• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Veteška, páni poslanci Cabaj, Danko, Gaľa, Hajduk, Chovanec, Kolesár, Vavrík a Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste sú panie poslankyne a páni poslanci Bauer, Baška, Belohorská, Béreš, Duka-Zólyomi, Fico a Tkáč.

    Chcem vás ďalej informovať, že pán guvernér Národnej banky Slovenskej republiky mi listom oznámil, že odcestoval na dlhodobo plánovanú zahraničnú cestu, a preto žiada, aby správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2002 mohla namiesto neho uviesť v Národnej rade pani viceguvernérka Národnej banky Elena Kohútiková. Preto sa vás chcem spýtať na začiatku rokovania štvrtého dňa 13. schôdze Národnej rady, či je súhlas s tým, aby túto správu o menovom vývoji namiesto pána guvernéra Národnej banky uviedla pani viceguvernérka Národnej banky. Panie poslankyne, páni poslanci, je s tým všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej vám chcem oznámiť, že na základe politickej dohody dnes budeme rokovať o správach a informáciách, ktoré Národná rada musí prerokovať ešte na tomto rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, a celkom máme predložených správ a informácií 21. Politická dohoda, ktorú uzavreli jednotlivé poslanecké kluby, bola taká, že dnes prerokujeme tieto správy a informácie a vzhľadom na účasť niektorých našich poslancov na rokovaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy po prerokovaní týchto správ a informácií by sme rokovanie dnes prerušili a pokračovali zajtra rokovaním o jednotlivých bodoch programu tak, ako ich máte v rozdanom programe, a to zajtra návrhmi zákonov na skrátené legislatívne konanie, a ďalej by sme odhlasovali všetky dnes prerokované body programu. Pýtam sa, či aj s takýmto postupom je všeobecný súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    súhrnnej správe o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizácii na rok 2003.

    Správu vlády máte predloženú ako tlač 221 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 221a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizáciu na rok 2003.

    Predmetný materiál sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 291 z 12. mája 1999, na základe ktorého sa vyhodnotenie a aktualizácia Národného programu boja proti drogám predkladá každoročne. Je vyhodnotením protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky, ktorá záujem riešiť problém drogových závislostí zapracovala aj do svojho programového vyhlásenia.

    Vážení prítomní, zneužívanie, nezákonná výroba a obchod s drogami predstavuje jeden z najnegatívnejších javov súčasnej spoločnosti. Globálnosť tohto problému zasahuje do morálnych základov ľudskej spoločnosti, ovplyvňuje ekonomiku a právny systém krajiny. Drogové závislosti sa nemôžu považovať za špecificky izolovaný jav, ale sú súčasťou mnohých iných všeobecných javov charakteristických pre dnešnú spoločnosť. Drogová scéna sa veľmi rýchlo rozvíja. Dokazuje to aj takmer nekontrolovateľné spektrum zneužívaných látok a spôsob ich užívania, ako aj čoraz nižšia veková hranica skupín užívateľov a s tým súvisiace spoločenské, zdravotné a ekonomické dôsledky. Vývoj drogovej scény je charakterizovaný veľkou dynamikou.

    Slovenská republika sa za posledné roky v oblasti drog stala z krajiny tranzitnej aj krajinou cieľovou, to znamená spotrebiteľskou. Sú zaznamenané i pokusy o produkciu drog, zatiaľ však len v menšom množstve, zvyčajne pre vlastnú potrebu, príp. potrebu malej komunity, úzko viazané na domáci produkt. Ide hlavne o pestovanie konopy siatej, resp. o výrobu pervitínu.

    Negatívny vplyv na drogovú scénu má aj skutočnosť, že cez Slovenskú republiku vedie tzv. Balkánska cesta. Ide hlavne o transport drog cez Slovensko, čo znamená hlavne prepravu opiátov od producentov v Ázii smerom k hlavným odberateľom v Európskej únii. Distribúcia drog je vykonávaná vysoko organizovanou trestnou činnosťou.

    V súvislosti s uvedeným je potrebné venovať osobitnú pozornosť predovšetkým mladej generácii, ktorá najmä nevedomosťou o škodlivých následkoch drog prepadá tejto novodobej drogovej závislosti a v snahe získať drogu pohybuje sa často na hrane zákona.

    Indikátory získané z centier pre liečbu drogových závislostí, Ústavu zdravotníckych informácií a Kriminalisticko-expertízneho ústavu naznačujú rast dopytu po drogách. Napriek tomu v roku 2002 číselne možno badať mierny pokles v počte hlásených užívateľov, najmä pokiaľ ide o počty závislých od narkotík. Nepriame indikátory však naznačujú, že počet tzv. skrytých užívateľov drog, ktorí nie sú v kontakte so žiadnym zdravotníckym zariadením, stúpa.

    Priemerný vek užívateľa v roku 2002 bol 25 rokov. Dá sa povedať, že drogová populácia starne a vzniká skupina chronických užívateľov drog. Z hľadiska sociálnych pomerov vysoké percento tvoria nezamestnaní, až 61 %. Pozitívnou správou je, že sa neobjavili nové prípady chýb pozitívnych, klesol aj počet prípadov hepatitídy typu B, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízke číslo.

    Predložený materiál podáva ucelený obraz o všetkých aktivitách rezortov v oblasti boja proti drogám, a to vo všetkých fázach, prevencii, liečbe, resocializácii, a obsahuje tiež aktivity orgánov presadzujúcich právo v boji proti drogám. Ako vyplýva z úloh Národného programu boja proti drogám, ako aj úloh, ktoré si rezorty v rámci aktualizácie na rok 2002 po zvážení potrieb zadali, boli v prevažnej miere splnené.

    Vážení páni, vážené dámy, na základe predloženého materiálu je potrebné záverom zdôrazniť, že ústredným motívom protidrogovej politiky musí však aj naďalej byť ochrana občanov pred deštruktívnymi následkami zneužívania drog a podpora ich slobodnej vôle k životu bez drogových závislostí. V tomto smere sa budú aj v roku 2003 orientovať aktivity protidrogovej vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Máriu Majdovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte, aby som podala správu o prerokovaní spomínaného materiálu.

    Súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizáciu na rok 2003, ktorú máte ako tlač 221, prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre zdravotníctvo zobrali uvedenú správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporučil Národnej rade, aby súhrnnú správu zobrala Národná rada na vedomie v zmysle pripomienok, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, taktiež sú súčasťou uznesenia, ktoré máte pred sebou.

    To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov nemám. Ako jediný pán poslanec Ševc. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, treba privítať, že táto súhrnná správa dáva ucelený obraz o tom, čo treba urobiť v najbližšom období, aby sa tento spoločenský jav nerozširoval práve na mladú generáciu. Myslím si, že tuná nezáleží na tom, kto to predkladá, ale nám všetkým ide o to, aby sa tieto veci, tieto javy pribrzdili. A ak ste si všimli, v tejto správe sa hovorí, že 70 % ľudí, ktorí používajú tieto drogy, nepatrí medzi ľudí akýchsi, ktorí by sa túlali len po uliciach, že má trvalé bydlisko u rodičov, pričom 91 % stále má ubytovanie. To je jav, na ktorý treba upriamiť pozornosť. A upriamiť treba pozornosť do rodín. Preto by bolo dobré, keby sa vôbec tieto naše občianske združenia, ale aj spoločenské organizácie viacej začali zaujímať o tento problém, ako len byť púhymi pozorovateľmi z ulice.

    Navrhujem, pôjde to možnože v budúcnosti, pán podpredseda vlády, v rámci ministerstva školstva je celý rad opatrení, ktoré reagujú na tieto veci, ale vedie sa diskusia o povinnom a nepovinnom predmete v rámci svedomia a vedomia, či by nebolo dobré či už o etickej výchove alebo katolíckej výchove, už to je otázka iná, priamo do osnov predmetu jedného alebo druhého zakotviť túto problematiku, aspoň 100 vyučovacích hodín, aby sa priamo deti bezprostredne stali súčasťou výchovného procesu, nielen zároveň len akýmsi nástrojom kontroly zo strany ministerstva školstva. Ja by som bol povďačný, keby sa takéto návrhy mohli realizovať i vo výchovno-vzdelávacom systéme. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave a sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete reagovať? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete reagovať? Nie.

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2002.

    Správu ste dostali ako tlač 219, spoločnú správu výborov máte v tlači 219a.

    Správu vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2002 je predkladaná na dnešné rokovanie pléna na základe uznesenia Národnej rady č. 2401 z roku 2002. Bola prerokovaná na zasadnutí vlády 23. apríla 2003, táto ju vzala na vedomie uznesením č. 284.

    Štruktúra správy vychádza zo stanovenej osnovy. Obsahuje novú hodnotiacu časť úrovne dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov. Vývoj bezpečnostnej situácie na jednotlivých úsekoch trestnej činnosti je po prvýkrát posudzovaný aj z pohľadu žalovateľnosti páchateľov, čo samo osebe vytvára objektívnejší pohľad na vývoj kriminality a vymožiteľnosť práva. Okrem toho sú v jednotlivých častiach správy zvýraznené realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené úlohy koncepčného charakteru na rok 2003. Rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená, zvýraznili podporu v riešení efektívneho a úspešného boja s kriminalitou. Napriek tomu mi dovoľte, aby som správu doplnil o pár myšlienok.

    Policajný zbor pokračuje v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Spoločným znakom ťažiskových druhov násilnej, majetkovej a ekonomickej kriminality bola vysoká miera recidívy, násilia, resp. hrozby násilia so zbraňou a organizovaných foriem. Každý piaty násilný trestný čin a každý tretí majetkový trestný čin bol spáchaný recidivistami. Ako pozitívny trend je možné hodnotiť zdvojnásobenie odhalenej a evidovanej ekonomickej kriminality. Táto je odrazom nekorektných ekonomických vzťahov v spoločnosti počas predchádzajúcich rokov. Jej sprievodným znakom je aj naďalej vysoká miera latencie. Odhaľovanie a objasňovanie latentných foriem ekonomickej kriminality je niekoľkoročnou záležitosťou s vysokými nárokmi na zadováženie dôkazných prostriedkov. Môžem konštatovať, že v boji s touto kriminalitou Policajný zbor spravil výrazný krok vpred nielen v počte odhalených prípadov, ale aj v úrovni ich objasnenia. Došlo takmer k 50-percentnému medziročnému nárastu objasnených ekonomických trestných činov.

    Správa o bezpečnostnej situácii poukazuje aj na korupciu ako na celospoločenský problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých oblastiach života v spoločnosti. Koreň tohto problému je možné vidieť v podceňovaní nedostatočnej jednoznačnosti právnych noriem, resp. ich účelovej aplikácie. V rámci silových a represívnych rezortov sú pripravené a realizované kroky, ktoré umožnia úspešne eliminovať tieto nežiaduce prejavy. Tento problém je však potrebné riešiť komplexne aj u iných profesijných skupín zamestnancov štátu.

    Taktiež na úseku majetkovej kriminality sa Policajnému zboru darilo utlmovať pokračujúci nárast majetkovej kriminality. Môžem s radosťou konštatovať, že sa darilo riešiť dlhodobo kritizovaný úsek boja s krádežami motorových vozidiel. Došlo nielen k zníženiu počtu ukradnutých motorových vozidiel, ale aj k zvýšeniu objasnenosti týchto krádeží.

    Na úseku násilnej kriminality sa Policajnému zboru darilo organizačnými, preventívnymi a represívnymi opatreniami utlmovať nárast rasového násilia a narastajúcich aktivít extrémistických hnutí. Prejavilo sa to nielen zvýšením odhalených a objasnených prípadov, ich počtu, ale aj skvalitnením spolupráce s tretím sektorom. Taktiež sa podarilo prelomiť bariéru nedôvery poškodených pri objasňovaní lúpežných prepadnutí a domáceho násilia.

    Na druhej strane napriek vynaloženému úsiliu nemôžem konštatovať, že by sa darilo utlmovať porušovanie dopravnej disciplíny účastníkov cestnej premávky.

    Takisto rezervy máme v pokračujúcom vývoji migrácie zo stredoázijského priestoru do Slovenskej republiky.

    Oveľa intenzívnejšie sa začínajú prejavovať nové trendy v kriminalite, a to napr. počítačová a environmentálna kriminalita. Tieto budú vyžadovať od Policajného zboru prijatie efektívnych opatrení.

    Vývoj bezpečnostnej situácie dokresľuje stav pri odhaľovaní a dokumentovaní organizovaných foriem kriminality. Zvýšená pozornosť rozkladným opatreniam organizovaných skupín sa odzrkadľuje v utlmovaní ich aktivít.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval aj celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s rezortom školstva a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, ženy, drogovo závislé osoby, seniorov, na čo využíval vlastné preventívne projekty a programy. Preventívne pôsobenie do vlastných radov Policajného zboru bolo štandardne orientované na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám s cieľom vytvárať tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov. Veľký dôraz bol kladený na dodržiavanie zákonnosti, ako aj plynulosti a kvality pri vybavovaní stránok na prijímanie opatrení protikorupčného charakteru a ich dôsledné vyžadovanie.

    Na tieto preventívne kroky nadväzovali opatrenia v personálnej oblasti. Išlo predovšetkým o uplatňovanie nových kritérií prijímania nových uchádzačov do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, nový systém prípravy policajtov v rezortnom školstve, ale aj nekompromisné realizovanie prepustení policajtov pri porušovaní zákonnosti a vytvorenie nového hodnotiaceho systému práce Policajného zboru. Opatrenia sa odvíjali zo súčasnej personálnej skladby výrazne omladeného Policajného zboru.

    Na tieto problémy nadväzujú pretrvávajúce problémy vo finančnom a materiálno-technickom zabezpečení. Faktom je, že rozpočtované finančné prostriedky sú okliešťované a umožňujú zabezpečovanie len nevyhnutných činností. Pridelené finančné prostriedky na rok 2002, ale aj na tento rok nevytvorili a naďalej nevytvárajú podmienky pre plné finančné krytie viacerých systémových opatrení v oblasti obmeny, doplnenia a modernizácie materiálno-technického vybavenia v útvaroch Policajného zboru.

    Ďalším problémom v tejto oblasti je personálna stabilizácia, ktorá sa ako pálčivý problém prejavovala a prejavuje u policajtov s dobou služby od 5 do 10 rokov služby. V tejto kategórii dochádza k vysokej vonkajšej fluktuácii, čo výrazne znižuje počet policajtov s vyššou praxou. Dôvodmi tohto problému tejto špecifickej skupiny policajtov je neschopnosť získať byt, a tým založiť si rodinu, nízke spoločenské ohodnotenie práce, nízka cena práce nehovoriac o tom, že sa neustále opakujú cyklické snahy o redukciu sociálnych istôt. Tu by som chcel na dokreslenie uviesť príklad zvýhodňovania nelogického finančného ohodnotenia práce vojaka ozbrojených síl pred prácou príslušníka Policajného zboru. Práve z týchto dôvodov správa zvýrazňuje, že rezort vnútra a Policajný zbor hľadá svoje vnútorné, materiálne a finančné rezervy tak, aby nebola narušená jeho funkčnosť pri plnení prioritných úloh bezpečnostného úseku rezortu. Okrem toho upozorňuje na nutnosť úpravy organizačnej štruktúry Policajného zboru, ale aj náplne i činnosti jeho jednotlivých služieb. Predpokladá nové prerozdelenie činnosti služieb Policajného zboru s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť boja s kriminalitou. Naznačuje potrebu redukcie prebujneného administratívneho aparátu, zložitých riadiacich vzťahov, rozdielnosť v zaťaženosti služieb Policajného zboru a v neposlednom rade aj potrebu riešenia nedostatku finančných prostriedkov pri zabezpečovaní nových úloh, ktoré vyplývajú z požiadaviek spoločnosti a z medzinárodných záväzkov štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených faktov je možné konštatovať, že Policajný zbor musel aj v roku 2002 značnú časť energie naďalej vynakladať na hľadanie optimálnych a ekonomicky nenáročných riešení, čo mu sťažovalo boj s kriminalitou. Sebareflexiou sa mu darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Je však nutné dodať, že metódu dočasného provizórneho riešenia problému nie je možné využívať dlhodobo.

    Na záver vás chcem ubezpečiť, že snahou Policajného zboru je aj v tomto roku zúročiť výsledky, ktoré boli dosiahnuté za rok 2002. Naďalej bude pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej policajnej spolupráce, ktorá je základom úspešnosti boja s organizovaným zločinom. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor svoju činnosť bude zameriavať aj na riešenie „menej“ závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je tiež dôležitým mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce. Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a za podpory zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší pocit bezpečia ako v súčasnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím poverenú členku výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňu Máriu Majdovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte, aby som predložila správu o prerokovaní správy o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 2002 vo výboroch.

    Predseda Národnej rady pridelil tento materiál na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady správu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie.

    Gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči, máte slovo, potom vystúpi pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami a myšlienkami sa vyjadril k správe o bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za rok 2002.

    Táto správa má svoj predpísaný charakter, má svoj predpísaný rámec a na základe toho môžem konštatovať, že správa bola podľa tejto metodiky vypracovaná. Je podstatne prehľadná a dáva nám presné informácie o tom, v akej situácii sa nachádza Slovenská republika z hľadiska bezpečnosti.

    Keď si túto správu premietneme do reality, treba povedať, že táto správa je skutočne vážnym signálom, že bezpečnostná situácia na Slovensku sa zhoršuje a nielen to. Vo väčšine druhov trestnej činnosti musíme konštatovať, že dochádza k nárastu trestnej činnosti, aj keď sa v správe hovorí, že je to v dôsledku zníženia výšky škody spôsobenej trestnou činnosťou z dvojnásobku na násobok minimálnej mzdy, čo je pochopiteľné. Ale na druhej strane ide o niektoré závažné druhy trestnej činnosti, ako je násilná trestná činnosť, ekonomická trestná činnosť, krádeže vlámaním, krádeže automobilov a pod., kde jednoznačne sa v tejto správe konštatuje, že počet trestných činov stúpa, ale ich objasnenosť nám klesá. To je alarmujúci stav a skutočne je na ministrovi vnútra, aby v tejto veci urobil isté opatrenia, pretože napr. z celkového počtu 15 000 evidovaných násilných trestných činov bolo objasnených 12 948, čo je pokles o 244 objasnených trestných činov. Taká istá situácia sa opakuje aj v ďalších druhoch trestnej činnosti. Nebudem tú správu čítať, pretože ju máte pred sebou.

    Ale v každom prípade chcem sa dotknúť inej časti správy. A to je otázka pocitu bezpečia občanov a dôveryhodnosti Policajného zboru. Na strane 2 sa konštatuje, že výsledky hodnotenia pocitu bezpečia občanov nasvedčujú, že väčšina, t. j. 53,3 %, sa cíti bezpečne, zdroj je vývoj dôveryhodnosti Policajného zboru a analýza faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, čo bolo vypracované Akadémiou Policajného zboru v roku 2002. Keď sa však pozriem na stranu 19 tej istej správy, nájdem tam od tejto istej inštitúcie úplne iné hodnotenie, ktoré hovorí, že pravidelne sa opakujúce prieskumy verejnej mienky naznačujú zložitosť postojov občanov k Policajnému zboru a jeho zložité postavenie v spoločnosti. Na začiatku roku 2002 Policajnému zboru dôverovalo približne 30 % občanov, ktoré sa odvíjali od medializovaných prejavov korupcie a podozrení z korupčného správania, neúcty policajtov k zákonom a iným právnym predpisom, ako je požívanie alkoholu, trestná činnosť prevádzačstva, zapájania sa do skupín organizovaného zločinu. V priebehu hodnoteného obdobia poklesla dôveryhodnosť Policajného zboru na úroveň 20 % a to je alarmujúce číslo, o ktorom by sme si mali povedať niečo, pretože s takouto dôveryhodnosťou Policajný zbor nie je schopný bojovať proti trestnej činnosť, pokiaľ, samozrejme, nebude mať na svojej strane podporu občana pri riešení týchto problémov. Tým nechcem povedať, že na vine je súčasný minister vnútra. Isteže tento vývoj má už dlhodobý charakter, ale, žiaľbohu vždy sa zhoršuje. To znamená, že prijímané opatrenia v tomto probléme nie sú dostatočné a jednoducho neprinášajú žiaden efekt.

    Aj v predchádzajúcom období sme práve preto často riešili otázku spolupráce občana a Policajného zboru, ktorá vyústila potom do predloženia návrhu zákona o pomocníkovi Policajného zboru. V súčasnosti je to nejaký dobrovoľný spolupracovník Policajného zboru. To znamená, že jednoducho pokiaľ my občanov nedokážeme vtiahnuť do tejto spolupráce s Policajným zborom aj tá dôveryhodnosť bude skutočne minimálna. Vtedy tento návrh zákona bojkotoval bývalý minister Ladislav Pittner, dôsledky sa možno prejavujú dnes v dnešnom období. A bol by som rád, keby pán minister trošku venoval viac pozornosti spolupráci občana a Policajného zboru, nielen v deň polície, keď sa, samozrejme, policajti na verejnosti predvedú a ukážu, čo dokážu, ale pravidelnými stretnutiami s občanom a vysvetľovaním závažnej práce príslušníkov Policajného zboru.

    Na záver teda chcem len konštatovať jednu vec, že táto správa nám signalizuje nedobrý stav vývoja bezpečnostnej situácie na Slovensku a jednoducho poukazuje na to, že dôveryhodnosť Policajného zboru nám klesá. Týmto by sme sa mali zaoberať a mali by sme pomôcť aj ministrovi vnútra, aby sa tento stav zlepšil do budúcej správy, ktorá bude čítaná v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť s pomerne obsiahlym diskusným príspevkom k správe, ktorá má bytostne zaujíma, a chcel som prispieť nejakými návrhmi k riešeniu niektorých vecí. Včera som dostal jeden list z policajného útvaru z Bratislavy, ktorý má primal k tomu, že som si povedal, že je zbytočné hádzať hrach na stenu a riešiť problémy s ľuďmi, ktorí si takéto riešenia nezaslúžia. Úprimne už niekoľkokrát sme zdôraznili, a môj predrečník to takisto povedal, držíme palce a fandíme ministrovi vnútra, aby spravil poriadok v Policajnom zbore, ktorý, povedal by som, si niekedy nezaslúži tú úctu a vážnosť tých 30 % či 35 % občanov, ktorí mu ešte dôverujú. Ale je to vnútorný problém Policajného zboru, ktorý musí riešiť aj tento parlament. A musí sa nejakými vecami zaoberať.

    Chcel som pomerne obsažne hovoriť o probléme výberu, výchovy a vzdelávania policajtov Policajného zboru. Myslím si, že tu je základná prapríčina toho, čo sa dnes v Policajnom zbore deje. Výber je možno ešte poznačený prvkami náboru niekedy za socializmu, keď sa hľadali takí alebo onakí. Dnes sa do toho zasunuli politické aspekty, pretože niekedy v týchto laviciach exposlanec Pittner obviňoval mojich kolegov, že sme vyberali funkcionárov Policajného zboru podľa príslušnosti k HZDS. Kategoricky som to odmietal a odmietam to i teraz, pretože to bol do neba volajúci nezmysel. Nájsť schopného policajného funkcionára, policajného dôstojníka v okrese Námestovo, ktorý sa vtedy v tom čase vytvoril, bolo skutočne hľadaním ihly v kope sena, a nie ešte hľadaním nejakých sympatizantov alebo priaznivcov HZDS. Ale dnes sme svedkami, že je tu zase istý tlak, istý lobizmus, isté prepojenia na stranícke štruktúry. Policajt, ktorý chce ísť vyššie za maršalskými palicami alebo generálskymi výložkami, musí sa zapísať na nejakom straníckom sekretariáte a odtiaľ potom lepšie bojuje s podriadenými a lepšie sa mu bojuje s ďalšími. Pri poslaneckom prieskume sme narazili na Policajnej akadémii na taký drobný problém. Sú tam frekventanti alebo študenti, ktorí sú civilmi a v týchto dňoch budú končiť Policajnú akadémiu. Niekedy pred dvomi či tromi mesiacmi sme zistili, že v podstate sa ešte nevie, čo s týmito ľuďmi bude. Keď sme požadovali správu o koncepcii výchovy a vzdelávania policajtov, dostali sme informáciu, že je tu nejaká analýza a že sa to bude riešiť.

    Z tohto by som chcel vyvodiť jeden záver a odporúčanie. Je nevyhnutné, aby ministerstvo po vzore iných štruktúr ozbrojených silových zložiek pripravilo, vytvorilo útvar strategického plánovania, aby sme sa nedostali do situácie, že budujeme perfektne vybavené colnice na hraniciach, ktoré o niekoľko mesiacov nebudú hranicami, že robíme kadejaké zátarasy na chodníkoch, ktoré nebudú hranicami a kde nebude dôvod týchto hraníc. Chápem, Schengen je iné ako vstup do Európskej únie, ale budovať nejaké bariéry medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a budovať monštruózne colnice bolo nezmyslom, na ktorom sa podieľajú, samozrejme, viaceré vlády, nielen táto vláda.

    Chcel som dlhšie hovoriť o tom probléme strategického plánovania. Niekedy tu existoval právnický inštitút alebo právnicky ústav pri ministerstve spravodlivosti. Dnes ministerstvo spravodlivosti chrlí návrh zákona za návrhom zákona namiesto ucelenej koncepcie Trestného zákona, Trestného poriadku. Ale aké sú kriminologické aspekty páchania trestnej činnosti u nás, tým sa zaoberá viac-menej ako svojím hobby úzky okruh odborníkov možno na Policajnej akadémii a možno niekde inde, je ťažké sa k tomu publikačne dostať. Čiže aj v kriminalite sa dá istým spôsobom, nechcem to charakterizovať slovom plánovať, predvídať vývoj. Je úplne jasné a zrejme, že absolútny nárast bol markantný v majetkovej trestnej činnosti, v ekonomickej trestnej činnosti a, samozrejme, aj miera odhalenia tejto trestnej činnosti je najnižšia v porovnaní trebárs s násilnou trestnou činnosť.

    Pokiaľ ide ešte o tú problematiku personálnej práce, rodinkárstvo, alkoholizmus, úplatkárstvo, kde hľadať jej príčiny. Je to problém, ktorý ťaží celú našu spoločnosť. Policajti nie sú Marťania, nie sú tu naklonovaní, sú to ľudia spomedzi nás. Poznám strašne veľa policajtov, ale nepoznám ani jeden prípad, že by policajt podplácal policajta. Podplácajú ožratí vodiči, podplácajú darebáci, ktorí sa potrebujú vyviniť. Ale, žiaľ, už sme v situácii, že aj nám policajti naťahujú na hlavy slipy a behajú po benzínových pumpách, čo je absurdný príklad, samozrejme, ale sú policajti, ktorí sa spreneverili svojej služobnej prísahe, ktorí sa spreneverili zákonom tejto republiky a bohapusto kradnú, chľastajú alebo dokonca prepadávajú čerpacie stanice. S tým sa musí niečo robiť. A je to, opakujem, otázka výchovy, výberu, vzdelávania policajtov. Ja skutočne nehorlím za to, aby firma Policajný zbor Slovenskej republiky vychovávala kapitánov a dôstojníkov, ale tým mladým sa treba venovať. Nehorlím za politrukov, ale nevidím ani riešenie v tom, že sa budú kňazi podieľať na výchove týchto policajtov. Policajný zbor disponuje istým počtom psychológov. Ale psychológovia sa orientujú predovšetkým na psychologické testy uchádzačov a potom na psychologické testy vodičov motorových vozidiel. To je ich doména. Práca s mladými policajtmi totálne absentuje.

    Chcel by som ešte poukázať, že tie negatívne javy nie sú len u mladých policajtov. Ako žiadať od mladého policajta s platom 10 000 – 12 000, aby bol vzorným strážcom zákonnosti, keď v Trnave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Prešove v uplynulom roku boli riešení funkcionári so všelijakými výsledkami, inšpekciami a možno aj niečím ďalej, ale spravidla sa to niekde upratalo do neznáma, bývalý policajný prezident trestne stíhaný, bývalí funkcionári inšpekcie ministra vnútra, exministra Pittnera, neskôr Šimka trestne stíhaní, obvinení, s podozreniami, vzájomne všelijakými prepojeniami posmrdkávajúcimi prepojeniami aj na mafiánske kruhy. A napriek tomu počúvame od policajného viceprezidenta, že je tu hrozba prerastania mafií, organizovaného zločinu do štátneho mechanizmu. Treba pánovi viceprezidentovi vysvetliť, že on je tým reprezentantom štátneho mechanizmu. A ak mu to niekto prerastá, nech si to nechá vyoperovať. Pokiaľ ide o tých funkcionárov, tí mladí chlapci vždy videli vo svojom funkcionárovi, ministrovi istý symbol, istý idol. No ale ak tu majú funkcionárov, ktorí sú podozriví zo zneužívania motorových vozidiel ako na Policajnom prezídiu, ktorí sú podozriví z akýchsi nekalých operácií, nekalej spolupráce na útvare osobitného určenia, no tak potom, kde majú tí chlapci hľadať vzory a príklad?

    Pokiaľ ide o to samotné znechutenie a nejaké ďalšie rozvíjanie diskusie o tejto správe, opakujem a zdôrazňujem, budeme nápomocní ministrovi vnútra a ďalším funkcionárom v tom dobrom, čo chcú robiť, a budeme tvrdo kritizovať to zlé, čo sa v Policajnom zbore deje, pretože v decembri 1999 som so skupinou spoluobčanov podal trestné oznámenia na neznámeho páchateľa v súvislosti s publikovanými článkami, ktoré mali charakter trestného činu ohovárania, dňa 30. 10. 2002 kapitánka, nemenovaná vyšetrovateľka rozhodla začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania preto, že uvedené oznámenia neobsahujú skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin. Podával som trestné oznámenia na konkrétnu osobu a na ďalšieho neznámeho páchateľa, ktorý mal byť jeho zdrojom. Toto uznesenie vydané v Bratislave 30. 10. 2002 mi bolo doručené včera na svätého Jána. Ďakujem pekne za takú vyšetrovačku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa chcem najprv poďakovať za konštruktívny tón v rozprave pánu poslancovi Krajčimu a pánu poslancovi Polkovi. Je to taký paradox, 10 rokov sa pohybujem zhruba v tej bezpečnostnej politike a musím konštatovať, že najlepšie, na úrovni a so znalosťou veci sa dá komunikovať s poslancami z HZDS alebo teda s bývalými poslancami za HZDS.

  • Asi máme problémy s mikrofónmi, pán minister. Skúste to ešte raz.

  • Prosím vás, práve teraz som pochválil poslancov za HZDS, resp. bývalých poslancov za HZDS, ktorí vystúpili v rozprave.

  • Naozaj som to chcel povedať, ale nechcem to už opakovať, ale ďakujem za konštruktívny tón v diskusii, aj keď nesúhlasím so všetkým, čo povedali.

    Pán poslanec Krajči, myslím si, že nemožno povedať, že sa zhoršila bezpečnostná situácia v roku 2002 oproti roku 2001. Ak vychádzate iba z tej štatistiky evidovaných trestných činov, tak to celkom nesedí, pretože teraz sa používa iná metodika. Sám ste spomínali, že časť priestupkov majetkových sa vlastne preradila zmenou v Trestnom zákone do kategórie trestných činov. Ak je spáchaná škoda pri majetkovom delikte aspoň v hodnote minimálnej mzdy, už je to trestný čin. Predtým to bolo iba do dvojnásobku minimálnej mzdy. Čiže automaticky niekoľko tisíc priestupkov sa presunulo do kategórie trestných činov a objavilo sa to v štatistike. To je jedna vec. A ešte sa používa aj iná metodika vôbec pri evidovaní trestného činu. Každé oznámenie občana o podozrení z trestného činu sa tu eviduje. Tým chceme zabrániť takému neduhu, ktorý tu bol v minulosti, že policajti sa snažili vlastne odhovárať oznamujúcich občanov, resp. neprijímať ich podnety, aby umelým spôsobom tú štatistiku tlačili dole. Najlepšie vidno na tom, či sa situácia bezpečnosti zhoršuje alebo zlepšuje, keď si zoberiete konkrétne kategórie závažnejších trestných činov. A keď to porovnáme, tak vidíme, že je to plus-mínus to isté ako v roku 2001. Najmä teda pokiaľ ide o vraždy, znásilnenia, ten počet je plus-mínus to isté, plus-mínus 1 tam bolo, myslím, v obidvoch kategóriách. Áno, zhoršili sa, pribudli, povedzme, lúpeže, ale zase odbudli výrazne krádeže automobilov. A čo sa týka tých automobilov, toto je trend, ktorý trvá už niekoľko rokov.

    Pán poslanec Krajči spomínal viacero rôznych navzájom si odporujúcich prieskumov verejnej mienky. Ale tam v tých prieskumoch boli iné otázky. Faktom je, že viac ako polovica občanov označila v roku 2002, že sa cíti bezpečne. Bolo to cez 53 %. Samozrejme, iné odpovede dostanete, keď sa spýtate, povedzme, na dôveryhodnosť Policajného zboru. Pán poslanec Krajči, už neplatí to číslo, že Policajný zbor má dôveru u 20 % občanov. To je troška aj problém tejto správy. Mňa to mrzí, že správa o bezpečnostnej situácii za rok 2002 sa prerokúva vlastne v polroku roku 2003. Malo by to byť začiatkom tohto roku. Čiže už bavíme sa o veciach, ktoré sú už trošku zastarané. Prieskum dôveryhodnosti Policajného zboru v tomto roku už vykázal dôveryhodnosť 29 %.

    Chcem ešte povedať niečo k trestnej činnosti policajtov. Nezakrývame si ten faktický stav. Ja vám môžem pokojne garantovať, že aj v najbližších mesiacoch, možno týždňoch bude verejnosť informovaná o ďalšom odhalení trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Proste je to tak. Na mnohých týchto skupinách, ktoré dokonca organizovaným spôsobom páchajú trestnú činnosť, pracujeme už niekoľko mesiacov. Kládol som hneď po nástupe do funkcie veľký dôraz na lepšiu prácu inšpekcie, kde som urobil personálne zmeny. A tieto zmeny aj prinášajú úspech. Spomínal sa problém alkoholizmu. Problém nie je vyriešený, ani nemôže byť vyriešený tak rýchlo. V každom prípade nie je to v takom zlom stave, ako to bolo začiatkom roku 2002, keď tu bolo niekoľko úmrtí, celá séria úmrtí alebo zabití občanov policajtmi, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu. Chcem ešte informovať, že dávam už v podstate väčší dôraz nie na odhaľovanie trestnej činnosti policajtov, ale aj na to, že keď sa takáto trestná činnosť odhalí, tak dávam vždycky vyšetriť aj, čo vedel zodpovedný nadriadený o tom, že jeho podriadený má sklony k takejto trestnej činnosti alebo k porušovaniu predpisov, k porušovaniu pravidiel.

    Pán poslanec Polka spomenul celkom zaujímajú myšlienku útvaru strategického plánovania. Je to hodné zamyslenia, aj keď sa k tomu hneď teraz nemôžem vyjadriť detailne.

    Dovolím si nesúhlasiť s pánom poslancom v tom, keď hovorí, že sú také praktiky, že policajt, ktorý sa chce dostať na funkciu, tak musí byť dobre zapísaný na nejakom straníckom sekretariáte. Myslím si, pán poslanec, že by ste mali veľké problémy, keby ste mali označiť, povedzme, konkrétneho významnejšieho súčasného funkcionára Policajného zboru a povedať mu, že ako, povedzme, súvisí s akýmkoľvek straníckym sekretariátom. Takže ja si myslím, že v tomto to nie je také zlé.

    Obom diskutujúcim chcem poďakovať za podporu, ktorú mi prejavili. A je to od nich milé. Ďakujem za pozornosť.

  • Aj od vás, pán minister, je to milé, že ste si to všimli.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    správa o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii.

    Správu vlády máte predloženú v tlač 241, spoločnú správu výborov máte v tlači 241a.

    Správu vlády uvedie jej podpredseda Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o správu, ku ktorej bola vláda zaviazaná aj uznesením Národnej rady na marcovej schôdzi, a ide o správu, ktorá má 2 časti. V tej I. časti sa nachádzajú návrhy zákonov, teda minimálne v podobe uvedenia, o aký návrh zákona ide, a legislatívnych zámerov, ktoré nespadajú pod gesciu žiadneho rezortu a ktoré v spolupráci so mnou pripravuje odbor boja proti korupcii na Úrade vlády. V II. časti sa nachádzajú návrhy legislatívnych zámerov a návrhy zákonov, ktoré sú v gescii jednotlivých rezortov.

    Správa má charakter veľmi vecný. Ide teda o konkrétne návrhy zmien právnych predpisov, príp. zaužívaných postupov. Návrhy sa týkajú všetkých oblastí boja proti korupcii. Ide tak o systémové zmeny, najmä v rozhodovacích procesoch s cieľom eliminácie subjektivizmu v rozhodovaní, ako aj sprísnenie kontroly, represie a zavedenie preventívnych mechanizmov.

    Táto správa je posunom od všeobecne formulovaných národných programov alebo akčných plánov. A podľa mojej mienky by mala znamenať prechod k činom. Každý návrh tam je popísaný, v čom by mal byť zmenený, v čom by mal prispieť v boji proti korupcii a aký je termín jeho predloženia do Národnej rady. A tie termíny sú také, že na 90 % ide o termíny v tomto roku. To znamená, návrh je tak robený, aby bol kontrolovateľný aj poslancami, aj verejnosťou. Snažili sme sa ubrániť rôznym všeobecným termínom, klišé, ktoré sa často pri boji proti korupcii používajú. Ako príklad uvediem slovo transparentnosť – treba niečo stranparentniť. Musí to byť oveľa konkrétnejšie, čo treba urobiť, v akom zákone a dokedy. A to bolo ambíciou tejto správy. A myslím, že tá ambícia v tejto správe je naplnená.

    V I. časti, ktorá má charakter nadrezortný, sa objavuje návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, zákon o lobingu v legislatívnom procese, zákon o postihovaní osôb, ktoré nadobudli majetok protiprávnym spôsobom, zavedenie nárokového alebo aukčného systému prideľovania licencií, ale aj mnohé významné zmeny v oblasti represie, či ide o zriadenie špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry alebo vznik inštitútu korunného svedka, posilnenie postavenia agenta v trestnom konaní a mnohé ďalšie návrhy. Časť z nich je už predložená v Národnej rade. V Národnej rade na tejto schôdzi bude návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov a takisto návrh zákona o špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre. Na júlovej schôdzi je návrh novelizácie Trestného poriadku, ktorej cieľom je zaviesť do nášho právneho poriadku inštitút korunného svedka, ktorý by mohol byť veľmi efektívne využívaný práve v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

    Problém korupcie je problém, ktorý nie je ľahký, a preto na jeho riešenie neexistuje jedno ľahké magické riešenie. Myslím si, že len komplex konkrétnych opatrení v oblasti represie a prevencie môže mať za následok zníženie korupcie v našej krajine, také zníženie, ktoré na jednej strane zabezpečí po stránke preventívnej, aby sa zúžil priestor na korupciu v konkrétnych oblastiach, a po stránke represívnej, aby sa zvýšilo riziko odhalenia korupcie. Ja som presvedčený, že ak väčšina z týchto návrhov bude v Národnej rade podporená v tomto roku, tak na konci volebného obdobia Národnej rady sa dostaví efekt spočívajúci v znížení miery korupcie na Slovensku.

    Preto by som vás chcel, vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadať nielen o podporu tejto správy, ale aj o podporu konkrétnych opatrení, ktoré v krátkej dobe prídu do Národnej rady. A veľmi rád by som uvítal aj aktivitu opozície v tejto oblasti a konkrétne návrhy, o ktorých by sme mohli spolu hovoriť a ktoré by sme mohli spolu v našom právnom poriadku presadiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania tejto správy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní správy o konkrétnych opatreniach pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o konkrétnych opatreniach pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem výborov uvedených v správe. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením z 11. júna 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 12. júna 2003, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením z 10. júna 2003, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 12. júna 2003, výbor pre zdravotníctvo uznesením z 12. júna 2003, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením z 12. júna 2003, zahraničný výbor uznesením zo 16. júna 2003, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 11. júna 2003 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 10. júna 2003 prerokovali správu v určenom termíne a odporúčali vziať správu na vedomie.

    Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením odporúčal Národnej rade prijať návrh uznesenia, v ktorom Národná rada zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby dodržiavala termíny predkladania jednotlivých návrhov zákonov, ktoré prispejú k znižovaniu úrovne korupcie a klientelizmu vo verejnom živote v Slovenskej republike.

    Výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia berie na vedomie správu, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii vziať na vedomie.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 171 dňa 16. júna 2003.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že ako jediný pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, správa vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii je nekoncepčná s nesystémová. Je to konglomerát správ odboru boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky a jednotlivých rezortov vlády Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti boja proti korupcii.

    Vzhľadom na uvedené predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie, ak je to vôbec možné, o ktorom žiadam hlasovať. A ja by som z toho návrhu na uznesenie prečítal stručne niektoré časti.

    „Národná rada Slovenskej republiky vyslovujúc vážne obavy z pretrvávajúceho podozrenia, že zneužívanie moci, korupcia a klientelizmus sú zdrojom obrovského bohatstva niektorých jednotlivcov a skupín, osôb, majúc na pamäti existenčný záujem vytvárať legislatívne a zákonno-aplikačné podmienky pre dodržiavanie zákonnosti právneho štátu a dodržiavanie základných práv a slobôd občanov na území Slovenskej republiky a medzinárodnej akceptácie Slovenskej republiky, pripomínajúc nebezpečenstvo, ktoré tento stav protiprávny predstavuje, prerokovala správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii A. neschvaľuje správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii a vracia ju vláde Slovenskej republiky na dopracovanie a prepracovanie, pretože je nekoncepčná a nesystémová, B. ukladá predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii dopracovať a prepracovať takto:

    „Správa bude riešiť komplexne boj proti všetkým najzávažnejším protispoločenským činnostiam, najmä boj proti porušovaniu ľudských práv a slobôd, boj proti korupcii, klientelizmu, zneužívania právomoci verejného činiteľa, nezákonného prisvojovania si cudzieho majetku. Správa bude vypracovaná systémovo, bude definovať jednotlivé druhy protispoločenskej činnosti v štátnom sektore, vo verejnom sektore a v súkromnom sektore so stručným popisom ich dopadu na spoločnosť, jednotlivca a na fungovanie vonkajších a vnútorných funkcií štátu. Správa bude prezieravo vymenúvať prijaté opatrenia na odstránenie zisteného nezákonného stavu oblasti občianskeho života, podnikania, štátnej správy a územnej samosprávy. Správa bude ustanovovať zásady ukladania sankcií za preukázanú protispoločenskú činnosť, a to najmä zákaz činnosti aj doživotný, výnimočný trest, zhabanie majetku, povinné verejnoprospešné práce, peňažné pokuty a zverejňovanie páchateľov a ich protispoločenských činov vo vytvorenej databáze prístupnej širokej verejnosti. Správa bude obsahovať plán legislatívnych úloh s časovým harmonogramom predkladania jednotlivých návrhov zákonov, ktoré budú riešiť príslušnú problematiku odstránenia neprijateľného stavu.

    Správa bude riešiť najmä odstránenie protispoločenských činností, ako sú umožnenie alebo zakrytie protispoločenskej činnosti, nezákonné rozhodovanie súdov a iných štátnych a správnych orgánov, notárskych úradov, exekučných úradov a ich vedomé prieťahy v príslušných konaniach, účasť predstaviteľov politickej moci a podnikateľov v tichých spoločnostiach vykonávajúcich protispoločenskú činnosť, rozkrádanie majetku štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcií a neziskových organizácií od roku 1989, korupcia a klientelizmus, neprijateľné zákonné prepojenie politickej moci na mafiánske podsvetie, financovanie politických subjektov za účelom získavania neskorších obohatení a rôznych výhod darcov, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nehospodárne nakladanie s majetkom štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcií a neziskových organizácií, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, porušovanie pravidiel verejnej súťaže a verejného obstarávania a verejnej služby, únik informácií zo štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštitúcií a ich zneužitie vo vlastný prospech alebo v prospech svojich blízkych, pranie špinavých peňazí a neplatenie daní a odvodov, podnikateľská činnosť súbežná s výkonom funkcie v štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštitúciách, úmyselná likvidácia vlastného podnikateľského subjektu za účelom získavania bezdôvodného obohatenia alebo zakrytia trestnej činnosti, nezákonné prideľovanie dotácií a subvencií, uprednostňovanie osôb na úkor iných v rozpore s ich schopnosťami a výsledkami v prijímacích pohovoroch a v konkurzoch, nezákonné podnikanie a zabezpečovanie neoprávneného zisku, používanie rôznych foriem fyzického a psychického nátlaku, nadržiavanie, aby páchateľ unikol trestnému stíhaniu.“.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný ústne prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ja som bol vždy toho názoru, že boj proti korupcii nemôže byť len bojom vlády proti korupcii, že to musí byť širší konsenzus aj v rámci politického spektra, aj v spoločnosti. A tak som to vnímal aj vo výboroch, kde mnohí opoziční poslanci veľmi konštruktívne navrhovali určité riešenia a podporovali ich. V úplnom protiklade s tým bolo vystúpenie pána poslanca Ondriaša, ktoré mi pripomenulo roky minulé – veľa balastu, nič konkrétne. Mrzí ma to. Mrzí ma to, pretože, žiaľ, týmto vystúpením zástupca Komunistickej strany vyjadril, že nechcú byť opozíciou konštruktívnou, ale len a len deštruktívnou. Mrzí ma to o to zvlášť, že ide o problém, ktorého riešenie by malo byť v záujme nás všetkých. A ja veľmi rád privítam konkrétne návrhy, nie balast, nie reči, tie si nechajme v tomto prípade na míting, ale konkrétne návrhy. Mrzí ma, že takýto postoj zaujal zástupca Komunistickej strany. Ja verím, že v iných prípadoch sa budeme vedieť so zástupcami opozície dohodnúť a snažiť nájsť riešenie na problém, ktorý nie je jednoduchý, ale komplikovaný a jeho riešenie je, myslím si, v záujme všetkých občanov našej vlasti. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja sa vyjadrím ku konkrétnemu návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ondriaš, pretože on v návrhu uznesenia hovorí o existenčnom záujme vytvárať legislatívne a zákonno-aplikačné podmienky pre dodržiavanie zákonnosti právneho štátu a dodržiavanie základných práv a slobôd občanov na území Slovenskej republiky a medzinárodnej akceptácie Slovenskej republiky. Zároveň ale navrhuje neschváliť správu a vrátiť ju vláde na dopracovanie a prepracovanie, pričom táto správa obsahuje legislatívne návrhy a opatrenia pri plnení programového vyhlásenia vlády v boji s korupciou. To znamená, že už samotný tento návrh uznesenia je návrhom, ktorý, samozrejme, prerokúvať budeme. Ale myslím si, že je oveľa lepšie, keď k tým opatreniam, ktoré prijíma vláda a ktoré prídu do parlamentu, bude môcť aj pán poslanec Ondriaš prijať normy a návrhy, ktoré by mohli tieto normy vylepšiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi poslancovi.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 252, spoločnú správu výborov máte v tlači 252a.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. V tlači 259 ste dostali

    stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokovaním o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 sa napĺňa zodpovednosť vlády voči Národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, čo je ustanovené zákonom o rozpočtových pravidlách. Vláda prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu na svojom zasadnutí 21. mája a poverila ma odôvodniť ho v Národnej rade.

    K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu v pléne parlamentu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné hospodárenie vlády aj celej verejnej správy. Okrem materiálu, ktorý je predmetom dnešného rokovania, prerokovali aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií aj správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky. Aj napriek tomu však predpokladám, že aj v pléne bude k tomuto dokumentu diskusia. Štátny záverečný účet je totiž nielen odpočtom hospodárenia vlády s prostriedkami štátneho rozpočtu, resp. v širšom slova zmysle hospodárenia s verejnými financiami, ale aj hospodársko-politickým dokumentom.

    Predložený materiál obsahuje po prvýkrát komplexné zhodnotenie hospodárenia všetkých zložiek verejnej správy, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Obsahuje aj viaceré informácie, ktoré svojím charakterom prekračujú ročný rámec hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu. Ide napr. o údaje o štátnych aktívach a pasívach, o stave vývoja zadlženosti vlády a verejnej správy, poskytnutých zárukách a tak ďalej.

    Štátny rozpočet na rok 2002 vychádzal z parametrov charakterizovaných predpokladaným tempom rastu HDP o 3,6 %, priemernou mierou inflácie 6,7 % a priemernou mierou nezamestnanosti 18,9 %. Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že skutočný vývoj bol priaznivejší, a to tak vo vzťahu k predpokladom pri tvorbe štátneho rozpočtu, ako aj vo vzťahu ku skutočnosti roku 2001, keď vlani sa zvýšil hrubý domáci produkt o 4,4 %, dosiahla priemerná miera inflácie len 3,3 % a priemerná miera nezamestnanosti 18,5 %, ale odvtedy v priebehu tohto roka sa rapídne znížila. Základné parametre štátneho, resp. verejného rozpočtu na rok 2002 boli určené zákonom o štátnom rozpočte. Cieľ dodržania deficitu na úrovni 3,5 % HDP sa mal zabezpečiť dosiahnutím, udržaním schodku na úrovni 38 mld. korún, miernymi schodkami v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach a obciach a vyrovnaným hospodárením v obidvoch privatizačných fondoch a taktiež prebytkami v štátnych fondoch a v Národnom úrade práce. Zákon o štátnom rozpočte súčasne umožňoval zvýšiť takto rozpočtovaný schodok o 15,5 mld. korún, a to výdavkami na finančné krytie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných na účely reštrukturalizácie bánk do sumy 12,7 mld. korún. Rozpočtové zámery sa mali prakticky napĺňať v podmienkach, keď sa uskutočňovali viaceré reformné opatrenia vlády, ktoré mali priamy dopad na rozpočtové príjmy aj výdavky. Ide najmä o reformu verejnej správy, keď z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy boli do pôsobnosti územných samospráv prevedené právomoci na úseku školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí a s tým súvisiace rozpočtové prostriedky.

    V rámci celkovej reformy riadenia verejných financií sa v uplynulom roku aj v štátnom rozpočte uskutočnili viaceré zmeny. Ide o ďalšie napĺňanie princípov programového rozpočtovania a viacročného rozpočtovania, keď súčasťou rozpočtových dokumentov bol aj strednodobý finančný výhľad. Formou programov sa uskutočnilo 17 % úhrnných výdavkov štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte na rok 2002 sa po prvýkrát pri sledovaní výdavkov uplatnila funkčná rozpočtová klasifikácia, čím sa ich rozpočtovanie i sledovanie zosúladilo s medzinárodným štandardom. Realizácia zámerov stanovených zákonom o štátnom rozpočte si vyžadovala prísne sledovať čerpanie výdavkov v priebehu roka, ako aj vykonať viaceré korekcie rozpočtových príjmov a výdavkov. Vykonanými úpravami sa pôvodne rozpočtované celkové príjmy znížili o 2,7 mld. korún, najmä v dôsledku zníženia nedaňových príjmov. Vo výdavkoch, ktoré sa úpravami zvýšili o 13,1 mld. korún, išlo najmä o úpravu rozpočtu v dôsledku uskutočnenia výdavkov určených na reštrukturalizáciu bánk. Považujem za potrebné upozorniť, že všetky zmeny rozpočtu sa uskutočnili bez nevyhnutnosti meniť schodok schválený zákonom o štátnom rozpočte a v rámci splnomocnení daných vláde, resp. ministrovi financií zákonom o rozpočtových pravidlách.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ide o konkrétne dosiahnuté výsledky rozpočtového hospodárenia, myslím, že nie je účelom tu hovoriť podrobné údaje, ktoré sú predmetom celého materiálu, preto spomeniem len to podstatné. Úhrnný schodok štátneho rozpočtu, ktorý zahrnuje aj výdavky na reštrukturalizáciu bánk, dosiahol 51,6 mld. korún, schodok z bežného rozpočtového hospodárenia bez týchto výdavkov je 37,1 mld. korún, čo predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu. V porovnaní so schváleným rozpočtom bol deficit o 923 mil. korún nižší. Celkové príjmy sa medziročne zvýšili o 7,3 %, dosiahli 220,4 mld. korún. Pozitívne ich ovplyvnili najmä daňové príjmy, ktoré medziročne vzrástli o 14,4 %. Naopak, nedaňové príjmy dosiahli len 20,8 mld. korún, čo predstavuje plnenie ich upraveného rozpočtu na 80,8 % a medziročný pokles 15,8 %. Súvisí to najmä s neplnením neštandardných príjmových položiek, ako je napr. odvod zostávajúceho zisku Národnej banky, odvod Slovenskej konsolidačnej a príjem z predaja hotela Forum, ktorý sa v minulom roku ešte neuskutočnil. Rozpočtové výdavky boli zákonom o štátnom rozpočte určené sumou 257,9 mld. korún, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila o 13,1 mld. korún. Medziročným zvýšením spolu o 53,2 mld. korún sa vytvoril priestor na zvýšenie najmä tých výdavkov, ktoré sa predtým rozpočtovali a realizovali prostredníctvom štátnych fondov. Záverom k rozpočtovým výdavkom chcem uviesť, že ich prostredníctvom sa rozdelilo 25,3 % vytvoreného hrubého domáceho produktu, čím miera znovuprerozdeľovania prostredníctvom štátneho rozpočtu ostala zhruba na úrovni roku 2001.

    Pokiaľ ide o hospodárenie celej verejnej správy Slovenskej republiky, tak toto hospodárenie sa skončilo konsolidovaným schodkom 46,3 mld. korún vrátane 14,6 mld. na reštrukturalizáciu bánk. Bez týchto výdavkov je to 31,7 mld., čo predstavuje len 86,2-percentné plnenie schváleného schodku verejného rozpočtu a 3-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Všetky doteraz uvádzané údaje o rozpočte a jeho plnení sú v národnej metodike, ktorá sa používa pri tvorbe rozpočtov jednotlivých zložiek verejnej správy. Podľa metodiky ESA 95, ktorú požaduje uplatňovať Európska únia, v uplynulom roku dosiahli čisté výpožičky 77,8 mld. korún a verejný dlh 475,7 mld. korún, čo je vo vzťahu k hrubému domácemu produktu 7,2 % deficit, resp. 44,3 % verejný dlh.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku sa skončilo schodkom vo výške 51,6 mld. korún. Vláda uznesením č. 383 z 21. mája v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 prijala rozhodnutie kryť tento schodok sumou 15,8 mld. korún z výnosov z predaja štátnych dlhopisov Slovenskej republiky a úvermi prijatými v roku 2002 vo výške 35,8 mld. korún vydaním nových štátnych dlhopisov v roku 2003. Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o krytí schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2002 a prijala uznesenie, ktorým schvaľuje aj návrh štátneho záverečného účtu za rok 2002 ako celok tak, ako bol predložený. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. V predloženom stanovisku hodnotíme dodržiavanie zákona č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2002, zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ďalej hodnotíme formálnoprávne náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002, rozpočtové hospodárenie celkom, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, štátne aktíva a štátne pasíva.

    Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2002 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch, Národnej banke Slovenska, ďalej, o výrok audítora k účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2002, údaje a informácie poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Tu vás prosím o opravu v predloženom stanovisku na strane 13 v druhom odseku, kde preklepom sme uviedli čiastku 6 740 mil. Sk, správne má byť čiastka 6 380 mil. Sk. Tento preklep nemá vplyv na obsah predkladaného stanoviska, je v súlade s tabuľkovým údajom stanoviska.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 je zostavený v súlade s § 50 ods. 1 zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za rozpočtový rok 2002. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných uzávierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných uzávierok týchto vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií vrátane príloh v súlade s § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách. Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje aj zhodnotenie hospodárenia zložiek verejného rozpočtu v metodike ESA 95, ako aj súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu.

    Skutočný vývoj rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov bol v roku 2002 priaznivejší oproti predpokladom pri tvorbe štátneho rozpočtu. Ekonomický vývoj posudzovaný podľa týchto makroekonomických ukazovateľov bol priaznivejší aj oproti skutočnosti roku 2001. Vyšší rast hrubého domáceho produktu oproti predpokladom sa pozitívne prejavil v príjmovej časti štátneho rozpočtu v kategórii daňových príjmov.

    Celkové príjmy štátneho rozpočtu v roku 2002 medziročne vzrástli o 7,3 % na 220,4 mld. Sk, čo predstavovalo plnenie oproti upravenému štátnemu rozpočtu na 101,5 %.

    Pozitívny vývoj príjmov štátneho rozpočtu v roku 2002 ovplyvnil predovšetkým výber daní na úrovni 188,8 mld. Sk, čo bolo o 8,1 mld. Sk viac, ako bolo rozpočtované v štátnom rozpočte. Vyššie plnenie daňových príjmov v roku 2002 súviselo predovšetkým s nárastom výberu dane z pridanej hodnoty medziročne o 11,8 %, spotrebných daní medziročne o 12,7 %, daní z príjmov právnických osôb medziročne o 38,1 % a daní z príjmov fyzických osôb medziročne o 7,5 %. Výpadok nedaňových príjmov o 7,5 mld. Sk oproti schválenému štátnemu rozpočtu a 5 mld. Sk oproti upravenému štátnemu rozpočtu súvisel s nenaplnením rizikových položiek štátneho rozpočtu neštandardného charakteru, a to napr. odvodu zostávajúceho zisku Národnej banky Slovenska v sume 4,7 mld. Sk, odvodov Slovenskej konsolidačnej, a. s., v sume 3,5 mld. Sk a predaja hotela Forum v sume 1 mld. Sk.

    Neplnenie neštandardných príjmov štátneho rozpočtu sa v roku 2002 nahradilo príjmami z deblokácií časti ruského dlhu v sume 6,1 mld. Sk v kapitole Štátny dlh Slovenskej republiky, ktoré majú jednorazový charakter a v zmysle medzinárodných metodík sa nezapočítavajú do štandardných príjmov.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že objem maximálneho schodku štátneho rozpočtu vymedzený zákonom o štátnom rozpočte na rok 2002, t. j. v sume 53,5 mld. Sk, vláda Slovenskej republiky dodržala napriek tomu, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu sa v roku 2002 nepodarilo napĺňať plánovaný objem príjmov jednotlivých položiek. Išlo už o spomenutý výpadok v kategórii nedaňových príjmov o 7,5 mld. Sk oproti schválenému rozpočtu.

    Objem výdavkov na rok 2002 bol zákonom o štátnom rozpočte stanovený v sume 257,9 mld. Sk, skutočné výdavky v celkovej sume 272 mld. Sk prevýšili upravený rozpočet o 1 mld. Sk a predstavovali jeho plnenie na 100,4 %. Zásadnou metodickou zmenou v sledovaní výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2002 bolo uplatnenie funkčnej klasifikácie namiesto odvetvovej, podľa ktorej sa výdavky sledovali do roku 2001.

    Objem realizovaných výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2002 výrazne ovplyvnila reforma verejnej správy, keď sa v súlade so zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v priebehu roku postupne delimitovali rozpočty organizácií v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a kultúry z pôsobnosti príslušných rozpočtových kapitol do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Úroveň realizovaných výdavkov ovplyvnila aj transformácia štátnych fondov do štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 konštatuje:

    V rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa v roku 2002 dosiahli príjmy 220,361 878 mld. Sk, výdavky 272,003 866 mld. Sk, schodok predstavuje čiastku 51,641 988 mld. Sk. Štátny dlh k 31. 12. 2002 je vykázaný vo výške 388,435 424 mld. Sk a oproti roku 2001 sa zvýšil o 20,897 222 mld. Sk. Zo zdrojov získaných z privatizácie majetku štátu boli v roku 2002 uhradené záväzky štátu z minulých rokov vo výške 56,286 984 mld. Sk. Hospodárenie verejnej správy za rok 2002 vykázané v metodike ESA 95 dosiahlo schodok vo výške 77,805 mld. Sk, čo predstavuje 7,2 % HDP. Vláda Slovenskej republiky pri realizovaní výdavkov dodržala objem maximálneho schodku štátneho rozpočtu, ako bol stanovený v zákone o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda Slovenskej republiky v roku 2002 tiež dodržala rámec maximálneho možného zvýšenia objemu záväzkov štátu vymedzený zákonom o štátnom dlhu. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 383 z 21. mája tohto roku v bode C. uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií vykonať zúčtovanie a finančné vysporiadanie rozpočtových vzťahov ústredných orgánov a nimi riadených organizácií, obcí a vyšších územných celkov so štátnym rozpočtom do 31. 8. 2003. V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 je hodnotenie stavu a zmien majetkovej časti štátu v tuzemských spoločnostiach len v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky, a nie všetkých subjektov uvedených v § 49b ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách. V roku 2002 pretrvával stav, keď colné úrady viedli svoje účty v rozpore s § 34 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách v komerčných peňažných ústavoch. V roku 2002 pretrvávali nedostatky v uplatňovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pri použití rozpočtových prostriedkov, najmä zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní a zákona o cestovných náhradách, pričom uvedené dokumentuje množstvo zistených porušení týchto zákonov v jednotlivých rozpočtových kapitolách v súvislosti s uplatňovaním zásad maximálnej hospodárnosti, efektívnosti a transparentnosti pri čerpaní rozpočtových prostriedkov. Výsledky kontrol financovania projektov v rámci predvstupových fondov Európskych spoločenstiev poukazujú na nutnosť rýchlejšieho zosúladenia všeobecne záväzných predpisov so smernicami Európskych spoločenstiev, v programe SAPARD bolo z celkového objemu disponibilných finančných zdrojov k 31. 12. 2002 v percentuálnom vyjadrení využitých 1,6 % schválených finančných prostriedkov. V roku 2002 pretrvával nepriaznivý stav v oblasti príjmov z realizovaných štátnych záruk a poskytnutých návratných finančných výpomocí najmä z dôvodov insolventnosti, konkurzov a likvidácií dlžníkov štátu, pri preberaní štátnych záruk dochádzalo aj k nahradzovaniu priamych výdavkov štátu úvermi so štátnou zárukou, čo vedie k odkladaniu finančných problémov štátu do ďalších období. Dlhodobo pretrvávajúca prax rozpočtového hospodárenia štátu na úkor jeho prehlbujúceho sa zadlžovania, ako aj poskytovanie takých štátnych záruk, ktorých realizovanie je vysoko rizikové, sa premieta do stavu, v ktorom je Slovenská republika zatiaľ vzdialená od dosiahnutia referenčnej hodnoty 3 % podielu schodku verejných financií na hrubom domácom produkte ako jedného z kritérií na vstup do Európskej menovej únie.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť toto stanovisko v procese schvaľovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002, ako aj pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 a v ďalšom legislatívnom procese. Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2002 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 zo 7. mája 2003 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru NR SR pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 13. júna 2003 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu do 16. júna 2003.

    Gestorskému výboru výbory NR SR podávajú správy o výsledkoch prerokúvania návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2002 a jeho kapitol. Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. mája 2003 o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 rokovali všetky výbory, ktorým tento návrh bol pridelený.

    Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre verejnú správu prerokovali návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a zobrali na vedomie po prvé stav štátnych finančných aktív Slovenskej republiky k 31. 12. 2002 v stanovenej výške, po druhé výsledky rozpočtového hospodárenia obcí za rok 2002, po tretie výsledky rozpočtového hospodárenia vyšších územných celkov za rok 2002, po štvrté záverečné účty štátnych fondov za rok 2002, po piate hospodárenie verejnej správy za rok 2002, po šieste hospodárenie verejnej správy za rok 2002 v metodike uplatňovanej v štátoch Európskej únie a súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2002 vo výške 51,641 988 mld. Sk výnosmi z predaja štátnych dlhopisov a prijatými úvermi v danej výške a odporučili Národnej rade schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Ústavnoprávny výbor, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody zobrali na vedomie návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a prijali uznesenie k uvedenému návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Zahraničný výbor návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 neprerokoval do stanoveného termínu, teda do 13. júna 2003.

    K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady o návrhoch kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 rokovali výbory s výsledkami tak, že bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas so všetkými 49 rozpočtovými kapitolami štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. Uvedené kapitoly sú tu vymenované na stranách 4 a 5.

    Prerokovanie podľa výborov. Na stranách 5 a 6 sú uvedené stanoviská jednotlivých výborov.

    Pán predsedajúci, počítam s tým, že páni poslanci túto spoločnú správu majú pred sebou a prakticky každý výbor prijal platné stanovisko a odporučil schváliť návrh štátneho záverečného účtu, takže by som nečítal otrocky všetky stanoviská, tak ako ich prijali jednotlivé výbory.

  • Pán predseda, aj ja predpokladám, že po večeroch to študovali poslanci, takže, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Gestorský výbor prijal platné uznesenie tiež aj k funkcii spravodajcu.

    Pán predsedajúci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady a o tomto návrhu uznesenia budeme hlasovať pri konečnom hlasovaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Ďaďo ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia a kolegyne, v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu a v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu, pretože to je o tom, aby nedošlo k omylu, je mnoho podnetov na zamyslenie a následné konanie nás zákonodarcov, ktoré by mohli viesť k väčšej dôstojnosti a účinnejšej kontrolnej činnosti, a tým i zväčšeniu dôveryhodnosti parlamentu ako celku. Je zarážajúce, s akým kľudom či nebodaj pokorou voči vláde prechádzame cez skrátené legislatívne konania a, žiaľ, i nedostatky, ktoré sa opakujú už viac rokov.

    Ako člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som ocenil prácu spracovaného materiálu s tým, že bol stručný, jasný a konkrétny, nemal som voči nemu výhrady po ekonomickej stránke čerpania jednotlivých kapitol a odporučil som ho bez pripomienok schváliť. Dnes však v pléne Národnej rady vystupujem aj z politického hľadiska a z politicko-ekonomického hľadiska, z toho dôvodu budem žiadať, i moje vystúpenie aby bolo rešpektované s návrhom na doplnenie uznesenia. O čo teda vlastne ide? Áno, aj ja som ocenil to, že boli úspechy a priaznivejší vývoj, ako predpokladal vôbec štátny účet na rok 2002. Nikto nemôže zastrieť to, že namiesto plánovaných 3,6 % HDP bol rast 4,4 % HDP, že inflácia bola menšia o 3 % oproti pôvodným zámerom. To treba jednoznačne oceniť. Ale s takýmito výsledkami treba súhlasiť len za podmienky tej, že sa pozrieme aj na tie negatíva, ktoré sa objavujú už niekoľko rokov a ktoré snáď prechádzali ste v minulosti v Národnej rade, ja by som bol nerád, keby sme ich prešli aj dneska tak, že sme ich len prečítali, zobrali na vedomie a sme okolo nich ďalej nediskutovali. V žiadnom prípade pri tomto mojom vystúpení nemám na mysli odvolávanie ministra či podpredsedu vlády, resp. ďalšie veci, ale jednoznačne splnenie si povinnosti tej, ktorú vláda voči tejto Národnej rade má, a to je informovanosť o skutočných podmienkach takých i záveroch, ktoré boli dosiahnuté v tej negatívnej oblasti. Ja totiž nepokladám za dobré, ak ústavného činiteľa necháme v kľude trpieť nedostatky len preto, že je v jednej koalícii alebo v jednej strane spoločne s nami.

    Svojím vystúpením sa pokúsim tento návrh alebo tento stav, stav mŕtveho chrobáka a falošnej solidarity zmeniť tak, aby sa nám dostalo dôstojnosti, ktorá tomuto orgánu prináleží. O čo vlastne ide? O skutočnosť, že v tomto parlamente je polovica poslancov z predchádzajúceho parlamentu, že vláda je temer identická v porovnaní s minulou vládou, ba možno ešte vylepšená, pretože je jednofarebná. Ale výsledky, ktoré sú v návrhu štátneho záverečného účtu i stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, nesvedčia o tom, že by došlo k nejakej náprave. Posúďme teda konkrétne, aby ste nebrali moje vystúpenie ako nejaké všeobecné frázy, o čo ide:

    „Opätovne,“ po prvé „u tých istých správcov kapitol dochádza k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov,“ po druhé, „kontrolované subjekty neinventarizovali majetok a záväzky nedokladovali účtovnými dokladmi,“ po tretie, „niektoré subjekty neoprávnene použili alebo zadržali prostriedky štátneho rozpočtu, zákon o správe štátneho majetku bol porušený v 738 prípadoch,“ po ďalšie, „v 79 prípadoch správcovia likvidovali majetok bez príslušného rozhodnutia štatutárneho orgánu, 132-krát bol porušený § 38 Dokumentácia o verejnom obstarávaní tým, že nebola evidencia dokladov použitej metódy verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra prijaté finančné prostriedky za opravy motorových vozidiel nezahrnulo ako získané finančné prostriedky do príjmov, neodviedlo ich do štátneho rozpočtu, ale ich použilo v rámci svojich bežných výdavkov. Krajský úrad v Bratislave nevyfakturoval nájomné vo výške 1,02 mil. šilingov, teda 30 mil. korún za školiace stredisko bez nároku na príjem z prenájmu. Bol porušený zákon o účtovníctve na Ministerstve obrany Slovenskej republiky pri deblokáciách a pri prevzatí špeciálnej techniky vo výške 363 375 429 korún. Zamestnancom, ktorí nepožiadali o štátnu službu, bola vyplatená náhrada mzdy a títo zamestnanci okamžite alebo v priebehu 3 mesiacov nastúpili pracovať na tie isté štátne úrady. Pri výbere uchádzačov vo verejnej súťaži nebol vylúčený uchádzač, ktorý nesplnil podmienky súťaže, naopak, ten, ktorý nebol prihlásený, bol do verejnej súťaže zaradený. Nedokonalá legislatíva umožňuje legálne využiť najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania a to je rokovanie bez zverejnenia, kde sa nedá vylúčiť možnosť klientelizmu a korupcie, ktorú sme všetci, tak ako sme tu, odsúdili, pričom sme žiadali, aby boli prijaté účinné opatrenia.“

    Dámy a páni, to bolo niekoľko informácií a bežných poznatkov z návrhu štátneho záverečnému účtu i k nasledujúcej správe Najvyššieho kontrolného úradu. Takto by som mohol pokračovať v sumarizovaní nedostatkov ďalej. No pokladám to za zbytočné, pretože každý z vás má pred sebou tieto materiály. A ak si ich čo len bežne prečítate, musíte prísť k podobnému záveru ako ja, že uvedené nedostatky nemôžeme len vziať na vedomie, ale musíme si od zodpovedného činiteľa, a tým je predseda vlády, žiadať vysvetlenie i s prípadnými závermi voči tým, ktorí tieto nedostatky zapríčinili. My predsa nemôžeme zatvárať oči a mlčky prechádzať nedostatky len preto, že niekto si nedostatočne plní svoje povinnosti a je naším straníkom. Veď predsa tie miesta patria legitímne vám koalícii. A ak niekto robí chyby, tak treba aj vo verejnosti ukázať, že aj koalícia je schopná odstrániť nedostatky a dosadiť si svojho vlastného človeka na miesto, ktoré zastane bez nedostatkov. Netvrdím, že vždycky sa pracuje bez nedostatkov. Každý, kto robí, robí aj chyby. Ale na chyby treba vedie i reagovať, pretože ak nebudeme reagovať, tento nedostatok vnikne do krvi a praxe výkonnej moci i zákonodarnej moci a potom náš parlament bude mať nie väčšiu dôveru, ale dôveru stále menšiu u väčšiny obyvateľstva.

    Ešte jeden poznatok pred záverečným vystúpením a odporučením uznesenia. Či ako podnikateľ, fyzická osoba alebo ako konateľ právnickej osoby som bol tvrdo za tieto nedostatky postihovaný finančnými pokutami, sankciami a ďalším postupom. My chceme prejsť tieto záležitosti len bežným konštatovaním? To nie je výčitka voči vám, pán podpredseda vlády, je to výčitka voči celej vláde, ktorá by mala aj konštatovať určité závery, áno, nebáť sa povedať: „Spravili sme toto a toto.“ Vy ste minule spomínali, že boli subjektívne chyby, z ktorých ste vyvodili závery. Tak by to bolo dobré riešiť aj v iných veciach. Veď predsa parlament nie je na to, že mu len tu dáme 20 strán alebo 15 nedostatkov, ktoré sa vyskytli v kontrolnej činnosti, a my to zoberieme na vedomie bez toho, aby sme sa tým zaoberali ďalej.

    V tejto súvislosti teda navrhujem uznesenie doplniť. Predkladám ho spravodajcovi v tom slova zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých zámeroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 (tlač 259), následne i k správe o kontrolnej činnosti a tieto predložiť Národnej rade ako informáciu v písomnej podobe na rokovaní v mesiaci september 2003. Verím, že tento návrh všetci, či opozícia, či koalícia, potvrdíte, pretože nesleduje žiadny politický zámer či prosperitu, ale smeruje k jednému jedinému, informácii o tom, čo zákonodarnému orgánu patrí, informácii o tom, ako sa riešia nedostatky. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Končím teda rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja len jednu vetu. Chcel by som oceniť aj obsah, aj konštruktívny charakter vystúpenia pána poslanca Ďaďa. Myslím si, že tá požiadavka je opodstatnená a že naozaj by bolo dobré z tých konštatovaní dôsledky vyvodzovať. Čiže myslím si, že to bol veľmi konštruktívny návrh, pri ktorom nemám problém ho podporiť. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Iba jednou vetou zareagujem, že som dostal od pána kolegu tento návrh, ktorý aj ja hodnotím veľmi konštruktívne, len o tomto návrhu budeme hlasovať potom pri konečnom hlasovaní ako o prvom návrhu, lebo ide o pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 (tlač 274).

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách podľa poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol na dnešnom rokovaní Národnej rady správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 2003.

    Úvodom mi dovoľte konštatovať, že rozpočtové hospodárenie sa realizovalo v makroekonomickom rámci charakterizovanom hrubým domácim produktom, ktorý sa vytvoril v I. štvrťroku v objeme 268,4 mld. korún, a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa reálne zvýšilo o 4,1 % v porovnateľných cenách, v bežných cenách o 9,6 %. Z hľadiska spotreby sa výrazne zrýchlila dynamika zahraničného dopytu, ktorý medziročne vzrástol o 21,4 %. Domáci dopyt bol pri spomalení tempa o 0,9 % vyšší ako vlani, pričom sa zvýšila konečná spotreba domácností, pokračoval pokles tvorby hrubého fixného kapitálu a nižšia bola aj konečná spotreba verejnej správy.

    Vývoj makroekonomických ukazovateľov v I. štvrťroku sa odrazil aj v plnení štátneho rozpočtu. Celkové príjmy dosiahli 46,4 mld. korún, čo je 19,7 % z ich celoročného rozpočtovaného objemu. Sú nižšie nielen relatívne vo vzťahu k časovému plneniu, ale o 1,5 mld. korún aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zaostávanie oproti alikvotnému časovému plneniu spôsobil hlavne výpadok dane z pridanej hodnoty, ktorý predstavoval až 9,7 mld. korún.

    Pri hodnotení výnosu DPH, ktorá vykazuje nepriaznivý vývoj, možno konštatovať, že tento bol v hlavnej miere poznamenaný legislatívnymi zmenami, keď novela zákona o dani z pridanej hodnoty umožnila daňovým subjektom uplatniť si odpočet daní jednorazovo v roku 2003 aj za predchádzajúce zdaňujúce obdobia. Výpadok dane z pridanej hodnoty nemohli zásadne vykompenzovať niektoré iné daňové príjmy, i keď sa plnia v časovom predstihu, pretože ich výnos je objemovo nižší.

    Celkové výdavky štátneho rozpočtu boli realizované sumou 64,2 mld. korún, čo predstavuje čerpanie ročného rozpočtu na 22 %. Ich rozhodujúcu časť tvorili bežné výdavky, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zmenila ich štruktúra. Vplyvom procesu transformácie vysokého školstva na verejné vysoké školy a z titulu prechodu kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky sa na jednej strane podstatne znížili výdavky rozpočtových organizácií a na strane druhej sa zvýšili transfery do vyšších územných celkov a obcí.

    Nízke čerpanie kapitálových výdavkov v I. štvrťroku len na 11,1 % ich ročného rozpočtu súvisí predovšetkým s nižším vecným plnením úloh rozpočtovej sféry investičnej oblasti.

    Výsledkom plnenia príjmov a čerpania výdavkov je rozpočtový schodok, ktorý dosiahol 17,8 mld. korún, čo predstavuje 31,7 % celoročného rozpočtovaného schodku. Vyšší schodok z bežného hospodárenia štátu oproti časovému plánu bol spôsobený predovšetkým skutočnosťou, že dynamika plnenia príjmov štátneho rozpočtu v sledovanom období zaostávala za dynamikou čerpania výdavkov. Chcem zdôrazniť, že tento schodok sa ministerstvu financií pomerne úspešne darilo kryť pôžičkovými operáciami na peňažnom trhu, resp. využívaním vlastných zdrojov krytia uložených na účtoch štátnych finančných aktív.

    Z hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu počas sledovaného obdobia vyplýva, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu existujú viaceré riziká. Súhrnne sú obsiahnuté v osobitnom materiáli, ktorý vypracovalo ministerstvo financií a na základe ktorého vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 422 z 28. mája 2003, ktoré vyúsťuje do opatrení na ich elimináciu.

    Ďalším systémovým riešením v záujme zabezpečenia príjmovej stránky štátneho rozpočtu je aj pripravený návrh novely zákona o spotrebných daniach, ktorý by mal zabezpečiť výpadok DPH vyšším výnosom spotrebných daní. V súčasnosti ministerstvo financií priebežne sleduje a hodnotí stav plnenia štátneho rozpočtu. V prípade, že dosahované výsledky v plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa budú odchyľovať od ich celoročných rozpočtov, daných zámerov, vláda je pripravená prijať ďalšie dodatočné opatrenia v záujme neprekročenia celoročného rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu.

    Záverom odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.

    A dovoľte mi ešte, keďže ten materiál, tá správa za I. štvrťrok sa dostáva s istým časovým oneskorením na rokovanie Národnej rady, aby som využil túto príležitosť a informoval aj o aktuálnych číslach a aktuálnych informáciách. Takže skutočnosť schodku k 23. 6. 2003 je 37 mld. korún a najnovší predpokladaný údaj k 30. 6. 2003 je, že predpokladáme schodok na úrovni asi 34 mld. korún. Ten schodok je vyšší aj za I. štvrťrok, aj za I. polrok, ako by zodpovedalo tomu časovému obdobiu I. polroka, teda je viac ako 50 % k polroku, ale tá disproporcia práve má byť riešená, bude riešená tými legislatívnymi normami, ktoré prerokúva práve v súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Farkasa, aby podal správu o prerokovaní tohto materiálu. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 262 z 10. júna 2003 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo do 16. júna 2003. Súčasne určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania výborov.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 122 zo dňa 12. júna 2003 prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 a vzal ju na vedomie. Odporučil NR SR, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením zo dňa 10. júna 2003 neprerokoval do stanoveného termínu správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 114 zo dňa 11. júna 2003 prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 a vzal ju na vedomie. Konštatoval, že dosiahli príjmy štátneho rozpočtu stanovenú hranicu 19,7 %, výdavky štátneho rozpočtu 22 % a štátny rozpočet Slovenskej republiky vykázal schodok 17,810 400 mld. Sk, čo predstavuje 31,7 % celoročného rozpočtu. Odporučil Národnej rade správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 vziať na vedomie.

    Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 130 zo 16. júna 2003 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy, v ktorom A. konštatujeme výšku príjmov, výdavkov a schodku k 31. 3. 2003 a B. berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže vystúpi teraz pán poslanec Maxon a pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, k tej procedúre s radosťou môžem konštatovať, že predsa len pred druhým čítaním tých návrhov noviel zákonov, predovšetkým v oblasti nepriamych daní, sa venujeme správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok roku 2003, tak ako som pôvodne navrhoval k zmene programu tohto pléna a nezískal som vašu podporu. Na druhej strane kriticky musím konštatovať, že koncom júna rokovať o správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok nie je optimálny termín. Nakoniec, nielen v oblasti schodku, ale aj v oblasti predovšetkým nepriamych daní zrejme už by sme dostali nielen z hľadiska celkového objemu celkom inú kvantifikáciu informácií, ale, myslím, teda veľa by sa objasnilo aj z hľadiska metodiky. Ja by som ešte chcel teda požiadať, pán minister financií, pokiaľ ste teda predložili aktuálny schodok štátneho rozpočtu a odhadovaný schodok k 30. 6., či by bolo možné, aby ste nám dali informáciu, ako sa vyvíja predovšetkým oblasť daňových nedoplatkov, je niekoľko informácií, ten relevantný, ktorý by nemal nikto spochybňovať, ktorý ja mám, je už teda pomerne starý a tam sme sa zhodli, že k 31. 12. 2001 to bolo viac ako 68 mld. Sk. A práve v roku 2001 tie daňové nedoplatky vzrástli o viac ako 5,7 mld. alebo skoro o 6 mld. Sk. A pokračovať v tomto trende ak aj ten rok 2002 a to počiatočné obdobie tohto rozpočtového roku ideme v týchto intenciách, tak tá situácia je naozaj mimoriadne vážna a treba sa tomuto problému naozaj zodpovedne venovať.

    Pán minister financií, ak dovolíte, ja teda nebudem s vami súhlasiť v tom, čo ste konštatovali v súvislosti s tým približne 9-miliardovým výpadkom daní z pridanej hodnoty, kde ste konštatovali, že istú váhu na tvorbe nižšieho inkasa dane z pridanej hodnoty má zmena metodiky. Vieme, o čo ide, že ide teda predovšetkým o ten jednorazový odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý na výstupe si uplatnilo ako odpočet mnoho podnikateľských subjektov v tých prvých dňoch tohto rozpočtového roka. Tento argument, pán minister, obstojí naozaj len čiastočne a ja si myslím, že nemá ani percentuálnu váhu, skôr má váhu promile, lebo ak by teda tento argument sme mohli akceptovať ako správny, tak potom nenachádzate argument na to, prečo upravujeme spotrebné dane od 1. 7. alebo teda vzhľadom na to, že sme sa dostali do patovej situácie, s najväčšou pravdepodobnosťou od 1. 8., to ešte uvidíme teda, ako dopadne hlasovanie snemovne z hľadiska účinnosti týchto zákonov. No a kľúčové naozaj je, že tie príjmy dane z pridanej hodnoty sú o 9,7 mld. Sk nižšie. Je to naozaj mimoriadne nízke plnenie za I. štvrťrok, je to len 15,3-percentné plnenie. Faktom zostáva to, že všetko to, čo reprezentuje výpadok dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok tohto roku a nakoniec aj za už štatisticky I. polrok, ideme dohnať prostredníctvom spotrebných daní, čo považujem, vy ste to nazvali, pán minister, ako systémový krok, principiálne za nesystémový krok.

    V tej správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok sa z hľadiska metodiky objektívne a správne uvádza, že rozpočtovaný odhad príjmov vychádza z predpokladaných makroekonomických ukazovateľov, že vychádza zo schválených noviel zákonov, že vychádza z vývoja a plnenia daní z predchádzajúcich období a že vychádza zo štatistických údajov o zamestnanosti a aj z odhadu priemernej mesačnej mzdy, no a taktiež realizácie zákona o štátnej službe. Ten fakt, z čoho by sa malo pri rozpočtovaní rozpočtového roku vychádzať, a tá metodika je tam uvedená správne. Pán minister, mne ale vo vašom úvodnom slove chýbalo, že kde tá dodržaná metodika nebola spojená s kvalifikovaným a odborným odhadom, lebo skonštatovať, že treba vychádzať z makroekonomických ukazovateľov, že treba vychádzať zo schválených noviel zákonov, že treba vychádzať z vývoja plnenia daní za predchádzajúce obdobie, to je úplne bežné a štandardné, len, vážený pán minister, vy ste z toho vychádzali a vám to jednoducho nevyšlo. Mať sekeru na dani z pridanej hodnoty 9,7 mld. korún, to skutočne je naozaj neakceptovateľné.

    Tá diskusia na tú tému, pán minister, tu už prebehla. Možno potom aj v takej rovine konfrontácií sme dostali z hľadiska definície, čo je to rozpočet. Vy do dnešného dňa hovoríte, že je to istá prognóza. Ja ešte raz chcem teda zdôrazniť, že štátny rozpočet je zákon a je to základný národohospodársky dokument. Okrem toho teda, že už niekoľkokrát ste zdôraznili, lebo vy nerád od svojich konštatovaní ustupujete, aj keď podľa môjho názoru cítite, že tuná ste naozaj šliapli trošku vedľa, vy ste teda naďalej konštatovali, že je to istá prognóza, jednoducho treba konštatovať, že to tak naozaj nie je. Ale súčasne, pán minister, ste povedali, že je to úplne bežné, že to rozpočtovanie môže mať takéto odchýlky. Nuž ja som si dal tú robotu a pozrel som si štátne záverečné účty za ostatných 8 rokov a môžem vám povedať, že ani jeden štátny rozpočet nemal za celý rozpočtový rok takú odchýlku, ako vy máte za 5 mesiacov rozpočtového hospodárenia tejto krajiny.

    Ja by som teda chcel možno pre budúcnosť apelovať v tom zmysle, že tie správy o plnení štátneho rozpočtu za príslušné rozpočtové obdobie sú pre naše rozhodovacie procesy aj vo väzbe na realizovanú daňovú reformu, alebo tak ju veľkoryso ministerstvo financií nazýva, tie aktualizované správy by sme mali naozaj prerokúvať v aktuálnom období. Ja viem teda, aká je metodika vyhodnotenia plnenia rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a nepoviem žiadnu tajnosť, že ministerstvo financií je schopné zvládnuť správu o plnení štátneho rozpočtu za polrok do 14 dní po uplynutí toho hodnoteného obdobia. Teda ja veľmi negatívne hodnotím to, že správu za I. štvrťrok prerokúva Národná rada s takým časovým odstupom, ako sa to deje dnes. Rešpektujem, samozrejme, aj tú skutočnosť, pán minister, že to nie je váš problém, to je problém organizácie práce Národnej rady Slovenskej republiky. No ak si uvedomím, že teraz budeme schvaľovať kopu návrhov daňových zákonov v oblasti nepriamych daní a správu o plnení štátneho rozpočtu k 30. 6. tohto rozpočtového roku budeme prerokúvať niekedy v septembri alebo v októbri, tak táto správa už pre nás z hľadiska rozhodovacích procesov nemá žiadnu hodnotu. Z toho pohľadu možno by bolo dobré, keby výbor pre financie, rozpočet a menu zvážil, ako by Národná rada v tejto oblasti mala postupovať, aby sme v Národnej rade venovali čas len tým veciam, ktoré sú výsostne aktuálne, a takým štatistickým údajom, ktoré nám v rozhodovacích procesoch v oblasti správy daní, v oblasti daňovej legislatívy môžu byť nápomocné.

    Ešte raz teda, pán minister, neviem, či budete schopný teraz odpovedať na tú moju požiadavku, aký je aktuálny stav daňových nedoplatkov, za predpokladu, že by ste nevedeli na túto otázku odpovedať, čo považujem za úplne normálne, nemôžete všetky tieto informácie mať okamžite k dispozícii, by som prosil, keby ste nám túto informáciu mohli doručiť do pléna Národnej rady aj príp. s krátkym komentárom, aká prognóza z hľadiska eliminácie rastu daňových nedoplatkov sa na ministerstve financií očakáva.

    Ďakujem pekne, to je z mojej strany všetko. K tým ostatným veciam, ktoré chcem povedať k DPH a k tým nepriamym daniam, sa vyjadrím, keď budú predmetom rokovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Burian. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v správe podpredsedu vlády a ministra financií sme počuli o tom, ako dopadlo hospodárenie Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003. Schodok štátneho rozpočtu bol alebo teda je na úrovni 17,8 mld. Sk a ak teda vezmeme aktuálne informácie, už odhadovanú skutočnosť k 30. 6. tohto roku, predpoklad toho je, ak sa neurobia opatrenia, ktoré teda následne už aj pán minister definoval, schodok štátneho rozpočtu na úrovni 70 mld. Sk, čo teda odhadované je asi v zmysle metodiky ESA 95, schodok štátneho rozpočtu na úrovni 7 % schodku verejných financií voči HDP.

    Vychádzajúc z tých opatrení, ktoré boli dnes prijaté alebo dnes teda na tejto schôdzi budú prijímané v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré beriem ako nesystémový krok, nechcem dnes sa zaoberať, by som povedal, opatreniami, ktoré vláda prijíma dnes v oblasti spotrebných daní, ale skôr by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo sú vlastne dôsledky a čo sú príčiny. Myslím si, že tie opatrenia, ktoré vláda dnes prijíma, sú vlastne už len dôsledky, by som povedal, koncepcie alebo neexistencie koncepcie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. A my by sme sa mali zamyslieť nad príčinami, ktoré teda sú vznikom takýchto situácií alebo takýchto vecí. Myslím si, že už niekoľko rokov chýba a absentuje nejaký seriózny ekonomický a hospodársky, by som povedal, materiál o hospodárskom rozvoji Slovenskej republiky a konkrétne kroky, ktoré by mali viesť k tomuto oživeniu tejto ekonomiky.

    Myslím si, že prvým takým vážnym impulzom aj pre mňa ako nového poslanca bolo programové vyhlásenie vlády, kde si myslím, že bolo toľko všeobecných fráz a toľko, by som povedal, nekonkrétností, že vlastne reálne vybrať si z toho, akým smerom sa bude uberať vláda v tomto volebnom období, myslím, bolo dosť ťažké.

    Vychádzajúc z týchto vecí vzhľadom na dlho ospevovaný proces alebo teda transformáciu ekonomík sveta, napr. Írska, ktoré je dlho rozprávaným ako ukážkovým príkladom, ako sa má rozvoj ekonomiky alebo rozvoj hospodárstva diať, by som mal upriamiť pozornosť vlády, resp. ministerstva financií na to, akým spôsobom, povedzme, pred 15 až 20 rokmi mali záujem naštartovať ekonomiku v krajine, ktorá bola, myslím si, jednak vo vzdelanostnej úrovni a jednak v hospodárskej a ekonomickej úrovni, myslím, zrovnateľná so Slovenskom alebo ešte možno v niektorých oblastiach na nižšej úrovni. Myslím si, že prvým predpokladom bolo to, že si urobili koncepciu alebo prijali koncepciu, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom zvýšiť potenciál ekonomiky vnútornej a ako získať zahraničné investície. Minimálnym vážnym systémom, ktorý zaviedli, bola vlastne nejaká hospodárska koncepcia, ktorá hovorila o tom, do akej miery vstúpia zahraniční investori a do akých presných segmentov, o ktoré majú záujem, aby vstúpili títo zahraniční investori. Írsko prijalo, povedzme, systém FDI, to je Foreign Direct Investment, ktorý vlastne hovorí o tom, zahraničné investície kde a do ktorých segmentov majú vstupovať. Povedzme, oni ich prijali do farmácií, do biotechnológií a do IT technológií a do softvérových riešení. To boli presne jasné segmentové riešenia. Ja dnes som sa nedozvedel, ani som sa nedozvedel z vládneho vyhlásenia, nedozvedel som sa, dá sa povedať, ani pred nejakými rokmi o tom, o ktorých segmentoch má jasnú predstavu a ktoré segmenty bude podporovať vláda na to, aby vstúpili títo zahraniční investori.

    Myslím si, že takisto vláda musí sa zaoberať tým, ako to vlastne je aj logicky riešené, aby teda podporila malých a stredných podnikateľov, teda takým systémom, akým idú krajiny, ktoré prešli nejakým transformačným procesom, tú vertikálnu a horizontálnu štruktúru, vo vertikálnej úrovni urobila teda podporu malého a stredného podnikania z toho titulu, že vstúpi zahraničný investor, aby sa využili, by som povedal, nejaké synergické efekty týchto vstupov zahraničných investorov a zároveň v horizontálnej štruktúre aby existujúca ekonomika alebo existujúce podniky neboli potláčané silnou konkurenciou zahraničných investorov. To je dosť vážny argument na to, akým spôsobom u nás prebieha určitým spôsobom privatizácia a ďalšie vstupy zahraničných investorov. Na posilnenie takýchto vecí vláda deklaruje určité formy reformy alebo reformné kroky, ktoré vláda chce uplatniť v tejto ekonomike. A myslíme si alebo myslím si, že jednoducho iba tým, že sa povie, že je reforma, odrazu tu vstúpia zahraniční investori, bude tu obrovský prílev, ekonomika bude rásť. Myslím si, a myslím, že to aj z viacerých úst bolo povedané, že Slovensko má potenciál rastu, a teda prístupu zahraničných investorov. Ale myslím si, že je tu, by som povedal, také voľné správanie sa vlády, že tak, ako to príde, tak to bude. Jednoducho myslím si, že ešte vláda nerealizovala toľko možností alebo toľko vecí, ktoré by s tým súviseli.

    Vrátim sa k tomu, čo som povedal. Vláda má predstavu robiť reformné opatrenia v daňovej oblasti, v dôchodkovej oblasti, povedzme, v ďalších oblastiach. Dotknem sa hlavne týchto oblastí.

    Prvá vec je teda daňová reforma. Hovoríme o daňovej reforme, ktorá by mala podporiť potenciál ekonomiky. Zatiaľ ale skôr, naopak, vidím málo impulzov na to, aby táto ekonomika rástla. Úvaha je o tom, aby sa prijala rovná daň a znížili teda priame dane, zvýšili nepriame dane. Filozofia je o tom, že keď ich znížime na 19 %, je teda potenciál prílevu zahraničných investícií. Slovensko malo ešte pred hádam tri štvrte rokom aj nulové dane preto, aby vstúpili tu zahraniční investori? Predsa nie je hlavným predpokladom toho, že vstúpi zahraničný investor, iba to, že znížime dane, my v prvom rade musíme tieto potenciálne alebo tieto pozitívne veci predať do zahraničia. Pokiaľ to neurobíme, myslím, že zahraniční investori budú asi tak prichádzať, ako prichádzali pred obdobím, povedzme, 2 rokov, že tu vstúpili v podstate dvaja zahraniční investori, vážni, a to teda na VSŽ a Volkswagen, ktorý vlastne, môžem povedať, iba kúpil existujúci podnik a v podstate zabezpečil návratnosť investície do 1,5 roka len tým, že urobil poriadok v danej firme. Takže je dosť ťažké odhadovať, že by to boli nejaké vážne investície, ktoré vstúpili do tejto ekonomiky. A myslím si, že tým, že boli takéto možnosti alebo takéto pozitívne možnosti pre zahraničných investorov a neboli využité, musíme sa zamyslieť nad tým, že všetky tie daňové úľavy, ktoré dnes sa pripravujú, či priamo prinesú týchto zahraničných investorov.

    Myslím si, že práve vláda by sa mala zaoberať tým, akým spôsobom, povedzme, keď sme hovorili príklad, hovoril som aj príklad Írska, oni prilákali týchto investorov. Prilákali ich veľmi, by som povedal, tvrdým marketingovým a takým osvetovým systémom lákania zahraničných investorov, a to tým, že napr. vytvorili inštitúciu ako IDA, Industrial Development Agency, cez túto inštitúciu prilákali alebo mali záujem lákať zahraničných investorov, kde im jasne povedali segmentáciu, do ktorej majú vstupovať, jasnú prezentáciu vlastnej ekonomiky, jasné možnosti, ktoré im dáva táto krajina. A na základe týchto vecí alebo na základe aj týchto, by som povedal, pozitív a prezentácií táto ekonomika začala napredovať a minimálne tým, že zabezpečila aj týmito systémami prílev investícií cez fondy Európskej únie, ktoré boli k dispozícii. A myslím, že vytvorili celkom zaujímavú sieť súkromných takýchto agentúr, ktoré už pracovali na báze ziskovosti, aby jednak svojou aktivitou a aktivitou svojich agentúr prilákali investorov.

    Čiže myslím si, že v prvom rade mali by sme sa zamyslieť nad tým, že prvoradá reforma je tým, akým spôsobom prezentujeme toto Slovensko, nehovoriac o tom, že tá reforma musí prejsť alebo prechádza vlastne tým uvedomením si podstatnej časti obyvateľstva, tým, že tá reforma vzniká v hlavách, v prvom rade v hlavách ľudí. A musia sa stotožniť títo občania tejto republiky s reformnými opatreniami a musia ich brať ako pozitívny faktor tohto riešenia.

    Ja som vystupoval už k dôchodkovej reforme niekoľkokrát, že je to nie o dôchodkoch, ale o ekonomike. A myslím si, že tým, že naštartujeme túto dôchodkovú reformu, všetky tie opatrenia, ktoré sa dnes prijmú, je budúci rok, by som povedal, dosť na vode, vzhľadom na to, že schodok verejných financií bude teda vyšší o 2 % až 2,5 %, vzhľadom na to, že táto dôchodková reforma si vyžiada 20 mld. až 25 mld. Sk, čo teda v konečnom dôsledku prinesie ďalší výrazný schodok verejných financií.

    Myslím, že dnes schodok verejných financií je dôležitý, ale nie je tým najdôležitejším meradlom do času vstupu do Európskej únie. Je to dôležité na to, aby sme videli, že vlastne do tejto ekonomiky dáme viac peňazí, očakávame v budúcnosti určité príjmy a impulzy pre túto ekonomiku. Bohužiaľ, nie som si stopercentne istý, či sú tým pozitívom tieto impulzy, ktoré dnes dávame, už by mali vzísť zo zákonov, ktoré boli prijaté už dnes. Spomeňme zákon dane z príjmu, kde sme prijali, povedzme, rozpustenie rezerv na budúci rok, rezerv na opravy, ktoré v konečnom dôsledku pre firmy prinesie skôr teda negatívum a negatívum v tom, že sa rozpustia rezervy vo výške cirka 30 mld. Sk a štát si, povedzme, na úrovni 19 % vyberie 5 mld. až 6 mld. Sk. Je to dobrá príprava na daňovú reformu, na to, že takýmto spôsobom si bude štát zabezpečovať svoje príjmy alebo bude sanovať štátny rozpočet, ale, naopak, si myslím, že nepodporí túto ekonomiku, čo primárne by malo naštartovať nové impulzy pre túto ekonomiku. Ďalší zákon je vlastne daň z pridanej hodnoty, ktorý bude teda prerokúvaný v skrátenom konaní alebo teda už v tom druhom čítaní, kde vlastne budeme zdaňovať DPH a všetky platby.

    Myslím si, že ešte nie je celkom domyslený systém DPH na pristúpenie k záväzkom, postúpenie pohľadávok, zápočty a tak ďalej, kde, v tomto zákone, nie je dosť jasne identicky povedané, ako sa budú správať takéto platby, keď hovoríme, že na všetky platby bude sa vzťahovať DPH. A myslím si, že práve aj v stavebníctve bude tento problém alebo tento jav dosť negatívnym javom. A práve v tom investovaní bude práve, by som povedal, skôr negatívum ako pozitívum vzhľadom na to, že v tom stavebníctve ako predvoji nejakého vývoja alebo napredovania ekonomiky skôr bude stagnácia vzhľadom na to, že budeme tlačiť investorov do toho, aby platili o 19 % viac zdrojov do tohto celého systému, a teda uvažovali o všelijakých možných a nemožných únikoch z tohto systému. A myslím, že teda v nejakých kuloároch sa to rozprávať môže, ja nechcem teraz tu navrhovať legálnym spôsobom, ako obchádzať takýto systém, ale chcem len upozorniť na to, že toto bude evokovať ďalšie špekulácie, aby investor sa nezaťažil ďalším percentom alebo tými 19 %.

    Na záver môjho vystúpenia len by som mal podotknúť to, ja fandím všetkým opatreniam, ktoré sú a ktoré budú reformné a ktoré naštartujú reformné opatrenia alebo reformné kroky v tejto republike. Myslím si, že ale v prvom rade by mala vláda uvažovať o vzdelaní, ktoré dnes potláčame, a určitým spôsobom tam hľadať riešenie na to, že vzdelaná populácia môže napredovať v reformných opatreniach, aby teda to nedopadlo tak, ako, teda by som parafrázoval moju skúsenosť, keď som po 2 rokoch ako absolvent vysokej školy ekonomickej nastúpil do praxe a keď po 2 rokoch som sa stal vedúcim ekonómie a jednoducho môj starší kolega, ktorý tam už len nadsluhoval, tak vlastne pri otázke riaditeľa sekcie, aké výsledky dosiahol, aké teda pozitíva boli, on to proste jednoducho deklaroval iba tak, že to tak vyšlo. Takže ja by som rád bol, aby teda takéto konštatovanie nebolo aj v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, ale aby sme my urobili opatrenia na to, že perspektívne tieto kroky povedú k tomu, aby tento štát naštartoval zdravý hospodársky vývoj. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bol posledný prihlásený do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kondrót. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci a vážené kolegyne poslankyne, zareagujem na pána kolegu a jeho príspevok k daňovej reforme. Vláda i koalícia pripravuje daňovú reformu, kde sa rovná daň i jednotná DPH stali fetišom bez toho, aby ministerstvo financií predložilo podrobnú štrukturálnu analýzu príčin výpadku príjmov, aby bolo zrejmé, do akej miery išla neodbornosť pri odhadoch na ministerstve financií, a hlavne aby ekonomické fakty rozhodli, či zbližovanie DPH, resp. jednotná sadzba nie je jednou zo systémových hrubých chýb, ktoré brzdia ekonomiku a škrtia domáci dopyt bez adekvátnej protihodnoty. Ak sa ministerstvo financií fatálne pomýlilo vo svojich odhadoch teraz, ako sa realita od rozpočtového sna vlády, resp. ministerstva financií bude líšiť po tejto pompéznej reforme? A kto na to asi doplatí? Hromadný sociálny výskum, čo tento národ vydrží, už nadobúda obludné rozmery. Hlavným problémom našich štátnych rozpočtov je nekompetentnosť a fingovanie neexistujúcich analýz. Stanoví sa rozpočtový cieľ a čísla sa prispôsobia. Dopady sa hádajú, dúfa sa, že to dobre dopadne. A keď vznikne problém, občania to zatiahnu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za aktívnu účasť pri prerokúvaní tohto prerokovaného bodu a ostatných prerokovaných bodov, ktorých navrhovateľom za vládu bol pán podpredseda vlády a minister financií.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programe, ktorým je

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002,

    ktorú prerokúvame ako tlač 174.

    Prosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby Národnú radu informoval o návrhu a výsledkoch uvedených v správe z kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov predkladám správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002.

    Správa obsahuje informácie o postavení, pôsobnosti, organizačnom členení, zameraní kontrolnej činnosti, výsledkoch kontrolnej činnosti a ostatnej činnosti NKÚ za rok 2002.

    Prílohu správy tvorí stručné vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti NKÚ podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu.

    V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky v priebehu hodnoteného obdobia zasielal správy o výsledkoch kontrolnej akcie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý je gestorským výborom Národnej rady pre Najvyšší kontrolný úrad, ako aj vecne príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Správy boli v zásade zároveň zasielané aj príslušným štátnym orgánom pre informáciu a v niektorých prípadoch so žiadosťou o zabezpečenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, resp. uplatnenie sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny.

    V roku 2002 mal Najvyšší kontrolný úrad vykonávať svoju činnosť s plánovaným počtom 237 zamestnancov. Skutočný stav zamestnancov k 31. 12. 2002 bol 231 plus 3 zamestnankyne boli na materskej dovolenke.

    Najvyšší kontrolný úrad v hodnotenom období vykonával kontrolnú činnosť na základe polročne schvaľovaného zamerania. Vychádzal pritom z pôsobnosti vyplývajúcej mu zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    V roku 2002 NKÚ vykonal 88 kontrolných akcií, z toho 12 v príjmovej časti štátneho rozpočtu a 76 vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Predmetom kontrol vykonaných v príjmovej časti štátneho rozpočtu bolo najmä overovanie správnosti vedenia evidencie daňových a colných príjmov a ich porovnanie s príjmami sledovanými na bankových účtoch v Národnej banke Slovenska. Ďalej bola preverená evidencia daňových a colných nedoplatkov, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných smerníc pri poskytovaní odkladov platenia daňových a colných povinností vrátane sankcií alebo odpustení ich platenia, ako aj vybavovanie rozhodnutí pri odvolaniach.

    Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu boli vykonané tematické kontroly správnosti zostavenia záverečného účtu rozpočtových kapitol a tematické kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu u správcov rozpočtových kapitol a v organizáciách, v ktorých sú zriaďovateľmi, resp. zakladateľmi za účelom získania podkladov na vypracovanie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a za účelom získania podkladov na vypracovanie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003, tematické kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu na krajských a okresných úradoch a dodržiavania stanovených postupov súvisiacich s prechodom pôsobnosti z orgánov štátnej správy v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. a nadväzujúcich právnych predpisov, tematické kontroly stavu pripravenosti štátnych podnikov, resp. akciových spoločností na privatizáciu, ďalej, kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami poskytnutými Slovenskej republike z Európskej únie a zo Svetovej banky, ako aj kontrola stavu hospodárenia s majetkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa je vypracovaná na základe protokolov o výsledkoch jednotlivých kontrol, ktoré boli v zmysle zákona o NKÚ prerokované so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a príslušných štátnych orgánov, a zároveň boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Plnenie týchto opatrení NKÚ priebežne kontroluje a vyhodnocuje.

    V roku 2002 bolo spolu prijatých 1 735 opatrení, z toho na ústredných orgánoch 186 opatrení, čo bolo o 271 opatrení viac ako v roku 2001. Na úrovni ústredných orgánov, teda správcov rozpočtových kapitol sa však počet prijatých opatrení oproti roku 2001 znížil o takmer 50 %.

    Údaje uvedené v správe naznačujú, že v roku 2002 bol zaznamenaný menší počet kontrolami zistených nedostatkov u správcov rozpočtových kapitol pri porovnateľnom rozsahu a zameraní kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vykonal v predchádzajúcom období. V tejto súvislosti sme zaznamenali aj pozitívne zmeny pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami a nakladaní s majetkom subjektov v kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Na základe analýzy kontrolných zistení je možné uviesť, že sa zlepšila rozpočtová disciplína v subjektoch, v ktorých Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu viackrát, ako v subjektoch, v ktorých bola kontrola vykonaná po prvýkrát, a že plnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov prispelo k zlepšeniu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vo viacerých štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Podrobnejšie je táto problematika uvedená v predloženej správe.

    Vychádzajúc z výsledkov kontrol vykonaných v roku 2002 v príjmovej časti štátneho rozpočtu, ako aj zo skúseností z predchádzajúceho obdobia Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že závažným problémom aj naďalej zostáva trvalý rast daňových nedoplatkov, ktoré napriek prijímaným opatreniam na ich zamedzenie dosiahli k 31. 12. 2002 výšku 75 mld. Sk. Vymáhanie daňových nedoplatkov zostáva aj naďalej zložitým procesom najmä vo fáze exekúcie a predaja majetku na uspokojovanie pohľadávok štátu. Najväčšie daňové úniky sme zaznamenali v dani z pridanej hodnoty pri neoprávnenom nárokovaní nadmerných odpočtov, najmä pokiaľ ide o poradenské a sprostredkovateľské služby. Situácia je komplikovaná i tým, že najmä z kapacitných dôvodov správcovia daní nie sú schopní preveriť všetky nároky uplatnených nadmerných odpočtov DPH. Dorubenie daní a sankcií často len zvýši daňové nedoplatky, ktoré sa stávajú nevymožiteľné, najmä pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Nadobudnutím účinnosti zákona č. 121/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, došlo od 1. mája 2001 k zásadným zmenám pri predaji zhabaného a prepadnutého tovaru, ktorý sa stal majetkom štátu. Podľa uvedeného zákona je potrebné pri predaji takéhoto tovaru vyhlásenie o zhode, identifikácia jeho pôvodu alebo predloženie certifikátu. Rešpektovanie tejto požiadavky robí prakticky neuskutočniteľným predaj tovaru nízkej kvality, napr. obuvi a textilu, čím vznikajú a narastajú náklady colných úradov na jeho skladovanie.

    Výsledky kontrolných akcií uskutočnených vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu boli využité pri spracovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2001 a stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Bolo zistené, že aj v roku 2002 opakovane a aj u tých istých správcov rozpočtových kapitol dochádzalo k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s hospodárením s rozpočtovými prostriedkami, majetkom a majetkovými právami.

    V uplynulom období boli do viacerých kontrolných akcií začleňované prvky kontroly výkonnosti ako účinného nástroja na riešenie systémových problémov verejného sektora. Cieľom bolo poskytnúť objektívne informácie o hospodárnom, efektívnom a účelnom vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu a prispieť k prijatiu systémových opatrení na zlepšenie zisteného stavu. Prípady nehospodárneho a neefektívneho konania boli zistené najmä v procese prípravy a realizácie investičnej výstavby. Ďalej bolo zistené vo viacerých prípadoch nehospodárne a neefektívne konanie pri uzatváraní nájomných zmlúv na prenájom majetku štátu, keď zmluvne dohodnutá výška nájmu bola neodôvodnene nižšia, ako stanovoval všeobecne záväzný právny predpis, resp. ako bola stanovená v danej lokalite príslušnými orgánmi verejnej správy predpísaná čiastka.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje aj analýzu stavu dodržiavania rozpočtovej disciplíny subjektov zapojených na štátny rozpočet prostredníctvom ukazovateľa objem viazania rozpočtových prostriedkov, resp. podiel úľav z viazania na celkovom objeme viazania rozpočtových prostriedkov z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny.

    V roku 2002 boli z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny viazané rozpočtové prostriedky v celkovom objeme 109,03 mil. Sk, čo predstavuje 61 rozpočtových opatrení a 0,04 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Objem viazania z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesá.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle § 47 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách povoľuje čiastočné úľavy z titulu zamedzenia tvrdosti zákona v zmysle kritérií poskytovania úľav z viazania.

    Údaje uvedené v správe poukazujú na skutočnosť, že podiel poskytnutých úľav z viazania na celkovom objeme rozpočtových prostriedkov viazaných z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny má klesajúci charakter. V roku 2002 predstavoval 36,87 mil. Sk, t. j. 33,82 %, kým napr. v roku 2001 to bolo 247,25 mil. korún, a teda 70,95 %.

    Uvedený stav dokumentuje, že viazanie prostriedkov z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny nie je len administratívny nástroj, ale stáva sa aj reálnym finančným nástrojom zabezpečujúcim zvyšovanie úrovne dodržiavania rozpočtovej disciplíny. Zároveň postupne klesajúci objem viazania rozpočtových prostriedkov naznačuje aj zlepšovanie rozpočtovej disciplíny manažmentu v kapitolách štátneho rozpočtu.

    Najvyšší kontrolný úrad sa prakticky od svojho vzniku, ale systematickejšie od roku 1998 zaoberal aj problematikou prevencie a odhaľovania podvodov a korupcie. Kvalitatívnym medzníkom v tejto činnosti bolo v roku 1998 rokovanie a prijaté závery 16. kongresu INTOSAI v Montevideu na tému Úloha najvyšších kontrolných inštitúcií pri prevencii a odhaľovaní podvodu a korupcie. Vychádzajúc z prijatých záverov kongresu vyplýva, že orientoval svoju kontrolnú činnosť najmä do oblasti daní, ciel a ďalších príjmov rozpočtu, obstarávania tovarov, prác a služieb, priznávania subvencií, grantov a do oblasti privatizácie.

    Najvyšší kontrolný úrad zistil aj v roku 2002 v rámci kontrolnej činnosti viaceré nedostatky, ktoré dôvodne vzbudzovali podozrenie, že činnosťou kontrolovaných subjektov bola spáchaná trestná činnosť. V súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podal NKÚ celkove 8 trestných oznámení a v 11 prípadoch poskytol vyžiadanú súčinnosť orgánom prokuratúry a policajným orgánom.

    V roku 2002 bolo na NKÚ doručených 982 podaní, sťažností a petícií, ktoré boli riešené v zmysle internej smernice.

    V zmysle citovanej smernice sa Najvyšší kontrolný úrad zaoberal aj podnetmi poukazujúcimi na nehospodárne konanie subjektov v jeho kontrolnej pôsobnosti. Jedno z prijatých podaní malo veľmi významný charakter, týkalo sa obstarávania ľahkých motorových jednotiek Železnicami Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad bol aj v roku 2002 aktívnym účastníkom legislatívneho procesu. V rámci pripomienkového konania sa v roku 2002 vyjadroval celkom k 261 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, k medzinárodným dohovorom, k množstvu záväzných novelizácií predpisov a k správam rôzneho druhu z najdôležitejších oblastí národného hospodárstva.

    Najvyšší kontrolný úrad aj na základe poznatkov z kontrolnej činnosti uplatňoval legislatívne návrhy a odporúčania. Adresoval ich príslušným orgánom Národnej rady, predovšetkým výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a ďalším dotknutým štátnym orgánom.

    Legislatívne odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu boli uplatňované i v rámci stanovísk, ktoré boli predkladané Národnej rade na základe ustanovení § 5 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    V súlade s ustanoveniami § 16 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vo verejnom záujme na účely informovanosti verejnosti prostredníctvom predsedu a podpredsedov úradu pravidelne, najmenej raz za 3 mesiace zabezpečoval úrad formou tlačových konferencií informácie z kontrolnej činnosti. Informovanie verejnosti bolo zabezpečené aj formou ďalej individuálnych rozhovorov, vystúpení v médiách a v oznamovacích prostriedkoch.

    V roku 2002 pokračoval Najvyšší kontrolný úrad vo vydávaní periodík Spravodajca a Kontrola.

    Pozornosť bola venovaná aj aktualizácii internetovej stránky Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá umožňuje voľný vstup k skrátenej verzii Spravodajcu, a teda ku všetkým jednotlivým správam z vykonaných kontrolných akcií. Osobitný dôraz bol kladený na vybavovanie žiadostí a poskytnutie informácie v zmysle zákona o informáciách. Na tento účel bola zriadená elektronická adresa úradu, ktorá našla pozitívnu odozvu u žiadateľov o informácie.

    Záverom niekoľko slov k medzinárodnej spolupráci nášho úradu. Plán medzinárodnej spolupráce v roku 2002 vychádzal z prioritných úloh vyplývajúcich z prístupového procesu do Európskej únie. Zohľadňoval závery pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a povinnosti vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI a EUROSAI, ako aj bilaterálne dohody o spolupráci.

    Výsledky, ktoré náš úrad dosiahol, i jeho doterajšie hodnotenie zo strany zahraničných partnerov potvrdzujú zapojenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky do medzinárodnej spolupráce a jeho kontrolórov do spoločných kontrolných medzinárodných tímov. Ďakujem vám za pozornosť

  • Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní správy v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu. Pán poslanec Hurban nie je prítomný. Zastúpi ho pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z toho, že pán spravodajca je na pohrebe, tak mi dovoľte, aby som ho zastupoval.

    Chcem vám poskytnúť informáciu, že uvedený materiál prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento materiál pridelený, to sú výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ako gestorský výbor v tejto veci vystupoval výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý v termíne predložil spoločnú správu. Všetky výbory, ktoré prerokovali uvedený materiál, prijali platné uznesenia a odporučili schváliť túto správu.

    Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje túto správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi predsedovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Antošová za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, význam správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky rastie najmä v období, v ktorom korupcia, klientelizmus a zneužívanie právomoci verejného činiteľa výrazne ohrozujú integračný proces Slovenskej republiky do európskych štruktúr.

    V strategickom dokumente o rozširovaní Európskej únie a v správe Európskej komisie o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín v príprave na vstup do Európskej únie sa konštatuje, že korupcia na Slovensku vyvoláva naďalej vážne znepokojenie. Pripomínam, že tento dokument vznikol v októbri 2002. Z tohto faktu pre mňa vyplýva, že pokiaľ Mikuláš Dzurinda svojho času, nemajúc argumenty, hystericky vykrikoval o špinavých paprčiach opozície, spomínaná správa dáva prechmatom Dzurindových vlád naozaj medzinárodný rozmer. Takisto prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster si musel vypočuť kritiku na rozsah korupcie na Slovensku počas stretnutia s prezidentom USA Georgom Bushom v júni minulého roka. Hodnotu Dzurindových slov v oblasti boja proti korupcii odhalilo aj odstúpenie slovenskej odnože Transparency International od Národného programu boja proti korupcii aj napriek tomu, že práve predstavitelia tejto mimovládnej organizácie program iniciovali. Naproti tomu všade vo svete mimovládne organizácie svojim vládam dôsledne šliapu na päty. Niet teda divu, že veľká časť slovenskej verejnosti nedôveruje formálnym iniciatívam predchádzajúcej a súčasnej vlády realizovaním prostredníctvom vybraných mimovládnych organizácií, navyše keď prvá Dzurindova vláda ich chcela v minulom období obdarovať sumou až 1,5 mld. korún získaných z privatizácie slovenských strategických podnikov. Tento zámer bol podľa môjho názoru flagrantnou snahou korumpovať vláde lojálne mimovládky.

    Pripomínam, že práve zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko žiadali pri prerokúvaní návrhu zákona o nadáciách, aby právna úprava zaväzovala mimovládne organizácie preukazovať výšku a pôvod peňazí, ktoré využívajú. Koaličný valec však tento jednoduchý kontrolný mechanizmus hlasovaním 18. decembra 2001 zatlačil do prachu. Korupcia v rôznych podobách zákerne ohrozuje demokratický vývoj v Slovenskej republike a z toho vyplýva, že každá kontrolná činnosť je viac ako potrebná a je životne nutná.

    Využívam túto príležitosť a vyslovujem poďakovanie vyše 230 pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za ich činnosť v roku 2002. Všetci súdni ľudia si uvedomujú, že ich prácu sťažujú transformačné, reformné a najmä privatizačné procesy. So všetkou rozhodnosťou zdôrazňujem, že vďaku som vyslovila nielen preto, že Najvyšší kontrolný úrad je už z princípu prirodzeným spojencom opozície. Počas Dzurindových vlád sa však korupcia rozrástla do takých rozmerov, že nie je možné sa uspokojovať s výsledkami kontrol realizovaných NKÚ.

    Jedným dychom s poďakovaním musím upozorniť aj na rezervy a nedostatky v práci NKÚ. Je v záujme väčšiny občanov Slovenskej republiky čo najskôr zastaviť hazardérstvo súčasnej vlády, a to všetkými dostupnými demokratickými prostriedkami. Preto niet pochýb, že medzi ne patrí, a to dokonca na jedno z popredných miest, aj správne a efektívne fungujúci Najvyšší kontrolný úrad.

    Vážení prítomní, okrem plánovania kontrol musí byť jedným z hlavných kritérií pri výbere zamerania kontroly miera nebezpečnosti ohrozenia záujmov našej spoločnosti. Veď aj samotná predložená správa v časti 1. 3. s názvom „Zameranie kontrolnej činnosti NKÚ v roku 2002“ priznáva ustanovenie „reagovať podľa kapacitných možností na kontrolné námety poslancov, resp. výborov Národnej rady, členov vlády, ako aj iných subjektov vrátane sťažností a podnetov fyzických osôb“. Som presvedčená, že Najvyšší kontrolný úrad mal automaticky venovať zvýšenú pozornosť takému veľkému privatizačnému projektu, akým bol predaj 49-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, keď nielen zástupcovia politickej opozície, ale aj nezávislí odborníci hovoria o škandalóznom výpredaji pod cenu za 130 mld. Sk. Reálna hodnota sa pohybovala v čase predaja od 170 mld. do 210 mld. korún. Navyše vyšiel najavo aj ďalší prechmat Dzurindovej vlády, ktorá akceptovala medzinárodnú zmluvu bez ustanovenia o participovaní na kurzových zmenách, čím vznikla 9-miliardová strata. Vinník reagoval na následnú rozhorčenú kritiku len aroganciou sebe vlastnou. Faktom však zostáva, že keby podobne koncipoval medzinárodnú zmluvu študent, tak by skúšku určite neurobil. Z tejto školáckej chyby výrazne poškodzujúcej občanov Slovenskej republiky vyplývajú pre mňa len 2 možnosti, po prvé, že jej realizátori zastupujúci Dzurindovu vládu zle študovali alebo, po druhé, že mali z tohto kšeftu kolosálny prospech.

    Ďalšou výčitkou, ktorú smerujem voči Najvyššiemu kontrolnému úradu, je, že sa podľa môjho názoru necháva vtiahnuť do iniciatív, ktoré sú politicky motivované. Napr. zámer ovládnuť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva predstaviteľmi časti vládnuceho politického spektra vyplavil šokujúce skutočnosti. Jednou z nich je napr. aj dojemná zhoda niektorých mimovládnych organizácií, v tomto prípade Pufflerovej organizácie Občan a demokracia, s vládou. Mimochodom, je to tá istá Pufflerová a jej videnie demokracie, ktorá so svojimi pomocníkmi cielene ovplyvňovala prvovoličov hysterickou kampaňou, ktorú realizovalo Občianske OKO. Spomínaná zhoda sa prejavila aj osobnou účasťou generálnej riaditeľky Sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády Mgr. Jany Kviečinskej na tlačovej konferencii 7. apríla tohto roka, ktorou vrcholila kampaň voči nezávislosti strediska. Na tejto tlačovej konferencii pani generálna riaditeľka vyhlásila, že medzinárodná zmluva o projekte, vzniku a činnosti strediska riadne uzatvorená medzi Slovenskou republikou a OSN je neplatná, hoci nedokázala preukázať prečo a odkedy. Dokonca na otázku, na základe čoho je rok čo rok plánovaných v štátnom rozpočte skoro 7 mil. korún na činnosť strediska, opakovane tvrdila, že je to na základe morálneho záväzku. Teda aj takíto odborníci ovplyvňujú existenčné podmienky pre prácu nezávislých inštitúcií ochraňujúcich ľudské práva občanov Slovenska. Projekt strediska, ktorý prvé 2 roky financovala holandská vláda, od začiatku zdôrazňoval, že stredisko musí zostať nezávislé aj potom, ako ho začne financovať vláda Slovenskej republiky, ktorá sa k tomuto v spomínanej zmluve aj zaviazala. Zámienkou štvavej kampane proti stredisku je odmietanie kontroly NKÚ, pretože svoje hospodárenie dáva kontrolovať nezávislým audítorom, čo ustanovuje práve medzinárodná zmluva. Pripomínam, že NKÚ v prípade straty 9 mld. nekoná, ale v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva s ročným rozpočtom vyše 6 mil. korún sa usiluje konať aj proti ustanoveniam medzinárodnej zmluvy. Tento postoj považujem za nevyvážený.

    Dzurindove vlády však pripravujú Najvyššiemu kontrolnému úradu aj pasce iného druhu, napr. nečinnosť predchádzajúcej aj súčasnej vlády, keď aktivity nebankových inštitúcií nabrali rozmery poškodzujúce početné vrstvy obyvateľov. Väčšina vládnych subjektov sa vtedy tvárila, že sa ich to netýka, ako keby ani neverili, že po voľbách 2002 budú opäť vo vláde. Pštrosia politika Dzurindovcov bola aj v tomto prípade veľmi krátkozraká. Aj tu platí jednoduchá právna úvaha, že aj v prípade nečinnosti štátnych orgánov dochádza k porušeniu zákona. Ako povedal eximinister Dzurindovej vlády, len TV Markíza dostala za reklamu od týchto spoločností vyše 500 mil. korún. Aj TV TA 3 dostala do vienka od nebankových spoločností 149 mil. korún. Je zrejmé, že ak sa preukáže, že štát nekonal, keď konať mal, poškodení majú reálnu nádej, že prípadné súdne spory so štátom vyhrajú. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno konštatovať, že Slovenská republika bude musieť či už dobrovoľne alebo na základe súdnych rozhodnutí odškodniť klientov nebankových inštitúcií. V prípade súdnych sporov to bude neporovnateľne drahšie, čo opäť zaplatia daňoví poplatníci. Táto situácia formuluje pre nás, ktorí nechceme participovať na nešťastí oklamaných občanov, aby sme čo najrýchlejšie prijali účinné právne normy, ktoré by nedovolili beztrestne okrádať takýmto spôsobom našich občanov.

    Vážení prítomní, tiež by som rada upozornila na podnet, ktorý v utorok 17. 6. 2003 zverejnili predstavitelia Rómskej iniciatívy Slovenska. Predstavitelia listom zo 16. 6. 2003 žiadajú predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby dal urýchlene prešetriť efektívnosť a účelnosť využitia združených finančných prostriedkov z európskych fondov a zdrojov Slovenskej republiky určených pre rómsku komunitu. Predstavitelia RIS sú totiž presvedčení, že za uplynulé obdobie nastali len také malé zmeny v živote Rómov na Slovensku, ktoré nie sú adekvátne vynaloženým veľkým sumám peňazí, rádovo v stovkách miliónov až v miliardách korún. Svoju aktivitu opierajú aj o dokument Vyhodnotenie priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002.

    Vážení prítomní, význam práce Najvyššieho kontrolného úradu zvyšuje aj rozhodnutie terajšej Dzurindovej vlády o pokračujúcej privatizácii strategických podnikov. Tlačová agentúra Slovenskej republiky v rámci informovania o zahraničnom vysielaní BBC z 11. 6. tohto roka priniesla správu: „Koaličné strany sa dohodli, že doprivatizujú väčšinové podiely v strategických podnikoch.“ Minister hospodárstva Robert Nemcsics v tejto súvislosti už dostal za úlohu pripraviť návrh novely zákona o veľkej privatizácii. Toto rozhodnutie koalície však zaniklo v pretrvávajúcom spore o interrupcie. Objavili sa dokonca aj úvahy, či nejde o zámienku alebo o zastierajúci manéver koalície. Správa ďalej informuje: „Analytik týždenníka Trend uviedol, že otázka doprivatizácie je veľmi dôležitá, pretože pôjde o veľké peniaze.“ Keď Hnutie za demokratické Slovensko iniciovalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, tak Dzurindovci za masívnej podpory médií oklamali občanov, že je zbytočné, lebo privatizovaniu strategických podnikov bráni zákon. Len čo však dosadli do vládnych kresiel, hneď pripravili návrh novely tohto zákona a privatizáciu najlukratívnejších podnikov si aj schválili. Dnes dvíhame varovne hlas a voláme po účinnej kontrole, lebo dokonca už aj Markovič síce stále falošne, ale konečne pravdivo kričí v Slovenskej televízii, že minister financií nevie rátať. To však nevylučuje možnosť, že sa hlúpym len robí a za sprostých má radových občanov Slovenska, bohužiaľ. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Antošová, bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Dubovská, prosím, zaujmite miesto, ktoré vám patrí v rokovacej sále, nevyrušujte svojich kolegov.

    Pýtam sa poslancov, kto sa chce hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Muňko, pán poslanec Vážny. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni, správa je veľmi optimisticky ladená, trend je veľmi pozitívny. Je to skutočne pravda? Každodenná prax nás presviedča o opaku. Je známe, že výklad kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu je úporne rozporovaný zo strany kontrolovaných subjektov. Čiže veci, ktoré sú aj v kontrolnej správe, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vykonal, nie sú dotiahnuté do konca. Objasnenosť, došetrenie, resp. vyvodenie osobnej zodpovednosti, resp. trestnej zodpovednosti je také, že stále platí, oplatí sa porušovať predpisy, normy, stále sa oplatí kradnúť. Mechanizmus sankcií za porušovanie je nedôsledný, neexistuje príklad odsúdenia, resp. odvolania z vysokej funkcie. Ostane to na referentskej úrovni, resp. sa to stane nástrojom politického boja, nie trestom právnej zodpovednosti. Najvyšší kontrolný úrad musí dôslednejšie, kvalifikovanejšie trvať na svojich zisteniach. Nemožno sa uspokojiť s konštatovaním, že prišlo trebárs k poklesu úľav, ktoré poskytli daňové, colné orgány, ministerstvo financií, ale zamyslieť sa treba, prečo ich poskytli, keď si pozrieme, koľko bolo poskytnutých hlavne daňových a colných úľav.

    Alarmujúci tiež zostáva na strane 9 trvalý rast daňových nedoplatkov. K 31. 12. 2002 to predstavovalo 75 mld. Sk, napriek prijatým opatreniam, tomu, že sú buď zlé, resp. nie sú rešpektované a prečo, čo s tým, čo navrhuje Najvyšší kontrolný úrad a v čom potrebuje pomoc Najvyšší kontrolný úrad od nás poslancov.

    Takisto sú tam vysoké colné úniky. Prakticky nie je tam povedané ani, ako to rieši minister financií. Najvyšší kontrolný úrad podľa zákona určí audítora napr. na overenie účtovnej uzávierky Národnej banky Slovenska. Je zaujímavé, že bola vybraná firma Delloite & Touche, kde je spoločník aj pán Vladimír Masár, bývalý guvernér Národnej banky. Terajší guvernér Národnej banky bol jeho viceguvernérom. Bol by som rád vedel, koľko zaplatila za tento audit, nehovoriac o tom, že Delloite & Touche nie je proste uznávaná ani vo svojej materskej firme v Amerike, to už nehovoriac o privatizácii, ktorú zabezpečovala Delloite & Touche v Bulharsku.

    Taktiež som si pozrel súčinnosť Najvyššieho kontrolného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní, tú prílohu. Je to absolútne nedostačujúce a, ako z toho vidieť, Najvyšší kontrolný úrad v tejto záležitosti veľmi málo konal.

    Správa Najvyššieho kontrolného úradu neponúka riešenie, ako zlepšiť vlastnú prácu, ako účinnejšie pôsobiť svojou kontrolnou činnosťou na kontrolujúce subjekty, ako zvýšiť účinnosť spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, nehovorí o tom, či by mohla pomôcť Národná rada a či je dosť obsiahla. Nemá však vysokú vypovedajúcu hodnotu. Menej býva niekedy viac a to asi platí aj v tomto prípade. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, zo správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002 sme mali možnosť sa dozvedieť, že v NKÚ pracuje cirka 230 zamestnancov, ktorí stoja daňových poplatníkov cirka 120 mil. korún ročne a ktorí v roku 2002 vykonali 88 kontrolných akcií v okruhoch rozpočtov a majetku štátu a samospráv, ako aj v iných fondoch a inštitúciách, v ktorých je zainteresovaný štát. Za predpokladu, že prednesená správa je pravdivá, s čím sa stotožňujem, pôsobia na mňa výsledky kontrolných zistení ako na poslanca, ktorý ju má dnes, resp. zajtra schváliť, deprimujúco.

    V tejto súvislosti si kladiem viacero otázok: Prečo sme na Slovensku dospeli až tak „ďaleko“, že výška daňových nedoplatkov dosahuje čiastku až 75 mld. korún? Prečo u tých istých správcov rozpočtových kapitol dochádza v priebehu jedného, resp. vo viacerých po sebe idúcich rokoch k opakovanému porušovaniu pre nich záväzných právnych predpisov v tých istých ustanoveniach? Prečo kontrolované subjekty neoprávnene používali prostriedky štátneho rozpočtu? Prečo nadriadené orgány kontrolovaných subjektov pri zistení nedostatkov razantne nekonajú ? Prečo NKÚ nevyužíva možnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ, konkrétne § 20 ods. 4. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

    Najviac kontrolovanými subjektmi bola vláda Slovenskej republiky a jej podriadené zložky, samozrejme, preto, že vláda spravuje najväčší objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Pri týchto kontrolách bolo konštatovaných najviac zistení porušenia predpisov čo do množstva, tak aj do rozsahu finančného. Aj napriek závažnosti jednotlivých zistení vyústili tieto v kontrolovaných subjektoch do neurčitých, nič neriešiacich opatrení. Na základe protokolu o výsledku kontroly spracuje kontrolovaný subjekt opatrenia, v ktorých opíše pôsobnosti z platnej pracovnej zmluvy, a „ide sa ďalej“. Vláda Slovenskej republiky nevyvodzuje tvrdé dôsledky voči tým, ktorí za porušenie predpisov priamo zodpovedajú, ani personálne, ani finančné. Je preto na mieste otázka: Stotožňuje sa vláda s takýmto chybným konaním? Na jednej strane vláda a následne náš parlament prijímajú reštriktívne opatrenia, ktoré majú nepriaznivý dosah na obyvateľov tohto štátu, na druhej strane sa stretávame s podivuhodnou benevolenciou voči štátnym úradníkom, ktorí mnohokrát opakovane a vedome porušujú zákony a ochudobňujú štátny rozpočet o nemalé čiastky. Je namieste teda otázka: Načo tento štát platí 120 mil. korún ročne? Načo živí 230 úradníkov, ak v plnej miere nevyužíva závery z kontrol, nehovoriac už o tom, že pre 230 ľudí sa takýmto prístupom kompetentných ich práca začína javiť ako zbytočná?

    Aj napriek súčasnému stavu si však myslím, že NKÚ plní v spoločnosti významnú funkciu a jeho pracovníci si svoje úlohy plnia primerane. Vzhľadom na nie najlepšie vzťahy medzi vládou Slovenskej republiky a NKÚ z prirodzeného dôvodu, že je tu vzťah kontrolovaného a kontrolóra, musí byť našou prioritou zachovanie nezávislosti tohto úradu, zadefinovanie jeho rozhodujúcich kompetencií, ale aj povinností, ak to myslíme so zlepšením daného stavu v Slovenskej republike vážne.

    Pri hlasovaní k správe o výsledku kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2002 sa má každý z vás, vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne, vysporiadať s predloženou správou dvoma možnosťami, sa s ňou buď stotožniť a schváliť ju, t. j. ponechať tento stav nezmenený, alebo nestotožniť a skúsiť niečo zmeniť. Predpokladám, že chceme niečo zmeniť, a preto žiadam Národnú radu, aby doplnila uznesenie v tom zmysle, že a) požiada predsedu vlády Slovenskej republiky do 30 dní predložiť správu vlády Slovenskej republiky o tom, ako sa vláda Slovenskej republiky vysporiadala s kontrolnými zisteniami, aké prijala opatrenia a aké vyvodila dôsledky z porušení predpisov uvedených v správe NKÚ, a b) požiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby prostredníctvom Ústavnoprávneho výboru pri Národnej rade Slovenskej republiky zabezpečil zmenu zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v tom zmysle, aby boli zmenené kompetencie NKÚ z konštatačných na odporúčajúce s následnými sankčnými, resp. inými možnými postihmi voči kontrolovaným subjektom. Takýto návrh na uznesenie odovzdávam pánovi spravodajcovi v písomnej podobe a ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán predseda.

    S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som pozorne počúval vystúpenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože sledujem stanoviská a závery tohto orgánu. Sledujem ich pozorne od rokov 1998 a 1999, keď nastúpil do funkcie pán predseda Stahl. Ja viem, že robota NKÚ je mimoriadne ťažká a zložitá, a preto ma veľmi trápi, že mnohé závery, ktoré boli v protokoloch z rôznych kontrol, ležia kdesi stále v šuflíkoch. A, bohužiaľ, vláda im neprikladá patričnú váhu a patričnú pozornosť. Osobne ma trápi, že nie sú vyšetrené stále kauzy z rokov 1998 a 1999, čo napadol aj Najvyšší kontrolný úrad, resp. závery k tomu prijal, kde bolo predaných mnoho 100-miliónových pohľadávok za cenu až 20 % pre eseročky, ktoré vznikli priamo z tohto titulu. Bol som hodne nespokojný, že práve generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest sa vzápätí stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií a mal sám seba alebo svoje kauzy prešetrovať. Tejto roboty je naozaj obrovské množstvo.

    Bol by som ale naozaj rád, keby sa vláda k práci NKÚ stavala oveľa inak, než v predchádzajúcom roku, keď pán predseda NKÚ bol doslova šikanovaný. A ja som čakal, či náhodou nebude naňho vydané aj trestné stíhanie v súvislosti so závermi jeho roboty, ktorú vykazoval. Tie kauzy sa objavujú naďalej, veď zoberme si dnes 200-miliónovú kauzu, ktorá súvisí s tunelom Branisko. Ja sa naďalej obávam, že tie prešustrované miliardy už korún, ktoré sú v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií, upadajú postupne do zabudnutia, a preto sa prikláňam k stanovisku pána poslanca, ktorý dával návrhy v závere svojho vystúpenia, aby sme dostali stanoviská vlády, aby jednotlivé kauzy naozaj neboli zametané pod koberec. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán predseda NKÚ Stahl.

  • Ďakujem pekne za pripomienky a vystúpenia, názory, ktoré poslanci uviedli.

    Úvodom by som povedal vo všeobecnosti, že Najvyšší kontrolný úrad sa môže riadiť len zákonom a v prvom rade ústavou. A ústava aj zákon o NKÚ určuje, že Najvyšší kontrolný úrad nie je sankčným orgánom a že má skutočne špecifické postavenie v štáte. Nie je to žiadny výmysel Slovenskej republiky. Je to súčasťou všetkých systémov ekonomík celkove. Ak som spomínal INTOSAI, ide okolo o 150 štátov, kde sú najvyššie kontrolné inštitúcie. Niekde sú rozlíšené pôsobnosti, napr. keď spomeniem, že egyptský úrad má aj svoje súdne orgány podobné španielskym, svoje súdne orgány, kde hneď po zistení nedostatkov sa zároveň aj vyšetruje teda orgánom, ktorý spadá tomuto úradu, a zároveň sa aj odsudzuje, dokonca aj je možné takýchto ľudí zavrieť. Je to veľmi operatívne, ale nezodpovedá to tým pravidlám zákonným a ústavným, ktoré sú u nás.

    Čiže tým, že nie sme sankčným orgánom, nemáme ani neurčujeme osobnú zodpovednosť za nedostatky. Nedostatky môžeme len uvádzať smerom ku subjektom, ktoré kontrolujeme. Tam môžeme žiadať opatrenia. Môže sa javiť navonok, že tie opatrenia bývajú neúčinné alebo že sú len formálne. Nie je to tak, pretože veci treba posudzovať individuálne, prípad od prípadu a podľa jednotlivých subjektov. Nedá sa to zovšeobecniť, lebo aj my keď uvedieme teda v správach, že sú opakované nedostatky, neznamená to, že sú to nedostatky tých istých subjektov, ale v rámci tých istých kapitol, tak ako som aj hovoril, že tam, kde ideme už druhýkrát, tak vlastne už tie nedostatky prakticky neexistujú alebo ak sú, tak sú nejakého iného charakteru. V takom prípade, že sa opakujú nedostatky, tak vtedy už žiadame, aby priamo minister do toho vstúpil. A to vieme zasa dokumentovať práve podľa toho spomínaného § 20. Využívame tieto právomoci a vždy sa dosiahne náprava maximálne, keď už rokujeme o veci s príslušným ministrom.

    Druhá otázka sú tie sankčné veci. Tie sa vzťahujú na ministerstvo financií, o tom som hovoril. To je otázka viazania finančných prostriedkov. Viazanie robí ministerstvo financií podľa zákona o správnom konaní. A zákon mu umožňuje, aby sa tvrdosť zákona zmiernila. Je vecou parlamentu, ak takéto ustanovenie vypustí a že vlastne bude bez pardonu musieť každý subjekt odviesť príslušnú zistenú čiastku bez toho, aby bola tvrdosť zákona braná do úvahy, je to vecou vašou, aby ste také úpravy schválili. To, že v akom postavení je Najvyšší kontrolný úrad, to vyplýva, teda ako som povedal, z ústavy, ale zároveň z medzinárodných štandardov, pri ktorých vyžaduje nielen svetová organizácia, ale aj Európska únia, aby boli dodržané. Čiže my sa musíme aj týchto štandardov držať. To znamená, že pokiaľ ide aj o spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, tá je veľmi operatívna. My už počas kontrol dávame podnety týmto orgánom, aby konali. Druhá vec je, ako konajú. Zase, nemáme právo my ich kontrolovať, či vo veci a v akom rozsahu konali. Čiže je to už potom vecou prokuratúry a policajných orgánov.

    Teraz ku konkrétnym vystúpeniam.

    Pani poslankyňa Antošová spomínala SPP. Prakticky Najvyšší kontrolný úrad od roku 1994 až do roku 2001 nemohol kontrolovať Fond národného majetku ani všetky jeho transakcie a privatizácie. Až novelou ústavy a následne novelou zákona o NKÚ bolo možné, aby sme mohli Fond národného majetku a tieto privatizácie kontrolovať. Je to veľmi krátke obdobie. Prakticky sme mohli začať v roku 2002. SPP bol kontrolovaný vôbec prvý raz, ako NKÚ je. Začal, ešte bol štátny podnik, transformoval sa na akciovú spoločnosť. Pokračovali sme, až kým nedošlo ku privatizácii. Ďalej sme prvý raz mohli v minulom roku vykonávať aj kontrolu zmlúv alebo privatizačných projektov. Tie boli realizované, možno viete z médií, v rôznych tých kľúčových oblastiach, ktoré rezonovali najviac vo verejnosti. Išlo napr. o zdravotnícke zariadenia, ale aj o SAD-ky, ktoré sa privatizovali vo veľkom rozsahu. Výsledky týchto kontrol sú a boli k dispozícii. Pokiaľ ide o postup pri privatizácii SPP, na základe toho, čo som hovoril, sme nemohli privatizáciu kontrolovať, ale budeme ju kontrolovať, máme to v zameraní v II. polroku tohto roku, kde budeme aj, tak ako nám to kapacity umožnia, ďalšie privatizačné zmluvy kontrolovať. Takže toľko k tomu jednému problému.

    Stredisko pre ľudské práva, to je vec, ktorá sa ťahá už viac ako 5 – 6 rokov, ešte od bývalého vedenia NKÚ, pretože východisko bolo jednoznačné, žiadne politické vplyvy. Ale tým, že toto stredisko dostávalo peniaze zo štátneho rozpočtu a podľa ústavy a zákona NKÚ má právo kontrolovať všetky finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, tak bol záujem aj skontrolovať tento subjekt. Tým ale, že nebolo umožnené vstupu kontrolórov do subjektu, tak vlastne žiadnou násilnou formou sa nič nerobilo, ale zostalo to zase na Národnej rade, či prijme také ustanovenie, ktoré umožní vstup do tohto subjektu alebo nie. Čiže nie sú to nejaké mocenské alebo silové snahy do tohto subjektu vniknúť.

    Otázka nebankových subjektov. Tá je úplne mimo nás. My nesmieme ani nemôžeme teda vstupovať do subjektov, ktoré majú charakter privátny, teda sú súkromné, okrem tých, kde účasť má štát. Aj to je zasa len od novely ústavy, teda prakticky od roku 2002. Týka sa to, vravím, len práv akcionárov v tých akciových spoločnostiach, kde podiel má štát vyšší ako 34 %. Čiže nemôžeme vstupovať do iných inštitúcií.

    Pokiaľ ide o to podanie Rómskej iniciatívy, áno, dostali sme ho. Je to riadne zaevidované. Posudzuje sa možnosť, ako túto otázku prekontrolovať v rámci nášho už pripraveného zamerania.

    No takto, aj pán poslanec Muňko vo svojom vystúpení vychádza zo svojich poznatkov a z toho, ako si prečítal tú správu. Názorom, samozrejme, nikto nemôže brániť. Je to každého vec. Ale vzhľadom na to, že považujem tieto názory čisto za osobné, subjektívne, navrhujem, aby sme sa stretli, to je jedno, kde sa dohodneme, a jednotlivé tieto prípady rozobrali, lebo skutočne sú to nepravdy alebo veci, ktoré zavádzajú a nevystihujú skutočnosť, aká je. To znamená, navrhujem vykonzultovanie si týchto otázok.

    Pán poslanec Vážny, my využívame tie kompetencie. Čiže aj spolu môžeme rozobrať, čo môžeme, čo nemôžeme. Potom vlastne si vytvoríte aj obraz, kde môže Národná rada zasiahnuť alebo dosiahnuť zmenu. Je otázka, podľa súčasného znenia ústavy nemôžeme mať takú zodpovednosť alebo také kompetencie, o ktorých hovoríte, že by mali byť aj v návrhu uznesenia, pretože tam by muselo dôjsť k zmene ústavy. Môžeme aj o tom hovoriť, ale je to otázka potom už, že sa to vymyká aj štandardom Európskej únie. Prakticky my sme určitý obraz Európskeho účtovného dvora, ktorý je vlastne finančným kontrolným orgánom Európskej únie. Takže aj toto môžeme prerokovať. Však nedávno ste ma oslovili v podobnej veci, dal som vám podklady na to, je to právom každého poslanca. Nám nezáleží na tom, o akú politickú príslušnosť ide, ale práveže vítame iniciatívy alebo otázky poslancov a nebol to ani jeden, ani traja, ani piati, ktorí mali záujem o niektoré veci. Vysvetlili sa alebo stali sa predmetom našich kontrol. Takisto po novele zákona je možné, že pokiaľ Národná rada uznesením sa uznesie, môže nám uložiť vykonanie kontroly. Čiže aj takéto sú možnosti. Ale skutočne vidím veľký priestor na to, na osobné rokovania počas celého roka, nielen pri predkladaní správy. Správa, to je len súbor, súhrn myšlienok tých spracovateľov. Nemôže vystihovať to, čo si možno predstavuje niekto iný. Nedá sa ani stanoviť osnova. Ale rozhodujúce, si myslím, je to, že ak vás zaujali niektoré state, javia sa vám negatívne alebo aj pozitívne, môžeme o nich hovoriť, si ich vysvetliť a hľadať východiská. Ďakujem.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu o záverečné slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel vystúpiť, veď som spravodajca náhradník za kolegu, ale vychádzajúc z toho, že bol predložený návrh uznesenia Národnej rady, musím pár slov k tomuto uzneseniu povedať. Predovšetkým ide o dve veci. Ten návrh pod písm. a) sa vzťahuje na určitý odpočet práce alebo na určitú činnosť, ktorú má vykonať pán predseda vlády v súvislosti so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu. Ja si myslím, že v tejto súvislosti sme si vypočuli návrh pána poslanca Ďaďa k návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý je veľmi presne sformulovaný a reaguje aj na túto správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Teda možnože trošičku by bolo potrebné aj v tejto súvislosti spresniť tento návrh. Ale na návrh pod písm. b) už reagoval aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že prakticky zmení systém, zabehnutý systém u nás. A takýmto spôsobom predložiť návrh, aby predseda Národnej rady zabezpečil zmenu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v tom slova zmysle, ako ste to naznačili, je to nemožné, lebo zákony prijíma Národná rada, predseda Národnej rady nemôže zabezpečiť zmenu zákona. Teda aj s vaším súhlasom, pán kolega, o tom druhom návrhu neodporúčam ani hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie v tomto bode programu.

    Prosím vás, keby ste zaujali svoje miesto.

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002.

    Správu ste dostali ako tlač 248 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 248a.

    Prosím viceguvernérku Národnej banky Slovenska pani Elenu Kohútikovú, aby správu uviedla. Nech sa páči, pani viceguvernérka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za dôveru, ktorú ste mi dali, že môžem správu predniesť.

    Dovoľte mi, aby som v stručnosti zhrnula hlavné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v minulom roku, ktoré sú obsahom predkladanej správy. Správa je predkladaná v súlade s § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska.

    Základný rámec makroekonomického a menového vývoja v roku 2002 vytvárali znižujúca sa miera inflácie spolu s postupným zrýchľovaním ekonomického rastu, ale aj pretrvávajúci deficit zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie.

    Spotrebiteľské ceny v roku 2002 zaznamenali spomalenie tempa rastu na 3,4 %, čo je najnižšia inflácia v histórii Slovenskej republiky v porovnaní so 6,5 % v roku 2001. A súčasne aj dynamika jadrovej inflácie sa znížila o 1,3 bodu na 1,9 %. Pomalší cenový rast v porovnaní s rokom 2001 bol determinovaný predovšetkým nižším rozsahom úprav regulovaných cien, ale aj znížením tempa rastu v ostatných základných segmentoch spotrebiteľských cien, predovšetkým potravín. Takisto tlmiaci efekt malo mierne zhodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny hlavne voči doláru.

    Hospodársky rast slovenskej ekonomiky bol charakterizovaný zrýchlením jeho medziročnej dynamiky. Podľa predbežných údajov vzrástol hrubý domáci produkt v roku 2002 o 4,4 % v stálych cenách. Na rozdiel od roku 2001 bol ekonomický rast v roku 2002 ovplyvnený aj kladným príspevkom čistého exportu v dôsledku predstihu tempa ratu exportu pred importom. Na raste hrubého domáceho produktu sa však podieľal predovšetkým domáci dopyt s rozhodujúcim príspevkom konečnej spotreby. Pomerne dynamický rast konečnej spotreby domácností bol do značnej miery ovplyvnený predstihom rastu reálnych miezd pred rastom reálnej produktivity práce, čo bolo ovplyvnené predovšetkým mzdovým vývojom vo verejnom sektore. Relatívne dynamický vývoj zaznamenala aj konečná spotreba verejnej správy, o ktorej sa tu už hovorilo, ktorej rast sa však po prijatí úsporných opatrení v druhom polroku spomalil. Podiel fiškálneho deficitu na hrubom domácom produkte sa mierne znížil zo 7,3 % v roku 2001 na 7,2 % v roku 2002. Deficitný vývoj bežného účtu platobnej bilancie pokračoval aj v roku 2002. Jeho podiel na hrubom domácom produkte sa však znížil z 8,5 % na 8,1 %. Zníženie deficitu obchodnej bilancie, ktoré malo pozitívny dopad na vývoj bežného účtu, bolo ovplyvnené nižším prírastkom dovozu v porovnaní s minulým rokom a miernym zvýšením exportnej výkonnosti.

    Čo je pozitívne, že vo vývoze došlo k čiastočnému zlepšeniu komoditnej štruktúry, keď najvyššiu dynamiku rastu dosiahol vývoz hotových výrobkov. Menová politika bola aj v uplynulom roku realizovaná v prostredí rastúceho prebytku voľnej likvidity obchodných bánk, ktorá bola sterilizovaná štandardnou formou. Významným prolikvidne pôsobiacim faktorom bol v roku 2002 predovšetkým vysoký objem privatizačných príjmov. Potreba sterilizácie prebytočných zdrojov výrazne vzrástla predovšetkým v dôsledku použitia ich častí na skládku domáceho štátneho dlhu.

    V prvej polovici roku 2002 bola menová politika prísnejšia. Dôvodom sprísnenia menovej politiky bolo napriek znižujúcej sa miere inflácie predovšetkým prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy ovplyvnené rastúcim deficitom zahraničného obchodu, ako aj neprijatie dostatočných opatrení na elimináciu rizík v oblasti verejného sektora spolu s potenciálnymi dopytovými stimulmi vyplývajúcimi z použitia privatizačných príjmov. Koncom apríla preto Banková rada Národnej banky rozhodla o zvýšení kľúčových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Rast miery neistoty v očakávaniach ekonomických subjektov sa prejavil znehodnotením kurzu slovenskej koruny voči euru. Nakoľko podľa Národnej banky Slovenska bola bezprostredná miera tohto znehodnotenia neprimeraná, vstúpila Národná banka Slovenska v priebehu júna na devízový trh a realizovala priame intervencie za účelom stabilizácie situácie.

    V II. polroku sa situácia zmenila. Očakávania ekonomických subjektov pozitívne motivované výsledkami parlamentných volieb, progresom v prístupových rokovaniach Slovenska s Európskou úniou, zlepšením ratingu Slovenska medzinárodnými agentúrami a pozvaním Slovenska na prístupové rokovania o vstupe do NATO viedli k výraznému prílevu krátkodobého kapitálu zo zahraničia s následným tlakom na výmenný kurz. Zhodnocovanie slovenskej koruny však nebolo podložené primeraným zlepšením ekonomických fundamentov a jeho pokračovanie by mohlo negatívne ovplyvniť exportnú výkonnosť ekonomiky. Národná banka Slovenska preto realizovala intervencie na devízovom trhu, pričom tieto operácie boli podporené znížením kľúčových úrokových sadzieb o 1,5 percentuálneho bodu v novembri roku 2002.

    Proces harmonizácie nástrojov menovej politiky s inštrumentáriom ECB pokračoval aj v roku 2002. V splatnosti od 1. januára bola znížená sadzba povinných minimálnych rezerv z 5 % na 4 %, v tomto roku na 3 % a súčasne boli zrušené zmenkové obchody a lombardný úver.

    Národná banka je presvedčená, že Slovensko by sa malo usilovať o plné naplnenie integračných efektov v Európskej únii čo najskorším splnením podmienok na prijatie eura. Problematikou vstupu do Európskej menovej únie sa zaoberá spoločný strategický materiál Národnej banky Slovenska a ministerstva financií, ktorý bol predložený pred niekoľkými týždňami na verejnú diskusiu. Je prístupný prostredníctvom internetu. Formulácia spoločnej stratégie by mala tvoriť významný komunikačný nástroj Národnej banky Slovenska a vlády Slovenskej republiky pri prezentácii zámerov Slovenska tak voči verejnosti a domácim subjektom, ako aj voči zahraničným inštitúciám. Realizácia menovej politiky bude teda v strednodobom horizonte prebiehať v podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v zmysle napĺňania Maastrichtských kritérií, resp. vytvárania prostredia na ich plnenie, pričom bude naďalej zameraná na plnenie hlavného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani viceguvernérka.

    Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, vážená viceguvernérka Národnej banky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 z 30. mája 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 17. júna 2003. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. mája správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 prerokoval Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 101 zo dňa 11. júna 2003, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 124 zo dňa 12. júna 2003 a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo uznesením č. 56 zo dňa 10. júna 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 vziať na vedomie. Zo strany výborov NR SR ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením č. 132 zo dňa 16. júna 2003 a prijal patričné uznesenia k prerokovaniu tohto bodu na dnešnom rokovaní pléna Národnej rady.

    Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Prosím pánov poslancov, aby využili možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil 1 poslanec, pán poslanec Šulaj. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Šulajovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani viceguvernérka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. Veľmi pozorne som si vypočul správu o činnosti Národnej banky Slovenska. Pýtam sa a mám len jednu otázku, aké vlastné imanie vykazuje Národná banka k 31. 3., ak je takýto údaj, a aké sú možnosti riešenia tohto vlastného imania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pani viceguvernérka? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za otázku. Táto otázka nie je predmetom správy o menovom vývoji, bola predmetom správy o hospodárení. Ak sa nemýlim, vlastné imanie nebolo k 31. 3. záporné.

    A, samozrejme, vaša otázka, pán poslanec, asi naráža na stratu Národnej banky, ktorú má, ktorú vykazuje a ktorá aj v súčasnosti je pomerne vysoká. Ale nie je to len problém Národnej banky Slovenska. Podobnú situáciu majú národné banky všetky transformujúcich sa krajín vzhľadom na to, že privatizácia ekonomiky prináša veľký príliv devíz do ekonomiky. A národné banky majú tým pádom otvorenú devízovú pozíciu.

    A strata centrálnych bánk sa delí na 2 časti. Jedna časť je tzv. nerealizovaná, ktorá vyplýva práve z tejto otvorenej devízovej pozície. To znamená, ak prerátame devízové rezervy Slovenskej republiky k 1. januáru v určitom kurze a ten kurz posilní, k 31. decembru sa vykáže nerealizovaná strata. Druhá časť je realizovaná strata. Tá vyplýva z toho, že Národná banka v súčasnosti na dennej báze sterilizuje okolo 230 mld. korún z trhu a za tieto peniaze platí obchodným bankám úrok. Táto sterilizácia je nevyhnutná kvôli tomu, aby sa nenarušil zdravý menový vývoj. A vyplýva tiež z toho, že do ekonomiky prišlo veľa devízových prostriedkov. Štát časť z nich použil na splatenie dlhov, tým pádom sa neotočili korunové bondy. A táto strata je cenou za to, že ten vývoj menový v slovenskej ekonomike, ako sme hovorili, je stabilný, kurz je stabilný. A svojím spôsobom centrálna banka to berie na seba tak, aby to nenarušilo ekonomické väzby.

    Riešenie tejto otázky sme prerokovali viackrát v Bankovej rade. Rokuje sa aj s inými centrálnymi bankami. Riešením, nakoľko u nás neexistuje nejaká iná cesta, je uhrádzať, postupne umorovať túto stratu z budúcich ziskov, ktoré budú. To znamená, pokiaľ, poviem teraz príklad, americký dolár posilní, tak ten výsledok bude iný. Čiže ak bude vytvárať Národná banka zisky, tieto zisky sa budú používať na umorovanie tejto straty. Môže to, samozrejme, trvať dlhšie obdobie, ale menový vývoj to nenarušuje. A je to, naopak, ja hovorím, cena za to, že ten vývoj v slovenskej ekonomike je stabilný a že nemáme tu také turbulencie alebo inflačné špirály, ktoré by nám tu ekonomiku rozbili. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem pekne obom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002.

    Správu máte ako tlač 275 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 275a.

    Prosím guvernéra Exportno-importnej banky pána Ladislava Vaškoviča, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, bol som požiadaný, aby som bol stručný, pokúsim sa v krátkom vystúpení hovoriť o výsledkoch Eximbanky za minulý rok.

    Rok 2002 znamenal v rozhodujúcom ukazovateli, t. j. percente podpory zahraničného obchodu výsledok, ktorý bol zatiaľ najlepší v histórii Eximbanky. Bolo podporených 8,3 % z exportu, ktorý dosiahol na Slovensku hodnotu vyše 600 mld. korún. Z toho sa podieľali bankové činnosti vykonávané Eximbankou rádovo dvoma tretinami, poisťovacie činnosti rádovo jednou tretinou. V bankových činnostiach to boli predovšetkým refinančné úvery, ktoré boli poskytnuté v objeme približne 3,6 mld. korún, eskontné úvery približne v objeme 90 mil. korún a priame úvery približne v objeme 650 mil. korún. V poisťovacích činnostiach to boli krátkodobé poistenia v objeme približne 11 mld. korún, potom strednodobé a dlhodobé poistenia v objeme približne 6,7 mld. korún.

    Aktíva Eximbanky za minulý rok dosiahli objem 7,92 mld. Sk, čo je prekročenie voči rozpočtu rádovo o 1,51 mld. korún. Výnosy boli predovšetkým dosiahnuté pomocou bankových a poisťovacích činností, na ktorých sa podieľali bankové činnosti v objeme 230 mil. korún, z toho refinančné úvery v objeme 167 mil. korún, z poisťovacej činnosti v objeme 184 mil. korún, a hospodársky výsledok činil 138 mil. korún, čo je lepšie, ako pôvodne plánovaný rozpočet, o 12 mil. korún.

    Chcel by som tiež upozorniť, že z vlastných zdrojov nerozdeleného zisku z minulých rokov bolo zvýšené základné imanie Eximbanky minulý rok o rádovo vyše 300 mil. korún na 3 mld. korún.

    To je všetko, čo by som v stručnosti považoval za potrebné uviesť k tejto správe. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Zsolta Komlósyho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 vo výbore.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 124 zo 16. júna 2003 súhlasil s ročnou správou o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky ju schváliť. Uznesenie Národnej rady dostal každý písomne s touto správou.

    Inak pod č. 275a v tejto správe sa konštatuje, že v ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 je zahrnutá aj čiastka, ktorú vykazuje banka ako výnosy vo výške 659,455 mil. Sk, náklady vo výške 521,278 mil. korún a bilančný rozdiel vo výške 138,177 mil. Sk.

    Ďakujem pekne, môžete, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto sa do rozpravy ústne neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň končím rozpravu.

    Zrejme ani jeden z pánov nemá dôvod zaujať svoje stanovisko, keďže rozprava nebola.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem obidvom, aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovná uzávierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.

    Návrh ste dostali ako tlač 249 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 249a – nové znenie.

    Návrh uvedie predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Svätopluk Hlavačka. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú uzávierku za rok 2002, tak ako ju schválila Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom rokovaní 17. 4. 2003.

    Výsledkom hospodárenia k 31. 12. 2002 bol dosiahnutý deficit vo výške 4,7 mld. Sk. Uvedená výška predstavuje síce pokles deficitu oproti roku 2001 o 796 mil. korún, znamená to však súčasne, že tento deficit bol dosiahnutý iba vďaka tomu, že boli poskytnuté mimorozpočtové zdroje vo výške 1,5 mld. Sk. Ak by Všeobecná zdravotná poisťovňa nebola obdržala tieto zdroje, bola by prehĺbila svoj deficit o 757 mil. korún.

    Predkladaný materiál podrobne popisuje hospodárenie s jednotlivými fondmi poisťovne. A tu mi teda dovoľte uviesť iba niekoľko najvýznamnejších skutočností.

    Celkové zdroje financovania dosiahli v minulom roku výšku 40 mld. Sk. Z nich výber poistného dosiahol 20 mld. korún a znamenalo to naplnenie rozpočtu na 105 % u ekonomicky aktívnych poistencov.

    Ďalšie zdroje prichádzali ako príjmy z prerozdeľovania, kde mi dovoľte poznamenať, že situácia bola značne komplikovaná tým, že Spoločná zdravotná poisťovňa neodvádzaním finančných prostriedkov na osobitný účet prerozdeľovania pripravila Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v roku 2002 o zdroje vo výške 760 mil. korún. Celkovo Spoločná zdravotná poisťovňa dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni objem vo výške 2,3 mld. Sk.

    Významnú položku v zdrojoch tvorili aj mimorozpočtové zdroje. Ako som už spomenul, 1,5 mld. bolo poskytnutých a bolo účelovo určených najmä na úhradu záväzkov po lehote splatnosti najmä lekárňam vo výške 1,3 mld. a vo výške 200 mil. na úhradu záväzkov po lehote splatnosti voči štátnym zdravotníckym zariadeniam.

    Použitie fondov ovplyvnili neustále narastajúce náklady na lieky. Náklady na lieky na 1 poistenca sa minulý rok zvýšili o 16,28 %, a to i napriek skutočnosti, že lieky, teda doplatky na tieto lieky zo strany pacientov vzrástli až o 20 %.

    Čo sa týka výkonov, poisťovňa uhradila výkony poskytovateľom zdravotnej starostlivosti približne v rovnakom objeme ako v minulom roku.

    Počas roka 2002 takisto výrazne narástol počet a výška blokovaných finančných prostriedkov na účtoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne exekučnými príkazmi najmä zo strany lekární a došlo k snahe veriteľov vymôcť tieto finančné prostriedky.

    Za rok 2002 boli uhradené penalizačné faktúry v celkovom objeme 395 mil. Sk. Výška záväzkov za penalizačné faktúry k 31. 12. v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 277 mil. Sk. Čiže chcel by som upozorniť, že toto je veľmi vážny problém a v súčasnosti je teda čiastka 797 mil. Sk, ktoré bude treba uhradiť ako penalizačné faktúry.

    V decembri 2002 Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila splátku návratnej finančnej výpomoci vo výške 300 mil. Sk, ktorú nemala pre nedostatok finančných zdrojov v plnom objeme krytú rozpočtom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1805 zo dňa 18. decembra 2001, bolo neprehlbovať ďalej schodok v hospodárení a udržať ho na úrovni predchádzajúceho roku. Už pri predkladaní sme poukazovali na to, že nie je v silách poisťovne vlastnými zdrojmi realizovať takto vyrovnaný rozpočet. Podarilo sa ho realizovať iba vďaka tomu, že sme obdržali mimorozpočtové zdroje vo výške 1,5 mld.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh účtovnej uzávierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda správnej rady, milé kolegyne, kolegovia, pred sebou máte návrh na nové znenie spoločnej správy (tlač 249a). To nové zdôvodním tým, že v pôvodnom znení spoločnej správy došlo k technickej chybe, preto vám bola doručená na stôl nová spoločná správa. Spoločná správa pochádza z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    A obidva tieto výbory na svojom rokovaní, výbor pre financie, rozpočet a menu dňa 11. júna 2003 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo 12. júna 2003, odporučili túto správu schváliť.

    To isté odporučil aj gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo.

    Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej uzávierke Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci pán Džupa a pán Paška. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hospodárenie s fondmi a účtovná uzávierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne má špecifické kritériá a aj takto bola posudzovaná. Je posudzovaná rovnako aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Napriek tomu umožňuje retrospektívny pohľad na prácu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vývojové trendy, čo má obzvlášť veľký význam práve pre vývojové trendy s výhľadom na tento prebiehajúci rok 2003.

    Pripomeniem aspoň, z čoho tento význam vyplýva. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je etablovaných 66 % poistencov Slovenskej republiky a zo všetkých poistencov tejto poisťovne 60 % je poistencov štátu. Ak to preložíme alebo dáme do súvislosti so štruktúrami jednotlivých fondov, najmä základného fondu, analýza pohybov v tomto fonde vlastne dáva jasný obraz o tom, akým spôsobom sa vyvíjali platby a tým pádom objednávky zdravotnej starostlivosti pre jednotlivé typy zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky. Pripomeniem, že išlo zhruba o 40 mld. korún a z toho 20,5 mld. išlo na výkony, čo predstavuje nárast o 3 %, nie je to signifikantný nárast oproti roku 2001, ale, tak ako tu aj predkladateľ uviedol vo svojej správe, 15 mld. išlo na lieky, čo je nárast o 7 % oproti predchádzajúcemu obdobiu, a to je už signifikantné číslo. Ak k tomu prirátame údaje, že na lôžkovú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým akútnu zdravotnú starostlivosť bolo použitých 98 % rozpočtu roku 2001, a to pri výrazne zmenených a navŕšených vstupoch zdravotníckych zariadení, hlavne na zvýšení prevádzkových nákladov týchto zdravotníckych zariadení a zvlášť lôžkového typu, o ktorých je tu vlastne reč, skutočne to znamená, že poisťovňa bola nútená limitmi obmedzovať objednávanie zdravotnej starostlivosti lôžkovej a najmä následnej starostlivosti, čo ako vývojový trend je varujúce konštatovanie.

    Ďalej, nie je možné si nevšimnúť, že na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a špeciálnu ambulantnú starostlivosť odbornú je index nárastu 2, resp. 8 %, čo, povedzme, by bolo v trende, ktorý je potrebný v rámci transformácie slovenského zdravotníctva realizovať. A je tu potrebné teda presunúť činnosti do tohto úseku práce. Napriek tomu sa mi zdá a som toho presvedčenia, že až takýto výrazný nárast v porovnaní s kapacitami a obmedzeniami lôžkovej zdravotnej starostlivosti hlavne v kapitole spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je potrebné stabilizovať a ďalej ho nepúšťať týmto spôsobom, pretože z odborného hľadiska a hlavne z toho ekonomického je to trend, ktorý bude znamenať únik finančných prostriedkov. No a, skutočne nemôžem sa venovať celej šírke problematiky, keď tieto základné kritériá alebo ukazovatele vývoja v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne dáme do súvahy s deficitom 5,5 mld. korún, čo je zhruba 14 % ročného objemu, s ktorým poisťovňa pracovala, a keď berieme do úvahy, že poisťovňa má 12,5 mld. záväzkov, ako tu už bolo povedané, skoro 0,8 mld. len na penalizačných faktúrach, a opäť keď dáme do súvislosti trend, akým sa to vyvíjalo od roku 1999 do roku 2002, lezie to adekvátne s číslom, aké tu už prezentoval predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s číslom narastania nákladov na lieky a zdravotnícke pomôcky, a teda 0,8 mld. len na vyplatenie penále. A táto suma 12,5 mld. resp. 5,5 mld. korún, už predstavuje hranicu 45 % ročného objemu, s ktorým pracuje Všeobecná zdravotná poisťovňa. Z praxe vieme, že toto číslo je už varujúce.

    Vôbec by sa nedalo argumentovať v tejto chvíli skutočnosťou, že Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky vo výške vyše 20 mld. korún, pretože opäť keď podrobíme určitej analýze štruktúru týchto pohľadávok, je jasné, že drvivá väčšina z nich je v pásme ťažko vymáhateľných až nevymožiteľných. To, že sa podarilo zabezpečiť vyrovnanosť, tak ako to bolo uložené v rámci súvahy štátneho rozpočtu a vôbec súvahy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zdôvodnil opäť predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne nenávratnou pôžičkou. Z toho teda jasne vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pracuje s deficitom hospodárenia.

    Tento negatívny vývoj musíme dnes analyzovať aj z hľadiska skutočnosti roku 2003. Totiž keď v roku 2002 to prinieslo sprísnenie limitov, veľmi často a na úkor hlavne lôžkových zariadení a nielen následnej, ale už aj akútnej starostlivosti to jasne prinieslo obmedzenie činnosti hlavne v tejto škále poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda vznikla napätosť poskytovania odbornej ambulantnej, ale hlavne lôžkovej starostlivosti, viac následnej, ale týkalo sa to aj akútnej lôžkovej starostlivosti. Totiž rok 2003, a to je to najdôležitejšie, z ktorého si musíme urobiť poučenie, priniesol nové špecifiká. Pri nezvýšenom alebo takom istom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa opäť výrazným spôsobom zvýšili prevádzkové náklady v zdravotníckych zariadeniach hlavne lôžkového typu. Ale súbežne s tým prebehla a prebieha zmena zriaďovateľov lôžkových zdravotníckych zariadení, keď do hry nám vstupuje podľa doterajšieho vertikálneho rozloženia poskytovateľov aj horizontálne členenie. A vlastne viete všetci veľmi dobre, že máme nemocnice od obecných nemocníc, nemocníc vyššieho územného celku až po verejnoprávne nemocnice, nemocnice rôznych typov lôžkovej starostlivosti, ktoré sú priamo pod riadením ministerstva zdravotníctva a podobne. A keď k tomu prirátam ďalšie ekonomické zmeny, ktoré sa, samozrejme, nutným spôsobom sekundárne dotýkajú aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä lôžkovej starostlivosti, popri napätosti vzťahov v následnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti je dnes jasné, a treba to očakávať hlavne v III. a IV. kvartáli tohto roku, že vznikne napätie aj na úrovni poskytovateľov akútnej zdravotnej starostlivosti lôžkového typu.

    Keď sme to analyzovali aj vo výbore pre zdravotníctvo, vyslovili sme veľkú obavu zo schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne hradiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ale aj odbornú lôžkovú, akútnu a doliečovaciu lôžkovú starostlivosť s výhľadom na tento rok. Z týchto dôvodov, pretože si uvedomujeme význam Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako strategického partnera pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s majoritným zastúpením starostlivosti o populáciu Slovenskej republiky, je príliš dlhý čas čakať na účtovnú uzávierku, je príliš dlhý čas si počkať na koncoročné výsledky, pretože skutočne sme v júni, preberáme rok 2002 a máme rozbehnutý už temer končiaci sa I. polrok 2003. Výbor pre zdravotníctvo prijal uznesenie, podľa ktorého sa budeme zaoberať problematikou vývoja fondov a hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne v polročných intervaloch nie preto, aby sme nahrádzali Správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ani jej profesionálne zložky a orgány, ale jednoducho preto, aby sme hlavne napomáhali reorganizovať štrukturálne kroky k tomu, aby skutočne nebola ohrozená platba za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto sa je nutné dívať aj na stroho formulovanú tézu tejto správy v širších súvislostiach. Je našou povinnosťou, a tak sme sa k tomu aj postavili, prispieť, aby všetky obavy, riziká a doteraz ešte celkom číselne nepoznané dopady všetkých štrukturálnych krokov, ktoré sa udiali v slovenskom zdravotníctve za tento kalendárny rok, sme vedeli odhaliť a aby sme potom vedeli napomôcť stabilizovať situáciu v zdravotníctve. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tri poznámky k problémom, ktoré sa pomaly stávajú axiómami slovenského zdravotníctva.

    Som prvý rok v parlamente, ale už po niekoľký rok počúvam ako občan v správe Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v koľkých miliardách sa pohybuje deficit. Moja otázka nielen ako poslanca, ale aj ako občana znie, kto a kedy a z čoho tento deficit zaplatí, pretože sú to reálne peniaze, ktoré reálne patria niekomu, reálnym vlastníkom.

    Druhá axióma, ktorá sa používa ako neuveriteľne silný argument dôvodu kolapsu financovania zdravotníctva, rastúce náklady na lieky. Áno, existuje indukovaná preskripcia, ale štát, minimálne rezort zdravotníctva má už niekoľko rokov v rukách všetky nástroje, ktorými môže túto tzv. indukovanú preskripciu obmedziť. Dovolím si ctenú snemovňu upozorniť na jediný fakt, že liek je dneska v systéme slovenského zdravotníctva jediný reálny hodnotový ekvivalent. Je to aj preto, že ho 80 % dovážame a jednoducho jeho hodnota je vyjadrená silou slovenskej koruny v parite kurzu, ktorým sa prepočítava.

    Tretia axióma, a tá je tiež pomerne iritujúca, penále. Ak existuje rovnosť prístupu k trhu, ak existujú šance a parita na trhu a ak dnes je prevažná časť sektora v privátnych rukách a príslušenstvo pohľadávok tvorí všade na svete štandardný spôsob alebo je štandardným ekonomickým nástrojom v rovnosti prístupu na trhu, nerozumiem, prečo sme hlavne v poslednom období svedkami interpretácie obrovskej nemorálnosti používania príslušenstva, ako keby všetci tí, ktorí prišli na trh, v podmienkach stanovených zákonom, v podmienkach stanovených trhom uplatnia štandardný ekonomický nástroj, boli tí najväčší triedni nepriatelia, ktorí dnes v tom systéme sú. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady pán Hlavačka? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátko. Chcel by som sa vyjadriť k tým penále. Všeobecná zdravotná poisťovňa nenapáda to, že si majú ľudia uplatňovať svoje nároky. Poisťovňa tvrdí aj ja ako predseda jej správnej rady tvrdím, že keď nám Spoločná poisťovňa neodvedie 2,3 mld. z prerozdelenia a potom to penále má dopadať na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá z tohto dôvodu nemá finančné prostriedky, aby uhradila svoje záväzky, my to považujeme za problém.

    Čo sa týka rastu cien nákladov na lieky. Liek skutočne je ekvivalent jediný. Faktom ale zostáva, že hodnotiaca misia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá tu bola v týchto dňoch a napr. hodnotila aj segment psychiatrie, kde sú celkom jednoznačne najvyššie nárasty na lieky, povedala, že čo sa týka liekov, skutočne liečime príliš liekmi a málo psychosociálnym vplývaním na pacienta. Takže toho roku sa prijali určité opatrenia, ktoré nám dávajú určité svetlo v tuneli. Tak Všeobecná zdravotná poisťovňa rozpracovala tento sektor a dokonca roka by sme mali v tomto smere, čo sa týka nákladov na lieky, mať nejaké kroky, ktoré by mohli byť uspokojivejšie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Nie.

    Ďakujem pekne obom pánom.

    Prerušujem rokovanie v tomto bode programu.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k

    návrhu účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.

    Návrh ste dostali ako tlač 230 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 230a.

    Návrh uvedie predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Rudolf Martančík. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi krátko uviesť pred vaším rokovaním účtovnú uzávierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.

    Výsledky hospodárenia poisťovne aj v uplynulom roku odrážali dlhoročný konflikt medzi zdrojmi zdravotného poistenia a požiadavkami zdravotníkov na úhrady výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Pokračujúci deficit verejných financií v tomto sektore sa aj napriek prijatým legislatívnym a iným opatreniam nepodarilo v uplynulom období znížiť. Oproti predchádzajúcemu roku však bol dosiahnutý stabilnejší stav v rozhodujúcich oblastiach výdavkov teda v ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo výdavkoch na lieky.

    Aj napriek vynikajúcim výsledkom poisťovne v oblasti výberu poistného v hodnotenom období nedošlo paradoxne k zníženiu jej celkových záväzkov, skôr opak je pravdou. Príčina tohto nelogického stavu je v pretrvávajúcom zle nastavenom systéme solidarity a prerozdelenia v rámci zdravotných poisťovní.

    Samosprávne orgány poisťovne sa intenzívne a pravidelne zaoberajú priebežnými výsledkami hospodárenia poisťovne. Prijaté opatrenia pre výkonné orgány smerujú k zabezpečeniu primeranej zdravotnej starostlivosti pre poistencov poisťovne. V tomto smere orgány poisťovne chápu aj princíp prioritného uplatňovania solidarity v zdravotnom poistení.

    Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala a odsúhlasila návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 a navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky tento materiál schváliť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 13. júna 2003. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že výbor predloží na rokovanie Národnej rady spoločnú správu o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu spolu s návrhom uznesenia pre Národnú radu Slovenskej republiky.

    Obidva Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 v stanovenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 11. júna 2003. Výbor svojím uznesením č. 95 vyjadril súhlas s predloženým návrhom s tým, že celková tvorba fondov dosiahla výšku 7,794 795 mld. Sk, použitie fondov bolo také, že výdavky dosiahli výšku 7,405 244 mld. Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia použil prostriedky vo výške 6,849 915 mld. Sk, v spoločnej správe tam vznikol maličký preklep, resp. tam chýba slovíčko tisíc za číslom pred menou, ďalej rezervný fond použil prostriedky vo výške 11,001 mil. Sk, účelový fond použil prostriedky 209,641 mil. Sk a správny fond použil prostriedky vo výške 334,687 mil. Sk, schodok hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 dosiahol výšku 2,005 711 mld. Sk. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 dňa 12. júna 2003. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom rokovania vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 schváliť a prijať návrh uznesenia uvedený v prílohe tejto správy. Výbor ďalej odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, aby návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Martančík. Výbor schválil spoločnú správu výborov uznesením č. 41 z 12. júna 2003.

    Gestorský výbor poveril poslanca Viliama Novotného ako spravodajcu gestorského výboru predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, zaujmite miesto.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že ústne sa nikto neprihlásil, a tak vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi predsedovi aj pánovi spravodajcovi.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002.

    Návrh ste dostali ako tlač 200 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 200a.

    Návrh uvedie predseda Správnej rady Sociálnej poisťovne minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážená Národná rada, z poverenia Správnej rady Sociálnej poisťovne predkladám návrh účtovnej uzávierky tejto inštitúcie za rok 2002 v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

    Predkladaný materiál bol spracovaný v zmysle zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a príslušného opatrenia ministerstva financií, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania. Správna rada Sociálnej poisťovne ho prerokovala na svojej schôdzi konanej dňa 31. marca 2003.

    Návrh účtovnej uzávierky pozostáva z dvoch častí, z účtovného výkazu, Súvahy a výkazu ziskov a strát a doplňujúcich údajov k tomuto výkazu a z prehľadu o tvorbe a použití jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne v roku 2002, kde v textovej časti doplnenej tabuľkovými prehľadmi a grafmi je hodnotenie vývoja príjmov, tvorba fondov, základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového zabezpečenia, základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu, správneho fondu a rezervného fondu a ich použitie.

    V súlade so zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, začala Sociálna poisťovňa od 1. 4. 2002 vykonávať poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktoré prevzala zo Slovenskej poisťovne.

    Výsledky, ktoré dosiahla Sociálna poisťovňa v roku 2002, je potrebné hodnotiť pozitívne.

    Hospodárenie v bežnom roku skončilo s prebytkom v sume 566,472 mil. Celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne vrátane prevodov z minulého roku sa skončilo v sume 5,501 855 mld. V pozitívnom smere boli zdroje ovplyvnené vyšším ako v rozpočte predpokladaným vymeriavacím základom, z ktorého odvádzali poistné zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, a vyššou úspešnosťou výberu poistného. Na oblasť výdavkov malo vplyv oproti rozpočtu nižšie čerpanie prostriedkov na dávky nemocenského poistenia, čo bolo spôsobené nižším percentom pracovnej neschopnosti. Na tomto výsledku hospodárenia sa podieľa aj prebytkové hospodárenie v základnom fonde poistenia zodpovednosti za škodu a úspora v správnom fonde.

    Hoci výsledky hospodárenia sú pozitívne, nebolo možné zvrátiť nepriaznivý vývoj medzi zdrojmi a výdavkami v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, z ktorého sa vyplácajú dôchodky. Z dôvodu nesolventnosti tohto základného fondu, ktorá je trvale evidovaná od roku 1999, musela Sociálna poisťovňa v priebehu roku 2002 riešiť problém spojený so zabezpečením zdrojov na krytie výdavkov na dávky dôchodkového zabezpečenia. Pri riešení deficitu postupovala Sociálna poisťovňa v súlade s ustanovením § 37a zákona č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého Správna rada Sociálnej poisťovne rozhodla o poskytnutí finančnej výpomoci zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu dôchodkového zabezpečenia, a s ustanovením § 39 citovaného zákona umožňujúceho o. i. použiť rezervný fond na krytie dávok dôchodkového zabezpečenia, na úhradu ktorých nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia.

    Na vykrytie deficitu základného fondu dôchodkového zabezpečenia použila Sociálna poisťovňa zostatok finančných prostriedkov z minulých rokov v tomto fonde vo výške 829,383 mil., ďalej, finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia vo výške 4,000 036 mld. a rezervného fondu vo výške 900 000. Teda spolu vykryla deficit v sume 6,089 383 mld. korún.

    Ako ste mohli zistiť, v návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne je priložená kópia správy nezávislého audítora o audite tejto účtovnej uzávierky. Hoci z právnych predpisov nevyplýva povinnosť auditu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne, audit bol zabezpečený a vykonaný. Nezávislá audítorská spoločnosť konštatovala, že riadna účtovná uzávierka zostavená k 31. 12. vyjadruje verne a vo všetkých významných súvislostiach jej majetkovú a finančnú situáciu, vlastné zdroje krytia stálych a obežných aktív, ako aj výsledok hospodárenia v súlade so zákonom o účtovníctve.

    Vzhľadom na stanovisko samosprávnych orgánov Sociálnej poisťovne k návrhu účtovnej uzávierky tejto inštitúcie, ako aj na výsledky auditu dovoľujem si vás požiadať o prijatie uznesenia odporúčajúceho predložený návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002.

    Návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 bol predložený podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorý pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie do 13. júna 2003. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý predložil spoločnú správu o prerokúvaní návrhu vo výboroch i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky do 16. júna 2003.

    Obidva výbory prerokovali predložený návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 v stanovených termínoch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 11. júna 2003 a prijal uznesenie č. 96. Výbor konštatoval, že návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v stanovenom termíne. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 s tým, že nasledovne celková tvorba fondov bola 96,856 819 mld. korún, výdavky boli 91,354 964 mld. korún, bilančný rozdiel dosiahol výšku 5,501 855 mld. korún. Výbor súčasne odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 dňa 12. júna 2003 a prijal k návrhu uznesenie č. 98. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne za rok 2002 s tým, že celková tvorba fondov a výdavkov bola taká, ako už bolo uvedené pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor súčasne požiadal predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne o zabezpečenie vykonania auditu informačného systému Sociálnej poisťovne a po jeho prerokovaní v Správnej rade Sociálnej poisťovne informovať výbor o jeho výsledku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie sa ako gestorský výbor oboznámil s výsledkami prerokovania predmetného návrhu, prerokoval spoločnú správu výborov na svojom rokovaní dňa 12. júna 2003, prijal uznesenie č. 106 a navrhol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, jeho návrh je prílohou tejto správy.

    Gestorský výbor ma poveril, aby som informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2002 vo výboroch.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, diskusiu a hlásim sa do diskusie.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Prihlásila sa len pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a dávam slovo pani poslankyni. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, neuplynulo veľa času, keď sme tuná prerokúvali návrh zákona o úprave dôchodkov. Bola tuhá plamenná diskusia o tom, či 6 % je málo alebo veľa, a odznelo tu veľa slov o tom, ako dobre je na tom Sociálna poisťovňa. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na prílohu č. 1 účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne, ktorá prehľadne uvádza plnenie rozpočtov, príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne a tvorbu fondov k 31. 12. 2002. Z tejto prehľadnej tabuľky je úplne zrejmé, aké sú deficity v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia. Ak uvážime, že budúci rok nás čaká realizácia dôchodkovej reformy, teda celého systému sociálneho poistenia, kde tento systém presunu už bude možný len v obmedzenej miere, resp. nebude žiadny, a ak uvážime, že ročne pribúda asi o 1,7 % dôchodcov viac ako v predchádzajúcich rokoch, a ak k tomu pridáme fakt, že zo základného fondu nemocenského poistenia sa budú platiť príspevky na dôchodkové zabezpečenie invalidov, je úplne zrejmé, že návrhy na zvýšenie dôchodkov vo výške 10 % boli nereálne. Preto, ešte raz, pokladám za potrebné upozorniť na tento fakt a zdôrazniť, že naše rozhodnutie o 6-percentnom zvýšení dôchodkov bolo politicky rozumné, ale hlavne bolo racionálne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán predseda správnej rady? Nie. Ďakujem pekne.

    Chce sa k sebe vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa. Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Ďalším bodom programu je

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002.

    Materiál ste dostali ako tlač 236 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 236a.

    Materiál uvedie predseda Predstavenstva Národného úradu práce minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslanci, výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 je predkladaná na schválenie Národnej rade v súlade s ustanovením § 9 písm. f) zákona Národnej rady č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Predkladaná výročná správa charakterizuje činnosť a hospodárenie Národného úradu práce.

    V zmysle uvedeného možno činnosť a hospodárenie Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 charakterizovať ako služby orientované na cieľové riadenie služieb zamestnanosti, pričom boli dosiahnuté nasledovné parametre.

    Bolo 465 000 vyradených z evidencie a 337 000 umiestnených na trhu práce, čo je o 6,7 % viac ako v predchádzajúcom roku. V rámci existujúcich nástrojov a programov aktívnej politiky trhu práce bolo celkovo zaktivizovaných 158 304 evidovaných nezamestnaných a súčasne bolo vytvorených 72 280 pracovných miest a 48 143 evidovaných nezamestnaných sa zúčastnilo rekvalifikačných programov s úspešnosťou umiestnenia 49,6 %. Počet poberateľov podpory v nezamestnanosti za rok 2002 mierne poklesol o 5,4 % a priemerná dĺžka podpory v porovnaní s rokom 2001 taktiež mierne poklesla a predstavovala dobu 5,13 mesiaca. Náklady na jedného aktivizovaného nezamestnaného v rámci prostriedkov na aktívne opatrenia politiky trhu práce dosiahli v priemere 22 000 korún, pričom rozhodujúcu časť týchto výdavkov tvorila podpora vytvárania pracovných miest s priemernou nákladovosťou 45 814 korún. Priemerné náklady na jedného rekvalifikovaného predstavujú čiastku 8 973 Sk.

    Druhým, momentom hodným zreteľa, charakterizujúcim služby v zamestnanosti v roku 2002 je priaznivý vývoj vo finančných tokoch Národného úradu práce. Na celkovej plusovej bilancii rozpočtu Národného úradu práce v objeme 8,719 mld. korún sa v rozhodujúcej miere podieľali nasledovné faktory: prevod bilančného salda z roku 2001 v čiastke 6,529 mld., zlepšenie vo vývoji výberu príspevku v nezamestnanosti na úroveň o 7,2 % lepšou v porovnaní z roku 2001, s celkovou výškou 9,935 mld., stabilita objemu výdavkov na pasívnu politiku trhu práce v porovnaní s rokom 2001 v objeme 5,213 mld., presmerovanie výdavkov na aktívne opatrenia politiky trhu práce na tvorbu dlhodobých pracovných miest, a to aj napriek skutočnosti, že prostriedky na aktívnu politiku trhu práce dosiahli výšku 3,483 mld., čo je o 64,2 % viac ako v roku 2001, nízke čerpanie výdavkov garančného fondu v objeme 182 mil., čo ovplyvnilo celkové plusové bilančné saldo o 2,018 mld. korún, nižšie čerpanie správneho fondu o 337 mil. oproti skutočnej tvorbe správneho fondu v zmysle platnej legislatívy.

    Kladný hospodársky výsledok vo výške 7,092 mld. bol dosiahnutý a zistený v súlade s platnými predpismi a postupmi na zostavenie účtovnej uzávierky a bol odsúhlasený audítorom. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Minárik, keby ste pustili pani poslankyňu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002.

    Výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 bola predložená v súlade s § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie do 13. júna 2003. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý predložil správu o prerokovaní výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 vo výboroch i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky do 16. júna 2003.

    Obidva výbory Národnej rady prerokovali predloženú správu v stanovenom termíne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky dňa 11. júna 2003 a prijal uznesenie č. 97. Výbor vyjadril súhlas s predloženou správou s tým, že celkové zdroje dosiahli výšku 18,755 263 mld. korún, v tom dosiahli výšku základný fond 13,656 591 mld. korún, správny fond 2,036 015 mld. korún, rezervný fond 862,501 mil. korún a garančný fond 2,200 156 mld. korún, celkové výdavky dosiahli výšku 10,576 497 mld. korún a zostatok je vo výške 8,178 766 mld. korún. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predloženú výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 na svojom rokovaní dňa 12. júna 2003 a prijal uznesenie č. 99. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predloženú správu s tým, že celkové zdroje a výdavky vrátane bilančného rozdielu sú také, ako uviedol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor prerokoval spoločnú správu dňa 12. júna 2003, prijal uznesenie č. 107.

    Gestorský výbor ma poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce, vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a konštatujem, že sa neprihlásil nikto a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani poslankyni aj pánovi ministrovi.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002.

    Návrh ste dostali ako tlač 250 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 250a.

    Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jozefa Kojdu, aby návrh uviedol. Pán prezident, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, v zmysle § 32 zákona č. 92/1991 Zb. predkladám na prerokovanie a schválenie výročnú správu Fondu národného majetku za rok 2002.

    Výročná správa bola prerokovaná a schválená Dozornou radou Fondu národného majetku, taktiež bola prerokovaná s kladným výsledkom vládou Slovenskej republiky, ktorá mi následne odporučila túto výročnú správu predložiť na rokovanie Národnej rade.

    Výročná správa popisuje a podrobne zachytáva činnosť Fondu národného majetku v roku 2002. Hovorí o jednotlivých predajoch, ktoré Fond národného majetku zrealizoval, predovšetkým o tých veľkých predajoch. Samozrejme, spomína aj predaj Slovenského plynárenského priemyslu.

    Výročná správa taktiež popisuje použitie zdrojov, ktoré boli získané z predaja majetku a akcií Fondu národného majetku. Z tabuliek, ktoré sú k dispozícii, jasne vyplýva, že viac ako 90 % takto získaných zdrojov bolo použitých na umorenie dlhu verejných financií, či už priamo štátneho dlhu alebo iných inštitúcií chápaných v okruhu verejných financií, a na vytvorenie rezervy na realizáciu dôchodkovej reformy. K dnešnému dňu na účte v Národnej banke Slovenska je približne 65 mld. korún.

    Výročná správa sa v krátkosti zmieňuje o súdnych sporoch, exekúciách a konkurzoch, ktoré Fond národného majetku vedie.

    Taktiež hovorí o pohľadávkach, spôsobe vymáhania pohľadávok a o počte konkurzov, v ktorých je Fond národného majetku aktívny. Treba povedať, že v roku 2002 boli vyplatené všetky pohľadávky, teda aj právnickým osobám, ktoré vyplývali z emisie dlhopisov Fondu národného majetku. Pravdepodobne je vám známe, že fond vedie dneska niekoľko desiatok súdnych sporov ohľadom „neskorého vyplatenia svojho záväzku“. Môžem s radosťou konštatovať, že máme dneska prvé rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol v prospech Fondu národného majetku. Takže sa potvrdzuje, že spôsob a termíny, v ktorých sme dlhopisy vyplácali, bol absolútne v súlade so zákonom.

    Výročná správa taktiež popisuje zloženie Dozornej rady, Prezídia a Výkonného výboru Fondu národného majetku. Iste vám je známe, že tieto údaje už nie sú aktuálne a došlo tam k významným zmenám.

    Výročná správa sa okrajovo zaoberá aj reštitúciami a bezodplatnými prevodmi, ktoré boli realizované v prospech väčšinou miest a obcí.

    Taktiež hovorí o zakladateľskej činnosti Fondu národného majetku. Boli založené všetky akciové spoločnosti autobusovej dopravy a bola založená väčšina akciových spoločností z vodárenských podnikov, z ktorých časť už sa prevádza opäť bezodplatne do vlastníctva miest a obcí.

    Ak dovolíte, pán predsedajúci, na úvod by to bolo všetko.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, pán prezident, miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, pán prezident, milé dámy, vážení páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 (tlač 250).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002. Je to tlač 250.

    Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 na prerokovanie vo výboroch do 13. júna a v gestorskom výbore do 16. júna 2003, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň ho poveril vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a taktiež na predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola tlač pridelená na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. júna 2003 a uznesením č. 92 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh, v ktorom sa vykazujú príjmy vo výške 163,752 mld. Sk a výdavky vo výške 162,312 mld. Sk.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný návrh 12. júna 2003 a uznesením č. 120 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov v parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť a prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 bola schválená uznesením č. 127 z júna roku 2003.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že ústne sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. A keďže sa do rozpravy nikto neprihlásil, vyhlasujem ju za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý z pozície spravodajcu tento návrh obhajoval.

    návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002.

    Návrh ste dostali ako tlač 251 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 251a.

    Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Kojdu, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, uvediem tento materiál podstatne kratším úvodným slovom. Spomeniem len niekoľko čísiel.

    Celkove Fond národného majetku v minulom roku hospodáril s miernym prebytkom. Hotovostný zostatok na našom účte predstavoval asi 3 mld. korún.

    Celkové príjmy boli vo výške 182 mld. korún. Z toho viac ako 138 mld. korún bolo použitých v súlade s uzneseniami vlády a je to oproti roku 2001 nárast 8-násobný.

    Máte v materiáli k dispozícii aj výrok audítora so svojimi prílohami. Ako vidíte, audítorovala nás firma z veľkej, dnes neviem už povedať, či ide o štvorku alebo päťku, Delloite & Touche. V rámci auditu skonštatovala, že účtovníctvo bolo vedené v súlade s právnymi normami a s účtovnými štandardmi. Na druhej strane opäť nám vytýka 3 skutočnosti, ktoré sa každoročne opakujú. Ja by som ich spomenul len veľmi krátko, po prvé, že fond vlastní akcie, s ktorými má obmedzené nakladanie, to znamená, nemôže ich predať, po druhé, že fond v určitej časti svojho portfólia nevykonáva akcionárske práva, vykonávajú ich príslušné rezorty, a po tretie, že fond má súdne spory, resp. privatizované spoločnosti si môžu nárokovať predovšetkým ekologické škody, ktoré môžu dosiahnuť až výšku 25 mld., resp. 30 mld. korún. V tejto časti ale vás môžem ubezpečiť, že sme zatiaľ žiadne náhrady nevyplácali a budeme čakať až to bude potrebné na rozhodnutia súdov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím pána poslanca Milana Reháka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, pán prezident, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002. Je to tlač 251.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002.

    Návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 226 zo 7. mája pridelil návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 na prerokovanie vo výboroch do 13. júna a v gestorskom výbore do 16. júna roku 2003, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň ho poveril vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a predložením návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. júna 2003 a uznesením č. 93 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002, ktorá vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 124,005 669 Sk, schváliť.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. júna 2003 a uznesením č. 119 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov v parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 schváliť a prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 bola schválená uznesením č. 128 z 18. júna 2003.

    Gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2002 a poveril ho zároveň i právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    To je z mojej strany všetko, môžete otvoriť rozpravu k predloženému materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil písomne do rozpravy. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nikto sa neprihlásil. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že rozprava nebude.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002.

    Materiál ste dostali ako tlač 247 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 247a.

    Dávam slovo predsedovi Rady Študentského pôžičkového fondu pánovi Jánovi Kamoďovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkladám správu o našom Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý poskytuje pôžičky pre študentov prvého vysokoškolského štúdia študujúcich na slovenských školách už 8. akademický rok.

    Po novele zákona v roku 2000 počnúc akademickým rokom 2000/2001 fond začal poskytovať pôžičky aj študentom študujúcim na zahraničných vysokých školách a študentom v postavení zahraničného Slováka, ktorí študujú na slovenských vysokých školách.

    Celková suma požičaných peňazí za obdobie činnosti fondu je takmer 800 mil. Sk pre 37 385 študentov. Najväčší podiel žiadateľov o pôžičku viac ako 5 500 v každom akademickom roku bol zo strany študentov študujúcich na slovenských vysokých školách. Zvyšuje sa však už aj podiel žiadateľov, ktorí študujú na zahraničných vysokých školách. A o pôžičku požiadalo v akademickom roku 2000/2001 len 55 študentov študujúcich na vysokých školách v zahraničí a v školskom roku 2001/2002 to už bolo 77 žiadateľov a v súčasnosti je to 136 žiadateľov. Naopak, v akademickom roku 2000/2001 požiadalo o pôžičku 7 študentov so štatútom zahraničného Slováka a v nasledujúcich akademických rokoch je tam záujem o pôžičku len asi u okolo 3 žiadateľov a v súčasnosti tam ide o 4 žiadateľov.

    Zaujímavým prvokom je aj to, že v prípade potreby finančných zdrojov počas akademického roka pre študentov je Študentský pôžičkový fond v mnohých prípadoch záchranou. Fond po doručení žiadosti o pôžičku obratom zaslal vypracovanú zmluvu o pôžičke žiadateľovi a po podpise a dokladovaní bola poskytnutá pôžička vo výške prvých 8 000 korún už do 10 dní. Je len samozrejmé, že aj táto rýchlosť závisela od samotného študenta, v akom termíne bol schopný podpísanú zmluvu do fondu doručiť.

    I napriek tomu, že Študentský pôžičkový fond možno charakterizovať ako jeden z hlavných prvkov sociálnej istoty študentov, ktorý môže pomôcť, v poslednom období cítime, že sa stáva v plánoch najmä nášho rezortu akýmsi druhoradým, len doplnkovým zdrojom pri riešení sociálnych problémov študentov vysokoškolákov. Na prvom mieste i napriek tomu, že celá študentská obec je zásadne proti tomu, sa kladie dôraz na poskytovanie pôžičiek prostredníctvom komerčných bánk na základe rôznych variantov, ktoré podľa našich skúseností len znemožňujú prístup k finančným zdrojom študentov za tvrdých podmienok a tiež v neprospech štátu v rámci štátnych dotácií, ktoré sa do rezortu školstva nikdy nevrátia. Predpokladáme, že fond svojimi hospodárskymi výsledkami za celú svoju činnosť a organizačnými schopnosťami vie postaviť na zelenej lúke pôžičkový dom študentov už aj doslova a do písmena, pretože zo zisku predchádzajúcich rokov zabezpečil fond kúpou svoje vlastné sídlo, ktoré je v stave rekonštrukcie a si zaslúži, aby sa pri plánoch v rámci rezortu vysokého školstva s ním rátalo v plnej miere. Vieme, že fond vytvára svojimi zákonnými ustanoveniami pri poskytovaní pôžičiek vysokoškolákom najvhodnejšie podmienky a po skončení vysokoškolského štúdia a pri splácaní pôžičky vytvára ešte ďalšie možnosti etablovania sa v bežnom živote. Je vecou politickej vôle, aby v budúcich rokoch, najmä ak sa bude uplatňovať systém plateného vysokého školstva, boli fondu vytvorené také podmienky, aby mohol poskytnúť pôžičku čo najväčšiemu počtu žiadateľov. Finančné zdroje budú neustále len v rezorte školstva, ktoré budú len dobre zhodnotené v prospech vzdelania a v prospech budúcej mladej generácie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu (tlač 247a).

    Výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 je predkladaná Národnej rade na prerokovanie podľa § 4 písm. e) zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v termíne do 13. júna 2002. Súčasne uložil výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby predložil Národnej rade spoločnú správu

    Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom NR SR a v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská.

    Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení č. 99 zo dňa 11. 6. 2003 vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002, ktorá vykazuje výnosy vo výške 17,762 317 mil. Sk, náklady vo výške 11,363 016 mil. Sk, bilančný rozdiel vo výške 6,399 301 mil. Sk, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť.

    Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá rovnako prerokoval predmetný materiál a odporučil Národnej rade výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 vziať na vedomie a vysloviť súhlas, aby podľa § 26 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov mohol správu predložiť a v rozprave vystúpiť predseda Rady Študentského pôžičkového fondu.

    Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 17. júna pod č. 94. Návrh uznesenia máte priložený v tlači 247a. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že do rozpravy sa nikto písomne neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že rozprava nebude.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem obidvom za prezentáciu.

    správa o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002.

    Správu ste dostali ako tlač 255 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 255a.

    Prosím predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Matuského, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, správu o činnosti za rok 2002 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predkladá v zmysle § 10 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. V zmysle § 4 tohto zákona bol úrad zriadený ako orgán štátnej správy. Vznikol 1. augusta 2001 a je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave. Do pôsobnosti úradu patrí vecná a cenová regulácia podnikania v regulačných činnostiach v elektroenergetike, plynárenstve a teplárenstve a regulácia cien za dodávku pitnej vody a za odvedenie a očistenie použitej vody. Úrad vykonáva štátnu reguláciu v sieťových odvetviach, ktorou sa rozumie vytváranie a podpora prostredia blízkeho konkurenčnému, podpora pôsobenia trhových síl v sieťových odvetviach, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmov držiteľov licencií na dosiahnutie primeranej návratnosti investícií a zabezpečenie spoľahlivej hospodárnej a kvalitnej dodávky energií a služieb s dodávkou energií spojených.

    Správa o činnosti úradu, ktorú ste dostali, obsahuje údaje o tom, čo úrad v roku 2002 v oblasti vecnej a cenovej regulácie vykonal. Sú tam všetky čísla o tom, koľko vydal rozhodnutí, aké mal konanie a aké mal ďalšie aktivity.

    Nakoľko sme nový úrad a vlastne prvýkrát Národnej rade predkladáme kompletnú správu za jeden uzavretý rok, vo svojom vystúpení by som sa skôr zameral na to, aby som povedal, aké boli dôvody a aké sú dôsledky zmeny regulácie energetiky Slovenska.

    Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom vzniku úradu bola potreba transparentnej, konzistentnej a od výkonnej moci nezávislej regulácie. Vychádzal jednak z nutnosti prispôsobiť reguláciu energetiky Slovenska zmenám, ktoré nastali jej transformáciou a privatizáciou, prípravám na vstup do únie, ako aj z potreby zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie energiami a zvýšiť efektívnosť v energetike na všetkých stupňoch od výroby až po spotrebu. Implementácia smerníc únie o pravidlách vnútorného trhu s elektrinou a pravidlách vnútorného trhu s plynom znamenala umožnenie prístupu tretích strán do sietí, otváranie trhov s energiami, oddelenie účtov pre výrobné, distribučné, prenosové a ďalšie aktivity a vytvorenie jasného transparentného a stabilného legislatívneho prostredia pre regulované subjekty, investorov i končených spotrebiteľov.

    Vláda Slovenskej republiky navrhla a Národná rada Slovenskej republiky schválením návrhu zákona o regulácii jasne povedali, že si želajú zásadnú zmenu regulácie energetiky a že si želajú odstránenie deformácií, ktoré spoločnosť zaťažovali. Tieto deformácie spôsobovali nespravodlivú alokáciu prínosov z výroby, distribúcie a spotreby energií. Ceny energií deformované krížovými subvenciami vysielajú spotrebiteľom špatné signály o ich cenách, o ich výške, o ich budúcom vývoji, čo im znemožňovalo racionálne rozhodovanie o budúcich investíciách, o budúcej spotrebe. Zákon o regulácii a vznik úradu vyslali signál, že Slovensko sa chce stať spravodlivejším štátom, že sa slovenská spoločnosť chce posunúť do rodiny komunít, kde každý platí svoje účty. Je nutné vysoko oceniť odvahu a zodpovednosť vlády pri presune zodpovednosti za reguláciu cien energií na úrad, ktorý je od vlády nezávislý. Vláda sa tým zbavila možnosti zasahovať do cien energií. Na druhej strane však umožnila vznik prostredia transparentného, ktoré je nevyhnutné pre ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska. Ceny energií sú dôležitou položkou v nákladoch podnikateľov i domácností. Aby sa spotrebitelia vedeli správne rozhodnúť pri príprave investícií do podnikov alebo do domácností, musí byť vývoj cien energií predvídateľný, ich regulácia musí byť transparentná a hlavne zrozumiteľná. A táto zmena regulačného prostredia sa aj uskutočnila a napomáha získavanie nových investícií pre ekonomiku Slovenska. Spotrebiteľom sú vysielané správne signály o cene energií a spotrebitelia si vedia vypočítať ich budúci vývoj.

    Vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni poslanci, môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že úrad hľadal, našiel a aplikoval najlepšie možné riešenia pre nastavenie regulácie cien energií. Čas na hľadanie bol mimoriadne krátky. Na to, na čom tímy odborníkov pracovali v iných krajinách celé roky, mal úrad len niekoľko mesiacov. Nájsť najlepšie riešenia bolo nesmierne ťažké, pretože procesy hľadania prebehli v čase, keď v ekonomike Slovenska sa naštartovali veľmi zložité procesy. Prebehla transformácia energetiky, prebehla jej privatizácia a súčasne sa otvárajú trhy s energiami. To sú úplne nové a veľmi komplikované a zložité momenty. Preto bolo naozaj zložité nájsť najvhodnejšie spôsoby, metódy a postupy regulácie cien energií, pretože bolo potrebné zobrať do úvahy veľa faktov, ako je tak jestvujúci stav, ako aj očakávané zmeny, a nájsť správnu cestu od súčasnosti do budúcnosti. Bolo nutné rešpektovať skutočnosti, ktoré sa udiali v minulosti, no majúce presah do súčasnosti i do budúcnosti. Museli sme mať na mysli, že nie je možné uskutočniť všetky potrebné zmeny v jednom regulačnom roku. Museli sme mať však na mysli tiež skutočnosť, že všetky potrebné zmeny sa musia uskutočniť rýchlo a komplexne. Riešením bolo prijatie rozdielnych metód regulácie pre jednotlivé regulované činnosti. Výber metód a nastavenie regulovaných cien a taríf rešpektujú štádium transformácie tej-ktorej regulovanej činnosti, kvalitu údajovej základne a jasnosť vývoja v regulovanom období.

    Regulačné metódy a princípy nastavenia regulovaných cien a taríf schválila regulačná rada a boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Bolo to 6 rozhodnutí pre reguláciu cien v elektroenergetike, 2 rozhodnutia pre reguláciu cien za dodávku zemného plynu regulovaným a oprávneným odberateľom, 3 rozhodnutia pre reguláciu cien za dodávku tepla konečným spotrebiteľom a 1 rozhodnutie o rozsahu vecne regulovanej ceny za výrobu a dodávku pitnej vody a za odvedenie použitej vody. Na základe týchto rozhodnutí úrad vydal 300 individuálnych rozhodnutí pre regulované subjekty vo všetkých regulovaných oblastiach. Tieto rozhodnutia sú uverejnené na domácej internetovej stránke úradu.

    Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, ako som spomínal, rok 2002 bol a asi aj zostane najťažším rokom v činnosti úradu. Úrad musel pripraviť rozhodnutia o regulácii cien vo všetkých regulovaných oblastiach v mimoriadne krátkom čase a za situácie pokračujúcej transformácie a privatizácie energetiky a liberalizácie obchodovania s elektrinou a s plynom. V jednom čase sa zišli procesy, z ktorých každý sám osebe je veľmi zložitý a veľmi komplikovaný. A kolegovia z iných úradov majú tiež problém, aby ich zvládli kvalitne a kvalifikovane. Nájsť optimálne riešenia za súčasného pôsobenia všetkých uvedených procesov bolo o to ťažšie. Ja vyhlasujem, že sme sa úprimne snažili nájsť najlepšie riešenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Stanislava Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady k správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002 (tlač 255).

    Správu prerokovali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady správu neprerokovali.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, neoznámili gestorskému výboru svoje stanoviská.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasí so správou a odporučil Národnej rade správu schváliť.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov v parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne nikto neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Ďakujem, nikto sa neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi predsedovi a pánovi poslancovi.

    Ďalším bodom programu je

    výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a ročná účtovná uzávierka za rok 2002.

    Materiál ste dostali ako tlač 257 a spoločnú správu máte ako tlač 257a.

    Dávam slovo predsedovi Rady Fondu detí a mládeže pánovi Rastislavovi Dikantovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dobrý večer prajem. Fond detí a mládeže v zmysle zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov predkladá parlamentu na schválenie výročnú správu o Fonde detí a mládeže, ktorá obsahuje samotnú výročnú správu, informácie o prostriedkoch poskytovaných Fondom detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 2002.

    Výročná správa sa venuje podstatnej aktivite Fondu detí a mládeže za minulý rok. Ten v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky previedol majetok Fondu detí a mládeže v účtovnej hodnote 607,178 mil. na novovzniknutú Nadáciu mládeže Slovenska, ktorú založilo ministerstvo školstva spolu s Radou mládeže Slovenska a Študentskou radou vysokých škôl.

    Podstatné aktivity v tom roku súviseli s vysporiadaním majetku a so samotným prevodom majetku Fondu detí mládeže na spomínanú nadáciu. Napriek tomu Fond detí a mládeže v minulom roku poskytol prostriedky z majetku fondu detským a mládežníckym organizáciám, ako aj ostatným neziskovým organizáciám, a to v sume 2,445 mil. korún, a to spôsobom takým, že im poskytol zľavnený nájom vo svojich priestoroch.

    Fond detí a mládeže v minulom roku v rámci rozpočtu hospodáril s tržbami a výnosmi vo výške 25,666 mil., nákladmi vo výške 633,511 mil. a výdavkami vo výške 6,69 mil.

    Na základe uvedeného môžem konštatovať, že realizáciou predmetných uznesení vlády a prevodom majetku Fondu detí a mládeže do Nadácie mládeže Slovenska zanikla opodstatnenosť existencie fondu. Fond momentálne je v útlme. Na konci účtovného obdobia, teda koncom roka 2002 zostal v majetku fondu majetok v účtovnej hodnote 36,219 947 mil. korún a momentálne sa nachádza v parlamente návrh ministra školstva na zrušenie Fondu detí a mládeže. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi.

    Dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni pani Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 257.

    Výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a ročná účtovná uzávierka za rok 2002 je predkladaná v súlade s § 10 ods. 4 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov.

    Predseda NR SR rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v termíne do 13. júna 2003. Za gestorský výbor určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Oba výbory predmetnú správu prerokovali.

    Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti Fondu detí a mládeže a s ročnou účtovnou uzávierkou za rok 2002 a odporučil Národnej rade výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 schváliť.

    Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vyslovil ako gestorský výbor súhlas s predloženou výročnou správou o činnosti Fondu detí a mládeže a s ročnou účtovnou uzávierkou za rok 2002 s týmito výsledkami: Výnosy sú vo výške 25,668 mil. korún, náklady sú vo výške 633,511 mil. korún. Odporučil NR SR výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 prerokovať, schváliť a vysloviť súhlas, aby mohol výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 predložiť a v rozprave vystúpiť predseda Rady Fondu detí a mládeže.

    Predmetná spoločná správa výborov bola prerokovaná 17. júna pod č. 95. Návrh uznesenia máte ako súčasť predmetnej spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi predsedovi, pani poslankyni.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    petícia proti návrhu novely Zákonníka práce týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv

    adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky.

    Petíciu ste dostali ako tlač 272.

    Prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby podala informáciu o prerokovaní petície a stanovisko výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám podala informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokúvaní petície proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv.

    Dňa 20. mája 2003 bola Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky odovzdaná petícia proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky.

    V súlade s postupom stanoveným § 133 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ju Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zaevidovala a preverila, či spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve. Preverovaním sa zistilo, že petícia spĺňa predpísané náležitosti, a preto ju predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 241 z 29. mája 2003 postúpil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

    Výbor prerokoval predmetnú petíciu za účasti zástupcu petičného výboru Eugena Škultétyho na svojej 15. schôdzi dňa 12. júna 2003 a konštatoval, že z 208 184 podpisov občanov bolo uznaných 103 914 podpisov občanov, ktorí žiadajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu Zákonníka práce zohľadnili vôľu občanov vyjadrenú v petícii.

    Výbor konštatoval, že petícia proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv bola pridelená na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie po schválení vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Výbor uznesením č. 105 z 12. júna 2003 konštatoval, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrili hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, svoj názor a stanovisko aj k požiadavkám uvedeným v petícii.

    Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schválila 21. mája 2003 v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov a poslancov z rozpravy.

    Výbor v uvedenom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcu sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv prerokovať a vziať na vedomie s tým, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svoj názor a stanovisko k požiadavkám občanov vyjadreným v petícii vyjadrili svojím hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil na svojej 15. schôdzi dňa 12. júna 2003, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré je prílohou tejto informácie.

    Pán predsedajúci, skončila som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu v tomto bode programu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy písomne sa nehlásil nikto. Ústne sa tiež nikto nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V programe pokračujeme

    informáciou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o realizácii článkov dotýkajúcich sa kultúry v platných medzivládnych zmluvách Slovenskej republiky za roky 2000 – 2002.

    Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Eduardovi Kukanovi, aby informáciu uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod snáď toľko, že medzinárodné zmluvy sú základom a najrozšírenejšou formou medzinárodného práva, regulujú značnú časť medzinárodných vzťahov a poskytujú právny základ na všestrannú medzinárodnú spoluprácu.

    Právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje 3 kategórie medzinárodných zmlúv. Podľa ústavy a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky sa zmluvy členia na prezidentské, vládne a rezortné. Každá z nich má svojho gestora. Gestorom medzinárodných zmlúv v oblasti kultúry je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, keďže na základe § 18 uvedeného zákona je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitnú kultúru vrátane cirkví, náboženských spoločností a menšinových kultúr, pre verejné informácie na vykonávanie autorského práva a príbuzných práv, ako aj pre výrobu a obchod v oblasti kultúry.

    V oblasti kultúry sa medzinárodné zmluvy uzavierajú prevažne na vládnej a rezortnej úrovni. Rámcové medzinárodné zmluvy, ktoré obvykle pokrývajú aj širšiu oblasť medzinárodných vzťahov, a to školské a vedecké styky, šport, mládež a pod., sú rozpracované zvyčajne do konkrétnych záverov v tzv. programoch spolupráce alebo vo vykonávacích protokoloch uzatváraných na určité časové obdobia, obyčajne 2 až 4 roky. Podľa informácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za obdobie rokov 2000 až 2002 uzatvoril tento sektor 12 zmluvných dokumentov, z toho 4 kultúrne dohody, 5 vykonávacích protokolov a 3 iné rezortné a medzirezortné dohody v oblasti kultúry. Ten zoznam mám, ale myslím si, že nemusím ho čítať, pre tých, ktorí by mali o to záujem, je to k dispozícii.

    Posledné roky, teda 2001 a 2002, v rámci informácie o stave plnenia medzinárodných zmlúv, ako aj o problémoch súvisiacich s ich plnením rezort kultúry signalizoval problémy pri finančnom zabezpečení záväzkov vyplývajúcich z týchto dohôd, ako aj poukazoval na nejednoznačnosť ekonomických predpisov a zásad pri realizácii kultúrnych podujatí, prijímaní expertov, ako aj výkonných umelcov zo zahraničia a vysielaní našich občanov do zahraničia v rámci zabezpečovania štátnej kultúrnej reprezentácie, ktorej výkon je spravidla podmienený medzinárodnými dohodami. Podľa ministerstva kultúry znižovanie rozpočtu tomuto rezortu komplikuje komplexné plnenie medzinárodných záväzkov prijatých na základe kultúrnych dohôd. O konkrétnych otázkach, samozrejme, bližšie podrobnosti môže poskytnúť ministerstvo kultúry.

    Podľa hodnotenia ministerstva zahraničných vecí platné medzinárodné zmluvy v oblasti kultúry zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky a ich vykonávanie prispieva k rozvoju a prehlbovaniu bilaterálnej spolupráce Slovenskej republiky s partnerskými krajinami na všetkých úrovniach.

    Veľmi zbežne by som chcel iba spomenúť, že v zahraničí plní úlohy, pokiaľ ide o kultúrnu dimenziu, na základe medzivládnych dohôd 8 slovenských inštitútov. Zapájajú sa do prezentácie Slovenska v zmysle zahraničnopolitických priorít s cieľom upriamiť pozornosť nielen na bohatý kultúrny potenciál Slovenska, ale aj na celkový historicko-politický kontext. Chcem iba povedať, že iba v roku 2002 slovenské inštitúty sa zúčastnili 662 podujatí, ktoré organizovalo ministerstvo kultúry aj s ministerstvom hospodárstva, 52 regionálnych a ekonomických prezentácií.

    Chcel by som ešte povedať, že v ostatných rokoch, pokiaľ ide o náš proces približovania sa do Európskej únie, tam možno význam medzinárodných zmlúv nebude až taký veľký, pretože tieto krajiny dávajú prednosť nadviazaniu priamych kontaktov medzi inštitúciami, umeleckými telesami a pod. a medzinárodné zmluvy skôr získavajú iba taký politicko-deklaratívny charakter. Takže bude sa v nich naďalej určite pokračovať, ale väčší dôraz sa kladie na nadväzovanie priamej spolupráce, ktorá je omnoho pragmatickejšia a praktickejšia. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto vyjadriť k predmetnej informácii ústne, nakoľko písomné prihlášky nemám. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, môžete sa z miesta vyjadriť.

  • Veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne, v prvom rade, pán minister, za prednesenú informáciu a ja som veľmi rád, že v tejto snemovni konečne zaznievajú aj slová o kultúre. Požiadal som vás o predloženie tejto správy a jej napĺňaní jednoducho z toho dôvodu, že sú isté, no nazvime to, deficity alebo, nazvime to, isté rezervy v tejto oblasti, hlavne čo sa týka istej prezentácie kultúry v zahraničí, ktorá často má, samozrejme, len deklaratívnu polohu, ale nie je to zrejme otázka nechcenia, je to otázka peňazí. Medzištátne zmluvy, ale i dohody rezortov obsahujú pomerne impozantné predsavzatia, z ktorých sa však napĺňa často iba torzo, pričom aj to sa zavše darí len vďaka tomu, že herci, speváci, výtvarníci, hudobníci, spisovatelia sú ochotní pre dobrú povesť tohto štátu skutočne priniesť aj obete. Isteže ide najmä o peniaze. Je to varujúce, ak dnes nezostavujeme program zahraničnej prezentácie štátu podľa toho, čo by sme chceli ukázať, čím by sme sa chceli prezentovať, ale podľa toho vlastne, na čo máme.

    Chcem preto navrhnúť, aby sme skôr, ako sa uzatvorí príprava rozpočtu, hovorili aspoň na pôde výboru aj o pláne oficiálnej štátnej kultúrnej reprezentácie na rok 2004, aby sme kvalifikovane definovali, aký objem finančných prostriedkov na to treba vyčleniť, pretože štátu nepomôže, ako to už býva na konci, proste ten pingpong medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom kultúry ohľadne finančného zabezpečenia a neskôr následne medzi ministerstvom kultúry a jednotlivými umeleckými inštitúciami, kto má hradiť náklady a príp. v akom podiele štátu. Myslím si, že štátu pomôže iba to, ak sa v zahraničí predstavíme ako istá silná kultúra s výraznými dielami. A myslím si, že je to o to aktuálnejšie, o čo rýchlejšie sa blíži náš vstup do Európskej únie. A to teraz hovorím aj z hľadiska skúseností ako riaditeľa jednej z takýchto kultúrnych inštitúcií, že ministerstvo kultúry alebo ministerstvo zahraničných vecí uzavrelo deklaratívnu dohodu, prišlo k naplneniu programu, ako je výmenný zájazd a tak ďalej a tak ďalej. A vtedy sme sa začali handrkovať o tom, kto to vlastne zaplatí, či to pôjde z rozpočtu divadla, či na to niekto prispeje a kto na to prispeje. Potom sa zháňali granty a tak ďalej a tak ďalej.

    Ale ešte raz, veľmi pekne chcem poďakovať za tú informáciu. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k otázkam poslanca? Nechce. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi.

    Nasleduje ako posledný bod dnešného programu rokovania Národnej rady

    informácia ministra kultúry Slovenskej republiky o zabezpečení plynulej dostavby nového areálu Národného divadla v roku 2004 a harmonogram začatia rekonštrukcie Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, schválených vládou Slovenskej republiky v roku 2002.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som mal teraz asi veľmi telegraficky podať správu o stave dostavby novostavby Slovenského národného divadla, budovy Slovenskej filharmónie a budovy Slovenskej národnej galérie. Pôvodne som si pripravil text dlhší, potom som si ho poobede skrátil a teraz som dostal od pána predsedajúceho 5 minút. Tak sa pokúsim aspoň niečo za tých 5 minút povedať.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Tak 4, no tak to bude na každú budovu 1 minúta a 20 sekúnd, keď ešte budem dlho hovoriť úvod.

    Takže ministerstvo kultúry pripravilo a dalo do vlády iniciatívne v máji pomerne rozsiahly materiál, analýzu situácie okolo novostavby Slovenského národného divadla, stavby, ktorá sa vlečie už 18 rokov. Treba povedať, že, a hneď na úvod to vari poviem, takúto podobnú stavbu v minulom roku otvorili v Budapešti. Je to len činohra národného divadla maďarského a má asi také parametre ako toto divadlo a postavili ju za 2 roky. Tým nechcem, samozrejme, teraz váľať všetko na predchádzajúce vlády, ale pravda je tá, že ani jedna z predchádzajúcich vlád si nedala čo len tú minimálnu úlohu a neurobila nejakú hĺbkovejšiu analýzu stavu a všetko, čo súvisí s touto stavbou. My sme túto analýzu urobili. Mohol by som teraz hovoriť o tom, čo to Národné divadlo by malo predstavovať v slovenskej kultúre, čo by mala aj tá stavba predstavovať. Mohol by som hovoriť o tom, či disponujú...

  • Hlasy z pléna.

  • Počúvaj, tak ty ma teda opúšťaš teraz v najhoršom? No jednoducho to je tiež vzťah k Slovenskému národnému divadlu, samozrejme, ale nie celého KDH. No v každom prípade treba vari povedať, že nedisponujeme na Slovensku a v Bratislave osobitne žiadnou takouto stavbou, ktorá by spĺňala európske štandardy, pokiaľ ide o divadlá, a aj preto si myslím, že tá novostavba trošku presahovala rámec nášho rezortu.

    Ale nechcem teraz hovoriť skutočne už tieto nejaké emocionálne výlevy ani to, koľko, dajme tomu, stojí takáto stavba, koľko stojí prevádzka takej stavby, lebo to by bolo zrejme trošku, čo by vás mohlo zahltiť. Jeden údaj, ale, prirodzene, treba povedať. Do tej stavby bolo investovaných do minulého roku asi 3 mld. za tých 17 rokov. Ten 18. rok, to bola necelá pol miliarda. A keby sa mala stavba dokončiť, tak potrebuje minimálne ešte skoro miliardu alebo 850 mil. korún.

    Ak sa tá stavba dokončí, na čom ministerstvo od začiatku malo záujem, tak prevádzka tej stavby, teda prevádzka Slovenského národného divadla bude predstavovať v rozpočte ministerstva kultúry vyše 800 mil. korún. Dnes budovy 3, Opera, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna, predstavujú v rozpočte ministerstva kultúry 340 mil. korún. Ten rozpočet by sa tou novou stavbou do roku 2008, keď by malo dôjsť k plnej prevádzke, navýšil na vyše 800 mil. korún.

    Z tohto hľadiska ministerstvo kultúry predstavilo, resp. prezentovalo aj tú možnosť, ktorá by súvisela s istým polyfunkčným využitím tejto budovy, resp. pri tom budúcom plánovanom rozpočtovaní sme hovorili o tom, že by mohli vstúpiť alternatívne možnosti už pri tom dokončení stavby do hry, možnosti financovania, a potom by možno sa mohlo uvažovať v súvislosti s prevádzkou tejto stavby aj o nejakom inom spôsobe prevádzkovania, ako by ho prevádzkovalo samotné Slovenské národné divadlo.

    Toto všetko sú skutočnosti, ktoré skutočne len veľmi telegraficky môžem tu povedať a o ktoré sa možno bude ministerstvo kultúry uchádzať pri koncovke pri rozpočte na budúci rok rozpočtový. V každom prípade, ak sa bude ministerstvo uchádzať o financovanie tejto novostavby, tak to bude z tej rozpočtovej rezervy, ktorú, panie poslankyne, páni poslanci, budete mať potom v rukách aj vy. My do tých čias sa pokúsime hľadať možnosti financovania dokončenia novostavby, ako aj jej prevádzkovania, resp. spravovania prevádzky, ale v základe je situácia taká, že dnes po 18 rokoch od začatia tej stavby sa vlastne začalo prvý raz koncepčnejšie uvažovať o tom, čo s tou stavbou, ako ju dokončiť, to znamená prevádzku tejto stavby, a čo to znamená vôbec v sieti divadelníctva v Bratislave a na Slovensku. Takže v tejto chvíli takpovediac snímam viny z ministerstva kultúry, ktoré nastúpilo v októbri 2002, a pokúšame sa hľadať tie najoptimálnejšie riešenia.

    Pokiaľ ide o rekonštrukciu budovy Slovenskej filharmónie, Reduty, tam treba povedať, že je to trošku v tejto chvíli finančne najmenej náročné v rokoch 2003, 2004, ale celkový náklad stavby, teda rekonštrukcie, ktorá je plánovaná na roky 2003 až 2008, je vo výške 712 mil. Sk. V prvej etape roku 2003 je naplánovaná oprava a rekonštrukcia strechy vrátane kovu, to je v celkovej výmere asi 2 700 metrov štvorcových. A v rámci kapitálových výdavkov na to máme pridelené prostriedky vo výške 27 mil. korún. V rámci druhej etapy, samozrejme, už naplánované sú potom ďalšie práce, izolácia, odstránenie vplyvu zemnej vlhkosti a tak ďalej, a potom, samozrejme, ďalšie, ale o tých vás zatiaľ nebudem informovať. Ide o finančne najnáročnejšiu etapu potom v tých ďalších rokoch 2005 až 2008, na čo bude potrebných 663 mil. Sk. V tejto súvislosti vás môžem informovať, že z rezervy vlády sme v súvislosti s parlamentným zhromaždením NATO, ktoré by sa malo konať v máji, odsúhlasili na tento rok 39,5 mil. Sk a v budúcoročnom rozpočte navýšenie takmer o 27 mil. Sk.

    Pokiaľ ide o rekonštrukciu a modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, tak táto potreba vyplynula z kritickej situácie, ktorá viedla k uzavretiu výstavných priestorov súvisiacich s tým premostením tzv. modernej prístavby v roku 2001. A v tejto chvíli vlastne v roku 2002 bol schválený návrh projektu a v roku 2003, v tomto roku prebehla architektonická súťaž, ktorá poskytla 3 výberové koncepty, a boli vyčlenené prostriedky vo výške 8 mil. Sk na prípravu a projektovú dokumentáciu, ktoré zatiaľ neboli vyčerpané. V priebehu tohto roka a budúceho roka sa uskutoční vyhodnotenie činnosti samotnej Slovenskej národnej galérie, upresnenie spôsobu jej pôsobenia a zodpovednosti za výkon kultúrnej politiky vôbec a následne potom sa upresní zadanie architektonickej súťaže. Takže v tomto zmysle je ten odhad stavebných investícií pre Slovenskú národnú galériu, pre jej celkovú rekonštrukciu vo výške asi 430 mil. Sk, ktoré by sa mali preinvestovať v priebehu budúcich 6 rokov. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Hlási sa niekto ústne do rozpravy, keďže písomné prihlášky nemám? Pán poslanec Jarjabek. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do reakcií na pána ministra. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len faktickou poznámkou chcem veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi, nech to má aj nejaký taký teda spoločenský ráz vzhľadom na to, že tento bod programu som navrhol do tejto schôdze. Myslím, že o novostavbe budovy Národného divadla už teraz niet pochýb, že sa dokončí. Ide o to, aby sa vymyslel najoptimálnejší model fungovania. A, samozrejme, bude dôležité, že rozhodne o tom modeli fungovania divadla ten vlastne, kto bude platiť prevádzku. Takže dnes už niet pochýb o tom, že to divadlo bude dokončené, teraz nastáva tá úloha, ktorá je nesmierne dôležitá, ako to divadlo bude fungovať, ako bude využité, kto ho bude prevádzkovať a čo všetko v ňom bude. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Hovorí sa nekrič hop, kým si nepreskočil.

    Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať na pána poslanca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.