• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som na úvod oznámil mená poslancov, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na dnešnom rokovacom dni. Pán poslanec Elsner, Gaľa, pani poslankyňa Zmajkovičová, na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Figeľ. Na úvod schôdze chcem poprosiť overovateľa, aby oznámil výsledky voľby návrhu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Prosím pána poslanca Hrdličku, aby informoval Národnú radu o výsledkoch tajného hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som predniesol výsledky o včerajšom hlasovaní o návrhu na voľbu člena správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 21. mája 2003.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 109 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 109 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a zo 101 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Márie Andrejčákovej hlasovalo za 73 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov. Pri voľbe Ivany Kaprálikovej hlasovalo za 22 poslancov, proti 49 poslancov a zdržalo sa 30 poslancov. Na voľbu člena správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolená Mária Andrejčáková.

  • Ďakujem, vážený pán poslanec, za oznámenie výsledkov volieb. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Máriu Andrejčákovú za členku Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Ešte predtým ako požiadam pána ministra vnútra, aby návrh uviedol, pán poslanec Mitrík sa hlási.

  • Vážený pán predseda, v mene štyroch politických klubov žiadam bod č. 19, tlač 185, stiahnuť z rokovania a presunúť na júlovú schôdzu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, bol podaný návrh, aby sme bod 19 odložili na rokovanie na 13. schôdzu Národnej rady. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? Áno, ďakujem pekne. Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil návrh zákona, ktorý som spomenul, ako predkladateľ, za vládu. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, je v súlade s programovým vyhlásením vlády zaviesť majetkové priznania príslušníkov bezpečnostných zložiek a ich rodinných príslušníkov. Vládny návrh zákona upravuje spôsob, obsah a termíny podávania majetkových priznaní. Tieto sa týkajú hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, majetkových práv a majetkových hodnôt povinných osôb a ich rodinných príslušníkov.

    Okrem zavedenia majetkového priznania sa vo vládnom návrhu zákona navrhuje úprava ustanovenia § 5 ods. 3 o systemizácii tak, aby vláda mohla reagovať na stav, ak poslaneckými návrhmi pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte nastane potreba premietnuť zmeny v zákone o rozpočte aj do systemizácie bezpečnostných zložiek.

    Ďalej sa navrhuje zmena § 192 ods. 1 písm. c), v dôsledku ktorej bude možné prepustiť zo služobného pomeru policajta, ktorý dovŕšil vek 55 rokov a súčasne splnil podmienky na výsluhový dôchodok.

    Vládny návrh zákona prerokovali určené výbory a ich pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe. Na rozdiel od odporúčaní gestorského výboru neodporúčam schváliť pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 5 spoločnej správy. Dôsledkom takejto zmeny by totiž bolo zrušenie navrhovanej povinnosti príslušníkov deklarovať majetkové pomery aj za svojich rodinných príslušníkov, čo znamená zníženie účinnosti navrhovaného opatrenia. Navyše povinnosť policajtov deklarovať majetok aj za rodinných príslušníkov vychádza z Programového vyhlásenia vlády a je zakotvená aj v platnom práve u sudcov a prokurátorov. Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o vyčlenenie bodu 5 na samostatné hlasovanie a pozmeňujúci návrh v tomto bode neschváliť.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať, aby ste v druhom čítaní predložený vládny návrh zákona schválili po zohľadnení uvedených pripomienok. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vavríkovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister vnútra, milé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady k tlači 184 a to k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Národná rada svojím uznesením z apríla tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorý som pred chvíľou citoval, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a napokon gestorskému výboru, a to výboru pre obranu a bezpečnosť. Všetky výbory prerokovali tlač 184 podľa termínov, na ktorých sa uzniesla Národná rada v prvom čítaní.

    Ďalej mi dovoľte povedať, že všetky výbory súhlasili s predloženým vládnym návrhom zákona a výbor ústavnoprávny, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre financie, rozpočet a menu mali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu novely zákona, ktoré máte uvedené v tlači 184a na strane 2 až 4. Konkrétne ide o 8 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča, aby sa o návrhoch 1, 2, 3, 4, 5 a 8 hlasovalo spoločne a tieto návrhy sa schválili a výbor ďalej odporúča o bodoch 6 a 7 hlasovať tiež spoločne a aby sa tieto návrhy neschválili.

    Musím ďalej pripomenúť, že pán minister v úvodnom slove požiadal o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu č. 5, predpokladám, že niekto v rozprave, z poslancov, si tento návrh osvojí a potom bude vyňatý na osobitné hlasovanie. Pán predseda, toľko všetko v stručnosti zo spoločnej správy. Na záver by som vás chcel poprosiť, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania. Zatiaľ ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, justičnej stráže a Železničnej polície. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Pán spoločný spravodajca...

  • Ďakujem za slovo. Keďže nebol nikto prihlásený v rozprave a myslím, že Národná rada má korektné vzťahy s vládou, osvojujem si názor ministra vnútra pána Palka a žiadam a tým navrhujem ako spravodajca vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 5 tak, ako ho navrhoval a odporúčal pán minister. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o spoločných bodoch správy uvedených pod bodom 1, 2, 3, 4 a 8 s tým, že bod 5 vynímame na osobitné hlasovanie. Tieto návrhy gestorský výbor odporúča plénu Národnej rady schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 87 za, 4 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5, ktorý na návrh ministra sme vyňali na osobitné hlasovanie. Pripomínam, že gestorský výbor odporučil tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 108 prítomných, 90 za, 7 proti návrhu, 11 sa zdržalo.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, napokon prosím dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodom č. 6 a 7 s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 6 a 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 19 za návrh, 54 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 6, 7 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a mám oprávnenie výboru požiadať plénum, aby sme pokračovali ihneď v treťom čítaní. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 109 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto v rámci tretieho čítania prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 96 za návrh, 1 proti, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave,

    ktorú prerokúvame ako tlač 205. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zmluvy uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Palko. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vypracovanie návrhu zmluvy vyplynulo zo záverov stretnutia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky a vlády Poľskej republiky Javorina 3, kde bolo konštatované, že súčasná zmluvná úprava v oblasti hraničného vybavovania, ktorá je z roku 1966, už nevyhovuje potrebám oboch krajín. Pri príprave novej zmluvnej úpravy bol kladený dôraz na to, aby bola pokrytá oblasť praktických činností všetkých orgánov, ale aj ostatných fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich na hraničných priechodoch. Cieľom zmluvnej úpravy je najmä uľahčiť a urýchliť hraničné vybavovanie cestujúcich a tovaru pri dodržaní všetkých vnútroštátnych právnych predpisov oboch zmluvných strán, platných v tejto oblasti. Zmluva podrobne rieši otázky aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov pri kontrolnej činnosti na území druhej zmluvnej strany, poradie hraničného vybavovania, právne postavenie kontrolných orgánov, jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, ich súčinnosť a právomoci vrátane postupu pri ich porušení.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu medzinárodnej zmluvy. Poprosím teraz pána poslanca Banáša, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu a o stanovisku a odporúčaní výboru. Nech sa páči, pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 205 zo 17. apríla 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru NR SR, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetnú zmluvu prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86, písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave;

    2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je v prílohe tejto správy. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k zmluve.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto pristúpime k tretiemu čítaniu a hlasovaniu o návrhu vlády.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý prečítam. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86, písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave;

    b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Vzhľadom na charakter zmluvy je na jej schválenie potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teda minimálne 76. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Banáš.

  • Priatelia, hlasujeme.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 109 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Banášovi.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložila včera pani poslankyňa Záborská. Poprosím vás, pani poslankyňa, keby ste návrh uznesenia, pokiaľ ho poslanci nemajú... Majú? To je uznesenie pod číslom...

  • Hlasy v sále.

  • V tlači 261. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým žiada gestorský výbor predĺžiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona skupiny poslancov na neskorší, ako bol stanovený termín na predchádzajúcej schôdzi. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 82 za, 11 proti, 13 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    správa mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál bol rozdaný, máte ho k dispozícii ako tlač 191 a takisto aj dodatok k tejto tlači.

    Teraz poprosím predsedu mandátového a imunitného výboru, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o priebehu a výsledku rokovania mandátového a imunitného výboru k predloženej správe a žiadosti okresnej prokurátorky. Nech sa páči, pán poslanec a pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mandátový a imunitný výbor sa opätovne zaoberal na svojom rokovaní včera žiadosťou okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    V zmysle uznesenia, ktoré prijalo plénum na predchádzajúcej schôdzi, sme umožnili prítomnosť aj advokáta pána poslanca Soboňu, pána docenta Čečota, a v rozprave alebo po rozprave, ten dodatok máte v poslaneckých laviciach, čiže ho nebudem čítať, aj po rozprave Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh uznesenia a uložil mne predložiť Národnej rade toto uznesenie na hlasovanie. Uznesenie, ktoré vám predkladám k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a jej dodatku vo veci žiadosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003 evidovanej pod číslom 1 Pv 1655/00-232 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2, ods. 3, písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dr. Viliama Soboňu na základe žiadosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003, evidovanej pod č. 1 Pv 1655/00-232. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, a prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k predloženému dodatku správy mandátového a imunitného výboru tak, ako bolo povedané predsedom mandátového a imunitného výboru, správu nečítal, mali ste možnosť každý si toto prečítať, správa sa nachádza na stole pred vami. Dovoľte však, aby som vás oboznámil so skutočnosťou, o ktorej sme sa včera dozvedeli na mandátovom a imunitnom výbore, keď pán docent Čečot informoval mandátový a imunitný výbor o ďalších skutočnostiach, a preto dovoľte, aby som vám predniesol uznesenie Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru, Sasinkova 23, Bratislava, kde pod č. ČVSUOJF-1149/201CR 21. januára 2003 prijali nasledovné uznesenie:

    „Podľa § 160 ods. 1 trestného poriadku začínam trestné stíhanie za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. Trestného zákona, pretože doposiaľ neznámy páchateľ si prisvojil cudziu vec s tým, že sa jej zmocnil, a to tak, že dňa 13. 7. 1999 v Bratislave v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky Bratislava, a. s., ul. 29. augusta 1/a Bratislava previedol so spätným dátumom 2. 7. 1999 na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava 127 137 kusov akcií eminenta kúpele Sliač a Kováčová, a. s., čo predstavovalo 51-percentný podiel na základnom imaní eminenta, ktorých vlastníkom bola spoločnosť Korvas, s r. o., so sídlom Sliač kúpele, Sliač, čím spôsobil majiteľovi spoločnosti Korvas, s. r. o., MUDr. Viliamovi Soboňovi, narodenému 24. 10. 1947, bytom Jazdecká 18, Nové Zámky, doposiaľ presne nevyčísliteľnú škodu.

    Odôvodnenie: Dňa 15. 5. 2000...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ja vás chcem poprosiť, materiál tento určite nemáte, pretože nie je súčasťou správy mandátového a imunitného výboru a bude súvisieť s tým ďalším, čo potom navrhnem.

    Odôvodnenie: Dňa 15. 5. 2000 podal MUDr. Viliam Soboňa na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky oznámenie nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný uvedený trestný čin.

    Dňa 8. 6. 2000 podala spoločnosť Korvas, s. r. o., v zastúpení MUDr. Viliamom Soboňom na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky oznámenie nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný uvedený trestný čin. Uvedený skutkový stav som zistil na základe spomínaných oznámení výpisom zo Strediska cenných papierov Slovenskej republiky, Bratislava, a. s., z vyjadrenia Strediska cenných papierov Slovenskej republiky, Bratislava, a. s., z notárskej zápisnice č. NZ 227/99 spísanej u notára JUDr. Miroslava Kováča dňa 2. 7. 1999 zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1520/1996 príkazu na registráciu prechodu akcií, uznesenie z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. SP značka 2 OBO 33/2000, z podaného vysvetlenia Ladislava Šutého, dr. Milana Schmidta, Ing. Emílie Palkovej, Eduarda Kalinu, Eduarda Jurovatého, Daniela Lipšica, Rudolfa Očenáša, Viliama Soboňu a z ostatného spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnej veci. Nakoľko oznámenie neobsahuje skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin, nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2, 3 Trestného poriadku, rozhodol som sa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto oznámenia. Poučenie proti tomuto uzneseniu - sťažnosť nie je prípustná. Vyšetrovateľ Policajného zboru nadporučík Rudolf Cádra.“

    Prečo vás oboznamujem s týmto uznesením? Z jednoduchého dôvodu. Podľa materiálov, ktoré tu boli, či už na minulej schôdzi, alebo teraz predložené, okresná prokurátorka žiadala Národnú radu, aby vydala súhlas s trestným stíhaním poslanca Národnej rady. Je na každom z vás, aby ste si položili otázku a usporiadali si veci tak, kto je vlastne obvinený a kto je poškodený. Sú tu dve trestné oznámenia, ktoré si navzájom odporujú. Je teda na vás, akým spôsobom k tomuto rozhodovaniu pristúpite.

    Vzhľadom aj na túto skutočnosť, ktorú som uviedol a oboznámil vás s uznesením Okresného úradu justičnej polície v Bratislave, predkladám návrh, aby Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode a pokračovala vtedy, keď bude ukončená celá záležitosť, s ktorou som vás oboznámil na základe uznesenia Okresného úradu justičnej polície, to znamená, keď bude ukončené trestné stíhanie vo veci neznámeho páchateľa, ktorý odcudzil akcie kúpeľov Sliač.

    Samozrejme, je na vás, ako podľa svojho vedomia a svedomia budete sa rozhodovať v hlasovaní. Pretože nebude už možnosť ďalej potom pokračovať v rozprave, predkladám zároveň aj druhý návrh. V prípade, že Národná rada odmietne návrh na prerušenie tohto rokovania a nevyčká na doriešenie základného problému, o ktorom som hovoril a z ktorého sa odvíja to pokračovanie, ktoré už začal Úrad obzvlášť závažných trestných činností, pokračoval proti nášmu kolegovi Viliamovi Soboňovi, zároveň predkladám návrh, v prípade, že toto nebude prijaté, aby záverečné uznesenie, ktoré predložil pán predseda mandátového a imunitného výboru, aby sa o tomto záverečnom uznesení hlasovalo tajne. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon...

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni. V súvislosti s požiadavkou okresnej prokuratúry vo vzťahu k nášmu kolegovi Viliamovi Soboňovi mi dovoľte, aby som sa len vo faktickej poznámke vyjadril k jednej osobnej skúsenosti, meritum veci povedal pán poslanec Cabaj.

    Ja som v lete v roku 1999 v kúpeľoch Sliač bol. Využil som svoj mandát poslanca Národnej rady, aby som sa na mieste činu presvedčil, ako postupuje štátna polícia. Dámy a páni, ja som presvedčený, že všetky tieto veci budú nezávislými súdnymi orgánmi veľmi kompetentne posúdené, ale to, čo som tam zažil, to sa približovalo 50. rokom, o ktorých mi rozprával môj starý otec a môj otec, to, ako sa tam štátna polícia správala, ako bezprecedentne konala bez akýchkoľvek dokumentov, to si, myslím, naozaj zaslúži niekedy diskusiu v pléne Národnej rady. Tá moja osobná skúsenosť bola otrasná. Nikdy som to doposiaľ nepublikoval. Záznamy z toho, samozrejme, máme zdokumentované a v prípade potreby ich použijeme. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu výboru, mandátového a imunitného, ale najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cabaj, ktorý odporúča, aby sme o návrhu hlasovali tajne, prerušiť rokovanie.

  • Nie, pán predseda, najprv bol o prerušení rokovania do doby, kým sa došetrí alebo dokončí to šetrenie oznámenia. Ináč to máte v tom dodatku na strane 4 v tom druhom odstavci, „proti neznámemu páchateľovi pre trestný čin krádeže podľa § 247“ a tak ďalej a tak ďalej. Čiže hlasujeme o tom, aby sa prerušilo rokovanie do doby, kým sa dokončí prešetrovanie tej kauzy, ktorú máte v dodatku na strane 4.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Prosím o pokoj, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 58 za, 58 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Cabaj v tomto prípade predložil druhý návrh, aby sa o uznesení, ktoré som predložil Národnej rade Slovenskej republiky, hlasovalo tajne. Dajte, pán predseda, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa páni poslanci, o odporúčaní hlasovať o návrhu mandátového a imunitného výboru tajne.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 58 za, 51 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré, poprosím pána poslanca a predsedu výboru, aby predniesol.

  • Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a jej dodatku vo veci žiadosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003, evidovanej pod č. 1 Pv 1655/00-232 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dr. Viliama Soboňu na základe žiadosti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene z 24. februára 2003, evidovanej pod č. 1 Pv 1655/00-232. Môžeme hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 67 za návrh, 37 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Viliama Soboňu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, chcem dať dve informácie. Poprosím pánov poslancov alebo poslanca, poslankyňu, ktorá by bola našla telefónnu kartu v telefónnom aparáte v priestoroch Národnej rady, aby ju odovzdala pánovi poslancovi Husárovi. A druhý oznam, chcem poprosiť všetkých pozorovateľov, poslancov Národnej rady v Európskom parlamente, aby sa o 12.00 hod. dostavili na krátke stretnutie spolu s predsedami poslaneckých klubov o 12.00 hod. tu v priestoroch, kde rokuje poslanecké grémium. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 172. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v zastúpení ministra zdravotníctva minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Prosím pána ministra Kaníka, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, uvedených návrh zákona predkladá vláda na základe svojho plánu a v zastúpení ministra zdravotníctva prosím o jeho prijatie a plnú podporu.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Poprosím teraz pani poslankyňu a predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom nasledovnú spoločnú správu:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 222 z apríla 2003 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený .

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o ochrane zdravia ľudí, prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona a odporúča Národnej rady zákon schváliť v predloženom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre zdravotníctvo súhlasili s predloženým návrhom zákona, tlač 172, a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami. V spoločnej správe máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania týchto výborov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať en block, schváliť body 1až 5, 7 až 12, 14 až 18, vyňať na samostatné hlasovanie body č. 19a, 19b a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a en block neschváliť body 6 a 13. Zároveň ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som predniesla spoločnú správu na rokovaní Národnej rady. Skončila som pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani predsedníčke výboru a spoločnej spravodajkyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Paška sa hlási ako jediný do rozpravy ústne. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán doktor, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Keď som v prvom čítaní za klub Smeru spomenul, že som rád, že môžem ako k prvému zákonu, ktorý prichádza z dielne pána ministra zdravotníctva, za Smer povedať, že ho veľmi radi podporíme, pretože je to štandardný zákon a dva mesiace sa taký aj javil, pretože „pojednával“ o veciach, ktoré v súvislosti s reformou nemajú dokopy nič spoločné, hovoril o kozmetických výrobkov, je vám to určite známe, a všetci sme boli aj vo výboroch pripravení podporiť ho. Udialo sa však čosi, čo sa v tomto parlamente stáva zvykom a o čom sa diskutovalo už niekoľkokrát aj v iných súvislostiach, a to opäť, že si robíme z legislatívneho procesu žarty. V druhom čítaní napriek tomu, že takzvanej reforme zdravotníctva sa prax borí s obrovskými problémami, rastie zadlženie, viete veľmi dobre, ako dopadli niektoré takzvané neziskové organizácie, ktoré pomaly nemôžu uzatvárať zmluvy s poisťovňou, pretože nemáme právny základ, v takomto prípade nie je rezort a pán minister schopný pripraviť skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že naozaj sú splnené podmienky a sú ohrozené, je ohrozený chod zdravotníckych zariadení, novelu alebo návrh novely, aby sme dali právny stav do ažurity, zrazu sa nám objaví v zákone 272 od výboru pre hospodárstvo nepriama novela dvoch zákonov, zákona 98 o liečebnom poriadku a zákona 140 o lieku.

    Chcem hneď na úvod povedať, že, samozrejme, podstata návrhov je aj pre nás absolútne prijateľná, je však zarážajúci spôsob, ako sa deje celá procedúra. Pritom zákon 277, s ktorým sme sa trápili pomaly štyri mesiace, takisto obsahoval ako trojnovela zákon 98 o liečebnom poriadku a pokojne pán minister, ktorý nám od minulého roka vykladá a ešte aj pred voľbami vykladal, ako má reformu v šuplíku, ako má zákony napísané, ktoré treba prísť a uviesť do praxe tak, aby slovenské zdravotníctvo konečne fungovalo, aby sme jednoducho dali tieto veci do ažurity, skáče z jednej veci na druhú, už sme boli svedkami, ako v 277 sme nepriamo novelizovali zákon 416, mimochodom, veľmi potrebný pre vysporiadanie majetku zdravotníckych zariadení, ktoré prešli na VÚC a ktoré prešli na obce. Jednoducho, chcem vyjadriť zásadný nesúhlas s takýmto spôsobom tvorby legislatívnych noriem tohto štátu. Už som to tu povedal v súvislosti s jednou právnou normou, že poslanci a obzvlášť poslanci vládnej koalície, kolegovia, ja viem, ste tu na to, aby ste umožnili vláde vládnuť, ale nemyslím si, možno použijem pejoratívne vyjadrenie, že pán minister alebo ktorýkoľvek člen vlády je jazdcom Formuly 1 a že my sme tu všetci len preto, aby sme mu sem-tam, keď sa mu to zapáči, vymenili kolesá alebo umyli sklá bez toho, aby sme vôbec vedeli, ako sa to má robiť.

    Chcem vás požiadať napriek tomu, že gestorský výbor dnes veľmi tesnou väčšinou, a viedli sme o tom naozaj veľmi plodnú a dlhú diskusiu, odporučil pomerom 5:4 posunúť zákon, schváliť teda uznesenie a spoločnú správu a posunúť zákon. Chcem v zmysle čl. 83 ods. 1 rokovacieho poriadku podať procedurálny návrh na prerušenie, teda na vrátenie zákona navrhovateľovi, a to tak, aby navrhovateľ pripravil právnu normu a znenie zákona 272 a aby problematiku v zákonoch 98 a zákona 140 o lieku, ktoré, znovu chcem zdôrazniť, akceptujeme a podporíme, realizoval samostatným návrhom alebo novelou samostatného zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Miklušičák... Nech a páči, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem nadviazať na predrečníka minimálne v tej časti, ktorá spoločnej správy sa týka, bodu 19a a 19b. Je prinajmenšom nezvyčajné, ak zákon, ktorý je pridelený výborom, sa neskôr v jednom výbore rozšíri o ďalšie návrhy zákonov, ktoré menia a dopĺňajú iné zákony. Chcem preto podať procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a vrátili sa do rokovania výborov, ktorým bol tento návrh zákona určený, aby ho prerokovali všetky výbory. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Ja som prišiel som do tohto parlamentu s tým, že hlavne v zdravotníckej legislatíve spravíme niečo pozitívne pre občanov tejto republiky a pre zdravotníckych pracovníkov alebo pracovníkov v zdravotníctve. Asi som bol naivný, pretože toto, čo sa deje dnes, tu čo je predložené, aby do 272 bol predložený zákon o lieku, podsúvaný, ja to pokladám to za podvrh a podraz a ak takto máme robiť čisté zákony, tak ja budem uvažovať o zotrvaní v tomto parlamente. Ďakujem pekne. Navrhujem stiahnuť!

  • Ja sa chcem spýtať, chcel by som sa spýtať pána ministra Kaníka, ktorý zastupuje pána ministra, kde je tá legislatívna smršť zákonov zo zdravotníctva. Namiesto legislatívnej smršte prichádza totálny legislatívny chaos. Totálny chaos panuje v zdravotníctve naďalej presne tak, ako panoval pred voľbami. Dovolím si pripomenúť, že ubehlo 8 mesiacov a my sme neboli schopní prijať jeden zásadný, systémový zákon. Hráme sa niekoľko mesiacov s 20 korunami poplatkov a teraz riešime jednu vec, ktorá z pozície systému nemá absolútne žiadny zmysel. Tak sa pýtam, pán minister, keď ste si sadli do kresla a prijali ste poverenie pána ministra zastupovať ho, prosím, odpovedzte mi vy, kedy budete sedieť v kresle a zastupovať pána ministra so systémovým, zásadným krokom. Lebo on doteraz na kresle, v ktorom sedíte, nepredložil zákon, ktorý by mal nejaký zmysel. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, aj keď to nie je celkom v súlade s rokovacím poriadkom, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a rokovali o ňom na najbližšej schôdzi, budúcej, pretože naozaj je to problematika, ktorá je odborná, ktorou sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny nezaoberá tak profesionálne, aby sa mohol vecne vyjadriť k tomuto problému, preto ak je všeobecný súhlas, odporúčam, keby sme sa vedeli dohodnúť, prerušíme rokovanie v tomto štádiu, keď je rozprava skončená. Pán poslanec Miklušičák požiadal, aby aj výbory, ktorým bol pridelený, mohli ešte raz prerokovať, keďže boli vážne pozmeňujúce návrhy, ktoré pôvodne neboli obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona, aby sa tieto výbory ešte nimi zaoberali, posúdili aj z hľadiska ústavnoprávneho, či predložené návrhy sú, alebo nie sú v súlade s ústavou a takto dopracovaný a prerokovaný návrh sme potom prerokovali na 13. schôdzi, ktorá začína 17. júna. Ešte predtým pán poslanec Fico...

  • Pán predseda, ďakujem, lebo ste teraz povedali nejaký procedurálny návrh, ktorý je trošku odlišný od tých, ktorý dali páni poslanci, čiže rozumiem tomu tak, prerušiť v tomto štádiu rokovania o tomto bode programu, vrátiť to naspäť do výborov a vrátiť sa k samotnému návrhu zákona na ďalšej schôdzi Národnej rady.

  • Dobre. Ďakujem. My súhlasíme.

  • Oceňujem, pán predseda, že ste zvolili takýto postup. Napriek tomu si vám dovolím povedať už asi tretíkrát to, čo som pri každej príležitosti spomínal.

    Kde je tá kultúra rokovania? Ako je možné, že prerokúvame takto nepripravený zákon, v takejto podobe? Oceňujem, čo ste spravili, ale predsa by som privítal, keby sme dopredu mysleli a nezaťažovali poslanecký zbor takýmito nepripravenými, nedôslednými, zlými zákonmi, tobôž, keď ich má obhajovať minister sociálnych vecí.

  • Pani predsedníčka výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Všetky tieto argumenty, ktoré tu zazneli, zazneli aj na výbore pre zdravotníctvo a ako spravodajkyňa súhlasím s návrhom pána predsedu.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi ministrovi aj pani predsedníčke výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aj z hľadiska tých dôvodov, ktoré som už povedal pri predchádzajúcich bodoch, ministerstvo zdravotníctva vypracovalo informáciu o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS, aby táto informácia bola rozdaná vám do lavíc a znovu na najbližšej schôdzi, ak, keď bude prítomný pán minister zdravotníctva, ak budú nejaké otázky poslancov k predloženej informácii, ste potom mali možnosť sa opýtať jeho na konkrétne opatrenia. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poslednými dvomi bodmi programu okrem hodiny otázok a interpelácií sú dva vládne návrhy zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a ktorých predkladateľom je z poverenia vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník. Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 234. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. V októbri 2002 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Zákon mal napomôcť riešenie problémov súvisiacich s prípravou návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v období, keď sa prijali viaceré opatrenia zamerané na stabilizáciu ekonomiky. Tento zákon po jeho vrátení prezidentom Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie nebol schválený, čoho dôsledkom je nepriaznivý dopad na štátny rozpočet v sume 3 mld. 426,9 mil. Účelom predloženého vládneho návrhu zákona je čiastočne riešiť uvedený problém. Navrhuje sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške polovice funkčného platu, čím by sa dosiahla úspora 2 mld. 223 mil. Sk. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky materiál prerokovala 5. mája a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, teraz poprosím pani poslankyňu Evu Černú, ktorú poveril gestorský výbor, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa Černá, nech sa páči.

  • Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/3001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 277 z 20. mája 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313 o verejnej službe v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov schváliť.

    Gestorský výbor učil spoločnú spravodajkyňu výborov Evu Černú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 92 z 22. mája 2003.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za informáciu o prerokúvaní návrhu zákona v gestorskom výbore, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnej službe. Konštatujem, že do rozpravy sa hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia! Na ústavnoprávnom výbore pri prerokúvaní tohto návrhu sme sa stretli so závažným procesným problém, ktorý hovoril o tom, že Národná rada v tomto čase nemôže prerokovať tento návrh, ale predovšetkým ho nemôže prijať. Tento návrh bol vrátený, tento zákon, v jeho obsahu, bol vrátený prezidentom republiky v decembri roku 2002. Je máj 2003 a keďže sme v následnom prerokúvaní návrhu zákona tento zákon odmietli, neprijali, šesťmesačná lehota na prerokovanie tohto návrhu a na jeho prijatie v zmysle rokovacieho poriadku ešte neuplynula. V zmysle rokovacieho poriadku nepatrí toto ustanovenie rokovacieho poriadku ani medzi ustanovenia, ktoré sa v skrátenom legislatívnom konaní ako obmedzenia nepoužijú. Za týchto okolností podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky v rokovaní o tomto návrhu nepokračovala.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. V rámci rozpravy bol podaný jeden procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Husár, z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vystúpení. Odporúča, aby Národná rada hlasovala o návrhu nepokračovať v rokovaní o predloženom vládnom návrhu zákona. Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Husára, ktorý neodporúča Národnej rade pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o verejnej službe.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 52 za návrh, 58 proti, 7 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím teraz pani poslankyňu Černú, aby uvádzala a navrhla spôsob hlasovania o jednotlivých návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, neboli žiadne pozmeňujúce návrhy ani vo výboroch, ktoré predložený návrh zákona prerokovali, predložené ani v spoločnej správe nie sú žiadne návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa páni poslanci, hlasujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov ako o celku.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za hlasovalo 71, proti bolo 35, zdržalo sa 21.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov prosím o pätnásťminútovú prestávku. Prosím predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície, pána ministra Kaníka, aby sa dostavil na krátku poradu do rokovacej sály poslaneckého grémia. Prerušujem na pätnásť minút. O 10.45 pokračujeme.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že rokovanie trvalo o 10 minút dlhšie, ako sme pôvodne mysleli. Pristúpime teraz k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    ktorý prerokúvame ako tlač 235. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov, starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 % od posledného zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. júla 2002 podľa zákona č. 306/2002 Z. z. V nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená pravdepodobne za II. štvrťrok roku 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 %. Navrhujeme zvýšiť vdovecký dôchodok a najvyššie výmery dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje toto zvýšenie, a úhrn vyplácaných dôchodkov, realizované v čl. II a čl. III.

    V čl. II v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhujeme úpravu, ktorá súvisí s prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z. a to tak, aby sa u profesionálnych vojakov, ktorí boli novo definovaní na účely zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcim nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. neprihliadalo na výkon profesionálnej služby. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Poprosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby bola spravodajkyňou pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania predmetného návrhu ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 235, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 278 z 20. mája pridelila vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 235, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 154, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 91, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 82 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie uznesením č. 90.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. O spôsobe hlasovania budem informovať v ďalšom. Skončila som predloženie spoločnej správy, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu a ako prvá sa hlásim do rozpravy.

  • Vážené pane poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal 3 písomné prihlášky do rozpravy a to pani spoločnú spravodajkyňu Edit Bauer a ďalší dvaja páni poslanci, za poslanecký klub Smer Jozef Burian a za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Karol Fajnor. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Úprimne sa priznám, že nikdy som nemyslela, že ako štátna tajomníčka budem navrhovať ešte novelu zákonu 100 a tobôž som nemyslela, že keď sa vrátim do parlamentu, že budem opäť navrhovať novelu zákona 100. Život však už prináša také situácie, že opäť stojíme pred mnohým, ťažko spočítať, ale je to okolo 50 návrhov noviel zákona o sociálnom zabezpečení.

    Tento zákon v zásade už má svoj vek a naozaj je načase, aby sa nahradil novým, moderným zákonom o dôchodkovom zabezpečení, o dôchodkovom poistení. Kým však tento zákon nemáme účinný, je potrebné v tomto roku, dúfam, naposledy, aby sme sa v parlamente rozhodli o zvýšení dôchodkov. Ja si uvedomujem, že toto rozhodnutie je veľmi zložité a problémové. Zložité a problémové z toho dôvodu, že treba zobrať do úvahy dve zásadné kritériá, pričom ani jedno nie je možné absolutizovať. Ako zodpovední za stav tejto krajiny nie je možné „negligovať“ to základné kritérium, že dôchodkový systém musí byť udržateľný, ale udržateľný nielen teraz, nielen dnes, nielen v tomto roku, ale aj na budúci rok a v ďalších rokoch. Udržateľnosť dôchodkového systému je naozaj veľmi vážne a zásadné kritérium. Vy všetci viete veľmi dobre, že problém udržateľnosti lomcuje v zásade celou Európou a naša krajina nie je výnimkou. Je však aj iné kritérium, ktoré má rovnakú váhu pri rozhodovaní a toto kritérium je ten, ktorý je v zákone obsiahnutý, a hovorí o tom, že reálne dôchodky by mali zachovať svoju hodnotu a miera náhrady vo vzťahu k priemernej mzde by prinajmenšom nemala klesať. Nie sme taká šťastná krajina ako susedné Rakúsko, i keď aj to dnes je možné spochybniť, kde miera náhrady je 80 % a, samozrejme, zníženie alebo výhľad, že by to mohlo byť znížené o 20 %, vyvoláva naozaj veľmi vážne sociálne konflikty. Na Slovensku miera náhrady sa pohybuje od roka k roku od 40 do 45-46 %. Ja by som chcela veriť, že aj to sa zmení v dohľadnom čase a podstatným spôsobom. Rada by som povedala, že sme si všetci vedomí toho, že deregulácia cien vyvoláva zvýšené životné náklady dôchodcov. Sme si vedomí toho, že toto percento v tomto roku dosahuje za prvé tri mesiace 8,6 %. Okruh verejných financií a kritérium udržateľnosti dôchodkov v tomto roku umožňuje iba zmierniť dopad životných nákladov a práve preto predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh. Chcela by som zdôrazniť, že tento návrh predkladám ja, ale je spoločným koaličným návrhom koaličných poslancov.

    Návrh znie nasledovne: V čl. I. §1 sa slová „o 5 %“ nahrádzajú slovami „o 6 %“. Toto číslo sa navrhuje na základe reálnych výsledkov Sociálnej poisťovne a reálnych výhľadov okruhu verejných financií. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom navrhujeme zmeniť body v čl. II, body 4 až 8, 12 až 14 a 16, a v čl. III. v nadväznosti na 6-percentné zvýšenie podľa čl. I.

    Konkrétne to znamená - v čl. II. bod 4. číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219, číslo 8 034 nahrádza sa číslom 8 111, číslo 7 240 sa nahrádza číslom 7 309 a číslo 7 045 sa nahrádza číslom 7 112.

    Po druhé, v bode 5 sa číslo 8 034 sa nahrádza číslom 8 111. V bode 6 číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 7 sa čísla 9 132 sa nahrádza číslom 9 219, číslo 8 034 sa nahrádza číslom 8 111, číslo 7 240 sa nahrádza číslom 7 309, číslo 7 045 sa nahrádza číslom 7 112. V bode 12 sa číslo 2 234 sa nahrádza číslom 2 356. V bode 13 sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 14 sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 16 sa číslo 2 234 sa nahrádza číslom 2356 a v čl. III. sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub strany Smer prihlásil pán poslanec Burian, po ňom za poslanecký klub Komunistickej strany pán poslanec Fajnor. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo. Faktické poznámky, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Číž.

  • Vážená pani kolegyňa, nepochybne možno súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, v ktorej hovoríte, že sú limitované možnosti štátu. Ja by som chcel upozorniť na iný moment, o ktorom možno by bolo treba hovoriť v osobitnom vystúpení. Áno, skutočne, zdroje štátu dnes nestačia na to, aby vytvárali minimálny sociálny štandard pre dôchodcov, ktorí na zenite svojho života chcú a majú podľa ústavy právo na dôstojný život. To je však problém príjmovej stránky štátneho rozpočtu a spôsobu, ako nakladáme so zdrojmi, ktoré má táto spoločnosť k dispozícii. Ak likvidujeme akékoľvek štátne vlastníctvo, z ktorého zdrojov bolo možné uspokojovať záujmy, ktoré majú verejný charakter, ak totálne likvidujeme takéto vlastníctvo, pritom máme ustanovenia v ústave o rovnocennosti jednotlivých druhov vlastníctiev, ak permanentne znižujeme zdroje štátu, ktorými môže uspokojovať aj sociálnu sféru nášho štátu, a robíme to cielene, ak neustále znižujeme dane, aby zdroje štátu boli neustále nižšie, potom dôsledkom je, že naozaj nemáme dostatok peňazí na to, aby sme tento záujem uspokojili. Preto je našou pravdepodobnou spoločnou úlohou, aby sme sa nad tým veľmi vážne zamýšľali a aby sme konečne začali privatizačné procesy, zvlášť v strategických monopoloch, posudzovať v širších súvislostiach, aby sme uvažovali aj na tým, aby sme zachovali aspoň elementárne zdroje na to, aby sme umožnili dôchodcom dôstojne dožiť, aby sme mali elementárny zdravotný systém, elementárny školský systém, elementárne prostriedky na verejný poriadok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Stojíme pred vážnym rozhodnutím o veľmi citlivej otázke, akou sú dôchodky v Slovenskej republike. Na jednej strane máme dôchodcov, ľudí, ktorým sa z roka na rok znižuje životná úroveň, z roka na rok sa dostávajú do väčších a väčších problémov z pohľadu slušného žitia v dôchodkovom veku. Na druhej strane máme Sociálnu poisťovňu a cez ňu transformovaný štátny rozpočet, ktorý tvrdí, že nemá dostatok zdrojov na zvyšovanie dôchodkov.

    Avšak pri tomto pohľade musíme brať jednoznačne do úvahy všetky pádne argumenty, ktoré, si myslím, dnes neboli vysvetlené alebo presne „deklarované“. Prvým vážnym predpokladom je to, že odporúčacie kritériá Európskej únie je vlastne deklarácia minimálne 50-percentneého priemerného dôchodku voči priemernej mzde. Dnes sme na úrovni 42 % voči priemernej mzde a znižovaním, alebo teda nekopiráciou úrovne inflácie a rastu životných nákladov dostávame túto časť obyvateľstva presne na nižšiu úroveň, teda dostaneme ju ešte dokonca pod 40 %, čo je teda veľmi, by som povedal, alarmujúci stav.

    Ďalší argument, zníženie dôchodku oproti roku 1989 o viac ako 23 %. Ak hovoríme o tom, že v tomto roku je odhadovaná inflácia na úrovni 8,8 %, za prvé 3 mesiace na úrovni 8,6 % skúsme sa zamyslieť, že tým, že budeme zvyšovať dôchodky o 5 % respektíve o 6 %, či zabezpečíme aspoň minimálne kopírovanie rastu životných nákladov, čo z pohľadu integrácie do Európskej únie bude ešte vyššie. Nemôžeme opomenúť ani pozíciu štátneho rozpočtu ako transformovanie cez Sociálnu poisťovňu. Ako už bolo jasne a verejne publikované, Sociálna poisťovňa deklarovala, že má dostatok peňazí na zvýšenie dôchodkov na úroveň 7-8 %. Deklaruje to alebo je to aj deklarované účtovnou uzávierkou za rok 2002, kde prebytok je na úrovni 5.6 mld. Sk a za prvé 4 mesiace je prebytok na úrovni 7,4 mld. Sk. Myslíme si, že takýto prebytok zdrojov je udržateľný aj na budúci rok pri zvýšení dôchodkov o viac, ako je navrhované vládou respektíve skupinou poslancov, ktorí zastupujú koalíciu. Ak je tento štát ochotný investovať do dôchodkovej reformy ročne 25 a viac mld. Sk, myslíme si, že toto je len zlomok toho, čo je dnes v rozprave o tom, o koľko zvýšiť dôchodky v Slovenskej republike.

    Nezmysluplnosť takejto dôchodkovej reformy môžem ilustrovať na veľmi banálnom príklade a keď sa človek zamyslí čo len trocha nad týmito údajmi, podľa môjho názoru nie je nič iné, ako musí sa zhroziť a musí povedať, že quo vadis, ekonomika Slovenskej republiky a quo vadis vôbec dôchodková reforma a ako sú ohrozené naše integračné ambície v Európskej únii. Ak uvažujeme, že dáme 25 mld. a viac ročne zo štátneho rozpočtu do priebežného systému, aby sa vytvoril kapitalizačný pilier, a jeden bilión alebo 1,1 bilióna je HDP na Slovensku, tak je to schodok 2,5 %, upozorňujem, že maastrichtské kritériá hovoria o schodku maximálne 3 % z HDP. Ak vláda má ambiciózny projekt, ambiciózny projekt o tom, že to bude len 0,5 %, čo teda je udržateľné v štátnom rozpočte, tak musím povedať, že to je veľmi, veľmi chabá argumentácia, alebo - musím sa vyjadriť tak, ako si myslím -, je to úplný nezmysel. Úplný nezmysel preto, lebo by musel byť 5-násobne väčší HDP, čo keď niekto prepočíta, tak musíme mať z jedného bilióna za niekoľko rokov, niekoľko rokov je rok 2006, cca 5 biliónov. Ak toto je niečo zmysluplné a normálne, ja neviem, je nutné vážne sa nad tým zamyslieť sa, ako ďalej s touto ekonomikou, lebo 5 biliónov je možné dosiahnuť cca asi za 89 rokov, čo je teda asi prepočet pri 5-precentnom náraste HDP ročne. 5-percentný nárast HDP je veľmi ambiciózny projekt, ak vôbec niečo také chce dosiahnuť. Takže my by sme sa mali v prvom rade zamyslieť o tom, aby reformy posilňovali túto ekonomiku, opakujem ešte raz, túto ekonomiku, a nie na to, aby dostávalo sa do väčších problémov a potom argumentácia, ktorú použila pani Bauer, ktorú si vážim ako človeka, ktorý má bohaté skúsenosti v oblasti sociálnej politiky, myslím, že by neobstála, a naši ekonomickí ministri by sa mali vážne zamyslieť nad tým, akým spôsobom budú postupovať v ďalšom období, aby posilnili v prvom rade túto ekonomiku, aby takýmito reformami, nie aby teda, by som povedal, neutralizovali, ale skôr by som povedal v dlhodobom priereze poškodia túto ekonomiku. Preto si myslím, že aj návrh strany Smer na to, aby sa zachoval plne solidárny priebežný systém a deklarovalo sa vstupom do Európskej únie riešenie, ktoré prijme v kontexte Európska únia, ktorá dnes v demografickom vývoji je podstatne na tom problematickejšie a jednoducho riešenie, ktoré sa prijme v Európskej únii, bude predchádzať riešeniu v týchto krajinách. Problém demografického vývoja na Slovensku je predpokladom roku 2015 až 2020. My nie sme nútení dnes robiť radikálne reformy, ktoré, opakujem, poškodia túto ekonomiku a nepomôžu tomu, že dnes, kde sa veľmi hlásime k Európskej únii a máme veľké ambície, integračné, bude mať obrovské problémy s naplnením paktu stability a ďalších kritérií. Je to vážny moment, nad ktorým by sa mal každý zamyslieť.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti a vlastne aj na prípravu okolitých krajín do predvstupového procesu v rámci Európskej únie, aby si vytvorili predpolie pre dôchodcov alebo pre zvyšovanie dôchodkov, musím zobrať príklad Českej republiky, kde momentálne dôchodok je cca o 1 700 korún vyšší a už nehovorím o kurzovom prepočte, kde uvažujú celkom reálne o jednorazovom zvýšení 1 400 korún dôchodkov, v jednorazovom zvýšení, aby, jednoducho, upravili ten nepomer, ktorý dnes existuje. My namiesto toho, aby sme dnes uvažovali o nejakom zvýšení minimálne, opakujem minimálne na úrovni inflácie, že nechceme niečo, čo by teda bolo deklaratívne ohrozovalo Sociálnu poisťovňu, aby to bol štátny rozpočet, nie sme ochotní načúvať tomuto hlasu.

    Na záver by som chcel dať pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Jozefa Buriana, Vojtecha Tkáča, Antona Blajska ako zástupcov skupiny poslancov Smeru, Ľudovej únie a HZDS k vládnemu návrhu o zvýšení dôchodkov v roku 2003. Navrhujeme v čl. I zvýšenie dôchodkov v roku 2003 o 8 %. Odôvodnenie je jednoznačné - to, čo som vlastne predtým alebo v predchádzajúcom príspevku povedal, vládou navrhované zvýšenie dôchodkov o 5 % nekopíruje rast životných nákladov a predpokladanú infláciu na rok 2003 a nezvýšenie dôchodkov minimálne na úroveň 8 % by sa prejavoval prepad dôchodkov oproti priemernej mzde v Slovenskej republike.

    V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom navrhujem zmeniť tak, ako bolo to povedané aj pri prvom pozmeňujúcom návrhu pani Edit Bauer, body čl. 2, 4 až 8, 12 až 14 a 16 a v čl. III v nadväznosti na 8-percentné zvýšenie podľa čl. I. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Ja viem, aká je situácia v iných okolitých štátoch, nakoniec veď tiež dokážem sledovať médiá, vidím, že aj inde je zložitá situácia, lenže porovnanie života dôchodcu v iných krajinách a porovnanie života nášho dôchodcu je neporovnateľné. Tak ako je neporovnateľný dnes názor, ktorý tu odznieva v parlamente a pri inflácii, ktorá sa pohybuje kdesi na úrovni 9 až 10 %, sú tu návrhy na úpravu dôchodkov o 5 %. Čo to znamená. Znamená to automaticky ožobračovanie tých ľudí, ktorí dnes žijú naozaj veľmi biedne a ktorí sú naozaj kdesi už za hranicou chudoby. Veď pokiaľ sme boli vo vláde, existovala automatická úprava dôchodkov minimálne o úroveň inflácie. Ja tu dnes počúvam reči, že štát nemá možnosti, ja sa pýtam, aké možnosti má dôchodca v tomto štáte? Ako si dokáže dôchodca pomôcť v tomto štáte okrem vykrádania kontajnerov? A my sa tu hráme a špekulujeme a počúvame názory pána ministra o tom, aká reforma prebieha v tomto štáte. Ja zatiaľ žiadnu reformu v štáte nevidím okrem bohapustého zdražovania čohokoľvek, čo v tomto štáte je!

  • Aká je reforma, ktorá tu prebehla, taká, že vidím naozaj nejaký ďalší pilier, ktorým by sa dalo čosi urobiť v tomto štáte. Obyčajné, obyčajné zdražovanie. Pán minister má problémy akurát so šéfom Sociálnej poisťovne. Nechajte ho robiť, nechajte človeka robiť, ktorý ponúka aspoň aké-také riešenie problému dôchodcov, ktorý na Slovensku je. Odkiaľ zobrať peniaze, áno, to je jedna otázka, ktorú máte. No napríklad z 8 miliárd kurzového rozdielu, ktoré ste prešustrovali vo vzťahu k predaju Slovenského plynárenského priemyslu! (Potlesk.) Fond národného majetku dnes dáva peniaze na odstupné pracovníkom Slovenskej televízie. Áno, tí ľudia odchádzajú, aj podľa mňa to je nepríjemné. Kto dal peniaze na odstupné firmám, ktoré skrachovali na území celého Slovenska, kde sú ľudia totálne za hranicou chudoby. Títo si ešte ako-tak robotu nájdu v Bratislave, no kto nájde robotu ľuďom, ktorí na Slovensku dnes nevedia, ako majú žiť?

  • Za poslanecký klub Komunistickej strany vystúpi v rozprave pán poslanec Fajnor.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia. Budem veľmi stručný, lebo v prvom čítaní som zdôvodnil, prečo budem podávať pozmeňujúci návrh o navýšenie dôchodkov o 10 % a verím, že ste ma všetci pozorne počúvali. Ale dovoľte mi, aby som nadviazal len na dva argumenty a spomenul ich. Už tu sa správne povedalo, že už dnes inflácia sa približuje k 10 % , a to nie sme ešte v polroku. Je predpoklad, že bude ďaleko vyššia. Je to výrazný argument k zdôvodneniu, prečo Komunistická strana Slovenska podá pozmeňujúci návrh na zvýšenie dôchodkov o túto sumu, o túto hodnotu. Druhý argument, na ktorý by som vás chcel upozorniť, som ho povedal, a je veľmi dôležitý. Priemerná výška reálneho dôchodku dnes je o viac ako 20 % nižšia, ako bola v roku 89. Ja si veľmi vážim vystúpenie pána Jasovského, a musím povedať, že, žiaľ, aj tieto dôchodky sú dôsledkom zlej hospodárskej politiky ponovembrových vlád po roku 89. Na základe môjho stručného úvodu podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. navrhujem v čl. I § 1 zvýšenie dôchodkov v roku 2003 nahradiť v treťom riadku výraz „o 5 %“ výrazom „o 10 %“ a, samozrejme, náležite potom upraviť celý návrh zákona. Odovzdávam toto a ďakujem pekne za pozornosť.

  • Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Blajsko. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Tkáč, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dnešný bod veľmi úzko súvisí s diskusiou o tom, prečo sme boli proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Chcem vám verejne vyhlásiť a, pán minister, prosím vás, keby ste sa aj vy potom vyjadrili, že ste zavádzali snemovňu, pretože nebola pravda, že prerokovanie zákonov, ktoré ste predkladali, alebo niektorých zákonov, bolo viazané na to, že sa tripartita nezišla. Jednoducho vládni zástupcovia v tripartite tripartitu nezvolali. Treba, aby si to verejnosť jasne uvedomila, kto presúva na koho zodpovednosť za to, že bol porušený zákon o sociálnom partnerstve a že tieto zásadné otázky nie sú riešené so sociálnymi partnermi. To je prvá poznámka, zásadná.

    Druhá poznámka je tá, v tejto súvislosti mi dovoľte uviesť, že je skutočnosťou, že táto vládna garnitúra prakticky v rozhodujúcej miere pokračuje druhé volebné obdobie vo svojej moci a vo svojom vládnutí. V rámci tohto druhého volebného obdobia rozhodujúca väčšina tejto vládnej garnitúry vlastne pozastavila zákon o sociálnom poistení, ktorý mal byť reformným krokom tejto vládnej garnitúry v uplynulom volebnom období. Neustále sa presúva účinnosť tejto právnej úpravy v oblasti komplexnej reformy sociálneho poistenia, a preto sa dostávame spätne do toho istého východiskového stavu, akým je handlovanie sa o percentá pri zvyšovaní dôchodkov.

    Tretia zásadná poznámka v tejto súvislosti je, že aj zvyšovanie dôchodkov treba vidieť v širších súvislostiach. Tie širšie súvislosti sú asi v tom, že výplata či výber poistného by mal prejsť na daňové úrady. S tým súvisí aj vymáhanie pohľadávok, ktoré dnes tvoria temer už 60 miliárd korún vrátane penále. Zdroje sociálneho poistenia a úradov práce majú prejsť do štátnej pokladnice. V štátnej pokladnici sa má odohrať transfer, povedal by som neosocialistického charakteru, ktorý bude spočívať v tom, že prebytky, ktoré sa dnes ušetria z toho, či pôjdeme na 5, alebo na 7, či 10 %, prejdú do štátnej pokladnice znovu spätne do prerozdeľovacieho procesu a čaká sa na december 2004, kedy sme povinní dodržať maastrichtské kritériá 3,5 % dlžoby verejných štátnych dlžôb vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. V tejto súvislosti každá ušetrená koruna, samozrejme, na úkor dôchodcov, nám bude viazať väzby na 3 či 3,5 % HDP vo vzťahu k Maastrichtu, pokiaľ nedôjde k nejakej inej medzinárodnej dohode.

    Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že skutočnosťou je fakt, že súčasná Sociálna poisťovňa podľa platného právneho stavu, a to by som chcel upozorniť poslancov vládnej koalície, by mala mať zadlženosť v roku 2006, čo sa týka dôchodkov. Navrhovaný zákon, ktorý je v obehu, dnes v rámci medzirezortného pripomienkového konania by založil deficit 14 miliárd korún. To sú objektívne prepočty, ktoré dnes existujú aj v oficiálnej, aj v neoficiálnej rovine. Chcel by som v tejto súvislosti naozaj uviesť, že ak pri zvyšovaní dôchodkov sa chceme dívať dopredu, akým spôsobom toto zvýšenie bude mať, samozrejme, dopad na deficit verejných financií, či štátny rozpočet, alebo na iné záležitosti, že treba sa, samozrejme, pozrieť aj dozadu. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že všetci poslanci sme dostali list Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorú nemožno spochybniť z hľadiska prípadnej politickej organizácie alebo orientácie. Jednota dôchodcov sa obracia formou petície na Národnú radu ako na zákonodarný orgán a žiada ju, aby novoprijímanými zákonmi neprehlbovala zložitý stav, ale aby ho riešila. Jednota dôchodcov vychádza z toho, čo je známy fakt, že zákonné opatrenia, budem citovať, „...ktoré ste prijali v prvých mesiacoch v roku 2003 a ďalej chcete prijímať, v sociálnej oblasti a zdravotníctva, nás vôbec nepresviedčajú, že chcete zlú situáciu dôchodcov riešiť“. Po prijatých reštrikčných opatreniach sa ľuďom oznámilo, že mesačný dopad na rodinu bude 400 korún, dnes je však jasné, že je to 1 600 až 1 800 slovenských korún a pritom sa stále pripravujú nové zdražovania. Dôchodcom medzi 60 a 70 rokmi sa zobrala zľava na železničnú dopravu, chcú sa zaviesť koncesionárske poplatky. Jednota dôchodcov hovorí aj o zdrojoch, o tom, že treba hľadať úspory tam, kde sa hľadať dajú. Už roky sa sľubuje vedúci štátnej správy, zriadili sa VÚC, krajské úrady však zostali. Zákon dal veľké právomoci mestám a obciam, okresné úrady však zostali. Jednota vychádza z toho, že pri rozhodovaní o výške valorizácie dôchodkov sa treba zamyslieť nad biednym životom súčasného dôchodcu a neriadiť sa len tým, čo povie minister financií, že naviac nieto peňazí.

    Jednota prepočítava, že žiada, aby sme splatili svoj dlh voči dôchodcom, zhruba 20 %, ktorý vznikol od roku 1990, a hovorí o čiastočnej eliminácii pri valorizácii aspoň 10 %. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že navrhovaný rast dôchodkov o 8 %, ktorý sme predložili spoločne s kolegami poslancami, je objektívny, že tento rast dôchodkov vie Sociálna poisťovňa zabezpečiť finančne, nielen v tomto roku, ale aj v rokoch budúcich, že aspoň čiastočne zníži zlé životné náklady a sociálnu situáciu dôchodcov ako ľudí, ktorí si najviac odskákali sociálne zmeny po roku 1990.

    Chcel by som v tejto súvislosti na záver ešte upozorniť na jednu skutočnosť, že z hľadiska rastu životných nákladov, ktoré nie sú objektívne zhodnotené, podľa mojej mienky bude treba zrejme prejsť možno aj na alternatívne spôsoby prepočtu spotrebných košov, na alternatívne prepočty a mali by to robiť aj občianske združenia, pretože súčasný model stanovenia životných nákladov či nákladov v oblasti rodinných účtov považujem za neobjektívny. Som presvedčený, že reštriktívne opatrenia, ktoré aj táto nová vládna garnitúra prijala, už vyvoláva potrebu zvyšovania dôchodkov, nielen pre rast platov, ale aj – najmä - pre rast životných nákladov. Myslím si, že pri rozhodovaní o 5 či 6 percentách by vládna koalícia mala aspoň minimálne tieto argumenty akceptovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová. Najskôr pani poslankyňa Bollová, pán Blajsko po nej.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pardon, pardon, mali ste ma upozorniť, pani poslankyňa, takže faktická poznámka teraz, chcete? Faktická poznámka, pani poslankyňa Bollová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som odovzdala odkaz, spoločný odkaz nesčítateľného počtu dôchodcov, ktorí nám telefonujú a odkazujú pánu ministrovi Kaníkovi, aby v čase, keď rozpráva o deficite štátneho rozpočtu, si spomenul na časy, keď sa tento deficit zakladal. Na začiatok tejto demokratizácie, na začiatok novej doby, keď sa privatizácia robila divokým spôsobom a zo štátneho rozpočtu i zo štátneho majetku mizli milióny. Dôchodcovia odporúčajú pánu ministrovi aj všetkým jemu podobným, aby tam hľadali peniaze, ktoré treba na zvyšovanie dôchodkov. Ďakujem.

  • Vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, pán minister. Budem vystupovať krátko, lebo moje včerajšie vystúpenie, myslím, že dostatočne analyzovalo stav účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, a sme presvedčení o tom, že v súčasnosti v roku 2003 je reálny predpoklad, teda podľa zdrojov, na to, aby zvyšovanie dôchodkov mohlo byť o 8 %. Je pravdou aj to, že z hľadiska strednodobého alebo dlhodobého môže toto navodiť problém vo financovaní dôchodkov do budúcna. Ale pýtajme sa aj ináč! My sme predsa v súčasnosti pred dôchodkovou reformou, bola schválená vládou Slovenskej republiky, myslím koncepcia, a zamýšľajme sa, či práve reálnejším pohľadom na koncepciu dôchodkovej reformy nevieme vyriešiť práve ten problém, ktorý je tu dlhodobo vytvorený, takzvaný deficit, teda prepad dôchodkov o takmer 23 %. Lebo my stále sľubujeme, hovoríme, a to bolo aj u spravodajkyne, teda v jej príhovore povedané, že reálne nevieme vyriešiť teraz tých 23 % prepadu, snáď sa to môže riešiť v budúcej reforme. Ja s tým nesúhlasím, lebo my stále dôchodcom sľubujeme a z roka na rok ten prepad sa zvyšuje o 3 %. Hlavne zoberme si príklad v reálnych číslach. Ak schválime návrh trebárs 6 %, ktorý predkladá koalícia, pri inflácii 8 až 8, 8 % sa reálne prepad dôchodkov zvýši na úroveň mínus 25 %. To je v absolútnej hodnote 1 530 korún. Ak je priemerný dôchodok 6 107 korún v roku 2002, tak reálna hodnota tohto dôchodku, ak by sme toto chceli vyriešiť, by mala byť 7 636 korún. A osobne si myslím, že keď máme zodpovednosť, to, čo zasa pani spravodajkyňa správne povedala, mať nad zodpovednosťou krajiny a hlavne udržateľnosti toho dôchodkového systému do budúcnosti, tak ja si osobne myslím, že vždy za toto musí mať zodpovednosť konkrétna vláda. Ja si pamätám obdobia aj predchádzajúcej vlády, nemyslím Mikuláša Dzurindu, ale pána Mečiara, a tiež minister financií absolútne nesúhlasil so stanoviskami, ktoré predkladali ministri, ktorí boli z HZDS. A išlo vtedy o riešenie dôchodkov vo výške 12 % trebárs, 9 %, ale vždy sa reálne zvyšovali dôchodky o reálnu hodnotu plusovú, nie mínusovú vo vzťahu k inflácii.

    Chcem vás požiadať a poprosiť, že tu nejde o licitáciu, tu ide o našu zodpovednosť k našim starším občanom. Ďakujem pekne. (Potlesk)

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami. Pán poslanec Urbáni.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, ja mám veľkú úctu k rodinám s malými deťmi, ale nemám menšiu úctu ani k starým ľuďom a dôchodcom. Nie som žiadny ľavičiar, dovolím si upozorniť. Myslím si však, že v trhovej ekonomike, a v dobrej trhovej ekonomike by sme mali vyprodukovať aspoň toľko zdrojov, aby sme dokázali pokryť inflačný trend. Ak to nedokážeme, potom ekonomika štátu je slabá a ak je slabá ekonomika, ak je slabá legislatíva, tak pre otvorenú spoločnosť, ktorú chceme budovať, je to horšie ako totalitárny režim. V každom prípade by som bol rád, keby sme z tejto miestnosti dnes odišli a schválili 10 % zvýšenia minimálne o tom, ak sa nám to nepodarí, ak budú argumenty, 8 %. Ak to bude pod 8 %, ja myslím, že by sme sa mali hanbiť dnes vyjsť z tejto budovy. Ďakujem. (Potlesk).

  • Vážené kolegyne, kolegovia, už v mediálnej predpríprave rokovania tohto bodu programu Národnej rady, ale aj z tejto tribúny aj zo slov pána ministra vlády odznelo, že by veľmi radi dali dôchodcom nie 10 ale dokonca 20 %, keby bolo odkiaľ. Pýtajú sa však, kde na to vziať. Je to na prvý pohľad legitímna otázka a otázka racionálna. Ale omnoho racionálnejšia, omnoho oprávnenejšia je otázka dôchodcov, kde vziať na život. A porovnanie pozície dôchodcu a štátu hádam robiť nemusím. Bezmocnosť týchto ľudí je omnoho väčšia ako bezmocnosť detí, pretože im už budú sily iba ubúdať, zatiaľ čo tým malým budú pribúdať a ich šance a perspektívy sú omnoho väčšie. Ja sa domnievam, že najmúdrejšie slová, ktoré som v celej rozprave k tomuto počul, povedal pred chvíľou jeden pán kolega, keď sa opýtal, aký je na Slovensku priemerný dôchodok. Aj si odpovedal. Neexistuje, lebo všetky sú podpriemerné.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, nechcel by som sa vyjadrovať k navrhovaným percentám, o tom už bolo povedané dosť, ale rád by som sa vyjadril k tým argumentom, ktoré tu odzneli. K mnohým argumentom. Všetci vieme, že situácia dôchodcov je neľahká, neradostná a že ich hmotné zabezpečenie nie je dosť dobré. V tom sa naozaj, myslím si, nelíšime, čím sa líšime, je zrejme spôsob, ako odstrániť túto situáciu, akým spôsobom zamedziť tomu, aby chudoba v týchto kategóriách našich občanov sa nerozširovala, ale naopak, aby sa znižovala. Máme mnohé príležitosti porovnať si jednotlivé cesty, ktoré môžu viesť zdanlivo alebo reálne k tomuto cieľu. Mnohokrát cesta, ktorá znamená rýchle zvyšovanie dôchodkov pri existujúcom zlom neefektívnom a nefunkčnom systéme, môže byť cestou, ktorá nepovedie k odstráneniu chudoby, ktorý nepovedie k zlepšeniu situácie dôchodcov. Môže byť nástrojom, akým zvýšiť popularitu poslanca, respektíve politickej strany, ktorá presadzuje niečo takéto, ale mali by sme sa správať a navrhovať riešenia, ktoré povedú k dlhodobo udržateľnému stavu, k dlhodobo zlepšujúcemu sa stavu dôchodcov, a tá, či sa nám už to páči, alebo nie, sa dá dosiahnuť jedine zmenou systému. Tadiaľ vedie cesta k zvýšeniu dôchodkov, tadiaľ vedie cesta k tomu, aby miera náhrady nebola na hranici 40 alebo mierne nad 40 %, ale aby sa mohla z roka na rok šplhať vyššie a aby mohla dosiahnuť v nejakom prijateľnom časovom horizonte úroveň 60 %, možno až 65 až 70 % miery náhrady. Tadiaľ vedie cesta, ale zaťažovanie verejného okruhu financií čoraz väčším a väčším deficitom môže zahatať cestu k tomuto cieľu. A tak jednoročné zvýšenie dôchodkov môže byť prekážkou pre uskutočnenie reformy, ktorá zabezpečí dramaticky vyššie zvyšovanie dôchodkov v blízkej budúcnosti.

    Môžeme vidieť, čo robia súčasné priebežné systémy, ktorými sa riadi aj náš dôchodkový systém, v západnej Európe. Môžeme vidieť, aký je neudržateľný tento systém, ako finančná náročnosť týchto systémov núti vlády, ktoré určite nie sú vládami asociálnymi a protiľudovými, aby pristupovali k radikálnym škrtom, k radikálnemu znižovaniu dôchodkov, k radikálnemu zvyšovaniu veku odchodu do dôchodkov, a preto by sme sa mali vyvarovať tejto cesty, tak ako nás vystríhajú aj renomované zahraničné inštitúcie a experti, a nejsť cestou zotrvávania pri súčasnom neefektívnom systéme, kde budeme len neustále sa handrkovať o to, o koľko sa zvýši percento dôchodkov z roka na rok. Musíme tento systém nahradiť, nahradiť iným systémom, ktorý bude zásluhový, spravodlivý, ktorý bude poskytovať dôchodky na základe toho, koľko doňho človek odvedie počas svojho aktívneho života, či doňho odvádza, ktorý bude naozaj poistným systémom, aby sme mali aj rozdiely medzi tým, koľko jednotlivý poistenec odvádza do daného systému a potom koľko z neho dostáva. Súčasný systém nám zaviedol absolútnu rovnosť, v tom najhoršom slova zmysle, medzi jednotlivými dôchodcami. Vyrovnáva sa dôchodok tých ľudí, ktorí buď neprispievali vôbec, alebo takmer vôbec neprispievali do systému, s tými, ktorí počas svojho aktívneho života odvádzali veľa do tohto systému, čo je nespravodlivé. Musíme aj túto nespravodlivosť odstraňovať a tú neodstránime len, vôbec neodstránime tým, že zvýšime dôchodky, budeme ju len posilňovať jednoducho a preto sústreďme naše sily a všetku našu intelektuálnu kapacitu, a tým sa aj obraciam aj na opozíciu a žiadam o spoluprácu aj opozíciu pri príprave nového systému, ktorý bude stáť na iných základoch. Jedine takýto systém môže priniesť zvýšenie dôchodkov.

    My sme už urobili v tomto smere mnoho krokov. Zákon, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, už mení systém aj v prvom priebežnom systéme, zväčšuje zásluhovosť tohto systému a zavádza spravodlivosť, pričom solidaritu nepopiera, ale posilňuje v iných zákonoch, v iných systémoch, sociálnych zákonoch, ktoré túto vec budú riešiť.

    Rád by som sa tiež vyjadril aj k otvoreným otázkam, ktoré tu zazneli od pána poslanca Tkáča, nie, nezavádzal som Národnú radu, keď som tvrdil, že sme nemohli skôr predložiť návrh zákona o zvýšení dôchodkov, pretože tripartita nerokovala. Áno, tripartita skutočne nerokovala, nerokovala dvakrát pre rozhodnutia sociálnych partnerov. Stalo sa tak 25. apríla a stalo sa tak ešte v inom termíne a týmto spôsobom nemohli byť tieto zákony prerokované, a preto sme ich museli prerokovať v nasledujúcich tripartitách a okamžite potom sa vláda zišla ešte v ten istý deň, mimoriadne zasadla, mimoriadne rokovala len k týmto bodom, aby sme stihli včas zákony v Národnej rade prerokovať, a preto vláda tiež rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní, aby sa poistila predtým, že dôchodky by pre možné prieťahy nemuseli byť zvýšené od júla tohto roku. Preto, samozrejme, ani vláda nekalkuluje so žiadnou, ani nešpekuluje so žiadnymi úsporami, odsúvaním dôchodkov, ale naopak, má veľký záujem na tom, aby dôchodky boli zvýšené, hneď ako to bude možné. Tiež by som chcel zdôrazniť, že v predchádzajúcom období sa spravidla dôchodky zvyšovali následne, následne po tom, ako boli splnené kritériá, ktoré ukladá zákon. Tentoraz sa dôchodky navrhujú zvýšiť už pri predpokladanom naplnení týchto kritérií, nečaká vláda na to, či sa tieto kritériá naplnia, alebo nenaplnia, ale predpokladá, že rast miezd v druhom štvrťroku dosiahne 5-percentný rast, predpokladá a navrhuje zvýšenie dôchodkov na základe naplnenia tohto predpokladu.

    Nie je pravdou - a dovolím si tvrdiť a myslím si, že realita potvrdí, respektívne vyvráti moje slová, že dnes to nevieme a môžeme len tieto tvrdenia predniesť, ale inflácia nebude vyššia, ako je teraz, naopak sa bude znižovať. Ten inflačný tlak bol na začiatku roka a napriek katastrofickým víziám, ktoré hovorili o 30-percentnom zvýšení cien, sa nenaplnili. Rast cien potravín, ktoré sú veľmi dôležité, sú na úrovni 1 až 2%, 1,5%, takže žiadne inflačné tlaky ďalšie sa očakávať nedajú a ako budú postupovať jednotlivé mesiace roka, inflácia sa bude znižovať, takže zďaleka sa nedá očakávať a nenastane to, že by rast cien v tomto roku dosiahol 10-percentnú úroveň, nebude to tak a nebude to tak ani po vstupe do Európskej únie, pretože všetky tieto väzby na tieto kategórie sú neadekvátne, nesprávne a falošné a klamlivé.

    Na záver tohto vyjadrenia by som ešte len pár faktických vecí. Nepredpokladáme prechod v najbližšom období na výber poistného cez daňové úrady, to by som chcel vyvrátiť, s ničím takýmto nepočítame, aj keď je pravda, že o tomto hovorili predstavitelia Sociálnej poisťovne, hovorili tak z vlastnej iniciatívy a bez toho, že by sme my iniciovali takúto zmenu. Keď chceme posilniť ekonomiku, ako hovoril pán Urbáni, naozaj musíme uvažovať v súvislostiach a počítať s tým, že dôchodkový systém je jednou zo zložiek, ktorý môže výrazne prispieť k jej posilňovaniu alebo k jej oslabovaniu a preto reforma bude faktorom, ktorý bude silne podporovať rast ekonomiky. Takže myslím si, že zodpovedné rozhodnutie aj v tomto smere je rozhodnutím, ktoré smeruje k zvyšovaniu dôchodkov v budúcom období na základe reformy, ktorá otvorí brány k zvyšovaniu dôchodkov, a to je to rozhodnutie, ktoré treba urobiť, a preto už dopredu žiadam o podporu Národnú radu pre reformné zákony, ktoré prídu do Národnej rady a ktoré budú meniť súčasný zlý a nefungujúci dôchodkový systém, ktorý nevie zabezpečiť dostatočný rast dôchodkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, máte procedurálne návrhy? Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V mene troch klubov opozície žiadam pred záverečným hlasovaním päťminútovú prestávku na poradu klubov.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Pán poslanec Maxon, procedurálny návrh? Nie.

    Pán poslanec Jarjabek? Nie. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku. Však ide hlasovanie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Až pred záverečným, v treťom čítaní. Takže pokračujeme, pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Rada by som sa vyjadrila veľmi stručne k trom záležitostiam. Myslím si, že ide o ďaleko vážnejšiu vec, než aby sa zo zvyšovania dôchodkov stala opozično-koaličná prekáračka. Prepad dôchodkov nastal na začiatku 90. rokov, keď vlády zvyšovali podľa 5% rastu miezd, pričom boli dosahované životné náklady okolo 8% - 9%, ktoré sa pri ďalšom zvyšovaní dôchodkov opäť nezohľadňovali. Toto si myslím, že páni, ktorí hovorili o našej vláde a vašej vláde, by si mali uvedomiť. Chcela by som, po druhé, upozorniť vážené auditórium na to, že 20-percentný prepad dôchodkov jednoducho sa zakladá na matematicky chybnom výpočte,

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • áno, prosím, je to tak, aj v predchádzajúcom období to bol spor medzi Jednotou dôchodcov a ministerstvom, jednoducho sa zakladá na chybnom matematickom spôsobe výpočtu. Chcela by som tiež po tretie a na záver povedať, že prepočet životných nákladov je objektívne, zakladá sa na štatistickom prepočte štruktúry spotrebného koša, je možné, samozrejme, robiť alternatívne výpočty, ale podľa zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, zákon sa musí riadiť jednoducho údajmi Štatistického úradu. Ďakujem pekne, to som chcela povedať na záver diskusie a môžeme prejsť k hlasovaniu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou spoločnú správu. Pozmeňujúcich návrhov je dohromady 12. Gestorský výbor odporúča hlasovanie en block vzhľadom na to, že všetkých 12 pozmeňujúcich návrhov je legislatívnotechnickej povahy, gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 136, 1 poslanec nehlasoval.

    Návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne. V rozprave boli predložené tri pozmeňujúce návrhy. Predkladám ich v tom poradí, ako boli predložené.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 1, ide o 6-percentné zvýšenie dôchodkov, teda o zvýšenie o 1%.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 11 poslanci, zdržalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a poslanci, vzhľadom na to, že ďalšie návrhy sa týkajú toho istého paragrafu, je nadbytočné hlasovať o nich.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Maxon.

  • Ja som presvedčený, že pani spravodajkyňa v tomto prípade nemá pravdu. Týka sa to tej istej veci, ale rieši sa to iným spôsobom, to znamená, že pokiaľ by prešiel iný návrh, ktorý upravuje toto percento, tak je potrebné dať o tom návrhu hlasovať.

  • Pán poslanec Maxon, vyhlasujem päťminútovú prestávku tak, ako bolo žiadané.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Päťminútová prestávka.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme po päťminútovej prestávke. Ideme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, mám poverenie gestorského výboru navrhnúť, schváliť návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 20 poslanci, zdržali sa 3 poslanci.

    Schválili sme postúpenie zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť ústne sa hlásiť... Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážená pani predsedajúca, predkladám návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi na schválenie.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 128, proti 2 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Ďakujem. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, stretneme sa o 14.00 hodine, chcem pripomenúť, že pozorovatelia, zástupcovia poslaneckých klubov, predsedovia poslaneckých klubov a vedenie parlamentu má počas obedňajšej prestávky, v podstate teraz po prerušení schôdze poradu okolo pozorovateľov v Európskom parlamente. Vzadu, v zasadačke poslaneckého grémia.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 12. schôdze Národnej rady pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí na členov vlády, pána premiéra, generálneho prokurátora.

    Prosím teraz, aby pán predseda vlády Slovenskej republiky oznámil neprítomných členov vlády a tých členov vlády, ktorí budú odpovedať na položené otázky za neprítomných členov vlády.

    Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, traja členovia vlády nemajú otázky, a to sú páni ministri Lipšic, Ivan Šimko a Kukan, ktorí sú na pracovných cestách. Ďalší, ktorí sú na pracovných cestách, budú zastúpení takto: pána ministra Zajaca zastúpi pán minister Kaník, ministra Prokopoviča vicepremiér Nemcsics, ministra Miklósa minister Simon a rovnako ministra Gyurovszkého minister Simon.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pristúpime teraz k otázkam, ktoré boli položené vám, pán predseda vlády.

    Prvú položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: „Spoplatňuje sa zdravotníctvo a školstvo. Otázka: Akými ekonomickými nástrojmi dokázali socialistické vlády zabezpečovať vyššie reálne mzdy, bezplatné zdravotníctvo a školstvo z nižšieho HDP, aké máme teraz?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec, vaša otázka je skôr ideologická ako praktická. Obaja veľmi dobre vieme, že komunizmus celosvetovo padol. Ťahá za kratšie konce a krajiny z drvivej väčšiny, krajiny bývalého, povedzme, komunistického bloku si zvolili novú, bezpochyby perspektívnu cestu. Aj vy, aj ja viem, že to tak bolo predovšetkým preto, lebo to tento režim už nevedel ťahať ekonomicky. Zaostával vo všetkých stránkach. Zaostával technologicky, zaostával vo vytváraní podmienok na zdravé životné prostredie, skracovala sa dĺžka života. Priemerný vek človeka sa v tomto režime skracoval. Ale to je viac-menej téma, ktorá je každému alebo väčšine súdnych ľudí jasná a je za nami.

    Po druhé, to, čo chcem odpovedať fundamentálne na vašu otázku, je, že spravidla očakávate, keď sa pýtate, presnú odpoveď. Ale presná odpoveď si žiada aj presnú otázku. Vo svojej otázke ste sa dopustili veľkej nepresnosti, pán poslanec Ondriaš, keď ste povedali, že bolo bezplatné zdravotníctvo, školstvo, akože bezplatné. Opäť som si istý, že aj vy toľko viete, že ani vtedy sa neliečilo z „luftu“. A rovnako sa neplatili učitelia, internáty. Tie peniaze nepadali samy od seba. Nie je pravda, že to bolo bezplatné, aj vtedy to stálo peniaze. Len, povedzme, systém financovania týchto odvetví bol iný, ako je dnes a zrejme bude zajtra.

    Preto si myslím, že nás bude posúvať dopredu iba to, keď si budeme klásť presné otázky s očakávaním presných odpovedí. A nielen presné, ale aj poctivé otázky.

    Ale aby som zachoval aj istú vernosť konkrétnosti, tak pomenujem niektoré nástroje, ktoré nás doviedli k tomu stavu, v akom sa vtedajšie Česko-Slovensko, ale aj iné krajiny komunistického bloku v 80. rokoch nachádzali.

    Podľa mňa to bolo bezhlavé zoštátňovanie v 50. rokoch, veľmi tvrdý centralizmus, nivelizácia, demotivácia a diktatúra. Pán poslanec, toto boli tie nástroje, ktoré ničili ľudstvo a ničili aj národy vtedajšieho Česko-Slovenska. Boli to podľa mňa práve tieto nástroje, ktoré doviedli našu krajinu k takému rozdielu životnej úrovne, aký bol v prípade komunizmu medzi našou krajinou a, povedzme, Rakúskom alebo Nemeckom, alebo v roku 1989 medzi západným Nemeckom a východným Nemeckom, alebo ak chcete medzi nemocnicou v Grazi a nemocnicou v ktoromkoľvek meste na Slovensku.

    Myslím si, že to boli práve tieto nástroje, ktoré zmarili šancu na rovnakú životnú úroveň našich rodičov, ako keby žili iba pár kilometrov od Bratislavy na západ. No a, myslím si, samozrejme, že to boli napríklad tieto nástroje, ktoré priviedli našu krajinu do takého stavu, že boli potrebné reformy, boli potrebné bolestivé reformy a že ešte stále takéto reformy potrebné sú, aby sa raz obyvatelia Slovenska mohli mať presne tak dobre, ako sa majú dnes Rakúšania, Francúzi, Briti, Nemci, Taliani a iné národy vtedajšieho, chvalabohu, vtedajšieho takzvaného západného sveta.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, vypočuli sme si jednu ideologickú prednášku. A ja by som rád zacitoval z knižky, ktorú sme dostali asi pred tromi dňami Povolebné Slovensko (Ústav verejnej mienky) a zacitujem zo strany 10: „V roku 1997 uviedlo 49 % opýtaných, že sa ľuďom ako oni lepšie žilo v bývalom socialistickom režime. V roku 1999 stúpol počet nositeľov takéhoto názoru na 56 %, v roku 2001 na 59 %. V súčasnosti takto uvažuje až 66 % obyvateľov. Opačný názor má iba 8 % občanov Slovenska“. Tých 8 % občanov Slovenska má názor taký, aký máte vy, pán premiér.

    Ďakujem.

  • Je mi jasné, pán poslanec, je mi veľmi jasné, že sa pokúšate a zrejme to bude vaša hra počas celého volebného obdobia, že sa budete pokúšať o takéto politické zádrapky. Dnes som si prečítal, vy hovoríte o prieskume verejnej mienky, ja som si pred odchodom do snemovne pozrel ostatný prieskum verejnej mienky. Chvalabohu, idete pekne dole, Komunistická strana a nič iné vám nezostane, len sa budete snažiť vyvolávať takéto ideologické spory, ale pán Ondriaš, ja vám k tomu nie veľmi prispejem. Je to o ničom a nemá to žiaden význam.

    Ale aj vy, aj ja veľmi dobre vieme, ako sa kladie otázka v prieskume verejnej mienky a akú vypovedajúcu hodnotu majú takéto prieskumy verejnej mienky.

    Ja vám ponúkam iný obraz, pán poslanec, a nie ste omnoho starší odo mňa, aby ste si to nepamätali. Ponúkam vám obraz našich bezútešných ulíc, neupravených domov, radov, ktoré sa tvorili na všetko, čo bolo potrebné do našich domácností dostať. Keď sme chceli mandarinky, bolo potrebné vyčkať do Vianoc a bolo potrebné stáť v niekoľkohodinových radoch. Kvílite nad zdravotníctvom. Keď ste potrebovali čo len jeden účinnejší liek, bolo potrebné ho hľadať v zahraničí a mnohonásobne ho preplatiť. To všetko bola realita vášho bezútešného reálneho socializmu.

    A koniec koncov, keď ste hovorili o prieskume verejnej mienky, tak obrovský rozdiel medzi režimom, pán Ondriaš, ktorý ste žili, a dneškom je, že počas vášho režimu, pán Ondriaš, taký prieskum verejnej mienky by vôbec nebol býval možný. Lebo tak ste ničili ľudí, že ste sa ich nikdy ani neopýtali a ľudia, prostý človek mohol tak držať akurát pusu a krok. Toto bol ten smutný režim, ktorého ste ešte vy stále pokračovateľmi a, samozrejme, ja to rešpektujem, ale rovnako veľmi dobre vediac, že už nikdy, chvalabohu, nikdy tento režim v Európe šancu nijakú nebude mať.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Druhú otázku vám položil, pán premiér, pán poslanec Hanzel, ktorý sa vás pýta: „Bratislava je dlhodobo mesto s najnižšou nezamestnanosťou a najvyššími platmi v Slovenskej republike. Nemyslíte si, že by bolo vhodné začať s decentralizáciou štátnej správy tak, aby to pomohlo hlavne regiónom s vysokou nezamestnanosťou?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Myslím si, pán poslanec, že jedným zo zámerov reformy verejnej správy je, aby sa čo najviac umožňoval regionálny rozvoj, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi regiónmi. Najprv sa mi žiada povedať, že to, že región hlavného mesta a jeho okolia je na tom ekonomicky lepšie ako iné regióny, nie je iba špecifikom Slovenska. Pozrite sa na Nemecko. Pozrite sa na Taliansko, aký je rozdiel medzi Milánom, severným Talianskom a Sicíliou. Nechcem zľahčovať situáciu, len ukázať na istú prirodzenosť, že v okolí aglomerácií hlavného mesta, tradičných oblastí priemyselného rozvoja je zrejme tá ekonomická sila vyššia a nie je jednoduché k tejto ekonomickej sile ťahať aj ostatné regióny. Ale treba to robiť. Treba to robiť a treba prijímať na to konkrétne opatrenia. K tomuto vedie aj reforma verejnej správy, ale nemôže to byť zároveň všeliek. Musí to byť aj nová aktivita zastupiteľstiev mestských, obecných a vyšších územnosprávnych celkov, aktivita živnostenských zväzov, obchodných priemyselných komôr.

    Mohol by som vám na konkrétnych príkladoch ukázať, že aj z hľadiska verejných investícií sa snažíme investovať do takých aktivít, ako je v ostatných rokoch tunel Branisko, ktorý nás stál vyše 7 miliárd korún, alebo do takých priemyselných parkov, ako je Kechnec pri Seni neďaleko Košíc, v Spišskej Novej Vsi a v niektorých ďalších mestách východného Slovenska. Na základe týchto aktivít, na základe proporcií vo verejných investíciách, ale aj prijímaním ďalších opatrení nášho národného rozvojového programu sa dá dokladovať, že máme eminentný záujem na tom, aby sa lepšie rozvíjali predovšetkým tie regióny, ktoré dnes zaostávajú. Koniec koncov, súčasťou reformy verejnej správy je aj systém horizontálneho vyrovnávania, ktorý pripravujeme k 1. januáru 2005, kde budú regióny ekonomicky silnejšie prispievať do spoločného a z toho spoločného potom budú čerpať regióny, ktoré nie sú tak ekonomicky silné. Ale myslím si, že stále aj predvstupové a teraz najmä povstupové fondy Európskej únie sú veľmi dobrým stimulom pre obce, pre mestá regiónov, ktoré máte na mysli a my budeme mestám a obciam týchto regiónov zo všetkých síl pomáhať, aby sa rozdiely vyrovnávali.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Hanzelovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán premiér. Samozrejme, že s odpoveďou som z veľkej časti spokojný. Ale chcel som poukázať na jednu ďalšiu vec, ktorú si možno celkom neuvedomujeme. Vzhľadom na to, že silne zaujímavé funkcie v štátnej správe, ako sú vo vysokých úradoch štátnej správy, kumulujú v sebe aj kvalifikovaných, vzdelaných ľudí a tým, že všetku túto moc sústreďujeme do Bratislavy, tak sústreďujeme vlastne, povedal by som, aj vzdelaných ľudí a kvalifikovaných ľudí do Bratislavy. Tým súčasne trochu oslabujeme mimobratislavské regióny, a to, samozrejme, časom zas naberá na sebe a zas to len produkuje ďalšie kumulovanie. Keď vy ste uvádzali niektoré príklady z Talianska, tak ja uvediem napríklad niektoré príklady zo Švédska. Vo Švédsku nie sú ani všetky ministerstvá v Štokholme. Je to decentralizované. Tak moja jednoduchá otázka je, viete si napríklad predstaviť, že by sme decentralizovali nejaké ministerstvo mimo Bratislavy, či už do Košíc, do Banskej Bystrice a tak ďalej?

  • Ak by to pomohlo veci, nemám s tým najmenší problém. Koniec koncov, veď Ústavný súd je v Košiciach a niektoré inštitúcie sú v Banskej Bystrici ako Úrad pre patenty a vynálezy a niektoré ďalšie. Ale viete čo, nemyslím si, že v tomto to je. Hovorili ste o vzdelaných a schopných ľuďoch. No práve tým sme vytvorili priestor na to, aby mohli byť nielen tu, v tomto parlamente medzi vami, ale aby boli aj v krajských parlamentoch, aby boli títo ľudia ešte lepšie regionálne využiteľnejší.

    Takže, pozrite sa, ak máte dobrý nápad, tak ho pošepkajte, len aby to nebolo kostrbaté a drahšie a menej efektívne, ako je súčasný stav. Nemyslím si, že nás vytrhnú úrady. Nemyslím si, že v Starej Ľubovni alebo v Spišskej Novej Vsi, alebo vo Svidníku, alebo v Snine, alebo v Sobranciach, alebo v Michalovciach čakajú na úrad. Ale myslím si, že čakajú na lepšiu infraštruktúru, že čakajú na lepšie vodovody, na čistejšiu vodu, na viac kanalizácií a na nové investície. Som si absolútne istý, že na toto čakajú tí ľudia, lebo tam často cestujem. Čiže robme všetko na to, aby mali lepšiu infraštruktúru, aby mali lepšie podmienky, aby sme investície vo výraznejšej miere ako dosiaľ mohli tam dotiahnuť, aj keď tendencia je dobrá, pán poslanec.

    Bol som nedávno v Poprade, v Matejovciach, Whirpool ide takmer zdvojnásobiť. Je tu primátor mesta. Mesto nedávno prijímalo vážne opatrenia, aby to tak mohlo byť. V Spišskej Novej Vsi je Embraco, rovnako idú znásobiť investície. Noví investori prišli do Krompách, noví investori prichádzajú do Lipian v Prešovskom okrese, v Sabinovskom okrese, aby ma tam nevypískali. Skrátka, tá tendencia je pozitívna, len jej treba pomôcť aj novými nástrojmi, ktoré dnes dostávame do rúk, o ktorých som sa zmienil, povedzme, v oblasti tých nových povstupových nástrojov.

  • Pán premiér, ešte poslednú otázku, máme minútu času.

    Pán poslanec Vážny sa pýta: „Správa o kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2002 poukazuje na nesprávne konania rezortov vlády SR v oblastiach rozpočtovej disciplíny, verejného obstarávania, daní a poplatkov, ktoré ochudobnili štátny rozpočet o desiatky miliónov Sk za jednotlivé rezorty. Výsledky zistení vyústili u kontrolovaných subjektov do neurčitých, nič neriešiacich opatrení. Prečo vláda SR nezavedie pravidlo „1 krát a dosť“, resp. ak vláda SR prísne nerieši túto oblasť, stotožňuje sa s chybným konaním rezortov?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Mám málo času, pán poslanec, preto poviem to najpodstatnejšie a síce, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislou inštitúciou, ktorá kontroluje vládu. Adekvátnosť prijatých opatrení jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy podľa zákona posudzuje Najvyšší kontrolný úrad, nie vláda. Ak ste mali na mysli politické konzekvencie, tak sa dejú, ako je prípad, povedzme, bývalého ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pánu premiérovi za odpovede na otázky, ktoré mu položili páni poslanci.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov položené jednotlivým pánom ministrom.

    Prvá pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra zdravotníctva, za ktorého bude odpovedať pán minister Kaník: „Ako chce riešiť ministerstvo sieť pre hospicovú starostlivosť?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa aj ostatní páni poslanci, dúfam, že sa uspokojíte aj s takýmto zastúpením a s odpoveďou.

    Hospicová starostlivosť je v zmysle našej legislatívy technické označenie paliatívnej starostlivosti poskytovanej hospicom. Hospic je zdravotnícke zariadenie na poskytovanie paliatívnej starostlivosti v zmysle § 24 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Návrh siete pracovísk paliatívnej starostlivosti a hospicov v Slovenskej republike rieši koncepcia paliatívnej starostlivosti, ktorá vstúpila do platnosti 19. augusta 2002 uverejnením vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR za pána ministra Kováča.

    V koncepcii odborníci ministerstva zdravotníctva pre paliatívnu starostlivosť odporúčajú minimálny počet desať lôžok na stotisíc obyvateľov, preto na počet obyvateľov Slovenska by pripadalo zriadiť cca 550 lôžok, poskytujúcich paliatívnu starostlivosť, buď v rámci oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospicoch. Odporúča sa z uvedeného počtu zriadiť 250 lôžok v oddelení paliatívnej starostlivosti a 250 lôžok v samostatných zdravotníckych zariadeniach, v hospicoch.

    Sieť mobilných hospicov, to je forma návštevnej služby paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí pacienta, koncepcia takto nekvantifikuje, pretože mobilné hospice môžu vznikať pri existujúcich ambulanciách paliatívnej starostlivosti, ambulanciách pre liečbu bolestí, v ADOS, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, v stacionároch paliatívnej starostlivosti, v oddeleniach paliatívnej starostlivosti a hospicoch ako samostatných zdravotníckych zariadeniach.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Už mi to pripadá, ako keby pán minister zdravotníctva unikal odpovediam na hodine otázok. Ďakujem pekne za odpoveď, ale tá odpoveď nehovorí konkrétne alebo neodpovedá na moju otázku a na ďalšie podotázky, ktoré boli na hodine otázok predložené.

    Ale chcela by som požiadať pána ministra prostredníctvom vás, aby si urobil poriadok potom v rezorte zdravotníctva a aby pracovníci ministerstva zdravotníctva dávali príslušným inštitúciám, či už vyšším územným celkom, teda krajskej samospráve alebo štátnej správe v oblasti zdravotníctva také informácie, že aj koncepcia, ktorá bola schválená, o ktorej veľmi dobre viem, je záväznou normou na to, aby mohli vydávať licencie a aby ju brali ako vážnu normu. Nemôže sa stať, že na otázky ministerskí úradníci odpovedajú pracovníkom samosprávnych krajov, že toto nie je norma, podľa ktorej je možné vydať licenciu, nie je možné určiť, kto môže byť garant, či internista alebo akýkoľvek lekár, ktorý je v tejto koncepcii uvedený.

    Čiže chcem vás poprosiť, aby ste tlmočili pánu ministrovi, že vyjadrujem nespokojnosť s prácou, ako pristupujú úradníci ministerstva k takej vážnej téme, o ktorej on hovorí v parlamente a ktorej dáva prioritu vo svojej koncepcii zdravotnej starostlivosti. A pekne by som vás poprosila, keby som dostala na všetky otázky, ktoré som predložila pánu ministrovi zdravotníctva, písomnú odpoveď tak, ako to ukladá rokovací poriadok a zároveň, aby boli vyvodené isté závery z toho, aký postup majú zaujať pracovníci voči podriadeným inštitúciám.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, budem tlmočiť pánu ministrovi tieto žiadosti.

  • To je celá odpoveď, pán minister, áno? Pokračujeme ďalej.

    Ministra kultúry pána Rudolfa Chmela sa pýta poslankyňa Dagmar Bollová: „Je Nám. SNP i so stojacimi objektmi na ňom národnou kultúrnou pamiatkou? Ak áno, vydáte súhlas na odstránenie pamätníka oslobodenia mesta Červenou armádou v súvislosti s návštevou pápeža? Ak nie, ako môžete prispieť k jeho záchrane?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Vážená pani poslankyňa, i keď v znení vašej otázky nie je uvedený názov mesta, ktorého sa otázka týka, podľa obsahu predpokladám, že ide o Nám. SNP v Banskej Bystrici.

    Námestie SNP je situované na území pamiatkovej rezervácie. Mnohé objekty stojace na námestí sú chránené aj ako nehnuteľné národné kultúrne pamiatky. Pomník oslobodenia mesta Červenou armádou je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou. Priznávam sa, že nemám správy o tom, že by sa pomník v súvislosti s návštevou Svätého otca mal z námestia premiestniť, či odstrániť. Navyše, nateraz nepadlo rozhodnutie, kde v Banskej Bystrici stretnutie Svätého otca prebehne. Odstránenie pomníka však nepovažujem za reálne.

    Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky po predchádzajúcom vyjadrení obce, t. j. v prípade predmetného pomníka mesta Banská Bystrica. Telefonicky som požiadal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky o informáciu, či dostali žiadosť o vydanie takéhoto rozhodnutia. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky takúto žiadosť neeviduje. Ani ministerstvo kultúry nedostalo žiadny podnet, z ktorého by vyplýval zámer odstrániť pamätník z Námestia SNP.

    Pamätník nie je chránený len podľa zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, ale podlieha tiež ochrane podľa zákona č. 441/2002 o vojnových hroboch a podľa medzinárodného dohovoru Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny, ktorá sa vzťahuje aj na pamätníky.

    Znova teda opakujem, nepredpokladám, že by niekto uvažoval o jeho odstránení, tobôž nie v súvislosti s návštevou pápeža Jána Pavla II., ktorý je známy aj svojou účasťou v protinacistickom odboji.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Nechcem doplňujúcu otázku. V prvom rade sa vám chcem poďakovať za to, že ste doplnili Banskú Bystricu, prepáčte. Áno, samozrejme, že ide o toto mesto. Vaša odpoveď ma plne uspokojila, ale môžem vám povedať, že toto nie je prvý prípad. Ja som čerpala z internetu, z novinového teletextu, kde vyšla táto správa, ale viem, že takéto snahy v Banskej Bystrici už v priebehu ostatných 10 rokov sa opakovali niekoľkokrát. Vopred vám ďakujem za to, že budete túto národnú kultúrnu pamiatku chrániť.

    Ďakujem.

  • Pán minister? Ďakujem, pán minister.

    Tretiu otázku položil pán poslanec Jozef Hurban ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi: „Pán minister, splnili si už poisťovne svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a ak nie, aký bude ďalší postup vášho ministerstva?“

    Pán minister vnútra Vladimír Palko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do včerajšieho dňa si poisťovne svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z § 30 zákona č. 95 o poisťovníctve, nesplnili a nepoukázali na osobitný účet ministerstva vnútra žiadané prostriedky. Za účelom prijatia nápravy listom ministra vnútra bol upozornený Úrad pre finančný trh na porušenie zákona zo strany poisťovní a na vyvodenie patričných opatrení zo strany úradu. Úrad má možnosť odobrať poisťovniam licenciu, resp. uložiť finančnú pokutu do výšky 20 mil. korún. Okrem toho si budeme toto plnenie vymáhať súdnou cestou. Legislatívny a právny odbor ministerstva pripravuje podanie žaloby na príslušné súdy.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hurban - doplňujúca otázka.

  • Áno, ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Ja by som chcel iba pripomenúť, že k 31. 12. minulého roka táto suma bola takmer 457 mil. korún. A ak by sme mali prijať argumenty poisťovní, ktoré uvádzajú v žalobe, ktorú dali na Okresný súd Bratislava I., kde hovoria o tom, že § 30 uvedeného zákona je nezrozumiteľný, alebo poisťovne považujú predmetné ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, potom naozaj v tomto štáte by nemusel nikto dodržiavať zákony, a teda aj napríklad vlastníci motorových vozidiel by si asi mohli povedať, že neuzavrú zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, hoci im to ukladá zákon.

    Pripomínam, že tieto prostriedky ministerstvo vnútra prerozdeľuje hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotníckej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Chcem tým len pripomenúť, že je to veľmi dôležitý problém a prostriedky, ktoré tvoria prakticky 1/3 rozpočtu týchto jednotiek im, samozrejme, chýbajú. Podľa mojich informácií ich používajú predovšetkým na nákup záchranných prostriedkov a techniky, ktorá slúži na tieto účely.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, neostáva mi iné len súhlasiť. Ministerstvo bude o tieto peniaze bojovať všetkými právnymi prostriedkami.

  • Ďakujeme, pán minister.

    Ďalšia otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva SR pánu ministrovi Nemcsicsovi, adresoval ju poslanec Jozef Hurban a pýta sa: „Pán minister, podporí vaše ministerstvo investičné aktivity spoločnosti Whirpool Slovakia, ktoré smerujú k vytvoreniu 700 až 800 nových pracovných miest v Poprade v horizonte 1,5 až 2 roky?“

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo hospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach týkajúcich sa stratégie rozvoja hospodárstva a podnikania zastupuje Slovensko vo vzťahu k zahraničným investorom a už v minulosti sme podporili aktivity špeciálne spoločnosti Whirpool Slovakia. Ministerstvo hospodárstva na základe žiadosti Whirpool Slovakia, a. s. zo dňa 15. 3. 2000 pripravilo materiál na rokovanie vlády. Na základe tohto rokovania a na základe uznesenia z neho, bolo to uznesenie č. 354 z 24. mája o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, vydalo osvedčenie, že stavba, rozšírenie výroby a súčiastkovej základne Whirpool Slovakia, a. s. v Poprade, ktorej cieľom bolo rozšírenie kapacity vtedajšej výroby na výrobu až 1 100 kusov automatických práčok ročne, v rámci ktorej sa vybudovali kapacity na zabezpečenie súčiastkovej základne na výrobu automatických práčok na Slovensku, je významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

    Poskytovanie konkrétnych druhov investičných stimulov pre investorov upravujú niektoré zákony, ja spomeniem niektoré z nich. Je to zákon č. 366 o daniach z príjmov, zákon č. 387 o zamestnanosti, zákon č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov, rovnako zákon č. 565 o investičných stimuloch, ktorý vytvára možnosť poskytnúť stimuly investorom, ktoré sú porovnateľné so stimulmi okolitých krajín a ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie a v neposlednej miere je to zákon o štátnej pomoci č. 231, ktorý upravuje poskytovanie priamej a nepriamej formy štátnej pomoci.

    Na podporu investovania a teda aj priamym zahraničným investíciám prispieva zákon 175 o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, a ten nadobudol účinnosť v roku 1999. Upravuje zjednodušenie a urýchlenie usporiadania vlastníckych vzťahov a rôzne ďalšie náležitosti a chcem pripomenúť, že za významnú investíciu sa považuje stavba určená na výrobu pri investičných nákladoch najmenej 1 mld. Sk, ktorej plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú národohospodársky významné a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, tak ako to bolo v prípade spoločnosti Whirpool Slovakia.

    K samotnému vstupu zahraničných investorov na Slovensko pokladám za dôležité uviesť, že pri vypracúvaní žiadostí o poskytnutie investičných stimulov podľa všetkých tých uvedených zákonov ministerstvo hospodárstva odporúča zahraničným investorom aktívne spolupracovať s agentúrou SARIO, ktorej hlavnou činnosťou je napomáhať zahraničným investorom a o tom boli zástupcovia tohto investora, teda Whirpool Slovakia písomne informovaní.

    Chcem povedať, že zástupcovia spoločnosti Whirpool Slovakia boli na rokovaní u nás na ministerstve hospodárstva práve minulý týždeň a mali predstavu o tom, že vláda im pomôže pri následnom rozvoji alebo investícii a bude deklarovať túto pomoc vo forme zmluvy medzi investorom a vládou. Takáto cesta nie je možná. Vysvetlili sme si tieto postoje a dohodli sme sa na tom, že akonáhle naše ministerstvo dostane regulárnu žiadosť o poskytnutie investičného stimulu, podľa všetkých tých uvedených zákonov, ktoré som citoval, vyvinieme maximálne úsilie o skrátenie lehoty administrácie potrebnej na vybavenie žiadosti a jej následné predloženie do vlády.

    Podotýkam, že schválenie investičných stimulov podľa uvedených kritérií a zákonov je nakoniec v kompetencii vlády Slovenskej republiky. Takže takto sme postupovali aj v tomto prípade na základe osobného rokovania spred niekoľkých dní a dohodli sme sa na tom, že toto je forma, akou môžeme dospieť k podpore investičných aktivít spoločnosti Whirpool Slovakia.

    Ďakujem pekne.

  • Áno. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja nemám doplňujúcu otázku. Chcel by som iba pripomenúť, samozrejme, že okresy Kežmarok, Levoča, Stará Lubovňa, Poprad patria k regiónom s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a teda akékoľvek vytváranie nových pracovných miest v tomto regióne je nesmierne dôležité. Spoločnosť Whirpool Slovakia je na slovenskom trhu už takmer 11 rokov a je to jeden stabilizujúci prvok v našej ekonomickej oblasti a nielen v tom, ale je to aj veľmi dôležitý exportér, pretože 95 % svojej produkcie vyváža. Tak ako ste hovorili, táto firma je pripravená v priebehu 1,5 až 2 rokov zdvojnásobiť svoju produkciu, čo znamená vytvorenie ďalších 700 až 800 pracovných miest.

    Samozrejme, viem, že zástupcovia Whirpool Slovakia absolvovali rokovanie aj s vami, okrem iného aj s ministrom životného prostredia, s ministrom financií a že tieto rokovania boli veľmi konštruktívne a produktívne a že bola prisľúbená pomoc. Preto chcem oceniť aj vašu snahu. Viem, že sa chystáte aj na návštevu Whirpool Slovakia a budete rokovať v tejto veci, aby spoločnosť Whirpool Slovakia mohla ďalej rozširovať výrobu na Slovensku.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ja len doplním, že naozaj je jednou z priorít nášho záujmu objem výroby, ktorý Whirpool Slovakia chce z okolitých štátov stiahnuť smerom na Slovensko. Je to pomerne významné, lebo tento výrobca sa stane najväčším výrobcom tohto druhu bielej techniky v štátoch strednej Európy, čiže zaradí sa aj medzi významných exportérov. Rovnako je to posilnenie výroby, zvýšenie približne o 700 až 800 pracovníkov je v rámci regiónu významné. Takže z tohto pohľadu k tomu pristupujeme na základe osobných rokovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujeme, pán minister.

    Poslanec Vladimír Ďaďo sa obrátil na ministra školstva Martina Fronca: „V obci Petkovce sa nachádza nevyužitá škola v prírode. Obec by daný objekt vedela využiť pre vlastné potreby, ale objekt je vo vlastníctve okresného úradu, ktorý nevie nájsť systém prevodu. Žiadam o prijatie takých opatrení, ktoré tento problém vyriešia v prospech obce Petkovce“.

  • Ďakujem.

    Vážená národná rada, vážený pán poslanec, tak ako hovoríte, škola v prírode v obci Petkovce nie je vedená v zmysle § 6 zákona 542 v znení neskorších predpisov v sieti škôl a školských zariadení. Zo siete škôl a školských zariadení bola vyradená 31. 8. 1998, a teda nie je školským zariadením ani podľa zákona č. 29 o sústave základných a stredných škôl, známeho ako školský zákon. Dňom 1. 7. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 416 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého zriaďovateľská funkcia k školám v prírode prešla na príslušný vyšší územný celok. V tomto prípade však, ako už bolo uvedené, predmetná škola v prírode nie je vedená v sieti škôl a školských zariadení, v dôsledku čoho budova bývalej školy v prírode zostala naďalej v pôsobnosti okresného úradu. Hospodárenie okresných úradov vrátane správy nehnuteľností a nakladanie s nimi upravuje zákon č. 222 v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o prípadnom prechode vlastníctva k nehnuteľnosti z vlastníctva okresného úradu do vlastníctva obce alebo o prípadnom nájme nehnuteľnosti pre potrebu inej právnickej osoby môže rozhodnúť len tento okresný úrad.

    Z uvedeného teda vyplýva, že v súčasnosti nie je v možnostiach ministerstva školstva rozhodovať o spôsobe a nakladaní s majetkom v správe okresného úradu, a to ani v tom prípade, ak by išlo o majetok, ktorý slúži na výchovno-vzdelávací proces a činnosti s ním súvisiace. O zriadení správy k tomuto majetku, resp. prechode vlastníctva k tejto nehnuteľnosti zo správy okresného úradu môže rozhodnúť len okresný úrad, samozrejme, za predpokladu dodržania príslušných ustanovení zákona č. 222/1996 Z. z.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem za odpoveď. Aj keď v podstate problém Petkoviec sme týmto nevyriešili, budem jednak občanov informovať, pretože je to dosť závažný problém a jednak budeme musieť urobiť aj z našej strany smerom k iným rezortom také kroky, kde tento problém dokážu vyriešiť, pretože je zbytočné nechať taký objekt, aký je v Petkovciach, bez využitia.

    Ďakujem vám.

  • Dovolím si zareagovať ešte veľmi krátko. V súvislosti so súčasne prebiehajúcou reformou štátnej správy budú sa meniť viaceré zákony a tým sa bude hýbať aj s majetkom okresných úradov, čiže následne potom je pravdepodobne možnosť s tým čosi urobiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Mária Sabolová sa pýta podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa: „Aké podmienky ste uviedli do rozhodnutí o privatizácii zdravotných zariadení, ktorými ste odporučili Fondu národného majetku pripraviť dohody (zmluvy) na transformáciu 38 privatizačných projektov?“

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení a časti zdravotníckych zariadení vydaných vládou Slovenskej republiky a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku 38 základným privatizačným projektom zdravotníckych zariadení a ich častí zaradených do druhej etapy privatizácie sú pre nových nadobúdateľov určené tieto podmienky.

    Pri spôsobe privatizácie priamym predajom sú také platobné podmienky, že je to zaplatenie celej kúpnej ceny jednou splátkou do 30 dní odo dňa účinnosti zmluvy o predaji a tiež sú tam aj ďalšie podmienky predaja v nasledujúcom znení: že Fond národného majetku v zmluve o predaji zdravotníckeho zariadenia dohodne s kupujúcim v súlade s ustanovením § 610 osobitné dojednanie a to, že nadobúdateľ jednak berie na vedomie, že predajom sú dotknuté nehnuteľnosti zaradené do celej siete zdravotníckych zariadení, ktorá sa zabezpečuje v zmysle zákona 277 a zaväzuje sa tieto nehnuteľnosti užívať na účely zabezpečovania zdravotníckej starostlivosti v rozsahu a náplni činnosti tak, ako bola vlastne poskytovaná pri prechode vlastníckych práv. Lehota trvania tohto záväzku sa dohodne vždy na dobu neurčitú.

    Ďalej je tam znenie, že zmenu alebo čiastočný zánik záväzku uvedeného v prvom bode môže vlastník vykonať iba po predchádzajúcom vyjadrení miestneho orgánu správy na úseku zdravotníckej starostlivosti a následne so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Nesplnenie dohodnutého záväzku uvedeného v úvode je dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho. Dodržiavanie týchto podmienok a tohto rozhodnutia kontroluje samotné ministerstvo zdravotníctva a pri zistení porušenia odovzdá následne podklady Fondu národného majetku na ďalšie konanie s jednoznačným návrhom na odstúpenie zmluvy.

    V prípade, že novým nadobúdateľom zdravotníckeho zariadenia nie sú zdravotnícki pracovníci, ktorí pracovali v privatizovanom zariadení do jeho privatizácie, je v tomto rozhodnutí o privatizácii určená pre nadobúdateľa ďalšia podmienka, a tá spočíva v tom, že bude v zmluve o predaji zaviazaný uzatvoriť nové nájomné zmluvy na prenájom doteraz prenajatých častí nehnuteľnosti (miestností) so zdravotníckymi pracovníkmi alebo fyzickými osobami, alebo právnickými osobami, to je podľa momentálnej situácie, ktorí práve v čase predaja zdravotníckeho zariadenia poskytovali zdravotnú starostlivosť ako štátne alebo neštátne zdravotnícke zariadenia.

    V tých rozhodnutiach je tiež upravené právo Fondu národného majetku na odstúpenie od zmluvy v prípade, že kupujúci nesplní záväzky a povinnosti vyplývajúce z takto koncipovanej zmluvy. Chcem povedať, že obdobne sú určené podmienky pre nových nadobúdateľov - obce v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení a ich častí bezodplatným prevodom na obec. Tam je rozdiel vlastne len v použití názvu „zmluva o prevode“, nie „zmluva o predaji“ a v tom, že podmienka o povinnosti nadobúdateľa uzatvoriť nájomné zmluvy so zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí poskytovali zdravotnícku starostlivosť v privatizovanom zariadení v čase jeho prevodu, je určená v každom rozhodnutí o bezodplatnom prevode.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Jednu krátku otázku by som chcela položiť. Ďakujem pekne za odpoveď. Myslím si, že tieto zmluvy alebo rozhodnutia a odporúčania na podmienky sú už dnes oveľa lepšie pripravené, ako boli v minulosti. Poznáme ten prípad, ktorý bol aj v parlamente, kde v zmluve pri predaji zariadenia neboli tieto garancie pre súčasného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - to bolo v obci Palín. Myslím si, že to bola veľká kauza.

    Ale chcem sa spýtať, pán minister, či je možné dostať zoznam žiadateľov o privatizáciu k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Čiže máme tých 90 alebo 38 zvyšných, rada by som teda videla, kto požaduje privatizáciu alebo odpredaj týchto zariadení, pretože sú to veľakrát spoločnosti, ktoré okrem zdravotnej činnosti alebo prevádzky zdravotnej starostlivosti majú nesmierny rozsah a záber z inej podnikateľskej činnosti a stáva sa, že zariadenia, ktoré prejdú, sú transformované, neslúžia v plnej miere na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale skôr slúžia na podnikateľský zámer a čiastočne len na zdravotnícke služby. A preto som rada, že tie podmienky sú takto koncipované a budem rada, ak dostanem tiež písomnú odpoveď v tejto veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ide teda o zoznam uchádzačov o jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Preverím, predpokladám, že tu nejde o utajované skutočnosti. Pokiaľ to tak je, tak nie je problém, aby sme vám ten zoznam poskytli v plnom rozsahu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová sa ďalej pýta ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca: „Je stanovená vo vyhláške č. 40/1997 špecializácia pre lekára - garanta pre hospicovú starostlivosť?“

    Ministra Zajaca zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, špecializácia pre lekárov neurčuje vyhláška č. 40/1997, tá hovorí o štandardoch pre minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie niektorých druhov zdravotníckych zaradení, ale nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Špecializácia pre lekárov - garantov pre hospice a paliatívnu starostlivosť je paliatívna medicína, ale tá sa v nej nenachádza. Podľa odporúčaní Rady Európy však plánujeme doplniť do kategórie lekár paliatívnu medicínu ako certifikovanú pracovnú činnosť nad základné špecializačné odbory neurológia a vnútorné lekárstvo. Zároveň kategória sestra by sa doplnila o paliatívnu starostlivosť ako spoločnú certifikovanú pracovnú činnosť.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Pani poslankyňa, chcete ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Opäť tu chýba pán minister zdravotníctva. Áno, ja beriem tú odpoveď, aj číslo vyhlášky, ale, bohužiaľ, pri mojej poslaneckej práci som sa stretla s takto neodborným výkladom pracovníkov, ktorí majú na starosť zdravotnú starostlivosť v samosprávnych krajoch.

    Je na škodu veci, že ak hovoríme dnes o paliatívnej starostlivosti, ako zaznelo vo vašej odpovedi, že ešte len teraz podľa európskych noriem niečo prichystáme. Bola by som veľmi rada, ak by pán minister vydal čím skôr vyhlášku alebo novelu vyhlášky, kde sú títo garanti uverejnení, pretože dnes sa rozbieha sieť hospicovej starostlivosti a bolo by dobré, aby nemali poskytovatelia v neštátnych subjektoch problémy s úradníkmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme.

    Pani poslankyňa Bollová sa pýta ministra kultúry Rudolfa Chmela: „Spadá ochrana kultúrnych pamiatok do rezortu MK SR? Riaditeľa Pamiatkového ústavu menuje minister. Sledujete ohrozenie národnej kultúrnej pamiatky - Múzeum SNR na Myjave, resp. narúšanie chráneného územia v jeho okolí pripravovanou výstavbou supermarketu Billa a ako prispejete k jeho ochrane?“

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Vážená pani poslankyňa, odpoveď na vašu otázku je zaiste kladná. Ochrana kultúrnych pamiatok naozaj spadá do kompetencie rezortu ministerstva kultúry. Ministerstvo je ex offo ústredným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. Prvostupňovým správnym orgánom na ochranu pamiatkového fondu v meste Myjava je Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne, ktorý v súčasnosti vedie správne konanie vo veci žiadosti mesta Myjava na umiestnenie obchodného centra Billa so zázemím parkoviska a prístupovej cesty v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Múzea SNR. Zámer mesta Myjava umiestniť na pozemku ochranného pásma obchodné zariadenie bol opakovane odmietnutý príslušným orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti Okresným úradom v Myjave už v roku 2001 a 2002. Zámer mesta je v rozpore s nariadením ONV v Senici o vyhlásení ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky Pamätný dom SNR v Myjave zo 6. októbra 1989, ktoré určilo ochranné pásmo za územie na zázemie a dotvorenie areálu národnej kultúrnej pamiatky.

    Opakovaná žiadosť mesta Myjava z 15. 5. 2003, ktorej predchádzalo doručenie začatia stavby pre spoločnosť Billa, je predmetom posudzovania príslušného prvostupňového orgánu na ochranu pamiatkového fondu Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.

    Vo veci bolo 15. 5. 2003 začaté správne konanie. 20. 5. 2003 bola na mieste zvolaná odborná metodická komisia, ktorá je poradným orgánom riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne. Prítomní konštatovali, že umiestnenie obchodného zariadenia v požadovanom rozsahu je v rozpore so záujmami ochrany pamiatkového fondu. Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne v súčasnosti spracúva rozhodnutie k zámeru mesta. Toto rozhodnutie bude záväzné. Ak by sa niekto voči nemu odvolal, ministerstvo kultúry môže následne zasiahnuť. Môžem vám sľúbiť, že tak urobím.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Bollová, nechcete reagovať? Ďakujeme, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová sa ďalej pýta podpredsedu vlády a ministra hospodárstva SR Roberta Nemcsicsa: „Aké garancie dávate poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré ste odporúčali Fondu národného majetku za transformáciu, resp. privatizáciu?“ Pravdepodobne na transformáciu, resp. privatizáciu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, pani poslankyňa, z otázky nie je celkom zrejmé, garancie akého druhu máte na mysli. Ale v priebehu privatizačného procesu zdravotníckych zariadení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach deklarovali predovšetkým obavy z toho, mám pocit, že tam smeruje tá otázka, či budú môcť výkony zdravotnej starostlivosti naďalej prevádzať v pôvodných priestoroch.

    V tejto súvislosti chcem uviesť, že pri predajoch zdravotníckych zariadení uskutočnených v rámci prvej a druhej etapy privatizácie v zdravotníctve sa v rozhodujúcej, musím povedať, v rozhodujúcej väčšine prípadov novými nadobúdateľmi týchto zariadení stali zdravotnícki pracovníci, ktorí už poskytovali zdravotnícku starostlivosť v konkrétnych privatizovaných zariadeniach, a to väčšinou boli spoločnosti, ktoré boli založené týmito zdravotníckymi pracovníkmi, aj keď v ojedinelých prípadoch naozaj išlo o fyzické osoby.

    V prípadoch, keď novým nadobúdateľom zdravotníckeho zariadenia sa nestali „domáci zdravotnícki pracovníci“, tak sa v súlade s možnosťami danými platnými právnymi predpismi uplatňovala v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení podmienka pre nového nadobúdateľa uzatvoriť nájomné zmluvy na prenájom ambulancií a lekární so zdravotníckymi pracovníkmi, to znamená fyzickými alebo právnickými osobami, ktorí práve v čase predaja zdravotníckych zariadení už poskytovali zdravotnú alebo aj lekárenskú starostlivosť v tomto zariadení. Takže je to implementované do tých zmlúv.

  • Pani poslankyňa – doplňujúca otázka.

    Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Len veľmi krátko, pán minister. Pýtam sa na to preto, lebo poznám konkrétny prípad z mesta Košice pri privatizácii Polikliniky Košice-okolie, dvoch zariadení na Bielej a na Mlynskej ulici, kde tieto dva objekty sprivatizovalo vydavateľstvo zo západného Slovenska, teraz si neviem rýchlo spomenúť na meno, proste tu zo západu, z Holíča, myslím. A mám taký dojem, že v daných objektoch zostane minimálna zdravotná starostlivosť, ale poskytovateľom budú slúžiť na podnikateľské účely tieto priestory. Pričom sú v centre mesta, sú lukratívne.

    Čiže bolo potrebné dopredu doriešiť vecné bremeno, aby mohli ostať v tých priestoroch, v ktorých poskytovali tieto služby, a poskytujú sa im niekedy priestory, ktoré nevyhovujú tej činnosti, ktorú vykonávajú. A len preto, aby mohli ostať na tej istej adrese a nemali iné problémy pri vybavovaní licencie, prijímajú aj nie celkom vhodné priestory. Čiže bolo by dobré, aby aj táto vec bola zohľadnená, kto je ten, kto privatizuje tieto zariadenia, aby garantoval zdravotnú starostlivosť a výkony, ktoré majú poskytovať obyvateľom.

    Ďakujem pekne.

  • No, tak má to súvislosť aj s predchádzajúcou otázkou, na ktorú som odpovedal.

    Iste je veľmi ťažké, je to proces privatizácie, čiže kontrolovať nového nadobúdateľa neobmedzene, aký má úmysel, je veľmi ťažké, alebo či splní ten úmysel, ktorý deklaruje, je veľmi ťažké. Našou snahou – ja nechcem teraz hovoriť za prípady, ktoré boli v minulosti, chcem hovoriť o tom, ako postupujeme alebo budeme postupovať v budúcnosti –, tak našou snahou je v súlade s nejakými predstavami ministerstva zdravotníctva o poskytovaní zdravotníckych služieb na príslušnom území sa rozhodovať práve v procese tejto privatizácie a dávať do zmlúv tieto podmienky, resp. „vecné bremeno“ takéhoto charakteru tam, kde z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti niet inej alternatívy alebo kde sa to javí ako užitočné alebo nevyhnutné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zostali, pretože zastupujete ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, ktorého sa pán poslanec Blanár pýta:

    „Ako postupuje vaše ministerstvo v spolupráci s Poľskou republikou, týkajúcej sa prepojenia diaľnice D3 s Poľskou republikou v zmysle platného memoranda medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou? Čas na jeho naplnenie sa kráti a nie je stále známy postup vášho ministerstva.“

    Skôr, pán minister, ako začnete odpovedať, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, tá plánovaná diaľnica D3 v úseku Žilina a štátna hranica Slovenskej republiky a Poľskej republiky v prepojení na poľskú rýchlostnú cestu v trase Žiwiec – Bielsko-Biała v pokračovaní diaľnicou smere Katowice – Varšava – Gdańsk spolu tvoria európsky multimodálny dopravný koridor č. 6. V zmysle uzatvorenej zmluvy z 19. 7. 2001 je koniec roku 2005 stanovený na prejazd cestnej nákladnej dopravy bez obmedzenia vrátane kamiónov cez nový cestný hraničný priechod Skalité – Zwardoň v úseku medzi Žilinou a Žiwcom.

    Rezort dopravy sa drží zásady koordinovaného postupu prípravy a výstavby s Poľskou stranou. Je nám známy postup výstavby nášho zmluvného partnera a je zrejmé, že dohodnutý termín nie je reálne dodržateľný tak poľskou, ako ani našou stranou. Naša strana postupuje pri príprave jednotlivých stavebných úsekov v súlade s harmonogramom v zmysle nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, schváleného uznesením vlády č. 162 z 21. 2. 2001. Na základe zmien financovania nového projektu v priemete zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, aj v zmysle východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 a predpokladov na roky 2005 a 2006 rezort dopravy pripravil aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na rokovanie vlády. V aktualizácii sú zohľadnené možnosti financovania projektu do roku 2006. V roku 2006 sa neuvažuje so sprejazdnením úseku Čadca – Žiwiec pre kamiónovú dopravu. Pre úsek D3 Svrčinovec – Skalité sa budeme uchádzať o spolufinancovanie stavby z kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V roku 2004 uvedieme do užívania obchvat Čadce v celkovej dĺžke 6,2 kilometra. O termínoch prípravy a výstavby úsekov na poľskom území budeme rokovať s našimi poľskými partnermi s cieľom dohodnúť čo najrýchlejší postup výstavby s následným priemetom zmeny termínu v uzatvorenej dohode. Za predpokladu zaradenia stavieb diaľnice D3 do súboru stavieb financovaných z kohézneho fondu bude možné úsek Svrčinovec – Skalité uviesť do užívania niekedy okolo roku 2008.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Blanár, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ja by som chcel možno skonštatovať niektoré veci. Tak ako pán premiér vo svojej odpovedi môjmu kolegovi pánu Hanzelovi odpovedal, že je lepšie starať sa o výstavbu infraštruktúry, tak práve toto je téma o infraštruktúre, pretože infraštruktúra a diaľnice medzi to patria, sú vlastne tepny ekonomiky. Preto ďakujem za tieto odpovede, pretože sme dosiaľ nemali žiadne znalosti o tom, ako prebiehajú rokovania medzi Poľskou republikou a Slovenskou republikou. Teraz je mi to už jasnejšie, a preto budem veľmi očakávať aktualizáciu, ktorú pripravuje ministerstvo dopravy, akým spôsobom sa bude postupovať pri výstavbe. A je mi jasné podľa odpovede, že zrejme s Poľskou republikou už boli rokovania, ktoré jasne dospeli k tomu, že rok 2005 nebude naplnený. A podľa toho, čo ste povedali, v roku 2008 by mohlo byť prepojenie s Poľskou republikou aktuálne.

    Čiže neostáva mi nič iné, len veriť, že skutočne to, čo bolo deklarované, bude mať aj reálne kontúry v zmysle dohody s Poľskou republikou, ale aj reálne kontúry v štátnom rozpočte na ďalšie obdobie, aby bolo možné spolufinancovať jednotlivé časti diaľnice tak, ako o tom hovoria predpisy o spolufinancovaní jednotlivých fondov.

    Ďakujem pekne za odpoveď.

  • Keďže budovanie dopravnej infraštruktúry je významným stimulujúcim efektom aj pre hospodárstvo alebo rozvoj hospodárstva krajiny, tak nezostáva mi nič iné, len súhlasiť s vami, že aj mne ostáva veriť, že to skončí tak, ako je to napísané.

  • Ďakujem, pán minister.

    Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    V rokovaní pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do interpelácií prihlásilo päť poslancov.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Milé dámy, vážení páni, interpelácia je smerovaná k pánu predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorý, žiaľ, momentálne nie je prítomný, ale bude mu zaslaná písomne v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, napriek tomu, že ste mi v zmysle § 130 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neodpovedali do 30 dní na moju písomnú interpeláciu, ktorú som vám podal dňa 16. apríla 2003 prostredníctvom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vo veci starostlivosti štátu o zahraničných Slovákov, vytvárania podmienok na zlepšenie podmienok vzťahov medzi zahraničnými Slovákmi a Slovenskou republikou a napokon aj finančného zabezpečenia IV. stálej konferencie „Slovenská republika a Slováci“ a napokon aj finančného zabezpečenia ďalších aktivít, ktorá sa má konať konkrétne začiatkom júla tohto roku v Bratislave, obraciam sa na vás podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s ďalšou interpeláciou tentoraz vo veci katastrofálneho postavenia nášho nielen tzv. regionálneho školstva.

    Vážený pán predseda vlády, v súčasnom období a stave vecí verejných, ku ktorým nesporne patrí aj naše školstvo, nepovažujem za potrebné interpelovať ministra školstva, ale priamo vás, pán predseda vlády. Riešenie katastrofálneho stavu si žiada zásadné, dovolím si povedať a napísať, strategické rozhodnutie. A to musí urobiť vláda Slovenskej republiky, ktorej ste predsedom. Netreba sa vyhovárať na predchádzajúcu vládu, pretože v desaťročnej existencii nášho štátu ste 5 rokov, takmer 5 rokov predsedom vlády, stojíte na čele výkonnej moci v Slovenskej republike. Situácia v našom školstve sa neustále zhoršuje. Najmä po prechode kompetencií na samosprávne orgány bez peňazí a zväčša zadlženými a havarijnými školami a školskými zariadeniami. Podobne sa to týka aj spoločenského postavenia statusu učiteľa v našej spoločnosti s poddimenzovanými učiteľskými platmi.

    Prosím vás, vážený pán predseda vlády, neargumentujte mi faktom, že sa vysokoškolským pedagógom zvýšil výrazne plat. Stalo sa tak od 1. januára 2003 len preto, že vám neprešla v parlamente novela zákona o verejnej službe, kde sa zvýšenie platov odkladalo na jeseň tohto roku.

    Taktiež vás prosím, neargumentujte mi tým, ako často opakovali starorežimisti, že školstvo bude mať zdroje, až keď sa naštartuje ekonomika v štáte. Táto dnes už spráchnivená téza v dnešnom modernom svete neplatí, pretože investície do vzdelania, vedy, kultúry a informačných technológií sa považujú za strategické a v priebehu niekoľkých rokov, v priebehu najneskôr 10 rokov aj vysoko návratné. Svedčí o tom napríklad 5-miliónové Fínsko, ale aj Švédsko, Írsko a Dánsko. Podobne postupujú aj susedné štáty postkomunistického bloku Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovinsko.

    Preto moja interpelácia znie: Vážený pán premiér, interpelujem vás vo veci vášho systematického hazardovania s budúcnosťou nášho štátu, školstva a vzdelávania, budúcnosti predovšetkým mladej generácie. Kedy rozhodnete, že ministerstvo školstva bude patriť medzi strategické ministerstvá? Aké podniknete kroky, aby sa aspoň sčasti začalo plniť aj programové vyhlásenie vlády, ktoré obsahuje, citujem, „sociálnu únosnosť vykonaných opatrení“, ďalej konštatovania, že „vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami EÚ a že vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva“. Toľko citát z programového vyhlásenia.

    Aké podniknete opatrenia na oddlženie štátom delimitovaných škôl na samosprávy? Aké finančné prostriedky zabezpečíte na riadny chod škôl a školských zariadení v roku 2003? Či konečne vyčleníte v štátnom rozpočte na rok 2004 dostatočné prostriedky pre školstvo a či ponecháte zákon o verejnej službe s jeho súčasnými garanciami tarifných platov a ďalších oprávnených nárokov učiteľského stavu a navrhovaným zrušením tarifných pásiem nespôsobíte a neprehĺbite terajší chaos v našom školstve.

    S úctou, poslanec Národnej rady Dušan Čaplovič.

  • Ďalej sa s interpeláciou písomne prihlásil pán poslanec Jasovský, po ňom pán poslanec Komlósy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslankyne a poslanci, interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministra vnútra v otázkach štátneho odborného dozoru v oblasti cestnej dopravy a v oblasti poplatkov za prepravu cez Slovinsko a Bielorusko.

    K tej prvej časti k štátnemu odbornému dozoru chcem hovoriť k príslušným ustanoveniam zákona č. 315/1996 o premávke na pozemnej komunikácii, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, krajský úrad a okresný úrad majú svoje pôsobnosti vymedzené prísne v ustanoveniach zákona. Je stanovená otázka hlavného štátneho dozoru, ktorý vytvára a zabezpečuje ministerstvo dopravy a ministerstvo dopravy vykonáva a taxatívne je vymenované, ktoré úkony najmä, takisto ministerstvo vnútra najmä. V tejto oblasti a k tomuto zákonu č. 315 mám požiadavku na riešenie zabezpečenia viacerých kontrol, ktoré budú zamerané na dodržiavanie dohody ADR. Táto dohoda sa prísne a intenzívne kontroluje vo všetkých krajinách Európskej únie. Pokuty za nedodržanie predpisov sú ukladané podľa platných sadzobníkov a sú veľmi vysoké, napr. v Belgicku je to až 260 EUR. Mám poznatky, že u nás tieto kontroly vykonávané nie sú. V časti krajského dopravného inšpektorátu, a preto teda aj ministerstvo vnútra v bode e) „krajský dopravný inšpektorát spolupôsobí pri kontrole technického stavu vozidiel v premávke na diaľnici, ako aj pri sledovaní, či ich držitelia sa podrobujú pravidelným kontrolám technického stavu“.

    Chcem poznamenať a požiadať, aby bol kontrolovaný technický stav zahraničných motorových vozidiel, pretože kontroly v štátoch Európskej únie sú v tomto ohľade nekompromisné, prísne sankcionované a znovu podľa mojich poznatkov tieto kontroly na území Slovenskej republiky vykonávanie nie sú, čím je porušované príslušné ustanovenie zákona č. 315.

    Interpelujem takisto k zákonu č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, kde najmä ministerstvo má taxatívne vymedzené svoje povinnosti, kde v bode k) „udeľuje povolenie zahraničnému dopravcovi na vykonanie prepravy medzi dvoma miestami na územie Slovenskej republiky“. Vykonávanie kabotáže na území Slovenskej republiky, ale znovu podľa mojich poznatkov, nikto nekontroluje. Treba si uvedomiť skutočnosť, že vykonávať kabotáž bude zakázané aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie minimálne na dva roky a tento zákaz pri splnení podmienok môže byť predložený až na ďalšie tri roky. Upozorňujem teda na vážnu skutočnosť a žiadam príslušné ministerstvo o riešenie tohto problému. V tejto situácii podľa ďalších ustanovení tohto zákona žiadam zintenzívniť kontroly zamerané na dodržiavanie predpisov prepravy nebezpečných vecí v zmysle dohovoru ADR a zákona o cestnej doprave.

    V tejto súvislosti chcem poznamenať, že takisto samosprávny kraj v časti obec, kde je uvádzaná v písm. c) „povinnosť vykonávať odborný dozor nad cestnou dopravou v obci“, podľa môjho názoru sa musia zintenzívniť kontroly parkovania všetkých úžitkových vozidiel na parkoviskách alebo iných verejných priestranstvách. Takisto útvary Policajného zboru v zmysle ustanovení tohto zákona sú oprávnené kontrolovať, či je vozidlo dopravcu označené a vybavené dokladmi podľa zákona o cestnej doprave. Domnievam sa a požadujem, aby bola zintenzívnená kontrola všetkých dokladov potrebných na jazdu motorového vozidla, najmä doklady potrebné na výkon povolania podnikania a uzatvorenie povinného zmluvného poistenia.

    Ako bod č. 3 tejto interpelácie chcem hovoriť k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v bode e) „má zabezpečovať príslušné zriadenie a prevádzku váh“ atď. Tu chcem požiadať najmä v týchto častiach sprísniť kontroly zamerané na preverenie používania diaľničných známok. Tieto kontroly je potrebné zamerať najmä na zahraničné vozidlá, ktoré platenie úhrady za používanie diaľnic väčšinou ignorujú a v zahraničí je všeobecne známe, že zakúpenie známok na území Slovenskej republiky nie je potrebné. Bolo by vhodné, keby ministerstvo dopravy spočítalo, skúsilo možno odhadnúť, aké milióny korún slovenskému rozpočtu z tohto titulu unikajú.

    Otázka krajských úradov, a to znamená ministerstva vnútra, v častiach A a B sú uvádzané povinnosti krajských úradov. V tejto súvislosti by som si dovolil požiadať zabezpečiť väčšie množstvá kontrol zameraných na nadrozmerné prepravy, najmä u zahraničných dopravcov, pretože tieto ustanovenia zákona sú na území Slovenskej republiky takisto nedodržiavané.

    Takisto by som chcel ešte povedať pár slov k vyhláške č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, a v tejto súvislosti by som upozornil na zintenzívnenie kontroly na hraničných priechodoch pri vstupe na územie Slovenskej republiky. Domnievam sa, že na tieto kontroly by mali byť prizývaní aj zástupcovia cestných dopravcov, pretože títo majú najlepšie vedomosti, ako sú naši prepravcovia a dopravcovia sankcionovaní a šikanovaní po vstupe na územie iných štátov.

    Druhá časť mojej interpelácie sa dotýka poplatkov, ktoré platia naši prepravcovia počas prepravy cez Slovinsko a Bielorusko. Hovorím a budem hovoriť o dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej dopravy, ktorá bola podpísané ešte v roku 1994 v Bratislave. Nadobudla platnosť výmenou nót v roku 1995, kde čl. 11 tejto dohody, nebudem citovať, ale hovorí o tom, čo dopravcovia, ktorí majú sídlo na území štátu a vykonávajú dopravu, platia za prepravu. Tu odporúčam tento článok zmeniť na takéto znenie:

    „Doprava vozidlami evidovanými na území štátu jednej zmluvnej strany dočasne vykonávaná v súlade s ustanoveniami tejto dohody sa na území štátu druhej zmluvnej strany oslobodzuje od všetkých daní a poplatkov spojených s používaním alebo vlastníctvom vozidiel a prevádzkou vozidiel na cestách štátu druhej zmluvnej strany. Palivo obsiahnuté v bežných, výrobcom pevne zabudovaných nádržiach vozidiel na účely pohonu vozidla, na uchovanie tovaru pri kontrolovanej teplote, ako aj mazivá sú oslobodené od cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátov zmluvných strán. Takisto náhradné dielce dočasne dovezené na územie štátu druhej zmluvnej strany na účely opravy poškodených vozidiel vykonávajúcich dopravu podľa tejto dohody sú oslobodené od cla v súlade s platnými colnými predpismi štátu zmluvnej strany. Vymenené dielce sa vyvezú späť alebo sa zničia pod dohľadom príslušných colných orgánov štátu tejto zmluvnej strany. Doprava vykonávaná podľa ustanovení tejto dohody na území štátu druhej zmluvnej strany podlieha poplatkom za používanie ciest, mostov a tunelov. Tieto poplatky sa vyberajú od vnútroštátnych aj zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie.“

    V tejto súvislosti si dovolím uviesť príklad. Kým slovinskí dopravcovia za prejazd na Slovensko alebo cez Slovensko zaplatia len alikvotnú sumu cestnej dane, čo je cca 500,- korún na jednej deň, a diaľničnú známku, ktorú si zakúpia, alebo skôr nie, môže byť napríklad aj 15-dňová v hodnote 1 200,- korún, alebo nech je to ročná v hodnote 8 000,- korún, ale slovenskí dopravcovia zaplatia neporovnateľne vyššie poplatky za prejazd v Slovinsku. Táto skutočnosť sa vzťahuje na vozidlá nad 7,5 ton úžitkovej, alebo užitočnej hmotnosti. Poviem len príklad: Slovenskí prepravcovia alebo dopravcovia zaplatia do Slovinska alebo cez Slovinsko poplatky napríklad za diaľnice 1 443,- korún, komunálne za udržovanie poriadku na hraničných priechodoch 264,- korún, národný tranzit 880,- korún a napríklad cestná daň 87,9 euro za jeden tranzit.

    Odporúčam v tejto interpelácii urýchlene zmeniť článok bilaterálnej dohody a tým vyrovnať platenie daní a poplatkov medzi obidvomi krajinami. Ten, kto vie, aká je prax, ako nie sú prepravné povolenia cez územie Rakúskej republiky, vie dobre, že naši dopravcovia musia prechádzať Slovinskom. Tieto poplatky dnes značne diskriminujú našich dopravcov.

    To isté prosím v prípade Bieloruskej republiky, kde pôvodná dohoda je z roku 1996. Dotýka sa problému, o ktorom hovorím, v čl. 15 tejto dohody. Treba povedať, že je už pripravený nový článok na základe rokovania zmiešanej komisie Slovenskej republiky a Bieloruska. Ten text bol predložený vládam obidvoch krajín a následne na ratifikáciu parlamentom. Odporúčam zmeniť text na takéto znenie:

    „Preprava vozidla zaevidovaného na území štátu jednej zmluvnej strany, ktoré dočasne používajú na území druhej zmluvnej strany, sa podľa tejto dohody oslobodzuje od platieb, ktoré sa vyberajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu za vlastníctvo, evidenciu a používanie vozidiel na území štátu tejto druhej zmluvnej strany. Prepravy, ktoré sa vykonávajú podľa ustanovení tejto dohody, podliehajú poplatkom za používanie ciest, poplatkom za prejazd po platených cestách alebo iným platbám, ktoré sa vyberajú za používanie cestnej siete a mostov. Tieto poplatky vyberajú od domácich a zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie.“

    Do nadobudnutia platnosti tohto čl. 15, ktorý som spomínal, príslušnej dohody slovenská strana požiadala už bieloruskú stranu o poskytnutie úľavy z platenia poplatkov za prejazd cez územie Bieloruska. Bieloruská strana prisľúbila riešiť tento problém už na rok 2003, bohužiaľ, sme v polovičke roka a ešte sa tak nestalo. Preto považujem tieto poplatky za diskriminačné, pretože bieloruská strana ich od domácich dopravcov 22 štátov nevyberá, vyberá ich len od dopravcov Slovenskej republiky. Na ilustráciu, len jeden tranzit v Bielorusku je 156 euro, čo je 6 396,- korún, poplatky spolu cez Bielorusko 12 792,- korún. Iste uznáte, že to nie je nízka položka.

    Na základe uvedeného teda žiadam, aby vnútroštátna legislatíva podliehala bilaterálnej dohode, teda aby uplatňovanie bilaterálnej dohody bolo podobné ako s ostatnými krajinami a nie diskriminačné voči slovenským dopravcom, ako je to v prípade čl. 15, ako som to spomínal, tejto dohody.

    To znamená, aby som zhrnul, interpeloval som ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča a ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka vo veciach štátneho odborného dozoru a vo veciach vyberania poplatkov na základe medzinárodných dohôd cez územie Slovinska a Bieloruska, kde som navrhol komplexné riešenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Komlósy. Po ňom pani poslankyňa Podracká.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, dúfam, že vládna loď sa nepotápa, že zostal len kapitán, ctená Národná rada, vo svojom vystúpení chcem interpelovať pána ministra školstva, pána Martina Fronca. Príde, odovzdám mu to písomne.

    Vážený pán minister, v uplynulých dňoch sa mi dostal do ruky dotazník pre učiteľa prírodovedných predmetov. Je súčasťou medzinárodnej štúdie TIMS 2003, čo znamená Trendy v medzinárodnom vyučovaní matematiky a prírodných vied, o žiakoch, ktorí sa učia matematiku a prírodné vedy. Predmetný dotazník je určený učiteľom, ktorí týchto žiakov učia prírodovedné predmety, pričom zisťuje informácie učiteľov o akademickom vzdelaní a profesionálnych skúsenostiach, vyučovacích metódach a postojoch k vyučovaniu prírodovedných predmetov. Na Slovensku zabezpečuje agendu spojenú s touto štúdiou Štátny pedagogický ústav v Bratislave, a preto sa obraciam so svojimi zisteniami na vás, pán minister.

    Ako som tu už uviedol a ako je to napísané aj v úvodnej časti dotazníka pod názvom „Všeobecné pokyny“, dotazníkom sa zisťujú okrem údajov o akademickom vzdelaní učiteľa a jeho profesionálne skúsenosti, vyučovacie metódy a postoj k vyučovaniu prírodovedných predmetov. Po prelistovaní dotazníka, po prečítaní niektorých otázok a k nim uvedených možností odpovedí som nadobudol presvedčenie, že ak má dotazník slúžiť uvedenému účelu, ak odpovede majú byť pravdivé a objektívne, ak hodnotenie stavu a úrovne vyučovacieho procesu má zodpovedať skutočnosti a v neposlednom rade nemôže byť zneužitý proti danej škole alebo samotnému učiteľovi, ktorý dotazník vyplňuje, musí byť dotazník anonymný. Na moje prekvapenie na prvej strane dotazníka však bol nalepený štítok, ktorý celkom jednoznačne identifikuje školu, triedu a vyplňujúceho učiteľa s menom a prideleným identifikačným číslom. Už úvodné otázky, kde sa zisťuje vek, pohlavie, dosiahnuté najvyššie vzdelanie, prax, špecializácia, splnenie ďalších požiadaviek na to, aby sa opýtaná osoba stala učiteľom prírodovedných predmetov v ôsmom ročníku alebo kvarte, pedagogické kritériá a tak ďalej, sú typické pre anonymné štatistické zisťovania.

    V ďalšom dotazník obsahuje otázky týkajúce sa hodnotenia samého seba ohľadne odbornej pripravenosti a odborného rastu, ako napríklad: „Do akej miery sa cítite pripravený vyučovať nasledujúce témy v ôsmom ročníku?“ Alebo: „Koľko hodín týždenne okrem povinností určených rozvrhom približne venujete nasledujúcim aktivitám?“ – a sú ponúknuté odpovede, hodnotenie žiackych testov, písomiek a iných žiackych prác, príprava na vyučovanie, administratívne úlohy, vedenie záznamov vrátane pedagogických porád a iné. Alebo otázka: „Zúčastnili ste sa za ostatné dva roky v rámci odborného vzdelávania aktivít v niektorej z uvedenej oblastí?“

    Ďalej sú otázky smerované k hodnoteniu školy, pracovných a pedagogických podmienok a možností výkonu vo vyučovacom procese, ľudské vzťahy a materiálne zdroje na danej škole, ako napríklad, či sa škola nachádza v bezpečnom prostredí, či sa učiteľ cíti bezpečne na škole, či je na danej škole uspokojený z učiteľskej profesie, aký je stupeň úspešnosti učiteľov pri implementácii školských učebných osnov, aký je stupeň pracovnej morálky, aké sú materiálne zdroje a vybavenosť školy učebnými pomôckami a tak ďalej.

    Tieto otázky bez toho, aby som pokračoval v uvádzaní ďalších podrobností z dotazníka, už celkom jasne ukazujú, že pravdivosť a objektívnosť môže byť zaručená len anonymitou toho, kto vyplní dotazník. Je zriedkavosťou, aby sa opýtaný vyjadril o vlastnej osobe, o svojich kolegoch a o vedení školy v súlade so skutočnosťou pri uvedomení si, že to môže mať dosah na jeho ľudské a pracovné vzťahy.

    Preto sa v prvom rade pýtam, pán minister, či v takejto podobe a pri takejto organizácii, distribúcii a zozbierania dotazníkov slúžia účelu a tým cieľom, ktoré sú veľmi stručne napísané aj v úvode dotazníka, či údaje takto uvedené budú odzrkadľovať skutočnosť vo vyučovaní prírodovedných predmetov.

    Druhá moja otázka sa týka zákonnosti tohto dotazníka. Vzhľadom na to, že ani v dotazníku nie sú uvedené skutočnosti požadované zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ani iným spôsobom nebol vyžiadaný súhlas opýtaného k zhromažďovaniu a manipulácii s osobnými údajmi, pričom údaje budú poskytnuté aj do zahraničia, musím predpokladať, že nie sú dodržané zákonné podmienky. Pýtam sa, či sú v tejto súvislosti dodržané všetky podmienky dané citovaným zákonom, či sú splnené všetky požiadavky na prevádzkovateľa a sprostredkovateľa zhromažďovania osobných údajov podľa citovaného zákona a či je zabezpečená ochrana práv dotknutých osôb. Za odpoveď vám vopred ďakujem. A ak sú moje zistenia opodstatnené, verím, že docielite v tejto veci nápravu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Podracká, pripraví sa pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená Národná rada, moja interpelácia smeruje na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica.

    Tesne po vojne v roku 1946 rozobral Karl Jaspers v knihe Nemecká vina (Die Schuldfrage) nemeckú vinu ako vinu štvornásobnú – kriminálnu, politickú, morálnu a metafyzickú. Toto dielo ma viedlo k prehodnoteniu slovenskej viny po roku 1948. V interpelácii sa vyjadrím len k jednej z týchto vín, k slovenskej politickej vine vzťahujúcej sa na vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. Tento zákon upravuje odškodnenie väznených osôb, ale neupravuje odškodnenie pozostalých po popravených osobách. Popravených Slovákov bolo v období od 25. februára 1948 až do 17. novembra 1989 celkom 50, ktorých zoznam prikladám k interpelácii, a celkovo v rámci Česko-slovenskej republiky ich bolo okolo 200. Je to naša hanba, časť slovenskej viny, že rodiny, ktoré celé desaťročia trpeli za presvedčenie svojich blízkych, neboli, pokiaľ ide o rodiny popravených, do tohto zákona zahrnuté. O popravených sa v zákone mlčí ako o povraze v dome obesenca.

    Pán minister, žiadam vás o vysvetlenie tohto nedostatku právnej úpravy. Zákon, ktorý mal byť takpovediac kultovým zákonom kresťanských demokratov, má v sebe takúto bezprecedentnú dieru. Prečo? Ako príklad môžem uviesť osud popraveného Pavla Valenta, ktorý bol väznený od 14. januára 1952 do 28. marca 1953 a v ten istý deň bol aj popravený na Pankráci v Prahe. Spĺňal teda predpoklady na odškodnenie, pretože bol väznený viac ako jeden rok, ale keď sa rodina popraveného uchádzala o uplatnenie finančného príspevku, Sociálna poisťovňa úhradu pozastavila s odôvodnením, že zákon č. 462/2002 Z. z. nepamätá na pozostalých po popravených. Napriek klauzule o opravnom prostriedku na Najvyššom súde podanie je bezpredmetné, pretože na popravených sa zákon nevzťahuje.

    K podrobnému preskúmaniu zákonov č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ďalej zákona č. 480/1991 Z. o dobe neslobody, ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ďalej zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. a zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa ma od začiatku viedla ľudská stopa pani Gity Zimanovej, rodenej Valentovej. Rozprávala mi nielen o dlhoročnej pozícii spoločensky a sociálne odstrkovaného dieťaťa, ktorému väznili okrem otca aj matku, ale aj o tom, ako väzenkyne vo výkone trestu, aby sa udržali pri živote, jedli aj oči z údenáčov. Tie oči mi nedali pokoj. Stokrát som videla v mysli obraz, ako si žena kladie do úst oko ryby, symbolu kresťanstva, a prehĺta ho ako hostiu prežitia. Chcela som, aby ste tie oči videli aj vy, vážený pán minister.

    Dobre si pamätám na spravodlivé rozhorčenie poslanca Maxona, ktorý pri schvaľovaní novely zákona na novembrovej schôdzi v roku 2002 kritizoval, že nárok na výplatu príspevku priznaného podľa zákona č. 462/2002 Z. z. budú mať oprávnené osoby až od prvého januára 2004, pretože štátny rozpočet na rok 2003 s tým nerátal. Pokúsim sa tento nedostatok odstrániť poslaneckým návrhom zákona, ktorý doplní zákon č. 462/2002 Z. z. tak, aby aj pozostalí po popravených osobách boli odškodnení. Návrh predložím predsedovi parlamentu pánovi Hrušovskému do 30. mája 2003, aby mohol byť zaradený na rokovanie júnovej alebo júlovej schôdze Národnej rady. Hovorím o tom preto, aby ste už dnes informovali vládu Slovenskej republiky o predpokladanom zvýšení výdavkov pripravovaného štátneho rozpočtu na rok 2004, a to asi o 10 miliónov korún, pretože účinnosť tohto návrhu zákona budem navrhovať od 1. januára 2004. Od tohto termínu majú nárok na vyplácanie príspevku aj iné oprávnené osoby podľa zákona č. 462/2002 Z. z. v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V interpeláciách teraz vystúpi pán poslanec Jaduš. Nech sa páči, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená neprítomná vláda, vážení kolegovia, skôr než budem interpelovať, chcel by som poprosiť pána predsedajúceho o vysvetlenie stavu, ktorý tu nastal, pretože, ak ma oči neklamú, v rokovacom poriadku v § 130 ods. 7 prvá veta znie: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.“

    Vážení priatelia, toto je nedôstojný priebeh tejto schôdze parlamentu, ktorý, bohužiaľ, odzrkadľuje vzťah vlády k poslaneckej snemovni. A, bohužiaľ, ak tu nemáme poslancov, čo môžeme očakávať, ak takýto stav pretrváva? Ale, bohužiaľ, týchto poslancov je skutočne podstatne viac ako členov vlády, vážení priatelia.

  • Reakcie z pléna.

  • Priatelia, interpelujeme členov vlády, a nie poslancov. Azda máme obrátené garde, nie?

  • Páni poslanci, pokoj. Pán poslanec, nech sa páči, môžete interpelovať.

  • Takže dúfam, že sa to zmení a že tú vzájomnú úctu si budeme môcť dokázať pri najbližšom zasadnutí parlamentu.

    Vážený pán minister hospodárstva, dovoľte mi, aby som vás interpeloval vo veci organizačného a finančného zabezpečenia, výkon zákona č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii a zákona č. 274/1993 o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a s tým súvisiacimi vyhláškami obcami ako subjektmi hospodárskej mobilizácie. Zákon č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2003, okrem iného stanovuje úlohy subjektom hospodárskej mobilizácie, medzi ktoré je paragrafom č. 4 zaradená aj obec. Zákon č. 227/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a s tým súvisiace vyhlášky stanovujú obciam ako subjektom hospodárskej mobilizácie zriaďovať výdajne odberných oprávnení a vytváranie materiálnych a organizačných podmienok na činnosť týchto výdajní.

    Ďalšou ťažiskovou úlohou je uplatňovanie požiadaviek na odborné oprávnenia. Vyhláškou č. 125/2003 ministerstva hospodárstva sa upravujú podrobnosti o predaji životne dôležitých výrobkov a tovarov a okrem iného sa špecifikujú i prídelové lístky pre rôzne vekové kategórie. Zároveň sa v zmysle zákona č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii a vyhlášky 119/2003 ministerstva hospodárstva stanovuje povinnosť na využívanie informačných technológií za účelom plnenia úloh z nej vyplývajúcich. Vzhľadom na mimoriadne napäté rozpočty obcí, ktoré i z dôvodu prechodu nových kompetencií nie sú schopné zabezpečiť a finančne pokryť ani svoje základné potreby, kladiem tieto otázky:

    1. Je zabezpečené dostatočné rozpočtové krytie úloh, ktoré majú zabezpečiť obce v súvislosti s hospodárskou mobilizáciou?

    2. Akou formou a prostredníctvom akých nástrojov si obce budú môcť uplatňovať požiadavky na odberné oprávnenia pre jednotlivé vekové kategórie občanov tak, aby boli prídelové lístky vo výdajniach k dispozícii v dostatočnom množstve?

    3. Kedy budú reálne k dispozícii odberné oprávnenia, t. j. nákupné poukazy a prídelové lístky?

    4. Z akých prostriedkov bude obec hradiť výdavky súvisiace so zavedením a využívaním informačných technológií, t. j. hardvéru a softvéru, a v prípade, že nebude schopná obec tieto prostriedky zabezpečiť, kto bude zodpovedný za ohrozenie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie?

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do interpelácií, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Mal som poradie pani poslankyňa Mušková, Bollová, Hopta, pán poslanec Hopta, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

    Zároveň chcem vyzvať členov vlády, ktorí sa nachádzajú v Národnej rade, lebo viem, že niektorí dokonca sú aj za týmto priestorom, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, lebo ešte stále prebieha bod interpelácie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete interpelovať.

  • Moja interpelácia, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, moja interpelácia smeruje na ministra školstva pána Fronca.

    Vážený pán minister, v Bruseli Európska komisia zverejnila po prvýkrát výsledky hodnotenia 22 indikátorov stanovených na hodnotenie plnenia záverov Európskej rady v Barcelone z roku 2002 na intenzifikáciu investícií do výskumu v Európskej únii. V Európskej únii má v roku 2010 dosiahnuť hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu. Plnenie záväzku sa bude vyhodnocovať každý rok počas jarného zasadnutia Európskej rady. Výsledky zverejnené v správe Európskej komisie sú pre Slovensko alarmujúce. Prakticky v každom kvantitatívnom ukazovateli dosahuje Slovensko najhoršie výsledky zo všetkých 25 hodnotených krajín, alebo patrí do skupiny najhorších krajín. Európska komisia predpokladá potrebu priemerného rastu výdavkov v Európskej únii na vedu ročne na úrovni priemerne 8 %. Slovenská republika zaznamenala pokles mínus 6,5 %, teda najhlbší zo všetkých 25 krajín.

    Z toho sa odvíja aj nepriaznivé postavenie v ďalších indikátoroch, ako počet výskumníkov na počet obyvateľov, výdavky na vedu v prepočte na výskumníka, takisto najnižšie z 25 hodnotených krajín, počet publikácií, počty uplatnených patentov atď. Európska komisia zároveň zverejnila akčný plán obsahujúci približne 80 konkrétnych akcií, ktoré by mali členské krajiny začať napĺňať v najbližšom období na dosiahnutie prijatých záväzkov. Európska komisia v analýze zdôrazňuje výrazný ekonomický prínos aktivity. Samotná implementácia záväzku na zvýšenie intenzity výskumnej činnosti by mala v celej Európskej únii zvýšiť počet pracovných miest do roku 2010 o 1,2 milióna.

    Vážený pán minister, lisabonský proces, v rámci ktorého bol záväzok zvýšiť výdavky na vedu aj výskum do roku 2010 na úroveň 3 % z hrubého domáceho produktu, prijatý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. Okrem toho sa Slovenská republika zaviazala k zvyšovaniu výdavkov na vedu vyjadrenú v percentách aj v negociačnom procese. Prijaté indikátory budú odteraz uplatňované pravidelne každý rok a v prípade, že Slovenská republika situáciu nezmení, bude v ukazovateľoch obsadzovať posledné miesta.

    Ako chcete, pán minister, riešiť túto neutešenú situáciu, v ktorej sa slovenská veda práve počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra zodpovedného za vedu ocitla? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi a bude interpelovať pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Hopta.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení členovia vlády, ak tu ešte niekto je, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Ivan Šimka podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán minister, chcela som osloviť pána ministra, v rámci výjazdového zasadnutia Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska som navštívila zariadenie nápravnej výchovy, patriace vášmu rezortu, Vojenskú väznicu v Sabinove. Celý objekt je udržiavaný vo veľmi dobrom stave, tvorí ho niekoľko budov, zatrávnené plochy, park. Vážené kolegyne, kolegovia, po príchode do tohto objektu budete premýšľať, či sa nachádzate v nejakých kúpeľoch, alebo v bývalom detskom letnom tábore, pretože sa to na väznicu skutočne nepodobá. Je to veľmi pekne udržiavaný objekt. Službukonajúci vojaci a dôstojníci tu okrem údržby priestoru strážia jedného, slovom jedného, väzňa.

    V neďalekom Prešove je zariadenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre vyšetrovaciu väzbu s kapacitou pre 100 osôb. Navštívila som i toto zariadenie. V čase mojej návštevy sa tam v nedôstojných podmienkach nachádzalo 296 zadržaných, je tam 100 miest. Okrem toho vysokého počtu a hrozných podmienok dovolím si ešte poznamenať, že sú tam ľudia, muži i ženy, ktorí neboli právoplatne odsúdení, sú vo vyšetrovacej väzbe.

    V čase mojej návštevy jednej cely práve prišli oznámiť väzenkyni, alebo zadržanej, ktorá tam bola v týchto podmienkach 7 mesiacov, že ju oslobodzujú, pretože je nevinná. Dopriala by som vám vidieť tvár tej ženy a nepriala by som vám cítiť sa na tom mieste, kde som stála ja.

    Pán minister, pán minister obrany, vysvetlite, prosím, ako dlho trvá stav totálneho plytvania prostriedkami Ministerstva obrany Slovenskej republiky na udržiavanie objektu v Sabinove, aké ponuky a akým rezortom ste dali na jeho hospodárnejšie využitie? Napríklad bolo by možné ho ponúknuť na využitie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na riešenie neúnosnej situácie vo väznici v Prešove? Alebo Ministerstvu práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby tieto priestory boli využité pre domy opatrovateľskej služby alebo pre domov dôchodcov? Alebo Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky pre múzeum kráľovského mesta Sabinov, ktoré sa nachádza v hrozných podmienkach?

    Očakávam, že v písomnej odpovedi sa niečo zaujímavé dozviem. Vopred ďakujem, pán minister, i vám, že ste ma vypočuli.

  • Ďalej bude interpelovať pán poslanec Hopta a pripraví sa ako posledný pán poslanec Fajnor.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste vydržali, dovoľte mi, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, chcem sa vás spýtať, kedy sa Slovenská republika začne správať ako zvrchovaný a suverénny štát a recipročne zavedie vízovú povinnosť voči Spojeným štátom severoamerickým, Veľkej Británii a Kanade, resp. voči ostatným krajinám, voči ktorým naša krajina jednostranne zrušila vízovú povinnosť? Podotýkam, že naši občania, keď chcú získať víza týchto krajín, musia vystáť nekonečne dlhé rady, vyplňovať ponižujúce dotazníky a za víza zaplatiť dosť značnú finančnú sumu bez záruky, že víza vôbec dostanú.

    Vážený pán predseda vlády, žiadam vás o písomnú odpoveď na túto otázku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Fajnor, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, vo verejnosti je všeobecne známy postoj Komunistickej strany Slovenska k privatizácii. Jednoznačne zamietavý je najmä postoj k privatizácii veľkých a zvlášť strategických podnikov. Žiaľ, namiesto proklamovanej reštrukturalizácie ekonomiky za ostatných 13 rokov došlo iba k reštrukturalizácii vlastníctva. Privatizácia sa znížila na majetkový prevrat a rozkradnutie majetku štátu. Prevažná časť majetku, ktorý bol nadobudnutý za socializmu, je v rukách hŕstky domácich, ale najmä zahraničných vlastníkov. O slovenskej ekonomike už nerozhoduje vláda, ale zahraničný kapitál. Zastávam názor, že teraz, keď sa úspešným referendom naplnil vláde jediný strategický cieľ, nadišiel čas na preskúmanie doterajšej privatizácie, najmä jej zneužitia. Doterajšia prax potvrdzuje farizejské praktiky opozičných parlamentných politických strán, ktoré z postu opozície volali po previerke privatizácie a navrátení nezákonne nadobudnutého majetku štátu. Po uchopení moci na tieto predsavzatia a predvolebné sľuby rýchlo zabudli.

    Z verejne prístupných zdrojov sú známe viaceré príklady zneužitia privatizácie. Komunistická strana Slovenska prostredníctvom médií už dávnejšie vyšla s požiadavkou preveriť privatizáciu Slovnaftu. Fond národného majetku tam predal 39 % akcií rafinérie Slovnaft v roku 1995 spoločnosti, ktorú vlastnili manažéri Slovnaftu. Kúpna cena celého balíka mala byť 6,4 mld. Sk. Tieto akcie sa však predali za 1 mld. Sk. Prvá splátka, o ktorej viem, bola zaplatená vo výške 100 miliónov. Mám k dispozícii kartu kupujúceho, v ktorej je dodatok k platobným podmienkam, upravujúci kúpnu cenu z pôvodných 6,4 mld. na 1 mld., s dátumom 30. mája 1996. Štát takto prišiel rádovo o miliardy korún. Následne bolo sprivatizovaných ďalších 15 % akcií Slovnaftu tou istou akciovou spoločnosťou formou priameho predaja. Osobne som na Fonde národného majetku Slovenskej republiky žiadal o poskytnutie podkladových materiálov, ktoré súvisia so spomínanou privatizáciou. Bola mi poskytnutá uvedená karta kupujúceho. Ďakujem príslušnému riaditeľovi odboru na fonde za spoluprácu.

    Trvám na tom, aby privatizácia Slovnaftu bola dôsledne preskúmaná a aby sa z výsledkov urobili prísne závery. Verejne oznamujem, že podávam oznámenie na neznámeho páchateľa z podozrenia zo spáchania trestných činov skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencii, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku, porušovania informácií v obchodnom styku, sprenevery, úplatkárstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa Trestného zákona.

    Vás, vážený pán predseda vlády, žiadam o vyjadrenie k faktom, ktoré som v tomto svojom vystúpení uviedol. Ďakujem.

    Ďalej by som interpeloval pána ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

    Vážený pán minister, v rámci poslaneckého prieskumu som navštívil v Prešovskom kraji mesto Stropkov. Pozrel som si novostavbu nemocnice s poliklinikou. Je, až na jeden detail, pripravená na dokončenie a uvedenie do prevádzky. No chýba jej práve to najdôležitejšie, a to je necelých 30 mil. Sk na spustenie celého bloku. Bolo by veľkou škodou, keby sa túto stavbu nepodarilo dotiahnuť do konca, pretože celá spádová oblasť si zaslúži modernú nemocnicu. Ako som informovaný, vážený pán minister, neprítomný, žiaľ, táto nemocnica bola delimitovaná z rezortu zdravotníctva pod mesto Stropkov, avšak bez investičných prostriedkov potrebných na dokončenie tohto areálu. Na prieskume som zistil, že v rozpočte mesta nie je možné nájsť dostatok finančných zdrojov na komplexnú dostavbu. Poslanecký prieskum ma presvedčil o potrebe dostavby tejto nemocnice.

    Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď, ako budete tento problém riešiť, i keď ste delimitovali novostavbu pod riadenie samosprávy, avšak bez delimitácie investičných zdrojov?

    S poslednou interpeláciou sa obraciam na ministra školstva pána Martina Fronca.

    Vážený pán minister, opäť v rámci poslaneckého prieskumu v Prešovskom kraji som navštívil obec Havaj. Napriek názvu, evokujúcemu bezstarostnosť, dostatok a zábavný život, tieto slová sú pre ľudí v obci neznámym pojmom. V okrese je chudoba a hlad a čo je horšie, pociťujú to aj deti. Tamojšia základná škola napriek výborným výchovno-vzdelávacím výsledkom zápasí s kritickým stavom vo financovaní. Najväčším problémom školy v súčasnosti je kuchynská technika, ktorá postupne vypovedá poslušnosť, čoho dôkazom je aj posledný medializovaný kritický prípad. Haváriu sa podarilo vyriešiť vďaka sponzorovi – súkromnej firme. Je však nemysliteľné, aby existencia školstva, výchova a vzdelávanie záviseli od dobrej vôle sponzorov. Evidentne štát sa opäť zbavil zodpovednosti tam, kde je to pre neho výhodné, a zodpovednosť odsúva na bedrá občanov.

    Rozpočet školy nie je finančne pokrytý. Škola má menej prostriedkov ako minulý rok, hoci iba plyn a elektrina stúpli o 41, resp. 26 %. Sumu vyčlenenú na I. štvrťrok zhltli dve faktúry za plyn. Škola si nemôže zabezpečiť úhradu strednej údržby, nákup základného školského nábytku, zabezpečenie revíznych správ elektroinštalácie a nákup učebných pomôcok, prípadne na modernizáciu učební nemôže ani pomyslieť. Delimitáciou prešla zriaďovateľská pôsobnosť školy na obec. Financie sa delimitovali opäť v nedostatočnom množstve. Po prevedení prostriedkov sú možnosti obce vyčerpané. Pri hľadaní vinníka sa zavádzajú klamlivé informácie. Vyšší územný celok sa vyhovára na ministerstvo financií, ministerstvo financií, naopak, na vyšší územný celok.

    Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď, kedy a ako chcete riešiť tento problém. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do interpelácií. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Otváram ďalší, a to posledný bod

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. apríla 2003,

    ktoré ste dostali ako tlač 237.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 237 nachádza.

    Otváram teda rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda vyhlasujem 12. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem pekne a dovidenia na 13. schôdzi.

  • Rokovanie 12. schôdze NR SR sa skončilo o 16.04 hodine.