• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní 13. schôdze Národnej rady tretím rokovacím dňom. Prosím pánov poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Milan Cagala, Dušan Čaplovič, Ján Jasovský, Ladislav Polka a Vojtech Tkáč.

    Teraz poprosím pána spoločného spravodajcu, pána ministra, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľov a spravodajcov.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov,

    ktorý sme včera prerušili pred hlasovaním v druhom čítaní.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o podaných pozmeňujúcich návrhoch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru o spôsobe hlasovania o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy tak, ako ju prerokoval gestorský výbor. Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie...

  • Pán poslanec Přidal, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

  • Pán predseda, padol tu pri prerokúvaní návrhu zákona o koncesionárskych poplatkoch jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Paška, a jeho filozofia znela: stiahnuť návrh zákona na dopracovanie.

  • Nepadol, pán poslanec, ale bol podaný, takže budeme hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Tak nechytajte ma za slovo, ja som ho písomne nedostal, ale z rozpravy vyplynul.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Paška, ktorý odporúča prijať uznesenie, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 37, proti 71, zdržalo sa 20.

    Návrh sme neschválili. Prosím ďalšie návrhy zo spoločnej správy.

  • Áno, pán predseda, budeme pokračovať a poprosím vás, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru, ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 6 až 9 a tieto schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 90, proti 11, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec, vyňať bod 5 na osobitné hlasovanie.

  • Vyňať bod 5 na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 35, proti 63, zdržalo sa 29, nehlasovali 3.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tak, ako je uvedené v spoločnej správe, neschváliť bod 3.

  • Neschváliť. S odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 16, proti 72, zdržalo sa 31, nehlasovalo 8.

    Návrh sme neschválili. Tým sme odhlasovali všetky návrhy uvedené v spoločnej správe.

    Teraz prosím, pán poslanec, aby ste uvádzali v poradí tak, ako boli podané pozmeňujúce návrhy v rozprave jednotlivými pánmi poslancami. Ako prvý vystúpil pán poslanec Jarjabek.

  • Ako prvý vystúpil pán poslanec Jarjabek. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu, ktorý hovorí o § 4a.

  • Prosím, prezentujme sa, poslanci majú rozdaný návrh v laviciach písomne. Prezentujme sa a hlasujme. Prosím nekomentovať hlasovanie. Pán poslanec Galbavý, venujte sa svojej spravodajskej funkcii.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 59, proti 23, zdržalo sa 37, nehlasovalo 12.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka.

    Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Bódy. Nech sa páči, pán poslanec Bódy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, prosím, aby som stiahol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bódyho a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edit Bauer k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v plnom rozsahu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, hovoríte tam v mene celej skupiny navrhovateľov?

  • V mene celej skupiny navrhovateľov.

  • Ďakujem pekne. Posledný pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Galbavý, spoločný spravodajca, ktorý navrhuje zmeniť lehotu účinnosti zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 91, proti 17, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Viac pozmeňujúcich návrhov podaných nebolo. Odporúčanie, pán spoločný spravodajca.

  • Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone do tretieho čítania.

  • Prosím, nemýľte pána poslanca, aby sa mohol sústrediť. Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 86, proti 15, zdržalo sa 32, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o koncesionárskych poplatkoch.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

    Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1995 Z. z. a zákon č. 468/1991 Zb. ako o celku. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 88, proti 26, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Galbavému za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 202. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 202a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady pán minister životného prostredia László Miklós.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon má charakter novej vlny zákonov v Európskej únii a smeruje k integrovaným prístupom aj v legislatívne životného prostredia. Tento zákon neprináša žiadne nové limity, žiadne nové obmedzenie, ale prináša nový postup, a to v tom zmysle, že kým doteraz sa jednotlivé povolenie na znečistenia vody, ovzdušia diali osobitne, bolo treba žiadať osobitné povolenia, teraz sa bude hodnotiť podnik ako celok. Teda v tom spočíva integrované povolenie, integrovaná prevencia a kontrola znečistenia. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že tento postup bude znamenať zvýšenie kvality životného prostredia.

    Čo sa týka celkového postupu alebo administratívneho riešenia tohto zákona, orgánom pre IPKZ bude Slovenská inšpekcia životného prostredia jednak z hľadiska toho, akú má náplň Slovenská komisia životného prostredia, jednak preto, aká je organizácia slovenskej inšpekcie v krajine.

    Ja by som vás nechcel ďalej ani zdržiavať, pretože zákon sám osebe je relatívne zložitý, ale neprináša špeciálne obmedzenia a verím, že nájde u vás vašu podporu.

    Vážený pán predseda, keďže si myslím, že tento zákon všetci poslanci veľmi dobre poznajú, lebo ani nevenujú tomu v tomto momente už pozornosť, ja by som úvodné slovo týmto ukončil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dámy a páni poslanci, poprosím naozaj, aby sme sa venovali ďalším bodom programu.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia nášho výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského informoval o návrhu zákona a návrhu stanoviska gestorského výboru obsiahnutého v spoločnej správe k tomuto návrhu.

    Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre životné prostredie č. 41 dňa 22. mája 2003. Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento zákon týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre hospodárstvo, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie. Všetky tieto výbory odporúčali predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 66. K niektorým sa potom vyjadrím v rozprave. Aj spôsob hlasovania navrhnem po rozprave.

    Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Horák.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť procedurálny návrh, aby boli vyňaté z pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy gestorského výboru na samostatné hlasovanie pozmeňujúce návrhy č. 39 až 44, 46 až 62, 65 a 66. A navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo spoločne. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán poslanec Muránsky, hoci som už vyhlásila rozpravu za skončenú, ale požiadali ste o slovo.

  • Ďakujem. Pod bodmi, ktoré navrhol pán poslanec Horák vylúčiť, sú body, ktoré zaradil do vládneho návrhu zákona náš výbor pre životné prostredie. Týkajú sa dvoch problematík dlhodobo neriešenej situácie v oblasti zákona o odpadoch a obaloch, konkrétne recyklačného fondu. Fond, ktorý vznikol ako neštátny fond, ktorý zbiera jednotlivé poplatky za jednotlivé komodity...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, dámy a páni poslanci, prepáčte, pán poslanec, väčší pokoj v rokovacej sále.

  • ... ktoré súvisia s jednotlivými komoditami, ktoré znečisťujú životné prostredie. Tento fond potom má tieto prostriedky prerozdeľovať na environmentálne projekty spojené s recykláciou a zhodnocovaním odpadov a obalov. Dostal sa v jednej oblasti do kontradikcie zákona o štátnej pomoci, keď nie je celkom jasné, či tieto prostriedky sú ako verejné zdroje, alebo ako verejné financie, či majú, alebo nemajú spadať pod zákon o štátnej pomoci. My sa domnievame, že nemajú spadať a chceme to aj explicitne vyjadriť v zákone, pretože tieto prostriedky sú výlučne prostriedkami, ktoré vkladá do tohto neštátneho fondu podnikateľská sféra, a štátny rozpočet, obrazne povedané, do tohto fondu nevkladá ani jednu korunu slovenskú.

    Druhá otázka sa týka dlhodobo problematiky, ktorá súvisí so zákonom o obaloch, schváleným v minulom období, a to jeho časti o spätnom výkupe tzv. nevratných PET fliaš. Na to, aby tento zákon, ktorý inak je v účinnosti v tejto oblasti od 1. 10. 2003, mohol byť funkčný, potrebuje tzv. zúčtovacie stredisko alebo tzv. klíringové centrum, ktoré tento pozmeňujúci návrh odporúča zriadiť už pri danej inštitúcii, ktorá vznikla zo zákona o odpadoch a je ním recyklačný fond.

    Pokiaľ toto klíringové centrum nebude zriadené, nebude možné spustiť na Slovensku avizovaný spätný výkup nevratných fliaš a tieto budú zostávať, samozrejme, na „triko“ nášho životného prostredia vo všetkých dedinách a obciach. Chcem upozorniť, že toto riešenie jednoznačne podporuje aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktorých sa ako samosprávy táto otázka naozaj bytostne dotýka.

    Preto ja som proti vyňatiu týchto bodov do spoločnej správy. Ďakujem.

  • Páni poslanci, rozprava bola ukončená. Máte nejaký procedurálny návrh? Pán poslanec Jaduš.

  • Vážení kolegovia, ja by som chcel upozorniť na to, že tento zákon prešiel všetkými výbormi, všetkými výbormi bol schválený, bol rozdiskutovaný. Ja nevidím dôvod na to, prečo by sme mali meniť to, na čom sme sa už raz dohodli. Vážení priatelia, ja mám silné pochybnosti o tom, prečo a z akých dôvodov vznikla táto iniciatíva a od koho ide. Takže zvážme, aby sme nerobili viac škody ako osohu. Zákon o odpadoch, aj tento zákon, je zákon vládny. Dohodla sa na ňom aj vládna koalícia, a dokonca aj vo výbore pre životné prostredie bolo hlasovanie jednoznačné a jednohlasné, povedal by som.

    Takže vyvarujme sa zbytočným problémom a postavme sa za zákon tak, ako sme si ho rozanalyzovali, rozdiskutovali a pripomienkovali vo výboroch. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec, ja som vás nechala dohovoriť a dala som vám slovo v dobrej viere, že dávate procedurálny návrh. Ja som ukončila rozpravu. Bola by som veľmi rada, keby ste to všetci rešpektovali.

    Pán poslanec Hort.

  • Ja som chcel pripomenúť, že je ukončená rozprava.

  • Áno. Ďakujem, pán poslanec. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Najprv dáme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horáka, ktorý navrhol vyňať body...

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Takže hlasujeme potom o bodoch 1 až 38 spoločnej správy.

  • Takto. Podľa spoločnej správy hlasujeme o bodoch 1 až 38 okrem bodu 26 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť. Za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 125, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pokračujte, prosím, pán spravodajca.

  • Pán poslanec Horák navrhol body 39 až 44 vyňať na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je tieto body schváliť. Ale pán poslanec žiada o nich hlasovať samostatne. Takže hlasujeme o bodoch 39 až 44.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 39 až 44 zo spoločnej správy. Pán poslanec Horák.

  • Ja som poprosil, aby boli body 39 až 44, 46 až 62 a 65 a 66 spolu, naraz, aby sa súčasne o nich hlasovalo.

  • Dobre, o všetkých týchto bodoch hlasujeme spoločne. Gestorský výbor ich odporúčal schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, hlasujeme o tomto návrhu, o bodoch, ako boli vymenované pánom spravodajcom.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 42, proti 47, zdržalo sa 34.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán spravodajca, pokračujte, prosím.

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme naozaj rozumeli, o čom sa hlasuje.

  • Teraz hlasujeme o všetkých ostatných bodoch spoločnej správy okrem bodu 65 a predtým bodu 26 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 124, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bodoch 26 a 65 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasy v sále.

  • Tak len o bode 26, s odporúčaním neschváliť ho.

  • Poprosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 26.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 7, proti 98, zdržalo sa 24.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy, a keďže v rozprave neboli dané žiadne iné pozmeňujúce...

  • Reakcia z pléna.

  • ... žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 120, zdržalo sa 8.

    Schválili sme postúpenie tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasy v sále.

  • Môžeme pokračovať? Prestávku? Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku pred záverečným hlasovaním, aby sa vyjasnili všetky technické problémy.

  • Prerušenie rokovania o 9.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.12 hodine.

  • Dámy a páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta. A poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, spôsobuje nám to problémy, keď nedávame pozor.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem pri tejto príležitosti vyzvať všetkých predsedov poslaneckých klubov, aby apelovali na spravodajcov, aby sa na rokovanie pléna Národnej rady riadne pripravovali.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem aj pánovi poslancovi Maxonovi za upozornenie.

    Podľa § 85 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov dávam v mene 30 poslancov návrh na opakovanie druhého čítania.

  • Počuli ste všetci návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Je to návrh, aby sme vrátili zákon opakovane do druhého čítania. Prosím, prezentujme sa a budeme...

  • ... a budeme hlasovať o tomto návrhu podľa § 85 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 114, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili prerokúvanie tohto zákona v opakovanom druhom čítaní.

    Otváram rozpravu v opakovanom druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy sa prihlásil pán Muránsky ako spravodajca, dávam mu slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na základe § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. 13 slová „1. júla“ sa nahrádzajú slovami „31. júla“. Ako odôvodnenie: Navrhovaný termín je nereálny a zároveň je potrebné zohľadniť lehoty na podpisovanie zákona. Bodka. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy v opakovanom druhom čítaní. Uzatváram rozpravu v opakovanom druhom čítaní.

    Pán spravodajca, prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Nech sa páči, môžete dať hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Poprosím, hlasujeme o návrhu, ktorý bol prednesený.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 126, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Teraz môžete dať hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 125, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania o tomto návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Poprosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem. Keďže nikto nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 130 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili.

    Skôr ako budeme pokračovať v programe, poprosím členov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby dozadu odišli na krátku poradu, ktorá sa týka ich zahraničnej cesty budúci týždeň. Členovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a predsedovia poslaneckých klubov. Ďakujem.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.

    Návrh ste, dámy a páni poslanci, dostali ako tlač 215. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 215a.

    Poprosím ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona pred poslancami odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Zároveň poprosím o väčšiu pozornosť pri prerokúvaní jednotlivých návrhov zákonov. Ďakujem pekne, páni poslanci a dámy.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, predovšetkým ďakujem za podporu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

    Nebudem vás unúvať, dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií môžeme prijať pre Slovenskú republiku predovšetkým preto, lebo domáce legislatívne normy, ktoré sme prijímali v posledných rokoch, už plne zodpovedajú tým záväzkom, ktoré sú uvedené v tomto dohovore. To som uviedol preto, lebo chcem tým potvrdiť, že žiadne nové špeciálne záväzky nám z prijatia tohto dohovoru nebudú plynúť. Samozrejme, tento dohovor je veľmi dôležitý aj z nášho hľadiska, pretože niektoré účinky priemyselných havárií môžu presiahnuť aj na naše územie a naopak, priemyselné havárie, ktoré sa u nás stanú, môžu presiahnuť naše hranice. Tieto veci, samozrejme, treba riešiť.

    Preto by som vás poprosil, aby ste podporili návrh a prijali prístup Slovenskej republiky k tomuto dohovoru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Karola Ondriaša, poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu.

  • Veľký ruch v sále.

  • A poprosím o... Páni poslanci, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení ministri, vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (tlač 215), aby som vás poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto bodu (tlač 215a), máte ju pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (tlač 215a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru, je to uznesenie č. 39 zo dňa 19. mája 2003.

    Vážené dámy a páni, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (tlač 215) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 208 z 29. apríla 2003 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 106 z 15. mája 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 31 zo dňa 19. mája 2003 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (tlač 215).

    Vážené dámy a páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (tlač 215) v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k dohovoru.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teda k hlasovaniu, k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

  • Vzhľadom na to, že neboli žiadne pripomienky z rozpravy, pani predsedajúca, dajte hlasovať, že dohovor postupujeme do tretieho čítania.

  • Podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Pred záverečným hlasovaním, ospravedlňujem sa, ale naša delegácia Parlamentného zhromaždenia, keďže rokujú vzadu, požiadali pred záverečným hlasovaním o 5-minútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie rokovania o 10.25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.30 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, budeme hlasovať o uznesení o vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prečítam:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.“

  • Poprosím, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta, ideme hlasovať a potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na to, aby sme vyslovili súhlas s predneseným uznesením.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za 123 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 243. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 239.

    Poprosím pána ministra zdravotníctva, pána ministra Zajaca, aby návrh zákona snemovni uviedol. Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1286 z 27. novembra 2002 k Správe o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a o nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

    Účelom predloženého návrhu je dokončenie procesu aproximácie práva v Európskej únii v oblasti uznávania odborných kvalifikácií. Zmeny premietnuté do návrhu zákona vyplývajú z najnovšej právnej úpravy Európskej únie v oblasti vzdelávania a uznávania odborných kvalifikácií v regulovaných zdravotníckych povolaniach so záväzkom k obsiahnutiu v hodnotiacej správe poradného orgánu Európskej komisie TAIEX, z jeho misie v Slovenskej republike, Ústavu aproximácie práva Európskej únie, ktorá bola, týkajúcej sa kapitoly II „Slobodný pohyb osôb“, a zo záväzkov z rokovania zástupcov ministerstiev školstva a zdravotníctva, ktoré boli uzavreté 6. septembra 2002 v Bruseli, venované technickým adaptáciám.

    Účelom navrhovaných zmien je čo najviac uľahčiť prístup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky občanom, ktorí získali odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolenia v štátoch európskeho hospodárskeho priestoru tak, aby získaná odborná spôsobilosť bola rovnocenná odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania získanej na území Slovenskej republiky a naopak.

    Návrh zákona bol 28. februára prerokovaný a schválený bez pripomienok Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala s pripomienkami a bol schválený 22. apríla 2003 a vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila na svojom rokovaní 14. mája 2003.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami podporíte predložený návrh a odsúhlasíte ho do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 243).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 239 z 26. mája 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Ako jediný, pán poslanec Chovanec. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, oceňujem skutočnosť, že pán minister predkladá tento zákon v takomto časovom horizonte a tento zákon skutočne otvorí možnosť našim lekárom pracovať v zahraničí, otvorí možnosť získať príslušnú možnosť realizácie v iných európskych krajinách. Ešte raz zdôrazňujem, že som rád, že to je s takýmto časovým predstihom.

    Dovolím si však predsa mať jednu pripomienku. Obávam sa totiž, že tento zákon, ktorý vnímam, pochopiteľne, pozitívne a ktorý podporíme, vytvorí veľmi výrazné podmienky a možnosti pre našich najkvalifikovanejších a najerudovanejších lekárov pôsobiť v zahraničí. Zdôrazňujem tú časť najkvalifikovanejší a najerudovanejší, pretože sú to tí lekári, ktorí pracujú na klinikách, v nemocniciach a podobne.

    Opakovane som upozorňoval na veľké rozdiely medzi ohodnotením lekárov v týchto zariadeniach a v privátnej sfére. Chcel by som upozorniť na to, či ministerstvo počíta s touto skutočnosťou a či má pripravené nejaké návrhy, ako túto skutočnosť zmierniť, ako zabezpečiť, aby nám podstatná časť lekárov z nemocníc, kliník neodišla do zahraničia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 114, proti 1, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 112, proti 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Vážené dámy, vážení páni, mali by sme teraz začať rokovať, mali by sme začať rokovať teraz o prerušenom druhom čítaní

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 172).

    Možnože sa nám oplatí aspoň začať rokovanie a uvidíme, koľkí sa prihlásia, o 11.00 hodine musíme rokovanie prerušiť na základe včerajšej dohody. Pán štátny tajomník Korčok príde na 11.00 hodinu.

    Takže vládny návrh zákona ste dostali, je to tlač 172. Rokovanie sme museli na 12. schôdzi uznesením z 22. mája 2003 č. 307 prerušiť v druhom čítaní s tým, že o vládnom návrhu museli rokovať výbory, aj rokovali. Spoločnú správu z tohto rokovania máte v tlači 172b.

    Pán minister už zaujal svoje miesto. Pani poslankyňa Záborská, pani poslankyňa Záborská, trikrát vás vyzývam. Vy ste spravodajkyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Paška ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, teda ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Pán poslanec, nech sa páči, ešte máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, aj s úctou na váš drahocenný čas, kolegyne, kolegovia, veľmi rýchlo. Ani som si neuvedomil, že k zákonu, ktorý sa javil tak jednoducho, budem vystupovať možno štvrtýkrát, už to ani neviem počítať. Dovolím si vopred avizovať, že by som rád predložil pozmeňujúci návrh, kde vás láskavo žiadam o vašu podporu aj zo strany koalície, ktorý má jediný cieľ, a to odstrániť určité možné pochybnosti v oblasti toho, čo by nám malo byť najsvätejšie v legislatívnom procese, a to je možná retroaktivita návrhu zákona, s ktorým sa, samozrejme, neviem stotožniť, pretože nie je štandardným spôsobom predkladaný tejto snemovni a evokuje to, čo tu vidíme už aj niekoľko dní, a dáva mi dôvod zamyslieť sa nad tým, či aj to nie je taký trošku skrátený spôsob realizácie legislatívy.

    Napriek tomu vzhľadom na to, že zákon sa po vrátení dostal do výboru, v ktorom vznikla polemika, na jednej strane názor predstaviteľov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, na druhej strane predstaviteľov farmaceutického priemyslu, pretože sa toto veľmi špecificky odborné znenie dotýka práve ich a zrejme by bolo zbytočné to vysvetľovať, mi dáva dôvod, aby som predložil tento pozmeňujúci návrh.

    Chcem vás láskavo požiadať o podporu aj z koaličných radov preto, že často ako leitmotív uvádzame kvalitu a stabilitu podnikateľského prostredia. A ak z tohto prostredia pri niektorých navrhovaných legislatívnych normách zaznievajú pochybnosti o tom, či taxatívny výklad schválených a navrhovaných noriem je možný alebo nemožný, dovolím si vám predložiť znenie pozmeňujúceho návrhu do čl. 3 zákona č. 272 o zdraví ľudu, ktorým sa otvára podľa mňa nepriamo zákon č. 140 o lieku.

    Neviem, pani spravodajkyňa, či dostali tlač kolegovia. Dostali kolegovia tlač?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pán poslanec, musíte prečítať, lebo...

  • Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 172).

    V článku III, ktorým sa mení zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, ktorý je uvedený v spoločnej správe rokovaní výborov, sa na konci znenia dopĺňa nový bod 2. Bod 2 znie:

    § 70 c) znie: „Spôsob predkladania a obsahové náležitosti dokumentácie podľa ustanovenia § 21 ods. 5 písm. b) tohto zákona o výsledkoch toxikologicko-farmaceutického skúšania a klinického skúšania takých liekov, ktoré boli zaregistrované pred dňom účinnosti zákona...“, tu si dovolím upozorniť, pán predsedajúci, to číslo bude doplnené, takže nie je tu, „2003 Z. z. a takých, pri ktorých bola podaná žiadosť o registráciu predo dňom účinnosti uvedeného zákona, sa riadi podľa doterajších predpisov.“

    Odôvodnenie zaznelo v mojej expozícii. Radi by sme odstránili možné výklady retroaktivity pôvodného navrhovaného znenia v článku 3.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, čo by som dal slovo pánovi ministrovi, poprosím ešte pani spravodajkyňu aj napriek tomu, že tú spoločnú správu 172b každý má na stole, aby v krátkosti informovala predsa Národnú radu o obsahu tejto správy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia poslanci, v krátkosti vás chcem informovať o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o ochrane zdravia vo výboroch tak, ako bolo uznesenie posledného rokovania o tomto bode programu.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 222 z 9. apríla schválila, že prerokuje materiál v druhom čítaní a tento materiál bude pridelený výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý bol určený ako výbor gestorský.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, bol prerokovaný na 12. schôdzi Národnej rady. Ja som informovala Národnú radu o prerokovaní v gestorskom výbore. Národná rada sa po rozprave uzniesla o prerušení rokovania o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní s tým, že o vládnom návrhu zákona budú opätovne rokovať všetky výbory Národnej rady, ktorým bol tento zákon pridelený.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona a potvrdil svoje pôvodné stanovisko vyjadrené v uznesení a súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť v predloženom znení. Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo potvrdili svoje pôvodné stanoviská vyjadrené v ich uzneseniach a súhlasili s vládnym návrhom zákona s pripomienkami a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor sa vyjadrili aj k spoločnej správe výborov Národnej rady (tlač 172a) a odporúčali schváliť vládny návrh zákona, ako je uvedené v tejto tlači. V časti IV máte všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.

    A na záver mi dovoľte, aby som predniesla uznesenie výboru, kde gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť zákon s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to takto: en bloc schváliť body 1 až 5, 7 až 12, 14 až 18, 19a, 19b, 20 a 21. A en bloc neschváliť body 6 a 13. Zároveň ma poveril, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla túto správu na plenárnom zasadnutí Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem sa opýtať, či ešte dokončíme tento bod s tým, že pán minister vystúpi, a hlasovať, samozrejme, už asi nestihneme. Alebo stihneme aj hlasovanie?

  • Reakcia pléna.

  • Je všeobecná vôľa? Lebo včera sme sa rozhodli, že o jedenástej... (Reakcia pléna.) Je?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v čase, keď sa prvýkrát robilo druhé čítanie, žiaľ, bol som v Luxemburgu na Rade ministrov zdravotníctva Európskej únie a nemohol som teda obhajovať aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prišli z výboru pre hospodárstvo a privatizáciu, a nemohol som vám celkom dobre vysvetliť, že ten problém je sofistikovanejší, ako sa zdal na prvý pohľad.

    Nechcem teraz komentovať všetky za a proti. Čo to znamená ochrana molekúl, licencovaná, patentovaná, HI-TECH, čo to znamená pre výrobcov generických látok, kde nepochybne patria aj národní slovenskí výrobcovia liekov, aké slovíčka a slová môžu obmedziť celé štáty v dostupnosti na trhy. My sme sledovali, sledujeme a budeme sledovať v prvom rade efektivitu zdravotníckeho systému. A efektivita hovorí, ak mám možnosť a neporuším zákon, dať tú istú molekulu v nižšej cene, tak to, samozrejme, musím urobiť.

    Preto nechcem teraz tu ďalšiu hodinu o tom diskutovať, znova to prešlo cez všetky výbory s výsledkom, ktorý bol podľa nášho názoru správny, a teda sa vyjadrím len k návrhu pána poslanca Pašku. Jeho návrh, nemyslím, že je vhodný, nemyslím, že hrozí retroaktivita, hovorí jednoducho, dodržať status quo a nechať zbytočnú, neprimeranú ochranu tým molekulám, ktoré nie sú v Európe už chránené a ktoré nás zbytočne stoja veľa peňazí. Máme problém, akým spôsobom budeme registrovať po pristúpení do Európskej únie, a v tejto chvíli vám idú ďalšie dve novely zákona č. 140, obidve sa týkajú registračných vecí. Ale určite nemáme jeden problém. Ak liek A môžem kúpiť za 100 korún, tak ho nebudem kupovať za 1 000 korún.

    Preto neodporúčam schváliť pozmeňujúci návrh pána poslanca Pašku, odporúčam v mene vlády a žiadam vás a prosím o to, aby ste postupovali tak, ako to bolo dvakrát cez všetky výbory schválené. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa, pristúpime k hlasovaniu, takže vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, dokončíme toto hlasovanie a, samozrejme, potom bude spoločné zasadnutie výborov k zmluve s Európskou úniou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v zmysle spoločnej správy dajte hlasovať en bloc o bodoch 1 až 5, 7 až 12, 14 až 18, 19a, 19b, 20 a 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1 až 5, 7 až 12, 14 až 18, 19a, 19b, 20 a 21. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 101, proti 2, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že spomínané body Národná rada prijala, schválila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 6 a 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 6 a 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 6, proti 77, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 6 a 13 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky body zo spoločnej správy. V rozprave zaznel jediný pozmeňujúci návrh a je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Pašku, dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 45, proti 25, zdržalo sa 45, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neschválili. Pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, mám poverenie gestorského výboru, aby sme prešli hneď do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 94, proti 7, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási v rámci tohto čítania do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu ako celku?

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 90, proti 12, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane uzdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pani spravodajkyni.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe včerajšej dohody predsedov poslaneckých klubov, ale aj predsedov všetkých parlamentných výborov teraz bude nasledovať prerušenie rokovania schôdze a pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí uvedie z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh Prístupovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou tu, v rokovacej sále, ale toto stretnutie považujeme za stretnutie všetkých parlamentných výborov, ktorým bola zmluva na prerokovanie pridelená. Považujte toto vystúpenie pána štátneho tajomníka ako úvodné vystúpenie pred všetkými výbormi, po ktorom bude nasledovať rokovanie v jednotlivých výboroch. Nemusí to byť dnes, ale v termíne tak, aby sme termín 1. júla, keď je táto zmluva zaradená ako 1. bod rokovania 15. schôdze Národnej rady, boli pripravení na prerokovanie prístupovej zmluvy v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz poprosím pána predsedu zahraničného výboru, pána poslanca Figeľa, aby viedol spoločné rokovanie parlamentných výborov. Ešte predtým dávam slovo pani poslankyni Beňovej a pani poslankyni Tkáčovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Beňová, predsedníčka integračného výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcela by som pozvať všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú členmi Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, aby sa hneď po skončení vystúpenia pána štátneho tajomníka Korčoka stretli na zasadnutí výboru v kinosále. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani predsedníčka zvoláva integračný výbor po vystúpení do kinosály. Pani poslankyňa, nechcete? Nie?

  • Prerušenie rokovania o 11.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.10 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 13. schôdze Národnej rady pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí členov vlády, ktoré poslanci položili príslušným ministrom včera do 12.00 hodiny.

    Ešte predtým ako otvorím rokovanie o tomto bode programu, chcem vás informovať o dohode, ktorá vzišla z rokovania predsedov poslaneckých klubov parlamentných strán spolu s našimi zástupcami v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Budúci týždeň od pondelka až do piatku je pravidelné a plánované rokovanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde Národná rada Slovenskej republiky má svojich stálych delegátov. Vzhľadom na to, že pán prezident Slovenskej republiky vystúpi na rokovaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, je účasť našich zástupcov nevyhnutná, a preto sme sa dohodli ako s členmi našej delegácie, tak i s predsedami poslaneckých klubov, že rokovanie 13. schôdze Národnej rady nezačne v utorok, tak ako bývalo zvykom, ale začneme rokovať v stredu odpoludnia o 13.00 hodine a to bodmi programu, ktoré sú uvedené v schválenom programe, od bodu 36, teda budeme prerokúvať všetky správy, ktoré sú predkladatelia povinní predložiť do Národnej rady na prerokovanie, a to od bodu 36, kde je súhrnná správa o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a postupne ďalšie správy až po bod 55 s tým, že hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch budeme vo štvrtok ráno a naši zástupcovia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy sa vrátia na rokovanie Národnej rady v stredu večer. Takáto bola prijatá všeobecná dohoda, preto by som prosil, keby sme si takto mohli upraviť aj náš poslanecký čas.

    Ďalej vás chcem informovať, že dnes po skončení hodiny otázok budeme pokračovať v rokovaní na neverejnej schôdzi Národnej rady. A ešte dnes, ak čas dovolí, by sme prerokovali vyslanie vojsk na žiadosť vlády do Iraku a tým by sme prerušili dnešné rokovanie, aj keby čas do 19.00 hodiny, vyhradený na rokovanie, neuplynul. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Keďže je dnes sviatok, treba si aj trošku uctiť.

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády odpovedajú na otázky poslancov, položené včera do 12.00 hodiny.

    Teraz prosím predsedu vlády, ktorého v jeho neprítomnosti zastupuje pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, aby oznámil, kto z členov vlády nie je prítomný, z akých dôvodov a kto za neprítomných členov vlády, resp. či sám pán podpredseda vlády bude odpovedať na položené otázky.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr mi dovoľte, aby som ospravedlnil neprítomnosť predsedu vlády Mikuláša Dzurindu z dôvodu jeho účasti na samite Európskej únie v Helénskej republike. Čo sa týka neprítomnosti ďalších členov vlády, neprítomného ministra Kaníka, ktorý je zahraničnej služobnej ceste, bude zastupovať pán minister Zajac, neprítomného ministra Prokopoviča, taktiež je na zahraničnej ceste, minister Nemcsics, neprítomného ministra Simona, taktiež je na zahraničnej pracovnej ceste, pán minister Miklós. Ďalej sú neprítomní ministri Lipšic, Kukan a Chmel, na ktorých nie sú otázky a ktorých budem zastupovať ja.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz pristúpime k otázkam, ktoré poslanci položili predsedovi vlády a na ktoré budete podľa informácie, pán podpredseda, odpovedať vy.

    Ako prvú vyžrebovanú otázku položil pánu premiérovi pán poslanec Baška, ktorý sa pýta: „Pod vodné hospodárstvo, ktoré malo prejsť z MP SR na MŽP SR od 1. mája 2003, patrí aj povodňová komisia. Doteraz však nebol podpísaný delimitačný protokol. Ako budete riešiť následky hospodárskych škôd, ktoré vzniknú v prípade povodní a protipovodňová komisia nebude zriadená? Zoberiete si to ako predseda tejto vlády na svoju zodpovednosť?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ochrana pred povodňami je súčasťou vodného hospodárstva, a preto v súčasnosti podľa zákona zodpovedá za ňu v plnom rozsahu minister životného prostredia. Sprievodným znakom každej reorganizácie je určité prechodné obdobie. V ňom sa usporadúvajú veci z technickej stránky a dolaďujú legislatívne stránky procesu. Je pravda, že v tomto prípade sa delimitácia vodného hospodárstva z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia už neúnosne predlžovala.

    Vláda Slovenskej republiky 18. 9. 2002 schválila delimitačný protokol o prechode kompetencií z oblasti vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb a odvodňovacích a závlahových systémov z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia s účinnosťou od 1. 7. 2003. V súčasnosti všetky orgány, organizácie a jednotliví pracovníci na úseku ochrany pred povodňami na ministerstve pôdohospodárstva svoje úlohy v oblasti ochrany pred povodňami v plnom rozsahu zabezpečujú. Ústredná povodňová komisia je zriadená vládou, a preto nie sú žiadne prekážky v prípade povodňovej situácie, aby plnila svoje úlohy.

    Ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh na zmeny v zložení Ústrednej povodňovej komisie a v štatúte Ústrednej povodňovej komisie. Tento návrh je v súčasnosti v procese medzirezortného pripomienkového konania a v čo najkratšom čase bude predložený vláde na schválenie.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pýtam sa pána poslanca, či má doplňujúcu otázku. Pán poslanec Baška.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Blanár položil predsedovi vlády ďalšiu otázku: „Pán predseda, ako budete riešiť výpadok financií v štátnom rozpočte, ktoré ste dodnes neuhradili obciam a mestám za vykonávanie prenesenej kompetencie - stavebné konanie.“

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vo veci výkonu a finančného zabezpečenia kompetencií v oblasti stavebného konania boli žiadosti krajských úradov o rozpočtové opatrenia k delimitáciám stavebného poriadku za jednotlivé kapitoly krajských úradov spracované a rozpočtované opatrenia zaslané na kapitoly v termíne od 15. apríla do 5. mája 2003 s výnimkou kapitoly Banská Bystrica, kde boli prostriedky poskytnuté v týchto dňoch. Z oddelimitovaných prostriedkov v úhrnnej sume 66 mil. 769 tisíc korún bolo určených na mzdy 39 mil. 872 tisíc korún. Delimitácia na danom úseku zahrnula aj 289 pracovníkov. Okresné úrady rozpísali finančné prostriedky následne na obce. V súčasnosti sa odstraňujú čiastkové nedostatky, napríklad nepodpísaný protokol medzi Okresným úradom Považská Bystrica a mestom Považská Bystrica, Okresný úrad Zlaté Moravce, sporné príjmy a podobne.

    Na úseku pozemných komunikácií bolo oddelimitovaných spolu 5 mil. 887 tisíc korún, z toho 3 mil. 696 tisíc Sk na mzdy a 22 pracovníkov.

    Na úseku vyvlastňovacieho konania prebieha na úrovni ministerstva financií spracúvanie podkladov zasielaných jednotlivými kapitolami. Zatiaľ sú k dispozícii žiadosti a podklady za kapitoly Krajských úradov Trenčín, Banská Bystrica, Prešov a Košice. Uvoľnenie prostriedkov pre obce ministerstvom financií cez kapitoly krajských úradov závisí od zaslania podkladov jednotlivými kapitolami. To znamená, že poskytovanie prostriedkov za predchádzajúce kompetencie je viazané na termíny spracovania podkladov na jednotlivých kapitolách a ich následné postúpenie na ministerstvo.

    V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť, že istý časový posun spracovaní a realizácií presúvaných finančných prostriedkov súvisiacich s presunom kompetencií súvisí v tomto prípade s prijatím zákona NR SR č. 103/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Táto novela v § 117 dňom účinnosti zákona od 1. apríla 2003 zásadne zmenila spôsob poskytovania finančných prostriedkov preneseného výkonu štátnej správy obciam a to tak, že náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát v zmysle novely priamo obci prostredníctvom príslušného okresného úradu.

    Pán predseda, skončil som.

  • Pán poslanec Blanár, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Niektoré veci, ktoré ste spomínali, v podstate sa dajú akceptovať. Len sa tu naskytuje otázka, prečo tie rozpisy na jednotlivé kraje boli rozosielané až v termíne, ja mám údaj 24. 4. 2003 podľa pracovníka ministerstva financií pána Masaryka. Peniaze dodnes obciam chýbajú. Vy ste menovali, že sa to týka iba určitých okresov. Citovali ste napríklad Žilinský okres, kde obec Turzovka dnes úveruje štát 300 tisíc korunami a dokonca som prekvapený, že obce sa chystajú podať podnet na Ústavný súd pre neplnenie si povinnosti štátu. A moje prekvapenie je o to väčšie, že dokonca splnomocnenec vlády pre reformu pán Nižňanský im to odporúča. Chcel by som sa spýtať, aký je váš názor na vyjadrenie pána Nižňanského v tejto súvislosti.

    No a chcem ešte na záver skonštatovať, predpokladám, že táto otázka viedla aj k tomu, aby sa zamysleli kompetentní ľudia na ministerstvách, že reforma, ktorá v súčasnosti bola rozbehnutá, preniesla na plecia miest a obcí kompetencie, za ktoré nedostávajú včas peniaze, a obce, aj keď sú finančne poddimenzované, úverujú tento štát.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem ani hodnotiť, ani komentovať výrok, ktorý som sám nečítal, ani nepočul, pretože neviem, či ste ho citovali presne, takže k tomu sa vyjadrovať nebudem.

    Čo sa týka časového posunu, áno, k nemu dochádza a musím povedať, že k istému časovému posunu asi musí objektívne dôjsť. Druhá vec je, či sa nedalo to obdobie skrátiť. Isteže, môžeme mať na to asi rôzne názory. Ale treba to podrobiť analýze. Ako som povedal, prostriedky na kapitoly krajských úradov odišli od 15. apríla do 5. mája, teraz v posledných dňoch za kraj Bystrica a teraz by mali byť oddelimitovávané vlastne cez okresné úrady na obce. Takže isté časové posuny sú zrejme nevyhnutné. Otázka je, či museli byť až také dlhé. Takže určite je to vec, ktorej je potrebné sa venovať a lehoty podľa možnosti skracovať.

  • Ďalšia otázka, ktorú položil pán poslanec Madej pánu premiérovi, znie: „Pán premiér, kedy bude dostavaná diaľnica do Banskej Bystrice a Zvolena?“

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, príprava a výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa v súčasnosti realizuje v zmysle nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest rozpracovaného na roky 2001 až 2006, ktorý schválila vláda svojím uznesením č. 162/2001 pri súčasnom zohľadnení schváleného štátneho rozpočtu na rok 2003.

    V súlade s uznesením vlády 904/2002 k správe o plnení uvedeného materiálu Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pripravilo na prerokovanie vo vláde aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií s rozpracovaním na roky 2003 až 2006, v ktorých je zohľadnený štátny rozpočet na rok 2003, návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 a možnosti financovania diaľnic a rýchlostných ciest v ďalších rokoch z verejných prostriedkov. Navyše, v dodatku aktualizácie sú navrhnuté štyri zásadné alternatívy riešenia pri predpoklade rovnakých výdavkov, verejných výdavkov na ich realizáciu.

    Vláda v súčasnosti rokuje o výbere optimálneho variantu. V aktualizácii je zrejmá výrazná podpora štátu v smere dostavby ťahu R1 úseku Trnava-Zvolen-Banská Bystrica. Súvislý ťah štvorpruhovej rýchlostnej cesty R1, teda nie diaľnice, bude vybudovaný a sprevádzkovaný najneskôr do roku 2012, avšak ak sa prijme navrhovaný model s využitím súkromného kapitálu počnúc rokom 2006, je termín sprevádzkovania reálny už v roku 2010.

    Pán predseda, skončil som.

  • Pán poslanec Madej, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja by som sa chcel spýtať, keďže nie ste nový človek vo vláde Slovenskej republiky a ste členom vlády už dlhšie viac ako štyri roky, reagujem aj na tú vec, že na Slovensku sú obrovské regionálne rozdiely, životná úroveň je na strednom a východnom Slovensku možno na úrovni niekde 40 %, 30 % priemeru Bratislavy, ktorý sa približuje priemeru Európskej únie. Preto sa chcem spýtať v nadväznosti na to, lebo diaľnice sú hlavným lákadlom pre investorov a ide to naozaj veľmi pomaly, čo urobila vláda Slovenskej republiky a ešte čo mieni urobiť, ak niečo naozaj bude na to, aby sa stierali regionálne rozdiely na Slovensku. Je to veľmi dôležité z toho pohľadu, že Bratislava a západoslovenský región, ktorý je naozaj infraštruktúrou celkom dobre vybudovaný, končí možno 40 km od Bratislavy, možno niekde pri Malackách.

    Teda moja otázka znie: Čo sa urobí pre ostatné regióny na Slovensku?

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s vami, pán poslanec, že regionálne rozdiely sú jedným z najcitlivejších a možno aj najväčších problémov, ktoré Slovensko má. A súhlasím tiež s tým, že rozvoj infraštruktúry, resp. prepojenie diaľnicou je jeden z dôležitých nástrojov na odstraňovanie týchto regionálnych rozdielov.

    Ale pýtali ste sa, čo všetko vláda urobila a chce urobiť a najmä, čo urobí do budúcna na stieranie rozdielov. Takže je to naozaj veľmi široká a komplexná otázka, s ktorou súvisia aj také veci, ako je vstup do Európskej únie a využitie štrukturálnych fondov, využitie fondov na rozvoj vidieka práve na pozdvihnutie zaostávajúcich regiónov. Celkom určite s tým súvisí reforma verejnej správy, ktorou sa posilňujú kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby sa kapacity a potenciál, ktorý v území je, využil čo najlepšie.

    Celkom určite s tým súvisí napríklad aj daňová reforma, ktorá by mala viesť k vyššiemu ekonomickému rastu a k väčšiemu prílevu investícií, vrátane zahraničných, lebo faktom je, že zatiaľ sa väčšina investorov tlačí skôr k Bratislave, ale faktom tiež je, že sa dá predpokladať aj na základe skúseností z iných krajín, napríklad z Maďarska, že už sa nasycuje tento priestor okolo Bratislavy a čím ďalej, tým viac sa investori a investície budú umiestňovať aj v iných regiónoch. Pričom, samozrejme, pravdou je, že už sú významní investori aj na východnom, aj na strednom Slovensku. Ale pravdou je, ako hovoríte, že zatiaľ najväčší záujem je o investovanie na Slovensku západnom.

    Čo sa týka diaľnic a rýchlostných komunikácií, tam práve preto, čo som spomínal aj v tom dodatku, je pripravovaná aktualizácia výstavby diaľnic s využitím aj súkromných zdrojov tak, aby termíny, ktoré pôvodne boli rozpočítané na pomerne veľa rokov dopredu, mohli byť urýchlené.

    Takže, dovoľte mi uzavrieť tým, že infraštruktúra, diaľnice a rýchlostné komunikácie sú v tomto určite veľmi dôležité. Zároveň ale aj z hľadiska medzinárodného porovnania, z hľadiska porovnania, ja neviem napríklad s Poľskom, tá situácia nie je až taká zlá, ako sa niekedy vykresľuje a takéto investície na prepojenie Slovenska diaľnicou, ešte navyše takej členitej krajiny, akou Slovensko je, je nesmierne náročnou a aj nesmierne drahou investíciou. Ale práve v tej aktualizácii koncepcie vychádzame z toho, aby sme v čo najkratšom čase, aj s použitím súkromných zdrojov prepojili východ a západ Slovenska a zároveň súčasne budovali čo najskôr aj rýchlostnú komunikáciu, na ktorú sa pýtate, R1 z Trnavy do Zvolena a Bystrice.

    Skončil som.

  • Pán podpredseda, na poslednú otázku, prosím, odpovedať v minúte.

    Pani poslankyňa Sabolová sa vás pýta: „Prečo nie je od 21. mája aktualizovaná internetová stránka vlády Slovenskej republiky?“

  • Vážená pani poslankyňa, internetová stránka Úradu vlády Slovenskej republiky sa priebežne plní a dopĺňa. Mesačnú absenciu aktualizácie úplne vylučujem. Prevádzka stránky je bezproblémová, občania na nej môžu nájsť aktuálne informácie o rokovaní vlády nielen po skončení zasadnutia, ale už aj priamo počas jej rokovania. Tento nástroj využívajú pri svojej práci okrem širokej občianskej verejnosti každodenne aj zástupcovia médií. Stránka okrem informácií o rokovaniach vlády poskytuje takmer denne aktuálne informácie o programe predsedu vlády, záznamy jeho vystúpení a prejavov a informuje o rozličných aktivitách úradu vlády a jeho organizačných zložiek.

    Stránka, mám tu ešte doplňujúcu informáciu, ktorá možno...

  • Nediskutujte s pani poslankyňou, pán podpredseda. Odpovedajte na otázku.

  • Nech sa páči, len ona vám skáče do reči.

  • Ja odpovedám. Mám tu ešte doplňujúcu informáciu, ktorá možno vysvetľuje otázku pani poslankyne a tá znie, že stránka Úradu vlády Slovenskej republiky bola počas popisovaného obdobia aktualizovaná takmer denne. Technický problém mohol nastať na strane užívateľa, a to buď kvôli nevhodnému nastaveniu prehliadača, alebo proxyserver.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda vlády, za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili pánovi premiérovi.

    Teraz by som vás prosil, aby ste zostali na mieste, pretože budete odpovedať na otázku ako člen vlády, ktorú vám položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: „Európska únia, aby zabránila úniku mozgov, plánuje zvýšiť financovanie vedy a výskumu na 3 % HDP do roku 2010. Otázka: Ako bude vláda zvyšovať financovanie vedy a výskumu, aby zabránila ďalšiemu úniku mozgov zo Slovenska?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcem sa poďakovať za tú otázku, pretože mi umožňuje vysvetliť veci a aj dať obraz o tom, ako je financovaná veda na Slovensku a aké sú ďalšie perspektívy.

    Výdavkom na výskum a vývoj celkom a z toho výdavkom na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú v krajinách OECD, v krajinách Európskej únie, aj v ostatných vyspelých štátoch, sa venuje taký záujem, aký vyplýva z legislatívy príslušnej krajiny a aký význam sa prisudzuje podpore sektora výskumu a vývoja zo štátnych prostriedkov ako jedného z nástrojov podpory rastu konkurencieschopnosti ekonomiky krajiny.

    Odborné a poradné orgány Rady Európskej únie prijali na svojich zasadnutiach cieľ dosiahnuť v roku 2010 priemerné celkové výdavky na vedu a techniku z hrubého domáceho produktu v EÚ na úrovni 3 %. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti je priemer výdavkov na vedu a techniku v Európskej únii asi 1,8 % a zo štátneho rozpočtu 0,8 %. Existujú však významné rozdiely v týchto indikátoroch výskumu a vývoja medzi členskými krajinami Európskej únie. Vo Švédsku, Fínsku a Nemecku je to v rozpätí 2,5 až 4 % z hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo v Grécku, Španielsku a Írsku v rozpätí od 0,5 % do 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je teda možné konštatovať, že čím výkonnejšia ekonomika, tým vyšší podiel výdavkov na výskum a vedu z hrubého domáceho produktu, pričom prostriedky štátneho rozpočtu sa na týchto výdavkoch podieľajú spravidla v rozmedzí 35 až 40 %.

    Zámerom Európskej únie pri zvyšovaní výdavkov na výskum a vývoj v nasledujúcom období je rozšírenie a skvalitnenie európskeho výskumného priestoru, prehĺbenie jeho vzájomnej spolupráce na riešení spoločných európskych projektov a spolupráce s firmami. Nejde nejako v prvom rade o zamedzenie úniku mozgov, ale najmä o posilnenie konkurencieschopnosti Európy vo vzťahu k ostatným častiam sveta.

    Slovenská republika síce nedosahuje úroveň priemerných výdavkov Európskej únie v tejto oblasti. Podiel výdavkov Slovenska na výskume a vývoji z HDP sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 0,65 % HDP, ale z prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladá Slovenská republika prostriedky na výskum a vývoj v podiele porovnateľnom s ostatnými krajinami Európskej únie a OECD, teda 35 až 40 % z celkových výdavkov na výskum a vývoj. A výdavky štátneho rozpočtu vynakladané na vedu a techniku sú viac-menej stabilizované.

    Od roku 1997 do roku 2001 sa to pohybuje v rozmedzí 2,5 mld. až 2,7 mld. korún. Pokles výdavkov, zároveň ale treba povedať, že došlo v období od roku 1997 k poklesu relatívneho podielu výdavkov na výskum a vývoj, no tento pokles výdavkov je zapríčinený poklesom výdavkov podnikateľskej sféry v tejto oblasti. V štátnom rozpočte sú každoročne zapracované rastové trendy v podpore vedy a techniky.

    K rozvoju vedy a techniky schválila predchádzajúca vláda aj súčasná vláda vo svojich programových vyhláseniach i v ďalších koncepčných dokumentoch a zákonoch na podporu rozvoja vedy a techniky, a to najmä nasledujúce: uznesenie vlády č. 724 z 13. 9. 2000 ku koncepcii štátnej vednej a technickej politiky, uznesenie vlády č. 195 z 19. 3. 2003 k priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 za obdobie rokov 2000 až 2002, uznesenie vlády č. 561 z 12. 7. 2000 k návrhu nového modelu financovania vedy a techniky v Slovenskej republike, uznesenie Národnej rady č. 1228 z roku 2000 k štátnej, vednej a technickej politike, zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike, zákon o vysokých školách, zákon o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení neskorších predpisov a ďalšie.

    Prierezové kompetencie v tejto oblasti má ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá najmä za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku, koordinuje činnosť ústredných orgánov a SAV pri príprave a uskutočňovaní strednodobej koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky.

    V štátnom rozpočte boli od roku 2002 zabezpečované nasledujúce nárasty výdavkov na vedu a techniku:

    - v roku 2002 oproti roku 2001 to bol nárast o 268,9 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 225,7 milióna,

    - v roku 2003 oproti roku 2002 nárast o 622,6 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 375,9.

    Absolútny nárast približne 200 miliónov korún podľa ministerstvom financií navrhovaných východísk na zostavenie štátneho rozpočtu v roku 2004 sa predpokladá aj oproti roku 2003 pri porovnateľnej metodike v roku 2004 oproti roku 2003.

    Rámcový program Európskej únie pre výskum a technický rozvoj rozpočtovaný v roku 2003 v sume 500 miliónov korún predstavuje nárast výdavkov na vedu a techniku, pričom pokrýva rozpočtové dôsledky zákonných úprav v roku 2002 v oblasti odmeňovania zamestnancov výskumu a vývoja vo verejnej službe podľa zdravotníckych tabuliek a výdavky na dobudovanie Centra vedecko-technických informácií.

    Vláda bude aj v nasledujúcich rokoch 2004, 2005 postupovať v súlade s uznesením vlády č. 724/2000 ku koncepcii štátnej a vednej politiky a uznesením vlády č. 195/2003 v priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky. V tomto uznesení je uložené podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť medziročný nárast prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku v Slovenskej republike, uvedený v koncepcii v súlade so zdrojovými možnosťami. Rovnako sú vládou Slovenskej republiky uložené úlohy aj ministrovi školstva a ďalším ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 a jej aktualizácie do roku 2010.

    V nadväznosti na koncepciu štátnej, vednej a technickej politiky rozpracovalo ministerstvo školstva v spolupráci s ostatnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy SAV a vedeckou komunitou štátne programy výskumu a vývoja a návrh ich finančného zabezpečenia do roku 2006 s výhľadom do roku 2010, ktoré boli vládou SR schválené v septembri 2002. V rámci týchto programov boli schválené tiež osobitné podprogramy venované vytvoreniu podmienok na stabilizáciu mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja najmä v oblasti zlepšovania spoločenského postavenia vedy a techniky a budovania vedeckej kariéry, prognóza rozvoja využívania vedy a techniky do roku 2015, realizácia vynikajúcich projektov a podpora profesionálneho rastu mladých zamestnancov a doktorandov, stabilizácia mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja zlepšením sociálneho zabezpečenia.

    Ak by sme sa mali priblížiť k tomu, na čo sa pýtate vo svojej otázke, teda výdavkami na vedu a techniku do roku 2010 tej cielenej priemernej úrovne Európskej únie, teda 3 % z HDP, znamenalo by to pri dnešnej úrovni hrubého domáceho produktu výdavky na vedu a techniku v sume asi 39 miliárd korún. Pri 30-percentnej účasti štátneho rozpočtu by výdavky štátneho rozpočtu potom mali predstavovať asi 11,7 mld. korún, pričom dnešný stav je taký, že v rozpočte na rok 2003 je 4,2 mld. korún a vo východiskách na budúci rok 4,4 mld. korún.

    Ak by sa teda mala naplniť tá úroveň, tak by to znamenalo v najbližších siedmich rokoch takmer trojnásobný nárast výdavkov štátneho rozpočtu a medziročné prírastky by sa pohybovali asi na úrovni 1,2 mld. korún, čo nepovažujem za reálne. Zvyšovanie výdavkov na vedu a techniku totiž nemôže byť samoúčelné, resp. paušálne, pretože efektívne využitie prostriedkov rozpočtovaných na tento účel závisí aj od takých faktorov, ako sú legislatívne podmienky a nástroje využiteľné na motiváciu podnikateľského sektora investovať viac prostriedkov na technický rozvoj, t. j. rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov financovania výskumu a vývoja. Taktiež závisí od schopnosti ministerstva školstva a ďalších ústredných orgánov pružne koordinovať realizáciu programov výskumu a vývoja s merateľnými výstupmi a ukazovateľmi. Závisí aj od schopnosti ostatných správcov rozpočtových kapitol efektívne využívať rozpočtové prostriedky na rozvojové programy odvetví a využívať nástroje podpory v legislatíve tak, aby sa zabezpečil rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov a aby zdroje štátneho rozpočtu boli aj naďalej len doplnkovými zdrojmi. A závisí tiež od schopnosti súčasných výskumných a vývojových kapacít absorbovať rozsah zdrojov vo väzbe na efektívne projekty, vrátane medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a zdrojov z rozpočtu Európskych spoločenstiev.

    Reálne možnosti priemerného medziročného zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu ministerstvo financií odhaduje na 300 až 350 mil. korún v závislosti od schopnosti správcov rozpočtových kapitol zabezpečovať realizáciu programov a efektívne využívať legislatívne nástroje a stimulovať podnikateľský sektor k inováciám a medziročnému zvyšovaniu výdavkov na výskum a vývoj v sume približne 650 - 700 mil. korún.

    Skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Ale predsa by som chcel ešte položiť otázku. Myslíte si, že navýšenia na vedu a techniku budú stačiť, aby sa zabránilo signifikantnému úniku mozgov zo Slovenska? Lebo o toto mi ide.

  • Áno, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Takže budem sa venovať len tomuto.

    Ja som spomenul vo svojej odpovedi, že podiel výdavkov na výskum a vývoj je dnes v Európskej únii od 0,5 %, ktoré má Grécko, až do 4 %, ktoré majú niektoré škandinávske krajiny. Už dnes ten podiel je na Slovensku vyšší, ako je dnes v Grécku, čím nechcem povedať, že je postačujúci, ale na ilustráciu to treba povedať.

    Nemyslím si, že by nižší podiel výdavkov na vedu a výskum alebo výskum, vývoj a vedu bol nejakou hlavnou alebo zásadnou príčinou úniku mozgov a dovolím si použiť príklad Írska. Ja som spomenul medzi tými krajinami, ktoré majú nižší podiel, aj Írsko. Írsko má dnes 1,5 % hrubého domáceho produktu výdavky na výskum a vývoj, ale napriek tomu Írsko je krajinou nie odlevu mozgov, ale prílevu mozgov. A Írsko je tiež dobrým príkladom toho, čo sú skutočné faktory a podmienky, ktoré môžu buď vyvolávať únik mozgov, alebo skôr mu brániť. Keď Írsko začalo hlboké reformy, ktoré sú dnes považované za veľmi úspešné, tak malo problém, malo enormný problém úniku mozgov a mnoho najmä mladých vzdelaných ľudí, ktorí získali dobré vzdelanie, masovo odchádzali z Írska najmä do Spojených štátov a do iných krajín. Ale práve vďaka integrácii, úspešným reformám a rýchlemu ekonomickému rastu táto tendencia sa otočila, únik mozgov postupne prestal a teraz dokonca mnohí z tých, ktorí odišli v minulosti, sa vracajú naspäť. A Írsko je schopné dnes absorbovať aj mozgy z iných, chudobnejších alebo menej rozvinutých krajín napriek tomu, že na vedu a výskum dáva relatívne málo aj v porovnaní trochu menej, ako je dnešný priemer Európskej únie.

    A myslím si, že Slovensko, ak, samozrejme, vstúpime do Európskej únie, ak budeme úspešní v reformách, ktoré ideme robiť a ak teda naštartujeme udržateľný rýchly ekonomický rast a staneme sa magnetom na investície, tak potom si myslím, že postupne aj tie dôvody, ktoré dnes, samozrejme, v istej miere existujú na únik mozgov, na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl, môžu sa postupne utlmovať a môžeme tento proces zvrátiť.

    Iná metóda, myslím si, neexistuje, pretože, samozrejme, Európska únia znamená voľný pohyb osôb, služieb, kapitálu, ale som presvedčený, že práve realizácia reforiem, ktoré dnešná vláda a vládna koalícia realizuje, najlepšie môžu prispieť k tomu, aby sa motívy na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl a ľudí obmedzovali a aby vývoj nebol v tomto zmysle a smere zlý, čo ale nepopiera potrebu aj zvyšovať výdavky z verejných zdrojov, ale aj a možno najmä zo súkromných zdrojov do výskumu a vedy. Ale zase tu platí, že reformy by tomu mali napomôcť, pretože ak prilákajú investície, kapitál, ak prilákajú aj kapitál sofistikovanejší, tak zase toto je veľkým zdrojom rastu prostriedkov investovaných do výskumu a vývoja zo súkromnej sféry. A ja som spomínal, že všade v Európskej únii dáva štát približne 30 - 40 %, ale väčšina prostriedkov 60 - 70 % ide vlastne zo súkromného sektora.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „V posledných rokoch štát nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby podľa skutočných potrieb rozpočtovo zabezpečil tovarové náklady spojené s prevádzkou detských domovov. Napriek tomu každoročne na colniciach dochádza k znehodnoteniu materiálu rádovo za desiatky miliónov Sk a to takého (obuv, ošatenie, vybavenosť jedálenských prevádzok, elektronika a pod.), ktorý v detských domovoch chýba. Dokedy sa bude vláda nečinne pozerať na tento stav?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, pri vykonávaní § 436 zákona č. 238/2001 Z. z. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje správu majetku štátu, Colná správa musí prihliadať aj na existenciu iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú predaj, resp. uvádzanie tovaru na trh alebo do prevádzky.

    Jedným zo spomínaných právnych predpisov je zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, na realizáciu ktorého bolo dosiaľ vydaných takmer 38 všeobecne záväzných právnych predpisov. K tomu treba taktiež pripočítať zákony, ktoré priamo upravujú technické požiadavky na výrobky uvádzané na trh, napr. zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Ďalším je zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 264/1999 Z. z., citujem: „Určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi“. Koniec citátu.

    Pri predaji výrobkov podľa § 436 colného zákona Colná správa vystupuje ako distributér a musí splniť podmienky uvedené v § 10 zákona č. 264/1999 Z. z., to znamená, musí vydať vyhlásenie o zhode výrobku, ktorý musí spĺňať technické požiadavky podľa platných technických noriem.

    Vzhľadom na skutočnosť, že Colná správa nemá možnosti na preverenie technických vlastností výrobku uvádzaného na trh a v prípade uvedenia takéhoto výrobku na trh a bez preverenia technických vlastností, by sa, samozrejme, dopustila porušenia zákona č. 264/1999 Z. z., musela by posúdenie technických vlastností zadať príslušnej autorizovanej osobe, teda skúšobni. Proces autorizovanej osoby na vydanie posudku alebo certifikátu na určený výrobok je časovo, ale najmä finančne náročný, čo je pre Colnú správu nevýhodné vzhľadom na malé množstvá jednotlivých typov výrobkov. Na pracovnej porade na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky so zástupcami Úradu pre normalizáciu SR, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, konanej dňa 14. 5. 2002, zástupcovia týchto inštitúcií zhodne konštatovali, že Colná správa ako orgán štátnej správy by nemala bez certifikácie vstupovať na trh s výrobkami, na ktoré zákon č. 264/1999 Z. z. vyžaduje vyhlásenie o zhode. Do konca roka 2001 Colná správa na základe 76 uzatvorených zmlúv bezodplatne previedla tovar v celkovej hodnote 25,4 mil. korún na detské domovy, domovy dôchodcov a ústavy sociálnej starostlivosti na celom území Slovenska. Od roku 2002 sa z vyššie uvedených dôvodov neuskutočnila žiadna takáto realizácia tovaru bezodplatným spôsobom.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť otázku. Nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja som vôbec nespochybňoval existenciu platných zákonov a právnych predpisov, ale trvám na tej otázke, ktorá je položená. Dokedy sa vláda chce pozerať na tento stav bez toho, aby riešila možnosti zabezpečenia tých tovarových prostriedkov, ktoré chýbajú v detských domovoch? Keď nemá finančné prostriedky, ukazuje sa tu jedna z možností zabezpečiť tieto veci. Roky bežia, plynú a veci sa nezabezpečujú, stoja na jednom mieste. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že 4 roky sme v detskom domove v kontakte s colnými správami, počínajúc colnicou cez riaditeľstvá krajských colných správ až po generálne riaditeľstvo, no ja závidím tým, ako hovoríte, že vo výške 25 mil. sa im podarilo získať prostriedky z colných úradov pre detské domovy. Nám sa nepodarilo ani za 1 korunu.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Len na vysvetlenie tej sumy, pán poslanec. Tých 25 mil. to bolo do konca roku 2001, keď ešte neplatil zákon o technických požiadavkách. Ale ja s vami súhlasím, ja tiež nie som spokojný s touto odpoveďou v tom zmysle, že ona vysvetľuje, prečo sa to nedá a myslím si, že je potrebné hľadať možnosti, aby sa to dalo. Lebo je faktom, že zákon tomu bráni, ale treba hľadať iné možnosti, aby tovary nevyšli nazmar a aby, ak sa to dá, tak, samozrejme, bez porušenia právnych predpisov skončili tam, kde sú potrebné. Takže budem hľadať tieto možnosti a zadám pracovníkom príslušných inštitúcií úlohu hľadať takéto možnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: „Zavedenie poplatkov v zdravotníctve prinieslo pacientom len ďalšie komplikácie pri návšteve lekára. Vaša pozornosť však smeruje k akciám typu „guľový blesk“, ktorá napr. v Košiciach má priniesť uvoľnenie lukratívnych budov, ktoré majú skončiť v rukách vám blízkych lobistických skupín. Aké je vaše prepojenie a osobné zainteresovanie na záujmoch týchto skupín v Košiciach?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. To znamená, pokiaľ rozumiem otázke, tak mám odpovedať, aké je moje prepojenie na tie skupiny. Takže neviem, o aké skupiny ide, prosím v doplňujúcej otázke, aby boli presnejšie identifikované tie skupiny. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Zatiaľ nie. Takže nech sa páči, pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán minister, množstvo zdravotníckych pracovníkov z Košíc sa obrátilo na mňa aj na mojich kolegov, ktorí so znepokojením sledujú situáciu okolo nemocníc v Košiciach, najmä okolo Fakultnej nemocnice na Rastislavovej i Detskej nemocnice na Moyzesovej ulici. A moja otázka smerovala k tomu, či organizačné zmeny súvisiace s presunom zdravotníckych pracovísk a jednotlivých pavilónov v košických nemocniciach sú motivované záujmami o efektívnejšiu a racionálnejšiu zdravotnú starostlivosť, teda či sú v záujme pacientov, v tomto prípade aj detských pacientov, alebo naopak, či sú za týmto snahy určitých lobistických skupín o budovy lukratívnej časti mesta, ktorých cena sa odhaduje rádovo v desiatkach miliónov korún. Takže týmto smerom, prosím, aby ste mohli odpovedať. Akým spôsobom a za akým účelom sa robili tieto opatrenia v košických nemocniciach, napr. konkrétne chcete, v košickej Detskej nemocnici a tak ako aj pripravujete niektoré pavilóny Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici?

    Čiže týmto smerom prosím o vašu odpoveď.

  • Áno, ďakujem. Tak tejto otázke už trochu lepšie rozumiem. To znamená, nemám žiadne prepojenie na žiadne lobistické skupiny, pán poslanec, keď je to otázka tých skupín a dokonca ani onakých. Čo sa pýtate, je otázka, na ktorú budem odpovedať, ide o vašu otázku č. 3, ale aj na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá dala tú istú otázku najmenej trikrát, štyrikrát, a ďalej aj na otázku pána poslanca Hrdličku.

    Cieľom celej reštrukturalizácie košického, ale dnes už aj bratislavského zdravotníctva, pretože ako ste si všimli, vláda pre nedostatok zdrojov odstavila stavbu Fakultnej nemocnice Rázsochy, ktorú staviame presne 15 rokov, je lepšie využiť a efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré z verejných zdrojov sme schopní v rámci ekonomickej situácie dávať. Všetci, čo poznajú situáciu košického zdravotníctva, vedia, že výsledkom akcie, ktorú sme pracovne nazvali „guľový blesk“ nie preto, že má všetko rozbiť, ale preto, lebo dochádza k posunom, je vytvoriť detskú fakultnú nemocnicu a ukážem vám, pán poslanec, a aj pre vaše skupiny vami definovaných vystrašených lekárov, hodnotenie hlavného odborníka pediatrie, hodnotenie Pediatrickej spoločnosti, o aký významný počin pre košické detské zdravotníctvo ide.

    Druhým cieľom je vybudovať konečne pre Východoslovenský kraj a Košice onkologický inštitút. Tie skupiny, ktoré sú také vystrašené a ktoré nás interpelujú, iste vedia, že v Košiciach dodnes nemáme fungujúcu onkológiu, že pacienti z Východoslovenského kraja a z tretiny Slovenska sa musia presúvať po strednom Slovensku, po západnom Slovensku a Čechách len preto, aby dostali napr. také jednoduché vyšetrenia, ako je izotopové vyšetrenie a nukleárna medicína.

    Tretím cieľom je vybudovať traumatologický inštitút vzhľadom na to, že máme najvyššiu úmrtnosť na traumy a polytraumy aj z krajín pristupujúcej Európy.

    Štvrtým cieľom je lepšie využiť existujúce priestory, dobudovať liečebne dlhodobo chorých, ktoré nám chýbajú, v Košiciach takisto na hanbu sveta a lepšie využívať tzv. geriatrické centrum. Záberom tejto akcie bude úplné vypratanie objektu na Moyzesovej ulici a odstavenie stavby vedľa geriatrického centra. Obidva tieto objekty vlastnícky patria nemocniciam, nepatria ministerstvu zdravotníctva ani ministrovi. A z predaja týchto objektov získame finančné prostriedky na dobudovanie onkologického inštitútu, vrátane nukleárnej medicíny a získame finančné prostriedky na dobudovanie detského a získame finančné prostriedky na dobudovanie liečebne dlhodobo chorých.

    V tej chvíli, keď táto akcia prebehne, tak ako je popísaná, odsúhlasená a spustená, oveľa lepším spôsobom využijeme existujúce finančné zdroje. Navyše otvoríme 40 detských postelí späť v Moldave, ako sme ich tam mali kedysi, a to 25 akútnych a 15 pre dlhodobo chorých, čím komplexne budeme vedieť zabezpečiť tretinu Slovenska kardiologickými službami, pretože tí vaši vystrašení kolegovia si všimli, že už tam veľmi dobre funguje Východoslovenský kardiologický ústav, ktorý zvýšil výkonnosť o 40 - 60 % oproti tým službám, ktoré tam boli do roku 2002, onkologické služby, traumatologické služby, detská fakultná nemocnica, a to bez nárokov na štátny rozpočet. Ak v tejto veci som sa spojil s nejakými lobistickými skupinami, tak som sa spojil s 5,4 miliónmi slovenských občanov, z toho jedna tretina nedostávala tie zdravotné služby, na ktoré prinajmenšom pre dobré mravy mala nárok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kondrót podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi financií Ivanovi Miklošovi tohto znenia: „Aké sú výsledky podrobnej štrukturálnej analýzy príčin výpadku príjmov v štátnom rozpočte, ktorú ministerstvo financií bezpochyby urobilo pred návrhom na zvýšenie spotrebných daní?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, priebežný monitoring vývoja mesačných makroekonomických indikátorov a mesačného vývoja daňových výnosov v priebehu roka 2003 od januára do apríla signalizoval nasledujúce tri hlavné skupiny rizík plnenia daňových príjmov rozpočtovaných na rok 2003.

    Po prvé prvou skupinou je slabší vývoj niektorých daňových základní oproti pôvodným predpokladom. V tejto skupine chcem spomenúť nižšie nominálne mzdy s priamym negatívnym vplyvom na daň z príjmu fyzických osôb. Podľa štatistickej správy za 1. kvartál 2003 priemerná mzda v národnom hospodárstve reálne poklesla o 1 %, pričom v rozpočte sa uvažovalo s miernym reálnym nárastom pri rovnakom predpoklade o miere inflácie.

    Ďalej nižší rast súkromnej spotreby najmä v dôsledku nižších miezd priamym vplyvom na daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane v 1. kvartáli reálne vzrástla súkromná spotreba o 2,6 %. Pôvodný predpoklad na rok 2003 bol 3,8 %.

    Ďalej to bol nižší rast vkladov aj v dôsledku nižších miezd, ale aj v dôsledku nižších úrokových sadzieb. Pri zohľadnení inflácie došlo k miernemu reálnemu poklesu s priamym vplyvom na daň vyberanú zrážkou a tiež slabší hospodársky výsledok podnikov v roku 2002 s priamym vplyvom na daň z príjmu právnických osôb inkasovanú v roku 2003.

    Podľa správy Štatistického úradu sa situácia v roku 2003 už zlepšila, avšak vzhľadom na spôsob stanovovania preddavkov pre daň z príjmov právnických osôb to ešte neovplyvní výnosy v roku 2003. Takže toto je prvá skupina, kde by som ešte rád zdôraznil, že štruktúra rastu HDP bola iná, ale nižší domáci dopyt bol kompenzovaný vyšším vonkajším dopytom, čiže z hľadiska celkového ekonomického rastu sa predpoklady napĺňajú a vyšší zahraničný dopyt vedie potom ešte k pozitívnejšiemu, ako bol predpokladaný vývoj v oblasti deficitu zahraničného obchodu a deficitu bežného účtu platobnej bilancie.

    Druhou skupinou príčin, ktoré viedli k nižšiemu výberu daní, boli chyby v odhadoch niektorých jednorazových efektov vyplývajúcich zo špecifických faktorov v daňovej legislatíve. Konkrétne výnos dane z pridanej hodnoty je nižší v dôsledku novelizácie platného zákona v súlade so 6. Smernicou Rady EÚ o harmonizácii zákonov o dani z obratu. Výnos je na hotovostnom princípe ovplyvňovaný ako priebežne, tak aj výrazne jednorazovo. Podľa novely vymedzenie pojmu daň na vstupe bolo upravené na daň, ktorú si voči platiteľovi dane uplatnil iný platiteľ za zdaniteľné plnenie, v prípade dovozu tovaru daň vyrobená colným orgánom. Daňové subjekty si podľa tejto novely mohli v prvom zdaňovacom období uplatniť nárok na odpočty zdaniteľných plnení uskutočnených od 1. 1. 2002, ktoré neboli uplatnené do konca roku 2002. A ďalej to boli nepresné odhady vplyvu zmien daňových sadzieb.

    Uskutočnilo sa zblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty z pôvodných 10 a 23 % na 14 a 20 %. Odhad dane z pridanej hodnoty na rok 2003 sa upravil o predpokladaný pozitívny vplyv zblíženia sadzieb na výšku nadmerných odpočtov dane na vstupe, pričom došlo k nadmernému predpokladu pozitívneho vplyvu na štátny rozpočet. A taktiež dochádza k nižšiemu plneniu dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa v roku 2002 znížila z 29 na 25 %, avšak preddavky sa platili 29-percentnou sadzbou, čo spôsobuje nižšie, výraznejšie zníženie výnosu v roku 2003 z titulu vyrovnania dane.

    Okrem týchto negatívnych faktorov, ktoré som rozdelil do troch skupín, existuje v niektorých ďalších oblastiach pozitívnejšie plnenie, ako bolo štátnym rozpočtom predpokladané. Je to najmä výraznejší prebytok mimorozpočtových zdrojov hospodárenia Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. Ďalej je to úspora na dlhovej službe z titulu nižších úrokových nákladov, z titulu lacnejšieho výhodnejšieho refinancovania úverov štátu. Ďalej je to upresnenie deficitu v metodike ESA 95 a ďalej medzi takéto pozitívne efekty predpokladáme a rátame efekt zvýšenia spotrebných daní, ktoré práve Národná rada dnes prerokúva. Takže summa summarum v metodike ESA 95 navyše deficit vyplývajúci z nižšieho plnenia daňových príjmov, ale kompenzovaného vyšším plnením niektorých iných položiek, deficit potrebný na riešenie ostáva v objeme 3,7 mld. korún a práve tento deficit v tomto objeme by mal byť riešený novelami zákonov o spotrebných daniach a novelou zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Tak odpovedám, že takúto analýzu sme urobili a na jej základe sme navrhovali potom aj novely zákonov o spotrebných daniach a o dani z pridanej hodnoty.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pýtam sa, máte doplňujúcu otázku. Nie. Ďakujem. Takže končíme... Pán poslanec, ale nehnevajte sa, na to máte technické zariadenie. Nefunguje? Počkajte, skúsim. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nezvyknem klamať, pán podpredseda.

    Pán podpredseda vlády, ďakujem za informáciu. Mňa zaujímalo trošku ešte možno viac dopodrobna, či robilo ministerstvo nejakú sektorovú analýzu, či ste išli až do odvetví a porovnávali ste, aký bol dosah zvýšenej, resp. zníženej, ale viac ma zaujíma tá zvýšená DPH z 10 na 14, či sú oblasti, ako je „stavarina“, cestovný ruch a iné, kde to spôsobilo problémy a či sa potom z toho dá odraziť. Čo to urobí, keď dvihneme o pol roka zo 14 na 19 %? Či existujú takéto analýzy alebo či sa na nich aspoň pracuje?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Analýzy, ktoré som uviedol, sú, samozrejme, k dispozícii aj podrobnejšie. Ja som uviedol tie základné celkové výsledky, čiže sú k dispozícii aj presnejšie kvantifikácie. Ale nepredpokladáme takto, nie je špeciálne analýza toho, aký bol vplyv zvýšenia z 10 na 14 % v tých sektoroch, v ktorých ku zvýšeniu došlo, ale sú isté rámcové analýzy. Predpokladám, že Združenie stavebných podnikateľov napríklad má podobné analýzy. Existuje z toho, čo si pamätám, napríklad analýza vplyvu rastu zvýšenia cien na potraviny, ktorá hovorí o tom, že cena potravín vzrástla v omnoho menšej miere, ako by bol efekt zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Inými slovami, pôsobí tam viacero faktorov. Na jednej strane z titulu zvýšenia DPH vzrástla určite cena potravín, ale na druhej strane konkurenčný tlak obchodných reťazcov a aj istý tlak nižšieho dopytu vplyvom opatrení, ktoré sa prijímali, viedol k tomu, že cena potravín v 1. štvrťroku vzrástla len o 1,9 %, pričom v roku 2002 potraviny vzrástli o 1,5 %, pričom celková miera inflácie bola 3,5 %.

    Dá sa konštatovať, že tie vplyvy nie sú priamo úmerné, ale samozrejme, k tým efektom dochádza. Podstatné je ale to, o čom sme diskutovali na stretnutí podvýboru pre cestovný ruch. My si uvedomujeme, že pre niektoré konkrétne segmenty ekonomiky, ktoré dnes sú v nižšej sadzbe a pôjdu do sadzby vyššej, uvedomujeme si, že to bude mať pre ne z krátkodobého hľadiska aj negatívne dôsledky. Ale dôležité je, že celkové efekty pre celkovú ekonomiku, pre celkový ekonomický rast a dokonca aj pre tieto sektory, ale už zo strednodobého dlhodobého hľadiska, sú pozitívne. Čiže to, že dochádza ku krátkodobým negatívnym dôsledkom pre niektoré sektory ekonomiky, je pravda a je to nevyhnutná daň za potrebné zmeny, ktoré sú pomerne zásadné a majú viesť k celkovému zlepšeniu podnikateľského prostredia a vytvoreniu podmienok na vyšší ekonomický rast.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Končím hodinu otázok.

    Zároveň vyzývam ešte členov vlády, aby tu ostali na ďalší bod programu a to sú

    interpelácie.

    Otváram tento bod s tým, že konštatujem, že písomne do interpelácií alebo s interpeláciami sa prihlásili pán poslanec Ševc, pán poslanec Zubo a pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Zubo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predkladám interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka.

    Vážený pán minister, zaujíma ma, podľa akých kritérií vláda Slovenskej republiky rozhodovala pri schvaľovaní koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy a sídel obvodových úradov, keď za sídlo obvodového úradu schválila mesto Stropkov aj pre územie okresu Svidník. Podotýkam, že nie som rodák z okresu Svidník, ale z okresu Brezno a žijem viac ako 30 rokov v Bratislave.

    Je všeobecne známe, že Okresný úrad Svidník je úradom druhého stupňa a okres má 33 495 obyvateľov, 68 obcí s rozlohou 550 km2. Okresný úrad v Stropkove je úradom tretieho stupňa a navrhovaný obvod má 21 013 obyvateľov, 43 obcí s rozlohou 381 km2. Spomedzi 38 bývalých okresov má dôjsť k jedinej zmene sídla obvodného úradu, a to namiesto Svidníka v Stropkove.

    Zarážajúce, a preto sa aj pýtam, lebo som sledoval televíziu TA 3, až neuveriteľné v tejto súvislosti je verejné vystúpenie prednostu Okresného úradu v Stropkove a zástupcu primátora Stropkova Ing. Metoda Buzáka na TA 3 dňa 20. 5. tohto roku, kde sa vyjadril, že Stropkovčania majú dvoch poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a ministra vlády Slovenskej republiky a že títo presadia sídlo v Stropkove.

    Čo si máme o tomto myslieť, pýtam sa aj sám seba ako poslanca Národnej rady. Ide teda o vecne argumentačnú koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, teda o princíp, alebo o silný politický lobing? Vláda predkladá správu o boji proti korupcii. Navrhujem, aby vláda predložila do Národnej rady taktiež správu o boji proti politickému lobizmu.

    Ďakujem vám pekne.

  • Chcem, samozrejme, pán poslanec, ale aj vás, aj ostatných upozorniť, že musíte ešte písomne odovzdať interpeláciu. Dobre? Ďakujem pekne.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Zubo. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predložil interpeláciu na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľubomíra Kaníka.

    Ani ja nie som z okresov, za ktoré budem interpretovať, napriek tomu sú určité veci, ktoré sa bezprostredne vzťahujú k určitým zásadám, ktoré musím spomenúť. V rámci otvoreného pripomienkového konania k návrhu zákona o organizovaní špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb boli vznesené pripomienky zo strany Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odboru sociálnych vecí a prednostu okresného úradu, ktoré smerujú k vami navrhovanému sídlu budúceho územného Úradu sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Banská Štiavnica s pôsobnosťou pre okresy Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica.

    Pripomienkujúce subjekty sú toho názoru, že sídlom budúceho územného úradu pre uvedené tri okresy by mal byť Žiar nad Hronom. Existujú argumenty hovoriace v prospech zriadenia uvedených úradov v meste Žiar nad Hronom. Súčasná situácia, ale aj dlhodobo sledovaný vývoj hovorí o tom, že v okrese Žiar nad Hronom je sústredený najväčší populačný potenciál z týchto troch okresov. Kým v okrese Banská Štiavnica žije 17 151 obyvateľov, čo predstavuje 18 % obyvateľov v týchto troch okresoch, v okrese Žarnovica je to 27 634 obyvateľov, čo predstavuje 26 % v sledovaných okresoch, v samotnom okrese Žiar nad Hronom je to 48 125 obyvateľov, čo predstavuje nad 52 % obyvateľov všetkých troch okresov. Obdobná situácia je v počte obcí spadajúcich pod sídlo jednotlivých sledovaných okresov. Banská Štiavnica – je to 14 obcí, čo predstavuje 22 %, Žarnovica 16 obcí, čo predstavuje 26 %, a okres Žiar nad Hronom má 33 obcí, čo predstavuje 52 % z celkového počtu obcí.

    Z uvedeného je zrejmé, že súčasný okres Žiar nad Hronom čo do počtu obyvateľov predstavuje viac ako 50 % počtu obyvateľov územia budúceho územného úradu. Na súčasnom území okresu Žiar nad Hronom je situovaných až 33 obcí, čo predstavuje takisto nad 50 obcí z celkového počtu obcí sledovaných okresov. Vývoj zamestnanosti a situácia na trhu práce sledovaných okresov ukazujú, že najväčší počet evidovaných nezamestnaných zhodnotených okresov má okres Žiar nad Hronom, ktorý sa počtom evidovaných nezamestnaných budúceho územného úradu podieľa 46 percentami. Z toho len samotné mesto Žiar nad Hronom k 31. 12. tohto roku evidovalo 2 056 nezamestnaných, čo je o 331 evidovaných nezamestnaných viac, ako eviduje celý okres Banská Štiavnica.

    Okrem tejto skutočnosti v súčasnosti je viac ako zrejmé, že v okrese Žiar nad Hronom sa v budúcom období bude nezamestnanosť podstatne zvyšovať hlavne z týchto dôvodov: hromadné prepúšťanie v Závodoch Slovenského národného povstania, a. s., Žiar nad Hronom, ktoré bolo v uplynulých mesiacoch spôsobilo nárast nezamestnaných o počet 392; ďalej oznámenie o začatí hromadného prepúšťania v Pohronských strojárňach, a. s., Hliník nad Hronom, predpokladaný počet prepustených 76 pracovníkov; ďalej avizované prepúšťanie v mesiacoch jún až august tohto roku v Závodoch Slovenského národného povstania Žiar nad Hronom s predpokladom prepustených 400 až 500 pracovníkov. Všetky tieto stavy hromadne prepustených pracovníkov sa týkajú okresu Žiar nad Hronom.

    Na základe uvedených faktov je zrejmé, že v rámci hromadného prepúšťania do evidencie nezamestnaných v tomto okrese Žiar nad Hronom pribudne viac ako 900 novoevidovaných pracovníkov. Sú reálne predpoklady, že počet evidovaných nezamestnaných už v najbližších mesiacoch prevýši v okrese Žiar nad Hronom počet 5 000 nezamestnaných.

    V osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona o organizovaní špeciálnej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa uvádza, že kritérium pre spracovanie návrhu, jej kreovania boli najmä dostupnosť, rozsah a obsah v súčasnosti vykonávanej štátnej správy, regionálne špecifiká a tak ďalej. Vychádzajúc z toho zámeru ministerstva pri rozhodovaní sa o budúcom sídle špecializovanej štátnej správy v tejto oblasti jednoznačne do popredia vychádza Žiar nad Hronom, no aj tak tento okres nedostal prioritu, prioritu dostala Banská Štiavnica.

    Z tohto pohľadu musím jednoznačne konštatovať, že súčasný úrad sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v Žiari nad Hronom zabezpečuje viac ako 50 % služieb v oblasti poskytovania dávok sociálnej pomoci, účelových dávok i štátnych sociálnych dávok z celkového súčtu poskytovaných dávok za všetky tri okresy.

    Na porovnanie uvádzam poskytovanie služieb v oblasti dávok takto v sumarizácii:

    - Žiar nad Hronom: poberateľov 9 484, výdavky v tisícoch 141 736 000,

    - Žarnovica: 6 198 poberateľov, 97 598 000,

    - Banská Štiavnica: 3 196 poberateľov, suma 46 382 000 korún slovenských.

    Obdobná situácia je v poskytovaní prídavkov na deti a v celom rade ďalších oblastí a náplní práce, ktoré bezprostredne zabezpečujú okresné úrady a miestne úrady sociálnych vecí a ktoré majú zabezpečovať budúce špecializované štátne správy.

    Mesto Žiar nad Hronom je významným centrom a železničným uzlom. Je spádovou oblasťou pre navrhovanú pôsobnosť územného úradu. Dopravná prístupnosť cestná i železničná do Banskej Štiavnice je veľmi obmedzená, a to hlavne v zimných mesiacoch. Samotné mesto Banská Bystrica má nedostatočne vybudovanú cestnú komunikáciu a má nedostatok vhodných a voľných priestorov na uskutočnenie zamýšľaných inštitúcií.

    Vážený pán minister, dovoľte mi po tejto rozsiahlejšej faktickej argumentácii položiť otázku: „Čo vás viedlo k tomu, že ste navrhli za sídlo územného Úradu práce, rodiny a služieb, zamestnanosti mesto Banská Bystrica, a to i napriek tomu, že nemá na to vytvorené základné demografické, sociálne a dopravné predpoklady? Ako mienite tieto skutočnosti prehodnotiť a aký postoj v danej záležitosti zaujmete?“ Ďakujem.

  • Ako posledný písomne prihlásený je pán poslanec Krajči. Nech sa páči, môžete interpelovať, potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku obraciam sa na ministra obrany Ivana Šimka.

    Vážený pán minister obrany, interpelujem vás vo veci súvisiacej s podozrivými praktikami v systéme výberových konaní, ako aj o možnosti korupcie štátnych orgánov, konkrétne Ministerstva obrany SR a Úradu pre verejné obstarávanie. Z dobre informovaného zdroja som sa dozvedel o okolnostiach výberového konania súkromnej spoločnosti pre potreby budovania logistického systému Armády Slovenskej republiky. V médiách bola uverejnená informácia, že zahraničná spoločnosť IBM sa stala víťazom verejnej súťaže a vzápätí aj podpísala zmluvu o budúcej zmluve na realizáciu spomínaného systému. Pripomeňme len to, že ide o zákazku v hodnote vyše 400 mil. Sk, čo už dáva priestor na určité machinácie. Vzniknuté okolnosti výberového konania tieto podozrenia len potvrdzujú. V súvislosti s realizáciou logistického systému sa uskutočnilo prvé výberové konanie, v ktorom zvíťazila slovenská spoločnosť SLOVAKODATA. Konkurent v súťaži spoločnosť IBM podala sťažnosť a výberové konanie sa opakovalo. Samozrejme, víťazom druhého kola už bola spoločnosť IBM aj napriek skutočnosti, že jej projekt obsahoval sumu vyššiu o 130 mil. Sk. Zvýšenie zdôvodnili potrebou vyplatiť náklady pre akéhosi zahraničného poradcu. Je zaujímavé, že na Slovensku sa ani jedna verejná súťaž neobíde bez podozrení z klientelizmu a korupcie, hoci táto vláda prijala Národný program boja proti korupcii.

    Vážený pán minister obrany, v tejto súvislosti vám predkladám nasledujúce otázky: Prečo sa opakovalo výberové konanie na tvorbu logistického systému? Prečo v druhom kole vyhrala akurát IBM a spoločnosť SLOVAKODATA bola odsunutá na tretie miesto napriek skutočnosti, že prvé konanie vyhrala táto spoločnosť?

    Nepotrebuje náhodou spoločnosť IBM o 130 mil. korún navyše, aby mohla vyplatiť niekomu tučnú províziu, ktorú označuje ako náklady pre zahraničného poradcu?

    Už vopred vám ďakujem za odpoveď.

    V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou súvisiacou s rekonštrukciou cesty tretej triedy na úseku Kolinovce – Kaľava v okrese Spišská Nová Ves. Ide o cestnú komunikáciu v dĺžke 3,5 kilometra, ktorá zabezpečuje nevyhnutné dodávky potravín a dopravu občanov Slovenkou autobusovou dopravou (SAD) do obce Kaľava, v ktorej žije 425 obyvateľov. Spomínaná komunikácia sa nachádza v blízkosti lyžiarskeho strediska Krompachy-Plejsy a v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Spišský hrad, preto je táto cesta dôležitou súčasťou pre rozvoj turistiky a cestovného ruchu v spomínanej oblasti.

    Cesta bola vystavaná pred 35 rokmi a odvtedy neboli na nej uskutočnené žiadne opravy väčšieho rozsahu, zabezpečujúce požadovanú spôsobilosť pre cestnú dopravu. Vykonané opravy sa realizovali len na úrovni tzv. vysprávok, čo nerieši kritický stav vozovky. Ako ma informovali občania z obce Kaľava, cesta sa doslova rozpadáva. Už dnes hrozí stav, že bude pozastavené zásobovanie obce základnými potravinami, ako aj prevoz osôb, keďže prepravcovia sa sťažujú na nízku kvalitu vozovky. Starosta obce Kaľava Jozef Bandžuch žiadal o pomoc Slovenskú správu ciest už v auguste 2002. Odpoveď Slovenskej správy ciest znela, že na rekonštrukciu nie sú financie. Sľúbili však, že náklady na opravu budú zahrnuté do návrhov opráv Slovenskej správy ciest v roku 2003. S rekonštrukciou sa však do dnešného dňa ani nezačalo.

    Vážený pán minister, v súvislosti s uvedenými skutočnosťami vám kladiem nasledujúce otázky:

    1. Občania obce Kaľava vás o kritickom stave vozovky informovali petíciou z 29. januára 2003. Odvtedy prešlo už päť mesiacov. Čo konkrétne ste urobili na vyriešenie nezávideniahodnej situácie občanov z Kaľavy?

    2. Z pozície svojej funkcie vo vláde vás vyzývam, aby ste verejne vyhlásili, že vyviniete všetko úsilie, aby sa konečne celková rekonštrukcia cesty Kolinovce – Kaľava v dĺžke 3,5 kilometra zrealizovala. Dokážte zabezpečiť, že Slovenská správa ciest dodrží svoj sľub a oprava cesty sa uskutoční v roku 2003.

    V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Vladimíra Palka.

    Vážený pán minister, predkladám vám interpeláciu súvisiacu s pripravovaným vymenovaním 10 kaplánov do služobného pomeru Policajného zboru, ktorí majú rozvíjať duchovnú a pastoračnú činnosť v radoch polície. Vymenovanie zastrešuje Ordinariát ozbrojených síl Slovenskej republiky. V tomto období sa uskutočňujú personálne vymenovacie akty a prvý kaplán by mal byť ustanovený už 1. júla 2003 na Policajnej akadémii v Bratislave. Podľa stanoveného kľúča budú v polícii pôsobiť celkom 10 kapláni v služobnom pomere s plánovanou hodnosťou podplukovník a nástupným tabuľkovým platom v rozmedzí od 25 do 30 000 korún. Štyria budú pôsobiť na krajských riaditeľstvách, dvaja v Bratislave a Košiciach, dvaja na stredných školách a dvaja priamo na ministerstve vnútra.

    Vážený pán minister, od nástupu do svojej funkcie ste presadzovali scivilňovanie Policajného zboru. Nábor 10 katolíckych kaplánov do služobného zboru iste nie je krokom k scivilňovaniu policajných zložiek. Kaplán by mal byť civilným zamestnancom a nie je vhodné, ak bude podriadený priamo ministrovi vnútra. Druhá otázka stojí, ako sa môžu v polícii presadzovať viery iných cirkví, napríklad evanjelickej, pravoslávnej, židovskej a podobne.

    V tejto súvislosti vám kladiem nasledujúce otázky:

    1. Myslíte si, že zaradenie 10 kaplánov do služobného pomeru v Policajnom zbore je krokom k scivilňovaniu policajných zložiek?

    2. Nie je vymenovanie len katolíckych kaplánov v radoch polície diskrimináciou iných cirkví pôsobiacich na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky o slobode vierovyznania?

    Ďakujem za odpoveď.

  • Pýtam sa, kto sa hlási ústne s interpeláciami? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácie.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo.

    Interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča, problematika Rádiokomunikácií v kontexte mediálnej legislatívy.

    Citujem: „Vážený pán predseda, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča.

    V súvislosti s novelou zákona o koncesionárskych poplatkoch, rovnako ako i pri úprave zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa vždy ako jedna z neznámych vynorí budúcnosť Rádiokomunikácií. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavol Prokopovič už v januári 2003 deklaroval zámer rokovať s nemeckým partnerom v Slovenských telekomunikáciách o odkúpení Rádiokomunikácií späť do vlastníctva štátu. Deklaroval tak záujem ukončiť pre mediálne prostredie, ale aj pre štát, ktorý je povinný občanom určité záruky v mediálnej informačnej oblasti poskytnúť, veľmi nebezpečný proces, ktorý majitelia Slovenských telekomunikácií začali v roku 2002.

    Stručne. Založili dve eseročky – RT Transmischen a RK Tower – s cieľom rozdeliť nehnuteľnosti a vysielacie technológie a spoločnosti predať podľa možnosti rôznym záujemcom. Ešte na prelome rokov 2002 a 2003 sa snažilo súčasné vedenie Rádiokomunikácií prinúť vysielateľov, aby podpísali nové zmluvy so spoločnosťou RK Transmischen. Vysielatelia na takýto postup nepristúpili. Od deklarácie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií do dnešného dňa pravdepodobne prebiehajú rokovania s nemeckým partnerom. Čo sa však odohráva v Rádiokomunikáciách a v novovzniknutých spoločnostiach (na jednu už je prevedená časť nehnuteľností, druhá už má vybavenú licenciu na poskytovanie telekomunikačných služieb), však celkom známe nie je.

    Vážený pán minister, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o predloženie informácie: V akom štádiu sa rokovania nachádzajú a kedy budú uzavreté; či štát vlastne oficiálne oslovil nemeckého partnera v tejto veci; kedy a akou formou plánuje štát Rádiokomunikácie odkúpiť, v pôvodnej forme vysielače, trasy, satelit a objekty vo forme odštepného závodu alebo spoločnosti RK Transmichen, alebo RK Transmichen, alebo RK Tower? Kto ich prevezme a aké sú ďalšie zámery s nimi? V akom režime dnes Rádiokomunikácie vlastne pôsobia?

    Zastávam názor, že aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a rovnako mediálne prostredie by malo mať možnosť do rozhodovania o spôsobe spravovania budúcnosti Rádiokomunikácií vstúpiť a mali by byť informovaní o konaní prebiehajúcich rokovaní.

    Za kladné vybavenie vopred ďakujem a ostávam s pozdravom.“

    A vám ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Hopta. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, v piatok tento týždeň drvivá väčšina učiteľov všetkých typov našich škôl vstupuje do výstražného štrajku. Tento štrajk sa koná predovšetkým preto, lebo vaša vláda neplní svoje programové vyhlásenie v oblasti školstva, ktoré vďaka vášmu vládnutiu sa dostalo do veľmi kritickej situácie a je v mnohých oblastiach doslova pred kolapsom. Zvlášť stredné a základné školy, ale aj materské školy sú v stave, keď nemajú peniaze na svoju normálnu existenciu a riaditelia týchto školských zariadení sa z vedúcich pracovníkov, ktorí by mali predovšetkým riadiť pedagogicko-výchovný proces, zmenili doslova na ľudí zháňajúcich sponzorské príspevky na veci, ktoré by mal finančne zabezpečovať štát, resp. samospráva, ak by jej štát poskytol dostatok finančných prostriedkov.

    Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás, kedy vaša vláda nájde dostatok finančných prostriedkov na to, aby naše školy mohli normálne fungovať a učitelia sa dočkali lepšieho spoločenského, morálneho, ale predovšetkým finančného ohodnotenia? Nezabúdajte, pán predseda vlády, že o tom, ako bude vyzerať naša krajina v budúcnosti, sa rozhoduje už dnes v našich školách. A vy, vážený pán predseda vlády, ste z pozície svoje funkcie zodpovedný za to, aby naše školy boli v stave, ako sa na začiatok 21. storočia sluší a patrí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Končím bod interpelácie a vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny. Za tých 20 minút upravia priestory tak, aby sme potom mohli začať s neverejnou schôdzou. Máme tam dva body: správy SIS a vojenskej rozviedky. A potom by sme po neverejnej schôdzi ešte rokovali, samozrejme, o vyslaní vojakov do Iraku tak, ako pán predseda povedal.

    Takže do 16.00 hodiny prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 15.40 hodine.

  • Po prestávke o 16.00 hodine sa začalo neverejné rokovanie 13. schôdze NR SR o dvoch bodoch programu: Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2002, Správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2002.

  • Po skončení neverejného rokovania pokračovalo verejné rokovanie 13. schôdze NR SR o 17.37 hodine.

  • Panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 276. Správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač 276a.

    Dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • A zároveň vás prosím o väčší pokoj v rokovacej sieni.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

    Po skončení vojenskej časti operácie mnohonárodnej koalície v Iraku a porážke režimu Saddáma Husajna naďalej pretrváva potreba vojenskej prítomnosti v Iraku na zachovanie stabilného bezpečnostného prostredia. Podpora bezpečnosti a stability v Iraku je v súčasnosti kľúčovou úlohou pre koaličné sily. Tento proces má umožniť humanitárnu rekonštrukciu krajiny do čias, pokiaľ nová iracká administratíva nebude schopná prevziať samostatnú a účinnú kontrolu nad územím Iraku. V rámci povojnovej obnovy Irackej republiky budú vytvorené tri sektory: americký, britský a poľský.

    12. mája 2003 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dostalo pozvanie Poľskej republiky na pôsobenie v mnohonárodnej divízii v rámci stabilizačných síl v Irackej republike. Na základe analýzy možností sa Slovensko môže zúčastniť na tejto operácii ženijnou jednotkou ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte do 85 osôb.

    Hlavnou úlohou vyslanej ženijnej roty bude odmínovanie a odstraňovanie nástražných systémov na plochách a cestných komunikáciách. Vyslanie ženijnej jednotky do Iraku je uskutočňované na základe Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1483 z roku 2003, ktorá vyzýva členské štáty OSN na aktívnu participáciu na obnove a rekonštrukcii Iraku a vytvorení stability a bezpečnosti ako základných podmienok na fungovanie nových demokratických inštitúcií.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s vyslaním ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Patakyho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 261 zo 6. júna 2003 pridelil návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 16. júna 2003 vo svojom uznesení č. 34 súhlasil s vyslaním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky na svojej 16. schôdzi. V prijatom uznesení č. 86 súhlasil s vyslaním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Masárová...

  • Reakcie z pléna.

  • Masácová. No tak to je hrozne, hrozne škaredo napísané. A pán poslanec Ondriaš. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Urbáni, pán poslanec Figeľ. (Reakcie z pléna.) Ale dobre už, no. Potom sa ešte raz...

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Masácová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno, čo sme na tejto istej pôde vášnivo diskutovali o tom, či vyslať, alebo nevyslať jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky ako súčasť koaličných síl do oblasti Perzského zálivu. Uvedomovali sme si riziko a nebezpečenstvo, ktoré predstavoval režim v Iraku pod vedením Saddáma Husajna. 8. februára tohto roku 81 poslancov rozhodlo, že Slovenská republika aktívne prispeje k pôsobeniu koaličných síl v Iraku. Celý svet s napätím sledoval priebeh vojny, médiá prinášali informácie takmer nepretržite. Uplynulo niekoľko mesiacov, vojenské operácie v Iraku boli ukončené.

    Teraz však nastáva fáza, ktorá je rovnako dôležitá, ako bolo zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Obyvatelia Iraku, poznačení dlhoročnými útrapami pod nadvládou diktátora, nevyhnutne potrebujú každú dostupnú pomoc. Stabilita a bezpečnosť v regióne sú teraz najdôležitejšími úlohami NATO, aby mohla fungovať humanitárna pomoc, aby mohla začať obnova a rekonštrukcia krajiny. Pri tejto úlohe by Slovensko nemalo chýbať. Máme dlhoročné skúsenosti a vynikajúcu reputáciu z rôznych mierových operácií. Za všetky spomeniem len našu účasť v Kosove, kde pôsobíme v jednotkách KFOR. Aj posaddámovskom Iraku môžeme, ba dovolím si tvrdiť, že je to našou povinnosťou, prispieť k udržaniu mieru a k zvýšeniu bezpečnosti krajiny. Pozvanie poľského ministra obrany, aby sme sa pripojili k mnohonárodnej divízii v rámci stabilizačných síl, je jednoznačnou výzvou. Účasť slovenskej ženijnej jednotky na tejto operácii je jednou z foriem, ako môžeme pomôcť. Je logickým premietnutím faktu, že udržanie bezpečnosti sa stáva otázkou „out of area“, pretože v globálne previazanom svete je defenzívna, len na vnútorné hranice previazaná bezpečnostná politika neúčinná.

    Po relatívne krátkej fáze presadenia mieru, ktorú slovenskí chemici zvládli so cťou, nastupuje kvalitatívne úplne iná a pravdepodobne i časovo dlhšia fáza budovania rozvoja mieru. Naši vojaci sa budú podieľať na odstraňovaní protipechotných a protitankových mín, ktoré ohrozujú civilné obyvateľstvo. Teraz je čas, keď môžeme ukázať, že nie sme len, podľa niektorých vyjadrení z februára tohto roka, bojachtiví, ale vieme taktiež prevziať zodpovednosť, aktívne pristupovať k riešeniu medzinárodných konfliktov a chceme sa spolu s medzinárodným spoločenstvom podieľať na procese obnovovania stability, bezpečnosti a dodržiavania základných ľudských práv vo svete. Schválenie vyslania našej ženijnej jednotky bude znamenať konkrétny významný prínos Slovenskej republiky k naplneniu týchto cieľov.

    Vážené dámy, vážení páni, pre tieto dôvody, ktoré som uviedla, budem i ja, i moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ hlasovať za vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl SR do Irackej republiky. Dúfam, že tak urobíte i vy. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, faktická, pán poslanec Zubo? Faktická poznámka, pán poslanec Zubo? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa vám priznávam, že od takej pohľadnej ženy toľko bojachtivosti som nečakal. Ja by som práve trošku naopak chcel povedať, že tie prostriedky, ktoré tam chceme dávať, by sme ich mohli dať niekde inde. Pán podpredseda vlády tu zdôvodňoval, aké nebezpečenstvo hrozí slovenskej ekonomike a slovenskému štátu, ak nezvýšime prostriedky cez minerálne oleje, cigarety, tabak a cez pivo. Na druhej strane sme ochotní milióny dávať tam, kde sa nikdy nevracajú a kde nebudú pracovať tieto milióny v prospech občanov našej krajiny, ani krajiny, kde ich dávame, ale v neprospech tejto krajiny. Pozrime sa lepšie na situáciu, ktorá tam je. Pozrime sa, ako radoví Iračania, občania Iraku vítajú tzv. oslobodenecké jednotky, ktoré tam sú.

    A koho my tam vlastne chceme podporovať? Odporúčam preto tie prostriedky, ktoré mieni ministerstvo a vláda venovať na vyslanie jednotky do Iraku, aby boli dané k dispozícii ministerstvu školstva, učitelia, ktorého budú zajtra štrajkovať a zrejme vedia, prečo budú štrajkovať a za čo budú štrajkovať. Nech slúžia na bezplatné školstvo v tejto republike.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem upozorniť, pán poslanec, že vo faktickej poznámke nemôžete dávať návrhy.

    Poprosím, rozprava pokračuje pán poslancom Ondriašom. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pred niekoľkými týždňami sme v televízii so záujmom sledovali fungovanie globálneho imperializmu v priamom prenose.

  • Reakcie z pléna.

  • Počas deviatej križiackej výpravy pod názvom „Trvalá sloboda“ dve sofistikované vojenské skupiny sa zmocnili druhých najväčších zásob ropy na svete. To im dovolí získať vlastnú ropu a obmedziť vplyv krajín vyvážajúcich ropu ako OPEC-u na jej cenu, čo im výsledne posilní rozvoj ekonomík a zisk...

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, keby ste nezdržovali.

  • Je zaujímavé, že tejto sofistikovanej vojenskej agresii nezabránila ani rezolúcia OSN, ani správa šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa, hovoriaca, že v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia. Nezabránili jej ani milióny demonštrantov na uliciach odsudzujúcich vojenskú agresiu v Iraku. Proste globálny imperializmus je taký silný, že si môže robiť, čo chce. Posledný týždeň sa dozvedáme, že dôvod preventívnej vojny, dôkazy CIA o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, o ktorých nás uisťovali naši a cudzí politici, boli vymyslené, často pod tlakom vlastných politikov, že nátlak bol robený aj na šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa zrejme ako súčasť dnešnej demokracie a dodržiavania ľudských práv.

    Vlastne dnes je to už všetko jedno, lebo účel posvätil prostriedky. Áno, globálny imperializmus je taký silný, že sa môže vysmievať medzinárodným zákonom a namiesto toho, aby vojenských agresorov súdil Medzinárodný súd, agresori v súčasnosti rozhodujú o deľbe koristi. Pri tejto deľbe chce svoj podiel získať aj Slovensko.

    Komunistická strana Slovenska odsudzuje takéto praktiky vo svete a je proti vyslaniu ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky. Nesúhlasíme s tým, aby vojaci robili humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu a proti humánnym preventívnym vojnám ako súčasť dnešnej demokracie. Navrhujeme, aby do Irackej republiky namiesto vojenskej ženijnej jednotky bola vyslaná civilná nemocnica a civilní učitelia, ktorí prinesú irackému ľudu zdravie a vzdelanie. Tomu my hovoríme humanitárna pomoc.

    Milé poslankyne, vážení poslanci, bojovníci za slobodu a demokraciu, za ľudské práva...

  • Sústavné reakcie z pléna.

  • Poprosím o pokoj, SDKÚ, naozaj o pokoj v rokovacej sále.

  • ... bojovníci proti socializmu a za humanitu, verím, že neodsúhlasíte vyslanie ženijnej jednotky do Iraku a že podporíte náš návrh humanitárnej pomoci Iraku...

  • Nemyslím si, že v mene civilizácie vám stačí len raz za čas odsúdiť režim na Kube, v Severnej Kórei, okupáciu Tibetu alebo nedodržiavanie ľudských práv v Číne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Poprosím faktické poznámky. Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Ondriaš, určite viete, že ja mám veľkú úctu ku každému, kto tu povie svoj názor, a nebudem znevažovať váš názor. Ja som ani nemyslela, že budem reagovať, ale keď niekto povie globálny imperializmus, tak si spomeniem na svojho starého otca, ktorý si dosť veľa zažil počas istého obdobia. A ja sa vás len chcem spýtať, že keď ste spomínali imperializmus (myslím, že dosť veľa ľudí tu o vás vie, že ste boli v Amerike istý čas za socializmu), tak ma to zaujíma, že ako sa môžete stavať k imperializmu, keď ste vtedy navštívili imperialistickú krajinu a dosť dlho ste tam žili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči. Chcete reagovať?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec má právo reagovať.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, nehučte.

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Veľký ruch v sále.

  • Prosím vás, buďte takí láskaví. Vydržte, pán poslanec Ondriaš. Pán poslanec Miššík, kde ste? Tu ste. Nech sa páči.

  • No, vážený pán kolega, ja len vás chcem zacitovať, že „globálny imperializmus si môže robiť, čo chce“. Ja hovorím, že našťastie, lebo potom lokálni diktátori si nebudú môcť robiť, čo chcú. Ďakujem.

  • Áno, ja by som najprv povedal, že si myslím, že je horšie, keď imperializmus si robí, čo chce, ako keď lokálni diktátori si robia, čo chcú.

    A pani poslankyni by som chcel povedať, že ozaj ten imperializmus som poznal v tých Spojených štátoch amerických a, bohužiaľ, keby som tam nebol, možno ho ani nepoznám. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • No a čo som tam robil? V Spojených štátoch som bol na postdoktorálnom študijnom pobyte na troch amerických univerzitách počas šiestich rokov. To som tam robil.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, pokračujeme ďalej. Pán poslanec Urbáni vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ubehlo niekoľko týždňov a mesiacov, keď som dosť jasne vyjadril svoj názor, či máme vyslať chemickú jednotku do Kuvajtu, alebo nie, kde som bol za vyslanie tejto jednotky, a za tie týždne, vám poviem, tŕpol som a modlil som sa, aby sa tým chlapcom nič nestalo. Chvalabohu, vrátili sa zdraví a nespravili hanbu Slovensku, a preto by som navrhoval, my sme ich tam poslali, my sme to odhlasovali a zatiaľ som nepočul, neviem, ak oficiálne mimo predsedníctvo Národnej rady poslalo nejaký ďakovný list alebo niečo, ale chcel by som, aby sme aj my, ktorí sme ich tam poslali, vyjadrili poďakovanie, že dobre reprezentovali Slovensko.

    Čo sa týka vyslania ženijnej jednotky, ktorá tam nejde bojovať, ale ide pomáhať, zachraňovať, ja si myslím, že keď sme pred tiež niekoľkými týždňami tu odsúhlasili, že sa hlásime k NATO, tak dnes je dosť ťažko tu polemizovať, či tam budeme hovoriť, alebo nebudeme hovoriť a čo ideme budovať, ako tu počúvame. Ja si myslím, že jednohlasne by sme mali, ale apeloval by som na vládu, vidím dosť slabú prácu vlády v tom, že nevyužíva dostatočne pre Slovensko to, čo robíme. Ani koľko stojí vyslanie tej ženijnej jednotky, myslím, že neprofituje Slovensko tak, ako mohlo eventuálne pri dobrej diplomatickej robote. A takisto aj tu, keď teraz vysielame, tak si myslím, treba nejaké vyjednávacie pozície pre Slovensko, aby sme aj do budúcna pri budovaní alebo znovu pri zmene, pri budovaní Iraku, rekonštrukcii Iraku boli prítomní a aby aj Slovensko malo z toho profit. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, situácia v Iraku ani po týždňoch od operácie, ktorá prebiehala v marci a apríli, nie je ľahká. Saddám Husajn, jeho režim je preč, ale krajina je stále v nepokoji, pretože prechod od diktatúry k slobode, k usporiadanosti v arabskom svete je naozaj ťažký. Práve vývoj okolo operácie, ale aj po nej i dnešný stav a situácia potvrdzujú argumentáciu, o ktorú sa opierali zdržanlivé a nesúhlasné postoje Kresťanskodemokratického hnutia s vojenským riešením takým, aké bolo zvolené v tom čase, a v tých podmienkach okolo Iraku formou tzv. preventívneho úderu alebo preventívnej vojny.

    Kríza a zvolené riešenie rozdelili takmer celý svet, Európu, Európsku úniu, Severoatlantickú alianciu. Hovorím to preto, lebo z toho je veľmi dôležité sa čím skôr poučiť a dostať, hľadať cesty, ako takýmto krízam predchádzať, resp. spoločne ich riešiť. To je výzva, samozrejme, aj pre Slovensko, ktoré vstupuje do únie i do aliancie. V tejto chvíli, v týchto dňoch ide o to, ako krajine pomôcť k stabilite, bezpečnosti ľudí, ktorí tam žijú. Toto môže vytvoriť základ na slobodný, celistvý a azda niekedy aj demokratický Irak. Aj Slovensko tu môže a má zohrať konkrétnu úlohu aj politicky, ekonomicky, ale aj vojensky.

    Vyslanie jednotky, ktoré sa opiera o medzinárodné právo a medzinárodnú zodpovednosť, je nielen symbolickou pomocou obyvateľom Iraku. Odmínovanie a odstraňovanie nástrah je v záujme civilného obyvateľstva Iraku i medzinárodného spoločenstva. Preto klub Kresťanskodemokratického hnutia vyslanie jednotky ženistov do Iraku väčšinovo podporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Elsner sa hlásil s faktickou poznámkou? Pán poslanec Elsner. Nechce? Lebo bol na tabuli. Nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Zapnite ho, prosím vás. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Elsnera.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Urbáni ma trošku inšpiroval k tomu, aby som sa ja k tomu vyjadril a povedal niekoľko slov o tom, ako poznajú naši občania Slovenskej republiky a chápu celý proces. Vyslanie našej jednotky najskôr do Kuvajtu a teraz momentálne v súvislosti s plnením ženijných úloh v Iraku.

    Dovoľte mi povedať, napriek tomu, že si niektorí myslia, že naša ženijná jednotka nebude alebo by nemala plniť tieto úlohy, možnože mimoriadne a možnože sa to ešte nestalo, neviem, nepamätám si, ale poprosím pána ministra, aby našim vojakom odovzdal pozdravenie, ak nie celého parlamentu, tak určite moje, že im držím palce a ďakujem za to, že si plnia skutočne úlohy, ktoré si vyžaduje svetové spoločenstvo.

    Je našou občianskou, morálnou a etickou povinnosťou prispieť k tomu, aby Európa a svet boli prinajmenšom jednotné, aby sme udržali mier vo svete, aby sme nemali takéto problémy, ktoré sa v súvislosti s regionálnymi rovinami momentálne vyskytujú.

    Pán minister, poprosím ešte, pozdravte ich a povedzte, že im držíme palce. Myslím si, že občania Slovenskej republiky za to, čo dokázali momentálne v Kuvajte a dokážu aj v Iraku, a budeme hrdí na nich a jednoducho sa vrátia s veľkými poctami a my na základe toho získame zasa medzinárodný kredit.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Chce.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme stále ešte v nepokojnom svete, a ak chceme, aby občania Slovenskej republiky, ale nielen občania Slovenskej republiky, ale aby ľudia vo svete žili podľa možnosti stále v lepšom a bezpečnejšom svete, nemôžeme sa nepozerať na to, že existujú miesta destabilizácie a miesta aj nebezpečných režimov.

    Takýmto režimom bol aj režim Saddáma Husajna. A informácie, ktoré vyšli najavo o tomto režime, boli naozaj zarážajúce a neviem si predstaviť, že by niekto mohol takýto režim obhajovať. A myslím si, že ani poslanci Komunistickej strany takýto režim neobhajujú.

    Ja viem, že bolo veľmi sporné a veľmi komplikované rozhodovanie vtedy, keď nám súčasný medzinárodnoprávny rámec neposkytoval nástroj, lebo tu nebola spoločná vôľa na to, aby bola prijatá Rezolúcia Bezpečnostnej rady, ktorá je najuniverzálnejším nástrojom na použitie sily. Ale dnes sme v inej situácii. Dnes je tu situácia, keď treba vrátiť Irak normálnemu životu a nech si Irak vytvorí vládu, ktorá bude demokratická, a keď sa treba aj vyrovnať s následkami vojnovej činnosti nielen tej poslednej, ale za posledné desaťročia. A máme tu aj ten medzinárodnoprávny nástroj, lebo je tu Rezolúcia Bezpečnostnej rady.

    Jednotka, ktorú pripravujeme, a ak rozhodnete, tak ju vyšleme do Iraku, tak bude plniť poslanie, ktoré bude naozaj zachraňovať ľudské životy, pretože Irak je plný rozličných nástražných systémov a mín, ktoré sa tam začali klásť ešte v 80. rokoch. Preto táto jednotka, ak tam pôjde, tak zachráni životy, ktoré by inak vyhasli.

    Preto sa veľmi prihováram za to, aby ste rozhodli tak, ako navrhuje vláda, aby ste udelili svoj súhlas na vyslanie jednotky so silou 85 príslušníkov. Táto jednotka bude plniť úlohy, ktoré majú predovšetkým humanitárny charakter.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Žiada si slovo spravodajca? Nie.

    Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, dovoľte mi zistiť prítomnosť poslancov a vytvoriť priestor na prezentáciu. Prosím, aby ste sa prezentovali. Len prezentácia, prosím. Dobre.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorým vás oboznámim.

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 19. júna 2003 k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky.“

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za 84, proti 15, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že Národná rada súhlasí s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

    Zároveň mi dovoľte prerušiť rokovanie 13. schôdze do skončenia 14. schôdze, to znamená, s predpokladom začiatku v stredu o 9.00 hodine budeme pokračovať...

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • O 13.00 hodine. V stredu o 13.00 hodine. Je štrnásta zajtra. Zajtra je štrnásta, musíme ísť na neverejnú časť.

    V stredu o 13.00 hodine budeme pokračovať 13. schôdzou. Ďakujem.

    Pán poslanec Juščík.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja by som chcel upozorniť členov výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, že v stredu podľa plánu sme mali mať zasadnutie ráno o 8.00 hodine, ale hodina sa posúva na 11.30 hodinu. Preto vás prosím, poznamenajte si to, pretože už pozvánky ináč nebudú. O 11.30 hodine v stredu 25. Ďakujem.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Prerušenie rokovania o 18.07 hodine.