• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • 111 prítomných poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa. Chcem vás informovať, že na 11. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Zoltán Horváth a Igor Federič, ich náhradníkmi Jozef Šimko a Ľudmila Mušková. Podľa zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Rusko, pani poslankyňa Angyalová, Dubovská, pani poslankyňa Antošová, Podracká, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, pán poslanec Malchárek a pán poslanec Kozlík. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vám bol rozdaný program 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú zmeniť alebo doplniť navrhnutý program 11. schôdze, chcem uviesť, že návrh gestorského výboru o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska uvedie na 11. schôdzi guvernér Národnej banky pán Marián Jusko. O tom, aby mohol vystúpiť v Národnej rade, musí rozhodnúť Národná rada hlasovaním. Odporúčam, aby sme tento súhlas vyslovili zároveň s hlasovaním o návrhu programu 11. schôdze Národnej rady ako o celku. Ďalej chcem informovať prítomných pánov poslancov, že po dohode medzi predsedami poslaneckých klubov Slovenská televízia bude z 11. schôdze Národnej rady robiť záznam, ktorý odvysiela, a to z hodiny otázok a z bodu programu interpelácie a odpovede na interpelácie členov vlády. Tento bod programu je zaradený zajtra o 14.00 hodine ako pravidelný bod programu a po ňom bude bod interpelácie a odpovede členov vlády. Nech sa páči, teraz dávam slovo poslancom, ktorí chcú doplniť program 11. schôdze Národnej rady. Pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhla doplnenie programu 11. schôdze Národnej rady o bod, ktorý by sa mohol nazvať pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Chcela by som vás veľmi požiadať o podporu, aby sme tento bod do rokovania práve tejto schôdze zaradili, a to jednak z dôvodu, že nás čaká referendum, ktoré rozhodne o tom, či naši občania chcú, aby Slovensko bolo členským štátom únie, alebo nie, a okrem toho si myslím, že na pôde Národnej rady Slovenskej republiky by sme konečne mali otvoriť diskusiu o tom, ako je Slovenská republika pripravená na dôstojné a plnohodnotné členstvo ako nový členský štát Európskej únie. Chcela by som zároveň podotknúť, že naša politická strana Smer disponuje potrebnými 30 podpismi na zvolanie mimoriadnej schôdze, ale rozhodli sme sa, že sa pokúsime radšej touto cestou otvoriť diskusiu počas riadnej schôdze Národnej rady. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, návrh uznesenia by som po schválení tohto bodu potom predložila jednotlivým poslaneckým klubom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi tiež, aby som vás poprosil o doplnenie programu tejto schôdze o informáciu predsedu vlády o kritériách pri vyberaní propagačnej skladby, ktorá má byť súčasťou predreferendovej kampane vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ide mi hlavne o to, akým spôsobom bolo využité, respektíve oslovené slovenské skladateľské zázemie. Je veľmi veľa nejasností o propagačnej kampani, ktorá sa v súčasnosti vedie, respektíve má viesť, v tom absolútne súhlasím s pani poslankyňou Beňovou, toto je určite jedným z kameňov úrazu. Čiže ďakujem veľmi pekne za pochopenie a prosím o vyslyšanie tohto bodu. Nie je to televízia.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky ako prvý bod programu zajtra, vo štvrtok, prerokovala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by slovenský parlament požiadal vládu Slovenskej republiky, aby podala proti poradcovi pri privatizácii SPP Credit Suisse First Boston žalobu na náhradu škody vo výške 7,7 miliárd korún, ku ktorej došlo pri kurzovej strate. Krátke odôvodnenie: Ak chce celý štát sporiť, ak ukladáme občanom povinnosť platiť za pobyt v nemocnici a dávame na nich ďalšie a ďalšie dávky, myslím si, že by sa štát mal vysporiadať s takýmito obrovskými škodami, ktoré boli v Slovenskej republike spôsobené. Hneď nato, ako tento bod bude, alebo nebude schválený do programu, som pripravený predložiť konkrétny návrh uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, v navrhovanom programe pod bodom 32, navrhujem v tom ďalšom texte slovo „informácia“ nahradiť slovom „správa“. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, navrhujem v mene poslaneckého klubu KSS, aby z rokovania terajšej Národnej rady bol stiahnutý 14. bod, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. Ďakujem vám.

  • Ďalšie návrhy na doplnenie programu nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Prvý podala pani poslankyňa Beňová, ktorá navrhuje zaradiť do programu 11. schôdze bod programu pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 53 za návrh, 12 proti, 64 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jarjabek žiada, aby do programu schôdze bola zaradená informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o kritériách propagačnej skladby predreferendovej kampane, ktorá práve prebieha, o vstupe do Európskej únie a o podmienkach, za akých boli jednotlivé subjekty vyberané. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za návrh, 16 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Fico podal ďalší návrh, aby Národná rada ako prvý bod rokovania 11. schôdze zajtra prijala uznesenie, ktorým požiada vládu Slovenskej republiky o podanie žaloby vo výške 7,7 miliónov Sk ako škodu, ktorá vznikla rozdielom kurzovej straty pri privatizácii SPP. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 56 za návrh, 31 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Pán poslanec Maxon žiada, aby pod bodom 32, kde je zaradený bod programu petícia poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky, bola zmenená z informácie na správu, ktorú podá výbor pre pôdohospodárstvo. Nech sa páči, pán poslanec Maxon ešte pred hlasovaním.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za vašu ústretovosť. Čo je predmetom môjho návrhu. Predmetom môjho návrhu je to, aby bola možnosť rozpravy k tomuto bodu rokovania, na druhej strane si uvedomujem dodatočne, že pokiaľ to bude správa, tak na správu má vláda možnosť vyjadriť sa do 30 dní a to nie je dobré riešenie, takže ešte raz sa ospravedlňujem, ak by bolo možné ponechať informáciu s tým, že k informácii bude možná rozprava v pléne Národnej rady.

  • Áno, pán poslanec stiahol svoj pôvodný návrh. Pán poslanec Hopta podal posledný návrh, ktorým žiada, aby z programu 11. schôdze bol vypustený bod 14, návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 46 za návrh, 41 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Teraz dávam hlasovať o návrhu programu ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 100 za návrh, 10 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že program 11. schôdze sme schválili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, o prvom, o

    vládnom návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou,

    tlač 148. Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 148. Spoločnú správu výborov o prerokúvaní ústavného zákona máte ako tlač 148a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra Vladimír Palko. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Zmluva o spoločnej štátnej hranici z roku 1995 upravuje štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. Súčasťou zmluvy je aj platná hraničná dokumentácia priebehu štátnej hranice. Na základe tejto zmluvy sú oba štáty povinné pravidelne desaťročne vykonávať spoločné preskúšanie štátnej hranice, teda kontrolovať, ako sa zhoduje jej priebeh v teréne s údajmi uvedenými v hraničnej dokumentácii. Pri preskúšaní, ktoré bolo uskutočnené v rokoch 1994 až 1998, bolo zistené, že nastali zmeny v polohe koryta hraničného vodného toku Dunajec, ako i niektoré ďalšie zmeny v dôsledku stavebných, poľnohospodárskych a lesných prác na štátnej hranici. Tieto zmeny sú takej povahy, že bolo potrebné v súlade s článkom 6 zmluvy z roku 1995 uzavrieť o nich osobitnú zmluvu, ktorá bola podpísaná 29 júla 2002 v Starej Ľubovni. Pre zmenu štátnej hranice vyžaduje Ústava Slovenskej republiky v článku 3 ods. 2 formu ústavného zákona. Preto je nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom vyslovila súhlas so zmenami hranice, ktoré podpísaná zmluva dokumentuje. Po prijatí ústavného zákona bude naplnená ústavná podmienka pre zmenu štátnej hranice, teda pre ratifikáciu zmluvy prezidentom Slovenskej republiky. Súčasťou právneho poriadku nášho štátu sú už dva obdobné ústavné zákony, ktorými sa schvaľovali zmeny štátnej hranice s Českou republikou a s Maďarskou republikou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam, aby ste predložený vládny návrh zákona podporili.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu, teraz poprosím pána poslanca Danka, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, tlač 148, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 173 z 25. februára 2003 pridelila vládny návrh ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem týchto výborov prerokoval vládny návrh ústavného zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu ústavného zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou odporúčali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky schváliť nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkou, uznesenie č. 93 zo 14. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s pripomienkou, uznesenie č. 10 z 8. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu s pripomienkou, uznesenie č. 25 z 2. apríla 2003, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s pripomienkou, uznesenie č. 28 zo 7. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť bez pripomienok, uznesenie č. 45 zo 7. apríla 2003.Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. d) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, tak ako vyplynulo z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy, schváliť tento pozmeňujúci návrh a hlasovať o ňom: K úvodnej vete. V úvodnej vete sa vypúšťajú slová: „podľa článku 3 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ Tieto slová sú nadbytočné. Gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, tlač 148, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy...

  • Prepáčte, pán poslanec, ale poslanci majú písomné vyhotovenie uznesenia gestorského výboru, takže jeho obsah poznajú. Keby ste len v záverečnom slove povedali stanovisko k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou vo výbore Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 30 z 15. apríla 2003, v ktorom ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh ústavného zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky, pýtam sa preto prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie, budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona, na schválenie ktorého je potrebná ústavná väčšina, teda minimálne 90 hlasov poslancov Národnej rady. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať, prosím. Prezentujme sa, zatiaľ nehlasujeme. Zistím počet prítomných poslancov.

  • Prezentácia.

  • 104 poslancov prítomných. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste predniesli návrh na hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý znie: V úvodnej vete sa vypúšťajú slová: „podľa článku 3 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že aj na prijatie pozmeňujúceho návrhu je potrebná ústavná väčšina. Gestorský výbor odporúča prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 100 za návrh, 5 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že ústavný zákon bude postúpený do tretieho čítania, ihneď.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh ústavného zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 115 za návrh, 4 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 114 za, 7 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou.

    Budeme pokračovať teraz druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 149, súčasťou ktorého je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 149a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zmluvy odôvodnil a uviedol minister vnútra pán Vladimír Palko.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vychádzajúc zo zmluvných záväzkov oboch štátov bolo v rokoch 1994 až 1998 vykonané prvé spoločné preskúšanie priebehu slovensko-poľskej štátnej hranice. Ciele, spôsob, realizácia a výsledky prvého preskúšania sú uvedené v záverečnom protokole, ktorý je súčasťou novej hraničnej dokumentácie a neoddeliteľnou prílohou predloženej zmluvy. Výsledkom prvého spoločného preskúšania je aj návrh na zmeny doterajšieho priebehu štátnej hranice. Rozsah, podrobný popis, odôvodnenie zmien a dokumentácia sú obsahom dôvodovej správy tohto materiálu. Realizácia úloh vyplývajúcich zo zmluvy o zmenách štátnej hranice je v pôsobnosti ministerstva vnútra, ktorej časť úloh bude zabezpečovať v súčinnosti so zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy. Pôjde najmä o vyznačenie zmien priebehu štátnej hranice v teréne, permanentnú aktualizáciu hraničnej dokumentácie a zabezpečenie jej využívania v pôsobnosti dotknutých orgánov štátnej správy. Návrh na uzavretie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky, ktorá uvedený materiál schválila 31. januára 2001. Túto zmluvu v Starej Ľubovni 29. júla 2002 podpísal za slovenskú stranu minister vnútra Ivan Šimko a za poľskú stranu minister vnútra Krzystof Janik. Uvedená zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, na jej vykonanie je potrebné prijať ústavný zákon, s návrhom ústavného zákona vyslovila súhlas vláda dňa 29. 1. 2003 a tento návrh som pred chvíľkou predložil na rokovanie Národnej rady.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam vysloviť súhlas s predloženým materiálom.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím znovu pána poslanca Danka, aby informoval o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskou výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu vyslovenia súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie, tlač 149. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie, tlač 149, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 135 zo 7. februára 2003 na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie, tlač 149, pridelený, ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 78 z 19. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 20 z 8. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 26 z 2. apríla 2003 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 27 zo 7. apríla 2003. Všetky výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie a po druhé rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 1 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 31 z 15. apríla 2003. V tomto uznesení ma výbor tiež určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odporučil v zmysle prijatého uznesenia č. 31 z 15. apríla 2003 Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila s predmetnou medzinárodnou zmluvou súhlas, a predložil návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie, tlač 149, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy výborov. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť toto uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválenie hraničnej dokumentácie, tlač 149. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie a rozhodla, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice a schválení hraničnej dokumentácie je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky na schválenie uvedenej zmluvy je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady. Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 123 prítomných, 111 za návrh, 8 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Dankovi. Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorého z poverenia vlády je opäť predkladateľom pán minister vnútra, prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte predmetný návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb, je sprísniť podmienky prevádzkovania súkromných bezpečnostných služieb, a to ustanovením nových dôvodov, ktoré sú prekážkou ich prevádzkovania z hľadiska inštitútu spoľahlivosti. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia o pozastavení výkonu oprávnenia podnikať a o odňatí licencie vo väzbe na neplnenie tejto podmienky spoľahlivosti. Tieto zmeny majú obmedziť prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb osobami, ktoré sa dopúšťajú trestnej alebo inej protiprávnej činnosti. V záujme efektívnejšej kontroly plnenia podmienok bezúhonnosti a spoľahlivosti sa navrhuje osobám, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní bezpečnostných služieb, ustanoviť povinnosť predkladať raz za dva roky odpis z registra trestov. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru bude mať teda každé dva roky k dispozícii nový odpis z registra trestov fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Odpis z registra trestov budú predkladať aj osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, vedúcim organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby a osoby, ktoré majú 20-percentný majetkový podiel v právnickej osobe, v ktorej prevádzkujú súkromnú bezpečnostnú službu. Takisto budú mať prevádzkovatelia súkromných bezpečnostných služieb k dispozícii každé dva roky odpis z registra trestov svojich zamestnancov. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania a odporúčania výboru pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma svojím uznesením č. 59 z 15. apríla 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov, tlač 201. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. apríla 2003 č. 193 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a v gestorskom výbore do 27. mája 2003. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že z prítomných pánov poslancov sa nehlási do rozpravy nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána poslanca, aby postupne uvádzal návrhy na uznesenia k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 97 za návrh, 1 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 26. mája 2003 a v gestorskom výbore do 27. mája 2003.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prosím, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, na určenie gestorského výboru ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 103 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi a prosím znovu pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní ako tlač 152. Súčasťou návrhu je aj správa gestorského výboru o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore. Tento vládny návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala pripraviť postupné začlenenie justičnej polície do jednotnej štruktúry spoločne so službou kriminálnej polície. Predkladaná novela zákona o Policajnom zbore vytvára právne predpoklady na splnenie tejto úlohy. Predložený návrh zákona okrem uvedeného rieši aj problematiku zavedenia menoviek na služobných rovnošatách príslušníkov Policajného zboru. Zavedenie menoviek je jedným z opatrení, ktoré smerujú k zníženiu korupcie v Policajnom zbore a zároveň je to opatrenie, ktoré môže odstránením anonymity príslušníkov zvýšiť dôveru občanov k Policajnému zboru a skvalitniť kontrolu výkonu služby.

    Vládny návrh zákona ďalej v nadväznosti na poslednú novelu Trestného poriadku zavádza v ustanovení o úlohách Policajného zboru inštitút skráteného vyšetrovania a v súlade so schválenou stratégiou dobudovania ochrany štátnej hranice schengenského typu rozširuje okruh úloh Policajného zboru aj o spolupôsobenie Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva. Predkladaný vládny návrh bol prerokovaný v určených výboroch. S pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výboru pre obranu a bezpečnosť, vyjadrujem súhlas.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste predložený vládny návrh zákona po prerokovaní postúpili do tretieho čítania.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím pána poslanca Patakyho, pardon, Pásztora, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 174 z 25. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vo svojich uzneseniach súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona s týmito pripomienkami. Pripomienky máte pred sebou v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 5 a tieto schváliť. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Zavedenie menoviek príslušníkom Policajného zboru určite nie je nová myšlienka. Ja určite podporujem akýkoľvek účinný a efektívny spôsob boja proti korupcii v každých radoch a hlavne v radoch Policajného zboru, pretože ten by mal na druhej strane bojovať proti korupcii samotnej, ale je veľmi diskutabilné, či súčasný návrh a toto znenie a celý princíp nosenia menoviek, je na prospech celej veci, alebo je skôr na škodu príslušníkom Policajného zboru. Určite podporujem majetkové priznania, ale z nasledujúcich dôvodov dávam na zváženie, či je vhodné podporiť zavedenie menoviek do Policajného zboru, na zváženie aj tým, že som predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré by z predmetného vládneho návrhu zákona mali tieto menovky vylúčiť. V súčasnej dobe určite toto zavedenie menoviek je možno aj nejakým psychologickým efektom pre policajtov, ale nie je isté, či bude riešiť stav korupcie medzi občanom a policajtom. Na druhej strane si pozrime, aký je zásah do súkromia osoby policajta nosenie predmetných menoviek. Policajt má určite neľahkú úlohu v spoločnosti a bojuje aj proti niektorým živlom v spoločnosti a musíme si priznať, že tak ako v spoločnosti, ako medzi ľuďmi sú zlí ľudia, určite môžu byť aj čierne ovce v radoch Policajného zboru. Otázne je, či je potrebné trestať všetkých. Je to zásah do istého súkromia aj v tom, že tento policajt sa stáva verejne známou osobou v danom regióne, kde chodí, stáva sa nielen podľa jeho výzoru, vzhľadu, ale už aj podľa mena. Je preto do určitej miery aj obmedzený kariérny postup osoby policajta do iných služieb, kde by mal pracovať v utajení. Môžu dochádzať aj útoky na príslušníkov Policajného zboru, je, berme, známy verejný telefónny zoznam, každý si môže zistiť adresu, tak ako v súčasnosti dochádza k vyhrážaniu niektorým iným činiteľom, môže to isté nastať aj v prípade policajtov. Ja hovorím, dávam tieto názory na zváženie Národnej rade, o to, či tento návrh podporíte, je naozaj na vás, ale je určite na zváženie, či slovenská spoločnosť je na zavedenie menoviek pripravená, alebo nie. Určite by sme ju mali pripravovať a bojovať proti korupcii, ale otázne je naozaj, aký výsledný efekt bude mať zavedenie menoviek. Taký istý spôsob podania sťažnosti a akýchkoľvek iných úkonov, ktoré sú právom dotknutého občana, ktorý je nespokojný s výkonom služby policajta, tie isté práva bude mať občan aj pred zavedením menoviek, aj po ich zavedení. Je preto, prosím, na vás, či podporíte pozmeňujúce návrhy, ale keďže sa bude hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy ako o prvých, v prípade, že sa rozhodnete podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, prosím, nepodporte bod 4 spoločnej správy, pretože súvisí priamo so zavedením menoviek. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť, pán minister? Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si zareagovať na pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja. Sú argumenty v prospech zavedenia menoviek a sú argumenty, ktoré tu odzneli, ktoré sú proti. Najprv tie argumenty, ktoré sú za. Zavedenie menoviek je skutočne protikorupčné opatrenie. Je podstatne ťažšie z psychologického hľadiska zobrať úplatok od vodiča motorového vozidla, ktorého niekde zastavím, ak nastavujem svoje meno a mám ho tu napísané na menovke. To je proste fakt. Samozrejme, že to nepovažujem za spasiteľné riešenie, ktoré úplne odstráni korupciu, ale zníži ten stupeň korupcie. Okrem toho už konečne musíme dosiahnuť stav, že policajt, to bude niečo ako poslanie. Z policajta už raz musí vyžarovať posolstvo voči občanovi, občan, som tu, som tu pre teba, som tu na to, aby som ťa ochránil, som tu na to, aby si sa na mňa obrátil so svojimi problémami, so svojimi obavami a k tomuto prispieva aj zavedenie menovky.

    Viem, že je to ťažké dosiahnuť, aby sa povolanie policajta stalo poslaním, ale ubezpečujem vás, že ak sa snažím o zavedenie menoviek, tak na strane druhej aj robím všetko pre to, aby sa aj ten status policajta zvýšil, že som urobil veľa pre to, aby policajti boli lepšie finančne hodnotení, aby boli lepšie sociálne zabezpečení. Vždy som sa staval proti tomu, aby boli odbúravané sociálne istoty policajtov, napríklad v poslednom čase, keď prišli také návrhy zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí. Tiež som sa staral o to, aby sa konečne naplnili náležitosti zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, aby policajti dostávali konečne aj trinásty, aj štrnásty plat. Toto všetko sa teraz stalo skutočnosťou. Policajti teda majú svoje výhody, svoje postavenie, ale musia odovzdávať aj lepší výkon, ako to bolo doteraz. Argumenty, ktoré hovoria proti zavedeniu, sú obyčajne argumenty toho typu, že dôjde k väčšiemu ohrozeniu policajta. Len obávam sa, že uvažovanie týmto smerom je nesprávne. Policajný zbor a policajti sú tu na to, aby ochránili všetkých občanov pred zločinom, a nie na to, aby sa sami báli, že budú napadnutí. Každý, kto sa stáva policajtom, vie, do čoho ide. Okrem toho chcem, aby sa vytvoril aj v rámci Policajného zboru špeciálny útvar, ktorý sa bude špeciálne zaoberať trestnými činmi, kde obeťami sa stali policajti. Ak sú tu, je tu trestná činnosť, ktorej obete sú aj policajti, tak potom nemá to byť pre nás impulzom pre to, aby sa policajti čo najviac izolovali od ľudí, ale je to impulzom pre to, aby tu narástla solidarita medzi policajtmi navzájom, aby sa zvýšila zodpovednosť riadiacich funkcionárov a polície za to, aby urobili všetko v prípade, keď nejaký ich podriadený je ohrozený zo strany kriminálneho prostredia.

    A keď toto všetko zosumarizujeme, tak podľa môjho skromného názoru dochádzame k tomu, že zavedenie menoviek je krok správnym smerom, a preto vás prosím, aby ste nepodporili návrhy pána poslanca Madeja, ale aby ste podporili predložené znenie novely zákona o policajnom zbore.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako to navrhuje aj gestorský výbor, to znamená spoločne o bodoch 1 až 5 a tieto schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pán poslanec Madej navrhol vylúčiť na samostatné hlasovanie bod 4 zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 5 zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, prezentujme sa a

  • Nie je potrebné písomne to predložiť, to je procedurálny návrh... Predniesol, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 100 za návrh, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať samostatne o bode 4 zo spoločnej správy, ktorý pán poslanec Madej navrhol na samostatné hlasovanie, gestorský výbor pôvodne odporúča tento návrh, pán poslanec, prijať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 81 za návrh, 26 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme aj bod 4 zo spoločnej správy.

    Ďalšie hlasovania zo spoločnej správy už nie sú, máte poverenie, pán spoločný spravodajca?

  • Áno, pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 92 za návrh, 8 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Policajnom zbore.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie o uznesení k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, hlasujeme o zákone ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona o Policajnom zbore ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 86 za návrh, 12 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Pásztorovi.

    Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní ako tlač 153. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 153a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predložený návrh zákona o strelných zbraniach a strelive má nahradiť doteraz platnú právnu úpravu zbraní a streliva, ktorá nie je v plnej miere zosúladená s právnou úpravou Európskeho spoločenstva v tejto oblasti.

    Návrh zákona upravuje oblasť strelných zbraní a streliva tak, aby zodpovedala právu Európskeho spoločenstva a zároveň umožňovala štátu reguláciu v oblasti strelných zbraní a streliva, najmä s ohľadom na zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb. Novým spôsobom sa ustanovujú druhy a kategórie strelných zbraní a streliva. Rozdeľujú sa strelné zbrane z hľadiska možností ich nadobúdania do vlastníctva a držania podľa ich nebezpečnosti a účinnosti do štyroch kategórií: na strelné zbrane zakázané, podliehajúce povoleniu, podliehajúce ohláseniu a strelné zbrane ostatné. Návrh zákona ďalej ustanovuje práva a povinnosti držiteľov strelných zbraní, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz strelných zbraní, podmienky zriaďovania a prevádzkovania strelníc a vystavovania strelných zbraní.

    V súlade s európskou legislatívou sa zavádza aj inštitút európskeho zbrojného pasu, na základe ktorého bude jeho držiteľ oprávnený pri cestách do iných členských štátov EÚ v rámci výkonu práva, poľovníctva alebo športovej streľby mať so sebou strelnú zbraň, ktorú má v európskom zbrojnom pase zapísanú.

    Čo sa týka spoločnej správy výboru pre obranu a bezpečnosť, tak na rozdiel od gestorského výboru odporúčam neschváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 16, 20, 26. Čo sa týka návrhu na vypustenie zakázaného streliva uvedeného v § 4 ods. 3 písm. e) a f) z návrhu zákona, nie je v záujme ochrany života a zdravia povoliť používanie mimoriadne výkonného streliva. Nie je pravda, že navrhovaná právna úprava v tomto smere je v rozpore s príslušnou smernicou Európskeho spoločenstva, pretože členské štáty môžu prijať do svojej legislatívy prísnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú ustanovené v smernici.

    S pozmeňujúcim návrhom uvedeným pod bodom 20, teda s vypustením písm. g) v § 19 ods. 2 nesúhlasím z dôvodu potreby ponechať možnosť vylúčiť z držania zbrane napríklad osoby násilnej povahy alebo inak nebezpečné pre svoje okolie, ak to vyplýva zo zistení policajného útvaru. Takáto právna úprava platí aj dnes, pričom o udelení zbrojného pasu, teda aj o posúdení spoľahlivosti, sa rozhoduje v správnom konaní, a preto žiadateľ má možnosť preskúmať prípadné negatívne rozhodnutia aj prostredníctvom súdu.

    No a ďalej pozmeňujúci návrh uvedený v bode 26 je zmätočný a ak bolo cieľom jeho predkladateľa umožniť držiteľovi zbrojného preukazu skupiny A a B používanie zbraní aj na športové účely, no tak toto nie je vylúčené.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste v druhom čítaní návrh zákona o strelných zbraniach a strelive schválili v intenciách pripomienok uvedených v spoločnej správe a z pripomienok, ktoré som predniesol. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Vavríka, Patakyho, pardon, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Ospravedlňujem sa, ale podobizeň je dosť veľká.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive, o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré ste dostali v tlači č. 153. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 172 z 25. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 7, 10, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43 a 44 a tieto schváliť. Po druhé, spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a tieto neschváliť. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím zaujmite, miesto pre spravodajcov, do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Jasovský, pán poslanec Šimko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, poslankyne, poslanci. Nie som odborník na túto oblasť, ale napriek tomu počas prerokúvania návrhu zákona o strelných zbraniach som narazil na časť, ktorá sa dotýka sankcií, § 69. Chcel by som upozorniť pána spravodajcu aj pána ministra, že § 69, oblasť priestupkov, kde v bode A sa uvádza: „...bez povolenia výroby alebo zadováži sebe alebo inému zbraň alebo strelivo podliehajúce povoľovaciemu konaniu, ohláseniu evidenčnej povinnosti alebo povolenia, prechováva alebo vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa tohto zákona“, je presne časť alebo paragraf Trestného zákona, § 185, to znamená, že tento priestupok uvádzaný v návrhu zákona je v Trestnom zákone uvádzaný ako podstata trestného činu. To znamená, odporúčam, pán spravodajca, zvážiť túto otázku a možno rozdeliť tento priestupok v § 69, a teda povedať, čo v skutočnosti priestupkom je a čo je podstatou trestného činu, pretože tento paragraf vážne koliduje s paragrafom Trestného zákona, o ktorom som hovoril, a zrejme potom bude môcť dôjsť počas prerokúvania respektíve posudzovania súdnou mocou, môže dôjsť k problému, podľa ktorého, teda návrhu, alebo podľa ktorého zákona tento priestupok alebo trestný čin posudzovať. Takže ja len toľko do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vypočuli sme si stanovisko pána ministra. Problematické sa javia niektoré body spoločnej správy. Problém je v § 4 ods. 3 písm. e) a f), kde, teda ja sa domnievam, že vypustením tohto paragrafu by v záujme teda ochrany života a zdravia, by sme mohli povoliť používanie mimoriadne výkonného streliva. Takisto je problematický § 19 ods. 2 písm. g), chcel by som podotknúť, že dnes platí legislatíva, kde o udelení zbrojného preukazu a teda aj o posúdení spoľahlivosti sa rozhoduje v správnom konaní. Ďalej je takisto problematický bod 26 spoločnej správy, tu by som tiež chcel pripomenúť, že pri súčasnej legislatíve je možné rozšíriť na skupinu E zbrojného preukazu aj na športové účely. Takže z tohto dôvodu by som si dovolil požiadať o samostatné hlasovanie zo spoločnej správy v týchto bodoch: 16, 20 a 26. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Kaliňák. Nie, Vavrík ide do rozpravy. Nech sa ti páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel iba, k tomu k úvodnej poznámke pána poslanca Šimka, k tomu mimoriadne výkonnému strelivu, to je výkonnejšie strelivo, to je iba štandardné poľovné strelivo pre jelene a väčšiu zver, preto je tá hranica posúvaná zbytočne, pretože do veľkého kalibru 9 Luger, tak do toho je to strelivo povolené. Tu to vždy smerovalo iba k tomuto, pripomienka, to len pre vysvetlenie, smerovala k tomu tá pripomienka, aby nedochádzalo zbytočne k špeciálnym povoľovacím konaniam. S tou druhou pripomienkou, čo bola v súvislosti so zbrojným preukazom, sa dá súhlasiť, aby boli veľmi tvrdé podmienky v rámci zbrojného preukazu. Takže len k tomu strelivu som chcel povedať, že to nie je mimoriadne, je to štandardné strelivo, ktoré sa používa bežne, problém je iba v tom, že množstvo zbraní, pre ktoré je toto strelivo určené, pretože zakazujeme strelivo, a nie zbraň, sa nám môže dostať do nelegálneho obehu. To bola vlastne motivácia k tomu, prečo to bolo smerované. S tými ostatnými pripomienkami, pán poslanec, súhlasím.

  • Vážený pán predseda, ja sa ospravedlňujem, chcel som sa prihlásiť do rozpravy a neskoro som stlačil, bolo by možné ešte zaradiť za pána Vavríka, ide o dve minúty.

  • Áno, nech sa páči, pán poslanec Vavrík, posledný pán poslanec Polka.

  • Pán predseda, ďakujem za ústretovosť, akosi sa mi to nedarilo stlačiť, čiže ďakujem veľmi pekne. Preto vás nebudem dlho obťažovať. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podať pozmeňujúci návrh k tlači 153, k návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive, a to nasledovný pozmeňujúci návrh: K článku 1 navrhujem v § 11 ods. 7 návrhu zákona slová: „skupiny A a B“, nahradiť slovami „skupiny A a C“. A takisto v článku 1 v § 14 navrhujem tú istú zmenu, to znamená: „skupiny A a B“, nahradiť slovami: „skupiny A a C“. Účelom pozmeňujúceho návrhu je zosúladenie predmetných ustanovení s § 29 ods. 2 návrhu zákona, v ktorom sú uvedené skupiny zbrojnej licencie. V predmetných ustanoveniach je nesprávne uvedená skupina zbrojnej licencie, povinnosť vyplniť nákupné povolenie a do 7 dní odo dňa prevodu vlastníctva zbrane zaslať diel C nákupného povolenia policajnému útvaru, ako aj povinnosť viesť evidenciu o predaji zbrane v záznamovej knihe, sa má vzťahovať na držiteľov skupiny C zbrojnej licencie, ktorej predmetom je nákup, predaj alebo preprava zbraní a streliva, a nie na držiteľov skupiny B.

    Pán predseda, ďakujem veľmi pekne, to je všetko, pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.

  • Nech sa páči, pán poslanec Polka, ešte predtým pán poslanec Kaliňák.

  • Iba pre všeobecné vysvetlenie tohto pozmeňujúceho návrhu, naozaj došlo k chybe, pretože štandardne bývalo, že zbrojná licencia typu B bola na predaj, dnes sa to presunulo do kategórie C, čiže je to iba vymenené písmenko, ten pozmeňujúci návrh je v súlade s tým, aby zákon sa mohol uplatňovať v praxi, lebo tá kategorizácia sa vymenila, len došlo k tlačovej chybe.

  • Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona. Chcel by som poukázať na jeden vážny problém, a to je filozofia celého zákona. Domnievam sa, že spoločnosť má záujem na tom, aby zbrane, ktoré sú medzi občanmi, boli legitímne, aby boli legalizované, aby boli pod istou kontrolou, povedzme Policajného zboru. My však v dobrej vôli a vedení dobrou snahou zavádzame istú retroaktivitu, ktorá postihne 55 000 poľovníkov a možno až niekoľko desaťtisíc športových strelcov, ktorí budú musieť svoju bezúhonnosť požadovanú v § 19 preukazovať výpisom z registra trestov, odpisom registra trestov. Považujem takúto retroaktivitu za protiústavnú a vo svojej podstate nezmyselnú. Polícia dobre vie, kto má tendenciu páchať trestné činy so zbraňou, alebo kde sú tie osoby podozrivé z takéhoto trestného činu a na to máme Trestný zákon a Trestný poriadok.

    Ďalej by som chcel poukázať na tvrdé sankcie, ktoré postihujú v § 19 tých, ktorí sa dopustili trestnej činnosti. Myslím si, že tu ide zákon nad rámec Trestného zákona, ktorý v § 70 ods. 1 stanovuje, že po zahladení sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. My predsa musíme dať šancu človeku, ktorý spáchal nejaký trestný čin, možno niekedy aj z nedbanlivosti, ale mám na mysli aj niektoré úmyselné trestné činy, že stanovujeme sankcie po zahladení. Príklad: Právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, od zahladenia uplynulo 10 rokov. V písmene c) právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za ktorý mu nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchania z nedbanlivosti so zbraňou, od zahladenia odsúdenia neuplynulo 5 rokov. Konkrétny príklad, pri niektorých formách ujmy na zdraví, podľa § 224 ods. 2 môže takýto páchateľ „vyfasovať“ až 5 rokov, po zahladení odsúdenia, o ktoré môže požiadať až po piatich rokoch, až po piatich rokoch môže žiadať o vydanie zbrojného preukazu. Čiže sankcia - zhruba 15 rokov je ten človek vyradený zo svojho koníčka, zo svojej športovej alebo spoločenskej aktivity. Považujem takúto sankciu za veľmi tvrdú, veľmi krutú a opakujem, postihne tých, ktorí chcú mať zbraň, držia tú zbraň s legálnym úmyslom, s legálnym účelom a nevyvíjajú alebo nepáchajú trestnú činnosť, ktorá by súvisela s predmetom chráneným týmto zákonom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. K vystúpeniu pána poslanca Jasovského. Priestupok je definovaný v priestupkovom zákone tak, že priestupkom nie je konanie, ktoré má znaky trestného činu. A preto nemôže dôjsť z hľadiska stupňa nebezpečnosti k prelínaniu trestného činu a priestupku. Proste trestný čin, priestupok sa stáva trestným činom, ak sú tam nejaké znaky spoločenskej nebezpečnosti, ktoré z toho robia trestný čin. Čo sa týka návrhu pána poslanca Vavríka, tak podporujem, odstraňujem jeden malý omyl. Nesúhlasím s názorom pána poslanca Polku, že tento zákon zavádza retroaktivitu, no tak, jednoducho, niekedy sa podmienky držania zbrane sprísňujú, niekedy sa zjemňujú, v tomto prípade sa sprísňujú, ale retroaktivita, to je niečo úplne iné. A my sme za to, aby bolo toto povoľovacie konanie prísne, aby sa zbrane nedostávali do rúk ľuďom, ktorí potom nimi ohrozujú svoje okolie. Ďalej by som chcel podporiť, aby Národná rada súhlasila s procedurálnym návrhom pána poslanca Šimka, ktorý vyňal na osobitné hlasovanie niektoré body, a prosil by som, aby tieto body Národná rada neschválila.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr o bodoch zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v tlači 153a. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz informoval poslancov o odporúčaní spôsobu hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste nechali hlasovať. Po prvé, spoločne o bodoch 1, 7, 10, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44 a tieto dali schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 112 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Po druhé, spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14, tieto neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 27 za návrh, 73 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Na návrh poslanca Šimka dávam hlasovať samostatne o bodoch 16, 20 a 26. Tieto odporúčam neschváliť.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy, s odporúčaním neprijať.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 35 za návrh, 66 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

  • Pán predseda, týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, a preto prejdeme k pozmeňujúcim návrhom podávanými poslancami. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavríka.

  • Prosím, páni poslanci. Pán poslanec Vavrík podal ako jediný poslanec v rozprave pozmeňujúci návrh, budeme o ňom hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 115 za návrh, 2 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané k prerokúvanému návrhu zákona. Pýtam sa, či máte splnomocnenie gestorského výboru na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 106 za návrh, 5 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zbraniach a strelive.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca?

  • Pán predseda, hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča...

  • Schváliť.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 85 za návrh, 3 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona o zbraniach a strelive Národná rada schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Patakymu. Pánovi ministrovi vnútra za uvedenie piatich vládny návrhov.

  • Teraz poprosím pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

    Návrh prerokúvame ako tlač 157 v druhom čítaní. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predmetného vládneho návrhu zákona je určenie podmienok pre aplikáciu čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy tak, aby neboli poškodené ani ohrozené jednotlivé zložky životného prostredia, zdravie ľudí a zdravie zvierat.

    Predložený návrh zabezpečuje úplná transformácia smernice rady č. 86/278/EHS zo dňa 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia. Chcem sa poďakovať za všetky podnetné návrhy, ktoré boli uplatnené vo výboroch, ktoré predmetný návrh prerokúvali. Myslím si, že okrem pripomienky k bodu č. 6 a 10 nie sú v rozpore s tým, čo som uviedol, teda s aproximáciou uvedenej smernice. Pokiaľ ide o stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, myslím si, že toto vzniklo z nepochopenia pojmu, kto je užívateľ pôdy a odberateľ čistiarenského kalu a dnových sedimentov.

    Osobne som presvedčený, že táto otázka je v návrhu upravená zrozumiteľne. Pojem užívateľ pôdy je v § 7 ods. 1 písm. a) návrhu zákona zavedená legislatívna skratka, len je aj odberateľom kalu. Navrhovaný zákon zabezpečí najmä ochranu poľnohospodárskej pôdy a vymedzených lesných pôd pred zvýšeným zaťažením rizikovými látkami, ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred nežiadúcou kontamináciou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahnu úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie a vzhľadom na potrebu jeho zavedenia do praxe, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Teraz prosím, pána poslanca Hajduka, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu gestorského výboru. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 182 z 26. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 157, na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali v lehote určenej uznesením Národnej rady návrh zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 97 zo 14. apríla 2003 vládny návrh zákona odporučil vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A a B stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 73 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 25 k vládnemu návrhu zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 24 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť bez pripomienok. Celkovú spoločnú správu máte pred sebou. Prakticky je tam 15 pripomienok a doplnkov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 6 a 10 hlasovať spoločne a s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu odporúča schváliť tento návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Tkáčová. Ďalšie ústne prihlášky nie sú, preto končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľujem si predložiť krátky pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, a to v čl. 3 sa dátum 1. 6. 2003 nahrádza dátumom 1. 1. 2004. Tento návrh zákona je v súlade so smernicami rady č. 86/278 EHS a č. 91/692 EHS, ktoré sú zákonom úplne transponované. Je potrebné vytvoriť časový priestor pre subjekty, ktorých sa dotýka, na prípravu podmienok na aplikovanie zákona vo väzbe na vstup Slovenska do Európskej únie. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy. Nech sa páči, pán poslanec Hajduk.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy, t. j. o bodoch číslo 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 15 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 94 za návrh, 2 proti.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o ďalších dvoch bodoch spoločnej správy a to bod číslo 6 a 10, s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 6 a 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím, pán poslanec, aby ste neovplyvňovali slobodné rozhodnutie poslancov pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 94 prítomných, 16 za, 70 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • V rozprave bol jeden pozmeňujúci návrh, pani poslankyňa Tkáčová, týka sa článku 3, dátumom 1. 6. 2003 sa nahrádza dátum 1. 1. 2004.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tkáčovej, ktorá navrhuje zmenu lehoty účinnosti návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 93 za návrh, 5 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy.

    Máte poverenie gestorského výboru na prerokovanie návrhu v treťom čítaní, ihneď, pán poslanec?

  • Áno, pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru pre uvedené prerokovanie v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Áno, odporúčanie gestorského výboru je schváliť zákon ako celok včítane pripomienok, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, 92 za, 2 proti, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Páni, ešte sme neskončili, čo sa rozchádzate? Ideme do tretieho čítania, pán minister! Sadnite si. Kde sa zberáte? Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne a chce podať opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb uvedených v zákone. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec...

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 96 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán minister, teraz už môžete odísť, keď sa poďakujete poslancom.

  • Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za schválenie tohto zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Pani poslankyňa Beňová ešte chce dať oznam. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som vás v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu pozvať na stretnutie, kde budú prítomní aj členovia Európskeho parlamentu a Parlamentného inštitútu Európskeho parlamentu tu na Slovensku. Mal by sa týkať najmä tých z vás, ktorí majú záujem kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, a bola by som veľmi rada, keby prijali toto pozvanie aj všetci členovia delegácie pozorovateľov pri Európskom parlamente. Bude sa konať 28. apríla, teda v pondelok, na Župnom námestí v miestnosti hnedý salónik. Bude to o 10.00 hodine.

  • Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste písomne rozmnožili.

  • Ja to mám písomne, len som chcela, aby ste to všetci počuli. Dám to teraz všetkým predsedom poslaneckých klubov. Ďakujem.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ale vraj je schôdza Národnej rady!

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14.04 hodine.

  • Prosím pánov poslancov, ministrov, spravodajcov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pán poslanec Galbavý! Pán poslanec Galbavý! Nech sa páči. Je 14.00 hodín.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže členovia vlády nie dostatočným spôsobom rešpektujú autoritu parlamentu, prerušujem rokovanie do 14.30 hodiny.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Prerušenie rokovania o 14.15 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 14.32 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 11. schôdze prerokúvaním ďalších vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bude podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Prvý v poradí je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 200/1998,

    ktorý prerokúvame ako tlač 194. Prosím teraz z poverenia vlády Slovenskej republiky, aby predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi najskôr, aby som sa vám, pán predseda, aj všetkým vám, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlnil za svoj oneskorený príchod a za to, že ste museli prerušiť schôdzu. Ospravedlňujem sa.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť otázky bezúhonnosti občana uchádzajúceho sa o prijatie do štátnej služby colníkov, vymedziť dĺžku základného času služby colníka pri nerovnomernom rozvrhnutí času služby v týždni, riešiť priznanie osobitného príplatku colníkovi vykonávajúcemu daňový dozor, daňovú kontrolu a inšpekčnú činnosť a upresniť náležitosti spojené s vykonávaním štátnej služby v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.

    V zmysle navrhovanej úpravy sa novelou zákona zakotvuje povinnosť predkladať majetkové priznanie, čím sa vytvára dôležitý inštitút prevencie v boji proti korupcii. V tejto časti návrhu zákona analogicky s návrhom novely zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že so súbežne predkladanou novelou zákona číslo 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve sa upravuje oblasť medzinárodnej spolupráce colnej správy s colnými správami iných štátov, medzinárodnými organizáciami a účasti colníkov v mierových pozorovateľských misiách, je nevyhnutné novelizovať zákon číslo 200/1998 Z. z. tak, aby osobitne upravil odmeňovanie colníkov vyslaných do zahraničia, a vytvoriť podmienky aj pre ich finančné zabezpečenie v cudzej mene. Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predloženého návrhu zákona. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím pána poslanca Lišku, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o odporúčaní výboru pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 194, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pán predsedajúci, prosím vás, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca, aby z poverenia výboru predniesol návrh na uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Pán poslanec.

  • Odporúčam, aby sa Národnú rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 93 poslancov, 88 za návrh, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 190 zo 4. apríla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie predloženého návrhu v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 92 poslancov, 87 za návrh, zdržal sa 1, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, aby zostal na mieste spravodajcu, keďže je spravodajcom ďalších dvoch návrhov, a zároveň prosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol z poverenia vlády

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve,

    ktorý prerokúvame ako tlač 195. Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Novelizácia zákona vyplynula z potreby doriešiť otázky medzinárodnej spolupráce colných správ ako aj vzťahy colnej správy voči štátnym orgánom, iným právnickým osobám, fyzickým osobám a zahraničiu s dôrazom na vyriešenie možnosti vzájomnej výmeny informácií so zahraničím, ako aj vytvoriť právny rámec na vyslanie colníkov do zahraničia. Zároveň sa legislatívne upravuje pôsobnosť colnej správy v oblasti spravovania colných kvót a vytvárajú sa legislatívne predpoklady na plnenie úloh v oblasti získavania a spracúvania údajov pre štátnu štatistiku po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vyplývajúce zo zavedenia systému Intrastat. Vzhľadom na obsahové zameranie zákona a úzku nadväznosť na návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, sa obidva zákony predkladajú do legislatívneho procesu súčasne. Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predložené návrhu zákona. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Prosím, aby ste informovali Národnú radu o stanovisku výboru pre financie, rozpočet a menu k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z., tlač 195, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol opäť návrhy na uznesenie k prerokúvanému bodu programu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 95 poslancov, za hlasovalo 95.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 191 zo 4. apríla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 89 prítomných, 85 za návrh, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní ako tlač 147. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 147a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol opäť pán podpredseda vlády Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto návrhu novely zákona je sprísniť a upresniť postup správcov pri nakladaní s prebytočným a dočasne prebytočným majetkom štátu a tak dosiahnuť efektívnejšie a hospodárnejšie nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu. Novelou zákona sa reaguje aj na niektoré nové problémy, ktoré sú spojené s prechodom majetku štátu na vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Predkladaný návrh umožňuje bezodplatný prevod hnuteľných vecí štátu na výkon samosprávnych funkcií obcí alebo vyšších územných celkov. Zjednocuje sa aj nadobúdanie a výpožička nehnuteľných vecí štátu na účely poskytovania všeobecne prospešných služieb a to tak, aby rovnaké podmienky, aké platili pre obce, platili aj pre vyššie územné celky. Návrh ukladá okresným a krajským úradom povinnosť previesť do majetku obcí alebo VÚC dohodou aj taký majetok štátu, ktorý pre rôzne administratívne prekážky neprešiel do majetku samosprávy. Návrh zákona ďalej transparentnejšie upravuje pravidlá osobitného ponukového konania a zavádza jednotnú primeranú cenu, za ktorú sa bude považovať všeobecná hodnota majetku vypočítaná podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Liška, spoločný spravodajca, prosím, aby ste informovali o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, tlač 147, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 176 z 25. februára 2003 pridelila tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 65 z 1. apríla 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 89 zo 14. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 72 z 8. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 22 z 2. apríla 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 54 z 8. apríla 2003. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v tlači č. 147a. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, tlač 147, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi takto: pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodmi 1, 3 až 13, ďalej 15, 16 gestorský výbor odporúča schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod bodmi 2 a 14 gestorský výbor odporúča neschváliť. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z prítomných pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Vážny. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chcem komentovať v rozprave ten pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, ktorý je teraz prerokúvaný, o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, chcem len skonštatovať tú skutočnosť, že ambíciou toho pozmeňujúceho návrhu bolo, aby sa v prípadoch, keď nie je možné dodržať povinnosť zachovania účelového určenia rozostavaných stavieb, mohol okresný alebo krajský úrad požiadať ústredný orgán štátnej správy o zmenu účelového určenia stavby, čo v praxi veľmi komplikovalo život na niektorých rozostavaných stavbách, ktoré sú v správe okresného alebo krajského úradu. Ráno som ten pozmeňujúci návrh podal a následne som dostal spoločnú správu výborov, ktorá už, možno zjednodušenou formou, ale rieši tento problém, čiže spoločná správa výborov vyriešila pod bodom 24 tento text tak, že vylúčila, na tieto stavby že sa nemusí vzťahovať povinnosť zachovať účelové určenie, čiže tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý som podal skôr, ako som dostal spoločnú správu výborov, konštatujem, že je bezpredmetný, lebo spoločná správa výborov rieši túto záležitosť a sa vzťahuje na to. Sťahujem to, áno. Dobre?

  • Ďakujem, pán poslanec. Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k predloženej spoločnej správe výborov ako aj k tomu, čo odznelo v rozprave z úst pána poslanca Vážneho. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi za stiahnutie, lebo naozaj to rieši bod 13 spoločnej správy, čiže chcem podporiť to stanovisko, ktoré predniesol pán poslanec Liška, s výnimkou bodov 2 a 14 z tej spoločnej správy podporiť ostatné body. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy uvedených pod bodmi 1, 3 až 13, 15 a 16 a gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol, na základe rokovania gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 81 za návrh, 18 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy uvedených pod bodmi 2 a 14, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 2 a 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 25 za, 59 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Nemám ďalšie žiadne návrhy, pán predsedajúci, mám poverenie, aby zákon prešiel do tretieho čítania, ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 78 za, 19 proti, 5 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 85 za návrh, 16 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu... Ďakujem pánovi poslancovi Liškovi za dobrú spoluprácu pri prerokúvaní troch bodov programu.

  • Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 154 v druhom čítaní. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil opäť minister financií. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona má za cieľ predísť vzniku možných problémov spojených so začiatkom činnosti centrálneho depozitára a s uvedením nového systému evidencie zaknihovaných cenných papierov. Predložený návrh zákona zjednocuje lehotu pre začiatok vykonávania činnosti centrálneho depozitára, lehotu na vykonávanie prevodov zaknihovaných cenných papierov podľa nového systému evidencie, lehotu pre spustenie nového spôsobu zúčtovania a vyrovnávania burzových obchodov a lehotu pre vznik mimoburzového obchodu s kótovanými cennými papiermi. Lehota pre všetky uvedené činnosti sa navrhuje stanoviť na 60 dní od udelenia členstva prvému členovi, prvým centrálnym depozitárom, okrem legislatívnotechnických dôvodov je dôvodom na vykonanie uvedených zmien zabezpečenie bezproblémového prechodu na nový systém evidencie cenných papierov. S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, za vládu navrhujem súhlasiť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcov z výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 154 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 26. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona s tým, že nedostali do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady. Gestorský výbor aj výbor ústavnoprávny odporúčajú schváliť Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol ústavnoprávny výbor, ktorý znie, v čl. 2: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2003.“ Ide o technickú zmenu nadobudnutia účinnosti zákona. Vážená pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu k danému zákonu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu k tomuto bodu programu, písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

    Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca, prosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý znie v čl. 2: „Tento zákon nadobúda účinnosť1. júna 2003“, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za návrh hlasovalo 88, proti 5 poslanci, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

  • Ďakujem, súčasne mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť posunutie danej novely do tretieho čítania. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o posunutí tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 101, proti 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do tretieho čítania.

    Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy, podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú, poprosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o novele zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku, s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme už schválili, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 89, proti 3 poslanci, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

    Dámy a páni, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 155, spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 155a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie a predloženie tohto návrhu novely zákona bolo zosúladenie zákona so zákonmi v oblasti finančného trhu, najmä so zákonom o bankách, ďalším z dôvodov je rozšírenie oprávnení štátneho dozoru pri dozore nad nakladaním s prostriedkami zo štátneho rozpočtu z hľadiska prípadného neoprávneného používania štátnej prémie. Predkladaný návrh zákona tiež reaguje na trend postupného znižovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu úpravou sadzby percenta štátnej prémie z 20 na 15%, čím dôjde k zníženiu rendity stavebného sporenia asi o 1,4 percentného bodu. Efektívne úročenie vkladov v stavebnom sporení pri základnom úročení 3% tak dosiahne úroveň približne 7,7%, čo znamená zachovanie diferenciácie úročenia vkladov stavebného sporenia.

  • Prepáčte, pán podpredseda, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, pán podpredseda vlády, vraj hovoríte veľmi potichu. Myslím si, že je tento zákon veľmi dôležitý, aby sme sa navzájom počúvali, ďakujem pekne.

  • Ospravedlňujem sa, budem hovoriť hlasnejšie. Predkladaný návrh teda reaguje aj na postupné znižovanie úrokových sadzieb, pričom zachováva pozitívnu diferenciu v prospech stavebného sporenia. Tento zákon je predkladaný aj preto, že došlo v poslednom období k zníženiu úrokových sadzieb, naposledy v novembri minulého roka, po výraznom znížení kľúčových úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenskej republiky. Chcem odporučiť Národnej rade, aby podporila návrh zákona tak, ako je predložený vládou, najmä čo sa týka účinnosti tohto zákona, aby sa neposúvala účinnosť o pol roka, pretože by to malo aj negatívne rozpočtové dôsledky, ale najmä by sa odložila účinnosť toho opatrenia, ktorým sa zosúlaďujú úrokové sadzby na finančnom trhu. Teda ak sa môžem vyjadriť k spoločnej správe gestorského výboru, ako predkladateľ by som odporúčal Národnej rade súhlas s bodmi 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 a nesúhlas s bodmi 3, 5 a 11. Ďakujem pekne a žiadam Národnú radu o schválenie tohto návrhu zákona. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Hurban, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámil so spoločnou správou výboru Národnej rady pre financie rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavenom sporení a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila predmetný návrh zákona trom výborom - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali. Uvedené výbory odporúčajú návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi , ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 11 spoločnej správy, ktorú má každý poslanec na stole. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pani predsedajúca, mám poverenie výboru, aby po skončení rozpravy zákon prešiel do tretieho čítania. Otvorte, pani predsedajúca, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel, po jeho vystúpení otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ďakujem, páni poslanci.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani kolegyne, kolegovia. Vzhľadom na to, že spoločná správa obsahuje veľa rôznych zmien, z ktorých niektoré sú viac, niektoré menej dôležité, navrhujem, aby sa o bode 11 v čl. 4 z predkladaného návrhu tlače 155a hlasovalo samostatne. Zdôvodnenie: Uvedený bod sa týka účinnosti zmeny pri štátnej prémii. Dovoľte, aby som citoval pána ministra v záverečnom slove v rozprave z 27. 2. 2003. Teraz citujem presne: „Posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je k tej úspore štátneho rozpočtu, lebo vznikajú tu nedorozumenia, čiže rád by som to vysvetlil. V roku 2003 nepočítame so žiadnym dopadom na štátny rozpočet, a to z toho dôvodu, že je polročné vyplácanie. Čiže ten dopad, tých 100 miliónov korún bude až v roku 2004. Teda je to v súlade so štátnym rozpočtom schváleným pre tento rok a tá potenciálna úspora 100 miliónov bude v roku 2004.“ Toľko citát. Vzhľadom na toto vyjadrenie pána ministra navrhujem, aby sme zbytočne neznervózňovali ľudí a navrhli účinnosť tejto zmeny od 1. 1. 2004. Môj procedurálny návrh je, navrhujem, aby sa hlasovalo samostatne o bode 11 z čl. 4 z tlače 155a. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prihlásili ste sa do rozpravy, predpokladám, nie sú to faktické poznámky. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi v rozprave pán Vážny.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 155. Po prvé, čl. 1 k 22. bodu, v bode 22 sa vypúšťajú slová „číslo 20“ a nahrádza sa číslom 15a. Po druhé k 26. bodu v znení § 10 ods. 6 sa číslo 15 nahrádza číslom 20. Stručné odôvodnenie: Myslím, že všetci viete, o čom hovorím, ide o zníženie štátnej prémie. V odôvodnení namiesto toho, aby sa vláda snažila o stabilizáciu pomerne vhodne naštartovaného nástroja kapitálového trhu na tvorbu dlhodobých finančných zdrojov, ktorým stavebné sporenie bezpochyby je, navrhuje vláda prijať ďalší reštrikčný krok s priamym dopadom na občana sporiteľa. Do systému stavebného sporenia je v súčasnosti zapojených skoro 2 milióny sporiteľov, čo je viac ako 1/3 občanov Slovenska. O to citlivejšie by sme, vážení páni poslanci, či už z koalície, alebo z opozície, mali vnímať takýto reštrikčný krok, ktorý postihne obrovské množstvo občanov sporiteľov. Vzhľadom na to, že maximálna výška štátnej prémie v absolútnom vyjadrení je stanovená na príslušný rozpočtový rok, v zákone o štátnom rozpočte nie je dôvod, aby bol predkladaný návrh na percentuálne zníženie výšky štátnej prémie v priebehu roka. Občan, to je sporiteľ, na takýto návrh doplatí najviac a bude opäť jediným v tomto systéme stavebného sporenia, ktorému sa v priebehu roka zmenia podmienky k horšiemu už druhýkrát a ktorého sa dopad takejto novelizácie dotkne v plnej miere. Chcem ešte poukázať na to, že po plánovanom zrušení štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý veľmi vhodne pôsobí na tomto trhu, ostane stavebné sporenie jediným nástrojom poskytnutia prostriedkov pre široké menej majetné vrstvy obyvateľstva, ktoré nedisponujú majetkom vhodným na ručenie. Žiadam vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili tento môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Burian. ďalej

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Myslím, že už bol spomenutý niekoľkokrát nesystémový prístup k tomuto zákonu. Nechcem sa viackrát opakovať. Chcem len podotknúť, že myslím si, boli deklarované vo výške cca 100 miliónov korún, ba práve naopak, že práve naopak, štátny rozpočet neušetrí v tomto roku zdroje, ktoré myslím, že zníženie štátnej prémie vyvolá paniku u občanov a títo vlastne budú mať záujem do 1. 7. tohto roku získať štátnu prémiu vo výške 20 %, takže vlastne urobia všetko pre to, aby tú nasporenú časť vložili do 1. 7. 2003, a myslím si, že práve naopak, aj vo vykazovaní štátneho rozpočtu, myslím, že bude mať to skôr nepriaznivý dopad ako priaznivý. Takže len toľko na margo systémového prístupu. Myslím si, že my vlastne ideme nejakým opačným smerom. Naopak, v okolitých krajinách sa stavebné sporenie minimálne udržuje, ak nezvyšuje, naopak, na Slovensku ideme trendom znižovania, čo teda postihne v podstate bežného obyvateľa tým, že bude nasporenú sumu platiť vo vyššej výške. Nechcem ďalšiu rozpravu. Chcem len podať pozmeňujúci návrh. V § 7 ods. 2 k bodu d), ktorý znie: Úrokové sadzby vkladov. Navrhujem nové znenie: Úrokové sadzby vkladov a stavebných úverov. Odôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že sa v zákone vypustil § 3, ktorý zabezpečoval pre stavebného sporiteľa občana výšku poskytnutého stavebného úveru maximálne o 3 % vyššiu, ako je úroková sadzba vkladu sporiteľa, myslím si, že je nutné, aby v stavebnom sporení mal sporiteľ jasné podmienky pri podpise tejto zmluvy. Ešte jedno ďalšie doplňujúce zdôvodnenie, že vlastne pri takomto striktnom znení zmluvy je jasné, že stavebný sporiteľ bude mať jasné úrokové sadzby z vkladov a jasné úrokové sadzby, ktorému bude poskytnutý úver na dlhšie obdobie, myslím si, že vypustením § 3, kde sa maximalizovala výška 3 %, je teda v zásade správna, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby pravidlá hry pri podpise zmluvy boli pre každého sporiteľa jasné. Ďakujem pekne. Všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister financií, áno, máte slovo, pán minister.

  • Áno. Rád by som sa vyjadril, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Najmä k tomu argumentu, ktorý hovorí o tom, že sa menia pravidlá hry za pochodu. V novembri minulého roka tesne po tom, ako sme schvaľovali novelu zákona o stavebnom sporení, s ktorou sme znižovali prémiu, tak tesne potom boli Národnou bankou výrazne znížené úrokové sadzby. Otvorene hovorím, že ak by ten krok Národnej banky prišiel predtým, ako sme tu uzavreli tú novelu zákona o stavebnom sporení, tak by sme boli ešte v tej novele navrhli toto zníženie štátnej prémie. Došlo teda k tomu, že sa znížili celkovo úrokové sadzby, a my sme síce znížili prémie v stavebnom sporení, ale oveľa menej, ako boli znížené celkové úrokové sadzby. Teda vzrástol ten, nazvime ho špeciálny zisk, alebo nadmerný zisk stavebných sporiteľní z titulu zväčšenia rozdielu medzi úrokovými sadzbami z vkladov v normálnych komerčných bankách a v stavebných sporiteľniach. Čiže teraz len dávame do súladu, a to je hlavný zámer tejto novely, aby sme to dali do súladu, aby sme túto nerovnováhu, ktorá na finančnom trhu vznikla v prospech stavebných sporiteľní a v neprospech ostatných inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu, aby sme vyrovnali, pričom aj po tejto zmene ostane pozitívny rozdiel v prospech stavebného sporenia. Pán poslanec Urban teraz hovoril, že ideme opačným smerom, že nikde to tak nerobia. Nie je to pravda. V Českej republike práve vo väzbe na znižovanie úrokových sadzieb idú na 10-percentnú štátnu prémiu. Pravdou je, že sami sme, aj ministerstvo financií deklarovalo, že pripravujeme systémové riešenie tak, aby sme nemuseli pri každej zmene úrokových sadzieb prichádzať s novelizáciou zákona, ale aby to bolo stanovené nejakým mechanizmom, nejakým vzorcom. Na výbore sme o tom hovorili, že to sa pripravuje, že nebolo také jednoduché a nebolo možné ešte to predložiť vlastne teraz do tejto novely. Takže čo sa týka toho dopadu na deficit, to naozaj nie je podstatné, ale to, čo urobil pán poslanec Hanzel, ono je to naozaj tak, a pán poslanec Urban mi dá za pravdu, myslím, lebo rozlišuje ten rozdiel v akruálnom účtovníctve a v tom kešovom, bežnom, že podľa vlastne toho kešového účtovníctva je to naozaj dopad až v budúcom roku. Podľa toho akruálneho princípu, ktorý sa používa v metodike ESA 95, je to však záväzok, nižší záväzok, ktorý bude prijatý v tomto roku už, čiže v tomto roku nám to vlastne ten deficit v ESE 95 o toľko zníži. Čo však nepovažujem za podstatné, lebo je to naozaj zhruba 100 miliónov korún ročne, ten hlavný dôvod je, aby sme dali do rovnováhy úrokové sadzby pri stavebnom sporení a pri ostatných inštitúciách, vlastne, finančného trhu. Takže aj z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať o schválenie zníženia tej prémie z 20 na 15 %, teda o nepodporenie návrhu pána poslanca Vážneho a taktiež o nepodporenie odkladu účinnosti tejto novely zákona, čiže tak ako som povedal, z hľadiska tých návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, je to vlastne podpora bodov 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 a pri bode 3 a 5 a 11 nepodporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pristúpime teda k hlasovaniu. Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • V rozprave zaznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hanzel, to znamená vyňať 11. bod spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Navrhujem teda, aby sme za body 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovali spoločne s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 95 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 11, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy prijali.

  • Ďalej navrhujem, aby sme za body 3 a 5 hlasovali spoločne s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 101 poslancov, za návrh hlasovalo 5 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hanzela, to je o bode 11 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 109 poslancov, za návrh hlasovalo 56 poslancov, proti 32, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme neprijali tento pozmeňujúci návrh. Prepáčte, konštatujem, že sme prijali tento pozmeňujúci návrh.

  • Už som počítala, kde ako... Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či máte poverenie výboru, aby sme hlasovali o tomto? Ešte budeme hlasovať. Uvádzajte ďalej hlasovanie.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predložil pán poslanec Vážny.

  • Hlasujeme.

  • Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 40 poslancov, proti 37, zdržalo sa 27 poslancov, jeden nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh neprijali.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Burian.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 40, proti 36, zdržalo sa 31 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neprijali tento pozmeňujúci návrh.

  • Pani predsedajúca, mám poverenie výboru, aby sme po skončení tohto hlasovania prerokovali zákon v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.

  • Pani predsedajúca, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti 35, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pán minister, môžete zostať na svojom mieste. Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste, panie poslankyne a páni poslanci, dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 156. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač č. 156a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh novely zákona o daniach z príjmov sa predkladá z dôvodu zosúladenia podmienok uplatňovania odpisu nedobytných pohľadávok s podmienkami uplatňovanými vo vyspelých krajinách. V súčasnosti zákon o daniach z príjmov umožňuje tvorbu opravných položiek zahrňovať do daňových výdavkov retroaktívne na všetky nepremlčané pohľadávky, splatnosť ktorých nastala pred 1. januárom 2002. Tento návrh novely zákona nahrádza tvorbu opravných položiek rozšírením možnosti uznania odpisu nepremlčaných pohľadávok do daňových výdavkov. A to nielen na prípady, keď sú už použité všetky možnosti právnych predpisov pre vymáhanie pohľadávok a možnosti uplatnenia časti možnej úhrady podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podľa súčasne platných ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj na prípady mimosúdnej dohody veriteľa a dlžníka za stanovených podmienok uvedených v doplnených ustanoveniach navrhovanej novely zákona. Predkladaná novela zákona zrušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o daniach z príjmov eliminuje negatívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu už v roku 2003. Táto eliminácia je realizovaná tým, že návrh novely zaisťuje, aby odpustený záväzok bol súčasťou príjmov dlžníka, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a rovnako tým, že odpis pohľadávok do daňových výdavkov je realizovaný rovnomerne počas 4 zdaňovacích období. Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Pál Farkas, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 179 z 26. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, tlač 156, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre NR SR schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 61 z 1. apríla 2003 a Ústavnoprávny výbor NR SR uznesením č. 92 zo 14. apríla 2003.

    V bode IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona. O týchto návrhoch potom budeme hlasovať po rozprave. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov navrhuje výbor pre financie, rozpočet a menu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Mám poverenie potom navrhnúť formu a spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem, pani predsedajúca, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Farkas, pán poslanec Šulaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Farkas, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja chcem predložiť iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka účinnosti navrhnutého vládneho návrhu zákona. V pôvodnom návrhu zákona je navrhnutá účinnosť 1. mája 2003, ale vzhľadom na ustanovenia zákona v Zbierke zákonov tento termín nie je možné dodržať, práve preto chcem navrhnúť nový termín účinnosti od 1. júna 2003. Predložím tento návrh s 15 podpismi. Ďakujem vám za podporu.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Šulaj.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil s niekoľkými pripomienkami k zákonu o daniach z príjmov. Tento zákon ja sám osobne považujem za veľmi dôležitý, pretože ak si ho zoberiem z hľadiska štátneho rozpočtu, je to druhý najdôležitejší príjem v roku 2003. Celkovo sa v štátnom rozpočte odhaduje príjem na približne okolo 74 miliárd korún. Teda takúto pozornosť by sme mu mali venovať aj po legislatívnej stránke, ale môj názor je trochu opačný. Chcel by som upozorniť na niektoré problematické veci, ktoré sú z hľadiska súčasného zákona o daniach z príjmov. Prvý nesúlad, ktorý vidím, je medzi zákonom o daniach z príjmov 366 a opatrením k zákonu o účtovníctve, a opatrením, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a podvojné účtovníctvo pre podnikateľov. Konkrétne zákon v § 24 ods. 3 písm. c) definuje nasledovné skutočnosti: Daňovými výdavkami sú po zaplatení náklady, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, ktorá sa zahrnie do výdavkov v období, keď sa o nej účtuje. Keď si zoberieme platné opatrenie o účtovníctve, tak prídeme na to, že od 1. 1. 2003 dohadné položky boli úplne zrušené, a teda zákon o daniach z príjmov v tomto § 24 ods. 3 písm. c) sa vôbec nedá aplikovať pre rok 2003.

    Ďalší nesúlad medzi zákonom o daniach z príjmu a citovaným opatrením. Zákon o daniach z príjmov v § 26 ods. 7 definuje nehmotný majetok nasledovne: Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú aj marketingové štúdie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok. Následne v § 26 ods. 8 sa nehmotný investičný majetok odpíše najneskôr do 5 rokov. Opatrenia, ktoré sú platné od 1. 1. 2003 v § 27 ods. 17, konštatujú, že náklady na marketingové a podobné štúdie sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť v účtovnom období, na ktoré sa vzťahujú. Žiadam teda, aby bol vysvetlený tento nesúlad, ako je to možné, že zákon o daniach z príjmov ten istý pojem zaraďuje ako nehmotný investičný majetok, a opatrenie, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov, hovorí, že je to prevádzkový náklad, ktorý sa takto účtuje. Žiadam, aby bol vysvetlený spôsob zúčtovania marketingových štúdií, ktoré boli nadobudnuté pred 1. 1. 2003 a následne vysvetliť ich spôsob uznania do daňových výdavkov nákladov v roku 2003 a v nasledujúcich rokoch.

    Ďalej žiadam, aby bol vysvetlený postup pri účtovaní a uznávaní nákladov za marketingové štúdie, ktoré sú považované za jednorazový daňový výdavok, alebo je potrebné ich odpisovať aj ďalej? Podobné nesúlady máme aj v ďalších zákonoch. Mohol by som konkrétne hovoriť o zákone o daniach z príjmov a o zákone o rezervách. Ja som už minule na túto tému vystupoval. Chcel by som poukázať na jeden ďalší problém, ktorý tu vzniká. Napríklad zákon o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov č. 368 v § 7 cituje, že môžeme vytvoriť rezervu na opravu hmotného majetku. Túto rezervu je možné okrem iného vytvoriť len za nasledujúcich podmienok: Ak je hmotný majetok odpisovaný dlhšie ako 8 rokov, rezerva sa vytvára minimálne 2 roky a rozpúšťa sa vo výnosoch. Zákon o daniach z príjmov v § 30 postup pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ods. 2 v odpisovej skupine č. 2 znížil dobu odpisovania z 8 na 6 rokov. Moja otázka znie, akým spôsobom reaguje zákon o daniach z príjmov na rezervy na opravu HIM, ktoré boli vytvorené s dobou odpisovania 8 rokov do 1. 1. 2003 a v súčasnom období v roku 2003 je ich doba odpisovania len 6 rokov. Je potrebné tieto rezervy jednorazovo rozpustiť do daňových výnosov v roku 2003, alebo sa môžu rozpúšťať podľa plánu opráv aj v nasledujúcich rokoch?

    Ďalšia otázka: Ak sa uvedené rezervy podľa predchádzajúceho textu musia rozpustiť v roku 2003, akým spôsobom ich zdaníme v roku 2003, keď opatrením k zákonu o účtovníctve pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva umožňuje v § 86 ods. 1 písm. r) zúčtovať uvedené rezervy k 1. 1. 2004, to je nasledujúceho roku, v prospech účtu 428 nerozdelený hospodársky výsledok, ktorý by mal podľa priloženého vládneho návrhu novely zákona vstúpiť do základu dane v roku 2004.

    Ďalej by som mohol hovoriť o ďalšom nesúlade zákona o daniach z príjmov v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Konkrétne. Zákon o daniach z príjmu v § 23 ods. 12 definuje podmienky výpočtu základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania. Následne v § 49 sa konštatuje, že zdaňovacie obdobie daňovníka vstupujúceho do likvidácie sa končí dňom prechádzajúcim vstupu do likvidácie. Tým istým spôsobom sa postupuje aj pri daňovníkoch, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Zmysel zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. vrátane zmien a doplnkov je povinný takýto daňovník podať daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote. Väčšinou ide o podanie priznania do konca nasledujúceho mesiaca. To znamená, že daňovník musí spracovať účtovnú závierku a uzávierku v zmysle zákona o účtovníctve, ktorá tvorí bázu pre výpočet základu dane. V zmysle zákona o účtovníctve v § 17 účtovnú závierku u subjektov účtujúcich v podvojnom účtovníctve tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. V zmysle citovaného zákona § 4 ods. 2 Ministerstvo financií Slovenskej republiky stanoví položky individuálnej účtovnej závierky v opatrení.

    Teraz je tu ďalší rozpor, ktorý nerieši problematiku zákona o daniach z príjmov. Ako je možné, že v súčasnom období nie je publikované opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky v Zbierke zákonov, ktoré by stanovilo štruktúru a obsahovú náplň súvahy a výkazu ziskov a strát. Ako môžu subjekty, ktoré vstúpili do likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania podať daňové priznanie a účtovnú závierku, keď ministerstvo financií si neplní svoje povinnosti definované zákonom o účtovníctve.

    Takto by som mohol pokračovať ďalej a mohol by som hovoriť o jednotlivých zákonoch tak, ako sa prelínajú a zároveň sú v rozpore. Chcel by som sa však venovať teraz konkrétne predloženému návrhu zákona tak, ako bol predložený vládou a ako sme ho prerokúvali vo výbore. V prvom rade by som chcel upozorniť na bod 3 navrhovanej novely zákona v § 23 ods. 28, v ktorom sa konštatuje, že základ dane pri rozpustení rezerv, ktoré sa dňom 1. 1. 2004 zúčtujú na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku, zvyšuje o uvedenú výšku zostatku takejto rezervy. Takéto znenie navrhovaného zákona môže spôsobiť vážne daňové problémy v roku 2004 u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcom období vytvárali rezervy na opravu hmotného investičného majetku v zmysle platného zákona o rezervách.

    Preto predkladám návrh, doplňujúci návrh, ktorým by sa zmenil zákon č. 366 o daniach z príjmov v nasledovnom znení. Doplní zákon o daniach z príjmov v § 58c o nový odsek s nasledovným textom: „Rezervy na opravu hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa stanoveného plánu opráv najneskôr do 31. 12. 2009“, a následne doplniť § 60 o nový odsek s nasledovným textom: „Zákon o daniach z príjmov“, takto asi, ako ho prijmeme, „nadobúda účinnosť od 1. 1. 2004“. Nebudem ďalej vysvetľovať všetky tie veci, ktoré súvisia s rezervami, ale v prípade, že prejde pôvodný vládny návrh zákona, tak to bude mať veľmi široké dopady na podnikateľskú verejnosť. Dúfam, že ma zase nejaký programátor vyhodnotí ako človeka, ktorý sa nevenuje podnikateľským aktivitám a nehlasuje za podnikanie, ale to je vec programátorov.

    Ďalej by som chcel upozorniť na bod 3 navrhovanej novely. V § 23 ods. 27 definuje pohľadávky, ku ktorým môžu byť tvorené opravné položky uznávané do daňových nákladov. V podstate ide aj o pohľadávky na základe písomného oznámenia veriteľa o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti. To znamená, že veriteľ sa nevzdáva práva vlastniť pohľadávku, ale len práva vymáhať ju zákonom stanoveným spôsobom. Moja otázka znie: Akým spôsobom bude postupovať daňovník, ktorý v roku 2003 vytvorí k pohľadávke vo výške 100 000 korún opravnú položku vo výške 25 000 korún a v roku 2004 dlžník uhradí 50 000 uvedenému veriteľovi? Bude potrebné uvedenú opravnú položku v roku 2004 rozpustiť a následne zmeniť jej tvorbu, alebo sa bude postupovať iným spôsobom? Odporúčame riešiť uvedené nejasnosti zákonom, respektívne opatrením ministerstva financií. Ja som sa na túto tému pýtal aj pána štátneho tajomníka pána Podstránskeho na výbore, akým spôsobom sa táto skutočnosť bude riešiť. Tak ako som ja pochopil jeho odpoveď, povedal, že sa bude posudzovať každý prípad samostatne a daňovník si ho asi bude musieť sám vyriešiť. Ja osobne si nemyslím, že by sme do zákona o daniach z príjmov mali vniesť nejakú ľudovú tvorivosť.

    Ďalej by som chcel upozorniť na nasledujúci bod: v zmysle predloženej vládnej novely zákona čl. 2 bol v zákone č. 303/1995 Z. z. posudzovaný návrh na pohľadávky z návratných finančných výpomocí v rámci schváleného projektu reštruktrualizácie bánk, ktoré by sa mohli vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania týchto právnických osôb. Moja otázka na pána ministra je, o akú finančnú sumu návratných finančných výpomocí ide, ktorým právnickým osobám môže byť navýšený vklad do základného imania. Následne vznikajú ďalšie otázky: Koľko finančných výpomocí malo byť v roku 2003 vrátených? Je ich vratka v súlade so zákonom o štátnom rozpočte? Nevyžadujú si ostatné rezorty uvedené finančné prostriedky v naplnení ich nevyhnutných potrieb? V spoločnej správe 156a vyplynul k čl. 2 nový bod, ktorým sa mali v zákone č. 303 o rozpočtových pravidlách zaviesť nasledovné skutočnosti. Ide o § 55 ods. 8 bod 1: „Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy alebo Fondom národného majetku, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom.“ Následne je vysvetlené, že táto právnická osoba by potom postupne odkúpila pohľadávky veriteľov voči pôvodným zriaďovateľom, pričom sa pri odkupovaní týchto pohľadávok počíta so zapojením prostriedkov Fondu národného majetku v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.

    Otázka na pána ministra: Na základe uvedených skutočností by mala Národná rada Slovenskej republiky znovu prerokovať správu o hospodárení Fondu národného majetku na rok 2003 ako podkladový materiál pre štátny rozpočet roku 2003? Bude tento problém riešený v Národnej rade Slovenskej republiky? Ďalšia otázka: Ak pôvodný zriaďovateľ alebo orgán môže záväzky previesť na inú osobu, nebude táto skutočnosť v rozpore s inými zákonnými normami, predovšetkým s Občianskym zákonníkom, konkrétne s § 531, v zmysle ktorého je možné prevziať záväzok len so súhlasom veriteľa. Ktorá právna norma bude prednejšia, Občiansky zákonník, alebo zákon o rozpočtových pravidlách? Ja sa pýtam, toto sú všetko otázky, ktoré nie sú doriešené a ktoré budú komplikované. Ak sa prevezme dlh, alebo sa odkúpi dlh, čo je veľmi komplikované touto spoločnosťou, musíme si potom uvedomiť, že v zmysle Občianskeho zákonníka § 531 sú dlžné obidva subjekty.

    Ďalšia otázka: Ako môže nový subjekt, na ktorého prešiel záväzok voči pôvodnému veriteľovi, odkúpiť od neho následne pohľadávku, keď tento vzťah bude len medzi dvoma subjektmi? Ja si to neviem konkrétne predstaviť. Ak sme mali napríklad nemocnicu, ktorá mala určité záväzky a teraz prešla pod vyšší územný celok. Bol nejaký podnikateľ, dodávateľ, ktorý dodával tejto nemocnici určité výkony, či už vo forme služieb alebo tovarov. Mal voči nim pohľadávku a zrazu mu niekto oznámi, že tento záväzok prešiel na inú právnickú osobu bez toho, aby on o tom vedel. To je prvý problém, ktorý vzniká, na ktorý som upozornil. A teraz ma zaujíma: Táto tretia právnická osoba, na ktorú to prešlo, príde k tomu pôvodnému podnikateľovi a povie mu, že kupuje jeho dlh, jeho pohľadávku. On má v podstate pohľadávku voči tej spoločnosti, veď toto sa dá veľmi ťažko realizovať. Je to podľa mňa v rozpore s niekoľkými právnymi normami. Je to môj osobný názor, a preto by som rád vedel, ako tieto skutočnosti sa dajú vysvetliť aj zo strany ministerstva financií.

    Nechcem ďalej hovoriť o zákone o daniach z príjmov, pretože možno to zaujíma len tých ľudí, ktorí majú naozaj predstavu o tom, aký je tento zákon zložitý a komplikovaný. Verím, že niektorí z vás si zobrali aspoň niekoľko informácií k srdcu a budú uvažovať o tom, ako ťažko sa dá vôbec naplniť zákon o daniach z príjmov v súčasnosti, v období roku 2003. Predpokladám, že k tomuto zákonu sa budeme musieť ešte vrátiť, aby bolo vôbec možné naplniť jeho právnu podstatu. Na záver by som chcel požiadať, aby sme o jednotlivých bodoch čl. 2 a čl. 3 dali hlasovať osobitne. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. K návrhom spoločnej správy gestorského výboru chcem povedať, že ako predkladateľ súhlasím s odporúčaním gestorského výboru podporiť body 1 a 3 spoločnej správy a neschváliť bod 2.

    Čo sa týka pripomienok, ktoré predniesol pán poslanec Šulaj, tie vlastne odzneli už pri prvom čítaní tohto zákona, najmä tie upozornenia na nesúlad zákona o dani z príjmov, zákona o rezervách, zákona o účtovníctve. Táto novela zákona nenavrhuje riešiť prípadné nesúlady, ja som vtedy pána poslanca poprosil, ak by bol ochotný poskytnúť písomne tie podklady, že sa nimi budeme zaoberať. Neviem, ja som ich nedostal, neviem, či ich dostali moji kolegovia na ministerstve, ale chcem povedať, že táto novela, teda tie všetky návrhy, ale aj otázky, ktoré boli na tie prípadné nesúlady, idú nad rámec, vlastne, tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom my už teraz pripravujeme úplne nový zákon o dani z príjmov aj v súvislosti s novou daňovou reformou, ktorý by mal byť omnoho jednoduchší, pretože by mal rušiť tie rôzne špeciálne sadzby, výnimky a tak ďalej a tak ďalej, takže znovu chcem vyzvať pána poslanca, ak predloží tieto svoje pripomienky písomne, budeme sa nimi vážne zaoberať. Je evidentné, že sa v problematike vyzná, že je v tomto odbore profesionál, takže ja uvítam všetky návrhy a pripomienky, ktoré môžu zlepšiť najmä to nové znenie zákona, ktoré sa práve teraz v týchto dňoch a týždňoch pripravuje.

    Ale aj ten jeho pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, a vlastne aj tie ďalšie pripomienky, opakujem, idú nad rámec toho návrhu vládnej novely zákona, ktorá má riešiť rozpočtové dôsledky započítavania, vlastne, strát. Takže v tomto zmysle by som ich neodporúčal schváliť.

  • Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, rozprava bola skončená, nemôžem vám udeliť slovo a nemôžete reagovať ani na pána ministra. Po skončení rozpravy to nejde podľa rokovacieho poriadku. Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovania.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady, tam sú konkrétne tri návrhy, 1, 2, 3. Bod č. 1 gestorský výbor odporúča schváliť a takisto bod č. 3 gestorský odporúča schváliť. Teraz navrhujem hlasovať o týchto bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ako boli prednesené spoločným spravodajcom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 94, proti 11, zdržali sa 2 poslanci, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy prijali.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bode č. 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za návrh hlasovalo 16, proti 79, zdržalo sa 18 poslancov.

    Neprijali sme tento návrh.

  • V rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili dvaja poslanci. Teraz budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý predložil som ja v mene skupiny poslancov. A tento návrh sa dotýka účinnosti zákona, v pôvodnom návrhu je 1. máj, my navrhujeme 1. jún. Nech sa páči, o tomto budeme hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Farkas.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 109, proti 1 poslanec, 7 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

  • Ako ďalší s pozmeňujúcimi návrhmi v rozprave vystúpil pán poslanec Šulaj. Ale pán minister sa vyjadril už k týmto návrhom, že idú nad rámec predloženej novely, jednak, a na strane druhej tento návrh nemá potrebné náležitosti pozmeňujúceho návrhu, nemá podpisy, teda nemá ani jeden podpis tento návrh. Takže nemôžeme ani dať hlasovať o tomto návrhu v takomto slova zmysle. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pani predsedajúca, a mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť v pléne hlasovať o tom, aby sme prešli do tretieho čítania. Má podpisy, ale nepredložil, tak, v poriadku.

  • Pán poslanec, neboli predložené, nebol predložený pozmeňujúci návrh so všetkými náležitosťami, ktoré musí obsahovať.

  • Ja viem, no ale on mi odovzdal, ja som iný návrh nedostal do ruky.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán spoločný spravodajca by asi mal mať návrh, ktorý spĺňa skutočne všetky náležitosti.

  • Áno, teraz som dostal dodatočne pozmeňujúci návrh s 15 podpismi, ale pán minister sa vyjadril, že uvedené návrhy idú nad rámec predloženej novely. Nikto nenamieta, teraz potom odporúčam hlasovať o tom, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, Chcela by som upozorniť, aby sa nestávali takéto technické nedostatky, aby sme to nepreberali počas hlasovania. Budeme hlasovať, páni poslanci a panie poslankyne, o posunutí tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 31, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 68 poslancov, proti 31, zdržalo sa 17, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    Dámy a páni, nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 189, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 189a. Aj tento návrh vlády odôvodní minister financií Ivan Mikloš. Prosím, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Dohodu schválila vláda Slovenskej republiky 13. februára 2003 a bola podpísaná 5. marca 2003 v Bratislave pri príležitosti návštevy premiéra Rumunska na Slovensku.

    Vychádzajúc z úlohy vnútrozemskej plavby, ktorou je jej ekonomická a ekologická výhodnosť a poskytovanie voľnej infraštruktúry a prepravných kapacít, sa umožňuje znížiť spoločenské náklady a negatívne dopady na životné prostredie. Text predkladanej dohody zodpovedná štandardným bilaterálnym dohodám o vnútrozemskej plavbe, ktoré má Slovensko uzavreté s viacerými štátmi Európy. Ustanovenia dohody komplexne riešia problematiku vnútrozemskej plavby na územiach obidvoch štátov. Dohoda upravuje aj otázky súvisiace s uznávaním dokladov odbornej spôsobilosti a pomocou členom lodných posádok. Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás o schválenie tejto zmluvy.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Jána Jasovského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s príslušnými paragrafmi zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podáva a predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vysloveniu súhlasu Národnej rady.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie vo výboroch, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali túto pridelenú parlamentnú tlač, gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali, stanoviská výborov, ktorými bola táto parlamentná tlač prerokovaná: ústavnoprávny prerokoval a odporučil rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor teda odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s touto dohodou, ktorú prerokúvame, uznesenie je, samozrejme, prílohou spoločnej správy, a preto je možné, vážená pani predsedajúca, otvoriť rozpravu, pričom hneď teraz uvádzam, že mám poverenie výboru v súlade s rokovacím poriadkom a s právomocami podľa § 79 rokovacieho poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli odporúčanie gestorského výboru. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, môžeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý bol predložený ako spoločná správa výborov. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe a rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Môžete dať, prosím, hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Upozorňujem, že na schválenie tohto návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán poslanec. V programe pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 206, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 192. Prosím ministra kultúry pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám do prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Predmetom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie sadzby koncesionárskych poplatkov za používanie televízneho prijímača zo 75 Sk na 100 Sk a za používanie rozhlasového prijímača z 30 na 40 Sk. Súčasne s tým novela zákona zužuje okruh oslobodených fyzických osôb, ktoré tvoria najpočetnejšiu skupinu a ktorou sú poberatelia dôchodku, ak nežijú v spoločnej domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti. Pre túto sociálnu skupinu sa navrhuje zavedenie diferencovanej, t. j. o 50 % nižšej sadzby koncesionárskych poplatkov.

    Od navrhovaného zvýšenia poplatkov sa očakáva, že prispeje k vytvoreniu podmienok pre existenciu a činnosť verejnoprávnych médií. V prípade účinnosti novely zákona od 1. 7. 2003 by navrhované zvýšenie sadzby koncesionárskych poplatkov malo zabezpečiť nárast príjmov pre Slovenskú televíziu v roku 2003 približne o 350 mil. Sk a pre Slovenský rozhlas asi o 150 mil. Sk. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že príjmy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sú každoročne znehodnocované infláciou, absenciou adekvátnej štátnej dotácie a štátnych rozvojových programov, nedostatočnou kompenzáciou strát za oslobodené osoby, respektíve priveľmi široko určeným okruhom osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť platiť poplatok.

    Ako vyplýva z analýzy, základným problémom platnej úpravy je súčasná výška sadzby poplatkov, ktorá nebola upravená od roku 1997. Každoročný nárast vstupov spôsobuje vzrastajúcu zadlženosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Nakoľko zdroje štátneho rozpočtu Slovenskej republiky neumožňujú dostatočne riešiť finančnú situáciu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a to ani v rozsahu za oslobodené osoby a ďalšie položky uvedené v analýze financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Jediná možnosť ako zabezpečiť finančné podmienky pre ich činnosť a rozvoj, je zvýšenie sadzby koncesionárskeho poplatku. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbory pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pán poslanec Tomáš Galbavý. Prepáčte, zabudla som.

  • Moje meno, pani predsedajúca?

  • Nie, pán poslanec. Ja mám nejako zle zapnutý mikrofón.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Je vám to odpustené. Pani predsedajúca, páni ministri, pán predseda parlamentu, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú správu. Vážení poslanci, poslankyne. Takže najskôr poslankyne, až potom poslanci, áno.

    Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v prvom čítaní. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 206, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím č. 192 zo 4. apríla 2003 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením č. 62 z 23. apríla 2003. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov novej právnej úpravy a hospodárenia a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 192 zo 4. apríla 2003 prideliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 206, v druhom čítaní na prerokovanie znovu ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a gestorskému výboru. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam výborom, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovať ho v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Pani predsedajúca, zatiaľ som skončil. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Čaplovič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni. Dovoľte mi vysloviť za poslanecký klub Smeru stanovisko k návrhu vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán minister, zásadné zmeny v Slovenskej televízii aj v Slovenskom rozhlase, štandardné vzťahy, o ktorých ste tu hovorili, a štandardná situácia, aby tu skutočne mohli tieto verejnoprávne inštitúcie pracovať, nemôže spôsobiť, respektíve realizovať malé zvýšenie koncesionárskych príspevkov, ale prijatie skutočne európskeho zákona o Slovenskej televízii a zákona o Slovenskom rozhlase. Ja som tu v predchádzajúcom období nebol a, žiaľ, táto Národná rada sa nedokázala zhodnúť na takomto významnom zákone. Ešte aj teraz uvažujeme, že pravdepodobne bude predložený do našej Národnej rady na jeseň tohto roku.

    Poslanecký klub nemôže s návrhom zvýšenia a rozšírenia, aj na dôchodcov, koncesionárskych poplatkov súhlasiť bez predchádzajúceho, a to podčiarkujem, schválenia systémových krokov, legislatívnych opatrení, konkrétne bez predloženia a schválenia zákona o Slovenskej televízii a zákona o Slovenskom rozhlase v Národnej rade. Odmietame to aj z dôvodu, že všetky doterajšie tunelovania v bankách, v štátnych podnikoch a v tomto prípade aj vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, ako TO poznáme z posledného vystúpenia na tlačovej konferencii pána ústredného riaditeľa, zostali nevyšetrené, respektíve sa šetria, zväčša do stratena. A doslovné bačovanie zodpovedných za daný stav musel vždy zaplatiť občan. A tak je to aj v tomto prípade.

    Z uvedeného dôvodu predkladám procedurálny návrh. V zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o vrátení návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie s tým, že ho opätovne predloží do Národnej rady Slovenskej republiky spolu s návrhom zákona o Slovenskej televízii a zákona o Slovenskom rozhlase. Návrh procedurálneho návrhu predkladám spravodajcovi.

  • Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne, dámy a páni poslanci. Pán poslanec Jarjabek, Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister kultúry, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Priznám sa, ja nie som taký radikálny ako môj kolega pán poslanec Čaplovič, ale je mi nejasných niekoľko vecí v rámci tejto novely koncesionárskeho poplatku. V prvom rade stav Slovenskej televízie je iný ako stav v Slovenskom rozhlase, po prvé. Po druhé, kým v Slovenskom rozhlase vieme veľmi presne, ako bude použitý koncesionársky poplatok, v Slovenskej televízii nám táto analýza chýba. Ja sa pýtam, či vyrieši zvýšenie koncesionárskeho poplatku problémy Slovenskej televízie. Priznám sa, určite to je pre každého z nás ťažké rozhodnutie, lebo je to vlastne de facto priama daň, ktorú zoberieme občanovi, a ten občan do dnešného dňa nevie, čo za to v rámci Slovenskej televízie dostane. V rámci Slovenského rozhlasu je to jasné preto, lebo riaditeľ Slovenského rozhlasu predniesol pomerne slušnú analýzu využitia koncesionárskeho poplatku, dokonca tá analýza je rozpísaná pri koncesionárskom poplatku, aj keby bol zvýšený nie na 40, ale na 50 korún, v tom prípade rozhlas by bol zhruba v 50-miliónovom pluse.

    Pri Slovenskej televízii toto nevieme. Nevieme, akým spôsobom sa zvýši penzum verejnej služby. Do dnešného dňa v Slovenskej televízii nie je definovaná verejná služba, ale to nie je chybou súčasného vedenia. Do dnešného dňa napríklad nevieme, či tento koncesionársky poplatok, zvýšený, ide zhruba ročne o sumu 700 mil. korún, čiže keby mal platiť od 1. júla, hovorili by sme o sume 350 mil. Sk, teda o navýšení. A napríklad nevieme, či ústredný riaditeľ tento zvýšený koncesionársky poplatok nepoužije napríklad na odstupné prepúšťaným zamestnancom. Čo sa stane potom? Ako sa prejaví o ďalší rok zvýšenie koncesionárskeho poplatku pri verejnej službe? Je to posledný krok? Prečo sa nevytvára prostredie, aby koncesionársky poplatok mohol byť valorizovaný, napríklad, čo by pre mňa bolo ďaleko čistejšie, preto lebo situácia môže nastať o rok, o dva roky, zase v tom zmysle, že finančné prostriedky, ktoré sú takto taxatívne presne dané, jednoducho nebudú stačiť. Prečo neriešime tento problém istým percentom z čohosi, prečo neriešime tento problém iným spôsobom a zavádzame opäť fixnú sumu. Hovorím ešte raz, chýba mi tu presná analýza použitia. Hoci si uvedomujem, samozrejme, že tento koncesionársky poplatok, ktorý je v súčasnosti v Slovenskej televízii, je nedostačujúci. A naozaj s tým treba niečo robiť. Ale ešte raz, ja chcem vedieť, čo sa stane so zvýšeným koncesionárskym poplatkom, čo sa stane s touto sumou, ako sa to prejaví na tvorbe programu, akým spôsobom bude napríklad podporená pôvodná slovenská tvorba, ako sa to prejaví na všetkom tom, aj veľmi nepresnom, čomu hovoríme v tejto chvíli verejná služba, a čo je Slovenská televízia povinná robiť zo zákona. Preto stále vyčkávam, stále čakám na to, čo povie Rada Slovenskej televízie, akým spôsobom je riešená nová organizačná štruktúra. Preto môže hocikto hovoriť, čo chce, ide o novú organizačnú štruktúru. 1200 zamestnancov v rámci Slovenskej televízie, ktorí odídu preč, predsa to je istá sila. A hovoriť iba, že zamestnanci odchádzajú, a organizačná štruktúra ostáva, s týmto jednoducho nemôžem súhlasiť. Do dnešného dňa neviem napríklad, aká je typová vysielacia štruktúra, respektíve návrh novej typovej vysielacej štruktúry už so zvýšením koncesionárskeho poplatku, a to nehovorím o titulovej vysielacej štruktúre, stačí mi skutočne tá typová vysielacia štruktúra. Akým spôsobom sa napríklad bude riešiť problematika Slovenskej televízie v rámci doobedňajšieho vysielania. Tých otázok je strašne veľa. Nechcem vás týmto zdržiavať, budeme sa o tom určite baviť vtedy, keď tento zákon, teda ak prejde návrh novely do druhého čítania, a ak prejde do druhého čítania, určite v tomto zmysle dám pozmeňujúce návrhy, aby sme spresnili využitie koncesionárskeho poplatku. V opačnom prípade je to ťahanie peňazí z vrecka občanov bez toho, aby občania vedeli, čo za to dostanú. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec Jarjabek stručne rekapituloval tie dôvody, prečo sa treba naozaj vážne zamyslieť nad tým, či je vôbec dostatok dôvodov a argumentov na to, aby sme tento zákon mohli prerokovať v prvom čítaní a posunúť do čítania druhého. Myslím si, že pán poslanec Jarjabek možno aj vďaka svojej skromnosti zabudol na jednu veľmi vážnu vec. V predchádzajúcom volebnom období bola pripravená komplexná novela, pardon, nový zákon o Slovenskej televízii. Len vďaka neochote vtedajšieho ministra a ministerstva kultúry ten zákon neuzrel svetlo sveta. A to ja považujem za kľúčovú vec a istým spôsobom považujem za veľmi významné, pán minister, aj to, čo ste povedali v závere svojho úvodného slova. Ja to naozaj zjednoduším. Vy ste povedali, že štátny rozpočet už jednoducho na to nemá. No dovoľte mi, aby som ja vám položil otázku: Ak sa neudejú zásadné a principiálne zmeny a štátny rozpočet na to nemá, tak prečo by mal mať na to občan? Akým spôsobom si občan vymôže právo, aby Slovenská televízia bola verejnoprávnou inštitúciou, aby Slovenská televízia prinášala občanovi to, čo má? Predsa vláda prostredníctvom legislatívy má nástroje na to, aby v tej Slovenskej televízii spravila poriadok. Teraz ideme robiť poriadok tak, že len na tento rok by mali zinkasovať o 350 mil. Sk viac a nakoniec už moji predrečníci, tak ako pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Dušan Jarjabek povedal, že neexistuje analýza efektívneho využitia týchto prostriedkov, a ja uznávam, že ani nemôže existovať, lebo status quo je taký, že jednoducho tá analýza na súčasné podmienky je neakceptovateľná a tie budúce podmienky, v akých by Slovenská televízia chcela pracovať, jednoducho nepoznáme. No a čo je teda pre mňa absolútne kľúčové a čo chcem povedať, viete, naozaj tu mnohé veci zľahčujeme. Pri cenovej liberalizácii od januára tohto roku sme tu s takou ľahkosťou počúvali analýzy, že tie liberalizačné dopady na občana Slovenskej republiky, pardon, na rodinu Slovenskej republiky, sa budú pohybovať v rozmedzí 600 - 800 Sk. No dnes je to podľa analýz o celých 2000 Sk viac! Jednoducho, aj toto je ďalší náklad, ktorý, ak nevieme finančne zvládnuť procesy rozpočtovania, tak chceme vytiahnuť z vrecák občanov Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti je naozaj veľmi dôležité povedať, či nechceme, alebo Rada pre Slovenskú televíziu nemá záujem nám dať k tomuto stanovisko. Ja to hovorím predovšetkým preto, že, pán poslanec Jarjabek to spomenul, áno, vždy existovali veľmi vážne rozdiely medzi hospodárením v Slovenskej televízii a hospodárením Slovenského rozhlasu. Mám na mysli v tom negatívnom slova zmysle vo vzťahu k Slovenskej televízii a v tom pozitívnom slova zmysle, čo sa týka Slovenského rozhlasu. Takže suma sumárum, ja by som sa naozaj veľmi prikláňal k tomu.

    Dámy a páni, počkajme na analýzy, počkajme na tie kroky, ktoré verejnosť očakáva, že sa v Slovenskej televízii udejú, ale predovšetkým počkajme na komplexný zákon o Slovenskej televízii a potom so všetkou vážnosťou spravme analýzu a reálnu potrebu, koľko by mal občan zaplatiť za to, aby mohol byť riadnym koncesionárom. Okrem toho, samozrejme, táto novela neráta s jednou mimoriadne vážnou vecou, že, som presvedčený, že vzrastie počet takzvaných čiernych koncesionárov a súčasná právna úprava nedostatočne rieši možnosť vymáhania týchto poplatkov. Opäť sa stretávame s jednou novelou, ktorá bola šitá horúcou ihlou, novelou, ktorá nereflektuje potreby tejto spoločnosti, ale rieši rozpočtové problémy súčasnej vlády. Ja sa prihováram za to, aby sme tento návrh zákona neodstúpili do druhého čítania v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Čaplovič, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. V súvislosti s vystúpením pána poslanca Maxona dovoľujem si doplniť môj procedurálny návrh, v závere, aby bolo doplnené a aby návrh zákona nebol posunutý do druhého čítania v Národnej rade. Poprosil by som pána spravodajcu Galbavého, aby zobral toto na vedomie, že dopĺňam svoj procedurálny návrh o to, čo predložil aj pán Maxon. Súhlasím a spoločne to predkladám tak, aby návrh zákona nebol posunutý do druhého čítania. Dopĺňam túto časť. Ďakujem vám za pochopenie.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Len by som chcel doplniť pána poslanca Maxona a potvrdiť to, čo hovoril. Mali sme veľmi korektné stretnutie s pánom ministrom kultúry, kde som mu tento náš návrh zákona ako istú filozofiu, aj teda v rámci paragrafového znenia predložil a posunul a je už len na rozhodnutí ministerstva kultúry ako, samozrejme, použije tam isté motívy z tohto zákona.

    Ešte jednu poznámku na doplnenie o tom financovaní verejnoprávnej inštitúcie, o tom, čo hovoril pán poslanec Maxon. Ja len chcem upozorniť na to, že priatelia v Maďarsku úplne upustili od koncesionárskeho poplatku. Prešli na štátny rozpočet a verejnoprávna televízia je napriek všetkým výhradám a napriek všetkým spomienkam na bývalý režim financovaná z veľkej časti zo štátneho rozpočtu a koncesionársky poplatok de facto zmizol. Takže aj toto je istý projekt financovania verejnoprávnej televízie, ale my si najprv musíme povedať v prvom rade, či ju chceme. A ak ju chceme, tak potom musíme definovať, čomu vlastne má táto verejnoprávna televízia slúžiť, komu má slúžiť a vlastne čo je verejná služba. A už si to raz povedať definitívne. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja v tejto chvíli by som nerád sa venoval celej obšírnej téme, ktorú ctení páni poslanci nastolili, lebo to je balík trošku oveľa, oveľa väčší, ako je samotný problém koncesionárskych poplatkov. My v rámci nášho legislatívneho plánu pracujeme v tejto chvíli na zákone o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase a chceme vám ho v dohľadnej dobe predložiť, ale nemyslím si, že ten zákon je natoľko spätý s problematikou koncesionárskych poplatkov, ako to tu odznelo. Nemám pocit, že by išlo o nejaké ťahanie peňazí bez toho, aby občania vedeli, za čo to je. Ako sme aj akcentovali v dôvodovej správe, v podstate pracujeme v zmysle európskeho systému rozhlasových a televíznych poplatkov a tento systém je založený na definícii solidárnej platby. Tie poplatky nie sú platbou za ponuku programov, ani za ich užívanie, t. j. sledovanie určitých programov, ale solidárnou povinnou platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto vlastní prijímač za účelom prijímania televízneho či rozhlasového vysielania. Takže v tomto zmysle si myslím, že by sme mali aj túto novelu zákona posudzovať. Samozrejme, opakujem, všetko, čo sa tu povedalo v súvislosti s potrebou zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, prijímam, ale to je rozprava trošku na inú tému. Takže by som si myslel, že v tomto zmysle by som túto rozpravu odložil na čas, keď prídeme do parlamentu aj s tými druhými zákonmi a prípadne na druhé čítanie tohto zákona. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku.

  • Takže, pani predsedníčka, z rozpravy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Čaplovič, doplnil ho. Dovolím si ho citovať: „V zmysle § 73 ods. 3 písm. zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o vrátení návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie s tým, že ho opätovne predloží Národnej rade spolu s návrhom zákona o STV a zákona o Slovenskom rozhlase,“ a ešte, pán poslanec, ste tam doplnili, že navrhujete podľa § 73 ods. 3 nepokračovať v druhom čítaní. Dobre som...? Áno. Posunúť do druhého čítania.

  • To si odporuje. Nemôže aj nepokračovať, musíte sa, pán poslanec, rozhodnúť pre jedno.

  • Pán poslanec Mikloško vám prišiel na to. No tak neviem.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, vy si robíte z toho žarty. Ide o peniaze daňových poplatníkov. Vy si robíte žarty aj zo zákona o konflikte záujmov a myslím si, že s týmto zákonom ste ako „srandista“ začali a ako „srandista“ skončíte.

  • Smiech a potlesk.

  • A chcel by som vás upozorniť, že aj ja som podal pozmeňujúci návrh. Pokiaľ sa vám nepozdáva pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča, tak, prosím, rešpektujte môj, kde som explicitne navrhol, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní.

  • Pán poslanec, veľmi ľutujem, ale bol by som k tomu prikročil i napriek všetkým vašim invektívam voči mojej osobe, vám to odpúšťam, lebo určite ten návrh zákona, ktorý som podával, hlavne vám nebol sympatický, ale s tým som sa už stotožnil, ale nevadí, keď sme už odbehli...

  • No, myslím, páni poslanci, že je už po rozprave, rozprava je uzatvorená. Pán poslanec Cabaj, ešte poprosím.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, chcem vás poprosiť, aby ste viedli schôdzu tak, ako boli predložené návrhy. To znamená, keď pán Čaplovič dal prvý návrh, potom dal druhý, lebo to je iný bod, podľa ktorého je nepokračovať v druhom čítaní, podľa rokovacieho poriadku, a totožný s tým nepokračovať v druhom čítaní bol aj návrh pána Maxona. Takže sú tu dva návrhy, o ktorých sa nedá spoločne hlasovať.

  • Pán poslanec, ideme hlasovať presne o všetkých podaných návrhoch v takom poradí, v akom boli podané. Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie, prosím.

  • Tak poprosím vás, aby ste dali hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Čaploviča,

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za návrh hlasovalo 45 poslancov, proti 43 poslanci, zdržali sa 24, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme neprijali tento návrh.

    Pán spoločný spravodajca, pokračujte, prosím.

  • Poprosím, aby ste dali hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy, podal ho pán poslanec Maxon, nepokračovať v druhom čítaní podľa § 73, ods. 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 45, proti 47, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že sme neprijali tento návrh.

    Pán spoločný spravodajca, pokračujte v uvádzaní hlasovania.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 72 poslancov, 38 proti, 4 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh a postupujeme návrh zákona do druhého čítania.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli toto hlasovanie.

  • Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za návrh hlasovalo 87, proti 9 poslanci, zdržali sa 15.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán poslanec.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 204. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 195. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa, o príspevku k prídavku na dieťa nadobudol účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení týkajúcich sa okresného úradu ako jediného platiteľa tejto štátnej sociálnej dávky, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003 a to z dôvodu možností štátneho rozpočtu.

    Vzhľadom na pripravovanú zmenu orgánov miestnej štátnej správy v roku 2004 predložený návrh zákona navrhuje posunúť účinnosť poskytovania prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa len jedným subjektom na 1. január 2004.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá nedospela k dohode. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vyslovila súhlas s návrhom zákona. Konfederácia odborových zväzov vzniesla požiadavku zapracovať do predloženého návrhu navyše ešte zvýšenie sumy prídavku na dieťa ako aj príspevku k prídavku na dieťa. Tejto požiadavke nie je možné vyhovieť vzhľadom na štátny rozpočet, ani na skutočnosť, že v súčasnosti sa už pripravuje návrh zákona, ktorý bude riešiť poskytovanie prídavku na dieťa úplne novým spôsobom. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte, aby som vám predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavkoch na dieťa, o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na 11. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Z dôvodu pripravovanej stratégie podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce a s prihliadnutím na pripravovanú zmenu orgánov miestnej štátnej správy v roku 2004 predložený návrh zákona posúva účinnosť poskytovania prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa jedným subjektom, a to na január 2004. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá pripomienky k návrhu zákona. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nedospela k dohode.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73, ods. 3, písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Vážená pani predsedajúca, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • So smiechom.

  • Takže otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Pani spravodajkyňa, uvádzajte najprv prvé hlasovanie o postúpení tohto návrhu do druhého čítania.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje snemovňa v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 96 poslancov, za návrh hlasovalo 87, proti 5, zdržali sa hlasovania 4.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila do druhého čítania tento návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74, ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 195 zo 4. apríla 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 98 poslancov, za hlasovalo 90, proti 4, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi. Zároveň chcem upozorniť členov poslaneckého grémia, že pán predseda Národnej rady zvolal poslanecké grémium zajtra o 8.30 hodine do veľkej zasadačky predsedu Národnej rady. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/2002 Z. z. o rybárstve.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 203. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 185.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Antonovi Dankovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vám predložiť do prvého čítania návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.

    Cieľom predkladaného zákona je vrátiť územnej samospráve kompetenciu vydávať rybárske lístky, t. j. mestám a obciam a v mestách Košice a Bratislava ich mestským častiam. Aj napriek prebiehajúcej reforme verejnej správy zákonom 139 z 15. februára 2002 prešla pôsobnosť vydávať rybárske lístky z obcí na okresné úrady bez bližšieho odôvodnenia. Keďže sme presvedčení o tom, že ide o anachronizmus právnej úpravy, ktorý presúva výkon tejto činnosti opačným smerom, myslíme si, že nakoľko deklarujeme proces decentralizácie verejnej správy, navrhujeme, aby obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy znova prebrali túto kompetenciu. Nebudem viac hovoriť, máte pred sebou dôvodovú správu. Ja vás chcem len naozaj poprosiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili to, aby tento zákon postúpil do druhého čítania. Myslím si, že obce a mestá si vykonávali túto kompetenciu zodpovedne od roku 1992 až do roku 2002. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. apríla 2003 č. 185, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 86 poslancov, za hlasovalo 85, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila do druhého čítania tento návrh zákona.

    Nech sa páči, ešte lehoty a výbory.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. mája 2003 a gestorskému výboru do 27. mája 2003 od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 85 poslancov, za hlasovalo 85.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyňa? Dobre, ďakujem. Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 211. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 198.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, prichádzam sa uchádzať o vašu podporu pre návrh zákona, ktorým by sa mal znovelizovať zákon o súdnej rade. V čom je podstata problémov a v čom je podstata návrhu. Súdna rada, modelovo, je nová inštitúcia ústavného práva, ktorá sa do právnych poriadkov každého štátu začala zavádzať v druhej polovici 20. storočia ako nevyhnutnosť, keď na jednej strane bolo treba zabezpečiť nezávislosť súdnej moci, jej ochranu pred zasahovaním predovšetkým zo strany výkonnej moci, a na druhej strane začalo sa objavovať to, čo vidíme v každodennom živote v činnosti súdov, to znamená, že pod hlavičkou súdnej a sudcovskej nezávislosti začalo bujnieť bezprávie a zvoľa. Za účelom kontroly súdnictva alebo súdnej moci a sudcov, ale mimo výkonnej moci sa vytvorili súdne rady. Tento model sa novelizáciou ústavy v roku 2001 zaviedol aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Článkom 141a ústavného zákona 90 z roku 2001 sa zriadila súdna rada s nie celkom štandardnými právomocami, pretože súdne rady majú modelovo dve oprávnenia. Po prvé, rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a po druhé, rozhodujú o služobnom postupe sudcov. Súdna rada Slovenskej republiky nemá právomoc priamo rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, rozhoduje iba nepriamo tým, že zriaďuje disciplinárne senáty, čiže je to neštandardné riešenie, ktoré, si myslím, že vyplýva z nedostatočnej znalosti úlohy súdnej rady a že dnes ide o nedostatok, ktorý je ťažko napraviteľný.

    Naopak, rad ďalších nedostatkov v činnosti súdnej rady by napraviteľný bol. Na zriadenie súdnej rady v novele ústavy ako ďalší krok nasledovalo prijatie zákona 185 z roku 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky, ktorým sa však súdna rada dostala len do polohy zriaditeľného orgánu, to znamená, upravil sa režim, akým spôsobom sa konkrétne osoby dostali do pozícií v súdnej rade. Spôsob ustanovovania súdnej rady je totiž pomerne zložitý. Z ústavy jedným členom je predseda Najvyššieho súdu, osem zástupcov si volia sudcovia, a potom po troch zástupcoch vymenúva vláda, troch zástupcov volí Národná rada a troch zástupcov menuje prezident Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na zložitosť tohto procesu sa v čase prijímania zákona 185/2002 Z. z. pozabudlo na to, že po vytvorení súdnej rady by malo ísť o ústavný orgán schopný vlastnej existencie a vlastnej činnosti. Zákon o súdnej rade teda končí vlastne ustanovovaním členov súdnej rady. Súdna rada bola vytvorená, začala fungovať, po niekoľkých mesiacoch sa dostala k voľbe predsedu Najvyššieho súdu. Je to všeobecne známa kauza, ktorá skončila na Ústavnom súde a skončila tým, že do dnešného dňa nemáme predsedu Najvyššieho súdu. Problém z hľadiska voľby je v neexistencii právnej úpravy postupu súdnej rady v prípade voľby tohto funkcionára Najvyššieho súdu. Súdna rada metódou pokusov a omylov spoznala jeden z nedostatkov v právnej úprave svojej činnosti. Predvídateľných nedostatkov, podobných, je rad. Súdna rada má napríklad predkladať vláde návrhy na sudcov, ktorí budú pôsobiť v medzinárodných súdnych orgánoch v mene Slovenskej republiky. Po vstupe do Európskej únie by napríklad takým spôsobom mala súdna rada predkladať návrhy na obsadenie slovenského zástupcu v Súdnom dvore Európskeho spoločenstva a v súde prvej inštancie. Nejestvuje ani právna úprava tohto postupu. Predvídateľne sa teda metódou pokusov a omylov môžeme dostať k ďalšiemu rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý skonštatuje neústavnosť postupu pri vymenúvaní zástupcu Slovenskej republiky v súdnych orgánoch, či už Európskej únie, alebo akýchkoľvek ďalších spoločenstiev. Vec má dokonca rad prozaickejších nedostatkov, pretože z hľadiska konkrétnych prípadov súdna rada dostáva podnety na porušenie zákona sudcom, čo by mal byť právny dôvod na disciplinárne konanie proti tomu-ktorému sudcovi. Také disciplinárne konanie nie je prakticky možné bez toho, aby sa členovia súdnej rady oboznámili so spisom k veci, kde sa namieta porušenie zákona. Z hľadiska praktických skúseností ide o spisy, ktoré sú nedostupné, pretože súdna rada nemá dnes právo vyžiadať si spis, nemá právo nahliadnuť do spisu, nemá teda vlastne nijaké právomoci na to, aby v disciplinárnom konaní uplatnila tú pôsobnosť, ktorú by mala mať a ktorú by nevyhnutne mala mať, aby sa vniesol nejaký poriadok do dodržiavania zákonov v radoch sudcov. Tieto nedostatky sú, alebo ich odstránenie je účelom návrhu zákona, ktorý som predložil. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Drgoncovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to ako tlač 211. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve v Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona priamo upravená. Podotýkam, že súdna rada prijala uznesenie k tomuto návrhu novely zákona, v ktorom vyslovila súhlas s takto navrhovanou novelou zákona o súdnej rade. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 198 zo 4. apríla 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83 poslancov, 74 hlasovalo za návrh, 1 proti, 8 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82 poslancov, 81 hlasovalo za návrh, 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 209, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 196. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Drgoncovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, predovšetkým dovoľte, aby som vám poďakoval za minulé hlasovanie a teraz k návrhu zákona, ktorý je ďalším bodom programu. Ide o návrh zákona, ktorý slúži na realizáciu základného práva priznaného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3, teda práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Základné práva podľa Ústavy Slovenskej republiky sú priznávané v rozmanitom režime, jeden základný režim je zaručenie práva ústavou, iný model je v podstate nepriame priznanie ústavného práva cez čl. 51 ods. 1, sú niektoré ústavné práva, ktoré sú dostupné len v rozsahu ustanovenom zákonom. Úprava čl. 46 ods. 3 je práve takou úpravou, ktorá je dostupná, alebo ktorej sa možno domáhať podľa ústavy len v rozsahu zákona. Právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym ústavným postupom je v zmysle platnej právnej úpravy priznané zákonom, ktorý bol schválený v roku 1969, ide o zákon č. 58, a odvtedy nikdy nebol novelizovaný. Je to teda právna úprava, ktorá po prvé vznikala v čase, keď štát bol veľmi ohľaduplný voči vlastným štátnym orgánom, zvlášť keď išlo o spôsobenie škody osobám, či už fyzickým alebo právnickým a na dôvažok ide o právnu úpravu platnú v čase, keď rad štruktúr verejnej moci neexistoval. Tým pádom sa celkom prirodzene na ne ani nevzťahuje. V súčasnosti štruktúra verejnej moci je oveľa zložitejšia, než bola v roku 1969. Ide predovšetkým o orgány územnej samosprávy, ktoré na jednej strane vstupujú do rozhodovania vo verejných veciach a môžu teda rozhodnúť nezákonne, alebo môžu sa dopustiť nesprávneho úradného postupu, ale nenesú za to zodpovednosť, ak spôsobia škodu, a je to na druhej strane o orgánoch územnej samosprávy ako o orgánoch, ktoré môžu byť poškodené rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom, ale opäť stoja mimo zodpovednostnej úpravy, lebo tá je z roku 1969. Na to, aby sa ústavou zaručené právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom stalo plnohodnotným, nie učebnicovým alebo fiktívnym právom, slúži môj návrh zákona, ktorý smeruje k rozšíreniu dostupnosti tohto práva jednak na prospech orgánov územnej samosprávy, jednak i v neprospech, za predpokladu, že spôsobia škodu, či už nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Okrem toho, že sa rozširuje okruh orgánov verejnej moci, ktoré by mohli byť zodpovedné, ak budú konať nezákonne, rozširuje sa aj dostupnosť ústavou zaručeného práva pre prípady nesprávneho úradného postupu. Zákon z roku 1969 síce hovorí o nesprávnom úradnom postupe, ale vo veľmi všeobecnej rovine, ktorá v skutočnosti z práva, ktoré je dnes ústavné, robí veľmi okrajové právo. Pritom ide o postup, ktorý sa určite v nemalej miere podieľa na rade javov, o ktorých hovoríme ako o negatívnych a o ktorých hovoríme ako o javoch, ktoré by sme chceli odstrániť. Mám na mysli napríklad korupciu, ktorá určite s nesprávnym úradným postupom ak nie tesne, tak v nemalej miere súvisí. Čiže tento návrh zákona sleduje ako účel vnesenie vyššej miery poriadku do verejných vecí. Nerobím si ilúzie, nechcem vás presviedčať o tom, že v prípade schválenia tohto návrhu zákona na Slovensku zavládne poriadok, ale mohli by sa vytvoriť právne základy pre postihnutie časti negatívnych javov, ktoré sú dnes v podstate nepostihnuteľné. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorú máte predloženú ako tlač č. 209. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby navrhovanej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. Ja osobne predložený návrh zákona, ktorý prerokúvame, považujem za veľmi potrebný, pretože zákon, ktorý je účinný doteraz, je z roku 1969, je jednak zastaraný a skutočne, v praxi je málo účinný. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 196 zo 4. apríla 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu, nech sa páči, prvé hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 85 poslancov, za návrh 45 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87 poslancov, za návrh hlasovalo 64 poslancov, 2 poslanci boli proti, 21 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 210, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 197. Pán poslanec Minárik, procedurálny návrh máte? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, v mene štyroch poslaneckých klubov prosím o 15-minútovú prestávku.

  • Ešte pred začatím rokovania o tomto návrhu?

  • Tak ste sa mali skorej ozvať, ale, samozrejme, vyhovujem vám, takže 15-minútová prestávka, budeme pokračovať 17.50 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.35 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 17.55 hodine.

  • Vážená Národná rada, budeme pokračovať, ako som už naznačil, prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. Dávam teraz slovo pani poslankyni Eve Černej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, teraz tu ešte bol, ctené kolegyne a kolegovia. Všetci, ako tu sedíme, sa zhodneme na tom, že vznik života ako takého je neopakovateľný jav, mnohí ho môžeme chápať ako dar či zázrak, no za posledných niekoľko rokov sme my poslanci za ANO mohli ako občania, ktorí ešte neboli v parlamente, sledovať diskusiu o umelom prerušení tehotenstva, no nemohli sme nijako zakročiť, lebo vtedy sme ešte neboli v parlamente. Dnes, keď celý tento spor skončil na Ústavnom súde a jedným z argumentov je aj skutočnosť, že vyhláška ministerstva zdravotníctva o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov nie je v súlade s platnou právnou úpravou, sme toho názoru, že nastolenie súladu s ústavou je možné len novelizáciou zákona, takže navrhujeme, aby to, čo je dnes vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, sme preniesli aj do zákona. Interrupcie z genetických dôvodov sú v súčasnosti povolené, ale na základe vyhlášky, ktorá zavádza možnosť ukončenia tehotenstva z genetických dôvodov, do 24. týždňa plodu. Zákon povoľuje interrupcie do 12 týždňov veku plodu. Vývoj plodu medzi 13. a 24. týždňom, ktorý je predmetom úpravy vyhlášky, nie je dnes v súlade so zákonom, a preto ani s ústavou, lebo podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy, medze základných práv sa určujú zákonom. Preto, aby sa obdobie od 13. do 24. týždňa nedalo zneužívať na obchádzanie zákona v tom smere, že zmeškané interrupcie by sa vydávali za interrupcie genetické, navrhujeme, aby pred takýmto rozhodnutím zasadalo výsostne lekárske konzílium. Zloženie tohto konzília sa upraví vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Ide najmä o to, aby sa čo najskôr odstránili prekážky pre interrupcie z genetických dôvodov. Návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva sme podali najmä preto, aby sme predišli rodeniu ťažko geneticky poškodených detí, ktorých rodičia by sa chceli rozhodnúť pre interrupciu, ale možným rozhodnutím Ústavného súdu, pred pár dňami, by ju nemali právne dostupnú. Nikoho k interrupcii však nemožno nútiť.

    Ctené kolegyne a kolegovia. Každý na tejto planéte, kto tu už bol, kto je a bude, môže sa tešiť z jedinečnosti života, pretože existuje. Napriek všetkej úcte k životu musím povedať, že nie ku každému jedincovi je osud či príroda taká štedrá, že po narodení existuje. K najväčšej tragédii rodiny, ženy, nositeľky života, patrí skutočnosť, keď zistí, že vo svojom tele nosí človiečika, ktorý momentom narodenia prežíva hneď aj umieranie. Často v mukách pri bezmocnom pohľade dospelých. Len ten, kto prežije túto skúsenosť, vie o bolestnej a bezradnej situácii hovoriť najlepšie. Len ten, kto aspoň niekedy videl deti bez vyvinutého sacieho či prehĺtacieho reflexu, k tomu nevidomé a hluché, môže chápať, o čom chcem hovoriť. O neopísateľnom utrpení. Málokto z nás to prežil a môžeme byť radi, že naše deti sú zdravé. Tomuto všetkému sa dá predísť, prirodzene, včasným diagnostikovaním, ale tiež vďaka podpore tejto novely, aby ľudia, ktorých sa to týka, mali šancu sa rozhodovať sami. Aj bez nás. Ďakujem vám pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Birošovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 197 zo 4. apríla tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003. Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku za klub KDH. Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, pani predkladateľka, kolegyne a kolegovia poslanci, vážený pán minister, môj príspevok k rozprave o návrhu skupiny poslancov z Aliancie nového občana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. nepredkladám z pozície sudcu a tým menej z pozície prokurátora. Predkladám ho predovšetkým ako zástupkyňa poslancov, ktorí chcú hľadať pravdu, a tými by mali byť poslanci ktoréhokoľvek parlamentu, teda aj Národnej rady Slovenskej republiky. Pravda, respektíve jej hľadanie a spoznanie je absolútnym predpokladom pre uskutočňovanie spravodlivosti, čo je prvoradým poslaním poslancov. Na prijatie pravdy je však potrebná psychologická dispozícia. Z toho vyplýva pre nás všetkých povinnosť skúmať sa, či sme ochotní prijať pravdu tak, ako ona vyplýva z poznania skutočnosti a či sa v nás neozýva tendenčný a účelový postoj podľa našich osobných záujmov a možno aj podľa vnútrostraníckych motivácií. Ja môžem povedať za seba a za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, že pravdu hľadáme.

    A budem úprimná, podelím sa s vami aj o moje životné skúsenosti, ktoré mňa osobne k tomu pobádajú, pretože sa chceme a sme odhodlaní postaviť za ochranu života, každého života, života aj tých najmenších a najslabších. Predkladaný zákon smeruje k uzákoneniu ešte širšej liberalizácie zákona o prerušení tehotenstva v našej vlasti, v Slovenskej republike. Smeruje k rozšíreniu slobody ukončiť život celkom bezbranných, nevinných ľudí. Kedykoľvek sa niekto proti takejto iniciatíve postaví, je označený za bezohľadného útočníka na práva ženy, na kvalitu jej života, za niekoho, kto zasahuje do jej súkromia. Mnohé organizácie, aj keď s neveľkou členskou základňou, sa snažia označiť ho za bezcitného mezogína. Takýto človek alebo skupiny ľudí sú označované za niekoho, kto nemá zmysel pre trápenie a starosti žien. Otázka umelého prerušenia, správnejšie ukončenia tehotenstva, sa stavia len ako problém práva ženy. Taký postoj je scestný a celkom odtrhnutý od života. Nikto, ani žena nemá právo svojvoľne siahnuť na ľudský život, aj keby to bol život jej dieťaťa, ktoré nosí pod srdcom. Otázka umelého potratu sa vždy týka práva nenarodeného dieťaťa a prípadne len druhotne života aj práva ženy. Ak chceme zachovať spravodlivý postoj v týchto prípadoch, tak si musíme uvedomiť, že vždy ide o riešenie sporného vzťahu práv ľudí a je na nás, na poslancoch, hľadať a vytvárať podmienky pre spravodlivú ochranu ľudských práv ako ženy, tak aj jej potomstva. V plnej miere si pritom uvedomujem aj pozíciu ženy, tlak rôznych spoločenských činiteľov, ktorým je vystavená, ako aj jej duševné rozpoloženie.

    Práve preto nechcem k tejto otázke pristupovať z pozície akademickej abstrakcie, ale predovšetkým z mojich vlastných životných skúseností, ktoré, verte mi, neboli ľahké.

    Spomínam si na svoju matku, po treťom pôrode prekonala ťažkú sepsu s následným bakteriálnym zápalom srdcovej blany. V tom období to bolo smrteľné ochorenie, z ktorého vyviazla len takpovediac zázrakom a ktoré zanechalo na jej srdci nemalé následky. Po nejakom čase znovu otehotnela. Lekári odporúčali ukončenie tehotenstva. Moja matka, hoci už mala v tom čase tri deti, zákrok zásadne odmietla. Bolo to s vedomím a súhlasom môjho otca. Tehotenstvo sa skončilo normálnym pôrodom, narodil sa môj najmladší brat, ktorý je snáď najnadanejší z nás všetkých. Neviem a ani si nechcem predstaviť, že by sme boli žili bez neho. Môj najmladší brat mal 6 mesiacov, ja ako najstaršia som nemala ešte 6 rokov, keď v roku 1953 zatkla Štátna bezpečnosť môjho otca, štvrť roka mama nevedela o tom, kde je, a predstierali, že ušiel za hranice. Po jednom roku vyšetrovacej väzby bol odsúdený na základe vykonštruovanej viny na 12 rokov väzenia, stratu všetkého majetku a na ďalšie vedľajšie tresty. Moja matka zostala sama, bez prostriedkov, so štyrmi malými deťmi. Myslím, že nikto z vás nepochybuje, že bola, a my s ňou, ťažkým sociálnym prípadom. Doteraz vidím svoju matku, ako krája darovanú salámu na tenké plátky, aby vyšla na všetky krajce chleba. Nehnevajte sa, nehovorím to s vedomím nadradenosti, ale neviem pochopiť výrok veľmi dobre situovanej matky, prednesený na verejnom zhromaždení, že si nevie predstaviť priviesť na svet dieťa, keby vedela, že by sa len dívalo na banán vo výklade a nemohlo by ho mať. Spýtajme sa svojich rodičov a starých rodičov, koľko detí, z ktorých vyrástli statoční ľudia, videli vyrásť bez banánov. Je taká stará ľudová múdrosť, že nič nie je také malé, aby sa to nedalo rozdeliť, len treba k tomu srdce. Ale predsa, čo ak ide o život a zdravie matky. Čiastočne som odpovedala príbehom svojej mamy, respektíve mojich rodičov, ale pripomeniem ešte ďalšiu príhodu, na ktorej som bola tiež citovo intenzívne zainteresovaná. U mojej veľmi blízkej príbuznej trojdetnej matky zistili koncom 80. rokov zhubný nádor štítnej žľazy. Po operácii prikročili k liečbe rádioaktívnym jódom. Pri rannej vizite, po ktorej mali dať liek, moja príbuzná prehlásila, že liek nevypije, pretože sa jej nedostavila menštruácia, tehotenstvo nemôže vylúčiť a podaný liek by mohol poškodiť jej plod. Profesor, prednosta oddelenia, suverénne prehlásil, že v tom nevidí žiaden problém. Prevezú ju na gynekológiu, tam tehotenstvo prerušia a liek jej podajú. Pacientka, tiež lekárka, trvala však na svojom. Telefonovala domov, rodina schválila jej postoj, ale odporučili jej vziať liek aj za cenu rizika, že dieťa bude prípadne poškodené. Profesor nechcel o tom ani počuť, aj napriek tomu, že rodina bola ochotná zaviazať sa, že sa o prípadne poškodené dieťa postará a dieťa nepripadne na ťarchu štátu. Lekár pacientku okamžite prepustil z kliniky a prehlásil, že nie je ochotný ju liečiť ani teraz, ani v budúcnosti. No v poslednom okamihu, keď už odchádzala z oddelenia, jej povedal: „Kolegyňa, ak sa ukáže, že tehotná nie ste, môžete sa vrátiť.“ Vrátila sa, lebo po troch dňoch sa menštruácia spontánne dostavila.

    V krátkosti ešte jeden prípad, jednu moju osobnú skúsenosť. Moja druhostupňová sesternica sa narodila ako ťažko poškodené dieťa. Nevidela, nechodila, ani nehovorila. Jej rodičia aj celá rodina sme ju mali veľmi radi. Rodičia sa o ňu starali 20 rokov, postupom času zistili, čo jej robí radosť, a môžem povedať, že to bolo šťastné dieťa.

    Naozaj, skúsme aj srdcom posúdiť tento vážny problém, o ktorom rokujeme, a zistíme, že nie je nevyhnutné, aby zomierali nenarodené deti. Tu by sa dali použiť slová chorvátskeho lekára Mária Živkoviča, otca piatich detí, z toho jedno je postihnuté, ktorý povedal: „Milované dieťa je šťastné dieťa.“

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, vážení predkladatelia, týmto smerom sa uberá riešenie nášho problému. Začiatok života individuálneho človeka začína okamihom splynutia vaječnej a semennej bunky. Pri tomto pochode dochádza k vzájomnému doplneniu genetického materiálu zo strany otca a matky. Keď sa tento proces uskutoční, spustí sa nezadržateľný kontinuálny rad životných pochodov, ktoré sú charakteristické veľmi dobrou časovou a priestorovou koordináciou. Pri diskoordinácii tohto procesu nastáva biologická smrť. Až do tohto okamihu plynie biologický čas jedinca. Okamih splynutia dedičného materiálu charakterizovaný systémom dezoxiribonukleových kyselín, ktoré sa bežne označujú ako DNA, nespustí len biologický čas človeka, ale začne sa uplatňovať pôsobenie spomínaného dedičného materiálu. Tento je pre jedinca charakteristický a po celý život sa nemení. Na tomto fakte je založená aj súdne uznaná jednoznačná identifikácia ľudí. V súdnej praxi sa využívajú tieto poznatky ako nezvratné dôkazy identity človeka, napríklad obete zločinu, páchateľa, alebo aj pre identifikovanie otca, prípadne matky. Táto možnosť je daná tým, že časť dedičného materiálu sa prenáša na dieťa od matky a časť od otca. Z toho jednoznačne vyplýva, že genetické vybavenie, súbor DNA v bunkách dieťaťa nie je totožný s genómom matky ani s genómom otca. Ak by platilo veľmi často uvádzané tvrdenie, a to nielen zo strany laikov, ale aj lekárov, poslancov a novinárov, že plod je súčasťou tela matky, tak by genetické vybavenie všetkých buniek muselo byť rovnaké. Muselo by byť identické s genetickým vybavením buniek matky. Dieťa by mohlo zdediť iba znaky po matke, žiadne po otcovi. Takže takmer všetky bunky by mali ženský charakter, museli by byť všetky rovnaké, to jest ženské, aj všetky bunky plodu, a nemohlo by existovať mužské potomstvo.

    Na základe uvedených prírodovedeckých dôkazov nemali by sme pri posudzovaní tohto zákona brať zreteľ na tvrdenie o jednote tela matky a plodu a od neho odvodenej mylnej tézy o slobodnom rozhodovaní tehotnej o osude svojho dieťaťa. Na otázku umelého ukončenia tehotnosti sa teda treba pozerať ako na rozpor práv dvoch ľudí, dvoch bytostí, ktoré majú podľa prirodzeného zákona, ale aj podľa Ústavy Slovenskej republiky plné právo na život a jeho účinnú ochranu. Bolo by diskrimináciou, keby malo byť upreté toto právo niekomu len preto, že je malý a bezbranný, že je iba človekom vo vývojovom štádiu zárodku alebo plodu. Proti tomuto človeku nemožno zo strany ženy uplatniť ani tézu o sebaobrane, veď dieťa v živote matky nie je útočníkom, a predsa sa matka k nemu správa ako k svojmu majetku. K tomuto fenoménu prispieva aj zvrat „mať dieťa“. Človek nemá právo „mať dieťa“, má právo darovať život, ale darovať život neznamená len spustiť biologické hodiny.

    Pri prijímaní prerokúvaného zákona sa budeme rozhodovať, či deťom, aj tým, čo sa možno nenarodia celkom zdravé, zabezpečíme život v láske, aj keď to bude náročné, alebo pripustíme, aby ho ktosi v súlade so zákonom na vysokej profesionálnej úrovni odstránil zo života matky podľa možnosti bez poškodenia jej zdravia. V mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia chcem vyzvať všetky kolegyne a kolegov poslancov k príprave legislatívnych podmienok, ako aj reálnych možností pre vylepšenie sociálnej spoločenskej situácie postihnutých.

    Dovoľte mi, aby som sa už len krátko vrátila k formálnej stránke zákona. Zákon je účelový, je účelovo zameraný na zdvojnásobenie dĺžky na vykonanie umelého potratu. Aj keď možno namietnete, že len vo výnimočných prípadoch. O účelovosti svedčí aj to, že je v ňom veľa chýb. Je robený narýchlo. Je v ňom veľa odborných chýb, nezohľadňuje vedecky overené fakty a medicínske poznatky. Ba aj po právnej stránke má významné chyby. Z uvedených príčin za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia dávam návrh, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, ods.3 písm. b) Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Mohutný potlesk.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, že na tabuli, tí prihlásení, či sa hlásia do rozpravy, alebo s faktickými poznámkami? Pán poslanec Bódy, do rozpravy? Pán poslanec Mikoško do rozpravy, pán poslanec Ábelovský, predpokladám, do rozpravy, pán poslanec Brocka do rozpravy, pani poslankyňa Majdová do rozpravy, pán poslanec Hort do rozpravy, pán poslanec Chovanec do rozpravy. Takže tým pádom...

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Heriban, pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Bódy, nech sa páči. Áno, samozrejme, nech sa páči, zapnú vám malý mikrofón. Máte slovo, pán poslanec, vystupujete v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Nebudem sa vyjadrovať zdĺhavo. Len veľmi stručne k § 2 ods. 3 vyhlášky 74/1994, ktorá hovorí o prerušení tehotenstva z genetických dôvodov. Genetické dôvody sú veľmi závažným aspektom prerušenia tehotenstva, ale na druhej strane, ak hovoríme o tom, že je to žijúci plod, potom si kladiem otázku, či to naozaj nie je vražda. Vražda to asi je, pretože z histórie poznáme narodené deti v Sparte, ktoré postihnuté hádzali zo skál. Takisto sa môže stať, že sa neobjaví genetický dôvod narodenia dieťaťa, narodí sa dieťa z abgarskóre 7 a je to „déeemočka“ a narodí sa postihnuté dieťa, čo s ním. Môžeme ho takisto nechať utratiť alebo zabiť. Stane sa človeku úraz počas života a je telesne, zdravotne ťažko postihnutý, nuž, čo s ním spravíme?

    Chcem tým povedať len jednu zásadnú vec. Ak hovoríme o nenarodenom dieťati ako o živom tvorovi, potom je pre mňa neprijateľné aj z genetických dôvodov a zvlášť teda do 24 týždňov tehotenstva umelo prerušiť tehotenstvo. Prosím, nechcem brať ženám dôvod alebo návod na rozhodnutie sa o prerušení tehotenstva, avšak nikto, kto neprešiel desať míľ v mokasínach ženy, ktorá zdravotne postihnuté dieťa vychovávala, by nemal mať právo, alebo by sa mal zdržať takýchto rozhodnutí. Preto by som bol rád, keby ste nepodporili tento návrh zákona, respektívne novelu tohto zákona.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Abelovský.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať k návrhu tejto novely, pretože cítim, že mi to neprináleží, ale cítim potrebu, ak dovolíte, ako najstarší poslanec v tejto sále, vyjadriť sa k istému politickému aspektu, ktorý sa týka vládnej koalície. My môžeme v médiách zastávať svoje ideové názory, môžeme ich zastávať najmä vtedy, ak koalícia je zložená z viacerých ideových prúdov, ako je kresťanský, pravicový, prípadne liberálny. Nikto nás nemôže obrať o túto možnosť, pretože potrebujeme ďalej rozvíjať svoju stranícku líniu. Vo chvíli, keď vstupujeme do koalície, musíme však nejakým spôsobom rešpektovať to, čomu hovoríme koaličná zmluva. Dnes klub ANO, a povedala to aj pani poslankyňa Černá, na návrhu novely zákona je podpísaný pán predseda Rusko, je tam pán poslanec Lintner ako predseda klubu a ďalší poslanci, predložili návrh novely tohto zákona. V prestávke, ktorú sme pred týmto rokovaním vyvolali spolu s ďalšími dvoma klubmi, sme prečítali našim kolegom z ANO z koaličnej zmluvy a dovoľujem si to prečítať, je to bod 6 koaličnej zmluvy Všeobecné a záverečné ustanovenia, ods. 1: „Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú svoje návrhy v Národnej rade Slovenskej republiky presadzovať spolu s koaličnými partnermi. Ak sa niektorí z koaličných partnerov vo vážnej veci,“ vo vážnej veci a toto je pre KDH veľmi vážna vec, „a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov koalície podľa bodu 5“. Ja chcem len povedať, že od tejto chvíle, ak prejde tento návrh zákona do druhého čítania, oznamujem poslancom za klub ANO, že od tejto chvíle je v koalícii dovolené všetko. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Lintner, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Samozrejme, by sa dalo dlho na toto reagovať, ja to zúžim naozaj len na to, čo sme teda prediskutovali v zákulisí. Necítime sa vôbec v zmysle toho, že by sme porušovali príslušné ustanovenie, ktoré si citoval, pán poslanec, my sme pri predkladaní tohto zákona urobili maximum, aby sme koaličných partnerov oboznámili s návrhom novely zákona, a považujem to za nátlak, nenáležitý politický nátlak, keď minútu pred prerokovaním príslušného bodu zaradeného do programu - nikto sa pred schôdzou neozval - sa vytvára takýto precedens.

    A toto, čo si povedal pán poslanec, že sa necítiš viazaný, tak preberáš zodpovednosť za činnosť tejto vládnej koalície.

  • Pán poslanec Mikloško, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ja len chcem potvrdiť slová pána predsedu, ktorý povedal, že sa „necítia“, a ja len tvrdím, že už do budúcnosti sa nikto nemusí „cítiť“, nič viac som nechcel povedať.

  • Ja viem, nemám právo komentovať, ale toto je najlepšia cesta do záhuby. Takže pán poslanec Abelovský, nech sa páči v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím si, že na napísanie tohto zákona a respektíve na formulovanie toho kontroverzného ustanovenia § 4a, ktorý dnes prerokúvame, som minimálne dal podnet pri rozhovoroch, ktoré vyplynuli zo štúdia materiálov a so zastupovaním Národnej rady Slovenskej republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci vyslovenia časti zákona o umelom prerušení tehotenstva na Ústavnom súde. Pri zadovažovaní si expertných posudkov vyplynulo najmä z radov lekárov, bioetikov a gynekológov, absolútna požiadavka na to, aby takáto novela zákona prišla ešte skôr, ako Ústavný súd o veci rozhodne, a ja túto novelu aj tak vnímam, ako vyplnenie právneho vákua, ktoré by tu mohlo vzniknúť v tejto veľmi dôležitej, by som povedal až bytostnej ľudskej činnosti od rozhodnutia Ústavného súdu dovtedy, keď sa my ako poslanci zídeme a prijmeme patričné právne konzekvencie z rozhodnutia Ústavného súdu. Zdôrazňujem, z rozhodnutia Ústavného súdu, nech bude akékoľvek. Bioetici a lekári hovoria, že ak, a to môžem po právnych analýzach zodpovedne povedať, že s pravdepodobnosťou sa rovnajúcej istote bude vyslovená, napadnutá časť, ktorú táto novela nahradzuje, a vzniklo by tu veľmi nebezpečné právne vákuum, ktoré by prakticky lekárom, ktorí kontinuálne vyšetrujú ženy, a ako mi aj povedal pán kolega, prakticky permanentným skríningom tehotných žien zisťujú, či tehotenstvo prebieha normálne, alebo sú tam nejaké zmeny. Len po zistení týchto zmien, z toho skríningu, ktorému sa dobrovoľne každá žena podrobí, je možné potom uzavrieť a robiť cielené vyšetrenia aj na genetické poškodenie. Nie je možné urobiť takéto vyšetrenie cielene skôr ako po 12. týždni tak, aby sa tieto veci zistili. Hádam netreba ani pripomínať, že umelo prerušiť tehotenstvo žene, ktorá si to nechce dať vykonať, nie je možné. Môže sa tak urobiť len na základe jej dobrovoľného rozhodnutia, prípadne so súhlasom u osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, na základe rozhodnutia jej zákonného zástupcu.

    Čiže hovoríme len o ženách, ktoré si to umelé prerušenie tehotenstva chcú na základe dobrovoľného rozhodnutia dať urobiť. Od lekárov tu celkom oprávnene vyvstala otázka, že ak by vzniklo toto vákuum, ktoré tu hrozí, že vznikne, objektívne, a oni budú pokračovať v tých skríningových vyšetreniach a potom aj v cielených vyšetreniach na zistenie genetického poškodenia plodu, lekári vyhlásili, že nebudú ďalej vykonávať tieto vyšetrenia, pretože nebudú mať to svedomie dotyčnej žene povedať, že má geneticky poškodený plod a objektívne sa nebude dať vykonať potom na základe, teda, samozrejme, súhlasu tejto ženy, interrupcia.

    Viete si predstaviť tie obrovské vnútorné psychické pochody, ktoré by prežíval ten lekár, ktorý má tú dotyčnú tehotnú ženu v starostlivosti, aby bol konfrontovaný s takouto situáciou len preto, že Národná rada Slovenskej republiky neurobila včas príslušné rozhodnutia, aby tomu zamedzila.

    Ja si myslím, že aj tento zákon už mal byť prijatý v minulom volebnom období, pretože sťažnosť skupiny poslancov bola podaná v marci roku 2001, teraz už máme apríl 2003, pred dvoma rokmi ministerstvo zdravotníctva už malo dávno iniciovať prijatie takejto novely, takéhoto zákona, pretože teraz sa nám zdá, a aj z diskusie vyplynulo, že máme tu rozhodovať vôbec, či interrupcie áno alebo nie. Veď predsa to je predmetom rozhodovania Ústavného súdu a nikto tu nemôže v Národnej rade prejudikovať jej rozhodnutie, rozhodnutie Ústavného súdu.

    Čiže ja podporujem túto novelu, je veľmi potrebná a myslím si, že zabráni veľmi ťažkým rozhodovaniam aj lekárov a aj matiek, ktoré sa dostanú do takejto veľmi ťažkej životnej situácie. Neviem si predstaviť totiž, že by taký lekár, ak zistí cieleným vyšetrením napríklad rozštep chrbtice u geneticky poškodeného plodu, a nebude môcť tej žene povedať, že je to tak, a objektívne sa tá interrupcia s jej súhlasom nebude môcť vykonať. Ďakujem pekne.

  • Ďalej na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou oneskorene pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Zapnite mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som rada povedať asi tri poznámky. Vy ako právnik by ste mali vedieť, že vyhlášku nenovelizujeme, alebo neupravujeme zákonom, a zvolili sme si nesprávny postup. Hovorili ste na záver, že už sa to malo dávno urobiť. Kde boli tí, ktorí to chceli urobiť a majú na to takýto názor dva roky a prečo to robia práve počas rokovania Ústavného súdu a rozhodovania v tejto veci, ako zdá sa mi to nie celkom fér hra. A, pán poslanec, v tejto veci nejde o právne vákuum alebo o nejaký právny aspekt, v tejto veci ide o základné hodnoty života a o základné morálne hodnoty a pohľadu na život, čiže čudujem sa vám ako zástupcovi Národnej rady pred Ústavným súdom, že takto uvažujete a že hovoríte, že Národná rada či teraz práve v tomto období má rozhodovať. Národná rada môže dnes, zajtra, kedykoľvek aj zrušiť akýkoľvek zákon bez ohľadu na to, či rokuje alebo nerokuje Ústavný súd, a toto, myslím si, by ste mohli ako právnik ovládať.

  • Pán poslanec Abelovský, môžete reagovať. Nech sa páči.

  • Ja neviem, že kto to zapríčinil, ja som v Národnej rade nesedel, len od 15. októbra tu sedím. Evidentne som povedal, že podnet na ústavný súd bol podaný skupinou poslancov už v marci roku 2001, kedy objektívne hrozilo po akejkoľvek, by som povedal, aj veľmi plytkej právnej analýze, že tu dôjde k vysloveniu protiústavnosti v tej časti vyhlášky. Že nekonalo príslušné ministerstvo, za to ja nemôžem, ani to neviem zdôvodniť. Evidentné je, že skupina poslancov predložila návrh a ja ho budem podporovať.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pani poslankyňa Majdová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Aj pani poslankyňa Černá už vo svojom vystúpení povedala, že ten ich poslanecký návrh novely zákona je vlastne reakciou na podnet inej skupiny poslancov, tridsať poslancov Národnej rady. Ten návrh pred dvomi rokmi podpísalo deväť poslancov Národnej rady za KDH, väčšina boli poslanci z iných strán. Návrh skupiny 30 poslancov podaný na ústavný súd sledoval jeden zámer, zúžiť, sprísniť súčasnú prax vykonávania interrupcií.

    Návrh poslancov zo strany ANO má iný cieľ - liberalizovať súčasný stav, ešte viac ho uvoľniť. Keďže sa týmto znovu otvára diskusia o veľmi vážnom etickom, morálnom a spoločenskom probléme, dovoľte mi, aj keď som muž, vyjadriť sa k tejto veci, pretože sa nakoniec týmto otázkam venujem aj v poslaneckom klube.

    Dámy a páni, každá vyspelá demokratická spoločnosť je založená na rešpektovaní istých hodnôt a princípov. Jednou z takýchto hodnôt je sloboda. Naša ústava sa vo svojom druhej hlave venuje slobode v mnohých článkoch, od slobody, od osobnej slobody cez slobodu vlastníckeho práva, cez slobodu pohybu a pobytu, cez slobodu myslenia, svedomia, cez politické práva, napríklad sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a podobne. Sloboda jednotlivca sa v celej druhej hlave ústavy rozvíja v podobe mnohých ďalších slobôd a práv. Ale pred týmto právom a pred slobodou je aj v našej ústave v článku 15 zakotvené právo na život. A podľa citovanej preambuly k základným právam v článku 12 sú si ľudia rovní v právach, aj v práve na život. Život je najvyššia hodnota a má prednosť pred inými hodnotami, dokonca aj pred slobodou. Tieto práva slobody tvoria pevné základy spoločnosti a pre ich povahu a funkciu, ktorú plnia v spoločnosti, dokonca o týchto základných právach a slobodách nemôžeme ani vyjednávať. Dokonca naša ústava nepripúšťa o týchto základných právach ani referendum!

    Napriek tomu, dámy a páni, že ústava nám zaručuje slobodu, vonkajšiu slobodu v rôznych oblastiach, nemusíme byť vôbec spoločnosťou slobodných ľudí. Nový pojem, vnútorná sloboda, je totiž hodnota, povedal by som cnosť, ku ktorej musí človek dozrieť alebo sa dopracovať zvýšeným, určitým zvýšeným úsilím. Poznáte to iste aj z bývalého režimu. Napriek neslobode alebo neslobodnej spoločnosti, ľudia vnútorne slobodní boli tými, na ktorých totalitná moc nemala žiaden vplyv. Aj keby im siahla na život alebo na majetok. A keď počet týchto slobodných, vnútorne slobodných ľudí vzrástol, tak totalitný režim padol. Lebo byť vnútorne slobodný znamená byť nezávislý. Lebo závislosť je opak slobody. Poznáte prípady závislosti, nebudem sa o nich dlhšie zmieňovať, ale možno je namieste otázka, prečo toľko hovorím o slobode. Dámy a páni, preto, lebo tí, ktorí sú za právo ženy na potrat, vystupujú, ako keby tí druhí, ktorí bránia právo na život, obmedzovali ich slobodu, obmedzovali ich slobodu výberu a voľby. Ale aj sloboda má svoje hranice. My ich tušíme, všetci, máme ich zapísané vo svojom srdci. Je to totiž súčasť toho prirodzeného zákona. Každý, dámy a páni, to nie sú náboženské termíny. Tieto prirodzené etické požiadavky sú v každom ľudskom bytí. Dokonca aj naša ústava explicitne vymedzuje tieto hranice slobody, rovnako ako ústavy iných vyspelých demokratických krajín, ktorých súčasťou je základná listina ľudských práv a slobôd. V článku 12 prvá veta hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní,“ opakujem, „slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.“ A nakoniec, alebo na okraj, myslím si, že človek, ktorý sa rozhodne pre život toho dieťaťa, predsa nestráca svoju slobodu! Naopak si myslím, že tí, ktorí sa rozhodnú pre interrupciu, to znamená zničiť nový život, sú väčšinou neslobodní a príliš závislí, niekedy napríklad aj od pohodlia alebo kariéry.

    Zástancovia potratov nedávajú žiadnu šancu životu, žiaden výber, žiadnu voľbu. Dokonca idú ďalej a formulujú nové ľudské práva. Priam absurdné ľudské právo, právo na rodiť sa ako chcený. Právo narodiť sa ako chcený. Čo keby sme nechali toto právo voľby deťom až po narodení. Nech sa ony samy rozhodnú, či chcú žiť, alebo nie. Inak, vedie táto dnešná prax a uvažovanie priamo k eutanázii. Veď prečo by sme nemohli tak rozhodnúť, a už to hovoril aj pán poslanec Bódy, a ja som mu veľmi vďačný, že vyslovil k tejto veci svoj názor, veď prečo by sme nemohli tak rozhodnúť o chorých, hendikepovaných, starých ľuďoch a siahnuť im na život. Veď s nimi je rovnako starosť a sú bremenom. Veď nebyť takého množstva ľudí v dôchodkovom veku by sme nemuseli reformovať dôchodkový systém! Je to rovnako absurdné a zvrátené, lebo slabých treba chrániť, chorých treba liečiť, hendikepovaným treba prejavovať pozornosť a starším úctu.

    Autori poslaneckej novely v dôvodovej správe uvádzajú, že umelé prerušenie tehotenstva z genetických dôvodov predstavuje závažnú príčinu, ktorá opodstatňuje skončenie tehotenstva aj v neskoršom štádiu vývinu plodu. Je to falošná a pokrytecká morálka. Ja si myslím pravý opak, práve postoj k narodeniu postihnutého dieťaťa je skúšobným kameňom úcty k ľudskému životu. Potrat kvôli postihnutiu dieťaťa možno považovať za súd, vynesený nad všetkými postihnutými žijúcimi deťmi, tak ako to povedal pán poslanec Bódy. Medzi postihnutými od narodenia a normálnymi ľuďmi nie je žiaden rozdiel v stupni životného uspokojenia. V pohľade na bezprostrednú budúcnosť či zraniteľnosť frustráciou.

    Pre zaujímavosť poviem jeden príklad. Keď v skupine 150 náhodne vybraných pacientov s rázštepom chrbtice položili v jednej ankete už starším deťom, samozrejme, otázku, či ich postihnutie spôsobilo, že život nemá cenu, či im nemalo byť dovolené zomrieť pred narodením. Ich jednomyseľná odpoveď bola veľmi pôsobivá. Samozrejme, že chcú žiť a v podstate si mysleli, že otázka je smiešna.

    Dvojtvárnosť a pokrytectvo tých, čo sú za potraty, sa prejavuje aj v inom. Dieťa, ktoré chcú, považujú za dieťa od počatia. Dieťa, ktoré nechcú, nie je človekom ani v šiestom mesiaci. Alebo matka, ktorá donosí a porodí svoje dieťa a potom ho odhodí, napríklad pred dvere sirotinca, považujú ju za krkavčiu matku a zákon ju trestá. Nie je to výraz pokrytectva a falošnej morálky? Jadrom problému potratov však nie je otázka, odkedy je plod človekom, odkedy žije človek. To je v medicíne už dávno jasné. Problém je dnes úplne inde! Je otázkou, ktorá začína, respektíve za tou otázkou, kedy začína život, je iná otázka a to, kedy na živote začína záležať, kedy musíme ľudský život rešpektovať. Ja hovorím, že od počatia, lebo život je najvyššia hodnota na zemi, dokonca väčšia ako všetko bohatstvo sveta.

    Dámy a páni, u nás je uzákonený potrat na požiadanie do 12. týždňa, čiže dovtedy akoby to nebol život. Čím sa vyznačuje tento pre niekoho zhluk buniek alebo nádor? Tak len zopakujem to, čo je všeobecne známe, najmä tým, ktorí sú za slobodu voľby. Údery srdca sa začínajú v treťom týždni, v ôsmom týždni je vytvorený mozog a nervová sústava, dávno už, v deviatom týždni dieťa žmurká a prehĺta a ak sa dotknete dlane, tak ju zovrie v päsť. V jedenástom týždni zreteľne cmúľa prst a v dvanástom týždni pracujú všetky telové orgány.

    Dámy a páni, náš odmietavý postoj k interrupciám, postoj Kresťanskodemokratického hnutia je výrazom úcty k ľudskému životu, je výrazom citlivého postoja ku všetkým fázam ľudského života od jeho začiatku po prirodzený koniec a je dokonca výrazom rešpektovania nielen základného práva na život, ale aj výrazom rešpektovania práva na slobodu. Žena má právo rozhodovať o sebe, pani Černá, ale pred počatím. Potom už nerozhoduje o sebe, ale rozhoduje o ďalšej, novej, jedinečnej a originálnej ľudskej bytosti. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Brocku s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, prosím vás, nepredpokladajte, že navrhovatelia sú voľajakí sadisti. Vyvarujte sa podobných emočne, ideologicky zameraných konštatovaní. Držme sa, prosím, reálnych ohrození pre slobodu ťažko postihnutých detí. Ako by ste, pán poslanec, definovali slobodu dieťaťa narodeného z rodičov narkomanov alebo chorých na AIDS, ktorí majú darovaný život krátky, ale plný utrpenia a žiaľu prizerajúcich sa na ich trápenie. Ako sú tieto deti slobodné? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo svojom prejave ste používali slová sloboda, totalita, právo na život, pokrytecká morálka. Viete o tom, že posledných desať rokov sa nenarodilo viac ako 200 000 detí v dôsledku chudoby? Viete o tom, že mladí ľudia si nemôžu dovoliť dieťa alebo dve deti v dôsledku zlých ekonomických podmienok? Čo keby ste diskutovali radšej a riešili tento problém? Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pani poslankyňa Bollová, na otázku, čo by som povedal na to, ak sa narkomanom narodí dieťa. No ja by som to dieťa nezabil, ale opýtal by som sa toho dieťaťa, či chce žiť. A pánu Ondriašovi, pán Ondriaš, to vôbec nie je pravda, že sociálne dôvody sú rozhodujúcou príčinou toho, či ľudia chcú, alebo nechcú mať deti. Na Slovensku, a to je aj vo vyspelých krajinách, najmenej detí majú tí najbohatší, ktorí si najprv kúpia terénne auto, zariadia byt alebo postavia dom. Nakoniec aj vaša generácia, vaši rodičia, keby uvažovali tak ako vy, tak dnes tu nie ste, pán poslanec.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová a ak nám ešte zostane čas, tak pán poslanec Hort. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, panie poslankyne, vážení páni poslanci . Dovoľte mi, aby som sa ako členka parlamentu i ako žena a zdravotná sestra s niekoľkoročnou praxou vyjadrila k predloženému návrhu zákona.

    Predkladatelia novely zákona o umelom prerušení tehotenstva prezentovali na verejnosti zámer, citujem: „Odstrániť nesúlad platnej právnej úpravy pri zachovaní súčasného právneho stavu.“ Koniec citátu. Aký je súčasne platný právny stav? Dnes sa ukončenie tehotenstva, pretože z technického a podľa môjho názoru i právneho hľadiska nejde o prerušenie, ale o ukončenie tehotenstva, čiže dnes sa ukončenie tehotenstva vykonáva v súlade so zákonom a vyhláškou ministerstva zdravotníctva, ktoré boli prijaté v roku 1986. Zdôrazňujem, boli prijaté v roku 1986. To znamená pred 17 rokmi. Kto sa aspoň trochu vyzná v medicíne, vie, že 17 rokov je pre rozvoj medicínskej, alebo ak chcete lekárskej vedy, veľmi veľa. Za tých 17 rokov vedecký pokrok v medicíne a v oblasti prenatálnej diagnostiky išiel dopredu míľovými krokmi. V roku 1986, keď boli prijaté spomínané právne predpisy, bolo skutočne možné zistiť genetické poruchy vo vývoji ľudského plodu zhruba v 24. týždni tehotenstva. Pri dnešnom stave diagnostických a vyšetrovacích metód je takúto diagnostiku možné vykonať už medzi 14. až 18., maximálne 20. týždňom tehotenstva. To znamená, o celých 4 až 6 týždňov skôr, ako to bolo možné pred 17 rokmi.

    Návrh, aby mohlo byť tehotenstvo z genetických dôvodov umelo ukončené v 24. týždni tehotenstva, teda z vedeckého hľadiska jednoznačne neobstojí. Mimochodom, 24. týždeň. Skúsme si tento nič nehovoriaci číselný kód preložiť do ľudskej alebo, ak chcete do hovorovej reči. 24. týždeň tehotenstva je ukončený 6. mesiac tehotenstva. Nie je nič výnimočné, ak v 6. mesiaci tehotenstva dôjde k predčasnému pôrodu. Dieťa, ktoré sa predčasne a neplánovane narodí v 6. mesiaci tehotenstva, je plnohodnotný človek s kompletne vyvinutými vonkajšími aj vnútornými orgánmi. Práve narodené i ešte nenarodené dieťa v 6. mesiaci tehotenstva vyzerá presne tak isto ako dieťa, ktoré sa narodí v normálnom termíne, teda v 40. týždni, čiže 9. mesiaci tehotenstva.

    Organizmus dieťaťa predčasne narodeného v 24. týždni tehotenstva je schopný začať plniť presne tie isté funkcie ako organizmus dieťaťa narodeného v 40. týždni. Z toho jasne vyplýva, že vnútromaternicový vývoj plodu je v 24. týždni prakticky ukončený a schopnosť 24-týždňového ľudského plodu prežiť mimo tela matky je z vedeckého hľadiska nespochybniteľná. Dnes je úplne bežnou praxou, že zhruba v 6. týždni tehotenstva si lekár pozýva rodičov dieťaťa na ultrasonografické vyšetrenie. Zámerne hovorím o rodičoch, nie iba o matke. Je predsa úplne prirodzené, že aj otec dieťaťa chce vidieť svojho potomka už v tomto ranom štádiu jeho vývoja a muži túto možnosť veľmi radi využívajú, zvlášť ak ich k tomu partnerka povzbudí. Takýto zážitok v nich prehlbuje pocit spolupatričnosti s matkou dieťaťa i s dieťaťom samotným. Takýto zážitok v nich prebúdza otcovskú hrdosť a pýchu. Takýto zážitok v nich prebúdza zodpovednosť za počatý život i odvekú túžbu muža milovať a chrániť svoju ženu a svoju rodinu. Ženy by mali takéto pozitívne city a schopnosti mužov podporovať, a nie ich vyhláseniami o samostatnosti, nezávislosti a nesprávne chápanom práve na súkromie posielať do zabudnutia. V tomto ranom štádiu tehotenstva si väčšina párov odnáša zo sonografického vyšetrenia fotografiu svojho dieťaťa. A v tomto ranom štádiu, keď rodičia ešte ani len netušia, aké bude mať ich dieťa pohlavie, hľadajú preň meno. Už v tomto ranom štádiu vývoja rodičia svoje dieťa bezvýhradne milujú. A preto je pre mňa ako pre ženu i zdravotnú sestru nepochopiteľné, ako je možné, že sa týmto milujúcim ľuďom o pár týždňov neskôr snaží naša spoločnosť nahovoriť, že život ich dieťaťa bude mať cenu iba vtedy, ak príde na svet ako stopercentne zdravý, silný a životaschopný jedinec.

    Je pre mňa nepochopiteľné, ako je možné, že sa naša na základoch humanizmu postavená spoločnosť snaží týmto milujúcim ľuďom nahovoriť, že môžu svoje ešte nenarodené dieťa len tak, na základe nejakého lekárskeho vyšetrenia prestať milovať a môžu ho nechať bez výčitiek svedomia zabiť. Nedokážem pochopiť, že spoločnosť, ktorá v mene dodržiavania ľudských práv a rovnosti šancí robí všetko možné i nemožné, aby pomohla telesne a mentálne postihnutým ľuďom integrovať sa ako rovnocenným členom spoločnosti, jednoducho, ja nedokážem pochopiť, že táto istá spoločnosť sa snaží rodičom nenarodeného dieťaťa nahovoriť, že pre ich dieťa je lepšie sa nenarodiť, a to preto, že by kvôli zdravotnému postihnutiu urobilo nešťastným seba i svojich rodičov.

    A navyše túto vysoko humánnu spoločnosť by jeho zdravotné postihnutie príliš veľa stálo. Všetky tie medicínske prípravky, návštevy lekárov, sociálnych pracovníkov, všetky tie financie vynaložené na kompenzačné prostriedky a ústavnú starostlivosť. A preto je vraj lepšie takéto dieťa zbaviť života skôr, ako si ho mohlo užiť. Rozhodli miesto neho, keď ho splodili, nech teda bez jeho súhlasu rozhodnú aj o tom, že pre túto spoločnosť nemá jeho život žiadnu cenu. Veď také dieťa by predsa podľa názorov niektorých vysoko humánnych kruhov nevedelo byť šťastné.

    Vážené dámy, panie poslankyne, aj medzi vami sedí niekoľko žien, ktorých dieťa prišlo na svet s viac či menej závažným ochorením. Len vy samy viete, koľko sĺz, lásky a sebazaprenia vás stálo, že ste sa svojmu dieťaťu museli venovať viac než iné matky. Pýtam sa vás, keby ste boli v čase tehotenstva vedeli, čo všetko budete musieť vy a vaše dieťa podstúpiť, boli by ste ochotné svoje dieťa zabiť? Nemilujete svoje dieťa oveľa viac práve preto, že sa narodilo slabšie a bezbrannejšie než iné deti? Nemilujete snáď toto svoje dieťa práve preto, že ste s ním strávili tak veľa času, kým ste ho naučili vyrovnať sa s jeho hendikepom? Máte snáď pocit, že vaše dieťa je menej spokojné či menej šťastné ako iné deti len preto, že prišlo na svet s istým obmedzením? Skutočné šťastie sa predsa nemeria ani výškou bankového konta, ani mierou intelektuálnych schopností. Skutočné šťastie sa nemeria ani fyzickou krásou. Skutočné šťastie je závislé jedine od našej ochoty a schopnosti prijímať výzvy života a prekonávať prekážky.

    Skutočné šťastie je závislé jedine od miery lásky, ktorú sme schopní prijímať a dávať práve tým najslabším, najbezbrannejším, najchorľavejším a spoločensky najzávislejším.

    Vážená snemovňa, medzi geneticky, alebo ak chcete, dedične podmienené ochorenia patrí napríklad aj krátkozrakosť, rakovina, srdcovo-cievne ochorenia, niektoré typy obezity a niektoré ochorenia tráviaceho traktu, cukrovka a iné poruchy metabolizmu. Prítomnosť týchto ochorení do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu života človeka. Možno sa v blízkej budúcnosti dočkáme toho, že lekárskym vyšetrením bude možné už počas tehotenstva presne zistiť percento pravdepodobnosti výskytu niektorého z týchto ochorení. Zahrnieme časom aj takéto geneticky podmienené ochorenia medzi dôvody na umelé ukončenie tehotenstva? Pokus o dokonale zdravú a geneticky čistú ľudskú rasu sme v histórii ľudstva už raz mali. Verím, že táto snemovňa sa nechce podieľať na takýchto pseudovedeckých experimentoch a návrh novely zákona odmietne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave, dnes ako posledný, vystúpi pán poslanec Hort. Potom by sme dnes prerušili rokovanie a zajtra ráno by sme pokračovali. Ešte ostane do rozpravy pán poslanec Chovanec a pán poslanec Heriban. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dámy, páni. Pôvodne som sa nechcel prihlásiť do rozpravy, ale aj počas toho, čo som si tu vypočul, ale hlavne na základe diskusie, ktorá bola aj u nás v poslaneckom klube, by som chcel z tohto miesta upozorniť na niektoré skutočnosti.

    O koaličnej zmluve už tu hovoril František Mikloško a preto nebudem do tejto vody vstupovať. Chcel by som však upozorniť na to, že téma interrupcií, tvrdosti tohto zákona, alebo mäkkosti, je problémom, o ktorom sa diskutuje odvtedy, ako sa v našej spoločnosti mohlo začať verejne diskutovať, to znamená od roku 1989. Od roku 1989 s menšími alebo väčšími úspechmi alebo neúspechmi sa táto téma dostávala na pretras a musím konštatovať, že vždy sa dostávala na pretras s cieľom zákon, ktorý sme zdedili z komunizmu, sprísniť v zmysle alebo s obavou zachovania alebo nezachovania národa, s obavou zachovania alebo nezachovania nášho slovenského alebo občianskeho rodu na Slovensku.

    Sám som o tejto veci diskutoval veľakrát s ľuďmi, ktorí mi vedeli nastaviť mravné, morálne a iné zrkadlo a pochopil som, že táto téma by sa mala dostať na rokovanie snemovne Národnej rady vtedy, keď bude prediskutovaná nielen v odborných kruhoch, keď bude prediskutovaná v kruhoch, ktoré predstavujú vážne morálne autority, a to nielen v cirkvi, ale s ostatnými ľuďmi, ktorí majú záujem diskusiu v tejto oblasti posunúť dopredu. Lebo táto téma sa netýka len matky, pri všetkej úcte k ženám, táto téma sa týka dieťaťa, táto téma sa týka rodiny, táto téma sa týka aj národa. A veľmi vážne sa týka národa v tej dobe, v ktorej teraz žijeme. Viete, keď som sa zamyslel nad tým, s akou ľahkosťou, po tom všetkom, čo sa už o tejto veci „oddiskutovalo“, s obavami niektorých kruhov, že sa ten zákon sprísni, sa takýto návrh, ktorý naopak nesprísňuje, ale liberalizuje tento bod alebo tento problém našej spoločnosti, s akou ľahkosťou sa dostáva na rokovanie Národnej rady. Spomenul som si na to, ako sme svojho času prerokúvali v poslaneckom grémiu návrh na obmedzenie poslaneckej imunity. To sa musím nad tým pousmiať, keď sme sa dokázali v grémiu zhodnúť, že neurobíme z ústavy trhací kalendár a nepôjde s jedným návrhom Galbavý, s druhým pôjde Mečiar, s tretím pôjde pán Fico a vieme sa vzácne zhodnúť na tom, že takúto vec, ako je poslanecká imunita, budeme riešiť v spoločenstve nielen jedného poslaneckého klubu, nielen koalície, ale aj opozície, a vec, ktorá sa týka života a smrti, ktorá sa týka budúcnosti, ktorá sa týka takej citlivej otázky, ako je zrušenie života pred jeho narodením, takáto vec sa dostane s takouto ľahkosťou na rokovanie Národnej rady.

    Ja si myslím, že každý, a nejdem vstupovať do svedomia ani lekárom, ani právnikom, ani slobodným tu prítomným, ani ženatým, ani viacnásobným matkám a otcom, takáto vec je niečo, čo predtým, ako sa veľmi vážne začne celospoločenská diskusia, jednoducho nie je možné ju posunúť do takej vážnej rozhodovacej roviny, kde budeme mnohí z nás nie celkom „obdarení“ všetkými informáciami, ktoré potrebujeme. A mnohí z nás, ktorí máme iba svedomie, ktoré sme zdedili výchovou, ktorú sme dostali, a pritom nikomu nechcem do svedomia vstupovať, ale myslím si, že to je téma, ktorá sa dá nazvať slovom transcendentná, nepatrí sem dnes, nebude sem patriť ešte v blízkej budúcnosti, lebo ak chceme my, ktorí máme iný názor, rešpektovať tých, ktorí si myslia, že do koaličnej zmluvy ani nikde sa tieto témy nemohli zapísať preto, lebo nie je ešte zrelá doba, tak prosím všetkých tých, ktorí vyžadujú v tejto oblasti toleranciu, aby s týmito témami dnes a teraz neprichádzali, pretože dnes a teraz nie je doba na to, aby sme ich takýmto spôsobom riešili. Ja som v tomto duchu prosil, nemali sme v poslaneckom klube stanovisko jednotné, ktoré by sme tu chceli predostrieť, ale prosil som poslancov nášho poslaneckého klubu, aby zvažovali všetky tieto skutočnosti, aby to, čo sa neodhodlal nikto urobiť, za posledných 13 rokov, to znamená akýmkoľvek spôsobom túto veľmi citlivú tému posunúť niekam, a my sa naozaj dnes bavíme o tom, či zlegalizujeme interrupciu nie do 12 týždňov, ale do 24 týždňov. O tom sa tu dnes rozprávame. A v tejto oblasti takýmto závažným spôsobom ešte ani jeden z parlamentov doposiaľ sa neodvážil pristúpiť k rokovaniu a k hlasovaniu. Teraz, prosím, v tomto zmysle zvažujme a prosím vás, aby sme tento návrh nepodporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie. Zajtra, chcem upozorniť, že o 8.30 bude poslanecké grémium. O 9.00 budeme pokračovať podľa schváleného programu 16. bodom, a to je vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a po prerokovaní tohto bodu budeme pokračovať v rozprave k tomuto zákonu. V rozprave ešte vystúpia dvaja poslanci, pán poslanec Chovanec a pán poslanec Heriban, potom, samozrejme, ešte môžu sa vyjadriť pani navrhovateľka a pán spravodajca. Pán poslanec Figeľ...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som pozvať členov zahraničného výboru na krátke rokovanie do zasadačky 149, teraz po skončení, hneď. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.