• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška, poslankyňa Beáta Brestenská a poslanci Karol Džupa, Jozef Ševc a Rudolf Žiak.

    V rokovaní 15. schôdze Národnej rady pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali na 13. schôdzi. Ide o vládne návrhy zákonov o zániku Fondu detí a mládeže a zákona o zriadení Špeciálneho súdu.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, tlač 244.

    Prosím určenú spravodajkyňu Evu Rusnákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov a uvádzala hlasovanie.

    Pani spravodajkyňa, k prvému hlasovaniu by sme mali pristúpiť, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 89 poslancov, za 67, proti 15, zdržal sa 1, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá.

  • To som chcela dať ako ďalšie hlasovanie, ale môžem prečítať...

  • ... ale môžem prečítať naraz ďalej, aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež, šport, kultúru a média s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 5. septembra 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 90, proti 13, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Budeme teraz pokračovať v hlasovaní, a preto prosím pána poslanca Petra Miššíka, aby uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 263.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 72, proti 32, zdržali sa 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 78, proti 27, zdržalo sa 21.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 262, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 245.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol vypracovaný v úzkej spolupráci so zástupcami všetkých parlamentných strán, ako aj so zástupcom Združenia miest a obcí Slovenska a zástupcami tretieho sektora. Na príprave tohto návrhu sa podieľala pracovná skupina zložená z týchto zástupcov preto, aby návrh ústavného zákona vo výslednej podobe reflektoval nielen predstavy vlády, ale aj zástupcov parlamentných strán, samosprávy a verejnosti, pretože hlavným cieľom je prijať právny predpis, ktorého aplikácia prispeje k zlepšeniu v oblasti právnej úpravy takzvaného konfliktu záujmov.

    Dovoľte mi, aby som sa z tohto miesta poďakoval poslancom, ktorí v tejto komisii na prípravu návrhu ústavného zákona pôsobili, pánom poslancom Vavríkovi, Kötelesovi, Abrhanovi, pánovi poslancovi Drgoncovi, zvlášť pánovi predsedovi výboru Federičovi, pánovi poslancovi Husárovi a pani poslankyni Bollovej. Napriek tomu, že sme nemali vždy jednotný názor na riešenie konkrétnych inštitútov, myslím si, že sme sa vedeli dohodnúť na základných otázkach. Niektoré veci síce zostali stále nedoriešené, ale verím, že ich riešenie spoločne nájdeme v druhom čítaní o tomto návrhu ústavného zákona. Podnetom na vypracovanie tohto návrhu bola okrem potreby riešenia otázky ochrany verejného záujmu a ustanovenia povinností a obmedzení pre verejných funkcionárov aj nefunkčnosť platného ústavného zákona.

  • Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali, lebo ani ja vás nepočujem.

    Páni poslanci, trošku tichšie, aby sme aspoň trošku a niečo počuli z toho, čo nám tu pán podpredseda hovorí, prečo takýto návrh zákona.

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čiže dôvodom bola nefunkčnosť ústavného zákona č. 119/1995 Z. z., ktorý sa v praxi v podstate vôbec neuplatnil. Predložený návrh ústavného zákona si kladie za cieľ odstrániť nefunkčnosť platnej úpravy v oblasti ochrany verejného záujmu a ustanoviť aj niektoré nové inštitúty, ktoré majú slúžiť na eliminovanie možnosti vzniku situácií, v ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu verejného funkcionára pri výkone jeho verejnej funkcie. Zásadnými zmenami oproti platnej právnej úprave ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. sú nasledujúce zmeny.

    Po prvé, zmena a rozšírenie osobnej pôsobnosti ústavného zákona na členov Súdnej rady, verejného ochranu práv, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach, predsedov vyšších územných celkov a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov.

    Po druhé, je to ustanovenie nových inštitútov, akými sú takzvané postzamestnanecké obmedzenia alebo povinnosť oznamovať osobný záujem verejného činiteľa na prerokovanej veci. Chcel by som len podotknúť, že na základe rokovaní komisie sa postzamestnanecké obmedzenia budú vzťahovať len na exekutívne funkcie či v štátnej správe, alebo samospráve.

    Po tretie, ide o stanovenie povinností pre verejných funkcionárov oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery blízkych osôb žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti.

    Po ďalšie, ide o spresnenie legislatívneho vyjadrenia jednotlivých povinností a obmedzení verejných funkcionárov a rozšírenie okruhu funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s paralelným výkonom príslušnej verejnej funkcie.

    No a nakoniec ide o zjednodušenie konania o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Našli sme, myslím si, že veľmi vhodnú zábezpeku, aby nebolo možné konanie vo veci konfliktu záujmov zneužiť. Tou zábezpekou je Ústavný súd, ktorý v každej jednej veci bude môcť v konečnom dôsledku rozhodnúť. Vláda Slovenskej republiky súčasne s tým, ako schválila návrh ústavného zákona, vo svojom uznesení uložila jednotlivým členom vlády vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrhy noviel právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať na účel zosúladenia ich ustanovení s týmto návrhom ústavného zákona tam, kde je to potrebné z hľadiska aplikácie tohto ústavného zákona. Tento ústavný zákon nemá mať povahu represívneho právneho predpisu, aj keď obsahuje i ustanovenia o sankciách za porušenie povinností a obmedzení v ňom ustanovených. Zámerom je vytvoriť také prostredie na výkon verejných funkcií a ustanoviť také pravidlá obmedzenia pri ich výkone, ktoré by zabezpečili, že verejný záujem a jeho presadzovanie pri výkone verejnej funkcie by boli v maximálnej miere dodržiavané a verejnosťou kontrolovateľné.

    Ide o jeden z piatich návrhov zákonov, ktorými bola vláda parlamentom zaviazaná na marcovej schôdzi, aby ich predložila do Národnej rady. Ide o jeden z kľúčových návrhov zákonov a uvedomujem si, že zostávajú sporné ešte niektoré oblasti. Jednou z nich je otázka toho, či majú pod jurisdikciu tohto zákona spadať predstavitelia samosprávy. Ja som presvedčený, že áno, aj keď sa dosiahol kompromis, že spod ustanovení zákona boli vyňatí poslanci obecných zastupiteľstiev. Druhá otázka je deklarácia majetkových pomerov manžela, manželky a neplnoletých detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Myslím si, že ide o štandardné ustanovenie, ktoré je tiež potrebné, a chcem zdôrazniť, že tieto majetkové priznania nebudú publikované, nebudú zverejňované. Tak je to veľmi jasne uvedené v návrhu ústavného zákona. A asi tretím sporným okruhom je otázka možnej straty verejnej funkcie, ale priznám sa, neviem si predstaviť pri recidíve, pri opakovanom porušení zákona nejakú inú sankciu. Spomenul som, že zábezpekou proti zneužitiu konania a následne aj sankcie je to, že o sankcii bude rozhodovať v konečnom dôsledku Ústavný súd a odvolanie voči rozhodnutiu parlamentu alebo zastupiteľstva samosprávy bude mať odkladný účinok, to znamená, kým nerozhodne Ústavný súd, nebude môcť prísť k strate verejnej funkcie.

    Z týchto dôvodov by som vás chcel požiadať, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, o podporu tohto kľúčového návrhu ústavného zákona do druhého čítania s nádejou, že aj na tieto ešte stále nedoriešené otázky budeme vedieť v priebehu druhého čítania nájsť spoločnú odpoveď tak, aby sme prijali zákon, ktorý bude dobrý, ktorý bude prísny aj vynútiteľný, nebude len určitou fasádou a deklaráciou, ale aj v praxi sa bude môcť reálne uplatňovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Róbertovi Madejovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tlač 262. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu a dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vládny návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať po rozprave v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ešte predtým, než vám dám slovo, pán poslanec, a než otvorím rozpravu, možno sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene všetkých klubov opozície predkladám návrh na zvolanie poslaneckého grémia.

  • Áno, ďakujem pekne. Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku a členovia poslaneckého grémia sa stretnú s pánom predsedom a vedením v malej miestnosti za rokovacou sálou.

  • Prerušenie rokovania o 9.36 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 9.50 hodine.

  • Páni predsedovia poslaneckých klubov žiadajú, aby ešte pred ďalším pokračovaním rokovania o tomto návrhu zákona mohli rokovať na pätnásť minút samostatne jednotlivé poslanecké kluby. Preto vyhlasujem prestávku do 10.15 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 9.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.30 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o rokovaní a výsledkoch poslaneckého grémia. V záujme hľadania priechodnosti tohto ústavného zákona sa členovia poslaneckého grémia dohodli na tom, že odporučia plénu Národnej rady v tomto momente v štádiu, v akom sa nachádza, rokovanie o návrhu zákona prerušiť. Poslanecké grémium bude hľadať takú dohodu na obsahovom a vecnom zámere návrhu zákona, aby bola zabezpečená v Národnej rade jeho priechodnosť. Preto prerušujem rokovanie o návrhu zákona, ktorý sme prerokovali a kde sme skončili pred otvorením rozpravy v prvom čítaní.

    Budeme pokračovať v rokovaní 15. schôdze ďalším bodom programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 136.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pána spoločného spravodajcu Vážneho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať na oživenie pamäti o rokovaní o tomto návrhu zákona, že sme prerušili rokovanie po skončení rozpravy v druhom čítaní pred záverečným hlasovaním. Ešte pred hlasovaním požiadal pán podpredseda vlády o vystúpenie k návrhu prerokúvaného zákona.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Na základe prerušenia rokovania o vládnom návrhu novely zákona na predchádzajúcej schôdzi budete dnes znovu hlasovať o vládnom návrhu novely zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pripomienky, ktoré sa vyskytujú v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ako aj námietky Ústavnoprávneho výboru Národnej rady boli prerokované na všetkých úrovniach a v konečnom dôsledku bola dosiahnutá zhoda a navrhované úpravy sú odzrkadlené v návrhu skupiny poslancov na zmenu návrhu novely. S týmito návrhmi sa plne stotožňujem. Ešte raz vás chcem požiadať o podporu novely predloženého zákona. Je to veľmi dôležité ako signál smerom k orgánom Európskej únie, ale aj pre slovenských a zahraničných podnikateľov.

    Podľa súčasne platnej legislatívy je posledným rozdielom medzi uvádzaním na trh výrobkov pod PEKA na Slovensku a v EÚ už len v označovaní výrobkov. Účinnosťou PEKA aj táto posledná prekážka padne a výrobcovia budú môcť označovať výrobky značkou CE a pri uvádzaní na slovenský trh bude táto značka uznávaná.

    V závere by som si vás dovolil informovať, že podľa posledných informácií z Bruselu by už mala byť PEKA účinná od 1. 7. 2003 a intenzívne sa rokuje o zaradení ďalších sektorov do druhej vlny.

    Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, dovoľujem si vás z týchto dôvodov požiadať o podporu novely zákona č. 264/1999 Z. z., a tým vytvorenie rovnakých podmienok pre našich podnikateľov, aby mohli už v čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie aplikovať rovnaké postupy uvádzania výrobkov na trh a do prevádzky ako v krajinách Európskej únie, a tým zvýšili svoju schopnosť konkurencie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda vlády svojím vystúpením otvoril rozpravu v druhom čítaní. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či chce niekto vystúpiť v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona o zhode a posudzovaní výrobkov.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

    Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dúfam a pevne verím, že k tomuto zákonu nebudeme musieť zvolávať grémium, ale pre stručnosť a na pripomenutie veľmi stručne zhodnotím v rozprave, čo sa udialo.

    Dňa 24. 4. 2003 na 11. schôdzi Národnej rady číslo hlasovania 73 som vás v druhom čítaní ako spoločný spravodajca v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval o výsledku rokovaní vo výboroch Národnej rady a o stanovisku gestorského výboru. Zároveň sme v ten istý deň hlasovaním dali najavo, že nesúhlasíme s odporučením gestorského výboru vrátiť návrh predmetného zákona na dopracovanie navrhovateľovi. Následne sme omylom hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď. Pretože sme v druhom čítaní nesúhlasili s odporučením gestorského výboru návrh zákona vrátiť, mali sme sa v rámci druhého čítania zaoberať pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy, tlač 136a, ktorú ste dostali, a hlasovať o nich.

    Z uvedeného dôvodu, že pristúpenie k tretiemu čítaniu bolo predčasné, Národná rada právoplatným rozhodnutím zrušila predchádzajúce hlasovanie, to znamená, že súčasný právny stav je ten, že prerokúvaný návrh zákona sa nachádza v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som preto pripomenúť a predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktoré prijal výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a svojím uznesením č. 65 odporučil Národnej rade zákon spolu s týmito zmenami a doplnkami schváliť. Ide o 12 zmien a doplnkov, ktoré vychádzajú z časti C stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady k tomuto návrhu zákona a boli v plnej miere do spoločnej správy zapracované. Ide o zmeny a doplnky legislatívnotechnického charakteru, respektíve zmeny, ktoré nemenia podstatu zákona a zámer predkladateľa. Dostali ste ich ako súčasť spoločnej správy výborov, tlač 136a, a sú v nej uvedené pod bodom IV.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhol vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A a B stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. Týmto problémom sme sa zaoberali a dospeli sme k záveru, že riešením sú pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám a ktoré sú výsledkom viacnásobných konzultácií medzi všetkými zúčastnenými stranami, ktoré tento problém rozporovali, to znamená medzi odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, Ústavnoprávnym výborom Národnej rady a predkladateľom zákona.

    V stručnosti vás oboznámim s pozmeňujúcimi návrhmi. Sú to pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., tlač 136, prerušené rokovanie.

    Po prvé. V čl. 1 vypustiť piaty bod, doterajšie body 6 až 23 sa označujú ako body 5 až 22. Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh zohľadňuje pripomienku stanoviska odboru legislatívy a aproximácie Národnej rady k návrhu znenia, ktorým sa vymedzuje pojem technických predpisov.

    Po druhé. V čl. 1 upraviť bod 16 na znenie: V § 11 sa vypúšťa ods. 3, doterajšie odseky 4 až 16 sa označujú ako odseky 3 až 15. Odôvodnenie: Akceptujú stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a stanovisko expertov Európskej únie, vypustenie v ods. 3 presnejšie vystihuje požadovanú situáciu v danej právnej úprave.

    Po tretie. V čl. 2 nahradiť slová „1. apríla“ slovami „1. augusta“. Odôvodnenie: Vzhľadom na súčasný stav prerokovania návrhu zákona je pôvodný termín nadobudnutia účinnosti zákona nereálny. Tieto pozmeňujúce návrhy ste dostali. Prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov budú odstránené všetky spomenuté výhrady uvedené v časti A a B v stanoviska, ktoré predniesol ústavnoprávny výbor.

    Pán predseda, ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr o bodoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod č. 1 až 12 zo spoločnej správy.

    Pán spoločný spravodajca zaujme stanovisko k predloženým návrhom zo spoločnej správy.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, najskôr pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov. Nakoľko ide o návrhy legislatívnotechnického charakteru, navrhujem, aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovali spoločne, ak je všeobecný súhlas, to znamená en bloc o bodoch 1 až 12. To sú úpravy legislatívnotechnického charakteru.

  • Pán spoločný spravodajca, odporúčam bod 12 vyňať na samostatné hlasovanie, pretože vy ste dali iný návrh na zmenu účinnosti zákona.

    Takže budeme hlasovať o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy.

  • Rieši to pozmeňujúci návrhy, ale môžeme aj tak urobiť, hej. Čiže 1 až 11 s tým, že nebudeme...

  • Musíme tak urobiť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy s odporúčaním pána spravodajcu schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 115, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy. Bol podaný iný návrh na lehotu účinnosti, ale musíme sa vyrovnať s týmto návrhom uvedeným v spoločnej správe výborov.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 6, proti 85, zdržalo sa 14, nehlasovalo 7.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Vážny v rozprave. Odporúčate hlasovať samostatne alebo spoločne o všetkých?

  • Odporúčam, pán predsedajúci, hlasovať spoločne o všetkých.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré máte písomne rozdané do lavíc, ktorých predkladateľom za skupinu navrhovateľov bol pán poslanec Vážny.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 123.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujeme. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru uznesenie č. 78 zo dňa 16. apríla 2003 predložiť návrh na pokračovanie v treťom čítaní v zmysle § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Preto navrhujem dať hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa, hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 122, proti 1, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru so schválenými pozmeňujúci návrhmi ho schváliť.

    Prezentujme sa, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 124, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zákon schválila.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátnu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 457/2002 Z. z.

    Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (takzvaný transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátnu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 457/2002 Z. z., ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Predložený návrh zákona odstraňuje administratívnu náročnosť pri predkladaní návrhov na vydanie rozhodnutia o transformácii vláde a odstraňuje duplicitu v predkladaní dokumentov tvoriacich povinné náležitosti transformačného projektu a transformačného návrhu. Zákon ďalej spresňuje postup oceňovania majetku, ktorý vkladá štát do neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, a určuje to, čo je predmetom vkladu záujemcu.

    Návrh zákona v bode 1 a 5 definuje spôsob určenia hodnoty majetku, ktorý vkladá štát do neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa § 24 až § 28 zákona č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve, ktoré upravujú spôsoby oceňovania majetku a záväzkov a v bode 7 sa spresňuje odkaz v poznámke pod čiarou k odkaze 11, nakoľko zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve bol zákonom č. 431/2002 Z. z. zrušený. V bode 2 sa odstraňuje rozpor v údajoch, ktoré obsahuje zakladacia listina, ktorá je súčasťou transformačného projektu, a zosúlaďuje sa s § 6 písm. e) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. V bode 3 sa určuje, že transformačný návrh, ktorým záujemca - právnická osoba alebo fyzická osoba vstupuje do transformačného procesu, obsahuje súpis nehnuteľného majetku podľa údajov katastra nehnuteľností vrátane jeho ocenenia znaleckým posudkom, súpis hnuteľného majetku vrátane jeho ocenenia znaleckým posudkom. Pri oceňovaní sa postupuje podľa § 21 ods. 6 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. Ak vkladom záujemcu sú peňažné prostriedky, výšku peňažného vkladu záujemca preukazuje potvrdením banky o výške vkladu na vkladnej knižke alebo na účte. V bode 4 sa navrhovanou zmenou odstraňuje duplicitné predkladanie náležitostí, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť transformačného projektu a transformačného návrhu podľa § 3 a § 4 platného znenia v etape predkladania návrhu na vydanie rozhodnutia o transformácii vláde zo strany ministerstva a určuje sa, ktoré náležitosti má návrh na vydanie rozhodnutia obsahovať.

    Ďalej v bode 6 sa určuje, že rozhodnutie o transformácii vláda zverejňuje v Obchodnom vestníku. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 294 z 23. apríla 2003.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátnu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 457/2002 Z. z.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na rokovanie, ako aj o návrhu gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, takzvaný transformačný zákon, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátnu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 457/2002 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, predpokladaný finančný dopad, dopad zákona na životné prostredie, zamestnanosť, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a bol schválený. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravovaná. Návrh zákona nepredstavuje prioritu aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstvo pre vstup úloh vyplývajúcich z clearingu a negociačnej pozície a nie je ani predmet odporúčaní podľa Bielej knihy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku a ods. 3 písm. a), b) a c) rokovacieho poriadku, odporúčam uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. mája 2003 č. 247 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Vážený pán predseda, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tom bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie. Najskôr tie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Nakoľko sa nikto neprihlásil do rozpravy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 65, proti 11, zdržalo sa 40, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 28. augusta a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 91, proti 6, zdržalo sa 29.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave.

    Návrh vlády prerokúvame ako tlač 242. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 242a. Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh dohody uviedol a odôvodnil pán minister Prokopovič.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Predkladaná dohoda je štandardnou bilaterálnou dohodou, aké boli uzavreté s väčšinou európskych štátov. Podľa Ústavy Slovenskej republike sa zaraďuje k dohodám prezidentským a po jej podpise sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Dohoda bola podpísaná 8. apríla 2003 v Moskve na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 244 z 2. apríla 2003 počas návštevy predsedu vlády Slovenskej republiky v Ruskej federácii. Po nadobudnutí jej platnosti sa skončí platnosť Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o medzinárodnej automobilovej doprave z roku 1967, ktorá už nevyhovuje súčasným potrebám a európskym predpisom. Odporúčam preto plénu vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Kondróta, aby ako poverený spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo a privatizáciu informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu predmetnej dohody.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 236 z 21. mája 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 13. júna 2003.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v uvedenom termíne a zaujali k nemu takéto stanoviská. Tak Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali návrh a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky 18. júna 2003 a uznesením č. 126. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 242, a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča, aby Národná rada vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán spoločný spravodajca, gestorský výbor odporúča takýto návrh uznesenia schváliť?

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil návrh uznesenia Slovenskej republiky, kde gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie takéhoto znenia: Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Dajte, prosím, o tomto uznesení hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem upozorniť, že podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky na schválenie tejto zmluvy je potrebný nadpolovičný súhlas všetkých poslancov Národnej rady, keďže ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 125.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi.

    Nech sa páči.

    P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:

    Dovoľte mi, pán predseda, aby som sa poďakoval všetkým poslancom za jednomyseľnú podporu tejto zmluvy.

    Ďakujem.

  • To je za tunel nad Braniskom, pán minister.

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.

    Návrh prerokúvame ako tlač 203. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 203a. Prosím teraz, aby z poverenia skupiny navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Danko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som podľa § 76 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil a odôvodnil návrh zákona, ktorého navrhovateľmi sú poslanci výboru pre verejnú správu, okrem mňa ešte pán poslanec Hort a pán poslanec Číž. Táto krátka novela sa týka vydávania rybárskych lístkov a jej schválenie má navrátiť obciam a mestám v tomto smere pôsobnosť, ktorú mali až do 1. apríla 2002. V tomto termíne nadobudol účinnosť zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve. Vydávanie rybárskych lístkov už v roku 1971 zákonom č. 159 prešlo z okresných národných výborov na miestne národné výbory, teda do dedín a miest, bližšie k občanovi. V tejto polohe zostalo vydávanie rybárskych lístkov, aj keď prešla táto pôsobnosť zákonom č. 472/1990 Zb. na novovzniknuté orgány štátnej správy, a to na obvodné úrady, ktorých územný obvod tvorili obce. V roku 1992 zákon č. 295/1992 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1992 preniesol túto pôsobnosť obvodných úradov na obce a odvtedy ju vykonávali, ako som už uviedol, až do 1. apríla 2002. Prenesenie výkonu štátnej správy v oblasti vydávania rybárskych lístkov na okresné úrady nebolo bližšie odôvodnené ani pri schvaľovaní zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve. Vydávanie rybárskych lístkov obcou aj podľa tohto predloženého návrhu zákona je preneseným výkonom štátnej správy na obce v Bratislave a v Košiciach na mestské časti, avšak bližšie k občanovi, čo je aj napĺňaním procesu decentralizácie verejnej správy. Preto mi, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vás poprosil o podporu pri schválení tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Pavlovi Abrhanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci. Ako spoločnému spravodajcovi mi dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, tlač 203, vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 257 z 23. apríla 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, odporúčali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky schváliť takto: Ústavnoprávny výbor schváliť s pripomienkou uznesenie č. 138 z 13. mája 2003, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s pripomienkou uznesenie č. 49 z 19. mája 2003 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu s pripomienkou uznesenie č. 39 z 13. mája 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. d) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, tak ako vyplynulo z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy, schváliť tento pozmeňujúci návrh a hlasovať o ňom.

    Pozmeňujúci návrh znel: Článok 2 - tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 55 z 20. mája 2003, v ktorom určil poslanca Pavla Abrhana za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiadny poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Hlas poslanca Abrhana.

  • Áno, pán poslanec. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci. Vzhľadom na termín prerokúvania tejto novely v Národnej rade podávam pozmeňujúci návrh k čl. 2: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.“ Navrhovaná zmena účinnosti zákona súvisí s potrebou oboznámenia sa adresátov právnej úpravy s obsahom navrhovaného zákona a tiež s požiadavkou dodržania lehoty, ktorú ustanovuje ústava prezidentovi Slovenskej republiky na vrátenie zákona Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky. Čiže navrhujem a odporúčam, aby sme zo spoločnej správy pripomienku neschválili a schválili môj pozmeňujúci návrh. Prosím, panie poslankyne, pánov poslancov, o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

    Skončil som svoj diskusný príspevok.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ k rozprave?

  • Ďakujem. Ja súhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov. Teda najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov.

    Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zo spoločnej správy, a to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 13, proti 91, zdržali sa 15 .

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som v rozprave predniesol, a to, že čl. 2 znie: „Tento zákona nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.“

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 116, proti 1, zdržali sa 4 .

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa pani predsedajúcej. Na základe uznesenia gestorského výboru č. 55 z 20. mája 2003 navrhujem Národnej rade prerokovať návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Dajte, prosím, o tom návrhu hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o návrhu, aby sme zákon postúpili do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za 112, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Konštatujem, že sme schválili postúpenie zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za 113, proti 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh skupiny poslancov na vydanie novely zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať. Ďakujem.

  • Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 253. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 238.

    Slovo má pán poslanec Roman Vavrík, ktorý návrh odôvodní za skupinu poslancov.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore okrem zriadenia organizácie a úloh upravuje aj štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Túto službu vykonávajú v prípravnej, stálej alebo dočasnej štátnej službe. Dnes je tomu rok, čo je tento zákon v platnosti a prax ukázala, že je potrebné pristúpiť k čiastočnej novelizácii niektorých ustanovení súvisiacich s prípravnou štátnou službou, najmä vo vzťahu k príslušníkom čakateľom, ktorým sa v prvom roku prípravnej štátnej služby vypláca znížený tarifný plat o 20 percent a v druhom roku prípravnej štátnej služby sa im znižuje plat o 10 percent vrátane počas aj prípadného predĺženia tejto prípravnej štátnej služby.

    Predložený návrh skupiny poslancov tohto zákona reaguje na túto skutočnosť, ktorá sa výrazne negatívne prejavuje najmä pri obsadzovaní funkcií hasič, inšpektor a vedúci technik špecialista. Tarifný plat pri funkcii hasič v prvej platovej triede je len 6 250 korún a po jeho skrátení najmä v prvom roku o 20 percent nový hasič dostane mzdu 5 000 korún, čo už dnes je menej, ako je minimálna mzda. Toto skrátenie nie je možné kompenzovať ani inými zložkami platu príslušníka čakateľa. Uvedené funkcie sa pre nízke platové možnosti a značnú dĺžku krátenia platu stávajú v rámci výberových konaní problematické a spravidla neobsaditeľné. Vzniknuté nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu navrhujeme kompenzovať zrušením príplatku za prípravu príslušníka čakateľa, ktorá patrí jeho školiteľovi, a to mesačne vo výške 10 percent platovej tarify najvyššieho platového stupňa a platovej triedy. Musím tiež povedať, že pred 10 dňami Legislatívna rada vlády odmietla tento návrh ako nesystémový, lebo obdobný postup pri skracovaní tarifnej mzdy pri prípravnej štátnej službe majú aj ostatní zamestnanci v štátnej službe, či už sú to policajti, colníci, sudcovia, alebo aj zamestnanci, povedzme, ministerstiev, okresných a krajských úradov.

    Moja poznámka k tomu je len jedna jediná. Úradníkov a záujemcov o vykonávanie úradníckej práce je mnoho a je veľa tých, ktorí čakajú na prácu hasičov a z osobnej praxe viem, že sa nedajú zohnať noví mladí ľudia na výkon funkcie, najmä požiarnika, a preto sa nedomnievam, keď pragmaticky navrhujem aj s kolegami reagovať na túto skutočnosť, aby im boli zlepšené podmienky prijímania za nesystémový krok. Napokon tieto moje argumenty pred hodinou a pol posúdila aj vláda, ktorá prerokovala tento zákon a odporúča ho Národnej rade schváliť.

    Preto aj vás, ctené kolegyne, kolegovia, by som chcel poprosiť, aby ste nás podporili v tomto úsilí a posunuli návrh novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore do druhého čítania, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pán poslanec Karol Mitrík.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 /2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa netýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Tak ako už uviedol aj navrhovateľ, prípravná štátna služba pre čakateľov vlastne je sťažená tým, že nie je finančne motivovaná, to znamená, je problém pri obsadzovaní týchto funkcií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. mája 2003 č. 238 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne do všeobecnej rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 114, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte druhé hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 28. augusta 2003 a gestorskému výboru do 4. septembra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 116, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelili návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme v rokovaní prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona máte, dámy a páni, ako tlač 273, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 257.

    Pán poslanec Karol Ondriaš, máte slovo. Prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vám predložil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 273.

    Účelom novely Občianskeho zákonníka je odstrániť zo života občanov Slovenskej republiky úžeru pri poskytovaní peňažnej i nepeňažnej formy, pretože súčasná platná právna úprava umožňuje neekvivalentný pomer vzájomného plnenia zo zmluvy o pôžičke v prospech veriteľa, ktorý sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje, pretože hodnota poskytnutej pôžičky je k hodnote majetku, ktorým dlžníci ručia, v hrubom nepomere. Paragraf 553 bol do Občianskeho zákonníka vložený v roku 1991, jeho ustanovenie je veľmi stručné, dá sa ľahko zneužiť. Umožňuje zabezpečenie záväzku prevodom akéhokoľvek práva. V praxi je to napríklad tak, že ak dlžník nevyplatí čo len malú časť dlžnej sumy poskytnutej pôžičky s úžerníckym úrokom sa byt, rodinný dom či pozemok stáva na základe tejto zmluvy vlastníkom veriteľa, aj keď je hodnota tejto nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záväzku prevodu práva, oveľa vyššia ako pôžička i s úžerníckym úrokom. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991 vypadli i ustanovenia, ktoré ustanovovali najvyšší úrok pri poskytovaní peňažnej pôžičky medzi občanmi. Platné ustanovenia Občianskeho zákonníka § 657 a § 658 sú taktiež veľmi stručné a umožňujú úžernícky úrok. Všetko to umožňuje bezdôvodné obohacovanie sa zo strany veriteľa, spôsobuje tragédie pre dlžníka. Veriteľ väčšinou pozná dlžníkovu tieseň a jeho duševný stav už pri podpísaní takejto zmluvy. Ak aj vznikne podozrenie z majetkového trestného činu, najmä úžery, orgány činné v trestnom konaní majú problém stanoviť naplnenie jeho skutkovej podstaty, pretože úžera nie je definovaná v Občianskom zákonníku. Okrem toho osoby, predovšetkým právnické, ktoré poskytujú tieto úžernícke pôžičky, vykonávajú túto činnosť často i nezákonne bez akejkoľvek kontroly.

    Mnohé fyzické, ale i právnické osoby ponúkajú občanom prostredníctvom rôznych reklám rôzne pôžičky so 4- až 8-percentným mesačným úrokom, prípadne i ďalšie služby, v rámci ktorých ponúkajú poskytnúť tieto úvery. V skutočnosti ponúkajú úver s ročným úrokom okolo 50 až 100 percent, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa Národnej banky Slovenska za posledné tri roky sa pohybuje okolo 8 až 14 percent. Sme svedkami toho, že takéto úžernícke pôžičky mnohé fyzické a právnické osoby poskytujú osobám nachádzajúcich sa v tiesni, osobám, ktoré nemajú vedomosť o veci, ktoré majú rozumovú slabosť alebo využívajú ich momentálne rozrušenie. Títo veritelia na základe poznania hmotného a duševného stavu dlžníkov ponúkajú dlžníkom často i väčšie pôžičky, ako pôvodne požadovali s vedomím, že ich nebudú môcť do dohodnutého termínu a za dohodnutých podmienok splatiť. Veriteľa vrátane poskytnutej pôžičky si zabezpečujú prevodom vlastníckeho práva najmä k pozemkom, k rodinným domom a bytom, ktoré vlastnia dlžníci. Je známe, že fyzická osoba je nezamestnaná, je v hmotnej núdzi, má problémy prežiť, ale ešte vlastní v celosti alebo podielovo strechu nad hlavou alebo reštituované pozemky, a pritom je osamelá, a tak sa stáva ľahkou korisťou týchto úžerníckych špekulatívnych veriteľov.

    Je možné, že podnikateľské subjekty, ktoré tieto pôžičky poskytujú, vykonávajú túto činnosť so špekulatívnym tuzemským alebo zahraničným kapitálom, ktorým sú napojené cez tiché spoločnosti, cez najvyššie mocenské sily a mafiánske podsvetie bez akejkoľvek kontroly. Tak napríklad Luka a Bramer Grup v inzerátoch a v reklamných letákoch ponúkajú rýchle pôžičky.

    Ja by som tu uviedol jeden konkrétny príklad, ktorý sa práve rieši. Na jednu takúto ponuku reagovala aj dlžníčka Janka O., ďalej budem hovoriť len dlžníčka, mala viac menších pôžičiek, ktoré jej vznikli z titulu úhrady nákladov spojených so štúdiom, úhrady nákladov spojených s kúpou bytu a s prevádzkovaním bytu. Druh požadoval náhle pôžičku vrátiť oznámením, že ak mu peniaze do určitého termínu nevráti, odsťahuje sa od nej aj so zariadením bytu, ktoré kúpil on. Veriteľ jej vnútil ešte väčší úver, ako požadovala. Dlžníčka uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej jej veriteľ poskytol úver vo výške 200-tisíc korún s úrokom vo výške 7 percent mesačne, čo je ročne 84 percent. V prípade omeškania splatenia úveru sa táto dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,27 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Priemerná ročná úroková sadzba Národnej banky Slovenskej republiky vtedy bola okolo 8 až 12 percent. Návratnosť úveru podľa zmluvy o úvere je zaručená zmluvou o zabezpečení záväzkov prevodom práva. Ide o nehnuteľný majetok v čase podpisu zmluvy vo vlastníctve dlžníčky 4-izbový byt s príslušenstvom v Bratislave a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu podľa realitnej kancelárie. Tento byt mal hodnotu 1,7 milióna korún. Byt bol ocenený znalcom veriteľa Ing. Stanislavom na 428 060 Sk, aj keď v byte nikdy nebol. Dlžníčku zamestnankyňa veriteľa uistila, že je to len zabezpečenie veriteľa, aby dlžníčka nemohla byt predať, kým nevráti úver. Keď dlžníčka nebola schopná úver splatiť podľa zmluvy o úvere, veriteľ vyzval na vypratanie nehnuteľnosti do 10 dní od odoslania listu. Potom bez vedomia dlžníčky vymenil zámok na vstupe do bytu a vo dverách jej nechal odkaz, že si má prísť k nemu po kľúč. Odvtedy má veriteľ neobmedzený vstup do bytu. Podľa zistenia veriteľ sa skladá z viacero podnikateľských subjektov a členovia jeho orgánov majú vytvorené už vlastné podnikateľské subjekty a požičiavajú peniaze, žijú vysoko luxusným životom. Je možné, že vedenie spoločnosti tvoria takzvané biele kone a za tým sú tichí spoločníci a zahraničný peňažný kapitál a že existuje prepojenie takýchto spoločností na vysoké mocenské, možno i mafiánske kruhy formou tichého spoločenstva.

    Dlžníčka sa nachádzala v čase podpisu zmluvy o úvere a podpisu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v hmotnej núdzi a v zlom citovom rozpoložení. Z obavy z rozchodu s druhom okrem toho v tejto oblasti dlžníčka nemá skúsenosti. Teraz je dlžníka v zlom psychickom stave. Veriteľ túto situáciu využil, respektíve zneužil. V danom prípade dlžníčke bola podaná pomocná ruka. Na základe toho podala trestné oznámenia zo spáchania viacerých trestných činov a podala žalobu na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva.

    Mnohí takto postihnutí nevedia, ako sa brániť, alebo sa boja konania veriteľa, nakoľko nemajú finančné prostriedky na súdne a advokátske trovy. Podľa môjho názoru bude potrebné tieto právne vzťahy okamžite upraviť novou legislatívnou, pretože takéto poskytovanie pôžičiek sa javí ako obzvlášť závažná trestná činnosť, organizovaný zločin a súčasný zákonný stav to umožňuje. Štát, vláda i parlament boli a sú obviňovaní, že zavinili zlou alebo nedostatočnou legislatívou krach bankových subjektov s nedostupnosťou vkladov ich klientov a okradnutie klientov nebankovými subjektmi a nešťastia postihnutých osôb, napríklad spáchaných bolo už 9 samovrážd.

    Aby sa zamedzilo bezdôvodnému obohacovaniu sa jednej strany a tragédiám na druhej strane úžerou, predkladám tento návrh zákona. Dúfam, že ním zabránime ďalším nešťastiam, ku ktorým došlo aj naším zavinením z dôvodu nedostatočnej legislatívy príslušných právnych vzťahov. Dúfam, že u vás nájdem podporu, aby sme zabránili ďalšej rozmáhajúcej sa trestnej činnosti a organizovanému zločinu.

    Ďakujem za pozornosť a podporu pri hlasovaní.

  • Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Vlastimil Ondrejka.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a o vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá uvádza, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 257 z 2. júna 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Pani predsedajúca, otvorte k návrhu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Pán poslanec Ivanko, Hopta, Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Ivanko, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Cieľom predloženého poslaneckého návrhu zákona je podľa navrhovateľa zabezpečiť väčšiu právnu istotu v zmluvných občianskoprávnych vzťahoch a znížiť mieru ich porušovania. Návrh obsahuje zmeny ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o pôžičke a zmluvy o výpožičke a navrhuje sa vypustiť ustanovenie o zabezpečení záväzku prevodom práva. V čl. 2 poslanecký návrh obsahuje novelu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K jednotlivým bodom osobitnej časti zaujmem krátke stanovisko.

    K bodu 1 – navrhuje sa vypustiť § 553. Nevidím dôvod na vypustenie tohto ustanovenia, zastávam názor, že dôvody uvedené v dôvodovej správe nie sú postačujúce. Ako navrhovateľ sám uvádza, konanie, ktoré ho viedlo k navrhnutiu vypustenia § 553 Občianskeho zákonníka, je možné postihnúť aj v súčasnosti jednak v zmysle trestnoprávnych predpisov a takisto aj prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov uskutočnených napríklad v tiesni alebo v omyle, prípadne právnych úkonov, kde vôľa zmluvnej strany nebola prejavená slobodne, je to § 37 až § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Ani vypustením tohto ustanovenia nebude znamenať, že zmluvné strany naďalej nebudú môcť takého zmluvy uzatvárať. Budú sa uzatvárať zmluvy inominálne, t. j. zmluvy nepomenované, a takto sa bude obchádzať príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka.

    K bodu 2, 3, 4, 5 článku 1. Navrhované riešenie je nesystémové. Obsahuje to, čo je už v iných právnych predpisoch riešené. Upozorňujem na bod 4, ktorý je duplicitný s § 3 ods. 2 vládneho zákona o bankách, je to zákon č. 483/2001 Z. z.

    V bode 5 predkladateľ navrhuje limitovať výšku úrokov pri pôžičke poskytnutej veriteľom. V trhovej ekonomike nie je možné nijakým predpisom limitovať výšku úrokových sadzieb komerčných úverov. Občiansky zákonník by mal rešpektovať princíp zmluvnej voľnosti strán a zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená medzi akýmikoľvek subjektmi.

    V bode 6 a 7 podobne ako v bode 5 ani tu nevidím dôvod obmedzovania zmluvnej voľnosti strán či už zmluvou o pôžičke, alebo zmluvou o výpožičke. Zastávam názor, že ak sa zmluvné strany dohodnú a prejavia svoju vôľu slobodne a vážne, ďalej budú spôsobilé na právne úkony a nebude existovať ani iný dôvod neplatnosti, tak nie je dôvod obmedzovať ich zmluvnú voľnosť. Z toho dôvodu nepokladám toto ustanovenie za správne.

    Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, že ide o nesystémové riešenie, ktoré nepatrí do úpravy Občianskeho zákonníka, navrhujem v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o poslaneckom návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miklušičák, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Len taká poznámočka. Nie ste prvá a ani posledná, ktorá skomolí moje priezvisko, takže to je v poriadku.

    Chcem sa pripojiť k návrhu pána poslanca Alexeja Ivanka (smiech), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v druhom čítaní o tomto návrhu zákona. Tento návrh zákona považujeme za zlý a nesystémový, navyše takmer všetky námietky, ktoré navrhuje riešiť týmto spôsobom, sa dajú riešiť dnes existujúcim právnym poriadkom. Nazdávam sa, že predložený návrh by nebol prínosom na úpravu občianskoprávnych vzťahov, preto ho nepodporím.

    Ďakujem.

  • Vidíte, pán poslanec, že nielen mne sa to môže stať.

    Pokračujeme v rozprave. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hopta.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca. Chcel by som v mene poslaneckého klubu podporiť návrh zákona, ktorý predkladá náš kolega pán poslanec Karol Ondriaš. Ja čím ďalej nadobúdam dojem, že ak sa niečo nehodí vládnej koalícii do toho, aby mohla naďalej šafáriť v budúcnosti s majetkom tejto krajiny, respektíve, aby sa mohlo zamedziť, aby občania tejto krajiny boli okrádaní, tak sa povie, že je to nesystematické, že to odporuje mnohým normám.

    Čiže ja by som vás chcel naozaj poprosiť, ak chcete zamedziť tomu, aby občania tejto krajiny boli rozličnými špekulantskými firmami okrádaní o svoj majetok, pretože oni si tieto peniaze požičiavajú preto, že vy vládnete, tak ako vládnete. Ak by ste vládli normálne, aby občania boli zamestnaní, aby mali prácu, aby dostávali pravidelne príjmy za svoju prácu a príjmy také, aby mohli slušne vyžiť, tak jednoducho by neboli nútení, aby si išli k rozličným špekulantom požičiavať peniaze a tam boli okrádaní ďalej o svoje majetky.

    Takže, prosím vás, podporte tento zákon a urobme to, aby sme zabránili rozličným špekulantským firmám, aby naďalej v budúcnosti boli naši občania okrádaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon. Nechcete vystúpiť v rozprave? Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Po prestávke pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Poprosím, dámy a páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Začíname hlasovaním o návrhu zákona, preto poprosím všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály, pretože budeme hlasovať.

    Je tu, prosím, pán spoločný spravodajca pán Ondrejka. Poprosím ho, aby zaujal svoje miesto určené pre spravodajcov. Pred obedňajšou prestávkou sme uzavreli rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Rád odpoviem na argumentácie pánov poslancov Ivanka a faktickú poznámku pána poslanca Miklušičáka.

    Uviedli ste tri argumenty, prečo nepodporíte predkladanú novelu zákona. Prvý argument bol, že predložená novela zákona duplicitne uvádza to, čo je už upravené v platnom Občianskom zákonníku, pričom ste neuviedli, ktoré sú to ustanovenia. Áno, problematiku odstúpenia od zmluvy, ak bola uzavretá v tiesni alebo uvedením do omylu, platný Občiansky zákonník rieši, ale nerieši právny stav, ak zmluva bola uzatvorená z dôvodu neskúseností, rozumovej slabosti alebo z dôvodu rozrušenia. To znamená, že nerieši uzavretie zmluvy so zámerom úžery a s cieľom bezdôvodného obohatenia formou úžerníckych úrokov a do zabezpečenia záväzku prevodom práva. Uvádzate, že nie je dôvod na vypustenie § 553 z Občianskeho zákonníka, alebo že nie je vhodné vložiť do Občianskeho zákonníka nami navrhované ustanovenia, pretože zneužitie zo strany veriteľa je možné postihnúť v zmysle trestnoprávnych predpisov i prostredníctvom iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Mnou navrhované ustanovenia zabránia veriteľovi zo zákona zmocniť sa predmetu zabezpečenia záväzku, ktorého hodnota je niekoľkonásobne vyššia, ak dlžník nesplní čo len časť jej záväzku, ktorého podmienky plnenia sú už vopred stanovené tak, aby boli nesplniteľné. Napríklad krátke lehoty na splnenie záväzku a veľmi vysoké úroky. Nie je to pravda, že v súčasnom platnom Občianskom zákonníku je to už upravené, pretože i podľa vyjadrenia vysokých predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, najmä kriminálnej polície, veľmi ťažko sa dokazuje naplnenie skutkovej podstaty spáchania niektorých majetkových trestných činov, najmä trestného činu úžery, pretože chýba jej definovanie v Občianskom zákonníku a v danom právnom vzťahu i previazanosť Občianskeho zákonníka s Trestným zákonom. Opakujem, že v Občianskom zákonníku existuje právna úprava pre neplatnosť právnych úkonov uskutočnených v tiesni alebo v omyle, kde vôľa zmluvnej strany nebola prejavená slobodne. Chýbajú však jasné znaky úžery, keď niektorá strana, najmä veriteľ, zneužije u iného nielen tieseň, ale jeho neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie a dá sebe alebo inému poskytnúť, alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je v hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere.

    Naozaj, vieme podľa dnes platného Občianskeho zákonníka definovať úžeru? Rozhodne nie. Zdôrazňujem, že v súčasnosti existuje niekoľkonásobná duplicita zabezpečovania záväzkov. Záväzky, a teda i pôžička v súčasnom platnom Občianskom zákonníku sú zabezpečené právnym inštitútom ručenia a právnym inštitútom záložného práva a zabezpečením záväzku prevodom práva § 553. Z tohto dôvodu § 553, ktorý je stručný a umožňuje úžeru a páchanie trestnej činnosti i organizovaný zločin, navrhujem z Občianskeho zákonníka vypustiť.

    Pán poslanec Ivanko, pán poslanec Miklušičák, vaše stanoviská nemôžem akceptovať, pretože ste svoje tvrdenia právne neodôvodnili. Preto ich kvalifikujem ako právne irelevantné.

    Pán poslanec, váš druhý argument bol, že v trhovej ekonomike nie je možné obmedziť podnikanie. Mám tomu rozumieť tak, že v trhovej ekonomike je všetko možné? Že nemá existovať právna regulácia týchto vzťahov? A kde je spravodlivosť, kde je právna etika. Preto si myslím, že treba regulovať tieto právne vzťahy aj pri pôžičke a pri zabezpečovaní jej návratnosti. Dúfam, že predloženou novelou zákona zabránime ďalším nešťastiam, ku ktorým došlo aj naším zavinením z dôvodu nedostatočnej legislatívy príslušných právnych vzťahov. Dúfam, že už spomínaný špekulatívny kapitál, ktorý zarába z úžery, nie je kapitál aj niekoho z nás alebo našich blízkych či priateľov.

    Dúfam, že nájde u vás podporu, aby sme zabránili ďalšej rozmáhajúcej sa trestnej činnosti a organizovanému zločinu. Verím, že návrh zákona nebude posudzovaný tak, že kto ho predkladá, ale pohľadom, aké problémy v spoločnosti rieši. Navrhovaný zákon preto nehodnotím ideologicky, ale vecne v prospech občana.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca. Nie. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ivanko.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci. Z rozpravy vyplynul návrh pána poslanca Ivanka podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o poslaneckom návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, ktorý navrhuje nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za 60, proti 17, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem vám pekne, páni poslanci.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/19965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 201, spoločnú správu výborov máte ako tlač 201a.

    Pán minister vnútra Vladimír Palko, poprosím vás, aby ste návrh zákona v snemovni uviedli. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona o súkromných bezpečnostných službách je sprísniť podmienky prevádzkovania týchto služieb, a to v ustanovení nových dôvodov, ktoré sú prekážkou ich prevádzkovania z hľadiska inštitútu spoľahlivosti. Zároveň sa dopĺňa o ustanovenia o pozastavení výkonu oprávnenia podnikať a o odňatí licencie vo väzbe na neplnenie podmienky spoľahlivosti. Tieto zmeny majú obmedziť prevádzkovanie SBS osobami, ktoré sa dopúšťajú trestnej alebo inej protiprávnej činnosti. V záujme efektívnejšej kontroly plnenia podmienok bezúhonnosti a spoľahlivosti sa ďalej navrhuje osobám, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní SBS, ustanoviť povinnosť predkladať raz za dva roky odpis z registra trestov.

    Návrh obsahuje aj niekoľko legislatívnotechnických zmien, ktoré sú dôsledkom navrhovaných úprav, alebo ktoré vyplývajú zo zmien v našom právnom poriadku. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam schváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste predloženú novelu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb po prerokovaní postúpili do tretieho čítania a schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 244 z 23. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ako tlač 201 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predmetný vládny návrh zákona pridelený, vo svojich uzneseniach súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami. Máte ich v spoločnej správe body 1, 2 a 3.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) a v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 79 na svojej 14. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Pán poslanec Krajči, pán poslanec Kaliňák. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • To nie je v rokovacom poriadku. Nie je zakázané jesť v parlamente, pán podpredseda parlamentu, ale pochopil to.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči, máte slovo, po ňom pán poslanec Kaliňák.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som zareagoval na predloženú novelu zákona o súkromných bezpečnostných službách. Dnes sa zaoberáme novelou o súkromných bezpečnostných službách. Je známe, že v minulosti boli práve súkromné bezpečnostné služby, vtedy ešte ako civilné bezpečnostné služby akousi strechou pre osoby pôsobiace v kriminálnom prostredí. Práve preto sme do vlády predložili návrh zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktorý by do značnej miery zlepšil situáciu týkajúcu sa vykonávania činností súkromnými bezpečnostnými službami. Mnohokrát sa stalo, že súkromné bezpečnostné služby si založili osoby, ktoré predtým pracovali pre organizovaný zločin, predovšetkým v oblasti takzvaného výpalníctva.

    Zákon definujúci činnosti, prácu a pôsobnosť SBS na pôde ochrany majetku a osôb razantným spôsobom obmedzil zneužívanie SBS na mafiánske praktiky. Zákon č. 379/1997 Z. z. o SBS je teda potrebný a správny, čo ukázal aj život. Každý krok k efektívnejšej kontrole prevádzkovateľov a majiteľov SBS, ako aj ich zamestnancov je krokom dopredu. V tomto zmysle možno hodnotiť aj predloženú novelu spomínaného zákona. V súčasnosti niektoré SBS ponúkajú svoje služby podnikateľom nie príliš demokratickým spôsobom. Aj keď niektorí podnikatelia nepotrebujú akútne ochranu, radšej zaplatia mesačný paušál za ochranu svojho objektu, ktorý si môžu zaevidovať do nákladov na prevádzku, ako razantne odmietnuť chlapcov zo SBS. Opakujem, každý krok na zlepšenie kontroly je preto správny.

    Treba si však aj povedať, že po prijatí zákona o súkromných bezpečnostných službách a sprísnení podmienok prevádzkovania tejto činnosti sa stalo, že predovšetkým majiteľmi týchto súkromných bezpečnostných služieb sú bývalí policajti, prípadne bývalí vojaci a iní pracovníci pracujúci v ozbrojených zboroch. Tak ako keď sme hovorili, že najhoršie sa odhaľuje kriminalita páchaná policajtmi a ďalšími špecialistami v tejto oblasti, tak aj teraz treba povedať, že ovládnutie SBS týmito ľuďmi prináša ďalšie problémy, ktoré spočívajú v prepojení súkromných bezpečnostných služieb na štátnu správu, to znamená na ministerstvo vnútra, ktoré vedie evidenciu a vydáva licencie pre tieto SBS.

    V navrhovanej novele preto vidím dve nezrovnalosti, respektívne istý právny rozpor s ústavou a inými právnymi normami. Týka sa to obmedzenia kompetencií obecnej polície na poli ochrany majetku osôb, ako aj osôb, ktoré nemôžu pôsobiť v službách súkromnej bezpečnostnej služby.

    V zákone v § 4 bol odsek štvrtý, ktorý hovoril, že bezpečnostnú službu môže prevádzkovať obecná polícia podľa osobitných predpisov a na toto prevádzkovanie sa nevzťahuje § 43. Novela navrhuje vypustiť § 4 ods. 4 a tento návrh nepovažujem za správny. Vypustením spomínanej úpravy sa totiž odnímajú kompetencie obecnej polície na úseku ochrany majetku osôb, čoho dôsledkom bude obmedzenie súčinnosti obecnej polície s ostatnými bezpečnostnými zložkami.

    Ďalšou výhradou novely zákona je bod č. 6, ktorý rieši problematiku prijímania zamestnancov do SBS a stanovuje podmienky, ktoré musí uchádzač splniť, aby mohol ochranu zo zákona vykonávať. Filozofia tejto zmeny je správna, avšak koliduje s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so schváleným zákonom o zbraniach a strelive.

    Základným problémom navrhovanej zmeny je jej rozpor s Ústavou Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2, ktorý znie: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Navrhovaný odsek nie je v súlade ani so schválenou novelou zákona o zbraniach a strelive, ktorá je v súlade s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva. Môže vzniknúť prípad, že osoba nespoľahlivá podľa navrhovanej novely v § 9 ods. 2 písm. f) nebude môcť pracovať v SBS, ale bude môcť držať a nosiť zbraň v rámci celej Európskej únie, bude môcť pracovať v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, Vojenskom spravodajstve, Železničnej polícii a v iných bezpečnostných zložkách, ako aj pôsobiť ako poslanec mestského či obecného zastupiteľstva, poslanec Národnej rady, prípadne vládny činiteľ.

    Prevádzkovateľ SBS nemá zákonnú možnosť preveriť trestné stíhanie zamestnanca, pretože o tom nie je informovaný, a nakoľko sa to ani neuvádza vo výpise ani odpise z registra trestov, ale pokiaľ takúto osobu zamestnáva, hrozí mu pozastavenie výkonu oprávnenia podnikať.

    Navrhovaný text vytvára priestor na korupciu. V rámci konkurenčného boja môže byť ľahko vykonštruované obvinenie zo spáchania trestného činu na prevádzkovateľa, prípadne konateľa konkurenčnej SBS za účelom likvidácie jeho spoločnosti. A tu je ten problém, o ktorom som hovoril, o odbornosti, páchateľoch, ktorí sa tejto trestnej činnosti môžu dopúšťať a ktorí môžu byť prepojení priamo na štátny orgán. V prípade obvinenia prevádzkovateľa SBS dochádza k pozastaveniu výkonnej činnosti, čím fakticky SBS musí prerušiť ochranu zmluvných objektov, ktoré automaticky preberá konkurenčná SBS.

    Otázka tiež znie, kto bude nahrádzať prípadné škody v súdnych sporoch, ak bude neskôr trestné stíhanie prevádzkovateľovi zastavené z dôvodu, že sa skutok nestal, alebo ho nespáchal ten, proti ktorému bolo vznesené obvinenie. Kto bude tiež nahrádzať škodu zamestnávateľovi, ak z dôvodu navrhovaného písm. f) príde o zamestnanie v SBS a trestné stíhanie mu bude zastavené alebo bude oslobodený.

    Návrh uvedeného ods. 2 písm. f) v podstate nahrádza nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pretože pokiaľ prevádzkovateľ SBS alebo jej zamestnanec pácha trestnú činnosť, má byť bez prieťahu odsúdený, prípadne vzatý do väzby a na základe toho mu bude zákonným spôsobom znemožnené prevádzkovať súkromnú bezpečnostnú službu alebo v nej pracovať.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh v tomto znení: V bode 2 bod 2 sa vypúšťa a v bode 6 § 9 ods. 2 vypustiť písm. f). Pozmeňujúci návrh som už odovzdal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. V súvislosti s týmto návrhom zákona si dovolím iba predložiť drobný pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí predovšetkým so zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Pozmeňujúci návrh máte v laviciach, podporili ho prakticky všetky koaličné aj opozičné strany, ide iba o technické posunutie dátumu z 30. septembra 2003 na 31. decembra 2004. Ide o objektovú bezpečnosť, ktorá je pomerne veľmi finančne náročná a z pohľadu toho, že zákon o ochrane utajovaných informácií ešte stále nie je v takom legislatívnom procese, že by sme ho stihli prijať do 30. septembra, je ohrozenie, že nám v tejto súvislosti vznikne legislatívne vákuum. A preto vás poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme zachovali legálnosť a kontinuitu prechodných ustanovení doterajšieho zákona o ochrane utajovaných skutočností.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kaliňák bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chcem vyjadriť súhlas s pozmeňujúcim návrhom pána predsedu výboru Kaliňáka a nesúhlas s návrhmi pána poslanca Krajčiho.

    Nemyslím si, pán poslanec Krajči, že je také ľahké konkurenčnou SBS vyprovokovať trestné stíhanie pracovníka alebo predstaviteľa nejakej inej SBS. Byť trestne stíhaný znamená, že voči osobe bolo už vznesené obvinenie a na to už musí mať vyšetrovateľ nejaké zistené fakty, ktoré ho oprávňujú na to, aby toto obvinenie vzniesol. Ak by malo platiť to, čo hovoríte vy, pán poslanec Krajči, tak potom vlastne pokojne môžeme uvažovať o možnosti, že u nás tak fungujú orgány činné v trestnom konaní, že je jednoduché pre konkurenčnú firmu dokázať alebo dosiahnuť, aby bol niekto priam odsúdený z inej súkromnej bezpečnostnej služby. Čiže toto považujem skôr za takú fikciu, hypotézu a myslím si, že sa tým netreba zaoberať.

    To by asi tak bolo všetko z mojej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k pozmeňujúcim návrhom najprv pána poslanca Krajčiho. Tam teda on konštatuje, že nesúhlasí s vypustením bodu 2 z návrhu zákona. Treba povedať, že pôsobnosť obecnej polície pri prevádzkovaní pultov centrálnej ochrany vyplýva zo zákona o obecnej polícii a jej duplicitné zakotvenie v zákone o súkromných bezpečnostných službách spôsobuje nemalé aplikačné problémy. Označenie tejto činnosti v zákone o súkromných bezpečnostných službách ako bezpečnostná služba totiž nabáda k tomu, že činnosť obecnej polície v tejto oblasti podlieha režimu zákona o súkromných bezpečnostných službách. Treba povedať, čo hovorí aj v prospech obcí, keby sa mal vypustiť tento bod, tak sa vlastne dáva možnosť prevádzkovania pultov centrálnej ochrany iba v zákone o obecnej polícii, teda už spomínaná duplicita by sa odstránila.

    K druhému bodu. Tak som to aj ja pochopil, že cieľom predloženého návrhu zákona je na základe zistení z praxe sprísniť podmienky prevádzkovania súkromných bezpečnostných služieb najmä vo vzťahu k osobám, ktoré sa dopúšťajú trestnej alebo inej protiprávnej činnosti. Myslím si, že prebiehajúce trestné stíhanie za vybrané trestné činy sú takou závažnou skutočnosťou, ktorá je prekážkou možnosti prevádzkovať alebo podieľať sa na prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb. V súvislosti s výhradou, že predmetná novela nie je v súlade s novým zákonom o zbraniach a strelive, poukazujem na § 54 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive, podľa ktorého policajný útvar rozhodne o zaistení zbrane, streliva, zbrojného preukazu alebo preukazu zbrane, alebo zbrojného sprievodného listu, ak proti držiteľovi zbrojného preukazu alebo zbrojného sprievodného listu bolo začaté trestné stíhanie. A v prípade bezdôvodného trestného stíhania, následkom ktorého by došlo k vzniku škody, možno postupovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Preto tieto dva pozmeňujúce návrhy budem odporúčať neschváliť.

    K pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kaliňáka nemám pripomienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Prosím, pani predsedajúca, aby ste nechali hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako to navrhuje gestorský výbor. Hlasujeme spoločne o bodoch 1 až 3, gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 121, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčiho. Navrhujem spoločne o obidvoch bodoch. Môže byť?

  • Pán poslanec, ruším toto hlasovanie, pán poslanec má námietku, takže ruším toto hlasovanie.

    Pán poslanec Krajči, prosím, zapnite pána poslanca Krajčiho.

  • Ja navrhujem, aby sa hlasovalo osobitne o každom z týchto bodov, pretože jeden sa týka obecnej polície, druhý spoľahlivosti.

  • Dobre, budeme hlasovať tak, ako navrhuje pán poslanec Krajči, to znamená, že najprv budeme hlasovať o bode 1. Bod 2 sa vypúšťa, to je návrh pána poslanca Krajčiho.

    Pani predsedajúca, môžeme hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 106, proti 8, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Budeme hlasovať o druhom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca.

    Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom bode návrhu pána poslanca Krajčiho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 45, proti 21, zdržalo sa 62, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka. Myslím si, že môžeme súčasne o oboch bodoch.

    Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 128, proti 1, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste nechali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 110, zdržalo sa 19, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, poprosím hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 102, proti 15, zdržalo sa 10, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o súkromných bezpečnostných službách.

    Pokračujeme druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 185, spoločnú správu výborov máte ako tlač 185a.

    Pán minister vnútra, prosím, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili v snemovni.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom návrhu zákona je upraviť dohľad štátu nad činnosťou obecných polícií, zaviesť jednotné označenie príslušníkov obecnej polície a motorových vozidiel obecnej polície, ďalej zabezpečiť jednotnú odbornú prípravu príslušníkov v školách ministerstva vnútra a upraviť spoluprácu obecných polícií s Policajným zborom. Úprava jednotnej rovnošaty príslušníkov obecných polícií má zabrániť ich možnej zámene s rovnošatami iných zložiek. Obdobný cieľ sa sleduje aj v jednotnom označení motorových vozidiel. Povinnosť zaviesť jednotnú rovnošatu a označenie motorových vozidiel obecných polícií sa navrhuje k 1. januáru 2008, čo vytvára dostatočný priestor aj z finančného hľadiska pre obce na postupné splnenie si tejto povinnosti. V záujme skvalitnenia a zjednotenia odbornej prípravy príslušníkov obecných polícií sa navrhuje, aby sa uskutočňovala v stredných odborných školách ministerstva vnútra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tento predložený návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, pričom v spoločnej správe je návrh, aby bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Dovoľujem si vás však požiadať, aby ste neschválili odporúčanie gestorského výboru, a chcel by som poukázať na to, že cieľom predloženého návrhu zákona nijako nie je obmedziť činnosť obecnej polície, ani nijakým spôsobom zasahovať do ich kompetencií. Navrhované zmeny mali za cieľ iba vytvorenie užšej spolupráce obecných polícií s Policajným zborom a napomôcť v rámci vzdelávania a dohľadu skvalitnenie ich činnosti.

    Výhrady, ktoré k návrhu odzneli na rokovaní výboru pre verejnú správu, smerovali predovšetkým k povinnosti obce a krajského riaditeľstva a Policajného zboru uzavrieť zmluvu o spolupráci. Po posúdení týchto pripomienok, ako aj na základe konzultácií s poslancami netrvám na ustanovení tejto povinnosti a podporím prípadné zmeny, ktoré môžu odznieť v rozprave v tomto bode. Z tohto dôvodu nemám ani výhrady k pozmeňujúcim návrhom ústavnoprávneho výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste v druhom čítaní vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania a schválili ho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 226 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady takto. Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú schváliť s pripomienkami: ústavnoprávny výbor uznesením č. 125 z 12. mája 2003 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 67 z 13. mája 2003. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 10, za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu nebol nikto a 6 sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady pre verejnú správu vyslovil nesúhlas s predloženým vládnym návrhom zákona a odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie uznesením č. 53 z 13. mája 2003.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru č. 125 z 12. mája 2003 a z uznesenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 67 z 13. mája 2003 vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    Po prvé, k článku 1 bod 6 v § 22 ods. 3 sa za slová „ďalšie výstrojné súčiastky“ vkladajú slová „ktoré určí obec všeobecne záväzným nariadením“. Pripomienka zohľadňujúca požiadavku právnej istoty.

    Bod 2 k článku 1 bod 6 § 22 ods. 9 znie: „Vzor vyobrazenia rovnošaty príslušníka obecnej polície ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo).“ Je to legislatívnotechnická pripomienka podľa bodu 19 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Po tretie. K článku 1 bod 7 § 22a ods. 2 znie: „Na označenie motocyklov používaných na plnenie úloh obecnej polície sa primerane vzťahuje odsek 1.“ Je to legislatívnotechnická pripomienka ústavnoprávneho výboru.

    Po štvrté. K článku 1 bod 9 § 24 ods. 5 znie: „Obec, ktorá má zriadenú obecnú políciu a krajské riaditeľstvo Policajného zboru, v ktorého územnej pôsobnosti sa táto obec nachádza, sú povinné navzájom spolupracovať. Na tento účel uzatvoria zmluvu o vzájomnej spolupráci do dvoch mesiacov od zriadenia obecnej polície.“ Je to tiež legislatívnotechnická pripomienka ústavnoprávneho výboru.

    Po piate. K článku 1 bod 12 v § 27a sa mení navzájom poradie ods. 6 a ods. 7. Nový odsek 7 znie: „Ak je v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch...

  • Pán poslanec, je nutné, aby ste čítali celú spoločnú správu?

  • Nemusím. Ak kolegovia majú...

  • Pretože poslanci ju majú vo svojich laviciach.

  • Vlastne máme celkom šesť bodov, ktoré odporúča ústavnoprávny výbor schváliť. Napriek stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktoré odporúčajú predložený návrh zákona schváliť s pripomienkami, gestorský výbor vo svojom odporúčaní Národnej rade zohľadnil aj skutočnosť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie, keďže z 10 prítomných poslancov sa 6 zdržalo hlasovania, a tiež to, že na prvom rokovaní výboru Národnej rady o predmetnom vládnom návrhu zákona 6. mája 2003 na základe uznesenia č. 37 bolo rokovanie výboru prerušené pod podmienkou, že vládny návrh zákona bude po dopracovaní opätovne predložený na prerokovanie výboru pre verejnú správu 13. mája 2003. Takýto návrh výboru na jeho rokovanie 13. mája predložený nebol.

    S ohľadom na uvedené i s ohľadom na stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrené v rozprave k tomuto vládnemu zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a v znení neskorších predpisov gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Po piate. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 54 z 20. mája 2003, v ktorom ma určil výbor za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poveril, po prvé, predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a po druhé, v prípade, že Národná rada neschváli odporúčanie gestorského výboru vrátiť predmetný vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, spravodajca je oprávnený navrhnúť Národnej rade vládny návrh zákona prerokovať ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

  • Zároveň by som sa chcel prihlásiť ako prvý do rozpravy.

  • Písomne som nedostala žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Končím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister. Nechcem nás všetkých oberať o čas, hádam len v krátkosti by som chcel uviesť problémy, s ktorými sme sa stretli pri prerokúvaní návrhu zákona - novely o obecnej polícii. Treba povedať, že zákon o obecnej polícii bol schválený v roku 1991 a v roku 1999 prešiel, povedal by som, pozitívnymi zmenami, ktoré si činnosť obecnej polície vyžadovala.

    Cieľom môjho vystúpenia nie je detailne rozoberať nejaké historické korene tohto zákona. Chcel by som však len nám všetkým ozrejmiť, vlastne o čo v tomto zákone ide.

    Zákon o obecnej polícii vymedzuje jasne obecným políciám ich povinnosti, ale aj práva. Jednou zo zásad základných povinností je spolupôsobiť s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov. Ďalej dbať na ochranu životného prostredia v obci, dbať na dodržiavanie poriadku, čistoty, hygieny v uliciach a na iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach. Za veľmi dôležité považujem vykonávanie všeobecne záväzných nariadení obcí a uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu obce. Ďalej, samozrejme, že majú povinnosť ukladať, vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené zákonom o priestupkoch, oznamovať príslušným orgánom porušenie právnych predpisov a tiež plniť úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti uvedeného zákona. Na to, aby mohla obecná polícia úspešne plniť stanovené úlohy, je predovšetkým potrebná jej efektívna organizačná štruktúra a organizácia činnosti. Ako vyplýva z ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecnú políciu zriaďuje obecné zastupiteľstvo uznesením, na prijatie ktorého je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. S prihliadnutím na rozsah úloh určujú poslanci aj organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov poriadkového útvaru obce.

    Obecnú políciu, treba povedať, tvoria zamestnanci, ktorí sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. To znamená, že patria k osobám, ktoré vymedzil Trestný zákon a ktoré na jednej strane požívajú osobitnú ochranu proti útokom na život, zdravie a česť, na druhej strane sú trestne zodpovedné za zneužitie svojej právomoci v prípade za nesplnenie dôležitých úloh vyplývajúcich z postavenia.

    Samozrejme, že nechcem ďalej rozvádzať detaily, samotná novela rieši takých päť základných okruhov. Prvý okruh sú rovnošaty a jednotné označenie mestských policajtov. Myslím si, že s týmto sa môžeme stotožniť, pretože inak vyzerajú policajti v Bratislave, inak vyzerajú v Košiciach, inak v Spišskej Novej Vsi a cudzinec, ale aj občan iného mesta mnohokrát má problém identifikovať, či je to príslušník civilnobezpečnostnej služby, alebo je to príslušník obecnej polície. To isté platí aj o označovaní osobných áut alebo áut, ktoré používa obecná polícia, a motocyklov.

    K tretiemu okruhu. K realizácii dohľadu štátu nad činnosťou obecnej polície vo forme správy obsahujúcej potrebné štatistické údaje a o činnosti obecnej polície si myslím, že tiež nie sú námietky. Na druhej strane to ja považujem za prínos, pretože tým sa aj zviditeľní práca obecných polícií, ktorá štatisticky nikde nie je podchytená, čiže teraz budeme vedieť, koľko a akých priestupkov a do akých problémov zasahuje obecná polícia.

    Bod 4. Okruh vzdelávanie. Tam sme trošku narazili na problém. Ako bývalý komunálny politik, ktorý mal osem rokov na starosti ako primátor obecnú políciu - oblasť vzdelávania, myslím si, že v zákone nie je celkom, povedal by som, vo vzťahu k obci citlivo riešená. Preto si dovolím predložiť k tejto oblasti pozmeňujúci návrh, pretože za istých okolností, tak ako to vyplýva zo zákona, by rozsah školenia alebo získavanie odbornej spôsobilosti mohlo trvať až jeden rok a obce by sa mohli dostať aj do finančných problémov, pretože toto školenie by mohlo rádovo stáť niekoľko stotisíc korún. Nechcem sa detailne rozširovať, predložím pozmeňujúci návrh. Najkritickejší je okruh č. 5 - je to spolupráca polície s Policajným zborom, kde v zákone navrhovateľ predkladá povinnosť uzatvoriť zmluvu medzi obecnou políciou a krajským policajným riaditeľstvom. Tam narážame na viacero problémov, ktoré odôvodním v pozmeňujúcom návrhu.

    Teda dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/91 Zb. o obecnej polícii.

    K bodu 9 navrhujem celý bod 9 vypustiť, tak ako to máte v materiáli, ktorý vám bol rozdaný. Návrh smeruje k vypusteniu novo navrhovaných odsekov 5 až 7 § 24, ktoré upravujú povinnosť obce uzatvoriť zmluvu o spolupráci s príslušným krajským riaditeľstvom Policajného zboru.

    Navrhovaná zmluva o spolupráci medzi štátom ako všeobecnou autoritou, suverénom a obcou ako samosprávnym útvarom v ňom je neobvyklou. Štát, ak je to potrebné, upraví povinnosti určitého subjektu priamo v zákone. Je však potrebné mať v tomto prípade na pamäti aj Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v čl. 64 až 68 upravuje postavenie územnej samosprávy obce alebo vyššieho územného celku. Tým je v zákonoch upravená aj ich pôsobnosť jednak vecná, teritoriálna a personálna, v neposlednom rade určujúca aj práva a povinnosti zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, v danom prípade príslušníkov obecnej polície.

    Z návrhu zákona nie je zrejmé, aký charakter má zmluva o spolupráci a aké sú dôsledky jej porušenia. Obsahové náležitosti navrhovanej zmluvy prekračujú pôsobnosť obecnej polície upravenej v § 3 ods. 1 písm. b). Podľa tohto ustanovenia obecná polícia spolupôsobí s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím.

    Návrh však obsahuje spoluprácu pri odhaľovaní, objasňovaní trestných činov a zisťovaní páchateľov § 24 ods. 6 písm. f) a tiež spoluprácu pri zisťovaní, objasňovaní a prejednávaní priestupkov § 24 ods. 6 písm. g), hoci podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii obecná polícia objasňuje priestupky len vtedy, ak to ustanovuje zákon, a nie zmluva.

    Návrh zmluvy o vzájomnej spolupráci navyše upravuje pojmy, ktoré nie sú adekvátne pre činnosť obecnej polície. Napríklad spoločný výkon služby § 24 ods. 6 písm. b) a zákon o obecnej polícii pojem výkon služby ani v predloženom návrhu zákona neupravuje.

    Podľa § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 173 o Policajnom zbore existuje totiž niekoľko druhov služieb, ktoré však obecná polícia vykonávať nemôže.

    Po druhé. K bodu 10 v § 25 ods. 7 sa slová „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“ nahrádzajú slovami „nariadenie vlády“. Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že ustanovenie odborných komisií Policajného zboru, pred ktorými sa budú skúšky vykonávať, aj keď odborná príprava príslušníkov obecnej polície bola vykonaná v zariadení obcí, podrobnosti o organizácii a hodnotení skúšky a tiež vzor osvedčenia by malo upravovať nariadenie vlády, a nie všeobecne záväzný predpis, vyhláška jedného z poskytovateľov vzdelania, a to ministerstva vnútra.

    Po tretie. K bodu 10 v § 26 ods. 1 sa za slová „Policajného zboru“ vkladajú slová „alebo sa vykonáva v zariadeniach obcí“. Navrhuje sa, aby odborná príprava príslušníkov obecnej polície mohla byť vykonávaná aj v zariadeniach obcí, ktoré sú v súčasnosti zriadené v Žiline a v Bratislave.

    Po štvrté. K bodu 10 v § 26 ods. 3 znie: „Termín nástupu na odbornú prípravu určuje ministerstvo alebo zariadenie obcí tak, aby odborná príprava bola vykonaná aspoň raz v roku. To neplatí, ak nebola ministerstvu alebo zariadeniu obcí v priebehu roka doručená písomná žiadosť obce o vykonanie odbornej prípravy a skúšky. Odôvodnenie: Návrh súvisí s tým, že aj obce môžu vykonávať odbornú prípravu v zariadeniach, ktoré si zriadia. Úvod vety je oproti pôvodnému návrhu upravený len z gramatického hľadiska.

    Po piate. K bodu 10 § 26 ods. 4 sa za slovo „ministerstvu“ vkladajú slová „alebo zariadeniu obcí“. Navrhovaná úprava súvisí so zmenami v § 26 ods. 1 a ods. 3, aby úhrada preukázaných nákladov súvisiacich s vykonávaním odbornej prípravy bola poskytnutá zariadeniu, ktoré si zriadili obce na prípravu príslušníkov obecnej polície.

    Po šieste. K bodu 10 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: „Dĺžka trvania odbornej prípravy príslušníkov obecnej polície je 420 hodín.“ Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 6. Dĺžku trvania odbornej prípravy je potrebné upriamiť priamo v zákone, aby ju nebolo možné kedykoľvek meniť bez ohľadu na potreby obce vyhláškou ministerstva vnútra, ako sa to navrhuje v § 26 ods. 6. Dosiaľ dĺžku trvania odbornej prípravy upravovalo nariadenie vlády.

    Po siedme. K bodu 10 v § 26 novo označený ods. 6 znie: „Formu, rozsah odbornej prípravy so žiadosťou o vykonanie odbornej prípravy a o vykonanie skúšky, podrobnosti o organizácii a o vykonávaní odbornej prípravy ustanoví nariadenie vlády. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že odbornú prípravu príslušníkov obecnej polície budú vykonávať dva samostatné subjekty. Preto je potrebné, aby bola forma odbornej prípravy denná alebo diaľková, jej rozsah zo žiadosti o vykonaní odbornej prípravy a skúšky, podrobnosti organizácie o vykonávaní odbornej prípravy boli pre oboch poskytovateľov vzdelania upravené jednotne a aby ich neupravoval iba jeden z nich. Podľa návrhu zákona je to ministerstvo vnútra, ktoré má túto problematiku upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou.

    Po ôsme. K bodu č. 11 v § 26 ods. 1 sa číslica „100 000“ nahrádza číslicou „50 000“. Znižuje sa výška pokuty za nesplnenie povinnosti obce predložiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky správu o činnosti obecnej polície zákonom v ustanovenej lehote a za nesplnenie povinnosti oznámiť tomuto ministerstvu údaje týkajúce sa evidencie o obecnej polícii.

    Po deviate. K bodu 11 v § 26b ods. 3 znie: „Uložením pokuty podľa ods. 1 nie je dotknutá povinnosť obce predložiť ministerstvu správu o činnosti obecnej polície a povinnosť predložiť ministerstvu údaje podľa tohto zákona.“ Navrhovaná formulácia jednoznačne vyžaduje, že nejde o zodpovednosť obce, ale o jej povinnosti predložiť správu o činnosti a oznámiť údaje potrebné na vedenie evidencie týkajúcej sa obecnej polície Ministerstvu vnútra SR. Aj po uložení pokuty táto povinnosť obcí trvá.

    Po desiate. K bodu 11 v § 26b ods. 4 sa slová „a jeho dĺžku a na prípadne opakované“ nahrádzajú slovami, „najmä na jeho dĺžku a na opakované“. Ide o spresnenie textu v zmysle atribútov, ktoré obsahovo napĺňajú povahu protiprávneho konania. Medzi ne patrí najmä dĺžka, teda trvanie porušenia právnej povinnosti a tiež jej opakované porušenie.

    Po jedenáste sa v § 27a vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 7 sa označujú ako ods. 3 až 6. Je to legislatívnotechnická úprava, ktorá súvisí s návrhom na vypustenie bodu 9. Bod 9 obsahuje návrh na vypustenie z návrhu zákona uvedených v nových ods. 5 až 7 v § 24, ktoré upravujú zmluvnú povinnosť štátu príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru a obce a uzavrie zmluvu o spolupráci aj obsahové náležitosti. Dôvody na vypustenie týchto ustanovení obsahuje bližšie odôvodnenie v bode 9. Z dôvodu vypustenia § 24 ods. 5 až 7 je potrebné vypustiť aj ods. 3 z § 27a. Tento upravuje povinnosť obcí, ktoré už majú zriadenú obecnú políciu uzavrieť zmluvu o spolupráci do 28. februára 2004.

    A ešte by som chcel predložiť návrh na osobitné hlasovanie k bodu 4 spoločnej správy, nakoľko hovorí o bode 9, ktorý v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem na vypustenie.

  • Áno, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Hopta, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Polka a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni. Chcem povedať, že v tejto veci má minister vnútra pán Vladimír Palko plnú podporu poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska. My si naozaj myslíme, že je potrebné sprísniť dohľad nad obecnými políciami, že je potrebné zaviesť určitý systém, ktorý by obecné polície, alebo povinnosti, ktoré by obecné polície mali plniť, pretože sú to ozbrojené zložky a svojím spôsobom sa riadia len všeobecne záväznými nariadeniami tej ktorej obce. A, žiaľ, poznám túto situáciu, kde všeobecne záväzné nariadenia jednotlivých obcí sú často rozličné a často sú svojím spôsobom aj protichodné.

    Na druhej strane chcem povedať, že nesúhlasím s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu predložil môj predrečník, pretože svojím spôsobom tento zákon, ktorý má byť prísny, v mnohom zľahčujú, preto mnohé tieto pozmeňujúce návrhy nepodporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím si, že pán minister prežíva ťažké šoky v poslednom období v parlamente, keď ho raz Krajči s Polkom chvália, potom zase páni z KSS.

    Ale pokiaľ ide o predmetný návrh zákona, domnievam sa, že tu odznelo veľa vážnych pripomienok k predloženému návrhu zákona. Ani nie k samotnej novele, ale k systému a systematike zákona o obecnej polícii. Domnievam sa, že by si táto otázka zaslúžila väčšiu pozornosť, globálnejšiu a komplexnejšiu úpravu, ktorá by iným spôsobom zakotvila postavenie obecnej polície na Slovensku. Je zrejmé, že ponovembrová eufória, ktorá priniesla vznik týchto polícií, je už prekonaná a je potrebné v tomto smere, predovšetkým pokiaľ ide o stránku právnej zodpovednosti, pretože som sa v konkrétnej praxi stretol s úžasom primátora jedného veľkého okresného mesta na južnom Slovensku, ktorý až po podaní trestného oznámenia a žaloby zistil, že je šéfom a zodpovedá za činnosť vlastných policajtov.

    Udivuje ma však, že na pravo sediaci buď bývalí, alebo terajší, určite aj budúci funkcionári samosprávy, primátori, starostovia, prípadne poslanci miestnych zastupiteľstiev berú pomerne bez povšimnutia až na pána predkladateľa skutočnosť, že rezort vnútra a v podstate my parlament svojím spôsobom ukladáme mestským, obecným zastupiteľstvám nájsť peniaze na preoblečenie alebo na nejaké zrovnanie policajných uniforiem mestskej polície, keď dennodenne čítame, že primátori, obce a mestá nemajú na strechy, nemajú na školy, nemajú na zdravotnícke zariadenia, v Turzovke nemajú čím kúriť, ešte šťastie, že je teraz teplo, a zrazu dostanú povinnosť nejakým nariadením ministerstva vnútra alebo vlády preobliecť svojich policajtov. Myslím si a očakával som od nich primeranú odozvu.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Minister vnútra pán Palko, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem za podporu všetkým hlasom, ktoré tu zazneli, a to je jedno odkiaľ, lebo darovanej kobyle na zuby nehľaď, ako sa hovorí.

  • K jednej vecnej poznámke pána poslanca Polku. Rozpočty obcí nezaťaží prestrojenie, pretože práve preto je tam termín od 1. januára 2008, čo je za štyri a pol roka, aby vlastne uniformy, ktoré nosia teraz, sa dovtedy tak či onak zodrali. Čiže dovtedy tak či onak budú musieť byť uniformy nové. Takže nebudú tu žiadne dodatočné náklady na prestrojenie. Budú to len tie isté, ktoré teraz obce znášajú pri vystrojení policajtov odevnými súčasťami.

    Ďakujem.

  • Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o obecnej polícii.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona Národná rada vráti navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 42, proti 68, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pokračujeme v hlasovaní.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že som požiadal bod 4 vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ako boli uvedené.

  • Navrhuje teda zo spoločnej správy za. Výbor odporúča schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 103, proti 2, zdržali sa 7, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy zo spoločnej správy schválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať teraz osobitne o bode 4 zo spoločnej správy. Gestorská správa a uznesenie výboru hovorí schváliť, ale tento bod koliduje s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, pretože bod 9 navrhujem vypustiť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 39, proti 65, zdržalo sa 23.

    Konštatujem, že sme bod 4 neschválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch en bloc bod 1 až 11.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Mitrík.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 103, proti 6, zdržali sa 15.

    Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy schválili.

    Pán spravodajca, máte poverenie výboru prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Áno, pani predsedajúca, z poverenia gestorského výboru predkladám návrh postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 89, proti 30, zdržalo sa 9.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Poprosím, pán poslanec, aby ste uvádzali záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku v treťom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 88, proti 33, zdržalo sa 7.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.

    Návrh zákona ste, dámy a páni poslanci, pred prvým čítaní dostali ako tlač 210 a informáciu o výsledku rokovania výborov máte ako tlač 210a. Slovo má pani poslankyňa Eva Černá, ktorá za skupinu poslancov návrh zákona v snemovni odôvodní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia. Po riadne dlhom čase sme sa pomaly, ale ťažko dostali aj k toľko diskutovanej a citlivej záležitosti - k novele zákona o interrupciách z genetických dôvodov. Chcem len zdôrazniť, že keby Ústavný súd rozhodol o spornej vyhláške už na prvom pojednávaní v apríli, asi by nález Ústavného súdu už vyšiel dávno v Zbierke zákonov, čím chcem povedať, že by sme tu pokojne už niekoľko týždňov mohli mať zákaz interrupcií z genetických dôvodov. Je to hypotetické, no zatiaľ Ústavný súd pojednávanie odročil. My sme tento návrh zákona dávali za účelom predísť neželateľnému stavu v legislatívnej diere, respektíve zachovať slobodnú voľbu.

    Mnohí vravia, že by sa mala otvoriť celospoločenská diskusia o tejto téme.

  • Ruch v sále.

  • Nemôžem vás poprosiť o trochu pokoja?

    Mnohí vravia, že by sa mala otvoriť celospoločenská diskusia o tejto téme, ale dnes mám pocit, že za tie posledné tri mesiace diskutoval naozaj každý, kto mal záujem sa vyjadriť. Vyjadrovali sa politici, naslovovzatí odborníci aj takzvaní odborníci, často mužská časť populácie sa nechala počuť, ale tiež gynekológovia, genetici a v neposlednom rade tí, ktorých sa to naozaj týka, a to sú občania. Občania sa vyjadrovali za aj proti. Na podporu tohto zákona sa za necelé tri týždne zozbieralo viac ako 110 000 podpisov mužov aj žien, rôznych voličov. Sme presvedčení, že absencia takéhoto zákona v prípade nedostatočnej legislatívy by mala skutočne tragický dopad na ľudí, ktorých sa to týka, a nepochybne by sme sa stali raritou, ktorá by opäť poukazovala v rámci civilizovaných krajín na neschopnosť minimálne poučiť sa od tých, ktorí podobným problémom prešli a uznali, že v týchto otázkach je cesta len kompromisom a pochopením.

    Nechcem hovoriť o dôsledkoch, aspoň nie teraz. Ale chcem hovoriť o zodpovednosti každého z nás za viac ako 5 miliónov osudov ľudí v tejto krajine. Iste, interrupcií z genetických dôvodov je asi 0,5 percenta, ale odkiaľ môžeme vedieť, ktorého z tých 5 miliónov občanov sa to práve týka. Vážim si každého, kto sa rozhodne pre pôrod. Avšak druhým dychom dodávam, že nie každý dokáže uniesť situáciu, keď vie, že jeho dieťatko nemá srdiečko, mozog alebo akýkoľvek iný orgán. A tak vás chcem požiadať, aby ste pochopili, že v tejto chvíli ide o verejný záujem.

    Aj my vravíme, že interrupcie nie sú dobrým riešením, aj my sme za ochranu života, ale osvetou, komunikáciou, čímkoľvek iným, len nie neexistenciou kvalitnej legislatívy. Teda v navrhovanom zákone ide najmä o zosúladenie dnes platnej vyhlášky s ústavou a tiež o zavedenie prísnejších pravidiel, ako tomu bolo doteraz. Ide o to, aby sa obdobie medzi 13. a 24. týždňom nedalo zneužívať na obchádzanie zákona v tom smere, že zmeškané interrupcie by sa mohli vydávať za interrupcie genetické. Navrhli sme, aby pred takýmto rozhodnutím zasadalo lekárske konzílium. Zloženie konzília bude upravené vyhláškou, a tú ste včera dostali.

    Z mojej strany je to zatiaľ všetko a ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále počas celej diskusie o tomto bode programu. Všetci vieme, že prerokúvame vážnu otázku. Všetkých táto otázka zaujíma. Poprosím vás, dámy a páni, o väčší pokoj pri prerokúvaní.

    Slovo má pán spoločný spravodajca z výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Peter Biroš. Poprosím ho, aby podal informáciu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a predložil návrh na ďalší postup.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Predkladám vám informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., máte to ako tlač 210, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je to uznesenie č. 139 z 19. mája tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, uznesenie č. 78 z 9. júna tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výpis zo zápisnice z 12. júna 2003.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien súhlasili s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. na svojej 9. schôdzi dňa 12. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, v ktorom spravodajca odporučil súhlasiť s predloženým návrhom zákona, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 3 rokovacieho poriadku, za hlasovali 3 poslanci, proti 3 poslanci a hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 9. schôdzi 12. júna. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, lebo za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Pani predsedníčka, to je informácia zo záveru gestorského výboru. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub KDH pán poslanec Minárik, za poslanecký klub komunistickej strany pani poslankyňa Bollová, za poslanecký klub Smer pán poslanec Chovanec, za poslanecký klub ANO Ľubomír Lintner a za poslanecký klub SDKÚ Viliam Novotný.

    Ako prvý v rozprave vystúpi za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Pavol Minárik.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, pani predkladateľka. Neviem, či ako muž neodborník a hlavne odporca vôbec môžem vystúpiť. V diskusii o prijatí interrupčného zákona boli použité rôzne argumenty s rôznou vypovedacou silou vrátane predvádzania najširších malformácií v najsledovanejšom čase najsledovanejšej televízie. Asi najsilnejším a možno jediným naozaj vážne diskutovateľným argumentom v prospech prijatia tohto zákona je argument, že žena má právo rozhodovať o sebe, o svojom tele. Skúmajme tento argument, hľadajme, či je pravdivý, a najmä čo z neho vyplýva. Po racionálnom zvážení musím ako odporca interrupcií uznať a verejne povedať, že áno, tento argument zástancov interrupcií je pravdivý. Ako odporca interrupcií musím uznať, že áno, žena má právo rozhodovať o svojom tele. Áno, žena má právo rozhodovať o svojom tele, rovnako ako má právo rozhodovať o svojom tele muž, žena nesmie byť v tomto práve oproti mužom diskriminovaná.

    Položme si otázku. Ak má žena právo rozhodovať o svojom tele, vyplýva z toho logicky i právo na potrat? Odpoveď znie: Áno, ak. Ak je nenarodené dieťa súčasťou ženinho tela, potom má žena právo na potrat. Možno si poviete, veď práve o to ide. Prívrženci potratov si myslia, že nenarodené dieťa je súčasťou tela ženy a iní odporcovia potratov si myslia opak. Zdalo by sa, že práve tu je kľúčový bod sporu a že tento kľúčový bod sporu môže vyriešiť iba viera.

    Vážené dámy a páni, to nie je otázka viery. Máme presnú a nespochybniteľnú metódu, ako môžeme odlíšiť jedného človeka od druhého. Veda nám ju už niekoľko rokov ponúka. Môžeme použiť analýzu DNA. Práve analýzou DNA vieme presne identifikovať konkrétneho človeka, a ak je nenarodené dieťa súčasťou tela ženy, potom musí existovať počas tehotenstva obdobie niekoľkých mesiacov, niekoľkých týždňov alebo aspoň niekoľkých sekúnd, keď má nenarodené dieťa rovnakú DNA ako jeho matka. Nenarodené dieťa však má už od počatia jedinečnú DNA, odlišnú od DNA otca i matky. Ak uznávame analýzu DNA ako presnú metódu na identifikovanie človeka, potom je analýza DNA nenarodeného dieťaťa dôkazom, že ide o jedinečnú ľudskú bytosť už od jeho počatia.

    Dámy a páni, to je úplne jasné, žena má právo rozhodovať o svojom tele, ale nenarodené dieťa nie je jej telo. Vzťah ženy a nenarodeného dieťaťa je vzťah hosťa a hostiteľa. Hostiteľa, ktorý pozval svojho hosťa do domu a sú prípady, že niekedy hosť vnikne nepozorovateľne a násilím. O týchto prípadoch by možno mal zákonodarca diskutovať a riešiť ich osobitne. Ale na 99,9 percenta tento hosť vstupuje do domu nenásilne na pozvanie. Teda v našom prípade so súhlasom ženy alebo prinajmenšom bez jej odporu. Našou národnou črtou je pohostinnosť, je nám vlastné, že k hosťom sa správame priateľsky. Kresťania dokonca hovoria: Hosť do domu, Boh do domu. Prečo potom chceme toho najbezbrannejšieho hosťa vydať napospas a nechať ho bez ochrany.

    Vážené dámy a páni, po prvýkrát sa verejná diskusia o interrupciách otvorila po roku 1990. Režim pred novembrom 1989 takúto diskusiu neumožňoval. Diskusia bola vedená veľmi emocionálne, niekedy až hystericky. Áno, niekedy aj z našej strany. Myslím si, že Slovensko je dnes pripravené na vecnú a racionálnu debatu o tejto problematike. O tejto problematike v celej šírke, nielen v takom úzkom výseku, v akom ju predkladá táto novela. Rozhodujeme o živote a smrti človeka. Táto téma je vážna, dokonca najvážnejšia, o akej môžeme v tomto parlamente diskutovať. Vážne témy si zaslúžia dostatočný čas na rozvážnu diskusiu.

    Preto podávam podľa § 83 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. rokovacieho poriadku Národnej rady návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vráťme sa k téme interrupcií po vecnej diskusii. Časy, keď opadnú emócie a keď dokážeme od tejto témy odfiltrovať všetky postranné úmysly. Neskrývajme si, že dnes tieto postranné úmysly prevažujú nad samotnou podstatou veci. Diskutujeme o interrupciách pokojne a vecne. Kresťanskodemokratické hnutie je na takúto diskusiu pripravené.

  • Za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska vystúpi v rozprave pani poslankyňa Bollová, po nej pán poslanec Chovanec.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni. Neposudzovali sme, prečo predkladatelia podali návrh práve teraz ani totožnosť predkladateľov, t. j., či je to strana koaličná, alebo opozičná, neovplyvnila naše stanovisko. Na základe analýzy navrhovanej úpravy zákona Klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska dospel k záveru, že predĺženie možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 24. týždňa podporí a zároveň vyslovuje potrebu zdôvodniť svoj nesúhlas s výhradami odporcov prijatia zákona.

    Posudzovať predkladaný návrh bolo žiaduce z viacerých hľadísk. Hľadisko odborné medicínske vyjadrili, respektíve vyjadria kolegovia poslanci lekári argumentačne podložené tým, že diagnostikovanie genetického poškodenia plodu či jeho poškodenie vplyvom vonkajších okolností, napríklad užívaním liekov, alkoholizmom, ožiarením matky a podobne, je možné zistiť oveľa neskôr, ako je 12-týždňová lehota na interrupciu bez udania dôvodu. 24. týždeň je uzákonený v 13 európskych krajinách, 6 krajín Európy povoľuje interrupcie z predmetného dôvodu závažného poškodenia plodu bez obmedzenia štádia vývinu plodu. Nie je to teda výmysel komunistov, ako sme počuli v relácii o Päť minút dvanásť v nedeľu 22. júna. Hľadisko politické by malo byť danej tematike absolútne cudzie a považujeme za neakceptovateľné zneužívanie otázky zdravého vývinu rodiny a spoločnosti či slobodu rozhodovania partnerov o rodine na politické šarvátky, vyhrážky a ultimáta. Považujeme za nedôstojné, ak cez parlament predstavitelia koaličnej väčšiny oznamujú občanom, že v spore o interrupciách môže padnúť vláda, pretože sa podľa KDH prieči kresťanskej morálne a katolíckej viere. A to sme občanom len nedávno slávnostne oznámili, že sme sa stali nádejnými členmi spolku štátov vyspelej Európy. V demokratickej krajine, ako uvádza Ústava Slovenskej republiky, nie je možné presadzovať nadvládu jednej ideológie či svetonázoru. Je dnešná situácia ťažko pochopiteľná, pretože podobný stav z minulosti, t. j. jednotné presadzovanie materialistického svetonázoru i v súčasnosti práve odporcovia prijatia dnešného návrhu principiálne a kategoricky kritizujú a odmietajú.

    Pred niekoľkými dňami zasadala Stála konferencia biskupov Slovenska a jej generálny sekretár monsignore Chovanec vyjadril stanovisko. Citujem. „Staviame sa i proti vnucovaniu nášho názoru veriacim iných cirkví a neveriacim.“

    Predpokladám, že hovoril i za nás všetkých poslancov v tejto Národnej rade Slovenskej republiky. Podstatu politického hľadiska súčasného koaličného sporu chápeme ako boj o zvýšenie vplyvu v spoločnosti, zápas o zvrchovanosť náboženskej ideológie, ktorú sa časť koaličných strán snaží rôznymi cestami a prostriedkami presadzovať v oblasti vzdelávania a výchovy až do tej miery, ako sme nedávno počuli v televíznych správach, že cirkevná a katolícka škola vytláča z vyučovacích priestorov štátnu školu.

    V texte Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou sa hovorí, že v súvislosti s prijatím osobitného dodatku, v ktorom sa dané sporné interrupcie budú nachádzať, sa predpokladá potreba meniť a dopĺňať zákonné predpisy Slovenskej republiky. Ale to je, prosím, prejav nátlaku. Ovplyvňovanie nášho zákonodarstva cudzím štátom. A proti podobným praktikám z minulosti predstavitelia súčasnej parlamentnej koalície tiež veľmi ostro a odmietavo vystupujú. Svojské náznaky protiústavného konania kompenzujú podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť, či žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, nekoná proti Ústave Slovenskej republiky. Ak by nebola politická situácia zámerne a zbytočne vyostrená, bolo by možné sa nad takýmto podaním úprimne začudovať. Nechcem, ani by som si nikdy nedovolila dotknúť sa, či uraziť kresťanskú vieru ani nikoho z vás, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že je dostatočne známy tolerantný vzťah a úcta k veriacim moja osobná i celej našej strany. Ale nemôžete od nás žiadať a očakávať náš súhlas s tým, aby sa ideológia katolíckeho náboženstva nadraďovala nad iné náboženstvá, nad ateizmus, dokonca nad štátnu moc. A vyjadrenia o exkomunikácii všetkých podporovateľov prerokúvaného zákona považujeme za nešťastné. Ako potrestáte hlasujúcich veriacich iných cirkví a ateistov? To už nie je politika, to je, ako vy často hovoríte, politikárčenie. Napokon návrh hovorí, že žena sa po zistení závažného poškodenia plodu môže slobodne rozhodnúť. Veriace ženy sa teda môžu slobodne rozhodnúť pre pôrod chorého dieťaťa a vlastne i všetky ostatné.

    Ďalej ako dôvod nesúhlasu s navrhovaným zákonom uvádzate viacerí morálne hľadisko. Dovoľte mi položiť otázku. Dnes platný zákon o interrupciách do 12. týždňa, ktorý môžu využívať bez udania dôvodu napríklad prostitútky, považujete za morálny? Žiadosť o potrat ženy v záujme vlastnej kariéry je morálny? Hovoríte, že plod je životom od počiatku vzniku, prepáčte mi, prosím, triviálny a trocha nevhodný, ale myslím si, že presvedčivý príklad, že táto vec je prinajmenej sporná. Ak skonzumuje vegetarián oplodnené slepačie vajíčko, porušil vegetariánske zásady tým, že vlastne zjedol kurča? Prepáčte, ja som sa ospravedlnila vopred, je to triviálny príklad, ale myslím si, že je dostatočne presvedčivý.

    Aby som sa však vrátila ešte k morálke. Každý živý tvor podľa kresťanskej mravouky podlieha sviatosti krstu svätého. Myslíte si, že je morálne, ako sa narába v nemocniciach s nedonosenými, samovoľne vypudenými plodmi? Uvažovali ste niekedy, že by sa mali pokrstiť? A ešte poznámka. Je morálne, ak narodené deti s genetickými chybami odložia i kresťanskí rodičia do štátnych opatrovateľských ústavov? Alebo ak pre nesolventnosť pacienta bude nemocnica uvažovať o jeho odpojení z drahých prístrojov, ktoré ho udržujú pri živote?

    Pri vystúpeniach v druhom čítaní ste viacerí apelovali na mravnosť. Súhlasím s vami bezvýhradne v tvrdení, že zabiť nie je iba hriech pre kresťanov, ale vrcholná nemravnosť pre všetkých. Ako sa ale potom vyrovnáme s biblickým príbehom Kaina a Ábela? Prečo hovoríte o nemravnosti interrupcií a opomínate, respektíve neuvažujete v tých istých intenciách pri prejavoch nemravností v celom spektre života spoločnosti. Je mravné upierať právo na dôstojný život väčšiny občanov? Alebo ako korešponduje s mravnosťou napríklad Prvá kniha Samuelova kapitola 15 verše 2, 3, 7, 8. Takto hovoril pán. „Teraz choď a poraz Amaleka. Nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy a osly. I porazil Saul Amalekov, na všetkom ľude vyplnil kliatbu ostrím meča.“ Koniec citátu. Nechcem unavovať ani obťažovať údajmi a citátmi, ktoré veľmi dobre, ba lepšie ako ja poznáte, vážení odporcovia navrhovaného zákona.

    Dovoľte mi na záver dodať, že i ja som matka. Bola som veľmi šťastná, keď sa mi narodila dcéra. Prvá moja otázka pre lekárov znela, či všetko má, čo má mať, či jej nič nechýba, či je v poriadku. Bola, je dodnes zdravá. Vážim si toto šťastie. Ale je mi nesmierne ľúto rodičov, ktorí splodili a priviedli na svet choré dieťa, milujú ho a zároveň plačú nad jeho i vlastným utrpením, pretože mu nedokážu pomôcť a vedia, že ich dieťa nežije, že iba jestvuje. Dajme im možnosť predísť nešťastiu. Nenúťme všetkých vrátiť sa do stredoveku, aby pokútne zákroky babiek anjeličkárok ohrozovali životy matiek, po ktorých by zostali siroty. Nevyvolávajme pokušenie k hriechu, lebo by i nekresťania museli povzdychnúť: Bože odpusť im, lebo nevedia, čo činia!

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Za poslanecký klub Smer vystúpi pán poslanec Chovanec. Po ňom pán poslanec Lintner.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia. Keď som pri prvom čítaní v rozprave k novelizácii predloženého zákona konštatoval, že problém nadobudol politicko-ideologický charakter a že je zlou správou pre Slovensko, ak tento zákon rozkolíše vládnu koalíciu už po niekoľkých mesiacoch vládnutia, netušil som, že čas tak jednoznačne potvrdí môj predpoklad.

    Niektoré politické diskusie medzi koaličnými partnermi však predčili všetky možné očakávania. O absolútne nenáležitých vyhláseniach aj od politikov, ktorí si zvyknú zachovať chladnú hlavu aj pri onakvejších problémoch ani nehovoriac. Niektoré vyjadrenia sa budú ešte veľmi dlho citovať. Zmyslom môjho vystúpenia je zopakovať, že poslanecký klub Smeru podporí predložený návrh zákona. Nie je to politické rozhodnutie, je to slobodné rozhodnutie, ku ktorému dospeli všetci poslanci Smeru, niektorí po predchádzajúcom vysvetlení pre nich neznámych alebo nejasných skutočností. Nechávam bez komentára všetky presvedčovacie metódy jednotlivcov i skupín smerované k poslancom. Taktiež nechávam bez komentára argumenty z tej alebo onej strany. Potvrdzujem tie, ktoré som za seba, ale aj za celý poslanecký klub vyslovil pri prvom čítaní.

    Len jednu poznámku na adresu niektorých politikov a političiek. Nie zlá opozícia je vinná priklonením sa k návrhu len preto, že chce zvrhnúť koalíciu, ale neschopnosť koalície komunikovať sa pričinila o stav, ktorý nastal. Poslanci z opozície, ktorí podporia návrh zákona, činia tak preto, lebo majú, ak dovolíte, iný názor. Činia tak preto, lebo získaním poslaneckého mandátu si neosobujú právo rozhodovať v tejto otázke a rešpektujú právo ponechať rozhodnutie na toho, koho sa tento taký bolestný problém dotkne.

    Čas medzi prvým a druhým čítaním som využil na viaceré odborné konzultácie s genetikmi vrátane hlavnej odborníčky pre genetiku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pani primárky Lukáčovej, ako aj na konzultácie s predstaviteľmi gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, ktorých sa tento problém z odborného a vecného pohľadu najviac týka.

    Okrem vhodnejšej, precíznejšej formulácie znenia niektorých paragrafov oproti pôvodnej predlohe sa dosiahol aj konsenzus členov výboru gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, ktorý verejne prezentoval prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti profesor Štencl v tom, že organizačno-metodickými opatreniami v odbore, ako aj zlepšením vzájomnej spolupráce s genetikmi je možné hranicu výkonu na interrupciu na žiadosť posunúť z 12. týždňa na 10. týždeň a z genetickej indikácie z hranice 24. týždňa na 22. týždeň. Túto skutočnosť ako pozitívny vklad dokáže však vnímať len ten, kto je schopný a ochotný akceptovať právo ženy a rodiny rozhodovať o takých osobných veciach, ako interrupcia je.

    Je mi jasné, že dnes v parlamente atmosféra na pokojné, vecné posúdenie problému nie je. Žiaľ. Ak by takáto atmosféra bola, podaním a prijatím uvedených návrhov by sme sa pričinili o to, že tento zákrok by bol menej rizikový, s menšou pravdepodobnosťou komplikácií, ľahší pre ženu aj pre zdravotnícky personál. Dosiahli by sme aj to, čo pokladám za mimoriadne významné, že ukončenie gravidity z genetickej indikácie by sa posunulo do obdobia pred možnou viabilitou plodu. Časť poslaneckého zboru, časť politikov, politické strany tvoriace koalíciu, ale aj rôzne spoločenské a iné organizácie, komunity a stavy sa pričinili o to, že sa stratila schopnosť vecného a odborného posúdenia v tejto takej citlivej a osobnej záležitosti.

    Namiesto vecnej diskusie sa téma stala námetom politických hašterení, ako aj dobrým materiálom pre fejtonistov, glosátorov, o konfrontačných politických reláciách už ani nehovoriac. Až dozreje čas, až dozreje vôľa vrátiť sa k problému s čerstvou mysľou, potom využijeme vecné a konštruktívne stanovisko odborných spoločností a pokúsime sa získať podporu na realizáciu a formulovanie takého zákona, ktorý bude väčšinovým stanoviskom, ktorý bude akceptovateľný pre väčšinu spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Za poslanecký klub ANO vystúpi pán poslanec Ľubomír Lintner. Po ňom za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Aj napriek tomu, že za uplynulé týždne sa už povedalo skutočne dosť k tejto téme a sám som v mnohých diskusiách mnoho vecí povedal, považujem za potrebné na tejto pôde niektoré veci zosumarizovať. Najskôr, samozrejme, k tomu, čo zaznelo zo strany našich koaličných partnerov, že údajne porušujeme koaličnú zmluvu.

    Po predložení novely sme korektne oboznámili všetky tri poslanecké koaličné kluby s tým, čo v parlamente predkladáme a vypočuli sme si ich postoje. Jednoznačne zamietavé stanovisko sme sa dozvedeli od partnerov z KDH, ja si ho vážim. Informácie o postojoch za aj proti zazneli v poslaneckých kluboch SDKÚ a SMK, čo sa napokon prejavilo aj v hlasovaní pri prerokúvaní novely zákona v prvom čítaní. Žiaden z našich koaličných partnerov neprezentoval stanovisko, že ide o vážny problém, teda v zmysle porušenia koaličnej zmluvy. Päť týždňov bola novela zákona na pôde parlamentu, ani raz sa však neobjavil od nikoho postoj, že porušujeme koaličnú zmluvu. Tento fakt zaznel po prvý raz až vo chvíli, keď sa táto predloha mala začať prerokúvať v prvom čítaní. Pripomínam, že ani jeden z koaličných partnerov nenaznačil podobný postoj pred začatím schôdze ani pri schvaľovaní programu.

    Sme presvedčení, že náš postup pri predkladaní tejto novely v žiadnom prípade nebol v rozpore s koaličnou zmluvou a urobili sme všetky potrebné kroky, aby sme našich partnerov včas, korektne a komplexne informovali. Často sa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa spájame s opozíciou. Pripomínam, že na návrhu novely nie je podpísaný ani jeden opozičný poslanec a postoj opozície k tejto novele vznikol z pohľadu posúdenia jej obsahu a moji predrečníci to napokon vo svojich vystúpeniach aj dokazovali.

    Na margo výhrad spájania sa s opozíciou mi však predsa len dovoľte jednu retrospektívu. Kritikom chcem pripomenúť ich správanie sa, a to podľa môjho názoru oveľa jednoznačnejšie, určite účelovejšie v smere presadenia vlastného záujmu. Spomeňte si na schvaľovanie programového vyhlásenia vlády po voľbách v roku 1998. Vo vláde vtedy hlasoval bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský proti vyhláseniu vlády, ktorej bol členom, v súvislosti s tým, že sa do vládneho programu nedostala stať o cirkevných školách. Tú potom presadila formou uznesenia väčšina poslancov vtedajšieho klubu SDK spolu s poslancami opozície. Pripomínam, že to bol opozičný návrh pána poslanca Brňáka. Mám ten výpis hlasovania tu, je tam pán poslanec Mikloško, pán predseda Hrušovský, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Brocka.

    Často som v uplynulých týždňoch počul informáciu, že umelé prerušenie tehotenstva je citlivou celospoločenskou témou. Určite takou je, ale práve preto by o takejto závažnej téme mal rozhodovať parlament v celom politickom spektre. Umelé prerušenie tehotenstva nie je totiž témou koaličnou či opozičnou, je témou celospoločenskou. A nezakrývajme si to, prístup k tomuto problému je aj prístupom ku charakteru štátu. Na tomto mieste chcem za Alianciu nového občana zdôrazniť, že predložením tejto novely v žiadnom prípade nesledujeme trend nejakého bezbrehého vykonávania interrupcií, ako to viac razy zaznelo na našu adresu, ale je to iba snaha o udržanie platného legislatívneho rámca s tým, aby bola zachovaná slobodná voľba ženy. Aj z tohto pohľadu je dôležité, aby zaznel postoj celého politického spektra, ktoré sa nachádza v súčasnosti v parlamente. Urobil som to verejne už viackrát, ale pri tejto príležitosti opätovne vyzývam vedenia politických strán a poslaneckých klubov SDKÚ a SMK, aby umožnili také hlasovania svojich poslancov, ktoré napĺňajú slobodný mandát podľa vedomia a svedomia.

    Vo výhradách v posledných týždňoch zaznievali aj argumenty, že téma si vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu. Pripomínam, že súčasná legislatívna úprava platí od roku 1986 a o téme sa skutočne pohovorilo veľmi veľa, aj keď kolega pán poslanec Minárik povedal, že diskusia sa otvorila až po roku 1990. Zaujímavým faktom však je, že potreba celospoločenskej diskusie nezaznievala tak intenzívne pred dvoma rokmi, keď skupina poslancov dávala podanie na Ústavný súd, a to podanie má tendenciu zmeniť súčasný právny rámec vykonávania interrupcií. Aby sme si naliali úplne čisté víno, tak o tejto tendencii veľmi jasne hovoril otec arcibiskup Ján Sokol pred desiatimi dňami, keď v priamom prenose Slovenskej televízie vyzval veriacich na modlitby, aby sme Svätého Otca v septembri na Slovensku mohli privítať so zákazom interrupcií. Nemala by cirkev skôr rešpektovať slobodu viery, úctu k druhému, ctiť si hodnoty otvorenosti k potrebám druhým? Pri slovách otca arcibiskupa Jána Sokola som si spomenul na časť eseje Štefana Zweiga o márnom západe Erazma Rotterdamského, pripomínam rok 1508, s cirkevnými inštitúciami. Zweig píše: „Od presvedčenia nie je ďaleko k túžbe presviedčať aj druhých, že moje presvedčenie by malo byť aj vaším presvedčením. A odtiaľ je už veľmi blízko k fanatizmu, ktorý chce svetu vnútiť diktatúru svojej myšlienky ako jediného povoleného vierovyznania a spôsobu života a štiepi ľudské spoločenstvo na priateľov a nepriateľov.“

    Len v podstate pred niekoľkými hodinami sme hlasovali o prístupovej zmluve k Európskej únii. Aj v súvislosti s naším perspektívnym vstupom medzi vyspelé európske krajiny si treba uvedomiť, že Slovensko bude vnímané aj prostredníctvom momentu, ako si upraví svoju legislatívu v rôznych oblastiach, ale predovšetkým v tých, ktoré sú dôležité z pohľadu zachovania slobody jednotlivca.

    V európskych krajinách zaznamenávame trend k liberálnosti, a to aj v tých štátoch, kde bol v predchádzajúcom období konzervatívny postoj. Domnievam sa, že Slovensko by pri svojom začleňovaní sa do Európskej únie nemalo postupovať opačným smerom. Ako sú upravené zákonné interrupcie v európskych krajinách? V Bulharsku do 20. týždňa, v Estónsku do 21. týždňa, v Arménsku, Španielsku, Švédsku do 22. týždňa, do 24. týždňa, teda tak ako u nás, majú interrupcie upravené v Česku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Nórsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, na Ukrajine do 28. týždňa a v niektorých krajinách v prípade vážneho poškodenia plodu je to bez časového obmedzenia a do tejto skupiny patria také vyspelé krajiny, ako je Veľká Británia, Švajčiarsko, Nemecko, Belgicko, ale napríklad takáto úprava je aj v Rusku.

    Otázkou, na ktorú si musíme zodpovedať, je, či chceme patriť medzi krajiny s nízkym počtom umelých prerušení tehotenstva s tendenciou možného ďalšieho zníženia, či chceme patriť medzi krajiny, kde sú interrupcie pod kontrolou, alebo chceme patriť medzi krajiny, kde sú interrupcie postavené mimo zákona, napriek tomu sa však budú uskutočňovať.

    Pripomínam jeden fax z Poľska. Za minulý rok si dalo urobiť interrupciu 200-tisíc poľských žien mimo svojej krajiny.

    V diskusii k tejto téme v predchádzajúcich týždňoch z úst podpredsedu KDH pána ministra Palka zaznela aj téza, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je dielom komunistov a z tejto pozície treba k nemu aj pristupovať. Ako by toho nebolo ešte dosť, zakomponoval do toho aj Alianciu nového občana, jej predstaviteľov a členov s tézou, že sme priamymi pokračovateľmi komunistov s dôrazom, a to ešte sovietskych. Nereagovali sme na tieto invektívy a domnievam sa, že rozumní ľudia vedia posúdiť vecnosť a politickú účelovosť pri týchto slovách. Pán podpredseda KDH však nechal pri vyslovení uvedeného postoja bokom fakt, že dôvody, ktoré viedli k úprave legislatívneho rámca umelého prerušenia tehotenstva, vyplynuli z niekoľkoročného úsilia OSN zásadne zmeniť postavenie žien v spoločnosti, ale tiež z niekoľkoročného úsilia o ochranu detí s tým, že snaha ľudí určovať a regulovať počet svojich detí je neoddeliteľnou súčasťou modernej civilizácie. Organizácia Spojených národov túto skutočnosť akceptovala a vyhlásila právo na plánované rodičovstvo za jedno zo základných ľudských práv. Z rovnakých princípov vychádzala aj konferencia Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 1978, ktorá zaradila plánované rodičovstvo medzi primárne základné typy zdravotnej starostlivosti v rámci starostlivosti o ženu a dieťa.

    V roku 1979, ktorý OSN vyhlásila za Medzinárodný rok dieťaťa, bolo definované právo dieťaťa narodiť sa ako dieťa chcené. V súlade s požiadavkami Európskeho regionálneho výboru Svetovej zdravotníckej organizácie mala byť všetkým deťom daná šanca, aby sa narodili zdravé, rodičom, ktorí si ich želajú, majú na ne čas, prostriedky a schopnosti ich vychovávať a riadne sa o ne starať. Na uvedené dokumenty nadväzuje Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979 dohodnutý v New Yorku a podpísaný Česko-Slovenskom v Kodani 17. júla 1980, ktorý u nás nadobudol platnosť 18. marca 1982 a bol uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. Podľa čl. 12 ods. 1 tohto dohovoru štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien prístup k zdravotníckym službám vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny.

    V súvislosti s interrupciami je významný čl. 16 ods. 1 písm. e) tohto dohovoru. Štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých veciach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečia na základe rovnoprávnosti mužov a žien rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva. A práve to je obsiahnuté v zákone z roku 1976, teda v zákone č. 73.

    Slovensko je nástupníckym štátom po Česko-Slovensku a prevzalo na seba záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohovorov. Naša právna úprava, aj keď jej zrod sa datuje v období pred rokom 1989, vlastne kopíruje americký tretinkový model, ako ho prijal americký Najvyšší súd. V prvej tretine o osude plodu rozhoduje matka, v druhej tretine už stráca toto výlučné právo a delí sa oň s lekármi a v tretej tretine zodpovednosť preberá štát.

    V pondelok som si prečítal v časopise Reflexie príbeh pani Macurovej z Banskej Bystrice. Jej podpis je medzi tými viac ako stotisícmi, ktorí podpísali petíciu na podporu tohto zákona. Pani Macurovej zomreli dvaja postihnutí synovia, 17-ročný Janko a 7-ročný Petrík. Je veriaca, vieru chápe ako intímnu vec a právo rozhodovať o sebe si nechce nechať vziať nikým, štátom ani cirkvou a ani pod hrozbou vyhrážania sa. Zdá sa, že takýchto ľudí je u nás väčšina, a to napriek trom štvrtinám katolíkov, ktorí sa k tejto viere prihlásili podľa sčítania ľudu. Kto iný ako matka, ktorá prežila stratu svojich dvoch synov, si môže byť lepšie vedomý všetkých dôsledkov prerušenia tehotenstva. Po celoživotnej traume pani Macurová príliš dobre vie, čo znamená, keď každý deň môže byť tým posledným, keď matka prežije svoje deti. Ostala jej ešte dospievajúca dcéra Katka a tá sa začína pýtať. „Mami, to sa nebudem môcť rozhodnúť?“ Toľko citát z časopisu.

    Nedávno som si vypočul slová biológa Petra Sýkoru, ktorý k tejto téme konštatoval. To nie je výmysel Aliancie nového občana alebo nejakých iných politických strán, to je charakter moderných demokracií, že existuje určitá hranica súkromia, kde nikto nemá právo za túto hranicu ísť a predpisovať, čo má konkrétny človek robiť. Tam skutočne rozhoduje jeho vlastné svedomie a vlastný pohľad na svet. Boh, keď stvoril človeka na svoj obraz, dal mu rozum a slobodnú vôľu. Neberme mu ju. Neexistuje nič cennejšie ako slobodný človek, ktorý z vlastného rozhodnutia, a preto úplne samozrejme plní to, čo by inak obišiel, aj keď by to bolo stanovené zákonom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, po ňom pán poslanec Kondrót. Faktické poznámky, ospravedlňujem sa. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Lintner, veľmi stručne. Po prvé, argumentovali ste vo svojom príspevku tým, čo sa udialo v roku 1998, keď na návrh poslanca Brňáka KDH hlasovalo s opozíciou. Rád by som vás upozornil, že vtedy nič také nebolo v koaličnej zmluve a do tejto koaličnej zmluvy sa to dostalo na návrh ANO, všetci sme boli pri tom, a strana ANO žiadala, aby práve takéto niečo bolo, že ak sa strana vo vážnej veci spojí s opozíciou, že je to zakázané. Ak sa na to nepamätáte alebo tvrdíte, že to nie je porušenie koaličnej zmluvy, tak potom máme nejaký prah vnímania, čo sa týka skutočnosti.

    Po druhé, vytýkate arcibiskupovi Sokolovi, že povedal alebo že nie je tolerantný, že hovorí niečo, čo je nepopulárne. To vytýkali komunisti 40 rokov biskupom a chceli, aby hovorili to, čo oni chcú. V tomto smere, bohužiaľ, vidím tu istú následnosť aj v tom, čo povedal pán minister Palko, proste každý biskup má právo hovoriť to, čo hovorí morálka tej cirkvi, ktorú zastupuje.

    Po tretie, argumentujete vyspelou Európou. Vyspelá Európa v 30. rokoch splodila nacizmus. Čo je to vyspelá Európa? Čo sú jej charakteristiky.

    Po ďalšie, argumentujete tu tým, že Boh stvoril človeka a dal mu slobodnú vôľu. Pán poslanec, ale vzápätí Boh mu dal aj desatoro, takže, prosím vás, aby ste trochu komplexnejšie chápali veci, nielen tak, ako vám to vyhovuje.

  • Pani poslankyňa Sabolová, faktická poznámka.

  • Veľmi krátko len na jednu časť. Pán poslanec, ja som dobre počúvala príhovor arcibiskupa Sokola a bola by som veľmi nerada, aby sa parafrázoval, pretože sú to veľmi vážne veci na to, aby ste ho spotvorili, a ak arcibiskup Sokol vyzýval, že nechceme, alebo či dal otázku, či chceme privítať Svätého Otca na Slovensku s liberalizovaným zákonom, hovoril ku kresťanom katolíkom a k tým, ktorí prišli na túto bohoslužbu, a preto má právo a morálnu povinnosť a zodpovednosť k ľuďom, ktorí sú viazaní vo svedomí, ak sú kresťania katolíci, mať jednoznačný postoj k tomu.

    Čiže pekne vás prosím, nepoužívajte citáty z Biblie, nepoužívajte vyjadrenia autorít, ktoré na tomto poli sú, a neparafrázujte ich aspoň, ale hovorte tak, ako skutočne boli veci povedané.

    A možno hádam ešte jedna poznámka. Kategorický príkaz svedomia zabraňuje kresťanom a aj ľuďom dobrej vôle formálnu spoluúčasť na praktikách, ktoré sú napriek tomu, že ich štátne zákonodarstvo dovoľuje, sú v rozpore s Božím zákonom. Nikto nehovorí, že chceme zakázať, nikto neotvoril tému zákazu a zrušenia zákona, čiže tiež by som bola veľmi rada, aby sme ostali v tejto polohe a netlačili Kresťanskodemokratickému hnutiu inú pozíciu, akú v skutočnosti v tejto polohe má.

  • Pani poslankyňa Záborská, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem povedať pánu poslancovi len toľko, že či už v jeho v príspevku, alebo v príspevkoch iných poslancov, ktorí sú za liberalizovaný zákon o umelom prerušení tehotenstva, sa opakuje a používa slovo kresťanstvo, Boh a rôzne cirkevné inštitúcie oveľa viacej ako v príspevkoch tých, ktorí sú proti liberalizovanému zákonu. A to bolo v rozprave predtým, to je v rozprave aj teraz a mne to pripadá ako schovávanie sa za určitú inštitúciu, ale za túto inštitúciu sa schovávali aj tí, ktorí na opaskoch pred 50 rokmi mali napísané Gott mit uns.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Novotný, po ňom pán poslanec Kondrót.

    Pán poslanec Lintner, prosím, aby ste sa trošičku skôr hlásili.

    Nech sa páči, pán poslanec Lintner, reakcia.

  • Ja sa ospravedlňujem, ja som len čakal na všetky vystúpenia, aby som si to zosumarizoval. Ja len krátko budem hovoriť k tomu, čo predovšetkým pán poslanec Mikloško povedal. Ja som nespochybňoval otca arcibiskupa, nie. Ja som len konštatoval, čo povedal. To je všetko.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Máme pred sebou poslanecký návrh novely zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý si kladie za cieľ preniesť mierne zlepšené ustanovenia z vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 74/1986 o umelom prerušení tehotenstva do zákona, a tak legislatívne podľa názoru predkladateľov len zakonzervovať existujúci stav vo vykonávaní umelého prerušenia tehotenstva u geneticky poškodených plodov. Podľa predkladateľov a rozsahu paragrafového znenia novely nejde o veľkú vec. Novelizácia prichádza v čase, keď prebieha konanie pred Ústavným súdom vo veci ústavnosti či neústavnosti vyhlášky ministerstva zdravotníctva o interrupciách. Napriek tomu sa predkladatelia ponáhľajú a bez toho, aby počkali na nález Ústavného súdu, chcú konzervovať existujúci stav. A naozaj, konzervujú existujúci stav, či skôr liberalizujú a rozširujú platný zákon vnášaním ustanovení s veľkou pravdepodobnosťou neústavnej vyhlášky. Slovenská spoločnosť je v posledných týždňoch traumatizovaná fenoménom interrupcií. Podarilo sa hneď od začiatku pomenovať veci nepravými menami, používať politické argumenty proti morálnym a lekárske proti politickým. Dezorientovaní občania spisujú petície za aj proti. Liberáli bránia právo ženy na súkromie a genofond národa. Konzervatívci zas obhajujú právo dieťaťa na život. A do toho všetkého nepríjemná politická príchuť vytĺkania kapitálu na úkor koaličných partnerov.

    Poďme však k základnej otázke sporu. Je embryo už človekom, alebo nie? Ako lekár niekedy s úsmevom počúvam liberálne názory nelekárov na túto otázku. Každopádne tu dnes neexistuje konsenzus. Ľudský život však od okamihu počatia prebieha v takej kontinuite, že myšlienka dodatočného oduševnenia, teda nadobudnutia duše v tele zárodku vyzerá ako svojvoľná a nepravdepodobná. V okamihu spojenia vajíčka a spermie vzniká zygota, ktorá má jednoznačne determinovaný osobitný genóm, súbor všetkých génov, ktorý je špecifický a odlišný od genómu matky aj od genómu otca. Vzniká totiž spojením jednej sady chromozómov z jadra vajíčka matky a druhej sady chromozómov z jadra spermie otca. Tento genóm sa nemení po celý život, a to od počatia do smrti riadi diferenciáciu buniek, vytváranie tkanív a orgánov a celej individuality ľudskej bytosti. Niet teda biologického, respektíve genetického zdôvodnenia, že by sa azda v určitom okamihu stal z nečloveka človek. Preto asi treba vychádzať z toho, že keď vznikne nový život, nech je vo fáze oplodnenej ženskej zárodočnej bunky zygoty vo fáze embrya či plodu, ide vždy o človeka. A keby tomu tak aj nebolo, je asi najlepšie držať sa toho, čo povedal Ronald Reagan, bývalý prezident USA: „Pokiaľ nie je jednoznačne dokázané, že nenarodené dieťa nie je živá bytosť, dovtedy musí byť chránené jeho právo na život, slobodu a šťastie.“

  • Totižto v súvislosti s celou novelou akosi unikla kľúčová otázka, na ktorú by ANO v záujme zachovania svojich liberálnych princípov mala dať odpoveď. Aký je zásadný rozdiel medzi 24- a 25-týždňovým ľudským plodom? Ako to, že je prípustné usmrtiť choré 168-dňové nenarodené dieťa? Ale 170-dňové alebo dvojročné narodené už nie? Kde a prečo nastal ten kvalitatívny zlom?

    Umelé prerušenie tehotenstva je úmyselné odstránenie ľudského plodu neschopného samostatného života. Toľko lekárska definícia. Keďže musíme vychádzať z toho, ako som uviedol, že ľudský život sa začína počatím, je potrat usmrtením žijúcej ľudskej bytosti. Cirkev umelý potrat od svojho úplného počiatku odmietala. Teologický dôvod spočíva v mimoriadnej úcte k životu a k dôstojnosti osoby. Ak je každý človek povolaný k večnej spáse, vyplýva z toho, že ľudský život má nezmerateľne obrovskú hodnotu. Toľko názor cirkvi. Na druhej strane však umelé prerušenie tehotenstva nie je možné v žiadnom prípade postaviť na rovnakú úroveň s vraždou zrelého človeka. Veľkosť viny totiž závisí aj od subjektívneho hodnotenia konajúceho. Žena bude mať len ťažko k oplodnenému vajíčku v prvých fázach vývoja rovnaký vzťah ako k zrelému človeku. Žena si nenechá vykonať potrat len zo zlej vôle, ale často pre ťažký konflikt, z ktorého nevidí iné východisko. Tehotenstvom môže byť žena za určitých okolností privedená do situácie, v ktorej jej vplyvom strachu a nátlaku ubúda vedomie zodpovednosti. Rozhodujúci je tak často postoj okolia.

    Právo žiadneho štátu nie je identické s mravnými hodnotami. Štát môže v záujme všeobecného blaha napríklad pripustiť rozvody, pretože zdanlivo prežívané manželské spoločenstvo je pre partnerov a deti omnoho škodlivejšie než štátom regulovaný rozpad takýchto manželstiev. Preto štát nebude považovať rozvod za dobrý, ale prihliadne vo svojom práve na možnosť stroskotania manželstva. Podobná je situácia aj s umelým prerušením tehotenstva. Treba zvážiť, či spoločenskému blahu poslúži viac jeho úplné odsúdenie, jeho trpenie v obmedzenom rozsahu, alebo jeho všeobecné uvoľnenie. Treba vziať do úvahy, že medzi mravnými normami a právom štátu existujú vnútorné súvislosti. Právo nemôže, samozrejme, upravovať každú mravnú otázku, môže sa vzťahovať iba na veci dôležité pre štát. Ak sa však v takýchto otázkach právo priveľmi odkláňa od morálky, znamená to, že svedomie občanov je ovplyvňované v zmysle právnej úpravy. Liberalizácia potratov, a o to v novele predkladateľov ide, vedie k deformácii svedomia občanov a k väčšej ľahkovážnosti v otázkach života a smrti. Z tohto dôvodu je liberalizácia umelého prerušenia tehotenstva nebezpečná.

    Podľa môjho názoru môže štát trpieť len v obmedzenom rozsahu vo svojom právnom systéme umelé prerušenie tehotenstva, ak na základe dobrých dôvodov je možné očakávať, že sa škoda zachovaním tejto krajnej možnosti v zákonodarstve nerozšíri, ale obmedzí. Myslím tým predovšetkým na ilegálne a často nemedicínske potraty, takzvanú potratovú turistiku. Tu si treba veľmi zodpovedne položiť otázku, či zákonodarstvo skutočne vyčerpalo všetky možnosti maximálneho obmedzenia zla, ktoré potraty predstavujú. Či sa skúmajú dostatočne dôvody, ktoré ženu k potratu vedú. Je poradenstvo tehotným, pripravujúcim sa na potrat usmerňované v prospech života plodu? Sú k dispozícii prostriedky na pomoc tehotným v núdzových situáciách? Existuje účinná osveta o problémoch spojených s potratmi?

    Na druhej strane nám všetkým musí záležať nielen na tom, aby sa urobilo všetko pre zachovanie vznikajúceho života, ale aj na tom, aby boli ženám v tiesni ponúknuté schodné alternatívy. Nestačí len presvedčiť ženu, aby donosila svoje dieťa. Je žiaduce jej poskytnúť pomoc aj po pôrode, aby nemala pocit, že zostala so svojimi problémami sama.

    Indikácie na umelé prerušenie tehotenstva rozdeľujeme do štyroch skupín. Sú to sociálne indikácie, ktoré sú skôr spoločenským problémom, súvisia so životným štýlom a hodnotovým systémom človeka. Ďalej sú to etické indikácie, t. j. problematika znásilnenia. Lekárske indikácie tvoria tretiu skupinu. Myslí sa tým tehotnosť, ktorá ohrozuje život a zdravie matky. Štvrtú skupinu tvoria takzvané eugenické indikácie, keď sa u dieťaťa očakávajú genetické poruchy alebo vrodené vývojové chyby. Práve tieto indikácie tvoria obsah novely, o ktorej dnes hovoríme.

    Ako lekár rozumiem týmto indikáciám. Pri vážnom genetickom poškodení plodu alebo vrodenej vývojovej chybe som otvorený širokej odbornej diskusii na túto tému. Videl som novorodenca, ktorý sa narodil bez mozgu a mozgovej časti lebky. Videl som aj novorodenca s rozsiahlym rázštepom chrbtice, inoperabilným, u ktorého sme napriek maximálnej snahe nezabránili prasknutiu vyklenutých miechových obalov, infekcii celej miechy a mozgu s následnou smrťou v ťažkom septickom stave niekoľko týždňov od pôrodu. Denne som videl tých rodičov a premýšľal som, ako vlastne budú ďalej žiť, odvážia sa ešte mať deti? Ako lekár som náchylný na diskusiu vo veci geneticky a vývojovo ťažko poškodených plodov. Ako veriaci človek však musím jedným dychom dodať, že každá interrupcia je zabitie. Absolútne odsudzujem a nesúhlasím so sociálnymi indikáciami na umelé prerušenie tehotenstva. Malý byt alebo tehotnosť v nevhodnom čase z pohľadu osobných ambícií rodičov nemôžu ospravedlňovať zabitie nenarodeného dieťaťa. Etické indikácie, t. j. problematika znásilnenia, a lekárske indikácie, teda ohrozenie života a zdravia matky sú závažné spoločenské, psychologické a medicínske otázky. A, samozrejme, genetické indikácie, o ktorých dnes hovoríme, sú ešte ťažšou medicínskou a etickou otázkou. Určite si zaslúžia celospoločenskú odbornú kvalifikovanú diskusiu. Diskusiu o prenatálnej diagnostike, o vhodnom čase na skorú amniocentézu, o jej rizikách, o jej vhodnej indikácii, o možnosti falošne pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov, keď je choré dieťa vyhlásené za zdravé a zdravé za choré.

    Otvára sa otázka manažmentu a financovania prenatálnej diagnostiky a celého poradenstva v tehotenstve. Hovorme aj o liečbe genetických chorôb, o tom, že na Slovensku nie je jediné národné centrum diagnostiky a liečby genetických chorôb, o tom, že týchto pacientov odosielame do Českej republiky za účelom diagnostiky a často aj odbornej liečby, čím sa starostlivosť o týchto pacientov ešte viac predražuje, o tom, že genetické choroby vieme v súčasnosti pomerne dobre diagnostikovať, pomerne draho a málo efektívne liečiť a, žiaľ, nedokážeme ich vyliečiť. Hovorme teda o zodpovednej a poctivej diskusii a hľadaní optimálnych riešení, a nie politicky motivovanej polovydieračskej kampani. Toto nie je politikum, ale etický a lekársky problém, ktoré sa nedá rozhodnúť na základe nekvalifikovaných tendenčných názorov. Nemožno preniesť ustanovenia vyhlášky z roku 1986 do zákona v roku 2003. To si hádam naozaj predkladatelia myslia, že za uplynulých 17 rokov medicína nepokročila v prenatálnej diagnostike, v genetike, v zobrazovacích metódach a poradenstve pre tehotné ženy?

    Výbor Slovenskej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti, teda odborné zoskupenie Slovenskej lekárskej spoločnosti vo svojom ostatnom vyhlásení k novele zákona o umelom prerušení tehotenstva napríklad odporúča znížiť hranicu na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva z 12. na 10. týždňov a pri genetických ochoreniach a vrodených vývojových chybách z 24. týždňov na 22. týždňov. A toto je, prosím, len jeden z množstva odborných názorov na túto tému, určite sa dá o ňom diskutovať. Zdá sa, že sám pragmatický život začína pomaly prinášať viac svetla do celej problematiky. Pred časom obletela svet fotografia malej rúčky vystrčenej z maternice počas chirurgickej operácie 20-týždňového ľudského plodu.

    Schopnosť prežitia mimo maternice sa stále viac a častejšie posúva pod 24-týždňovú hranicu. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutia prijímajú o právach plodu zákonodarcovia, medicína už uznala nenarodeným deťom jedinečnú formu osobnej dôstojnosti. Berie ich ako pacientov. Ale tieto odborné stanoviská predkladateľov vonkoncom nezaujímajú. Ja viem, že dnes možno na základe dôvodne podozrivej neústavnej vyhlášky z roku 1986 vykonať interrupciu u 24-týždňového dieťaťa. Ale to je hádam nevydarený vtip, aby sme dnes s týmito informáciami, ktoré v súčasnosti máme, uzákonili 17 rokov starú vyhlášku. Bez odbornej diskusie, bez celospoločenského konsenzu, proste len tak, pre politické záujmy predkladateľov. Nie, na to ma nenachytáte. Na to si príliš vážim svoju vieru a svoje lekárske povolanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Číž, faktická poznámka.

  • Vážený pán kolega, hovorili ste o veciach, ktoré sú príliš vážne, aby som ich nejakým spôsobom zľahčoval, len ja nerozumiem zmyslu vášho prejavu. Máme druhé čítanie zákona, ktorý traumatizuje spoločnosť už štvrtý mesiac. Každý z nás má za sebou minimálne štyri a viac hodín diskusií na túto tému a každý z nás alebo prevažná väčšina si na veci, ktoré ste otvorili vo svojom prejave, už urobila veľmi vážny názor. V druhom čítaní posudzujeme zákon ako taký a v rámci neho očakávame nejaké návrhy, buď pozmeňujúce návrhy, alebo... Ak malo byť výsledkom iba to, že nebudete hlasovať, je to v poriadku, len neodpovedali ste vo svojom prejave ani na jednu zásadnú otázku, ktorú iní predrečníci otvorili a ktorá má etický a politický rozmer.

    Všetko, ďakujem.

  • Pán poslanec Malchárek, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predrečník, vy ste si trošku protirečili, lebo ste hovorili, že každý má právo na šťastný život, na šťastie dieťaťa. No v tých konkrétnych prípadoch, čo ste uviedli z vašej medicínskej praxe, ťažko hovoriť o šťastí tých detí a ťažko alebo veľmi ťažko hovoriť o nešťastí tých rodičov, ktorí sa na to museli pozerať.

    A druhá vec. Hovoríme tu stále o nejakej diskusii, že tu nebola diskusia. V novodobej histórii Slovenskej republiky nikdy nebola taká rozsiahla diskusia na túto tému, ako je teraz. A pýtam sa, kde ste boli vy alebo niekto, kto tu hovorí, že my sme o tom nediskutovali alebo spoločnosť nediskutovala, pred podaním na Ústavný súd toho podania. Ja si nepamätám ani deň diskusie na túto tému, a ak by toto podanie na Ústavný súd v plnom rozsahu bolo uplatnené, tak sa naozaj dostávame na úroveň stredoveku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, tri poznámky k tomu, čo ste povedali k otázke nevyjasnenosti pojmov. Treba povedať, že tam, kde je život, ešte neznamená, že je človek. Tam, kde je jedinečná DNA, rovnako neznamená znovu, že je tam už jedinečný človek. Redukujete človeka iba na biologickú bytosť a ľudské je práve to, čo je práve nad týmto biologickým. Interrupcia je nepochybne prerušením zárodku života, ale určite nie je zabitím človeka.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovská, faktická poznámka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi vyjadriť sa tiež veľmi krátko k predrečníkovi. V prvom rade, ak sa rozpráva o tom, že sa nezačala nejaká celospoločenská diskusia, myslím si, že už dlhé mesiace, ba roky táto diskusia trvá, a ak máme prísť k nejakému naozaj objektívnemu záveru, nemôže byť natoľko spolitizovaná, ako sa stala. Ak chcete naozaj poznať názor verejnosti, nech sa páči, je tu na to inštitút, je tu referendum. Prečo sa pri tejto téme nezaoberáme prípadne možnosťou referenda. Ja osobne si robím svoj prieskum medzi ľuďmi, s ktorými sa stretávam, a musím vám povedať, že mi to zatiaľ vychádza vyše 90 percent v prospech navrhovaného zákona. Mňa to veľmi mrzí, ale pri všetkej úcte voči životu treba rešpektovať názor väčšiny populácie. A tiež chcem povedať jednu vec. Ak sa ideme zaoberať osudom týchto detí, pomôžme v prvom rade, ak sa rozhodne mamička, ktorá takéto dieťatko privedie na svet, pomôžme práve jej, postarajme sa o ňu v prvom rade. To je to najdôležitejšie.

    Ďakujem.

  • Ja len veľmi krátko zareagujem na pána poslanca Zalu. Takže doplňujem si svoje medicínske vedomosti, to znamená, že fylogeneticky existuje človek a potom ešte existuje nečlovek s ľudskou genetickou informáciou.

    A ako reakcia na pani poslankyňu Dubovskú len jediná veta. Som hlboko presvedčený, že o otázkach života a smrti nemožno viesť referendum.

    Ďakujem.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maroš Kondrót z poslaneckého klubu Smer.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Nie som priateľom silných emócií pri odborných diskusiách a už vôbec nie pri prerokovaní zákonov v parlamente. Tých emócií nebolo málo. Preto sa sústredím vo svojom vystúpení na historické fakty a na ich základe na politické pozadie súčasného sporu.

    Vzhľadom na politický vývoj posledných niekoľko rokov je zrejmé, že pri prerokúvaní zákona o interrupciách ide o oveľa viac ako o interrupcie. Ide o zápas katolíckych fundamentalistov so zvyškom spoločnosti o charakter štátu. Na tento zápas sa ortodoxní katolíci s podporou kléru pripravujú dlhodobo, postupujú cieľavedome, rafinovane a svoje ciele dosahujú nenápadne a krok za krokom. Pritom si upevňujú moc i vplyv a svoj tlak stupňujú. Konečným cieľom je katolícky štát, kde pod kuratelou Vatikánu sa ortodoxný katolicizmus stane jedinou ideológiou. Už dnes sa do škôl hrubým spôsobom vnucuje náboženská výchova, snaha presadiť zákaz nedeľného nakupovania, známy je aj ich postoj k homosexuálom. Robí nám to ťažkosti v modernej Európe, v modernej Európskej únii, do ktorej vstupujeme. Klérus arogantným spôsobom ovplyvňuje výsledky volieb v neprospech neznajbohov, a to i za pomoci ich pohanských peňazí. Slovom, skúšajú, čo si môžu dovoliť, lebo hlúpi a chudobní sa ovládajú ľahšie.

    Keďže predmetom sporu je žena, jej slobodná vôľa a jej práva, iste bude vhodné pozrieť sa, aký je vzťah kresťanstva k žene a kto ho formoval. Východiská boli v zásade len dve. Dedičný hriech a rozpínavosť. „Žena, mala by si ustavične chodiť v smútku a handrách so slzami v očiach poskytujúc obraz ľútosti, aby sa zabudlo, že si znivočila ľudské pokolenie. Žena, ty si brána pekiel.“ To je pohľad na ženu od Tertulliana, ktorý žil v rokoch 150 až 220 nášho letopočtu a bol jedným z apologétov kresťanstva. On je i autorom chýrneho výroku - „credo, quia absurdum est“ - verím, pretože je to nezmyselné -, čo malo byť jeho reakciou na tvrdenie, že Panna počala a porodila. Táto kresťanská autorita okrem toho i zúrivo útočila proti antickej filozofii, vede i slobodnému mysleniu tvrdením: „Po Kristovi nepotrebujeme vedychtivosť, po Evanjeliu nepotrebujeme bádanie.“ Augustínus, zvaný Blažený, bol zase otcom myšlienky, že cirkev má právo donucovať ľudí vo veciach viery k pravde, čo nekvalifikoval ako násilie, ale ako starostlivosť o blaho človeka, a že zdrojom všetkých právd je Boh. Nepovedal ktorý.

    Toto boli základné schémy a autority, na ktoré sa cirkev často odvolávala. Najmä v časoch, keď miluj blížneho svojho ako seba samého nezaručovalo rast jej majetkov, moci a vplyvu. Len čo cirkev zbohatla a podriadila si i svetských panovníkov, požiadavka skromnosti, odriekania, utrpenia sa vyžadovala len od plebsu. A tak dvojaká pokrytecká kresťanská morálka bola na svete. Na takomto podhubí vývoj napredoval len pomaly a ťažko a nie vďaka, ale napriek kresťanskému dogmatizmu, ktorý bol 1600 rokov jeho najväčšou brzdou.

    Podľa kresťanského mýtu je príčinou všetkého utrpenia ľudstva pramatka Eva, teda žena, a týka sa to i nenarodených detí. Na druhej strane muž, teda Adam, je vinný až v druhom rade. Trochu kruté a neobjektívne za túžbu po poznaní a vitamínoch. A sme pri koreni veci. Tento mýtus o stvorení človeka, lepšie povedané muža, bol východiskom kresťanstva nielen pre podriadenosť ženy mužovi, ale vznikli i pochybnosti, či je žena človek. Dedičný hriech neskôr kresťanskí ideológovia preinačili na hriech sexuálny, lebo z jablka sa stalo jablko života a reprezentovalo pohlavnú túžbu. Pohlavná túžba bola zrazu dielom diabla a jeho sprostredkovateľom bola žena. Nečudo, že sa žena stala bytosťou nebezpečnejšou než sám diabol. Z týchto dôvodov zatracovali ženu Anastázius Veľký a Antónius Egyptský, prvý mních kresťanstva. „Keď uvidíte ženu, majte na mysli, že nemáte pred sebou ľudského tvora, ale samého diabla.“

    Diskusie o tom, či žena má dušu, to znamená, či je človekom, rozriešil až ekumenický koncil roku 585. Žene sa priznala duša a kresťanstvo ju uznalo za človeka prevahou jediného hlasu. Rané kresťanstvo ženy využilo na rozšírenie viery, neskôr im však určilo pasívnu úlohu - „taceat mulier in ecclesia“ - nech mlčí žena v zhromaždení. Apoštol Pavol tak vykázal ženu z cirkevných služieb a kléru a určil jej miesto poslušnej, menejcennej poddanej bez možnosti zasahovať do chodu cirkvi i spoločnosti. Tento ženský status menejcennosti tak muži oficiálne zdôvodnili, a to na základe Svätého písma. Tieto myšlienky nakoniec vedecky rozvinul Tomáš Akvinský, keď tvrdil, že „žena je rýchlo rastúca zelina a nedokonalý človek, ktorého telo len preto rýchlejšie dospieva, lebo je menejcenné“. Práve v jeho prístupe k žene ako diablovmu nástroju a názore zvrchovanosti pápeža nad svetskou mocou povýšil cirkevné dogmy nad zákon a stal sa tak spolu s Augustínom duchovným otcom inkvizície, hrôzostrašného súdneho tribunálu, ktorý nebol ničím iným iba peklom na zemi. Hlavnou obeťou tejto niekoľkostoročnej genocídy bola žena. Cirkev až do 19. storočia vnucovala a diktovala svoje antifeministické názory i civilnému právu a rodinnému a manželskému životu.

    Katolícka cirkev postupne pružne prispôsobovala výklad Biblie, až dospela do štádia, keď manželstvo nie je otázkou súkromia a svetského zväzku, ale záležitosťou cirkvi. Ponižovaná, utrápená, ekonomicky závislá (najprv od otca, potom od muža) a utláčaná žena vychovaná k utrpeniu, žijúca vo svete mužskej dominantnosti sa stávala ľahkou korisťou náboženstva, ktoré naoko poskytovalo útechu pred tým, čo samo vyvolalo. Manželstvo cirkev povýšila na sviatosť. Cirkev vznik manželského zväzku postupne komplikovala cez povinný cirkevný sobáš, povinné zásnuby a nakoniec v roku 1215 i ohlášky. Tieto úkony, samozrejme, spoplatnila.

    Ďalším protimanželským monetárnym nástrojom boli dispenzácie, to znamená umelo vytvorené prekážky zasahujúce až do siedmeho kolena a týkajúce sa napríklad krstných a birmovných rodičov. Z týchto prekážok sa dalo vykúpiť. V dispenzáciách bola zahrnutá i diskriminácia žien, napríklad prekážkou bol prezretý vek (nad 24 rokov), chudoba vdovy, nedostatok vena a tak ďalej. Teologické učenie o slobodnej vôli danej od Boha všetkým ľuďom bolo a je v ostrom kontraste s cirkevnou praxou, a to v najzákladnejších otázkach slobody rozhodovania.

    Kanonické právo, podľa ktorého bol muž hlavou ženy, bolo podhubím pre kárne právo, na základe ktorého mohol muž ženu beztrestne i telesne trestať. Muž bol vlastne vlastníkom ženy, keďže ju mohol násilím donútiť, aby sa k nemu vrátila i proti jej vôli. Cirkev nielenže tolerovala právo prvej noci, ale toto právo prešlo neskôr i na cirkevnú vrchnosť. Žena za zlatej éry kresťanstva nielenže nosila pás cudnosti, ale v prípade cudzoložstva mohla byť spalicovaná a fyzicky týraná, ba aj usmrtená často zamurovaním za živa. Žena bola znevýhodnená aj v otázkach majetkových nárokov a dedičstva.

    Dvojakosť morálky kresťanstva cirkevných hodnostárov dokumentuje napríklad skutočnosť, že v roku 1490 v Ríme žilo podľa odhadu 10-tisíc prostitútok, čo na mesto asi so 100-tisíc obyvateľmi bol obrovský počet. V Benátkach ich bolo ešte viac. Presnosť týchto odhadov súvisí s tým, že cirkev mala zrejme presnú evidenciu, pretože pápež Sixtus IV. spoplatnil toto remeslo a zdanený mimomanželský pohlavný styk prinášal ročne do cirkevnej pokladnice i 20-tisíc dukátov. To je dobrý typ pre ministra financií.

    Cirkevní hodnostári mali v tej dobe oficiálne milenky i nemanželské deti. Zhýralý život cirkevných špičiek patril vtedy k spoločenskému bontónu. Tento všeobecný úpadok mravov v 14. a 16. storočí, ktorý generovalo katolícke duchovenstvo, zasiahol i kláštory a tam nadobudol obludné rozmery. Dôsledkom bolo, že potulný kňaz alebo mních mohol splodiť i desiatky nemanželských detí bez postihu, na druhej strane žena - mníška v prípade následkov pohlavného styku sa priamo v kláštore stávala obeťou pokútnych metód na zbavenie sa plodu. Neodborný zásah sa nekončil často len stratou zdravia, ale i života. Pokryteckí cirkevní hodnostári - znajbohovia - pritom neváhali za múrmi kláštora nechať nešťastnicu ukameňovať, utopiť ju s dieťaťom, ale najmä zamurovať za živa, veď išlo o udržanie moci a vplyvu katolíckeho kléru. Takto vyzerala prax kresťanskej lásky k blížnemu priamo v kláštoroch a medzi cirkevnými špičkami a také veľkorysé bolo odpustenie v čase, keď katolíci zasahovali do všetkých sfér života a boli na vrchole moci.

    Zvrátenosť a pokrytectvo katolíckeho kléru prerazili do súdobej satiry. Nečudo. Veď kláštory boli nielen miestom na sexuálne orgie, ale od 15. storočia Svätí Otcovia vydávali odpustkové cenníky, v ktorých kľúčovú úlohu hralo nezosmilníš. Tým sa sami zaslúžili o to, že pôvodný mravný obsah kresťanského učenia sa vytratil, pretože obchodovať bolo možné i s vlastným svedomím. Žiadne iné náboženstvo nebolo voči žene také bezcitné a arogantné ako kresťanstvo, a to najmä vo chvíľach, keď malo dôjsť na jeho slová o odpustení a láske k blížnemu. Tento bigotný postoj k žene, k ľudskej prirodzenosti, sexualite i manželstvu mal za následok utrpenie ženy a jej detí, najmä ak išlo o deti nemanželské, čo neraz vyústilo k opovrhovaniu i ponižovaniu, ale i k vraždám či samovraždám. Pritom obeťou nebol nikdy muž, ale mladá neskúsená žena, respektívne nevinné oklamané dievča.

    Týmto antifeministickým, antihumánnym postojom cirkev len deklarovala svoju mocenskú pozíciu, ako i ambíciu rozhodovať o najintímnejších veciach utláčanej ženy i za cenu toho, že hrubým spôsobom zasahovala do najintímnejšieho súkromia ženy a uzurpovala si právo rozhodovať o jej živote, osude, rozsahu viny a neviny.

    Až reformované cirkvi zrušili nielen celibát kňazov, ale i sviatosť manželstva, ktoré sa tak stalo podľa Luthera výlučne svetskou záležitosťou, ale i prirodzenou ľudskou potrebou, ktorej neslobodno klásť prekážky. Katolícka cirkev na svojich bigotných postojoch zotrvala dodnes. Svoju moc nad prostými bohabojnými ženami zneužívali kňazi i vyberaním telesného desiatku, a tu preruším svoj príhovor, pretože som povedal, že nie som priateľom emócií v sále, nechcem jatriť staré rany, aj keď na základe historických faktov a z úcty ku kolegom poslancom z KDH, SDKÚ preskočím časť o svätej inkvizícii.

    Len jednou vetou. Posledná bosorka bola sťatá v roku 1782 a volala sa Anna Goldiová. Výsledkom boli stovky tisíc nevinných obetí, ale nebudem to rozoberať. Vrátim sa k politiku daného problému. Dnes katolícka cirkev a jeho vlajkonosiči v parlamente znovu dvíhajú hlavy a znova žena a jej intímny život a slobodná vôľa je predmetom záujmu cirkvi a znova sa presadzuje cez svetské zákony a znova v mene vyšších ideálov.

    Veď pozrite sa, kto dnes diskutuje o materstve a vývoji plodu. Samí muži a samí katolíci. Žien sa akosi nepýtajú. S bohorovnosťou ich vlastnou pokrytecky argumentujú odbornými pojmami, ktoré podľa apologétov kresťanstva mali byť navždy zahalené tajomstvom a patriť do sféry Stvoriteľa. Opäť je žena vtláčaná do polohy nesvojprávnej bytosti, neschopnej sa racionálne rozhodnúť a opäť mužmi katolíkmi. Koľko žien sedelo na pápežskom stolci? Koľko z nich bolo kardinálmi či biskupmi? Koľko cirkevných hodnostárov počalo, vynosilo, porodilo dieťa alebo minimálne koľkých vychovali? Prečo katolícke strany a duchovenstvo netrápi, v akých podmienkach vychovávajú naše ženy deti? Majú moc a vplyv. Prečo tolerujú spoločensky nebezpečný pohlavný styk medzi príbuznými v rómskych osadách? Veď práve počas ich desaťročnej vlády došlo k úpadku mravov a rastu kriminality. Naše deti ohrozujú všadeprítomné drogy. Kto je zodpovedný za fatálnu zmenu hierarchie hodnôt, keď peniaze sa stali fetišom? Dôsledkom korupcie a rozkrádania štátneho majetku je rast chudoby a samovrážd. Prečo, keď sa stavajú kostoly a je sloboda vierovyznania, stúpa rozvodovosť a odkázanosť žien na prostitúciu? Prečo upadá úroveň školstva a zdravotnej starostlivosti? Prečo klesá pôrodnosť?

    Páni poslanci, ktorý ukazovateľ životnej úrovne sa za posledné obdobie zlepšil? Kde sa má obyčajný človek dovolať práva, keď ani štátne orgány nectia zákon a súdy sú pomalšie ako Božie mlyny. Akú hodnotu či istotu poskytuje tento druh štátu našim občanom okrem príkazu zaplať, a to na každom kroku? Sú naše ženy menej pracovité ako muži? Nie je hlavne na ich bedrách výchova detí? Požívajú dostatočnú úctu a vážnosť od mužov a ochranu od štátu? Prečo zarábajú menej? Sú naše ženy nezodpovedné, hlúpe a nesvojprávne? Sú to zlé matky a vychovávateľky? Túžia po niečom viac ako po zdravých deťoch? Nie ony nesú riziko, že prípadné prerušenie tehotenstva ich zbaví možnosti stať sa matkami? Siahame my muži vôbec našim ženám po päty?

    Nebudem vám vnucovať svoje odpovede na tieto otázky, tak ako nebudem vnucovať ženám, kedy a s kým majú počať dieťa, ani koľko tých detí bude. Považujem za prejav hrubej neúcty voči žene - matke odoprieť jej právo rozhodnúť sa slobodne v ťažkej chvíli, keď jej je známe, že vývoj jej plodu je poznačený vážnou genetickou anomáliou.

    Som zásadne proti tomu, aby v našich ženách i za takýchto okolností bol vyvolávaný pocit previnenia, bola im odoprená odborná pomoc, respektívne aby sme my, páni poslanci, nútili naše ženy prerušiť tehotenstvo v strachu, tajnosti a obchádzaním zákona. Naše ženy sú v poriadku. V poriadku nie je tento štát. Škoda, že list biskupov nemohla podpísať žiadna žena.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, charakter diskusie o právach ženy na začiatku tretieho tisícročia naznačuje, že diskutujeme v skutočnosti o odluke cirkvi od štátu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Uzatvorila som možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako posledný pán poslanec Kaliňák.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, táto znôška neviem čoho, pretože ťažko ju možno nazvať aj vystúpením so základným inteligenčným kvocientom, je škoda, že ju nevysiela oficiálne Slovenská televízia a že tu neboli kamery. Viem, že je vysielanie na TA3, ale nie všetci obyvatelia Slovenska majú túto možnosť, pretože by aspoň videli, čo za ľudia zastupujú v Smere aj tých veriacich, o ktorých pán predseda Fico a mnohí iní členovia poslaneckého zboru hovoria, že aj v Smere sú kresťania a kresťania katolíci, aspoň vidia, nemáte ani základné vedomosti a neviem, z čoho ste čerpali, ale z nejakej doby temna. A prepáčte, toľko urážok, koľko ste vzniesli na ženu a na ľudí, ktorí si zaslúžia aspoň primeranú úctu, sa skutočne na muža a poslanca Národnej rady ako ústavného činiteľa nepatrí, a vyprosím si, aby ste takýmto spôsobom vystupovali, pretože je to urážajúce. Vďaka bohu, že skutočne vystupujete v tomto parlamente minimálne a že nemusíme takúto znôšku hlúpostí počúvať na každej schôdzi Národnej rady.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Hopta, faktická poznámka. Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Hopta, zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Vážené dámy, vážení páni. Veľmi veľa sa tu pohovorilo o právach ešte nenarodených detí. Žiaľ, práve mnohí tí, čo o tom tak často a veľmi radi hovoria, dnes vládnu našej krajine a nerobia všetko pre to, aby už narodené deti mali dôstojný život, mali kde bývať, mali možnosť bezplatne študovať, mali možnosť bezplatne chodiť na rekreácie ako kedysi, pre to, aby mali podmienky na to, aby prežili šťastné detstvo.

    Vážené dámy, vážení páni, chceme vám len pripomenúť, že práve za toľko kritizovaného vami socializmu sa na Slovensku rodilo viac ako 90-tisíc detí ročne.

    Vážené dámy, vážení páni, v minulom roku sa narodilo na Slovensku 50 841 detí, kým zomrelo 51 532 občanov. Je to aj výsledok vašej vlády, že Slovenská republika začala vymierať. Preto bol by som veľmi rád, keby sme sa zaoberali predovšetkým životnými podmienkami už narodených detí, aby sme vytvorili podmienky pre mladú generáciu, pre strednú generáciu i starších také podmienky, aby naša krajina nevymierala, aby ľudia mali prácu, aby dostávali načas výplaty, aby proste mali šťastný život. Žiaľ, namiesto toho tu riešime druhoradé problémy, ktorých možno cieľom je zakryť to, že v najbližšom období Slovenská republika alebo vaša vládna koalícia bude privatizovať ešte zvyšky štátneho nepredaného majetku, pretože štátna kasa je prázdna a neviete iným spôsobom ju naplniť než rozpredajom toho, čo sa vybudovalo za socializmu, respektívne zvyšovaním všetkých druhov cien, tovaru, ako sme sa to mohli presvedčiť na minulej schôdzi.

    Takže, dámy a páni, poďme riešiť naozajstné problémy občanov Slovenskej republiky a tie problémy, ktoré existujú okolo prerušeného tehotenstva, myslím si, že si ženy vyriešia samy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hopta, musím upozorniť, že faktickou poznámkou podľa rokovacieho poriadku sa reaguje na vystúpenie predrečníka. Poprosím aj ostatných, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Takže chcel by som reagovať na pána predrečníka a v tejto súvislosti, pani podpredsedníčka, by som chcel povedať. Myslím si, že táto atmosféra tak trošku pripeká a nie je to dobré, a keď som sa pozeral na niektorých svojich pánov kolegov poslancov, tak skutočne by som sa chcel spýtať pána poslanca, či si už vybral v Bratislave námestie, kde bude upálený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Smiech a potlesk.

  • Pani poslankyňa Gabániová, faktická poznámka.

  • Ja by som chcela reagovať na svojho kolegu pána poslanca Kondróta. Chápem, že táto debata k takej racionálnej záležitosti, ako je predkladaná novela zákona, skĺzla do filozofickej roviny a nemyslím si, že jeho vstup mal vyvolať posmech. História nám má slúžiť na poučenie. A ďalšia vec, myslím si, že bolo treba debatovať o merite veci, čiže išlo o ženy tehotné, ktoré sa rozhodnú donosiť dieťa a nachádzajú sa už po 12. týždni, čiže ich túžbou je donosiť dieťa a majú právo donosiť zdravé dieťa a nemôžeme zahodiť modernú medicínu niekde za plot a vrátiť sa do stredoveku, alebo potom sa vráťme k prírode a nezachraňujme nič. Alebo teda máme záujem o budúce zdravo narodené dieťa, ale potom je v poriadku, keď využijeme modernú medicínu na to, aby matka zdravé dieťa porodila. A nemyslím si, že ide o liberalizáciu nejakého interrupčného zákona.

  • Pán podpredseda Bugár, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja si myslím, že sa tu trošku mýlite, pretože toto nie je spor medzi cirkvou a svetskou mocou, to je spor hlavne o tom, a to je debata tu na úrovni parlamentu, hlavne o tom - kde nezastupujeme ani cirkev, ani iné skupiny - odkedy je život životom. To je jedna vec. Ale vy ste povedali vo vašom vystúpení pár vecí, že sa musím ozvať. Hovoríte, že žiadne iné náboženstvo nebolo také bezcitné voči žene ako kresťanské. No, viete čo? Odporúčam vám, aby ste si v súčasnosti preštudovali moslim alebo islam. Preštudujte si to a potom tu vystupujte a som veľmi zvedavý, ako budete obhajovať povedzme moslimské náboženstvo. Hovoríte, že tu diskutujú hlavne muži, no ale nezbadal som, že by ste boli žena.

  • Smiech a potlesk.

  • Hovoríte napríklad aj o tom, že sa stavajú kostoly, ale klesá pôrodnosť.

    Pán poslanec, viete, my o voze, vy o koze.

  • Potlesk a reakcie z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Kaliňák, faktická poznámka.

  • Ja som chcel v podstate iba toľko povedať, že práve tu boli tie dva rozdielne názory. Už to, čo povedal pán poslanec Kondrót, je jedna vec a je to jeho názor, ale myslím si, že osobne nezaútočil na pani poslankyňu Sabolovú, pardon, pani poslankyňa, a tu je práve ten rozdiel, že pokiaľ sa vy teraz odvolávate na osobný útok, on osobný útok nepredviedol. Je to o názore, o rešpektovaní názorov, ja plnohodnotne rešpektujem každý názor, ktorý niekto vysloví, a je veľmi vhodné, aby aj ostatní sme ho boli schopní rešpektovať, volá sa to demokracia a vtedy je to v pohode. Čiže ku konkrétnostiam treba prejsť. To je celé, čo som chcel.

  • Ruch v sále.

  • Nemali ste reagovať na pani poslankyňu Sabolovú, ale na predrečníka.

    Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy o tomto bode programu ústne. Ešte predtým chce reagovať pán poslanec Kondrót, prosím, aby ste skôr reagovali na to, že chcete vystúpiť.

    Pán poslanec Kondrót, ešte vám dám slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne za všetky názory, ktoré boli vypovedané.

    Pani poslankyni Sabolovej. Ja si práve myslím, že udalosti, ktoré som rozoberal na základe historických faktov, to bola doba temna a nemienil som sa tým nikoho ani dotknúť, ani nahnevať. Zosumarizoval som veci tak, ako som si ich naštudoval s tým, aby som poukázal na postavenie ženy a načrtol určitú paralelu o tom, o čom sa dnes bavíme.

    Pánu Jarjabkovi by som rád povedal, že nemám zatiaľ vybrané námestie, ale začínam mať obavu, že ak to pôjde tak, ako som to na záver svojej reči povedal, celkom mi to hrozí.

    A pánovi Bugárovi. Nebudem rozoberať islam, lebo ten nepoznám a v Európe nikdy islam až takú významnú úlohu ako katolicizmus nehral, aspoň cirkev a svetská moc, ja to práve začínam vidieť, že o tento spor ide.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy o tomto bode programu. Pán poslanec Drgonec, pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Beňová, Záborská, Hort, pani poslankyňa Sabolová (potlesk a hluk v sále), pán poslanec Vajda, pani poslankyňa Majdová, pani poslankyňa Demeterová, pán poslanec Heriban. Porosím o trošku pokoja v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť. Pán poslanec Heriban. Končím možnosť...

    Páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa dohodli, aby mohli všetci vystúpiť a nevznikli tu žiadne pochybnosti a disproporcie.

    Pán poslanec Kiňo, pán poslanec Soboňa, pán poslanec Galbavý, chcete vystúpiť, alebo nie? Pán poslanec Galbavý, chcete vystúpiť? Končím možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili poslanci, zopakujem, páni poslanci Drgonec, Brocka, Beňová Záborská, Hort, Sabolová, Vajda, Majdová, Demeterová, pán poslanec Heriban, Kiňo, Soboňa.

    Ako prvý pán poslanec Drgonec.

  • Dámy a páni, pokúsim sa upútať vašu pozornosť k jednej časti otázok, ktoré rezonovali v posledných týždňoch, ale neobjavili sa zatiaľ v programe nášho dnešného rokovania. Je to otázka, alebo je to súbor otázok, nakoľko je opodstatnené, že Národná rada Slovenskej republiky sa teraz zaoberá predloženým návrhom zákona, lebo údajne je rad iných možností, ktoré by mali byť plnohodnotnejšie než rokovanie o návrhu zákona.

    Predovšetkým mi dovoľte všeobecnú vysvetľujúcu poznámku. Na Slovensku sa má za samozrejmé, že paragrafy sú kľukaté a podľa toho sa s nimi nakladá raz tak, raz celkom inak. Toto je slovenský prežitok, trúfam si povedať, pretože v právnom štáte musia byť jasné pravidlá. Musí byť vopred jasné, čo má urobiť...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte, ešte na chvíľku vás preruším. Poprosím, aby sme naozaj zachovali dôstojnosť pri prerokúvaní tohto návrhu. Ak si, páni poslanci, potrebujete vybaviť nejaké súkromné rozhovory, mimo rokovacej sály, prosím vás veľmi dôrazne.

  • Má byť teda vopred jasné, čo má urobiť osoba, ktorá má práva, má byť vopred jasné, čo musí urobiť osoba, ktorá má povinnosti, musí byť jasné, čo má urobiť štátny orgán, keď ide uplatniť svoju právomoc. Tieto pravidlá sú pravidlá, ktoré sa týkajú aj rozhodovania Ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa pristavil pri niektorých tézach, ktoré slúžia na odôvodnenie predčasnosti a neopodstatnenosti tohto dnešného sedenia.

    Jedným z argumentov je téza, nie je obvyklé, aby Národná rada Slovenskej republiky menila napadnutú právnu úpravu skôr, než rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky o návrhu.

    Dovoľte mi, aby som pripomenul, že v rámci pravidiel, ktoré by mali byť rešpektované aj v konaní pred Ústavným súdom, by sa rozmanitými návrhmi malo nakladať rovnakým spôsobom. Ústavný súd v januári 2002 konal o návrhu skupiny poslancov, ktorá namietla nesúlad v článku 1 bodu 38 a bodu 78 zákona č. 493/2001 Z. z., vyhlášky č. 495/2001 a opatrenia ministerstva financií č. 496/2001 s radom ustanovení ústavy. Takto to vyzerá veľmi suchopárne, pripomínam teda, že išlo o kauzu majetkových priznaní. Išlo o všetky nekonvenčné informácie, ktoré ministerstvo financií chcelo zhromažďovať prostredníctvom majetkových priznaní. Ústavný súd tento návrh prijal na konanie 24. januára 2002. V marci 2002 bol v Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa rušil § 40 zákona o správe daní a poplatkov, vyhláška ministerstva financií aj opatrenie ministerstva financií. V dôsledku toho Národná rada už 4. apríla 2002 schválila novelu zákona a následkom tohto bolo, že ku konaniu pred Ústavným súdom v merite veci ani nedošlo. Konanie bolo zastavené rozhodnutím PLUS 4/02, ide o uznesenie z 20. mája 2002 zverejnené pod č. 452/2002 Z. z. Slovenskej republiky.

    Takýchto príkladov o súčinnosti Národnej rady a Ústavného súdu by som vám mohol uvádzať rad. Tento jeden príklad uvádzam len preto, že je naozaj všeobecne dostatočne známy. Podstata však je v tom, že v normálne fungujúcom štáte, v právnom štáte každý štátny orgán by sa mal správať tak, aby čo najrýchlejšie, ak vznikne podozrenie o dodržiavaní ústavy, urobil nápravu. Nie aby vyčkával do poslednej chvíle, či sa náhodou neudeje niečo iné než to, že sa o pravdepodobnej neústavnosti alebo vysoko pravdepodobnej neústavnosti naozaj formálne povie, že ide o neústavnosť. To je prvý moment.

    Druhý moment, to je otázka dispozície návrhom na konanie pred Ústavným súdom. V jednej z televíznych diskusií minister Lipšic uviedol, že Ústavný súd má jasne vymedzené ihrisko, o čom bude rozhodovať, lebo nemôže rozhodovať ultrapetitum, nemôže rozhodovať nad rámec toho, čo je predmetom návrhu na konanie pred Ústavným súdom. Zjednodušene povedané alebo „v bežných veciach“, ktoré sú predmetom úpravy Občianskeho súdneho poriadku, skutočne platí, že súd, že všeobecný súd je viazaný návrhom a nesmie rozhodovať o tých veciach, ktoré nie sú predmetom konania. V konaní pred Ústavným súdom však je iná úprava. Nie je to úprava Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 38/1993 Zb., čo je zákon o konaní pred Ústavným súdom, Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Prípadom výslovne uvedeným v zákone je aj úprava v prvom oddiele druhej hlavy, ktorá je uvedená pod pomenovaním Konanie o súlade právnych predpisov. V nej je zahrnutý § 40, podľa ktorého ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa článku 125 ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj v týchto ďalších právnych predpisoch. Zjednoduším túto úpravu. Ústavný súd má teda zo zákona možnosť za istých okolností konať aj o tom, čo sa mu priamo a výslovne v návrhu neuvedie. Musí to byť o istej príčinnej súvislosti medzi návrhom a ďalšou právnou úpravou, čiže inak povedané, v tomto konkrétnom prípade by zrejme sotva mohol Ústavný súd zrušiť trebárs vyhlášku o pohrebníctve.

    Ale pokiaľ ide o úpravu interrupcií, je možnosť, že napríklad § 1 ods. 2 písm. c) vyhlášky, ktoré upravuje otázku výkonu interrupcií v prípade znásilnenia alebo otehotnenia po inom trestnom čine, čiže takúto vec by mohol vziať do konania, pretože za predpokladu, že vyhovie návrhu a povie, že § 4 zákona odporuje namietnutým ustanoveniam ústavy, bol by podľa môjho názoru ústavný dôvod na to, aby sa zaoberal aj touto otázkou.

    Ale to nie je všetko. Návrh, ktorý leží na Ústavnom súde, je zmeniteľný aj z iniciatívy navrhovateľa. Ja pripomínam, že vo veci PLUS 29/95 Ústavný súd na začiatku ústneho pojednávania 29. novembra 1995 akceptoval návrh predkladateľa, ktorý predmet konania rozšíril o úpravu § 29 bod 5 zákona č. 268/1991 Zb. Ústavný súd v tomto prípade nielen akceptoval rozšírenie návrhu, ale zároveň vyhovel rozšíreniu návrhu a rozhodol o porušení ústavy. Tento nález je uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 2/1996 a je uverejnený aj v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 1995. Z praktického hľadiska to znamená, že aj ďalšie ustanovenia zákona alebo vyhlášky sa ešte môžu stať predmetom konania pred Ústavným súdom, a to vlastne až do momentu, keď Ústavný súd sa rozhodne, že prikročí alebo nastáva okamih, v ktorom vyhlási svoje rozhodnutie.

    Tretia téza, ktorá sa objavila v rámci úvah o procesných možnostiach v konaní o konkrétnom návrhu pred Ústavným súdom. Podľa tejto tézy KDH alebo navrhovateľ nemôže raz podaný návrh na začatie konania vziať späť.

    Dovoľte mi, aby som citoval z jedného z rozhodnutí Ústavného súdu. „Disponovanie navrhovateľa s návrhom doručeným Ústavnému súdu, teda v priebehu konania pred ním, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. neupravuje. Rovnako s výnimkou ústavnej sťažnosti neupravuje ani postup Ústavného súdu pri späťvzatí doručeného návrhu. Za daného právneho stavu Ústavný súd vo svojom rozhodnutí vychádza zo záveru, že navrhovateľ až do rozhodnutia vo veci samej má právo disponovať so svojím návrhom podľa vlastného uváženia, pretože ho v tomto práve ústava ani žiadny zákon nijako neobmedzuje. Iný princíp však platí pre konanie štátnych orgánov, teda aj Ústavný súd, podľa ktorého tieto orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pretože zákon osobitne neupravuje postup Ústavného súdu pri vzatí návrhu na začatie konania navrhovateľom späť, Ústavný súd rešpektuje v celom rozsahu vôľu účastníka, ak zákon neustanovuje inak.“ Je to citácia z uznesenia PLUS 4/1994 zo 6. októbra 1994, v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 1993/1994 je uverejnená na strane 224.

    Pretože pokladám za dôležité, aby sme sa aspoň o niektorých veciach bavili vecne a korektne, musím pripomenúť aj to, že v rozhodovaní Ústavného súdu existuje opačné rozhodnutie, podľa ktorého záujem na ochrane ústavnosti v zmysle čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky je natoľko závažný, že v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky navrhovateľ nemá obmedzené právo disponovať svojím návrhom. Toto je rozhodnutie vo veci 2 US 38/96, je to uznesenie z 2. októbra 1996. V tomto prípade teda Ústavný súd nerešpektoval späťvzatie návrhu generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a pokračoval ďalej v konaní o návrhu. Judikatúra Ústavného súdu v tomto bode alebo vo vzťahu k tejto otázke, k otázke späťvzatia návrhu, je nevyvážená, je neustálená.

    23. januára 2003, čo je zatiaľ posledné rozhodnutie, Ústavný súd povedal: „Ústavný súd nie je povinný späťvzatie návrhu navrhovateľom pripustiť a konanie vo veci zastaviť, ale rozhodnutie závisí od jeho úvahy.“ Znamená to, že šanca predkladateľa konkrétneho návrhu je, štatisticky povedané, jedna k jednej.

    Mohlo sa prihodiť, že Ústavný súd by rešpektoval späťvzatie návrhu. Mohlo sa prihodiť, že by ho nerešpektoval. V konkrétnom prípade však nie je problém návrhu preskúmavanie súladu zákona s ustanoveniami ústavy alebo celej vyhlášky s ustanoveniami ústavy. Problematická je vlastne len úprava § 2 ods. 3 vyhlášky, teda tá úprava, ktorá podľa návrhu smeruje do novely zákona. Myslím si, že keby v tejto veľmi čiastkovej otázke z hľadiska predmetu konania pred Ústavným súdom mal Ústavný súd možnosť voľby, či pristúpi na späťvzatie návrhu, alebo nie, že by bol rešpektoval späťvzatie návrhu. Problém je v tom, že takýto pokus navrhovateľ nepodnikol.

    Ďalšia záležitosť, ktorá sa objavila v argumentácii. Po rozhodnutí Ústavného súdu bude dostatok času na riešenie problému, ak Ústavný súd rozhodne o neústavnosti napadnutej úpravy. Ústavný súd má postup upravený Ústavou Slovenskej republiky. Podľa článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. V nadväznosti na to § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov uvádza: „Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.“ Napokon podľa článku 125 ods. 3 posledná veta: „Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.“

    Nebudem vás zaťažovať odbornou právnickou terminológiou, čo je to účinnosť právneho predpisu a čo je to platnosť právneho predpisu. Ktokoľvek, kto má pochybnosti, môže nahliadnuť do ľubovoľnej učebnice a zistí si tam, o čo ide, ale podstata, konkrétna podstata je v tom, že vo chvíli, keď Ústavný súd v tejto kauze urobí rozhodnutie, keď vyhlási nález, a keď ho teda vyhlási formálne predpísaným spôsobom v Zbierke zákonov, celá úprava, o ktorej Ústavný súd rozhodne, že je neústavná, v tom okamihu padne. V tom okamihu v rozsahu rozhodnutia Ústavného súdu nebude možné interrupcie vykonávať, minimálne nie bez možnosti uplatnenia postihu podľa § 228 Trestného zákona, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného prerušenia tehotenstva. Čiže vo vzťahu k tej veci, ktorá je predmetom nášho parlamentného sporu, vo chvíli, keď Ústavný súd rozhodne, nebude možné rozhodovať alebo nebude možné vykonávať interrupcie z genetických dôvodov, lebo tie sú, ako sa pokúsim ďalej vysvetliť, naozaj inak právne problematické než celá úprava daná zákonom.

    Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci. Stretávame sa s argumentáciou, ktorá nie raz obojstranne nie je korektná, a preto pokladám za dôležité poznamenať jednu skutočnosť. Tá mimovoľne alebo medzi riadkami formulovaná téza o tom, že návrh zákona je nedokonalý, napriek tomu ten, kto ho hodnotí, je dokonalý, nie je korektná. Ten, kto sa takýmto spôsobom vyjadruje k návrhu zákona, stojí za návrhom úpravy alebo návrhu predloženého Ústavnému súdu na rozhodnutie.

    Dovolím si poznamenať, že súčasťou návrhu, ktorý predložila skupina 31 poslancov, je namietnutý rad ustanovení zákona, ako aj vyhlášky č. 74/1986 Zb. Je súčasťou návrhu námietka o nesúlade § 8 vyhlášky s článkom 123 ústavy v spojení s článkom 2 ods. 2 ústavy. Ústavný súd o § 8 vyhlášky už rozhodol a jeho výrok je takýto: „Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti namietajúcej nesúlad ustanovenia § 8 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb. v znení zákona č. 98/1995 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva s článkom 15 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky odmieta.“ Je to rozhodnutie, je to uznesenie vo veci PLUS 12/01 z 30. mája 2001.

    Dôvod, pre ktorý takto Ústavný súd rozhodol, je prekvapujúci. Dôvodom je to, že vyhláška o interrupciách je od roku 1998 v § 8 zrušená. Navrhovateľ v roku 2001, keď predkladal návrh, tri roky po zrušení tohto ustanovenia, netušil, že platný právny stav vôbec § 8 nezahŕňa. Uvádzam to len ako úvodnú indíciu, že návrh nie je perfektný, ale aj indíciu o ďalších možnostiach.

    Prosím vás, ťažiskom sporu, tak ako sa rozpútava, je argumentácia o tom, že § 4, ktorý je predmetom konania, upravuje nejaký celkom iný typ interrupcií ako § 5, a že časové obmedzenie, ktoré je dané zákonom v § 4, sa nevzťahuje na iné interrupcie podľa § 5.

    Návrh zákona, ktorý bol pripravený v 80. rokoch, bol predmetom veľmi výraznej verejnej diskusie, pretože v tom čase sa rušili interrupčné komisie a prechádzalo sa na model voľného rozhodovania na strane tehotnej ženy.

    Problematika interrupcií je medzinárodne veľmi sledovaná z hľadiska medicínskeho práva. Zákon č. 73/1986 Zb. bol predmetom analýz, ktoré vyšli v odborných právnych časopisoch. Hovorím o Právnom obzore, hovorím o Správním právu. Vyšli publikácie v zahraničí, napríklad v poľskom Paňstvo i pravo, periodikum vydávané svetovou zdravotníckou organizáciou International Digest of Health Legislation má tiež analýzu k tomuto zákonu. Nikdy, nikdy do tohto roku sa úprava daná zákonom o interrupciách neinterpretovala tak, že sú tu dva typy interrupcií, jedny na žiadosť ženy a druhé zo zdravotných dôvodov, teda so súhlasom ženy, pre ktoré by mala platiť iná časová hranica alebo pre ktoré by v prípade § 5 nemalo platiť obmedzenie na 12. týždňov výkonu plodu. Tento argument sa teda objavuje v súčasnosti v rámci diskusie. Ja nechcem tvrdiť, že početné analýzy, ktoré boli zverejnené v právnických periodikách, musia byť neomylné, ale pripomínam, že omylu sa mohol dopustiť aj ten, kto argumentuje opakom, keď netušil, že § 8 vyhlášky už nie je súčasťou platného právneho poriadku.

    Skúsme sa na chvíľu pridržať tej možnosti, že skutočne v § 5 sú nejaké interrupcie robené so súhlasom ženy zo zdravotných dôvodov bez akýchkoľvek časových obmedzení. Teda, že je to právna úprava, ktorá, vzhľadom na to, že tam nie je vôbec nijaké obmedzenie, umožňuje výkon interrupcie trebárs na začiatku pôrodu alebo tesne pred začiatkom pôrodu. Takýto režim by bol svetovou kuriozitou, bol by predmetom tvrdej kritiky Slovenskej republiky v rade medzinárodných organizácií. To sa nestalo, ale majme za to, že napriek všetkým publikáciám, aj v zahraničí, jednoducho medzinárodné organizácie netušia, že tu je taká právna úprava. Pre výklad každej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, je záväzný príkaz v článku 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého každý všeobecne záväzný právny predpis treba vysvetľovať a uplatňovať tak, aby bol v súlade s ústavou. Bez pochybností teda aj výklad vyhlášky o interrupciách, interrupčného zákona a čohokoľvek, na čo si dokážeme spomenúť, musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V spojení s Ústavou Slovenskej republiky nemôže byť taká interpretácia postavenia nenarodeného dieťaťa, aby sme si povedali, že je možné naozaj do poslednej chvíle vykonávať interrupciu.

    Tento výklad sa tu však objavuje, tento výklad tu koluje, tento výklad prehliada jednu skutočnosť. Tento výklad prehliada samotný návrh na konanie pred Ústavným súdom. V texte sa uvádza: „Ustanovenie § 2 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb. umožňuje umelo prerušiť tehotenstvo z genetických dôvodov do 24-týždňového trvania.“ Zákon o umelom prerušení tehotenstva však v § 4 dovoľuje ukončiť iba tehotenstvo, ktoré nepresahuje 12 týždňov. Zákonné splnomocnenie v § 12 citovaného zákona presne vymedzuje obsah, ktorý má upravovať podzákonný právny predpis uložený na jeho vykonanie. Zákonné splnomocnenie však neumožňuje vyhláškou predĺžiť zákonnú lehotu 12 týždňov, ktorá je podmienkou toho, aby bola interrupcia vykonaná v súlade so zákonom. Ide o citát zo strany 10 návrhu na konanie pred Ústavným súdom. Toľko v tejto v podstate poslednej záležitosti.

    Chcel som vysvetliť len jednu jedinú záležitosť, že naozaj v rozsahu problematiky, ktorá je predmetom konania o tomto návrhu zákona tu v parlamente, neexistuje ani riešenie neskôr, ani riešenie lepšie, pretože napríklad referendum, o ktorom sme tiež niekoľkokrát počuli, nie je možné. Podľa článku 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je možné alebo ústava vylučuje referendum o základných právach a slobodách. Ja osobne si myslím, že skutočne najlepšie, najčistejšie riešenie by bolo nerozhodovať o danej veci v parlamente, dať ju na referendum, lenže najskôr by sme museli zmeniť ústavu. Za platného právneho stavu to jednoducho neprichádza do úvahy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Abelovský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Je škoda, že vystúpenie pána poslanca Drgonca sme si vypočuli, neviem, či nás je dvadsať v sále. Predtým sme tu boli viacerí, ale obávam sa, že tí...

  • Štyridsaťdva, no, tak to nie je ani jedna tretina poslancov, hoci teraz sa skutočne hovorilo k veci. Obávam sa, že predrečníci, ktorí hovorili, nehovorili k veci a dosť sa tu mystifikujú všelijaké dôvody, prečo skupina poslancov tento návrh predložila. Teraz ste počuli skutočne právne vývody rozhodnutia skupiny poslancov predložiť tento zákon aj vzhľadom na konanie pred Ústavným súdom, ktoré prebieha.

    Čiže je škoda, že si kolegovia nevytvárajú svoj názor pre budúce hlasovania po vypočutí takéhoto zásadného vystúpenia z hľadiska právneho pohľadu na vec.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Pripraví sa pani poslankyňa, pani predsedníčka výboru Beňová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Po vystúpení pána poslanca Kondróta mám pocit, že rozprava k tomuto bodu je už za vrcholom, ale napriek tomu alebo možno práve preto mi dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie napriek tomu, že nie som žena.

    Pokračoval by som tam, kde som v prvom čítaní prestal vo svojom vystúpení. Hovoril som o tom, že odmietavý postoj KDH k interrupciám je výrazom úcty k ľudskému životu, je výrazom citlivého postoja ku všetkým jeho fázam, od jeho vzniku až do jeho prirodzeného konca. Ale náš odmietavý postoj k interrupciám a k predloženému poslaneckému návrhu je zároveň, a to hovorím aj pre pána poslanca Kondróta, je výrazom úcty k ženám, je výrazom úcty k materstvu, ktorého sú nositeľkami.

    Pri vzniku novej ľudskej bytosti sme svedkami priam zázraku. Muž a žena majú od prírody alebo od Boha podelené úlohy. Žena určite pre svoju väčšiu vnímavosť, citlivosť a iné duševné i telesné vlastnosti je výnimočne disponovaná na to, aby bola nositeľkou ľudského života na jeho začiatku. Jej organizmus v čase tehotenstva prechádza zložitými zmenami, nielen fyziologickými, ale aj psychologickými a jeho prerušenie - interrupcia je brutálny zákrok nielen na novom živom ľudskom plode, ale je to brutálny zákrok aj na organizme ženy. Interrupcia nie je žiadne víťazstvo žien, interrupcia nie je žiadne víťazstvo ženy, naopak, je to jej veľké poníženie zo strany niekedy necitlivej spoločnosti a niekedy zo strany necitlivého muža.

    Preto ma prekvapuje reakcia niektorých žien, ktoré bojujú za právo na potrat, ako keby sme my boli ich nepriatelia. Naopak, môj postoj alebo postoj aj mojich kolegov k ženám je ako postoj k rovnocennému partnerovi. Partnerovi, ktorý je hodný úcty a ochrany.

    A nakoniec, veď tak to bolo v minulosti vždy, že výrazom rytierskeho postoja k žene boli prejavy záujmu, úcty, ochrany, lásky a pozornosti a, naopak, necitlivo sa k ženám hrubo správali barbari. A tak si myslím, že sa správajú aj dnes.

    Moja druhá poznámka k diskusii o interrupciách, ak dovolíte, je k tomu, ako diskusia doteraz prebiehala, a myslím si, že nebola vždy korektná. Napríklad ako jeden za všetky príklady spomeniem komentár alebo príspevok v televízii Markíza v hlavnej spravodajskej relácii na tému interrupčného zákona, keď sme o tomto návrhu rokovali v prvom čítaní. Diváci videli čiernobiele zábery detí, ktoré sa narodili s vážnymi genetickými poruchami. Redaktorka upozorňovala predtým divákov, že „ide o zábery pre silné žalúdky“, citujem. Podľa odborníkov to boli však obrázky mnohé z nich, keďže boli aj čiernobiele, staré niekoľko možno aj desiatok rokov z učebníc medicínskej literatúry. A boli to obrázky z celého sveta a odborníkom je jasné, že tieto narodené deti neboli schopné samostatného života, a preto nezostali na ťarchu ani rodičom, ani spoločnosti, ako sa pokúšala redaktorka presvedčiť nešťastného diváka.

    Musím povedať, že to bola demagógia, že to bola nekorektnosť, akú táto televízia predviedla, a ak si pamätám, tak veľmi mi pripomínala relácie v Slovenskej televízii ešte z čias Kapustovín. Podľa môjho názoru, ak by toto spravodajstvo bolo objektívne a vyvážené, tak mali nasledovať zábery z interrupčných zákrokov. A mohli to byť obrázky vo farbe a mnohonásobne početnejšie z našich nemocníc. Len tie, ktoré som ja dostal mailom, predpokladám, že aj vy ako reakciu na našu diskusiu, myslím si, že sú určite ešte pre silnejšie žalúdky, ako upozorňovala pani redaktorka z televízie Markíza. Manipulácia a demagógia ako za čias komunistického totalitného režimu.

    Dámy a páni, mne zákon o interrupciách pripomína bývalý komunistický režim aj z iného dôvodu, a dovoľte mi, aby som bol teraz trošku osobný. V roku 1986, keď komunistický parlament, vtedy Slovenská národná rada, novelizoval v smere ešte väčšej liberalizácie vtedy platný zákon o interrupciách, tak sme s manželkou čakali naše prvé dieťa, a keď sme sa dozvedeli o tomto zámere komunistickej moci, tak v spolupráci s našimi priateľmi, najmä z kresťanských kruhov, sme sa rozhodli, že zozbierame podpisy ľudí, ktorí nesúhlasia alebo sú proti tomuto zámeru a obrátia sa na Slovenskú národnú radu s protestom. V januári roku 1986 sme začali zbierať podpisy a zozbierali sme ich na tie pomery 6 518. Na tie pomery to bol úctyhodný počet a myslím si, že to bola jedna z prvých veľkých podpisoviek v bývalom komunistickom režime. V máji roku 1986 boli voľby a je zaujímavé, ako komunistický režim reagoval na vzniknutú situáciu. Pôvodne sa malo rokovať o tomto zákone na jarnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, vtedy bývali len dve, jarné a jesenné. Keďže sa však obávali, by som povedal, nerušeného priebehu volieb, tak rokovanie o tomto zákone bolo preložené na jeseň roku 1986 a Slovenská národná rada schválila tento zákon až v októbri.

    Samozrejme, považujem za dôležité ešte iné súvislosti, lebo ani komunistický režim si nedovolil dať do zákona možnosť interrupcií do 6 mesiacov tehotenstva a urobil to, iba „formou vyhlášky“. Na jednej strane to bolo rafinované, lebo vtedy nemali Ústavný súd a určite by teda nenamietal možnosť, že je to v rozpore s ústavou. Ale na druhej strane komunistický režim prejavil predsa len určitú citlivosť, ak to tak môžem povedať, na duchovné, kultúrne a spoločenské pomery v krajine.

    Vidím tu, dámy a páni, istú paralelu aj dnes pri rokovaní o tomto zákone s atmosférou, ktorá bola pri rokovaní zákona o interrupciách v roku 1986. Ak si to pozriete v Zbierke zákonov, ale ja si to pamätám, tak v tom istom čase Národná rada, respektíve Slovenská národná rada, keď schválila interrupčný zákon, tak zároveň schválila aj novelu zákona o štátnej ochrane prírody. Voľne sa dá povedať, že o ochrane 200-ročných líp na Kolibe. Tam sú zaujímavé ustanovenia. Ak si ten zákon prelistujete, tak vtedy komunistický režim prišiel s veľmi vysokými sankciami voči tým, ktorí zasahujú necitlivo voči prírode, napríklad ak niekto poškodil stromy rastúce mimo lesa, tak mohol dostať pokutu až 100-tisíc korún. Kto si dovolil chytať alebo usmrcovať chránené živočíchy, tak mohol dostať pokutu až do 250-tisíc korún. Až dojemná to starostlivosť o životné prostredie. Ochrane ľudského života sa takej pozornosti vtedy nedostalo.

    No a tá paralela so súčasnou atmosférou pri rokovaní o tomto zákone? Dámy a páni, ak si spomínate, keď sme rokovali o prvom čítaní tohto zákona, tak nasledoval zákon, novela trestného zákona, ten známy zákon trikrát a dosť. Všetci, ktorí v rozprave vystupovali a, poviem zjednodušene, bránili kriminálnych delikventov, alebo vystupovali proti sprísneniu postihovania násilnej trestnej činnosti, predtým vystupovali, potom hlasovali za liberalizovanie potratov. Napadajú mi i slová Hviezdoslava, neviem, či myslel, alebo či by tomu odpovedal jeho výraz „zdivočenie a zosurovenie mravov“.

    Možno jednou vetou by som povedal aj o medicínskom aspekte problému, ale tu sme si vypočuli oveľa kvalifikovanejšie stanovisko napríklad z úst môjho kolegu Novotného. Ja poviem len jednu, dve vety. Predsa medicína vznikla ako altruistická disciplína zachraňujúca zdravie a život. Dnes v otázke interrupcií sa medicína stáva selektívnou, čo naozaj pripomína prax nacistického režimu s teóriou čistej rasy, či sa vám to, dámy a páni, páči, alebo nie.

    A ja si myslím, že vykonávanie interrupcií je v rozpore s Hippokratovou prísahou, ktorou absolventi medicíny končili svoje štúdiá.

    Na záver mi dovoľte zakončiť tromi poznámkami. Život je najvyššia hodnota a má prednosť pred inými hodnotami, dokonca aj pred slobodou. Hranicou slobody jedného človeka je sloboda druhého a vyspelosť spoločnosti sa meria podľa toho, ako sa správa k tým, ktorí sa nevedia brániť alebo ktorí sú v spoločnosti najzraniteľnejší.

    A ja by som to rozšíril ešte o jedno konštatovanie, že znakom zdravej spoločnosti je maximálna ochrana života pred narodením a maximálne možné obmedzenie interrupcií.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kaliňák, ktorý nejako divoko stláča gombík a potom sa trikrát vyškrtne. Takže máte ešte, samozrejme, možnosť.

    Pán poslanec Malchárek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pozorne som si vypočul tento príspevok, pretože si pána poslanca v mnohých iných otázkach veľmi vážim. Hovorili ste niekoľkokrát o tom, že máte k ženám úctu, o tom nepochybujem, verím, že ani nepochybujete, že my máme k ženám úctu. Len my k nim máme aj v týchto veciach i dôveru. A preto my dôverujeme, že sa rozhodnú správne a že tiež vnímajú interrupcie ako niečo nie dobré, teda zlé. Ale jednoducho my im nevnucujeme to, ako sa majú rozhodnúť. My im jednoducho dôverujeme, že sa rozhodnú správne. To je všetko a tu vidím medzi tým trošku rozdiel medzi naším postojom.

  • Áno. No, ja začnem podobne ako pán kolega, že mňa prekvapujú vaše slová o úcte k ženám a celý ten úvod bol veľmi pekný, nemôžeme povedať, že nie. Ale, pán poslanec, zasadzujte sa, prosím, preto o vytvorenie spoločenského sociálneho prostredia, ktoré potrebujú ženy, aby nepristupovali k interrupciám a k selekcii. Tento zákon nepotláča rozhodnutie ženy nechať si plod, o ktorom vie, aký bude, alebo dá sa predpokladať na vysoké percento, že vie, aký bude a môže sa na to duševne pripraviť. Veď nič jej nebráni, keď jej v tom bránia jej viera alebo iné zábrany. Ja si myslím, že tento zákon je liberálny pre všetkých v tejto spoločnosti.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem. Ja som si tiež vypočul pána Brocku. To, čo ma zaujalo najviac, na konci bolo krásne, že život je najvyššia hodnota. Ja s tým naozaj súhlasím. Len sa pýtam, prečo potom väčšina koaličných poslancov súhlasila s vojnou v Iraku, keď stále bolo jasné, že sú tam ešte možné rokovania, a keď všetci vedeli, že ide o ropu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Ja som chcel iba čisto z tej právnickej roviny, ktorú spomenul pán poslanec v súvislosti so zákonom trikrát a dosť. Ja by som neoznačil tých, ktorí boli proti, že ochraňovali páchateľov trestných činov. Ide tam aj o obete, pán poslanec, vy to veľmi dobre viete ako odborník v tomto smere, že obeť je práve v takýchto prípadoch trochu ohrozenejšia. Na vašu obhajobu poviem, že ste nehlasovali za ten Irak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Reagovať chce pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Malchárek, vy hovoríte, že tiež máte úctu k ženám. Nepopieram, že je to aj istý prejav úcty. Ale ja mám aj z vašich postojov alebo z postojov tých, ktorí chcú redukovať právo ženy rozhodnúť o interrupcii, ako keby to bola iba jej zodpovednosť. A v tom s vami, pán kolega, nesúhlasím, lebo očakávané dieťa, to nie je nádor. My si myslíme, že rozhodovať o takej zásadnej veci by minimálne mali aj muži. Ja sa preto zapájam do diskusie, pán kolega, ja si myslím, že mám usporiadané manželstvo. A to je odpoveď aj pani poslankyni Gabániovej. A máme s manželkou štyri deti.

    Samozrejme, ja tu vystupujem pri zákonoch, ktoré sa týkajú otázky rodiny, života a ich ekonomických a sociálnych podmienok veľmi často aj s konkrétnymi konštruktívnymi návrhmi. Ale v tejto chvíli nechcem rozptyľovať aj vašu pozornosť a vyjadrujem sa k problému interrupcií. Je to jedna z najvážnejších otázok a ja si myslím, že by sme nemali hádzať také vážne rozhodnutie iba na samotné ženy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Podľa § 28 rokovacieho poriadku člen vlády môže vystúpiť v rozprave, kedykoľvek o to požiada. Požiadal podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, páni poslanci. Neplánoval som si v rozprave vystúpiť, ale po vystúpení pána poslanca Drgonca si myslím, že je mojou povinnosťou vystúpiť a niektoré veci vysvetliť, pretože padli tu minimálne názory, ktoré, ak nechcem povedať, že sú nesprávne, tak minimálne je potrebné ich posunúť do inej roviny.

    Po prvé, pán poslanec Drgonec spomínal, že navrhovatelia alebo zástupca navrhovateľov mohol vziať späť návrh na Ústavný súd. Prečítam posledné rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konal o súlade právnych predpisov. Išlo o § 272, § 276 Trestného poriadku, išlo o rozhodnutie PLUS 14/2002, rozhodnutie z januára tohto roku, v ktorom späťvzatie návrhu skupiny poslancov Ústavný súd nepripúšťa. Zdôvodňuje to, citujem, tým, „že podľa článku 124 ústavy je Ústavný súd orgánom ochrany ústavnosti, a preto musí pokladať jej ochranu za nadradenú dispozičnej zásade“. Myslím si, že treba dať veci na pravú mieru.

    Druhá vec. Pán poslanec Drgonec argumentoval tým, že môže Ústavný súd ísť aj nad petit, argumentoval § 40 zákona o konaní pred Ústavným súdom. Musím povedať, že citovaný paragraf sa týka niečoho iného. Mám tu právnu analýzu nevypracovanú mnou, ale bývalým predsedom federálneho Ústavného súdu, ktorý prišiel k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade zrušiť § 2 ods. 2 vyhlášky možné nie je. Podľa zákona o konaní pred Ústavným súdom sa subsidiárne na konanie použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku vrátane § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. To znamená, že Ústavný súd v tomto prípade nad petit ísť nemôže. Paragraf 40 zákona rieši niečo iné. Najskôr ho odcitujem. „Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa článku 125 ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.“ Uvedené ustanovenie teda rieši situáciu, ak navrhovateľ podá návrh na vyslovenie určitých ustanovení predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily, pričom tá istá otázka je z hľadiska predmetu právnej úpravy upravená aj v ustanoveniach iného právneho predpisu nižšej právnej sily, nesúladnosť ktorého však navrhovateľ nenamieta. A záver tejto analýzy, opakujem, nie je to moja analýza, je, že Ústavný súd v tomto prípade nemôže ísť nad petit a nemôže zrušiť § 2 ods. 2 vyhlášky. Ten koniec koncov vyplýva z § 5 zákona. A § 5 zákona vôbec na Ústavnom súde nie je napadnutý.

    Veľmi veľa sa v médiách hovorilo v minulosti a spomenulo sa to aj tu, že Ústavný súd koná o zákaze interrupcií. Musím povedať, že v tomto prípade ide o vyslovenú lož, ide o nepravdu a hádam mi ju potvrdí aj pán poslanec Abelovský, ktorý zastupuje odporcu, tak ako ja zastupujem navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom. Ústavný súd nerozhoduje o zákaze interrupcií a mrzí ma, že sa táto lož toľkým opakovaním stala akousi predstieranou pravdou. Ústavný súd rozhoduje o tom, čo sa týka zákona, či v prvom trimestri je možná interrupcia bez preukázania žiadneho dôvodu. To znamená, či čokoľvek, či dokonca životný štýl je nadradený ochrane života a rozhoduje o tom, aby v prvom trimestri boli dve ústavné práva v rovnováhe, v balanse.

    Ja som viackrát spomenul svoj osobný názor, ktorý je založený na tom, že nie som zástancom plošného zákazu interrupcií. Ja si myslím, že by mala byť právna úprava vybalansovaná a mala by odrážať našu pokoru pred záhadou vzniku života, aj náš súcit so ženami, ktoré sa niekedy dostanú do ťažkej krízovej situácie a nevedia ako ďalej, ale aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením nevinného ľudského života, či ho nazveme plod, embryo, bábätko alebo nenarodené dieťa. A o tom koná Ústavný súd. Mrzí ma, že sa tu stále rozpráva aj v médiách, že koná o zákaze interrupcií. Nekoná. Koná o tom, aby naša právna úprava bola vybalansovanejšia, aby bola rovnovážnejšia. Musím povedať, že ťažisko návrhu sa opiera o dva judikáty nemeckého Ústavného súdu. Ten posledný je z 90. rokov. V Nemecku nie je zákaz interrupcií, ale v Nemecku je právna úprava, ktorá viac chráni život. A myslím si, že tak je to aj správne.

    Pán poslanec Drgonec takisto spomenul, že je možné v konaní rozšíriť návrh. Ja nie som príliš nadšený § 2 ods. 2 vyhlášky, ale myslím si, že nie je protiústavný, a preto nebol ani napadnutý a môžem pánovi poslancovi prisľúbiť, že ako zástupca navrhovateľa nenavrhnem v tomto rozšírenie návrhu. Nie preto, že podzákonná norma je správna, ale pretože nie je protiústavná a Ústavný súd nekoná o ničom inom ako o protiústavnosti.

    Považoval som za svoju povinnosť predsa len niektoré veci dať na správnu mieru z pohľadu právneho. Odcitoval som analýzu podľa mňa nezúčastnenej osoby, skvelého ústavného právnika, pretože sa tu, žiaľ, šíria nie pravdivé informácie, a myslím si, že napriek atmosfére, ktorá je emočne veľmi napätá, je potrebné dať na stôl aj informácie, ktoré sú korektnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými pripomienkami pán poslanec Drgonec, pán poslanec Abelovský, pani poslankyňa Gabániová a pán poslanec Rusko.

    Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

  • Pán minister, bohužiaľ, nenakladáte korektne so slovom korektný. Odvolávali ste sa na uznesenie Ústavného súdu z 23. januára 2003, ktoré je presne tým uznesením, ktoré som tu citoval aj ja. Opakujem vetu. Ústavný súd nie je povinný späťvzatie návrhu navrhovateľom pripustiť a konanie vo veci zastaviť, ale rozhodnutie závisí od jeho úvahy. Zdôrazňoval som, že judikatúra Ústavného súdu v tejto otázke je nevyvážená, že rozhodol tak aj onak. Niekedy rešpektoval späťvzatie návrhu, inokedy ho nerešpektoval a konštatoval som, že ste mali možnosť urobiť pokus, ktorý sa nepodnikol. Iba toľko ku korektnosti tejto časti môjho vyjadrenia.

    Pokiaľ ide o korektnosť ďalších argumentov. Keď citujem z návrhu na konanie pred Ústavný súd. Spolkový ústavný súd aj v roku 1993 zopakoval svoje jednoznačné rozhodnutie, podľa ktorého sa „na prerušenie tehotenstva musí hľadieť po celú dobu tehotenstva zásadne ako na neprávosť, a teda musí byť právne zakázané“. Ide o citáciu prvej vety z bodu 4 rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu, to rozhodnutie má 17 bodov, je silne protirečivé, ale určite nie je takéto jednoznačné.

    Druhá záležitosť. Pokiaľ ide o korektnosť. Ja nechcem vyvolávať spor o správnosť názorov JUDr. Valka, bývalého predsedu federálneho súdu, ale nie je to náhodou človek, ktorý viedol kanceláriu, v ktorej ste pôsobili pred vstupom do kresla ministra?

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Nevedel som, ani som netušil, že budeme rozoberať problematiku ústavnosti alebo protiústavnosti pred plénom Národnej rady, ale napriek tomu ma zaujali z vystúpenia pána ministra dve veci.

    Prvá, že sa tu verejne zaviazal, že nepodá návrh smerujúci k tomu, aby bola vyslovená aj protiústavnosť § 2 ods. 2 vyhlášky. No, nevyjadril sa tak aj o § 5 zákona. Samozrejme, keďže vieme, že toto prináša aj určité veci nielen etické, ale aj taktické pri rozhodovaní, tak ani nevyzývam pána ministra, aby tak urobil pred plénom Národnej rady a nechám si tieto argumenty, samozrejme, pred Ústavný súd.

    Druhé ma zaujalo, že po prvýkrát prakticky artikuloval svoju predstavu ako zástupca skupiny poslancov na to, ako má vyzerať zákon podľa jeho predstáv o interrupcii. Nakoniec k takémuto som ho ja ako zástupca Národnej rady niekoľkokrát vyzval. Žiaľ, len cez médiá, iným spôsobom som nemohol, a po prvýkrát som počul jeho predstavu o tom, ako si asi predstavuje on existenciu interrupčného zákona vo všeobecnosti. Ak by takýto návrh prišiel skôr, povedzme v zime tohto roku, myslím si, že sme už mohli byť oveľa ďalej a mohli sme sa dostať k tejto problematike oveľa ďalej a mohlo sa tu mnoho vecí nevypovedať, tak ako sa vypovedalo, a mohla byť diskusia oveľa vecnejšia a pre našich občanov aj zrozumiteľnejšia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Gabániová.

  • Pán minister, povedali ste tu to, čo hovorí zákon, a ja vám poviem, čo hovorí medicínsky prístup k problematike. Prvoradý je život ženy a jej zdravie, teda život budúcej matky. A čo je to zdravie? To je skrátene podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fyzické, psychické a sociálne optimum, prvoradé pred všetkým.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz je rad na mne.

    Pán minister, povedali ste, že práva ženy a dieťaťa majú byť vybalansované v prvom trimestri, teda počas prvých troch mesiacov tehotenstva. Ony majú byť vybalansované, ale nie v prvých troch, počas všetkých deviatich, a sú vybalansované tak, že v prvých troch mesiacoch je chránená žena a jej súkromie, v druhých troch mesiacoch je to na žene a za prítomnosti alebo za asistencie rozhodnutia lekárov a v tretích troch mesiacoch alebo v treťom trimestri je chránený život nenarodeného dieťaťa. Takto o tom rozhodol a vy o tom veľmi dobre viete aj Najvyšší súd Spojených štátov amerických, kde zaviedol takzvaný tretinkový model, ktorý určite nie je ideálny a dá sa o ňom hovoriť, ale v každom prípade zavádza to, po čom voláte vy. Totiž vybalansovanie práv matky ženy a nenarodeného dieťaťa, ale nie v prvých troch mesiacoch, ale v celých deviatich.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nech a páči, pán poslanec Minárik. Pán poslanec, ja som ukončil možnosť prihlásiť sa do faktických pripomienok.

    Nech sa páči, pán minister môže reagovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Podávate procedurálny návrh, pán poslanec? (Hlas z pléna.) Podávate procedurálny návrh.

  • Hlas z pléna.

  • Nepodávate.

    Nech sa páči, pán minister Lipšic.

  • Ďakujem. Čo sa týka trimestrovej štruktúry, musím povedať, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov Planned Parenthood v. Casey bola prelomená, čiže rozhodnutie Roe v. Wade už celkom tak, ako bolo vydané, neplatí. To po prvé.

    Po druhé, nemecký Ústavný súd, a hovoril to aj pán poslanec Drgonec, povedal, že vývojový proces je kontinuálny, že ho nie je možné rozfázovať na konkrétne fázy, že on sa nekončí ani narodením. Dokonca mnohé veci sa vyvíjajú po narodení. Fenomén vedomia, taký určujúci pre ľudskú osobnosť, sa vyvíja až po narodení. To znamená, že nie je možné fázovať vývojové štádiá ľudského života. Napriek tomu, že nemecký Ústavný súd povedal, čo odcitoval pán poslanec Drgonec, tak povedal, že existujú vážne dôvody, ktoré môžu odôvodniť zásah do práva na život. A vieme, aká je dnešná právna úprava v Nemecku. V Nemecku interrupcie zakázané nie sú. Je tam balans, a to je dôležité.

    Nakoniec budem reagovať veľmi stručne na záver vystúpenia pána poslanca Drgonca, ktorým spochybnil analýzu bývalého predsedu Ústavného súdu tým, že sme spolu pôsobili v advokátskej kancelárii. Zatiaľ som sa snažil argumentovať vecne a dúfal som, že to urobí aj pán predseda výboru. On však išiel na osobnú argumentáciu. Ja však tú hodenú rukavicu neprijmem.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči. Nie je tu. Stráca poradie, respektíve pôjde na koniec.

    Nech sa páči. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia. Podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v druhom čítaní návrh odložiť rokovanie o poslaneckom návrhu novely takzvaného interrupčného zákona, ktorý sme dostali ako tlač 210 z 13. schôdze Národnej rady s tým, že tento návrh zákona bude zaradený do návrhu programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o predmetnej problematike navrhovanej právnej úpravy.

    Milé kolegyne, kolegovia, od volieb v roku 2002 sme sa už viackrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky odvolávali na slovné spojenie nová politická kultúra, pričom v tomto vznešenom konštatovaní sme, dúfam, nevnímali iba rešpektovanie akéhosi nepísaného kódexu správania sa poslanca parlamentu voči svojim kolegom, ale predovšetkým znateľný posun rozhodnutí smerom k rešpektovaniu ústavy ako základnej autority všetkých právnych predpisov. V tomto duchu som sa vo vzťahu k takzvanému interrupčnému zákonu na vás už dvakrát obracal, áno, aj v zmysle novej politickej kultúry som svojimi procedurálnymi návrhmi, ktoré by sa mohli stať uzneseniami Národnej rady chcel garantovať, že už nepripustíme možnosť, aby rozhodnutia Ústavného súdu mohli nebyť predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na uvedené konštatovanie som naozaj presvedčený, že nie je potrebné zavádzať na Slovensku precedens, aby k problematike riešenej Ústavným súdom sa parlament vyjadril takým vážnym dokumentom, ako je zákon Národnej rady Slovenskej republiky ešte predtým, ako svoj názor vyriekne Ústavný súd, lebo pri všetkej úcte k nášmu právnemu videniu nielen tohto konkrétneho problému nikto nemôže prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu s takou istotou, aby nevystavil parlament riziku, že zákon bude po rozhodnutí Ústavného súdu potrebovať okamžitú novelu, lebo by sme boli právne a politicky v neprehľadnej situácii.

    Naozaj neobstojí tvrdenie, že po prípadnom rozhodnutí Ústavného súdu, že interrupcie do 24. týždňa musia byť upravené zákonom, vznikne akési právne vákuum. Zákon o Ústavnom súde č. 7/1992 Zb. v čl. 8 ods. 1 určuje, že pri nesúlade právneho predpisu s ústavou musí zodpovedný orgán tento súlad dosiahnuť do šesť mesiacov od vydania rozhodnutia o nesúlade s Ústavným súdom.

    Teda vaše tvrdenie o nutnosti rozhodovať dnes a teraz nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a to je naozaj namieste otázka, ak nie je to potreba riešiť to teraz, o čo vlastne navrhovateľom ide.

    Vo svojich zdôvodneniach procedurálnych návrhov som v bode 2 vždy argumentoval, že žiadna politická strana v parlamente nemá od voličov mandát na zmenu súčasného stavu, lebo si ho nepýtala. Jediným naším mandátom bude rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré nás zaviaže dať existujúci stav do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Ak sa niekto bojí rozhodnutia Ústavného súdu, znamená to, že chce v našej legislatíve fixovať stav, ktorý Ústavný súd označí za stav, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nenachádzam na toto konanie iné vysvetlenie. Už tu odznelo, že sa týmto návrhom a celým procesom, tak ako bol spustený, zavádza verejnosť, ako by tu prebiehal boj o interrupcie. Naozaj ide iba o jednu špecifickú oblasť a navyše tu chýba odborná diskusia.

    Návrh zákona, ktorý máme predložený, považujem legislatívne za veľmi nedokonalý a nedomyslený. Vidieť, že bol šitý na politickú objednávku a ešte k tomu horúcou ihlou. Ja som sa doposiaľ nevyjadroval k problematike interrupcií z tohto miesta a nebudem sa vyjadrovať ani dnes. Som presvedčený, že k tejto problematike treba naozaj začať jednu vážnu diskusiu, čoho návodom by mohlo byť vystúpenie aj nášho pána poslanca Novotného, ktorý, myslím si, že veľmi korektne odkryl všetky oblasti tohto vážneho problému, na ktoré nebolo odpovedané a o ktorých sa ešte ani len nezačalo diskutovať.

    Napriek tomu, že tu máme, respektíve práve preto, že tu máme návrh zákona, tak predsa mi len dovoľte jedno krátke zamyslenie. Dovoľte mi spresniť, prečo ho považujem za legislatívne nepresný. Vidieť, že návrh nebol z vecnej stránky konzultovaný s odborníkmi. V § 4a uvádzate pojem vývoj plodu geneticky chybný. Čo podľa vás znamená tento výraz. Stále sa prehlbujúce poznatky o genetickej štruktúre ľudského genómu hovoria, že dnes vieme zistiť poruchu niektorých génov, ktoré v dospelosti vedú k ochoreniu na rakovinu, cukrovku aj k depresívnym stavom. Aj v tomto prípade ide o geneticky chybný vývoj plodu? Aj tieto plody spadajú pod jurisdikciu tohto zákona? Aj tieto bude treba usmrtiť?

    Vôbec nič sa vo vašom návrhu nehovorí o teratogénne poškodenom plode napríklad liekmi. A práve teratogénne poškodenie môže byť takého stupňa, že je nezlučiteľné so životom. Úplne chýba zoznam takých chorobných stavov, pri ktorých je možné rozhodnúť o umelom potrate z dôvodov genetických ochorení a teratogénne poškodených plodoch. Príloha, zoznam poškodení plodu, ktoré môžu byť dôvodom na predčasné ukončenie gravidity, je nevyhnutnou podmienkou predloženia takéhoto zákona. Veď ide vlastne o výkon trestu smrti nad plodom, ktorého jediná vina je, že je poškodený. A iste uznáte, že na takýto drastický zákrok vágna formulácia - vývoj plodu je geneticky chybný ani formulácia ústavnoprávneho výboru - plod postihnutý závažnou genetickou chorobou alebo vývojovou chybou diagnostikovanou metódami prenatálnej diagnostiky nestačí.

    Ďalej podľa legislatívnych pravidiel, ak zákon vyžaduje ďalšie právne dokumenty, je potrebné ich pri schvaľovaní predložiť v plnom znení. Vy vo vašom návrhu uvádzate v ods. 4 potrebu všeobecne záväzného právneho predpisu, ale ste ho spolu s návrhom zákona nepredložili.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť z tohto miesta k niektorým tvrdeniam, ktoré tu odzneli aj v diskusiách v rámci koalície, ale aj mimo nej. Údajne tento návrh sme dostali preto, lebo predkladatelia nevedeli a boli zavádzaní pri vstupe do koalície, že takéto podanie na Ústavný súd existuje. Mám pocit, že bol zavádzaný niekto druhý, pretože pokiaľ viem, pán kolega Drgonec sa tomuto problému venuje už roky a je to jeho takpovediac srdcová záležitosť. Neviem teda, či sa klamalo vtedy, keď sa skladala koalícia, alebo či sa klame teraz. Taktiež som sa dozvedel z médií, že niektoré poslanecké kluby, keby dali svojim poslancov slobodný mandát, že by to tu dopadlo inak. Ja vám hovorím, že v našej strane, a bolo to zrejme aj pri hlasovaní v prvom čítaní, nikto nikoho ničím nezaväzoval, ale vtedy, keď sme museli tento problém riešiť v prezídiu, a keď sme pochopili nečistotu celej tejto hry, tak sme dali odporúčanie, nič viac, iba odporúčanie. Všetci naši poslanci sú pri svojom hlasovaní aj vo vzťahu k tomuto zákonu slobodní. Ak niekto takým spôsobom koná vo svojej strane, tak nech sa k tomu láskavo prizná. Skôr si myslím, že predovšetkým strana ANO, keby niekto chcel rozmýšľať spôsobom, nie tak, ako to tu vysvetlil pán kolega Drgonec, ale ako pán minister spravodlivosti, tak by bol vystavený trošku inej inkvizícii, než o ktorej rozprávajú z histórie.

    No a na záver by som vás chcel požiadať, aby ste podporili môj procedurálny návrh, ktorý som teraz predložil, pretože ho považujem za korektný, poctivý a pravdivý a pretože som naozaj presvedčený, že diskusia o takejto závažnej problematike, ku ktorej sa chceme dnes vyjadriť aj z toho, čo tu odznelo, by naozaj mala byť začatá. Schválenie tohto zákona alebo pokračovanie v jeho schvaľovaní považujem za nekorektné a neodborné vzhľadom na predloženú novelu.

    Ďakujem pekne za porozumenie.

  • Ďakujem pekne.

    O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k predkladanému návrhu zákona alebo k samotnej téme. Už súčasná právna úprava, ak by bola dodržiavaná a jej niektoré paragrafy, myslím si, v lekárskej obci a lekárska obec by stála na strane života, už v § 8 je množstvo obmedzujúcich, alebo bolo by množstvo obmedzujúcich zdravotných dôvodov na to, aby boli ženy podporené v tom, aby si dieťa nedali zobrať. Napriek tomu, že prídu rozhodnuté dať si urobiť interrupciu, pretože by boli posilnené práve tým, že nie je ani zdravotná indikácia, že sociálne pomery, ak čakáme druhé alebo tretie dieťa, nie sú také, aby matka dieťa nemohla donosiť. Myslím si, že istý tieň padá aj na zdravotnícku obec, ktorá by mohla pomôcť ženám v tomto rozhodovaní a možno ľudsky, a nie komisiami, ale ľudsky by pomohla rozhodnúť sa žene, ako si nechať dieťa, ktoré sa počalo.

    Tento návrh zákona nie je o právach, lebo povyšuje právo na slobodné rozhodovanie ženy. Kde je muž otec? O živote počatého plodu nad jeho právom na pokračovanie započatého života, je skôr o eugenických opatreniach. Pomôže to zlepšeniu genofondu národa, pýtam sa? Vieme veľmi dobre reakcie aj zdravotne postihnutých občanov, ktorí reagujú na to, že sú nejako vyčlenení z tejto spoločnosti, že ak je niekto zdravotne postihnutý a narodí sa, a možno prináša ekonomicky pre túto spoločnosť nejakú záťaž, už je nepotrebný. Dnes potrebujeme najmä pravdivú a vyváženú osvetu o podstate ľudského života. Len takáto osveta prinesie priestor na plodný dialóg medzi občanmi, ktorí považujú ľudský život za nedotknuteľný, posvätný, a medzi tými, ktorí z rôznych dôvodov nedotknuteľnosť ľudského života popierajú.

    Smutne pôsobí boj žien, a tu budem citovať z denníka SME z 30. januára 2003, „aby nám nebrali právo na potrat namiesto boja za bezpodmienečnú spoluzodpovednosť mužov za počatý život“. Myslím si, že stále bojujeme, ale skôr by sme mali viesť dialóg o tom, ako chrániť, a keď sloboda rozhodovania, tak nech je informovaná sloboda. Všetci dobre vieme, že mnoho obyvateľov a mnoho žien, ktoré podstupujú takýto zákrok, nie sú dostatočne informovaní. Najmä mladí ľudia, tí, ktorí mali šťastie sa narodiť, že im rodičia dovolili sa narodiť, by potrebovali vedieť, ako je to vlastne s ľudským životom.

    A tu niekoľko otázok. Či je, alebo nie je hodný ochrany ľudský život a prečo? A či je hodný ochrany každý človek, alebo iba niektorý a prečo? Či existujú menejcenné a viaccenné fázy ľudského života, či nás nenarodení nejako ohrozujú, obmedzujú našu slobodu alebo plnosť prežívania nášho života? A ak je ľudská sexualita o láske, prečo je aj o smrti? Kto má právo rozhodovať o živote a smrti? Väčšina, rodičia, volení zástupcovia občanov? Môže človek preniesť svoju osobnú bytostnú zodpovednosť za život na svojich volených zástupcov? Zbaví ho to zodpovednosti hlasu jeho svedomia?

    Dospelí musia dať mladým ľuďom pravdivé odpovede, inak zlyhali. Majú právo vstúpiť do ich budúcnosti, radiť im, kam majú smerovať? Každá zákonná norma by mala vychovávať. K čomu chce vychovávať občanov táto navrhovaná právna úprava interrupcie do 6. mesiaca veku dieťaťa. K arogancii silných voči slabým? Ak ide o ťažké genetické poškodenie plodu nezlučiteľné so životom, vzhľadom na ľudskú dôstojnosť matky a dieťaťa by bolo čestné, aby dieťa zomrelo prirodzenou smrťou a matka by sa ušetrila traumy po interrupcii v takom vysokom štádiu života dieťaťa. Okrem toho asi nikdy nejde o absolútnu istotu.

    Z odborných materiálov vieme, že aj pri 10-percentnom podozrení vlastne je daný súhlas na vykonanie umelého ukončenia života. Sloboda matky, rodičov rozhodnúť sa o ukončení života, ktorý nespĺňa očakávané parametre, je veľmi nebezpečným postojom. Nevychováva to rodičov ku konzumnému postoju voči svojim potomkom? Rast násilia na deťoch, ktoré nie je doménou iba asociálnych rodičov, o niečom svedčí, lebo život je nedeliteľný. Volanie po eutanázii starých ľudí tiež signalizuje, že radikálne poklesla úcta k človeku zatiaľ v najbezbrannejších fázach jeho života. Nie je tento zákon trójskym koňom, ktorý môže ovplyvniť a aj ovplyvní spoločenskú klímu postoja k životu človeka vôbec? Dávam túto otázku na všeobecné zváženie.

    A ešte hádam jedna poznámka, čo som si myslela, že skôr zaznie vo vystúpeniach právnikov. Tu by som sa chcela dotknúť z odborného stanoviska právnikov, ktorí prednášajú základné práva, ľudské práva i zdravotnícke právo na Trnavskej univerzite. Podľa čl. 14 ústavy každý má spôsobilosť na práva. Z rímskeho práva vychádza úprava v našom právnom Občianskom zákonníku z roku 1964: „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé - § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ Podľa nášho právneho poriadku sa na dieťa od momentu počatia pozerá, akoby bolo už na svete. Aj počaté dieťa má teda právnu subjektivitu a je subjektom práva pod podmienkou, že sa narodí živé, aj keď o chvíľu po pôrode zomrie. Určitá skupina počatých detí, nechcené deti, zabité umelým potratom, je tak skoro úplne zbavená svojich práv a povinností, najmä základného práva na život, a tým dochádza k ich diskriminácii a k nerovnosti ľudí pred zákonom. „Dieťa od momentu svojho počatia má mnohé práva“, a tu len zacitujem, a tým končím, „ktoré sú na jeho alebo jej prospech“, toho plodu. Počaté dieťa môže mať podľa Občianskeho zákonníka možnosť dediť - § 460, byť obdarované - § 628 a § 630, počatému dieťaťu môže vzniknúť právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného - § 817 ods. 1 a ods. 2. K dieťaťu ešte nenarodenému, ale už počatému možno určiť aj otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov - § 53 o rodine. Na záujmy počatého dieťaťa sa má prihliadať a rozhodovať pri rozvode manželstva. Súd musí skúmať, či rozvod nebol v rozpore so záujmom počatého dieťaťa. Je to judikát Najvyššieho súdu Česko-slovenskej republiky 48/1952.

    Naša platná právna úprava výslovne chráni počaté dieťa pred overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku. Tu by som sa chcela dotknúť aj zdravotníckej pripomienky § 40 zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti. Zákon priznáva nenarodenému dieťaťu postavenie človeka, priraďuje ho pod pojem človek. Ak je tento takzvaný pokus na človeku uskutočnený bez zdravotných dôvodov, je zakázaný a citujem: „Overovanie bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na ľudských plodoch a zárodkoch.“ § 42 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.

    Teda podľa preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989, ktorý prebral text Deklarácie práv dieťaťa z roku 1959, dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení. Tento dohovor je súčasťou slovenského právneho poriadku, a preto si myslím, že nemôžeme hovoriť len o právach ženy, ale aj o právach detí a právach dieťaťa.

    Úlohou poslancov je skôr chrániť život, a nie hľadať spôsoby, ako ho likvidovať. A preto vás prosím, páni poslanci, aby sme hlasovali podľa svedomia v prospech života, a nie v prospech kultúry smrti.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Ja som len chcela pripomenúť, keď tu pani poslankyňa hovorila o tom, ako sa zdravotne postihnutí cítia. Chcela by som pripomenúť list, ktorý sme dostali od Asociácie organizácie zdravotne postihnutých občanov pre 36 celonárodne špecifikovaných organizácií ľudí so zdravotným postihnutím so žiadosťou o starostlivé prehodnotenie a následné odmietnutie tejto novely.

    A potom by som chcela ešte kým, vážení poslanci a poslankyne alebo poslankyne a poslanci, položíte prst na tlačidlo, aby ste si uvedomili, že budeme túto novelu práve prijímať v Medzinárodnom roku zdravotne postihnutých občanov.

  • Pani poslankyňa, ja by som sa chcel spýtať, keď si dám vaše vystúpenie do súvislosti s vystúpením pána poslanca Brocku, ktorý hovoril o tom, že interrupcie sú v rozpore s Hippokratovou prísahou, keď ju lekár vykonáva, a vy hovoríte o právach počatého dieťaťa. Mám tomu rozumieť tak, že ste za úplný zákaz interrupcií?

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela vystúpiť, ale zdá sa mi, že táto rozprava je už akosi príliš zdefraudovaná rôznymi nechutnými invektívami, a preto si dovolím len faktickú poznámku k pani poslankyni Sabolovej.

    Môj syn sa narodil v roku 1988 v 26. týždni. To bol presne ten týždeň, ktorý v tom čase delil pôrod od samovoľného potratu. Mal 1000 gramov a meral 27 cm. Bol tri mesiace v inkubátore a za ten čas som mala naozaj dosť priestoru hovoriť s lekármi na jednotke intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o takých deťoch, o ktorých dopredu vedia, že sa narodia, prepáčte mi za ten výraz, s mozgom na kašu, že tie deti nebudú vedieť vôbec o svojej existencii a že s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina z nich skončí v domovoch sociálnej starostlivosti.

    Neviem, koľkí z vás sa boli pozrieť v domovoch sociálnej starostlivosti na Slovensku. Ale žijú tam deti, ktoré musia byť vyviazané, pretože sa sami poškodzujú. Sami seba jedia. Poškodzujú ostatné deti, a preto si myslím, že máme prijať takýto zákon, pretože ten zákon jednoducho umožní tým ženám, ktoré sa necítia na to, takéto deti vychovávať doma a nie sú schopné im poskytnúť dostatok lásky a dostatok času, aby takéto ženy jednoducho nemuseli takéto deti porodiť a aby tie deti neboli odsúdené na to, že nebudú vedieť o svojej existencii a budú musieť žiť v domovoch sociálnej starostlivosti.

  • Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať na faktické poznámky.

    M. Sabolová: Ďakujem pekne. Teda na dvoch poslancov. Pán poslanec, ja osobne som proti akýmkoľvek interrupciám, ale tento zákon alebo naše podanie na Ústavný súd, alebo naše vyjadrovanie nehovorí o tom, že žiadame zrušiť zákon.

    Druhá poznámka k pani poslankyni Beňovej. Sú to veľmi citlivé a citové témy, o ktorých ste vy hovorili, ale poznám osobne a mám priateľov, ktorí mali takto zdravotne postihnuté deti. Deti žili možno do 7, 10 rokov. Poznám sociálne ústavy, ale nechodím sa ukazovať do sociálnych ústavov a potom argumentovať tým, že vidím, viem, poznám. Našou úlohou by malo byť do budúcnosti, a to je to východisko, ktoré by sme mali vytvoriť aj legislatívne, ale aj reálne v živote, že ak existujú dnes centrá a sú centrá, ktoré sú založené práve na poskytovanie pomoci zdravotne postihnutým deťom, rodinám a matkám, aby boli podporované a aby boli prístupné pre všetkých, ktorí túto pomoc potrebujú a fyzicky ani duševne, psychicky nie sú pripravené na to, aby sa mohli starať o takéto deti. Ale jednoducho nemôžeme postaviť nejaké svoje sociálne postavenie, svoj postoj nad život a nad ochranu života. Ale nikomu neberieme právo, aby sa rozhodoval.

    Kresťan katolík, a teraz to poviem, možno mám ešte chvíľočku čas, ten, ktorý sa hlási k tomuto vierovyznaniu, musí vedieť, že nemožno s tým len operovať, ale treba podľa toho žiť a podľa toho dodržiavať aj isté pravidlá, ktoré sú tu, a vo svedomí bude v tomto parlamente rozhodovať. Ale každý jeden rozhoduje podľa miery, ktorá nám bola daná, a nikoho nikdy v živote nebudem ani ja, ani nikto z mojich kolegov odsudzovať za jeho rozhodnutie, pokiaľ jeho miera zodpovednosti a citlivosti k tejto téme je iná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová, ktorá stráca poradie. Takže pán poslanec Heriban. Tiež stráca poradie.

    Pán poslanec Soboňa, nech sa páči. Vy nestrácate poradie a máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Nie je dobré, ak vystúpenie poslanca je výrazne ovplyvnené jeho emotívnym stavom. Do tohto parlamentu sme zvolení preto, aby sme problémy občanov riešili vecne, ak chcete v mene všeobecného dobra. Ak prevážia emócie, podstata veci uniká. Dnešný deň je tomu názorným príkladom.

    Ďalej som prekvapený odvahou niektorých poslancov vstúpiť do diskusie o tom, čo ľudský život je a čo ľudský život nie je. O to viac ma zaráža skutočnosť, že, samozrejme, každý vytrhne z vedeckých poznaní to, čo mu vyhovuje z hľadiska jeho politického zoskupenia. Ešte i pri takom závažnom probléme, ako je ochrana života, sa prejavujú názory podľa politickej príslušnosti, a nie podľa vlastného svedomia a vlastného poznania a často bez schopnosti prijať akýkoľvek iný názor. Tento fakt je pre Národnú radu v súčasnosti príznačný a pre Slovensko, bohužiaľ, tragický.

    Nepovažujem za správne a odsudzujem aj to, že sa napádajú postoje ktorejkoľvek cirkvi. Som presvedčený, že aj predstavitelia cirkvi chcú riešiť tento i ďalšie závažné problémy v prospech človeka a v prospech ľudskosti. Nepochybujem, že aj cirkevné inštitúcie budú v plnej miere hľadať postoje a názory odborníkov a vedeckých inštitúcií. Je pre mňa úplne smiešne, ak sa politické strany obviňujú z liberalizmu, pretože najliberálnejšiu politiku presadzujú vo svojej praktickej činnosti tí, čo sa hlásia ku konzervativizmu. Veď likvidácia ingerencií štátu vo veciach všeobecného dobra je základným rysom liberalizmu.

    O čom teda, páni poslanci, panie poslankyne, má vlastne parlament hlasovať dnes alebo zajtra. Môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nebudeme rozhodovať o živote a smrti a ani o šťastí rodiny, ktorá je postavená pred ťažké životné rozhodnutie. Toto rozhodnutie ostane v rukách ženy, matky i celej rodiny. Vy však, panie poslankyne a páni poslanci, máte možnosť vytvoriť zákonný rámec na ťažké rozhodnutie ženy a jej rodiny, aby takéto ťažké rozhodnutie nebolo ešte aj trestným činom. Vy máte možnosť vložiť riešenie uvedeného problému do rúk odborníkom, lekárom, genetikom, neonatológom a nimi vytvorených odborných konzílií, ktorí určite pomôžu rodine, ktorá je vo vážnej životnej situácii jednak včasnou diagnózou a odporučeným postupom, a tým prevezmú časť bremena z pliec ženy matky, čo považujem za vysoko humánne. Ale zároveň máte možnosť položiť život človeka, šťastie ženy, matky a rodiny do rúk podvodníkov a šarlatánov. Môže sa stať, že to, čo sme chceli chrániť, naším pričinením zahynie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Chovanec.

  • Dovolím si oceniť vecnosť vystúpenia pána poslanca Soboňu a chcem vyjadriť aj svoj údiv nad tým, ako sa niektorí poslanci s absolútnou suverenitou dokážu vyjadrovať o otázkach a riešiť otázky, ktoré dodnes nevyriešila filozofia, právo, nikto. Som prekvapený, ako niekto dokáže posudzovať stav ženy v situácii, keď sa do tejto situácie dostane. 29 rokov mám, žiaľ, túto príležitosť, aby som sa stretával s týmito ženami a videl som tragédiu, ako musia prežiť, či už sa rozhodujú ponechať si dieťa, alebo si dieťa neponechať. Chcem ešte raz oceniť vystúpenie pána poslanca Soboňu.

  • Ja by som chcel podporiť vystúpenie pána MUDr. Soboňu a pripomenúť na rozšírenie jeho myšlienok jednu vec. Nech my dnes prijmeme akúkoľvek normu, akýkoľvek zákon, žena sa v konečnom dôsledku vždy bude rozhodovať sama podľa vlastného vedomia a svedomia. A je jedno z jej hľadiska, či sa interrupcia vykoná na území slovenského štátu, alebo či si pôjde dať interrupciu vykonať mimo tejto krajiny. A o tom, že tak je, nás presviedčajú krajiny, v ktorých sú interrupcie zakázané - Írsko, Poľsko. Ak sa tu divil niektorý pán poslanec nad tým, že v Poľsku je 200-tisíc interrupcií, teda že si 200-tisíc Poliek dá vykonať ročne interrupcie mimo hraníc svojho štátu, je to tak, pán poslanec. Bolo to v médiách, mohli ste si to prečítať. Mohli ste to vidieť aj na obrazovkách. Takže o čo vlastne ide?

  • Jaj, to bola rečnícka otázka, že o čo vlastne ide? Pán poslanec nechce reagovať.

    Takže ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská. Pripraví sa pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegova poslanci. Pri prerokúvaní poslaneckého návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo som poďakovala predkladateľom, že podaním novely umožnili znovuotvorenie, znovuobnovenie diskusie o tomto dôležitom probléme. Stretla som sa však so zaujímavým javom. Ak sme, moji kolegovia alebo ja, chceli do diskusie priniesť vecné argumenty, stretli sme sa zo strany predkladateľov s ich spochybňovaním a emočným oslabovaním ich účinnosti.

    V diskusnej relácii O päť minúť dvanásť pán poslanec Lintner zdôvodňoval opodstatnenosť existencie potratového zákona zlou ekonomickou a sociálnou situáciou obyvateľstva. Skôr ako mohol hocikto zareagovať, nezabudol podotknúť, že pani poslankyňa Záborská bude určite hovoriť o Orave. Tam totiž napriek podstatne vyššej nezamestnanosti ako v Bratislave je najvyššia sobášnosť, najnižšia rozvodovosť, najvyššia pôrodnosť a najnižšia potratovosť na celom Slovensku. Inokedy, keď pani predkladateľka pri spoločnom rozhovore pre istý týždenník chválila slovenské ženy za zodpovedný postoj k potratom, ktoré skutočne za posledné desaťročie podstatne poklesli, nezabudla hneď dodať, že pani Záborská začne hovoriť o svojich tretinách. Ono totiž skutočne poklesol počet interrupcií, ale stále tvoria približne tretinu zo živo narodených detí tak, ako to bolo pred 13 rokmi.

    Manipulujú sa takto prieskumy verejnej mienky, počet narodených detí s postihnutím a podobne. Nie je to však náhoda, podľa mňa je to zámer. Zámer jednak odradiť spoludiskutujúceho, aby tieto fakty hovoril, lebo sú dopredu zosmiešnené, posunúť diskusiu do inej roviny, k iným problémom a jednak kalkulácia s tým, že hlavne simplexnejší poslucháč na túto hru naletí, lebo je naučený myslieť v určitých stereotypoch.

    Spočiatku som si myslela, že je to len môj pocit, ale aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že sú odborné knihy, ktoré takýto druh diskusie presne definujú. Poznajú trik ospravedlňujúceho sebaklamu, trik neosobnej zodpovednosti, trik výlučnej zodpovednosti, trik hľadania príčin, ale aj trik miešania tém a trik zámeny slov.

    V diskusiách od prvého čítania zaznelo niekoľkokrát z úst predkladateľov, že Kresťanskodemokratické hnutie chce občanom tohto štátu vnucovať svoju mienku. Na môj protiargument, že ak je to pravda, rovnako sa to snažia aj predkladatelia, zaznela pozoruhodná odpoveď: „My ale ponúkame občanom slobodu rozhodovania a vy ponúkate zákaz.“ Moja odpoveď na takýto názor by mohla byť: „My ponúkame život a vy ponúkate smrť,“ ale nechcem ísť touto cestou.

    Chcem vás všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, politické strany, tretí sektor, ale hlavne odborníkov, lekárov, klinických biológov, genetikov, embryológov, rodičov a, samozrejme, aj médiá prizvať na vecnú diskusiu o tomto probléme.

    Poďme diskutovať o tom, či skutočne ide o slobodné rozhodnutie ženy. Či žena, ktorá sa rozhoduje o ukončení tehotenstva, je skutočne slobodná, keď sa rozhoduje pod vplyvom nedostatku informácií akékoľvek druhu. Keď ju tlačí nedostatočná pomoc zo strany štátu, nedostatok opory v životnom partnerovi, jej zlá ekonomická a sociálna situácia alebo pochybnosti, či tento štát bude mať dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie nákladnej zdravotnej starostlivosti pre jej postihnuté dieťa a dokonca, či zdravotné poisťovne s jej chorým dieťaťom uzavrú zmluvu, keď odmietne navrhovanú interrupciu. Takáto žena, takíto rodičia sa nerozhodujú slobodne, rozhodujú sa v strese pod nátlakom okolností, ktoré som menovala. Tie ženy alebo rodičia sú často v situácii ako utekajúci z komunistického režimu, ktorý uteká cez berlínsky múr, rieši si danú kvázi beznádejnú situáciu, aj keď pritom riskuje, že bude chytený, prípadne zastrelený. A pritom stačilo ten berlínsky múr zrútiť.

    Poďme diskutovať a jednoznačne odlíšme postavenie ľudského života pred narodením v jednotlivých štádiách a ochranu, ktorá mu prináleží, od osobnej slobody, špeciálne od slobody rozhodovania žien, ktoré sú konfrontované s nechceným tehotenstvom.

    Poďme diskutovať o tom, že i keď sme si pred zákonom všetci rovní, počaté dieťa je len dieťaťom matky, otec podľa zákona o umelých potratoch nemá žiadne právo. Žena môže ísť na potrat bez vedomia otca dieťaťa, dokonca proti jeho vôli. Muž nemá žiaden prostriedok, ako tomu zabrániť, i keby chcel, aby sa dieťa narodilo.

    Poďme diskutovať o tom, či má žena právo robiť si so svojím telom to, čo chce. Pred pár dňami to znovu zopakoval jeden z predkladateľov zákona. Toto tvrdenie podľa nášho názoru nie je pravdou, a to hneď z dvoch hľadísk. Keby žena prišla na chirurgiu a požiadala, aby jej z dôvodu choroby, zlej ekonomickej a sociálnej situácie, rozvodu s manželom a podobne jej odrezali hlavu, bola by umiestnená na psychiatriu, aj keby argumentovala tým, že má právo robiť si so svojím telom to, čo chce.

    To druhé hľadisko je elementárnym dôkazom embryológie, ktoré musí uznať aj každý ateista. Dieťa je samostatný tvor od prvého okamihu spojenia pohlavnej bunky muža s pohlavnou bunkou ženy. Má samostatný genetický potenciál obsiahnutý v 23 pároch chromozómov v kóde, ktorý je vlastný len jemu a je odlišný od kódu matky.

    Poďme diskutovať jasne a úprimne o tom, o čom sa žena vlastne rozhoduje.

    Poďme diskutovať o výsledkoch vedy, ktoré hovoria o nálezoch a výsledkoch, ku ktorým dospeli vďaka modernému výskumu pomocou elektrónových mikroskopov, ultrazvuku a endoskopie, a ktoré hovoria, že už pri veľkosti 2 mm funguje v embryu jeho vlastný mozog, ktorý riadi jeho ďalší vývoj smerom k dospelému človeku, a že keď meria 3,5 mm, čo je asi 3,5 týždňa, má všetky orgány - srdce, kožu, centrálny nervový systém, pečeň, pľúca, črevá i pohlavné orgány.

    Poďme diskutovať o preukázanosti a hodnovernosti genetického vyšetrenia. Pri koľkých percentách pravdepodobnosti, že dieťa bude vývojovo poškodené, bude žene umožnené, aby o interrupciu požiadala. Pri 10, ako je to teraz, alebo pri 20, 30, alebo keď bude istota 100 percent? Žene alebo manželom sa často povie, je 10-, 20-, 50-percentná pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude choré, ale málokto im povie, je 90-, 80- alebo 50-percentná pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude zdravé. A tak zo 100 detí s podozrením na vývojovú chybu sa aj pre neobjektívne informácie potratia zdravé deti.

    Poďme diskutovať o tom, či je správne, keď štát, ktorý neuznávaním trestu smrti chráni aj niekoľkonásobného ťažkého zločinca vo svojej legislatíve, na druhej strane umožní nenarodiť sa 6-mesačnému ľudskému plodu. Nielenže mu neumožníme nenarodiť sa, ale jedným dychom argumentujeme, že je to pre jeho dobro.

    Taliansky poslanec Carlo Casini, bývalý poslanec Európskeho parlamentu, položil otázku: „Viete, aký je rozdiel medzi potratom a eutanáziou?“ Jeho odpoveď znela: „Žiaden. Oboje je ukončenie života, jedno na začiatku, druhé na jeho sklonku.“ A pokračoval. „Ako je možné, že zákon o potratoch bol v Taliansku odhlasovaný v roku 1974 a o zákone o eutanázii sa stále diskutuje?“ Odpovedal si. „Jednoducho preto, že tých poslancov, ktorí odhlasovali interrupčný zákon, už nikto nemôže potratiť. Ale zákon o eutanázii môže proti nim použiť ich vlastný syn.“

    Poďme diskutovať o filmoch Nemý výkrik a Nenarodený život, ktoré sú filmovým dokumentom o interrupciách. Prvý pomocou ultrazvuku v 12. týždni, druhý pomocou optiky v 5. mesiaci tehotenstva.

    Poďme diskutovať o umelom oplodnení, ktoré na prvé počutie s našou témou priamo nesúvisí, ale ktoré je dôkazom, že už niekoľkodňové embryo, ktoré implantujeme žene do maternice, je jasne definovaný človek. V opačnom prípade by si ho určite implantovať nedala.

    Poďme diskutovať o väčšej dispozícii na výskyt rakoviny prsníka u žien, ktoré podstúpili potrat. Je to v súčasnosti problém nielen v Spojených štátoch, kde liečba tohto ochorenia už spôsobuje nemalé problémy zdravotným poisťovniam, ale aj v Európskej únii. Na predchádzajúcom pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu som bola svedkom prerokúvania komplexnej správy Výboru pre ženské práva a rovnosť šancí o výskyte rakoviny prsníka v Európe. Správu pripravili liberálne, nie konzervatívne ženy a výsledky boli alarmujúce, pritom priama súvislosť medzi jej výskytom a hormonálnou dysbalanciou bola jasne popísaná.

    Poďme diskutovať o dôsledkoch interrupcií, o zápaloch s dlhodobými následkami, rizikových tehotenstvách a spontánnych potratoch u žien, o následnej sterilite, umelých oplodneniach, celoživotných traumách a psychických poruchách. Ukončenie tehotenstva nie je len ukončenie života, ale aj násilné zastavenie rozohraného hormonálneho orchestra s nemalými následkami pre ženu. Okrem toho, že ide o celoživotné poznačenie, ide aj o nemalé finančné náklady, ktoré vynakladáme na liečbu týchto stavov a ktoré všetci znášame zo solidárneho zdravotného poistenia.

    Poďme diskutovať o 1 300 000 umelých potratoch od polovice 50. rokov, keď bol prijatý prvý potratový zákon. Aj tieto potraty sú príčinou, že sa musíme neodkladne zaoberať dôchodkovou reformou, nakoľko počet produktívneho obyvateľstva rapídne klesá.

    Poďme diskutovať o tom, že i keď počet umelých potratov klesol oproti roku 1998, keď ich bolo najviac štatisticky podchytených takmer o tri štvrtiny, podiel potratov na 100 živo narodených detí sa stále pohybuje okolo 30 až 40 percent.

    Poďme diskutovať o pomoci matkám a rodičom postihnutých detí, o príprave zákonov, ktorými by sme mohli riešiť ekonomickú a sociálnu situáciu rodinám, zákony, ktoré budú v maximálne možnej miere integrovať do spoločnosti telesne postihnutých, zákony, ktoré uľahčia život tým, ktorí sa obetujú a sú ochotní priviesť na svet dieťa, aj keď nie je celkom zdravé. Poďme o tom diskutovať, aj keby sme rezervy v štátnom rozpočte museli hľadať na inom mieste.

    Poďme diskutovať o tom, ako zlepšiť situáciu v sociálnych zariadeniach pre telesne postihnutých a ako ešte viac zjednodušiť proces adopcie.

    Poďme diskutovať, nie rozprávať sa, keď jeden druhého možno mimovoľne počúvame ako teraz tu, ale už dopredu rozmýšľame nad svojimi budúcimi argumentmi. Pri takýchto „rozhovoroch“ totiž každý sleduje len svoju vlastnú myšlienkovú niť. Tieto idú paralelne vedľa seba, nepretnú sa a výsledkom je konštatovanie, že naše názory sú nezmieriteľné.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne a kolegovia. Poďme hľadať riešenie, ale pokiaľ je to len trochu možné, nie na úkor počatého života, a preto dnes nepodporme predkladanú novelu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Banáš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi pozorne počúvam dnešnú diskusiu a naozaj si netrúfam vstúpiť do nej z pohľadu odborného, možno ani z pohľadu morálneho, ale dovoľte mi, aby som reagoval ako otec, lebo sa tu dnes hovorí väčšinou o ženách.

    Keď sme čakali obe naše deti a pýtali sa nás naši priatelia, známi, že čo to bude, tak sme vždy hovorili, nám je to jedno, čo to bude, len aby to bolo zdravé. Myslím si, že toto je väčšinová odpoveď, ktorú dávali všetci tí, ktorí majú deti. Modlili sme sa, aby sme mali zdravé deti, samozrejme, že stalo sa a stáva sa, že sa narodia rodičom deti nezdravé a možnože, nechcem použiť to kruté slovo, neželané. Ale potom je už len na morálnej sile rodičov, či dokážu takéto dieťa, či ho budú chcieť vychovať alebo nie.

    Pred týždňom moja veľmi dobrá známa po 15-ročnom boji, po 15-ročnom boji mala tri deti, jedno z nich bolo geneticky vážne poškodené, to vzdala a dala toto dieťa, ktoré má dnes 16 rokov, do ústavu.

    Takže ja len chcem ukončiť. Možno je to veľmi silné, ale nepoznám prípad, že by sa nejakí dvaja ľudia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, rozhodli ísť do ústavu a dobrovoľne si vziať ťažko poškodené dieťa. Ešte som o tom nepočul. Ja nechcem vyznieť ako cynik, ale ľudia chcú mať zdravé deti, a keď sa také dieťa narodí, je to rozhodnutie istej vyššej sily, ale nemyslím si, som o tom hlboko presvedčený, že by mal niekto iný právo rozhodovať o tom, aby si toto dieťa museli nechať.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa. Ja som pripravený podporiť novelu tohto zákona a chcem vám povedať, že kedykoľvek si od vás vyprosím také paralely, že vy ponúkate život a tí, ktorí budú hlasovať za, že ponúkajú smrť. Je to obyčajná demagógia, ak to takto staviate, a len ma utvrdzujete v tom, aby som hlasoval tak, ako som sa rozhodol, aby táto demagógia nebola, nedajbože, demagógiou so štátnym požehnaním, ktorá bude v budúcnosti ovplyvňovať život svojprávnych, podotýkam, svojprávnych občanov tohto štátu.

    A k záveru vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, o čom všetkom bude treba diskutovať. Tak ja sa chcem opýtať: Kde ste boli aj s vašimi argumentmi, ktoré ste v závere svojho vystúpenia používali, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri schvaľovaní sociálnych zákonov v tejto Národnej rade.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa Záborská, použili ste spojenie, že potraty zapríčiňujú problémy v dôchodkovej reforme. No, zdá sa mi to dosť neetické a navyše deti, ktoré sa rodia s nejakými genetickými chybami, samozrejme, spoločnosť stoja, čo je dosť z ekonomického pohľadu trošku iný pohľad.

    A chcel by som povedať jednu vec. Teraz sa bavíme hlavne o ženách, ale ja vám poviem niečo ako otec postihnutého dieťaťa. To nie je len o tom, že matka, rodina, ale keď sa vám narodí postihnuté dieťa, lebo všetci tu hovoríte, počuli sme, videli sme, navštevujeme, ja to mám doma. A nechcite vedieť, ako sa vám zmení chod rodiny, keď sa vám narodí postihnuté dieťa. Verte mi, že to je problém pre muža, ženu, súrodencov. A je mi to naozaj ľúto, mám toho malého rád, a verte mi, že keby som mu mohol dať zdravie, tak mu dám kus svojho zdravia, ale nebráňte ľuďom sa slobodne rozhodnúť, lebo každý človek je slobodný. Slobodný sa rodí a slobodný zomiera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa. V motivácii, prečo chcem reagovať, ma predbehol pán poslanec Kolesár. Ja sa ohradzujem proti tomu, aby ste predkladateľov dávali do kategórie vrahov. Nie. Ja to budem opakovať donekonečna. Ani my nie sme za potraty, nie sme. Ale nemáte pocit, že ten trend je pozitívny práve preto, že sa môžu ľudia slobodne rozhodnúť?

    Začal som počítať neskoro, ale keď som začal počítať vaše výrazy poďme diskutovať, tak som ich napočítal 12-krát, ale boli aj predtým. Mňa len mrzí, prečo takéto výzvy nezaznievali, keď sa dávalo podanie na Ústavný súd. Veď podanie jednoznačne smeruje k zmene legislatívneho rámca, však si to nezakrývajme, a nás vydeľuje oproti iným krajinám.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ale nabudúce treba skôr.

    Nech sa páči, môžete reagovať, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja som veľmi pozorne počúvala mojich spoludiskutujúcich, ale kto pozorne počúval to, čo tu zaznelo, a to, čo som ja povedala, medzi prvými vetami bolo, že nechcem ísť cestou, aby som niekoho označila, že presadzuje smrť a ja presadzujem život. Avšak všetky pripomienky, ktoré zazneli, boli v intenciách triku zámeny pojmov a zámeny témy, o ktorých som hovorila na samom začiatku môjho vystúpenia v rozprave.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Heriban.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Napriek tomu, že podľa niektorých kolegov by sme nemali používať citáty katolíckych autorít, na úvod by som rád prečítal úryvok z Pastierskeho listu slovenských rímskokatolíckych biskupov.

    „Európsky parlament,“ citujem, „prijal v poslednom čase rezolúcie presadzujúce homosexuálne partnerstvá, umelé potraty a iné postoje ponižujúce a ohrozujúce človeka. Tento rozklad jednoty v morálnych otázkach sa však prejavuje aj v národných parlamentoch vrátane slovenského, pretože sa vytvára dojem, akoby väčšina mohla rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Vieme, že tento proces má svoj vplyv aj na život spoločnosti, na jednotlivcov. Ľudia zdôrazňujú svoju slobodu, svoje práva, svoju pravdu.“

    Tento citát vyjadruje možno podstatu nášho sporu. Slová sloboda a pravda sa dajú vyložiť mnohými spôsobmi. Otázkou zostáva, koho pravda platí, koho pravda je tá pravá, ako chceme našu pravdu presadzovať. Možno mnohí cítime, že v našom spore už momentálne nejde len o interrupcie. A určite v tomto spore nejde len o to, kto je za interrupcie a kto je proti nim.

    Chcem aj za svojich kolegov z ANO povedať, že mnohí, ktorí budú hlasovať za predloženú novelu zákona, sú proti interrupciám. Vieme, aký veľký zásah sú interrupcie do psychiky každej ženy. Ak je to tak, znamená to, že v tomto parlamente sedia poslanci, ktorí majú veľmi podobný názor. Ten názor je podobný, ale zároveň veľmi rozdielny. Rozchádzame sa v základnom filozofickom princípe. My si myslíme, že pravda nie je len jedna. „Je pravda denná a pravda nočná, pravda nemocných a pravda zdravých, pravda detí a pravda dospelých, pravda mužov a pravda žien, pravda profesorova a pravda študentova, pravda upratovačky a pravda podnikateľova.“ Voľne som parafrázoval Jakuba Demla, vynikajúceho českého spisovateľa, katolíckeho kňaza, a ako o sebe sám hovoril, „prekliateho človeka“, ktorý veľmi presne pomenoval, že s tou jedinou nemennou pravdou to nie je také jednoduché.

    Dalo by sa povedať, že existuje pravda KDH a pravda ANO, pravda SDKÚ a pravda Smeru. Náš hlavný rozpor teda možno nie sú interrupcie, náš hlavný rozpor je vyrovnávanie sa s pravdou. S inou pravdou, s pravdou niekoho iného. Na Slovensku nežijú len katolíci. Na Slovensku žijú aj evanjelici, židia, budhisti aj ateisti. Navyše mnohí veriaci katolíci nesúhlasia s jednoznačným názorom našich kolegov z KDH. Myslím si, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoju pravdu. Neznamená to, že sú automaticky všetci komunisti, neveriaci alebo v extrémnych vyhláseniach fašisti. Rád by som poznamenal, že väčšina z nás v ANO nebola v komunistickej strane a mnohí sme mali podobné problémy v živote ako naši kolegovia z KDH. Mnohí sme veriaci.

    V tejto súvislosti by som sa chcel obrátiť na vás, kolegov poslancov, len preto, že máme iný názor, ako je oficiálny názor cirkvi, máme byť v budúcnosti z tejto cirkvi vylúčení? Nemyslím si, že je správne, ak cirkev vytvára takýto tlak na poslancov, na parlament. Podľa môjho názoru je to ohrozenie pre všetkých poslancov nášho parlamentu a v tejto otázke neexistuje rozdiel medzi opozičnými a koaličnými poslancami.

    Predložená novela zákona je štandardná európska norma. Všetci sme si mohli prečítať štúdiu, ktorú pre nás pripravil Parlamentný inštitút, odbor analýz a vzdelávania. Okrem Írska celá Európa umožňuje žene urobiť toto zložité rozhodnutie, ak lekári zistia, že plod je ťažko geneticky poškodený. Takže žiadna nezodpovedná liberalizácia nám v tejto otázke nehrozí. Ak by sme túto úpravu neurobili, dostali by sme právny stav v tejto krajine do extrémnej neeurópskej pozície.

    Chcel by som sa ešte raz na chvíľu pozastaviť pri základnej situácii. Táto novela zákona nič neprikazuje. Nikomu. Ani veriacim, ani neveriacim. Táto novela len umožňuje mať na interrupcie iný názor.

    Na záver by som chcel ešte raz zopakovať. Budúce hlasovanie nebude o tom, kto je za interrupcie a kto je proti. Verím, že to bude hlasovanie o tolerancii, o schopnosti akceptovať aj tento iný názor. Toto hlasovanie bude o najdôležitejších ľudských právach, ktoré sa týkajú každého občana tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami tri poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Napriek tomu, že mi náš pán predseda kýva, aby som už nehovorila, nedá mi, aby som predsa len nezareagovala, a zhodou okolností je to zasa pán poslanec Heriban. 24. mája 2003 sa v Aténach uskutočnilo Valné zhromaždenie Európskeho fóra zdravotného postihnutia, čo je najvyššie fórum ľudí so zdravotným postihnutím v členských krajinách EÚ. Otvorila sa široká diskusia o prenatálnej diagnostike a o práve byť iný. Prijatá rezolúcia v bodoch 12 a 13 jasne hovorí o práve na život aj ľudí so zdravotným postihnutím a o požiadavke postaviť mimo zákona akúkoľvek formu diskriminácie týchto ľudí vrátane legislatívy týkajúcej sa potratu. Tak aj o tomto je tá pravda, o ktorej ste hovorili.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Heriban, nehnevajte sa, ale pravda je len jedna. Existuje len rôzna miera poznania pravdy. Nemôže byť viacej právd a my sme každý jeden, každý jeden človek a poslanci o to skôr, lebo na základe poznania pravdy prijímame zákony, prijímame celoštátne normy, povinní túto pravdu hľadať a z toho dôvodu som vyzývala na diskusiu.

  • Ja by som len chcela ubezpečiť pána poslanca, že môže hlasovať podľa svojho svedomia, pretože cirkevní predstavitelia dementovali informáciu o exkomunikácii za hlasovanie. A ešte by som chcela doložiť jednu pravdu, pravdu žien, ktoré si dali urobiť potrat. Hovoria, že určite je veľmi ťažké držať na rukách choré dieťa, ale je oveľa ťažšie mať na svedomí dať si urobiť potrat a zabiť si vlastné dieťa.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heriban, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem kolegyniam. Som rád, že som ich dokázal vyprovokovať, aby mi faktickými poznámkami povedali o ich pravde.

    Pani poslankyňa Záborská, ja si myslím, že to, o čom sa sporíme, je nie zložitá vec. V tejto spoločnosti majú ľudia na interrupcie rozdielny názor. My nemôžeme nájsť spoločnú reč, aj keby sme diskutovali a rozprávali sa ďalších desať rokov. Je to základná otázka a je to základný prístup k tejto téme. Ja viem pochopiť a ja sa vám priznám, že ja osobne mám podobný názor ako vy v KDH. Moje rozhodnutie by bolo rovnaké, ako je váš názor, ale to neznamená, že keď si myslím to čo vy, že si neviem predstaviť, že niekto je v situácii, že sa rozhodne inak. To je základný princíp liberálny, keď liberál vie počúvať aj menšinový názor a vie akceptovať aj názor, ktorý je iný. To znamená, súhlasím s vami, ja rozumiem všetkému, čo rozprávate, ale na druhej strane si myslím, že táto otázka je základná a zásadná a, bohužiaľ, nemôžem zmeniť svoje stanovisko.

    Pani poslankyňa Mušková, vlastne som odpovedal už v predošlom, že chápem vaše stanovisko a myslím si, že interrupcie sú veľmi zlá vec a každá žena, ktorá ich absolvovala, by vedela o tom rozprávať.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte pán predseda Národnej rady sa prihlásil do rozpravy, ale už, samozrejme, je po 19.00 hodine.

    Pán poslanec Minárik. Zapnite mikrofón pánovi Minárikovi.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní do skončenia tohto bodu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada bude pokračovať po 19.00 hodine až do skončenia tohto bodu.

    Takže, páni poslanci a panie poslankyne, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine.

    Dovidenia a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.