• Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril piaty rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni nepožiadali žiadni páni poslanci.

    Včera sme prerokovali informácie a správy, o ktorých sme sa po politickej dohode rozhodli hlasovať, o všetkých prerokovaných bodoch dnes na úvod piateho dňa rokovania schôdze. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku na základe dohody troch poslaneckých klubov žiadam ešte pred hlasovaním prestávku do 10.00 hodiny. Súčasne prosím predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, aby sme sa mohli stretnúť spolu s predsedom parlamentu v jeho zasadačke tu za plentou, a plus predsedu ústavnoprávneho výboru pána Dr. Drgonca.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nezostáva mi nič iné, ako vyhovieť žiadosti. Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady na rokovanie poslaneckých klubov.

    Ja by som poprosil potom všetkých predsedov poslaneckých klubov, keby sme sa mohli zísť o trištvrte na desať v rokovacej sále poslaneckého grémia. Ďakujem pekne. Prerušujem schôdzu do 10.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 9.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.15 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia poslaneckého grémia žiadajú ešte plénum Národnej rady, aby predĺžilo možnosť rokovať poslaneckému grémiu, pretože sa objavili nové problémy, ktoré treba doriešiť.

    Preto odporúčam, aby sme pokračovali o 11.00 hodine.

    Takáto je požiadavka všetkých predsedov parlamentných poslaneckých klubov, nielen koalície, aby sme neboli v nejakom podozrení z manipulácie, ale všetkých, vrátane opozičných predsedov poslaneckých klubov. Ďakujem za pochopenie.

  • Prerušenie rokovania o 10.16 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania poslaneckého grémia o ďalšom pokračovaní 13. schôdze Národnej rady, ako aj o začiatku a programe rokovania 15. schôdze, ktorá sa začne budúci týždeň v utorok.

    Dnes a teraz budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o včera prerokovaných bodoch programu, o správach a informáciách, ktoré podali jednotliví predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy. Popoludní budeme pokračovať hodinou otázok...

    Prosím pána poslanca Abrhana, aby netelefonoval.

    Po nej pristúpime k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Poviem zjednodušene, o daňových zákonoch. Po prerokovaní daňových zákonov požiadali všetky parlamentné poslanecké kluby o prestávku, aby sa mohli ešte poradiť o jednotlivých návrhoch, prípadne o podaných pozmeňujúcich návrhoch v rozprave. Pokračovali by sme ešte pred prerušením prestávky na rokovanie poslaneckých klubov bodom programu návrh na odvolanie pána Hladíka a voľbou nového kandidáta na túto funkciu. Potom by sme prerušili rokovanie piateho dňa 13. schôdze Národnej rady dozajtra rána do 9.00 hodiny. A zajtra ráno by sme začali hlasovaním o prerokovaných návrhoch daňových zákonov s tým, že po dohode v poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že zajtra sa rokovanie 13. schôdze skončí o 14.00 hodine a neprerokované body 13. schôdze budú zaradené ako body programu na 15. schôdzu, ktorá sa začne budúci týždeň.

    Takáto bola dohoda všetkých parlamentných poslaneckých klubov, ktorých zástupcovia túto dohodu prijali. Je s takýmto postupom ďalšieho rokovania 13. schôdze, ale aj začiatkom 15. schôdze a programu 15. schôdze, ktorý bude doplnený o body, ktoré nebudú prerokované na 13. schôdzi, súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Prosím pani poslankyňu Majdovú, ktorá bola spravodajkyňou pri prerokúvaní

    súhrnnej správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizácia na rok 2003,

    aby uviedla hlasovanie k prerokovanému bodu programu. Pani poslankyňa Majdová, prosím, aby ste uviedli návrh uznesenia, nech sa páči. Nech sa páči, pani poslankyňa Majdová.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, oboznámim vás s návrhom uznesenia k súhrnnej správe o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizácia na rok 2003, ktorú máte ako tlač 221.

    Národná rada Slovenskej republiky

    I. berie na vedomie súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizáciu na rok 2003;

    II. žiada vládu Slovenskej republiky, aby...

  • Pán poslanec Jarjabek, poznáme váš signál mobilného telefónu, preto...

  • ... v rámci Národného programu boja proti drogám prijala do konca kalendárneho roka 2003 účinné opatrenia zamerané

    1. na boj proti drogám v doprave,

    2. na rozvoj vedeckovýskumného sledovania v oblasti drogovej problematiky, najmä v rezorte školstva a zdravotníctva, a na riešenie problematiky drog a dopingu v športe. V tejto súvislosti vypracovať projekt podpory financovania, dobudovania a širšieho využívania existujúcich administratívnych kapacít v inštitúciách a laboratóriách pracujúcich v týchto oblastiach – Toxikologické a antidopingové centrum Farmaceutickej fakulty UK;

    III. na vypracovanie projektu zriadenia...

  • Ruch v sále.

  • ... akčnej skupiny na medzirezortnej úrovni z kompetentných pracovníkov určených ministerstiev na riešenie naliehavých problémov urgentných situácií a pre operatívnu a rýchlu spoluprácu pri riešení akútnych a neodkladných stavov.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k prerokúvanej správe o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002, ako ho uviedla pani poslankyňa Majdová. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 90, proti 5, zdržalo sa 25, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu, aby uviedla návrh uznesenia k

    správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2002,

    ktorú sme tiež prerokovali včera. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Uznesenie je prílohou spoločnej správy, ktorú máte všetci pred sebou, nebudem ho teda čítať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré máte písomne vyhotovené a rozdané v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 72, proti 10, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, aby predniesol návrh uznesenia k

    správe o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii,

    ktorú prerokúvame ako tlač 241. Prosím pána poslanca Hanzela, aby netelefonoval v rokovacej sále. Pán poslanec Miššík, uveďte návrh uznesenia.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča prijať správu o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii (tlač 241) a vziať ju na vedomie.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o správe o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii, ktorú pán spoločný spravodajca po prerokovaní odporúča, aby Národná rada vzala predloženú správu s konkrétnymi opatreniami na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 70, proti 36, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi.

    Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uviedol hlasovanie k prerokovanému

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002

    a prosím, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Áno, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec Ďaďo s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky. A súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, on navrhol doplniť bod D tohto uznesenia s tým, že žiadame predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002 na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci september.

    A ešte chcem uviesť, že pán podpredseda vlády a minister financií sa vyjadril v takom zmysle slova, že tento návrh je konštruktívny. A taktiež aj ja som sa vyjadril, že ide o konštruktívny návrh. Tak dajme o tom teraz hlasovať, o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, pán predseda.

  • Ide o návrh pána poslanca Ďaďa.

  • Pán predseda, môže byť tento návrh pána poslanca Ďaďa súčasťou návrhu záverečného uznesenia o prerokúvanej správe?

  • Áno, pán predseda. Keby sme prijali tento návrh, tak bude tvoriť súčasť návrhu pod bodom D.

  • Pán poslanec Ďaďo, súhlasíte s takýmto postupom? Pán poslanec Hanzel, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja chcem len poďakovať, že ste ma upozornili na to, že som telefonoval, ale chcem povedať, že som telefonoval, pán predseda, kvôli vám, lebo dnes od 9.00 hodiny sme tu čakali, aby sme hlasovali. O 10.00 hodine sme to znovu posúvali, o 11.00 hodine sme to posúvali...

  • Pán poslanec Farkas, prosím, uveďte hlasovanie.

    Pán poslanec, to je mimo prerokúvaného programu. Nemáte čo telefonovať v rokovacej sále. Neospravedlňujte svoje porušenie rokovacieho poriadku. Hlasujeme.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Ďaďa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 100, proti 2, zdržalo sa 29, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Farkasovi.

  • Ešte budeme hlasovať o návrhu uznesenia, pán predseda...

  • K správe o plnení štátneho rozpočtu...

  • ... k správe o plnení štátneho záverečného účtu. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia s tým doplnkom, ako sme hlasovali teraz.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 93, zdržalo sa 41.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Farkas je spoločným spravodajcom aj pri prerokúvaní bodu programu správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Prosím, pán poslanec, aby ste uviedli najskôr hlasovanie k správe Najvyššieho kontrolného úradu. Prepáčte.

    Tak budeme najskôr hlasovať o

    správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh uznesenia.

  • Áno, pán predseda. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, v ktorom

    a) konštatujeme príjmy štátneho rozpočtu, výdavky štátneho rozpočtu za I. štvrťrok a schodok štátneho rozpočtu a

    b) berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 2003.

    Nech sa páči, pán predseda, dajte o tomto návrhu uznesenia Národnej rady hlasovať. Tento návrh je súčasťou spoločnej správy 274a.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 82, proti 30, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Farkasa, ktorý bol včera namiesto neprítomného pána poslanca Hurbana tiež spravodajcom pri prerokúvaní

    správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002,

    aby ako poverený a splnomocnený spravodajca Národnej rade preniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady. V rozprave vystúpil pán poslanec Vážny s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a predložil návrh uznesenia Národnej rady v dvoch bodoch a včera som sa vyjadril, že navrhujem hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne.

    Dovoľte mi, aby som navrhol prvé hlasovanie o tomto prvom bode jeho návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky do 30 dní predložiť správu vlády atď.

    Chcem sa opýtať pána kolegu Vážneho, či trvá na svojom návrhu, lebo tento návrh sme prakticky pred minútou odsúhlasili v lepšej formulácii pri hlasovaniach o návrhu pána poslanca Ďaďa, ktorý navrhol, že pán premiér bude vystupovať v pléne Národnej rady s touto problematikou na septembrovej schôdzi.

  • Pán poslanec Vážny, prosím, aby ste sa vyjadrili k pripomienke.

  • Netrvám, môžeme to stiahnuť.

  • Pán poslanec Vážny netrvá na hlasovaní o podanom pozmeňujúcom návrhu. Prosím, pán poslanec, pán predseda.

  • O jeho druhom návrhu, pán predseda Národnej rady, nemôžem dať ani hlasovať. Pýtam sa pána poslanca Vážneho, či trvá na tom, aby sme hlasovali o jeho druhom návrhu.

  • Netrvám, dohodli sme sa, že budeme riešiť inak tento problém.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať teraz o návrhu uznesenia tak, ako bol predložený pánom poslancom v písomnom vyhotovení z gestorského výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada berie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002 na vedomie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 88, proti 7, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom bode programu, ktorým je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002,

    ktorého predkladateľom bol pán minister financií a spravodajcom gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu jeho predseda výboru pán poslanec Farkas. Návrh uznesenia k správe o menovom vývoji ste dostali ako spoločnú správu gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas, prosím, aby predniesol návrh záverečného uznesenia. Pán poslanec Farkas.

  • Áno, pán predseda. Prednesiem návrh uznesenia v takom zmysle slova, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji za rok 2002.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2002 na vedomie. Pán predseda Farkas, prosím, aby ste hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 78, proti 8, zdržalo sa 48.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, ktorý bol poverený ako spravodajca pri prerokúvaní

    ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002,

    aby ako poverený spravodajca predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som prečítal uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ročnej správy Exportno-importnej banky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 atď. schvaľuje ročnú správu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002, ktorá vykazuje výnosy vo výške 659 455 000 korún, náklady vo výške 521 278 000 korún a bilančný rozdiel 138 177 000 korún.

    Pán predseda, môžete dať hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré odporúča gestorský výbor prostredníctvom spoločného spravodajcu pána poslanca Komlósyho Národnej rade prijať. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste sa sústredili na rokovanie Národnej rady a nevyrušovali ostatných poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 82, proti 10, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Biroša, ktorého poveril gestorský výbor ako spoločného spravodajcu pri prerokúvaní

    návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002,

    aby odporučil Národnej rade návrh na prijatie uznesenia k prerokúvanej správe. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 tak, ako to máte predložené v tlači 249.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré máte v písomnej forme vyhotovené ako tlač 249 k správe o hospodárení s fondmi a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 72, proti 24, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Birošovi.

    Poprosím pána poslanca Novotného, aby ako spoločný spravodajca k prerokúvanému bodu programu

    návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002

    uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia, ktoré pripravil gestorský výbor pre zdravotníctvo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 (tlač 230).

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) konštatuje, že návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 bol predložený v súlade s § 22 ods. 3 zákona č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni,

    b) schvaľuje účtovnú závierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 s tým, že celková tvorba fondov a výdavkov, použite fondov bolo takéto – číselné hodnoty máte uvedené v návrhu uznesenia, ktorý je prílohou spoločnej správy.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, hlasujeme o návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Novotný.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 70, proti 22, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Novotnému.

    Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako spoločná spravodajkyňa predniesla návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu k

    návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2002,

    ktorý sme včera prerokovali. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh uznesenia Národnej rady k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2002, ktorú máte ako tlač 200. Návrh uznesenia znie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu a

    b) schvaľuje účtovnej závierku Sociálnej poisťovne za rok 2002 s tým, že tvorba fondov a výdavkov je taká, aká je predložená písomne v návrhu, ktorý ste dostali.

  • Pani poslankyňa, poslanci majú návrh uznesenia vyhotovený písomne, môžeme dať hlasovať s odporúčaním gestorského výboru návrh uznesenia tak, ako je predložený, schváliť. Prosím. Áno, pani poslankyňa?

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujem o návrhu uznesenia k prekúvanému návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za... Pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 100, proti 10, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu účtovnej závierky o činnosti Sociálnej poisťovne za rok 2002.

    Teraz poprosím pána poslanca Reháka, ktorý bol poverený ako spravodajca k prerokúvanému bodu

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002,

    aby ako spoločný spravodajca uviedol návrh hlasovania k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec Rehák.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. 6. 2003 k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002. Pre vašu informáciu tlač 250.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaných návrhoch výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 vo vláde Slovenskej republiky, vo výboroch a v pléne Národnej rady Slovenskej republiky schvaľuje v súlade s § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002, ktorá vykazuje príjmy vo výške 163 723 mil. Sk, výdavky vo výške 162 312 mil. Sk.

    To je z mojej strany všetko. Pán predseda, môžete dať hlasovať o predloženom uznesení.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k prerokovanému bodu návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 69, proti 29, zdržalo sa 29, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Reháka, aby uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu

    návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 26. 6. 2003 k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 (tlač 251).

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky, vo výboroch a v pléne Národnej rady podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002, ktorá vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 124 566 000 Sk.

    Môžete dať, pán predseda, hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tak, ako ho predniesol pán poslanec Rehák k správe ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2002. Hlasujeme, pani poslankyňa Belohorská.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 70, proti 30, zdržalo sa 32, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím teraz technikov, aby zistili dôvod poruchy na hlasovacom zariadení pani poslankyne Plhákovej, ktorá bola reklamovať, že jej náhradná karta je nefunkčná, aby odstránili chybu.

    Pán poslanec Galbavý, správajte sa slušne.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Páni, môžeme pokračovať v hlasovaní? Áno.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, aby uviedla návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 2002 (tlač 236).

    Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 2002. Návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky

    a) konštatuje, že výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 2002 bola predložená v súlade s § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky;

    b) schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej závierky za rok 2002 s tým, že zdroje, výdavky a bilančný rozdiel máte uvedený v písomnom návrhu.

    Pán predseda, skončila som, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k návrhu ročnej účtovnej závierky Národného úradu práce tak, ako ho predložila pani poslankyňa Navrátilová. Hlasujeme.

    Pán poslanec Galbavý, netelefonujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 80, proti 13, zdržalo sa 37, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej.

    Teraz prosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby ako poverená spravodajkyňa uviedla návrh uznesenia k prerokúvanej

    výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2002,

    ktorý prerokúvame ako tlač 247. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 247a.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2002, predloženú podľa § 4 písm. e) zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2002, ktorý prerokúvame ako tlač 247. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 95, proti 13, zdržalo sa 23, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, ktorého poveril gestorský výbor, aby predniesol návrh uznesenia k

    správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002,

    ktorú sme prerokovali ako tlač 255. Prosím o návrh záverečného uznesenia k prerokúvanej správe úradu, pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhované uznesenie k správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002.

    Národná rada schvaľuje správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002 tak, ako je uznesenie uvedené v prílohe spoločnej správy (tlač 255a).

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 75, proti 34, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím teraz opäť pani poslankyňu Rusnákovú, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o odporúčaní a o návrhu uznesenia gestorského výboru k

    výročnej správe o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej závierky za rok 2002.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem pekne. Návrh uznesenia znie:

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa § 10 ods. 4 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú závierku za rok 2002.

    Ďakujem.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k prerokúvanému bodu programu výročnej správy o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnej účtovnej závierky Fondu detí a mládeže za rok 2002.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 89, proti 31, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby uviedla návrh hlasovania k informácii o prerokovaní

    petície vo výbore pre sociálne veci a bývanie proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv.

    Pani poslankyňa Navrátilová, prosím o návrh uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k petícii proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv

    a) konštatuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, vyjadrili svoj názor a stanovisko aj k požiadavkám občanov uvedeným k petícii proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv,

    b) berie na vedomie petíciu proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcu sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv.

    Pán predseda, skončila som, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia gestorského výboru, ktorý prerokoval petíciu občanov Slovenskej republiky k novele Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 103, proti 12, zdržalo sa 17, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím, aby sme hlasovali o

    informácii, ktorú včera predniesol v Národnej rade pán minister kultúry Slovenskej republiky, ktorý nás informoval o zabezpečení plynulej dostavby nového areálu Národného divadla v roku 2004 a harmonograme začatia rekonštrukcie Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, schválených vládou Slovenskej republiky v roku 2002.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie informáciu ministra kultúry na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 115, proti 1, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie

    informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o realizácii článkov dotýkajúcich sa kultúry v platných medzivládnych zmluvách Slovenskej republiky za rok 2000 – 2002,

    ktorú pán minister včera Národnej rade Slovenskej republiky predniesol. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktorým Národná rada predmetnú informáciu ministra zahraničných vecí berie na vedomie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 85, proti 4, zdržalo sa 34, nehlasovalo 13.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte minulý týždeň sme prerokovali na neverejnom rokovaní správu o činnosti Slovenskej informačnej služby a správu o činnosti Vojenského spravodajstva.

    Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme na verejnom rokovaní prijali uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu o správe, resp. uznesenie o prerokovanej

    správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2002,

    aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2002. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 72, proti 40, zdržalo sa 18, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada k správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2002 schválila.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2002,

    ktorým Národná rada berie na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2002. Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu uznesenia tak, ako ho máte predložené písomne a rozdané v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 78, proti 29, zdržalo sa 23, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, včera v rámci prerokúvania bodov programu správy a informácie sme pre neprítomnosť pána predsedu pre financie, rozpočet a menu neprerokovali

    informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci.

    ... a politických hnutí za rok 2002.

    Materiál ste dostali ako tlač 260.

    Využijem teraz ešte čas do obedňajšej prestávky a požiadam pána predsedu výboru, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania materiálu vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ku ktorému gestorský výbor predložil aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý máte ako tlač 260a.

    Prosím teraz pána predsedu, aby návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako pán predseda naznačil, včera som nemohol byť prítomný, ale nie z vlastných dôvodov alebo z vlastnej viny, ale musel som obhajovať niektoré stanoviská Slovenskej republiky z hospodárskej oblasti na niektorom z tých stretnutí, ktoré musíme absolvovať v týchto dňoch.

    Každoročne Národná rada Slovenskej republiky prerokúva podľa § 18 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov tzv. informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí. V zmysle povereného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1128 z 31. októbra 2000 náš výbor ako gestorský výbor prerokoval uvedenú informáciu aj za minulý rok.

    Výbor sa s danou problematikou zaoberal dvakrát. Na svojom zasadnutí dňa 23. apríla 2003 výbor prerokoval tzv. priebežnú informáciu a na tomto zasadnutí výbor posudzoval, či môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nášho prijatého uznesenia vyplatiť ročnú splátku štátneho príspevku na činnosť a príspevok na mandát na rok 2003. Náš výbor uznesením č. 76 z 23. apríla 2003 súhlasil s vyplatením štátneho príspevku tým stranám, ktoré v roku 2002 získali vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky viac ako 3 % platných hlasov. Chcem pripomenúť, že vo volebnom roku 2002 vznikol nárok na:

    1. príspevok za hlasy 10 stranám vo výške 60 000 Sk za každý získaný platný hlas, v tom bolo 7 parlamentných strán a 3 neparlamentné strany. Tento príspevok sa vypláca len v roku konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky;

    2. príspevok na činnosť 13 stranám vo výške jednej ¼ príspevku za hlasy ročne počas volebného obdobia. V tomto bolo 7 parlamentných strán, 3 neparlamentné strany a 3 neparlamentné strany, ktoré získali hlasy za voľby konané ešte v roku 1998;

    3. Príspevok na mandát 11 stranám vo výške 500 000 Sk za jeden mandát za rok. V tom bolo 7 parlamentných strán...

  • Ruch v sále.

  • ... 4 parlamentné strany. Na základe už spomenutého uznesenia zo dňa 23. apríla 2003 som oznámil listom z 29. apríla 2003 Ministerstvu financií Slovenskej republiky, že môže vyplatiť ročnú splátku štátneho príspevku za rok 2003 vzhľadom na to, že všetky politické strany a hnutia splnili všetky kritériá, aby takýto príspevok im bol vyplatený. Príspevok na mandát SDKÚ, teda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, Strane maďarskej koalície, Kresťanskodemokratickému hnutiu, Aliancii nového občana, strane Smer, neskôr Komunistickej strane Slovenska a Hnutiu za demokratické Slovensko;

    4. príspevok na činnosť Pravej Slovenskej národnej strane, Slovenskej národnej strane a Hnutiu za demokraciu.

    Výbor na svojom ďalšom zasadnutí 6. júna 2003 prerokoval celkovú informáciu. V prijatom uznesení konštatoval, že zo 117 registrovaných subjektov 72 politických strán a politických hnutí správu predložilo, 26 ich nepredložilo a 19 politických strán a politických hnutí má adresu neznámu, nepresnú. To znamená, že v registrácii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je stále pôvodná adresa, na ktorej sa príslušní predstavitelia týchto strán nezdržiavajú a poštu nepreberajú.

    Keď sme vykonali analýzu už spomenutých 72 predložených správ, zistili sme, že je to len 61 % z celkového počtu, ale zároveň z predložených správ 29 politických strán a hnutí nevykázalo za rok 2002 žiadny príjem a výdavok finančných prostriedkov a zároveň nevlastnia ani hnuteľný a nehnuteľný majetok. Z celkového počtu to predstavuje 24,7 % a to je vážny signál pre nás pred tvorbou nového právneho poriadku alebo právneho rámca pre politické strany a politické hnutia.

    Situácia ukazuje, že by bolo vhodné oslobodiť strany a hnutia od platenia správnych poplatkov alebo ich maximálne znížiť. Mám predovšetkým na mysli poplatky, ktoré treba zaplatiť hlavne pri ich likvidácii a výmaze z registra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Teraz za výmaz je správny poplatok vo výške 3 000 Sk, ale niektoré strany a hnutia, ktoré sú zaregistrované na ministerstve financií a ministerstve vnútra, vskutku nemajú ani 3 000 Sk na zaplatenie poplatku za výmaz z tohto registra.

    Vážený pán predseda, vychádzajúc z toho, že odbila už dvanásta hodina, ďalej nechcem pokračovať a ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru za uvedenie správy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Pán poslanec Farkas! Pán poslanec Farkas! Pán poslanec Farkas a Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali rokovaciu sálu. Sadnite si na miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči, pán poslanec, sadnite si.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou predloženej správy, ale prosím, aby ho pán predkladateľ a predseda výboru pre financie, rozpočet a menu ešte raz poslancom uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec. Ešte predtým, pán poslanec Kaliňák. Nie? Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda. Vychádzajúc z toho, že návrh uznesenia je na dve strany, tak dúfam, že nemusím to všetko prečítať. Všetko sme zapracovali do návrhu uznesenia, po a) konštatujeme niektoré údaje, po b) berieme na vedomie informáciu, po c) odporúčame Národnej rade tiež zobrať na vedomie a predsedovi Národnej rady zverejniť informáciu o predložených výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 2002.

    Žiadam vás, aby ste dali o tom hlasovať, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k správe o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 2002 tak, ako ho uviedol pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Prosím pána poslanca Brocku, aby netelefonoval v rokovacej sále, aj pána poslanca Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 113, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, pán poslanec Kaliňák a pán poslanec Farkas chcú požiadať o slovo. Pán poslanec Kaliňák.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poprosiť iba členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že dnes o 13.30 hodine je zasadnutie výboru v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Výbor pre obranu a bezpečnosť bude mať rokovanie o 13.30 hodine.

    Pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. A výbor pre financie, rozpočet a menu bude mať rokovanie o 10 minút v našej rokovacej miestnosti.

  • Výbor pre financie, rozpočet a menu bude mať rokovanie o 12.15 hodine.

    Chcem vás informovať, že zástupcovia vidieckeho parlamentu pozývajú všetkých pánov poslancov na prezentáciu svojej činnosti, ktorá bude ihneď po prerušení 13. schôdze na obedňajšiu prestávku, to znamená teraz.

    Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na členov vlády.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.12 hodine.

  • Piaty deň rokovania

    13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí, ktoré páni poslanci položili členom vlády včera do 12.00 hodiny.

    Prosím teraz pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby informoval pánov poslancov, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, ak sa rozhodne sám odpovedať za neprítomných členov vlády, aby informoval Národnú radu o svojom rozhodnutí.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pána Prokopoviča bude odpovedať pán minister Gyurovszky, namiesto ministra Simona minister László Miklós a pán minister Nemcsics, ani Lipšic nemajú otázky.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré, pán premiér, položili páni poslanci vám. Prvá z položených otázok je otázka pani poslankyne Masácsovej, ktorá sa vás pýta: „Vážený pán predseda vlády, v túto nedeľu bude sprístupnený tunel pod Braniskom. Ako hodnotíte priebeh a význam tejto stavby?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa, myslím si, že význam tejto stavby je veľký v tom najširšom zmysle slova, ale možno aj v tom užšom, povedzme, v technickom zmysle slova. To, v čom vidím najväčší význam tejto stavby, spočíva v skutočnosti, že prepojí Šariš s ostatným Slovenskom omnoho bezpečnejším spôsobom, ako je to dosiaľ, keď autá musia zdolávať kopec po kopci. Vieme veľmi dobre, koľko dopravných nehôd sa tam každoročne odohrá. Vieme rovnako, že touto alternatívou dôjde k veľkým úsporám pohonných hmôt, času, ale v končenom dôsledku ten význam vidím v tom, že Šariš a východné Slovensko sa stane investične atraktívnejším. Samozrejme, tunel bude slúžiť najmä motoristom občanom, ktorí ho vlastne v konečnom dôsledku zaplatia, lebo je to veľká stavba a, samozrejme, stavba aj veľmi drahá.

    Význam tunela Branisko vidím aj v tom, že je to prvá investícia takéhoto druhu, prvý tunel z celej série tunelov, ktoré budú na slovenskej diaľničnej sieti po skompletizovaní alebo dobudovaní. A táto skúsenosť je nesmierne cenná. Je to tunel dlhý okolo 5 km, je vedený v zložitých geologických podmienkach. Pamätám si, keď sa táto myšlienka rodila v rokoch 1991, 1992, že tam boli vykonávané zložité geologické prieskumy, lebo boli indície, že je tam nebezpečie veľkého množstva vody a mnohé ďalšie.

    Tak si myslím, že význam tejto stavby spočíva aj v tom, že si to vyskúšali naostro aj projektanti, aj stavbári, aj baníci z Prievidze, aj z Banských stavieb, aj z iných slovenských veľkých firiem, pretože drvivá väčšina všetkých tých zákazok, prác, ktoré sú neraz veľmi unikátne a špecifické, pochádza z našich slovenských firiem. A to sa potom, samozrejme, zúročí pri celej ďalšej dokompletizácii, ktorá ešte stojí pred nami.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nie.

    Druhú otázku pánovi premiérovi položila pani poslankyňa Zuzana Plháková a otázka znie: „Aký je stupeň bezpečnosti tunela Branisko? Nemali aj bezpečnostné kritériá vplyv na predĺženie termínu ukončenia tunela?“

  • Skôr ako budem odpovedať, som si len tak jedným okom všimol, že nebeží čas. Nieže by ma to vyrušovalo, rád sa budem s vami veľmi dlho rozprávať, len sa obávam, aby som sa vám neprejedol. Ale už ide.

  • Smiech v sále.

  • Takže, to som mal taký „foršus“ na tú prvú otázku.

    K tej druhej otázke. Áno, myslím si, že bezpečnostné kritériá mali vplyv na predĺženie výstavby tunela. Je to pravdivý postreh alebo objektívny postreh, pretože hlavne po skúsenostiach vo viacerých európskych cestných tuneloch, napríklad cez kopec Mont-Blanc alebo Gotthard, alebo naposledy Tauern, bolo jasné, že je potrebné omnoho výraznejším spôsobom vsadiť na zabezpečovacie signalizačné a iné bezpečnostné opatrenia pre prípad, že by sa, nedajbože, takáto nehoda stala aj na Branisku.

    Čiže na základe týchto udalostí bola zriadená multidisciplinárna komisia expertov, ktorá pôsobí pri Organizácii Spojených národov a v tejto skupine expertov má zastúpenie aj Slovenská republika. Skupina v záverečnej správe odporučila dodržanie istých zásad, ktoré by pomohli zabezpečiť bezpečnejšie, istejšie prevádzkovania tunelov. A odporúčania tejto skupiny sme potom premietli, samozrejme, aj do Braniska.

    Teda na druhú časť vašej otázky sa dá jednoznačne odpovedať, že áno, ale, samozrejme, je to v záujme bezpečnosti, v záujme záchrany životov v prípade takýchto nehôd alebo havárií.

    A keď sa pýtate, aký je stupeň bezpečnosti tunela, tak by som chcel v prvom rade povedať, že odpoveď pomerne exaktne je ťažké hľadať, pretože stupeň bezpečnosti tunelov zatiaľ nebol medzinárodne definovaný. Ale jednoznačne môžem povedať aj na základe toho, ako som odpovedal na druhú časť vašej otázky, že to, čo sme Branisku dať mohli, tak sme mu dali. A ten stupeň bezpečnosti je dnes podľa môjho názoru maximálny.

  • Doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Ďakujem.

    Tretiu otázku pánovi premiérovi položil pán poslanec Tibor Tóth: „Ktorý z variantov prepojenia Košíc a Bratislavy diaľnicou, resp. rýchlostnou komunikáciou je podľa vás najoptimálnejší?“

  • Táto otázka je nesmierne aktuálna, pretože dnes vláda rozhodovala a hľadala odpoveď na túto otázku. Takže je to rozhodnutie staré asi len 2 hodiny a môžem vám oznámiť, že Slovensko bude mať diaľničný ťah, tak ako ho poznáte pod označením D1. To znamená Bratislava – Trnava – Piešťany - Považie - Vysoké Tatry – Branisko – Prešov - Košice. Toto je D1 a ďalej potom potenciálne v jeden deň raz aj k ukrajinskej hranici s tým, že potom je, myslím, rovnako známy, tuším, D3. Je to úsek zo Žiliny cez Kysuce na priechod Skalité - Zwardoň do Poľskej republiky. Toto je diaľničná magistrála alebo základná štruktúra diaľničnej siete Slovenskej republiky. Toto dnes vláda potvrdila.

    Na druhej strane sa v našich rozhodnutiach objavuje aj silný akcent na to, aby sme nezabúdali ani na rýchlostné komunikácie. Zjednodušene, trošku zjednodušene by som povedal, že jedna má označenie R1, to je z Trnavy cez Nitru do Banskej Bystrice a druhá má R2, to je zo Zvolena alebo ešte presnejšie z Trenčína cez Žiar nad Hronom do Zvolena a potom ďalej do Košíc.

    Dnes sme rozhodli, že v rokoch 2004, 2005 a 2006 príspevky zo štátneho rozpočtu podelíme 60 % na diaľnicu D1 a 40 % na rýchlostné komunikácie. A ešte aj v tom pomere, keďže máme záujem, aby sa proporcionálne rozvíjali regióny, dáme z tých 40 % 25 % na R1, to znamená, na kompletizovanie po Banskú Bystricu a 15 % na R2, to sú obchvaty Oždian a ešte niektoré ďalšie stavby. Samozrejme, technicky, myslím si, že inžinieri, projektanti a stavbári budú postupovať tak, aby to neboli nejaké nezmyselné parciálne úseky, ale logické ucelené stavby, ktoré budú čiastočne aj pomáhať obchvatom miest alebo prevádzke motorových vozidiel.

    No a napokon sme prijali ešte aj uznesenie, že do 1. novembra tohto roku je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií povinné zabezpečiť rozbeh projektových prác na najjužnejšiu magistrálu. Neviem, či sa nevolá R3, a to je z Bratislavy cez Šamorín a Nové Zámky a potom priamo do Lučenca. Čiže do 1. novembra je ministerstvo povinné začať už projektové práce, lebo tá cesta nie je vôbec pripravená.

    Čiže, aby som to zhrnul, myslím si, že dnes máme celkom jasno, budeme naďalej urýchľovať dokončenie diaľnice. Dali sme si ambiciózny cieľ, do roku 2010 spojiť Branisko s Bratislavou. Aby som nehovoril príliš dlho, rozhodli sme sa, že okrem peňazí zo štátneho rozpočtu budeme tam orientovať peniaze európskych fondov, štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, ale aj prostriedky súkromných zdrojov. Minister dopravy a iní členovia vlády už rozbehli intenzívne rokovania o zapojení aj súkromných peňazí do výstavby diaľničnej siete. Ale rovnako nebudeme brániť, ak sa nájde súkromný investor a bude investovať, povedzme, do R2, to znamená Zvolen – Košice, alebo do R3 a to je tá južná magistrála Bratislava - Nové Zámky - Lučenec.

    Ak sa súkromný investor presvedčí, že peniaze sú návratné, vláda tomu nebude brániť.

    Takže zhrniem a podčiarknem, ide v zásade o tri tepny. Tá prvá je diaľničná, tie druhé dve sú rýchlostné a týkajú sa stredu Slovenska, to znamená Bratislava – Trnava – Nitra - Banská Bystrica a potom Zvolen – Košice. A tá tretia je južná, ktorá by mala pomôcť najjužnejším mestám, ktoré sa nachádzajú na Žitnom ostrove a v okolí, skrátka medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Lučencom.

  • Pán poslanec, využijete možnosť doplnenia otázky? Ďakujem.

    Ďalšiu otázku vám, pán premiér, položila pani poslankyňa Navrátilová a pýta sa:

    „Vážený pán predseda vlády, v nedeľu sa otvára tunel pod Braniskom. Ako súvisí táto stavba s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prijatým vládou Slovenskej republiky?“

  • Vážená pani poslankyňa, tu si dovolím byť veľmi stručný, lebo aj z toho, čo som už dosiaľ povedal, je, myslím si, celkom jasné, že Branisko zatiaľ v polovičnom profile je súčasťou slovenskej diaľničnej siete medzi hranicou slovensko-ukrajinskou a hlavným mestom nášho štátu.

    Takže je to organická, veľmi významná súčasť budovanej slovenskej diaľničnej siete.

  • Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, chcete využiť možnosť doplňujúcej otázky?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Pataky sa pýta, pán premiér: „Ako hodnotíte fakt, že tunel Branisko bude otvorený v termíne, ktorý bol stanovený na prvom kontrolnom dni po nástupe tejto vlády? Všetky doterajšie termíny boli totiž nesplnené!“

  • Pán premiér, prepáčte, vidím, že pán poslanec Pataky nie je prítomný. Ja som si to nevšimla, prepáčte.

  • Aj keď sa ho Branisko najviac dotýka.

  • Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Masácová:

    „Aký význam pre región východného Slovenska bude mať otvorenie tunela pod Braniskom?“

  • Smiech a potlesk.

  • Ponúkam pani poslankyni dohodu o porozumení, že som už na túto otázku odpovedal.

  • Ďakujeme pekne. Pán poslanec Bódy sa vás pýta, pán premiér, otázka znie: „Vážený pán premiér, už túto nedeľu bude slávnostne sprístupnený tunel pod Braniskom. Dočkáme sa počas tohto volebného obdobia ukončenia aj iných významných diaľničných úsekov alebo rýchlostných ciest?“

  • Áno, vážený pán poslanec, myslím si, že sa dočkáme viacerých významných úsekov. Najlepšie bude, ak pán minister dopravy, ja ho o to požiadam, vám v písomnej forme predloží celkom aktualizovaný plán, tak ako budeme dokončievať niektoré stavby v líniách, ktoré som naznačil. Lebo nepochybne v tomto volebnom období ukončíme také významné úseky diaľničnej siete, ako je od Ladiec cez Sverepec, Vysolaje až, povedzme, po Považskú Bystricu, veľmi významný považský úsek slovenskej diaľničnej siete. Dokončíme obchvat Čadce napríklad a dotiahneme sa na slovensko-poľskú hranicu, aby sme sa mohli napojiť s poľskou diaľničnou sústavou.

    Myslím si, že v tomto volebnom období významným spôsobom prepojíme aj diaľnicu, ktorá končí dnes pri obci Hybe pri Vysokých Tatrách a tunel, na ktorý sa dnes tak často pýtate. Tam sú tri úseky Mengusovce, Jánovce až po Behárovce. Jeden z tých troch úsekov chceme stavať z Kohézneho fondu a máme záujem, aby v tomto volebnom období sme Vysoké Tatry prepojili s Braniskom.

    Ale rád by som vašu pozornosť upriamil aj na to, že máme v pláne niektoré bodové stavby medzi Zvolenom a Košicami. A čo je najdôležitejšie, včera som sa presvedčil, keď som sa vracal z Tálov do Bratislavy, v akom vysokom štádiu je cesta medzi Hronským Beňadikom a Žiarom nad Hronom. Nepochybne v tomto volebnom období ukončíme tejto významný úsek cesty, ktorý bude znamenať obchvat Novej Bane, Žarnovice a to bude už úplne iná kvalita.

    Čiže napríklad aj tento úsek bude hotový.

  • Pán poslanec Zoltán Horváth sa pýta: „Dosiaľ sa výstavba diaľnic na Slovensku financovala výlučne zo štátneho rozpočtu. Prečo je podľa vás, pán premiér, nevyhnutné zapojiť do tohto procesu aj súkromný kapitál?“

  • Myslím si, pán poslanec, preto, lebo čas sú peniaze. Z jednej strany niektorým štátom sa investícia súkromného kapitálu nevyplatila. Ukázala sa ako nevýhodná, viď Györ – Budapešť alebo aj niektoré úseky v Českej republike. Musíme byť veľmi opatrní a netreba mať veľké oči, že sa celá investícia splatí iba motoristami. Ale v našom projekte uvažujeme so splátkovým kalendárom až na 20 rokov. Nemaľujeme si veľké oči, lebo vieme, že iba časť týchto prostriedkov si investor vráti z mýta a druhú časť budeme splácať z verejných zdrojov. Teda ten model je reálny, a preto máme odvahu požičať si až takú čiastku, ako sa o nej v materiáli hovorí, niekoľko desiatok miliárd korún.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Miššík: „Vážený pán predseda vlády, maďarský parlament prijal v pondelok zákon o zahraničných Maďaroch. V čom vidíte problém tohto zákona z hľadiska Slovenskej republiky?“

  • Problém tohto zákona, vidím, pán poslanec, v tom, že ak by bol realizovaný, tak ako je napísaný, zavádzal by exteritoriálne účinky na území Slovenskej republiky, pričom Maďarská republika nemá súhlas štátu, ktorého sa tieto exteritoriálne účinky týkajú.

    Z toho dôvodu, že Maďarská republika schválila pôvodný zákon bez nášho súhlasu, tento týždeň v pondelok parlament Maďarskej republiky novelu tohto zákona bez nášho súhlasu, je zjavné, prečo aj včera, povedzme, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa vyjadrilo tak, ako sa vyjadrilo. Bolo by nesmierne nepríjemné, keby boli delení občania tohto štátu len preto, že dajú svoje deti do škôl s takým alebo onakým vyučovacím jazykom. A, samozrejme, museli by sme tomu brániť.

    Ale na strane druhej máme eminentný záujem na posilňovaní aj kultúrnej identity, aj skvalitňovaní výučby v jazykoch národnostných menšín. Vláda Maďarskej republiky to veľmi dobre vie. A preto aj v dnešnom vyhlásení, ktoré prijala vláda, sme povedali, že bolo by veľmi nemúdre, keby k takým účinkom začalo dochádzať a my by sme im museli brániť. Ale bolo by múdre, žiaduce a ja si to veľmi želám a vyzývame partnerov z Maďarskej republiky, aby sme riešili všetky takéto praktické otázky európskym štýlom v rámci Základnej slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy, ktorú sme podpísali v roku 1995. Máme na to nástroje, zmiešané komisie. Povedal som to viackrát, povedal som to včera na politických rokovaniach Koaličnej rady, povedal som to vo vláde, poviem to rád aj v Národnej rade Slovenskej republiky, že nech vláda Maďarskej republiky pomenuje vecný problém, že chce podporovať napríklad školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo vzdelávanie a do 24 hodín zabezpečím účasť slovenskej časti zmiešanej komisie. Nech rokujú na báze dokumentu, ktorý uznáva aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aj ostatné európske inštitúcie, a to je Základná medzištátna zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

  • Pán premiér, ako hodnotíte potom prácu našich poslancov v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, lebo v poslednom období sa tam odohralo dosť vecí.

  • Sledoval som počínanie poslancov našej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Je mi ľúto, že ste neboli celkom jednotní, lebo si myslím, že predsa len je záujmom všetkých nás, ktorí sme ústavní činitelia, aby sme chránili aj európske štandardy, aj zvrchovanosť nášho štátu. Ale čo ma nesmierne teší, je vystúpenie vedúceho skupiny pána poslanca Béreša. Poviem otvorene v tejto sále, aj vystúpenie pána poslanca Fica som si všimol, aj jeho vystupovanie vo výbore, aj na pléne Parlamentného zhromaždenia. Chcem oceniť počínanie poslanca Fica a všetkých členov delegácie v Parlamentnom zhromaždení, ktorí chránili národné a štátne záujmy, ale aj dobré spolunažívanie všetkých spoluobčanov Slovenskej republiky, lebo mi na tom veľmi záleží.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán premiér. Uplynul časový limit určený na odpovede predsedu vlády.

    Budeme pokračovať otázkami, ktoré páni poslanci položili členom vlády.

    Pán poslanec Róbert Madej sa obrátil na ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona s otázkou: „Pán minister, prepustenie 3 000 zamestnancov a ich znovuzamestnanie v súkromnej sfére je prvým dôkazom privatizácie obslužných činností v podniku Lesy, š. p. Komu táto činnosť prinesie osobný prospech?“

    Pána ministra Simona zastupuje pán minister Miklós. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Simona.

    Transformácia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky má niekoľko etáp. Významná je práve prebiehajúca etapa analýz, ktorá sa zaoberá skúmaním vnútorného a vonkajšieho prostredia tohto štátneho podniku. Po nej bude nasledovať etapa definovania cieľového obrazu a scenárov vývoja transformácie, až potom sa stanovia štruktúry budúcej spoločnosti, s čím budú súvisieť zmeny v organizačnej štruktúre a tým aj vyplývajúce počty zamestnancov v tejto štátnej akciovej spoločnosti.

    V tomto období sa preto nedá presne stanoviť, ako sa zmení súčasná štruktúra zamestnancov štátneho podniku. V každom prípade však prebieha zmena formy organizácie hlavných výrobných činností, pričom sa zväčšuje podiel prác, lesná ťažba, približovanie dreva, zakladanie a pestovanie lesa, čo je viazané na malých a stredných podnikateľov. Teda práce tohto charakteru sa budú vykonávať dodávateľským spôsobom, čo je štandardná metóda vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch. Tento spôsob je efektívnejší, znižuje výrobnú a správnu réžiu v štátnom podniku a je aj transparentnejší, pretože zákazky sa získavajú verejnou súťažou.

    Tento proces sa nezačína teraz. Začal sa už vlastne vznikom štátneho podniku v roku 1999, no bol v rôznom stupni využitia. Niektoré odštepné závody majú takýmto spôsobom organizované už dnes dodávky prác až na 70 %. Nám sa podarilo v krátkom čase dosiahnuť, že sa tento osvedčený spôsob rozširuje na všetky odštepné lesné závody a princíp klientelizmu pri obstarávaní takýchto zákaziek sa zmenil na transparentný výberový spôsob. Preto hovoriť o skrytej privatizácii bolo možné v minulosti. Dnes je to progresívny spôsob dosahovania lepších ekonomických výsledkov a podpory malého a stredného podnikania. Sme radi, že nielen verejnosť, ale aj odborníci v parlamente a na univerzitách jasne rozlišujú pojem privatizácia v lesníctve, ktorý sa nedotýka predaja lesných pozemkov štátu, ale obslužných činností. Je to v čase, keď sa rozsah lesnej výroby nemení, ale dochádza k zosúladeniu sociálno-ekonomickej funkcie lesa s verejnoprospešnými funkciami.

    Toľko odpoveď pána ministra Simona.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že tu osobne pán minister Simon nie je prítomný, tak si dovolím len krátke konštatovanie a vyslovenie istej obavy, že úžitok pri predaji dreva a pri ťažbe dreva už nepôjde štátu, ale možno súkromným spoločnostiam. Takže len toľko. Ale v prípade, že na budúcej hodine otázok bude pán minister Simon osobne prítomný, podám túto otázku znova. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Aj druhú otázku položil pán poslanec Madej. Adresoval ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi a znie: „Kedy sa skončí faktický monopol Slovenských telekomunikácií?“

    Za pána ministra Prokopoviča bude odpovedať pán minister Gyurovszky.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 438/1997 bol vládou Slovenskej republiky schválený harmonogram postupu liberalizácie telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb v Slovenskej republike. Tento postup bol navrhnutý v súlade s pripravovaným asociačným procesom Slovenskej republiky do Európskej únie a v nadväznosti na záväzky Slovenskej republiky voči Svetovej obchodnej organizácii zakotvenej v záverečných dokumentoch uruguajského kola GAT. Podľa tohto harmonogramu boli do 1. januára, vlastne od 1. januára 1998 liberalizované všetky služby, vrátane telekomunikačnej infraštruktúry pre verejné služby. Výnimkou ostala len telekomunikačná infraštruktúra pre verejnú hlasovú službu v pevných sieťach a s ňou spojená verejná hlasová telefónna služba.

    V tomto duchu bol do zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách zakotvený dátum najneskoršej úplnej liberalizácie telekomunikačného trhu, teda de iure najneskoršie do 1. januára 2003 mali exkluzívne právo na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej telekomunikačnej siete Slovenské telekomunikácie, a. s.

    Stav je taký v súčasnosti, že Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako regulačný orgán v oblasti telekomunikácií doteraz vydal nasledovné licencie:

    - 17 licencií je na poskytovanie verejnej telefónnej služby, poskytovanej prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete,

    - 47 licencií na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete,

    - 38 licencií na prenájom telekomunikačných okruhov,

    - 42 licencií na sprostredkovanie prístupu do internetu,

    - 20 licencií na prenos hlasu prostredníctvom internetu a

    - 60 licencií na službu prenosu dát.

    Ďalej mnohé ďalšie licencie a všeobecné povolenia na poskytovanie zariadení a služieb s pridanou hodnotou.

    Zároveň podľa zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách regulátor určil relevantné trhy a podniky významné na týchto trhoch. Z tohto pohľadu je možné povedať, že telekomunikačný trh je liberalizovaný a dominantné postavenie Slovenských telekomunikácií je obmedzené iba na niektoré segmenty telekomunikačného trhu. Jedným z týchto segmentov sa v súčasnosti javí ako problematický trh verejnej telefónnej služby, poskytovanej prostredníctvom pevnej verejnej siete a trh prístupových sietí. Z počtu 17 licencovaných operátorov na hlasové služby v súčasnosti rokuje so Slovenskými telekomunikáciami o prepojení 11 operátorov. Tu treba podotknúť, že všetkým 17 operátorom boli pridelené kódy na výber operátora a medzinárodné signalizačné kódy tak, aby mohli plnohodnotne poskytovať služby, na ktoré dostali licenciu. Keďže tvorba dohôd o prepojení sietí je obojstranne náročný obchodno-technický proces, vyžaduje si určitý čas. Bohužiaľ, podľa súčasnej legislatívy nemá regulátor, to znamená Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, možnosť do tohto procesu zasiahnuť a napomôcť tak urýchleniu týchto rokovaní.

    Na záver chcem konštatovať, že problémy v oblasti právomoci regulátora uvoľnenia trhu prístupových sietí ako nástroja na urýchlenie liberalizácie riešil ako vládny, tak aj poslanecký návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý sa, bohužiaľ, dodnes nepodarilo v parlamente schváliť.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Ten trh ohľadne telekomunikácií naozaj de facto nie je liberalizovaný, hoci už mal byť od 1. januára 2003. Je v parlamente návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý podáva skupina poslancov, ako sú pán Baška, Miššík a ďalší. Chcem sa práve preto spýtať, hoci je už neskoro, ale predsa to treba urobiť čím skôr, či vláda a vy ako minister alebo zástupca ministra, zodpovedného za tento rezort, podporujete túto poslaneckú novelu, ktorá síce už po limite, na čo upozorňuje aj Európska komisia, ale predsa rieši liberalizáciu tohto trhu.

    Ďakujem pekne.

  • Tak vašu otázku budem tlmočiť ministrovi Prokopovičovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Aj tretiu otázku položil pán poslanec Madej ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: „Pán minister, vaším ministerstvom navrhovaná úprava poskytovaných sociálnych dávok bude mať katastrofický dosah na mnohé rodiny. Beriete si toto konanie na vlastnú zodpovednosť?“

  • Ďakujem. Katastrofálny dosah na rodiny môže a bude mať, alebo malo by zotrvanie v súčasnom systéme sociálneho systému, ktorý jednoznačne vedie k prehlbovaniu závislosti občanov na sociálnych dávkach. Deformáciou je najmä fakt, že občania, ktorí pracujú za nižší príjem, dostanú v celkovom vyjadrení menej peňazí ako tí, ktorí poberajú dávky a nepracujú. To je súčasný systém sociálnych dávok, ktorý chceme zmeniť.

    Samotná dávka sociálnej pomoci podľa novonavrhovanej úpravy je zvyšovateľná aktivačným príspevkom, ktorý získa každý poberateľ dávok, ktorý vykoná istú aktivitu, za ktorú túto dávku môže získať. Táto aktivita, o ktorú by sa každý poberateľ mal prirodzene usilovať, aby prestal byť len pasívnym účastníkom sociálneho systému, bude kritériom na možné zvýšenie príspevku zo sociálnych dávok. Pre dlhodobo nezamestnaných navyše navrhujeme, aby mohli po nájdení práce, aj po nájdení práce naďalej poberať aktivačný príspevok súbežne so mzdou v čase 6 mesiacov. Ďalej navrhujeme, aby 25 % z príjmu takéhoto zamestnaného nebolo započítavané do príjmu na účely výpočtu sociálnych dávok. Takisto navrhujeme, aby dôchodok, 25 % výšky dôchodku nebolo započítavané do príjmu na účely výpočtu sociálnych dávok, čo je ďalšie plus z tejto záležitosti.

    Naším zásadným strategickým cieľom, ktorý vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z programových dokumentov Európskej únie, je usilovať sa o trvalý rast zamestnanosti a tento cieľ môžeme splniť len vtedy, keď na Slovensku bude platiť, že pracovať sa oplatí viac, ako pasívne poberať sociálne dávky.

    Veľmi citlivo vnímame sociálnu situáciu obyvateľstva. Na vyriešenie závažných sociálnych problémov však neexistujú jednoduché recepty v podobe zvyšovania štátnych výdavkov a rozdávania dávok. Našou politikou smerujeme k inej forme vládnej podpory, ktorá bude pomáhať vlastným produktívnym aktivitám občanov. Pre ľudí, ktorí sú chudobní a nepracujú, je nižšia šanca na pozitívnu zmenu ich sociálneho postavenia, ako pre ľudí, ktorí začnú pracovať hoci aj za nižšie mzdy. Napriek tomu, že nezamestnanosť je na Slovensku stále pomerne vysoká, aj keď veľmi výrazne klesla za posledných niekoľko mesiacov, nachádzame príklady z regiónov, kde je už nedostatok pracovných síl. Aj vzhľadom na tento fakt musíme urobiť všetko na to, aby sme motivovali ľudí k aktivite. Zaangažovanie čo najväčšieho počtu poberateľov dávok do pracovného procesu aj prostredníctvom menších obecných prác, ktoré sa veľmi masovo rozbehli po celom Slovensku a prinášajú veľmi pozitívne efekty jednak na udržiavanie pracovných návykov, jednak na tvorbu hodnôt pre komunity, pre obce a mestá, tieto aktivity budú mať pozitívne psychologické a morálne dôsledky pre celú spoločnosť.

    Nový systém sociálnej podpory a štátnej podpory, ktorý navrhujeme v druhom balíku sociálnych zákonov, preto nemá byť systémom podpory zotrvania v dlhodobom stave poberateľa sociálnych dávok. Sociálny systém musí mať charakter odrazového mostíka, ktorý umožní, aby sa občan v prípade nepriaznivej situácie mohol samostatne a rýchlo vrátiť späť do pracovného procesu. Ekonomický rast sa dostaví vtedy, keď bude rásť produktivita a aktivita. Sociálny systém, ktorý nevyžaduje aktivitu od všetkých členov spoločnosti, iba smeruje k udržiavaniu chudobnejšej časti svojej spoločnosti v chudobe a zaťažuje výdavky aktívnejšej časti populácie.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem veľmi pekne. Jediné pozitívne, čo na týchto opatreniach možno vidieť, je naozaj ten aktivačný príspevok. Ale keď sa povie A, musíme sa pozrieť aj na B. Na jednej strane máme 800 korún, ktoré dáme občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a poberá sociálne dávky, ale na druhej strane sa všetci dostávajú na hladinu 1 450 korún. To znamená, keď niekto klesá z 2 900 korún, odstraňujú sa všetci, ktorí dostávajú sociálnu dávku v tejto výške. V budúcnosti od prijatia týchto opatrení to bude len 1 450 pre každého.

    Keď sa hovorí ďalej, odstraňuje sa napríklad príspevok pre nezaopatrené dieťa 1 600 korún a na druhej strane zostáva len detský prídavok vo výške 500 korún, takže aj tu vidím určité krátenie.

    Keď ste hovorili o nezamestnanosti, určite môžeme si povedať, že klesla do istej miery hlavne administratívne. A keď sociálny systém a sieť má byť odrazovým mostíkom, malo by byť aj pre 16 % občanov okolo 450 tisíc aj voľných pracovných miest. To však nie je, a preto sa pýtam, či si myslíte, že z tých súm, ktoré dostávajú obyvatelia na sociálnych dávkach, sa dá vôbec prežiť a po takomto znížení, ktoré príde, či to bude vôbec možné aj v najvyššej teórii.

    Ďakujem pekne.

  • Ja zopakujem niektoré tie veci a doplním možno ďalšie. Pretože hovoríte o klesaní sociálnej dávky tým, že považujeme základnú úroveň, ktorú bude získavať len ten, kto nevyužije všetky ďalšie možnosti zvýšiť si svoj sociálny príjem, je minimálne nekorektné, lebo každý občan bude mať možnosť zvýšiť si túto úroveň z dávky o aktivačný príspevok, starší občania o ochranný príspevok. Naďalej existuje príspevok na bývanie. Navyše sa k tomuto systému pripočítavajú rodinné prídavky, kde ste, pán poslanec, veľmi nesprávne povedali, že úroveň rodinných prídavkov bude 500 korún. To vôbec nie je pravda. Úroveň rodinných prídavkov spolu s benefitom, s daňovým bonusom bude 900 korún, čo je podstatne viac pre väčšinu občanov, ako je dnes. A tento bonus daňový, ktorý si každý bude môcť odpočítať od výšky dane, nie od daňového základu, každý zamestnaný občan, bude ďalším aktivačným prvkom, ktorý bude zvýhodňovať predovšetkým zamestnaných ľudí, strednú vrstvu. A v komplexe zo zmeny celého sociálneho systému, daňového systému bude zabezpečovať, aby sa súčasný systém, v ktorom sa viac oplatí nepracovať ako pracovať, zmenil na systém, ktorý viac bude odmeňovať tých ľudí, ktorí pracujú, a to aj za nízku mzdu. A to je určite morálnejšie, správnejšie a poctivejšie ako udržiavať ľudí v sociálnej závislosti od sociálnych dávok.

    Spomenuli ste zníženie nezamestnanosti. Tá popularizovaná fikcia o administratívnych opatreniach, ktoré znížili sociálnu výšku nezamestnanosti, je absolútne nesprávna. Administratívnym opatrením je, keď zmeníte metodiku, keď zmeníte spôsob výpočtu, zmeníte nejaký vzorec, ktorým sa dospieva k nejakému koeficientu, to je administratívne opatrenie. Nič takéto sme neurobili. Zaviedli sme prísnejšie opatrenia, ktoré spôsobili, že najmä tí ľudia, ktorí zneužívali sociálny systém, pracovali načierno, pracovali v zahraničí a napriek tomu poberali sociálne dávky a tešili sa zo sociálnych dávok, ktoré tento štát priznáva ľuďom, ktorí nemajú prácu, títo boli z tohto systému vylúčení, pretože jednoducho nestíhali chodiť sa evidovať na úrady práce a popri tom pracovať načierno. Myslím si, že to nie je administratívne opatrenie, ale je to opatrenie, ktoré dáva do poriadku deformovaný a zlý systém. A v tomto chceme aj naďalej pokračovať. Chceme diferencovať jednotlivé skupiny, pričom na skupiny, ktoré treba aktivovať, budeme klásť ešte väčšie nároky a naopak, tým skupinám, ktoré vedia a rýchlo sa dostávajú späť na trh práce, tým budeme, naopak, nároky, ktoré sú dnes na nich kladené, zmäkčovať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Madej. Pán poslanec položil dnes všetky otázky adresované členom vlády. Tentoraz sa pýta podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny pána Pála Csákyho: „Pán podpredseda, čo hovoríte na argumenty mnohých koaličných poslancov, že na vaše zotrvanie vo funkcii nie sú argumenty? Na koľko percent odhadujete čerpanie povstupových fondov?“

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som na prvú časť vašej otázky povedal, že podľa môjho názoru táto otázka po hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky v piatok minulý týždeň je irelevantná, takže, ak dovolíte, nebudem sa vyjadrovať k tejto časti.

    Čo sa týka možnosti čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie, chcem povedať, že táto téma, táto otázka je veľmi dôležitá. Pán poslanec, som vám k dispozícii každý mesiac aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby som vysvetlil dynamiku, ako prebieha celý proces a naša príprava na čerpanie týchto fondov a na plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Ako je vám určite známe, vážený pán poslanec, do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vláda Slovenskej republiky určila možnosť čerpania z finančných prostriedkov Európskej únie na úrovni 23 mld. Sk. Táto čiastka pozostáva z nasledujúcich balíkov. Najväčší balík sú predvstupové fondy. To sú fondy PHARE, ISPA a SAPARD spolu na úrovni 7,5 mld. Sk. Chcem vás informovať, vážený pán poslanec, že vláda pred dvoma týždňami odsúhlasila všetky projekty na tento rok, na rok 2003, ktoré budeme čerpať potom na budúci rok a v roku 2005. Takže zodpovedne vám môžem povedať, že ohľadne programovania PHARE sme splnili všetky úlohy už teraz na 100 %. Čaká nás ešte podpis finančného memoranda a potom môžeme pristúpiť k čerpaniu týchto finančných prostriedkov.

    Chcem vám povedať, že v minulom roku, to znamená v roku 2002, sa nám podarilo naplánovať a nakontrahovať projekty PHARE na úrovni 95 %. Zdá sa, že v tomto roku s dvoma menšími projektmi budeme mať problémy, ale harmonogram a odhady hovoria, odhady delegatúry Európskej komisie hovoria o tom, že aj tento rok budeme môcť čerpať finančné prostriedky PHARE minimálne na úrovni 90 %.

    Dovoľte mi, aby som podotkol, že čerpanie týchto prostriedkov na 100 % de facto nie je možné. A to z toho dôvodu, že všetky projekty sa realizujú formou verejnej súťaže. Jednou z funkcií verejnej súťaže je, že verejná súťaž tlačí ceny dole. To znamená, vo svete je bežné, že 3 - 4 % sa de facto strácajú na tom, že projekty sú realizované formou verejnej súťaže a tam je cenová hladina rozdielna a nižšia pri realizácii.

    Čo sa týka programov SAPARD, chcem vám povedať, že mám na stole odhad, že okolo 15. júla budeme na úrovni minimálne 60 % čerpania na tento rok. S programom SAPARD sme mali problémy v uplynulých rokoch z dvoch dôvodov. Predovšetkým to bol rigidný prístup bývalého vedenia ministerstva pôdohospodárstva a z tohto dôvodu sme meškali s čerpaním SAPARD-u. A po druhé bývalé vedenie ministerstva pôdohospodárstva realizovalo aj iné formy podpory do pôdohospodárstva, predovšetkým priame podpory alebo priame platby.

    A tam stačilo vyplniť jednoduchú žiadosť a na základe takej žiadosti ten, ktorý žiadal o takúto podporu, mohol dostať značné finančné prostriedky. Pričom SAPARD je komplikovanejší, pretože ide o programové financovanie. To znamená, žiadateľ musí vypracovať program, musí zabezpečiť spolufinancovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú na to potrebné.

    Nové vedenie pristúpilo k značným zmenám v tejto oblasti a myslím si, že môžem zodpovedne vyhlásiť, že sme pripravení na čerpanie SAPARD-u aj v tomto roku, aj na budúci rok tak, aby sme to mohli dočerpať na úrovni tiež minimálne 90 %.

    Tretím takýmto programom je program ISPA. S programom ISPA sme mali problémy v roku 2000 a začiatkom roku 2001, predovšetkým z dôvodu transformácie Vodární a kanalizácií. Tieto problémy boli doriešené a teraz vám môžem povedať, že program ISPA je na dobrej úrovni. Máme šancu čerpať, dokonca prečerpať prostriedky z programu ISPA a ak dovolíte, rád by som vás informoval o tom, že práve dnes vláda na rokovaní na môj návrh prijala projekt vo výške 6 mil. 600 tis. eúr, ktorý slúži na to, že bude zabezpečená technická pomoc pri dopracovaní programov ISPA, ako aj Kohézneho fondu až do roku 2006.

    To znamená, máme zabezpečenú kvalitatívne dobrú prípravu projektov až do 31. decembra roku 2006.

    Druhým najväčším balíkom v tejto oblasti je Poľnohospodársky záručný fond. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že kľúčovým prvkom na čerpanie alebo možnosti čerpania finančných prostriedkov z pôdohospodárskeho fondu je platobná agentúra. Vláda dnes prijala návrh zákona o vytvorení platobnej agentúry. Ten zákon bude pravdepodobne odsúhlasený v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky. To znamená, od 1. januára budeme pripravení na čerpanie týchto finančných prostriedkov. Pričom chcem podotknúť, že v zmysle predpisov Európskej únie zo Záručného pôdohospodárskeho fondu je možné financovať až na 50 % nielen programy, ktoré súvisia priamo s poľnohospodárstvom, ale aj s tzv. vidieckou politikou. To znamená, nejakú rekonštrukciu vidieckeho hotela alebo malej lokálnej cesty alebo lokálneho mostu. To všetko bude možné financovať aj z týchto finančných prostriedkov.

    Tretím najväčším balíkom sú štrukturálne fondy a Kohézny fond. Kohézny fond je doriešený programom ISPA, ako som pred chvíľou povedal. Štrukturálne fondy, na čerpanie štrukturálnych fondov sme museli predložiť Národný rozvojový plán a operačné programy. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že tento týždeň pán minister Gyurovszky rokoval osobne v Bruseli, kde nám bolo tlmočené, že aj problematické dva operačné programy, ktoré nám boli vrátené, boli teraz prijaté na rokovanie, to znamená, aj sektorový operačný program Základná infraštruktúra aj sektorový operačný program Priemysel a služby sú prijateľné. 29. júla otvárame oficiálne rokovanie o tomto celom systéme, keď predložíme aj naše priority. A predpokladám, že najneskoršie v novembri môžeme podpísať rámec finančnej podpory, na základe ktorého dokumentu budeme môcť čerpať aj tieto finančné prostriedky.

    Štvrtým malým balíkom sú tzv. vnútorné politiky. To je balík na úrovni 1,8 mld. Sk, kde najväčšou časťou je Schengenský garančný fond. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda minulý týždeň odsúhlasila riadiaci orgán Schengenského garančného fondu a mám na stole presný rozpis projektov a čerpania prostriedkov zo Schengenského garančného fondu až do 31. decembra roku 2006.

    Takže, vážený pán poslanec, na základe týchto informácií si dovolím tvrdiť, že sme pripravení na čerpanie finančných prostriedkov na budúci rok. A tie štruktúry, ktoré ešte potrebujeme dobudovať, podľa môjho názoru je reálne dobudovať do konca novembra.

    Chcem vás ešte informovať o tom, že vláda dnes odsúhlasila stanovisko k poslednej hodnotiacej správe. Dnes o 15.30 hodine odovzdám túto správu v anglickom jazyku pánovi veľvyslancovi van den Lindenovi a ja veľmi dúfam, že hodnotiaca správa pre Slovenskú republiku, ktorá bude zverejnená oficiálne 5. novembra tohto roku, bude prijateľná.

    A záverom mi dovoľte ešte jednu vetu. Zdá sa, že aj v médiách a aj vo verejnom živote sa objavujú niektoré informácie o týchto fondoch, ktoré sú zjavne nekorektné a nepresné. Myslím si, že každý, kto sa vyjadruje k týmto otázkam, by to mal robiť na základe faktov. Dovoľte mi jeden konkrétny príklad, ako sa dajú zneužiť nepresné informácie.

    Minulý týždeň sme mali rokovanie práve na čerpanie predvstupových fondov tu v Bratislave. To je tzv. Spoločný monitorovací výbor, kde sa zúčastnil pán vedúci tzv. slovenského tímu pán Meganck z D. G. Enlargement. Pán Meganck na tlačovej konferencii sa vyjadril, že sa obáva, že Slovenská republika v roku 2004 nebude môcť vyčerpať finančné prostriedky ani na úrovni 33 %. Novinári a ľudia, ktorí sa zaoberajú touto informáciou, to pochopili tak, že 60 % stratíme, pričom nepochopili jednu vec. Tzv. bruselský žargón hovorí o tom, že Brusel a Európska komisia počíta finančné prostriedky v šesťročnom horizonte. To znamená, oni majú šesťročný finančný rok alebo finančné obdobie. Teraz končí 31. decembrom 2006 a ďalšie bude od roku 2007 do roku 2013. O tom sa vedú teraz veľké dialógy a veľké diskusie, čo má byť súčasťou toho ďalšieho finančného obdobia. V Berlíne na samite sa dohodlo, že pristupujúce krajiny finančné prostriedky, ktoré budú mať k dispozícii v tomto šesťročnom období, budú môcť rozdeliť na tri jednotlivé časti. To znamená, jednu tretinu na rok 2004, druhú tretinu na rok 2005 a tretiu tretinu na rok 2006. Medzitým došlo k oneskoreniu nášho vstupu do Európskej únie. To znamená, že nevstúpime 1. januára, ale 1. mája a je logické, že nemôžeme tú jednu tretinu, ktorá mala byť pôvodne alokovaná na rok 2004, vyčerpať v celkovom množstve tak, ako bolo pôvodne plánované zo strany Európskej komisie.

    To znamená, nejde o to, že by tieto finančné prostriedky prepadli, ale ide o to, že z dôvodu oneskoreného vstupu Slovenskej republiky nielen Slovenská republika, ale každá pristupujúca krajina bude môcť čerpať z objektívnych dôvodov v roku 2004 trošku menej, ale tie prostriedky sa nestratia, tie prostriedky môžeme dočerpať v rokoch 2005 a 2006. Myslím si, že táto informácia bola veľmi nevhodne interpretovaná aj v médiách a s celou zodpovednosťou a vážnosťou tvrdím, že nie je dôvod na nejakú paniku v tejto oblasti. Sme pripravení a budeme plne pripravení k termínu nášho vstupu do Európskej únie na plné čerpanie týchto finančných prostriedkov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec nechce dať doplňujúcu otázku.

    Položil aj ďalšiu otázku a týka sa ministra zdravotníctva. Pán poslanec Madej sa pýta ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca: „Pán minister, neplánujete oslobodiť od nezmyselných poplatkov onkologických pacientov, ako sú deti nad 6 rokov, ktoré sa opakovane musia podrobiť ústavnej liečbe? Neboli poplatky aj pre toto nezmyslom?“

  • Ak dovolíte, dodám odpoveď pánovi poslancovi. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môj rezort neuvažuje o oslobodení od povinnosti uhradiť platbu podľa § 3a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v ich novelách v znení neskorších predpisov, a to pre skupinu onkologických detských pacientov nad 6 rokov z dôvodov, že onkologickí pacienti nie sú jediní pacienti, jedinou skupinou chorých, ktorá si vyžaduje opakovanú ústavnú liečbu. Existujú aj ďalšie ochorenia, ktoré z hľadiska priebehu a prognózy možno zaradiť medzi ochorenia s recidivujúcim priebehom, z dôvodu ktorého stav pacientov si vyžaduje opakovanú ústavnú starostlivosť. Vo väzbe na vybranú skupinu detských onkologických pacientov a s ňou súvisiacou otázkou nie je možné považovať úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za úhrady nezmyselné.

    Súčasne vám chcem dať niekoľko informácií. Všeobecne je známe všade v Európe a na Slovensku, takpovediac, zvlášť je vysoká spotreba, nadspotreba služieb v zdravotníckom sektore. Jeden lôžkodeň hospitalizácie onkologického dieťaťa stojí v priemere 8 000 korún. My požadujeme 50 korún za služby spojené s touto hospitalizáciou. Priemerná dĺžka hospitalizácie týchto detí je 7,5 dňa podľa štatistických údajov z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. Priemerné náklady na jednu hospitalizáciu máme 50 000 korún. Pri poplatku 50 korún a priemernom náklade 50 000 korún sa rodičia podieľajú sumou 350 korún. Všetky lieky počas pobytu a spravidla aj následne dostávajú pacienti bezplatne. Sú oslobodení od poplatkov za dopravu. Navyše, dostávame sústavné hlásenia z terénu, že nie sme schopní financovať a pokrývať základnú liečbu iných ochorení pre nedostatok finančných prostriedkov. Týmito opatreniami, ktoré parlament prijal a ktoré sú v schválenej novele, sa snažíme stabilizovať finančnú situáciu tak, aby bol dostatok zdrojov práve pre onkologických pacientov, či už detských alebo dospelých, pre pacientov s akútnymi kardiologickými a chronickými ochoreniami, pre dialyzovaných, teda pre všetkých tých pacientov, ktorí nie sú schopní financovať kritické riziko, či už z pohľadu nebezpečenstva toho ochorenia alebo spravidla z pohľadu ceny tej choroby.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Túto otázku som položil najmä pre túto konkrétnu skupinu, ktorá sa opakovane naozaj dostáva do situácie, že musí byť nariadená alebo musí sa podrobiť ústavnej liečbe. O tom, či sú poplatky v zdravotníctve zmyselné, alebo nezmyselné, bude rozhodovať Ústavný súd na návrh skupiny poslancov. Ale domnievam sa, že najmä u detí a u takýchto ochorení sú tie poplatky príliš zaťažujúce aj v súvislosti s vyššími nákladmi na ďalšie iné veci, ktorým sa musia tieto rodiny podrobiť. Myslím si, že u takýchto skupín ochorení a takýchto skupín subjektov, ktoré majú platiť, nie sú naozaj tie poplatky v zdravotníctve nejakou záchranou alebo vytrhnutím z biedy. Preto sa pýtam, či nie je možné uvažovať o vyňatí tejto skupiny spod platenia týchto poplatkov.

  • Myslím si, že Ústavný súd, pán poslanec, ak môžem reagovať, nebude hovoriť o zmyselnosti, alebo nezmyselnosti poplatkov. Ste, myslím, právnik alebo budúci právnik, tak pravdepodobne Ústavný súd bude rozhodovať, či je, alebo nie je v súlade s ústavou, a nie o zmysloch a nezmysloch. Myslím si, že taký pojem by tu ani nemal byť.

    A ďalej vás chcem ubezpečiť, že hľadáme ešte výhodnejší spôsob a zjednodušenie administrácie, pretože najviac, na čo sa nám sťažujú, keď chcete prvé odozvy na túto tzv. poplatkovú novelu, tak najviac, na čo sa nám sťažujú, je práve množstvo výnimiek, ktoré sme tu v parlamente museli prijať ako výnimky, ktoré sú považované za hlboko nesystémové. A môžem vás ubezpečiť, že v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny sme pomaly už prijali dohodu na úrovni štátneho tajomníka Beblavého, akým spôsobom odstránime všetky tieto výnimky a pritom nepoškodíme našich občanov.

    Ďalej treba povedať, že oveľa náročnejšia aj finančne, aj časovo, žiaľbohu, aj pre prognózu je napríklad liečba cystickej fibrózy pľúc, ktorá nepatrí medzi onkologické ochorenia. Tieto deti prakticky stále sú tam. A rodičia sú ochotní v tejto liečbe podstupovať aj tieto poplatky za predpokladu, že im napríklad umožníme stacionárnu liečbu, čo nevieme prekonať iba úradnícku bariéru. Nepovažujem za veľmi šťastné vyťahovať detských onkologických pacientov ako argument, lebo takisto by sme mohli použiť ďalšie kategórie.

    A ako si iste dobre pamätáte, bez váhania sme oslobodili matky s deťmi do jedného roku, ale v tejto miestnosti som bol proti tomu, aby prešiel poslanecký návrh pani poslankyne, myslím, Bauer z SMK a vek dieťaťa sa navýšil z jedného na šesť rokov, tak ako som bol aj proti návrhu prezidenta, keď vrátil tú novelu, aby to bolo do 18 rokov. Myslím si, že nie o nezmysloch a zmysloch, ale toto opatrenie bolo veľmi dôležité a jeho efekty, ktoré zatiaľ po mesiaci budeme vedieť vyhodnotiť, ukazujú sa, že sú dobré, až veľmi dobré. Aspoň tak ako nám avizujú lekári súkromnej praxe, ako nám avizujú riaditelia štátnych zariadení, riaditelia zariadení VÚC a obecných zariadení, ako nám avizujú lekárnici a ako nám avizujú aj zo zdravotnej poisťovne.

  • Ďakujem, pán minister. Konštatujem, že čas vyhradený na hodinu otázok sa skončil. Končím tento bod programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. A na to, aby sme mohli pokračovať, potrebujeme pána ministra financií. Poprosím niekoho, či by mohol pána ministra financií zavolať do rokovacej sály, pohybuje sa iba niekde na chodbách.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 267. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 267a.

    Pán minister financií, poprosím vás, aby ste návrh pred poslancami odôvodnili.

    Rokujeme o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh navrhuje od 1. 7., ale po dohode v gestorskom výbore sme sa zhodli na dátume 1. 8., úpravu zvýšenie spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov.

    Tento návrh je v súlade s programovým vyhlásením, ktoré predpokladá zvyšovanie nepriamych daní a znižovanie priamych daní a je aj v súlade s daňovou koncepciou, ktorá vlastne túto tézu rozpracúva. Tento návrh je predkladaný aj z toho dôvodu so skoršou účinnosťou, že účelom tejto skoršej účinnosti je eliminovanie výpadku na príjmovej strane štátneho rozpočtu z dôvodu nižších príjmov z dane z pridanej hodnoty a z dane z príjmov právnických osôb. Preto žiadam Národnú radu o schválenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Juraj Liška. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 2678a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 317 z 18. júna 2003 pridelila tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory stanoviská, tak ako ich máte v tlači 267a.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom tak, ako je uvedený v tlači. Ide iba o zmenu termínu účinnosti zákona, a to, že tento zákon nadobúda účinnosť od 1. augusta 2003.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu, poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci, z Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kozlík, po ňom pán poslanec Hanzel.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.

  • Milí bratia a sestry, poprosím teraz o láskavé pochopenie a vytvorenie dôstojnej atmosféry na tiché spočinutie pri rozlúčke s blízkym zosnulým.

    Drahí bratia a sestry, smútiaci pozostalí, v hlbokom pohnutí a žiali stretávame sa nad naším drahým a milovaným zosnulým sociálnym štátom, ktorý potíšku smutný a unavený podľahol nástrahám politiky súčasnej staronovej vládnej garnitúry.

    Drahí bratia a sestry, osud nášho milovaného zosnulého sociálneho štátu, najmä v posledných rokoch, nebol ľahký. Neustále zvyšovanie cien, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní viedli k zdražovaniu a inflácii, ktoré podlamovali tak jeho chatrné zdravie. Ako by to nestačilo, neúprosný osud a pravicová vláda uštedrili sociálnemu štátu ďalší neľútostný úder.

    Dochádza k poklesu reálnych miezd a dôchodkov. Definitívny a rýchly koniec unaveného a vyčerpaného sociálneho štátu, poslednú ranu tvrdého osudu prináša dnešné rozhodnutie parlamentu o ďalšom zvýšení dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

    Drahý a milovaný sociálny štát, lúčia sa s tebou smútiaci pozostalí, schudobnení dôchodcovia, ktorým nebude vychádzať na kúrenie, na bytové služby a základné životné potreby. Lúčia sa s tebou slabšie sociálne skupiny a rodiny s deťmi, ktorým zostanú len oči na plač. Srdce puká žiaľom aj predstaviteľom stredných vrstiev, ktoré už tušia, že sa prepadajú o poschodie nižšie.

    Nemožno nespomenúť ani neutíchajúci žiaľ podnikateľov, ktorých zvýšenie daní a cien privedie ku krachu, a tiež smútok a beznádej pracujúcich, ktorí prídu o zamestnanie.

    Milý sociálny štát, život nikdy nebol ľahký, avšak tvoj náhly odchod bude znamenať prudký nárast skepsy a beznádeje, zhoršenie životných podmienok mnohých občanov Slovenska. Budeš nám chýbať, drahý priateľ sociálny štát.

    Milí bratia a sestry, čo povedať na záver týchto dojímavých chvíľ rozlúčky?

    Drahý sociálny štát, ty dnes síce odchádzaš na ďalekú cestu, z ktorej nieto návratu, ale v našich srdciach budeš žiť ďalej taký, aký si bol – tolerantný, láskavý, ohľaduplný. Až prídeš tam hore, popros za spásu všetkých hriešnych, popros za všetkých sociálnych, slabých a odkázaných, ale popros aj za odpustenie a spásu predstaviteľov vládnej moci, ktorí nevedia, čo činia, tvoj náhly odchod dopustili.

    Milovaný sociálny štát, nech ti je naša slovenská zem ľahká, odpočívaj v pokoji. Amen.

  • Písomne sa ďalej do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prepáčte, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu podal jeden pozmeňujúci návrh. Je to návrh môj a pani poslankyne, slečny poslankyne Editky Angyalovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 312/1993 o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Navrhujem zaradiť do zákona § 20a, ktorý bude znieť:

    „1. finančné prostriedky vo výške 15 % z výnosu dane sa použijú na rozvojové programy v rezorte zdravotníctva zamerané na liečenie kardiovaskulárnych ochorení a onkologických ochorení,

    2. finančné prostriedky vo výške 15 % z výnosu dane sa použijú na úpravu zdravotníckych platov mimo stanovených tabuliek,

    3. príslušný správca dane je povinný poukázať finančné prostriedky podľa ods. 1 a 2 na účet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do jedného mesiaca odo dňa splatnosti dane.“

    Odôvodnenie: Liečenie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, ktoré v mnohých prípadoch spôsobuje fajčenie, si vyžaduje mimoriadne vysoké finančné prostriedky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je presun časti finančných prostriedkov získaných výberom spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov do rezortu zdravotníctva, kde budú účelovo viazané na prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Keďže je preukázaná príčinná súvislosť medzi fajčením a vznikom týchto druhov ochorení, je logické požadovať od fajčiarov, aby prostredníctvom spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov aspoň čiastočne uhrádzali náklady na prevenciu a liečbu ochorení, ktoré fajčenie spôsobuje. Na základe predpokladanej zmeny zákona by mal rezort zdravotníctva získať každý rok približne 800 miliónov korún, čo by znamenalo zlepšenie napätej finančnej situácie.

    Ďakujem pekne za to, že podporíte môj pozmeňujúci návrh.

    Ešte by som chcel požiadať, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo zvlášť, to znamená o tých 15 percentách z výnosu dane na rozvojové programy zvlášť a o úprave platov zvlášť. Ďakujem.

  • Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Áno, chcem sa vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hanzela.

    Neodporúčam ich podporiť z toho dôvodu, že jednou z charakteristík daňových príjmov je, že nie sú daňovo určené, že sú príjmami štátneho rozpočtu a že v politickom rozhodovaní vlastne potom pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu a nakoniec pri schvaľovaní štátneho rozpočtu tu, v parlamente, sa určuje účelové určenie zdrojov.

    Takže ide podľa môjho názoru, alebo išlo by, ak by to bolo schválené, o nesystémové opatrenie, ktoré je v rozpore s jedným zo základných princípov a charakteristík daňových príjmov. A jednou z tých charakteristík je práve, že nie sú dopredu účelovo určené a že to určenie sa deje procesom prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu. Aj keď priznávam, že istú vecnú logiku to má, výnosy z tabaku na liečenie dôsledkov fajčenia, ale napriek tomu neodporúčam tento návrh schváliť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja by som sa rád iba spýtal pána kolegu Hanzela. On hovoril o tom, že body 1 a 2, aby sa potom dalo o nich hlasovať samostatne, ale predpokladám, že sú to tie body, ktoré ste predložili na hlasovanie. Áno, pretože v spoločnej správe je iba jeden jediný bod a to je zmena termínu.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže tie body z tohto návrhu, tak. Dobre, ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem. Ja pripomínam, dámy a páni poslanci, že sme vyslovili súhlas s tým, že hlasovať o týchto zákonoch budeme zajtra, aby ešte prípadne výbor mohol zaujať stanovisko k pozmeňujúcim návrhom.

    Takže budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 269. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 269a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili pred snemovňou.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z piva. Je to ďalší zo série zákonov o spotrebných daniach, kde v súlade s programovým vyhlásením aj v súlade s koncepciou daňovej reformy sa navrhuje zvýšenie týchto spotrebných daní. To zvýšenie sa navrhuje od 1. 7., po dohode v gesčnom výbore od 1. 8. tohto roka. A to zvýšenie je teda v súlade s programovým vyhlásením aj s koncepciou daňovej reformy a zároveň reaguje aj na výpadok daňových príjmov v tomto roku a prostredníctvom tohto riešenia sa rieši práve aj časť tohto výpadku.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorým je pán poslanec Jozef Hurban, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto bode programu vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/93 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý má každý z poslancov ako tlač 269.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré tento návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov, ktoré by boli podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/96 Z. z.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 269a. Táto spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru 19. júna 2003. Zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výboru predniesť túto správu na schôdzi a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ihneď po ukončení rozpravy.

    Pani predsedajúca, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásil pán poslanec Hanzel ako jediný.

    Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako predtým podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 310 o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Ja som sa už predtým vyjadril, že považujem tieto dane za správne, len nepovažujem za správne ich neviazať na niečo, čo je pozitívne. Z toho dôvodu by som navrhoval, aby sa táto daň viazala účelovo napríklad na úpravu platov, tabuliek učiteľov s účinnosťou od účinnosti tohto zákona. Možnože by sme tým zabili dve muchy jednou ranou a možnože by aj učitelia boli spokojní, aj štát by bol spokojný, lebo tak či tak bude musieť k týmto úpravám platov prísť. Súčasne sa trošičku podivujem, že sme nezaviedli celkovo daň z liehu, nielen z piva.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že platy učiteľov, ktorí sa starajú o výchovu a vzdelávanie novej generácie, na ktorej pleciach bude jednak zachránenie našej ekonomiky, zabezpečenie dôchodkov pre generáciu terajšiu, je bezpodmienečne nutné zvýšiť motiváciu učiteľov a postarať sa im o postavenie v spoločnom trhu tak, ako im v spoločnosti prináleží.

    To je všetko, ďakujem pekne, ďakujem za podporu návrhu.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Kovarčík. Pán poslanec Šulaj, je to prihláška ústne do rozpravy alebo faktická poznámka? Ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kovarčík.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, podávam v mene poslancov pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, k tlači 269. K bodu navrhujem nové znenie § 6 ods. 1, ktorý vrátane nadpisu znie „Sadzba dane“:

    1. Sadzby dane sa ustanovujú takto:

    a) základná sadzba dane 40,- Sk/1 hl a 1° Plató,

    b) znížená sadzba dane 30,- Sk/1 hl a 1° Plató.

    Odôvodnenie: Zvýšením základnej sadzby dane zo súčasných 30,- Sk na 40,- Sk na 1 hl a 1° Plató sa splní podmienka dosiahnutia minimálnej sadzby spotrebnej dane na pivo na úroveň 130 %, čo je ešte prijateľné zvýšenie i pre slovenské pivovary a nemalo by to ohroziť spotrebu piva na Slovensku. Takáto výška dane je porovnateľná i s členskými krajinami Európskej únie, ktorých dane sa pohybujú na spodnej hranici predpísanej minimálnej sadzby Smernice Európskej únie 92/1984 Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem upriamiť pozornosť na to, že pivovary sú veľmi vážnym prispievateľom na charitatívne účely, veľmi významným podporovateľom slovenských športových reprezentácií a v neposlednom rade mi nedá nespomenúť pripravovanú zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom na cca 100 mil. korún pri pripravovaní nového ročníka našej najvyššej futbalovej súťaže pod názvom Corgoň liga. Myslím si, že stojí za to pouvažovať nad týmto mojím návrhom, a prosím vás o podporu.

    A ako dodatok mi dovoľte, aby som povedal, že vláda, ktorá zdražuje pivo, by mala odstúpiť. Ďakujem.

  • Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šulaj.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ako je to vyjadrené v návrhu textu vládneho zákona, vychádza z koncepcie daňovej reformy na rok 2004 až 2006. Domnievam sa, že takto závažný materiál mal byť prerokovaný aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme vychádzali zo skutočnosti, ktoré by boli potom známe aj pri kreovaní spotrebných daní.

    Úlohu spotrebných daní je vytvorenie regulačného mechanizmu na ovplyvňovanie spoločenskej spotreby piva, ako aj plnenie fiškálnych cieľov. Spotrebná daň z piva bola z legislatívnej stránky vytvorená od 1. 1. 1994, keď boli vyčlenené tri skupiny:

    1. skupina: stupňovitosť Plató do 1,6 – zdaňovaná 164,- Sk/1 hl,

    2. skupina: od 1,7 do 13,6 – zdaňovaná 360,- Sk/1 hl,

    3. skupina: od 13,7 – zdaňovaná 423,- Sk/1 hl.

    Od 1. 1. 2000 boli sadzby zmenené, a to v prvej skupine zo 164 korún na 230 korún, v druhej skupine 360 korún na 400 korún a v tretej skupine zo 423 korún na 470 korún za jeden hektoliter. Takýmto spôsobom zdaňovania uprednostňoval predovšetkým spotrebu nízkostupňových pív, čo spôsobilo postupné znižovanie konzumácie ležiakov. V roku 1999 bol podiel 12-percentného piva z celkového odbytu piva vo výške 75 % a v roku 2002 už len vo výške 28 %. Naopak, na druhej strane stúpal objem odbytu 10-percentného piva vrátane nealkoholického piva. V roku 2000 sa predalo 18 956 hl nealkoholického piva a v roku 2002 už 62 647 hl.

    Z globálneho hľadiska je možné potvrdiť, že na Slovensku došlo k celkovému nárastu objemu výroby piva. V roku 1999 sme vyrábali 4 411 000 hl piva, v roku 2002 4 850 000 hl piva. V roku 2002 prispôsobilo Slovensko svoju daňovú legislatívu podmienkam Európskej únie. Došlo k harmonizácii spotrebnej dani z piva na podmienky Európskej únie, čo sa prejavilo v novele zákona o spotrebnej dani z piva, platnej od 1. 1. 2003. Touto novelou sa ruší daňové zvýhodnenie nízkostupňových pív, ako i skokové zmeny v zdaňovaní pri stupňovitostiach od 11,5 % do 13,5 %. Na 1° Plató a 1 hektoliter bola stanovená sadzba 30,- korún. Pri desiatke pive to znamená zvýšenie z 230 na 300 Sk za 1 hektoliter. Pri malých pivovaroch s výrobou piva do 200 000 hl bola stanovená nižšia sadzba o 23,3 % na 23,- korún na 1° Plató a 1 hektoliter.

    Na základe zvýšenia cien vstupov vody a energií došlo oproti roku 2002 v roku 2003 k zníženiu spotreby piva. Napríklad v I. štvrťroku 2002 bola spotreba 943 563 hl, v I. štvrťroku 2003 859 369 hl. Z tohto hľadiska je potrebné poukázať i na ekonomické podmienky výroby iných alkoholických výrobkov.

    Napríklad: 1 liter liehu – výrobná cena je 28 korún, 1 liter vína – výrobná cena 20 korún, 1 liter piva dvanástky – výrobná cena 16 korún. To znamená, že 1 liter alkoholu v liehu má hodnotu 28 korún, vo víne 200 a v pive 320 korún.

    Ak by sme si porovnali tabuľky spotrebných daní z piva, tak môžeme konštatovať, že v súčasnom období Slovensko má pivo desiatku zdaňovanú 300 korunami za 1 hektoliter, dvanástka 360 korún. Česká republika pivo desiatka 312 korún, pivo dvanástka 374 korún. Podobná situácia v zdaňovaní je aj v Nemecku a Luxembursku. To sú v podstate štáty, ktoré sú silné, čo sa týka výroby piva a spotreby piva.

    V prípade schválenia novely zákona o spotrebnej dani by od 1. 8. bola spotrebná daň na pivo desiatku v objeme 500 korún a na pivo dvanástku vo výške asi 600 korún, čo znamená, že by sme sa diametrálne odlišovali od krajín, ktoré sú typické pre výrobu a spotrebu piva.

    Nový návrh zákona predpokladá zaviesť daň vo výške 50 korún na 1° Plató a 1 hektoliter. Takéto riešenie je pre malé pivovary nevýhodnejšie ako pre veľké pivovary. Veľký pivovar bude nútený zvýšiť cenu o 20 korún na 1° Plató a 1 hektoliter, čo predstavuje zvýšenie o 6 %, pričom malý pivovar bude musieť zvýšiť cenu o 27 korún na 1° Plató a 1 hektoliter, čo predstavuje zvýšenie o 117 %.

    Ak by sme si spravili prepočet, tak by sme pri malých pivovaroch zistili, že v prípade 30-percentného výpadku výroby a v prípade sadzby piva, ktorá by mohla byť teoreticky vo výške 40 korún u malých pivovarov, by sme vybrali spotrebné dane nižšie len o 37 mil. korún. Tu vzniká otázka, či sa pre 37 mil. korún oplatí štátu rozmýšľať o tom, akým spôsobom bude znižovať alebo zvyšovať spotrebné dane.

    Ak sme si veľmi dobre vypočuli návrh zákona o spotrebných daniach, tak jednoznačne z tohto zákona vyplýva jedna sadzba pre malé a veľké pivovary. Ja sám osobne odmietam riešiť problematiku štátneho rozpočtu na úkor spotrebných daní. I napriek tomu by som bol ochotný zahlasovať za diferencovaný prístup pri zdaňovaní spotrebnej dane z piva pri malých pivovaroch do 200 000 hl a rozdielnej spotrebnej dane z piva pri veľkých pivovaroch nad 200 000 hl. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šulaj bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ďakujem pekne. K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hanzela som vlastne už hovoril pri tom prvom návrhu, že ich nepovažujem za dobré. Je faktom, že už v minulosti sa to v jednom, dvoch zákonoch vyskytovalo a práve aj prax takéhoto viazania príjmov nejakým konkrétnym účelom sa ukázala ako nie dobrá. Takže naozaj to nepovažujem z principiálneho systémového hľadiska za dobré. A navyše tu v tomto návrhu mi trošku unikala aj tá vecná súvislosť. V tom prvom sa dala nájsť, ale v tomto druhom aj tá mi unikala.

    Čo sa týka nižších sadzieb, neodporúčam schvaľovať nižšie sadzby, ako sú tie, ktoré sú navrhované, ale odporúčam súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom gestorského výboru, a preto ma trochu prekvapilo stanovisko pána poslanca Šulaja, keďže je členom gestorského výboru a bol na tom rokovaní, tak zrejme si pamätá, alebo možno nepamätá, tak pripomeniem, že už na tom rokovaní gestorského výboru som za predkladateľa súhlasil s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý navrhuje zachovať proporciu pri zvýšení tejto spotrebnej dane, zachovať dnes existujúcu proporciu medzi veľkými a malými pivovarmi. Takže práve v tom je pozmeňujúci návrh gestorského výboru, s ktorým odporúčam Národnej rade súhlasiť. Takisto ako aj s návrhom na zmenu účinnosti nie od 1. 7., ale od 1. 8. tohto roka. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko.

    Pán poslanec Hanzel, stotožňujem sa so stanoviskom pána ministra, pretože to konštatovanie tam je veľmi všeobecné.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Kovarčíka, k tomu sa vyjadril takisto pán minister. Tam ide vlastne o úpravu dane z terajších gestorským výborom odporúčaných 50 a 37 na to, čo navrhuje pán poslanec Kovarčík, na 40 a 30.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Šulaja, on vlastne urobil takú krátku bilanciu z hľadiska výroby, spotreby piva, výstavu piva za posledných niekoľko rokov. Z vecnej stránky, z hľadiska uvádzaných údajov viem sa s väčšinou toho, čo je tam uvedené, stotožniť. Nezaregistroval som žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Chcem len skonštatovať, že gestorský výbor, ako to spomínal aj pán minister, sa stotožnil s pozmeňujúcim návrhom 50 pre veľké pivovary, 37 pre malé pivovary za 1 hektoliter a za 1° Plató. Azda len na osvieženie: z 12 prítomných 12 hlasovali za. Čiže to odporúčanie bolo viac-menej jednomyseľné.

    Toľko asi k rozprave. Hlasovať budeme zrejme zajtra.

  • Áno, pán poslanec, hlasovať o týchto zákonoch sa bude zajtra.

    Budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Materiál máte ako tlač 265. Spoločnú správu výborov ako tlač 265a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste vládny návrh zákona v pléne odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to tretí zo série zákonov o spotrebných daniach, ktorý navrhuje novelizovať zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív tak, že sa zvyšuje a zjednocuje sadzba u rôznych typov minerálnych palív. Tento návrh, tak ako predchádzajúce dva, sú v súlade s programovým vyhlásením vlády a v súlade aj s koncepciou daňovej reformy.

    Je pravdou, že tie navrhované sadzby idú aj nad rámec dnešných minimálnych sadzieb, ale to je presne v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré predpokladá presun daňového zaťaženia z priamych na nepriame dane. Takže aj toto zvýšenie nepriamych daní nám umožní v tej miere, v akej to predpokladá koncepcia daňovej reformy, znížiť daňové zaťaženie priame a zaviesť aj rovnú daň, od ktorej očakávame, že bude významným stimulom rýchlejšie udržateľného ekonomického rastu tvorby pracovných príležitostí a prílevu investícií.

    Aj z týchto dôvodov odporúčam Národnej rade tento návrh zákona schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Mikušovi. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní (tlač 265a).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 319 z 18. júna pridelila vládny návrh zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov trom výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Stanoviská jednotlivých výborov sú zachytené v spoločnej správe, kde sú dva pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu o spotrebnej dani z minerálnych olejov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 19. júna. Výbor ma poveril za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Murgaš, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Maxon, potom pán poslanec Karlin a Hanzel.

    Za poslanecký klub Smer pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, neprofesionálny prístup ministra financií k zostavovaniu štátneho rozpočtu na rok 2003 vyústil do dramatickej nerovnováhy medzi príjmovou a výdavkovou stránkou štátneho rozpočtu za I. štvrťrok. Ako to už býva u pána ministra zvykom, rozhodol sa nastoliť rozpočtovú rovnováhu opatreniami na úkor občanov Slovenskej republiky. Typickým príkladom takéhoto stereotypu je prudké zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov. Aj tu na zdôvodnenie svojich zámerov použil pán minister Mikloš svoju obľúbenú metódu schovávania sa za sukne Európskej únie.

    V dôvodovej správe k zákonu sa konštatuje, citujem: „Navrhovaná úprava sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov vyplýva z koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Ich výška je nad úrovňou minimálnych sadzieb stanovených v Smernici č. 92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov.“ Koniec citátu. Keď som si porovnal doteraz platné sadzby, zistil som, že pri všetkých druhoch minerálnych olejov sú už teraz vyššie, ako požaduje príslušná smernica Európskej únie. Pri ekonomickej korektnosti by som preto očakával, aby v dôvodovej správe bolo uvedené, že návrh vyšších sadzieb je už vysoko nad úrovňou minimálnych sadzieb stanovených smernicou Európskej únie.

    Pani vedúca schôdze, mohli by ste upozorniť pánov poslancov sediacich naľavo od vašej ruky, aby sa prestali baviť?

  • Dámy a páni poslanci, poprosím o väčší pokoj, aj keď nie je to až také zlé, pán poslanec Murgaš, ale nech sa páči. Poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Aby som bol konkrétny, pri bezolovnatom benzíne navrhovaná sadzba bude o 30 % vyššia, ako hovorí smernica Európskej únie. Pri olovnatom benzíne o 27 %, pri nafte o 41 %, pri ľahkom vykurovacom oleji, dámy a páni, bude nová sadzba osemnásobne vyššia, ako požaduje smernica Európskej únie, a pri ťažkom vykurovacom oleji o 47 % a skvapalnenom ropnom plyne a metáne používanom ako pohonná látka o 86 %. Toľko, prosím, čísla.

    Aj pri porovnaní sadzieb so sadzbami v krajinách, ktoré majú spolu s nami na budúci rok vstúpiť do Európskej únie, má Slovenská republika zlé relácie. Ak porovnáme najviac spotrebované minerálne oleje, to znamená bezolovnatý benzín a naftu, potom navrhované sadzby sú vyššie oproti všetkým ostatným krajinám, ktoré majú s nami spolu vstúpiť do Európskej únie.

    Dámy a páni, už teraz je na základe ekonomických analýz zrejmé, že zvýšenie sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov povedie k zvýšeniu nákladov podnikateľských subjektov, obcí, domácností, ale aj štátu. Tým sa, samozrejme, zhorší konkurenčná pozícia slovenských firiem a zhorší sa aj životná úroveň podstatnej väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky namiesto zvýšenia úrovne kontroly a vymáhania miliardových daňových nedoplatkov, namiesto zlepšenia činnosti colných orgánov a zamedzeniu úniku colných procesov zvolila ľahšiu cestu na zaplátanie diery štátneho rozpočtu na rok 2003. Preto klub poslancov za politickú stranu Smer novelu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov nepodporí.

    Ďakujem pekne.

  • Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi v rozprave pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, celkom na úvod niekoľko všeobecných poznámok.

    Už skoro tri týždne tu rezonuje v diskusiách problematika daňovej reformy. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že tie kroky v úprave daňovej legislatívy, ktoré v tomto období ideme robiť, podľa môjho názoru nemajú nič spoločné s prezentovanou daňovou reformou. Dá sa to teda možno zdôvodniť aj v stanovisku, ktoré spracovala Kancelária Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva. Ak by sme mali posudzovať tieto kroky ako súčasť daňovej reformy, tak nepochybne by bolo potrebné, aby sme mali k dispozícii, aj keď nie možno v paragrafovom znení, ale rámcovo, ďalšie zákony, ktoré by mali byť súčasťou daňovej reformy, ktorá bola prezentovaná ministerstvom financií.

    Čo mám na mysli? Mám na mysli napríklad skutočnosť, že autori daňovej reformy sa odvolávajú na to, že by sa mali zrušiť niektoré dane, ako teda tá tzv. trojdaň, naopak, mali by sa zvyšovať niektoré sadzby daní z nehnuteľností. Ak však teda máme komplexne posúdiť celé tie dosahy, tak si myslím, že v tomto balíku daňových zákonov sme mali dostať jasnú a ucelenú predstavu.

    Veľmi často sa pri týchto zmenách prezentuje, že to je systémové riešenie a že je kompatibilné s daňovou legislatívou v Európskej únii. No, som presvedčený, že my musíme postupovať v súlade s legislatívou v daňovej oblasti v Európskej únii, pretože iná cesta ani nie je možná. Ale, dámy a páni, konkrétne pri tejto dani hovoriť, že je to systémové riešenie, je absolútne absurdné. Nepoznám štandardizované daňové systémy, kde by sa práve oblasť nepriamych daní a v balíku nepriamych daní predovšetkým spotrebné dane menili v priebehu rozpočtového roka dvakrát. Spotrebná daň z minerálnych olejov bola upravovaná k 1. januáru tohto rozpočtového roka a ideme ju upravovať v priebehu 6 mesiacov. Ak toto by mal byť systémový prvok daňovej legislatívy, tak voči tomu, samozrejme, zásadným spôsobom je potrebné ohradiť sa.

    Myslím si, že je celkom normálne a korektné nazvať tento zámer úplne jasným a zrozumiteľným pravým názvom. Základným cieľom vládneho návrhu novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov je, samozrejme, prostredníctvom zvýšených sadzieb zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Takže nie harmonizácia s daňovou legislatívou, nie systémové opatrenia v súvislosti s daňovou reformou, ale potreba získania prostriedkov na krytie výdavkov štátu, samozrejme, s ambíciou, aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, ale čo je na celej problematike v oblasti nepriamych daní a spotrebných daní špeciálne celkom netypické a nemali by sme tento postup akceptovať, všetky tieto návrhy majú svoje exaktné vyjadrenie len na ľavej časti. Na ľavej časti, mám na mysli kvantifikáciu príjmov štátneho rozpočtu. Ani jeden tento návrh zákona neobsahuje ani všeobecnú zmienku o možných ekonomických dosahoch cez spotrebiteľské ceny a o reálnych ekonomických dosahoch na reálnu situáciu v oblasti skutočných príjmov, alebo reálnych príjmov občanov Slovenskej republiky. Čo si myslím, že v tomto prípade je rovnako neakceptovateľné.

    Čo sa týka špeciálne spotrebných daní, treba mať ešte na pamäti jednu mimoriadne dôležitú vec. Prirodzene, že celá oblasť nepriamych daní má ten prioritný účel, aby sa zabezpečovali prostriedky na krytie výdavkov štátu prostredníctvom inkasa týchto nepriamych daní, ale spotrebné dane okrem tejto rozhodujúcej a kľúčovej úlohy zabezpečujú aj isté vyjadrenie a definovanie podnikateľského prostredia pre podnikateľov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Nakoniec o tejto oblasti sa už hovorilo aj v súvislosti so spotrebnou daňou na pivo a myslím, že pán kolega poslanec, teraz si presne neviem spomenúť, že ktorý zo Smeru, veľmi jasne a zrozumiteľne prezentoval tú zmenu konkurencieschopnosti slovenských pivovarníkov. Ja sa pri tejto príležitosti odvolávam na slová, ktoré prezentoval predseda vlády Slovenskej republiky, keď sa završoval negociačný proces a predseda vlády jasne a zrozumiteľne povedal, že vláda Slovenskej republiky bude postupovať tak, aby zabezpečila rovnaké konkurenčné podmienky a rovnaké konkurenčné prostredie aj v oblasti daňovej legislatívy, aj v oblasti rozpočtového hospodárenia minimálne v rámci krajín V 4. To, čo máme tu v tých balíkoch spotrebných daní, je zásadný odklon od tohto prísľubu. A ešte raz opakujem, tento prísľub občanom Slovenskej republiky dal predseda vlády Slovenskej republiky.

    Tie spotrebné dane majú ešte jeden špecifický charakter, že absolútna úprava sadzby ešte nemusí znamenať väčšie inkaso do štátneho rozpočtu. Nebudem sa už zmieňovať o tej špecifickej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ale tam tie odhady vždy boli omnoho iné, alebo celkom odlišné, ako bolo reálne inkaso. Ale, dámy a páni, táto situácia môže nastať aj pri spotrebnej dani z minerálnych olejov. Jednoducho naozaj sa dá očakávať, že vzhľadom na to, že súčasné daňové zaťaženie zodpovedá tomu európskemu, stredoeurópskemu priestoru a zodpovedá tej situácii krajín V 4, dá sa predpokladať, že touto úpravou môže klesnúť spotreba a môže klesnúť predovšetkým spotreba, ktorá bola kumulovaná prostredníctvom spotreby zahraničných prepravcov.

    Spotrebná daň z minerálnych olejov má však ešte jedno zásadné špecifikum. A to som už tu v tejto snemovni, dámy a páni, povedal. Ak sa spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov bezprostredne dotýka tých, ktorí holdujú tejto neresti, tak túto neresť si zaplatia. Ak sa týka piva a sú ľudia, ktorí holdujú tomuto moku, tak si to zaplatia pivári. Ale pri spotrebnej dani z minerálnych olejov to zaplatia všetci občania Slovenskej republiky. Predpokladám, že ešte bude príležitosť, aby som mohol prezentovať na dôkladných analýzach, aké dosahy to bude mať napr. na ťažko skúšané odvetvie – odvetvie poľnohospodárstva.

    Dámy a páni, ale aby som vás nezdržiaval, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    K čl. I bodu 1. V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. a) sa slová „12 400,- Sk/1 000 litrov“ nahrádzajú slovami „14 900,- Sk/1 000 litrov“.

    V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. c) sa slová „11 800,- Sk/1 000 litrov“ nahrádzajú slovami „12 800,- Sk/1 000 litrov“.

    V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. d) sa slová „11 800,- Sk“ nahrádzajú slovami „12 800,- Sk/1 000 litrov“.

    Vážené dámy a páni, len pre vašu ilustráciu dovoľte mi, aby som vám tento návrh veľmi stručne ešte prezentoval z hľadiska kvantifikácií. Tam, kde vláda Slovenskej republiky navrhuje spotrebnú daň vo výške 15 000,- Sk na 1 000 litrov, môj návrh smeruje, aby táto suma bola 14 900,- Sk za 1 000 litrov. Tam, kde vláda navrhuje sadzbu dane 14 500,- Sk za 1 000 litrov, môj návrh navrhuje 12 800,- Sk. A rovnako tam, kde je, to je v dvoch položkách 14 500,- Sk, môj návrh smeruje k sume 12 800,- Sk.

    Dámy a páni, nepochybne pán minister zaujme k tomuto návrhu, alebo predpokladám, že zaujme k tomuto návrhu stanovisko. Nedá sa vylúčiť, že tá absolútna kvanfitikácia môže znamenať nižší predpokladaný príjem do štátneho rozpočtu. Ja som však presvedčený, že tento môj návrh je v istej miere kompromisom v tom, že sa nám podarí udržať aktuálnu spotrebu, prípadne že sa nám podarí domácu spotrebu aj čiastočne zvýšiť, ak by platil tento algoritmus, tak výnos z tejto dane by mohol byť na úrovni požadovanej z hľadiska aktuálnych potrieb štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Z toho pohľadu, dámy a páni, by som vás chcel požiadať, aby ste naozaj dôkladne zvážili tento návrh. Prirodzene, že vzhľadom na to, že tento návrh prednášam, prosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Karlin. Po ňom pán poslanec Hanzel.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené auditórium, za najväčší zásah do ekonomiky podnikateľskej sféry považujem zvýšenie spotrebnej dane na minerálne oleje a palivá. Jej exploatačný dosah v národnom hospodárstve zasiahne všetky oblasti, kde dnes používame tento druh energie.

    V poľnohospodárskej výrobe sa ročne spotrebúva okolo 100 000 ton nafty a 3 000 ton benzínu. To sú údaje z roku 2002. V celom rezorte je to 125 000 ton nafty a 7,5 tisíc ton benzínu. Ak sa má zvýšiť spotrebná daň pri nafte o 2,70 za liter a ešte k tomu 20 % DPH, to je ďalších 50 halierov, tak na to doplatí pôdohospodárstvo v roku 2003 zvýšením nákladov o 240 mil. korún, a pri benzíne, kde sa má zvýšiť spotrebná daň za liter o 3,10 plus 70 hal. DPH, to bude predstavovať zvýšenie nákladov v rezorte o ďalších 17 mil. korún, teda spolu to je 257 mil. korún ešte v tomto roku.

    Tieto náklady nemá možnosť rezort utlmiť a pri doterajšej politike trhu s agrárnymi komoditami to bude predstavovať čistú stratu v tomto roku. Neviem, či by sme mali riešenie hľadať práve pri takomto nápore, a v kontexte s úpravou dane by som potom odporučil zdvihnúť aj hranicu tzv. zelenej, resp. červenej farbenej nafty aspoň o 50 % úpravy zvýšenia dane, ktorú ministerstvo financií navrhuje.

    Dovoľujem si preto predkladať pozmeňujúci návrh k uvedenému zákonu, a to v bode 2 navrhujem, aby sa slová „6 800-, Sk/1 000 litrov“ nahradili slovami „5 450,- Sk/ l 000 litrov“.

    Zdôvodnenie: Používanie daňovej úľavy v poľnohospodárstve je významným nástrojom pomoci, ktorú by mal štát aj ďalej využívať a úmerne rozdeliť pri zvyšovaní spotrebných daní medzi seba a daňovníka. Návrh má svoje opodstatnenie aj vzhľadom na súčasný krízový stav v našom poľnohospodárstve. A preto očakávam aj od poslancov vládnej koalície podporu.

    Kolegovia z koalície, skúste prekročiť svoj tieň a urobte dnes aspoň jeden dobrý krok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jaduš, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jaduš.

  • Páni kolegovia, viem, že pán Karlin je istý optimista. Ja sa s jeho optimizmom nestotožňujem, pretože viem, že nelegitímny orgán, ktorý riadi tento štát, koaličná rada raz rozhodla a vy sa budete slepo riadiť týmito rozhodnutiami. Ale chcem sa vás spýtať: Prečo trestáte vašich voličov? Prečo nevymeníte jedného človeka za celý národ? Ďakujem pekne.

  • Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opätovne chcem povedať, že chápem mnohé kroky, ktoré sa robia, a chápem aj kroky vlády, lebo mi to pripomína činnosť, ktorá sa normálne robí pri ohrození firmy. Keď je firma v ohrození, tak siaha k dvom veciam: 1. je to drastické znižovanie nákladov, a to určite pán minister veľmi dobre vie, a 2. je to príprava rozvojových programov a prípadne nových príjmových možností.

    My v tomto prípade zatiaľ trošku kombinujeme a je to pravdepodobne z toho dôvodu, že je ľahšie siahnuť na niečo, čo síce neznižuje drasticky náklady, ale umožňuje nám ľahším spôsobom získať nejaké výnosy. Čo sa týka znižovania nákladov, ja som si zatiaľ osobne nevšimol nič také výrazné. Možno mi nejaké veci unikli, nepochybujem, že určite áno, ale čo sa týka prípravy rozvojových programov, takisto je tam strašne urobené, aby sme do budúcna, to znamená, aby sme napr. budúci rok už mohli počítať s tým, že budú podstatne vyššie príjmy, ktoré nás nebudú nútiť opäť do podobných vecí, aké robíme teraz.

    Prečo robíme tieto spotrebné dane? My sme to volali kedysi bodové dane vo Švédsku. Nuž je to preto, lebo je to rýchly, lacný krok, ktorý dokáže rýchlo doniesť peniaze, peniaze do pokladnice. Obyčajne je to krok, ktorý je najľahšie realizovateľný. My sme si to presunuli z tej prípravy rozvojových programov do bodu 1, lebo ten bod 1 zatiaľ nedokážeme zvládať.

    Pán minister hovoril, že plán, rozpočet je vlastne prognóza, ale ono to tá prognóza, teda tá sa môže aj v priebehu roka všelijako zmeniť a ona sa môže zmeniť aj k dobrému, čo mi takisto pán minister zrejme nepoprie, lebo mnoho vecí nám môže zohrať takú úlohu, o ktorej doteraz stále ešte nevieme.

    Na strane príjmu, samozrejme, sa dajú robiť ďalšie opatrenia, a zas vychádzam z vlastných skúseností, dajú sa robiť rôzne dane z luxusu. My sa tu mnohokrát pritom oháňame, keď zdražujeme napr. plyn alebo vodu, alebo niečo iné, že platíme za bohatých ľudí. Za vyhrievanie bazénov, za ich veľké autá, vily a podobne. Tak prečo teda nejsť priamo tam? Nezovšeobecňovať to na ten plyn a na tú elektrinu a na to všetko ostatné, ale pustiť sa do zdaňovania týchto vecí, ktoré sú naozaj luxusné a ktoré tí ľudia, čo to majú, tí majú na to, aby si zaplatili aj daň z luxusu. Takže možno by to bolo rozumnejšie ísť touto cestou.

    Ďalej som prekvapený, že sme do týchto spotrebných daní nedali lieh a všeobecne. Dali sme pivo a preskočili sme kopu iných komodít, ktoré tam mohli byť. A som takisto presvedčený, že v priebehu veľmi krátkeho času dôjde opäť k ďalšej úprave daní z tabakových výrobkov, lebo, bohužiaľ, inej cesty niet, taká bude. Som ochotný sa vsadiť, že to tak bude. Dokážem povedať dokonca príklad pri týchto daniach z luxusu, že kedysi vo Švédsku, aby sa zabránilo, aby sa vybrali niektoré komodity na daň z luxusu, tak sa zdanili ešte aj videokazety, pán minister. Videokazety, lebo to bol nový prvok a považovalo sa to za luxus. Určite by sme našli aj my mnoho iných nových prvkov, ktoré by sa dali považovať za luxus, kde by tí ľudia boli ochotní tú daň zniesť, ale bola by to len určitá skupina ľudí, a táto daň z luxusu by nám mohla garantovať to, že nám nestúpne cena mlieka alebo cena chleba. A myslím si, že to je dostatočný dôvod na to, aby sme sa zamysleli nad tým, že tie spotrebné dane alebo bodové dane sa dajú robiť aj trošku ináč.

    K tej druhej alternatíve rozvoja podnikania, takisto som presvedčený, že, pán minister, samozrejme, vláda má predstavu, ale peniaze do podnikania však dokážeme dostať pomerne lacno dnes z peňazí, ktoré máme na dôchodkovú reformu. To sú hádam najlacnejšie peniaze momentálne, ktoré máme k dispozícii, pokiaľ teda nad nimi stále vládneme. Dokážeme ich dostať pomerne lacno z bánk, ktoré sa dnes zmenili. Ale sú tu ďalšie možnosti. Však do podnikania napr. tiež keď sa rozbieha niekde nejaká krajina a potrebuje dostať peniaze do podnikania, tak sa urobí to, že sa napr. dividendy nedania, pokiaľ sa používajú na investovanie. To znamená, prečo neurobiť ďalší krok voči podnikateľom? Nezdaniť dividendy povedzme na určitý rok, dva alebo koľko, aby mohli tieto peniaze použiť opätovne do podnikania, čo automaticky vytvára nové pracovné príležitosti a rozbeh výroby. Ja si myslím, že o tom určite pán minister vie, lebo toto je jedna z vecí, ktoré sa normálne vonku používajú.

    To ďalšie, čo nám tu chýba v našej republike, čo sa týka, opakujem, stále k tomu bod 2 rozbehnutie výroby a rozvojových programov, je napr. rozbehnúť burzu cenných papierov. Však toto je jediná alternatíva na rôzne tie fondy DRUKOS, BMG, AGV a pod., lebo ľudia v normálnej, prirodzenej túžbe dostať zo svojich peňazí viac, ako je tých pár percent v banke, chcú investovať do niečoho, len nevedia kam. A nato, aby vedeli kam, musí byť vytvorená normálna funkčná burza cenných papierov, ktorá je pod kontrolou štátu a ktorá funguje. Niekde si dvaja-traja hráči hrajú medzi sebou a potom kontrolujú celý trh. Zasa som presvedčený, že to nehovorím nič nové, rozhodne nie pre pána ministra, možnože pre niektorých poslancov, ktorí nie sú celkom zbehlí v ekonómii.

    Čo sa týka dane z minerálnych olejov, ja by som si dovolil podať pozmeňujúci návrh, ale ešte by som odôvodnil, alebo aspoň vysvetlil jednu vec, ktorá bude v odôvodnení, a to je, že v odôvodnení mám uvedené, že by som chcel, aby sa použili tieto peniaze na priepustnosť našich ciest, ktorá je čím ďalej nižšia, výstavba diaľnic ide pomaly a môžeme predpokladať, že keď sa dostatočne rýchlo neurobí zásah do cestnej infraštruktúry, tak naša doprava v krátkom čase skolabuje. Ja si myslím, že to vidíte všetci na cestách, keď idete do práce, koľko ráz sa už ani cez Bratislavu nedá dostať napriek tomu novému obchvatu, ktorý je urobený, stačí jedna jediná malá havária a sme v parlamente o pol hodiny alebo o trištvrte hodiny neskôr, tí, čo cestujeme.

    Ja mám aj na toto nápad a myslím si, že jednoduchý a ľahko realizovateľný, a preto by som navrhoval, aby tie peniaze, čo dostaneme z tých minerálnych olejov, aspoň jeden rok, aby sme ich použili na zlepšenie prejazdnosti našich ciest. Na zlepšenie prejazdnosti navrhujem toto: Každý z nás pozná predbiehacie pásy, ako sa ide hore kopcom, pre pomalé vozidlá. Toto sa dá za veľmi lacný peniaz v porovnaní s diaľnicami urobiť na celom Slovensku. Poviem, obyčajný úsek medzi Žilinou a Martinom, keď sa ide po tých, však to každý poznáte alebo väčšina z vás, ja som si ten úsek iks ráz prešiel, bez nejakých veľkých nákladov nie je problém každé 2 km, 3 km urobiť 300-metrový predbiehací pás, kde sa pomalé autá odstavia, rýchle predídu. Znížime tým nehodovosť, zvýšime prejazdnosť Slovenska, znížime spotrebu pohonných hmôt, zlepšíme tým bilanciu štátneho rozpočtu, keď znížime spotrebu pohonných hmôt atď.

    Tak preto by som apeloval na všetkých, teda v prvom rade teraz na pána ministra, aby sa nad týmto vláda zamyslela a aby sme aspoň takéto niečo spravili. Nehovorím, že Žilina, Ružomberok, ale na celom Slovensku, aj na tých rovných cestách stačí, aby sa tam objavili dve pomalé autá, a už tam kľučkujeme medzi tým a robíme si sami sebe problémy, robíme druhým ľudom problémy, prichádzajú ľudia o životy, rodiny prichádzajú o životy a prichádzame o deti.

    Tak ešte dovoľte, aby som na záver podal môj pozmeňujúci návrh a slečny poslankyne Editky Angyalovej k návrhu zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Navrhujem, aby sa výnos z tohto zvýšenia spotrebnej danej v plnej výške tento rok použil na výstavbu rýchlostných komunikácií alebo na úpravu prejazdnosti našich ciest. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hanzel bol posledným poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť ešte k rozprave?

  • Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k návrhom, ktoré boli podané.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Maxon, že chýba analýza dôsledkov, tá analýza je najdôležitejšia z hľadiska vývoja inflácie, pretože zvýšenie alebo skoršie zvýšenie spotrebných daní bude mať za následok vyšší rast cien. Ale analýza ukazuje, že napriek tomuto pôvodne nepredpokladanému zvýšeniu spotrebných daní k 1. 7., resp. 1. 8., celková predpokladaná miera inflácie v tomto roku nebude vyššia, ako bola tá, ktorú sme predpokladali v návrhu štátneho rozpočtu bez tohto zvyšovania spotrebných daní. To je, myslím si, podstatné aj z hľadiska podnikateľského prostredia, aj z hľadiska dôsledkov týchto zmien.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Hanzel, ja musím povedať, že veľmi oceňujem taký vecný, konštruktívny charakter tých jeho príspevkov, aj snahu hľadať riešenia v oblastiach, ktoré sú problémom. Čiže ja súhlasím s tým, že napríklad to, čo ste hovorili v tej cestnej doprave, tak je a možno by to naozaj mohlo pomôcť, ale nemôžem súhlasiť s tým účelovým viazaním daňových príjmov. Asi by sme si mali uvedomiť, že týmto nejakým účelovým viazaním nebude viac prostriedkov, hej. To je stále ten istý balík prostriedkov. A ak sú veci, a tieto napr. možno sú, ja nevylučujem, že áno, kde by to malo byť prioritou, tak je to však priorita, o ktorej by mala rozhodovať vláda a nemali by byť navždy určené takto priority, lebo zákony sa nerobia, alebo nemali by sa robiť na pár týždňov alebo mesiacov. Čiže nie je dobré zákonmi určovať a viazať účelové použitie na nejaké priority, aj keď tým nevylučujem, že tie priority, ktoré ste pomenovali, môžu byť veľmi účelné a opodstatnené a odôvodnené. Ale chcem povedať, že koncepcia daňovej reformy je postavená, práve to, čo ste povedali na príklade tých podnikov, že treba aj sporiť výdavky, aj prijímať nejaké rozvojové plány, tá daňová reforma má byť práve silným stimulom pre vyšší a udržateľný ekonomický rast, pre vyšší prívod investícií, pre vyššiu tvorbu pracovných príležitostí, ak k znižovaniu výdavkov dochádza. Nechcem tu teraz zdržiavať tým, kde, aj keď iste sú rezervy, mohlo by sa postupovať aj rýchlejšie.

    Ale k pozmeňujúcim návrhom chcem povedať, že neodporúčam schváliť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pán poslanec Maxon, pán poslanec Karlin a pán poslanec Hanzel. Odporúčam schváliť tie dva pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal gestorský výbor. Jeden sa týka odpočtov a zdaňovania pri zelenej nafte pri podnikateľských subjektoch, ktoré ukončili svoju činnosť, a druhý sa týka účinnosti tohto zákona nie od 1. 7., ale od 1. 8.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 271, spoločnú správu výborov ako tlač 271a.

    Poprosím pána ministra financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty na jeho druhé čítanie.

    Tento návrh navrhuje zjednotenie sadzby dane z pridanej hodnoty na 19 % v súlade s programovým vyhlásením vlády a s koncepciou daňovej reformy s účinnosťou tohto kroku od 1. 1. budúceho roka a zároveň navrhuje zlaďovanie tohto zákona aj s európskou legislatívou, so 6. smernicou, čo sa týka napr. zdaňovania zálohových platieb.

    Prebehla pomerne široká diskusia v gestorskom výbore, kde vlastne súhlasíme s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli, sú predložené gestorským výborom, a okrem toho ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú špecifického daňového režimu pri cestovných kanceláriách a potom istých špecifík pri lízingových spoločnostiach a pri energetických podnikoch. Sú to technické záležitosti, ktoré zlepšujú vlastne ten mechanizmus výberu a administrácie tejto dane. Takže s týmito pozmeňujúcimi návrhmi odporúčam Národnej rade tento návrh zákona schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spravodajcovi z gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Jozefovi Mikušovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch a tlmočil z gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vydáva túto spoločnú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu v znení uznesenia, ktoré prijal 18. júna 2003, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon. Uvedený zákon prerokovali štyri výbory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, je ich spolu osem, z ktorých gestorský výbor odporúča schváliť body č. 1, 2, 4, 5, 7 a 8, body 3 a 6 odporúča gestorský výbor neschváliť.

    Zároveň ma gestorský výbor poveril, aby som poslaneckým návrhom riešil návrhy tých špecifických problémov, ktoré opísal pán minister financií. Ide vlastne o tri pozmeňujúce návrhy, s ktorými súhlasili členovia gestorského výboru, ale pri hlasovaní o spoločnej správe neboli zladené legislatívne termíny s daným návrhom, a preto budú ešte ďalšie tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých dva sa týkajú špecifického režimu cestovných kancelárií a energií, a jeden, ktorý v prípade schválenia týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov posúva termíny nadobudnutia účinnosti.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyjdú z rozpravy.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub HZDS pán poslanec Maxon, potom pani poslankyňa Podracká, poslanec Šulaj, Kiňo, pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Karlin.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Môj pozmeňujúci návrh je k čl. I bodu 6 a znie:

    „§ 10“ vrátane nadpisu znie: „Sadzba dane

    (1) Základná sadzba dane je 19 % s výnimkou podľa odsekov 2 a 5.

    (2) Pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 14 %.

    (3) Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie je 14 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby (§ 2 ods. 5 písm. c)) alebo nehnuteľnosti s výnimkou technologického zariadenia stavby alebo nehnuteľnosti s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2.

    (4) Sadzba dane pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti a pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti je 14 %.

    (5) Pri prenájme a požičiavaní osobných automobilov, pri ktorých nemožno odpočítať daň podľa § 20 ods. 5, je sadzba dane 14 %.

    (6) Pri zdaniteľných plneniach podľa zmlúv o kúpe prenajatej veci sa uplatní sadzba dane, ktorá sa vzťahuje sa predmet tejto zmluvy s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, uplatní sa na jeho vstupnú cenu sadzba dane 20 % a na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky, sadzba dane 14 %.

    (7) Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor vecí, pričom jednotlivé veci, ktoré ho tvoria, majú rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená na vec, ktorá tovaru určuje podstatný charakter.

    (8) Daňový úrad uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa príloh č. 1 a 2 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi a na účely správneho zatriedenia služieb do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona. Zatriedenie služieb do klasifikácie produkcie Štatistickým úradom Slovenskej republiky.“

    Vážené dámy a páni, pre zrozumiteľnosť toho, čo som predniesol, mi dovoľte, aby som zdôraznil, že takéto znenie § 10 zabezpečuje vlastne pôvodné znenie zákona č. 289 o dani z pridanej hodnoty a v zjednodušenom vyjadrení znamená, že sa uplatní aj znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 14 % a táto znížená sadzba dane z pridanej hodnoty bude uplatňovaná pri tých tovaroch, o ktorých som hovoril, a týka sa to potom, samozrejme, bezprostredne tovarov potravinárskeho charakteru, liekov, medicínskych potrieb a predovšetkým tých položiek, ktoré boli aj v pôvodnom znení zákona o dani z pridanej hodnoty zatrieďované v zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty.

    Ja rešpektujem tú ambíciu predkladateľa tohto zákona, že by uplatnením jednotnej sadzby alebo jednej sadzby sme zdokonalili ten systém predovšetkým vo vzťahu k zamedzeniu, alebo teda k špekulatívnym snahám v súvislosti s existenciou dvoch sadzieb dane, to znamená, že táto špekulácia by odpadla. Ja som presvedčený, že prostredníctvom daňového informačného systému a všetkých nástrojov, ktoré daňový úrad v tomto období z hľadiska správy a vymáhania daní má možnosť používať, tak tu až taký veľmi veľký problém nie je, ale je to pozitívna vec. Ale na druhej strane, dámy a páni, predovšetkým oblasť dane z pridanej hodnoty je narušovaná a bude narušená, ak tento zákon prejde. Bude narušený princíp konkurencieschopnosti slovenských tovarov s tovarmi, ktoré pochádzajú zo zahraničia. Mám na mysli predovšetkým konkurencieschopnosť napr. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, i keď teda tie dosahy nie je možné celkom presne kvantifikovať, ale Česká republika uplatňuje zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na vybrané tovary, sú to predovšetkým tovary potravinárskeho charakteru vo výške 5 %.

    Myslím si, že neviem, či ste niektorí venovali trošku tejto problematike zvýšenú pozornosť, ale treba jednoznačne skonštatovať, že v princípe dane z pridanej hodnoty sa v krajinách Európskej únie uplatňuje niekoľko sadzieb. Je to základná sadzba alebo základná daň, znížená sadzba alebo znížená daň a vysoko znížená daň. V niektorých krajinách aj vysoko znížená sadzba dane z pridanej hodnoty.

    Dovoľte mi možno okrajovo uviesť niekoľko krajín, ktoré sú už členmi Európskej únie. Základná sadzba dane z pridanej hodnoty napr. v Belgicku je 21 %, znížená sadzba je 12 % a vysoko znížená sadzba, kde sú napr. práve potraviny a lieky a medicínske potreby, vysoko znížená sadzba je 6 %. Jedna z najvyšších sadzieb dane z pridanej hodnoty je vo Švédsku a táto sadzba predstavuje 25 %, znížená, ale rovnako uplatňuje táto krajina aj zníženú sadzbu, aj vysoko zníženú sadzbu a znížená sadzba je 12 % a vysoko znížená sadzba je 6 %. Tieto krajiny nesignalizujú, alebo nie sú informácie, že by s tromi uplatňovanými sadzbami boli nejaké zásadnejšie problémy z hľadiska správy a inkasa tejto dane, a myslím si, že toto by nemalo byť celkom ani argumentom na Slovensku.

    A ešte raz zdôrazňujem, slovenských producentov potom takáto alternatíva, ktorá je navrhovaná, že sa neuplatní znížená sadzba dane z pridanej hodnoty a že bude jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty 19 %, náš podnikateľský sektor stavia do zásadne znevýhodnenej pozície.

    Často sa hovorí o pozitívnych ekonomických výsledkoch napr. Malty. Na Malte je štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty 15 %, znížená alebo redukovaná sadzba dane z pridanej hodnoty je tam uplatňovaná v dvoch pásmach, a to jedno pásmo je nulové a to druhé pásmo je 5 %.

    Ešte raz opakujem, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty naozaj zjednodušuje a sprehľadňuje ten celý systém, ale tá cena za sprehľadnenie tohto systému podľa môjho názoru za súčasných ekonomicko-sociálnych podmienok občanov Slovenskej republiky je priveľká a z nášho pohľadu je neakceptovateľná, aj keď sa teda súčasná základná sadzba dane z pridanej hodnoty znižuje na už spomínaných 19 %.

    V návrhu zákona ide ešte o jednu zásadnú zmenu a je to deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, teda deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia tak, že už prijatie akejkoľvek platby sa bude považovať za uskutočnenie zdaniteľného obdobia v rozsahu tejto platby. Myslím si, že metodicky je to správna ambícia predkladateľa. Ale opäť si treba uvedomiť, že zásadným spôsobom toto opatrenie zasiahne do podnikateľského prostredia. Do podnikateľského prostredia predovšetkým preto, že naši podnikatelia, a ak hovorím naši podnikatelia, tak mám na mysli, samozrejme, aj agropodnikateľov, nemajú disponibilné prostriedky na to, aby túto svoju daňovú povinnosť tak, ako sa v návrhu zákona navrhuje, mohli bez akýchkoľvek problémov realizovať. Bude vznikať paradox, že na to, aby si podnikatelia splnili svoju daňovú povinnosť v tejto oblasti, budú musieť používať cudzie zdroje. Tieto cudzie zdroje sú vo väčšine prípadov bankové zdroje, to znamená, že to budú prevádzkové úvery. Náklady na získanie týchto prevádzkových úverov prostredníctvom úrokovej sadzby sa samozrejme a nepochybne premietnu do objektívnych nákladov na produkciu a z objektívnych nákladov sa bude vypočítavať odbytová a na základe odbytovej spotrebiteľská cena. A ak si spravíme celú takúto analýzu vertikály tej cenotvorby, tak sa nám v mnohých komoditách stane, že tie tovary, ktoré v súčasnom období boli konkurencieschopné, po týchto úpravách sa na slovenskom obchodnom trhu stanú nekonkurencieschopné a, samozrejme, nekonkurencieschopné budú aj v rámci možných exportov.

    Na túto skutočnosť upozorňujem aj z toho dôvodu, že aj keď sledujeme pozitívny trend z hľadiska salda zahraničnoobchodnej bilancie, tak jednoznačne saldo v agrokomoditách sa medziročne stále zhoršuje. Ak skomplikujeme v tomto smere podnikateľské prostredie poľnohospodárom, tak tá situácia rovnako nebude dobrá.

    Myslím si, že ak som spomínal, že mali by sme o tých daňových zákonoch hovoriť komplexne, tak dnes predkladateľ argumentuje zavedením jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty aj z toho dôvodu, že sa bude upravovať pozitívnym trendom daň z príjmu právnických osôb a daň z príjmu fyzických osôb na jednotnú 19-percentnú sadzbu. A vlastne jednotná 19-percentná daň z príjmu právnických a fyzických osôb, alebo to, čo schvaľujeme v oblasti spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, to by mala byť daň za jednotnú sadzbu dane z príjmu právnických a fyzických osôb.

    Vzhľadom na to, že teda predlohu nového zákona o dani z príjmu nemáme k dispozícii, tak si nemôžeme objektívne ani túto skutočnosť zanalyzovať, ale, dámy a páni, jedna skutočnosť je tu absolútne smerodajná: Jednotná sadzba dane z príjmu či už právnických, alebo fyzických osôb pozitívnym spôsobom zvýhodňuje tých, ktorí relevantný zdaniteľný príjem majú. A to nie je rozhodujúca skupina občanov tejto krajiny. To, čo robíme v rámci úpravy spotrebných daní, a to, čo robíme v rámci úpravy jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty, tak to sa dotýka aj tých, ktorí sú hlboko pod ten očakávaný alebo štandardizovaný príjem, ktorý by mal byť z hľadiska slušného sociálneho postavenia a istého štandardu životných podmienok v našej republike.

    Ja som už prezentoval ten svoj pozmeňujúci návrh, myslím si, že absolútne korektne treba povedať, a okolo toho netreba špekulovať, ak by tento pozmeňujúci návrh bol uplatnený, tak to nepochybne bude mať iný dosah na štátny rozpočet a tie predpokladané príjmy, ktoré sú uvažované, štátny rozpočet nezíska. Dámy a páni, ale tu máme jednu principiálnu výhodu. Úprava tohto zákona, alebo účinnosť tohto zákona, pokiaľ sa nemýlim, je uvažovaná od 1. januára 2004, takže tu tie možné negatívne alebo pozitívne dosahy v tomto rozpočtovom roku nie je možné očakávať. Myslím si, že niektoré ustanovenia tohto zákona sa navrhujú s účinnosťou od 1. 7. alebo od 1. 8., a to sú práve tie veci, ktoré som hovoril v súvislosti s tým termínom zdaniteľného plnenia.

    Stojí teda za úvahu, či získa ten môj návrh parlamentnú podporu. A podľa mňa by stálo za úvahu aj to, aby sme sa definitívnemu rozhodnutiu o určení výšky sadzby dane z pridanej hodnoty a o rozhodnutí, či tá sadzba bude jednotná 19 % tak, ako je navrhované, myslím si, že celkom normálne by bolo, keby sme o tejto veci rozhodovali, keď budeme mať k dispozícii ostatné návrhy zákonov, ktoré majú súvisieť alebo súvisia s daňovou reformou.

    Dámy a páni, ja som už hovoril, že v tomto prípade navrhovateľ zákona je vláda Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky zatiaľ len proklamatívne prezentuje v rámci daňovej reformy, že sa uvažuje zrušiť daň z dedičstva, že sa uvažuje zrušiť daň z darovania a že sa uvažuje zrušiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, je to teda tzv. trojdaň. Ale zatiaľ je to len v polohe návrhu, to znamená, že my naozaj nevieme posúdiť, či tieto dane budú zrušené, a nakoniec nevie to celkom kvalifikovane a s rozhodnosťou posúdiť ani minister financií, pretože ich prípadné zrušenie je predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na druhej strane trošku znepokojenie opäť za ten agrárny sektor u mňa vyvoláva ambícia vlády v oblasti zvýšenia dane z nehnuteľností. Do oblasti nehnuteľností patrí, dámy a páni, aj pôda. Tie parametre zdanenia nepoznáme. Je veľmi pravdepodobné, že správcom týchto daní tak, ako to bolo dosiaľ, budú mestá a obce. Je všeobecne známe, že mestá a obce majú nedostatok finančných prostriedkov. Ak vláda navrhne a Národná rada Slovenskej republiky len rámcovo určí horné hranice tejto sadzby dane v jednotlivých mestách a obciach podľa typu nehnuteľností, tak obce s najväčšou pravdepodobnosťou, aby vybilancovali svoje obecné rozpočty, budú musieť ísť s tými sadzbami, ktoré určia všeobecne záväznými nariadeniami obcí a miest v tých horných hraniciach. Dnes teda neviem celkom odhadnúť, ako to bude.

    Ale, dámy a páni, prečo to hovorím? Hovorím to predovšetkým preto, že opäť tu vzniká nekonkurencieschopná alebo nekonkurencieschopnosť, alebo zakladá sa nekonkurencieschopnosť agrárneho sektora. Dámy a páni, ani jeden výrobný prostriedok, poviem vám príklad, ak je výrobným prostriedkom v strojárskej fabrike sústruh, tak tento sústruh nepodlieha žiadnej dani. Je to výrobný prostriedok, ktorý slúži na zabezpečovanie výroby. Naopak, tento výrobný prostriedok je zahrnutý v aktívach tejto spoločnosti, ktorá v tejto oblasti podniká, je zaradené v súbore základných prostriedkov a tá spoločnosť si môže prostredníctvom odpisov vytvárať zdroje na jednoduchú reprodukciu a prostredníctvom odpisov, ktoré sú, samozrejme, nákladovou položkou, si znižuje aj daňový základ. Potom sa poľnohospodár dostane do situácie, že je jediným podnikateľom, ktorý bude mať základný výrobný prostriedok prostredníctvom dane z nehnuteľnosti zdanený.

    Ale, dámy a páni, to už je o tej inej oblasti daní. Problém však naozaj vzniká v tom, že ak máme komplexne posudzovať celú túto problematiku, tak ten balík zákonov by Národná rada mala prerokúvať, by som povedal, v jednom časovom horizonte. Dnes sa teda trošku vytrhnuto venujeme dani z pridanej hodnoty a máme prijať zásadné rozhodnutie, že sadzba dane bude jednotná a že bude 19 %, a nemáme možnosť spraviť si analýzy dosahov ostatných navrhovaných daňových zákonov, ktoré súvisia s daňovou legislatívou.

    Ešte raz zdôrazním ten môj zámer, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu. Dámy a páni, ak by sme uplatnili dve sadzby z pridanej hodnoty, dosiahneme dve veci. Neprejaví sa to takým zásadným spôsobom na raste spotrebiteľských cien ako jednotná 19-percentná a slovenským podnikateľom, ktorí podnikajú v tovaroch a službách so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty, vytvoríme v tom období prístupového procesu do Európskej únie optimálnejšie podmienky na zabezpečenie svojej konkurencieschopnosti a na prežitie v období vstupu do Európskej únie.

    Dámy a páni, to sú dôvody, prečo vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Podracká a po nej pán poslanec Šulaj.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy a páni, chcem čosi povedať a obrátiť sa na vás s prosbou o pochopenie vo veci, ktorá mi bytostne leží na srdci, a to je budúcnosť a osud pôvodnej slovenskej literatúry, ktorá už teraz bojuje o prežitie.

    Keďže som tu ako jediná spisovateľka poslankyňa, skutočne poznám túto problematiku pomerne zasvätene a viem, že tu nejde iba o motívy, kde stačí papier, pero a kalamár aj z 19. storočia, ale naozaj to sú súvisí aj s daňou z pridanej hodnoty za knihu ako tovar. Už pri 14-percentnej DPH vzrástla kniha a jej cena takmer dvojnásobne a keby sa to vyšplhalo až na 19 %, tak cena knihy by pravdepodobne vzrástla ešte o 30 až 40 %. Nedá sa to presne vyčísliť, ale takáto cena by asi z toho vznikla.

    Rozprávala som sa s mnohými kníhkupcami na Slovensku, ktorí už teraz bojujú o prežitie a jednoducho živoria. Sú strašne znepokojení, mnohí museli zatvoriť svoje kníhkupectvá. Ľudia prestávajú čítať a už dve generácie sú týmto poznačené a pripravuje sa tretia generácia dnešných 5-6-ročných žiačikov, ktorí pôjdu do škôl, a tiež sa ich to dotkne, lebo rodičia im nebudú mať začo túto knihu kúpiť.

    Ako príklad spomeniem chorvátsky model, kde takisto cena knihy najprv zo 6 % vzrástla na 14 a potom vyskočila až na 20 % a potom, keď na kolená padli aj vydavatelia, aj kníhkupci, tak si chorvátska vláda uvedomila, že urobila chybu, a znížila DPH na 0 %.

    Ja sa nesnažím, aby sme znížili DPH na 0 %, ale aspoň na symbolické 1 %, pretože to, ak by sme to prijali, by bolo v budúcnosti v súlade s európskou legislatívou po našom vstupe do Európskej únie a skutočne by to malo dosah na budovanie národnej identity a na rozširovanie národnej kultúry. Už teraz niektorí distribútori nie sú ochotní inak ponúkať pôvodnú slovenskú literatúru ako komisionálne, to znamená, že až keď sa slovenská kniha predá, až vtedy dostane vydavateľ peniaze. A v praxi to znamená, že druhýkrát sa už na trh a na pult kníhkupectva kniha nevráti. Hovorí sa aj o tom, že českí vydavatelia pravdepodobne prevezmú vydávanie slovenských kníh a budú ich ponúkať do slovenských kníhkupectiev, čo by na jednej strane akosi pomohlo situácii, ale bolo by to proti nám samým, proti vznešeným ideám pôvodnej literatúry a kultúry. Napríklad v Čechách je DPH za všetku knižnú distribúciu 5-percentné, pričom platy sú tam trochu vyššie ako u nás. A myslím si, že Česi mali rozum, ako sa hovorí, keď prijali takéto opatrenia, pretože si uvedomujú, aký to má dosah na mládež a ich študujúcu mládež atď.

    Preto mi v duchu tohto, čo som povedala, lebo nechcem, aby sme sa učili na vlastných chybách, chcem vás teda poprosiť, ak by to bolo možné, aby ste to aj vy, pán minister, pochopili, že naozaj je to dôležité – vyňať aspoň túto pôvodnú slovenskú literatúru z toho balíka tej uniformy tej 19-percentnej dane a pomôcť nám samým sebe, lebo v tomto duchu podľa mňa rovnostárstvo nie je dobré, lebo dáva rovnako, berie rovnako, ale z hľadiska duchovného sú tie prepočty úplne iné.

    Preto mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty k článku I bod 1: v § 10 sa za slovami „je 19 %“ vkladajú tieto slová „a pri vydávaní a predaji pôvodnej slovenskej literatúry ako tovaru je 1 %“.

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Šulaj, po ňom pán poslanec Kiňo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame návrh zákona o dani z pridanej hodnoty a myslím si, že tomuto zákonu by sme naozaj mali venovať veľkú pozornosť, pretože tvorí takmer polovicu príjmov štátneho rozpočtu, čo sa týka daňových príjmov.

    Ak sme len v krátkom predchádzajúcom období konštatovali výpadok štátneho rozpočtu, nebudem sa vracať k tým číslam, tak sme hovorili o dvoch problémoch. Prvý problém bol s nadhodnotenými príjmami štátneho rozpočtu a druhý problém v neplnení príjmov DPH bol spôsobený i metodickými vplyvmi. Preto, ak sa teraz budeme rozprávať o dani z pridanej hodnoty, musíme brať do úvahy aj metodické vplyvy, pretože majú podstatný charakter, alebo podstatný vplyv aj na plnenie príjmov štátneho rozpočtu. Preto mi dovoľte, aby som sa hneď vo svojom príspevku venoval na začiatku metodickým vplyvom, ktoré prináša so sebou novela zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Pripomienka č. 1 týkajúca sa vedenia podvojného účtovníctva. V zmysle bodu 2 navrhovanej novely zákona sa navrhuje doplniť § 4 ods. 8, v ktorom sa konštatuje, že platiteľ dane z pridanej hodnoty, zaregistrovaný podľa § 4 ods. 1 a 4, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Ak podnikateľský subjekt, ktorý nebol dosiaľ registrovaný ako platiteľ DPH, dosiahne obrat za predchádzajúce tri mesiace, ktorý je vyšší ako 750 000 korún, je povinný podať žiadosť na registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Podobný postup sa musí uplatniť pri osobách združení, kde sa ich obrat nasčítava spolu. Pri osobe, ktorá nadobudla majetok podľa osobitných predpisov, napríklad privatizáciou, sa táto osoba stáva platiteľom DPH automaticky.

    V prvých dvoch prípadoch je osoba, ktorá splnila podmienky zákona, povinná podať žiadosť správcovi dane o registráciu platiteľa dane z priadnej hodnoty. Ak sa však osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá za prvé tri mesiace kalendárneho roku január, február, marec, napríklad roku 2004, keď teoreticky bude platiť novela tohto zákona, bude chcieť stať platiteľom DPH, a to už z titulu prekročenia obratu alebo uzatvorenia zmluvy o združení, bude ju môcť zaregistrovať správca dane až od 1. 1. nasledujúceho roku, pretože v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. § 9 ods. 3 je možný prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo len k prvému dňu účtovného obdobia, t. j. prevažne k 1. 1. daného roku. To znamená, že v zmysle § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty bude musieť takáto osoba vždy každý mesiac žiadať o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty a správa dane ich v priebehu účtovného obdobia nebude môcť vyhovieť.

    Pýtam sa teda: Akým spôsobom budeme riešiť tento problém a ako naň bude reagovať novela zákona o dani z pridanej hodnoty?

    Dovoľte mi, aby som teraz vyslovil zopár pripomienok týkajúcich sa sadzby dane. V zmysle bodu 6 sa navrhuje toto znenie § 10: „Sadzba dane je 19 %.“ V tejto súvislosti je potrebné konštatovať tieto skutočnosti. Šiesta smernica Rady Európy dovoľuje jednotlivým štátom uplatňovať dve sadzby dane: Základnú sadzbu dane, ktorá sa odporúča od 15 % vyššie, a nižšiu sadzbu dane, ktorá sa odporúča od 5 % vyššie. Všetky európske štáty takmer okrem Dánska, možnože som ešte na nejakú zabudol, majú minimálne dve sadzby dane. Je smutné konštatovanie, že už v súčasnom období sa znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na Slovensku vo výške 14 % takmer priblížila hranici základnej sadzby dane z pridanej hodnoty stanovenej v krajinách EÚ vo výške 15 %. Ak by som si zobral prehľad jednotlivých štátov Európskej únie, tak prišli by sme na to, že je veľa štátov, ktoré majú aj tri alebo štyri sadzby dane z pridanej hodnoty.

    Následne smernica, ktorú som citoval, určuje zoznam dodávok a služieb, ktoré smú podliehať zníženým sadzbám dane. Ide predovšetkým o potraviny, dodávky vody, farmaceutické výrobky, zdravotné vybavenie, noviny a periodiká, vstupy na kultúrne podujatia a služby rozhlasu a televízie, autorské služby, stavby za účelom bývania, ak sú súčasťou sociálnej politiky, dodávka tovarov a služieb pre poľnohospodársku produkciu, ubytovacie služby, služby športových zariadení atď. Cieľom uvedenej zníženej sadzby danie je zabezpečenie zdravej životosprávy obyvateľstva, zabezpečenie vyššieho stupňa zamestnanosti, napríklad pri stavebných službách alebo v poľnohospodárstve, ako aj vyššej vzdelanosti a kultúrnej úrovni obyvateľstva. Je preto smutné, že Slovensko, ktoré potrebuje riešiť všetky tieto úlohy, navrhuje jednotnú sadzbu dane vo výške 19 %.

    Obzvlášť ťažká a zložitá situácia nastane v regiónoch s vysokým stupňom nezamestnanosti. Banskobystrický kraj vykázal za I. štvrťrok nezamestnanosť vo výške 23 %. Asi bude veľmi ťažké a zložité vysvetľovať stavbárom, že jednotnú sadzbu dane zavádzame z titulu zjednodušenia daňovej legislatívy. Dopyt po ich výkonoch klesne, a to nie z dôvodu nezáujmu občanov, ale z dôvodu zlej ekonomickej situácie realizovania stavebných výkonov. Zníženie sadzby dane z príjmu či už právnických, alebo fyzických osôb sa prejaví totiž až v dlhodobejšom horizonte roku 2005.

    Na druhej strane štát nevytvoril kompenzačné mechanizmy, ktorými by podporil rozvoj stavebnej výroby. Zvýšením daňového zaťaženia klesnú reálne príjmy obyvateľstva a znížením podmienok na hypotekárne úvery, ako aj podporu stavebného sporenia klesnú možnosti mladých rodín zabezpečiť si bývanie na slušnej úrovni. Zložitá situácia bude i u poľnohospodárov, ktorým sa jednoznačne prejaví efekt jednotnej sadzby 19-percentnej dane na zvýšenie cien potravín. Do tejto ceny však bude potrebné ešte zarátať zvýšené spotrebné dane z palív a energií. Ako náplasť by mala slúžiť jednotná sadzba daní z príjmov právnických osôb. Tu si však musíme uvedomiť, že oproti roku 2003, keď sú poľnohospodárske podniky zdaňované 15-percentnou sadzbou dane, v roku 2004 sa navrhuje sadzba dane vo výške 19 %, a teda vyššia ako v roku 2003.

    Slovenská republika v rámci vynegociovaných podmienok v kapitole č. 10 získala nasledujúce prechodné obdobia a výnimky. Technické prechodné obdobie v trvaní jedného roku po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, počas ktorého môžeme požiadať o trvalú výnimku na uplatňovanie zníženej sadzby DPH z elektrickej energie a plynu. Následne bolo dojednané päťročné prechodné obdobie na uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty z tepelnej energie do 31. 12. 2008, ako aj štvorročné prechodné obdobie na uplatňovanie zníženej sadzby DPH na stavby a stavebné práce do 31. 12. 2007. V prípade zavedenia jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty budú tieto podmienky negované a asi bude veľmi problematické vysvetľovať ostatným štátom Európskej únie, že sme sa pomýlili a chceme sa v budúcom období vrátiť k uvedeným výhodám. Predovšetkým zložitá situácia nastane u radových obyvateľov, ktorí spolu so zvýšeným nájomným budú platiť vyššie výdavky za energie.

    V tejto súvislosti sa pýtam, či boli vytvorené kompenzačné a lepšie podmienky súvisiace so zatepľovaním bytov a bytových priestorov.

    Pripomienky týkajúce sa zdaňovania platieb. Tu by som sa snažil byť pragmatický a snažil by som sa vysvetliť, prečo zákon o dani z pridanej hodnoty a jeho novela je podľa mňa a podľa môjho názoru nerealizovateľná a veľmi komplikovaná.

    V bode 11 návrhu novely zákona sa § 13 dopĺňa o odsek 8, v zmysle ktorého sa v deň prijatia platby považuje za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Len takto jednoducho definovaný paragraf sa v podstate v praxi podľa môjho názoru vôbec nedá použiť. Len pre názornosť uvediem niekoľko prípadov, ktoré nerieši zákon.

    Zákon nerieši definovanie pojmu „platba za zdaniteľné plnenie“. Platba za zdaniteľné plnenie nie je definovaná v účtovnej osnove pre podnikateľov, a preto je potrebné uvedený pojem definovať v zákone o dani z pridanej hodnoty. Opatrenia o postupoch účtovania rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov – definujem pojem „prijaté preddavky“, účet 324. V zmysle záväznej účtovnej osnovy sa definuje účet 324 takto: „Na účte 324 Prijaté preddavky sa účtujú prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov.“ V opatreniach o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove sú uvedené i poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný investičný majetok – účet 051, dlhodobý hmotný majetok – účet 052, dlhodobý finančný majetok – účet 053. Uvedené účty nie sú detailne definované v uvedenom opatrení.

    V tejto súvislosti sa pýtam, či sa za platbu považuje len príjem peňazí na bankovom účte alebo v pokladnici, alebo sa za platbu môže považovať aj zápočet dodávateľskej faktúry so zálohovou faktúrou. Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, či sa prijatý preddavok považuje za platbu za zdaniteľné plnenie, ak sa v budúcom období vôbec plnenie neuskutoční.

    Zmysel § 45 ods. 3 citovaného zákona: „Platiteľ, ktorý vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, dostane pokutu až do výšky 10 % z uplatnenej dane.“ Nebude sa tento prípad vzťahovať i na platby, ktoré budú zdanené a pri ktorých sa následne neuskutoční zdaniteľné plnenie podľa § 13 ods. 1 až 7, pretože tento paragraf 13 ods. 1 až 7 sa nebude meniť? Pýtam sa: Nebude to v rozpore?

    Následne so vznikom daňovej povinnosti a uskutočnením zdaniteľného plnenia vzniká otázka, akým spôsobom sa budú evidovať daňové doklady za platby a následne ich dobropisy a vystavenia nových daňových dokladov pri uskutočnených zdaniteľných plneniach podľa § 13 ods. 1 až 7. Nebude potrebné upraviť v tomto zmysle aj § 24 Vedenie záznamov na daňové účely?

    Metodicky nezodpovedaným problémom je aj otázka, či platitelia dane z pridanej hodnoty, ktorí už pred nadobudnutím účinnosti prijali platby, preddavky, budú musieť tieto preddavky zdaniť. Uvedený návrh zákona totiž nedefinuje v prechodných a záverečných ustanoveniach tento problém. Konkrétne sa teda pýtam tvorcov návrhu zákona, či bude potrebné zdaniť i platbu za zdaniteľné plnenie, ktorá bola prijatá napríklad v mesiaci máj 2003, pretože prechodné a záverečné ustanovenia tento problém vôbec neriešia.

    Následne nie je doriešená v navrhovanej novele zákona otázka, ako sa vyčísli základ dane pre základnú sadzbu DPH a pre zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty v prípade plnení, ktoré majú dva základy dane. Môže napríklad ísť o prijaté platby za služby, napríklad prenájom osobného automobilu formou lízingu alebo prijatie platieb za stavebné práce, ktoré podliehajú aj základnej, aj zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Uvedená novela zákona znova tento problém vôbec nerieši.

    Predpokladám, že podľa novely zákona bude potrebné vystaviť okrem predfaktúry, zálohovej faktúry aj daňový doklad v zmysle § 15 citovaného zákona. Použitie pojmu v navrhovanej novele zákona, citujem, „primerane sa uplatní § 7“, ktorý rieši základ dane, „a § 15 Daňový doklad a jeho obsah“ považujem za nevhodné. Je potrebné presne určiť, ktorý odsek § 7 a § 15 sa musí uplatniť, napríklad termín vystavenia daňového dokladu po uskutočnení zdaniteľného plnenia a tak ďalej.

    Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostáva problematika dvojitého zdanenia. Bude sa totiž v zmysle navrhovanej novely zákona zdaňovať tak platba za zdaniteľné plnenie v zmysle navrhovaného § 13 ods. 8, ako aj všetky ostatné plnenia citované v § 13 ods. 1 až 7. Uvedená novela zákona totiž nerieši problematiku, či môže vzniknúť len jedno zdaniteľné plnenie alebo viacero zdaniteľných plnení za poskytnutie jednej služby predaja tovaru a tak ďalej.

    Nezodpovedanou otázkou v novele je i problém, ako sa budú posudzovať následné plnenia, napríklad pri čiastkových a opakovaných plneniach, ak bola prijatá platba len v určitej sume, napríklad 30 %. Bude sa najprv zdaňovať platba a následne služba, ktorá je poskytovaná ihneď od začiatku výkonu poskytovania služby, alebo bude časová pauza vo výške 30 % platby a potom sa bude uskutočňovať ďalšie plnenie?

    Ďalšou nezodpovedanou otázkou je otázka spôsobu vystavenia daňových dokladov a ich dobropisov. V praxi to asi bude vyzerať takto: Dodávateľ vystaví zálohovú faktúru na odberateľa, prijme platbu a asi ju bude musieť zdaniť, to znamená, že bude musieť vystaviť daňový doklad. Následne uskutoční zdaniteľné plnenie v zmysle § 13 ods. 1 až 7, to znamená, že by mal vystaviť daňový dobropis v zmysle § 18 a 19 zákona o dani z pridanej hodnoty. V uvedených paragrafoch nie je zmienka o možnosti vystavenia dobropisu z titulu dvojitého zdanenia. Preto vzniká vôbec otázka, či platiteľ DPH bude môcť vystaviť takýto daňový dobropis. Zmysel § 18 ods. 1 písm. a): „je možné opraviť základ dane pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia, ak sa zaň odplata neposkytla alebo sa odplata vrátila“. To znamená, že dodávateľ prijme zálohu, zdaní ju a potom ju bude musieť vrátiť, aby vystavil daňový dobropis? Nie je to trochu čudné?

    Iný titul na opravu základu dane a následne vystavenia daňového dobropisu v prípade vystavenia daňových dobropisov za platby nepoznám. Vzniká tu však nezodpovedaná otázka. Bude musieť platiteľ dane, ak chce vystaviť daňový dobropis, uvedenú platbu v zmysle zákona vrátiť alebo bude postupovať pri vystavovaní daňových dobropisov v rozpore so zákonom? Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa vnesie chaos do evidencie pohľadávok a záväzkov, ako aj dobropisov k nim vystavených.

    Ďalším nezodpovedaným problémom je problematika prijatia platby treťou osobou, ktorá neuskutočnila a vôbec neuskutoční zdaniteľné plnenie. V tejto súvislosti môžu nastať tieto prípady: Platiteľ dane z pridanej hodnoty napríklad podnik Alfa uskutoční zdaniteľné plnenie voči platiteľovi DPH podniku Beta. Podnik Alfa neprijal preddavok, platbu za zdaniteľné plnenie pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, ani úhradu platby za daňový doklad, ktorý bol vystavený v zmysle zákona po uskutočnení zdaniteľného plnenia v zmysle § 13 ods. 1 až 7. Ak podnik Alfa postúpi túto pohľadávku na podnik Gama, bude sa táto platba, ktorú zaplatí podnik Beta podniku Gama, považovať za platbu za zdaniteľné plnenie, alebo nie?

    Druhý podobný problém vznikne pri realitných kanceláriách. Ak podnik Alfa predá podniku Beta nehnuteľnosť, ktorá sa zdaňuje režimom DPH, a realitná kancelária pred uskutočnením úkonu prijme platbu ako preddavok za uvedenú nehnuteľnosť od podniku Beta, bude sa táto platba pri realitnej kancelárii považovať za platbu za zdaniteľné plnenie a bude podliehať režimu DPH, alebo nie?

    Problém zostávajú finančné operácie pri platbách, ktoré môžu uskutočňovať i rôzne bankové a iné finančné inštitúcie. A tu upozorňujem na úplne pragmatickú možnosť alebo skutočnosť, ktorá môže nastať. Má naša republika toľko finančných devízových prostriedkov, aby sa preddavky nerealizovali cez zahraničné firmy?

    Jednou z posledných pripomienok je súlad s ostatnými zákonmi, napríklad so zákonom o daniach z príjmov. V zmysle zákona o daniach z príjmov (§ 24 ods. 3) sa považuje lízing za daňový náklad len po jeho zaplatení. Nedôjde novelou zákona o dani z pridanej hodnoty k rôznorodosti podmienok uznávania preddavkov na účely DPH a zároveň na účely dani z príjmu? Ktorý zákon bude prvší a prednostnejší pri posudzovaní daňových povinností? Zákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákon o daniach z príjmov?

    Toto všetko sú otázky, na ktoré nedala odpoveď súčasne platná navrhovaná novela zákona. Uznávam, že niektoré krajiny majú zavedený spôsob zdaňovania preddavkov a platieb. Je však potrebné, aby sa tento spôsob riadne metodicky zapracoval do zákona, ak je už politická vôľa vôbec uvedené platby zdaňovať.

    Z uvedených dôvodov nesúhlasím s predkladanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty. Keď som vystupoval pragmaticky k zákonu o dani z príjmov, keď sme riešili problematiku rezerv a opravných položiek, vtedy som upozorňoval na výšku rezerv a opravných položiek asi vo výške 30 mld. korún. Myslím si, že je to dosť značná suma na to, aby sme sa bavili o takýchto metodických problémoch, ktoré majú takýto charakter.

    Keď sme predkladali návrh zákona o rezervách na obdobie 5 rokov a jeho úmerovanie, tak bolo to asi pred 2 mesiacmi, asi sa veľmi dobre pamätáte, táto novela neprešla, pretože asi nebola politická vôľa. Viete, prekvapila ma jedna skutočnosť, keď následne v návrhu zákona o daniach z príjmov potom vidím, že celý tento myšlienkový postup Smeru je zapracovaný do novely zákona o daniach z príjmov. Pýtam sa, ako budeme hlasovať pri zákone o daniach z príjmov?

    Pretože som pragmatický, ja by som chcel poprosiť pána ministra možnože len pre jeho vlastnú potrebu, spravil som aj stanovisko k dani z pridanej hodnoty, pretože viem, že tieto veci sú veľmi problematické a bude potrebné asi ich analyzovať možnože aj na ministerstve financií – a bodaj by som sa vo veľa prípadoch mýlil.

    Spravil som to možnože – nech sa páči – aj z toho dôvodu, že už 28. 2. o 10.16 hodine som posielal na vaše ministerstvo, pán minister, v dobrej vôli niektoré moje vlastné pripomienky k návrhu zákona o daniach z príjmov. Doteraz som nedostal odpoveď a možnože ju ani už neočakávam, pretože tento zákon sme prijali a viete veľmi dobre, že sme prijali tú skutočnosť, že tie rezervy budeme daniť v roku 2004 jednorazovo v základe dane. I napriek tomu, že tá navrhovaná novela to zase rozdeľuje na 4 alebo 5 rokov.

    Takže toto boli pragmatické pripomienky, dovolím si predložiť ešte jeden doplňujúci návrh. Navrhujem ja a skupina poslancov, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom:

    1. Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty v § 10 o nový odsek s týmto textom: „Pri tovare a službách uvedených v prílohe číslo ..., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 10 %. Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu“, odvolávka na č. 22, „do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 a 45.4 klasifikácie produkcie je 10 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby (§ 2 ods. 5 písm. c)) alebo nehnuteľností s výnimkou technologického zariadenia stavby“, odvolávka na 15a, „alebo nehnuteľností a s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2.“

    Následne je potrebné definovať zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe 10-percentnej dane z pridanej hodnoty. Ide o kapitolu alebo položky colného sadzobníka:

    1 – Živé zvieratá,

    2 – Mäso a jedlé droby,

    3 – Ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce,

    4 – Mlieko a mliečne výrobky, prírodný med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde neuvedené ani nezahrnuté,

    7 – Zelenina, jedlé rastliny, korenie a hľuzy,

    8 – Jedlé ovocie a orechy,

    10 – Obilie,

    11 – Mlynárenské výrobky, slad, škroby, inulín, pšeničný lepok okrem položky 1107 – Slad, tiež pražený,

    17 – Cukor a cukrovinky,

    30 – Farmaceutické výrobky,

    4902 – Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzerciu alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem novín a časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku.“

    2. Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty o nový odsek v § 57 s týmto textom: „Zákon č. ...“ – ako ho teoreticky môžeme prijať – „§ 10 odsek ... navrhovaný nadobudol účinnosť od 1. januára 2004.“

    Uvedenou novelou by sme sa vrátili vlastne k východiskovému stavu z roku 2002, keď sa základné potraviny, stavby, farmaceutiká, periodická tlač zdaňovali 10-percentnou daňou z pridanej hodnoty. Predpokladám, že takto definovaný zákon by umožnil na jednej strane dopracovať sa k informáciám, na druhej strane by riešil určitú sociálnu politiku alebo politiku životnej úrovne aj sociálne slabších vrstiev obyvateľstva a na ďalšej strane by riešil aj podporné ekonomické rozvojové programy, predovšetkým cez stavebnú výrobu a cez stavebníctvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kiňo, po ňom pani poslankyňa Angyalová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda a minister, vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie a zdôvodnenie, ktoré tu predložil predo mnou pán poslanec Šulaj, a aby som nadviazal aj na môj návrh, ktorý na minulej schôdzi bol predložený, zdôvodnenie určitých skutočností, ktoré boli kritizované v rozprave.

    Môj návrh sa týka doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271). Doplňujúci návrh

    1. predpokladá doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty v § 10 o nový odsek s týmto textom: „Pri tovare a službách, uvedených v prílohe číslo ..., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 0 %.

    Príloha číslo ... k zákonu Národnej rady č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov:

    Zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe dane 0 %.

    Kapitola 4901 – Knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výroby, tiež výrobky i v listoch (hárkoch) okrem kníh, brožúr a letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch (hárkoch), ktorých reklama, inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch (hárkoch), ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu výrobku.

    Kapitola 4902 – Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzercie alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % z celkového obsahu výrobku, okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu výrobku.

    Kapitola 4903000 – Obrázkové albumy alebo obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanky pre deti.

    Kapitola 49040000 – Hudobniny (noty).

    Kapitola 4905 – Kartografické výrobky všetkých druhov.“

    2. doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty o nový odsek v § 57 s týmto textom: „Zákon č. ... § 10 nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2004.“

    To hlavné zdôvodnenie tohto návrhu je v tom, že principiálne máme záujem na tom, aby občania Slovenskej republiky mali umožnený oveľa väčší prístup k informáciám. Týka sa to hlavne periodickej tlače, pretože 19-percentné zaťaženie výrazným spôsobom obmedzí vydavateľov, zníži sa ich predajnosť, tým aj marža, aj to reálne riziko, že dôjde k bankrotu jednotlivých, hlavných tých regionálnych a slabších periodík.

    Čo sa týka kníh, tlačovín, albumov, obrázkových kníh pre deti, sme toho názoru, alebo kladiem si otázku, pretože určite pán minister bude zdôvodňovať, že v rozpočte na to nie je priestor, pretože nemá ambíciu škrtať výdavky, tak si kladiem otázku, či chceme mať národ vzdelaný, alebo chceme mať národ, alebo armádu po zuby ozbrojenú. Odpovedzte si sami.

    To je z mojej strany všetko, ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová, po nej pán poslanec Karlin.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, páni, vážený pán minister, chcem sa dotknúť dvoch konkrétností predkladanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Začnem tým, čo hovorí dôvodová správa. Hovorí sa, že návrh novely zákona, teda v dôvodovej správe sa píše, „návrh novely zákona sa predkladá v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády, ktorým sa vláda zaviazala zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie a zavedenie jednej sadzby dane nie je v rozpore so 6. smernicou Rady Európskej únie, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii“. Tieto fakty sú pravdivé, ale je tiež faktom, že keď už hovoríme o tom, že je to v programovom vyhlásení, že tí poslanci, ktorí sa dnes vyjadrujú kriticky k tejto novele, aj pri programovom vyhlásení hovorili, že s tým môžu mať problémy, preto si nemyslím, že to je teraz nekonzistentné.

    To, že to uvádza programové vyhlásenie vlády, a to, že to nie je v rozpore so 6. smernicou Rady Európskej únie, je pravda. Ale je to v rozpore s negociačným procesom. Ja som to už tu na tomto mieste raz hovorila a vy ste, pán minister, vtedy odpovedali tak, že sa zmenila vláda, preto sa zmenili jej priority. Takže poznám vašu odpoveď, ale chcem vás upozorniť na to, že v ostatných dňoch sa vyjadrili k tejto novele a k sadzbe DPH 19 % aj inštitúcie, ktoré predstavujú významnú skupinu osôb touto novelou dotknutých. Bola to Slovenská obchodná a priemyselná komora, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a ony takisto vyzývali, alebo teda hovorili, že sa budú snažiť rokovať s predstaviteľmi vlády aj parlamentu, pretože si myslia, že dodržanie harmonogramu zvyšovania daní tak, ako bolo v negociačnom procese dohodnuté, má svoj zmysel a takisto, že to je istý druh ochrany trhu a že teda nie celkom rozumejú tomu, prečo zrazu táto diskontinuita.

    Čiže v tomto zmysle chcem povedať, že podporím pozmeňujúci návrh pána Šulaja, ktorý tu bol pred nejakou chvíľou predložený. A ešte by som v tomto zmysle chcela povedať aj to, že si myslím, že každá zmena, ktorá sa robí s úmyslom, aby trvala dlhšie ako len to volebné obdobie, v ktorom ten-ktorý minister je ministrom, by mala chcieť byť teda zachovaná, aby mala, by som povedala, parametre trvácnosti. A keď sme nedospeli k elementárnemu konsenzu o tom, že tá jednotná sadzba dane, ak už má byť jednotná DPH, je 19 %, tak potom si myslím, pán minister, že sa môže stať, že ak príde nová vláda a povedzme už nebudete ministrom financií, tak celkom legitímne môže vzniknúť snaha to zmeniť. A bude to problém, ako hovoril pán poslanec Šulaj, pretože už medzitým budeme v Európskej únii a bude to minimálne zvláštne vyzerať, ak ustúpime najprv zo svojich požiadaviek, ktoré sme vynegociovali, a potom sa k nim budeme chcieť vrátiť, takže... Navyše musíte vedieť, že keď sa robia časté zmeny, tak je tu nestabilita systému, prináša to šoky do ekonomiky a je to spojené so zvýšenými nákladmi. Čiže k tomu len toľko, že prechodné obdobia na DPH sa nedodržujú a nemyslím si, že je to dobré.

    Ale chcela som ešte druhú vec, druhej veci sa dotknúť. Som rada, že ste povedali vo svojom úvodnom slove, že sa stotožňujete s návrhmi, ktoré vznikli vo výbore, hlavne čo sa týka vypustenia dvoch bodov, ktoré sa týkali povinnosti platiteľov DPH v budúcnosti podvojne účtovať, pretože je to naozaj tak, ako som povedala v prvom čítaní, že je to v rozpore, teda je to nepriama novela zákona o účtovníctve. Ono to má aj širší rozmer, samozrejme, pretože ak si predstavíme, ako vyzerá jednoduché účtovníctvo a ako vyzerá podvojné účtovníctvo, tak asi všetci vieme, že to podvojné je drahšie, čiže finančne náročnejšie a administratívne náročnejšie, a súčasne vieme, že niektorí platitelia DPH sú tí na konci, ja neviem, napríklad obchodníci s potravinami, ktorí buď sú dobrovoľne registrovaní, alebo sú registrovaní tak, že v ten rok, keď proste náhodne niekedy presiahli hranicu, ktorá je určená v zákone o DPH, a potom ešte rok musia byť registrovaní a potom dokazujú, že už nespĺňajú tú hranicu, a potom opäť nie sú platiteľmi. Alebo vôbec nedosahujú tú hranicu, ale jednoducho sú tým posledným článkom v obchodnom reťazci a už potom predávajú konečnému spotrebiteľovi. A tam si myslím, že kým takíto obchodníci jednoduché účtovníctvo vedeli (relatívne) viesť aj samostatne ako osoby, tak určite to podvojné nebude pre nich také jednoduché. Buď si budú musieť zakúpiť počítačovú techniku a riešiť to tak, alebo si zaplatiť proste daňového poradcu alebo účtovníka, pretože to podvojné, si nemyslím, že môžu samostatne viesť. Čiže to je aj zvýšenie cien.

    Ale navyše ešte problém s účtovníctvom, ktorý som chcela povedať, ja viem, že v krajinách EÚ je celkom normálne, keď platitelia DPH účtujú podvojne. Ja si myslím, že je to dobré, pretože viem, že chcete zabrániť tomu, aby sa tam robili všelijaké prešmyčky, ktoré sa tam dajú robiť, napríklad pri sprostredkovaní atď. Čiže ja si myslím, že budete asi hľadať spôsob, ako novelizovať zákon o účtovníctve. Ale stále budeme narážať na ten problém, že jedno účtovné obdobie sa musí ukončiť, keď ho začne podnikateľ v jednej sústave, tak musí dokončiť účtovanie v tej jednej sústave a začať druhou sústavou až od ďalšieho účtovného obdobia. Takže možno by sme mohli uvažovať o tom,

    1. čo som spomínala o tých malých podnikateľoch, že ako ich vylúčiť z toho, aby sme im zbytočne nezvýšili náklady a

    2. ako spraviť to, aby povedzme, ja neviem, doúčtovali proste v tom účtovnom období, keď sa stali platiteľmi, ešte v jednoduchom účtovníctve a mali povinnosť účtovať v podvojnom účtovníctve až do ďalšieho účtovného obdobia, napríklad.

    Čiže toľko som chcela k tomu povedať. Naozaj si myslím, že je to legitímne chcieť, aby bolo podvojné účtovníctvo, ale majme na mysli, aké to bude mať aj iné dosahy ako len tie, že zamedzíme prípadne nejakým únikom. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Karlin.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené auditórium, som dojatý nevšedným záujmom kolegov poslancov, akým sledujú také banálne zásahy do života a celej spoločnosti, akými sú prerokúvané vládne návrhy o daniach. Hlavná vec, kolegovia, že potom zajtra by ste vedeli stlačiť to správne tlačidlo. Svoje vystúpenie k problematike, ktorá je v Národnej rade od roku 1999 najviac prerokúvaná, a preto by som mohol začať aj otázkou: Čo sa v našej republike najviac mení? Odpoveď jednoduchá: Počasie a dane.

    Daňové zákony v tomto parlamente majú za sebou každý rok niekoľko úprav. Myslím si, že je namieste kritika podnikateľskej sféry, že približne polročná lehota trvania statusu quo je v daňovej oblasti najväčšou prekážkou zostavenie rozpočtu na príslušný rok, ale aj koeficientom s najnižšou stabilitou vplyvu na podnikanie. Môžeme zároveň konštatovať, že čím je viac daňových zmien, tomu úmerne je aj viacej daňových nedoplatkov.

    Pán minister, zamysleli ste sa nad tým už niekedy? Lebo je to asi tak. Táto koncepcia vo fiškálnej politike štátu približuje síce veľmi rýchlo, ale dovolím si tvrdiť, že len na papieri, zvýšený príliv zdrojov do štátneho rozpočtu, ale keďže sa nenaplní celý čas jej realizácie, nestačí sa ani overiť, či by bola ozaj dlhodobejšie platná a či by zdroje do rozpočtu natiekli.

    Táto vláda, resp. aj predchodca od roku 1999, zákon o DPH menila šesťkrát. Zákony o spotrebných daniach piva, vína, cigariet a minerálnych olejov osemkrát. A tu chcem povedať, že vždy nepriaznivo smerom k obyvateľstvu alebo k podnikateľom. Z toho minimálne polovicu, teda 50 % v skrátenom legislatívnom konaní.

    Za najneprehľadnejšie je možné považovať zvyšovanie, alebo nazvime to úpravu daní kumulatívne, lebo kto nie je zainteresovaný, nespája napríklad úpravu spotrebnej dane s daňou z pridanej hodnoty. Lebo ak sa napríklad zvýšenie daní dotýka energie, ktorá má plošný vplyv na výrobnú cenu tovaru alebo služby, pretože DPH je percentuálna daň, tak sa v tejto súvislosti zdvihne aj suma dane z výrobku, čo má zvýšený dosah na platbu od spotrebiteľa, pretože ten musí toto zvýšenie zaplatiť.

    A teraz konkrétne k dani z pridanej hodnoty. Táto daň nepatrí v podnikateľskej sfére medzi priame položky, ktorou by sa zaťažili náklady, jej výber a teda aj vplyv je nepriamy, pretože ju treba vyberať, uhrádzať a mať vždy dostatok zdrojov, aby sa podnik nestal neplatičom. Spomaľuje teda podniku peňažné toky, ktoré by mohol podnik využiť na iné obrátkové činnosti. Ďalší vplyv je na objem predaja tovaru, lebo čím je tovar drahší pre spotrebiteľa, tým on vzhľadom na kúpnu silu, ktorá je uňho nízka, menej kupuje a podnik na trhu stráca konkurencieschopnosť. Tento vplyv vzhľadom na zvýšenie DPH o 5 % pri potravinách najviac postihne odvetvie pôdohospodárstva a tým aj predaj potravín, lebo tam je najvyššia spotreba.

    Pán minister zdôvodňuje síce svoj krok výnimočnosťou daňovej reformy, zahraniční konkurenti to však s radosťou prijímajú, veď oni vedia prečo. Otvára sa priestor v obchodovaní, ale rozumní ekonómovia varujú pred ďalšou šokovou terapiou. Takmer vo všetkých štátoch Európskej únie sa používajú diferencované sadzby DPH aj na potraviny. V krajinách ako Belgicko, Taliansko, Holandsko, Luxembursko, Portugalsko majú sadzbu DPH vysoko zníženú od 3 do 6 %, v Írsku, ktoré tak často pán minister využíva ako vzor, a v Anglicku majú nulovú sadzbu.

    Mohol by nám pán minister oznámiť, kedy tieto štáty plánujú zaviesť 19 %. Bude to od 1. 5. 2004, až budeme spoločne v EÚ? Treba povedať aj to, že niektoré štáty EÚ uplatňujú zníženú sadzbu aj v niektorých svojich regiónoch. Ako Francúzsko, Grécko využívajú DPH s 0,9, 2,1 atď. percentami. Podobne koná aj Portugalsko, Španielsko aj ďalšie štáty OECD. Naši najbližší susedia používajú taktiež zníženú sadzbu, pritom vieme, že priemerné zárobky sú u nich omnoho vyššie ako u nás. V Českej republike je to 5 %, v Poľsku 7, v Maďarsku 12, v Rakúsku 10 atď.

    Najrozumnejší by bol návrh hornú hranicu znížiť na 19 % a zníženú ponechať ešte aspoň 3 roky na úrovni 14 %. Ja si myslím, že zdroje do štátneho rozpočtu treba hľadať v znížení daňových nedoplatkov a vo zvýšenom obrate výroby a spotreby. Taktiež treba povedať, že čím sa znižuje dovoz a zvyšuje vývoz, tým sa zároveň zníži aj masa vybraných prostriedkov na DPH. Tento dosah je podľa mňa taktiež nie zanedbateľný. Ak budeme mať ešte do vstupu do Európskej únie vysoké DPH a zahraniční turisti budú u nás nakupovať tovar, bude pri vývoze a vracaní časti DPH ešte väčší deficit do štátnej pokladnice.

    A na záver ako poľnohospodár by som chcel položiť ešte takú malú otázku, že by bolo vhodné, aby niekto raz vyčíslil, že keď sa pôdohospodárstvo síce podieľa na tvorbe HDP nie celými 5 percentami, koľko prispieva do daní cez DPH a spotrebiteľskej dane. Myslím si, že by to bolo celkom zaujímavé číslo.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Po písomne prihlásených poslancoch otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, ale chcem sa spýtať, či niekto z prihlásených poslancov má faktickú poznámku. Neviem to rozoznať. Má niekto z nich? Pán Mikuš sa hlásil do rozpravy, pán Jarjabek do rozpravy, pán Kovarčík do rozpravy. Pán poslanec Blanár, faktická poznámka? Nie, do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovolím si predložiť návrhy, ktoré som spomínal v spoločnej správe. Ide v podstate o návrhy, ktoré vyšli z gestorského výboru, ktoré riešia určité špecifické záležitosti. Tie návrhy sú tri.

    Prvý sa týka cestovných kancelárií a obsahuje tri zmeny alebo tri návrhy novely k bodu 32. Nový text znie:

    V § 46 ods. 1 úvodná veta: „Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru (ďalej len „cestovná kancelária“) a vo svojom mene obstaráva jednotlivé služby cestovného ruchu alebo ich kombinácie pre zákazníkov, uplatňuje daň pri ich predaji zákazníkom takto:“

    V § 46 ods. 2: „Službami cestovného ruchu podľa ods. 1 sú osobná doprava cestujúcich, ubytovanie, stravovanie, služby sprievodcu a ďalšie služby určené pre osobnú spotrebu účastníkov cestovného ruchu.“

    A posledný návrh v § 46 ods. 9: „Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, použije postup podľa ods. 1 až 6 len pri predaji služieb cestovného ruchu, ak nie sú objednané iným platiteľom na jeho podnikateľské účely.“

    Druhý návrh sa týka dodávateľov energií – tepelnej energie, elektrickej, plynu a vody. V § 15 sa dopĺňa ods. 7 a 8, ktoré znejú:

    „(7) Ak platiteľ, ktorý dodáva tepelnú energiu, elektrickú energiu, plyn a vodu, prijme v jednom zdaňovacom období viac platieb za zdaniteľné plnenie, môže vyhotoviť za toto zdaňovacie obdobie súhrnný daňový doklad.

    (8) Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie, za ktoré vyhotovil daňový doklad podľa ods. 6, a prijme splátku alebo jej časť pred dohodnutým dňom splatnosti tejto splátky v zdaňovacom období, v ktorom mala byť splátka zaplatená, nie je povinný vyhotoviť iný daňový doklad ako daňový doklad vyhotovený podľa ods. 6.“

    Posledný návrh. Navrhujem v prípade, že tieto dva návrhy prejdú, ktorý posúva termín účinnosti tohto zákona. V čl. 3 nový text, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003 okrem bodov 2 až 9, 11, 13, 15 až 17, 19 až 26, 34, 36 až 38, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004.“

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, by sme asi mali vítať, veď najčastejším zvratom v tomto návrhu je „vypúšťa sa“. A to hovorí o skutočnosti, že navrhovaný nový či novelizovaný zákon je jednoduchší a prehľadnejší. Nuž a to je práve to, čo našej legislatíve aj objektívne chýba a čo žiadajú správy zahraničných expertov. Pravda, inak sa už situácia javí, ak sa do návrhu zahľadíme dôkladnejšie a vylovíme si z archívu platné znenie tohto zákona. Vtedy totiž zistíme, že za tým nevinným zvratom „vypúšťa sa“ sa skrýva nesmierne brutálny útok na občana a jeho životnú úroveň. A čo je ešte nepríjemnejšie, nie na občana, ktorý je schopný postaviť sa v tejto chvíli brachiálnej štátnej moci na odpor, ale na ľudí, ktorí od spoločnosti potrebujú pomoc, ktorí sú odkázaní na iných a o ktorých sa starať je našou mravnou, a ak chcete, aj kresťanskou povinnosťou.

    Pán podpredseda vlády, uvažovali ste niekedy o tom, koľkože peňazí získate do štátneho rozpočtu, ak od zrakovo postihnutých zinkasujete za písací stroj s Braillovou klávesnicou daň 19 %? Bude to 5 tisícok alebo naozaj 10? A vám stojí za to navrhnúť parlamentu, aby slabozrakým, ktorí majú v živote problémov dosť a dosť, položil pod nohy ešte jedno poleno. Nie aby ste pripravili zákon, ktorý by uľahčil slabovidiacim a slepým spoločenské uplatnenie, vy im, naopak, chcete vyrúbiť mastnú daň, ak by sa náhodou chceli o seba postarať sami.

    Spočítal niekto z toho vášho tímu, čo sa občas sekne o 8 a niekedy aj 10 mld., či náhodou nie je podstatne drahšie poskytovať sociálne podpory ľuďom, ktorí sa o seba mohli postarať, aby ste od nich nežiadali 19-percentnú daň z pridanej hodnoty na základné pomôcky, ktoré na ich uplatnenie sú jednoducho nevyhnutné?

    Pozrite sa, vážení koaliční kolegovia, predtým ako počúvnete povel koaličných generálov, ktoréže tovary a služby to dodnes majú zníženú sadzbu DPH, hoci už zďaleka nie 5-percentnú, ako to bolo v čase, keď tento zákon vznikol. Je vari pitná voda, lieky, základné hygienické potreby, povedzme cumeľ pre nemluvňatá, ortopedická pomôcka alebo kniha, či noviny tým tovarom, na ktorého predaji sa zarábajú peniaze na nasýtenie večne lačnej štátnej byrokracie? Alebo inak: Kto z nás 150 poslancov slovenského parlamentu si dobrovoľne nechá nasadiť psiu hlavu totálneho egoistu, ktorého nezaujíma, aký bude dosah zákona, ktorý nám pán podpredseda vlády položil na stôl?

    Dámy a páni, viem, že človek je tvor omylný a za istých okolností by som bol ochotný zmieriť sa aj s tým, že odhad príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebol presný. Nehľadal by som za tým žiadne sprisahanie, keby mal pán podpredseda vlády v sebe toľko slušnosti a prišiel by sem s ospravedlnením a návrhom, ako zredukovať výdavky, aby štát dokázal hospodáriť aj s menšími zdrojmi. Namiesto toho máme na stole návrh, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní uvalili na všetko, od pitnej vody po značku Whisky a od invalidného vozíka po luxusné bavoráky, 19-percentnú daň z pridanej hodnoty. To sa už prieči nielen princípu solidarity a elementárnemu sociálnemu cíteniu. To je jednoducho brutálny cynizmus.

    Súčasťou tohto vládneho návrhu je aj zvýšenie dane na súbor tovarov a služieb, ktoré spadajú do oblasti kultúry.

    Pán minister Šimko ešte ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky označil v novembri 1997 návrh zvýšiť DPH na noviny a časopisy za ohrozenie slobody slova. Dovoľte mi, aby som citoval súčasného ministra Šimka vtedy z toho roku 1997. Citujem: „Zavádzate tu ekonomickú cenzúru“, vyhlásil na tomto mieste 13. novembra.

    A Mikuláš Dzurinda, vtedy ešte tiež poslanec, dodal, citujem: „Na tlač dajme nulovú sadzbu a na erotickú tlač takú daň, ktorá vykompenzuje zníženie dane pre normálnu tlač.“ Teraz už ako premiér nám ten istý, len trochu prešedivený pán Dzurinda navrhuje, aby sme aj normálnu, aj erotickú tlač hodili do jedného mecha a zdanili ju jednotnou daňou. Tomu sa už povie naozaj vývoj myslenia.

    Pani Schmögnerová, vaša koaličná súpútnička, hoci to v tejto chvíli určite budete popierať, pán minister, ktorá sa neskôr preslávila razantným zvýšením DPH, v roku 1997 spoza tejto tribúnky povedala: „Chcela by som uviesť, že priemerná neznížená sadzba dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie je 15 %, a chcela by som dodať i to, že mnohé štáty Európskej únie majú dokonca tretiu, oficiálne sa nehovorí, že je to tretia sadzba, ale jednoducho nulová sadzba dane z pridanej hodnoty, čo iste pán minister tiež vie, a dotýka sa základných potravín. Ako príklad, ktorý rada používam,“ hovorila ďalej pani ministerka Schmögnerová, „pretože sa ním trošku zaoberám, je Veľká Británia. Je veľmi dobre známe, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači výrazne neprispeje k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu. Takže skutočný zámer vlády je zrejme iný. Dostatočne sa už v médiách pertraktovalo, aký dosah bude mať zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači zo 6 na 23 % na cenu tlače. Chcela by som len citovať názor predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače, ktorý hovorí, že by si to vynútilo zvýšenie cien novín a časopisov, čo by prinieslo ďalšie zaťaženie občanov, čo vieme, ale zároveň je výrazný pokles nákladov tlače a znamenalo by to vlastne, že predpokladaný prínos do štátneho rozpočtu by bol výrazne nižší. A tiež poškodenie mena Slovenska vo svete, pretože takéto opatrenia a takáto výška dane z pridanej hodnoty pre tlač nemá obdobu v demokratických krajinách.“ Stále citujem bývalú pani ministerku.

    Ale naša súčasná kolegyňa pani Edit Bauer, ktorú tiež všetci poznáme, použila ešte tvrdšie slová. Dovoľte mi, aby som odcitoval: „Dovoľte mi, aby som vás upozornila na správu, podľa ktorej Európsky parlament v októbri prijal rezolúciu týkajúcu sa tlače v Európe. V tejto rezolúcii parlament zreteľne vyzýva Európsku komisiu a orgány členských krajín na spoluprácu pri znížení dane z pridanej hodnoty v rámci harmonizácie predpisov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na denníky a periodickú tlač na teritóriu Európskej únie. Cieľom rezolúcie je znížiť daň z pridanej hodnoty na čo najnižšiu mieru, a ak je to možné, tak až na nulovú hodnotu.“

    Pán kolega Bárdos vtedy uzatvoril sériu kritických vystúpení slovami, opäť citujem spred tých niekoľkých rokov dozadu, teraz je samozrejme všetko inak: „Rokovanie 35. schôdze Národnej rady a odhlasovaný program s množstvom skrátených legislatívnych konaní je dôkazom toho, že vládna koalícia zneužíva svoju parlamentnú väčšinu na prevalcovanie všetkého, čo jej stojí v ceste pri dosiahnutí svojich úzko straníckych, skupinových, resp. koaličných cieľov.“ Toľko vtedy opozičný poslanec pán Bárdos. „Slovenský syndikát novinárov, Združenie vydavateľov periodickej tlače na Slovensku sa jasne a jednoznačne, viditeľne vybielenými titulnými stranami vyjadrili k návrhu vlády.“ Stále citujem pána poslanca Bárdosa. „Takisto aj veľká časť, drvivá väčšina verejnosti odmieta návrh, ktorý je hrubým zásahom do slobody prejavu a tlače, teda slobodného šírenia informácií. K domácim protestom sa pripojili aj medzinárodné organizácie, ktoré taktiež upozorňujú na nebezpečenstvo prerokúvanej novely zákona na pluralitu informácií a na slobodu prejavu a tlače. Táto účelová zmena má jednoznačne likvidačný charakter pre jednotlivé periodiká, má slúžiť koaličným zámerom aj zásahom do slobody prejavu a tlače.“ Koniec citátu.

  • Dámy a páni, patrím k tým poslancom, ktorí nepovažujú svoje kreslo za stranícku sinekúru, ale snažím sa s ktorýmkoľvek z vás hľadať spoločné riešenia vážnych spoločenských problémov. Zdaňovanie tlače a časopisov, ale aj kníh a kultúrnych aktivít som vo všeobecnosti považoval za nesprávne aj v roku 1997 a považujem to za nezmysel aj dnes. Napokon príjem štátneho rozpočtu z týchto položiek sa ráta v miliónoch, a teda nie je to studňa, ktorá by zahojila niekoľkomiliardový omyl odborníkov okolo pána Mikloša. A čo ak sa prerátajú tento rok zasa? Nie je mi jasné, či opäť na budúci rok budeme rozprávať o zjednocovaní sadzby akurát tu na 25 %. Uvidíme.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, aj s odvolaním sa na citované výroky dovoľujem si vám navrhnúť, aby sme vládny návrh č. 271 upravili takto, teda pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím.

    1. V § 10 ods. 2 sa slová „pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 14 %“ nahradzujú textom „pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 1 %“.

    2. Príloha č. 1 sa nahrádza prílohou č. 1a v tomto znení: „Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 1 %:

    Skupina 4901 – Knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch,“ prepáčte, ale musím to čítať, lebo z rokovacieho poriadku jednoducho musím,“ okrem kníh, brožúr a letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých reklama a inzercia predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku.

    Skupina 4902 – Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzerciu alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku.

    Sekcia 49030000 – Obrazové albumy alebo obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanky pre deti.

    Sekcia 49040000 – Hudobniny (noty), ručne písané alebo tlačené, tiež viazané alebo ilustrované.

    Sekcia 4905 – Kartografické výrobky všetkých druhov vrátane atlasov, nástenných máp, fotografických plánov a glóbusov.

    Sekcia 92 – Rekreačné, kultúrne a športové činnosti.“

    Nepochybujem, že tí z vás, ktorí ste odborníkmi na iné oblasti, viete zase za svoje rezorty definovať, ktoré druhy tovarov a služieb treba do tejto kategórie symbolického zdanenia zaradiť. A verím, že naši legislatívci ustriehnu aj to, aby sme sa nedostali do nejakého formálneho klepca.

    Na záver by som ešte rád pripomenul niekoľko výrokov, ktoré zazneli na margo návrhu presunúť niektoré tovary a služby zo 6-percentnej sadzby do vyššej. Vtedajší poslanec a súčasný minister pán Šimko ďalej v tejto diskusii hovoril. Citujem: „Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty nie je len rana medzi oči nezávislým médiám. Má to byť lekcia národu, lekcia skláňania sa pred mocnými, pred vami, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste rozhodnutí za túto novelu zákona hlasovať. Tak ako sa skláňate vy pred vašimi politickými šéfmi. Toto je koncepcia moci, ktorá sa tu znova zavádza.“ Súčasný pán minister Šimko.

  • Ekonomický expert a poslanec, veľmi známy istý pán exposlanec Palacka hovoril v tom období: „Nezakrývajme sa všelijakými smernicami, nezakrývajme sa inými úpravami dane z pridanej hodnoty, povedzme, že vláda nie je schopná naplniť svoje príjmy vyžadovaním platobnej disciplíny, daňovej disciplíny od podnikateľov. Tak chcete chýbajúce zdroje vyžmýkať od občanov vo forme zvýšenej ceny za telekomunikácie. Toto je jediný dôvod, prečo vláda tento zákon predložila.“ Pán exposlanec Palacka.

    A celkom nakoniec mi dovoľte, aby som zacitoval muža – muž, ktorý nám ako predseda vlády dnes predložil návrh na jednotnú 19-percentnú daň z pridanej hodnoty na všetko a bývalý poslanec Mikuláš Dzurinda, dovoľte mi, aby som zacitoval, čo nám povedal pán Mikuláš Dzurinda. Citujem: „Dámy a páni, zdá sa mi, že máme podarenú vládu. Robotníkom obmedzuje mzdy a zároveň im zvyšuje ceny už aj toho základného a to je denná tlač. Takýto prístup je proti záujmom širokých vrstiev obyvateľstva, preto my, ktorých volili ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády.“

  • Dámy a páni, skutočne nemám čo dodať. Hádam na záver len toľko, že návrh pána Dzurindu celkom netradične a bez výhrad podporujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou – pán poslanec Jaduš.

  • Vážení priatelia, veď tu odznelo niekoľko nadčasových výrokov a ja sa čudujem, že vy nedokážete tlieskať týmto výrokom, tak ako dnešná opozícia. Nebodaj sa hanbíte za slová svojich kolegov spred niekoľkých rokov?

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, slovo dostáva pán poslanec Kovarčík.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, žijeme v dobe, ktorá nepraje väčšine obyvateľov tejto krajiny. Mnohí sa dostali na hranicu chudoby a vyhliadkový trend nie je pre väčšinu priaznivý. Občan už teraz je v situácii, keď už dávnejšie prestal kupovať dennú tlač, odhlásil káblovú televíziu a s hrôzou sleduje neúmerné zvyšovanie cien za odber energií a zdražovanie základných potravín. Mnohí, najmä starší občania, sa dostali do štádia obmedzovania pozerania dostupnej televízie a de facto sa odstrihli od prijímania informácií.

    Dlhodobá transformácia štátu a pripravovaný vstup Slovenska do Európskej únie si zákonite žiada aj primerané informácie pre široké vrstvy obyvateľstva. Právo na informácie zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky presne podľa vzoru ostatných demokratických štátov sveta. Zvlášť teraz v čase blížiaceho sa vstupu Slovenska do Európskej únie je nevyhnutné podporovať rôzne informačné periodiká a nie ich smerovať do postupnej likvidácie. Zavedenie 19-percentnej dane z pridanej hodnoty nielen na tlačoviny, ale všetky komodity roztočí neúmernú špirálu prudkého nárastu cien. Následne dôjde k rapídnemu poklesu kúpychtivosti občanov, čo môže zatriasť ekonomikou Slovenska. A toto všetko sa stane v čase nášho vstupu do Európskej únie. V takom chaose vstupovať medzi ekonomicky vyspelé štáty bude až príliš odvážne, nepremyslené a šokujúce. Je na čase, aby sme sa spamätali a niektoré postupy vlády skorigovali.

    Vo svojom vystúpení budem hovoriť iba smerom k dosahu zavedenia zvyšovania dane z pridanej hodnoty na vydavateľov periodickej tlače. Všetci dobre vieme, že v tomto smere máme na Slovensku niekoľko monopolistov, ktorí za uplynulé roky doslova spacifikovali našich menších a slabších. Aj napriek tejto skutočnosti jedno je isté, že na Slovensku teraz vychádza približne 650 000 výtlačkov periodickej tlače, čo je iba tretina z roku 1989. Uvedená skutočnosť hovorí o menšej možnosti informovania občanov. Zavedenie 19-percentnej dane najmarkantnejšie postihne regionálnu tlač. Najviac regionálnej tlače zanikne smerom na východ republiky, tam je ekonomická situácia najhoršia, hoci viacerí vládni protagonisti pochádzajú práve z tohto kúta Slovenska.

    Keď v roku 1997 Mečiarova vláda iba uvažovala nad zvýšením DPH zo 6 na 23 %, vydavatelia periodickej tlače verejne protestovali. Pritom návrh sa mal týkať len novín, ktoré mali viac ako 10 % reklamnej plochy a pornografických obrázkov. Vlnu protestov vtedy podporil aj Slovenský syndikát novinárov, ktorý o situácii informoval bruselskú centrálu Medzinárodnej federácie novinárov. Po voľbách v roku 1998 nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá ústami samotného predsedu deklarovala, že žiadne zvyšovanie DPH sa konať nebude. Sľub Mikuláša Dzurindu trval iba niekoľko týždňov a následne v roku 1999 vláda zvýšila DPH na 14 %. Nikto vtedy neprotestoval a netvrdil, že je to útok na slobodu slova a demokraciu tak, ako to bolo počas protestov v roku 1997.

    Situácia sa opakuje aj teraz, a pritom zvýšenie DPH ide na dramatických 19 %, čo v každom prípade zlikviduje mnohé periodiká, slovenskú knižnú literatúru a regionálnu tlač. Menší vydavatelia skrachujú a celý printový trh chytia do rúk monopolisti, ktorí už aj tak majú väčšinu trhu v rukách. Veľa novinárov stratí prácu, a ak budú chcieť predsa len písať, potom musia ohnúť chrbát, pokloniť sa i ponížiť sa a písať v duchu diktátu vlastníkov médií, ktorí sú až príliš často prepojení na niektoré politické centrály.

    Kto dnes protestuje? Tí z roku 1997 mlčia. Ozvala sa Slovenská asociácia novinárov, ktorá je druhou najpočetnejšou stavovskou novinárskou organizáciou v Slovenskej republike. Ich protest išiel v týchto dňoch aj do Bruselu. Obrátili sa na Medzinárodnú federáciu novinárov, aby im pomohli s apeláciou na vládu Slovenskej republiky a zamedzili tak ďalšiemu obmedzovaniu občanov v dostupnosti ku kvalitným informáciám.

    Chcem z tohto miesta vyzvať poslancov Národnej rady, aby vládny návrh na zvýšenie DPH nepodporili a spoločne sa usilovali o poslanecký návrh na zníženie súčasnej DPH pre tlač na nulovú hodnotu tak, ako je to v mnohých menších štátoch Európskej únie. Napríklad nulové zdanenie novín majú v Belgicku, Dánsku, Portugalsku, Veľkej Británii. Priame dotácie na tlač sú v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku alebo v Taliansku.

    Zvýšenie dane na 19 % ohrozí systém fungovania tlače. Výrazne sa obmedzí rozvíjanie a šírenie slobodných informácií a názorov. Neúmerne zdražie tlač, ktorá sa pre väčšinu obyvateľov stane nedostupnou, a takýto stav nie je smerom dopredu, ale dozadu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou – pani poslankyňa Dubovská. Medzitým odišla, stráca poradie, druhýkrát poradie, opäť stráca poradie, stráca právo vystúpiť s faktickou.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja by som ešte v krátkosti upäl našu pozornosť na jeden problém, ktorý skutočne je dosť dôležitý. Bol tu viackrát akcentovaný, ale pokúsim sa opäť aspoň trošičku ukázať širšie kontúry tohto problému, ktorý sa nazýva stavebníctvo.

    Odvetvie stavebného priemyslu prežilo po prepadoch celého hospodárstva na začiatku deväťdesiatych rokov najvážnejšiu krízu a v závere roka 1998 a v následných rokoch 1999 a 2000 to bolo najvýraznejšie. Výpadok výkonov medzi rokom 1998 a 1999 znamenal obrovský negatívny dosah do stavebných činností, negatívne ovplyvnil aj mieru nezamestnanosti. Berúc do úvahy práve multiplikačný efekt stavebníctva, ktorý sa pohybuje v pomere 1 ku 2 až ku 3, je zarážajúce, že vlády Slovenskej republiky sa dlhodobo stavajú k stavebníctvu macošsky. Váhajú využiť odvetvie stavebníctva na riešenie najvážnejšieho problému Slovenskej republiky nielen z ekonomického hľadiska, ale aj riešenie problému nezamestnanosti.

    Ja len krátko poviem, že v súčasnosti podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte sa pohybuje, v roku 2002 to bolo 4,9 % na HDP, pričom napríklad v roku 1989 to bolo 9,1, ale už po osamostatnení to bolo 6,7, ale trvalo, trvalo toto číslo klesá, až sme na hodnote 4,9. Pritom by som chcel pripomenúť, že vo vyspelých krajinách, kde stavebníctvo má svoje významné postavenie, čo by malo mať v každej spoločnosti, tak sa na HDP stavebníctvo podieľa od 8 až 12 %, od 8 až 12 % na HDP. U nás je to za rok 2002 4,9 %.

    Aktuálny stav v stavebníctve v roku 2000 až 2002. V posledných troch rokoch negatívne trendy v stavebníctve pretrvávajú, opakovane upozorňujú na to rôzne združenia, či už je to Združenie podnikateľov Slovenska, ktorí sa dokonca vyjadrili o tzv. krízovom stave vo vývoji stavebného priemyslu v Slovenskej republike. Slovenské stavebné firmy zostávajú naďalej podkapitalizované. Jeden príklad na porovnanie so susednou Českou republikou, ktorá je nám ako vždy najbližšia, pretože sme s ňou dlho, dlho spolupracovali v jednom štáte, je taký, že v roku 2000 bola stavebná produkcia v Českej republike cca 225 mld., v slovenských korunách je to 285 mld. Sk. V Slovenskej republike v tom istom roku len 69,5 mld. Sk, čo je, dobre budete počuť, 24,55 % stavebnej produkcie v Českej republike, ktorú môžeme počítať, že je dvojnásobne väčšia, čo sa týka trhu, ako Slovenská republika, pritom tento pomer je iba 24 %.

    Príliv zahraničných investícií zaostáva za deklarovanými i predpokladmi vlády Slovenskej republiky. Priznávam, samozrejme, že stavebná produkcia nie je len o investíciách, ktoré dáva verejný sektor, to znamená štát, do výstavby diaľnic alebo do výstavby iných stavieb. Je to širší problém, ale stavebníctvo jednoducho používa všetky tie nástroje, ktoré ponúka vláda a vláda by mala stavebníctvo stabilizovať, a jeden z tých nástrojov je práve aj zvýhodnenie vo forme dane z pridanej hodnoty.

    Celkový objem stavebných prác v Slovenskej replike, zasa na porovnanie, aby ste vedeli, ako sa to vyvíjalo, tak je to: v roku 1995 51,6 mld. stavebnej produkcie, v roku 1996 64,1, v roku 1997 74,1, v roku 1998 77,6, ale v roku 1999 už len 64, pokles zo 77 na 64. Výnimočne sa správal rok 2002, kde vyskočila stavebná produkcia na 81,7 %, čo sa zrejme opakovať nebude po tom, ako sa zvýši daň z pridanej hodnoty na 19 %.

    Vážené dámy, vážení páni, ako v tejto súvislosti postupuje vláda, aby stimulovala rozvoj stavebníctva na jeho udržateľnú úroveň, môžeme len konštatovať asi takým spôsobom, že zvyšuje daň z pridanej hodnoty. A možno uvediem niekoľko zásadných vecí, ako sa to vyvíjalo z pohľadu DPH v stavebníctve. V roku 2000 to bolo: spodná daň pre stavebné práce 6 %, pre materiál 24 %, v roku 2001 to vyskočilo na 10 a 23, v roku 2002 10 a 23, v roku 2003 je to 14 a 20, nuž a v roku 2004 by to malo byť 19 %. To znamená, že z priemeru DPH, ktorá sa pohybovala v stavebníctve, pri 6 a 25 to bol priemer 6,5 % celkového zaťaženia DPH na stavebnej produkcii, potom, keď sa to zmenilo na 10 a 25, to bolo priemerne 10,7. Nuž, teraz je to asi 14,9 priemerne DPH v stavebnej produkcii pri spodnej sadzbe 14 a hornej 20, no a v budúcnosti to bude 19 %.

    Ak si predstavíme priemernú novostavbu, kde asi 70 % ceny diela tvoria stavebné materiály a asi 30 % stavebné práce, bude to znamenať zdraženie takejto stavby približne o 8 % len z titulu zmeny a zjednotenia DPH na úroveň 19 %. Ak pridáme aj predpokladanú infláciu v tomto roku do 8,8 % a v budúcom roku do 8,5 %, je jasné, že zdražie oboje – stavebné práce aj materiály. Byty a rodinné domy, čiže individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba tvoria u nás 30 % z celkovej stavebnej produkcie v roku. Pokles kolaudovaných bytov pritom je -20 %. Rodiny, čiže IBV a KBV, 30 %, v I. kvartáli 2003 cca o 40 % menej vydaných stavebných povolení na bytové domy oproti I. kvartálu 2002 je varujúci údaj. Svedčí to o tom, kde sa stavebníctvo uberá.

    Ja by som azda už len tak na záver spomenul. V krajinách, kde záleží na tom, aby stavebníctvo pôsobilo ako multiplikačný efekt, nielenže bez stavebníctva nie je možné sa zaobísť a je potrebné aj stabilizovať či malých, stredných, alebo aj veľkých podnikateľov v stavebníctve, ktorí zamestnávajú a zároveň dávajú aj práce v inej sfére, ktorá je nadväzná na stavebníctvo, tak napríklad v Belgicku je to 12 % na stavebné práce, v Nemecku 7 %, v Luxembursku 15 %, v Portugalsku 5 % a vo Veľkej Británii dokonca 3 – 0 %, 5 % a 7,5 %.

    Čiže, ak ste dobre počúvali, je jasné, že zvýšenie DPH v stavebníctve nebude viesť k žiadnemu oživeniu stavebníctva už aj z toho dôvodu, že vláda tam, kde vyčleňuje finančné prostriedky, napríklad na výstavbu diaľnic, tiež nebudú rapídne narastať, takže stavebníctvo nebude nejakým spôsobom prekvitať, čiže skôr to bude úpadok.

    Preto by som vás chcel poprosiť, zvážte tieto argumenty, ktoré som spomenul, a skúste podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložil môj kolega poslanec Šulaj, kde by sme chceli navrhnúť, aby stavebníctvo v tých vybraných kategóriách v zmysle zákona o DPH bolo znížené na spodnú sadzbu dane 10 %. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Keďže už nie sú žiadne faktické poznámky a vy ste boli posledný prihlásený do rozpravy, končím rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia ministra.

  • Áno, krátke stanovisko chce zaujať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže tá rozprava bola veľmi dlhá a obsiahla, musím zareagovať, nebudem reagovať na všetko, ale na to, čo považujem za podstatné a najpodstatnejšie.

    Po prvé chcem povedať, že tento návrh je navrhovaný v kontexte s celkovou daňovou reformou a v súlade s programovým vyhlásením vlády. Samozrejme, pani poslankyňa Angyalová, máte pravdu, keď hovoríte, že vy ste s programovým vyhlásením nesúhlasili, takže je, samozrejme, logické a legitímne, že nemusíte súhlasiť ani s týmto. To je plná pravda. Zároveň poslanci vládnej koalície s týmto programovým vyhlásením vlády súhlasili a súhlasili s jeho obsahom vrátane tohto zámeru, preto považujem za nekorektné obviňovať ich z toho, že stláčajú, aby som parafrázoval niektorého z opozičných poslancov, že stláčajú tak, ako koaliční generáli velia. Je to nezmysel. Tento zámer v programovom vyhlásení je napísaný v súlade a v kontexte s programovými cieľmi tejto vlády a je možné, že táto vláda a strany tejto vládnej koalície chápu inak priority a nástroje aj hospodárskej politiky z hľadiska vytvárania stimulov pre dlhodobý udržateľný ekonomický rast. Pretože treba jasne povedať, že ak nebude schválená jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty, ak nebude naplnený tento explicitný zámer programového vyhlásenia, tak sa nedá realizovať daňová reforma tak, ako je navrhnutá. Nedajú sa v dostatočnej miere znížiť priame dane, nedá sa zaviesť rovná daň. A práve zníženie priamych daní, zavedenie rovnej dane považujeme za jeden zo zásadných stimulov na rýchlejší, udržateľný ekonomický rast, a to nielen teória, ale to potvrdzuje prax krajín, ktoré takúto daňovú reformu robili.

    Takže keď pán poslanec Maxon hovoril, že bude narušený princíp konkurencieschopnosti voči zahraničiu alebo doma, tak chcem povedať, že to jednoducho nie je pravda. Čo sa týka konkurencieschopnosti našich výrobkov v zahraničí alebo zahraničných výrobkov u nás, tak žiadna zmena DPH nič v konkurencieschopnosti v tomto zmysle nemení, pretože daň z pridanej hodnoty sa platí, všetci, či domáci, alebo zahraniční výrobcovia platia tú istú, aká platí na území krajiny, v ktorej sa tovary predávajú. Inými slovami, všetky, aj zahraničné tovary budú predávané s našou 19-percentnou, ak bude schválená, a naše tovary vyvážané napr. do Českej republiky tam budú predávané s daňou z pridanej hodnoty, aká platí v Českej republike alebo v iných krajinách.

    Zároveň, zároveň, zároveň...

  • Reakcie z pléna.

  • Ak dovolíte, ja som vás neprerušoval, vypočul som si veľmi pozorne vaše príspevky.

    Zároveň ja, samozrejme, nevylučujem a hovorím to, že áno, z hľadiska krátkodobého a z hľadiska porovnania oproti dnešnej situácii, v niektorých sektoroch, ktoré majú dnes nižšiu daň a potom budú mať vyššiu daň, áno, z krátkodobého hľadiska a v týchto konkrétnych segmentoch dôjde k zložitejšej situácii, ale zároveň z hľadiska celkového ekonomického prostredia, z hľadiska naštartovania vyššieho ekonomického rastu a už zo strednodobého hľadiska aj v tých segmentoch ako, ja neviem, cestovný ruch alebo stavebníctvo budú tieto dôsledky pozitívne. Takže nie je pravdou, že dochádza k zhoršeniu, najmä nie je pravdou, že dochádza k zhoršeniu, čo sa týka napr. zahraničia.

    Potom ďalšia vec, tá zásadná, je, ktoré krajiny to majú. Tu sa citovali krajiny, ktoré, a faktom je, že väčšina krajín dnešných krajín EÚ má viacero sadzieb dane z pridanej hodnoty. Ale toto, ak má byť argument, že to máme mať aj my, tak plávame veľmi po povrchu. Pretože faktom tiež je, že väčšina ekonómov sa zhoduje v tom, že mať jednu sadzbu je z ekonomického hľadiska, z hľadiska podnikateľského prostredia omnoho, omnoho lepšie, ale zároveň je to politicky veľmi ťažko presaditeľné, pretože, samozrejme, všetky skupiny, ktoré majú dnes zvýhodnené dane, tlačia a vykonávajú aktívny odpor proti tomu, aby k tejto zmene došlo. Tak ako aj u nás dnes. Čiže je to politicky ťažko presaditeľné opatrenie, ale opatrenie racionálne a potrebné.

    A existuje množstvo dôvodov na zdôvodnenie toho, prečo je to tak. Robiť sociálnu politiku prostredníctvom deformácie daňového systému alebo cenového systému je jeden z najhorších spôsobov robenia sociálnej politiky. A poviem to, ak dovolíte, na príklade dane z pridanej hodnoty pri potravinách. Pretože ak dávame nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty pri potravinách, tak dotujeme tie potraviny nielen chudobným, ktorí to potrebujú, túto dotáciu, ale dotujeme tieto potraviny aj bohatým, ktorí mimochodom vynakladajú na potraviny absolútne omnoho viac ako chudobní, pretože nakupujú aj luxusnejšie, drahšie potraviny, ako nakupujú chudobní. Keď je tu potom zámer to nejako riešiť, tak v Španielsku sa to pokúsili riešiť tak, že rozdelili reštaurácie na dva druhy, na luxusné a na menej luxusné a menej luxusné dali do nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty a luxusné do vyššej. Samozrejme, vôbec to nefunguje, pretože sa stalo to, že všetky sa prekategorizovali do tej sadzby nižšej.

    Takže robme sociálnu politiku, pomáhajme odkázaným a chudobným, ale nie deformovaním daňového systému, ale adresnými príspevkami a dávkami. Dobrý príklad je bytová politika. Existuje možnosť robiť bytovú politiku deformáciou daňového systému, daňovými zvýhodneniami alebo omnoho lepšie, priamym spôsobom, napr. bonifikáciou hypotekárnych úverov, bonifikáciou úrokových sadzieb. Takže... To platí aj pre kultúru, pre ďalšie veci, pre knihy, pre periodiká. Problémom je, že len čo pripustíme výnimku v jednej, v dvoch oblastiach, ten proces sa nedá zastaviť a nedá sa odôvodniť, prečo periodickú tlač áno do zníženej a prečo, ja neviem, potraviny, zdravotnícke pomôcky už nie. Takže tá jedna sadzba aj z toho hľadiska má svoje opodstatnenie.

    K tým analógiám. Pán poslanec Jarjabek bol taký nadšený svojím príspevkom a svojím prejavom, že ani nepostrehol...

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • ... že nepostrehol jeden zásadný rozdiel. Jeden zásadný rozdiel, pán poslanec, medzi vaším návrhom v roku 1997 a týmto návrhom.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Tak návrhom hnutia, ktorého ste členom a ktorého ste boli členom, ktorého ste teraz členom.

    Ten zásadný rozdiel bol v tom, že vy ste nepredkladali ten návrh na zvýšenie dane z pridanej hodnoty, resp. vaši dnešní súkmeňovci nepredkladali tento návrh ako súčasť nejakej ucelenej daňovej reformy, ktorá mala napr. zlepšiť podnikateľské prostredie, pretože počas ôsmich rokov vlády HZDS tu nedošlo k poklesu priamych daní. Daň z príjmov právnických osôb bola 42 alebo 45 %, ak sa dobre pamätám. Ale došlo len účelovo k návrhu na zvýšenie DPH pri dennej tlači zo 6 na 23 %. A všetci, ktorí si pamätajú tie roky, vedia, že účelom bolo, že to bol účelový návrh, ktorý mal za úlohu útok na tlač. Ale o tomto návrhu sa to hovoriť nedá, pretože to je systémový návrh, ktorý sa týka zjednotenia všetkého na 19 %. A, pán poslanec, ak dovolíte, ja som sa stretol dvakrát s vydavateľmi tlače a jeden z predstaviteľov vydavateľov tlače použil tento argument, ktorý ste povedali vy, že Mečiar takto chcel likvidovať dennú tlač. Keď sme sa však dali do diskusie o tomto, musel sám uznať, že to porovnanie kríva na obidve nohy a že tá situácia nie je analogická. Takže vytrhávať z kontextu súvislosti a z kontextu celkových reforiem, ktoré sa robia, niektoré veci a dávať ich takto do súvisu vytrhnutými citátmi vytrhnutými z kontextu, môže byť síce zábavné, ale z hľadiska porovnania skutočnosti a reality dosť krívajúce na obidve nohy.

    Takže, ak dovolíte, uzavriem tú diskusiu tým, že návrh na zjednotenie dane z pridanej hodnoty na 19 % považujem za kľúčovú súčasť reforiem programového vyhlásenia, ale aj daňovej reformy ako takej. A keď pán poslanec Maxon hovoril, že mu chýba taká analýza porovnania aj so zákonom o dani z príjmov, tak musím povedať, že návrh zákona o dani z príjmov je na internete vyše mesiaca. Predpokladám, že máte všetci aj notbooky a prístup na internet, takže to by problém byť nemal. Koncepcia daňovej reformy je na internete už štyri mesiace. Všetky zákony, všetky návrhy zákonov, nielen návrh zákona o dani z príjmov, sú na internete už mesiac. Pred necelým týždňom sa skončil termín pripomienkového konania.

    K tým technickým pripomienkam, ktoré hovoril pán poslanec Šulaj, chcem povedať, že my sme o tom diskutovali aj vo výbore a k mnohým tým technickým veciam sa moji spolupracovníci vyjadrovali, takže ja to nebudem opakovať. Ďakujem mu za tie písomné pripomienky. Ja ich dám, samozrejme, analyzovať, a ak bude možné ich využiť, tak samozrejme, že ich využijeme.

    Chcem teda za predkladateľa povedať, že chcem odporučiť na schválenie z tých návrhov, ktoré odzneli, návrhy pána poslanca Mikuša, ktoré sa týkajú energetiky, cestového ruchu, a taktiež návrhy, ktoré už predtým vlastne odporučil schváliť gesčný výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi rýchlo chcel zrekapitulovať to, čo tu odznelo v rozprave...

  • Rozprava sa skončila, páni, takže to pokojne môžete stiahnuť.

  • Reakcie z pléna.

  • O. K. Na procedurálne návrhy počkáme.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Môžem? Takže diskutovalo 10 poslancov a ja by som to chcel zrekapitulovať, ak som náhodou na niečo zabudol a nemám to zachytené, takže zajtra budeme hlasovať o tých 8 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe plus, a v takom poradí, v akom to budem čítať, pozmeňujúce návrhy pánov poslancov a pani poslankyne v poradí Maxon, Podracká, Šulaj, Kiňo, Mikuš a Jarjabek. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pána poslanca, či má procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, v zmysle § 34 má poslanec právo podávať procedurálny návrh a tento návrh sa dotýka spôsobu prerokúvania veci. V tejto súvislosti chcem požiadať aj vás, aby ste to prípadne skúsili pripomenúť našim hosťom z vlády. Problém je ten, že nevystupujú k jednotlivým vystúpeniam tak, aby sa dalo na ich vystúpenia reagovať. Výsledkom potom je, že na záver sa veľmi suverénne označia vystúpenia...

  • Vy ste mali hovoriť procedurálny návrh.

  • To je procedurálny návrh, pán podpredseda.

  • Procedurálny návrh vám poviem. Procedurálny návrh je, aby ste upozornili navrhovateľov...

  • Smiech v sále.

  • To nie je procedurálny návrh. Odoberám vám slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, dovoľujem si podať procedurálny návrh v zmysle § 34, aby sme o celom bloku daňových zákonov aj o pozmeňujúcich návrhoch hlasovali teraz, kým máme ešte v živej pamäti brilantné zdôvodnenia pána podpredsedu vlády k týmto daňovým zákonom, k týmto návrhom. Tak, aby nám to nevypadlo z pamäti, aby sme sa vedeli kvalitne rozhodnúť, dajte hlasovať o celom bloku teraz. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja vám len chcem pripomenúť, pán poslanec, že idete proti dohode, ktorá sa zrodila aj za účasti vášho predsedu poslaneckého klubu na poslaneckom grémiu, a to je nekorektné. A na druhej strane, prosím, môžeme sa presvedčiť o tom.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Prosím vás pokoj.

    Hlasujme, to znamená, ja som povinný dať hlasovať bez rozpravy. Najprv však urobíme prezentáciu. Prosím, prezentujte sa, poslanci, ktorí sa chcú prezentovať. Nech sa páči. Prezentujeme sa.

    Takže vzhľadom na neprítomnosť väčšiny poslancov prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem pekne, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.27 hodine.