• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Rusko, panie poslankyne Angyalová, Antošová, Mušková, Zmajkovičová, páni poslanci Duka-Zólyomi, Kozlík, Malchárek a Tkáč.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Rusnák. Na zahraničnej služobnej ceste je pán podpredseda Národnej rady Veteška a pani poslankyňa Belohorská.

    vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 202 v prvom čítaní.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister životného prostredia Miklós.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, predovšetkým ďakujem, že ste mi umožnili teraz predložiť ten zákon. Nebudem vás dlho zdržiavať. Ide o veľmi špecifický zákon, s ktorým, otvorene sa priznám, zatiaľ na Slovensku nemáme žiadne skúsenosti.

    Ide o novú generáciu zákonov, ktoré majú charakteristiku v slovách integrovaný, integrácia. Jednoducho povedané, doteraz povolenie na sprevádzkovanie zdrojov a prevádzkovanie závodov išlo po zložkách. Osobitne sa riešili otázky znečistenia ovzdušia a znečistenia vôd, odpadov a ďalšie. A tento postup predpokladá, že sa budú hodnotiť jednotlivé prevádzky v celku, teda podľa všetkých zložiek a bude sa vydávať integrované povolenie. Podľa Európskej únie tento postup výrazne zvýši kvalitu životného prostredia, pretože naozaj sa stávalo, že jednotlivé prevádzky boli v niektorých zložkách na veľmi dobrej úrovni a v iných zložkách neplnili limity. Chcem však povedať, že tento zákon nepredpokladá žiadne sprísnenie limitov, ide len o zmenu administratívneho postupu. Sú však niektoré novosti v tomto postupe a predovšetkým ide o to, že bude môcť byť periodické obnovovanie, dokonca bude povinnosť periodického obnovovania vydaných povolení a účasť odbornej aj laickej verejnosti sa predpokladá v tomto povoľovacom procese.

    Chcel by som povedať, že štátnou správou pre toto integrované povoľovanie, integrujúci povoľovací proces bude Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože územne je tak rozložená, ako sa predpokladá. Pre vašu informáciu, z praktického hľadiska ide približne o 560 podnikov, ktoré budú spadať pod tento zákon, z ktorých 30 podnikov bude musieť mať toto povolenie do dátumu vstupu do Európskej únie a ostatné ho budú musieť mať do roku 2007. Takže ide o celkove nový zákon, ktorý má charakter v tomto momente administratívny, žiadne sprísnené normy neočakávame a ani neobsahuje.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet najmä v súvislosti so zriadením a prevádzkou pracovísk, ale tento dopad je vyčíslený a bol zaradený do rozpočtu ministerstva životného prostredia, takže navyše sa nič nepredpokladá.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, prosil by som vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku k návrhu vlády k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 202).

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Odporúčam súčasne prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody by bol gestorský výbor a prerokovali by ho v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor v lehote do 27. mája 2003.

    Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána poslanca, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • V tom prípade, pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3. písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 100 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili do druhého čítania.

    Prosím o ďalší návrh, pán poslanec.

  • Zároveň navrhujem prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor bude výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a aby ho prerokovali výbory v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor v lehote do 27. mája 2003.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 100 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o včera prerušenom bode programu, o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.,

    ktoré sme prerušili pri rozprave.

    Sú ešte prihlásení dvaja rečníci ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Chovanec.

    Prosím pani poslankyňu Černú a pána spoločného spravodajcu pána poslanca Biroša, aby zaujali svoje miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcov, a pána poslanca Chovanca o vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, očakával som, že návrh novely zákona (tlač 210) vyvolá kontroverznú diskusiu. Napriek takémuto očakávaniu úroveň doterajšej diskusie pravdupovediac ma prekvapila. Pôsobila veľmi emotívne. Problém sa zjednodušil na označenie tých dobrých, ktorí sú za stiahnutie zákona, a tých druhých, zlých, objavilo sa i oslovenie pokrytci. Pritom nejde o nič prevratné, o žiadnu skutkovú zmenu oproti doterajšiemu stavu. Prípadným prijatím zákona sa súčasný stav potvrdzuje len vyššou právnou normou. Týmto konštatovaním však v žiadnom prípade nechcem bagatelizovať závažnosť prerokúvaného zákona. Je mi veľmi dobre známe, že prijatím zákona ide o istú legislatívnu úpravu a vzťah medzi ústavou a zákonnou normou. Som ale presvedčený, že používaním silných slov sa riešeniu nepomôže, skôr naopak.

    Z vecného problému sa vykľul problém politicko-ideologický. Domnievam sa, že ani spochybňovanie koalície a možnej nepredvídavej reakcie jednotlivých strán nie je dobrá správa pre občana. Som však ďaleko od toho, aby som sa miešal do politických hier vládnych strán. Bez komentára ponechám aj návrhy pýtať sa poškodeného dieťaťa, či chce alebo nechce žiť.

    Pán poslanec Hort konštatoval, že problém sa mal najskôr vydiskutovať na iných miestach a až potom na pôde parlamentu. Áno, myslím si, že má naozaj pravdu, po včerajšku som však presvedčený, že po akýchkoľvek diskusiách by reakcie v parlamente boli podobné tým, ktoré odzneli, možno boli by o niečo uvážlivejšie.

    Chcem s plnou vážnosťou zdôrazniť, že si úprimne vážim a plne akceptujem ľudí s presvedčením o dominantnom postavení života v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja, napriek tomu za poslanecký klub Smeru konštatujem, že sme pripravení návrh zákona podporiť. Pritom vôbec nepociťujeme menšiu úctu k životu ani sa necítime byť tými zlými, ale, povedal by som, snáď tolerantnejšími. Pokladáme za akceptovateľné, aby matka, ale aj otec mali právo v istých, presne zákonom definovaných situáciách rozhodnúť o tom, či tehotenstvo v takýchto prípadoch budú akceptovať aj naďalej alebo považujú za vhodnejšie jeho ukončenie. Akceptujeme istú právnu silu pri ich rozhodnutí. Naše stanovisko nemienim zdôvodňovať právnymi, filozofickými, medicínskymi, morálnymi či etickými argumentmi. Tí, ktorí sa problémom zaoberajú dlhšie, iste potvrdia, že tieto argumenty existujú, aj keď pre tých, ktorí vyznávajú inú filozofiu, majú iné presvedčenie, nie sú akceptovateľné, presne tak ako pre tých druhých termíny vražda, zabitie a iné, ktoré pri argumentácii používajú tí prví.

    Zásadný problém teda tkvie len v tom, koľko právnej možnosti poskytneme žene a či jej vôbec nejakú možnosť pri rozhodovaní a riešení ponecháme. Máme v sebe toľko sily, aby sme ju vyradili z procesu možného rozhodovania pri takejto tak osobnej a tragickej udalosti, alebo si osvojíme jedine správny názor na absolútne právo života geneticky alterovaného jedinca? Poznám viacero rodín, ktoré takýto údel prijali, v ktorých starostlivosť o ťažko postihnuté dieťa sa stalo náplňou ich života. Rozhodli sa dobrovoľne, vyznávajúc svoju filozofiu, svoj vzťah k životu. Máme však právo nariadiť to každej matke, každej rodine? Nie som si celkom istý, že áno. Preto nielen mne, ale i mojim kolegom je predsa len bližší liberálnejší postoj s akceptovaním práva ženy podieľať sa na rozhodovaní o osude jej alterovaného dieťaťa v čase, keď ešte nie je schopné samostatného života.

    Dovoľte malé odbočenie. Včera ma zaujala poznámka, z môjho pohľadu veľmi racionálna, pani kolegyne poslankyne, myslím, Sabolovej, odpustite, ak sa mýlim, ktorá pripomienkovala tú skutočnosť, že ukončenie tehotenstva je až v 24. týždni gravidity. Naozaj, veľmi by som privítal, ak by sme mali možnosť prijať také opatrenia, aby sme posunuli tento týždeň o niekoľko týždňov nižšie. Chcem povedať, že problém je v diagnostikovaní, vo včasnom diagnostikovaní, pretože doterajšími skríningovými metódami jednoducho nie je možné zistiť skôr a jednoznačne potvrdiť skôr geneticky alterovaného jedinca. Ak by sme mali len tú možnosť čo len Česi, ktorí používajú tzv. triplotest, bolo by úplne reálne a možné, aby sme dokázali rozhodnúť skutočne kompetentne asi okolo 20. týždňa. Veľmi by som si prial, keby to bolo možné.

    Pri tejto príležitosti si dovolím vysloviť ešte jednu poznámku. V prípade, ak tento zákon nebude posunutý do druhého čítania, resp. schválený, samozrejme, bude platiť doterajšia platná vyhláška, ale ak by Ústavný súd posúdil teoreticky neústavnosť tejto právnej normy, v podstate celú prenatálnu diagnostiku môžeme ukončiť, pretože aký zmysel by mala prenatálna diagnostika bez toho, že by sme mohli žene ponúknuť právo rozhodnúť sa. Len na to budeme robiť prenatálnu diagnostiku, aby sme jej oznámili s veľkou ľútosťou, že bude mať poškodené dieťa, že sa jej narodí anencefalus, že sa jej narodí dieťa s agenézou obličiek a podobne?

    No a ďalší problém ešte chcem ukončiť, že ak tento zákon nepostúpi do druhého čítania a nebude schválený, prakticky zabránime možnosti terapeutického intrauterinného ovplyvnenia niektorých chýb, ktoré je dnes už možné intrauterinne riešiť a zabezpečiť, aby sa dieťa narodilo zdravé.

    Už viac ako 25 rokov pracujem v odbore, ktorý rieši tieto aj pre lekárov, aj celý zdravotnícky personál neskutočne kontroverzné stavy. Sme pri zrode nového života a o chvíľu vykonávame zákrok, ktorý život na jeho začiatku ukončuje. Zásadným spôsobom sa chcem vyhnúť personifikácii, hraničným a vyhroteným emotívnym príkladom z mojej praxe, domnievam sa, že by som nekorektným spôsobom zneužíval moje osobné skúsenosti na vecnú argumentáciu, tobôž na parlamentnej pôde. Nedá mi však nespomenúť, že som videl vlastnou matkou uškrtené dieťa, že som videl matku po suicídiu po neschválenej interrupcii. Bol som požiadaný a nie jedenkrát o pomoc a radu pri žiadosti o interrupciu takých rodičov, ktorí s absolútnou úprimnosťou vyznávali názor o dominantnosti života. A ak by im bol niekto pred dvomi-tromi mesiacmi hovoril o možnej interrupcii, z presvedčenia im vlastného by odmietli o nej čo i len diskutovať. Áno, poznám však ženy, ktoré sa do tejto situácie dostali, uniesli ju osobnostne i morálne. Zdieľam nesmiernu úctu k takýmto osobám.

    Chcem upozorniť ešte na niekoľko ďalších skutočností. Dnes je úplne bežné dostať medikamenty, ktorými je možné navodiť minimálne porušenie, ale aj ukončenie gravidity v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva. Ak sa žena rozhodne, že tehotenstvo ukončí, tak ona to skutočne spravidla aj učiní. Chceme zaviesť tú povestnú, a teraz, prosím, odpustite mi tento termín, ktorý použijem, potratovú turistiku, ako je v istej susednej krajine? Je pre nás prijateľnejšie zachraňovať ženy po predávkovaní abortívnymi liekmi s komplikáciami, ktoré so sebou prinášajú? Chcem opakovane zdôrazniť, plne akceptujem a chápem názor ľudí, pre ktorých je prerušenie, resp. ukončenie gravidity neprijateľné. Neopovrhujem tým názorom, ale prosím, akceptujme a rešpektujme názory tých, ktorí majú iné filozofické vybavenie, inú predstavu a vnímanie hraničných situácií v živote, ktorí žijú iný život, ako niekto je ochotný akceptovať, tobôž keď isté hraničné situácie ani nezažil. Ja vnímam svoj poslanecký mandát aj ako istú povinnosť zohľadňovať a posudzovať právo a povinnosti občanov. Nevnímam ho ako právo rozhodovať o jedine správnych právnych krokoch a určovať ich.

    Dovoľte ešte jednu poznámku. Chápem iniciatívu jednotlivcov, spoločnosti i osobností, že zaujímajú také vyhranené postoje, ktoré by viedli k zákazu interrupcií. Chápem ich, aj keď ich nie som pripravený bez zbytku akceptovať. Avšak práve z týchto kruhov vychádzajú aj požiadavky o nevhodnosti alebo zákazoch výchovy k rodičovstvu či sexuálnej výchovy v školách, zákazoch alebo neodporúčaniach antikoncepcií a podobne. Práve týmito skutočnosťami, ako aj zvyšovaním zdravotného uvedomenia sa znížil počet interrupcií 6-násobne, v niektorých lokalitách i viacnásobne. Žiaľ, zhoršovaním sociálno-ekonomickej situácie, bytovej situácie, zvyšovaním nezamestnanosti významne, až dramaticky poklesla i pôrodnosť.

    Riešenie týchto skutočností pokladám minimálne za tak závažné ako problém navrhovanej právnej úpravy. Nespomínam si, že by z radov koalície odzneli tak emotívne vystúpenia pri riešení týchto problémov, ako zazneli včera pri predloženej novele zákona. Vážené kolegyne a kolegovia, zvážme teda, či naozaj práve my máme absolútne právo rozhodnúť v tak osobitnej situácii, ktorú novela zákona rieši. Vnímam tieto situácie ako príliš osobné na to, aby som ich dokázal jednoznačne, rigorózne, neomylne zvládnuť a dokázal nariadiť všetkým riešenia, ktoré práve niekto z nás považuje za najsprávnejšie, vlastne za jedine správne. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 9 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážený pán poslanec Chovanec, nedá mi nereagovať na vás svojou vlastnou skúsenosťou. Ako viceprimátorka Bratislavy som mala tú možnosť výrazne sa podieľať spolu s občianskym združením Inklúzia na jednom z môjho pohľadu a skúseností najzmysluplnejšom projekte chránenej dielne Kaviarnička Radnička, kde našlo uplatnenie a trvalé zamestnanie 6 mladých ľudí s mentálnym postihom a ako čašníci. Možno namiesto rozsiahlej rozpravy v tomto parlamente by bolo pre nás všetkých lepšie, aby sme toto miesto navštívili, aby sme pochopili, že to nie sú ľudia, ktorých treba v zárodku odstrániť, sú len trochu iní, ale rozhodne nie menej hodnotní ako my. Škoda, pani predkladateľka, že som tam nemala možnosť byť aj s vami, určite by ste mnohé pochopili. Aj ja som si myslela, že idem týmto ľuďom pomáhať, ale po čase našej vzájomnej spolupráce som pochopila, ako veľmi oni obohatili mňa. Okolo tejto malej kaviarničky sa vytvorila veľká radničkárska rodina. Predávali a ponúkali sa tam mnohé výrobky z chránených dielní z celého Slovenska. Mnohí známi výtvarníci, napr. manželia Cipárovci, viedli tvorcov k vysokej profesionálnej úrovni ich výrobkov. Začali sa organizovať Radničkine trhy, spolu so sympóziom a oceňovaním najlepšieho tvorcu či chránenej dielne, pracuje sa nad projektom chráneného bývania. To sú aktivity, o ktorých by sme tu aj my mali hovoriť dnes, lebo sú konkrétne a tie nás navzájom obohacujú. V kaviarničke nájdete nápoje a recepty mnohých slávnych umelcov a ľudí, medzi inými aj vianočný punč manželky nášho pána poslanca Heribana či recept Štefana Skrúcaného. Neuverili by ste, čo dokážu na pracovnej terapii tí ľudia, ktorí majú najťažší mentálny postih z Domova sociálnych služieb na Lipského ulici. Vyrábajú len malé guľôčky z hliny, ktoré ďalší...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, táto debata je výsostne morálna a o to je ťažšia, pretože morálka je vec dosť subjektívna. Ja som bol pred 2 týždňami zhodou okolností na omši v chráme Notre Dame v Paríži. A tam povedal kňaz jednu úžasnú vetu, ktorú by som tu chcel povedať: „Pán Boh nám nedáva silu, ale dáva nám činku, ťažobu na to, aby sme pomocou nej túto silu dosiahli.“ Ja sa nazdávam, že keď žena zistí, že má v tele geneticky poškodený plod, toto je tá činka, toto je tá ťažoba pre ňu a je na nej ako sa rozhodne, či si ten plod nechá vziať alebo nie. Bude to asi pre ňu veľmi ťažké rozhodovanie. Ale to, či to je morálne, mám pocit, nemáme právo rozhodovať my, ale niekto iný. A myslím si ale, že na čo právo máme, to je právo poskytnúť tej žene tú slobodnú voľbu, či sa rozhodne morálne alebo nie. Či zvládne tú ťažobu, je na nej, a niekto iný ju bude súdiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja nie som odborník a ani sa nechcem do odbornej diskusie zapájať, len sa chcem vrátiť k histórii, ona je múdra. Chcel by som povedať, že tento problém nie je nejaký nový ani problémom, ktorý by sme si akosi začali vytvárať tu v tomto parlamente.

    Jednu poznámku k tomuto problému. On je nie nový, je starý ako ľudstvo samo. Chcem pripomenúť tejto ctenej snemovni, a nech mi je odpustené, stanovisko pápeža Gregora XIII. Pápežom bol zvolený v roku 1572 ako významný právnik a diplomat. V otázke potratov zastával omnoho liberálnejšie stanoviská ako niektorý z nás hriešnikov. Prehlásil: „Plod mladší ako 40 dní nie je ľudský a jeho vyvolanie potratom preto nie je zločinom.“ Usmrtenie plodu staršieho ako 40 dní síce pokladal za vraždu, ale napriek tomu veril, že potrat nie je hriechom tak strašným ako usmrtenie niekoho, kto sa už narodil. „Na rozdiel od vraždy, potrat nezahrnuje hriešnu motiváciu, ako spravidla pripisujeme tým, kto prežije svoje narodeniny, napr. hnev, nenávisť či pomstu.“ Toľko hovorí citát zo strany 182 od Johna Hugha z knihy Posledný pápež, proroctvo svätého Malachiáša týkajúce sa nového milénia. Kniha vyšla v Anglicku v roku 1998. Ja si myslím, že by sme sa mali poučiť aj z histórie a treba si aj ctiť našich niektorých múdrych ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, hovorili ste, že vyššou právnou normou sa len potvrdzuje súčasný stav. Prečo nejdeme opačným spôsobom? Keď nižšia právna norma je v rozpore so zákonom, tak ju upravme, a na tom mal kompetenciu rezort ministerstva zdravotníctva, ak už chceme k tejto téme diskutovať.

    Hovoríte, že z vecného problému sa prešlo do ideologického zápasu. Nie je to pravda, pretože aj vaše vystúpenie bolo istým spôsobom emotívne, trošku iným smerom. Neboli to vyložene zásadné odborné lekárske argumenty. A prepáčte, bolo to len zase vaša skúsenosť, o ktorej ste hovorili.

    Chcem sa vás však spýtať ako lekára: Kde máte 100-percentnú istotu, že vždy po istej diagnostike sa narodí poškodené dieťa? Kde máte tú istotu pri iných ochoreniach, kde pri diagnostike ťažkých zdravotných stavov sa potvrdí diagnóza alebo sa zmení úplne zdravotný stav? Toto je trošku odvážne tvrdenie z vašej strany, že či sa treba pýtať poškodeného dieťaťa, či chce žiť. To tu nezaznelo ani v jednom vystúpení našich poslankýň.

    A ešte snáď možno k tomu, že ste tolerantnejší. Ja sa pýtam, ku komu ste tolerantnejší. Hovoríte stále len o ženách, ale dávate im teda len slobodu voľby. Ale nehovoríte aj o ťažkej traume, ktoré postupujú ženy po takýchto vykonaných zákrokoch? A tie sa liečia oveľa dlhšie a oveľa ťažšie. A je veľmi veľa skúseností z praxe, keď žene, ktorej sa ponúkla pomoc pri odhodlaní sa ísť na potrat, sa to dieťa narodilo, bola šťastná. Len jej treba podať pomocnú ruku. A toto by mala vytvoriť spoločnosť, aby tým ženám, ktoré sa dostávajú do takejto situácie, bol poskytnutý priestor, aby mohli kdesi tu svoju ťarchu, ak ju nenachádzajú doma, kde ju môžu zložiť, skutočne zložiť kdesi inde. Toto je problém spoločnosti.

    A ešte snáď k tomu, že návrh nepostúpi do druhého čítania. Veď tu dnes zákon platí. Upravme nižšiu právnu normu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslanca Chovanca.

    Z jeho vystúpenia vyplynulo, že ak nebudeme robiť pri poškodených plodoch interrupcie, tak sa neoplatí robiť prenatálnu diagnostiku. No to snáď nie je možné. Veď robme ju kvôli tomu, aby sme mohli operovateľné prípady operovať počas gravidity. Teraz obletela svet fotografia dieťaťa, ktoré bolo operované, myslím, v 6. alebo 5. mesiaci pre rozštep chrbtice a ktoré po otvorení maternice chytilo ruku operatéra. Čiže robme ju kvôli terapeutickým výkonom.

    Ďalej, poznám 30 detí, ktoré sa narodili zdravé po pozitívnom vyšetrení alfa-fetoproteínov. Pán primár veľmi dobre vie, o čom hovorím. V prípade všetkých 30 detí bola odporúčaná interrupcia.

    A ďalšia vec. Vy hovoríte o tom, čo treba poskytnúť žene. Kde u nás existuje prenatálna poradňa. Genetik vyšetrí, gynekológ odporučí interrupciu a potom necháme tú ženu, aby sa v 6. mesiaci tehotenstva, keď nosí tehotenské šaty, rozhodla, že nechá potratiť svoje dieťa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega, spomenuli ste vo svojom príhovore skúsenosť zo včerajšej diskusie. Vy ste sa snažili akýmsi spôsobom zaškatuľkovať ľudí, ktorí hovorili za a proti, ako keby sa hrali jedni na dobrých a druhí na zlých. Áno, táto diskusia vždy bude emotívnejšia ako ktorákoľvek iná, ale v tom vašom vystúpení ste jedným dychom stihli povedať, že vy akurát ste tí tolerantnejší. Čiže opäť to je zakastovanie nás, ktorí si myslíme, že ešte nie je doba na to, aby sme v tejto oblasti takto dnes a tu mohli rozhodovať, ako keby sme my boli tí netolerantnejší.

    Ja by som ešte chcel reagovať na to, že ste použili niektoré svoje skúsenosti, na jednu moju skúsenosť z čias, keď som ešte robil primátora v Novej Dubnici. Takmer každé ráno som sa stretával s jednou rodinou, ktorá mala dieťa postihnuté Downovým syndrómom. To dieťa chodilo do materskej škôlky a takmer každý deň mi rozprávali, akým spôsobom sa to dieťa rozvíja, ako už vie chytiť ceruzku, ale hlavne akým spôsobom v prostredí, v ktorom sa pohybuje, dokáže svojou prítomnosťou vytvárať tolerantnejší svet.

    Tento návrh smeruje k tomu, aby akýmsi spôsobom znížil bolesť. Ja sa nezastávam toho, že má byť bolesť na svete, ale nikomu sa doposiaľ nepodarilo bolesť odstrániť. Ale tam, kde sa ona odstraňuje a kde možno nedovolíme jej, aby sa transformovala na vyššiu kategóriu ľudskosti dobra a tolerancie, tak tam chýba.

    A na základe toho, ako som mal skúsenosť z Novej Dubnice s tým jedným dieťaťom, myslím si, že deti, ktoré takýmto spôsobom majú byť akceptované a vnímané, majú nezastupiteľné poslanie v spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Z vystúpenia pána poslanca Chovanca pre mňa vyplynulo, že mali by sme sa snažiť o to, aby sme robili pozitívne kroky tak, aby sme mali viac chcených detí, a nesnažiť sa reštriktívnou cestou zvýšiť počet detí nechcených.

  • Prosím vás o vypnutie mobilných telefónov, páni poslanci. Rušíme sa navzájom.

  • Pokiaľ by naši kolegovia chceli vedieť, ktoré sú tie pozitívne kroky, tak sú to napr. vyššie rodinné prídavky, vyššie sociálne istoty pre viacdetné rodiny, vyššia miera sociálnej pomoci v oblasti vzdelávania a školstva detí, vyššia miera starostlivosti o voľný čas našich detí, vyššia starostlivosť, aby sme deti chceli mať pre radosť, a nie pre starosť. Musím však konštatovať, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, pri prerokúvaní viacerých zákonov týkajúcich sa týchto problematík sme sa však správali vždy tak, ako by išlo vo všeobecnosti o deti nechcené. Ďakujem.

  • Pán poslanec Chovanec okomentoval včerajšiu rozpravu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, že bola veľmi emotívna. A musím sa priznať, že vzhľadom na to, že on je primárom gynekologického oddelenia, jeho vystúpenie dnes bolo veľmi povrchné a plytké. Pán poslanec Chovanec, vy ste povedali, že nechcete bagatelizovať túto tému, a vyjadrili ste zároveň stanovisko vašej strany, že rešpektujete právo rodičov rozhodnúť sa, či budú tehotenstvo akceptovať alebo nie. Pán kolega, vy ste boli určite nie pri jednom potrate. Vy tomu hovoríte prerušenie tehotenstva? Ja tomu hovorím ukončenie života. Pán kolega Chovanec, samostatného života nie je schopné ani moje 6-ročné dieťa ako to nenarodené dieťa. A to vôbec neznamená, že tá neschopnosť samostatného života môže byť dôvodom na zabitie človeka. Pán poslanec Chovanec, základné ľudské práva, to sú nie relatívne hodnoty. Právo na život je absolútna hodnota. A to, že to povedal lekár, pán poslanec Chovanec, musím sa priznať, že to je najväčším sklamaním v tejto poslaneckej snemovni, keď sa hovorí o živote.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som vo vystúpení pána poslanca Chovanca oceniť racionalitu. Ďakujem vám, pán poslanec, lebo ste išli presne po línii, ktorá viedla predkladateľov tohto zákona, racionálnosti a pragmatickosti.

    Mňa mrzí priebeh tej diskusie. Ja som mohol tiež včera reagovať. Ja len chcem kolegom z poslaneckého klubu KDH povedať, ja si vás vážim veľmi ako ľudí za všetko, čo ste urobili, veľmi si vás vážim, chcem s vami komunikovať. Preto ma aj mrzelo včerajšie vystúpenie pána poslanca Mikloška, lebo to nebolo vystúpenie kandidáta na prezidenta. To nebolo vystúpenie človeka politika, ktorý chce byť prezidentom všetkých občanov. Budem si vás vždy vážiť, a preto ma mrzelo vo vašich vystúpeniach, že ste nás označili za ľudí, ktorí chcú sa podieľať na návode na vraždu. To ma veľmi mrzí.

  • Pán poslanec Chovanec chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Ja naozaj veľmi úprimne ďakujem za pozornosť, ktorú ste mi venovali pri vypočutí môjho príspevku. Bolo mi jasné a zrejmé, že pre časť poslaneckej snemovne bude prijateľný, pre časť nie, inak to ani nie je možné. A akceptujem tie kritické pripomienky, ktoré ste vzniesli voči môjmu diskusnému príspevku.

    Z vecnej stánky iba k niekoľkým poznámkam. Tento zákon, pani poslankyňa, nerieši ukončenie tehotenstva týkajúceho sa mentálne retardovaných detí, tento zákon rieši ukončenie tehotenstva pri poškodeniach, ktoré sú nezlučiteľné so životom, alebo mimoriadne ťažko poškodených záležitostiach. Ja viem, že v podstate pre vás, a ja to akceptujem, to som opakovane zdôraznil, veľký rozdiel v tomto nie je. Ale ja to vnímam, že to vy takto vnímate, a akceptujem to. Nemám čo k tomu viac povedať. Nie je pravda, že môže dôjsť k prerušeniu pri ľahko poškodenom a mentálne retardovanom dieťati. Tu môže byť problém v odbornej diskusii, že dajú sa ešte vylúčiť niektoré indikácie na ukončenie do 24. týždňa. Úplne s tým súhlasím. A sám by som dokázal napr. vylúčiť Downov syndróm a niektoré ďalšie, pretože niektoré deti s Downovým syndrómom sú vychovávateľné až do úrovne osobitnej školy. Takže som na vecnú diskusiu pripravený.

    Pani doktorka Záborská, k alfa-fetoproteínu. Zvýšená hladina alfa-fetoproteínu nie je indikáciou na umelé prerušenie. Zvýšená hladina alfa-fetoproteínu nie je nič iné, iba návod na ďalšie dodiagnostikovanie na vykonanie ďalších testov na amniocentézu a podobne.

    K pánu Brockovi snáď len toľko. Ja som na začiatku povedal, že nechcem sa veľmi odborne tu rozširovať. Predsa myslím, že neviem dosť dobre, aký význam by tu malo, keby sme vyslovene odbornú diskusiu na túto tému viedli na pôde parlamentu.

    Ale aj tak ďakujem všetkým za príspevky.

  • Posledný do rozpravy prihlásený k tomuto bodu programu je pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, po včerajšej diskusii som celý tento problém, o ktorom rozprávame, začal vidieť ešte z iného pohľadu. Keď som prišiel domov, tak som si spomínal, ako sa narodili naše dcéry. Veľmi dobre si spomínam, keď sa narodila moja staršia dcéra, aký som mal pocit v hrdle. Pochopil som, prečo muži pijú v podobnej situácii, lebo asi s tým majú problémy viacerí, ktorí sú citlivejší. Keď sa Alena vrátila z pôrodnice, tak niekde našla básničku Milana Rúfusa, ktorú som nikde v žiadnej zbierke potom nenašiel. Založili sme našej dcére album a včera som si prečítal tú básničku znovu. Dovoľte, aby som kúsok aj vám z nej prečítal. Je to úryvok od Milana Rúfusa z básničky Dieťatko spí: „Iba zo sna plače, zo spánku sa smeje, nedelí ho na noc ani na dníčky, už sa narodilo, ešte o nás nevie, dokončieva veľké ticho z mamičky, už sa narodilo, ešte nie je doma, na polceste do nás, samo bez ľudí, spí a spí a nevie, nevie, aké to má, kam sa po tom veľkom spánku zobudí.“ Prečítal som úryvok básničky Milana Rúfusa úmyselne. Možno by nám Milan Rúfus vedel lepšie poradiť ako ktokoľvek iný, aj keď predpokladám, že on o tomto intímnom probléme asi nikdy verejne nehovoril.

    Ani ja nechcem dlho rozprávať, lebo moji predrečníci včera večer a dnes povedali asi všetko dôležité. Slovensko nemá v otázke interrupcií jednotný názor. Ani my ho zákonite nemôžeme mať jednotný. Z doterajších reakcií deliaca čiara však neprebieha medzi mužmi a ženami, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať.

    Vo svojom vystúpení by som rád vysvetlil našu motiváciu, aj keď pán poslanec Abelovský presne pomenoval situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde. Náš návrh zákona mal len technicky vyriešiť túto aktuálnu situáciu. Kolegovia právnici nás upozornili, že platná vyhláška č. 74/1986 Zb. nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorej sa v čl. 13 ods. 2 uvádza: „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“ Chcem podčiarknuť slová „len zákonom“. To znamená, ak by bol Ústavný súd spochybnil platnosť vyhlášky, podľa ktorej sa od roku 1986 riešia podobné zákroky, na Slovensku by ženy nemali možnosť takýto lekársky zákrok absolvovať. My teda nechceme nič meniť, nechceme platný stav liberalizovať, rozširovať doteraz platnú právnu úpravu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Brocka, strašne ma teší, že takto reagujete, ale priznám sa vám, že som predpokladal, že vy budete reagovať inak. Návrh zákona len odstraňuje nesúlad platnej právnej úpravy pri zachovaní súčasného platného stavu.

    Ja osobne chápem poslancov, ktorí podporujú zákaz interrupcií. Ich argumenty sú ľudské a morálne. Ich vystúpenia boli emotívne a múdre. Ale v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí majú na tento problém iný názor. Určite nie je lepší ani horší, je len iný.

    Pán poslanec Brocka veľmi presne citoval myšlienky o slobode. Ja si myslím že také závažné intímne rozhodnutie, ako je rozhodnutie o prerušení tehotenstva, môžu urobiť len tí, ktorých sa to týka, žena a muž, ktorých sa to týka. A to rozhodnutie by mali urobiť slobodne a zodpovedne. Myslím si, že nikto z nás nemá právo súdiť, či sa rozhodli správne alebo nesprávne. V tejto otázke možno viac ako inokedy platí biblické Kto si bez viny, nech hodí kameňom. Ja sám poznám prípady, keď sa moji priatelia kolegovia rozhodli vychovávať postihnuté dieťa. Obdivujem týchto ľudí a viem, že to dieťa tú rodinu posilňuje. Sú absolútne vyrovnaní s tou situáciou a nerobia rozdiel medzi zdravými deťmi a inými deťmi. Dokonca možno majú radšej tie iné deti ako svoje zdravé.

    Pani poslankyňa Majdová spochybňuje 24. týždeň. Ja nie som lekár, takže dúfam, že odborníci v zdravotníckom výbore posúdia jej argumenty, a predpokladám, že všetci privítame, ak zásadné rozhodnutie bude môcť byť urobené oveľa skôr. Ak budeme môcť zmeniť 24. týždeň na 20. alebo na 18., alebo na 16. týždeň, neviem si predstaviť kolegov a kolegyne v tejto poslaneckej snemovni, ktorí by za tento návrh nehlasovali.

    Pán Brocka, ja si vážim váš názor, ale nikto tu v poslaneckej snemovni takýmto spôsobom, keď ste vy rozprávali, takto sa nesprával.

  • Neviem, čo si myslia moji kolegovia z Aliancie nového občana. Ja sa priznám, že ma ani vo sne nenapadlo, že náš návrh, ktorý rieši len právnu techniku súčasného stavu, môže vyvolať podobné reakcie. Moje kolegyne navštívili našich partnerov v koaličných kluboch a vysvetlili im dôvody, prečo sme návrh zákona pripravili. Mali sme pocit, že táto téma je pre každého výsostne intímna, a preto aj jednotlivé reakcie boli rozdielne. Je mi ľúto, že takýto hlboko ľudský problém sa v tejto chvíli v našom parlamente politizuje.

    Chcel by som využiť túto príležitosť a obrátiť sa na poslancov z SDKÚ a z SMK, aby prehodnotili svoj názor, aby hľadali v sebe, aby nevnímali tento problém ako problém koaličný a opozičný, aby ho vnímali taký, aký je, že je to problém ľudský.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona sme predkladali v dobrej viere. Nebola to pre nás téma politická ani koaličná, ani opozičná, bol to pre nás problém, ktorý sa nemôže odkladať, ktorý bolo treba podľa nášho názoru riešiť okamžite.

    Prosím tých, ktorí si myslíte, že žena má právo slobodne rozhodovať o svojom osude, podporte návrh zákona, aby mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem.

  • Šesť poslancov sa hlási s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážené dámy a páni, mám 5 detí a žijem 20 rokov v spoločnej domácnosti so švagrom, ktorý je duševne, telesne postihnutý, navyše asi 5 rokov má kolostomický vývod. A ten život s ním naozaj nie je ľahký.

    A teraz by som chcel povedať, že som pripravený podporiť návrh pani poslankyne Černej v tom prípade, keď s týmto návrhom dajú návrh na pokračovanie toho prerušeného života tie matky, ktoré si to rozmyslia.

    Ale teraz nejde o žiadne prerušenie tehotenstva, ale o zabitie človeka. A aj podľa toho vášho názoru by bolo lepšie, keby sa ten môj švagor nebol narodil, keby ho jeho matka dala zabiť. Som presvedčený, že prerušiť možno prácu pri šijacom stroji, prácu nad zákonom, vysielanie televízie, ale tehotenstvo možno len ukončiť. A to ukončenie má za následok zabitie jedinečného bezbranného a, to chcem zdôrazniť, nevinného dieťaťa. To dieťa má právo žiť s nami i postihnuté aj preto, aby sme aj my dokázali, že sme ľudia, ktorí vedia, čo je to láska, ktorí dokážu milovať i postihnutých, i bezbranných, i vtedy, keď to nie je ľahké.

  • Pán poslanec, som veľmi rada, že citujete práve verše Milana Rúfusa. Bol to práve Milan Rúfus, ktorý sa stal 25. marca 2000 hlavným garantom prijatia Deklarácie práv počatého dieťaťa. A práve Milan Rúfus bol ten, kto inicioval túto aktivitu, a navrhol aj tejto poslaneckej snemovni, aby sa 25. marec stal dňom počatého dieťaťa.

  • Ďakujem. Pán Heriban nám porozprával o pôrode, ktorý prežil so svojou manželkou. Ja môžem tiež povedať, že tiež sme mali komplikovaný pôrod. S dcérkou, ktorá má teraz 9 rokov, boli vážne problémy pri pôrode.

    A teraz by som toto chcel adresovať pánu Brockovi, ktorý, myslím si, trošku bezdôvodne obvinil pána Chovanca z toho, že nedostatočne kvalifikovane vysvetľoval a, možnože to tak zaznelo trošku, že akoby nebol dostatočne kvalifikovaný v tejto problematike. Tak ja musím povedať, že nebyť pána MUDr. Chovanca, s ktorým som sedel vedľa počas pôrodu mojej manželky, keď mala veľmi komplikovaný pôrod, a nebyť toho, že urobil to, čo by sme si asi nevedeli predstaviť, že na jedno zazvonenie telefónu natiahol dvoje gumové rukavice a začal rezať ženu, ešte keď bola pri vedomí, tak by som možnože nemal také zdravé a pekné dieťa, ako mám teraz. Tak ja si pána MUDr. Chovanca veľmi vážim.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja verím, že všetky veci, ktoré robí každý jeden z nás, robí v dobrej viere a aj podanie návrhov zákonov každý vidí svojím spôsobom. Ale na to, aby sme mohli upraviť neprávny stav, ktorý je dnes v legislatíve, stačilo, aby váš minister za stranu ANO upravil vyhlášku a dal návrh do vlády na úpravu vyhlášky, aby sme dali do súladu právny stav. My dnes upravujeme neprávny stav, ktorý je v skutočnosti, pretože vyhláška, ktorá je nižšia právna norma, je v rozpore so zákonom. Čiže toto bola jednoduchá úprava, ktorú už vy s vašimi právnikmi a odborníkmi v práve i v medicíne ste mohli dať do súladu. A preto si myslím, že tento problém sa tu nepolitizuje, ale pri tak vážnej téme, ktorá je ľudská, a nie ani politická, ani opozično-koaličná, sú vhodné skutočne aj takéto vystúpenia, ktoré tu zazneli či z jednej, či z druhej strany.

    Ešte jedna snáď poznámka. Hovoríte, že len muž a žena sa môžu alebo mali by sa rozhodovať. Ja sa vás pýtam: Ak sa počne plod a je v tele matky, naň sa už to, čo je z ústavy, že ľudsky život je hodný ochrany už pred narodením, sloboda ani ochrana nevzťahuje, tu už neplatia žiadne iné právne normy?

    A snáď ešte, ak mám čas, prečítam od odborníka, od lekára stanovisko: „Z biologického aspektu základnou jednotkou živých organizmov je bunka. Prvý útvar v živote človeka je bunka vzniknutá z vajíčka a spermie, zygota. Zygota obsahuje úplne genetický preukaz totožnosti človeka a jeho príslušnosti k rodu Homo sapiens, ako aj kompletnú genetickú informáciu o riadení jeho ďalšieho vývoja. Ďalší rast plodu je charakterizovaný pribúdaním ďalších buniek, ktoré sa neskôr organizujú do tkanív a orgánov. Zygota, je teda základnou štruktúrou života.“ Čiže ak ľudský život je hodný ochrany pred narodením, je aj ten tretí...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, hovorili ste tu o tom, že motívom, aby ste podali takúto novelu, bolo aj to, aby ste uchránili ženu alebo rodičov pred psychickou traumou, keď sa celý život budú musieť starať o postihnuté dieťa. Ani vo vašom prejave, ani v žiadnom inom, ktorý súhlasí s predkladanou novelou, nebolo hovorené o psychických traumách rodičov a matiek, ktoré podstúpili takého potraty a celý život mali medicínsky definovaný post abortívny syndróm. Sú to veľmi vážne stavy a sú aj samovraždy, ktoré boli po vykonaní potratu.

    Hovorili ste, že aj otec, aj matka majú právo sa rozhodnúť, aj keď v závere ste povedali, že žena má právo na súkromné rozhodnutia. Ale je tam ešte tretí článok. A to je dieťa. Je to dieťa, ktoré sa nemôže brániť, ktoré je bezbranné. A my sa staviame práve na stranu tohto dieťaťa a snažíme sa rešpektovať jeho práva.

  • Pán poslanec Heriban, ospravedlňujem sa za to, že som vás vyrušoval počas vášho vystúpenia. Naozaj diskusia o tak vážnej veci, ako je ľudský život, je veľmi vážnou a pre mňa je to vážna téma. Ale ospravedlňujem sa, že som vás vyrušoval pri vašom vystúpení. Len dovoľte zareagovať na to, ako ste pomenovali vašu iniciatívu, že ide o riešenie technického problému. Pán kolega Heriban, ak by ste vy nepodali tento váš poslanecký návrh a Ústavný súd vyriekne záver, že vyhláška č. 74/1986 Zb. je v rozpore s ústavou, tak by táto vyhláška prestala platiť, to znamená, na Slovensku by sa nemohli robiť potraty do 6. mesiaca. Ale pre tvrdosť nášho srdca by sa naďalej mohli na Slovensku tieto potraty vykonávať do 3. mesiaca. Pán poslanec Heriban, ja si uvedomujem, že na to môžeme mať rôzny názor, a uvedomujem si, že medzi nami je obrovský rozdiel, ja by som to nazval, to nie je moje vyjadrenie, že je to rozdiel kultúr, je to rozdiel medzi kultúrou života a medzi kultúrou smrti.

    Ak som ja včera hovoril o slobode, a vy ste si to všimli, tak ja som hovoril aj to, že sloboda je posvätná a patrí medzi základné ľudské práva, ale aj v našej ústave ešte pred slobodou je základné právo na život. A ak hovoríte rozhodnutiu muža a ženy, že to je intímne rozhodnutie, pán poslanec Heriban, intímne rozhodnutie muža a ženy je vtedy, keď sa rozhodnú splodiť dieťa. Ak sa rozhodnú zbaviť sa dieťaťa, to nie je intímne rozhodnutie muža a ženy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, veľmi zodpovedne počúvať od včera všetky príspevky k tejto téme a chcel by som povedať, že nie je mi jasné, prečo sa to stavia do polohy, ako keby v zákone bolo stanovené, že pri zistení určitých genetických porúch a pod. je stanovená ako keby povinnosť uskutočniť potrat. Ja si myslím, že je to ako možnosť pre ľudí, matku, i otca, ale v prvom rade matku, posúdiť zodpovedne to, či bude ten plod schopný života plnohodnotného v budúcnosti. Ja zo svojej skúsenosti môžem tiež povedať niekoľko príkladov, ale poviem len ten najjednoduchší. Mám to šťastie, som šťastným otcom a som veľmi šťastný, že pri tej diagnostike, ktorú som zažíval, že jednoducho som nemusel sa dostať do hraničnej životnej situácie, ako sa, žiaľbohu, mnohí ľudia dostanú, ak teda od lekára dostanú túto nepríjemnú správu. Ale nerozumiem celkom dobre, prečo by sme mali uprieť právo v takejto chvíli ľuďom sa rozhodnúť. Myslím si, že nemáme my ani morálne právo tu odhlasovať, že jednoducho uprieme právo týmto rodičom a matkám, aby o budúcnosti rozhodovali zodpovedne a s plnou vážnosťou. Takže myslím si, že treba to nechať na zodpovedné posúdenie toho, koho sa to týka. A neberme si toto právo my na seba. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ja by som len skutočne v krátkosti zareagoval. Som presvedčený, že každý z nás má na tento problém svoj vlastný názor, som presvedčený, že neexistujú argumenty, ktoré by dokázali presvedčiť našich kolegov v KDH, v SDKÚ, v SMK a v ostatných stranách, ktorí si myslia iné, ako si myslím ja, lebo to nie je o argumentoch, to je o nejakých úplne základných ľudských pocitoch, je to možno aj o viere. Samozrejme, aj my, čo sme veriaci, tieto otázky ťažko znášame a ťažko sa s nimi vyrovnávame. Celý môj príspevok je len o tom, že by som bol rád, keby sme si uvedomili, že nie všetci majú rovnaký názor.

    A naše rozhodnutie vlastne bude zasahovať do základných ľudských práv. Veď náš parlament nerieši túto otázku prvýkrát, táto otázka sa rieši na celom svete. Sú to základné ľudské práva, ktoré umožňujú, ženám matkám a ich partnerom, aby sa rozhodli slobodne, dobrovoľne, po plnom zvážení.

    Na záver by som chcel len povedať, že uznávam názory ľudí, ktorí majú iný názor, ako mám ja. Ja si myslím, že žena by mala rozhodovať o tom, či...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, pozorne som si vypočula argumenty, ktoré na tejto pôde padli od včera večera. A ďakujem všetkým, ktorí chápu, prečo je potrebné včas zosúladiť vyhlášku ministerstva zdravotníctva o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov so zákonom, a teda aj s ústavou. V tejto chvíli tu síce stojím ako poslanec za liberálnu stranu, ale tiež ako matka, žena a tiež ako kresťanka. Chcem tým povedať, že aj napriek tomu, že sa 70 % ľudí hlási k viere, neznamená to, že súhlasia s tým, aby v tejto krajine skupina ľudí, ktorá si myslí, že sú lepší kresťania než tí ostatní, diktovala, ako máme žiť. Na Slovensku aj bez zákazov klesli interrupcie o 67 %. A my vravíme, interrupcie nie sú dobrým riešením, ale ich zákaz je rovnako zlý. Už dávno som nepočula toľko netolerancie ako včera večer, naozaj nie.

    Vraveli ste, pán Brocka, o slobode. Ale áno, aj ja som za slobodu, tak ju zachovajme, pre ľudí, ktorí sa aj bez nás vedia rozhodnúť.

    Pani poslankyňa Majdová, vraveli ste, že v našej spoločnosti by sme mali alebo nebodaj chceli nahovárať ľudí na interrupcie, to z vášho vystúpenia vyplynulo. Aj vy viete, že je to obyčajná demagógia, že to predsa vôbec nie je o tom. Bola by som veľmi rada, keby ste z nás ani z občanov, ktorí majú iný názor, nerobili ľudí zlých, neznabohov a kriminálnikov, ktorí vás nechcú pochopiť. Dostatočne vás chápem, ale chápem aj tú druhú stranu. A opakujem naposledy, že interrupcie aj bez zákazov klesli na Slovensku o 67 %. A viete prečo? Pretože sa o tom hovorilo osvetou. Vplývať na ľudí môžete iba osvetou, nie zákazmi.

    Vyčítali ste nám, že náš návrh bol falošný zámer. No bol to zámer, ale úprimný, bol to úprimný zámer, ktorý vychádzal zo zdravého rozumu, a to len preto, že problematika interrupcie sa tu 13 rokov zametá stále nejakým spôsobom pod koberec. Ak by Ústavný súd rozhodol pred pár dňami vlastne o zákaze, vy by ste tu pokojne sedeli a prizerali sa? Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby ste počuli v tak vážnej otázke aj zvyšok tých názorov voličov, ktorí vám nedali svoj hlas, a tých je v tomto prípade a v tejto otázke väčšina. Takže je to o tolerancii aj k tým ostatným. My nechceme rozhodovať za druhých, to v žiadnom prípade nie, chceme, aby ľudia mali právo niesť vlastnú zodpovednosť a rozhodnutie za všetko, čo urobia vo svojom živote. Nás na to nepotrebujú, my máme vytvoriť iba také zákony, aby mohli žiť a rozhodovať sa slobodne sami na základe vlastného vedomia a svedomia. A nebojte sa o nich, oni to zvládnu. Tých 67 % hovorí za mnoho, len sme zabudli povedať, akí sú skvelí, že to dokázali, že zmenili svoj názor spred 13 rokov, keď počet interrupcií bol príliš vysoký, že sú morálni a čoraz humánnejší.

    Padlo tu tiež, že na túto tému dnes nie je vhodná doba. A to isté sme vraveli od začiatku aj my, ale tá vhodná doba nebola ani pred rokom, ani pred 4 rokmi, ani pred 8, ani pred 13 rokmi, nikdy nie je vhodná doba.

  • Hlasy v pléne.

  • Prosím vás, keby ste ma nechali dohovoriť, ja som vám do vašich rečí neskákala. Plne rešpektujem vaše názory a nemusíte s mojimi súhlasiť, len vás prosím, nechajte ma hovoriť.

  • V situácii, keď hrozí, že výrok Ústavného súdu môže znemožniť, aby sa ľudia slobodne rozhodovali, si myslím, že je našou povinnosťou túto slobodu pre nich uchrániť. Hovorím o uchránení ich slobody.

    Keď sme sa teda dotkli kresťanstva a viery, viete, Boha nosí každý z nás vo svojom srdci a len on jediný, nie my, len on sám bude mať právo pri poslednom súde rozhodnúť, či naše kroky sme robili v živote správne. A ja vám ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu skupiny poslancov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby postupne uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v rámci diskusných príspevkov akurát pani poslankyňa Záborská predniesla návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Preto vás prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Záborskej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 36 za návrh, 61 proti, 12 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 71 za návrh, 28 proti, 11 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Návrh do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 73 za, 1 proti, 15 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím ďalej, aby za gestorský výbor určila Národná rada hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby návrh zákona prerokovali určené výbory v termíne do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 69 za návrh, 1 proti, 16 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Tým sme prerokovali tento bod programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

    Prosím teraz pána poslanca a zároveň navrhovateľa, aby odôvodnil a uviedol predmetný návrh.

  • Vážené dámy a páni, predložil som rozsahom neveľký, ale obsahovo významný dokument, doplnok Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by mal vyriešiť otázku prípravy volieb do Európskeho parlamentu, 1. májom 2004 bude mať Slovenská republika 14 poslancov.

    Voľby doteraz nie je možné uskutočniť, pretože v Ústave Slovenskej republiky niet pojmu „Európsky parlament“, niet pojmu „voľby“ a niet ani termín „poslanec Európskeho parlamentu“. Čiže tieto inštitúty sa ako nové vnášajú do tohto právneho poriadku a legitimizujú možnosť vykonať voľby Slovenskej republiky.

    Súčasne rieši, kto z poslancov Národnej rady môže byť kandidátom za poslanca Európskeho parlamentu. Rieši to dvoma spôsobmi. Prvý je, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období môže kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu, pričom jeho mandát poslanca Národnej rady spočíva. Rieši aj situáciu druhú, keď poslanec Európskeho parlamentu sa rozhodne svoju činnosť v Európskom parlamente ukončiť a kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Dostáva ju s tým, že jeho mandát spočíva. Pravda, počúvame námietky, podľa ktorých predsedovia klubov hovoria, že návrh zamietnu, pretože ešte nie je čas, aby sa robili čiastkové úpravy, a že treba úpravu komplexnú. Ak zoberieme časový harmonogram, že komplexnú úpravu o európskej ústave bude možné urobiť až potom, čo ukončí svoju činnosť Konvent, čo sa dá očakávať niekedy koncom roka, tak, bohužiaľ, niet inej možnosti, ako postupovať metódou čiastkovej úpravy s tým, aby sa ku koncu roku mohli prijať samostatné ustanovenia v samostatnej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Dovtedy môžeme ísť len čiastkovými opatreniami.

    Dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu, ktorý je vlastne návrhom umožňujúcim vám legitímnu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 207).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet, ako aj o finančnom rozsahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu ústavného zákona upravená.

    Ústava ako základný zákon štátu je právna norma najvyššej právnej sily. Každú ústavu tvorí 1 zákon alebo i viac zákonov, ktoré sú vrcholom sústavy právnych noriem, právne predpisy a ostatné právne predpisy jej nesmú odporovať. Ústava vzhľadom na národné, etické, jazykové, štátne, historické, právne a ústavnoprávne tradície, kultúrne, duchovné a iné osobitosti a hodnoty, mieru všeobecnosti, konkrétností má svoj charakter, je sama sebou, aj keď vzniká v kontexte s ústavami a inou právnou kultúrou iných štátov.

    Po tomto úvodnom slove dovolím si povedať, že Ústava Slovenskej republiky zodpovedá v plnej miere uvedenému. Uplatňuje sa v praxi už viac ako 10 rokov. Možno povedať, že obstála, čo však neznamená, že nie je občas podrobovaná kritike, a to i v znení noviel prijatých v uplynulých rokoch. Ani v tomto prípade nemôže teda ísť o nemeniteľnú dogmu, prípadné zmeny však nielen musia vychádzať z komplexnej analýzy súčasných politických a spoločenských pomerov, ale musia byť výrazom vážnosti, ktorú základný zákon štátu v radoch odbornej, ale i laickej verejnosti požíva.

    Nie som proti tomu, aby sa riešila otázka nezlučiteľnosti mandátu poslanca Európskeho parlamentu a mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako to navrhuje navrhovateľ vo svojom návrhu. Dovolím si však povedať, že parciálne úpravy predkladané z času na čas nesvedčia o dobrom vzťahu k ústave, o rešpektovaní vážnosti a významu ústavy. Pre právny poriadok Slovenskej republiky zmena ústavy vyžaduje komplexný prístup, ktorého výsledkom budú ďalšie, dnes už aktuálne zmeny základného zákona štátu. Je to zároveň výzva, aby sa čo najskôr začala skupina právnych odborníkov nad uvedeným zamýšľať a začala aj následne konať.

    Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Beňová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážim si návrh predkladateľa, chcem však upozorniť, že sme prijali v Národnej rade uznesenie, ktorým sme zaviazali vládu, aby upravila mandát poslanca Národnej rady vo vzťahu k vykonávaniu mandátu poslanca Európskeho parlamentu, a to v čase, keď pán minister vnútra predkladal návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, takže uznesenie Národnej rady vo vzťahu k zlučiteľnosti, resp. nezlučiteľnosti mandátu už Národná rada prijala.

    Takisto si myslím, že môžem podporiť v tejto chvíli pozíciu a návrh ústavnoprávneho výboru. Naozaj si myslím, že ak ideme robiť zásah do ústavy, tak že by mal byť veľmi dobre pripravený a že by sme tam potom mali zapracovať ešte aj nejaké iné náležitosti, nielen postavenie poslanca Európskeho parlamentu a výkon jeho mandátu vo vzťahu k poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ale, povedzme, aj k ďalším významným funkciám.

    Chcela som teda vo svojom vystúpení len potvrdiť, že to stanovisko ústavnoprávneho výboru považujem za správne, ale že v budúcnosti naozaj v zmysle toho uznesenia, ktoré sme prijali tu v Národnej rade na poslednej schôdzi, by sa táto vec mala rozhodne v ústave riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Cabaj a Husár.

    Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, vzhľadom na skutočnosť, že ste málo tu v tomto parlamente, môžete niečo také povedať, že ak parlament prijal uznesenie vo vzťahu k vláde, že by mala byť otázka vyriešená. Ak tu budete dlhšie, pochopíte, koľko tých uznesení Národná rada prijala, a pochopíte, ako sa vláda k uzneseniam Národnej rady stavia.

  • V podstate chcem len rozšíriť to, čo povedal pred chvíľou kolega Cabaj. Ak, pani poslankyňa, apelujete na to, že by sa mala táto problematika upravovať, tak v podstate nie je možné nič namietať proti tomuto návrhu zákona, pretože sa to už deje. A ak sme požiadali o to vládu, tak v tom prípade vláde jedna drobná úloha tým, že tento návrh prijmeme, odpadne. Myslím teda, že sa nedeje nič takého, čím by sme vstupovali do kompetencie vlády Slovenskej republiky, a len pružne a včas pripravujeme podmienky pre vstup a pre to, čo z neho pre tento parlament vyplýva.

    Druhá skutočnosť. Pán spravodajca vo svojom vystúpení išiel veľmi podobnou cestou, keď hovoril o tom, že bude vhodné odložiť návrh a čakať, dokiaľ sa pripraví súhrnná právna úprava. Myslím si, že práve tento krok je jedným z tých krokov, ktorý aj vládu Slovenskej republiky a ostatné zákonodarné iniciatívy posunie k aktívnejšej práci v legislatívnej oblasti na príprave vstupu Slovenska do Európskej únie.

  • Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Cabaj, veď ja viem, že som tu krátko, ale snažím sa k tým veciam, ktorým sa venujem, aj zaujať stanovisko. Chcela by som povedať, že to uznesenie, ktoré prijímala táto Národná rada, bolo prijímané aj s podporou Hnutia za demokratické Slovensko a že to bola nielen dohoda grémia, ale aj dohoda všetkých poslaneckých klubov a veľmi dobre sme vedeli, prečo to uznesenie prijímame práve v čase, keď bol predkladaný návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Takisto, pán poslanec Husár, chcem povedať, že ja si nesmierne vážim Ústavu Slovenskej republiky a práve preto, že si ju nesmierne vážim, myslím si, že nie je správne, aby sme tu len tak čiastkovo prijímali takéto zásadné rozhodnutia.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, že to, čo bude upravovať mandát poslanca Európskeho parlamentu, nemôže byť upravované v ústave len vo vzťahu k mandátu poslanca Národnej rady, ale aj k mnohým ďalším funkciám v tomto štáte, a preto si myslím, že by sme sa na to mali lepšie pripraviť a že by sme to mali potom prijímať komplexne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán poslanec Mečiar, máte slovo.

  • Čakal som takúto reakciu. A dobrá i zlá reakcia je lepšia ako žiadna.

    Po prvé. Iniciatíva právna poslanca Národnej rady a vlády Slovenskej republiky je na rovnakej úrovni. Nie je dôvod s poukazom na právo jedného odmietať právo druhého. Na toto zabudnite. Keď to budete chcieť takto vysvetľovať, tak ste v hlbokom omyle. Uznesenia parlamentu nezaväzujú vládu Slovenskej republiky, sú odporučením, ktorým sa vláda môže a nemusí zaoberať. Z úcty k parlamentu spravidla sa ním zaoberá.

    Ďalej. Keď sa Ústava Slovenskej republiky schvaľovala, na tejto strane sedeli poslanci za HZDS. Týždeň vysvetľovali, že je to zlé. Týždeň hovorili, treba nám jednu hlavu, ktorá bude celú kompletnú ústavu upravovať vo vzťahu k Európskej únii. Nebola prijatá. Ja dneska len reagujem na chybu, ktorú zavinila terajšia vládna koalícia vo svojej väčšine pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky. Hovoríte, budeme robiť globálne usporiadanie ústavy. Nebudeme. Nedá sa robiť.

    Prvým závažným dokumentom, ktorý budeme musieť premietnuť do ústavy, bude ústava Európy. Pripravuje ju Giscard d’Estaing v Konvente. Nie sú vydiskutované základné politicko-právne predpoklady toho, ako táto ústava bude vyzerať. Keď budú známe asi koncom tohto roka, bude možné prijať ústavu Európy asi koncom tohto roku. Vysoká miera pravdepodobnosti toho je na jar budúceho roku. Skúste so mnou sa hrať teraz na počítanie lehôt. 1. mája majú byť plnohodnotní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky k dispozícii pre Európsky parlament. Voľby prebehnú v prvých 4 mesiacoch k jari 2004. Na vykonanie volieb, resp. poriadkové lehoty treba 120 dní. Predtým, aby sa voľby vykonali, musí byť vykonaný alebo prijatý zákon o voľbách ešte v druhej polovici tohto roku na to, aby ten zákon vôbec nadobudol platnosť, pretože tu je minimálna lehota 45 dní, optimálna lehota 95 dní. Kedy? A aby sa zákon mohol prijať, musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ale v tej Ústave Slovenskej republiky sa nič nehovorí o voľbách, o Európskom parlamente, o postavení poslanca, či možno sa uchádzať o miesto na kandidátke.

    Páni poslanci, vaši predsedovia vás vyšachujú, ako chcú, vám povedia, tu zostaneme, nemôžeš na kandidátke byť, ale zákon dáva istotu. Môžeš byť europoslancom, budeš mať zástupcu v Národnej rade, môžeš sa vrátiť z europoslaneckého mandátu do Národnej rady, budeš mať zástupcu v Národnej rade a môžeš kandidovať aj vo voľbách do Národnej rady. To je pre vás. Fakt to nechcete? Ja sa vám divím. Vy nechcete dobro pre seba? Však nerobíte pre mňa tento zákon.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale, strana rozhoduje o kandidátkach. Takže toto je záležitosť, ktorá je pre vás urobená tak, aby ste kandidovať mohli, aby ste mohli byť aktívnymi účastníkmi volieb, pretože zákon je pripravovaný tak, že bude podľa pomerného systému.

    Takže ja odporúčam, aby návrh ústavného zákona išiel do druhého čítania, pracovalo sa na ňom ďalej a aby to, čo je v ňom racionálne, bolo rýchlo prevzaté a mohol za ním hneď nasledovať volebný zákon, prijatý zhruba v druhej polovici tohto roku, aby sa na základe neho mohli na jar budúceho roku vykonať voľby. Čiže tento mechanizmus sa týmto ústavným zákonom legitimuje, spúšťa. Ak bude zákon bez tohto, nebude mať oporu v Ústave Slovenskej republiky. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy nesmie štátny orgán konať to, čo mu zákon a ústava nedovoľujú. V danej situácii by to bolo konanie nedovolené. Preto vláda v tejto veci robí chybu a ja ju naprávam. Ak teda chcete, prijmite návrh, ak chcete, neprijmite ho. Je to v záujme vášho dobra.

    Pokiaľ ide o iniciatívy právne smerujúce k zmene Ústavy Slovenskej republiky v prospech poslancov a v prospech tejto inštitúcie, ešte budú.

  • Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpila iba jediná poslankyňa, ktorej vystúpenie bolo v súlade s vystúpením spravodajcu, nevzišiel z rozpravy iný procedurálny návrh, preto odporúčam, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý som predložil ako spravodajca.

  • Nech sa páči, áno, samozrejme, pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Návrh je nepokračovať v rokovaní o ňom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 79, proti 25, hlasovania sa zdržali 4.

    Konštatujem, že sme schválili, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 208, návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 187.

    Dávam slovo teraz poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom, ktorý sám osebe je stručný. A preto sa budem snažiť neoberať príliš plénum o čas.

    Podľa zákona č. 73/2002 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o premávke na pozemných komunikáciách, sa v § 90 doplnil odsek 9, ktorý znie: „Okresný dopravný inšpektorát nevykoná zmenu držiteľa vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla, ak je proti vlastníkovi alebo držiteľovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.“ Touto právnou úpravou sa dvom skupinám ľudí obmedzuje dispozícia motorovým vozidlom. Obmedzuje sa vlastník motorového vozidla, ak sa voči nemu vedie exekúcia, čo je absolútne správne a odôvodnené, ale obmedzujú sa aj tretie osoby, ktoré sú vo veci nevinne. Poviem názorný príklad. Lízingové spoločnosti sú vlastníkom vozidla, beží lízing, nie je ukončený. Ale napriek tomu, že exekučné konanie beží voči osobe, ktorá nie je vlastníkom, skutočný vlastník stráca možnosť dispozície vozidlom. Táto právna úprava predstavuje právnu úpravu, ktorá nie je súladná s režimom ochrany, právom vlastniť majetok, tak ako ho zaručuje Ústava Slovenskej republiky, a nie je v súlade s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pretože predstavuje zásah do práva pokojne užívať svoj majetok. Z toho dôvodu návrh smeruje k tomu, aby sa zo zákona vypustili 2 slová, slová „alebo držiteľovi“, a aby sa zachoval alebo vytvoril právny stav, v ktorom v prípade exekúcií budú obmedzení len vlastníci, proti ktorým beží exekúcia. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Lajosovi Ladányimu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 60 z 15. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. apríla 2003 č. 187 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval výbor v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Áno, za chvíľočku pristúpime k hlasovaniu, ale na to potrebujem dostatočný počet poslancov, preto žiadam vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 97 poslancov, za návrh hlasovalo 72, hlasovania sa zdržalo 19 poslancov, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor Národná rada určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že návrh zákona prerokuje určený výbor v termíne do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 98 poslancov, za návrh hlasovalo 86, hlasovania sa zdržalo 10 a nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 136, spoločnú správu výborov máte v tlači 136a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe vášho súhlasu dňa 9. apríla 2003 s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov vám dnes predkladám vládny návrh novely zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. (parlamentná tlač 136).

    Vláda Slovenskej republiky venovala návrhu novely zákona veľkú pozornosť s cieľom vytvoriť pre slovenských podnikateľov a tiež zahraničných podnikateľov, ktorí majú záujem o investície na území Slovenskej republiky, rovnaké podmienky, aké majú na území krajín Európskej únie. Niekoľkokrát bola novela podrobne konzultovaná s expertmi únie, aby v čo najväčšej možnej miere spĺňala požiadavky komunitárneho práva. Počas prípravy novely nevznikli závažnejšie pripomienky a novela bola aj zo strany Inštitútu pre aproximáciu práva posúdená ako správna implementácia príslušných smerníc Európskej únie. Pripomienky, ktoré sa vyskytujú v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, nie sú zásadnými z hľadiska prijatia návrhu novely. Väčšinou ide o pripomienky o príliš širokom formulovaní niektorých pojmov, ale na druhej strane ide o veľmi širokú oblasť, ktorú z hľadiska určených výrobkov a služieb návrh zákona postihuje. V tejto súvislosti vám dávam do pozornosti, že v pravidelných správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do únie v roku 2000 aj v roku 2001 boli vždy zákon č. 264/1999 Z. z. a na jeho základe prijaté nariadenie vlády hodnotené kladne.

    Neprijatím novely zákona by Slovenská republika vyslala nepriaznivý signál smerom k orgánom Európskej únie a pre slovenských a zahraničných podnikateľov by nevytvorila rovnaké podmienky pre uvádzanie výrobkov na trh. Taktiež by to mohlo vyvolať pochybnosti o už uzatvorenej kapitole 1 slobodný pohyb tovaru. Podľa súčasne platnej legislatívy je ostatný rozdiel medzi uvádzaním výrobkov na trh pod režimom Protokolu na Slovensku a v Európskej únii už len v označovaní výrobkov. Účinnosťou Protokolu aj táto posledná prekážka padne a výrobcovia budú môcť označovať výrobky označené značkou SI aj pri uvádzaní na slovenský trh a táto značka bude uznávaná.

    V závere vás chcem informovať, že dňa 14. apríla tohto roku schválila Protokol Rada ministrov Európskej únie, aby mohol čo najskôr nadobudnúť účinnosť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu novely zákona č. 264/1999 Z. z., a tým vytvorenie rovnakých podmienok pre našich podnikateľov, aby mohli už v čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie aplikovať rovnaké postupy uvádzania výrobkov na trh ako v krajinách Európskej únie, a tým zvýšiť svoju schopnosť konkurencie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý máte ako tlač 136 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 171 z 25. 2. 2003 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 9. apríla a v gestorskom výbore do 11. apríla Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 15. apríla 2003 a uznesením č. 113 odporučil Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. apríla 2003 a uznesením č. 65 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Ďalej sú tie pripomienky, ktoré teraz nejdem prechádzať.

    Gestorský výbor na základe rokovania Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku sa stotožňuje s odporúčaním Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z., vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z., v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 78 zo 16. apríla 2003.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ako spoločnému spravodajcovi vyjadriť názor, že nesúhlasím so stanoviskom gestorského výboru, t. j. s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie z nasledovných dôvodov.

    Po prvé, pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v časti C. boli zapracované v plnom rozsahu, sú to technicko-legislatívne pripomienky, a pripomienky v časti A. a B. sú všeobecného charakteru, z veľkej časti charakteru dodatočného vysvetľovania pojmov, a tie z nich, ktoré sú akceptovateľné, sa dajú odstrániť v priebehu druhého čítania.

    Po druhé, neprijatím návrhu novely zákona č. 264/1999 Z. z., čo tu už bolo deklarované pánom ministrom, by Slovenská republika vyslala nevhodný signál, pretože Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. 4. 2003 ako tlač 175 Protokol PECA a následne Rada ministrov Európskej únie, aby mohol čo najskôr nadobudnúť účinnosť, ho schválila 14. 4. 2003.

    Dovoľte mi požiadať vás z uvedených dôvodov, aby ste svojím hlasovaním prejavili nesúhlas s navrhnutým vrátením tohto návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne za skončenú.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči, vy máte asi procedurálny návrh.

  • Tým ste všetko vyriešili, pán podpredseda, pretože podľa rokovacieho poriadku ak spoločný spravodajca navrhne, aby sa nepokračovalo v rokovaní, je to návrh gestorského výboru, tak bez akejkoľvek rozpravy sme mali hneď hlasovať o tomto návrhu, ale keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy, môžeme to urobiť. Ale bolo to treba pred otvorením rozpravy urobiť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nie som o tom presvedčený, už sme to robili viackrát a dokonca sme mali z toho problém. Ale v poriadku, takže pristúpime teraz k hlasovaniu. Zvolávam znovu poslancov.

    Pán spravodajca, nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, zopakujte ešte raz návrh aj pre tých poslancov, ktorí prišli len teraz do rokovacieho priestoru.

  • Čiže, vážené panie poslankyne a poslanci, ešte raz opakujem návrh zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady znie tak, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odporúčajú výbory vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, aby sme to vrátili navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103, za 26, proti je 67, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh nebol odsúhlasený.

    Pán spravodajca.

  • V tom prípade, že návrh nebol odsúhlasený, ide tento návrh zákona do druhého čítania, pokračuje v druhom čítaní.

  • Ale, pán spravodajca, musíme o tom hlasovať. To znamená, že teraz pristúpime k hlasovaniu o tom, či budeme pokračovať v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Prepáčte, dobre. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dávam návrh o tom, aby o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., sa hlasovalo...

  • Pán poslanec, hlasujeme. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasy z pléna.

  • ... či zákon postúpime do druhého čítania.

  • Ruch v sále.

  • Ale, pardon, do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 94 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti bolo 17, hlasovania sa zdržalo 6.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pán spravodajca, v spoločnej správe boli návrhy?

  • No ale my sme o tom nehlasovali.

    To znamená, sme v treťom čítaní, ja otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a musíme sa vrátiť do druhého čítania. To znamená, potrebujeme 30 podpisov poslancov, súhlas 30 poslancov, aby sme sa vrátili do druhého čítania, aby sme hlasovali o spoločnej správe.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, nerozčuľujte sa. Otvoril som rozpravu v rámci tretieho čítania. Prihlásilo sa 5 poslancov.

    Prvý je s procedurálnym návrhom pán poslanec Maxon. Nech sa páči

  • Po prvé, stotožňujem sa s tým, čo ste dodatočne povedali, pán podpredseda Národnej rady, že sa musíme vrátiť do druhého čítania. Národná rada Slovenskej republiky sa nevysporiadala so spoločnou správou.

    A vzhľadom na to, že som dostal možnosť vystúpiť. Dámy a páni, tento zákon má vytvoriť rovnocenné podnikateľské prostredie slovenských podnikateľov s podnikateľmi minimálne v Európe. Tam je toľko legislatívno-technických nepodarkov, že podnikateľom len život skomplikujeme. Takže rešpektujme to, čo navrhoval gestorský výbor. Predsa sa odborne zaoberal touto problematikou. Vráťme sa do druhého čítania a v druhom čítaní prerušme rokovanie o tomto bode programu a ujasnime si tie legislatívno-technické pripomienky, ktoré podľa môjho názoru sú opodstatnené.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na skutočnosť, že spravodajca nezvládol situáciu, jednoducho je potrebné prerušiť tento bod rokovania minimálne na to, aby sa zozbieralo 30 podpisov, aby sa mohlo potom už aspoň zachrániť to, čo sa ešte vôbec zachrániť dá v tejto situácii.

  • Môj názor je ten, ktorý som prezentoval v tejto oblasti, a to je, že tým, že sme zákon neodporučili vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, automaticky prechádza do druhého čítania. Tým pádom ak sme v druhom čítaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, ja som dával druhé, len ma prerušil pán predsedajúci, ktorý...

  • Pán poslanec, ešte raz, my sme v druhom čítaní, toto nie je prvé čítanie

  • Ak sme v druhom čítaní, tak otvorme rozpravu a zaoberajme sa tými pripomienkami.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, opäť sa vrátim k tej pripomienke, ktorú som mal, a prečítam vám § 82 rokovacieho poriadku: „Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.“ Čiže najskôr ste bez toho, aby ste otvorili rozpravu, mali dať hlasovať o návrhu pána poslanca Vážneho. Vy ste to urobili až potom, čo ste uzatvorili rozpravu ako takú. Čiže najskôr bolo treba hlasovať o tomto návrhu, potom, keď tento návrh neprešiel, bolo treba normálne otvoriť rozpravu, dať možnosť poslancom podávať pozmeňujúce návrhy. My nemôžeme považovať hlasovanie o postúpení do tretieho čítania za zákonné, lebo je tu spoločná správa a nebola možnosť hlasovať o spoločnej správe. Mali by ste vyhlásiť, pán podpredseda, hlasovanie za neplatné o postúpení do tretieho čítania a vrátiť sa normálne do druhého čítania, otvoriť ešte raz rozpravu, spýtať sa, či má niekto záujem vystúpiť. Pokračujme normálne, ako hovorí rokovací poriadok. Čiže nič sa nedeje, len vyhláste za neplatné toto hlasovanie.

  • Ak je všeobecný súhlas, samozrejme, aj toto je možné alebo je potom jedna jediná možnosť, ak nebude všeobecný súhlas, po tomto budeme hlasovať, poprípade ak to neprejde, je potrebných 30 podpisov, samozrejme, ako to už bolo povedané. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Takže vyhlasujem hlasovanie...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nie je všeobecný súhlas. Tak, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či Národná rada prijíma to, že to hlasovanie je neplatné, to znamená, zrušíme to hlasovanie, ktorým sme postúpili zákon do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 104, za návrh 102, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme zrušili hlasovanie, to znamená, sme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, takže pristúpime k hlasovaniu, to znamená spoločnej správe. Nech sa páči.

    Nakoľko sme sa ale vrátili, a to je pravda, znovu do druhého čítania, musím znovu otvoriť rozpravu. Raz sme už hlasovali o tom návrhu, o tom už nemusíme hlasovať. Takže pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci druhého čítania. Pán poslanec Maxon a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja skôr sa zamýšľam nad tým procesným postupom, prirodzene, že to, čo navrhol pán poslanec Fico, bol najjednoduchší spôsob, ako napraviť ten postup, ktorý nebol v súlade s rokovacím poriadkom. Ale, dámy a páni, v tom prípade vzniká veľmi vážny precedens. My môžeme v budúcnosti odvolávajúc sa na to, čo sa stalo pred chvíľočkou, zrušiť akékoľvek hlasovanie Národnej rady. Prečo sme nepostupovali štandardným spôsobom, ktorý je popísaný veľmi jasne a zreteľne v rokovacom poriadku, prerušiť rokovanie, získať 30 podpisov, vrátiť sa do druhého čítania, otvoriť rozpravu, vyjadriť sa k spoločnej správe? To by bol absolútne jasný a zrozumiteľný legislatívny postup. Takže ja neviem sa celkom stotožniť s tým postupom, ktorý prebieha teraz v tejto chvíli, a naozaj navrhujem tých 30 podpisov dodatočne pozbierať, prerušiť rokovanie, pozbierať tých 30 podpisov, aby to bolo aj 30 podpismi vrátené do druhého čítania štandardným spôsobom.

  • Pán poslanec Číž chce reagovať faktickou poznámkou ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, veľmi nerád nesúhlasím s pánom kolegom Maxonom, len chcem ešte vysloviť jeden názor v tejto veci. To hlasovanie bolo jednoducho zmätočné, s tým pracuje rokovací poriadok, pretože nie je možné prejsť do tretieho čítania bez toho, aby sme prešli spoločnú správu výborov. Čiže v takom prípade veľmi jednoducho bez toho, že by vznikol precedens, vyhlásime to hlasovanie za zmätočné. Urobili sme to hlasovaním, všetci normálne podľa štandardného postupu sme otvorili možnosť na rozpravu v druhom čítaní. Pokiaľ sa ľudia prihlásia, pokiaľ nie, môžeme odhlasovať tie návrhy, ktoré boli riadne podané, to znamená tie, ktoré sú v spoločnej správe, a môžeme ďalej pokračovať.

  • Ďakujem.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať k tým ostatným veciam, ktoré súvisia s tým, čo sa dorobilo tu v parlamente, len chcem upozorniť na jednu podstatnú vec. Ak sa trochu pozrieme do situácie, v ktorej sa momentálne nachádzame, pochybujem o tom, či má význam určovať gestorské výbory. Ak gestorský výbor má byť garantom odbornosti za príslušnú časť a gestorský výbor upozorní na základe nášho útvaru v Národnej rade, ktorý je tu pre aproximáciu práva, že tento zákon má vážne nedostatky, upozorní na to odborný útvar, ktorý je zložený tu v Národnej rade, ktorý má pomáhať poslancom, aby teda tá legislatíva aspoň slušne vypadala, nech už nie je politická, tak potom neviem, o čom chceme hlasovať. To znamená, ja varujem, ak takýmto spôsobom sa bude pokračovať a prijme sa tento zákon a nevráti ho prezident Slovenskej republiky, minimálne musí ísť na Ústavný súd. Ale verím na tom, že v tomto ponímaní, ako je pripravený, ako je to možné jedine odhlasovať, môže to skončiť ozaj s tým, že to prezident republiky opätovne vráti. Takže už dopredu na to upozorňujem, diskutovať budeme potom, keď to vráti prezident.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia 2 poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán poslanec Cabaj poukázal na veľmi vážny nedostatok tejto vládnej predlohy zákona. A ani spoločná správa sa s tými pripomienkami, ktoré sú od odboru aproximácie práva, nevysporiadala. Ja v tejto chvíli neviem posúdiť, či existuje taká možnosť, aby sme pozastavili rokovanie o tomto návrhu zákona. Nech sa predkladateľ vysporiada s tými pripomienkami odboru aproximácie práva a potom by sme v rokovaní o tejto vládnej predlohe zákona pokračovali.

  • Pán poslanec, takýto procedurálny návrh podaný nebol. Takže o tom...

  • Hlasy z pléna.

  • No ale to musíte odtiaľto.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem zdôrazniť, že hospodársky výbor sa veľmi poctivo týmto zákonom zaoberal a rešpektoval stanovisko ústavnoprávneho výboru. Uvedomujeme si vážnosť tohto zákona a jeho potrebu. Preto to naše stanovisko bolo také, aké bolo. A je vecou Národnej rady, aby jednoducho rozhodla teraz čo ďalej. My si myslíme, že by sme mali prerušiť rokovanie o tomto bode, jednoducho sa vysporiadať s legislatívno-technickými pripomienkami a potom pristúpiť s čistým svedomím k hlasovaniu o tomto návrhu zákona. Chcem poprosiť spravodajcu, aby tak učinil ako spravodajca a takýto návrh podal, pretože ja som len vo faktickej poznámke. A jednoducho toto je návrh, ktorý by vlastne upokojil zbytočné napätie. Ide o odborný problém, nie problém politický, to chcem zdôrazniť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do faktických poznámok, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že nie celkom jednoducho sa v tomto dá teraz zorientovať v tom duchu, že to chápem tak, že Národná rada, to beriem za záväzné, odporučila zaradiť návrh zákona do druhého čítania a v rámci druhého čítania sa vysporiada s týmito pripomienkami. Tak to chápem, že sme to tak odhlasovali. Iný procesný postup podľa mňa neexistuje, len znovu hlasovať a vrátiť zákon na dopracovanie, teda zase negovať to predchádzajúce hlasovanie, čo je podľa mňa nezmysel. Myslím, že rokovací poriadok takisto nepozná prerušenie. To znamená, už sme dospeli k tomuto faktu, že Národná rada nevráti zákon na dopracovanie, to znamená, bude sa zaoberať týmto zákonom v druhom čítaní, to znamená, že je za nami ukončená rozprava, to znamená, že tie pripomienky, ktoré tu boli podané, boli k procesnému postupu a k rokovaciemu poriadku ako takému. Ale tieto fakty tu sú dané. Myslím si, že už nemôžeme znovu vyhlásiť nejaké negovanie nášho predchádzajúceho hlasovania o tom, že zákon je zaradený do druhého čítania. To znamená, že...

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Vážená Národná rada, budeme pokračovať, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále.

    Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 151, spoločnú správu máte ako tlač 151a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem o novele Trestného zákona dlho hovoriť, bola tu diskusia v rámci prvého čítania, chcem len informovať o skutočnosti, že všetky výbory návrh novely schválili. Gestorský výbor takisto jednohlasne návrh novely schválil. A chcel by som na tomto mieste poďakovať predsedovi ústavnoprávneho výboru, členom ústavnoprávneho výboru či z koalície alebo z opozície, že sa nám spoločným úsilím podarilo návrh novely zákona vylepšiť. A ja verím, že získa podporu aj tejto snemovne.

    Ide o veľmi závažný návrh novely Trestného zákona, ktorý podľa mojej mienky môže urobiť Slovensko bezpečnejším miestom pre život. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona s tým, že všetky pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, či tie, ktoré majú charakter legislatívno-technických pripomienok, ale aj tie vecné pripomienky, na ktorých sme sa spolu s poslancami ústavnoprávneho výboru dohodli, sú v plnej miere akceptovateľné. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením pod č. 170 z 25. 2. 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu v zmysle § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 z 15. 4. 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 60 z 1. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 27 zo 6. marca 2003 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien uznesením č. 43 z 25. marca 2003.

    V časti IV sú doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, je ich celkove 8, všetci ste spoločnú správu dostali písomne, nebudem ich čítať, pán podpredseda. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne k bodom 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, ktoré navrhuje gestorský výbor schváliť, k bodu 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 115 z 23. apríla 2003.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomné prihlášky pánov poslancov, za klub Smer pána poslanca Fica a potom ešte ďalších poslancov ako rečníkov Abelovského, Gaľu a Galbavého.

    Takže ako prvý teraz vystúpi pán poslanec Fico. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, môj názor, pokiaľ ide o predložený návrh novelizácie Trestného zákona, je všeobecne známy. Ale keďže z vážnych osobných dôvodov nebudem môcť poobede byť prítomný na rokovaní Národnej rady a aby tu neboli nejaké šumy, prečo som nehlasoval proti, som sa rozhodol vystúpiť ešte raz k tomuto návrhu zákona aj v druhom čítaní a predniesť svoje výhrady. Takže bol by som rád, keby sa moja neprítomnosť v popoludňajších hodinách vysvetľovala absolútne správne.

    Chcel by som ani nie tak sa vrátiť k tomu, čo už bolo konštatované v prvom čítaní, ale pozastaviť sa, a tu prosím pána ministra, ak sa mýlim, aby sme našli spoločne chyby k jeho vyjadreniu, keď sa plne prihlásil k tým návrhom, ktoré schválil ústavnoprávny výbor a ktorých ambíciou je zmäkčiť túto právnu úpravu a dostať ju do súladu aj s výhradami, ktoré sme mali v prvom čítaní. Ja oceňujem snahu ústavnoprávneho výboru, pretože je tu tlak na schválenie tejto novelizácie, ale zdá sa mi, že sme urobili niekoľko zásadných právnych chýb, pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktorých sa dotýkajú konkrétne pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe. Pokúsim sa preto veľmi zrozumiteľne a stručne povedať, v čom vidím tieto pochybenia, ale, ešte raz, oceňujem prácu ústavnoprávneho výboru, ktorý chcel dostať návrh zákona do súladu s pripomienkami z prvého čítania.

    Pokiaľ ide o 2. bod spoločnej správy, ktorý sa týka § 29 ods. 2, § 29 ods. 2 Trestného zákona upravuje podmienky ukladania výnimočného trestu nad 15 do 25 rokov s tým, že stanovuje podmienky, kedy môže súd uložiť takýto trest. Sú tam dve podmienky. Tieto podmienky sa neaplikujú vtedy, ak sa ukladá trest za trestný čin podľa § 94 ods. 2 a § 219 ods. 2. Navrhuje sa, aby tento trest nad 15 do 25 rokov bolo možné uložiť aj v prípade, že sa bude ukladať trest podľa § 43, teda pri uplatnení zásady trikrát a dosť.

    V bode 3 spoločnej správy navrhuje ústavnoprávny výbor v § 29 ods. 3 doplniť takisto § 43 ods. 1. To znamená, že v § 29 ods. 3 hovoríme o podmienkach ukladania doživotného trestu odňatia slobody, kde sú 3 konkrétne podmienky a uloženie doživotného trestu odňatia slobody je prísne viazané na okruh konkrétnych trestných činov. Avšak tým, že dáme § 43 ods. 1 do § 29 ods. 3, vylučujeme tie podmienky, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 písm. a), b), c), a automaticky prichádza do úvahy uloženie doživotného trestu. A tu upozorňujem, pán minister, na ten rozdiel alebo na tú chybu, ktorá, si myslím, sa stala.

    Ak si zoberieme novo formulované ustanovenie § 43 ods. 1 v bode 4 spoločnej správy, tak sa hovorí na konci, že sa mu uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3. Lenže trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3, predpokladá písmená a), b) a c). Čiže najskôr dáme do bodu 3, že bez podmienok môžeme uložiť doživotný trest odňatia slobody, a potom v bode 4 hovoríme, že tak môžeme urobiť iba vtedy, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3. Tu vidím veľký rozdiel alebo chybu, ktorú sme urobili, a mohlo by to byť veľmi zle vysvetľované.

    Rovnako mám problémy s bodom 8 spoločnej správy, kde sa na jednej strane hovorí, že ustanovenie § 43 sa vzťahuje na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 pred 1. septembrom 2003, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin po 1. septembri 2003. Avšak je tu dodatok, že súd nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. septembrom 2003, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v § 43 neprimerane prísne. Prosím, odlišujme svojvôľu od voľnej úvahy, pretože ak raz sú stanovené podmienky, kedy môžeme uložiť alebo použiť zásadu trikrát a dosť a uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, tak nemôžeme tieto podmienky, kde má súd voľnú úvahu, zmeniť na svojvôľu súdu, že súd si jednoducho vyberie, či to uloží alebo neuloží. Ak raz sú splnené podmienky na to, aby bol trikrát a dosť uplatnený inštitút, tak sa musí uplatniť, ak tieto nie sú splnené, tak sa neuplatní. Ale v bode 8 jednoducho nedávame voľnú úvahu súdu, ale dávame mu svojvôľu.

    Takže vidím tu vážne pochybenia, ktoré urobil ústavnoprávny výbor najmä z hľadiska systému trestov výnimočných, ktoré sú upravené v § 29. A vystríham pred prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože mimoriadne skomplikujú situáciu súdom, pretože ak to teraz zhodnotím, pri aplikovaní zásady trikrát a dosť nemusím dať doživotný trest, môžem dať 25-ročný trest. Nemôže to byť menej ako 20 rokov. Ale v iných právnych úpravách hovoríme, že to môže byť nad 15 do 25 rokov. Môže to byť doživotný trest? Nemôže. Je to neuveriteľne zle urobené a myslím si, že to spôsobí obrovské zmätky súdom pri aplikácii týchto ustanovení. Hovorím to v tom najlepšom, pretože cítim, že je tu záujem takúto právnu úpravu prijať.

    Predsa len by som odporúčal a dávam aj taký procedurálny návrh v dobrom, aby sme prerušili konanie o tomto bode programu a aby opäť zasadol ústavnoprávny výbor a prešiel jednoducho, či sme prijali v ústavnoprávnom výbore, hoci ja nie som jeho členom, pozmeňujúce návrhy, ktoré dostávajú tento zákon do súladu s existujúcim systémom trestu a podmienkami ukladania týchto trestov.

    Nedá mi, aby som predsa len neuviedol ešte niekoľko argumentov proti zákonu ako takému, možno sa budem v niektorých veciach opakovať, ale zopakovanie niekedy neškodí, pretože ide podľa mňa naozaj o vážny zásah do systému trestného práva.

    Predovšetkým zdôrazňujem, vážené dámy a páni, že to je 28. novelizácia Trestného zákona od roku 1989. Spýtal by som sa aj pána ministra, či uvažuje o ďalších novelizáciách, lebo už počúvam, že sa znovu uvažuje o ďalšej novelizácii Trestného zákona, ktorá by mohla prísť. Dohodnime sa teda, že prestaneme hovoriť o rekodifikácii a pôjdeme cestou čiastkových úprav Trestného zákona a Trestného poriadku. Aj to je cesta, pretože niektoré krajiny nejdú rekodifikáciou, ale idú čiastkovými zmenami, najmä vtedy, ak tieto čiastkové zmeny komplexne upravujú niektoré časti Trestného zákona. Napr. je čiastková novelizácia, ktorá sa týka iba systému trestov, čiastková novelizácia, ktorá sa týka, povedzme, trestných činov proti životu a zdraviu a podobne. Teda zaujíma ma odpoveď pána ministra, či sú úvahy ísť ešte s nejakými ďalšími čiastkovými novelizáciami pred samotnou rekodifikáciou. Zdá sa mi, pán minister, opravte ma, ak sa mýlim, že rekodifikačné snahy zlyhali. A ani ďalší termín, ktorý ste si predložili na predloženie nového Trestného zákona a Trestného poriadku, sa nezdá byť reálny vzhľadom na kvalitu a obsah pripomienkovaných návrhov trestných kódexov. To, čo je vonku, je jednoducho naozaj ešte na 2 – 3 roky riadnej práce a riadnej diskusie, pretože nepovažujem tieto návrhy za vhodné na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o návrh, ktorý predložil pán minister a ktorý sa týka inštitútu trikrát a dosť, nespĺňa podmienku čiastkovej novelizácie, ktorá by komplexne upravovala niektorú časť Trestného zákona. Podľa môjho názoru je to novelizácia, ktorá je mimoriadne účelová, a myslím si, že tomuto sa ani minister nebude brániť, ale čo mne veľmi vadí, a v tomto máme veľký rozdiel v názoroch s ministerstvom spravodlivosti, je, že ide presne opačným trendom, ako je oficiálne stanovená depenalizácia a dekriminalizácia. O tom sme už niekoľkokrát hovorili. Myslím si, že vláda Slovenskej republiky prijala oficiálne východiská v minulom volebnom období rekodifikácie trestného práva, to bolo predsa vo vláde, odvtedy nepoznám žiadne iné východiská, ktoré by vláda Slovenskej republiky prijala.

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, dominuje v ňom len a len inštitút povinného uloženia doživotného trestu odňatia slobody, inštitút trikrát a dosť je dostatočne medializovaný, netreba, aby sme sa k nemu bližšie vracali z hľadiska jeho obsahu.

    Chcem znovu zdôrazniť, akademická, ale aj praktická právnická obec odmieta túto novelizáciu, či sú to sudcovia, či to je prokuratúra, či sú to právnické fakulty. Dokonca aj ombudsman, používam tento familiárny názov, pán doc. Kandráč na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnosti vyslovil, že tento návrh zákona nespĺňa kritériá ústavné a ďalšie, a dokonca povedal, že predloží do konca tohto týždňa aj oficiálne stanovisko, len nečakal asi, že Národná rada bude mať takýto rýchly priebeh. Preto si myslím, že je veľmi zlé, ak pripisujeme takúto malú vážnosť názorom teórie a praxe, a je veľmi zlé, ak iné dôvody, osobitne politicky utilitárne, takto vážne budú zasahovať do štruktúry a charakteru slovenského trestného práva.

    Mám taký pocit, že veľmi necitlivo začíname zaraďovať do európskeho kontinentálneho systému práva určité prvky z anglo-amerického práva. Pamätám sa, pán minister, v roku 1990 až 1992, keď som bol členom komisie, ešte česko-slovenskej, pre rekodifikáciu trestného práva, sme diskutovali napr. na tému zavedenia porôt do slovenského alebo česko-slovenského trestného práva. Česko-slovenská rekodifikačná komisia jednoznačne odmietla akékoľvek pokusy zavádzať do európskeho práva inštitúty vytrhnuté z kontextu a toto isté sa týka aj inštitútu, ktorý je dnes navrhovaný, to znamená inštitútu trikrát a dosť.

    Najčastejším argumentom, a na toto sa sústredil aj pán minister vo svojom veľmi krátkom úvodnom slove, na podporu zavedenia inštitútu trikrát a dosť je tvrdenie o neúmerne miernych trestoch ukladaných páchateľom závažných trestných činov. Dokonca si navrhovatelia sľubujú od aplikácie tohto inštitútu aj významné zníženie počtu závažných trestných činov. Uvedené podporné argumenty majú svoje veľmi slabé miesta, už sme niekoľkokrát uviedli aj štatistické údaje. Vážené dámy a páni, inštitút trikrát a dosť je zameraný predovšetkým proti násilnej trestnej činnosti. Ak si ale zoberieme štatistiky, pri násilnej trestnej činnosti je objasnenosť veľmi slušná a, povedal by som, nadpriemerná. Ale tam, kde je objasnenosť a postih veľmi zlý, sú majetkové trestné činy, kde, bohužiaľ, sa tento inštitút trikrát a dosť nezapája. Čiže vidíme určitú kontraproduktívnosť v tomto inštitúte navrhovanom pri tých trestných činoch, ktoré sú.

    Chcem dodať aj to, že zločinnosť nám nevyrieši žiadny zákon, nech je akokoľvek prísny. Znížiť kriminalitu môžu len príslušné orgány, ak budú zákony dôsledne aplikovať a páchateľov chytať, obviňovať, súdiť a posielať do väzenia. Naviac, platný Trestný zákon, hoci za posledných 14 rokov prešiel tortúrou desiatok nesystémových a nekoncepčných zmien, nemožno považovať za mierny. Súdy môžu páchateľom ukladať dlhoročné tresty odňatia slobody až do 15 rokov či výnimočný trest odňatia slobody na doživotie alebo výnimočný trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov. Poznáme inštitút recidivistu, ktorý je veľmi prísny, keď sa zvyšuje horná sadzba trestnej hranice až o jednu tretinu, a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca v § 62 Trestného zákona sú uvedené trestné činy, je tam 70 trestných činov, ak ich opakovane páchateľ spácha, stáva sa z neho obzvlášť závažný recidivista, ktorého treba prísnejšie postihnúť, ako je stanovená trestná sadzba.

    Dovoľte mi to ilustrovať na jednom príklade a povedať si, či máme alebo nemáme mierny Trestný zákon. V § 62 Trestného zákona je napr. ako jeden z obzvlášť závažných trestných činov uvedený trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 6 Trestného zákona. Trestná sadzba pri naplnení tejto skutkovej podstaty krádeže, musí tam byť spôsobená škoda vo výške 500-násobku minimálnej mzdy, čo nie je tak veľa pri súčasných krádežiach, je 5 až 12 rokov trestu odňatia slobody. Ak páchateľ tento druh krádeže spácha, stáva sa opakovane, stáva sa z neho v zmysle § 41 Trestného zákona obzvlášť závažný recidivista a horná hranica trestnej sadzby sa mu zvyšuje o jednu tretinu. Súd mu teda ukladá trest odňatia slobody takto upravenej sadzby, čo je 10 rokov a 5 mesiacov až 15 rokov. Vážené dámy a páni, za krádež môže súd dnes uložiť podľa platného Trestného zákona trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Myslím si, že kto je uzrozumený s podmienkami, v akých vykonávajú naši odsúdení trest odňatia slobody, tak si musí uvedomiť, že 10 až 15 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine, vážení, ja vám neodporúčam ani navštíviť to, a nie tam ešte stráviť 10 až 15 rokov mimo akéhokoľvek spoločenského života. To je neuveriteľne prísny trest a hovoríme o treste za majetkový delikt, nehovoríme o vražde, nehovoríme o lúpeži, hovoríme o klasickej krádeži, kde ide o sumu vo výške 500-násobku minimálnej mzdy. Pokiaľ ide o trestné činy násilného charakteru, ako je napr. vražda, súd môže uložiť za vraždu doživotný trest odňatia slobody alebo trest odňatia slobody nad 15 až do 25 rokov. Takže naozaj si myslíte, že Trestný zákon je mierny? To vôbec nie je pravda. Súdy môžu ukladať také tresty, aké len chcú, pokiaľ ide o prísnosť.

    Už som hovoril o štatistikách, nebudem sa k tomu vracať. Chcel by som ešte uviesť nasledujúce protiargumenty proti tomuto inštitútu. Chcel by som pripomenúť pánovi ministrovi, že tento zákon, ak bude prijatý, zakladá nerovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom je jednou zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. Budem to ilustrovať veľmi jednoducho. Máme nejakú hraničnú čiaru, to je deň nadobudnutia účinnosti tejto novelizácie. Ak niekto spácha 2 trestné činy, ktoré sú uvedené v § 43, pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, stačí, aby po jej nadobudnutí spáchal 1 trestný čin. Čiže spácha 1 trestný čin, povedzme, tento zákon nadobudne účinnosť, neviem, aký tam máte dátum, pán minister, 1. júla asi, 1. júla 2003 niekto a niekto, povedzme, 2. júla 2003 spácha 1 trestný čin z okruhu § 43. Dostane automaticky, ak neprijmeme pozmeňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru, doživotný trest, lebo predtým mal spáchané 2 trestné činy z okruhu, ktorý je uvedený v § 43. Ale zoberme si iné, že páchateľ doteraz nespáchal žiadny trestný čin a po 1. júli 2003 musí spáchať 1., 2. a 3. trestný čin. Až pri 3. trestnom čine dostane doživotný trest odňatia slobody. Kde je potom rovnosť? Kde je rovnosť na základe zákona, že po nadobudnutí účinnosti u niekoho po 1. trestnom čine bude doživotný trest a u niekoho ten doživotný trest bude až po 3. trestnom čine? Toto je vážna ústavnoprávna výhrada, ktorou by sme sa mali naozaj zaoberať.

    Už som, samozrejme, hovoril aj o tom, že obavy vyvolávajú skutkové podstaty, ktoré sú uvedené v § 43 Trestného zákona. Vážené dámy a páni, neviem, či ste si to naozaj nevšimli, ale doživotný trest podľa toho, čo hovorí navrhovateľ, odňatia slobody bude musieť súd uložiť aj páchateľovi, ktorý napriek 2 predchádzajúcim odsúdeniam spácha napr. trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ ako člen organizovanej skupiny alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu pre iného zorganizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice alebo inému umožní alebo pomáha nedovolene prekročiť štátnu hranicu. Vážení, za toto má byť doživotný trest odňatia slobody? A to ešte počúvam, že má prísť návrh, ktorý prednesú niektorí poslanci, za rúbanie dreva, ak to tak nie je, tak to beriem späť, ospravedlňujem sa, ale má prísť nejaký taký návrh o poškodzovaní, nejakom ďalšom okruhu trestných činov. Varujem všetkých, ktorí chcú rozširovať tento okruh trestných činov o podobné trestné činy. Opakujem ešte raz, za 3-násobné nedovolené prekročenie štátnej hranice má byť doživotný trest odňatia slobody? Zobuďme sa! Toto sú drakonické tresty, ktoré patria do 15., 16. storočia, a nie do 21. storočia.

    Hovorili sme aj o tom, že treba skúmať okolnosti páchania trestných činov. Inštitút trikrát a dosť má byť aplikovaný, vážené dámy a páni, aj v prípade trestného činu lúpeže podľa § 234 Trestného zákona. Za tento trestný čin, ak teraz nebude platiť novelizácia, ktorú navrhuje minister spravodlivosti, je dnes možné uložiť trest odňatia slobody na 2 roky až 10 rokov, čo je nielen dostatočne prísna sankcia, podľa § 234 ods. 1, podľa novelizácie, pozrite si to, ja som teraz pozeral ten plný text, možno je zlý text v počítači, ale ja som to teraz pozeral, čo je nielen dostatočne prísna sankcia, ale čo aj umožňuje súdu, aby sa prispôsobil okolnostiam trestného činu, ktoré môžu byť rôznorodé. Podľa súčasného stavu ak by páchateľ opakovane spáchal lúpež, hoci už za tento trestný čin bol v minulosti potrestaný, súd by na neho pozeral ako na zvlášť nebezpečného recidivistu a zo zákona by mu musel hornú hranicu zvýšiť o 1 tretinu. Čiže dnes by to bolo, vážené dámy a páni, 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. To je nízky trest za trestný čin lúpeže v III. nápravnovýchovnej skupine? To je neuveriteľne prísny trest, ktorý sa naozaj ťažko absolvuje.

    Samozrejme, a o tom málo hovoríme, trestný čin lúpeže môže byť spáchaný za rôznych okolností. Môže napr. spočívať v tom, že páchateľ strčí poškodeného z bicykla a zmocní sa tohto bicykla. Potom môže spáchať podobný trestný čin, napr. vytrhne poškodenej kabelku a zmocní sa jej po tom, čo sa jej po krátkom súboji a naťahovaní nepodarí kabelku udržať. A zoberte si, príde trestný čin, že strhne niekomu retiazku z krku. A máme 3 trestné činy a doživotný trest odňatia slobody. To vážne chcete uložiť doživotný trest odňatia slobody osobe, ktorá niekoho strčí z bicykla, vytrhne niekomu kabelku a potom strhne retiazku z krku? To snáď nie. Myslím si, že to preháňame, pokiaľ ide o drakonizmus konkrétnych návrhov.

    Navrhovaná právna úprava inštitútu trikrát a dosť ide však ešte ďalej. Trest odňatia slobody na doživotie bude musieť v prípade jeho schválenia uložiť súd aj páchateľovi, ktorý 2 predchádzajúce trestné činy spáchal ako mladistvý a 3. trestný čin, ktorý bude znamenať automatickú aplikáciu inštitútu trikrát a dosť, spáchal ako dospelý páchateľ. Vzhľadom na rozdielne podmienky pri ukladaní trestov mladistvým je podobná právna úprava neakceptovateľná, pretože obligatórny doživotný trest je následkom za 2 predchádzajúce protiprávne konania, ktoré súd hodnotil a potrestal za úplne iných okolností. Veď všetci dobre vieme, čo robíme s právom, že ukladanie trestov mladistvým je upravené v osobitnej časti Trestného zákona a nie je možné povedať, že spáchal páchateľ 2 trestné činy za tých istých podmienok. Takže tu je naozaj veľký problém.

    A chcem ešte pánovi ministrovi povedať aj jednu výhradu, že návrh novelizácie, pokiaľ ide o mladistvých, ktorí spáchajú 2 trestné činy pred nadobudnutím účinnosti, nezohľadňuje úpravu obsiahnutú v § 87 Trestného zákona o zahladení odsúdenia mladistvého. Predsa ak mladistvý spácha trestný čin a vykoná trest, dochádza automaticky zo zákona k zahladeniu. Ako sa budete pozerať na to? On má 2 zahladené tresty, potom spácha po nadobudnutí účinnosti ako dospelý páchateľ 3. trestný čin a dáme mu doživotný trest odňatia slobody. To vôbec nezohľadňuje zahladenie. Veď predsa zahladenie má určité následky, dôsledky, pre ktoré zahladenie bolo do Trestného zákona aj dávané.

    Pokiaľ ide o spätnú účinnosť, toto je, myslím si, najväčšia výhrada. Myslím si, že sme na to reagovali dostatočne. A už sa k tomu nechcem vracať. Myslím si, že toto bude dôvod na podanie takéhoto návrhu aj na Ústavný súd, ktorý musí rozhodnúť, či je alebo nie je takýto zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, považoval som za dôležité, opakujem ešte raz, nemôžem tu byť popoludní pri hlasovaní, určite by som hlasoval proti tomuto zákonu, ale idem na pohreb, hovorím to veľmi otvorene a nemôžem tu byť, a chcem vás teda požiadať, aby ste opakovane zvážili to, čo prijal ústavnoprávny výbor, tie zmätky, ktoré budú spôsobené pri aplikácii tohto ustanovenia v praxi. A rovnako vás prosím, aby ste zvážili, či Slovensko je krajina, ktorá má záujem sa vrátiť k takým formám trestania, ako sa navrhuje, ak zoberieme do úvahy, aké prísne tresty môžeme dnes podľa Trestného zákona uviesť.

    Hovorili sme o tomto bode, samozrejme, aj na zasadnutí poslaneckého klubu strany Smer. Poslanecký klub strany Smer nepodporí tento návrh zákona a jeho poslanci, ktorí budú prítomní v popoludňajších hodinách v Národnej rade, budú hlasovať proti alebo sa zdržia hlasovania. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa nikto nehlási.

    Takže ešte pred prerušením rokovania dám slovo pánovi predsedovi pôdohospodárskeho výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, len by som chcel pripomenúť mojim kolegom z pôdohospodárskeho výboru, že o 12.00 hodine podľa pôvodne zvolanej pozvánky máme rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní a začneme, samozrejme, hodinou otázok a do tej doby vám prajem dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážená Národná rada, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Na programe je bod hodina otázok, ktorý týmto otváram.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ktorých chcem súčasne požiadať aj o účasť na nasledujúcich bodoch rokovania, ktorými sú interpelácie poslancov a odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády nie je prítomný na rokovaní o tomto bode programu a tiež, ktorého z prítomných členov vlády určil, že bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, prípadne bude na ne odpovedať sám.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, neprítomného podpredsedu vlády Csákyho, ministra Prokopoviča a ministra Kukana budem zastupovať ja, neprítomného ministra Zajaca pán minister Kaník, neprítomného ministra Chmela pán podpredseda a minister Nemcsics, neprítomného ministra Šimka pán minister Palko, neprítomného ministra Miklósa pán minister Gyurovszky a taktiež pán minister Gyurovszky neprítomného pána ministra Simona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Zároveň vás prosím, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované predsedovi vlády v poradí, ako boli vyžrebované.

    Prvá otázka bola položená pánom poslancom Hoptom a je nasledujúceho znenia: „KSS chce iniciovať zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by zakázala pobyt akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Ste ako predseda vlády a predseda najsilnejšej vládnej strany ochotný podporiť túto iniciatívu KSS?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať na takto položenú otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Hopta, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa ustanovenia čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia čl. 119 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje v zbore o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií a o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky.

    Iniciatíva, ktorou sa Komunistická strana Slovenska snaží o zmenu Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne ustanovením o úplnom zákaze pobytu príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky je jednoznačne v rozpore s hlavnými cieľmi a zásadami zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky smerom k NATO a Európskej únii.

    Existuje množstvo zmlúv, z ktorých by som predovšetkým zdôraznil zmluvu PFP Sofa, ktorá nielen predpokladá prítomnosť príslušníkov cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, ale dokonca presne upravuje jednotlivé aspekty takéhoto pobytu.

    Po vstupe Slovenskej republiky do NATO bude táto zmluva podpísaná už ako NATO Sofa zmluva a zdôrazňujem, že ide o jednu z elementárnych zmlúv, ktoré Slovenská republika musí v súlade s jej zahraničnopolitickými cieľmi podpísať. Prijatie a podpora takejto iniciatívy by neovplyvnila len zmluvy úzko previazané so vstupom do Severoatlantickej aliancie, ale i naše úsilie o plnohodnotnú integráciu do Európskej únie a predovšetkým do jej vojensko-politickej časti, nakoľko je známe, že v súčasnosti existujú v rámci Európskej únie iniciatívy, ktorých cieľom je vypracovanie a prijatie obdobného dokumentu, ako je NATO Sofa, avšak v podmienkach Európskej únie, teda EÚ Sofa. Nehovoriac už o ďalekosiahlych následkoch prijatia takejto iniciatívy, nakoľko by bolo nevyhnutné zmeniť už prijaté medzinárodné zmluvné dokumenty, napríklad bilaterálnu Sofa s Veľkou Britániou, zmluvy so susediacimi krajinami o vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, všetky dohody, ktoré sa týkajú medzinárodných cvičení na území Slovenskej republiky, dohodu medzi vládou Slovenskej republiky, vládou Českej republiky a vládou Poľskej republiky o mnohonárodnej brigáde a tak ďalej, a tak ďalej.

    Vážený pán poslanec, na základe spomenutého nie je možné o takejto iniciatíve v budúcnosti uvažovať, resp. ju podporiť, keďže takáto iniciatíva predstavuje jednoznačný krok späť vo vývoji Slovenskej republiky v rámci medzinárodných vzťahov.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

    aj v tejto snemovni častokrát zaznievalo veľa kritiky aj na adresu pobytu sovietskych vojsk na našom území do roku 1989. Čiže, vážený pán podpredseda, ja som ani tak nemyslel, či sa môžu alebo nemôžu zúčastniť na určitých cvičeniach, ktoré nám budú vyplývať z určitých spojeneckých záväzkov, skôr prenikli na verejnosť informácie, objavili sa v tlači, že niektorí ústavní činitelia dokonca ponúkali americkým vojskám odchádzajúcim z Nemecka, dokonca aj poslanec pán Banáš vyzval ministra zahraničných vecí, aby urobil všetko pre to, aby Američania prišli aj na naše územie.

    Čiže, ja sa pýtam, či vláda Slovenskej republiky v budúcnosti môže vylúčiť, že niektoré vojská krajín NATO sa natrvalo usídlia na našom území, kde budú mať svoje základne. To je moja doplňujúca otázka a nesmeruje ku krátkodobému pobytu, resp. k nejakým cvičeniam.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán poslanec, vaša otázka znie jasne, konštatujete v nej, že KSS chce iniciovať zmenu ústavy, ktorá by zakázala pobyt akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Takáto iniciatíva a jej presadenie by spochybnilo všetky platné medzinárodné záväzky a spochybnilo by základnú orientáciu Slovenskej republiky, zahraničnopolitickú, ktorá je vyjadrená v programovom vyhlásení a ktorá našla podporu prostredníctvom programov politických strán, ktoré vo voľbách uspeli a vytvorili koalíciu.

    Preto si myslím, že dávať analógiu medzi pobyt sovietskych vojsk od roku 1968 do roku 1990 na Slovensku, v bývalom Česko-Slovensku a pobyt vojsk, ktoré môžu byť prítomné v súvislosti s medzinárodnými zmluvami, ku ktorým sme sa zaviazali dobrovoľne, a ku ktorým sa zaviazali demokraticky zvolené vlády v demokratických pomeroch a počas fungovania demokratických inštitúcií, myslím si, že takáto analógia kríva na obidve nohy. A myslím si, že netreba ani nijako zvlášť ďalej vysvetľovať, prečo kríva. Jednoducho, sovietske vojská sem prišli tak, ako prišli v podmienkach nedemokratického politického režimu, išlo o okupáciu Slovenska, vtedajšieho Česko-Slovenska, kým pri možnom pobyte, ktorý by vyplýval z platných medzinárodných zmlúv, ide o diametrálne odlišnú situáciu.

    Takže chceme byť plnohodnotnými členmi Severoatlantickej aliancie nielen s právami, ktoré nám to dáva z hľadiska ochrany bezpečnosti, ale aj s povinnosťami, ktoré z tohto vyplývajú a všetky povinnosti, ktoré z tohto členstva vyplývajú, si chceme v budúcnosti plniť.

  • V poradí druhú vyžrebovanú otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Jarjabek: „Aké boli kritériá pri vyberaní propagačnej skladby k predreferendovej kampani k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie?“

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, samotná propagačná skladba k predreferendovej kampani nebola vyberaná súťažnou formou, a preto sa na ňu ani nevzťahovali výberové kritériá. Bola to iniciatíva Rádia Rock FM a agentúry Monarch, konkrétne producenta uvedenej pesničky pána Dušíka, s tým, že zabezpečia aj jej vysielanie v Slovenskom rozhlase, v rádiu Regina a na okruhu Devín a po dohode aj na iných rádiových staniciach a v elektronických médiách. Táto pesnička nie je nová, vysielala sa aj v Nemecku a Maďarsku v predreferendových kampaniach, kde bola pozitívne prijatá verejnosťou. Ide teda o voľný preklad do slovenčiny tejto verzie pesničky. Agentúra Monarch, ktorá vlastne vyhrala súťaž na dodávateľa komplexných služieb v rámci verejnej súťaže v predreferendovej kampani, ju bude zaraďovať na svoje spoločensko-kultúrne podujatia v jednotlivých regiónoch Slovenska.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ďakujem za odpoveď, pán minister. Pýtam sa na to z toho dôvodu, lebo nielen ja, ale mnohí kolegovia a myslím si, že aj mnohí občania Slovenskej republiky si myslia, že predreferendová kampaň, ktorá sa v súčasnosti vedie, je povrchná, ak sa teda vôbec vedie. A skutočne neviem, aké bude finále kampane, ale do dnešného času predreferendová kampaň nerieši zásadnú otázku, ktorá v referende je položená občanovi.

    Preto hovorím o povrchnosti, lebo mám taký pocit, že aj táto pesnička je riešená, no netradične a pre mňa istým povrchným spôsobom. Chýba mi, ak by mala mať náležitú údernosť a platnosť, tak by som sa chcel v prvom rade spýtať, či bolo a akým spôsobom bolo - ale zrejme nebolo, z toho čo ste vy hovorili - oslovené pôvodné slovenské skladateľské zázemie, ktoré je veľmi široké.

    A prečo sa berie práve tento zahraničný model, keď napríklad autor pesničky je zhodou okolností maďarský skladateľ a v Maďarsku referendum podľa našich kritérií bolo neúspešné. Čiže nehovorme o úspechu tejto pesničky v zahraničí. Je veľmi zjednodušené takýmto spôsobom hodnotiť vôbec tých, ktorí majú referendovú kampaň na starosti. Opäť moja otázka, prečo nebolo oslovené slovenské skladateľské zázemie.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • No, dovoľte mi odpovedať aj na viac, aj na tie ďalšie veci, ktoré ste spomenuli, pán poslanec.

    Musím povedať, že ja si nemyslím, že maďarské referendum možno hodnotiť ako neúspešné.

  • Hlasy v sále.

  • Len tie kritériá sú iné, keďže u nich nie je povinná nadpolovičná účasť, čo zrejme ovplyvnilo aj nižšiu účasť na referende, ale referendum skončilo pozitívne.

    Čo sa týka tej pesničky, priznám sa, že sa ani necítim kompetentný hodnotiť ju a ani som ju nepočul, takže nedám vám svoje hodnotenie.

    Ale čo sa týka súťaže, chápem to ako súčasť kontraktu, kde bola verejná súťaž. Bola verejná súťaž na celú kampaň a súčasťou tejto kampane je aj pesnička. Čiže bolo to vlastne realizované v súťaži, nie v súťaži o konkrétnu pesničku, ale o celý projekt.

    Či je tá kampaň povrchná alebo nie? Ako člen Rady vlády pre integráciu bol som účastný na porade, kde bola prezentovaná koncepcia vlastne agentúrami. Myslím si, že koncepcia je dobrá. Druhá vec je to, že možno boli predstavy, že kampaň má trvať dlhšie. Ona je sústredená do dvoch, troch týždňov pred referendom práve preto, aby mobilizovala najmä účasť, ktorá môže byť najväčším rizikovým faktorom.

    Čiže hodnotenia sú rôzne a zrejme aj budú rôzne, ale myslím si, že by sme si mali počkať s nejakým komplexným hodnotením, keď bude prebiehať hlavná časť, ktorá zatiaľ vlastne neprebieha.

  • Pán podpredseda, tretiu otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Číž: „Aké dôsledky vyvodíte zo záverov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ku ktorým došiel pri kontrole Slovenskej konsolidačnej, a. s.?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, v období od 16. 7. do 11. 10. minulého roku NKÚ uskutočnilo na ministerstve financií kontrolu výkonu uplatňovania práv a dodržiavania povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov pri realizovaní práv akcionára v oblasti nakladania s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej konsolidačnej. Čiže, táto kontrola bola zameraná - tá, o ktorej teraz budem hovoriť a o jej záveroch - bola zameraná špeciálne na to, ako ministerstvo financií vykonáva funkciu zakladateľa a akcionára. Ministerstvo financií ten protokol hodnotí pozitívne, pretože z hľadiska výkonu práv akcionára neboli zistené žiadne závažné nedostatky, ani žiadne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. NKÚ v tomto protokole konštatuje - ak bude záujem možno po doplňujúcej otázke môžem prečítať aj konkrétne citáty, ktorých je päť -, ktoré hovoria o pozitívnom hodnotení uplatňovania akcionárskych práv zo strany ministerstva financií v Slovenskej konsolidačnej.

    Čiže z toho jasne vyplýva, že ministerstvo financií sa správalo ako zodpovedný akcionár, ktorý využíval kompetencie, ktoré mal. Protokol z výsledku kontroly NKÚ poukazuje - a zrejme aj na to narážate, o čom teraz budem hovoriť - aj na niektoré slabé stránky vo vnútornom fungovaní Slovenskej konsolidačnej v kontrolovanom období, pričom treba povedať, že pre orgány Slovenskej konsolidačnej žiadne zistenia NKÚ neboli novými zisteniami, pretože všetky tieto nedostatky vo vnútornom fungovaní Slovenskej konsolidačnej boli ešte pred kontrolou NKÚ identifikované, odhalené aj vnútorným kontrolným systémom Slovenskej konsolidačnej, ktorý je riadený Dozornou radou, pričom orgány Slovenskej konsolidačnej včas prijali potrebné opatrenia na ich nápravu tak, ako to nakoniec konštatuje aj samotný Najvyšší kontrolný úrad.

    Ministerstvo financií vypracovalo a prijalo na základe protokolu NKÚ opatrenia, ktoré majú za cieľ ešte viac vplývať na zefektívnenie činnosti Slovenskej konsolidačnej, pričom mnohé z týchto opatrení prijali orgány konsolidačnej, aj samotné ministerstvo financií ešte pred začatím kontroly NKÚ.

    Ide o tieto konkrétne opatrenia. Ministerstvo financií vypracovalo legislatívne návrhy na úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o daniach z príjmov, zákon o rozpočtových pravidlách, ktorými budú eliminované riziká vyplývajúce z prípadnej možnosti vyhlásenia konkurzu na majetok Slovenskej konsolidačnej. Tie zákony boli práve včera Národnou radou schválené.

    Ministerstvo financií ďalej prostredníctvom Dozornej rady iniciovalo novelizáciu vnútorných predpisov spoločnosti, upravujúcich spoluprácu s komerčným sektorom. Na rokovaní 13. 3. Dozorná rada schválila smernicu o spolupráci s komerčným sektorom a formy výberového konania, pričom tieto upravujú postup pri vnútornom výberovom konaní z interných zoznamov subjektov, ktoré boli v Slovenskej konsolidačnej, a. s. vytvorené na základe verejných výberových konaní pre niektoré oblasti spolupráce s komerčným sektorom.

    Ďalej, z dôvodu lepšieho využívania štatútu pozorovateľa v Dozornej rade Slovenskej konsolidačnej ministerstvo financií písomne upozornilo inštitúcie, ktoré nominovali svojich zástupcov do funkcie pozorovateľa Dozornej rady, o nedostatočnom zúčastňovaní sa ich zástupcov na rokovaniach. Ide napríklad o Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto inštitúcie boli upozornené, že ich nominanti, zástupcovia sa nezúčastňujú v dostatočnej miere na rokovaniach Dozornej rady a boli požiadané tieto inštitúcie buď o prehodnotenie nominácií, alebo dohodnutie nápravy tak, aby aj táto forma kontroly bola účinnejšia.

    Ministerstvo financií ďalej prostredníctvom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej iniciovalo, aby Predstavenstvo Slovenskej konsolidačnej prijalo analogickú úpravu osobitného postupu riešenia reštrukturalizácie úverov na trvalo obracajúce sa zásoby, ako bola uplatnená v činnosti Konsolidačnej banky Bratislava. Taktiež ministerstvo financií prostredníctvom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej iniciovalo, aby predstavenstvo zabezpečilo vypra-covanie analýzy ručení vystavených subjektmi z okruhu verejných financií.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • A v neposlednom rade - ešte dopoviem, aj keď to už píplo - boli uskutočnené aj personálne zmeny v Slovenskej konsolidačnej v priebehu posledných mesiacov.

  • Pán podpredseda vlády, ďakujem vám za vaše odpovede.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, 15 minút je preč, takže budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán poslanec Madej pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi: „Pán minister, ako budete riešiť problematiku sociálnych štipendií študentov, z ktorých v súčasnosti mnohí nemajú žiaden prospech?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážení páni poslanci, ak by doslova bola vaša otázka, teda otázka pána poslanca Madeja pravdivá, tak by sme dnes nemali asi 7 700 študentov, ktorí sú poberateľmi sociálnych štipendií a nevyplácali by sme ročne približne 120 miliónov na tieto štipendiá. Domnievam sa však, že vaša otázka mieri k tomu, že pri poberaní sociálneho štipendia, resp. poberania sociálneho štipendia má vplyv pri posudzovaní na sociálne dávky. Ak je to tak, ministerstvo školstva je o tomto probléme informované. Ja som sa stretol aj so študentmi a sľúbil som im, že budeme mať snahu spolu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny tento problém riešiť, aby nové zákonné úpravy odstránili tento stav a nezhoršovali sociálne postavenie študentov.

    Zároveň si vás dovoľujem, pán poslanec, informovať, že ministerstvo školstva sa s týmto problémom obrátilo už v roku 2002 na rezort práce a súčasne sme aj navrhli riešenie, ktoré by nezhoršovalo sociálne podmienky študentov poberajúcich sociálne štipendium. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zaujal stanovisko, že uvedený problém bude komplexne riešený v rámci nového systému sociálnej pomoci k 1. 1. 2004.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Tak by ste mali stlačiť taký malý gombík.

  • S úsmevom.

  • Nech sa páči, máte, samozrejme, možnosť.

  • Ďakujem pekne. Gombík som stlačil, nejako to nefungovalo.

    Pán minister, začnem troška zoširoka. Na rokovaní Študentskej rady vysokých škôl ste povedali a priznali, že školstvo v súčasnosti nie je prioritou súčasnej pravicovej vlády. Povedali ste aj to, že keby ste mali o dve miliardy na rezort viac, nemuseli by ste spoplatňovať vysoké školstvo. Dokonca ste povedali, že je lacnejšie pre našu krajinu, keď študenti pôjdu študovať do zahraničia. To bolo konštatovanie, pretože štát nevydá 70 tisíc korún ako náklad na ich štúdium.

    Školné v súčasnej situácii a do budúcnosti bude znamenať veľkú záťaž pre študentov a sociálne štipendiá, ktorými to chcete riešiť, sú práve z tohto dôvodu, na ktorý som poukázal, nedostatočné. Ja už neviem naozaj, kde chodíte. Sám to musíte priznať, že sú tam proti poplatkom. Pripomeniem vám včerajšie stretnutie so študentmi, stretnutie so Študentskou radou vysokých škôl, ale aj vyjadrenie Rektorskej konferencie.

    Ja som toto riešenie ponúkol, predložil som návrh zákona, návrh novely zákona o životnom minime, ktorý by tento problém vyriešil od začiatku školského roka, budúceho školského roka, pretože aj v súčasnosti existujú študenti, ktorí sú poberateľmi sociálnych štipendií, ale o tú istú sumu sa im zníži dávka sociálnej pomoci. Problém je v tom, že ľudia naozaj požiadajú o sociálne štipendium, ale až potom zistia, že im na druhej strane peniaze uberú. Je tu niekoľko, naozaj množstvo podnetov, ktoré som dostal. A rozhodol som sa sám tento problém čo najskôr riešiť preto, lebo ide o základnú otázku, a to o dostupnosť vzdelania pre každého.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, vkladáte mi do úst slová, ktoré vytrhujete zo súvislostí a z kontextu. Myslím si, že takýto postup, ak chceme hľadať riešenia, nie je seriózny.

    Dovoľte mi, aby som zopakoval aj niektoré iné veci, ktoré urobila predošlá vláda a táto vláda pre vysoké školstvo. V posledných rokoch navyšovala rozpočet vysokých škôl o 0,1 % z hrubého domáceho produktu, tentoročný rozpočet, teda na rok 2003 prakticky rezort školstva a konkrétne vysoké školy boli naozaj jedným z rezortov, ktorý dostal takéto významné navýšenie. Takisto novým vysokoškolským zákonom rozviazala vysokým školám ruky a môžu získavať finančné zdroje na svoje fungovanie a rôznym spôsobom môžu sami tými peniazmi nakladať.

    Takisto by som rád pripomenul, že tohto roku sa zvýšili tarifné platy vysokoškolských pedagógov o 43 % a ja, ktorý pôsobím vo vysokom školstve od roku 1971, som takéto čosi ešte nezažil. A takisto by som chcel pripomenúť, že vláda odovzdala vysokým školám do rúk majetok v rozsahu 20 mld. korún.

    Myslím si, a to som povedal, to sú pozitíva a je fakt, a to konštatuje aj akademická obec, že prostriedky na to, aby naše školstvo bolo rovnocenné v oblasti financovania s inými európskymi krajinami, nie je stále postačujúce. Ale ako ste to vy interpretovali, je zavádzajúce, pán kolega.

    Ďakujem.

  • Druhú vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Hanzel ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi: „Pripravujete ďalšie koncepčné zmeny v zdravotníctve, ak áno - aké?“

    Pán minister Kaník, nech sa páči, môžete odpovedať za pána ministra Zajaca.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážená Národná rada, pri súčasných trendoch v zdravotníctve, nevhodných východiskách a široko koncipovanom Liečebnom poriadku máme prebytok dopytu pri prebytku ponuky, pričom obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú dvojitý tlak na finančné zdroje jednak zo strany dopytu, aj zo strany ponuky. Na vzniknuté nerovnováhy môže politicky ministerstvo reagovať zvyšovaním efektívnosti systému na strane ponuky, mobilizáciou zdrojov zvýšením spoluúčasti pacienta na strane finančných zdrojov a zreálnením očakávania občanov na strane dopytu.

    Na dosiahnutie stanovených cieľov budú pripravené a v troch fázach implementované nasledujúce opatrenia:

    1. Stabilizačné opatrenia zamerané na zastavenie rastu dlhu. Nová definícia pojmov „zdravotná starostlivosť“ a „služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou“. Zavedenie poplatkov za návštevu lekára a za predpis receptu vo forme marginálnych nákladov regulujúcich nadmernú spotrebu zdravotnej starostlivosti. Zavedenie platieb za služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, ale samotné ňou vlastne nie sú - dopravná zdravotná služba, poplatok za stravu a lôžko. Nové iniciatívy v liekovej politike.

    2. Systémové opatrenia, ktorými sú novela zákona o Liečebnom poriadku, nový zákon o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nový zákon o zdravotnom poistení.

    3. Sieťové opatrenia. Definícia jednotlivých subjektov, vymedzenie pojmu a právneho postavenia zdravotníckych poskytovateľov, definovanie zdravotníckych povolaní, funkcie komôr, presunutie kompetencií na manažmenty nemocníc, zavedenie diferencovaných miezd.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem. Moja otázka bola veľmi krátka, odpoveď bola už taká obšírnejšia a veľa vecí bolo vlastne vymenovaných už z toho, čo platí.

    Ja som vás chcel len poprosiť, pán minister, či by ste veľmi krátko a heslovite nepovedali, čo občanov čaká tento rok okrem toho, čo už sa urobilo, čo ich čaká budúci rok, tak, aby tomu ľudia rozumeli, teda nemyslím teraz v rôznych tabuľkách, ale jednoducho, a potom, aký to bude mať vplyv na ich rodinný rozpočet, na štátny rozpočet a prípadne na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Keby tu bol pán minister Zajac, iste by vám odpovedal konkrétnejšie a podrobnejšie, ale z toho, čo som už uviedol, myslím si, že môžem zhrnúť.

    Opatrenia sú troch typov. Niektoré už boli Národnou radou schválené a sú to opatrenia zamerané na zastavenie rastu dlhu. To sú tie známe poplatky, o ktorých sa už veľa-veľa diskutovalo. Teraz budú prichádzať na rad systémové opatrenia, ktoré už nebudú mať priamy dosah na peňaženky občanov a ktoré budú meniť systém zdravotnej starostlivosti, meniť postavenie jednotlivých subjektov na tomto trhu, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tie už budú, tieto zmeny budú vytvárať predpoklady na to, aby zdravotná starostlivosť bola lepšia, účinnejšia, efektívnejšia a zároveň na zdroje menej náročná.

    A ďalšie doplňujúce opatrenia, ako uvádza pán minister Zajac, sú spresňujúce sieťové opatrenia, ktoré budú pokračovať v týchto systémových opatreniach a budú lepšie definovať jednotlivé zložky zdravotnej starostlivosti.

  • Budeme pokračovať, pán minister, ďalšími otázkami a odpoveďami, takže môžete ostať na mieste, lebo aj tretiu otázku adresovali pánovi ministrovi Zajacovi. Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra: „Uvažuje naďalej ministerstvo zdravotníctva vo svojej koncepcii s „koncovými“ nemocnicami, ako to bolo uznesením vlády SR schválené v minulom volebnom období?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Moja odpoveď v zastúpení bude veľmi krátka. Áno, ministerstvo zdravotníctva naďalej počíta s existenciou koncových nemocníc a zároveň s dobudovaním ich pracovísk. Ďakujem, skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Myslím si, že veľmi ťažko sa kladie doplňujúca otázka ministrovi iného rezortu. Keby som bola vedela, že bude odpovedať pán minister sociálnych vecí, myslím, že na neho by som mala strašne veľa otázok a určite by kompetentne odpovedal. Ale bola by som rada, lebo je to veľmi stručná odpoveď a očakávala by som po vyše roku, alebo možno skoro dvoch rokov, odkedy je toto uznesenie v platnosti, že by bol rezort zdravotníctva pripravil konkrétne kritériá, konkrétne koncepcie už pre tieto nemocnice, pretože dnes pri prechode kompetencií ostatných nemocníc s poliklinikami v malých okresných mestách je veľmi ťažko robiť organizačné zmeny, ak nevieme, ktoré základné oddelenia, ktoré základné pracoviská budú v koncových nemocniciach.

    Zdá sa mi, že ešte dlho budeme plytvať zdrojmi poisťovní a štátu na dostavbu, výstavbu, rekonštrukcie nemocníc a možno aj pracovísk, ktoré by mali byť len súčasťou koncových nemocníc. Čiže chcela by som vás skôr požiadať, pán minister, aby ste tlmočili - a možno to bude aj v písomnej interpelácii na pána ministra -, aby ste tlmočili jemu a zároveň aj vo vláde, že je veľmi dôležité dať riaditeľom fakultných nemocníc alebo tých koncových troch či štyroch nemocníc, o ktorých sa v uznesení hovorí, jasné pravidlá, ktoré by boli aj verejnosti známe a tým pádom by sme, myslím si, vytvorili pokojnejšiu atmosféru pri delimitácii a transformácii zdravotníckych zariadení.

  • Ja sa môžem len stotožniť s týmto názorom. Určite to bude nevyhnutné a predpokladám, že je to súčasťou systémových opatrení, ktoré som spomínal v predchádzajúcej odpovedi a je to nevyhnutné aj z hľadiska definovania rozsahu jednotlivých nemocníc tohto typu.

  • Ďakujem.

    Štvrtú otázku položil pán poslanec Džupa ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi: „Regionálna kultúra má dôležité miesto v hodnotovej hierarchii. Neporovnateľne nízke finančné prostriedky dokáže veľmi efektívne využiť. Napriek tomu ich pre svoju činnosť dnes získava čoraz ťažšie. Skúsenosti presvedčili, že dlhodobo a najtransparentnejším spôsobom to dokázala Matica slovenská a domy Matice slovenskej. Ste ochotný a pripravený iniciovať rokovanie s vedením Matice slovenskej s cieľom zmluvne koordinovať a spolufinancovať udržanie slovenskej národnej kultúry v regiónoch Slovenska?“

    Za pána ministra Chmela bude odpovedať pán podpredseda vlády, pán minister Nemcsics. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, nový systém financovania kultúry bude vyplývať z priorít a cieľov štátnej kultúrnej politiky, ktorá bude uplatňovať princíp viaczdrojového financovania. V praxi to znamená, že budú jasne formulované a stanovené podporné mechanizmy z úrovne ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministerstva kultúry, z regionálnej a miestnej samosprávnej úrovne.

    O podporu z ústredného orgánu štátnej správy sa budú môcť uchádzať všetky subjekty vo všetkých oblastiach kultúry na základe rovného prístupu k zdrojom. Na základe toho bude môcť získať podporu každý, ktorého projekt má jasný a pozitívny prínos pre kultúru. Zástupcovia Ministerstva kultúry SR a Matice slovenskej sa opakovane stretli a riešili viaceré otázky spolupráce, zamerané nielen na oblasť regionálnej kultúry. Ak by však Ministerstvo kultúry SR iniciovalo osobitné rokovania s Maticou slovenskou s cieľom zmluvne koordinovať a spolufinancovať udržanie slovenskej národnej kultúry v regiónoch Slovenska, ako požadujete, porušilo by jednoznačne princíp rovnosti spomínaného prístupu k zdrojom. Matica slovenská získala z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v tomto roku na podporu kultúrnych aktivít príspevok vo výške 15 mil. korún. Takže to je odpoveď na konkrétnu otázku.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec Džupa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem aj pánu ministrovi, že tlmočil odpoveď pána ministra. Samozrejme, doplňujúca otázka by bola namieste, ak by bol pán minister prítomný. V každom prípade chcem povedať, že v odpovedi cítiť pomerne značný a celkom vítaný posun prístupu ministerstva kultúry aj k tejto ustanovizni, pretože môžeme všelijakým spôsobom hodnotiť, ako sa tento vzťah vyvíjal v predchádzajúcom volebnom období.

    A ak máme na mysli celkovú reštrukturalizáciu a nové pomery, ktoré vznikajú aj smerom k regionálnej kultúre, o ktorú mi išlo predovšetkým položením tejto otázky, tak to vidím ako veľmi nádejný a perspektívny krok a verím, že spoločným úsilím sa podarí nájsť také cesty, ktoré skutočne pomôžu všetkým tým tisíckam zanietencov, ktorí robia veľmi solídnu prácu, zachovávajú dedičstvo našich otcov a starých materí v prospech celého kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ak môžem ešte doplniť, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Zrejme aj otázka Matice slovenskej leží pánovi ministrovi kultúry na srdci dostatočne hlboko, pretože aj dnes je pán minister zhodou okolností na návšteve v Matici slovenskej v Martine, kde vedie rozhovory s jej pracovníkmi. Takže predpokladám, že sa snaží o nejakú dohodu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Piatu otázku v poradí položil pán poslanec Chovanec podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi hospodárstva a ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku Robertovi Nemcsicsovi tohto znenia: „Aký je súčasný stav šetrenia netransparentnej privatizácie Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu, pri ktorej je podozrenie z korupcie, ignorujú sa zistenia NKÚ, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR. Aký je stav šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Šetrenie postupu pri privatizácii Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu orgánmi činnými v trestnom konaní je plne v kompetencii týchto orgánov, to chcem povedať ako po prvé. Preto aj kvalifikovanú odpoveď na otázku o stave tohto šetrenia, resp. o podozrení z korupcie môžu poskytnúť len príslušné kompetentné orgány. Možno táto otázka by mala smerovať skôr k ministerstvu vnútra, v pôsobnosti ktorého sú v zmysle zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a ústredných orgánov štátnej správy okrem iného aj orgány činné v trestnom konaní, ale napriek tomu sa budem snažiť o odpoveď.

    V súvislosti s privatizáciou Liečebného ústavu v Limbachu chcem uviesť, že na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku bola koncom minulého roku vykonaná kontrola Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky - to sa spomína aj v otázke -, ktorá sa zaoberala dodržiavaním zákonných opatrení pri prevode majetku štátu v správe tohto ústavu. Predmetnou kontrolou nebolo zistené porušenie zákona pri privatizácii ústavu a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu neboli takého charakteru, aby mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia o privatizácii ústavu vydaného vládou Slovenskej republiky v auguste minulého roku.

    Ministerstvo hospodárstva a privatizácie sa dôsledne zaoberalo tiež viacerými podaniami samotného riaditeľa Liečebného ústavu v Limbachu, ktorý namietal predovšetkým privatizáciu tohto zariadenia v súvislosti s existenciou krytu civilnej obrany v suteréne budovy ústavu. Pri spätnej kontrole privatizačného projektu, ktorá bola zameraná na riešenie zabezpečenia práve prevádzky a plnenia účelu krytu civilnej ochrany, aj po privatizácii ústavu bolo zistené, že v privatizačnom projekte je aj tento problém dostatočne riešený v súlade s platnými právnymi predpismi.

    Zo strany nášho ministerstva, resp. ministerstva hospodárstva nebol teda zistený žiadny dôvod na iný postup pri privatizácii Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu, než aký bol schválený vládou v auguste 2002.

    Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči. Ak sa hlásite, tak, samozrejme, máte možnosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Domnievam sa, že otázka bola správne mierená na vás, pretože som sa predovšetkým zaujímal o spôsob privatizácie, lebo tam boli vyslovené najzávažnejšie problémy. V podstate ste mi zodpovedali na otázku a bude ma, samozrejme, zaujímať, ako sa skončí vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní. Som rád, že ste sa spontánne zmienili aj o tom kryte, pretože to bol jeden z takých boľavých miest celej záležitosti.

    Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda vlády.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ak môžem reagovať. My sme naozaj v rámci našich kompetencií preverili alebo podrobili analýze zistenia Najvyššieho kontrolného úradu a tam nedošlo ku konfliktu so zákonom. Preto sme sa zamerali aj na druhú časť, ktorú som spomínal, to znamená na plnenie účelu krytu civilnej obrany. A po analýze naozaj zo všetkých strán sme museli konštatovať, že aj tento problém bol riešený v súlade s platnými právnymi predpismi. Je teda naozaj na úradoch vyšetrovania, aby objasnili celý prípad z tejto stránky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ostaňte ešte na mieste, lebo šiestu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Sabolová tiež vám a je tohto znenia: „Ktoré zdravotnícke zariadenia sú určené do privatizácie po 1. 6. 2003 po novele zákona č. 277/1994 Z. z.?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V rámci novely zákona 277/1994 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov bola schválená aj novela zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Práve touto novelou je určené, že aj konania začaté podľa zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby budú dokončené podľa tohto zákona, teda na dotknuté prípady sa jednoducho nevzťahuje postup podľa príslušných ďalších ustanovení zákona č. 416/2001. V praxi to znamená pokračovanie v privatizácii a jej dokončenie v prípadoch zdravotníckych zariadení a časti zdravotníckych zariadení, ktoré boli zaradené do privatizácie podľa § 41 zákona č. 92/1991 konkrétnymi uzneseniami vlády, prijatými k druhej etape privatizácie v zdravotníctve v júni 2001 a následne vo februári a marci 2002.

    Chcem pre úplnosť ešte uviesť, že ide o značný počet zdravotníckych zariadení a ich častí, ktoré boli zaradené do druhej etapy privatizácie v zdravotníctve a ich privatizácia nebola ukončená do 1. 1. 2003. Ide teda cca o 90 výstupov základných privatizačných projektov, ktoré predstavujú polikliniky, obvodné zdravotné strediská, lekárne, patria tam aj detské sanatóriá a denné detské sanatóriá a liečebne pre dlhodobo chorých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa? No, ale mali by ste aspoň zatlačiť gombík, lebo nabudúce poslancovi nedám slovo, pokiaľ sa nehlási. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že v tomto parlamente je asi málo poslancov, ktorí sa nechcú opýtať ďalej, lebo si myslím, že tie odpovede nie sú nikdy celkom vyčerpávajúce.

    Pán minister, ja sa chcem opýtať, či sa neobávate pri platnosti tohto zákona, že je taký malý problém trochu aj s retroaktivitou, pretože dodnes aj tie zdravotnícke zariadenia, ktoré mali delimitáciou prejsť napríklad na vyššie územné celky, vlastne delimitačné protokoly sú, nie sú, nie sú tie veci dokončené. Od 1. 6. nastáva iný proces, vraciame sa k transformáciám zariadení. Ako to prebehne? Ste na to pripravení? Mňa zaujíma, či máte na ministerstve prehľadne zoznam zariadení plus s tým, kto sa uchádza o túto privatizáciu týchto zariadení. Pretože posledná odpoveď z minulej hodiny otázok pána ministra zdravotníctva bola, že všetky veci so stanoviskami zdravotníctva sú odstúpené na ministerstvo hospodárstva.

    Zaujíma ma, či váš rezort alebo rezort zdravotníctva do zmlúv, ktoré bude pripravovať Fond národného majetku, uvedie aj podmienky, za ktorých by mali byť dodržané nájomné zmluvy s tými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v zariadeniach. Pretože už dnes počuť, že sa súčasní riaditelia niektorých polikliník vyhrážajú svojim pracovníkom takým spôsobom, že však zvýšime ceny, možno tu nebudete mať ani pracoviská. Čiže mala by byť základná podmienka, že prednostné právo má ten na poliklinike, kto tam dlhé roky pracuje a má záujem ostať v tých zariadeniach. Pretože tak ako sa ja na východnom Slovensku stretávam, je veľmi veľa otázok a problémov. A hlavne, aby nedošlo k nejakým legislatívnym zádrhom pri prechode jednotlivých zariadení na iné subjekty.

  • Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Možno začnem od konca. Ak hovoríme o budúcich zmluvách a o tom, či v týchto zmluvách bude podmienka dodržania existujúcich nájomných zmlúv, my sme veľmi podrobne analyzovali jednak rozsah nájomných zmlúv, ktoré sú tam existujúce, koľkých zariadení sa to týka. Naozaj tam vznikalo riziko, že by v mnohých prípadoch, opakujem, v mnohých prípadoch boli existujúce nájomné zmluvy zrejme rušené, preto sme sa dohodli v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva na tom, že jedna z podmienok, jedna z podmienok uzatvorenia týchto zmlúv bude, že budú musieť byť akceptované existujúce nájomné zmluvy. Je dnes otázka, a to je predmetom aj nášho rokovania, do akého času. Pretože niektoré z nájomných zmlúv sú uzatvorené na dobu neurčitú, resp. na dobu konkrétnu, ktorá je veľmi-veľmi široká, ale určite budeme chcieť zakomponovať do zmlúv o prevode dodržanie podmienky existujúcich nájomných zmlúv. Je ešte otázka toho času - dokedy.

    Čo sa týka samotného zoznamu zariadení, tak máme veľmi podrobne, nie veľmi podrobne, ale absolútne podrobne zmapovaný zoznam zariadení so všetkými náležitosťami, ktoré s tým súvisia. Bola najväčšia práca dať to vôbec dohromady, pretože to predstavovalo rekognoskáciu terénu v pravom slova zmysle, ale tento zoznam existuje našťastie, čiže vieme, o čom hovoríme.

    A čo sa týka retroaktivity, je to naozaj právny problém, ktorý analyzovalo rovnako ministerstvo zdravotníctva, ako sme ho analyzovali my. Dnes existujú protichodné právne vyjadrenia práve na túto skutočnosť a rovnako nie sme ujednotení v názore, či je vhodné pokračovať takým alebo onakým spôsobom práve kvôli retroaktivite a je to predmetom veľmi častých stretnutí v tomto období. Predpokladám, že do 14 dní - maximálne máme termín do polovice mája - mali by sme zjednotiť právne stanoviská, ktoré sú v mnohom protichodné, čo sa týka retroaktivity, tak, aby sme postupovali jednotne s jednotným právnym výkladom.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Siedmu otázku položil pán poslanec Hanzel ministrovi školstva Martinovi Froncovi: „Plánujete nejaké konkrétne zmeny vo vzdelávacom procese našich detí, ak áno - aké?“

    Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na takto položenú otázku.

  • Vážená Národná rada, vážený pán poslanec, ministerstvo školstva pri realizácii zmien vo výchovno-vzdelávacom procese vychádza z programového vyhlásenia vlády. V zmysle tohto dokumentu v oblasti regionálneho školstva pripravujeme kroky na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách s dôrazom na skvalitnenie výučby cudzích jazykov a urýchlenie procesu informatizácie školstva.

    Základným strategickým dokumentom pri naplnení konkrétnych cieľov vládou je schválená koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania Milénium. V obsahovej prestavbe nám pôjde predovšetkým o inováciu učebných osnov, učebných plánov a zavedenie do vzdelávania takých obsahov, ktoré potrebuje mladý človek na kvalitný a tvorivý život. Máme záujem redukovať neefektívne informácie a poznatky v učive a posilniť zložky všeobecného vzdelávania na stredných odborných školách a uľahčiť tak absolventom adaptovať sa na požiadavku trhu práce.

    Legislatívnym základom pri uskutočňovaní navrhovaných zmien bude vypracovanie nového zákona o výchove a vzdelávaní a následne viacerých predpisov. V tomto kalendárnom roku pripravujeme predložiť legislatívny zámer tohto zákona. V tomto roku už začalo monitorovanie úrovne kvality výchovy a vzdelávania v poslednom ročníku základnej školy, ktorého výstup bude rozhodujúcim kritériom na prijímanie na strednú školu.

    V oblasti ukončovania štúdia na stredných školách sa uskutočňuje testovanie žiakov v posledných ročníkoch stredných škôl z vybraných predmetov s cieľom zaviesť štandardizovanú objektívnu maturitnú skúšku s externou časťou. Jej zavedenie plánujeme postupne od roku 2004 - 2005.

    Takisto máme záujem posilniť alternatívne vzdelávacie programy s osobitným zreteľom pre nadané a talentované deti. V oblasti zmien odborného vzdelávania v súlade so štandardom stredoškolského odborného vzdelávania a výchovy sa budeme usilovať o redukciu a inováciu sústavy študijných a učebných odborov.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Najprv k tomu, čo ste hovorili, by ma zaujímal nejaký časový horizont, v akom rozpätí asi plánujete urobiť to, čo ste spomínali.

    Ďalej by som chcel povedať, že, samozrejme, o internete sme už toho narozprávali veľa a verím, že sa tým spôsobom naša spoločnosť bude viacej a rýchlejšie rozvíjať. Cudzie jazyky tiež boli viackrát omieľané. Verím, že bez toho si už v budúcnosti asi ťažko poradíme a bolo by potrebné čím skôr, povedzme, už možno od prvej triedy s tým začať a normálne ako s bežným jazykom zvoliť základný cudzí jazyk, ktorý by bol povinný na školách.

    Ale povedal by som aj ďalšie veci, ktoré sú zaujímavé. Čo tak napríklad zjednodušiť slovenčinu tak, aby deti, ako ste už spomínali, nemali toľko učenia, lebo sú aj v našom slovenskom jazyku niektoré, povedal by som, možno zbytočnosti. Keď nič inšie, len vybrané slová a podobne.

    Ale ďalší dôležitý predmet, ktorý by som zaviedol od prvej triedy, je napríklad dopravná výchova na školách. Vieme, že doprava nám dnes vstupuje do života tak hrozne, že je ťažké prejsť cez ulicu. A bolo by dobré, aby sa deti od prvej triedy učili dopravnú výchovu, lebo tiež veľmi dobre viete, že toto je v niektorých západných krajinách. Ja viem určite, že takáto výchova je v Holandsku, vo Švédsku a inde.

    Ďakujem.

  • Áno. Po prvé k časovým horizontom. Tie kľúčové zákony, chceme ich legislatívne zámery predložiť do vlády na jeseň, tak je to aj v pláne legislatívnych úloh vlády s tým, že samotný zákon o výchove a vzdelávaní, aj samotný zákon o financovaní by mal byť predložený do vlády na budúci rok, predpokladám, v prvom polroku budúceho roka.

    K zjednodušeniam by som chcel povedať, že samotný zákon má byť oveľa viac o obsahu štúdia ako o inštitucionálnej forme a o predpisoch. Myslíme si, že tie by mali byť inde. A tu chceme jednak vytvoriť podstatne väčší priestor na tvorivú činnosť žiakov, ale aj učiteľov, jednak redukciou obsahu učiva. Treba povedať, že dnes obsahy učiva sú podľa nás príliš veľké, ale to musí, samozrejme, posúdiť špeciálny orgán odborníkov. Aj kvôli tomu plánujeme a rozbieha sa schválenie kurikulárnej rady, ktorá by mala tieto záležitosti na starosti.

    Pokiaľ, pán poslanec, navrhujete zjednodušenie slovenčiny, my sme, myslím, o tom spolu hovorili. Ja nemôžem rozhodovať o tom, či bude existovať aj mäkké i, aj tvrdé y. Ja by som sa bez neho celkom rád zaobišiel a pomohlo by to celkom iste aj tým mladým, ale kodifikácia spisovného slovenského jazyka nepatrí ministerstvu školstva, ale inej inštitúcii.

    No a čo sa týka zavedenia dopravnej výchovy, musím povedať, že je to vec, o ktorej uvažujeme. Je to rozumná vec, ale treba aj povedať, že dnes už máme naozaj obsahy a veci, ktoré sa musia žiaci učiť, také veľké, že to nie je jednouchá vec. Čiže v súvislosti s celou touto komplexnou reformou je možné aj o vašom návrhu, ktorý, myslím si, je rozumný, uvažovať.

    Ďakujem.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím teda tento bod programu a zároveň odovzdávam vedenie schôdze pani podpredsedníčke Martinákovej.

    Nech sa páči.

  • V rokovaní pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov.

    Chcem na úvod pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nemám žiadnu písomnú prihlášku od žiadneho poslanca na interpelácie na členov vlády, preto otváram pre poslancov možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne s... No, dobre, teraz uzatváram možnosť hlásiť sa ústne s interpeláciami.

    Pán poslanec Fajnor, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, na valnom zhromaždení Slovenského plynárenského priemyslu zástupca Fondu národného majetku odsúhlasil predaj časti akcií SPP na základe tzv. pozemkovej zmluvy, ktoré vlastnili privatizéri Ruhrgas a Gas de France, na spoločnosť, ktorá má sídlo v Holandsku. Holandsko je známe ako daňový raj pre dividendy. Ak by vlastnili tieto akcie Ruhrgas, resp. Gas de France, dividendy z týchto akcií sa zdaňujú zrážkovou daňou vo výške 15 % priamo pri zdroji, t. j. sú príjmom Slovenskej republiky. Žiadny z nich, podotýkam, nevlastní viac ako 25 % podielu v SPP podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s Nemeckou republikou č. 18/1984 Zb. a Francúzskom č. 73/1975 Zb. V terajšej situácii, keď do hry vstúpil holandský vlastník, klesne zrážková daň na 10 %, ak táto spoločnosť bude vlastniť menej ako 25 % podielu v SPP, čo je rozdiel 5 %. Ak by holandská spoločnosť prekročila 25-percentný podiel v SPP, Slovenská republika si podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom č. 138/1974 Zb. nemôže zraziť nič, čím príde Slovensko po liberalizácii cien plynu o značné dane. Požadujem od vás, pán predseda vlády, túto informáciu: O akú výšku daní sme prišli a koľko akcií bude vlastniť holandská spoločnosť a kto je jej majiteľom?

    Druhou interpeláciou sa obraciam na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka.

    Vážený pán minister, obyvatelia Domu opatrovateľskej služby na Medvedej 21 v Bratislave-Petržalke sa na vás obrátili s naliehavou žiadosťou o riešenie ich sociálnej situácie. Ani avizované zvýšenie dôchodkov od 1. 6. 2003 o 300 korún nebude riešiť zúfalú finančnú situáciu, v ktorej sa uvedení obyvatelia nachádzajú. Uvádzajú, že po zvýšení mesačnej zálohovej platby, ktorá je od 472 až po 1 006 korún z miestneho bytového podniku, po úhrade za lieky a stravu ostáva obyvateľom domu opatrovateľskej služby v priemere mesačne 330 Sk. Táto situácia je pre nich neúnosná, osobitne čo sa týka samostatne žijúcich dôchodcov, ktorí musia znášať neúmerné náklady z jedného dôchodku. Vážený pán minister, títo obyvatelia očakávajú od vás konkrétnu pomoc. Odmietajú argumenty, aby hľadali vlastné riešenie ich situácie, a pripomínajú svoje odpracované roky v prospech štátu. Vážený pán minister, akú odpoveď dáte týmto dôchodcom na otázku, či sa dá vôbec takto žiť, a ako im pomôžete? Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Ďaďo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, v zmysle § 129 o rokovacom poriadku Národnej rady interpelujem ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa s týmto problémom.

    Obec Vrchteplá sa nachádza v ochrannej oblasti Strážovské vrchy na turistickej trase Maninská tiesňava – Súľovské skaly. Je podhorskou obcou v okrese Považská Bystrica. V obci je 280 obyvateľov. Jej rozloha je 490 hektárov. V roku 1994 sa vybudoval záchyt prameňa podľa projektovej dokumentácie a vybavenie stavebného povolenia. Z hľadiska výskytu podzemných vôd je Obec Vrchteplá v druhom stupni vodného zdroja Maninská úžina a Horný prameň. Z toho dôvodu i pre ochranu maninského, ba i celého životného prostredia z ohľadu na lokalitu Maninskej úžiny bola vypracovaná projektová dokumentácia v obci na vodovod, vodojem, kanalizáciu a čističku odpadových vôd. Projektovú dokumentáciu a vybudovanie záchytu prameňa predstavuje výšku pre obec v sume 840 000 Sk, ktorú obec zaplatila. Okresný úrad v Považskej Bystrici vydal rozhodnutie o povolení stavby „Celoobecný vodovod, vodojem, kanalizácia a čistička odpadových vôd“ – pod týmto názvom –, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov nebola stavba dodnes začatá. Dnes je v tejto obci taký stav, že vyše 60 % občanov je bez pitnej a úžitkovej vody, pretože obec nemá finančné prostriedky na dovoz pitnej vody. Občania si svojimi silami, každý ako vie, dováža vodu zo vzdialených vodných zdrojov. Žiadosti na dotáciu boli predkladané každoročne Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, a preto všetky podklady a dokumentácia je na uvedenom ministerstve.

    Z toho dôvodu, že starosta obce sa obrátil písomne na mňa ako poslanca so žiadosťou, aby započala stavba aspoň tohto roku v sume 1 300 000 korún, keďže stavebné povolenie končí 31. 12. 2003 a nebude možné ďalej pokračovať v tejto stavbe a finančné prostriedky sa stanú neúčelne vyhodené, žiadam pána ministra, aby dal odpoveď na uvedenú situáciu, ale nielen odpoveď, ale aby aj zabezpečil riešenie celého problému zabezpečenia zásobovania občanov pitnou vodou v obci Vrchteplá. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ďaďo bol posledným prihláseným s interpeláciou. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Otváram ďalší bod, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2003,

    ktoré ste dostali ako tlač 214. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 214 nachádza.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte ako súčasť tlače 214.

    Prosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o uznesení k písomným odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov.

    Prednesiem návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2003.

    Budeme hlasovať o tomto uznesení. Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za 65, proti 11, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zobrali na vedomie.

    Zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásili páni poslanci Abelovský, Gaľa a Galbavý.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý sa prihlásil písomne ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj postoj k navrhovanej novele som prezentoval v tejto snemovni dvakrát. Chcem len zdôrazniť, že napriek veľmi vážnemu rokovaniu, ktoré prebehlo v ústavnoprávnom výbore, ktorý sa dopracoval k tým siedmim pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predmetom aj spoločnej správy, nič nemení na zmene môjho stanoviska, že táto novela Trestného zákona je z hľadiska existencie Trestného zákona nesystémová, nepatrí doň a v budúcnosti vyvolá rôzne problémy v súdnej praxi. Chcem len zdôrazniť, že veľká časť sudcovskej verejnosti, prokurátorov a advokátov rovnako túto novelu ako určité východisko na sprísnenie trestnej represie odmieta.

    Už som spomínal rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde sme prijali celkom schodné východiská na priechodnosť tejto novely. Dokonca niektoré sme prijali aj nad moje očakávanie, poviem to otvorene, ktoré aspoň sčasti minimalizujú minimálne v dvoch častiach protiústavnosť tejto navrhovanej novely, a súdna prax ukáže, pretože je to súčasť vládneho programu tejto vládnej koalície. Takže vychádzajúc z toho, že v politike môžeme ísť len po hranicu možného a že vládna koalícia by schválila túto novelu, chcem vystúpiť s určitým komparatívnym vystúpením, ktoré sa zaoberá záležitosťou trikrát a dosť a vychádza z amerických prameňov, kde táto zásada je už niekoľko rokov aplikovaná. Nakoniec aj sám predkladateľ sa odvoláva na americké pramene, kde vychádza z poznatkov jej platnosti. Teda aby bolo moje vystúpenie chápané tak, aby zostalo v pamäti tejto snemovne, že sa našli poslanci, ktorí pred nesporným schválením tejto novely vystúpili a upozornili poslancov na to, ako táto novela pôsobí, by som povedal, v krajine jej zrodu, v Spojených štátoch amerických, kde je možné vzhľadom na dĺžku trvania tejto novely prísť k určitým záverom.

    Zásada trikrát a dosť bola začlenená do trestnoprávnych kódexov v 30 štátoch USA a vo federálnom zákonodarstve, v štáte Kalifornia dokonca formou ústavného zákona. Vo väčšine krajín sa aplikuje pri násilných a drogových deliktoch. V niektorých štátoch sa aplikuje aj pri vybraných majetkových deliktoch. Vo Veľkej Británii sa aplikuje zásada dvakrát a dosť, teda ukladanie obligatórneho trestu odňatia slobody na doživotie, už pri druhom odsúdení, ale len pri najzávažnejších násilných trestných činoch. Navrhovaná právna úprava sa obmedzuje na užšiu verziu tohto inštitútu, ktorá zahŕňa iba násilné a drogové delikty.

    Po zavedení inštitútu trikrát a dosť bola v Kalifornii vypracovaná štúdia, ktorá porovnávala predpokladaný počet trestných činov pred zavedením tohto inštitútu s počtom spáchaných trestných činov. Táto štúdia prišla k záveru, že každý ďalší rok uloženého trestu odňatia slobody u recidivistov zabránilo spáchaniu približne 3,5 trestných činov na jedného odsúdeného. Je tu aj prameň, je to Penal Confinement and Restraint of Crime z roku 1995. Z toho vyplýva, že od roku 1994 do roku 1998 klesol počet vrážd v Kalifornii o 51,5 %, počet znásilnení o 18,7 % a počet lúpeží dokonca o 48,6 %. Zavedeniu tejto zásady predchádzalo poznanie, podľa ktorého sa ukazovalo, že približne 6 % všetkých páchateľov pácha od 70 až do 80 % trestnej činnosti. Zásada trikrát a dosť sa zdala byť jednoduchou a účinnou odpoveďou na tento problém, aj problém recidívy.

    Prvým štátom USA, ktorý pristúpil k zavedeniu tohto inštitútu, bol Washington v roku 1993. V roku 1994 nasledovala Kalifornia, kde bola táto zásada schválená dokonca referendom. Prijatie tejto zásady bolo v prípade Kalifornie bezprostrednou reakciou na dve brutálne vraždy mladých dievčat spáchané recidivistami. V súčasnosti je táto zásada súčasťou právneho poriadku v 37 štátoch, hoci vo veľmi rozdielnom rozsahu a vo federálnom Trestnom zákone. V tomto sa však neaplikuje. Vo väčšom rozsahu sa v praxi aplikuje len v Kalifornii v uvedených prípadoch, t. j. dosiaľ, dá sa povedať, len v desiatkach prípadov, maximálne v stovkách prípadov, ešte v ďalších 5-6 štátoch, inak v podstate ide o obsolétne, teda nepoužívané ustanovenie. Odhaduje sa, že viac ako 90 % všetkých trestov v zmysle zásady trikrát a dosť bolo vynesené práve v štáte Kalifornia. Problémom argumentácie spomínaných 6 % kriminálnikov páchajúcich 70 až 80 % trestnej činnosti je, že je prakticky nemožné túto skupinu účinne identifikovať. Vo veľkej miere je trestná činnosť páchaná mladými mužmi, avšak 6 % nemožno stotožňovať len s odsúdenými a prepustenými recidivistami.

    Viacero štúdií poukazuje na skutočnosť, že účinnosť tohto princípu je len ilúziou. Najviac väčšina týchto kriminálnikov spadajúcich do skupiny 6 % tak či tak aj bez ohľadu na uplatňovanú zásadu trikrát a dosť strávi svoj aktívny kriminálny vek vo väzení a miera trestnej činnosti ďalších potenciálnych páchateľov, ktorí zostávajú na slobode, sa rapídne znižuje. Mnohé štúdie zaoberajúce sa vplyvom tohto inštitútu na celkovú mieru kriminality, t. j. posudzujúce jeho tzv. deterenčný účinok, však v tomto ohľade poukazujú na nie príliš presvedčivé, resp. minimálne, ak vôbec nejaké výsledky.

    Napr. štúdia Stolzenberga a D´Alessia z roku 1997 skúmala vplyv legislatívy Three Strikes and You´re out, teda trikrát a dosť, na mieru závažnej trestnej činnosti v 10 najväčších kalifornských mestách a dospela k záveru, že tento inštitút neprispel k zníženiu drobnej, ale ani závažnej trestnej činnosti. V Kalifornii sa táto zásada uplatňuje aj na menej závažné trestné činy. Zníženie trestnej činnosti v Kalifornii títo autori pripisujú už predtým existujúcim trendom.

    Tieto úvahy podporujú aj výsledky štúdie Mauera z roku 1996. Ten poukazuje na skutočnosť, že kriminalita sa v posudzovanom období znížila aj v štátoch, ktoré zásadu trikrát a dosť vo svojom právnom poriadku buď vôbec nemali, alebo ju neaplikujú. Uvádza sa príklad New Yorku, kde sa v roku 1995 znížil počet vrážd o 25 %, a štát Tennesee, kde sa zvýšil v tom istom období o 42 %, pričom právo v Tennesee v obmedzenom rozsahu spomínanú zásadu aplikuje, kým v New Yorku vôbec nie. Takisto poznamenáva, že ďalšie významné faktory ovplyvnili znižujúcu sa mieru kriminality v Kalifornii v 90. rokoch, a to zlepšujúcu sa hospodársku situáciu vo všeobecnosti a osobitne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ako aj najnižší podiel mladých mužov, teda potenciálne najčastejších páchateľov trestnej činnosti na celkovej populácii. Rovnako spochybňuje deterenčný efekt tohto trestu aj nie jednoznačne preukázaný deterenčný účinok trestu smrti, prečo by potom menej prísna sankcia sa mala pre tento deterenčný účinok vôbec vykazovať.

    Hoci v Kalifornii došlo k zníženiu kriminality počas relevantného obdobia o necelých 5 %, presne 4,9 %, v porovnaní s celoamerickým priemerom o 2 %, tento výraznejší pokles bolo možné pozorovať až v období predchádzajúcich 4 rokov zavedením spomínanej zásady. Korelácia uvádzaná v dôvodovej správe k tomuto zákonu, ktorý bol predložený, teda ešte nemusí nevyhnutne znamenať kauzalitu.

    Štúdia Stolzenberga a D´Alessia ďalej vysvetlila neefektívnosť zásady trikrát a dosť tým, že

    1. už súčasné možnosti ukladania trestov umožňujú účinne trestať vysoko rizikové skupiny potenciálnych páchateľov,

    2. uväznenie recidivistov na sklonku ich kriminálnej kariéry s väčšou pravdepodobnosťou skôr nemá vplyv na celkovú mieru kriminality a

    3. mladistvých, resp. vekovo mladých páchateľov sa tento trest prakticky vôbec nedotýkal.

    Trestná činnosť mladistvých a vekovo mladých páchateľov napr. v Kalifornii stúpla aj naďalej po zavedení zásady trikrát a dosť.

    Ďalšie štúdie rovnako poukazujú na to, že miera kriminality v štátoch uplatňujúcich zásadu trikrát a dosť nie je signifikantne nižšia ako v štátoch, ktoré túto zásadu neuplatňujú. Americkí kritici tohto inštitútu poukazujú ďalej na to, že práve v dôsledku relatívne krátkych „kriminálnych kariér“, trvajúcich v priemere okolo 10 rokov, má uväznenie týchto recidivistov na taký dlhý čas malý, resp. žiadny účinok.

    Najvyššia miera páchania násilnej trestnej činnosti v USA býva dosahovaná u páchateľov vo veku od 17 do 27 rokov, a to v majetkovej trestnej činnosti vo veku okolo 20 rokov. Páchatelia upúšťajú od páchania násilnej trestnej činnosti po dosiahnutí veku 22 rokov a majetkovej trestnej činnosti po dosiahnutí 19 rokov. Inštitút trikrát a dosť zo svojej podstaty zasahuje ľudí, ktorí by neskôr trestnú činnosť aj po svojom prepustení tak či tak spáchali oveľa v nižšej miere, než sa to vo všeobecnosti predpokladá. Priemerný vek ľudí v súčasnosti uväznených na základe zásady trikrát a dosť je v Spojených štátoch 36 rokov. Pritom v roku 1999 len 22 % všetkých zadržaných páchateľov bolo vo veku 36 a viac rokov. Nad 50 rokov páchalo trestnú činnosť len 5 % všetkých páchateľov. Zásada trikrát a dosť je preto hodnotená ako nesprávne cielená.

    Štúdia Schafera z roku 1999 uvádza, že uplatňovanie tejto zásady môže mať nie deterenčný účinok, ale práve naopak, môže viesť k zvýšeniu trestnej činnosti. Ak totiž recidivista spadajúci pod pravidlo trikrát a dosť spácha trestný čin a čelí riziku chytenia a usvedčenia, v situácii, keď tak či tak vie, že mu hrozí doživotné väzenie, štruktúra tohto trestného činu ho môže viesť k tomu, aby vraždil svoje obete namiesto toho, aby ich napr. „len olúpil alebo znásilnil“, svedkov či policajtov, nachádzajúcich sa na mieste činu, a tým zabraňoval zvýšenej možnosti svojho chytenia.

    Ak pri zavedení asperačnej zásady ministerstvo argumentuje, že v súčasnosti pri viacčinnom súbehu trestných činov ďalšie menej závažné trestné činy pácha páchateľ de facto beztrestne, potom zavedením obligatórneho trestu, ktorý, samozrejme, v zmysle prijatých pozmeňujúcich návrhov je už determinovaný, v zmysle zásady trikrát a dosť zase umožňuje páchateľom de facto beztrestne páchať ešte závažnejšie trestné činy, ako by za normálnych okolností páchali. Napr. spomínaná vražda namiesto lúpeže.

    Štúdia Marvella a Moodyho z roku 2001 s príznačným názvom „Smrteľné účinky trikrát a dosť“ tento fenomén skúmala a dospela k záveru, že uplatnenie zásady trikrát a dosť v jednotlivých amerických štátoch z krátkodobého hľadiska viedlo k zvýšeniu počtu vrážd o 10 až 12 % a z dlhodobého hľadiska až o 23 až 29 %.

    Problémom uplatňovania zásady trikrát a dosť sú aj vysoké náklady. Pobyt starších väzňov uväznených v dôsledky zásady trikrát a dosť z hľadiska horšieho zdravia, ako aj ostatných zvýšených nárokov na starostlivosť o nich je až trojnásobne drahší a nákladnejší ako priemer väzenskej populácie, a to všetko za situácie, keď sú už títo väzni v podstate za horizontom svojich aktívnych kriminálnych kariér. Odhaduje sa, že náklady spojené s uplatňovaním zásady trikrát a dosť v Kalifornii dosiahnu počas nasledujúcich 25 rokov sumu 5,5 mld. USD.

    Je tu celý rad prameňov, z ktorých som čerpal svoje vystúpenie. Tento komparatívny materiál som si dal expertne pripraviť preto, aby členovia parlamentu videli, že aj argumentácia, ktorá je uvedená v dôvodovej správe, a pramene, na ktoré sa odvoláva predkladateľ, celkom nezodpovedajú tomu, čo je tam ako kauzálne vzaté. My tvrdíme, že napriek tomu, že zásada trikrát a dosť v Spojených štátoch reálne existuje už 10 rokov, že tie výsledky jej uplatňovania sú skôr pochybné a nesvedčia o tom, že budú viesť k radikálnemu zníženiu najzávažnejšej trestnej činnosti.

    Preto prosím, aby ste pri rozhodovaní o tom, či podporíte túto novelu, alebo nie, vzali tieto moje slová do úvahy. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gaľa, pripraví sa pán poslanec Galbavý. Ešte predtým faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Faktická poznámka – pán poslanec Miššík.

  • Chcel by som reagovať na pána spravodajcu, ktorý je aj podpredsedom ústavnoprávneho výboru, a spýtať sa ho, ako myslel toto svoje vystúpenie, lebo pokiaľ ma pamäť neklame, tak ústavnoprávny výbor prijal jednomyseľne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladal pán poslanec Drgonec, ktorý je predsedom výboru. A trošku mi to potom nekomparuje s tým, ako vystúpil pán podpredseda. Prosím ho teda, aby sa vyjadril. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť stanoviská pána poslanca Abelovského a podčiarknuť dve skutočnosti.

    Po prvé, namiesto totálneho alebo absolútneho sústredenia sa na novelu, opravujem, nie novelu, ale prípravu nového Trestného zákona, kde by sme vyriešili všetky nové veci, ktoré ťažia túto spoločnosť, robíme 35. novelizáciu Trestného zákona, schváleného česko-slovenským parlamentom v roku 1961, a úporne sa snažíme preniesť rôznorodé prvky z iných právnych systémov, ktoré absolútne nezapadajú do kontinentálneho systému európskeho práva.

    Druhá vec je, že každá právna norma by mala reagovať na istú spoločenskú objednávku, na istý spoločenský dopyt. Kde tu ten spoločenský dopyt je? Potrebujú tento zákon sudcovia? Potrebuje ho právnická prax? Padali zmienky o tom, že to bude naháňanie kšeftov pre advokátov. No chcel by som vidieť advokáta, ktorý dokáže zarobiť na obhajobe recidivistu alebo na obhajobe človeka, ktorý má za sebou takúto kriminálnu minulosť.

    Skutočne si neviem predstaviť, z čoho vlastne tento podnet vznikol, pretože tá trestná činnosť, ktorá je predmetom tejto novelizácie, nie je tou, ktorá by otriasala základmi právneho systému Slovenska. Mohla pokojne, ak už by teda bola žiaduca, prejsť v rámci prípravy nového Trestného zákona a mohla sa začleniť do istého systému. Takto ju považujem skutočne za nesystémovú a môžem inak povedať, že takúto novelu nemožno v žiadnom prípade seriózne podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Gaľa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, keď Národná rada Slovenskej republiky v jeseni 1997 prerokúvala návrh na vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, bolo konštatované v dôvodovej správe, že postoj Slovenskej republiky k jednotlivým článkom a paragrafom návrhu vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, doteraz platných zákonov, ako aj mravných a kresťanských tradícií nášho národa. Dôvodová správa súčasne konštatovala, že dohovor bol prijatý Radou Európy v roku 1996, a preto ešte nemá presne definovaný postoj k možnosti klonovania ľudských zárodkov. Dalo sa však z neho dedukovať, že klonovanie nemá v úmysle pripúšťať.

    Dňa 12. 1. 1998 podpísalo 19 štátov v Paríži Dodatkový protokol Rady Európy zakazujúci klonovanie ľudských bytostí. Je to záväzná medzinárodná dohoda v tejto oblasti a protokol bol v tom čase odpoveďou Európy na nebezpečenstvo, že klonovanie s použitím ľudských buniek by mohlo byť aplikované na ľudských bytostiach po tom, čo bol úspešne dokončený experiment na cicavcoch, uskutočnených v Škótsku vo februári 1997. Protokol je prirodzeným Dodatkom dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, tzv. oviedska konvencia, ktorý zakazuje akýkoľvek zásah s úmyslom vytvoriť geneticky identickú ľudskú bytosť s inou ľudskou bytosťou, či už žijúcou, alebo mŕtvou. Tento dodatkový protokol spolu s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne zvýrazňuje dôležité princípy potrebné na zachovanie etickej základne pre ďalší medicínsky a biologický rozvoj platný pre súčasnosť aj budúcnosť.

    Na pôde tejto Národnej rady som vo februári 1998 podal návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vtedajšiu vládu, aby pristúpila k tomuto dodatkovému protokolu, o ktorom som hovoril. V ďalšom vývoji veci okolo klonovania sa vlastne dostali do zákona č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti, ktorý v súčasnosti obsahuje zákaz klonovania ľudí v zmysle Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne č. 143/2001 Z. z., ale sankciu podľa tohto zákona je možné uložiť iba zdravotníckemu zariadeniu, a to do výšky 500 000 Sk. Za takéto konanie podľa doteraz platného právneho stavu nie je možné postihovať fyzickú osobu, preto sa v návrhu novely Trestného zákona, o ktorom teraz hovoríme, navrhuje, aby sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom, ktorý bude zakotvený v siedmej hlave Trestného zákona, tzv. trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Text skutkovej podstaty je upravený popisnejším spôsobom a z pohľadu Trestného zákona presnejšie, ako je to upravené v zákone č. 277/1994 Z. z. A keďže úmysel vytvorenia ľudskej bytosti bude značne obťažné dokázať, pričom navrhované znenie neumožňuje v tomto znení ani klonovanie na terapeutické účely. Som rád, že tento vývoj, ktorý sme v krátkosti mohli sledovať od roku 1996 cez rok 1997, 1998, 2001 až k dnešnému stavu, dospel k tej situácii, že klonovanie, či už reprodukčné, alebo terapeutické, je v návrhu novely Trestného zákona posudzované ako trestný čin. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som stručne vystúpil k navrhovanej novele Trestného zákona.

    Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšej trestnej činnosti a doviesť ho k tomu, aby viedol riadny život a v tomto zmysle pôsobil aj na ostatných členov spoločnosti. Preto, keď sa človek dopustí vraždy alebo znásilnenia, je odsúdený na určitý trest odňatia slobody s tým, že štát mu dáva po návrate na slobodu šancu normálne žiť. Ale tento človek o nejaký čas znova niekoho zavraždí alebo znásilní a štát mu po odpykaní trestu znova dáva možnosť normálne žiť s nádejou, že uložený trest splnil svoj účel. A on znovu zavraždí niekomu syna alebo otca a znova znásilní matku alebo dcéru, znova lúpežne prepadne. Má ďalšia šanca žiť normálne pre tohto zločinca zmysel? Alebo za ňu zaplatí niekto nevinný?

    Štát musí postupovať rázne proti tým, ktorí nemajú zábrany siahnuť inému na život. Je to nielen právo, ale aj povinnosť. Preto podporujem novelu Trestného zákona, tak ako ju pripravilo ministerstvo spravodlivosti aj s najnovšími úpravami, podľa ktorých pri treťom potrestaní za závažný trestný čin, napríklad za spáchanú vraždu, ozbrojenú lúpež, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi, teror, zorganizovanie zločineckej skupiny alebo únos, bude páchateľ odsúdený na doživotie. Súd bude mať však možnosť pristúpiť aj k alternatívnemu udeleniu trestu odňatia slobody na 25 rokov, pričom však nemôže za žiadnych okolností páchateľovi uložiť trest pod 20 rokov.

    Ja som vystúpil hlbšie k tejto novele Trestného zákona v prvom čítaní, preto pochopte, že toto bolo trošku veľmi stručné, chcel som sa dotknúť filozofie toho návrhu, ale zároveň by som však chcel prispieť k spravodlivej a demokratickej podobe Trestného zákona svojím pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa § 156 ods. 3. Zámerom môjho návrhu je vypustiť tento paragraf z Trestného zákona z týchto dôvodov.

    Analogicky je potrebné predovšetkým namietať vágnosť a neurčitosť pojmov hrubá urážka, hrubé ohovorenie, s ktorým operuje dikcia § 156 ods. 3 Trestného zákona. Keďže ani v rámci tohto ustanovenia, ako to napríklad bolo pri § 102 a 103 Trestného zákona, ktoré už dnes neexistujú a pozastavil ich Ústavný súd, nie sú vyjadrené dôvody, pre ktoré je možné obmedziť slobodu prejavu, čo je jednou zo základných ústavnoprávnych požiadaviek v právnom štáte. Predsa normu nemožno považovať za zákon, pokiaľ nie je formulovaná dostatočne presne, aby umožnila občanovi regulovať svoje správanie, musí byť schopný v prípade potreby s primeraným poučením predvídať v miere primeranej okolnostiam následky, ktoré môže mať určitý akt. Osobitný význam jasnosti významu normatívnych ustanovení treba akcentovať v rámci odvetvia trestného práva vrátane štylizovania jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktorých aplikácia znamená vždy zásah do základných práv a slobôd občanov.

    Myslím si, že takto vágny a ľahko neužívateľný paragraf v kvalitnom trestnom práve by nemal byť. Navyše § 156 ods. 3 Trestného zákona v dnešnom ponímaní je v konflikte so slobodou prejavu garantovanou v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotliví nositelia štátnej moci ako takí by nemali byť objektmi chránenými trestnoprávnymi ustanoveniami tak, ako je to podľa súčasnej právnej úpravy. Chráneným objektom by mal byť len hodnotový systém demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Myslím si, že aj verejným činiteľom postačuje civilnoprávna ochrana a niet dôvod, prečo by mali na rozdiel od ostatných občanov byť pred urazením a ohováraním chránení aj trestnoprávne.

    Z mojej strany je to všetko, pani predsedajúca. Prosím vás o podporu. Môj pozmeňujúci návrh dávam písomne spravodajcovi a ďakujem za podporu.

  • Pán poslanec Galbavý bol posledným písomne prihláseným poslancom do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy o tomto bode programu ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, v snahe prihlásiť sa do diskusie ma viedla úvaha o tom, čo to vlastne máme pred sebou a ako vlastne vyzerá myslenie a konanie ústavných činiteľov tohto štátu.

    Raz pri jednej televíznej debate mi predseda tohto parlamentu odovzdal materiál, dvojdielnu knihu „Trestné činy komunistov“. Kedy bude odovzdaný materiál „Chyby a omyly kresťanských demokratov“?

    Ak hodnotím tento materiál, je to jedna z chýb a omylov a zásadných omylov v celom chápaní politiky výkonu trestu a výkonu práva. Nepochybujem, že minister je vzdelaný a snaživý, ale pochybujem, že je ľudsky a politicky zrelý tento rezort riadiť.

    Pokiaľ ide o samotnú koncepciu, stavanie a úvahy k dokumentu, treba jednoznačne povedať to, čo sa už neúspešne snažíme hovoriť piaty rok. Pri dovŕšení výstavby socializmu boli prijaté trestné normy obsahovo i procesnoprávne záväzné a tie platia dodnes. V trestnoprávnej oblasti na Slovensku ešte rok 1989 nenastal.

    Pán minister, zasa nám predkladáte praproblémy alebo pseudoproblémy, ale zásadný pohľad a koncepciu trestnej politiky ako celú vrátane sankcií a všetkého, čo s tým súvisí, vrátane procesu, predložiť neviete. Ak parlament a občania čakajú voľačo od vás ako zásadné riešene, to je riešenie normy ako celku. Nemôžete nástrojmi ovládania spoločnosti socialistického typu riešiť trestnú politiku spoločnosti tohto typu. Ide o iné skutky, iné previnenia, iné spôsoby aj metódy práce, inú starostlivosť a prevenciu, ale aj prevýchovu a potom aj postih, odplatu a podobne.

    Ak sa pozerám na tento materiál, tak mi vychádza skôr tá úvaha z toho, že autor uvažuje, ak niekto niečo trikrát urobí, dosť, viacej robiť nebude a my mu potom dáme. A čo bude po druhom raze? To už je recidivista. Tomu čo dáme? Tam akosi tento postup a krok je obídený až na krok tretí.

    Ďalej, keď ideme rozoberať všetky tie podstaty, za ktoré sa tu má uplatňovať zásada trikrát a dosť a dať človeka na doživotie – prosím vás, už ozaj sme sa zbláznili? V prevažnej väčšine štátov prekročenie štátnych hraníc je priestupok. Kto trikrát prekročí hranicu Slovenskej republiky, bude zavretý na doživotie – sme normálni?! Za socializmu za prekročenie alebo pokus o prekročenie hraníc strieľali. O čo ste lepší? O čo ste lepší?

    Keď ide o otázku otvorenia hraníc pre poschengenské obdobie, bude toto obdobie otvorené tak, že v podstate hranica bude voľne priestupná s Poľskom, Českom, Maďarskom, Rakúskom, zostane hranica ukrajinská. To prekročenie hraníc sa bude týkať každého, kto hranicu prekročí? Každého, kto bude hľadať prechod cez Slovensko alebo politický azyl na Slovensku? Každý bude zatknutý? Každý bude potrestaný? Keď tretíkrát, tak bude tretíkrát potrestaný? Ako, prečo rozširujete do takých absurdných trestov niečo, čo je v rozpore aj s Chartou ľudských práv, aj so všetkými dokumentmi, ktoré tu boli, a vrháte nás do hlbokých 40. až 50. rokov, keď sa za pokus o prechod hranice mohlo zastreliť?

    Pokiaľ ide o ostatné zásady, ktoré tu boli, tak sú niektoré, ktoré si ozaj zaslúžia, aby spoločnosť riešila trest absolútny. A to je trest doživotného odňatia slobody aj bez možnosti prepustenia. Lenže tie skutky by museli byť zúžené na spoločensky najzávažnejšie, museli by byť zúžené tak, aby boli spoločnosťou akceptované, ale aj z hľadiska vyhodnotenia toho, čo pre spoločnosť v konaní je alebo nie je nebezpečné.

    Napríklad: Ak za nedovolenú výrobu a držbu omamnej látky budete každého na tretíkrát dávať do väzenia na doživotie, tak všetci narkomani pôjdu povinne na doživotné väzenie, pretože sa vec opakuje, opakuje sa tretí raz. A namiesto vyliečenia, čo hovoria lekári a odborníci z oblasti sociológie, psychológie a medicíny...

  • Reakcie z pléna.

  • Držte ústa.

    ... až po tých, ktorí pracujú na týchto otázkach, hovoria, že je to vec, ktorú treba liečiť. Vy hovoríte, že je to spoločenský jav, ktorý treba väzniť. Drogy nebudú vo väzniciach? Tak v tom sa rozlišuje celková filozofia toho, čo hovoríte vy a podobne.

    Pri viacerých ďalších skutkoch je vec taká, že vlastne namiesto obmedzenia kriminality podporí kriminalitu. Podporí ťažkú kriminalitu práve v snahe zvrátiť konanie páchateľa nevýhodné ako dôkaz, to znamená svedka, alebo ako postihnutý v tých prípadoch, keď sa bude chcieť zbaviť dôkazu, lebo už vie, že doživotie a nič. Tí ľudia budú ďalej žiť v nápravnovýchovných zariadeniach. Aký režim a všetko ostatné bude vo vnútri urobené tak, aby bola ochrana i vnútorná pred nimi?

    Samozrejme, že toto je jedna oblasť, pre ktorú, hovorím, nedostatočne urobená legislatíva, nedostatočne vyhodnotený stupeň spoločenskej nebezpečnosti, nedostatočne vyhodnotená nebezpečnosť skutkovej podstaty, nedostatočne vyhodnotené otázky, ktoré súvisia s jednotlivými trestnými vecami, vedú k tomu, že odmietam novelu ako celok.

    Ďalej je tu urobené ustanovenie, pri ktorom sa tiež musím zastaviť, pretože od roku 1990 na všetkých politických zhromaždeniach rovnako posudzujem a súvisí buď s potratmi, alebo súvisí potom s inými vecami, ktoré súvisia s pôrodnosťou. V danej situácii je taká všeobecná formulácia, ktorá hovorí, „kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť“. To každé mimomaternicové oplodnenie bude trestným činom? Kto bude páchateľ? Ten, čo poskytol spermobanku, lekár, matka, otec? Veď je to organizovaná skupina. Sú viac ako traja. Všetkých štyroch do basy a na päť rokov za to? To nie je možné takto veci robiť. To nás v podstate vracia rokmi o desiatky rokov dozadu a vrhá nás to niekde i v medicínskej praxi, kde vy hovoríte, že chcete klonovanie, a na to potrebujete inú formuláciu, iný text, iné ustanovenia, inak ideme niekde, kde byť nechceme.

    Tak preto si myslím, že ani toto ustanovenie nemožno v tejto podobe a v tejto formulácii prijať, aj keď pokiaľ ide o otázky klonovania, som veľmi opatrný v tom, aký bude vývoj pre budúcnosť. A viem, že niektoré štáty v Európe takúto podstatu, aj ako trestnú, aj ako profesijný zákaz, zrušili. Existuje trošku v inej podobe.

    Preto by som veľmi odporúčal, aby ministerstvo spravodlivosti riešilo veci trošku iným spôsobom. Sudcovia kričia, zasahujú nám do samostatnosti, poslanci pomáhajte! Ohlásilo sa rušenie súdov v Trnave a Trenčíne, úplne nezmyselné, bez akéhokoľvek ekonomického efektu len preto, aby niekto uplatnil svoju predstavu. Vstupuje sa do Trestného zákona predstavou odkukanou niekde inde, vnáša sa systém tomuto právnemu poriadku cudzí, nezachováva sa postupnosť v ukladaní trestu a v dôsledkoch na páchateľa. Vyrábajú sa skutkové podstaty, ktoré idú do absolútnych trestov za skutky, ktoré nie sú spoločensky také nebezpečné, aby takéto dôsledky mali byť. Preto celé to myslenie na ministerstve spravodlivosti ide niekde, kde sa demokracia neuberá, kde aj systém starostlivosti, či je to už pred výkonom trestu – preventívny, alebo po výkone trestu – postpenitenciárny, alebo je to potom systém starostlivosti vo väzniciach a podobne, je iný ako na Slovensku.

    Teda ak máme prebrať to, čo je vo svete dobré, tak preberajme všetko. Ak máme prevziať pre systém práva európskeho, preberajme zo systému práva európskeho. Ale za týchto okolností musím len vyjadriť hlboké poľutovanie nad tým, že sa vôbec takýto dokument do Národnej rady dostal a že vôbec sa ním máme na rokovaní Národnej rady zaoberať. Som preto za to, aby buď ho navrhovateľ zobral naspäť a prepracoval, alebo aby neprešiel už do ďalšieho čítania. Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Přidal.

  • Pán poslanec Mečiar, ja by som vám chcel povedať, že začínam pochybovať o vašej pamäti, lebo tá kniha sa nevolá „Trestné činy komunizmu“, ale „Zločiny komunizmu na Slovensku“ a neviem, či ste ju vôbec čítali. Vyprosujem si také reči, keď nám hovoríte, či sme normálni. My sme normálni. Zamyslite sa radšej nad sebou. Ale vyprosujem si, aby ste nás urážali, že či sme my tu normálni. A potom vám ešte odporúčam, aby ste si prečítali dôvodovú správu, kde sa píše o tom, že ide o vylúčenie aplikácie zásady trikrát a dosť na konzumentov drog.

  • Pani poslankyňa Záborská – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mečiar, dovoľte, aby som vám prečítala návrh odseku týkajúceho sa klonovania, ktorý bol schválený v gestorskom výbore, ktorý ste síce citovali, ale len sčasti: „Kto vykoná akýkoľvek zásah...“

  • Rušivý zvuk mobilného telefónu.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Prosím, páni poslanci, vypnite si mobilné telefóny, resp. nepatria do rokovacej sály. Myslím, že všetci vnímame, že veľmi rušia.

    Prepáčte, pani poslankyňa, pokračujte.

  • Čiže dovolím si odcitovať ods. 1: „Kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou živou alebo mŕtvou“ atď. Ak si dobre pamätám, pán poslanec, včera, keď som vystúpila k zákonu o umelom prerušení tehotenstva, venovala som dostatočnú pozornosť tomu, že pri umelom oplodnení, čiže tak ako pri každom splodení nového jedinca nejde o geneticky identickú ľudskú bytosť. Pri klonovaní ide vedecky o úplne inú záležitosť ako pri umelom oplodnení.

  • Pán poslanec Miššík – faktická poznámka.

  • Ja by som chcel vysloviť ľútosť len nad tým, že pán poslanec Mečiar naozaj asi nie dosť podrobne si preštudoval dôvodovú správu a nie dosť precízne sa pozrel na to, aké pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsahom spoločnej správy, prijal ústavnoprávny výbor, podotýkam znova, jednomyseľne. Všetky príklady, ktoré uvádzal, totižto sú riešené v týchto pozmeňujúcich návrhoch a ja verím tomu, že sa k nim jednotlivo vyjadrí pán predkladateľ.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Prepáčte, pán poslanec, reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem za poučenie všetkým. Ale, pani doktorka Záborská, môžete povedať, že pri narodení dieťaťa sa nerodí geneticky totožná bytosť?

  • Ruch v sále.

  • Nemôžete absolútne vylúčiť. Nemôžete. Absolútne. Nemôžete to vylúčiť. Je jeden z mála prípadov, ktorý môže takýto nastať, ale môže nastať, tak čo chcete? Keď je vôbec aj výnimočný, môže nastať.

    Ďalej. Pokiaľ ide o formuláciu tejto vety, hovoríte o akomkoľvek pokuse. Takže to je potom otázka, že nech sa deje čokoľvek, čo smeruje k tomuto konaniu a nie je to len takýto jeden skutok.

    Pokiaľ ide o tých ostatných, to, čo ste hovorili, ten prvý pán dal svedectvo sám o sebe a s takýmito ľuďmi a argumentmi mi je škoda sa zaoberať.

    Pokiaľ ide o poslednú otázku, tak takisto mi je škoda brať do úvahy podobné názory a strácať na nich čas. Ak človek získa istú kvalitu a sumu životných skúseností, rozmýšľa. A v tom je jeden zo znakov ľudí. Hovoriť je dobré, ale rozmýšľať je tiež dôležité. Nehnevajte sa, máme na tieto veci absolútne iné názory, iné fakty, mnohé veci odhalili omyly, aj naše odhalili omyly, aj vaše. Naučme sa k sebe tieto omyly vedieť prijímať, tolerovať a viesť o nich diskusiu. Ja som rád, že som podráždil a to bol zmysel toho, prečo som vystúpil.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný a reagovať len na výhrady, ktoré boli vznesené. Niektoré boli určite vecné, niektoré, žiaľ, vyplývali nielen z neprečítania dôvodovej správy, ale z neprečítania návrhu zákona a z porovnania návrhu novely zákona s tým, čo v Trestnom zákone už dnes napísané je.

    Najskôr k výhradám pána poslanca Fica, ktorý navrhoval, aby nebol schválený bod 3 spoločnej správy, pretože by to potom mohlo viesť ku konfliktu s navrhovaným znením § 43 ods. 1. Žiaľ, aj tento návrh bol zrejme spôsobený tým, že pán poslanec si neprečítal riadne § 29 platného Trestného zákona, pretože § 29 ods. 3 platného Trestného zákona špecifikuje okolnosti, za ktorých je možné uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Práve ak sa tam včlení ešte aj § 43 ods. 1, tak bude možné doživotné odsúdenie pri splnení kritérií v § 43 ods. 1, ale aj tých špecifických, ktoré sú ustanovené v § 29 ods. 3. To je rozdiel medzi § 29 ods. 3 a ods. 2 a bolo by dobré, keby si pán poslanec Fico tento názor skorigoval.

    Pán poslanec Fico ešte navrhol v bode 8, že je príliš vágne formulovaný. Mne osobne by neprekážalo, keby bod 8 nebol schválený, ale ide vlastne o možnosť, aby súd mohol korigovať situáciu, kedy by príliš prísne dopadla aplikácia novely Trestného zákona na osobu, ktorá spáchala dva delikty už v minulosti.

    Pán poslanec Fico tvrdil, že ide o 28. novelizáciu a opýtal sa ma, či budú do rekodifikácie ďalšie novelizácie. Nuž, opýtal by som sa aj ja pána poslanca Fica, či budú aj ďalšie novelizácie. Pretože v minulom funkčnom období tri novely Trestného zákona predložil pán poslanec Fico.

    K rekodifikácii. Rekodifikácia už koncom apríla pôjde do pripomienkového konania tak, aby na prelome tohto a budúceho roka boli obidva návrhy trestných kódexov v parlamente, tak, aby mal parlament relatívne dlhý čas na diskusiu k návrhom nových kódexov, aby mohli byť do leta budúceho roka prijaté. Tam počítame s minimálne polročnou legisvakančnou lehotou, pretože ide o nové kódexy. Mali by nadobudnúť účinnosť, ak budú schválené, od 1. januára 2005.

    Pán poslanec Fico argumentoval aj tým, že ide o preberanie prvkov anglo-amerického systému. Sčasti je to pravda, ale kontinentálne právo je predsa ovplyvňované aj anglo-americkým právnym systémom, a dokonca aj trestné právo, a dokonca aj trestný proces, kde sa preberajú mnohé prvky kontradiktórnosti. Pred pár mesiacmi navrhoval pán poslanec Fico po vzore anglo-americkej úpravy rozšírenie medzinutnej obrany. Dokonca o tom písal knižku. Navrhoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý má tiež inšpirácie v anglo-americkom systéme. Vtedy mu to neprekážalo, teraz mu to prekáža. Zdá sa mi, že nejde o celkom principiálny argument, a vecne sa mi zdá byť už úplne pomýlený.

    Keď hovoril o tom, že diskutovali o preberaní porotných systémov v rámci rekodifikačnej komisie v bývalom Česko-Slovensku, rád by som len poznamenal, že poroty v trestnom súdnictve pozná aj kontinentálne právo, či Rakúsko, alebo Belgicko, takže tam je potrebné tiež možno sa oboznámiť s inými právnymi úpravami.

    Takisto sa pán poslanec Fico zamyslel, prečo sa týka navrhovaná zásada trikrát a dosť len trestných činov proti životu a zdraviu, a nie aj majetkových deliktov. No po prvé preto, že štát, samozrejme, musí chrániť životy, zdravie a majetok občanov. Ale zhodneme sa asi všetci na tom, že v prvom rade životy a zdravie. A voči nim sú namierené násilné trestné činy. Nakoniec to, že násilné trestné činy sú odhaľované v priemere na 90 %, dáva záruku, že prijatie tejto zásady bude v praxi efektívne.

    Pán poslanec zároveň tvrdil, že súdy môžu ukladať aj vysoké tresty. Prax je však taká, že súdy ukladajú väčšinou tresty na spodných hraniciach trestných sadzieb. Pred mesiacom som si prečítal jednu správu o jednom delikte v tlačovej agentúre. Išlo o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila niekoľkých trestných činov, okrem iného dvoch trestných činov lúpeže. Spáchala veľmi brutálny čin so sexuálnym motívom, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby. Veľmi brutálnym spôsobom, ktorý nebudem uvádzať. Táto osoba – obvinený dostal trest 8 rokov. Po 4 rokoch bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie. Ja sa bojím, keď táto osoba vyjde znovu do ulíc po 4 rokoch, akým spôsobom sa bude správať a tá hrozba recidívy v tomto prípade je podľa mojej mienky obrovská.

    Pán poslanec Fico hovoril, že z hľadiska toho, že sa zákon bude vzťahovať aj na predchádzajúce odsúdenia, ide o nerovnosť. No opäť sa mi zdá, že zo strany pána poslanca Fica ide o neprincipiálny argument. Tu je zákon z 9. júla minulého roku o ochrannom dohľade, ktorý predložil pán poslanec Fico. Týka sa aj recidivistov, ktorí sa recidívy dopustili pred účinnosťou zákona. Bolo by fajn, keby argumentácia bola principiálna, a nie účelová podľa toho, o aký návrh zákona ide.

    Zároveň tu spomenul, a to spomenul aj pán poslanec Mečiar, že sa zásada týka aj nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Len treba čítať zákon. Týka sa len druhého odseku, keď je nedovolené prekročenie štátnej hranice spáchané v organizovanej skupine alebo v úmysle zakryť, alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu. A potom sa týka § 171b, keď ide o násilné prekročenie štátnej hranice a tiež vo forme organizovanej skupiny, so zbraňou alebo v úmysle zakryť iný trestný čin, alebo ak je tam spôsobená ťažká ujma na zdraví, alebo za brannej pohotovosti štátu. Jednoducho treba čítať Trestný zákon.

    K ďalšej výhrade, že by sa týkal trestného činu lúpeže. Pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru znie tak, že by sa do zásady trikrát a dosť počítali len trestné činy, pri ktorých došlo k potrestaniu, teda k odsúdeniu na nepodmienečný trest. Menej závažné formy násilných trestných činov, pri ktorých dochádza k podmienečnému odsúdeniu, by sa vôbec v rámci tejto zásady neaplikovali. Navyše náš Trestný zákon ešte pozná ďalší inštitút – mimoriadne zníženie trestu, kde by sa takisto neaplikovalo nepodmienečné odsúdenie. Okrem toho celé hmotné trestné právo je založené na materiálnom chápaní trestného činu, to znamená, okrem splnenia formálnych znakov je potrebné naplniť aj materiálny znak, ktorým je spoločenská nebezpečnosť.

    Okrem toho pán poslanec Fico namietol spätnú účinnosť návrhu zákona. Mrzí ma, že tu nie je, ale rád by som mu ponúkol jednu úvahu. Obávam sa, že by na ňu ťažko hľadal protiargumenty. Výnimočný trest, ten, ktorý navrhujeme v návrhu novely, sa ukladá len za tretí a posledný trestný čin, nie aj za tie predchádzajúce dva. Ak by to bolo opačne, tak by sa predchádzajúce odsúdenia nemohli posudzovať ani ako priťažujúca okolnosť a vôbec by nebola možná obzvlášť nebezpečná recidíva, pretože by to porušovalo ešte ďalší ústavný princíp a to je zásada obsiahnutá v článku 50 ods. 5 ústavy, že nikoho nie je možné stíhať ani trestať dvakrát pre ten istý čin. Teda zásadu ne bis in idem. Je zjavné, že nič také nehrozí ani v platnom Trestnom zákone, a teda argument o retroaktivite je podľa mojej mienky pomýlený.

    K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý povedal, že aj tak väčšina ľudí, na ktorých sa táto zásada bude vzťahovať, sú vo väzení. Je to pravda. A potom vyjdú na slobodu, spáchajú ďalší trestný čin, aj štvrtý, aj piaty, aj šiesty, znovu idú do väzenia. Ale práve aplikácia tejto zásady eliminuje tie prestávky vo väzení, počas ktorých sú na slobode páchané ďalšie a ďalšie násilné trestné činy.

    Takisto povedal, že nemá deterenčný alebo preventívny – v zmysle generálnej prevencie – účinok. Ja to ani netvrdím. Možno nemá, ale má represívny účinok tým, že izoluje osoby, ktoré vo vysokej frekvencii páchajú násilné trestné činy. Samozrejme, že to bude mať vplyv aj na väzenstvo, aj na počet odsúdených vo výkone trestu. Ale máme zrejme len dve možnosti. Buď budú tieto osoby vo väzení a budú štát niečo aj stáť, alebo budú v našich uliciach. A ja sa skôr bojím tej druhej alternatívy.

    Takisto spomenul pán poslanec Abelovský, že hrozí tu brutalizujúci efekt. Musím povedať, že s týmto argumentom som sa stretol v literatúre len pri jednom druhu trestu, ktorý niektorí poslanci podporujú, pri treste smrti. Ale takisto musím skonštatovať, že bez toho, aby táto zásada bola v našom Trestnom zákone aplikovaná, od roku 1990 neustále narastá brutalita trestnej činnosti. Odcitujem tiež z jednej tlačovej správy súdneho lekára, ktorý sa k narastajúcej brutalite násilnej trestnej činnosti vyjadroval. Citujem: „Keď niekedy bolo tých bodných rán 5-6, nie je výnimkou, ako u nás bolo v poslednom prípade 48 bodných rán. V Prešove sme mali 88 bodných rán. Košickí kolegovia popisujú vyše 100 bodných rán.“ Čiže trestná činnosť sa brutalizuje a povedať, že máme na slobode, v našich uliciach, v našich mestách ľudí, ktorí majú potenciál páchať tak brutálnu trestnú činnosť, že by sme ich nemali strašiť privysokými trestami, tento argument sa mi zdá byť absurdný. Navyše tu už bude mať súd možnosť rozhodnúť o troch rôznych trestoch: 25 rokov, relatívne doživotie a absolútne doživotie, ktoré návrh novely tiež zavádza a o ktorom sa v diskusii veľa nehovorilo. Návrh novely zavádza ešte jeden druh výnimočného trestu a presne špecifikuje kritériá na jeho uloženie a to je trest absolútneho doživotia.

    Exkurz z Ameriky bol, samozrejme, zaujímavý, ale musím povedať, že napriek tomu, čo tu bolo tvrdené, žiaden štát zásadu trikrát a dosť nezrušil. Inými slovami, demokraticky zvolené parlamenty sú presvedčené, že táto zásada funguje.

    K pánovi poslancovi Mečiarovi. Tiež ma mrzí, že odišiel, keď povedal svoje argumenty. Musím povedať, že jeho argumentácia spočívala najmä v tom, že si neprečítal návrh novely Trestného zákona a zrejme ani Trestný zákon, pretože v opačnom prípade by musel prísť k záveru, že pri nedovolenom prekročení štátnej hranice, to, čo tvrdil, nie je pravdou, to už som spomenul. A pri drogových deliktoch sa uplatnenie tejto zásady týka § 187 ods. 2 písm. a), b) a c). A tie prečítam: „Odňatím slobody na 3 až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre osobu mladšiu ako 18 rokov, pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti.“ A ten čin v odseku 1 znamená výrobu, vývoz, dovoz, prevoz, kúpu, výmenu, iné zadováženie, predaj alebo sprostredkovanie drogy. Týka sa drogových dílerov. Bodka. Naozaj treba si zákony podľa mojej mienky, pán poslanec, čítať.

    Takže v závere by som chcel požiadať o podporu ctenú snemovňu s presvedčením, že návrh novely, ak bude schválený, prispeje k zvýšeniu bezpečnosti v našich uliciach, v našich mestách, v našich dedinách. Voči tejto zásade je možné mať, samozrejme, mnohé akademické výhrady, ale myslím si, že sú výrazne zoslabené, ak aplikácia tejto zásady zachráni ľudský život. A v mnohých prípadoch, ak by bola v minulosti aplikovaná v našom právnom poriadku, by ľudský život zachránila. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno. Pán spravodajca, máte slovo, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v rozprave odzneli tri návrhy, jeden procedurálny, ktorý predniesol pán poslanec Fico a ktorý navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mečiar, je prakticky taký istý, aj keď formulačne bol povedaný ináč, ale myslím, že smeroval k tomu istému, teda podľa rokovacieho poriadku prerušiť rozhodovanie o tomto bode, že môžem to tak ustáliť. A je tu aj návrh pána poslanca Galbavého, ktorý z formálnej stránky napĺňa formálne predpoklady na pozmeňujúci návrh, pretože je opatrený 19 podpismi poslancov.

    Keďže podľa rokovacieho poriadku treba hlasovať najprv o procedurálnych návrhoch, ale ešte predtým by som sa chcel opýtať pána ministra, či si osvojuje aj doplňujúci návrh pána poslanca Galbavého, ktorý bol písomne predložený a bol rozdaný všetkým poslancom, pretože to považujem z hľadiska rokovacieho poriadku a ustanovenia § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku za dôležité. Pretože je evidentné, že tento doplňujúci návrh je nad rámec prerokúvanej novely Trestného zákona a objavuje sa prvýkrát.

    Neprichodí mi hodnotiť jeho obsah, len ako možno právnik, zaoberajúci sa trestným právom, chcem poukázať na to, že ak by bol tento návrh prijatý, prakticky by znamenal nemožnosť postihnúť akýkoľvek verbálny útok na verejného činiteľa. To znamená napríklad vynadanie policajtovi, príslušníkovi väzenskej a justičnej stráže, pokiaľ vykonáva a je v pozícii verejného činiteľa, starostu a tak ďalej. Ja nemám s tým osobný problém, ale len poukazujem na to, že z toho znenia § 156 ods. 3 to vyplýva. Ak teda budeme o tomto návrhu hlasovať, tak len chcem pripomenúť, že ide o pomerne závažný zásah do existencie tohto ustanovenia § 156, ktorý v tom 1. a 2. odseku znamená v podstate tiež síce verbálne, ale vyhrážanie, ale tu je, teda hrubo urazí, má sa tým na mysli najmä nadávka, teda verbálny útok. Takže dávam to na zváženie.

    Takisto predtým, ako poprosím pani podpredsedníčku, aby dala hlasovať, keby sa vyjadril pán minister, či si osvojuje tento návrh.

  • Pán minister, môžete sa vyjadriť k tomuto návrhu a k predneseným pripomienkam.

  • V zásade mám ten názor, že verbálne delikty, ktoré neiniciujú protiprávne konanie, sú na hrane ústavnosti, to znamená, že nie som ich veľkým prívržencom a vecne s vypustením tohto ustanovenia z Trestného zákona súhlasím.

  • Ďakujem, pán minister, budeme teda o tom hlasovať.

    Môžeme, pán spoločný spravodajca, pristúpiť k hlasovaniu?

  • Áno. Takže, pani podpredsedníčka, nechajte hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré predniesli pán poslanec Fico a pán poslanec Mečiar a ktorí navrhujú prerušiť rozhodovanie o tomto návrhu novely Trestného zákona.

  • Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fico a aj pán poslanec Mečiar.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 53, proti 58, zadržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme neprijali tento návrh.

  • Druhý návrh vyplývajúci z rozpravy je návrh pána poslanca Tomáša Galbavého, ktorý ste všetci dostali do poslaneckých lavíc. Je v podstate veľmi krátky. V § 156 sa vypúšťa odsek 3 Trestného zákona.

  • Najskôr musíme hlasovať, pán spoločný spravodajca, o bodoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe výboru.

  • Jaj, pardon. Prepáčte. Pani podpredsedníčka, dajte hlasovať, aby sme hlasovali spoločne o pozmeňujúcich návrhoch 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8 s odporúčaním gestorského výboru návrhy schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 89, proti 17, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

  • Pani podpredsedníčka, k bodu 5, keďže bol schválený hlasovaním v predchádzajúcom hlasovaní, takže o tom bode 5 nemusíme hlasovať, pretože bolo to v podstate už nahradené schválením bodu 4.

    Potom prosím, aby ste dali hlasovať o doplňujúcom návrhu poslanca Tomáša Galbavého.

  • Prezentujme sa a hlasujme, prosím, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Galbavý.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 65 poslancov, proti 39, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh prijali.

  • Pani podpredsedníčka, nechajte hlasovať, keďže mám oprávnenie ústavnoprávneho výboru, aby sme posunuli návrh novely do tretieho čítania.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Hlasujeme o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 73, proti 20, zdržalo sa 16.

    Návrh sme posunuli do tretieho čítania.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa poslancov, či chcú podať návrhy podľa § 85 rokovacieho poriadku. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 83 poslancov, za 68, proti 11, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného zákona.

    Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

    V programe pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 158 a spoločnú správu výborov ako tlač 158a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Tibor Tóth. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, dámy a páni poslanci, pokračujeme v rokovaní parlamentu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, bol som poverený predložiť do druhého čítania návrh zákona, ktorý hovorí o novelizácii zákona predovšetkým č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, nebudem čítať celý názov.

    Návrh prešiel v piatich výboroch Národnej rady, chcem poďakovať všetkým piatim výborom za vynikajúcu prácu, ktorú odviedli aj vďaka pozmeňujúcim návrhom, ktoré tam boli prijaté, teraz je návrh už očistený od všetkých legislatívnych problémov, ktoré na začiatku boli. Bol konzultovaný aj s odborom legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, takže v zmysle spoločnej správy vás zdvorilo žiadam o schválenie tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Stanislav Janiš. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v zmysle rokovacieho poriadku podáva spoločnú správu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 193/2001 Z. z., zákon č. 180/1995 a zákon č. 366/1999 Z. z. (tlač 158), v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona (tlač 158) ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali pridelený poslanecký návrh a gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady poslanecký návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v spoločnej správe (tlač 158a).

    Gestorský výbor v zmysle zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov (tlač 158) schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Ďalej gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 11 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 6, 7, 8, 9, 12 a 13 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Dámy a páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 11 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 87, proti 7, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďalej prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 6, 7, 8, 9, 12 a 13, a to hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 95 poslancov, za 7, proti 71, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pani predsedajúca, to boli hlasovania o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 95, proti 7, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do tretieho čítania.

    Zároveň otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy v rámci tretieho čítania. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 95, proti 5, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov.

    Ďakujem, páni poslanci.

    Budeme pokračovať v rokovaní schôdze druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 159 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 159a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Drgonec. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, často zaznieva z úst predsedu Národnej rady alebo predsedajúceho schôdze Národnej rady výzva, aby ste si vypli mobilné telefóny, alebo aby sme si vypli mobilné telefóny. O mobilných telefónoch sa zmieňujem preto, že je na Slovensku taká obyčaj, že každý majiteľ mobilného telefónu za istých okolností vypína mobilný telefón, aby sa vyhol možnosti, že ten telefón poslúži na zisťovanie priebehu dialógu, ktorý vedie na iných miestach. Tento podmienený reflex, ktorý, sa priznávam, neviem, nakoľko je účinný alebo nie je účinný, preukazuje, že vlastne všetci žijeme v presvedčení, že niekto načúva, že ten, kto načúva, nie je priamo prítomný na mieste, kde sa vedie rozhovor, ale že sú technické prostriedky, prostredníctvom ktorých načúva.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás na chvíľku preruším, chcem len požiadať všetkých pánov poslancov a dámy, aby sme zachovali väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme počúvali zdôvodnenie pána poslanca Drgonca. Prosím, páni poslanci, rešpektujme sa navzájom.

  • Zjednodušené vysvetlenie by mohlo byť také, že sme vlastne všetci neodhalení zločinci, ktorí sú na úteku pred zákonom. Nemyslím si, že je to správne vysvetlenie, ale je to jedno z možných vysvetlení. To druhé vysvetlenie je také, že všetci vieme, že tu jestvujú štátne štruktúry, ktoré nakladajú s technikou spôsobom, ktorý sa nám nepáči. Čo by bolo dosť málo na to, aby sa prijímali zákonné opatrenia smerujúce proti takýmto činnostiam, ale je tiež pravda, že praktiky toho druhu, ktoré sú nám všetkým viac alebo menej známe, sú praktiky, ktoré sa v právnom štáte stavajú nie mimo zákona, ale pod obmedzenia zákona, teda do režimu pravidiel daných zákonom.

    Istý režim nakladania s informačno-technickými prostriedkami je aj v platnom právnom poriadku. Za posledných zhruba päť týždňov som koloval po siedmich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa podrobne diskutovalo o platných pravidlách a ich nedostatkoch. Nemyslím si, že je nevyhnutné opätovne zopakovať všetko, čo je o platnej právnej úprave a o potrebách jej zmeny. Ja len pripomínam, že právna úprava Slovenskej republiky tak, ako existuje vo vzťahu k používaniu informačno-technických prostriedkov, je veľmi ľahko spochybniteľná v medzinárodnom priestore, v štruktúre Rady Európy, ktorej Slovenská republika je členom, že sú jasne dané pravidlá, jasne dané kritériá, ktoré platná právna úprava nespĺňa. Na to, aby sa Slovenská republika dostala spod hrozby, že sa v Štrasburgu stretne s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré skončia aj záťažou štátneho rozpočtu za to, že je platná právna úprava taká, aká je, na to teda slúži predložený návrh zákona.

    Ten predložený návrh zákona nesmeruje k tomu, čo sa niekedy mediálne prezentuje verejnosti, nesmeruje teda na zhatenie činnosti štátnych orgánov v boji s organizovaným zločinom, smeruje iba k tomu, aby sa činnosť štátnych orgánov zdisciplinovala natoľko, že svoje technické možnosti nebudú zneužívať proti občanom Slovenskej republiky a v tomto stave ani proti každému z nás.

    Asi toľko, pokiaľ ide o účel právnej úpravy. Mohli by sme hovoriť veľmi dlho o jednotlivých ustanoveniach, o možných modifikáciách, ale nemyslím si, že je nevyhnutné, aby som v úvodnom slove zaťažoval vašu pozornosť detailami. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Roman Vavrík. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti uviedol spoločnú správu výboru pre obranu a bezpečnosť a ďalších výborov, ktorým Národná rada pridelila tlač 159 na prerokovanie. Ide o návrh zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Túto tlač 159 prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre rozpočet, financie a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitné kontrolné orgány na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako som už spomenul, gesčným výborom je výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ako určila Národná rada v prvom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

    Teraz vás poinformujem, ako prebiehali rokovania v jednotlivých výboroch. Výbor pre financie, rozpočet a menu nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov a odporučil Národnej rade predmetný návrh neschváliť. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s návrhom súhlasil a odporučil návrh skupiny poslancov prijať bez pripomienok. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprijal platné uznesenie, keďže navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ostatné výbory, konkrétne ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a výbor pre obranu a bezpečnosť vo svojich uzneseniach súhlasili s návrhom a odporučili Národnej rade schváliť predmetný návrh s pripomienkami, ktoré máte uvedené na strane 2 až 31 spoločnej správy. Ide konkrétne o 61 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Na strane 32 spoločnej správy výbor odporúča, aby sme hlasovali en bloc pozitívne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené na strane 32, a aby sme spoločne hlasovali o ďalších bodoch spoločne, ktoré sú tam presne vymenované na strane 32, ktoré výbor neodporúča schváliť, resp. odporúča ich neschváliť.

    No, takže gestorský výbor záverom odporúča, ako som povedal, podľa jednotlivých pripomienok predmetný návrh schváliť, a preto myslím, pani podpredsedníčka, že vás môžem poprosiť, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu zákona uverejneného pod tlačou 159. Zatiaľ ďakujem za slovo.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Krajči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že sa dnes v tejto snemovni budeme zaoberať zákonom, ktorý priniesol život. Pripomína mi to jedno také porekadlo, ktoré hovorí, že aj jemný vánok oznamuje veľké búrky. V decembri bol jemný vánok v súvislosti s prevalenými odposluchmi istých ústavných činiteľov, vzápätí nato nastali isté búrky, ktoré mali ako následok odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby a takisto sa otriasalo kreslo aj ministra vnútra. Myslím si, že je správne, keď Národná rada Slovenskej republiky si zobrala za svoje a rieši túto vzniknutú situáciu tak, že sa snaží kompromisným návrhom zákona vyriešiť situáciu odposluchov.

    V parlamentných laviciach sa teda konečne objavil návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov. Táto legislatívna iniciatíva je logickým vyústením neudržateľného stavu súvisiaceho s problematikou odposluchov. Táto novela musela prísť do parlamentu, aby sa konečne aspoň dočasne ošetrila problematika používania individuálnych technických prostriedkov a hlavne ich zneužívania na diskreditáciu politikov, novinárov, ale aj podnikateľov. Odposluchy sa za posledných 5 rokov stali lukratívnym artiklom na politickej scéne. Za úplatu ich získavali rôzne skupiny lobistov a politikov, aby ich využili proti svojim súperom. Je správne, že poslanci vládnej koalície predložili tento návrh zákona, lebo práve činnosť tejto a predchádzajúcej vládnej koalície je za posledných 5 rokov popretkávaná korupčnými škandálmi a únikmi utajovaných skutočností vo forme odposluchov.

    Tieto kauzy sa objavili počas vládnutia Dzurindových vlád a je teda zrejmé, že nezákonné odposluchy zrejme užívali, alebo zneužívali ľudia z prostredia blízkeho spomínanej vládnej koalície. Je predsa nemožné, aby sa členovia alebo poslanci opozície dostali k takto utajovaným a chráneným systémom, ako sú systémy odposluchov v SIS alebo na ministerstve vnútra. Skutočnosť, že sa koalícia snaží situáciu upokojiť, treba podporiť. Na ilustráciu spomeniem niekoľko korupčných škandálov spojených s odposluchmi.

    Jedným z odposluchov bol telefonát medzi Dzurindom a Miškovským o tom, ako sa niektoré obchodné objednávky vybavovali v Bratislave. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi advokátom Valkom a zavraždeným Steinhüblom, členom podsvetia, možno považovať za jemné nátlakové formy komunikácie. Odposluch využil pán predseda vlády na pritlačenie pána advokáta Valka. Ďalší únik odposluchu bol medzi Kaníkom, členom Fondu národného majetku, a podnikateľom Poórom a bol zneužitý proti Kaníkovi tak, že musel odísť z vysokej funkcie vo Fonde národného majetku.

    Najväčšou kauzou, spojenou s odposluchmi, bola aféra okolo advokáta Kvasnicu, na základe ktorej muselo odstúpiť celé vedenie Ministerstva vnútra SR, ako aj Policajného zboru. Poslednou známou aférou bolo odpočúvanie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ruska pred Vianocami a najnovšia kauza odposluchov podnikateľa Badžgoňa o okolnostiach vybavovania financií pre štátnu správu a získavania peňazí z eurofondov.

    Takže keď si toto všetko uvedomíme, odposluchy sú veľmi silný nástroj na kompromitáciu ľudí, a preto je nutné tento vývoj zastaviť. Prvým krokom môže byť predložený návrh zákona, ktorý by som charakterizoval ako istý kompromis. Jeho podstatou je, že ruší možnosť odpočúvania 24 hodín bez súhlasu sudcu, čo som ako poslanec presadzoval už dlhší čas, hoci som predtým hlasoval za návrh zákona, kde sme to Policajnému zboru umožnili. Polícia však môže podľa tohto návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov a po úprave vo výboroch, využiť isté výnimky. Do 1 hodiny po nasadení odpočúvania bude musieť sudcu kontaktovať ústne, do 6 hodín písomne a sudca musí udeliť súhlas do 12 hodín. Sudca nebude ako doteraz udeľovať súhlas na konkrétne telefónne číslo, ale na konkrétnu osobu a druh odpočúvania. Osobne nesúhlasím ani s touto výnimkou, pretože po skúsenostiach z iných krajín je zrejmé, že sudcovia, ktorí sú vždy v pohotovosti, majú možnosť reagovať veľmi rýchle a promptne a tým by sme sa vyhli ďalším podozreniam.

    Dva razy do roka budú orgány, ktoré môžu odpočúvať, predkladať správu parlamentu. Ak zákon schválime, vznikne možnosť digitálnej evidencie odpočúvaných čísel, ktorá sa nebude dať vymazať. „Všetci pracovníci, ktorí budú na odpočúvaní pracovať, budú musieť prejsť previerkami na detektore lži aj previerkami Národného bezpečnostného úradu.“ Z tejto krátkej charakteristiky je zrejmé, že vzťahy v systémoch ITP budú kontrolovateľnejšie ako dosiaľ, o čo nám ide. Avšak problematiku bude treba riešiť komplexne, možno novým zákonom, ktorý by hlavne ukončil možnosť krádeží odposluchov z chránených systémov.

    Súčasnú aktivitu považujem za kompromisnú a dočasnú. Aj napriek tomu ju vítam a podporujem. Minister vnútra pán Palko vie, že na túto problematiku sme sa niekoľkokrát bavili a naše názory boli podobné. Vzhľadom na túto skutočnosť by som chcel povedať, že najdôležitejšou časťou tohto nového zákona je bod 30 spoločnej správy v § 5, a preto dávam procedurálny návrh podľa § 34 o zákone o rokovacom poriadku, aby bol tento bod vyňatý zo spoločného hlasovania a bol daný na osobitné hlasovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán Krajči bol jediným písomne prihláseným poslancom. Chcem sa spýtať pánov, ktorí sa prihlásili, Pašku, Jaduša, Polku, Abelovského a Kötelesa, či sa hlásia do rozpravy ústne, alebo majú faktické poznámky.

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, mal som možnosť ako člen osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby sledovať tak trochu genézu pripomienkovania pôvodnej zákonnej normy, ktorú predložila skupina poslancov s pánom Drgoncom. Ja viem, že dnes už v súvislosti s inou zákonnou normou tu odznelo príliš veľa silných slov o morálke, pocitoch a reflexii, ale dovoľte mi, aby som za seba predniesol svoj pocit, svoje poznanie z procesu a vyjadril svoj názor na podstatu tohto zákona, aj keď sa bude možno zdať povrchná a nie celkom pochopiteľná.

    Priznám sa, že som za obdobie svojej prítomnosti v tejto poslaneckej snemovni ešte nikdy nezápasil s takými zmiešanými pocitmi pri rozhodovaní sa, aký postoj zaujať pri schvaľovaní zákona, s akými sa musíme vyrovnať pri predloženom návrhu. Poznáme genézu navrhovaného zákona, ale je neodškriepiteľné, že jeho podanie a proces pripomienkovania bol silne ovplyvnený udalosťami, ktoré síce ako keby upadli do zabudnutia, médiá im už dnes prestali venovať pozornosť, a to aj napriek tomu, že sme sa vlastne dodnes nedozvedeli, kde bola a kde je vlastne tá pravda. Len na osvieženie pamäti, nahrávka rozhovoru predsedu ANO pána Ruska a rozhorenie sa ostrého konfliktu medzi ministerstvom vnútra a Slovenskej informačnej služby o určenie zodpovednosti dodnes nevieme, ako to dopadlo. Následne nahrávka pána Badžgoňa s identickým kontextom. Nasledovali siahodlhé prešetrovania, ktoré mali jediný efekt. Verejnosť sa nikdy nedozvedela a asi sa ani nedozvie, ako to vlastne bolo. Bolo to však predsa len na niečo dobré. Po tých prvotných prejavoch paranoje, ktoré spomínal aj pán kolega Drgonec, keď od politikov až po drobných podnikateľov pri ich akomkoľvek intímnom rozhovore sa vypínajú mobilné telefóny, vyberajú sa baterky, alebo sa možno uteká až do bunkrov, sa predsa len objavil aj pozitívny rozmer tejto problematiky, a to, že sa jednoducho začalo o probléme hovoriť nahlas a že občianska verejnosť sa chcela dozvedieť pravdu.

    Som presvedčený, že tieto súvislosti mali vplyv na obsah predloženého návrhu, ktorý v prvotnej podobe, a aspoň som to tak vnímal, mal výrazne občiansky rozmer a legitímnu snahu v takej chúlostivej problematike dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi štátnym a verejným záujmom. Jednoducho povedané, ak by sme túto normu v pôvodnom návrhu prijali, občan mal pocit, že nie je bezmocným objektom možného zneužívania prostriedkov výkonu štátnej moci. To, čo sa udialo počas procesu prerokovania s pôvodnou normou a jej konečná navrhovaná úprava, ak ju prijmeme, minimálne u mňa takýto pocit určite nenavodila. Obzvlášť v období, keď je verejným tajomstvom prebiehajúci zápas o ovládnutie represívnych aparátov, keď sme od nástupu novej vládnej koalície svedkami, prepáčte, účelového využívania legislatívneho procesu, jeho deformácií. V období, keď je parlament poslušným nástrojom vlády a keď neexistuje proces verejnej kontroly týchto chúlostivých mechanizmov.

    Nerád by som vyzeral pred vami ako naivný demokrat, lebo si uvedomujem, že úlohou parlamentu, samozrejme, je umožniť vláde vládnuť a garantovať jej stabilitu, ale som presvedčený, že je úlohou poslancov parlamentu aj zastupovať občianske záujmy. A to sa podľa mňa teraz neudialo.

    Znenie zákona je svedkom výrazného preváženia štátneho záujmu, nech už bol odôvodnený a argumentovaný akokoľvek. Nechcem vôbec spochybňovať odborné argumenty a požiadavky rezortov vnútra a špeciálnych služieb. Vyznievajú úplne logicky, opodstatnene a z ich pohľadu majú svoju logiku. Majú však len jednu závažnú chybu. Odrážajú totižto výlučne, ale výlučne potreby štátu. Zdanlivo sa splnil v konečnom znení, ak prejdú všetky pozmeňujúce návrhy, je ich neúrekom, účel navrhovateľa, sprísnili sa podmienky používania informačno-technických prostriedkov, narábania s výstupmi, ich archivovanie, kontrola, znehodnocovanie. Možno sa aj zlepší kontrola celého toho mechanizmu. Napriek tomu si však dovolím povedať, že sme sa asi minuli účinku. Som presvedčený, že občan a jeho právo na súkromie opäť zostali bokom. Niektoré zmeny podľa mňa dokonca vytvoria ešte väčšiu dispozíciu na zneužívanie, ale je to subjektívny názor. Ukážkou je napr. zmena povolenia odpočúvania, nie čísla, ale na osoby, ku ktorej určite viedli veľmi logické dôvody konkrétnych služieb, ktoré vychádzali zo svojej konkrétnej praxe.

    Jednoducho, kolegyne, kolegovia, nechcem napádať a nechcem polemizovať o znení zákona ako takom, chcem len na mechanizme toho, ako vznikol tento zákon a tak ako sme ho pripomienkovali, upozorniť na fakt, ktorý je neodškriepiteľný, a to, že my sme v tomto parlamente za občana a pre občana. A chcem vás požiadať, ak naozaj prevažuje v tomto znení zákona ten štátny záujem nad verejným a ak sa nám nepodarilo dosiahnuť to, čo bolo v preambule zákona, rovnováhu záujmov v tomto zákone, pokúsme sa, prosím vás, zadefinovať si túto rovnováhu všetci vo svojom myslení, a to z jediného dôvodu, aby ak opäť raz v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti budeme pripomienkovať a kreovať podobnú zákonnú normu, aby opäť neprevážil len štátny záujem, ale aby tá občianska a verejná rovnováha bola zachovaná. Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – ako jediný pán poslanec Vavrík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel poprosiť pána kolegu Pašku v tej pasáži, kde spomínal odpočúvacie kauzy pána Badžgoňa s ďalšími ľuďmi, chcem len upozorniť, že tieto kauzy neboli preukázané a zatiaľ nikdy nebolo dokázané, že išlo o odpočúvanie. To sú tzv. kauzy. Existujú len prepisy, žiadne pásky, žiadne nahrávky. Nehlásia sa k nim ani tajné služby, ani Policajný zbor a zatiaľ Úrad vyšetrovania preveruje tieto domnelé nahrávky a zatiaľ ich nemožno klasifikovať, že existujú. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Paška, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Chcem vám, pán kolega, pardon, ešte raz, keď ste ma počúvali, samozrejme, je to jasné a aj som to pomenoval. Dodnes vlastne nevieme, ako to bolo, preto som poukázal na veci tak, ako som poukázal.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš. Pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja sa nebudem vyjadrovať k duchu predkladaného zákona, ktorý je iste veľmi potrebný, a myslím si, že aj napriek peripetiám, ktoré zažil pán Drgonec ako predkladateľ tohto zákona, že má všeobecnú podporu. Napriek tomu doznal mnohých zmien a ja by som vás poprosil o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu k jednej takejto zmene.

    Ide o § 5, ktorý je v podstate prepracovaný a k jeho dohode došlo na rokovaní výboru pre kontrolu SIS. Ide v podstate o technicko-organizačné namietnutie alebo pripomienku a súvisí s tým, že momentálne dohoda, čo sa týka § 5, je taká, že informačno-technické prostriedky môže nasadiť Policajný zbor a do 1 hodiny po nasadení týchto informačno-technických prostriedkov má povinnosť príslušný orgán oznámiť túto skutočnosť sudcovi. Do 6 hodín musí túto žiadosť predložiť písomne a do 12 hodín sa má vyjadriť sudca.

    Ja by som vás poprosil o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie:

    V rámci § 5 ods. 1 zmeniť text „Policajný zbor je povinný oznámiť začatie použitia informačno-technického prostriedku zákonnému sudcovi do 1 hodiny od začatia použitia informačno-technického prostriedku“ atď. a zmeniť ho na „Policajný zbor je povinný oznámiť použitie informačno-technického prostriedku zákonnému sudcovi pred začatím použitia informačno-technického prostriedku“.

    To znamená, aby sme nezavdali občanom príčinu alebo návod na to, aby mohli pochybovať o zneužití informačno-technických prostriedkov zákonnou mocou. Nejde o nič iné, ide len o to, aby sa nepovedalo, že v rozsahu 59 minút a 59 sekúnd sa čosi môže udiať. Ide o to, že súčasné technické možnosti umožňujú, ale myslím si, že aj organizácia práce policajných zložiek umožňuje, aby bolo nasadenie informačno-technických prostriedkov oznámené jednoducho vopred. Je jedno, či hodinu pred, pol hodiny alebo sekundu, ale aby to malo istú štábnu kultúru.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Nie je v tom politika, je to skutočne len záujem nevystresovať našich občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Pripraví sa pán poslanec Abelovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona a v prvom rade by som chcel avizovať to, čo tu pán spravodajca naznačoval v súvislosti s kauzami.

    Môžem jednoznačne dosvedčiť, že predkladateľ sa touto záležitosťou zaoberal dávnejšie, Justičná revue z roku 2001, takže to nebol Badžgoň, to nebol Kvasnica, to neboli iné kauzy, ktoré teraz otriasali prednedávnom Slovenskom. Ale aj všetci ostatní iste viete z vašich osobných skúseností, a už to tu raz zaznelo, je strašné žiť v štáte, kde sa ľudia rozprávajú stíšeným hlasom, kde si vypínajú telefóny, kde opatrne hovoria, pretože vraj sa odpočúva. Musím konštatovať, že v tomto smere totálne zlyhal štát. Naše skúsenosti z dvoch výborov pri prieskume sú jednoznačné, alebo spejú k jednoznačnému záveru, že zlyhal nie ľudský faktor, ale zlyhal štát. Zlyhal v procese ochrany občana pred zasahovaním štátu, zlyhal v procese pomoci občanovi pred takýmto zásahom nejakým spôsobom sa domôcť nápravy.

    Musím dopredu signalizovať, že podporil by som akýkoľvek návrh, ktorý by riešil túto problematiku, pretože tá problematika na rozdiel od predchádzajúceho prerokovaného zákona v súvislosti so zásadou trikrát a dosť dozrela a je tu výrazná spoločenská objednávka na riešenie. Ostali vo mne isté obavy a tie signalizujú aj skutočnosť, že bolo uplatnených 61 pripomienok, čo svedčí o tom, že záujem bol a mali sme možno ešte viacej priestoru venovať niektorým otázkam predovšetkým v tom, čo spomínal pán poslanec Paška. Riešime, a pre Slovensko je to špecifické, vždy riešime niečo z polohy štátu. Štát je naša veľká modla, ku ktorej sa s hlbokým predklonom skláňame a čakáme, čo ten štát všetko pre nás vyrieši. Zabudli sme na občana. Zabudli sme na občana v tom smere, že sme mu v tomto zákone nevytvorili istý priestor a hlavne páky, prostriedky, metódy, ako sa domôcť nápravy v tom prípade, keď jeho pocit prerastá do presvedčenia, že je skutočne zasahované do jeho súkromia.

    Môžem vám z vlastnej skúsenosti potvrdiť, ako advokát odpočúvaný, alebo advokát, ktorého rozhovory s klientom boli odpočúvané, čo sa preukázalo takými ekvilibristickými dôkazmi na súdoch, že skutočne to bolo veľké vypätie jednak zo strany súdov, jednak zo strany advokátov a ďalších kolegov, pretože nie je možné u nás exaktným spôsobom dosvedčiť, že štát porušil svoje vlastné princípy a svoje vlastné zásady a zneužil občana ako predmet svojho záujmu.

    Myslím, že mali sme viacej a hlbšie dať možnosť občanovi obrátiť sa na štátny orgán, obrátiť sa na parlamentný výbor a dať mu isté garancie, aby tento občan mohol trebárs v občianskom procese alebo aj inými možnosťami dovolať sa nápravy a dovolať sa ochrany svojho súkromia. V tomto smere sme asi ešte celkom veci nedomysleli.

    Druhá obava je, a tá vyplýva z tej praktickej skúsenosti, na Slovensku sa rozmohol biznis so získaným materiálom z odpočúvania, či už legálneho, alebo nelegálneho. Domnievam sa, že tu opäť zlyhal štát a zlyhal pri výbere ľudí, ktorým boli zverené technické prostriedky na to, aby chránili zákon, aby chránili ostatných občanov. A závery, ktoré sa realizovali, trebárs v Slovenskej informačnej službe alebo na ministerstve vnútra, považujem za skutočne nedostatočné. Aj spôsob obrany ministerstva vnútra ma vedie k tomu, že asi sa tam nepochopil zámer, ktorý sledujú zákonodarcovia, ktorý sleduje občan. Spôsob obrany bol účelový a obávam sa, že slová, ktoré tu povedal pán kolega Paška, že to chce niekto zamiesť do zabudnutia, sa napĺňajú a budeme musieť skutočne vo výbore popracovať s vojenskými prokurátormi na tom, aby sme dostali reálne výsledky s reálnymi závermi.

    Napokon mi dovoľte vyjadriť istú obavu z toho, či skutočne vážne berieme vzhľadom na prítomnosť nás pri prerokúvaní tohto zákona, pretože vrátim sa k tomu, čo som povedal, je strašné žiť v štáte, kde poslanci, zákonodarcovia, nositelia moci sa boja niekoho tajuplného, kto ich sleduje, kto ich kontroluje.

    Preto aj z týchto dôvodov tento zákon v každom prípade podporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – pán poslanec Husár. Nech sa páči, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Pán kolega Polka niekoľkokrát opakoval, že štát v tejto problematike úplne zlyhal. Dámy a páni, je úplne výsmechom výkonnej, ale dokonca aj zákonodarnej moci, teda aj nás, že v čase, keď prerokúvame návrh tohto zákona a keď sa nám tieto aférky rozmnožili ako huby po daždi, možno aj dnes v inzercii slovenských denníkov vychádzajú ponuky na predaj odpočúvacieho zariadenia, ako sa v nich uvádza, z telefonickej siete. Takéto ponuky, pokiaľ čítate inzerciu, môžete čítať už niekoľko týždňov bežne. Komu tieto ponuky na odpočúvanie na kúpu týchto zariadení smerujú? Komu, keď v zmysle platných zákonov tejto republiky sú u nás na zákonné odpočúvanie prísne určené inštitúcie a orgány? A naozaj, vrátane mňa, iba čítame tieto nehoráznosti, pritom nepochybujem, že existuje aj faktické materiálne krytie týchto ponúk a že nákup takýchto zariadení v tomto štáte je možný.

    Teda potvrdzujem a staviam sa za slová kolegu Polku, ktorý povedal, že štát v tejto oblasti úplne zlyhal a zlyháva i dnes.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Köteles.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja podporujem návrh zákona a som veľmi rád, že sa skupina poslancov a najmä Dr. Drgonec podujal a vydal sa na tŕnistú a nie ľahkú cestu, keď pripravil napriek, povedal by som, zúrivému odporu jednotlivých rezortov proti tomu, aby tento zákon mal takú podobu, ako nám bola predložená.

    Ja som aj v ústavnoprávnom výbore zdôraznil, že tento zákon vnímam v prvom rade ako zákon na ochranu nás, politikov. To chcem zdôrazniť. Prijímame si ho prakticky sami pre seba a prostredníctvom nás aj pre ostatných občanov. Nemyslím, že by sme mali v tomto smere mať nejaké privilegované postavenie, ale určite v tých všelijakých krážoch, ktoré tu prebiehajú, sme najviac zraniteľní. Podporujem zákon aj preto, že sme svedkami, a nechcem hovoriť ani o minulosti, ale prakticky dnešnej prítomnosti, že sa tu verejne obchoduje s takým tovarom, ako sú prepisy odpočutých telefonických hovorov, pritom sa polemizuje s ich obsahom, vyvodzujú sa z toho také alebo onaké konzekvencie, ako je to napríklad pri údajnom odpočúvaní podnikateľa Badžgoňa, ale nikto neskúma, akým spôsobom boli tieto hovory nadobudnuté, z akého odpočúvania boli nadobudnuté. A to považujem za najstrašnejšie.

    Totiž, v čom je podstata toho odpočúvania, alebo teda zla toho nelegálneho odpočúvania, alebo neregulovaného odpočúvania? Je to, že raz, keď tá informácia je zverejnená, niet sily, aby niekto tú informáciu dal na pravú mieru, alebo polemizoval, že on to nepovedal, alebo povedal to ináč. Čiže by som to prirovnal k určitej facke. Ak niekomu dáte facku, nikdy ju nemôžete už zobrať späť. A práve preto regulácia tohto je absolútne potrebná.

    Keď som si prvýkrát prečítal zákon, ktorý Dr. Drgonec spracoval, mal som aj sám výhrady, pretože bol taký toporný. Myslím, že boli tam aj určité pojmové problémy, čo je pochopiteľné, nie ľahko napísať takýto zákon. Ale myslím si, že v tejto podobe, ako bol spracovaný, aj po pripomienkach rezortov, bol daný do tej polohy a zodpovedá mojim predstavám, a preto ho rád podporím. Som rád, že predkladatelia neopustili základnú myšlienku a základný predpoklad súdnej ochrany odpočúvania. To je alfa a omega toho, aby sa odpočúvanie v budúcnosti už nemohlo zneužívať. Preto rád budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

  • Vážená Národná rada, vážení hostia, Strana maďarskej koalície od založenia Slovenskej informačnej služby presadzovala, aby táto organizácia, ktorá má zo zákona obrovskú právomoc, možnosti a niekoľko stomiliónový rozpočet, jednak pracovala čím účinnejšie, zároveň aby nemohla byť zneužitá voči občanom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu od roku 1993 sme podporili všetky pokusy na personálne a technické zabezpečenie spoľahlivosti našich bezpečnostných orgánov. Že sme mali pravdu, potvrdila to aj Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby z obdobia rokov 1994 – 1998, keď práve riaditeľ Mitro nás upozornil na nelegálne odpočúvania. Dodal by som, že aj túto správu o činnosti SIS Strana maďarskej koalície prijala s rozpakmi, veď kým správa sa podrobne zmienila o odposluchoch KDH, vtedy ani jedným slovom neuvádzala SMK, napriek tomu, že v tej istej budove pracovala, ba aj občas v tých istých miestnostiach rokovala ako KDH. Kým vtedajšie politické elity, podľa správy aspoň, boli odpočúvaní, zo SMK jediný, vtedy už neaktívny politik bol uvádzaný. Keď som upozornil na to riaditeľa Slovenskej informačnej služby, dostal som zápornú odpoveď, vraj sa nezachovali z tohto obdobia nijaké materiály.

    V súčasnosti sú a boli široko medializované tzv. kauzy nezákonného odpočúvania telefónu jedného z najvyšších ústavných činiteľov alebo jedného podnikateľa. Takisto sa vynorili dosiaľ nepotvrdené správy, že vo veľkom sa kšeftuje s takto získanými informáciami. Nečakané v tomto bolo, že sa v tomto prípade ocitli v podozrení štátne inštitúcie, ministerstvo vnútra a Slovenská informačná služba. Na riešenie tejto kontroverznej, občas, dodal by som, aj tragikomickej situácie predložila Aliancia nového občana návrh zákona o využívaní informačno-technických prostriedkov so snahou legislatívne garantovať, že nedôjde k nelegálnemu odpočúvaniu, prenasledovaniu a najmä k manipulácii s takto získanými informáciami.

    V návrhu predkladateľ právom tvrdí, že každý občan, ale aj verejný činiteľ má právo na súkromie. Zákon v tomto prípade má slúžiť na to, aby ho ochraňoval pred zneužívaním informačno-technických prostriedkov. Súčasná legislatíva má veľké rezervy, a preto si myslím, že ak sprísnime legálne odpočúvanie a využívanie informačno-technických prostriedkov a dáme mu jasné pravidlá, tak zároveň zúžime priestor na nelegálne využívanie týchto prostriedkov.

    SMK po konzultáciách s odborníkmi a predkladateľom podporuje predložený návrh zákona s poznámkou, že legislatívne tak riešený návrh nevyrieši všetky dosiaľ existujúce neuralgické body používania ITP. Z tohto dôvodu SMK naďalej pracuje na návrhu zákona, ako systémovo oddeliť správcov systému od tých, ktorí objednajú úlohy, a ako vypracovať čím spoľahlivejší registračný systém aj hardvérovo, aj softvérovo. Dodal by som, že dosiaľ verejne prezentovaná zosúladenosť bezpečnostných zložiek štátu občas znie nedôveryhodne nielen z tohto dôvodu, že nedokážu zosúladiť prácu a získané informácie orgánov, ale s tým, že občas nemôžu ani odhadnúť, že kto a kedy využíva tie špeciálne prostriedky.

    Ako som povedal, Strana maďarskej koalície podporuje predložený návrh zákona a v budúcnosti priebežne chce aj analyzovať účinky zákona, ale až na základe týchto už konkrétnych skúseností a poznatkov predloží alebo nepredloží svoj návrh o informačno-technických prostriedkoch. Takže SMK hlasuje za.

  • Pán poslanec bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec, máte možnosť.

  • Dámy a páni, nebýva zvykom vysvetľovať na záver zmysel právnej úpravy, ale myslím si, že poslanec by mal vedieť, o čom sa má rozhodovať, o čom má hlasovať, a preto mi dovoľte vysvetliť niektoré veci, ktoré tu zazneli.

    Priznávam sa, že z hľadiska pocitového ma najviac oslovil pán poslanec Paška, ktorý nechápavo kládol otázku, prečo také zmäkčenie predloženého návrhu zákona. Priznávam sa tiež k tomu, že keby otázka predčasného alebo predchádzajúceho, alebo následného súhlasu s odpočúvaním bola riešená ideálne podľa mojich predstáv, tak nie je vôbec možné používať informačno-technické prostriedky inak ako s predchádzajúcim súhlasom. Ale je niekoľko ale.

    Po prvé, celá problematika používania informačno-technických prostriedkov z právneho hľadiska je o dvoch balíkoch právnych úprav. Je to o odpočúvaní v trestnom konaní a mimo trestného konania. Odpočúvanie v trestnom konaní je upravené Trestným poriadkom. Táto právna úprava, alebo prvé obmedzenia použitia informačno-technických prostriedkov, použitia odpočúvacích prostriedkov, bola vytvorená začiatkom 90. rokov práve v Trestnom poriadku. My momentálne nehovoríme o použití informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Hovoríme o ich používaní mimo trestného konania, kde sa pre tri štruktúry štátnej moci ruší možnosť použiť informačno-technické prostriedky bez predchádzajúceho súhlasu zákonného sudcu.

    Čo zostáva, je možnosť Policajného zboru, polície, používať informačno-technické prostriedky aj bez predchádzajúceho súhlasu zákonného sudcu. Táto možnosť sa znižuje po prvé tým, že sa skracuje zákonom daná lehota 24 hodín na 12 hodín, a zároveň tým, že sa ruší možnosť opakovaného odpočúvania v tom cykle, ktorý som tu spomínal pri prvom čítaní, to znamená, že sa neodpočúva celých 24 hodín, na chvíľu sa zariadenia odstavia a po uplynutí zanedbateľného času sa teda zas cyklicky používajú stále dokola.

    Vo vzťahu k trestnému konaniu za súčasného stavu nie je možné vyriešiť všetky problémy používania informačno-technických prostriedkov z jednoduchého dôvodu. Každý zákon, každý návrh nového zákona, každý návrh zmeny zákona vstupuje do systému právneho poriadku. Nezostáva nič iné, než tento systém rešpektovať minimálne z jednoduchého dôvodu, aby sa zachoval aký-taký prehľad o platnej právnej úprave.

    Ja som sa zaoberal otázkou odpočúvania asi osem rokov. A napriek tomu tá dnes platná úprava je natoľko neprehľadná, natoľko chaotická, že mi nezostáva nič inšie, než sa priznať, že tým, že som na niekoľko mesiacov vypustil túto problematiku z pozornosti, som prehliadol, že došlo k novelizácii Trestného poriadku s účinnosťou k 1. októbru 2002. Tou novelizáciou sa výrazne zmenil režim používania informačno-technických prostriedkov Policajným zborom v trestnom konaní. Keby sme išli na vytvorenie úplne protikladných režimov použitia informačno-technických prostriedkov Policajným zborom v trestnom konaní a mimo trestného konania, nemalo by to za následok nič iné, než obchádzanie zákona o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania tým, že by sa veľmi ľahko dali predstierať úkony trestného konania a tým ich v rámci Policajného zboru vykonávať oficiálne pod hlavičkou Trestného poriadku.

    Čiže prakticky nemá význam vytvárať rozdielny právny režim pre činnosť Policajného zboru v rámci trestného konania a mimo trestného konania. Problematika informačno-technických prostriedkov z hľadiska systému právneho poriadku je problematikou, ktorú upravuje niekoľko zákonov, alebo rad zákonov, a ak ju chceme riešiť dôsledne, nezostáva nič iné, než postupne vstupovať do jednotlivých zákonov. Určite najbližší v poradí by mal byť Trestný poriadok, v ktorom by sa veci mali výrazne vrátiť späť, to znamená do čias pred poslednou novelizáciou Trestného poriadku. Ale to je o inej veci a inom čase. Aby sa riešila problematika použitia informačno-technických prostriedkov v celej šírke, mal by sa novelizovať Trestný zákon, mala by sa vytvoriť minimálne jedna skutková podstata, pomocou ktorej by sa mimo zákona a do režimu zodpovednosti určenej zákonom dostali všetky nelegálne transakcie alebo podnikanie, či už legálne, alebo nelegálne získanými záznamami. To je však zase otázka, ktorá sa nedá riešiť v tejto chvíli novelizáciou toho zákona alebo schválením toho zákona, o ktorý ide.

    Návrh právnej úpravy, o ktorom máte rozhodovať, zavádza kontrolu parlamentu nad používaním informačno-technických prostriedkov. Tá právna úprava zveruje kontrolu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zrejme v zákone o rokovacom poriadku by sa mala rozšíriť buď pôsobnosť existujúceho výboru Národnej rady, alebo vytvoriť nový výbor, ale opäť ide teda o problematiku, ktorá by sa z hľadiska systému právneho poriadku mala riešiť v inom právnom predpise, nie v tom, v ktorom je predložená v tej podobe, v ktorej je predložená.

    Čiže opakujem, ja súhlasím so všetkými, ktorí tu upozorňovali na rad problémov, ktoré zostávajú otvorené. Ale nie sú to problémy, ktoré by bez neuváženého zásahu do systému právneho poriadku mali byť upravené týmto návrhom zákona. Z toho dôvodu je ten návrh taký, aký je. A v tomto smere ma s pánom poslancom Paškom spája istá melanchólia, že ten zákon nemôže riešiť všetko, čo by bolo potrebné, aby naozaj odo dňa účinnosti zákona platilo, že informačno-technické prostriedky sú jednoznačne a nespochybniteľne právne upravené a nebude môcť dôjsť k ich zneužitiu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpilo šesť rečníkov, šesť poslancov Národnej rady. Dovolím si len tlmočiť, čo som počul, že prakticky všetci podporujú túto iniciatívu poslancov z poslaneckého klubu Aliancie nového občana. Samozrejme, odlišné sú názory na pritvrdenie najmä lehoty, počas ktorej jeden jediný z tých orgánov, ktoré môžu, teda Policajný zbor do koľkých hodín môže bez súhlasu a po koľkých hodinách ten režim musí požiadať o súhlas zákonného sudcu. Napokon je to vyjadrené aj tým, že pán poslanec Krajči požiadal o to následne, preto vyjmem bod 30 na osobitné hlasovanie. Toto všetko práve rieši tento § 5, ktorým aj kolega pán poslanec Jaduš navrhuje pritvrdiť túto lehotu.

    No musím k tomuto však povedať aj to, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť pred schvaľovaním spoločnej správy po oboznámení sa so všetkými 61 pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré ste iste v úvode zachytili, že túto normu posudzovalo neštandardne veľa výborov, ako bežne býva v parlamente, takže preto aj bolo tu tých 61 bodov, napriek tomu všetky výbory dali rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zlepšenie. Chcem len spomenúť to, že pred zasadnutím gestorského výboru a pred schvaľovaním spoločnej správy zasadla expertná skupina všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zúčastnené vo výbore pre obranu a bezpečnosť, mali možnosť sa zúčastniť nielen...

  • Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... koaličné politické strany, ale aj opozičné, čo vysoko hodnotím, že sme sa zišli, zišiel sa aj pán predkladateľ, alebo za skupinu predkladateľov predseda ústavnoprávneho výboru poslanec Ján Drgonec a takisto prišiel aj minister vnútra a, myslím, veľmi otvorene a seriózne sme diskutovali a dospeli sme ku kompromisu, ktorý je zohľadnený práve pri odporúčaniach k tým jednotlivým bodom, ktoré body podporiť máme a ktoré body podporiť nemáme. Tam sa narysoval kompromis, ktorý, myslím si, by sme si mali vážiť a podľa toho potom v hlasovaní sa aj vyjadriť. Pán podpredseda, toľko všetko k záverečnému slovu spravodajcu.

    Najprv budem odporúčať, aby sme dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy s výnimkou bodu 30, lebo ten bol vytiahnutý na osobitné hlasovanie, to som spomenul. A potom sa budeme musieť vrátiť k tomu pozmeňujúcemu návrhu poslanca Jaduďa pre korektnosť a serióznosť...

  • ... však upozorňujem, že pokiaľ schválime bod 30, čo ja osobne si želám, aby sme ho schválili, potom už pozmeňujúci návrh bude nadbytočný. Čiže ak prejde bod 30 v spoločnej správe, o pozmeňujúcom návrhu poslanca Jaduďa už nebude možné hlasovať...

  • Pán spravodajca, pán poslanec sa volá Jaduš.

  • Jaduš. Áno, ja to tu tak mám.

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, ak som to pomýlil.

    Len to som chcel povedať, že už bude potom nadbytočný, ak prejde tá tridsiatka, aby sa potom vedelo dopredu, ako sa to bude správať.

    Pán podpredseda, to je všetko. Poprosím, aby sme spustili mechanizmus hlasovania, a preto si dovolím navrhnúť, aby sme najprv hlasovali spoločne o bodoch, poprosím na stranu 32 spoločnej správy, keby ste sa dostali, pre istotu to prečítam. Hlasovali by sme o bodoch 1, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 17, 18, 21, 22, 24, 25, 31, 32, 33, 40, 41, 43, 44, 45, 47, 49, 51, 53, 55, 57, 59 a 60. Tieto body navrhuje gestorský výbor schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za 113 poslancov.

    Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, môžeme pokračovať.

  • Pán podpredseda, teraz by sme hlasovali o druhom odporúčaní gestorského výboru, uvedenom na strane 32, a to spoločne o bodoch 2, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 15, 16, 19, 20, 23, 26, 27, 28, 29, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 46, 48, 50, 52, 54, 56, 58 a 61 a tieto body odporúča výbor neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a schvaľujme, alebo teda hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 22, proti 89, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme neprijali, neschválili.

  • Pán podpredseda, teraz poprosím na žiadosť pána poslanca Krajčiho, aby sme hlasovali o bode 30 spoločnej správy. To je ten bod, ktorý navrhol poslanec Krajči na osobitné hlasovanie. Chcem len upozorniť, že gesčný výbor odporučil tento bod schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za 82, proti 24, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod 30 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, týmto sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. Zároveň musím povedať, na čo som upozornil pred hlasovaním, čo navrhol kolega Jaduš, je tým nad to, čo sme schválili v bode 30, preto o pozmeňujúcom návrhu prednesenom v rozprave nemožno dať hlasovať. A dovolím si ďalej povedať, že mám splnomocnenie výboru pre obranu a bezpečnosť, aby som odporučil, aby sme ihneď pokračovali v treťom čítaní. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 110, proti 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako celku?

  • Áno, pán predsedajúci. Odporúčam, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 112, proti 3, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o ochrane pred odpočúvaním.

  • Ďakujem aj navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi za spoluprácu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 160. Spoločnú správu máte v tlači 160a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Národnej rady uviedol zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. V znení neskorších predpisov v § 6 ods. 1 písm. a) až písm. u) definoval určitý okruh oprávnených osôb tento zákon, ktorých majetok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rokoch 1948 až 1990 a týmto oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti späť.

    Chcem povedať, tak ako pri prechode tohto zákona do druhého čítania, teda v prvom čítaní, že v § 6 nie je jednoznačne vymedzené ustanovenie, ktoré by riešilo aj prevod na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Zákonom o vojenských obvodoch sa násilnou formou a za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v oblasti Levočských vrchov v rokoch 1949, a to podčiarkujem, 1949 až 1956, nie ako som niekoľkokrát počul, že pred rokom 1948.

    Prevod nehnuteľností majetku bol sprevádzaný rôznymi formami nátlaku, ako bolo násilné odobratie nehnuteľností za asistencie ozbrojených síl, ako bola násilná likvidácia ľudských obydlí a hospodárskych budov vypaľovaním, pomocou výbušnín, ako bolo bezdôvodné odvádzanie hovädzieho dobytka bez poskytnutej náhrady, ako bolo násilné zadržiavanie ľudí vo vyšetrovacích celách s cieľom, aby vlastník súhlasil s odobratím tohto majetku, ako bolo odobratie týchto lesných porastov bez vyplatenia náhrady, čo podčiarkujem, bez vyplatenia náhrady. Takýmto spôsobom bolo vlastníckeho práva zbavených vyše 30 000 obyvateľov severného Spiša, ktorí sa dodnes nezmierili s touto krivdou a uplatňujú a dožadujú sa svojich vlastníckych práv. A to chcem podotknúť na pléne parlamentu, že po niekoľkýkrát v tomto parlamente po roku 1990. Dodnes neboli vypočutí.

    Prijatím tejto novely by sa ukončilo dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie týchto vlastníckych práv. Vlastnícke práva obcí pritom vo Vojenskom obvode Javorina už boli vyriešené, a to zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Nie je nijaký dôvod, aby takýmto spôsobom neboli prinavrátené práva vlastnícke v tomto vojenskom obvode a v týchto lesných spoločenstvách aj fyzickým osobám, ktoré som spomenul v uvedených citáciách.

    Chcem povedať, že túto poslaneckú novelu odsúhlasila aj vláda Slovenskej republiky s pripomienkami, ktoré podala Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. A ako navrhovateľ som si ich osvojil a poprosil by som kolegov poslancov, aby s nimi súhlasili a v rámci spoločnej správy aj hlasovali podľa odporúčaní gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý aj odporúča danú novelu zákona schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu, aby tiež oznámila odporúčanie gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informovala, ako sa gestorský výbor postavil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 188 z 26. februára 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 160), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu skupiny poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 102 z 15. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 24 z 8. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 21 z 2. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov nesúhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 48 zo 7. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    V bode 4 v spoločnej správe č. 160a máte pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10 a 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 1, 7 a 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

    Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, je pán poslanec Maxon. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Už to avizovali dvaja páni poslanci.

    Takže, pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď nepatrím celkom medzi nováčikov v pléne Národnej rady, alebo medzi poslancami Národnej rady, cítim jednoznačne atmosféru, že tu zapracoval lobizmus v tom pozitívnom zmysle slova, lebo každý, kto sa uchádza o schválenie zákona, ktorý spracuje, tak má legitímne právo tento spôsob presviedčania kolegov uplatniť. A nepovažujem na tom nič za nekorektné. Na druhej strane musím skonštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou jediný z predkladateľov pán poslanec Peter Muránsky vie úplne presne do dôsledkov, o čo v tomto zákone ide.

    Okrem toho treba povedať, že táto legislatívna iniciatíva už má bradu. Doyen slovenského parlamentu to už bude počúvať možno štvrtý- alebo piatykrát. Zaujímavé však na tomto riešení je, že vždy sa to deje prostredníctvom poslaneckého návrhu. Ešte ani jedna vláda nezobrala iniciatívu do svojich rúk. A jednoducho tú iniciatívu nezobrala preto, že cítila, že sú tam legislatívne prekážky, predovšetkým ústavné prekážky, ten problém riešiť tak, ako tí ľudia, ktorí sa uchádzajú o schválenie tohto zákona, navrhujú.

    Dovoľte mi však povedať veľmi dôležité procesné skutočnosti súvisiace s týmto zákonom. Pán poslanec Muránsky hovoril, že vláda Slovenskej republiky súhlasila s týmto poslaneckým návrhom a že v návrhu sú zapracované stanoviská Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Nuž, dámy a páni, sú, ale stanovisko Legislatívnej rady vlády je principiálne. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky s predmetným návrhom poslancov Národnej rady vyjadruje nesúhlasné stanovisko a nesúhlasné stanovisko je uvedené v časti IV tohto dokumentu. Táto časť obsahuje 5 zásadných pripomienok, z toho 3 sa bezprostredne týkajú ústavnosti alebo protiústavnosti tejto novely. No a za mimoriadne dôležité považujem tú skutočnosť, že pod týmto stanoviskom je podpísaný Daniel Lipšic, podpredseda vlády Slovenskej republiky, predseda Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti. Ešte raz opakujem, stanovisko Legislatívnej rady vlády, podpísané podpredsedom vlády, predsedom Legislatívnej rady vlády, ministrom spravodlivosti, je jednoznačne zamietavé stanovisko a tie dôvody sú tam veľmi exaktne popísané. Napriek tomu, samozrejme, že Legislatívna rada vlády je poradným orgánom vlády, napriek tomu sa vláda rozhodla pre politické riešenie a odporučila tento poslanecký návrh Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ja však považujem za mimoriadne dôležité stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva. Tento odbor legislatívy a aproximácie práva už veľmi exaktne popisuje rozpory s Ústavou Slovenskej republiky a za ten principiálny rozpor s Ústavou Slovenskej republiky je možné považovať rozpor alebo nesúlad s článkom 1 a 12 Ústavy Slovenskej republiky, a to predovšetkým z tých dôvodov, že nový reštitučný titul by sa nemal vzťahovať všeobecne na všetky individuálne prípady rovnako druhovo určené odňatia nehnuteľnosti v územných vojenských obvodoch postupom podľa zákona č. 169/1949 Zb. Napríklad do pôsobnosti tohto zákona nepatrí obvod Záhorie, nepatrí obvod Lešť, nepatrí obvod Valaškovce. Myslím si, že veľmi správne odbor legislatívy a aproximácie práva v tomto ustanovení vidí rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedeným riešením sa totiž zvýhodňuje len určitá skupina osôb občanov a určitá skupina občanov určitého územia.

    Rovnako je veľmi diskutabilný dátum na uplatnenie tejto reštitúcie. Veľmi dobre viete, že pôvodný termín bol 31. 12. 1992. Tento zákon počíta s tým, že oprávnené osoby by si mohli uplatniť svoj nárok na vydanie nehnuteľnosti z dôvodu nového, podotýkam, nového reštitučného titulu v lehote do 31. decembra 2004. Bolo na vôli oprávnenej osoby, ak spĺňala podmienky podľa § 6 zákona č. 229, či požiada o vydanie pôvodných pozemkov, alebo o vydanie náhradných pozemkov. Vzhľadom na to, že na ostatné oprávnené osoby by sa navrhovaná lehota nemala vzťahovať, návrh zákona opäť zakladá nerovnosť medzi oprávnenými osobami. Okrem toho je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pôvodná lehota na vydanie nehnuteľnosti podľa § 13 zákona č. 229/1991 Zb. uplynula dňom 31. 12. 1992.

    Dámy a páni, ak toto všetko hovorím, tak nechcem tým povedať, že všetko v tejto oblasti, aj čo sa týka dotknutých občanov Javoriny, je v poriadku. Jednoducho však chcem poukázať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je možné takýmto špecifickým spôsobom riešiť a zvýhodňovať len určitú skupinu osôb alebo určitý územný obvod. Z toho dôvodu ja naozaj považujem za mimoriadne dôležité, aby namiesto toho, aby sme schválili tento zákon, aby sme zaviazali vládu, nech vláda legislatívnym riešením hľadá optimálne riešenie na uspokojenie oprávnených, podotýkam, oprávnených požiadaviek dotknutých osôb.

    Dámy a páni, čo sa týka tej novely 229, tak treba ešte povedať, alebo budem vám prezentovať ešte jednu mimoriadne závažnú a dôležitú vec, tým, samozrejme, nechcem povedať, že s tým obsahom, ktorý je tam uvedený a ktorý nám zaberie trošku času, sa celkom stotožňujem, ale jednoducho treba rešpektovať skutočnosť, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky prijala petíciu občanov a táto petícia občanov je proti prijatiu tohto zákona. Petíciu, ktorú z danej lokality podpísalo 509 občanov na 31 petičných hárkoch, ktorí s navrhovanou novelou vyslovili nesúhlas i preto, že ide o návrh novely zákona, ktorý nerieši navrátenie zoštátnených nehnuteľností naspäť k pôvodným vlastníkom komplexne a ide len o čiastočné nedokonalé riešenie jedného z mnohých vojenských výcvikových priestorov a vojenských obvodov.

    Vážené dámy a páni, mne naozaj nezostáva nič iné, pretože túto petíciu som dostal len dnes okolo obeda, aby som vám obsah tejto petície popísal. Ja s dotknutými osobami nemám nič spoločné, právnym zástupcom skupiny občanov, teda 509 občanov, je Dr. Albín Kostolanský, advokát, ktorý predkladá, ktorý bol aj autorom obsahu petície, a ako som už povedal, podpísalo sa pod ňu 509 občanov.

    V tejto petícii sa konštatuje: „Dňa 11. februára 2003 bol na Úrad vlády Slovenskej republiky doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky č. 160, na základe ktorého sa má zmeniť a doplniť zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“ atď. „V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa uvádza, že na základe zákona o vojenských obvodoch sa násilnou formou, za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v oblasti Levočských vrchov v rokoch 1949 až 1956, pričom prevod nehnuteľného majetku bol sprevádzaný všetkými formami nátlaku. Prijatím predloženej novely sa má ukončiť dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie vlastníckych práv.

    Ako právny zástupca Vojenských lesov a majetkov Kežmarok si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na niektoré momenty, ktoré v predloženom návrhu absentujú a na predloženú novelu vrhajú iný pohľad. V každom prípade prijatím tejto novely sa opäť otvorí reštitučný zákon, nastane stav, kedy sa i ostatní pôvodní vlastníci nehnuteľností, ktoré boli vyňaté z reštitúcie, začnú domáhať vydania tých nehnuteľností i v ďalších vojenských obvodoch.“

    To je nakoniec tá skutočnosť, na ktorú poukázal aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady a Legislatívna rada vlády.

    „Prijatím novely by sa teda riešil len jeden vojenský priestor a nie ostatné, teda už z toho je zrejmé, že ide len o úzku časť vojenského majetku. Navrhovaná novela má i diskriminačný charakter v tom, že pôvodní vlastníci v každom jednom prípade boli za majetok odškodnení v rôznych formách, tak ako ostatní občania, ktorým bol majetok vyvlastnený vo verejnom záujme, ale nemôže, resp. nebude im prinavrátený. Navrátenia vlastníctva k týmto lesom a nehnuteľnostiam sa dožaduje len úzka skupina osôb, ktorá má záujem o ťažbu drevnej hmoty, ktorú dopestovali Vojenské lesy a majetky, š. p., počas svojej činnosti a tak majú snahu nad rámec štátneho dozoru nakladať s majetkom, na tvorbe ktorého sa žiadnou formou nepodieľali.

    Ako príklad je možné uviesť Urbársku spoločnosť Jakubovany, kde sa od roku 1994 nekontrolovateľne ťaží drevo, následne sa predáva a vzniknutá škoda predstavuje sumu 300 mil. Sk, pričom na ostatných súvisiacich prácach, ako je napr. zalesňovanie pozemkov, vznikla ďalšia škoda cca 250 mil. Sk. Navrhovaná novela taktiež nerieši, v akej forme bude Slovenská republika, a to považujem za mimoriadne dôležité, vymáhať od pôvodných vlastníkov tie náhrady, ktoré pri vyvlastňovaní v rokoch 1949 až 1956 dostali, a taktiež ako budú usporiadaní vlastníci, ktorí nemajú záujem na navrátení pozemkov a lesov v tejto lokalite. Je možné predpokladať, že ak by v budúcnosti vznikli podľa navrhovanej novely občianske združenia, tieto by prevzali do správy i tieto ich majetky a voľne by s nimi mohli nakladať obdobne ako Urbárska spoločnosť Jakubovany.“

    Vážený pán predseda, pretože táto petícia je adresovaná predsedovi Národnej rady, neviem, či už ju má k dispozícii, ale predpokladám, že ak tu funguje štandardný režim, tak by ju mal mať k dispozícii.

    „Vážený pán predseda, osobne som presvedčený, že navrhovaná novela je v rozpore so všeobecným záujmom, má napomôcť len úzkej skupine osôb k nakladaniu s majetkom veľkej finančnej hodnoty a k ich následnému obohateniu. Táto novela nerieši vojenské obvody ako celok, je len čiastočná, pričom z jej textu je zrejmé len to, že sa má vyvlastniť majetok pôvodným vlastníkom, ale nenavrhuje, ako bude v nadväznosti na túto novelu riešené navrátenie náhrad, ktoré dostali pôvodní vlastníci už pri zoštátnení v rokoch 1949 až 1956, a ako vykonajú úhradu za dopestovanú drevnú hmotu a ostatné vybudované nehnuteľnosti, ktoré štát prostredníctvom Vojenských lesov a majetkov počas hospodárenia v uvedenom vojenskom obvode vytvoril.

    V neposlednom rade je možné v krátkej dobe očakávať,“ a to je tá precedentná vec, to dodávam ja, „že obdobného práva sa budú domáhať i pôvodní vlastníci nehnuteľností v iných vojenských obvodoch a v ďalších odvetvových oblastiach, ktorí boli z reštitúcie vylúčení. Verím, že pripravovanú novelu zákona č. 229/1991 Zb. ako neúplnú, tendenčnú a diskriminačnú nepodporíte a v rámci svojich právomocí vykonáte opatrenia, ktoré jestvujúci stav nielen zadeklarujú, ale ešte zlepšia.

    Malacky dňa 8. apríla, s úctou Dr. Albín Kostolanský.“

    Vážené dámy, vážení páni, to je sprievodný list k petícii, ktorú som spomínal a ktorú podľa dokladov podpísalo 509 občanov na 31 hárkoch. Dovoľte mi ešte citovať samotný obsah petície a ten z hľadiska rozhodovania, myslím si, je dôležitý.

    „Petícia proti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona“ atď. Petíciu zostavil Dr. Albín Kostolanský, Advokátska kancelária v Malackách, ktorý je osobou určenou na styk s orgánmi verejnej správy. „Podpísaní občania Slovenskej republiky, bývajúci v regióne zasahujúcom v hraniciach Vojenského výcvikového priestoru Kežmarok, Vojenského obvodu Javorina, nesúhlasia s predloženým návrhom novely zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení, v akom bola predložená skupinou poslancov Národnej rade Slovenskej republiky a súčasne ani so zmenami zákonov následne vyplývajúcich z tohto návrhu novely.“

    V petícii sa uvádza: „Táto novela zvýhodňuje úzku skupinu občanov, ktorí za svoj zoštátnený majetok dostali primeranú náhradu, určenú podľa všeobecne záväzných predpisov, a to podľa vládneho nariadenia č. 192/1949 Zb.“

    Dámy a páni, v petícii sa uvádza: „Boli poskytnuté tieto náhrady:

    1. Vo forme finančnej hotovosti.

    2. Pridelením náhradných domov po odchode Karpatských Nemcov v Kežmarku, Huncovciach, Vrbove, Tvarožnej, Ľubici, Veľkej Lomnici, Starej Lesnej, Levoči, Sabinove a v iných obciach. Občania vojenského výcvikového priestoru mali prednosť v prideľovaní a kúpe konfiškátu pred starousadlíkmi. Prídelovú cenu za domy (vily) zaplatili z peňazí, ktoré dostali za zoštátnený majetok. Ministerstvo národnej obrany im vybavilo pôžičku, ak suma nepostačovala na zaplatenie prídelovej ceny. Majetok, ktorý opustili, nedosahoval ani úroveň majetku, ktorý im bol poskytnutý.

    3. Výstavbou rodinných domov, celých ulíc, Javorinská ulica v Žakovciach, Kúpeľská ulica vo Vrbove. Pri výstavbe týchto domov im pomáhala armáda. Za dom zaplatili 65 000 korún československých, vtedy, z peňazí, ktoré získali za poštátnený majetok. Ak suma nepostačovala, dostali pôžičku poskytnutú Štátnou sporiteľňou na 2,5-percentný úrok s dobou platnosti 20 rokov. Materiál na domy kupovali na poukaz za veľkoobchodné ceny, rozdiel v cenách doplácalo ministerstvo vnútorného obchodu, ministerstvo národnej obrany. Štandard týchto domov prevyšoval ich opustené obydlia.

    4. Prideľovaním náhradných pozemkov z konfiškátu po Karpatských Nemcoch. Opäť mali ľudia z územia vojenského výcvikového priestoru prednosť pred starousadlíkmi. Až po ich uspokojení bol zvyšok konfiškátu pridelený občanom z miest a obcí. Prídelovú cenu zaplatili z peňazí, ktoré dostali od štátu. Mnohým bola prídelová cena dokonca odpustená. Rezort obrany im zapísal tieto pozemky do majetkových podstát v pozemkovej knihe už 50. rokoch. Tieto pozemky dostali späť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Bonita týchto pozemkov je vyššia ako bonita pozemkov, ktoré sú vo vojenskom výcvikovom priestore.

    6. Rezort obrany sa postaral týmto ľuďom o prácu a vzdelanie. Prednostne boli prijímaní do práce v poľnohospodárskych a lesných organizáciách, kde si robili majstrovské školy, do závodov a v okolí do úradov. Práve mnohí občania z územia vojenského výcvikového priestoru sa prídelom dostali k majetku, ktorý podliehal reštitúciám na základe zákona č. 229/1991 Zb. Pôvodní vlastníci sa k svojmu majetku už nedostali, pretože prídelca má prednosť pred pôvodným vlastníkom a pôvodný vlastník musí prijať náhradu.

    O ostatných občanoch regiónu, ktorí prišli o svoje živnosti, obchody a majetky zoštátnením, sa nik nestaral. Mnohí z tých, ktorí sa dnes cítia ukrivdení, pracovali na úradoch ako stranícke kádre a pomáhali s vysťahovávaním občanov. Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch – týmto zákonom sa zriadili vojenské obvody. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v novozriadených obvodoch sa zoštátnili pre odbor vojenskej správy, pôvodným vlastníkom nehnuteľností prislúchala náhrada. Náhrada bola poskytovaná podľa zákona č. 169/1949 Zb. podľa vládneho nariadenia č. 192 z toho istého roku. Každý vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obvode vojenského obvodu teda dostal za svoju zoštátnenú nehnuteľnosť náhradu.

    Poslanecký návrh novely zákona č. 229 má dosiahnuť to, aby sa takto zoštátnené nehnuteľnosti vrátili naspäť pôvodným vlastníkom, pričom tento poslanecký návrh sa týka len jedného vojenského obvodu, a to Vojenského obvodu Javorina. Poslanecký návrh sa opiera o skutočnosť, že pôvodní vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Vojenskom obvode Javorina sa dožadujú vrátenia týchto nehnuteľností, i keď podľa doterajších právnych predpisov nemajú na vrátenie právny nárok, avšak poslanecký návrh chce tento právny stav zmeniť v prospech jednej skupiny obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ak mali spomínaní pôvodní vlastníci právo, ktorého sa teraz domáhajú, mali by právny dôvod na reštitúciu podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a toto právo si už mohli dávno uplatniť. Lenže nárok na vrátenie uvedených nehnuteľností im podľa uvedeného zákona neprislúcha, pretože ich nehnuteľnosti boli zákonne a platne zoštátnené podľa vtedajších právnych predpisov, a to za náhradu. Štát mohol a môže i v súčasnosti vyvlastniť majetok z dôvodu verejného záujmu. Poslanecký návrh novely zákona v znení neskorších predpisov chce dosiahnuť to, aby vznikol ďalší reštitučný titul a tak by sa pôvodným vlastníkom vrátili naspäť zoštátnené nehnuteľnosti. Pôvodní vlastníci by tak dostali naspäť svoje nehnuteľnosti a mali aj náhradu, ktorú im za zoštátnenie poskytol štát. Avšak vrátenie tejto náhrady spomínaný poslanecký návrh novely zákona neupravuje. V tomto prípade by došlo k porušeniu článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu.

    Pozemky zoštátnené na území vojenského obvodu by mali slúžiť vojenským účelom vo forme zriadenia vecného bremena, pričom nikde toto vecné bremeno nie je špecifikované, a teda tento účel by bolo prakticky nemožné dosiahnuť, ak by sa uvedené nehnuteľnosti vrátili pôvodným vlastníkom.

    Možno povedať, že významným diskriminačným prvkom spomínaného poslaneckého návrhu je tá skutočnosť, že vrátenie nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Vojenskom obvode Javorina sa týka len jedného vojenského obvodu a nerieši ostatné vojenské obvody a vojenské priestory postavené na zoštátnených pozemkoch. V tomto prípade sú teda bezdôvodne zvýhodnení pôvodní vlastníci len jedného vojenského obvodu – Vojenského obvodu Javorina. Ak pôvodní vlastníci namietajú, že prevod ich nehnuteľností bol neoprávnený, je to zavádzajúce, lebo dostali za svoje nehnuteľnosti náhradu a bol vykonaný plne v súlade s platným právom v čase, keď sa akt zoštátnenia vykonal.

    Ako ďalší dôvod na spochybňovanie zoštátnenia ich nehnuteľností uvádzajú skutočnosť, že tento proces bol sprevádzaný pod nátlakom. Toto svoje tvrdenie mohli však už dávno dokázať a vrátenie nehnuteľností uplatniť cestou súdu. V žiadnom prípade nemožno ich súčasné tvrdenie o nátlaku a násilí pri zoštátňovaní nehnuteľností brať ako objektívnu skutočnosť, pretože ak by takýto nátlak preukázali, súd by im pôvodnú nehnuteľnosť vydal.

    Ďalšou skupinou znevýhodnených vlastníkov zoštátnených nehnuteľností by boli tí vlastníci, ktorých majetok, nehnuteľnosti boli prevedené v prospech štátu v iných odvetvových oblastiach a pre iné ako vojenské účely, napríklad na stavbu vodných diel, diaľnic, tovární a podobne. Títo pôvodní vlastníci by podľa spomínaného poslaneckého návrhu nemali právo na vrátenie nehnuteľností. Nejde o diskrimináciu?

    Správanie sa pôvodných vlastníkov nehnuteľností vo Vojenskom obvode Javorina možno hodnotiť ako zavádzajúci s cieľom zmanipulovať verejnú mienku a zákonodarný zbor. Spomínaný poslanecký návrh zmeny zákona č. 229 v znení neskorších predpisov možno charakterizovať ako účelový, ktorý by zvýhodňoval len určitú skupinu ľudí, a tak by došlo k porušeniu článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že ľudia sú si rovní v právach. Podľa navrhovanej novely by sme však boli všetci pred zákonom rovní, ale niektorí rovnejší.“

    Dámy a páni, ja už som upozornil na to, že by bolo možné polemizovať s niektorými skutočnosťami uvedenými v petícii, ale mojou povinnosťou bolo prečítať obsah celej petície. Petícia, ako som už uviedol, obsahuje 31 petičných hárkov s 509 podpismi občanov Slovenskej republiky. Jeden odborník na ústavné právo, ktorý sedí tu v tejto snemovni, pri konzultácii o všetkých tých problémoch, ktoré súvisia s týmto zákonom, mi povedal, že ak schválime tento zákon, takže v tejto snemovni už potom môžeme schváliť čokoľvek.

    Dámy a páni, ja si dovolím ešte rekapitulovať tie skutočnosti, ktoré som uviedol. Za mimoriadne významné považujem a veci trošku škodlivé, že tá petícia bola doručená až dnes, ale za mimoriadne významnú považujem túto petíciu, jej obsah. Treba si uvedomiť, že je tam 509 podpisov, a nepredpokladám, že by sa niekto ľahkovážne podpísal pod obsah textu, s ktorým sa nestotožňuje. To je jedna veľmi závažná vec, ktorú musíte brať na zreteľ pri svojom rozhodovaní.

    Dámy a páni, zrekapitulujem ešte dve mimoriadne vážne veci. A to je stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, kde sa, ako som už uviedol, explicitne uvádza: „Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky po prerokovaní a posúdení návrhu skupiny poslancov Národnej rady“ – názov zákona – „z právneho a legislatívnotechnického hľadiska odporúča vláde Slovenskej republiky k predmetnému návrhu nesúhlasné stanovisko z dôvodov uvedených v časti IV tohto stanoviska.“

    Ako som už uviedol, časť IV tohto stanoviska podpísal Daniel Lipšic, podpredseda vlády, predseda Legislatívnej rady vlády a minister spravodlivosti. To, čo namietala z hľadiska rozporu s Ústavou Slovenskej republiky Kancelária Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva, na to sa pri rokovaní tohto zákona nebral zreteľ a odbor legislatívy a aproximácie práva jednoznačne poukázal aj na tie skutočnosti, ktoré vo všeobecnej rovine sú uvedené v tej petícii predovšetkým na trojnásobný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým na mimoriadne vážnu vec, že tento zákon chce odstrániť krivdu, ale nová krivda vzniká tým, že predložená novela nerieši spôsob navrátenia tých náhrad, ktoré boli poskytnuté.

    Dámy a páni, ja ako osoba, ktorá sa z hľadiska svojich predkov aktívne zúčastnila procesu reštitúcií, viem objektívne posúdiť tie problémy, ktoré s tým súvisia, ale všeobecne môžem skonštatovať, že proces reštitúcií prináša v tejto spoločnosti nové krivdy a táto spoločnosť sa veľmi ťažko s týmito krivdami bude vysporadúvať. Ak máme odstrániť nedostatok, ktorý nevieme v tejto chvíli relevantne vyriešiť bez porušenia Ústavy Slovenskej republiky, prosím, zvážme celý tento legislatívny postup, nevytvárajme ambíciou riešiť skutočnosť, nevytvárajme touto ambíciou nový problém a nezakladajme nové krivdy, nezakladajme problém tejto Národnej rade v tom zmysle, že nevieme, ako sa k tomu procesu postaví po prípadnom jeho schválení pán prezident Slovenskej republiky. Rozhodne však podľa stanoviska ústavných právnikov je jednoznačné, že ako by sa k tomuto zákonu postavil Ústavný súd Slovenskej republiky. Je, samozrejme, otázka, či niekto bude mať tú poctivosť a ambíciu a dá si tú námahu a to podanie na Ústavný súd spraví.

    Ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, o čom sa tu v kuloároch pri tom pozitívnom lobingu, ktorý som spomínal, hovorí o majetkových záujmoch istých skupín, istých presne menovaných osôb. Naozaj som veľmi ďaleko od toho, pretože ak mám byť úprimný a korektný, pán Muránsky, veľa sa o tom diskutuje, veľa sa o tom hovorí, ale osobne som presvedčený, že takéto nekalé pozadie tá vaša ambícia nemá. Ja som presvedčený, že vašou ambíciou je odstrániť jednu krivdu. Ale takýmto spôsobom vytvoríme krivdy nové.

    Stojí tu však filozofická otázka, naozaj len filozofická, prečo jedenásť rokov sme tento problém nevedeli vyriešiť. A ešte raz zopakujem, a to je záver môjho vystúpenia, dámy a páni, ani jedna porevolučná vláda nenašla dostatok právnych dôvodov, dostatok, to sa nedá nazvať odvahy, prekročiť tú hranicu ústavnosti. Vždy sa to riešilo len prostredníctvom poslaneckých návrhov.

    Môj návrh teda znie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, v ktorom zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti s celkovou novelou zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov a ostatných nehnuteľností nám predložila koncepčný zámer, ako by sa aj tento problém dal vyriešiť. Ja tento svoj návrh opieram ešte o jednu skutočnosť. Ak by ste si zobrali stenografický záznam z rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, tak by ste si mohli prečítať verejný prísľub predsedu vlády Slovenskej republiky, že predtým, ako bude pripravené paragrafové znenie zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, tak predtým nám vláda predloží legislatívny zámer tejto právnej úpravy. Ak by sme sa dnes opreli o túto požiadavku aj uznesením a zdôraznili, že žiadame vládu, aby hľadala koncepčné a legislatívne čisté riešenia aj v tomto prípade, myslím si, že to by bol korektný postup pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ospravedlňujem sa vám za čas, ktorý som vám zobral, ale považujem to za mimoriadne vážny problém. Ďakujem vám veľmi pekne za váš čas a ďakujem pekne za podporu môjho návrhu.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Hlási sa pán poslanec Muňko a pán poslanec Číž, pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, vy ste navrhovateľ, takže na záver aj tak sa môžete vyjadriť.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, po takom vyčerpávajúcom predchádzajúcom príspevku, ktorý tu mal pán poslanec Maxon, som myslel, že nemusím ani vystúpiť. Ale chcel by som takisto povedať pár slov k tomuto poslaneckému návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon Národnej rady č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vojenské obvody ako špecifická časť územia Slovenskej republiky boli zriadené podľa zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch, ktorý bol s účinnosťou od 29. októbra 1997 nahradený zákonom č. 281/1997 o vojenských obvodoch a zákonom, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za účelom zabezpečenia úloh obrany štátu, teda hlavne na výcvik ozbrojených síl štátu a skúšok zbraní a zbraňových systémov.

    Na základe § 8 ods. 3 zákona č. 169/1949 zanikli všetky práva tretích osôb na nehnuteľnosti a vody na území vojenského obvodu dňom, ktorý bol určený vyhláškou v úradnom liste Krajského národného výboru, po tom, čo boli podrobne vytýčené hranice obvodu. Týmto spôsobom sa zoštátnili nehnuteľnosti a práva na vody na území obvodu, pokiaľ náležali iným osobách ako štátu, § 8 ods. 2. S vlastníkmi nehnuteľností boli vykonané vyjednávania o určení spôsobu a výšky náhrady podľa § 11 zákona č. 169/1949. Nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina boli zoštátnené za náhradu. Náhrada nebola vyplácaná len optantom do Sovietskeho zväzu. Ostatným osobám vyplatená bola, ako aj urbariátom.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že odobratie nehnuteľnosti bolo vykonané násilným spôsobom a bez vyplatenia náhrady. Uvedeným je potrebné poznamenať, že za nehnuteľnosti zoštátnené podľa zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch bola v zmysle citovaného zákona poskytnutá pôvodným vlastníkom finančná alebo vecná náhrada. Prevod majetku na štát na základe zákona č. 169/1949 bol vykonaný v súlade s platnými zákonmi vo verejnom záujme a v záujme obrany republiky v danom období. S vlastníkmi nehnuteľností bolo v zmysle § 11 zákona č. 169/1949 vykonané vyjednávanie o určení spôsobu a výšky náhrady. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností na území, ktoré bolo zahrnuté do územia Vojenského obvodu Javorina, bolo ponúknuté postavenie novej obce, kde by jednotliví vlastníci dostali aj príslušnú pôdu, postavenie nových domov štátom na kľúč bývalým vlastníkom a pridelenie alikvotnej časti pôdy. Túto navrhovanú možnosť využilo niekoľko bývalých vlastníkov.

    V zmysle uznesenia vlády č. 1199 z 29. 5. 1954 o zabezpečení presídlenia z vytvoreného Vojenského obvodu Javoriny boli postavené pre bývalých vlastníkov rodinné domy vo Veľkom Bieli, 110 domčekov vo Vrbove, v Žakovciach s pridelením náhradnej pôdy. S ostatnými vlastníkmi bola uzatvorená dohoda, kde ako náhrada za nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina bola stanovená a potvrdená okresným národným výborom a následne vyplatená finančná suma v zmysle platných predpisov. V prípade nesúhlasu vlastníka s navrhovanou dohodou rozhodoval okresný úrad. Náhrada za nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina bola stanovená a potvrdená okresným národným výborom, následne bola finančná suma vyplatená alebo uložená v depozite.

    Zákon Národnej rady č. 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov umožňuje každému bývalému vlastníkovi, ktorý tvrdí a dokáže, že prevod majetku bol sprevádzaný formami nátlaku, aby mu nehnuteľnosť bola vydaná súdnou cestou. Tento postup je v súlade aj s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa každý občan môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde aj v prípade, že bol na svojich právach ukrátený.

    Teraz konkrétne k návrhu zákona. Podľa predloženého návrhu sa dopĺňa ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o písm. v), čím vzniká ďalší reštitučný titul z dôvodu prechodu nehnuteľností na štát podľa osobitného predpisu, zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, ak sa nachádzajú na území Vojenského obvodu Javorina, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g), ktoré vylučuje navrátenie pôdy, ak tá môže byť predmetom vyvlastnenia podľa zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), sa nepoužije. Navrhuje sa rozšíriť § 9 o nový odsek 6, podľa ktorého bude súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti podaný návrh na vklad vecného bremena tak, aby účelové určenie nehnuteľnosti na obranu štátu zostalo zachované.

    Z predloženého návrhu vyplýva, že novelou zákona č. 229/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 281/1997 Z. z., sa rozširuje možnosť uplatnenia reštitučných nárokov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pozemkom len na území Vojenského obvodu Javorina. Nie je podľa nášho názoru účelné, aby zákon určitým spôsobom riešil prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam len na území jedného vojenského obvodu a neriešil takýto postup aj pri iných vojenských obvodoch za predpokladu, že pri pozemkoch na ich území bol uplatnený rovnaký postup ako pri pozemkoch na území Vojenského obvodu Javorina. Tým sa zvýhodňuje len určitá skupina osôb, pôvodní vlastníci, resp. dedičia, len v určitom Vojenskom obvode Javorina, čo vyvoláva pochybnosti o súlade čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje zásadu rovnosti ľudí v právach. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov vrátane štátu má rovnaký zákonný obsah a ochranu, a vzhľadom na to, že za zoštátnený majetok náhradu poskytol v súlade s ustanoveniami § 11 zákona č. 169/1949 nehnuteľnosti a v jeho vlastníctve by aplikáciou navrhovaného ustanovenia prešli na iné osoby bez náhrady a mohlo by dôjsť k porušeniu čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.

    Taktiež je potrebné upozorniť, že osoby, ktorým bol majetok zoštátnený bez náhrady, sú riešené podľa § 6 ods. 4 písm. n) zákona č. 229//1991. Považujeme za dôležité zároveň upozorniť, že by sa prijatím navrhovanej právnej úpravy vytvorili do budúcnosti podmienky na uplatňovanie reštitučných nárokov aj v ostatných vojenských obvodoch, čo nie je v súlade s § 2 zákona č. 281/1997 Z. z., podľa ktorého je vojenský obvod územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu. Zákon č. 229/1991 Zb. sa navrhuje rozšíriť o nové ustanovenie § 9a, v ktorom sa navrhuje, aby oprávnené osoby mohli založiť združenie podľa § 829 Občianskeho zákonníka. Účelom takéhoto združenia by malo byť zladenie činnosti pri vykonávaní vlastníckych práv s potrebami Ministerstva obrany Slovenskej republiky na zabezpečenie obrany štátu, pričom Slovenská republika užíva tieto nehnuteľnosti bezplatne. Podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov sa zaručuje právo slobodne sa združovať a občania môžu zakladať združenia aj bez toho, aby sa v osobitnom zákone vyslovene uviedla možnosť založenia si určitého združenia.

    Navyše z navrhovaného textu nie je zrejmé, ani z dôvodovej správy nevyplýva, čo je potrebné rozumieť pod slovným spojením „zladenie činnosti pri vykonávaní vlastníckych práv s potrebami ministerstva obrany na zabezpečenie úloh obrany štátu“. Ak by na zabezpečenie úloh obrany štátu postačovalo aj zriadenie vecného bremena k prevádzanej nehnuteľnosti, považujeme ustanovenie § 9a za nadbytočné. Navrhovaná možnosť vytvorenia občianskych združení, ako i priame pôsobenie fyzických osôb vo vojenskom obvode sa javí ako riziková z hľadiska bezpečnosti aj vo väzbe na zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmene doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002. Navyše návrh, ktorého účelom je uplatnenie reštitučných nárokov fyzických osôb vo Vojenskom obvode Javorina, by výrazne ovplyvnil pomery a tým aj samostatnú funkčnosť, resp. existenciu vojenského obvodu. Tento argument vychádza priamo zo zákona č. 281/1997 o vojenských obvodoch, ktoré upravuje zriaďované zmeny a zrušovanie vojenských obvodov i správu, právne pomery k nehnuteľnostiach a pobyt na ich území.

    Novelou zákona sa navrhuje upraviť znenie § 13 ods. 1, takže sa oprávneným osobám umožní reštitučný nárok do 31. decembra 2004. Pôvodná lehota, podľa ktorej si oprávnená osoba mohla uplatniť právo na vydanie nehnuteľnosti v lehote do 31. 12. 1992, bola lehotou prekluzívnou a neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniklo. V nadväznosti na uvedené zmeny zo zákona č. 229/1991 Zb. navrhuje zároveň novela zákona č. 281/1997 o vojenských zákonoch. Podľa navrhovaného znenia § 5 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. sa ustanovuje, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môže byť len vo vlastníctve štátu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. V poznámke pod čiarou je odkaz na navrhovanú zmenu § 6 ods. 1 písm. v) zákona č. 229/1991.

    Súčasne sa navrhuje zmena § 5 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z., podľa ktorého, ak nehnuteľnosti a práva k nim, právo k vodám na území vojenského obvodu nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo obrany je povinné zabezpečiť ich majetkovoprávne vyrovnanie alebo zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti tak, aby nehnuteľnosť bola určená na obranu štátu.

    Predkladatelia uvádzajú, že predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí, s čím nemožno súhlasiť. Ak by predložená novela bola v parlamente schválená, ministerstvo obrany si bude musieť zabezpečiť pyrotechnickú asanáciu od roku 1993 cca 200 stratených protilietadlových striel, každá s obsahom, náklady, na ktoré bude treba vynaložiť nemalé sumy. Okrem uvedeného ďalšie náklady budú aj za geodetické práce súvisiace s určovaním hraníc pôvodných pozemkov.

    Legislatívnotechnické pripomienky:

    1. V názve zákona v uvádzajúcej vete článku 1 je nesprávne označenie čísla predmetného zákona. Ďalej je potrebné z názvu zákona vypustiť slovo „mení“, pretože sa predmetný zákon len dopĺňa, a v uvádzacej vete doplniť chýbajúce zákony: novela č. 229/1991 Zb., to je zákon č. 559/1991 Zb., zákon č. 175/1999 Z. z. a zákon č. 546/2002 Z. z.

    2. Podľa navrhovanej úpravy ustanovenia § 9 ods. 6 sa rozširuje pôsobnosť Pozemkového úradu aj na územie vojenských obvodov, pričom podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/1997 na území vojenského obvodu plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky okrem úloh na zabezpečenie obrany štátu aj úlohy okresného úradu na úseku katastra nehnuteľnosti podľa § 18 zákona Národnej rady č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon).

    3. Okruh oprávnených osôb uvedených v § 9 nie je zadefinovaný v návrhu zákona.

    Záver: Navrhovaná úprava nesie právnu neistotu na uplatnenie reštitučných nárokov nielen v súvislosti so zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a v znení neskorších predpisov, ale aj v súvislosti s inými právnymi predpismi upravujúcimi tieto vzťahy. V neposlednom rade schválením tejto účelovej novely by došlo k znevýhodneniu ostatných vlastníkov nehnuteľností mimo vojenských obvodov alebo i v iných odvetvových oblastiach, kde taktiež došlo k zmene vlastníckych vzťahov v prospech štátu vo verejnom záujme – stavba priehrad, vodných diel, tovární, diaľnic, letísk, melioračných stavieb a podobne.

    Ak spomínané zoštátnenie bolo protizákonné, dajme rovnakú možnosť všetkým ostatným, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti vo verejnom záujme. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. 5. 2002 je plánované Vojenský obvod Javorina využívať do konca roku 2006 a k 31. 12. 2006 nariadením vlády Slovenskej republiky zrušiť. Chcem podotknúť to, čo tu už povedal pán poslanec Maxon, že Legislatívna rada vlády túto novelu zákona neodporučila. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, pravda, zdanlivo nepodstatný zákon a relatívne dlhé vystúpenia, ktoré nám trošku zablokovali ten vcelku intenzívny priebeh doterajšieho rokovania, ale rovnako, napriek tomu, že už bolo hrozne veľa k veci povedané, považujem za potrebné vystúpiť k tejto veci, lebo to považujem za zásadný problém. A opäť to patrí k veciam, pre ktoré som kedysi mal záujem fungovať v tomto parlamente.

    Ten proces Ľubice a Vojenského výcvikového priestoru Javorina, ten skutočne je tu od roku 1993 a ja ako človek som mal možnosť, teda pracovník, sa stretnúť s niektorými, teda už s tými prvými aktivitami, ktoré smerovali k celému tomuto procesu, ktorý trvá už 8 rokov a ktorý nemá koniec. Nepochybne, že bolo prirodzené, že aj vlastníci v tom priestore, bývalí vlastníci pozemkov, z ktorého vznikol vojenský výcvikový priestor, ale pripomínam, pán navrhovateľ, zabudli ste to komusi tu povedať, že v roku 1946 zákonom o vojenských újezdoch vznikol v povojnovom období ako priestor, ktorý tento štát, ktorý vznikol, ktorý sa snažil vyrovnať s povojnovou situáciou, definoval svoje pomery a jednoducho sa rozhodol, že potrebuje vojenský výcvikový priestor. Obávam sa, že už čokoľvek, čo sa tu dialo v tomto štáte, nepochybne družstevníctvo a problém združstevňovania atď., ale ak niečo chcel spraviť korektne a transparentne, to bol tento priestor. Dnes je preukázateľné, že hádam v máloktorých iných aktivitách, kde štát mal tendenciu zaberať alebo nejakým spôsobom využívať priestor, vyhlásil ho za štátny a podceňovať nároky vlastníkov, v tomto priestore sa tak udialo minimálne. Neprekážalo by, pretože to je môj pohľad a pravdepodobne vlastníci to uvidia nejako inak. V doterajšom priebehu, veď bol k dispozícii zákon č. 229 a prebehol riadny reštitučný proces, obávam sa, keby tento celý proces, ktorý tam prebiehal, bol serióznym spôsobom preskúmaný, objavili by sa tam obrovské a veľmi zaujímavé veci. Ale, prosím, nerekriminujem.

    Počas celého priebehu sa podarilo zorganizovať veľmi zaujímavú nátlakovú skupinu v tomto priestore, ktorá z toho prvopočiatočného úprimného nadšenia dnes vytvorila celkom slušnú mašinériu so všetkým, ktorá už dnes nemá problém zorganizovať, lebo však pokiaľ ide o vlastnícke veci, akcie typu, že prídu do vojenského výcvikového priestoru vojaci s gazíkom, tak im nadáte a pre istotu ich vymlátia kompletne, kde sa už veľmi zaujímavým spôsobom organizuje občianska neposlušnosť, ktorú zorganizovať za tejto sociálnej situácie a zvlášť v tom priestore, kde naozaj tej práce je málo, je veľmi jednoduché, s tým, že už ako keby nemal v tomto štáte niekto povedať, že je tu aj záujem o čosi, čomu sa hovorí verejné blaho.

    Pán kolega, ja som si pozrel to verejné blaho, napríklad, to je jedno, napr. v hospodárskej etike kresťanského typu, nuž pre ten verejný majetok isté porozumenie tam je. Škoda, že nie je v tejto veci a že niekto pravdepodobne nezohľadnil aj ten majetok štátu – vojenský výcvikový priestor, budúce potreby armády. Keby sme seriózne zvažovali a požiadali o stanoviská armády, ja som videl mnohé, no tak už pri tom obrovskom tlaku tá armáda už ho pomaly ani nepotrebuje. Ale napriek tomu celému si pamätám, že akékoľvek cvičenie, ktoré sa tam uskutočňuje, v Poľsku, na Cypre a v Maďarsku stojí desaťnásobne viac, v Poľsku trojnásobne viac. Pritom som sledoval, ako napríklad vznikali výcvikové priestory v Nórsku a podobne, aké problémy spoločnosť s tým mala. Objektívne vždy, keď vzniká výcvikový priestor, treba vyvlastniť nejaký majetok, spravidla sa hľadá pôda, ktorá je najmenej hodnotná atď. atď., a je to výsledkom veľmi zložitej aktivity. Slovensko stratilo tento výcvikový priestor, pretože ak tento zákon prejde, tak aj ten posledný zvyšok výcvikového priestoru tam prestane existovať. Pán kolega, asi to predpokladám, že viete.

    O právnych veciach typu, že boli vyvlastnení, že tam bolo vystavaných 100 domov v jednej dedine, v druhej, že dokonca všetci tí, ktorí dokonca boli vyvlastnení bez náhrady, a to boli často pôdy, ktoré mali minimálnu cenu a podobne, všetci mali podľa existujúceho reštitučného nároku riadnu lehotu na uplatnenie svojho nároku. Dovtedy by sa dala aktivita Ľubičanov a iných, ktorí sú s týmto, chápať. Ale toto, čo tu je, zavádza hrubú a transparentnú neústavnosť a obávam sa, pán navrhovateľ, že vy musíte vedieť, že je tam hrubá a vážna protiústavnosť. Spočíva v tom, že pre istú skupinu ľudí z istého ohraničeného územia zrazu vytvárame nový reštitučný nárok, že im staviame novú lehotu a že sa vôbec nezaoberáme, či keď teda im vrátim ten majetok, či mi vrátia plnenia, ktoré som im poskytol pri tom vyvlastnení. Každý, kto sa trošku zaoberal právom, vie, že toto sa nerobí.

    Ale pri tejto príležitosti posledná veta, vážení kolegovia. Ja som presvedčený, že každý z vás predal aspoň raz za tých 40 rokov, čo tu fungovalo, alebo vaši blízki, záhradu štátu. Garantujem vám, že všetci sme ju predali za 40 halierov. Ak aj bolo do 1 500, do 3 000 metrov, že podľa typu bonity, záhrada a podobne, trošku viacej nad tých 1 500 metrov, sme všetci dostávali 40 halierov. Aj ja som predal záhradu v roku 1976 tomuto štátu, všetci Petržalčania, na ktorých stojí to sídlisko, predalo svoju pôdu tomuto štátu a garantujem vám, že okrem výmery do 1 500 metrov, kde dostali 10 korún, tak za zvyšok dostali 40 halierov, a to, prosím, inú bonitu v Petržalke.

    Prečo zavádzame ľudí a jednoducho znevažujeme všetko to, čo má trošičku priestor k tomu verejnému, a týmto spôsobom narušujeme veľmi ťažkú a veľmi zložitú atmosféru, ktorá teraz sprevádza reštitúcie. Pretože základný problém reštitúcie je v tom, že môžeme chrániť a môžeme sa vracať k právnym nárokom, ktoré pred 40 a 50 rokmi boli narušené, ale v takom prípade musíme aj vyriešiť, čo s právnymi nárokmi, ktoré boli narušené za roky až do rokov 1989. A všetci, ktorí sa trošku tým zodpovedne, pán navrhovateľ, zaoberajú, vedia, že musíme limitovať tie názory, že chápanie tej spravodlivosti v takomto prípade musí zvažovať celý široký diapazón, že ide o citlivú nielen odborne, ale aj politickú tému, kde jednoducho to vyrovnanie spoločenskej spravodlivosti musí mať vážnu etickú dimenziu a obávam sa, že aj vážny rozum alebo ratio, aby som sa nikoho nedotkol v tejto veci.

    Preto považujem tento návrh zákona, ktorý vlastne absolútne obchádza etické právo, aby sme sa teraz všetci rozbehli po Slovensku a pýtali sa, kto by ešte mal pocit, že bol protiprávne zbavený majetku, a že by sme mohli prípadne prijať nejaký návrh zákona, aby sa jemu ešte ten majetok vrátil. Pritom špecificky a veľmi zložito sa dospelo k tomu, že sme povedali, ako sa bude u fyzických osôb reštituovať, ako sa bude reštituovať u právnických osôb, a stanovili sme prekluzívne lehoty. Je veľmi dôležité, že práve tá prekluzívna lehota, ktorá je v tom zákone č. 229, ktorá je primárna, ktorá je prepadnutá. Nezabúdajme, že existujú ďalšie reštitučné nároky. To znamená teraz čo? Ideme zase riešiť aj tie iné reštitučné nároky, ktoré tu sú, a znovu im meniť lehoty?

    To znamená, proces reštitúcií má vážne svoje limity. Je to Pandorina skrinka. Nie je problém hovoriť vždycky o individuálnych, skupinových či iných záujmoch a vzťahu k štátu. Ale objektívne riešiť problém a limity na riešenie. Tie limity boli dané zákonom č. 229 a všetkými tými novelami, ktoré do toho roku 2000 prešli. Ale takáto novela, z nej čučí úzka záujmová, a tu chcem povedať, už aj veľmi transparentná nekorektnosť a zjavná protiústavnosť. Je proti tomu vláda, je proti tomu Legislatívna rada vlády a tak ďalej atď. Všetko tu bolo povedané.

    Ja by som ani nepovažoval za potrebné vystúpiť, lebo by som si myslel, že to je jasné pre každého, o čo ide. Len začali tu byť signály, že by to azda mohlo prejsť. A z toho dôvodu toto plamenné vystúpenie. Ospravedlňujem sa, ak som sa vás nejakým spôsobom dotkol, ale táto vec je pre mňa zásadná a vážne vás prosím, pozrite sa dobre, o čom budete hlasovať, a nerobme čosi, čo zneváži prácu nášho parlamentu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že to, čo sme tu počuli, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa zamysleli nad tým, o čom ideme hlasovať. Dostali sme petíciu, ktorú prečítal pán Maxon, kde sa podpísalo 550 našich voličov občanov, ktorí sa rozumejú problematike, o ktorej tu rokujeme, a ja si myslím, že určite lepšie ako my. Nikto z nás to nemá tak naštudované, ako ho majú tí ľudia, ktorí tam žijú a ktorí vedia, o čom píšu. Nepredpokladám, že by sa 550 ľudí podpísalo pod nejaký dokument a dalo si to ešte overiť právnikom a dalo to sem do parlamentu bez toho, že by vedeli, o čom píšu.

    Tak by som chcel na základe tohto podať procedurálny návrh podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sme nepokračovali v ďalšom konaní o tomto zákone.

    Ďalej, pokiaľ pán predkladateľ má záujem riešiť krivdy, tak ja mu môžem povedať krivdy nie z ďalekého času, napríklad len z minulého desaťročia, povedzme okolo roku 1995. Pokiaľ máte o to záujem, nech sa páči, dám vám tip, aby ste sa mohli v tomto parlamente uviesť a prezentovať. Robili sa napríklad nasledovné krivdy, kde štát vyvlastňoval majetok za terajšej porevolučnej zmeny a robilo sa to napríklad takto. Keď si stavebná firma kúpila pozemok a keď chcela tam stavať nejaké obytné domy alebo byty a podobne, tak musela vystaviť inžinierske siete. Musela napríklad kúpiť transformátor, postaviť rozvody, napríklad elektrické rozvody, podobne to bolo s plynom, vodou a kanalizáciou a podobne. Uvediem len jeden jediný príklad, napríklad tie elektrorozvody. Transformátor pre jedno obyčajné sídlisko stojí nejakých 4-5 mil. Sk. K tomu rozvodné siete a podobne, to máme pre malé sídlisko povedzme okolo 60-70 domov, to môže stáť niekde okolo 7 mil. Sk. Toto tá stavebná firma musela podľa zákona za korunu dať elektrorozvodným závodom. Za korunu, aby to mohlo byť vôbec prevádzkované. Potom tento štát tieto elektrorozvodné závody predal zahraničnému záujemcovi.

    Tak, pán predkladateľ, pokiaľ máte záujem riešiť krivdy v tomto štáte, začnite napríklad v roku 1995. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – pán poslanec Maxon ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hanzel povedal, že mali by sme mať ambíciu si veci dobre naštudovať, alebo hovoriť o veciach, ktoré veľmi dobre poznáme. Chcem povedať, že ten problém, ktorý on spomínal a takpovediac obrazne vás motivoval, aby ste hľadali aj iné spôsoby náprav krívd, tak to je oblasť, v ktorej sa pán poslanec Hanzel perfektne vyzná a možno len vďaka svojej skromnosti nepovedal, že je to aj jeho osobitná skúsenosť ako úspešného podnikateľa v tejto oblasti.

    Chcel by som zdôrazniť jednu vec vo vzťahu k tým podpísaným pod tou petíciou. Dámy a páni, v priebehu rokovania som dostal ešte jednu informáciu. Medzi tými podpismi sú aj oprávnené osoby, ktorých sa toto územie týka, a ani tieto oprávnené osoby s takýmto postupom, neviem to potvrdiť, ale túto informáciu som dostal, s týmto postupom nesúhlasia. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce mať záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za každý názor, ktorý tu bol vyslovený. Chcem však povedať, že so záujmom som naozaj sledoval názory a obhajoby až takého bojovného ducha odporcov prijatia novely tohto zákona. Osobitne ma tak trošku mrzí taký vehementný odpor vás, pán kolega, predseda výboru pre pôdohospodárstvo, pán Maxon. K ostatným kolegom sa vyjadrím v nadväznosti. Myslím si, že toto bojovné vystupovanie proti tejto novele zákona, viete, keby ste boli mali možnosť vystupovať takto 5. februára 1952, keď sa tento majetok týmto ľuďom 30 000 vlastníkom lesných pozemkov bral, tak by som to bral za naozaj adekvátnejšie, ako vystupujete dnes proti možnosti navráteniu tohto majetku.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď... Nehovorím, prečo ste nemohli vystupovať, ale bolo by to iste adekvátnejšie.

    K tomu, čo ste tu čítali, tá petícia, 509 občanov, o ktorej ste sám povedali, že je škoda, že až teraz prišla, dnes do Národnej rady Slovenskej republiky, musím sa priznať, že ani ja som o nej do dnešného dňa vedomosť nemal. No tak viete, čítal sa tam nejaký podpis nejakého právnika pána Dr. Kostolanského. Myslím si, že sa tam zabudol podpísať riaditeľ štátneho podniku Vojenských lesov. Možno jeho meno by bolo adekvátnejšie taktiež tam prečítať, pretože aj mnohé analýzy kolegov poslancov, ktorí ste vystupovali proti novele tohto zákona, vychádzajú zo stanoviska štátneho podniku Vojenských lesov. No ten určite nemá a nebude mať záujem o navrátenie tohto majetku pôvodným vlastníkom.

    Prečo sa v rámci komplexnej novely, prečo sa teda nebude vracať majetok vo vojenskom obvode? No preto, lebo vraj nie je komplexná úprava tohto zákona č. 229. No tak to je postavené na hlavu! Keďže nie je komplexná úprava reštitúcií v rámci 229-ky, no tak nebude reštitúcia žiadna, ani týmto občanom, ktorí sa už 11 alebo 12 rokov dožadujú tejto reštitúcie v oblasti týchto Levočských vrchov. A prečo nemohla byť riešená 229-kou už doteraz 11 rokov? No taktiež zavádzate! No preto, pretože je tam vojenský obvod. A v § 6 tohto zákona sa vojenské obvody neriešili. A dnes sa môžu riešiť len preto, pretože ministerstvo obrany jednoducho vyhlasuje, že tento vojenský obvod nepotrebuje. A jediný zo štyroch vojenských obvodov sa bude rušiť. No tak preto je možné pristúpiť aj k naplneniu požiadaviek týchto občanov, ktorých sa predmetná novela týka.

    Čo sa týka stanoviska Legislatívnej rady vlády alebo Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. To sú taktiež zavádzajúce informácie, ktoré tu boli prednesené. Áno, boli tam výhrady a Legislatívna rada vlády, teda vláda Slovenskej republiky odsúhlasila, opakujem, odsúhlasila, dala súhlas k tomuto zákonu s výhradami po uplatení Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Tieto boli uplatnené v ústavnoprávnom výbore, ale aj v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a sú zapracované v spoločnej správe. Okrem jednej výhrady, o ktorej ste sa tak často zmieňovali a o ktorú ste sa opierali, a to je údajná protiústavnosť alebo možná protiústavnosť, pretože všetci dobre viete, že môžete iba namietať možnú protiústavnosť, takisto ako Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Legislatívna rada vlády, ktorá hovorí o tom, že môže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v istých článkoch a bodoch. Takisto aj vy, prosím vás pekne, nezavádzajte dopredu, že táto novela je alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Veľmi dobre viete o tom, že o tom môže vyrieknuť stanovisko len Ústavný súd.

    Majetok, ktorý sa tu spomína, že vraj bol údajne vyplatený, tak chcem povedať toľko, že mám tu stanovisko z vojenskej histórie, ktoré vám jednoznačne môžem čítať, ale nie je to nejakým mojím cieľom, kde sa jednoznačne píše o tom, ako neboli práve fyzickým osobám vyplatené náhrady, ako boli diskriminovaní, ako nemohli nájsť svoje uplatnenie a tak ďalej atď. Takže nie je pravda. Tak ako boli vrátané obciam, tak môžu byť vrátené fyzickým osobám.

    A preto vás všetkých o podporu tejto novely zákona prosím za všetkých zúčastnených občanov, ktorých sa to v Levočských vrchoch týka. Ďakujem pekne a podporte, prosím, novelu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani spravodajkyňa, chcete mať záverečné slovo? Nie. Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí podali jeden procedurálny návrh, a to pán Hanzel, aby sme v prerokúvaní tohto zákona ďalej nepokračovali. A potom je tu návrh pána poslanca Maxona na uznesenie. Budeme hlasovať o tom?

  • Najprv musíme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní.

  • Čiže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Hanzela, aby sme v rokovaní ďalej nepokračovali.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 105 poslancov, za 38, proti 59, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Nech sa páči.

  • Budeme teraz hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 73, proti 27, zdržal sa 1, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že spomínané body spoločnej správy sme prijali. Nech sa páči.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 7 a 9 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 7 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 10, proti 77, zdržalo sa 9, nehlasovali 3.

    Spomínané body 1, 7 a 9 sme neprijali. Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporúčala hlasovať o tom, že prerokúvaný poslanecký návrh zákona prerokuje v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prítomných je 73 poslancov, za 68...

    Vidím, že sa používa blokácia parlamentu aj napriek dohode. Pozrite sa, môžeme skúsiť ešte raz a poprípade dám skrutátorov, ale výsledok bude známy dopredu. Takže skúsme ešte raz. Prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh postupujeme do tretieho čítania.

  • Reakcia z pléna.

  • Preto, lebo bolo málo poslancov, niektorí vyťahujú karty a poprípade nehlasujú alebo sa neprezentujú.

    Prítomných je 75 poslancov.

    Do tretice všetko dobré. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 78 poslancov, za 70, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tohto čítania? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú v rámci tretieho čítania.

    Takže záverečné hlasovanie, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh skupiny poslancov schvaľuje.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 80 poslancov, za 69, proti 4, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch.

    Ďakujem aj navrhovateľov, aj spravodajcovi, aj všetkým poslancom.

    Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny a zajtra budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.