• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán podpredseda Veteška a páni poslanci Rudolf Žiak a pani Belohorská, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste.

  • Reakcie z pléna.

  • No, znovu musím konštatovať, že mýliť sa je ľudské. Pani poslankyňa, vy ste asi neodišli na zahraničnú služobnú cestu. No a pani poslankyňa Brestenská, ktorá tu je, ale, samozrejme, celý deň nebude, lebo je hospitalizovaná.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. (tlač 210).

    Aj pani navrhovateľka, aj pán spravodajca už sú na svojich miestach. Takže pristúpime k rozprave.

    Ako posledný prihlásený vystúpi pán predseda Národnej rady Pavol Hrušovský. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som pôvodne reagovať na diskusiu, ktorá včera k tomuto návrhu skupiny poslancov v tejto rokovacej sále bola, ale predsa len odznelo v tejto rokovacej sále včera veľa slov o živote, o kresťanstve, o Bohu, o právach ženy, o poškodených deťoch, o morálke a o smrti. Niektoré z nich ma zaujali, niektoré vzbudili úsmev a niektoré vyvolali aj zimomriavky.

    Chcel by som zareagovať na niektoré momenty včerajšej rozpravy. Viete, zdalo sa mi veľmi zvláštne počuť lekára, ktorý hovorí o tom, že potraty sú výsledkom pokroku v medicíne a prirovnáva ich k liečbe. Ja som sa zhováral s istým lekárom, ktorý tiež zložil Hippokratovu prísahu. Pred niekoľkými dňami mi vysvetľoval, ako prebieha potrat v pokročilom štádiu. Tieto slová boli strašné, ale napriek tomu ma nešokovali takou silou ako jedno gesto, ktorým chcel svoje rozprávanie dokresliť. Nikdy nezabudnem na to, ako pri rozprávaní zrazu otočil dlaň smerom dohora, roztvoril prsty, akoby v nich držal loptu. V tej chvíli hovoril o tom, ako mu ostala v ruke hlava dieťaťa, ktorú odtrhol od tela, aby ju mohol vybrať von z lona matky. Ospravedlňujem sa za tieto brutálne slová, ale potrat je naozaj brutálny.

    Ešte by som chcel zareagovať na jeden argument, ktorý používajú predkladatelia vždy, keď sa snažia vysvetliť dôvody predloženia svojho návrhu. Ten argument odznel aj včera. Tvrdia, že schválením návrhu pomáhame rodičom zbaviť sa už počas tehotenstva detí, ktoré nemajú srdiečko alebo mozog. Vážené dámy a páni, dieťa bez srdiečka alebo mozgu nie je dôsledkom genetickej poruchy, ide o vývojovú chybu, s ktorou nemajú gény a ani táto novela nič spoločné. Príklady ako tento, ktoré už mesiace predkladatelia používajú, sú zavádzajúce. Ide o klamstvo. Je pre mňa zarážajúce, že predkladatelia sami nevedia, o aké genetické poruchy by skutočne malo ísť. Určite by ste takúto informáciu potrebovali vedieť. Ako inak si môžete byť istí, o čom rozhodujete? Inak nám navrhovatelia predkladajú bianko šek na potrat v šiestom mesiaci tehotenstva. Pritom môže ísť o chybu, s ktorou sa dá prežiť šťastný a hodnotný život.

    Viete o tom, že niektorí ľudia postihnutí Downovým syndrómom, o ktorých sa tu cudne mlčí, ale pritom ide najmä o nich, dokázali vyštudovať strednú školu? To sa nepodarilo ani mnohým zdravým ľuďom. Títo ľudia ani ďalší postihnutí nepotrebujú ľútosť, ktorá tu bola včera takým častým slovom. Je pravda, že nie každý z nich môže víťaziť a byť úspešný. Človek postihnutý Downovým syndrómom asi nikdy nebude víťaziť v našom ponímaní víťazstiev, ale môže dokázať podávať maximum toho, čoho je schopný, a na základe toho môže prežiť šťastný život a vytvoriť si vlastnú sebaúctu a na základe toho môže prežiť šťastný život a to je pre nás to najdôležitejšie a tá je dôležitejšia aj ako naša mienka o nich.

    Vážené dámy, vážení poslanci, vážené poslankyne, dnes nastavujeme prah citlivosti našej demokratickej spoločnosti voči životu. Všetci vieme, že demokratický systém má mnohé výhody, ale aj nedostatky. Výhodou demokratického systému je zapojenie všetkých občanov do rozhodovania o veciach verejných. Rizikom, ktoré vyplýva z podstaty demokracie, je možnosť väčšiny neprihliadať na potreby práv menšín. Skúsenosť nám ukazuje, že väčšina môže byť ľahostajná nielen k osudu národnostných či náboženských menšín. Skúsenosť, najmä minulého storočia, nám ukazuje, že menšinou sa môžu stať aj tí najslabší, tí, ktorí sú telesne či mentálne hendikepovaní, ale aj príliš starí či príliš mladí ľudia.

    Prah citlivosti našej civilizácie, a to nielen k životu, neustále klesá. Je to zrejme preto, lebo je to pre nás cynicky výhodné. Meradlom našej civilizácie sú čoraz častejšie úspech, peniaze a pohodlie. Interrupcie si zdôvodňujeme právami ženy. Eutanáziu si zdôvodňujeme právom na bezbolestnú smrť. Skutočnosť však môže byť oveľa menej vznešená. V našej civilizácii je čoraz menej výhodné mať deti či starať sa o starých a hendikepovaných až do ich prirodzenej smrti. Stojí to totiž veľké peniaze a tie sme sa naučili konzumovať inak, pre seba oveľa príjemnejšie.

    V našej civilizácii prebiehajú dva trendy súčasne: Stúpa hodnota peňazí a klesá rešpektovanie tradičných morálnych noriem, na ktorých bola naša civilizácia postavená. Čoraz dôležitejším kritériom je pre nás výhodnosť alebo nevýhodnosť vecí. Menej dôležitým sa pre nás stáva, či je vec správna, alebo nie.

    Kladiem si otázky: Koľko času ešte zostáva, kým sa krivky týchto dvoch trendov pretnú? Koľko času ešte zostáva našej civilizácii, kým sa kritérium výhodnosti stane absolútnym kritériom pri našom rozhodovaní? A keď sa tak stane, akú šancu budú mať v našej spoločnosti hendikepovaní, nenarodené deti alebo príliš starí ľudia?

    Možno aj preto pápež Ján Pavol II. naliehavo upozorňuje na to, že akceptovanie potratov narúša samotnú podstatu demokracie. Ak sme totiž necitliví k nenarodeným deťom, ak začíname byť necitliví k starým ľuďom, kde je záruka, že sa raz každý z nás neocitne v nejakej menšine, ktorú väčšina necitlivo odvrhne?

    Svojím hlasovaním, kolegyne, kolegovia, dnes posunieme prah citlivosti v našej krajine voči ľudskému životu. Prosím vás, aby ste sa nepokúšali zastupovať Boha. Aby sme sa nepokúšali za neho rozhodnúť, ako kvalitný musí byť ľudský život, aby sme ho chránili.

    Vážené dámy a páni, v tejto chvíli ste už asi všetci rozhodnutí, ako budete hlasovať. Chcel by som vás však požiadať o malú láskavosť. Na chvíľu sa skúste zamyslieť, čo teraz cítite vo svojom vnútri. Je vaše rozhodnutie bez pochybností? Cítite vo svojom vnútri pokoj? Možno ste rozhodnutí, ale ste vo svojom rozhodnutí aj presvedčení? Keď budete tlačiť tlačidlá pred vami, budete myslieť na život alebo na smrť? To nie je fráza, kolegyne, kolegovia.

    Život je naozaj hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak – niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný. Ale taký je život. A kým je život, je aj nádej.

    Dámy a páni, rozhodnite sa, prosím, pre život. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Ševc.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vypočuli sme si tu zaujímavé vystúpenie pána predsedu Národnej rady. V mnohom s ním možno súhlasiť. A sú to hodnoty, ktoré sú skutočne na zamyslenie. Spomenul dve veci, cynizmus a boj o peniaze okrem iných. Sú to kategórie, ktoré skutočne patria do života tejto spoločnosti, ale aj tejto našej Národnej rady.

    Ja chcem použiť len pre vašu upriamenú pozornosť jednoduchý sylogizmus. V každej cirkvi možno obrad krstu poskytnúť iba človekovi. V žiadnej cirkvi nemožno pokrstiť embryo v tele matky. Teda cirkvi vlastne v tichosti uznávajú, že až narodenie dieťaťa znamená začiatok existencie človeka. Ak dáme prednosť Biblii pred logikou, potom možno poukázať napríklad na tú časť z druhej knihy Mojžišovej Exodus, kapitola 21 odsek 22, kde sa hovorí, že keď muž udrie ženu a ona stratí plod, ale neumrie, potom má byť muž za tento čin pokutovaný. Teda ani v Starom zákone sa vypudenie plodu nepovažuje za vraždu s prísnym postihom, ale len za priestupok trestaný pokutou.

    Ja nechcem byť sudcom, ďaleko som od toho, ale sa zamýšľam nad tým, prečo nedáme rozhodnúť o veciach matke-žene, ktorá vie, že ak je plod poškodený, čo má robiť. Ja by som bol za to, aby matka bola rozhodujúcou v tomto procese. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, keď si hovoril, že hlasovaním budeme rozhodovať o pohľade alebo o prahu citlivosti na život, tak potom sa dá povedať, že rovnako budeme rozhodovať o prahu citlivosti na slobodu jednotlivca. A zopakujem len tie slová, ktoré som povedal včera na záver. To je charakter moderných demokracií, že existuje určitá hranica súkromia, kde nikto nemá právo za túto hranicu ísť a predpisovať, čo má ten človek robiť. Tam skutočne rozhoduje jeho vlastné svedomie a vlastný pohľad na svet.

  • Pán poslanec Mečiar. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nepochybujem, že pán predseda Národnej rady svoje slová myslel veľmi úprimne, ale neviem si vysvetliť, prečo potom v parlamente hlasujete za zákony, ktoré zhoršujú sociálne postavenie žien a matiek a zvyšujú tlak na potraty. Prečo ste hlasovali za zákony, ktoré odnímajú deťom výživné v situácii, keď sú bez výživného? Urobili ste to s pokojným svedomím. Tam je tiež právo na život.

  • Áno, je tu aj záležitosť, ktorá nepatrí do Národnej rady. Nikdy sa nemal tento vzťah stať predmetom politického handrkovania vládnych strán o to, či budú, či nebudú, nikdy sa nemal tento vzťah stať predmetom handrkovania o cirkvi a úvah o cirkvi. Toto je otázka politického rozhodovania u nás. Ale ak aj náboženský podtext ponecháme, Boh je v každom z nás. Prečo ja mám nahradzovať Boha v matkách? On je v nich. On im hovorí, čo majú robiť a ako majú konať. A tiež sú pod jeho súdom pri každom rozhodnutí. Ak som ja človekom, tak kde je to moje právo toto rozhodnutie brať do svojich rúk?

    Som za spoločnosť bez potratov, ale som aj za to, aby v tejto spoločnosti toto bolo naším cieľom, aby sme tento cieľ nedosahovali prostriedkami, ako je represia postaviť ženy-matky, postaviť lekárov mimo zákona. Urobiť z toho činnosť trestnú alebo pokútnu, ohrozujúcu znovu život, ale ešte vo väčšom rozsahu.

    Takže toto nie je cesta, ktorou sa vydať máme. Ak áno, treba prijať sumu preventívnych zákonov na úseku zdravotníctva, sociálnej sféry, na úseku rodinných vzťahov, na úseku organizácie ochrany matky, na úseku sociálnych vzťahov. Poďme touto cestou a doterajšie výsledky 2/3 menej potratov sa ešte zlepšia. Bezpotratová spoločnosť nebude celkom, ale môžeme spoločným úsilím túto hranicu znížiť. Ak áno, pôjdeme touto cestou, som za.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, ak chcete zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené dámy a páni, pozorne som si vypočula rozpravu k tomuto návrhu zákona. Odzneli mnohé veľmi podnetné myšlienky, veľmi zaujímavé argumenty. K tým čisto demagogickým, ak dovolíte, sa vyjadrovať nebudem. Azda keby tu sedel pán Kopecký, tak by povedal svoju slávnu vetu.

    Padli tu návrhy, aby sa počkalo na rozhodnutie Ústavného súdu. Ak si dobre spomínam, v minulosti v tomto parlamente bolo vždy predmetom kritiky v iných veciach, prečo čakať na rozhodnutie Ústavného súdu a nezaujať stanovisko včas. Ten príklad s majetkovými priznaniami je správny. Len čo sa Ústavný súd vyjadril, že sa bude vecou zaoberať, dokázalo sa neželanému nálezu predísť. Je pre mňa nepochopiteľné, na čo chcete čakať v tomto prípade.

    Vravím vám úprimne a naposledy, že týmto návrhom zákona sme už v apríli chceli predísť možnému nálezu Ústavného súdu, keby vyhlásil vyhlášku o interrupciách z genetických dôvodov za neústavnú. Nedalo nám alibisticky sa prizerať na tento stav, keďže aj ja osobne poznám veľmi dokonale osudy ľudí, ktorých sa to týka. Rada by som si vyprosila akékoľvek špekulácie o tom, že sme tento návrh zákona podali z politických dôvodov alebo z akýchkoľvek iných dôvodov.

    Keď sme pred pár mesiacmi boli s pani poslankyňou Brestenskou vo vašich kluboch, tak naozaj nie na ozdobu. Zvolili sme ten najkorektnejší spôsob, ako vás oboznámiť s touto vecou a so skutočnosťou, ktorá môže nastať. Na Slovensku sme mali vždy problém sa vyhnúť legislatívnym dieram. A keď to môžeme urobiť včas, tak sa hľadajú spôsoby, nie ako to ide, ale ako to za každú cenu nejde. Aj ja si myslím, že najčistejšie by bolo, keby sa mohli občania vyjadriť v referende, no azda už každý pochopil, že sa nedá. A nedá sa preto, lebo tí, ktorí varili ústavu pred niekoľkými rokmi, nám to takto zabezpečili.

    A ešte maličkosť. Kolegovia z KDH hovoria, že im nejde vlastne o zákaz interrupcií, ale dúfam, že tí, ktorí tu sedeli 7. 2. 2001, si spomenú, keď pani poslankyňa Záborská za KDH v súvislosti s novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky predniesla pozmeňujúci návrh týkajúci sa článku 15, citujem: „Úmyselné ukončenie nenarodeného ľudského života sa nepripúšťa“ atď. Keďže návrh neprešiel, v tom istom roku smerovalo podanie na Ústavný súd, to je to, o čom sa bavíme práve dnes. V konečnom dôsledku vám chcem povedať, že, prirodzene, máte na to právo, ale ak by ste dovolili, aj my máme právo dávať tento návrh.

    Ako som spomenula včera, počas týchto troch mesiacov sa vyjadril každý, kto mal záujem. Odborníci v podobe genetikov a gynekológov, politici, veľmi výrazne mimovládne organizácie a občania v podobe viac ako 110 000 podpisov, boli to voliči celého politického spektra. V otvorenom liste vás žiadali a teraz citujem: „Pripadá nám neprípustné, aby sa tak nepredstaviteľná, bolestná a tragická individuálna situácia mohla stať predmetom politického sporu a špekulácií. Veríme, že pred úzko straníckymi hrami dajú poslankyne a poslanci prednosť svedomiu a zdravému rozumu.“ Koniec citátu.

    O ten zdravý rozum a zváženie možných dôsledkov vás prosím aj ja. Aj my hovoríme, že interrupcie nie sú dobrým riešením. Aj my hovoríme, kiežby sa zachránil každý život. A ja vás v tejto chvíli vyzývam opačnou cestou, nie zákazmi, aby sme spoločne robili osvetu, ktorú ste nakoniec mohli za posledných 13 rokov dávno začať. 5 miliónov ľudí sa v tejto krajine v tejto chvíli nemôže vyjadriť. My máme ich osudy v rukách a ja vás žiadam, aby ste im dali slobodu rozhodovania, ako ste im ju garantovali v ústave ako súčasť demokratickej spoločnosti. Toto hlasovanie je o pochopení a tolerancii. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nech sa páči, samozrejme.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, som lekár a 28 rokov som strávil pri operačnom stole ako maxilofaciálny chirurg. Odoperoval som tisíce pacientov a podieľal som sa na záchrane desiatok životov. Moja manželka je detská lekárka a takmer dennodenne sa teší z novonarodeniatok vo svojom obvode. Obaja sme zásadne proti interrupciám. Ako dôkaz tohto myslenia poviem, že pred 5 mesiacmi som prijal do prešovskej Fakultnej nemocnice kolegu lekára gynekológa, ktorý musel odísť z jednej nemenovanej nemocnice na severe Slovenska, a to len preto, že odmietal vykonávať interrupcie. Osobne som sa angažoval, aby tieto zákroky nemusel vykonávať v našej nemocnici.

    Preto vás chcem poprosiť, ponechajme šancu rodinám rozhodovať sa slobodne, ale pritom zodpovedne. Ďakujem.

    Pán predsedajúci, môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniam.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • V rámci diskusie zazneli 2 procedurálne návrhy. Prosím pekne, dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Minárika, ktorý hovoril o nepokračovaní v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 59, proti 58, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Horta odložiť konanie o návrhu tohto zákona až po rozhodnutí na Ústavnom súde.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 65, proti 57, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III informácie vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy:

    Po prvé, v názve zákona a v článku I v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „mení a“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorú odporučil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poprosím o hlasovanie.

  • Páni poslanci, spoločná správa nebola, ale hlasujeme z informácie, kde jednotlivé výbory dávali určité svoje návrhy. Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 81, zdržalo sa 42, nehlasovalo 16.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz dáme hlasovať o bode č. 2 k článku I. V bode 1 v § 4a odsek 1 znie: „Ak je plod postihnutý závažnou genetickou chorobou alebo vývojovou chybou diagnostikovanou metódami prenatálnej diagnostiky, možno umelo prerušiť tehotenstvo do 24. týždňa. Geneticky chybný vývoj zahŕňa veľmi širokú škálu postihnutia plodu, preto sa navrhuje špecifikovať, vymedziť termínom závažná genetická choroba. Závažnosť genetickej choroby alebo vývojovej chyby sa akcentuje dôkazom postihnutia plodu metódami prenatálnej diagnostiky.“ Je to návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poprosím o hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 74, proti 14, zdržalo sa 32, nehlasovalo 15.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

  • Pán predsedajúci, podľa § 80 ods. 2 a § 84 ods. 2 predkladám návrh, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania bez rozpravy. Prosím o hlasovanie.

  • Máte splnomocnenie výboru, pán spravodajca, predpokladám.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, ruším toto hlasovanie, máte splnomocnenie výboru?

  • Mám z gestorského výboru.

  • Áno. Páni poslanci, vy vediete schôdzu, alebo ja? Áno, zrušil som hlasovanie už asi pred desiatimi sekundami, pán podpredseda.

    Takže budeme ešte raz hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 74, proti 36, zdržalo sa 10, nehlasovalo 15.

    Takže sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

    Takže, pán spravodajca, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku. Nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Poprosím o hlasovanie v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 70, proti 32, zdržalo sa 11, nehlasovalo 19.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní nasledujúcim bodom, ale ešte predtým, pán poslanec Miššík, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, aby bol bod č. 14 návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211), v rámci tejto schôdze Národnej rady preložený z bodu 14, presunutý za bod 31, to je tlač 285. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že návrh novely je v druhom čítaní, bude podaný rozsiahly poslanecký návrh a je potrebný dostatok času na jeho spracovanie. Prosím hlasovať bez rozpravy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 111 poslancov, za 110, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky, sme presunuli za bod 31.

    Pán poslanec Malchárek, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som poprosil v súlade s § 24 ods. 5 v mene troch poslaneckých klubov, aby aj návrh 15 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci bol stiahnutý z rokovania tejto schôdze a presunutý na rokovanie septembrovej schôdze. Je to na žiadosť ministra spravodlivosti a snaha zosúladiť jednotlivé koncepcie. Ďakujem.

  • Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 98 poslancov, za 96, proti 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci (tlač 209) sme presunuli na septembrovú schôdzu.

    Takže nasledujúcim bodom programu po týchto hlasovaniach je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 208 a spoločnú správu výborov máte v tlači 208a.

    Dávam teraz slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

  • Dámy a páni, nebudem vlastne vôbec uvádzať návrh zákona, pretože uvádzal som ho už pri prvom čítaní. Novela je veľmi stručná a jej podstatou je zosúladenie platnej právnej úpravy s režimom Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane práv a slobôd, ako aj s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky.

    Len jednu poznámku. Pôvodný návrh navrhuje účinnosť zákona od 1. júla, čo je dnes vylúčené, pretože ak by sa schválil tento termín, zákon by sa stal de facto neústavný. Súčasťou pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú predložené, je aj zmena tohto termínu tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2003. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 263 z 24. apríla 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach súhlasili s návrhom skupiny poslancov a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh skupiny poslancov bez pripomienok.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh skupiny poslancov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 80 na svojej 14. schôdzi.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ako prvý sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Malchárek, pán poslanec Madej a pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec Ladányi, ako spravodajca a ako prvý.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene skupiny 15 poslancov podávam pozmeňujúci návrh ohľadom účinnosti zákona. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003. Pôvodne tam bolo 1. júla a vzhľadom na prerokovanie to nie je možné.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Pripraví sa pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť pár slov k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré som sa rozhodol predložiť spolu s pánmi kolegami: pánom Madejom, pánom Dr. Drgoncom, Jaroslavom Baškom a Robertom Kaliňákom.

    Ide o zmeny v dvoch rovinách. Radi by sme, pokiaľ ide o úpravu maximálnej rýchlosti motocyklov na diaľnici, navrhujeme odstránenie súčasného limitu 90 km/h a jeho zvýšenie na 130 km/h. Podľa platnej právnej úpravy smie vodič motocykla jazdiť na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá rýchlosťou najviac 90 km/h, zatiaľ čo vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou 110 a vodič iného motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony maximálnou rýchlosťou až 130 km/h. Osobitné rýchlostné limity pritom platia napríklad pre vodičov motorových vozidiel s pripojenými vozidlami a podobne, to je v súlade s § 15 ods. 3 zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

    V porovnaní s vodičmi iných motorových vozidiel sú však tak vodiči motocyklov neprimerane znevýhodnení. Takéto znevýhodnenie navyše nie je odôvodnené, keďže neprispieva k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, a nie je opodstatnené ani s ohľadom na technické parametre súčasných motocyklov. Podľa nášho názoru neobstojí ani prípadný argument odôvodnenosti predmetného rýchlostného obmedzenia ochranou života a zdravia motocyklistov a spolujazdcov. Nepopierame síce, že pri vyšších rýchlostiach jazdy sa zvyšuje riziko dopravných nehôd a taktiež sa zvyšuje pravdepodobnosť ťažších následkov na životoch a zdraví vodičov, spolujazdcov a iných účastníkov cestnej premávky. Na druhej strane významnejšie pre nás ako argument je, že vodiči, ktorí môžu jazdiť na diaľnici a ceste pre motorové vozidlá maximálnou rýchlosťou 90 km/h, sú väčšinou predbiehaní alebo obiehaní vodičmi iných motorových vozidiel, ktoré, až na pár výnimiek, môžu jazdiť rýchlosťami 130 km/h a viac.

    Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť kolízií a dopravných nehôd pri predbiehaní a obiehaní motocyklov, ku ktorým na diaľnici a cestách pre motorové vozidlá dochádza pomerne často. Navyše nezodpovedných vodičov od rýchlej a nebezpečnej jazdy neodradí ani rýchlostný limit stanovený zákonom, ani prípadná pokuta za jeho nerešpektovanie. V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že podobné obmedzenia najvyššej povolenej rýchlosti v neprospech motocyklistov sú v európskych krajinách výnimkou.

    Na základe uvedených skutočností navrhujeme odstránenie tohto neopodstatnene znevýhodňujúceho limitu a zrovnoprávnenie vodičov motocyklov s vodičmi iných motorových štandardných vozidiel s hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony okrem autobusov. Pokiaľ ide o rýchlostný limit pre jazdu na diaľnici a ceste pre motorové vozidlá, je to maximálna rýchlosť 130 km/h.

    Druhým vecným návrhom v rámci predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je návrh na úpravu osobitnosti cestnej premávky v zimnom období v novom § 31a. Tento návrh spočíva v zavedení povinnosti vodičov používať na idúcom motorovom vozidle v období od 15. novembra do 15. marca kalendárneho roka pneumatiky so zimným dezénom alebo terénnym druhom dezénu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na vodičov motocyklov a zvláštnych motorových vozidiel.

    Cieľom zavedenia navrhovanej povinnosti je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimnom období. Zimné obdobie sa vyznačuje zhoršenými poveternostnými podmienkami a s tým súvisiacim zhoršeným stavom pozemných komunikácií v dôsledku výskytu snehu, poľadovice, prípadne zvýšeného množstva vody na vozovke. Z týchto dôvodov je zrejmý nárast dopravných nehôd a kolízií. Vodiči totiž v mnohých prípadoch neprispôsobia jazdu stavu vozovky a nevenujú dostatočnú pozornosť ani zimnej výbave svojho vozidla. Na našich cestách tak naďalej jazdí veľa nezodpovedných vodičov, ktorí aj v zimnom období jazdia na letných pneumatikách a ohrozujú tým nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. A práve tým by mala byť adresovaná navrhovaná zákonná povinnosť.

    Argumentom v prospech používania zimných pneumatík alebo pneumatík so zimným dezénom, t. j. používania pneumatík v zimnom období, je najmä fakt, že výrazne napomáhajú zlepšenie adhézie vozidla k vozovke, čo sa prejavuje predovšetkým lepšou ovládateľnosťou, lepšími záberovými schopnosťami a skrátením brzdnej dráhy vozidla. Rozdiel medzi letnými a zimnými pneumatikami totiž spočíva nielen v odlišnom profile a jej hĺbke a členení dezénu, ale najmä v zložení behúňovej zmesi. Behúňová zmes používaná na letné pneumatiky výrazne tvrdne už pri teplotách nižších ako 7 °C, pričom takto stvrdnuté pneumatiky nemajú dostatočnú schopnosť sa prispôsobiť mikronerovnostiam na povrchu vozovky a tým prenášať, samozrejme, výkon motoru krútiaci moment na vozovku. Na druhej strane zimné pneumatiky obsahujú behúňovú zmes, ktorá tvrdne podstatne pomalšie aj pri nízkych teplotách, a vozidlo tak dokáže lepšie priľnúť k vozovke, aj keď je táto pokrytá snehom a má lepšie adhézne aj trakčné schopnosti, ktoré využívame na povrchu vozovky pokrytý napríklad snehom alebo ľadom. Zimné pneumatiky majú v priemere o 80 % lepšie záberové schopnosti než letné. Pri porovnávacích textoch sa zistili približne 20-percentné rozdiely v brzdných dráhach na snehu medzi letnými a zimnými pneumatikami. Pri brzdení je rozdiel pri 50-kilometrovej rýchlosti až 15 až 20 m v porovnaní s použitím letných pneumatík. Je teda nesporne preukázané, že používanie pneumatík so zimným dezénom v zimnom období výrazne prispieva k bezpečnosti cestnej premávky a k zníženiu počtu dopravných nehôd.

    Pokiaľ ide o vymedzenie zimného obdobia, v ktorom by vodiči mali povinne používať zimné pneumatiky, po dlhšej diskusii sme zvolili obdobie medzi 15. novembrom a 15. marcom kalendárneho roka. Podľa odborníkov by sa mali zimné pneumatiky používať pri vonkajších teplotách nižších ako 7 °C. Vodičom však nebude nič brániť v používaní zimných pneumatík aj v inom ročnom období pred 15. novembrom alebo po 15. marci, keďže zákon o premávke na pozemných komunikáciách a ani vykonávací predpis k nemu nestanovuje povinnosť používať v ostatnom období letné pneumatiky. Takéto ustanovenie nie je predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu a má svoje praktické ratio.

    Len na porovnanie: Podobnú právnu úpravu, ako navrhujeme týmto pozmeňujúcim návrhom, majú mnohé európske štáty. Sú to predovšetkým severské štáty, ale veľmi, veľmi by som chcel zdôrazniť, akú situáciu majú v Rakúsku, Chorvátsku, Hercegovine, Bosne, Slovinsku. V Rakúsku to vyriešili spôsobom, že sa na kolízie, ktoré sú spôsobené na letných pneumatikách alebo na pneumatikách, ktoré nie sú spôsobilé na jazdu v zimných podmienkach, sa nevzťahuje zákonné poistenie do výšky 10 000 euro. To sa nám zdalo dosť brutálne na naše podmienky zaviesť takúto povinnosť, pretože v mnohých prípadoch by išlo o väčšiu hodnotu, ako je hodnota samotného vozidla, ktoré nehodu spôsobí. Preto sa nám zdá efektívne, účelné pristúpiť k tejto povinnosti, ktorá bude bežne pokutovateľná. A skúsenosti z tých krajín, kde sa takýto proces zaviedol, sú také, že sa znížil počet dopravných nehôd len zavedením tohto opatrenia niekde v priemere medzi 11 až 14 percentami.

    Na základe uvedených skutočností by som vás chcel požiadať o to, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh a, samozrejme, podporili aj celý zákon, ktorý predkladá pán Dr. Drgonec. A ešte raz by som chcel zdôrazniť, že tieto pozmeňujúce návrhy dávam v mene poslancov pána Madeja, pána Dr. Drgonca, Jaroslava Bašku a Roberta Kaliňáka a v mene svojom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si povedať len pár slov k tomuto pozmeňujúceho návrhu, ktorého som aj ja spoluautorom.

    Keď sa máme naozaj rozprávať o zvýšení bezpečnosti premávky na cestách, tak máme príklad z krajín Európskej únie a Európy v dvoch variantoch. Prvý príklad je taký, že na základe zákonného poistenia v prípade, že vozidlo v zimnom období má letné pneumatiky, nepôjde plnenie zo zákonnej poistky. V tomto prípade daný občan bude musieť nahrádzať škodu buď celú, alebo čiastočnú. Ja si osobne myslím, že ak by sa takýto princíp zaviedol na Slovensku, malo by to veľmi zlé, niekedy až katastrofálne dôsledky, pretože škodu vo výške 100-, 500-tisíc korún alebo milión korún by musel hradiť z vlastného vrecka. Samozrejme, mnohí občania by to nemohli, preto by išli exekúcie, zničilo by to celé rodiny.

    Ak máme ale naozaj hovoriť o zvýšení bezpečnosti premávky, tak je možný druhý variant, dať takúto povinnosť do zákona s tým, že by zákonne bola vynútená, resp. dodržiavaná v zmysle zákona o priestupkoch. V tomto prípade je pre daných ľudí, ktorí nedodržia túto povinnosť, toto riešenie lepšie, výhodnejšie. A samozrejme, škoda, ktorú by eventuálne spôsobili, by sa stále platila zo zákonného poistenia.

    V tomto prípade si myslím, že ak máme podporiť variant týkajúci sa zlepšenia bezpečnosti premávky, navrhovaný pozmeňujúci návrh je z dvoch možných riešení určite ten lepší.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená poloprázdna poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aspoň k časti predkladaného návrhu týkajúceho sa používania zimných pneumatík.

    Mnohí z nás preferujú zimnú pneumatiku len s hrubším dezénom, ktorý zaberá na snehu. Toto, samozrejme, nie je celkom pravda. Zimné pneumatiky sú konštruované na tom, aby v zime lepšie priľnuli k ceste, aby sa dalo brzdiť na ceste aj v prípade, že nie je sneh. Sú konštruované tým spôsobom, že už pod 7 °C majú úplne inú schopnosť brzdiť na asfalte ako letné pneumatiky.

    Preto môžem povedať, a zodpovedne povedať aj z vlastnej skúsenosti, že je nezodpovedné rozprávať a diskutovať vôbec o tom, že by sme mali používať v zime letné pneumatiky. Však to je predsa niečo absurdné, aby sme používali pneumatiky, ktoré nie sú prispôsobené technickému stavu vozidla. Dokonca je to jedna zo základných požiadaviek vodiča, že musí mať vždy vozidlo prispôsobené podmienkam cesty.

    Takže toto je jeden z mojich hlavných dôvodov, prečo musím argumentovať a žiadam vás o to, aby ste si uvedomili, že nám ide nielen o životy tých vodičov, ktorí majú letné pneumatiky na svojom aute, ale aj o životy všetkých ostatných občanov, ktorí si zodpovedne splnia svoju povinnosť a snažia sa byť bezpeční na ceste tým, že majú zimné pneumatiky.

    Ja môžem takisto povedať, že si neviem ani predstaviť, že by som súhlasil s takou vecou, aby som súhlasil, že vodiči budú mať letné pneumatiky v zime a že niektorí z takýchto vodičov mi povedzme nešťastnou náhodou zabije moje dieťa. Však to nemusí byť len druhé vozidlo, s ktorým sa zrazí alebo ktoré mu urobí škodu, alebo kde zabije niekoľko ľudí na ceste, to môžu byť chodci, to môže byť bicyklista, to môže byť ktokoľvek.

    Priznám sa, že sme tu rozprávali aj o rôznych sociálnych aspektoch, dokonca aj pred chvíľočkou niekto so mnou vyprával o sociálnych aspektoch tohto zákona, či ľudia budú mať peniaze na zimné pneumatiky, lebo nebudú mať. Ja hovorím, keď má človek peniaze na auto, musí si zabezpečiť aj to, aby mal peniaze na svoju základnú bezpečnosť aj na bezpečnosť ostatných, ktorí sa zúčastňujú premávky. A tí, ktorí sa zúčastňujú cestnej premávky, nie sú len vodiči, nie sme len my, sú to naše rodiny, naše deti, sú to chodci, cyklisti a dnes môžeme povedať, že cestnej premávky sa zúčastňuje skoro každý občan našej republiky, lebo cestná premávka je dnes už tak rozšírená, že sa nedá povedať, že by sa niekto z nás ocitol mimo cesty.

    Čo sa týka motocyklov. Myslím si, že zrovnoprávnenie je absolútne namieste, lebo dnešné motocykle sú úplne iné ako kedysi a nevidím najmenší dôvod, prečo by sme mali obmedzovať rýchlosť motocyklov voči iným. Ale škoda, že tu nie je pán minister, lebo by som určite silne apeloval na to, aby urobil zvýšenú kontrolu a zvýšené sankcie na tých motocyklistov, ktorí rýchlosť nedodržiavajú, lebo vidíme to aj v Bratislave, aj všade okolo nás, je to úplne hrozné, keď niekto po meste prejde 130-kou, nie na diaľnici. Takže v tejto oblasti by som sám, keby sa dalo, rozhodne pridal za to, aby sa sankcie rozhodne podstatne zvýšili. Ale limitovanie rýchlosti motocyklov v dnešnej dobe a v dnešnej technike je trošičku nezmysel.

    Ešte musím prečítať pozmeňujúci návrh. A to je:

    1. v názve zákona sa za slová „sa mení“ dopĺňajú slová „a dopĺňa“,

    2. v čl. I v úvodnej vete sa za slová „sa mení“ dopĺňajú slová „a dopĺňa“,

    3. v čl. I bod 1 znie: v § 15 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta,

    4. v čl. I bod 2 znie: za § 31 sa vkladá nový § 31a, ktorý znie – a teraz myslím, že ste to všetci dostali, takže už to nemusím čítať, áno?

    Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že všetci podporíte tento návrh. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – jediný pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Škoda.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento zákon sprísňuje podmienky. Vieme, že sprísňuje preto, pretože rýchlosti vozidiel na našich cestách sú čím ďalej väčšie. Ďalej oveľa lepšia je technická zábezpeka týchto vozidiel, sú kvalitnejšie. Samozrejme, k tomu musia prispôsobovať aj pneumatiky, ktoré sú vlastne jediné, ktoré prenášajú silu vozidla na vozovku a opačne pri brzdení. Samozrejme, súhlasím aj s tým, aby motocykle nemali obmedzenú rýchlosť na našich vozovkách. Ďakujem.

  • Pán poslanec, obmedzenú musia mať, ale azda nie tak, ako navrhujú.

    Pán poslanec bol posledný, pán poslanec Hanzel, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, čo by som dal slovo pánovi navrhovateľovi a spravodajcovi, chcem sa vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či by bola politická vôľa o všetkom, čo prerokujeme doobeda, o tom hlasovať poobede po hodine otázok a po interpeláciách, alebo po hodine otázok.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, súhlasíte. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo. Nechcete sa vyjadriť. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže nasledujúcim bodom nášho programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 281, návrh na jeho pridelenie výborom máte pod tlačou 272, teda v tlači pod č. 272.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov z 5. júna 2003.

    Cieľom návrhu zákona je spresnenie úpravy geodetických a kartografických činností a harmonizácia zákona so smernicou Rady Európskej komisie. Ďalším základným motivujúcim cieľom novelizácie zákona je snaha zabezpečiť priestor na fungovanie významného geografického informačného systému garantujúceho potreby spoločnosti, vyvarovať sa nehospodárnej duplicite, podporiť efektívne spravovanie informačnej infraštruktúry a záujem zahraničia. Súčasné trendy vedeckého a technického pokroku ovplyvňujú predmetnú oblasť činnosti natoľko, že bolo potrebné zapracovať nové možnosti informačných technológií do legislatívnej úpravy. Doterajšia aplikačná prax si vyžadovala spresnenie niektorých podmienok a povinností vykonávania geodetických a kartografických činností.

    Ďalším dôvodom novelizácie zákona boli zmeny nadväzujúcich právnych predpisov, ako aj súlad s právom Európskej únie. Týmto zákonom dochádza k rozdeleniu činnosti geodézie a kartografie podľa charakteru a významu prác pre štátnu správu a pre komerčnú sféru. Do skupiny činnosti vykonávaných pre potreby štátu patria najmä činnosti pre štátne geodetické, katastrálne a kartografické dielo budovanie, modernizácia a obnova geodetických základov, zakladanie a spravovanie katastra nehnuteľností, mapovanie na obnovy meračského operátu katastra nehnuteľností. Do skupiny činností komerčno-podnikateľského charakteru patria napríklad geodetické činnosti v podrobných bodových poliach, tvorba tematických kartografických diel, odbornotematické činnosti pre katastre nehnuteľností a geodetické činnosti na účely výstavby.

    Základným motivujúcim cieľom novelizácie zákona je snaha zabezpečiť priestor na fungovanie významného geografického informačného systému, garantujúce potreby spoločnosti a vo významnej miere podporiť dôveru zahraničných partnerov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem za úvodné slovo.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 68 z 18. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Znenie návrhu zákona obsahuje dôvodovú správu a osobitnú časť dôvodovej správy, doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a svojou problematikou v § 21 patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a patrí aj medzi priority odporúčané v Bielej knihe. § 5 a 7 nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júna 2003 č. 272 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu a výbor pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať až po hodine otázok.

    Ďakujem aj pánu ministrovi, aj spravodajcovi.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 290. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 278.

    Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom vypracovania tejto novely bolo plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 4. decembra, na základe ktorého je potrebné novelizovať všeobecne záväzné právne predpisy v súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa zákona č. 139/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona iba v nevyhnutnej miere upravuje prechod pôsobnosti v územnom plánovaní a stavebnom poriadku z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V súvislosti s touto pôsobnosťou sa v návrhu konštituuje Slovenská stavebná inšpekcia, ktorá bola doteraz súčasťou Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Súčasne sa medzi orgány stavebného dohľadu zaraďujú zamestnanci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre stabilitu a bezpečnosť štátu, čo je vyvolané osobitným charakterom týchto stavieb, napr. stavby slúžiace pre Ministerstvo vnútra SR, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.

    V rámci pripomienkového konania sme dostali dve vecné odlišné hromadné pripomienky od občanov, ktoré sa dotýkajú § 111 – vyvlastnenie. Po dohode s ministerstvom financií sme sa rozhodli preformulovať toto ustanovenie a odstrániť tak rozpor s ústavou, ktorý určuje v čl. 28 ods. 4, že „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“. Doteraz bola na určenie náhrady používaná vyhláška ministerstva financií č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhrada za dočasné užívanie pozemkov. Táto vyhláška však nebola vypracovaná pre dôvody vyvlastňovania a podľa ministerstva financií bola zahrnutá v § 111 neodôvodnene. Nakoniec bolo potrebné vzhľadom na prechod pôsobnosti v oblasti stavebného zákona v miestnej štátnej správe, aby sa z odboru činnosti životného prostredia vyčlenil odbor činnosti územného plánovania a stavebného poriadku.

    Odporúčam vám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento vládny návrh zákona v prvom čítaní schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Ľubomírovi Vážnemu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 138 z 25. júna 2003 ma určil za spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste všetci dostali ako tlač 290.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ ani v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená. Návrh zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu a Plánu legislatívnych úloh vlády SR, t. j. nepatrí táto novela medzi priority a nie je predmetom negociačných pozícií v príslušnej kapitole.

    Konštatujem však, že uvedený návrh nespĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Konkrétne návrh zákona neobsahuje požadované náležitosti podľa § 68 ods. 3 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, a to nedostatočne je riešený spôsob vykonávania navrhovaného zákona. Nie je zhodnotený vplyv zákona na štátny rozpočet, čo je tiež potrebné podľa § 51 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, a takisto tam nie je uvedený nárok na pracovné sily.

    Okrem uvedených formálnoprávnych nedostatkov chcem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poukázať ako spoločný spravodajca predloženej novely na ďalšie nedostatky tejto predloženej novely.

    1. V bode 3 vládneho návrhu zákona sa má vzhľadom na rozpor doterajšieho ustanovenia s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zaviesť do zákona primeraná náhrada podľa skutočných cenových podmienok.

    Pripomínam, že tento rozpor je v tom, že v súčasnosti je možné realizovať úhradu za vyvlastnenie len vo výške určenej vyhláškou č. 465/1991 Zb. o cenách nehnuteľností, ktorá však nerieši tzv. trhovú hodnotu nehnuteľností, najmä pozemkov. Vyvlastnenie je osobitný režim, keď sa už inak nedá a, samozrejme, musí to byť stavba vo verejnom záujme. Samozrejme, že sa stotožňujem s náhradou za vyvlastnenie v trhových cenách, lebo tento problém nám blokoval výstavbu, najmä líniových stavieb, a stotožňujem sa so zavedením súladu novely s Ústavou Slovenskej republiky, ale vytýkam predloženej novele spôsob, akým chce určiť výšku odplaty. Citujem z novely: „Ak sa náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva.“ Koniec citátu.

    Podľa zákona prešlo pred tromi mesiacmi vyvlastnenie na obec, to sme tu schváli zákon, myslím, č. 103/2003, t. j. obce sa budú musieť vysporiadať s danou dikciou zákona a môžu byť problémy, ako sa obce s tým vysporiadajú, t. j. obec ako vyvlastňovací orgán bude musieť určiť, aká je cena nehnuteľnosti, bude musieť určiť, za akú cenu sa takáto nehnuteľnosť obvykle predáva a bude musieť určiť aj jej cenu.

    Pýtam sa, čo ak sa taká nehnuteľnosť v obci nepredáva, lebo niektoré, najmä teda cestné stavby a diaľničné ťahy, sú také, kde sa nehnuteľnosti nehýbu, kto za obec určí, zastupiteľstvo určí, ako to určí? Sú tam vzťahové problémy v obci. Myslím si, že s týmto zákonom zavedieme určitý nesystém a neporiadok do obcí a určí tu nejaké zbytočné rozbroje, preto si myslím, že mali by sme v tejto novele zákona zjednoznačniť náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. A odporúčam toto zjednoznačnenie zaviesť tak, že by sme tam zahrnuli status znaleckej organizácie, ktorá podľa, samozrejme, zákona – a bude to pod gesciou ministerstva spravodlivosti, odbornou gesciou – vie zaviesť, koľko je tá cenu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. Samozrejme, znalec by mal aj potvrdiť túto cenu okrúhlou pečiatkou.

    Ešte jeden problém z takejto dikcie zákona je, a sami sa zamyslite nad tým, ako to v praxi môže fungovať, že obec určí cenu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, ale štát ju zaplatí. To znamená, že obec sa bude správať tam, kde to bude chcieť, aby určil tú cenu v úplne iných dimenziách.

    Ďalšiu pripomienku, čo mám, po druhé v bode 6 je návrh na zriadenie Slovenskej stavebnej inšpekcie a zriadenie piatich inšpektorátov, ktoré majú byť zriadené v mestách Bratislava, Banská Bystrica, Nitra, Košice a Žilina. Tu mám námietku v takom duchu, že tieto inšpektoráty sú, samozrejme, prvostupňovými orgánmi pre vymedzenú pôsobnosť vo svojich územných obvodoch. A ako chybu a problém vidím aj to, že počet inšpektorátov nekorešponduje s počtom samosprávnych krajov. Načo sme potom vytvárali samosprávne kraje v počte 8, keď inšpektoráty majú byť v počte 5? Jednoducho tu vidím nesúlad, a ak chceme, aby tie inšpektoráty fungovali a aby mali svoju územnú pôsobnosť, môj názor je ten, že by sme ich mali zaviesť a mali by kopírovať počet samosprávnych krajov.

    Ďalej bod 6: § 123 a ods. 4, tam vidím ďalší problém. Inšpekcia koná nezávisle od štátneho stavebného dohľadu, ktorým môže byť obec ako stavebný úrad. Takisto by malo byť v tomto zákone zadefinované, kto je vlastne nadriadený a kto je podriadený, lebo môže tam byť súbeh kontroly na niektorých stavbách a kto posúdi, či je správny postup toho-ktorého orgánu, či teda obce, alebo inšpekcie? Kto posúdi, koho pokuta platí? Či obce, alebo inšpekcie, keď mu obidvaja uložia za ten istý priestupok? Alebo ten, ktorému bude pokuta uložená, musí zaplatiť dve pokuty? Toto by malo byť v tom zákone podľa mňa jednoznačne vyriešené, aj kto a aké pokuty a za čo ukladá – tiež v tejto novele to nie je riešené.

    Záverom mi dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skonštatovať, že najskôr som si myslel, že všetky tieto problémy odstránime v druhom čítaní, ale po hlbšej analýze tohto zákona odporúčam Národnej rade ako spoločný spravodajca využiť možnosť podľa § 73 ods. 3 písm. a), t. j. dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a tým, samozrejme, že chcem vyzdvihnúť potrebu tohto zákona a jeho urýchlené uvedenie do praxe, ale v trošku iných dimenziách, v akých bol spracovaný. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pán predrečník spravodajca predniesol niektoré námietky. Niektoré sú diskutabilné, niektoré sú záležitosťou, vecou, ako sa na veci pozeráme. S niektorými možno aj súhlasiť. Predsa len si myslím, že uvedené nedostatky by sa ľahko mohli vyriešiť povedzme vo výbore alebo v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Preto navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. c), aby sa Národná rada uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Áno? Nech sa páči.

  • Musím povedať na úvod, že nesúhlasím s názorom tento návrh zákona vrátiť na dopracovanie, keďže ide o vec, ktorá je dôkladne prepracovaná. Námietky, ktoré tu boli vznesené, je možné vyriešiť, vysvetliť v druhom čítaní. Účelom prvého čítania nie je ísť do podrobností, účelom prvého čítanie je zistiť, či je možné o návrhu rokovať. Preto navrhujem Národnej rade, aby hlasovala tak, že postúpi tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 218. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 218a.

    Prosím teraz pána ministra obrany Ivana Šimka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky je vytvoriť zodpovedajúce právne predpoklady na realizáciu obranného plánovania na úrovni štátu a umožniť zmeny organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany. Navrhuje sa zmena organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany, ktorú v súčasnosti vykonávajú tri vyššie vojenské správy a 79 územných vojenských správ. Ich súčasná štruktúra a počet pracovníkov zaradených na tomto úseku už nezodpovedná úlohám, ktoré tieto orgány v súčasnosti plnia.

    V nadväznosti na realizáciu zmien vyplývajúcu z dlhodobého plánu rozvoja a štruktúry ozbrojených síl Slovenskej republiky došlo k 1. októbru 2002 k podstatnému zníženiu mobilizačných úloh, napríklad v oblasti personálu päťnásobne, v oblasti vecných prostriedkov desaťnásobne. Taktiež sa štvornásobne znížil počet odvedencov povolaných na výkon základnej alebo náhradnej služby. Preto na zabezpečenie úloh v oblasti doplňovania ozbrojených síl Slovenskej republiky a výkonu štátnej správy na úseku obrany vykonávanú vojenskými správami nie je potrebné udržiavať vojenské správy v súčasných organizačných štruktúrach a počtoch. V čl. II návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, sa odstraňujú nepresnosti, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona od nadobudnutia jeho účinnosti, ale taktiež ustanovuje zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovaných zmien v štruktúre vojenských správ.

    S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, okrem návrhu č. 8 súhlasím. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, ku ktorým gestorský výbor nezaujal stanovisko, a s pozmeňujúcim návrhom č. 8 zo spoločnej správy nesúhlasím a prosím, aby ste ich neschválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Romana Vavríka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj v gesčnom výbore.

    Nech s páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám stručne uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane a zákona 320 o brannej povinnosti v znení zákona č. 512. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Národná rada 21. mája pridelila vládny návrh zákona pod tlačou č. 218 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tiež výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Všetky výbory prerokovali predloženú tlač v lehotách, ktoré Národná rada určila. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote svoje stanoviská gestorskému výboru. Výbor pre verejnú správu svojím uznesením nesúhlasí s predloženým vládnym návrhom a odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Všetky ostatné výbory súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona s pripomienkami, ktoré máte uvedené v tlač 218a.

    Pán predseda, toľko zo správy spravodajcu a poprosím vás, po otvorení rozpravy by som sa chcel prihlásiť ako spravodajca do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu v rámci druhého čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy a či sa hlási niekto vôbec, lebo som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Okrem pána spravodajcu ešte pán poslanec Krajči. Ďakujem pekne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Vavrík ako spravodajca, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja si osvojujem návrh pána ministra Šimka, ktorý v úvodnom slove povedal a vyjadril stanovisko svoje a svojho ministerstva k pozmeňujúcim návrhom. Chcem len povedať, že pravdepodobne došlo k preklepu v spoločnej správe v tej pasáži, kde navrhujeme niektoré body schváliť, jeden bod neschváliť a k niektorým výbor nezaujal stanovisko, a preto si osvojujem názor, že bod 8, keďže súvisí s tými bodmi, ku ktorým výbor nezaujal svoje stanovisko, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie a preložili ho do tej skupiny, kde výbor nezaujal stanovisko.

    Tento svoj návrh odôvodňujem tým, že aj návrh pod bodom 8 súvisí so sídlom vyššej vojenskej správy, a preto patrí o ňom hlasovať v tej skupine, kde sa bude hlasovať o bodoch 2, 4, 7 a 12. Navrhujem, aby sme v tejto skupine hlasovali aj o bode 8, a preto žiadam, aby sa vyňal zo spoločnej správy aj bod 8 do tejto skupiny.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa zameriam na nevýhody novely zákona č. 319 o obrane Slovenskej republiky.

    Podstatou tejto novely je zrušenie troch Vyšších vojenských správ v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a zrušenie 79 územných vojenských správ a ich nahradenie. Podľa pôvodného návrhu zákona by mala náhradná, teda Vyššia vojenská správa sídliť len v Banskej Bystrici a 79 územných vojenských správ má nahradiť 8 správ rozdelených podľa samosprávnych krajov. Z odborného hľadiska možno takúto navrhovanú zmenu charakterizovať ako neefektívnu a zbytočnú. Navrhovateľ novely úplne zabudol na schválený Model 2010 a pripravovanú profesionalizáciu armády od 1. 1. 2006. Ak by totiž poznal tento dokument, nemohol by navrhovať také nezmyselné zmeny, ako je rušenie vyšších vojenských správ a územných vojenských správ 2 roky pred vytvorením profesionálnej armády, ktorá predpokladá, že celá agenda vojenských správ sa napokon presunie do Bratislavy a do Vojenského archívu v Trnave. Preto možno návrh na zrušenie bratislavskej a košickej vyššej vojenskej správy považovať za zbytočný. Ľudovo povedané, ide o to, že dva roky pred zrušením vyšších vojenských správ sa rušia dve z nich, bratislavská a košická, a celá agenda sa presťahuje do Banskej Bystrice, aby sa po profesionalizácii armády zrušila aj Vyššia vojenská správa v Banskej Bystrici a opätovne sa presťahovala do Bratislavy a Trnavy.

    Navrhovaná zmena je nesystémová a možno ju označiť za zbytočne plytvanie štátnymi prostriedkami. Sťahovať celú agendu z Bratislavy a Košíc do Banskej Bystrice je náročná úloha. Môže vzniknúť paradoxná situácia, že ešte nebude celá agenda presťahovaná a začiatkom roka 2007 príde nový rozkaz, aby sa agenda začala sťahovať do Bratislavy a Trnavy. Už na prvý pohľad i laik musí rozoznať, že ide len o byrokratický nezmysel. Dôvod, že vytvorením jednej vyššej vojenskej správy sa ušetrí na organizačnej štruktúre cez 600 mil. korún, neobstojí. V návrhu novely sa totiž neuvádza, koľko bude stáť presťahovanie celej agendy z dvoch miest do jedného a následne do Bratislavy a Trnavy. Okrem toho v Banskej Bystrici ani neexistuje budova, v ktorej by mohla efektívne pôsobiť vyššia vojenská správa.

    Ak sa už majú rušiť tri vyššie vojenské správy, v Bratislave sídlia všetky orgány ústrednej štátnej správy v oblasti vojenstva – Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, a preto je výhodnejšie umiestniť Vyššiu vojenskú správu v Bratislave ako v Banskej Bystrici. Z pohľadu operatívneho riešenia odborných otázok a problémový každodenný styk rozličných orgánov vyšších vojenských správ, či už ide o personálne, finančné, právne, mobilizačné, mierové, civilné služby, a riadiacich orgánov ministerstva obrany je nevyhnutnosťou. Z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti sa ako výhodnejší javí model sídla Vyššej vojenskej správy v Bratislave.

    Z hľadiska skúseností z výkonu štátnej správy na úseku obrany je z odbornej stránky najlepšie hodnotená Vyššia vojenská správa v Bratislave, ktorá rieši odvolanie sťažností a mierové doplňovania. Pri realizácii zákonov Vyššej vojenskej správy Bratislava už do súčasnosti riešila najzávažnejšie právne problémy, podieľala sa na príprave ostatných vyšších vojenských správ a ich príslušníkov, najmä v oblasti právnej a zdravotníckej služby. V Bratislave existujú variantné spôsoby riešenia umiestnenia ústrednej vojenskej správy a vyššej vojenskej správy vo viacerých objektoch v správe vyššej vojenskej správy. Naopak, v Banskej Bystrici nesídli žiadna významnejšia zložka ozbrojených síl.

    Podľa reformy ozbrojených síl Model 2010 bola síce na obdobie od 1. 7. do 1. 4. 2006 plánovaná činnosť jednej vyššej vojenskej správy, avšak táto činnosť už dnes mešká a de facto o dva roky. Od 1. 1. 2006 je plánovaná plná profesionalizácia ozbrojených síl a následné zrušenie orgánov štátnej správy na úseku obrany, t. j. 1 vyššej vojenskej správy a všetkých 8 územných vojenských správy. Ich úlohy budú plniť regrútačné centrá pozemného vojska, krajské úrady a vyššie územné celky. V prechodnom krátkom období tak vznikne náročná úloha pre 1 vyššiu vojenskú správu s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá bude okrem úloh štátnej správy na úseku obrany zo zákona č. 320 zabezpečovať rušenie všetkých územných vojenských správ so všetkými náležitosťami a zároveň bude odovzdávať aj majetok štátu, materiál a iné náležitosti samostatnej rozpočtovej organizácie vyššej vojenskej správy orgánom Ministerstva obrany a Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak má pôsobiť 1 vyššia vojenská správa, tak efektívnejšie by pôsobila v Bratislave ako v Banskej Bystrici, tak ako to navrhuje gestorský branno-bezpečnostný výbor.

    Vrátim sa však k pôvodnej myšlienke. Podľa armádnych odborníkov je rušenie 3 vyšších odborných správ a vytvorenie 1 celoslovenskej zbytočné. Zachovať by sa mali všetky 3 a vykonať v nich komplexný audit a pripraviť agendu na profesionalizáciu armády a presun do Banskej Bystrice a Trnavy po vykonaní profesionalizácie armády. Mala by sa zladiť činnosť vojenských správ v rámci plnenia úloh bezpečnosti a obrany v štátnej správe v súlade s pripravovanou reformou verejnej správy. Taktiež by sa mala zvážiť navrhovaná novelizácia až do vyriešenia decentralizácie všeobecnej miestnej štátnej správy, ktorá sa predpokladá k 1. 1. 2004, a následne prispôsobiť štruktúru orgánov vojenskej správy tejto štruktúre, a to na obdobie cca 2 rokov, minimálne do roku 2006.

    Na záver len jednu pripomienku. Súčasné sídlo Vyššej vojenskej správy v Bratislave ostane vždy v armádnych rukách. V budove sa totiž nachádza pevne nainštalované zariadenie, ktoré nemôže armáda pustiť zo svojich rúk. Aj toto je známy argument, ktorý zaváži, že bratislavský objekt bude vždy v rukách ozbrojených síl.

    Z uvedených skutočností vyplýva, že podať konkrétny pozmeňujúci návrh v druhom čítaní je nezmyselné. Chybný je navrhovaný vnútorný systém zmien. Preto osobne nebudem hlasovať za túto novelu, keďže si myslím, že zotrvanie troch vyšších vojenských správ do roku 2006 je efektívnejšie ako ich sťahovanie tam a späť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – pán poslanec Urbáni, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Krajči, ja si nemyslím, že Banská Bystrica nemá vytvorené podmienky na to, aby tam bola vyššia vojenská správa. Práve naopak, si myslím, že má najlepšie podmienky, jednak technické aj personálne, aj tradíciu a neodmysliteľné je aj to, že geograficky sa nachádza v strede Slovenska, že je výhodná prakticky pre všetky okresy na Slovensku. Takže si myslím, že by mal zostať a mali by sme odhlasovať vládny návrh, aby toto sídlo bolo v Banskej Bystrici. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 293, spoločnú správu ako 293a.

    Nech sa páči, pán minister obrany, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane predkladá vláda na základe žiadosti zahraničného partnera. Skutočnosť, že zahraničný partner opätovne žiada o predĺženie nášho pôsobenia v tejto operácii, je dokladom kvalitného plnenia úloh našej jednotky.

    Konsolidácia bezpečnostnej situácie v Afganistane je primárnou podmienkou na úspešný návrat k mierovému životu v Afganistane. Medzinárodné spoločenstvo poskytuje asistenciu pri obnove stability a rekonštrukcii infraštruktúry krajiny. Prítomnosť medzinárodných jednotiek v operácii Trvalá sloboda v spolupráci s medzinárodnými bezpečnostnými asistenčnými silami a asistenčnou misiou OSN v Afganistane má dlhodobý stabilizačný vplyv a zároveň pôsobí ako prevencia návratu extrémizmu do krajiny.

    Slovenská republika sa na procese vytvárania nového Afganistanu už takmer rok podieľa vyslaním ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky. Táto jednotka plní dôležité úlohy rekonštrukcie pristávacej a vzletovej dráhy, úpravy ďalších letiskových plôch a budovania technickej infraštruktúry na letisku Baghlán.

    Národná rada vyslovila uznesením č. 2266 z 19. júna 2002 súhlas s pôsobením slovenskej ženijnej jednotky v operácii Trvalá sloboda. Predĺženie pôsobenia tejto jednotky v operácii do 31. augusta 2003 bolo odsúhlasené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 150 zo 14. januára tohto roka. Náklady na pôsobenie tejto jednotky do konca roku 2003 budú predstavovať 41,5 mil. Sk. Prípadné pôsobenie v roku 2004 si vyžiada finančné prostriedky vo výške 102,5 mil. Sk. Tieto náklady budú hradené výlučne z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Slovenská republika ďalším pôsobením jednotky v operácii Trvalá sloboda potvrdí konzistentnosť svojich zahraničnopolitických stanovísk ako krajina, ktorá je odhodlaná konkrétne prispievať do celosvetového boja s terorizmom. Z pohľadu ozbrojených síl Slovenskej republiky je to možnosť spolupôsobiť s ozbrojenými silami viacerých členských štátov severoatlantickej organizácie, čím sa zvyšuje pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do aliancie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predĺžením pôsobenia ženijnej jednotky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Banáša, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 282 z 20. júna 2003 pridelil návrh na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky súhlasili s návrhom na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane v znení, ako ho navrhla vláda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hopta ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, je mi ľúto, že rozhodujeme o takej dôležitej otázke, ako je predĺženie pobytu príslušníkov našej armády v zahraničí, a táto sála je de facto prázdna. Čiže nemáme záujem nejako sa touto otázkou v podstate zaoberať a viac-menej berieme na vedomie, o čom vláda rozhodla.

    Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska nepodporuje vyslanie našej jednotky, resp. predĺženie jej pobytu, a nepodporujeme to z viacerých dôvodov. Myslíme si, že nie sú na to politické dôvody, pretože svojím spôsobom tieto jednotky sa podieľajú na okupácii suverénnej krajiny, krajiny, ktorá má síce problémy, ale podľa nášho názoru si dokáže vyriešiť možno aj sama, resp. už samotný názov Trvalá sloboda hovorí o tom, že nejde, síce navonok je to o slobode, ale v skutočnosti ide o okupáciu. Potom niekedy sa stáva, že máme obavy, či náhodou teroristi z týchto krajín nenapadnú, alebo nemôžu spôsobiť nejaké problémy aj na území Slovenskej republiky. Ale pýtam sa: Nezadávame im sami príčinu na to, že vysielame tam jednotky?

    Po druhé, hovorilo sa tu o 40 miliónoch korún. Je to síce len na predĺženie pobytu. Ten pobyt stál už dosiaľ niekoľko desiatok miliónov korún. My vieme, že len v Iraku 315 miliónov korún a ďalšie desiatky miliónov korún budú stáť aj na predĺženie tohto pobytu. Čiže ak na jednej strane pán minister financií hľadá všetky možnosti, ako naplniť štátnu kasu, hľadá zdroje, zvyšujeme dane, zvyšujeme rozličné poplatky, koncesionárske atď., tak zrazu v kapitole ministerstva obrany bez problémov sa nájde niekoľko desiatok miliónov korún. Čiže je to aj o tom, aby sme tieto finančné prostriedky podľa môjho názoru uprednostňovali tam, kde sú dôležitejšie.

    Klub Komunistickej strany Slovenska je presvedčený o tom, že vynaloženie niekoľko desiatok miliónov korún bolo by účelnejšie vynaloženie, ak by boli vynaložené na riešenie existujúcich sociálnych problémov, ktoré v našej krajine bezpochyby sú. Čiže z tohto dôvodu klub za KSS nemôže podporiť a nemôže súhlasiť s tým, aby príslušníci našej armády pôsobili v takej vzdialenej krajine za finančné prostriedky našich daňových poplatníkov, a sme presvedčení, že Národná rada by mala prijať rozhodnutie, že pobyt tejto jednotky nepredĺžiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný – pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Mám faktickú poznámku k situácii v Afganistane. Podľa správy OSN Úradu o drogách a kriminalite Afganistan v súčasnosti produkuje deväťkrát viac ópiových makovíc ako v posledný rok, keď tam vládol Taliban. Podľa ďalších správ v odľahlých častiach Afganistanu sa heroín používa ako platidlo. Napr. 95 % heroínu, ktorý sa predáva v Londýne, pochádza v súčasnosti z Afganistanu. Za hranicou Kábulu vládne chaos, kde rozhodujú lokálni vládcovia. A ja sa pýtam: Toto je tá demokracia a humanita v Afganistane, ktorú tam aj my máme pomáhať budovať a brániť? Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta, samozrejme, môžete na vášho straníckeho kolegu reagovať. Nech sa páči.

  • Chcem ho len doplniť. Pán poslanec Ondriaš zrejme zabudovať povedať, že to bolo cieľom okupácie Afganistanu, aby určité zbrojárske firmy si nielen vyskúšali zbrane, ale, samozrejme, aby zarobili niečo aj na drogách. Je mi ľúto, že naša armáda, naša krajina sa vydáva podobným smerom. Podľa môjho pohľadu de facto Slovenská republika podporuje terorizmus, podporuje štátny terorizmus reprezentovaný predovšetkým Spojenými štátmi severoamerickými.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme. Končím rozpravu a pokračujeme druhým čítaním o vládnom návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Rád by som sa predsa len niekoľkými slovami vyjadril k vystúpeniu pána poslanca Hoptu, pretože ide o absolútny nezmysel, to, čo ste, pán poslanec, povedali, hlavne pokiaľ ste hovorili o tom, že ide o nejakú okupáciu. Máme skúsenosti s okupáciou a vtedy vaša strana mala konať oveľa rozhodnejšie (piskot v sále), ale ozbrojené sily Slovenskej republiky...

  • Poprosím pána poslanca, aby sa zdržal takýchto prejavov.

  • ... spolu s inými ozbrojenými silami sú na území Afganistanu so súhlasom orgánov, ústavných orgánov Afganistanu. V Afganistane sa nedá v súčasnosti normálne žiť. Afganistan je výcvikovým priestorom pre medzinárodný terorizmus. Ak sa vám páčil režim Talibanu, neberiem vám váš postoj k tomu, ale ten režim bol naozaj neľudský a mnoho, mnoho ľudí prišlo o život práve v dôsledku tohto režimu. Preto multinárodné ozbrojené sily, ktoré dnes na území Afganistanu pôsobia, sú naozaj sily, ktoré tam v súlade s vôľou Afgancov samotných a afganskej vlády nastoľujú poriadok. Tento poriadok, samozrejme, nastolovať, to niečo stojí...

  • Vypnite pána poslanca, prosím vás.

  • ... stojí to prostriedky a dnes je dnešný svet a bezpečnostné prostredie práve o tom. Áno, aj ministerstvo obrany má vo svojej kapitole vyčlenené prostriedky na zahraničnú pomoc takéhoto typy. Majú to vo svojich kapitolách všetky demokratické krajiny sveta a Slovenská republika práve vďaka tomu, že nestrká hlavu do piesku, je dnes aktívnym hráčom v demokratickom svete, ale vám to, samozrejme, nič nehovorí.

    Ďakujem pekne a prosím ostatným pánov poslancov o podporu návrhu vlády na udelenie súhlasu s predĺžením pobytu slovenskej ženijnej jednotky v Afganistane. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nechce, ďakujem pekne.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 223. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 223a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, medzi hlavnými dôvodmi, ktoré viedli vládu k predloženiu tohto návrhu novely zákona, bola podpora finančnej stability Fondu ochrany vkladov poskytovanej zo štátnych prostriedkov v prípade potreby finančných prostriedkov pre Fond ochrany vkladov. Takéto pravidlá, účel a výšku poskytovania potenciálnych príjmov zo štátneho rozpočtu a štátnych záruk bude určovať predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

    Ďalším dôvodom predloženia tejto novely je zmena v zložení najvyšších orgánov Fondu ochrany vkladov, t. j. v trvalom zložení Rady a Dozornej rady Fondu ochrany vkladov tak, aby sa zabezpečil početný pomer troch zástupcov komerčných bánk, dvoch zástupcov Národnej banky Slovenska a dvoch zástupcov ministerstva financií. Uvedeným zložením sa sleduje zamedzenie absolútnej kontroly komerčných bánk, čím sa zamedzí vzniku potenciálneho konfliktu záujmov medzi komerčnými bankami a Fondom ochrany vkladov. V neposlednom rade ide o zrušenie ustanovenia o oprávnení Fondu ochrany vkladov poskytovať úvery bankách v nútenej správe.

    Popri zohľadnení podnetov od Svetovej banky je cieľom predloženého návrhu novely zákona o ochrane vkladov tiež úprava viacerých ustanovení v doterajšom zákone o ochrane vkladov. Ide o úpravy vzhľadom na novú legislatívu, predovšetkým nový zákon o platobnom styku, nový zákon o cenných papieroch a investičných službách a nový zákon o ochrane osobných údajov, ako aj vzhľadom na poznatky a skúsenosti Fondu ochrany vkladov zo zabezpečovania vyplácania úhrad za zákonom chránené nedostupné bankové vklady vrátane poznatkov zo sporov súvisiacich s vyplácaním náhrad za nedostupné bankové vklady.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Hurbana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko gesčného výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený materiál máte k dispozícii ako tlač 223a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 20. mája 2003 pridelila tento vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Určené výbory Národnej rady odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe (tlač 223a) v časti IV.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Karlin, a dávam mu slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, chcem len upriamiť pozornosť na postrehy pri prečítaní zákona, ktoré som ja uznal vhodné zreteľa.

    Treba povedať, že zákon prináša pozitívne prvky a spresnenia na už doteraz prijaté zákony. Ďalej treba povedať, že najviac sa to dotkne občanov, ktorí investovali do podielových fondov, lebo tieto sú vylúčené z ochrany Fondu ochrany vkladov a ich ochranu preberajú správcovské investorské spoločnosti. Ale peniaze, ktoré tam investovali, sú v bankách, čiže ak skrachuje banka, kde sú uložené peniaze tých, čo si kúpili podielové fondy, a ak ich včas správcovská spoločnosť z nej nevyberie, tak môžu o ne prísť.

    Ďalej, zákon dopĺňa podmienky uplatňovania nárokov na výplatu z Fondu ochrany vkladov a podmienky predloženia a súhlasu občana s veľmi podrobnými údajmi. Kvôli tomu sa vkladá nový odsek v § 10 ods. 10. Navrhované znenie sa síce odvoláva na zákon o informáciách, zákon č. 428/2002 Z. z., ale zároveň sa vyžadujú všetky údaje do podrobnosti pod podmienkou, že ak ich klient nepredloží a dokonca nebude súhlasiť s tým, že tieto osobné údaje vrátane fotografie si nebude môcť on zaznamenať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním, tak náhradu vyplatenú nedostane.

    Mňa by len zaujímalo, či s takýmto postupom súhlasí Úrad na ochranu osobnosti a pokiaľ je to možné ešte nejakým rozumným spôsobom korigovať. Ináč so zákonom ako takým súhlasím a podporím ho. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že sa ďalej do rozpravy nikto neprihlásil, končím rozpravu.

    Žiada si reagovať pán minister? Nech sa páči.

  • Ja len krátko k tým podielovým fondom, pán poslanec. Je to tak, ako ste povedali, ale je to tak všade na svete. Jednoducho miera investovania v podielových fondoch, miera rizika spojená s investovaním v podielových fondoch je všade na svete trochu vyššia ako miera rizika spojená s uložením peňazí v banke. Zároveň však tá miera rizika je znižovaná tým, že podielové fondy fungujú podľa zákona o kolektívnom investovaní a sú pod dohľadom Úradu pre finančný trh. Takže to riziko je zmierňované týmto spôsobom. Čiže ide o štandardnú vec, aj keď ten rozdiel, ktorý ste hovorili, tam je. A čo sa týka tých osobných údajov, na to sa pozriem, na to neviem okamžite reagovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si slovo spoločný spravodajca? Nie.

    Ďakujem pekne, páni. Konštatujem, že hlasovanie je preložené na 15.00 hodinu.

    Preto pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako 245, spoločnú správu výborov máte ako tlač 245a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 359 z 24. mája 2000 vláda vyslovila súhlas s uzavretím tejto dohody. Dohoda bola podpísaná dňa 6. marca 2003 v Taškente. Uznesením vlády č. 274 z 23. apríla 2003 vláda vyslovila súhlas s dodatkom dohody, ktorým bola schválená doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    V snahe vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie sa Slovenská republika a Uzbecká republika rozhodli uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, keďže v súčasných hospodárskych vzťahoch má Slovenská republika s Uzbekistanom v oblasti medzinárodného zdanenia bezzmluvný vzťah. Cieľom tejto dohody je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním dohody bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Dohoda rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Uzbeckej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát.

    Dohoda sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných zahraničnoobchodných vzťahov. Význam tejto dohody spočíva aj v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Dohoda sleduje objektívne rozdelenie práv na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.

    Text dohody je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorá je pre Slovenskú republiku ako členskú krajinu OECD východiskovou zmluvou a prostriedkom na harmonizáciu medzinárodného konania. Táto zmluva nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, rozvojom hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv.

    Keďže je dohoda v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb pri zamedzení dvojitého zdanenia. Dohoda nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Karola Fajnora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku podľa tlače 245a v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 263 z 10. júna t. r. pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady po prerokovaní návrhu uznesením č. 179 z 18. júna odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní návrhu svojím uznesením č. 130 z 25. júna odporučil Národnej rade opäť vysloviť s návrhom súhlas. Gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh 16. júna a prijal uznesenie č. 126 s odporúčaním pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predloženou dohodou a aby zároveň rozhodla, že Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku bola schválená uznesením gestorského výboru č. 146 z 26. júna 2003. Uznesením gestorský výbor určil spoločného spravodajcu a poveril ho predniesť túto správu.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Končím rozpravu. Ďakujem pekne pánom predkladateľom a spoločnému spravodajcovi.

    Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 246, spoločnú správu výborov máte ako tlač 246a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 275 z roku 2003 z 23. apríla 2003 vláda vyslovila súhlas s uzavretím tejto zmluvy. Zmluva bola podpísaná 14. mája t. r. v Bratislave. V súčasných hospodárskych vzťahoch sa medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou uplatňuje v oblasti medzinárodného zdaňovania Zmluva medzi ČSSR a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod č. 99/1983. Obe krajiny sa v snahe skvalitniť podnikateľské prostredie rozhodli renegociovať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá zohľadní aktuálne podmienky ekonomických vzťahov.

    Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na jeden z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Slovinskej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát. Zmluva sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných zahraničnoobchodných vzťahov. Veľký význam tejto zmluvy spočíva aj v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.

    Text zmluvy je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorá je pre Slovenskú republiku ako členskú krajinu OECD východiskovou zmluvou a prostriedkom na harmonizáciu medzinárodného zdaňovania. Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, predpokladá sa, že rozvojom slovensko-slovinských hospodárskych vzťahov dôjde k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet. Celkový prínos uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

    Keďže je zmluva v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Táto zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi. Súčasťou predkladaného materiálu je preto aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s výnimkou vyššie uvedenej zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorej platnosť končí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskom a Slovinskom dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Karola Fajnora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku podávam Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedenej zmluvy.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 264 z 10. júna pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zmluvy. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Na základe prerokovania návrhu výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vysloviť súhlas s tým, že zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi, a to výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 125 zo 16. júna, ústavnoprávny výbor uznesením č. 180 z 18. júna a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 131 z 25. júna. Z uznesení výborov uvedených pod bodom č. III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predloženou zmluvou a aby zároveň rozhodla, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Končím rozpravu. Ďakujem obom pánom.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 232 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 232a.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

  • Vážené dámy a páni, na predložený zákon o obchodných reťazcoch môžu byť a vždy budú aj rôzne názory, ale rozhodovať by sa malo vždy na základe neskreslených a dobre podložených argumentov. Namiesto bagatelizovania problémov súvisiacich s reguláciou obchodných reťazcov by sa za uvedených okolností na Slovensku malo o tejto otázke vecne a intenzívne diskutovať. Tvrdenia typu „už aj tak je neskoro“, prípadne „akákoľvek regulácia je škodlivá“ bez podrobného odôvodnenia by mali byť postavené mimo takejto diskusie. Ukazuje sa totiž, že na Slovensku sa udomácnila zvláštna kultúra rozhodovania, ktorej chýba elementárna schopnosť predvídať spoločenské problémy a vopred im predchádzať. Aj v prípadoch, že potenciálne riziká vo vzťahu k danej politike možno ľahko predpovedať, vzbudia pozornosť až vtedy, keď je už aj tak neskoro a keď možné opatrenia môžu mať pre vládu svoje politické a ekonomické dôsledky.

    Priznám sa, že slová, ktoré som teraz uviedol a s ktorými bezvýhradne súhlasím, sú z analýzy jednej organizácie tretieho sektora a vysoká hodnota a objektivita týchto slov sa preukázala aj pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Vo výboroch, na ktorých som sa zúčastnil, vystúpili do popredia 4 skupiny otázok:

    1. otázka: vzťah návrhu zákona o obchodných reťazcoch k trhovej ekonomike a hospodárskej súťaži,

    2. otázka: korešpondovanie poslaneckého návrhu s úlohou štátu k trhovej ekonomike, alebo nie,

    3. otázka: podstata navrhnutých nástrojov,

    4. otázka: použiteľnosť zákona o ochrane hospodárskej súťaže na boj proti praktikám obchodných reťazcov.

    Výsledky rokovania výborov, o čom svedčí i spoločná správa, nakoniec nenarúšajú zámer predkladateľov tohto návrhu zákona, práve naopak, prispeli k skvalitneniu predloženého návrhu. Problémom je však pre nás prijať predovšetkým vypustenie § 5 z návrhu zákona, ktorý hovorí o zriaďovaní obchodnej prevádzkarne, a tam potom aj podám procedurálny návrh, aby sme o tom bode spoločnej správy, ktorý navrhuje vypustiť § 5, hlasovali samostatne.

    Rád by som pripomenul, že návrh zákona predpokladá stanovenie pravidiel v troch samostatných oblastiach. Predovšetkým to je oblasť dodávky tovarov do obchodných reťazcov, ďalej to je oblasť výstavby nových alebo zmeny veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Takýto nástroj zatiaľ existujúcemu obchodu ešte nikto neponúkol. A nakoniec je to tretia oblasť, nezabudli sme ani na spotrebiteľskú verejnosť. Vzhľadom na to, že existuje viacero predpisov chrániacich spotrebiteľa, pri špeciálnom návrhu zákona predovšetkým sme sa dotkli najdôležitejšej časti, a to akcií, súťaží a obdobných podujatí, kde prostredníctvom zneužívania ekonomickej sily zo strany prevádzkovateľov obchodných reťazcov dochádza k prisvojovaniu významnej časti zliav poskytnutých výrobcami tovarov a určených pre spotrebiteľa.

    Na otázku použiteľnosti zákona o hospodárskej súťaži v boji proti nekalým praktikám obchodných reťazcov – a táto otázka veľmi často rezonovala vo výboroch Národnej rady –, na túto otázku nám najlepšie odpovedia dva citáty z analýzy správania obchodných reťazcov na trhu Slovenskej republiky, ktorú vypracoval Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

    Citujem: „Praktiky, ktoré uplatňujú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom, môžu vytvoriť asymetriu hospodárskych súťaží na trhu dodávateľov tovarov. Napríklad výrobca, ktorý získa prístup do regálu obchodného reťazca, nemusí byť nevyhnutne ten najlepší, najefektívnejší, s najlepšou ponukou a preferovaný zákazníkmi, ale ten, kto je schopný, resp. ochotný platiť poplatky. Navyše praktiky môžu pôsobiť pre dodávateľov aj ako vyššia bariéra vstupu do odvetvia, obmedzovať počet výrobcov dodávateľov do obchodného reťazca, odčerpávať výrobcom zdroje na inovácie, vývoj nových produktov, budovanie značky a tým vplývať na zníženie konkurencieschopnosti výrobcov.“

    Protimonopolný úrad zistil a konštatoval používanie uvedených praktík, poukázal aj na ich možný dosah, avšak došiel k paradoxnému záveru – a znovu ho citujem: „Ak by bolo prijaté rozhodnutie, že problematiku obchodných reťazcov je nutné riešiť zákonom, Protimonopolný úrad zastáva názor, že problematika obchodných reťazcov a kontrola praktík, ktoré tieto obchodné reťazce používajú, nespadá pod problematiku hospodárskej súťaže a do kompetencie Protimonopolného úradu.“

    Chcem teda zdôrazniť, vážené dámy a páni, že na Slovensku nemáme právny rámec, ktorý by kontroloval správanie obchodných reťazcov.

    Osobitne chcem zvýrazniť otázku, prečo nemá ani jeden obchodný reťazec podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na vnútornom trhu. No je to predovšetkým preto, že nepresahuje 25-percentný podiel na maloobchodnom obrate. Je však dominantný systém obchodných reťazcov ako celok? Určite áno. Týmto sa však nijako nedostáva do rozporu so zákonom koncentrácie u jednotlivého subjektu. Po likvidácii malých a stredných predajcov dodávatelia potravinárskych výrobkov sa stávajú závislými od systému obchodných reťazcov. A možno aj z týchto dôvodov doteraz neexistuje jediné právoplatne ukončené konanie, ktoré by konštatovalo, že dochádza k používaniu praktík, ktoré náš návrh zákona zakazuje. Môžem uviesť, že bol podaný jeden návrh na Protimonopolný úrad na začatie konania, ale Protimonopolný úrad sa nemohol zaoberať, lebo nemá dostatočný právny rámec. Toto je aj jeden z hlavných dôvodov, vážené dámy a páni, prečo je potrebný nami predkladaný návrh zákona.

    Tiež sa navrhuje uzákonenie pravidiel pri výstavbe nových alebo zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Vzhľadom na uvedené navrhovaný § 5 obsahuje ragulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ako záväznú smernicu, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území v podobe slovného vyjadrenia hodnôt zohľadňovaných pri územnom plánovaní vydaním územného rozhodnutia, zriaďovaní a zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov.

    Opakujem ešte raz, nie sme nadšení tým, že v spoločnej správe je práve bod, ktorý hovorí o vypustení § 5. Uviedol by som skúsenosti z iných krajín, napríklad v Poľsku je povedané, že koľko metrov štvorcových predajnej plochy môže byť na určitý počet obyvateľov. Čiže sú systémy, mechanizmy, ktoré regulujú nové a nové obchodné prevádzkarne patriace do obchodných reťazcov.

    Vôbec nie je neskoro, vážené dámy a páni, pretože podľa analýz, ktoré máme k dispozícii, je výstavba obchodných reťazcov na Slovensku iba v polovičke a druhá polovička nás ešte len čaká. O to viac treba tento návrh zákona prijať.

    Návrh predpokladá aj normatívnu reguláciu niektorých vzťahov súvisiacich s akciami, súťažami, výročiami a podobne, čím zohľadňuje aj záujmy širokej spotrebiteľskej verejnosti. Možnože to ani nevieme, ale väčšinu akcií organizovaných obchodnými reťazcami zaplatia výrobcovia tovarov a prevádzkovatelia reťazca si ponechávajú významnú časť akciovej zľavy určenej pre spotrebiteľa, ktorá je jej, samozrejme, neposkytnutá. Dokonca chcem povedať aj to, že ak sa objavia v našich poštových schránkach rôzne farebné letáky, v obrovskom množstve veľakrát to zahadzujeme, toto všetko platia dodávatelia, toto neplatia obchodné reťazce, o to výhodnejšie sa naozaj obchodným reťazcom žije a dýcha na území Slovenskej republiky.

    Navrhované riešenie, ktoré sme dali do návrhu zákona, pripúšťa len také akcie a obdobné podujatia, pri ktorých prevádzkovateľ obchodného reťazca premietne do ceny pri predaji tovaru minimálne 90 % zľavy z ceny pri nákupe tovaru finančnej alebo inej výhody poskytnutej dodávateľom.

    Vážené dámy a páni, stretnutia s poľnohospodármi, potravinármi, výrobcami kozmetických prostriedkov, malými a strednými obchodníkmi čím ďalej tým viac dokazujú adekvátnosť prirovnania praktík obchodných reťazcov k spôsobom, ktoré používali výpalníci v 90. rokoch. Pri takto vysokých bezplatne vybraných sumách a dokonale vypracovanom systéme už možno ani nejde o slobodnú hospodársku súťaž a trhovú ekonomiku. Pri sume 1 miliardy korún vybranej prevádzkovateľom hypermarketu skôr, než otvorí brány prvému zákazníkovi, by sa skôr výpalník mohol uraziť, lebo o takých peniazoch sa mu nikdy ani len nesnívalo. Aj v období, keď našu spoločnosť trápilo výpalníctvo, sme mohli povedať, neposkytneme vám žiadny ochranný dáždnik. Ak vydržíte nejakú tú tisícku výpalného, zocelí vás to a budete lepšie pripravení na tvrdé podmienky konkurenčného prostredia spoločného trhu Európskej únie. Totižto s takouto argumentáciou sa stretávame v súvislosti s obchodnými reťazcami. Rovnako ako vtedy, aj teraz nejde o ochranný dáždnik, ale o pravidlá, čo je prípustné, lebo je v súlade s verejným záujmom, právnym poriadkom a zásadou poctivého obchodného styku.

    Na záver mi dovoľte oznámiť, vážené dámy a páni, že návrh zákona podporuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, že ho podporuje Únia podnikateľov a zamestnávateľov potravinárskeho priemyslu, že ho podporujú jednotlivé Zväzy únie a, samozrejme, aj Slovenská živnostenská komora. Ide o zákon, ktorý bol spracovaný v komunikácii, ide o zákon, ktorý naozaj zohľadňuje požiadavky nielen tých, o ktorých najčastejšie hovoríme, ale určite aj požiadavky druhej strany.

    Chcem vás preto poprosiť, vážené dámy a páni, aby ste tejto problematike venovali primeranú pozornosť, a požiadať vás rovnako o podporu návrhu zákona, ktorý je naozaj neuveriteľne, ale neuveriteľne dôležitý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, keďže pôvodne určený spravodajca pán poslanec Minárik tu nie je.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 281 z 20. mája 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch na prerokovanie vo výboroch do 20. júna 2003 a v gestorskom výbore do 23. júna 2003 týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenej spoločnej správy výborom v určenom termíne. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, takto:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 10. júna 2003 a uznesením č. 159 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 11. júna 2003. Výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, keďže za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu bolo prítomných 8, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2, žiaden z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 sa hlasovania zdržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh skupiny poslancov 12. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. S predloženým návrhom zákona vyslovili súhlas 4 poslanci, proti hlasovali 4 poslanci a hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Výbor má 13 členov a prítomných na prerokovaní predmetného návrhu zákona bolo 10 poslancov členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 10. júna 2003. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Počet členov výboru je 11, prítomných bolo 9, za nehlasoval nikto, proti hlasovali 2 poslanci a 7 sa hlasovania zdržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 11. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. S predloženým poslaneckým návrhom zákona vyslovili súhlas 5 poslanci, žiaden z poslancov nebol proti návrhu zákona a 5 sa hlasovania zdržali. Výbor má 12 členov, na rokovaní sa zúčastnilo 10 poslancov členov výboru.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak dovolíte, nebudem ich čítať, máte ich v spoločnej správe, sú uvedené pod bodmi 1 až 15. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 15 s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 125 z 25. júna 2003. Súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásili páni poslanci Malchárek, Rusnák a pani poslankyňa Tkáčová.

    Nech sa páči, pán Malchárek, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami uviesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu na vydanie zákona o obchodných reťazcoch, ktoré svojím podpisom potvrdili viacerí z vás.

    Na začiatok by som chcel poznamenať, že sme v rámci nášho poslaneckého klubu o tomto návrhu zákona pomerne dlho diskutovali a váhali sme, či ho podporíme, alebo, naopak, zamietneme. Nie je žiadnym tajomstvom, že ide o značne kontroverzný návrh vyvolávajúci polemiky nielen v odbornej, ale i v laickej verejnosti. Tak to aspoň bolo v predchádzajúcom volebnom období, keď sa o rovnomennom návrhu zákona plamenne diskutovalo nielen na pôde parlamentu, ale aj v médiách. V súčasnosti je diskusia okolo tohto návrhu na prvý pohľad pokojnejšia, ale to je zrejme len dôsledkom búrlivých diskusií o iných témach, ktoré momentálne dominujú v spoločnosti. Nič to nemení na skutočnosti, že v odborných kruhoch sa tomuto legislatívnemu návrhu venuje veľká pozornosť, pričom predstavitelia jednej aj druhej strany, t. j. dodávatelia a prevádzkovatelia obchodných reťazcov, sa snažia získať podporu pre svoj pohľad na vec a uhol pohľadu.

    Taktiež na pôde parlamentu, a to predovšetkým v jednotlivých výboroch sa o návrhu tohto zákona viedli rozsiahle debaty, ktoré ukázali pomerne výraznú názorovú nejednotnosť a existenciu pozitívnych, ako aj výrazne negatívnych stanovísk. Svedčí o tom aj výsledok prerokovania návrhu zákona výbormi, keď jedine ústavnoprávny výbor odporúčal návrh zákona schváliť a väčšina ostatných výborov neprijala k návrhu uznesenie.

    Ako som už spomenul, rozsiahle debaty o tomto návrhu prebehli aj na pôde poslaneckého klubu ANO. Ako politická strana hlásajúca princípy liberalizmu zásadne odmieta neúmerné zásahy štátu do fungovania trhu formou regulácie a reštrikcií, ktoré vytvárajú umelé prostredia, bránia konkurencii a prirodzenej selekcii trhu. Na druhej strane si uvedomujeme nevyhnutnosť stanovenia aspoň minimálnych pravidiel hry prostredníctvom právnych noriem, ktoré umožnia efektívne fungovanie trhu na báze konkurenčného prostredia a zabránia nejakým neférovým praktikám, ktoré trh, naopak, deformujú.

    Na základe toho sme sa rozhodli s pripomienkami podporiť návrh zákona z dielne poslancov Smeru, ktorého cieľom je práve stanovenie niektorých základných pravidiel fungovania obchodných reťazcov na trhu a predovšetkým zamedzenie zneužívania ekonomickej sily zo strany týchto subjektov. Zdôrazňujem, že do týchto pripomienok patria aj pripomienky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, zvlášť teda § 5, ktorý rozhodne navrhujeme odtiaľ vypustiť.

    K jednotlivým pripomienkam. Prvým pozmeňujúcim návrhom navrhujeme vypustenie písmena f) v § 3 ods. 2 návrhu zákona a následné premenovanie nasledujúcich písmen. Pod písmenom f) sa uvádzajú dojednania, ktoré pokiaľ by boli súčasťou dohody medzi prevádzkovateľom obchodného reťazca a dodávateľom, takáto dohoda by podľa navrhovateľov predstavovala zneužívanie ekonomickej sily. Ide napríklad o dojednanie o tom, že tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až do jeho predaja tretej osobe, prípadne že prevádzkovateľ je povinný zaplatiť cenu za tovar až po prevzatí tovaru treťou osobou a iné.

    S takouto formuláciou navrhovateľa rozhodne nemôžeme súhlasiť. A pokiaľ by mala prejsť v takomto znení, považovali by sme to za neúmerné zasahovanie do zmluvnej slobody obchodných partnerov. Ide o štandardné zmluvné dojednania, v ktorých sa môžu zmluvné strany dohodnúť, pokiaľ im takéto dojednania vyhovujú. Zároveň by sa navrhovaným ustanovením vylúčila možnosť komisionálneho predaja v zmysle komisionálnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, čo považujeme za neprípustné. Z uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustenie písm. f) ods. 2 § 3 návrhu zákona.

    Ďalšia zmena, resp. doplnenie sa týka ustanovenia § 3 ods. 2 písm. g), pôvodne písm. h) pred premenovaním. Súhlasíme síce s názorom predkladateľa, že dojednanie o prenesení sankcií uložených orgánom dozoru z prevádzkovateľa obchodného reťazca na dodávateľa nepatrí medzi férové obchodné praktiky a je ho možné považovať za zneužívanie ekonomickej sily. Na druhej strane však predkladateľ podľa nášho názoru neošetril prípad, ak uloženie sankcií zapríčinil dodávateľ dodaním vadného tovaru alebo služieb. Prirodzene by nebolo spravodlivé, aby prevádzkovateľ znášal zodpovednosť za vady či už tovarov, alebo služieb, ktoré vznikli výlučne na strane dodávateľa.

    Zmenu navrhujem aj v § 3 ods. 2 písm. i), pôvodne písm. j), tak, aby sa dojednanie o spätnom odbere tovaru dodávateľom nepovažovalo za zneužívanie ekonomickej sily. Spätný odber tovaru dodávateľom je bežnou obchodnou praktikou aj v iných krajinách a má svoje opodstatnenie najmä pri tovaroch s kratšou lehotou trvanlivosti. Takýto tovar totiž dodávateľ obvykle ešte dokáže zhodnotiť, predajca však nie.

    V rámci § 3 ods. 2 navrhujeme aj zmenu písm. j), pôvodne písm. k), a to konkrétne predĺženia akceptovanej maximálnej lehoty splatnosti faktúr za dodaný tovar z pôvodne navrhovaných 30 dní na 45 dní. Dojednanie o dlhšej lehote splatnosti faktúr by sa podľa návrhu malo považovať za zneužívanie obchodnej sily. Lehotu 45 dní považujeme za optimálnejšiu než pôvodne navrhovanú 30-dňovú lehotu, predovšetkým s dohľadom na plánovanie cash flow na oboch stranách, to aj na strane dodávateľa, aj na strane predajcu.

    Zmeny navrhujeme aj v znení ustanovenia § 3 ods. 3, ktorý uvádza ďalšie formy zneužívania ekonomickej sily. Stotožniť sa však nemôžeme s ustanovením písm. a) a d), ktoré navrhujeme vypustiť. Pokiaľ ide o písm. a), podľa navrhovateľa by sa za zneužívanie ekonomickej sily malo považovať aj neodôvodnené priame alebo nepriame požadovanie zmien už v uzavretej zmluve medzi dodávateľom a prevádzkovateľom reťazca. Títo obchodní partneri však najčastejšie uzatvárajú zmluvy vopred na obdobie jedného roka, napríklad v auguste, resp. v septembri sa uzatvára zmluva na nasledujúci kalendárny rok. Zmluva vychádza z existujúcich podmienok na trhu, ktoré sa však v priebehu jej platnosti môžu výrazne meniť, napríklad zmenou devízového kurzu, inflácie, meniť sa môžu aj očakávania spotrebiteľov. Pre zmluvné strany je nevyhnutné zachovať si možnosť meniť a prispôsobovať zmluvné podmienky podmienkam na trhu, prirodzene, na základe vzájomnej dohody. Navrhovateľ sa síce snaží vymedziť ako neprípustné len neodôvodnené priame alebo nepriame vyžadovanie zmien v uzatvorených zmluvách, pojem neodôvodnené sa však v tejto súvislosti javí ako pomerne vágny a jeho interpretácia by zrejme závisela od uhla pohľadu tej-ktorej zmluvnej strany. V praxi by tak mohli vznikať aplikačné problémy spôsobené nejednoznačnosťou znenia zákona.

    Pokiaľ ide o ustanovenia písm. d), ktoré tiež navrhujeme vypustiť, dojednania o poskytovaní zliav alebo finančných výhod z dôvodov sviatkov, výročia, prípadne iné všeobecné známe udalosti by sme chceli ponechať na dohode zmluvných partnerov bez reštriktívneho zasahovania do ich vzájomných vzťahov v tejto oblasti. Prípadné zneužívanie postavenia prevádzkovateľov reťazcov v tejto oblasti je viac-menej pokryté ustanovením § 3 ods. 3 písm. c), podľa nového označenia písm. d).

    Posledná zmena sa týka navrhovaného termínu účinnosti. S ohľadom na zložitosť obchodných vzťahov v tejto oblasti, ako aj na fakt, že ide o úplne novú právnu úpravu, považujeme za nevyhnutné ponechanie dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty pre dotknuté subjekty za účelom oboznámenia sa s novou právnou úpravou a zosúladenia vzájomných obchodných vzťahov. Okrem toho tu existujú veľmi objektívne dôvody, že pôvodne navrhovaný termín je ťažko splniteľný, takže my navrhujeme termín 1. septembra 2003.

    Úplne na záver. Iniciatívy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Slovenskej živnostenskej komory smerujúce k právnej regulácii niektorých vzťahov súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch sú v súlade s právnymi povinnosťami týchto verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom liberálnej politiky je aj prenášanie kompetencií a posilňovanie vplyvu záujmov aj samosprávy na hospodársku politiku, preto si vážim záujem profesijnej samosprávy o riešenie verejných záležitostí. Navrhujem opatrenia štátnym orgánom. Vrátenie prijatia právnych noriem je len jedným z oprávnení, ktorými obe komory disponujú.

    V súvislosti s prerokúvanou problematikou by som tiež privítal využitie autority oboch inštitúcií k posilneniu jednotiacich prvkov v okruhu svojej pôsobnosti, podporujúcich odstránenie nerovnováhy v oblasti maloobchodu a tiež vo vzťahu výrobca – tovar ako dodávateľ a obchodný reťazec. Je nesporné, že stavovské organizácie a záujmové združenia v zahraničí tvoria inštitucionálnu bázu na spoločný postup veľkého počtu podnikateľských subjektov, prirodzene, za zmeny rešpektovania platnej súčasnej legislatívy. Spomenuté v spojení s rozumnou mierou právnej regulácie môže priniesť vyváženejší stav na trhu tovarov v Slovenskej republike.

    Aby som už len v súlade s rokovacím poriadkom presne prečítal jednotlivé pozmeňujúce návrhy už bez ďalších zdôvodnení, pretože to som uviedol pred chvíľou.

    1. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písm. f), doterajšie písm. g) až k) sa označujú ako písm. f) až j).

    2. V § 3 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou prípadov, ak tieto boli zapríčinené vadami tovaru alebo služieb na strane dodávateľa“.

    3. V § 3 ods. 2 písm. i) sa vypúšťajú slová „spätnom odbere alebo“.

    4. V § 3 ods. 2 písm. j) sa číslovka „30“ nahrádza číslovkou „45“.

    5. V § 3 ods. 3 sa vypúšťajú písm. a) a d), doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. a) a b).

    6. V § 3 ods. 4 sa slová „písm. c) a d)“ nahrádzajú slovami „písm. b)“.

    7. V § 9 sa dopĺňa termín účinnosti zákona „1. septembra 2003“.

    Prosím, aby sa o celom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo v jednom balíku. Neviem, či pán predkladateľ už dal na vyňatie zo spoločnej správy bod 15, ktorý hovorí o termíne účinnosti, ak tak neurobil, tak...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno? Výborne.

    Tak to je z mojej strany všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, máme 4 minúty, a preto budem stručný a v úvode sa sústredím na procedurálny návrh, ktorý prednesiem v rámci rozpravy.

    Vzhľadom na výsledok prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch navrhujem podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona (tlač 232).

    To je procedurálny návrh a tie 4 minúty využijem na to, aby som zdôraznil. Táto Národná rada je trošku iná, ako bola Národná rada predtým, kde podobný návrh bol, bol trošku, samozrejme, iný, kde sme ho zamietli a urobili sme správne. Svojím procedurálnym návrhom som jasne zaujal postoj, ako budem hlasovať, a k tomu vlastne vyzývam aj vás. Robím to preto, a keďže pán poslanec Jasovský tu, myslím, včera alebo predvčerom vystúpil, že on v určitej oblasti je odborníkom, ja nie som odborníkom v obchode, nie som manažér obchodu, čiže prípravu, ktorú som dostal z rôznych inštitúcií, som si nechal pre seba, aby som sám vnútorne bol presvedčený o tom, že tento procedurálny návrh je správny.

    Hospodársky výbor je výbor, v ktorom je možnosť široko diskutovať, a hospodársky výbor nedošiel k jasnému záveru, hovorím o riadnom zasadnutí hospodárskeho výboru, kde by s plným vedomím a svedomím mohol povedať, je to dobrý zákon, treba zaň hlasovať. K podobným záverom nedošiel ani výbor pre pôdohospodárstvo, čo pokladám pre seba ako za jasný signál, pretože sa tu hovorilo o poľnohospodároch. Stretli sa so mnou mnohí predstavitelia jednej i druhej strany. V hospodárskom výbore sme vytvorili dostatočný priestor na to, aby mohli diskutovať, aby nás mohli odborne presvedčiť. A i na základe toho som predložil tento návrh.

    Nepokladám za štandardné, aby sme, ja som si teraz tu vypočul návrh, pozmeňujúce návrhy, ktoré v § tom a onom menia to a ono, ja nie som schopný za 5 minút posúdiť, či je to správne, alebo nesprávne. Čiže i toto ma presviedča o tom, že tento postup, aby sme prijali takýto zákon, ktorý zasahuje do základov liberalizácie trhu, nie je správny. Preto si myslím, že tento zákon netreba podporiť a naši výrobcovia musia využívať viacej platné legislatívne normy na to, aby sa vedeli presadiť.

    Som poslanec regiónu východu a uvedomujem si ťažkosť situácie, ktorá tam je, ale je tu paradox, že možno práve obchodné reťazce pomáhajú tým drobným dostať ich výrobky ďalej. Je to pravda, možno i pod značkou obchodného reťazca. Ale keď som sa ich pýtal, či im to prekáža, tak neprekáža, pretože to maslo a ďalšie výrobky dostanú ďalej a takto postupne sa presadia. Postupne sa presadia tým, že sa spájajú, že sa neboja bojovať za svoje práva. Ale na to je v tomto štáte dostatočná legislatíva.

    Preto chcem konštatovať, že tento návrh nepodporím a k tomu vyzývam aj vás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami – pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Ševc.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Na úvod chcem povedať, že je mi cťou pracovať vo výbore, ktorého ste predsedom, pán predrečník, a myslím to naozaj úprimne, na druhej strane si myslím, že je celkom legitímne diskutovať aj vo výboroch, ale nie menej legitímne je diskutovať o tomto návrhu zákona, ale aj o iných s predkladateľom, pretože my sme volili práve túto cestu, keďže sme vedeli, že ideme zásadným spôsobom vstúpiť do tohto zákona, a jeho súhlas na takýto postup bol nevyhnutný, alebo je nevyhnutný. A preto sme niekoľko veľa hodín aj s jeho kolegami, aj s mojím zázemím pracovali na tom, aby sa to dostalo do tejto podoby. Nie je celkom pravda, že by sme to priniesli 5 minút pred hlasovaním. Ja som včera prítomným predsedom poslaneckých klubov v podstate dal, alebo naznačil som im, ako môže po týchto zmenách vyzerať konečný komparovaný, už hotový návrh zákona.

    Je pravda, že tých zmien je veľa. Na druhej strane som si bol vedomý aj faktu, že na poslednej koaličnej rade nám naši partneri z koalície povedali, že tento zákon v žiadnej podobe nepodporia, tak som sa snažil si ušetriť energiu na to, aby som vystúpil pri príprave tohto zákona s tým, aby som s čistým svedomím mohol svojim kolegom povedať, že s týmito zmenami je to zákon, ktorý je tvrdo v línii liberálnej politickej strany ANO, a takto si za tým stojím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Pán predseda, neschovávajme za slovo liberalizácia ochranu monopolu. Vy ste použili výraz, že práve prijatím takéhoto zákona by sme zamedzili liberalizácii. Ja si myslím presný opak. Ak takýto zákon neprijmeme, tak podporujeme monopolizáciu v tomto sektore. A takisto si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky má prijímať takú legislatívu, ktorá zásadným spôsobom pomôže našim občanom, občanom Slovenskej republiky, a v tomto kontexte teda aj živnostníkom alebo výrobcom u nás doma na Slovensku.

    Chcela by som ešte použiť príklad z členských štátov Európskej únie, pretože o chvíľu budeme spoločne na jednotnom vnútornom trhu a budeme členským štátom únie, kde jednotlivé členské štáty únie podobnými zákonmi ochraňujú práve svojich výrobcov, aby jednoducho neboli diskriminovaní príchodom takýchto veľkých nadnárodných reťazcov na svoje územia.

    Takže to som len chcela povedať k tomu vášmu vystúpeniu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Posledný je pán poslanec Ševc s faktickou pripomienkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa len zamýšľam nad tým, prečo také veľké mamutie obchodné reťazce, ako je Tesco, Carrefoure, poslali nám, poslancom, listy, aby sme nepodporili tento zákon. Ja sa nechcem opakovať s pani poslankyňou Beňovou, skutočne sa treba zamyslieť nad tým, čo to je politika, liberalizácia, človek, prvovýrobca. Ak majú tieto reťazce určovať a diktovať prvovýrobcom, ako majú predávať a za aké ceny, tak potom je zamyslenie potreby tohto zákona, ja ho plne podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické pripomienky skončili.

    Pán poslanec Rusnák chce ešte reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Toto je prejav kultivovanej odbornej diskusie. Ďakujem za názory.

  • Ďakujem aj ja. Pýtam sa pani poslankyne Tkáčovej, či ešte bude vystupovať v rozprave. Je tu?

  • Reakcia z pléna.

  • Bude, áno, jasné. Iste, len aby sme vedeli. Dobre.

    Ďakujem pekne. Konštatujem, že prerušujem schôdzu do 14.00 hodiny s tým, že v tomto bode budeme pokračovať po skončení hodiny otázok vystúpením pani poslankyne Tkáčovej v rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady hodinou otázok. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Otváram bod

    hodina otázok.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pán predseda vlády, prosím, aby ste oznámili, ktorých z členov ste určili, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne na ktoré otázky budete odpovedať vy sám. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto ministra Kukana budem odpovedať ja, namiesto pána vicepremiéra Csákyho pán minister Gyurovszky a pán minister Miklós otázku nemá.

  • Ďakujem, pán premiér. Prosím, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované v poradí, v akom boli vyžrebované.

    Prvú otázku položil pán poslanec Jarjabek a znie: „Dostane sa občan s priemerným platom po zvýšení DPH a zdražení k periodickej tlači?“

  • Vážený pán poslanec, inštitút finančnej politiky ministerstva financií prognózuje na rok 2004 priemernú hrubú mzdu v našom hospodárstve 15 468 Sk. Čistá mzda by bez daňovej reformy predstavovala 12 186,50 Sk. Po daňovej reforme sa mierne zvýši na 12 205,30 Sk. To znamená, že daňové a odvodové zaťaženie sa mierne zníži. Pri priemernej cene dennej periodickej tlače 10 Sk sa vplyvom zvýšenia DPH cena jedného výtlačku zvýši na 10,45 Sk, teda o 45 halierov na jeden kus. Mesačne sa toto zvýšenie prejaví vo zvýšených výdajoch na periodickú tlač o 10,50 Sk za predpokladu, že občan si kupuje noviny v každý pracovný deň a v sobotu. Pri týždennej periodickej tlači a cene výtlačku 20 Sk sa cena zvýši na 20,90 Sk. V tomto prípade mesačné výdaje stúpnu o 3,60 Sk. Teda ak to zhrniem a budem predpokladať, že občan nakupuje denne jedny noviny a týždenne jednotýždňové periodikum pri priemerných cenách 10 a 20 Sk, zvýšenie mesačných výdajov občana na tlač bude mesačne presahovať 14,10 Sk.

    Odborníci neočakávajú pokles predaja tlače aj vzhľadom na to, že noviny, časopisy nepochybne budú mať snahu udržať si svojich čitateľov kvalitnejším obsahom. Takže, ak dôverujeme týmto oficiálnym číslam a ak by som mal vyjadriť svoj názor a priamo odpovedať na vašu otázku, tak si myslím, že, áno, občan sa dostane aj potom, čo zamýšľame urobiť, k periodickej tlači.

  • Pán poslanec Jarjabek - doplňujúca otázka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda vlády, v prvom rade by som sa vám chcel poďakovať, že v čase vládnej krízy, keď koaličná zmluva podľa predsedu KDH znamená zdrap papiera, ste prišli na hodinu otázok.

    K vašej odpovedi by som chcel povedať len toľko, že 17. decembra 1998 váš vicepremiér tvrdil, že dosah ekonomického balíčka na jednu domácnosť sa neprevýši v priemere od 110 až 130 korún mesačne. Moja otázka však znie, určite so mnou budete súhlasiť, že charakterní ľudia nemenia každú chvíľu svoje názory. Predpokladám teda, že platí vaša definícia, citujem: „Máme podarenú vládu, robotníkom obmedzuje mzdy a zároveň im zvyšuje ceny už aj toho základného a to je denná tlač. Takýto prístup je proti záujmom širokých vrstiev obyvateľstva. Preto my, ktorých volili ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády.“

    Tieto slová ste povedali v diskusii o návrhu zvýšiť DPH na tlač, ktorá obsahuje viac ako 10 % z reklamy a inzercie. Platia teda tieto slová aj o vláde, ktorá zvýšila DPH na všetku tlač na 19 %? Hovorím to ešte raz, už to v tomto parlamente raz z mojich úst zaznelo. Bohužiaľ, vy ste to vtedy nepočuli, tak to opakujem.

  • V poriadku, pán poslanec, veď to je úplne vaše právo a nič neobvyklé ani nenormálne v tom nevidím. Rovnako verím, že si všímate, že chodím medzi vás rád bez ohľadu na to, či sa viac alebo menej vo vládnej koalícii kamarátime.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale ja sa vo štvrtok na 14.00 hodinu vždy veľmi teším, že sa môžeme vidieť, vzájomne počuť a úprimne vám hovorím, že ma teší aj vaša otázka a váš záujem o tieto veci. A neberte to vôbec ironicky, pán poslanec, ale teší ma, že siahnete aj do análov a že ma citujete. To každému musí robiť svojím spôsobom aj dobre.

  • Potlesk a smiech.

  • Ale teraz vám chcem ukázať, ako sa už vzájomne za tie roky poznáme, pán poslanec Jarjabek, že si vážim túto hodinku otázok. Presne takúto doplňujúcu otázku som čakal, takže mám na ňu aj napísanú odpoveď. Napriek tomu, že sme sa dlho nevideli a nepočuli.

    Takže, pozrite sa, ja to radšej prečítam, aby ste videli aj to, akú dôležitosť a vážnosť venujem príprave na hodinu otázok aj ja vám i v čase krízy.

  • Potlesk a smiech.

  • Takže prečítam. Vážený pán poslanec, vážim si, že venujete toľko pozornosti mojej osobe a práci v archívoch, ale dovoľte aj mne trochu osviežiť pamäť vám. To, čo pripomínate, mal byť vtedy účelový krok zameraný proti tlači. Vyslovene účelový, napísali mi, že aj nepriateľský a likvidačný voči médiám. Ja by som to možno napísal už trošku ináč.

    Dnes je zvýšenie dane z pridanej hodnoty súčasťou komplexnej reformy. Nemieri voči nijakej skupine a nikoho nechceme diskriminovať. Dovolím si v tejto súvislosti pripomenúť, že vydavatelia tlače sú právnické osoby, podnikateľské subjekty, ktorým výrazne klesli dane za posledné štyri roky. Je jasné, že teraz sa ich dotkne zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ale zároveň príde aj pre nich ďalšie zníženie daní, ale aj iné reformy podporujúce podnikanie, pripravované znižovanie odvodov do rozličných fondov za svojich zamestnancov. Dnes je daňová reforma mincou, ktorá má dve strany. Keď boli vo vláde vaši kolegovia, dokázali nám odprezentovať iba jednu stranu, a preto sme ju nemohli vtedy prehliadať bez slov kritiky. Jednoduchý výpočet, ktorý som prezentoval, dokazuje, že nárast priemernej čistej mzdy, ku ktorému dôjde vďaka daňovej reforme v oblasti dane zo mzdy, bude postačovať na vykrytie zvýšených výdavkov na dennú a mesačnú tlač. Toľko mi napísali.

    Ja k tomu len dodám, že som pozeral rôzne odhady rôznych aj vládnych, ale aj inštitúcií mimo vlády, ktoré očakávajú na budúci rok rôzny vývoj. Ale ani jedna z nich neočakáva pokles reálnych miezd po tom, čo chceme urobiť. Tie prognózy sa pohybujú od pol do poldruha percenta nárastu reálnej mzdy. Takže nepochybne politika nikdy neteší, keď sa zvyšujú dane, aj dane z pridanej hodnoty. A my si vážime, že máme slobodnú a nezávislú tlač, ale súčasťou alebo takto to poviem, tá téma, na ktorú ste sa opýtali, je súčasťou širšej témy a tá koncovka, myslím si, v konečnom dôsledku naozaj nevyzerá nijako dramaticky.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá však nie je prítomná, preto pokračujeme treťou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Mušková: „Aký je váš názor na klesajúcu demografickú krivku?“

  • Vážená pani poslankyňa, opäť mám veľmi dlhý príspevok, ktorý, zdá sa mi, že by som asi čítať nemal, lebo z jednej strany je pravdivý, tým číslam dôverujem, ale na strane druhej si myslím, že vy tie čísla veľmi dobre poznáte. Preto by som možno len povedal záver z toho, čo by som povedať asi mal, čo je priamo odpoveďou na vašu otázku. A síce najprv také tri poznámky, a potom možno opäť priama odpoveď na priamu otázku, aký je môj názor.

    Prvá z tých troch poznámok by mala povedať asi to, že keď u nás počet dôchodcov prevýšil počet detí, nie je dané iba tým, že sa rodí menej detí, ale aj tým, že dôchodcovia sa dožívajú vyššieho veku. To je prvá poznámka. Tie tri poznámky majú účel zasadiť to do takého širšieho, podľa mňa pravdivého kontextu.

    Po druhé to, že sa u nás rodí výrazne menej detí ako v minulosti, nie je dané iba sociálnou situáciou mladých rodín, ale aj tým, že ide o trend, ktorý sa už dávnejšie prejavil vo všetkých vyspelých krajinách. A preto aj keby sme dokázali splniť všetky v dnešnej situácii nesplniteľné predstavy o podpore mladých rodín, dramaticky by sme tento trend asi zvrátiť nedokázali. Pred mladými ľuďmi sú dnes mnohé výzvy, je tu mnoho nových príležitostí, ktoré ich vedú zrejme k rozhodovaniu odložiť rodičovstvo na neskôr. Samozrejme, to neznamená, že by som si tým chcel robiť nejaké alibi, že by sme nemali hľadať odpovede na tie otázky. A to je veľmi vážna otázka, ktorú ste nastolili. Ani to neznamená, že by sme mladým ľuďom nemali pomáhať. Hovorím to len preto, aby sme si kládli reálne ciele a aby sme videli tieto nepriaznivé, naozaj nepriaznivé trendy v istom širšom kontexte.

    Ale na druhej strane si tiež myslím, že mnohé opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré prijímame, svedčia o tom, že sa o to usilujeme. A keď som napríklad porovnával dĺžku materskej dovolenky, tak mi vychádzalo, že stále sme na tom výrazne lepšie ako mnohé krajiny, ktoré majú vyššie GNP na hlavu alebo vyššie parametre životnej úrovne.

    No a tretia poznámka je, že možno dôležitejšie ako len pomenúvať tie trendy – a zrejme aj vám o to ide –, je skôr hľadať riešenia na elimináciu dôsledkov alebo na obrátenie týchto trendov.

    Povedzme, takým naším opatrením na elimináciu dôsledkov je pripravovaná dôchodková reforma. Ale poviem veľmi úprimne, že je to omnoho horšie s nástrojmi, ktoré by mali viesť k obráteniu tohto trendu. To je nesmierne široká a komplexná téma, budem rád počuť aj váš názor, vaše námety, vaše návrhy. Naozaj to nemá byť alibi, ani ospravedlnenie, ani sebauspokojenie a tu priamo odpovedám na vašu otázku, aký je môj názor. Nuž, mňa to, samozrejme, tiež veľmi znepokojuje tak ako vás, lebo ináč by ste sa ma na to nepýtali.

    A nepochybne patrím medzi tých, ktorí radi budú počúvať ďalšie námety, ďalšie riešenia, ktorými by sme z jednej strany eliminovali nepriaznivé dôsledky. Pozrite sa na Rakúsko, na Francúzsko, ako si nevedia rady s dôchodkovou reformou, čo je nepochybne reflexia toho trendu v Rakúsku, vo Francúzsku a v iných krajinách. Ale na strane druhej neskrývam, že ma znepokojuje aj to, že bohaté krajiny, ak to môžem tak zjednodušene povedať, si nevedia s tým rady, populácia starne a naozaj zrejme by sme mali byť viac aktívni v týchto oblastiach a v otvorenej diskusii hľadať riešenie, ako tento trend zastaviť, ak už nevládzeme načisto pozitívnejšie otočiť smer.

    Všetko.

  • Pani poslankyňa Mušková, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže mám len dve minúty, tak sa pokúsim rýchlo zhrnúť vašu odpoveď a viac námetov, ktoré ste dali v odpovedi na moju prvú otázku.

    Nepozdáva sa nám tento trend, prečo vaša vláda, pán predseda, do parlamentu predkladá také zákony, a vaši poslanci ich schvaľujú, ktoré negatívny trend ešte urýchľujú. Tieto zákony zbedačujú občanov Slovenska, mladých vyháňajú za hranice našej vlasti, lebo nemajú šancu tu zohnať prácu, kúpiť si byt, založiť rodinu. Všetky tieto kroky zdražovania, platenia za základnú zdravotnú starostlivosť, pripravované platenie za štúdium, či zvyšovanie odchodu do dôchodku do 62 rokov pre všetkých a bez ohľadu na to, koľko kto mal detí, pretože pre ženu je to druhá smena a tieto deti vychovali pre našu spoločnosť, ale aj neochota pomôcť rodinám, trebárs, novým zákonom o rodine, ktorý je už fúzatý, ba dokonca rušením takých noriem, ktoré tu už boli, napríklad Fond náhradného výživného, všetko to spôsobuje, že ľudia nechcú mať deti, lebo sa boja budúcnosti.

    Nechcem vám radiť, ale, pán predseda, ako ste povedali, sú nástroje ako zvrátiť tento vývoj alebo ho aspoň trošku zastaviť. Stačí sa pozrieť, trebárs, do nedávnej minulosti. Ja viem, že sa vám to nebude páčiť, ale napríklad počas vlády pána Mečiara sa stavali byty atď. A nakoniec si treba uvedomiť, že občania nie sú vazalmi tejto vlády, aby znášali jej neschopnosť ako napríklad minimálnu stratu 9 miliárd Sk pri predaji plynu alebo 17,3 miliardy pri hrubej chybe v rámci štátneho rozpočtu atď., nejdem menovať. Každý niekedy robí chyby, ale myslím si, že sú to závažné chyby. Teda neschopnosť vlády sa rieši na úkor občanov. Ale my by sme mali robiť pre nich, sme tu preto, aby sme legislatívnymi normami upravovali prostredie ich dôstojného života.

  • Pani poslankyňa, nejde o to vôbec, či sa mi páči, alebo nepáči vaša doplňujúca otázka. Skôr s tým nesúhlasím a myslím si, že sa mýlite. Ja mám tiež len dve minúty, ale ponúknem vám niekoľko argumentov.

    Počas minulej vlády sa podarilo, a vôbec ma nevyrušuje to pozitívne, čo bolo vykonané za vlády pána Mečiara, naopak, rád na všetko pozitívne nadväzujem. Ale v minulom období sme napríklad novelizovali zákon, aby obce nemuseli mať 20 % svojich zdrojov, ale aby dostali na polovičku dotáciu a na druhú polovičku dlhodobý úver na 30 rokov, neviem, na 3 – 4 %. A minulé štyri roky sa zásadným spôsobom oživila výstavba sociálnych nájomných bytov, čo je presne to, čo mladí ľudia potrebujú. Trošku ste podľa mňa priexpresívne hovorili o zbedačovaní občanov. Ani na Kysuciach som nevidel biedu, aj keď ja sa viem vžiť do kože každého, kto musí, povedzme, za prácou cestovať. Ale miera nezamestnanosti sa znižuje. Počet novovytváraných pracovných miest narastá. Aj vo firmách, ktoré sú produktom zahraničných investícií, nachádzam veľa mladých slovenských manažérov. A v tomto trende chceme jednoducho vydržať.

    Prichádzajú nové investície, investícií pribúda, nie ubúda, miera nezamestnanosti sa znižuje, počet novovytváraných miest sa zvyšuje, všetky indikátory ekonomiky hovoria, že sme na ceste, ktorá prináša budúcnosť.

    Viem, že nie všetko je ideálne. Ale reformy, ktoré aj bolia, slúžia práve na to, aby sme boli krajinou, kde bude ešte viacej pracovných príležitostí. Vy ste spomenuli niektoré zákony. Ja neviem, či sme všetko schválili dobre, ale prijímame napríklad reformy, daňovú reformu, aby sme boli ešte investične atraktívnejšou krajinou, aby prichádzalo ešte viac investícií.

    Som si absolútne istý, že to platí aj pre zdravotníctvo, aj pre iné oblasti. Naozaj nedokážem dať ruku do ohňa, že každý paragraf je ten najlepší a že cieľ, ktorý sledujeme, sme každým opatrením aj dosiahli. Ale vždy budeme pozorne načúvať tomu, aby sme, povedzme, veci opravili a krajinu tlačili dopredu. Zmysel reforiem nie je trápiť ľudí a, nedajbože, zbedačovať, ale práve naopak, aby sme rýchlejšie dobiehali Európu.

  • Ďakujem, pán predseda vlády, za vaše odpovede.

    Čas vyhradený na otázky pre predsedu vlády uplynul.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán Jaroslav Baška ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi: „Pán minister, vaše ministerstvo predkladá v septembri 2003 do parlamentu vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách. Pevne verím, že zákon bude plne v súlade s požiadavkami a regulačným rámcom EÚ. V prípade, že zákon nebude v súlade s legislatívou EÚ, hrozia Slovensku sankcie po vstupe do EÚ. Zoberiete na seba v takomto prípade zodpovednosť a podáte demisiu?“

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, návrh zákona o elektronických komunikáciách, ktorý je v súčasnosti po medzirezortnom pripomienkovom konaní a do konca júla 2003 bude predložený do Legislatívnej rady vlády, je zameraný na aproximáciu práva a implementáciu nového regulačného rámca Európskej únie a zabezpečenie úplného súladu s acquis. Je to nevyhnutná podmienka Európskej komisie harmonizovať národnú legislatívu s legislatívou Európskej únie. Podľa požiadaviek Európskej komisie je potrebné harmonizovať novú legislatívu Európskej únie, ktorá pozostáva z rámcovej smernice a štyroch špecifických smerníc, ktoré tvoria takzvaný nový regulačný rámec v oblasti elektronických komunikácií v Európskej únii. Návrh zákona zruší a nahradí súčasný zákon o telekomunikáciách a zároveň smeruje k odstráneniu nedostatkov, ktoré sa zistili v súvislosti s uplatňovaním súčasnej telekomunikačnej legislatívy v praxi.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky okrem iného vypracovalo návrh legislatívneho zámeru zákona o elektronických komunikáciách, ktorý bol schválený vládou v decembri 2002 a ktorý bol preložený a zaslaný do Európskej komisie. Môžem potvrdiť, že návrh zákona je plne v súlade s legislatívou a požiadavkami Európskej únie, čoho dôkazom je aj to, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky často konzultuje sporné otázky s Európskou komisiou, aby sa vyhlo prípadnej disproporcii s Európskou komisiou.

    A na vašu poslednú vetu, na základe toho, čo som teraz uviedol, považujem ju za neaktuálnu.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gabriel Karlin podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „Myslíte si, že prijatím zákonov o špeciálnom súde a špeciálnom prokurátorovi dôjde k zlepšeniu situácie? Keď áno, v ktorom smere?“

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec Karlin, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o zriadení špeciálneho súdu bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh a je predložený na rokovanie Národnej rady a včera bol posunutý do druhého čítania.

    Vytvorenie špeciálneho súdu a úradu špeciálnej prokuratúry je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v programovom vyhlásení vlády v časti spravodlivosť. Taktiež prijatie tohto zákona požaduje pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v únii z 9. októbra minulého roku, na základe ktorej vláda návrh zákona zaradila medzi prioritné legislatívne úlohy.

    Návrhom zákona sa vytvárajú špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupčných káuz trestných činov, korupčných trestných činov, trestných činov spáchaných organizovaným zločinom a trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi, a to po prvé, úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bude osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry, osobitné orgány Policajného zboru na odhaľovanie a vyšetrovanie týchto deliktov a špeciálny súd, ktorý bude v týchto prípadoch vykonávať súdne trestné konanie v prvom stupni, pričom jeho vecná príslušnosť bude na úrovni krajského súdu. Miestna pôsobnosť, miestna príslušnosť všetkých týchto orgánov bude pre celé územie Slovenskej republiky.

    Prijatím návrhu zákona sa:

    1. umožní lepšia špecializácia a odbornosť týchto orgánov,

    2. zabezpečí požadovaný stupeň ochrany týchto orgánov,

    3. v prípade korupčných trestných činov dôjde k prelomeniu niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch.

    Takisto v prípade trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi bude zabezpečené ich dôsledné a dôkladné vyšetrenie na to odborne pripravenými orgánmi činnými v trestnom konaní a zároveň aj nezávislé rozhodnutie súdu, a to jednak z pohľadu zákonnosti rozhodnutia, jednak z pohľadu odbornosti sudcov, keďže je predpoklad, že sudcovia zaradení na špeciálnom súde budú mať vysokú odbornú spôsobilosť a takisto aj morálne vlastnosti.

    V návrhu zákona je zabezpečená aj vyššia nezávislosť špeciálneho prokurátora, ktorého bude voliť a odvolávať na návrh generálneho prokurátora Národná rada. Okrem toho vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi nebude možné uloženie takzvaného negatívneho pokynu v konkrétnej veci, to znamená uloženie pokynu, aby sa trestné stíhanie nezačalo, aby sa nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie do väzby alebo sa zastavilo trestné stíhanie.

    Na záver uvádzam, že sudcovia a prokurátori, ktorí budú pridelení prostredníctvom výberového konania na špeciálny súd a úrad špeciálnej prokuratúry, budú aj platovo lepšie ohodnotení, čo vyplýva z vyššieho stupňa rizika, ktorému budú pri výkone funkcie vystavení. Zároveň je však upravená aj povinnosť týchto osôb ešte pred vymenovaním do funkcie podrobiť sa bezpečnostnej previerke na stupeň utajenia prísne tajné, ktorú vykonáva Národný bezpečnostný úrad, čo vyplýva z druhu vecí, ktoré budú v ich pôsobnosti a o ktorých budú rozhodovať.

  • Pán poslanec, želáte si položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

  • Nebol zapnutý mikrofón. Vážený pán minister, ja nepochybujem o vašom cieli a úprimnej snahe zlepšiť tieto, myslím si, vážne spoločenské a morálne delikty, ktoré sa nachádzajú v tejto spoločnosti, ale nie som o tom presvedčený, že spôsob, aký ste zvolili, je tá najšťastnejšia verzia. Skôr mi to pripadá, ako keby tu bol výnimočný stav a vtedy treba takéto metódy. A keďže sa hlásime k štandardnej demokratickej spoločnosti a sme to aj odsúhlasili, že ideme do Európskej únie, ja som za štandardné uplatňovanie demokracie aj v súdnictve. Je otázne, prečo sa nedarí štandardné uplatňovanie normálneho práva a aj všetkých dôsledkov jeho porušenia. Takže ja by som volil tú cestu. Ďakujem.

  • Ja si nemyslím, že ide o celkom neštandardné riešenie, pretože viaceré krajiny Európskej únie ho prijali a prijali ho práve krajiny Európskej únie, ktoré mali problém s odhaľovaním a stíhaním korupčných káuz. A myslím si, že Slovensko s tým má problém. Poviem príklad Talianska alebo Španielska, kde boli práve zriadené takéto špeciálne inštitúcie či na úrovni prokuratúry alebo na úrovni súdu, ktorých cieľom bolo na jednej strane prelomiť miestne väzby, ktoré častokrát ovplyvňujú nezávislosť trestného stíhania, ale na druhej strane aj garantovať prokurátorom a sudcom pôsobiacim v týchto inštitúciách adekvátnu mieru ochrany, pretože budú rozhodovať o závažných kauzách aj organizovaného zločinu.

    Dnes jednoducho Slovenská republika nemá šancu adekvátne chrániť bezpečnosť všetkých prokurátorov a všetkých sudcov, ktorí sa raz za svoju profesijnú kariéru stretnú s prípadom organizovaného zločinu, lebo to sú desiatky a desiatky prokurátorov a sudcov na celom území Slovenska. Je to tak. Jediná šanca na zmenu je centralizovať tieto kauzy do týchto inštitúcií, kde by potom štát vedel prokurátorom a sudcom garantovať bezpečnosť. Ak chceme, aby v týchto závažných kauzách prokurátori a sudcovia rozhodovali slobodne, tak, samozrejme, štát im musí garantovať oveľa vyššiu mieru bezpečnosti.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Ako chce MF SR riešiť modernizačný dlh zariadení, ktoré prechodom kompetencií prešli do majetku VÚC?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ministerstvo financií pri prenose kompetencií zo štátnej správy na vyššie územné celky rešpektovalo princíp, podľa ktorého sa poskytli vyšším územným celkom príslušné finančné prostriedky minimálne v tom rozsahu, aké mali k dispozícii štátne orgány pri výkone tých kompetencií, ktoré prešli na VÚC.

    V rámci schváleného rozpočtu na rok 2003 sú pre vyššie územné celky schválené dotácie na kapitálové výdavky v sume 1 mld. 126 mil. 200 tisíc korún, z toho dotácie na činnosť úradov vyšších územných celkov 80 mil. Sk, dotácia na prenesený výkon štátnej správy 1 mld. 46 mil. 200 tisíc korún, z toho na kultúru 167 mil. 770 tisíc, školstvo 744 mil. 426 tisíc, sociálne zabezpečenie 134 mil. 4 tisíc korún.

    Z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky už v roku 2003 kapitálové dotácie neboli prísne účelovo určené pre jednotlivé odvetvia. Vyššie územné celky teda môžu nasmerovať použitie týchto prostriedkov podľa svojich priorít. Do riešenia modernizačného dlhu môžu vyššie územné celky zapojiť aj vlastné príjmy z týchto zariadení. Na rok 2004 bude vyšším územným celkom poskytnutá globálna, teda neúčelová dotácia na kapitálové a bežné výdavky, kde si vyššie územné celky budú môcť určiť priority riešenia problémov v jednotlivých oblastiach. Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o majetku vyšších územných celkov, ktorou sa odbúra povinnosť zachovať pôvodný účel tohto majetku, čím sa vytvoria podmienky na racionálne a efektívne využívanie majetku vyšších územných celkov. Skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Pán minister, chcela by som povedať, že modernizačný dlh pri podpise delimitačných protokolov v rámci VÚC všetkých samosprávnych krajov bol asi 2 miliardy 900 tisíc a v návrhu rozpočtu, čo sme dostali, predbežné limity dotácií nie je zohľadňovaný tento predbežný, teda nie je zohľadňovaný tento modernizačný dlh, takzvaná skrytá zadlženosť, pretože návrh rozpočtu je asi v tých tendenciách ako minulý rok a chcela by som povedať, že nie je zohľadnené ani navýšenie energií, ani DPH. To znamená, že to bude mať za následok riešiť problémy v školstve, v sociálnych zariadeniach a v kultúre. Chcela by som povedať, že tie limity dotácií sú len na prenesené kompetencie, tak máme oznámené v liste ministerstva financií a chcela by som upozorniť, pán minister, že územná samospráva vykonáva aj originálne kompetencie a na to sa vždy zabúda. Tak by som sa vás chcela ešte spýtať, kedy dostaneme oznámené limity dotácií na originálne kompetencie. Ďakujem.

  • Prosím, pán minister, aby ste odpovedali na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ale oddelil by som dve veci, oddelil by som financovanie kompetencií, či už prenesených alebo originálnych a financovanie modernizačného dlhu. Lebo o modernizačnom dlhu možno hovoriť vo všetkých odvetviach, na všetkých úrovniach v miestnej samospráve, vo vyšších územných celkoch, aj na úrovni štátnej správy, aj v súkromnom sektore nakoniec. A jednoducho je nereálne očakávať, že možno tento tzv. modernizačný dlh prefinancovať z verejných zdrojov. My práve preto k tomu pristupujeme tak, ako som v odpovedi naznačil, že obmedzenia, ktoré boli predtým dané z hľadiska použitia prostriedkov, postupne odbúravame ako z hľadiska určovania účelových a neúčelových dotácií, tak aj z hľadiska nakladania s majetkom, ktorý vyššie územné celky majú, aby si mohli určiť, čo je pre nich priorita, čo musí byť financované vo väčšej miere, čo prípadne v miere menšej.

    Takže, pri budúcoročnom rozpočte, ak ste sa naň pýtali, bude navýšenie bežných a kapitálových prostriedkov pre vyššie územné celky v tej miere, v akej bude navýšenie aj pre ústrednú štátnu správu. Čo neznamená, samozrejme, že v plnej miere budú pokryté požiadavky, ktoré sú požadované z úrovne či už miestnej samosprávy alebo vyšších územných celkov. Jednoducho preto, že aj týmto spôsobom je potrebné vytvoriť tlak na úspory, na reformy a na zmeny, ktoré celkom určite aj pri vyšších územných celkoch je potrebné robiť. Takže som presvedčený, že sú pokryté nielen prenesené kompetencie, ale sú pokryté aj originálne kompetencie, aj keď možno nie vždy v miere, v akej sú požiadavky zo strany vyšších územných celkov. Ale aj k valorizácii v budúcom roku oproti tomuto roku dochádza, a to k valorizácii v tej miere, v akej je to aj v štátnej správe, čiže približne 5 %.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Mikuš ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi, otázka znie: „Vysvetlite kritériá, na základe ktorých ste rozhodli o existencii, či neexistencii pracovísk úradov práce v rámci ich novej štruktúry?“

  • Ďakujem. Nerozhodovalo sa o existencii, či neexistencii pracovísk úradov práce. Na základe návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa určovali sídla územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. To znamená, nového úradu, ktorý vznikne fúziou existujúcich národných úradov práce a sociálnych odborov okresných úradov. Touto fúziou vlastne získame z dvoch úradov jeden a dôjde k významnému zefektívneniu činnosti a úspore ako v oblasti zamestnaných ľudí, tak aj v iných nákladoch. Kritériami na určenie sídel územných úradov bolo dodržanie územného usporiadania samosprávnych krajov, súčasné a predpokladané usporiadanie orgánov štátnej správy, prepojenosť na ostatné úrady a služby, dostupnosť, demografické ukazovatele, počet klientov budúcich úradov a podobne.

    V súčasnosti existuje 79 okresných úradov práce a odborov sociálnych vecí na okresných úradoch a 59 detašovaných pracovísk týchto úradov, spolu 138 pracovísk. V rámci navrhovanej siete sa počíta so 45 územnými úradmi a 88 detašovanými pracoviskami územných úradov, spolu 133 pracovísk. Oproti pôvodnej sieti bude teda zrušených len 5 detašovaných pracovísk v obciach, kde sa v súčasnosti nachádza len pracovisko okresného úradu práce alebo len odbor sociálnych vecí okresného úradu a spravidla ide o veľmi malé obce, ako sú, môžem ich presne vymenovať, keďže ich je len päť, Rovinka, Gabčíkovo, Nová Dubnica, Rabča, Kurima. Sú to pracoviská s veľmi nízkym počtom zamestnancov. Vo väčšine týchto vymenovaných prípadoch je to jeden zamestnanec. Jedine tu dochádza k zrušeniu. Inak dochádza k plnému zachovaniu existujúcej siete a existujúcej sústavy týchto úradov.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pán poslanec Mikuš, dáte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jánovi Mikušovi.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ale jedno by som chcel vedieť. V oblasti severného Slovenska a skôr tak Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa. Tam by akože malo byť v Starej Ľubovni zrušené pracovisko úradu práce. Čo je na tom pravdy? Pretože potom topológia, teda rozmiestnenie obyvateľstva na severe – to by mali potom veľmi ďaleko do Kežmarku, prípadne do Popradu alebo až do Prešova.

  • Ide o nedorozumenie. Stretávam sa s tým častejšie. Ale naozaj, ako som tu popísal, nebude okrem tých päť vymenovaných pracovísk s jedným zamestnancom žiadne pracovisko zrušené. To znamená, ani v Starej Ľubovni nebude zrušené. Všetky úrady zostávajú tak, ako sú. Všetci klienti alebo ľudia, ktorí tam chodia, či už chodia na okresný úrad práce alebo na sociálny odbor okresného úradu práce, budú chodiť do toho istého mesta, na ten istý úrad aj naďalej. K žiadnym presunom v tomto zmysle nedochádza. Je to len nedorozumenie, ktoré vyplýva z toho, že sa mení štruktúra, že sa úrady zrušujú a riaditeľstvá pokrývajú územia viacerých okresov. Ale samotné úrady zostávajú presne tam, kde sú aj dnes.

  • Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

    Pán poslanec Jaroslav Baška sa pýta ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča: „Ako sa vyjadril komisár EÚ pán Liikanen, Slovensko bude mať problém s implementáciou nového legislatívneho rámca EÚ o elektronických komunikáciách a v prípade nesplnenia požiadaviek po vstupe do EÚ môže byť Slovensko sankcionované. Pán minister, podáte v tomto prípade demisiu?“

    P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:

    Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Som si plne vedomý, že za nesplnenie akejkoľvek požiadavky Európskej únie a nezabezpečenie úplnej harmonizácie s legislatívou Európskej únie môže byť Slovenská republika sankcionovaná po vstupe do Európskej únie. Návrh zákona o elektronických komunikáciách, ktorý som spomínal aj pri vašej predchádzajúcej otázke, ktorý transponuje nový regulačný rámec, by mal vstúpiť do platnosti najneskôr od 1. januára 2004. Je dôležité podotknúť, že Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky začalo prípravné práce o postupnom transponovaní novej legislatívy Európskej únie ešte v čase, keď Európska únia pripravovala návrh nového regulačného rámca, ktorý bol pripomienkovaný členskými krajinami. Neobávam sa, že by nový zákon nebol v súlade s acquis.

    Na druhej strane je však dôležité pripomenúť, že to, či bude zákon prijatý v takej podobe, v akej ho predloží Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky do Národnej rady a či nadobudne účinnosť najneskôr od 1. januára 2004, bude závisieť taktiež od legislatívneho procesu a jeho schvaľovania vo výboroch a následne v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, položíte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Jaroslav Baška.

  • Možno to nebude doplňujúca otázka, ale prečo som vlastne dal túto otázku. Jedna vec je kvalita predkladaného vládneho návrhu zákona o elektronických komunikáciách a druhá vec je časové hľadisko. Mám obavy, že aj keď sa prijme zákon o elektronických komunikáciách, mám obavy, že v praxi bude ešte veľmi dlho trvať, pokiaľ sa nejakým spôsobom implementujú tie veci, ktoré sú v zákone o elektronických komunikáciách obsiahnuté. Čiže naozaj mám obavy, keď vstúpime do Európskej únie, že tam bude nejaké obdobie, keď nebudeme ešte schopní podľa zákona o elektronických komunikáciách napredovať. Asi toľko.

  • Pán minister, nech sa páči, máte čas na odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Nezdieľam vaše obavy, pán poslanec, pretože my budeme návrh zákona publikovať hneď, ako prejde vo vláde Slovenskej republiky a ešte aj predtým, ako bude predložený do Národnej rady, a teda do vstupu 1. 5. 2004 bude dostatočný čas prípravy pre tých, na ktorých sa aplikácia zákona bude vzťahovať. A teda predpokladám, že to bude pre nich dostatočne dlhý čas na to, aby sa zneniu a dikcii tohto zákona prispôsobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho sa pýta pán poslanec Ivan Hopta: „Pán podpredseda, obrátil sa na vás petičný výbor, ktorý chcel, aby Národnostno-etnické vysielanie Slovenského rozhlasu sa nesťahovalo z Prešova do Košíc. Prečo ste im nepomohli riešiť tento problém, aj keď národnostné menšiny máte vo svojej kompetencii?“

    Za pána Csákyho, ktorý je neprítomný, je na zahraničnej pracovnej ceste, bude odpovedať pán minister Gyurovszky.

  • Vážený pán poslanec, Národnostno-etnické vysielanie Slovenského rozhlasu považujeme za veľmi dôležitý moment.

    Prečítam odpoveď pána podpredsedu Csákyho. Dovolím si upriamiť pozornosť, že Slovenský rozhlas je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá sa riadi svojím štatútom a zákonom o Slovenskom rozhlase. Rozhlasovú radu a ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu volí Národná rada Slovenskej republiky. Každý člen vlády môže konať len na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som toho názoru, že by bolo dobré zachovať činnosť hlavnej redakcie Národnostno-etnickej redakcie Slovenského rozhlasu v Prešove. V takomto zmysle som niekoľkokrát rokoval s ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Konečné rozhodnutie je ale v rukách nezávislého Slovenského rozhlasu. Veľmi dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájde dôstojné riešenie tohto problému.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hopta, želáte si dať doplňujúcu otázku?

  • Áno, želám si. Chcem v prvom rade konštatovať, že napriek odporúčaniu výboru Národnej rady pre ľudské práva, ktorý odporúčal nesťahovať túto redakciu z Prešova do Košíc, napriek odporúčaniu Rozhlasovej rady, ktorá takisto konštatovala a je svojím spôsobom kontrolným orgánom pre činnosť Slovenského rozhlasu, ústredný riaditeľ sa rozhodol svojvoľne presťahovať túto redakciu a odôvodňoval to tým, že budova je v katastrofálnom stave. Ja som mal možnosť s pánom poslancom Nagyom sa zúčastniť na poslaneckom prieskume, podobne ako sa zúčastnila na riešení alebo skontrolovaní situácie v Prešove Rozhlasová rada, a nezistili sme dôvody na to, aby táto redakcia bola sťahovaná. Ide mi o to, vážený pán minister, ja viem, že to nemáte v kompetencii a pán podpredseda vlády nie je prítomný, ale vyslovujem svoje obavy, že v prípade, že nejde o maďarskú národnostnú menšinu, jeho činnosť v tejto oblasti je trochu, povedal by som, slabá. Chcem len skonštatovať, že ak pre našich maďarských spoluobčanov Slovenský rozhlas vysiela 10 hodín denne za poplatky alebo za prostriedky daňových poplatníkov, tak pre ostatné národnostné menšiny, ktorých je, ja neviem, dvanásť - trinásť, vysiela necelé 2 hodiny. Čiže chcem sa vás spýtať, nemyslíte si, že by aj ostatní príslušníci národnostných menšín, teda aj Rusíni, Ukrajinci žijúci v Prešove a blízkom okolí, pretože v Prešovskom kraji je 170 obcí s týmto národnostným etnikom a v Košickom kraji asi 15, mali by mať dnes rovnaké podmienky ako napríklad maďarská národnostná menšina.

  • Pán minister, budete odpovedať na doplňujúcu otázku?

  • Vašu otázku budem tlmočiť pánovi podpredsedovi Csákymu. Len musím poznamenať, že podľa materiálu, ktorý mám pred sebou, sa vysielací čas nemení. To znamená, že ostáva všetko v pôvodnom stave, akurát sa zmení sídlo. Ale je to vec, povedal by som, Slovenského rozhlasu. No v každom prípade vašu otázku budem tlmočiť podpredsedovi Csákymu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi: „Prosím, objasnite, aká je situácia v čerpaní predvstupových fondov na vašom ministerstve, konkrétne v programoch PHARE a SAPARD a ako vidíte vývoj v čerpaní povstupovej pomoci zo sektorového operačného programu a plánu rozvoja vidieka?“

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Tkáčovej za túto otázku a dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval.

    V oblasti programov PHARE programová implementačná jednotka PHARE ministerstva pôdohospodárstva k 3. 7. 2003 koordinuje 4 projekty PHARE, ktoré sú v stave implementácie a 2 projekty v stave programovania. V rámci finančného memoranda roku 2000 bolo vyčerpaných doteraz 37 mil. 122 582 korún, čo predstavuje 78,04 %. V projekte v rámci finančného memoranda roku 2001, ktoré je podpísané, sa podarilo vyčerpať 38 mil. 495 641 korún, čo je 81,88 %. V rámci finančného memoranda 2002 sa realizujú v súčasnosti projekty v hodnote 600 tisíc eúr so spolufinancovaním, tieto sú v stave programovania, ale verím, že tak ako v prvých dvoch finančných memorandách, tak aj v tomto budeme vedieť čerpať na dosť vysokej úrovni, povedal by som, na úrovni 100 %, keď ešte do konca roka máme možnosť tieto prostriedky vyčerpať.

    Dovoľte mi, aby som sa trošku obšírnejšie vyjadril k realizácii predvstupových programov SAPARD, pretože tieto sú podkladom čerpania štrukturálnych opatrení po vstupe. Chcel by som povedať, že 30. 6. 2003 regionálne pobočky agentúry SAPARD prvýkrát museli byť otvorené dlhšie, pretože preberali večer do 17.00 až 19.00 hodiny projekty, lebo za posledný mesiac sme dostali 258 žiadostí. Celkovo agentúra SAPARD k dnešnému dňu, teda k 30. 6. eviduje 455 žiadostí v celkovej výške uznateľných nákladov 4,66 mld. korún. Požiadavka na zdroje z programu SAPARD predstavuje pri 455 prijatých žiadostiach sumu verejných výdavkov 3,24 mld. korún, čo je 149 % disponibilných verejných výdavkov schválených podľa ročnej alokácie na rok 2000 a 2001. Samozrejme, toto sú predbežné údaje, preetože tieto projekty nie sú ešte všetky vyhodnotené.

    Chcel by som povedať, že z týchto 455 žiadostí bolo zatiaľ schválených 182 a schválenie projektu znamená, že sme splnili všetky náležitosti a jeho realizácia sa môže začať. 182 schválených projektov spolu vo výške verejných výdavkov 941 mil. Sk predstavuje 43 % disponibilných prostriedkov na rok 2000 a 2001. Nárast žiadostí nastal až v mesiaci jún, keď bolo zaregistrovaných 258 žiadostí, čo bolo spôsobené najmä prijatím 51 žiadostí na pozemkové úpravy a 161 žiadostí v rámci opatrenia 4B diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore neprinášajúce podstatnejšie výnosy, kde sú prijímateľmi podpory obce. Ide o to, že ministerstvo v predchádzajúcom období doplnilo všetky opatrenia, na ktoré je možné čerpať prostriedky. Hlavne ide o opatrenie č. 1, kde sme rozšírili o sektor hovädzieho dobytka a ošípaných a sektor 4B diverzifikačná činnosť pre obce.

    V tejto oblasti sme viedli intenzívnu komunikáciu so ZMOS-om, VÚC, aby obce čerpali tieto prostriedky, pretože tieto prostriedky môžu použiť na budovanie infraštruktúry a je tu 100 % uznateľných nákladov a javí sa, že práve táto práca nám teraz prináša výsledky, pretože 161 žiadostí ukazuje výsledok našej práce, že dnešný stav požiadaviek už oveľa prekračuje možnosti SAPARD-u, budeme musieť robiť posunutie alokácií, aby sme mohli týmto požiadavkám v rámci opatrenia 4B vyhovieť.

    Ale dovoľte mi, aby som v krátkosti rozobral aj ďalšie opatrenia. Opatrenie č. 1 – investície do poľnohospodárskych podnikov. Tu bolo zaregistrovaných spolu 58 žiadostí. Doteraz bolo schválených 34, ktoré predstavujú čerpanie 23 % disponibilných výdavkov na toto opatrenie. V oblasti č. 2 bolo prijatých 128 žiadostí, z ktorých bolo schválených 72, ktoré predstavuje čerpanie na úrovni 58 %. Opatrenie 4A – diverzifikácia poľnohospodárskych činností. Tu bolo podaných a zaregistrovaných žiadostí 40, schválených 16 s celkovou alokáciou 35 %. Najmenej žiadostí bolo podaných na opatrenie č. 5 – lesné hospodárstvo – v počte 17 projektov, z ktorých 9 bolo schválených a úroveň čerpania predstavuje 82 %.

    Chcel by som povedať, že ministerstvo má v kompetencii posunutie finančných prostriedkov v rámci jednotlivých operácií a budeme k tomu pristupovať tak, aby sme všetky prostriedky, ktoré môžeme čerpať a máme projekty, vyčerpali.

    Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na skutočnosti, že bolo ťažké zabezpečiť na programy spolufinancovania a predfinancovania u tých opatrení, kde súkromné osoby na ziskové opatrenia potrebujú zabezpečiť peniaze. Práve preto ministerstvo začalo intenzívne komunikovať so Slovenskou záručnou bankou, kde sme vytvorili spolu jeden projekt, kde je možné už dnes poskytnúť zábezpeku na projekty na prostriedky pre komerčné banky na predfinancovanie týchto projektov. Čas je preč, tak som skončil.

  • Skončili ste. Pani poslankyňa Tkáčová – doplňujúca otázka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, ďakujem vám za vašu odpoveď. Túto otázku som vám položila aj preto, že do nášho výboru pre pôdohospodárstvo dochádzajú ozaj rozdielne informácie ohľadom čerpania prostriedkov z predvstupových fondov hlavne SAPARD. Sú rôzne, aj ich interpretácia je následne rôzna.

    A ďalším dôvodom mojej otázky je aj fakt, že 17. júna 2003 Slovensko dostalo list od Európskej komisie, kde na základe tzv. monitorovacích tabuliek vyplýva, že Slovensko mešká pri budovaní orgánov a štruktúr potrebných na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. V kapitole poľnohospodárstvo ide hlavne o platobnú agentúru a kontrolný administratívny systém tzv. IACS. Preto moja doplňujúca otázka je, v akej fáze je budovanie platobnej agentúry a IACS-u a či nie je vyplácanie priamych platieb v roku 2004 ohrozené.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Musím priznať, že budovanie platobnej agentúry je tým jedným z najužších miest, ktoré je v rámci kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, pretože sme odkázaní na to, aby parlament schválil zákon o zriadení pôdohospodárskej platobnej agentúry ako rozpočtovej organizácie. Ale na to, aby sme nebránili zriadeniu tejto agentúry, 1. 4. sme vytvorili na ministerstve sekciu pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá koordinuje všetky oblasti, ktoré sa do toho majú následne pretransformovať. Ona koordinuje činnosť pre agentúru SAPARD, pre intervenčnú poľnohospodársku agentúru IPA a v rámci svojich možností a personálnych obsadení máme tam momentálne vytvorených 64 pracovných miest. A, samozrejme, presunuli sme tam všetky regionálne pracoviská, ktoré budú tvoriť filiálky pôdohospodárskej platobnej agentúry. Keby som to chcel počtom vyjadriť, koľko ľudí sa dnes podieľa de facto na budovaní platobnej agentúry v rámci štruktúry ministerstva, tak je to cca 440 ľudí. Je to dosť značný počet, keď v konečnej fáze počítame, že tam bude pracovať okolo 500 až 520 ľudí. To znamená, že nechceme brániť, v rámci štruktúry budujeme tieto kapacity, a keď parlament schváli zákon, tak jednoducho vyčleníme z ministerstva sekciu a bude zriadená pôdohospodárstva platobná agentúra. Budeme pripravení na čerpanie prostriedkov z Európskej únie.

  • Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    V rokovaní pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov. Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne sa do interpelácií prihlásili pán poslanec Ševc, Ondriaš, Fajnor, Hrdlička, Hopta a Blanár.

    Pán poslanec Ševc, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, podľa § 129 zákona Národnej rady využívam túto možnosť a predkladám interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Ivana Šimka.

    Vážený pán minister, v súvislosti so schváleným dokumentom Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010 je možnosť sa oboznámiť i so skutočnosťou či zámerom likvidácie Vojenskej leteckej akadémie generálna Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Aktivity tejto akadémie sú známe už od roku 1939 a nebudem ich spomínať. Reorganizáciou a odchodom skúsených veliteľských a technických kádrov z armády sa naše letectvo dostáva skutočne do problému. Vojenská letecká akadémia zabezpečuje aj štúdium zahraničných pilotov a leteckých pozemných špecialistov. Vojenská letecká akadémia si touto prácou aj privyrába, a ak ma pamäť neklame, doteraz zarobila vyše viac ako 160 mil. Sk.

    Pán minister, zaujíma ma, či riešenie tejto vysokej vojenskej školy je podmienkou, ktorá vyplýva z nášho vstupu do NATO, alebo je to zámer samotného Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Skúsenosti z posledných lokálnych vojen a z boja s terorizmom ukazujú na rastúci význam letectva, a preto by bola veľká škoda takúto významnú leteckú inštitúciu likvidovať. Chcel by som vás požiadať, pán minister, zvážiť vo vašich zámeroch a nájsť efektívne nástroje na udržanie takejto významnej vojenskej leteckej akadémie, ako Slovensko má, a o podporu z vašej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do bodu interpelácie písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš, potom pán poslanec Fajnor.

  • Vážená predsedajúca, dámy a páni, interpelácia na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, ktorý, neviem prečo, práve odišiel, je o nedodržiavaní zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii.

    Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky neprítomného Rudolfa Chmela. Interpelácia sa týka nedodržiavania zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii.

    V dňoch 23. a 24. júna 2003, t. j. minulý pondelok a utorok, sa v Bratislave v hoteli Fórum uskutočnila konferencia o rozširovaní Európskej únie, ktorú v spolupráci s Komunistickou stranou Slovenska zorganizovala parlamentná skupina Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica a Severská zelená ľavica pod vedením jej predsedu pána Francisa Wurtza. Poznamenal by som, že frakcia Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica a Zelená ľavica severu je v Európskom parlamente štvrtou najväčšou frakciou z ôsmich frakcií.

    Na konferencii v Bratislave sa okrem 14 členov Európskeho parlamentu tejto frakcie ďalej zúčastnili 3 pozorovatelia Európskeho parlamentu, 9 členov sekretariátu frakcie Európskeho parlamentu, 3 členovia pozorovateľov členov sekretariátu frakcie Európskeho parlamentu, 25 predstaviteľov zahraničných ľavicových organizácií a 9 predstaviteľov zo Slovenska. Za Slovensko na konferencii okrem politických vystúpení prezentovali sa svojimi príspevkami zástupkyňa Únie žien Slovenska, zástupkyňa Konfederácie odborových zväzov a zástupca Greenpeace Slovensko.

    Témou konferencie bolo rozšírenie Európskej únie a jej dosah na zamestnanosť, pracovný trh, verejné vlastníctvo, migráciu, životné prostredie, riziko sociálneho dumpingu, dôsledky pre pohraničné regióny atď. Pozornosť bola venovaná situácii žien v nových členských krajinách a na spoločnom pracovnom trhu. Ďalšími témami boli vývoj v Európe a vo svete a otázky zodpovednosti európskych národov za svetový poriadok, ktorý je založený na rovnosti štátov a rešpektovaní princípov Charty OSN.

    Tento dlhý úvod som predniesol kvôli tomu, aby sme si uvedomili, o akú významnú udalosť išlo. Nielenže to bolo prvýkrát v histórii Slovenska, keď parlamentná frakcia Európskeho parlamentu zasadala a usporiadala konferenciu na Slovensku, ale aj témy, o ktorých sa rokovalo, sú závažné témy, ktoré rezonujú v našej spoločnosti.

    Keď sme spoluorganizovali túto konferenciu, predpokladali sme, že poslancov Európskeho parlamentu na konferencii oficiálne privíta vysoký predstaviteľ nášho parlamentu, že poslanci Európskeho parlamentu dostanú priestor v tlačových médiách, v rozhlase a aj vo verejnoprávnej televízii, ako sa to vždy stalo, keď niekto z Európskeho parlamentu prišiel. Bohužiaľ, nič také sa nestalo. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský sa síce stretol s predsedom frakcie Európskeho parlamentu pánom Wurtzom, ale bolo to stretnutie mimo účasti verejnosti a mimo konferencie a, by som povedal, skoro tajné. Na tlačovku na konci konferencie prišlo len pár novinárov, ale nikto zo súkromných televízií alebo verejnoprávnej televízie. Médiá okrem Slovenského rozhlasu túto konferenciu úplne ignorovali. Pokiaľ je mi známe, ani jedna televízna stanica sa nezmienila o konferencii. Nebolo žiadne interview. Zodpovední funkcionári v televíziách vedeli asi prečo. Nechceli, aby si občania uvedomili reálne postavenie Komunistickej strany Slovenska vo vzťahu k Európskemu parlamentu a k Európskej únii. Táto informačná blokáda je pravdepodobne výsledkom normalizácie v televízii a v ďalších masmédiách.

    Blokovaním informácií o konferencii sa porušil štatút Rady Slovenskej televízie v nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, ktorý okrem iného hovorí, že Rada Slovenskej televízie zabezpečuje programovú objektívnosť a nezávislosť Slovenskej televízie, dbá na vyváženosť obsahu televíznej programovej služby vo verejnom záujme. Blokovaním informácií o konferencii sa porušil zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, kde § 3 ods. 1 a 2 hovoria, citujem: „(1) Poslaním Slovenskej televízie je slúžiť verejnosti tvorbou a šírením programov založených na zásadách demokracie, humanity, etiky, pravdivosti, nezávislosti, profesionality a zákonnosti. (2) Spravodajské a publicistické programy Slovenskej televízie zabezpečujú včasné a objektívne informovanie verejnosti.“

    Preto interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela, aby ma informoval, prečo Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia nezabezpečila informovať občanov Slovenskej republiky z konferencie o rozširovaní Európskej únie, ktorú v spolupráci s KSS zorganizovala parlamentná frakcia Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica, Severská zelená ľavica pod vedením jej predsedu pána Francisa Wurtza, konanej v dňoch 23. a 24. 6. 2003 v Bratislave v hoteli Fórum? Aké dôsledky vyvodí vo svojom rezorte z takéhoto nedodržiavania zákona o Slovenskej televízii vo verejnoprávnej a súkromných televíziách a ako v budúcnosti zabezpečí, aby Slovenská televízia včas a objektívne informovala verejnosť aj o takýchto akciách.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fajnor. Po ňom pán poslanec Hrdlička.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, podpredseda vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky už druhé volebné obdobie nezvláda situáciu riešenia rómskej problematiky a v priebehu niekoľkých rokov sa mu nepodarilo posunúť riešenie tohto problému. Existujúce problémy v riešení rómskej problematiky sa prejavujú v hodnoteniach Slovenskej republiky zo strany Európskej únie. V činnosti podpredsedu vlády pána Pála Csákyho v tejto oblasti sa prejavujú systémové nedostatky a nedostatky i v personálnom zabezpečení jeho útvarov.

    Aktuálne na kritickú situáciu v širšom rozsahu poukázalo vyjadrenie prezidenta Svetovej banky na prvej regionálnej konferencii o Rómoch, ktorá sa konala v Budapešti, ktorý upozornil, že neriešená situácia asi šiestich miliónov Rómov, ktorí žijú v strednej a východnej Európe, patrí k prekážkam rozvoja regiónu. K týmto Rómom, samozrejme, patria aj Rómovia na Slovensku.

    Žiadam vás, vážený pán predseda vlády,

    1. aké opatrenia v riešení rómskej problematiky ste vykonali v súvislosti s uvedeným vyhlásením prezidenta Svetovej banky,

    2. o predloženie hodnotenia stavu riešenia infraštruktúry a bytovej situácie Rómov v Rudňanoch, na sídlisku Luník a v Košiciach a najmä v Letanovciach. Práve vyriešením tohto problému boli podmienené prostriedky Európskej únie účelovo určené na riešenie rómskej problematiky prostredníctvom projektov PHARE v kompetencii podpredsedu vlády pána Pála Csákyho. Podľa mojich informácií sa situácia v osadách nezmenila.

    Žiadam vás o odpoveď, ako boli prostriedky použité, na aký účel, či boli poskytnuté na účel, pre ktorý boli určené, prípadne na aký iný účel boli použité a z koho poverenia boli použité. V tejto súvislosti Pál Csáky nedávno dostal list, v ktorom Európska únia vyjadruje znepokojenie so stavom riešenia. Žiadam, aby bola vykonaná kontrola použitia týchto prostriedkov z pozície kontrolného útvaru Úradu vlády Slovenskej republiky;

    3. o vaše vyjadrenie k spolupráci sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý je pod gesciou podpredsedu vlády Pála Csákyho, na projekte Program tolerancie k menšinám, financovanom v rámci programu PHARE. Je to otázka, Nadácia Sándora Máraiho, zúčastnil sa tam Dr. Peter Hunčík, školiaci program pre miestne úrady a mienkotvorcov v súvislosti so zákonnými kompetenciami člena vlády;

    4. aké opatrenia ste z úrovne predsedu vlády vykonali v súvislosti s tým, že Rada vlády Slovenskej republiky pre menšiny a etnické skupiny je nečinná. Podľa štatútu je rada, ktorej predsedom je podpredseda vlády pán Pál Csáky a tajomníčkou generálna riaditeľka sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády pani Kviečinská, zaviazaná zasadať štyrikrát ročne. Naposledy zasadala v septembri 2002. Ste presvedčený, že Slovenská republika od tohto termínu nemá aktuálne a dôležité problémy na prerokovanie v rade?

    Ďakujem za pozornosť.

  • S interpeláciou ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička. Po ňom pán poslanec Hopta.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som položil otázku na ministra školstva pána Martina Fronca.

    Vážený pán minister, v súvislosti s prijatím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, podpísanou 24. novembra 2000, chcete v zmysle následnej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelaní zaviesť povinné vyučovanie náboženstva na školách počnúc výučbou náboženstva už na materských školách. Aký právny základ oprávňuje privilegovanie občanov katolíckej viery a diktovanie podmienok jej cirkevných predstaviteľov pre ministerstvo školstva Slovenskej republiky? Článok 2 bod 3, 4 a 9. V Slovenskej republike žijú rovnako ako občania katolíci, aj občania židovskej obce, luteráni, ateisti a občania hlásiaci sa k ďalším cirkvám. Realizáciou uvedenej zmluvy budú mať iní, ako katolíci, občania nárok na politický azyl? Akým právom sa bude vyučovať podľa toho, čo určí katolícka cirkev? V rozpore s vyhláseniami o nepožadovaní finančných prostriedkov je článok 2 bod 6. Ako chcete zabezpečiť slobodu vyznania, keď svojimi krokmi začínate presadzovať na Slovensku katolícku štátnu ideológiu?

    Ďakujem pekne.

  • Slovo má pán poslanec Hopta. Po ňom pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, obraciam sa so svojou interpeláciou podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, na verejnosť prenikli informácie, že od budúceho kalendárneho roku Sociálna poisťovňa už nebude mať v rozpočte finančné prostriedky na zabezpečovanie kúpeľnej liečby. V roku 2003 v rozpočte mala približne 780 mil. korún, za ktoré nakúpila približne 50 000 poukazov na kúpeľnú liečbu. Tú v budúcom kalendárnom roku by mali zabezpečovať zdravotné poisťovne bez toho, aby od štátu dostali finančné prostriedky. Súčasná finančná situácia zdravotných poisťovní neumožní zabezpečiť kúpeľnú liečbu v takom rozsahu, ako bola zabezpečovaná doteraz.

    Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás: Čo chce urobiť vaša vláda, aby občania Slovenskej republiky neprišli o jednu z ďalších bezplatných zdravotníckych služieb, ktorou kúpeľná liečba bezpochyby bola? Myslíte si, že súčasná ekonomická a sociálna situácia umožní našim občanom, aby si mohli z vlastných finančných prostriedkov zakupovať liečebné poukazy, ktorých cena sa pohybuje od 15 tisíc do 25 tisíc korún? Žiadam vás, aby sa vláda Slovenskej republiky danou problematikou zaoberala a našla finančné zdroje v budúcom štátnom rozpočte, aby kúpeľná liečba našich občanov bola financovaná prostredníctvom Sociálnej poisťovne tak ako doteraz.

    Zároveň predkladám druhú interpeláciu na pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, občania okresu Medzilaborce reprezentovanými obecnými a mestskými zastupiteľstvami a starostami 22 obcí a mesta Medzilaborce vyjadrili nesúhlas k začleneniu terajšieho okresu Medzilaborce do správneho celku Stropkov. Plne si uvedomujú nevyhnutnosť pripravovaných zmien v územnosprávnom členení Slovenskej republiky, avšak ľudské, historické a infraštruktúrne väzby ich regiónu sú úzko späté s horným Zemplínom a súčasným okresom Humenné. Pokiaľ je cieľom týchto zmien priblížiť výkon štátnej služby radovému občanovi, akékoľvek iné začlenenie regiónu Medzilaborce ako k okresu Humenné je pre obyvateľov obcí okresu Medzilaborce neprijateľné predovšetkým z dôvodu vzdialenosti. Mnohé okrajové obce okresu Medzilaborce by mali tak do okresu Stropkov alebo do mesta Stropkov vzdialenosť až 70 km a komplikované dopravné spojenie je taktiež do mesta Stropkov. V tomto čase sa prevádzkujú iba dve autobusové linky, pričom do Humenného je možné cestovať tak autobusovým, ako aj vlakovým spojom.

    Ďalším dôvodom ich stanoviska sú historické skutočnosti, ktoré ich nepretržite vyše 60 rokov spájajú s mestom a okresom Humenné. V súčasnosti plánované, resp. aj realizované rozvojové aktivity sú takisto výsledkom úspešnej spolupráce s inštitúciami, ktoré sídlia v Humennom. Pretrhnutie týchto väzieb by predstavovalo krok späť a s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí stagnáciu komplexného rozvoja okresu Medzilaborce. Uvedené stanovisko je potrebné vnímať ako vôľu obyvateľov všetkých obcí a mesta okresu Medzilaborce, ktorí sú znepokojení návrhom, ako aj krokmi jednotlivých ministerstiev, v gescii ktorých je vytvorenie siete špecializovaných orgánov štátnej správy.

    Žiadam vás v mene občanov okresu Medzilaborce, aby ste pri rozhodovaní o definitívnom usporiadaní všeobecnej a sústavy špecializovanej štátnej správy rešpektovali veľké množstvo objektívnych argumentov podporujúcich oprávnenosť predloženého stanoviska, ktoré je možné v tejto súvislosti uviesť, ako aj vôľu občanov okresu Medzilaborce byť začlenení do okresu Humenné. Občania okresu Medzilaborce spoliehajú na korektné a objektívne rozhodnutie, ktoré bude plne rešpektovať ich oprávnenú požiadavku.

    Vážený pán predseda vlády, zároveň sa vás chcem spýtať, či všetky posledné aktivity, ktoré smerujú k tomu, aby ste zo Stropkova urobili veľký okres, aj keď na to nemá objektívne podmienky, nie sú politicky motivované a nedejú sa iba preto, že z tohto okresu v súčasnom období v Národnej rade pôsobia dvaja poslanci a jeden váš stranícky kolega vo funkcii ministra, a to minister Pavol Prokopovič. Chcete aj naďalej ignorovať názory našich občanov, ako aj predstaviteľov mestských a obecných zastupiteľstiev a násilnou formou pričleniť súčasných obyvateľov okresu Medzilaborce, ale aj okresu Svidník do Stropkova? Ďakujem vám za skorú odpoveď.

  • Pán poslanec Blanár ako posledný vystúpi so svojou interpeláciou.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, zrejme vládna kríza sa preukazuje, pretože ostatní páni ministri vrátane pána predsedu nie sú na interpeláciách, i keď by podľa rokovacieho poriadku tu mali byť, ale pokúsim sa predložiť interpeláciu takýmto spôsobom, lebo ináč nevidím zmysel, aký má ústna prezentácia.

    Takže v zmysle § 129 rokovacieho poriadku predkladám interpeláciu na ministra hospodárstva pána Roberta Nemcsicsa.

    Vážený pán minister, nadmerný dovoz lacného hydinového mäsa, najmä z Číny, spôsobuje značnú ujmu domácemu výrobnému odvetviu i napriek tomu, že domáce produkčné a spracovateľské kapacity sú dostatočné a dokážu zabezpečiť krytie prírastku spotreby hydinového mäsa na trhu v Slovenskej republike. Na tieto skutočnosti upozorňujú predstavitelia domácich chovateľov a spracovateľov jatočnej hydiny v zastúpení Únie hydinárov Slovenska. V tejto súvislosti Únia hydinárov Slovenska oslovila Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a požiadala ministra o zhodnotenie svojho stanoviska. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky upozornilo vo svojej odpovedi na možnosť využitia zákona č. 214/1997 o ochranných opatreniach pri dovoze, na základe ktorého domáci výrobcovia môžu podať podnet voči nadmernému dovozu z titulu im preukázanej vážnej ujmy. Po preskúmaní podnetu môže ministerstvo prijať ochranné opatrenie.

    V zmysle § 16 tohto zákona Únia hydinárov Slovenska na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podala podnet na zavedenie dočasného ochranného opatrenia a doplnila údaje požadované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to adresy dovozcov a prehľad očakávaných hlavných ukazovateľov za rok 2003.

    11. 6. 2003 sa na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky u riaditeľa odboru obchodnej politiky za prítomnosti zástupcov Únie hydinárov Slovenska, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a ministerstva pôdohospodárstva uskutočnilo rokovanie v súvislosti s podaným podnetom. Boli prerokované i dva okruhy problémov, ktoré Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky považovalo za problematické pri zavedení ochranného opatrenia, a to

    1. záväzok vlády Slovenskej republiky neprijímať až do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie žiadne ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom na trh Slovenskej republiky,

    2. nepreukázanosť rastu dovozu hydinového mäsa na trhu Slovenskej republiky za štyri mesiace v roku 2003 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2002.

    Uvedená argumentácia bola zo strany prítomných zamietnutá, keďže v zmysle zákona sa hodnotí trojročné časové obdobie a ohrozenie hydinárskeho výrobného odvetvia. Navyše stanovisko ministerstva pôdohospodárstva k podnetu bolo pozitívne a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča možnosť prijať ochranné opatrenia najmä pri delenej a porciovanej hydine. I napriek tomu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uvedené argumentácie neakceptovalo a podnet odložilo.

    Zdôvodnenie odloženia podnetu listom 612/2003 zo dňa 16. 6. 2003 je v takej závažnej oblasti ochrany domáceho trhu výrobcov zhrnuté len v šiestich riadkoch bez konkrétnych relevantných čísel. Dobre počujete, v šiestich riadkoch bez konkrétnych relevantných čísel.

    Preto vás žiadam, pán minister, o adekvátne zhodnotenie podnetu Únie hydinárov Slovenska konkrétnymi údajmi, číslami a faktami.

    Situácia ukazuje, že priemerné ceny dovážaného hydinového mäsa výrazne medziročne klesajú zo 68,20 Sk za kilogram na 45,50 Sk za kilogram. Nie je to jasný dôvod toho, že dovoz lacnej hydiny vedie k ruinovaniu domáceho hydinárskeho priemyslu, ktorý nielenže je významným zamestnávateľom, ale i producentom kvalitného hydinového mäsa v porovnaní s dovážaným mäsom, čo potvrdili i odborníci v tejto oblasti.

    Prečo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe týchto argumentov a odporúčania Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky nerozhodlo o ochranných opatreniach proti dovozu? Ako chráni záujmy Slovenskej republiky a domáceho trhu, keď zodpovedný rezort ministerstvo pôdohospodárstva sa vyjadril kladne? Nie sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pod ktoré tento potravinársky priemysel patrí, a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky dostatočne kompetentné?

    Pán minister, aj keď tu nie ste, dúfam, že sa vám to dostane, poprosil by som odpoveď na všetky tieto otázky mojej interpelácie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Otváram v tejto chvíli možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne k bodu interpelácie a vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Chcem sa spýtať, panie poslankyne a páni poslanci, chcem podať návrh, ktorým žiadam, aby ste vyjadrili všeobecný súhlas s tým, že budeme pokračovať ďalej v bodoch, v ktorých sme prerušili rokovanie pred obedňajšou prestávkou, a hlasovanie o jednotlivých bodoch by sme presunuli na 18.00 hodinu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Budeme teda pokračovať v prerušenej rozprave k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 232).

    Poprosím poslanca Roberta Fica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána poslanca Kondróta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Rokovanie sme prerušili pri rozprave, do ktorej ako posledná bola prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo so svojím vystúpením v rozprave.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obmedzení ekonomickej sily obchodných reťazcov má ambíciu na základe poznatkov z ich fungovania doma i v zahraničí jednak obmedziť zneužívanie silného postavenia obchodných reťazcov na trhu vo vzťahu k dodávateľom, a to zákazom praktík z titulu ekonomickej sily. Ďalej upraviť označovanie alebo prebaľovanie výrobkov pod vlastným názvom a regulovať zriaďovanie nových veľkoplošných prevádzok.

    Zo stránky formálnej je to zákon krátky, ale spôsobuje veľké problémy svojím obsahom, filozofiou a cieľmi. Samotný zákon vychádza síce z pravdivého zobrazenia praktík reťazcov a ich dôsledkov. A o tom tu vôbec nechcem polemizovať. Ale hľadá chybu tam, kde nie je. V § 3 ods. 1 návrhu zákona sa hovorí, že ekonomická sila umožňuje prevádzkovateľovi vstupovať do veľmi výhodných vzťahov s odberateľmi. Považujem to za základný omyl tohto návrhu. To, čo takéto vzťahy umožňuje, je ochota dodávateľa podmienky akceptovať. Veď obchodný vzťah je zmluvný vzťah dvoch strán, do ktorých vstupujú, podčiarkujem, dobrovoľne.

    Musím na adresu našich výrobcov povedať, že zlyhali pri nástupe prvých reťazcov, keď uzatvorenie prvých, pomerne ešte výhodných kontraktov považovali za výhru nad svojou konkurenciou, ktorá sa na pulty nedostala. Samozrejme, že prevádzkovatelia obchodov na toto veľmi rýchlo prišli a začali pritvrdzovať. Ani vtedy sa väčšina domácich výrobcov nezbadala a pristupovala na horšie podmienky. Niektorí pekári sa nechali dokonca dotlačiť na cenu rožka 20 halierov, a pritom pečivo z vlastných pekární predávajú supermarkety v cene neporovnateľne vyššej. Dokonca dokázali to, že reťazce začali agresívnejšie postupovať i mimo Slovenska.

    Ďalší problém s týmto zákonom je, dá sa to čítať i v osobitnej časti, v ktorej predkladateľ uvádza, že výpočet konkrétnych spôsobov obsahuje väčšinu doteraz vyvinutých praktík. Pýtam sa, keď budú obchodníci prichádzať s novými metódami, budeme novelizovať tento zákon každých 6 mesiacov?

    Obsahovo by mohol byť opodstatnený § 4, v ktorom sa hovorí o predaji pod svojím obchodným názvom alebo tzv. private labels. Predaj pod vlastným obchodným názvom považujem za nesprávny, pretože predávať cudzie výrobky pod svojím menom je podvodom na spotrebiteľovi, umožňuje to machinácie v kvalite a v pôvode tovaru. Potravinový kódex však prikazuje označovať výrobky menom a sídlom výrobcu a týka sa to nielen potravín, ale i kozmetiky a drogistického tovaru. A preto považujem ďalšiu zákonnú normu za neopodstatnenú.

    Paragraf 5, ktorý má upraviť hustotu siete veľkoplošných predajní, je praktickou ukážkou toho, ako sa voda káže a víno pije. Totižto tým, že nie sú tam stanovené kvantitatívne ukazovatele tejto hustoty siete supermarketov, otvára sa priestor na subjektívne hodnotenia. A tým sa vlastne vytvárajú zdroje korupcie, proti ktorej predkladateľ zákona veľmi tvrdo bojuje.

    Zapojením profesijných komôr sa kruh uzatvára, pretože tieto môžu korporatívne vstupovať do konkurenčného súboja a regulovať konkurenciu v prospech vlastných záujmov. A že to nie je len výmysel, dokazuje príklad z východného Slovenska, kde sa to konkrétne udialo s Komorou lekárnikov a udeľovaním nových licencií pre lekárne.

    Zhrnuté a podčiarknuté: Zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov. Je diskriminačný. Jednak tým, že chráni skupinu podnikateľov, ostatných tým diskriminuje, postihuje zase iba vybranú skupinu obchodov, čím vlastne vytvára pole pre menšie podniky, ktoré v sieťach môžu používať takéto isté metódy. A v konečnom dôsledku vytvára priestor na korupciu. Tých, ktorých ochrániť chce, vlastne týmto spôsobom oslabuje. Po príchode tvrdších podmienok im už nepomôže žiadny zákon.

    A zamysleli ste sa už aj nad tým, že jedným z dôsledkov prijatia tohto zákona môže byť vytlačenie väčšiny slovenských výrobkov a výrobcov z trhu? Jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. On je rozhodujúcim prvkom v tomto súboji a v konečnom dôsledku sa on rozhoduje podľa obľúbenosti, kvality, tradície a ceny výrobku. A spotrebiteľ je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Použijem myšlienku kolegu poslanca z nášho výboru, ktorý povedal: „Viete si predstaviť, čo by bolo so spotrebiteľskými cenami bez tejto konkurencie?“

    Pán predkladateľ, hovorili ste, kto každý podporuje váš zákon. Ale zabudli ste povedať, či ho podporujú aj obyčajní občania, ktorí chodia do týchto supermarketov.

    V rukách zákonodarcov je podstatne silnejšia zbraň – vytvárať legislatívne jednoduché podmienky na podnikanie a zamestnávanie, riešenie silne konkurencieschopnej domácej podnikateľskej vrstvy, ktorá dokáže exportovať a ktorá sa nedá vydierať a nepristúpi na hocijaké podmienky predajcov, len aby sa udržala na trhu.

    A od nás očakávajú podnikatelia hlavne vytvorenie jednoduchého legislatívneho prostredia na podnikanie, a to hlavne v troch bodoch:

    - Zvýšenie vynútiteľnosti práva, napríklad zriadením obchodných súdov, ktoré by rozhodovali v zákonom stanovenej lehote.

    - Zníženie ceny práce, a to znížením odvodov a priamych daní.

    - Zjednodušením zamestnávania, ktoré by zvýšilo záujem strednej vrstvy zamestnávať.

    Aj keď prvý krok sme už spravili v novelizácii Zákonníka práce, ale potrebná razantnosť zmien zostala podmienená nadštandardným postavením odborov a tripartity na Slovensku. Rozhodnúť môže aj koordinovaný postup výrobcov v profesiách, ktorí môžu vytvárať odbytové združenie, obchodné aliancie a nepozerať na druhých ako na konkurenciu, ale ako na časť súkolia, ktoré dovezie ich výrobky na pulty obchodných reťazcov za výhodnejších podmienok.

    Nedá mi, aby som nereagovala aj na vyjadrenia pána predkladateľa, ktorý vo svojom stanovisku na môj názor publikovaný v denníku SME uviedol niekoľko skutočností, ktoré tu už dnes odzneli a zrejme ešte aj odznejú v reakcii predkladateľa v záverečnom slove. Teda dovoľte mi, aby som citovala. Citát: „Poslankyňa za SDKÚ Tkáčová ponúka celý arzenál argumentov proti. Nebolo by na tom nič zlé, pokiaľ by nešlo o argumenty, ktorými obchodné reťazce doslova zaplavili výbory parlamentu.“ Koniec citátu.

    Nuž, pán poslanec, nepotrebujem cudzie rozumy, aby som posúdila problematiku, ktorá bola v minulých rokoch mojím chlebíčkom. Budem troška osobná. Už jedenásty rok vlastním malú potravinársku prevádzku a do obchodných vzťahov aj so supermarketmi som vstupovala ešte v časoch, keď vy ste netušili, že si z toho urobíte takúto populárnu agendu. A to, že ide o moje názory, svedčí aj skutočnosť, že keď tento parlamentu v II. volebnom období rokoval prvýkrát o zákone, uverejnila som ako občan svoj názor v tom istom denníku 18. júna a vtedy som veru v žiadnom výbore parlamentu nesedela.

    Ďalší citát: „Ako priznáva poslankyňa Tkáčová, praktiky obchodných reťazcov sú čím ďalej agresívnejšie.“ Nikde som sa nevyjadrila, že praktiky, ktoré používajú reťazce, nie sú zobrazené správne alebo že tak nekonajú. Tá škála je dokonca oveľa širšia. To, čo zdôrazňujem, je to, že na tom majú zásluhu domáci výrobcovia, ktorí sa nechali zatlačiť do kúta. A, naopak, si myslím, že skôr, ako tento zákon nadobudne platnosť, teda za predpokladu, že ho prijmeme, budú už obchodníci presne vedieť, ako sa majú zariadiť, a táto zákonná norma bude zbytočná.

    Ďalej citát: „Dokonca ho odporučil na schválenie aj ústavnoprávny výbor parlamentu.“ Pán poslanec Fico, zabudli ste dodať, že ďalšie 4 výbory neprijali platné uznesenia a dokonca v našom výbore za tento návrh zákona nehlasovali ani vaši poslanci, čo svedčí, že ste ich nepresvedčili svojimi argumentmi.

    A posledná vaša otázka: „Komu to vlastne slúži časť slovenských poslancov?“ Odpoveď je veľmi krátka: Zdravému rozumu.

    Celkom na záver chcem upriamiť pozornosť ctených kolegýň a kolegov na to, že my máme ochraňovať záujmy slabších, a to sú v tomto prípade spotrebitelia. Záujmy predajcov i výrobcov sú ekonomického rázu. Záujem spotrebiteľa je mať zdraviu neškodlivé, kvalitné a cenovo prístupné výrobky. Nie náhodou nemecký výbor pre poľnohospodárstvo má svoj celý názov Výbor pre ochranu spotrebiteľa a pre poľnohospodárstvo.

    Ešte by som chcela k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Malchárka, škoda, že tu nie je, by som chcela navrhnúť, aby sme o bode 3 z jeho pozmeňujúcich návrhov hlasovali zvlášť, pretože on tu navrhuje vypustiť zo zákona slová „spätný odber“, ale chcem ho upozorniť, že hlavne v tých komoditách, ktoré on uvádza, chlieb a pečivo potravinový kódex zakazuje spätný odber. Keď ten zákon má byť prijatý, nech tam tá úprava zostane vrátane spätného odberu.

    Ďakujem vám za pozornosť, ctené kolegyne a kolegovia. Chcem vás požiadať, aby ste tento návrh zákona nepodporili. Zákon o obchodných reťazcoch je zlý, a preto ho klub SDKÚ nepodporí. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Maxon, Janiš. Uzatváram možnosť... Paška. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. V tejto chvíli pre objektívnosť interpretácie pani kolegyni chcem povedať, že poslanci poslaneckého klubu Smer sa s obsahom tohto zákona stotožnili. Mám na mysli teraz tých dvoch poslancov, ktorí sú členmi pôdohospodárskeho výboru, ale pri hlasovaní neboli dostatočne koncentrovaní a došlo k istému nedorozumeniu.

  • Smiech v sále.

  • Neviem, prečo sa tomu smejete. Ja by som mohol vymenovať polovičku tejto snemovne, ktorá sa od začiatku tohto volebného obdobia ešte nedokázala skoncentrovať na to, čo sa tu v pléne deje.

    Hovorím to pre objektívnosť, pretože názor tých dvoch poslancov poznám, ale musel som rešpektovať ten výsledok hlasovania, aký bol.

  • Pán poslanec Janiš – faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Na margo predrečníčky treba možno iba doplniť, že tak, ako je podaný návrh zákona o obchodných reťazcoch, tak je to typickým produktom filozofie, podľa ktorej štát vie najlepšie regulovať všetky oblasti života spoločnosti. Návrh tak, ako je podaný, možno pokojne označiť iba za produkt populizmu.

  • Uvedomili si navrhovatelia vplyv návrhu zákona na tvorbu podmienok prázdnin pre korupčné prostredie? Každá právomoc štátu či samosprávy rozhodovať o vstupe na trh na základe nejasných kritérií tak, ako sú uvedené v § 5, nesie v sebe toto nebezpečenstvo. Takto vágne stanovené kritériá pomôžu vytvoriť podmienky na rozhodovanie, ktoré bude mať ďaleko a ďaleko od objektívnosti. A v konečnom dôsledku každý zásah štátu do konkurencie, jej znižovania a obmedzovania, jeho následky ponesú občania.

  • Pán poslanec Paška – faktická poznámka.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, páni poslanci, keď chcete mať slovo, prihláste sa. Pán poslanec Paška – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Jeden taký drobný nesúhlas s kolegyňou, ktorá hovorila, že slovenský podnikateľ je zahnaný do kúta v obchodnom vzťahu, ktorý je paritný, a že môže fungovať úplne nezávisle, a predsa je takým istým partnerom. No ale ten zákon, ak ste postrehli, vážení, predkladateľ hovorí o zneužívaní ekonomickej sily.

    Mal som tú možnosť pôsobiť v oblasti podnikania, kde som uzatváral stovky kontraktov, a viem, čo to je zneužívanie alebo využívanie ekonomickej sily. Ale chcem poukázať na oblasť, ktorá zdanlivo ešte nebola prezentovaná, a to je, akým spôsobom obchodné reťazce vysávajú drobnú, zdanlivo drobnú časť výnosov, ktoré plynuli do sekundárnej a terciárnej sféry. Mám na mysli podporu slovenských výrobcov kultúre, športu, sociálnym veciam, ktoré dnes jednoducho nie sú schopní realizovať pod ekonomickým tlakom, pod zneužívaním ekonomickej sily, pretože ich marže a ich výnosy sú naozaj tlačené na úroveň jednoduchej ekonomickej reprodukcie.

    Skúste dnes – a chcem reagovať aj na pána kolegu Rusnáka, ktorý už pred obedom spomenul, že je z východu –, skúste dnes nájsť výrobcu na východe, ktorý by bol schopný a ochotný dať peniaze na šport, dať peniaze na kultúru, dať peniaze na sociálne veci tak, ako to bolo predtým. Dnes jednoducho tieto výnosy sú koncentrované v rukách obchodných reťazcov a končia niekde úplne inde.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, nechcete reagovať? Pán poslanec Maxon už nemôže dostať slovo. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som povedala, že sa môže prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za názory, aj keď ich nemusíme mať spoločné, ale tak ako pán kolega Rusnák povedal, som za diskusiu o tomto.

    Len pánu poslancovi Paškovi chcem povedať, že o tom, že podnikatelia sa nevedia brániť, hovoríte vy týmto zákonom. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána poslanca Fica, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Chcem poďakovať, vážené dámy a páni, za všetky diskusné príspevky. Osobitne chcem poďakovať za konštruktívny prístup tých poslancov Národnej rady, ktorí zostavili súhrn pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa bude hlasovať, pretože naozaj najlepší spôsob, ako zvládnuť tému, je vystúpiť konštruktívne, mať pozmeňujúce návrhy a nehovoriť o populizme a podobných veciach, pretože sa potom ľahko dostávame do polohy, ktorá má ďaleko od konštruktívnosti a vecnosti.

    S veľkým potešením počúvam, predovšetkým od SDKÚ, všetky tie hlasy a výzvy, ako treba mať slobodný trh, ako má byť trh liberálny, ako sa nemá brániť a, neviem, čo všetko. Vážené dámy a páni, ako ste včera hlasovali o telekomunikačnom zákone?

  • Veď je to, vážené dámy a páni, je to úplne trápne a smiešne, čo tu predvádzate, pretože máte dva metre na ten istý problém. Keby ste sa jednoducho inak postavili k telekomunikačnému zákonu, tak nepoviem ani pol slova. Vy nemáte morálne právo, ani vecné právo hovoriť čosi o liberalizme a slobodnom trhu, lebo ste to ukázali pri telekomunikačnom zákone.

    Vážená pani poslankyňa, ktorá hovorila pred chvíľkou, Tkáčová, vy to veľmi dobre viere, že väčšina tovaru, ktorá je v obchodných reťazcoch – odišla pani poslankyňa, lebo nerada počúva odpovede –, väčšina tovaru...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, upokojte sa, teraz hovorím ja.

    Väčšina tovaru, ktorý sa predáva vo veľkoobchodoch a v obchodných reťazcoch, je rýchloobrátková, to znamená, že sa do 48 hodín predá a minie. Tak obchodný reťazec má cash, má hotové peniaze za 48 hodín. Ale mali by ste vidieť, že ten istý obchodný reťazec vyberá poplatky a platí dodávateľom za 90 až 120 dní. Tak koho máme teda chrániť? Máme rešpektovať situáciu, že niekto má za 48 hodín všetky peniaze vo svojej pokladnici, môže s nimi narábať, ale dodávateľ k svojim peniazom príde až za tri alebo štyri mesiace, a to predtým ešte musí zaplatiť obrovské poplatky za zalistovanie, musí zaplatiť obrovské poplatky za akcie, všetky reklamné akcie, všetky propagačné akcie? Veď je tu údaj, ktorý presne hovorí o tom, 15 až 29 % z vytvorených zdrojov musia dať dodávateľské firmy obchodným reťazcom v rámci rôznych poplatkov, akcií a neviem, čoho všetkého, čo sa v tejto oblasti deje. Takže zákon o obchodných reťazcoch je naozaj, naozaj maximálne dôležitý.

    V roku 2000, keď vláda Slovenskej republiky prišla s návrhom na prijatie zákona o obchodných reťazcoch a potom tento samotný návrh stiahla, sa hovorilo, že budú prijaté opatrenia, aby sa bránilo praktikám, o ktorých dnes hovoríme. Povedzte mi: Aké opatrenia boli prijaté od roku 2000? Absolútne žiadne! Zákon o hospodárskej súťaži, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, nikto z nich nemôže nič konať, lebo nemá na to legislatívny rámec. Jediné, čo sa zmenilo od roku 2000, že praktiky obchodných reťazcov sú čím ďalej tým agresívnejšie. Sú vyššie zalistovacie poplatky, viacej sa platí za akcie, viacej sa platí za rôzne propagačné materiály, ktoré sa potom distribujú na náklady týchto spoločností do schránok. Za týchto podmienok si myslím, že návrh zákona má svoje opodstatnenie.

    Verím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli pripravené, budú schválené, pretože upravujú tento návrh tak, aby bol ešte lepší, ako možno sme ho predložili my, ale veď o tom je návrh zákona. Nikdy sa nebránime o veciach diskutovať, ak je naozaj diskusia maximálne konštruktívna. Nepočul som žiadne vecné argumenty. Boli to všetko jednoducho veci, ktoré sa objavujú na papieroch, ktoré majú hlavičku Tesca, Carrefouru, Kauflandu a podobne. A ja si kladiem otázku, či ste poslanci Národnej rady, alebo ste agenti týchto obchodných reťazcov. Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Pán spravodajca, chcete ešte slovo k rozprave? Ďakujem pekne. Hlasovať o tomto bode budeme po 18.00 hodine, ako sme sa dohodli.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 24.

    Návrh v parlamente odôvodní minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Pán minister už ide do rokovacej sály.

    Prosím, pán minister, aby ste odôvodnili návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín. Máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prepáčte mi, ale práve skončila koaličná rada. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh dohovoru a žiadam súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.

    Ide o štandardný právny úkon, keď Slovenská republika, vyplývajúc z jej povinností, ktoré má v Rade Európy, v nutnosti zosúladiť vnútroštátne právne normy s dohovormi Rady Európy a postupne sprístupniť tieto dokumenty, ktoré musíme podpísať. Predložený Európsky dohovor o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokol a dodatkový protokol k uvedenému Európskemu dohovoru bol prevzatý aj do legislatívy štátov Európskej únie a stal sa súčasťou skleníkových tabuliek a kapitoly č. 25 Colná únia, ktoré sú predmetom rokovania o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Účelom tohto dohovoru je zabezpečiť zmluvným stranám v rámci európskej solidarity v prípade potreby dostatočné množstvo reagencií na určovanie krvných skupín za predpokladu, že poskytujúce zmluvné strany majú dostatočné zásoby pre vlastnú potrebu. Reagencie sa budú poskytovať len za podmienky, že sa nepoužije za účelom zisku a že sa budú používať výlučne na zdravotné účely. Na výmenu týchto reagencií na takomto základe zmluvné strany zabezpečia oslobodenie takejto transakcie od všetkých colných poplatkov. Protokol k tomuto Európskemu dohovoru podrobne definuje požiadavky na kvalitu imunohematologických reagencií ľudského, zvieracieho a rastlinného pôvodu. Jeho súčasťou je aj podrobná technická špecifikácia zabezpečovania prepravy reagencií. Dodatkový protokol k uvedenému Európskemu dohovoru upravuje podmienky pristúpenia k dohovoru pre štáty vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva a je neoddeliteľnou súčasťou dohovoru. Aj keď sa v oblasti imunohematologickej diagnostiky v priebehu vedeckého vývoja prešlo k výhradnému použitiu monoklonových protilátok, pristúpenie k týmto zmluvným dokumentom je nevyhnutné i z hľadiska integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie tohto dokumentu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Milana Gaľu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 279 z 18. júna 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 27. júna 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24) dňa 25. júna 2003, vyslovil súhlas s návrhom a vo svojom uznesení č. 52 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.

    Výbor schválil správu výboru svojím uznesením č. 53 z 25. júna 2003, v ktorej určil za spravodajcu výboru člena výboru Milana Gaľu. Súčasťou správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím v tejto chvíli predložiť.

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júna 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.“

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Ďakujem, pán minister aj pán poslanec. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli, po 18.00 hodine.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 220, spoločnú správu výborov máte ako tlač 220a.

    Prosím, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník, aby ste vládny návrh zákona v snemovni odôvodnili.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, zákon č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 4 príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa ako dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, uvedené v ods. 3 písm. c) tohto ustanovenia, sa nahradili jednorazovými štátnymi sociálnymi dávkami. Vzhľadom na túto systémovú zmenu tieto dávky neboli vylúčené z príjmu na účely určenia súm životného minima.

    Okrem toho sa v systéme štátnej sociálnej podpory upravilo poskytovanie ďalších jednorazových štátnych sociálnych dávok. Tieto jednorazové príspevky štátu sú určené na mimoriadne výdavky spojené s existenciou určitej životnej situácie a vzhľadom na uvedený charakter by sa nemali podľa navrhovaného zákona považovať za príjem na účely životného minima.

    Účelom návrh zákona je ustanoviť, aby sa jednorazové štátne sociálne dávky, ktoré majú povahu podpory štátu pri mimoriadnych výdavkoch spojených s existenciou určitej životnej situácie občana, nezapočítavali do príjmu na účely určenia súm životného minima. Ide o tieto štátne sociálne dávky: príspevok na pohreb, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok patriaci rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, jednorazový príspevok pestúnskej starostlivosti a jednorazový rodičovský príspevok patriaci druhému rodičovi.

    Ďakujem. Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Edit Bauer. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, z poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 279 z 20. mája pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 155 z 10. júna, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 112 z 11. júna, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 90 z 11. júna a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 96 z 12. júna. Výbory Národnej rady, ktoré vládny návrh prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 a 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť ich a o bode 4 uvedenom v IV. časti tejto správy s návrhom neschváliť ho.

    Ďakujem. Skončila som, môžete otvoriť rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, napriek tomu, že z našich radov dochádza a aj bude dochádzať k častej kritike niektorých zákonov, ktoré prichádzajú z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, môžem o tomto návrhu zákona povedať, že je dobrý.

    Dovolil by som si ešte povedať ďalšiu vec, že spoločne naozaj môžeme urobiť to, že tento zákon bude ešte lepší, ak nie výborný. Tento návrh zákona odstraňuje jednu nespravodlivosť v právnom systéme Slovenskej republiky, že keď niekomu poskytneme jednorazové štátne sociálne dávky, na strane druhej mu štát zoberie sociálnu dávku, ktorú dostáva ako trvalý príjem pri dlhodobej nezamestnanosti. Že nejde o prostriedky, hoci idú z jedného zdroja, ktoré sa poskytujú duplicitne, je asi každému zrejmé.

    Ja som sa rozhodol v poslaneckej novele k návrhu novely zákona o životnom minime riešiť iný prípad, a to prípad sociálnych štipendií študentov. Rovnaký príklad, ktorý znie: V prípade, keď študent dostane sociálne štipendium, na druhej strane jeho rodičom zoberú dávku sociálnej pomoci. Sociálne štipendium, rovnako ako v návrhu vládnej novely, neplní svoj zákonom ustanovený účel presne tak, ako doteraz neplnili v niektorých prípadoch jednorazové štátne sociálne dávky.

    Preto som veľmi rád, že je istá vôľa možno zmeniť to tým, tak ako to bolo vo výbore, a doplniť pozmeňujúcim návrhom v rámci spoločnej správy a v rámci pripomienok, ktoré boli schválené gestorským výborom, vložiť môj poslanecký návrh zákona, teda túto jednu časť, do vládnej novely tak, aby sme nemuseli prijímať dve novelizácie jedného zákona naraz a súčasne.

    Je to logická vec a myslím si, že ide o dobro veci, kde by sme sa mali zhodnúť na tom, že hlavné je, aby sa táto vec vyriešila bez ohľadu na to, či pôjde o vládny návrh zákona, alebo ide o poslaneckú novelu. Preto som veľmi rád, že výbor pre sociálnej veci v rámci spoločnej správy schválil tento pozmeňujúci návrh, a prosím všetkých poslancov Národnej rady, aby sa týmto vážne zaoberali a aby tento pozmeňujúci návrh podporili. V tom prípade, ak to prejde do vládnej novely, samozrejme, stiahnem v zmysle § 95 zákona o rokovacom poriadku svoj poslanecký návrh novely zákona o životnom minime ako predkladateľ späť.

    Ešte raz ďakujem pekne a prosím o podporu tak aj tohto zákona, ako aj pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem zatiaľ. Pán minister? Nie. Pri ďalšom zákone nezostáva ani pani poslankyňa. Pardon.

    Pán poslanec Madej, chcem sa vás spýtať, či sťahujete svoj poslanecký návrh zákona?

    Tak budeme pokračovať potom v prerokúvaní vášho poslaneckého návrhu zákona. Ja aj ako členka sociálneho výboru veľmi dobre viem, že váš zákon, ak prijmeme teraz prednesený návrh zákona, je bezpredmetný, ale ak trváte na prerokúvaní vášho podaného poslaneckého návrhu zákona, tak ho prerokujeme.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte, dámy a páni, ako tlač 216, spoločnú správu výborov ako tlač 216a.

    Pán poslanec Madej, prosím, aby ste návrh odôvodnili. Pán poslanec, nekomplikujte situáciu a prosím, aby ste predniesli svoj návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Keďže som povedal a keďže máme takú situáciu, že hlasujeme o všetkých návrhoch spoločne a po jednotlivých bodoch, nedochádza k hlasovaniu o návrhoch zákonov za každým, na základe istého prísľubu, aj keď neviem, do akej miery záväznému, ale keď hovoríme všetci o novej politickej kultúre, tak verím, že to bude dodržané a situácia sociálnych štipendií študentov bude vyriešená v rámci vládnej novely.

    Tak naberám predsa odvahu a sťahujem v zmysle § 95 svoj návrh novely zákona o životnom minime ako predkladateľ späť a dúfam, že sa to vyrieši pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám pekne, pán poslanec. Opäť ako členka sociálneho výboru môžem vás ubezpečiť, že návrh, na ktorom vám záleží, určite schválime.

  • Reakcie z pléna.

  • Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 283. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 274.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby návrh pred poslancami odôvodnil.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je najmä zefektívnenie činnosti kontroly v sociálnom poistení, obmedzenie zneužívania systému nemocenského poistenia a primerané určenie poskytovania nemocenských dávok. Realizácia navrhovaných zmien v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a jeho ďalšou novelizáciou by spôsobila zneprehľadnenie a obťažnú zrozumiteľnosť právnej úpravy v ňom obsiahnutej. Z tohto dôvodu sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje rekodifikácia tohto zákona.

    V právnej úprave sociálneho poistenia sa predloženým návrhom zákona upravujú tieto zmeny zásadného charakteru:

    - Rozširuje sa možnosť dobrovoľného poistenia pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku s pobytom na území Slovenska.

    - Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca financovanej zamestnávateľmi.

    - Upravuje sa výška nemocenského poskytovaného samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám financovaného Sociálnou poisťovňou za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, rovnako ako sa navrhuje výška náhrady príjmu poskytovaná zamestnancovi za prvé tri dni jeho dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom, a to 18 % z vymeriavacieho základu.

    - Rozčleňuje sa dôchodkové poistenie na starobné poistenie a invalidné poistenie.

    - Zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktoré platí poistné štát.

    - Upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok, najmä v súvislosti s postupným predlžovaním dôchodkového veku mužov a žien a jeho zjednotením na 62 rokov veku.

    - Upravuje sa možnosť poskytovania predčasného starobného dôchodku.

    - Upravuje sa definícia invalidity a vypúšťa sa právna úprava poskytovania čiastočného invalidného dôchodku.

    - Upravuje sa možnosť poberania dôchodku popri výkone zárobkovej činnosti.

    - Zavádza sa nová právna úprava zvyšovania dôchodkov.

    - Začleňuje sa komplexná právna úprava poistenia v nezamestnanosti a poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.

    - Upravuje sa nová štruktúra Sociálnej poisťovne.

    - Upravujú sa výšky maximálnych vymeriavacích základov a percentuálne sadzby na platenie poistného pre jednotlivé druhy poistení.

    Vládny návrh zákona vzhľadom na dohodu nemá v oblasti sociálneho poistenia univerzálny charakter.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie podávam spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení (tlač 283). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Nový zákon o sociálnom poistení, ktorý nahrádza platný zákon č. 413/2002 Z. z., upravuje štruktúru a pôsobnosť Sociálnej poisťovne, zefektívňuje činnosť a kontrolu v sociálnom poistení, obmedzuje zneužívanie systému nemocenského poistenia a ďalšie nové zmeny.

    V systéme sociálneho poistenia dochádza k zásadným zmenám, z ktorých uvádzam iba niektoré: novo sa definuje sústava sociálneho poistenia, upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok, zavádza sa valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov, upravuje sa definícia invalidity, zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, upravuje sa štruktúra Sociálnej poisťovne, rušia sa rezervné fondy k jednotlivým základným fondom v Sociálnej poisťovni a navrhuje sa tvorba jedného rezervného fondu. Vzhľadom na rozsiahlosť zmien navrhovaných v zákone č. 413 ich realizácia novelou zákona by znamenala zneprehľadnenie úpravy v ňom obsiahnutej, a preto sa navrhuje rekodifikácia.

    Návrh zákona predstavuje zladenie s požiadavkou uplatňovania princípu rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami, ochranu práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

    Ministerstvo financií vyjadrilo súhlas s doložkou finančných ekonomických vplyvov k návrhu zákona o sociálnom poistení. Rada hospodárskej a sociálnej dohody prerokovala predmetný návrh zákona dňa 21. mája 2003 a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Problematika sociálnej politiky je v práve Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie upravená. Keďže členským štátom je ponechaná široká voľnosť pri navrhovaní a rozvoji ich sociálnych systémov sociálneho zabezpečenia, stupeň kompatibility tohto návrhu zákona je právom ES, EÚ, sa nevyjadrujem.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 274 z 13. júna prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. augusta a gestorský výbor do 4. septembra.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiadny poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian, pán poslanec Hrdlička, pani poslankyňa Navrátilová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian, poprosím vás, najskôr pani spravodajkyňa vystúpi v rozprave, prihlásila sa na záver svojej reči. Dávam jej slovo na úvod rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Edit Bauer.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je mi trochu ľúto, vzhľadom na to, že prerokúvame jeden z najdôležitejších zákonov, nie na tomto pléne, nie na tomto zasadnutí Národnej rady, ale možno celý rok a možno v celom volebnom období, že takáto dôležitá zmena, ktorá sa týka naozaj každého obyvateľa skôr alebo neskôr, sa stretáva iba s takýmto slabým záujmom poslancov.

  • Myslím si, že niet pochýb o tom, že priebežný dôchodkový systém je potrebné rekonštruovať nielen u nás. Dá sa povedať, že nad dôchodkovými systémami, nad systémami sociálneho zabezpečenia, alebo sociálneho poistenia v celej Európe visí tabuľa „Pod rekonštrukciou“. Určite je to vyvolané neudržateľnosťou priebežného systému, neudržateľnosťou štedrých dôchodkových schém, ktoré boli šité pre inú demografickú situáciu, pre situáciu, keď obyvateľstvo, najmä aktívne obyvateľstvo, malo rastúcu tendenciu, ale nie na tú situáciu, keď obyvateľstvo starne.

    Treba povedať, že z jednej strany, samozrejme, ide o mimoriadne pozitívny proces, pretože – či sa nám chce veriť, alebo nie – za uplynulých 50 rokov priemerný vek dožitia žien narástol o celých 15 rokov a mužov o viac ako 10 rokov. Je celkom evidentné, že tie schémy, ktoré boli stavané na rastúce obyvateľstvo v prípade, keď počet novonarodených dramaticky klesá, dramaticky upadá a aj v dôsledku toho obyvateľstvo rýchlejšie starne, je tento systém neudržateľný.

    Niet pochýb o tom, že tento celý systém potrebuje razantnú a podstatnú úpravu. Zároveň však musím vysloviť určité poľutovanie, že nemáme tu celý balík zákonov, pretože veľmi ťažko sa posudzuje jeden zákon, i keď základný zákon, bez toho, že by sme nevideli súvislosti, ako bude vyzerať zákon o druhom pilieri, ako sa navzájom budú dopĺňať, ako navzájom budú kompatibilné alebo nekompatibilné.

    Samozrejme, že ak počítame s trojpilierovým dôchodkovým systémom, radi by sme tu mali aj novelu zákona o doplnkových dôchodkových poisťovaniach. V tomto momente nám iba zostáva konštatovať, že máme určité obavy o tretí pilier, pretože v príprave daňovej reformy nevidíme tie záruky, ktoré by sme radi videli, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ktoré sľubovalo a sľubuje upresnenie, upevnenie sporivosti na dôchodkový vek. Je celkom evidentné, že tretí pilier bez daňového zvýhodnenia alebo iného systému zvýhodnenia, napr. ako je zvýhodňované stavebné sporenie, bez takejto podpory doplnkový dôchodkový systém zrejme neprežije.

    Som presvedčená, že nemôže byť naším záujmom, aby sa to stalo, aby tretí pilier nebol životaschopný a nepomáhal vytvárať zdroje na dôstojnú životnú úroveň pre staršiu generáciu. Radi by sme, samozrejme, videli zároveň aj nový návrh zákona o hmotnej núdzi, pretože ak tento nový zákon uplatňuje do dôsledkov princíp sociálneho poistenia, a teda nemá spodnú ochranu, je celkom evidentné, že tento zákon bude treba čítať spolu so zákonom o hmotnej núdzi, pretože sa nemôže stať, aby ten, kto získal nárok na dôchodkové poistenie, teda získal nárok na dôchodok, zostal na tej istej úrovni príjmov ako ten, kto nikdy nepracoval a neplnil odvodové povinnosti.

    Treba povedať, že je pozitívne, že sa podarilo dosiahnuť riešenia, ktoré v prípade prípravy zákona č. 413 sa nepodarilo prijať. Mám tu napríklad na mysli platenie nemocenského zamestnávateľmi, ktoré tento balík zákonov už pozná, a zamestnávatelia zrejme pristúpili na takúto dohodu. Treba však zároveň povedať, že nie všetko sa podarilo z pôvodných zámerov, takisto ako sa pri 413-ke nepodarilo urobiť tento zákon univerzálnym, nepodarilo sa urobiť ani tento návrh zákona tak, aby sa uplatnil princíp univerzality pri sociálnom poistení, že sme si síce všetci rovní, ale sú medzi nami rovnejší – a tento zákon to potvrdzuje.

    Treba povedať, že návrh zákona obsahuje rad pozitívnych riešení napr. pri zavedení možnosti skoršieho odchodu do dôchodku, teda predčasného odchodu do dôchodku, pričom uplatňuje určitý princíp sociálnej spravodlivosti. Som presvedčená, že rozhodujúca väčšina ustanovení tohto zákona je mienená pre cieľový stav ako vyhovujúci, ale treba povedať aj to, že hádam najslabším miestom návrhu tohto zákona sú prechodné ustanovenia, ktoré nie vždy zohľadňujú v dostatočnej miere prechodný stav, teda stav, keď začne fungovať nový zákon o druhom pilieri a ešte nebudú efektívne výsledky z uplatňovania tohto piliera.

    Som presvedčená, že zostávajúci čas do druhého čítania, napriek tomu, že budú parlamentné prázdniny, sa podarí využiť na to, aby sme spoločne našli niektoré ustanovenia, niektoré riešenia, ktoré by tie situácie prekrývali, o ktorým si myslíme, že tento návrh zákona ešte nerieši dostatočne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Angyalová – faktická poznámka, nech sa páči. Končím možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani spravodajkyni za množstvo konštruktívnych poznámok, ktoré povedala aj v zmysle toho množstva diskusií, ktoré sme mali napr. na kolégiu s pánom ministrom alebo aj v sociálnom výbore, aj na iných fórach. Chcem rovnako ako vy, pani spravodajkyňa, vyjadriť ľútosť nad tým, že tu nesedia mnohí poslanci, ale ja pevne dúfam, že až v septembri pôjde celý komplexný balík týchto zákonov, takže tu bude naozaj riadna diskusia. A chcem vyjadriť nádej, že to bude celé konštruktívne a že rokovanie a takisto aj hlasovania budú prebiehať nielen v zmysle „púhej“ koaličnej väčšiny, ale že tu naozaj bude konštruktívna atmosféra a budú sa prijímať prípadné aj pozmeňujúce návrhy tak, aby sme na konci prijali zákony, ktoré, naozaj môžeme povedať, budú na množstvo rokov, ak nie na celý život. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Burian.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy alebo vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona predstavuje zásadnú zmenu filozofie systému sociálneho poistenia, obsiahnutú už v schválenej právnej úprave č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem zmeny rozsahu sociálneho poistenia v začlenení poistenia v nezamestnanosti do systému sociálneho poistenia za najpodstatnejšie možno považovať zmenu účelu jednotlivých dávok, ktoré už nebudú poskytované ako náhrada príjmu, ku strate ktorej došlo z dôvodu uznanej sociálnej udalosti, ale budú vyplácané bez ohľadu na to, či občan v týchto sociálnych udalostiach má príjem zo zárobkovej oblasti, alebo nie.

    Napriek tomu, že návrh zákona obsahuje aj pozitíva a pozitívne javy, ktoré odstraňujú deformácie obsiahnuté v zákone č. 413/2002 Z. z., spomeniem ako transparentnosť systému, vyššia zásluhovosť, evidencia zaplateného celkového poistného podľa konkrétneho občana, sú tam prvky solidárnosti, nezávislosť valorizácie dôchodkov od politickej moci, ktorá je veľmi dôležitým momentov v tomto zákone, rozšírenie dobrovoľného poistenia. Napriek týmto pozitívam však je potrebné sa vysporiadať s nasledujúcimi problémovými oblasťami. Tieto problémové oblasti by som rozdelil na tie, ktoré sa priamo dotýkajú zákona, a tie, ktoré sú nepriamym problémom toho zákona, čo už bolo spomenuté aj pani spravodajkyňou, niektoré z týchto oblastí.

    Tie, čo sa priamo dotýkajú tohto zákona, je odštiepenie od verejnoprávnej inštitúcie, teda nepriamym odštiepením od verejnoprávnej inštitúcie vzhľadom na to, že bude zavedený systém rady riaditeľov, ktorých troch z piatich týchto riaditeľov bude dosadzovať vláda. Myslím, že tento prvok je veľmi dôležitý v tom, že vlastne takýmto spôsobom alebo takýmto nepriamym spôsobom odchádzame od verejnoprávnosti tejto inštitúcie, keďže vláda bude mať priamy dosah na voľbu týchto troch riaditeľov a rozhodovanie bude de facto a de iure v rukách vlády.

    Druhým podstatným javom je diferencovaním stanovenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorou do 10. dňa pracovnej neschopnosti bude platiť zamestnávateľ. Je to diskutabilný prvok a myslím si, že po tých balíkoch opatrení, ktoré súvisia so zvýšením spotrebnej dane, zavedením – a veľmi podstatným podľa mňa –, zavedením DPH na platby, teda zvýšením finančného zaťaženia pre malých a stredných podnikateľov hlavne, myslím si, že to je ďalšie, by som povedal, také opatrenie, ktoré nie pomáha zamestnávateľom, ale naopak, by som povedal, poškodzuje malých, hlavne malých zamestnávateľov, kde budú takýmto spôsobom títo zamestnávatelia musieť platiť nemocenské. Myslím si, že je to prvok, s ktorým ja alebo strana Smer nebude súhlasiť.

    Druhým vážnym vzťahom v tomto probléme je za prvé 3 dni 18 %, teda tento vymeriavací základ. Myslím si, že 18 %, ak je to prepočítané na priemerný zárobok alebo na priemernú mzdu v Slovenskej republike, je to také malé, že v podstate nevystačí ani na zaplatenie návštevy lekára, eventuálne predpísaných liekov. Takže si myslím, že z dvoch pohľadov by som to bral, prvé to, že by sme nemali túto časť, alebo touto časťou zaťažovať zamestnávateľov. A druhou časťou je diskusia o tom, či tých 18 % je fakt dostačujúcich. Myslím si, že pri tomto neuralgickom bode tohto zákona povedzme je veľmi dôležité spomenúť aj to, že tak ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec platí odvody do nemocenského poistenia a myslím, že teraz previesť celú túto ťarchu na zamestnávateľa je prinajmenšom, myslím si, že nie celkom pragmatické alebo rozumné, aj napriek tomu, že sa znížili odvody do nemocenského o 2 %.

    Ďalšou časťou, ktorá je neriešená priamo v zákone, je absencia riešenia zvýšenia dôchodkov starodôchodcom, teda občanom, ktorí šli do dôchodku pred rokom 1989.

    Potom je nesúlad predloženého návrhu zákona s ďalšími návrhmi zákonov, t. j. to, že z týchto zákonov vypadli oblasti, ktoré nie sú jasne v tej dôvodovej správe špecifikované, kde budú zadelené. Je tu napr. absencia riešenia invalidov z mladosti, absencia riešenia kúpeľnej liečby atď. Proste sú ďalšie náležitosti, ktoré nie sú jasné v tej dôvodovej správe, akým spôsobom sa budú tieto veci riešiť. Nemyslím si, že či je nutné, aby boli v tomto zákone. Len si myslím, ako to bolo aj pani spravodajkyňou povedané, že tu chýba celý balík tejto sociálnej sféry, ktorá súvisí vlastne s koncepciou reformy sociálnej sféry, ktorá bola prijatá ešte v roku 1995, a nadväzné veci. Teraz sa týmto zákonom vlastne začína a nie je tu jasná koncepcia celkovej sociálnej sféry.

    Veci, ktoré sa týkajú nepriamo, je už tu spomenuté aj pani spravodajkyňou, absencia právnej úpravy súvisiacej so zavedením kapitalizačného piliera. Myslím si, že táto dosť silne diskutovaná téma „Zavedenie kapitalizačného piliera a jej finančné dosahy na rozpočet Slovenskej republiky alebo na ďalšie rozpočty“ je veľmi dôležitým faktorom a myslím si, že pokiaľ nie je v tomto zákone ani spomenuté, ani deklarované a nie je jasné alebo nie je možné kvantifikovať reálne tieto dosahy, tak si myslím, že bez tohto kapitalizačného piliera je dosť ťažko posudzovať celkový balík, ktorý sa tu dnes predkladá.

    Myslím si, že nepriamo, čo súvisí, je otázka aj na pána ministra, akým spôsobom je pripravenosť Sociálnej poisťovne na takúto vážnu úpravu, pokiaľ ide o výpočtovú techniku a pokiaľ ide o výpočet priemerného osobného bodu, ktorý je vlastne deklarovaný ako základ na výpočet dôchodkov.

    Napriek tomu chcem povedať, že strana Smer bude mať záujem, aby tento zákon bol prijatý a bol prijatý s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložíme v druhom čítaní, hlavne pokiaľ ide o verejnoprávnosť inštitúcie a pokiaľ ide o zavádzanie poplatkov nemocenského na zamestnávateľov a prípadne ďalších úprav, ktoré by tento zákon mal mať, a dúfam, že bude dobrým základom, ktorý by vytvoril slušný predpoklad sociálneho systému v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička. Pán Bódy – faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bódy.

  • Chcem poďakovať pánu poslancovi Burianovi za konštruktívny postoj k tomuto zákonu.

    Chcem sa však vyjadriť k platbám zamestnávateľa počas práceneschopnosti. Tých 10 dní je v súčinnosti so znižovaním odvodového zaťaženia zamestnávateľa a súčasne so znižovaním daní z príjmu, takže vidím to skôr ako námet na uplatnenie eliminácie a zneužívania práceneschopnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude veľmi krátke a možno niektorým sa bude zdať divné, ale nedá mi, aby som nahlas povedal, že som nikdy neveril v úprimné úmysly súčasnej vládnej moci a taktiež rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že sú úprimné a ohľaduplné k našim spoluobčanom.

    Už v minulosti sme sa v tejto snemovni mohli stretnúť s viacerými predkladanými návrhmi zákonov, ktoré toto moje tvrdenie dokumentujú. Myslím, že toto moje tvrdenie dokumentuje i predkladaný návrh zákona o sociálnom poistení. Musím povedať, že v žiadnom prípade nespochybňujem nutnosť robenia reforiem v sociálnej oblasti, avšak si myslím, ako pani poslankyňa Bauer spomenula, že naša populácia starne, že sa stále viac a viac rodí málo detí. Ja si myslím, že by sme mali hľadať pravý dôvod a príčinu týchto faktov a nie robiť neustále reštriktívne opatrenia v sociálnej oblasti.

    Nemôžem a ani nebudem súhlasiť s mnohými vecami, ktoré obsahuje predkladaná novela, resp. predkladaný zákon o sociálnom poistení. Nemôžem súhlasiť s tým, aby denná dávka nemocenského za prvé tri dni práceneschopnosti bola iba 18 % z denného vymeriavacieho základu. Ja sa, pán minister, teraz naozaj s dobrým úmyslom pýtam, ako ste dospeli k takejto sume 18 % z celého toho vymeriavacieho základu?

    Nemôžem súhlasiť s poskytovaním nemocenského až od 11. dňa práceneschopnosti zamestnanca. Nemôžem súhlasiť so zvýšením dôchodkového veku nad 62 rokov. Myslím si, že nie je správne, aby sme človeka počas jeho produktívneho obdobia vycicali a potom, keď by si mal užívať jeseň života, my mu takýmto spôsobom znepríjemníme život. Nemôžem súhlasiť s vylúčením kúpeľnej liečby z dávok nemocenského poistenia a taktiež s navrhnutým spôsobom poskytovania dávok v nezamestnanosti a podobne. A takto by som, myslím, mohol pokračovať dlhšie.

    Myslím si, že predložený návrh zákona veľmi zreteľne znižuje úroveň sociálneho zabezpečenia a takmer likviduje sociálnu solidaritu. Myslím si, že je ranou pod pás už teraz ťažko skúšaným spoluobčanom s nízkym príjmom, ktorých posúva ďaleko pod hranicu biedy. Som presvedčený, že schváleniu zákona o sociálnom poistení by mala naozaj predchádzať širšia diskusia v spoločnosti a nemalo by sa pri tejto diskusii zabúdať na našich spoluobčanov.

    Bol by som veľmi rád, keby ste toto moje vystúpenie nebrali ako nejaké politické vystúpenie, ale naozaj aby to bolo motívom skutočného sa zamyslenia nad vážnosťou takého dôležitého zákona, ako je zákon o sociálnom poistení.

    Preto, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona a uskutočniť hlbšiu diskusiu k daným problémom. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi... Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja len jednu vetu k pánovi kolegovi. K tej širokej diskusii, po ktorej volá, myslím si, že pri tej predchádzajúcej novele dôchodkového poistenia, vlastne zákona, tá široká diskusia tu bola a takisto tá diskusia je tu teraz takmer od vzniku tejto vládnej koalície. Je len na škodu veci, že práve vtedy, keď sú rozšírené schôdze výborov, to znamená rozšírené tak, že sú tam experti jednak z ministerstva, jednak z poisťovní, ktorí vždy do toho majú čo povedať, no, žiaľbohu, na týchto sedeniach som sa až tak často s pánom poslancom nestretla. Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že veľkú časť toho, čo som chcela povedať, povedala pani kolegyňa Edit Bauer, a keďže si vážim váš čas, poviem len niekoľko mojich poznámok k pripravovanému návrhu o sociálnom poistení.

    Predovšetkým by som chcela povedať, že najdôležitejšie, čo v tomto okamihu prebieha, je prechod od sociálneho zabezpečenia k sociálnemu poisteniu. A musíme si položiť otázku: Potrebuje Slovensko takúto veľkú reformu? Každá reforma je spojená s prechodnými obdobiami a tieto prechodné obdobia ošetriť tak, aby boli spravodlivé, je veľmi ťažké. Takže najprv si ujasnime, prečo potrebujeme reformu predovšetkým dôchodkového systému.

    Súčasné priebežné financovanie dôchodkov vykazuje viaceré znaky dávkovo orientovaného poistného systému. Len jeho deformácia je v tom, že medzi dávkou a platbami do sociálneho systému niet takmer žiadnej väzby. Môžem to poukázať na tom, že starobný dôchodok vymeraný z minimálnej mzdy a starobný dôchodok vymeraný z maximálneho vymeriavacieho základu dosahuje rozdiel približne necelých 1 000 korún. A teraz tu vzniká otázka: Akú dôchodkovú stratégiu má zvoliť človek, ktorý vie, že ak bude odvádzať z minimálnej mzdy alebo z maximálneho vymeriavacieho základu, dostane dôchodok, ktorý je takmer rovnaký? Nuž dôchodková stratégia žiadna.

    K čomu to celé vedie? Vedie to k tomu, že dnes máme enormné nedoplatky na dôchodkovom fonde, ale máme aj jav, ktorému sa hovorí vyhýbanie sa platby z reálneho vymeriavacieho základu. Takže nielen to, že máme málo mladých ľudí, že máme málo platcov, ale aj samotný fakt, že ľudia majú stratégiu, ktorá je založená na tom, že budem málo platiť a budem rovnako dostávať. Čiže poukazujem aj na tento fakt, že som hlboko presvedčená, že pokiaľ sa zavedie tento systém, platby do dôchodkového systému, resp. do sociálneho systému sa určite zvýšia.

    To, čo je dnes predložené, vykazuje výrazné znaky príspevkovo orientovaného systému. To znamená, ak budem viacej platiť, dostanem vyšší dôchodok. Pán kolega Hrdlička hovorí, že tento systém postráda akúkoľvek medzigeneračnú a generačnú solidaritu. Nie je to pravda. Je tu aj generačná, aj medzigeneračná solidarita. A tá medzigeneračná solidarita je, samozrejme, v tom, že mladí budú platiť dôchodky starým, ale na druhej strane generácia, najmä v prechodnom období, sa bude správať solidárne v tom, že najvyššie dôchodky budú výrazne krátené oproti tomu, čo by mali dostať títo dôchodcovia v plnom nábehu tohto systému.

    Ak tu dnes vystupujem a obhajujem tento návrh, neobhajujem ho nekriticky, pretože chcem poukázať na tri veci, ktoré mi trošku prekážajú v tomto systéme.

    Prvé, čo mi prekáža, že sa nie celkom korektne správame k invalidom, a to hlavne k invalidom, ktorých pokles pracovnej schopnosti je nad 66 %. Mám tú zásadu, že každý, kto pracuje, by nemal byť inak znevýhodňovaný, nech je to v akomkoľvek systéme, nielen v systéme sociálneho poistenia. Určite budeme v tomto zmysle dávať nejaké návrhy, ktoré upravia, resp. zrovnoprávnia postavenie invalidných dôchodkov voči ostatným poberateľom dôchodkov. V prechodných ustanoveniach sa mi nepozdáva – vzhľadom na moju generáciu, keďže mňa sa ten nový zákon už bude týkať – rozloženie práve toho, o čom sa tu hovorí, že generačná solidarita. Nie je asi celkom spravodlivé, že tí, ktorí najviac platili do sociálneho systému, budú zo svojich zvýšených príspevkov poberať približne od koeficientu 1,25 len 30 %. Takže môžeme tu viesť, a bola by som rada, keby to bola konštruktívna diskusia, ako máme tú solidaritu rozložiť v čase, ale aj vo výške.

    Ďalšia vec, o ktorej by sme mali diskutovať, to sú samostatne zárobkovo činné osoby. Ich postavenie vo vzťahu k úrazovému poisteniu je veľmi zvláštne, pretože úrazovo poistený je zamestnávateľ. Lenže samostatne zárobková činná osoba zamestnáva seba a úrazovo nie je poistená, a to dokonca ani neexistuje dobrovoľná schéma úrazového poistenia. Takže, pán minister, moja otázka znie: Môžeme počítať s tým, že by sa do konečného znenia tohto zákona zapracovali dve veci, to sú tie úpravy invalidných dôchodkov a úrazové poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby?

    A na záver ešte jedna kratučká poznámka k tomu, čo tu odznelo, že stráca sa verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. Ja neviem, aký je príspevok verejnoprávnej inštitúcie k fungovaniu poisťovne. Jedno však viem iste, že ak má byť minister práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedný za dôchodkovú politiku v štáte, ale za celú sociálnu politiku v štáte, asi nie je veľmi dobré, ak nejaká korporácia obmedzuje jeho práva ovplyvňovať nielen legislatívny chod, ale napr. aj procesy, ktoré v samotnej poisťovni prebiehajú. Som za to, že rozpočtová forma tejto organizácie bude dobrou formou. A pokiaľ tam treba kontrolu, tá kontrola, ktorá bude zriadená dozornou radou, je dostačujúca. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Navrátilová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tie diskusie budú prebiehať hlavne pri druhom, treťom čítaní, takže nechcel by som teraz komplexne reagovať na všetko, čo tu bolo povedané, ale možno aspoň pár niektorých prierezových vecí.

    Ja som veľmi rád, že som tu zacítil istý tón aj z radov poslancov, ktorí vystúpili z radov opozície, že tento zákon je dôležitý a že treba k nemu pristupovať konštruktívne. To je určite dobrý signál, pretože naozaj toto nie je zákon pre jednu vládnu koalíciu a tak, ako nebudú ďalšie dôchodkové zákony, ale pre túto krajinu v dlhšom časovom období. A preto z mojej pozície ministra za rezort ako taký by som tu chcel povedať, že každý podnetný pozmeňujúci návrh, je úplne jedno, z akého poslaneckého klubu bude vznesený, bude braný vážne a konštruktívne a radi pomôžeme našimi odbornými kapacitami aj pri prípadnej legislatívnej príprave takéhoto návrhu, pokiaľ zapadne do filozofie a koncepcie, ktorú chceme dosiahnuť, a zlepší tento zákon.

    Na niektoré otázky, ktoré boli ako otázky položené, by som rád odpovedal, aby sa pomohlo potom možno chápaniu celého systému pri druhom, treťom čítaní pri rokovaní vo výboroch.

    Jedna z otázok bola, prečo 18 % za prvé tri dni, ako sme prišli k tejto sume, vzniesol ju pán poslanec Hrdlička. Je to tretina z vymeriavacieho základu, ktorý bude platený počas ostatných dní. V mnohých krajinách Európy je platný zvyk, že je za prvé tri dni nula, za prvé tri dni sa nevypláca nič. My sme zvažovali pôvodne aj túto alternatívu, ale nakoniec sme sa rozhodli pre tretinu z výšky, ktorá bude vyplácaná po týchto troch dňoch. To, že to tak platí aj v iných krajinách Európy a ešte v tvrdšom variante, je smerovanie k tomu, aby sa naozaj obmedzovala nezdravá alebo neoprávnená práceneschopnosť.

    Prečo zavádzame presun na zamestnávateľov? Určite sa nikomu pravdepodobne nepáči, alebo nemohol by súhlasiť s pretrvávaním toho javu, že mnohé firmy riešia svoje vnútrofiremné problémy, nedostatok zákaziek alebo výpadok práce v medzisezónnom období, tým, že povedia svojim zamestnancom, choďte na maródku. A tak sa na plecia všetkých ostatných poistencov prenáša financovanie takéhoto „dovolenkovania“ zamestnancov jednotlivých firiem. Toto určite nie je zdravé, a preto je potrebné zainteresovať aj zamestnávateľskú sféru na tejto záležitosti, pričom – a to treba zdôrazniť – dochádza k znižovaniu odvodov, a to k znižovaniu v takom rozsahu, že ten výsledný efekt pre zamestnávateľov je väčší ako to, čo do toho musia vložiť. Je to spočítané, je to naozaj väčší, pritom je to len aritmetický prepočet a nie je do neho zahrnuté to, že dôjde s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, k celkovému poklesu chorobnosti oproti súčasnému stavu, čo prinesie ďalšie zväčšenie týchto úspor, ktoré dosiahne zamestnávateľská sféra.

    A pán poslanec Hrdlička – ešte pritom sa pozastavím – zrejme buď sa zle vyjadril, alebo nie celkom presne si zatiaľ stihol prečítať zákon. Nič tu nie je v tom zmysle, že by sa nemocenská dávka poskytovala až od 11. dňa. Od 11. dňa ju poskytuje Sociálna poisťovňa, do 11. dňa ju poskytuje zamestnávateľ. Takže to je len na vysvetlenie.

    Na záver k takému názoru časti možno poslaneckého spektra, že to prináša zhoršovanie príjmovej situácie nízkopríjmových skupín. Zavedenie zásluhovosti a poistného systému znamená, že sa vyrovná, samozrejme, ten dnes nezdravý pomer, ktorý hovorí o tom, že človek, ktorý napríklad celý život nepracoval a nezarábal a tak neodvádzal do systému ani korunu, keď odíde do dôchodku, tak jeho miera náhrady, to znamená, ten pomer, ktorý dostane na dôchodku, k tomu, čo zarábal dovtedy, je viac než 100 %. A ten človek, ktorý zarábal podstatne viac a celý život odvádzal do systému adekvátne odvody, jeho miera náhrady v súčasnom systéme je na hranici 20 %. Určite nie je dobré udržať takýto nezdravý pomer, takúto nespravodlivosť, ktorá – tak ako veľmi správne pani poslankyňa Navrátilová povedala – vedie k zneužívaniu systému, vyhýbaniu sa plateniu do tohto systému a vlastne k podpore práve tých, ktorí nemajú príliš veľký záujem byť daňovými poplatníkmi a prispievateľmi do jednotlivých fondov.

    Ďakujem za pozornosť. V rámci prvého čítania len toľko.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh máte ako tlač 284, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 275.

    Prosím, pán minister Kaník, aby ste návrh zákona v snemovni uviedli.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika, podľa ktorého zámerom vlády je presunúť povinnosť úhrady nemocenských dávok pri krátkodobej neschopnosti zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa s primeranou participáciou zamestnanca.

    Zavedením právnej úpravy náhrady príjmu zamestnanca počas prvých desiatich dní jeho od dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom sa sleduje zámer posilniť záujem zamestnávateľa o pracovné prostredie jeho zamestnancov a obmedziť snahu zamestnanca byť práceneschopným v neodôvodnených prípadoch. Zvýšené náklady zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sú zohľadnené v znížení percentuálnej sadzby na platenie poistného na nemocenské poistenie zo súčasných 3,4 % na 1,4 % a budú, samozrejme, položkou znižujúcou základ dane zamestnávateľa. Výška náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bude za prvé tri dni 18 % a 55 % jeho denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa.

    Navrhujeme úpravu, podľa ktorej v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť výšku náhrad príjmu aj vo vyššej percentuálnej výmere, a to až do 80 % vymeriavacieho základu, keď tak finančné možnosti zamestnávatelia umožnia a na základe kolektívneho vyjednávania sa takéto ustanovenie objaví v kolektívnej zmluve.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Slovo má poslankyňa pani Ľubica Navrátilová, ktorá je spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predloženým návrhom zákona sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytla počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti náhrada príjmu hradená zamestnávateľom a nemocenské zo systému nemocenského poistenia sa poskytovalo až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo uznania invalidity, najdlhšie 52 týždňov.

    Zvýšené náklady zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca budú zohľadnené v znížení percentuálnej sadzby poistného na nemocenské poistenie z terajších 3,4 % z úhrnu vymeriavacieho základu jeho zamestnancov na navrhovaných 1,4 % z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov.

    Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 5. mája 2003, ale nedospela k súhlasu z dôvodu nesúhlasu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 275 z 13. júna 2003 prideliť návrh zákona (tlač 284) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Ďakujem. Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, keď som chválil predchádzajúci návrh zákona, ktorý vyšiel z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dovoľte mi začať tými pozitívnymi vecami aj v tomto návrhu zákona.

    Je podľa môjho názoru určite veľmi dobré, že tak, ako to platilo doteraz, keď bol strop na maximálnu dávku nemocenského 350 korún za deň a ľudia platili odvody v rámci poistenia, tento strop nebol odôvodnený a určite nebol ani spravodlivý. Toto v tomto návrhu zákona môžeme chápať ako pozitívum.

    Ale dovoľte mi niekoľko slov k tým negatívnym veciam, ktoré nás utvrdzujú v tom, že tento návrh zákona naozaj nemôžeme v žiadnom prípade podporiť. Čo sa týka 18 % pri náhrade mzdy a nemocenskom a ďalších 55 %, je to určite nízka suma, ktorá klesá z 90 a 70 % po troch dňoch tak, ako je to v súčasnej platnej úprave. Je to aj nelogické v tom, že zamestnávateľ prvých desať dní bude mať platiť svojim zamestnancom túto dávku, hoci každý zotrvá v tom, že bude platiť odvody v rámci nemocenského poistenia. Samozrejme, tie odvody sa znížia o 2 %.

    Keď si zoberiem náklady na jedného zamestnanca, ktoré má zamestnávateľ, náklady na plat, ale i ďalšie odvody, keď si spočítame všetko to odvodové zaťaženie, ktoré je, vychádza nám 50,8 % v mnohých prípadoch. Zamestnávateľ má náklady na zamestnanca 15 000 korún, berieme reálny príklad, a ten zamestnanec dostáva 10 000, ktoré sa mu ešte zdaňujú, je to 5 000 korún odvodov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje znížiť odvody z 50,8 % len v tejto časti o 2 nepatrné percentá, ktoré naozaj náklady na pracovnú silu vôbec neznížia.

    Čo sa týka výsledku, ktorý môže spôsobiť takéto zavedenie. Zvýšia sa určite náklady na pracovnú silu, pretože zamestnávateľ bude ten, ktorý na jednej strane ušetrí „púhe“, nepatrné 2 %, ale na druhej strane bude vyplácať nemocenské prvých 10 dní. Keď si zoberieme chrípkové prázdniny, chrípku počas februára, je jasné, že to spôsobí mnohým zamestnancom a mnohým zamestnávateľom veľké problémy. Tlak na zamestnancov môže vzniknúť, pretože v prípade, že zamestnávateľ má niektorého zo zamestnancov každoročne chorého na chrípku, a stáva sa to asi nám mnohým, povie si, že predsa nebude platiť chorľavému PN-ky, ale nahradí ho nejakým iným zamestnancom a tým náklady na túto pracovnú silu, na toto miesto budú predsa nižšie. Bude to teda, možno to spôsobí prepúšťanie chorľavých a bude to tlak na zamestnancov, aby svoju chorobu prechodili, pretože v prvých troch dňoch chrípky budú dostávať 18 %, z čoho reálne sa naozaj nedá vyžiť. A hovoriť o istom postavení zamestnanca a jeho správnej životospráve a o tom, že každá choroba by sa mala odležať a nie nakaziť ďalšieho svojho kolegu zamestnanca, tak o tom sa v tomto návrhu určite nedá.

    Ja by som sa vás, pán minister, pri tejto príležitosti chcel spýtať, či zníženie odvodového zaťaženia o 2 % považujete za dostačujúce a či by sa reformy v rámci ministerstva práce a vášho rezortu nemali uberať skôr týmto smerom. Na jednej strane úspora 2 % a na druhej strane veľké zaťaženie zamestnávateľov. Ale každopádne náhrada nemocenského bez stropu je jedna z tých vecí, ktoré môžeme chápať v tomto návrhu ako spravodlivú, aj keď celok hovorí o tom, že by sa to takto riešiť určite nemalo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Madej, ja by som chcela len trošku upraviť tie vaše odvody, ktoré ste hovorili, z 15-tisícového platu, tam tá konštrukcia odvodov je iná. Z 15-tisícového platu zamestnávateľ odvádza 38 %, to je 5 700,- korún, a zamestnanec si z neho odvádza 1 800,- korún. Takže ten náklad zamestnávateľa je 5 700,- korún a zamestnanca 1 800,- korún. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hanzel – faktická.

  • Ďakujem. Ja chcem len povedať, že to, čo hovoril pán poslanec Madej, je z veľkej časti pravda. Samozrejme, toto sa nám vo veľkej miere prejaví najmä pri nízkopríjmových kategóriách. Keď pán minister vraví a argumentuje na mnoho vecí tým, že sa podvádza a klame, ja sa musím voči tomuto ohradiť, lebo tu v celom čase robíme zákony na základe toho, že tu sa podvádza a klame v tejto republike. Určite sa podvádza a klame, určite, ale v tom prípade prečo neurobíme teda lepšiu kontrolu, prečo nezmeníme množstvo štátnych úradníkov, ktorých máme momentálne poriadne nadstav, na nejakých kontrolórov, aby zaviedli poriadok. My predsa nemôžeme vychádzať z toho, že keď niekto klame, tak teraz spustíme na tých ostatných celú lavínu rôznych opatrení, zaťažení a kontrol, na tých poriadnych. To znamená, snažme sa urobiť poriadok, to by malo byť prvoradé.

    Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že musíme robiť reformy, však to je jedna zo základných požiadaviek. Ale prosím, po prvé aspoň neargumentujme tým, že ich robíme preto, že niekde nejaký živnostník klame. Ja som zamestnával u nás stovky a stovky robotníkov a vidím, ako napríklad odchádzajú z práce, keď sa im to hodí lepšie, lebo kvôli niečomu, lebo kvôli nejakým náhradám, kvôli deťom alebo kvôli niečomu, ale sú to hlavne nízkopríjmové skupiny ľudí. Tie vyššie ťažko, lebo tí na tom absolútne a obrovsky prerábajú. A prečo by sme túto náhradu mali dávať na zamestnávateľov, či už sociálnu, alebo náhradu za výpadok kvôli chorobe.

    Znovu poviem, tí zamestnávatelia, ktorí majú poriadok vo svojej firme, tí ho tak či tak kompenzujú, to vám garantujem, lebo pustiť preč človeka z firmy, ktorý má vysoký príjem, a aby ostal po operácii povedzme srdca, aj takých ľudí som mal vo firme, aby ostal doma so šiestimi tisícami korún k náhrade, tak to je pre toho človeka hotová katastrofa, ďalšia po tej operácii, keď niekoľko mesiacov by mal zostať doma s pár tisícami korún. Tuto je tá vaša náhrada, pokiaľ ju niekto zaplatí, v poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj za seizmonitoring. Poprosím pána poslanca Buriana.

  • Ďakujem za slovo. Chcel som len povedať, že pán Tkáč mal pravdu s tými odvodovými záležitosťami, bolo to zhrnuté, ale musím zase povedať, že je fakt a veľkou pravdou bude to, že zamestnávatelia budú hľadať riešenie, ako sa vysporiadať s ľuďmi, ktorí fakt niekedy sú, by som povedal, odkázaní na tú nemoc, alebo sú toho ťažšieho zdravia. Mali by sme sa aj zamyslieť nad našou zdravotnou starostlivosťou, aby sme predchádzali tým veciam, ktoré sú tu dnes.

    A osobne si myslím, že to nie je veľmi nejaké pravicové riešenie toto tu, to je v podstate zachraňovanie rozpočtu. Ale ja mám dosť pochybností o tom, že toto je niečím, čo pomôže rozvoju tejto ekonomiky, lebo ja to necítim len z pohľadu sociálneho zákona, ale cítim to z pohľadu tejto ekonomiky, ktorá by mala mať potenciál skôr podporovať malé a stredné podnikanie nielen vo vyhláseniach a v oficiálnych všeobecných údajoch, ale aj konkrétnymi čiastkovými zákonmi, ktoré by mali prispieť k tomuto riešeniu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce reagovať vo faktickej pán Madej. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pardon, ak som urobil jednu chybu, nehovoril som o 15-tisícovom plate, hovoril som v globále o 15 000 korunách, ktoré sú nákladom pre zamestnávateľa. Môžem povedať pár čísiel: 28 % spoločné odvody v rámci dôchodkového zabezpečenia, plus k tomu 14 % zdravotné, 4,8 % nemocenské, dokopy 3,75 % poistenie v nezamestnanosti a 0,25 % garančný fond. Keď to všetko spočítate, máte 50,8 % odvodovej povinnosti, ktorú musí platiť dokopy zamestnanec a zamestnávateľ. To znamená, tých 15 000 korún bol veľmi ľahký príklad na to, že keď odpočítame v rámci týchto nákladov odvody, dostaneme istú sumu, ktorá po zdanení možno by bola istou čistou mzdou.

    Takže hovoril som o celkovej odvodovej povinnosti, ktorá je na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť. Chce, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, opäť sa budem snažiť byť veľmi stručný.

    Reč sa viac-menej točila zväčša okolo výšky odvodov, či znižujeme málo, alebo neznižujeme málo, alebo teda pán Madej povedal, že znižujeme málo. No samozrejme, že zníženie o 2 % nie je žiadne konečné riešenie, ale to ani netvrdíme. My začíname meniť sociálny systém. A pokiaľ chceme a zostaneme naozaj v racionálnej rovine a ubránime sa skĺznutiu do populizmu, tak sa musíme zhodnúť na tom, že keď je raz systém nejako nastavený, ktorý si žiada svoje peniaze, nemôžeme zrazu znížiť tie odvody o 10 % alebo o 20 % a vlastne spôsobiť obrovský deficit v Sociálnej poisťovni. To sa dá len zmenou systému a postupným vytváraním priestoru na to, aby sa odvody mohli znižovať.

    Je výnimočnou skutočnosťou v rámci takej situácie, v akej sme my, že reformujeme systém, že zároveň hneď, ako meníme systém, že znižujeme vôbec odvody. Ja neviem o jednej krajine, ktorá urobila to, že robila takéto zmeny, ktoré vytvárajú tlaky, a že znížila zároveň aj odvody. Vždy sa priestor na znižovanie odvodov vytvára neskôr, pretože sa hovorí, že pre istotu, aby nám náhodou peniaze nechýbali. Takže my sa tu naozaj snažíme ísť maximálnym možným spôsobom, čo nám umožňuje reálna situácia, pričom hovorím, že budeme pokračovať v znižovaní odvodov, že to zďaleka nie je všetko, s čím sme uspokojení.

    Je veľmi populárne, alebo také „ľúbivé“ hovoriť o tom, že nepresuňme to na tých zamestnávateľov, na živnostníkov, veď majú málo peňazí a potrebujú zamestnávať a tak ďalej. Ale keď, a ja som sa rozprával aj na rôznych združeniach podnikateľských a na rôznych sedeniach s podnikateľmi, keď položíte otázku, či chcú, aby systém zostal tak, ako je, aby teda nebolo na nich prenesené bremeno zodpovednosti za prvých 10 dní a neznížia sa odvody, alebo či znížime odvody o tie percentá, ktoré sú kritizované, že sú zatiaľ malé, a prenesieme, tak síce veľmi neradi, ale všetci nakoniec povedali, radšej táto zmena, pretože naozaj to znamená výrazné úspory a naozaj to znamená zníženie nezdravej chorobnosti. Len pre informáciu, možno to neviete všetci, priemerná dĺžka PN na Slovensku je 21 dní. Kto z normálnych ľudí to považuje za prirodzené? Ja si myslím, že nikto.

    Určite to pomôže rozvoju ekonomiky, pretože zníženie umelej chorobnosti, zníženie odvodov a pokračovanie v znižovaní odvodov určite bude impulzom pre rast ekonomiky, o tom niet pochýb.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Zaznelo tu niečo, čo ma zaujalo, a podstatu toho, čo tu zaznelo, možno zhrnúť takto: Kvôli nejakým patologickým javom robíme zákony, aby sme tieto patologické javy odstránili, teda kvôli tým, ktorí klamú, robíme zákon, ktorý postihne ostatných.

    Rada by som uviedla jednu vec, že na to, aby vznikol aparát, ktorý dokáže kontrolovať všetkých ľudí, ktorí sú na PN-kách, musel by byť v pomere podľa mňa 3 : 1 a bol by to taký drahý aparát, ktorý si tento štát jednoducho nemôže dovoliť a uznať, že by to nebolo ani racionálne. A preto vidím zmysel tohto zákona. Je to nie veľmi spravodlivé voči tým zamestnávateľom preniesť ťarchu kontroly práve na tých, ktorí sú najbližšie, a to sú zamestnávatelia. Čiže ideme upravovať to správanie tak, aby ten Damoklov meč nad tými, ktorí tento systém zneužívajú, bol veľmi blízko nich. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zároveň ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spoločnému spravodajcovi.

    Keďže hlasovanie je posunuté a o hlasovanie o tomto bode programu bude v programe tejto schôdze inokedy, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 285. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 276.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka, aby zákon uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvorenie siete orgánov štátnej správy kompatibilnej s prebiehajúcimi a pripravovanými zmenami v sociálnej sfére, ktorá prostredníctvom ústredia sociálnych vecí, služieb zamestnanosti Slovenskej republiky, územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a pracovísk zabezpečí výkon štátnej správy na zodpovedajúcej kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.

    Účelom vládneho návrhu zákona je riešiť výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti po zániku okresných úradov a zrušení Národného úradu práce, najmä určiť právne rámce orgánov štátnej správy a ich činnosti, zjednodušiť administratívu, skvalitniť výkon poskytovania služieb v uvedených oblastiach, čím sa spružní aj trh práce a zefektívni a sprehľadní využitie verejných prostriedkov. Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ako aj v oblasti služieb zamestnanosti, a to v rámci reformy inštitúcií sociálneho systému a trhu práce.

    Ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy sa rozširuje riadiaca a vecná pôsobnosť a ustanovuje sa aj časť kompetencií, ktoré v súčasnosti vykonáva ministerstvo ako orgán zabezpečujúci politiku trhu práce podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. Navrhuje sa zákonom zriadiť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti ako rozpočtovú organizáciu, finančne zapojenú na rozpočet ministerstva. Ústredie bude plniť úlohy podľa osobitných predpisov, ako aj ďalšie úlohy spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou. Rovnako sa navrhuje zákonom zriadiť územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Spojením verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce a sociálnych odborov okresných úradov sa navrhuje v prechodných ustanoveniach riešiť nielen prechod majetku, ale aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu a prechod práv a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov služobných úradov, ktorými sú krajské úrady a okresné úrady. V súvislosti s predkladanou právnou úpravou v nadväznosti na zriadenie orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa tiež navrhuje zmeniť a doplniť ďalšie zákony.

    Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Podľa predkladateľa hlavným dôvodom na zmeny v organizácii miestnej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny a na zmeny v oblasti služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu štátnej správy vo všetkých oblastiach výkonu štátnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasný systém výkonu štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny a výkon služieb zamestnanosti nie je schopný pružne a komplexne reagovať na potreby praxe, treba pristúpiť k radikálnym zmenám v organizačnom zabezpečení výkonu miestnej štátnej správy v danej oblasti.

    Návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a v oblasti služieb zamestnanosti. Orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti sú Ústredie sociálnych služieb a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky a územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.

    Súčasťou návrhu je aj návrh zmien a doplnení zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorých cieľom je právna úprava prechodu niektorých pôsobností v oblasti sociálnej pomoci z krajských úradov a okresných úradov na vyššie územné celky a prenos niektorých úloh štátnej správy na obec.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácie odborových zväzov.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa aj do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa nikto do rozpravy písomne neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale, no tak budeme džentlmeni. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Máme tu pred sebou novelu zákona, ktorú predkladá pán minister. V predkladacej správe uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby tento zákon predložil.

    Ja súhlasím s jednou stránkou toho, čo povedal, v tej svojej predkladacej správe. Vieme, že 1. januára 2004 nastane iná situácia, pretože sa zrušia okresné úrady, takže odbory sociálnych vecí sa museli niekam začleniť, s týmto nemám žiaden problém. Môj problém je ten, že sa spoja národné úrady práce, ktoré sú verejnoprávne inštitúcie, a odbory sociálnych vecí a vznikne z toho nové sociálne ústredie. A môj problém je ten, že národné úrady práce teraz fungovali na tripartitnom systéme. Táto tripartita sa v budúcnosti stratí. Bolo to vysvetlené, že ako ten majetok prejde, teda majetok Národného úradu práce na pôsobnosť ministerstva. Môj problém je ten, že ako sa s týmto vysporiadame jednak právne. Počuli sme v spravodajskej správe, že Asociácia zamestnávateľských zväzov aj Konfederácia odborových zväzov s tým nesúhlasili. A mňa zaujíma aj to, že ako to technicky zvládneme.

    Takže to sú tie moje otázky. Myslím si, že o tomto sa budeme musieť pozhovárať jednak vo výbore pre sociálne veci a bývanie, bude to musieť riešiť aj ústavnoprávny výbor a, samozrejme, gestorský výbor...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím väčší pokoj.

  • ... bude musieť k tomu predniesť svoje stanovisko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa... Aha, faktická – pán poslanec Tkáč, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Tkáča.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, že nevystupujem v rozprave k týmto bodom pre hlasovú indispozíciu, len predsa by som chcel povedať dve vety na margo vystúpenia pani poslankyne Sárközy.

    Pani poslankyňa, vy veľmi dobre viete a všetci to tu vieme, že o nič nejde, len o obyčajné poštátnenie. Keď časť tejto garnitúry nastupovala pri voľbách, tak apologéti a verné médiá vykladali, že dosť bolo štátu, akým spôsobom nová garnitúra zabezpečí postupné odštátňovanie – a o nič nejde, len o bohapusté zoštátnenie a znárodňovanie. O nič iné.

    Otázka oddeľovania od štátneho rozpočtu, otázka toho, že to riadi Národná rada, otázka toho, že je to verejnoprávny charakter bez ohľadu na to, či to niekto nazve korporativizmus alebo inak, je aj otázka prirodzených vlastníckych práv všetkých poistencov, teda nás, ktorí platíme poistné. A reprezentácia poistencov je zverená v tejto situácii tripartitným inštitúciám. Ale tiež si treba uvedomiť, že nie sú to len odbory, ale nech to, znovu opakujem, korporativisticky nechce žiť a dýchať, ale sú to zástupcovia poistencov, teda tých, čo platia poistné, majú prirodzené vlastnícke práva na zdroje. A ďalej sa bude rozhodovať o projektoch a o nič nejde, len o vytvorenie super korupčného prostredia, pretože verný štátny úradník bude rozhodovať o tom, kto tie peniaze dostane a kto nie.

    Dnes deväť ľudí v správnom výbore na úrovni okresného úradu práce delilo korupciu deviatimi. Viem si teoreticky predstaviť aj deväť skorumpovaných sociálnych partnerov, ale jedného štátneho úradníka, ktorý bude v drese a rozdeľovať svojej politicky vernej grupe, ktorá ho tam dostala, alebo drží, bude tento korupčný priestor omnohokrát vyšší. Takže treba veci nazvať pravým menom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, tento návrh zákona prináša dve podstatné zmeny. Ako bývalá štátna tajomníčka viem veľmi dobre a snažili sme sa od začiatku minulého volebného obdobia o to, aby vznikla špecializovaná štátna správa, a viem, aký význam toto snaženie má. Dlho by som mohla hovoriť o tých peripetiách, ako ťažko ministerstvo získavalo spätné informácie o pôsobení zákonov, o pôsobení tých dôsledkov, ktoré jednotlivé opatrenia vyvolávali. Veľmi dlho by som mohla hovoriť o tom, ako bolo poddimenzované vybavenie sociálnych odborov na jednotlivých okresných úradoch a ako ťažko sa napríklad dohadovalo s ministerstvom vnútra o vybavení týchto sociálnych odborov. Som presvedčená, že popri decentralizácii právomoci, ktorá musí ísť ruka v ruke s týmto procesom utvárania špecializovanej štátnej správy, ide o najzávažnejšie procesy, pokiaľ ide o riadenie sociálnych záležitostí v tejto krajine.

    Na druhej strane pripojenie národných úradov práce ako verejnoprávnej inštitúcie k sociálnym úradom, teda k budúcim sociálnym úradom jednej verejnoprávnej inštitúcie k úradom štátnej správy, nie je možné považovať za príliš šťastný krok. Chcela by som vyzvať pána ministra, aby sme do druhého čítania zvážili, či naozaj v tejto situácii, keď európska sociálna agenda, keď prijatý európsky sociálny model hovorí absolútne jasne o delenej zodpovednosti v spoločnosti, je veľmi nešťastné privlastňovať si celú zodpovednosť za tieto procesy, keď celá Európa ide smerom delenia zodpovednosti za sociálne procesy.

  • Chcela by som upozorniť tiež na to, že stratégia zamestnanosti, ktorá je prijímaná v Európskej komisii v týchto týždňoch, v týchto mesiacoch, upriamuje služby zamestnanosti na individualizáciu týchto služieb. To znamená, že pred službami zamestnanosti stoja veľmi vážne úlohy. Som presvedčená, že systémom neustálej reorganizácie asi nevytvárame príliš dobré podmienky na to, aby služby zamestnanosti mohli byť individualizované, aby sa mohli skvalitniť, aby sa naplnili tie úlohy, ktoré vyplývajú či už zo spoločného memoranda Európskej únie a Slovenskej republiky, alebo tejto novej sociálnej stratégie. Ilúzia, že všetko je to v prospech občana v tom zmysle, že všetko môže vybaviť pod jednou strechou, poznajúc konkrétne materiálne podmienky v jednotlivých lokalitách, si myslím, že naozaj miesto dobre mieneného zámeru zostáva ešte dlho ilúziou.

    Chcem ešte raz požiadať pána ministra, aby tento zámer navrhovaného zákona prehodnotil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou pripomienkou pán poslanec Burian, pán poslanec Tkáč. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou pripomienkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že pozeráte na hodiny, budem veľmi stručný. Chcem len podporiť to, čo povedala pani Edit Bauer alebo pán Tkáč. Nazvime pravými, alebo teda veci pravými slovami. A to znamená to, že tento nešťastný systém, ktorý je tu navrhovaný, nemá iný charakter ako ten charakter, o ktorom hovoril pán Tkáč.

    Preto hovorím, že to, čo som vyjadril, sa v zákone o sociálnom poistení, bohužiaľ, nemôžem sa vyjadriť, to, že ani strana Smer, ani ja nebudem takýto zákon podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne. Znovu sa ospravedlňujem za hlasovú indispozíciu, ale chcem upozorniť na záverečné slová, veľmi múdre slová pani poslankyne Bauer, že ten systém všetko pod jednou strechou má analógiu a sú to možné riešenia. Tie, samozrejme, vyžadujú aj technické opatrenia na združovanie jednotlivých inštitúcií v sociálnej sfére vrátane zdravotníctva, doplnkového poistenia či úradov práce. Ten systém má taký zaujímavý názov vanstopshop, teda vanstopshop, ktorý začínali, alebo chcú robiť v Írsku a v niektorých ďalších štátoch.

    Ale tu si treba jasne uvedomiť, o akú strechu ide. Všetko pod jednou strechou, ale pod štátnou strechou. Toto je tu zámer. A tá štátna strecha spočíva v tom, že tie isté verejné fondy, ktoré dnes slobodne rozhodovali, kde sú uložené na úložkách, aby získavali príjmy, sa vtiahnu do Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica cez Národnú banku Slovenska bude vlastne robiť presne to, čo chcú ministri financií, a to, čo chce znovu štát. A v rámci takýchto systémových zásahov do financovania týchto verejnoprávnych inštitúcií sa začne flekovať rozpočet a môže potom byť 10 nepodarených ministrov financií a 10 nepodarených rozpočtov. Sú to vzácne zdroje na flekovanie a na zakrývanie neschopnosti robiť serióznu hospodársku a sociálnu politiku – a o to tu ide.

    Preto by som rád vyzval tých apologétov, ktorí opisovali, ako je zle, keď všetko riadi štát, prečo teraz čušia a prečo tak veľkoryso vykladali, že túto vládnu garnitúru treba podporiť, lebo to je garnitúra, ktorá zabezpečí dôsledné odštátňovanie, dôsledné posilňovanie súkromného sektora. Na druhej strane už je nič iné len analógia roku 1948. Žiaľ, ale je to tak.

  • Ďakujem pekne. Končím rozpravu.

    Poprosím, chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Veľmi krátko, nech sa páči.

  • Ďakujem. Takáto veľká zmena, samozrejme, že je diskutabilná. Ja úplne rozumiem aj tým pochybnostiam, ktoré zazneli, a priznám sa, že keď sme začali uvažovať, akým spôsobom usporiadať takto novokonštituovanú alebo koncipovanú sieť, tak som nebol práve nadšený z tejto úvahy, ktorú dnes predkladáme. Ale naozaj po analýzach, po zvažovaní všetkých možných variantov sa ukazuje, že toto je efektívna a dobrá cesta.

    Pár slov prečo. Mohol by som hádam začať tým, že vo vládnom vyhlásení máme zaznamenanú tézu o antikorporativizme. A naozaj NÚP je dokonalým príkladom systému, kde korporativizmus funguje. A to až do takej miery, že sa ani nerozhoduje hlasovaním, ale konsenzom. A to nesmiernym spôsobom logicky spôsobuje problémy.

    Pán poslanec Tkáč sa vyjadril o korupcii v novom systéme. A v tomto systéme azda korupcia nemá svoju dokonalú živnú pôdu? Azda na jednotlivých okresoch, kde sú z rôznych miestnych zoskupení nominovaní zástupcovia do správnych výborov, ktorí rozhodujú o miliardách dohromady za celé Slovensko, samozrejme, rozdelené na jednotlivé okresy, komu dajú, komu nedajú, komu podporia pracovné miesta, komu nepodporia. To nie je dobrou a nekontrolovanou živnou pôdou na takéto nakladanie? Kto nominoval a nominuje zástupcov odborov a zástupcov zamestnávateľov do jednotlivých organizácií? Niekto ich zvolil? Niekto im dal nejaký demokratický mandát? Nie, nie je to tak. Je to čistý, naozaj, korporativizmus a to si treba uvedomiť.

    Tiež pán Tkáč sa snažil poukázať na to, že peniaze, ktoré NÚP má, sa nejakým spôsobom použijú na štátne účely. Predovšetkým by som nebol rád, keby sa minister financií, nie že tento, ale akýkoľvek, vykresľoval ako nejaký nepriateľ občanov a krajiny. Veď minister financií by predovšetkým mal mať v prvom rade záujem na efektívnom využívaní prostriedkov, to je jedna vec. Ale hlavne peniaze, ktoré dnes spravuje NÚP, prechádzajú nie do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne, pretože na Sociálnu poisťovňu prechádza výber poistného v nezamestnanosti, aj výplata. Takže tam idú, do verejnoprávnej inštitúcie, tam budú naďalej uložené a žiadny štátny rozpočet ich nebude používať. Tak, prosím, nezavádzajme sa takto navzájom.

    A to najdôležitejšie som si nechal na záver. Podľa mňa, pre mňa aspoň, tou veľmi dôležitou vecou je, že takouto operáciou nebudeme mať dva úrady s tisícami zamestnancov, ale že budeme mať jeden úrad, ktorý summa summarum bude mať o tisíc zamestnancov menej ako súčasný počet, spojený počet zamestnancov týchto úradov. Tak naše prepočty ukazujú.

  • A tým budú naozaj služby kvalitnejšie, keďže ľudia budú môcť chodiť na jedno miesto, keďže až 90 % nezamestnaných sú zároveň poberateľmi sociálnych dávok, to znamená, sú klientom obidvoch súčasných systémov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť spoločná spravodajkyňa? Nechce. Ďakujem pekne. Konštatujem, že hlasovať o zákone budeme neskôr, a preto budeme pokračovať vsunutým bodom, a to druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z...

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sieni. Pán podpredseda Bugár, aj pre vás to platí.

    ... o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 211 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 211a.

    Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi, vám chcem povedať, že hlasovanie o zákonoch bude zajtra od 9.00 hodiny vzhľadom na situáciu v kluboch. Dnes budeme pokračovať v prerokúvaní jednotlivých zákonov.

  • Reakcia z pléna.

  • To som nepovedal.

    Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, o Súdnej rade Slovenskej republiky, jej mieste v ústave a právnom poriadku a na základe toho v spoločnosti som hovoril niekoľkokrát. Ide o orgán, ktorý by mal rozhodovať o služobnom postupe sudcov, teda o preraďovaní sudcov okresných súdov na krajské súdy a z krajských súdov na Najvyšší súd za podmienok ustanovených zákonom. Ide o orgán, ktorý by mal rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, čo vzhľadom na všeobecné predstavy o činnosti sudcov je veľmi dôležitá časť pôsobnosti Súdnej rady. A je to štátny orgán, ktorý by mal plniť rad ďalších ústavou daných úloh. Tento orgán v súčasnosti má problémy s organizáciou svojej činnosti, pretože celú činnosť Súdnej rady zabezpečuje na čiastkový úväzok jedna sekretárka, ktorá pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. To je všetko, pokiaľ ide o administratívne zabezpečenie. Ide o orgán, ktorý nemá vlastný rozpočet. Minulý rok dostal príspevok 5,5 mil. korún z rezervy vlády Slovenskej republiky. No a pri takomto zabezpečení a vlastne pri úplnej absencii právnej úpravy by mal vykonávať svoju pôsobnosť.

    Návrh novely zákona, ktorý predkladám, smeruje k tomu, aby sa mohla vytvoriť kancelária Súdnej rady nie v podobe mnoho desiatok úradníkov, ale proste v podobe základných niekoľkých ľudí zabezpečujúcich chod Súdnej rady. Návrh zákona smeruje k tomu, aby Súdna rada mala vlastné prostriedky a predovšetkým aby bola spôsobilá konať. Smeruje teda k tomu, aby sa jej priznali práva, ktoré sú obvyklé u iných štátnych orgánov, ako nahliadanie do spisov, právo vyžadovať súčinnosť iných štátnych orgánov a podobne. Napokon v nemalej miere smeruje návrh k tomu, aby sa neopakovali tie problémy, ktoré existujú v oblasti voľby predsedu Najvyššieho súdu, úradu, ktorý do dnešného dňa nie je obsadený, a aby nenastali podobné problémy vo chvíli, až Slovenská republika bude obsadzovať súdne orgány Európskej únie.

    Toľkoto na úvod k predloženému návrhu novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 211.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 23. apríla 2003 č. 258 pridelila návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, a to takto: ústavnoprávny výbor uznesením č. 118 z 12. mája 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 85 z 19. mája 2003 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 62 z 13. mája 2003. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – čítať ich nebudem, máte to v tej tlači, ktorú ste dostali. Je to bod 1 až 11. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať po a) spoločne k bodom 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 11 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť, k bodom 3 a 7 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrením v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlači 211), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslanca NR SR Jána Drgonca na vydanie uvedeného zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2003 pod č. 149.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má celkovo 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich výrokov, ktoré sú uvedené v materiáli, ktorý ste dostali do poslaneckých lavíc. Po dohode s predkladateľom tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zlepšujú zákon. Nebudem ho čítať. Konštatujem, že bol opatrený podpismi 17 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a spĺňa podmienky predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne obom aktérom.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 286. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutím č. 277.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s plánom legislatívnych úloh na tento rok návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám je cieľom návrhu implementácia smerníc Rady Európskych spoločenstiev v oblasti poskytovania právnych služieb. Podľa čl. 45, 47, 56 a 69 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť legislatívnych úprav s predpismi Európskych spoločenstiev a podniknúť nevyhnutné kroky na vzájomné uznávanie kvalifikácie a umožnenie poskytovať služby zahraničnými subjektami na svojom území.

    Vzhľadom na uvedené sa nebudú zo strany Slovenskej republiky prijímať neprimerané opatrenia s ochranárskym zameraním, ktoré by priamo alebo nepriamo diskriminovali etablujúcich sa občanov spoločenstva na území našej republiky. Zákonom sa implementujú tri akty komunitárneho práva: Smernica Rady z 22. marca 1997 o uľahčení efektívneho výkonu slobody právnikov poskytovať služby, Smernica Rady z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvaní aspoň troch rokov a Smernica Rady zo 16. februára 1988 o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia. Začlenenie smerníc Európskych spoločenstiev do zákona o advokácii sa legislatívnotechnicky rieši spôsobom, ktorý má zabezpečiť ucelenosť a prehľadnosť tejto špecifickej úpravy a vytvoriť tak potrebné predpoklady na jej bezproblémovú interpretáciu a aplikáciu.

    Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa zákon zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, najmä združenie, verejnoobchodná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným – zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a takisto návrh zakotvuje riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života.

    Návrh zákona vychádza najmä z Národného programu pre prijatie acquis communautaire, vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou. Navrhovaná právna úprava nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala a schválila 11. júna tohto roku a odporučila na ďalší legislatívny postup.

    Dovoľujem si vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému.

  • Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vznášam procedurálny návrh. Po dohode aj s predkladateľom tohto zákona, aby sme presunuli tento bod programu na septembrovú schôdzu Národnej rady, pretože je reálna možnosť a reálna nádej, že obidve komory, ktoré na základe tohto zákona majú byť zlúčené, sa dohodnú na spôsobe, akým spôsobom sa zlúčia, teda nie takým, ako je navrhnutý v návrhu zákona. Preto aj po rokovaní s obidvomi Predsedníctvami komôr, to znamená Komory komerčných právnikov aj Komory advokátov, ktorí z vlastnej iniciatívy za prítomnosti aj predkladateľa, buď teda pána ministra, alebo štátnej tajomníčky, sa pokúsia tento zákon v naznačenom smere zlepšiť.

    Keďže už bol schválený program tejto schôdze Národnej rady, navrhujem, aby sme o tomto procedurálnom návrhu, ktorý prednášam, hlasovaním rozhodli pri spoločnom hlasovaní o ostatných zákonoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne spravodajcovi.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Ďakujem pekne. Končím rozpravu a budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Ďalší bod programu bude

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prvé čítanie (tlač 282).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ťažiskovou zmenou predloženej novely Trestného poriadku je doplnenie nášho právneho poriadku o nový inštitút tzv. korunného svedka. Prax orgánov činných v trestnom konaní ukazuje, že platná právna úprava v oblasti postihu korupcie a najzávažnejších organizovaných foriem trestnej činnosti je nepostačujúca, a to najmä z dôvodu dôkaznej núdze. V týchto prípadoch nie je možné očakávať vzhľadom na vysoký stupeň organizovanosti páchania trestnej činnosti, aby o takejto trestnej činnosti mohol podať svedectvo niekto iný ako ten, kto sa na trestnej činnosti aj spolupodieľal. Je potrebné na takýto účel získať zdroj zvnútra, zvnútra organizovanej skupiny.

    Z tohto dôvodu sa navrhuje výslovne upraviť v zákone postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade osoby, ktorá sa spolupodieľala na páchaní trestnej činnosti, avšak sa dobrovoľne rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. V týchto prípadoch bude môcť byť na základe rozhodnutia vyšetrovateľa po predchádzajúcom súhlase prokurátora dočasne odložené vznesenie obvinenia voči takejto osobe a v prípade, že obvinenie už bolo vznesené, bude umožnené prerušiť trestné stíhanie. Prokurátor sa bude môcť následne rozhodnúť na základe svedectva tejto osoby v konaní o trestnom čine, v ktorom táto osoba vystupovala ako svedok, či voči nej zastaviť trestné stíhanie, alebo bude pre takúto osobu požadovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a to aj pod dolnú hranicu určenú v Trestnom zákone. Samozrejme, je dôležité povedať, že tu bude musieť byť striktne zachovávané kritérium proporcionality, to znamená, trestný čin, o ktorom bude korunný svedok vypovedať, bude musieť byť rádovo významnejší a nebezpečnejší ako trestný čin, ktorého sa sám dopustil.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sú okrem tejto hlavnej zmeny dotknuté aj niektoré ďalšie ustanovenia platného Trestného poriadku. Sprísňujú sa podmienky na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a upravuje sa novým spôsobom konanie Najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku vzhľadom na nález Ústavného súdu z marca tohto roku. Ďalej sa upravuje inštitút zmieru tak, aby sa zvýraznil rozdiel oproti inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania s účelom, aby bol tento inštitút v praxi aj dostatočne využívaný. Ide o jednu z najklasickejších foriem odklonu v trestnom konaní a myslím, že by bolo vhodné, keby na Slovensku pri menej závažných trestných činoch bola aj častejšie využívaná. Takisto sa upravuje ustanovenie o zaistení majetku a výkone trestu prepadnutia majetku a prepadnutia veci. Ďalšie zmeny sa upravujú v časti, ktorá upravuje právny styk s cudzinou. Zároveň sa upravujú niektoré ustanovenia, ktorých zmenu a doplnenie si vyžiadala aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu organizovaného zločinu a korupcie, pričom doplnenie slovenskej legislatívy o inštitút korunného svedka je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v programovom vyhlásení vlády v časti spravodlivosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Zároveň prosím spravodajcu navrhnutého gestorským Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky pána Gábora Gála, aby nám podal správu o prerokovaní zákona vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Podotýkam, že kým v minulosti sa podarilo odhaliť páchateľov závažných trestných činov, nepodarilo sa nám cez justíciu týchto páchateľov spravodlivo potrestať. Zavedenie inštitútu korunného svedka tomu má napomôcť. Ja pevne verím, že sa to aj tak stane. Tiež je dôležité zavedenie nového inštitútu zmieru, ktorý by mal odkriminalizovať páchateľov menej závažných trestných činov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 13. júna 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Abelovský sa prihlásil, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dostali sme na stôl určite jednu z najzávažnejších noviel Trestného poriadku, či si to uvedomujem, alebo nie. Robí zásadný prielom nielen do praxe v trestnom konaní, ale do celého výkonu spravodlivosti. To si musíme uvedomiť. Nechcem polemizovať s predkladateľom o tom, či v súčasnom stave vývoja našej spoločnosti je takýto inštitút potrebný a či vzory, ktoré boli tu aj citované pánom predkladateľom a sú aj obsahom dôvodovej správy, sú také naliehavé, aby sme v našej, chcem zdôrazniť, ešte transformujúcej sa spoločnosti zaviedli takýto závažný inštitút.

    Nesúhlasím celkom s pánom spravodajcom, ktorý tu pred chvíľkou povedal, že slovenskej justícii sa nepodarilo bez tohto inštitútu usvedčiť niektorých páchateľov. Trestné konanie, a to som už viackrát zdôraznil, je o tom, aby sa na základe dôkazov, ktoré boli zákonným spôsobom vykonané v prípravnom konaní, teraz už po novom predsúdnom konaní, mali takú kvalitu, aby súdu stačili na spravodlivé rozhodnutie o vine obžalovaných. Samozrejme, predložená novela v tom, že sa zavádza inštitút korunného svedka, celú túto hierarchiu zásadným spôsobom mení.

    Mám dve pochybnosti v súvislosti s prijatím tohto zákona. Prvá je – a sčasti som ju aj odôvodnil –, či je v tomto štádiu transformujúcej sa slovenskej spoločnosti potrebné tento zákon prijať, že tie jednotlivé prípady, ktoré akosi vzbudzujú pozornosť verejnosti a sú v médiách publikované, sú dostatočným dôvodom na zavedenie takéhoto závažného prielomu v zhromažďovaní, predkladaní a v hodnotení dôkazov v trestnom konaní. To je ako po prvé.

    A po druhé, či je potrebné prijať túto novelu predtým, ako už máme na stole celkový návrh rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý by mal platiť aspoň podľa doterajších informácií od 1. 1. 2005. Čiže ak predpokladáme, že podľa navrhovateľa táto novela by mala vstúpiť do účinnosti od 1. novembra tohto roku, platila by prakticky niečo vyše jedného roka.

    Ja si myslím, že po prijatí tejto novely sa značným spôsobom bude musieť zmeniť filozofia vyšetrovania, uplatňovania základných zásad trestného konania, ktoré sú uvedené v § 2 Trestného poriadku. A z toho si aj myslím, že sa najmä budú musieť pripraviť ľudia, ktorí budú túto novelu aplikovať. To značí najmä vyšetrovatelia, prokurátori, v konečnom dôsledku aj súdy, samozrejme, aj obhajoba.

    Ja som sa niekoľkokrát vyjadril, že neverím v samospasiteľnosť tohto inštitútu. A myslím si, že ani súdy ju ako takú inštitúciu nikdy nebudú uplatňovať, že nebudú môcť, myslím si, že žiaden sudca si to ani nebude môcť dovoliť, aby na základe výpovede tzv. korunného svedka založil otázku výroku o vine len na výpovedi takéhoto svedka. Myslím si, že budú tu musieť byť produkované aj ďalšie relevantné dôkazy vykonané podľa Trestného poriadku, ktoré toto tvrdenie korunného svedka spravdepodobnia. Tak ako priznanie sa obžalovaného nemôže byť jediným dôkazom na uznanie viny, myslím si, že ani uplatňovanie tohto inštitútu sa nestane tým, v čo – aspoň mám taký pocit, že z dôvodovej správy, ktorú predkladateľ pripojil k tomuto návrhu zákona – dúfa.

    Samozrejme, že ako právnik, ktorý sa v prednostne zaoberal trestným právom, mám pripravené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré mienim, ak sa teda rozhodnete tento zákon postúpiť do druhého čítania, mám pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré najmä sprísnia kontrolné mechanizmy na uplatňovanie tohto inštitútu v prípravnom konaní, pretože mám taký pocit, že je tu daná široká, možno použijem subštandardný výraz, slobodná vôľa vyšetrovateľa prokurátora na uplatnenie tohto inštitútu.

    Takže to bolo mojich niekoľko poznámok k tomuto zákonu, a preto z týchto dôvodov, ktoré som predniesol, obávam sa, že nebudem môcť hlasovať za jeho prijatie a postúpenie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Tak ešte to rýchlo stihol aj pán poslanec Polka s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, dámy a páni, aby som vyjadril podporu diskusného príspevku pána poslanca Abelovského, pretože rovnako ako on zastávam isté skeptické názory, pokiaľ ide o zmysluplnosť tejto právnej úpravy a najmä pokiaľ ju porovnám s úpravou chráneného svedka, ktorý sme s veľkou pompou a nádejami prijali a nakoniec sa ukázalo, že väčšina chránených svedkov si robilo viac-menej „srandu“ z práce vyšetrovateľov alebo z práce justičných orgánov. Tento inštitút by skutočne potreboval istú frontálnu prípravu ako v praxi justičných orgánov, tak v praxi iných orgánov prípravného konania, pretože je to inštitút nový, u nás nevyužitý.

    Pokiaľ ide o meritum veci, ikstýkrát si dovolím zopakovať, že snaha, legislatívna snaha ministerstva spravodlivosti mi pripadá ako súťaž v zbieraní štupľov od pivových fliaš. Ideme novelizáciou paragrafu po paragrafe alebo časti paragrafu namiesto toho, aby sa skoncentrovala práca skupiny odborníkov na novele Trestného zákona, Trestného poriadku, opravujem, na novom Trestnom zákone a novom Trestnom poriadku, ktoré jediné môžu priniesť zmenu v trestnoprávnej agende v Slovenskej republike a s tým aj súvisiacu rekonštrukciu orgánov činných v trestnom konaní. Tam by bola zmysluplnosť.

    Vecne, samozrejme, návrh nemá v podstate nejaké vážne chyby, len ten spôsob prípravy a spôsob jeho vpustenia do justičnej pragmatiky je pre mňa trošku uponáhľaný a vzhľadom na prípravu alebo stupeň prípravy nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku predčasný. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, keby ste boli taký dobrý a nediskutovali s poslancom. Ďakujem pekne. Končím rozpravu a prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania.

    Chce sa vyjadriť pán minister? Nechce? Ja som to vnímal, že sa nechcete, ale keď sa chcete, pán minister, tak sa, samozrejme, môžete. Chcete, nechcete? Nech sa páči.

  • Ja len naozaj na minútu.

    Po prvé, rekondifikácie sú pripravené, majú ich aj členovia ústavnoprávneho výboru, ale, samozrejme, preto, že ide o nový systém trestného práva, tak navrhujeme účinnosť od 1. januára 2005, čo je aj správne. Tam musí byť dlhšia legisvakančná lehota, a preto je potrebné urgentné problémy riešiť teraz. Stále hovoriť, že nemôžeme riešiť nič, kým nebudú účinné rekodifikácie, pán poslanec, sa mi nezdá byť príliš konštruktívne. Ale rekodifikácie sú hotové. Sú v pripomienkovom konaní a chceme tomu venovať adekvátny časový priestor.

    Po druhé, ja si tiež nemyslím, že inštitút korunného svedka je magické riešenie. Ale organizovaný zločin predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre demokratický štát, pretože jeho cieľom, jeho motívom je infiltrovať sa do štátnych orgánov. A jediná efektívna cesta jeho odhaľovania, alebo jedna z najefektívnejších, je z jeho vnútra. Málo bezúhonných ľudí pozná osoby, ktoré sú zapojené v organizovanom zločine, a preto je potrebné na odhaľovanie organizovaného zločinu využiť zdroje zvnútra. A toto je systém, toto je inštitút, ktorý sa používa v krajinách Európskej únie, Severnej Amerike a priniesol svoje úspechy. A ja som presvedčený, že prinesie úspechy aj na Slovensku.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne pánom.

    Prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania... Nech sa páči, pán Drgonec, faktickú? Procedurálny? Faktickú už nemôžete. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Navrhujem, aby podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa bod 34 (ide o tlač 226) a bod 35 (tlač 227) presunuli ako posledné body tejto schôdze.

  • Ďakujem pekne, máme tu procedurálny návrh. Vzhľadom na počet poslancov môžem ísť len cez všeobecný súhlas. Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sa tieto dva body presunuli ako posledné dva body súčasnej schôdze.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, vnímam to ako všeobecný súhlas.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 228. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 228a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona obsahuje zmeny v Notárskom poriadku a jeho účelom je po prvé definovanie bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov. Zavádzame v ňom princíp nulovej tolerancie voči osobám, ktoré spáchali obzvlášť závažný trestný čin alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo korupčné trestné činy. Takisto zavádzame inštitút krížového zákazu výkonu právnického povolania pri najprísnejších disciplinárnych opatreniach. Návrh novely zákona takisto upresňuje požiadavky na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavádza centrálny register listín.

    Dovoľte mi zároveň sa vyjadriť k spoločnej správe výborov Národnej rady. So všetkými návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov Národnej rady vyslovujem súhlas. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Poprosím spoločného spravodajcu člena gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Alexeja Ivanka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, z poverenia gestorského výboru Národnej rady predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (tlač 228), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1991 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podáva spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením z 20. mája 2003 pod č. 285 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, ďalej výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 166 zo 16. júna 2003 a výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 86 z 10. júna 2003.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 5 a sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, schváliť. Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 17. júna 2003 pod č. 172.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Nevyrušujte, pán poslanec Lintner. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský a pán poslanec Polka.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský, máte slovo.

  • Ďakujem. Keďže tieto justičné zákony idú ako na bežiacom páse, možno budeme teraz viacej diskutovať.

    Ja som sa snažil aj pri druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore presadiť, aby v zákone nebola uplatnená, myslím, celkom legitímne zo strany predkladateľa možnosť, aby sa prehodnocovali pri zápise do Notárskej komory aj tí notári, ktorí už boli tam zapísaní pred účinnosťou tohto zákona, ak sa, samozrejme, stane právne účinným. Namietal som a spolu so mnou aj ďalší kolegovia v ústavnoprávnom výbore, že ide o zrejmú retroaktivitu, o spätné pôsobenie tohto zákona do minulosti, čo Ústava Slovenskej republiky expresiss verbis zakazuje. Na rozdiel od kolegov exekútorov, ktorí túto zásadu uplatnili, a o chvíľku, ak budeme o tom rokovať, kolega Polka aj prednesie pozmeňujúci návrh, ju nám ako členom ústavnoprávneho výboru neadresovali. Asi je im to jedno. Ale zasa nedá mi ako právnikovi, aby som neprotestoval proti tomu, že takáto zásada sa uplatňuje. Nech sú dôvody na jej uplatnenie akékoľvek, ak retroaktivita je ústavne neprípustná, je úplne jedno, komu a akým spôsobom uplatnenie tejto zásady poslúži.

    Možno budem predbiehať už argumentáciu pána predkladateľa o tom, že ide podľa jeho názoru o nepravú retroaktivitu. Takú nepoznám. Existuje len retroaktivita, alebo neexistuje. A tu retroaktivita zjavne je, pretože sa budú prehodnocovať aj ľudia, ktorí v dobrej viere boli zapísaní, hoci možno sa v tej Notárskej komore nikoho nebudú priamo týkať, nevieme to, nevieme to s určitosťou odhadnúť, ale, myslím, pre zásadné právne stanovisko je to úplne ľahostajné.

    Preto mi neostáva nič len navrhnúť spoločnému spravodajcovi, aby sa o tomto bode spoločnej správy hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ?

  • Ja naozaj len na pol minúty. Mrzí ma, že pán poslanec Abelovský povedal, že nie je rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou, lebo ten rozdiel, samozrejme, tam je a desiatky a desiatky, ak nie stovky a stovky zákonov obsahujú nepravú retroaktivitu. Bez nej by nemohol štát fungovať. Bez nej by sa nemohla zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Na každej schôdzi možno parlament prijíma zákon, ktorý obsahuje nepravú retroaktivitu. Takže povedať, že tu ide o nejaký prielom do základných princípov právneho štátu, si myslím, že nie je správne.

    Čo si myslím, že je legitímny cieľ vlády, je, aby v právnických profesiách nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili závažných úmyselných trestných činov. Je dôležité, aby občania dôverovali právnickým profesiám a aby ich integrita nebola spochybňovaná, a to si myslím, že je celkom legitímny cieľ.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Áno, pán poslanec Abelovský chce vo faktickej poznámke, ale to už nemôžete, už som rozpravu ukončil.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale už som ukončil rozpravu, pán poslanec. Ale pán minister reagoval na rozpravu po skončení rozpravy. Takže už mi je ľúto, už som ukončil rozpravu.

    Ďakujem pekne obidvom pánom. Ak sa teda pán spoločný spravodajca nechce vyjadriť.

    Budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, druhé čítanie (tlač 229).

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem mimoriadne stručný, pretože ide o obdobnú úpravu, aká sa vyskytuje v návrhu novely Notárskeho poriadku a rieši s výnimkou centrálneho registra listín vlastne to isté, to znamená definovanie bezúhonnosti, zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a upresnenie požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. Takisto môžem konštatovať, že súhlasím so spoločnou správou výborov a so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, uvedeným v spoločnej správe v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Spoločným spravodajcom bude člen gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Laššáková. Prosím, aby nás informovala o stanoviskách výboru.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru predkladám ako spravodajkyňa spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 229, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 20. mája 2003 č. 286 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 223/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 229), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, odporúčali Národnej rady schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 167 zo 16. júna tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 87 z 10. júna 2003.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v spoločnej správe pod číslom 1 až 6. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať po a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2003 pod číslom uznesenia 173.

    Pán podpredseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu, konštatujem, že sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský a pán poslanec Polka.

    Dávam slovo prvému prihlásenému, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Znova sa vrátime k tej kontroverznej záležitosti, a to retroaktívnemu pôsobeniu u tých exekútoroch, ktorí už boli do zoznamu exekútorov zapísaní. Ja ich nechcem nejakým spôsobom chrániť, ani sa snažiť, aby tí, ktorí si neplnia svoje povinnosti tak, ako exekútor si ich plniť má, aby neboli voči nemu uplatnené možné sankcie.

    Ale myslím si, že sú tu dva významné aspekty, ktoré spochybňujú dôvodnosť predkladaného spätného pôsobenia tohto zákona u exekútorov, u tých, ktorí už boli právoplatne do zoznamu exekútorov zapísaní. Okrem toho, čo som pred chvíľou povedal a odôvodňoval, nebudem to opakovať, pri notároch, platí aj pri exekútoroch.

    Okrem toho dávam vám do pozornosti, že retroaktívne pôsobenie tohto zákona v konečnom dôsledku zbaví oprávnenia, a to si musíme povedať celkom otvorene, exekútorov poskytovať exekútorské služby do budúcna. Je to veľmi významná záležitosť, ktorá platí v každých vyspelých právnych poriadkoch, a to je zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu. Toto je významná právna zásada, ktorú treba uplatňovať. Vieme, že každá cesta do pekla je vydlaždená dobrými úmyslami. Myslím si, že nielen právnici, ale aj ostatní, ktorí sa neučili túto zásadu, by mali pri uplatnení tejto zásady si byť na čistom a si ju uvedomiť.

    Okrem toho niektorí exekútori tu pôsobia skoro 10 rokov, majú vybudované veľké exekútorské kancelárie, zamestnávajú niektorí desiatky ľudí. Nadobudli veľký majetok v dobrej viere, nehnuteľnosti, hnuteľný majetok. Tým, že bude uplatnený tento zákon v takejto navrhovanej podobe, dôjde k evidentne protiústavnému odobratiu majetku týmto exekútorom – a nad tým sa musíme zamyslieť.

    Takže, samozrejme, sú tu aj argumenty, ktoré sú podopreté rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci van Merle proti Dánsku – síce ide o advokáta, ale v prenesenom význame slova to môžeme uplatniť aj na exekútora, ktorý mal vybudovanú klientelu, a exekútori ju majú už takisto vybudovanú, s významnými aktívami tejto práce – rozhodol Európsky súd pre ľudské práve, že takýmto spôsobom nie je im možné odobrať majetok.

    Ale aj náš Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní PL-US-3799 konštatoval, že je to v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda právo vlastniť majetok, v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože podriaďuje nadobudnuté práva na vykonanie, v tomto prípade exekútorského povolania, vychádzajúc z toho, že oprávnenie na výkon povolania exekútora spadá pod jeho majetok novým podmienkam, pričom v dôsledkových nesplneniach je strata oprávnenia na výkon tohto povolania, čím dostatočne nechráni nadobudnuté majetkové vlastnícke práva.

    Ja nemám žiadne výhrady proti tomu, aby sa táto zásada očisty uplatňovala do budúcna, je legitímna aj správna, ale nemôžeme sa vracať do minulosti a nemôžeme zbavovať ľudí majetku, ktorý dobromyseľne nadobudli podľa zákonov, ktoré platili doteraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona, ktorý by som si dovolil, pokiaľ možno, stručne odôvodniť a nadviazať na môjho predrečníka pána Dr. Abelovského.

    Na základe navrhovaného zákona sa stanovuje v zmysle § 237 ods. 5 exekútorovi, ktorý k 1. júlu 2003 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Právnickej fakulte vysokej školy Slovenskej republiky alebo nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou povinnosť začať študovať na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike do 31. 12. 2004 a doplniť si toto vzdelanie do 31. 12. 2009.

    Otázkou splnenia podmienky vzdelania pre výkon funkcie exekútora sa zaoberali viaceré novely exekučného zákona, napr. zákon č. 280/1999 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 9. 11. 1999, v § 10 ods. 1 písm. b) spresnil definíciu vzdelania na právnické vzdelanie získané na Právnickej fakulte vysokej školy v SR a doplnil § 130 o nový ods. 4 výnimkou zo vzdelania na obdobie 2 rokov. Citovaným ustanovením a následne aj zákonom č. 32/2002 zákonodarca zaviedol povinnosť doplniť si právnické vzdelanie tým súdnym exekútorom, ktorí mali iné ako právnické vzdelanie. Uvedený zákon č. 289/1999 Z. z. sa nedotkol osôb, ktoré sa v súlade s pôvodným znením § 10 ods. 1 spĺňali podmienku právnického vzdelania. Za takéto vzdelanie sa v zmysle právnych predpisov o vysokých školách rozumelo aj právnické vzdelanie získané na vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo. Títo súdni exekútori zákonnú podmienku vzdelania v danom čase priamo spĺňali a jej spĺňanie sa v zmysle platného znenia § 230 ods. 4 posudzuje vždy spätne k času platnosti pôvodného znenia § 10 ods. 1 písm. b) v spojitosti s § 230 Exekučného poriadku.

    Vzhľadom na uvedené konštatovalo aj ministerstvo spravodlivosti listom zo 6. novembra 2001 č. konania 11726/2001-50 stanovisko Slovenskej komore exekútorov. V zmysle tohto stanoviska sa súdnym exekútorom s právnickým vzdelaním získanom na inej vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo (§ 230 ods. 4) nevzťahuje. Toto stanovisko si osvojila aj Slovenská komora exekútorov, ktorá podľa § 3 Exekučného poriadku dohliada na činnosť exekútorov. Z uvedeného vyplýva, že nebol právny dôvod, aby exekútori, ktorí získali právnické vzdelanie na inej vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo, právo začali študovať na Právnickej fakulte v Slovenskej republike.

    Pokiaľ ide o požiadavku uvedenú v § 237 ods. 5, aby exekútor, ktorý nemá vysokoškolské vzdelanie atď., začal študovať na Právnickej fakulte, skutočne zakladá retroaktivitu. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právnym štátom. Judikatúra Ústavného súdu začleňuje pod princíp právneho štátu aj zákaz spätného, retroaktívneho pôsobenia práva a ochranu nadobudnutých práv, ako aj s tým spojenú požiadavku právnej istoty a ochrany dôvery v právo. V prípade nadobudnutia účinnosti predmetného prerokúvaného návrhu v § 237 ods. 5 sa modifikuje už ich nadobudnuté oprávnenie na výkon exekútorského úradu. Uvedené ustanovenie je zásahom do nadobudnutých práv, pričom ide o zásah zhoršujúci. Podľa názoru Ústavného súdu, ktorý citoval kolega Abelovský, je ako z pohľadu tzv. pravej, tak i nepravej retroaktivity právnych noriem podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale len zlepšovať. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tzv. nepravá retroaktivita je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, bol by som rád, keby sme si naliali trošku čistého vína. V dôvodovej správe sa hovorí, že nemá dosah na rozpočet a zamestnanosť. Pri aplikácii citovaného ustanovenia navrhovaného zákona príde o svoju licenciu najmenej 60 exekútorských úradov, čo znamená zhruba 500 pracovníkov a 500 ľudí bez zamestnania. Ďalší dosah na vymožiteľnosť práva, o ktorom hovoríme ako o jednom z problémov Slovenskej republiky, je nevyčísliteľný.

    A ešte kvapku čistejšieho vína. Ide o exekútorov, ktorí získali právnické vzdelanie na bývalej Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, ktorá mala, ak to niektorí nevedia, 4 fakulty: Fakultu štátnej bezpečnosti, Fakultu verejnej bezpečnosti, Fakultu ochrany štátnych hraníc a Fakultu vyšetrovania, ktorá sídlila v Bratislave. Prevažná väčšina, myslím, že drvivá väčšina týchto exekútorov, ktorých sa dotýka táto zmena, má právnické vzdelanie získané v odbore právo na Fakulte vyšetrovania v Bratislave. Môžem vás ubezpečiť ako jej bývalý pracovník, že sa tam skutočne študovalo právo. Nemá to nič spoločné so žiadnymi eštébákmi ani nejakými inými reminiscenciami do minulého Zboru národnej bezpečnosti.

    A taká ľudská stránka veci, ide o ľudí, ktorí majú rozhodne viac než 50 rokov, im ukladať povinnosť študovať na právnickej fakulte mi pripadá trochu drakonické. Nehovoriac o tom, že je to podmienka nie závislá na ich plnení, je to otázka prijímacieho konania, otázka možnosti prijať na konkrétnu právnickú fakultu, ak neberieme do úvahy rozličné pobočky právnických fakúlt.

    Teda dovoľte, aby som záverom predniesol pozmeňujúci návrh, je to návrh k bodu 8, teda časti III návrhu, k všetkým, k bodu 8.

    Konkrétne v § 237 sa vypúšťa ods. 2. V bode 8 v § 237 ods. 5 znie: „(5) Za súdneho exekútora sa nevymenuje ten, kto k 1. júlu“ – alebo možno lepšie by bolo – „ku dňu účinnosti tohto zákona nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou.“ Tretia časť tohto pozmeňujúceho návrhu: V bode 8 v § 237 sa vypúšťa ods. 6.

    Písomný návrh predložím pani spravodajkyni. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Končím rozpravu.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Nechce. Spoločná spravodajkyňa sa chce vyjadriť? Nechce. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.