými pracovníkmi.

    Návrh na zriadenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne jednoznačne teda nerešpektuje ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, t. j., ako som už spomínal, že Akreditačná komisia sa vyjadrí o návrhu na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo sídla verejnej vysokej školy.

    Ďalej. Ak by aj návrh na zriadenie univerzity napokon prešiel, domnievam sa, že nemôže na základe tohto návrhu, ktorý je tam spracovaný, niesť názov univerzita. Môže byť vysoká škola, aké poznáme tisíce aj v európskom priestore, aj v Spojených štátoch amerických. A v podstate ide o to, že tým nespĺňa požiadavku § 2 ods. 14 citovaného zákona. A citujem presne, že: „Univerzitné vysoké školy,“ samozrejme sa to týka aj niektorých našich slovenských univerzít, „poskytujú vzdelávanie študijných programov všetkých troch stupňov s významným podielom študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa, to znamená doktorandského štúdia. Študijné programy uskutočňujú v nadväznosti na svoje činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo univerzita, prípadne z neho odvodené tvary slov, môžu mať vo svojom názve len univerzitné vysoké školy.“ Toľko citujem paragraf tohto zákona.

    Práve zámery výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, keď sa už máme vyjadrovať aj k odbornej veci, predovšetkým v parlamente k odbornej, nie pod vplyvom politickým, sú prezentované veľmi všeobecne. Ja som si ich dôsledne preštudoval. Nejasne a ako vedec tvrdím, že vedecky netransparentne.

    Ekonomická fakulta. Citujem, páni, čo to znamená? To robí skoro takmer každá fakulta, ale to nemá uvedené ako základný bod výskumu. Konkrétne: mapovanie a identifikácia rozvojového potenciálu ekonomiky regiónov pri transformácii krajín strednej Európy do štruktúry Európskej únie. Nuž po 1. máji 2004, neviem, čo sa bude v tejto oblasti robiť.

    Pedagogická fakulta. Vplyv slovenského jazyka na používanie maďarského jazyka v jazykovo zmiešaných oblastiach v Slovenskej republike so zvláštnym zreteľom na odborný jazyk spoločensko-vedných a prírodovedných disciplín. Tieto problémy študujú občania maďarskej národnosti a majú možnosti sa s nimi zaoberať aj na Univerzite Konštantína Filozofa, ale, samozrejme, aj na Filozofickej fakulte v Bratislave. Myslím si, že je to na vedecké profilovanie univerzitného vzdelania málo. Podobne je to aj vo vzťahu k jednotlivým študijným programom.

    Keďže ide o budúcu verejnú vysokú školu, podčiarkujem verejnú vysokú školu, ako tu uviedol aj pán minister, prečo sa v paragrafovom znení § 2 neuvádza na prvom mieste ako vyučovací jazyk, jazyk oficiálny, slovenský, potom až jazyk maďarský a iné jazyky, keďže v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. § 3 ods. 1 je nasledovná dikcia: „Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky“ a vychádzajúc zo zákona o vysokých školách tam patria aj verejné vysoké školy, z nového vysokoškolského zákona § 5, citujem v ods. 1: „Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia.“

    Dôvodová správa zákona vyznieva tak, akoby občania maďarskej národnosti nemohli absolvovať vysokoškolské vzdelanie na akejkoľvek verejnej vysokej škole Slovenskej republiky, akoby ich hlásenie sa k maďarskej národnosti na Slovensku, ten, kto to nepozná a po prvýkrát by to začal čítať, tak by si mohol myslieť, malo vplyv na prijímací pohovor. Úmyselne sa obchádza potreba absolventa ktorejkoľvek strednej školy na území Slovenskej republiky, ovládať na požadovanej úrovni úradný, respektíve oficiálny jazyk, t. j. slovenčinu. Pripomínam navrhovateľom, že príslušníkmi reformovanej cirkvi na Slovensku sú aj Slováci, ktorí neovládajú maďarský jazyk. Aj vo vzťahu k minulosti, ale aj vo vzťahu k prítomnosti tí, čo sa smejú, o tejto skutočnosti napísal veľmi zaujímajú štúdiu o slovenských kalvínoch univerzitný profesor Branislav Varsík, dovolím si navrhnúť tým, ktorí sa zasmiali, túto štúdiu kvalitne preštudovať.

    Vznik ekonomickej fakulty je podmienený aj skutočnosťou, že na pôde mesta Komárno pôsobí detašované pracovisko Ekonomickej univerzity z Budapešti. Neviem, či má vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, aj súhlas vlády Slovenskej republiky. Zrejme aj tu kdesi pramení jeden z dôvodov, prečo sa odmieta čakať na jej vyjadrenie vo vzťahu k Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne, prečo sa de facto už vopred ignoruje jej profesionálne stanovisko, myslím konkrétne Akreditačnej komisie vlády.

    A na úplný záver mi dovoľte jednu perličku, ktorá má výpovednú hodnotu o hlavných motívoch vzniku univerzity. Má niesť meno Jánosa Selyeho. Nuž vážení, ide tu o zámerné falzum, pretože tento významný vedec sa narodil 26. januára 1907 len neďaleko Komárna vo Viedni a vy tam uvádzate v Komárne. Bol pokrstený ako Hans. V matrike je zapísaný ako Hans. Píše si Hugo, Hans Hugo Bruno Selye. A uvádza sa ako rakúsko-uhorský endokrinológ, v detstve vyrastajúci aj v Komárne, pri drvivej väčšine odborných citácií, mám to od našich kolegov z Akadémie vied, ktorí robia v endokrinológii európsky výskum, je použité meno Hans a pozrite si špeciálne vedecký citačný index na webovej stránke svetovej vedy: citácii 1026. Skláňam sa pred takýmto vedcom v počte citácií pod menom Hans Selye, len 13 citácií pod menom János, a to v prepisových citáciách z niektorých maďarských vedeckých časopisov.

  • Nuž a navyše on sám sa podpisoval ako Hans Selye. Neviem, či poznáte tú prácu, ktorá vyšla v roku 1968 v preklade „Teória stresu“ na Slovensku, tam máte jeho faksimile, teda jeho rukopis. Napokon už dnes v Komárne pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré má prepožičaný čestný názov Hansa, nie Jánosa Selyeho, pozrite si zriaďovaciu listinu tohto gymnázia, keď sa premenovalo v rokoch 1992 alebo 1993. Podobne, ako tam pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským s čestným názvom Viliama Šuleka. Je nám aj z minulosti dobre známy, ctené dámy, vážení páni, akýsi maďarský zvyk, nechcem povedať, že zlozvyk, privlastňovať si osobnosti v strednej Európe z okolitých národov a pomaďarčovať ich mená. Omen nomen, ako sa hovorí. Takto sa prezradili osnovatelia Univerzity Jánosa Selyeho, keď do samotného názvu univerzity zakódovali jej hlavný cieľ Jánov a Hansov meniť na Jánosov.

    Z uvedeného dôvodu predkladám Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 73 ods. 3a, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Zdôvodnenie: Predkladaný vládny návrh zákona obsahuje viaceré nedostatky zásadného charakteru, z ktorých spomeniem najmä, že nerešpektuje ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 131 o vysokých školách, t. j. že Akreditačná komisia sa vyjadruje o návrhoch na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie a tak ďalej a tak ďalej, čo sa týka verejnej vysokej školy, ďalej, že nespĺňa požiadavky v zdôvodnení a v materiáloch, podľa ktorých by mohla zriaďovaná verejná vysoká škola niesť názov univerzita, a to podľa § 2 ods. 14 citovaného zákona, a napokon nepoužíva pre čestný názov skutočné meno Hansa Selyeho.

    Toľkoto môj návrh a veľmi vás pekne prosím, kto je to János Selye vo svete? Ale keď to bude Hans Selye, tak bude vedieť celý svet, že sa volá táto univerzita po tomto významnom svetovom vedcovi, ktorý má iste aj rodinné korene s maďarskými spoluobčanmi. Ďakujem vám za pozornosť (potlesk) a návrh na uznesenie predkladám pánovi spravodajcovi.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Erzsébet Dolník. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Keďže pána kolegu Čaploviča považujem za veľmi vzdelaného a inteligentného človeka, predpokladám, že sám vie, že to, čo povedal ako argumenty, respektíve uviedol ako argumenty proti založeniu univerzity Jánosa alebo Hansa Selyeho - ako sa mu to páči -, sú minimálne diskutabilné a pre krátkosť času dve minúty nie je možné na ne všetky odpovedať. Je to skutočne demagógia, pokiaľ ako vedec má takýto názor, ja som z toho veľmi smutná.

    Dve, tri vety predsa len ako poznámky. Rada by som uviedla len jeden dôležitý argument. Ak Maďarov na Slovensku je približne 10 percent, myslím si, že tých 10 percent má rovnaké právo na vzdelanie vo vlastnom materinskom jazyku ako tých zvyšných 90 percent. To je zásada.

    Druhá vec, ktorú by som sa chcela spýtať, prečo sa neozývali vtedy, keď sa jedným šmahom zmenili vysoké školy na univerzity bez Akreditačnej komisie a bez všetkého a z ničoho nič vyrástlo tu množstvo univerzít. Teraz ide o jednu jedinú univerzitu.

    Ďalej by som sa ho chcela spýtať, ak maďarská univerzita je neprijateľná pre Európsku úniu, keďže ide o etnický princíp, tak potom čo s národnými štátmi a národnoštátnymi záujmami, ktoré sa tu tak neustále skloňujú?

    A posledná poznámka. Ak plnil stranícku úlohu, tak ho chápem. Ak nie, ak je to jeho vlastný názor, tak som z toho minimálne smutná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pani kolegyni. Samozrejme, má právo vyjadriť svoje stanovisko, ale moje stanovisko vychádzalo z archívnych dokumentov, čo som tam uvádzal. Konkrétne mám dokumenty z Viedne. Kolegovia historici, pán profesor Flesh a ďalší mi dali dokumenty, o ktorých môžem hovoriť. Ale nebudem k tomu vlastne na vás reagovať. Vy máte právo na svoj názor. Ja ho akceptujem, ja ho rešpektujem, tak ako verím, že rešpektujete aj môj názor.

    A čo sa týka tých univerzít. Ja som povedal kritické slovo k univerzitám, ktoré tu vznikali predtým, ale ja som vtedy poslancom nebol a kritizoval som vznik niektorých univerzít na Slovensku takýmto bohapustým spôsobom aj v novinách. A môžete si prečítať množstvo článkov, ako podpredseda Slovenskej akadémie som sa k týmto negatívam vyjadril.

    Ďakujem vám.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Sándor Albert..

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci.

    Odznelo tu toľko obvinení z úst pána poslanca Čaploviča, že ani nepovažujem za potrebné na ne reagovať. Pretože pán poslanec už hodnotí niečo, čo ešte ani neexistuje.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má zriadiť vzdelávacia inštitúcia v regióne, kde v prevažnej väčšine žijú obyvatelia maďarskej národnosti. V skutočnosti však ide o oveľa viac. Ide o to, aby sme dokázali, že sme solidárni a tolerantní voči slabším, voči ináč rozmýšľajúcim a iným jazykom hovoriacim. Ide o to, aby sme dokázali, že nielen verbálne, ale aj svojimi činmi patríme do spoločnosti európskych národov.

    Európska únia sa vydala cestou budovania spoločnosti založenej na vzdelaní. Vzdelanie sa stáva rozhodujúcim faktorom pre ekonomickú, ale aj kultúrnu prosperitu každého štátu. Do vzdelania, do zvýšenia vzdelanostnej úrovne obyvateľstva sa oplatí investovať. Pozitívnych príkladov je veľa. Spomeniem aspoň ázijských tigrov, prípadne Nórsko, Kanadu a najnovšie Írsko.

    V uplynulých rokoch sa rýchlo zvyšoval počet vysokoškolských študentov aj v Slovenskej republike. Napriek tejto skutočnosti naše univerzity najmä z kapacitných dôvodov ešte stále nedokážu uspokojiť všetkých uchádzačov o štúdium. V uplynulom školskom roku napríklad až 45-tisíc maturantov nedostalo ani šancu ďalej študovať. Niektorí z nich už študujú alebo pracujú v zahraničí, ale podstatná časť je evidovaných na úradoch práce a poberá podporu v nezamestnanosti.

    Ak vezmeme do úvahy aj to, že iba asi 12 percent obyvateľov Slovenska v produktívnom veku má vysokoškolské vzdelanie, a v priemyselne vyspelých štátoch je toto číslo dokonca niekoľkonásobne vyššie, potom už dnes musíme veľkorysejšie pristupovať k umožneniu dostupnosti vysokoškolského vzdelania mladým ľuďom.

    Z hľadiska porovnania vybraných 21 štátov západnej, strednej a východnej Európy v ukazovateli „počet vysokých škôl na 1 milión obyvateľov“ sme na 19. mieste. Máme iba štyri vysoké školy na milión obyvateľov. Pred nami sú všetky vyspelé štáty a za nami iba Španielsko a Rumunsko. Rozdiel je iba v tom, že naše vysoké školy sú univerzitného typu, pričom v ostatných štátoch sú aj vysoké školy neuniverzitného typu. Aj tieto údaje hovoria o nedostatku vzdelávacích príležitostí pre intelektuálnu elitu v Slovenskej republike.

    Slovenská republika v posledných rokoch zápasí s veľkou mierou nezamestnanosti. V súčasnosti sa to pohybuje okolo 14 až 15 percent. Z ekonomickej teórie, ale aj zo skúseností skôr spomínaných štátov vieme, že najdôležitejším liekom proti nezamestnanosti je dobre fungujúca ekonomika, ktorej základným predpokladom je kvalifikovaná pracovná sila, pričom úroveň vzdelania je hybnou silou rozvoja spoločnosti. A to je ďalší dôvod na zriadenie novej univerzity.

    A keď sa pozrieme na mapu nezamestnanosti, tak do očí bije skutočnosť, že najväčšia nezamestnanosť je v regiónoch, kde koncentrovane žijú národnostné menšiny. A nie je to náhoda. Vzdelanostná úroveň národnostných menšín je totiž podstatne nižšia, ako je celoštátny priemer. Zo štatistických údajov získaných pri sčítaní obyvateľstva roku 1991 a 2001 napríklad vyplýva, že obyvateľstvo maďarskej národnosti v Slovenskej republike má viac ako dvakrát menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ako je celoštátny priemer. A situácia sa nezlepšuje. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v uplynulom, ale aj v predchádzajúcom školskom roku študovalo na slovenských vysokých školách okolo 4 400 študentov maďarskej národnosti, čo predstavuje iba 4,5 percenta z celkového počtu vysokoškolákov, pričom podiel maďarského obyvateľstva v Slovenskej republike sa pohybuje okolo 10 percent.

    Čo je príčinou menšieho zastúpenia absolventov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na vysokých školách v Slovenskej republike? V úrovni a kvalite stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo slovenským nie sú merateľné rozdiely. Dokazujú to výsledky žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským z celoštátnych vedomostných testov, ktoré sa každoročne realizujú pod názvom Monitor.

    Je výrazné zastúpenie žiakov spomínaných škôl aj v domácich a zahraničných súťažiach a olympiádach. Príčinu vidíme predovšetkým v tom, a potvrdzujú to aj vyjadrenia žiakov, rodičov, ale aj učiteľov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, že títo žiaci žijú v prostredí, kde sa väčšinou hovorí po maďarsky. Chýba im preto potrebná zručnosť pri komunikácii v jazyku slovenskom. Tento hendikep sa prejaví najmä na prijímacích skúškach na vysoké školy, ktoré musia absolvovať v štátnom jazyku. A, samozrejme, aj v prvých mesiacoch štúdia a na prvých skúškach na vysokej škole. Mnohých to odradí od ďalšieho štúdia.

    Odstrániť alebo aspoň zmierniť regionálne rozdiely v životnej úrovni je prioritou tejto vládnej garnitúry. Očakáva to aj Európska únia. Jednou z možností, ako naplniť tento cieľ, je zvýšiť vzdelanostnú úroveň v hospodársky zaostalých regiónoch. Vyzbrojiť mladých ľudí modernými vedomosťami a zručnosťami, aby boli schopní sami sa vymaniť z hospodárskej biedy. Ako čínske príslovie hovorí „Nedávajme im ryby, aby sa najedli, ale naučme ich rybolovu“. Nedávajme týmto mladým ľuďom sociálnu podporu, aby prežili. Dávajme im nové príležitosti, nové možnosti. Dajme im perspektívu napríklad aj tak, že zriadime novú univerzitu v regióne, ktorý je postihnutý veľkou nezamestnanosťou a zápasí so sociálnymi problémami. Umožnime mladým ľuďom v tomto regióne, aby sa ďalej vzdelávali, aby mohli zvýšiť svoju hodnotu na trhu práce. A neposielajme ich študovať do susedného Maďarska, pretože väčšina z nich sa domov nevráti. Bola by to veľká škoda a veľký hazard s ľudskými zdrojmi. Dajme im šancu študovať v materinskom jazyku a žiť tam, kde sa narodili. Tu doma na Slovensku.

    Preto vás žiadam a prosím, aby ste podporili vládny návrh zákona o zriadení maďarskej univerzity v Komárne.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pani poslankyňa Brestenská faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Veľmi vítam tieto slová, čo povedal pán kolega pred chvíľou, lebo si myslím, že vzdelanie je najvyššia hodnota, ktorú tento štát má a ktorú, žiaľ, zatiaľ vyváža hlavne von.

    Ale takisto by som veľmi uvítala, keby táto maďarská univerzita bola európskeho charakteru a ponúkla naozaj vzdelanie tak, aby tam bola maďarčina, angličtina, nemčina a aby mali šancu všetci študenti na Slovensku študovať na jednej excelentnej maďarskej univerzite. To by som naozaj zatlieskala takejto univerzite, lebo ja si myslím, že žiaden rodič by nedal svoje dieťa na univerzitu, ako tu nazvali niektorí, periférnu, ktorej diplom by nemal európsku akreditáciu. To by som si veľmi rada želala.

  • Pán poslanec Sándor, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči, pardon, pán poslanec Albert.

  • Vážená pani poslankyňa, sme si vedomí toho, že komárňanská univerzita už bude pôsobiť v podmienkach Európskej únie. Globalizácia pracovného trhu a predpokladaná mobilita študentov, ale aj učiteľov bude vyžadovať dôkladnú jazykovú prípravu.

    Je to obrovská výzva pre nás, ale aj pre ostatné už existujúce slovenské univerzity.

    Počítame preto s tým, že okrem maďarského jazyka budeme vo vyučovacom procese používať aj ďalšie jazyky. Predovšetkým jazyk slovenský a, samozrejme, anglický aj nemecký. Je to aj v návrhu zákona a je to aj v súlade s požiadavkami Európskej únie, pretože Biela kniha Európskej komisie napríklad v tejto súvislosti hovorí o tom, že absolvent vysokoškolského štúdia v Európe by mal ovládať tri jazyky. Okrem materinského jazyka aspoň jeden svetový jazyk a jeden ďalší jazyk.

    Plne si uvedomujeme, že mnohojazyčnosť je súčasťou európskej identity, občianstva a učiacej sa spoločnosti. A jazyky sú zároveň kľúčom k poznaniu iných ľudí. A preto považujeme za dôležité, aby jazykové vedomosti boli podporené aj schopnosťou prispôsobiť sa pracovnému a životnému prostrediu rôznych kultúr.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pani poslankyňa Mušková, vy ste sa chceli ústne prihlásiť. Prepáčte, ja som neotvárala rozpravu, takže ústne prihlášky predpokladám, že neboli. Nech sa páči, páni poslanci, môžete sa hlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Na prerokovanie sme dostali návrh zákona, ktorý sa dá bez najmenších pochybností pomenovať ako politický. A mne je veľmi ľúto, že práve návrh zákona z oblasti školstva má takýto nelichotivý prívlastok. Politickým ho nazýva celá slovenská spoločnosť, pretože všetci vopred vieme, že založenie takejto univerzity je dnes rok pred vstupom do Európskej únie zbytočnosťou, ktorá bude stáť daňových poplatníkov Slovenska stovky miliónov slovenských korún.

    Môj názor na predložený zákon je jednoznačne za neodporúčanie do druhého čítania. Dôvody, ktoré ma k tomuto presvedčeniu vedú sú nasledovné.

    Po prvé. Podrobne som monitorovala väčšinu médií v slovenskom jazyku hlásiacich sa k nezávislosti alebo propagujúcich vládnu politiku či opozičný názor. Nenašla som, žiaľ, žiaden článok alebo aspoň prezentovaný názor, ktorý by vznik tejto univerzity považoval za správny, žiaduci alebo nebodaj za potrebný. Výnimkou bola len relácia v STV na 2. programe, kde v relácii pre maďarských spoluobčanov so slovenskými titulkami univerzitu v Komárne obhajoval pán poslanec Sándor Albert. Dnes po prečítaní dôvodovej správy navrhovaného zákona už viem dôvod prečo. Garantom Pedagogickej fakulty UJS v Komárne je uvedený Sándor Albert, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Spomínam si na televíznu reláciu SITO, kde univerzitu dosť nepresvedčivo alebo veľmi nepresvedčivo obhajoval minister školstva pán Martin Fronc. Kolega pán poslanec Dušan Čaplovič pánu ministrovi dvakrát položil otázku v zmysle, či on sám je toho názoru, že založenie univerzity je potrebné. Pán minister nešťastne dvakrát odpovedal, parafrázujem, že jeho úlohou je spraviť všetko, aby univerzita bola zriadená podľa platných zákonných noriem umožňujúcich vznik nových vysokých škôl. Pán minister, v relácii s vysokou sledovanosťou pred veľkou časťou slovenských občanov ste nepriamo priznali, že vznik tejto univerzity je aj proti vašej vôli, len plníte priania vašich koaličných partnerov.

    Po tretie. Vláda Slovenskej republiky nevie za päť rokov svojho vládnutia dostatočne zabezpečiť financovanie školstva a vedy. Sme predposlední v tabuľke krajín s najnižším výdavkom percent HDP na školstvo. Sme poslední vo výdavkoch na vedu a výskum. Vysoké školy netrpezlivo čakajú na medziročný nárast navýšenia rozpočtu 0,1 percenta HDP, aby mohli znížiť dlh vzniknutý za vlády predsedu vlády pána Dzurindu.

    Zastaraná laboratórna technika, zdevastované študentské internáty, zanedbané budovy škôl asi vládu nezaujímajú, dáva prednosť radšej vzniku slabej univerzity za stovky miliónov slovenských korún, ktorá má byť lepidlom rozpadajúcej sa koalície.

    Po ďalšie mi dovoľte, aby som povedala pár slov k vlastnému návrhu zákona. Predkadateľ sa poučil z kritických pripomienok, ktoré som na tomto mieste vzniesla pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Tvrdila som, že založenie univerzity len pre študentov maďarskej národnosti je krokom protiústavným. Text zákona je písaný štandardným spôsobom, ktorý predpisuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pod zámienkou neporušenia právneho systému Slovenskej republiky, ktorý umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok bez rozdielu národnosti, viery, zmýšľania, iného postavenia, ďalej pozri čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bol do § 2 zákona vsunutý aj vyučovací jazyk jazyk slovenský a aj iné jazyky, ktoré chce univerzita vyučovať. V osobitnej časti strana 8 návrhu zákona už predkladateľ zákona priznáva možnosť prijímať študentov aj iných než maďarskej národnosti na rozdiel od predchádzajúceho návrhu, o ktorom sa v programovom vyhlásení hovorilo. V celom materiáli sa však neuvádza, či podmienkou prijatia na štúdium je znalosť maďarského jazyka.

    Po podrobnom preštudovaní zákona a jeho dôvodovej časti jednoznačne vyplýva, že vysokoškolské stupne bakalársky aj magisterský sa nepredpokladá vyučovať na všetkých fakultách v inom jazyku než v jazyku maďarskom. V slovenskom jazyku budú prezentované len niektoré predmety za účelom oboznámenia študentov hovoriacich po maďarsky s terminológiou v štátnom jazyku.

    Tento môj názor jednoznačne potvrdzuje aj časť návrhu základné údaje o univerzite, kde personálne zabezpečenie hovorí, že na ekonomickej fakulte budú prevažnú výučbu zabezpečovať dlhé obdobie vysokoškolskí učitelia z Univerzity ekonómie a štátnej správy z Budapešti.

    Podobná situácia je aj na pedagogickej fakulte, kde sú garanti profesori z univerzít Maďarskej republiky. Teologická akadémia, ktorá sa chystá transformovať na reformovanú teologickú fakultu, má v pedagogickom zložení 80 percent učiteľov maďarskej národnosti. Je všeobecné známe, že Teologická akadémia sa už deväť rokov snaží získať akreditáciu, lebo je veľmi slabá bez finančného zabezpečenia a vedeckých výsledkov. Teologickú fakultu v Komárne už niekoľkokrát odmietla prijať do zväzku Univerzita Komenského v Bratislave.

    Pán minister, vyrušujete ma.

  • Pán minister zdravotníctva, predpokladám... Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, môžete pokračovať.

  • Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Na posúdenie transformácie chýba v parlamente vyjadrenie cirkevnej vrchnosti reformovanej cirkvi, čo je tiež absolútne neštandardný postup a hovorí o tom, že by návrh zákona nemal byť aj z tohto dôvodu prerokúvaný.

    Ďalej argumentom proti zriadeniu univerzity súčasnou koalíciou, vtedy opozíciou, je aj argument počtu verejných univerzít na Slovensku. Tento názor je veľmi blízky mnohým fnešným koaličným poslancom. Neviem však, či nájdu dosť odvahy, aby ho prezentovali. Dovolím si však upozorniť hlavne koaličných poslancov na známu pravdu, že u nás na Slovensku sa univerzity ľahko zriaďujú, ťažko financujú a absolútne sa nedajú zrušiť.

    Vážený pán minister, na základe uvedeného predkladám nasledovný návrh. Navrhujem vám stiahnuť z rokovania z uvedených dôvodov, ako som spomínala, tento návrh zákona. Chcem vám tiež poradiť, ak SMK chce naďalej univerzitu, môže sa v Komárne zriadiť takáto univerzita, môže sa realizovať ako neuniverzitná a súkromná bez dotácie zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona o vysokých školách je o tom kompetentná rozhodnúť vláda Slovenskej republiky. V prípade, že nestiahnete, pán minister, z rokovania tento návrh, ja odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby o tomto návrhu zákona nerokovala v druhom čítaní. Ak neprejde tento návrh zákona, chcem poprosiť Národnú radu, aby hlasovala opäť druhýkrát o tom, aby sa prerušilo rokovanie o tomto návrhu zákona toho času, kým nebude vyjadrenie Akreditačnej komisie, pretože je nemysliteľné, aby sa nevyjadrila Akreditačná komisia ku vzniku univerzity. Vy ste veľakrát spomínali, že je to nemožné, aby sa takýmto spôsobom univerzita stanovila.

    Ďalej chcem upozorniť, že ak bude schválený zákon v tomto znení, v akom je predložený, tento zákon dáme na Ústavný súd, či nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2, pretože študent, občan Slovenskej republiky neovládajúci maďarský jazyk nemá šancu študovať na univerzite, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Erzsébet Dolník. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Skutočne som sa už nechcela prihlásiť, ale posledné vety pani poslankyne ma predsa len vyprovokovali.

    Dve kratučké poznámočky, skutočne len faktické. Keď navrhla, že by sa mala vytvoriť univerzita bez štátnej dotácie, len jednu poznámku. Tí ľudia, tí občania, ktorých deti by tam mali chodiť, sú občanmi tejto republiky a platia tu dane.

  • Pani poslankyňa Mušková, chcete reagovať?

  • Ešte som neskončila, ak dovolíte, len mi do toho skákali.

    Druhá vec, čo som chcela pripomenúť, že pani kolegyňa sa považuje sa celú slovenskú spoločnosť. Myslím si, že tam patrí aj tých 10 percent.

    A posledná vec, ktorá, ja si myslím, je skutočne racionálna: neustále tu hovoríme o sociálnych aspektoch. Pán kolega Albert už povedal, predsa na južnom Slovensku, kde žije táto národná menšina, nie je univerzita. Najbližšie je v Bratislave, Nitre, Košiciach, no keď už majú dochádzať, prečo by sme napríklad nepomohli aj tým, že by sa tam vytvorila univerzita skutočne európska. A keď už hovoríme o Európskej únii, predsa hranice nebudú nič znamenať. Môžu tam chodiť pokojne aj žiaci z Maďarska, napríklad zo severného územia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja neuberám práva menšín, hociktorej menšiny, na štúdium, na vzdelávanie, ale nikto predsa nebráni nikomu na Slovensku študovať na hociktorej vysokej škole. Sami ste vyčítali, keď vznikali univerzity, že je zbytočne veľa škôl. Teraz si spomeňte na svoje vlastné slová. Ja prajem, aby boli deti z maďarskej menšiny veľmi vzdelané a bola by som veľmi rada, keby mohli študovať na všetkých slovenských školách. Myslím si, že táto univerzita práve urobí opak. Vaše deti sa dostanú do jazykového geta a budú sa môcť uplatniť len na tom úzkom priestore Slovenska, kde žijú.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi len v krátkosti reagovať na predložený návrh zákona o zriadení Univerzity Hansa Selyeho v Komárne. Vzhľadom na to, že predo mnou kolegovia v podstate analyzovali situáciu a povedali veci, s ktorými sa stotožňujem, nechcel by som opakovať tieto skutočnosti, obmedzím sa preto len na isté reakcie týkajúce sa dôvodovej správy.

    Pán minister sa opieral predovšetkým o to, že takáto úloha vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Treba si dať teda otázku, čo je to programové vyhlásenie vlády, a všetci si odpovieme, že je to istý politický dokument, ktorý vznikol po voľbách a je dočasný, pretože táto vláda má mandát na štyri roky a potom čo? Bude nová politická situácia, prídu nové politické strany, možno, že tu bude politická strana Rusínov, Rómov a znovu budeme prerokúvať návrh zákona o zriadení univerzity Rómov, Rusínov, Poliakov, karpatských Nemcov a neviem iných národností, ktoré na Slovensku žijú.

    Druhý dokument, o ktorý sa opiera dôvodová správa, hovorí, že na vyrovnanie vzdelanostnej štruktúry občanov slovenskej národnosti a maďarskej národnosti podľa súčasného stavu je potrebné, aby vysokoškolské vzdelanie získalo približne 20-tisíc príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Keby som tú otázku alebo túto vetu preformuloval, opýtam sa, koľko by bolo potrebné na vyrovnanie, aby sa vyrovnali slovenským občanom Rómovia. Dvestotisíc. Potom čo je prioritné? Riešiť otázku 20-tisíc alebo 200-tisíc.

    A tu aj odpoviem na otázku, ktorú dal pán Albert, keď hovoril, aby sme boli tolerantní k slabým a k hovoriacim iným jazykom. Ja som za a v tom prípade musím povedať, že občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku nie sú slabí. Sú veľmi silne a dobre zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a teda z hľadiska národnosti sú najsilnejší, čiže buďme tolerantní aj k slabším, a to sú iné národnosti, a preto hľadajme možnosť, ako riešiť aj ich. Keď chceme riešiť sociálnu otázku zriadením univerzity, tak zriaďme na východnom Slovensku rómsku univerzitu a vyriešime si tiež nezamestnanosť.

    Čo sa týka otázky protiústavnosti, naozaj treba zvážiť, či tento zákon neumožňuje alebo neberie práva občanom hovoriacim po slovensky študovať na tejto vysokej škole, pretože žiadny Slovák nemá šancu prijímacie pohovory na tejto škole urobiť, pretože neovláda maďarský jazyk. Tým v podstate dochádza naozaj k diskriminácii slovenských občanov, ktorí žijú na území, o ktorom hovoríme, to znamená v Komárňanskom okrese alebo na juhu Slovenska.

    Nechcem tu spomínať opäť otázku akreditácie, o tom hovoril už pán Čaplovič. Jednoducho Akreditačná komisia neschválila uznesenie k zriadeniu tejto univerzity, a preto by som vás chcel poprosiť, aby sme politický akt programového vyhlásenia nenadradili nad systém školskej výchovy a vzdelávania nad školskú politiku Slovenskej republiky. Je to nesystémový krok, ktorým otvárame nedozerné možnosti, ktoré potom vznikajú, a nabúrame si samotný systém prípravy a výchovy vzdelávania v Slovenskej republike.

    Chcem vás preto poprosiť, aby sme naozaj zvážili, či pokračovať v rokovaní o tomto zákone a na upokojenie celej situácie navrhujem, aby sme podľa § 73 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán podpredseda Bugár.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo.

    Pán poslanec Krajči, chcem vás upozorniť na jednu vec. Nemali by sme zabúdať, čo sme prijali pred dvoma rokmi. Vy hovoríte o tom, že prečo sa nestaráme o menšie, početne menšie menšiny, prečo neotvárame pre Rómov univerzitu povedzme na východe. Tak si prečítajte Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde pre každú menšinu, a za to ste hlasovali aj vy, pre každú menšinu je tam vytvorený určitý rámec. Ten rámec nevznikal preto, lebo si niekto takto buchol na brucho a povedal, že takto to bude, ale preto, lebo sa skúmali početné možnosti, to znamená, či daná menšina by početne zvládla povedzme univerzitu alebo hocijakú školu a, samozrejme, aj odborné možnosti.

    Takže bolo by dobré, keby sme nezabúdali na také veci, ktoré sme nedávno prijali práve my tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ja by som sa chcel vyjadriť ešte k serióznosti tohto návrhu, pretože Akreditačná komisia predsa rokovala a zamietla vznik tejto univerzity. Áno, ja si to tu pozerám práve na počítači. Neprijala návrh a prerušila rozpravu. To ale znamená, že nie sú splnené podmienky na to, aby univerzita bola z kvalitatívneho hľadiska univerzitou. Prečo by to ináč Akreditačná komisia zamietla. To nemá logiku. Veď tam je predsa určitý pracovný poriadok a tam všetky fakulty na Slovensku, a teda všetky univerzity musia predložiť akreditačný spis na to, aby mohli byť akreditované. To po prvé.

    Po druhé. Pokiaľ ide o financovanie, hovorí sa, že len vtedy je to možné, pokiaľ 0,1 percenta sa navýši rozpočet, potom peniaze bude možné poslať na túto univerzitu. No ale to opäť znamená, že finančné prostriedky, ktoré slúžia na zvýšenie kvality univerzít, pôjdu na zvýšenie kvantity. Ale čo je najdôležitejšie podľa mňa, je to, že predsa smernice jasne hovoria, že finančné prostriedky môžu ísť iba tam, kde sú akreditované fakulty, veď je to akreditácia A, B, C. Čiže ako môžete poslať, pán minister, finančné prostriedky na túto univerzitu, keď nie je akreditovaná. Však sa porušujú základné smernice.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená snemovňa, začnem krátkym príbehom. Dúfam, že mi to vyjde do tých dvoch minút. Môj otec študoval medicínu za čias multikulturálnej Bratislavy, kde sa hovorilo tromi jazykmi. Študoval v maďarčine, žiaľ, nedoštudoval práve preto, že po štyridsiatom ôsmom roku neovládal slovenčinu, takže odišiel z tejto univerzity, a som presvedčený o tom, že by bol doštudoval túto univerzitu a ako lekár by bol liečil i napriek tomu, že študoval v maďarčine všetkých občanov Slovenska. Tak Slovákov, tak Maďarov, tak Rusínov ako kohokoľvek iného, ktorý v tomto štáte žije. Čiže nie je to o tom, či je to v slovenčine, v maďarčine, alebo v inom jazyku, ale je to o objeme informácií o štúdiu.

    Druhá poznámka k pánu Krajčimu, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že na tejto fakulte nebudú môcť študovať Slováci. Budú môcť bez problémov, pretože každý z nás, kto sa naučí iný jazyk, je schopný študovať na akejkoľvek univerzite. Ak je u nás stredná škola vo francúzštine, úplne bez problémov na nej študujú naše slovenské deti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič faktická poznámka.

  • Jedna krátka poznámka. Vlastne takáto fakulta, respektíve, ja som už spomenul, pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa, sú tam jednotlivé katedry a vznikne z toho fakulta. Bol som informovaný pánom profesorom Bélom Lászlóm, ktorý predložil akreditačný spis za túto fakultu, je to vynikajúci matematik a má dlhoročné skúsenosti v oblasti pedagogickej výchovy. Tam sa, samozrejme, budú učiť aj študenti iných národností, aj Rómovia, lebo tradícia tam existuje, aj Chorváti, aj Nemci, aj ďalšie národnosti, ktoré tak majú možnosť na tejto fakulte stredoeurópskych štúdií alebo európskych štúdií študovať. Dokonca návrh tohto projektu pán profesor Kluvanec, keď ho prezentoval v Paríži, tak bol pochválený v rámci UNESCA, že je to príkladný projekt, my by sme boli prví v Európe, že by sme mali takúto fakultu na území Slovenskej republiky.

    A napokon by som chcel uviesť ešte jednu poznámku a bolo by dobré o nej informovať. Neviem, či pán minister zabudol na to v tomto materiáli, ale stanovisko rektorskej konferencie až na dvoch rektorov jednoznačne zamietlo vznik tejto univerzity na svojom zasadnutí, myslím si, že v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči s reakciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na vystúpenia a poďakoval kolegom, ktorí vystúpili, a poďakoval im hlavne za to, že vzájomne na seba neútočíme, ale snažíme sa nájsť spôsob, ako situáciu riešiť.

    Čo sa týka reakcie pána Bugára, chcem mu povedať, že veľmi pozorne sledujem, aké odporúčania Rady Európy Slovenská republika prijíma a aj Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je jedna z nich. Viem, čo obsahuje, a viem, že ju ratifikovala aj Maďarská republika. Keďže je to iná krajina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, ale z hľadiska tejto regionálnej charty menšinových jazykov si myslím, že nemáme žiadne záväzky, aby sme takúto univerzitu na Slovensku schválili alebo zriadili.

    A po druhé. Chcem povedať, že, pán Bugár, Rómovia nie sú početne menšia skupina. Čo sa týka počtu Rómov, neviem, či už vás aj nepredbehli, ale teraz nechcem štatistické údaje zverejňovať, ale v najbližšom období iste.

    Čo sa týka pána Bódyho, chcem mu povedať, že skutočne je paradoxom, keby sme sa na Slovensku a hlavne v jednej časti Slovenska museli začať učiť po maďarsky, aby sme mohli navštevovať nejakú vysokú školu, ale prosím, tí ľudia, ktorí sa namiesto francúzštiny, nemčiny, angličtiny začnú učiť maďarský jazyk, je to ich slobodné rozhodnutie, a isteže dobré susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou je potrebné udržiavať. Ale netreba to robiť takýmto spôsobom.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci, dovoľte mi len niekoľko faktických poznámok.

    Po prvé. Pán profesor Mikolaj, zákon jasne hovorí o tom, že Akreditačná komisia musí vydať stanovisko do 150 dní a presne je to uvedené - nechcel som nič vynechať - v predkladacej správe, momentálny stav, čo sa týka stanoviska Akreditačnej komisie.

    Po druhé. K tomu, keďže to tu viackrát zaznelo, k citovanému § 82 chcem povedať toľko, že vyjadrenie Akreditačnej komisie je vyžadované k aktu zriadenia, ktoré nastáva prijatím zákona. To znamená, že vláda, zatiaľ som presvedčený, konala v súlade so zákonom a neporušila zákon v tejto veci.

    Po tretie by som chcel povedať jednu poznámku k programovému vyhláseniu. Domnievam sa, že tu ide naozaj o plnenie programového vyhlásenia, pretože je tam explicitne napísané v programovom vyhlásení zriadenie tejto univerzity, a to v prvom roku pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Je to spoločné vyjadrenie vôle celej vládnej koalície, ale súčasne sa domnievam, že je povinnosťou potom vlády, ak Národná rada prijala programové vyhlásenie vlády plniť programové vyhlásenie. Pokiaľ by sme to chceli zmeniť, treba zmeniť aj programové vyhlásenie vlády.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k všeobecnej rozprave. Nie. Ďakujem. Hlasovať o tomto bode budeme až po prerokovaní ďalších dvoch bodov tak, ako bol s tým vyslovený všeobecný súhlas v parlamente.

    Pokračujeme teda prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 362, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 356.

    Prosím teraz pána ministra školstva Martina Fronca, aby návrh pred poslancami uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Návrh zákona o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Podľa môjho názoru ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý bude začiatkom veľmi potrebnej reformy financovania regionálneho školstva.

    V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne. Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje ministerstvo financií z kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov. Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov. Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov. Z toho, čo som povedal, akým spôsobom idú tieto finančné toky, je zrejmé, že spôsob financovania v súčasnosti je mimoriadne komplikovaný a neefektívny.

    Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša viacero podstatných zmien v oblasti organizácie a poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom.

    V prvom rade dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty školy. V rámci tohto oddelenia sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole ministerstva školstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií v rozpočtu kapitole Súhrnný finančný vzťah a poskytujú sa neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

    Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

    Objem finančných prostriedkov poskytnutých zriaďovateľom školských zariadení sa pri zariadeniach, pri ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru ako pri školách, napríklad pri materských školách, určuje analogicky ako pri školách. Pri ostatných školských zariadeniach, pri ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

    Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závisieť od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácie siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované na poskytovanie kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

    Z kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia, a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom, a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo školstva.

    Ako nový prvok pri realizácii systémov financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona i využitie vzdelávacích poukazov. Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú viaceré názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný prostriedok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispievať na vzdelávanie svojich detí. Štát však garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách. Zákon nebude mať ďalší dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a vyšších územných celkov bude v diferencovanej závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci, respektíve vo vyššom územnom celku určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší, ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka.

    Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 vzrastie, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Slovo dávam členke navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyni Eve Rusnákovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vládny návrh zákona o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení, tlač č. 362. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 356 prideliť na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú správu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku NR SR v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR z 25. augusta 2003 prideliť vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 362, v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu NR SR Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Čaplovič, ale chcem sa úprimne spýtať, či jeho vystúpenie je dlhšie a zásadnejšie, preto budeme v rozprave pokračovať radšej zajtra.

  • Hlasy zo sály.

  • Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Čaploviča v rozprave k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem vám dámy a páni poslanci. Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.