• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k prezentácii, chcem vás informovať, že v súlade so zákonom o spôsobe vykonania referenda mi bola odovzdaná zápisnica Ústrednej referendovej komisie o výsledku hlasovania v referende konanom 16. a 17. mája 2003. Zo zápisnice, ktorú máte rozdanú, sú zrejmé celkové výsledky hlasovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zo zápisnice je zrejmé, že nadpolovičná väčšina oprávnených voličov rozhodla, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. V súlade s čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 43 ods. 2 písm. e) zákona o rokovacom poriadku som svojím rozhodnutím z 19. mája 2003 zabezpečil vyhlásenie výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Prosím, aby ste, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzali túto skutočnosť na vedomie.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem vás informovať, že na základe záverov z rokovania poslaneckého grémia Slovenská televízia vyhotoví záznam z bodu programu hodina otázok a bodu programu odpovede na interpelácie, ako aj bodu programu interpelácie poslancov.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa stlačením hlasovacieho tlačidla, aby sme zistili počet poslancov prítomných v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných.

    Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na 12. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Jozef Šimko a Ľudmila Mušková a ich náhradníkmi Gábor Gál a Maroš Kondrót.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Gaľa a pani poslankyňa Zmajkovičová.

    Navrhovaný program 12. schôdze Národnej rady vám bol rozdaný do lavíc. Skôr ako pristúpime k možnosti navrhovať alebo meniť program 12. schôdze Národnej rady, chcem vás informovať, že predseda hospodárskeho výboru ma požiadal, aby z dôvodu, že nedošlo zatiaľ k dohode medzi navrhovateľom a stanoviskom ústavnoprávneho výboru, ako aj istých pochybností gestorského výboru bol bod 25, to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odložený na rokovanie júnovej schôdze, ktorá začne 17. júna. Takisto aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu svojich služobných povinností v zahraničí požiadal o preloženie prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002 na rokovanie júnovej schôdze. Ďalej vás chcem informovať, že správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002 uvedie jej predsedníčka a správu o činnosti verejného ochrancu práv uvedie verejný ochranca práv.

    Na to, aby mohli vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky, je potrebný súhlas Národnej rady, ktorý odporúčam vyjadriť hlasovaním pri schvaľovaní návrhu programu 12. schôdze.

    Teraz dávam slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmeny alebo doplnenie navrhnutého programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, reagujúc na početné otázky občanov Slovenskej republiky si dovoľujem navrhnúť Národnej rade doplnenie programu rokovania o bod: informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby bod 23, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 172), bol prerokovaný ako posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady.

    Krátke zdôvodnenie. Pri prerokúvaní v gestorskom výbore sa vyskytol pozmeňujúci návrh z iného výboru, kde sú zatiaľ pochybnosti. Je to nad rámec zákona a chceme ešte, aby mohol byť prijatý.

  • Vážený pán predseda, ja chcem len upozorniť na jednu skutočnosť. Aj na poslednej, resp. na minulej schôdzi sme sa dohodli, že Slovenská televízia bude vysielať hodinu otázok a interpelácie poslancov. Nestalo sa tak. Odvysielala len hodinu otázok a interpelácie poslancov neboli odvysielané. Preto aj dnes, keď si to schválime, chcem, aby aj Slovenská televízia tie interpelácie odvysielala.

  • Pán poslanec Hopta, ale nikto sa neprihlásil do bodu interpelácie.

  • Pán predseda, boli 2 interpelácie. Zhodou okolností boli poslancov za našu politickú stranu. Tak dúfam, že to, že neboli odvysielané, bolo iba preto, že to boli naši poslanci. Buď sa dohodneme na niečom a bude to platiť bez ohľadu na to, kto bude hovoriť v diskusii, alebo nebude to platiť. Ďakujem.

  • Dobre.

    Páni poslanci, boli celkom 3 návrhy na doplnenie, resp. zmenu programu.

    Pán poslanec Kolesár žiada, aby minister zdravotníctva Slovenskej republiky podal informáciu o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 88 za návrh, 3 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Záborská navrhuje, aby bod 23 bol prerokovaný ako posledný bod programu 12. schôdze Národnej rady. Je všeobecný súhlas, páni poslanci, s takýmto návrhom?

    Pán poslanec Hopta, požiadame Slovenskú televíziu podľa dohody v poslaneckom grémiu, aby odvysielala zo záznamu aj bod: interpelácie poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o programe 12. schôdze ako o celku s tými návrhmi, ktoré som uviedol na začiatku, že z programu budú vypustené body 25 a 28.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 127 za návrh, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme program 12. schôdze Národnej rady schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, chcem vás ešte poinformovať, aj keď pozvánky v laviciach máte, ak budete mať chuť sa trošku zabaviť, aby ste dnes prijali moje pozvanie na divadelné predstavenie No comment, ktorého autorom je jeden z našich kolegov pán poslanec Banáš. Bude spojené príjemné s užitočným, aby sme aj takto ocenili tvorivú schopnosť nášho kolegu pána poslanca Banáša.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o 2 návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodní pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 1 až 2.

    Najskôr budeme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 238.

    Nech sa páči, pán minister Kaník, odôvodnite predmetný návrh vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v snahe zabezpečiť čiastočné riešenie nepriaznivého dosahu na štátny rozpočet, ktorý je dôsledkom neschválenia novely zákona č. 311/2001 Z. z. o verejnej službe v roku 2002, sa na rokovanie Národnej rady znova predkladá návrh zákona, ktorým sa navrhuje v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 % funkčného platu, čo prinesie úsporu 2,223 mld. Sk.

    Z uvedeného dôvodu sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby nedošlo k ďalším značným hospodárskym škodám, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

    Ďalším z dôvodov je, že ak sa má dosiahnuť uvedená úspora, novela zákona o verejnej službe by mala nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003 z dôvodu, že týmto dátumom začína obdobie polroka, za ktorý by zamestnancovi vo verejnej službe ďalší plat patril. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím pani poslankyňu Černú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády vo výbore. Pani poslankyňa Černá, nech sa páči.

  • Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov (tlač 238).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 227 z 9. mája 2003 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona prerokoval na 13. schôdzi dňa 13. mája 2003 a uznesením č. 85 z 19. mája 2003 súhlasil s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Husár a pán poslanec Číž sa hlásia do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, preto vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, pokiaľ si dôkladne zanalyzujeme celý legislatívny proces zákona o verejnej službe, tak sa v súvislosti s návrhom na skrátené legislatívne konanie natíska niekoľko zásadných a principiálnych otázok.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie vláda Slovenskej republiky opiera o príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku Národnej rady, kde sa explicitne uvádza jeho dôvod, že ak vznikne mimoriadna situácia, alebo ak by boli porušené ľudské práva. Dámy a páni, špecifickosť tejto problematiky vo väzbe na zákon o verejnej službe spočíva v tom, a to považujem za absolútne kľúčové a rozhodujúce, že ak by sme túto situáciu mohli charakterizovať ako mimoriadnu a odvolávať sa na to, že štátu vzniknú škody vo výške 2,2 mld. Sk, tak jedným dychom treba povedať, že túto mimoriadnu situáciu vyvolala predchádzajúca vládna garnitúra na čele so súčasným predsedom vlády. V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa odvolávate, že vzniknú značné hospodárske škody. No pokiaľ naozaj majú vzniknúť značné hospodárske škody vo výške 2,2 mld., tak ja tu na tomto mieste hovorím, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda je zodpovedný za túto značnú hospodársku škodu, pretože pod jeho vedením vláda prijala zákon o verejnej službe tak, ako v súčasnosti platí.

  • To je jeden principiálny rozmer. A tu by som chcel teda naozaj dôrazne požiadať, prosím, ak definujete, že tejto krajine majú vzniknúť značné hospodárske škody, tak, prosím, v dôvodovej správe aj napíšte, že kto za riziko takýchto značných hospodárskych škôd je zodpovedný.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie však má aj iný rozmer a, dámy a páni, je to rozmer politický. Ja nebudem špekulovať o tom politickom probléme, ktorý vznikol v súvislosti s touto novelou na sklonku minulého roka, ale jednoznačne musím skonštatovať, že ani ten, kto má v Národnej rade parlamentnú väčšinu, nemôže pri takýchto zákonoch špekulovať v takom rozsahu, pretože za sumou 2, 2 mld. Sk je kopu poctivých ľudí, ktorí vo verejnej a štátnej správe pracujú. Dámy a páni, zo všetkých týchto ľudí, ktorých sa tento zákon týka, si Národná rada takýmto postupom robí žarty. Tie žarty niekedy majú zásadný ekonomický dosah na každého človeka, ktorý vo verejnej službe a štátnej službe pracuje.

    To sú principiálne dôvody, prečo nemôžeme podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie. Som presvedčený, že môj kolega uvedie ešte ďalšie vážne relevantné dôvody, prečo Hnutie za demokratické Slovensko návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona č. 313/2001 Z. z. nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Husár je druhý prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či uvediem ešte ďalšie a vážne relevantné dôvody, ale myslím, že bude postačujúce, ak uvediem alebo zopakujem vám tie dôvody, ktoré ste si mali možnosť prečítať sami jednak v návrhu na skrátené legislatívne konanie a jednak v samotnom návrhu zákona. Ale aby sme pochopili, o čo vlastne ide, nie je možné zdôvodnenia jednej a druhej časti návrhov odtrhnúť. V roku 2001, a mnohí z vás si na to ešte pamätáte, bol s veľkou pompou prijatý zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a vtedy sme počúvali spoza tejto tribúny, že konečne v oblasti verejnej služby nastupujeme na cestu, novú cestu organizovaného štátu a zavedenia systému a poriadku do verejnej služby. Dnes aj v minulosti sme tento zákon vydávali za jeden z prioritných a reformných zákonov, ktoré táto republika, tento štát mal a musel prijať.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Nemám totižto silu prekrikovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prečítajte si alebo, ak dovolíte, ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe uvedené: „Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom zdravotníctva a ministrom školstva bolo uložené predložiť na rokovanie vlády v čo najkratšom termíne návrh zosúladenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2003.“ Môj názor vyjadrím veľmi jednoducho: Je to nehorázna veta. Ak nebolo uvedeným pánom ministrom a podpredsedovi vlády uložené zosúladiť štátny rozpočet so zákonom o verejnej službe, ktorý sme deklarovali ako tak významný, bolo by to pochopiteľné. Opak je pochopiteľný veľmi ťažko.

    Definícia značnej škody tým, že bude vyplatený tento funkčný plat alebo jeho polovica pracovníkom vo verejnej správe, je v doložke finančných a ekonomických vplyvov na zamestnanosť vyjadrená ešte paradoxnejšie. Uvádza sa v nej, že ak by si súčasná nepriaznivá ekonomická situácia nevyžadovala reštriktívne opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu, malo by to kladný dopad na obyvateľov. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, táto veta sa dá ešte vylepšiť: Ak by sa vôbec zamestnancom vo verejnej službe nevyplácal plat, malo by to ešte priaznivejší dopad na obyvateľstvo, pretože tieto prostriedky by sme ušetrili.

  • Domnievam sa naozaj, že takéto nehoráznosti do materiálov predkladaných Národnej rade nepatria.

    A k samotnej podstate veci. Vláda tento návrh opiera o značnú škodu, ktorá môže vzniknúť národnému hospodárstvu. Opýtam sa veľmi otvorene pána ministra: Považuje výkon verejnej správy za taký a pracovníkov, ktorí ho vykonávajú, že je škodou vyplácať im mzdu, alebo to, čo sme im ako zákonodarca zo zákona určili ako ich nárok za výkon tejto práce? Ak má byť toto škodou, tak potom je opäť jediné riešenie obdobné, ako som pred chvíľkou uviedol, zrušiť celú verejnú správu, pretože je našou povinnosťou škodám predchádzať.

    Ako uviedol kolega Maxon, musím zdôrazniť, že je to 23. návrh na skrátené legislatívne konanie zo strany vlády. Vyzerá to tak, že vláda už pomaly bez skrátených legislatívnych konaní ani nevie, nedokáže vládnuť, preto, že to má úplne inú súvislosť, o akej hovoríme dnes, preto, že pri tvorbe a schvaľovaní štátneho rozpočtu je všetko ružové a pán minister financií pán podpredseda vlády z tohto istého postu všetky pripomienky veľmi hravo, veľmi šarmantne hodí nielen cez svoju hlavu, ale aj cez hlavu nás ostatných na plecia daňových poplatníkov a občanov. V reálnej situácii to ale potom vyzerá tak ako dnes.

    Ja teda potvrdzujem slová kolegu Maxona, že nie sú, skutočne nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A to, že k takýmto opatreniam musí dôjsť, je naozaj len výsledkom populistického alebo benevolentného prístupu už pri samotnom prijímaní základného zákona, ale aj pri tvorbe štátneho rozpočtu. A preto, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja skutočne iba veľmi krátko. Dovoľte, aby som sa v mene klubu strany Smer pridal k svojim predrečníkom, ktorí kritizujú situáciu, ktorá vzniká opätovným predkladaním návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie. Okrem tých argumentov, ku ktorým sa pripájam, v podstate k všetkým, chcem iba povedať to, že táto tendencia, keď hromadne na základe akéhosi „hromadného súhlasu“ porušujeme transparentne zákony, to sa dotýkalo referenda, teraz sa to dotýka opäť skráteného konania, je situácia nesmierne nešťastná a situácia, ktorá v konečnom dôsledku veľmi negatívne vplýva na právnu kultúru u nás a hlavne na dodržiavanie zákonov. Uvedomme si, že dávame signály, že potom ďalší realizátori na nižších stupňoch správy štátu pravdepodobne tiež začnú sami na základe rôznych všeobecných súhlasoch porušovať hrubým spôsobom predložené návrhy zákona. Ja dôrazne v mene nášho klubu varujem pred touto tendenciou a nabádam vás všetkých, aby sme sa vrátili konečne skutočne k právnej kultúre a aby sme dodržiavali zákon taký, aký je. Ak sme niekde pochybili a prijali zákon zlý, nič nám nebráni, aby sme situáciu vhodným spôsobom revokovali. To je snáď všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Pani poslankyňa Černá, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu a prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy.

  • Dovoľte, aby som vám prečítala návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. 5. 2003 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi.“

    Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 74 za návrh, 46 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Černej.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    ktorý prerokúvame ako tlač 239.

    Prosím teraz, aby znovu z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister Kaník. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia navrhujeme prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Dôvod na skrátené pripomienkové konanie je, že v nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená za 2. štvrťrok 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 % už od 1. júla 2003 tak, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, bolo by žiaduce prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátenom legislatívnom konaní k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Z ďalších dôvodov, prečo tento návrh sa predkladá v takomto režime, je ten, že tripartitné rokovanie na chvíľu bolo pribrzdené na základe rozhodnutia sociálnych partnerov, a preto tento návrh nemohol byť cez tripartitu včas prerokovaný a nechceli by sme ohroziť zvýšenie dôchodkov už od 1. júla, a preto navrhujeme takýto postup Národnej rade. Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby informovala o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorému bol návrh pridelený. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som vám predložila správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania tohto návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 228 z 9. mája pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) na prerokovanie ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že o výsledku prerokovania vo výbore bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu prerokoval na svojej 13. schôdzi dňa 19. mája a uznesením č. 84 z 19. mája súhlasil s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie v Národnej rade sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. To je v všetko, pán predseda prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Traja páni poslanci, Abelovský, Maxon, Tkáč, sa hlásia ústne do rozpravy, písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som istým spôsobom netradične venoval toto vystúpenie vedeniu Národnej rady, pánovi predsedovi a príp. predsedom koaličných politických subjektov. Treba povedať, že rokovací poriadok je upravený vo forme zákona, že akýkoľvek zákon je zákonom a nie je možné ani v noci ísť na červenú cez križovatku, tak ako nie je možné porušovať moratórium v predreferendovom období, tak ako to upravuje zákon, tak ako nie je možné vyhadzovať z STV ľudí proti zákonu, a tak nie je možné ani porušovať zákon o rokovacom poriadku.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že platný právny stav hovorí veľmi jasne v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď... A sú tam potom uvedené skutkové podstaty. Tak ja sa pýtam, aby mi pán minister alebo hoci aj predseda Národnej rady a koaliční funkcionári parlamentných strán vysvetlili, v čom sú mimoriadne okolnosti a dokedy budú chcieť a trpieť porušovanie zákona o rokovacom poriadku, dokedy budeme trpieť protizákonný stav. Táto vládna garnitúra je tu 4 roky a 8 mesiacov. Ak spočítate mimoriadne situácie v minulom volebnom období v rokoch 1998 až 2002 a dnes už 24. pokus vlády o skrátené legislatívne konanie, tak ja sa pýtam, na čo je zákon o rokovacom poriadku.

    Dovoľte mi jednu analógiu z čias ešte federácie, keď vtedajší minister financií a podpredseda vlády chcel zaviesť mzdovú reguláciu. A keď po nepresvedčivých argumentoch sme vtedy v tripartite federálnej diskutovali o tom, že ak je pravdou to, čomu sme nechceli veriť, že vraj v tom čase bol dramatický nárast miezd, tak použijeme iný argument, že vzhľadom na dramatický nárast miezd treba zvyšovať dôchodky. A vtedajší námestník federálneho ministra financií vyhlásil, že „tenhle zákon je zločinnej“. To povedal ústavný činiteľ vtedy federálneho orgánu. Tak pri diskusii o tejto vete, ktorá mi dnes prišla na um a skutočne platí na naše podmienky, som mu povedal, že ústavný činiteľ krajiny je povinný dodržiavať zákony, ústavu a ctiť a vážiť si tieto zákony a dodržiavať ich. Ak si myslí, že daný právny predpis je chybný v danom čase a priestore, tak má moc a môže túto moc použiť preto, aby tento predpis zmenil.

    Ja preto apelujem na pána predsedu Národnej rady, skutočne zo základnej elementárnej normy, normy noriem, aj keď to nie je legislatívne a právne čisté, akou je zákon o rokovacom poriadku, buď aby sme zmenili tento postup, alebo aby ste v rámci kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde prestali rešpektovať takéto výčiny exekutívy. Tento moment a tento model je protizákonný.

    Pri zvyšovaní dôchodkov odvolávať sa na to, že je tu porucha v tripartite, je absurdné a nezmyselné, navyše ak Správna rada Sociálnej poisťovne je tripartitným orgánom, v ktorom je 21 zástupcov a nielen dokonca odborových zväzov, ale sú to aj zástupcovia poistencov. Je tam zástupca Jednoty dôchodcov a má to širší charakter než ešte Rada hospodárskej a sociálnej dohody.

    Takže v tejto situácii považujeme skutočne predloženie návrhu tak, ako to platilo aj pre zákon o verejnej službe, a pokus o ďalšie skrátenie legislatívneho konania za protizákonné a odporujúce aj podstate a filozofii parlamentnej kontroly vlády, parlamentnej kontroly exekutívy. Teda buď využite svoju moc a zmeňte tento paragraf, alebo prestaňte porušovať zákony, na pôde parlamentu, kde by úcta k právu mala byť posvätným kritériom takéhoto vyčíňania, zastavte to. Je to skutočne nedôstojné právneho štátu v 21. storočí.

    Chcem ešte v tejto súvislosti uviesť, že v uplynulých rokoch, teda do roku 1998 sa skutočne využíval tripartizmus v Sociálnej poisťovni. Mám právo to povedať, pretože som vykonával funkciu predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne a predkladal som v tejto sieni mnoho návrhov rozpočtov, predkladal som tzv. ročné uzávierky a diskutovali sme aj cez výbor pre sociálne veci v tom čase s manažmentom Sociálnej poisťovne i so samosprávnymi orgánmi. V tom čase manažment Sociálnej poisťovne už mal dopredu jasno. A pri rozpočte v januári, vo februári po veľmi hĺbkových a veľmi technicky aj matematicky náročných analýzach sme vlastne verejne ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej súčasný charakter súčasná vláda chce likvidovať vstupom do štátnej pokladnice, bojom proti manažmentu, proti pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne a nezrovnalosťami, ktoré sa vám vymstia v súvislosti s dôchodkovou reformou, v Sociálnej poisťovni prijali postoj manažmentu, poistno-matematické prepočty a vo februári sme verejne ako verejnoprávna inštitúcia vyhlásili, že Sociálna poisťovňa má v danom období, pozor, nielen na rok, pretože to zvyšovanie dôchodkov musí fungovať viac rokov, priestor na možné zvýšenie dôchodkov v určitom rozsahu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa postupne stotožnilo s takýmto postojom a predložilo vláde návrh na prípravu vládneho návrhu zákona. A vládny návrh zákona prišiel do parlamentu a parlament rozhodol. Tento postup si môžete overiť v stenografických záznamoch či v histórii v archíve Sociálnej poisťovne. Bol to korektný postup, ktorý rešpektoval verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne, rešpektoval určitý rytmus na zvyšovanie dôchodkov, reagoval veľmi jasne na rast životných nákladov i na rast miezd či platov v tomto smere. Za roky 1994 až 1998 zvýšila sa nominálna hodnota dôchodkov o 34,5 % a reálna hodnota dôchodkov temer o 15 %.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že argument aj pána ministra absolútne nemôžem prijať, že rast 5 %, valorizácia dôchodkov pre skrátené legislatívne konanie, lebo o ňom je reč, bola viazaná len na rast reálnych platov a príjmov. Ak si spočítate alebo teda prejdete posledné štatistické údaje, ktoré boli aj v médiách uverejnené, v podstate vo všetkých odvetviach národného hospodárstva došlo ku poklesu reálnych platov a miezd a rast životných nákladov nechcete absolútne evidovať. Nakoniec to občania jasne dokumentovali v referende.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že súčasný stav treba reformovať a tieto čiastkové reformné kroky v súvislosti s indexáciou, lebo to vôbec nie je valorizácia, s indexáciou dôchodkov z hľadiska reformného procesu pre budúce roky treba podporiť. Ale to, čo sa dnes predvádza v súvislosti so sociálnymi údajmi, čo sa predvádza vo vzťahu ku životným nákladom, a to, čo sa predvádza aj vo vzťahu exekutívy voči vláde, považujem za protizákonný stav. A všetci, ktorí ste aj vo vedení tejto snemovne, podporujete tento moment, podporujete protizákonnosť a porušujete princípy právneho štátu. Treba si to raz a navždy už jasne povedať. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Pán poslanec Husár sa hlási s faktickou poznámkou, potom vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Pán kolega Tkáč vo svojom vystúpení spomenul aj referendum. Vážené kolegyne, kolegovia, nedá sa opomenúť jedna veľmi dôležitá skutočnosť, že tento kabaret okolo zvyšovania dôchodkov bol aj vážnou politickou chybou. Veď v odkazovačoch občania dôchodcovia odkazovali jasne, že aj oni prídu k referendu až o mesiac. Takže tá krátkozrakosť nemá len vzťah úspor jedného mesiaca k dôchodcom samotným, ale aj k pozícii štátu, k pozícii štátu, ktorá v tomto prípade, nedá sa to v žiadnom prípade poprieť, keď budete k tomu neviem čo rozprávať, v priebehu referenda utrpela.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloško, dúfam, že sa neurazíte, ale bol by som ochotný vám poskytnúť 100 korún, aby ste kolegov, s ktorými tu už diskutujete 15 minút, pozvali na pivo. Aj vy tam budete mať...

  • Pán poslanec, prosím, vyjadrujte sa k prerokúvanej veci.

  • Aj vy tam budete mať väčší kľud a aj tí, ktorí sa venujú svojej práci v parlamente, budú mať väčší kľud.

  • Pán poslanec Maxon, venujte sa problematike, ktorú prerokúvame.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, že ste ma na to upozornili, lebo jednou z vašich povinností je dodržiavať poriadok v rokovacej sále a od počiatku dnešného dňa tu štandardné podmienky na normálne rokovanie nie sú. Takže ak ma, pán predseda, upozorňujete na to, aby som sa v tejto rokovacej sále venoval problematike, tak mi, prosím, vytvorte priestor na to, aby som sa problémom, o ktorých tu rokujeme, mohol bez vyrušovania venovať. Ďakujem pekne za porozumenie.

  • Ja vás upozorňujem, pán poslanec, na to, aby ste dodržiavali rokovací poriadok a neporušovali ho. Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. A vlastne o tom je stále diskusia, že kto dodržiava rokovací poriadok alebo kto nedodržiava rokovací poriadok, lebo aj v tejto chvíli predmetom diskusie je § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Prirodzene, tento návrh má fundamentálne iný charakter a tento návrh, ktorý nám predkladá vláda, je ukážkovým príkladom zneužívania...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mikuš, prosím, nevyrušujte svojho kolegu poslanca, ktorý diskutuje. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

  • ... a využívania poslancov Národnej rady. Prečo to v tomto kontexte hovorím? Pretože jednoducho v tomto prípade napriek tomu, že som presvedčený, že neboli naplnené a nie sú naplnené príslušné ustanovenia § 89, tak nikto v tejto rokovacej sále si politicky, sociálne a spoločensky nemôže dovoliť za toto skrátené legislatívne konanie nezahlasovať.

    A tento návrh má, samozrejme, ešte iný rozmer. Hovorím stále o skrátenom legislatívnom konaní, nie, pán minister, o skrátenom pripomienkovom konaní, ako ste vy konštatovali, predpokladám, že skrátené pripomienkové konanie už máte za sebou, tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Toto skrátené legislatívne konanie má dva dôležité body, prvý, ten vecný, že vláda Slovenskej republiky sa venuje problematike dôchodcov a že prostredníctvom skráteného legislatívneho konania chce upraviť požitky v súvislosti s dôchodkovým zabezpečením.

    Pre mňa, vážené dámy a páni, ale tento návrh na skrátené legislatívne konanie má aj ďalší principiálny rozmer. Pri jeho hodnotení ma, samozrejme, nemusí zaujímať a ani nemôže zaujímať, či tripartitné rokovania uviazli a z akých dôvodov uviazli. Jednoducho to, že bude treba a je potrebné dôchodky valorizovať, vláde Slovenskej republiky muselo byť zrejmé už podľa ostatných štatistických ukazovateľov.

    Ale, vážené dámy a páni, v dôvodovej správe k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu je uvedené, že tento návrh treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv. Prečo túto skutočnosť zdôvodňujem? No jednoducho preto, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky sa úplne explicitne na dokumente, ktorý nám predložila, priznáva, že vládne takým spôsobom, že sú ohrozené ľudské práva občanov tejto krajiny.

  • Veď to sú absolútne bezprecedentné veci, ktoré si tu, všetci kolegovia, bez vážnejšieho povšimnutia prečítate a o ktorých tu zahlasujete. Veď to, čo sa tu teraz deje, to nie je záležitosť neočakávaná, to je jednoducho nečinnosť vlády, nezodpovedné konanie vlády. A ak vláda nekoná vo veciach, kde má konať, ak vláda nekoná zodpovedne, tak porušuje Ústavu Slovenskej republiky a nielen rokovací poriadok, tak ako tu stále opakujeme. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som z tohto miesta už viackrát vystupoval v súvislosti s aplikáciou, ale, poviem to otvorene, so zneužívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania. Ak pred chvíľou plénum Národnej rady schválilo možnosť uplatnenia skráteného legislatívneho konania vo veci vládneho návrhu zákona o verejnej službe z dôvodov, ktoré boli rozobraté, a konštatujem, že ja ako poslanec a právnik som nevidel dôvody na uplatnenie tohto inštitútu, tak v navrhovanom návrhu vládneho zákona na skrátené legislatívne konanie ohľadne zvýšenia dôchodkov nie sú absolútne dané. Ja len chcem pripomenúť, a stále to tak vnímam, že rokovací poriadok Národnej rady je pre nás poslancov malá ústava. Samozrejme, nikto nepochybuje o tom, že má ústavu dodržiavať, a my poslanci by sme takisto našu malú ústavu mali dodržiavať aj v predmetnom ustanovení § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Pred chvíľkou pán poslanec Maxon konštatoval, a tiež som si to poznačil, že by údajne malo dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Ja si myslím, že tento stav privodila vláda svojou nečinnosťou alebo minimálne svojou nepredvídanosťou. Mala totiž ako kolektívny orgán, ktorý parlament kontroluje, predvídať nejaké disproporcie, ktoré mohli nastať a potom aj evidentne nastali pri rokovaní so sociálnymi partnermi. Predsa to nie je taká vec, ktorú by z hľadiska časového nevedela vláda ako kolektívny orgán a minister, ktorý má tento rezort na starosti, predvídať, že tu môže dôjsť k určitým prieťahom alebo aj k určitej nevôli zo strany sociálnych partnerov, tak aby vládny návrh zákona bol pripravený včas a predložený do Národnej rady. O tom, že majú byť zvýšené dôchodky, predsa každý vedel a každý a dôchodcovia ešte viacej to očakávajú.

    Ja len chcem pripomenúť váženým kolegyniam a kolegom, aby zvážili pri hlasovaní, či tento zákon posunieme do druhého a tretieho čítania, že stále je na Ústavnom súde podaný návrh 35 poslancov tejto snemovne, kde o. i. kritizujeme zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktorých ja zastupujem.

    Chcem len pripomenúť, že Ústavný súd prijal tento podnet na ďalšie konanie. A budem to musieť na Ústavnom súde povedať, že napriek tomu, že som informáciu tu predniesol, že Národná rada ďalej pokračovala v protiústavnom spôsobe s tým, že prerokúvala v skrátenom legislatívnom konaní návrhy zákona, ktoré v takomto skrátenom legislatívnom konaní nemali byť prerokované. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister Kaník sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zazneli tu pripomienky, ktoré sa dajú zhrnúť viac-menej do jedného súdka alebo jednej témy a ktorých podstata spočíva v tom, že vláda nekonala, a preto je tu ten návrh až dnes, a preto sa navrhuje skrátené legislatívne konanie. Nie je to pravda, že vláda nekonala, nie je to pravda, že je zodpovednosťou vlády, že tento návrh zákona je tu až dnes.

    Pokiaľ pán poslanec Tkáč povedal, že mimoriadne okolnosti nie sú, tripartita nemôže byť takým orgánom, ktorý vyvoláva mimoriadne okolnosti a považuje to za nezmyselné, že tripartita zastaví legislatívny proces, možno s ním súhlasiť, ale také máme zákony. Odvolávali sa na ne viacerí tu dnes, ale zákon hovorí o tom, že zákony treba dvakrát prerokovať v tripartite. A pokiaľ tripartita nezasadá, nie nesúhlasí, pokiaľ páni poslanci nemajú presné informácie, nie je problém v tom, že tripartita nesúhlasila, ale v tom, že tripartita 2 riadne zasadania neuskutočnila nie z vôle vlády, ale z vôle sociálnych partnerov. A to sa nedá predpokladať, pretože tripartita sa počíta za orgán, ktorý bude zasadať, ktorý bude prerokúvať zákony. A vláda je bezmocná, pokiaľ sa tripartita postaví proti legislatívnemu úsiliu vlády. A nemôže postupovať ďalej v legislatívnom procese, pokiaľ chce dodržať zákon o tripartite. Pokiaľ je to nezmyselné, možno to nezmyselné je, ale je to faktom. Je to realitou, ktorá je v súlade so zákonmi tejto krajiny.

    Pánu poslancovi Husárovi by som chcel len na vysvetlenie uviesť, že nedochádza k žiadnej úspore mesiaca. Naopak, k tejto úspore by došlo, pokiaľ by Národná rada neschválila skrátené legislatívne konanie, pretože by bolo riziko, že zákon nebude prijatý včas opäť nie z viny vlády, ale z viny nerokovania tripartity. Vláda, naopak, rokovala, mimoriadne sa zišla len k tomuto bodu okamžite, ako tripartita prerokovala tento návrh, ešte v ten deň večer sa vláda mimoriadne zišla. To znamená, vláda urobila to, čo maximálne mohla urobiť, aby s absolútne žiadnou časovou stratou sa tento zákon dostal do Národnej rady.

    Keď pán poslanec Tkáč spomínal proces, akým Sociálna poisťovňa predpokladá, o koľko je možné zvýšiť dôchodky. Presne tento proces bol dodržaný, presne na základe údajov Sociálnej poisťovne, ktoré sú zahrnuté v rozpočte, ktoré schválila Národná rada minulého roku. Navrhujeme ich o toľko zvýšiť, o koľko to navrhla Sociálna poisťovňa. Presne takým spôsobom, ako pán poslanec popísal, tento proces bežal, pokiaľ ho nezabrzdila tripartita. Je to jednoducho tak, či sa nám to už páči alebo nepáči. Takže v žiadnom prípade tu nejde o nečinnosť vlády ani o nevôľu vlády, ale o reálny, nepríjemný a možno nezmyselný fakt, ktorý je ale reálne spôsobený nerokovaním tripartity z vôle sociálnych partnerov. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Prosím, aby ste predniesli návrh na hlasovanie.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi.“

  • Prosím, prezentujme, páni poslanci, a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Bauer.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 105 za návrh, 5 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pristúpime na základe schválených návrhov na skrátené legislatívne konanie k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v októbri 2002 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mal novelizovať zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Zákon mal napomôcť riešenie problémov súvisiacich s prípravou návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v období, keď sa prijali viaceré opatrenia zamerané na stabilizáciu ekonomiky. Tento zákon po jeho vrátení prezidentom Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie nebol schválený, čoho dôsledkom je nepriaznivý dopad na štátny rozpočet v sume 3,426 9 mld. Sk.

    Účelom predloženého vládneho návrhu zákona je čiastočne riešiť uvedený problém. Navrhuje sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čím by sa mala dosiahnuť úspora 2,223 mld. Sk.

    Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky materiál prerokovala a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Konfederácie odborových zväzov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Teraz prosím pani poslankyňu Černú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnej službe. Pani poslankyňa Černá, máte slovo.

  • Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákonu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Predkladaným návrhom sa navrhuje, aby sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytol ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čím sa má zabezpečiť čiastočné riešenie nepriaznivého dosahu na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a na rozpočty obcí vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 z 5. mája 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež , kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil 1 pán poslanec, Anton Blajsko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby v skrátenom legislatívnom konaní, ako sme to aj odsúhlasili, bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Ako dôvod na skrátené legislatívne konanie predkladateľ uvádzal, aby sa predišlo značným hospodárskym škodám.

    Vo vládnom návrhu zákona sa navrhuje zamestnancom verejnej služby v roku 2003 neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čo znamená úsporu v štátnom rozpočte na rok 2003 v sume 2,223 mld. Sk. Kto prijal tento zákon, kto spôsobil tzv. značné hospodárske škody, to sme si mohli vypočuť v predchádzajúcich bodoch.

    Treba poznamenať, že s uvedeným reštriktívnym opatrením vo verejnej službe počítala vláda už v súvislosti so schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Neschválením novely zákona o verejnej službe pri opätovnom prerokovaní zákona vznikli požiadavky na štátny rozpočet v rozsahu až 3,4 mld. Sk, pretože úspory z titulu reštrikcií v mzdovej oblasti už boli premietnuté do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Návrh vlády možno chápať tak, že sa snaží zrealizovať pôvodne uvažované reštriktívne opatrenia vo verejnej službe.

    Vážené poslankyne, poslanci, všetky formy ohrozenia ľudského rozvoja vedúce k neistote, k znevýhodneniu členov spoločnosti, k chudobe spoločnosti alebo k spoločenskej inklúzii demokratické štáty Európy chápu ako úlohu sociálnej politiky. Dávam otázku: My sa jej vzdávame? Sociálna politika jednotlivých krajín je do značnej miery závislá od hospodárskej politiky na jednej strane a od chápania úlohy štátu v hospodárskom a tak isto v spoločenskom živote.

    V odbornej literatúre sa rozlišujú 3 koncepčné modely sociálnej politiky, ktoré sú výslednicou tradícií, stupňa hospodárskeho rozvoja, akceptovania určitých ekonomických koncepcií aj konkrétnej zostavy určitých politických síl a strán v jednotlivých krajinách. Oceánsky liberálny model, ktorý je uplatňovaný v Spojených štátov, Kanade, Veľkej Británii napr., sa striktne riadi trhovými vzťahmi, je charakteristický skromným prerozdeľovaním v prospech sociálneho poistenia, nízkou výškou dávok. Štát podporuje nepriamymi formami fungovanie trhu a zabezpečuje občanom iba minimálnu sociálnu pomoc. Škandinávsky sociálny demokratický model uplatňovaný vo Švédsku, v Nórsku, v Dánsku a v posledných rokoch aj v Belgicku a v Holandsku, je veľmi vyspelý a neporovnateľný s našimi podmienkami. Potom je to kontinentálny model, ktorý zaviedlo Nemecko, Rakúsko, Taliansko aj Francúzsko. Tento model sociálnej politiky uplatňuje v ňom prvky obidvoch predošlých modelov, má svoje korene už 19. storočí, kde za vlády Otta Bismarcka už v roku 1881 vzniklo zákonné sociálne zabezpečenie. Ďalej bol rozvinutý koncepciou sociálneho trhového hospodárstva. Týmto spôsobom sa v západoeurópskej praxi vymedzil obsah sociálnej politiky štátu zameranej na boj proti chudobe.

    Dávam otázku: Do akého modelu patríme my Slovenská republika? Zatiaľ do žiadneho. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a následnej praxe prijímania reštriktívnych zákonov sme vymysleli štvrtý, ten najhorší, ktorý zvyšuje chudobu. Neposkytnutie ďalšieho platu vo výške 0,5 funkčného platu v roku 2003 sa dotkne značného počtu zamestnancov verejnej správy, školstva, zdravotníctva, VÚC, obcí a tak ďalej. V oblasti sociálnej situácie obyvateľstva Slovenskej republiky už 5 rokov narastá fenomén chudoby, a preto klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko uvedený návrh nepodporí.

    Vážený pán predseda, vážená snemovňa, v zmysle rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní o tomto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, chudoba cti netratí, ale štátu na cti nepridáva. Keď som mala poslanecké dni vo svojich regiónoch a stretávala som sa s občanmi, dotýkalo sa ma, čo hovorili s emóciami, a preto mi prepáčte, že tieto emócie možno v úvode môjho vystúpenia zaznejú tiež, pretože rozprávali zo zúfalstva. Jedna zo žien, ktorá má navštívila, hovorila o tom, že musela v nedeľu variť žihľavu, lebo jej na nič iné z dôchodku nezostáva. Príbeh so žihľavou v hrnci sa mi spojil s jednou petržalskou reportážou, ktorú minulú zimu odvysielala televízia Markíza. Koncom januára tam v kanáli zamrzol starý muž, bezdomovec. Moderátor Daniel Tribuľa vtedy povedal, že paradoxne by nebol musel zamrznúť, keby bol vošiel do kanála o pár metrov ďalej, kde boli trubičky s teplou vodou. Čoho obrazom sú prípady takéhoto sociálneho poníženia?

    Pán minister, dobre viem, že sa môžete právom ohradiť, že nie ste zodpovedný za to, či má žena dať čo do hrnca alebo či má človek, ktorý spadol na sociálne dno, kde prespať, nie ste osobne zodpovedný za cudzie životy. Ale kto je za to zodpovedný? Spomínaní jednotlivci, ktorí reprezentujú armádu chudobných, alebo my všetci sme za to zodpovední? Vraciame sa ku kolektívnej vine spoločnosti ako takej alebo ku kolektívnej vine vlády, alebo ku kolektívnej vine všetkých a nikoho? Chudoba cti netratí, ale štátu na cti nepridáva.

    Vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia je napriek 5-percentnému zvýšeniu v podstate nehumánny. Vysvetlím prečo to tak je. Úroveň starobných dôchodkov poklesne vzhľadom na rast životných nákladov. Priemerná inflácia v roku 2003 sa bude pohybovať v intervale so stredovou hodnotou 8,8 %. Jednoducho sa tomu hovorí žobračenka. Starnúceho človeka ste premenili na súčet zvýšenia cien plynu, vody a DPH, akoby nemal žiadne kultúrne potreby, akoby si už nikdy nepotreboval kúpiť knižku, o nejakom poznávacom zájazde ani nehovoriac, akoby staroba nemala duchovný zmysel.

    Vládna filozofia liberalizmu odstraňuje zo svojich záujmov školstvo, vedu, kultúru a s nimi postupne aj národ, hodnoty a vyššie morálne dobro. Prosperita je už len intersubjektívnou zhodou finančne dobre zabezpečenej skupiny ľudí rovnako zmýšľajúcich vo svoj prospech. Vládny návrh zákona si naťahuje humánne rukavičky, ale vo svojej podstate sa riadi odľudšteným heslom: Rýchlejšie, tvrdšie, neúprosnejšie.

    Vážení vládni činitelia, kde zostala kvalita života alebo už je kvalita života len utopickou hodnotou z čias Saint-Simona alebo Thomasa Mora alebo už len obrazom starenky z noviel slovenskej spisovateľky Timravy, starenky, ktorá hrabličkami hrabká, ale nehrabe, nenahrabká nič. Dokopy 1,2 mil. dôchodcov a starých ľudí sa ocitlo v sociálnom treste za to, že celý život poctivo pracovali. Rodičia a prarodičia si hovoria: „Musíme prežiť, aby sa mali lepšie naše deti, na našich životoch už nezáleží.“ Na čích životoch záleží tejto vláde? Niekedy jej záleží viac na cudzích životoch ako na životoch Slovákov. Vstupom do Európskej únie sa otvárajú možnosti cestovania za prácou pre mladých. Naplní sa staré porekadlo – A čo mladé, zutekalo, a čo staré, nevládalo.

    Ekonomická prosperita štátu pokrivkáva na obidve nohy a spolu s ňou sa vlečie aj sociálne zabezpečenie občanov. Čoraz viac sa ocitáme v osídlach cudzích ekonomických záujmov. Dovoľte mi preto vysloviť obavu, ktorá je asi takáto. Obávam sa, že štáty pozbavené vlády nad vlastnou ekonomikou a sociálnou situáciou vnútri štátu postupne prestanú byť dôležité aj ako politické subjekty. Dejiny sa vracajú na miesto činu. Verím, že nasledujúca vláda, ktorej bude HZDS súčasťou, uvedie veci na pravú mieru.

    V súvislostiach povedaného sa preto pripájam k stanovisku Konfederácie odborových zväzov, ktorá nedospela k dohode s Radou hospodárskej a sociálnej dohody, a jednoznačne by som podporila návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 %. Stotožňujem sa aj so stanoviskom Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorí sa po výpočte svojich bied, toto stanovisko ste všetci obdržali, pýtajú, kedy sa skončia útoky na ľudí, ktoré ich postupne degradujú a potláčajú...

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ale možno ste si pomýlili vystúpenie, ktoré ste mali pripravené, pretože my teraz prerokúvame návrh zákona o verejnej službe, nie návrh zákona o dôchodkoch. To hovorím len pre poriadok. Zrejme došlo k omylu, lebo teraz sme v prvom čítaní o návrhu zákona o verejnej službe.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister Kaník, prerokúvame návrh zákona o verejnej službe, vy dávate...

  • V poriadku, len potreboval som vás upozorniť, aby korešpondovalo vaše vystúpenie s prerokúvaným bodom programu.

  • Tým som už skončila, pán predseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Hoci pani poslankyňa trošku predbehla bod programu, aj tak jej dávam vo všetkom, čo povedala, za pravdu. A zopakujem to ešte raz pri tom bode, keď budeme naozaj prerokúvať bod, ku ktorému pani poslankyňa vystúpila.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, až sa nenahneváte, nebudem teraz reagovať na toto vystúpenie, to si nechám zasa k tomu bodu, ktorý budeme prerokúvať. O dôchodkoch sa teda nebudem vyjadrovať.

    Budem sa vyjadrovať len k tomu, čo povedal pán poslanec Blajsko. Zaznelo v ňom, že slovenská vláda tu akýsi nový model prijíma, ktorý je model chudoby. No ja by som len rád uviedol tento názor alebo tento postreh do súčasnej reality. A naozaj by sme si mohli takú tú klasickú demagógiu nechať doma. Neviem, či je náznakom aplikovania takéhoto modelu to, že nám sústavne niekoľko mesiacov klesá nezamestnanosť, že za mesiac apríl sme zlomili ďalší historický rekord v poklese nezamestnanosti a súčasná jej výška je 15,44 %, o 1 % menej ako pred mesiacom, že takýmto spôsobom sme sa dostali na úroveň roku 1998 a že tento trend naďalej pokračuje. Neviem, či potvrdením tohto tvrdenia je to, že za mesiac apríl bolo k dispozícii 40 000 nových pracovných miest, z ktorých vyše 20 000 bolo obsadených z radov nezamestnaných. Myslím si, že tieto trendy, mohol by som pripojiť rast hrubého domáceho produktu a ďalšie prvky, hovoria presne o opačnom systéme, že konečne Slovensko naštartovalo cestu, ktorá ho môže vyviesť von z chudoby, do ktorej nie práve šťastnými rozhodnutiami v minulosti vpadlo.

    Nebezpečím pre rast a posilňovanie chudoby je práve vysoké zdaňovanie, vysoké odvody a vysoké prerozdeľovanie, ktoré by možno zabezpečilo to, aby vo verejnej službe mohli byť zvýšené platy o pol funkčného platu, pretože verejná služba je závislá od možností štátneho rozpočtu, zamestnanci verejnej služby sú zamestnancami štátu a sú financovaní z daní občanov, a jednoducho keď nezvýšime dane, ja verím, že nechcete navrhnúť zvýšenie daní, nie je možné nafukovať rozpočet donekonečna.

    A práve v návrhu rozpočtu bol ten návrh, ktorý bol a ktorý, a to by som chcel zdôrazniť, bol plne v súlade s dohodou, ktorú podpísal pán Saktor a ešte pán Magvaši, ktorá hovorila o tom, že pokiaľ v štátnom rozpočte nebude možné zabezpečiť takéto pridanie k platu alebo takýto ďalší plat, tak nebude toto aplikované v zákone, že tu sa vláda nesnaží o nič iné, len napraviť deformovaný stav, ktorý je v rozpore aj s touto dohodou uzavretou a podpísanou prezidentom KOZ. A myslím si, že dnes tá pozícia KOZ, ktorá akosi zabudla, že takúto dohodu podpísala, nesvedčí o férovom a zodpovednom prístupe k danej problematike, nesvedčí o schopnosti dodržať dané slovo. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Černá, chcete sa vyjadriť k rozprave alebo ideme hlasovať? Hlasovať. Nech sa páči.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyňa Černá, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, z rozpravy vyplynul návrh pána Antona Blajska, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu ďalej. Prosím, aby ste dali o jeho návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Blajsko, ktorý neodporúča pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 50 za návrh, 56 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz o návrhy uznesení.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 69 za, 41 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 21. mája 2003 a gestorský výbor do 22. mája 2003.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 93 za návrh, 7 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Černej.

    Teraz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

    ktorý prerokúvame ako tlač 235.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 % od posledného zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou 1. júla 2002 podľa zákona č. 306/2002 Z. z.

    V nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená za II. štvrťrok 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 %. Navrhujeme zvýšiť vdovský dôchodok a najnižšie výmery dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje toto zvýšenie, a úhrn vyplácaných dôchodkov realizované v čl. II a čl. III. V čl. 2 v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa navrhuje úprava, ktorá súvisí s prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., a to tak, aby sa u profesionálnych vojakov, ktorí boli novo definovaní na účely zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ktorí vykonávali profesijnú službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. neprihliadalo na výkon profesionálnej služby. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz prosím pani poslankyňu Edit Bauer, ktorá je poverená gestorským výborom, aby informovala Národnú radu o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie vám predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že na základe § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady č. 374/1994 Z. z. sa dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bude v zmysle dikcie zákona podmienka 5-percentného rastu priemernej mesačnej mzdy splnená v druhom štvrťroku 2003 a podmienka 10-percentného rastu životných nákladov v novembri tohto roku. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 223 z 5. mája 2003 prideliť návrh zákona (tlač 235) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Blajsko a za poslanecký klub KSS Karol Fajnor.

    Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, pán minister, viem, že možno znova budem nazvaný demagógom, dovoľte mi, aby som vyjadril stanovisko za klub Hnutia za demokratické Slovensko.

    Vláda Slovenskej republiky navrhla, aby v skrátenom legislatívnom konaní bol schválený návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ako dôvod na schválenie návrhu zákona sa uvádza skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, no ja som presvedčený, niekoľko rokov k nemu aj dochádza. Konštatuje sa, že vzhľadom na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy aspoň o 5 % zvýšenie dôchodkov by sa malo viazať k 1. júlu 2003.

    Odporúčame podporiť schválenie návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 v skrátenom legislatívnom konaní. Treba však presadzovať vyššie percento zvýšenia dôchodkov, ako je vládou navrhovaných 5 %. Treba vychádzať z toho, že dôchodcovia patria do sociálne zraniteľnejšej skupiny obyvateľstva. Dokumentuje to aj skutočnosť, že vzhľadom na úroveň dôchodkov a rast životných nákladov dôchodcovia v období od roku 1989 tu reálne stratili 22 % až 23 %. Prepad reálnej hodnoty dôchodkov by sa mal zmierniť. V prospech vyššieho percenta valorizácie dôchodcov vyznieva aj skutočnosť, že zo zdrojov Sociálnej poisťovne by teda bolo možné v roku 2003 zabezpečiť zvýšenie dôchodkov. V zmysle uvedeného odporúčame presadzovať zvýšenie dôchodkov v roku 2003 podľa nášho názoru minimálne o hodnotu 10 % s účinnosťou od 1. júla 2003.

    Na to, aby som si urobil analýzu, tak som vstúpil do materiálov, myslím, že už, vážené poslankyne, poslanci, ich máme všetci, do účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne. Prostriedky základného fondu nemocenského poistenia boli čerpané vo výške 90,71 % rozpočtu. Od roku 2002 majú dávky nemocenského poistenia klesajúcu tendenciu, čo súvisí najmä s maximálnou hranicou čistej dennej mzdy pre rozpočet dávok, naposledy bola upravená táto hodnota na výšku 350 korún (1. 6. 1998), ale aj s vývojom priemerného percenta pracovnej neschopnosti, na čo vplýva aj sociálna situácia, nezamestnanosť, zdravotný stav obyvateľstva a podobne. V roku 2002 boli všetky druhy dávok nemocenského poistenia nižšie ako v rokoch 2000, 2001. Prostriedky na systémové dávky dôchodkového zabezpečenia boli čerpané vo výške 99,99 %. Zvýšenie dôchodkov v roku 2002 si vyžiadalo čiastku 1,938 mld. korún. Priemerné zvýšenie na 1 dôchodok predstavovalo 226 Sk.

    Na základe predloženého materiálu možno konštatovať, že hospodárenie Sociálnej poisťovne prebehlo v rámcoch rozpočtu s miernym prekročením príjmov z poistného i prevodom zostatkov fondov z minulých rokov, čo umožnilo realizovať výdavky fondov, pokryť deficit v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia. Prevodmi zo základného fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu sa vykázal celkove aktívny bilančný rozdiel v hospodárení Sociálnej poisťovne v súčasnosti 5,5 mld. Sk. Možno konštatovať, že výsledky hospodárenia najmä z hľadiska bilančných rozdielov v jednotlivých fondoch vytvoria vcelku priaznivé predpoklady aj na plnenie úloh fondov, ako aj na zabezpečenie realizácie úpravy dôchodkov v roku 2003.

    Ako to už naznačujú aj vyjadrenia teda Sociálnej poisťovne v roku 2003, priaznivejší výber poistného v relácii rozpočtu pokračuje aj v roku 2003. Táto tendencia by mohla ovplyvniť aj variant zvýšenia dôchodkov v roku 2003 a časovú účinnosť valorizácie. Fond dôchodkového zabezpečenia je z hľadiska príjmov bežného roka deficitný už dlhšie obdobie a do krytia deficitu sa každodenne zapájali prostriedky z fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu. S takýmto riešením vo vzťahu k fondu dôchodkového zabezpečenia treba reálne počítať teda aj v tomto roku 2003. Chýbajúce prostriedky vo fonde dôchodkového zabezpečenia by nemali byť motívom na znižovanie miery valorizácie dôchodkov. Finančné zabezpečenie krytia zvýšenia dôchodkov z roku 2003 v rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 bude musieť byť posúdené najmä z hľadiska pripravovaného schválenia dôchodkovej reformy od 1. 1. 2004.

    Chcel by som na záver povedať. Hnutie za demokratické Slovensko bude navrhovať jednoznačne zvýšenie dôchodku v minimálnej hodnote 10 %.

    Chcem poukázať na svoje vlastné hľadisko. Pri referende práve táto skupina obyvateľstva z hľadiska svojich životných skúseností prejavila zodpovednosť aj k tejto republike. A ja si myslím, vážené poslankyne a poslanci, že je našou povinnosťou z hľadiska reálnych prepadov k životným nákladom vyjsť v ústrety našej požiadavke. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Fajnor, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235) predloženému do prvého čítania.

    Svojím obsahom návrh nadväzuje na sériu protiľudových sociálnych zákonov po parlamentných voľbách v roku 2002. K tomuto záveru musí dospieť každý súdne uvažujúci človek, ktorý je schopný aspoň na amatérskej úrovni analyzovať fakty súvisiace s danou problematikou a na základe tejto analýzy formulovať príslušné východiská.

    Vládny návrh zákona predpokladá zvyšovanie dôchodkov v roku 2003 o 5 %. Nie je možné prijať argumentáciu vlády Slovenskej republiky pri zdôvodňovaní tohto návrhu z dôvodu, pretože údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky z marca tohto roku predpokladajú, že miera inflácie v júni 2003 by mala oproti júnu 2002 dosiahnuť 8,2 %. Dnes je už však takmer isté, že to bude minimálne 10 %. Tak ako uviedol aj pán minister Kaník, druhá podmienka bola splnená, pokiaľ sa týka priemernej mzdy.

    Ja by som chcel všetkých upozorniť na informáciu, ktorú pustila vláda a pán podpredseda vlády a minister financií. Oproti plánovanému schodku, ktorý sme schválili v štátnom rozpočte, viac ako 50 mld., už máme druhú sekeru vo výške viac ako 10 mld. za prvé 4 mesiace a bolo avizované zvýšenie spotrebných daní. Všetci vieme, čo to bude znamenať, bude to znamenať ďalšie zníženie životnej úrovne, neznamená to len postihnutie fajčiarov alebo alkoholikov. Práve v týchto dňoch už občania začali pociťovať dopad protiľudových sociálnych zákonov na zníženie svojej životnej úrovne. Nečudo, že mnohí občania pri hlasovaní v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie doniesli do volebných miestností aj faktúry za zvyšovanie cien energií.

    Poslanecký klub KSS konštatuje, že návrh zvýšiť dôchodky v roku 2003 o 5 % nezodpovedá sústavnému zvyšovaniu cien základných životných potrieb občanov a opätovne zníži ich životnú úroveň.

    Kriticky hodnotíme aj skutočnosť, že vláda nerešpektuje stanoviská odborov a Jednoty dôchodcov na Slovenku.

    Nepripravenosť Slovenska na vstup do únie, ktorú Komunistická strana pred referendom zdôrazňovala, je o. i. aj v úrovni dôchodkov. Kým dôchodca z krajín Európskej únie si napriek vyšším cenám môže dovoliť dovolenku, návštevu reštaurácie, kultúrneho podujatia či prevádzkovanie osobného automobilu. Slovenský dôchodca minie celý dôchodok na základné existenčné potreby a v mnohých prípadoch na ne dôchodok ani nestačí. Štatistiky a mnohé ďalšie analýzy signalizujú, že našim dôchodcom chýba až, vážené kolegyne, kolegovia, 1 400 korún v peňaženkách mesačne, aby ich životná úroveň bola aspoň taká ako v roku 1989. Na Slovensku žije vyše 800 000 dôchodcov. Väčšina z nich pritom nedostáva ani priemernú výšku dôchodku. Vláda a tento parlament by si mali uvedomiť, že napr. s porovnaním českými susedmi je náš priemerný dôchodok o tretinu nižší. Horšie sme na tom aj v porovnaní s ďalšími krajinami Vyšehradskej štvorky.

    Poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska preto žiada vládu, aby prestala do parlamentu predkladať návrhy zákonov, ktoré sústavne zbedačujú občanov a ktoré sú v rozpore s predvolebnými sľubmi koaličných politických strán.

    V mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235).

    Navrhujem v čl. I § 1, zvýšenie dôchodkov v roku 2003...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • V poriadku, dobre, uvediem to v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa prítomných poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Fico, Tkáč, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Bollová.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní v mene poslaneckého klubu strany Smer k návrhu zákona, ktorý sa týka zvyšovania dôchodkov v roku 2003. Budem naozaj veľmi stručný a skonštatujem na úvod, že často používame veľa cudzích slov a ťažkých slovných spojení na jednoduché veci. Treba veľmi otvorene povedať, že medzi našimi dôchodcami sa začína šíriť fenomén, ktorý tu nebol niekoľko desaťročí, fenomén klasickej chudoby. A mám niekedy pocit, že sa staviame k tejto závažnej zmene v sociálnom postavení dôchodcov príliš ľahkovážne.

    Súhlasím so všetkými názormi, ktoré hovoria, že slovenskí dôchodcovia sú dnes v postavení, ktoré je sociálne horšie, ako bolo v roku 1989 a predtým. Treba si naozaj oprávnene stavať otázku, či sme všetci v roku 1989, v roku 1990 očakávali takýto vývoj v sociálnej situácii a či je to naozaj to, čo sme chceli aj naozaj dosiahnuť. Viete, my to všetci pri našich platoch vidíme inak. Ak sa naše platy pohybujú na úrovni 50 000 korún alebo ak jednoducho sme ešte schopní popri platoch poslancov mať iné príjmy z publikačnej činnosti alebo príjmy z podnikateľskej činnosti, tak nám nerobí problém zaplatiť faktúru 10 000 alebo 11 000 korún. Ale sú tu dôchodcovia, vážené dámy a páni, ktorí dostali pred niekoľkými týždňami faktúru 11 000 korún napr. za elektrinu alebo za plyn, a pritom celkový príjem aj pre manžela, aj pre manželku v rodine je 10 500 korún za konkrétny mesiac. Ak teda zaplatia faktúru, nezostáva im absolútne nič, ešte musia siahnuť na rezervy, aby zaplatili to, čo od nich požadujú elektrárne alebo plynárne, všetky ich ostatné výdavky spojené so životom musia ísť na úkor predchádzajúcich zárobkov. Chcem vás preto požiadať, aby sme naozaj sa tejto téme venovali podstatne citlivejšie, ako sme to robili v minulosti, pretože najmä za posledné 2 alebo 3 roky došlo k výraznému zhoršeniu postavenia dôchodcov na Slovensku. Chcem vás požiadať aj o to, aby sme nepodceňovali tento fenomén, pretože je otázka času, dokedy ešte budú tolerovať dôchodcovia situáciu, keď ich výdavky sú dlhodobo podstatne vyššie, ako sú konkrétne príjmy. Z tohto dôvodu som naozaj presvedčený, že sme povinní uvažovať, pokiaľ ide o zvyšovanie dôchodkov v Slovenskej republike, o maximálne možnej hranici, ktorú nám dovoľujú konkrétne čísla.

    Chcem v mene poslaneckého klubu strany Smer povedať, že podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré budú viesť k zvýšeniu čísla 5 %. Ak teda príde návrh na 10 %, či to bude napr. zo strany Hnutia za demokratické Slovensko alebo zo strany Komunistickej strany, určite tento návrh podporíme.

  • Myslíme si však súčasne, že treba prísť aj s návrhmi, ktoré sú do určitej miery kompromisné a ktoré môžu osloviť aj poslancov vládnej koalície. Preto možno je dobré, že si opozícia takýmto spôsobom rozdelí svoje postavenie. Poslanecký klub strany Smer bude navrhovať 8-percentné zvýšenie dôchodkov. A veríme, že tento kompromis môže naozaj osloviť všetkých zainteresovaných v Národnej rade Slovenskej republiky. V každom prípade zvyšovanie dôchodkov považujeme za povinnosť, to nie je naša veľkorysosť alebo naša láskavosť, je to naša zákonná povinnosť vždy reagovať na zvyšovanie dopadov na reálny život ľudí, ktoré sú podstatne, ale podstatne vyššie, ako hovorili tí, ktorí pripravovali reformy v poslednom období.

    Chcem využiť, vážené dámy a páni, túto situáciu a predložiť jeden návrh uznesenia, o ktorom by sme hlasovali spolu s uznesením ohľadne návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov. Obraciam sa predovšetkým na pána ministra, ktorý tu sedí, a snažím sa u neho nájsť podporu v myšlienke, aby vláda Slovenskej republiky pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia.

  • Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo ide o dokumenty, ktoré boli ako medzinárodné dokumenty prijaté na pôde Rady Európy a ktoré nadobudli platnosť 17. marca 1968. Úzko súvisia s Európskou sociálnou chartou, ktorú Slovensko podpísalo už v novembri 1999. A práve čl. 12 ods. 3 charty sa odvoláva na zákonník ako podklad stanovujúci minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia, o dosiahnutie ktorých by sa mali zmluvné strany Európskej sociálnej charty usilovať. Chcem len zdôrazniť, že Európsky sociálny zákonník sa naozaj týka minimálnych štandardov, minimálnych výšok dávok počas choroby, nezamestnanosti, staroby, a keďže dnes hovoríme o dôchodkoch, podčiarkujem predovšetkým starobu, materstva, invalidity a pre pozostalých. Ak sa krajina prihlási k týmto štandardom, tak sa hlási aj k demokratickým hodnotám, ktoré vyznávajú štáty Európy.

    Myslím si, že Slovenská republika by mala urýchlene pristúpiť k Európskemu sociálnemu zákonníku z toho dôvodu, že návrhy, ktoré sa predkladajú či už v oblasti zdravotníctva, sociálnej sféry alebo aj v ďalších oblastiach, ohrozujú štandardy, ktoré donedávna plne zodpovedali medzinárodným kritériám. Môžem konštatovať, že ak sa porovnávali štandardy slovenského sociálneho systému s medzinárodnými kritériami niekedy na úrovni rokov 2001 alebo 2002, mohli sme plus, mínus s určitými výnimkami konštatovať, že slovenský systém sociálneho zabezpečenia vo všetkých oblastiach, ktoré som spomínal, vyhovuje týmto medzinárodným kritériám. Ale kroky ktoré sa robia v poslednom čase zo strany vlády Slovenskej republiky ohrozujú tento štandard. A ja sa vcelku nečudujem, že nie je vládna koalícia pripravená podporiť Európsky sociálny zákonník, pretože nechcú, aby nad nimi visel nejaký Damoklov meč, medzinárodný štandard, ktoré by bránili vláde Slovenskej republiky prijímať také necitlivé antisociálne opatrenia, ako momentálne navrhuje. Ak to myslí vláda Slovenskej republiky vážne s tým, že chce zo Slovenska klasický sociálny a právny štát, teda taký, ktorý je prioritou pre celú Európu, mala by sa usilovať o urýchlený podpis Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, ako aj protokolu k tomuto zákonníku a potom, samozrejme, otvoriť následne celý proces ratifikácie.

    Z tohto dôvodu, vážený pán predseda, vážené dámy a páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia.“ Toto je text návrhu uznesenia, ktorý predkladám v mene asi 6 alebo 7 poslancov, ktorí návrh podpísali.

    Chcel by som ešte uviesť, že tento medzinárodný dokument už bol predmetom politických diskusií v predchádzajúcom volebnom období, myslím, že to tu môžem povedať. Bol o. i. aj súčasťou agendy Strany demokratickej ľavice, ktorá vyzbierala na podporu k tomuto dokumentu petíciu s podpismi 75 000 ľudí. Považujem to naozaj za petíciu pomerne závažnú, ktorá existuje, ktorá má stále svoju platnosť, teda petíciu, ktorá vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia prihlásila a podpísala ho.

    Takže prosím ešte raz, vážené dámy a páni, nepozerajme na zvyšovanie dôchodkov ako na našu veľkorysosť alebo láskavosť, ale ako na našu povinnosť. Berme do úvahy, že sa šíri po Slovensku chudoba ako rakovina medzi dôchodcami a že je potrebné teraz stanoviť bariéry medzinárodné vláde Slovenskej republiky, pokiaľ ide o reformy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dúfam, že návrh uznesenia, ktorý nie je konfliktný, je to návrh, ktorý vedie vládu Slovenskej republiky ku krokom, ktoré urobili mnohé členské krajiny Rady Európy, bude akceptovaný v Národnej rade Slovenskej republiky ako hlasmi opozície tak aj hlasmi vládnej koalície. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte, aby som niekoľkými slovami sa pokúsil uviesť širšie súvislosti, než je suma 5 %.

    Chcem v tejto súvislosti uviesť, že pán minister ako predkladateľ v mene tejto vlády pokračuje v tej sínusoide smerom dolu po voľbách od septembra 2002 a permanentne a systematicky zásobuje parlament reštrikciami, pretože navrhovanú sumu 5 % môžem aj z ľudského, aj z politického, aj z odborného hľadiska považovať za absolútnu reštrikciu.

    V tejto súvislosti treba uviesť, že sme dostali analýzy od Jednoty dôchodcov i od Helsinského občianskeho združenia, predpokladám, že poslanci majú tieto podklady, ale že existujú aj iné dôvody a súvislosti, na ktoré by som vás chcel upozorniť, ak si položíte na stôl všetky kroky a opatrenia ministerstva, ale aj Dzurindovej vlády v súvislosti s financovaním sociálnej sféry. Skúste sa zamyslieť nad takouto úvahou. A hovoril som o tom už aj v čase mojej kritiky pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré považujem za protizákonné. Rozhodnutie Národnej rady o tom, že sa to postupuje do druhého čítania a do ďalších čítaní alebo vôbec že sa tým budeme zaoberať, je protiprávne.

    Aj ministerstvo financií uvažuje napr. so zriadením štátnej pokladnice a má systematickú likvidáciu verejnoprávnych inštitúcií v programe. Verejnoprávne inštitúcie sú v tomto zmysle Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa. V zákone o sociálnom poistení, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa napr. uvádzajú niektoré skutočnosti, ktoré evidentne likvidujú verejnoprávny charakter a rušia v podstate tripartitný spôsob riadenia Sociálnej poisťovne. Vytvára sa alebo má sa vytvoriť rada riaditeľov s tým, že zdroje Sociálnej poisťovne v obrate, je to zhruba 110 mld. korún, by prešli do štátnej pokladnice.

    Aké súvislosti z toho vyplývajú a čo s tým? Pán minister presadzuje sumu 5 %, ale riaditeľ Sociálnej poisťovne na tento rok zrejme pri serióznom, povedal by som, národohospodárskom myslení takéhoto pána riaditeľa, musí vedieť, že to zvýšenie nie je len na tento rok a že musia byť zdroje aj na roky budúce, ale že Sociálna poisťovňa aj napriek problémom je solventnejšia, než je tento návrh. Ja sa pýtam, ako sa potom dajú spojiť tieto záležitosti, keď taký vysoký a solventný fond, kde sú zo zákona vstupy, chcete dostať do štátnej pokladnice a nechcete vyčerpať ani tie možnosti a zdroje, ktoré tam sú. Nie je tu záujem spolu s likvidáciou verejnoprávneho charakteru dostať sa k týmto zdrojom? Nie je tu záujem znovu, povedal by som, týmito prebytkami flekovať deficit, ktorý je hrozivý a o ktorom zrejme pred referendom všetci taktne mlčali? Ak si spočítame ďalšie dokumenty z dielne ministerstva financií, ako je koncepcia daňovej reformy, tak je evidentné, že každý priemerný i podpriemerný národohospodár či analytik musí z toho dedukovať strach vlády z hroziaceho deficitu. V tejto súvislosti teda sa šporí, samozrejme, na tej skupine najbezbrannejších a sú to dôchodcovia.

    Pri všetkej úcte, a ja som známy tým, že pokiaľ môžem, sa snažím podporovať reformné kroky v dôchodkovej oblasti, k reformným snahám musím ale uviesť, že vzniká určitá virtuálna realita, pretože ani jeden reformný krok v súvislosti s kapitalizačným pilierom, ani jeden reformný krok v súvislosti s tým, že v Sociálnej poisťovni sa berie výber, vymáhanie poistného, že tieto sumy prejdú na daňové úrady a že je tu hrozba štátnej pokladnice, pri týchto reformných krokoch to treba povedať, nebude pozitívne vplývať na úroveň dôchodkov, ale ani životnú situáciu súčasných dôchodcov. To si treba jasne povedať. Zvyšovanie či zlepšovanie sociálnej situácie existujúcich dôchodcov či tzv. starodôchodcov, čo je odborný termín, je viazané na 5 %, na nič viac. V podstate ani opatrenia týkajúce sa výberu, vymáhania poistného a pod. cez daňové úrady, čo je vlastne tiež dielom aj Svetovej banky, ktorá tlačí na zjednocovanie výberu, vymáhania, ale aj exekúcií a pod., všetky tieto záležitosti týkajúce sa kapitalizačného piliera sú pre strednú a mladú generáciu. A bodaj by to už bolo dávno za nami. Ale v tejto situácii to nie je snaha pomôcť existujúcej skupine dôchodcov, ktorej pokles životných nákladov od roku 1990 je už dnes neudržateľný.

    V tejto súvislosti pri vstupe do európskeho priestoru, ekonomického i sociálneho, je tu otázkou, čo tento vstup do tohto priestoru spraví práve so skupinou dôchodcov. A v tejto súvislosti snaha ministerstva je skutočne veľmi silne jednostranná, najmä na oblasť starobných dôchodkov, ešte ako-tak sa dnes diskutuje o dôchodkoch invalidných, o dôchodkoch pozostalých už je problém diskutovať. A skutočne veľmi, povedal by som, zle, nechcem byť horší, sa správa ministerstvo aj pri rokovaniach k dôchodkom, ktoré idú zaniknúť, ako je konkrétne dôchodok za výsluhu rokov, ktorý ohrozuje v podstate niekoľko umeleckých branží. V tejto súvislosti musíme veľmi vážne a kriticky zhodnotiť túto otázku. Po obrovských reštrikciách, keď ste 22 zákonov poslali do parlamentu bez tripartity, v podstate ste obišli zákon o sociálnom partnerstve, treba uviesť, že je to ďalší reštriktívny moment a model tejto vlády. A prepočty, ale aj jednoduché sociologické zistenie v štatistike rodinných účtov evidentne dokumentujú úžasný pokles životnej úrovne dôchodcov v čase už garnitúry, ktorá vládne druhé volebné obdobie. A to už si jednoducho spoza klobúka vybrať nemôžete. V tejto súvislosti si naozaj myslím, že je tu vážny problém aj v nadväznosti na ďalší rast životných nákladov, ktorý nás čaká, ale aj na okamihy, a to si treba jasne sadnúť a povedať, kedy to nastane, čo s prechodným obdobím, v ktorom začne pôsobiť reformné úsilie na strednú a mladú generáciu, ale ktoré obchádza platných alebo súčasných dôchodcov.

    Ja osobne vidím, naozaj, zásadné riešenie v tom, aby sa našli sily a odvaha z doprivatizácie zabezpečiť vyrovnanie dôstojnej úrovne dôchodcov, ktorí si už nemôžu zabezpečiť svoje životné náklady svojou prácou ani ekonomickými aktivitami, aby sa v tejto súvislosti aj z doprivatizácie vložili do systému zdroje, ktoré budú patriť tým, ktorí tie hodnoty v minulosti vytvorili. To bude najspravodlivejšia privatizácia od roku 1990. A nie je to populizmus, je to jednoducho reálna šanca, akým spôsobom vykryť a čestne a spravodlivo aj z hľadiska prirodzených práv, aj z hľadiska zásluhového princípu dozadu životnú úroveň tejto skupiny dôchodcov. Päť percent je reštrikcia, 5 % nereaguje na rast životných nákladov.

    A je tu na mieste ešte aj ďalšia otázka. Ak existujú názory, že jedna z podmienok podľa platného právneho stavu zvyšovania dôchodkov, teda rast životných nákladov nastane vraj niekedy až na jeseň, tomu neuverí ani podpriemerný ekonóm, a nie ešte občan, ktorého reštriktívna politika za posledné mesiace obrala o mnohé zdroje. V tejto súvislosti je na mieste otázka, či súčasný systém vyhodnocovania monitorovania životných nákladov, súčasný systém určovania zložiek životných nákladov, spotrebného koša, určovania existenčného minima je vôbec rozumný, racionálny a či je ešte funkčný. Občania to vidia absolútne inak a mnohí dôchodcovia, ktorí si najviac odskákali ekonomické aj sociálne zmeny po roku 1990, to už ani nevidia. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová je posledná prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pani spravodajkyňa, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vysloviť podporu všetkým človečenským návrhom i ľudsky citlivým vystúpeniam predrečníkov oproti návrhom odľudštenej vlády, ktorú momentálne, pán minister Kaník, predstavujete.

    Od čias Williama Jamesa, ktorý sformuloval životnú filozofiu zvanú pragmatizmus, t. j. cesty k úspechu, sa mnohí jej ctitelia snažia prezentovať, že pri hľadaní pravdy a jej hodnoty nie je rozhodujúce myslenie, cit alebo etika, ale jedine skutok, čin. Odmietajú všetky kritériá prevzatých morálnych pojmov alebo vzťahy k duševnému a odvolávajú sa na individualizmus ľudí podľa zásady, ktorú hlásajú, že každý si je sám strojcom svojho šťastia. Isteže uznáte, že pre našich dôchodcov to neplatí. A vzdanie sa starej etiky, spoločenských záväzkov v kategórii myslenia používajú ako obal pre slovo sloboda. Človek sa ale potom môže oslobodiť od všetkého aj napr. vzdať sa peňazí. Ale od nich sa hlásatelia slobody vôbec nechystajú oslobodiť. Chcú sa oslobodzovať iba od toho, čo im nepasuje do krámu. Dôchodcovia sa nemôžu oslobodiť od peňazí, pretože musia uhrádzať poplatky. Slovo sloboda sa používa i dnes ako heslo alebo ako fanfára. Väčšinou ho používajú zvodcovia. A múdre knihy hovoria, že inhalujú, teda prijímajú ho iba hlupáci. Pýtam sa: Ignorancia živorenia dôchodcov zo strany vlády patrí tiež do kategórie zásad modernej slobody? K tomu si dovolím poznamenať. V roku 1886 postavili Američania Sochu slobody, ktorú im darovalo Francúzsko a ktorá, pretože Francúzi sú vtipkári, je dutá. Podobne dutý je aj amorálny pragmatizmus antisociálnych vládnych návrhov. Preto i poslanci Komunistickej strany Slovenska podporia čo najlepší i kompromisný návrh na zvýšenie dôchodkov. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, bolo by veľmi dobré, keby naozaj súčasná nie radostná situácia dôchodcov mohla byť radikálnejším spôsobom zlepšená. Vláda by mala naozaj veľkú radosť, keby takúto možnosť mala a keby dôchodky mohli byť zvýšené o akékoľvek vysoké percento. Ja si dovolím povedať, aj 10 % je málo na to, aby sa podstatne a radikálne zlepšila sociálna situácia dôchodcov

  • . Ale zároveň, vážení páni poslanci a panie poslankyne, uvedomme si, vláda nemá čarovný mešec.

    Dôchodky sa vyplácajú z odvodov, ktoré všetci zamestnaní občania platia do fondu starobného zabezpečenia. A z tohto fondu podľa jeho reálnych možností finančných môže byť rozhodnuté o takom alebo onakom zvýšení dôchodkov. Vláda nenavrhla 5 % preto, lebo som sa ja alebo ktorýkoľvek člen vlády takto vyspal a takto sme to navrhli. 5-percentné zvýšenie dôchodkov ste vy schválili v rozpočte Sociálnej poisťovne na sklonku minulého roku, ktorý vychádzal tak, ako to pán poslanec Tkáč odprezentoval, zo serióznych a hodnoverných predpokladov vývoja čerpania tohto fondu.

    Tiež by som chcel dať do pozornosti, že napriek nepresným medializovaným údajom o tom, či si môže alebo nemôže Sociálna poisťovňa dovoliť väčší rast dôchodkov, treba si jasne uvedomiť, že fond starobných dôchodkov je od roku 1996 deficitný, že mu chýba každým rokom niekoľko miliárd, minulého roku 4 mld. zaokrúhlene, tohto roku tá situácia nebude iná, tá situácia bude zrejme obdobná alebo o niečo horšia, môžeme hovoriť o 4 mld. až 5 mld., ktoré budú chýbať v tomto fonde. Od budúceho roku predpokladáme, že nebude možné na základe návrhu zákona, ktorý predložíme, presúvať medzi jednotlivými fondmi prostriedky, a preto, aj keď dnes, suma sumárum prostriedkov Sociálnej poisťovne by mohla dávať obraz, že nateraz je tam prostriedkov dosť, väčšie zvýšenie dôchodkov, radikálnejšie zvýšenie dôchodkov tohto roku znamená dramatické prehĺbenie deficitu v nasledujúcom roku. A preto myslím si, že predovšetkým čím by sme sa mali riadiť, je zodpovednosť, nie, že dnes hojno a zajtra..., nechcem povedať, čo sa hovorí. Ale jednoducho musíme myslieť na to, aj čo bude za rok. Dnes zvýšiť dôchodky o 10 % a na budúci rok nemať dostatok zdrojov na výplatu dôchodkov a dopĺňať tieto zdroje zo štátneho rozpočtu, to znamená oberať školstvo, zdravotníctvo a ďalšie zdroje, resp. zvyšovať dane. To možno vyhovuje akurát jednej jedinej strane v tomto parlamente. Ale neodporúčal by som to určite nikomu a určite to by bola cesta k chudobe Slovenska a k rastu nezamestnanosti.

    Pán Fico sa zamyslel nad otázkou, že medzi dôchodcami sa šíri chudoba. Áno, uvedomujeme si, vláda si plne uvedomuje neradostnú situáciu z hľadiska príjmov dôchodcov, do ktorej sa dostali. Myslím si, že ale nepoviem nič nové alebo nebudete sa čudovať, keď poviem, že táto situácia nenastala zo dňa na deň, že táto situácia je dôsledkom systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý v dnešnej dobe nie je schopný poskytovať adekvátne dôchodkové zabezpečenie, že táto situácia nie je nová, že nám ju tu založil Bismarck a že dlhé roky tento systém stráca z roka na rok schopnosť produkovať dostatočné dôchodky. Prečo asi celá západná Európa sa dnes zmieta vo vlne štrajkov? Preto, že má neľútostné a krvilačné vlády alebo preto, že veľkorysý systém, ktorý spočíva na priebežnom systéme financovania dôchodkov, je ďalej dlhodobo neudržateľný? Slovensko však dnes má aj inú cestu. A tomu by sme sa mali aspoň mierne tešiť. My nemusíme ísť cestou Rakúska, Francúzska, Nemecka, my nemusíme hovoriť o znižovaní dôchodkov, o nevyhnutnosti znížiť dôchodky o 20 % a zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov, ako uvažujú západoeurópske vlády z dôvodu nevyhnutnosti, z dôvodu finančných súvislostí. My môžeme ponúknuť dôchodkovú reformu, ktorá vytvorí predpoklady na rast dôchodkov, na postupný rast dôchodkov až o 20 % až 25 %, na individuálny odchod do dôchodku, to znamená aj omnoho skorší odchod do dôchodku, ako je to dnes, ktorá umožní väčšiu zásluhovosť a spravodlivosť v tom, aké dôchodkové dávky sa poskytnú. To je cesta, nie jednostranné zväčšovanie deficitu súčasného nefungujúceho systému.

    A keď sme pri Sociálnej poisťovni. Áno, je pravdou, že výber poistného sa zlepšil za 1. štvrťrok a vybralo sa viac, ako sa počítalo. Ale tento výber, zvýšený výber, je hlavne zásluhou tých zlých sociálne reštriktívnych zákonov, ktoré tu boli pánmi poslancami a poslankyňami z opozície kritizované, pretože vďaka týmto tzv. reštrikciám nám klesla nezamestnanosť, vďaka týmto tzv. reštrikciám sa viac ľudí zamestnalo a tým pádom viac ľudí platí odvody do fondov. To je výsledok alebo to je príčina, prečo Sociálna poisťovňa vybrala počas 1. štvrťroku väčšie poistné ako v minulom roku.

    Je smutné, že zároveň za 1. štvrťrok, a o tom nikto z poslancov nehovoril, vzrástli pohľadávky Sociálnej poisťovne o nové 2 mld., ktoré budú iste chýbať v jednotlivých fondoch. A pritom Železnice a nemocnice, ktoré sú tradičnými problematickými platiteľmi, platia, pretože štát na to vyčlenil prostriedky. A možno tam by sa bolo treba zamyslieť nad situáciou v Sociálnej poisťovni a analyzovať, prečo tu máme ďalšie nové 2 mld. pohľadávok, ktoré určite dôchodcom budú chýbať.

    Každopádne by som vrelo podporil myšlienku, ktorú predniesol pán poslanec Tkáč o tom, že prostriedky, ktoré získame privatizáciou, je naozaj najúčelnejšie vložiť do systému dôchodkového zabezpečenia, a tak podporiť reformu dôchodkového zabezpečenia. Nič iné ani vláda nemá v pláne a nič iné s prostriedkami, ktoré sú uložené v Národnej banke, nemieni urobiť, len doplniť fond starobných dôchodkov, aby odstránil alebo eliminoval svoj deficit. Ale aj s týmito prostriedkami treba narábať zodpovedne a rozumne.

    K Európskemu sociálnemu zákonníku a k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fico len položím rečnícku otázku, či tie minimálne štandardy, ktoré platia v Európe, v Európskej únii v oblasti dôchodkového zabezpečenia tiež nie sú jedným z dôvodov, žiaľbohu, nevyhnutných pravdepodobne a radikálnych škrtov, ku ktorým musia vlády západnej Európy dnes pristupovať a ktoré vedú k vlne štrajkov, ktorými sa zmieta celá západná Európa. Nerád by som bol, aby sme sa my do takejto situácie dostali. Preto myslím si, že návrh, ktorý má napísané vo svojom záhlaví rok 1968, by mal byť nahradený slovenskými riešeniami z roku 2003. Mnohokrát som počúval práve zo strany pána Fica úvahy o tom, že Slovensko je dostatočne intelektuálne vyspelé a schopné, aby hľadalo najlepšie a pre seba vhodné cesty, a že nemusí opakovať nezmyselne všetky veci, ktoré prichádzajú zo západnej Európy. A myslím si, že sociálny zákonník je jednou z tých vecí, ktoré musíme veľmi kriticky vyhodnotiť a veľmi kriticky sa k nemu postaviť. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pani poslankyňa Bauer, spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som sa k týmto otázkam, ktoré boli nadhodené v diskusii, vyjadrila ako poslankyňa, ktorá možno po pánovi Mikloškovi je služobne tiež zhruba rovnako stará alebo o niečo mladšia.

    Ja sa veľmi dobre pamätám na časy, keď napriek tomu, že zákon hovorí, že neodkladne v prípade, keď sa zvýšia priemerné mzdy o 5 % alebo životné náklady o 10 %, vláda predkladá návrh na zvýšenie dôchodkov, že veľmi často sa stávalo, že vláda predkladala s oneskorením 6 až 8 mesiacov takéto návrhy. Preto si myslím, že slúži ku cti tejto vlády, že napriek tomu, že zatiaľ nie sú naplnené podmienky, ktoré sú stanovené zákonom, ale sa predpokladá, že budú naplnené, už preventívne predkladá takýto návrh zákona na zvýšenie dôchodkov. Veľmi dobre sa pamätám na situácie, keď vzrástli životné náklady prudko a ministerský návrh znel na 60 % náhrady s akousi veľmi čudnou logikou, že takto sa dôchodky vypočítavajú. A veľmi dobre sa pamätám aj na to, ako v priebehu deväťdesiatych rokov nastal prepad úrovne dôchodkov.

    Každý, kto uvažuje o vývoji dôchodkov, musí zvažovať prinajmenšom 2 základné kritériá. Jednak je to udržateľnosť dôchodkových systémov a celá Európa znie o tomto v zásade, pretože udržateľnosť dôchodkových systémov je dnes kardinálnym problémom, druhým problémom však alebo druhým kritériom, ktoré budeme musieť brať do úvahy i v súčasnosti, i v budúcnosti, keď budeme rozhodovať o novom zákone, o novele prvého piliera, je zachovanie miery náhrady a zachovanie reálnej hodnoty dôchodkov.

    Chcem vám v tejto súvislosti povedať, že vo výbore na základe podrobných analýz urobíme všetko preto, aby sme našli kompromisný návrh, aby tieto kritériá boli naplnené, teda aby ten priebežný systém súčasný bol udržateľný, pretože, uvedomte si, prosím, že 1-percentné zvýšenie znamená výdavky mesačné 70 mil.. Čo dneska zvýšime, budúci rok toto bude štartovacia čiara, na ktorú sa nabaľuje ako snehová guľa ďalšia valorizácia.

    Dúfam, že rozhodujeme poslednýkrát o zvyšovaní dôchodkov, pretože zákon predpokladá automatické zvyšovanie na základe inflácie a rastu miezd.

    Chcela by som požiadať ctených pánov poslancov, aby nestrašili daňovou reformou. Daňová reforma je prijateľná v jednom prípade, ak zníži daňovú záťaž na jednej strane a ak bude kompenzáciou dopadu u tých, kde zvýšená daň z pridanej hodnoty nemôže byť kompenzovaná zníženou daňou z príjmov, teda u tých, ktorí majú iba sociálne príjmy. Tento dopad jednoducho musí byť kompenzovaný. To je základné kritérium prijateľnosti daňovej reformy.

    Chcela by som tiež pripomenúť cteným pánom poslancom, ktorí vytýkajú, že porušujeme alebo sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, ustanovenie o skrátenom legislatívnom konaní v rokovacom poriadku, že ak by sa obišla tripartita, rovnako by ste právom kritizovali to, že sa porušil zákon o tripartite. Bola by som rada, keby ste si túto skutočnosť jednoducho uvedomili.

    Chcem na záver ešte raz zdôrazniť, že budeme hľadať riešenie na základe podrobných analýz, aby dôchodkový systém bol udržateľný a zachovala sa miera náhrady a reálnej hodnoty.

    Tiež by som odporúčala niektorým pánom poslancom, aby, ak majú trošku času a chcú sa venovať otázke chudoby, bola vypracovaná Svetovou bankou veľmi dôkladná štúdia o chudobe na Slovensku, ktorá však rizikové skupiny definuje trochu inak, ako to tu bolo prezentované. Najrizikovejšia skupina sú nezamestnaní, najrizikovejšie skupiny sú podvzdelané, teda tie, čo nemajú dostatočné vzdelanie, aby sa uplatnili na trhu práce. Potom nasledujú neúplné rodiny a niekde ďalej sú len skupiny dôchodcov ako celok. To je len na doplnenie.

    Vážený pán predseda, rada by som predložila návrh uznesenia.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Prosím, aby ste teraz postupne prednášali jednotlivé návrhy, ktoré boli vznesené v rámci prvého čítania v rozprave pánmi poslancami.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Prosím o prvý návrh, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 120 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 21. mája a gestorský výbor do 22. mája.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Fico.

  • Je rozdaný do lavíc všetkým poslancom. Takže nemusíte ho, pani poslankyňa, čítať. Môžeme o ňom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým pán poslanec Fico žiada vládu, aby pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 53 za návrh, 13 proti, 51 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme neschválili.

    Pani poslankyňa, žiadne iné návrhy v rozprave podané neboli. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 220.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, zákon č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 4 príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa ako dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia uvedené v ods. 3 písm. c) tohto ustanovenia sa nahradili jednorazovými štátnymi sociálnymi dávkami. Vzhľadom na túto systémovú zmenu tieto dávky neboli vylúčené z príjmu na určenia súm životného minima. Okrem toho sa v systéme štátnej sociálnej podpory upravilo poskytovanie ďalších jednorazových štátnych sociálnych dávok. Tieto jednorazové príspevky štátu sú určené na mimoriadne výdavky spojené s existenciou určitej životnej situácie a vzhľadom na uvedený charakter by sa nemali podľa uvedeného zákona považovať za príjem na účely životného minima.

    Účelom návrhu zákona je ustanoviť, aby sa jednorazové štátne sociálne dávky, ktoré majú povahu podpory štátu, pri mimoriadnych výdavkoch spojených s existenciou určitej životnej situácie občana nezapočítavali do príjmu na účely určenia súm životného minima. Ide o tieto štátne sociálne dávky: príspevok na pohreb, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok patriaci rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá, jednorazový príspevok pestúnskej starostlivosti a jednorazový rodičovský príspevok patriaci druhému rodičovi. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Edit Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informovala o postoji, stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému návrhu vlády. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som z poverenia výboru predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov (tlač 220). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ako pán minister už uviedol, predkladaný návrh zákona upravuje a upresňuje vymedzenie príjmu na účely štátnych sociálnych dávok, ktoré upravuje § 4 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ministerstvo financií uviedlo, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet. RHSD návrh prerokovala 15. apríla a súhlasila s návrhom.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 201 z 15. apríla prideliť návrh zákona (tlač 220) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predseda. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási ani ústne nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu.

    Prosím, pani poslankyňu, aby predniesla návrhy na uznesenie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 77 za, 14 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona (tlač 220) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh pridelený, v lehote do 20. júna a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 95 prítomných, 87 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni, ale aj pánovi ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní 5 vládnych návrhov.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 216.

    Prosím teraz pána poslanca, aby predložený návrh zákona uviedol a pred poslancami odôvodnil. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy a páni, v súčasnosti mnohí študenti študujú na Slovensku za nelichotivých podmienok, ktoré sú zapríčinené najmä zlou finančnou situáciou veľkej časti obyvateľstva. Finančná záťaž študenta je daná aj zvyšujúcimi sa nákladmi za cestovné, ubytovanie, literatúru a stravné. Štát preberá podľa nášho právneho poriadku úlohu zabezpečiť rovnosť prístupu ku vzdelaniu najmä tým, že podporuje študentov z príjmovo najslabších skupín obyvateľstva. Podpora sa uskutočňuje formou poskytovania sociálnych štipendií, ak študent splní zákonom ustanovené podmienky nároku. Pri vymedzení subjektov, ktoré majú právny nárok na poskytovanie sociálneho štipendia, rozhoduje príjem spoločne posudzovaných osôb, teda rodiny, ktorých príjem nemá presiahnuť zákonom ustanovenú hranicu. Medzi takéto osoby patria študenti, ktorých rodičia sú napr. poberateľmi dôchodkov, invalidných dôchodkov alebo mzdy, ktorej výška je tak nízka, že pri prepočítaní na člena rodiny vznikne študentovi nárok na sociálne štipendium. Ďalšou veľmi významnou skupinou sú študenti, ktorých rodičia sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci. Je veľmi ťažké kvantifikovať počet študentov, v každom prípade počet osôb, ktoré sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci, je na Slovensku 11,5 % z celkového počtu obyvateľstva. Práve tejto skupiny sa predmetná novela zákona o životnom minime týka.

    Zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov v § 4 ustanovuje príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Na účely dávky sociálnej pomoci sa do príjmu osôb spoločne posudzovaných podľa platného právneho stavu započítava aj sociálne štipendium, ktoré má však slúžiť na pokrývanie zvýšených nákladov žiaka a študenta v súvislosti s prípravou na povolanie. V prípadoch stavu hmotnej núdze sa však plná výška štipendia započítava do príjmu spoločne posudzovaných osôb a o výšku štipendia sa teda kráti dávka sociálnej pomoci. Študent teda na jednej strane dostane od školy sociálne štipendium, na strane druhej je ukrátený o tú istú sumu na dávke sociálnej pomoci, ktorej poberateľmi sú jeho rodičia. Vážené dámy, vážení páni, veľmi jednoduchou matematikou zistíme, že teda v tomto prípade je študent na nule, nedostane ani o korunu viac.

    Dovolím si citovať § 4 zákona o sociálnej pomoci, ktorý upravuje dávku sociálnej pomoci nasledovne: „Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Naproti tomu si musíme porovnať právnu úpravu štipendií poskytovaných zo štátneho rozpočtu, kde napr. § 96 zákona o vysokých školách ustanovuje: „Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu študentom študijných programov prvých 2 stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom.“

    Z citovaných ustanovení teda jasne vyplýva, že sociálne štipendium sa neposkytuje na ten istý účel ako dávka sociálnej pomoci. Kým táto dávka sa poskytuje na zabezpečenie základných životných podmienok, sociálne štipendiá slúžia na úhradu zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom. Sociálne štipendium tak podľa súčasného právneho stavu neplní svoj zákonom ustanovený účel. Súčasná právna úprava spôsobuje, že sa jednotlivé tieto príjmy navzájom vylučujú, a preto je podľa môjho názoru nelogická, nezmyselná a veľmi najmä nespravodlivá.

    Predmetnou novelou zákona, ktorú som predložil, sa preto dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, a to za účelom nezapočítavania sociálneho štipendia študenta do príjmu na účely určenia súm životného minima. V prípade prijatia tejto novely budú teda príjmy študentov plynúce zo sociálnych štipendií príjmami navyše. To znamená, že o túto sumu nebude rodine študenta krátená sociálna dávka. Sociálne štipendium tak bude plniť zákonom ustanovený účel, ktorým je pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom.

    Navrhovaná právna úprava má význam aj v súčasnosti, keď sa sociálne štipendiá, hoci v nedostatočnom množstve a rozsahu, poskytujú študentom vysokých škôl, ale aj niektorých stredných škôl a stredných odborných učilíšť.

    Napriek tomu, si dovolím povedať, že máme odlišné názory na problematiku spoplatnenia vysokoškolského štúdia, ktoré strana Smer odmieta, musíme vychádzať aj z možností, že takáto právna úprava môže byť prijatá. V prípade rozsiahleho rozšírenia sociálnych štipendií sa problém započítavania do príjmu spoločne posudzovaných osôb stane o to pálčivejším. Nespravodlivosť a nelogickosť súčasnej právnej úpravy sa prejaví v oveľa väčšom rozsahu. Aj v tejto súvislosti sa teda táto novela zákona javí ako potrebná.

    Na záver mi dovoľte povedať niekoľko slov k potrebe úpravy adresnosti poskytovaných sociálnych štipendií. Nárok na sociálne štipendiá napr. študentom, ktorých rodičia sú samostatne zárobkovo činné osoby, sa vypočítava podľa výsledku hospodárenia týchto osôb. Je asi chronickou chorobou tohto systému, že mnohé deti podnikateľov, nejde tu len o SZČO, majú nárok sociálne štipendium len preto, že ich rodičia sú v danom roku na nule alebo v strate, hoci sami si zachovávajú dostatočný životný štandard. Naozaj aj toto je príklad zo súčasnosti. Vyzývam aj týmto spôsobom preto na spoluprácu, aby sme poskytovanie sociálnych štipendií upravili tak, aby tento systém bol adresnejší a spravodlivejší. Tento problém si však vyžaduje aj úpravu ďalších právnych predpisov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu navrhovanej novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo opäť pani poslankyni Edit Bauer, ktorú poveril výbor, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru, ako aj o odporúčaní výboru pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, poslankyne, poslanci, z poverenia výboru predkladám spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov (tlač 216). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a § 67 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Zmyslom predloženého návrhu zákona je nezapočítavanie sociálneho štipendia študenta do príjmu na účely určenia súm životného minima. Návrh zákona má nepriamy dopad na štátny rozpočet, ktorý sa predpokladá vo výške 6,2 mil. korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňuje na § 51 zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa konštatuje, že návrhy zákonov predložené v priebehu roka, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho roka. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 201 z 15. apríla 2003 prideliť návrh zákona (tlač 216) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predseda. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o predloženom a prerokúvanom návrhu pána poslanca Madeja. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pani poslankyňu, aby uvádzala jednotlivé návrhy uznesení k predloženému a prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 95 prítomných, 68 za, 2 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovanými rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 20. júna a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 94 prítomných, 86 za, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Edit Bauer.

  • Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 232, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 220.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil v mene 3 poslancov Národnej rady návrh na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.

    Chcem dodať, že tento návrh podpísali predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensko, potom Klubu nezávislých poslancov-Ľudovej únie a za poslanecký klub strany Smer.

    Vážené dámy a páni, v podobe práve prerokúvaného návrhu zákona si vás skupina poslancov dovoľuje požiadať o hľadanie a nájdenie politickej dohody pri ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva, výroby a obchodu s potravinami či s vybranými spotrebnými tovarmi.

    Legislatívna iniciatíva sleduje 2 základné ciele, predovšetkým normatívnym...

  • Prosím pánov poslancov o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

  • ... spôsobom regulovať tie trhové vzťahy súvisiace s predajom určených druhov tovarov v obchodných reťazcoch, s ktorými si nedokážu poradiť samoregulačné trhové mechanizmy, a po druhé, prispieť k formovaniu individuálnych vedomí a kolektívneho vedomia v súvislosti s národnými záujmami v oblasti hospodárstva.

    Aký je teda dôvod, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o obchodných reťazcoch. Záujmy silných, často nadnárodných obchodných reťazcov sú realizované prostredníctvom vývoja a používania obchodných praktík obchádzajúcich štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže a voči nim sa javia samoregulačné trhové mechanizmy ako nedostatočné. Obchodné reťazce sú naozaj ekonomicky mimoriadne silné. Môžem uviesť, že v roku 2002 ich zisk bol okolo 30 mld. korún. Takže vieme si predstaviť, čo chceme regulovať a akými okolnosťami.

    Nasledujúce údaje, ktoré teraz chcem uviesť, ponúkajú obraz o konkrétnej podobe, tendenciách vývoja a finančnom vyjadrení praktík, ktoré chceme regulovať v zákone o obchodných reťazcoch. Ak v roku 2000 zaplatili dodávatelia tovarov obchodným reťazcom za zaradenie do evidencie dodávateľov poplatok v rozmedzí od 10 000 korún do 100 000 korún, resp. až 200 000 korún za jednu predajňu, v roku 2002 v rôznych modifikáciách vynaložili za vstupný poplatok pre 1 reťazec až 700 000 korún za 1 predajňu. Obdobne môžeme hovoriť o poplatku za zaradenie tovaru do predaja, ktorý sa v roku 2000 pohyboval vo výške od 5 000 korún po 25 000 korún alebo určité percento z predaja, kým v roku 2002 aj v niektorých domácich reťazcoch činí tento poplatok až 100 000 korún ročne, čo predstavuje 4- až 20-násobný nárast.

    V súčasnosti sa objavili nové druhy praktík v podobe dobropisov za nepredaný tovar, ktorému končí záručná doba, výmeny nepredaného tovaru za nový, iný druh, povinnosti dodávateľa tovaru hlásiť obchodnému reťazcu koniec záručnej doby, propagačných aktivít dodávateľov v regáloch obchodného reťazca, pre ktoré je charakteristický nárast razantnosti, nárast ekonomickej záťaže pre výrobcov a dodávateľov tovarov, nárast konfliktu so zásadami poctivého obchodného styku.

    Analýza o zaťažení podnikového hospodárstva praktikami vypracovaná z podnetu navrhovateľov predchádzajúceho poslaneckého návrhu zákona poukazuje na plošné dopady v podobe kapitálovej poddimenzovanosti, nemožnosti technickej reprodukcie a zníženia konkurencieschopnosti, ktoré sa v globálnom merítku môžu premietnuť do regionálnych až národohospodárskych rozmerov. Výsledok hospodárstva ako celku je totiž súčtom výsledkov všetkých hospodárskych subjektov. Ak však pre ne nedokážeme na centrálnej úrovni vytvoriť podmienky k prežitiu a prosperovaniu, ako môžeme očakávať zlepšenie na národohospodárskej úrovni? Spomenuté vývojové trendy naviac naznačujú neschopnosť samoregulačných trhových mechanizmov vysporiadať sa s likvidačnými praktikami obchodných reťazcov.

    Prvý pokus o čelenie dopadom deštrukčnej politiky obchodných reťazcov zavedením právnej regulácie zakazujúcej spomenuté praktiky uskutočnili bývalí ministri hospodárstva a pôdohospodárstva inšpirovaní záverom konferencie OECD konanej 29. až 30. októbra 1998, podľa ktorej ukazuje sa potrebným vytvárať národnej legislatíve priestor na zachovanie princípov súťaže, a tým chrániť aj účastníkov súťaže, teda ako dodávateľov, obchodníkov aj spotrebiteľov. Takže nič neštandardné nechceme zaviesť, chceme zaviesť do praxe zákon, na potrebu ktorého upozorňuje aj samotná organizácia OECD. Predmetom doterajšej súťažnej legislatívy bola len ochrana hospodárskej súťaže, a nie ochrana jej subjektov. V tomto je rozdiel medzi právnou úpravou upravujúcou vzťahy hospodárskych súťaží a právnou úpravou, ktorú navrhujeme teraz. Pri samotnom spracovaní návrhu zákona o obchodných reťazcoch sa použili ako vzory najmä zákony z Talianska, Španielska, Francúzska, pretože tieto krajiny veľmi tvrdo si chránia svoje vlastné národné záujmy, pokiaľ ide o dodávky tovarov do obchodných reťazcov, a naozaj bolo z čoho čerpať.

    Osud legislatívnej iniciatívy, o ktorej som hovoril, bol však veľmi paradoxný. Spomenutí ministri neprešli s touto iniciatívou ani cez poradu ekonomických ministrov. Ani z tzv. náhradného riešenia nič nebolo, lebo Protimonopolný úrad Slovenskej republiky po zistení a konštatovaní používania uvedených praktík a poukázaní na ne v analýze správania obchodných reťazcov vyslovuje nasledujúci záver: „Ak by bolo prijaté rozhodnutie, že problematiku obchodných reťazcov je nutné riešiť zákonom, Protimonopolný úrad zastáva názor, že problematika obchodných reťazcov a kontrola praktík, ktoré tieto obchodné reťazce používajú, nespadá pod problematiku hospodárskej súťaže a do kompetencie Protimonopolného úradu.“ Teda Protimonopolný úrad si umyl ruky a dal ich od celej problematiky preč, čo bolo koncom minulého volebného obdobia impulzom k podaniu poslaneckého návrhu zákona o obchodných reťazcoch, ktorý parlament schválil vzácnou zhodou koaličných aj opozičných poslancov. Pán prezident zákon však nepodpísal a vrátil ho do Národnej rady Slovenskej republiky. Na stretnutí s predstaviteľmi stavovských organizácií a záujmových združení obchodu, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu však jednoznačne zdôraznil, že zásadne je za prijatie zákona, pretože poľnohospodári, potravinári a Slovensko tento zákon potrebujú. Bohužiaľ, potom došlo k opakovanému hlasovaniu o vrátenom zákone v parlamente a Národná rada tento zákon už neschválila. Treba jednoducho si uvedomiť, že išlo aj o schôdzu, ktorá prebiehala v auguste, o nočnú schôdzu a boli možno už iné dôvody, ktoré trápili poslancov Národnej rady ako nejaký zákon o obchodných reťazcoch. Po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorú stanovujú legislatívne pravidlá, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora opäť oslovila predkladateľov návrhu zákona. Poznamenávam, že s touto neštátnou verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom i v záujme rozvoja a zveľaďovania poľnohospodárstva a potravinárstva spolupracujú štátne orgány na tvorbe a uskutočňovaní hospodárskej a sociálnej politiky. Takto to jednoducho vyžaduje konkrétny zákon.

    Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ako aj Slovenská živnostenská komora už od roku 2000 navrhujú výkonným orgánom štátnej moci prijatie normatívnej regulácie niektorých vzťahov súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch. Poukazujú na národohospodárske riziká spojené s absolútne neregulovaným spôsobom reťazcov na trhu Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, myslím si, že presne vedia, o čom hovoria. Na jednej strane sa nám podarilo nástrojmi trestného práva potlačiť tzv. výpalníctvo prevažne vyberané v tisícoch až desaťtisícoch Sk, na druhej strane terajšia súťažná politika a legislatíva umožňuje bezplatne vybrať prevádzkovateľovi obchodného reťazca pri otvorení hypermarketu na zaknihovacích poplatkoch 1 mld. korún od dodávateľov tovaru skôr, než vstúpi doň prvý zákazník. Uvedomme si tieto súvislosti, že v akých finančných dimenziách sa naozaj pohybujeme.

    Niektorí otvárajú otázku, či je správne, aby sme tento zákon prijímali v čase, keď obchodné reťazce na území Slovenskej republiky už pôsobia. Informácie, ktoré máme k dispozícii, sú jasné. V súčasnosti na Slovensku pôsobí iba 1 polovica zo zamýšľaného počtu obchodných, veľkoobchodných domov, ktoré budú tvoriť obchodné reťazce. Takže ak prijmeme zákon aj v tomto období, ešte stále môžeme regulovať pomerne veľký počet obchodných domov.

    Jednoduchšie je verbálne sa hlásiť k integrácii do medzinárodných ekonomických zoskupení, ako si reálne osvojiť štýl správnych vecí verejných uplatňovaných v členských krajinách Európskej únie, kde dlhodobo akceptujú prirodzenú vývojovú tendenciu prenášať kompetencie na samosprávu, a to nielen územnú, ale aj záujmovú alebo, inak povedané, profesijnú. Zákonom postúpime tejto samospráve kompetenciu spravovať určité verejné záležitosti. A keď v praxi skutočne začne dané záležitosti spravovať, ako je to v prípade aj komôr, neberieme ju vážne, aj keď pevná pozícia zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pri vyjednávaní pozície v kapitole poľnohospodárstvo potvrdila miesto samosprávneho prvku pri presadzovaní národných záujmov.

    Vážené dámy a páni, predložený návrh zákona absorbuje pozitívne skúsenosti predchádzajúcich legislatívnych iniciatív. V žiadnom prípade však nie je s predchádzajúcimi iniciatívami úplne totožný. Navrhovatelia zákona položili dôraz, aby poslanecký návrh v žiadnom prípade nekolidoval s komunitárnym právom Európskej únie. V aktuálnom štádiu prístupového procesu nie je efektívne prijímať zákon s dočasnou platnosťou a účinnosťou. Pri spracovaní paragrafového znenia boli zohľadnené všetky pripomienky orgánov Európskej únie vznesené počas predchádzajúcej legislatívnej iniciatívy z roku 2002 ohľadom diskriminácie miesta výroby výrobkov kvalifikovaného ako obmedzenia dovozov a dodatočných obchodných prekážok.

    Pokiaľ ide o porovnanie s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá neprešla, chcem vás teda informovať, že tento návrh zákona neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali povinnosť určitého percentuálneho podielu slovenských výrobkov na pultoch supermarketov. Čiže odstránili sme presne to, prečo Európska komisia kritizovala slovenský parlament a prečo aj komisia žiadala prezidenta Slovenskej republiky, aby zákon vrátil naspäť do opakovaného čítania. Plus sme tu upravili aj ďalšie veci, ktoré sú v plnej zhode s právnymi predpismi Európskej únie. Nie je teda pravda, že by tento zákon mal mať dočasnú účinnosť. Práve naopak, aj po vstupe do únie bude zákon platiť, bude v plnom súlade s Európskou úniou a s jej predpismi a bude významným spôsobom regulovať vzťahy medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi.

    Návrh predpokladá uzákonenie 2 základných nástrojov.

    Prvý nástroj spočíva v zákaze monopolných, nekalých a neobvyklých praktík vychádzajúcich zo zneužitia ekonomickej sily. Najpodstatnejší je teda § 3 návrhu zákona. Generálna klauzula všeobecne definuje pojem zneužívanie ekonomickej sily. Návrh zákona tiež obsahuje výpočet konkrétnych spôsobov zneužívania ekonomickej sily. Ako zneužitie ekonomickej sily sa preto kvalifikujú aj iné konania alebo nekonania, ktoré napĺňajú znaky vymedzené vo všeobecnej definícii obsiahnutej v generálnej klauzule. Príkladný výpočet konkrétnych spôsobov zneužívania ekonomickej sily obsahuje väčšinu doteraz vyvinutých a obchodnými reťazcami používaných monopolných nekalých a neobvyklých obchodných praktík. Vzhľadom na špecifické postavenie označovania tovarov označením predávajúceho v praktikách je navrhované danú problematiku riešiť v samostatnom paragrafe, ktorým je § 4. Ide o prípady, keď na tovare ponúkanom na predaj nie je uvedené obchodné meno alebo obchodný názov výrobcu, príp. jeho ochranná známka, ale priamo značka obchodného reťazca, čo spôsobuje cieľavedomú stratu identity výrobku vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z možných riešení používaných v zahraničí navrhovatelia použili tú najmiernejšiu, keď navrhli, aby predaj tovaru pod označením predávajúceho bol prípustný, ak je určený tovar súčasne označený obchodným menom výrobcu alebo jeho obchodným názvom príp. jeho obchodnou známkou. Majú však pripravené aj prísnejšie alternatívne paragrafové znenie zohľadňujúce rovnocennosť označenia výrobcu z hľadiska výraznosti a viditeľnosti.

    Druhý taký nástroj, základný nástroj, ktorý je upravený v návrhu zákona, je právna regulácia niektorých vzťahov súvisiacich so zriaďovaním veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. To je § 5 návrhu zákona. V priebehu minuloročného prerokovania návrhu zákona o obchodných reťazcoch záujmové združenia a zväzy obchodníkov vzniesli požiadavku regulácie zriaďovania obchodných prevádzkarní rovnako, ako je to v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Vecne argumentovali tým, že napr. v zaujímavej lokalite Nemecka alebo Rakúska slovenský obchodník, a môže mať miliardy korún, miliardy dolárov, v priebehu 100 rokov nedostane povolenie na zriadenie novej obchodnej prevádzkarne. Legislatíva alebo územnoplánovacia dokumentácia uvedených štátov totiž obsahuje prísne dodržiavané regulatívy. Vzhľadom na uvedené navrhovaný § 5 obsahuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ako záväznú smernicu, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území v podobe slovného vyjadrenia hodnôt zohľadňovaných pri územnom plánovaní, vydaní územného rozhodnutia, v zriaďovaní a zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Rovnaký prístup pri stanovení zásad a regulatív využívania územia vo vzťahu k jednotlivým odvetviam ľudskej činnosti obsahujú predpisy z oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny.

    Rád by som sa ešte zastavil veľmi krátko pri 3. prvku toho článku výrobca, obchodník a spotrebiteľ. Stretnutie pána prezidenta Slovenskej republiky s predstaviteľmi stavovských organizácií a záujmových združení obchodu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ktoré predchádzalo nepodpísaniu zákona o obchodných reťazcoch, o. i. poukázalo na obľúbenosť a významnú úlohu akcií, súťaží a podujatí spojených s rôznymi udalosťami a skutočnosťami. Predložený návrh zákona preto zohľadňuje aj záujmy širokej spotrebiteľskej verejnosti. Akcie, súťaže a obdobné podujatia sú tými marketingovými opatreniami, ktoré najvýraznejšie pritiahnu spotrebiteľa do predajne. Záujem nakúpiť tovary za primeranú alebo dokonca rozumnú cenu obchodníci využijú k ponuke ďalších výrobkov. Nezainteresovaný len veľmi málo vie, čo všetko sa skutočne skrýva za ponúkanou pozlátkou.

    Vážené dámy a páni, prevažnú čas akcií organizovaných obchodnými reťazcami zaplatia výrobcovia tovarov. Aj to by sa dalo ešte zniesť, ak by si prevádzkovateľ reťazca neponechal časť akciovej zľavy poskytnutej výrobcom tovaru, čo znamená, že reťazcu pri akcii patrí mimoakciový rozdiel medzi cenou pri nákupe a pri predaji tovaru podľa zákona o cenách zadefinovaný ako cena obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu, v praxi skôr nazývaný ako marža alebo obchodné rozpätie, ku ktorému sa pripočíta časť akciovej zľavy poskytnutej výrobcom tovarov. Privlastnenie si zľavy býva rôzne, väčšinou však osciluje okolo 50 %. Výrobca naviac znáša časť alebo celé marketingové poplatky súvisiace s reklamou akcie, čo ho v konečnom dôsledku núti, aby predával tovar obchodnému reťazcu takmer za výrobné náklady bez toho, aby spotrebiteľ výrazne pocítil poskytnutú akciovú zľavu. Navrhované riešenie pripúšťa len také akcie a obdobné podujatia, pri ktorých prevádzkovateľ obchodného reťazca premietne do ceny pri predaji tovaru minimálne 90 % zľavy z ceny pri nákupe tovaru finančnej alebo inej výhody poskytnutej dodávateľom, čím prispieva k zosúladeniu záujmov dodávateľov tovaru, prevádzkovateľov obchodných reťazcov a spotrebiteľov. Iné dohody alebo plnenia bez uzavretia dohody ohľadom zliav, finančných alebo iných výhod v súvislosti s udalosťami, skutočnosťami, súťažami alebo akciami sú považované podľa tohto návrhu zákona za zneužívanie ekonomickej sily. Opäť je pripravená aj razantnejšia alternatíva, pri ktorej by obchodný reťazec nebol len konzumentom výhod, ale vlastnou spoluúčasťou tiež by bol povinný prispieť k tvorbe akciovej ceny v prospech spotrebiteľa.

    V prípade, vážené dámy a páni, prijatia návrhu navrhovaná normatívna regulácia ako celok umožní predovšetkým nastoliť rovnováhu medzi slobodou hospodárskej súťaže a zneužitím ekonomickej sily, ďalej, eliminovať agresívne obchodné praktiky obchádzajúce štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže, ďalej, v súlade s európskymi štandardmi usmerniť povoľovanie nových veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. A naviac umožní zaviesť dozor nad dodržiavaním zákonom upravených vzťahov. To sú 4 základné ciele, ktoré splní tento zákon, ak bude schválený, ciele, ktoré rešpektuje aj Európska únia, na ktoré netreba siahať po tom, čo Slovenská republika do Európskej únie vstúpi.

    Vaša dôvera k predloženému návrhu a jeho podpora, o ktorú sa, samozrejme, navrhovatelia uchádzajú môže v druhom čítaní vytvoriť priestor pre kluby politických strán, ako aj pre výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj jednotlivým poslancom Národnej rady, aby predložili príp. pozmeňujúce návrhy alebo tento návrh zákona vylepšili.

    Popisom doterajších pokusov o zavedenie právnej regulácie niektorých vzťahov súvisiacich s predajom určených druhov tovarov v obchodných reťazcoch som vás neobťažoval bezdôvodne. Práve ony veľakrát potvrdili, že ťažkosti sa neukázali v polohe legislatívnej, ale prekvapujúco odhalili stav náhľadu na národné záujmy Slovenskej republiky v oblasti hospodárstva, a to na úrovni ekonomickej, spoločenskej a politickej. Problematika presadenia národných záujmov v oblasti hospodárstva je vo vyspelých demokraciách jedným z najsilnejších zjednocujúcich prvkov. Objektívne totiž patrí k najzložitejším súčastiam činnosti štátu, jeho predstaviteľov, politických strán, politikov, hospodárskych subjektov a ich záujmových združení. Uvedená zložitosť spočíva v skĺbení národných záujmov so svetovými vývojovými trendmi, medzinárodným právom, právom Európskej únie, ale hlavne s výslednicou hospodárskych záujmov posudzovanou z medzinárodného aj z vnútroštátneho hľadiska. Medzinárodné udalosti posledných mesiacov presvedčivo dokazujú pravdivosť tézy vyslovenej už dávnejšie, že prevažná väčšina rozhodnutí sa v dnešnom svete uskutočňuje už na základe hospodárskych záujmov.

    Vážené dámy a páni, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste normu, na ktorej nepracovali iba predkladatelia, ale na ktorej pracovali aj profesijné združenia, či to bola Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, či to bola Slovenská obchodná inšpekcia a ďalší a ďalší, podporili do druhého čítania. V druhom čítaní môžeme rozoberať ustanovenie za ustanovením a môžeme sa pokúsiť nájsť lepšie riešenia, ak ich chcete ponúknuť. Ešte raz zdôrazňujem, toto nie je dočasný zákon, tento zákon je natoľko v súlade s právom Európskej únie, že môže pôsobiť aj ďalej.

    Chcem poďakovať všetkým mojim spolupracovníkom, ktorí mi umožnili s týmto zákonom pracovať. Chcem, samozrejme, poďakovať aj bývalému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Faičovi, ktorý ako prvý začal túto tému presadzovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Podarilo sa mu dostať zákon až do polohy schválenia v parlamente, žiaľ, v druhom čítaní už pri opakovanom prerokúvaní Národná rada takúto politickú vôľu nemala.

    Ešte vás chcem upozorniť na jednu drobnú pisársku chybu, ktorá sa stala, pretože sme dodali do Národnej rady v podobe diskety text a vypadol v závere dátum nadobudnutia účinnosti, kde je iba všeobecné konštatovanie, že tento zákon nadobúda účinnosť dňa, ale nie je tam to, čo bolo v originálnom znení. Navrhujeme, samozrejme, 1. september 2003, aby bol dostatok času na oboznámenia sa s týmto návrhom zákona, s tým, že tento dátum 1. september 2003 bude potom predložený vo výboroch pri prerokúvaní, kde v spoločnej správe bude táto pisárska chyba opravená. Tak prepáčte za tento drobný nedostatok, ktorý sa stal pri posúvaní textu z našich kancelárií do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. Nezvyknem takto dlho predkladať návrhy zákonov, ale v tomto prípade som to považoval za dôležité a potrebné, a dúfam, že podporíte návrh do druhého čítania, pretože Slovensko takýto zákon potrebuje a najmä ho potrebujú naši dodávatelia a naši výrobcovia. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči, pán poslanec Pavol Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 110 z 15. mája 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 232).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, a to najmä regulácia podmienok pre tovar o obchodných reťazcoch, zamedzenie, zneužívanie ich ekonomickej sily, tak ako to definuje tento návrh zákona, a priestorová regulácia zriaďovania prevádzkarní obchodných reťazcov.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zhodnotenie súladu s medzinárodnými zmluvami, dopad zákona na rozpočet Slovenskej republiky, podnikateľské prostredie a životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v Európskej dohode o pridružení.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 220 z 5. mája 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ďaďo. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, resp. prostredníctvom hlasovacieho zariadenia. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, v mene poslaneckého klubu KSS, konštatujem plné opodstatnenie návrhu zákona o obchodných reťazcoch, tak ako je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a to predovšetkým z toho hľadiska, že prijatie takéhoto zákona môže vniesť poriadok do rovnosti podmienok pre jednotlivých podnikateľov bez zvýhodnenia niektorého podnikateľského subjektu, a tým i následnej nepriamej likvidácie domácich podnikateľov vo výrobnej i obchodnej sfére. Pán kolega Robert Fico vo svojom návrhu podrobne všeobecne charakterizoval podmienky, príčiny, dôvody, prečo tento návrh zákona je predložený Národnej rade.

    Ja by som chcel svoje konštatovanie oprieť o skutočné fakty, fakty bez politikárčenia, bez sympatie k tej či onej strane. Poznamenávam, že tak konám v plnom vedomí toho, že až do poslaneckého mandátu som tento problém mal na stole dennodenne a stretával som sa s ním pravidelne. Ovplyvňovalo to moje riadiace procesy, riadiace predstavy. A celý tento systém mal negatívny dopad do zamestnanosti nielen v našom regióne, ale, som presvedčený o tom, i v iných regiónoch Slovenskej republiky.

    Budem konkrétny, aby sme pochopili, o čo ide. Do septembra roku 2002 som pracoval v jednom pivovare na Slovensku ako riaditeľ a konateľ spoločnosti, v ďalšom ako obchodný námestník. A viete, aká bola skutočnosť toho zákona, ktorý platil, resp. tej voľnosti, ktorá platila pre obchodné reťazce? Jednoducho taká, že dochádzalo k likvidácii a skutočne k nerovným podmienkam pre podnikateľov slovenských, k obohacovaniu sa a k rôznym iným veciam, ktoré nemajú nič s voľnou súťažou, s konkurenciou spoločné.

    Pokúsim sa vám tento problém priblížiť, ako to asi v skutočnosti vypadalo. Ak jeden z našich kolegov niekedy sprivatizoval takýto podnik, tak si zobral úver 18 %, ten musel splácať. Ak ho splácal, ten 18-percentný úrok, aj s úverom, tak mal problém, aby ho splatil. Ja som tie peniaze dával do banky, tak viem, ako to bolo, ale tu prišla ešte zahraničná súťaž. Čiže bol problém vôbec zvýšiť mzdy. Ak sa nesplácal úver, tak došlo k tej situácii, že bolo potrebné navýšiť úrok za nesplácanie. A došiel až na výšku 23 %. Teraz porovnajte, či tento podnikateľ slovenský mal rovnosť s inými podnikmi, ktoré úver, samozrejme, nesplácali. Ale ak došla situácia, tiež na slovenský trh vstúpili obchodné reťazce, tak tá situácia bola asi následovná. Ja budem hovoriť len nie presné čísla, ale čísla, ktoré zodpovedajú asi danej skutočnosti. Pán poslanec Fico spomenul výrobné náklady, ja hovorím o tlaku pod výrobné náklady, bol tlak až pod výrobné náklady (úžerníctvo). Až výrobok mal 7 korún výrobné náklady, asi niekto dal naň maržu 10 %, čo bolo 7,70, a s tou cenou prišiel do obchodného reťazca, tak jednoducho ten obchodný reťazec povedal, 45 % ide dole, lebo 15 % je na sklad a 30 % je na obchod. To bola podmienka.

    Ak chcete, aby ste sa uplatnili, tak sú tu ďalšie, a to konkrétne veci, o ktorých teraz budem hovoriť, ako to je. Musíte zabezpečiť listingové záležitosti čiže zabezpečenie jedného z týchto výrobkov v hodnote 20 000 až 40 000 korún. Ak máte 5 takých výrobkov, tak si počítajte, je to 200 000 korún len za zalistovanie výrobku, aby ste ho mohli v tomto reťazci začať predávať. Druhá vec, ktorá je, je, že ak chcete regál, kde bude váš tovar vystavený, musíte si ho zaplatiť. A to je hodnota 5 000 korún, to hovorím fakty. Ďalšia vec je, že ak chcete paletizačné miesto, na ktorom budú vaše výrobky postavené, tak musíte zaplatiť 10 000 korún. Ďalšia skutočnosť je, že váš podnik bude ponúkať a musí ponúkať akcie v letákoch. Za 1 leták sa platí 20 000 až 40 000 korún, minimálna suma. Počítajte, že ak na takom letáku je priemerne 100 slovenských výrobkov, koľko to je za jeden leták. To sú veci, ktoré už predtým, ako vôbec došlo k predaju výrobkov, si obchodný reťazec dokázal pre svoje podmienky získať. Sú tu ale aj ďalšie veci, ktoré súvisia s marketingom a s vecami, ktoré sa týkajú reklamy. Samozrejme, v takom obchodnom reťazci je povinnosť toho, aby výrobca mal tam, kde má výrobky, aj vystavenú svoju reklamnú tabuľu, 100 000, vážení, to je minimálna suma za vystavenie takejto reklamnej tabule. A to sa opakovalo rok čo rok. Čiže rok čo rok tieto peniažky prichádzali takto reťazcom do vrecka.

    Ja nemám výhrady voči tomu, že tu vstúpil absolútne nie zahraničný kapitál ani voči obchodným reťazcom, ale ide o to, aby tie podmienky boli rovnaké pre nášho slovenského výrobcu, ako sú aj pre tých, ktorí postavili alebo resp. reprezentujú tieto reťazce. A tie podmienky rozhodne nie sú rovnaké, pretože potom dochádza aj k ďalšej situácii, ktorá je veľmi zložitá. Sú to takisto veci, ktoré sa týkajú rôznych pokút za dodávky, presných hodín a času, a tým by som vás zdržiaval, hodín, myslím, dodávok tovaru.

    Ale čo je podstatné, to je, že týmto spôsobom nielen domáci výrobcovia, tak ako sa to stalo a je to skutočnosťou, niektorí museli zavrieť svoje podniky, čo je podstatné a čo dnes konštatujeme, to je sociálna situácia, že neboli schopní na základe týchto podmienok zvýšiť mzdy svojich zamestnancov, v žiadnom prípade to nešlo, pretože horko-ťažko bolo podniky udržať, aby vôbec existovali, no a dochádzalo i k prepúšťaniu zamestnancov. A to je všetko vplyv obchodných reťazcov negatívny na časť slovenskej podnikateľskej sféry.

    Druhá vec, čo sa týkala výrobcov, o tej som už hovoril, ale druhá vec je aj vec samotných drobných, malých podnikateľov v obchodnej sieti. Samozrejme, tieto podmienky dosiahnuť nemohli a tým pádom dochádzalo k ďalšej reťazovej reakcii, krachu ďalších podnikov drobných podnikateľov.

    V závere chcem preto konštatovať asi toľko, podstatná je táto skutočnosť, že ten stav, ktorý je dnes, tú legislatívnu dieru využíval v reťazcoch a návrh zákona, ktorý tu je, by mal zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti dokázali zneužívať takéto praktiky. Nejde tu skutočne o to, aby sa posilnili len slovenské výrobky na trhu, ide tu o rovné podmienky, o rovné ekonomické podmienky, o rovné podmienky v súťažení a o to nám asi ide všetkým teraz bez rozdielu toho, koho tu reprezentujeme, pretože ak teda chceme realizovať našu hospodársku politiku úspešnejšie, tak aby mohla realizovať aj sociálne požiadavky, tak k tomuto musíme prispieť.

    V mene poslaneckého klubu KSS teda konštatujem, že bude mať tento návrh plnú podporu pri postúpení do druhého čítania i schválení, a verím tak, že, ako sme tu, poslanci, tento návrh zákona v jeho definitívnej podobe schválime. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Ďaďovi.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Husár a aby sme presne dodržali rokovací poriadok, ešte raz sa pýtam, či sa niekto ešte chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pokiaľ tak nie je, končím definitívne možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja vás úvodom chcem predovšetkým poprosiť o jednu láskavosť pre aj tento štát, ale aj pre jeho podnikateľov, aby sme sa aspoň porozprávali o tejto problematike, a to seriózne. A nie je to možné inak ako v druhom čítaní.

    Ja osobne dosť dobre viem, o čom rozpravám, pretože patrím k zakladateľom jediného slovenského obchodného reťazca, dnešného COOP-u. Je problém pre mňa rozprávať, pretože aj moji priatelia a spoluzakladatelia mi dnes hovoria: „Neblbni, však ak nám zoberiete toto, pozajtra skončíme.“ A poviem o chvíľu prečo. V tejto oblasti je problém Slovenska totižto úplne iný ako problém krajín západnej Európy. Je pravdou, že v Nemecku pôsobí anglické Tesco, belgická Delvita, francúzsky Carrefoure a neviem kto ešte, ale je nespornou a základnou pravdou, že v Nemecku pôsobí popri nich predovšetkým 5 silných domácich národných reťazcov. A v tom je Slovensko a všetky postkomunistické krajiny vo vzťahu k obchodným reťazcom neporovnateľné, neporovnateľné, pokiaľ chceme porovnávať potrebu regulácie, pokiaľ chceme hovoriť o ochrane národných a štátnych záujmov, s krajinami západnej Európy. Toto je, myslím, prvotné východisko, z ktorého by sme mali pri tejto debate vychádzať.

    Druhá skutočnosť je, spomínal ju aj kolega Fico, že ja osobne budem podporovať aj podporujem prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho prijatie už len preto, že sa tu dostal pre absolútnu bezmocnosť, až bezradnosť našich producentov v závere zmyslu svojej práce, teda predaja vlastného produktu a pretože na rozdiel od tých, o ktorých tu tak často a radi hovoríme, sú to poväčšine chlapi, ktorí neplačú ani nenariekajú, ani sa nedožadujú nášho súcitu, ale žiadajú nás, aby sme konali.

    Ja som si niekoľkokrát a podrobne prečítal to, čo sa považuje za konanie, jednoducho povedané, nedovolené podľa návrhu tohto zákona, teda zneužívanie ekonomickej sily. A keď si to prečítate pozorne, tak musíte prísť spolu so mnou k jednému jedinému záveru, že viac ako polovica týchto nedovolených konaní alebo zneužívanie ekonomickej sily je vlastne prekrývanie svojich vlastných normálnych logických a prirodzených nákladov peniazmi iných. Veď toto remeslo, lacno kúpiť a draho predať, patrí k jedným z najstarších na svete a patrí aj k najvýnosnejším remeslám na svete. A všetka česť tým, ktorí vedia dobrý tovar lacno kúpiť a draho predať. Ale v minulosti ten podomový obchodník či putujúci bol vždy vystavený nebezpečenstvu, že ho po ceste niekto ozbíja a pripraví o tovar. Dnes je situácia opačná. Dnes v kľude, v bezpečí vďaka našej nečinnosti môže sedieť doma a zbíjať on. Nehovorím vám nič nové, pretože sa pohybujete v obchodných reťazcoch a vidíte, že cez ne sa prelievajú milióny a miliardy korún v tomto štáte, že v samotnej Bratislave 5- či 6-tisícové nákupy potravinárskeho tovaru, spotrebného tovaru nie sú žiadnou výnimkou ani zvláštnosťou.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ale teraz, či sa naši priatelia z Tesca a iných obchodných reťazcov na mňa nahnevajú alebo nie, musím povedať, že máme právo a dokonca povinnosť do tohto systému zasiahnuť, pretože nielen to, že sme im poskytli v rámci nových pravidiel hry náš trh, je ich obrovskou výhodou a prednosťou.

    Druhou a nie menej závažnou skutočnosťou je, že cez náš trh, cez trhy podobných štátov, ako je dnes Slovensko, si obchodné reťazce riešia mnohé a mnohé ekonomické problémy, s ktorými v minulosti na domácich trhoch, na západoeurópskych trhoch mali obrovské problémy. A tu aj aktívnejší vstup obchodnej inšpekcie je už dávno omeškaným aktom a ukazuje sa ako nevyhnutý, pretože viete to aj vy veľmi dobre, keď si hociktorý z týchto obchodných reťazcov prezriete, ktorý ponúka celú škálu spotrebného tovaru, že v podstate ide o tovar, ktorý z krajiny pôvodu, ktorý z inej západoeurópskej krajiny jednoducho bol nahádzaný do kontajnerov a prevezený na Slovensko, do Čiech, do Poľska alebo kdekoľvek inde, kde sa teraz tieto obchodné reťazce udomácnili, že často ide o tovar morálne opotrebovaný, technicky zastaraný, ktorý sa ponúka za tzv. výhodné ceny našim občanom a, pochopiteľne, že to má aj u občanov, čomu sa niet čo čudovať v našej ekonomickej a sociálnej situácii, adekvátnu a v mnohých prípadoch priaznivú odozvu.

    Najpodstatnejšie, čo z toho celého pre mňa však ostane, je skutočnosť, že v rámci vzťahov dodávateľ – odberateľ všetky základné slušné a etické pravidlá vzájomného vzťahu sa týmto voľným vývojom, ktorý sme ponechali vo vzťahu výrobca – obchodné reťazce, už vytratili a neexistujú, a hovorím to ako človek informovaný, že okrem všetkého, čo je tu uvedené, vážení priatelia, tu ešte pribúdajú ďalší, ešte tu pribúda nejaký zodpovedný referent alebo iná funkcia v obchodnom reťazci, ktorá musí vypracovať odporúčanie na to, aby vôbec bol ponúkaný druh tovaru zaradený do obchodného reťazca. A okrem všetkých regúl, ktoré obchodné reťazce vymysleli, ešte títo páni naviac natŕčajú ruku a žiadajú prvé všimné na povzbudenie svojej odbornosti a kladného posudku. Ja som sa dnes dopoludnia, a naozaj to nehovorím účelovo, práve rozprával s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú dnes tvrdo, čo majú urobiť, či majú nakŕmiť ovečky, a to na čom hospodária, poslednýkrát nejakým veľmi účinným pokrmom, aby dlho netrpeli, a či majú zavesiť podnikanie na klinec a seba takisto alebo či ešte majú šancu sa dočkať nejakej pomoci. A dôvod takéhoto ich zúfalého rozmýšľania bol jeden jediný, že natrafili práve na takýchto ľudí, na takýchto obchodných partnerov, ktorí voči nim nemorálne a surovo dnes svoje monopolné postavenie na našom trhu zneužívajú.

    Nechcem zdržiavať, a preto ešte raz chcem poprosiť, pretože možno i ja osobne budem mať niektoré pozmeňujúce návrhy, pokiaľ by sa návrh dostal do druhého čítania, pretože tiež nie so všetkým a do písmena súhlasím, naozaj práve pre ten vývoj, ktorý Slovensko očakáva, pretože sa chceme dožiť aj trošku lepších časov nielen pre slovenských výrobcov, ale aj slovenských sprostredkovateľov, možno aj pre budúci slovenský textilný či obuvnícky reťazec alebo iné reťazce v oblasti spotrebného tovaru, aby ste boli takí plní porozumenia a láskaví a posunuli tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán poslanec Karlin. Nech sa páči.

  • Ďakujem za udelené slovo. Ja by som trošku z iného aspektu chcel priblížiť túto tému. Vlani som o nej diskutoval a nedopadlo to najlepšie, hlavne reakcia istých zainteresovaných išla priamo až do vyhrážok.

    Mrzí ma, že pán Fico to nekonzultoval aj s koaličnými a že dosť ľudí súhlasí s týmto. Ale mne to pripadá ako vytĺkanie politického kapitálu. Ale teraz je to úplne iné niečo, verte mi, chcem vás požiadať o doplnenie vecí spoločne, tak ako pán kolega Husár povedal, je ohrozená slovenská výroba, slovenskí producenti.

    A chcem vás upozorniť v EÚ sa preferujú regionálne špeciality, regionálni výrobcovia. Chcem sa vás spýtať, pri tomto dnešnom stave ani jeden nemá šancu dostať sa a zaplatiť registračný poplatok za 1 komoditu. Výška pri niektorých komoditách za 1 výrobok dosahuje až 60 000 korún. Ktorý regionálny výrobca to dokáže zaplatiť? Tak bol by som rád, keby aj koaliční dávali pozor, lebo tu my to podporíme jednoznačne, a aby sa vyprecizovalo to. Škoda, že pán prezident to vrátil vlani. Ale majte na zreteli, že slovenskí výrobcovia sa nedokázali za 10 rokov vyprofilovať do takej sily, ako títo zahraniční, ktorí sem prišli na hotovú pôdu. Bolo dosť málo času na to, aby tu vytvorili sa regionálne silné odbytové združenia. Takže pomôžme im v tomto. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcela by som oznámiť všetkým kolegyniam a kolegom iste nie novinu, ale jednu konkrétnu skutočnosť. Tieto obchodné reťazce sú natoľko finančne silné, že vzniká často i podozrenie z korumpovania i štátnych, i regionálnych pracovníkov, úradníkov. Stalo sa totiž, že v Myjave, kde je Múzeum Slovenských národných rád a kde okolo neho je vyhlásené pamiatkové územie, časť tohto územia bez súhlasu Slovenského pamiatkového ústavu bola odpredaná na výstavbu Billy a už sa tam robia prieskumné vrty pod základy. Ak by nebolo týchto dier a nedostatkov v legislatíve, bolo by možné tejto skutočnosti zabrániť.

    Samozrejme, naši poslanci, ako už bolo povedané, návrh predkladateľov podporia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky ďalšie nie sú.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa a pána spravodajcu, či chcú vystúpiť. Nechcú, dobre.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik, najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pán poslanec, prosím vás, aby ste návrh uviedli.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Dávam hlasovať, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 83 za, 3 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 105 za, nikto proti, 11 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 226, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 215.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jedným zo základných zámerov vlády v oblasti justície je snaha skrátiť a zefektívniť súdne konanie. Základným zámerom aj tejto predloženej novely Občianskeho súdneho poriadku je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania bez ujmy na ústavnosti a zákonnosti jeho priebehu, zavedenie ďalších prvkov kontradiktórnosti konania, úprava a vyriešenie problémov, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe.

    Cieľom novely nie je smerovať k úplnej kontradiktórnosti, ale skĺbiť jednotlivé prvky konania, ktoré vzájomne a vyvážene rešpektujú práva a povinnosti účastníkov konania a súdu. Pred 2 rokmi parlament urobil prvý polkrok ku kontradiktórnosti civilného konania, dnes sa ten polkrok dopĺňa a dokončuje.

    Predložený návrh novely zákona o. i. nanovo upravuje postup pri uplatňovaní námietok zaujatosti v rámci občianskeho súdneho konania a obmedzuje konanie tých účastníkov konania, ktorí zneužívajú inštitút námietok zaujatosti ako obštrukčný nástroj na zdržiavanie konania. Návrh novely odlišuje podania, ktoré by mohli byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, a ostatné podania a upravuje postup súdu pri rozhodovaní o takýchto návrhoch. Návrh novely zároveň rieši situáciu a postup súdu, keď sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený, pretože v dôsledku vypustenia ustanovenia § 46 zákona o rodine sa okresným úradom odobralo oprávnenie rozhodovať predbežným opatrením v prípadoch, o ktorých mohol rozhodovať výlučne súd.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Ako som spomenul v úvode, jedným zo základných cieľov vlády v oblasti justície je snaha skrátiť súdne konanie. Je to problém, ktorý trvá na Slovensku už dlhé roky.

    Je pravdou, že aj pokiaľ sa občan domôže svojho práva na súde, ale je to tak o 3, 4, 5 rokov, tak často už rozhodnutie súdu pre jeho život nemá reálny význam. Aj preto musí byť snaha skrátiť súdne konanie prioritou vlády v oblasti justície. Skrátiť a zefektívniť súdne konanie nie je možné jedným zákonom. Nie je to ako šibnutie čarovného prútika, ktorý vyrieši problém prieťahov v súdnom konaní. Je to možné urobiť len komplexom opatrení. A práve novela Občianskeho súdneho poriadku je jedným zo základných prvkov tohto komplexu, tej mozaiky, ktorá potom vo svojom súhrne umožní, aby konanie našich súdov bolo efektívnejšie, neformálnejšie, aby neprichádzalo k prieťahom v súdnom konaní.

    Z týchto dôvodov si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a o jej posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a prosím pána poslanca Petra Miššíka o slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. mája 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku NR SR navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr ako otvorím rozpravu, sa chcem ospravedlniť, lebo som hlasoval kartou pána predsedu Hrušovského, zostala tu, moja bola vedľa, chcem sa kolegom ospravedlniť, tam sú zmätky, ktoré by mohli reálne vzniknúť z toho, že sa prečíta zápis a je tam uvedený pán Hrušovský ako hlasujúci, takže kvôli tomu to vzniklo.

  • Ruch v sále.

  • No neviem, potom sa dohodneme.

    Teraz otváram rozpravu k návrhu. Konštatujem, že som nedostal žiadne návrhy poslancov do rozpravy prihlásených písomne. Prosím, otváram možnosť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sú prihlásení dvaja. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Prosím pána poslanca Galbavého, aby sa ujal slova.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja pár slov povedal k zákonu, ktorý predkladá pán minister.

    Základným zámerom novely Občianskeho súdneho poriadku predkladanej vládou je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania bez ujmy ústavnosti, zákonnosti jeho priebehu, a to prostredníctvom posilnenia prvkov kontradiktórnosti konania, úpravy a vyriešenia mnohých problémov, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe. Novela by mala napomôcť urýchleniu často príliš dlhých a nákladných občianskoprávnych a obchodných sporov. Jedným zo základných predpokladov na dosiahnutie účelu súdneho konania je rýchlosť. V oblasti občianskoprávnych a obchodných vzťahov je spolu so spravodlivosťou práve rýchlosť, akou sa môžu oprávnení účastníci domôcť svojich nárokov, mimoriadne dôležitá pre naplnenie účelu konania a dosiahnutia právnej istoty v civilných a obchodných vzťahoch.

    Predkladaná novela upravuje, precizuje, resp. zavádza viaceré úpravy, ktorých predpokladom je zvýšenie plynulosti občianskeho súdneho konania. Z predkladanej novely by som si dovolil poukázať na niektoré ustanovenia, ktoré považujem za prínosné, a tie, voči ktorým mám isté výhrady.

    V § 30 sa v súvislosti s posilňovaním zásad kontradiktórnosti konania a v súvislosti so zrýchlením občianskeho súdneho konania precizuje potreba na zákonné zabezpečenie a spravodlivú ochranu všetkých aj sociálne slabších vrstiev, ak sa stanú účastníkmi konania. Navrhovaná právna úprava sleduje na jednej strane zabezpečenie zákonnej a spravodlivej ochrany účastníkov konania a na strane druhej zabezpečuje požiadavku reálneho prístupu k súdu. Na jej použitie sú rozhodujúce tieto skutočnosti: Účastník musí spĺňať predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, po druhé, musí požiadať súd o určenie zástupcu z radov advokátov, po tretie, je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Treba povedať, že táto možnosť je založená i v súčasnom znení zákona, avšak novela stanovuje povinnosť súdu poučiť účastníka o možnosti využiť takéto oprávnenie, čím sa sleduje splnenie požiadavky na štát, aby zabezpečil každému jednotlivcovi rovnaký prístup k súdu a k právnej ochrane bez ohľadu na sociálne a finančné možnosti.

    Novela zavádza viaceré procesné úpravy, ktoré prispejú k zrýchleniu konania a zefektívneniu činnosti súdov. Návrh na začatie konania je potrebné doručiť súdu v príslušnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a po jednom rovnopise dostal každý z účastníkov. Návrh je taktiež potrebné doplniť potrebným počtom príloh. V praxi sa však stáva, že potrebný počet rovnopisov, resp. príloh nie je súdu doručený, čo spôsobuje absolútne zbytočné prieťahy v konaní, keďže súdy spravidla i opakovane vyzývajú účastníkov na doplnenie svojich návrhov. Novela zavádza možnosť, aby súd vyhotovil potrebný počet rovnopisov, a to na účet toho, kto návrh predkladá. Novela taktiež zvyšuje možnosť súdu udeliť poriadkovú pokutu do výšky až 25 000, resp. 50 000 korún tomu, kto závažným spôsobom narúša priebeh súdneho konania, resp. tomu, kto neuposlúchne príkaz súdu. Prax ukázala, že doterajšia výška 5 000 Sk nie je dostatočným nástrojom súdu na vynútenie si autority súdu potrebnej na zabezpečenie rýchlosti a účelnosti súdneho konania.

    Mimoriadne dôležitú zmenu, na ktorú treba poukázať, prináša táto novela v oblasti úpravy predbežných opatrení podľa § 75 a nasledujúcich. Najmä zavádza novú úpravu pri situáciách, keď je potrebná účinná a rýchla ochrana maloletých detí, najmä v prípadoch, keď sa stávajú obeťami domáceho násilia alebo keď je výchova alebo mravný vývoj vážne ohrozený alebo narušený a vážnosť situácie neznesie odklad. V takejto situácii sa zavádza povinnosť súdu rozhodnúť do 2 dní od doručenia úplného návrhu tak, aby bolo dotknuté dieťa vystavené nepriaznivým vplyvom čo najkratšie. Myslím si, že toto je jedno z najdôležitejších ustanovení tejto novely.

    Za účelom zrýchlenia konania novela zavádza možnosť, ktorá obmedzuje verejnosť pojednávania v stanovenom § 116 ods. 1. Podmienkami na prejednanie veci samej bez nariadenia pojednávania sú: Vo veci je možné rozhodnúť len na základe účastníkmi predložených listinných dôkazov a účastníci rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo výslovne práva na verejné pojednávanie veci sa vzdali.

    Hoci ja veľmi oceňujem prácu predkladateľov a vidím v predkladanej novele spôsob, akým by sa mohlo konanie podľa tohto zákona urýchliť, dovoľujem si vysloviť výhrady voči ustanoveniam § 202 ods. 4 a § 238 ods. 5. Tieto ustanovenia majú upravovať tzv. bagateľné spory, teda spory predmetom, v ktorých sú peňažné plnenia stanovené určitým násobkom minimálnej mzdy. Jej cieľom by mala byť v spore, ktorý je predmetom konania, relatívne nízka peňažná suma, rýchlejšie uspokojenie veriteľov, pretože odvolacie konanie súdny spor iba zbytočne predlžuje. V tejto veci však zastávam názor, že bez ohľadu na výšku peňažného plnenia ide buď o oprávnený, alebo neoprávnený nárok. Z praxe vieme, že nie vždy je z rôznych dôvodov zaručená rovnaká participácia zúčastnených strán. Zastávam názor, že nie je správne, aby sme hoci iba v relatívne malých sumách takýmto spôsobom obmedzili možnosť strán použiť všetky dostupné možnosti obrany. Obmedzením možnosti odvolania, resp. i dovolania sa obmedzujú možnosti všetkých dostupných prostriedkov obrany pred prípadnými neoprávnenými požiadavkami niektorej zo strán. Ak sa má urýchliť konanie, malo by sa skôr precizovať skrátené súdne konanie a pri podaní odporu niektorých z účastníkov by súd mal dôkladne preskúmavať jeho odôvodnenosť. V praxi súdy často akceptujú akýkoľvek odpor, aj keď nie je odôvodnený vo veci samej, a práve sami sudcovia takto predlžujú súdne konanie.

    Do určitej miery rozumiem argumentom predkladateľa, že často pri mnohých sporoch samotné náklady na spor presiahnu výšku žalovanej istiny a spory sa často neúmerne a zbytočne predražujú. Treba si však uvedomiť, že rovnako tu ide o princíp spravodlivosti, a preto zúčastneným stranám by mali byť ponechané všetky možnosti, ako sa brániť proti žalobám, o ktorých sa domnievajú, že sú neodôvodnené bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu. I malá suma, ak je rozhodnutím súdu prisúdená inému a nie je oprávnená, i keď sa tak na prvý pohľad v súdnom konaní javí, môže veľmi negatívne zasiahnuť do vedomia postihnutých a naštrbiť ich dôveru v spravodlivý a právny systém. Preto si myslím, že by bolo vhodné ešte zvážiť obsah týchto ustanovení. Inak verím, že predložená novela pomôže postupnému zefektívňovaniu ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických i právnických osôb a zrýchleniu súdnych procedúr nevyhnutných na uplatnenie si svojich nárokov. Z mojej strany je to všetko, zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prosím, nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme v prvom čítaní predloženú 40. novelizáciu a od roku 1990 už 35. novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku. Ak takto ďalej pôjdeme a budeme takouto salámovou metódou novelizovať základný procesný predpis občianskeho práva a budeme aj pokračovať takýmto tempom, že 35 novelizácií bolo v podstate za 13 rokov, obávam sa, že za chvíľku to bude 50. novelizácia a veľmi rýchlo sa dožijeme aj vyššieho čísla.

    Keďže tento návrh zákona je v prvom čítaní, dovolím si vám predostrieť moje výhrady smerujúce k tomu, aby sme sa zamysleli nad koncepciou tejto novely a najmä, či predkladateľ by sa podrobnejšie a hlbšie nemal zaoberať vážnejšími problémami, ktoré vyplývajú z civilného konania, ktoré je našimi občanmi najmä pre jeho zdĺhavosť a časovú náročnosť dôvodne kritizované. Ja som si podrobne preštudoval tento návrh a musím konštatovať, že veľká časť zmien, ktoré prináša táto novela, je potrebná. A dokázal by som ich ako právnik podporiť. Vyplýva z požiadaviek súdnej praxe na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Obávam sa však, že zase je to len čiastková úprava, ktorá nerieši základné alebo tie ťažiskové problémy, ktoré by riešiť mohla a nad ktorými by sa mal podľa môjho názoru predkladateľ zamyslieť.

    Absentuje tu napr. absolútne otázka správneho súdnictva. Ja som nakoniec vystúpil k tejto problematike aj pri prerokúvaní vládneho programu a už tam som konštatoval, že vládny program neobsahuje plán vlády novelizovať Občiansky súdny poriadok, pokiaľ sa týka časti správneho súdnictva. Túto vec považujem za veľmi dôležitú. A len tie moje obavy, ktoré z toho plynú, potvrdila v Českej republike naša snáď pred 2 týždňami uskutočnená návšteva ako ústavnoprávneho výboru, kde sme navštívili aj Najvyšší správny súd v Brne, kde sme, samozrejme, tieto otázky rozoberali. Už pri svojom vystúpení som zdôraznil, že úprava správneho súdnictva v našom Občianskom súdnom poriadku vychádza ešte z bývalej spoločnej federálnej úpravy a sám vtedy zákonodarca predpokladal jeho dočasnú platnosť. Bola prijatá v roku 1991 a, samozrejme, z hľadiska zmeny ekonomicko-politických pomerov musela reagovať aj na možnosť preskúmania správnych rozhodnutí v súdnom konaní. Dočasná úprava znamená toľko, že je dočasná a ju treba nejakým spôsobom stabilizovať v právnom poriadku tak, ako to predpokladá ústava, ako to predpokladajú ostatné nadväzujúce zákony.

    Poukazujem na český Ústavný súd. Ja som v tom smere aj na českom Ústavnom súde vyslovil odvahu sudcom Ústavného súdu Českej republiky, že dokázali na základe podnetu zrušiť celú hlavu o správnom súdnictve ako protiústavnú. A najmä aj odôvodnenie tohto rozhodnutia plynie z toho, že bola do Občianskeho súdneho poriadku zakomponovaná ako dočasná úprava, ktorá predpokladala novú legislatívnu úpravu buď mimo, samozrejme, treba sa strategicky rozhodnúť, v osobitných zákonoch upravujúcich správne súdnictvo, alebo v Občianskom súdnom poriadku.

    Ja myslím, že také nebezpečenstvo hrozí aj Slovenskej republike. A pokiaľ bude spracovaný riadny podnet na to, aby bola vyslovená protiústavnosť, pretože protiústavné to je, že prakticky 13 rokov pretrváva v našom Občianskom súdnom poriadku dočasné ustanovenie o správnom súdnictve a nebolo novelizované takým spôsobom, ako je to už dneska v Čechách, a vychádzame z toho istého právneho základu, hrozí aj na Slovensku. Preto si myslím, že predložená novela, aj keď nemám vecné pripomienky k jednotlivým novelizáciám jednotlivých ustanovení, nie je komplexná a nechcel by som byť svedkom toho, že na jeseň tohto roku sa budeme zaoberať ďalšou novelizáciou, už 41. v poradí.

    Preto túto moju výčitku chcem nejako koncentrovať do návrhu, aby vzhľadom na to aj, čo som povedal, bolo z hľadiska možného ďalšieho postupu prijaté plénom také rozhodnutie, že sa vracia tento zákon na dopracovanie predkladateľovi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa spravodajcu a navrhovateľa, či chcú vystúpiť. Nechcú. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie viedol.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave ale zaznel 1 procedurálny návrh, pána poslanca Abelovského, ktorý požiadal, aby sme najprv hlasovali o tom, že tento návrh novely bude vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu pána poslanca Abelovského hlasovať.

  • Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Abelovského, aby bol návrh novely vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 104, za 40, proti 55, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Abelovského sme neprijali.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112, za 83, proti 26, zdržali sa 3, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 107, za 98, proti 1, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 227, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 216.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o návrh noviel viacerých sudcovských zákonov, ktorých cieľom je jednak vyjasniť niektoré problémy, ktoré vznikli v aplikácii zákonov, ale jednak aj upraviť niektoré nové inštitúty alebo upraviť ich nanovo.

    Účelom predloženého návrhu zákona je spresniť zákonnú úpravu, ktorá upravuje postavenie sudcov, štátnu správu súdov, ako aj organizáciu súdov, najmä tým, že návrh zákona sprísňuje vymedzenie bezúhonnosti ako základnej požiadavky na výkon funkcie sudcu. A toto je prvý zákon, ktorým sa zavádza do nášho právneho poriadku princíp nulovej tolerancie, ktorý znamená, že pokiaľ bol kandidát na funkciu sudcu kedykoľvek v minulosti odsúdený pre úmyselný trestný čin, nebude sa môcť o funkciu sudcu uchádzať, a to dokonca ani v prípade, keď príde k zahladeniu odsúdenia a k nastúpeniu právnej fikcie bezúhonnosti. Myslím si, že je potrebné vyslať signál do spoločnosti, že pokiaľ sa niekto spreneverí tak významne svojmu poslaniu, že spácha úmyselný trestný čin, nemal by mať nikdy šancu sa vrátiť do právnickej profesie, či to bude profesia sudcu alebo notára, alebo advokáta, alebo prokurátora, alebo exekútora.

    Okrem toho návrh novely zákona sprísňuje disciplinárne konanie, spresňuje úpravu disciplinárnych previnení a následných disciplinárnych opatrení. Určite je dlhotrvajúcim problémom na Slovensku nízka dôveryhodnosť nášho súdnictva. Trápi to veľkú časť sudcov aj vládu a určite aj veľkú časť tejto snemovne. A potrebujeme zaviesť efektívny systém disciplinárneho konania, ktorý umožní, aby sudcovia, ktorí sa buď odborne, alebo morálne spreneverujú výkonu svojej funkcie, z justície odišli. Je to dôležité pre väčšinu odborne zdatných a čestných sudcov, ktorým zlé meno robia práve tí kolegovia, ktorí rozhodujú nezákonne alebo konajú neeticky. Myslím, že sme našli dobrý kompromis a dobrý mechanizmus na zmenu systému disciplinárneho konania, ktoré môže viesť v konečnej fáze k posilneniu dôveryhodnosti justície.

    Okrem toho návrh zákona vymedzuje povinnosti predsedu súdu ako súdneho funkcionára a zároveň mení spôsob kreovania sudcovských rád pri krajských súdoch, ktoré v súčasnosti sú volené len z 2 tretín a z 1 tretiny sú menované predsedom príslušného krajského súdu ako funkcionárom štátnej správy súdov. Tu posilňujeme samosprávnosť a umožňujeme, aby všetci členovia sudcovskej rady boli volení svojimi kolegami sudcami z obvodu krajského súdu.

    Ide podľa mojej mienky o dôležitú zmenu, ktorá, opakujem, môže prispieť k navráteniu dôveryhodnosti justície, aj keď, samozrejme, to nemôže byť krok jediný.

    Navrhovaná úprava nebude mať dopad ani na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Z týchto dôvodov si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu noviel sudcovských zákonov a o ich posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 227). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami po zhodnotení súčasného stavu, dôvodnosti potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov a o vplyve na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona ďalej obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a právom európskych spoločenstiev, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Tento návrh je predložený vládou Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Jeho cieľom je úprava personálneho a organizačného postavenia sudcov a súdov pri deklarovaní zabezpečenia súdneho systému založeného na rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho procesu, nezávislého, nestranného a dôveryhodného rozhodovania.

    Chcel by som podotknúť, že uvedený iniciatívny návrh nie je v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky a v druhom čítaní máme aj poslanecký návrh poslanca Drgonca o Súdnej rade.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 216 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Skôr ako otvorím rozpravu, chcela by som sa vás spýtať, dámy a páni poslanci, pán minister spravodlivosti predkladá ešte 3 ďalšie návrhy zákonov, či by sme sa dohodli a vyjadrili všeobecný súhlas s tým, že hlasovať o týchto 4 bodoch budeme naraz po prerokovaní posledného bodu. Ďakujem, je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč, pán poslanec Abelovský. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Tkáč.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, odvolal by som sa už na niektoré slová, ktoré som použil pri skrátených legislatívnych konaniach pred týmto bodom rokovania, a to vo vzťahu ku zámernej likvidácii verejnoprávneho charakteru sociálnych inštitúcií, ktoré sú zo strany súčasnej vládnej koalície. Myslím tým likvidáciu verejnoprávneho charakteru Sociálnej poisťovne i Národného úradu práce.

    Ak som si starostlivo preštudoval ten návrh, ktorý má aj dobré pozitívne stránky, tak sú tam opäť ďalšie prvky ingerencie štátu do ďalšej mocenskej sily, a to súdnej moci. V tejto súvislosti by som rád upozornil aj tých, ktorí spievali veľké ódy, akým spôsobom treba zabezpečiť deľbu moci v štáte, akým spôsobom treba obmedzovať silu štátu, akým spôsobom treba prenášať funkcie štátu na neštátne organizácie a podobne. Tu skutočne sú evidentné pokusy zasiahnuť do samostatnosti súdnej moci. A v tejto súvislosti opätovne som si kládol otázku sám sebe, ktorú som si kládol už neraz, že po mnohých rokoch roboty som doteraz nepochopil, prečo vôbec ešte existuje ministerstvo spravodlivosti, a nie je mi absolútne jasné, na čo je ešte ministerstvo kultúry či ministerstvo hospodárstva v našom štáte, pretože si myslím, že systém riadenia súdnej moci je nie príliš vzdialený systému existencie verejnoprávnych inštitúcií. A to boli inštitúcie, ktoré sa odštátňovali. A tu sa zoštátňuje súdna moc takým spôsobom, že sa posilňuje opäť právomoc ministerstva spravodlivosti či ministra spravodlivosti a znova sa zasahuje z exekutívy do nezávislej zložky moci. To by sa pán Montesquieu asi veľmi čudoval, keby zistil, že deľba moci je v tomto smere skutočne iluzórnou skutočnosťou a že priamo v zákone sa zakóduje udavačstvo, v zákone sa uvádza, že dokonca ten, kto neudáva, porušuje disciplínu. A sú tam podobné hrubé aj ľudské, aj filozofické, aj politické, aj etické aspekty.

    V tejto súvislosti si myslím, že treba aj v budúcom období naďalej odštátňovať, že ingerencia ministerstva spravodlivosti do súdnej moci nie je vhodným spôsobom na riešenie problémov súdnictva, že otázka reformy súdnictva, zrýchľovania konania či otázky týkajúce sa vynútiteľnosti práva sa nedajú posilniť centralizáciou právomocí štátneho orgánu. Ak sa dnes nediskutuje o tom, čo už za socializmu fungovalo a úspešne, že sa dávali prednostne veci rodinné na program súdov, že veci týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov sa uprednostňovali, a bola to direktíva v riadení súdov, tak je potom diskutabilné, či dnes nezaviesť pracovné súdnictvo, či neriešiť otázky špecializácie jednotlivých senátov, či nie je možné riešiť aj posilnenie mimosúdneho princípu prejednávania, rozhodovania sporov, individuálnych či kolektívnych sporov, hľadaním aj iných možností, ktoré dnes sú. V tejto súvislosti centralizovať agendu na výkon exekutívy ja považujem za protismerné vo vzťahu k budovaniu právneho štátu. Ak napr. tu, a o tom budeme hovoriť aj v ďalšom čítaní, samozrejme, je evidentné, že sú uvádzané alebo sú pripravované opatrenia, že sa eliminuje postavenie predsedu Najvyššieho súdu, a to v čase, keď sa predseda volí a tieto kompetencie sa zverujú ministerstvu alebo ministrovi spravodlivosti, ako to inak nazvať ako ďalšie posilňovanie štátu.

    Ak sa hovorí, že sudca je povinný oboznámiť predsedu súdu so skutočnosťami, ktoré sú mu známe a ktoré môžu byť obsahom návrhu na začatie disciplinárneho konania, aká je v tom etika a morálka? To mi skutočne nie je jasné. V tejto súvislosti naozaj existuje princíp, aj právom uznávaný, oznámenia skutočností o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, ale otázky disciplinárneho konania sú, prepánajána, predsa dnes dávno riešené v Zákonníku práce, vo verejnej službe, v štátnej službe, sú osvedčené. A ide o to, že sa musí zamestnávateľ, organizácia dozvedieť o tom, že došlo k zavinenému porušeniu určitých právnych povinností alebo iných povinností, nemusí ísť len o právne povinnosti, a je možné začať disciplinárne konanie. Denunciantstvo, udavačstvo, porušenie tohto ustanovenia by znamenalo v podstate absolútnu psychológiu a narušenie sociálnej klímy i sociálno-psychologickej klímy na súdoch. Ja si myslím, že toto v právnom štáte v 21. storočí zaváňa všeličím iným, len nie právnym štátom.

    Ďalej, otázka pokusu ingerencie do rozhodovania súdu. Tým, že niekto vraj chápe závažné previnenie ako svojvoľné rozhodnutie súdu, sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku, je to absurdné z hľadiska samostatnosti a oddelenia súdnej moci od výkonnej moci. Tu skutočne je otázkou, akým spôsobom hodnotiť potom jednotlivé rozhodnutia sudcov či jednotlivých senátov a zavinenie komentovať úplne iným spôsobom než svojvoľným komentovaním svojvoľného rozhodnutia sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku.

    Ďalej, zasahovanie do súdnej moci tým, že aj do rozhodovania sudcov disciplinárneho senátu majú zasahovať ministri a Národná rada, ja považujem za vážny krok do nezávislosti súdov. V tejto súvislosti si myslím, že je na hrane ústavnosti aj predĺženie lehôt súvisiacich s evidenciou a so zahladením disciplinárnych opatrení, ktoré sa neúmerne naťahujú a sú v rozpore minimálne s tými lehotami, ktoré sú v oblasti priestupkov či trestných činov. Myslím si, že aj skúsenosti napr. zo štrajku železničiarov v súvislosti so zneužitím tzv. reforiem urýchleného konania či voľby prostredníctvom výpočtovej techniky, tzv. nezávislého sudcu až do okamihu, kým bolo evidentné, že ten sudca je verný a náš a rozhodne, ako my chceme, nasvedčujú, že všetko sa dá obísť, aj reforma sa dá obísť. Ale tu ide o princíp právneho štátu. A to je otázka posilňovania jednej zložky moci na úkor druhej zložky moci. Teória deľby moci hovorí o deľbe moci a o brzdách moci. Tu sa odoberajú brzdové doštičky, pán minister, a to je v právnom štáte nepríjemné a neprípustné. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Abelovský.

  • Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, z veľkej časti to, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Tkáč. Ale predsa mi nedá, aby som niektoré veci nezdôraznil a nedal do patričných súvislostí.

    V rokoch 1994 až 1998 sme boli svedkami toho, aspoň časť vládnej koalície to tvrdila, že výkonná moc si uzurpovala od súdnej moci určité právomoci, ktoré jej nepatrili. A musím povedať, že aj dôvodne bola kritizovaná najmä samosprávnymi orgánmi, organizáciami sudcov, že sa im odoberajú alebo znižujú právomoci, ktoré majú a ktoré podľa ústavy sú dôvodné, aby si uplatňovali. Obávam sa, že teraz sme svedkami protichodného pohybu, že tie vydobyté pozície, ktoré súdna samospráva získala v nie ľahkom boji a nie jednoducho, chce výkonná moc na jej úkor si znova uplatniť. Na to používa podľa mňa aj argumentačne neprimerané argumenty, a to je signifikantné aj pre iné návrhy novelizácií, keď z jednotlivých prípadov, ktoré sa udejú, a udejú sa v každej spoločnosti, sa robia potom všeobecné závery, ktoré nie celkom dôvodne postihujú aj tých, v tomto prípade sudcov, ktorí sa žiadnym spôsobom neprevinili alebo ani nejakým spôsobom neprišli do rozporu s morálnymi alebo zákonnými pravidlami. Za výsledok takéhoto snaženia považujem aj vládny návrh o sudcoch a prísediacich.

    Ako poslanec bol som oslovený obidvomi sudcovskými organizáciami, ktoré združujú prakticky, dá sa povedať, skoro 100 % sudcov, a to je príznačné. Ja neviem, prečo pán minister alebo úradníci, ktorí konali v jeho mene, nenašli spoločnú reč pri prijímaní takéhoto návrhu zákona, pretože tento sa prijíma v prvom rade pre sudcov a prostredníctvom nich pre všetkých občanov. Samozrejme, treba zákonnými úpravami, ja tomu rozumiem, brzdiť aj tie odstredivé sily, ktoré nejakým spôsobom na zákonné vákuá využívajú, by som povedal, tí nesvedomití sudcovia, ale na druhej strane aj zneužívajú ustanovenia. Treba ich precizovať tak, aby zodpovedali dôstojnosti a vážnosti sudcovského stavu.

    Ja považujem za neprimerané tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré hovoria o povinnosti sudcov sa napr. podrobovať dychovým skúškam. To považujem za nedôstojné sudcovského stavu, aby takýmto spôsobom boli sudcovia kontrolovaní. Nakoniec, v justícii pôsobím takú dlhú dobu, že si môžem dovoliť povedať aj to, a to vyplýva nakoniec aj z rokovania od sudcov, nielen advokátov alebo komerčných právnikov, že na súdoch sa vie a vie sa presne, ktorí sudcovia pijú. Vie sa to detailne a každý by tých sudcov mohol presne pomenovať. Ale do zákona o sudcoch a prísediacich implementovať to ustanovenie, ktoré má konkrétnu podobu, len preto, že sa stal, by som povedal, smutný prípad na Okresnom súde v Galante, príp. v Trnave, považujem za neprimerané pre tých ostatných čestných a poriadnych sudcov, ktorí alkohol nepožívajú v pracovnom čase ani v mimopracovnom čase tak, aby nejakým spôsobom kompromitovali svoj sudcovský stav.

    Ja vidím to veľké nebezpečenstvo, ktoré sa dáva súdnym funkcionárom, a to je zase ingerencia výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti, že sa bude chytráčiť pri takýchto prípadoch a že budú vážnym spôsobom ohrození sudcovia, ktorí akosi budú „prichytení“ pri čine, keď bude zneužitá situácia na to, aby sa, samozrejme, v rámci expressis verbis ustanovenia v zákone o sudcoch a prísediacich museli potom podrobiť sudcovskej skúške. A nenapadá ma nič primeranejšieho ako to, keď sudca, ktorý celé doobedie pojednáva, vypočúva účastníkov, svedkov, hovorí a ide na obed a vypije 1 veľké pivo a vráti sa a na súdnej chodbe ho bude čakať príslušný funkcionár s balónikom alebo s detektorom a dá mu fúkať. Rovnaká situácia môže nastať vtedy, ak kolegu sudcu navštívi druhý kolega, po 5 rokoch sa stretnú a zájdu do neďalekého bistra a vypijú kávu a koňak a bude ho tam niekto vidieť a znova to zneužije funkcionár, pretože je z takých alebo onakých dôvodov nepohodlný, na to, aby bol akosi prichytený pri čine a bol zdokumentovaný jeho priestupok. Ja nehovorím, že sa to má takto robiť ani že je to správne, že sa to tak robí, ale vidím tu v takejto zákonnej úprave vážne nebezpečenstvo potom na zneužitie tohto ustanovenia.

    Mám celý rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré, samozrejme, v rámci možností uplatním, ak tento zákon prejde do druhého čítania. Všetky tieto návrhy však vznikli v kuchyni sudcov, teda tých, ktorých sa priamo tento zákon dotýka. Sú to vysokopostavení súdni funkcionári, ktorí pôsobia a majú dôveru nielen stavovských organizácií, ale aj samotných sudcov. Preto nechápem celkom postoj ministerstva spravodlivosti, že takéto elementárne záležitosti, ktoré vyplývajú nakoniec zo vzťahov i otázok, neboli vyriešené v pripomienkovom medzirezortnom konaní, keď sa malo podľa môjho názoru komunikovať. Tá komunikácia mala viesť k tomu, aby takéto závažné pozmeňujúce návrhy neboli uplatnené alebo neboli akceptované.

    Neostáva mi nič preto, tak ako aj pri Občianskom súdnom poriadku, len navrhnúť, aby Národná rada aj tento zákon vrátila predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

  • Faktickú poznámku má pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov na podporu stanovísk, ktoré predniesli moji predrečníci, pán Tkáč a pán Abelovský.

    Dovoľte mi zároveň vyjadriť údiv nad tým, že z dielne Žabotova prichádza opäť návrh zákona, ktorý jasne a zrozumiteľne zaváňa obrovským atavizmom nášho štátu, ktorý chce pohltiť v tomto prípade súdnu moc, predtým to boli policajti a štruktúra policajných zborov.

    Chcel by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v tejto ctenej snemovni v minulom volebnom období prebiehal zúrivý zápas o regionálne samosprávne kraje, varianty 4, 8, 12, 16. Na základe kompromisu predchádzajúcej vládnej koalície sme dospeli alebo ste dospeli k záveru, že ich bude 8. Po pol roku vládnutia novej koalície alebo nového zoskupenia prichádza návrh na 6 súdov, nerozumiem skutočne, prečo majú byť potrestaní občania 2 samosprávnych celkov, aby nemali mať vlastný vyšší súd. Skutočne tomu nerozumiem.

    Nerozumiem ďalej tomu, prečo sa neakceptuje stanovisko Združenia sudcov Slovenska, ktoré tvorilo bojový predvoj bývalej opozície v boji proti Mečiarovým ministrom spravodlivosti. Boli to ľudia, ktorí skutočne, treba dať klobúk dolu, odvážne a razantne presadzovali princíp sudcovskej nezávislosti, presadzovali 3 piliere štátu, presadzovali nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej. A tí, ktorí ich vtedy podporovali, ktorí ich vtedy využívali ako zbraň proti Mečiarovej vláde, teraz ich stanovisko obchádzajú a nechávajú ho bokom. Je to skutočne pre mňa pozoruhodná záležitosť a nechápem tento zvrat v myslení vlády alebo v myslení pána ministra.

    A na záver drobnú otázočku, pán minister. Položím vám ju verejne, ale môžete ju dostať aj písomne. Keď prejavujete takú dojemnú starostlivosť o správu súdov, pýtam sa: Viete, aká je situácia na Okresnom súde v Žiline, kde sa dodnes, do 20. mája, nepracuje na základe rozvrhu práce? Skúste tam poslať kontrolu.

    A argumenty o tom, ako vaša úradníčka predniesla v niektorej televízii, že občan nechodí každý deň, neobstoja.

  • Vypršal vám čas, pán poslanec.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem stručný, lebo ide o prvé čítanie.

    Pán poslanec Tkáč hovoril, že ide o ingerenciu štátu do súdnej moci. No jednou z mocí štátu je súdna moc. Takže asi sme si v tomto poplietli pojmy. Spomínali ste to, viackrát ste hovorili o tom, to nie sú verejnoprávne poisťovne, pán poslanec, súdy, to je súčasť štátnej moci.

    Spomínali ste tiež, že by sa čudoval Montesquieu. Ale Montesquieu okrem toho, že opísal trojdelenie štátnej moci, hovoril o systéme bŕzd a protiváh medzi jednotlivými mocami. Poviem to na príklade disciplinárnych senátov. V mnohých krajinách súčasťou bŕzd a protiváh je, že v disciplinárnych senátoch je laický prvok. My sme diskutovali so sudcami, akým spôsobom zmeniť systém disciplinárneho konania. A vyšiel z toho kompromis, že, dobre, nebude tam laický prvok, čo je obvyklé v mnohých štátoch, ktoré majú oveľa konzekventnejšie trojdelenie štátnej moci ako my, ale budú kandidátov do disciplinárnych senátov navrhovať aj ostatné dve zložky moci, teda moc zákonodarná a výkonná. Myslím si, že Montesquieu by sa nečudoval, práve naopak, ide o posilňovanie systému bŕzd a protiváh.

    Spomínali ste aj problém, ktorý máte s novým disciplinárnym previnením, ktorým je svojvoľné rozhodnutie sudcu, o ktorom bude rozhodovať, podotýkam, disciplinárny senát. Žiaľ, musím povedať, že všetky rozhodnutia súdu nie je možné subsumovať pod pojem právneho názoru. Ak rozhodne sudca na základe neexistujúceho ustanovenia právneho poriadku, to nie je vec právneho názoru, to je svojvôľa zjavne prekračujúca rámec právnej úvahy, v zjavnom rozpore s platným právnym poriadkom porušujúca právo na spravodlivý proces ako konštatovali judikáty mnohých ústavných súdov. Samozrejme, niekedy bude veľmi ťažké nájsť tenkú hranicu medzi svojvoľným rozhodnutím na strane jednej a právnym názorom na strane druhej. Ale to bude úlohou disciplinárnych senátov. A musím povedať, že vyriešiť problém tak, že všetko zahrnieme pod právny názor, to veľmi dôveryhodnosti našej justície, pán poslanec, neprospeje.

    Pán poslanec Abelovský spomínal, že mali by sme nájsť spoločnú reč so sudcami. My sme veľmi zodpovedne, veľmi dlho diskutovali so zástupcami obidvoch stavovských organizácií, nakoniec zostali asi 2 rozpory, ale mnohé sa vyriešilo. Takže tvrdiť, že sa nediskutovalo a nebol priestor, nie je pravdou. Ten priestor bol a od januára dodnes, keď je skoro koniec mája, sme diskutovali podľa mňa veľmi kultivovane, veľmi slušne. To neznamená, že sa na všetkom zhodneme. Ale myslím si, že ten postup bol korektný a bol férový.

    Spomínate, že dychové skúšky sú nedôstojné v zákone. Možno, áno, sú. Keď sa tvoril zákon o sudcoch a prísediacich, sudcovia hovorili, to tam nemusíme dávať, veď to je základná vec etiky sudcu, to netreba dávať do povinností, to je jasné. Rozhodnutie disciplinárnych senátov je, že to vôbec nie je jasné. Pokiaľ to nie je v zákone, tak takú povinnosť sudcovia nemajú. Riešenie podľa mňa jediné možné je, že sa to dá do zákona. Žiadne iné riešenie neexistuje.

    Bolo tu viackrát spomínané, že návrh noviel sudcovských zákonov ohrozuje nezávislosť sudcov. Ja si ctím nezávislosť súdnej moci, ja som časť svojho postgraduálneho štúdia absolvoval v Spojených štátoch, kde nezávislosť súdnej moci existuje niekoľko storočí. Ctím si nezávislosť a nikdy by som si nedovolil do nezávislosti súdneho rozhodovania zasiahnuť. Ale nezávislosť je len jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Bez zodpovednosti nebudú mať ani naši sudcovia, ani naša justícia dôveryhodnosť. A tento návrh noviel zákonov je práve kvôli tým čestným sudcom, kvôli tej väčšine čestných, odborne zdatných a morálne spôsobilých sudcov, práve preto, aby existoval mechanizmus očisty justície, pretože tých niekoľko zlých prípadov vrhá zlé svetlo na všetkých sudcov, aj na tých čestných, aj na tých, ktorí sú morálne a odborne spôsobilí.

    Takže preto si myslím, že návrh noviel zákonov našej justícii pomôže, a preto vás chcem poprosiť o jeho podporu. Ďakujem.

  • Chcem sa spýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave pán spravodajca. Ďakujem zatiaľ pánovi spravodajcovi.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 228, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 217.

    Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, aby ste uviedli návrh tohto zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide rozsahom o nie veľkú novelu Notárskeho poriadku, ktorej účelom je spresnenie definície bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov v zmysle zavedenia princípu nulovej tolerancie, to znamená princípu, na základe ktorého ak bol právnik v minulosti právoplatne odsúdený pre obzvlášť závažný delikt alebo pre trestný čin korupcie, alebo pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, tak sa nikdy nebude môcť do právnickej profesie vrátiť vrátane profesie notárskej.

    Okrem toho návrh novely zákona spresňuje požiadavky na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavádza centrálny register listín, o čom si myslím, že je obrovská úloha, s ktorou sa notári začali pasovať od januára tohto roku, keď sa zaviedli viaceré centrálne registre. Myslím, že to bol obrovský krok správnym smerom a dnes mnohé veci, napr. register záložných práv k hnuteľným veciam a jeho právna úprava v našom právnom poriadku je vzorom pre mnohé krajiny. Ja som tomu úprimne rád.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu novely a posunutie návrhu novely do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má spravodajca, ktorého určil gestorský, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Alexej Ivanko.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (tlač 228).V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov a o vplyve na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená. Tiež nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Ťažisko úpravy spočíva najmä v zavedení definície bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov, upresnení požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a centrálneho registra listín.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 217 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Zároveň odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský do 23. júna 2003.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že ani ústne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem zatiaľ, pán spravodajca.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 229, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 218.

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, prosím, aby ste uviedli tento návrh zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem veľmi stručný, pretože ide o obdobnú úpravu, aká sa týka Notárskeho poriadku. To znamená zavedenie prísnejšej úpravy bezúhonnosti do zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti, zavedenie princípu nulovej tolerancie, zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a upresnenie požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. V tomto duchu ešte bude koncipovaná aj novela zákona o advokácii a novela zákona o prokurátoroch, kde by sme tiež chceli zaviesť princíp nulovej tolerancie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Jana Laššáková.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 229. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právnym poriadkom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev, z čoho vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená, tiež že návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 5. mája tohto roku podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

    Pani predsedajúca prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abelovský. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Abelovský, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja tu dneska stojím viacej, ako sedím na vlastnom mieste. Chcel som sa prihlásiť aj v tom prvom bode, ale zlyhalo mi nejako to hlasovacie zariadenie.

    V podstate moje výhrady k tomuto zákonu, ktorý teraz prerokúvame, ono v podstate ide o identický problém aj zákona, o ktorom sme rokovali pred chvíľkou, teda o Notárskom poriadku, smerujú k ustanoveniu § 10, v tom predchádzajúcom je to ustanovenie § 11, ktorý sa dopĺňa o odseky 4 a 5, ktoré hovoria o bezúhonnosti. Je to filozofická otázka nulovej tolerancie, ktorú pán minister zavádza prakticky do všetkých kódexov. Počuli sme, že bude aj v prokurátorskom podľa jeho návrhu a aj v advokátskom zákone. Ja považujem však toto ustanovenie za retroaktívne, a teda tým aj protiústavné. Konštatoval pán spravodajca v predchádzajúcom, že je v súlade s ústavou, podľa mňa nie je v súlade s ústavou toto ustanovenie, pretože aj notári, aj exekútori boli rozhodnutím komory ako samosprávneho orgánu zo zákona na to splnomocnení riadne zapísaní do tejto komory, kde vykonávajú svoju činnosť. Ja neviem, či sa medzi notármi a exekútormi nachádzajú také osoby, ktoré boli odsúdené za obzvlášť závažný trestný čin, príp. za prijímanie úplatku a pod., ani som to neskúmal. Samozrejme, aj určitá právna neistota, a ide o ústavný princíp, ma vedie k tejto obave, že by tu bola zjavná retroaktivita. Pred chvíľkou sme s pánom ministrom hovorili, že ide podľa neho len o tzv. nepravú retroaktivitu. Podľa mňa je to z hľadiska protiústavnosti rovnaká situácia, ako keby išlo o tzv. pravú retroaktivitu.

    Takže podľa môjho názoru považujem to trocha za aj určitý spôsob prejudiciálne, ak môžem tak povedať, sui generis rozhodnúť v týchto 2 zákonoch o tom, že sa bude rozhodovať takýmto spôsobom aj o ďalších právnických povolaniach, a získať určitým spôsobom pre aj ďalšiu novelizáciu v tých ďalších právnických povolaniach potom príp. pôdu na uplatnenie takýchto ustanovení. Nemôžem si pomôcť, považujem v obidvoch týchto návrhoch zákonov toto ustanovenie za retroaktívne. V ostatných ustanoveniach by som dokázal tieto obidva zákony podporiť, ale v tomto prípade budem musieť teda hlasovať proti. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Vidím, že nie. Ďakujem zatiaľ.

    Tak ako sme si odhlasovali, ako sme vyjadrili všeobecný súhlas, budeme ešte pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 198, spoločnú správu máte ako tlač 198a.

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, prosím, aby ste odôvodnili tento návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi bol dojednaný v rámci Rady Európy a bol uzavretý v Štrasburgu 30. novembra 1964. V mene Slovenskej republiky bol podpísaný v Štrasburgu dňa 12. marca 2003.

    Hlavným cieľom dohovoru je umožniť sledovanie správania osoby odsúdenej v jednom zmluvnom štáte na území iného zmluvného štátu na žiadosť orgánov odsudzujúceho štátu, ak tejto osobe bola uložená skúšobná lehota. Existencia takéhoto medzinárodného záväzku znamená, že súd odsudzujúceho štátu sa nemusí obávať uložiť cudzincovi podmienečný trest, resp. odsúdeného cudzinca z výkonu trestu podmienečne prepustiť, pretože vie zabezpečiť sledovanie správania odsúdeného v skúšobnej lehote v cudzine, ako aj v prípade potreby, ak sa odsúdený neosvedčí v skúšobnej lehote zabezpečiť výkon zvyšku trestu.

    Uzavretie dohovoru Slovenskou republikou bolo podmienené prijatím novely Trestného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. októbra 2002. Tretí oddiel nového znenia 23. hlavy Trestného poriadku a predovšetkým ustanovenia § 417 až § 420 boli pripravené tak, aby pri prednosti tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonom vytvorili potrebný podklad na vykonávanie dohovoru orgánmi Slovenskej republiky. Ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu z oblasti ľudských práv a základných slobôd, na ratifikáciu ktorej sa vyžaduje súhlas Národnej rady podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Súčasne vláda navrhuje podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonom. Prednosť tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonom je nevyhnutná z dôvodu jej vykonávania súdmi Slovenskej republiky, keďže podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia viazaní iba medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

    K dohovoru sa navrhuje výhrada Slovenskej republiky k čl. 37 ods. 2, ktorej text vláda schválila a ktorý je prílohou k návrhu uznesenia Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výboroch.

  • Pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 203 zo 16. apríla 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 pridelený, ho prerokovali takto:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 137 z 13. mája 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 71 z 9. mája 2003 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:

    po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 s týmito vyhláseniami:

    „Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 27 ods. 4 dohovoru a oznamuje, že všetky žiadosti podľa dohovoru sa musia zasielať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 29 ods. 2 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti a pripojené písomnosti zasielané do Slovenskej republiky musia byť opatrené prekladom do slovenského jazyka. V prípade, že by zabezpečenie slovenského prekladu bolo pre dožadujúci sa štát spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, môžu byť písomnosti opatrené prekladom do angličtiny alebo francúzštiny.“

    a s touto výhradou:

    „Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 38 ods. 1 dohovoru uplatniť výhradu podľa bodu 3. prílohy a neprijíma ustanovenie čl. 37 ods. 2 dohovoru.“;

    po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 s uplatnením vyhlásení Slovenskej republiky v znení, ako sú formulované v predchádzajúcej časti tejto správy, a

    po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 147 z 19. mája 2003.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch.

    Najskôr budeme hlasovať o poslednom bode,

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964.

    Chcem upozorniť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964

    po prvé, vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 s týmito vyhláseniami:

    „Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 27 ods. 4 dohovoru a oznamuje, že všetky žiadosti podľa dohovoru sa musia zasielať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 29 ods. 2 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti a pripojené písomnosti zasielané do Slovenskej republiky musia byť opatrené prekladom do slovenského jazyka. V prípade, že by zabezpečenie slovenského prekladu bolo pre dožadujúci sa štát spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, môžu byť písomnosti opatrené prekladom do angličtiny alebo francúzštiny.“

    a s touto výhradou:

    „Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 38 ods. 1 dohovoru uplatniť výhradu podľa bodu 3. prílohy a neprijíma ustanovenie čl. 37 ods. 2 dohovoru.“;

    po druhé, rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pani podpredsedníčka, dajte hlasovať v druhom a v treťom čítaní o návrhu tohto uznesenia.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 100 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím pána poslanca Vlastimila Ondrejku ako spravodajcu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie najskôr podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pani predsedajúca, z rozpravy vyplynul 1 pozmeňujúci návrh, pána poslanca Abelovského, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 102 poslancov, za návrh hlasovalo 37, proti 58 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 102 poslancov, za návrh hlasovalo 67, proti 22, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 102 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 2 poslanci, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

    aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 93, proti 5 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru a určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 96, proti 2 poslanci, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Prosím pani poslankyňu Janu Laššákovú ako spoločnú spravodajkyňu k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

    aby uvádzala hlasovanie.

  • Keďže v rozprave neboli predložené žiadne návrhy, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 95, proti 4 poslanci, hlasovania sa zdržalo 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 107 poslancov, za návrh hlasovalo 100 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánom spravodajcom.

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 223, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 219.

    Prosím, aby sa ujal slova pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš a aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

    Cieľom tohto návrhu novely zákona je predovšetkým zohľadnenie podnetov Svetovej banky z jej hodnotiacej správy k programu, ktoré sa týkajú činnosti fungovania a finančnej stability Fondu ochrany vkladov a ktoré sú kompatibilné so smernicou o systéme ochrany vkladov platnou v Európskej únii.

    Medzi hlavné podnety, ktoré boli zohľadnené v predmetnej novele, je podpora finančnej stability Fondu ochrany vkladov, poskytnúť zo štátnych prostriedkov podporu v prípade potreby pre tento fond. Podrobné pravidlá, účel a výšku poskytnutia týchto potenciálnych príjmov zo štátneho rozpočtu bude určovať predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

    Ďalšou príčinou tejto novely je zmena v zložení najvyšších orgánov Fondu ochrany vkladov, t. j. v trvalom zložení Rady a Dozornej rady Fondu ochrany vkladov tak, aby sa zabezpečil početný pomer 3 zástupcov komerčných bánk, 2 zástupcov Národnej banky a 2 zástupcov ministerstva financií. Týmto zložením sa sleduje zamedzenie absolútnej kontroly komerčných bánk nad Fondom ochrany vkladov, čím sa zamedzí vzniku potenciálneho konfliktu záujmov medzi komerčnými bankami a Fondom ochrany vkladov.

    V neposlednom rade tiež Svetová banka žiadala, aby sa zrušilo ustanovenie o oprávnení Fondu ochrany vkladov poskytovať úvery bankám v nútenej správe.

    Toto sú hlavné dôvody predloženia návrhu novely tohto zákona a žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 223.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 12. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, poslanci za KSS navrhujú, aby vládny návrh zákona (tlač 223), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá minister financií Slovenskej republiky, bol vzatý navrhovateľom späť na dopracovanie a ak sa tak nestane, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky odhlasovali jeho nepostúpenie do druhého čítania.

    Návrh odôvodňujem nasledovne. Všetci vieme, že právna úprava vkladov fyzických osôb do bánk a iných nebankových subjektov, ich výplata, a to vrátane úrokov a iných majetkových výhod spojených s vkladom Slovenskej republike je nedostatočná, ak nie úplne zlá. Ukázalo sa to najmä pri skrachovaní bánk a iných nebankových subjektov a investičných fondov.

    Predkladaná novela zákona rieši len niektoré procesné a legislatívnotechnické problémy dnes platného zákona. Okrem toho, naopak, v novom navrhovanom § 26 sa ešte zhoršuje postavenie klientov skrachovaných bánk a nebankových subjektov pri vymáhaní ich nedostupných vkladov, pretože nárok na náhradu a výška náhrady za nedostupný vklad v banke, ktorý je chránený týmto zákonom, sa posudzuje a zisťuje podľa právnych predpisov platných ku dňu, keď sa vklady v banke stali nedostupnými. Právne vzťahy vkladov treba ucelene legislatívne upraviť tak, aby boli dodržané ústavné práva občanov uvedené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

    Máme záujem o takú novelu zákona, ktorá by pomohla všetkým poškodeným klientom skrachovaných bankových a nebankových subjektov pri ich vymáhaní vkladov, ktoré týmto subjektom zverili.

    V zmysle rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť k tomu procedurálnemu návrhu.

    Chcel by som po prvé zdôrazniť, že spájať do jednej problematiky ochranu vkladov v bankách a nebankových subjektoch je nenáležité, pretože ide o 2 veľmi rozdielne typy inštitúcií, a teda aj o 2 veľmi rozdielne systémy ochrany. Kým pri bankách je možnosť dohľadu štátu aj cez dohľad Národnej banky nad komerčnými bankami a cez schválenie kritérií, ktoré musia spĺňať komerčné banky, je jednoducho možné minimalizovať riziko alebo zmenšiť riziko krachu bánk, tak zároveň je aj účelné a normálne, že pri bankách, kde štát má prísnejší dohľad nad fungovaním týchto inštitúcií, je aj záruka štátu nad dôsledkami krachu bánk pre vkladateľov. Pri nebankových inštitúciách ide o iné typy subjektov, kde takéto možnosti nie sú ani nebudú, ani nemá zmysel, aby boli, ani v žiadnej krajine nie sú, preto ochrana vkladov do nebankových subjektov vždy bola, ale vždy aj bude nižšia a neexistuje. Fond ochrany vkladov sa nevzťahuje na ochranu vkladov občanov alebo aj právnických osôb v nebankových subjektoch. Čiže z tohto titulu by som tieto 2 veci nespájal.

    A čo sa týka ochrany vkladateľov v komerčných bankách, tam tá ochrana bola aj doteraz, dokonca bola 100-percentná. Teraz síce 100-percentná nie je, ale zabezpečuje absolútnu ochranu absolútnej väčšiny vkladov. A touto novelou sa pozícia a ochrana vkladateľov zväčšuje, pretože tento zákon sa dostáva aj do súladu s pravidlami Európskej únie a vlastne zabezpečuje efektívnejší spôsob ochrany vkladov. Čiže nesúhlasím s tým, že zhoršuje pozíciu vkladateľov v komerčných bankách. Ale zdôrazňujem, že tento zákon nerieši problematiku vkladov v nebankových inštitúciách, a teda v klasických komerčných inštitúciách. Preto nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o tomto bode programu.

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave zaznel procedurálny návrh pána poslanca Ondriaša, aby bol návrh tohto zákona ako tlač 223 vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 93 poslancov, za návrh hlasovalo 30 poslancov, proti 59, hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme neschválili tento návrh.

  • Pristúpime k prvému hlasovaniu. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 93 poslancov, za návrh hlasovalo 66 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, aby ste uviedli druhé hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 219 z 5. mája 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 91 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 3, hlasovania sa zdržalo 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Dámy a páni poslanci, navrhujem, aby sme v tejto chvíli prerušili rokovanie, nezačínali ďalší bod programu, pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ale, prosím, ešte dávam slovo pánovi poslancovi Figeľovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne a kolegovia, chcel by som pozvať na stretnutie zajtra ráno o 8.15 hodine členov pozorovateľov v Európskom parlamente, 14-člennú delegáciu na stretnutie, aby sme sa poradili ako ďalej fungovať s tým, že nech tam prídu aspoň tí, ktorí môžu, ktorí nie sú odcestovaní, do zasadačky zahraničného výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja si dovoľujem zvolať výbor pre obranu a bezpečnosť na ráno o 8.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zvolávam výbor pre sociálne veci a bývanie na štvrtok ráno na 8.00 hodinu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni stretneme sa zajtra o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.