• Príjemný dobrý deň, panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci a poslankyne Beňová, Elsner, Zmajkovičová, na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Bugár a poslanci Dubovská, Figeľ a pán poslanec Kaliňák. Budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 224. Prosím teraz pána poslanca Vladimíra Mečiara, aby za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, želám príjemný dobrý deň a dúfam, že sa všetci dnes rozhýbali. Minule, keď som predkladal návrh ústavného zákona, jeden z pánov poslancov z vládnej koalície mi povedal: „Ten zákon je dobrý, ale chyba bola, že ste ho predkladali vy.“

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Nuž dovoľte, aby som... Citujem v origináli toho, čo mi to hovoril, páni, nepochybujte o tom, že to tak bolo. Citujem. Nie, pán Galbavý, vy ste to neboli, žiaľ.

  • Smiech v sále.

  • Preto si dovolím citovať jedno staré čínske porekadlo, ktoré hovorí, že vôbec nevadí, akú farbu má mačka, záleží na tom, či vie chytať myši. Tí chytrejší prídu na to, že ide o chytanie, tí slabší budú pochybovať o tom, že uvádzam čínsky príklad. Z hľadiska návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky skupina poslancov predkladá návrh zmeny v tom smere, aby Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je najvyšší orgán Slovenskej republiky, okrem funkcie zákonodarcu mohla efektívne plniť aj funkciu kontrolnú. Ústava jej túto povinnosť ukladá, ale nikde v ústave neprecizuje nástroj, ako ho má plniť. Nástroj kontroly a vyšetrovania vecí, takzvaného parlamentného vyšetrovania, ktoré je podstatne širšie ako vyšetrovanie iné, je demokratický inštitút, ktorý je v krajinách, ktoré prešli rozsiahlou demokratickou výstavbou, bežne používaný. Existuje v Spojených štátoch amerických a práve v súčasnosti prebieha jedno z vyšetrovaní, existuje v Nemeckej spolkovej republike, existuje v susednej Českej republike i vo väčšine štátov Európy. Tento inštitút má umožniť zamerať sa na tie otázky, ktoré z hľadiska spoločnosti sú najdôležitejšie, najzaujímavejšie, a má dovoliť Národnej rade sa nimi zaoberať s plnou zodpovednosťou. V Národnej rade sedia zástupcovia občanov. Aby mohli plnohodnotne svoju funkciu plniť, potrebujú na to plnohodnotné nástroje. Tu sa jeden z nich ponúka. Z hľadiska postoja k vyšetrovaniu a podobne treba povedať, že vyšetrovanie súvisí nielen s kriminálnymi trestnými činmi, ale súvisí aj s porušovaním zásad a princípov demokracie, s poškodzovaním štátu, s neplnením povinností ústavných činiteľov a môže súvisieť aj s osobnými pomermi, ako je podozrenie z korupcie ústavných činiteľov. Ak toto Národná rada môže vykonať, jej rozhodnutia môžu byť vecné, opreté o faktografiu, a vyhneme sa tak skúsenosti z minulého rokovania, pri ktorom stálo slovo proti slovu, ale nie dôkaz proti dôkazu. Prijatie tohto inštitútu sa veľakrát zamieňa s vyšetrovaním policajným alebo prokuratúry. Chcem povedať, že aj keď to je istej skupine ľudí známe, no Národná rada je nadradená vláde, nie polícia a prokuratúra. Neprislúcha polícii a prokuratúre robiť kontrolu vlády. To by sme si potom zamieňali demokraciu za policajný štát. Ďalej ak má naplniť všetky funkcie, ktoré sa tu ponúkajú, tak vykonáva vyšetrovanie v tom, v čom je to možné podľa ústavy. Treba tiež povedať, že návrh upravuje aj sústavu vzťahov k súdom, keď hovorí o tom, že inštitút vyšetrovania a jeho závery nie sú záväzné pre súdne orgány. Tie v konaní môžu dospieť aj k inému záveru. Nie sú záväzné ani pre orgány činné v trestnom konaní, ale tie môžu konať len vo veciach, v ktorých Trestný zákon vykazuje príslušné znaky. To, čo nie je obsahom znakov zákona, nemôže byť predmetom ich preverovania, tak mimo akejkoľvek pozornosti spoločnosti leží veľké množstvo konaní, ktoré nekontroluje nikto.

    Samozrejme, že môžu byť použité i pomocné inštitúcie na pomoc pri úkonoch, ktoré sa robia, z hľadiska trestnoprávneho ide o doručovanie, ide o spisovanie zápisnice, prístup verejnosti, ide o to, aby pri prerokúvaní tohto materiálu tí, ktorí o ňom rokujú, mohli kvalifikovane rozhodnúť. Nejde o nahrádzanie orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej návrh rieši aj veľmi demokratickú požiadavku vzťahov väčšiny a menšiny v parlamente. Nie je určený len pre tento čas a pre túto vládu. Je určený i pre všetky vlády a ústavných činiteľov v budúcnosti. To znamená, že 30 poslancov môže podať návrh a plénu vzniká povinnosť vyšetrovaciu komisiu zriadiť. Máme zatiaľ v histórii slovenského parlamentu skúsenosti so štyrmi, to bola tá známa aféra okolo cukru, skončila sa tak, že očistila člena vlády. Boli vykonané ďalšie, ktorých úkony skončené neboli.

    Vážené dámy a páni, na plnenie parlamentných funkcií tu parlament môže získať svoj nástroj. Ste zástupcovia ľudu. Je otázkou, či ako zástupcovia chcete tento nástroj mať a chcete funkciu, ktorú od vás občania očakávajú, že v ich zastúpeniu ho budete s plnou zodpovednosťou vykonávať. Ústava to ukladá už teraz. Návrh ústavného zákona precizuje spôsob, precizuje kreovanie a precizuje záväznosť jeho výstupov. Myslím, že v každom prípade si tento návrh zaslúži podporu. Ďakujem.

  • Prosím teraz pána poslanca Miklušičáka, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny výbor, aby uviedol stanovisko gestorského výboru k predloženému návrhu ústavného zákona skupinou poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode potreby novej právnej úpravy i o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, v ktorej sa konštatuje, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu ústavného zákona upravená a problematika nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Ústava - základný zákon štátu a spolu s ďalšími ústavnými zákonmi vrchol právnych noriem krajiny - by v mojom ponímaní mala byť v istom slova zmysle posvätným textom. Ako k takému treba k nemu aj pristupovať s náležitou úctou a rešpektom. Samozrejme, je vecou každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako využíva svoje ústavné právo, ktoré mu je dané čl. 87 ústavy, predkladať návrhy zákonov, avšak vzhľadom na to, čo bolo povedané v úvode, som presvedčený, že v prípade návrhov na zmeny ústavy treba s takýmto právom nakladať veľmi citlivo. Som presvedčený, že predložený návrh je dobrou témou pri zvažovaní možných zmien v ústave. Nepovažujem však za správne novelizovať ústavu takýmito čiastkovými krokmi.

    Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc o oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Predložený návrh reaguje na situáciu, keď objektívne nemáme k dispozícii všetky nástroje parlamentarizmu, ktoré sú pri realizácii kontrolnej funkcie parlamentu nevyhnutné. Vyšetrovacie výbory, ak si urobíte čo len malú komparáciu ústav krajín európskej pätnástky, alebo v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike sú integrálnou súčasťou minimálne rokovacích poriadkov a rieši sa tam situácia, ktorá môže nastať, o ktorej hovoril relatívne podrobne navrhovateľ, a ktorú musíme zobrať do úvahy. Málokto možno vie, kto sa nezaoberá parlamentarizmom, že existujú rôzne nástroje na to, ako parlament realizuje svoju kontrolnú funkciu, napríklad vo Fínsku existuje dokonca súd, parlamentný súd, ktorý posudzuje kvalitu výkonu práce a je schopný za nedbalé vykonávanie úradu ukladať výhradné tresty, samozrejme, s osobitosťami, ktoré náležia povedzme parlamentnej kontrolnej činnosti. Tento inštitút vyšetrovacieho výboru alebo vyšetrovacej komisie, ktorý si môže parlament zriadiť, bol súčasťou aj nášho rokovacieho poriadku. Niekedy, tuším v roku 1998, sme ho odtiaľ dostali, na základe politických konzekvencií vtedajšieho politického boja, keď sa začal z neznámych dôvodov pociťovať tento inštitút ako čosi, čo je zneužiteľné a podobne, ale objektívne vtedy sme neposúdili primeranú komparáciu o okolité prostredie a nedocenili sme, že tento inštitút, ak chceme hovoriť o tom, že parlament má realizovať kontrolnú právomoc, je absolútne nevyhnutný. Okrem toho, keď si pozriete ktorékoľvek výstupy z posledných konferencií, alebo aj vedecké práce, ktoré sa zaoberajú tendenciami rozvoja parlamentarizmu, tak práve rozvoj kontrolnej funkcie parlamentu je ústrednou témou takýchto prác, takže som presvedčený, že je potrebné, aby sme aj na Slovensku u nás parlamentný systém a systém práce parlamentu dotvorili aj tak, aby bolo možné práve v súvislostiach, keď ide o posudzovanie činnosti ústredných orgánov štátnej správy, čosi, čo má ekvivalent napríklad v podobe takzvaného „impeachmentu“ napríklad v Spojených štátoch, kde jednoducho minister vnútra, pričom som presvedčený, že sa to nedotkne pána ministra Palka, ale minister vnútra za istých okolností, keď nemáme takýto inštitút, nie je prakticky možné, aby podliehal tomu štandardnému efektu v rámci ministerstva, s tým, že by tam došlo k takým situáciám, ktoré v každom prípade by neposlúžili veci a tento inštitút vyšetrovacej komisie je na to akoby stvorený. Chcem tým naznačiť, že naozaj tam, kde dochádza aj k významným stretom pri posudzovaní povedzme istých deliktov, ktoré majú aj politické konzekvencie, kde je potrebné, aby bol dostatočne široký dozor všetkých relevantných politických síl v krajine. Na to sú práve vyšetrovacie výbory, na to je pomerné zastúpenie jednotlivých členov politických strán a som presvedčený, že patrí teda do nášho poriadku. Trošičku by som sa zastavil aj pri tvrdení spravodajcu, ktorý hovorí, že týmito čiastkovými novelami a podobne, nepochybne rozumiem aj tejto námietke, len potom mi chýba inštitút stálej komisie parlamentu pre aktualizáciu alebo posudzovanie ústavy, ktorý je schopný permanentne zbierať podnety v tomto smere a je schopný, pokiaľ dôjde k primeranej politickej zhode, v primeraných časových obdobiach predkladať parlamentu návrhy. U nás, žiaľ, ani v oblasti vedy a výskumu nemáme ľudí, ktorí by sa permanentne a postupne zaoberali problémami parlamentarizmu a boli by schopní politickej reprezentácii ponúkať nejaké riešenia. Objektívne vznikajú podnety iba na pôde parlamentu, takže snáď by bolo, pán predseda, alebo vážení kolegovia, možné zamyslieť sa aj nad tým, aby sme popri komisii pre prípravu rokovacieho poriadku mali stálu komisiu pre prípadnú rekonštrukciu ústavy, už ako by sme to nazvali, je iná vec a bolo by možné takéto návrhy posudzovať. Keďže takáto komisia nie je, je asi nevyhnutné diskutovať o týchto veciach aj ad hoc s tým, že tento ústavný návrh je relatívne úzky. Ten zásah do ústavy by bol nevýrazný. Samozrejme, ostáva tu ešte aj ďalšia otázka, či by nebolo možné takúto komisiu zriadiť jednoducho novelou rokovacieho poriadku. Pravdepodobne by teda bolo dobré, aby komisia pre prípravu rokovacieho poriadku zvážila aj takúto možnosť, pretože doteraz bol inštitút vyšetrovacej komisie súčasťou rokovacieho poriadku, takže je možné uvažovať aj o tom a, samozrejme, treba zvážiť ústavné súvislosti, ale pre prípad, že by sme z rôznych dôvodov nechceli tento návrh zákona schváliť, v každom prípade si myslím, že je dôležité, aby sme tento inštitút mali na pamäti, ale chcem zároveň vysloviť presvedčenie, že aj schválením tohto návrhu zákona a ešte jeho nevyhnutnou úpravou v druhom čítaní by sme posunuli kvalitu parlamentarizmu a hlavne kontrolnej funkcie aj u nás.

    Trošičku som prekvapený tým návrhom uznesenia. Nebýva zvykom, aby sa návrh, ktorý sa dostane do parlamentu v prvom čítaní, predkladal návrh na neschválenie, pretože objektívne pred prvým čítaním zasadnutie výboru posudzuje iné okolnosti, skúma predovšetkým to, či návrh má potrebné náležitosti a podobne, s tým, že vlastné posúdenie návrhu je výsledkom práce parlamentu a až potom pravdepodobne je potrebné zvažovať, či aj ten návrh uznesenia v tejto podobe povedzme je čiastočne predčasný, alebo potom na druhej strane si zvyknime na to, že spravodajca podľa politickej príslušnosti bude už v prvom čítaní predkladať návrhy na zamietnutie alebo nezamietnutie návrhu zákona.

    Takže ešte raz, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste vážne pristúpili k tomuto návrhu zákona, zvažovali všetky aspekty, ktoré tam sú.

    Posledné, čo chcem povedať vo vzťahu k navrhovateľom, trošku ma mrzí, vážený pán kolega, že odôvodnenie tohto návrhu zákona je nezvykle sporé, je tam iba pár viet, aj keď chápem, že pravdepodobne nechceli ste o politických konzekvenciách písať v tom návrhu, predsa len niektoré tie právne nuansy tohto problému, maličká komparácia toho prostredia okolitých ústavných systémov by bola veci prospela, napriek tomu chcem vás teda vyzvať, aby sme posunuli tento návrh do druhého čítania, aby sme sa pokúsili ešte tie inštitúty, ktoré je potrebné dopracovať, dopracovať a aby sme si v tomto smere posilnili vlastnú kontrolnú právomoc a vytvorili evidentne chýbajúci mechanizmus v našom politickom systéme. Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán poslanec Husár s faktickou poznámkou...

  • Chcem zareagovať predovšetkým na tú časť vystúpenia pána kolegu, v ktorej hovoril o odmietaní tohto návrhu z dôvodov, že čiastkové zásahy do ústavy sú nežiadúce a nevhodné. Áno, rozhodne, ústava by mala vykazovať základnú a potrebnú dávku stability, ale ústava, aj keď je najvyšším zákonom každého štátu, je zároveň zákonom. Každá novelizácia zákona, každá reakcia je vlastne odrazom alebo reakciou na spoločenskú potrebu a klímu a jej prijatie, alebo neprijatie, alebo omeškanie s prijatím môže spôsobovať v spoločnosti často veľmi závažné dôsledky. Nie je čo zakrývať, že v súčasnosti, ale aj v minulosti jedným z hlavných problémov Slovenska, ktorý nás, žiaľ, negatívne prezentuje v zahraničí, je predovšetkým korupcia. Ja som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky reči o boji s korupciou myslí úprimne. A ak ich myslí úprimne, čas na to, aby sa riešili aj z pôdy parlamentu, nastal. Ten čas už nastal nie dnes, možno pred rokom, možno pred troma a inštitút, ktorý je touto novelou ústavy navrhovaný, môže významným spôsobom preventívne, ale aj konkrétne v tejto oblasti zohrať významnú a dôležitú úlohu nie na prospech tohto výboru, nie na prospech opozície, ale na prospech Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Čiža, nech sa páči, pán poslanec.

  • Samozrejme, že po vyjadrení pána spravodajcu je navrhovanie jednoduchšie. Trošku to treba vyhrotiť. Chce tento parlament budovať parlamentarizmus, alebo chce udržiavať stav latentnej neschopnosti? Premeníme ho na inštitúciu kontroly všetkých spoločenských záujmov a kontroly zmeny spoločenských pomerov, alebo ho budeme udržiavať v latentnej situácii „žvatlárne“, že jeden druhého poobviňujeme, nič nedokážeme a pred verejnosťou pôsobíme ako cirkus nehodnovernosti a zložka nehodnovernosti, ktorú spoločnosť nemôže dosť dobre akceptovať. Ak doteraz táto možnosť nebola, dnes tá možnosť existuje! Kto ju odmietne, tak ju môže odmietnuť len ten, kto vedome nechce vidieť, nechce počuť a chce zostať bezmocný. Samozrejme, každý sme rovnaký, každý máme rovnaké hlasovacie právo aj rovnakú politickú vôľu. Len či odmietaním vytvoríme situáciu, že komu poslúžime. A tých spoločenských káuz, ktoré si treba parlamentom všimnúť, je veľmi veľa. Opakujem znovu, orgány činné v trestnom konaní môžu konať len v tých veciach, kde sú znaky podľa Trestného zákona, v iných nesmú a ani nemôžu a orgány trestné tiež potrebujú občas kontrolu! Vieme my, aké skupiny, a čo sa robí vo vnútri? Ani vláda nevie o všetkom, čo sa v mechanizme vlády a inde robí.

    Včera som pozeral jeden americký film dosť neskoro v noci, ukazovali tam výber amerického ministra zahraničných vecí. Musí prejsť senátnym vypočutím, musí prejsť vypočutím v kongrese, tí si najímajú ľudí, ktorí preverujú jeho minulosť a bezúhonnosť a až potom to preverovanie môže ísť ďalej! Je rozsiahly systém previerok ľudí. U nás nič podobné neexistuje, čiže ak berieme demokraciu ako jav, ktorý sa vyvíja v iných štátoch niekoľko sto rokov, tak text, ktorý máte pred sebou, je viac-menej prevzatý z ústavy, s istými obmenami, Nemeckej spolkovej republiky. Ak to považujete za nedemokratické, tak hovoríte, že nie je demokratické ani toto. Je prevzatý sčasti z Ústavy Spojených štátov amerických a z rozhodnutí Ústavného súdu Spojených štátov amerických. Čiže inštitút je bezpochyby demokratický a v týchto spoločenských podmienkach stabilizačný, stabilizuje politické pomery a to za cenu drobnej úpravy ústavy stojí! V opačnom prípade mi už nikdy nehovorte za tie roky, čo tu budeme sedieť, že ste proti korupcii a že ste za to, aby sa v tomto smere spoločenská náprava dosiahla, pretože ju nechcete. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Na úvod len dve pozvánky k vystúpeniu pána Číža. Ja som vo svojom úvodnom slove povedal tiež, že považujem návrh predkladateľov minimálne za dobrú tému na zamyslenie sa pri celkovej novelizácii ústavy v neskoršom konaní, čiže v tomto sa trochu zhodneme. Taktiež som však povedal, že nepovažujem cestu takéhoto útržkovitého novelizovania ústavy za šťastnú. A druhá poznámka, pán kolega Číž tiež navrhoval jednu z možných ciest, ako sa uberať v budúcnosti pri novelizácii ústavy. Sám je členom komisie na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže nič mu nebráni, aby predložil taký návrh, kde bude v rokovacom poriadku uzákonená stála komisia na novelizáciu ústavy, a neboli by potom prekáračky v pléne Národnej rady, či ten návrh, ktorý niekto predloží, je dobrý alebo nie. Ďakujem. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci. Prosím pán poslanec Miklušičák, uvádzajte hlasovanie.

  • Vo svojom úvodnom slove som odporučil, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 63 za návrh, 48 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi predkladateľovi pánovi poslancovi Mečiarovi, pánovi poslancovi Miklušičákovi za spoluprácu pri prerokúvaní predloženého návrhu ústavného zákona. Pán poslanec Malchárek...

  • Ďakujem za hlasovanie, ešte niekoľkými návrhmi vám umožním, aby ste sa pred verejnosťou znemožnili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste v súlade s § 24 ods. 5 bez rozpravy dali hlasovať o mojej žiadosti vypustiť schválený bod programu, ktorým je môj bod, a je to 15. bod tohto schváleného programu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Malchárek, ktorý je navrhovateľom 15. bodu programu, ktorým je návrh zákona o investičných stimuloch, aby bol z rokovania 12. schôdze vypustený. Už sme ho zaradili, len na návrh troch poslaneckých klubov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 109 za návrh, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister spravodlivosti pán Daniel Lipšič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky je vytvoriť zodpovedajúce právne predpoklady na realizáciu obranného plánovania na úrovni štátu a umožniť zmeny organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany. Úprava problematiky obranného plánovania umožní zavedenie systému obranného plánovania na úrovni štátu, kompatibilného so systémom obranného plánovania NATO.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

  • Zároveň sa navrhuje aj zmena organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany, ktorú v súčasnosti vykonávajú 3 vyššie vojenské správy a 79 územných vojenských správ. Ich súčasná štruktúra a počet pracovníkov zaradených na tomto úseku už nezodpovedá úlohám, ktoré tieto orgány v súčasnosti plnia. V nadväznosti na realizáciu zmien vyplývajúcu z dlhodobého plánu rozvoja a štruktúry ozbrojených síl Slovenskej republiky, model 2010, došlo od 1. októbra minulého roku k podstatnému zníženiu mobilizačných úloh, napríklad v oblasti personálu päťnásobne, v oblasti vecných prostriedkov desaťnásobne. Taktiež sa štvornásobne znížil počet odvedencov povolávaných na výkon základnej alebo náhradnej služby. Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečovanie úloh v oblasti doplňovania ozbrojených síl Slovenskej republiky a výkonu štátnej správy na úseku obrany vykonávanú vojenskými správami nie je potrebné udržiavať vojenské správy v súčasných organizačných štruktúrach a počtoch. V čl. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, sa odstraňujú nepresnosti, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona od nadobudnutia jeho účinnosti, ale taktiež ustanovuje zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovaných zmien v štruktúre vojenských správ.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vavríkovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Ako predseda Národnej rady spomenul, výbor pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obrane Slovenskej republiky a zákon o brannej povinnosti.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a taktiež náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Taktiež mi dovoľte v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhnúť, aby v druhom čítaní tento zákon prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujeme, aby bol výborom gestorským.

    Pán predseda, toľko zo spravodajskej informácie, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Cagala? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. poprosím pán poslanca Vavríka, aby predložil jednotlivé návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby sa uzniesla, aby bol prerokovaný predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 67 za návrh, 7 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predseda, poprosím, aby ste dali teraz hlasovať o tom, že predloženú tlač prerokujú tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol zároveň gestorským výborom. Prosím v tomto hlasovaní, aby sa Národná rada uzniesla aj na tom, že uvedené výbory tento návrh prerokujú v termíne do 20. júna tohto roku a gestorský výbor do 23. júna. Pán predseda, prosím o hlasovanie.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Vavríka, ktorý odporúča prideliť návrh zákona určeným výborom, lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní, ako aj určenie gestorského výboru. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 88 prítomných, 79 za návrh, 5 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorého z poverenia vlády je predkladateľ pán minister spravodlivosti, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä rozšíriť okruh zamestnávateľských organizácií, v ktorých budú môcť občania vykonávať civilnú službu a tým postupne znižovať počet občanov čakajúcich na vykonanie civilnej služby. V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 752 z 15. augusta 2001 sa navrhuje rozšírenie možnosti výkonu civilnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti aj pre povolávanie na výkon civilnej služby duchovných a diakonov, ktorí nie sú členmi reholí, čo v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje. Zároveň sa upravuje určenie poradia dôležitosti pri výbere zamestnávateľov na zaradenie občanov na výkon civilnej služby s cieľom zabezpečenia priority verejného záujmu v oblasti plnenia brannej povinnosti. Navrhujú sa aj úpravy na základe získaných praktických skúseností z aplikácie platného zákona, napríklad v úprave spôsobu vedenia evidencie dochádzky do zamestnania občanov vykonávajúcich civilnú službu. Je odôvodnený predpoklad, že pri plynulom povolávaní občanov čakajúcich na výkon civilnej služby, z ktorých veľká časť je nezamestnaná, sa ušetria prostriedky na výplaty dávok v nezamestnanosti. Návrh obsahuje aj legislatívnotechnické úpravy, ktorými sa reaguje na nové všeobecne záväzné právne predpisy prijaté od nadobudnutia účinnosti poslednej novely zákona o civilnej službe. K návrhu zákona boli výbormi Národnej rady predložené pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a s týmito pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Šimka, ktorého poveril gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 225 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie vo svojom uznesení súhlasil s vládnym návrhom a odporučil Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný vládny návrh zákona s týmito pripomienkami: Máte ich zachytené v štyroch bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 4 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 81 na svojej 14. schôdzi. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Galbavý? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dávam slovo opäť spoločnému spravodajcovi, aby predložil návrh na uznesenie. Pán poslanec Šimko...

  • Pán predseda, prosím, aby ste nechali hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako to navrhuje gestorský výbor. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 82 za návrh, 10 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste nechali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 100 za návrh, 6 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto v rámci tretieho čítania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie k záverečnému hlasovaniu o vládnom návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe, zákon o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečení politiky zamestnanosti a zákona o priestupkoch. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 98 za návrh, 9 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi. Budeme pokračovať bodom programu 21, keďže sme na úvod schôdze odsúhlasili, že body 18, 19 a 20 prerokujeme ako prvé body zajtrajšieho rokovacieho dňa, preto pristúpime k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona prerokúvame ako tlač 164. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 164a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister hospodárstva pán Robert Nemcsics. Podľa informácie z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pán minister je už v budove Národnej rady, že by som poprosil o chvíľku strpenia do času jeho príchodu do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, tak ako som uviedol na úvod tohto bodu programu. Nech sa páči, pán minister Nemcsics, z poverenia vlády uveďte predmetný návrh zákona. Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Pán poslanec, páni poslanci! Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Predložený návrh zákona upravuje podmienky na výrobu, uvádzanie do obehu a používanie chemických látok, ktoré možno použiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok, vrátane ich vývozu a tranzitu tak, aby sa zabránilo ich zneužívaniu na nezákonnú výrobu návykových látok. Tento zákon ďalej upravuje povinnosti subjektov zaobchádzajúcich s určenými látkami a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach určených látok.

    Návrh zákona umožňuje ukladanie pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, čím nebude dotknutá zodpovednosť osôb pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 187 a 188 Trestného zákona. Zriaďuje sa spoločné pracovisko na sledovanie určených látok medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky z dôvodu zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi zainteresovanými rezortmi s cieľom dosiahnutia plnej koordinovanosti a komplexnosti riešenia problému diverzifikácie určených látok od uplatňovania administratívno-preventívnych opatrení po vyšetrovanie podozrivých operácií vo vzťahu najmä k domácemu trhu alebo k medzinárodnému obchodu. Pre príslušné orgány štátnej správy vykonávajúce dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona si realizácia navrhovanej právnej úpravy nevyžiada žiadne zvýšené nároky na prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Rovnako dôležitým aspektom pre vypracovanie nového zákona bolo, že v právnych predpisoch Slovenskej republiky bol používaný výraz prekurzory, ktorý sa v tejto súvislosti v predpisoch Európskej únie nepoužíva, pretože jeho chápanie v praxi je širšie ako samotná definícia v zmysle už citovaného zákona 268/2000. Preto bolo Slovenskej republike odporúčané, aby zmenila názov predmetného zákona v súlade s nariadeniami a smernicami Európskej únie tak, aby bolo jasné už z názvu, že právny predpis upravuje iba zaobchádzanie s presne definovanou skupinou chemických látok. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 124 z 13. februára tohto roku. V súlade s uznesením Národnej rady č. 223 z 9. apríla 2003 bol návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovaný a odsúhlasený vo všetkých výboroch Národnej rady, ktorým bol pridelený, t. j. vo výbore pre zdravotníctvo, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a v gestorskom výbore, vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedených výborov, ako i odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, sa zástupcovia predkladateľa stotožnili.

    Takže, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno použiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo predsedovi a spoločnému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda vlády, keďže správu ste dostali písomne, sústredím sa len na niektoré časti. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 223 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok, tlač 164, výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo a privatizáciu.

    Do stanoveného času žiadni poslanci nedali nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v časti III máte uvedené stanoviská jednotlivých výborov a v časti IV sú uvedené jednotlivé body zo stanovísk výborov, o ktorých dám hlasovať podľa návrhu, ktorý je uvedený v závere tejto spoločnej správy, a to takto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9 a 11 až 20 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode č. 10 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Pán predseda, mám poverenie gestorského výboru o pokračovaní v treťom čítaní. Žiadam vás preto, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní, nech sa páči.

  • Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže z rozpravy neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sústredím sa na návrhy v spoločnej správe, tak ako som uviedol. Budeme hlasovať spoločne o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 9 a 11 až 20, s odporúčaním schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • 1 až 9 a 11 až 20, schváliť.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 88 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, ostáva nám hlasovať ešte o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 10 zo spoločnej správy. Pán poslanec Cagala, o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 25 za, 60 proti návrhu, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, to boli všetky návrhy uvedené v spoločnej správe, preto mi dovoľte, aby v súlade s odporúčaním, ktoré som uviedol v úvode, sme hlasovali o postúpení do tretieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať uvedený vládny návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 96 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k záverečnému hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 103 za návrh, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi.

    Teraz poprosím znovu pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 170, v druhom čítaní. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v druhom čítaní vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný a prerokúvaný návrh zákona transponuje do nášho právneho poriadku smernicu 98/8 Európskeho spoločenstva o uvedení biocídnych výrobkov na trh v Slovenskej republike. Medzi biocídne výrobky je potrebné zaradiť dezinfekčné prípravky, ako sú biocídne výrobky na osobnú hygienu, prípravky na dezinfekciu ovzdušia, povrchov materiálov, zariadenia a nábytku, prípravky proti hubám a riasam v stavbách, napríklad v skleníkoch, prípravky na dezinfekciu prázdnych skladísk, kontajnerov, vriec a sudov, čistenia plavární, akvárií, vody na kúpanie, systémy vzdušnej klimatizácie a podlahy v zdravotníckych a iných inštitúciách a mnoho ďalších. Medzi biocídne výrobky je potrebné zaradiť aj dezinfekčné prípravky na dezinfekciu pitnej vody pre ľudí a zvieratá, všeobecne možno hovoriť o konzervačných prípravkoch, prípravkoch na reguláciu živočíšnych škodcov a ostatné prípravky, ako sú napríklad prípravky proti hnilobe, prípravky na ochranu dreva a tak ďalej. Navrhovaná právna úprava zabezpečí uvedenie biocídnych výrobkov na trh len po ich posúdení Centrom pre chemické látky a prípravky s cieľom zabezpečenia maximálnej účinnosti biocídneho výrobku pri súčasnom minimalizovaní rizika na ľudí, zvieratá a na životné prostredie.

    Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom v Slovenskej republike v súlade s právom Európskej únie pre autorizáciu biocídnych výrobkov a registráciu biocídnych výrobkov s nízkym rizikom bolo toto Centrum v postavení národného orgánu Slovenskej republiky, ktoré bolo zriadené zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch. Tomuto orgánu sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy rozšíria aj jeho kompetencie, a preto nie je potrebné zriaďovať nový, špecializovaný orgán štátnej správy pre oblasť uvedenia biocídnych výrobkov na trh. Na rozšírenie kompetencie je potrebné Centrum personálne a materiálne dobudovať, čo si vyžiada z rozpočtu štátnu účelovú dotáciu na rok 2003 vo výške 2,8 mil. Sk a na rok 2004 vo výške 3,2 mil. Sk.

    Zákonom sa novelizuje aj zákon č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu zavedenia poplatkov za vydanie rozhodnutia o autorizácii, registrácii, poplatkov za zmeny rozhodnutí o autorizácii alebo registrácii a poplatkov za vydanie rozhodnutia o autorizácii a registrácii biocídneho výrobku na základe vzájomného uznania. Zo správnych poplatkov by sa mala čiastočne kompenzovať účelová dotácia zo štátneho rozpočtu pre potreby Centra a podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky pod uznesením č. 134 zo 16. februára 2003. V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2003 bol návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovaný a odsúhlasený vo všetkých výboroch Národnej rady, ktorým bol pridelený. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedených výborov ako i odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sme sa ako zástupcovia predkladateľa plne stotožnili.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Přidala, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu, ktorú máte pred sebou ako tlač 170, k vládnemu návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 224 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    V časti II je konštatované, že k predmetnému návrhu zákona neoznámil žiadny poslanec v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. V časti III je konštatácia, že všetky výbory, ktorým bol tento predmetný návrh zákona pridelený, súhlasia s pripomienkami a doplňujúcimi návrhmi predmetný návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte v časti IV, týchto pozmeňujúcich návrhov je 22, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor navrhuje o bodoch 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Takisto gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh predmetného zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 108 z 20. mája 2003. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Jarjabek? Nie. Pán poslanec Jarjabek? Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby sme dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, pod bodmi 1 až 22 s návrhom gestorského výboru schváliť s tým, aby sme hlasovali o všetkých týchto návrhoch spoločne.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ktorý odporúča hlasovať o všetkých bodoch zo spoločnej správy spoločne, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 81 za návrh, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený návrh zákona do tretieho čítania, ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 107 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu a pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Cagala? Nie.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k záverečnému hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 111 za návrh.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Přidalovi, pánovi ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní uvedených návrhov zákonov.

    Pristúpime k rokovaniu o bode 23, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 117. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 177a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov predkladáme v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

    Novelizáciou zákona sa reaguje na požiadavky smerníc Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce a najmä na požiadavky aplikačnej praxe. Účelom novely Zákonníka práce je minimalizovať kogentnosť ustanovení, vytvoriť predpoklady pre rozšírenie možností kolektívne vyjednávať, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov tým, že sa navrhujú upraviť základné rámce a ďalšia úprava bude závisieť od podmienok zamestnávateľa, čím sa zjednoduší ich aplikácia a zväčší sa priestor pre kolektívne vyjednávanie.

    Obsahom návrhu je najmä

    - v základných zásadách zrovnoprávniť postavenie zamestnancov a zamestnávateľov v prípade porušenia práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a tiež v prípade konfliktov záujmov pri kolektívnom vyjednávaní;

    - možnosť dohodnúť sa, predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer, najdlhšie na tri roky a zároveň uvoľniť opakované uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu pre širší okruh zamestnancov;

    - obmedziť nadmernú ochranu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru v prípade uzatvorenia pracovného pomeru na kratší pracovný čas, ktorý nepresiahne 20 hodín týždenne;

    - podmieniť povinné poskytnutie odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, a to skončením pracovného pomeru dohodou;

    - pružnejšie rozvrhnúť pracovný čas podľa podmienok a potrieb zamestnávateľa a zamestnancov;

    - umožniť dohodnutie so zamestnancom výkon práce na čas o 250 hodín ročne nad limit, 150 hodín bez vydania povolenia Národným úradom práce;

    - komplexne upraviť prekážky v práci, ktorými sa obmedzuje poskytovanie pracovného voľna zamestnancom s náhradou mzdy;

    - dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca zo strany zamestnávateľa, najdlhšie však na jeden mesiac v prípade, ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa;

    - upraviť vykonávanie kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj odborovým orgánom;

    - vypustiť dohodu o pracovnej činnosti a komplexne upraviť dohodu o vykonaní práce;

    - upraviť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, najmä kompetencie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady ako zástupcov zamestnávateľov, ktorí pôsobia popri sebe ako rovnocenní partneri, alebo samostatne s tým, že odborovému orgánu je ponechaná kompetencia kolektívne vyjednávať a súčasne sú upravené podmienky kreovania zamestnaneckej rady a podmienky činnosti zástupcov zamestnancov.

    Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 24. januára a 28. februára. Na druhom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody po mnohých náročných a komplexných rokovaniach dospeli sociálni partneri k dohode o znení tohto Zákonníka práce. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182 z 12. marca 2003 bol predmetný návrh zákona schválený. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorú poveril gestorský výbor, aby bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona a zároveň ju prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 228 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 130 z 13. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 82 zo 6. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 99 z 15. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 68 z 9. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 81 z 19. mája 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stole v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedený pod bodom 3 tejto spoločnej správy, a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79, ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov po rozprave schváliť. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov Kláru Sárközy na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom a treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a b) predloženie návrhu podľa § 83, ods. 4, § 84, ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.. Pán predseda, po hlasovaní potom uvediem, po rozprave uvediem spôsob hlasovania. Ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne sa k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona prihlásili traja páni poslanci. Za poslanecký klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč, a ďalej páni poslanci Róbert Madej a Mária Majdová. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Vojtech Tkáč. Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni. Dovoľte, aby som stručne povedal svoj postoj k novele Zákonníka práce. Je, samozrejme, táto novela veľmi rozsiahla a dalo by sa o nej diskutovať celé dni a hodiny, ale tieto diskusie sú v mnohých smeroch už za nami. Treba uviesť, že pôvodné varianty novely Zákonníka práce smerovali k novele v tom zmysle, aby sa napravili záležitosti týkajúce sa kódexu, ktorý bol za veľmi hektických okolností a vo veľmi nepriaznivých pomeroch prijatý tu v Národnej rade v minulom roku. Chcem uviesť, že by nebolo vhodné - a to je aj poučenie zo Zákonníka práce -, aby kódex bol v takto zbabraných pomeroch prijímaný za účasti zadných politických dohovorov o komárňanskej župe, či o ôsmich vyšších územných celkoch. To postihlo potom Zákonník práce a bolo evidentné, že aj sociálni partneri mali záujem na príprave jeho zmeny. Viete veľmi dobre, že pôvodné varianty novely Zákonníka práce ovplyvnili pôsobenie sociálnych partnerov, osobitne odborových organizácií, Konfederáciu odborových zväzov, ale aj odborových zväzov vôbec, ktoré používali protestné akcie na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, boli medializované tieto skutočnosti. Je už, netreba o nich dnes diskutovať.

    Na základe modelu, ktorý by sa mal uplatňovať aj v budúcnosti, sa vložila, ak tak môžem povedať, do súbojov medzi zamestnávateľskými organizáciami a odbormi, aj Medzinárodná organizácia práce. Mal som možnosť zúčastniť sa na stretnutí s expertmi MOP v Ženeve a treba uviesť, že na tomto stretnutí boli aj tripartitní partneri z Českej republiky. Chcem povedať, že nie je rozhodujúcim podielom Medzinárodnej organizácie práce, že novela Zákonníka práce je dnes prijateľná, ale že takéto konzultácie mali taký dôvod, že sa vlastne posilnil odborný prvok v tvorbe pracovného práva.

    V tejto súvislosti treba uviesť, že aj na pôde výboru pre sociálne vecí a bývanie sme hľadali kompromis, aj sociálni partneri mali možnosť vystúpiť k týmto otázkam a že v podstate sociálni partneri nás aj žiadali, a teraz to aj tlmočím plénu, aby sa vážnymi zásahmi nenarušila krehká rovnováha, ktorá vyšla z tripartitného rokovania. To sa aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie zohľadnilo.

    Treba uviesť aj to, že po predložených návrhoch Konfederácia odborových zväzov pripravila niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa mojej mienky nie sú v rozpore so záujmami ani zamestnávateľských zväzov. Ide skôr o to, že sa v týchto návrhoch ladí model participácie medzi zamestnaneckými radami a medzi odborovými organizáciami, pôsobiacimi v podnikoch. Tuším jeden či dva návrhy prijal aj výbor pre sociálne veci a bývanie a dnes, predpokladám, v rozprave sa aj ďalej tieto ďalšie návrhy podajú. Chcem naozaj zodpovedne povedať bez akýchkoľvek zámerov, že tie návrhy, ktoré sú síce nad rámec tripartitného rokovania, nepoškodia zamestnávateľov, vyladia len systém participácie v podnikoch.

    Chcem ešte uviesť niektoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa neuralgických bodov, by som povedal, tohto pripravovaného novelizovaného kódexu, a to je otázka sexuálnej orientácie aj z hľadiska väzieb na Európsku úniu. Treba povedať, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sme prijali tuším 10 či 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli, znovu opakujem, vyladením, používam to slovo častejšie dnes, smerníc Európskej komisie vo vzťahu k niektorým sociálno-ekonomickým právam občanov z hľadiska pracovného času, dovolenky, či z hľadiska postavenia osamelých zamestnancov, žien, matiek v pracovnom procese a podobne. Obdobne je to a tvorí to aj problém sexuálnej orientácie. Je zrejmé, že k tomuto problému sa parlament vráti pri komplexnej právnej úprave, týkajúcej sa diskriminačného alebo antidiskriminačného zákona, ale treba povedať, že tou podstatou ochrany alebo teda zákazu určitých aktivít v Zákonníku práce nie je niečo, čo by malo nabúrať nejaké morálne kritériá alebo presvedčenie ľudí, ktoré absolútne viem pochopiť. Treba však na druhej strane uviesť, že v pracovnoprávnych vzťahoch nevystupujú štátne orgány. Podľa Ústavy Slovenskej republiky jednoducho platí, že štátny orgán sa môže pohybovať len v rámci stanovenom zákonom. Ostatné subjekty sa správajú tak, že môžu urobiť všetko, čo nie je zakázané. A v tejto súvislosti, ak by došlo k prípadu, že by zamestnávateľ diskriminoval nejakého zamestnanca alebo uchádzača o zamestnanie, tak nastupuje problém.

    Môžem to dokumentovať na príkladoch, ktoré už sú obsiahnuté v judikatúre súdov ešte aj z čias bývalého režimu, ale nemajú podstatu bývalého režimu. Poviem príklad. Brnenský krajský súd napríklad riešil spor, keď zamestnankyňa alebo uchádzačka o zamestnanie dostala od zamestnávateľa písomne oznámenie: „Vašej žiadosti o prijatie do pracovného pomeru nemôžeme vyhovieť a nesúhlasíme s uzavretím pracovnej zmluvy z dôvodov vašej ťarchavosti.“ A krajský súd judikátom tento prípad riešil tak, že táto žena bola diskriminovaná z hľadiska svojho fyziologického stavu, v ktorom sa nachádzala, a rozsudok súdu nahradil prakticky pracovnú zmluvu a vznikol pracovný pomer.

    Samozrejme, je tu otázka morálno-etická, ak by ten zamestnávateľ, čo sa v praxi robí, vôbec nenapísal, prečo ju neprijíma, ale jednoducho by napísal, že jednoducho vás neprijímam do pracovného pomeru. A nikto nikoho neprinúti, aby vysvetľoval, prečo niekoho neprijal. Takže čím sa menej uvedie, tým, samozrejme, má ten zamestnávateľ menej starostí.

    Európske orgány však trvajú na tom, aby tam ten zákaz diskriminácie práve z titulu sexuálnej orientácie nebol.

    Možno ešte by som vystúpil neskôr vo faktickej poznámke. To, čo sa akceptovalo vo výbore pre sociálne veci a bývanie, viem, že bude ešte predmetom dnešnej diskusie, chcem využiť fórum z toho dôvodu, aby som vás požiadal, že zmeny, ktoré sa navrhnú v rozprave, o ktorých som informovaný, sú konformné s Európskou komisiou a s Európskou úniou, čiže ak by ešte potom v rozprave o tom bola reč, tak dopredu, apriori, teda chcem uviesť, že tieto zmeny navrhované už dnes v pléne sú v súlade s príslušnými direktívami EÚ a je to možné a je to vysvetliteľné pre prípadný kontrolný režim.

    Z hľadiska ďalšieho osudu pracovného práva jednu poznámku na záver mi dovoľte povedať. Ako sa domnievame v Ľudovej únii i v Klube nezávislých poslancov, čo ďalej. V každom prípade si myslím, že by bolo treba orientovať pozornosť, a to je aj vec ministerstva práce, na mimoprávne formy pôsobenia rozvoja pracovnoprávnych vzťahov. Myslím tým napríklad otázky týkajúce sa spoločného postupu pri zvyšovaní odbornosti, kolektívneho tarifného vyjednávania a tripartizmu. Nie je dobrá situácia v súčasnosti, aj pripravované sociálne aktivity sociálnych partnerov sú toho dôkazom, a preto si myslím, že obchádzať tripartitu, alebo nevyužiť tento mechanizmus aj pri jeho ďalšom skvalitňovaní by nebolo vhodné.

    Ďalej by som chcel uviesť, že bude treba zrejme v čase po vstupe do Európskej únie prejsť, a toto v predreferendovej kampani naozaj chýbalo z hľadiska kompetentnosti, prejsť na tie dokumenty, ktoré dnes stanovujú princípy sociálnej Európy. Raz by možno bolo v parlamente vhodné o podstate sociálneho programu alebo sociálnej Európy urobiť aj rozpravu. Minimálne budeme to iniciovať vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Myslím tým závery z Leakenu, závery z Amsterdamu, z Maastrichtu či z Nice o sociálnych programoch, ktoré musí každá krajina po vstupe do Európskej únie naplniť. Ako jeden z hlavných dokumentov, ktoré po vstupe do EÚ bude treba riešiť v sociálnej oblasti, je otázka národného programu boja proti chudobe.

    Chcem v tejto súvislosti uviesť, že zásadným problémom je otázka zamestnanosti. A musím povedať na záver, aj keď som skôr za konštruktívny dialóg, že nezdieľam optimizmus, ktorý sa šíri v súvislosti s novelou Zákonníka práce, že by práve tento model novely mal zásadným spôsobom znižovať nezamestnanosť či podporovať práve opak, teda zamestnanosť, myslím si, že sa usporiadajú niektoré inštitúty a že nebude dlho trvať, kým znovu v problematike či zamestnanosti, či úpravy pracovnoprávnych vzťahov budeme môcť pristúpiť.

    Je tam ešte jedna skutočnosť, ktorú chcem uviesť v rozprave, a to je otázka, ktorá je nóvum v pracovnom práve, zavedenie právneho režimu úpravy postavenia duchovných. Ja som osobne asi trikrát už z tejto tribúny hovoril o tejto otázke, pretože naďalej platí nešťastný nález Ústavného súdu, musím to tak nazvať, o súbehu kanonického práva a pracovnoprávne úpravy postavenia duchovných. Kanonické právo vychádza z toho, že duchovný vykonáva službu Bohu a ľuďom a nevzniká tam pracovný pomer, ktorý je regulovaný pracovnoprávnymi predpismi v danej krajine. Dnes sa tam tá regulácia zavádza a možno po istom čase vyhodnotiť efektívnosť tejto právnej úpravy, pretože práve doteraz to upravované nebolo a pri novom Zákonníku práce ešte pred prvým čítaním sme mali niekoľko konzultácií, kde sme o tom hovorili, a nakoniec sa dohodlo, že sa to nebude upravovať a že skutočne sa to nechá, povedal by som, na prax, na obyčajné právo a zatiaľ hovorím, platí ten nález Ústavného súdu, ktorý však nie je podľa mojej mienky v súlade s právom. Ale rešpektujem, že je tento nález. Takže bude treba v tejto otázke zrejme v budúcnosti možno nájsť nejakú platformu a tú efektívnosť raz preskúmať, či sa to podarilo v tejto novele. Nebudem hlasovať proti tomu, len chcem na to upozorniť v súčasnosti, keď ešte tá právna úprava je skutočne prioritná, alebo prvýkrát v histórii pracovného práva na Slovensku sa to začne regulovať.

    Vo vzťahu k iným inštitútom naozaj by bolo možné dlho hovoriť. Chcem len uviesť, že aj - a to je posledná poznámka - prapodstata vývoja pracovného práva by mala spočívať v tom, čo sa podarilo začiatkom 90. rokov. Kým začiatkom v 90. rokov sme na piedestál dostali kolektívnu zmluvu po rokoch obrovskej hypertrofie, keď v bývalom režime zo 6200 právnych predpisov celého právneho poriadku Česko-Slovenska z 2200 právnych predpisov jedna tretina boli predpisy pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Z toho 800 predpisov bez 5 - 795 - predpisov mzdových alebo platových a v tejto súvislosti aj v budúcom období bude treba na piedestál dostať kontrakt pracovný, teda pracovnú zmluvu, tak ako sa to podarilo v súvislosti s kolektívnou zmluvou, aby sa tá regulácia zmenšovala, aby naozaj rozsah regulácie išiel do princípov deregulácie a aby sa zmluvný základ stal podstatou tak, aby sa zároveň rešpektovali medzinárodné právne dokumenty, máme 64 dohovorov MOP, Medzinárodnej organizácie práce, ktorými sme viazaní, je tu Európska sociálna charta a niektoré ďalšie smernice v oblasti Európskej únie.

    Celkovo treba povedať, že aj to, čo sa zmenilo v čase po príchode dokumentu do parlamentu, nie je v rozpore s princípmi sociálneho partnerstva a takto postavená novela Zákonníka práce je podľa mojej mienky prijateľná. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Madej z poslaneckého klubu Smer. Po ňom pani poslankyňa Majdová z klubu Kresťanskodemokratického hnutia.

    Pán poslanec Madej zrejme... Aha, prepáčte, ja som vás nepostrehla. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k návrhu novely Zákonníka práce. V prvom rade oceňujem dohodu sociálnych partnerov o tom, že naozaj pracovné právo začne byť o niečo flexibilnejšie na Slovensku. Ale napriek tomu niektoré výhrady k tomuto Zákonníku práce a jeho zlepšeniu mi nedajú, aby som nepredložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predmetnej novele Zákonníka práce. O chvíľu budú rozdané dve listiny, pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady na listine A a B, dovolil by som si niektoré priblížiť.

    V prvých pozmeňujúcich návrhoch ide o zmenu spôsobilosti na právne úkony, spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti ako zamestnávateľ. V Zákonníku práce je to definované dovŕšením 18 rokov, podľa Občianskeho zákonníka sa však plnoletosť nadobúda aj iným spôsobom, súdom od 16 rokov v prípade, že osoba uzavrie manželstvo. Táto úprava napriek tomu, že k tomu boli výhrady, podľa živnostenského zákona osoba môže nadobudnúť, alebo živnostenské oprávnenie len od 18 rokov, sa však týka aj iných osôb. Predstavme si, pretože Zákonník práce sa vzťahuje aj na sústavnú a súvislú závislú činnosť vykonávanú pre osobu, ktorá nemusí byť len podnikateľom, môže to byť osoba v domácnosti, ktorá pracuje pre niekoho. Je to závislá činnosť, kratší pracovný čas, a zamestnávateľ v tomto prípade môže byť plnoletá osoba, hoci nemusí byť staršia ako 18 rokov.

    Čo sa týka ďalšieho ustanovenia, Zákonník práce v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, pretože nie je v ňom jasne ustanovené, čo je to bezúhonnosť. Dopĺňa sa v § 41 ods. 6 písm. c) bezúhonnosť tým, že sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako 6 mesiacov.

    Legislatívnotechnické zosúladenie termínov, kde tehotná žena alebo muž sa zamieňa, zamestnanec, zamestnankyňa alebo tehotná zamestnankyňa. Ďalšie doplnenie sa týka zamestnaneckých rád. V podnikoch s veľkým počtom zamestnancov by podľa navrhovanej úpravy spôsoboval veľký problém napríklad v prípade desiatich alebo dvadsiatich tisícov zamestnancov, keď máme na každých 500 zamestnancov 1 člena zamestnaneckej rady, je to 40-členná zamestnanecká rada, preto sa tu navrhuje zamestnaneckú radu zúžiť.

    Toľko asi k tým prvým pozmeňujúcim návrhom. Myslím si, že ide o zlepšenie Zákonníka práce a nemalo by spôsobovať žiadne problémy pri tomto prijímaní. Preto navrhujem o týchto bodoch, 1 až 5, hlasovať spoločne.

    Čo sa týka druhých pozmeňujúcich návrhov, ide možno aj o programovo rozdielne otázky, tak si ich dovolím prezentovať asi takto: Zákonník práce zaručuje určitú sankciu zamestnávateľom, ktorí porušia základné predzmluvné vzťahy, keď sa budú zamestnanca pýtať na otázky, ktoré nemajú zamestnancovi čo dávať. Zamestnanec v tom prípade má právo podľa zákonníka, súčasného Zákonníka práce žiadať dvojnásobnú mesačnú mzdu ako sankciu za to, že nebol prijatý do zamestnania, keďže bol diskriminovaný.

    V spoločnej správe sa to rieši problematicky, pretože dvojnásobná mesačná mzda sa vyníma z tejto sankcie a určuje sa istá primeraná náhrada. V aplikačnej praxi dokonca dvojnásobná mesačná mzda robí problém, aká je to mzda, keďže ju vôbec nedostával, tak ako určiť túto mzdu, ako určiť výšku tejto dvojnásobnej mzdy. Preto v pozmeňujúcom návrhu navrhujem určiť pevnú sankciu zamestnávateľovi, ktorý poruší tento predzmluvný vzťah. Pretože naozaj, súdy môžu mať veľký problém s tým, ako určia výšku tejto sankcie. Preto sa navrhuje trojnásobok minimálnej mesačnej mzdy podľa osobitného predpisu. V súvislosti s tým si dovolím navrhnúť, aby bod 9 spoločnej správy, ktorý vlastne koliduje s týmto návrhom, bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Pán minister, ja viem, že je veľkým záujmom plniť fondy, možno sociálne, preto ja osobne veľmi ľutujem, že sa vynímajú dohody o pracovnej činnosti a dohody o študentskej brigádnickej práci, čo zase oceňujem návrh poslancov, aby sa aspoň brigádnická práca študentov vrátila. Napriek tomu aj toto bude spôsobovať veľké problémy pre osoby, ktoré už sú zamestnávané v pracovnom pomere na kratší týždenný čas, ako je 20 hodín, sú chránené v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce a od prijatia tohto zákonníka sa stane to, že ich zamestnávateľ bez udania dôvodu s 15-dňovou výpovednou lehotou bude môcť prepustiť. Preto v ďalšom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby osoby zdravotne ťažko postihnuté a osoby starajúce sa o dieťa do 3 rokov boli vyňaté z tých ustanovení, ktoré obmedzujú ich pracovnoprávnu ochranu. Je to náhrada, akceptujem to ako náhradu za zrušené dohody o pracovnej činnosti, tento pracovný vzťah alebo pracovný pomer na kratší čas, ale na druhej strane sú osoby, ktoré musia byť chránené podľa Zákonníka práce, aj keď pracujú na kratší týždenný ustanovený čas.

    Čo sa týka ďalšej veci, novelizačného bodu č. 70, spôsobuje veľké problémy to, že istá výhrada zamestnávateľa, že nedovolí zamestnancovi pracovať mimo jeho pracoviska v činnosti obdobnej s predmetom činnosti zamestnávateľa. Tak ako je to uvedené v návrhu novely Zákonníka práce, je to veľmi nebezpečné ustanovenie. Je veľmi široké, pretože na jednej strane dáva právo zamestnávateľovi povedať, že akákoľvek práca, ktorá súvisí s jeho pracovnou činnosťou, je pre jeho zamestnanca zakázaná. Čo to v praxi znamená? Každá firma, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť má možno v predmete podnikania sprostredkovateľskú činnosť alebo nešpecializovaný predaj v maloobchode alebo takéto veci, zamestnávateľ, keď si nájde ten zamestnávateľ niekoho iného, stačí, že povie, ten má ten istý predmet podnikania aspoň v jednom bode, to znamená zamestnanec nemôže uzavrieť ďalší pracovný pomer s týmto ďalším zamestnancom. Je to podľa môjho názoru dosť obmedzujúce.

    V bode 63 v § 76 ods. 2 sa upravuje ochrana zamestnanca a v tomto si dovolím navrhnúť obligatórne odstupné pre zamestnanca, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov. Tento pozmeňujúci návrh koliduje s bodom 20 spoločnej správy, ktorý podľa môjho názoru nedostatočne upravuje toto ustanovenie. Preto si dovolím navrhnúť bod 20 na osobitné hlasovanie.

    Vážené dámy a páni, toľko k týmto pozmeňujúcim návrhom. Dúfam, že do budúcnosti Zákonník práce prinesie mnoho pozitív, a dúfam, že sa nám ho podarí vylepšiť tak, aby aj sociálni partneri boli s touto úpravou spokojní. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Majdová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som v mene poslancov Národnej rady pána Bódyho, pani Masácovej a Majdovej predložila pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce, pozmeňujúci návrh sa týka paragrafov, ktoré upravujú brigádnickú prácu študentov. Návrh novely zákona tieto paragrafy vypúšťa, čím dochádza k tomu, že študenti, vysokoškolskí študenti, ale aj teda stredoškolskí študenti budú mať problémy zamestnať sa počas prázdnin, alebo aj popri štúdiu na vysokej škole tak, ako je to doteraz, pretože pre ktoréhokoľvek zamestnávateľa bude nevýhodné, keby ho zamestnal aj na kratší pracovný čas, zamestnať človeka, ktorého musí na začiatku pracovného pomeru prihlásiť do všetkých, teda, poisťovní, zdravotnej, sociálnej, na príslušný úrad práce, a po uplynutí doby ho musí zo všetkých úradov odhlásiť. Okrem toho v súčasnosti platná legislatíva umožňuje tiež dať študentovi za takúto prácu plat do výšky 4 000, ktorý sa zdaňuje iba 10 %. Keby bola prijatá novela, ako ju navrhuje vláda, došlo by k tomu, že takýto brigádnik by sa stal veľmi drahým pre zamestnávateľa, čiže došlo by k znevýhodneniu študentov, pretože by ich nikto nezamestnal. Preto navrhujeme, aby novelizačný bod, ktorý je v návrhu, bol vypustený. Náš pozmeňujúci návrh máte pred sebou.

    V druhom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme, aby novelizačné body 21 a 22 boli vypustené. V bode 3 navrhujeme nové znenie bodu 182. Bod 182 bude znieť: § 211 znie: U zamestnanca, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania v niekoľkých pracovných pomeroch, alebo vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pri určení náhrady za stratu na zárobku vychádza z jeho priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to na dobu, za ktorú by mohli trvať.

    Druhý odsek: U zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely odseku 1, je priemerným zárobkom pomerná časť dohodnutej odmeny za vykonanú prácu pripadajúca na jeden mesiac.

    V 4. bode navrhujeme, aby novelizačné body 184, 185 a 186 boli vypustené. Tieto body sa priamo dotýkajú § 223, 224 a ďalších, ktoré v súčasnom znení upravujú možnosť práce na dohodu pre študentov.

    V 5. bode navrhujeme vypustiť novelizačný bod 188, v 6. bode takisto navrhujeme vypustiť novelizačné body 191 a 194. V 7. bode navrhujeme zmeniť bod 195, ktorý bude znieť: § 226a sa vypúšťa. 8. bod nášho pozmeňujúceho návrhu znie: v novelizačnom bode 207 v § 252a ods. 3 sa vypúšťajú slová „dohodou o brigádnickej práci študentov a“.

    Všetky tieto nami navrhované body sa v rôznych paragrafoch zákona dotýkajú dohody o brigádnickej práci študentov. Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ešte snáď by bolo dobré povedať, že odznel argument, že študenti by mohli brať prácu ľuďom v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, chceme vás upozorniť na to, že študenti pracujú zväčša vo väčších mestách, kde študujú, čiže niečo také vôbec nehrozí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Majdová bola poslednou z písomne prihlásených poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr vysloviť svoj názor, myslím si, že tento Zákonník práce konečne bude normou, ktorá umožní zamestnávať, nie Zákonník práce, ktorý sme prijali pred rokom a čosi, ktorý sme novelizovali pred jeho účinnosťou, ktorý bol proti zamestnaniu pracovníkov. Dovolím si napriek tomu, že si myslím, že tento zákonník je v norme, taký, ako Európa pozná, podať dva nie pozmeňujúce návrhy, ale dva body vypustiť z tohto zákona, ktoré riešia iné zákony. Dovoľte zdôvodniť konkrétne.

    Môj pozmeňujúci návrh bude vypustiť § 120, a to z dôvodu, že tak ako je navrhnutý tento paragraf, spôsobuje neúmerné zasahovanie do práv zamestnávateľov tým, že im predurčuje prostredníctvom zákona štruktúru odmeňovania a je v rozpore s ideou minimálnej mzdy definovanej v inom zákone. Z tohto hľadiska zasahovania do štruktúry miezd nemá obdobu v Európskej únii, alebo nie je realizovaný v Únii, toto konštatovala aj Medzinárodná organizácia práce v Ženeve vo svojom stanovisku k platnému Zákonníku práce. To je jeden bod. Takisto si myslím - a to ani odborári na tom netrvali - neviem, prečo tam tento § 30 je, ktorý tiež žiadam vypustiť. Odôvodňujem to tým, že paragraf neupravuje pracovnoprávne vzťahy. Otázkou dedičského konania sa zaoberajú iné zákony. Aj komentár Medzinárodnej organizácie práce k tomuto hovorí, že, skutočne, tento bod nie je úmerný a nie realizovateľný a vykonateľný v praxi. Skoro by sa zdalo, že by možno poškodzoval tento Zákonník práce, ktorý, hovoril som na úvod, že je už podľa normy, ktorá v Európe má svoje práva a opodstatnenie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Ševc, máte faktickú poznámku? Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Přidal. Ešte, pán poslanec, poprosím vás, predsa sa prihlásil pán poslanec Číž s faktickou poznámkou a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Dovoľte len veľmi krátku faktickú poznámku k vystúpeniu predrečníka. Nie som odborník na Zákonník práce, ale základnú informáciu o tom, ako vyzerajú európske normy, ako vyzerá Európska sociálna charta, mám. Rozumiem pánovi kolegovi, že je predstaviteľ zamestnávateľských zväzov, musíme si predsa len uvedomiť, že teraz vytvárame korektné prostredie pre veľmi vážnu organizáciu nesporne hospodárskej činnosti u nás, ale máme dve strany. Ľudia, ktorí prácu kupujú, a ľudia, ktorí ju predávajú. Ak vám rozumiem, pre vás existuje iba jeden pól tohto reťazca. No som presvedčený, že vaše návrhy parlament neprijme. Ďakujem.

  • Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, teda prv, než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, aby som povedal pár slov o sebe, lebo ono to trošku s tým súvisí, ja som 19 rokov pracoval vo Výskumnom ústave jadrových elektrární, kde sme pripravovali zamestnancov pre česko-slovenský jadrový program, a práve som prednášal oblasť ochrany pred ionizujúcim žiarením a potom som tri roky robil námestníka v jadrových elektrárňach, a teda tá navrhovaná zmena je v navrhovanom znení § 85 ods. 6 vypustiť text: „alebo ktorý spĺňa kritériá zaradenia do skupiny zamestnancov pracujúcich so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A podľa osobitného predpisu“.

    Chcel by som vám povedať, že súčasný, platný Zákonník práce v § 85 ods. 3 hovorí o tom, že pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje z ionizujúcim žiarením, je 33,5 hodiny. Právny poriadok Slovenskej republiky ani legislatíva Slovenskej republiky však nikde nehovorí o tom, kto je to zamestnanec, ktorý pracuje s ionizujúcim žiarením. Keď teda som robil v atómke, tak sme po tom pátrali, pýtali sme kompetentných na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, na Štátnom zdravotníckom ústave, ale nikto nám nevedel odpoveď. Jediní, ktorí vedeli odpoveď, boli naši odborári, ktorí nám povedali, že sú to všetci pracovníci, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme. Ja musím im dať teda aj zapravdu, lebo pri takom trošku voľnejšom výklade, tak všetci, aj my, čo sme prítomní, pracujeme s ionizujúcim žiarením, respektíve ešte viac, každý z nás tu z prítomných je rádioaktívny, rádioaktívny je každý z vás, pretože má rádioaktívne rádium a polónium vo svojich kostiach, má rádioaktívne trícium a vzácne plyny vo svojich pľúcach, má rádioaktívny draslík v svaloch a rádioaktívny nie ste len vy, ale rádioaktívnu máte aj manželku, máte rádioaktívny dom, deti, aj svokru máte rádioaktívnu, jednoducho ono tu existuje také prirodzené pozadie a to žiarenie teda pochádza z rádioaktívnych nuklidov, ktoré sú v zemskej kôre, prichádza nám z hlbín vesmíru od slnka a každý, kto tu žije na tejto Zemi, dostane teda priemerne od toho prirodzeného pozadia dávku od 1 do 2 milisilvertov. Okrem toho ľudia, pretože chceli si teda uľahčiť nejako ten život, alebo tým druhým ho znepríjemniť, od 30. rokov minulého storočia začali uvádzať umelé zdroje ionizujúceho žiarenia a pracovať s nimi. Mám na mysli napríklad rengenovú diagnostiku alebo lekársku diagnostiku, potom je to aj obyčajný televízor, sú to niektoré hlásiče, požiarne, hodinky a spád zo skúšok jadrových zbraní a jadrová energetika, ktorá nás tiež všetkých zaťažuje, teda ionizujúcim žiarením. A tá dávka je priemerne od pol do jedného milisilverta. Len pre porovnanie, pracovníci, ktorí pracujú v takzvanom kontrolovanom pásme, ktorí sú v tej dikcii, navrhovanej, pracovníci kategórie A, dostávajú priemerne dávku 1,5 až 2 milisilverta za rok. Ja som veľmi rád, že naša legislatíva v zákone 272 z roku 94 v § 17a a 17y rieši ochranu pracovníkov v súlade s odporučeniami Medzinárodnej atómovej agentúry, v súlade s odporučeniami Medzinárodnej zdravotníckej organizácie aj Medzinárodnej organizácie práce, rieši ju aj vyhláška 12/2001 a v tej legislatíve sme v súlade s najnovšími odporučeniami, teda týchto kompetentných organizácií. Tá ochrana je postavená na takých troch princípoch. Jeden princíp sa volá princíp zdôvodnenia zdroja, druhý sa volá princíp limitovania dávok a tretí princíp optimalizácia radiačnej ochrany.

    Pracovníci, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme, dnes v atómových elektrárniach majú fond pracovnej doby, dohodnutý podľa kolektívnej zmluvy 35,5 hodiny, sú to zmenoví pracovníci, denní, majú 37,5 hodiny. V súlade s navrhovaným § 85, ods. 6 by mali mať fond pracovnej doby 33,5 hodiny, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že asi 4 000 zamestnancov v jadrovej energetike by muselo mať fond pracovnej doby v priemere o 3 hodiny týždenne menší. Toto riešenie je absolútne nesystémové, v konečnom dôsledku by to však postihlo práve týchto pracovníkov, lebo zamestnávateľ - keď sa bude chovať múdro, a ja verím, že sa bude chovať múdro - , tak im musí adekvátne krátiť aj ich mzdu. Už teraz títo zamestnanci majú poskytované kompenzácie, majú príplatky 8 Sk za hodinu, keď pracujú v tomto kontrolovanom pásme, majú nárok na dodatkovú dovolenku, majú zabezpečené rekondičné pobyty a ešte majú aj zvýšený príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie.

    V závere by som chcel citovať z materiálov, ktorý je takou dozimetrickou alebo takou bibliou v ochrane pred žiarením, je to Basic Safety Standards 115, je to spoločný materiál, ktorý vydala Medzinárodná atómová agentúra, Medzinárodná organizácia práce a Svetová zdravotnícka organizácia, kde v prílohe 1, bod 1.15 sa píše: „Podmienky výkonu prác pracovníkov by mali byť nezávislé na existencii alebo možnosti vystavenia sa pracovníkov expozície. Špeciálne kompenzácie s dopadom na mzdu, poistenie, pracovnú dobu, dĺžku dovolenky by nemali byť poskytnuté ani použité ako náhrada za ochranu a bezpečnosť, ktorá je vyžadovaná teda týmto predmetným štandardom.“

    Opakujem, novelizácia Zákonníka práce, tak ako je tu navrhovaná, je nesystémová a minimalizácia zdravotného rizika je plne riešená v zákone 272 z roku 94 o ochrane zdravia ľudí, riešenie časti podmienok výkonu práce so zdrojmi žiarenia v Zákonníku práce je preto nadbytočné. Ďakujem.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Zala, po ňom pán poslanec Minárik.

  • Vážení kolegovia, pokiaľ ide o Zákonník práce, nepochybne jednou z najvýznamnejších súčastí Zákonníka práce sú odbory. Na Slovensku, pravda, sa šíri taký zvláštny jav, a to znižovanie významu odborov a občas sa stretneme aj s ich mediálnym parodovaním. Preto mi nedá v tejto chvíli nepripomenúť význam a zmysel odborov, predovšetkým na Slovensku, ale aj v kontexte s európskou právnou kultúrou. Nepochybne, odbory sú jedinou organizáciou, ktorá sa stará a ktorá zabezpečuje ochranu zamestnancov, či už práve prostredníctvom Zákonníka práce, alebo tarifným vyjednávaním, alebo ďalšími inštitútmi, ktoré odbory rozvinuli počas svojej skoro dvestoročnej činnosti. Ochrana, ktorú vytvárajú odbory, je nepochybne potrebná. Ja sám som prešiel mnoho tovární, zamestnaneckých hál na Slovensku, v ktorých bola príkladná starostlivosť o zamestnancov, kde si zamestnávatelia plnili svoje povinnosti, kde skutočne bola dobrá spolupráca a bolo to vždy a všade tam, kde fungovali odbory a odborové organizácie, pretože tlak treba vyvinúť. Kde tento tlak nie je, tam vždy prichádza k jednostrannému poškodzovaniu tých slabších. Videl som a zažil som aj desiatky a desiatky podnikov na Slovensku, v ktorých zamestnanci skutočne nemohli mať odbory a neboli splnené ani ich základné práva, ba videl som v niektorých častiach Slovenska aj podniky, kde prebiehalo klasické vykorisťovanie v štýle devätnásteho storočia. Aj to je realita Slovenska, a preto je potrebné, aby sme sa nad touto otázkou zamysleli a podporili význam, váhu a zmysel odborov aj na Slovensku, bez ohľadu na to, či už máme konkrétne výhrady k tomu-ktorému odborovému zväzu, k tej-ktorej reprezentácii a tak ďalej. Ide o inštitút odborov a dokonca ide o tento inštitút bez ohľadu na to, či sú odbory vpravo, vľavo, v strede, alebo niekde inde. Odbory sú rôzneho charakteru a združujú predovšetkým ľudí na ochranu práv zamestnancov. V tom nepochybne odbory zohrali mimoriadnu rolu aj pri zachovaní sociálneho zmieru, ktorý patrí k jedným zo základných inštitútov po druhej svetovej vojne, ktorý udržuje mierovú situáciu v celej Európe. V tom je aj zmysel tripartizmu a myslím, že aj preto ho Slovenská republika má vo svojej ústave, a preto je potrebné, aby sme tento tripartizmus podporovali, nepochybne aj v Zákonníku práce.

    Preto mi dovoľte, dámy a páni, povedať, že Smer podporuje všetky legitímne funkcie odborov. Aby sme tieto funkcie odborov posilnili, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce, ktoré svojimi podpismi potvrdilo 23 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pozmeňujúce návrhy:

    Prvý. V § 234 odseku 5 v prvej vete za slovo „zložený“ vkladajú sa slová „zo zástupcov príslušného odborového orgánu“. V druhej vete sa na koniec vety za slovo „zamestnávateľa“ vkladajú slová „tak, aby vo volebnom výbore mal príslušný odborový orgán nadpolovičnú väčšinu“. Zdôvodnenie. Inštitút zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka v pracovnom práve Slovenskej republiky nemá tradíciu. Po prvýkrát ho upravil Zákonník práce s účinnosťou od 1. apríla roku 2002. Doterajšia prax ukázala, že u väčšiny zamestnávateľov tieto orgány neboli vytvorené jednak preto, že zamestnanci si neuvedomovali ich význam, ale hlavne z dôvodu nedostatku skúseností zamestnancov v tejto oblasti. Niet pochýb, že príprava, zorganizovanie a zabezpečenie priebehu regulárnych volieb je náročná úloha, ktorá si vyžaduje určité skúsenosti. Odborové organizácie takéto skúsenosti majú, nakoľko v každej z týchto organizácií sú vytvárané orgány takýmto spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasná právna úprava nepripúšťa možnosť súbežného odborového orgánu, nemohli by do tohto procesu, súčasného pôsobenia odborového orgánu a zamestnaneckej rady, respektíve zamestnaneckého dôverníka, odborové orgány nemohli do tohto procesu doteraz nijako zasiahnuť. V prípade akceptovania návrhu na zakotvenie práva odborov organizovať prvé voľby členov zamestnaneckej rady v spolupráci s volebným výborom tak, aby vo volebnom výbore mal príslušný odborový orgán nadpolovičnú väčšinu, je predpoklad, že voľby do týchto orgánov budú dobre a zodpovedne pripravené a že tieto orgány budú skutočne vytvorené tak, ako to predpokladá navrhovaná právna úprava.

    Bod 2. V § 229 odsek 8, na konci vety sa vypúšťajú slová: „ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina členov zamestnaneckej rady“. Odôvodnenie. Napriek tomu, že zákon predpokladá v prípade súbežného pôsobenia orgánov zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa rozdelenie kompetencií medzi odborovú organizáciu a zamestnaneckú radu, je potrebné zabezpečiť optimálne podmienky pre spoluprácu a súčinnosť týchto orgánov. Možno predpokladať, že u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, prebieha kolektívne vyjednávanie a je uzavretá kolektívna zmluva. Táto spravidla upravuje celý rad otázok, ktoré sú v zmysle návrhu novely v kompetencii zamestnaneckej rady. Akceptovanie tohto návrhu odstráni možnosť vzniku kompetenčných konfliktov medzi týmito orgánmi zástupcov zamestnancov a zabezpečí jednoduchšiu komunikáciu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov pri rešpektovaní ich kompetencií.

    Bod 3. V § 229 odsek 7 sa za slovo „zmlúv“ vkladajú slová „právo na spolurozhodovanie“ a za slovami „zamestnaneckej rade patrí právo na“ sa vypúšťa slovo „spolurozhodovanie“. Odôvodnenie. Deľba kompetencií medzi odborový orgán a zamestnaneckú radu, ktorú obsahuje pozmeňujúci návrh na rozdiel od vládneho návrhu, lepšie zodpovedá právnej podstate odborovej organizácie a rozdielom, ktoré medzi odborovou organizáciou ako právnym subjektom a zamestnaneckou radou ako orgánom zastupujúcim zamestnancov existujú. Zároveň zohľadňujú uvedené stanovisko Medzinárodnej organizácie práce, aby pracovnoprávna úprava rešpektovala historický vývoj krajiny a súčasne zohľadňovala systémy, ktoré sú v štáte už zaužívané. Ani v súčasnej platnej právnej úprave zamestnanecká rada právo na spolurozhodovanie nemá, má ho iba príslušný odborový orgán. Právo na spolurozhodovanie zákonodarca viaže na zásadnejšie opatrenia zamestnávateľa, na rozhodnutia, ktoré by mohli výraznejšie ovplyvniť právne postavenie zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch. Výsledkom spolurozhodovania má byť súhlasný prejav vôle zamestnávateľa na jednej strane a orgánu zástupcov zamestnancov na strane druhej. Takýto konsenzus sa predpokladá aj pre uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorej subjektom je výlučne odborová organizácia a nie zamestnanecká rada.

    Bod 4. V § 136 odseku 3 sa na konci vety vkladajú slová „najmenej v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 240“.

    Bod 5. V § 240 sa dopĺňa novým odsekom 10, ktorý znie: „Zamestnávateľ poskytne počas funkčného obdobia pracovné voľno s náhradou mzdy, ak zamestnáva nad 500 zamestnancov, jednému členovi zástupcov zamestnancov. Možnosti dlhodobého uvoľnenia ďalšieho zamestnanca na výkon funkcie zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa a podmienky uvoľnenia možno dohodnúť so zástupcom zamestnancov alebo v kolektívnej zmluve“. Odôvodnenie k bodu 4 a 5, ktoré treba, samozrejme, chápať spoločne. Platná právna úprava má ustanovenie, v ktorom vymedzuje podmienky, za ktorých zamestnávateľ poskytne počas funkčného obdobia zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie zástupcu zamestnancov. Uvedené ustanovenie zohľadňuje rozsah a náročnosť úloh, ktoré zástupca zamestnancov plní. Je nesporné, že ide o úlohy, ktoré sa priamo týkajú zamestnávateľa a jeho vzťahov k zamestnancom a úlohy, ktoré môžu ovplyvniť celkové pôsobenie a výsledky činnosti zamestnávateľa. Akceptovanie uvedeného návrhu vytvorí právne podmienky pre zodpovedné plnenie rozsiahlych a náročných úloh, ktoré zabezpečujú orgány zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva nad 500 zamestnancov.

    A návrh 6. § 240 sa dopĺňa novým odsekom 11, ktorý znie: „Na výkon funkcie zástupcu zamestnancov, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným orgánom zástupcov zamestnancov. Ak k dohode nedôjde, poskytne zamestnávateľ pre orgán zástupcov zamestnancov pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej 10 minút na jedného zamestnanca mesačne“. Dôvody. Platná právna úprava má ustanovenie, v ktorom časovo vymedzuje minimálny rozsah pracovného voľna, ktoré zamestnávateľ poskytne na výkon funkcie v odborom orgáne ako v orgáne zástupcov zamestnancov. Toto ustanovenie v praxi nespôsobovalo problémy. Naopak, vytváralo rovnaké podmienky pre činnosť orgánu zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa. Výhodnejšie podmienky bolo možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Pozmeňujúci návrh sleduje predovšetkým cieľ, aby zákon vytváral podmienky na zodpovedné plnenie úloh, ktoré majú orgány zástupcov zamestnancov plniť. Požiadavka sa netýka priamo času , počas ktorého orgán zasadá. Ide predovšetkým o čas, ktorý musia zástupcovia zamestnancov venovať príprave zasadania, oboznámeniu sa s konkrétnym problémom, ku ktorému majú zaujať kvalifikované stanovisko, preštudovať príslušný materiál, rokovať so zamestnancom o probléme, ktorý má orgán riešiť, vypracovať podklady pre rokovanie, spracovať závery rokovania orgánu a podobne.

    Dámy a páni, tieto pozmeňujúce návrhy by mohli výrazne prispieť ku kvalite Zákonníka práce. Dúfam, že podporíte tieto zmeny, ktoré by nepochybne pripojili Slovensko k silnej európskej sociálnej tradícii aj v riešení Zákonníka práce a postavenia odborov v nich. Zároveň žiadam o každom bode hlasovať individuálne, okrem bodov 4 a 5, o tých môžeme hlasovať spoločne, pretože sú navzájom previazané. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave je ďalej prihlásený pán poslanec Minárik, po ňom pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia. Moje vystúpenie, môj návrh bude smerovať k veľmi krátkemu pojmu sexuálna orientácia. Budem sa snažiť, aby aj vystúpenie bolo takéto krátke a bude to zodpovedať šírke diskusie, ktorá od problému zavedenia tohto pojmu do Zákonníka práce prebehla už pred týmto rokovaním. Preto sa obmedzím na veľmi krátke zdôvodnenie. Všetci si určite uvedomujeme, že rovnaké zaobchádzanie so všetkými skupinami občanov je našou morálnou povinnosťou a takisto si uvedomujeme potrebu zosúladenia Zákonníka práce so smernicou 78 Európskej únie z roku 2000. Cítim za seba i za kolegov, ktorí sú pod návrhom podpísaní, zodpovednosť za to, aby sme našli kompromisné riešenie, ktoré sa bude týkať tohto veľmi citlivého problému. Vzhľadom na to, že považujeme tento problém za problém vysoko intímny, chceme, aby sa jeho riešenie presunulo do oblasti zachovania súkromia. K tomu smeruje aj návrh, ktorý máte v laviciach, a hovorí, že v § 13 sa za ods. 1 vloží nový ods. 2, ktorý bude znieť: „Zamestnávateľ nesmie zisťovať sexuálnu orientáciu zamestnanca.“ Toto je, myslím, plne v súlade s našou ústavou aj s potrebami smerníc Európskej únie. Vzhľadom na to, že takto predložený návrh plne rieši problematiku, ktorá je riešená v bodoch 1 a 5 spoločnej správy, zároveň navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne a spoločne s tým, že môj návrh by ich mal nahradiť. To znamená, že žiadam, aby alebo prosím vás, kolegovia, aby sme týmto osobitným hlasovaním vylúčili tieto dva body a zaradili do nového Zákonníka práce tento odsek.

    V krátkosti sa dotknem ešte jedného bodu zo spoločnej správy. Ak ide o rovnaké zaobchádzanie, myslím, že je potrebné zachovať aj rovnaký prístup k ochrane svojich práv cez odborové organizácie. V bode 34 sa zavádza opätovne právny stav z 96., kedy nie všetky odborové organizácie v jednotlivých podnikov sú rovnoprávne a môže sa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy použiť právo akého si silnejšieho, čo nie je dobré a myslím, že to hraničí, napriek tomu, že nie som právnik, s ústavnosťou. Preto si dovolím požiadať, aby sa aj o bode 34 hlasovalo osobitne, ale nie spolu s tými prvými dvoma bodmi. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada. Rozhodnutia a riešenia prijaté na základe spoločenského konsenzu sú pre štát a spoločnosť akceptovanejšie a z dlhodobého hľadiska aj trvácnejšie. Do tejto kategórie čiastočne spadá aj navrhovaná novela Zákonníka práce. Počiatočná zrážka s niektorými predstaviteľmi sociálneho ignorantstva a trhového populizmu, tentoraz predovšetkým z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zosobnených najmä v postave nového ministra Ľudovíta Kaníka, chvalabohu, nakoniec viedla k spomínanému konsenzu. Okrem dohodnutých „nových pravidiel hry“, ktoré obsahuje novela Zákonníka práce, chýba mi v jeho obsahu výraznejší dôraz na integráciu jedinca do pracovného procesu, najmä pomocou, a to podčiarkujem, a vždy to tu na pôde Národnej rady hovorím, vzdelávacích a rekvalifikačných procesov v zhode a, samozrejme, aj v záujme zamestnanca a zamestnávateľa. Pevne verím, že ste pozorne počúvali aj pozmeňujúce návrhy v tejto oblasti, pána poslanca Madeja a pani poslankyne Majdovej.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes stojíme pred výzvou uskutočňovať vo všetkých oblastiach života a to aj prostredníctvom zákonov, výraznú podporu vzdelávania a kvalifikácie občana a jeho zodpovedajúce zapojenie sa do spoločnosti, ktorá stojí aj na hodnotách solidarity, kooperácie a spoluzodpovednosti nielen štátu, ale aj zamestnanca a zamestnávateľa. Aj v našom Zákonníku práce, ktorý nanovo definuje vzťahy na pracovisku, musí byť citeľná podpora rovnosti šancí a odstránenia diskriminácie. Nezabúdajme na to autentické, kresťanské, humanizujúce, že ten, kto má veľa, aby nemal nazvyš a ten kto má málo, aby nemal nedostatok. Toho sa drží aj Európa. Včerajšie prázdne rétorické cvičenia z tejto tribúny od pána ministra Kaníka, ktorý eklekticky pospájal nespojiteľné a neporovnateľné, dokázali, že je len neoliberálnym demagógom bez náležitého odborného zázemia a kvalifikácie. Odporúčal by som mu z tohto miesta, využívam túto príležitosť, na dlhšiu stáž u pani Anny Diamantopoulouovej, európskej komisárky pre sociálnu politiku. Západná Európa sa ukazuje aj pre Slovensko ako perspektívny model proti brutálnej trhovej politike zvýhodňujúcej len tých najbohatších. Väčšie možnosti sa tu javia na strane regulatórnej sociálnej politiky, ktorej sa drží Európska únia, keď sa napríklad podpisom dohody z Maastrichtu stanovil minimálny štandard kolektívneho práva zamestnancov. Spoločenská rovnosť a spravodlivosť znamená v prvom rade zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých členov spoločnosti, vrátane motivácie občana zapojiť sa do pracovného procesu. Dôležitú úlohu v dosiahnutí pravidiel hry tu zohráva aj Zákonník práce. Nie je možné nadradiť zamestnanca, respektíve z druhej strany zamestnávateľa vo svojich právach voči tomu druhému. Žiadne práva bez povinností a žiadne povinnosti bez práv. Zo strany štátu to však vyžaduje vytváranie rámcových podmienok, vzájomnej participujúcej spoluzodpovednosti a taktiež súdržnosti. Napokon len občan, či už v postavení zamestnanca, respektíve zamestnávateľa, ktorý disponuje aspoň minimálnymi sociálnymi a materiálnymi istotami, je schopný využiť svoju šancu pre svoje právne zaistenú slobodu a tak ju aj premeniť na vlastnú sociálnu istotu. Demokracia môže byť dlhodobo stabilná len vtedy, ak sú na nej zainteresovaní všetci občania rovnakými právami a rovnakými povinnosťami. Preto je veľmi ťažké akceptovať názory neoliberálov, kde sa ráta len výkon a úspech, prípadne zisk najbohatších a ignoruje sa hodnota človeka, podmienky jeho života a vôbec ľudskosť ako taká. Spochybňovanie týchto hodnôt uvoľňuje cestu pravicovému populizmu, ktorý podporuje degradáciu človeka a decimovanie nižších a stredných vrstiev spoločnosti. V tejto oblasti aj Zákonník práce, chvalabohu, podčiarkujem, vytvára podmienky pre spoločenskú súdržnosť, pre vyváženú spoluzodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa, pre bezpečnosť a ochranu pracovného miesta i pre efektívne podnikanie.

    Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, strana Smer podporí predložený návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú vyvážene chrániť tak záujmy zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikuš, po ňom pán poslanec Blajsko. Mikuš, Jozef.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dotknem sa Zákonníka práce alebo novely Zákonníka práce z pohľadu sfunkčnenia pracovného trhu, možno z pohľadu viac podnikateľov a z pohľadu možno zlepšenia najväčšieho problému na Slovensku, a to sa týka nezamestnanosti. Súčasný zákon č. 311, Zákonník práce, platí na Slovensku od 1. apríla 2002. V porovnaní so stavom pred týmto termínom ide o úplne nový predpis, ktorý nahradil predchádzajúci kódex prebratý so zmenami ešte z komunistického režimu. Napriek zásadnej zmene nový Zákonník práce znepružnil pracovný trh. Je brzdou rozvoja podnikateľských aktivít, je mimoriadne rozsiahly, striktnými formuláciami sa snaží chrániť zamestnanca, hoci na druhej strane sťažuje podmienky pre podnikateľov a tým paradoxne následne aj pre zamestnancov. Pri mnohých opatreniach sa odvoláva na medzinárodné záväzky Slovenska, avšak pritom je striktnejší ako v mnohých krajinách Európskej únie. Dnešný Zákonník práce je rozsiahly predpis, ktorý diktuje, ako v konkrétnych situáciách riešiť vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Potláča možnosť dohody, namiesto dialógu striktne nariaďuje a paradoxne znižuje váhu kolektívneho vyjednávania. Pracovný kódex je dnes jednou z hlavných bŕzd vytvorenia nových pracovných miest na Slovensku. Hospodársky rast a znižovanie miery nezamestnanosti budú v budúcnosti závislé od riešenia problémov pracovného trhu a predpisov, ktorý ho limituje. Pritom nejde len o vnútorný problém Slovenska s jeho vlastným zlým Zákonníkom práce. Európska únia si uvedomuje, že jednou z hlavných príčin zaostávania za Spojenými štátmi americkými je nepružný pracovný trh a preto už jednotlivé členské krajiny siahajú po zmenách. Preto bolo nevyhnutné, že aj na Slovensku muselo dôjsť k novelizácii Zákonníka práce a teoreticky možné aj jeho nového znenia. V programovom vyhlásení z konca minulého roka vláda Slovenskej republiky považuje pružný trh práce, schopný reagovať na hospodársky vývoj, za nevyhnutnú podmienku znižovania nezamestnanosti. Preto dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní a navrhne zmeny, ktoré významne spružnia trh práce. V jednom dokumente rezortne príslušného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom Stratégia podporu rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce z marca roku 2003 sa konštatuje, že nevyhnutnou, aj keď nie postačujúcou podmienkou rastu zamestnanosti sú pružnosť pravidiel regulujúcich trh a ich vynútiteľnosť. Vládou predložená novela zákona napĺňa zámery oboch spomenutých dokumentov. V prípade schválenia novely vzniknú skutočne predpoklady na spružnenie trhu práce.

    Vláda navrhla zakomponovať takmer 200 zmien, ktoré možno rozdeliť do troch skupín. Prvou kategóriou je už spomenuté spružnenie trhu práce. Novelizáciou sa rozširujú možnosti rozbehu zamestnania, spružňuje sa uzatváranie pracovného pomeru, najmä na dobu určitú, rozširujú sa spôsoby možnosti trvania pracovného pomeru, skrátené pracovné záväzky, pracovný pomer bude na dobu určitú voľnejší ako dnes a tak ďalej. Zmeny v prvej kategórii vyvažujú vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, lebo výhody sú dnes papierovo na strane zamestnanca. No ozaj len papierovo, lebo nadmerná ochrana pred prepustením nadbytočných zamestnancov vedie zamestnávateľov k prehnanej opatrnosti pri prijímaní nových pracovníkov a tým potláča vytváranie nových pracovných miest.

    Druhá kategória zahŕňa zmeny smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu práce poskytovanej zamestnancami. Pracovný čas sa definuje voľnejšie, sú pestrejšie možnosti na jeho stanovovanie. Voľnejšie sa definuje pracovný týždeň, formy odpočinku, pracovné voľno, nočná práca a tak ďalej. Zmeny teda smerujú k väčšej voliteľnosti, no pri splnení dôležitého predpokladu - zamestnávateľ sa musí dohodnúť so zamestnancami. Tento znak charakterizuje celú novelu, menej predpisuje, viac odporúča a konečné rozhodnutie necháva na dohodu oboch strán. K efektívnejšiemu využívaniu pracovnej sily výhodnej pre zamestnávateľa aj zamestnanca patria i pružnejšie formy odmeňovania, ktoré je určite lepšie, ako keby pri prechodnom nedostatku práce musel zamestnávateľ zamestnancov prepustiť.

    Tretia kategória zmien sa týka vnútrofiremných kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Novela vytvára predpoklady, aby sa do rovnocenného postavenia k odborom dostali zamestnanecké rady alebo zamestnaneckí dôverníci. Novela nevylučuje, aby v podnikoch pôsobili obe kategórie týchto zástupcov, pričom definuje ich právomoci. Na rozdiel od súčasného stavu nediktuje, že v podniku musia nutne pôsobiť zástupcovia zamestnancov. Ak však o vytvorenie takého zastupiteľského orgánu prejavia zamestnanci, podnikoví manažéri im musia vyjsť v ústrety a vytvoriť vhodné podmienky na ich pôsobenie. Takisto ako v druhej kategórii, aj v tejto oblasti sa vytvára priestor na dohodu zamestnávateľov so zástupcami zamestnancov.

    Novele sa dajú vytýkať určite aj nedostatky. Prvým možno nazvať fakt, že ide iba o novelu a nie o dôkladnú zmenu celého zákona. Z hľadiska rozsahu sa v porovnaní so súčasným stavom situácia takmer nemení. Zákonník práce naďalej ostáva zbytočne rozsiahly predpis s ambíciou podrobne riešiť všetky situácie. Túto ambíciu určite nenaplní, pretože život prináša často nepredvídateľné situácie, namiesto riešenia môže takýto podrobný predpis priniesť vzájomnú kolíziu jednotlivých ustanovení. Hoci novela udeľuje viac možností zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť sa, jednotlivými podrobnými ustanoveniami necháva priestor na dohodu limitovaný. Po aplikovaní novelizovaného Zákonníka práce do praxe môžu vzniknúť na základe konkrétnych poznatkov oprávnené i neoprávnené tlaky na ďalšie zmeny, čo vyvolá ďalšiu potrebu novelizácií alebo podpory zamestnávateľov o obchádzanie zákona. Z tohto hľadiska sa nedá vylúčiť, že dlhodobým riešením bude vypracovanie úplne nového, stručného, rámcového, pracovného kódexu a ďalšie posilnenie inštitútu vnútrofiremného vyjednávania.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako tvorca súčasnej novely Zákonníka práce myslí na posilnenie inštitútu vnútrofiremného vyjednávania, čo najlepšie charakterizuje jeho vyjadrenie v inom dokumente, v spomínanej Stratégii podporu rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému práce. Dôslednosť pri takomto prístupe však môže spôsobiť, že znevýhodnené budú podniky, ktoré nebudú mať odbory, prípadne zamestnanecké rady. Nastavené pravidlá budú viesť manažérov k snahám vytvárať umelé združenia zamestnancov vo vlastných podnikoch, čo je prevrátenie myšlienky podpory vnútrofiremného vyjednávania naruby. Žiaľ, v súčasnej novele Zákonníka práce sú náznaky takýchto tlakov, napríklad stanovením jednoduchšej obsluhy pracovných zmlúv, spôsobu odmeňovania, čerpania dovoleniek, či vyrubovania oprávnených absencií pre firmy, ktoré majú uzavretú kolektívnu zmluvu s odbormi. Zákon by mal sledovať rovnosť podmienok pre všetkých. Teda pre firmy s odbormi, zamestnaneckými radami i bez akýchkoľvek kolektívnych zamestnaneckých inštitúcií.

    Napriek uvedeným nedostatkom je novela Zákonníka práce z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny veľkým krokom vpred. Novelizovaný Zákonník práce by mal postupne od 1. júla roku 2003 spružniť pracovný trh na Slovensku. Naplní sa jeden z predpokladov na vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie zamestnanosti. Spolu s daňovou reformou, reformou systému sociálneho zabezpečenia, reformou zdravotníctva, konsolidovaním verejných financií, sfunkčnením práce súdov a skončením prípravného obdobia na vstup do Európskej únie sa stane presvedčivým argumentom pre investorov, aby zvýšili svoje aktivity v Slovenskej republike a podnietili ďalší rast životnej úrovne jej občanov. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, ja by som chcela pána poslanca Mikuša doplniť ešte o pár faktov, tri základné nedostatky vyčítajú zamestnávatelia Zákonníku práce tak, ako platí v dnešnej podobe, jednak je to prílišná komplikovanosť, po druhé nerovnovážny stav a silné postavenie odborov.

    Prílišná komplikovanosť. Je to viac ako na 100 stranách, viac ako 260 paragrafov a si predstavme, že veľký počet pracovných miest nám vytvárajú samoživitelia, živnostníci, fyzické osoby, remeselníci, odborníci, skutoční fachmani, manažérsky zdatní, ale keď príde na papiere, často majú obavy, a preto by táto právna norma skutočne mala byť krátka, jasná a zrozumiteľná.

    Nerovnovážny stav. Zákonník práce má základnú funkciu vytvoriť rovnováhu medzi povinnosťami zamestnanca aj zamestnávateľa. Dnes je ten stav posunutý veľmi na stranu zamestnanca a odborov a tento nerovnovážny stav pôsobí proti motivácii zamestnávateľov zamestnávať.

    A tretí fakt, postavenie odborov v tomto Zákonníku práce je nadštandardné a vláda aj parlament sú stavané do polohy, aby presadzovali záujmy odborárov zákonmi. Presadzovanie záujmov zamestnancov, to je práca odborov v podnikoch a u zamestnávateľov. Ďakujem pekne.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Blajsko.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister. Konkrétne ide o vypustenie navrhovaného ustanovenia § 255a predmetnej novely, bod č. 208, ktoré ruší vyhlášku bývalého federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve, dlhodobo nespôsobilých k doterajšej práci, ktorá v Slovenskej republike platí od 1. februára 2001. Ide o právnu normu, ktorá upravuje poskytovanie špecifických nárokov, mzdové vyrovnávanie a odstupné mimo rámec Zákonníka práce a spája tieto nároky s nasledovnými skutočnosťami, ako je pracovný úraz, ohrozenie chorobou z povolania, alebo ochorenie chorobou z povolania.

    Ochorenie chorobou vznikajúcou alebo podstatne sa zhoršujúcou vplyvom banského prostredia. Všetky uvedené skutočnosti majú charakter trvalého poškodenia zdravia s výnimkou najvyššej prípustnej expozície, ktorá plní preventívnu úlohu, a to na základe zákona č. 98/1987 o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a na základe § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Predmetné ustanovenie v § 255 písm. a) sa v takomto znení neobjavilo v návrhu novelizácie Zákonníka práce, ktoré koncom roku 2002 teda ministerstvo práce dalo na pripomienkovanie a v rámci teda riadneho toho pripomienkovaného konania sa nedalo k tomu vyjadriť práve cez Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu.

    Do textu novely bolo zrušenie vyhlášky 19/1991 Zb. zahrnuté až v priebehu konečného rokovania, kde práve Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu nemá svojich zástupcov a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky nemala túto problematiku ucelene prerokovanú s týmto príslušným odborovým zväzom.

    Zdôvodnenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nemajú celkom vecné argumenty a dalo by sa zhrnúť to do vyjadrenia generálnej riaditeľky sekcie legislatívy, ktorá, dovolím si odcitovať z listu: „Hoci vyhláška federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 nie je novým Zákonníkom práce výslovne zrušená, jej ustanovenia nemožno uplatniť v praxi, nakoľko predmet jej úpravy v zákone bol zrušený.“ Pritom za zrušenie predmetu úpravy je považované zrušenie § 148a Zákonníka práce v novele č. 206/1996 Z. z., a to napriek tomu, že uvedené ustanovenie malo výlučne splnomocňovací charakter a do Zákonníka práce bolo implantované v rámci § 18 zákona č. 18/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkov. Pre zaujímavosť chcem uviesť, že samotný § 18 bol zrušený až v rámci nového Zákonníka práce, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z. v § 255 ods. 1 a zákona o osobitnom príspevku baníkom platí až dodnes.

    Dôvodom, prečo sa údajnou neplatnosťou zaoberám tak podrobne, sú informácie, podľa ktorých zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri rokovaní o novele Zákonníka práce argumentovali pri presadení zrušenia predmetnej vyhlášky tvrdením, že ju treba zrušiť, lebo už aj tak neplatí. Ide o pozoruhodné tvrdenie, ktoré hovorí o neplatnosti vyhlášky na základe zrušenia splnomocňovacieho ustanovenia. Ide o už spomínaný, ten § 148 písm. a) podľa ktorého bola vydaná. Premietnuté do právnej praxe a teórie to vlastne znamená, že ak zanikne akékoľvek splnomocnenie, stanú sa neplatnými aj všetky úkony, ktoré boli na jeho základe a v čase jeho platnosti vykonané. Rovnaké zdôvodnenie sa objavilo dokonca aj v dôvodovej správe, osobitná časť predložená k návrhu novely Zákonníka práce v bode č. 208. Som presvedčený, že takýto dôvod zrušenia vyhlášky neobstojí, o čom napokon svedčí aj situácia v Českej republike, kde táto istá vyhláška po novelizácii aj Zákonníka práce platí, čo potvrdil svojím rozsudkom aj Najvyšší súd, máme a myslím, že ste to dostali, panie kolegyne a kolegovia tiež, tento dokument, kópie rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky. I keď ide o štát, iný, myslím si, že vzhľadom na rovnaký obsah vyhlášky, rovnaký predmet a legislatívny základ sporu, pokladám toto v tomto prípade za podstatnú skutočnosť tejto veci.

    Čo sa týka dosahu uplatňovania vyhlášky v praxi, chcem uviesť niekoľko údajov. Vyhláška sa týka približne 5500 zamestnancov pracujúcich v podzemí, ôsmich zamestnávateľov.

    Ročne sa vyhláška uplatní približne v 80 prípadoch, čo predstavuje náklady približne 2 až 3 mil. Sk, čo predstavuje zlomok v percentách celkových nákladov príslušných zamestnávateľov. Uplatňovanie tejto vyhlášky nezaťažuje v novovzniknutých prípadoch od 1. januára 1998 vôbec štátny rozpočet. Na základe týchto údajov si kladiem otázku, či je naozaj nevyhnutné zrušiť túto vyhlášku, a to na základe, podľa aj môjho názoru, chybného zdôvodnenia. Bez ohľadu na vývoj v slovenskej energetike je baníctvo a najmä jeho najväčšia časť uhoľné baníctvo limitované prírodnými podmienkami a bez akéhokoľvek pátosu ho možno označiť za vymierajúce povolanie. Nedomnievam sa preto, že akurát posledným generáciám baníkov na Slovensku má byť odňatá možnosť slušného zaopatrenia v situáciách vyvolaných ich nepochybne namáhavou a najmä zdraviu škodlivou prácou.

    Na základe uvedeného dávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Vypustiť bod č. 208 týkajúci sa toho § 255a. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave je ešte jedna prihláška, pokračovať budeme po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12,00 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14, 29 hodine.

  • Pán poslanec Jasovský, do rozpravy? Pán poslanec...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za nedodržanie času na rokovanie parlamentu po obedňajšej prestávke, rokovali poslanecké kluby, s plnou zodpovednosťou za materiál, ktorý prerokúvame a chceli zaujať k predloženým aj pozmeňujúcim návrhom stanoviská., ktoré by boli... Pán poslanec Cagala sa ešte chce prihlásiť do diskusie. Už je uzavretá, už nie.

  • Dámy a páni poslanci, pokračujeme v rozprave k Zákonníku práce. Poslednou do rozpravy bola prihlásená pani poslankyňa Klára Sárközy. Dávam jej teraz slovo, potom bude rozprava uzatvorená a pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na záver vystúpila aj ja, jednak ako poslankyňa, jednak potom ako spravodajkyňa, ja sa pamätám na posledné prijímanie Zákonníka práce, na tú hektickú dobu a za podmienok, akými sa prijímal Zákonník práce. Zákonník práce sme odhlasovali 3. júla 2001. Veľmi dobre sa pamätám na ten dátum, pretože to bol pondelok, bolo to mimoriadny zasadací, rokovací deň Národnej rady, preto to bolo hektické, pretože najskôr sme sa dohodli na tom, že o Zákonníku práce budeme hlasovať až na druhý deň, pretože tam boli ešte nevyjasnené otázky. Nakoniec za pomoci bývalých vládnych strán, SDĽ, Strany občianskeho porozumenia a za pomoci opozície sa prijal ten Zákonník práce, ktorý novelizujeme dnes. Prečo to spomínam, preto to spomínam, pretože vtedy bolo dôležité hlasovať v ten pondelok 3. júla o tomto zákone, pretože časť koalície, tie strany, o ktorých som spomínala, podmienili na druhý deň hlasovanie o počte územných celkov, teda o počte VÚC. Takže vtedy sa stala zo Zákonníka práce, ktorý by mal byť pracovným kódexom, nejaké politická hra. Pred voľbami roku 2002 všetky strany, ktoré sú teraz súčasťou vládnej koalície, sa dohodli na tom, že tento Zákonník práce treba novelizovať. Ja len podotýkam, že tento Zákonník práce mal účinnosť od 1. apríla 2002, takže k tej novelizácie došlo veľmi skoro. Táto novela, o ktorej dnes rokujeme, je v mnohých oblastiach nápravou tých deformácií, ktoré vyšli najavo za uplynulé obdobie. Hlavnou filozofiou novely Zákonníka práce je výrazné zrušenie pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom a prenechanie možnosti na ďalšie kolektívne vyjednávanie. Väčšia sila a viac priestoru sa dala kolektívnemu vyjednávaniu. Ukázalo sa, že namiesto búrlivých protestov zo strany odborárov sa oveľa viacej oplatí rokovať za rokovacím stolom so snahou o vyriešenie sporných otázok a o čo najlepší a najprijateľnejší kompromis pre všetky zainteresované strany.

    Boli sme všetci svedkami toho, ako prebiehala príprava novely Zákonníka práce. Boli sme svedkami všetci toho, koľko dní bol štrajk jednak hlavne pred budovou ministerstva práce a sociálnych vecí. Ten Zákonník práce, ktorý dnes vláda predkladá a o ktorom budeme hlasovať, je kompromisom všetkých zainteresovaných a dohodla sa na tom aj tripartita. V tomto duchu by som chcela privítať výslednú podobu Zákonníka práce, ktorý je v mnohých oblastiach oveľa eurokonformnejší ako jeho predchádzajúce znenie. Okrem iného umožňuje zvýšiť zamestnanosť, zvyšuje flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, zrovnoprávňuje postavenie zamestnancov a zamestnávateľov v prípade porušenia práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Vypúšťa často kritizované ustanovenie o možnosti uzatvárať pracovnoprávny vzťah medzi manželmi, uvoľní opakovane uzatváranie pracovnoprávneho pomeru na určitý čas pre širší okruh zamestnancov. Umožňuje pružnejšie rozvrhnúť pracovný čas podľa podmienok a potrieb zamestnávateľa a upravuje kolektívne pracovnoprávne vzťahy, hlavne kompetencie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady.

    S potešením môžem konštatovať, že táto novela Zákonníka práce je plne porovnateľná s podobnými zákonmi v krajinách Európskej únie. Čo sa týka práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, s maximálnym týždenným pracovným časom, čo je 58 hodín, tu je vyšší ako v krajinách Európskej únie, sa zamestnancom umožňuje zarábať viac, čo je pri súčasných výškach platov v mnohých regiónoch, myslím si, nie nepodstatný argument. Pri pohľade na posledné čísla Národného úradu práce môžeme vidieť pokles nezamestnanosti na 15,44 %, čo už dáva dôvod na mierny optimizmus. Treba však pokračovať v začatej práci v tejto oblasti a to predovšetkým kvalitnými zákonnými úpravami, medzi ktoré, pevne verím, že patrí aj táto novela Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci? Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, mám procedurálny návrh, aby sme vzhľadom na veľký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú k návrhu Zákonníka práce, odložili hlasovanie ako prvý bod rokovania zajtra ráno s tým, že tento návrh podávam súčasne v mene troch poslaneckých klubov, a to v mene Hnutia za demokratické Slovensko, Komunistickej strany a Smeru s tým, že som konzultoval túto otázku aj s klubom nezávislých poslancov. Čiže tento návrh, aby sa hlasovalo o všetkých zmenách až zajtra ráno, v rámci prvého bodu programu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem na slovo. Ja chcem dať procedurálny návrh, aby sa o bode 26 zo spoločnej správy gestorského výboru a o bode 39, aby sa teda dalo...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Nepočujeme sa. Pokoj. Procedurálne návrhy musíte podávať odtiaľto, z tohto miesta, z tribúny,

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • sekundičku, nepočuť vás, plynie vám čas, je tu veľký zmätok, poprosím o väčší pokoj, lebo už naozaj sa nepočujeme. Vy ste podávali teraz pozmeňujúci návrh?

  • Nie pozmeňujúci, dávam len procedurálny návrh, aby sa o týchto dvoch bodoch hlasovalo samostatne, nie ako súčasť spoločnej správy.

  • To nemôžete podať ako súčasť procedurálneho návrhu, je mi ľúto, pán poslanec. Toto by muselo odznieť v rozprave tak, aby spravodajkyňa o tom dala hlasovať. Je mi ľúto.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú, ešte sa chcem spýtať, či sa chce vyjadriť pán minister ako navrhovateľ? Áno?

  • Hlasy v rokovacej sále: Nie.

  • Pani spoločná spravodajkyňa? Pani spravodajkyňa, najskôr či sa chcete vyjadriť k rozprave...

  • K rozprave sa nechcem vyjadriť, len k spôsobu hlasovania.

  • Budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Takže nech sa páči, máte slovo.

  • Ja len chcem podotknúť, že včera, keď sme odhlasovali program, tak tým sme odhlasovali aj zajtrajšie prvé tri body, takže...

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Ja som to len navrhla. Pán minister.

  • Pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fica, aby sme hlasovanie o Zákonníku práce odložili nazajtra, aby to bol prvý bod zajtrajšieho programu.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti 53, zdržalo sa 14 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.

    Pán poslanec Fico.

  • Chceli sme vyjsť v ústrety, bohužiaľ, v mene 4 poslaneckých klubov žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lintner. Už ste sa vypli. A pán poslanec Tkáč. Nič neplatí.

    Veľmi nerada, ale budeme musieť zvolať poslanecké grémium... k tomuto bodu.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, zvolávam v tejto chvíli poslanecké grémium. Po porade v poslaneckom grémiu budeme hlasovať o novele Zákonníka práce.

  • Prerušenie rokovania o 14.56 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 16.04 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Pán poslanec Jaduš sa hlási, nie. Prosím, aby sa dostavil do rokovacej sály pán minister Kaník, navrhovateľ poverený vládou Slovenskej republiky. Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby ako spoločná spravodajkyňa informovala o postupe pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave, ako aj o návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy k prerokúvanému návrhu novely Zákonníka práce. Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 11 poslancov,

  • Ruch v rokovacej sále.

  • z nich 7 podali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne, o bodoch 2, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 15, 17, 18, 19, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 40, 41 a 42 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Potom sú tam ešte body zo spoločnej správy, ktoré výbor odporúča schváliť, ale poslanci vyňali na osobitné hlasovanie.

  • Potom, pani poslankyňa. Najskôr budeme hlasovať o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe...

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • A ktoré neboli navrhované na samostatné hlasovanie, ale rešpektujeme odporúčanie gestorského výboru, tak ako ste uviedli. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť. Ľavá, respektíve pravá tabuľa je funkčná.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz by sme mali hlasovať o tých bodoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ale ktoré poslanci vyňali na osobitné hlasovanie. Ide o body 1 a 5, vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Minárik, ja by som odporučila, aby sme o obidvoch hlasovali spoločne, pretože tieto dva body spolu súvisia. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť, ale v rozprave predniesol pozmeňujúci návrh pán poslanec Minárik.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, 1 až 5.

  • 1 a 5, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ale v rozprave boli podané iné pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 42 za, 64 proti, 28 sa zdržalo.

    Neschválili sme body 1 a 5 zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší bod, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, je bod č. 9, vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Madej, gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 9 zo spoločnej správy. Pán poslanec Madej podal pozmeňujúci návrh, gestorský výbor odporúča schváliť bod 9.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 99 za, 32 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší bod, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie pánom poslancom Madejom, je bod č. 20, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 20 zo spoločnej správy.

  • Výkrik v rokovacej sále.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť, ja nič iné nehovorím!

  • Výkriky v sále.

  • No tak gestorský výbor odporúča schváliť, čo iné môžem povedať, len to, že...

  • Prosím, nediskutujte s pánmi poslancami, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 97 za, 22 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz je ešte jeden bod, ktorý je vyňatý na osobitné hlasovanie, vyňal ho pán poslanec Minárik. Je to bod č. 34, ale musím upozorniť, že tento bod je nad rámec, takže musí s tým súhlasiť predkladateľ, aby sme o tom mohli vôbec dať hlasovať.

  • Tento bod je nad rámec novely, a preto o ňom nemožno hlasovať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Námietka vznesená zo strany navrhovateľa nebola o tomto pozmeňujúcom návrhu, zo strany navrhovateľa vlády bola námietka, že ide nad rámec zákona, to znamená, nebudeme hlasovať. Pani poslankyňa, nech sa páči. Pán poslanec Maxon? Nie. Pani poslankyňa Sárközy.

  • To boli všetky body zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, teraz budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť a to o bodoch 3, 4, 13, 21, 37, 38 a 39 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujte sa a hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 3, 4, 13, 21, 37, 38, 39 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 11 za, 111 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalšie návrhy, pani poslankyňa.

  • Ešte sú tu zo spoločnej správy body 14 a 16, ktoré síce gestorský výbor odporučil neschváliť, ale pretože sme v spoločnej správe prijali bod č. 15, o týchto bodoch je „obsolétne“ hlasovať, takže nebudeme o nich hlasovať.

  • Prosím, ďalší postup pri hlasovaní.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rámci rozpravy.

  • Pán poslanec Madej ešte predtým, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, dovoľte mi, aby som dal procedurálny návrh, aby sa v rámci mojich pozmeňujúcich návrhov označených písmenom A hlasovalo o bode 1, 2, 3 spoločne, o bode 4, 5 spoločne a v rámci pozmeňujúcich návrhov na listine B hlasovalo o bodoch 2, 3, 4, 5 taktiež spoločne. Ďalej si dovolím predniesť jednu technickú pripomienku. V rámci bodu 4 v pozmeňujúcich návrhoch na listine A došlo k omylu pri prepise a prosím, aby túto technickú pripomienku vzala Národná rada na vedomie. Ktorá znie: „Na každých 500 zamestnancov,“ tieto štyri slová sa vrátane čiarky z bodu 4 vypúšťajú. Prosím, dajte o tejto technickej pripomienke hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Odporúčam, aby sme o nej nehlasovali, pokiaľ je všeobecný súhlas, aby sme rešpektovali túto pripomienku, pán poslanec, a vysporiadali sa s ňou v rámci takéhoto kompromisu a textu, ktorý bol navrhnutý a zosúladený. Pani spoločná spravodajkyňa, je súhlas s takýmto návrhom?

  • Budeme hlasovať podľa toho, ako teraz povedal pán poslanec Madej, ktorý predkladal tento pozmeňujúci návrh, spoločne o bode 1, 2 a 3 najprv. A potom o bode 4 až 5. Toto nie. V časti A o bode 1, 2, 3 spoločne.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, rešpektujeme vôľu, pokiaľ nie je iný návrh, predkladateľa pána Madeja, k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil, k spôsobu hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, tak ako ich uviedol vo svojom procedurálnom návrhu. Je súhlas s takýmto spôsobom hlasovania? Nie je to precedens.

  • Hlas v sále.

  • Budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Madeja pod písmenom A, spoločne o bode 1, 2 a 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci. Klára!

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 45 za návrh, 47 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode pod písmenom A, spoločne o bode 4 a 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Pani poslankyňa, prosím, zachovajte zdržanlivosť k pozmeňujúcim návrhom. Neovplyvňujte nezávislý mandát poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za návrh, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že uvedené body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pod písmenom B pán poslanec Madej, o bode č. 1 nemôžeme hlasovať, pretože sme zo spoločnej správy prijali bod 9, a takisto ani o bode č. 6, pretože sme v spoločnej správe prijali bod 20.

    Budeme hlasovať spoločne, ako to odporúčal pán poslanec Madej, o bodoch 2, 3, 4 a 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 40 za, 45 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedené návrhy.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podali poslanci: pán poslanec Bódy, Majdová a okrem nich ešte trinásti poslanci, takže spolu 15. Dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podali páni poslanci Bódy a skupina poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 128 za návrh, 4 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Cagala. Podal dva pozmeňujúce návrhy, želá si osobitne hlasovanie, najprv budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, navrhuje vypustiť § 30.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cagalu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 43 za návrh, 70 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Cagala, sa týka § 120, ktorý žiada vypustiť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cagalu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 38 za, 67 proti, 23 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal v mene skupiny 40 poslancov pán poslanec Přidal.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 109 za, 15 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Zala. Spolu 6 pozmeňujúcich návrhov. Nasledovné hlasovanie žiada, zvlášť hlasovať o bode 1, 2 a 3, spolu o bode 4, 5 a potom zvlášť o bode č. 6. Takže budeme hlasovať o bode č. 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec Minárik, prosím!

  • On len napomenul, ináč.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 36 za, 51 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zalu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave pánom poslancom Zalom v podaní pod č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 41 za, 50 proti, 43 sa zdržalo.

    Konštatujem, že neschválili sme.

    Druhý bod.

  • Teraz budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zalu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 36 za, 49 proti, 48 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený návrh.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bode č. 4 a 5, ktoré podal pán poslanec Zala.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 39 za, 46 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neschválili návrhy.

  • Budeme hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zalu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 40 za návrh, 46 proti, 48 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave podal v mene 15 poslancov pán poslanec Minárik.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. O návrhu pána poslanca Minárika. Za...

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 110 za, 4 proti, 13 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Posledný pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Blajsko.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • , 2 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa, ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, jednak zo spoločnej správy, jednak podaných poslancami v rámci rozpravy. Mám splnomocnenie výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 92 za návrh, 8 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím, pani spoločnú spravodajkyňu, pani poslankyňu Sárközy, aby uviedla návrh hlasovania o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prijíma zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Gestorský výbor odporúča tento návrh zákona schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako o celku, o schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sme odsúhlasili v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 86 za návrh, 12 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi,

  • pani poslankyni Kláre Sárközy za spoluprácu pri prerokovávaní tohto vážneho bodu programu 12. schôdze Národnej rady. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh,

    ktorý prerokúvame ako tlač 176. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 176a. Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov, ktorí predložený návrh zákona predložili do Národnej rady na prerokovanie, uviedol a odôvodnil pán poslanec Hajdu. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podstatou novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, tlač 176, je pozmeniť a doplniť zákonné podmienky pre prevádzkovateľov malých liehovarníckych závodov typu ovocný liehovar a octáreň, produkty ktorých sú doplnkovým sortimentom na trhu. Tieto liehovarnícke závody vyrábajú výrobky, ktoré spĺňajú náročné požiadavky a kritériá. Slovenské ovocné destiláty majú na trhu dobré meno a sú dobrým vývozným artiklom. Z tohto pohľadu je v záujme Slovenska, aby ich produkcia nebola ohrozená.

    Hlavným cieľom novely je zmiernenie tvrdosti zákona pre prevádzkovateľov uvedených typov liehovarov, liehovarníckych zariadení, ktoré dnes vyžaduje od žiadateľov o vydanie povolenia na prevádzku liehovaru preukázanie základného imania vo výške 20 miliónov Sk nezávisle od toho, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, čo považujeme za neprimerané pre tento typ prevádzok. Takáto dikcia zákona ohrozuje jej existenciu a rozvoj konkurenčného prostredia.

    Skupina poslancov sa rozhodla navrhnúť zmeny na základe ohlasov odbornej verejnosti na praktický dosah zákona prijatého v roku 2002 v troch bodoch. Najdôležitejšia zmena je vyňatie ovocných liehovarov a octární z povinnosti preukazovať imanie alebo poskytnutie úveru vo výške 20 miliónov Sk bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

    Ďalším cieľom novely je vytvoriť možnosti, aby zodpovedným zástupcom žiadateľa mohol byť aj stredoškolák s primeraným odborným vzdelaním a praxou, čo súčasné znenie zákona neumožňuje.

    Treťou zmenou v predmetnom zákone je jeho zosúladenie so zákonom o ochrane osobných údajov. Totiž v § 8 je navrhnuté vypustiť uvádzanie rodného čísla pestovateľa ovocia a nahradiť ho dátumom narodenia.

    Touto novelou zákona sa vytvára pre obce a podnikateľské subjekty možnosť spracovania prebytkov ovocia, vytvárania nových pracovných príležitostí a podpora rozvoja vidieka. Ide o reálnu podporu malého a stredného podnikania a posilňovania konkurenčného prostredia. Súhlasné stanovisko so zmenami vyjadrili Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku a Združenie ovocných liehovarov.

    Prevádzka ovocných liehovarov je registrovaná na daňových úradoch, príslušných, ktoré pravidelne mesačne, ale aj náhodne vykonávajú kontrolnú činnosť. Predmetom kontroly je aj dôsledné zaznamenávanie stavu príslušných meradiel za kontrolované obdobie, ktoré slúžia ako podklad pre daňovú povinnosť. Pre vašu informáciu, investičné náklady na ovocný liehovar predstavujú cca 5 miliónov Sk. Ich spoločná daňová povinnosť ročne predstavuje okolo 40 miliónov Sk. V priemere je to 200 000 Sk na jeden ovocný liehovar, pretože ich je okolo 190, preto výška zábezpeky je neopodstatnená a nespravodlivá.

    Kontrolným orgánom platenia daní je príslušný daňový úrad, ktorý okamžite po nesplnení si mesačnej daňovej povinnosti môže činnosť ovocného liehovaru zastaviť. Pritom priemerná daňová povinnosť za mesiac je cca 17 000 Sk. Preto tu je daná opodstatnenosť 20-miliónového imania v porovnaní s veľkým, preto tu nie je daná opodstatnenosť 20-miliónového imania v porovnaní s veľkými liehovarmi, pre ktorých je táto suma možno mesačnou daňovou povinnosťou. Zákon totiž diskriminuje malé firmy podnikania a znemožňuje rovnaký prístup k podnikaniu.

    Návrh zákona bol konzultovaný s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, s naším návrhom zákona ministerstvo súhlasilo. Zároveň upozorňujem, že vlastne v zákone je to uvedené tak, že vydáva príslušné povolenie ministerstvo pôdohospodárstva a prakticky musí ten žiadateľ spĺňať celý rad podmienok a povinností pre to, aby prevádzku mohol otvoriť. Súhlasné stanovisko sme dostali taktiež od legislatívneho odboru rady vlády. Návrh zákona si nevyžiada nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí. Odbor štátneho rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky sa s uvedeným konštatovaním stotožňuje. Navrhovatelia novely zákona považujú za dôležité, aby aj takéto malé pálenice boli registrované a kontrolované v zmysle zákona a aby, jednoducho, sme mali transparentné informácie o nich. Z toho dôvodu vás prosím o podporu prijatia novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi, pánovi poslancovi Horváthovi a prosím ho, aby uviedol stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec Cagala, do rozpravy sa prihláste, nie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 229 z 9. apríla 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467 z roku 2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, tlač 176, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu skupiny poslancov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s návrhom skupiny poslancov súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pozmeňujúce návrhy vám boli v spoločnej správe písomne predložené, tak ich čítať nebudem. Gestorský výbor odporúčal návrhu výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode spoločnej správy č. 5 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Horvátha, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Pán poslanec Přídal, nech sa páči na miesto. Nech sa páči, pán poslanec, prvý návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 6 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Pani poslankyňa Plháková!

  • Hlasovanie.

  • 86 prítomných, 79 za, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 5 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 zo spoločnej správy. Hlasujeme, páni poslanci. Prosím, neovplyvňujte hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 17 za, 78 proti, 13 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 5 zo spoločnej správy.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 111 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky.

    Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh záverečného hlasovania k návrhu zákona ako o celku.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh skupiny poslancov schvaľuje.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výrobe a uvádzaní liehu na trh, ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 110 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výrobe a uvádzaní liehu na trh, schválila.

    Ďakujem pánovi predkladateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím teraz povereného poslanca, pána poslanca Bašku, aby z poverenia predkladateľov uviedol a odôvodnil

    návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona 308/2002 Z. z.,

    ktorý prerokúvame ako tlač 180 v druhom čítaní. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 180a.

    Prosím teraz pána poslanca Bašku, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec Baška, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som predstavil novelu telekomunikačného zákona č. 195 /2000 v znení zákona č. 308/2000. Jedným z hlavných dôvodov predloženia novely telekomunikačného zákona je odstránenie najväčších nedostatkov súčasného znenia telekomunikačného zákona, ktoré bránia liberalizácii telekomunikačného prostredia na Slovensku v praxi. Hlavnými nedostatkami sú inštitút uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam, ktorý definuje, čo je uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, termíny na predloženie referenčnej ponuky a aké náležitosti musí obsahovať takáto ponuka, pretože súčasné znenie zákona vôbec nehovorí o tomto inštitúte, z čoho vyplýva, že Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti vôbec rokovať a prinútiť Slovenské telekomunikácie ako dominantného operátora k predloženiu ponuky. Druhým nedostatkom sú slabé kompetencie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Táto novela posilňuje kompetencie Telekomunikačného úradu tak, aby mohol zasahovať do rokovaní medzi dominantným operátorom a alternatívnymi poskytovateľmi a urýchliť uzatvorenie dohôd, čo v súčasnosti nemôže a čo je vidieť aj na súčasných rokovaniach Slovenských telekomunikácií s alternatívnymi operátormi o zmluve o prepojení. Pán predseda, prosím vás, môžete ich upokojiť?

  • Neviem ako, pán poslanec, len môžem poprosiť, aby sa upokojili. Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Malchárek...

  • Ďakujem, pán predseda. Občan Slovenskej republiky mal podľa súčasného zákona možnosť vybrať si iného poskytovateľa hlasovej služby už od 1. januára 2003, kedy mala byť na Slovensku úplná liberalizácia telekomunikačného trhu, ale ostalo to len de jure a de facto sa nič k dnešnému dňu nestalo. Ďalším nedostatkom je licenčný režim. Upravuje, že obmedzenými zdrojmi nie sú pridelené čísla, ale len frekvencie, ktoré sú limitované národnou tabuľkou frekvenčného spektra. Štvrtým nedostatkom sú neverejné telekomunikačné služby, kde sa definuje, že aj neverejné telekomunikačné služby budú môcť poskytovať na základe licencie udelenej telekomunikačným úradom aj ostatní poskytovatelia. Týmto sa odstraňuje nekomerčnosť tejto služby. Piatym nedostatkom, ktorý vlastne sa líši od vládnej novely telekomunikačného zákona, ktorá bola predložená minulý rok a prešla prvým, druhým, tretím čítaním a po vrátení prezidentom opätovne neprešla len rozdielom štyroch hlasov, je prevoľba operátora. Ide o zosúladenie súčasnej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Hovorí, že prevoľbu operátora si má možnosť vybrať koncový užívateľ, a nie poskytovateľ. Zo skúsenosti krajín s liberalizovaným telekomunikačným prostredím je práve prevoľba operátora zlomovým bodom, na základe ktorého sa občania rozhodujú, či majú prejsť k inému operátorovi, alebo nie. Všetky tieto body a ich znenie sú plne v súlade jednak so starým ako aj s novým regulačným rámcom Európskej únie.

    S liberalizáciou telekomunikačného trhu Slovenskej republiky sa očakáva aj zníženie cien za poskytované služby či už internetu alebo hlasovej služby. Je to možné vidieť napríklad už u medzinárodných hovorov, kde existuje konkurencia už dlhšiu dobu. Neprijatím tejto novely sa liberalizácia telekomunikačného prostredia na Slovensku posunie minimálne o ďalšieho jeden a pol roka, čo je v rozpore so záväzkom vlády Slovenskej republiky zo samitu EÚ z roku 2001 v Göteborgu, kde sa zaviazala a prihlásila k splneniu požiadaviek Európskej únie, ktoré kladie na asociované krajiny v oblasti telekomunikácií. Všetky tieto požiadavky podľa prísľubu Slovenskej republiky mali byť splnené do konca roka 2002, respektíve od 1. januára 2003, odkedy na Slovensku platí úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia. Bohužiaľ, len de jure, za čo môže neúplné znenie súčasného telekomunikačného zákona.

    Veľmi dôležitým faktom je nesplnenie záväzku Slovenskej republiky voči investorom či už zahraničným, alebo domácim, ktorí nechcú a nebudú investovať na telekomunikačnom trhu Slovenskej republiky, pokiaľ toto prostredie nebude plne liberalizované a nebude existovať taká právna norma, ktorá umožní úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu v Slovenskej republike.

    Po konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie sa táto pozerá na súčasné znenie telekomunikačného zákona a neprijatie jeho novely v lete minulého roka ako na nesplnenie záväzku Slovenskej republiky voči Európskej únii a hlavne voči investorom, ktorí čakajú na liberalizáciu telekomunikačného prostredia. Posledná hodnotiaca správa Európskej únie o Slovenskej republike v oblasti telekomunikácií bude na jeseň tohto roka, kde ak nechceme, aby Slovenská republika bola naďalej kritizovaná a aby vláda splnila záväzky, ku ktorým sa zaviazala v rámci prístupového procesu vstupu do Európskej únie a voči investorom, vás žiadam podporiť túto novelu telekomunikačného zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán poslanec Stanislav Janiš. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu o výsledku rokovania návrhu na vydanie zákona, tlač 180. Národná rada pridelila návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona nedodali. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa tlač 180 v druhom čítaní odporúčala Národnej rade schváliť, výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor, návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie, výbor pre verejnú správu neprijal uznesenie, výbor pre obranu a bezpečnosť vyslovil nesúhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh skupiny poslancov neschváliť. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené pod bodmi 1 až 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195, tlač 180, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. To je všetko, pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomu bodu programu. Najskôr teda dávam slovo spravodajcovi. Potom je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Jasovský.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, táto novela zákona, poslanecká, má svoju históriu. Začala niekedy na jar 2002. Schválená bola v júni, potom bola vrátená pánom prezidentom, opätovne bola prerokovaná v Národnej rade a neschválená. Táto navrhovaná poslanecká novela je identická s pôvodnou z roku 2002 až na to, že dnes je isté, že od 1. mája 2004 sme členským štátom Európskej únie a tým budú na nás kladené aj pravidlá Európskej únie aj v oblasti telekomunikácií. V tejto súvislosti dávam do pozornosti nový regulačný rámec Európskej únie, ktorý sme povinní implementovať do našej legislatívy ku dňu vstupu. Navrhovaná poslanecká novela však selektívne a čiastkovo preberá len niektoré jeho ustanovenia, upravuje len určitý okruh povinností a len pre jedného operátora spravujúceho pevnú sieť a zabúda na nadväzujúce povinnosti ako aj na reguláciu, ktorá by sa mala týkať všetkých na telekomunikačnom trhu. Samozrejme, že implementácia nového regulačného rámca, teda v skutočnosti 6 smerníc, jedného nariadenia a jedného rozhodnutia, povedzme si to otvorene, vypracovanie nového telekomunikačného zákona, nemôže byť úlohou poslancov. Na to je tu vláda so svojím odborným personálnym a technickým zázemím. Preto pod gesciou ministerstva dopravy špecialisti Výskumného ústavu spojov, odborníci z Protimonopolného úradu, Telekomunikačného úradu vypracovali nový zákon, zákon o elektronických komunikáciách, ktorý je dnes už v paragrafovom znení a stretneme sa s ním tu v Národnej rade v septembri tohto roku. Účinnosť tohto zákona je od 1. januára 2004 v súlade s prístupovým procesom Slovenska k Európskej únii. Tento vládny návrh zákona rieši komplexne všetky nedostatky súčasného zákona, rieši dnes neupravené právne vzťahy telekomunikačnej legislatívy, rieši transparentnosť sprístupnenia sietí, referenčnú ponuku na prenájom okruhom účastníckym vedeniam a tak ďalej. Rieši všetko tak, ako majú členské štáty Európskej únie. Časový interval medzi účinnosťou navrhovanej poslaneckej novely a účinnosťou vládneho zákona je minimálny. Dovolím si povedať, že tak ako je navrhnutá termínovo poslanecká novela, tak je technicky v týchto termínoch nevykonateľná. Navrhovatelia to vedia. Ak Národná rada schváli navrhovanú poslaneckú novelu, bude de jure platná, ale de facto technicky nevykonateľná až na časť ukladania opakovateľných pokút do výšky 50 mil. Sk operátorovi, operátorovi, ale len pevnej siete. Tu niekde osobne vidím priestor, ktorý má nabáda k opatrnosti a k ostražitosti pri posudzovaní navrhovanej poslaneckej novely. Všetky tieto fakty ma vedú k tomu, aby som sa venoval a obrátil svoju pozornosť na vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách, t. j. komplexnému riešeniu telekomunikačného trhu, ktorý tu budeme mať v Národnej rade septembri tohto roku. Vládny návrh zákona popri ochrane hospodárskej súťaže vytvára podmienky na efektívne investovanie do infraštruktúry, rozvoj, bezpečnosť a integritu sietí, proporcionálne a primerané uplatňovanie regulácie. Tento vládny návrh zákona je komplexný. Rieši všetkých operátorov, nielen niektorých v súlade s pravidlami Európskej únie. Ďakujem.

  • Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko prihlásil pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. K tejto novele zákona, ktorá je už bradatá, vystupujem možno štvrtýkrát, ale stále mám taký pocit, že má význam, aby som o tejto novele hovoril, pretože sme ju prerokúvali, a to som už spomínal, aj pri prvom čítaní na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia ako vládnu novelu. Tá po vrátení prezidentom tak, ako to bolo spomínané, neprešla o štyri hlasy. Situácia sa za trištvrte roka prakticky nezmenila. Predkladatelia, zástancovia novely na jednej strane tvrdia, že je existenčnou nevyhnutnosťou pre vytvorenie konkurenčného prostredia v telekomunikačnom sektore, a na druhej strane dnes aj vláda, čo je teda zaujímavé, a tiež dominantný, samozrejme, telekomunikačný prevádzkovateľ, Slovenské telekomunikácie, sú opačného názoru a tvrdia, že novela je zbytočná, pretože je pripravený nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý by mal vraj platiť od 1. 1. 2004. Teraz som sa dozvedel, že dokonca už v septembri ho budeme mať v parlamente. Sám som zvedavý, kedy ten termín bude. Myslím si, že aj na trištvrte roka má význam prijať túto novelu. Tak o tom podobne rozhodovali aj v Českej republike, kde bola situácia obdobná. Chcem len poznamenať ako jeden z predkladateľov tohto zákona, že v zákone sme sa snažili vychádzať z národnej politiky pre referentské komunikácie, kde sú hlavné ciele presne totožné s novelou tohto návrhu zákona a keby som to veľmi zjednodušil, je to podpora konkurencie, prílivu investícií, podpora prepojeniu verejných telekomunikačných sietí, vysokorýchlostného prístupu k internetu a ďalšie a ďalšie priority, ktoré si môžete prečítať v jednotlivých paragrafoch tohto zákona. Chcem poznamenať, že novela zákona by už nemala ani existovať, pretože od 1. 1. je v zmysle platného zákona o telekomunikáciách trh plne liberalizovaný. Licenciu na hlasovú službu už aj dostalo 16 telekomunikačných prevádzkovateľov, ale v skutočnosti nikto z nich túto licenciu nevyužíva, pretože konkurencia v tejto oblasti naozaj neexistuje, pretože telekomunikácie dokážu majstrovsky využívať slabiny tohto telekomunikačného zákona a kompetencie Telekomunikačného úradu nie sú jednoznačné. Títo noví prevádzkovatelia ani doteraz neboli schopní uzatvoriť zmluvu o prepojení pevných sietí pre diskriminačné podmienky a odďaľovacie manévre Slovenských telekomunikácií. To znamená, že užívatelia nemajú právo a možnosť vybrať si prevádzkovateľa, cez ktorého budú realizovať telefónne hovory. Nie je to teda akceptovateľné a aplikovateľné právo užívateľa. Určite, správne to nie je. Niektorým užívateľom ani technické podmienky neumožňujú vstup, pretože sú stále zapojení na analógové telefónne ústredne. Chcem len poznamenať, že telekomunikácie o tejto povinnosti vedeli najmenej 2,5 roka, to znamená pri prijatí účinnosti zákona, ktorý som spomínal, a sieť už mohla byť naozaj upravená. Je potrebné, aby sa upevnili a umocnili právomoci Telekomunikačného úradu. Je to § 23 našej novely zákona. Hovorili sme a upravujeme v zákone uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu tak, aby operátor mal možnosť poskytovať služby, o ktoré ide. Ale dnes je evidentné, že Slovenské telekomunikácie radšej obetujú zisky, ktoré by mohli mať z inak nevyužitých miestnych vedení, len aby nepripustili iných prevádzkovateľov na telekomunikačný trh. Mohol by som hovoriť o tom, aké sú podmienky napríklad pri službe ADSL, ak ju chce prevádzkovateľ poskytovať, musí sa zapojiť do celého balíka služieb. To znamená, že tie podmienky sú naozaj mimoriadne diskriminačné.

    Dalo by sa hovoriť veľmi veľa, no, dámy a páni, poslankyne a poslanci, vystupovať možno štyrikrát, minimálne, k jednej novele zákona, kde som evidentne presvedčený, že dnes pri rozhodovaní nepôjde o logiku pri prístupe k hlasovaniu k tomuto zákonu, ale hrajú tu hru asi iné podmienky a iné možnosti niekoho iného. Už sa mi možno ani nechce. Verím v to, že múdry rozum sa u tých, ktorí podporia túto novelu zákona, nájde. U tých, ktorí slepo veria diktátu, monopolu, u tých, prosím, bude hlasovanie proti novele zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jasovský bol jediným poslancom prihláseným do rozpravy písomne. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Malchárek, Vážny, Rusnák, Rusnák nie. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ja len veľmi krátko, som sa rozhodol predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte na stole, aby to bolo v súlade s literou zákona, tak ho prečítam. V § 21 ods. 1 sa slová „do 30 dní“ nahrádzajú slovami „do 60 dní“. Cieľom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je predĺžiť dobu na zverejnenie a pravidelnú aktualizáciu referenčnej ponuky na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu a oznámenie ponuky úradu z 30 dní na 60 dní, aby prevádzkovatelia s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu poskytovania verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete mohli mať dosť času na vypracovanie referenčnej ponuky, nakoľko vypracovanie takejto ponuky si vyžaduje dlhšiu prípravu ako stanovených 30 dní.

    Chcel som ešte snáď pár viet. Pred mesiacom a pár dňami sme predložili vlastne s pánom kolegom Paškom paralelne dva zákony, dva návrhy, novely, na novelu zákona o telekomunikáciách. Prakticky identické, snáď až na dva alebo tri body. Dnes táto novela, ktorá prešla vládou s negatívnym stanoviskom, kde boli upravené tie ustanovenia, ktoré tejto novele boli vytýkané, kde v prípade, že by prešiel aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, ktorý určitým spôsobom zosúlaďuje aj názor, povedzme, dnešného monopolu na to, aby sa vedeli na túto novú situáciu pripraviť, dnes si myslím, že ten zákon je prakticky identický s tým, ktorý som predkladal ja, a preto by som chcel, aby ste zvážili, do akej miery je podporiteľný alebo nepodporiteľný v tejto Národnej rade. Verím tomu, že minimálne podporíte tento pozmeňujúci návrh a ostatné je na vašom svedomí a vedomí. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny.

  • Vážená predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne z histórie. Novela telekomunikačného zákona bola predložená ako vládny návrh do Národnej rady v júni 2002. Chcem len zdôrazniť, že táto novela bola širokým konsenzom všetkých zainteresovaných a odborne pôsobiacich strán, počnúc ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, Asociáciou telekomunikačných operátorov, spočiatku aj Slovenskými telekomunikáciami a končiac Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky. Aj keď prešla všetkými tromi čítaniami, po vrátení prezidentom nebola schválená. Iniciatívu poslancov Národnej rady, ktorí predkladajú tento návrh zmeny zákona ihneď po lehote šiestich mesiacov, vnímam ako pozitívny krok k liberalizácii telekomunikačného trhu, de facto.

    Tento návrh na zmenu zákona o telekomunikáciách má takmer totožné znenie s vládnou novelou telekomunikačného zákona z minulého roka, navyše je doplnený len bod 24, ktorý odstraňuje nesúlad medzi legislatívou Európskej únie v oblasti predvoľby operátora, kde je na rozhodnutí koncového užívateľa, či si vyberie voľbu, alebo predvoľbu operátora, a nie na rozhodnutí poskytovateľa, ako to upravuje súčasné znenie telekomunikačného zákona. Slovenské telekomunikácie mali dostatok času, aby sa pripravili na liberalizáciu telekomunikačného prostredia aj v oblasti uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam. Dokonca ich určitým spôsobom vyzval aj Protimonopolný úrad, ktorý 1. 8. 2002 vydal rozhodnutie, z ktorého citujem: „Podľa § 11 odsek 1 písm. f) zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov ukladá podnikateľovi, Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, povinnosť poskytnúť prístup miestnym vedeniam pre jednotlivých poskytovateľov internetových služieb.“ Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 8. 2002, čo je k dnešnému dňu takmer 10 mesiacov. To znamená, že z hľadiska času na vypracovanie a zverejnenie referenčnej ponuky bol dostatočný časový priestor na jej zabezpečenie.

    V predloženej novele je tridsaťdňová lehota, čo je však zase druhý extrém. Zákony, ktoré Národná rada prijíma, by mali spĺňať podmienku vykonateľnosti v praxi odo dňa ich účinnosti. Po konzultácii so subjektmi, ktorých sa zákon a predložená novela týka, vyplýva, že navrhovaná lehota na zverejnenie referenčnej ponuky na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu je nedostatočná a v praxi ju nebude možné dodržať. Preto som pripravil pozmeňujúci návrh, ale ako som sa dozvedel, aj pán poslanec Malchárek má v tomto istom duchu pozmeňujúci návrh, ten svoj som stiahol, skrátka, podporujem predĺženie tejto lehoty z 30 na 60 dní. Pôvodne som sa domnieval, že je správny postup radšej počkať pol roka, respektíve urýchliť vládny návrh zákona o telekomunikáciách, samozrejme, kým bude schválený, ale faktom je, že každý deň, o ktorý sa posunie účinnosť predkladaného zákona, je stratený, a bolo by vhodné, aby ste, vážení poslanci, tento návrh zákona podporili.

    Tento zákon je potrebné chápať ako medzistupeň s obmedzenou dobou platnosti. Táto doba by mala dotknutým subjektom poskytnúť čas na to, aby sa prispôsobili novému legislatívnemu prostrediu, aby sa prispôsobili na výkon povinností, ktoré im nový zákon uloží. Tento medzistupeň k dosiahnutiu úplne liberalizovaného telekomunikačného trhu, ktorého ambíciou je zníženie cien telekomunikačných, hlasových služieb, ako aj internetových služieb. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem... Pán poslanec Rusnák, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne, chcem reagovať na pána poslanca Vážneho, kde hovorí o časti, že tento zákon je potrebný. Iste, netreba spochybňovať potrebnosť takého zákona, ale treba si uvedomiť, aký je dátum, a treba si uvedomiť aj vykonateľnosť zákona, ako aj on hovoril. Po zistení skutočností, ktoré z toho vyplývajú, mnohé časti tohto zákona budú nevykonateľné z dôvodu jestvujúcej situácie v telekomunikáciách, preto pokladám tento zákon v tejto fáze za zbytočný, a skôr sa treba sústrediť na vládny návrh zákona, aby platil od 1. 1. a urobiť ho tak komplexne dobre, aby pokrýval všetky potreby, ktoré sú nevyhnutné, preto tento zákon nepodporím. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ja len v krátkosti by som chcel reagovať na rečníkov, ktorý vystúpili v rozprave. Čo sa týka aj pozmeňujúceho návrhu, súhlasím s týmto návrhom, tridsaťdňová lehota je krátka a tá lehota 60 dní, si myslím, že bude veľmi dostatočná na pripravenie tejto ponuky a myslím si, že dominantný operátor mal naozaj veľa času na to, aby sa začal zapodievať vôbec pripravovaním takejto ponuky. Ako bolo spomenuté už aj v rozprave, Protimonopolný úrad sám vydal nariadenie, rozhodnutie, ktoré je platné od 1. augusta, aby Slovenské telekomunikácie umožnili poskytovateľom internetových služieb poskytovať uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu. Čiže od 1. augusta minulého roku je naozaj dostatočná doba.

    Čo sa týka tej dôležitosti. Naozaj tá novela telekomunikačného zákona, je dôležité, aby sa schválila teraz a nečakali sme na nový regulačný rámec Európskej únie o elektronických komunikáciách až niekedy dňom vstupu do Európskej únie, čo má byť 1. máj 2004, pretože úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia na Slovensku mala začať od 1. januára 2003, čo nie je možné, pretože v súčasnom znení telekomunikačného zákona sú veľké medzery.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tu ide o verejný záujem. Chcem vás teda požiadať, ak by ste mohli vysloviť súhlas s touto novelou telekomunikačného zákona a mohli ju podporiť. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja kolegovia a zaznel jeden pozmeňujúci návrh. Ja by som sa okrajovo trošku dotkol tých vystúpení a chcel by som dať do pozornosti, že nový regulačný rámec majú krajiny Európskej únie implementovať do 15. júla 2003 a kandidátske krajiny ku dňu vstupu. K tomuto je smerovaná aj technická infraštruktúra a investovanie telekomunikácií do infraštruktúry. Sú tu dve veci, ktoré sú technicky nevykonateľné, a to je uvoľnenie miestnych vedení, za čo je pokuta opakovateľná po 50 miliónov Sk a technicky nevykonateľná je aj referenčná ponuka, ktorá je rádovo dokument obsahujúcu 600 až 700 strán a nie je možné ho vykonať za tých 30 dní, ako navrhujú navrhovatelia zákona. Uvoľnenie miestnych vedení bude poskytované za nákladové ceny. Čiže dnes snívať, že to bude lacnejšie, ako to je v súčasnosti, je možno, a dovoľujem si tvrdiť, iba snom, vzhľadom na to, ako sa ceny pohybujú v Európskej únii, ako sa pohybujú, na akej úrovni sú dnes.

    Dovolím si povedať, že prevoľba operátora, toto nie je nový pojem v tejto novele. Táto novela však obmedzuje túto prevoľbu a predpisuje ju len jednému operátorovi a doteraz mali všetci významní operátori túto povinnosť, teda aj mobilní, a po jej obmedzení tak vyše 3 milióny zákazníkov mobilných operátorov úplne príde o možnosť tejto voľby. Čo sa týka investícií, najmä zahraničných investícií, po uvoľnení miestnych vedení, tak nie som si istý, či uvoľnené vedenia prinesú investície do infraštruktúry, práve naopak, odstraňuje sa motivácia pre investovanie, ktoré je potrebné. Doteraz investovala v podstate len jedna firma, ten oranžový štvorec, čo má, ale to nie je prípad ani jedného operátora, ktorí sa uchádzajú o uvoľnené miestne vedenia. Myslím si, že ten, kto neinvestoval doteraz do miestnych vedení z operátorov, tak nebude po ich uvoľnení do nich investovať ani potom.

    Ja by som si, pani predsedajúca, dovolil dať hlasovať, keďže z rozpravy vyplynul jeden návrh, dať hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Malchárka.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch najskôr zo spoločnej správy, pán spoločný... Tie nie sú. V rozprave, rozumiem. Ideme hlasovať, pán spoločný spravodajca, prosím, uvádzajte jednotlivé pozmeňujúce návrhy tak, ako boli predložené v rozprave.

  • Pani predsedajúca, v rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka, všetci poslanci ho majú. Dajte, prosím vás pekne, hlasovať o tomto návrhu. Návrh pána poslanca Malchárka, jediný pozmeňujúci návrh, kde sa posúva termín z 30 na 60 dní na vypracovanie referenčnej ponuky.

  • Ruch v pléne.

  • Pán poslanec, ja som sa pýtala, či máme pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy! Ruším toto hlasovanie.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Rušíme toto hlasovanie. Poprosím, pán poslanec, aby ste uvádzali hlasovania podľa rokovacieho poriadku, teda najskôr zo spoločnej správy, potom pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 6, s odporúčaním gestorského výboru schváliť a hlasovať o nich spoločne. O bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za návrh hlasovalo 93 hlasovalo, zdržalo sa 16 poslancov, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy zo spoločnej správy schválili.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka, ktorý zaznel v rozprave...

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 98 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh.

  • Pani predsedajúca, v súlade s poverením gestorského výboru dajte, prosím, hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 77 hlasovalo, proti bol 1, zdržali sa 5, nehlasovali 35.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh. Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

  • Pani predsedajúca, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Keďže v rozprave nezazneli žiadne, nikto nevystúpil a žiadne pozmeňujúce návrhy, pani predsedajúca, prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu ako o celku, v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 68, proti 5, zdržali sa 12, nehlasovali 33 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov na vydanie novely zákona č. 195/2000 Zb. o telekomunikáciách.

    Dámy a páni, poslanci, pokračujeme v rokovaní správou o činnosti verejného ochrancu práv. Správu ste dostali ako tlač č. 192. Prosím pána Pavla Kandráča, verejného ochrancu práv, aby v Národnej rade túto správu uviedol. Nech sa páči, pán Kandráč, máte slovo. Poprosím zároveň o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme si mohli vypočuť správu verejného ochrancu práv. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že môžem v Národnej rade Slovenskej republiky uviesť správu o činnosti verejného ochrancu práv za prvý rok jeho činnosti. V doterajšej histórii Slovenskej republiky ide o prvú správu verejného ochrancu práv, ktorú predkladať Národnej rade Slovenskej republiky mi stanovuje § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. To, že ide o prvé podanie správy Národnej rade Slovenskej republiky, bolo aj tou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvnila jej tvorbu, formu, obsah, ale aj rozsah.

  • Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvame jeden veľmi dôležitý bod. Prvú správu o činnosti verejného ochrancu práv. Prosím, ak si máte vybavovať nejaké súkromné záležitosti, aby ste nerušili v rokovacej sále. Je tu veľa poslancov, ktorí si chcú správu vypočuť.

  • Chceli sme Národnej rade Slovenskej republiky poskytnúť čo najviac poznatkov o existencii inštitúcie verejného ochrancu práv, chceli sme čo najobjektívnejšie, najprehľadnejšie, najnázornejšie a najlogickejšie charakterizovať tento ústavný inštitút, jeho vznik a následne samotnú jeho činnosť, čo podľa môjho názoru v prvej správe, ktorá je podávaná parlamentu Slovenskej republiky, by nemalo absentovať.

    Vypracovali sme niekoľko verzií správy, ale nakoniec som sa rozhodol pre túto, ktorú, predpokladám, máte ju k dispozícii, že ste si ju preštudovali, a preto moje vystúpenie v súvislosti s uvedením správy bude maximálne rešpektovať ekonomiku času.

    Existencia inštitútu verejného ochrancu práv je krátka. V správe hodnotíme činnosť verejného ochrancu práv za obdobie od 27. marca 2002 do 1. marca 2003 a, samozrejme, aj Kancelárie verejného ochrancu práv, a to od 1. mája 2002 do 1. marca 2003. Keďže prví odborní zamestnanci právnici nastúpili do služobného pomeru 1. augusta 2002, tak až od tohto dňa sme reálne mohli uskutočňovať výkon vecnej pôsobnosti. K 1. marcu 2003 mala Kancelária verejného ochrancu práv 23 zamestnancov, z toho 10 odborných zamestnancov, právnikov. Žiaľ, so smútkom musím konštatovať, že tento stav už nie je platný, pretože k dnešnému dňu má Kancelária verejného ochrancu práv len 21 zamestnancov.

    Vážená snemovňa, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že pre objektívne a zodpovedné hodnotenie vypovedajúcej sily správy je nevyhnutné poznať obsah zákona o verejnom ochrancovi práv, pretože obsah správy mapuje jeho ustanovenie, jeho filozofiu, jeho určenie. Len v predmetnej symbióze sa dá konštruktívne zhodnotiť doterajšia činnosť verejného ochrancu práv i Kancelárie verejného ochrancu práv. Som si vedomý, že správa nemôže reagovať na všetky skutočnosti súvisiace s ochranou základných práv a slobôd, pretože je vypracovaná na základe poznatkov, ktoré sú nadobudnuté predovšetkým z podnetov občanov ako aj z poznania zodpovedajúceho našej vlastnej iniciatíve. Jej predmetom sú základné práva a slobody, ktoré sú uvádzané v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky s prioritným zvýraznením obsahu jej druhého oddielu, ktorý hovorí o základných právach a slobodách. Zdôraznením pre taký obsah je aj ustanovenie § 1 zákona o verejnom ochrancovi práv. V tejto súvislosti si dovolím zdôrazniť, že pôsobnosť verejného ochrancu práv nie je zameraná na ochranu právneho poriadku ako celku, ale na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pred takým konaním, takým rozhodovaním a nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom nášho štátu alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Ďalej si treba uvedomiť, že verejný ochranca práv sa venuje podnetom fyzických a právnických osôb, ktoré sa dotýkajú konkrétnych aspektov verejnej správy, sleduje spravodlivosť a zákonnosť ich rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorý má pocit krivdy, že zo strany verejnej správy je konanie voči nemu nespravodlivé. Teda ide o ochranu subjektívnych práv občanov. Pripúšťam však možnosť, že riešenia nemusia byť prijímané bez kritického pohľadu, ktorý však môže byť neopodstatnený. Som si vedomý, že najlepšia by bola vzájomná, obojstranná spokojnosť, ale aj v praktickom živote platí, že, zvyčajne, v sporových veciach môže byť uspokojená iba jedna strana a, samozrejme, tá druhá pociťuje krivdu. Pokiaľ ide o súčinnosť pôsobenia v jednotlivých konkrétnych prípadoch, treba konštatovať, že prístup dotknutých orgánov verejnej správy k súčinnosti s verejným ochrancom práv a k jednotlivým riešeniam je prevažne ústretový a veľmi korektný. Vlastná náplň činnosti verejného ochrancu práv sa ukázala byť technicky a časovo náročnejšia, ako by bolo možné predpokladať, pretože potreba zistiť skutočný stav vecí a zásada vypočutia stanoviska oboch strán v podmienkach relatívneho veľkého množstva prípadov vytvára pomerne zložitý proces s množstvom úkonov. Pre budúcnosť je preto potrebné, aby sa čo najskôr dokončilo personálne obsadenie Kancelárie verejného ochrancu práv, aby naša činnosť mohla byť ešte operatívnejšia, rýchlejšia, čím by sa zlepšila i efektivita inštitúcie z pohľadu včasnosti zásahu a dĺžky konania i skúmania negatívnych javov v hlbších súvislostiach a vo väčšej miere by sa mohlo uplatňovať i konanie z vlastnej iniciatívy, ktoré taktiež musí smerovať k ochrane subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.

    V súčasnej dobe možno prácu v Kancelárii verejného ochrancu práv hodnotiť pozitívne, ako prácu mimoriadne zaujímavú, ale aj mimoriadne náročnú, či z hľadiska odborného, ale aj z hľadiska ľudského. Priniesla, prináša a predpokladám, že i bude prinášať zaujímavé poznatky, ktoré budeme analyzovať, náležitým spôsobom informovať širokú verejnosť i príslušné orgány Slovenskej republiky. Ďalej treba konštatovať, že v priebehu jedného roka sme vybudovali s menším počtom pracovníkov funkčnú inštitúciu. Zdôrazňujem funkčnú inštitúciu, ktorá realizuje svoju činnosť bez akéhokoľvek politického zasahovania. Samozrejme, že verejný ochranca práv sa pri svojej činnosti riadi Ústavou Slovenskej republiky a celým právnym poriadkom, z čoho pre mňa vyplýva povinnosť kontrolovať orgány verejnej správy, či pri svojej činnosti, pri svojom rozhodovaní postupujú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi i ďalšími právnymi predpismi či princípmi demokratického a právneho štátu. Tiež skúmam, či orgány verejnej správy sú činné, či nečinné.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, inštitút verejného ochrancu práv je demokraticky volený orgán, ktorý slúži občanom, slúži na odstraňovanie nedostatkov, ktoré spôsobil byrokratický aparát. Je vhodným orgánom, kontrolným, sui generis, vo vzťahu k orgánom verejnej správy, ktorý svoje povinnosti realizuje v súlade s nielen s právnymi predpismi, právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale aj so základnými zásadami etiky. Ďalej treba konštatovať i to, že pôsobnosť verejného ochrancu práv zodpovedá európskemu štandardu s jeho miernym prekročením a to v smere, že máme oprávnenie vo vzťahu k nečinnosti orgánov súdnej moci ako aj oprávnenie klásť otázky priamo pri správnom konaní účastníkom tohto konania.

    Záverom, vážená snemovňa, si dovolím vysloviť presvedčenie, že sa nám podarilo vytvoriť funkčnú ústavnú inštitúciu a právom možno predpokladať, že po stabilizovaní personálneho obsadenia sa nám podarí vyrovnať aj disproporciu vo vybavovaní agendy a sústrediť potom pozornosť nielen na nedostatky vo verejnej správe a v ich rozhodovaní, ale aj na príčiny týchto nedostatkov s výraznou a náročnou požiadavkou na prípadné systémové, personálne alebo obsahové zmeny vo fungovaní verejnej správy a jej jednotlivých zložiek. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, prosím, pán Kandráč, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Roberta Fica, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, príslušnú správu o činnosti verejného ochrancu práv prerokoval predovšetkým Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a to 25. apríla 2003 za účasti verejného ochrancu práv pána docenta Pavla Kandráča. Výbor sa potom ešte opakovane správe venoval na svojej ďalšej schôdzi 9. mája 2003. Túto správu schválil a poveril ma, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania správy.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, príslušný výbor, ktorý bol poverený prerokovaním správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o činnosti verejného ochranu práv zobrala na vedomie. To je aj podstata uznesenia, ktoré výbor pripravil. Využívam, že mám v tejto chvíli možnosť príležitosť povedať niekoľko slov ako spravodajca určený pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby som uviedol, že počas rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien výbor a jeho konkrétni členovia ocenili výsledky, ktoré verejný ochranca práv dosiahol pri etablovaní svojho úradu. Hovorili sme pomerne detailne aj o tom, v akých personálnych a finančných podmienkach začínal úrad svoju činnosť. Možno, že iné úrady by neboli schopné za podmienok, ktoré boli tomuto úradu vytvorené, ani len začať. Môžeme dnes konštatovať, že máme v Slovenskej republike funkčný úrad, ktorý plní tie oprávnenia a tie úlohy, ktoré sa predpokladajú v príslušnej, či už ústavnoprávnej, alebo inej zákonnej úprave. Dovoľte mi preto, hoci viem, že nie je práve najvhodnejšia doba na prerokúvanie takéhoto závažného bodu, máme za sebou niekoľko vážnych bodov, o ktorých sme rokovali a hlasovali, aby som aj ako člen príslušného výboru, ktorý sa touto správou zaoberal, ešte raz ocenil doterajšiu činnosť verejného ochrancu práv, poďakoval mu za to, v akých podmienkach rozbehli činnosť, a verím, že v dobrej spolupráci medzi Národnou radou Slovenskej republiky, jej výbormi a úradom verejného ochrancu práv dosiahneme, že táto inštitúcia bude získavať ďalej na vážnosti a že bude významným príspevkom v mechanizme ochrany ľudských práv na Slovensku.

    Takže ešte raz aj ja osobne ďakujem pánovi verejného ochrancovi práv a budeme hlasovať po skončení rozpravy o tom návrhu uznesenia, o ktorom som hovoril. Ďakujem pekne.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli uznesenie, o ktorom budeme hlasovať. Pán navrhovateľ ešte, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, prichodí mi poďakovať za ocenenie našej práce, ktoré pán spravodajca tlmočil, a dovolím si ubezpečiť Národnú radu Slovenskej republiky, že spolupráca s Národnou radou je základnou povinnosťou pre mňa, a tak ako sme ju v minulosti realizovali, tak ešte v ďaleko väčšom rozsahu a dúfam, že aj s lepšími výsledkami budeme realizovať aj v budúcnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, poprosím, aby ste uviedli návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

  • Ako som uviedol, pani podpredsedníčka, vážený dámy a páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti verejného ochrancu práv. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. Samozrejme, výbor, ktorý prerokoval správu, odporúča Národnej rade, aby ste takéto uznesenie prijali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 97 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 94 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Ďakujem pánovi Kandráčovi za jeho správu a budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002.

    Správu ste, panie poslankyne a páni poslanci, dostali ako tlač č. 143 a spoločnú správu výborov ako tlač 143a. Poprosím predsedníčku Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, pani Valériu Agócs, aby správu uviedla.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, roky som sledovala rokovanie zákonodarného zboru ako parlamentná spravodajkyňa z balkóna. Pri rečníckom pulte aj vďaka vašej dôvere stojím po prvýkrát, aby som vám predložila správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. Teda za obdobie, keď som jej členkou ešte nebola. Napriek tomu dúfam, že z mojej stručnej predkladacej správy dostanete ucelený obraz o danej oblasti.

    Začnem, vážená snemovňa, činnosťou Rady, ktorá v roku 2002 zasadala 26-krát a prijala 875 uznesení. Celkový počet uznesení je síce nižší, ako bol v roku 2001, ale činnosť Rady v roku 2001 bola ovplyvnená potrebou jednorazových zmien vyplývajúcich z požiadaviek nového zákona o vysielaní a retransmisii. Išlo najmä o zmeny pôvodných licencií na šírenie nezmenených programov, na registrácie retransmisie programových služieb a kontrolu splnenia povinností vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie v súlade s § 72 a § 73 zákona č. 308/2000. Po realizácii týchto jednorazových zmien nastal trend postupného zvyšovania objemu úloh v oblasti monitorovania a analýzy programových služieb vysielateľov. Regulácia obsahu sa vzťahuje na celú oblasť rozhlasového a televízneho vysielania bez ohľadu na právne postavenie vysielateľa. Najčastejšie porušenia zákona, v celkovom počte 99, bolo zistené u televíznych vysielateľov. Až 23 sankcií bolo udelených verejnoprávnej Slovenskej televízii, ďakujem pekne, pán poslanec, ktorá sa v priebehu dlhšieho obdobia stala priestorom pre uplatňovanie menej prehľadných komerčných praktík, ktoré neboli v súlade ani so zákonom, nieto ešte s morálnou dimenziou poslania televízie financovanej z koncesionárskych poplatkov.

  • Pani predsedníčka, len na chvíľočku. Páni poslanci, poprosím, naozaj, už dve správy prerokúvame vo veľmi zlej atmosfére a nepočujeme, tí, ktorí naozaj chcú počúvať. Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem. Vo fiktívnom rebríčku porušení zákona rovnako ako v predchádzajúcich rokoch vedú porušenia ustanovení regulujúcich oblasť vysielania reklamy, označovanie sponzoringu a sponzorované programy. A už takmer dva roky vo vysielaní troch najväčších televíznych vysielateľov používajú piktogramy signalizujúce vhodnosť, respektíve nevhodnosť vysielaných programov pre maloletých.

    Pokiaľ ide o jednotný systém označovania, bohužiaľ, robí opäť najviac chýb Slovenská televízia. Špecifické postavenie Rady ako nezávislého kolektívneho správneho orgánu ovplyvňuje spoluprácu s orgánmi štátnej správy a verejnej správy. Rada spolupracovala hlavne s ministerstvom kultúry, s ministerstvom zahraničných vecí, s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a s ministerstvom hospodárstva. Pri vykonávaní svojej činnosti kooperovala najužšie s Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky, ktorý poskytuje súčinnosť pri vydávaní frekvenčných listov pri požiadavkách na medzinárodnú koordináciu frekvencií a pri realizácii kontrol neoprávnených vysielateľov v oblasti vysielania a prevádzkovateľov retransmisie.

    Rada ďalej spolupracovala s viacerými asociáciami a združeniami. Spomenúť treba najmä Asociáciu nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Asociáciu pracovníkov mestských a lokálnych televízií, ktorá má sídlo v Košiciach, Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska so sídlom v Martine, alebo Slovenský syndikát novinárov, či komisiu pre masmédiá Konferencie biskupov Slovenska. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 308/2000 Rada hospodári s vlastným rozpočtom podľa osobitného predpisu, pričom rozpočet Rady sa vedie v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Výdavky na činnosť Rady sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu a príjmy Rady sú príjmami štátneho rozpočtu. Nech mi je tu dovolené pripomenúť, že na budúci rok napriek nášmu snaženiu je, aspoň zatiaľ, rozpočet Rady zaradený pod Kanceláriu Národnej rady, hoci práve už spomenutý osobitný predpis predurčuje nezávislosť Rady, aj pokiaľ ide o jej rozpočet.

    V oblasti licenčnej politiky Rada realizovala vlani tri výberové konania na voľné frekvencie pre rozhlasové a televízne vysielanie. Činnosť Rady v oblasti monitoringu bola ovplyvnená v minulom roku voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky a voľbami do samosprávnych orgánov obcí. Rada dbala najmä o dodržanie všestrannosti informácií, o názorovú pluralitu, objektívnosť a nestrannosť spravodajstva a politickej publicistiky. Pokiaľ ide o stav vysielania, priestor pre rozhlasové stanice je v podstate nasýtený 25 súkromnými rozhlasovými stanicami a silným verejnoprávnym Slovenským rozhlasom.

    V oblasti televízneho vysielania sú základné póly duálneho systému vysielania reprezentované verejnoprávnou Slovenskou televíziou, komerčnou televíziou Markíza a v priestore medzi nimi sa podarilo pomerne dobre uchytiť aj ďalšej komerčnej televízii JOJ. Kultivované vysielanie slovenskej spravodajskej televízie TA3 sa vďaka satelitnému vysielaniu dostáva aj mimo Slovenska. V lokálnych rozmeroch pôsobí vyše 70 držiteľov licencií na televízne vysielanie.

    A na záver krátko o retransmisii. Jedným z mála údajov, ktorým už môže disponovať skupina pre digitálne vysielanie, je údaj o raste televíznych domácností s takzvaným multikanálovým prístupom. Z 1,8 mil. televíznych domácností v Slovenskej republike je cca 42 % užívateľmi služieb káblovej alebo bezkáblovej distribúcie zabezpečovanej prostredníctvom 120 registrovaných prevádzkovateľov. Je nesporné, že predstavujú podstatu budúcich divákov digitálneho televízneho vysielania, a perspektívny je aj fakt, že rast je síce pomalý, ale kontinuálny.

    Vážená snemovňa, toľko stručne o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujeme, pani Valérii Agócs za prednesie správy. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, pána poslanca Sándora Alberta, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ma určil za spoločného spravodajcu správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 180 pridelil spomínanú správu na prerokovanie nasledujúcim výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002 vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprerokoval správu o stave vysielanie v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002 pre neprítomnosť predkladateľa.

    Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. To je aj podstata návrhu uznesenia, ktoré vám po rozprave predložím. Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k predloženej správe.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, ústne sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja naozaj budem veľmi krátky z toho dôvodu, že by som chcel oceniť prácu Rady pre vysielanie a retransmisiu, oceniť ju dlhodobo a upozorniť vás na jeden moment, prečo tá práca Rady je taká, aká je, prečo má Rada pre vysielanie a retransmisiu takú dôveryhodnosť nielen v spoločnosti, ale aj medzi poslancami, prečo Rada pre vysielanie a retransmisiu má takú autoritu a vážnosť, či u súkromných, alebo verejnoprávnych médií. Jednoducho z toho dôvodu, že je dlhodobo budovaná a nezačína každé volebné obdobie od bodu nula, na rozdiel od Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu. Totižto v Rade pre vysielanie a retransmisiu je odveky desaťročný princíp, rotačný princíp výmeny členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, nestalo sa jeden jediný raz, že by Rada bola odvolaná ad hoc z politických dôvodov ako celok, nestalo sa tak preto, lebo, jednoducho, parlament to nedopustil a nedopustil to ani vtedy, keď bol prijímaný nový zákon o vysielaní a retransmisii, hoci takého snahy boli vyvíjané a boli vyvíjané veľmi úpenlivo. Predsa parlament vtedy ustál a myslím si, že teraz všetci vidíme, že sa stalo dobre. Ja to hovorím, preto, lebo sa blížia nové zákony, zákon o verejnoprávnom rozhlase a zákon o verejnoprávnej televízii, kde sa paragrafovo tiež bude riešiť princíp rád. Veľmi pekne by som poprosil, aby sme si aj teraz uvedomili, keď hodnotíme kladne prácu tejto Rady, že treba zaviesť skutočne rotačný princíp do obidvoch rád tak, ako tam kedysi ten rotačný princíp bol, a pred zhruba piatimi rokmi novelizáciou zákona, politicky účelovou novelizáciou zákona, aby mohli byť odvolaní riaditelia verejnoprávnych inštitúcií, bol tento princíp stratený.

    Takže v tejto chvíli chcem z tohto miesta len poďakovať Rade pre vysielanie a retransmisiu a odporučiť, samozrejme, aby správa bola zobratá na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pani predsedníčka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán Hopta,

  • So smiechom.

  • ukončila som rozpravu. Ja keď ukončím rozpravu, týka sa to aj faktických poznámok, musíte sa hlásiť skôr. Už keď ukončím rozpravu, tak sa to týka aj faktických poznámok. Pani navrhovateľka sa nechce vyjadriť. Poprosím teda spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Pani predsedníčka, konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Jarjabek, pozmeňujúce návrhy podané neboli, preto predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002. Gestorský výbor na základe uznesenia výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky toto uznesenie schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 100 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 95 poslancov, zdržali sa 5 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002.

    Ďakujem pani predsedníčke Rady, pánovi spravodajcovi.

    Nasleduje

    návrh na voľbu zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce.

    Návrh, ktorý pripravil výbor pre sociálne veci a bývanie, ste dostali ako tlač 225. Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer, aby návrh uviedla. Predtým, prosím, pani poslankyňa Záborská.

  • V mene 4 poslaneckých klubov - KDH, SDKÚ, SMK, ANO, dávam návrh zaradiť do programu uznesenie o predĺžení lehoty na prerokovanie zákona o umelom prerušení tehotenstva. Navrhujem prerokovať tento bod zajtra po troch bodoch, ktoré predkladá pán minister Palko.

  • Ešte, prosím, zapnite pani poslankyňu Záborskú...

  • Pani podpredsedníčka, bez rozpravy dajte hlasovať, je to doplnenie programu len o uznesenie, aby sme predĺžili lehotu z 26. mája na 10. júna.

  • A žiadate zaradiť tento bod do programu zajtra.

  • Do programu, ja to musím zajtra predložiť ako návrh uznesenia.

  • Rozumiem. Skôr teda ako budeme pokračovať v plánovanom bode programu návrhu na voľbu zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce, dávam hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Záborskej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 89 poslancov, za tento návrh hlasovalo 69 poslancov, proti 9 poslanci, zdržalo sa 10 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh pani poslankyne Záborskej a zajtra budeme o tejto veci rozhodovať.

    Pokračujeme v rokovaní, poprosím pani poslankyňu Edit Bauer, poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uviedla návrh na voľbu zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce.

    Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky Michal Ľach listom z 4. apríla požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovanie návrhu na voľbu Ludvíka Posoldu, zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce z dôvodu vzdania sa Vojtech Krála, zástupcu zamestnávateľov, z funkcie člena Predstavenstva Národného úradu práce, do ktorej bol navrhnutý reprezentatívnou organizáciou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov na prerokovanie a predloženie Národnej rade Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Návrh na voľbu Ludvíka Posoldu do Predstavenstva Národného úradu práce z dôvodu vzdania sa Vojtech Krála z funkcie člena Predstavenstva Národného úradu práce predložila Národnej rade Slovenskej republiky, ako som už spomínala, reprezentatívna organizácia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení spolu s písomným oznámením Vojtech Krála o vzdaní sa funkcie člena Predstavenstva Národného úradu práce a osobným prehlásením a charakteristickou Ludvíka Posoldu. Všetky uvedené listy sú v prílohe tlače 225.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, do ktorého pôsobnosti patrí Národný úrad práce, prerokoval predložený návrh 7. mája a konštatoval, že je v súlade so zákonom 397/1996 Z. z. o zamestnanosti a vzal na vedomie písomne vzdanie sa Vojtecha Krála z funkcie člena Predstavenstva Národného úradu práce a súhlasil s predloženým návrhom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na voľbu Ludvíka Posoldu za člena Predstavenstva NÚP. Výbor po prerokovaní návrhu na voľbu zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva Národného úradu práce uznesením č. 82 zo 7. mája odporúča Národnej rade: a) vziať na vedomie podľa § 7 ods. 7 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky 387/1996 Z. z. o zamestnanosti písomné vzdanie sa funkcie člena Predstavenstva NÚP navrhnutého reprezentatívnou organizáciou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Vojtech Krála, b) zvoliť podľa § 8 ods. 2 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti za člena Predstavenstva NÚP zástupcu zamestnávateľov navrhnutého tou istou reprezentatívnou organizáciou, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Ludvíka Posoldu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade, aby voľba člena Predstavenstva Národného úradu práce sa konala verejným hlasovaním. Správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu zamestnávateľov do Predstavenstva NÚP bola schválená uznesením č. 82 zo 7. mája 2003. Toľko správa. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajkyne pri tomto bode programu. Otváram rozpravu, písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne... Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú... Pristúpime k hlasovaniu výboru. Výbor Národnej rady odporučil, aby sa hlasovalo verejne, najskôr budeme hlasovať o tomto návrhu výboru pre sociálne veci a bývanie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že podľa § 7 ods. 7 písm. c) zákona č. 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov Národná rada berie na vedomie písomné vzdanie sa zástupcu zamestnávateľov navrhnutého reprezentatívnou organizáciou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení z funkcie Predstavenstva NÚP Vojtecha Krála.

  • Čiže najskôr hlasujeme, že berieme na vedomie vzdanie sa funkcie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 98 poslancov, za návrh hlasovalo 95, zdržal sa 1 poslanec, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme vzali na vedomie vzdanie sa funkcie v Predstavenstve Národného úradu práce.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov Národná rada volí za člena Predstavenstva Národného úradu práce zástupcu zamestnávateľov navrhnutého reprezentatívnou organizáciou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Ludvíka Posoldu.

  • Pani poslankyňa, mali by sme hlasovať aj o verejnom hlasovaní. O tom, že hlasujeme ...

  • Tak potom som sa mala spýtať, či je všeobecný súhlas. Ak je, tak môžeme teda hlasovať o tom návrhu, ktorý predniesla teraz pani poslankyňa, o voľbe Ludvíka Posoldu za zástupcu zamestnávateľov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 94 poslancov, za návrh hlasovalo 82, 1 proti, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Ludvíka Posoldu za zástupcu zamestnávateľov v Predstavenstve Národného úradu práce.

    Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vo voľbe, ani v opakovanej voľbe, ktoré sme vykonali na 11. schôdzi, nebol zvolený potrebný počet 4 členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Zvolení boli traja členovia. Z uvedeného dôvodu sa musí ešte vykonať voľba jedného člena. Návrh, ktorý pripravil výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ste dostali ako tlač č. 240. Slovo má predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pán poslanec László Nagy. Prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani podpredsedníčka to podstatné už povedala vo svojom úvodnom prejave, tak dovoľte, aby som len v skrátenom znení uviedol predkladaciu správu. Navyše túto predkladaciu správu máte k dispozícii. Potrebujem iba uviesť tú skutočnosť, že výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien postupoval pri prerokúvaní a riešení tohto problému podľa rokovacieho poriadku a podľa zákona a v zmysle toho predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien listom z 28. apríla 2003 oslovil predsedov všetkých poslaneckých klubov a požiadal ich o predloženie návrhu na kandidáta, chýbajúceho jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Do lehoty určenej predsedom výboru, t. j. do 15. mája 2003 podali svoj návrh výboru poslanecké kluby Hnutia za demokratické Slovensko a Komunistickej strany Slovenska. Za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa boli navrhnutí pani Mária Andrejčáková a pani Ivana Kapráliková. Výbor prerokoval návrhy kandidátok na svojej 12. schôdzi 20. mája 2003 a konštatoval, že obe navrhnuté kandidátky spĺňajú podmienky podľa § 11 spomínaného zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť člena Správnej rady Ústavu pamäti národa z predložených návrhov v tajnej voľbe. To je všetko, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Chcem pripomenúť spôsob hlasovania. Musíte zakrúžkovať svoju voľbu a volí sa iba jeden kandidát. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, dohliadali na priebeh voľby, aby súčasne hlasovali ako prví, dámy a páni, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Dámy a páni, objavila sa chyba v hlasovacích lístkoch. Sú tam vážne aj gramatické, aj obsahové chyby. Budú sa musieť vytlačiť nové lístky, preto chcem navrhnúť, aby sme tento bod presunuli na zajtra a pokračovali ďalším bodom programu a nechali tajnú voľbu na zajtra.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Beriem to ako všeobecný súhlas s týmto postupom.

    Dajte návrh na prestávku. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku, objavili sa tu názory, aby sme hlasovali predsa dnes, že chyba sa napraví veľmi rýchlo, a objavili sa námietky aj proti tomu, aby sme pokračovali ďalším bodom programu, ktorým je správa mandátového a imunitného výboru. Vyhlasujem teda do 18.35 hodiny prestávku a budeme pokračovať tajnou voľbou člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Prepáčte ten zmätok, ale prichádzajú tu zmätočné informácie.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, už sú k dispozícii opravené hlasovacie lístky, môžeme pristúpiť k tajnému hlasovaniu. Pripravení sú overovatelia, môžeme hlasovať.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Chcem sa spýtať, vážené poslankyne, vážení poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Prosím, aby ste všetci využili svoje právo hlasovať v tajnom hlasovaní.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Chcem vám oznámiť, že výsledky tohto hlasovania po spočítaní hlasov budú oznámené zajtra ráno, prerušujem teda rokovanie Národnej rady, stretneme sa zajtra o 9.00 ráno. Prvým bodom bude vyhlásenie výsledkov tajného hlasovania.

  • Prerušenie rokovania o 18.44 hodine.