• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali z dôvodu zistenia prítomnosti poslancov a účasti na rokovaní 14. schôdze Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 95 poslancov prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni 14. schôdze požiadali páni poslanci: podpredseda Národnej rady Veteška a ďalej poslankyňa Antošová, poslanec Cagala, Čaplovič, Jasovský, Krajči a pán poslanec Polka. Overovateľmi na 14. schôdzi budú poslanci Gábor Gál a Maroš Kondrót. Ich náhradníkmi Beáta Brestenská a Jaroslav Jaduš. Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať 2 body. Prvý - návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu a v druhom bode žiadajú vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku program rokovania schôdze zvolanej poslancami Národnej rady nemožno doplniť ani meniť.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.

    Návrh ste dostali ako tlač 291. Uvedený návrh som podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pridelil výborom na zaujatie stanoviska ako aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Prosím teraz povereného člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu. Za skupinu navrhovateľov návrh odôvodní pani predsedníčka výboru pre európsku integráciu, pani poslankyňa Monika Beňová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády. Dovoľte mi, prosím, aby som v mene poslaneckých klubov, klubu nezávislých poslancov Ľudovej únie, Komunistickej strany Slovenska a poslaneckého klubu Smeru predniesla dôvody, ktoré nás viedli k podaniu návrhu na iniciovanie tejto schôdze. Jej cieľom je vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu, podpredsedovi vlády pre európsku integráciu.

    Skôr ako pristúpim k samotnej prezentácii konkrétnych dôvodov a nedostatkov v práci pána podpredsedu vlády Csákyho, rada by som v krátkosti uviedla z môjho pohľadu dôležité súvislosti.

    Ústava Slovenskej republiky v prvom oddieli piatej hlavy v článku 73 v bode 2 hovorí: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Ďalej potom v článku 86 pod písm. f) hovorí: „Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä: kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom.“ Dovolila som si citovať Ústavu Slovenskej republiky z dôvodu, že v terajšom volebnom období pristupuje parlament po prvýkrát k rokovaniu, ktoré sa bude zaoberať vyslovovaním nedôvery členom vlády. Bola by som vám všetkým nesmierne povďačná, ak by sme v zmysle citovaných častí Ústavy Slovenskej republiky aj k dnešnému rokovaniu pristúpili. V čase ustanovujúcej schôdze sme sa všetci navzájom ubezpečovali, že tento parlament bude charakteristický lepšou politickou kultúrou a profesionalitou. K dobrej politickej kultúre okrem iných náležitostí patrí aj právo poslancov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť vystupovať a vyjadrovať sa kriticky k nedostatkom práce jednotlivých členov vlády bez toho, aby za takéto názory boli odsudzovaní a aby takáto ich aktivita bola predmetom znevažujúcich poznámok ich politických konkurentov. Takto chápem dobrú politickú kultúru ja a takto som sa aj ja v najlepšom vedomí a svedomí snažila vždy správať.

    Ak si niekto z prítomných myslí, že rozhodnutie predstúpiť pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je pre mňa jednoduché, chcem vás úprimne ubezpečiť, že v tomto konkrétnom prípade je pravdou opak. Ale je mi cudzia aj ľahostajnosť a verím, že aj všetkým vám, najmä v priebehu procesov, ktoré zásadným a významným spôsobom ovplyvnia vývoj celej našej spoločnosti, teda všetkých občanov tohto štátu bez ohľadu na ich národnostnú, náboženskú, kultúrnu či politickú príslušnosť. Nachádzame sa totiž v etape...

  • Páni poslanci, prosím, pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, netelefonovať! Pán poslanec Hort!

  • Pán predseda, ja počkám, kým teda zabezpečíte v sále primeranú...

  • Už sa o to pokúšam, pani poslankyňa.

  • Nemusíte ma počúvať, pán poslanec, ale aspoň netelefonujte,...

  • Pani poslankyňa, nedebatujte s poslancami.

  • Páni poslanci, prosím, sadnite si na svoje miesta a v prípade, že chcete diskutovať, mimo rokovacej sály.

  • Nachádzame sa totiž v etape, ktorá ak nebude odborne a zodpovedne exekutívou riadená, parlamentom kontrolovaná a všetkými spoločne zvládnutá, vytvorí bezprecedentnú situáciu, v ktorej sa Slovensko dostane do pozície krajiny, ktorej postavenie v nami všetkými želanej spoločnej Európe bude nedôstojné a nebojím sa použiť výraz ponižujúce.

    Pre objektívnosť mojich argumentov chcem uviesť, že Slovenská republika na rozdiel od ostatných deviatich pristupujúcich krajín začala prístupový proces s dvojročným oneskorením. Podarilo sa nám dobehnúť ostatných a spolu s nimi uzavrieť v decembri 2002 na kodanskom samite negociačný proces. Všetci sme sa spoločne tešili a to aj napriek tomu, že aj v priebehu samotných negociácií sme vyslovovali obavy, či podmienky, ktoré boli pre Slovensko v jednotlivých kapitolách vyrokované, nemohli byť lepšie a ekonomicky výhodnejšie. Negociačný proces bol však uzavretý aj s jeho jednotlivými podmienkami a prístupová zmluva, o ktorej budeme hlasovať na najbližšej riadnej schôdzi, ich veľmi presne definuje. Vyplýva z nich aj to, že v najbližších troch rokoch bude Slovenská republika prispievať do fondov Európskej únie sumou približne 39,5 miliardy Sk záväzne a prostredníctvom štrukturálnych fondov a kohézneho fondu bude môcť čerpať približne 61,5 miliardy Sk. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je nielen v ich objeme, ale najmä v odlišnosti medzi našou povinnosťou a deklarovanou možnosťou zo strany Európskej únie.

    Už počas samotného negociačného procesu bola Slovenská republika opakovane upozorňovaná na potrebu prijatia jasných cieľov v kontexte rozvoja spoločnosti. Zainteresovaní si určite veľmi dobre pamätajú, ako problematicky a na poslednú chvíľu bola uzatvorená kapitola 21 regionálna politika a podľa dostupných informácií to bolo len na základe politického rozhodnutia.

    Už za bývalej vlády bol koordinátorom regionálnej politiky vtedajší podpredseda vlády Pál Csáky, ktorý bol predsedom ministerskej rady vlády Slovenskej republiky pre regionálny rozvoj. V tomto období treba hľadať aj začiatok problémov, na ktoré nás zástupcovia inštitúcií Európskej únie vo vzťahu k meškaniu s plnením záväzkov v regionálnej politike pri budovaní orgánov a štruktúr potrebných na čerpanie eurofondov opakovane upozorňovali a aj v súčasnosti upozorňujú.

    S problematikou neskorého zaoberania sa eurofondmi priamo súvisí aj chaotická reforma verejnej správy a dôsledkom je okrem iného aj vznik obrovských problémov na úrovni regiónov v plánovaní. Predchádzajúca, teda z väčšej časti aj súčasná vláda podcenila fungovanie európskych spoločenstiev a preto sa dnes nemôžeme čudovať, ak so svojimi výhradami prichádzajú nielen poslanci, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska, podnikateľské združenia, vyššie územné celky či tretí sektor. Prebiehajúce procesy sú totiž netransparentné a nečitateľné.

    Predchádzajúca ani súčasná vláda neprijala žiadne opatrenie k strategickému dokumentu Agenda 2000 - 2006 a žiadne ministerstvo nemá uvedenú agendu rozpracovanú ako strategický dokument. Z toho vyplývajú aj problémy súvisiace s prípravou Národného plánu Slovenskej republiky. Národný plán Slovenskej republiky mal byť základným strategickým materiálom a víziou národohospodárskeho vývoja Slovenskej republiky. Do určitej miery mal nahrádzať štátnu doktrínu. Na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády však národný rozvojový plán nášho štátu vypracúvala súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným Pro regio a sme jedinou krajinou z pristupujúcej desiatky, kde tento strategický dokument bol zadaný na vypracovanie súkromnej eseročke. Nie je mi celkom jasné, ako bude zabezpečené ďalšie dopracovanie tohto dokumentu po ukončení zmluvy so spoločnosťou Pro regio a rovnako považujem za neodôvodniteľné a profesionálne neospravedlniteľné, že strategickú víziu rozvoja Slovenska a stanovenie priorít rozvoja našej krajiny vypracúvala súkromná spoločnosť. K Národnému rozvojovému plánu Slovenskej republiky ešte toľko, že to mal byť materiál, ktorý mal obsahovať naše vlastné priority, priority rozvoja Slovenskej republiky a ktorý mal podporiť oblasti so silným rastovým a vývojovým potenciálom.

    Financie zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu mali byť len doplnkovým spolufinancovaním našej vlastnej rozvojovej stratégie. Samotnú úroveň tejto stratégie v podobe, ktorú schválila vláda v marci tohto roku a v ktorej bola predložená do Bruselu, napriek tomu, že nám boli materiály opakovane vrátené na prepracovanie, charakterizovalo vyjadrenie pána Rieru Figuerasa, riaditeľa direktoriátu Európskej komisie. Zodpovedný je za predvstupové fondy, štrukturálne fondy a kohézny fond. Citujem: „Európskej komisii robí Slovensko vážne starosti. Je to najmä z dvoch dôvodov: po prvé, nemáme jasnú základnú stratégiu a máme neujasnené zámery a smerovanie a po druhé, máme nedostatočné kapacity na uskutočňovanie predsavzatí.“ Napriek tomu Európska komisia opäť skôr z politických dôvodov prijala Národný rozvojový plán Slovenskej republiky ako základ na začatie rokovaní. V porovnaní s ostatnými krajinami, kde sa určite taktiež vyskytujú problémy ako u nás na Slovensku, však u nás sa problémy kumulujú a podľa hodnotenia Európskej komisie sme najmenej pripravenou krajinou. Skutočná pripravenosť na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu potrebuje kompetentnú riadiacu silu, ktorá by celý proces komplexne usmerňovala a to tak na politickej, odbornej ako aj na realizačnej úrovni.

    Podpredseda vlády pre európsku integráciu ako člen vlády a zároveň predseda ministerskej rady vlády pre európsku integráciu mal koordinovať jednotlivé aktivity všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov, organizácií a inštitúcií. Zároveň mal zabezpečiť súbežnosť a nadväznosť týchto aktivít z hľadiska časového a vecného a z hľadiska ich realizácie. Mal koordinovať vypracovanie dokumentov týkajúcich sa implementácie Európskej dohody o pridružení, rozpracúvaní realizácie zámerov vlády v oblasti integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj ďalšie zásadné otázky spojené s týmto procesom.

    Nerozumiem preto, akými ďalšími kompetenciami, ktoré by išli nad rámec už existujúcich, ho svojím rozhodnutím pán premiér Dzurinda vybavil. Zdá sa mi však, že toto rozhodnutie predsedu vlády malo byť len zásterkou pre médiá. Som jeho postojom sklamaná, pretože som predpokladala, že Európsku úniu nechápe len ako akýsi symbol, ale celkom jasne rozpoznáva aj všetky ostatné súvislosti, ktoré sú s procesom našej integrácie veľmi úzko späté. Nemôžem akceptovať nadradenosť koaličnej dohody či zmluvy nad verejný záujem a nad záujem Slovenskej republiky.

    Vrátim sa však k aktuálnemu stavu našej pripravenosti na čerpanie fondov. Otázka pripravenosti na čerpanie eurofondov je citlivá práve v kontexte ďalšieho vývoja regionálnej politiky nielen v rokoch 2004 až 2006, ale aj po roku 2006, nakoľko nedostatočné čerpanie môže byť dôvodom na zníženie celkovej štrukturálnej pomoci. Nemôžem súhlasiť s argumentom, že na prípravu máme ešte dosť času, pretože čas, ktorý nám ostáva, ktorý máme k dispozícii, sa každým dňom skracuje a ak chceme vyhovieť požiadavkám, je vláda povinná sústrediť sily najmä na vyjasnenie zámerov a na zvýšenie implementačných kapacít jednotlivých orgánov.

    Musíme si uvedomiť, že najväčšie investície budúcich rokov budú pochádzať práve z eurofondov a súčasný stav vecí môže mať za následok nevyužitie týchto možností. Ak by mala Slovenská republika zabezpečené všetky pravidlá v súlade s pravidlami Európskej únie, teoreticky by sme mohli v najbližších dňoch vyhlásiť tendre na konkrétne projekty. Žiaľ, nemáme ujasnené priority, opatrenia, implementačné jednotky ani na nižších úrovniach. V oblasti legislatívy nám chýba harmonizácia zákona o verejnom obstarávaní, zákona o štátnej pomoci, harmonizácia štátneho rozpočtovania s rozpočtovaním Európskej komisie, harmonizácia účtovníctva s programovým účtovníctvom, čo si vyžiada novelizáciu zákonov a v prípade účtovníctva aj vydanie novej účtovnej osnovy pre príspevkové a rozpočtové organizácie. Z nižších právnych noriem je to práve absencia manuálu pre finančné riadenie, monitoring implementácie, implementačný manuál pre riadiace orgány, programovací manuál pre konečných užívateľov fondov, manuál štátnej pomoci a manuál pre verejné obstarávanie pre konečných užívateľov fondov. Až po ich vydaní začne prebiehať zaškoľovanie pracovníkov štátnej a verejnej správy ako aj podnikateľskej obce tak, aby boli schopní predkladať projekty v súlade s podmienkami Európskej komisie. Podľa dostupných informácií sa však tieto školenia majú začať až v priebehu roka 2004, čo je, samozrejme, neskoro a bude tým ohrozené čerpanie Európskych fondov.

    Ďalším závažným rizikom ohrozujúcim čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie je do dnešného dňa nevyriešenie problematiky spolufinancovania, respektíve prefinancúvania pomoci podnikateľským subjektom, malým a stredným podnikateľom, obciam, mestám a podobne, ktoré majú obrovské problémy so získavaním úverov. Nie je vypracovaná metodika a ani kritériá, na základe ktorých by riadiace orgány mohli vstúpiť do rokovania s komerčnými bankami. Navyše väčšina miest a obcí Slovenska je zadlžená a nedisponuje likviditou ani objemom aktív nevyhnutých pre ručenie prípadných finančných zdrojov z komerčných bánk. Rovnako by bolo potrebné realizovať zákon o priemyselných parkoch tak, aby sa umožnilo mestám využívať takzvané hnedé parky. V prípade, že sa mesto stane ich vlastníkom, umožní mu to čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov vo výške až 90 % z nákladov na sanáciu a ich opätovné využitie na podnikanie, respektíve nové zriadenie priemyselných zón a v prípade ekologických záťaží je možné čerpať takéto projekty cez štrukturálne fondy až do výšky 100 %.

    Neexistuje systém koordinácie prác prípravy kontraktov, respektíve vzoru kontraktu.

    Na záver tejto časti by som rada dodala, že rokom 2006 končí len jedna etapa. V súčasnosti sa už pripravuje v Európskej únii nová agenda, agenda 2007, ktorá je pre rozpočtové obdobie 2007 až 2013, prípadne 2011, pretože to ešte nie je rozhodnuté.

    Rada by som sa teda v tejto veci spýtala, kto sa zaoberá prípravou agendy 2007, keď cieľom Európskej komisie je uzatvoriť všetky priority tejto agendy už v roku 2005. Môžem len s ľútosťou konštatovať, že tak ako v minulosti a v súčasnosti, aj budúcnosť sa z pohľadu komplexnej prípravy javí byť bez konkrétnych opatrení. Celému procesu prípravy na úspešné a dôstojné členstvo Slovenska v Európskej únii chýba manažérsky, morálne a politicky zodpovedná osobnosť, schopná koordinovať a zabezpečovať procesy, ktoré sú s takýmto dôstojným členstvom v únii úzko spojené. Takouto osobnosťou mal byť pán podpredseda vlády pre európsku integráciu. Dlhoročné výsledky pána Csákyho tomu, žiaľ, nenasvedčujú.

    Medzi ďalšie kompetencie podpredsedu vlády pre európsku integráciu aj podľa informácií úradu vlády patrí politika regionálneho rozvoja, ľudských práv a národnostných menšín. Chcem sa dotknúť najmä poslednej oblasti. Nemôžem nespomenúť fakt, že v politike národnostných menšín, ktorú mal pán Csáky v kompetencii aj za bývalej vlády v rokoch 1998 až 2002, sme v otázke riešenia rómskej problematiky nezaznamenali žiaden významnejší pokrok. Opakovane sme zo strany Európskej komisie v jednotlivých hodnotiacich správach za túto oblasť kritizovaní, však nielen zo strany Európskej komisie, ale, žiaľ, aj iných medzinárodných inštitúcií. S poľutovaním musím konštatovať, že jediná národnostná menšina, ktorej sa pán podpredseda vlády venuje, je maďarská národnostná menšina.

    Tu by som chcela zdôrazniť, že si osobne vážim kolegyne a kolegov z SMK za prácu, ktorú v parlamente odvádzajú, a Slovenská republika bola a aj je vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine vždy ústretová a priateľsky naklonená. Občanom maďarskej národnosti na Slovensku sú zabezpečené rovnaké práva ako občanom majoritnej národnosti.

    Považovalo by som preto za vhodnejšie, a aj z pohľadu medzinárodných vzťahov potrebnejšie, keby sa bol býval pán Csáky aktívne venoval odstraňovaniu problémov v súvislosti s riešením rómskej problematiky.

    Dovoľte mi aspoň ešte krátko pozastaviť sa pri predreferendovej kampani. Nemôžem akceptovať, ak dnes pán podpredseda vlády tvrdí, že mal na kampaň oveľa menej peňazí ako povedzme susedné krajiny, pretože objem financií bol schválený na základe ním predloženej koncepcie a jeho vlastnej žiadosti. Samotné politické strany a ich jednotliví predstavitelia urobili v kampani nepomerne viac práce ako úrad podpredsedu vlády. Snáď ani netreba opakovať, do akých trápnych situácií sme sa dostali pri takzvanej eurohymne, ktorej jedno poobedie pán Csáky nadšene tlieskal, a keď sa dostali prostredníctvom médií na verejnosť informácie o nie práve serióznom postupe pri získaní tohto dielka, až vtedy ju ten istý pán Csáky nechal stiahnuť. Opäť to museli byť médiá, ktoré donútili k rezignácii jeho hovorcu na základe prideľovania štátnych zákaziek firme jeho vlastnej manželky. Ako prejav absolútnej arogancie však možno chápať akciu pána Csákyho v zariadení úradu vlády na stranícke účely. Aj tento jeho prešľap nebol riešený odvolaním z funkcie, ale rozhodnutím SMK uhradiť prostriedky vynaložené na túto akciu. Žiada sa mi len podotknúť, že aj toto riešenie nasledovalo až po medializácii.

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády pre európsku integráciu. Mnohí z nás prišli do politiky z podnikateľského prostredia a bez ohľadu na to či boli majiteľmi, riadiacimi pracovníkmi alebo zamestnancami firiem, určite dobre vedia, že dobre fungujúca firma predpokladá dobré fungovanie jej jednotlivých častí. Každý musí niesť mieru zodpovednosti za pridelené kompetencie a v prípade neplnenia si svojich povinností a úloh, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú úspech celej firmy, je potrebné takéhoto človeka vymeniť. Zvlášť potom by sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali dbať o to, aby si svoje úlohy a povinnosti v prospech celej spoločnosti a zdôrazňujem - za peniaze daňových poplatníkov - plnili členovia vlády. Nie oni, ale my sme dostali od občanov priamy mandát na to, aby sme zabezpečili a kontrolovali, či je Slovensko dobre a spravodlivo spravované. Som presvedčená, že ani jedného z našich voličov nezaujímajú koalično-opozičné spory, ale rovnako ich nezaujíma koaličná dohoda.

    Bez ohľadu na to, koho z nás volili, získali sme ich hlas z presvedčenia, že sa budeme zodpovedne starať o správu vecí verejných. Viaže nás k tomu náš mandát a aj naše svedomie. Chápem, že mnohé rozhodnutia nie sú ľahké a vôbec nie jednoduché. A chápem aj to, že mnohé rozhodnutia vyžadujú veľkú dávku odvahy a kompromisov. Sú však rozhodnutia, ktoré musíme urobiť v záujme budúcnosti Slovenskej republiky. Dnešné hlasovanie o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády pre európsku integráciu Pálovi Csákymi patrí medzi takéto rozhodnutia. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Prosím teraz pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Nagya, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady, ako aj o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem vám. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím č. 270 návrh skupiny poslancovi na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu v súlade s § 109 ods. 3 rokovacieho poriadku na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s výnimkou osobitných kontrolných výborov, mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Výbory návrh prerokovali v stanovenej lehote, ihneď. Žiaden výbor Národnej rady neodporúčal schváliť návrh skupiny poslancov. Odporúčanie návrh neschváliť prijali dva výbory: Zahraničný výbor Národnej rady a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ostatné výbory, ako sú vymenované v písomnej spoločnej správe, neprijali platné uznesenie z dôvodu, že návrhy na uznesenia predložené spravodajcami výborov nezískali podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých členov daných výborov.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov 19. júna 2003 a určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby dvaja páni poslanci, za klub nezávislých poslancov pán poslanec Brhel a za klub SMK Gyula Bárdos. Ďalej sú prihlásení, písomne, pán poslanec Ondriaš, Banáš a pán poslanec Vojtech Tkáč. Skôr ako udelím slovo prvému z prihlásených poslancov písomne do rozpravy, dávam slovo podpredsedovi vlády Danielovi Lipšicovi, ktorý chce informovať Národnú radu o stanovisku vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Csákymu. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o stanovisku vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu. Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky zodpovedá vo vláde za oblasti so silnou nadväznosťou na plnenie priorít týkajúcich sa budúceho členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. V jeho kompetencii je koordinácia sektorov vládnej politiky integrácie Slovenska do Európskej únie. Je predsedom ministerskej rady vlády pre európsku integráciu. Táto rada koordinuje procesy realizovania obsahu prístupovej zmluvy. Je súčasne aj predsedom rady vlády pre regionálnu politiku, ktorá koordinuje aktivity jednotlivých inštitúcií v oblasti regionálnej politiky. Zložitosť otázok súvisiacich s členstvom Slovenska v Európskej únii, príprava výkonu prístupovej zmluvy a implementácia obsahu tematických kapitol si vyžiadali riešenie na mimoriadnom rokovaní vlády koncom apríla 2003 a následne na riadnom rokovaní vlády dňa 11. júna 2003. Vláda Slovenskej republiky prijala k tejto problematike svoje uznesenie, ktoré komplexne rieši všetky aktuálne otázky integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie v oblasti predvstupových nástrojov, kohézneho fondu a štrukturálnych fondov. Plnenie uznesenia vlády bude kontrolované s mesačnou pravidelnosťou. Navyše koordinačná komisia vytvorená z deviatich zodpovedných členov vlády rieši aktuálne problémy pripravenosti Slovenskej republiky každý týždeň. Vláda Slovenskej republiky očakáva od uvedených konkrétnych krokov signifikantné zlepšenie situácie v oblasti integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Zodpovednosť podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny v tomto procese je zreteľná a nedeliteľná.

    V oblasti ľudských práv došlo v Slovenskej republike v posledných rokoch k reálnemu a zásadnému zlepšeniu. Takto hodnotí Slovensko nielen jeho vlastná vláda, ale aj zahraničné inštitúcie, Európska únia, Rada Európy, OBSE, ale aj Kongres Spojených štátov amerických. Bol vytvorený novelou ústavy spred niekoľkých rokov inštitút ombudsmana, bol novelizovaný v tomto roku, zákon o národnom stredisku pre ľudské práva a táto skutočnosť bola pozitívne hodnotená aj centrom OSN pre ľudské práva v Ženeve, bola prijatá nová verzia akčného plánu boja proti všetkým formám diskriminácie, antisemitizmu a intolerancie, začal sa proces odškodňovania obetí holokaustu v Slovenskej republike.

    Medzinárodné inštitúcie na ochranu ľudských práv, s ktorými je úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny v stálom kontakte, tieto kroky uvítali. Navyše vláda Slovenskej republiky v marci tohto roku prijala aj novú, aktualizovanú verziu stratégie vlády na riešenie problémov rómskej komunity. OBSE túto stratégiu považuje za jeden z najlepších európskych dokumentov pre riešenie problémov rómskej komunity. Na jeho základe sa realizujú rozsiahle projekty na riešenie konkrétnych oblastí, buď financovaním zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu obcí, alebo financovaním z programu PHARE. Infraštrukturálny projekt pre rómske osady, ktorý v súčasnosti vykonáva agentúra na podporu regionálneho rozvoja ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, predstavuje v súčasnosti najväčší európsky projekt na riešenie problémov Rómov financovaný z programu PHARE EÚ.

    Vláda Slovenskej republiky sa na základe uvedených skutočností nestotožňuje s návrhom poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu. Vláda Slovenskej republiky nesúhlasí ani s návrhom textu uznesenia, ktorý je súčasťou predloženého parlamentného materiálu. Ďakujem za pozornosť.

  • Toľko stanovisko vlády, páni poslanci, k prerokúvanému bodu programu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Brhelovi, ktorý je prihlásený za klub nezávislých poslancov, aby ako prvý z písomne prihlásených vystúpil v rozprave. Zároveň by som poprosil predsedov všetkých parlamentných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia. Nech sa páči, pán poslanec Brhel.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy, páni. Slová eurofondy, PHARE, ISPA, SAPART, štrukturálne fondy, kohézny fond dnes pôsobia v ústach mnohých vládnych politikov ako záruka budúcej prosperity a liek na všetky choroby našej spoločnosti. Nechcem hovoriť, že to v skutočnosti tak nie je. Ale dobre, prečo nevyužiť sankciu zaplatiť aspoň spätne rozvoj Slovenska z prostriedkov, ktoré nám Európska únia ponúka, tobôž keď rozvoj, o ktorý sa aspoň sčasti súčasná opozícia pred rokom 1998 usilovala, nahradila vláda Mikuláša Dzurindu podozrievaním, že ktokoľvek, kto tu niečo robí, je hneď špekulant alebo zlodej. Otázka znie, ako sme vlastne pripravení na čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie. Sama EÚ signalizuje, že veľmi zle. A vieme o tom, že národný rozvojový plán, ktorý je základom na ich čerpanie, Brusel akceptoval so zažmúrenými očami, tváriac sa, že je hluchý a nemý. Na Slovensku sa podobné dokumenty fabrikujú už od roku 1999. No začiatkom roku 2003, t. j. po 4 rokoch, sa prvá verzia tohto plánu vrátila z Bruselu s hodnotením - odcitujem z tohto hodnotenia aspoň jednu vetu: „V súčasnosti v tomto dokumente nie je nič o stratégii a iba strohé náznaky informácií o prioritách financovania.“ To je výsledok štvorročnej práce na tomto dokumente.

    Vážené kolegyne a kolegovia, denne sú verejnosť a masmédia vládou zavádzané a mylne informované o fondoch Európskej únie. Tu si treba vysvetliť niekoľko tvrdení, ktoré sú vyslovované buď v nevedomosti alebo zámerne, ale v každom prípade sú zavádzajúce a hrubo populistické. Uvediem číslo jeden: Európska únia nám pridelila približne 1,5 miliardy eúr na obdobie rokov 2004 až 2006. Omyl. Európska únia nám zatiaľ nič nedala, ani nepridelila v zmysle: Tu máte a čerpajte. Únia nám väčšinu prostriedkov pridelila v zmysle: Predložte projekty. A tu je jadro problému. My ich posúdime a ak ich uznáme za vhodné pre úniu, a budete si ich vedieť sami zrealizovať a zaplatiť, spätne, znovu zdôrazňujem - sami zrealizovať a zaplatiť - my ich musíme zaplatiť, spätne vám prostriedky dáme, ale ešte vás predtým dobre skontrolujeme, či sa projekt naozaj zrealizoval tak, ako sa predložil. Získať peniaze z Európskej únie je obrovská tortúra, nesmierne náročný proces.

    Tvrdenie číslo dva. Máme nedostatočné administratívne kapacity na realizáciu pomoci EÚ. To je pravda, ale veľmi, veľmi lichotivá, lebo my v skutočnosti nemáme žiadne kapacity. Ak chceme predložiť projekty za približne 60 miliárd eúr, teda korún, a následne ich aj prefinancovať, je nad slnko jasnejšie, že podstatná čas týchto prostriedkov by mala vyčerpaná na investície. A tu je problém, všetko, čo súvisí s investíciami. Pýtam sa, kto má tieto investičné projekty pripravené, kto ich na ministerstvách odúčtuje, kto ich vyplatí, kto zorganizuje výberové konania podľa pravidiel Európskej únie a dodávateľov stavebných prác, kto ich odmonitoruje, kto odsúhlasí záverečné správy? Tvrdím, že nemáme takmer žiadne administratívne kapacity, tých pár úradníkov na ministerstvách má čo robiť, aby zvládli už bežiace staré projekty, PHARE, ISPA, SAPART, ktoré budú dobiehať do roku 2006, a tí istí úradníci by mali už od 1. januára 2004 tendrovať nové projekty! Nemajú šancu. Budú akurát dobiehať staré projekty z roku 2002, 2003.

    Tvrdenie číslo tri. To nadväzuje na to, čo som povedal pred chvíľou, čerpať prostriedky môžeme od 1. januára 2004. Každému, kto má dočinenia s procedúrami únie, je jasné, že to je fáma, pretože projekt potrebujete napísať, pripomienkovať, pripomienky zapracovať, obhájiť tendrovať, zazmluvniť a až potom implementovať, to znamená čerpať prostriedky. Veď nikto ešte poriadne nevie, kto a na čo prostriedky môže čerpať a vyslovujem seriózne pochybnosti, že okrem vodárni a kanalizácii a Slovenskej správy ciest je tu ešte niekto, kto sa seriózne venuje príprave investičného projektu, hovorím znovu, investičného projektu, kto robil v oblasti investícií, vie, čo to znamená, a že bude niekto vedieť dobre dôveryhodný a dobre spracovaný projekt predložiť, pretože ho treba predložiť do Bruselu. Aby som to celé zhrnul, Európska únia nám prisľúbila peniaze, ak predložíme dobré projekty a tie nám do istej miery spätne prefinancuje, ak splníme ich podmienky. Niektorým je možno známe, že projekt prefinancovania z prostriedkov EÚ nie je niečo komplikované a hlavne vyžadujúce si plné nasadenie, a to nielen tvorcov projektu, ale aj posudzovateľov a realizátorov. V procese prípravy, posudzovania a následnej realizácie projektov uchádzajúcich sa o financovanie z prostriedkov Únie sa jednoducho nemôžeme naivne spoliehať, že úradníci, ktorých navyše niet, ktorí to nevedia robiť, nám všetko vypracujú a zrealizujú. To nie je pravda. Tu treba povedať, že vláda zlyhala na celej čiare. Skúste si, pán podpredseda, dať urobiť prehľad, kde sú ľudia, ktorí boli špeciálne vyškolení v rámci programu technickej pomoci prípravy na štruktúrne fondy ako experti na tieto fondy. Pokiaľ viem, toto školenie stálo vyše 4 milióny eúr. Nemusíte sa ani veľmi namáhať hľadaním zoznamu expertov, oni sú uvedení na stránke ministerstva výstavby, treba sa skôr spýtať, čo robia. Zaujímavý by bol aj druhý prehľad, koľko stavebných firiem bolo prihlásených do tendrov PHARE alebo ISPA a koľko bolo neúspešných iba z dôvodu nezvládnutia administratívnej prípravy tendra a nedostatočnosti nimi predložených ponúk. Treba si uvedomiť ešte jednu súvislosť. Bežné pravidlo Únie, že dodávateľ stavebných prác by mal mať obrat viac ako trojnásobok zákazky, o ktorú sa uchádza, kohézny fond predpisuje minimálnu veľkosť projektu 10 miliónov eúr, trojnásobok 1,2 miliardy korún. Otázka znie, koľko máme takých firiem, ktoré sú schopné vôbec sa o tieto zákazky uchádzať, aby peniaze, ktoré prídu z EÚ, zostali na Slovensku a v slovenských firmách. Namieste je ďalšia otázka. Slovensko pozostáva takmer celé z regiónov, ktoré sú na úrovni cieľu dva, regiónmi pre cieľ jedna. Treba sa spýtať, akými reálnymi kompetenciami a prostriedkami vybavila vláda samosprávne kraje pre oblasť regionálneho rozvoja a ako zapojila regióny do prípravy dokumentov na čerpanie prostriedkov a eurofondov. Náhodne, marginálne, ako úplne chaoticky a neriadený proces, spýtajte sa šefov VÚC-ok, čo vám povedia. Možno sa niekto bude snažiť argumentovať, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja má integrovanú sieť regionálnych rozvojových agentúr. To je pravda, stojí daňových poplatníkov ročne viac ako 20 miliónov korún, ale ich kapacita je žalostná. V každej jeden, maximálne dvaja ľudia. Touto kapacitou sa projekty na úrovni 60 miliárd korún nedajú ani len zmapovať. Treba si dať zistiť, koľko stojí času, peňazí a práce príprava investičného projektu, aké profesie sa na tom zúčastňujú. Celé to, žiaľ, skĺzava na absolútnej neprofesionalite, ktorá je v mnohých ohľadoch pre slovenskú štátnu správu absolútne príznačná.

    Zoberte si starostu malej obce, ktorý žiada o projekt, povedzme na infraštruktúru rómskej osady, to znamená, že sa im postaví vodovod, kanalizácia a podobne, s tým, že to odfinancuje Európska únia, ale projekt musí predložiť obec. Treba vypracovať technickú projektovú dokumentáciu, ktorú, samozrejme, niekoľkokrát spripomienkujú na ministerstve, pritom každá zmena, každá pripomienka stojí v projekte obrovské peniaze. Nakoniec z toho vyrastie investičný projekt, napríklad za 50 000 eúr, čo je smiešna suma. Potom však príde expert z únie a pripraví takzvanú tendrovú dokumentáciu, samozrejme, všetko sa robí štýlom, že už včera bolo neskoro, pod tlakom, pod stresom, s argumentáciou, že programovanie musí byť ukončená do konca toho a toho roku, pretože je 31. 12. Dobre, všetko sa stane, stojí to nemalé úsilie a peniaze, a vtom nastane ticho, pretože projekt stojí na našom ministerstve trištvrte roka, asi aby dozrel. Potom oznámia, že konečne projekt posúdili, že treba vyhlásiť výberové konanie na dodávateľa, čo trvá minimálne 90 dní, a keď sa nestihne podpísať zmluva, dodávateľom, prostriedky prepadnú. Pýtam sa preto, prečo projekt infraštruktúra pre rómske osady Jarnutovce, Ďurkov, Drahňov, Slabošovce a tak ďalej leží na ministerstve výstavby pripravený na realizáciu už tri štvrte roka. Je to projekt približne za 4 milióny eúr a my chceme čerpať miliardy eúr. V tomto stave sme bez šance.

    Uvediem, ešte jeden konkrétny príklad. V Rožňave mal byť priemyselný park. Mesto Rožňava investovalo do prípravy projektu približne 20 miliónov korún, vypracovalo projekt, na ktorý bolo predbežne Úniou schválených 3,5 milióna eúr. Nastala drobná komplikácia, žiadosť o podporu z vlády na zriadenie priemyselných parkov v objeme 10 miliónov korún. Tieto prostriedky mali byť použité na dokúpenie časti pozemkov. Vláda prostriedky neuvoľnila. Mesto následne nedostalo stavebné povolenie a 3,5 milióna eúr nedostane nikto, hoci už boli v Bruseli schválené. Ostanú v únii, pripomínam, že ide o finančné memorandum PHARE z roku 2001, ktoré musí byť v zozname na dodávateľov stavebných prác do konca tohto roku, a na projekte sa robilo od roku 1999, a to všetko v regióne s 30-percentnou mierou nezamestnanosti. Otázka je, ako chceme pomáhať, ak nevieme pomôcť dokonca ani tam, kde únia povedala svoje áno. Takýchto projektov priemyselných parkov je niekoľko. Viem o podobnom, ktorý sa rozbieha v Lučenci. Dúfam, že ho nestretne podobný osud ako ten projekt v Rožňave.

    Druhá vec je, keď už náhodou projekt prejde a nejaký dodávateľ stavbu začne, začne realizovať a nastanú problémy zo zadržiavaním platieb na ministerstve financií. Pán minister Mikloš, prosím vás, dajte si zistiť doby splatnosti u vás na ministerstve, pretože dôvod na predlžovanie splatnosti nie je, nie je ich veľa, peniaze boli prevedené pri podpise finančného memoranda a personál centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky je povinný preplatiť. Je úplne bežná prax, že projekt je v dvoch štvrtinách, financovanie v prvej desatine. A kontraktačná jednotka odkáže, že majú toho tak veľa, že keď sa vám nepáči, zastavte projekt. Nakoniec sa dozviete, že tí, ktorí rozhodujú o platbách, ani nie sú zamestnanci ministerstva, ale nakontrahovaní živnostníci, takže ak niekto horko-ťažko dostane projekt do realizačnej fázy, živnostník na ministerstve mu zadržiava platby. S akým úmyslom, nechcem sa ani pýtať.

    Poviem vám, prečo sú problémy s projektmi. Problém je v tom, že ich prípravu vôbec nikto nefinancuje. A v úvodzovkách hlupáci „odborníci“ nechcú robiť zadarmo pre blaho vlasti. Podľa cenníka Komory architektov a stavebných inžinierov príprava technickej dokumentácie pre stavené povolenie stojí okolo 6 až 8 % z ceny predpokladaných investičných nákladov diela. K tejto cene treba pripočítať náklady na vypracovanie žiadosti na financovanie fondov z Únie, čo bežne stojí tisícky eúr a, samozrejme, manažment projektu, koordinácia, stavebný dozor, náklady na pozemok a podobne. Kým vláda nezabezpečí komplexné financovanie prípravy projektov, tie nikdy nebudú.

    Dovoľte mi pred záverom ešte jednu číselnú úvahu. Každý investičný inžinier vám môže potvrdiť, že príprava investičného projektu trvá približne toľko ako jeho výstavba. Za rok 2004 by sme mali nakontrahovať 500 miliónov eúr, počítame priamu pomoc poľnohospodárom, zostane nám 330 mil. eúr, na prípravu investície 330 miliónov eúr by sme mali minúť približne 5 %, to je 17 miliónov eúr, čo je približne 680 miliónov korún iba na projekty. Pán podpredseda vlády Csáky, nechajte si pripraviť analýzu, koľko sa v našej krajine minulo a minie v tomto roku na prípravu projektov, nie fantastických zámerov, ale projektov, ktoré spĺňajú kritéria Európskej únie. Výsledok tejto analýzy bude určite ďalším dôvodom na vážne pochybnosti o tom, že zvládate profesionálne čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Myslím si, že nebudeme schopní vyčerpať ani 5 % z úniou ponúkaného množstva finančných prostriedkov, pokiaľ sa situácia v tejto oblasti radikálne nezmení.

    Myslím, že je bežnou politickou praxou, že opozícii sa na Slovensku nepodarí odvolať člena vlády, ani ministra, ale stalo sa bežnou politickou praxou, že po nejakej dobe - a bolo takých príkladov aj v minulom období niekoľko - on sám zváži a z funkcie odstúpi. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán Gyula Bárdos, po ňom pán poslanec Ondriaš.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu, tlač 299.

    Dámy a páni, Strana maďarskej koalície prvý raz zobrala na seba zodpovednosť vládnutia v roku 1998, teda v tom čase, keď Slovenská republika bola v hlbokej medzinárodnej politickej izolácii. Slovensko nedostalo pozvánku do Severoatlantickej aliancie a nepozvali ho ani na prístupové rokovania do Európskej únie. Napriek tomu nová vládna koalícia si vytýčila cieľ plnej integrácie Slovenska do severoatlantických bezpečnostných a európskych hospodárskych štruktúr, čo občas vyvolalo aj úsmev neprajníkov, zvlášť po tom, že v uplynulom volebnom období došlo k rozštiepeniu viacerých vládnych strán a viackrát zaškrípala spolupráca medzi pravicovou a ľavicovou časťou vládnej koalície.

    Mnohí predpovedali úplný rozklad vládnych strán, očakávali predčasné voľby. Nič také sa nedialo, aj keď štyri roky vládnutia ani z vnútropolitického, ani z hospodársko-sociálneho hľadiska neboli jednoduché. Zahraničnopolitické ciele sme zvládli na sto percent. Slovensko v minulom roku na jeseň dostalo pozvanie do NATO a v decembri minulého roka aj do Európskej únie. O výkone Slovenska, slovenskej vládnej koalície, vlády a parlamentu všade, na všetkých medzinárodných fórach hovorili veľmi pozitívne. Uznajúc, že ani na medzinárodnom poli veľmi neverili tomu, že sa nám podarí dobehnúť náskok okolitých štátov, ktoré začali prístupové rokovania dva roky pred nami, pričom už boli členmi NATO. Dámy a páni, pripomínam to preto, lebo sa mi zdá, že niektoré kolegyne a viacerí kolegovia nejakým zvláštnym spôsobom v posledných týždňoch akoby vedome chceli zabudnúť na to, že pred piatimi rokmi, a to doslova a dopísmena, nikto z nás neveril ani len tomu, že môže dôjsť k zásadným politickým zmenám na Slovensku, nie ešte tomu, že o päť rokov, teda dnes, na začiatku leta roku 2003 Slovensko bude v zásade členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

    Nejakým zvláštnym spôsobom zabúdame dokonca na to, že už počas dobiehania zameškaného sami seba sme upozorňovali na to, že po ukončení prístupových rokovaní nás čaká množstvo a množstvo práce, lebo napriek obrovskej snahe všetkých zainteresovaných sme nemali jednoducho čas a energiu na prípravu integrácie z hľadiska odbornej a praktickej, čo znamená napríklad prípravu ľudských zdrojov, alebo verejnosti na očakávania európskych štruktúr. Podčiarkujem, sami seba sme na to upozorňovali a burcovali jeden druhého, že ak v decembri príde pozvánka, musíme stihnúť aj ďalšiu finálnu časť prípravy na členstvo v Európskej únii. Pritom sme sa aj trochu strachovali. Obávali sme sa referenda o vstupe do Európskej únie, veď sme mali v živej pamäti predchádzajúce referendá, a nielen zmarené, o NATO a priamej voľbe prezidenta, ale aj tie, ktoré mali zabezpečiť preukazovanie peňazí použitých v privatizácii, respektíve referendum o strategických podnikoch. Zvlášť to posledné vyvolalo v mnohých z nás obavy, veď boli usporiadané zároveň s parlamentnými voľbami a kým na voľbách sa zúčastnilo vyše 80 % voličov, k referendovým urnám nepristúpilo dostatočné množstvo voličov, teda požadovaných 50 % plus jedna osoba. Vedeli sme teda, že referendum ako prostriedok priamej demokracie po rokoch hlbokej totality sa jednoducho neukorenilo v našej spoločnosti. Ale nielen na Slovensku. Veď naši najbližší susedia obdobné problémy majú s ľudovými hlasovaniami. Všetci sme si teda vydýchli v polovici mája, keď sa ukázalo, že občania Slovenska sú uvedomelí a väčšina oprávnených voličov prejavila záujem o prostriedok priamej demokracie v tej najlepšej, najzávažnejšej chvíli, vtedy, keď bolo treba povedať mohutné áno Európskej únii. Bolo to prvé platné, úspešné referendum v histórii Slovenska a vyše 92 % voličov povedalo to, čo chcela celá vláda, ba celý parlament, teda áno na vstup do Európskej únie.

    Ukázalo sa neskôr, po všetkých ľudových hlasovaniach v štátoch Višegrádskej štvorky, že to naše áno bolo najjasnejšie zo všetkých, lebo výsledok znamená, že až 45 % všetkých oprávnených voličov povedalo áno únii, kým ten istý ukazovateľ bol v Maďarsku len niečo vyše 38 %, v Poľsku 41 a v Českej republike 43 %.

    Vážené dámy, vážení páni, napriek všetkému, čo som uviedol, dnes Národná rada Slovenskej republiky nerokuje o tom, ako zlepšiť spoluprácu parlamentných strán s cieľom zrýchlenia a zefektívnenia legislatívnej činnosti, aby sme boli aj z tohto hľadiska pripravení 1. mája budúceho roka na členstvo v Európskej únii, nerokujeme o tom, ako by mohli jednotlivé parlamentné strany mobilizovať vlastné ľudské zdroje, aby vláda, respektíve jednotlivé ministerstvá mohli doplniť počet špecializovaných úradníkov na spoluprácu s Európskou komisiou, ale rokujeme o tom, či odvolať, alebo nie, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho, ktorý dostal európsku integráciu do svojej agendy pred necelými 8 mesiacmi. Toho Pála Csákyho, ktorý sám upozorňoval na nedostatky pripravenosti a na základe jeho návrhov, ale, samozrejme, aj iných ministrov, vláda na viacerých zasadnutiach prijala rozhodnutia, ako urýchliť prípravu na členstvo v Európskej únii, akým spôsobom zabezpečiť administratívne zázemie prístupu do EÚ, ako rozdeliť, respektíve upresniť kompetencie jednotlivých úradov a ministerstiev, aby práca bola prehľadná, kontrolovateľná a efektívna. Vieme o tom všetkom nielen preto, že Stranu maďarskej koalície informujú jej členovia ministri, ale aj preto, lebo Strana maďarskej koalície na základe rôznych kritických pripomienok, či už zo strany tretieho sektora, médií alebo opozície preverila všetky vládne a ministerské dokumenty, ktoré boli pripravené, a podľa potreby schválené ohľadne prípravy Slovenskej republiky do Európskej únie po vzniku novej vládnej koalície.

    Áno, zistili sme, že situácia vonkoncom nie je ružová. V tom slova zmysle, že vláda mešká s niektorými dokumentmi, čo sa týka priorít v oblasti čerpania eurofondov po vstupe Slovenskej republiky do únie, že chýbajú odborníci, úradníci, ktorí neovládajú len svoj odbor, ale aj jazykovo sú zdatní a teda okrem slovenčiny sú schopní komunikovať aj v anglickom, nemeckom alebo trebárs vo francúzskom jazyku. Chýbajú nám odborníci na prípravu regionálnych rozvojových plánov a zvlášť projektov, ktoré by mohli byť úspešné v Bruseli a na základe ktorých by sme mohli čerpať z fondov EÚ po máji roku 2004. Zistili sme aj iné problémy, o ktorých teraz nebudem hovoriť, lebo, žiaľ, nerokujeme o tom, ako by mal parlament, respektíve ako by mali byť parlamentné strany nápomocné pri riešení konkrétnych problémov, ale rokujeme o odvolaní vicepremiéra Pála Csákyho. A keďže rokujeme o odvolaní podpredsedu vlády, ohľadom našich zistení si vás dovoľujem informovať o tom, že sme síce našli množstvo problémov, ale nenašli sme taký problém, o ktorom by pán podpredseda nevedel, neinformoval vládu a o ktorom by vláda nerokovala, alebo nekonala. Preto Strana maďarskej koalície nevidí dôvod na odvolanie podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho. Strana maďarskej koalície vstúpila do vládnej koalície v roku 1998, teda v čase politickej izolácie Slovenska. Strana maďarskej koalície bola stabilizujúcim prvkom minulej vládnej koalície a výrazným spôsobom sme prispeli k tomu, že Slovenská republika je v bránach Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Ubezpečujem vás, milé kolegyne a vážení kolegovia, že Strana maďarskej koalície sa nezmenila, teda naďalej pristupujeme k povinnostiam zodpovedne a v prípade potreby vyvodíme politickú zodpovednosť za prípadné neúspechy alebo zlyhania aj voči našim členom vlády. Momentálnu situáciu však hodnotíme tak, že vláda koná, konajú aj naši členovia vlády, preto netreba ich odvolávať, skôr treba im vytvoriť priestor na to, aby mohli rýchlejšie a efektívnejšie konať. Dámy a páni, z týchto dôvodov budú poslanci klubu Strany maďarskej koalície hlasovať proti návrhu odvolania podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Po ňom pán poslanec Banáš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Poslednú dobu sa na Slovensku veľa hovorí o predvstupových a povstupových fondoch, ktoré dostávame a budeme dostávať z Európskej únie ako pomoc na rozvoj Slovenska a profesionalite pána predsedu Pála Csákyho. Úvodom by som vás rád poinformoval, aká veľká je táto pomoc Európskej únie z pohľadu Európskej únie. V optimálnom prípade v roku 2004 môžeme dostať vo forme fondov z Európskej únie čistý zisk okolo 13 miliárd korún. V prepočítaní na hrubý domáci produkt Európskej únie je to 0,0038 % z hrubého domáceho produktu z Európskej únie. Pre Európsku úniu takáto suma je relatívne úplne bezvýznamná. Každý občan Európskej únie nám maximálne dá v roku 2004 jedno euro. Táto hodnota je pre občana Európskej únie taktiež bezvýznamná. Akú veľkú pomoc dostaneme z Európskej únie z pohľadu Slovenska? Ročne pridelené prostriedky z predvstupových fondov Slovensku od roku 2000 pri súčasnom kurze boli okolo 0,4 % hrubého domáceho produktu Slovenska. Výška týchto prostriedkov bola relatívne málo významná. Vidieť to aj z toho, že ekonomické problémy Slovenska nám ostali, v mnohých prípadoch sa ešte zhoršili a životná úroveň obyvateľov sa nezlepšila.

    Akú hodnotu majú povstupové fondy pre Slovensko? Slovensko pri optimálnych podmienkach získa z Európskej únie za roky 2004 až 2006 okolo 46 miliárd korún ako čistý príjem. V optimálnom prípade to bude ročne okolo 1,1 % hrubého domáceho produktu Slovenska. Je to okolo 5,5 % nášho rozpočtu a to je už významný podiel. Akú hodnotu majú povstupové fondy pre Slovensko? V roku 2001 sme zaplatili zahraničný dlh a úroky vo výške 1,6 miliárd eúr. Z toho vyplýva, že optimálny čistý príjem z povstupových fondov ročne z Európskej únie bude štyrikrát menší ako naše splácanie zahraničného dlhu a úrokov. Povedané inými slovami, optimálny čistý ročný príjem z Európskej únie nám bude stačiť len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov na tri mesiace. Koľkokrát sme už splatili ročné povstupové fondy len touto položkou? Odhadujem to na viac ako 25-krát. Fondy pomoci z Európskej únie splácame aj našou lacnou pracovnou silou. Príjem robotníka na Slovensku pracujúceho v zahraničnom podniku je len okolo 14 % príjmu jeho kolegu v Európskej únii. Zvyšok sa odvádza do zahraničia. Z tohto sa dá vypočítať, že stačí 12 500 slovenských robotníkov, aby za rok splatili Európskej únii všetky fondy, ktoré môžeme dostať v optimálnom prípade. Koľko máme takýchto robotníkov? Neviem, ale predpokladám, že viac ako 12 500. Pýtam sa, prečo sa neúmerne veľa diskutuje o príjmoch z Európskej únie, ktoré majú v optimálnom prípade hodnotu len 1,1 % hrubého domáceho produktu Slovenska? Prečo nikto nediskutuje o zvyšných 98 % nášho hrubého domáceho produktu? Prečo nikto nediskutuje o permanentnom prevode peňazí zo Slovenska do Európskej únie? Zdá sa mi, že v spoločnosti má prevládať názor, že pomoc Európskej únie je jediná, ktorá má zachrániť Slovensko a má byť rozhodujúca pri zabezpečovaní ekonomického rastu Slovenska. Že nie my, ale Európska únia má byť garantom nášho rozvoja. Zdá sa mi, že v spoločnosti má prevládať názor, že občania Slovenska nie sú schopní sami garantovať svoj rozvoj. Že sa nemajú sústrediť na vlastné sily, ale hľadať kde a odkiaľ čo najviac dostanú. Myslím si, že toto je filozofia občanov Slovenska, ktorým chýba zdravé sebavedomie. Samozrejme, ja eurofondy nebagatelizujem. Ako som už povedal, v optimálnom prípade môžu dosiahnuť až 5,5 % štátneho rozpočtu. A to je významný podiel. Je potrebné, aby sme ich čerpali v maximálnej výške. Čo našej ekonomike už ostáva.

    Pán podpredseda Csáky nás doteraz nepresvedčil, že príprava čerpania eurofondov je na profesionálnej úrovni. Ako tu už bolo povedané, dokladujú to aj členovia Európskej komisie, ktorí upozorňujú vládu Slovenskej republiky, že príprava čerpania eurofondov je na nízkej úrovni, máme nejasno v základnej stratégii, neujasnenosť zámerov, manažovanie a koordinácia rezortov je nedostatočná a tak ďalej. Rovnako čerpanie predvstupových fondov ISPA, SAPARD, PHARE bolo a je stále nedostatočné. Predreferendová kampaň manažovaná pánom podpredsedom Csákym neukázala taktiež profesionalitu. Ďalšie dôvody predniesli moji predrečníci, nebudem ich opakovať. Preto klub Komunistickej strany Slovenska podporuje vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pálovi Cákymu. Ďakujem za pozornosť.

  • Slovo má pán poslanec Banáš, po ňom pán poslanec Tkáč.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, priznám sa, som trošku nervózny, lebo ako občan neposlanec som ťažko prežíval tie nerváky doma, keď sa v parlamente odvolávali členovia vlády a nikdy to nevyšlo, takže ešte to zo mňa tak nejako neopadlo. Ja by som sa chcel zmieniť niekoľkými slovami o pánovi podpredsedovi vlády Csákym, ale keďže už druhý raz hovoriť nebudem, chcem povedať tiež zo dve vety pánovi podpredsedovi Miklošovi. Ja sa nazdávam, že keď sa teraz začína o Slovensku hovoriť ako o tigrovi strednej Európy, tak je to do veľkej miery aj zásluha dvoch ministrov, pána ministra Mikloša a pána ministra Nemcsicsa. Chcem povedať, že som mal veľmi dobrý pocit, keď som bol v Prahe pred nejakými tromi týždňami, pán podpredseda, v čase, keď ste tam mali prednášku na pozvanie pána prezidenta Klausa, a potom sme boli prezidentom prijatí a pán Klaus povedal, že keď by ste náhodou toho Mikloša odvolali, tak my ho tu v Prahe radi privítame. Ja dúfam, že pána Mikloša do Prahy nepustíme.

    Dovoľte, aby som povedal pár slov o problematike európskej integrácie a aj o pánovi podpredsedovi Csákym. Ja sa nazdávam, že ten problém vidíme trošku zjednodušene, keď hovoríme len o podpredsedovi Csákym. Po prvé si myslím, že v Slovenskej republike je európska integrácia systémovo neriešená dobre. Keď si vezmeme, že na ministerstve zahraničných vecí je štátny tajomník pán Berényi, ktorý má na starosti sekciu európskej integrácie, na ministerstve zahraničných vecí je štátny tajomník pán Korčok, ktorý má na starosti Konvent za vládu. Keď si vezmeme, že je alebo teda donedávna bol hlavný vyjednávač pán Figeľ, ktorý je šéf zahraničného výboru, keď si vezmeme, že je podpredseda vlády pre integráciu, mám pocit, že sme dosť rozptýlení a bolo by záhodnejšie, keby sme sa nejakým spôsobom zamýšľali viac nad zmenou alebo vylepšením systému, ako nad tým, či odvoláme podpredsedu vlády Csákyho. Možnože poviem trošku nezvyčajný návrh na riešenie, pretože to, čo tu bolo doposiaľ povedané, s tým sa v zásade nedá nesúhlasiť. Pani predsedníčka Beňová urobila podľa mňa veľmi trefnú a dobrú analýzu, lenže chýbalo mi tam to podstatné - čo ďalej. Nazdávam sa, že by sme mohli sa zamyslieť nad modelom, ktorý mne osobne sa veľmi páči a realizovala ho maďarská vláda a premiér Megyessi, ktorý urobil jeden veľmi šikovný ťah, a myslím, že by sa dal urobiť aj u nás. Ten ťah podľa mňa spočíva v tom, poviem to zjednodušene, napriek všetkej úcte k pánovi podpredsedovi Csákymu, ja som presvedčený, že európska integrácia, problematika s ňou spojená je taká zložitá, že jednoducho nie je možné v priebehu niekoľkých mesiacov, ako bolo povedané, ôsmich, túto problematiku len rámcovo naštudovať. Veď samotná prístupová zmluva má niekoľko tisíc strán a neviem, kto z nás, čo sme tu, sa vôbec do nej pozrel, pretože to je nesmierne zložitý problém. Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku máme málo odborníkov, ktorí naozaj Európskej únii a integračným procesom, fondom a všetkému komplexne rozumejú. Navrhujem, aby sme sa zamýšľali nad spôsobom nie vziať pána podpredsedu Csákyho od integrácie, ale vziať integráciu od pána podpredsedu Csákyho. Mám na mysli riešenie, podobné, ako som spomenul, urobila Budapešť, kde veľvyslanec Juhász, ktorý bol veľvyslanec Maďarskej republiky pri Európskych spoločenstvách, asi pred mesiacom skončil svoju aktivitu, bol odvolaný domov. On bol zároveň aj zástupca maďarskej vlády v Konvente a premiér Megyessi vytvoril pozíciu splnomocneného ministra s plnými mocami pre koordináciu európskej integrácie. Budem veľmi konkrétny, viem, že to je vecou politickej dohody, ale uvedomme si, že situácia je naozaj vážna, atypická. Tá situácia je skutočne vážna, už to ani azda netreba opakovať. Mám na mysli, poviem to veľmi úprimne, jedného konkrétneho človeka, ktorý podľa mňa v tomto štáte patrí medzi tých, ktorí naozaj tomu rozumejú a čas nám hrá takpovediac do karát, je to veľvyslanec Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách, pán Juraj Migaš. Migaš končí k 1. júlu, je to človek, ktorý robí integráciu už pomaly 5 rokov. Všetci, ktorí okolo integrácie chodia, čo je prakticky celá vláda, počínajúc pánom premiérom, veľmi dobre vedia o kvalitách tohto človeka. Nemám najmenší dôvod prihovárať sa za Migaša, respektíve za jeho využitie, pretože ho poznám a sme priatelia, ale preto, že to je naozaj odborník a musím povedať, že ma dosť prekvapuje, keď sa takýto človek vracia domov a na ministerstve zahraničných vecí sa preňho chystá pozícia šéfa bilaterálnej sekcie, čo je problematika ďaleko menej zložitá. Čiže moja úvaha smeruje skôr tým smerom, aby sme sa zamýšľali nad tým, ako túto situáciu budeme konkrétne riešiť, pretože v tejto chvíli to, či podpredseda Csáky je na svojej pozícií, alebo nie, je z hľadiska integrácie vec sekundárna. Ďakujem vám pekne.

  • Posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč. Potom bude otvorená možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán Číž faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Banáša. Chcem najprv povedať, že osobne voči pánovi podpredsedovi absolútne nič nemám a považujem ho za vcelku slušného humanistického intelektuála. Problém je ten, že teraz sa bavíme o politickej zodpovednosti. Politická zodpovednosť nemá iba subjektívnu stránku, má aj stránku objektívnu. Objektívna politická zodpovednosť a jej posúdenie tu v tomto parlamente vlastne vykazuje stupeň našej politickej kultúry, ale hlavne, aké sú kritériá náročnosti na ľudí, ktorí reprezentujú 5 miliónov ľudí a zodpovedajú za ich situáciu a zodpovedajú nielen za to, čo urobili, ale aj za to, a veľmi dôsledne, čo neurobili. Problémy, o ktorých hovoríme, vnímame všetci ako problémy veľmi vážne. Pán podpredseda vlády nie je novým podpredsedom vlády, ktorý má iba 7 mesiacov na to, aby vnikol do problematiky, spravuje celú sféru slovenskej integrácie už piaty rok. Prosím, aby sme vážne, ak nemáme hovoriť iba zdvorilostné reči, posudzovali aj túto situáciu. Ďakujem.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, dámy a páni. Serióznej časti opozície ide o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády pre európsku integráciu pánovi Csákymu. Nejde o pokus o odvolanie, ide o skutočný prejav vôle časti opozície, ktorá chce zvýrazniť svoj postoj k situácii, ktorá nastáva na poste vicepremiéra vlády Slovenskej republiky. V tejto súvislosti stojí skutočne pred nami otázka, či má ešte vôbec zmysel pre daňových poplatníkov platiť posty podpredsedov vlády. Je to zásadná otázka, o ktorej hovorili niektorí predrečníci, pretože sa domnievam, že z hľadiska slovenskej štátnosti usporiadania príslušných orgánov vrátane ich vzájomných vzťahov a kompetencií v súčasnosti integračný proces nezvládame. Nezvládame ho z toho dôvodu, že je tu celý rad inštitúcií, orgánov a poverených osôb s nevyjasnenými kompetenciami. Zásadnou otázkou v tejto súvislosti je skutočne filozofická otázka problému kontroly exekutívy vo vzťahu k integračnému procesu zo strany zákonodarného orgánu. Niekoľkokrát sme vystupovali v Národnej rade viacerí o týchto otázkach s tým, že v severských štátoch či v Nemecku pôsobia takzvané Grand Committees, ktoré pravidelne kontrolujú, dokonca 52-krát do roka, exekutívu, akým spôsobom vyjednáva exekutíva jednotlivé otázky súvisiace s rozhodovaním inštitúcií Európskej komisie v Bruseli, Luxemburgu, Štrasburgu či na iných miestach. V tejto súvislosti naozaj dozrel čas na zmenu ústavného systému, aby sa riešili vzájomné vzťahy a pozície medzi zákonodarnou - najmä - a výkonnou mocou vo vzťahu k prijímaniu a rozhodovaniu v spoločných kompetenciách Európskej únie, jej orgánov a orgánov Slovenskej republiky.

    Druhou zásadnou otázkou v tejto oblasti je postavenie funkcionárov vlády Slovenskej republiky. Ak by sme porovnávali aj kompetencie funkcionárov vlád z čias federálu, tak skutočne musím povedať, že v čase šokovej terapie, ekonomickej reformy pri zavádzaní politických reforiem začiatkom deväťdesiatych rokov posty podpredsedov vlády mali svoju zásadnú funkčnosť. A tu je zásadný problém. Súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky v podstate nezodpovedá za nič, nemá žiadnu kompetenciu a nerozhoduje o ničom. Z toho potom vyplýva, že, samozrejme, pri akýchkoľvek pokusoch o vymedzenie zodpovednosti podpredsedu vlády dochádza k paradoxným situáciám, keď sú to v podstate kolokviá, kde sa diskutuje, a výsledok je dopredu jasný. Chcem v tejto súvislosti napríklad uviesť, že podpredsedovia vlády, obaja, ktorí sú dnes na čiastočnom opozičnom pranieri, sú v podstate ľudia, ktorí majú za sebou napríklad jednoduché vzdávanie sa kompetencií alebo jednoduché vzdávanie sa zodpovednosti. Kým pán podpredseda vlády Mikloš v minulosti bez mihnutia oka povedal, že prestáva riadiť a koordinovať aktivity v oblasti reformy verejnej správy, pán podpredseda vlády Csáky sa istým nedôstojným spôsobom zbavoval kompetencií vo vzťahu k rómskej otázke. Všetci si pamätáme toto obdobie, ktoré bolo nevkusné, najmä v situácii, keď sa dokonca v európskych inštitúciách budujú nové zaujímavé orgány, ktoré majú riešiť práve rómsky problém. Chcem tým spomenúť napríklad prípravu európskeho konzultatívneho parlamentu Rómov, ktorý vzniká pod egidou fínskej prezidentky Tarie Halonenovej. V tejto súvislosti naozaj je tu otázka, akým spôsobom treba hodnotiť postavenie podpredsedov vlády z hľadiska ich koordinačnej funkcie a tou koordinačnou funkciou je aj otázka na pána vicepremiéra Csákyho. Ja by som sa skutočne verejne rád opýtal, koľkokrát neformálne zvolal ministrov a za akým účelom, kedy diskutovali o otázkach týkajúcich sa jednotlivých spoločných agend viacerých rezortov, pretože aj toto je postavenie podpredsedu vlády. Ak tak neučinil, a myslím si, že to patrí aj na bod, ktorý budeme prerokúvať po tomto bode, tak v tejto situácii je naozaj otázka opodstatnenosti podpredsedu vlády a tejto funkcie. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť ďalej to, že pri súčte káuz, v ktorých pán podpredseda vlády Csáky vystupoval v poslednom období, boli aj veľmi pochybné aktivity v súvislosti s prideľovaním zákaziek, štátnych objednávok a v ekonomicko-finančnej oblasti. Tiež by som sa rád opýtal pána podpredsedu vlády Csákyho, aké má inštitúcie vytvorené pre rozdeľovanie grantov a finančných prostriedkov v súvislosti s reklamnou kampaňou pri referende o vstupe do Európskej únie.

    Veľmi závažným problémom v tejto oblasti je, a pani navrhovateľka kolegyňa Beňová to hovorila, to je otázka starostlivosti alebo koordinácie aktivít v oblasti osobitných skupín občanov. Kým v minulých rokoch funkčne pôsobil koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, kým sa skutočne do tohto orgánu nominovali vysokí funkcionári, štátni tajomníci či až ministri, aby to bol funkčný orgán, v tejto súvislosti takéto aktivity postupne končia. Obdobne to platí - okrem zdravotne postihnutých občanov - pre koordináciu postavenia žien v spoločnosti, či to, čo už kdesi inde majú postavené dokonca na úrovni ministrov, a to je otázka rovnosti šancí ako novej dimenzie, ktorá súvisí s oblasťou sociálnej vyučenosti a sociálnej kohézie ako nových hodnôt sociálnej Európy. V tejto súvislosti je veľmi zásadnou otázkou koordinácia rómskej problematiky a vytvárania inštitúcii, ale aj konkrétnych systémových opatrení, ktoré by pohli rómsky problém dopredu.

    Chcel by som zvýrazniť aj otázky týkajúce sa koordinácie Európskej únie z hľadiska verejnej štátnej služby. Myslím si, že tie chaotické, náhodné kroky, ktoré súvisia s tým, že sa objaví zrazu číslo 436, či 460 alebo ďalšie počty úradníkov vo verejnej či štátnej službe špeciálne orientovaných na to, to vyplýva aj zo spoluzodpovednosti súčasnej vládnej koalície, ktorá prepúšťala práve odborníkov v oblasti európskej integrácie začiatkom roku 1999 a v tejto súvislosti naozaj vystupuje problém, či platové zvýhodnenie takejto skupiny ľudí, ktorí majú vopred určenú agendu, nie je ústavnoprávna záležitosť, ktorá môže skončiť na ústavnom súde, pretože preferovanie ľudí podľa pracovnej agendy cez financie, cez platy, je v podstate vytváranie nerovnosti príležitostí pre tých, ktorí plnia iné funkcie v štátnej službe či vo verejnej službe. Model takéhoto preferovania a diferencovania ľudí v štátnej a verejnej službe skutočne môže skončiť na ústavnom súde.

    Chcel by som v tejto oblasti teda predovšetkým uzavrieť problém, že naozaj nevidím dôvod, ak sa nezmenia kompetencie medzi vzájomnými vzťahmi ústavných orgánov, aby som videl ďalšiu opodstatnenosť vôbec vytvárania postov podpredsedov vlády. Je to vyslovene opozično-koaličná záležitosť týkajúca sa v podstate vytvárania záhadných, bizarných kombinácií pri tvorbe vládnych koalícií a je to v podstate úrad, ktorý nie je vytvorený pre funkčnosť veci, pre funkčnosť štátnej služby, ale pre funkčnosť určitých politických zoskupení. Aj to všetko, to, čo som hovoril, viedlo poslancov Ľudovej únie k tomu, aby sme spolu podpísali návrh na odvolanie vicepremiéra Csákyho z jeho funkcie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Pán poslanec Blanár, pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády. Vo svojom príspevku sa budem zaoberať časťou týkajúcou sa administratívnych kapacít z doterajších skúseností. Myslím si, že to ostatné už bolo obsiahlo povedané mojou kolegyňou poslankyňou pani Beňovou a ostatnými predrečníkmi.

    Trošku na úvod, aby som uviedol, o čo ide, v súvislosti či už s predvstupovými alebo povstupovými programami a fondmi z Európskej únie, uvediem nejaké základné fakty, aby som vás dostal do obrazu. Mechanizmus uplatnenia nástrojov spočíva v dvoch základných štádiách. Prvým je štádium programovania, takzvané plánovanie, výsledkom ktorého je vypracovanie projektov alebo programov v súlade s komunitárnymi národnými dokumentmi, ako je Národný program prijatia acquis communautaire, rozvojový program, Program rozvoja poľnohospodárstva a vidieka a podobne. Druhým štádiom je obvykle výber zhotoviteľa prác, poskytovateľa služieb alebo dodávateľa tovarov. Tento výber sa uskutočňuje v prevažnej väčšine prípadov postupmi, ktoré sú v predvstupových programoch veľmi podobné postupom určeným nášmu zákonu č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, a o povstupových fondoch, čiže štrukturálnych a kohéznych, to bude už novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní 263, ktorý je, mimochodom, medzi prioritami, ktoré je potrebné urobiť. To tu nebolo spomínané v súvislosti s legislatívnou prípravou vstupu do Európskej únie. Uvidíme, kedy tento zákon bude na rokovaní, a či bude dostatok odborníkov, aby boli pripravení s ním narábať.

    Najslabším článkom celého tohto administratívneho mechanizmu, umožňujúceho transparentné a štandardné nakladanie s verejnými prostriedkami Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev, je príprava odborníkov. V minulosti boli vybraní najmä mladí ľudia, ktorí nemali s investičnou činnosťou a riadením štátu žiadne skúsenosti. Tí boli jednak vyškolení a jednak im bola po dlhšiu dobu poskytovaná podpora formou, takzvaná on-job-trainig, technická pomoc. Veľmi pozitívnu úlohu tu zohrala, samozrejme, delegácia Európskej komisie na Slovensku. Ako príklad je vhodné uviesť napríklad najmladšieho, sotva 25-ročného národného splnomocnenca pre program PHARE PAO, Program Authorising Officer zo všetkých kandidátskych krajín, ktorým bol pán inžinier Martin Minarovič, čerstvý absolvent. Dnes zmluvne pracuje pre centrálnu finančnú a kontraktačnú jednotku Ministerstva financií Slovenskej republiky v postavení SPO, takzvaný Senior Program Manager, staršieho programového pracovníka. Funkcia PAO, chcem podotknúť, je spojená s najvyššou zodpovednosťou za podpisovanie zmlúv pri implementácii projektov za Slovenskú republiku. Zmluvy podpisuje veľvyslanec Európskej komisie v Slovenskej republike, dodávateľ, čiže zhotoviteľ, poskytovateľ a splnomocnenec. Ten nesie za Slovenskú republiku najvyššiu zmluvnú zodpovednosť. Týmto postupom sa jednak programovanie, ale jednak implementácia projektov dostáva do rúk hŕstky neskúsených ľudí, ktorí boli ako súkromní podnikatelia na túto činnosť vybraní podľa pravidiel DIS - decentralizovaného manuálu implementačného systému a ich odmena bola úmerná platom úradníkov a konzultantov v Európskej únii a niekoľkonásobne prekračovala priemer vysokoškolsky vzdelaných štátnych zamestnancov. Dobre ste počuli, úmerná platom úradníkov a konzultantov v Európskej únii, už vtedy. V súčasnom období sú títo odborníci, ktorí majú niečo nad 30 rokov, postupne nahradzovaní štátnymi zamestnancami. Dnes je zrejmá neochota týchto ľudí odovzdať svoje skúsenosti a pri mnohých administratívnych opatreniach napríklad pri delimitácii programu, cezhraničnej spolupráce z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa kontinuita odovzdania know-how prakticky neuskutočnila a výsledkom sú vážne problémy pri programovaní a implementácii týchto programov a projektov. Pýtam sa, ako boli títo ľudia ošetrení, keďže dnes sa bránia odovzdávaniu svojich skúseností, za ktoré sme im veľmi slušne platili. Kto je za to zodpovedný? Koordinátor? Podpredseda vlády Pál Csáky, alebo niekto ďalší?

    V súčasnosti prebieha náhrada týchto mladých odborníkov na centrálnej, finančnej aj kontraktačnej jednotke Ministerstva financií Slovenskej republiky. Situácia je obdobná. Navyše, podobným odborníkom sa skončili zmluvy uzavreté na základe Memoranda o porozumení a založení centrálnej finančnej kontraktačnej jednotky v decembri 2002. Hoci sa už v auguste 2002 vedelo, že k tomu dôjde, neboli noví štátni zamestnanci vybratí na Úrade pre štátnu službu a rovnako nebol vybratý ani riaditeľ. Stalo sa tak až vo februári 2003. Títo pracovníci pracujú na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom 263 o verejnom obstarávaní, nakoľko bolo použité rokovacie konanie bez zverejnenia s odôvodnením časovej tiesne nezavinenej obstarávateľom. Zase tá zázračná formulka - časová tieseň - však bola preukázateľne zavinená zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako aj Úradu vlády Slovenskej republiky. Ich zmluvy boli vo februári antidatované a od januára na tri mesiace a mesačne sú uzatvárané nové, formou mandátnych zmlúv. Kto je, opäť, za toto zodpovedný? pýtam sa. Zase minister financií, alebo koordinátor pre európske záležitosti, pán podpredseda vlády pán Csáky?

    Rovnaká situácia je aj v programovaní, ktoré je najslabším článkom celej zahraničnej pomoci. V roku 2002 sa skončil projekt, v ktorom bolo pre programovanie vyškolených viac ako 800 účastníkov, ktorí dostali certifikát. V brandži zostalo podľa nedávneho hodnotenia, na ktorom sa podieľala aj Národná agentúra programu Leonardo da Vinci, sotva 5 % vyškolených ľudí. Z 800 odborníkov máme 5 %, ktorí zostali v brandži. Pýtam sa opäť, kto je za to zodpovedný? Na toto je viacej odpovedí.

    V tlači často počujeme, že nie sú vhodné projekty, že je ich málo a tak ďalej, ale hlavný dôvod je v nekoncepčnosti a nesystémovosti výberu a prípravy odborníkov. Systém ich stabilizácie. Touto stabilizáciou určíte nielen plat, ako to bolo povedané aj mojimi predrečníkmi. Sú tu aj iné aspekty. Veľkou škodou je, že v podstate 100 % podpory Európskej únie budú zabezpečovať rezorty, ktoré sú v súčasnosti zastúpené jednou stranou, a to stranou SMK. Chýba tu krížová väzba, jednoducho, aby mohlo dôjsť k nejakému vzájomnému kontrolovaniu, skôr sa mi zdá, že veľakrát to vyzerá byť len divadielko, že dochádza k nejakému kontrolovaniu, aby bolo vidieť, že sa predsa len čosi robí, ale tá stabilizácia je určite aj na niečom inom. Nemôže to byť podmienené len tým, že niekto je príslušníkom SMK, tak ako je to povedzme na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, kde je v podstate 90 % pracovníkov, ktorí sú predovšetkým takto zastúpení. Nebudem hovoriť o významných funkciách, ako je to napríklad na centrálnej finančnej kontraktačnej jednotke, kde je napríklad na čele pani inžinierka Silvia Cúcorová a priamo za to zodpovedá. Zopár otázok bolo položených, treba si na ne odpovedať. Asi my, alebo pán podpredseda? Uvidíme.

    Vážené dámy, vážení páni, na nedostatočné administratívne kapacity bol podpredseda vlády pán Pál Csáky niekoľkokrát upozornený Európskou komisiou, z viacerých strán. Bol to okrem iných vyjednávač Európskej komisie so Slovenskou republikou pán Megang, generálny riaditeľ Komisie pre regionálny rozvoj Luis Rieka Figue, ktorý je zodpovedný za predvstupové programy, štrukturálne fondy a kohézny fond. Kritizoval Slovenskú republiku nielen za nedostatočné administratívne kapacity na prípravu a implementáciu projektov, ale i za nejasnosti v základnej stratégii, za nejasnosť zámerov. Pán Rieka Figue sa dokonca vyjadril, že spomedzi pristupujúcich krajín do EÚ sme najmenej pripravenou krajinou! Dobre počujete, najmenej pripravenou krajinou. Nebola to strana Smer, ktorá to hovorila. Neboli to ani ostatné strany, ktoré sa dnes pripojili k výzve zvolať túto mimoriadnu schôdzu. A nedá mi ešte nespomenúť, že korunu všetkému nasadil pán minister výstavby regionálneho rozvoja Gyurovszky, ktorý sa po zasadnutí vlády, ktorá sa 28. mája zaoberala správou o stave pripravenosti na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, rovnako harmonogramom ďalšieho postupu, keď sa vyjadril, že dôvodom na vypracovanie správy bolo zistenie, že citujem: „Situácia v oblasti prípravy čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu je vážna.“ Áno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobre ste počuli, situácia je vážna. Nepripadá vám to ako v tej rozprávke, kde prišiel princ Gyurovszky do zakliateho zámku po tom, ako utŕžil zopár rán od ostrej Európskej komisie, aby svojím bozkom prebudil princeznú Pála Csákyho z hlbokého spánku o Európskej únii, práve keď sa mu snívalo alebo keď sa jej snívalo o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde.

  • Samozrejme, spolu s princeznou sa prebudilo i celé kráľovstvo - vláda Slovenskej republiky. Ešte sa zámerne vrátim k prešľapom počas nie celkom vydarenej predreferendovej kampane, aby som v závere povedal, prečo som sa trošku vrátil k tomu, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité.

    Pripomeniem zbabrané. Neprofesionálnu infolinku, na ktorú sa nemohli občania dovolať, alebo keď sa dovolali, len v malom množstve, kvôli zastaranej ústredni. Samozrejme, pán podpredseda Csáky povie, že za to nebol zodpovedný, takisto ako nebol zodpovedný za rozoslanie pozvánok na inštruktážny seminár pre poslancov pred referendom, ktoré niektorým prišli neskoro, niektorým vôbec neprišli, a keď, tak prišli ráno v deň uskutočnenia. Nevadí, že to bolo aj pre poslancov mimobratislavských, však čo, všetci sú v Bratislave, alebo musia mať nejaké informácie.

    Ďalšia je nefungujúca euroizba na Štefánikovej ulici v Bratislave, ktorú som nemohol ani nájsť, priznám sa. Prišiel som na to, že táto izba by mala fungovať podľa drahej reklamy, ktorá bola zrejme v Slovenskom rozhlase objednaná z Úradu vlády, ale podarilo sa mi to napokon nájsť, a keď som vošiel dovnútra, tak som sa spýtal, kde to je. Povedali mi, všetko je uložené tu pred vami na takej poličke, ak máte záujem, zoberte si, čo chcete. A ja hovorím , však predsa by tu mala byť nejaká zodpovedná osoba, ktorá mi niečo povie. „No, viete, v tej izbe dnes prebieha nejaké školenie do konca týždňa, príďte na budúci týždeň v pondelok, zoberte si, čo chcete.“ Nuž, ak sme takto vynaložili naše prostriedky, mám na mysli prostriedky daňových poplatníkov, že v budovách, kde bola euroizba, nebola ani označená, nehovoriac o tom, že by tam malo svietiť logo, ktoré sme tak pompézne odsúhlasovali a ukazovali, aby každému asociovalo, že áno, tak tu to sa asi niečo deje. A potom keď vojdeme dovnútra, zistíme, že v podstate sa môžeme obslúžiť sami, bez nejakého ďalšieho komentára.

    Ale ja sa nečudujem, že to tak bolo, pretože pán podpredseda asi riešil problémy s takzvanou eurohymnou, ktorú akoby nechtiac najskôr pochválil, bez poverenia, či ju je možné použiť, a potom vzápätí, keď o nej všetko prasklo, to už nebola pravda. Tu platí presne: Veď ja nič, ja muzikant. Keby sa takýto škandál stal, vážené poslankyne, vážení poslanci, nejakému prednostovi okresného úradu, tak sa možno pousmejeme, odvoláme ho a všetko je v poriadku. Ale ak sa to stane podpredsedovi vlády a ešte pred takým dôležitým referendom pre Slovenskú republiku, kedy všetko musí klapať, tak to už je hanba pre celé Slovensko, a navyše tento človek nie je odvolaný a neurobí ani nijakú sebareflexiu. Škandál so spotom v Slovenskom rozhlase už ani nebudem komentovať, že v prípade, keď nebudeme v Európskej únii, tak budeme musieť mať víza do Českej republiky. Pán podpredseda mi vysvetlil na minulom zasadnutí Európskej integrácie, že v podstate už neviem, kto sa vyjadril, že to nebolo niečo, čo je neetické. Nuž dobre. Už sme si zvykli, že druhí sa vyjadrujú za niekoho, čo je za to zodpovedný. No a manipulácia, či klamanie občanov v oficiálnych dokumentoch predreferendovej kampane, mimochodom, ten letáčik som si zobral z tej police, ktorá tam bola pre mňa pripravená, alebo pre ostatných občanov, kde sa píše, mimochodom, okrem iných vecí, o ekonomických dôsledkoch, že služby budú, samozrejme, po vstupe do Európskej únie za nižšie ceny. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ukážte mi ekonóma v Slovenskej republike, ktorý by tomu veril. Naopak, od guvernéra Národnej banky Slovenska počnúc až po odborníkov na SAV, všetci svorne tvrdia, že práve ceny za služby budú rásť, vôbec nebudú nižšie. Za toto je podľa môjho názoru zodpovedný pán podpredseda Pál Csáky, nemôžem si pomôcť, je to tak. Dodnes nevyvodil žiadnu zodpovednosť voči svojim podriadeným, čiže s tým súhlasí. Viem si teraz predstaviť, že si mnohí myslíte, veď referendum bolo úspešné, načo o tom ešte hovoriť! Vďaka patrí občanom Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli aj napriek prešľapom pána podpredsedu Pála Csákyho počas referendovej kampane za to, že referendum bolo platné. Ale určite táto skúsenosť hovorí o kvalite manažérskych schopností pána podpredsedu vlády zvládnuť omnoho zložitejší proces, ako je príprava a čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, kde ide o takmer 60 miliárd slovenských korún, a nie o 50 miliónov ako v predreferendovej kampani.

    Všetci dobre viete, čo viete počítať, 60 miliárd a 50 miliónov je veľký rozdiel.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, posúďte sami, či tu je alebo nie je nejaké riziko zvládnutia tohto dôležitého procesu pre Slovenskú republiku zo strany podpredsedu Pála Csákyho. Ja ako jeden z predkladateľov návrhu uznesenia na odvolanie podpredsedu Pála Csákyho si myslím, že je tu veľké riziko, a preto vás chcem požiadať o zodpovedné zváženie vášho hlasovania, alebo trváte na tom, že je mu potrebné ešte dať šancu? Myslite, prosím, na národné záujmy Slovenskej republiky, keď budete hlasovať o dôvere pánu podpredsedovi Pálovi Csákymu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Abelovský má procedurálny návrh, pán poslanec Gabriel, predpokladám, že faktickú poznámku. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abelovský.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, navrhujem za tri poslanecké kluby procedurálny návrh, aby sa o tomto bode programu hlasovalo tajným hlasovaním. Ďakujem.

  • Pán poslanec Gabriel, faktická poznámka.

  • Ďakujem. Ja len niekoľko myšlienok, pretože myslím, že dôvody, ktoré tu boli predostreté z rôznych strán a dosť široko, široko na to, aby som to znovu opakoval. Myslím si však jednu takú zásadnú vec, že to, čo som povedal na výbore, kolegovia tam niektorí boli, že situácia v tomto smere je naozaj vážna, či to berieme z toho hľadiska koncepčného riešenia, stavu a tak ďalej, systému riadenia tohto problému, je naozaj vážna. Musíme si uvedomiť, že budúce rozvojové impulzy, zásadné rozvojové impulzy Slovenska pôjdu cez tieto zdroje. Keď nezvládneme a nezmanažujeme tieto zdroje riadnym spôsobom a zodpovedne, tak Slovensko má v budúcnosti obmedzené cesty rozvoja a zase zmeškáme nejakú dlhú etapu a budeme to tvrdým spôsobom doháňať. Prečo o tom hovorím. Hovorím o tom preto, že si myslím, že teraz nejde o SMK, že pán Csáky je zo SMK, ale malo by ísť aj o SMK, pretože väčšina jeho voličov je na južných územiach, ktoré majú najväčšie problémy s nezamestnanosťou. A keď chceme riešiť nezamestnanosť, tak musíme zase cez tieto zdroje tú nezamestnanosť riešiť. Preto si myslím, že musí byť veľkou snahou každého tento proces zefektívniť, ale aj personálne zefektívniť, prosím vás. Napríklad mne sa osobne nepáčilo, že pán Berényi išiel na ministerstvo zahraničných vecí a dlhodobo bol pripravovaný v oblasti procesu a projektovania týchto smerov a mohol sa ako osoba SMK využiť v tomto smere, to je môj názor osobný, i keď ja nemám právo hovoriť o personálnej politike SMK. Teda využívajme ľudí, ktorých máme k dispozícii na to a pripravených na to, aby správnym spôsobom pôsobili, lebo inak to nemôže ísť. A ja si myslím, často to bolo spomínané, že načo odvolávame, aj tak sa odvolať nedá, lebo politická vôľa tu na to nie je, ja si myslím, že tento ťah na odvolávanie bol veľmi dobrý, lebo konečne všetci, aj vládne strany, sa zásadným spôsobom zaoberali touto otázkou. Každá jedna, aj vládna strana, vo svojich vrcholných orgánoch prebrala situáciu v integrácii a jasne dala najavo, že nie je v tomto bode spokojnosť.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Mečiar.

  • Vážené dámy a páni, sú splnené všetky podmienky, ktoré ústava požaduje pre to, aby Národná rada rokovala o otázke dôvery dvom členom vlády, tak ako boli predložené. Ak sú tieto ústavnoprávne podmienky formálne splnené, predsa sa tohto rokovania nezúčastňujeme a od veci sa dištancujeme. Nie sme spolupredkladatelia a nie sme prítomní na tomto rokovaní a keď skončím ja, tiež odídem. Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s týmto návrhom, vyvolávajú v nás viacero otáznikov. Aká je legitimácia všetkých navrhovateľov. Celý systém demokratickej sústavy v Slovenskej republike je postavený na tom, že občania uskutočňujú svoju moc cez volených zástupcov, títo zástupcovia sú volení podľa volebného zákona a ak hneď po voľbách jedenásť ľudí poruší tento princíp, aká je ich legitimita v parlamente a prečo máme legitimovať ich aktivity v parlamente. Je ich aktívna legitimácia menším porušením ústavných princípov slobody a demokracie ako tých, ktorých chcú odvolávať? Od hanby ušli a takto budú utekať pred sebou celý život.

    Pokiaľ ide o otázku podmienok zákona, ja si uvedomujem, že aj Hnutie za demokratické Slovensko sa zlým výberom ľudí podieľa na tejto chybe, ale nemienime podporou tejto skupiny znásobovať svoju chybu ďalej. Takisto táto skupina dáva odôvodnenie pre predčasné voľby, aby viacej takíto ľudia v parlamente neboli a aby každý, kto kandiduje za svoj klub a stranu, riadne svoju straníckosť aj vo vzťahu k voličovi plnil.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s týmto dnešným rokovaním a vôbec s celým vývojom politickej situácie na Slovensku, je tu jedna otázka, ktorá ma do značnej miery znepokojuje. A to je postraníčtenie ústavných orgánov a inštitúcií. Hlavnú správu v štáte preberá koaličná rada, ktorá nie je ústavným orgánom. Poslanci nemôžu byť prevodová páka strán na plnenie ich uznesení. Pokiaľ ide o otázky vzťahu poslancov v parlamente, nemôžu byť veci stavené tak do protikladu, ako včera veľmi smiešne tamto pani podpredsedkyňa dávala, opozícia a koalícia, vážení, každý z vás, zastupujeme občanov, ktorí sú si navzájom rovní a rovnoprávni. Čiže naše postavenie v parlamente je rovnaké a nemôže byť sankcionované náhodné spoločné hlasovanie o akomkoľvek probléme v parlamente. Sme tu rovnakí zástupcovia ľudu ako vy! Nemáme žiadne iné privilégiá, akurát naše role sú rôzne. Vy podporujete vládu, my sme v opozícii, ale zodpovednosť za stav štátu máme spoločnú. A tu je čo robiť. Sme za to, aby sa opatrenia, ktoré sa robia, prijímali ako opatrenia systémové, ale aj forma politiky aby sa menila. Aby bola viacej programová, aby bolo na strane parlamentu viacej iniciatívy.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré sa otvárajú dnes na tému o diskusiách, tak si dovolím povedať, že robíme opozičnej politike, tí, ktorí v opozícii s týmto vystupujú, medvediu službu. Ak sa tu urobili kroky k tomu, že boli obvinení členovia vlády s podozrením korupcie a tie sa nepreukázali, sme ich očistili. Buď je politika konkrétna, buď existujú fakty, alebo potom radšej nerobme na tých faktoch reflexiu vo verejnosti takú, ktorá vzbudzuje pocity a reakcie opačné. Za smiešne a hanebné som považoval výzvy zastupiteľskému úradu v Spojených štátoch amerických, aby predkladal parlamentu dôkazy. Prosím vás, to sa kde robí ešte okrem nás!

    Z hľadiska personifikácie oboch osôb, ktoré sú navrhované na odvolanie, nestotožňujem sa s tým, nie preto, že som vo fanklube Ivana Mikloša alebo Pála Csákyho. Naopak, mám výhrady tak, možno aj ďalej ako všetci ostatní, ale nemienim robiť politiku takú, ktorá pre pohľad na dve osoby mi zakryje celý systém chýb, v ktorých pozadí sú a ktoré sa potom koncentrujú len týchto dvoch ľudí. Pokiaľ ide o chyby, ktoré tu sú, každý z nich má svoje aj dobré, aj negatívne vlastnosti, Ivan Mikloš hrá svoju hru, je primerane arogantný, kde-kto ho zo všeličoho podozrieva, ale nemôžem pripustiť, že zodpovedá za zákony prijaté týmto parlamentom. Za to zodpovedáte vy, čo ste za to hlasovali, sedemdesiati ôsmi, ak sa neplnia, musíte si urobiť nápravu a opatrenia na to, aby sa zlepšili, to je nie naša úloha! Naša úloha je upozorňovať, aké sú dôsledky dopadu na ostatných občanov. Pokiaľ ide o Národnú radu Slovenskej republiky a ostatné veci, tak zodpovednosť je tu delená medzi ústavné inštitúcie, nie medzi strany.

    Pokiaľ ide o otázky súvisiace s integráciou a s organizáciou vstupu do Európskej únie, prepáčte, ale si myslím, že sa všetci trošku schovávajú za Csákyho a že Csáky v danej situácii nie je tá ústredná osoba, že ak tak musíme povedať, že tu systémové hrubé chyby na strane vlády, na strane parlamentu, ktoré viedli k situácii, ktorá dnes existuje.

    Samozrejme, nemôže nebrať ani do úvahy podozrenie z toho, že si tu niektorí liečia vlastné chyby. Keď sa pripravovalo referendum o vstupe do Európskej únie, Smer formálne deklaroval, že áno, ale... Ale v kampani som nevidel, ale za výsledok kampane a prístupový proces sme zobrali politickú zodpovednosť všetci. A už to nehovorím o nezávislých, o tých nebolo ani počuť. Čo keď sa niekde vzadu čakalo za bukom, kým sa vyvolá kríza vlády na princípe toho, že nebudeme prijatí do Európskej únie a dnes sa tento postoj má zmeniť cez toto rokovanie na obhajobu svojho postoja vtedajšieho? To aj opozícia si musí uvedomiť, že každý za niečo nesieme zodpovednosť a v čase, keď bola kríza a bolo sa treba veci venovať, tak všetci neťahali. Ani z opozície všetci neťahali a bola to spoločná zodpovednosť všetkých.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré stoja pred Národnou radou Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vám povedal, že tu nie sú vôbec rozdiskutované základné veci. Ako sa bude v orgánoch Európskej únie obhajovať základný záujem štátu? Počúvam, jedni hovoria, my budeme v takej alebo onakej komisii alebo v klube, ale kde budeme všetci za Slovensko? Aký bude ten vnútorný mechanizmus, na princípe ktorého budeme vôľu štátu utvárať a obhajovať? Boli politické spory v Európskej únii rôzne, ale nikdy neboli ako vnútroštátne spory francúzsko-francúzsky, nemecko-nemecký! My s týmto chceme ísť do Európskej únie? A ten mechanizmus dosahovania dohody v parlamente nie je! Bude treba prijať ústavný zákon o utvorení veľkého výboru pre integráciou s účasťou vlády, ústavných činiteľov, so záväznosťou návrhov, s prepojením na poslancov Európskeho parlamentu. Ak toto nebude, toto je vec parlamentu, to je nie vec Csákyho. Vinu na tom nesieme všetci.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia ešte s touto výstavbou, musím povedať aj to, že Národná rada sa tiež podpísala na týchto chybách. Navrhovateľom je pani predsedníčka výboru pre európsku integráciu, ale sama sa súčasne sťažuje, že sa jej výbor neschádza. A prečo sa schádza Nagyovi a prečo sa neschádza Beňovej? Nemá na tom vlastný podiel viny? Aká je komunikácia toho výboru.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ďakujem, že mi do toho hovoríte! Nemusíte mi šepkať, mám svoju hlavu! Aj svoje vlasy mám.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pokiaľ ide o tieto otázky, tak samozrejme, aká je potom aktivita tohto výboru, na čom stavia, ako rozvíja koncepciu roboty v súvislosti s európskou integráciou aj vo vzťahu k vláde. Pokiaľ ide o tento veľký výbor, som za to, aby vznikol čo najskôr. Z hľadiska finančných fondov nutných pre vstup oveľa dôležitejšie ako plakanie nad tým, že nemá kto odovzdávať projekty, je zabezpečenie týchto projektov ekonomicky! Neexistuje úverová linka na 50 % hodnoty projektov. To ani cez banky nejde, ani cez vládne zdroje nejde, ani cez zákony parlamentu nejdú, ak neuvoľníme túto cestu. V parlamente právo zákonodarnej iniciatívy máme každý, tak ju neotvoríme ani cez vládu.

    Podobne minister zahraničných vecí zodpovedá za to, že nie je pripravenosť aparátu pre Európsku úniu priamo v Bruseli, pán Play zodpovedá za to, že nie je vybudovaný aparát Európskej únie v tomto štáte, ministri zodpovedajú za to, že nie sú čerpané jednotlivé fondy. Vláda ako celok zodpovedá za to a my v parlamente zodpovedáme za to, že nemáme vytvorenú funkciu ministra pre európsku integráciu, ktorú majú všetky krajiny, ktoré členom európskej integrácie sú. Chýbajú funkcie štátnych tajomníkov na ministerstvách, chýbajú funkcie odborných útvarov na ministerstvách, chýbajú garanty projektov, chýbajú projekty. Tak ako? Ak chýba celá sieť, tak za to zodpovedá jeden človek, alebo zodpovedá za to celá sústava strán a vzťahov parlament - vláda a projektovania svojej budúcnosti pre európske obdobie. Ak sa tieto veci nespravia nie za mesiace, ale za dni, tak sa veci nevybudujú.

    Pokiaľ ide o priority, nemyslím si, že najzávažnejšia skutočnosť dnes je práve odvolávanie Csákyho a Mikloša, skôr si myslím, že sú tie priority niekde inde, že ide o rozdiely programové, ktoré existujú, z ktorých potom vyplýva celá politika vlády. Že ide o odvetvia, ktoré dnes majú mimoriadne kritickú situáciu.

    Vážené dámy a páni, každého z nás učil nejaký učiteľ. Dnes 90 % pedagógov na Slovensku štrajkuje. Chcú nám voľačo povedať. My sme ich zástupcovia, ale do istej miery aj ich žiaci. Čo im dnes povieme? Že máme problémy s Csákym a s Miklošom? Alebo je tu na rade povedať si, tak je tu spoločenský tlak, tak ho prijmime a zodpovedne sa k nemu postavme. Ak dnes nepodporíme učiteľov a nebudeme riešiť ich problém, v septembri máme generálny štrajk škôl znovu a v novembri ich máme so študentmi niekoľko dní v uliciach s politickým protestom proti parlamentu ako celku. Proti každému z nás. Aj proti vláde. Tak je tu otázka, ako tú politiku vlastne budeme chápať a robiť? Je lepšia situácia na ministerstve práce a sociálnych vecí? Budeme prehliadať situáciu na ministerstve spravodlivosti, keď minister pokusmi o koncentráciu moci narušuje ústavný systém? Veď to je tiež ohrozenie istého stupňa, ktoré sa nás týka všetkých. Ako je to s otázkami reformy verejnej správy, ktorá zabrzdí a ku koncu roka dostane do deficitu celú vnútornú správu?

    Dovoľte, aby som sa zastavil aj pri niektorých veciach v súvislosti s koalíciou, vládnou. Veľmi vás prosím, neotravujte nás a netraumatizujte občanov Slovenska vašimi vnútornými vzťahmi. Čo nás je do toho, ako sa na koaličnej rade dohodnete alebo nedohodnete? Zobrali ste zodpovednosť za vládu, buď ju držte a neste a netraumatizujte všetkých, alebo to položte.

    Ide aféra za aférou. Teraz končí aféra s interrupciami, od pondelka máme aféru so zahraničnými Maďarmi, o mesiac ďalej vznikne aféra okolo prípravy rozpočtov, potom príde aféra okolo čerpania niektorých druhov zdrojov a podobne, jedna za druhou. Nemôžete robiť politiku bez toho, aby ste traumatizovali všetkých? Takže skúste si riešiť vzťahy vo vnútri a potom robiť z toho celoslovenskú traumu. Už sa mi zdá, že niekedy nejde o to, kto má aký koaličný, ale kto má aký vydieračský potenciál.

    Pokiaľ ide o otázky politické, podmieňované sú odbornými postojmi. Názorová pluralita musí byť zachovaná. Postoj k chybám je jedna z vecí, ktoré sú nevyhnuté. Nestotožňujeme sa ani s tým, že tieto kampane majú byť do takej miery medializované, do akej sa veci zdvíhajú. Nie som zástanca adrenalínovej politiky, že lepší politik je ten, kto viacej adrenalínu poslucháčom v krvi zdvihne. Táto politika má svoje obmedzenia a skúsenosť ukazuje, že sa musí zmeniť. Pokiaľ ide o nás, prešli sme k tomu, že nechceme politiku konfrontácie, nie že by sme ju nevedeli robiť, my sme dospeli k štádiu, keď to má byť už za nami. Ide nám o vecné riešenia. Čakáme, ako bude na túto zmenu reagovať vládna koalícia, ale pozeráme aj, ako reaguje opozícia. Ak na politiku, ktorá sleduje nekonfrontáciu, reagujú vedúci predstavitelia Smeru tak, že obviňujú opozičného partnera, že zmena kurzu je ovplyvnená tým, že sa bojíme väzení, bojíme sa korupčných a majetkových afér, dovoľte, aby som vás požiadal, páni, neutierajte si o nás viac špinavé ústa! Ak vy hľadáte majetkové motívy vo všetkom, je to vaša vec. Ale tento druh politiky ohovárania, klebiet, „osierania“ partnerov, to je už dávno za nami, ak je to váš primitivizmus taký v Smere, že to robiť chcete, robte si to, len prosím vás, nás z toho vynechajte. A je to vždy zbraň, ktorá má dva konce. Nemôžeme sa ani stať nástrojom osobných sporov. Ja sa nemôžem pozerať na to, ako sa tu rozohráva spor na pozadí ústavných vzťahov, a v podstate je to spor osôb. Fico obviní Mikloša. Mikloš žaluje Fica. Fico podá podnet prokuratúre. Potom idú obidvaja do médií. Pretože reakcia nie je náležitá, ideme znovu do parlamentu, Fico, Mikloš. Prosím vás, čo to je za vzťah? My máme byť nástroj toho osobného sporu? Občas mám dojem, že politika ozveny potrebuje aj ohlas, že vlastne toho Dzurindu a Mikloša Fico potrebuje, inak by nemal tému.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré máme vyriešiť pre budúcnosť, nemôžu sa riešiť. Som presvedčený, že je to na vládnej koalícii. Vyslovíte podporu, alebo respektíve nevyslovíte nedôveru pánovi Csákymu, Miklošovi, vaša vec, majte si ich. Nakoniec tak či tak stranícke sebectvo a sebazáchova vás k niečomu dovedú.

    Pokiaľ ide o otázky tém, ktoré sa dávajú, ak chce mať Smer mediálnu tému, majte si ju, ale neťahajte nás do toho, aby sme boli vaši spoluhráči. Rozvíjajte si to aj na báze vyslovovania nedôvery vo vláde. Pokiaľ ide o otázky, politika, ktorá je politikou traumy, nie je politikou zmeny. Robíme politiku a budeme robiť politiku nezávislú. Budeme rozvíjať vlastnú stratégiu, budeme sa usilovať o dôveru ľudí. Nepochybujeme o tom, že ako oko verejnej mienky, tak oko pamäti národa si bude pamätať všetko, čo sa deje, a verte, náš postoj, ktorý dnes celé Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana prezentuje, ako postoj, ktorý vám chce odkázať, sme nad tým. Podstata problémov ľudí je dnes v niečom inom. Poďme k opatreniam systémovým, legislatívnym, organizačným a poďme z nich odvodzovať zodpovednosť inštitúcií a spoluprácu inštitúcií ako celku. Ak sa na tomto dohodneme a spolupracovať môžeme. Ak mediálne kampane, sebaprezentácia osôb, ak konflikt, ktorý neprinesie ľuďom nič a smeruje mimo všeobecného blaha, nepočítajte s nami, že budeme vôbec sedieť v takých miestnostiach, kde sa bude takto rokovať a takto konať. Ak ste ma pochopili, v poriadku. Ak nie, tiež v poriadku. Aj na jedno aj na druhé vám dá odpoveď čas. Čas, ktorý dá aj odpoveď, aj účet. Ďakujem, dovidenia.

  • Faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Faktické poznámky pani poslankyňa Masácová a pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Masácová.

  • Je mi veľmi ľúto, že pán predseda odišiel, chcela som sa ho len spýtať, pretože som bola trošku v rozpakoch z jeho prejavu, akú váhu majú jeho slová, alebo nakoľko vážne ho máme brať, keď ani jeho vlastní poslanci, poslanci strany, ktorej je predsedom, nepovažovali za dôležité tu byť. Tak potom už skutočne neviem. Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý sa vzdáva. Skôr ako ukončím rozpravu, chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády Csákyho, či chce reagovať na rozpravu. Áno. Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým základným otázkam, ktoré tu boli otvorené. Po prvé chcem povedať, že od roku 1998 tu stojím v tejto pozícii tretíkrát. Vždy svoje vystúpenie som začal s tým, a dovoľte mi, aby som tradične pokračoval v tejto téme, že chcem deklarovať aj teraz, že návrh poslancov na vyslovenie nedôvery mojej osobe chápem ako plne legitímny návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. O tomto návrhu budete rozhodovať vy a ak mi dnes bude vyslovená nedôvera, tak, samozrejme, v pondelok som pripravený podať demisiu. Po druhé, nikdy som sa, vždy som sa hlásil k svojej časti zodpovednosti. Chcem však vás požiadať, ak budete posudzovať kroky a činy ktoréhokoľvek člena vlády, aby sme postupovali v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Viete, že my sme súčasťou výkonnej moci a ústava nám káže, že máme, že môžeme konať a máme konať len v zmysle zákonov a len na základe zákonov. Základný takýto zákon je kompetenčný zákon a uznesenia vlády Slovenskej republiky sú taktiež takými dokumentmi na základe ktorého my môžeme realizovať naše zámery. Takže s úctou beriem tie názory, že v oblasti európskej integrácie som zodpovedný za všetko, ale, bohužiaľ, to nezodpovedá pravde. Do Európskej únie vstúpi celá krajina, nielen ja a nielen vláda Slovenskej republiky. Ja sa hlásim k vlastnému dielu zodpovednosti, ale za celý proces je zodpovedná vláda Slovenskej republiky a je to výzva pre každého občana Slovenskej republiky.

    Po tretie, dovoľte, aby som vás veľmi stručne informoval o tom, že nevidím dôvod v súvislosti s fondmi Európskej únie na nejakú veľkú nervozitu, čo sa týka roku 2004. Všeobecne je známe, že z prostriedkov Európskej únie budeme môcť čerpať na úrovni 23 miliárd Sk, pričom 10,7 miliardy Sk budeme musieť zaplatiť do spoločného rozpočtu Európskej únie. Chcem vás však informovať, že štruktúra tých 23 miliárd Sk je nasledovná: zhruba 7,5 miliardy, to budú predvstupové fondy PHARE, ISPA, SAPART. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že programovanie PHARE pred dvoma týždňami vláda odsúhlasila a ukončila. Programovanie na rozpočtové obdobie až do roku 2006 v oblasti PHARE máme zvládnuté. To znamená, v tejto oblasti nám nehrozia a nemôžu hroziť žiadne problémy. Možnože budú problémy s tendrovaním, ale myslím si, že tieto problémy sa dajú doriešiť do roku 2006, dokedy môžeme čerpať tieto prostriedky. Po druhé zdá sa, že je zlepšujúci sa trend v oblasti SAPARD-u a som presvedčený o tom, že SAPARD budeme môcť čerpať na dobrej úrovni, do konca roka minimálne na úrovni 80 % a tieto prostriedky, ktoré nedočerpáme v tomto roku, budú posunuté do ďalšieho rozpočtového roku, to znamená do budúceho roku.

    Po tretie, najlepšia je situácia v oblasti programu ISPA, tam máme naprogramované už všetko a ISPA budeme môcť čerpať v tomto roku na 100 %, možno aj viac, to znamená, budeme už predbežne čerpať aj finančné prostriedky z budúceho rozpočtového roka. Takže 7,5 miliárd Sk do nášho rozpočtu na základe programov máme ošetrených a myslím si, že je reálna šanca tvrdiť a je reálne tvrdiť, že tieto prostriedky budú dobre vyčerpané.

    Po druhé, ďalšia veľká kapitola je zhruba 5,8 miliardy Sk pre pôdohospodárstvo. Myslím si, že úspechy v oblasti SAPARD-u dávajú dobrý základ na to, aby som tvrdil, že dobre sa pripravujeme na túto oblasť, je to zodpovednosť pána ministra hospodárstva, ministerstvo hospodárstva a myslím si, že je reálna šanca, aby sme prostriedky zo záručného fondu pre pôdohospodárstvo vyčerpali v dostatočnom rozsahu. Chcem zdôrazniť, že zhruba 50 % týchto prostriedkov môže byť použitých nielen na poľnohospodárske účely, ale aj na takzvanú vidiecku politiku alebo na štrukturálne zmeny, čo sa týkajú pôdohospodárstva. Takže je to oveľa väčší horizont, ako bol doteraz, a myslím si, že je tu reálna šanca, že tieto prostriedky budú veľmi účelne využívané v Slovenskej republike.

    Najviac sa teraz diskutuje o takzvaných štrukturálnych fondoch a o kohéznom fonde. Chcem vás informovať, že v budúcoročnom rozpočte je 5 miliárd 400 miliónov Sk na tento účel. Myslím si, že je reálna šanca na to, aby sme sa dobre pripravili na čerpanie týchto prostriedkov, ale chcem vám povedať, že v tejto chvíli detaily nikto ani v Bratislave, ani v Bruseli nepozná, pretože tieto prostriedky budeme môcť čerpať len na základe finančnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Oficiálne rokovania o týchto dokumentoch budeme otvárať len 29. júla a pravdepodobné finančné memorandum podpíšeme koncom októbra alebo v novembri. Takže aj v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že nevidím dôvod na nervozitu v tejto oblasti. Ten rozhovor, ktorý som mal s pánom Rivierom, vznikol z toho dôvodu, že nám boli skutočne vrátené dva operačné programy. Za jeden operačný program je zodpovedný pán minister a podpredseda vlády Nemcsics. Je to operačný program priemysel a služby, a za druhý operačný program bol zodpovedný pán minister Gyurovszky, kde z troch operačných programov sa urobil jeden na nátlak Európskej komisie, ja som bol vždy proti tomu a myslím si, že tam tie, skutočne tie priority neboli doladené na dostačujúcej úrovni. Chcem vás informovať, že 6. júna tieto dokumenty boli vrátené v anglickom jazyku do Bruselu. Požiadal som ministra Gyurovszkého, aby so štátnymi tajomníkmi navštívil Brusel. Na budúci týždeň sa uskutoční táto návšteva a do dvoch týždňov navštívi Brusel aj pán minister Nemcsics. Bude rokovať o vlastnom operačnom programe. Chcem mať čistý stôl 29. júla, kedy otvárame oficiálne negociácie o týchto dokumentoch, a som presvedčený o tom, že do konca októbra všetky tieto otázniky alebo nedostatky, ktoré sú v tom zozname, kedy som hovoril s pánom Rivierom, budú odstránené, a je to reálne.

    Chcem vám ešte povedať, že mám veľmi silný záujem na tom, aby sme dostali dobrú hodnotiacu správu, tak som požiadal dvoch komisárov, komisára Barniera v oblasti regionálnej politiky a komisára Verheugena, ktorý je zodpovedný za rozširovanie, aby sme mali ešte osobné konzultácie koncom augusta alebo začiatkom septembra, aby sme všetky prípadné problémy mohli ešte v tomto roku vydiskutovať a potom odstrániť. Chcem vám povedať, že vláda na budúci týždeň odsúhlasí základný dokument k hodnotiacej správe a myslím si, že ten základný dokument bude dávať presvedčivé odpovede na tie otázky, ktoré boli tu otvorené.

    Veľmi často sa hovorí o spolufinancovaní. Chcem vám povedať, že spolufinancovanie na budúci rok pre predvstupové fondy aj pre štrukturálny fond a kohézny fond je obsiahnuté v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Naviac je tam 600 miliónov Sk na kurzové výkyvy, ako rezerva. Bude to v kapitole, v rozpočtovej kapitole ministerstva financií. Je iný problém v súvislosti s financovaním týchto prostriedkov, predovšetkým do štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, a to je takzvané predfinancovanie. Totiž Brusel nám bude financovať už len realizované projekty. Do 15. augusta máme úlohu s pánom podpredsedom Ivanom Miklošom, aby sme predložili vláde rozhodnutie o tom, alebo návrh, ako chceme riešiť tento problém. Chcem vám povedať, že v tejto chvíli by sme mohli riešiť tento problém už s podporou Európskej rozvojovej banky, ktorá cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku by bola ochotná financovať okamžite tieto projekty. Budeme však hľadať aj iné riešenia, predovšetkým možnosť používania prostriedkov Fondu národného majetku ako aj prostriedkov zo súkromných bánk. Myslím si, že aj na to je reálna šanca. Tento problém potrebujeme doriešiť do 31. decembra tohto roka.

    Posledná téma, ku ktorej sa chcem vyjadriť, to sú takzvané administratívne kapacity, kde skutočne máme problémy. Chcem však vám povedať, že k 31. marcu tohto roka na každom ministerstve boli vytvorené odbory alebo sekcie, ktoré sú priamo zodpovedné za realizovanie týchto projektov. Tieto odbory v tejto chvíli nie sú na stopercentných stavoch, zdá sa, že do 31. augusta sa nám to podarí urobiť, a títo ľudia, noví, ktorí prídu do štátnej služby, budú vyškolení aj s pomocou zahraničných expertov do 31. decembra. Chcem dosiahnuť, aby do 31. decembra už všetko bolo v poriadku, aj keď sme sa zaviazali Európskej únii a Európska únia od nás očakáva, aby sme ku dňu nášho vstupu mali doriešený tento problém. Ako viete, to je 1. máj budúceho roka.

    Záverom, vážené dámy, vážení páni, viem a cítim, že je to veľmi zaujímavá téma a taká téma, ktorá teraz vzbudzuje oprávnene záujem aj našich občanov ako aj médií, ako aj vás. Chcem vám ponúknuť opakovane prezentáciu tejto témy. Pred desiatimi dňami som to urobil na Úrade vlády, som k dispozícii aj ja, všetci úradníci Úradu vlády, alebo aj páni ministri a, samozrejme, o všetkých detailoch sme pripravení vás informovať kedykoľvek. Myslím si, že tu padli návrhy na zlepšenie spolupráce vládnych štruktúr a parlamentu. Sme vám k dispozícii v budúcnosti a, samozrejme, podľa vášho rozhodnutia budeme pokračovať v tejto téme. Chcem však povedať, že nepovažujem za úplne šťastné, že v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie hovoríme len a len o peniazoch. Chcem využiť túto príležitosť, aby som deklaroval, že ide o oveľa hlbší a oveľa širší proces, peniaze sú a budú dôležité, ale nie sú jediným atribútom nášho budúceho členstva v Európskej únii. Myslím si, že by sme mali diskutovať aj o tom, o čom bude Slovensko v Európskej únii, ako sa chceme prezentovať, ako si tam chceme nájsť miesto aj ako jednotlivci, aj ako krajina, aj ako iné ekonomické subjekty.

    Záverom vás chcem poprosiť na jednu vec. Myslím si, že v každej krajine, pristupujúcej, táto téma je veľmi horúcou témou. Totiž bolo veľmi ľahké vlani napísať do jednotlivých kapitol teoretické veci a teoretický obraz eurokompatibilného, moderného Slovenska. No teraz to musíme realizovať a je vám, alebo nám všetkým jasné, že v žiadnej pristupujúcej krajine tento proces nebude bez chýb, nebude bez problémov a myslím si, a ak dovolíte, dovolil by som si vás požiadať o to, že prílišné spolitizovanie tejto témy škodí tomuto procesu. Nemyslím si, že by sme túto tému mali takýmto spôsobom hysterizovať alebo spolitizovať, ako bolo doteraz, myslím si, že v tejto téme, čo je najhlbším a najprioritnejším národným záujmom tejto krajiny, by mala byť lepšia spolupráca opozície a koalície, vládnych štruktúr a parlamentu, môjho úradu možno a integračného výboru. Ponúkam vám takúto spoluprácu pre budúcnosť za predpokladu, že keby náhodou dnes pre mňa nebola vyslovená nedôvera. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán podpredseda vlády, chcel by som reagovať na vaše vystúpenie s tým, že vo svojom rezorte máte na starosti nielen európsku integráciu, ale aj ľudské práva a národnostné menšiny. Chcel by som vyjadriť trošku znepokojenie nad tým, že napriek tomu, že petičný výbor za zachovanie Slovenského rozhlasu v prešovskom štúdiu sa na vás obrátil ako na predstaviteľa národnostných menšín, ukrajinských, Ukrajincov a Rusínov, verili, že v tejto záležitosti im pomôžete. Žiaľ, nestalo sa a dnes je už situácia taká, že to štúdio je už odrezané, je prakticky časť presťahovaná do Košíc. To je prvá moja poznámka. Po druhé, chcel by som vás poprosiť, možno aj takto verejne, nabudúce, ak bude váš sekretariát zabezpečovať nejakú činnosť alebo nejaké akcie pre poslanecké kluby v rámci Európskej únie, myslím jedno rokovanie, ktoré malo byť v piatok trinásteho, aby boli takí láskaví, aby do pozvánky napísali, vôbec kde to stretnutie sa uskutoční, respektíve, ak tam uvediete číslo telefónu, kde získame bližšie informácie, aby sa nestávalo, že ak zavoláme, tak nám hovoria, že oni o ničom nevedia, že sa také nejaké podujatie uskutočňuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Gabriel, faktická poznámka.

  • Vážený pán podpredseda, aspoň vidíte, načo to bolo dobré to dnešné sedenie. Váš vtedajší prístup, ktorý ste tu deklarovali, snahu o spoluprácu, konštruktívnu, rozumné rozhodovanie, informovanie, mohlo byť dávno predtým a by sa mohlo tomuto vyhnúť! To znamená, že tento účel sme už dnes my splnili tým, že vy sám, sám hovoríte o tom, že máte záujem riešiť veci v spolupráci všetkých. Ja som bol na minulej prezentácii, bol som a sľubujem vám, že budem chodiť aj na ďalšie prezentácie a samozrejme vám sľubujem aj to, že akýkoľvek krok, ktorý pôjde nie dobre, budeme prezentovať na verejnosti aj cez parlament, cez interpelácie a výzvy voči vašej osobe, aby sa urobili kroky takým spôsobom, aby Slovensko účelne mohlo ísť ďalej a efektívne využilo proces prístupových a povstupových fondov.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, pár poznámok k vystúpeniam.

    K vystúpeniu pána ministra Lipšica a pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu, pána Csákyho jedna vec. Opakovane sme ubezpečovaní, že vláda bude dohliadať na to, aby boli plnené, prijímané uznesenia, ktoré už boli prijaté. Prijímajú sa nové uznesenia, ktoré majú byť kontrolou tých uznesení, ktoré boli v minulosti prijaté. Zakladajú sa nové komisie, píšu sa nové správy. Výsledok je však taký, aký je, pred dvoma dňami informácia Európskej komisie: Slovensko bude čerpať štrukturálne fondy pravdepodobne na 40 %. Pravdepodobne.

    Pôjdem ďalej. Zaznela tu veta, že bolo ľahké napísať do jednotlivých kapitol jednotlivé veci. Neviem, či by s tým súhlasil hlavný vyjednávač Ján Figeľ, keby počul, že bolo jednoduché napísať do jednotlivých kapitol jednotlivé veci. Podľa mňa to vôbec nebolo jednoduché, ten negociačný proces bol veľmi komplikovaný, tí, ktorí ste sa tým zaoberali, to určite dobre viete, každá jedna podmienka sa vyjednávala veľmi ťažko. O to viac ma mrzí, že dnes parlament schvaľuje zákony, ktoré idú nad rámec dohodnutých vecí, minimálne čo sa týka spotrebných daní.

    Ďalej tu padla otázka od pána podpredsedu vlády, alebo také konštatovanie, že Európska únia nie je len o peniazoch. A o čom bude Slovenská republika v Európskej únii? Nuž, ona bude o tom, čo si my sami pripravíme. My nemôžeme čakať, že Európska únia za nás pripraví, ako bude pôsobiť Slovensko v Európskej únii. Momentálne ten stav našej prípravy na dôstojné členstvo v Európskej únii je, žiaľ, taký, ako odznel od jednotlivých rečníkov v rozprave.

    Takže toľko k vystúpeniam členov vlády. Ešte raz chcem zdôrazniť, nie je to len opozícia alebo časť opozície, ktorá tvrdí, že Slovensko je najhoršie pripravenou kandidátskou krajinou. Sú to predstavitelia Európskej komisie, ktorí to tvrdili pred tromi týždňami, takže nie pred pol rokom, nie pred mesiacmi, ale pred tromi týždňami, kedy už mali byť napĺňané tie uznesenia, o ktorých tu členovia vlády rozprávali.

    Ďalej k vystúpeniu pána poslanca Gyurovszkého. Absolútne rešpektujem jeho vystúpenie. Je predsedom...

  • Hlasy v sále.

  • Ospravedlňujem sa, prepáčte mi to, pána poslanca Bárdosa. Rešpektujem jeho vystúpenie, je predsedom poslaneckého klubu SMK, je úplne normálne, že SMK sa postaví za svojho člena.

    Pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Brhel, veľmi pekne ďakujem za tú presnú špecifikáciu, ktorej ste sa venovali vo svojich vystúpeniach v rozprave a ktorá sa týkala už konkrétnych ekonomických ukazovateľov, myslím, že to boli veľmi hodnotné informácie. Je mi veľmi ľúto, že poslanci len málo tieto informácie počúvali.

    Pán poslanec Banáš, ďakujem veľmi pekne aj vám za ocenenie toho, čo tu odznelo z mojej strany. Chcem len upresniť jednu vec. Vy ste povedali, že neprichádzame so žiadnym konkrétnym riešením. Pán poslanec, som opozičnou političkou a sme v politike rovnako dlho. Veľmi dobre viete, ako fungujú vzťahy v politickom systéme. To znamená, že ja nemôžem určovať, ako bude fungovať vláda a aké budú robené rozhodnutia na úrovni vlády. No mojou úlohou a mojou povinnosťou ako poslankyne Národnej rady je kontrolovať, či jednotliví členovia vlády konajú tak, aby to bolo v zmysle verejného záujmu. Takže to môžem urobiť maximálne pre to. Veľmi ma zaujala myšlienka, ktorú ste vyslovili, že možno by bolo výhodné oslobodiť pána Csákyho od témy európskej integrácie. Chcem len povedať, že na rozdiel od pána podpredsedu vlády nemôžeme európskej integrácii vyslovovať dôveru alebo nedôveru, takže v tomto prípade budeme musieť rokovať o pánovi podpredsedovi Csákym.

    Pán poslanec Blanár, takisto veľmi pekne ďakujem najmä za tie upresnenia, ktoré sa týkali tých aktivít v predreferendovej kampani. A pán poslanec Blanár bol vlastne posledným vystupujúcim. Žiadne iné vystúpenie tu nezaznelo. Ďakujem vám veľmi pekne, dámy a páni, že sme sa navzájom počúvali a snažili sme sa nájsť riešenie. Ďakujem pekne.

  • Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie. Pristúpime teda k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, v rozprave vystúpilo 12 poslancov. Pán poslanec Abelovský dal procedurálny návrh, aby o vyslovení nedôvery pánovi podpredsedovi Csákymu sa hlasovalo tajne. O tomto návrhu budeme musieť hlasovať verejne.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorý hovorí o tom, že hlasovanie o vyslovení nedôvery by malo byť tajné. Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 43 poslancov, 68 proti, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že sme návrh na tajné hlasovanie neschválili.

    Budeme teda pokračovať a budeme hlasovať o vyslovení nedôvery.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za návrh hlasovalo 43, proti 57 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády pánovi Pálovi Csákymu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme rokovaním o

    návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

    Návrh ste dostali ako tlač 292. Uvedený návrh bol zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a bol prerokovaný všetkými výbormi Národnej rady. Gestorským výborom je výbor pre financie, rozpočet a menu. Prosím povereného člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi.

    Pán poslanec Kiňo, ste poverený. Nech sa páči. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, páni. Dovoľte mi, aby som z poverenia klubov strany Smer, Komunistickej strany Slovenska a Ľudovej únie predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod niekoľko reminiscencií. Po schválení rozpočtu v decembri v roku 2002 pán premiér Dzurinda vyhlásil, že bol schválený jeden z najlepších rozpočtov v histórii. Podľa pána ministra Mikloša rozpočet na rok 2003 je čistý, stojí na odhade reálnych príjmov a nie sú v ňom zahrnuté jednorazové príjmy ako napríklad deblokácie, nepredpokladá prideľovanie nových štátnych záruk a privatizačné príjmy minie len na záruky za Mochovce a železnice. Pán minister Mikloš označil rozpočet pre denník Sme 12. decembra 2002 za pravdivý a náročný.

    Dovoľte mi vo svojom vystúpení povedať, aká je realita. Ani nie po troch mesiacoch fungovania štátneho rozpočtu nastávajú problémy. Vysoké deficity rastú každý mesiac. Koncom mája bola polovica schodku štátneho rozpočtu vyčerpaná, deficit štátneho rozpočtu dosiahol koncom mája 30 miliárd 580 miliónov slovenských korún, čo je plnenie celoročnej rozpočtovej úrovne na 54,6 %. Pri uvedenom tempe rastu by celoročný rozpočtový schodok dosiahol 127 % vládou plánovanej úrovne vyše 60 miliárd slovenských korún. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za päť mesiacov 79 miliárd 62 miliónov korún a plnili sa na 33,6 %.

    Objem celkových výdavkov štátneho rozpočtu predstavoval 109 miliárd 642 miliónov korún, čo znamenalo plnenie celoročných rozpočtových výdavkov štátneho rozpočtu na 37,6 %.

    Daňové príjmy sa plnili na 33,5 % rozpočtovanej úrovne. Daň z pridanej hodnoty predstavovala z celoročnej úrovne len 29,7 %. Právnické osoby odviedli 35,9 % z celoročne očakávanej hodnoty. Daň z príjmov fyzických osôb predstavovalo plnenie plánovanej úrovne na 35,1 %. Bežné výdavky vlády z celkových výdavkov boli o 3,7 % vyššie v porovnaní s minulým rokom. Kapitálové výdavky však klesli o 4,8 %, pričom tvorili len 21,5 % celkovej očakávanej sumy. Čiže to sú čísla na úvod, aby sme si urobili nejaký obraz, či tie tvrdenia vrcholových predstaviteľov vlády Slovenskej republiky boli korektné, či neboli zavádzajúce voči poslaneckej snemovni alebo Národnej rade a občanom Slovenskej republiky.

    Akým spôsobom sa dá označiť uvedený stav. Je úplne jednoznačné, že pán minister Mikloš nezvládol svoju úlohu pri zakomponovaní reálnych podmienok do kreovania štátneho rozpočtu na rok 2003. Počas rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri 2002 sa zmietli zo stola takmer všetky námietky opozičných poslancov o nereálnosti predloženého rozpočtu. Vo svojom vystúpení, pokiaľ si niektorí pamätáte, a pri diskusii o návrhu o štátnom rozpočte či už v pléne alebo vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, som niekoľkokrát zdôraznil nutnosť zohľadňovať konštrukciu štátneho rozpočtu v širších súvislostiach. To znamená vnímanie celkovej reformy verejných financií, vplyv štátneho rozpočtu na zamestnanosť, ekonomický rast, vývoj cenovej hladiny a životnú úroveň obyvateľstva.

    Podobne som upozorňoval na riziká spojené s príjmovou stránkou rozpočtu, v rámci ktorej hlavné opatrenia spočívali na zmenách v dani z pridanej hodnoty. Bolo jasné, že tieto opatrenia povedú k rastu spotrebiteľských cien a k zníženiu domáceho dopytu. A tieto príjmy sú jednoznačne rizikové. Rovnako som poukázal na riziká spojené s garanciami štátu pre podniky nachádzajúce sa vo finančných ťažkostiach a neudržateľnosť tohto systému.

    Aké riešenia katastrofálneho vývoja v štátnom rozpočte navrhuje pán minister. Žiadny náznak sebakritiky svojej osoby a rezortu, ktorý riadi. Ani náznak akceptácie, že štátny rozpočet bol nesprávne dimenzovaný. Pán minister lakonicky priznal, že stav výberu daní nezodpovedá predpokladanému vývoju, ktorý sa plánoval, najmä v naplnení výšky dane z pridanej hodnoty. V apríli pán minister ohlásil, že nepriaznivo sa vyvíjajúci deficit rozpočtu by mohol byť vylepšený zvýšením spotrebných daní už v tomto roku, hoci zvýšenie bolo naplánované až na budúci rok v rámci pripravovanej daňovej reformy. To znamená sanácia štátneho rozpočtu prostredníctvom prenesenia celej ťarchy na obyvateľstvo.

    Neviem, či si pán minister plne uvedomuje riziká uvedeného ťahu, ale predpokladám, že ako ekonóm si tieto riziká musí plne uvedomovať. Zvýšenie daní sa totižto môže premietnuť v poklese výroby, spotreby, v poklese kúpyschopného dopytu, čo následne môže mať negatívny dopad na verejné financie a možno aj na menový vývoj. Konečným výsledkom týchto opatrení nemusí byť zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v očakávanej výške. A opätovne celý proces má prebiehať v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko tieto zákony majú nadobudnúť účinnosť ešte v tomto roku.

    Prečo pán minister v takejto vážnej situácii nezabezpečí škrty vo výdavkovej časti rozpočtu. Zníženie stále sa rozrastajúcej administratívy okresných úradov, v reformovaní sociálneho systému a zdravotníctva. Poznamenávam, že štátny rozpočet sa dá ozdraviť aj znížením výdavkov. Dotácie do súkromnej sféry by nemali stúpať a výdavky na regionálny rozvoj by mali byť nasmerované do správnych regiónov. Ďalej je potrebné radikálne zníženie počtu inštitúcií, ktoré sú podriadené ministerstvám. Niektoré inštitúcie sú financované tak štátom, ako aj komerčným spôsobom, sú v nich neprehľadné toky financií. Združenie podnikateľov Slovenska má námietky k daňovej reforme pána ministra, podľa nich je zarážajúce, že reforma sa sústreďuje len príjmovú časť, ale nie na výdavkovú časť. Čím viac sa podarí obmedziť výdavky štátu, tým je možné viacej znížiť aj daňové zaťaženie.

    Uvediem jeden príklad, aké principiálne rozpory sú vo vládnej koalícii. V apríli tohto roku sa na zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vyjadril ku koncepcii daňovej reformy, ktorú predkladá, alebo ktorej garantom je pán minister, minister hospodárstva Robert Nemcsics. Podľa neho vedie táto koncepcia k zvýšeniu daňového zaťaženia a k rozšíreniu sivej ekonomiky. Myslím si, že je naozaj viac ako pravdepodobné, že určité vrstvy spoločnosti sa uchýlia ku konzumu pašovaného tovaru, a spotrebná daň sa ich ani nedotkne. Pán minister Nemcsics tiež poznamenal, že nenastala sľúbená reštrikcia verejných výdavkov, najmä čo sa týka spotreby rezortov. Naozaj, zoštíhlenie štátneho administratívneho aparátu, k čomu sa zaviazala vláda vo svojom programovom vyhlásení, je často len na papieri. Zoberme si len notoricky známe zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. V podstate prebehlo zlúčenie tohto ministerstva s ministerstvom hospodárstva. A zo zrušeného rezortu prešlo pod ministerstvo hospodárstva 70 ľudí. Vo všeobecnosti v podstate nedochádza k výraznej redukcii pracovníkov, ale k presunom medzi jednotlivými ministerstvami.

    Zvýšenie spotrebných daní, ktoré plánuje pán minister, môže viesť k predzásobeniu obyvateľstva, čím sa síce zdvihnú príjmy do štátneho rozpočtu, ale následkom predzásobenia a nedostatku financií sa obyvateľstvo nevráti k nákupom v pôvodných objemoch a môže prísť k prudkému poklesu spotreby, dlhodobo spotreba bude rásť veľmi mierne.

    A nedá mi nespomenúť ešte jeden prípad zvyšovania daní z pridanej hodnoty, 19-percentnú daň pre tlač. Pri porovnaní z 25 krajinami, z ktorých je 15 krajín Európskej únie a 10 kandidátskych, aj doterajšou 14-precentnou daňou sa Slovensko dostalo na posledné miesto. Vydavatelia denníkov si myslia, že zvýšená daň z pridanej hodnoty môže výrazným spôsobom sťažiť prístup obyvateľstva k informáciám. Vydavatelia listom vyzvali vás aj pána premiéra k rokovaniu, nakoľko vydavatelia budú mať len dve možnosti, zvýšiť cenu novín, alebo nejakým spôsobom vykryť stratu. Ako veľmi sa líši od sľubov členov terajšej vládnej garnitúry, ktoré dávali občanom v rokoch 1994 až 1998 o nulovej dani pre tlač. Pritom dovoľte, aby som pripomenul, že nulové zdanenie novín má Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Veľká Británia. Podobné zvýšenie daní z pridanej hodnoty odmieta aj asociácia lekárnikov, podľa ktorých sa zvýšenie dane z pridanej hodnoty odrazí na raste cien a následne to oddiali riešenie dlhov lekární. Navrhovaná daňová reforma sa zameriava len na príjmovú časť štátneho rozpočtu a môže určitým spôsobom ohroziť plánované výdavky. Simultánne je potrebné na výdavkovej strane vytvoriť priestor na znižovanie výdavkov, je nutné zreformovanie verejných výdavkov, treba urobiť precíznu analýzu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Daňovej reforme chýba precízna analýza dopadov na finálnu spotrebu obyvateľstva. Dôsledkom zavedenia jednotnej sadzba dane z pridanej hodnoty je zníženie konkurencieschopnosti práve tých odvetví, ktoré v súčasnosti produkujú tovar, a poskytujú služby v zníženej sadzbe DPH. Táto skutočnosť po vstupe do Európskej únie môže mať výrazné následky. Obyvateľstvo môže preferovať nákup potravín v Českej republike a v Rakúsku, kde je daň z pridanej hodnoty, 5 respektíve 10 a 12 %. Keď si to porovnáme alebo dáme do súvislosti s problémami, s akými sa v súčasnosti borí naše poľnohospodárstvo, tak dopady sú každému jasné.

    Vážený pán minister, dovoľte zacitovať analytikov vami podporovanej inštitúcie MESA 10. Tvrdia, že potenciálne riziká prípadného výpadku z príjmov dane z pridanej hodnoty v roku 2003 ministerstvo financií podcenilo. Už pri konštrukcii rozpočtu títo analytici vás upozorňovali na nepriame pozitívne očakávanie ministerstva financií, od vývoja daní z pridanej hodnoty v roku 2003. Daňové príjmy z dane z pridanej hodnoty označili ako mierne až stredne rizikové, čím už sa stali najrizikovejšou príjmovou položkou rozpočtu. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že ste nebrali do úvahy ani názory odborníkov vášho odborného zázemia.

    O čo sa opierali pracovníci ministerstva financií pri konštrukcii štátneho rozpočtu. Treba pripomenúť, že príčinou výpadku výberu dane z pridanej hodnoty boli dva faktory. Jednak zmena metodiky pri výberu a zápočte DPH, u podnikateľov platcov DPH už ďalej nebudú úverovať štát. Tento výpadok má stály charakter a môže spôsobiť výpadok vo výške 5 až 7 miliárd slovenských korún. Druhým faktorom s najväčšou pravdepodobnosťou je zblíženie sadzieb DPH, zníženie vrchnej z 23 na 20 a zvýšenie spodnej z 10 na 14, čo nemalo zďaleka taký pozitívny efekt, ako očakávalo ministerstvo financií. Čím si vysvetliť tieto kroky. Môj názor je jednoznačný. Ministerstvo financií a pán minister vy osobne ste podľahli tlakom straníckych sekretariátov vašich koaličných partnerov na neprimerané vysoké výdavky v jednotlivých kapitolách, ktoré spravujú jednotliví ministri z vašej koalície.

    Prečo podporujeme návrh na odvolanie pána ministra Ivana Mikloša. Po prvé je to nezvládnutie konštrukcie štátneho rozpočtu na rok 2003, pretože Slovensko stojí pred potenciálnou hrozbou kolapsu štátneho rozpočtu, deficit štátneho rozpočtu sa od roku 2001 stále zhoršuje a je reálne ohrozené splnenie fiskálneho maastrichtského kritéria v roku 2006, a teda je ohrozený aj vstup do Európskej menovej únie. Za vášho pôsobenia v minulom období na poste podpredsedu vlády pre ekonomiku Slovensko dosialo najvyšší deficit verejných financií. Po druhé, Slovensko dosiahlo nezvládnutie postupov pri sanácii rozpočtového deficitu a nie je záruka, že zvýšením spotrebných daní sa dosiahne očakávaný efekt na príjmovej časti rozpočtu, a je neprimerané, aby celá ťarcha za zle postavený rozpočet spočinula na sociálne najslabších vrstvách obyvateľstva. A v neposlednom rade je to aj neprimerané lobovanie v prospech firmy, nechcem tu vysloviť jej meno, u svojho straníckeho kolegu pána ministra zahraničných vecí Kukana.

    Na záver by som ešte dodal, v relácii Na telo zo dňa 10. novembra 2002 ste, pán minister, doslova povedali: „Beriem za seba zodpovednosť za štvrtinu toho dlhu, ktorý, ktorá vznikla,“ myslí sa tým dlh v železničnej doprave, „ale práve preto chceme ukončiť tento spôsob fungovania železníc, ale aj zdravotníctva. Takisto beriem na seba zodpovednosť, za to, že za posledné štyri roky narastal nový dlh v zdravotníctve a tiež s tými chceme urobiť poriadok a koniec.“ Koniec citátu. Pán minister, dnes by ste mali zobrať na seba zodpovednosť aj za nereálne zostavený rozpočet a jeho nastavenie so všetkými konzekvenciami, ktoré pre politika z toho vyplývajú. Ďakujem.

  • Prosím povereného člena z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Juraja Lišku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, tlač 292. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutí číslo 271 z 13. júna 2003 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem menovaných, s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch sú takého: Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali s termínom ihneď s tým, že odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť dali výbory Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky sú z výborov: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre zdravotníctvo. Výbor, ktorý neprerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady, je výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá, pretože nebol uznášaniaschopný. Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo... Neprijali sme platné uznesenie, pardon, z 19. júna 2003 schválil správu výborov Národnej rady, návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi. Mňa určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma prednesením správy výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky ani požiadavky, preto vás prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásilo 8 poslancov, pán poslanec, Murgaš, Fajnor, Tkáč, Šulaj, Mikuš, Kondrót. Abelovský a Číž. Za poslanecký klub Smer vystúpi ako prvý... Ešte predtým žiada o slovo pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý nás chce oboznámiť so stanoviskom vlády k tomuto návrhu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Ministerstvo financií analyzovalo vývoj slovenskej ekonomiky v doterajšom priebehu roka 2003 a formulovalo návrh opatrení na elimináciu rizík vo verejných financiách. Materiál bol prerokovaný vo vláde z iniciatívy ministerstva financií a upozornil na príčiny výpadkov príjmov štátneho rozpočtu. Súčasný stav štátneho rozpočtu nie je spôsobený nadmernou spotrebou štátnej správy, ale neefektívnym míňaním zdrojov verejných financií. Na základe údajov o vývoji HDP za I. štvrťrok možno konštatovať pokles spotreby verejnej správy o 0,8 %, pričom v rovnakom období minulého roku spotreba vzrástla o 5,7 %. Skutočný makroekonomický vývoj do veľkej miery naďalej potvrdzuje optimistickejšie očakávania, aj keď v štruktúre hospodárskeho rastu dochádza k výraznejším zmenám oproti prognózam z konca minulého roka. Prognózy, z ktorých sa vychádzalo pri tvorbe štátneho rozpočtu, boli horšie odhadnuté ako minulé roky. Nástupom nových odborných pracovníkov ministerstvo financií odhadlo a revidovalo dopad zmien, ktoré sa udiali zo subjektívnych i objektívnych príčin. Rezort financií prijal v krátkom čase potrebné opatrenia na elimináciu negatívnych dopadov týchto chýb. Je nevyhnutné upozorniť, že prevažná časť výpadku pri dani z pridanej hodnoty bola spôsobená legislatívnou zmenou v spôsobe vyplácania nadmerných odpočtov. Zmena bola prijatá ešte v minulom volebnom období, pričom zodpovední odborní pracovníci opomenuli rozpočtové dôsledky tejto legislatívnej zmeny. Minister financií Ivan Mikloš ich výmenou pristúpil k náprave a k zabezpečeniu neopakovania chýb z minulosti. Plnenie štátneho rozpočtu za rok 2003 prebieha v súlade s upravenými prognózami ministerstva financií. Koncepcia daňovej reformy ministerstva financií i východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 uvažujú s triezvymi odhadmi s cieľom zabrániť negatívnemu vývoju v budúcnosti. Ministerstvo financií značnú časť výpadku daňových príjmov nerieši len zvýšením spotrebných daní. Výpadok daní bude kompenzovaný v štátnom rozpočte aj na strane iných zvýšených príjmov. Jednorazové efekty, ktoré súvisia so vzniknutými nárokmi na plnenie v predchádzajúcich obdobiach, nebudú zohľadnené v schodku podľa metodiky ESA 95. Do tejto kategórie spadá aj výpadok z legislatívneho efektu pri dani z pridanej hodnoty. Zvýšenie spotrebných daní je súčasťou koncepcie daňovej reformy. Koncepcia sa pripravovala so zreteľom na prioritný cieľ vlády v oblasti verejných financií, ktorým je udržanie rozpočtovej rovnováhy a plnenie maastrichtských kritérií, t, j., aby najneskôr v roku 2006 schodok verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Úpravy jednotlivých daní v rámci daňovej reformy sú navzájom previazané a podmienené a výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane je navrhované riešiť zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Koncepcia daňovej reformy spracúva problematiku legislatívy i správ jednotlivých daní. Je materiálom koncepčného charakteru, ktorý načrtáva hlavne smery zmien, pričom konkrétne legislatívne zmeny budú realizované pri príprave konkrétnych daňových zákonov. Koncepcia navrhnutá v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predovšetkým s legislatívou Európskej únie v oblasti nepriamych daní, rešpektuje aj smernice únie v oblasti priamych daní. S ohľadom na hlavné ciele a princípy koncepcie daňovej reformy, dane majú plniť výlučne fiškálnu funkciu, realizáciu iných druhov politík ako sociálnej, regionálnej len v tom prípade, ak neexistujú iné vhodné riešenia podpory.

    Daňová reforma si kladie za cieľ vytvoriť transparentné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetky subjekty. Otázka fiškálnej decentralizácie nebola predmetom koncepcie daňovej reformy. Rozpočtové určenie jednotlivých daní bude upresnené neskôr v závislosti od rozhodnutia o reforme verejnej správy. Daňovú reformu je možné realizovať nezávisle od termínu definitívneho rozhodnutia o rozpočtovom určení výnosov jednotlivých daní.

    Súčasťou koncepcie daňovej reformy sú aj kvantifikácie rozpočtových a makroekonomických dopadov, ako aj dopadov na fyzické osoby. Kvantifikáciám dopadov bola venovaná mimoriadna pozornosť vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien, ktoré sa dotknú celej spoločnosti, ako aj na splnenie rozpočtových cieľov. Pri otázke celkového daňového zaťaženia cieľom daňovej reformy je presun daňového zaťaženia z priamych daní na dane nepriame. Dokumentuje to aj podiel priamych a nepriamych daní na HDP. Celkové daňové zaťaženie mierne klesne z 18,94 % HDP na 18,07 % HDP po reforme.

    Problematika odvodu 8 % z prijatého poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v súčasnosti upravená v § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené znenie ustanovené § 30 bolo doplnené do zákona ako poslanecký návrh pri jeho prerokúvaní v Národnej rade a ministerstvo financií už v tom čase podotýkalo, že financovanie záchranných systémov takýmto spôsobom nie je vhodným riešením.

    Vláda plne súhlasí s potrebou financovania jednotlivých zložiek záchranných systémov, ktoré svojou podstatou pomáhajú predchádzaniu škôd na ľudských životoch a na materiálnych hodnotách v cestnej premávke, ale tak ako už aj v minulosti zastávame názor, že je potrebné hľadať transparentnú formu spôsobu ich financovania.

    Vláda z tohto dôvodu pri prerokúvaní návrhu novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej sa navrhuje vypustenie daného ustanovenia zo zákona o poisťovníctve, si osvojila úlohu zabezpečiť financovanie komplexu záchranných systémov v rámci poplatkového systému, na čom sa už v súčasnosti začalo intenzívne pracovať. Vypustenie ustanovenia o odvode 8 % sa však navrhuje až s účinnosťou od januára budúceho roka, pričom finančné prostriedky predstavujúce 8 % z prijatého poistného za rok 2003 by mali byť odvedené na účet ministerstva vnútra do konca februára 2004. Z uvedeného vyplýva, že ešte na rok 2004 by malo byť financovanie záchranných systémov zabezpečované aj z finančných prostriedkov predstavujúcich 8 % prijatého poistného. Pripravované riešenie formou poplatkov sa nám javí ako transparentnejšie a to aj vzhľadom na to, že integrovaný záchranný systém poskytuje služby takzvaného verejného charakteru a aj spôsob jeho financovania by mal byť založený na štandardných princípoch z verejných zdrojov pri dodržiavaní všetkých kontrolných mechanizmov pri nakladaní s týmito verejnými prostriedkami. Spôsob, aký sa v súčasnosti uplatňuje, považujeme za zásah do súkromného vlastníctva poisťovní, pričom tu vzniká tiež rozpor so zásadami rovnocenného postavenia komerčných poisťovní, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ostatnými poisťovňami, ktoré tento druh poistenia neposkytujú. Ministerstvo financií je informované o probléme, ktorý nastal v tomto roku pri odvode uvedených 8 % z prijatého poistného za rok 2002, keď ich mali poisťovne vykonávajúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odviesť do konca februára tohto roka, avšak aj podľa našich informácií si k dnešnému dňu danú povinnosť nesplnili. Ministerstvo financií zo zákona o poistení zodpovednosti za škodu a ani zo zákona o poisťovníctve nemá právne nástroje ako zabezpečiť, aby poisťovne odviedli daných 8 % z prijatého poistného na účet ministerstva vnútra. Avšak tým, že si zákonom danú povinnosť nesplnili, porušili ustanovenie v súčasnosti platného zákona. Podľa § 42 zákona o poisťovníctve, dodržiavanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňami spadá pod dohľad Úradu pre finančný trh a tento môže začať v danej veci konať, čo podľa našich posledných informácií aj urobil, a následne môže uložiť týmto poisťovniam adekvátne sankcie a opatrenia v súlade s § 49 zákona o poisťovníctve.

    Minister financií bol vo februári 2003 požiadaný agentúrou B+Business Center, aby písomne potvrdil ministerstvu zahraničných vecí, že sa zúčastnil akcií organizovaných spoločnosťami Sario a Business+Center a že tieto akcie splnili svoj účel. Išlo o štandardný referenčný list, kde minister potvrdil osobnú účasť na konferenciách, ktoré propagovali Slovenskú republiku a možnosti investovania na Slovensku. Transparentne v ňom uviedol, že tento list nie je jeho osobnou iniciatívou, ale že ho posiela výlučne na žiadosť spoločnosti B+Business Center. Minister financií nepozná obsah tendra, ktorý sa uskutočnil na ministerstve zahraničných vecí a ani zloženie výberovej komisie, ktorá rozhodovala o výhercovi podľa zákona.

    Vláda Slovenskej republiky sa na základe uvedených skutočností nestotožňuje s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať v rozprave. Za poslanecký klub Smer vystúpi pán poslanec Murgaš. Predtým faktická poznámka, pán poslanec Fico. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Plne rešpektujem, samozrejme, to, čo teraz povedal podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pretože vystupuje v mene vlády Slovenskej republiky. Chcem, pán minister spravodlivosti, iba jedno upresnenie, aby sme boli úplne korektní. Pokiaľ ide o povinnosť 8-percentného odvodu od poisťovní, ktoré vyberajú povinné zmluvné poistenie, tak ste nepovedali aj písmeno B. A to je, že minister financií predložil do vlády Slovenskej republiky návrh zákona, v ktorom oslobodzuje tieto súkromné spoločnosti od platenia 460 miliónov korún. Toto je podstatná vec a dokonca vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona aj schválila a potom ho dala aj do Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sme o ňom rokovali včera alebo predvčerom, presne si nepamätám, tak pán minister financií ani len vo svojej úvodnej reči nepovedal, že podstatou návrhu zákona, ktorý predkladá, je práve oslobodenie súkromných spoločností od zaplatenia 460 miliónov korún. Čiže nielenže ministerstvo financií nič neurobilo, hoci mohlo urobiť, ale práve naopak, prišlo s iniciatívou, ktorá oberá štátny rozpočet a príslušný fond ministerstva vnútra o túto sumu. Až keď sme na to upozornili v rozprave, tak pán minister financií požiadal poslanca ANO pána Malchárka, aby vystúpil a aby povedal, že keď sme na to prišli, tak tých 8 % necháme v zákone. Tak len na upresnenie, pán minister spravodlivosti, že nejde iba o nemožnosť ministerstva financií čosi konať, ale ide o priamo aktívny prístup ministerstva financií odpustiť 460 miliónov korún. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, ak politik vo fungujúcej demokracii zmanažuje procesy vyúsťujúce do poškodenia ekonomických záujmov štátu, ak preukáže profesionálnu neschopnosť, ak je, nedajbože, podozrivý z klientelizmu, takýto politik vo fungujúcej demokracii sám odstúpi. Nie však v Slovenskej republike. V našich pomeroch sa dobrovoľne neodstupuje. V našej zvláštnej slovenskej demokracii sa za neschopnosť a konanie poškodzujúce záujmy občanov povyšuje.

    Dnes rokujeme o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Tomu ministrovi, ktorý v minulej vláde ako podpredseda vlády zavieral oči pred tunelovaním Devín banky a okrádaním občanov nebankovými subjektmi. Tomu ministrovi, ktorý riadil pre Slovenskú republiku nevýhodnú privatizáciu plynárenského podniku a rozvojových energetických sietí. Tomu ministrovi, ktorý vo funkcii podpredsedu vlády zbabral reformu verejnej správy, výsledkom ktorej je chaos a ešte nižšia efektívnosť ako predtým. Tomu podpredsedovi vlády, ktorý sa tvári ako reformátor, a pritom len deštruuje. Tomu ministrovi, ktorý nebol a nie je schopný naštartovať skutočnú reformu verejných financií. Tomu podpredsedovi vlády a ministrovi, ktorý s takou istou ľahkosťou, s akou mení svoje členstvo v politických stranách, prijíma voluntaristické rozhodnutia majúce fatálny dopad na slovenskú ekonomiku a životnú úroveň jej občanov. Ako keby toho všetkého nebolo dosť, pán Mikloš pokračuje vo svojej dobrodružnej jazde. Tentoraz nachystal pre nás takzvanú daňovú reformu, ktorú už aj začal uskutočňovať. Takzvaná daňová reforma je ďalším z rukolapných dôkazov profesionálnych „kvalít“ pána Mikloša a jeho ignorovania legitímnych záujmov relevantnej časti občanov Slovenskej republiky. Žiaľ, používa pri tom preňho doteraz úspešnú metódu prezentovania polopráv ako právd, manipulovania so štatistikou, účelového zavádzania, démonizovania oponentov a tak ďalej.

    Dane sú považované za najzložitejšiu časť ekonomickej teórie a praxe. Tí, ktorí tvrdia opak a prezentujú jednoznačné riešenia, sú buď ekonomickí nedoukovia, alebo manipulátori. Tak ako každý komplexný ekonomický problém - a dane takýmto problémom sú -, má totiž nielen svoje pozitívne, ale aj negatívne dopady na rozsah a intenzitu ekonomických procesov. Týka sa to aj takzvanej daňovej reformy, ktorá popri určitých pozitívach obsahuje celý rad negatívnych prvkov. Žiaľ, aj tu platí, že negatíva jednoznačne prevládajú a budú mať ťažký dopad na život občanov Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi teraz podrobnejšie prezentovať náš názor na slabé a značne rizikové stránky takzvanej daňovej reformy.

    Po prvé, chybné princípy. Niektoré princípy, na ktorých je založená predkladaná reforma, považujem ako ekonóm za nekorektné. Týka sa to napríklad vertikálnej rovnosti podľa pána Mikloša. Podľa pána Mikloša vertikálna spravodlivosť znamená, citujem: „...že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zväčšujúcim sa základom dane“. Koniec citátu.

    Tí, ktorí poznáte publikáciu OECD s názvom Dane a ekonomika z roku 2001, ste si v nej mohli prečítať podobnú definíciu vertikálnej spravodlivosti, no iba v prvej časti. Citujem: „Vertikálna spravodlivosť vyžaduje, aby ľudia s vyššími príjmami odvádzali vyššie podiely svojho príjmu v podobe daní.“ Koniec citátu. Jednoducho definícia OECD neobsahuje zásadu proporcionality, ale práve naopak, predpokladá progresivitu zdanenia. Toto je jeden z mnohých príkladov poloprávd, ktoré pán Mikloš tak veľmi rád vydáva za pravdu.

    Myslím si, že zabezpečenie progresivity cez odpočítateľnú položku je len slabou náplasťou na nerešpektovanie myšlienky tejto definície. Navyše dôvodová správa uvádza, že, opäť citujem: „Priame zdanenie by malo plniť výlučne fiškálnu funkciu.“ Koniec citátu. Ja sa teraz pýtam, načo potom ministerstvo financií Slovenskej republiky zavádza odpočítateľnú položku vo výške zhruba 81 300 Sk?

    Po druhé, chýbajú východiská. Len východiská reformy, dámy a páni, ak majú byť seriózne, by vyžadovali rozsah okolo tisíc strán, no materiál má aj s predkladacou správou len niekoľko desiatok strán. Návrh takzvanej reformy pozorne sledujem už od prvotných verzií. Viem, na akých východiskách bola založená. Napríklad využívala výsledky neodborných výskumov s absurdne malou štatistickou vzorkou. Koncepcia takého zložitého systému ako je daňový systém, na ktorý je množstvo odborných názorov, si vyžaduje dôsledné analýzy a syntézy veľkého počtu materiálov. Z dostupných návrhov nie je jasné, z čoho vlastne reforma vychádza!

    Nehovorím, že práca študenta, ktorý túto reformu prevažne vypracoval, bola úplne zbytočná, niektoré jej prvky sú inšpiratívne, ale takéto zjednodušenie problému ako celku je nielen neprípustné, ale aj krajne nezodpovedné. Takzvaná daňová reforma nemá žiadne teoretické východiská a s tými, ktoré má, sa dá polemizovať, pretože im chýba riadne argumentačné pozadie.

    Po tretie, pred chvíľou sme diskutovali o tom, či ponechať vo funkcií pána Csákyho, alebo ho z tej funkcie dať preč. Zástupcovia vlády podporovali dojemne previazanosť toho, čo robí pán Mikloš. Takže nezainteresovaný by si myslel, že obaja konajú tak, aby sme boli kompatibilní s klubom, do ktorého chceme vstúpiť. Realita je iná. Reforma, alebo takzvaná daňová reforma, nesmeruje k stavu v Európskej únii, ale sa tomuto stavu vzďaľuje. Ak by boli riadne vypracované východiská tejto takzvanej reformy, zistili by sme, že ide mimo stavu v Európskej únii, ktorej sa - dúfam - onedlho staneme členom. V Európskej únii sa v súčasnosti vyvíjajú rôzne aktivity pre postupnú harmonizáciu daňového systému v rámci jej členstva. Plánuje sa začať bližšou harmonizáciou spotrebných daní, potom harmonizáciou dane z pridanej hodnoty a napokon priamych daní. Vzhľadom na nastavenie monetárnej politiky a mnohých štrukturálnych nástrojov je prinajmenšom vhodné zvážiť mieru rozbiehavosti daňovej politiky Slovenskej republiky od daňovej politiky v krajinách Európskej únie. Čím bude náš daňový systém odlišnejší, tým, samozrejme, bude zraniteľnejší možnými obmedzeniami zo strany Európskej únie, ktorá nás prinúti prijímať také opatrenia, ktoré nebudú v súlade s našou špecifickou daňovou politikou. To môže spôsobiť a pravdepodobne aj spôsobí vážne problémy nášmu daňovému systému a tým aj celej ekonomike.

    Po štvrté, absencia dopadových analýz. Dopadové štúdie nie sú ani zďaleka riadne vypracované. Jedným z dôvodov je neprofesionálny a nezodpovedný prístup k tomuto problému a druhým je nedostatočná databáza štatistík a iných informácií. Základnou chybou bolo zjednodušenie využitia daňového systému len na fiškálne ciele, čo je názor medzi ekonomickými odborníkmi vskutku ojedinelý. Ale o pánovi ministrovi financií je známe, že si rád značne zjednodušuje a uľahčuje svoju prácu. Navyše vypracovanie štúdií o fiškálnych dopadoch odbornými inštitúciami prebehlo unáhlene, bez dostatočného časového a informačného priestoru. Dôsledkom toho je napríklad aplikácia statických modelov, ktoré nezohľadňujú štrukturálne zmeny v ekonomike. 10 dní nie je dosť na vypracovanie analýzy a syntézy daňových príjmov, navyše bez dostatočnej komunikácie zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. To sú parafrázované slová významného predstaviteľa jednej z tých inštitúcií, ktorá tie analýzy robila, a ktorý si z pochopiteľných dôvodov neželá byť menovaný. Do veľkej miery ukazuje tento problém aj rokovanie vlády 28. mája tohto roku, keď stanovovanie viacerých daňových sadzieb bolo významne korigované pod ťarchou argumentov odborníkov z príslušných odvetví.

    Ako jednu z najväčších výhod daňovej reformy, ktorú uvádza minister financií, je zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k prílevu podnikateľských zahraničných investícií a presun zdaňovania na územie Slovenskej republiky, to znamená spraviť Slovenskú republiku akýmsi daňovým rajom. Táto problematika nie je v koncepcii vôbec obsiahnutá, pravdepodobne pôjde o raj pre hŕstku vyvolených a daňové peklo pre väčšinu občanov Slovenskej republiky.

    Po piate, šok do hospodárstva. Predkladateľ koncepcie Ivan Mikloš verbálne síce deklaruje, že ekonomika potrebuje pre svoje efektívne fungovanie stabilné podnikateľské prostredie, svojou praktickou činnosťou sa však snaží o úplný opak. Radikálne a náhle zvýšenie regulovaných cien začiatkom tohto roka po predvolebnom období ticha, ďalšie zvýšenie na začiatku budúceho roka ešte umocnené radikálnou a náhlou daňovou reformou spôsobí slovenskej ekonomike šoky, ktoré v žiadnom prípade nezabezpečia jej stabilizáciu a trvalo udržateľný ekonomický rast. Postup pána Mikoša spôsobí neprehľadné a nepredvídateľné podnikateľské prostredie. To bude mať za následok výrazné zvýšenie nákladov podnikov, domácností, ale aj štátu a v konečnom dôsledku poškodenie ekonomiky Slovenskej republiky a ďalšie zhoršenie životnej úrovne občanov.

    Dámy a páni, väčšina uznávaných ekonómov v Slovenskej republike považuje takzvanú reformu daňového systému za nepripravenú a vysoko rizikovú. Pán minister Mikloš, bývalý ekonóm a v súčasnosti popredný politik SDKÚ, chce túto takzvanú reformu pretlačiť za každú cenu. Veď raz sa bol vyjadril v úzkom kruhu, že „...polovička národa aj tak prežije“.

    A na záver mi dovoľte citovať z jedného časopisu. Citujem: „Postupne sa rozpredal celý majetok štátu, no doláre získané za 10 rokov z privatizácie sa neinvestovali v krajine, ale plynuli na splácanie dlhov a strácali sa vo vreckách politikov a nimi nastrčených mafií. Podniky vykúpené zahraničnými firmami prepúšťali zamestnancov a miestnych dodávateľov nahrádzali partnermi zo zahraničia. Export sa znižoval, domáce firmy krachovali a rozdiel v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa prehlboval. Nezamestnanosť a zahraničný dlh sa zdvojnásobili, zato majetok vrchného ekonóma a jeho klanu dosiahol obrovský objem. Počas štyroch rokov koaličnej vlády však zostal vrchný ekonóm miláčikom finančných inštitúcií, pretože plnil úlohy, liberalizoval a privatizoval.“ Koniec citátu.

    Dámy a páni, keď som si prvýkrát prečítal tento článok, z ktorého boli odstránené mená, myslel som si, že citát hovorí o Slovensku. Omyl. Je to článok z časopisu Slovo z minulého roku, ktorý sa zaoberá krízou v Argentíne. Je to kompilát statí z renomovaných periodík, napríklad The Economist. Cesta rozpredaja národného majetku je pre ministra financií, podpredsedu vlády Ivana Mikloša mimoriadne príťažlivá. Liberalizuje a privatizuje v prospech zahraničných spoločností. Pracoval som istý čas v Argentíne. Je to pekná krajina so škaredými sociálnymi pomermi. Aj Slovensko je pekná krajina. Ak nechcete, aby v nej politici genómu pána Mikoša zaviedli škaredé sociálne pomery, skončite jeho činnosť vo funkcii ministra a podpredsedu vlády. Ďakujem vám za vašu láskavú pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Skoro to nestihla, ale stihla, pani poslankyňa Beňová. Nabudúce rýchlejšie. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo , kolegyne, kolegovia, Milan Lasica vo svojom článku Spoza dverí z Domina č. 8/2002 píše nasledovné, citujem: „Slovenský folklór má dva stabilné prvky. Jedným z nich je vynášanie Moreny a druhým je odvolávanie Mikloša. Pri vynášaní Moreny sa dievčatá a mládenci v krojoch blížia k rieke, zapália Morenu a hodia ju do vody. Pri odvolávaní Mikloša sa dievčatá a mládenci v civile zídu v parlamente, zopár hodín predstierajú prudký politický súboj, pri ktorom je pravda, pochopiteľne, na oboch stranách, aby napokon Mikloš zostal tam, kde je. Kto by sa opýtal, na čo je toto všetko dobré, nedostane odpoveď, ja však odpoveď mám. Je to folklór. Keď ide o folklór, netreba klásť všetečné otázky, folklór je prejavom ľudových zvykov, ide o tradíciu. A tradícií nekladieme otázku, na čo je dobrá, tradíciu si vážime a buď ju rozvíjame, alebo aspoň uchovávame. Je to náš poklad, zdroj a inšpirácia. Preto si myslím, že by nebolo od veci, keby sa Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý je zjavne v kríze, chopil tejto témy a z odvolávania Mikloša urobil celovečerný program. Ten by sa potom vysielal na STV a namiesto priameho prenosu z parlamentu. Predpokladám, že v podaní SĽUK-u by bol omnoho atraktívnejší a celkom iste kratší.“ Toľko k našej téme slovenský humorista Milan Lasica a ja sa tak trochu smiechom cez slzy s ním v tejto chvíli stotožňujem. Ďakujem za slovo.

  • Vážený pán poslanec Murgaš, veľmi ľutujem, že vy ako vzdelaný človek a rektor univerzity môžete predniesť takú zdrvujúcu kritiku a neopodstatnenú kritiku človeka, ktorý má na rozdiel od rozličných opozičných, takzvaných ekonomických expertov renomé vzdelaného, odvážneho reformátora s vysokým kreditom v objektívnych, opakujem v objektívnych ekonomických odborných kruhoch nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Na študijnej ceste a pri debatách s poslancami nemeckého Bundestagu, kde som bol pred dvoma týždňami s kolegami z parlamentu, nám s obdivom gratulovali k pripravovanej daňovej reforme s poukazom na to, že problémom Nemecka je vláda socialistov, ktorá vedie nemeckú ekonomiku na scestie. Naším šťastím je, že na Slovensku nevládne ľavica, kam zaraďujem, žiaľ, aj vašu tretiu cestu so Smerom. Preto nepodporím návrh na odvolanie Ivana Milkloša.

  • Pani poslankyňa Beňová... Zapnite mikrofón, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala dve otázky. Prvé, čo by ma zaujímalo, je, akým spôsobom pripravuje ministerstvo financií Slovenskej republiky fiskálnu decentralizáciu, ktorá je veľmi úzko spojená so spolufinancovaním peňazí zo štrukturálnych fondov najmä na úrovni vyšších územných celkov a samosprávy, pán minister,

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa, ale musíte reagovať na vystúpenie pána poslanca Murgaša.

  • To je v kontexte vystúpenia pána Murgaša, pretože sa tu hovorilo o tom, ako je pripravená daňová reforma, a ja sa teda pýtam, akým spôsobom, ak je pripravená daňová reforma, je pripravená fiškálna decentralizácia, takže je to absolútne v kontexte. Ak tomu niekto z kolegov z SDKÚ neporozumel, je mi to veľmi ľúto. A ďalšia otázka, chcela by som sa opýtať opäť v kontexte informácií, ktoré tu zazneli vo vystúpení pána Murgaša, či je už teda hotový nejaký „shortlist“ z tej polovice, ktorá má prežiť tú reformu, a akým spôsobom by sa dalo naňho dostať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave... Pán poslanec, vy nie ste prihlásený, ako sa pozerám. Nemôžete reagovať, len procedurálny návrh môžete mať. Takže pán poslanec Fajnor vystúpi v rozprave za klub KSS a potom pán poslanec Tkáč sa pripraví do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska pozorne sledujú kroky vlády Slovenskej republiky od parlamentných volieb v roku 2002. Za viac ako 9 mesiacov vládnutia pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu občania čoraz viac pociťujú dôsledky neoliberálnej politiky založenej jedine na reštrikcií a zdražovaní. Vládnuce politické strany veľmi rýchlo zabudli na predvolebné sľuby o raste životnej úrovne občanov. Sociálne zákony prijaté v rokoch 2001 a 2002 boli iba návnadou pre občana, aby začal veriť pravici a odovzdal jej hlas v parlamentných voľbách. Toto farizejstvo koalície potvrdzuje novelizácia 17 sociálnych zákonov bezprostredne po voľbách, ktorých dopad už v týchto dňoch pociťujú občania na znížení svojej životnej úrovne. Už tento podvod na občanoch je dostatočným dôvodom na odstúpenie celej vlády Mikuláša Dzurindu. Táto vláda až neuveriteľne hladko prijíma protiľudové zákony a predkladá ich do Národnej rady Slovenskej republiky bez toho, aby dôsledne analyzovala príčiny, ktoré vedú predsedu vlády ako i ministra financií k riešeniu ekonomických problémov krajiny prostredníctvom živorenia občanov. Aj dnes sme svedkami toho, že v uliciach máme učiteľov, ktorí nám štrajkujú.

    Dovoľte mi, aby som im v mene Komunistickej strany Slovenska vyjadril plnú podporu. Počiny pána Ivana Mikloša v predchádzajúcej a v tejto vláde svedčia o bezohľadnosti a drzosti, o akejsi chorobnej túžbe zničiť všetky atribúty sociálneho štátu, životné istoty občanov a posunúť ich s cynickým úsmevom do sociálnej katastrofy. Tých občanov, ktorí v minulosti vytvorili majetok, dnes vládou štedro predávaný do zahraničia. Nekoncepčná, agresívna hospodárska a sociálna politika vlády a jej duchovného vodcu Ivana Mikloša zvádza položiť otázku: Dokedy tieto podvody bude znášať slovenský občan a kedy povie dosť a vyženie primitívnych reformátorov z ich pozícií. Občania sa dennodenne presviedčajú, že opäť nezvolili vládu ľudu, ale vládu, ktorá ako keby bola nainfikovaná robiť každý krok proti svojim občanom. Farizejstvo, klamstvo a ohlupovanie občanov zo strany vlády Slovenskej republiky má taký rozmer, že je obtiažne nájsť obdobu v Európe. Je to charakteristický rys vládnutia pravice, ktorá svojou neoliberálnou politikou chce dosiahnuť absolútnu nadvládu trhu nad občanmi. Už štátny rozpočet na rok 2003, ktorý gestoroval Ivan Mikloš, bol postavený na zbožnom prianí bez rešpektovania vedecky podložených faktov. Vychádza zo strednodobého finančného výhľadu na roky 2003 až 2005, ktorý je odvodený od makroekonomických indikátorov v prvom polroku roku 2002 a čiastkových informácií o vývoji ekonomiky v októbri 2002. Uvádzané východiská sú iba zastieracím manévrom skutočností, že hlavný ťah do budúcnosti je založený iba na nižšej miere prerozdeľovania verejných financií, na reštrikcii a zdražovaní na úkor životnej úrovne občanov.

    Štátny rozpočet na rok 2003 bol pripravený pod gestorstvom Ivana Mikloša, ktorý je učebnicovým príkladom hospodárenia štátu, ktorého vláda pokladá štát, a teda samého seba za neschopného vlastníka a hospodára, zbavuje sa majetku a teda aj príjmov do štátneho rozpočtu. Sme v situácii, keď máme štát postavený iba na daniach, ktoré musíme sústavne zvyšovať na úkor občanov. O úbohosti štátneho rozpočtu na rok 2003 svedčí i jeho plnenie za prvý štvrťrok 2003. Napríklad u spotrebných daní je to plnenie iba na 20,4 %, u príjmov z dani z pridanej hodnoty na 17 %. Tieto zlé počty alebo plánovanie, ako sa vyjadrili, znamenajú deficit, ktorý dnes máme zhruba 11 miliárd. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 19 % v konečnom dôsledku neznamená nič iné, len ďalšie zníženie životnej úrovne. Ivan Mikloš ako minister financií zlyhal vo viacerých oblastiach, za ktoré vo vláde Slovenskej republiky zodpovedá. Predovšetkým ako garant vládneho boja proti korupcii. Je až podozrivé, že v tejto oblasti sa na najvyšších miestach štátnej moci nič nepohlo, aj keď práve tam je korupcia najviac medializovaná. Neobstál ani ako koordinátor reformy verejnej správy, ktorá samosprávu doviedla do obrovských finančných ťažkostí. Stále sú znepokojujúce otázniky v najväčších korupčných kauzách, pochybnom predaji akcií VSŽ, v čudnej privatizácii SPP výrazne pod cenu a naviac vyprodukovanie viac ako 7-miliardovej kurzovej straty, v deblokácii ruského dlhu a tak podobne. Ide o obrovské škody pre Slovensko, za ktoré by mal byť niekto nielen odvolaný, ale mal by byť stíhaný za podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Teda ide nielen o politickú, ale myslím si, že aj o trestnoprávnu zodpovednosť.

    Viem, že koalícia bude disciplinovane hlasovať podľa pokynu svojich politických strán a že výsledkom jej hlasovania nebude odvolanie Ivana Mikloša z funkcie člena vlády Slovenskej republiky. Som však presvedčený, že moje a obsahom podobné ďalšie vystúpenia opozičných poslancov nie sú celkom zbytočné. Nie sme ďaleko od účtovania a verím, že v tomto parlamente zasadnú skutoční zástupcovia ľudu a zrátajú dnešným mecenášom ich protiľudové a protištátne činy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na základe môjho predchádzajúceho konštatovania poslanci Národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska budú hlasovať za odvolanie Ivana Mikloša z funkcie člena vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Ja s nemým úžasom tu počúvam niečo o trestnoprávnej zodpovednosti a mám len jednu otázku, ktorá sa týka môjho predrečníka. Mám tomu rozumieť tak, že tá vyhrážka, ktorá tu bola, že sem nastúpia noví ľudia a zúčtujú s nami, znamená to nový prevrat? Lebo podľa mňa toto by malo mať trestnoprávnu zodpovednosť. Ďakujem.

  • Ja si nemyslím, že pán poslanec Fajnor to myslel tak, ako vy hovoríte, on v podstate hovoril o tom, že ak niekto porušuje zákony tejto krajiny a ak ich porušuje sústavne, mal by byť za ne trestne zodpovedný. Pani kolegyňa, tu nejde o žiadny prevrat, tu ide o elementárne dodržiavanie zákonov tejto krajiny a pán Mikloš a táto vládna koalícia, sme presvedčení, že svojou politikou robia všetko pre to, aby ekonomický a sociálny vývoj naďalej bol brzdený, že ich politika vedie k ochudobňovaniu miliónov občanov Slovenskej republiky. Je predsa nemožné a zarážajúce, ak na jednej strane táto vládna koalícia na čele s pánom podpredsedom vlády tvrdí, že je tu skvelá ekonomická situácia, je tu skvelá i ekonomická politika, tak na strane druhej žobreme o úvery a hrdíme sa, že sme si zobrali úvery za veľmi výhodných podmienok, respektíve musíme zvyšovať ceny rozličných komodít, upravovať DPH, pretože štátny rozpočet je prázdny.

    Ak tu niekto urobil prevrat, tak to bol prevrat v roku 1989, ktorý urobili vaši súkmeňovci, pani kolegyňa, a bol to prevrat protiľudový, ktorý zabezpečil to, že občania Slovenskej republiky dnes majú oveľa nižšiu životnú úroveň, než mali pred rokom 1989, že sa rodí menej detí, že sa stavia menej bytov, že deti v školách nemajú na to, aby si kúpili vôbec obedy, že mnohí dôchodcovia sú nútení vyberať kontajnery, že mladá generácia je nútená opustiť túto krajinu, lebo táto krajina ich nedokáže uživiť a že mnohí ľudia stratili už také základné sociálne istoty, ktoré do roku 1989 boli úplnou samozrejmosťou. Čiže taký to bol prevrat a za to by mala byť táto vládna koalícia braná aj na trestnoprávnu zodpovednosť.

  • Pán poslanec, nepatrí mi, aby som komentoval, ale zabudli ste ešte jeden dôvod, že menej prší. Pán poslanec Fajnor, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať veľmi krátko. Vlády prichádzajú a národ ostáva. Národ rozhodne, kto tu bude po budúcich voľbách. Chcem však povedať jednu vec. Ak úradník na nižšom stupni je plne trestnoprávne zodpovedný, tak ak som si dobre naštudoval, a myslím si dobre podľa ústavy, tak aj ministri, ktorí v preklade by mali byť teda služobníci, takisto sú trestnoprávne zodpovední. Ak sa táto trestnoprávna zodpovednosť dokáže, tak jednoznačne ako každý iný občan bude braný na trestnú zodpovednosť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dámy a páni. Ja by som chcel vo svojom vystúpení prejsť do inej roviny rétorickej, a to je otázka niektorých faktov a skutočností, prečo pán podpredseda vlády a minister financií stráca moju dôveru alebo dôveru mojich kolegov. Chcel by som prejsť aj vzhľadom na čas na fakty a dovoľte, aby som začal tým, že reformy po roku 1989 už môžu mať aj svoje zákonitosti, a je možné diskutovať o tom, že tie procesy, ktoré prebiehajú, ako je proces privatizácie, proces reštrukturalizácie môže mať aj svoje zákonitosti, a podľa mojich osobných skúseností jednou z tých zákonitostí je komplexný a koncepčný prístup. Žiaľ, v tejto súvislosti tak vychvaľované reformy sa v podstate od komplexnosti a koncepčnosti vzďaľujú. Opakované úkony od roku 1998 v podstate evidujeme aj dnes. Ak dochádza k deficitom, tak sa zvyšujú ceny. V roku 1999 po druhom balíčku, prvý bol na Vianoce 1998, sa získalo 20 miliárd Sk od občanov, v roku 1999 boli daňové nedoplatky v októbri vyše 16 miliárd Sk a zasanovaný bol štátny rozpočet o 20 miliárd Sk. Vytiahol som si jeden dokument, ktorý v tejto sále odznel, je to materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pod č. 338, ktorý sa nazýva Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska. Skutočne, keď som si prešiel jeho obsah, tak musel som sa niekoľkokrát naozaj, ako hovorí pán kolega Gaľa, cez slzy usmiať, pretože kým sa kritizoval predchádzajúci ekonomický vývoj, že áno, makroekonomicky to bolo v poriadku, ale aká bola hrozná mikroekonomika, tak kde sme dnes? Ja sa pýtam, akým spôsobom sa tie obrovské reformné úspechy, ktoré si možno Nemci nedovolia urobiť, akým spôsobom sa premietajú do konkrétneho života.

    A teraz poďme na fakty. 22. mája minister práce presviedčal túto snemovňu, že môže zvýšiť dôchodky len o 6 %, pretože životné náklady vzrastú až niekedy v novembri, aby mohla vzniknúť skutočnosť, že tie dôchodky treba zvyšovať inak. A 28. mája, šesť dní nato minister financií predkladá do vlády obrovský balík daňových zákonov, šesť dní nato, čiže už slová ani podstata pána ministra práce neplatia, po šiestich dňoch vláda prijíma reštriktívne opatrenia, ktoré budú mať veľký multiplikačný efekt - zatiaľ to nikto nevedel vyčísliť - na rast životných nákladov a bude sa musieť meniť koncepcia životného minima v tejto súvislosti, čiže bude ďalšia záťaž na dávky sociálnej starostlivosti, sociálnej pomoci, bude sa musieť zrejme znovu vrátiť k zvyšovaniu dôchodkov, pán prezident pri vrátení zákona mal pravdu, a bude treba diskutovať o dopadoch týchto cien na minimálnu mzdu. Nehovoriac o tých humánnych, ľudských dopadoch na rodiny s deťmi, rodiny dôchodcov a rodiny, ktoré majú nezamestnaných svojich členov. Čiže v tejto súvislosti po šiestich dňoch dochádza k takýmto zásadným otázkam. Nech mi niekto toto vysvetlí, či to je seriózna politika a koncepčná, komplexná, či previazaná sociálna politika a politika hospodárska.

    Keď som si zobral záver z tej strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a tí apologéti, ktorí opisujú v médiách, ako úžasne sa tu reformuje, tak zrejme by mohli mať takúto pamäť, a zoberieme si záver, ako je časový prehľad hlavných reforiem a politík, tak veľká väčšina sa z toho nesplnila, a pritom Národná rada tento dokument vlastne prerokovala.

    Dovoľte poukázať na niektoré záležitosti súvisiace s duchom reforiem. Vážení, sme svedkami jednej superatrakcie, nechcem používať silnejšie slová.

    Bývalá vládna garnitúra, ktorá preberá kontinuitu i v súčasnosti, vytvorila zákon o sociálnom poistení. Ten zákon o sociálnom poistení prešiel do novej vládnej koalície, od roku 1998 do roku 2002 v tomto období bol ten zákon prijatý, bol veľmi zle prijatý, ale to je iná otázka, a tá istá garnitúra v podstate len pri zmene koaličného partnera ten istý zákon nechá zamraziť. Zákon zostáva, síce je v platnosti, je platný, ale nie je účinný a súbežne s tým sa pripraví zákon o sociálnom poistení, nový. A teraz si povedzme, aká je tu zákonitosť. Budem sa vyhovárať vždy na koaličného partnera, že síce to bola megakoalícia, tak časť koalície mi blokovala veci, ale aj napriek tomu sme to prijali. Ja neviem, aký je potom duch reformátorov, alebo teda aká je morálna sebareflexia tých, ktorí za ten zákon dvihli ruku, a teraz ho jednoducho necháme zmraziť a robíme úplne nový zákon. A keď si spočítate rok za rokom, tak v podstate 5 či 6 rokov tieto reformy kvôli takýmto krokom spia. Ja skutočne toto chápem ako, povedal by som, super raritu, ktorá v sociálnej sfére aj z hľadiska histórie nemá obdobu. Bol podobný prípad v roku 1924, keď sa prijímal nový česko-slovenský zákon, veľmi moderný, o sociálnom poistení, svetom uznávaný doteraz, a dva roky trčal v parlamente, ale dva roky sa v parlamente v podstate vylepšoval. Boli tam expertízy, mohol by som o tom prednášať, keď som to študoval, skoro som mal alergiu na prach z archívov. Ale bola taká skúsenosť. Bol to veľmi moderný, progresívny zákon.

    Dnes v podstate prijmeme zákon a tá istá garnitúra jednoducho o tom nevie. To je aká zodpovednosť reformátorov? Analyticky alebo s tým súvisí aj väzba daňovej takzvanej reformy, ktorú ja naozaj nazývam len zdražovaním a ničím iným, pretože táto daňová reforma nie je vôbec kompatibilná s celkovou analýzou a optimalizáciou daňového, príspevkového, poistného a odvodového zaťaženia štátu, zamestnancov, zamestnávateľov, podnikateľskej sféry i občanov. Analýza a optimalizácia mi v tomto smere chýbajú.

    A keď som tvrdil aj v médiách, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, tak dovoľte ešte niekoľko údajov. Za tieto pomery musí zodpovedať podpredseda vlády a minister financií, pretože,

  • Hlas v rokovacej sále.

  • pán minister, existuje v podstate úžasná rozkmitanosť, rozkolísanosť sociálnych, finančných inštitúcií. Sú škandalózne pomery vo vedení Sociálnej poisťovne. Vrabce čvirikajú, že 3. júla by malo dôjsť k výmene riaditeľstva či vedenia Sociálnej poisťovne. Aj koncepcia budovania Sociálnej poisťovne v budúcich obdobiach je z vašej strany, zo strany vašej vlády narušená, pretože aj keď nejde o to, že sa tam likviduje tripartizmus, v podstate výkonný orgán, rada riaditeľov vymenovaná vládou by mala rozhodovať o zásadných otázkach týkajúcich sa 100 miliárd korún. 110 miliárd korún. Piati úradníci vymenovaní vládou. Doteraz si to robila verejnoprávna inštitúcia sama, bez zásahu politických síl, pokiaľ sa tak dialo, do roku 1998. Rozkmitaná Sociálna poisťovňa je aj rozkmitaním doplnkového dôchodkového poistenia. Pán minister i pán štátny tajomník a vy ako minister financií a podpredseda vlády musíte tú rozkmitanosť brať vážne, pretože ide o systém, ktorý má obrovské kapitálové dôsledky, je to systém temer desiatich miliárd korún, dotýka sa státisícov občanov. Vyhlásil štátny tajomník najprv to, že treba zrušiť právnu subjektivitu doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, a pán minister potom povie, že ich treba dať ako samostatné finančné inštitúcie, a klientela je rozkmitaná, začínajú pomaly vypovedať zmluvy, nové zmluvy končia a máte v systéme obrovský kmit. Ak k tomu pripočítame traumu, ktorá vaša garnitúra vládna neriešila vo vzťahu k nebankovým, nelicencovaným subjektom a k tomu pripočítame, že za záhadných okolností sa pridelila licencia na doplnkové dôchodkové poistenie piatej poisťovni, za veľmi záhadných a zvláštnych okolností, a keď si toto všetko dám na stôl, tak sa vás pýtam veľmi seriózne a naozaj odborne, bez emócií a politiky, ako chceme, aby si ľudia, občania seriózne vyberali zo súkromných správcovských dôchodcovských spoločnosti pri pluralite kapitalizačného piliera, ktorý súbežne so zákonom o sociálnom poistení nebol. Ja keby som bol minister financií, tak nedopustím, aby vláda prerokovala jeden pilier a o druhom pilieri nerokovala, alebo nemali by sme v tomto smere jasno. Navyše ak sa zákon o sociálnej poistení nastaví na zmeny a zmätky v Sociálnej poisťovni, nedôvera občanov v čase, keď majú absolútne dôveryhodne bez straty kredibility rozhodovať, ktorú súkromnú poisťovňu si zvolia, to je vážna, zásadná chyba. A tiež treba si jasne uvedomiť, že stabilita sociálnej inštitúcie by mala fungovať.

    Pán minister, dovolím si pripomenúť, že pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2003 som vám položil otázku, na ktorú ste mi odpovedali.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pýtal som sa vtedy jasne, či viete garantovať, poprosím, pán predsedajúci, jednoducho sa tu nedá diskutovať.

  • Pán poslanec, je dosť veľký kľud na pomery Národnej rady, nech sa páči. Musím povedať, že tí, ktorí poprípade budú vyrušovať, samozrejme, rokovanie, tak ich upozorním.

  • Pána ministra som sa v tom čase pýtal pri tvorbe rozpočtu, či vie garantovať závery kolektívnej dohody uzavretej vo verejnej a štátnej službe. Pán minister vtedy jasne povedal, áno, že berie zodpovednosť a zodpovedá. Je to v stenografickom zázname. Kolektívna dohoda krachla práve v čase vyslovovania nedôvery, štrajkujú a demonštrujú učitelia, odborový zväz má absolútnu pravdu, keď čítal východiská rozpočtu na rok 2004, kde sa znovu zakladá nedofinancovanie školstva, kde sa rušia doplnkové dôchodkové poistenia práve v oblasti školstva, kde je zasa snaha ničiť tarify, minimálne mzdové tarify ako garanciu, kde sa kolektívna dohoda nedodržuje. Všetky tieto požiadavky jednoducho sú nevyvrátiteľné zo strany štátnej moci, pretože sú faktické a sú absolútne reálne.

    Ďalej by som chcel uviesť ako ďalší príklad, pán minister, neviem, či vám tento problém vznikol, ale do východísk štátneho rozpočtu ste napríklad aj vo väzbe na rozpočet Sociálnej poisťovne škrtli 600 miliónov korún pre kúpeľníctvo. 24 kúpeľov na Slovensku je ohrozených, pretože nebudú jednoducho predávať poukazy, rezervy sú tam zhruba na niekoľko týždňov a vo východiskách štátneho rozpočtu sa jednoducho likviduje také čosi, klenot a poklad, národné bohatstvo, ako je slovenské kúpeľníctvo, možno jedna z mála aktivít alebo ekonomických záležitostí, ktorá pripútava aj zahraničie a nehovoriac o slovenských občanoch, ktorí si tam môžu aj cez zdravotné poistenie aj cez sociálne poistenie zlepšovať svoj zdravotný stav a kúpeľníctvo je dnes v absolútnom ohrození. Nikoho to nezaujíma, ministerstvo zdravotníctva nevie o tom, ministerstvo práce nereaguje, východiská sú schválené a likvidujete brandžu.

    Ak by som zobral ďalšie brandžové situácie, zákon o sociálnom poistení, ktorý ste schválili, likvidujete slovenský balet, likvidujte cez zrušenie dôchodku za výsluhu rokov hudobné telesá, ktoré požadujú dôsledné zmeny zdravotného stavu, bez toho, aby sa stalo niečo nové. Idete likvidovať a to isté ste schvaľovali minulý týždeň, Národný úrad práce. Národný úrad práce je tripartitná inštitúcia, ktorá je málo korupčná, pretože tam deväť ľudí rozhoduje o projektoch, a Národný úrad práce je inštitúcia, ktorá jasne dokazuje, že v podstate pokles nezamestnanosti sa deje len cez reštrikcie a cez kamufláž. V tejto súvislosti je to ďalšia systémová búračka. Miesto toho, aby sa povedalo: Áno, táto inštitúcia je podľa našej mienky nefunkčná, tak ju nahrádzame funkčnejšou. Čím ju nahrádzate? Poštátňujete ju opäť, znovu štátny úradník bude rozhodovať o 12 miliardách korún. Bez urážky štátnych úradníkov. Miesto toho, aby o tom rozhodovali nezávislé sociálne skupiny cez sociálne partnerstvo.

    V tejto súvislosti by som chcel uviesť problémy týkajúce sa skrátených legislatívnych konaní, flekovania štátneho rozpočtu prostredníctvom modelu štátnej pokladnice, ja už som to viackrát avizoval, že vstup sociálnych inštitúcií do štátnej pokladnice zoberie dôchodcom ďalšie milióny korún. Len odpočítateľné položky poistného v sociálnom poistení za vychovávané deti a vstup Sociálnej poisťovne do štátnej pokladnice ochudobní na budúci rok rozpočet Sociálnej poisťovne o 1,5 miliardy korún. To sú dva transfery, za ktoré skutočne musí zodpovedať koordinátor, ktorým by mal byť komplexne koncepčný, podpredseda vlády. Ak údaje alebo fakty, ktoré som tu uviedol, sú emotívne politické, tak sa ospravedlňujem. Ak sú, skutočne, povedal by som, zosumarizované, toto sú príčiny, prečo postupne pán Mikloš stráca aj moju dôveru, dôveru mojich kolegov. Poprosím, aby sa o týchto veciach dobre diskutovalo, pretože odstránenie týchto skutočností by stabilizovalo ekonomickú, finančnú a sociálnu sféru. Opak znamená deštrukciu a aj to bola jedna z motivácií, prečo som podpísal návrh na vyslovenie nedôvery citovanému pánovi. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, kolegyne, kolegovia. Už bolo toho dosť povedané, budem sa snažiť byť stručný a hovoriť heslovite. Ak by som mal ja pomenovať výhrady voči pánovi Miklošovi a jeho rezortu, tak ako ho riadi, dal by som ich do troch oblastí.

    Po prvé, je tu problematické plnenie Programového vyhlásenia vlády. Uvedomujem si, že Programové vyhlásenie vlády je na štyri roky, ale v Programovom vyhlásení vlády ja osobne som nevidel žiaden cieľ súvisiaci so zvýšením daňového zaťaženia. Teraz v roku 2003 ideme túto skutočnosť robiť, viete, že sme hovorili o daňovej reforme, hovorili sme o koncepcii daňovej reformy, myslím si, že ak to myslíme vážne s týmto dokumentom, mali sme tento dokument prerokúvať tu v Národnej rade, pretože v opačnom prípade vznikajú disproporcie pri ďalšej legislatíve. V rámci Programového vyhlásenia vlády som takisto očakával, že budeme napĺňať priority súvisiace s problematikou daňového zjednodušenia a so znížením daňového zaťaženia. Toto v súčasnosti momentálne nie je pravda, asi ťažko budeme vysvetľovať niektorým ľuďom, či už pivárom alebo normálnym ľuďom, ktorí budú tankovať do áut, že naše daňové zaťaženie z hľadiska HDP klesá. Uvedomujem si tento teoretický problém, na druhej strane si myslím, že sa stále zvyšujú dane. Čo sa týka druhej oblasti, mám takisto výhrady v ekonomickej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza. Boli tu už menované informácie a citované informácie o nepriaznivom vývoji v štátnom rozpočte, nebudem ich druhýkrát opakovať. Pre mňa je veľmi dôležitá jedna skutočnosť, že k 31. 5. máme neplnenie daňových príjmov v objeme 17,5 miliardy korún a za to je niekto zodpovedný. Takisto by som mohol hovoriť o nepriaznivej ekonomickej situácii v regiónoch, o fiskálnej decentralizácii, ale tu už tieto pripomienky odzneli.

    Na záver by som povedal ešte jednu výhradu, je to v oblasti konkrétnej práce ministerstva financií. Stále tu hovoríme o tom, že máme problémy v daňových príjmoch, stále hovoríme o tom, že je potrebné zvýšiť daňovú disciplínu, ale neviem, či si uvedomujete, že do 31. 3. nebolo možné podať ani daňové priznania za rok 2003, pretože na ministerstve financií neboli spracované jednotlivé dokumenty k tomu, aby sa tieto veci mohli uskutočňovať.

    Takže toto sú moje konkrétne výhrady. Predpokladám, že k daniam sa ešte vrátime, nechcem vás zaťažovať „dépeháčkou“, daňou z príjmov. Mám tam pripravených niekoľko strán, ale myslím si, že moji predrečníci už povedali ten celkový výsledok, alebo tie skutočnosti, s ktorými ja takisto súhlasím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády. Prvýkrát v tomto volebnom období máme na programe mimoriadnej schôdze odvolanie, návrh odvolania ministrov vlády Slovenskej republiky. Je to legitímne právo opozície, podať takýto návrh. Argumenty, ktoré však v návrhu sú, sú zhrnuté zhruba v siedmich okruhoch, z ktorých dva sú už notoricky známe, staré, preto sa ich nebudem dotýkať, dotknem sa len troch z nich, ktoré aj zrejme navrhovatelia považujú za najzávažnejšie, a to sú nezvládnutie rozpočtu, návrh na zvýšenie spotrebných daní a nový návrh daňovej reformy. Návrh skupiny poslancov kritizuje nesplnenie príjmov, čo je reálny fakt, ale aj neefektívne míňanie zdrojov verejných financií. Tu by som chcel povedať, že táto vláda prvýkrát prišla s koncepčným a systémovým návrhom znižovania schodku verejných financií. Zníženie schodku zo 7,2 % na 4,92 % HDP v tomto roku, vlastne v tohtoročnom rozpočte v reálnych peniazoch znamenajú šetrenie zhruba 25 miliárd korún. A to je zásluha, samozrejme, aj ministerstva financií a zásluha ministra Ivana Mikloša. Vláda chce ďalej takýmto spôsobom pokračovať ďalej až po splnenie jedného u maastrichtských kritérií, dosiahnuť v roku 2006 schodok verejných financií na úrovni 3 % HDP. Toto je priorita a z tohto aj vychádzali alebo vychádzal návrh rozpočtu na rok 2003, aj nešťastné skrátené legislatívne konania na konci minulého roka. Áno, treba priznať výpadok v príjmoch hlavne v spotrebných daniach, ale na druhej strane treba priznať aj to, že prioritou koalície a samozrejme aj vlády je udržať deficit schodku, a preto treba priznať aj to, že je férové z ministerstva financií, že prichádza včas s návrhom riešenia. Pre ekonomiku Slovenska a zabezpečenie trvalého rozvoja je toto riešenie určite nie ľahké, ale lepšie ako skončiť s vyšším prebytkom, okolo 5,2 % HDP, a treba povedať, že riešiť momentálne rozpočet na strane výdavkov pri schválenom rozpočte je nereálne. Zvýšenie spotrebných daní nebude mať však také katastrofické dôsledky, ako tu prezentovali niektorí kolegovia poslanci, podobne ako to bolo na konci roka 2002.

    Myslím si, že minister Ivan Mikloš priznal zodpovednosť, a nesúhlasím s tým, čo je napísané v návrhu skupiny poslancov, za chybu svojho rezortu pri rozpočtovaní príjmov a myslím si, že sa postavil k tomuto problému chlapsky a otvorene. V pléne Národnej rady vysvetlil, aj aké dôsledky vyvodil v rámci svojho rezortu, aj to, že je pripravený niesť osobnú zodpovednosť. Čo sa týka daňovej reformy, opäť je to prvýkrát, čo ministerstvo financií prichádza s návrhom, ktorý nie je novelou, ale koncepčne úplne novým predpisom, ako platí doposiaľ. Táto koncepcia bola zverejnená v dostatočnom časovom predstihu na verejnú diskusiu a ohlasy odborníkov, domácich, ale aj zahraničných, sú v drvivej väčšine pozitívne. Nie je pravda, že chýbajú dopadové štúdie na jednotlivé skupiny obyvateľov a na príjmovú zložku štátneho rozpočtu, a už vôbec nie je pravda, že reforma bude znamenať zvýšenie daňového zaťaženia podnikateľov. Schválenie reformy by znamenalo rýchlejší rast ekonomiky Slovenska, vytvorilo by podstatne lepšie podmienky pre podnikanie a Slovensko by sa mohlo stať vyhľadávanou krajinou pre investorov. Toto sa v určitej miere deje aj dnes, kedy sú len ohlásené zámery vlády a samozrejme aj zverejnenej koncepcie. Zároveň tým sa rieši aj možno najväčší problém, ktorý na Slovensku existuje v súčasnosti, a to je nezamestnanosť. Bol tu spomenutý kolegom Banášom seminár v Prahe, kde vystúpili Ivan Mikloš ako minister financií s predstavou daňovej reformy. Ja by som chcel, aby sme nehovorili len o odborníkoch zo Slovenska, lebo iný kolega poslanec povedal, že Európska únia sa uberá úplne iným smerom. By som chcel zacitovať z Lidových novín z 27. 5. 2003, kde vyšiel článok pod názvom Prezident Václav Klaus závidí Slovákom ministra financií. Dlhotrvajúci potlesk zožal včera na seminári centra pre ekonomiku a politiku slovenský minister financií Ivan Mikloš. Seminár v Národnom dome na pražských Vinohradoch moderoval Václav Klaus, ktorý si nenechal ujsť príležitosť k podpichovaniu vlády Vladimíra Špidlu. Citujem: „Môžeme závidieť Slovensku, že má ministra financií ekonóma,“ prehlásil Klaus so zjavnou narážkou na právnické vzdelanie českého ministra financií Bohuslava Sobotku. Mikloš v Prahe predstavil slovenský koncept daňovej reformy, ktorá spočíva predovšetkým v zavedení rovnej dane vo výške 20 %. V publiku ho pozorne počúvali napríklad i niekdajší Klausovi najbližší spolupracovníci Ivan Kočárnik, Karel Dyba a Dušan Tříska. Klaus pritom reformu označil ako, citujem: „zaujímavú a odvážnu“. Na seminári vystúpil aj tieňový minister financií za ODS Vlastimil Tlustý, ktorého prezident predstavil ako, citujem, „známeho finančníka“. Tlustý vo svojom príspevku zapochyboval, či 20-percentná rovná daň je odvážna, dosť odvážna. Citujem: „Viem, že sa to ľahko hovorí tieňovému ministrovi, horšie tomu skutočnému, ale napriek tomu sa odvažujú zmieniť, že by som jednotku začínajúcej sadzby privítal viac než tú dvadsiatku,“ povedal Tlustý, ktorého strana pred rokom navrhla rovnú daň vo výške 15 %. Teraz citujem Tlustého: „Pred dvoma rokmi Estónsko, Rusko, Nový Zéland a Írsko ako príklady k vážnej diskusii o rovnej dani nestačili. Prajem Slovensku, aby uspelo, hlavne preto, aby sa z toho stal pre Českú republiku príklad.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, z dôvodov, ktoré som tu uviedol, ako aj z toho dôvodu, že nepovažujem návrh skupiny poslancov za objektívny, chcem povedať za klub SDKÚ, že nepodporíme odvolanie Ivana Mikloša z postu člena vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne. Myslím si, že dnes už bolo povedané veľa a všetko podstatné z rôznych pohľadov a rôznymi inými slovami, o čom som chcel aj ja rozprávať. Myslím si, že je zbytočné, aby sme to naťahovali. Skrátim svoj príspevok do troch viet, ktoré adresujem všetkým poslancom, aj koaličným, aj opozičným, ale hlavne tým, o ktorých sa dnes rozpráva. Som toho názoru, že nestačí mať plné ústa Európy, ale treba sa identifikovať s jej politickou kultúrou a podľa toho i voči sebe vyvodiť dôsledky. Chcete ísť do Európy, ale v Európe sa za takéto veci abdikuje. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vidím, že diskusné príspevky akcelerujú. To znamená, budem sa snažiť aj byť stručný. Podľa čl. 1 ods. 1 našej ústavy Slovensko je demokratický, zvrchovaný a právny štát, ktorý nie je viazaný na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

    Prakticky tento týždeň v prvom čítaní vďaka vládnej koalícii prešiel návrh zákona, ktorý predkladal pán podpredseda vlády Mikloš a minister financií, a ktorý má názov novela zákona č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Podľa tohto návrhu podľa čl. 1 písm. b) sa vypúšťajú samostatné rozpočtové kapitoly Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ak som citoval našu slovenskú ústavu, tento návrh, nami podaný návrh, ktorý som podpísal, ruší týmto návrhom zákona ústavnému orgánu rozpočtovú kapitolu a, samozrejme, to, čo budem hovoriť o generálnej prokuratúre, platí aj pre najvyšší súd, vážnym spôsobom ohrozuje demokratické fungovanie v tomto štáte, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a v nej deklarovanému spôsobu delenia moci v štáte.

    Samozrejme, že nechcem hovoriť o budúcnosti tohto zákona, pretože ešte len prešiel prvým čítaním, ale ak teda minister spravodlivosti dáva takýto návrh, a nech ho viedli akékoľvek iné dôvody, časť z nich tu povedal pri jeho uvádzaní tento týždeň, myslím si, že ak bude teda schválený a vládna koalícia má dostatočnú silu, aby si ho schválila, budú vážnym spôsobom ohrozené demokratické základy tohto štátu. Návrh rozpočtu totiž pre generálnu prokuratúru a jej zrušenie bude znamenať, že správca rozpočtovej kapitoly, v tomto prípade to má byť minister spravodlivosti, teda príslušník výkonnej moci, nesporne bude znamenať, že prakticky generálna prokuratúra nebude môcť ovplyvniť svoj rozpočet ani rozpočet svojich podriadených krajských a okresných prokuratúr. Do rozpočtu rozpočtových prostriedkov môže správca rozpočtovej kapitoly urobiť rôzne zásahy a úpravy, či môže priamo, nepriamo ovplyvniť činnosť prokuratúry, a to nielen v oblasti hospodárenia, ale v oblasti plnenia úloh, ktoré patria do jej pôsobnosti. Zásahy do činnosti prokuratúry môžu byť uskutočnené aj prostredníctvom realizácie kontrolnej právomoci správcu rozpočtových kapitol. Generálny prokurátor evidentne stratí akúkoľvek možnosť ovplyvniť investičnú politiku rezortu, určovať jej priority a závislosti od bezprostredných potrieb, ktoré majú vplyv na plnenie úloh prokuratúry. Rovnako generálny prokurátor bude mať obmedzenú právomoc aj v oblasti riadenia personálnej politiky rezortu.

    Toto isté, čo som povedal, platí aj pre najvyšší súd. Teda orgán, najvyšší orgán súdnej moci. Vyjadrím sa obrazne. Škoda, že odišiel pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, pretože ak hovoríme o páchateľovi, tak určite on v tejto veci je spolupáchateľom. Myslím, že včera alebo predvčerom pán poslanec Murgaš vo svojom vystúpení povedal, a ja by som ho parafrázoval, že v súvislosti s návrhom na odvolanie pána Mikloša, je chlapské a prvý krok k tomu, aby som nerobil chyby, že si ju priznám. Pán Mikloš, zatiaľ z jeho úst som nepočul, že by si takúto vinu priznal, a preto budem hlasovať za jeho odvolanie z funkcie. Ďakujem.

  • Posledný písomne do rozpravy prihlásený je pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. V podstate sa vzdávam slova, chcem len využiť tento priestor na malú poznámku. Keď som prešiel do poslaneckých lavíc, opäť to opakujem, niekoľký raz, veril som v parlamentarizmus. Veril som slovenský parlamentarizmus. Verím aj v politickú kultúru. Je nesmierna škoda, že tento úplne štandardný spôsob parlamentného života, keď opozícia jednoducho cíti nutnosť hovoriť o istých otázkach v rámci parlamentu, pretože klasická väčšina, klasické väčšinové fungovanie parlamentu to neumožňujú, takže nebola príležitosť na to, aby sme sa veľmi vážne zamysleli nad zásadnými témami, ktoré v spoločnosti rezonujú, ak si čo len trochu vážime voličov a sledujeme, ako vyzerajú prieskumy verejnej mienky, tak o mnohých témach, o ktorých sme dnes hovorili, sú veľmi úzko vlastné našim voličom, a nielen našim, ale aj vašim koaličným voličom.

    Diskusia opäť sa zmenila na jednostranný monológ opozície, bez akéhokoľvek pokusu a náznaku serióznej parlamentnej diskusie, chcem vyjadriť v tomto smere ľútosť. No a k meritu veci, som presvedčený, že tento typ takzvanej novopravicovej politiky Slovensku nesmierne škodí a veľmi rýchlo, predpokladám do dvoch rokov to všetci uvidíme. Chcem len všetkých vyzvať, aby sme venovali týmto otázkam, hlavne teda základným východiskám našej ekonomickej politiky, pretože ďalšie dva roky totožného typu politiku, ako robíme päť rokov, Slovensko nevydrží. Ďakujem.

  • Pán poslanec Gabriel s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja len krátko využijem to, že pán minister financií teraz vystúpi. Chcem sa na niektoré veci rozvinutím tu môjho kolegu spýtať, alebo požiadať o to, aby sa predniesol odborný názor. Prosím vás, ja som za rovnosť podmienok, mne ako osobe vyhovuje rovná daň, rovné riešenie a tak ďalej, rovnaké pre všetky sektory podmienky a tak ďalej. Preto ma vždy irituje spotrebná daň, ktorá vytvára nerovnaké podmienky pre viacerých, pretože je to iba jeden produkt, ktorý iní používajú v tom či onom rozmere, jedni viacej, druhí menej. Napríklad teraz tá spotrebná daň z minerálnych olejov a hlavne nafta. Včera ma zastavili ľudia, ktorí robia v tomto sektore. Samozrejme, som poslanec, tak automaticky, vy poslanci schvaľujete a všetci ste vinní a tak ďalej, jednoznačne tvrdia, že je to obrovský nápor na vlastné zdroje. Zároveň je tu, asi o tom viete, pripravuje sa cestná daň v Nemecku a gro našich exportov je Markova oblasť, bývalá, a gro ciest ide Holandsko, Belgicko a tak ďalej, Dánsko, kde sa pripravuje cestná daň, a tvrdí sa, že môže byť až 0,17 eura na kilometer. Teraz ďalšie zvýšenie, oni urobili kontrakty, urobili kontrakty na tento rok, tým pádom tá nová spotrebná daň už v tých kontraktoch nie je, ďalšie zaťaženie, a sektor, vonkajší sektor z Nemecka a z Rakúska sa tlačí na náš trh. Je tam dosť zamestnaných ľudí, dosť slušných podnikov. Myslím, že tá daň, treba zvážiť, čo s tým ďalej, či taká vysoká je nutná, aby bola.

    Prvá vec. Druhá vec, podnikatelia v oblasti výroby cigariet tvrdia, že nedosiahneme cieľ takým vysokým zvýšením dane, spotrebnej dane za cigarety, tvrdia, že reálne zvýšenie, ktoré je absorbovateľné, je okolo 1100 Sk, nie 1400 Sk, ktoré sa momentálne deje. Prosil by som k tomuto sa vyjadriť a zvážiť, čo ďalej.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Číž, chcete reagovať na faktickú poznámku pána poslanca? Nie. Páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Masácová, Paška, Angyalová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Masácová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes ráno som na rádiu Twist počúvala prehľad dnešných udalostí. Mimoriadnu schôdzu parlamentu moderátor zhodnotil ako cirkusovo-spoločenský program, pri ktorom sa budú odvolávať Pál a Ivan. A o tom podľa môjho názoru celá dnešná schôdza je. Pomaly nadobúdam pocit, že z odvolávania podpredsedu vlády Mikloša sa stáva akýsi povinný tanec opozície. Tvrdíte o sebe, minimálne Smer, že ste konštruktívnou opozíciou. Návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády ani nie rok po voľbách je však podľa mňa len opozičný, konštruktívny určite nie je.

    Nebudem sa vyjadrovať ani k štátnemu rozpočtu, zvýšeniu spotrebných daní, ani k daňovej reforme. To už urobil, myslím, že veľmi kvalifikovane, môj kolega Jozef Mikuš. Ďalším počinom, ktorý podľa vás má viesť k odvolaniu vicepremiéra Mikloša, je návrh oslobodiť súkromné poisťovacie spoločnosti od povinnosti odvádzať 8% z výberu zmluvného poistného na motorové vozidlá. Myslím, že podpredseda vlády sa k tejto problematike vyjadril v uplynulých dňoch jasne. Je úplne samozrejmé, že je našou povinnosťou postarať sa o to, aby záchranné systémy boli plne funkčné, aby plnili úlohy, pre ktoré vznikli, a to je zachraňovať ľudské životy. Odkiaľ však získať prostriedky na ich financovanie, to už je iná vec. V rokoch 2003 a 2004 budú potreby pokryté z prostriedkov poisťovní. Už teraz však hľadá ministerstvo iný, kvalitnejší, transparentný systém. Väčšinou je vláda obviňovaná z toho, že všetko robí na poslednú chvíľu. Zdá sa vám, že rok a pol na prípravu a uskutočnenie zmeny systému je málo času?

    Výpočet obvinení na hlavu podpredsedu vlády však zďaleka nekončí. Údajne mal lobovať v prospech agentúry B+Business Center. Dámy a páni, ak minister na požiadanie firmy napíše odporúčanie, že s touto firmou spolupracoval a spolupráca bola úspešná, a ešte do tohto listu explicitne napíše, že odporúčanie dal na žiadosť uvedenej firmy, to je klientelizmus? V civilizovanom svete, ak chcete byť čo i len opatrovateľkou detí, potrebujete odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov, či ste svoju prácu vykonávali dobre, či bol váš predchádzajúci zamestnávateľ či spolupracovník s vami spokojný. Časy, keď firmy dostávali štátne zákazky v deň svojho vzniku, alebo dokonca ešte pred ním, sú už, chvalabohu, za nami. Preto mi až smiešne pripadá snaha kriminalizovať tento čin, ktorý je absolútne legálny a čitateľný.

    Predaj SPP je takou častou predhadzovanou témou, že niekedy nadobúdam pocit, akoby opozícia už nemala žiadne ďalšie témy. A tak zúfalo lipne na údajných prešľapoch minulej vlády. Dovolím si zopár argumentov. Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, inak známy ako INECO, vykonáva každý štvrťrok hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení vlády. Hodnotenia sa zúčastňuje 50 nezávislých expertov z rôznych inštitúcií. Títo ľudia nemajú záujem na chválení či hanení vlády. INECO chce poskytnúť nezávislý, čo najobjektívnejší obraz činnosti vlády a parlamentu. A pozrime sa! Privatizáciu SPP považuje týchto 50 odborníkov za najdôležitejšie privatizačné rozhodnutie vlády Mikuláša Dzurindu, s ratingom 173,1; pričom rating sa pohybuje v rozpätí od -300 do +300. Koeficient dôležitosti tohto rozhodnutia bol stanovený na úrovni 85,6 %. Dovolím si citovať z komentára hodnotiacej komisie k opatreniu: „Víťazné konzorcium spoločnosti Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom je kvalitným strategickým investorom, ktorý zavedie v SPP kvalitnejšiu podnikateľskú kultúru, zvýši jeho ziskovosť a tak zhodnotí aj zostávajúci podiel štátu. Zloženie konzorcia taktiež vytvára ideálne podmienky pre maximalizáciu tranzitu plynu cez naše územie.“ Koniec citácie. Aj ekonomickí analytici považujú cenu za adekvátnu k podmienkam súťaže. K obvineniam o kurzovej strate pri predaji SPP sa už podpredseda vlády i samotný premiér vyjadrovali toľkokrát, že nemá zmysel opakovať už stokrát povedané. Kto chce, dávno pochopil a akceptoval predložené argumenty, kto nechce, nikdy mu žiadne vysvetlenie nebude dosť dobré.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu považujem za úplne zbytočnú. Uznávam, opozícia má právo podávať návrhy na odvolanie členov vlády, to vôbec nespochybňujem. Myslím si však, že dnešný deň sme mohli a mali využiť omnoho účelnejšie a zmysluplnejšie rokovaním riadnej 13. schôdze Národnej rady. Argumenty, ktoré predkladáte ako dôkazy o tom, že podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš nie je dobrý minister a nemôže zastávať tento post, považujem za chabé a ľahko vyvrátiteľné.

    Dámy a páni, podpredseda vlády a minister financií je správny minister na správnom poste. Nevidím žiadne dôvody na jeho odvolanie, a preto budem hlasovať proti návrhu skupiny 31 poslancov. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších. Nech sa páči.

  • Vážená kolegyňa, práve tento typ vystúpení robí z tohto stretnutia frašku. Mám taký pocit, že vám s ním veľmi výrazne pomáhal pán podpredseda, ale prosím, neberte to ako invektívu. V tejto súvislosti len toľko, vyslovili sme niekoľko veľmi vážnych podozrení o tom, čo ste rozprávali vy, je snáď jedna desatina a ešte s tónom, ktorý jednoducho nemôže vyvolať žiadnu diskusiu, lebo týmto spôsobom ten kontakt naozaj netreba, len potom jedinou cestou, aby sme urobili zmysluplnou túto diskusiu, je prestať sa schovávať pred verejnosťou. Také závažné rokovanie parlamentu, ako je diskusia o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády pre ekonomiku a podpredsedovi vlády pre integráciu, zvlášť keď verejnosť a dokonca už aj tlač zistila, v čom sú zásadné problémy, potom naozaj nemá význam, aby sme sa navzájom počúvali, ale potom zabezpečme, aby tých 600 000 korún, čo stojíme týchto poplatníkov mesačne, aby sme mohli hovoriť nie navzájom si tie veci, ale verejnosti, a nech verejnosť rozhodne. Iná cesta nie je. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte zmieniť sa o oblasti, ktorá okrajovo zaznela vo vystúpení pána kolegu Kiňa, a je to oblasť zdravotníctva, kde sa domnievam, že pán minister financií a podpredseda vlády pre ekonomiku nesie bezpochyby svoju zodpovednosť. A poviem aj prečo. Keď sme minulý rok schvaľovali štátny rozpočet a zároveň aj rozpočet kapitoly zdravotníctva, spýtal som sa vás, pán podpredseda vlády, vonku, pri pohári šampanského, ako je možné schváliť deficitný rozpočet s deficitom skoro 9 miliárd korún. Nedali ste mi vtedy odpoveď, otočili ste sa a odišli ste.

    Ja, samozrejme, chápem, že vám vyhovuje typ reformného ministra, ktorý objektívne reformu robí a tvrdí, že na ňu netreba peniaze. Nechápem však, kto a kedy zaplatí dlhy, ktoré v zdravotníctve vznikali a vznikajú aj tohto roku. Preto považujem z vašej strany za krajnú nezodpovednosť, že ako predstaviteľ exekutívy a ekonóm prehliadate ďalšie enormné zadlžovanie systému, čo je však ešte závažnejšie, nerobíte nič, aby ste zabránili procesom deformujúcim legislatívu, ktoré ako keby mali umožniť zbaviť sa štátnej zodpovednosti za dlhy. To je ukážkovým prípadom, skrátené legislatívne konanie dva sedem trojky o prevzatí dlhov za zdravotné poistenie, kde nakoniec len na základe pozmeňujúceho návrhu sa zachovala zodpovednosť aspoň za istinu dlhov a pohľadávok, ktoré sú dnes v zdravotníctve. Dnes vidíme túto tendenciu aj pri navrhovanom zákone o zdravotných poisťovniach, ktorý, podľa môjho názoru bez vášho prispenia, dáva dôvod, aby sme si mysleli, že takisto ide len o elegantné zbavenie sa zodpovednosti za dlhy.

    A ďalším príkladom, ktorý je aj súčasťou 13. schôdze, je zákon č. 13/2002, ktorý hovorí o podmienkach premeny rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové inštitúcie, ktorý nielen vo mne vyvoláva nepríjemný pocit, že ide o ďalší elegantný spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za dlhy a ako previesť bonitný majetok štátu do iných rúk. Ale ten najdôležitejší dôvod, ktorý vo mne vyvoláva obavy, je aj za minulej vlády, aj počas tohto obdobia, nerobíte nič, aby ste odstránili základnú deformáciu financovania zdravotníctva, a to je primeraný podiel štátu pri platbách za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo do fondu zdravotného poistenia vo výške takej, aby aspoň matematicky bolo možné naplniť ústavný princíp solidarity, na ktorom je tento systém postavený. To je tých spomínaných 405 Sk, keď ste veľkou slávou zvýšili o 20 korún oproti minulému roku. Chcem upozorniť, že len zvýšením DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky sa príjem štátneho rozpočtu zvýšil skoro o 600 miliónov korún. To znamená, že nejde o žiadne posilňovanie platieb štátu za svojich poistencov.

    Takže dovoľte, pán podpredseda vlády, som presvedčený, že aj toto je výsostne ekonomický a finančný problém, ktorý priamo súvisí so štátnym rozpočtom, a preto mu jednoducho musíte venovať pozornosť! Ak ju nevenujete, je to prejav vašej ľahostajnosti. A na túto vašu ľahostajnosť doplatia občania. Nielen doplatia, ale aj zaplatia. Vy možno na to máte, oni všetci asi nie. Ďakujem vám pekne.

  • Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, ako posledná prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, vážení členovia vlády. Už strašne veľa tu toho bolo povedané, preto sa pokúsim skrátiť to čo najviac.

    Keď som v roku 2001 poskytla svoj prvý politický rozhovor, položili mi otázku, ako jednu z posledných, ktorý politik mi je z vtedajšej vlády sympatický. A ja som vtedy odpovedala, že to je pán Mikloš, lebo najmä kvôli svojmu vzhľadu mi je sympatický.

  • Šum v sále. Smiech.

  • Takže chcem vysloviť obdiv pánovi ministrovi, že vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva a zastával aj v posledných rokoch, si výrazne zlepšil kondíciu a že teda môžu vyvolať obdiv aj niektoré jeho športové výkony. Len neviem, či by nebolo dobré, keby sa s takým istým nasadením začal venovať aj tomu, čo mu vyplýva z jeho ústavnej funkcie, všetkým svojim úlohám. Keby to bolo tak, že by sa s takým istým nasadením venoval svojej ústavnej funkcii, potom dnešná schôdza s návrhom na jeho odvolanie vôbec nemusela byť. Už vyše štyri hodiny počúvate všetky tie veci, ktoré vám nielen opozícia vyčíta, takže nebudem opakovať množstvo vecí, ktoré boli povedané, ale predsa si len dovolím jednu analýzu, ktorá bola vyrobená, ktorá bola napísaná v roku, na začiatku roku, myslím, 2003, o tom, ako v uplynulých štyroch rokoch, keď ste boli podpredsedom vlády pre ekonomiku, boli splnené tie oblasti programového vyhlásenia, za ktoré ste boli zodpovedný vy. Ale nebudem hovoriť všetky, ktoré sú tu, len z každej oblasti jedno.

    V oblasti miery prerozdeľovania jeden z hlavných zámerov znížiť rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu a svoju výdavkovú politiku prispôsobiť vyrovnaniu verejných financií. A plnenie zámerov: rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov cez verejné financie, nielen štátny rozpočet, ako vláda zúžene definovala, sa neznížil. Podľa predbežných údajov sa očakáva, že v roku 2002 môže byť pomer konsolidovaných verejných výdavkov k HVP približne o 6 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 1998. Neuskutočnili sa reformy verejných výdavkov predovšetkým v dotačnej politike a v sociálnej sfére, v prispôsobovaní výdavkov smerom k potenciálnemu vyrovnaniu verejných financií nedošlo.

    Iná oblasť - celkové hospodárenie s verejnými financiami. Znižovať deficit verejných financií ku koncu funkčného obdobia, dospieť k vyrovnávanému finančnému hospodáreniu takzvanej všeobecnej vlády, to bolo aj v minulom programovom vyhlásení. Plnenie zámerov: deficit verejných financií po očistení o finančné transakcie sa neznižuje. Naďalej je výrazne vzdialený a nepribližuje sa k vyrovnanému rozpočtu.

    Tretia oblasť: systém spravovania verejných financií. Jeden z hlavných zámerov: zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií. Plnenie zámerov: transparentnosť verejných financií sa zvýšila, napríklad rozhodnutím o rušení štátnych fondov, ale problémy pretrvávajú, napríklad nejednoznačne predkladané plánované výsledky hospodárenia.

    Je tu množstvo ďalších vecí. Nebudem to už čítať, lebo naozaj beží čas.

    Množstvo mojich predrečníkov spomínalo rovnú daň. Už aj teraz, aby som teda išla k tomu momentálnemu obdobiu, súčasnému, v ktorom ste vo vláde, už aj teraz vyšlo niekoľko analýz, ktoré hovoria, že najviac utrpia uplatnením navrhovaných zmien ľudia s mesačnými príjmami do 21 000 korún, dôchodcovia, nezamestnaní a ďalší príjemcovia. Ľudia s mesačnými príjmami okolo 40 000 Sk zostanú zhruba na rovnakej úrovni ako dnes. Jednotlivci s príjmami od 50 000 mesačne vyššie daňovou reformou získajú. Citeľne si však polepšia ľudia s ročným príjmom nad milión korún. Nebudem už ďalej hovoriť, lebo bolo naozaj veľa povedané.

    Pán Mikloš, vo výsledkoch vašej práce prevládajú evidentne negatíva. Počúvali ste ich tu vyše štyroch hodín. Domnievate sa, že ešte môžete byť v niečom prínosom pre občanov Slovenska?

    Podľa mňa si mnohí občania myslia, že prínosom môžete byť najmä vtedy, keď nebudete zastávať funkciu člena vlády Slovenskej republiky. A potom vám už nebude nič brániť v tom, aby ste sa naďalej dobre pripravovali na triatlon na Havaji, na Vaseov beh vo Švédsku a ja vám môžem sľúbiť, vážne, že pri najbližšom politickom rozhovore opäť poviem, že mi je sympatický pán Mikloš, pretože sa stará o svoju kondíciu. Ďakujem pekne.

  • Erotika bokom, pani poslankyňa!

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave... Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán podpredseda vlády a minister financií, ktorého návrh na vyslovenie nedôvery žiada skupina poslancov, sa chce jednak k dôvodom, ale aj k vystúpeniam poslancov vyjadriť. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aby som sa vyjadril k rozprave, aj k tým návrhom, ktoré vlastne boli predložené.

    Najskôr chcem povedať, že sa budem vyjadrovať len k tým vecným argumentom, ktoré boli predložené, a nie k tomu množstvu osobných invektív, ktoré často vyplývajú zo zle utajovanej osobnej zášte, ako to bolo v prípade pána poslanca Murgaša alebo pána poslanca Fica. Takže budem sa vyjadrovať vecne k tým veciam, ktoré tu boli hovorené.

    K vystúpeniu pána poslanca Kiňa, a to sa samozrejme opakovalo, a je to jeden ako z hlavných dôvodov uvádzané, je vlastne neplnenie predpokladaných, rozpočtom predpokladaných príjmov. K tejto veci chcem povedať, že - a nakoniec vo vládnom materiáli je to napísané - aj tá analýza je urobená a bola prijatá vládou, chcem skonštatovať, áno, v tomto roku dochádza k výpadkom v plnení dane z príjmov právnických osôb, DPH a v zrážkových daniach, k väčším výpadkom, ako to bolo zvykom aj v minulých rokoch. A ja som vysvetľoval pri schvaľovaní skrátených konaní noviel zákonov o zvýšení spotrebných daní aj dôvody, kvôli ktorým k tomu došlo, a povedal som, že tie dôvody sú aj objektívne, ale aj subjektívne a že vyplývajú z chybných odhadov ministerstva financií pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

    Nechcem sa zbavovať osobnej zodpovednosti. Otvorene som tu aj povedal, že túto osobnú zodpovednosť na seba beriem. Aj som vyvodil dôsledky voči konkrétnym ľuďom, ktorí boli za to konkrétne zodpovední, a je, samozrejme, na vás, či vyvodíte politickú zodpovednosť voči mojej osobe pri hlasovaní o mojej dôvere. A ja to, samozrejme, plne budem rešpektovať.

    Chcel by som však pripomenúť, že štátny rozpočet bol zostavovaný v prvých týždňoch pôsobenia druhej vlády Mikuláša Dzurindu a že v týchto prvých týždňoch jednoducho človek nemá, človek na poste ministra financií nemá inú možnosť - ako aj na iných ministerských postoch - ako pracovať s tými údajmi, s tými podkladmi, a s tými ľuďmi, nakoniec, ktorých na ministerstvách nájde.

    K tomu deficitu však chcem povedať, že problém, ktorý riešime skráteným konaním zákonov o spotrebných daniach, má rozmer a objem 3,7 miliardy korún, pričom keď som vystupoval v diskusii o týchto spotrebných daniach, tak z úst viacerých opozičných poslancov bolo zosmiešňované, keď som povedal, že štátny rozpočet je vždy prognóza. Je to zákon, ale je to zároveň aj prognóza. Keďže to bolo zosmiešňované, dovoľte, aby som vám povedal na konkrétnych príkladoch za roky 1995 až 2002, ako sa teda táto prognóza vždy líšila od skutočnosti, každý jeden rok.

    V roku 1995 napríklad sa celkové daňové príjmy líšili v skutočnosti o 6,8 miliardy korún od tých, ktoré boli rozpočtované. Takisto sa líšili napríklad celkové príjmy dokonca o 16,7 miliardy korún. Tie, ktoré boli rozpočtované v zákone o štátnom rozpočte, a tie, ktoré sa potom v skutočnosti dosiahli. Takisto v roku 1996 daňové príjmy boli o 5 miliárd korún v skutočnosti nižšie, ako boli rozpočtované, a tak ďalej. V roku 1997 to bolo 9,1 miliardy korún menej v skutočnosti, ako to bolo rozpočtované v zákone o štátnom rozpočte. Takže preto hovorím a opakujem, že to, že skutočný vývoj sa líši od toho, ktorý je predpokladaný v zákone o štátnom rozpočte, je niečo, čo platí každoročne a čo je vec bežná.

    Je pravdou, čísla, ktoré tu zazneli z úst pána poslanca Šulaja a ďalších, že je to tých 17 miliárd korún, je pravda, ale je pravda aj to, že niektoré iné položky sa plnia lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a je pravdou, že problém, ktorý tu musíme riešiť novelami zákonov o spotrebných daniach, má rozmer 3,7 miliardy korún. K tomu by som rád podotkol, že sme museli na výdavkoch usporiť oproti pôvodným predpokladom, ktoré sme predpokladali v štátnom rozpočte, 2,2 miliardy korún, ktoré sme museli nájsť na krytie nákladov na získanie investície Peugeot-Citröen v Trnave. Takže ak by nebolo došlo k tomuto riešeniu, tak by sme viazaním vedeli tú sumu 3,7 miliardy, väčšiu jej časť, riešiť napríklad týmto spôsobom, ktorým sme riešili Peugeot-Citröen. Takže tá disproporcia potom, ktorá zostáva na riešenie, by bola len 1,5 miliardy korún, čo pri predpokladaných celkových príjmoch štátneho rozpočtu 255 miliárd korún je vec, ktorá je zanedbateľná.

    Takže k tejto skupine dôvodov, ktoré sú uvádzané, chcem teda uzavrieť, že ten vývoj je síce iný, ale je iný každý rok, ale že je pravdou, že v tomto roku tie rozdiely vznikli aj z dôvodov subjektívnych chýb, z ktorých boli však vyvodené dôsledky.

    Čo sa týka tej povinnosti 8-percentného odvodu z poistného, ktorý neustále, neustále veľmi účelovým a nepravdivým spôsobom interpretuje pán poslanec Fico, chcel by som veľmi jasne povedať. Návrh, aby poisťovne odvádzali 8 % z prijatého poistného, považujeme za nesystémový a zlý. Za takýto ho považovala aj minulá vláda, ktorá nenavrhovala takéto riešenie v tomto zákone, až poslaneckým návrhom tu bol schválený, tu bol doplnený tento zákon, ktorým sa zavádza tento odvod 8-percentného poistného. Už minulá vláda teda to považovala, aj terajšia vláda to považuje, aj terajšie ministerstvo financií, za zlé, nekoncepčné riešenie, čo, mimochodom, je potvrdené aj tým, že nikde na svete takýmto spôsobom záchranná služba financovaná nie je. Zároveň treba povedať, že navrhujeme, navrhovali sme, aj vláda navrhuje zrušenie tohto odvodu, ale zrušenie až od 1. 1. 2004. Teda tento odvod platil v minulom roku, platí aj v tomto roku a z tohtoročného odvodu by sa mala financovať tá záchranná služba v budúcom roku. Inými slovami, na financovanie záchrannej služby sú vytvorené finančné podmienky aj pre tento rok, aj pre budúci rok a je rok a pol na hľadanie iného systémového riešenia, ktoré ministerstvo financií bude navrhovať.

    Teda interpretovanie také, že sme tu chceli niečo prepašovať, pán poslanec Fico, je lživé. Hovorím vám otvorene, klamete, ak to interpretujete tak, že sme tu čokoľvek chceli prepašovať, a vôbec nie je pravda, ako ste to povedali, že som mal pánovi poslancovi Malchárkovi povedať, že teda keď ste na to prišli, tak to dajme preč. Povedal som mu, že keď je to neakceptovateľné pre poslancov vládnej koalície, v poriadku, ten zákon však rieši iné dôležité veci, a povedal som mu, že by bolo chybou a škodou, keby sme zákon neprijali kvôli tomu, že nie je zhoda na tomto jednom partikulárnom probléme. Nikto tento zámer, pán Fico, netajil, tento zámer zrušiť ten 8-percentný odvod z poistného bol diskutovaný aj vo výboroch a teda všetci o ňom vedeli.

    Čo sa týka daňovej reformy, to bola ďalšia vec, ktorá tu bola z úst viacerých otváraná, takže dovoľte, aby som sa vyjadril aj k nej. Venoval sa jej najmä pán poslanec Murgaš, aj keď väčšinu svojho vystúpenia skôr venoval osobným invektívam ako vecnej argumentácii. Takže z tých pár vecí, ktoré hovoril v rovine vecnej, na ne budem reagovať.

    Čo sa týka vertikálnej spravodlivosti, definícia vertikálnej spravodlivosti, ktorú on citoval z publikácie OECD, vôbec neznamená ani propagovanie progresívneho zdanenia, ale ani propagovanie rovnej dane. To, že tí, ktorí zarábajú viac, platia viac, platí totiž aj pri progresívnom zdanení, aj pri rovnej dani. Rozdiel pri progresívnom zdanení a pri rovnej dani je, či ide o platenie viac aj absolútne, aj relatívne, to platí pri progresívnej dani, alebo či je to platenie rovnako relatívne, ale viac absolútne. Takže odporúčal by som, aby si tieto veci pozrel, a zistí, som presvedčený o tom, že zistí, že definícia OECD, ktorú citoval, neznamená preferovanie ani rovnej dane, ani progresívneho zdanenia. Definícia, ktorú citoval z koncepcie daňovej reformy, je definíciou, ktorá zdôvodňuje rovnú daň. Zdôvodňuje, že pri princípe vertikálnej spravodlivosti síce relatívne platia všetci rovnako, ale absolútne tí, ktorí zarábajú viac, platia viac aj pri relatívne rovnakej sadzbe dane. Za závažnú považujem však tú vec, ktorú hovoril pán poslanec Murgaš ohľadom harmonizácie priamych daní. On vlastne propagoval potrebu harmonizácie priamych daní v Európskej únii a je faktom, že niektoré členské krajiny smerujú k tomu, že chcú navrhovať harmonizáciu priamych daní. Takže chcel by som veľmi jasne povedať všetkým poslancom, najmä poslancom Smeru a najmä pánovi poslancovi Murgašovi, že to, čo hovoril, je veľmi zlé pre Slovenskú republiku. Inými slovami, že harmonizácia priamych daní by bola v neprospech záujmov Slovenskej republiky. A on priamo túto harmonizáciu obhajoval. Ja som presvedčený o tom, že je to v neprospech Slovenskej republiky, pretože Slovenská republika potrebuje rásť rýchlejšie ako vyspelé krajiny a práve preto je pre nás výhodná daňová konkurencia, práve preto je pre nás výhodné, aby sme nižšími sadzbami pritiahli omnoho viac investorov a investícií aj z tých krajín, ktoré sa daňovo harmonizovať s nami chcú. A toto je pozícia, musím povedať, všetkých ministrov financií, ale aj ekonómov z novo pristupujúcich krajín, takže považujem tie veci, ktoré tu propagoval alebo preferoval, za škodlivé pre slovenskú ekonomiku do budúcnosti.

    Ďalej chcem povedať, a to by som veľmi rád zdôraznil, pretože pán poslanec Murgaš tu použil, myslím si, že veľmi neférovým spôsobom, jednoducho lživé informácie, že som mal niečo v úzkom kruhu povedať. Chcem povedať, že je to lož. Je to lož alebo je to narábanie s neoverenými informáciami. Nikdy som žiaden taký citát, aký som údajne mal povedať, že polovička obyvateľov prežije, nepovedal a nepoužil, a považujem to zo strany pána poslanca Murgaša za veľmi zákerné a nepravdivé, lživé obvinenie, ktoré, samozrejme, má svoj účel. Keď pán Murgaš nakoniec citoval nejaký citát o Argentíne a povedal, že sa veľmi hodí na naše slovenské pomery a na moju osobu, tak mu chcem povedať, že neviem, či vie, aká je ekonomická situácia v Argentíne, a neviem, či vie, ako je hodnotená ekonomická situácia na Slovensku. Na Slovensku je všetkými relevantnými ekonomickými analytikmi, ekonomickými inštitúciami, finančnými inštitúciami, medzinárodnými inštitúciami situácia v slovenskej ekonomike hodnotená ako jedna z najlepších v stredoeurópskom a východoeurópskom regióne z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska ekonomického rastu a z hľadiska vytvárania podmienok na dlhodobo vysoký ekonomický rast. Najlepším dôkazom toho je, že nedávno, pred niekoľkými týždňami vydané eurobondy slovenskej vlády boli umiestnené za historicky najvýhodnejších podmienok, za najnižších úrokových sadzieb, aké kedy ktorákoľvek transformujúca sa krajina dosiahla. Finančné trhy sú najlepším indikátorom, pretože oni sa nedajú ovplyvniť rôznymi politickými záujmami. Takže musím konštatovať, že vystúpenie pána poslanca Murgaša, aj keď on aj sám seba deklaruje ako za ekonóma, považujem za čisto účelové a čisto politické.

    Pán poslanec Fajnor, vy ste hovorili o vážnych veciach, vy ste okrem taktiež osobných invektív dosť z veľkého množstva hovorili o trestnoprávnej zodpovednosti, preto by som vás chcel upozorniť, že ak máte akékoľvek informácie o spáchaní trestného činu ktoréhokoľvek človeka, ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, vrátane člena vlády, je vašou povinnosťou podať trestné oznámenie. Je vašou povinnosťou a keď tak neurobíte, porušujete zákon, takže sú dve možnosti. Sú dve možnosti - buď viete o porušení zákona o trestnoprávnej zodpovednosti niektorého z členov vlády, možno o mojej, a porušujete zákon, ak nepodávate trestné oznámenie, alebo rozprávate do vetra. Jedna z týchto dvoch možností, žiadna iná, žiaľ nie je, takže vyzývam vás, aby ste takéto trestné oznámenie podali.

    Čo sa týka robenia protiľudovej politiky, to tu odznieva veľmi často a musím vám povedať, že to tak, samozrejme, nie je. My vieme, že prijímame mnohé ťažké zákony, ťažké opatrenia, verte, že sa nám neprijímajú ľahko. My by sme chceli, aby dôchodky mohli rásť viac, nemyslite si, že nie, lenže máme aj zodpovednosť a my vieme, že keby sme to urobili, keby sme viac zvýšili dôchodky, keby sme neupravovali dane, tak v konečnom dôsledku, tie dôsledky pre práve sociálne slabších by boli omnoho horšie. A zároveň vieme, že keď budeme robiť tie reformy, ktoré robíme, ktoré nie sú ľahké, tak výsledkom bude vyšší udržateľný ekonomický rast a výsledkom bude aj vyššia životní úroveň. A dovoľte mi to teda povedať na príklade Estónska, lebo neviem, čo má dnes Slovensko spoločné s Argentínou, ale podľa môjho názoru nič, ale má určite Slovensko mnohé podobné črty s inými transformujúcimi sa krajinami. A práve daňová reforma, ktorú ste tak hlava-nehlava kritizovali, práve tá je medzi ekonómami uznávaná ako jedna z hlavných príčin vysokého ekonomického rastu v Estónsku. Podobná daňová reforma tam bola zavedená v roku 1995, platí od roku 1996 a od roku 1996 Estónsko znížilo náskok, ktorý Slovensko pred Estónskom malo, výrazným spôsobom. V roku 1995 v Estónsku hrubý domáci produkt na obyvateľa bol o 35 % nižší ako na Slovensku, dnes je to už len 11 %, Takže aj preto robíme tieto reformy, aby ekonomický rast a potom dosah aj na životnú úroveň bol lepší a väčší.

    Ďalšia skupina argumentov, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tá, že padla tu kritika, že neznižujeme výdavky a že neznižujeme, aj pani poslankyňa Angyalová, ak sa dobre pamätám, daňové zaťaženie. Nie je to pravda. Daňové zaťaženie však nemôžme merať tým, či sa zvyšuje spotrebná daň, z piva alebo minerálnych olejov. Daňové zaťaženie sa, vážení, meria a môžeme brať objektívne, len podielom príjmov z daní len na hrubom domácom produkte, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to tak a merané týmito ukazovateľmi, v rokoch 2002 až 2004 znížime daňové zaťaženie, znížime daňové aj odvodové zaťaženie a zároveň výrazne znižujeme deficit verejných financií. Ak by sme len v tomto roku neznížili deficit oproti minulému roku a ak by sme ponechali daňové odvodové zaťaženie také, aké bolo v minulom roku, tak by sme vo výdavkoch mali naviac až takmer 37 miliárd korún. Však práve preto, že sme presvedčení o tom, že neľahká cesta, ale jediná cesta pre budúcu prosperitu a zvyšovanie rastu je znižovanie deficitu, máme tých prostriedkov k dispozícii menej a tých 37 miliárd korún nie je málo peňazí a práve preto sa musia robiť úsporné opatrenia. Za dva roky je to dokonca suma 76 miliárd korún. Takže musím konštatovať, že sa nezvyšuje daňové zaťaženie a že sa znižujú výdavky.

    Veľmi stručne k ďalším argumentom, ktoré tu padli. Rušenie rozpočtových kapitol generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu neohrozuje deľbu moci ani demokraciu v krajine. Ak by to bola pravda, že ohrozuje, tak potom väčšina západoeurópskych krajín by boli nedemokratické krajiny, pretože tam samostatné rozpočtové kapitoly tieto inštitúcie nemajú.

    Zdravotníctvo, pán poslanec Paška, znížili sme tvorbu nových dlhov a my sme ani nemali ambíciu v tomto roku odstrániť tvorbu nových dlhov, znížila sa zhruba na polovicu oproti minulému roku a od budúceho roka máme ambíciu zastaviť vznik nových dlhov v zdravotníctve.

    A pani poslankyňa Angylová, môžem vás ubezpečiť, že sa venujem tejto práci intenzívne, dokonca tak intenzívne, že mám slabšiu kondíciu, ako som mal vlani, vlani som absolvoval cyklomaratón, v tomto roku som si netrúfol, takže budem myslieť na vaše slová a budem aj s tou kondíciou teda niečo robiť.

    Chcel by som teda uzavrieť, ak dovolíte, svoje vystúpenie tým, že, samozrejme, plne rešpektujem legitímne právo opozície a nakoniec Národnej rady rozhodnúť o tom, či mi bude, alebo nebude vyslovená dôvera, zároveň však musím konštatovať, že tie dôvody, ktorými je preukazovaný tento návrh, nepovažujem za relevantné. Ďakujem pekne.

  • Vyslovujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, pán navrhovateľ, nech sa páči, samozrejme, môžete sa vyjadriť v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí diskutovali či už v prospech pána ministra, či v neprospech pána ministra, ale musím zareagovať na niektoré jeho tvrdenia, ktoré tu boli prednesené. V prvom rade nesúhlasím s tým, že vláda - alebo ministerstvo financií - tie chyby, ktoré urobila pri definovaní príjmov, boli spôsobené tým, že mala nedostatok času, relatívnu krátkosť času po zostavení vlády, predsa všetci veľmi dobre vieme, že rozpočtový proces prebieha aj podľa zákona kontinuálne aj počas celého roku a na druhej strane predchádzajúca vláda je takmer totožná s tou vládou, ktorá je súčasná, okrem jedného koaličného partnera. Nie je tu prakticky žiadny rozdiel a tá zodpovednosť za verejné financie je stále na tej istej osobe a tou je pán podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Druhá časť, ktorá ma takisto zaujala, je, že boli vyvodené nejaké personálne závery voči nejakým bezvýznamným úradníkom. Je to prirodzené, niekto urobil chybu, ale niekto má tú globálnu zodpovednosť, a to je pán minister a či tam bude nejaký úradník schopný, alebo neschopný je to vždy na posúdenie toho príslušného ministra a k tomu, myslím si, že ani parlament by nemal nejakým spôsobom reagovať, ale dovoľte mi jednu špekuláciu. Predstavme si, že by sa tí vládni úradníci alebo úradníci ministerstva financií pri zostavovaní rozpočtu nepomýlili, že by jednoducho spočítali reálne príjmy o 17 miliárd nižšie. Takýto rozpočet, pán minister, bol by predložený do zákonodarného zboru. Teraz sa chcem skutočne seriózne opýtať, z ktorej výdavkovej položky by sa boli krátili. 17 miliárd korún. Tým chcem naznačiť to, že ten rozpočet bol stanovený, konštituovaný pod obrovským tlakom jednotlivých politických strán, čiže nie je to len zodpovednosť ministra financií. Osobne si myslím, že neudržal ten obrovský tlak, ktorý naňho vyvolali jednotliví rezortní ministri a osobne si myslím, že vedel o tom, že v priebehu volebného obdobia alebo rozpočtového obdobia bude nútený okolnosťami prijať zmenu zákona o štátnom rozpočte, prípadne zmenu iných daňových zákonov, ktoré budú sanovať tieto nereálne schválené výdavky v rozpočte na tento rok.

    Pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že daňové zaťaženie sa nezvyšuje, použil nejaké údaje alebo argumenty o podiele daní na hrubom domácom produkte, s tým sa dá povedzme súhlasiť, a že sa dokonca daňové zaťaženie občanov a firiem a spoločností znižuje. Iný argument sa používa, deň daňovej slobody, ten už niekoľko rokov sa neznižuje, je stále ten istý, takže to je argument proti argumentu. Ak je našou ambíciou oslobodiť občanov od závislosti na štáte, prvá podmienka tohto naplnenia je znižovať daňové zaťaženie, čo v tomto prípade sa nedá takto kvantifikovať alebo kvalifikovať, pretože dochádza len k daňovej reforme, presunu daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame dane bez súbežného výrazného zníženia výdavku, čo predpokladá realizáciu tých deklarovaných reforiem vo verejných financiách, o ktorých sa tu stále hovorí, ďakujem, to je z mojej strany všetko.

  • Pán spoločný spravodajca, nechcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem, takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi. Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne. Pán spravodajca?

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovení nedôvery podpredsedovi vláda a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

  • Takže pýtam sa, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi financií a podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 104 poslancov, za návrh hlasovalo 43, proti 61.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený,

  • takže Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

    Tým sme program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali, ďakujem za účasť a vyhlasujem 14. schôdzu za skončenú. Budeme pokračovať 13. schôdzou budúci týždeň v stredu o 13.00. Pán poslanec Bódy...

  • Poprosil by som, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o pozornosť. Dostali ste pozvánky na stretnutie 26. 6. Chcem sa ospravedlniť, toto stretnutie sa vzhľadom na neúčasť niektorých hokejistov nekoná, ešte raz prepáčte a termín oznámim najbližšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som všetkým, ktorí reprezentovali Národnú radu Slovenskej republiky vo futbalovom stretnutí medzi poľským sejmom, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Trnave, mimochodom, vyhrali sme 2:1, a chcel by som zároveň upozorniť na futbalový turnaj, ktorý by sa mal uskutočniť 29. v Trsticiach, ostatné veci, predpokladám, že sa ešte zmanažujú, nemám o tom viacej informácií, ale tí, čo hráte futbal, buďte na to pripravení. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, len aby ste vedeli, pre tých, ktorí ešte v Trsticiach neboli, je to galantský okres, na rozhraní dunajskostredského a galantského okresu, takže nie je to ďaleko. A gratulujem nášmu družstvu.

  • Rokovanie 14. schôdze NR SR sa skončilo o 13.59 hodine.