• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Milan Cagala, Dušan Čaplovič, Andrej Hajduk, Ján Jasovský, Ladislav Polka.

    V rokovaní 13. schôdze Národnej rady budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 267, návrh na pridelenie tohto návrhu na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 252.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhu príslušných právnych predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť k 1. júlu, resp. augustu tohto roka. Zapracovanie zámerov koncepcie, ako aj nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu v roku 2003 si vyžadujú čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2003.

    V predkladanej novele zákona sa navrhuje zvýšenie sadzieb dane, čo sa týka cigár, cigariek, cigariet s dĺžkou do 70 mm vrátane a cigariet s dĺžkou nad 70 mm z 95 halierov na kus na 1,40 Sk na kus, tabakového zvyšku...

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Pán poslanec. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ... z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, cigaretového tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet z 1 000 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, ostatného tabaku na fajčenie z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, žuvacieho tabaku a šnupacieho tabaku z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram.

    Navrhovaným zvýšením sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov sa dá očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu v roku 2003 o zhruba 1 mld. korún.

    Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že úpravou sadzieb dane môže dôjsť k ovplyvneniu štruktúry spotreby cigariet.

    Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jurajovi Liškovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 267), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku nemám. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 23, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 252 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 107 poslancov, za návrh hlasovalo 78, proti 22 poslancov, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z . o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 269, návrh tejto tlače na pridelenie výborom máte pod č. 254.

    Prosím znova pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Predkladá sa v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva zámer presunúť daňové bremeno z priamych daní na dane nepriame a z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon o spotrebnej dani z piva.

    Navrhované zmeny sadzby dane v zákone a zrušenie kategórie malý pivovar majú zabezpečiť posilnenie príjmov štátneho rozpočtu.

    Navrhované zmeny predpokladajú pozitívny dopad na verejné financie.

    Zároveň je potrebné uviesť, že spotrebné dane vstupujú do základu na výpočet dane z pridanej hodnoty a takto tvoria súčasť cien tovarov, teda môžu mať určitý vplyv aj na ich výšku. Pri premietnutí celej výšky sadzby dane by sa cena bez DPH l litra piva zvýšila o asi 2,4 koruny, teda pollitrová fľaša asi o 1,2 koruny. Celkový predpokladaný výnos po zvýšení by bol o 500 mil. korún vyšší, ako je to dnes. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov (tlač 269), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Ako spravodajca Národnej rady si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku o návrhu, či postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za návrh 73, proti 46, hlasovania sa zdržal 1 poslanec, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za 82 poslancov, proti 18, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 265, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 250.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy.

    V predkladanej novele zákona sa navrhuje zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z bezolovnatých benzínov o 3 100 korún na 1 000 litrov, olovnatých benzínov o 3 500 korún na 1 000 litrov, stredných a plynových olejov o 2 700 korún na 1 000 litrov, vykurovacích olejov o 200 korún na 1 000 kilogramov, skvapalnených plynných uhľovodíkov o 3 500 korún na 1 000 kilogramov a označeného plynového oleja o 2 700 korún na 1 000 litrov.

    Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov sa dá očakávať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o zhruba 2,2 mld. korún, čo pomôže zníženiu napätosti v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne vytváraniu potrebných zdrojov na pokrytie nevyhnutných potrieb vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Navrhované zvýšenie sadzieb dane bude znamenať zvýšenie cien od 2,70 do 3,50 korún na 1 liter motorovej nafty a automobilových benzínov bez dane z pridanej hodnoty.

    Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov (tlač 265), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 13. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Šulaj aj pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo a potom sa pripraví pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o spotrebnej dane z minerálnych olejov považujem za jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý budeme teraz prerokúvať v Národnej rade Slovenskej republiky. Tento zákon bude mať vplyv na podniky, ktoré vyrábajú výrobky, pretože takmer 99 % výrobkov je založených na báze či už dopravy alebo určitých energetických vplyvov. Bude mať takisto vplyv na konečného spotrebiteľa, pretože tovary budeme musieť dovážať, a dovážajú sa väčšinou ku konečnému spotrebiteľovi, ale bude mať takisto vplyv aj na konečných odberateľov, to znamená či už verejnú správu alebo obyvateľstvo, ktoré budú realizovať jednotlivé výrobky, produkty alebo služby.

    Hovorili sme, a tak som pochopil aj ja celú daňovú koncepciu a daňovú reformu, že by mala byť založená na fiškálnej neutralite. Preto sa pýtam, akým spôsobom je zabezpečená fiškálna neutralita pri aplikácii tohto zákona od 1. 7. 2003.

    Ak by sme teoreticky hovorili o daniach z príjmov, tie by mali začať platiť až od 1. 1. 2004. Môžu mať vplyv na zníženie daňového zaťaženia právnických osôb alebo fyzických osôb. Tu sa však pýtam, či existuje dopadová štúdia na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa od 1. 7. budú ich výdavky zvyšovať, pretože všetky tieto vplyvy spotrebných daní sa premietnu do cenovej hladiny konečných výrobkov.

    Takže toto sú moje otázky v súvislosti s prijímaním alebo prerokúvaním tohto návrhu zákona o spotrebných daniach. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená koalícia, možno vás prekvapím, keď skonštatujem, že viaceré z vašich krokov, t. j. zavádzanie spotrebnej dane na alkohol, tabak a minerálne oleje, sú kroky správne. Je to jedno z prvých opatrení, ku ktorým siaha každá rozumná vláda v prípade potreby naplnenia rozpočtu alebo v krízových prípadoch. Tieto opatrenia nesú so sebou dokonca i iné pozitívne hodnoty, ako je napr. zdravie ľudí, nižšiu hustotu premávky na cestách, a tým i nižšiu nehodovosť a podobne.

    Mnohí z vás sú určite prekvapení, že sa takto vyjadrujem, ale robím to preto, lebo to je v absolútnej zhode s mojím svedomím aj mojím poznaním a skúsenosťami zo zahraničia. Robím to tiež preto, lebo koalícia v rámci hesla novej politickej kultúry v parlamente nehovorí v rozprave nič. Nie sme vám hodní ani toho, aby ste s nami diskutovali, lebo je to zbytočné, i tak viete, ako si to odhlasujete, resp. ako to musíte odhlasovať. Denne vidíme, ako tu niekoľkí bossovia riadia celé hlasovanie parlamentu, a často vidíme, ako sa rozčuľujú, keď náhodou niekto zahlasuje inak. Vidíme, ako tu bossovia z vládnych strán riadia parlament, ktorý by mal vlastne kontrolovať vládu. Denne počúvame z médií, ako rozhodol parlament, a pritom vieme všetci, čo tu sedíme, že rozhodli vlastne štyria až ôsmi z nás. Uberáte nám právo nielen na rozhodovanie, ale aj na diskusiu. Musím sa priznať, že takú bezmocnosť, akú pociťujem v tomto parlamente, som ešte nezažil a to mám za sebou veľmi pestrý život. Musím vám tiež povedať, že sa za náš parlament hanbím a je mi ľúto občanov Slovenska, ktorí nám všetkým, koalícii i opozícii, dali svoje hlasy v dobrej viere, že ich dôveru nesklameme.

    A teraz dovoľte, aby som sa vrátil k spotrebným daniam.

    To, voči čomu protestujem ja, v prvom rade je to, že sa to deje opätovne v skrátenom konaní. Nepochybujem o tom, že pán Mikloš a jeho ministerskí úradníci o tomto kroku vedeli ešte prv, ako zostavili vládu. Dokonca ja sám som túto potrebu predpovedal v zahraničnom výbore ešte minulý rok, čomu sa schuti vtedy, ako aj teraz zasmial pán Figeľ aj pán Kubovič.

    To, voči čomu protestujem, je, že sa tieto prostriedky používajú na zaplátanie nejakej diery, a nie systémovo, napr. účelovým viazaním na rozvoj školstva, na platy učiteľov, zdravotníkov či na tie dôchodky, na ktoré, ako tvrdíte, nie sú peniaze. Zažil som už na svojej koži úpravu spotrebných daní presne týchto komodít vo Švédsku, ale vždy to bolo spojené s niečím iným, pozitívnym, napr. udržaním ceny chleba, ceny mlieka čiže základných potravín. Ibaže u nás sa súčasne zvyšujú i ceny základných potravín cez vyššiu DPH a iné vplyvy.

    Preto záverom žiadam, aby sa takto získané prostriedky použili účelovo na platy učiteľov, zdravotníkov a príp. časť z nich sa vyčlenila na budúcoročné zvýšenie dôchodkov. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Aj preto, že pán poslanec Hanzel namietal, že sa nediskutuje, ja som včera vystupoval ku každému vystúpeniu, ku každému skrátenému konaniu a k tým argumentom alebo výhradám, ktoré boli hovorené, takže chcem aj teraz využiť túto príležitosť a odpovedať pánovi poslancovi Šulajovi, pretože položil dve otázky.

    Čo sa týka fiškálnej neutrality, fiškálnou neutralitou sa myslí skutočnosť, že bude naplnený štátny rozpočet, tak ako bol schválený. Keďže to plnenie je nižšie, tak tieto opatrenia dodatočne prijímané majú zabezpečiť vlastne tie predpokladané zámery z hľadiska príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Takže fiškálna neutralita sa myslí v tom zmysle. A v budúcom roku po zavedení daňovej reformy sa myslí zase v tom zmysle, že z hľadiska celkových príjmov a celkových výdavkov, celkových daňových príjmov, sa predpokladá taký objem daňových príjmov, aký by sme dosiahli aj bez daňovej reformy. Ale napriek tomu ten zmysel daňovej reformy je v tom, samozrejme, že sa mení štruktúra týchto príjmov a že to má iné pozitívne efekty na vyšší ekonomický rast, vyššiu motiváciu, vyššie investície a tak ďalej, vyššiu tvorbu pracovných príležitostí.

    Čo sa týka dopadovej štúdie týchto zmien, chcem zdôrazniť, že aj napriek uskutočneniu skoršieho zvýšenia spotrebných daní nebude miera inflácie vyššia, ako bola tá, ktorá sa pôvodne predpokladala. Samozrejme, inflácia ovplyvňuje kúpnu silu a ovplyvňuje reálne príjmy. Čiže oproti tým reálnym príjmom a oproti tej inflácii rastu spotrebiteľských cien, ktoré sa predpokladali aj bez zámeru zvýšenia týchto daní, inflácia nebude vyššia, čo inými slovami znamená, že keby nebolo teraz toto zvýšenie k 1. júlu alebo k polovici roka, tak by inflácia bola až o 1 až 1,5 % nižšia v tomto roku, ako sa pôvodne predpokladalo. Ale opakujem, dopadové štúdie v tomto zmysle, samozrejme, existujú, ale nevidím a nepovažujem za dôležité kompenzovať zvýšenie ceny cigariet, tabaku a alkoholu, a čo sa týka celkového zvýšenia tých cien, nebudú vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 74, proti 47, zdržali sa 3 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, teraz keby ste ešte navrhli výbory a lehoty výborom.

  • Áno. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 250 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 82, proti 21, hlasovania sa zdržalo 15, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pán poslanec Miklušičák má procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja mám len takú procedurálnu poznámku. Vzhľadom na to, že už tretí spravodajca nám dával hlasovať o tom, že Národná rada odporučí prerokovať v druhom čítaní tento návrh zákona, chcem len upozorniť do budúcnosti, že ho prerokuje v druhom čítaní. Takže to má byť upozornenie pre ďalších predkladateľov, resp. spoločných spravodajcov. Národná rada prerokuje v druhom čítaní všetky tieto návrhy zákonov.

  • Áno, ale vždy predsedajúci musí konštatovať, o čom sme hlasovali, príp. upozorniť na to. A ja to „citujem“ podľa rokovacieho poriadku.

  • Ale my hlasujeme podľa toho, čo navrhne spoločný spravodajca, nie čo vy potom prečítate, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

  • Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 256.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom zákona je zavedenie jednej sadzby dane z pridanej hodnoty v súlade s programovým vyhlásením vlády, a tým dosiahnutie zjednodušenia mechanizmu uplatňovania tejto dane, čo konkrétne bude znamenať, že namiesto doteraz používanej základnej sadzby 20 % a zníženej sadzby 14 % by mala od roku 2004 platiť a uplatňovať sa jedna sadzba dane vo výške 19 %. Návrhom zákona sa tiež dosiahne posilnenie príjmov štátneho rozpočtu z nepriameho zdanenia. Ostatné zámery z daňovej reformy budú riešené v novom zákone o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa v súčasnosti pripravuje a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bude predložený v októbri 2003. Okrem toho novela zákona od polovice tohto roka zavádza zdaňovanie záloh na dodávky tovarov a služieb v súlade so Šiestou smernicou Európskej únie.

    Vplyvom tohto ustanovenia je možné očakávať posilnenie príjmov štátneho rozpočtu už v roku 2003. Navrhované zmeny predpokladajú pozitívny vplyv na verejné financie. Zdaňovanie záloh posilní príjmy štátneho rozpočtu už v tomto roku, pričom podľa kvalifikovaného odhadu Asociácie lízingových spoločností sa dá len v danej oblasti do konca roka očakávať zvýšenie výnosu DPH v rozsahu od 800 mil. do 900 mil. korún. Konkrétny dopad v ostatných oblastiach nie je možné presne kvantifikovať vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii údaje o tom, v akom rozsahu spoločnosti vystavujú zálohové faktúry. V roku 2004 sa predpokladá zvýšenie výnosu dane z pridanej hodnoty o asi 14,1 mld. korún. Súčasne je potrebné konštatovať, že táto daň ako neoddeliteľná súčasť ceny bude znamenať určitý vplyv na ceny všetkých tovarov a služieb, ktoré do konca roka 2003 podliehali zníženej sadzbe dane.

    Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku, od pána poslanca Ševca za klub KSS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, lebo na pána poslanca ešte môžu reagovať s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, Komunistická strana Slovenska dane a daňový systém považuje za najdôležitejší a najsyntetickejší ukazovateľ politiky štátu voči svojim občanom a voči svojej krajine. Je to aj akési magické zrkadlo, ktoré odráža nielen súčasný stav krajiny, ale aj perspektívu a retrospektívu. To je aj hlavný dôvod, prečo zosúladenie daňovej politiky na úrovni EÚ je iba rámcové. Dalo by sa povedať, že je značne tolerantné. Členské krajiny EÚ si ponechávajú tento nástroj vo svojich rukách, pretože s jeho pomocou môžu čo najefektívnejšie presadzovať svoje národné a štátne záujmy. Vlády členských štátov robia všetko, aby si udržali autonómiu v daňovej oblasti. Preto akékoľvek tendencie smerujúce k rigidite daňového systému s odvolávaním sa na EÚ sú zavádzajúce a nemiestne. Takmer vo výlučnej kompetencii členských štátov zostávajú priame dane. Pokiaľ ide o nepriame dane, ako to tu bolo povedané, najviac sú reglementované spotrebné dane. Má to svoju logiku. Daň z pridanej hodnoty je stanovená rámcovo na úrovni 15 %.

    Dôležitou ďalšou črtou daňových systémov je ich stabilita. Tá im zabezpečuje dôveryhodnosť, funkčnosť a solídnosť štátu voči občanovi a celej spoločnosti. U nás v priebehu uplynulých 10 rokov boli novelizované daňové zákony viac ako 30-krát, fabrikujú sa ako rohlíky na bežiacom páse. Ešte sotva nadobudli právoplatnosť a už sa hovorí o potrebe ich novelizácie. Napr. zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bol doteraz 12-krát novelizovaný. Vláda tvrdí, že účelom noviel bolo prispôsobovanie právnej úpravy DPH v Slovenskej republiky legislatíve EÚ. Toto tvrdenie je tiež zavádzajúce, najmä pokiaľ ide o výšku DPH. Väčšina zmien daňových zákonov bola podmienená neudržateľným pnutím v štátnom rozpočte. Aj za predloženým unáhleným vládnym návrhom daňovej reformy je rovnaká príčina, bezprostredné ohrozenie funkčnosti celého radu kapitol štátneho rozpočtu.

    Hovorí sa, že každý systém, i ten najhorší, má nielen negatívnu, ale aj pozitívnu stránku. Kvalita systémov je daná ich pomerom, tým, ktorá z nich prevažuje. Najhorší je stav chaosu, ktorý sa prejavuje v nestabilite, v krajnej nesystémovosti. Súčasný vývoj na Slovensku sa nachádza práve v takomto stave. Žijeme v akomsi absurdistane bez hospodárskej a sociálnej politiky, už nehovorím o ekonomickej a sociálnej stratégii s pozitívnym nábojom. Preto žijeme bez perspektívy, bez nádeje, v strachu, v permanentnom strese. Naša chorá spoločnosť degeneruje. Bez diagnózy sotva môže byť účinná terapia.

    Po tieto dni som zaregistroval v tlači vtip o prístupe našej vlády k riešeniu problému nezamestnanosti. Vychádza z toho, že nezamestnanosť sa skoro vyrieši tým, že polovica mladších a schopnejších ľudí ide za prácou do zahraničia a tá druhá vymrie. Včera prispel náš kolega tiež perličkou na úsmev, že môžeme skrátiť pracovný týždeň na 4 dni a jedni budú pracovať vtedy a druhí vtedy. Samozrejme, myslel to úsmevne.

    Ešte sa dobre pamätám, ako nás pán Dzurinda a minister Mikloš presviedčali pri prerokúvaní a schvaľovaní rozpočtu, že nimi navrhované opatrenia budú všeliekom na neduhy našej spoločnosti. Vzápätí na to prišiel minister Zajac s návrhom protiústavnej novely zákona, o tom všetkom, čo tvorí vo svojom rezorte minister Kaník, už ani nehovorím. O tom, akými ďalšími reformami a novelami nás ešte prekvapí táto vláda dokonca funkčného obdobia, sa nechce ani rozmýšľať, hlavne preto, aby občania už dnes neboli ešte viac stresovaní tým, čo ich ešte čaká a neminie. Jedno je isté, vláda sa vo svojej pravicovej a asociálnej politike nezastaví.

    Ale vráťme sa k daňovej reforme. Vždy doteraz pri predkladaní návrhov na všetky reformné kroky v daňovom systéme sa šermovalo tým istým zdôvodňovaním. Vraj keď dane budú nižšie, ľahšie potečú do štátnej kasy, už nehovoríme o tom, kde všade sa zneužívalo na zdôvodnenie, že treba všeličo obetovať pre pritiahnutie zahraničného kapitálu. Keď sa na to pozrieme bližšie, vidíme, že to jednoducho nemôže byť pravda. Na začiatku tohto roku nedoplatky na daniach a clách činili podľa štatistiky asi okolo 80 mld. korún. A teraz sa ďalej zvyšujú na 85 mld. Je to šokujúce preto, že colnice všeobecne trvajú na zaplatení cla a DPH hneď pri prepúšťaní dovážaných tovarov do voľného obehu. Inými slovami to znamená, že tieto nedoplatky boli spôsobené výnimkami. Kto tieto výnimky dáva? A komu? Zrejme nie tým malým a stredným subjektom, o ktorých sa hovorí, že im treba pomáhať, ale hlavne tým favorizovaným, opäť tým, čo takmer zadarmo sprivatizovali majetok, čo sľubovali, že budú investovať a zabezpečovať nové pracovné miesta. To isté platí aj o daniach. Verejne sa šepkalo o zoznamoch daňových subjektov, v ktorých nemala byť vykonaná daňová kontrola. Nepreverovali sme to, zdá sa, že na Slovensku už nemôže nič prekvapiť.

    Podnikatelia, ale aj mnohí radoví občania sa pýtajú, prečo ministerstvo financií sa nezameria na nedoplatky na daniach a clách, ale na ďalšie zvyšovanie spotrebných daní a DPH na nevyhnutné životné potreby. Ozaj, prečo? Zvýšenie ceny nafty o viac ako 3 koruny za liter sa prejaví vo zvýšení nákladov prepravcov v nákladnej a autobusovej doprave o 10 %. Kto to zaplatí? Cestujúci a spotrebitelia prepravovaných tovarov. Len v dôsledku zvýšenia spotrebnej dane na benzín, ak sa to tu schváli, a naftu sa inflácia zvýši zo súčasných 7,7 % minimálne na 8,2 %. Pri zvyšovaní spotrebnej dane na benzín a naftu sa špekuluje na súčasnej parite slovenskej koruny k doláru a dočasnej relatívnej cene ropy. Ak sa tieto 2 komponenty zvýšia, vždy je veľmi prekérna situácia, ktorá sa prejaví na raste inflácie a pauperizácie sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva.

    To, s čím sa prichádza v oblasti dane z pridanej hodnoty na základné životné potreby obyvateľstva, nemá obdobu v celej Európe. Za necelý polrok sa navrhuje zvýšenie zo 6 % na 19 %, to je zvýšenie takmer o 150 %. Ak tento koeficient dáme do súladu s podielom potravín a iných nevyhnutných potrieb na život na celkovej spotrebe jednotlivých sociálnych skupín, potom jasne vidíme krajne asociálny charakter navrhovaných zmien. Veď ak dôchodcovia zo svojich žobráckych dôchodkov zaplatia za bývanie, za teplo, za vodu, nezostane im ani tých 20 korún na návštevu lekára. Pritom v tomto prípade sa vláda nemôže vyhovárať ani na EÚ, ani na iné svetlé vzory, čo EÚ doporučuje, je maximálne 15-percentná DPH. U Čechov a Poliakov sa DPH na potraviny a spotrebný tovar pohybuje na hranici 5 – 6 %. Írsko, ktoré bolo tak často frekventované ako náš veľký vzor v predreferendovej kampani, má nulovú DPH na potraviny. KSS sa vážne zamýšľa nad touto neradostnou situáciou. Uvedomujeme si, že to nie je jednoduchý rébus.

    Vychádzajúc z povedaného a zbožných krajne nebezpečných synergetických dôsledkov chceme požiadať, vážený pán minister, vás aj vládu, aby v pripravovanej navrhovanej komplexnej reforme ste zaviedli nulové dane na lieky a zdravotnícke pomôcky, znížili daň z pridanej hodnoty na potraviny, knihy a noviny, ktoré sú doteraz zdaňované 14 %, z doterajších 14 % na 15 %, v krajnom prípade ponechať DPH na úrovni 14 %. Ak to neurobíte, klub poslancov Národnej rady za KSS príde do Národnej rady s takýmto návrhom. Po tretie, Európska únia odsúhlasila Slovenskej republike 4 výnimky. Medzi nimi je aj znížená sadzba na plyn a elektrickú energiu, ktorá by mala byť paušálne priznaná až po vstupe. Okrem toho EÚ akceptovala 2 prechodné obdobia, čo sa týka spotrebnej dane na cigarety a zníženej sadzby DPH na tepelnú energiu. V súvislosti s predloženým návrhom na jednotnú 19-percentnú DPH vzniká otázka, či budú tieto výnimky zachované alebo po prijatí predloženého návrhu zákona občania budú platiť za plyn, elektrickú a tepelnú energiu 19 % DPH. Náš klub je za zachovanie týchto 4 výnimiek. Týmto vyjadrujeme aj svoju pripravenosť, vážený pán minister, hľadať spoločné východisko, ktoré by bolo prijateľnejšie a znesiteľnejšie pre občanov.

    Vyzývame aj vás, parlamentné koaličné subjekty, a poslancov, vážené pani poslankyne a poslanci, na skutočné demokratické posúdenie vládneho návrhu. Nemožno sa donekonečna spoliehať iba na metódu bezduchej väčšiny. To je jeden s kľúčových dôvodov hluchoty súčasného parlamentu, žiaľ, dôvod neschopnosti načúvať hlasu občanov, najmä tých, čo sú v núdzi. Poďme medzi nich a uvidíme, aké sú názory medzi ľuďmi. To je dôvod umŕtvovania solidarity v čase najpotrebnejšej. Ak to neurobíme, budú nás za to všetkých biť, či v koalícii alebo opozícii.

    Celý problém je zložitejší o to, že sa všeobecne hovorí o právach menšín, ktoré sú zohľadňované v našej spoločnosti. V tomto prípade ide paradoxne o právo väčšiny, ktorá je v dôsledku pochybnej politickej aritmetiky predstavená v parlamente menšinou. Ak bude tento parlament aj naďalej hluchý a ignorantský k zastupiteľskej menšine, ktorá tu paradoxne reprezentuje sociálnu väčšinu, potom možno všetko očakávať, aj sociálne výbuchy, aj to, že si odkázaní občania vezmú právo do svojich rúk, a to by bolo veľké nešťastie, ale aj dôsledok vašej politiky, vážení páni. Ďakujem za pochopenie.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa ústne prihlásiť k tomuto bodu. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, vážený pán minister, my sme, pán minister, včera spolu kuloárne hovorili. Ja som myslela, že ani nevystúpim v prvom čítaní, pretože problém, ktorý s týmto návrhom mám, je skôr odborný a v druhom čítaní ho teda prednesiem. Napriek tomu, že pán minister včera povedal, že to tak nie je, ako to hovorím, ja si myslím, že predkladaný návrh zákona je v potenciálnom rozpore so zákonom o účtovníctve, ale to v druhom čítaní. Teraz chcem niečo iné vlastne povedať, dve veci.

    Prvá vec je, že by som vás naozaj v rámci politickej kultúry chcela poprosiť, aby to, že potrebujeme niektoré veci harmonizovať so smernicami EÚ, nebolo zneužívané na to, že sú zákony predkladané v skrátenom konaní. Všetci dobre vieme, že tieto zákony o spotrebných daniach a tento návrh zákona, ktorý teraz prišiel o DPH, tu nie je pre nič iné, len preto, lebo je problém so štátnym rozpočtom a treba vykryť výpadok príjmov. To, že paralelne, že sekundárne tento návrh zákona rieši aj to, že zákon bude v súlade so Šiestou smernicou Európskej únie, áno, to je podľa mňa v tomto prípade sekundárne. Preto prichádza návrh zákona teraz, lebo je výpadok príjmov. Takže by som bola veľmi rada, keby to nebolo, povedala by som, tak decentne zneužívané.

    Ale inú vec sa chcem spýtať. Pán predrečník predo mnou to asi povedal, len to nepovedal úplne jasne. Takže sa chcem spýtať na pána Figeľa, keď vyjednával prechodné obdobia: Aký zmysel mala jeho práca, keď teraz prichádza tento návrh zákona? Ani neviem, či sa mám spýtať až tak tvrdo, ale mne to pripadá ako neúcta k jeho robote. Takže, keby ste mi mohli odpovedať, pán minister. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Najskôr k vystúpeniu pána predsedu Komunistickej strany, pána Ševca. Začnem, ak dovolíte, tým, čím ste vy končili, pán predseda. Hovorili ste, že pochybná politická aritmetika tu niečo deformuje. Myslím si, že pomery v parlamente sú dané štandardným demokratickým procesom, výsledkom legitímnych demokratických volieb. Ak existovala niekedy pochybná parlamentná aritmetika, tak existovala v rokoch 1948 až 1989, teraz tu žiadnu pochybnú aritmetiku nevidím.

    Čo sa týka zmien zákonov a Európskej únie, hovorila o tom aj pani poslankyňa Angyalová. Takže chcel by som povedať, že ja som netvrdil, že sadzby dávame tak, ako dávame, z dôvodu zosúlaďovania s Európskou úniou. A dokonca dám vám za pravdu, pani poslankyňa, aj v tom, že som netvrdil, že primárnym dôvodom predkladania tejto novely je zosúlaďovanie s EÚ, ja som pri odôvodňovaní skráteného legislatívneho konania hovoril, že v súvislosti s touto novelou očakávame aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. A teraz som to dokonca aj kvantifikoval pri uvedení tohto návrhu zákona, keď som uviedol, že je to 800 mil. až 900 mil., zároveň je pravdou, že sa touto novelou aj v súlade so Šiestou smernicou novelizuje tento zákon, čo sa týka zálohových faktúr, zdaňovania zálohových faktúr. To je proste pravda, je to tak. Takže čo sa týka Európskej únie, čo sa týka tých sadzieb a čo sa týka ešte otázky na pána Figeľa, resp. na vyjednanie tých výnimiek, chcem povedať, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty je expressis verbis explicitne zapísaná v programovom vyhlásení tejto vlády a toto programové vyhlásenie bolo tu v tomto parlamente schválené.

    Nevidím žiaden rozpor, dovoľte mi povedať, s tým, že za bývalej vlády, ktorá nebola úplne totožná, aj keď väčšinovo bola podobná, ale nebola úplne totožná s touto vládou, bola iná predstava, pretože vtedy jednoducho nebola, neexistovala politická vôľa ani možnosť zjednotiť daň z pridanej hodnoty. Práve homogénny charakter tejto vlády, stredopravý homogénny charakter, programový, ideový, ideová zhoda tejto vlády umožnila, aby sme išli ďalej, aby sme nemuseli využiť to prechodné obdobie, ktoré sme predtým vyjednali, pretože sme presvedčení, že z ekonomického hľadiska je to lepšie. A všetci poslanci vládnej koalície, ak sa dobre pamätám, hlasovali za toto programové vyhlásenie vlády, v ktorom toto jednoznačne takto uvedené je. Takže nehľadajme rozpory tam, kde nie sú, pretože dnešná vláda nie je totožná s vládou minulou a riadi sa programovým vyhlásením, ktoré bolo tu schválené.

    Takže chcem povedať, že jedna sadzba dane z pridanej hodnoty nie je zas až taká rarita, že by ju nikde nemali, pribúda krajín, ktoré ju majú. A som presvedčený, že aj v iných krajinách, ktoré tu boli menované, skôr či neskôr k tomuto zbližovaniu dochádzať bude.

    Na otázku pána poslanca Ševca, či sme ochotní, alebo som ochotný uvažovať o iných sadzbách alebo o nižšej sadzbe, o nulových sadzbách, chcem odpovedať, že nulová sadzba nebude možná od vstupu do Európskej únie. To, že niektoré krajiny dnes majú výnimočný režim nulovej sadzby, aj ony ho budú musieť zmeniť a zrušiť, znížená sadzba možná síce je, ale pri znížených sadzbách by nebolo možné uskutočniť daňovú reformu, ale, predovšetkým, tá jedna sadzba dane z pridanej hodnoty má svoje vecné a ekonomické opodstatnenie, zjednodušuje daňový systém a prispieva k tomu, že slovenská ekonomika bude dynamickejšia a konkurencieschopnejšie bude tvoriť viac pracovných príležitostí. Takže ja si myslím, že je to dobré riešenie a že sociálna politika by sa nemala robiť cez deformovanie daňového systému. Pomôžme tým, ktorí pomoc potrebujú, adresnou sociálnou politikou, ale neznižujme dane, lebo keď znižujeme daň napr. daňou z DPH na potraviny, tak znižujeme cenu tých potravín nielen pre chudobných, ale aj pre tých bohatých, ktorí na potraviny míňajú rádovo viac peňazí ako tí, ktorí sú chudobní a odkázaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Tlačidlo mi nefunguje na zvonenie, technici, chcel by som upozorniť poslancov, že pristúpime k hlasovaniu. No už zvoní.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75.

    Vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci za KSS, prečítajte si rokovací poriadok. V rokovacom poriadku jednoznačne máte napísané, aký je postup v takomto prípade. Nebolo dosť poslancov, to znamená, že sme nemohli právoplatne sa rozhodnúť. Takže ideme znovu.

    Nech sa páči.

  • Takže, ešte raz odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75.

    Vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecná vôľa, aby sme pokračovali v rokovaní a potom hlasovali.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je. Dobre.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Páni poslanci, do rokovacieho priestoru je zakázané aj nosiť telefóny, nieže telefonovať, to je jedno, či rokujeme alebo nie.

  • Po prestávke.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto, pristúpime k hlasovaniu.

    Chcem zároveň upozorniť poslancov, že podľa rokovacieho poriadku keď nebude ani teraz dosť poslancov, môžeme pristúpiť k rokovaniu o ďalšom bode bez toho, že by sme museli čakať na dostatočný počet hlasujúcich.

  • Takže budeme hlasovať do tretice. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, za návrh hlasovalo 77.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 256 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 94 poslancov, za návrh hlasovalo 84, proti 3, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 231, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 230.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ najmä dosiahnutie plnej kompatibility s direktívami Európskej únie upravujúcimi poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

    V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín Európskej únie je povinné zaviesť do právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc Európskej únie, aby sa odstránili rozdiely medzi ustanoveniami zákonov v tejto oblasti poistenia, ktoré by mohli byť prekážkami pri voľnom pohybe osôb a poisťovacích služieb v rámci krajín Európskej únie. Zákonom sa zavádza povinnosť poisťovateľa určiť v každom členskom štáte likvidačného zástupcu s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Vymenovanie týchto zástupcov by malo byť jednou z podmienok na začatie vykonávania tohto druhu poistenia.

    Ďalej je potrebné prijať zákonné opatrenia týkajúce sa orgánu pre náhradu škody, na ktorý sa môže poškodený obrátiť v prípade, že poisťovňa neurčí svojho likvidačného zástupcu alebo odkladá výplatu poistného plnenia. Dostupnosť informácií týkajúcich sa nielen poisťovateľa, ale aj držiteľa, vlastníka, prevádzkovateľa motorového vozidla, ako aj údaje o likvidačnom zástupcovi rieši register poistenia zodpovednosti, prostredníctvom ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov bude plniť funkciu informačného strediska v zmysle smernice Európskej únie.

    V predloženej právnej úprave sa navrhuje účinnosť 1. júla 2003 s výnimkou tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004, a tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Ešte predtým čo dám slovo spravodajcovi, chcem vyzvať všetkých predsedov poslaneckých klubov, keby teraz išli za rokovaciu miestnosť do malej zasadačky, pán predseda Národnej rady zvoláva len predsedov poslaneckých klubov počas rokovania. Takže chcel by som upozorniť aj tých predsedov poslaneckých klubov, ktorí momentálne nie sú v zasadačke, aby teda prišli okamžite, aby sa záležitosti okolo zmluvy dali prerokovať.

    Pokračujeme ďalej a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jurajovi Liškovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 231), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zatiaľ sa prihlásili písomne dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Fico za klub Smer, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Blanár.

  • Vážené dámy a páni, ako už je zvyčajné pre pána ministra financií, nepovedal podstatu návrhu zákona, ktorý predložil do Národnej rady Slovenskej republiky. Vôbec nie je dôležité to, čo hovoril, pokiaľ ide o zákon o povinnom zmluvnom poistení, ale najpodstatnejšou časťou návrhu, ktorý predkladá minister financií, je vypustenie § 30 zo zákona o poisťovníctve, na základe ktorého pán minister financií odpúšťa súkromným spoločnostiam, ktoré vyberajú zmluvné poistenie sumu 460 mil. korún. Toto je podstata návrhu zákona. A je mi veľmi-veľmi ľúto, že minister financií ani len nepovedal jedným jediným slovkom vo svojom vystúpení, že o toto v návrhu zákona ide. Takže dovoľte mi pár slovami na túto situáciu zareagovať.

    Vážené dámy a páni, ako viete, po zavedení povinného zmluvného poistenia vznikla v zákone povinnosť týchto súkromných poisťovacích spoločností odvádzať 8 % na osobitný fond na ministerstvo vnútra. Z týchto 8 % sa má kupovať technika pre Záchranný a hasičský zbor, ďalej technika pre Rýchlu zdravotnícku pomoc. A v roku 2002 táto suma bola vyrátaná vo výške 460 mil. korún, to je 8 % z celkového vybraného poistného. Čo sa udialo? Súkromné spoločnosti povedali, že to nezaplatia. Jednoducho si postavili hlavu, pretože 460 mil. korún je naozaj veľký peniaz, a urobili niekoľko vyhlásení, že podľa nich je zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a neviem čo. Zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky iba vtedy, ak tak povie Ústavný súd Slovenskej republiky, a súkromné spoločnosti nemajú žiadne právo nerešpektovať zákon, ktorý im ukladá povinnosť 8 % zaplatiť. Namiesto toho, vážené dámy a páni, aby ministerstvo financií prikročilo k tvrdým sankciám, aby prinútilo zaplatiť tieto súkromné spoločnosti sumu 460 mil. korún, dokonca možno aj pod hrozbou odňatia licencie týmto spoločnostiam, prichádza minister financií opäť s čarovným návrhom. Dobre, veď 460 mil. korún nakoniec nepotrebujeme asi. A navrhuje preto vypustiť § 30 z tohto zákona, to znamená, že už nebudú mať povinnosť tieto súkromné spoločnosti zaplatiť 460 mil. korún, ktoré sa používajú na nákup tejto techniky. Ja už neviem, čo mám na to jednoducho povedať, a kladiem si otázku, koho vlastne zastupuje minister financií, či zastupuje súkromné spoločnosti alebo zastupuje štát, zastupuje jednoducho orgány, ktoré potrebujú peniaze do štátneho rozpočtu?

    Aby ste boli trošku v obraze, vážené dámy a páni, zobral som si tabuľku techniky, ktorá sa napr. používa v Hasičskom a záchrannom zbore. Len tak pre zaujímavosť pokiaľ ide o cisternové automobily, priemerný vek tejto techniky je 24 rokov, pokiaľ ide plošiny, priemerný vek je 23 rokov, pokiaľ ide o rebríky, priemerný vek je 24 rokov, pokiaľ ide o penové hasiace automobily, priemerný vek je 22 rokov, pokiaľ ide o práškové automobily, priemerný vek je 25 rokov. Hasičský a záchranný zbor je v dezolátnom stave a súrne potrebuje peniaze, ktoré súkromné spoločnosti mali platiť na základe § 30 tohto zákona.

    Takže opätovne sa pána ministra financií pýtam, koho vlastne zastupuje, pretože ak si zoberieme štátny rozpočet, tak na rok 2004 sa nepredpokladá žiadne navýšenie pre Hasičský a záchranný zbor alebo pre ďalšie inštitúcie, ktoré čerpali z tohto fondu konkrétne peniaze. Považujem za veľmi neférové, že minister financií o tejto skutočnosti v úvodnom slove vôbec neinformoval Národnú radu, lebo toto je podstata tohto návrhu. Som presvedčený, že súkromné spoločnosti pritlačili na ministra financií. Otázka je, aká bola motivácia pána ministra financií, keď 460 mil. korún takýmto hrubým spôsobom odpúšťa.

    Takže, vážené dámy a páni, toto je podstata návrhu zákona a prosím, berte na zreteľ, že keď zahlasujete za tento návrh zákona, tak vlastne likvidujete Hasičský a záchranný zbor. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia pán poslanec Malchárek a pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Rád by som sa k tomuto vyjadril. Čiastočne by som chcel súhlasiť s predrečníkom pánom poslancom Ficom, snáď s tým rozdielom, že ten návrh zákona ako taký má v sebe podstatne viac pozitív ako negatív. A preto my podporíme tento návrh zákona do druhého čítania, v ktorom ale určite nepodporíme tú myšlienku presunu tých prostriedkov disponibilných na ministerstvo financií. A nemyslíme si, že aj tá medializácia okolo toho bola veľmi správna, že si mohli dovoliť poisťovne vyhlásiť niečo za protiústavné a dokonca konať v rozpore so zákonom. A myslím si, že podobný názor v tomto duchu uplatní aj v druhom čítaní minimálne svojím hlasovaním aj SMK a, počúvam aj tuná hlasy aj od ostatných kolegov, aj poslanci z koalície. Takže ja prídem s pozmeňujúcim návrhom, ktorým túto vec z tohto návrhu zákona sa budem snažiť vypustiť. A verím tomu, že v tomto duchu potom bude aj návrh zákona ako taký celý s tými ostatnými dodatkami podporený. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej pán poslanec Šulaj sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ja by som sa len chcel opýtať pána ministra: V prípade, že by sme odsúhlasili takýto návrh novely zákona, s ktorou ja osobne nesúhlasím, bude sa toto odpustenie záväzku považovať od týchto poisťovní za daňový výnos z hľadiska daní z príjmu právnických osôb?

  • V rozprave ešte z písomne prihlásených vystúpi pán poslanec Blanár. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, predloženým vládnym návrhom novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov chce vláda riešiť niektoré menej zásadné, ale i skutočne zásadné zmeny, ktoré pravdepodobne sú založené na ročnej skúsenosti fungovania tohto zákona. Platný zákon v súčasnosti počíta s 3-ročným prechodným obdobím, ktoré sa malo skončiť až v roku 2005.

    Ak dôjde k schváleniu predloženého návrhu zákona, budú môcť všetky poisťovne odo dňa jeho platnosti stanoviť výšku poistného bez dodržiavania akejkoľvek kategorizácie. Vieme všetci dobre, že súčasná kategorizácia podľa kubatúry nie je objektívna, nie je správna. Ale ako to bude stanovené v budúcnosti, ani len rámcovo predkladateľ nehovorí v predkladanom návrhu zákona. Nechá sa to živelne asi na posudzovanie poisťovni. Samotné poisťovne po 2 rokoch fungovania poistného zmluvného poistenia avizujú, že nemajú dostatok štatistických údajov na reálne zmeny kategorizácie. Zaujímavé na tom je, že o tom hovorí nielen poisťovňa Allianz – Slovenská poisťovňa, ktorá tu pôsobila ako jediná pred platnosťou súčasného zákona, podľa súčasnej kategorizácie v zmysle kubatúry, a má k dispozícii dostatok štatistických údajov o priebehu nehodovosti, ale že o tom hovoria aj iné zväčša zahraničné poisťovne, ktoré sú licencované, ktoré s takýmto druhom poistenia majú bohaté skúsenosti v európskych krajinách. A nerobí sa to podľa kubatúry.

    Vážené dámy, vážení páni, pán minister povedal, že zrušenie zákonných obmedzení by malo priniesť, podotýkam, by malo priniesť predovšetkým posilnenie konkurenčného boja, ktorý by mohol viesť k znižovaniu cien. Vážené dámy, vážení páni, podmieňovací spôsob svedčí nie o veľkom alebo silnom presvedčení pána ministra. Je to zrejme preto, že sám nemá predstavu o tom, ako sa do cien poistenia, či už krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, premietne zdedený deficit zákonného poistenia, ktorý sa odhaduje dnes asi na úrovni 4,6 mld. Sk. Pán minister, o akom znižovaní cien a v akom časovom horizonte hovoríte, keď všetky poisťovne vrátane tej najväčšej avizujú zvýšenie poistného nielen o infláciu, ale pravdepodobne aj o zvýšenie nehodovosti? Zasa platí zrejme vaše obľúbené, že trh vyrieši všetko. A odnesú si to radoví občania popri ďalších balíčkoch opatrení, ktoré prerokovávame tu v tejto snemovni počas tejto schôdze. Štát sa zbavil dlhu a necháva to na všemocný trh, neurobili ste nič, pán minister, ani v pôvodnom zákone, ale ani v tom navrhovanom zákone a dokonca ani vláda neurobila nič, aby tento deficit bol pod kontrolou a ďalej nenarastal, čo sa, samozrejme, ako spojené nádoby premieta i v cenách poistného zodpovednosti za škody.

    Napr. v Českej republike keď demonopolizovali trh, tak urobili obmedzenie na odškodnenie, ktoré sa dostalo iba na 2,5 mil. úrovne. Bohužiaľ u nás to tak nie je. O stave, keď po demonopolizácii poistného v roku 2001 prešli dlžoby na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, hovoria absurdné prípady vymáhania bolestného pred rokom 2001, čo v okolitých krajinách predstavuje zlomok vymáhaných súm. Poviem jeden prípad za všetky, kde manželka žaluje svojho manžela za 30 mil. Sk, áno, dobre počujete 30 mil. Sk, ako bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie. Manžel sa, mimochodom, vyjadril, že sa vôbec nebojí o úspech tohto súdneho konania, že bude úspešné. Čiže o 30 mil. zasa narastie dlh, ktorý, samozrejme, poisťovne premietnu do cien poistného. Samozrejme, advokáti sú posmelení prvými úspechmi, a preto sumy za odškodnenie narastajú. A čo vláda? Tá sa len prizerá. Len 800 poškodených žiada dovedna 1,8 mld. Sk. Nuž čo k tomu dodať? Napr. v Českej republike je to 988 000 Sk po prepočte a v Nemecku, ktoré je krajinou, ktorá sa pokladá za najdrahšiu krajinu z hľadiska plnenia škodových udalostí, je to maximálne 15 mil. Sk po prepočte. U nás i keď Slovenská kancelária poisťovateľov sa snaží, aby sa tento nárast jednoducho zastavil, vláda mlčí a nič nerobí. Na Slovensku túto sumu, vážené poslankyne a vážení poslanci, desiatky prípadov jednoducho, musíme konštatovať, prekračujú.

    A ďalší vývoj? Slovenská kancelária poisťovateľov za posledných 8 mesiacov eviduje ďalších zhruba 500 súdnych sporov s požadovanými sumami až desiatok miliónov Sk. Toto vôbec nerieši predkladaný návrh, akým spôsobom sa vyrieši tento deficit, ktorý stále narastá, čo, samozrejme, poisťovne budú premietať automaticky do cien poistenia, čo, iste uznáte, bude veľmi ťažké pre mnohých občanov, ktorí vlastnia motorové vozidlo, znášať. S týmto jednoducho nemôžeme súhlasiť, a preto na to upozorňujem.

    V krátkosti sa ešte dotknem toho, čo hovoril môj kolega. Pán minister jednoducho veľmi laxne pristúpil k neplneniu povinností poisťovní, ktoré mali do konca februára odviesť 460 mil., čo je 8 % z vybratého poistenia, na špeciálny účet ministerstva vnútra. Dodnes sa nič relevantné neudialo, i keď minister vnútra sa vyjadril minule na otázku môjho kolegu pána Hurbana, že bude postupovať štandardne súdnym konaním. Ale myslím si, že sú aj iné možnosti, o ktorých sa vôbec nehovorilo. Predsa tieto poisťovne dostali od niekoho licenciu. Prečo nejakým spôsobom sa nevyužíva aj tento inštitút? O tom sa, samozrejme, nehovorí.

    Čiže z týchto dôvodov, nebudem sa dotýkať ďalších vecí, ktoré sú tam spomínané, myslím si, že to by bolo skôr na druhé čítanie, je dôležité, aby sme sa zamysleli, či vôbec tento návrh zákona má postúpiť do druhého čítania. Preto predkladám návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby bol vládny návrh novely zákona č. 381/2001 Z. z. stiahnutý z rokovania a aby boli dopracované spomínané oblasti, ktoré som tu citoval. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Fico. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som zareagovať na vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Blanára. Naozaj chcem potvrdiť, ak občan nezaplatí do 31. marca napr. daň z príjmu, tak sa naňho vrhne celá skupina kontrolórov, dostáva rôzne sankcie a je doslova a do písmena prenasledovaný. Ak však súkromné poisťovne, ktoré dostali zadarmo, a chcem to podčiarknuť, zadarmo licencie na túto činnosť a zarábajú veľké peniaze, pretože obraty týchto poisťovní sú miliardové, si nesplnia povinnosť voči štátnemu rozpočtu a voči štátu, tak namiesto toho, aby takou istou skupinou kontrolórov také isté sankcie nastúpili, prichádza ústretový návrh ministra financií na vypustenie 460 mil. zo štátneho rozpočtu.

    Chcem preto informovať aj o tom, že ak návrh zákona prejde do druhého čítania, bude podaný pozmeňujúci návrh, aby to nebol 8-percentný odvod, aby to bol 10-percentný odvod a v prípade nezaplatenia v konkrétnej lehote aby prišla okamžite sankcia v podobe odňatia licencie tejto súkromnej spoločnosti. Ale už musí naozaj skončiť obdobie, keď minister financií a vláda zastupujú len záujmy súkromných spoločností a kašlú na ľudí.

  • Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto návrhu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcem zdôrazniť, že ten návrh predkladáme nie preto, ako to opakovane vyhlasuje pán Fico tu aj do médií, že by sme chceli chrániť záujmy súkromných spoločností, ale preto, že dnešné riešenie nepovažujeme za dobré a systémové. Zároveň ale, samozrejme, hľadáme riešenia, ktoré systémové a dobré budú. Pre rok 2003 a 2004 potreby Hasičského a záchranného zboru sú zabezpečené, pre ďalšie roky hľadáme jednoducho systémové a dobré riešenia.

    Ale čo sa týka toho, že dnešný zákon platí v tej podobe, v akej platí, a že je nevyhnutné ho dodržiavať, tam o tom niet žiadneho sporu. A nikdy som ani ja, ani žiaden iný predstaviteľ či už ministerstva financií alebo vlády ani pol slovom nepovedal a nepotvrdil, že by sme mali rešpektovať alebo tolerovať nedodržiavanie zákona. Takže by som poprosil, pán Fico, keby ste mi nevkladali do úst veci, ktoré som nepovedal, a ani zámery, ktoré sme nikdy nemali. Ale stalo sa už vašou tradíciou namiesto vecných argumentov hovoriť len osobné invektívy, takže pokračujete v tejto tradícii aj pri prerokovávaní tohto zákona, čo ma nijako zvlášť, pán Fico, neprekvapuje. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Blanára.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol procedurálny návrh pána kolegu Blanára, podľa § 73 ods. 3 písm. a), len by som to upresnil, že nie stiahne sa návrh, ale, ten paragraf presne znie, že sa vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za návrh hlasovalo 40, proti 54, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za hlasovalo 70, proti 44 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, posledné hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 230 z 13. mája 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 82, proti 13, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vítam študentov na balkóne z Gymnázia Cyrila a Metoda, z cirkevného gymnázia z Nitry. Buďte tu vítaní a učte sa.

  • Ďalšie rokovanie bude viesť pani podpredsedníčka Martináková.

  • Pokračujeme v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste, dámy a páni poslanci, dostali ako tlač 256, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 248.

    Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste návrh odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách.

    Jedným z hlavných dôvodov na vypracovanie a predloženie tohto návrhu novely zákona je legislatívne zabezpečenie používania európskeho systému účtov v sektore verejnej správy ESA 95. Použitie tejto metodiky je nevyhnutné pre hodnotenie krajiny z hľadiska podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte s cieľom postupného dosiahnutia jeho referenčnej hodnoty platnej pre Európske spoločenstvá. Bilancia príjmov, výdavkov verejného rozpočtu bežného roka podľa metodiky ESA 95 vylučuje oproti doteraz používanej metodike Medzinárodného menového fondu akékoľvek finančné transakcie z bilancie príjmov a výdavkov. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť už pri spracovaní strednodobého finančného výhľadu a spracovaní návrhu verejného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, na čo je nevyhnutné vytvoriť potrebné právne prostredie.

    Ďalšou dôležitou zmenou je zavedenie tvrdého rozpočtového obmedzenia v hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorým sa sprísňuje doterajšie ustanovenie v hospodárení vo vzťahu k vytváraniu záväzkov v bežnom roku.

    V súlade s vládou schváleným projektom decentralizácie verejnej správy sú v návrhu premietnuté úpravy vzťahujúce sa na zmenu financovania územnej samosprávy. V rámci prvej etapy pre rok 2004 sa rušia rozpočtové kapitoly krajských úradov, čím sa vytvára možnosť v rámci dotácie pre samosprávu poskytnúť globálnu neúčelovú dotáciu v záujme zvýšenia autonómnosti rozhodovania orgánov územnej samosprávy podľa zákona o štátnom rozpočte v závislosti od toho, či pôjde o financovanie samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy.

    Predložený návrh reaguje na zmenu pravidiel poskytovania dotácií vyplývajúcu z opatrení zameraných na boj proti korupcii. Každý rezort, ktorý dotácie poskytuje, ich bude poskytovať na základe právneho predpisu.

    Predmetom návrhu novely je v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia rozpočtových vzťahov aj návrh na zrušenie ďalších rozpočtových kapitol. Okrem kapitoly krajských úradov sú to aj kapitoly Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry, TASR, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má pán spoločný spravodajca Juraj Liška.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 256), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Neprihlásil sa nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 29, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili do druhého čítania.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 248 z 30. mája 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 97, proti 10 poslancov, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh máte ako tlač 258, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 246.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona si kladie za cieľ úpravu ustanovení, ktoré pri realizácii zákona spôsobujú klientom značné ťažkosti, najmä v oblasti dodržiavania účelu hotovosti, spôsobu zostavovania finančných plánov a predkladania informácií o stave majetku štátu a o zmenách v stave majetku štátu do Štátnej pokladnice zo strany ich správcov. Značné množstvo otázok a dopytov zo strany klientov vyústilo do rozhodnutia upraviť dotknuté ustanovenia v zákone nanovo tak, aby sa zabránilo vytváraniu problémových situácií pri ich uplatňovaní v praxi a odstránila sa aj neprimeraná tvrdosť zákona, ktorá by viedla k jeho častému porušovaniu. Prijatím úpravy týchto ustanovení zákona sa pre klientov vytvárajú lepšie podmienky a prostredie pri realizácii verejného rozpočtu a správy majetku štátu podľa zásad a postupov uplatňovaných v systéme Štátnej pokladnice. Súčasne sa spresňujú ustanovenia v oblasti pôsobnosti Štátnej pokladnice a v oblasti definovania klientov Štátnej pokladnice, ktoré vedú k zvýšeniu kvality zákona. Ďalej sa upravujú prechodné ustanovenia zákona najmä vo väzbe na činnosti vykonávané doposiaľ Národnou bankou Slovenska za Štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity do doby ich náležitého technického a personálneho dobudovania, najneskôr však do roku 2005.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu novely zákona sa vytvoria kvalitnejšie podmienky na realizáciu systému Štátnej pokladnice, takže z tohto dôvodu vás žiadam o podporu tohto návrhu novely. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom tak, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, pristúpime k hlasovaniu a prosím, aby ste hlasovanie uvádzali.

  • Pani predsedajúca, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 109 poslancov, za návrh hlasovalo 78, proti 25, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrhu zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003. Vážená pani predsedajúca, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 104 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 8 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte, dámy a páni poslanci, pred prvým čítaním ako tlač 194, spoločnú správu výborov máte ako tlač 194a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste návrh odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť otázky bezúhonnosti občana uchádzajúceho sa o prijatie do štátnej služby colníkov, vymedziť dĺžku základného času služby colníka pri nerovnomernom rozvrhnutí služby colníkov v týždni, riešiť priznanie osobitného príplatku colníkovi vykonávajúcemu daňový dozor, daňovú kontrolu a inšpekčnú činnosť a upresniť náležitosti spojené s vykonávaním štátnej služby v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.

    V zmysle navrhovanej úpravy sa novelou zákona zakotvuje povinnosť predkladať majetkové priznanie, čím sa vytvára dôležitý inštitút prevencie a boja proti korupcii. V tejto časti je návrh zákona analogický s návrhom novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že so súbežne predkladaným návrhom novely zákona č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z. sa upravuje oblasť medzinárodnej spolupráce colnej správy s colnými správami iných štátov, medzinárodnými organizáciami a účasti colníkov v mierových pozorovateľských misiách, je nevyhnutné novelizovať zákon tak, aby osobitne upravil odmeňovanie colníkov vyslaných do zahraničia a vytvoril podmienky aj pre ich finančné zabezpečenie v cudzej mene.

    Na základe uvedeného odporúčam predložený návrh zákona schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Juraj Liška. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 194), v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    Uvedené výbory odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 až 10 s tým, že body 1, 4, 6, 8, 9 a 10 gestorský výbor odporúča schváliť a body 2, 3, 5 a 7 gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám do rozpravy žiadnu prihlášku. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Abelovský sa prihlásil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám návrh, vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí odporučil na rozdiel od gestorského výboru schváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 3, 5, aby o týchto pozmeňujúcich návrhoch vrátane bodu 4 sa hlasovalo osobitne s návrhom ich schváliť z týchto dôvodov. O týchto pozmeňujúcich návrhoch prebehla v ústavnoprávnom výbore pomerne vážna diskusia a záver ústavnoprávneho výboru bol v tomto smere jednomyseľný. Pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sa týka povinnosti predkladať majetkové priznania rodinných príslušníkov, považujeme za neústavné z toho dôvodu, že zaväzujú osoby k predkladaniu, ktoré síce majú rodinný alebo iný vzťah k colníkovi, ale prakticky bez možnosti vyvodiť právne dôsledky a konzekvencie z tohto voči nim, zaväzujú teda predkladateľa a za porušenie nebude zodpovedať predkladateľ, hoci v niektorých prípadoch konanie týchto hoci aj blízkych príbuzných nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Chcem zdôrazniť, že manželia, a také prípady už dneska sú, majú napr. zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, majú ho vysporiadané. Takisto pokiaľ sa týka detí, to isté platí, samozrejme, aj o dospelých deťoch. Čiže myslím si, že ústavnoprávny výbor sa tejto problematike venoval dostatočným spôsobom. A napriek tomu, že by sa zdanlivo zdalo, že to prispeje, a to je aj asi zámer predkladateľa, ku korupcii alebo možno z posúdenia dôsledkov korupcie smerom k rodinným príslušníkom, nazdávam sa však, že nemôžeme schváliť to, čo by bolo zjavne protiústavné a mohlo by v budúcnosti spôsobiť príp. podanie oprávnených návrhov takýchto dotknutých osôb v prípade na Ústavný súd. Takže o tomto procedurálnom návrhu prosím, aby sa hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miklušičák má faktickú poznámku. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcem sa pripojiť k tým slovám pána poslanca, pretože návrh zákona hovorí o zmluvnom vzťahu dvoch strán. Na jednej strane je to štát a na druhej strane je to konkrétna fyzická osoba: colník. A návrh zákona ukladá tretím osobám, ktorých sa tento vzťah zmluvy netýka, povinnosti predkladať, ktoré majú dôsledky pre tretiu osobu. Čiže navrhujem, aby sa hlasovalo, podporujem teda ten návrh na samostatné hlasovanie, s tým, že tie odseky 8, 9 a 10 sa vypustia. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako vplynuli zo spoločnej správy (tlač 194a), a potom budeme hlasovať o bodoch 3, 4, 5 samostatne tak, ako to navrhol pán poslanec Abelovský.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 6, 8, 9 a 10 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 88, proti 28 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 2 a 7 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovali 3, proti 104 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, dámy a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 32, proti 70, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za návrh hlasovalo 78, proti 4, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasovalo 7.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o poslednom bode zo spoločnej správy, o bode 5. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh hlasovalo 39, proti 63, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh hlasovalo 73, proti 28, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania o tomto návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 73, proti 30 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Skôr ako budeme pokračovať, pán predseda parlamentu prosí o slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o dohode, ktorá vzišla na rokovaní všetkých predsedov parlamentných klubov ohľadne ďalšieho postupu prerokúvania návrhov zákonov.

    Keďže sme schválili návrhy na skrátené legislatívne konanie a v prvom čítaní viaceré návrhy zákonov týkajúce sa daní, s predsedom výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý je gestorským výborom, sme sa dohodli, že dnes po prerokovaní návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov bude prerušené rokovanie 13. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny a počas prerušenia rokovania schôdze budú rokovať všetky výbory, ktorým boli tieto návrhy pridelené s tým, že spoločne uvedie tieto návrhy zákonov pred všetkými výbormi, to znamená ústavnoprávnym výborom, výborom pre financie, rozpočet a menu, pôdohospodárskym výborom a výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán minister financií bezprostredne po tom, ako dorokujeme o návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Prosil by som predsedov výborov, aby koordinovali rokovania týchto výborov tak, aby mohol nerušene gestorský výbor prijať záverečné rozhodnutia k spoločným správam a aby poslanci mali dostatočne a včas tieto spoločné správy gestorského výboru k dispozícii. To je, pokiaľ sa týka prerokúvania daňových návrhov zákonov.

    V utorok 1. júla je zvolané rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde začne rokovanie bodom programu: ratifikácia prístupovej zmluvy Slovenskej republiky do Európskej únie. Táto prístupová zmluva bola pridelená všetkým parlamentným výborom. Touto zmluvou by sa mali zaoberať podľa príslušných kapitol jednotlivé výbory v priebehu budúceho týždňa. Znovu sme sa dohodli s predsedami poslaneckých klubov, že bude spoločné uvedenie tejto prístupovej zmluvy všetkým parlamentným výborom zajtra o 11.00 hodine tu. Teda o 11.00 hodine zajtra prerušíme rokovanie schôdze na 1 hodinu a v priebehu tejto hodiny pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí uvedie výborom obsah tejto prístupovej zmluvy, zdôvodní jej návrh, najneskôr však tak, aby gestorský výbor, zahraničný výbor, mohol pripraviť spoločnú správu tak, aby boli splnené všetky náležitosti rokovacieho poriadku, aby sme mohli začať nerušene ako prvým bodom programu 15. schôdze 1. júla o tomto bode programu rokovať.

    Toľko som považoval za potrebné informovať všetkých poslancov, keďže sú členmi parlamentných výborov, aby si takto prispôsobili aj svoje termíny na rokovanie výborov. Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 195, spoločnú správu výborov máte ako tlač 195a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z.

    Táto novelizácia zákona vyplynula z potreby doriešiť otázku medzinárodnej spolupráce colných správ, ako aj vzťahy colnej správy voči štátnym orgánom, iným právnickým osobám, fyzickým osobám a zahraničiu, s dôrazom na vyriešenie možnosti vzájomnej výmeny informácií so zahraničím, ako aj vytvoriť právny rámec na vyslanie colníkov do zahraničia.

    Zároveň sa legislatívne upravuje pôsobnosť colnej správy v oblasti spravovania colných kvót a vytvárajú sa legislatívne predpoklady na plnenie úloh v oblasti získavania a spracúvania údajov pre štátnu štatistiku po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vyplývajúce zo zavedenia systému INTRASTAT.

    Vzhľadom na obsahové zameranie zákona a úzku nadväznosť na návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov, sa obidva zákony predkladajú do legislatívneho procesu súčasne.

    Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Liškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z. (tlač 195), v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    Uvedené výbory odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 a 2 s tým, že gestorský výbor tieto návrhy odporúča schváliť.

    Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Pani predsedajúca, budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako vyplynuli zo spoločnej správy (tlač 195a). Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti hlasovalo 5 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 101 poslancov, za návrh hlasovalo 93, proti 1 poslanec, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili postúpenie tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákone ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 94, proti 5 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili tento vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve.

    Pán poslanec Hort.

  • Vážená pani predsedajúca, v mene 4 poslaneckých klubov žiadam teraz o 10-minútovú prestávku pred rokovaním o bode 16.

  • Vyhlasujem teda prestávku, zároveň aj obedňajšiu prestávku.

    Upozorňujem, že o 14.00 hodine podľa schváleného programu pokračujeme rokovaním o návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

  • Prosím, vážené poslankyne, vážení poslanci, členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby sme sa stretli na riadnom rokovaní výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 30. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.49 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 13. schôdze Národnej rady prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 206.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister kultúry Rudolf Chmel. Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetom návrhu novely je zvýšenie sadzby koncesionárskych poplatkov za používanie televízneho prijímača zo 75 Sk na 100 Sk a za používanie rozhlasového prijímača z 30 Sk na 40 Sk. Súčasne návrh zužuje okruh oslobodených fyzických osôb vyňatím najpočetnejšej skupiny obyvateľstva: poberateľov dôchodku. Pre túto sociálnu skupinu navrhujeme zavedenie diferencovanej 50-percentnej sadzby koncesionárskych poplatkov. Vláda navrhuje 33-percentné zvýšenie koncesionárskych poplatkov ako kompenzáciu za infláciu a nárast nákladov, ktoré nastali od posledného určenia výšky poplatkov v roku 1997. Schválenie návrhu v predloženej podobe bude znamenať ešte v tomto roku nárast príjmov pre Slovenskú televíziu o približne 350 mil. korún a pre Slovenský rozhlas o približne 150 mil. korún.

    Dovoľte mi vyjadriť sa stručne k spoločnej správe prijatej Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ministerstvo kultúry sa stotožňuje s odporúčaním výboru k bodom 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9 spoločnej správy. Bod 5 spoločnej správy, v ktorom ide o ďalšie navýšenie koncesionárskeho poplatku pre Slovenský rozhlas, navrhuje gestorský výbor vyňať na osobitné hlasovanie. Ministerstvo kultúry odporúča schváliť zvýšenie poplatkov v podobe, v akej ho prijala vláda, a preto odporúča bod 5 spoločnej správy neschváliť. V bode 6 navrhuje gestorský výbor vypustiť identifikáciu platiteľa, resp. oslobodených osôb podľa rodného čísla, čo odôvodňuje tým, že na účely podľa tohto zákona nie je rodné číslo nevyhnutné. K vypusteniu rodného čísla si dovolím uviesť, že formulácia vo vládnom návrhu novely prešla veľmi starostlivým skúmaním Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a bola výsledkom pracovného stretnutia zástupcov Slovenskej pošty, Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu, Úradu na ochranu osobných údajov, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstva kultúry. Stretnutie sa skončilo zistením, že relevantná evidencia a efektívna kontrola výberu poplatkov je možná len vďaka identifikácii pomocou rodného čísla. Preto si ako predkladateľ návrhu zákona dovoľujem požiadať vás o vyňatie bodu 6 spoločnej správy zo spoločného hlasovania a zmenu navrhovanú v ňom odporúčam neschváliť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes prerokúvaný návrh novely je prvým z legislatívnych krokov, ktoré by v súlade s programovým vyhlásením vlády mali viesť k stabilizácii verejnoprávnych médií. Z tohto dôvodu vás chcem požiadať, aby ste ho ako prvý krok chápali a aby ste predložený návrh novely v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov formulovaných v bodoch 1, 2, 4, 7, 8 a 9 spoločnej správy schválili. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Galbavého, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o návrhu a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206), v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 255 z 23. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady...

  • Pán spoločný spravodajca, páni poslanci majú spoločnú správu výborov písomne rozdanú do lavíc, nemusíte celú spoločnú správu...

  • Práve ste mi to zobrali z úst, pán predseda, chcel som to povedať, ale ďakujem za upozornenie, preto začnem.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 6 až 9 a tieto schváliť, bod 5 vyňať na osobitné hlasovanie, bod 3 neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206), bola schválená uznesením č. 74 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zo dňa 20. mája 2003.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a prosím vás, aby ste upokojili sieň, aby sa venovala tomuto návrhu zákona pozornosť.

  • Čo mám upokojiť, pán poslanec? Sieň? Ukľudňujem sieň. Ale ja chcem poprosiť pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, ktoré im v rokovacej sále prináležia, aby pána spoločného spravodajcu nevyrušovali, aby sa mohol sústrediť na prerokúvanie návrhu zákona.

    Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, o prerokúvanom vládnom návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hopta, kartu kde máte?

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ako sa hlásite? Vaše meno nie je na svetelnej tabuli. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Hopta, Jarjabek, Paška, Bódy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda, vážený člen vlády, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, celá táto schôdza Národnej rady sa nesie v znamení zvyšovania cien všetkých možných komodít a zvyšovaním DPH, cien benzínu, resp. nafty dôjde prakticky k zvýšeniu cien aj všetkých ostatných tovarov a služieb. Vážené dámy, vážení páni, to sa deje v čase, keď podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš bez kúska hanby tvrdí parlamentu i celej verejnosti, že ekonomika je vo vynikajúcom stave, no zároveň hovorí, že ak nezvýšime ceny a dane, nastanú národohospodárske škody, resp. že musíme vziať ďalšie úvery.

    V tomto politickom i ekonomickom podtexte sa nesie aj zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. Tie sa majú podľa predbežného návrhu zvýšiť o 33 %. V predložených materiáloch sa navrhovaná suma približne 3,30 koruny napr. pre STV denne porovnáva so sumami v Dánsku, Fínsku, Írsku, Nórsku, resp. v Rakúsku. Podľa môjho názoru je to stupídnosť najvyššieho stupňa, keď hovoríme o nízkych slovenských koncesionárskych poplatkoch, ale nehovoríme už o veľmi nízkych slovenských platoch, resp. dôchodkoch. Podobne je to aj s odvolaním sa na to, že zvyšujeme ceny koncesionárskych poplatkov preto, lebo inde v Európe sú vyššie. Klub poslancov za KSS odmieta takéto videnie...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec Abrhan, neotáčajte sa zadkom rečníkom. Pán minister Palko, pán poslanec Miššík.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Klub poslancov za KSS odmieta takéto videnie problémov a je zásadne proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. Svoje negatívne stanovisko zdôvodňujeme nasledovne.

    Po prvé, zvýšenie koncesionárskych poplatkov sa nepriaznivo dotkne sociálnej situácie väčšiny občanov. Po druhé, v rozpore s predchádzajúcou praxou koncesionárske poplatky budú platiť napr. aj dôchodcovia, aj keď iba v polovičnej výške. Po tretie, Slovenská televízia ani Slovenský rozhlas podľa názoru klubu poslancov za KSS nevyčerpali všetky svoje vnútorné a ekonomické rezervy, preto sme proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. Po štvrté, proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov sme aj preto, lebo sme presvedčení, že namiesto toho, aby sme zabezpečili dôsledné vyberanie poplatkov v terajšej výške, tak ich zvyšujeme. Nastáva tak absurdná podľa môjho názoru situácia, že keď tí, čo poctivo platia, budú platiť ešte viac, ale tí, čo neplatia ani terajšie poplatky, nebudú ich platiť ani v budúcnosti. Po piate, klub poslancov za KSS je presvedčený, že rezervy príjmu pre Slovenskú televíziu aj Slovenský rozhlas existujú aj v zabezpečovaní reklamy, v obidvoch inštitúciách ju zabezpečujú súkromné firmy, čím STV aj Slovenskému rozhlasu unikajú ročne desiatky miliónov korún. Po šieste, sme presvedčení, že v budúcnosti bude potrebné riešiť tento problém nie na úkor koncesionárov, ale napr. aj zväčšením rozsahu reklamy pre tieto verejnoprávne inštitúcie. A po siedme, ak na jednej strane Slovenská televízia pod vedením pána Rybníčka začala alebo má snahu robiť určité ekonomické opatrenia na zefektívnenie svojej činnosti, myslíme si, že to bude potrebné aj v Slovenskom rozhlase, ale nie napr. na úkor národnostného vysielania, ako sa to stalo naposledy v Prešove.

    Zároveň mi teda dovoľte, že klub poslancov KSS chápe, že vysielanie STV a Slovenského rozhlasu stojí značné finančné prostriedky, ale odmietame, aby sa to robilo spôsobom, ako to robí vláda aj v iných oblastiach, keď celú ťarchu prenáša len na občanov. Preto nepodporíme žiadne zvyšovanie koncesionárskych poplatkov a chcem požiadať v mene nášho klubu pána ministra, aby stiahol z rokovania tento návrh zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší v poradí ako druhý prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jarjabek.

    Pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Jaduš chcú reagovať faktickou poznámkou ešte.

    Pán poslanec Jarjabek, prosím, aby ste vydržali.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem nielen podporiť nášho diskutéra pána Hoptu, ale chcela by som sa ešte spýtať pána ministra, či je správne znenie návrhu zákona, teda je to faktická poznámka k zneniu návrhu zákona, či koncesionárske poplatky platia ľudia za to, že vlastnia televízor a rádio, alebo ich budú platiť za príjem televízneho a rozhlasového signálu, pretože v tom znení pán minister uvádzal takúto terminológiu.

    K tomu, čo hovoril pán Hopta, dodávam, že by sme boli veľmi radi, aby navrhovateľ zvážil aj výšku poplatkov pre dôchodcov, pretože dôchodcovia kedysi boli oslobodení od rôznych takýchto výberov poplatkov. Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Vážení kolegovia, ja by som chcel upriamiť pozornosť na jednu vec, že zvyšovanie poplatkov koncesionárskych sa dotýka aj právnických osôb a predovšetkým našich hotelov, našich penziónov. Vy ste tu hovorili o tom v programovom vyhlásení, že chcete podporovať cestovný ruch, ekonomiku, hospodárstvo, ale spolu v súvislosti s ostatným zvyšovaním a zdražovaním, so zmenou dane z pridanej hodnoty, ešte keď pripočítame k tomu, že každý jeden hotel zaplatí navyše za každý jeden televízor, či sa používa alebo nepoužíva, zase len zvyšujeme ceny a znižujeme konkurencieschopnosť našich prevádzok.

    Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, že mne sa to zdá, ako keby sme dnes mali kupovať mačku vo vreci. Pán Rybníček ešte nič neukázal okrem prepúšťania zamestnancov, my nevieme, ako bude hospodáriť, ako bude vyrábať, akú kvalitu bude vyrábať, čo vlastne bude robiť. Takže ja navrhujem, aby sme si počkali so zvyšovaním koncesionárskych poplatkov až dovtedy, kým pán Rybníček nedokáže, že vie gazdovať ako poriadny gazda a že tie peniaze skutočne poputujú do televízie, a nie na obohacovanie sa jednotlivcov, resp. s televíziou nekalo spojených firiem. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vždy keď sa prerokúva čokoľvek v súvislosti so Slovenskou televíziou, vzniká taká záhadná hektická atmosféra, atmosféra nedôvery, atmosféra podozrievania, vzájomného dobehnutia sa koalície alebo opozície. A tento stav tu už naozaj trvá roky a, musím sa priznať, pretrváva aj dnes.

    Aj to je to, čo ovplyvňuje v tejto chvíli moje vystúpenie, v prvom rade z toho dôvodu, že návrh koncesionárskych poplatkov prichádza pre mňa akýmsi spôsobom nie celkom vhodne preto, lebo podľa môjho skromného názoru myslím si, že najskôr mali prísť návrhy zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase a potom až následne v súvislosti s nimi mal prísť návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Z akého dôvodu? No preto, lebo v rámci zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase je presne špecifikovaná verejná služba a je presne špecifikované financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Avšak čo sa stalo v poslednej dobe, v posledných dňoch, keď začala byť spochybňovaná iniciatíva ministerstva kultúry a nás všetkých, ktorí vlastne v tejto téme už roky pracujeme, samotným pánom ústredným riaditeľom Rybníčkom ohľadne prijatia nového návrhu zákona o Slovenskej televízii, toho zákona, o ktorom všetci hovoríme, toho zákona, o ktorom hovoril pán súčasný ústredný riaditeľ Slovenskej televízie aj predtým, ako sa stal riaditeľom? A vlastne tu vzniklo jedno vyjadrenie, ktorému, priznám sa, nerozumiem, kde pán ústredný riaditeľ hovorí o tom, že Slovenská televízia špeciálne môže mať tento starý zákon ešte veľmi dlho, ako keby jej nevadil. No je to kdesi v súvislosti s tými všetkými situáciami, ktoré sa udiali v poslednej dobe v Slovenskej televízii, čosi, na čo si musíme naozaj všetci dať pozor, lebo sú tu isté nevysvetliteľné veci potom.

    Sú tu nevyriešené otázniky pri reforme Slovenskej televízie. Pasívna Rada Slovenskej televízie, nazvem to takto slušne, hoci by možno bol vhodný pre Radu Slovenskej televízie na rozdiel od Rady Slovenského rozhlasu aj iný výraz, teda pasívna Rada Slovenskej televízie sa len pozerá na to, čo sa v Slovenskej televízii deje v rámci reformy. Zatiaľ v Slovenskej televízii to nie je reforma o Slovenskej televízii, ale je to reforma o budove Slovenskej televízie, je to reforma, kde vlastne nevieme, aká bude nová typová vysielacia štruktúra, aká bude nová organizačná štruktúra v rámci Slovenskej televízie. A nepoznáme ani programové ciele. A keďže nevieme, aký bude nový zákon, nevieme, akým spôsobom bude definovaná v rámci tohto nového zákona verejná služba. A v rámci tejto situácie my podpisujeme Slovenskej televízii vlastne ďalší bianko šek, bianko šek preto, lebo nevieme, čo sa v priebehu pol roka stane, na čo budú použité peniaze, zvýšené peniaze koncesionárov.

    Veľmi zaujímavé je aj v tejto chvíli uznesenie vlády, ktoré dalo Slovenskej televízii 250 mil. korún na tzv. odstupné pre prepustených zamestnancov Slovenskej televízie. No pokiaľ sa zákon nezmení a prijmeme v tejto chvíli nový koncesionársky poplatok, Slovenská televízia bude skutočne, tak ako to povedal pán riaditeľ, v pluse. Lenže z hľadiska starého zákona a pán riaditeľ nový zákon proklamoval, že nechce, bude musieť tieto ušetrené peniaze vrátiť ministerstvu financií. Nie je to teda nejaká pôžička, tých 250 mil. korún, ktorú vlastne pán ústredný riaditeľ vráti v tom nasledujúcom období vláde? Ja sa pýtam. To sú domnienky a hovorím to len kvôli tomu, lebo bol spochybnený nový zákon o Slovenskej televízii.

    Viete, je tu naozaj množstvo otáznikov otvorených, my stále hovoríme o Slovenskej televízii aj v súvislosti so Slovenským rozhlasom. Pri Slovenskom rozhlase my presne vieme na základe ekonomických analýz, ktoré predložila ekonomická riaditeľka, resp. ktoré predložil ústredný riaditeľ, čo Slovenský rozhlas v rámci verejnej služby urobí za 30-korunový koncesionársky poplatok, 40-korunový koncesionársky poplatok a 50-korunový koncesionársky poplatok. Preto hovorím o 50-korunovom koncesionárskom poplatku pre Slovenský rozhlas a preto aj vznikol tento návrh, lebo v rámci tohto koncesionárskeho poplatku bude rozhlas zrazu v nule. Jednoducho nožnice nebudú existovať. Preto sme privítali túto iniciatívu a mal by byť na mnohé roky vlastne vyriešený problém Slovenského rozhlasu, keď už aj v tomto prípade vieme predpokladať, aké penzum verejnej služby Slovenský rozhlas za koncesionársky poplatok bude občanovi ponúkať, z toho dôvodu, lebo toto všetko nám ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu takto na papieri odovzdal na rozdiel od ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, kde žiadne ekonomické analýzy tohto druhu nemáme. Tým však nechcem vôbec spochybňovať, že Slovenská televízia nepotrebuje zvýšený koncesionársky poplatok.

    Avšak znova sa pýtam, prečo je tento druh koncesionárskeho poplatku, prečo je určité celé číslo, prečo nehovoríme o určitom inflačnom koeficiente, ktorým by sme túto problematiku vyriešili na mnoho rokov dopredu. Totižto nech schválime akýkoľvek koncesionársky poplatok, o dva, o tri roky sme znovu v tej istej situácii, že budeme musieť takýmto spôsobom riešiť problémy Slovenskej televízie.

    Chcel by som ešte jednu vec povedať, že vlastne treba sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, či vôbec koncesionársky poplatok má v danej situácii opodstatnenie, či problém financovania Slovenskej televízie netreba riešiť úplne iným spôsobom. Napadá nás, čo sa týmto problémom zaoberáme a budeme túto tému ďalej rozpracovávať, že by napr. Slovenská televízia mohla byť platená istou čiastkou s kilowatthodiny, ktorú platí každý občan. Tým pádom by sa mnoho problémov vyriešilo na jednej strane preto, lebo nevznikol by problém dôchodcov, nevznikol by problém nového koncesionárskeho poplatku a hlavne nevznikol by politický problém, ktorý vždy je veľmi prítomný pri prerokovávaní takejto vážnej otázky.

    Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie nás polroka v pravidelných intervaloch ubezpečuje, že Slovenská televízia bude hospodáriť lepšie, modernejšie a efektívnejšie a že sa podstatne zvýšia jej príjmy z reklamy a podnikateľských aktivít. Faktom však je, že zatiaľ vidíme 3 výsledky, zastavenie tvorby nových programov, prepustenie vyše 1 000 zamestnancov a záujem o zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Musíme sa opäť pýtať, či bude Slovenská televízia podnikať s koncesionárskymi poplatkami, ak to je to jediné, o čo sa dnes aj vedenie interesuje, či máme zaťažiť platením, a to je veľmi vážna vec, aj dôchodcov, aby Slovenská televízia uvádzala prehľad svojich archívnych fondov a inkasovala za to viac a viac peňazí.

    Kolega Galbavý pri istej príležitosti navrhoval, aby sa aj v rozhlase vydali cestou Rybníčka a začali sa na verejnoprávnu inštitúciu dívať ako na podnikateľský subjekt. Ak však navrhneme, aby aj naši občania sa začali na STV dívať ako na tovar, ktorý si kúpia iba v prípade, že za svoje peniaze dostanú primeranú protihodnotu, potom sa mi zdá, že predkladateľ návrhu na zvýšenie koncesionárskeho poplatku pripravil v prípade Slovenskej televízie mimoriadne nevýhodnú zmluvu pre občana: starý program, menšiu kapacitu. A za čo teda platiť viac? Skúsme, vážené kolegyne a kolegovia, takýto „kšeftík“ navrhnúť niektorému zo svojich známych a myslím si, že vieme, čo nám odpovie.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím, ak chcete diskutovať, choďte diskutovať mimo rokovacej sály.

  • Dovoľujem si upozorniť aj na priepastný rozdiel medzi prístupom vedenia Slovenského rozhlasu a prístupom vedenia Slovenskej televízie pri tejto príležitosti na úpravu poplatkov. O tom som už hovoril. Slovenská televízia je v súčasnosti v dobe nula. Slovenský rozhlas je v rámci nastavenia jednej organizácie, ktorá funguje. Je teda následne otázka, či Slovenský rozhlas pôjde tou istou cestou ako Slovenská televízia alebo či Slovenská televízia sa prispôsobí tej vízii, ktorou ide Slovenský rozhlas. Toto je otázka, ktorú by mal vyriešiť nový zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ak azda bude ešte chcenie takýto zákon prijať.

    V súvislosti s platením penzistov môžem iba povedať to, čo už tu bolo povedané, preto si dovoľujem dať pozmeňujúci návrh k návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, že v §4a sa vypúšťa navrhovaný odsek 3 s navrhnutým znením: „Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku1c), ak nežije v domácnosti1d) s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk a za používanie televíznych prijímačov 50 Sk.“ Navrhujem, aby sa tento odsek vynechal, to znamená, aby penzisti tak ako doteraz neplatili za televíziu nič.

    Ešte raz, chcel by som, aby ste ma naozaj dobre pochopili. Ja absolútne nehovorím, že netreba zvýšiť koncesionársky poplatok, len chcem vedieť, keď koncesionársky poplatok zvýšime, čo za tento koncesionársky poplatok dostane divák Slovenskej televízie. V prípade Slovenského rozhlasu, to vieme, v prípade Slovenskej televízie to môžeme len tušiť. Čiže opäť podpisujeme ako už niekoľkokrát Slovenskej televízii bianko šek. Nespochybňujem v tejto chvíli dobrý úmysel všetkých, ktorí v Slovenskej televízii chcú robiť reformu. Avšak niektorým veciam nerozumiem, sú pre nezrozumiteľné a do dnešného dňa som k tomu nedostal patričné vysvetlenie. Ešte raz, nepochybujem o dobrom úmysle, ale chcem vedieť viac, lebo v tejto chvíli mi to nestačí. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Paška je prihlásený ako ďalší do rozpravy. Nech sa páči.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v prvom rade je mi tak trošku ľúto, že kolega Jarjabek použil veľa logických argumentov, ktoré ani zrejme nie je hodno opakovať. Predsa len potešujúce je pre mňa aj to, že po všetkých negatívnych a kritických vystúpeniach, ktoré zazneli od mojich kolegov z poslaneckého klubu Smeru, mi nedá, aby som nepovedal, že návrh zákona, ktorým sa zaoberáme, je pre nás svojím spôsobom prijateľný hlavne tým, že na rozdiel od všetkých deformovaných noriem, ktoré prechádzali skráteným legislatívnym konaním a mali bezpochyby obrovský sociálny dopad, zaoberáme sa v merite vecí tejto normy čímsi, čo mne osobne pripadá veľmi racionálne a čo dáva dôvod na to, aby sme sa minimálne nad týmto zamysleli.

    Začnem tým, čím pán kolega Jarjabek končil. Zásadne si vieme predstaviť zvýšenie poplatkov, ale tak ako každý súdny človek, ktorý vynakladá peniaze na čosi a chce proti tomu svoju hodnotu, sa pýtame, za čo to bude. Jeden z vážnych problémov, ktorý nás núti ale, aby sme sa zamysleli, či podporiť toto veľmi racionálne konanie, je ale otázka, ktorá je obzvlášť politicky citlivá a ktorá nás opozičných predstaviteľov sa dotýka možno viac ako vás koaličných. A to je ten večne diskutovaný problém verejnoprávnosti a zachovania objektivity. Drahé kolegyne, kolegovia, nerobme si ilúzie, tá verejnoprávnosť bude „vždy“. Skúsme sa ale zamyslieť nad tým, ako ju dostať niekde na úroveň, kde by sme boli schopní akceptovať drobné odchýlky alebo modifikácie, ktoré by možno boli v súlade nielen s politickým systémom, ale aj morálkou.

    Takisto tu už bol spomenutý sociálny dopad. Ja nechcem aj vzhľadom na to, že predtým diskutované normy hlavne v kritike z nášho poslaneckého klubu rezonovali obzvlášť v tejto oblasti, znovu otvárať túto citlivú tému, ale či sa nám to páči alebo nie, naozaj v krajine sú skupiny občanov, pre ktorých je aj 100 korún alebo 50 korún významná peňažná položka.

    Cez to všetko si myslím, že by asi bolo dobré, ak by sme skúsili pouvažovať, či sa nedá s tým riešiť paralelne problém ekonomický. A to je to racionálne jadro, o ktorom som hovoril, a tam zrejme chceme sa postaviť na stranu manažmentu, hlavne Slovenskej televízie, pretože si uvedomujeme, že tie problémy nie sú až tak celkom identické a bolo už spomenuté, že história aj súčasnosť, aj ekonomická, aj programová a obsahová Slovenského rozhlasu je odlišná od Slovenskej televízie. Chceme to podporiť. A domnievam sa, že snaha nového vedenia Slovenskej televízie, ktoré sme, mimochodom, aj pri personálnej voľbe podporili, je vhodná a je žiaduca. Chcem vás požiadať ale, či by naozaj sa to nedalo riešiť paralelne so zákonom, ktorý by garantoval verejnoprávnosť týchto inštitúcií, aj ekonomický rozmer veci.

    Preto keď dovolíte, kolegyne, kolegovia, ja by som vás chcel požiadať a podávam tento návrh, aby sme v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vrátili návrh zákona a aby prišiel na rokovanie naraz s pripraveným novým návrhom zákona o verejnoprávnych inštitúciách. Ak, samozrejme, tento návrh nie je pre vás prijateľný, čo sa mi zdá takisto logické, pretože viem, že niektoré aj personálne, ale aj ekonomické postupy vo vedení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zašli až priďaleko a predpokladám, že sa s tým asi ťažko bude aj navrhovateľ zmierovať, chcem za poslanecký klub Smeru deklarovať, že sa aj vzhľadom na veľa pozitívneho v spravovaní týchto inštitúcií v nových manažmentoch hlasovania zdržíme. Ďakujem vám pekne.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bódymu, ktorý bol prihlásený ako posledný do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Bódy. Zapnite pána poslanca Bódyho.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh spolu s poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Edit Bauer k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206).

    V čl. I bod 4 znie: „V § 4a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Fyzická osoba nad 70 rokov veku, ktorá je poberateľom dôchodku, ak nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, je oslobodená od poplatku za používanie rozhlasových prijímačov a za používanie televíznych prijímačov.“.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Ekonomickú situáciu občanov dôchodcov nad 70 rokov života a ich minimálnu možnosť zárobkovej činnosti považujeme za vážny dôvod oslobodenia tejto skupiny občanov od platenia koncesionárskych poplatkov v plnom rozsahu, zvlášť vzhľadom na ich imobilitu a ich jedinú možnosť komunikácie alebo minimálnu možnosť komunikácie s okolím prostredníctvom komunikačných kanálov, ako je televízia a rozhlas. Ďakujem za pozornosť a prosím o vyjadrenie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bódy bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Čo, pán poslanec? Chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nech sa páči, pán spoločný spravodajca má právo vystúpiť kedykoľvek v rozprave, ak o to požiada. Je posledný rečník v rozprave. Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, médiá verejnej služby stoja aj u nás pred novým zadefinovaním svojej úlohy, a to s ohľadom na meniacu sa situáciu v mediálnom prostredí aj v spoločnosti. A nie je to len otázka ich politickej nezávislosti, ktorá bude stále a najmä v niekoľkých nasledujúcich rokoch dôležitá, ale tiež problém nájdenia takého akceptovateľného a zároveň efektívneho modelu, ktorý bude znamenať ich zachovanie. Ako totiž ukazujú trendy, v Európe klesá význam verejnoprávnych médií. Diskutuje sa o ich význame a poslaní a čoraz viac ľudí odmieta platiť koncesionárske poplatky monopolným vysielateľom. Verejnoprávne médiá na Slovensku hoci neustále požadujú zvyšovanie koncesionárskych poplatkov a argumentujú tým, že na Slovensku sú tieto poplatky relatívne najnižšie, dodnes nedokázali verejnosti vysvetliť prečo a za čo by sa im malo vlastne platiť. My práve stojíme pred rozhodnutím odsúhlasiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu zvýšenie príjmov z koncesionárskych poplatkov, ktorým by sa mala obohatiť televízna pokladnica o 700 mil. Sk ročne a rozhlas by mal dostať viac o 200 mil. korún ročne.

    Nepriaznivú finančnú situáciu v STV však nezapríčinili výlučne nízke koncesie, ktoré sa od roku 1969 upravovali len dvakrát, ale má mnohé iné dôvody. Objektívne do toho treba zahrnúť rast vstupných nákladov na výrobu a vysielanie programov, trvajúcu infláciu i rastúci počet dôchodcov, ktorí sú podľa doteraz platnej úpravy oslobodenými koncesionármi. Napr. v období od roku 1993 až do roku 2001 sa pritom zvýšili ceny za nákup práv na vysielanie športových prenosov o 440 %, ceny spravodajského servisu o 365 % a celkové náklady STV vzrástli o takmer 488 %, pričom o polovicu sa zvýšil objem vysielania.

    Čo však televíziu prišlo najdrahšie, je skutočnosť, ktorú nedávno pomenoval riaditeľ televízie Rybníček, keď povedal, že túto inštitúciu neriadili manažéri a zodpovední ľudia, existuje len kvôli tomu, že vysiela zo zákona a nemožno na ňu vypísať exekúciu, bývalé manažmenty si zvykli na to, že STV síce je v dlhoch, ale vždy budú nejaké cesty, kto to za ňu zaplatí.

    Uvedomujem si, že v trhovej ekonomike ťažko žiadať málo peňazí a veľa muziky. Uvedomujem si tiež, že napriek tomu sa to svojím spôsobom slovenským verejnoprávnym médiám čiastočne darilo. Rovnako si však uvedomujem a so mnou i slovenská verejnosť, o peňaženkách ktorej sa opäť chystáme rozhodovať, že v oboch inštitúciách to s verejnými financiami nebolo vždy všetko s kostolným poriadkom. A preto skôr než vložíme do ich vrecka ďalšie peniaze, chcel by som si byť istý, že nie je deravé a že sa aj mnou schválené financie nestratia nevedno kam. Lepšie povedané, predpokladám, že dno tohto vrecka je kadejaké, ale chcem si byť istý, že sa určite zašíva.

    Kým riaditeľa STV vidíme s ihlou behať všetci, a to budem reagovať aj na pána poslanca Jarjabka, ja si to naozaj myslím, pod rozhlasovou pyramídou je naďalej akosi ticho a obávam sa, že je tam až tma. Pritom pokiaľ ide o ústredného riaditeľa STV Rybníčka, niet mu čo závidieť. Zdedil firmu v stave, ktorej symbolom sa stal jej archív čiastočne zhnitý, čiastočne nepoužiteľný z iných príčin a zbytočná a drahá vysoká budova v Mlynskej doline plná nadbytočných a drahých zamestnancov. To všetko sa však pomaly stáva minulosťou, zmeny STV sú jednou z tém dňa a neopúšťajú titulné stránky médií. V súvislosti s rozhlasom sa zatiaľ hovorí len o nespokojnosti s navrhovaným zvýšením koncesie. Pritom stav, v akom sa obe inštitúcie nachádzali, je veľmi podobný. Pritom obe verejnoprávne médiá totiž neprešli doteraz takou štruktúrnou, personálnou a ekonomickou transformáciou, ktorá by z nich urobila funkčné médiá verejnej služby. Vyplýva to predovšetkým z pokriveného chápania ich úlohy a ich všeobjímajúceho definovania ako národnej, kultúrnej a vzdelávacej ustanovizne. Dôsledkom neriešenia tejto otázky je vo verejnoprávnych médiách korupcia a klientelizmus. Podľa prieskumu Eurobarometer 2001 najdôveryhodnejším typom média na Slovensku je naozaj rozhlas. Dôverujú mu až tri štvrtiny občanov Slovenska. Slovenskému rozhlasu sú priaznivo naklonené aj prieskumy sledovanosti. Stabilne sa umiestňuje na 1. mieste, aj keď sledovanosť 1. programu Rádia Slovensko za ostatných 6 rokov klesla o 20 % a počúvanosť hudobnej stanice Rock FM sa za ten istý čas znížila o viac než polovicu, na 8,7 %.

    Pripusťme zásluhu faktu, že súkromná konkurencia nespí a bojuje o čo najlepšie postavenie v relatívne plnom rozhlasovom éteri. Nemožno však ani vylúčiť, že rozhlas zaspáva na vavrínoch. A vzhľadom na to, že o živobytie má vďaka koncesionárskym poplatkom a štátnemu príspevku dlhodobo postarané, akékoľvek zmeny sú mu cudzie. Nič ho do nich nenúti. Naše dnešné rozhodovanie o desaťkorunáčke naviac je rozhodovaním aj o tom, či si uvedomujeme hodnotu verejných financií, či si uvedomujeme, že nepochádzajú z bezodného mešca, ale že sú z vrecka čoraz viac poplatkami zaťažovaného bežného človeka. Súhlasím, že desaťkorunáčka navyše už nikoho nezabije, obávam sa však, že desaťkorunáčka navyše môže na dlhší čas opäť zabiť tlak na akúkoľvek zmenu v Slovenskom rozhlase. Ťažko pripustiť potom, čo všetko bolo potrebné urobiť v Mlynskej doline, že na Mýtnej ulici je všetko v najlepšom poriadku a reformy tu netreba. Preto podporujem vládny návrh zákona v pôvodnom znení a prosím kolegov, aby ho v takejto právnej úprave podporili taktiež.

    Na záver chcem prečítať pozmeňujúci návrh. Ide len o technickú otázku, účinnosť zákona. V čl. II môj pozmeňujúci návrh znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.“

    Pán predsedajúci, vystúpenie v rozprave z mojej strany som skončil.

  • Keby ste ešte tú tmu a ticho mohli vysvetliť pod tým Slovenským rozhlasom. Tmu a ticho keby ste vysvetlili pod tým Slovenským rozhlasom.

  • Tak vy to sám poznáte, pretože aj v parlamente sme zažili tmu a ticho v minulom volebnom období, keď nám tu vypli elektriku. Áno, bolo to v noci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Galbavý, ja, bohužiaľ, s vami naozaj nemôžem súhlasiť takmer v ničom, čo ste povedali, hoci je mi to naozaj veľmi ľúto, lebo vy ste začali hneď tým, že v Európe pomaly a iste verejnoprávne inštitúcie strácajú vplyv. No pravý opak je pravdou. To ste si pomýlili s Amerikou, kde vôbec tie verejnoprávne inštitúcie neexistujú, existujú tam len tzv. lokálne médiá so 7-percentnou sledovanosťou, ak ju vôbec majú takú. Čiže absolútne nemáte pravdu a ten, od ktorého ste čerpali tieto informácie, vám naozaj napísal nezmysly.

    Vy stále porovnávate vedenie Slovenského rozhlasu s vedením Slovenskej televízie a inštitúciu Slovenského rozhlasu s inštitúciou Slovenskej televízie. Opäť je to hlboké nedorozumenie, preto, lebo ten Slovenský rozhlas je dlhodobo z hľadiska mnohých riaditeľov a mnohých rád, ktoré v tom rozhlase sedeli od roku 1993, jednou konsolidovanou inštitúciou, nastavenou na istý model a nastavenou na určitú filozofiu silnej verejnoprávnej inštitúcie, na rozdiel od Slovenskej televízie, ktorá do dnešného dňa nebola nastavená nijakým spôsobom, resp. to nastavenie sa každé 3, poťažne 4 roky menilo, a vždy s príchodom nového riaditeľa prišla nová filozofia vedenia alebo teda existencie Slovenskej televízie. To je zásadný problém Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, to sa nedá povedať jednoduchým spôsobom, aby sa urobila reforma po vzore Slovenskej televízie v Slovenskom rozhlase. Veď to je nezmysel. To je naozaj nezmysel a zničíte takýmto spôsobom všetko, čo ešte v Slovenskom rozhlase funguje, čo predstavuje v Slovenskom rozhlase penzum verejnej služby.

  • Pán kolega Galbavý, ja som tretie volebné obdobie vo výbore, ktorý má na starosti médiá. My môžeme polemizovať o tom, či ten-ktorý komentár v Slovenskom rozhlase je dobrý alebo zlý, o tom som pripravený diskutovať. Ale tretie volebné obdobie my stále riešime problémy finančné televízie a Slovenský rozhlas sa ako-tak drží. Čiže ak tam je ticho a tma, no tak aj preto, že to robia tak, že sa nerútia finančne tam, kde je Slovenská televízia.

    A dovoľte, aby som vám povedal, že vo všetkých tých vašich narážkach na Slovenský rozhlas chýbala akákoľvek konkrétnosť. Tak zase buďme konkrétni, nehovorme náznakovo, to nechajme na nejaké médiá, aby hovorili náznakovo, ale v parlamente hovorme konkrétne. Opakujem, môžeme veľmi diskutovať o tom, či to má takú alebo takú orientáciu alebo či je tam viac opozície alebo koalícia, ale Slovenský rozhlas sa drží, drží sa, to mu zase musíme uznať. Ja sa, samozrejme, prispôsobím kolektívnej vôli, ja tu nebudem robiť niečo proti, ale zase majme rovnaký meter.

  • Ja už som spomenul vo svojom príhovore tú pomyselnú hranicu verejnoprávnosti. Nedá mi, aby som nereagoval na pána kolegu Galbavého, že až príliš cítiť tú personalizáciu, ktorá zrejme nebude nástrojom, aby sme dospeli k takémuto stavu. Poviem to priamo tak, ako som to povedal, ak sme boli schopní v prípade nového manažmentu Slovenskej televízie osvojiť si ratio miesto personálneho vplyvu, bol by som rád, keby sme sa dočkali takéhoto postoja aj od ostatných politických partnerov možno aj v iných inštitúciách. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mikloško v tomto prípade. Pán poslanec Galbavý, nemáte poňatia o tom, čo ste hovorili o Slovenskom rozhlase podľa mňa. Od A po Z to bolo úplne mimo. Som mal pocit, že hovoríte o niekom inom. To je verejnoprávna inštitúcia, nie súťažiteľ s rozhlasovými stanicami, ktoré sú komerčného charakteru.

    A keď sa bavíme o tom poplatku, pred chvíľkou ste hlasovali o inom zvyšovaní poplatkov, tak to vyjadrenie vypadá naozaj veľmi, veľmi pokrytecky. Možno je tam tma preto, lebo tam žiadny väčší škandál nevypukol za to posledné obdobie, za nejakých posledných 6 rokov.

    Zaspáva na vavrínoch. Na akých vavrínoch? Preboha, to bolo úplne vedľa, ani jedna konkrétna vec. Skúste, keď chcete niekoho obviniť, a naozaj sa vám to teda podarilo pekne očierňovať, byť konkrétny. Bolo by to zaujímavejšie a naozaj možno aj pútavejšie pre pánov poslancov. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja si uvedomujem, že téma je trošku zložitejšia, ako je táto rozprava, a že diskusia o verejnoprávnych médiách a o verejnej službe týchto médií by nám dala zabrať dlhší čas, čo sa nepochybne stane, keď budeme predkladať návrh zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Ale toto je, myslím si, špecifický zákon, resp. špecifická úprava, ktorú ako takú treba brať.

    Ja nechcem komentovať teda všetky vystúpenia, ale k tomu jednému, v ktorom sa pýtala pani poslankyňa Bollová na to, či ide o poplatok za vlastnenie alebo za program takrečeno, tak si myslím, že treba vyjsť z toho, z tej európskej konvencie či normy, ktorá je založená na solidárnej forme poplatkov. A to znamená, že to nie je platba za ponuku programov ani za to, že ich sledujeme, ale je to solidárna platba, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač za účelom jeho príjmu, takže príjmu teda. Takže toto je len taký malý detail, ktorý by som chcel povedať, aby sme neodvádzali teraz celú rozpravu k tomu, aká je úroveň či kvalita vysielania, dajme tomu, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Pravda je, že v rôznych krajinách aj v rôznych krajinách Európskej únie býva tá sadzba určovaná rôzne, no u nás sme sa rozhodli pokračovať v tomto princípe. Takže niet zatiaľ nič vhodnejšieho, v čom by sme mohli tento princíp zmeniť. Takže prosím, aby ste prijali ten vládny návrh tak, ako sme ho navrhli. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k vystúpeniam k rozprave pán spoločný spravodajca. Áno.

  • Ja by som len stručne reagoval na to, čo odznelo, povedzme, na moje vystúpenie. Samozrejme, nepovedal som tu konkrétne veci, ktoré by som mohol vyčítať Slovenskému rozhlasu ako verejnoprávnej inštitúcii, určite tu na to nebude čas, ale spoliehajte sa na to, že nájdem si čas a chvíľu, keď vám vysvetlím, prečo som dnes takto vystúpil k Slovenskému rozhlasu.

    A čo sa týka pána poslanca Kaliňáka, no tak chápem, že prostredie Slovenského rozhlasu pozná lepšie, pretože tam vlastní niekoľko reštaurácií, ale to je vedľajšie, o tom by som už nechcel hovoriť.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale tak jasné, to je pochopiteľné, že to prostredie musíš poznať.

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko.

  • Hlasy v pléne.

  • Ale môžeš ma tam pozvať na obed.

  • Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, v mene 3 poslaneckých klubov žiadam o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním, budeme pokračovať o 15.25 hodine.

  • Prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím ešte o 5 minút strpenia, treba skonfrontovať spoločnú správu s pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Po prestávke.

  • Pán minister, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo poprosil pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som odporučil hlasovať o vládnom návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov zajtra ráno vzhľadom na to, že je potrebné zosúladiť pozmeňujúce návrhy, ktoré vznikli z rozpravy, s návrhmi zo spoločnej správy. Ďakujem za porozumenie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme konzultovali aj s predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov isté problémy, ktoré by vznikli pri spôsobe hlasovania, tak, aby sme neprijali zmätočné rozhodnutia a boli si istí v záverečnom hlasovaní o návrhu zákona ako o celku, či prijímame dobrý návrh zákona, a schopní odstrániť tieto pochybnosti, odporúčam, aby sme vyhoveli žiadosti spravodajcu a hlasovali o návrhu zajtra ráno ako o prvom bode programu 13. schôdze Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 13. schôdze.

    Tak ako sme sa dohodli, teraz bude nasledovať spoločné rokovanie výborov, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a pôdohospodárskeho výboru, o všetkých daňových návrhoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister financií.

    Prerušujem rokovanie 13. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predsedovia výborov, ktoré som spomínal, že budú o pridelených návrhoch zákonov rokovať, žiadajú svojich členov výborov, aby zostali v rokovacej sále. Tu bude spoločné uvedenie návrhov. A potom bude rokovať každý vo svojom výbore. Prosím pánov poslancov, aby rešpektovali žiadosť svojich predsedov výborov. Pána poslanca Farkasa zároveň prosím, aby ako predseda gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, zaujal predsednícke miesto a viedol ďalšie spoločné rokovanie 4 výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaných návrhoch zákonov.

  • Prerušenie rokovania o 15.47 hodine.