• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na otvorenie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím o pokoj v rokovacej sále. Chcem sa spýtať pánov poslancov, či majú všetci hlasovacie karty, aby sme nemuseli prerušovať rokovanie na technické prestávky. Prosím, páni poslanci, poslankyne, prosím, zaujmite miesto. Otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa stlačením tlačidla hlasovacieho zariadenia prezentovali. Zistím počet prítomných poslancov. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 116 poslancov je prítomných v rokovacej sále. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás informovať, že na dnešnom rokovacom dni... Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále! Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, poslanci Ševc a Žiak, poslankyne Brestenská a Mušková. Na 15. schôdzi overovateľmi budú poslanci Jozef Heriban a Jaroslav Jaďuš, ich náhradníkmi Tomáš Galbavý a Jozef Hrdlička.

    Program 15. schôdze vám bol rozdaný do lavíc, pristúpime k schvaľovaniu programu schôdze. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku môže poslanec v čase jednej minúty navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. Teraz sa pýtam pánov poslancov, kto chce takéto právo využiť. Pán poslanec Bódy...

  • Prepáčte, pán predseda, kolegovi Novotnému nefungovalo zariadenie, čiže len som chcel oznámiť.

  • Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov - SDKÚ, SMK a KDH, navrhujem vypustiť bod č. 13, tlač 210, z návrhu programu. Ide o novelu takzvaného interrupčného zákona, s tým, aby bol zaradený do návrhu programu schôdze až po rozhodnutí ústavného súdu. Tento procedurálny návrh považujeme za pravdivý, poctivý a férový z troch dôvodov. Po prvé, nikto nemôže prejudikovať rozhodnutia ústavného súdu s takou istotou, aby nevystavil parlament riziku, zákon bude po rozhodnutí ústavného súdu potrebovať okamžitú novelu, lebo by sme boli právne a politicky v neprehľadnej situácii. Po druhé, žiadna politická strana v parlamente nemá od voličov mandát na zmenu súčasného stavu, lebo si ho nepýtala. Jediným našim mandátom bude rozhodnutie ústavného súdu, ktoré nás zaviaže dať existujúci stav do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. A nemožno zavádzať verejnosť, akoby prebiehal boj o interrupcie, ide iba o jednu špecifickú oblasť a navyše chýba odborná diskusia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem ako posledný bod programu tejto schôdze návrh na voľbu člena Rady Slovenského rozhlasu a zdôvodňujem to veľmi jednoducho: Som si vedomý toho, že prebehli isté dohody v tomto zmysle, ale ak platí posledný právny výklad, ktorý sme použili pri Rade Slovenskej televízie ohľadne voľby riaditeľa Slovenskej televízie, tak v tejto chvíli vzhľadom na to, že pán Kállay sa vzdal členstva v Rade Slovenského rozhlasu, Rada Slovenského rozhlasu je vlastne nefunkčná. Ak člena rozhlasovej rady nezvolíme na tejto schôdzi, budeme ho voliť až v septembri a dovtedy Rada Slovenského rozhlasu nemôže pracovať, citujem len ten právny výklad, ktorý bol použitý pri Rade Slovenskej televízie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som navrhol takú zmenu programu, aby to nevyzeralo, že niečo odkladáme a s niečím sa zahrávame ako s horúcim zemiakom. Navrhujem, aby bod 13 z navrhovaného programu tejto schôdze bol zaradený do pevného času, to znamená zajtra o 9.00 hodine navrhujem prerokovať zákon o umelom prerušení tehotenstva.

  • Pán predseda, žiadam o presunutie bodu č. 17 ako bod 2. Ide o zákon vrátený prezidentom, zákon o telekomunikáciách. Doteraz všetky zákony vrátené prezidentom boli prerokúvané na schôdzi ako prvé. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ako bod 41 navrhujem zaradiť na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu predsedu pôdohospodárskeho výboru o aktuálnej situácii v poľnohospodárstve. Ďakujem pekne.

  • Viac poslancov s návrhom na zmenu alebo doplnenie programu sa nehlási. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Prvý návrh podal pán poslanec Hort, ktorý navrhuje vypustiť z rokovania 15. schôdze bod č. 13. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 61 za návrh, 55 proti, 14 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jarjabek navrhuje, aby Národná rada ako posledný bod schôdze prerokovala návrh na voľbu člena Rady Slovenského rozhlasu. Zatiaľ však, pán poslanec, nemám návrh z gestorského výboru. V prípade, že gestorský výbor počas rokovania 15. schôdze takýto návrh predloží, som pripravený na návrh troch poslaneckých klubov zaradiť túto voľbu, ale zatiaľ nemám návrh a jediný, kto môže takýto návrh predložiť, je gestorský výbor. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ak Národná rada schváli tento bod programu, som presvedčený, že gestorský výbor sa veľmi rýchlo zíde a túto situáciu vyrieši tak, aby mohla byť Rada Slovenského rozhlasu funkčným orgánom, lebo naozaj hrozí nefunkčnosť. Ja to hovorím len kvôli tomu. Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec, páni, schvaľujeme program, nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja chcem len pánu Jarjabkovi povedať, že to čo hovorí, žiaľ, nie je pravda. To sa týkalo toho, že keď má byť voľba predsedu rady, tak musia byť všetci, aby nikto nebol ukrátený o možnosť byť zvolený, ale bežne rada zasadá vtedy, keď je nadpolovičná väčšina. Čiže tu išlo len o to, že dokiaľ nie sú všetci zvolení, nemôže byť voľba predsedu, preto sme to takým spôsobom naháňali.

  • Páni poslanci, pre úplnosť informácie, dostal som list od pána Kállaya, ktorý som odstúpil výboru pre kultúru, vedu, vzdelanie, mládež a šport, aby postupovali podľa rokovacieho poriadku, vyzvali všetkých oprávnených navrhovať členov rady. Ak dostanem návrh z gestorského výboru, okamžite zaradím tento bod na rokovanie Národnej rady. Prosím, prezentujme sa, hlasujme teraz o návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý navrhuje zaradiť bod voľba člena Rady Slovenského rozhlasu ako posledný bod 15. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 45 za návrh, 22 proti, 69 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Lintner podal návrh, aby sme bod 13 prerokovali zajtra ako prvý bod schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 65 za návrh, 33 proti, 27 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Baška navrhuje, aby sme ako 2. bod 15. schôdze prerokovali vrátený návrh zákona o telekomunikáciách. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 71 za návrh, 15 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Posledný návrh podal pán poslanec Maxon, ktorý chce, aby ako 41. bod mohol podať predseda výboru pre pôdohospodárstvo správu pôdohospodárskeho výboru o aktuálnych otázkach poľnohospodárstva. Správu predsedu výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 64 za návrh, 18 proti, 47 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o programe 15. schôdze Národnej rady s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 120 za návrh, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že program 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že dnešného rokovania 15. schôdze sa chcel a chce zúčastniť pán prezident Slovenskej republiky. Prosím, aby sme pred jeho príchodom vyhlásili päťminútovú prestávku, ale prosím poslancov, aby zotrvali na svojich miestach v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

  • Päťminútová prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, páni poslanci, panie poslankyne. Dovoľte, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal pána prezidenta Rudolfa Schustera a aby som zároveň na balkóne rokovacej privítal excelencie pánov veľvyslancov krajín Európskej únie, ako aj pristupujúcich krajín do Európskej únie.

  • Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení k Európskej únii.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 261 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 261a. Prosím teraz pána premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby návrh uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady. Pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. Je pre mňa cťou a veľkým potešením, že môžem dnes pred vás predstúpiť s návrhom na vyslovenie vášho súhlasu s textom Zmluvy o pristúpení k Európskej únii. Zmluva predstavuje jeden z najvýznamnejších dokumentov v modernej histórii našej slovenskej štátnosti. Členstvo Slovenska v Európskej únii spolu s členstvom v organizácii Severoatlantickej zmluvy je potvrdením našej suverenity a zavŕšením procesu emancipácie Slovenska. Zmluva sa opiera o fundamenty hlbokých spoločenských, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré Slovenská republika podstúpila v uplynulom desaťročí. Tento dokument na piatich tisíckach strán zhŕňa výsledky bezmála troch rokov rokovaní našich expertov i politických predstaviteľov s partnermi v inštitúciách Európskej únie a v jej pätnástich členských štátoch. Rovnako je aj osnovou a pilierom našich väzieb v rozširujúcej sa únii rozvinutých demokratických štátov Európy na mnoho budúcich desaťročí. Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie a pristupujúcich krajín začalo podpisom zmluvy o pristúpení k Európskej únii v apríli tohto roku v Aténach písať novú kapitolu histórie európskeho kontinentu, novú kapitolu spolužitia európskych národov s rôznou historickou skúsenosťou.

    Po desiatich rokoch neúnavného úsilia a množstve neľahkých politických rozhodnutí máme dnes v rukách historické rozhodnutie o tom, či sa 1. mája budúceho roku stanú naši občania aj občanmi Európskej únie a Slovenská republika súčasťou medzinárodne uznávaného a nepochybne aj prestížneho zväzku európskych štátov, zväzku budovaného na pevných demokratických základoch, na rešpektovaní slobôd, práv jednotlivcov i odlišnosti národov a štátov.

    Vážené dámy, vážení páni, boli to tragické skúsenosti svetových vojen, ktoré vyústili začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia v jedinečný projekt dobrovoľnej integrácie štátov s cieľom predísť prostredníctvom úzkej hospodárskej a politickej spolupráce ďalším vojnovým konfliktom medzi rivalskými národmi. Prehlbovaním a rozširovaním spolupráce väzby pevneli, spoločenstvo šiestich silnelo a za necelé štyri desaťročia prerástlo v úniu pätnástich krajín s ambíciou vybudovať na európskom kontinente jednotný priestor slobody, spravodlivosti a prosperity postavený na základoch jednotného trhu ako aj ekonomicky najdynamickejšie sa rozvíjajúci a najviac konkurencieschopný región sveta.

    Ambíciou Slovenskej republiky bolo od prvého dňa jej vzniku pridať sa k slobodným krajinám Európy a stať sa súčasťou jej najúspešnejšieho projektu v modernej histórii. Podobnou cestou ako Slovensko sa po páde komunizmu rozhodli ísť ďalšie stredo- a východoeurópske krajiny. Osem z nich, vrátane Slovenska, spolu s Maltou a Cyprom, dostalo príležitosť stať sa súčasťou historického a bezprecedentného rozšírenia únie. Európska rada v Kodani pred desiatimi rokmi v júni 1993 rozhodla, že asociované krajiny strednej a východnej Európy, ktoré si to želajú, sa stanú členmi Európskej únie, ak preukážu svoju pripravenosť a schopnosť prevziať na seba záväzky z toho vyplývajúce.

    Pre hodnotenie pripravenosti krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii boli zároveň definované základné, takzvané kodanské kritériá. V politickej oblasti museli pristupujúce krajiny preukázať stabilitu, inštitúciu, garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a ochranu menšín. V ekonomickej oblasti potvrdiť existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám vo vnútri únie.

    Ďalším kritériom bola schopnosť kandidátskej krajiny zharmonizovať svoje právo s právom Európskej únie, osvojiť si ciele politickej, hospodárskej a menovej únie a prevziať na seba záväzky s členstvom v únii súvisiace. Povzbudení politickou vôľou členských krajín sme v roku 1993 uzavreli Dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám, takzvanú asociačnú dohodu. Vzápätí po tom, čo vstúpila do platnosti, sme v júni 1995, teda zhodou okolností presne pred ôsmimi rokmi, na samite Európskej únie vo francúzskom Cannes oficiálne predložili členským štátom žiadosť Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii.

    Vychádzajúc z posudkov Európskej komisie, ktoré vypracovala ako odpoveď na žiadosti všetkých asociovaných krajín, rozhodla Európska únia v roku 1997 na svojom koncoročnom samite v Luxemburgu o začatí prístupových rokovaní len s polovicou z celkového počtu dvanástich asociovaných krajín. Slovenská republika medzi nimi nebola, nakoľko ako jediná nespĺňala v tom čase politické kritériá pre otvorenie rokovaní o vstupe. Až o dva roky neskôr, keď sme odstránili nedostatky v politickej oblasti a získali dôveru našich európskych partnerov vo vývoj na Slovensku, sme na prahu nového tisícročia dostali pozvánku na otvorenie rokovaní. Bol to kľúčový moment vo vzájomných vzťahoch Slovenskej republiky s Európskou úniou. Začali sme rokovať s dvojročným sklzom, ale so skalopevným odhodlaním bezo zvyšku dobehnúť zameškané.

    Nasledovalo obdobie namáhavých rokovaní s Európskou úniou, počas ktorých muselo byť podniknutých mnoho odvážnych krokov, prijatých veľa zákonov, mnoho opatrení. Konkrétnymi činmi sme museli našich partnerov presvedčiť, že sme pripravení včas previesť do právneho poriadku Slovenskej republiky existujúce právo Európskej únie, známe pod francúzskym acquis communautaire. Samozrejme, presvedčiť aj o tom, že budeme vedieť toto právo implementovať. Rokovania prebiehali v rámci konferencie o pristúpení v tridsiatich a jednej rokovacích kapitolách. V súlade s našimi pôvodnými zámermi sa nám podarilo vyrokovať požadované prechodné obdobia. Dotýkajú sa takých dôležitých oblastí, ako je slobodný pohyb kapitálu, slobodné poskytovanie služieb, hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, dane, energetika či životné prostredie. V osobitne citlivých sektoroch, ako sú dane a životné prostredie, patrí dokonca rozsah prechodných období pre Slovensko k najdlhším.

    Maximum možného sme dosiahli aj v rozpočte a v poľnohospodárstve. V troch oblastiach sme akceptovali požiadavky na prechodné obdobia zo strany členských štátov únie. Tieto sa týkajú slobodného pohybu osôb, poľnohospodárstva a dopravy a vzťahujú sa horizontálne na všetky pristupujúce krajiny.

    Domnievam sa, vážené dámy a vážení páni, že azda budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že môžeme byť s výsledkami rokovaní, ktoré sme v rokoch 2000 až 2002 dosiahli, spokojní. A to nielen za rokovacím stolom v Bruseli, ale aj, alebo predovšetkým, doma. Na našich úradoch, v našich inštitúciách, v parlamente, vo fabrikách, vo verejnom i neverejnom sektore sa nám podarilo spoločne položiť dobrý základ pre členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii na ďalšie desaťročia. Kľúčovou bola bezo sporu podpora občanov a ich schopnosť a ochota znášať všetky úskalia, aj nepriaznivé, krátkodobo predovšetkým nepriaznivé dopady reforiem. Za úspech rokovaní vďačíme nielen mravčej práci našich expertov a negociátorov, ale prakticky bezvýhradnej politickej podpore, ktorej sa naše úsilie o vstup do únie tešilo tu v Národnej rade Slovenskej republiky a v celej našej vlasti.

    Rád využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval všetkým poslankyniam a všetkým poslancom súčasnej aj bývalej Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí k tomu prispeli. Rád by som sa poďakoval za naozaj širokú, bezprecedentnú podporu a jednotu, ktorá zavládla v našej spoločnosti aj vďaka takej širokej, bezprecedentnej jednote v Národnej rade Slovenskej republiky, pre ktorú sa členstvo Slovenska v Európskej únii stalo čímsi ako skutočným národným a štátnym záujmom bez ohľadu na tradičné delenie na koalíciu a opozíciu.

    Rovnako kľúčovou bola obrovská politická vôľa v členských štátoch Európskej únie prekonať jazvy štyroch desaťročí a rozšíriť úniu za hranice železnej opony, ktorá náš kontinent len donedávna naskrz pretínala. Rozhodujúca však bola vôľa našich občanov a mandát, ktorý vláde dali vo voľbách v roku 1998 a potom aj opätovne v roku 2002.

    Už som sa zmienil o Národnej rade Slovenskej republiky. Dobre si pamätáme to hektické obdobie desiatok a stoviek zákonov, ktoré bolo potrebné poschvaľovať, často pod obrovským časovým tlakom, pod tlakom úspešného ukončenia negociácií.

    Nerád niekoho vynechávam, ale napriek tomu, že sa tomu dnes nevyhnem, aj keď možno riskujem, že urobím trošku chybu a vynechám možno niekoho, koho by som vynechať nemal, by som predsa len chcel spomenúť aspoň niekoľkých z nás, ktorí rozhodujúcou mierou prispeli k nášmu úspechu. Za všetkých by som sa chcel poďakovať ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Bolo to jeho ministerstvo, ktoré koordinovalo celý negociačný proces. A azda nebudem ďaleko od pravdy, keď vyslovím osobitné ocenenie Jánovi Figeľovi, hlavnému negociátorovi, v tom čase štátnemu tajomníkovi, dnes predsedovi výboru, na ktorého pleciach ležalo negociačné bremeno. A nedá mi nespomenúť bývalých predsedov výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru, ktorí sa rozhodujúcou mierou v období negociácií podieľali na všetkých náležitých prácach, boli to František Šebej a Peter Weiss. Nesmierne sa teším dobrej spolupráci s pánom prezidentom Schusterom, s pánom predsedom Národnej rady Hrušovským, bolo nesmierne dôležité, je nesmierne dôležité, keď postoje najvyšších ústavných činiteľov v štáte v takých kľúčových otázkach, otázkach národného záujmu, otázkach štátneho záujmu sú jednotné. Myslím si, že predovšetkým občania Slovenskej republiky majú z tejto jednoty osoh.

    Po samite Európskej únie v Kodani v decembri minulého roku sme po mesiacoch napätia všetci pocítili obrovskú úľavu, azda aj eufóriu. Podarilo sa nám ukončiť rokovania a ukončiť ich úspešne a načas. Podpisom zmluvy alebo jej zapečatením sa však naša príprava na členstvo nekončí. Rovnako sa ani vývoj v únii nezastavil. Denno-denne si veľmi naliehavo uvedomujeme tieto skutočnosti. Navzdory svojej povesti je dnes totiž Európska únia vo svojej komplexnosti veľmi dynamickou konštrukciou. Už dva mesiace prakticky každý deň naši experti i politickí predstavitelia usadajú za jeden rokovací stôl s partnermi zo všetkých 25 členských a pristupujúcich krajín Európskej únie, aby s nimi spoločne určovali vývoj Európskej únie v každej jednotlivej oblasti jej pôsobnosti. Podpisom zmluvy o pristúpení už totiž Slovenská republika prestala byť objektom rozhodnutí Európskej únie, a stala sa ich aktívnym subjektom. Členské štáty sa zaujímajú o naše názory a hoci nemáme do vstupu do únie právo hlasovať, už dnes Európska únia pozorne počúva naše názory a naše stanoviská.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia. K dnešnému dňu je to presne desať a pol roka, čo sa Slovenská republika stala subjektom medzinárodného práva. Máme za sebou naozaj vzrušujúcu dekádu, rozchod s Českou republikou, budovanie štátu, formovanie štátnosti, transformáciu spoločenských a hospodárskych vzťahov, budovanie susedských vzťahov, vytváranie imidžu a získavanie rešpektu na medzinárodnej scéne a paralelne s tým tvrdé rokovania s najprestížnejšími medzinárodnými inštitúciami o podmienkach nášho členstva.

    Som veľmi hrdý a aj veľmi rád, že dnes môžem konštatovať, že sme vykonali obrovský kus práce a pozícia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne sa každým dňom upevňuje. Viem veľmi dobre, že to nebolo bez chýb, že to nebolo bez zakopnutí. Mnohému sme sa aj podučili. Mnohému sa ešte učiť musíme. Výsledky však hovoria jasnou rečou, členstvo v organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, združujúcej najvyspelejšie štáty sveta, je už niekoľko rokov realitou a pevne verím, že o rok bude realitou i naše členstvo v organizácii Severoatlantickej zmluvy a v Európskej únii.

    Stojíme teda vedno na prahu novej etapy histórie Slovenskej republiky. Etapy, v ktorej sa otvára príležitosť na dosiahnutie zásadného a nebývalého pokroku slovenskej spoločnosti. Etapy, v ktorej budeme môcť vplývať na našu vlastnú budúcnosť v takej miere, v akej sme predtým nikdy vplývať nemohli. Etapy, v ktorej budeme mať zodpovednosť nielen za svoj vývoj, ale aj za vývoj iných, pretože sa budeme spolupodieľať na ovplyvňovaní budúcnosti štátov a budúcnosti občanov celej Európskej únie.

    Slovensko bude patriť k menším členským krajinám a tomu bude zodpovedať aj váha jeho hlasov. Ani najväčším krajinám sa v spoločenstve s 25 alebo aj viac krajinami nepodarí presadiť všetko. Budeme sa musieť naučiť umeniu hľadať si podporovateľov a spojencov v takom širokom spoločenstve. Budeme sa učiť ešte viac umeniu kompromisu, ktorý je prijateľný pre všetkých. Len tie rozhodnutia, ktoré budú odrážať reálne potreby každého z členov únie, môžu byť dlhodobo stabilné. Zástupcovia Slovenska budú sedieť za každým rokovacím stolom, kde sa bude rozhodovať o konkrétnych veciach, o hospodárskej politike, doprave, poľnohospodárstve alebo povedzme životnom prostredí. Pre naše podniky a spoločnosti sa otvorí vyše 450-miliónový trh. Síce plný konkurencie, ale súčasne jeden z najkúpyschopnejších vo svete. Slovenskí študenti budú môcť jednoduchšie získavať poznatky na špičkových pracoviskách v zahraničí. Každý - a platí to najmä pre mladých ľudí - bude mať podstatne viac príležitostí na vlastnú realizáciu.

    Mohol by som ešte dlho vymenúvať, čo všetko nám členstvo v únii môže priniesť. Chcem však zdôrazniť jednu zásadnú skutočnosť. Pasívne sedenie za rozhodovacím stolom nepovedie automaticky k prijatiu rozhodnutí prospešných pre Slovensko. Apatické listovanie v zozname príležitostí nemá nič spoločné s premieňaním šance na skutočnosť, na úspech.

    Zužitkovanie príležitostí stojí úsilie, námahu aj odriekanie. Bez proaktívneho postoja a prístupu využijú ponúkané šance tí, ktorí nepodľahli pasivite, lenivosti alebo presvedčeniu, že im sa aj tak nič nemôže podariť.

    Slovensko vstupuje do zoskupenia krajín, ktorého jeden z hlavných princípov je solidarita. Vďaka solidarite budeme mať možnosť čerpať z finančných prostriedkov únie pre tie oblasti, ktoré to potrebujú. Budeme mať možnosť pokročiť v odstraňovaní regionálnych rozdielov, zlepšovať infraštruktúru, stimulovať podnikanie aj zamestnanosť. Vďaka solidarite budeme však aj my prispievať na rozvoj tých členských štátov, ktoré to potrebujú viac ako Slovensko. Členstvo v únii nesie so sebou aj posilnenie pocitu spolupatričnosti a spoluzodpovednosti.

    Dámy a páni, v uplynulom desaťročí sme vykonali mnoho práce na ceste do Európskej únie. Na naše úspechy môžeme byť, myslím, právom hrdí. Zdravé sebavedomie nám bude oporou v našom ďalšom úsilí.

    Predovšetkým musíme pokračovať v príprave na členstvo. Na jeseň predloží Európska komisia svoju poslednú správu o pokroku Slovenskej republiky v príprave na členstvo. Chceme pokračovať v trende neustáleho zlepšovania sa, aký sme nastúpili v roku 1999. Vieme však, že v oblasti čerpania prostriedkov z rozvojových fondov únie musíme zásadne zvýšiť úsilie a dohnať zameškané.

    Vláda urobí všetko pre to, aby sme v maximálnej možnej miere vyčerpali prostriedky, ktoré čerpať môžeme. Musíme ďalej pokračovať v preberaní a implementovaní legislatívy únie. Pracovníci štátnej správy a samosprávy budú postupne viac a viac spolupracovať priamo nielen s Bratislavou, ale aj s Bruselom. Súdy budú musieť vo svojich rozhodnutiach začať aplikovať právo únie. Rovnako aj hospodárske a ďalšie subjekty budú musieť prejsť procesom adaptácie na členstvo v únii.

    Myslime na to, pripravujme sa, ale nemajme pritom prehnané obavy. Neodčerpávajme si silu strašením. Už dnes existuje veľa podnikov, ktoré sa správajú, akoby sme boli členmi únie, a sami hovoria, že 1. máj 2004 pre nich nebude znamenať prakticky žiadnu adaptačnú zmenu. Rovnako tak si myslím, že by sme možno nenašli žiadne dramatické rozdiely medzi tým, ako sa cítili a boli na vstup pripravení obyvatelia krajín, ktoré vstupovali pred nami. Som si istý, že Slovensko sa rovnako dobre a prirodzene adaptuje na podmienky Európskej únie, ako to bolo u našich predchodcov v tomto procese, a že pocíti prínosy vstupu do Európskej únie, tak ako to pocítili oni.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ostatné zasadnutie Európskej rady v Solúne rozhodlo, že v októbri sa začne medzivládna konferencia o reforme únie. Konferencia, na ktorej sa zúčastníme v takom istom postavení ako členské krajiny. Táto konferencia bude vychádzať z návrhu ústavnej zmluvy vypracovanej Konventom o budúcnosti Európy. Výsledok medzivládnej konferencie, na ktorom sa zúčastnené krajiny dohodnú, zavŕši diskusie o spôsobe fungovania rozšírenej únie, ktoré sa viedli počas posledných rokov. Očakávam, že to bude Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktoré vykonajú najväčší diel práce na posudzovaní návrhu ústavnej zmluvy, na rokovaní o nej a pri jej samotnej ratifikácii.

    Slovensko bude na činnosti únie participovať prostredníctvom svojich zástupcov. Niektorým z nich, napríklad ministrom, vyplývajú príslušné povinnosti priamo zo zastávanej funkcie. Iných nominujeme do príslušných inštitúcií sami. Najneskôr na jar budúceho roka vyberieme zástupcu Slovenska v Európskej komisii. Potom v júni občania v priamych voľbách vyberú z kandidátov našich poslancov v Európskom parlamente.

    Ďalšia úloha, pred ktorou stojí slovenská politická elita, je vybrať takých kandidátov, ktorí budú po odbornej aj osobnostnej stránke kvalitnými, zodpovednými reprezentantmi našej vlasti.

    Vstupom do Európskej únie sa staneme plnoprávnymi členmi, avšak na pripojenie sa k niektorým politikám si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Mám predovšetkým na mysli takzvané schengenské acquis a Európsku menovú úniu, alebo inými slovami zavedenie jednotnej meny.

    Slovensko má záujem, aby sa čo najskôr eliminovali akékoľvek bariéry obmedzujúce voľný pohyb jeho občanov, občanov Slovenskej republiky. Súčasne sme si vedomí, že záväzky vyplývajúce z príslušného acquis je potrebné splniť bez najmenších pochybností, pretože uvedená oblasť je oblasťou bezpečnosti obyvateľov a vzájomnej dôvery medzi štátmi.

    Som veľmi rád, že sa pomaly rozbieha diskusia o zavedení spoločnej meny. Jej výhody, jej nevýhody ako aj kritériá pre jej zavedenie sú nám známe. Musíme veľmi dôkladne posúdiť, za akých podmienok a kedy bude pre Slovensko výhodné, aby k zavedeniu eura pristúpilo.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Slovenská republika uzavrela rokovania o vstupe do Európskej únie a podpísala prístupovú zmluvu. Občania Slovenskej republiky sa v májovom referende nespochybniteľne vyjadrili v prospech vstupu do Európskej únie. Dovoľte mi v mene občanov Slovenskej republiky vysloviť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasom so zmluvou o pristúpení k Európskej únii opätovne potvrdí svoju jednoznačnú podporu vstupu Slovenskej republiky do únie prosperujúcich, demokratických štátov Európy a zabezpečí tak realizáciu vôle občanov Slovenskej republiky. Pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi premiérovi. Teraz poprosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Figeľa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu prístupovej zmluvy vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, výboru pre zahraničie. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, ctené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, excelencie, členovia diplomatického zboru, milí hostia. Dovoľte, aby som vám predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii pod tlačou 261.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 265 z 11. júna tohto roku na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský určil zahraničný výbor, ktorý týmto podáva správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo všetkých ostatných výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 30. schôdzi 25. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na 18. schôdzi 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

    Na 13. schôdzi Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 25. júna bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo odporučené Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo na svojej 11. schôdzi 18. júna odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods.5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu 18. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prijal 19. júna uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prijal 25. júna uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, čím má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na mimoriadnej schôdzi 19. júna prijal uznesenie, v ktorom odporúča vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a odporúča Národnej rade, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Zahraničný výbor dňa 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prijal 26. júna uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody 25. júna prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení je medzinárodná podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre európsku integráciu 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o pristúpení k Európskej únii bola schválená uznesením zahraničného výboru 27. júna.

    Vážený pán predseda, na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    To je spoločná správa, vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili celkom jedenásti páni poslanci. Siedmi za poslanecké kluby, pán poslanec Béreš za poslanecký klub ANO, pán poslanec Bárdos za poslanecký klub SMK, Petra Masácsová za poslanecký klub SDKÚ, Ján Figeľ za poslanecký klub KDH, pán poslanec Vojtech Tkáč za poslanecký klub Ľudovej únie, pán poslanec Fajnor, Komunistická strana Slovenska a pán poslanec Fico za poslanecký klub strany Smer. Ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Ondriaš, Banáš, Tibor Mikuš, Samuel Zubo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako dám slovo prvému písomne prihlásenému rečníkovi do rozpravy, chcem vás informovať, že pán prezident z dôvodu svojich prezidentských a protokolárnych ústavných povinností nemôže byť prítomný na ďalšom prerokúvania tohto bodu programu. Preto prerušujem teraz na 5 minút rokovanie schôdze Národnej rady. Prosím, aby ste povstali, odprevadím pána prezidenta z rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania na 5 minút.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály . Budeme pokračovať rozpravou o prerokúvanom návrhu prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Európskej únii. Poprosím pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, poprosím pána poslanca Figeľa, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a pána poslanca Béreša, aby zaujal miesto pre rečníkov ako prvý prihlásený za poslanecký klub strany ANO do rozpravy o prerokúvanom bode programu. Nech sa páči, pán poslanec Béreš. Pán poslanec Béreš. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na rokovania, pána poslanca Béreša, aby predniesol svoje vystúpenie, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, excelencie, kolegyne, kolegovia. Národná rada Slovenskej republiky stojí dnes pred jedným z najzávažnejším a najďalekosiahlejších rozhodnutí za svoje desaťročné pôsobenie v podmienkach samostatného Slovenska. Stojíme pred rozhodnutím, ktoré zásadným spôsobom zmení a zlepší medzinárodné postavenie Slovenska a súčasne posilní a definitívne potvrdí spojenectvo Slovenska s ďalšími 24 štátmi zjednotenej Európy. Pán predsedajúci, keby ste mohli zabezpečiť poriadok, lebo páni poslanci ma vyrušujú svojou vravou. Nie všetci, ospravedlňujem sa tým, ktorí počúvajú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Slovensko má možnosť stať sa členom spoločenstva slobodných národov, ktoré súperenie nahradili strategickým spojenectvom. Vstupom do únie sa rozšíri priestor slobody a možnosti pre realizáciu tak jednotlivcov, ako aj pre Slovenskú republiku ako takú. Hospodárska integrácia, ktorá proces zjednocovania začala, sa transformovala do štyroch základných slobôd - slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu vytvorili základ vnútorného trhu únie. Európska únia už dnes predstavuje najväčší spoločný trh na svete a čoskoro sa rozšíri o 10 členských krajín. Vybudovaním vnútorného trhu vytvorilo podmienky pre politickú integráciu kontinentu. Občania členských štátov nadobudli štatút občanov Európskej únie. Môžu sa slobodne pohybovať, usádzať, pracovať a študovať vo všetkých členských štátoch únie. Môžu voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách v mieste svojho trvalého pobytu bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Používajú v tretích krajinách diplomatickú a konzulárnu ochranu od každého členského štátu únie. Môžu sa obracať na európskeho ombudsmana. K týmto právam sa po prijatí pracovnej ústavnej zmluvy pridá rozsiahly katalóg základných práv a slobôd stelesnený v Charte základných práv Európskej únie. Maastrichtská zmluva položila základy pre vytvorenie spoločného európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom spolupráce v oblasti vnútra a justície. Maastrichtská zmluva takisto položila aj základy pre spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany, aby na svetovej scéne za ekonomickým obrom, ktorým Európska únia je už bezpochyby dnes, stála aj reálna politická sila.

    Všetky tieto čiastkové a postupné kroky kodifikuje ústavná zmluva pripravená Konventom o budúcnosti Európy, ktorý výsledok svojej činnosti predložil na samite v Solúne. Na príprave ústavnej zmluvy sa Slovensko podieľalo už ako plnoprávny člen únie a rovnaké postavenie budeme mať aj pri jej definovanom schvaľovaní na blížiacej sa medzivládnej konferencii.

    Európa teda stojí na prahu v skutku historických zmien. Rozširovanie a prehlbovanie európskej integrácie idú ruka v ruke a je to dobré, že napriek rôznym historickým skúsenostiam je dnes Slovensko v plnom rozsahu pri tom a je aktívnym aktérom a nielen pasívnym objektom zmien, ktoré zásadným spôsobom menia tvár novej Európy. V tomto zmysle vytvára európska integrácia nový priestor aj pre realizáciu našich národnoštátnych záujmov. V prípade úspechu nášho hlasovania slovenský hlas po 1. máji 2004 zaznie na všetkých relevantných európskych fórach. Potom bude záležať už len od nás, či z tejto možnosti vyťažíme maximum. Sloboda však nie je len príležitosť, ale aj záväzok. Nevyhnutnou súčasťou slobody je aj zodpovednosť. Preto si náš vstup vyžiada maximálnu pripravenosť a hlavne profesionalitu. Vstup do únie prinesie nielen príležitosti, práva a finančnú pomoc, ale aj rozsiahle povinnosti. Už nikdy sa v Európe nebude rozhodovať o nás bez nás. Súčasne sa však ani nebudeme mať na koho iného vyhovárať, tak ako to bolo niekedy doteraz. 5000 strán textu prístupovej zmluvy, ku ktorej sa dnes vyjadríme, stelesňujú všetky doterajšie výsledky európskej integrácie a určuje miesto Slovenska v nej. Je výsledkom dlhých a náročných rokovaní Slovenska s Európskou úniou a jej členskými štátmi. Je dobrým východiskom a základom pre úspešné pôsobenie Slovenska v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky sa k vstupu do Európskej únie vyjadrili v májovom referende. Dnes je na nás, aby sme ako najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky definitívne vyjadrili svoju vôľu stať sa súčasťou procesu, ktorý prvýkrát v histórii nášho kontinentu zjednocuje európske národy na základe ich slobodnej vôle.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dnešným hlasovaním môžeme zavŕši jednu významnú etapu vo vývoji Slovenska. Dostávame sa na koniec etapy vývoja nášho národa a spoločnosti, ktorá začala 17. novembra 1989, pokračovala nadobudnutím samostatnosti, budovaním základov samostatného štátu, rozsiahlou spoločenskou, politickou a ekonomickou transformáciou spoločnosti. Nejde o koniec cesty. Najmä v oblasti spomínanej transformácie má Slovensko ešte dlhú cestu pred sebou. Nekončí sa integrácia. Dnešným hlasovaním však môžeme dať strategickému smerovaniu Slovenska významný impulz. Môžeme formálne a definitívne potvrdiť našu príslušnosť a zakotvenie v európskom, respektíve v euro-atlantickom geopolitickom priestore. 10. apríla tohto roku sme schválili pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej aliancii. Jednou nohou v euro-atlantickom priestore stability, slobody a bezpečnosti teda už stojíme. Dnes tam môžeme vkročiť definitívne.

    Dámy a páni, dovoľte mi záverom, aby som zaďakoval všetkým, ktorí v tomto prístupovom prístupe naozaj vykonali maximum a zároveň mi dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Aliancie nového občana povedal, že klub vysloví súhlas Národnej rady so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy, za poslanecký klub SMK pán predseda klubu Gyula Bárdos. Nech sa páči, pán predseda.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, členovia vlády, poslankyne, poslanci, ctení hostia. Mimoriadna dôležitosť historických okamihov udalostí sa zvyčajne ukáže až z perspektívy niekoľkých desaťročí. To však, že stojíme na prahu novej éry vo vývoji Slovenskej republiky, azda uzná každý z nás. Ak sa budúce generácie budú oboznamovať s históriou tých desaťročí, v ktorých žijeme my, pravdepodobne budú hodnotiť podobne roky, mesiace a dni, ktoré sú za nami, alebo tesne pred nami. Uvedomujúc našu zodpovednosť za budúcnosť Slovenskej republiky a za jej občanov musíme konať tak, aby tieto generácie, naše deti, vnúčatá mohli byť hrdí na konanie svojich matiek a otcov. Pre štát, ktorý disponuje obmedzenejšími možnosťami v porovnaní s najväčšími krajinami Európskej únie, je mimoriadne dôležité, aby si našiel svoje miesto v rozsiahlom spoločenstve európskych národov, aby mal jasnú víziu o jej budúcnosti.

    Ešte na začiatku európskych integračných procesov, otcovia zakladatelia Európskych spoločenstiev Robert Schuman a Jean Monnet definovali hranice spoločenstva tak, že sú tvorené tými štátmi, ktoré nechcú participovať na integračných procesoch. Vtedy pred polstoročím túto skupinu tvorili aj také štáty ako Veľká Británia alebo Dánsko, členstvo ktorých v Európskej únii je v súčasnosti samozrejmosťou.

  • Pán poslanec Přidal!

    Gy. Bárdos, poslanec: V budúcnosti budú hranice európskych integračných procesov tvorené tými štátmi, ktoré chcú participovať na tomto najväčšom európskom projekte v histórii. Každý z týchto štátov, národov a národností prinesie do spoločnej európskej rodiny niečo, čo je špecifické. Hodnoty, vízie, nadanie a tvorivosť ľudí, jedinečnú kultúru, civilizačné dedičstvo a historické skúsenosti. Tieto hodnoty, vízie a dedičstvá totiž spolu tvoria tú európsku kultúru, ktorá už niekoľko desaťročí vo veľmi významnej miere ovplyvňuje osud celej našej planéty. Preto zachovanie týchto jedinečných hodnôt a kultúrnej a civilizačnej pestrosti je zárukou toho, že Európa aj v budúcnosti bude znamenať to, čo vždy znamenala, maják civilizácie a hybnú silu ľudstva. Avšak Európa môže byť Európou len vtedy, ak sa národy a národnosti strednej a východnej Európy vrátia do tohto celku a budú aktívne spoluvytvárať spoločnú európsku víziu.

    Čím môže Slovenská republika prispieť k tomuto spoločnému európskemu snu? Po prvé, nadaním a vzdelaním svojich obyvateľov. Po druhé, túžbou ľudí po slobode a pevnou vôľou, ktorou počas uplynulých desaťročí dokázali vzdorovať proti permanentným pokusom na potláčanie ich osobných slobôd.

    Drvivá väčšina obyvateľov Európskej únie dnes už nevie, čo to znamená žiť v diktatúre, ktorá kruto popiera aj najzákladnejšie demokratické hodnoty, také dôležité pre dôstojnosť a slobodný rozvoj jedinca a komunity. Preto dedičstvo historických udalostí v roku 1968 alebo 1989, na ktoré môžeme byť právom hrdí, znamená takú vzácnu historickú skúsenosť pre Európu budúcnosti, ktorá pomôže pochopiť - a čo je nemenej dôležité - aj správne hodnotiť udalosti mimo nášho kontinentu a zároveň znamená aj neustále varovanie, akési permanentné memento, akú veľkú hodnotu majú princípy demokracie a slobody. Okrem spomenutých a bezpochyby mimoriadne dôležitých faktorov je tu ešte jeden prínos stredoeurópanov, vrátane Slovenskej republiky, ktorý prinesú do Európskej únie. Je to historická skúsenosť, ktorá poukazuje na to, že mierové spolužitie medzi národmi a národnosťami, trpezlivosť a umiernenosť v interetnických vzťahoch znamená nevyhnutný predpoklad pre mier, prosperitu a rozvoj.

    Národy strednej Európy žili spolu vo veľkých mnohonárodných štátnych útvaroch počas niekoľkých stáročí, v ktorých bolo mierové spolužitie medzi príslušníkmi rôznych národností samozrejmosťou. V 19. a 20. storočí boli tieto špecifické tradície narušené vlnami intolerancie a nenávisti, avšak nič ani bezbrehý nacionalizmus nemohol a nemôže vymazať z kolektívnej vedomia národov v regióne pocit nevyhnutnosti, vzájomnej odkázanosti. Ako pre Európu typický príklad spomeniem, že aj medzi najväčšími rivalmi je možné zmierenie, dokonca silné priateľstvo, ktoré je hodné nasledovania. By som chcel uviesť už toľkokrát spomínané francúzsko-nemecké vzťahy. Z tohto mimoriadne komplikovaného okruhu by som chcel vytrhnúť jeden moment, ktorý však nesie priam symbolický odkaz. Je to život Roberta Schumana. Schuman ako obyvateľ Alsaska-Lotrinska bojoval v prvej svetovej vojne v cisárskej nemeckej armáde proti Francúzom. Po znovupripojení tohto územia k Francúzsku sa automaticky stal francúzskym občanom a po úspešnej kariére ministrom zahraničných vecí Francúzskej republiky po druhej svetovej vojne.

    Potom, čo si oba veľké národy Európy uvedomili, že ich neustála rivalizácia, ktorá od roku 1870 vyústila do troch vojen, ktoré spustošili oba štáty, im namiesto očakávanej veľkosti priniesla len utrpenia a úpadok, normalizovali svoje vzťahy a začali s budovaním spoločnej budúcnosti. Robert Schuman sa stal otcom celého procesu, ktorý tento vývoj ovplyvňoval v dominantnej miere. Tento príklad som prezentoval aj preto, aby som na živote jednotlivca demonštroval možnosť takéhoto procesu pre tých, pre ktorých sú historické procesy medzi národmi príliš vzdialené.

    Maďarská komunita v Slovenskej republike sa hrdo hlási k multikulturalite, k odkazu zmierenia a vzájomného spolužitia národov, ako aj k myšlienke a hodnotám európskej integrácie, lebo veríme, že spomínané hodnoty tvoria jeden z jej základných pilierov. Po roku 1989, odkedy obyvatelia nášho štátu majú možnosť aj reálne ovplyvňovať zahraničnú politiku, stála maďarská komunita vždy na strane proeurópskej politiky a nepretržite podporovala členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Strana maďarskej koalície a jej predchodkyne ako zástupcovia záujmov maďarskej komunity na Slovensku a nositelia jej hodnôt budovali počas uplynulého desaťročia svoju politiku na tejto báze. Podporujeme a vždy sme podporovali členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii nezávisle od toho, či sme boli v opozícii alebo sme boli súčasťou - alebo sme - vládnej koalície. Lebo považujeme ju za najlepší rámec nielen pre rozvoj menšín, ale aj pre Slovenskú republiku.

    Na záver by som chcel pripomenúť ešte jeden faktor, ktorý bude podľa nás najväčším prínosom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Všetky pozitíva a prínosy Európskej únie je možné zhrnúť do jedného slova, ktoré však vyjadrí azda všetko pozitívne, čo súvisí s naším členstvom v únii. Je tu možnosť, možnosť na slobodnejší a lepší život, čo musí byť samozrejmosťou pre každého občana. Možnosť na rozvoj, a nielen z hľadiska materiálnych hodnôt, možnosť osobného rozvoja, možnosť na kvalitnejšie vzdelanie, sebazdokonaľovanie, cestovanie, získanie širokospektrálnych skúseností. Možnosť na to, aby sme už nikdy nemuseli s úzkosťou myslieť na niektoré slabosti našej demokracie.

    Samozrejme, každý z nás si uvedomuje, že Európska únia nie je zázračný liek, ktorý okamžite vyrieši všetky naše problémy. Naše vlastné problémy si musíme vyriešiť my sami. Veď my poznáme najlepšie korene našich problémov, mentalitu našich ľudí a prostredie, v ktorom tieto problémy existujú. Význam Európskej únie pre našu budúcnosť spočíva v tom, že umožní efektívnejšie riešenie týchto problémov, vytvára možnosti na ich elimináciu, avšak využívať tieto možnosti a konať musíme my sami.

    Vážené dámy, vážení páni, pričlenením sa k Európskej únii sa Slovenská republika pripojí k jedinečnému projektu v dejinách ľudstva, ktorý sa možno začal už v časoch antických bájí. Všetko sa začalo mýtickým únosom v bájnej Európe a postupne sa vytvárala identita založená na kresťansko-židovskej morálke, na rímskom práve, gréckej antickej filozofii, na hodnotách a víziách renesancie v optimizme osvietenstva a po tragédiách 20. storočia na uznaní nevyhnutnosti spolupráce, vzájomnej tolerancii a rešpektu. Samozrejme aj, keď to je jedinečný proces v dejinách ľudstva, predsa bol a je kreovaný ľuďmi a ako všetko ľudské, ani to nie je dokonalé. Avšak napriek všetkým nedostatkom európske integračné procesy dokázali vytvoriť také podmienky pre rozvoj kontinentu, výsledkom ktorých bola nevídaná prosperita a rozvoj národov Európy. Tým, že máme možnosť participovať na tomto projekte, sme získali jedinečnú šancu. Parafrázujúc slová Winstona Churchilla, táto hodina je jedna z našich najlepších momentov v našom živote a môžeme byť hrdí, že môžeme byť pri tom, keď Národná rada Slovenskej republiky vysloví súhlas.

    Vážený pán predseda Národnej rady, prítomní členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, Strana maďarskej koalície podporovala a podporuje integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, preto naše hlasovanie bude v prospech nášho vstupu do únie. Poslanecký klub Strany maďarskej koalície bude hlasovať za vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Petra Masácová. Nech sa páči, ďalšia prihlásená do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení hostia. Slovensko sa dnes dostáva k významnému medzníku svojho vývoja. Dnešné hlasovanie dá symbolickú bodku za rokmi úsilia celej našej spoločnosti. Myšlienka európskej integrácie bola prítomná už v prvých chvíľach návratu slobody do našej krajiny. Už v novembri 1989 bol návrat do Európy jedným zo základných hesiel nežnej revolúcie. Všetci si asi spomenieme na emócie, ktoré sprevádzali strihanie ostnatého drôtu na rakúsko-slovenskej hranici. Inými slovami, návrat slobody a demokracie na Slovensko a náš návrat do Európy boli od počiatku revolučných udalostí vnímané ako dve strany jednej mince.

    Rada by som využila túto príležitosť a ocenila úsilie všetkých, ktorí sa podieľali na úspechu našej integrácie do Európskej únie. Chcem poďakovať občanom, ktorí opakovane určili strategické smerovanie Slovenska tým najdemokratickejším spôsobom, vo voľbách, a v neposlednom rade aj v referende o pristúpení. Ocenenie si zaslúžia mimovládne organizácie, ktoré zohrali významnú úlohu pri transformácii našej spoločnosti, a podnikateľský sektor, ktorý významne prispel k prechodu na trhovú ekonomiku. Vďaku si zaslúžia i orgány verejnej správy. Od miestnej samosprávy až po ústredné orgány štátnej správy a najvyšších ústavných činiteľov, ktorí celý proces integrácie riadili a zastrešovali. Ako členka Zahraničného výboru Národnej rady by som osobitnú vďaku rada vyjadrila predsedovi zahraničného výboru a hlavnému vyjednávačovi Slovenska pánovi Figeľovi.

    Taktiež si veľmi cením skutočnosť, že taká zásadná otázka, akou je naša integrácia do Európskej únie, získala na Slovensku širokú podporu. Integrácia do Európskej únie bola dlhodobo predmetom širokého konsenzu tak spoločnosti, ako aj na pôde Národnej rady, čo výraznou mierou prispelo k jej úspešnému zavŕšeniu. Pre naše integračné úsilie bolo charakteristické obrovské úsilie, ale i realistický prístup. Tento sa prejavil už v našej negociačnej pozícii prezentovanej 15. februára 2000, kde sme si ako dátum vstupu do únie stanovili rok 2004. Bolo to v čase, keď sa uvažovalo, že krajiny, ktoré otvorili negociácie v rámci prvej, takzvanej luxemburskej skupiny, by mohli vstúpiť do únie už v roku 2002. Vývoj následne potvrdil nielen našu schopnosť dostihnúť zameškané, ale aj reálnosť nášho odhadu.

    Realizmus sa preniesol aj do vyjednávania s Európskou úniou, takto, realisticky je potrebné vnímať aj výsledok rokovaní, ktorý sa premietol do prístupovej zmluvy, ktorú máme dnes na stole.

    Je potrebné vnímať ju ako kompromis medzi slovenskými záujmami a záujmami Európskej únie, respektíve jej jednotlivých členských štátov. Možno povedať, že v rokovaniach sa podarilo dosiahnuť dobré a vyvážené výsledky vo všetkých kapitolách. Slovensko dosiahlo výsledky porovnateľné po všetkých stránkach s ostatnými pristupujúcimi krajinami. Do únie nevstupujeme na 5 či 10 rokov. Z hľadiska nášho členstva v únii preto dojednané prechodné obdobia predstavujú len nevyhnutý a čiastkový nástroj na dosiahnutie celkového kompromisu, nástroj na preklenutie úvodného obdobia bezprostredne nadväzujúceho na rozšírenie únie.

    Slovensko bude po vstupe čistým príjemcom z rozpočtu Európskej únie, a teda neprerobí ani z fiškálneho hľadiska. Našu integráciu však nemožno vnímať len z ekonomického hľadiska, hoci bol záver prístupových rokovaní poznačený hektikou súvisiacou s dojednávaním finančného rámci rozšírenia dotácií do poľnohospodárstva, kvót na cukor a podobne. Podstata nášho integračného úsilia mala hlbšie korene. Slovensko sa vstupom do Európskej únie definitívne vracia do svojho prirodzeného geopolitického priestoru, z ktorého sme boli 40 rokov umelo vyčlenení železnou oponou. Potom, čo sme boli v Luxemburgu vyčlenení z prvej skupiny štátov, ktoré začínali prístupové negociácie, a potom, čo sa nám v Helsinkách vytvorila reálna príležitosť na ich dostihnutie, sme presadzovali myšlienku spoločného vstupu krajín V4 do Európskej únie. Dnes je naplnenie tohto cieľa veľmi blízko. Stredná Európa vstupuje do Európskej únie ako kompaktný a úzko spolupracujúci celok. Vstupom do únie získavame reálne slovo na rozhodovaní o ďalšom vývoji Európy. Stávame sa súčasťou slobodného európskeho priestoru spoločenskej, kultúrnej a hospodárskej výmeny. Nerozširuje sa len priestor pre slobodnú realizáciu jednotlivcov, ale aj pre realizáciu národných záujmov. Integráciou sme nesledovali len každému známy imperatív vyplývajúci z vysokej miery otvorenosti slovenskej ekonomiky a jej silnej naviazanosti na európsky trh. Integrácia otvára Slovensku nové možnosti pre uplatňovanie svojich národných záujmov.

    Praktické uplatnenie príležitostí, ktoré Európska únia ponúka, bude záležať už len od nás. Na pamäti musíme mať i to, že vstupom do Európskej únie integrácia nekončí, vstupom nezískavame len práva, ale preberáme aj povinností. Nebudú sa týkať len intenzívne medializovanej schopnosti čerpania európskych fondov, ale implementácie európskych politík ako celku. Mimoriadne požiadavky budú, okrem iných, kladené aj na Národnú radu Slovenskej republiky. Parlament bude spolu s vládou niesť primárnu zodpovednosť za prijímanie implementačnej legislatívy. Stojíme pred medzivládnou konferenciou, ktorá schváli definitívne znenie ústavnej zmluvy. Je pravdepodobné, že ústavná zmluva zakotví postavenie národných parlamentov ako istých strážcov princípu subsidiarity v Európskej únii a teda garantov rovnováhy rozdelenia moci medzi EÚ a jej členské štáty. To všetko sú úlohy, ktoré bude musieť Národná rada plniť nad rámec svojich dnešných povinností.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Milan Rastislav Štefánik raz povedal, nemôžeme udalosti tvoriť, tie sú výsledkom tisícich faktorov, na ktoré nemáme, na všetky vplyv, môžeme im dať však určitý smer, útvar. A presne takúto príležitosť máme dnes, dnešné hlasovanie zásadným spôsobom určí strategické smerovanie Slovenska. Slovensko je súčasťou významným dejinných zmien, ktoré od roku 1989 zmenili mapu Európy na nepoznanie. Viaceré z nich sme sami iniciovali a riadili, ďalšie nás len nepriamo ovplyvnili a na mnohé ešte stále hľadáme odpovede. Jednu z tých najdôležitejších odpovedí dáme občanom Slovenskej republiky práve dnes.

    Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, poslanecký klub SDKÚ bude hlasovať za vyslovenie prístupu Slovenska do Európskej únie. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Teraz je prihlásený za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán predseda zahraničného výboru, donedávna hlavný vyjednávač Ján Figeľ. Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia. Súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikačným podpisom prezidenta republiky sa završuje dlhoročné úsilie Slovenska o získanie miesta v spoločenstve slobodných, demokratických krajín, vytvárajúcich dnes Európsku úniu. KDH sa od počiatku svojho pôsobenia na politickej scéne usilovalo o dôstojné a silné medzinárodné postavenie Slovenska, o jeho európsku hviezdičku. Takýto cieľ v zmysle rovnoprávneho postavenia Slovenskej a Českej republiky v spoločnej Európe sme presadili už do vládneho programu česko-slovenskej vlády po prvých slobodných voľbách v roku 1990. V rokoch zápasu o charakter slovenskej štátnosti slúžila téma európskej integrácie ako jeden z vnútorných kryštalizačných faktorov pre veľkú časť spoločnosti. Po roku 1998 sa stala snáď najkonsenzuálnejšou spoločensko-politickou témou v krajine. Pomohlo to nielen zvýšeniu dôveryhodnosti Slovenska, zlepšeniu susedských vzťahov, ale hlavne domácim reformám, harmonizácii legislatívy, právneho a podnikateľského prostredia a príprave inštitúcií nevyhnutých pre vstup do únie. Ruka v ruke s týmto procesom domácich zmien Slovensko realizovalo svoj negociačný proces. Pred samitom v Helsinkách to bola príprava cez skríning legislatívy a činnosť pracovnej skupiny na vysokej úrovni, medzi Európskou komisiou a Slovenskom. Nadviazali sme pri tom na roky úsilia pri realizácii asociačnej dohody a na základné opatrenia v technickej oblasti prípravy negociácií. Po helsinskom samite a získaní pozvania v decembri ´99 Slovensko prijalo stratégiu, ktorá bola ambiciózna i realistická zároveň. Dvojročné zaostávanie za susedmi bolo možné postupne eliminovať sústredeným úsilím doma a v zahraničí. Spoločný vstup do únie spolu s kultúrne, politicky a hospodársky blízkou Českou republikou, susedným Poľskom a Maďarskom a ďalším šiestimi krajinami je blízko pred nami. Každý iný scenár by bol pre Slovensko i stredoeurópsky región horším scenárom.

    Keďže ako hlavný vyjednávač vlády Slovenskej republiky s Európskou úniou som mal česť i zodpovednosť byť pri doterajšom procese veľmi blízko, aj z tohto miesta by som chcel vyjadriť poďakovanie všetkým vedúcim a členom pracovných skupín pre všetky negociačné kapitoly, pracovníkom jednotlivých ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, samozrejme, prezidentovi, parlamentu a vláde v predchádzajúcom a tomto období, ako aj opozícii v obidvoch obdobiach za podporu negociačného procesu. Výsledky sú vyjadrené v tejto prístupovej zmluve. Obstoja v hodnotení vecnom i politickom, obstoja aj v porovnaní so susedmi, ktorí boli dlho považovaní za favoritov integračného procesu oproti Slovensku. Aj s odstupom času som presvedčený, že sme v rokovaniach dosiahli maximum možného. Realizmus potvrdzuje okrem iného aj to, že slovenský časový harmonogram stanovený v roku ´99 pre ukončenie rokovaní do konca roka 2002 a vstup v roku 2004 sa stal neskôr spoločným európskym harmonogramom pre všetkých desať krajín.

    Nie je dobré, aby som výsledky vyjednávaní hodnotil ako hlavný vyjednávač ja sám. Zhodnotia to iní a zhodnotí to najlepšie život vo svetle pravdy.

    Prístupovou zmluvou sa Slovensko dostáva do rozsiahleho politického, ekonomického a právneho priestoru. Tento sa formoval vyše pol storočia bez nás. Je dôležité, aby nezostal neznámym, respektíve cudzím pre väčšinu obyvateľov Slovenska, aby nebol priestorom iba pre takzvané elity či štátnu alebo hospodársku reprezentáciu. Reprezentácia však bude súčasťou oveľa rozsiahlejšieho negociačného procesu, než sme realizovali do samitu v Kodani. Bude účastná na tvorbe novej legislatívy a nových rozhodnutí únie. Je dôležité, aby tieto boli čo najvýhodnejšie pre Slovensko a pre spoločenstvo únie. Aby inštitúcie a politiky únie stáli na osvedčených hodnotách a princípoch, aby rozšírená únia mala blízko k občanom, k ich potrebám a aby mala ich mandát, aby mala vyššiu legitimitu a transparentnosť rozhodovania, aby bola naplnením princípov subsidiarity a solidarity, aby nezasahovala do právomocí suverénnych krajín únie tam, kde orgánom únie kompetencia nebola delegovaná.

    Dnešná únia, do ktorej vstupujeme, potrebuje reformy, ktoré jej dodajú viac transparentnosti, zjednodušia jej právne mechanizmy, otvoria jej rozhodnutia väčšej legitimite. Hovorí o tom celá dnešná pätnástka a už roky o tom hovorí aj Kresťanskodemokratické hnutie ako člen európskych politických štruktúr. Slovensko je v strede Európy, nie aby sa k nej pridávalo, ale aby ju spoluformovalo, aby sme úniu europeizovali, aby nezostávala iba časťou možného celku. Započul som v kampani pred referendom postoj niektorých politikov, ktorí nevidia na únii negatíva či riziká. Ľudské diela mávajú svoje chyby. Európa je priestorom hodnotového zápasu. V únii dochádza aj k nedorozumeniam, hlavne v oblasti nejasného, respektíve zložitého primárneho a sekundárneho práva v interakcii s národným právom členských krajín. Tam majú priestor súdne rozhodnutia, ktoré sa následne stávajú súčasťou takéhoto primárneho práva ako precedensy. Preto zreteľnosť a vzájomný súlade práva má veľký význam a hodnotu a to od začiatku členstva. Aj preto pre pamäť uvádzam, Kresťanskodemokratické hnutie, vychádzajúc z princípu subsidiarity a z deklarácie o zvrchovanosti členských krajín v kultúrno-etických záležitostiach prijatej v slovenskom parlamente opakovane vo februári a v apríli tohto roku navrhovalo doplniť text prístupovej zmluvy jednostranným vyhlásením ako dodatkom plne v súlade s európskym právom a s Viedenským dohovorom o zmluvách o tú skutočnosť, že, skrátene, citujem: „Žiadne ustanovenie zmluvy nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť a ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti.“ Ani štáty pätnástky, ani Európska komisia by voči vyhláseniu nič nenamietali. Slúžilo by ako vysvetľovací text pri prípadných právnych otázkach v súvisiacich záležitostiach. Podobne urobili aj iné štáty, členské či pristupujúce. Orgány únie totiž niekoľkokrát aj v poslednej dobe prijali opatrenia nesúrodé s výlučnou právomocou členských krajín v kultúrno-etických záležitostiach. Žiaľ, u väčšiny členov vlády sme pre deklaráciu nenašli podporu. Vyhlásenie Slovenskej republiky k zmluve by bolo jej súčasťou ako dodatok. Doterajšie zmluvy obsahujú 170 dodatkov, z toho je 141 vyhlásení. Súčasná prístupová zmluva obsahuje 44 vyhlásení pristupujúcich krajín. Citované vyhlásenie by malo význam právny i etický. Je totiž aj svedectvom, na čom nám osobitne vo verejnom živote záleží. Vyhlásenie podporovali mnohé mimovládne organizácie i najväčšia spomedzi nich, reprezentovaná Konferenciou biskupov Slovenska. Som presvedčený, že by to pridalo aj na referendovej účasti v skupinách spoluobčanov, ktorí citlivo vnímajú trendy zdôrazňujúce práva bez zdôrazňovania povinností a zodpovednosti, prijímanie zákonov, ktoré sú často v rozpore s prirodzeným právom.

    Vážení prítomní, vstup do Európskej únie, o ktorom dnes po hlasovaní občanov rozhodne aj parlament, čiastočne zmení a ovplyvní fungovanie našej krajiny. Vo vymedzených oblastiach legislatíva únie bude prednostná a priamo alebo nepriamo vykonateľná na území našej republiky. Preto je veľmi dôležité, aby sa na to Slovensko dôsledne a kvalitne pripravilo, a to na všetkých úrovniach a v celom rozsahu spoločnosti. Únia je spoločenstvom hodnôt, ale aj záujmov. Najviac získavajú pripravení, schopní, aktívni. Európska perspektíva sa pre Slovensko musí vytvoriť nielen v Bratislave, ktorá už konkuruje priemeru únie, ale vo všetkých regiónoch. Preto je potrebné nielen zosúladenie legislatívy, ale aj príprava chýbajúcich inštitúcií - a hlavne a predovšetkým - schopných ľudí, ktorí doma a v orgánoch únie zabezpečia aj kompatibilitu, ale aj konkurencieschopnosť Slovenska v spoločenstve dvadsiatich piatich, neskôr ešte viacerých krajín únie. Jednota a rôznosť v únii sú a budú kompatibilné vtedy, ak jednota bude spočívať na spoločných hodnotách a rôznosť bude rešpektovaná ako obohatenie. Slovensko chce byť príspevkom pre úniu, ktorú chce formovať nie do pozície štátu štátov alebo superštátu, ale spoločenstva štátov a ľudí. Najväčším, najdôležitejším, a pritom nemerateľným ovocím Schumanovho plánu z roku 1950 bol mier. Mier v Európe, úzka spolupráca a následná prosperita zúčastnených krajín. Tých krajín, ktoré iba desaťročie predtým boli v totálnej vzájomnej vojne.

    Dnešná Európa nepotrebuje vymýšľať nové architektúry, ale stavať na osvedčenom. Schuman, Adenauver, De Gasperi, kresťanskou vierou inšpirovaní zakladatelia európskych spoločenstiev, boli úspešní. Úspešných zakladateľov netreba revidovať, skôr sa nimi aj v našich časoch nechať inšpirovať a povzbudiť. Slovensko od členstva v únii očakáva posilnenie svojho hospodárskeho rastu, sociálneho a regionálneho rozvoja, rýchlejšiu celkovú modernizáciu. Finančne chceme byť čistými poberateľmi, veríme, že po zlepšení v príprave na fungovanie v únii nimi aj v podstatnej miere budeme. Som však presvedčený spolu s kolegami z klubu a určite s veľkou väčšinou prítomných, ktorí budeme hlasovať za schválenie Prístupovej zmluvy k Európskej únii, že Slovensko môže a má prispieť a obohatiť úniu nielen svojím politickým, bezpečnostným a hospodárskym potenciálom, ale aj svojou kultúrou, históriou, identitou, stále živými hodnotami a tradíciami. V tomto zmysle má každý národ i národnostná menšina v Európe svoje osobitné miesto a poslanie.

    Kresťanskodemokratické hnutie sa od svojho vzniku usilovalo o európsku perspektívu pre Slovensko. Dnes to vyjadríme aj hlasovaním o prístupovej zmluve. Keďže medzi hosťami vidím francúzskeho veľvyslanca aj veľvyslanca Európskej komisie, dovoľte mi pripomenúť prvého predsedu voľakedajšej vysokej autority alebo vysokého úradu, ktorá bola predchodkyňou Európskej komisie, ktorým bol Jean Monnet. Keď sa ho pýtali, či je optimistom vzhľadom na budúcnosť prvého spoločenstva, odpovedal: „Nie som optimista, nie som ani pesimista, som však odhodlaný.“ Odhodlané, vnútorne súdržné Slovensko v spoločenstve slobodných európskych štátov a občanov bude najlepšou zárukou pozitívnej vlastnej i spoločnej európskej budúcnosti. Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší do rozpravy je písomne prihlásený predseda poslaneckého klubu Ľudovej únie pán Vojtech Tkáč, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, členovia vlády, vaše excelencie, hostia, dámy a páni. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov z Ľudovej únie otvoril svoje vystúpenie prehlásením, že poslanecký klub bude v plnom rozsahu podporovať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

    Chcel by som v úvode zdôrazniť skutočnosť, že integrácia štátov, spolku, ktorý má dnes názov Európska únia, nie je jediným integračným zoskupením v Európe. V súčasnosti prebieha veľmi dynamický proces integrácie v rámci ďalších inštitúcií. Osobitne by som chcel zdôrazniť azda najdynamickejší proces v Rade Európy. Pred niekoľkými týždňami sme súhlasili so vstupom ďalšej krajiny, 45. krajiny do Rady Európy, a to Srbsko-Čierna Hora. Spomínam si veľmi rád, ako prežívali jednotlivé delegácie - Arménska, Azerbajdžanu či Gruzínska - vstup do týchto inštitúcií, ako sa snažili v jednotlivých výboroch či frakciách presviedčať o tom, že spĺňajú kritériá parlamentnej demokracie, že spĺňajú všetky predpoklady pre to, aby mohli do týchto európskych zoskupení vojsť.

    Možno rýchle vzlietnem k inej oblasti, ale ona s tým veľmi úzko súvisí. V súčasnosti napríklad prebiehajú medzi geológmi, geografmi, kartografmi úžasné diskusie, čo je Európa a ktoré územia dnes patria pod toto krásne zoskupenie, pod tento nádherný kontinent. Dokonca už ani Mont Blanc nie je vraj tým, čo je, a sa hodnotí ako najvyšší vrch Európy nejaký úplne iný vrch. Štatistické ročenky Rady Európy v súvislosti napríklad s populáciou za rok 2002 sú rozdielne takmer o sto miliónov občanov, obyvateľov Európy, s Organizáciou Spojených národov. Čo tým chcem zdôrazniť? Chcem tým povedať, že Európa dnes je úžasný konglomerát, v ktorom práve otázka ľudských práv, politických, občianskych práv, postavenia národov, postavenia jednotlivých štátov, je mimoriadne diskutovaný problém. Európa dnes je Európou a treba súhlasiť s tými, ktorí hovoria, že vstupom do Európskej únie nevstupujeme do Európy, v Európe sme, vstupujeme do Európskej únie, teda do inštitúcie, ktorá si v súčasnosti hľadá svoju tvár. Chcem povedať aj to, že po vstupe a možno už aj na jeseň tohto roku, teda ešte pred vstupom sa v podstate dostávame do určitej etapy finalizácie európskej integrácie. A aké bude to finále európskej integrácie, to je otázka, na ktorú náš parlament dáva primálo odpovedí. Aj súčasná diskusia, dnešná diskusia je nedôstojná téme. Ak to zaujíma akurát tých, čo sedia, alebo pracujú pri rečníckom pulte, tak to je asi málo a zaujíma to azda hostí na balkóne. Chcem poprosiť, pán predseda, aby ste požiadali kolegov, nech si vybavujú stranícke záležitosti mimo sály.

  • Poprosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Finalizácia európskej integrácie je dnes zásadne viazaná mimoriadnou alternatívou, a to je otázka európskeho federalizmu a otázky alebo systému nadštátnej spolupráce. Čo je dôležitejšie a čo je metóda pre riadenie a riešenie európskych problémov? Je to federálne spoločenstvo, alebo federálne spojené štáty európske? Alebo Európa spojených štátov, národných štátov, rozumej s malým s, alebo majú to byť spojené štáty európske, rozumej s veľkým S? Nejde tu len o hru o písmená, ani o hru o sémantiku, ale sú to zásadné otázky. Treba tiež uviesť, že aj v súčasnosti Európska únia nemá paralelu v medzinárodnom práve, je zoskupením, ktoré je doslova niečím medzi medzinárodným právom a národným právom, je to entita medzi medzinárodnou organizáciou a medzi európskym štátom. V tejto súvislosti naozaj je ten termín supranacionalita ako nadštátnosť mimoriadne závažná a dôležitá. Vstupom do Európskej únie si myslím, že by sme mali zvážiť a prehodnotiť postavenie Národnej rady Slovenskej republiky v týchto procesoch. Nehovorím o týchto otázkach prvýkrát, pripomínam to len z toho dôvodu, že je pripravený návrh ústavného zákona a že bude treba jasne stanoviť priestor pre všetkých tých, ktorí budú z titulu štátnych tajomníkov, ministrov, podpredsedov vlády či predsedu vlády vyjednávať a rokovať v orgánoch Európskej komisie v Európskej únii. Myslím si, že tento mechanizmus, jeho priestoru pre vyjednávanie zo strany parlamentu tu na Slovensku chýba. Myslím tým tie Grand Committees, ktoré sú v severských štátoch či v Nemecku, ktoré zasadajú toľkokrát, koľko je týždňov v roku, s tým, že vždy tam príde minister či štátny tajomník, ktorý na budúci týždeň rokuje v Luxemburgu, v Štrasburgu či v Bruseli a diskutuje s poslancami o otázkach, ktoré sú predmetom rokovania o niekoľko dní. Ten mechanizmus naštudovaný máme, len ho treba skutočne preniesť tak, aby aj Národná rada plnila svoju úlohu kontrolného orgánu v exekutíve, ale aj všetci tí, ktorí reprezentujú exekutívu, teda reprezentujú Slovensko v zahraničí, mali jasne vymedzené postavenie a aj svoju vlastnú zodpovednosť.

    V tomto zmysle by som chcel aj skončiť svoje vystúpenie, že na Slovensku je diskusia o Európskej únii, o integrácii a na tej odbornej aj, povedal by som, ľudskej rovine, tých diskusií je veľmi málo. Dnes málokto aj v médiách vám povie, aká je zodpovednosť či postavenie európskeho poslanca. Diskutuje sa o diétach, diskutuje sa o tom, kto aké má letenky, a o náplni práce, o zodpovednosti, o možnosti robiť európsku politiku sa toho dozvieme skutočne pramálo. Dokonca sa zosmiešňujú ľudia, ktorí dnes pracujú v európskych inštitúciách, plnia tam úlohy a robia skutočne už dnes európsku politiku. Aj toto je istá malosť a niekedy sa to volalo malomeštiactvo, ktoré v súčasnosti v tejto integračnej etape evidujeme. Nehovorím to z toho dôvodu, že si myslím, že to je vážny problém, ale vážnejší problém je ten, že sa diskutuje priveľmi málo, a to aj na pôde Národnej rady. Chcem pripomenúť príklad, že keď skončil Kodanský samit, tak jednotlivé parlamenty, aj prístupových krajín, sa stretli a diskutovali s členmi vlády, alebo s tými, ktorí vyjednávali o jednotlivých pozíciách dlhé hodiny aj napriek tomu, že sa blížili vianočné sviatky. My sme mali koniec rokovania a všetci sme sa rozišli bez toho, aby sme tieto záležitosti mali rozdiskutované. Budú vážne témy, ktorými sa Európa bude zaoberať, bude to otázka európskeho konštitucionalizmu, kreovania novej inštitucionálnej siete v rámci Európskej únie a tam treba, aby v Národnej rade bola iná klíma, než je klíma v súčasnosti.

    Chcem vysloviť tiež poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali pri tvorbe tejto prístupovej zmluvy, klobúk dole, bola to poctivá štátnická, politická aj ľudská práca a chcem vysloviť presvedčenie, že tie naznačené záležitosti týkajúce sa budúcej Európy, finalizácie, teda tej európskej integrácie, bude vedieť náš parlament spolu s tými zodpovednými, ktorí v čase a priestore budú pôsobiť, bude vedieť naplniť. Nie otázka fondov, nie otázka zdrojov, nie otázka peňazí či využitia pobytu v Európskej únii je pre mňa kľúčové slovo. Tým kľúčovým slovom aj pri dnešnom hlasovaní je zodpovednosť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Fajnor, po ňom za poslanecký klub strany Smer pán Fico.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia. Komunistická strana podporila tak referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, ako aj samotný vstup v presvedčení, že o závažných celospoločenských otázkach by sa malo rozhodovať v plebiscite. Za vstup do Európskej únie sme odporučili hlasovať svojim členom a stúpencom. Nie z nadšenia pre Európsku úniu, ani preto, aby sme v členstve v EÚ videli všeliek na sociálne a iné neduhy, v ktorých sa topí súčasné Slovensko. A už vôbec nie preto, že by sme boli spokojní s priebehom a výsledkami okolo prístupového procesu do Európskej únie. Komunistická strana Slovenska je za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie hlavne preto, lebo je proti izolácii Slovenska, ktorá by nám mohla zo všetkého najviac ublížiť, a v nádeji, že sa postupne zmenia pomery v samotnej Európskej únii. Ukazuje sa, že predmetný problém je oveľa hlbší a závažnejší, ako by sa mohlo na prvý pohľad javiť. Transformačné krajiny strednej a východnej Európy čelia teraz regulácii a odovzdávaniu zvrchovanosti. Sú tu aj najčastejšie obavy našich občanov. Keď transformačné krajiny prehadzovali „výhybky“, dominantným krédom bola deregulácia, liberalizácia a privatizácia. Teraz sa presadzuje tvrdá regulácia a odovzdávanie zvrchovanosti do rúk medzinárodných organizácií a inštitúcií. Pre nás je dôležitá kardinálna otázka: Spolu s našimi voličmi a mnohými ďalšími občanmi sa pýtame, či rozširovanie Európskej únie prinesie so sebou zvýšenie blahobytu občanov. Či sa bude prehlbovať sloboda, sociálne istoty, či sa zdokonalí fungovanie našej ekonomiky a posilní postavenie v Európe. Zatiaľ čo sa o týchto závažných otázkach skutočne vážne vôbec nehovorilo, značná časť občanov, čo sa na referende zúčastnili a hlasovali za vstup, urobili tak preto, lebo sa stotožnili s predpokladom, že naše členstvo v Európskej únii nás nielen oprávni, ale nám skutočne aj umožní, aby sme sa aktívne zúčastňovali na zmenách v Európskej únii a na dosahovaní cieľov, ktoré od svojho členstva, samozrejme, očakávame. Komunistická strana Slovenska za mimoriadne dôležitý pilier ďalšieho rozvoja a upevňovania Európskej únie považuje princíp solidarity. S poľutovaním musíme konštatovať, že sa naň cieľavedome zabúda, respektíve, že je často potlačovaný egoistickými záujmami. Bez jeho dominantnej prítomnosti v myslení, v konaní a v správaní sa predstaviteľov tak doterajších ako aj nových členov, by sotva budúcnosť Európskej únie bola taká ako si ju všetci želáme. V tomto kontexte vidíme aj nesmierne dôležitý význam a perspektívu činnosti predstaviteľov ľavicových strán a Hnutia zelených vo všetkých orgánoch Európskej únie. Ak chce Európa byť pre Spojené štáty rovnocenným partnerom, musí sa zjednotiť, a to aj v oblasti spoločnej zahraničnej politiky, v prístupe k Charte Organizácie Spojených národov a rešpektovaniu medzinárodného práva. Komunistická strana Slovenska nespochybňuje potrebu bojovať proti terorizmu. Sme však toho názoru, že vojenská sila nie je a nikdy nebude liekom na vyliečenie súčasného chorého sveta a vybudovanie lepšieho. Tou silou nie je a nikdy nebude ani spoločensko-ekonomický systém založený na krajnom egoizme, na vykorisťovaní miliónov ľudí, na ovládaní sveta a drancovaní prírodného bohatstva a ľudských zdrojov, založený na preventívnom zabíjaní nevinných ľudí, na podpaľovaní stále nových nebezpečných vojnových požiarov, ktoré menia sveta na novú otrokársku spoločnosť. Nechceme svet, ktorému bude vládnuť zlatá miliarda vyvolených, a všetci ostatní budú modernými otrokmi. Pokiaľ ide o otázku obetí, respektíve toho, koľko nás bude stáť členstvo v Európskej únii, je to pre nás otázka podstatná. Bude to závisieť od Európskej únie, situácie v nej, od samotných členov, ale vo veľkej miere aj od nás, od našej pripravenosti a koncepčnosti. A to je zatiaľ najväčší problém. Žiaľ, vláda ani v tomto momente si neuvedomuje jeho možné katastrofálne dôsledky. Zjednotenie západnej, strednej, južnej a čiastočne východnej Európy do Európskej únie bude mať ďalekosiahle dôsledky na hospodársky, sociálny, politický vývoj a na medzinárodné vzťahy. Rovnako ovplyvní činnosť jednotlivých orgánov národných štátov, činnosť politických strán a hnutí, v tom čísle aj postavenie a činnosť našej Národnej rady.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chápeme, že rozširovanie Európskej únie je objektívny proces. Jeho zmyslom je vznik novej civilizačnej štruktúry v Európe. Novej v zmysle jej obohatenia o nové členské štáty, ale aj o dimenzie, ktoré vzniknú vďaka novému celku. Zjednocovanie súčastí do celku by v žiadnom prípade nemalo viesť k ich oslabovaniu a už vôbec nie k zániku, ale naopak, k obsahovému obohateniu Európskej únie, vzniku nových možností, nového priestoru pre plnšiu sebarealizáciu všetkých členských štátov. Európsky integračný proces prebieha v konkrétnych historických podmienkach. Tie mu vtláčajú svoj charakter a tvár, formujú ho na svoj obraz. Lepšie povedané, ho deformujú. Máme veľké obavy, že v dôsledku toho koncepcia a prax európskej integrácie je nedeliteľnou súčasťou taktiky a stratégie súčasnej západnej civilizácie pre 21. storočie. Hlavnými piliermi tejto taktiky a stratégie je vytvorenie novej štruktúry medzinárodnej deľby práce pre 21. storočie, dominancia finančného kapitálu, hegemónia jednej civilizácie, nadnárodné korporácie ako hlavná forma priemyselných a finančných vzťahov, vytváranie integračných, hospodárskych a vojenských zoskupení. Inými slovami, integrácia v rámci Európskej únie svojím obsahom je súčasťou globalizácie a globálny kapitál, ktorého hlavným cieľom je zvyšovanie ziskov bez ohľadu na záujmy národov a životné prostredie, sa usiluje o oslabovanie a postupnú likvidáciu národnej a sociálnej solidarity. Pri všeobecnom kultúrnom úpadku ekonomický démonizmus a globálny geopolitický mesianizmus hádžu rukavicu všetkým ostatným duchovným, kultúrnym a národným tradíciám ľudstva. Slepota všemocnej ruky trhu sa povyšuje na tabu a na všemocný prostriedok proti všetkým spoločenským neduhom. Diktatúra trhu hrozí ekologickou, sociálnou a ekonomickou katastrofou a predstavuje nový typ totality. Väčšina výdobytkov liberálnej spoločnosti a demokracie existuje v ústavách jednotlivých štátoch iba deklaratívne, ako zdrap papiera popísaného šľachetnými myšlienkami, ktoré sa v každodennej politickej praxi nerešpektujú, alebo sa nedajú realizovať. Alternatívne názory sa potláčajú mocou, zbyrokratizovanou do takej miery, o akej sa v socializme nikomu nesnívalo ani v najhoršom sne. Európska únia so svojimi nehybnými, ťažkopádnymi komisariátmi, je toho dôkazom. Členstvo v Európskej únii preto môže znamenať prechod do ďalšieho, tvrdšieho „dirigizmu“. Vidíme to ako celkom reálne nebezpečenstvo. U veľkej časti obyvateľov Slovenska sa upevňuje presvedčenie, že sa dnes na úkor krajín strednej a východnej Európy riešia najpálčivejšie ekonomické, kultúrno-sociálne, ekologické a bezpečnostné problémy Európy. Na to, aby naša verejnosť vnímala to, čo sa deje v pozmenenom a želateľnom svetle, sa vynakladá nemálo úsilia, energie a finančných prostriedkov.

    Doterajšia integračná prax v mnohom evokuje americký kultúrny a mediálny imperializmus spojený s aktuálnymi a perspektívnymi obchodnými a strategickými záujmami nadnárodných spoločností. Veľa ľudí u nás si kladie otázku, ako Európska únia zvládne vlastnú politiku dvoch tvárí. Európska únia akoby si neuvedomovala, že takáto politika nerovnakých metrov a požiadaviek, ktoré jednostranne kladie na kandidátske štáty, vzbudzuje u ich obyvateľstva viac nedôvery, ako si to uvedomujú v Bruseli, respektíve komisári Európskej únie. Všetko, o čom hovorím, môže generovať obozretný dištanc, ale aj možnú nevraživosť zo strany obyvateľov Slovenska k Európskej únii. Viac pochopenia by tu zaiste v záujme veci bolo namieste. Treba si položiť aj otázku, čím sa vlastne odlišuje demokratické usporiadanie spoločnosti od totalitného, ak sa napríklad členské a kandidátske krajiny Európskej únie vrátane Slovenska podieľali na vojnovej agresii proti suverénnemu Iraku napriek tomu, že 80 % ich obyvateľov s tým nesúhlasilo. Projekt a proces integrácie, ktorá by mala byť založená na myšlienke vzájomného obohacovania všetkých zúčastnených etník, sa nám tak pred očami už v zárodku mení na vulgárne presadzovanie univerzálnych ašpirácií jedného superimperiálneho centra.

    Ako vidieť, integračný vývoj v Európe kladie nemálo otázok, ktoré zostávajú za nepriehľadnou oponou mocenských centier a to napriek tomu, že sa formálne hovorí o dôslednom presadzovaní princípov transparentnej politiky. Okrem už uvedených otázok a problémov si ľudia najčastejšie kladú otázky: Zmení politika zemepis? Nakreslí novú mapu kontinentu? Ktoré krajiny na nej zostanú a prečo? Ktoré štáty z Európy zmiznú a kam? Bude zjednotená Európa konkurentom, alebo kolóniou Spojených štátov? Bude nemecká, francúzska, anglická? Alebo sa uskutoční sen o vzájomnom obohacovaní sa rovnoprávnych členských štátov. Akú pozíciu majú v západných víziách kontinentálneho zjednotenia duchovné pramene slovanských krajín. K frekventovaným témam i naliehavým výzvam dnešného sveta patrí potreba nielen politickej, ale aj medzinárodnej a kultúrnej plurality. Sme stále nástojčivejšie konfrontovaní konfliktom unipolárnej koncepcie a multipolárnej vízie sveta. V uvedenom kontexte silnie otázka, aké bude postavenie a úloha Európy vo svete. Čo bude treba urobiť, aby Európska únia bola vnútorne konzistentná a zároveň kompatibilná s globálnymi tendenciami.

    Proces európskej integrácie je realita, to však neznamená, že nemôžu vzniknúť jeho varianty. My v to pevne veríme. Štruktúra Európskej únie sa isto bude optimalizovať a proces integrácie modifikovať. K ukončeniu nepriateľstva v studenej vojne prispelo akceptovanie priority všeľudských hodnôt a vízia Európy Charlesa de Gaula - od Atlantiku po Ural. Medzi časom akoby táto architektúra zapadla prachom zabudnutia. Všetky vzletné predsavzatia a humanistické deklarácie treba vnímať na základe reálnych historických a sociálnych skúseností. A celý vývoj na konci 20. a na začiatku 21. storočia je učebnicovou ukážkou politickej kultúry a štátnickej morálky, o ktorých si v žiadnom prípade nemožno robiť naivné ilúzie. Bolo by naozaj nezodpovedné prehliadnuť, že pod rúškom integračnej rétoriky prednášanej s posvätnou dôstojnosťou sa neraz pracuje na protichodných zámeroch, o ktorých ušľachtilosti hovoriť by bolo iste nedôstojné. Vstupujúc do tretieho tisícročia s ideálmi jednoty sveta a Európy potrebujeme jasnú predstavu o vzťahoch medzi národmi. Na akom základe môže byť vytvorená európska jednota, na čom spočívajú univerzálne ciele a škála hodnôt osobnostného a všeľudského bytia. Musíme identifikovať, čo spájalo a spája európske národy do jednej civilizácie. Rozdielne politické skúsenosti 20. storočia nás skôr separujú, ako zjednocujú.

    To isté platí o prírodných podmienkach, o úrovni rozvoja výrobných síl a o životnej úrovni. Možno najviac by nás mohla spojiť úcta k rozdielom, ktoré vznikli v doterajšom evolučnom procese. Skutočnú jednotu Európy by sme nemali hľadať v nových deliacich čiarach. Nenájdeme ju ani v diktáte ideologických štandardov Rady Európy. To by tiež nebolo nič nové. Skutočná jednota, ktorá by priniesla napredovanie a samostatnosť v Európe, môže vzniknúť len priznaním a rešpektovaním rovnocennosti našich skúseností. Budúcnosť Európy je v konštruktívnom zjednotení historického dedičstva a tvorivosti všetkých etnických a kultúrnych snažení. Preto obsahovo výzva k zjednoteniu by mala byť skôr pozvánkou ako nátlakom. Pre súčasný svet, usporiadanie vecí aj naďalej znamená vyriešenie problému spravodlivého uspokojovania potrieb respektíve spravodlivého rozdeľovania bohatstva medzi rozličnými spoločenstvami, krajinami, národmi, triedami a ľuďmi. V tejto revolučnej zmene stojí v ceste nedostatok poznania, ale aj najrôznejšie egoizmy, za ktorými sú obrovské spoločenské sily. Paradox vedecko-technického pokroku spočíva v tom, že zatiaľ všetko, čím si človek znásobuje svoje sily, ho v konečnom dôsledku zotročuje. Všeobecne sa vie, že rozširovanie Európskej únie vyvoláva aj veľké riziká. Je najvyšší čas, aby aj Európa definovala a zaujala to miesto za stolom svetovej politiky, ktoré jej oprávnene patrí. Európski politici sa zaviazali na samite v Lisabone urobiť z Európy najdynamickejší konkurencieschopný región na svete do roku 2010. Zdá sa, že sen zjednotenej Európy stráca svoje čaro a stále viac naplňuje Európanov pocit odcudzenosti. Lídri strácajú víziu, čím by zjednotená Európa mohla a hlavne mala byť. Čo by mala ponúknuť a dať občanovi. Neuspeli dať jasný signál, akým smerom by sa mala vydať Európa do budúcnosti. Mnohí naši občania si nemôžu urobiť jasnú predstavu, čím všetkým zjednotená Európa chce a hlavne prispeje k zdokonaleniu ich života. Uvedené skutočnosti a ďalšie okolnosti nám bránia hlasovať za predložený návrh prístupovej zmluvy. To však neznamená, že Komunistická strana Slovenska tým dáva na vedomie svoj odmietavý postoj k výsledku referenda, k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Opak je pravda. Aj naším pričinením referendum bolo úspešné. Nedištancujeme sa tým ani od ďalšieho spoločného úsilia, zameraného na úspešné a želateľné rozšírenie EÚ. Pred týždňom, bolo to 23., 24. júna, sa konala v Bratislave veľmi užitočná konferencia pod názvom Za úspešné rozšírenie. Usporiadala ju parlamentná skupina Európskeho parlamentu, Európska zjednotená ľavica a Severská ľavica zelených v spolupráci s Komunistickou stranou Slovenska. Odznelo na nej veľa podnetných myšlienok a pozoruhodných návrhov v prospech úspešného zavŕšenia procesu terajšej etapy rozširovania Európskej únie. Je len na škodu veci, že ju ignorovali nielen vládne a parlamentné štruktúry, ale aj slovenské, takzvané nezávislé masmédiá. Dokonca aj Slovenská televízia. Je len ťažko povedať, či to bolo z jej vlastného rozhodnutia. Aj pri tejto príležitosti považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že demokracia nemá nič spoločné s bezduchou hlasovacou mašinériou, ktorá bezostyšne presadzuje skupinové, stranícke záujmy a ignoruje záujmy občianskej väčšiny. Chceme, aby bolo jasné, že budeme podporovať v Národnej rade len také návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv, ktoré budú zohľadňovať záujmy všetkých skupín občanov. V každom prípade väčšiny občanov Slovenskej republiky. Sme pripravení k takej spolupráci tu, ako aj na pôde Európskej únie. Zatiaľ musíme konštatovať, že Slovenská republika nie je pripravená na vstup do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky v uplynulom období nedokázala vytvoriť také podmienky, ktoré by v prístupových kapitolách odstránili diskrimináciu Slovenska vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Je nad ľudské možnosti v krátkom čase preštudovať obsah uzavretých kapitol na rokovaniach SR s Európskou úniou, preto nepripravenosť Slovenska pre vstup do Európskej únie a nevýhodné podmienky dohodnuté vládou Slovenskej republiky budem dokumentovať iba na niektorých príkladoch. V kapitole Slobodný pohyb osôb Slovenská republika bude občanom Európskej únie garantovať práva bez akejkoľvek diskriminácie, vrátane práva požiadať o prácu, bývať na území Slovenskej republiky, a to aj takým, ktorí prestali byť zamestnanými. Pre občanov Slovenskej republiky však bola prijatá spoločná pozícia Európskej únie na 7-ročné prechodné obdobie a to v štruktúre, ktorú veľmi dobre poznáte, dva plus tri plus dva roky. V kapitole Slobodné postavenie služieb Slovenská republika „vynegociovala“ trojročné prechodné obdobie, v ktorom napríklad členské štáty môžu zabrániť pobočke investičnej firmy zo Slovenska podnikať na ich území. Slovenské poľnohospodárstvo dostane iba 25 % dotácií v porovnaní s inými členskými štátmi. V dopravnej politike štáty Európskej únie odsúhlasili prechodné obdobie na kabotáž v nákladnej medzinárodnej doprave na 5 rokov, počas ktorého by boli podniky registrované na Slovensku vyňaté z pôsobenia z nadnárodných dopravných služieb. Pritom hociktorý členský štát môže uplatniť ochrannú klauzulu v prípade narušenia domáceho trhu. Pre Slovensko je nevýhodné aj odstránenie atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Iba taký ekonómovia ako zostavovatelia štátneho rozpočtu na rok 2003 pod vedením Ivana Mikloša môžu tvrdiť opak.

    Slovenku sa črtá perspektíva, že bude dovážať drahú elektrickú energiu, veď nakoniec o to terajším štátom Európskej únie aj ide. Diskriminačné podmienky pre Slovenskú republiku vyjednala vláda Slovenskej republiky aj v ďalších uzavretých kapitolách. Nie je priestor na ich komplexnú charakteristiku. S určitosťou však možno konštatovať, že súčasný stav ekonomiky Slovenska, nízka úroveň priemyslu a poľnohospodárstva, vysoká miera nezamestnanosti, sociálne problémy obyvateľstva, nízke mzdy, dôchodky a podpory v nezamestnanosti v porovnaní s členskými štátmi Európskej únie jednoznačne dokumentujú, že Slovensko nie je pripravené na vstup do Európskej únie. Samotný obsah prístupovej zmluvy je rovnako nevýhodný pre Slovenskú republiku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska nemôže hlasovať za vládny návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Za poslanecký klub strany Smer vystúpi pán poslanec Robert Fico, po ňom je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš.

  • Vážené dámy a páni, predseda vlády Slovenskej republiky vo svojom úvodnom vystúpení k tomuto bodu programu hovoril o historickej chvíli. Zdá sa, že historická chvíľa trvala veľmi krátko, lebo okrem ministra zahraničných vecí a polounaveného, unudeného pána ministra dopravy tu nikto nie je z vlády Slovenskej republiky,

  • takže žiadna historická chvíľa.

  • Zdá sa, že vláda Slovenskej republiky si opäť robí z Národnej rady Slovenskej republiky obyčajnú slúžku, očakáva od nej, že urobí všetko pre to, čo Národná rada urobiť má.

    Vážené dámy a páni, 25 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa dnes zúčastňujú na schôdzi Národnej rady za Smer, podporí svojím hlasovaním návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Nič viac a nič menej netreba v tomto okamihu povedať. Praktický život veľmi rýchlo ukáže, či Slovensko bude v Európskej únii vzhľadom na stav pripravenosti a obsah uzatvorených podmienok zohrávať dôstojnú, suverénnu úlohu, alebo či budeme druhoradou krajinou. Vstup Slovenska do Európskej únie nie je pre nás konečným cieľom, ktorý vyrieši všetko, s čím si nevieme sami poradiť. Je šancou, príležitosťou, ktorej využitie si vyžiada dlhé roky a prechodné zhoršenie už tak či tak katastrofálnej sociálnej situácie. A najbližšie roky, vážené dámy a páni, potvrdia, či sme túto šancu využili, alebo premárnili. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondriaš, máte slovo. Po ňom je do rozpravy prihlásený pán poslanec Banáš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Komunistická strana Slovenska svoje stanovisko k Európskej únii už povedala, podporili sme vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a berieme na vedomie výsledky referenda. Avšak teraz budem diskutovať o Zmluve o pristúpení k Európskej únii. V tejto zmluve sa Slovensko a štáty Európskej únie zaväzujú plniť určité záväzky. Aký by mal byť optimálny výsledok pre Slovensko, vyplývajúci z tejto zmluvy? Optimálny výsledok by mal zaručovať občanom Slovenska ekonomickú, fyzickú a mentálnu bezpečnosť, čo by viedlo k zvyšovaniu životnej úrovne a všestrannému rozvoju Slovenska. Optimálny výsledok by mal zaručovať ochranu národných záujmov Slovenskej republiky. Zaručuje to táto zmluva? V niektorých prípadoch, žiaľ, nezaručuje. Nebudem tu rozoberať všetky nedostatky zmluvy, ktoré sa budeme musieť snažiť vylepšiť. V mojom príspevku sa sústredím len na potravinovú bezpečnosť Slovenska. Slovensko do roku 1990 malo potravinovú bezpečnosť. V stálych cenách v roku 1995 hrubá poľnohospodárska produkcia Slovenska v roku 1988 bola 92 miliárd Sk. Po otvorení sa Slovenska Európskej únii a dovozu dampingových potravín naše poľnohospodárstvo upadlo až tak, že v roku 2001 hrubá poľnohospodárska produkcia klesla na 49 miliárd Sk, t. j. na 53% produkcie roku 1988. Takúto výkonnosť poľnohospodárstva v stálych cenách sme na Slovensku dosiahli už v roku 1955. To znamená, že v poľnohospodárskej produkcii sme sa vrátili 48 rokov dozadu. Prijatím zásad neoliberalizmu zo západnej Európy, Slovensko úpadkom poľnohospodárstva len v rokoch 1990 až 2001 stratilo 423 miliárd korún.

    Páni koaliční poslanci, vážení členovia vlády, tam máte rezervy, a nie zdražovať pivo robotníckej triede. Úpadok nášho poľnohospodárstva by som uviedol na niektorých konkrétnych príkladoch. Napríklad počet hovädzieho dobytka na Slovensku od roku 1989 začal klesať a v roku 2001 bol už len 38,5% z roku 1989. V súčasnosti máme hovädzieho dobytka menej ako v roku 1945 a menej ako v roku 1936, čo je údaj, ktorý sa mi podarilo zistiť.

    V súčasnosti máme len 58% hovädzieho dobytka, ktorý sme tu mali už v roku 1936. Podobne je to aj s počtom oviec, ktorých počet klesol, a podobne by som mohol uviesť mnoho ďalších príkladov. Prečo vás zaťažujem týmito nezáživnými údajmi? Pretože poľnohospodárske kvóty, ktoré sme vyrokovali s Európskou úniou, sú priemerom našej produkcie za posledných 5 rokov. Nie je to priemer za posledných 10 rokov alebo 20 rokov, alebo nie je to ani najvyššia hodnota, ktorú sme dosiahli. Kvóty sú priemerom za posledných 5 rokov, t. j. poľnohospodárskej produkcie, ktorá je len 53% poľnohospodárskej produkcie, ktorú sme tu mali za socializmu. Zmluva s Európskou úniou zabezpečuje, že produkcia nášho poľnohospodárstva ostane na úrovni 60. rokov, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať. Tým budeme mať aj vyššiu nezamestnanosť, dokladom toho je aj obchodná bilancia Slovenska, kde len v roku 2002 čistý dovoz potravín a nápojov bol za 11 miliárd Sk. Európska únia má na týchto výsledkoch tiež svoj podiel.

    Európska únia, ktorá dotuje poľnohospodárstvo vo svojich krajinách, na 100% nám dáva dotácie prvý rok 25%, potom 30%, 35%, 40% a tak ďalej. Nie 100%. Tieto podmienky sú diskriminačné voči Slovensku. Dokonca Európska únia bola taká láskavá, že nám povolila prvý rok doplniť dotácie na 55%. Nepovolila nám doplniť dotácie na 100%, zrejme sa bála, že by naše poľnohospodárstvo bolo konkurencieschopné s Európskou úniou.

    Zmluva s Európskou úniou by mala zabezpečiť efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a aj v iných odvetviach na 100% a ďalej ho rozvíjať. A nielen na 53%, ako je to v súčasnosti. Slovenskí poľnohospodári by nemali byť diskriminovaní v oblasti dotácií z Európskej únie voči kolegom v západnej Európe. Zmluva by mala zabezpečiť národný záujem Slovenska, sebestačnosť v potravinách. Súčasná zmluva to úplne nezaručuje.

    Preto Komunistická strana Slovenska nepodporí zmluvu o pristúpení k Európskej únii, pretože týmto naším stanoviskom chceme apelovať na vládu, aby zmluvné vzťahy s Európskou úniou v budúcnosti korigovala v národnom záujme Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Banáš, po ňom pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pani predsedajúca,

  • So smiechom.

  • zvyšní členovia vlády a zvyšní členovia parlamentu, excelencie. Veľmi som premýšľal, či mám tento slávnostný okamih schvaľovania zmluvy o pristúpení k Európskej únii zaťažovať problémom, ktorý je v našej spoločnosti a v nás neustále prítomný a práve v týchto dňoch naberá na intenzite. Rozhodol som sa však o ňom hovoriť, pretože s naším vstupom do únie bytostne súvisí.

    Ak sa dnes v Európe povie Slovensko, na jednej strane nás vítajú, na strane druhej cítiť istú obavu z dvoch problémov. Z otázky rómskej a z otázky nášho spolužitia s Maďarmi. Náš návrat do spoločného európskeho domova sa po dnešku, pevne verím, opäť priblíži. Bolo by ideálne, keby sme sa domov vrátili skúsenejší a múdrejší. Vyzerá to však, žiaľ, tak, že takí nie sme. Škodoradostne nás môže utešovať iba to, že múdrejší nie sú ani iní, ale ak múdri nie sú iní, znamená to, že musíme byť takí aj my? Dnes rieši Budapešť vehementne maďarský krajanský zákon a Bratislava ešte s väčšou vervou hľadá protiopatrenia. Kolega Arpád Duka-Zólyomi hlasuje v Rade Európy inak ako slovenská delegácia, pretože je Maďar, a my chceme, aby hlasoval ako Slovák. Veľmi ťažká dilema a priateľom zo Strany maďarskej koalície ju ozaj nezávidím. My, politici ostatných strán, hlasno a rázne SMK kritizujeme aj preto, pretože, prepytujem, naši voliči to vraj radi počujú. Neuvedomujeme si však, že sa správame viac ako stranícki aparátnici než ako politici. Stranícki aparátnici hľadia v prvom rade na záujem strany, politici na záujem krajiny. A tak veselo navrhujeme protiopatrenia od vážnych až po smiešne a nedočkavo bežíme sledovať prieskumy verejnej mienky, ako nám to pomohlo. Ale občania nechcú od politikov zvyšovanie napätia, lež uvoľňovanie, nechcú silné slová, ale porozumenie. Obe naše etnické spoločenstvá majú za sebou tisícročné spolužitie, počas ktorého boli Maďari dominantným národom. Nemám ambíciu ani čas na historický exkurz, ale predsa len zopár slov. Po zániku Uhorského kráľovstva a vzniku Česko-Slovenska a takzvaného trianonského Maďarska sa z utláčaných Slovákov stal zrazu národ štátny a z dovtedy panujúceho národa Maďarov sa stala na území nového štátu menšina v nerovnoprávnom postavení. Napriek výraznej zmene postavenia Slovákov po roku 1918 však v našom ponímaní Maďarov k výraznej zmene nedochádza. Predstaviteľov maďarskej menšiny sme vnímali - a obávam sa, že časť politickej elity stále vníma - ako kontinuálneho nástupcu odvekého utláčateľa až nepriateľa.

    Treba povedať, že časť politickej elity v Budapešti toto nevraživé vnímanie napomáha. Obávam sa, že ak medzi maďarskými politikmi dnes niekto povie slová na obhajobu slovenských záujmov, je podozrivý, ak nie priam vlastizradný. Rovnaké pocity mám pri počúvaní niektorých politikov na Slovensku. Čo mi však dodáva optimizmus, je múdre a statočné správanie sa tých, ktorým niekedy neúctivo hovoríme obyčajní ľudia. Tí chvalabohu nepodliehajú historickým stereotypom, nepodliehajú hľadaniu negatív, ale pozitív, nepodliehajú tendencií vzájomne si brať a podozrievať sa, ale snahe vzájomne sa obdarúvať a dôverovať si.

    Dámy a páni, odmietali sme a posudzovali, vyzdvihovali a hanili, mytologizovali a démonizovali dosť dlho aj obšírne. Dnes už máme povinnosť začať tvoriť. Tvoriť obraz toho, čo je vpísané hlboko v nás, v našich predkoch, v našej krajine. Nebojme sa priznať k tomu, na čo môžeme byť oprávnene hrdí. Boli sme súčasťou ríše, ktorej vládli takí významní panovníci ako Svätý Štefan, Karol Róbert, Matej Korvín či Mária Terézia. Boli to aj naši králi a panovníci. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať. Hlásme sa preto hrdo k uhorským dejinám ako k súčasti našich dejín. V úprimnosti popisu tváre Slovenska však nemožno obísť jazvu maďarizácie. Ani tá však nepotlačila energiu, ktorá v súlade s európskym dianím formovala základy moderného slovenského národa. Práve počas tohto procesu sa však do našej tváre začala pomaly vrývať črta, ktorá nás charakterizuje dodnes. Je ňou rozpoltenosť. Som presvedčený, že najdôležitejším predpokladom prekonania rozpoltenosti je nastolenie novej politickej kultúry v našej krajine. Nová politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok. Prvou je spoločná úcta a rešpektovanie našej ústavy všetkými občanmi a predstaviteľmi politických elít. Druhou je spoločná zhoda, že veci štátneho záujmu nebudú predmetom politického zápasu.

    Dámy a páni, tieto múdre slová povedal na slávnostnom zasadaní Národnej rady na začiatku roka jej predseda Pavol Hrušovský. Je mi ľúto, že sa k jeho vystúpeniu častejšie nevraciame. Je mi to ľúto preto, lebo sú to slová múdre. Dnes stojíme na prahu vstupu do únie a Európa od nás očakáva nie slová, a už vôbec nie silné slová, ale čin. Čin, v ktorom dokážeme, že Slováci a Maďari sú národy hodné sebavedomého európanstva. Prinajmenej takého, ako to dokázali v roku 1963 Charles de Gaulle a Konrad Adenauer, dvaja štátnici, ktorí sa dokázali objať, odpustiť si a zmieriť dvoch odvekých nepriateľov, Francúzov a Nemcov. Až tento skutok dal krídla myšlienkam Roberta Schumana, vďaka ktorým i dnes môžeme ratifikovať naše pristúpenie k únii. Ak sa dokázali zmieriť Nemci s Francúzmi, som v hĺbke duše presvedčený, že to dokážu rovnako Maďari a Slováci. Politik musí niekedy prejaviť odvahu, a preto dovoľte, dámy a páni, aby som navrhol predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky to najlepšie možné protiopatrenie, a požiadal ho, aby navrhol predsedovi parlamentu Maďarskej republiky vytvorenie spoločnej komisie, ktorá začne okamžite rokovať o príprave aktu historického zmierenia Slovákov a Maďarov. Viem, mnohým sa bude zdať táto myšlienka azda neadekvátna, predčasná, či dokonca provokačná. Som však presvedčený, že žiadny lepší signál a odkaz nemôžu tieto dva historické národy Európe dať. Nazdávam sa, že symbolické spoločné zasadanie parlamentov Maďarska a Slovenska a prijatie spoločnej deklarácie v predvečer nášho vstupu do únie 1. mája 2004 bude skutočne historickým okamihom. Som hlboko presvedčený, že takýto návrh prijme i maďarská strana a obaja budeme víťazmi. Ako vraví Milan Rastislav Štefánik, zvíťazíme, pretože našimi heslami sú láska, práca, poctivosť, heslá, to Boh dá, budúcich šťastnejších vekov. Európa to od nás očakáva. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš, po ňom pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení hostia, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dnes rozhodujeme naozaj o vážnom kroku, ktorý, pevne verím, pozitívne ovplyvní život nás všetkých, ale najmä život budúcich generácií Slovákov. Vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii je významným míľnikom, nie je to koniec, je to jeden míľnik v procese integrácie. Tento proces sme ako Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko vždy podporovali reálnymi krokmi a naďalej podporovať budeme. Mali sme možnosť vypočuť si množstvo historických exkurzov, množstvo veľmi múdrych viet, ale aj množstvo kritiky, ktorá je tu často považovaná za neprijateľnú. Treba si uvedomiť jedno, že kritici kritizujú preto, lebo chcú pomôcť.

    Rád by som poskytol svoj názor na budúcu zmluvu. Treba si uvedomiť, že každá zmluva by mala byť vyjadrením slobodnej vôle partnerov a má umožňovať otvorené a konkrétne posudzovanie nových poznatkov a nových momentov, ktoré budúcnosť bezpochyby prinesie. Partnerský vzťah, ak je naozaj partnerským vzťahom, vždy umožňuje nové momenty zvažovať, a verím, že táto zmluva je naozaj partnerskou zmluvou, a verím, že táto zmluva tak ako mnohé iné zmluvy sú živým dokumentom. Netreba mať preto obavy z toho, že niečo nebolo vyrokované a neboli dosiahnuté také pozície, ktoré by plne zodpovedali záujmom Slovenskej republiky. Som presvedčený, že niektoré pôvodne dohodnuté pozície, ktoré môžu byť v nesúlade s oprávnenými záujmami Slovenskej republiky a ktoré nebudú mať oporu v relevantných ekonomických, ekologických alebo bezpečnostných dôvodoch a ktoré nebudú v rozpore so spoločne akceptovateľnými zákonnými normami, bude možné v korektnom a partnerskom dialógu modifikovať tak, aby boli v súlade so záujmami každého občana Slovenskej republiky a zároveň každého občana Európskej únie. Ja viem, že to je želanie odvážne, ale tak sa na zmluvy treba pozerať. Zmluva, ktorá má postihnúť také obrovské množstvo momentov v oblasti nášho života, je asi ťažko formulovateľná tak, aby vyhovovala všetkým. Ale pokiaľ budeme na ňu nazerať takto, tak v budúcnosti sa netreba báť. Verím, že Slovenská republika bude spoľahlivým partnerom v Európskej únii, ktorý sa vie postarať o svoje potreby. Zopakujem, vie sa postarať o svoje potreby a ktorý bude zároveň obohatením pre celú Európsku úniu. Samozrejme verím, že to bude aj naopak. Dovoľte mi ešte, aby som vyslovil poďakovanie všetkým tým, ktorí pozitívne prispeli k dosiahnutiu tohto míľnika. Niektorí prispeli aj negatívne. S uvážením takéhoto pohľadu na vec dovoľte, aby som povedal za poslanecký klub Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko, že podporíme túto zmluvu, podporíme vyslovenie súhlasu so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Zubo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Priznám sa a klamal by som, keby som hovoril ináč, že som dlho rozmýšľal, či sa prihlásiť do rozpravy k nášmu prerokúvanému bodu, alebo nie. Nakoniec som sa prihlásil predovšetkým preto, že prerokúvame otázky, odpoveď na ktoré ovplyvnia životy generácií občanov Slovenska. Táto otázka znie: Ratifikovať prístupové zmluvy medzi Slovenskom a Európskou úniou teraz a za týchto podmienok, alebo počkať na to, kým bude Slovensko na vstup do Európskej únie pripravené? Myslím si osobne, že zodpovedaním tejto otázky a následnou realizáciou z podpisu vyplývajúcich úloh bude determinovaný ďalší ekonomický, sociálny, demografický, ale i kultúrny a morálny rozvoj Slovenska, rast životnej úrovne a vzdelanosti občanov Slovenska na dlhé generácie. Zodpovedanie tejto otázky ovplyvní celú ďalšiu štátnosť Slovenska, jeho miesto, postavenie, stupeň autority, ktorý môže získať, ale aj stratiť, v zjednotenej a zjednocujúcej sa Európe.

    Ja osobne a podľa rozhovorov so stovkami občanov na desiatkach predreferendových mítingov organizovaných Komunistickou stranou Slovenska v súvislosti s konaním referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, o týchto veciach sme hovorili a považujem ratifikáciu prístupových zmlúv za podmienok dohodnutých predstaviteľmi tejto vlády Slovenskej republiky pre Slovensko za škodlivú. Otázkam vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie venovala Komunistická strana Slovenska ústretovú pozornosť celé prístupové obdobie. Integráciu do Európskej únie chápeme ako zákonitý rozvoj spoločnosti. Východiskom pre pochopenie otázok súvisiacich s integračným procesom pre nás vždy bolo a aj dnes v súčasnosti teda je učenie, ktoré sa i dnes prednáša na všetkých významných univerzitách sveta. Je ním ekonomická teória Marxa obsiahnutá v jeho práci Kapitál. Marxovou zásluhou je, že dokázal nájsť spoločné ústretové body v názoroch jeho predchodcov z oblasti rôznych ekonomických teórií, zosumarizovať tieto poznatky a na základe poznaného z oblasti rôznych ekonomických teórií prognózovať ďalší vývoj výrobných síl a im sa prispôsobujúcich výrobných vzťahov. Dôkazom, že jeho prognózy boli pravdivé, sú aj procesy koncentrácie ekonomiky a vytváranie podmienok pre zospoločenšťovanie výrobných prostriedkov. Dôkazom pravdivosti je aj vývoj charakteru práce samotnej a skutočnosť, že sa veda stáva bezprostrednou súčasťou výrobného procesu. Z toho hľadiska súčasný vývoj na Slovensku nemožno chápať inak ako dočasnú vývojovú anomáliu v histórii vývoja bez šance na prežitie rámcovo v strednodobom horizonte. Taká je objektívna historická pravda, kritérium ktorej je spoločenská prax. Ona je tu, existuje nezávisle od našej vôle a bude platiť, či sa to niekomu páči a či nie.

    Integrácia ekonomických európskych krajín vytvára základné predpoklady pre vyšší stupeň aplikácie poznatkov vedy do praxe. Integračný proces je zároveň predpokladom rastu produktivity práce, predpokladom plnej zamestnanosti a rastu životnej úrovne obyvateľstva. To všetko však za predpokladu, že tento je zameraný v prospech väčšiny obyvateľstva jednotlivých krajín, a nie v prospech rastu zisku nadnárodných monopolov. To sú však len niektoré z rozhodujúcich a pre integráciu motivujúcich ukazovateľov. Pre krátkosť času nemožno všetky vymenovať. Pochopenie historických zákonitostí integračného procesu viedlo Komunistickú stranu Slovenska k tomu, aby podporovala začlenenie Slovenska do ekonomických a politických štruktúr Európskej únie. Aj pri tejto veľmi strohej exkurzii do minulosti zistíme, že myšlienky integrácie európskych ekonomík boli pre nás vždy blízke a príťažlivé. Netajíme sa a netajíme ani to, že práve predstaviteľka medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia Róza Luxemburgová ako prvá v histórii už po prvej svetovej vojne prišla s myšlienkou vytvorenia spojených štátov európskych. Realizáciou tejto myšlienky mala byť prosperujúca Európa a všestranný rast uspokojovania životných potrieb jej občanov. Život však ukázal, že táto myšlienka predbehla dobu i samotné myslenie a záujmy vtedajších konštruktérov európskeho politického vývoja.

    I my, členovia dnešnej Komunistickej strany, sa k tejto myšlienke v plnom rozsahu hlásime. Sme za zjednotenú Európu, takú Európu, ktorá vytvorí pre všetky krajiny Európy a národy v nej žijúce rovnaké podmienky ekonomického rozvoja a ekonomického súťaženia. Sme za zjednotenú Európu, v ktorej budú pre všetky krajiny platiť rovnaké podmienky hospodárskej spolupráce vo všetkých oblastiach ekonomického i spoločenského života. Sme za takú zjednotenú Európu, v ktorej ústredným motívom všetkých aktivít bude človek, rast a uspokojovanie jeho fyzických a duševných potrieb, rozvoj vzdelanosti, zdravotnej starostlivosti, pestovanie nových morálnych hodnôt a aktivít. Sme za takú zjednotenú Európu, v ktorej nebude existovať fetiš peňazí a zisku, v ktorej sa oplatí čestne pracovať, v ktorej podvod a zločin bude trestaný a hodnota človeka bude určovaná jeho morálnymi vlastnosťami, a nie výškou bankového účtu.

    Z uvedeného je vidieť, že komunisti ani v minulosti, ale ani teraz, nie sme a neboli sme za takú zjednotenú Európu, ktorá sa zjednocuje v záujme a na prospech medzinárodného kapitálu a nadnárodných monopolov. Sme proti takej Európe, ktorej ústredným záujmom má byť rast zisku nadnárodných monopolov, a to na úkor rozvoja tak prístupových krajín, všetkých, ako aj väčšiny obyvateľstva týchto krajín.

    V kontexte s uvedeným nemôžem súhlasiť s ratifikáciou prístupových zmlúv vyrokovaných zástupcami tejto vlády. Nesúhlasím preto, lebo v sebe zakladajú predpoklad útlmu už likvidácie až likvidácie jednotlivých odvetví slovenskej ekonomiky, ako napríklad energetiky, poľnohospodárskej výroby, priemyslu, ľahkej chémie, strojárenstva, strojárenskej výroby a podobne. Pripomínam všetkým tým, ktorí len pred niekoľkými dňami hlasovali za odvolanie podpredsedu vlády pána Csákyho, a pýtam sa ich, či môžu teraz hlasovať za prístupové zmluvy, keď len pred niekoľkými dňami tvrdili, že tento predstaviteľ vlády svoju úlohu nezvládol a Slovensko nie je pripravené pre vstup do Európskej únie.

    V slušnej spoločnosti by malo byť samozrejmosťou, že politická strana, ktorá skutočne obhajuje práva občanov, a neskrýva sa len za všestranné deklaratívne vyhlásenia, nemôže súhlasiť so vstupom Slovenska do Európskej únie za podmienok, keď sa poľnohospodárska výroba vracia na úroveň 60. rokov. Nerovnosť dotačnej politiky v poľnohospodárstve so vstupom do Európskej únie znamená pre Slovensko, že poľnohospodárstvo bude postupne likvidované. V realizácii vyrokovaných podmienok v oblasti poľnohospodárstva v priebehu niekoľkých rokov spôsobí stratu potravinovej nezávislosti Slovenska. Slovensko sa stane závislým na dovoze potravín z krajín Európskej únie, pričom pôda, ktorú krvopotne klčovali naši dedovia, bude neobrobená, spustne a naši poľnohospodári budú bez práce. Niekto môže povedať, že ide len o 5 % práceschopného obyvateľstva. Vážení, ale za ich prácou stojí celá potravinová sebestačnosť Slovenska.

    Len pre začiatok dohodnutých podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie je dohodnuté úhorovanie pôdy takmer vo výške 100 000 hektárov. Samozrejme, pri nedodržaní úlohy Slovensko bude sankcionované. Limitovaná je produkcia husto siatych obilovín a to, čo sa týka celkového objemu, to je pre hektárové výnosy, ktoré sú určené na 4,1 tony. V opačnom prípade prídu sankcie. Limitovaná je produkcia ľanu, kde povolené percento produkcie nepresahuje ani polovicu z požadovaného množstva. Zvyšok potrebný pre náš textilný priemysel, samozrejme, môžeme doviesť z krajín Európskej únie.

    Limitovaná je živočíšna výroba, výroba mäsa, chov oviec a kráv, limitovaná je výroba mlieka. Ale, vážení, treba si uvedomiť jednu skutočnosť, len ako príklad uvádzam chov hovädzieho dobytka, to nie je len produkcia mäsa a či mlieka. To je aj výroba syrov a racionálna výživa obyvateľstva a nakoniec, prepáčte za ten výraz, aj maštaľného hnoja. Je to otázka hektárových výnosov a produktivity práce v poľnohospodárskej prvovýrobe. Treba si uvedomiť, že poľnohospodárska činnosť je jeden ucelený reťazec, narušením ktorého vzniknú obrovské národohospodárske škody. Dôjde k zníženiu hektárových výnosov, dôjde k nárastu cien potravín a to pocíti každý jeden občan. Ale nakoniec, keď súhlasíme, a vyjadrením súhlasu s dohodnutými prístupovými zmluvami to potvrdíme, že naše poľnohospodárstvo sa svojou produkciou môže vrátiť do 60. rokov, prečo by sme nesúhlasili aj s tým? Na základe vymedzenia len niektorých z celého radu pre Slovensko neprijateľných podmienok vstupu do Európskej únie je vidieť, že rozbehnutý integračný proces nie je orientovaný na prospech radového občana, ale na to, aby medzinárodné korporácie zvyšovali svoje zisky, aby bohatí bohatli a chudobní ešte viacej chudobneli. Okrem uvedených dôvodov signál o tom, že i v zahraničí rastie vlna protestov proti globalizácii organizovanej podľa scenára nadnárodných monopolov a likvidácii sociálnych práv občanov, je v jednotlivých krajinách celá vlna protestných demonštrácií a protestných akcií, ktoré prebiehajú v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku i v iných krajinách. I z týchto protestov je vidieť, že ciele medzinárodných kapitálov sa nemenia. Zisk zostáva pre medzinárodný kapitál fetišom, jediným stimulujúcim prvkom jeho záujmu. Radový občan má naďalej slúžiť kapitálu len na to, aby mu vytváral zisk. K navýšeniu ziskov pre nadnárodný kapitál má slúžiť aj vstup Slovenska do Európskej únie a i tu radový občan v tomto procese opäť ostane na vedľajšej koľaji.

    Moja odpoveď na ratifikáciu prístupových zmlúv vzhľadom na uvedené teda znie: Slovensko pre vstup do Európskej únie nie je pripravené. Slovensko do Európskej únie nemôže vstupovať za tých predpokladov, ktoré vyjednali zástupcovia tejto vlády. Vyrokované podmienky sú pre Slovensko ponižujúce, zakladajú útlm už aj tak ťažko skúšanej ekonomiky a spôsobujú pre Slovensko ekonomický kolaps, čo opätovne spôsobí ďalší pokles životnej úrovne občanov našej krajiny. Preto vyslovujem s ratifikáciou prístupových zmlúv nie.

  • Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Pán poslanec Urbáni, Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Urbáni, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja som vďačný našim voličom, že dnes tu môžem stáť, v tento deň, ktorý ja prežívam veľmi emotívne. Celý prístupový proces do Európskej únie by som prirovnal prekážkovému behu na dlhú trať. Neslobodno zabudnúť, že prvý kolík nieslo Hnutie za demokratické Slovensko. Prekážky možno boli niekedy aj veľké, možno sme sa niekedy neskoro odrazili, ale v každom prípade sme tieto preteky nevzdali. Odovzdali sme štafetový kolík našim nasledovníkom, ktorí, musím povedať, bežali dobre tento prekážkový beh, možno niekedy aj na úkor našich spoločenských vecí na Slovensku, možno veľmi osamotene, možno nemali zabudnúť, že ten štafetový beh musíme bežať všetci, ale v každom prípade musím ich pochváliť, bežali dobre a preto tu dnes stojíme. Je potrebné uvedomiť si, že toto je len začiatok, že budeme musieť pokračovať v týchto pretekoch a tieto preteky nemôže nikto bežať sólo, musí ho bežať tím a musí ho bežať tím Slovenska. Verím, že v 21. storočí sa zlepší kultúra na Slovensku a budeme všetky tieto prekážkové behy, ktoré budú pre Slovensko, bežať spoločne. Uisťuje ma v tom aj skutočnosť, ktorá sa odohrala včera, keď sa otváral tunel na Branisku, kde bol pozvaný, žiaľ, iba bývalý minister za HZDS, pán poslanec Jasovský, pánom premiérom, ale aj tak to hodnotím pozitívne, pretože chce sa mi veriť, že do budúcna budeme tieto trate bežať spolu. To, že HZDS neprestalo tieto preteky bežať a že ich stále beží a sleduje, dôkazom toho bude aj dnešné hlasovanie, verím, všetkých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že budú hlasovať za vstup do Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady a vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že už sa schyľuje k hlasovaniu, tak sa, predpokladám, rokovacia miestnosť pomaličky zaplní, ale aj tak si nerobím ambície, že tu bude nejaká veľká pozornosť?? sa navzájom počúvať, ja sa pripájam k tomu konštatovaniu, čo prezentoval pán predseda Smeru, ak slávnostné rokovania a slávnostné príležitosti majú byť prezentované slávnostne len navonok a nie sme schopní vnútorne v pléne Národnej rady sa týmto konštatovania prispôsobiť, tak nie je to dobrý obraz o práci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, referendum o vstupe do Európskej únie máme za sebou, ale podľa môjho názoru neinformovanosť o únii pokračuje ďalej. Predstavitelia našej krajiny sa obmedzujú na všeobecné vyhlásenia a pritom sa vzájomne obviňujú, kto je zodpovedný za tvorbu pravdivého a reálneho obrazu a reálneho dopadu nášho vstupu do Európskej únie. Myslím si, že dnes, keď zoberieme na seba záväzok ratifikáciou prístupovej zmluvy, tak by sme rovnako mali zobrať na seba záväzok a konečne začať občanom hovoriť to, čo chcú vedieť. Chcú vedieť, čo to prinesie do ich životných nákladov, chcú vedieť, čo to prinesie do miezd, platov, dôchodkov či sociálnych dávok, ako bude na tom zdravotníctvo, školstvo a už dnes veľakrát tu spomínané poľnohospodárstvo. Treba prestať rečniť o Európskej únii vo všeobecnosti. Treba však seriózne hovoriť o výhodách i nevýhodách nášho vstupu do únie.

    Dámy a páni, vstupom do Európskej únie sa Slovensko pripojí k najväčšiemu ekonomickému zoskupeniu sveta, s 380 miliónmi obyvateľov. Prijatím nových členov sa plocha únie zväčší o jednu tretinu, počet obyvateľov o jednu štvrtinu. Prvý raz v histórii sa Európska únia - a to chcem, dámy a páni, podčiarknuť - po prvý raz v histórii sa Európska únia rozširuje aj o slovanské štáty, ktorých kultúrne dedičstvo bude uprostred súčasných kultúr Európskej únie úplne novým prvkom. Rozmanitosť a bohatosť kultúr kandidátskych krajín obohatí Európsku úniu o nové myšlienky a hodnoty. Nemusíme sa obávať, naše malé Slovensko má únii čo ponúknuť. Vstup Slovenskej republiky do únie prinesie našim občanom isté výhody a šance, ale, samozrejme, i niektoré problémy a riziká. Za najvýznamnejší prínos nášho vstupu považujem šancu na zlepšenie našej nepriaznivej ekonomickej situácie a nízkej životnej úrovne. Hlavne mladí ľudia budú mať možnosť voľného pohybu po Európe, budú mať viac príležitostí získať kvalitné vzdelanie a výhodné zamestnanie. Možno očakávať, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa nám otvorí pracovný trh v celej únii s výnimkou Nemecka a Rakúska. Obe krajiny si totiž presadili sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého si chcú svoj pracovný trh chrániť. Pracovný trh vo všetkých štátoch únie sa teda Slovákom otvorí zrejme až po roku 2011.

    Viac ako polovica mladých ľudí v terajších členských štátoch únie tvrdí, že najväčšou výhodou členstva je možnosť kdekoľvek študovať a pracovať. Táto príležitosť sa postupne otvorí aj Slovákom. Mladí ľudia ju musia využiť. Aj krátkodobý pobyt v cudzine značne rozšíri ich obzory. Nejde len o podstatné zlepšenie sa v cudzom jazyku, sú to aj nové skúsenosti a kontakty, ktoré znamenajú nové a nové možnosti.

    No bez znalosti cudzieho jazyka sa dnes človek vo svete ťažko uplatní a s povinným učením sa angličtiny či francúzštiny sa u nás zatiaľ neráta. Jazyky sú však základ. Bohužiaľ, na platy učiteľom, bez ktorých bude ťažké zvyšovať vzdelanosť na Slovensku, Európska únia so stopercentnou určitosťou prispievať nebude. Pohyb pracovníkov z nových členských krajín bude, ako som už uviedol, ešte niekoľko rokov po vstupe do únie obmedzovaný.

    Súčasné vyspelé krajiny sa totiž právom obávajú hromadného prílevu pracovných síl, ktoré by mohli ohroziť pracovné miesta tamojších obyvateľov. Hoci sú tieto obavy oprávnene iba čiastočne, každý štát si bude môcť individuálne určiť či sedemročné prechodné obdobie zavedie, alebo nie.

    Za vyššími platmi budú odchádzať hlavne mladí, vzdelaní ľudia, ale keďže problémom zostanú peniaze, obavy z masovej migrácie obyvateľov východnej Európy po rozšírení sú podľa názorov expertov - a ja s nimi súhlasím - prehnané. Výška mzdy je na Slovensku taká nízka a nezamestnanosť taká vysoká, že Slovensko určite nebude lákadlom pre prisťahovalcov.

    Vstup nových krajín únie bol vždy spojený aj so zvýšením zahraničných i domácich investícií. Zvyčajne vzrástli niekoľkonásobne. Podobný nárast možno očakávať i na Slovensku. Teda členstvom v Európskej únii máme šancu na zlepšenie ekonomiky, životnej úrovne, zníženie nezamestnanosti, ale aj na zlepšenie právneho prostredia na Slovensku. To všetko však nemožno očakávať v blízkej budúcnosti. Slováci sa bezprostredne po vstupe do únie nebudú mať lepšie ako dnes. Veľmi zaujímavé sú analýzy a materiály rôznych expertov a expertných skupín. Skupina expertov, ktorá prevažuje, zdôrazňuje, že až o niekoľko desaťročí sa Slovensko životnou úrovňou vyrovná súčasným členom únie. Najoptimistickejšie prognózy predpokladajú 30 rokov, pesimistické ešte oveľa viac.

    K ďalším výhodám a prínosom členstva v Európskej únii pre Slovenskú republiku patria i nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie za predpokladu, že budeme predkladať kvalitné projekty. Napriek tomu, že v projektovaní nemáme dostatok skúseností, som presvedčený, že na Slovensku už existuje dostatok odborníkov, ktorí vedia pripravovať kvalitné a zdôvodniteľné projekty. Mám však obavu, že administratívne kapacity, ktorými disponuje v súčasnom období vládna exekutíva, nebudú schopné tieto projekty absorbovať a tie upozornenia, ktoré v ostatnom období mali pomerne veľmi veľkú frekvenciu - v poslednom období Slovenská republika dostala tri vážne upozornenia z hľadiska pripravenosti Slovenskej republiky na čerpanie postupových fondov Európskej únie - nasvedčujú, že tá situácia na Slovensku nie je dobrá. Nie náhodou potom experti Európskej únie a predovšetkým Európska komisia odhaduje reálnu šancu Slovenska čerpať štrukturálne fondy, postupové štrukturálne fondy maximálne do výšky 40 %.

    Členstvo v Európskej únii má pre nás i neekonomické výhody a prínosy, ktoré sú úzko späté s ekonomickými výhodami. Slovensko posilní svoju príslušnosť k najvyspelejším krajinám Európy, posilní sa jeho dôveryhodnosť, čím sa zvýši záujem zahraničných podnikateľských subjektov a posilní sa i právny charakter nášho štátu a upevní sa, dúfajme, že upevní sa demokratický systém v Slovenskej republike.

    Vstup Slovenska do únie prinesie, samozrejme, aj problémy, riziká a nevýhody, ktoré súvisia s našimi národnými, politickými a ekonomickými predstavami a štruktúrami. Častá je obava zo straty národnej suverenity, ale mám pocit, že najväčším nepriateľom našej národnej identity sme my sami. Keď pretrváva rozkrádanie, korupcia, vydieranie, keď sa rozmáha kriminalita, porušuje sa zákonnosť, rastie nezamestnanosť, meškajú reformy zdravotníctva, mešká reforma dôchodkového systému, máme obrovské problémy v školstve, v oblasti vedy, kultúry, mimoriadne zložitú situáciu v poľnohospodárstve a komplikovanú situáciu v oblasti vymožiteľnosti práva.

    Sme vôbec schopní sami sa dostať z tohoto marazmu? Za našu neschopnosť zaplatíme presunom niektorých kompetencií na inštitúcie Európskej únie odlivom našej kvalifikovanej pracovnej sily, zánikom slabších podnikateľských subjektov, dočasným rastom nezamestnanosti, vyššími cenami tovarov a služieb po vstupe do Európskej únie. A aj my sa budeme musieť chrániť, napríklad pred skupovaním poľnohospodárskej a lesnej pôdy cudzincami, keďže je veľký rozdiel v kúpnej sile občanov súčasnej únie a nových členov.

    Budeme mať síce sedemročné prechodné obdobie na nákup pôdy, ale šikovnejší cudzinci už dnes s tým nemajú žiadne problémy, s využitím ustanovenia v devízovom zákone.

    Položme si, dámy a páni, otázku. Bolo by pre malú Slovenskú republiku lepšie uzatvárať sa v obmedzenom národnom priestore so všetkými problémami, s ktorými sa neúspešne borí už niekoľko rokov, bez citeľného zlepšenia hlavne v ekonomickej oblasti, alebo má využiť možnosti, ktoré jej poskytujú širší priestor? Je to dôležitá otázka hlavne pre malú ekonomiku s pomerne malým trhom. Pred podobnou otázkou stáli v Európe v minulosti iné malé štáty podobné Slovensku a neváhali sa včleniť do ponúkajúceho sa širokého priestoru. Všetci časom pocítili výhody a perspektívy integračného priestoru. Veď by inak nemohli konkurovať ekonomickým gigantom, akými sú dnes Spojené štáty americké, ale nakoniec i Čína, India, Japonsko a ďalšie.

    Ak by sa Slovenská republika nestala členom Európskej únie, začali by sa prejavovať nepriaznivé ekonomické i neekonomické tendencie. Ocitli by sme sa v pozícii tretej krajiny, dostali by sme sa do izolácie. Pocítili by sme to hlavne v ekonomickej oblasti. Ak by sa do únie dostali ostatné štáty V4, stratili by sme existujúce colné výhody, boli by sme vystavení dovozným kvótam, prehĺbil by sa nezáujem o investovanie a podnikanie vzhľadom na politické i právne neistoty v izolovanom a ekonomicky nevýhodnom prostredí. Prehĺbila by sa civilizačná medzera medzi nami a Európskou úniou, dostali by sme sa do pozície európskych outsiderov.

    Dámy a páni, určite nikto z nás nechce, aby sa Slovensko prezentovalo v Európe a vo svete ako skanzen. Izolácia nie je najlepšou zárukou národa. Národné ciele možno neraz lepšie a rýchlejšie dosiahnuť v podmienkach začlenenia sa do integračného spoločenstva. Cenou za členstvo nesmie byť však strata národnej identity. Budúcnosťou Európy, aspoň teda dúfam, však nie je silne centralizovaný superštát, ale Európa rôznorodých národov. Ak bude záležať len na nás, ako nás budú vnímať, cítiť a akceptovať, Európa si váži a uznáva len hrdé a kultúrne národy a hlavne hrdých a pracovitých ľudí. My sme však niekedy príliš prispôsobivý národ. Zostáva nám len veriť, že v Európskej únii nestratíme svoju identitu, že si zachováme svoju národnú hrdosť, svoj kultúrny a jedinečný jazyk. Prispôsobenie sa európskym podmienkam sa nemusí, prirodzene, pozdávať každému. Treba sa však odosobniť, prekonať neochotu či neschopnosť prijímať zmeny, ktoré sú dnes citlivé a bolestivé, sú však podľa mňa nevyhnutné, ak chceme, aby sa aspoň naše deti a vnuci dožili lepšieho zajtrajška. Prehľad uvedených výhod, nevýhod a rizík nášho vstupu do únie nie je zďaleka úplný. Chcel som však poukázať na rôzne aspekty integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Dámy a páni, k zjednoteniu a posilneniu Európy určite prispeje i Slovensko.

    Chcel by som však zdôrazniť, že do Európskej únie nevstupuje vláda Slovenskej republiky, že do Európskej únie nevstupujú politické strany, do Európskej únie vstupuje ľud tejto krajiny. To nech je pre nás merítkom i pri dnešnom rozhodovaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Maxon bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, excelencie, ktoré ste tu ešte vydržali počas celej rozpravy.

    Pozorne som si vypočul rozpravu k zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Aj na jej základe, teda na základe tej rozpravy nepochybujem o výsledku hlasovania Národnej rady o tejto kľúčovej zmluve pre ďalší osud nášho štátu. Nepochybujem o tom, že výsledok hlasovania vrcholného zastupiteľského orgánu bude v harmónii s výsledkom májového referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, ktoré spomedzi všetkých doterajších referend v kandidátskych krajinách potvrdilo najvyššiu aktívnu podporu európskej integrácii, pokiaľ berieme do úvahy počet oprávnených voličov v pomere k počtu kladných hlasov. Samozrejme by sme si priali, aby sa čo najväčší počet vás poslancov vyjadril v prospech zmluvy. Očakávame to aj preto, že v predreferendovej kampani všetky parlamentné strany náš vstup podporili.

    Jednoznačné hlasovanie v prospech prístupovej zmluvy by znamenalo aj vyslanie dôležitého signálu jednotlivým členským štátom Európskej únie, ktoré nás v našich snahách podporovali. Bol by to dobrý signál aj ostatným kandidátskym krajinám, s akým odhodlaným a jednoznačným partnerom do EÚ vstupujú. A v neposlednom rade by to bol dobrý signál aj našim občanom, ktorí sa vo veľkej väčšine rozhodli spojiť svoj osud s osudmi Európskej únie, a určite by ich potešilo rozhodné vyjadrenie vôle najvyššieho zákonodarného orgánu. Kritické argumenty ku kvalite prístupovej zmluvy, ktoré aj tu dnes odzneli, sme v rozličných obmenách počuli počas rokovaní, v čase ich finišovania ako aj po uzavretí rokovacieho procesu. Vnímam ich ako legitímnu súčasť agendy opozície. Poznamenám len tak mimochodom, že sa veľmi podobajú aj argumentom iných opozičných subjektov v ostatných pristupujúcich krajinách napriek tomu, že mnohé veci sú v rôznych krajinách vyrokované rôzne.

    Ešte raz chcem ubezpečiť všetkých, že prístupové rokovania boli absolútnou prioritou, bojovali sme o každý centimeter pozície Slovenska v momente pristúpenia. Naši vyjednávači vedeli veľmi dobre, čo sú štátne záujmy Slovenskej republiky, aj veľmi konkrétne záujmy jej občanov, jednotlivých vrstiev a profesných a odvetvových skupín. Neboli sme ani na chvíľu naivní a vôbec sme sa nedali uniesť dokonalosťou bruselských kancelárií. Môžem povedať, že okrem prístupových východísk je výsledkom nášho rokovania ešte aj niečo, čo nie je na papieri. Je to skúsenosť, ktorú sme získali, je to vyškolenie a vycibrenie skutočných, kvalitných odborníkov, ktorí už dnes vedia, ako sa pohybovať v tomto veľkom a náročnom spolku.

    Na záver, vážené panie poslankyne a páni poslanci, oceňujem, že absolútna väčšina z vás - vrátane opozície - ste nepriamo vyhlásili, že dnes pri hlasovaní o prístupovej zmluve Slovenskej republiky k Európskej únii ste ochotní zabudnúť na vlastné politické tričká. Dokážete tým, že v dnešnom hlasovaní pôjde len a len o Slovensko. Chcem sa vám za to dopredu poďakovať. Ďakujem.

  • Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči. Pán Figeľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predsedajúca, ctení členovia vlády, milí kolegovia, kolegyne. V rozprave vystúpilo 13 diskutujúcich. Boli vlastne zastúpené všetky parlamentné politické frakcie alebo strany. Chcem len na niektoré podnety zareagovať preto, lebo myslím, že by bolo dobré dopovedať naznačené otázky. Možno, že niekde aj kritiku, aj keď nemyslím, že by išlo o vzájomné presviedčanie. No napríklad pri slobodnom pohybe osôb my budeme môcť uplatňovať recipročné opatrenia voči tým, ktorí budú uplatňovať moratórium v prvom období, v prvých rokoch voči našej krajine. To, či sa takto rozhodneme, samozrejme závisí od vlády a od reality na pracovnom trhu, ale Slovensko nie je ani povinné, ani nejde do pozície, že by ono malo garantovať a jemu nebudú garantovať možnosti, o ktorých je reč pri slobodnom pohybe osôb.

    To isté platí pri niektorých záležitostiach v oblasti služieb. Čo sa týka služieb pre poskytovanie finančných záležitostí, alebo investorov, členské štáty môžu zabrániť pobočke operovať na jej území iba vtedy ak nebude schopná finančných garancií do takej úrovne, ako predpisuje európska legislatíva. To nie je nič neférové, to je požadovanie zrelosti pre fungovanie za tých istých podmienok na finančnom trhu, aké uplatňujú voči vlastným inštitúciám.

    Pri doprave, a kabotáž bola takou často opakovanou témou, chcem povedať, že aj vnútri Európskej únie, ktorá už má dosť dlho histórie za sebou, kabotáž nie je tým hlavným problémom, ale samotná medzinárodná preprava. A pre našich dopravcov a prepravcov otvorenosť od prvého dňa vstupu bez ďalších administratívnych bariér a povolení na medzinárodnú prepravu je obrovskou možnosťou pre rozvoj podnikania. Kabotáž nenapĺňa ani jedno celé percento z celkového objemu prepravy štátov únie a bude sa jednoducho uvoľňovať. Chcem len naznačiť, že prechodné obdobia sú uplatňované a budú uplatňované...

  • Prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem vám pekne.

  • ...preto, aby citlivosti na obidvoch stranách neboli dôvodom pre odmietanie rozšírenia, alebo spoločenstva, ale pre prechod aj v tých citlivých záležitostiach. Predstavte si, že by sa Ukrajina hlásila do 25-člennej Európskej únie v istom časovom horizonte, či Slovensko alebo iné krajiny Poľsko, Maďarsko nebudú diskutovať o istých prechodných opatreniach. Teraz, to je čistá hypotéza, ale snažme sa vzájomne pochopiť situáciu, v ktorej je 15 a 10 štátov. Som presvedčený, že integrácia a za toho scenára, ktorý je už vlastne realizovaný k 1. máju 2004, celý vyšegradský priestor so susedmi je výrazom nielen zmierenia, ale aj zblíženia intenzívnej spolupráce a spolupatričnosti strednej Európy. Hovorím to na margo kolegu Jozefa Banáša, aj keď sú tu citlivosti a téma, ktorú pomenoval, krajanský zákon, je diskutovaná, ale to neznamená nejaký rozchod Slovenska alebo Maďarskej republiky pred vstupom do Európskej únie, skôr naopak, vstup do únie by mal aj túto tému alebo problém v podstate prekonať. Nie automaticky, nie samočinne, ale naším spoločným úsilím.

    Rád by som podčiarkol aj to, čo povedal pán kolega Tibor Mikuš: „Zmluvy sú živým dokumentom.“ Teraz sme mohli rokovať len o tom, za akých podmienok vstúpime do právneho priestoru, ktorý existuje a pôjde aj bez nás ďalej. Ale po vstupe budeme môcť tento právny priestor formovať ďalej a oveľa viac, ako sa zdá teraz, pretože únia je pred zásadnými inštitucionálnymi reformami, pred prijatím ústavnej zmluvy a isteže aj ďalších reforiem, napríklad v poľnohospodárstve. Veľa sa tu hovorilo o poľnohospodárstve, o limitoch na pôdu alebo na produkciu niektorých komodít. Je na nás, ktorým smerom, či štandardným či zjednodušeným, sa pohnú naše priame platby, ale to, čím Európa trpela, bola skôr nadprodukcia alebo nekvalita. To, k čomu nás únia bude vyzývať, je bezpečnosť potravín, primeranosť produkcie a priama podpora farmárom tak, aby neboli len producentmi potravín, ale súčasťou vyspelej ekonomiky, založenej aj na takto cielenej podpore ich existencie alebo rozvoja. Už som naznačil, že úniu očakáva reforma poľnohospodárstva. My k nej musíme a môžeme priniesť svoje pohľady tak, aby sa súčasná a budúca úroveň nášho hospodárenia oveľa rýchlejšie zbližovala aj vďaka reforme.

    Tiež by som rád podčiarkol, že po referende, ktoré bolo skôr mobilizačné, teraz nás čaká príprava na vstup a tam sa nedá uspieť bez dostatku informácií, bez konkrétnych informácií, to, čo hovoril pán kolega Maxon. Najväčším nepriateľom identity určite nie je Európa, ktorá je naším väčším priestorom, ale ľahostajnosť, nevedomosť, neúcta k vlastným či k druhým okolo nás. Mnohí spomínali vzťahy s inými kontinentmi, s Amerikou. Euro-atlantický vzťah, už či bezpečnostný, či ekonomický, nepotrebuje menej Ameriky, ale viac Európy. Na druhej strane treba pamätať, že nie všetci v Amerike, ktorí si želajú nerozdelenú Európu, si rovnako želajú aj zjednotenú Európu. Konkurencia a záujmy sú všade a to je výzva pre schopnosť Európy byť aktérom, nielen pozorovateľom. Chcem povedať, že vstup Slovenska do tohto priestoru ho urobí vážnejším aj v takých vzdialených končinách, ako sú nielen Amerika, ale aj Ázia, Austrália, Blízky východ.

    Rád by som ešte niekoľko viet na tému kolegov, lebo bolo to skôr také súdružské, čo tu hovorili poslanci za Komunistickú stranu Slovenska. Len podčiarknem, že sú za vstup, proti izolácii, ale sú proti prístupovej zmluve. No ťažko to nejako zladiť. Samozrejme, len konštatujem, čo odznieva, ale to, že Róza Luxemburgová sa snažila o myšlienky zjednotenia a nedarilo sa, zase iným sa darilo. Žiaľ, príkladom na komunistických myšlienkach postaveného zjednotenia bola únia sovietskych socialistických republík. Žiaľ, a tie lekcie o Marxovi mi pripomenuli starú alebo osvedčenú skúsenosť, že komunistom býva ten, kto čítal Marxa, a antikomunistom ten, kto ho pochopil. Rád by som to dodal práve preto, že v Európe ešte stále akoby sme polemizovali, čo komunizmus znamenal. Znamenal tragédie 20. storočia, ktorých sa treba zbaviť, a to sa nedá bez poznania súvislostí a bez nabratia sily pomenovať veci pravými menami aj morálne, a kde sa dá, aj právne.

    To je všetko z môjho pohľadu. Ako spravodajca môžem tlmočiť, že neboli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy alebo návrhy na uznesenie. Takže môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, pred záverečným hlasovaním vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prosím, predsedov poslaneckých klubov, všetkých poslaneckých klubov, aby odišli dozadu do zasadačky na krátku poradu.

  • Prerušenie rokovania o 16.39 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 17.01 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Chcem sa ospravedlniť, že prestávka na rokovanie poslaneckého grémia bola trošku dlhšia, ako sme pôvodne predpokladali. Chcem vás informovať o tom, že teraz pristúpime k hlasovaniu. Potom by som si dovolil všetkých prítomných pánov poslancov, excelencie pánov veľvyslancov pozvať, vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, historického, ktoré dnes Národná rada urobí, na čašu šampanského, dolu do vestibulu Národnej rady Slovenskej republiky. A všetkých členov vlády, samozrejme, pána ministra zahraničných vecí.

    Panie poslankyne, páni poslanci, po čaši vína o 17.45 bude pokračovať rokovanie 15. schôdze Národnej rady prerokúvaním bodov programu, tak ako sme si ich odsúhlasili na začiatku 15. schôdze. Prosím teraz pána predsedu zahraničného výboru, aby ako spoločný spravodajca Národnej rade predniesol návrh uznesenia k prístupovej zmluve Slovenskej republiky k Európskej únii. Pán predseda zahraničného výboru Fígeľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, excelencie, dovoľte mi predniesť celý text návrhu uznesenia Národnej rady.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júla 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii, tlač 261.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, teda členskými štátmi Európskej únie, a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, ďalej len Zmluva o pristúpení k Európskej únii, a) vyslovuje súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii a b) rozhodla, že Zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Chcem vás informovať, že podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, vo vedomí tejto ústavnej zodpovednosti, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 129 za návrh, 10 proti, 1 nehlasoval.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodla, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, pánovi predsedovi zahraničného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní návrhu zmluvy v pléne Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, pozývam všetkých na čašu šampanského. Budeme pokračovať v rokovaní o 17.45 hod. ďalším bodom programu, ktorým je návrh zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o telekomunikáciách. Prerušujem rokovanie do 17.45 hod.

  • Prerušenie rokovania o 17.01 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 17.45 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Mali by sme pristúpiť k rokovaniu v druhom a treťom čítaní o vrátenom zákone, ktorý nám vrátil pán prezident, o telekomunikáciách, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili, aby sme mohli začať rokovať a poprípade potom aj hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé a tretie čítanie o zákone z 21. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Materiál ste dostali ako tlač 288. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Informácia o výsledku prerokovania zákona z 21. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 288.

    Národná rada schválila 21. mája 2003 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona 308/2000 Z. z. Prezident Slovenskej republiky zákon vrátil Národnej rade. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali o vrátenom zákone výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky a vyjadril nesúhlas s pripomienkami prezidenta a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona opätovne schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval zákon vrátený prezidentom a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 11. júna 2003 o vrátení zákona vyplývajú pozmeňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v informácii, tlač 288a. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov o spoločnej správe rokoval dňa 25. júna 2003 a neprijal k spoločnej správe výborov navrhované uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov, a súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predniesť informáciu o výsledku prerokovania vo výboroch na schôdzi Národnej rady. Informáciu v písomnej forme máte ako tlač 288a.

    Ako spravodajca gestorského výboru predkladám uvedené pripomienky na hlasovanie v súlade s § 80 rokovacieho poriadku, o ktorých odporúčam hlasovať osobitne v súlade s § 90 rokovacieho poriadku. Po hlasovaní o pripomienkach odporúčam v súlade s § 90 rokovacieho poriadku hlasovať osobitne o zákone ako o celku. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Jasovského, ktorý vystúpi za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na budúce vystúpenie k zákonu o telekomunikáciách prinesiem nejakú ústredňu a urobím Národnej rade praktickú ukážku fungovania v oblasti telekomunikácií, ovládam aj to, ale dnes by som rád nadviazal na prvý bod programu, ktorý sme prerokovávali, keď sme sa svorne prihlásili k Európskej únii. Verím, že vstup do rodiny Európskej únie myslíme všetci vážne a že to teda hneď v ďalšom bode programu svojím hlasovaním aj potvrdíme a nezamietneme.

    Mám právo toto povedať aj vzhľadom na to, že Európska únia už v roku 2000 viedla s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií diskusie o zladení telekomunikačnej legislatívy s acquis. Veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku v liste predsedovi Národnej rady 3. júna 2003, dámy a páni, - pred necelým mesiacom - píše, že po otvorení telekomunikačného trhu od 1. 1. 2003 je novela telekomunikačného zákona ešte oveľa potrebnejšia ako predtým. Podčiarkujem, veľvyslanec Európskej únie potvrdzuje, že novela je potrebnejšia ešte oveľa viac ako predtým. V závere listu vyjadruje potešenie a gratuluje Národnej rade Slovenskej republiky k prijatej novele s tým, že tieto zmeny boli očakávané, aby sa zlepšil slovenský regulačný rámec, čo bude so zavedením neviazaného uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu prínosom pre telekomunikačný trh. Nakoniec tieto stanoviská, dámy a páni, máte vo svojich laviciach písomne, nehovorím žiadne „báchorky“.

    Bol by som nerád, keby sme sa po gratulácii poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za prijatie tejto potrebnej novely dočkali v hodnotiacej správe negatívneho hodnotenia kapitoly 19, pretože podmienky acquis nebudeme spĺňať.

    Je mi ľúto a musím opätovne prejaviť ľútosť, začínam byť nejaký ľútostivý v tomto parlamente, že prezident Slovenskej republiky sa už po druhýkrát vrátením novely zákona o telekomunikáciách pričinil o pribrzdenie liberalizácie telekomunikačného sektora, čo má za následok obchádzanie investovania do slovenského telekomunikačného trhu, utlmovanie činnosti alternatívnych operátorov a teda aj nevytváranie nových pracovných príležitostí, kde by sa mohli uplatniť odborníci, ktorých v rámci personálnej politiky systematicky hromadne prepúšťa dominantný operátor, ktorým sú stále Slovenské telekomunikácie, napriek tomu, že som už poznamenal, že od 1. 1. 2003 platí na Slovensku voľný, liberalizovaný telekomunikačný trh, žiaľ, len na papieri, nie v praxi.

    Čo tentoraz teda asi viedlo pána prezidenta k vráteniu tejto novely. Skúsim sa vžiť do jeho myslenia. Treba pripomenúť, že obidve vrátené novely, to jest tá takmer spred roka a tá súčasná mali takmer identické znenie. Je pozoruhodné, že prezident použil pre vrátenie novely vždy úplne iné dôvody aj napriek tomu, že body namietané vo vlaňajšej novele tohto roku nepripomienkoval a naopak, namietal body, ktoré sa vyskytli v rovnakom znení i vo vlaňajšej novele, ale prekážajú až tohto roku. Je to zaujímavé. Nechcem sa vžiť do myslenia prezidenta, nepredpokladám, že by som túto pozíciu niekedy chcel zastávať.

    Je mi ľúto, že dokonca akýsi expert v Pravde v časti inzercia vypisuje články, ktorými hodnotí novoprijatý zákon, respektíve novelu zákona o telekomunikáciách, a dokáže tam vypisovať asi také veci, že „poslanecká novela zákona“ v roku 2002, dámy a páni, v roku 2002 predošlý parlament schvaľoval vládnu novelu zákona, až tento rok je to poslanecká novela zákona. Vlani sme schválili vládnu novelu zákona, takže odporúčam pánu expertovi, ktorý platí ťažké peniaze - asi nie zo svojho - v Pravde inzercii, aby si poopravil svoje myslenie, keď si už hovorí, že je expert.

    V tohoročnej novele sa však vyskytol aj jeden nový moment, ktorý čiastočne zasahuje do problematiky, ktorá ešte nedávno otriasala škandálmi na našej politickej scéne, a tou témou je, dámy a páni, odpočúvanie. Ide o kontroverzný § 9, ktorý sa do novely dostal ako pozmeňujúci návrh, ktorý by mal zmieriť obmedzenie práva prevádzkovateľov verejných telekomunikačných sieti, poskytovateľov verejných telekomunikačných služieb ako aj prevádzkovateľov ostatných telekomunikačných služieb pokojne užívať svoj majetok tak, aby sa zvýšila ich právna istota ohľadne rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva.

    Napriek tomu, že súčasné znenie stavia štát do úlohy tvrdého výpalníka, dámy a páni, a hovorím to úplne zodpovedne, ktorý núti operátorov zabezpečovať nekontrolované odpočúvanie na ich náklady v tomto štáte, prezident v návrhu vo svojom rozhodnutí o vrátení novely je zástancom ponechania § 9 v doterajšom znení, to jest ponechať finančnú záťaž na doterajších operátorov a ušetriť tak štátu finančné prostriedky, ktoré by si príslušné orgány mohli na zabezpečenie tejto činnosti nárokovať zo štátneho rozpočtu.

    Položme si v tomto momente teda otázku, čo vlastne v skutočnosti schvaľujeme, dámy a páni, a čomu teda dáme prednosť? Dáme prednosť voľnému, liberalizovanému prostrediu, alebo dáme prednosť nekontrolovanému odpočúvaniu, hovorím to s plnou vážnosťou, o ktorého rozsahu aj vďaka súčasnému zneniu zákona o telekomunikáciách telekomunikační operátori ani nemajú prehľad, alebo si budeme ctiť, dámy a páni, ústavu. Budeme sa, dámy a páni, spoliehať na vlastné myslenie, alebo budeme schvaľovať to, čo jeden z predsedov strany dohodol s pánom prezidentom v tomto štáte? Zvažujte, prosím, či máte svoj mozog, alebo nie.

    Na záver by som chcel poznamenať, dámy a páni, že výbory tohto parlamentu nezamietli znovu schválenie tejto novely v dnešnej rozprave a pri dnešnom hlasovaní, že výbory Národnej rady dokonca podporili túto novelu zákona s výnimkou hospodárskeho výboru, kde hlasovanie skončilo v pomere, myslím 5:5. To znamená, že príslušný výbor zásadné stanovisko neprijal. Chcel by som povedať možno toho ešte viac, dámy a páni, ale obávam sa, že už sa to ani nepatrí, hovoriť toľkokrát k jednému a tomu istému návrhu zákona, ktorý parlament prijme a vzápätí ho prerokúvame vyššie.

    Ale napriek tomu mi dovoľte ešte pár slov k príslušným paragrafom k zneniu k častiam, ku ktorým sa vyjadril pán prezident. K § 9 som teda povedal, je to otázka odpočúvania, je to otázka škandálu, je to otázka toho, s čím sa borí aj vládna koalícia. Druhá pripomienka pána prezidenta, majú sa vypustiť slová „technické podmienky prenositeľnosti čísla“. Táto povinnosť prenositeľnosti čísla, veď má platiť až 1. 1. 2005, ale aby bolo možné od tohto dátum poskytovať túto prenositeľnosť, je potrebné, aby už pred týmto dátumom boli pripravené podmienky vrátane technických špecifikácií pre poskytovanie tejto služby. Presvedčili sme, dámy a páni, niekoľkokrát v tomto parlamente, že ani úplná liberalizácia základnej hlasovej služby, ktorá podľa zákona je k 1. 1. a je platná k 1. 1. 2003 a dnes je zhodou okolností, dámy a páni, 1. 7. 2003, dodnes nie je zavŕšená, pretože legislatíva nepočítala s určitým obdobím pred týmto dátumom, aby boli všetky náležitosti pripravené. Dnes sa hráme o to teda, či áno alebo nie, či pol roka, či bude zákon o elektronických komunikáciách, alebo nebude. Dámy a páni, kto zaručí, že 1. 1. 2004 tá novela zákona prijatá bude, a kto zaručí, že bude platná, ak dnes je síce platný nový telekomunikačný zákon, ale de jure, de facto platný teda nie je. A bod č. 3 v zmysle § 39 ods. 3, všeobecné podmienky pre takzvanú univerzálnu službu zverejňuje úrad vo vestníku ministerstva. To je podnikateľ alebo právnická osoba, má povinnosť predložiť ich úradu na schválenie a zverejnenie. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované pokutou v zmysle § 51 ods. 2 písm. l) preto, aby sa predišlo duplicite, a preto je potrebné a vhodné ponechať § 1 ods. 3 písm. d) v pôvodnom znení. Neviem, dámy a páni, či hovoriť ešte viacej, či urobiť prednášku o telekomunikáciách ako takých, ale pokiaľ si zoberiete tú skutočnosť, že tie miliardy eúr, ktoré mali pritiecť do Slovenských telekomunikácií, tam nie sú, dajte si odpoveď, prečo tam nie sú. Dajte si odpoveď na otázku, prečo došlo k hromadnému prepúšťaniu dobrých odborníkov v oblasti telekomunikácií, prečo nie je možné otvoriť na Slovensku trh, prečo sú ceny za telekomunikačné služby, interné a ďalšie, také vysoké, aké sú. Dámy a páni, viem, že máte pokyn, hovorili mi to koaliční poslanci, pre dnešné hlasovanie, ale buďte si vedomí toho, že blokujete rozvoj tohto Slovenska a pred pár minútami ste hlasovali úplne opačne. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami... No tak potom zatiaľ sa vymažte, pán poslanec, pán poslanec Husár ako jediný s faktickou poznámkou? Nech sa páči, uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sa nedá vo faktickej poznámke hovoriť ku všetkému, čo povedal pán kolega Jasovský, ale aspoň k § 9 niekoľko slov. Mňa vždy vie upútať predovšetkým v materiáloch, ktoré dostávame, tá pasáž, ktorú považujem za doslova nezmyselnú, pokiaľ sa objaví v odôvodnení návrhu. A v tomto návrhu, v týchto výhradách pána prezidenta je tiež takáto pasáž. V bode 2 pán prezident uvádza: „V dôsledku tejto zmeny budú uvedené orgány, teda Policajný zbor, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo požadovať niekoľko desiatok miliónov korún na plnenie svojich úloh.“ Nuž ono, žiaľ, je to tak v tomto štáte, že štátne orgány, ústavné orgány a všetky iné orgány na plnenie svojich úloh dostávajú peniaze od štátu, zo štátneho rozpočtu. A pokiaľ by pán prezident chcel vyčítať, že záťaž na nákup časti technického systému na odpočúvanie a zaznamenanie telekomunikačnej prevádzky z poskytovateľov telekomunikačných služieb na Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo touto novelou bude existovať, potom by z toho logicky vyplývalo, že by sme mali rozmýšľať o ďalších právnych úpravách, ktorým by odevným podnikom bola uložená povinnosť vyrábať pre Policajný zbor a prípadne iných, ktorí to potrebujú, zadarmo uniformy, pre obuvnícky priemysel topánky a dokonca ešte aj ceruzky. Naozaj, tento argument, ktorý použil pán prezident, nie je možné prijať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, už váš čas bol naplnený, takže už nepočuť, čo hovoríte. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Baška a pripraví sa pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Pred malou chvíľou sme schválili prístupovú zmluvu k Európskej únii a hneď máme možnosť ukázať ako mienime naše záväzky voči Európskej únii v praxi plniť. Máme prerokovať zákon Dzurindovej vlády, ktorým chcela plniť acquis communautaire v oblasti telekomunikácií. To, že ho dnes predkladáme spoločne, koalícia a opozícia, je prejavom toho, že problematika Európskej únie zjednocuje opozíciu a koalíciu, ako sa to stalo aj v prvom bode tejto schôdze. Som pevne presvedčený, že zodpovedný prístup k problematike integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie pretrvá aj naďalej pri prijímaní zákonov, ktorými sa naše členstvo v únii napĺňa.

    Dovoľte mi môj príspevok začať citáciou z listu od Erika van der Lindena, veľvyslanca Európskej únie na Slovensku, ktorý poslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému. Som presvedčený, že väčšina z vás ho pozná, keďže nás chváli za dobrú prácu pri plnení acquis. Citujem. „Vážený pán predseda, píšem Vám ohľadom implementácie acquis v Európskej únii v oblasti telekomunikácií. Sledujúc záväzok zo samitu v Kodani o zabezpečení rozšírenia Európskej únie, medzi iným aj bez prekážok v telekomunikačnom sektore, vítame tieto dôležité rozhodnutia, ktoré nedávno prijala Národná rada Slovenskej republiky.“ A ďalej pokračuje: „Vzhľadom na to, že termín otvorenia telekomunikačného trhu 1. januára 2003 je už minulosťou, potreba dodatkov je dnes naliehavejšia ako predtým a je potešujúce vidieť, že Národná rada si uvedomila túto skutočnosť prijatím v zásade tých istých zmien ako predtým. Prosím, prijmite naše srdečné blahoželanie.“ Toľko z citátu.

    Vážené dámy, vážení páni, nebudem zbytočne opakovať celú genézu vzniku tohto zákona, hovoril som o nej už minule, všetci ju dobre poznáte. Po neschválení vráteného zákona z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa aj viacerí z poslancov, ktorí nehlasovali za návrh, vyjadrili, že jeho neschválenie je chybou. Za všetkých spomeniem len terajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča. Po nástupe novej vlády Slovenskej republiky sa napriek počiatočným deklaráciám zo strany MDPT nedostala predmetná novela do legislatívneho plánu vlády. Museli ju znova po 6 mesiacoch predložiť sami poslanci ako poslanecký návrh. Európska únia sa snažila komunikovať so Slovenskom problematiku telekomunikácií a tohto dodatku v minulosti radom listov adresovaných tak ministrovi Prokopovičovi ako aj štátnemu tajomníkovi Opaternému, predsedovi hospodárskeho výboru pánovi Rusnákovi a ďalším s cieľom dosiahnuť, aby Slovensko plnilo podmienky vstupu do EÚ aj v tejto oblasti. Žiaľ, všetci menovaní sa nevyjadrovali dosť presvedčivo o potrebe takejto novely.

    Čo sa týka pripomienok prezidenta, prvé dve pripomienky sú legislatívnotechnického charakteru. Prvá hovorí o nevydaní, verzus nezverejnení všeobecných podmienok na poskytovanie univerzálnej služby. Čiže dominantný operátor vydáva a Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky zverejňuje všeobecné podmienky na poskytovanie univerzálnej služby. Druhá hovorí o technických podmienkach prenositeľnosti čísla v referenčnej ponuke, ktoré majú platiť až od 1. januára 2005. Podmienky prenositeľnosti čísla by mohla ponuka obsahovať, ale samotná prenositeľnosť čísla by sa uplatňovala až od 1. januára 2005. Tretia pripomienka, týkajúca sa nákladov na zakúpenie odpočúvacích zariadení, nebola vôbec v nami predloženej predmetnej novele. Dostala sa tam až v legislatívnom procese ako doplňujúci návrh jedného z koaličných poslancov a prešla hlasovaním v parlamente, pretože sa hlasovalo o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch en block. Pokuty neboli zo strany prezidenta žiadnym spôsobom namietané v tomto prípade. Súhlasím so všetkými pripomienkami prezidenta, tieto pripomienky vôbec neovplyvnia zmeny telekomunikačného zákona, ktoré sa sledujú navrhnutou novelou, to je známy inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu a posilnenie právomocí Telekomunikačného úradu. Pýtam sa, načo nám je taká telekomunikačná autorita na Slovensku, ktorá nemá dostatočné kompetencie na vykonávanie úloh, na ktoré bola ustanovená aj rozpočtovaná zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Od 1. januára 2003 mala byť úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia, čiže už 6 mesiacov. Chceme, aby bol Telekomunikačný úrad nečinný ďalšieho pol roka, ďalších 6 mesiacov? Akú odpoveď si vymyslíme a dáme daňovým poplatníkom v tomto prípade? Ten, kto nehlasuje za túto novelu, je proti liberalizácii telekomunikačného prostredia na Slovensku a proti verejnému záujmu a záväzkom slovenského štátu voči Európskej únii, je za predĺženie monopolu súčasného dominantného operátora. Čo sa týka krátkosti platnosti novely telekomunikačného zákona, len na 6 mesiacov, pán Likanen, komisár pre hospodárstvo a informačnú spoločnosť povedal, že v živote človeka je to krátka doba, ale v sektore telekomunikácií a informačných technológií, kde sa všetko dynamicky mení, je to veľmi dlhá doba. Ako príklad uvádzam, že v Českej republike bola prednedávnom predložená novela telekomunikačného zákona týkajúca sa len uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu schválená a prijatá ešte na kratšiu dobu. Prečo na Slovensku takýto záujem nie je?

    Dovoľte mi tiež v krátkosti reagovať na článok týkajúci sa budúcnosti telekomunikácií na Slovensku, ktorý vyšiel v niektorých slovenských printových médiách v pondelok 30. júna, kde sú niektoré zavádzajúce informácie. Komu na Slovensku záleží na tom, aby aj naďalej pretrvával súčasný stav a súčasné platné znenie telekomunikačného zákona? Už samotná skutočnosť, že článok sa objavil v denníkoch ako platená inzercia, hovorí o tom, že tento záujem tu je. Inak sa nedá ani vysvetliť takáto masívna mediálna kampaň voči tejto novele, ktorá obsiahnutými zmenami podporuje konkurencieschopnosť a prínos zahraničných investícií, takých potrebných pre tento štát, a ktorá napĺňa požiadavky na kandidátske krajiny EÚ, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Prečo si občania už od 1. januára 2003 nemôžu vybrať iného, lacnejšieho, možno aj kvalitnejšieho operátora. Je to problém deravej legislatívy v znení súčasne platného zákona o telekomunikáciách, ktorý odstraňuje práve diskutovaná novela. Nie je pravdou, že táto novela je narýchlo pripravená, nesystémová, čiastková, bez vyjadrení a stanoviska odborníkov. Táto novela okrem doplnenej časti týkajúcej sa upresnenia prevoľby a voľby operátora a jej zosúladení s legislatívou EÚ sa pripravovala od začiatku minulého roka za účasti a pod gesciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde sa podarilo dosiahnuť široký prienik všetkých zúčastnených subjektov na telekomunikačnom trhu, a to tak MDPT, Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako aj telekomunikačných operátorov. Podkladom pre tento návrh novely zákona o telekomunikáciách boli stanoviská, pripomienky a konzultácie s nasledovnými organizáciami: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Slovenské telekomunikácie, Eurotel, Orange, Asociácia telekomunikačných operátorov združujúca prevažnú väčšina alternatívnych operátorov telekomunikačných sietí v SR. Podkladom boli aj závery riešenia výskumného projektu vo Výskumnom ústave spojov Banská Bystrica v roku 2001 s názvom Podpora štátnej telekomunikačnej politiky pri prechode do liberalizovaného prostredia s výhľadom do roku 2005. Špecialisti Výskumného ústavu spojov Banská Bystrica sa na spracovaní návrhu novely podieľali aj v roku 2002 v rámci pokračovania spomenutého výskumného projektu. Čo sa týka prezidentových pripomienok, minulý rok sa týkali pokút dominantnému operátorovi, ktoré sa zdali byť prezidentovi vysoké. Autor článku má mylné informácie, keď hovorí, že pokuta v novele je podstatne menšia ako v novom, pripravovanom zákone o elektronických komunikáciách. Pri pripomienkovaní nového zákona o elektronických komunikáciách sa navrhla cena 20 miliónov Sk. Či v zákone bude pokuta taká alebo onaká, po vstupe do EÚ to môže byť pokuta za zneužívanie postavenia dominantného operátora automaticky až do výšky 10 % z obratu za minulé účtovné obdobie, čo by v prípade súčasného dominantného operátora znamenalo asi 1,8 miliardy korún. Vyplýva to z nariadenia Európskej únie, ktoré má prednosť pred zákonom tej-ktorej krajiny. Z tohto pohľadu diskusia o tom či pokuta bude 20 alebo 50 mil. Sk, je nezmyselná.

    Čo sa týka cien. Ten, kto do toho vidí, lepšie zistí, že cena za prenajatú poslednú míľu nemôže byť vyššia ako cena za súčasne poskytovanú službu ADSL, kde pri takejto cene sa dajú na obyčajnom dvojdrôte poskytovať aj iné služby s pridanou hodnotou alebo ich kombinácie. Ceny musia ísť zákonite dole. Je pravda, že inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu je len jedným zo spôsobov ako znížiť ceny pre koncových užívateľov, ale ak tento inštitút nebude obsiahnutý v zákone, ťažko si viem predstaviť ponuku iných, cenovo dostupnejších služieb od dominantného operátora. Neviem, ktoré časti sú podľa autora článku časovo kritické, ale ak myslel ponuku, referenčnú ponuku na uvoľnenie miestnych vedení, tak monopolný operátor mal predsa dostatok času na to, aby takúto ponuku začal pripravovať. Jednak vedel, že to vláda prisľúbila do konca roka 2002 a jednak bol na to upozornený Protimonopolným úradom Slovenskej republiky už v auguste v roku 2002, čo je takmer jeden rok. Dokonca v novele bol schválený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý posúva termín na vypracovanie takejto ponuky o ďalší mesiac. Dokedy ešte chceme čakať? Neviem, ktoré časti novely telekomunikačného zákona myslel autor, že sa budú meniť so schválením nového zákona o elektronických komunikáciách, keď novela je plne v súlade so starým aj s novým regulačným rámcom legislatívy Európskej únie. Tieto časti sa môžu len dopĺňať o konvergenciu sektorov telekomunikácií, médií a informačných technológií. Tiež neviem, čím je novela telekomunikačného zákona nevyvážená.

    Príspevok som začal listom a listom aj skončím, respektíve telegramom v reči otvorenej, ktorý bol poslaný 23. júna 2003 z misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli na ministerstvo zahraničných vecí, na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a štyrom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa okrem iného píše, citujem: „Komisár je znepokojený skutočnosťou, že v Slovenskej republike znovu neprešla novela telekomunikačného zákona, v ktorom malo byť transponované telekomunikačné acquis prijaté v Európskej únii v roku 1998 a nariadenie o prístupe k miestnemu vedeniu. Paul Verhoef uviedol, že komisár rozumie, že zákon nebol schválený kvôli finančným následkom voči štátnemu rozpočtu v otázke odpočúvania, ale keďže táto problematika nie je riešená v acquis, pre komisiu nie je podstatná. Podstatné sú otázky kompetencie regulátora a liberalizácie miestnych vedení. Paul Verhoef uviedol, že komisia má skúsenosti z iných krajín, kde hlavný akcionár Deutsche Telekom v Slovenských telekomunikáciách vyvíja politický tlak na odďaľovanie prijímania zákonov, ktoré obmedzujú ich postavenie na trhu. Paul Verhoef zdôrazňuje, že po vstupe do EÚ bude komisia nekompromisná a v prípade nesplnenia negociačných záväzkov začne právne konanie za nedodržanie legislatívy EÚ, takzvané „Infranchment procedures.“ Paul Verhoef ďalej uviedol, že je v záujme Slovenska, aby prijalo danú legislatívu, v opačnom prípade neprídu na Slovensku do sektora telekomunikácií potrebné investície. Paul Verhoef zdôraznil, že v súčasnosti, keď krajiny súťažia o získanie zahraničných investícií, ak investor má pocit, že jeho investície nebudú dostatočne chránené, jednoducho do danej krajiny nepríde a v tomto ohľade nie je pozícia Slovenska priaznivá. V ďalšom Richard Harris poukázal na typický príklad zaostávania Slovenskej republiky s odvolávaním sa na najnovšiu štúdiu spracovanú komisiou, kde v grafe o cenách ukončovaných hovorov v pevnej sieti je v prípade Slovenskej republiky prázdna kolónka. Teda v praxi neexistuje. V prípade cien ukončovaných hovorov medzi pevnou linkou a mobilnou je uvedené: Dôverné. Richard Harris zdôraznil, že týmto sa Slovenská republika zaraďuje na úroveň krajín ako napríklad Turecko. Hoci je teoreticky začatá liberalizácia Slovenskej republiky od 1. januára 2003, uvedené príklady ukazujú, že samotná implementácia podstatne mešká. Oba príklady podľa Richarda Harrisa dokazujú, že Slovenská republika nemá implementovanú dostatočnú legislatívu EÚ platnú od roku 1998, čoho dôsledkom je, že regulačný úrad nemá dostatočné právomoci. Richard Harris zdôraznil, že implementácia novej legislatívy z roku 2002 môže byť úspešná iba vtedy, ak je predtým náležite uvedená do praxe legislatíva z roku 1998. Podľa Richarda Harrisa sa nemožno spoliehať, že Slovenská republika transponuje aj implementuje súčasnú legislatívu, ktorá v Európskej únii bola prijímaná v dvoch fázach. Záver z tohto telegramu: Z iniciatívy komisára Erki Likannena sa uskutočnilo stretnutie zástupcov komisie a misie. Komisár Likannen prostredníctvom vyslaných zástupcov vyjadril znepokojenie, že Slovenská republika stále neimplementovala legislatívu, ku ktorej sa zaviazala počas negociácií, ktoré boli predbežne ukončené v máji 2001. Komisia je toho názoru, že prijatie novely telekomunikačného zákona aj pol roka pred prijatím nového zákona má veľký význam z hľadiska uvedenia do praxe legislatívy z roku 1998, keďže podľa jeho názoru nemožno implementovať novú legislatívu, pokiaľ pôvodná nie je úplne zavedená v praxi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás v mene Slovenska, a nie v mene majoritného vlastníka dominantného operátora Deutsche Telekom, aby ste podporili tento dôležitý krok smerom k naplneniu acquis. Dnes nejde o pripomienky pána prezidenta, ktoré navrhujem akceptovať v plnom rozsahu, ide o to, či chceme plniť acquis Európskej únie alebo acquis Deutsche Telekomu. Ak túto novelu neschválime, potom bude všetkým jasné, že tento parlament nezastupuje záujmy Slovenska, ani nepodporuje vstup do únie so všetkými dôsledkami, ale je len servilným prisluhovačom jedného monopolu.

    Vážení kolegovia, svojím hlasovaním sa jasne vyjadríte k tejto otázke. Som presvedčený, že vaša osobná integrita, zodpovednosť voči voličovi ako aj plnenie požiadaviek Európskej únie rozhodnú jednoznačne v prospech prijatia tejto novely prvýkrát predloženej vládou Mikuláša Dzurindu. Ďakujem vám všetkým za pozornosť a dúfam, že som presvedčil aspoň 76 poslancov potrebných na schválenie tejto novely.

  • S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Rusnák, Ján. Končím...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Mýliť sa je ľudské. Ešte pani poslankyňa Beňová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baška, ja som... Nie som človek, ktorý zvykne reagovať, jednoducho, každý poslanec má právo vyjadriť svoj názor, ale záver bol už taký, že v podstate Slovensko je ohrozené, keď neprijmeme tento zákona. Ja si myslím, že na Slovensku môžeme byť spokojní, nie je Slovensko ohrozené. Vy ste dostali dostatočný priestor na hospodárskom výbore, preto vaše tvrdenia pokladám za krajne nevhodné, o tom, že hospodársky výbor nejakým spôsobom... Ja osobne som sa tejto veci nevenoval, len na vedomosť všetkým poslancom dávam, že hospodársky výbor vytvoril na to ešte aj komisiu, kde je možné veci odborne prediskutovať. Ja neprejdem do politického vyjadrenia typu k občanom, ale chcem zdôrazniť, že podporujem a budem podporovať len zákony, ktoré sú vecne vykonateľné. Tento zákon nie je vecne vykonateľný, pretože je rok taký, aký je. Keby ste tento návrh dali pred dvoma rokmi, tak zaňho budem hlasovať. Čiže nás nedeľte na tých, ktorí sme proti zákonu, sme proti konkurencii, a tých, ktorí sú za zákon, sú za konkurenciu. My podporujeme konkurenciu, ale sme poslanci Národnej rady a prijímame len vecne vykonateľné zákony. Preto budem hlasovať proti tejto novele. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela oceniť veľmi vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Baška. Chcela by som v tejto súvislosti povedať len jednu vec pánovi Baškovi, odporúčania Európskej komisie, či už sú vo forme dobre mienených rád alebo varovných listov v tejto krajine s nikým nič nerobia, viem to podľa vlastných skúseností.

  • Pán poslanec Baška, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • V krátkosti by som chcel odpovedať pánovi Rusnákovi, prečo tá novela je nevykonateľná. Tá novela je vykonávateľná, už som to spomínal aj v rozprave v mojom vystúpení, že dominantný operátor mal na to dostatok času, aby sa pripravil na úplné liberalizované telekomunikačné prostredie.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Navrhovatelia tejto poslaneckej novely medzi iným odôvodňovali a odôvodňujú nutnosť jej prijatia liberalizácie o trhu a tým lacnejším poskytovaním telekomunikačných služieb, zlacnením a rozšírením internetu a tak ďalej a tak ďalej. Pán prezident novelu vrátil, ja v stručnosti poviem, prečo ju vrátil. Snažím sa takou ľudskou rečou povedať prečo. Po prvé, novela zákona poskytovateľa telekomunikačných služieb zaväzuje poskytnúť pre Policajný zbor a spravodajské služby len rozhranie na pripojenie zariadení na odpočúvanie. Teda inými slovami, má veľký vplyv na štátny rozpočet, ktorý nebol vyčíslený ani vopred prerokovaný s ministerstvom financií, pozri zákon 303 o rozpočtových pravidlách. Po druhé, pán prezident poukázal na nesúlad novely s platným zákonom, teda nesúlad v termínoch pre technické podmienky prenositeľnosti čísla, kde novela hovorí do 60 dní a zákon taxatívne ukladá od 1. 1. 2005. Po tretie, tretia pripomienka upozorňuje na nesúlad medzi zložením pokuty za nevydanie alebo nezverejnenie všeobecných podmienok na poskytnutie univerzálnej služby, kde novela sankcionuje právnickú osobu, a súčasne platný zákon hovorí o tom, že ponuku zverejňuje úrad. Toľko k pripomienkam.

    Vecne k zákonu. Liberalizácia telekomunikačného trhu de jure nastala od 1. 1. 2003. Výhrady možno mať k rýchlosti rokovaní s alternatívnymi operátormi. S investovaním do infraštruktúry zo strany alternatívnych operátorov, lacnejším poskytovaním služieb a internetu to však pokrivkáva. Navrhovatelia novely argumentovali hlavne uvoľnením miestnych vedení, alebo slangovo poslednej míle a tým umožniť investovanie telekomunikačnej infraštruktúry a vytvoriť konkurenciu. Na zlepšenie konkurencie, teda aj v internete, nemá však vplyv len uvoľnením miestnych vedení, tých faktorov je oveľa viac. Miestne vedenia, vedenia od telefónu klienta po miestnu ústredňu sú najviac rozvetvené, budovať duplicitné vedenia v domoch, na sídliskách, v úradoch, je investične a vecne zbytočné, náročné a nemá zmysel. Toto však neplatí pre celú telekomunikačnú sieť. Ak by sa prenajímalo všetko, teda všetky vedenia, nielen miestne, tak potom by liberalizácia bola založená na opakovanom predaji služieb, povýšenej vždy o zisk prenajímateľa. Alebo si myslíme, že viac vedení a viac infraštruktúry na Slovensku už netreba? Budeme žiť z toho, čo tu dnes máme? Konkurenčný význam uvoľnenia miestnych vedení má najväčší význam vtedy, ak od miestnej ústredne má alternatívny operátor svoje vlastné vedenia. Rozhodnutie o investíciách pre využitie miestnych vedení je strategické rozhodnutie investora, ktorého podmienkou rozhodne nemôže byť prijatie novely. Pritom investovaniu nebránilo a aj bez novely nebráni nič, lebo najneskôr ku dňu vstupu do únie v máji 2004 budú všetky vedenia uvoľnené. Podnikateľské zámery alternatívnych operátorov, česť výnimkám, asi nerátajú s významnými príjmami z bytových klientov, lebo to nie je tak ani vo svete. Pritom argumenty o lacnom internete v domácnostiach tiež pokrivkávajú, a myslím si, že na obe nohy. Klientmi alternatívnych operátorov sa pravdepodobne stanú bonitní klienti s veľkými mesačnými platbami za telekomunikačné služby.

    Ďalšia téma novely je predvoľba operátora. Bude možná až plnou digitalizáciou sietí. Tá je dnes realizovaná zhruba na 85 %. Novela však túto povinnosť obmedzuje len na operátora pevnej siete, zatiaľ čo súčasne platný zákon ukladá túto povinnosť aj iným operátorom s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu. Táto novela, tak ako je navrhnutá, je technicky ku dňu účinnosti nerealizovateľná. To vedia aj navrhovatelia, de jure platná, de facto nevykonateľná. Za nedodržanie termínov podľa novely hrozí operátorovi pevnej siete opakované udeľovania až 50-miliónových pokút, a to je vykonateľné. Dnes niet pochýb o tom, že uvoľnenie miestnych vedení bude najneskôr ku dňu vstupu do EÚ implementované, tak ako niet pochýb o tom, že v máji budeme členmi Európskej únie. Aj preto som toho názoru, venovať sa vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, ktorý je v pripomienkovom konaní. Tento zákon zohľadňuje všetky podmienky na trhu a integruje v sebe všetky smernice a nariadenia zo strany únie, odráža princípy proporcionality, vyváženej regulácie, podporuje konkurenciu a zabezpečuje bezpečnosť a integritu sietí. Tento zákon bol pripravovaný profesionálne, základ tohto zákona tvorili profesionálni experti, všetky strany, ktorých sa dotýka, boli oslovené, a pripomienkovali a pripomienkujú ho. Aj paragrafy dnes navrhovanej poslaneckej novely budú na budúci rok v novom zákone vyzerať trocha ináč. Časový rozdiel medzi účinnosťou novely a účinnosťou vládneho návrhu od 1. 1. 2004 je malý. Dnes máme na stole novelu, v ktorej niektoré ustanovenia sú časovo nevykonateľné a niektoré ustanovenia sa budú od nového roku meniť. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Ešte s faktickou poznámkou na pána poslanca ako jediný pán poslanec Jasovský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som rád, pán spravodajca, že keď som ja hovoril, parlament ma počúval, keď ste hovorili vy, nepočúval vás nikto. Asi tie vaše argumenty neboli celkom ideálne. Chcem však poznamenať, znovu zopakovať to, čo ste hovorili o argumentoch pána prezidenta. Tie isté argumenty, ktoré pripomienkoval vlani, teraz nepripomienkoval, hoci sú totožné v zákone a tie, ktoré pripomienkoval teraz, nepripomienkoval vlani. Nie je náhodou v tom nejaký účel, pán spravodajca? Otázka štátneho rozpočtu. Pán spravodajca, hádam mi nechcete hovoriť, že 51-percentný vlastník Deutsche Telekom má vplyv dnes na štátny rozpočet Slovenskej republiky! Veď si pozrite, aké zdroje išli z telekomunikácií v predchádzajúcich obdobiach do tohto rozpočtu a čo ste robili, tento parlament pred dvomi dňami, ako sme plátali diery v štátnom rozpočte, respektíve vy, 76 hlasmi, sa tento národ skladá na to, čo ste urobili dieru v štátnom rozpočte!

  • A v tom sú aj Slovenské telekomunikácie, takzvané Slovenské telekomunikácie! Pán spravodajca, hovoríte tu o argumentoch, o lacnejších operátoroch, o ktorých, pán spravodajca, keď na slovenskom trhu je len monopol Slovenských telekomunikácií, hoci liberalizovaný trh je platný od 1. 1. 2003! Dnes máme 1. 7. 2003. A najsilnejší argument, pán spravodajca. Je mi to ľúto, že to poviem, ospravedlňujem sa, ja som hovoril ako inžinier telekomunikácií, ako docent dopravných a spojových technológií a hovorím to, čo viem, nie to, čo mi napíše niekto iný. Ďakujem pekne.

  • Mohutný potlesk.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • So smiechom.

  • Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, poprosím, aby ste dali hlasovať o pripomienkach pána prezidenta uvedených v časti III rozhodnutia. Osobitne, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta, kde navrhuje v čl. 1 vypustiť 6. bod a doterajšie body 7 až 39 označiť ako body 6 až 38.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tejto pripomienke pána prezidenta. Ide o prvú pripomienku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 70, proti 6, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že túto pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, páni poslanci. Nie prvýkrát rokujeme o vrátenom zákone, takže už by sme to mali... Jaj, skúšali ste ma, ďakujem pekne. Obstál som? Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhej pripomienke pána prezidenta, aby v čl. 1 v doterajšom 18. bode v § 23 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „technické podmienky prenositeľnosti čísla“.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti 3, hlasovania sa zdržalo 44 poslancov, 16 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani druhá pripomienka nebola schválená Národnou radou.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienke č. 3.V čl. 1 doterajšom 34. bode v § 51 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová: „...alebo nezverejňujú všeobecné podmienky na poskytovanie univerzálnej služby“.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tretej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 70 poslancov, proti 3, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov, 16 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani táto pripomienka pána prezidenta neprešla.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch z rozhodnutia pána prezidenta. Mám poverenie výboru prejsť do tretieho čítania. Dajte hlasovať, prosím, o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Pán spravodajca, sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skočenú. Teraz budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone z 21. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Teda hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za hlasovalo 59, proti 3, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, 22 poslancov nehlasovalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila novelu zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

    V rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, tlač 244. Prosím teraz určenú spravodajkyňu Evu Rusnákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov a uvádzala hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 73 poslancov.

    Páni poslanci, vyzývam všetkých, nielen aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, ale hlavne tých, ktorí sú tu, aby aj hlasovali. Bolo by to veľmi pekné od vás.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme znovu, či postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Musím konštatovať, že dohody z grémia nefungujú, prerušujem rokovanie, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.39 hodine.