• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

  • Prezentácia.

  • 129 poslancov je prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 13. schôdzi overovateľmi zápisnice budú páni poslanci Gábor Gál a Maroš Kondrót. Ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Beáta Brestenská a pán poslanec Jaroslav Jaduš. Chcem vás informovať, že podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci: pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Eva Rusnáková, Milan Cagala, Dušan Čaplovič, Ján Jasovský a Ladislav Polka.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vám bol rozdaný návrh programu 13. schôdze Národnej rady. Skôr, ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorských výborov stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu a správu o výsledku jeho kontrolnej činnosti uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Správu o menovom vývoji a správu o výsledku hospodárenia Eximbanky uvedú ich guvernéri. Účtovné uzávierky poisťovní uvedú predsedovia ich správnych rád, výročnú správu a účtovnú uzávierku Fondu národného majetku uvedie prezident jeho prezídia. Správy o činnosti Študentského pôžičkového fondu, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Fondu detí a mládeže uvedú ich príslušní predsedovia.

    Chcem ďalej uviesť, že správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby podá jej riaditeľ na neverejnej časti schôdze s termínom určenia 20. júna o 9.00 hodine. Na to, aby menovaní mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme súhlas s ich vystúpením vyslovili pri schválení programu ako celku, pokiaľ nebude predložený iný návrh.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 13. schôdze Národnej rady. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 13. schôdze.

    Pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ja nemám k programu, ale bol som prihlásený už vtedy, keď ste čítali do mikrofónu ospravedlnených. Pán poslanec Hajduk je hospitalizovaný a toto ste zabudli povedať do mikrofónu, takže preto som sa prihlásil.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ja mám päť doplňujúcich návrhov do programu. Môj návrh č. 1 je, aby sme z rokovania vypustili bod 3 a 7. Môj druhý návrh je, aby sme z rokovania tohto pléna vypustili návrhy pod bodmi 4 a 8. Môj tretí návrh je, aby sme z rokovania vypustili body pod č. 5 a č. 9. Môj štvrtý návrh je, aby sme vypustili z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky body č. 6 a č. 10. Môj piaty návrh je za predpokladu, že by ani jeden z týchto mojich návrhov neprešiel, tak vás prosím, aby sme bod č. 42 zaradili ako bod č. 3. Samozrejme, potom by sa ostatné body prečíslovali. Žiaľ, už nemám čas na to, aby som zdôvodnil svoj návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, mám dva návrhy na zaradenie do tejto schôdze. Prvý - informácia ministra kultúry o zabezpečení plynulej dostavby nového areálu Národného divadla v roku 2004 a harmonogram začatia rekonštrukcie Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie schválený vládou Slovenskej republiky v roku 2002 a druhý bod programu taktiež informácia ministra zahraničných vecí o realizácii článkov týkajúcich sa kultúry v platných medzivládnych zmluvách Slovenskej republiky za roky 2000 až 2002. Chcem len upozorniť, že do dnešného dňa sme o plnení týchto zmlúv nepočuli ani slovo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, v mene poslaneckého klubu za Komunistickú stranu Slovenska navrhujem vypustiť z dnešného rokovania nasledovné body: bod č. 3 tlač 266, bod č. 4 tlač 268, bod č. 5 tlač 264, bod č. 6 tlač 270, bod č. 7 tlač 267, bod č. 8 tlač 269, bod č. 9 tlač 265, bod č. 10 tlač 271, bod č. 31 tlač 206 a bod č. 58 tlač 276. Všetky tieto body sú zamerané tak, že ekonomicky zhoršia situáciu občanov Slovenskej republiky a žiadam vás, aby sme hlasovali jednotlivo o týchto bodoch.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ak som zle zachytil vaše vyjadrenie, prosím o prepáčenie, ale skonštatovali ste na úvod, že správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby a správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva budú prerokované dvadsiateho ráno o 9.00 hodine. Podľa dohody v poslaneckom grémiu, a takto to je aj tu zapracované, sme si povedali, že o 9.00 hodine ráno bude mimoriadna schôdza, ale ak som to zle zachytil, tak to beriem späť. Ale myslím si, že ste povedali dvadsiateho. Prosím o spresnenie.

  • Neverejná schôdza bude vo štvrtok po hodine otázok a v piatok ráno o 9.00 hodine sa začne rokovanie 14. schôdze.

    Pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK a KDH navrhujem vypustiť bod 32 tlač 210 z návrhu programu. Ide o novelu takzvaného interrupčného zákona s tým, aby bol zaradený do návrhu programu schôdze až po rozhodnutí Ústavného súdu. Tento procedurálny návrh považujeme za pravdivý, poctivý a férový z troch dôvodov. Po prvé, nikto nemôže prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu s takou istotou, aby nevystavil parlament riziku, že zákon bude po rozhodnutí Ústavného súdu potrebovať okamžitú novelu, lebo by sme boli právne a politicky v neprehľadnej situácii. Po druhé, žiadna politická strana v parlamente nemá od voličov mandát na zmenu súčasného stavu, lebo si ho nepýtala. Jediným naším mandátom bude rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré nás zaviaže dať existujúci stav do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. A nemožno zavádzať verejnosť, ako by prebiehal boj interrupcie. Ide iba o jednu špecifickú oblasť a navyše chýba odborná diskusia. O tom svedčia aj zmeny, ktoré urobili samotní predkladatelia v pôvodnom návrhu za krátky čas od jeho predloženia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som požiadal, aby vláda Slovenskej republiky na septembrovú schôdzu Národnej rady predložila správu o plnení uznesenia Národnej rady č. 1943 z 13. marca 2002, keď sa prerokovala komplexná informácia vlády o situácii v nebankových finančných subjektoch. Vláda bola žiadaná zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. A po druhé, predložiť Národnej rade vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu reprezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo, ale ja mám faktickú poznámku. Ja už len k návrhu pána poslanca Horta. Ja samozrejme...

  • Faktickú poznámku, pán poslanec, v rámci tohto návrhu o zmene alebo doplnení programu nie je možné mať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nie sú ďalšie návrhy na zmenu alebo doplnenie programu, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

    Pán poslanec Maxon podal päť pozmeňujúcich návrhov. Prvým pozmeňujúcim návrhom žiada, aby z rokovania schôdze boli vypustené body 3 a 7. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 64, proti 53, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.

    Neschválili sme návrh.

    Druhý návrh - vypustiť body 4 a 8. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 64, proti 53, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť body 5 a 9. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 65, proti 54, zdržalo sa 20, nehlasovali 2.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť body 6 a 10. Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 63, proti 55, zdržalo sa 19, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh - prerokovať navrhovaný bod 42 ako bod č. 3. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 66, proti 45, zdržalo sa 26, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalšie dva návrhy podal pán poslanec Jarjabek. Prvý, ktorým žiada informáciu ministra kultúry o zabezpečení plynulej dostavby nového areálu Národného divadla v roku 2004 a harmonogram začatia rekonštrukcie Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie schválený vládou Slovenskej republiky v roku 2002. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 80, proti 18, zdržalo sa 34, nehlasovali 7.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh - pán poslanec žiada informáciu ministra zahraničných vecí o realizácii článkov týkajúcich sa kultúry v platných medzivládnych zmluvách Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2002. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 71, proti 18, zdržalo sa 44, nehlasovali 7.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako dám hlasovať o desiatich návrhoch pána poslanca Hoptu, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky delegáciu hospodárskeho výboru parlamentu Českej republiky vedenú jej predsedom Jozefom Hojdarom.

  • Pán poslanec Hopta navrhol desať návrhov, ktorými navrhuje postupne vyradiť z rokovania 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky body č. 3. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Maxon podal v kombinácii hlasovať o bodoch 3 a 7.

    Pán poslanec Hopta, chcete hlasovať o každom bode, o každom návrhu jednotlivo?

  • Ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 61, proti 59, zdržalo sa 8, nehlasovalo 8.

    Neschválili sme návrh.

    Návrh v poradí druhý - vypustiť bod 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 65, proti 56, zdržalo sa 11, nehlasovalo 6.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 65, proti 53, zdržalo sa 12, nehlasovalo 10.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 6.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 64, proti 54, zdržalo sa 12, nehlasovalo 9.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 65, proti 55, zdržalo sa 10, nehlasovalo 8.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 8.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 65, proti 57, zdržalo sa 7, nehlasovalo 10.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 9. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 65, proti 55, zdržalo sa 8, nehlasovalo 12.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 66, proti 54, zdržalo sa 8, nehlasovalo 9.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh - vypustiť bod 31.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 56, proti 59, zdržalo sa 8, nehlasovalo 18.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh - vypustiť bod 58.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 28, proti 79, zdržalo sa 25, nehlasovali 4.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Hort, ktorý žiada vypustiť z rokovania programu 13. schôdze bod 32 v zmysle návrhu, ktorý odôvodnil pán poslanec s tým, že odporúča, aby sa o tomto bode programu rokovalo po rozhodnutí Ústavného súdu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 64, proti 60, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh podal pán poslanec Cabaj, ktorý žiada vládu, aby predložila na septembrovú schôdzu správu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943, ktorým Národná rada požiadala vládu o zabezpečenie preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmlúv, zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 68, proti 10, zdržalo sa 38, nehlasovalo 21.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej pán poslanec Cabaj žiada vládu, aby predložila vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 88, proti 9, zdržalo sa 39, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy na zmenu alebo doplnenie programu neboli, preto dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 105, proti 20, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o jednotlivých návrhoch. Ako o prvom –

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 204, spoločnú správu výborov máte ako tlač 204a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa nadobudol účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení týkajúcich sa okresného úradu ako jediného platiteľa štátnej sociálnej dávky, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003, a to z dôvodu možnosti štátneho rozpočtu. Vzhľadom na pripravovanú zmenu orgánov miestnej štátnej správy v roku 2004 predložený návrh zákona navrhuje posunúť účinnosť poskytovania prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa len jedným subjektom na 1. január 2004. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá nedospela k dohode, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vyslovila súhlas s návrhom zákona, Konfederácia odborových zväzov vzniesla ďalšiu požiadavku zapracovať do predloženého návrhu zákona navyše ešte zvýšenie sumy prídavku na dieťa, ako aj príspevku k prídavku na dieťa. Tejto požiadavke nie je možné vyhovieť vzhľadom na dopad na štátny rozpočet, ako aj na skutočnosť, že v súčasnosti sa už pripravuje návrh zákona, ktorý bude riešiť poskytovanie prídavku na dieťa novým spôsobom.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pani poslankyňa Sárközy, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z. podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nasledujúcu spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 256 z 23. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z. na prerokovanie výborom - ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 131 z 13. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 84 z 19. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 35 zo 6. mája 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 80 zo 7. mája 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka účinnosti. Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2000 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a stanoviska poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona po rozprave schváliť.

    Skončila som, môžete otvoriť rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pani poslankyňu Sárközy ako spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé návrhy na hlasovanie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Pani poslankyňa, môžete ich uvádzať.

  • Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v štvrtej časti tejto spoločnej správy, schváliť. To je jediný pozmeňujúci návrh a týka sa účinnosti zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým sa upravuje lehota účinnosti zákona. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 109, proti 1, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh pani poslankyňa.

  • To bol jediný pozmeňujúci návrh. Pán predseda, mám odporúčanie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za 110, proti 3, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pani poslankyňu, aby informovala Národnú radu o odporúčaní výboru.

  • Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 111, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh zákona Národná rada schválila.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o zákone z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál ste dostali ako tlač 289.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby ako spoločná spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania vráteného návrhu zákona pánom prezidentom na opätovné prerokovanie, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Z poverenia výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. mája o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 289, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ďalej len vrátený zákon, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. júna tohto roku č. 268 pridelil zákon z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Vrátený zákon v pôvodnom znení odporúča schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 169 zo 16. júna tohto roku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie vrátený zákon prerokoval dňa 16. júna, ale neschválil uznesenie. Za predložený návrh z 13 členov výboru hlasovali šiesti, traja boli proti. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v časti III jeho rozhodnutia sa týkajú čl. 1 v § 1. Odporúča slová „o 6 percent“ nahradiť slovami „o 8 percent“. Ďalšie návrhy, ktoré máte uvedené v tlači 289a v článkoch 2 a 3, sa týkajú nadväzujúcich úprav najvyšších výmer dôchodkov vrátane vdovského a vdoveckého dôchodku, pričom navrhované zmeny v článkoch 1, 2 a 3 spolu súvisia. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor neschválil uznesením svoje záverečné stanovisko podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku k zákonu z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 289. Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v tretej časti jeho rozhodnutia a v štvrtej časti tejto správy neschváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 169 zo 16. júna odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zákon z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia po opätovnom prerokovaní v pôvodnom znení ako celok schváliť.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Najskôr vystúpia poslanci, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy.

    Za poslanecký klub komunistickej strany pán poslanec Hopta.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka. Vraciame sa k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky prerokovala na svojej poslednej schôdzi, a to k zákonu o zvyšovaní dôchodkov. Ja chcem vyjadriť poľutovanie v mene poslaneckého klubu za Komunistickú stranu Slovenska, že súčasná vládna koalícia zmanipulovala minulú schôdzu alebo minulé hlasovanie tak, že o návrhu Komunistickej strany Slovenska, ktorý predložil pán poslanec Fajnor na zvýšenie dôchodkov o 10 percent, ste nedali vôbec hlasovať. Podobne ste nedali hlasovať ani o 8 percentách. Predložili ste ako prvý návrh 6 percent, a tým bolo ukončené hlasovanie. Chcem povedať nielen vám, ale celej verejnosti, že ak na jednej strane predkladáte na dnešnú schôdzu zákony, ktoré svojím spôsobom naďalej budú ožobračovať tento národ, predkladáte zvýšenie DPH, zvýšenie mnohých cien, tak na druhej strane trváte na tom, že dôchodkom stačí 6 percent. Chcem povedať, že to máte vo svojich rukách vy vážené pani poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície. Poslanecký klub za Komunistickú stranu Slovenska jednoznačne podporí zvýšenie na 8 percent, ktoré predložil pán prezident republiky. Ak toto zvýšenie neprejde, poslanecký klub nemôže podporiť zákon ako celok, pretože si myslíme, že pri súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii 6-percentné zvýšenie dôchodkov je nedostatočné, že nepokryje nárast životných nákladov, ktoré postihnú našich dôchodcov. Samozrejme, že môžete oponovať, kde zobrať peniaze, že v štátnom rozpočte niet viacej finančných prostriedkov. Chcem len ako perličku uviesť, že aj na dnešnú schôdzu ste predložili návrh na vyslanie ženijnej jednotky, ktorá má stáť našich daňových poplatníkov 315 miliónov korún. Ďalšie stovky miliónov korún sme vynaložili na vyslanie jednotky do Afganistanu, ale aj na vyslanie našich chemikov do Kuvajtu. Čiže, dámy a páni, peniaze v tejto krajine sú, peniaze existujú, len ich treba správne používať, používať v prospech občanov Slovenskej republiky, a nie iba v prospech vyvolených jednotlivcov, respektíve na realizáciu politiky niektorých zahraničných mocností. Čiže ešte raz opakujem, podporíme 8 percent, ale ak neprejde zákon ako celok, nemôžeme ho podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Tkáč. Pán poslanec sa hlási ústne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa. Dovoľte mi, aby som v mene Klubu nezávislých poslancov - Ľudovej únie vystúpil k vrátenému zákonu prezidentom republiky, ktorým sa mení a dopĺňa právny režim v oblasti zvyšovania dôchodkov v roku 2003 a ďalších rokoch.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť širšie okolnosti, ktoré sme už avizovali v čase, keď v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh Národná rada prerokúvala. Upozornil som už v tom čase, že tento návrh bol poslaný do Národnej rady bez tripartity. Aj napriek vystúpeniu pána ministra, ktorý v podstate avizoval, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody v tom čase zrejme nepracovala v dôsledku postoja zamestnávateľov, ja som si to preveroval a skutočne bol fakt, že bol porušený zákon o sociálnom partnerstve, o Rade hospodárskej a sociálnej dohody. To bol prvý prípad porušovania zákona. Druhá rovina porušovania zákonnosti v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov bola v oblasti skráteného legislatívneho konania. Myslím si, a aj ten balík a smršť, ktorá teraz nastane v súvislosti s daňovou ligou a daňovými pretekmi, ktoré súčasná vládna moc uplatňuje, že táto smršť je takisto v rozpore s platným zákonom o rokovacom poriadku. Teda druhá rovina porušovania zákonnosti v tom istom prípade. Tretia rovina v tejto súvislosti je tá, že existuje právny režim zvyšovania dôchodkov a právny režim ešte z čias federácie upravuje mechanizmus zvyšovania dôchodkov v súvislosti, samozrejme, aj so zdrojmi, ktoré má verejnoprávna inštitúcia, ktorá sa ide postupne rušiť a poštátňovať a tiež v súvislosti s rastom životných nákladov či s rastom platov a miezd.

    Neviem, či slovo vierolomnosť je vhodný termín, ale ak sa 22. mája 2003 schvaľuje zákon o zvyšovaní dôchodkov pre dané obdobie, ktorý je vládnym návrhom, znovu opakujem, bez sociálneho partnerstva, teda 22. mája sme to schvaľovali, 28. mája vláda schválila návrhy zákonov, kde predmetom úpravy je zvýšenie sadzieb väčšiny spotrebných daní. V tejto súvislosti to je rozdiel šiestich dní oproti tomu, čo nás pán minister Kaník presviedčal, že podľa prepočtov, ktoré som už v tom čase osobne spochybnil, a nielen ja, vraj otázka rastu životných nákladov nastane až kdesi v ďalekej budúcnosti. O šesť dní na to sa vo vláde prijíma celý balík právnych predpisov, ktoré absolútne menia to, čo povedal pán minister v tejto sále.

    Multiplikačný efekt zvyšovania daní, samozrejme, s účinnosťou od 1. júla vyvoláva požiadavku, akým spôsobom ministerstvo, ale aj vláda, najmä aj ministerstvo financií kalkulujú s multiplikačnými dôsledkami, pretože otázky zvyšovania životných nákladov v takej dramatickej podobe sa musia dostať aj do právneho režimu životného minima, do právneho režimu opätovného zvyšovania dôchodkov a do právneho režimu zvyšovania napríklad minimálnej mzdy, kde je valorizačný index alebo mechanizmus, nechcem teraz viesť teoretické dišputy, či indexácia alebo valorizácia sú správne termíny, ale v rozpätí šiestich dní od schválenia v Národnej rade vláda predvedie také kúsky, ktoré znovu majú pochybnosť, či sú alebo nie sú aj predmetom vyjednávania so všetkými dotknutými organizáciami. A v tejto súvislosti protesty verejnosti nie sú len protestmi odborov, ale sú aj protestmi občianskych združení, ako je najmä Jednota dôchodcov, či ako je dopad na jednotlivých výrobcov, ktorí potom začali lobovať, ale aj dopad na poľnohospodárov a podobne. Máme k dispozícii postoje aj v tejto súvislosti východísk rozpočtu na rok 2004, kde jednotlivé sféry, napríklad školstvo, veda a podobne, sú v podstate pripravované na zdecimovanie. Ja sám som osobne v tejto sále čítal pri zvyšovaní dôchodkov stanovisko Jednoty dôchodcov. Jednota dôchodcov je apolitická organizácia, myslím si, že nikto nemôže hodnotiť jej politickú orientáciu, ale Jednota dôchodcov je aj zároveň odbornou inštitúciou, ktorá, povedal by som, v rámci aj sociálneho partnerstva pracuje s exaktnými číslami. A prepočty Jednoty dôchodcov už v tom čase jasne dominovali a ukazovali to, že pán prezident republiky má pravdu, keď tvrdí, že rast dôchodkov o 6 percent v podstate nezohľadňuje, povedal by som, ani s najväčšími optimistickými očami videnú infláciu, že multiplikačný efekt rastu cien v súvislosti s daňovými zásahmi už v polovici roka vlastne môže vytvoriť situáciu, že nastúpia skutočne dôvody na opätovné zvýšenie dôchodkov, pretože multiplikačné efekty a širšie súvislosti nám zrejme asi pán minister financií a podpredseda vlády vysvetlí pri opätovných skrátených legislatívnych konaniach, ktoré opätovne budú porušovať príslušný zákon o rokovacom poriadku. Teda súčet týchto záležitostí jednoznačne hovorí o tom, že Jednota dôchodcov má svätú pravdu, že argumenty a jej jednotlivé okresné organizácie, ako mám česť dostávať presné informácie aj z jednotlivých pracovísk alebo organizačných zložiek, ako je Spišská Nová Ves a podobne, že táto inštitúcia jasne hovorila o tom, že už 20- až 25-percentné deficity od roku 1998 zohrávajú skutočne rolu v tom, že skupina dôchodcov je dnes skupinou, ktorá je najviac postihnutá. V tejto súvislosti si myslím, že pán prezident mal absolútne právo a, povedal by som, aj morálnu povinnosť využiť svoje ústavné kompetencie a že vrátenie zákona v sume minimálne aspoň 8 percent by len čiastočne kompenzovalo záležitosti v tejto súvislosti.**

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok aj na margo možno niektorých kolegýň či kolegov, pretože v médiách sa vlastne opätovne dozvedáme, že ako je fajn, že už posledný raz budú politici handlovať o týchto otázkach a podobne, že to už bude inou vecou. V tejto súvislosti by som chcel uviesť to, že vlastne rozhodujúca drvivá väčšina vládnej koalície prešla do vládneho volebného obdobia z rokov 1998 - 2002. Neviem, ako by odborníci mali stráviť situáciu, že drvivá väčšina koalície vlastne pripravila zákon o sociálnom poistení, ktorý následne zmrazila a postupne uplatňujete princíp predlžovania účinnosti a zároveň súbežne aj s týmto zvyšovaním dôchodkov sa vo vláde schvaľuje zákon o sociálnom poistení v čase, keď platí zákon o sociálnom poistení z podstaty tej istej vládnej koalície, koľko tlačiarenskej černe, koľko energie sa vyčerpalo v elektronických médiách, aká je to reformná koalícia, aký má úžasný reformný potenciál. Zmrazený zákon v podstate zostal. To je skutočne, to bude svetová rarita v dejinách sociálneho zabezpečenia, čo sa dnes na Slovensku deje. Ja som čosi už aj z histórie poštudoval, chodím aj po svete, ale to je skutočne neobvyklý stav, ktorý v tejto súvislosti je a navyše ešte poviete, že to nebude politické rozhodovanie. Tak ja vám poviem, aké to bude politické rozhodovanie, čo sa chystá. V Sociálnej poisťovni chcete zrušiť tripartizmus a v Sociálnej poisťovni chcete vytvoriť Radu riaditeľov vymenovaných vládou, piatich riaditeľov, Radu riaditeľov, ktorá bude ovplyvňovať, a pritom sú tam platonické náznaky len akejsi dozornej tripartitnej rady, ktorá bude ovplyvňovať, samozrejme, rozhodovanie v Sociálnej poisťovni a vládou vymenovaní úradníci poštátnenej verejnoprávnej inštitúcie budú mať dopad na zvyšovanie dôchodkov v Slovenskej republike od budúcej koncepcie. Tak aké je to politické rozhodovanie. Som osobne veľkým zástancom prirodzenoprávnej školy. Ak prirodzené práva všetkých vlastníkov sociálneho poistenia sú v tom, že všetci platíme poistné, tak ako sme všetci spoluvlastníci koncesionárskych majetkov a fondov vo verejnoprávnych médiách, tak takisto si myslím, že mojou reprezentáciou je tripartizmus v súčasnej správnej rade. A súčasná správna rada je v podstate dnes zdecimovaná a dostáva sa do situácie, keď sa pripravuje poštátnenie, čiže namiesto 150 poslancov, ktorí dajme tomu áno, verejne diskutujú a bijú sa aj z hľadiska pomeru síl v parlamente o zvyšovaní dôchodkov, budú o tom rozhodovať piati vládou určení úradníci znovu poštátnenej verejnoprávnej umierajúcej inštitúcie. Tak aká je to demokracia a aký je to vzťah ku prirodzeným vlastníckym právam. Ja sa pýtam aj pri vrátenom zákone prezidentom republiky. O akú koncepciu tu ide?

    Ak si spočítame ďalšie argumenty v tejto súvislosti, a to výbor pre sociálne veci a bývanie v podstate odhalil na rokovaní s manažmentom Sociálnej poisťovne, že sa tu chystá v podstate prevod verejnoprávnej inštitúcie do štátnej pokladnice. V súvislosti s tým chcem uviesť, že tu objektívne hrozí strata okolo 400 miliónov korún, ktoré sú dnes príjmom Sociálnej poisťovne z hľadiska úložiek financií vo finančných inštitúciách, kde obrat tejto inštitúcie je veľmi, zhruba povedané, 7 - 8 miliárd korún denne a obrat z týchto prostriedkov je vlastne istou formou kapitalizácie, ktorá spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa z týchto úložiek aj napriek dramatickému vývoju a rozpočtovému priebežnému financovaniu má z toho zdroj príjmov. V tejto súvislosti hrozí vstupom do tejto poštátnenej inštitúcie do štátnej pokladnice táto strata. Ak ju dáte do štátnej pokladnice na rok a ministerstvo financií či Národná banka alebo správca tejto pokladnice garantuje minimálne príjem úložiek na sociálne zabezpečenie, poistenie v komerčných inštitúciách a po roku bude mať istý tripartitný samosprávny orgán právo to znovu rozhodnúť, či tam zostane alebo prejde, tak mu poviem, že to je správny krok. Ak tak neurobíte, sú ohrozené ďalšie zdroje Sociálnej poisťovne na budúce roky.

    Posledná poznámka v tejto súvislosti je aj tá, že som osobne za reformy a poznáte veľmi často opakované stanovisko, že nie je rozhodujúce, kto tú reformu urobí, ale kedy.

    Chcem v tejto súvislosti uviesť, či je schopné ministerstvo dnes, a mám obavy, že nie, povedať odpovede na dve otázky. Po prvé. Aký bude multiplikačný širší efekt daňovej smršte, ktorá sa tu chystá pri obrovskom deficite ministerstva financií, čiže štátneho rozpočtu, ktorý je obyčajným babráctvom na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2003, a ako viete garantovať, zabezpečiť prienik množín, ak chcete zédeeškársku terminológiu, ospravedlňujem sa za to, medzi týmto zvyšovaním dôchodkov vaše zúfalé trvanie na šiestich percentách vo väzbe na dopady, ktoré urobí nový zákon o sociálnom poistení. Prepočty existujú. Existujú aj variantne, existujú aj prepočty zo strany Sociálnej poisťovne, aj to, že tieto zdroje tu sú. A podstata, prečo sa tak bránite zvýšeniu dôchodkov, je absolútne jasná. Chcete to dostať do štátnej pokladnice, chcete s tými prostriedkami hospodáriť v rozpore s tripartitným systémom, chcete ich obracať tak, aby ste definovali alebo aby ste kamuflovali deficit štátneho rozpočtu a zároveň definovali štátny rozpočet vo väzbe na maastrichtské kritériá, keď vám zúfalo bude treba v roku 2004 po vstupe do EÚ v decembri ukázať trojpercentný deficit, zoberiete si v októbri preklenovací úver a v decembri hlásite do Bruselu, že spĺňate maastrichtské kritériá. Ak toto by malo viazať takéto opatrenia aj úspory v tejto súvislosti, tak si myslím aj vo väzbe na to, čo sa chystá v sieťovom grafe z hľadiska reforiem a z hľadiska prípadného poštátňovania Národného úradu práce, ja si myslím, že toto je obrovský krok späť. Nebol jednoduchý ani v 90. rokoch proces transformácie verejnoprávnych inštitúcií, aj úradov práce na verejnoprávne inštitúcie, aj Sociálnej poisťovne na verejnoprávnu inštitúciu. Tento transformačný proces bol uznávaný Svetovou bankou. V tom čase sú o tom dôkazy. Bol uznávaný odborníkmi z Európskej komisie, nakoniec sú o tom audity, bol uznávaný aj kolegami z iných štátov, ktorí sa v tom vyznajú. V tejto súvislosti naozaj dochádza k procesu zoštátňovania, ak dnes rozhoduje parlament a za pejoratívnych výrokov niektorých, s prepáčením, anal-lytikov v tejto súvislosti o tom bude rozhodovať päť odborníkov, ktorí budú štátni úradníci v správnom drese. Takže plne podporujem stanovisko pána prezidenta Slovenskej republiky, postoj Jednoty dôchodcov, ktorá zodpovedne, odborne a apoliticky reprezentuje najviac postihnutú skupinu občanov od roku 1990.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian, hlásite sa s faktickou poznámkou alebo do rozpravy? Do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Rada by som reagovala na pána poslanca Tkáča, pretože tieto jeho slová už počúvame dosť dlho a odvolávať sa na prirodzené právo a vlastne na najprirodzenejšiu organizáciu štátnych inštitúcií ako tripartitný systém je podľa mojej mienky absolútne scestné, pretože touto logikou by sme mohli dôjsť k takémuto záveru. Všetci platíme dane, a teda najlepší systém daňových úradníkov budú, keď tam budú sedieť odborári.

    Ďakujem.

  • Písomne sa do rozpravy ešte prihlásil pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Dôchodky posledné roky klesajú a zdá sa, že vládna koalícia bude robiť všetko pre to, aby aj v roku 2003 opäť klesli. Medzi našimi dôchodcami sa šíri chudoba, ktorú sme tu dávno nepoznali. A čo na to vláda? Vláda tento jav vysvetľuje jednoducho. Slovenská ekonomika nemá na to, aby sa zvýšili dôchodky o 10 až 12 percent, čo by vykrylo zvyšovanie cien produktov, ktoré dôchodcovia kupujú. Samozrejme, vláda nevysvetlí, prečo spravovala našu ekonomiku tak diletantsky, že nemá na dôchodky, ktoré by boli aspoň na úrovni roku 1989, i keď hrubý domáci produkt Slovenska už máme vyšší ako v roku 1989. Vláda poukazuje na zlý demografický vývoj na Slovensku, kde pomer populácie v produktívnom veku k dôchodcom sa bude v budúcnosti znižovať. Je to len čiastočná pravda. Posledných desať rokov sa tento pomer mierne zvýšil, a nie znížil, a začne klesať až po roku 2005. Pomer populácie vo veku 20 až 59 rokov k populácii nad 60 rokov v roku 1995 na Slovensku bol 3,6. V súčasnosti sa zvýšil na 3,7 a takýto bude aj v roku 2005. Pre zaujímavosť tento pomer v súčasnosti v Nemecku je len 2,4, vo Francúzsku 2,7, vo Švédsku 2,3, v Anglicku 2,6, v Španielsku 2,7 a tak ďalej. Slovensko takýto nízky pomer, aký je v krajinách západnej Európy, dosiahne až okolo roku 2018. V súčasnosti má Slovensko veľmi dobrý pomer aktívneho obyvateľstva k dôchodcom. Ako je možné, že slovenská vláda pri veľmi výhodnom pomere pracujúcich k dôchodcom nemá na dôchodky. Čo bude robiť o 20 rokov, keď tento pomer klesne na úroveň štátov západnej Európy. Vláda pri diskusiách o výške dôchodkov zamlčuje napríklad aj fenomén produktivity práce. Na Slovensku produktivita práce v rokoch 1997 - 2001 stúpala priemerne 3,6 percenta ročne. To znamená, že každý rok potrebujeme stále menej a menej pracovníkov na vytvorenie rovnakej hodnoty pre dôchodcov. Keď toto zoberieme do úvahy, dôchodky na Slovensku v reálnych cenách by mali byť už o 30 - 40 percent vyššie, ako boli za socializmu. Keď zoberieme len 3-percentné zvyšovanie produktivity práce ročne, dá sa vypočítať, že zníženie pomeru pracujúcich alebo aktívneho obyvateľstva k dôchodcom v budúcnosti bude dobre vykompenzované produktivitou práce. Inými slovami. V dôsledku zvyšovania produktivity práce o 3 percentá ročne v budúcnosti menej pracovníkov vyrobí vyššiu hodnotu pre dôchodcov ako teraz. Prečo potom vláda nemá na dôchodky. Ja si myslím, že to všetci vieme. Je to výsledok nášho reálneho kapitalizmu, rozkrádanie, nezákonné reštitúcie, oddlženie nedobytných pohľadávok bánk a privatizácia štátneho majetku po prevrate v roku 1989 spôsobili, že nie sú peniaze na dôchodky. Lacná pracovná sila v zahraničných podnikoch, kde sa zisk odvádza do zahraničia, tiež spôsobuje, že nie sú peniaze na dôchodky. Naše vlády spôsobili, že len na oddlženie bánk sme potrebovali viac ako 100 miliárd korún, aby sme ich potom lacno predali do zahraničia. Za deväť rokov Slovenskej republiky v rokoch 1993 až 2001 sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 13, 45 miliardy dolárov, čo pri kurze 40 korún za dolár je 59 miliárd korún ročne alebo 1,15 miliardy týždenne.

    Vysoká nezamestnanosť je ďalším dôvodom nedostatku peňazí na dôchodky, a nie demografický vývoj. Slabá produkcia ekonomiky je dôvodom, že nie sú peniaze na dôchodky. Aké by boli vysoké dôchodky, keby sme im namiesto splácania dlhu pridali každý rok 59,8 miliardy korún? Alebo keby sme im pridali vyše 100 miliárd korún, ktoré sme dali na oddlženie bánk. To by boli vysoké dôchodky! Možno vyššie ako v západnej Európe.

  • Čo by sa stalo, keby na dôchodky pracovali nezamestnaní, ako to bolo už pred 15 rokmi, a keby namiesto vyplácania podpory v nezamestnanosti sme tieto peniaze pridali k dôchodkom. Boli by starosti o zvyšovanie dôchodkov o 6 , 10 percent? Vôbec neboli.

    Vážený pán minister, vážená vláda, robte niečo, aby sa dôchodcovia mali lepšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš bol posledným poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Maxon, Burian, Blajsko. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Už aj moji predrečníci sa zamýšľali nad problémom dôchodkového zabezpečenia poberateľov starobných dôchodkov a o tejto téme sa podľa môjho názoru diskutuje a diskutovalo sa aj na predchádzajúcom pléne Národnej rady absolútne nesprávnym smerom. Nesprávnym smerom predovšetkým preto, že jednoznačne z prepočtov Sociálnej poisťovne, jednoznačne podľa analýzy príjmov Sociálnej poisťovne v tomto období, ktoré sa prekračujú zhruba o 5 percent, na zvýšenie dôchodkov sú disponibilné zdroje v Sociálnej poisťovni. Jednoznačne ja toto moje konštatovanie ešte podložím aj údajmi. Jednoznačne mi z toho vychádza ako ekonómovi, že problematika zvyšovania dôchodkov či 5 percent, či dohodnutých 6 percent, či prezidentom navrhovaných 8 percent jednoducho nemá ekonomické pozadie.

    Dámy a páni, ešte raz opakujem, analýzy jednoznačne hovoria, že aj pri zvýšení 10 percent bude Fond dôchodkového zabezpečenia v Sociálnej poisťovni prebytkový. Ak teda pracujem s takýmito údajmi, ktoré pochádzajú predovšetkým zo Sociálnej poisťovne a zo Štatistického úradu, tak potom táto diskusia, dámy a páni, má morálnopolitický rozmer. Ak táto diskusia má morálnopolitický rozmer, čo to je, prosím, za morálku v tejto spoločnosti, keď tým, ktorí už nemôžu o sebe rozhodnúť a majú legitímny nárok na to, aby slušne žili, títo ľudia v tejto diskusii ťahajú za kratší koniec.

  • Dámy a páni, ak som hovoril, že svoje konštatovanie podložím aj údajmi, tak za predpokladu, že by sme schválili návrh pána prezidenta, ktorý navrhuje zvýšiť dôchodky o 8 percent, predstavuje to zvýšenie oproti schválenému návrhu o 840 miliónov Sk.

    Dámy a páni, schválený rozpočet Sociálnej poisťovne, budem hovoriť o bilančnom rozdiele alebo skôr o bilančnom prebytku, schválený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2003 uvažoval s prebytkom 5 373 miliónov korún. Podľa aktuálneho výberu zdrojov na dôchodkové zabezpečenie sa očakáva prebytok Sociálnej poisťovne vo výške 7,6 miliardy Sk. Treba, samozrejme, korektne priznať, že tento pozitívny vývoj z hľadiska výberu je spôsobený tým, že si Železnice Slovenskej republiky aspoň čiastočne začali plniť svoju odvodovú povinnosť, a to významným spôsobom zlepšilo aktuálny výber Sociálnej poisťovne. Ak som však hovoril, že aj o zvýšení o 8 percent bude prebytok zdrojov v Sociálnej poisťovni, a vyžiada si to dodatočné náklady 840 miliónov Sk, aj po tomto zvýšení bilančný rozdiel, teda prebytok zdrojov Sociálnej poisťovne koncom roka dosiahne výšku 6 762 miliónov korún. Z toho pohľadu naozaj diskusia, ktorá odznela aj na predchádzajúcom pléne, dámy a páni, je pre mňa nepochopiteľná. Možnože nie celkom dobre viem stráviť aj priebeh diskusie, ale neviem, či to bola náhoda, ale ja som si stopol dĺžku rozpravy k tomuto bodu.

    Dámy a páni, my sme o existenčných pomeroch dôchodcov v tejto krajine nerokovali viac ako 20 minút. Táto snemovňa jednoducho nechcela počúvať argumenty, ktoré vychádzajú z relevantných zdrojov Sociálnej poisťovne a v tomto ohľade ja vidím morálnopolitický rozmer tejto diskusie. Samozrejme so šikovným využitím rokovacieho poriadku a úplne legitímne ste odobrali právo poslancom hlasovať o ďalších návrhoch a tie ďalšie návrhy, ktoré kolegovia predniesli, boli jednoducho odpingpongované tým, dobre, navrhnite, ale povedzte, odkiaľ na to zoberieme zdroje. Nuž ja som vám už dnes trikrát povedal, že podľa analýz Sociálnej poisťovne nepochybne na to zdroje sú. My máme dnes už zúžený manévrovací priestor, ale pokiaľ by sme neboli v situácii, že rokujeme o vrátenom zákone prezidenta a že buď jeho požiadavku odsúhlasíme, alebo nie, už nemáme možnosť navrhovať ďalšie riešenia. Ja som presvedčený, že dnes aj po tej diskusii, ktorá odznela po schválení tohto zákona na predchádzajúcom pléne, by sa našli ľudia v tejto snemovni, ktorí by bez akýchkoľvek dôvodov podporili 10-percentné zvýšenie. Ale sme v situácii, o akej som hovoril, chcem vás naozaj veľmi pekne poprosiť, ak neveríte tomu, čo som povedal, zoberte si výsledky odboru analýz a vzdelávania Národnej rady, tam sú tie veci úplne jasne, zrozumiteľne a exaktne napísané.

    Dnes nerozhodujeme o tom, či Sociálna poisťovňa peniaze má, dnes nerozhodujeme naším hlasovaním o tom, že by sme zvyšovali deficit Sociálnej poisťovne, dnes, dámy a páni, a o chvíľočku budeme rozhodovať o tom, či tých ľudí, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, si ľudia sediaci v tejto snemovni aspoň trochu vážia. Ak je to tak, prosím, vyzývam vás všetkých, podporte navrhovanú zmenu prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Zubo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Mne na základe predrečníka ostáva otázku len skutočne takto postaviť. Je Sociálna poisťovňa pre občanov? Je štát pre občanov? Alebo sú občania pre Sociálnu poisťovňu? Alebo sú občania pre štát? Myslím si, že tieto slová spadajú na vrub vládnej koalície, ktorá rozhoduje o tom, či zvýši v súčasnosti tie dôchodky občanov, ktoré si skutočne zaslúžia a zaslúžia si ich hlavne preto, že životná úroveň občanov ide rapídne dole i vďaka ďalšiemu zvyšovaniu cien, ktoré postihne republiku od 1. 7., vďaka, povedal by som, nekompetentnosti vlády v rozhodovaní o úlohách súvisiacich so štátnym rozpočtom, a pevne verím, že tieto veci si všimnú radoví občania.

    Ja osobne nevidím iné riešenie len skutočne to minimum občanom v dôchodkovom veku pridať, ktoré im patrí, a to je aspoň 10 percent, aby sa udržala ich životná úroveň na tej úrovni, na ktorej je dnes, pretože 10-percentným zvýšením dôchodkov nezískajú nič po zvýšení cien, ktoré bude nasledovať od 1. 7.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Navrátilová faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán Maxon tu predniesol nejaké čísla, ja by som teda rada upriamila pozornosť na pravdepodobne ten istý zdroj, z ktorého vychádzal pán poslanec Maxon a ktorý bude vlastne aj predmetom nášho rokovania. Ide o záverečný účet alebo účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne za rok 2002, kde upriamujem pozornosť na to, že základný Fond dôchodkového poistenia bol vytvorený vo výške asi 75 miliárd korún a prevod zo zdrojov akumulovaných z minulých období bol 5 miliárd korún a celkové výdavky základného Fondu dôchodkového poistenia boli 79,6 miliardy korún. Čiže rozprávať dnes o tom, že dôchodkový fond je prebytkový, je čistá demagógia. Dôchodkový fond je vlastne schopný pokryť dôchodky len z toho dôvodu, že sú presúvané peniaze z iných zdrojov. Takže buďme k sebe korektní a rozprávajme o týchto číslach v takom zmysle, ako sú uvedené práve v materiáli Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Burian a pán poslanec Maxon reakcia.

  • Pani kolegyňa, nevychádzam z toho materiálu, ktorý ste prezentovali vy. Ešte raz opakujem, vychádzam z materiálu, ktorý spracoval odbor analýz a vzdelávania Národnej rady Slovenskej republiky, a ešte raz opakujem, možnože čiastočne skorigujem moje vyjadrenie v tom zmysle, že celkový prebytok sa očakáva vo výške 7,6 miliardy Sk. Pravdu máte v tom, že Fond dôchodkového zabezpečenia uvažuje s prebytkom približne 700 miliónov korún, ale Sociálna poisťovňa má legislatívne nástroje a možnosti na to, aby robila presuny medzi jednotlivými fondmi a pre boha živého, pokiaľ sa Fond nemocenského poistenia nečerpá, tak sa nemôžeme tváriť, že zdroje nemôžeme presunúť tam, kde ich je potrebné alokovať, ale celkový výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne uvažuje s prebytkom 7,6 miliardy Sk. Punktum. Bodka.

    A ešte jedna poznámka, pani kolegyňa. Vy ste na vystúpenie pána Ondriaša povedali, že asi by bolo najlepšie, keby o všetkom rozhodovali odborári. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že v tripartite sú aj iní zástupcovia, nielen odborári, a už jeden váš vládny kolega, tu sediaci minister práce, sociálnych vecí a rodiny nazval tripartitný systém anachronizmom. Chcel by som vám všetkým pripomenúť, že tripartitný systém je priamo zakomponovaný v Ústave Slovenskej republiky a ústavný predstaviteľ tu tento princíp a túto zásadu na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady spochybnil.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pred necelým mesiacom sme tu stáli pred rozhodnutím o zvyšovaní dôchodkov. Na jednej strane tu boli dôchodcovia, ktorým sa znižuje ročne alebo každý rok sa im znižuje ich životná úroveň, na druhej strane tu máme polemiku o tom, či Sociálna poisťovňa, a myslím si, že aj tu v tejto diskusii začína odznievať, či Sociálna poisťovňa má dostatok zdrojov na zvyšovanie dôchodkov. Myslím si, že je to taká závažná vec alebo je to taký závažný moment, kde by sme sa mali všetci 150, ktorí sedíme v poslaneckých laviciach, zamyslieť a veľmi porozmýšľať o tom, do akej miery a do akých problémov dostávame z roka na rok túto časť obyvateľstva, na ktorú významne zabúdame aj pri tomto stave, aký je dnes pri valorizácii dôchodkov. Myslím si, že keď sme navrhovali zvýšenie dôchodkov alebo valorizáciu dôchodkov o 8 percent, ktoré navrhoval poslanecký klub Smer, Ľudovej únie a HZDS, myslím si, že sme hovorili o minimálnej výške, ktorá by bola akceptovateľná preto, aby dôchodky na Slovensku aspoň sčasti kopírovali životné náklady alebo rast životných nákladov v tomto štáte. Myslím si, že odhliadnuc od toho, že sme vlastne v tomto čase uvažovali o 8 percentách, musím dosť zodpovedne povedať, že vlastne nikto neočakával ďalšiu spŕšku zvyšovania nákladov, životných nákladov, ktoré bude spustené v skrátenom legislatívnom konaní pri zvyšovaní spotrebných daní, ktoré budú mať multiplikačný efekt na všetky výdavky alebo na rast životných výdavkov v Slovenskej republike. Vychádzali sme len z nákladov, ktoré vznikajú so zvýšením DPH, a nákladov vstupov energií a tak ďalej. Myslím si, že toto ďalšie zvyšovanie je len potvrdením toho, že neprijatím valorizácie dôchodkov minimálne vo výške 8 percent prehĺbime znižovanie životnej úrovne dôchodcov ešte viac.

    Myslím si, že čísla, ktoré hovoria o tom, že priemerný dôchodok je na úrovni 42 percent priemerného zárobku v Slovenskej republike a pokles oproti roku 1989 viac ako o 23 percent len zdokumentúvajú stav, že nezvýšením dôchodkov minimálne o 8 percent, ktoré kopíruje aspoň predpokladajúc zo štátneho rozpočtu rast životných nákladov inflácie vo výške 8,8 percenta, pripravíme dôchodcom ďalšie prekvapenie vo forme znižovania ich reálnych príjmov a ich životná úroveň ďalej poklesne.

    Myslím si, že zmysluplnosť rozpráv o tom, či Sociálna poisťovňa má alebo nemá, myslím si, že by sme sa mali pozrieť do výsledkov hospodárenia Sociálnej poisťovne, kde zistíme, že prebytok na konci roka 2002 je 5,6 miliardy a za prvé štyri mesiace je 7,4 miliardy.

    Chcem tým povedať, že to je dostatočná argumentácia na to, že Sociálna poisťovňa dnes má dostatok zdrojov na to, aby vykryla prípadné zvyšovanie dôchodkov. Ak Slovensko a vláda má predstavu alebo vychádza z predstavy nových reformných opatrení v oblasti dôchodkového zabezpečenia vytvorením kapitalizačného piliera, kde ročne táto potreba bude vo výške 25 miliárd korún, myslím si, že valorizácia týchto dôchodkov je oproti tomu len zrnko, ktoré je nutné v rámci zabezpečenia zdrojového krytia do tohto systému dať.

    Myslím si, že tu bolo privítanie aj poslancov z Českej republiky a chcel by som len dať do pozornosti, že priemerný dôchodok v Českej republike je oproti priemernému dôchodku v Slovenskej republike o 1 700 korún vyšší, čo je ešte odhliadnuc od prepočítacieho kurzu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, čiže keby som ešte bral prepočítací koeficient 1,3, tak by to bolo podstatne viac, pričom ešte Česká republika uvažuje o jednorazovom zvýšení dôchodkov vo výške 1 400 korún českých ako kompenzáciu alebo ako vyrovnanie dôchodkov pri vstupe do Európskej únie.

    Myslím si, že tieto argumentácie sú minimálne dostatočné na to, aby všetci z nás sa zamysleli nad tým, či ďalšie znižovanie životnej úrovne a ďalší prepad dôchodkov na Slovensku je dobrý alebo je tým zmyslom, ktorý chceli títo poslanci pri skladaní sľubu deklarovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci Blanár, Maxon faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť posledné slová môjho kolegu, ktoré hovorili o tom, aký je rozdiel medzi dôchodkami občanov Českej republiky a Slovenskej republiky. Pán minister určite vie, že je množstvo slovenských občanov, ktorí mali poberať dôchodky z Českej republiky, ale po vyrovnaní medzi Českou a Slovenskou republikou po rozdelení federácie, bohužiaľ, berú dôchodky zo Slovenska, kde je rozdiel enormný. Títo občania už dali niekoľko podnetov, mám taký pocit, už aj na Ústavný súd, čiže ak prejde opäť návrh zvýšenia dôchodkov, tak ako je predložený, tento rozdiel sa len zvýši. Čiže prosím vás, zoberte do úvahy aj týchto ľudí, ktorí skutočne veľmi ťažko pracovali a dnes sú znevýhodnení oproti tým, ktorí vykonávali rovnakú prácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Burian sa tak trošku zamyslel o zmysluplnosti tejto diskusie a o potrebnosti tejto rozpravy k takto postavenému problému.

    Dámy a páni, donekonečna sa tu argumentuje tým, že nie sú zdroje. Už ďalší, teda minimálne sme dvaja, ktorí sme k tejto téme hovorili a jasne a exaktne sme povedali, že zdroje sú, ale, prosím, uvedomte si, akú zodpovednosť má tento parlament. Tento parlament má takú zodpovednosť, že keby aj v Sociálnej poisťovni zdroje neboli, tak dôstojný život dôchodcov sme povinní zabezpečiť. Jednoducho v takýchto dimenziách pri takomto probléme musíme rozmýšľať.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, poslanci, pán minister. Vystúpil som už minule na obhajobu minimálne 8-percentného zvýšenia dôchodkov. Nedá mi, a teda odporúčame za Klub Hnutia za demokratické Slovensko podporiť návrh pána prezidenta. To je to najminimálnejšie minimum, ktoré ja som presvedčený, že treba vykonať. Treba vychádzať z toho, že dôchodcovia určite patria do sociálne najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva hlavne vo vzťahu aj k tomu, čo sa pripravuje od 1. 7. 2003 vo väzbe na komodity, ktoré každodenne občan potrebuje. Dokumentuje to aj skutočnosť, že vzhľadom na úroveň dôchodkov a rast životných nákladov dôchodcovia od roku 1989 tu reálne stratili 22 až 23 percent. Keď to zoberiem v porovnaní na reálne pracovné príjmy, tak tu je prepad asi 10 percent. Ak mám povedať reálnu pravdu, o koľko treba zvýšiť dôchodky, aby to nebolo ani na úkor spoločnosti, ktorá tvorí zdroje do fondov, tak je to určite okolo 15 - 16 percent. Aj opozícia si je vedomá, že táto transformácia spoločnosti je veľmi zložitá a zdroje nie sú, preto sme hľadali konsenzus na minulom sedení a navrhovali sme zmierlivých 8 percent.

    To, čo tu už dnes zaznelo vo väzbe na prostriedky, zdroje Sociálnej poisťovne, máme na tomto rokovaní takisto účtovnú uzávierku a aby som presne z nej citoval, tak konštatujem nasledovné. Prostriedky základného Fondu nemocenského poistenia boli čerpané vo výške 90,71 percenta rozpočtu. Od roku 2002 majú dávky nemocenského poistenia klesajúcu tendenciu, čo súvisí najmä s maximálnou hranicou čistej dennej mzdy, pre rozpočet dávok naposledy bola upravená táto hodnota na výšku 350 korún 1. 6. 1998, ale aj s vývojom priemerného percenta pracovnej neschopnosti. Na základe tohto predloženého materiálu možno konštatovať nasledovné. Prevodmi zo základného Fondu nemocenského poistenia a Rezervného fondu sa vykázal celkove aktívny bilančný rozdiel v hospodárení Sociálnej poisťovne v súčasnosti 5,5 miliardy Sk. Prosím vás pekne, ale my predsa vieme, že toto robíme každý rok. My by sme ináč nemohli zvyšovať dôchodky, ale prevody medzi fondmi vždy takto fungovali. Od roku 1998 takto bolo presunutých 11 miliárd Sk, tak sa nedivme, že to chceme, aby to bolo aj tento posledný rok, keď meníme zákon o sociálnom poistení.

    Veď my si uvedomme iný faktor. Ja som túto otázku dal na sedeniach k dôchodkovej reforme, keď som sa spýtal, ako budeme vyrovnávať práve tento prepad dôchodcov, respektíve starodôchodcov v novom systéme. No nijak. Čiže zakonzervujeme prepad týchto dôchodkov, teda výšky týchto dôchodkov aj do budúcnosti. Veď výpočet dôchodkov nových dôchodcov od budúceho roka bude podľa aj iných nápočtov. A vieme, že týchto našich starodôchodcov alebo súčasných dôchodcov nebude nikto riešiť.

    Iný problém ma tu však hnevá. Tvrdí sa, že nie sú zdroje, i keď tu jasne účtovná uzávierka hovorí, že peniaze sú. Vychádzajme z toho, že pri dôchodkovej reforme je pripravených 65 miliárd Sk niekde uložených v Národnej banke a sú určené presne len na reformu dôchodkov. A či táto skupina, ktorá tvorila hodnoty majetku v minulosti, ktorý sa sprivatizoval a tieto zdroje majú slúžiť reforme dôchodkového zabezpečenia, teda poistenia podľa nového. Ja sa pýtam, či sa nemajú tieto zdroje dotknúť aj pomoci týchto terajších súčasných dôchodcov. Ja osobne som presvedčený, že keby neboli zdroje, tak budeme musieť siahnuť v budúcnosti aj po takýchto zdrojoch na krytie deficitu.

    Čo ma iné trápi, je to, že ja som pátral po informáciách silových zložiek, a musím to tu povedať nahlas, fandil som vám pán minister, keď ste prišli a tu ste povedali, že predkladáte materiál o sociálnom poistení, ktorý bude univerzálny. Bavili sme sa aj vo výbore o tejto téme, v súčasnosti to už pravda nie je. Ja som sa dopočul, že práve v tomto špeciálnom systéme dôchodkového zabezpečenia chýbajú zdroje. Tu tvrdíme, že nemáme zdroje, ja tvrdím, že máme, a tam som sa dopočul, že chýbajú zdroje, a pritom priemerný dôchodok v silových zložkách je okolo 14- až 15-tisíc korún a priemerný dôchodok u ostatných občanov je 6 107 korún podľa posledných materiálov, myslím si, že k decembru 2002.

    Je to strašný nepomer, ja sa chcem, vážená snemovňa, spýtať, transformuje sa slovenská spoločnosť, hospodársky aj sociálny systém. Má to znášať len určitá skupina ľudí? Veď či ten učiteľ, lekár, inžinier iný obyvateľ v rámci slovenskej inteligencie tiež nemá právo na to, aby mal dôchodok reálne primeraný k životným nákladom? Zdá sa mi to nekorektne vyvážené, a preto vás prosím, zvážme 6 percent a prihováram sa pri plnej vážnosti aj v súvislosti s tým, že sú problémy v zdrojoch zvýšiť percento minimálne na výšku 8 percent.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Blajsko bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Som presvedčená, že v tejto sále nesedí nikto, kto si nemyslí, že by bolo potrebné dôchodcom pridať. Je to väčšinou veľmi ťažké rozhodovanie, keď vieme, že prostriedky a zdroje sú obmedzené. Musíme sa rozhodovať s plnou vážnosťou pri zohľadnení všetkých zásadných kritérií, pričom nie je možné ani jedno vytrhnúť a absolutizovať. Jedným z týchto kritérií je udržanie reálnej hodnoty dôchodkov, druhým z týchto kritérií je udržať mieru náhrady vo vzťahu k priemernej mzde. Ale tretím a nemenej dôležitým kritériom je aj udržať udržateľnosť dôchodkového systému. Niektorí kolegovia poslanci porovnávali čísla 840 miliónov, čo by stálo zvýšenie dôchodkov v tomto roku. Je to pravda, že v porovnaní s prebytkom Sociálnej poisťovne to nie je až také závažné číslo.

    Chcem však upozorniť na jednu skutočnosť okrem toho, čo tu už bolo uvedené, a to je nasledovné. Fond dôchodkového zabezpečenia je už mnohé roky v hlbokom deficite. Je pravda, že presúvame z roka na rok prostriedky z nemocenského poistenia, teda z Fondu nemocenského poistenia do Fondu dôchodkového poistenia. Súčasný zákon to umožňuje. Predpokladaný systém, ktorý je obsahom návrhu nového zákona o sociálnom poistení, o ktorom budeme rokovať čochvíľa, však už takéto presuny neumožňuje. Keď tieto súvislosti zoberieme do úvahy, myslím si, že problém udržateľnosti dôchodkového systému musíme v každom prípade a veľmi vážne zobrať do úvahy. Chcela by som pre tých kolegov, ktorí nie sú zbehlí v číslach, pokiaľ ide o dôchodkové poistenie, uviesť, že jednopercentné zvýšenie dôchodkov na mesiac znamená 70 miliónov korún výdavkov pre Sociálnu poisťovňu. A teda porovnávať to s číslami na vyslanie ženijnej jednotky, myslím si, že nie je korektné, pretože čísla by hovorili asi o tom, že to stačí na dvojmesačné navrhované zvýšenie.

    Pokiaľ ide o rozpravu, v zásade neodznel žiaden návrh, ak za takýto by sme nepovažovali návrh pána poslanca Zuba, ktorý navrhol v rámci faktickej poznámky zvýšiť dôchodok o 10 percent, len musím upozorniť, že to nie je možné brať ako pozmeňujúci návrh. Na základe rokovacieho poriadku § 90 je možné rokovať len o pripomienkach prezidenta republiky. Je teda mojou povinnosťou, pani predsedajúca, predložiť návrhy zo spoločnej správy na hlasovania.

  • Pristúpime k hlasovaniu pani spoločná spravodajkyňa?

  • Nie je možné. Nebol podaný návrh...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Maxon pripomína, že tu odznel návrh schváliť pripomienky pána prezidenta, ale to nie je pozmeňujúci návrh, rada by som uviedla. Pozmeňujúci návrh k pripomienkam prezidenta nie je možné predpokladať na základe rokovacieho poriadku na základe citovaného § 90 odsek 1.

    Pani predsedajúca, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV spoločnej správy, tlač 289a, s návrhom ústavnoprávneho výboru neschváliť ich.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, ale pán poslanec, nechápem, prečo neviete, o čom sa hlasuje. Návrh pani spoločnej spravodajkyne bol podľa mňa úplne jasný, dala hlasovať o tom, čo navrhol pán prezident pri vrátení zákona. Ale dodala, že ústavnoprávny výbor odporúča neschváliť, ale predtým predniesla veľmi jasne, o čom sa hlasuje.

  • Potlesk, výkriky a ruch v sále.

  • Pani spoločná spravodajkyňa povedala veľmi jasne, že sa hlasuje o pripomienkach pána prezidenta s pripomienkou ústavnoprávneho výboru neschváliť ich. Z prítomných 129 poslancov za tento návrh hlasovalo 38, proti 34, zdržalo sa 37 poslancov a 20 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pani predsedajúca, mám poverenie výboru prejsť do tretieho čítania.

  • Je tu návrh na hlasovanie. Počas hlasovania by sme nemali viesť rozpravu. Mne je to veľmi ľúto, že sme sa nerozumeli, páni poslanci, vyžiadajte si zápis, kde skutočne bolo jasne povedané, o čom sa hlasuje, veľmi jasne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 92, proti 6, zdržali sa 12, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pán poslanec Maxon.

  • Pani predsedajúca, po prvé, v súlade s rokovacím poriadkom, ak som mal procedurálny návrh, tak ste mi mali dať právo procedurálny návrh povedať pred hlasovaním. Ja v tejto chvíli neviem narýchlo nalistovať rokovací poriadok, ale ja sám som za ten návrh nehlasoval a prosím vás pekne, prepáčte, použijem silné slová. Ale hádam nechcete spraviť takýmto spôsobom aj zo mňa idiota. Celý čas bojujem za to, aby návrh prešiel a potom sa hlasovanie takýmto spôsobom zmanipuluje (reakcie z pléna) a vy sa cítite ako víťazi? Veď to je stupídne, veď to je hanba.

  • Výkriky a potlesk.

  • Poprosím (potlesk), poprosím (potlesk), dámy a páni, prosím pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Maxon, ja by som si rovnako mohla vyprosiť, aby ste zo mňa robili hlupáka, vypočujte si záznam. Návrh bol prednesený absolútne jasne (potlesk a výkriky) a my všetci sme vedeli, o čom hlasujeme. Hlasovanie o dôchodkoch je pre mňa presne rovnako dôležité ako pre vás.

    Pán poslanec Číž. Zapnite mu mikrofón, poprosím.

  • Vážená pani predsedajúca, bolo by dobré zachovať pevné nervy. Pravdepodobne je úplne bežné v parlamente, že je problém s hlasovaním, že niekto nezachytí presne otázku a pamätá na to aj rokovací poriadok a má príslušné ustavenia o tom, ak má niekto pochybnosť, že nehlasoval dobre alebo bol uvedený do omylu, nerobí sa nič iné, len sa spravidla hlasovanie zopakuje a je to vybavené. V § 39 je napísané, ako sa hlasuje, okrem iného v ods. 3 a 4, nechcem vás poúčať ani sa vás nechcem nejako dotknúť. Chcem len naznačiť, že asi do tohto parlamentu by sa malo vniesť porozumenie, ktoré spočíva aj v tom, keď sa vyjadrí pochybnosť, nie je predsa žiadny problém, aby sme pochybnosť vyriešili, aby tí, ktorí máme procedurálne návrhy alebo chceme vzniesť námietku, aby ste nám to slovo dali, lebo jednoducho to vyplýva z rokovacieho poriadku, máme na to právo. Všetko.

  • Pán poslanec, ale kde je ten procedurálny návrh?

  • Počas hlasovania ja nemôže dať hlasovať o procedurálnych návrhoch. (Potlesk.) Takže čakám na procedurálne návrhy.

  • Ja plne podporujem a navrhujem v mene poslaneckého klubu KSS, aby sa o tomto bode ešte raz hlasovalo, pretože mnohí (smiech), nie, nesmejte sa. Mnohí boli uvedení poslednou vetou pani spravodajkyne do omylu. Podobne ako pán Maxon hovoril o tom, nemôžeme... Čiže jednoznačne dávam návrh, aby sa ešte raz o tomto návrhu hlasovalo.

  • Páni poslanci, dám ešte slovo tým poslancom, ktorí sú prihlásení. Potom vyhlásim prestávku a zvoláme poslanecké grémium.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, trochu ste ma predbehli, pretože skutočne nezvládate situáciu. Problém je v tom, že vy nedáte hlasovať vtedy, keď prebieha druhé čítanie. Druhé čítanie sa skončilo a toto bolo už prerušené hlasovanie, pretože druhé čítanie sa dokončilo a vy ste dali hlasovať o procedúre, či sa postupuje do tretieho čítania. Tam je priestor aj na návrhy poslancov. To nie je ucelené hlasovanie. Ucelené hlasovanie je v druhom čítaní, vtedy nedáte hlasovať. Ale teraz ste mali dať priestor.

  • Pán poslanec Cabaj, trvám na tom, čo som povedala, keď si vypočujete záznam, uvidíte, že bolo úplne jasné, o čom hlasujeme.

    Pán poslanec Husár.

  • Pani predsedajúca, takáto situácia v tomto parlamente už len v tomto volebnom období bola najmenej 15 – 20-krát. Predsedajúci pán predseda Národnej rady Hrušovský či podpredseda Bugár tieto veci riešia spôsobom, ktorý sme všetci videli, veľmi jednoduchým. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätkové a hlasovanie sa opakuje. Slobodnú vôľu pri tomto hlasovaní tým, čo hlasovali proti alebo za nikto zobrať nemôže a nemôžete poprieť, že v čase prednášania návrhu pani spoločnou spravodajkyňou bol v sále hluk. Bol v sále šum a jej slová neboli zrozumiteľné.

  • Ja som chcel iba dodať v tej veci, že tam bolo príliš veľa poslancov, ktorí nehlasovali. Ja si myslím, že je to taký dôležitý zákon, že by bolo vhodné aj v rámci politickej kultúry dať najavo, že každý chce vyjadriť svoj názor jasne. Ak sa, páni poslanci, nebojíte tí, čo sa smejete, že by sa vám zmenilo hlasovanie, tak treba hlasovať ešte raz. Každý z poslancov, ktorý teraz vystupuje, chce dať najavo, ako sa chce vyjadriť. Dvadsať poslancov nehlasovalo nie preto, že by nechceli hlasovať, ale že v tom mali hokej. Ak by sme boli tolerantní, mali by sme dať hlasovať ešte raz o tom, aby každý mal právo k takému dôležitému zákonu sa vyjadriť a potom sa uvidí, ako sa hlasovalo. Však asi nezmeníte názor.

  • Ak dovolíte, ja skutočne text, o ktorom dnes je reč, mám v oku, pretože včera sme mali popoludní dlhé rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie. Vy ste skutočne povedali, pani predsedajúca, že treba hlasovať o návrhu pána prezidenta v bode 4 a ten text mám pred sebou. Prelistoval som to bleskovo všetko a bod 4 je len účinnosť zákona z 22. mája. Čiže naozaj tento váš výrok dezorientoval a podľa mojej mienky treba, aby sa buď zišlo grémium, alebo ústavnoprávny výbor, ktorý si vypočuje, za čo sme hlasovali. Myslím si, že to bolo regulárne zmätkové hlasovanie.

  • Vyhlasujem prestávku a poprosím členov poslaneckého grémia, aby sa zišli vzadu. Do 15.35 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 15.30 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Len pre vašu informáciu, v poslaneckom grémiu sme si prešli zápis, ktorý hovorí, že procedúra nebola v žiadanom prípade porušená a (potlesk), pán Cabaj, procedúra nebola porušená a zmätky vznikli vlastne len preto, že jedna časť poslancov dobre nepočúvala a kričala.

    Posunuli sme zákon do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec.

    Páni poslanci, hlási sa niekto do rozpravy ústne. Predpokladám, že tieto tri prihlášky nie sú ústnymi prihláškami do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem. Kým predložím procedurálny návrh, bolo by korektné, pani podpredsedníčka, keby ste informovali aj o postoji opozície na zasadnutí poslaneckého grémia, ktorá má úplne opačný názor, ako má časť vládnej koalície. Takže to je k poslaneckému grémiu.

    Pokiaľ ide o návrh, podávam procedurálny návrh, aby záverečné hlasovanie o tomto zákone bolo ako prvé zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Pán poslanec Fico, prečítam pred všetkými poslancami zápis, ako predniesla hlasovanie pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ja nehovorím o zápise. Hovorím o procedurálnom návrhu.

  • Citujem. Pani predsedajúca, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV spoločnej správy tlač 289a s návrhom ústavnoprávneho výboru neschváliť ich. Takto bol prednesený návrh. O tomto sme hlasovali, počas hlasovania som to ešte zopakovala. Toto sme si vyjasnili v poslaneckom grémiu.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Okrem toho, že mám jeden procedurálny návrh, chcem len pripomenúť to, čo som už povedal v prvej časti, predsedajúca porušila rokovací poriadok, pretože neumožnila po ukončení druhého čítania vystúpiť s procedurálnymi návrhmi, kde mali právo poslanci hovoriť o tom, ako prebehlo hlasovanie. A okrem toho, buďte, prosím, pokojná, dobre. Okrem toho chcem vás požiadať v mene klubov opozície v prípade, že sa nebude hlasovať zajtra ráno o zákone ako o celku o 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Pán poslanec Cabaj, nebudem už ani reagovať na tieto vaše pripomienky.

    Pán poslanec Hopta.

  • Hlasy zo sály.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ja som bol jeden z tých poslancov, ktorý vás žiadal po druhom čítaní o procedurálny návrh. Nedali ste mi možnosť vystúpiť s procedurálnym návrhom a je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Ináč pripájam sa k návrhu pána Cabaja na prestávku, ale dávam ďalší procedurálny návrh, aby táto Národná rada rozhodla svojím hlasovaním, že sa ešte raz vráti k druhému čítaniu.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, je mi to ľúto, ale musím skonštatovať, že kvôli vám, konkrétne kvôli vám okrádame daňových poplatníkov o peniaze. Konkrétne, kvôli vám. Kvôli vašej, v tejto chvíli si dovolím tvrdiť, tvrdohlavosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil za prisilné slová, ktoré som formuloval nie celkom na vašu adresu, ale súčasne prijmite, prosím, moje ospravedlnenie, len ja sám si teraz kladiem otázku, že kto sa za tento postup a tento výsledok ospravedlní dôchodcom.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Pán poslanec Nagy stratil hlasovaciu kartu. Neprerušujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby sme hlasovali o tomto zákone zajtra. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 66, proti 61, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

    O návrhu pána poslanca Hoptu nemôžeme dať hlasovať, pretože hlasujeme o zákone v treťom čítaní.

    Pán poslanec Cabaj požiadal o 30-minútovú prestávku. Vyhlasujem pred hlasovaním 30-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 16.12 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.49 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím o pokoj v rokovacej sále, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie, prosím o pozornosť pri uvádzaní hlasovania. Poprosím dámy a pánov poslancov z opozície o väčší pokoj pri odchode z rokovacej sály.

    Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážená pani predsedajúca, prosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia s návrhom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zákon ako celok v pôvodnom znení schváliť.

  • Ďakujem pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za návrh hlasovalo 76 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Budeme pokračovať v rokovaní podľa návrhu programu. Pokračujeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, jeho návrh na skrátené konanie vychádza z potreby riešenia príjmovej časti štátneho rozpočtu. Vládny návrh zákona bol vypracovaný v súlade s programovým vyhlásením a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Z Koncepcie daňovej reformy na roky 2004 až 2006 vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003. Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane pri cigarách, cigaretách s dĺžkou do 70 mm vrátane, cigaretách nad 70 mm, tabakovom zvyšku, cigaretovom tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatnom tabaku na fajčenie, žuvacom tabaku a pri šnupacom tabaku sa dá očakávať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2003 o 1 miliardu korún. Vzhľadom na uvedené v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Aplikácia zákona o štátnom rozpočte v praxi je podmienená zabezpečením príslušného objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na rok 2003, pretože v opačnom prípade krytie výdavkov štátu by nebolo možné bez výrazného zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, čím by vznikli značné hospodárske škody. Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákon preto odporúčam schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Juraja Lišku, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 251 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, prerokoval na 17. schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení č. 116 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásili písomne dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán Robert Fico za Smer, po ňom sa pripraví pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil už hneď pri prvom návrhu na skrátené legislatívne konanie a pri tejto príležitosti aj vyslovil stanovisko poslaneckého klubu strany Smer k návrhom na zvýšenie spotrebných daní. Návrh na zvýšenie spotrebných daní prerokúvame naozaj za zvláštnych okolností. Pôvodne sa očakávalo, a nakoniec takéto boli aj vyhlásenia od predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, že spotrebné dane ako súčasť určitej filozofie daňovej reformy sa budú zvyšovať až od 1. januára 2004. Je to filozofia, ktorá je legitímna, voči ktorej môžeme mať, samozrejme, námietky, filozofia znižovať priame dane a zvyšovať nepriame dane. Za dnešnými návrhmi na zvýšenie spotrebných daní, teda vyšších cien najmä pohonných hmôt nie je však žiadna stratégia, systém či filozofia. Za dnešnými návrhmi, vážené dámy a páni, je len hrubá neuveriteľná chyba Ministerstva financií Slovenskej republiky na čele s ministrom financií pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2003, keď bola nadhodnotená príjmová časť štátneho rozpočtu. Čo sme sa len, vážené dámy a páni, napočúvali koncom roka 2002 o kvalite a výnimočnej úrovni štátneho rozpočtu, ktorý má platiť v roku 2003. Boli to všetko pozitívne vyjadrenia, že prípravné práce boli kvalitne ukončené, že štátny rozpočet spĺňa všetky kritériá a prakticky od roku 1989 nebolo lepšieho štátneho rozpočtu ako ten, ktorý si vládna koalícia schválila.

  • Vládna koalícia, ako obyčajne nepočúvala hlasy z opozície, keď aj moji kolegovia, hovorím len za mojich kolegov ekonómov z Klubu poslancov za stranu Smer, upozorňovali na nereálnosť príjmovej časti štátneho rozpočtu. Či to bol pán poslanec Murgaš, či to bol pán poslanec Kondrót a ďalší a ďalší, všetci jasne pripomínali, že príjmová časť štátneho rozpočtu nie je v poriadku a môžu s ňou byť veľké ťažkosti. Upozornenia sa naplnili a za niekoľko prvých mesiacov tohto roku vznikla diera v štátnom rozpočte. Zoberme si len tabuľku daňového riaditeľstva k 31. máju, kde za prvých päť mesiacov malo prísť do štátneho rozpočtu 89 miliárd korún v podobe daňových príjmov, prišlo však iba 72 miliárd, čiže môžeme hovoriť už teraz o schodku približne 17 miliárd korún. Zaujímavé je, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky a najmä minister financií Slovenskej republiky túto chybu pri spracovaní návrhu štátneho rozpočtu s kamennou tvárou priznali. Ako keby sa vlastne ani nič nestalo. A po priznaní nasleduje návrh na riešenie, ktoré skôr patrí do učebnice zlých žartov, a nie na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Treba vraj zvýšiť spotrebné dane, aby dieru v štátnom rozpočte spôsobenú hrubou neprofesionalitou ministra a jeho tímu zaplatili ľudia v podobe vyšších cien. Veď je nadovšetko jasné, že napríklad zvýšením spotrebnej dane pri minerálnych olejoch dôjde nielen k automatickému zvýšeniu cien pohonných hmôt, ale aj prakticky všetkých výrobkov, pretože do ich ceny sa prenesú zvýšené náklady spojené s dopravou, respektíve so samotnou produkciou. Takýto postup pri náprave neprofesionality sa nedá nazvať nijako inak len ako hrubý prejav arogancie, s ktorou sa stretávame zo strany vlády Slovenskej republiky čím ďalej tým viac.

    Zábavné, vážené dámy a páni, je aj odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie. Vraj hrozí hospodárska škoda. Vláda teda priznáva existenciu alebo hrozbu hospodárskej škody. Dobre. Ale ak hospodársku škodu majú zaplatiť nevinní ľudia, potom treba vyvodiť aj zodpovednosť za spôsobenie tejto hospodárskej škody. Pochopil by som, keby po takejto neprofesionalite okamžite minister financií Slovenskej republiky odstúpil a až potom prišla vláda s ospravedlnením do Národnej rady Slovenskej republiky a so žiadosťou na schválenie vyšších spotrebných daní. Aký však bude výsledok po prerokovaní týchto návrhov zákonov v parlamente. Pán minister financií po tom, čo ako podpredseda vlády Slovenskej republiky zbabral reformu verejnej správy a ušiel od nej, po tom, čo zbabral boj s korupciou, čo spôsobil 7-miliardovú kurzovú stratu pri predaji SPP, za čo ho v novej vláde urobili ministrom financií, po zbabraní štátneho rozpočtu, za čo ho možno v budúcom období urobia guvernérom Národnej banky Slovenskej republiky, zostane pokojne sedieť vo svojej dobre platenej funkcii a každý vodič za toto jeho zbabranie štátneho rozpočtu zaplatí po každom tankovaní v priemere o 100 až 200 korún viac. Keby prišla vláda Slovenskej republiky s ospravedlnením, s odvolaním ministra a žiadala by hľadanie zdrojov niekde inde, určite by sme radi podporili a pomohli. Rád by som konečne počul od ministra financií návrhy, ako napríklad lepšie vyberať dane. Ak mám zlé čísla, tak ma opravte, a clá, je tu približne suma okolo 80 miliárd korún v nezaplatených daniach a clách. Keď si aj zoberieme, že polovička z týchto peňazí nie sú dobytné, tak určite je tu suma okolo 30 - 40 miliárd korún, o ktoré sa treba uchádzať.

    Je tu ďalej obrovský problém so spotrebnou daňou z liehu. Vieme, že pokiaľ ide o túto spotrebnú daň, ktorá predstavuje 250 korún na liter čistého alkoholu, tak nám spôsobuje obrovské miliardové straty, pokiaľ ide o príjmy štátneho rozpočtu. Keby sme sa na toto všetko sústredili, hľadali nejaké rezervy a zdroje, určite by opozícia podporila vládu Slovenskej republiky. Ale prísť takto arogantne po tom, čo prizná vláda Slovenskej republiky hrubú chybu pri zostavovaní štátneho rozpočtu s jedným jediným riešením, to znamená s riešením zvýšiť ceny prostredníctvom spotrebných daní, považujeme absolútne za neakceptovateľné. To, čo navrhuje dnes vláda Slovenskej republiky, je preto nielen hrubým prejavom arogancie, ale predovšetkým porušovaním rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tu opäť musím vyzvať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského, ktorý zo začiatku volebného obdobia neustále opakoval, že nebude súhlasiť s porušovaním rokovacieho poriadku a so skrátenými legislatívnymi konaniami. Zdá sa, že to boli iba sľuby, ktoré dnes už nikto neplní, pretože tento parlament systematicky prerokúva mnohé citlivé zákony predovšetkým prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    V týchto podmienkach, a ja verím, že moji kolegovia budú hovoriť, predovšetkým ekonómovia, o ekonomickej časti týchto zákonov, chcem oznámiť, že poslanecký klub strany Smer nemôže podporiť ani jedno jediné skrátené legislatívne konanie, lebo je v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady a, samozrejme, nemôže hlasovať ani za jeden z predložených návrhov zákonov, pretože sú iba nápravou hrubej neprofesionality zo strany ministra financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy písomne bol pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Predovšetkým mi dovoľte smutne konštatovať, že ste neakceptovali môj pozmeňujúci návrh do programu. Dámy a páni, ideme rokovať o štyroch zákonoch, ktoré upravujú predovšetkým sadzby spotrebných daní, prirodzene, s negatívnym dopadom na spotrebiteľské ceny. Kľúčový dôvod, prečo to tak je, spočíva v tom, že predovšetkým v oblasti príjmov štátneho rozpočtu sú veľmi vážne disproporcie a v plnom rozsahu sa podpisujem pod to, čo povedal pán poslanec Fico. Ako bod 42 rokovania tohto pléna máme Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že považujem za absurdné, že so správou o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok sa máme zaoberať 17., 18. alebo 20. júna, na druhej strane si však myslím, že o tejto správe bolo potrebné hovoriť pred samotnými zákonmi, ktoré súvisia predovšetkým s tou oblasťou nepriamych daní, kde vývoj v štátnom rozpočte je mimoriadne negatívny. Ak by sme hovorili o správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok pred týmito zákonmi, ak by nám minister financií dal informáciu, aký je aktuálny stav vývoja štátneho rozpočtu predovšetkým v príjmovej oblasti, tak potom to, čo je napísané v dôvodovej správe k skrátenému legislatívnemu konaniu, niečo by sme mohli trikrát podčiarknuť červeným a niečo by sme zásadným spôsobom mohli vyškrtnúť. Ja som už permanentným kritikom návrhov zákonov, ktoré by mali ísť skráteným legislatívnym konaním a je to absolútne špecifické pri daňových zákonoch. Argument, že nepriame dane je možné bez akéhokoľvek dopadu a komplikácií meniť aj v priebehu rozpočtového roka, samozrejme, neobstojí, ale to bude zrejme asi argument predkladateľov, že celkom iná kategória sú nepriame dane, celkom iná kategória sú priame dane. No v každom prípade takáto zmena zasahuje do podnikateľského prostredia a zasahuje do podnikateľského prostredia veľmi, veľmi negatívne. Predsa všetky firmy, ktorých sa to týka, majú svoje hospodárske plány, majú svoje finančné plány a takéto zmeny počas rozpočtového roka zásadným spôsobom menia ich ekonomickú pozíciu. V mnohých prípadoch to môže pre tieto firmy znamenať aj likvidáciu, ak uvažujú s takým daňovým zaťažením, aké bolo a vo väzbe na to realizujú aj investície.

    Už veľa, veľakrát som v tomto parlamente hovoril, že minimálne tí, ktorí predkladajú návrh na skrátené legislatívne konanie, by mali mať toľko profesionálnej slušnosti, aby veci zdôvodnili tak, ako v reálnom živote sú. Viete, je to absurdné, ak v dôvodovej správe konkrétne k tomuto zákonu si prečítate, že zákon vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 – 2006. A ďalšia veta - za účelom vytvorenia vhodného východiska na zabezpečenie zdrojov štátneho rozpočtu, na zavedenie daňovej reformy od roku 2004 navrhuje sa účinnosť od 1. júla 2003.

    Dámy a páni, ja nebudem komentovať toto konštatovanie a takto koncipovanú dôvodovú správu, ale to s profesionálnou slušnosťou a korektnosťou naozaj nemá nič spoločné. Samozrejme, v ďalších častiach dôvodovej správy sa už objavujú konkrétne problémy a vyúsťuje to do jedného jediného, že vláda takýmto spôsobom má ambíciu získať pol miliardy Sk do štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, v samotnom zákone dochádza ešte k jednej zmene, ktorá podľa môjho názoru už vôbec nemá opodstatnenie, aby išla v skrátenom legislatívnom konaní. Nie som si celkom istý, ale myslím si, že parlament v tomto zložení alebo v čiastočne inom zložení, mám na mysli predchádzajúcu koalíciu, schválil výhodu pre malé pivovary, ktoré boli od spotrebnej dane oslobodené alebo boli znížené. Teraz hovoríme o tabaku? Aha, pardon, ospravedlňujem sa, ale tie dôvody, ktoré som povedal, týkajúce sa skráteného legislatívne konania, sú absolútne analogické. Čo sa však týka tabaku, tam je jeden principiálny problém. Myslím si, že nikto tu už nebude rozvíjať diskusiu o tom, že spotrebnými daňami sa upravuje škodlivosť, neškodlivosť, množstvo používania a tak ďalej.

    Ale, dámy a páni, doteraz ani v jednom jedinom prípade, keď sa upravovala spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov, sa nenaplnili ambície predkladateľov. Ja som presvedčený, že to bude aj v tomto prípade, ale dovoľte mi na záver skonštatovať. Naozaj ma mrzí, že ste neboli ochotní si vypočuť správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok, aby ste získali reálny obraz, v akej situácii rozpočtového hospodárenia sa nachádza naša krajina a, samozrejme, s návrhom na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko aj v tomto zákone súhlasiť nebude.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Keďže nie je taká možnosť, končím rozpravu. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko najprv pán podpredseda vlády, potom spravodajca. Pán podpredseda chce hovoriť.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi reagovať na vystúpenia pána poslanca Fica a pána poslanca Maxona. Keďže vlastne sa ich vystúpenia týkali, najmä vystúpenie pána poslanca Fica, nielen zákona o spotrebnej dani z tabaku, ale vlastne všetkých týchto skrátených konaní, tak vlastne sa chcem vyjadriť k celej problematike ako takej.

    Po prvé, chcem skonštatovať, že štátny rozpočet je vždy prognózou. Je to vždy prognóza, ktorá sa vždy líši od skutočného plnenia tohto štátneho rozpočtu. Stačí si pozrieť doterajšie rozpočty. Vždy to tak bolo a nemôže to byť inak. Pravdou je, že tentoraz rozdiel medzi prognózou a schváleným rozpočtom a skutočným vývojom je väčší, je výraznejší, ako bývalo po iné roky.

    Po druhé, chcem však skonštatovať, že to, že tento rozdiel vznikol, neznamená, že vývoj slovenskej ekonomiky je negatívny. Vývoj slovenskej ekonomiky ako takej je pozitívny, aj keď plnenie konkrétne dane z pridanej hodnoty, dane z príjmu právnických osôb a zrážkovej dane je nižšie, ako sme pôvodne predpokladali. Zároveň však sú ďalšie príjmové položky, ktoré sa plnia viac, ako bol pôvodný predpoklad štátneho rozpočtu. Čiže v niektorých týchto troch daniach je príjem menší, v iných príjmoch nedaňových, ale aj niektorých daňových sú príjmy vyššie. Celkovo však dochádza k výpadku, ale chcem zdôrazniť, že pán Fico to aj, myslím si, povedal, že vývoj doteraz, že príjmy sú nižšie asi o 17 miliárd korún. Chcem však zdôrazniť, že to, čo je potrebné kryť aj týmito opatreniami, a nič nebude potrebné kryť navyše, je suma v objeme asi 3,8 miliardy korún, čo pri 250-miliardových, vyše 250-miliardových celkových výdavkoch, samozrejme, nie je síce suma zanedbateľná, ale v porovnaní s celkovými výdavkami to nie je až taká enormná suma 3,8 miliardy korún.

    Po ďalšie, chcem povedať, áno. Pôvodne sme predpokladali, že spotrebné dane budeme zvyšovať až od 1. 1. 2004, a aj na základe skutočného vývoja navrhujeme skoršie uplatnenie týchto zákonov, zvýšenia týchto spotrebných daní, ale zároveň ich považujeme za také, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením aj s koncepciou daňovej reformy, pretože tieto predpokladali takýto spôsob prenášania daňového bremena z priamych na nepriame dane.

    K príčinám toho, prečo došlo k tomuto výpadku a k tomuto rozdielu medzi predpokladaným a skutočným vývojom, chcem povedať, že sú tam aj také objektívne príčiny, ktorým sa nikdy nedá zabrániť, pretože vývoj vždy je iný, ako je prognóza, ale sú tam aj subjektívne príčiny. Sú tam aj chyby, ku ktorým došlo na ministerstve financií pri odhadovaní týchto dôsledkov niektorých legislatívnych zmien, a sú tam aj chyby, ktoré sa nemali stať, ktoré sa stali z dôvodu nie dostatočnej profesionality ľudí, ktorí to robili. To sa týka najmä odhadu dôsledkov novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá, mimochodom, bola schválená v auguste 2002, teda ešte pred voľbami, a kde sa nepremietol jednorazový výpadok z titulu tejto novely zákona a potom nadhodnotený odhad zbližovania, dôsledkov zbližovania dane z pridanej hodnoty. Dôsledky boli vyvodené v tom zmysle, že tí ľudia, ktorí boli zodpovední za tieto subjektívne chyby v odhadoch a ktorí vlastne boli na čele tých útvarov ministerstva financií, ktoré tieto odhady urobili, došlo k personálnym zmenám a práve aj noví ľudia, kvalifikovanejší ľudia, podľa môjho názoru, ktorí na ich miesta prišli, odhalili tieto chyby a prišli aj s návrhmi na riešenie. Preto ja nebudem reagovať na osobné invektívy pána Fica. Už som si zvykol na to, že sa stávam terčom jeho osobných útokov a osobných invektív, ale chcem sa pohybovať len v rovine vecnej.

    Takže k otázke, či je dôvod na uplatnenie skráteného konania, chcem povedať, že som presvedčený o tom, že tento dôvod je. Jednoducho preto, že § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady hovorí o tom, že ak hrozia hospodárske škody, tak takýto režim schvaľovania je možný.

    V čom sú tie hospodárske škody, dovoľte mi vysvetliť. Hospodárske škody sú v tom, že ak bude dosiahnutý deficit verejných financií vyšší, ako bolo predpokladané a deklarované zákonom o štátnom rozpočte, tak, samozrejme, hrozí zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, vyššie úrokové sadzby, za ktoré si štát požičiava, menšia dôvera zo strany domácich aj zahraničných investorov, a z tohto titulu hrozia tieto hospodárske škody. Preto je v záujme každej zodpovednej vlády, myslím si, prijímať opatrenia, ak sa dajú tieto hospodárske škody zvrátiť, ak sa dajú prijať opatrenia, ktorými sa tomuto riziku vyhneme, tak je, myslím si, zodpovedné a kompetentné takéto opatrenia prijať. A takýmito opatreniami je schválenie zvýšenia zákonov o spotrebných daniach, tie, ktoré predpokladáme, aj keď si uvedomujem, že to nie sú rozhodnutia ľahké a ani my ich nenavrhujeme s ľahkým srdcom. Teda musím odmietnuť pánom Ficom deklarované porušenie rokovacieho poriadku. Podľa môjho názoru a podľa názoru aj vlády, ktorá s týmito návrhmi zákonov súhlasila, ide o taký návrh, ktorý je v súlade s § 89 ods. 1.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Maxon, chcem dodať, že aj po skoršom zvýšení spotrebných daní, ako sme pôvodne predpokladali, nebude celková miera inflácie v tomto roku vyššia, ako bolo za pôvodného predpokladu zvyšovania týchto daní až od 1. januára budúceho roka.

    Čo sa týka ďalej toho, že sa menia podmienky. Áno, podmienky sa menia, ale treba povedať a vidieť, že ja nepredpokladám nejaké fatálne dôsledky aj preto, že to najväčšie zvýšenie, ktoré zasiahne aj nepriamo podnikateľskú sféru a vlastne obyvateľstvo, sa týka spotrebnej dane z minerálnych olejov, a treba povedať, že ceny, aké budú po zvýšení spotrebnej dane, už na Slovensku boli. Pretože ceny pohonných hmôt závisia najmä od kurzu slovenskej koruny a dolára a svetových cien ropy. Takže aj po tomto zvýšení ceny nebudú vyššie, ako už v minulosti niekoľko mesiacov boli, keď bol dolár silnejší oproti korune, ako je dnes, a keď svetové ceny ropy boli vyššie, ako sú dnes.

    Takže dovoľte mi uzavrieť to tým, že som presvedčený, že podmienky zákona na skrátené konanie sú naplnené a že v situácii, ktorá bola zapríčinená, opakujem, aj objektívnymi, ale aj subjektívnymi príčinami a chybami na ministerstve financií, je toto najlepšie riešenie, aké môžeme dnes schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Žiada si vystúpiť pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266. Prosím spravodajcu poslanca Lišku, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním v tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 82 poslancov, za 73, proti 5, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    V rokovaní pokračujeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 268. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, je predložený v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy s tým, že nadväzuje na potrebu posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu a zároveň sa presúva daňové bremeno z priamych daní na nepriame dane. Zvlášť potreba posilnenia príjmov štátneho rozpočtu vyplýva z uplatnenia požiadavky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Neschválením návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu by mohli vzniknúť hospodárske škody z dôvodu nezabezpečenia na jednej strane príjmov štátneho rozpočtu, na druhej strane nezabezpečenia pokrytia plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu. Z týchto dôvodov návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, odporúčam Národnej rade schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím poslanca Jozefa Hurbana ako navrhovateľa a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 253 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona...

  • Poprosím vás, kolegovia a kolegyne, o pokoj v rokovacej sále. Buďte takí dobrí.

    Ďakujem.

  • ... ktorým sa mení zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna. Výbor pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, prerokoval na svojej schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení odporučil Národnej rade prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil len pán poslanec Ďaďo za Klub Komunistickej strany Slovenska.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne a kolegovia. Vládou Slovenskej republiky nám bol predložený návrh na zmenu zákona č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva. Je nám všetkým dobre známe, že o tomto návrhu sa v poslednom mesiaci veľa diskutovalo. Veľmi sa o ňom diskutovalo v médiách, ale i v širokej spotrebiteľskej verejnosti, kde sa, samozrejme, stretol s veľkým nepochopením, respektíve odmietnutím daného návrhu, ktorý sa prejaví v rapídnom zvýšení cien. Bol síce urobený určitý kompromis, ale kompromis je, dá sa povedať, malý alebo o ničom. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky s plnou zodpovednosťou konštatujem, že z taktického politicko-ekonomického hľadiska sa dá pochopiť v programovom vyhlásení vlády...

  • Poprosím vás v poslaneckom klube Smer, keby ste boli naozaj tichšie.

  • Dá sa pochopiť, že v programovom vyhlásení vlády sa treba naučiť čítať aj medzi riadkami. Že keď to bude pre príjem štátneho rozpočtu nevyhnutné, siahne sa na uplatnenie takzvanej medziriadkovej rezervy. Počuli sme aj to zdôvodnenie pri predchádzajúcom návrhu, čo je to medziriadková rezerva. Táto chvíľa prišla a pred nami v skrátenom legislatívnom konaní je návrh, ktorý podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a predkladateľa môže vážne ohroziť našu vlasť spôsobením veľkých ekonomických strát.

    Pán podpredseda vlády, vážim si vaše vystúpenie, skonštatovali ste, že áno, boli tu i subjektívne chyby. Tento parlament by chcel vedieť aj personálnu zodpovednosť za subjektívne chyby, ktoré dospeli k tomu stavu, ktorý je, že občania budú musieť drahšie platiť za tovar, ktorý im bude poskytnutý v prípade, že koalícia schváli váš návrh bez pripomienok, tak ako sa to zvyčajne robí. To je málo skonštatovať, že to je tak. Nesiete zodpovednosť, tu sa zodpovedáte tejto Národnej rade za svoju činnosť, čiže chceme vedieť aj výsledky, aspoň ja vás o to žiadam, aby ste ich takto prezentovali.

    Z dôvodu autority Národnej rady Slovenskej republiky ako celku, nie žiadneho klubu, ale aj z dôvodu autority pána predsedu Národnej rady, ktorého si vážim, som ja, ako aj náš celý klub jasne vyjadrili svoje postavenie tým, že nehlasoval alebo nesúhlasil so skráteným legislatívnym konaním. Konštatovanie, ktoré tu bolo, je veľmi diskutabilné a, pán predseda, po prvýkrát a možno posledný ako poslanec si dovolím jednu poznámku smerom k vám, že ako predseda musíte, áno, musíte, pán predseda, ale ako predseda KDH môžete hlasovať proti aj ako občan. Čiže ak sme si tu povedali o nejakej kultúre, ktorá bude, tak kultúra by mala platiť pre všetkých a ja si vás budem vážiť tak ďalej, ako som si vás vážil doteraz.

    Chcel by som však povedať i druhú vec. Samozrejme, že rešpektujem i to, že demokratickou silou počtu poslancov koalície ste rozhodli, že sa v skrátenom legislatívnom konaní zákon bude prerokúvať. Ja ho plne rešpektujem a rešpektuje ho i celý poslanecký klub a v zmysle týchto argumentov vám predkladám teraz argumenty, prečo tento návrh zákona odmietneme, prečo ho odmietneme schváliť ako celý poslanecký klub.

    Prvým a vážnym dôvodom je to, čo tu už odznelo, ale nie z osobných invektív, ale z pragmatického hľadiska pána kolegu Fica. To je to, že všeobecnosť príjmu štátneho rozpočtu je skutočne taká, že my naň máme rozdielny názor. Máme naň rozdielny názor v tom, že sa nedá žiť len z daní, že sa nedá štátny rozpočet tvoriť len tak ako provizórium, pretože nehnevajte sa, pán podpredseda vlády, pre mňa je štátny rozpočet zákonom, ktorý je schválený vládou, teda Národnou radou, a nie je to žiadne provizórium. To je rozdiel v chápaní, ktoré chápeme my. Isteže nie som dogmatik v tom, že tu nemôže dôjsť k presunu jednotlivých kapitol, že tu nemôže dôjsť k situácii, kde sa štátny rozpočet dá z ekonomického hľadiska ponaprávať, ale za takých podmienok, ako som konštatoval, nie za podmienok toho, že niečo sa stane, voda ide ďalej.

    Druhý dôvod, prečo poslanecký klub KSS nepodporí tento návrh zákona je to, že slovenské pivovarníctvo sa stáva jedným z mála odvetví, ktoré sa po transformácii dostáva do pozitívnych čísel. Je to odvetvie, ktoré začína ísť pozitívne v rozvoji výroby, v zamestnanosti, a dokonca začína ísť už v poslednom období i v raste miezd zamestnancov, čo dnes my tak, ako vám to poslalo Združenie výrobcov piva a sladu, môžeme skutočne stlačením jedného gombíka zastaviť a môžeme dôjsť k takej situácii, ktorá bude na nás na všetkých bez rozdielu, odkiaľ sme, po hlasovaní hádzať len tieň neschopnosti viesť ekonomiku a vôbec spoločnosť iným smerom.

    Ďalší bod nesúhlasu je ten, že je tu veľký nesúhlas obyvateľstva. Obyvateľstva, našich všetkých, dámy a páni, voličov, aj vašich, aj mojich, ktorí sa jednoznačne v celej diskusii, ktorá trvá vyše mesiaca, vyjadrujú veľmi negatívne voči tomuto nárastu, voči nárastu spotrebných daní, kde ku 1,20 Sk ešte pribudne DPH a cena bude podstatne vyššia. A keď k tomu pripočítame nespokojnosť z toho hľadiska, že ešte počítame s nárastom ďalších cien, samozrejme, ktoré sa konštatujú v energiách a pôvodných hmotách, tak dôjdeme k situácii, že občan skutočne bude musieť zaplatiť podstatne toho viac, ako deklarujeme. K zmene spotrebnej dane, a to je ďalší dôvod, v rámci približovania sa našej legislatívy k Európskej únii predsa došlo k 1. 1. 2003. Povedzme si skutočne pravdu, aká je. Povedzme si, že 1. 1. 2003 spotrebná daň pri desiatkach pív narástla o 30 percent. Povedzme si pravdu, že uvažované zvýšenie od 1. 7. 2003 je oproti roku 2002 veľmi drastické, čo je ďalší dôvod. Drastické z toho dôvodu, že to je nárast o 117 percent v porovnaní so súčasnou situáciou oproti minulému roku a oproti súčasnej situácii o 67 percent, pričom súčasná sadzba, sadzba tak, ako je, spotrebnej dane v rámci zásad, ktoré sme prijali v Európskej únii, je skutočne na spodnej hranici, tak ako to od nás bolo požadované, čiže na tom minime, kde by mala asi byť. Nevidím teda dôvod, aby sme smernicu Európskeho hospodárskeho spoločenstva navyšovali tým, okrem, samozrejme, potreby navýšiť štátny rozpočet príjmami. Ale nejako dať dohromady a zdôvodňovať situáciu aj touto alternatívou sa mi nezdá celkom fér.

    Porovnajme však aj iné odvetvia, okrem pivovarníctva, pretože niekto by mohol povedať, áno, hlásim sa k pivovarníkom, pracoval som tam, ale nechcem byť subjektívny. Ak sme dokázali túto situáciu pri víne riešiť nárastom o 11 percent, tak prečo 67 percent niekde inde. Prečo je takýto stav, aký je dnes. To by si takisto žiadalo trošku serióznosti.

    Čo chcem povedať ďalšie a prečo náš klub nepodporuje tento návrh, tak, prosím, zamyslite sa všetci, kolegovia a kolegyne, nad nasledujúcou vetou. Ak návrh vlády schválime, bude naša spotrebná daň v porovnaní s Českou republikou takáto: desiatka piva v Slovenskej republike, kde bude spotrebná daň 500 Sk, je v porovnaní s Českou republikou takmer o 200 Sk väčšia, pretože v Českej republike je 312 Kč. Keď porovnáme dvanástku pivo, tak pri slovenskom bude 600 Sk, v Českej republike 374 Kč. Menšie dane sú v Nemecku, Luxembursku, Španielsku, Francúzsku, Portugalsku. Tlačíme sa nasilu do toho, aby konkurencia z vedľajšej republiky, hoci tu je návšteva, nemám výhrady voči bariéram, ale aby konkurencia z ďalších štátov zabránila tomu, aby naše pivovary išli opačným smerom, ako idú. To chceme dosiahnuť návrhom tohto zákona? Zastavenie stúpajúceho trendu spotreby piva bude mať za následok aj negatívny vplyv na produkciu ďalších komodít, a to je jednak produkcia sladu a pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Čiže postihne aj ďalšie, povedal by som, rezorty, je to na úkor rezortu poľnohospodárstva, a postihne to aj ďalšie komodity, kde dôjde k zníženiu počtu zamestnancov, respektíve je predpoklad, že dôjde k zníženým príjmom.

    Vážený pán minister, je mi dobre známe, že ste konzervatívny politik, nemám voči tomu žiadne výhrady, každý niekde sme. Ste však aj podpredsedom vlády, a preto sa obraciam na vás s jednou požiadavkou. Skúste prehodnotiť zväzácke ideologické predstavy o rovnosti podmienok. Ja som sa s tým vyrovnal, skúste sa vyrovnať aj vy, lebo nie je dobré ani v ďalších daniach ísť na rovný meter. Ak by sme chceli ísť týmto rovným metrom, tak by sme potom museli mať rovný meter aj na iné podmienky, ktoré v tejto spoločnosti existujú, a to mzdy, vaša a moja a niektoré ďalšie záležitosti. Skúste však pochopiť, ja nechcem byť v tomto prípade nejako osobný, skúste však pochopiť aj tú obec, ktorej ide o to, a to sú obyvatelia, a to sú aj zamestnanci a pracovníci pivovarov, aby nešli smerom v rebríčku krivky dole, ale hore, skúste, prosím, byť džentlmen a stiahnuť tento z návrh rokovania vlády s tým, že so slovenskými výrobcami piva a sladu podiskutujete aj o zvýšení spotrebnej dane, ale zároveň aj o rozdiele medzi malými a veľkými pivovarmi. Je to veľký, veľký problém, ktorý minulý parlament schválil a touto situáciou sa môžeme dostať skutočne tam, kde nechceme, že ďalšie podniky prídu ku krachu. Ja navrhujem predložený návrh vám, kolegom poslancom, neprijať, nechať ho na stiahnutie.

    Ďakujem vám za pozornosť, to je všetko.

  • P. Rusko: Ďakujem pekne. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zubo, pán poslanec Husár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zubo, pripraví sa pán poslanec Husár.

  • Vážení poslanci, len pre úplnosť vystúpenia pána ...

    P. Rusko: Poprosím vás, ale v rozprave to nebola faktická poznámka. To je faktická? Tak na faktickú nie, najprv som hovoril o možnosti prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Zubo sa neprihlásil, má faktickú, musí počkať, pán poslanec Husár, hlásite sa do rozpravy?

  • Reakcie z pléna.

  • No, hlásite sa do rozpravy, pán poslanec Husár? Nech sa páči.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Tak, pán poslanec Zubo, máte faktickú?

    Nech sa páči.

  • Prepáčte za nedorozumenie.

    P. Rusko: Ako to mám ja vedieť, keď na jednej tabuli je to isté.

  • Ja by som sem nechcel vnášať nejaký mimoriadny rozruch, ale len na doplnenie svojho predrečníka by som chcel skutočne skonštatovať situáciu, že pred pol rokom, keď bol prerokúvaný a schvaľovaný štátny rozpočet, z úst viacerých poslancov komunistickej strany, ak dovolíš Ivan potom, z úst viacerých poslancov komunistickej strany boli výhrady voči tvorbe tohto rozpočtu a bolo pripomienkované a konštatované, že je neúplný, neucelený, nekomplexný a vo svojej podstate že fakticky ani nie je štátnym rozpočtom, ale len určitou formou štátneho provizória. Škaredo ste sa na nás vtedy pozerali. Pripomienkovali sme skutočnosti, že neobsahuje samotnú podstatu veci a finančne nezabezpečuje tie úlohy, ktoré vyplývajú zo samotných zákonov tejto republiky, ktoré boli prijaté v Národnej rade, uznesení vlády, smiali ste sa z toho. Prešiel polrok a situácia, pán predseda, je viac ako jasná. Ukázalo sa, že skutočne rozpočet nie je rozpočet, že ste z neho urobili trhací kalendár, a ja sa pýtam, o 3, o 5 mesiacov, keď sa znova nebude napĺňať štátny rozpočet, čo zase budeme zvyšovať.

  • Ďakuje pekne, nech sa páči, pán poslanec Husár, do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Pán minister, pán podpredseda vlády, obraciam sa rovno na vás, pretože sa úprimne priznám, že som si opakovane prečítal návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a nerozumiem mu. Nerozumiem mu, hoci sa pokúsim s vami ho ešte raz prečítať a budem povďačný, ak mi ho vysvetlíte. Návrh vlády znie: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky a tak ďalej vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006 za účelom vytvorenia vhodného východiska na zabezpečenie zdrojov štátneho rozpočtu na zavedenie daňovej reformy od roku 2004 sa navrhuje účinnosť od júla 2003. Na zabezpečenie uvedeného je nevyhnutné urýchliť obvyklý legislatívny proces predkladaného návrhu. Nuž a práve tomuto, pán podpredseda, nerozumiem. Ak tento vládny návrh vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006, tak predpokladám pravdepodobne ako každý môj kolega, že mal byť zaradený do legislatívneho plánu vlády medzi prvé a závažné legislatívne úlohy a za tých okolností by si vôbec nevyžadoval skrátený legislatívny proces pre tú skutočnosť, že jeho prijatie je nevyhnutným predpokladom zavedenia daňovej reformy od roku 2004. Ale nič podobného sa nestalo, teda neviem, či ste tejto časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nevenovali až takú náležitú pozornosť, akú si vyžadovala, pretože za tohto stavu prijímať v skrátenom legislatívnom konaní takéto významné úpravy je viac ako riskantné. A dupľom potom nerozumiem nadväzujúcej časti odôvodnenia, pretože prvá časť odôvodnenia je absolútne irelevantná pre skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa hneď nadväzuje skutočnosťou, keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutých výdavkov štátu by mohlo spôsobiť hospodárske škody podľa § 89 a tak ďalej rokovacieho poriadku, predkladáte tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Ani zmienka v tomto návrhu nie je o tom, aké škody a chýba mu akákoľvek analýza prečo. Pretože nás, pán podpredseda, zaujíma oveľa hlbšia analýza, o akej ste hovorili, či niekto spôsobil alebo nespôsobil svojím nekvalifikovaným rozhodovaním škodu, ale aj to, prečo, z akých dôvodov a nie vo všeobecnej podobe a frázach, ale so serióznou ekonomickou analýzou, prečo sa príjmová časť štátneho rozpočtu nenapĺňa a spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov na nevyhnutné výdavky štátu.

    Ja, pán podpredseda vlády, musím zareagovať na to, čo ste povedali vo svojom vystúpení. Už som si odvykol pri štátnom rozpočte vystúpiť s akoukoľvek poznámkou. S akoukoľvek poznámkou, pretože všetky poznámky, všetky, aj najvážnejšie pripomienky ľudí, ktorí problematike rozumejú, ktorí hovorili vecne a ktorí poukazovali na riziká príjmovej časti štátneho rozpočtu, ste s absolútnou suverenitou a bohorovnosťou odrovnali. Hodili ich naozaj cez hlavu a označili za arogantné útoky na vašu osobu a cez tú hlavu a cez naše hlavy samozrejmá vec, ako aj v tomto prípade potom na hlavy daňových poplatníkov.

    Na základe tejto skutočnosti by som vás chcel požiadať, pán podpredseda vlády, aby pri budúcich prerokovaniach štátneho rozpočtu z vašej strany bola venovaná všetkým vážnym odborným pripomienkam omnoho väčšia pozornosť napriek tomu, že pochádzajú z opozičných radov. Nemusela by sa možno v mnohom dnešná situácia opakovať, pretože nie je možné inak, keby ktorýkoľvek člen vlády, ktorýkoľvek minister svojím nekvalifikovaným rozhodovaním prešustroval miliardy a riešiť problém politicky jeho odvolaním, tak ako ste možnože rozviazali pracovný pomer, možnože nie s pracovníkmi, ktorí sa dopustili chýb pri zostave štátneho rozpočtu na ministerstve financií, sa už v samotnej podstate nedá napraviť nič. Škody, ktoré z takéhoto konania, rozhodovania vyplynú, idú len na ťarchu občana.

    Ja sa stotožňujem so všetkými vystúpeniami, ktoré ku všetkým návrhom jednoznačne hovoria nie, pretože nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie podľa rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády? Zase chce, nech sa páči. Prepáčte, pani poslankyňa Beňová, tak neskoro zareagovala.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem aj pánovi ministrovi, že sa musel vrátiť na tú stoličku naboku, ale nedá mi, chcela by som sa opýtať dve veci ešte predtým, ako pán minister vystúpi. Ja som po prvýkrát počula, že ideme zvyšovať dane napriek tomu, že ekonomická situácia v krajine je dobrá, takže by som chcela počuť hádam vysvetlenie, to ste ani nemohli myslieť vážne, že zvyšujeme dane napriek tomu, že ekonomická situácia je v krajine dobrá.

    Druhá vec, ktorá ma zaujala, bolo vysvetlenie, že niektoré komodity, kde navrhujete zvýšenie spotrebnej dane, už v minulosti boli rovnako drahé, ako teraz budú po zvýšení spotrebnej dane. Neviem, či ste to mysleli tak, pán minister, keby ste mi to vysvetlili, že existencia akéhokoľvek javu v minulosti zakladá akési odôvodnenie na jeho existenciu v prítomnosti, pretože si myslím, že to tak nie je.

    No a po tretie by som chcela povedať v tomto pléne, že ma ako poslankyňu Národnej rady, kolegyne a kolegovia, nesmierne mrzí, že nie je prítomný pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nám sľúbil, keď sme ostatnýkrát prijímali zákony v skrátenom legislatívnom konaní, že dá veľký pozor na to, aby vláda nezneužívala parlament a aby neboli predkladané návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to skutočne neexistuje relevantný dôvod. Takže toto ma na tom veľmi mrzí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pánovi predsedovi budeme tlmočiť.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Začnem otázkami a pripomienkami pani poslankyne Beňovej. Áno, pani poslankyňa, možno sa to zdá čudné, ale nevylučuje sa návrh na zvýšenie spotrebných daní, tých, ktoré sa navrhujú, a skutočnosť, že ekonomická situácia a vývoj ekonomiky je pozitívny.

  • Ruch v sále.

  • Slovenská ekonomika dosahuje najvyššie tempá ekonomického rastu spomedzi ostatných krajín v regióne, napriek tomuto nepredpokladanému zvýšeniu, pôvodne zvýšeniu spotrebných daní bude inflácia v tom rozmedzí, v ktorom sme predpokladali, pri tvorbe štátneho rozpočtu. Znižuje sa deficit zahraničnoobchodnej bilancie a deficit bežného účtu platobnej bilancie, čo je jeden z kľúčových príznakov zdravia ekonomiky, zlepšujú sa ratingy slovenskej ekonomiky, pani poslankyňa, zlepšujú sa podmienky, za ktorých si Slovenská republika ako štát, ale aj slovenské podnikateľské subjekty požičiavajú na zahraničných finančných trhoch. Naposledy pred niekoľkými týždňami sme urobili emisiu eurobondov ako Slovenská republika, kde sme si požičali 500 miliónov eur za historicky najlepších podmienok, za akých si doteraz ktorákoľvek transformujúca krajina požičala prostriedky na zahraničných finančných trhoch. Posilňuje sa kurz slovenskej koruny, čo je jednoznačne tiež výrazom dôvery pre budúci vývoj slovenskej ekonomiky. A posledná vec, ktorú chcem povedať, pani poslankyňa, nezvyšuje sa daňové zaťaženie. Daňové zaťaženie sa meria podielom daňových príjmov na hrubom domácom produkte a aj po tomto zvýšení, aj po daňovej reforme predpokladáme zníženie daňového zaťaženia zo zhruba 19 percent na asi 18 percent o percento, čo je v absolútnom vyjadrení asi 11,5 miliardy korún a v ešte väčšej miere sa zníži v tomto období daňové a odvodové zaťaženie, teda daňová kvóta dva.

    To, že sa navrhuje zvýšenie niektorých daní, ešte neznamená, že sa zvyšuje celkové daňové zaťaženie. Ak sa pýtate na to, či existencia nejakého javu v minulosti opodstatňuje tento jav v budúcnosti, tak musím povedať, že to je otázka, na ktorú neviem odpovedať, pretože je podaná príliš široko. To, čo som sa snažil povedať, je to, že si nemyslím, že zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov bude mať nejaké fatálne dôsledky, pretože cena, konečná cena, ktorá bude dôsledkom takéhoto zvýšenia, tu už mnoho mesiacov alebo niekoľko mesiacov v minulosti bola a nedošlo k žiadnym fatálnym dôsledkom.

    A posledná vec, nemyslím si, že dochádza k akémukoľvek zneužívaniu tohto parlamentu, pretože opakujem, som presvedčený a povedal som, prečo je splnená tá podmienka skráteného legislatívneho konania, ktorá hovorí, že ak by tento zákon nebol prijatý alebo bol prijatý v normálnom rokovacom režime, teda o niekoľko mesiacov skôr, tak by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Ďaďo. Po prvé, chcem povedať, že nejde o rapídne zvýšenie cien. Zrejme viete, že pôvodne ministerstvom navrhované zvýšenie bolo navrhované omnoho vyššie, vyzývali ste ma na rokovania, ja som so zástupcami pivovarníkov rokoval, čiže vôľa, samozrejme, rokovať a vypočuť si ich argumenty tu je, a aj na základe tejto diskusie sme pristúpili k zmene spôsobu platenia spotrebnej dane tak, aby platil spôsob, ktorý bol doteraz, pretože nás presvedčili, že je to lepšie.

    Čo sa týka konkurencie s Českou republikou, chcem zdôrazniť, že to nie je pravda. Jednoducho nedochádza ani na českom trhu, ani na slovenskom trhu nedôjde zmenou sadzby spotrebnej dane na domácom trhu, áno, na domácom trhu k istému malému rozdielu dochádza, ale zároveň celková cenová úroveň je taká, že to nebude mať, myslím si, žiadne zásadné dôsledky jednoducho preto, že dopravné náklady a iné náklady kompenzujú rozdiel.

    No a čo sa týka ešte nesúhlasu obyvateľstva. Chcel by som naozaj zdôrazniť, že keby veci boli také jednoduché, ako sa tu často stavajú, že dôchodky nie 6 percent, ale 10 percent a nezvyšujme spotrebné dane, tak my by sme boli prví, ktorí by sme to prijali. Myslíte si, že my nemáme záujem na tom, aby obyvateľstvo bolo spokojné? Proste vaše recepty, tie, ktoré tu deklarujete a navrhujete, že zvýšiť dôchodky dvakrát tak, že neupravovať spotrebné dane, ak si myslíte, že tieto opatrenia by viedli k lepšiemu ekonomickému vývoju, sociálnemu vývoju a k lepšiemu rastu životnej úrovne, tak ja chcem povedať, že nie, naopak, realizácia vašich opatrení alebo vašich návrhov by viedla k rozvratu ekonomiky a v konečnom dôsledku k zásadnému zhoršeniu životných podmienok a životnej úrovne, pretože by viedla k strate konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, viedla by k tomu, že by sa nedosahoval ekonomický rast, že by neprichádzali investície, že by nevznikali pracovné príležitosti, takže vážení, veci sa nemajú, tak ako ich staviate, aj keď mi je jasné, že ich staviate z tých dôvodov, že chcete na tom získavať politické body a spoliehate sa na to, že, samozrejme, väčšina obyvateľstva nie sú kvalifikovaní, vzdelaní ekonómovia, takže tieto súvislosti im môžu unikať, ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že vláda tieto súvislosti musí zohľadňovať a že ak by prijala návrhy a námety, ktoré tu ponúkate, tak potom by dôsledok bol presne opačný, ako ho vy deklarujete, že by bol.

    A prečo k tomu došlo, dožadoval sa pán poslanec Husár o podrobnejšie vysvetlenia, prečo k tomu došlo, ja mu, samozrejme, môžem ponúknuť, a teda využil by som otázku na to, aby som to popísal trochu podrobnejšie. Po prvé, k najväčšiemu výpadku dane z pridanej hodnoty došlo preto, že ešte v auguste 2002 bola schválená novela zákona, ktorá dala do normálu, musím však povedať, vec, ktorá bola v roku 1995 za vlády neviem či druhej alebo tretej vlády pána Mečiara, za ministrovania pána ministra Kozlíka bola schválená novela zákona, ktorá zadržiavala odpočet dane z pridanej hodnoty za vyfakturované zákazky a ktorá odpočet umožňovala až po zaplatení. Týmto spôsobom vlastne štát zadržiaval prostriedky podnikateľského sektora v objeme 5 až 7 miliárd korún nesystémovou novelou a zlým opatrením. Toto opatrenie sme uvádzali na pravú mieru a zmenili sme novelou zákona systém, vrátili sme to do normálu aj preto, že je to požiadavka Európskej únie, ale najmä preto, že predchádzajúca novela nebola normálna. Chyba úradníkov ministerstva financií v auguste 2002 bola, že podľa ich predpokladov to nemalo mať dôsledok na príjmy štátneho rozpočtu. Ďalej došlo k tomu, že sa nižšie vyberajú zrážkové dane a vyberajú sa z toho dôvodu nižšie, ako sa predpokladalo, že práve pozitívny ekonomický vývoj, čiže znovu by som možno nadviazal na otázku pani poslankyne Beňovej, viedol k tomu, že úrokové sadzby sú nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Ak sú úrokové sadzby nižšie, tak potom je nižší aj výnos pre daňovníkov a nižší je aj výnos dane. Pri dani z príjmov právnických osôb zatiaľ tiež dochádza, ale tam ešte nie sú definitívne prognózy, lebo veľkí platitelia budú platiť až koncom júna k 1. júlu. Zároveň však dochádza k lepšiemu výberu napríklad z dlhovej služby v dôsledku práve nižších úrokových sadzieb, a to, že štát si požičiava lacnejšie, máme úsporu v dlhovej službe a v dani z pridanej hodnoty ešte jeden výpadok súvisí s tým, že štruktúra rastu hrubého domáceho produktu je trochu iná, ako sa predpokladalo, celkový rast je taký, aký sa predpokladal, ale viac je ťahaný zahraničným dopytom ako domácim, čo znamená istý výpadok v spotrebných daniach a v dani z pridanej hodnoty.

    Takže toto sú základné príčiny, prečo k inému vývoju došlo. A ešte posledná vec a posledná veta. Ja som nepovedal, že štáty rozpočet je provizóriom, pán poslanec Ďaďo. Ja som povedal, že štátny rozpočet je vždy prognózou, čo neznamená, že nie je zákonom, samozrejme, každý štátny rozpočet je schvaľovaný ako zákon, ale zároveň každý štátny rozpočet je prognóza a vždy dochádza k rozdielom, aj keď teraz rozdiely sú väčšie ako v minulosti a povedal som prečo, povedal som, že je to spôsobené aj subjektívnymi chybami. A ešte ste sa pýtali, ktoré konkrétne pozície za to boli zodpovedné a kde boli personálne zmeny. Tak sú dva útvary, ktoré sú kľúčové a zodpovedné z hľadiska týchto odhadov, je to sekcia daňová a colná, kde došlo k výmene na poste generálneho riaditeľa, a je to inštitút finančnej politiky, ktorý je akýmsi analytickým centrom ministerstva financií, tam tiež došlo k zmene na pozícii generálneho riaditeľa. Takže na týchto dvoch kľúčových úsekoch a inštitúciách, ktoré za to zodpovednosť nesú, boli uskutočnené personálne zmeny na najvyšších postoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi. Chce a žiada si zaujať k rozprave stanovisko aj pán spravodajca? Nechce. Pristúpime teda k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 73, proti 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Tesne, ale predsa.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 264. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2004. Ku skoršiemu schvaľovaniu a k návrhu na skrátené legislatívne konanie dochádza z dôvodu nepredpokladaných výpadkov v príjmoch štátneho rozpočtu a z dôvodu zabrániť hospodárskym škodám, ktoré by mohli vyplývať z nedostatočného naplnenia štátneho rozpočtu a nedostatočného krytia jeho výdavkov, a teda z dôvodu hroziaceho vyššieho deficitu, ako bol ten, ktorý bol schválený v zákone o štátnom rozpočte. Navrhuje sa zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z bezolovnatých benzínov o 3 100 korún na tisíc litrov, olovnatých benzínov o 3 500 korún na tisíc litrov, stredných a plynových olejov o 2 700 korún na tisíc litrov, vykurovacích olejov o 200 korún na tisíc litrov, skvapalnených plynných uhľovodíkov o 3 500 korún na tisíc kilogramov a označeného plynového leja o 2 700 korún na tisíc litrov. Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane sa dá očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o 2,2 miliardy korún, čo napomôže zníženie napätosti v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne vytvára potrebné zdroje na pokrytie nevyhnutných potrieb vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Navrhované zvýšenie sadzieb bude znamenať zvýšenie cien od 2,70 po 3,50 Sk na jeden liter motorovej nafty a automobilových benzínov. Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby Národná rada prijala uznesenie na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Návrh na skrátené legislatívne konanie preto odporúčam Národnej rade schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Zároveň vás poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 249 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, tlač 264, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov prerokoval na 17. schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení č. 117 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Ešte predtým, a neviem, toto sú faktické, otváram rozpravu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne prihlásil za KSS pán poslanec Fajnor, ale ešte predtým pán poslanec Maxon a pán poslanec Murgaš. To sú faktické alebo (hlasy z pléna), prosím, do rozpravy ústne pán Maxon a pán poslanec Murgaš je do rozpravy ústne? Áno, dobre, ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vláda opätovne používa inštitút skráteného legislatívneho konania. Stalo sa pravidlom, že narába s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky účelovo, na ochranu svojich záujmov. Opätovne sa odvolávame na § 89 ods. 1 a podľa tohto citujem: Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Za obvyklých okolností vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov by nebolo možné zaradiť medzi uvedené dôvody. Iba ak v opačnom zmysle, že práve predkladaným návrhom zákona, ktorý vláda navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, robí kroky, ktorými siaha na základné ľudské právo, právo na dôstojný život pre väčšinu občanov tohto štátu.

    Zdaňovaním minerálnych olejov už súčasne platné sadzby v Slovenskej republike presiahli minimálne sadzby stanovené príslušnou smernicou Európskej únie vo všetkých sledovaných položkách a vláda opäť pristúpila k ich zvyšovaniu, čo spôsobí ďalšie neúmerné zaťažovanie občanov za hranicu únosnosti. Nárast dane z minerálnych olejov totiž neznamená pre občanov iba priame zaťaženie, ale má oveľa širšie dopady, ktoré vyplývajú z podstaty minerálnych olejov a ich použitia a premietne sa do cien ďalších tovarov a služieb. Nerovnovážny vývoj v oblasti verejných financií a neschopnosť prijímať systémové riešenia vláda ako obvykle ňou vytvorené problémy rieši na úkor občanov. Viacerí účastníci medzirezortného pripomienkového konania vzniesli pripomienky zásadného charakteru a zásadný nesúhlas s návrhom ministra financií a podpredsedu vlády. Napríklad Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Kancelária podpredsedu vlády považuje riešenie problému príjmovej stránky štátneho rozpočtu prostredníctvom zvyšovania sadzieb daní za nesystémové. S návrhom na zvýšenie sadzby dane z minerálnych olejov nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nesúhlasí s celým predloženým návrhom zákona. Samozrejme, pripomienky predkladateľ neakceptoval. Vláda vo svojej arogantnosti zašla tak ďaleko, že v záujme prerokovania návrhu v skrátenom legislatívnom konaní argumentuje nedostatkom finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu...

  • Poprosím pánov poslancov, naozaj, pán poslanec, vydržte chvíľku. Poprosím vás, naozaj buďte tolerantní voči tomu, kto hovorí.

    Ďakujem.

  • ... ktorý by mohol spôsobiť značné hospodárske škody. Argument vlády treba v zásade prijať. Týmto argumentom vláda konečne priznáva, že jej činnosť má také výstupy, ktoré znamenajú pre štát hospodárske škody. Priamo priznáva svoju neschopnosť, ktorej dôsledkom je hospodárska a sociálna politika zameraná proti občanovi a smerovaná na ekonomický rozklad štátu. Na základe uvedeného Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska nemôže súhlasiť s takýmto predloženým návrhom. Má vážne výhrady k nesystémovým a jednostranným krokom vlády, a preto nepodporí predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické pripomienky pán poslanec Fico.

    Nech sa páči.

    Keby ste ho poriadne zapli, aby nebzučal. Stále bzučí. Už nebzučí. Musíte si vypnúť mobil, pán poslanec.

  • Ja mám vypnutý mobil. Chcem nadviazať na slová predrečníka, chcem sa opäť obrátiť na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána JUDr. Hrušovského. Pán predseda Národnej rady, ste svedkom hrubého porušovania rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Veľakrát ste oficiálne vyhlásili, oficiálne na začiatku tohto volebného obdobia, že podobné kroky nebudete tolerovať. Preto vás žiadam, aby ste z moci svojho postavenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky buď urobili vyhlásenie, ktorým sa úplne dištancujete od tohto hrubého porušovania rokovacieho poriadku, ktorý je základným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, alebo urobili praktické kroky, ktoré zabránia podobnému predkladaniu návrhov, ktoré sú neuveriteľne nezmyselné. Považujem za moju osobnú urážku, ak tu minister financií hovorí o hospodárskych škodách, v mene ktorých máme teraz zvyšovať spotrebné dane. Veď on a jeho pracovníci na ministerstve financií spôsobili hospodárske škody svojou hrubou neprofesionalitou. Je to príklad arogancia a drzosti, nehovoriac o tom, že na úkor nás všetkých v Národnej rade Slovenskej republiky, takže, prosím, pán predseda z pozície predsedu Národnej rady, z pozície vášho vzdelania zastavte toto hrubé porušovanie rokovacieho poriadku Národnej rady.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pridávam sa k predrečníkovi, môjmu partnerovi z Komunistickej strany a súhlasím aj s tým, čo povedal pán Fico (smiech v sále a potlesk), predrečník, i súhlasím aj s tým, čo povedal pán Fico, prosím, keby ste ma nechali hovoriť, lebo minúty utekajú mne. Dovolím si poprosiť pána predsedu parlamentu, aby tu skutočne nedovolil vystupovať takým spôsobom, ako vystúpil pán minister financií. Pán minister financií a podpredseda vlády je dobrý rečník, schopný hovoriť dlho a nič a zmätkovo. Netreba totiž počúvať, čo hovorí. Povedal totiž niekoľko nezmyslov. Celá ekonomika sa zlepšuje, iba životná úroveň klesá. Kedysi bol benzín aj drahší, ja by som spomenula, že stál aj štyri koruny. (Smiech v sále). Zákon nie je prognóza, ako ste sa vyjadrili...

  • ... a za narušenie zákona v tomto štáte nasleduje trestné stíhanie. Štátny rozpočet predkladá a zodpovednosť zaň nesie minister financií, nie nejakí vedúci oddelení, ktorých ste akože odvolali. Ak viete, kto spôsobil hospodárske škody, prečo nútite parlament, aby ich hodil na plecia občanov. Hospodárske škody predstavujú totiž, vážení kolegovia, 700 korún na občana vrátane dojčiat, ktorí síce nie sú vzdelaní ekonómovia, ako sa pán minister vyjadril, ale mnohí a hlavne všetci dospelí vedia rátať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Dovoľte mi, aby som aj ja nadviazal na slová pána poslanca Fajnora a chcem podotknúť, že pán minister a podpredseda vlády si už niekoľko mesiacov robí nielen z tohto parlamentu, ale i z občanov Slovenskej republiky dobrý deň. Ak na jednej strane hovorí, že je potrebné urýchlene prijať zákona, lebo hrozia veľké hospodárske škody, na druhej strane podotýka, že ekonomická situácia Slovenskej republiky je vynikajúca, len si musíme zobrať úvery za nízke úroky. Pán minister, tieto dve veci nejdú dohromady a myslím si, že mali by ste zvážiť ďalšie svoje zotrvanie vo funkcii ministra Slovenskej republiky. Bol by to najlepší čin, aký ste kedy urobili pre občanov Slovenskej republiky. Odstúpte a urobíte dobre pre Slovensko.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister. Keď s takou ľahkosťou prešli dva predchádzajúce návrhy na skrátené legislatívne konanie, možno, že ste si sami pre seba z toho spravili záver, no dobre, v jednej časti sa to týka fajčiarov, druhých sa to týka tých, ktorí konzumujú pivo, ale, vážené dámy a páni, v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie ide už o zásadné ekonomické dopady pre všetkých občanov Slovenskej republiky. S takou ľahkosťou a v takom tempe prijímať takéto právne normy, výsledok toho je potom asi taký, v akom sa dnes nachádzame.

    Pán minister financií, aký máme dôvod a aký máme argument veriť súčasným prognózam? Predsa to, čo nám bolo prezentované v decembri minulého roku vo väzbe na štátny rozpočet a vo väzbe aj na priame, aj nepriame dane, vyznievalo ako 100-percentná garancia toho, že ekonomický vývoj naozaj bude priamočiary a ja ešte raz opakujem, ja v tejto chvíli nemám absolútne žiaden dôvod, aby som dôveroval týmto analýzam, a keď nemám dôvod dôverovať týmto analýzam, tak jednoducho nemôžem tieto návrhy podporiť, lebo tak ako moji kolegovia predrečníci povedali, oni jednoznačne idú z vreciek daňových poplatníkov.

    Ale dovoľte mi, pán minister, aby som bol aj trochu osobný, nuž vy ste pred niekoľkými minútami v tejto rokovacej sále pre mňa povedali absolútne prekvapujúcu informáciu.

    Dámy a páni, pán minister financií povedal, že štátny rozpočet je len akousi prognózou. Nuž, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás upozornil, že štátny rozpočet je zákon. Štátny rozpočet nie je žiadna kvalifikovaná (potlesk) a vo vašom prípade nekvalifikovaná prognóza a nakoniec naozaj musíme brať do úvahy to, čo tu bolo povedané, že nie je ani celkom dôstojné z úst ministra pri takýchto vážnych profesionálnych chybách informovať snemovňu, že boli vykonané príslušné personálne zmeny. Ja nechcem byť naozaj tvrdý, ale v takomto prípade a pri takejto vážnej disproporcii bol jeden jediný, ktorý mal mať ambíciu a svojím spôsobom aj povinnosť robiť personálnu zmenu, a to je predseda vlády Slovenskej republiky.

    Ak hovoríme o spotrebných daniach, ktoré majú bezprostredný dopad na občanov Slovenskej republiky, tak o kategórii nepriamych daní treba povedať aj to, že ony vytvárajú isté konkurenčné prostredie, v ktorej sa podnikateľské subjekty, ktoré tieto dane platia, pohybujú.

    Vážený pán minister, touto zmenou moji kolegovia už povedali, že Slovenská republika spĺňa všetky dolné hranice, dokonca prekračuje tie dolné hranice predpísané Európskou úniou. Vy zásadným spôsobom meníte konkurenčné prostredie Slovenskej republiky nielen v rámci Európskej únie, ale významným spôsobom aj v rámci krajín V4. Tým mám na mysli, samozrejme, prepravcov, ktorí bezprostredne okamžite hneď tým najväčším nákladovým vstupom budú zásadným spôsobom postihnutí.

    Pán minister, chvíľočku som sa nezúčastnil na rokovaní pléna Národnej rady z jedného jediného dôvodu, lebo vo všetkých štyroch návrhoch na skrátené legislatívne konanie sa odvolávate na programové vyhlásenie vlády. Nuž ja som si to programové vyhlásenie bol pozrieť a musím jednoznačne konštatovať, že tieto návrhy nie sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti daňovej politiky.

  • Dovoľte mi, samozrejme, vyjadriť názor, že nie je možné tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie podporiť. Pokiaľ sa nám to podarí a nepodporíte skrátené legislatívne konanie, tak nebude možnosť hovoriť o zákone ako takom. Pokiaľ, žiaľ, by to prešlo, tak budeme hovoriť o bezprostredných dopadoch tohto zákona, ale opäť chcem ešte zdôrazniť jednu vec. Ak by sme sa stotožnili s tým, že v súvislosti s neuplatnením týchto legislatívnych noriem štátu vzniknú značné hospodárske škody, tak, prosím, už to naozaj napíšte, tak ako to je. Napíšte, že pokiaľ by tieto zákony Národná rada Slovenskej republiky neschválila, spôsobili sme alebo spôsobujeme tejto krajine značné hospodárske škody. Vy hovoríte o nejakej tretej imaginárnej osobe alebo o nejakom treťom čarodejníkovi, ktorý tu čaruje nad Slovenskom a ide mu spôsobovať značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody, ktoré už uvádzate možno po desiaty alebo dvanástykrát v návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie, nespôsobuje žiadna imaginárna bytosť, značné hospodárske škody tejto krajine spôsobuje vláda Mikuláša Dzurindu, ktorej vy ste ministrom financií.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec Murgaš, nech sa páči.

    Á, pán poslanec Jarjabek, faktická.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Ja by som iba chcel skonštatovať v nadväznosti na slová pána poslanca Maxona, že to všetko, čo tu dnes odznelo, sme pokojne mohli spájať s odvolaním, respektíve s odvolávacím procesom pána podpredsedu vlády preto, lebo toto všetko budú argumenty, ktoré pri odvolávaní budú určite zaznievať v tejto snemovni ešte raz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Však máte generálku.

    Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.

  • Vážené dámy, vážení páni, budem stručný, pretože čas je vzácny. Národohospodárske škody vznikajú zvyčajne z dvoch základných príčin. Prvá príčina, to je pôsobenie prírodných živlov, a druhá príčina je pôsobenie nekvalifikovaných, neodborne pripravených ľudí. Myslím si a dúfam, že so mnou budete súhlasiť, že za pôsobenie prírodných živlov človek nemôže, ale ak vzniknú hospodárske škody alebo majú vzniknúť hospodárske škody pôsobením neodborných zásahov do určitých procesov, tak potom za to niekto musí byť aj zodpovedný. Skutočne zdá sa, že nad Slovenskom sa vznáša akási zvláštna osobnosť, ktorej starí Gréci hovorili hermafrodit, čiže osobnosť bezpohlavná a bezidentifikovateľná, ktorá v tomto parlamente neustále predkladá a podsúva nám poslancom, aké škody vzniknú za to, že niekto nemenovaný vznášajúci sa hore pripravil nekvalitné zákony, zle napočítal príjmovú stránku rozpočtu, zle odhadol parametre ekonomického vývoja v Slovenskej republike a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že ak niekto zle napočíta príjmovú stránku štátneho rozpočtu, ak niekto o to horšie, a podľa môjho názoru sa tak stalo, nadhodnotí vedome príjmovú stránku štátneho rozpočtu, tak ak v dôsledku takejto činnosti majú vzniknúť národohospodárske škody, tak za takéto národohospodárske škody by, vážené dámy, vážení páni, mal byť niekto konkrétny aj zodpovedný. V tomto prípade, nemôžem si pomôcť, je mi to ľúto, pán minister, musím skonštatovať, že mali by ste byť za to zodpovedný vy. A, prosím, pán minister, ja vás skutočne o to prosím, nerobte hanbu nám profesionálnym ekonómom, keď vy ako minister financií a podpredseda vlády pre ekonomiku z tohto miesta, z tohto pultu ste trikrát za sebou, ja som si najprv myslel, že sa mýlite, že ste si niečo poplietli pod stresom, ale vy ste to trikrát za sebou povedali, a ja si to dovolím citovať, že štátny rozpočet je vždy prognóza. Koniec citátu.

    Pán minister, že to tak nie je, to vie každý študent ekonómie po vykonaní prvej skúšky z ekonómie.

    Pán minister, ak nie ste ten pravý ekonóm, buďte aspoň pravý chlap a priznajte si svoju zodpovednosť a odstúpte. To by bola z vašej strany zatiaľ (potlesk) prvá a jediná služba občanom tejto republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z úst dvoch kolegov, naposledy pána poslanca Murgaša, zaznelo, aký je to vraj nezmysel, že štátny rozpočet je prognóza. Takže znovu zopakujem, po štvrtýkrát, pán poslanec. Štátny rozpočet je zákon a zároveň je aj prognóza. Ak tomu neveríte, ak tomu neveríte (smiech v sále), ak tomu neveríte, pán poslanec (potlesk) a ďalší páni poslanci, odporúčam prečítať si štátny záverečný účet. Máte ho tu na rokovaní. Ak si ho prečítate, tak zistíte, že tie čísla, ktoré sú v štátnom rozpočte, a tie, ktoré sú potom v štátnom záverečnom účte, nie sú identické. Lebo štátny rozpočet vždy obsahuje predvídanie budúceho ekonomického vývoja, predvídanie budúcich príjmov a predvídanie budúcich výdavkov, a teda aj predvídanie budúceho deficitu a štátny záverečný účet vždy potom bilancuje, aké boli skutočné príjmy, aké boli skutočné výdavky a aký bol skutočný deficit. A garantujem vám, páni poslanci, že každý rok sú tie čísla v štátnom záverečnom účte za príslušný rok a v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok iné, z čoho jasne vyplýva, že štátny rozpočet ani nemôže byť ničím iným z podstaty veci ako prognózou, čo neznamená, že to nie je zákon. Aj preto, že to zákon je a že to je zároveň prognóza, sú tam mechanizmy, v akom zmysle, v akom smere sa môže odlišovať skutočný vývoj od vývoja štátneho rozpočtu. To je po prvé.

    Po druhé. Stále sa tu opakuje, kto spôsobil hospodárske škody. Takže chcel by som zdôrazniť, že to odôvodnenie skráteného konania je v porovnaní dvoch situácií. Situácie, keď sa neprijmú tieto návrhy a keď sa prijmú. A faktom je zase, či sa vám to páči alebo nie, že ak sa prijmú tieto návrhy na skrátené konanie a na zvýšenie spotrebných daní, potom v konečnom dôsledku hospodárske škody budú menšie, ako by boli v prípade, keby sa tieto návrhy neprijali. Takže, áno, týmito návrhmi, týmito skrátenými konaniami sa zabraňuje hospodárskym škodám.

    K zodpovednosti. Ja som nikdy nehovoril, že necítim zodpovednosť za to, že vývoj, otvorene som povedal, že rozdiely sú väčšie, ako bývalo zvykom, a tiež som otvorene povedal, že to bolo spôsobené aj subjektívnymi chybami ministerstva, na čele ktorého stojím, a tiež som povedal, aké dôsledky som z toho vyvodil. Vo vašich rukách je a je podaný návrh na moje odvolanie, budete o tom diskutovať. Ja súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že diskusia sa zrejme zopakuje, čiže je len vo vašich rukách, či Národná rada, ktorá jediná má toto právo a túto právomoc, rozhodne o vyvodení politickej zodpovednosti aj voči mojej osobe a ja to, samozrejme, budem plne s pokorou rešpektovať.

    Čo sa týka konkurenčného prostredia, to, čo hovoril pán poslanec Maxon, že ho zásadne meníme. Pán poslanec Maxon, my sme za päť rokov zásadne zmenili konkurenčné prostredie a podnikateľské prostredie. Znížili sme daň zo zisku právnických osôb zo 42 percent na 25 percent a ďalej ju znižujeme na 19 percent. Znížili sme úrokové sadzby z 25 percent pre podnikateľskú sféru na dnešných 10 percent. Znížili sme rizikovú prirážku krajiny z 12 percent na 0,5 percenta oproti vyspelým krajinám. Zachránili a reštrukturalizovali sme bankový sektor, ktorý stál na pokraji krachu, a mohol by som takto ďalej a ďalej pokračovať.

    Takže, áno, pán Maxon, zmenili sme zásadným spôsobom podnikateľské prostredie. Zmenili sme ho zásadným spôsobom v prospech zlepšovania podnikania a podnikateľského prostredia. Je pravdou, že skoršie zvýšenie spotrebnej dane z uhľovodíkových palív nebude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, ale pravdou tiež je, že pôjde o dôsledok, ktorý nebude mať žiadne katastrofické dôsledky, a pravdou tiež je, že neuskutočnenie tohto kroku by malo v konečnom dôsledku práve na podnikateľské prostredie horšie dôsledky z dôvodu všetkých súvislostí, ktoré sú spojené s vyšším deficitom verejných financií, ako boli tie, ktoré boli pôvodne predpokladané.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Žiada si vyjadrenie spravodajca? Nie. Nech sa páči, prosím spravodajcu, aby viedol hlasovanie. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu. Poprosím pána spravodajcu, aby hlasovanie viedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, tlač 265, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 77 poslancov, za 75, proti 1, nikto sa nezdržal, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nasleduje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 270.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s programovým vyhlásením vlády a s koncepciou daňovej reformy, ktorými dokumentmi sa vláda zaviazala zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Niektoré časti zákona by mali nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003, pričom sa očakáva posilnenie príjmov štátneho rozpočtu už v roku 2003, pričom ďalšie ustanovenia nadobudnú účinnosť od začiatku budúceho roka. Cieľom zákona je zavedenie jednej sadzby dane z pridanej hodnoty, a tým dosiahnutie zjednodušenia mechanizmu uplatňovania tejto dane. Návrhom zákona sa tiež dosiahne posilnenie príjmov štátneho rozpočtu z nepriameho zdanenia. Tieto skutočnosti sú dôvodom aj na uplatnenie požiadavky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu tohto zákona.

    Schválenie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní...

  • Poprosím ešte raz pánov poslancov, aby zachovali pokoj v rokovacej sieni.

  • ... je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia štátneho rozpočtu na rok 2004 a realizácie ďalších legislatívnych zmien vyplývajúcich z koncepcie daňovej...

  • Pán poslanec Kiňo, buďte taký dobrý.

  • Prípadným neschválením návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, hrozia štátu hospodárske škody z dôvodu nezabezpečenia na jednej strane príjmov štátneho rozpočtu a na druhej strane nezabezpečenia pokrytia plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu. Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, odporúčam preto Národnej rade schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Hurbanovi a prosím ho, aby informoval o výsledku rokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Zrejme je zmena, mám napísané pána poslanca Hurbana, príde pán poslanec Mikuš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 255 z 2. júna 2003 pridelil vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 270, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prerokoval na 17. schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení č. 118 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šulaj. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Pán poslanec Šulaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na dnešnej schôdzi prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní nepriame dane, daň z pridanej hodnoty vrátane spotrebných daní. Preto mi dovoľte, aby som sa trochu zamyslel nad celkovým ekonomickým vývojom v našej spoločnosti a povedal zopár ekonomických čísel, ekonomických kategórií, ktoré sú naozaj skutočnosťou a ktoré dávajú asi otázku na to, kde všetky ekonomické chyby alebo ekonomické škody vznikli.

    Je naozaj skutočnosťou, tak ako to prezentovalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojej správe k 31. 5. 2003 tohto roku, že daňové príjmy máme naplnené vo výške 72 miliárd korún a ich plánovaná skutočnosť bola 89 miliárd korún. Je tu teda 17-miliardový korunový výpadok, ktorý musí byť krytý určitými inými príjmami alebo krátenými výdavkami štátneho rozpočtu. To je skutočnosť. Skutočnosťou takisto je, že na základe údajov napríklad Národnej banky Slovenska je schodok štátneho rozpočtu k 30. 4. 23,8 miliardy korún. Ak by som si ekonomicky porovnal tieto kategórie na celoročný výpočet, pretože vždy sa porovnávajú prostredníctvom alikvotnej časti roka, tak by sme sa dopracovali k celkovému deficitu štátneho rozpočtu 71 miliárd korún, pričom v zákone o štátnom rozpočte sme naplánovali, myslím si, že sumu okolo 56 miliárd korún. Rozdiel je vyše 15 miliárd korún. Čo je však pre mňa veľmi dôležité, pretože patrím k pragmatikom, aspoň si to o sebe myslím, sú pre mňa nasledovné otázky.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatovala, že bude presúvať daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane a spotrebné dané. My sme v roku 2002 zvyšovali daňové zaťaženie DPH z 10 na 14, z 23 na 20, ale celkový efekt bol 9 miliárd príjmov do štátneho rozpočtu, aspoň takto to bolo naplánované v zákone o štátnom rozpočte, v súčasnosti prerokúvame takmer všetky spotrebné dane a zvyšujeme jednotlivé sadzby daní. Pýtam sa, ako plníme programové vyhlásenie vlády a akým spôsobom chceme v súvislosti v roku 2003 tieto negatíva v ekonomike preniesť na daň z príjmov právnických osôb a daň z príjmov fyzických osôb.

    Ďalšia moja otázka sa bude týkať nepriamych daní, DPH a spotrebných daní. V roku 2002 Slovensko v rámci negociačných opatrení uzavrelo desiatu kapitolu Dane. V tejto desiatej kapitole sa konštatovalo, že spotrebné dane máme približne na takej istej úrovni, ako majú ostatné európskej štáty. Pýtam sa, ak sme mali harmonizované spotrebné dane, prečo teraz v súčasnosti pristupujeme v skrátenom legislatívnom konaní k úprave jednotlivých sadzieb daní? Prečo je to takto nevyhnutné, keď rok 2002 dal na toto jasnú odpoveď.

    Ďalej vo všetkých materiáloch, ktoré teraz prerokúvame, sa obraciame na koncepciu daňovej reformy. Táto koncepcia sčasti bola predstavená. Ja osobne som sa s ňou oboznámil prostredníctvom servera ministerstva financií a u nás v našom výbore pre financie, rozpočet a menu. Ale pýtam sa, či je táto koncepcia koncepciou vlády, platí na roky 2004 a 2006, či je jasná a či je uzatvorená. Ak je uzatvorená, pýtam sa, ako je možné, že koncepcia uvažuje s úplne inakšími sadzbami daní, ako sú teraz navrhnuté. Napríklad môžeme hovoriť o sadzbách dani z piva. Teraz hovoríme, že by to malo byť 500 alebo 600 korún podľa platov stupňovitosti. V koncepcii boli navrhnuté iné sadzby. Môžeme hovoriť o sadzbách z minerálnych olejov, kde sme pri nafte a pri benzíne v koncepcii navrhovali okolo 13 900 korún, teraz navrhujeme zase úplne inakšie čísla. Takže je tu otázka, či naozaj existuje koncepcia vlády, ktorá by riešila naozaj koncepčne vývoj daňovej legislatívy z hľadiska príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu.

    Ďalej ma zaujíma, aké sú kompenzačné opatrenia nielen pri dani z príjmu právnických a fyzických osôb. Pýtam sa, či pri týchto jednotlivých zákonoch, tak ako sme ich dostali, či sú prepočty na sociálne slabšie skupiny obyvateľov, či sme vytvorili kompenzačné mechanizmy, ako zlepšíme ich život alebo ako vyrovnávame ich životnú úroveň. Pretože tým, že navyšujeme spotrebné dane a DPH, tak môže dôjsť a dôjde k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva. Okrem toho k dani z pridanej hodnoty ja sám osobne mám aj metodické problémy. Nechcem sa teraz nimi konkrétne zaoberať, pretože sú veľmi komplikované, predpokladám. Možno, že je to smutný predpoklad, že sa dostaneme k ďalšiemu čítaniu zákona o dani z pridanej hodnoty. Ale predpokladám, že tak, ako je navrhovaný zákon o dani z pridanej hodnoty v podobe preddavkov, je tento zákon neuplatniteľný v praxi. Nedá sa použiť. Myslím si, že sú tam hrubé nedostatky, ktoré sa nebudú dať použiť v praktickom živote. Prosím vás, pozrite sa na všetky tieto skutočnosti a takto rozhodujte následne aj pri tomto poslednom zákone. Ja osobne ho z tohto dôvodu neodporúčam prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať pán podpredseda vlády stanovisko? Nechce. Ďakujem pekne. Áno.

    Pán poslanec Maxon, faktická.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja, samozrejme, nemám ambíciu, ani nemôžem nejakým spôsobom zhrnúť vystúpenie môjho predrečníka, ale, dámy a páni, z toho vystúpenia bolo absolútne jasné jedno, že ešte keby sme sa aj tak trošku počúvali, z toho vystúpenia bolo zrejmé absolútne jedno. Že toto, čo sa tu dnes deje, nie je v súlade ani s programovým vyhlásením vlády, ani s prezentovanou koncepciou daňovej reformy. A všetky tie dokumenty sa práve na tieto závažné rozhodnutia vlády odvolávajú. No a aby sme možno aj uzatvorili odbornú stránku diskusie, tak ja navrhujem, aby do najbližšieho vydania ekonomického slovníka bolo napísané, že zákon o štátnom rozpočte v podaní Ivana Mikloša je prognóza.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády predsa len chce reagovať na faktickú poznámku.

  • ... aj na poznámku pána poslanca Šulaja, ale dotknem sa len toho, v čom tvrdili, že to je v rozpore s programovým vyhlásením, to ešte predtým, pán poslanec Maxon, alebo že to nie je v súlade, a pán poslanec Šulaj ohľadom toho, či je to v súlade s koncepciou daňovej reformy.

    Pán poslanec Maxon, programové vyhlásenie jasne hovorí, že vláda chce presúvať daňové zaťaženie z priamych na nepriame dane. Navrhujeme v koncepcii daňovej reformy znížiť priame dane zavedením jednotnej rovnej dane a zároveň navrhujeme zvyšovanie spotrebných daní aj zvýšenie celkovej úrovne dane z pridanej hodnoty. Čiže chcem zdôrazniť, že je to jednoznačné v súlade s touto základnou líniou, ktorú programové vyhlásenie obsahuje.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Šulaj o akýchsi údajných disproporciách medzi tým, čo je v koncepcii daňovej reformy, a tým, čo tu predkladám, chcem upozorniť, že žiadna disproporcia neexistuje. Existoval trochu iný návrh, ministerský, rezortný návrh koncepcie daňovej reformy a došlo k istým zmenám pri schvaľovaní koncepcie daňovej reformy vo vláde, ale to je úplne bežné a prirodzené pri každom materiáli.

    Takže návrhy, ktoré tu predkladám, sú plne v súlade s vládou schválenou koncepciou daňovej reformy, ktorá prešla istými zmenami, čo sa týka zvyšovania spotrebných daní oproti pôvodnej koncepcii ministerstva financií. Ale na tom nevidím nič neprirodzené a nič zvláštne, je to úplne štandardný postup.

    Čo sa týka prepočtov kompenzácií, sú k dispozícii, sú k dispozícii aj na internetovej stránke na jednotlivé rodiny, podľa počtu detí a tak ďalej a taktiež napĺňanie programového vyhlásenia je tu zabezpečené, teda nemôžem súhlasiť s tými vecami, ktoré hovoril. Jednu vec áno, ten odhad, myslím si, že bol presný, že celkový výpadok môže byť okolo 15 miliárd korún, ale výpadok, ktorý je potrebné riešiť zvyšovaním týchto spotrebných daní, je 3,8 miliardy korún, pretože zvyšok je kešový výpadok jednorazový, ktorý nie je potrebné riešiť navyše príjmami, ale je možné bez zvýšenia deficitu v ESE 95 ho riešiť aj iným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 271, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády (hlasy v sále) vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu vládneho zákona. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 75, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené poslankyne a vážení poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Pán poslanec Rusnák, ešte informácia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Upozorňujem poslancov hospodárskeho výboru, že odchod mikrobusu je o 19.30 hodine spred budovy na stretnutie s poslancami českého parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, chcem požiadať kolegov z výboru pre zdravotníctvo, aby prišli na zasadnutie výboru ráno o 8.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hort.

  • Žiadam poslancov, členov výboru pre verejnú správu o účasť na schôdzi výboru, ktorá sa uskutoční zajtra ráno o 8.00 hodine v zasadačke výboru.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť poslancom pôdohospodárskeho výboru, že rokovanie výboru je zajtra o 8.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Zatúlaná pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som chcela pripomenúť ešte poslancom výboru pre európsku integráciu, zajtra ráno o pol deviatej je krátke zasadnutie výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem zasadnutie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.