• Vážené panie poslankyne, vážený pán premiér, členovia vlády Slovenskej republiky, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: pán podpredseda Národnej rady Pavol Rusko a poslanci Miroslav Abelovský, Árpád Duka-Zólyomi a Jozef Elsner.

    Dovoľte mi, aby som pri príležitosti prerokúvania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve na dnešnom rokovaní srdečne privítal zástupcov diplomatických zborov členských štátov Severoatlantickej aliancie a zástupcov členských štátov, ktoré boli pozvané na začatie prístupových rozhovorov s NATO. Pekne ich vítam, páni poslanci a poslankyne, ešte raz.

  • Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 193, spoločnú správu výborov máte ako tlač 193a.

    Prosím teraz pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnú radu informoval o odôvodnení predloženého návrhu vlády. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky a po prerokovaní v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky predložil na rokovanie plenárneho zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Návrh vláda do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe uznesenia Národnej rady č. 203 z 28. februára tohto roku, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve po podpise Protokolu o pristúpení Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve členskými krajinami Severoatlantickej aliancie.

    Panie poslankyne a páni poslanci, Slovenská republika svojím konaním, svojou kredibilnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a svojimi reformami presvedčila spojencov z NATO o tom, že je oddaná princípom, na ktorých stojí Severoatlantická aliancia a celý demokratický svet, že je pripravená prevziať na seba všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva v aliancii, že chce prispievať k posilneniu bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore.

    Pozvanie na pražskom summite na začatie prístupových rozhovorov a následný podpis prístupového protokolu Slovenskej republiky členskými štátmi NATO 26. marca tohto roku v Bruseli sú jasným ocenením politiky štátu a výsledkom reforiem celej spoločnosti. Náš prístupový proces tým vstúpil do ďalšej fázy, ktorou je fáza ratifikačná. Z medzinárodnoprávneho hľadiska teda cestu k prerokovaniu a schváleniu pristúpenia Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve otvorilo podpísanie Protokolu o pristúpení Slovenskej republiky k zmluve.

    Reagujúc na tento akt vláda Slovenskej republiky dňa 27. marca tohto roku schválila svojím uznesením č. 238 návrh na prístup Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve a do Národnej rady predkladá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Severoatlantickou zmluvou. Vnútroštátny právny rámec na tento krok vymedzujú čl. 7 a čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých Severoatlantická zmluva ako medzinárodná politická zmluva a tiež medzinárodná zmluva vojenskej povahy musí byť odsúhlasená Národnou radou Slovenskej republiky. Súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou sa vyžaduje predtým, ako bude zmluva predložená prezidentovi Slovenskej republiky na podpísanie listiny o pristúpení Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dnešné vaše rozhodnutie bude významným krokom v naplnení strategických cieľov Slovenskej republiky. Osobitne pritom rád konštatujem, že dosiahnutie vysokého bezpečnostného štandardu pre Slovensko jeho začlenením do systému kolektívnej obrany predstavuje spoločného menovateľa zahraničnopolitických častí straníckych programov takmer všetkých subjektov, ktoré sa v ostatných parlamentných voľbách úspešne uchádzali o dôveru voličov. Neexistuje nijaká ústavná ani zákonná prekážka, ktorá by bránila tomu, aby dnes Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Severoatlantickou zmluvou.

    Vláda chce takýmto postupom členské krajiny aliancie v prebiehajúcom ratifikačnom procese ubezpečiť, že v Slovenskej republike jestvuje silná politická vôľa a odhodlanie vstúpiť do aliancie. Našou ratifikáciou chceme tiež inšpirovať vlády a parlamenty členských krajín NATO v čase, keď je významná časť politickej energie našich budúcich spojencov viazaná vývojom okolo Iraku, aby neodkladali proces ratifikácie pristúpenia 7 pozvaných krajín a na vyvolanú diskusiu o relevantnosti NATO a budúcnosti transatlantických vzťahov dali jasnú odpoveď. A napokon nechceme ostať nepripravení na očakávanú výzvu generálneho tajomníka aliancie na uloženie ratifikačných listín u depozitára zmluvy, ktorým je vláda Spojených štátov.

    Slovenská republika zatiaľ nemá dostatočné vonkajšie a medzinárodne inštitucionalizované bezpečnostné záruky. Obranu si Slovenská republika zabezpečuje na individuálnom základe, čo je nákladné a má svoje prirodzené limity. Zaručenie bezpečnosti krajiny, jej suverenity a integrity je základným životným poslaním každej zodpovednej politickej reprezentácie. Nie je preto prekvapujúce, že vláda naplnenie tohto úsilia vidí v členstve Slovenskej republiky v aliancii. NATO je nesporne jediná efektívna organizácia kolektívnej obrany vo svete, schopná plne garantovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je súčasťou životných záujmov Slovenskej republiky, pretože predstavuje optimálny spôsob zaručenia jej bezpečnosti a obrany. Vytvára rámec na normálny, kontinuálny rozvoj tejto krajiny. Od vzniku modernej slovenskej štátnosti na začiatku uplynulého storočia, v tom čase v česko-slovenskom rámci, dejiny počtom malému národnému spoločenstvu nadelili akosi priveľa diskontinuít.

    Dovoľte mi odcitovať časť čl. 5 o kolektívnej obrane, považujem ho za kľúčový: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým a preto odsúhlasili, že ak taký ozbrojený útok nastane, každá z nich pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti.“

    Nejestvujú silnejšie bezpečnostné záruky, ako nám poskytuje tento článok. Neviem si predstaviť väčšiu hodnotu záväzkov, ako tú, keď občania iných krajín sú pripravení za nás, za našu bezpečnosť položiť vlastné životy. To isté sa, samozrejme, očakáva aj od nás. Som presvedčený, že pre Slovensko je životne nevyhnutné takéto záruky získať. Bezpečnosť je totiž pocit, ktorý si neuvedomujeme, aj keď ho bytostne vyžadujeme. A, žiaľ, u nás priamo pociťujeme až absenciu bezpečnosti. Preto je nevyhnutné investovať do bezpečnosti a vytvoriť si také záruky, ktoré sú stále presvedčivé a efektívne. Našou najlepšou reakciou na zmenené bezpečnostné prostredie vo svete je vstup Slovenskej republiky do aliancie, niet inej lepšej alternatívy.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa Slovenská republika po ukončení ratifikácie nášho prístupového protokolu členskými štátmi NATO mohla stať plnoprávnym členom najstálejšej a najpevnejšej obrannej aliancie sveta. Odsúhlasením Severoatlantickej zmluvy sa budete podieľať na historickom rozhodnutí o zaistení bezpečnosti pre túto a ďalšie generácie našich občanov. Národnej rade sa ponúka príležitosť dokázať, že jestvujú životné záujmy tejto republiky, na ktorých sa racionálny, hlavný prúd slovenskej politiky vie zjednotiť. Svojím postojom rozhodnete, či sa významne zvýši medzinárodná váha a zahraničnopolitické možnosti Slovenska. Rozhodnete o tom, či Slovensko bude rovnocenným partnerom pri aktívnom posilňovaní stability a bezpečnosti vo svete a či bude sledovať cestu najvyspelejších demokracií. Je to rozhodnutie mimoriadne vážne. Rozhodnite sa preto zodpovedne, vláda Slovenskej republiky svoje stanovisko deklarovala jednoznačne. Dovolím si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky podporila návrh vlády Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovila súhlas so Severoatlantickou zmluvou. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu.

    Teraz prosím pána predsedu zahraničného výboru a spoločného spravodajcu k prerokúvanému bodu programu poslanca Jána Figeľa, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu na vyslovenie súhlasu s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve v parlamentných výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán premiér a členovia vlády, milé dámy poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve, ktorý je tlačou 193, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 178 zo dňa 27. marca tohto roku na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil zahraničný výbor.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor na svojej 18. schôdzi prijal uznesenie č. 109, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Severoatlantickou zmluvou.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 51 na 10. schôdzi odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so Severoatlantickou zmluvou.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na svojej 11. schôdzi prijal uznesenie č. 68, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Zahraničný výbor na svojej 13. schôdzi prijal uznesenie č. 26, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve bola schválená následne uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 30 zo dňa 9.apríla.

    Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Severoatlantickou zmluvou a s prístupom Slovenskej republiky k tejto zmluve.

    Vážený pán predseda, môžete k tomuto bodu otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy za poslanecké kluby prihlásili títo poslanci: Komunistickú stranu Slovenska Jozef Ševc, ANO Jozef Banáš, SDKÚ Milan Hort, Poslanecký klub nezávislých poslancov Vojtech Tkáč, SMK Gyula Bárdos, KDH Pavol Minárik, Smer Robert Fico, HZDS Diana Dubovská. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili pán poslanec Karol Ondriaš, pani poslankyňa Dagmar Bollová, pán poslanec Rudolf Žiak a pán poslanec Pavol Kubovič.

    Chcem vás informovať, že ešte predtým, ako udelím slovo poslancom prihláseným písomne do rozpravy, o možnosť vystúpiť požiadal pán premiér Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia, bývajú rôzne rozhodovania, rôzne hlasovania. Včera večer som počul z úst mnohých europoslancov, že včera Európsky parlament prijímal najvážnejšie rozhodovanie v histórii Európskeho parlamentu. Som si úplne istý, že aj vy dnes budete prijímať ak nie najvážnejšie, tak jedno z najvážnejších rozhodovaní a nielen súčasného volebného obdobia. Dovolím si pred vás predstúpiť v pevnej viere, že svojím rozhodnutím zavŕšite dnes to, o čo sme sa posledné roky v zhode usilovali.

    Dovoľte mi tiež povedať, a prijmite to, prosím, bez pátosu, že predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky pri takejto príležitosti je pre mňa aj mimoriadnou cťou. Máme dôvod spoločne so zadosťučinením pociťovať výnimočnú chvíľu tohto rozhodovania a rozhodnutia konečného. Máme dôvod uvedomiť si aj to, čo sme spoločne dokázali, čo dokázala Slovenská republika. Máme dôvod pozerať do budúcnosti s nádejou a optimizmom. Ale rovnako máme povinnosť plne si uvedomiť aj zodpovednosť, akú na sebe berieme, akú na seba preberá naša vlasť.

    Nik nemôže pochybovať, že vaše rozhodnutie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sa stane historickým míľnikom. Zapíše sa do radu tých najlepších a najdôležitejších rozhodnutí v našich národných dejinách, ktoré rozhodujúcim spôsobom posúvali Slovensko k lepšej budúcnosti. Budete rozhodovať o budúcnosti a bezpečnosti Slovenska a nadviažete pritom na myšlienky a predstavy najväčších slovenských politických lídrov a demokratov minulého storočia. Stanete sa v tom najlepšom význame tohto slova ich nasledovníkmi a v modernej histórii Slovenska na prahu nového tisícročia aj realizátormi ich ideí.

    „Európska bezpečnosť musí stavať aj na strednej Európe a je v záujme európskej demokracie, aby mala silnú oporu v strednej Európe,“ napísal Milan Hodža. Milan Hodža, ale aj Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osuský a viacerí ďalší nám zanechali tradíciu protitotalitného politického myslenia, či už vo forme odmietnutia komunizmu alebo nacionalizmu. Zanechali nám tradíciu politického myslenia opierajúceho sa o hodnoty, ako sú sloboda jednotlivca, ale aj viera v ľudskú súdržnosť, v ľudskú dôstojnosť, ale aj vo vzájomnú pomoc a v spoluprácu krajín v širšom kontexte. Myslím si, že sú to hodnoty, o ktoré opreli Severoatlantickú zmluvu aj zakladatelia Severoatlantickej aliancie, zachovať slobodu svojich národov, ich spoločné dedičstvo a civilizáciu založenú na princípoch demokracie, individuálnej slobody a zákonnosti, snažiac sa presadzovať v severoatlantickom regióne blahobyt a stabilitu.

    Váš súhlas s pristúpením k tejto zmluve bude zadosťučinením pre generácie našich ľudí, ktorí podstúpili utrpenie za železnou oponou, ktorých železná opona oddelila a ponížila. Mnohí z nich zahynuli v žalároch pre ideály slobody a demokracie, mnohí sa lepších časov nedočkali a azda by si ani nevedeli predstaviť, že slobodný slovenský parlament bude rozhodovať o tom, o čom dnes rozhodujete vy, panie poslankyne, páni poslanci.

    Niet najmenších pochýb o tom, že transatlantické strategické spojenectvo, strategická spolupráca Európy a Spojených štátov v Severoatlantickej aliancii priniesla západnej Európe oveľa lepšiu druhú polovicu 20. storočia, než bola tá prvá. Som si istý, že vyhliadky na lepší bezpečnejší svet v novom 21. storočí budú silnejšie, ak si Európa a Spojené štáty toto strategické spojenectvo zachovajú, ak budú tvoriť aj v budúcnosti spoločnú strategickú víziu. Toto je koncept, na ktorom vznikla Severoatlantická aliancia. Je to koncept, pre ktorý je záujem Slovenska stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Toto je koncept, ktorého zachovanie je v najlepšom záujme Slovenska, podľa môjho presvedčenia je aj v najlepšom záujme zjednocujúcej sa Európy, ale aj Spojených štátov a je aj v záujme bezpečnejšieho sveta. Vstupujeme do Severoatlantickej aliancie, ktorá potrebuje posilniť túto víziu v čase, keď je svet konfrontovaný s novými výzvami a novými hrozbami. Pražský summit Severoatlantickej aliancie, odkiaľ prišla pozvánka pre Slovensko, túto cestu a víziu naznačil. Slovensko ako člen aliancie získa rovnocenné miesto za stolom a bude na nás samých, aby sme pracovali na naplnení tejto vízie. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpením k aliancii Slovensko získa nový stupeň bezpečnosti a dôvery. Niet pochýb, že z členstva v aliancii bude Slovensko profitovať, bude profitovať politicky, bezpečnostne, ale aj ekonomicky.

    Zároveň chcem povedať, že nechceme byť iba konzumentom. Chceme byť a budeme aj prispievateľom. Ozbrojené sily i politické vedenie, rezort obrany pracujú na tom, aby bol náš takpovediac vecný vklad do spoločnej bezpečnosti aliancie účinný, kvalitný a, samozrejme, zodpovedajúci našim možnostiam. Politicky, ako som už povedal, chceme prispieť k posilňovaniu transatlantického spojenectva. Spoločne s ďalšími novými členskými krajinami aliancie a aj Európskej únie, ktoré zdieľajú podobný postoj, sa takýto hlas môže stať významným príspevkom do diskusie. My to hovoríme celkom jasne: Znovuzjednotená Európa nesmie ísť proti Spojeným štátom, ale ani Spojené štáty by nemali rezignovať na transatlantickú spoluprácu a spojenectvo. Okrem toho však do aliancie môžeme priniesť našu slovenskú skúsenosť. Je to skúsenosť, že to, čo môže vyzerať ako samozrejmé, samozrejmým vôbec nemusí byť, že je to vzácne a že to možno aj stratiť. Hovorím o slobode, o demokracii, o rešpekte k ľudským právam, o vláde zákona, o pocite bezpečia pre krajinu, pre región.

    Západná Európa prežila desaťročia v pásme stability a prosperity, ktoré jej prinieslo členstvo v Severoatlantickej aliancii. Bezpečnosť, ochrana ľudských práva aj vysoký životný štandard sa stali akousi samozrejmosťou. Je mi jasné, že ešte potrvá, kým sa vyrovnáme krajinám aliancie v životnej úrovni, kultúre života, a je mi jasné aj to, že nebudeme nikdy rozhodujúcim prispievateľom do spoločnej obrany. Ale to, či môžeme prispieť a chceme prispieť, je byť vnímavejším k ohrozeniam, ktoré nie sú viditeľné, pretože sme tieto ohrozenia prežili na vlastnej koži, pretože vieme, že nič nie je samozrejmé. A naša prežitá skúsenosť, skúsenosť z obdobia neslobody aj z obdobia po nej, práve táto skúsenosť môže byť užitočná, ba možno aj nenahraditeľná pri ďalšom rozširovaní pásma demokracie a stability vo svete.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi využiť tieto chvíle a znovu sa poďakovať všetkým, ktorí pracovali a prispeli k pozvaniu Slovenska do Severoatlantickej aliancie, členom vlády predovšetkým na čele rezortov obrany a zahraničných vecí, expertom aj diplomatom, ale dnes predovšetkým vám, panie poslankyne, páni poslanci. Bez silnej podpory, ktorej sa vláde a diplomacii dostávalo a dostáva od Národnej rady Slovenskej republiky v tomto a v minulom období, by sme neboli úspešní, úspešné by nebolo Slovensko. Prešli sme naozaj veľký kus cesty, všetci. K otázke členstva v Severoatlantickej aliancii vznikol široký politický, ale, dovolím si povedať, aj stranícky konsenzus, konsenzus na strategickom záujme Slovenska. Postupne sa stal konsenzom viac než verbálnym. Stal sa konsenzom alebo dohodou veľmi praktickou pri postojoch a rozhodnutiach, ktoré na tejto ceste musela urobiť vláda a parlament, iste si mnohé takéto vážne rozhodovania a rozhodnutia pamätáte, pri rozhodnutiach a postojoch, ktoré v tejto súvislosti prijímali na pôde parlamentu politické strany. Zvlášť sa v tejto súvislosti chcem obrátiť s poďakovaním najmä na opozíciu. Je nesmierne cenné, a je to viac ako výraz politickej kultúry, ak sa s opozíciou, s ktorou máme neraz veľmi rozdielne náhľady, dokážeme zhodnúť na základných naozaj fundamentálnych otázkach, otázkach krajiny. Členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii nie je ani o koalícii, ani o opozícii, ale je o Slovensku. Koalície sa menia, ale národ, vlasť a krajina a najmä jej občania zostávajú.

    Dnes, keď je pred vami poslancami Národnej rady závažné rozhodnutie v procese ratifikácie prístupového protokolu Slovenska k Severoatlantickej aliancie, je tu príležitosť sa aj povzbudiť. Stojíme na prahu členstva v aliancii, ale všetci dobre vieme, že neprišlo samo od seba. V roku 1998 naozaj nikto nemohol povedať, že ho získame akosi automaticky. V tom čase po tzv. prvej vlne rozširovania nebolo samozrejmé ani to, že bude ďalšia vlna, že bude ďalšie rozširovanie. A môžem pokojne povedať, že sme to boli my Slováci, občania Slovenskej republiky, čo sme prispeli k novej diskusii o novom rozširovaní, bolo to Slovensko, ktoré nepochybne tomuto procesu významne napomohlo. Spomínam si po veľkom tichu, najmä po zmene vo funkcii prezidenta Spojených štátov, že sme to boli my, čo sme v máji v roku 2001 zorganizovali prvú veľkú medzinárodnú diskusiu tu v Bratislave. Bola to známa konferencia ašpirantov na ďalšie rozširovanie aliancie, mnohých mimovládnych organizácií, ale aj predstaviteľov americkej administratívy známa pod názvom „Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť“. Je to príklad toho, že máme na to, vystupovať aktívne, a máme na to, meniť a aktívne ak nie vytvárať, tak minimálne ovplyvňovať vývoj dejín, že Slovensko sa nemusí a nemá najmenší dôvod a vlastne ani nesmie krčiť kdesi v kúte.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že Národná rada Slovenskej republiky dnes vyšle zreteľnú správu celej našej verejnosti, ale aj do zahraničia, správu o tom, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii je v najlepších záujmoch našej vlasti, že nám prinesie trvalú bezpečnosť, možnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti a spolurozhodovať o dôležitých otázkach medzinárodného významu, že nám prinesie spojenectvo s krajinami, s ktorými vyznávame rovnaké hodnoty, že nám prinesie trvalé a rovnoprávne miesto medzi týmito krajinami, definitívne, pevné a rešpektované miesto Slovenska v medzinárodnom spoločenstve, že posilní dôveru, ktorá povzbudí investorov, a teda v konečnom dôsledku prinesie lepšiu budúcnosť pre nás, pre naše deti, pre našu vlasť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo prvému prihlásenému poslancovi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pánovi poslancovi Jozefovi Ševcovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, poslankyne, vážená vláda, ctení hostia, v priebehu prerokúvania nášho návrhu na usporiadanie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO sme o. i. vyhlásili, že budeme rešpektovať výsledok tohto referenda ako prejav vôle našich občanov. Žiaľ, tento parlament odmietol vytvoriť priestor na prejavenie vôle našich občanov k tomuto osudovému kroku z hľadiska budúceho smerovania, a tým aj z hľadiska samotnej existencie štátu. Tí, ktorí sú pri kormidle štátu, jednoducho nechcú pochopiť, že ich nikto neoprávnil rozhodnúť o vstupe do NATO.

    V ostatnom čase sa náš vstup do NATO zdôvodňuje hlavne tým, že patríme a chceme patriť do západnej civilizácie. Keby si ľudia, čo to tvrdia, aspoň prečítali od Samuela Huntingtona dielo Stret civilizácií, boli by prinajmenšom opatrnejší pri žonglovaní s týmto kvázi argumentom. Axióma, že ostatné národy musia prijať západné hodnoty, inštitúty a kultúru, je nemorálna. Každé úsilie urobiť to je v rozpore s takými hodnotami, ako je právo na sebaurčenie a demokraciu, ktoré Západ tak vehementne hlása.

    Presadzovanie vstupu Slovenskej republiky do NATO sa vyznačuje tým, že je založené na najrôznejších mýtoch, polopravdách, nekompetentnosti a účelovej lži. K nosným nástrojom manipulácie patrí podľa nášho názoru po prvé zastrašovanie občanov, že ak Slovensko nevstúpi do NATO, dostane sa do úplnej medzinárodnej izolácie, že členské krajiny NATO a ostatné západné krajiny zrušia so Slovenskom bezvízový styk a zavedú prísnu výberovú reguláciu udeľovania víz. Táto dobre premyslená polopravda veľmi silne pôsobí najmä na mládež. Po druhé, zavádzajúce je tvrdenie, že vstup do NATO je bezpodmienečnou podmienkou pre vstup Slovenska do EÚ. Starostlivo sa zamlčuje, že všetky krajiny, ktoré boli prijaté do EÚ koncom 20. storočia, boli neutrálne štáty, Rakúsko, Švédsko a Fínsko, zatiaľ čo členská krajina NATO Turecko nebola prijatá do EÚ. Po tretie, názor, že najlepší medzinárodný štatút Slovenskej republiky by bol štatút stálej neutrality, sa pokrytecky odmieta s tým, že neutralitu Slovenska nebude nikto garantovať. Starostlivo sa tají, že právo na štatút stálej neutrality a súčasne aj povinnosť ju rešpektovať boli odsúhlasené všetkými členskými krajinami OBSE v Záverečnom akte Helsinskej konferencie a v dokumentoch z nasledujúcich schôdzí. Po štvrté, občania Slovenskej republiky sú zámerne a účelovo neinformovaní o zámeroch a krokoch EÚ zameraných na vytvorenie vlastných, od NATO nezávislých bezpečnostných štruktúr.

    KSS, jej stúpenci a mnohí ďalší občania Slovenska, dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich, odmietajú rozširovanie NATO na východ a vstup Slovenskej republiky do NATO, pretože v ňom vidia a) územné zafixovanie novej deľby smeru vplyvu v Európe v dôsledku víťazstva Západu v studenej vojne, b) prekážku realizácie cieľov, ktoré Európa sleduje rozširovaním EÚ, c) nebezpečenstvo, že Slovenská republika bude zaťahovaná do agresívnych konfliktov vo svete, d) zdokonaľovanie systému amerického ovládania Európy, jej manipulácie a zaťahovania Európy do dobrodružných imperiálnych plánov USA na neokoloniálne ovládnutie sveta, e) prekážku vytvorenia nového bezpečnostného systému v Európe, ktorý by bol založený na medzinárodnom práve, rešpektoval záujmy všetkých štátov a ich bezpečnosť.

    Je očividné, že reálne záujmy a predstavy účastníkov tvorby nového európskeho bezpečnostného systému sú si dnes nielen veľmi vzdialené, ale aj veľmi protikladné. Je to aj jedna z hlavných príčin zjavného zmätku v hlavách mnohých ľudí v súvislosti s európskou i vlastnou bezpečnosťou. To platí aj o našej realite. Aj tu vzniká paradoxná situácia. Na jednej strane noví západní priatelia dvíhajú prst a hrozia, že ak nebudeme poslušní, nezoberú nás do NATO. Na strane druhej hlavné kritérium prijateľnosti politikov, vlád a politických štruktúr pre Západ v strednej a východnej Európe je ich vzťah k NATO. Dokonca sa ide až tak ďaleko, že sa konštatuje: „Je to síce bývalý alebo súčasný komunista, resp. predstaviteľ ľavicovej strany, ale je za vstup svojej krajiny do NATO.“ Idú až tak ďaleko, že poslušnému Kwasniewskemu Poľsku sú ochotní ponúknuť aj funkciu generálneho tajomníka NATO. Alebo naopak, slovne síce je za integráciu svojej krajiny do európskych štruktúr, ale vytvára koalíciu so stranami a hnutiami, ktoré sú proti vstupu do NATO, treba si naň dávať pozor. A tak prezidenti, vlády, parlamentní predstavitelia politických strán sa doslova predháňajú vo svojom úsilí o vstup do NATO. Vytvára sa dojem, že o všetkom je už definitívne rozhodnuté, že občania týchto krajín by boli dokonca veľmi nešťastní, keby ich NATO nevzalo pod svoje oceľové krídla. Je to však len zdanlivý paradox. Pravda je taká, že terajšie politické a vojenské kruhy členských krajín NATO, najmä USA sú jednoznačne zainteresované na rozšírení NATO na východ. Žiaľ, eufória z výhry v studenej vojne na Západe a hypermocenské postavenie USA vo svete skutočne plodí nebezpečné predstavy o možnosti takéhoto usporiadania sveta, kde budú rozhodovať iba USA a ostatní budú iba poslúchať a plniť ich želania.

    Mnohí naši občania sa prikláňajú k názoru, že stála neutralita pre Slovensko by bolo to najlepšie, čo by sme si mohli želať. Predstava o nevyhnutnosti zabezpečenia medzinárodnej bezpečnosti Slovenska vstupom do NATO je prinajmenšom nedomyslená. Európska jednota rýchlo postupuje cestou rozširovania v Európskej únii a skôr či neskôr zahrnie aj obranu. Existujúce inštitúcie pre transatlantický dialóg, nevynímajúc ani NATO, sa budú meniť, či chceme alebo nie. Politické otázky sa koncentrujú do EÚ mierou postupu Európy smerom k jednote. Spojené štáty sa snažia urobiť členstvo stredoeurópskych a pobaltských krajín NATO aj pre Rusko prijateľnejšie tým, že zdôrazňujú novú politickú úlohu NATO. Reálna situácia je však taká, že okrem ťažkostí s definovaním tejto novej politickej úlohy naráža táto doktrína na staré reálne európske podozrenie, že Spojené štáty určitým spôsobom s NATO manipulujú, aby podkopali rodiacu sa politickú identitu Európy a zvýšenie jej špecifickej váhy za negociačným stolom. Tak povojnová história, ako aj súčasná dramatická situácia vo svete varujú pred rozširovaním NATO s cieľom upevniť a prehĺbiť dominantné postavenie USA v Európe, a tým aj vo svete.

    Predseda vlády dal nám na známosť, že priama demokracia v procese rozhodovania o členstve Slovenskej republiky v NATO je v rozpore s národnoštátnymi záujmami krajiny a argument jej iniciátorov odvrhol ako demagógiu a falošnosť. Predseda parlamentu vyzval, aby občania petičné hárky nepodpisovali. Ministra zahraničných vecí rozčúlilo, že petícia za referendum môže ohroziť pozíciu Slovenska na špičke maratónu kandidátov do NATO, dokonca až natoľko, že ako protiopatrenie vymyslel pre Slovensko zvláštne poslanie, tlmiť protiamerické excesy v Európe. Len dúfajme, že vláda už nepožiadala Národnú radu, aby spolu s ratifikáciou prijala aj varovanie Francúzsku a Nemecku. Je iróniou, že tento parlament by to aj schválil. Štátny tajomník išiel až tak ďaleko, že občiansku iniciatívu označil za úplnú demagógiu a zbytočnosť. Na dôvažok si ešte dovolil posúriť organizátorov petície, aby so zbieraním podpisov skončili do začiatku ratifikačného procesu o členstve Slovenskej republiky v NATO, pretože podľa jeho medzinárodnoprávnej kompetencie inak bude neplatné. Treba pre pamäť národa a histórie zafixovať, že v tom ťažení za skutočnú demokraciu v ničom nezaostali ani podaktorí novinári, publicisti a iní farizeji formálnych slovenských masmédií. Tŕňom v oku sú najmä komunisti, resp. bývalí členovia KSČ, pravda, ako som už hovoril, nie všetci.

    Vláda a, žiaľ, aj väčšina parlamentných strán požiadavku, aby o tak závažnej veci rozhodli jediní nositelia originálnych právomocí v štáte, považujú za nelegálnu a nelegitímnu. Súčasne sa posmeľujú, že sa netreba báť, že občania nechcú, aby sa Slovensko stalo plnoprávnym členom NATO. Vraj majú iba strach z vojny v Iraku, zo zatiahnutia Slovenska do nej. Chcem sa opýtať: Z čoho by mali mať ľudia väčší strach ako z vojny a z toho, že nás USA prostredníctvom členstva v NATO zatiahnu aj do ďalších vojen, ktoré chystajú vo svete? Na kultúru, vzdelanie a zdravie ľudí peniaze nie sú.

    Na účasť v agresii pri obsadzovaní ropných polí a na nasadenie našej protichemickej jednotky na lámanie osi zla sa vždy nájdu. Nemôžeme očakávať, že by sme od tejto vlády a od tohto parlamentu mohli očakávať, že sa s rovnakou vervou bude zaoberať takými malichernosťami, ako je riešenie našej rekordnej nezamestnanosti v celej Európe. V tomto narastajúcom chaose náš premiér sa vypasoval na hlavného pobočníka určovateľov osudov sveta pána Busha II. Nemalo by sa zabúdať, že pýcha vždy predchádza pád. Všetky systémy postavené na útlaku a nespravodlivej dominantnosti postupne padli. Tento zákon platí bez výnimky. Materiálny vzostup malej skupiny jedincov prináša so sebou rozklad morálky a prázdnotu ducha. Akumulujú sa výbušniny, ktoré ohrozujú samotnú existenciu ľudskej civilizácie. Víťazi nám nanútili spoločenský systém založený na všadeprítomnej agresivite a egoizme, ktoré ovládli nielen všetky sféry života, ale aj ľudské myslenie. Sme svedkami vlády vecí nad ľuďmi.

    Pán predseda, páni poslanci a panie poslankyne, už 1. vláda Mikuláša Dzurindu za svoje priority vyhlasovala vstup Slovenskej republiky do EÚ a do NATO. Pritom dlhodobo tieto priority vydávala za ciele, a nie za prostriedky na dosahovanie zahraničnopolitických, ekonomických a sociálnych cieľov Slovenskej republiky. Tak americkí emisári, ako aj predstavitelia slovenskej vlády dlhodobo zdôrazňovali existenciu bezprostrednej kauzálnej závislosti vstupu do Európskej únie Slovenskej republiky od vstupu Slovenskej republiky do NATO. Robili tak napriek vyhláseniam najvyššieho predstaviteľa Európskej únie pána Romana Prodiho, že Európska únia nevidí žiadnu priamu závislosť členstva v EÚ od členstva v NATO.

    Po nástupe novej vlády sa v predmetnej interpretácii objavila nová nóta, nový fenomén. Pán Dzurinda postupne a tajuplne púšťal do éteru informácie o užitočnosti členstva Slovenska v NATO a v EÚ z hľadiska výnimočnosti a prvoradosti významu slovensko-amerických vzťahov v Európe a vo svete. Vznikal dojem, že Slovensko bude tak v EÚ, ako aj v NATO plniť aj úlohu záujmov USA. Vrchol tejto koncepcie nasadil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí dňa 30. 3. 2003 v televíznej relácii O päť minút dvanásť. Zdôraznil v nej, že prioritou pre Slovensko sú slovensko-americké vzťahy. Preto nie div, že si mnohí ľudia na Západe správanie Slovenska vysvetľujú aj veľmi pikantne. Nie je tajomstvom, že USA dlhú dobu veľmi žiarlivo monitorujú integračné procesy v Európe, najmä hľadanie východiska, ktoré by viedlo k zníženiu závislosti Európy od USA v bezpečnostnej oblasti. Nielen odborníci na medzinárodné vzťahy dobre vedia o narastajúcom pnutí medzi členskými krajinami EÚ a Spojenými štátmi v NATO. Toto pnutie má rôzne príčiny. Na povrchu sa prejavuje tlak USA, aby Európa zvyšovala svoje výdavky na zbrojenie najmä v rámci NATO. Súčasne si americkí generáli veľmi žiarlivo strážia svoje dominantné postavenie v NATO. Na druhej strane Európa odmieta stupňovanie zbrojenia a žiada rovnoprávne postavenie v NATO. Odôvodňuje to zánikom základného nebezpečenstva v Európe a kardinálnou zmenou v medzinárodných vzťahoch.

    Z povedaného jednoznačne vyplýva, že USA potrebujú tak v EÚ, ako aj v NATO svojich zvláštnych spojencov, ktorí by narúšali európsku jednotu, vznik spoločného európskeho hlasu za stolom národov a európskej jednoty v rozhodovacích procesoch bezpečnostného a globálneho charakteru. Zrýchlenie vývoja situácie vo svete potvrdzuje správnosť týchto úvah a vyvoláva veľa otázok o možných dôsledkoch zahraničnej politiky súčasnej vlády.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, bývalý zahraničný vydavateľ časopisu Newsweek, autor knihy „Americká zahraničná politika“ Michael Hirsh napísal o názore súčasnej americkej vlády na NATO a o vzťahu USA k NATO, že podľa toho, ako sa Bush správa a ako koná, ukazuje sa, že verí v určitý druh unilaterálnej civilizácie, podľa toho NATO sa odbije, OSN sa stane minulosťou, medzinárodné zmluvy prestanú byť záväzné a vláda bude bezočivo podporovať také protekcionistické opatrenia doma, ako sú nové tarify na oceľ a subsídie pre farmárov, akékoľvek obmedzovanie Washingtonu konať ľubovoľne bude považované za nepriateľský akt, v júni 2002 sa vláda napr. vyhrážala, že keď nebudú rešpektované záujmy USA, pokiaľ ide o medzinárodný súd pre zločiny, zastaví príspevky na financovanie mierotvorných akcií OSN. Keď NATO po 11. septembri vôbec po prvý raz vo svojej histórii invokovalo svoj čl. 5, definujúc útok na USA ako útok na všetkých členov, minister obrany Donald Rumsfeld splnomocnil svojho zástupcu Paula Wolfowicza povedať, že to nebude potrebné, pretože misia sama určí koalíciu. Istý vysokopostavený jastrab na zasadnutí Pentagonu v NATO zhrnul stanovisko USA k NATO stručne takto: „Zachovaj mýtus a usmievaj sa.“ Myslím si, že Hirshova charakteristika základného princípu zahraničnej politiky súčasnej americkej vlády, jej názoru a vzťahu k NATO nepotrebuje ďalší komentár.

    Žiada sa zdôrazniť, že NATO pre USA od svojho zrodu bolo vždy viac nástrojom na ovládanie Európy ako organizáciou na zabezpečenie európskej bezpečnosti. Len ten, čo nechce, nevidí, že v súčasnej dobe sa NATO ešte viac ako v minulosti využíva ako americký nástroj na ovládanie Európy a ako vysokosofistikovaný a prekážka zjednocovania Európy a európskeho úsilia zameraného na vytvorenie vlastných bezpečnostných štruktúr a nielen bezpečnostných.

    V uvedenom kontexte sa aj ďaleko transparentnejšie javí podstata zmyslu rozšírenia NATO po zmenách, ku ktorým došlo v Európe a vo svete koncom minulého storočia. Prehľadnejším sa javí aj americké úsilie o členstvo pobaltských štátov, podaktorých bývalých členských krajín Varšavskej zmluvy a Slovinska v NATO a v EÚ. Stačí sa len pozrieť a nezaujato zhodnotiť správanie a konanie nových členských krajín a kandidátov na členstvo v NATO v súvislosti s agresiou USA proti Iraku. V dôsledku toho, čo sa stalo prvou obeťou agresie USA a ich spojencov proti Iraku, žiaľ, je Európa, jej budúcnosť. Som presvedčený, že tak to bude hodnotiť aj história. Na druhej strane z vývoja vzťahov medzi najväčšími kontinentálnymi európskymi štátmi, zakladajúcimi členmi Európskej únie, a USA je jasnejšie, že ich úsilie o rozšírenie Európskej únie o ďalších členov zo strednej a východnej Európy nemá za cieľ len vytvorenie širšieho ekonomického priestoru, ale aj postupnú premenu Európy na rovnocenného a rovnoprávneho partnera vo svete. Aj preto je teraz náš vstup do EÚ ohrozený postojom vlády Mikuláša Dzurindu k vojne proti Iraku. Po nehoráznych výrokoch ministra Donalda Rumsfelda, ktorý zakladateľov EÚ nazval staromódnou Európou a vyzdvihol nových antikomunistických uchádzačov ako budúci moderný model pre EÚ, situácia sa ďalej vyostrila. Sedem nových členov a kandidátov vstupu do NATO z nedávnych konvertitov nazvali západní, predovšetkým francúzski a nemeckí, novinári satrapami USA, ktorí sú americkejší ako Američania. Ešte nebezpečnejšie je to, že spochybnili náš vstup do EÚ ako nanajvýš problematický, ba dokonca ako dôvod odeurópštenia Európy.

    Štyri dni pred kodanským stretnutím 9. decembra minulého roku napísal International Herald Tribune o rozšírení EÚ takýto názor: „Podľa istého nemeckého diplomata vstup do EÚ týchto zásadne či dôsledne proamerických štátov strednej a východnej Európy znamená koniec akýchkoľvek pokusov EÚ o sebadefiníciu, pokiaľ ide o zahraničnú a vojenskú obrannú politiku Európskej únie odlišnú od politiky USA. Členské štáty Európskej únie po všetkom, čo sa stalo, si oprávnene môžu položiť otázku, či pre rozširovanie Európskej únie, ktorá je aj európskou odpoveďou na narastajúcu hegemóniu USA, nie je nebezpečné prijímať štáty všeobecne pokladané za satelity USA, ktoré sotva budú presadzovať záujmy Európy v Európskej únii.“

    Jedným z najdôležitejších argumentov odporcov referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO je tvrdenie, že o tak dôležitej otázke nemôžu rozhodovať nekompetentní občania, ale kompetentní politici. Tvrdí sa, že občania nepoznajú natoľko bezpečnostnú politiku, aby o vstupe do NATO mohli rozhodnúť správne. Vraj treba ponechať celú túto záležitosť na politikov, ktorí sú za to platení. Keď sa človek nad touto demagógiou zamyslí hlbšie, pochopí nielen to, kde až siaha bohorovnosť podaktorých politikov. Je až smutné domyslieť dokonca, že sú múdrejší a kompetentnejší ako stotisíce slovenských občanov, keď a priori vylučujú, že by sa medzi občanmi, ktorí nie sú profesionálnymi politikmi, mohli nájsť na Slovensku aj takí, ktorí lepšie a kompetentnejšie ako oni poznajú zložitú problematiku súčasných medzinárodných vzťahov. A ak poslanci, ktorí odmietajú referendum s odôvodnením, že musia o ňom rozhodnúť odborníci, majú na mysli ministerstvo zahraničných vecí, potom im s poľutovaním treba povedať, že, žiaľ, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je v súčasnosti viac svojráznym úradom propagandy slepého obhajovania zahraničnej politiky USA včítane používania násilia vo svete ako skutočných záujmov Slovenskej republiky. Pritom podaktorí predstavitelia v zahraničnej politike o sebe radi tvrdia, že sú diplomati a odborníci. Nepopieram, že podaktorí sú aj skutočne odborníci. Žiaľ, nie vždy sa tak správajú. Z ich vyhlásení majú mnohí ľudia skôr dojem, že sa usilujú viac presadzovať cudzie záujmy ako naše vlastné slovenské.

    Ďalším argumentom proti konaniu referenda, je odvolávanie sa na skutočnosť, že nie všetky krajiny, ktoré v ostatnom čase vstúpili do NATO, konali referendum, resp. sa riadili výsledkami referenda. V tomto kontexte sa uvádza najmä Česká republika, Poľsko, Maďarsko. Nie je ťažké nájsť odpoveď na otázku, prečo asi nekonali, prečo sa asi neriadili výsledkami referenda. Zrejme preto, že mali strach z negatívnych výsledkov referenda, tak ako sa ich bojí súčasná vláda a celá súčasná koalícia. Ponúka sa otázka, prečo vláda Slovenskej republiky a celá koalícia nenašli v sebe toľko statočnosti ako vláda slovenská, ktorá by umožnila občanom, aby v jednom referende rozhodli tak o vstupe do EÚ, ako aj o vstupe do NATO. Našli sa statoční ľudia zo širokého spektra občianskej spoločnosti, ktorí sa rozhodli, že sa pričinia, aby sa dala možnosť občanom voličom rozhodnúť aj o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Vláda zo strachu, že by referendum mohlo ukázať opak toho, čo ona tvrdí o demokratickom zmýšľaní občanov, začala nevídaným spôsobom čachrovať s právom a verejnou mienkou. Pustila sa fáma, že referendum bude zbytočné, keď parlament už teraz ratifikuje vstup Slovenskej republiky do NATO. Okrem toho, že je to zavádzajúce tvrdenie, je to tiež prejavom a dôkazom toho, ako si vláda váži, resp., lepšie povedané, neváži občanov, ich názory a želanie. Treba jednoznačne povedať aj z tejto parlamentnej tribúny, že občania majú ústavné právo rozhodnúť kedykoľvek nielen o vstupe, ale aj o členstve, resp. o zrušení členstva v ktorejkoľvek medzinárodnej či nadnárodnej organizácii pravdaže s výnimkou NATO.

    Dovoľte, aby som sa aspoň stručne pozastavil nad kľúčovou otázkou, ktorá je predmetom nášho rokovania, nad otázkou, či už môže alebo nemôže Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať zmluvu o vstupe Slovenskej republiky do NATO. My tvrdíme, že nemôže. A na otázku prečo odpovedáme, že Národná rada Slovenskej republiky môže ratifikovať iba takú zmluvu, resp. dohovor, ktorý po jeho ratifikácii bude právoplatný. Podmienkou platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky do NATO je jej ratifikácia zo strany všetkých členov NATO. Pokiaľ vieme, zatiaľ ju ratifikovala iba Kanada.

    Druhou nie menej závažnou otázkou je hektický prístup vlády a parlamentu k ratifikácii. Ako hlavný dôvod sa uvádza potreba vyslať pozitívny signál parlamentom členských krajín NATO pred ich ratifikáciou, prístupové zmluvy nových členov, pretože výsledky zisťovania verejnej mienky by ich mohli dezorientovať. Treba jasne a otvorene povedať, že hlavným dôvodom tejto hektickej ratifikácie je dezorientovať občanov, aby nepodporovali referendum, pretože po ratifikácii v parlamente výsledky referenda budú vraj bezpredmetné. Preto vyhlasujeme, že to nie je pravda. Pravda je taká, že kým posledný členský štát NATO neratifikoval prístup nových členov, prezident nepodpísal a vláda neodovzdala prístupovú zmluvu generálnemu tajomníkovi na úschovu, ratifikácia Národnou radou Slovenskej republiky nebude právoplatná a prednosť budú mať výsledky referenda.

    Vážená Národná rada, KSS, sympatizanti KSS a väčšina občanov Slovenskej republiky odmietajú vstup do NATO. Členstvo Slovenskej republiky v NATO považujeme za veľmi nebezpečné hlavne z dôvodov, ktoré som vyložil v mene poslaneckého klubu KSS. Sú aj iné zmysluplné dôvody a argumenty proti vstupu do NATO, o ktorých budú ešte hovoriť moji kolegovia, napr. o tom, že všetky reči o príchode investícií po našom vstupe do NATO sú prázdne sľuby z neznalosti alebo z vedomého klamstva. Vstup do NATO považujeme za veľmi nebezpečný už pre samotný fakt, že z NATO prakticky nemožno vystúpiť. Je to v rozpore aj so záujmami generácií, ktoré prídu po nás. Je to v rozpore aj s naším svedomím. Vstupom do NATO sa odopiera slobodné rozhodovanie aj tým, ktorí sa ešte nenarodili, na čo nikto nemá právo. Je to krajne nemorálne. Vstup do NATO zaťaží Slovenskú republiku zvyšovaním vojenského rozpočtu, možno povedať, až do výšky skoro 4 % hrubého domáceho produktu. Členstvo v NATO bude trvalou hrozbou zaťahovania Slovenskej republiky do všetkých vojenských konfliktov vo svete. Pritom Slovensko nikoho neohrozuje a nemá ani prečo ohrozovať. Vážime si všetky národy a štáty. Chceme s nimi spolupracovať a žiť v mieri, v záujme človeka a dôstojného života na našej planéte. Poďme teda spoločne hľadať optimálny variant našej obrany v rámci Európy. KSS je pripravená na takýto dialóg. Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je za poslanecký klub ANO pán poslanec Jozef Banáš.

  • Vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, členovia vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som začal takou kratučkou exkurziou do histórie.

    Na jeseň roku 1983 som bol vyslaný za tlačového atašé na česko-slovenské veľvyslanectvo vo východnom Berlíne. Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa mal materiálne zle. Po 3 rokoch som si mohol dovoliť predať trabant, ktorý som mal na splátky, a kúpil som si ladu. Takže na vtedajšie časy som sa, dúfam, mal po tejto stránke dobre. Horšie to už bolo po stránke, ktorú nazývame duchovnou či ľudskou. Česko-slovenské veľvyslanectvo sa nachádzalo v tesnej blízkosti berlínskeho múra. Z okna mojej pracovne som 5 rokov každý deň hľadel na dupľovaný múr s ostnatým drôtom a vyoraným pásom uprostred, cez ktorý sa z času na čas niekto pokúsil utiecť z Berlína východného do Západného Berlína, pripomínam pre niektorých, že som toto 5 rokov dosť svedomito sledoval a nikdy som nevidel nikoho, že by bežal opačne, mesta národa rozdeleného brutálnou silou vtedajšej armády NDR, súčasti Varšavskej zmluvy vedenej Sovietskym zväzom. Aby som nemusel neprestajne hľadieť na múr, nalepil som si na oblok veľký plagát Goetheho, ale slnko pri svojom západe aj cez toho velikána ducha odporný obraz múra prepúšťalo. Pod Berlínom 50 km v mestečku Halbe-Teupitz bol vojenský cintorín mladučkých nemeckých vojakov, ktorí padli v boji o Berlín. Bol udržiavaný a rád som sa tam chodil prechádzať. Tisíce nemeckých chlapcov ležali v dlhokánskych radoch. Ležalo tam meno vedľa mena. Ich vekový priemer mi vyšiel na 16 rokov. Raz som zašiel ďalej, ako som chcel, a odrazu sa pomedzi radmi mien nemeckých začali objavovať rovnako dlhé rady, dlhé nekonečné rady mien ruských. Vekový priemer Rusov mi vyšiel na 24 rokov. Nepoznám štatistické metódy počítania vekových priemerov, poznám však metódy dosahovania vysokého veku. Škoda, že ich nepoznali vtedy, dnes už pred takmer 60 rokmi. Zdá sa však, že ich pomaly, chvalabohu, začíname poznávať.

    Je tu vojensko-politická zmluva z Washingtonu z roku 1949, ku ktorej chceme pristúpiť a ktorá o. i. hovorí: „Zmluvné strany potvrdzujú svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a so všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku...“ Nemám doma text bývalej Varšavskej zmluvy, ale ako jej bývalý vojak si pamätám, že mala podobný ušľachtilý text. Text bol dobrý, akurát ho kazili reálne kroky. Sovietske či česko-slovenské gulagy, Berlín v roku 1953, Budapešť v roku 1956, či Česko-Slovensko v roku 1968. Berlín a Budapešť si nepamätám, ale rok 1968 si pamätám dobre. Pevne verím, že v tejto sále niet nikoho, pre koho by bol august 1968 radostnou spomienkou. Preto si myslím, že hovorím v mene všetkých poslancov Národnej rady, keď poviem, že vstupom do NATO sa nám dostáva istota, že sa už nebude opakovať horúce leto 1968, keď sme ako študenti stáli na stráži pri hroboch zastrelených kolegov pred univerzitou, že sa už nebude opakovať, keď sme mladučkým ruským vojakom nosili mlieko a cigarety a vysvetľovali im, kde sú, lebo ich oklamali. Áno, kolegyne, kolegovia, myslím v tento slávnostný deň aj na nich.

    Niektorí v týchto laviciach sa teraz usmievajú, myslia si, veď väčšina národa do NATO nechce ísť. Žiada sa mi na tomto mieste povedať, že by malo byť prvoradou úlohou politika byť zodpovedným, a nie populistickým. Podpora našich občanov vstupu do NATO už dosiahla 60 %, keď potom prudko klesla. Čo sa stalo? Odpoveď je prostá. Začal konflikt v Iraku. Je teda pokles podpory vstupu do NATO dôkazom toho, že občania prestali veriť v ciele a zmysel tejto organizácie alebo je tento pokles proste prejavom odporu ľudí k vojne. Iste mi každý rozumne uvažujúci politik dá za pravdu, že tu ide o odpor k vojne. Je to pre zodpovedných poslancov veľmi zložitá situácia, pretože i my máme emócie a srdce. Ibaže, žiaľ, v politike nemôžete vždy rozhodovať podľa srdca, ale často podľa rozumu. Nemyslím si však, že by naše rozhodovanie podporiť spojencov v akcii v Iraku bolo iba čisto vecou rozumu.

    Dovoľte mi, aby som citoval Michaela Novaka, katolíckeho duchovného zo Spojených štátov slovenského pôvodu, ktorý zhodou okolností, presne si to pamätám, navštívil Slovensko dňa 11. septembra roku 2001.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, nie je duchovný, hovorí pán Figeľ, je to teológ. Tieto slová boli napísané asi pred 5 týždňami: „Saddám naplnil irackú pôdu krvou mnohých tisícok detí, matiek, otcov, zavraždil desiatky vlastnými rukami a desaťtisíce podrobil najsadistickejšiemu mučeniu. Jeho ľudia znásilňovali deti pred očami ich rodičov, aby ich prinútili hovoriť. Generálov, o vernosti ktorých mal pochybnosti, prinútil pozerať sa, ako ich kolegu so zaviazanými rukami a nohami trhali divé psy. Jeho šéf mučiteľ sa vyžíval v prikladaní horiacich cigariet na očné zreničky väzňov. Správy Amnesty International sa musia čítať v malých dávkach, také strašné sú na absorbovanie. Svetová verejnosť sa bude musieť zatvrdiť, aby vôbec mohla počuť tisíce príbehov, ktoré vystúpia z ticha v nasledujúcich dňoch, keď budú Saddámovi ľudia konečne oslobodení zo strachu z diktátora.“

    Začína sa ukazovať a začíname zisťovať na čiej strane bola v Iraku a je v Iraku pravda. Nech mi nikto, prosím vás, nehovorí, že tento hrôzostrašný režim by padol bez toho, keby tam nenastúpili spojenci. Je pravdou, že sa nám zdá, že Spojené štáty sa niekedy správajú ako slon v porceláne, ale tento pocit nie je spôsobený principiálnym rozdielom v našich stanoviskách, napokon tomu nie je tak ani teraz, ale inou historickou skúsenosťou. Kým v Spojených štátoch si občan pod pojmom vojna predstaví poslať našich chlapcov za hranice, v Európe si občan pod týmto pojmom predstaví zbombardované Drážďany, Coventry, Kyjev, Varšavu, Hamburg či bratislavskú Apolku. Som ale presvedčený, že aj prezident Chirac by mal na účasť Francúzska v Iraku iný názor, keby teroristi zrovnali so zemou Eiffelovu vežu a zabili pritom 3 500 nevinných ľudí. Ozaj, chcem sa spýtať, kde boli všetci tí, ktorí dnes protestujú proti nevinným obetiam v Iraku, ktoré sú, samozrejme, poľutovaniahodné, dňa 11. septembra 2001, keď za niekoľko minút zahynulo 3 500 nevinných obetí.

    Dámy a páni, vstupujeme do Severoatlantickej aliancie v čase, keď je vážne narušené transatlantické spoločenstvo. Pred 3 dňami na slávnostnom zasadaní Stáleho výboru Parlamentného zhromaždenia NATO v Paríži, kde sme sa po prvý raz zúčastnili, som o. i. povedal, že aj keď Saddám Husajn vojensky prehrá, ak by sa vážne a dlhodobo narušilo spojenectvo Európy so Spojenými štátmi, bolo by to jeho faktické víťazstvo. V tejto súvislosti som uvítal slová ministra obrany USA Rumsfelda o starej a novej Európe. Som ich však uvítal iba z formálnej, ale odmietol z obsahovej stránky. Môj názor, že stará Európa je Európa kontinentálna a nová Európa sú pre mňa Spojené štáty, pretože ich zakladali deti a vnuci európskych, teda našich spoločných rodičov, bola s uspokojením prijatá, aj predstaviteľmi Kongresu USA. Mimochodom, takmer 4-hodinová diskusia k Iraku a k budúcnosti NATO bola veľmi otvorená. Uvedomil som si, že Američania nepotrebujú priateľov, ktorí im len slepo pritakávajú, ale priateľov, ktorí majú názor. Som preto rád, že slovenská zahraničná politika je orientovaná na upevňovanie transatlantického spoločenstva. Hodnoty Európskej únie, kam ideme čochvíľa vstúpiť, sú chránené predovšetkým efektívnosťou tohto spojenectva.

    Dámy a páni, už mi niekoľkí v tejto snemovni povedali, že niekedy pôsobím ako fantasta. Som svojím spôsobom rád tomuto hodnoteniu a budem sa ho držať i teraz, pokúsim sa totiž aj získať hlasy poslancov klubu za Komunistickú stranu. Chcem vám povedať, vážení kolegovia, že, ako sme si mohli všimnúť, je medzi vami viacero dobrých diskutérov, ktorí, o tom som presvedčený, by sa v parlamente, kde by ste mali 100 %, určite nudili. Parlamenty a politické systémy, kde všetci hovoria len to isté, vedú zákonite k degenerácii a zániku. Napokon, história i nedávna nás o tom poučila. Vy iste nechcete degenerovať, a teda vrátiť sa k starému. Napokon, sami ste deklarovali, že ste iná Komunistická strana ako tá predchádzajúca, dokonca ste sa od nej otvorene dištancovali. Obávam sa iba, že tá predchádzajúca Komunistická strana by vás s takýmto dištancovaním vo veľkej láske nemala. Verím, že i vy si vážite percentá, ktorých máte získaných vo férovom boji, viac, ako by ste si vážili, ako som už spomínal, 100 % získaných v boji neférovom. Príležitosť presviedčať a získavať voličov vo férovom boji vám dáva, iste mi dáte za pravdu, iba pluralitná demokracia. Práve Severoatlantická aliancia je garantom takejto demokracie. Nepoznám z histórie NATO žiaden príklad, kde by sa jeden štát aliancie obrátil proti druhému alebo kde by aliancia svojimi aktivitami podporovala diktatúru a neslobodu. Ak tu takýto príklad uvediete, kľudne hlasujte proti nášmu vstupu. V opačnom prípade vášmu postupu dobre nerozumiem.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som na záver povedal, že sa nazdávam, že dnes je pre Slovensko jeden z tých dní, ktoré nepochybne vchádzajú do histórie. Mám pocit, akoby po tom, obrazne povedané, behu na 10 km, s ktorým sme začali v novembri 1989, mali za sebou 9 600 metrov a vbiehali na štadión. Som rád, že môžem byť pri tom, som rád, že sa môžem zúčastniť procesu, ktorý nepochybne vyústi do bezpečnosti a prosperity pre nás i naše deti. Som presvedčený, že i tí, ktorí sú dnes sklamaní, odmietaví či dokonca nepriateľskí voči nášmu vstupu, zakrátko pochopia, že sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla správne.

    Dovoľte, aby som v mene poslancov klubu ANO vyslovil podporu schváleniu prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci Hopta, Ondriaš, Zubo sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Banáša.

    Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážené dámy, vážení páni, počuli sme opäť veľmi „nádherné“ diskusné vystúpenie pána Banáša. Pred ním hovoril predseda našej strany. Nemusíme s ním súhlasiť, ale mal charakter, pretože to, čo svojím spôsobom si myslí, hovoril pred rokom 1989 a hovoril aj teraz, samozrejme, na rozdiel od pána Banáša, ktorý do roku 1989 vychvaľoval Varšavskú zmluvu. A, mimochodom, nikto ho nenútil, aby 5 rokov zo svojej diplomatickej pracovne Česko-slovenskej socialistickej republiky musel pozerať na ten berlínsky múr, mohol kľudne po 2 mesiacoch odísť domov, ale vtedy sa mu zrejme v tom Berlíne páčilo. Kladiem si verejne otázku, pán Banáš, prezraďte nám, preboha, už konečne, čím vás súčasná vládna koalícia vydiera, keď z vašich úst bývalého člena strany musíme neustále počúvať také sprostosti. Viete, keď už hovoríte, že...

  • Prosím, aby ste sa slušne vyjadrovali, pán poslanec.

  • Áno. Keď už hovoríte o tom, že krajiny NATO medzi sebou nikoho nenapadli, chcem povedať, že Leninovo Učiť sa, učiť sa, učiť sa platí aj pre vás, pretože doživotná škola je naozaj dobrou školou. A zoberte si Turecko, Grécko.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, ak v budúcnosti chcete z Aliancie nového občana obhajovať niečo, ako je vstup do NATO, prosím vás, preboha, pýtam sa: To už nemáte tam nikoho iného než bývalých členov Komunistickej strany Česko-Slovenska? Nájdite si inú osobu a ak bude iná a dôveryhodnejšia, ja s ňou nebudem súhlasiť, ale nebudem ju ani napádať ani kritizovať, pretože poviem si, že ten človek mal iný názor predtým a iný názor má teraz. Proste ho budem rešpektovať ľudsky, ale politicky v žiadnom prípade nie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ja mám tri poznámky.

    Prvá poznámka je, pán poslanec, ja neviem, aké televízne stanice vy pozeráte, aké noviny čítate, keď vaše názory sú také jednostranné, ja to nechápem. A poviem vám niektoré príklady. Vy ste tam hovorili o nejakých mŕtvych a tak ďalej. Ja vám zacitujem zo správy OSN, keď to preložím, je to kapitalizmus do roku 1999 v Európe a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu: „Zavedenie kapitalizmu v bývalých socialistických krajinách bolo doslova smrteľné pre 9,7 mil. ľudí, ktorí by teraz boli živí, keby sa tam kapitalizmus nezaviedol.“ To bola správa z roku 1999. Samozrejme, by som mohol spomenúť ďalšie správy, z ktorých vyplýva, že 150 mil. detí sa dostalo do stavu chudoby. Nechcem hovoriť už o tom, koľko východný blok stratil obyvateľov, 2 mil. – 3 mil. Prosím vás, pán Banáš, skúste počúvať aj svetové organizácie, ktoré vydávajú tieto správy pravidelne.

    Niečo by som povedal ešte k Saddámovi Husajnovi. Áno, mali ste pravdu o mučení a tak ďalej. Len ste asi zabudli dodať, že to bolo hlavne v osemdesiatych rokoch, keď Saddáma Husajna podporovali Spojené štáty americké, lebo bojoval proti Iránu, kde stratili Spojené štáty americké svoju pozíciu.

    Takisto, keby ste vedeli podrobnosti o vojne v roku 1991, že za 100 hodín bola zastavená a Saddám dostal voľnú ruku proti Kurdom, kde Spojené štáty neurobili nič, bolo to kvôli tomu, že Kurdi boli marxisti-leninisti a komunisti a toho sa prezident už bál. Ďakujem.

  • Vážený pán Banáš, viete, v podstate ja som citlivý človek a ako taký vás môžem len ľutovať, pretože skutočne to, čo vy prežívate, to musia byť muky a prebdené noci. Viete, ja v minulosti som nemal tú šancu a možnosť, aby som zastupoval Česko-slovenskú socialistickú republiku ako diplomatický zástupca alebo pod rúškom rôznych obchodných zástupcov vykonával inú činnosť v prospech Česko-slovenskej socialistickej republiky. Ja som bol len doma, robil som si svoju povinnosť pre rozvoj Česko-slovenskej socialistickej republiky. Ale jedno viem, keď idem v súčasnosti medzi ľudí a vidím, čo sa tu za 13 rokov urobilo, ako poklesla životná úroveň, ako sa rozbila fungujúca ekonomika, ako sa umelo rozbili poľnohospodárska veľkovýroba a prvotná výroba spracovateľského priemyslu nadväzujúca na poľnohospodársku výrobu, tak mi je clivo a ľutujem tento národ. Ľutujem ho aj vtedy, keď čítam to, čo naši vyjednávači dohodli pri vstupe Slovenska do Európskej únie. A vidím tam, že sa máme zbaviť 10 % ornej pôdy, ktorú krvopotne naši predkovia zúrodnili. A my ju budeme teraz zalesňovať a potraviny dovážať zo Švajčiarska? Sú aj takí, ktorí hovoria, že to je jedno, kde sa vyrobí tovar, hlavne že ho máme. Ja hovorím nie, vážení, u nás je 20-percentná nezamestnanosť a bude ešte väčšia. Choďte po dedinách, pozrite si juh Slovenska, ako vypadá. Máte vy súcit a cítite s týmito ľuďmi, čo ste s nimi za 13 rokov urobili? Máte súcit a cítite s tými mladými ľuďmi, ktorí ostali bez perspektívy? Zamyslite sa, prosím vás, venujte ešte jednu neprespanú noc týmto otázkam.

  • Pán poslanec Banáš chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Je príliš vážny deň dnes na to, aby som tu prekypoval humorom a polemizoval. Predsa len však mi nedá, pán poslanec Hopta, aby som na vás reagoval. Viete, ukazuje sa to, čo som si dlhý čas myslel, dnes sa to ukázalo, že mám taký pocit, že ste jediný poslanec v tomto parlamente z IQ 20, ktorý je na úrovni génia. Totižto prísť na to, že som bol v Komunistickej strane, viacej IQ ani netreba. Ale rozdiel medzi vami a mnou je v tom, že ja som tam vstúpil ako 28-ročný preto, aby som mohol robiť svoju profesiu, kým vy na mňa pôsobíte, ako by ste tým už boli postihnutý od narodenia. Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Milan Hort za poslanecký klub SDKÚ vystúpi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, myslím, že postoj poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie ako reprezentanta politického subjektu s najväčšou vládnou zodpovednosťou za členstvo v NATO je dlhodobo prezentovaný a teda jasný. Preto by som rád svoje vystúpenie posunul do argumentačnej roviny. Najvýraznejším vnútropolitickým argumentom je vlastná obranná hodnota Severoatlantickej aliancie. Dovoľte mi v tejto súvislosti zvýrazniť niektoré skutočnosti.

    Začleníme sa do najefektívnejšieho obranného spoločenstva v dejinách ľudstva, ktoré už vyše 50 rokov garantuje národnú bezpečnosť väčšiny úspešných demokratických štátov v transatlantickom priestore, štátov, s ktorými sa Slovensko rozhodlo civilizačne zdieľať svoju budúcnosť, vrátane tých, ktoré sú nám historicky najbližšie, myslel som tým našich najbližších susedov. Ďalej, len v podmienkach pokrytia široko ponímanej bezpečnostnej potreby štátu, ktorá zahŕňa nielen vojenské, ale aj nevojenské ohrozenia ako napr. medzinárodný organizovaný zločin, je možný jeho normálny politický, hospodársky, kultúrny či sociálny rozvoj. Ako nás o tom presviedčajú dávnejšie i novšie udalosti, stav bezpečnosti nie je kategóriou, ktorá je raz a navždy daná. Členstvo Slovenska v aliancii má aj konkrétne priaznivé hospodárske dopady. Na jednej strane by zaručenie obrany štátu na individuálnom základe bolo pri výkonnosti slovenskej ekonomiky dlhodobo neudržateľné, na strane druhej členstvo v aliancii povzbudí vstup a pôsobenie dlhodobých zahraničných investícií, t. j. práve takých, o ktoré máme prednostný záujem. Ak som dosiaľ akcentoval vnútropolitické argumenty, tak nespochybniteľným zahraničnopolitickým argumentom je politická hodnota Severoatlantickej aliancie, teda možnosť získať právo spoluformovať širší, ale aj užší veľmi exponovaný medzinárodno-bezpečnostný kontext, v ktorom sa Slovensko ocitlo. Od vstupu Slovenskej republiky do NATO, v ktorom majú predstavitelia štátov sediacich okolo okrúhleho stola v prípade nevyhnutnosti aj právo veta, si sľubujeme stav, v ktorom už nikdy nebude môcť byť proti našej vôli prijaté rozhodnutie idúce proti našim záujmom, teda už nijaký Mníchov, ale ani nijaká Moskva. Slovensko má šancu sa definitívne etablovať ako subjekt, nie ako objekt dejín. Je len prirodzené, že sa tým Slovensku ako ešte stále mladému štátu otvárajú iné zahraničnopolitické možnosti. Vstup Slovenskej republiky do NATO v tomto duchu vnímam komplementárne k vstupu Slovenska do Európskej únie a do OECD.

    Dámy a páni, milé kolegyne, kolegovia, rád by som ďalej pripomenul nasledovné. Severoatlantická zmluva, s ktorou dnes Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje svoj súhlas, vychádza z Charty OSN, čl. 51 kapitoly VII Právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu. Preambula tejto zmluvy potvrdzuje, že NATO nie je výlučne vojenskou alianciou štátov, zmluvné strany vytvárajú spoločenstvo krajín, ktoré sa neobmedzuje iba na spoluprácu vo vojenskej oblasti. V preambule sú vymenované hodnoty, ktoré sú členské krajiny NATO odhodlané chrániť. Základným záväzkom je usilovanie sa o stabilitu a prosperitu v severoatlantickom priestore a zachovanie mieru a bezpečnosti. Za týmto účelom sa zmluvné strany rozhodli vytvoriť kolektívnu obranu.

    Slovenská republika patrí do politicky, ekonomicky, kultúrne i vojensky exponovaného stredoeurópskeho regiónu. Svojou rozlohou, počtom obyvateľov a celkovým potenciálom vrátane obranného patrí medzi najmenšie štáty v tomto priestore. Táto pozícia vyžaduje aktívnu a premyslenú bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa v posledných rokoch podstatne znížila pravdepodobnosť rozsiahleho konvenčného ozbrojeného konfliktu v našom regióne, vzrástla hrozba teroristických útokov aj možnosť použitia zbraní hromadného ničenia. Okrem tejto najakútnejšej hrozby pretrvávajú možnosti vzniku konfliktov v nestabilných oblastiach, ktoré môžu prerásť do ozbrojenej formy a ktoré môžu ohroziť našu stabilitu a bezpečnosť. Slovenská republika musí byť pripravená reagovať aj svojím obranným potenciálom na všetky nové hrozby.

    Je ďalej objektívnou skutočnosťou, že Slovenská republika zatiaľ nemá dostatočné vonkajšie a medzinárodné inštitucionalizované bezpečnostné záruky opierajúce sa o zmluvný základ o spoločnej obrane, Slovenská republika nie je členom žiadnej obrannej koalície a nemá uzatvorené žiadne dvojstranné alebo viacstranné dohody s inými štátmi o spoločnej obrane, svoju obranu si Slovenská republika zabezpečuje na individuálnom základe.

    Rovnako je nespochybniteľným faktom, že naša krajina si ani ekonomicky nemôže dovoliť zabezpečovať svoju obranu a bezpečnosť individuálne. Preto považujeme NATO za jedinú efektívnu organizáciu kolektívnej obrany schopnú plne garantovať jej bezpečnosť.

    Plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je súčasťou životných záujmov Slovenskej republiky, pretože predstavuje optimálny spôsob zaručenia jej bezpečnosti a obrany. NATO zároveň predstavuje najvýznamnejšiu transatlantickú väzbu dvoch kontinentov, Severnej Ameriky a Európy, ktorá je už vyše 50 rokov základným kameňom bezpečnosti v Európe. Možno to nie je organizácia ideálna, ako nakoniec nič na tomto svete nie je ideálne, je to však to najlepšie z politicko-bezpečnostného hľadiska, čo dnes tento kontinent i celý svet má. NATO je najstálejšia a najsilnejšia aliancia krajín v celej histórii, ktorá sa postupne rozrástla z pôvodných 12 členov na súčasných 19 a perspektívne až 26 členov v polovici roku 2004.

    Úspešný a rýchly priebeh prístupových rozhovorov preukázal pripravenosť Slovenskej republiky vstúpiť do NATO. Za to treba vláde Slovenskej republiky poďakovať. Tento úspech bol možný najmä vďaka niekoľkoročnej príprave na členstvo v NATO, ako aj odhodlanosti vlády Slovenskej republiky vykonať viaceré reformy v spoločnosti a v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Všetky tieto kroky sú jednoznačne na prospech našej krajiny a jej obyvateľov.

    Vzhľadom na to, čo som uviedol, bude poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie hlasovať jednoznačne za návrh vlády, pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Plne si uvedomujeme, že ide o otázku mimoriadneho až historického významu a že v tejto chvíli sa my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky musíme zachovať nanajvýš múdro a zodpovedne, musíme mať na pamäti bezpečnosť a prosperitu našej krajiny pre najbližšie roky i pre vzdialenejšiu budúcnosť. K takémuto postoju vyzývame aj všetky ostatné poslanecké kluby. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší písomne do rozpravy je prihlásený pán predseda Klubu nezávislých poslancov pán poslanec Vojtech Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k dokumentu, ktorým budeme dnes vyslovovať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Chcem hovoriť v mene Klubu nezávislých poslancov a prezentovať niektoré, povedal by som, racionálne dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že chceme podporiť schválenie pristúpenia Slovenskej republiky.

    Pri politickej práci v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy sme sledovali so svojimi kolegami integračný proces. Dnes má Rada Európy 45 členov a do tejto organizácie vstupujú štáty, ktoré už sú aj geograficky dostatočne a podstatne vzdialené od Slovenskej republiky. Ten integračný proces postupuje v Azerbajdžane, v Arménsku. Minulý týždeň bola prijatá do Rady Európy republika Srbsko a Čierna Hora. A vždy sledujeme veľmi starostlivo aj psychologické či racionálne dôvody, konzultujeme, diskutujeme s týmito ľuďmi, ktorí prejavujú úžasnú radosť, že ich štát sa dostáva do istého spoločenstva. A v týchto hodnotách treba vidieť aj vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. V každom prípade treba povedať aj opačnú alternatívu, ak by sme do NATO nechceli vstúpiť alebo nevstúpili, čo ďalej, aká by bola potom alternatíva, a v tom je podstata otázky.

    Treba povedať, že z hľadiska doterajších vstupov do NATO sa naozaj táto problematika stala zjednocujúcou pre koalíciu aj opozíciu pri rozdelení politických síl v Slovenskej republike. V tejto súvislosti treba povedať aj to, že rozhodujúce politické sily v oblasti opozície zastávali spoločné integračné ciele. A neprejavuje sa to len pri samotnej otázke, či vstúpiť alebo nevstúpiť.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci prosím o zjednanie poriadku, takto sa diskutovať nedá. V tejto súvislosti ide o to, že boli tu mnohé prístupové etapy, mnohé prístupové kroky, ako je otázka politických a ekonomických aspektov vstupu do Severoatlantickej aliancie, ako sú otázky obrany a vojenských skutočností, otázky zdrojov či bezpečnostné otázky i právne otázky týkajúce sa vstupu do Severoatlantickej aliancie.

    Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť prístup k tvorbe zásadných stratégií, ako je bezpečnostná stratégia, obranná stratégia, vojenská stratégia či diskusie o materiáli Ozbrojené sily Slovenskej republiky – Model 2010.

    Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť aj skutočnosť, a patrí to opozícii, aká bude otázka zdrojov pri budovaní vlastnej kapacity Slovenskej republiky z hľadiska umožnenia prevzatia zodpovednosti za bezpečnosť v Európe. V tomto zmysle ekonomická politika či ekonomický vývoj neveští nič dobré a treba naozaj tvorbe zdrojov aj na budovanie silnej schopnej Armády Slovenskej republiky ako spoluzodpovednej za bezpečnosť v Európe a v regióne venovať jasnú pozornosť.

    Chcel by som v tejto súvislosti ešte uviesť jednu zásadnú skutočnosť a to je otázka nielen politického, ale aj vojenského usporiadania Európy. S tým súvisí veľmi úzko aj vzájomná spätosť postavenia Organizácie Spojených národov v oblasti bezpečnosti, v oblasti ochrany mieru vo svete. Dovoľte jeden príklad, ale Severoatlantická zmluva, ku ktorej dnes chceme pristúpiť v rámci ratifikačného procesu, obsahuje 7 ustanovení týkajúcich sa Organizácie Spojených národov, Bezpečnostnej rady, Charty Organizácie Spojených národov či bezpečnostných a mierových otázok týkajúcich sa tejto svetovej organizácie. V tejto súvislosti naozaj je otázkou, po vstupe Slovenskej republiky aké pozície bude Slovenská republika zastávať v tomto svetovom spoločenstve. A to je otázka, ktorú by sme mali postaviť na stôl a o ktorej by sme mali diskutovať, pretože parlament je od slova diskutovať.

    V tejto súvislosti je aj formovanie budúcej vojensko-politickej stratégie a orientácie Slovenskej republiky viazané na široké multiplikačné dôsledky aj súčasných konfliktných situácií či vojen vo svete, ale je to viazané aj na usporiadanie Európy a súvisí s tým celý problém alebo filozofia identity Európy, obrannej či akej usporiadanosti inštitúcií európskych, väzby na európsku ústavu a na začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie vrátane jej vojensko-politických a medzinárodnoprávnych aspektov.

    Dovoľte ešte jednu zásadnú poznámku v tejto súvislosti. Myslím si, že vstup každého štátu do akéhokoľvek medzinárodného zväzku je, samozrejme, viazaný na podstatu suverenity a štátnosti. V tejto súvislosti sa nedomnievam, ako sa domnievajú mnohí iní, že v súvislosti s globalizáciou a s ďalšími svetovými procesmi je koniec národných štátov. To si nedopustí v podstate dnes ani Francúzsko, ani Nemecko, ale ani Spojené štáty. Koniec národných štátov nie je, práve naopak, budú zvýraznené pozície národných parlamentov, národných vlád. A v tejto súvislosti je tiež otvoreným problémom, aká bude orientácia a stratégia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvýraznejšieho ústavného orgánu Slovenskej republiky práve po dovŕšení integračných procesov. A to je tiež predmet, ktorý by sme si mali v diskusiách ozrejmiť.

    V tejto súvislosti sa domnievam aj to, že nie je žiadne šero nad medzinárodným právom, práve naopak. A to je otázka, kde znovu apelujem na to, že Severoatlantická zmluva obsahuje 7 ustanovení o dnešnej Organizácii Spojených národov. Pravda v roku 1949 sú to Spojené národy ako inštitúcia, ktorú práve americkí politici na svojej pôde kreovali a ktorá funguje a s poruchami či nedostatkami je dnes tak kritizovaná, či podľa amerického ekonóma Friedmana, už dokonca sa hovorí o skončení éry Organizácie Spojených národov. Myslím si, že nie je koniec medzinárodného práva a nie je koniec ani atribútov, ako je nevmešovanie sa do záležitostí iného štátu či nezasahovanie do suverenity týchto štátov. Aj to sú problémy a otázky, ktoré si musíme spolu uvedomiť, keď budeme dnes hlasovať za vstup alebo proti vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.

    Na záver teda by som chcel zvýrazniť, že som optimistický realista vo vzťahu k fungovaniu medzinárodného právneho poriadku, aj keď, samozrejme, revíziám sa tento medzinárodný poriadok nevyhne, tak ako sa nevyhla revíziám či rekonštrukcii aj Severoatlantická aliancia, najmä po strate bipolárnosti sveta, po zániku svetovej socialistickej sústavy.

    V tejto súvislosti na záver mi dovoľte, aj keď som počúval doterajšie vystúpenia od samého začiatku, že nie profit je kľúčové slovo pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, pre mňa i pre mojich kolegov z Klubu nezávislých poslancov i z novovznikajúcej strany Ľudová únia je kľúčovým slovom v tomto slova zmysle slovo zodpovednosť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bárdos a pripraví sa pán poslanec Minárik za Kresťanskodemokratické hnutie.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, Národná rada Slovenskej republiky rokuje o veľmi závažnej téme, súhlasím s tými kolegami, ktorí hovoria o historickom zasadnutí parlamentu Slovenskej republiky. Dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v organizácii Severoatlantickej zmluvy je z hľadiska prítomnosti a budúcnosti všetkých občanov zásadnou, principiálnou otázkou, preto naše hlasovanie musí byť jednoznačné a zodpovedné vážnosti dôsledkov nášho rozhodnutia.

    Strana maďarskej koalície jednoznačne podporuje vstup Slovenskej republiky do NATO, preto poslanci poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície (Magyar Koalíció Pártja) budú hlasovať za prednesený návrh uznesenia, za náš vstup do aliancie.

    Strana maďarskej koalície od vzniku Slovenskej republiky sa usiluje o to, aby vnútorné vzťahy politické, spoločenské, hospodárske aj sociálne sa vyvíjali tak, aby Slovensko čo najskôr dosiahlo vierohodnosť v medzinárodných vzťahoch a na základe dosiahnutých zmien mohlo sa stať plnohodnotným členom takých uznávaných a silných medzinárodných zoskupení, ako je NATO a Európska únia. Strana maďarskej koalície vedome deklarovala v uplynutých rokoch tento svoj zámer a nikdy nepodľahla skupinovým náladám v spoločnosti, ktoré z času na čas odmietli členstvo Slovenska v NATO. Náš postoj ovplyvňuje aj voličov Strany maďarskej koalície, keďže vieme, že dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii podporuje veľká väčšina našich členov a sympatizantov. Postoj Strany maďarskej koalície bol a je principiálny, bol principiálny aj vtedy, keď sme boli v opozícii, je principiálny aj teraz, keď sme členmi vládnej koalície.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, poznajúc volebný program všetkých parlamentných strán s radosťou môžem konštatovať, že v otázke integrácie Slovenskej republiky do európskych hospodárskych štruktúr a bezpečnostnej Severoatlantickej aliancie sme v zásade jednotní. Veľká väčšina strán a hnutí oslovovala voličov s prísľubom takej politiky, ktorá zabezpečí dosiahnutie členstva Slovenska v Európskej únii a v NATO. Na základe toho očakávam, že návrh uznesenia o vstupe Slovenska do NATO dostane podporu veľkej väčšiny poslancov. Takéto hlasovanie určite privítajú aj v sídle NATO v Bruseli, ale zrejme vo všetkých 19 štátoch, teda v členských krajinách Severoatlantickej aliancie. Z nášho hľadiska je to potrebné preto, lebo vo všetkých členských štátoch budú hlasovať o našom členstve v NATO. A som presvedčený o tom, že ak mi povieme rozhodné áno dnes, poslanci parlamentov členských štátov to ocenia obdobným hlasovaním. Preto pevne verím, že všetci poslanci, či sú vo vládnej koalícii alebo v opozícii, ktorí v ostatných parlamentných voľbách dostali mandát od voličov podporovať členstvo Slovenska v NATO, svojím hlasovaním náš vstup potvrdia.

    Uvedomujem si, že momentálna nálada v spoločnosti môže vyvolať určité pochybnosti o tom, či naše členstvo v NATO je potrebné, či pre Slovenskú republiku je naozaj jedinou správnou bezpečnostnou alternatívou členstvo v Severoatlantickej aliancii. Uvedomujem si však aj to, že náladu v spoločnosti ovplyvňujú rôzne udalosti, trebárs aj také, ktoré vôbec nesúvisia s politikou a s postojmi NATO. Veď veľká väčšina občanov Slovenskej republiky pred 4 – 5 mesiacmi s radosťou prijala správu z pražského summitu NATO, ktorá hovorila o tom, že Slovensko pozvali medzi seba členské štáty Severoatlantickej aliancie, a od toho času NATO nepodniklo žiadne také kroky, ktoré by mohli kohokoľvek odradiť od podpory nášho členstva v aliancii. Samozrejme, nesmieme podceniť ani nálady v spoločnosti. Myslím si však, že našou úlohou je vysvetliť občanom ozajstné postoje a ciele NATO, našou úlohou je rozptýliť obavy občanov z členstva v NATO. Veď poznáme výhody vstupu, ktoré nie sú len bezpečnostné, ale aj politické, spoločenské, ba aj hospodárske. Veď vieme, že v čase, keď NATO odmietlo prizvať Slovensko do Severoatlantickej organizácie v roku 1997, obišli našu krajinu aj zahraničné investície, nemali sme partnerov na politickej úrovni na presadenie svojich záujmov v medzinárodných vzťahoch a bolo treba vynaložiť obrovské úsilie v následných rokoch, aby sme získali dôveru rôznych medzinárodných inštitúcií, ako aj zahraničného kapitálu. Som presvedčený o tom, že väčšina občanov Slovenskej republiky je otvorená na takúto diskusiu a je vnímavá na ozajstné a otvorené pravdivé informácie, čo je dobrý základ na zmenu spoločenských nálad v tejto otázke.

    Vážený pán predseda, predsedajúci, vážená vláda, milé kolegyne, vážení kolegovia, poslanci Strany maďarskej koalície sú presvedčení o tom, že členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je veľkým úspechom štátu a všetkých jeho občanov, sme presvedčení o tom, že členstvo v NATO nie je len otázkou zvýšenia bezpečnosti našej krajiny, ale aj zárukou ďalšieho demokratického vývoja našej spoločnosti, sme presvedčení o tom, že vstupom Slovenska do NATO sa zvýši prestíž Slovenskej republiky, čo pomôže aj rýchlejšiemu hospodárskemu rastu tak v makroekonomike, ako aj mikrosfére, a teda aj zlepšeniu životných podmienok občanov. Aj preto podporujeme vstup Slovenska do NATO a vyzývame všetkých kolegov z tých strán a hnutí, ktoré mali vo svojom programe integráciu Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr, aby hlasovali za predkladaný návrh uznesenia, aby sme spolu vyslovili súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Minárik, pripraví sa pán poslanec Fico za Smer.

  • Vážený pán predsedajúci, pán premiér, ctená snemovňa, dámy a páni, dnes je pre Slovensko významný, možno povedať, sviatočný deň. V apríli 1949 podpísalo vo Washingtone 12 slobodných štátov Severoatlantickú zmluvu, dnes v apríli 2003 bude slovenský parlament hlasovať v Bratislave o pristúpení našej krajiny k tejto zmluve. NATO v roku 1949 vzniklo aj kvôli nám Slovákom, resp. kvôli tomu, čo sa v roku 1948, teda rok pred podpisom tejto zmluvy práve v Česko-Slovensku dialo. Dnes Česká republika už je členom NATO a Slovensko sa ním práve stáva. Hlasovanie o našom členstve je teda historickým hlasovaním aj o porážke komunizmu a o víťazstve slobodného sveta u nás, v Čechách, ale aj v celej východnej Európe. Je to hlasovanie, ktoré je dôkazom úplného konca studenej vojny a všetkých jej následkov. Je to tiež hlasovanie o tom, že Slovenská republika je slobodným, suverénnym a k západným židovsko-kresťanským hodnotám hlásiacim sa štátom. Ako takí sme štát, ktorý je rovnocenným partnerom našich spojencov a priateľov. Naším členstvom v NATO sa suverenity nevzdávame, naopak, naším členstvom potvrdzujeme, že sme suverénnym partnerom a Severoatlantickú organizáciu tým nielen rozširujeme, ale, pevne verím, aj posilňujeme. Dnes je preto veľký a sviatočný deň pre Slovensko, pre slobodný Západ a pre všetkých slobodu milujúcich ľudí. Dnešný deň je tiež dôkazom, že sa proti komunizmu bojovať oplatilo a že sa v tomto boji dalo zvíťaziť.

    Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti zároveň poďakoval všetkým, ktorí proti komunistickej tyranii bojovali, všetkým, ktorí za svoje presvedčenie trpeli, a všetkým, ktorí v tomto boji priniesli obeť najvyššiu, svoj život. V prvom rade by som sa ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zástupca Kresťanskodemokratického hnutia chcel poďakovať tým, čo proti komunizmu bojovali u nás na Slovensku, ale tiež v Čechách a na Morave, pretože v tom čase to bol náš spoločný zápas, všetkým, ktorí či už svojimi činmi alebo hlasom, možno modlitbou nestrácali vo svojom živote vieru v znovunastolenie slobody a spravodlivosti v našej vlasti. Patrí vám naša vďaka, úcta a rešpekt za to, že dnes žijeme v slobodnej krajine. Ďalej by som sa chcel zvláštnym spôsobom poďakovať Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II., ktorý rozumel zvrátenosti, barbarskej v podstate, komunizmu. Bojoval proti nemu, ale najmä nás všetkých trpiacich, ale aj ostatných, veriacich či neveriacich, vo východnej Európe neustále povzbudzoval a podporoval. Svätý Otče, ďakujeme, bez vašej ohromnej mravnej sily, bez vášho presvedčenia, bez vašich slov, modlitieb si rok 1989, a tým aj dnešok neviem predstaviť. Ďalej by som sa chcel poďakovať mužom a ženám, ktorí sa o porážku komunizmu zaslúžili z iných miest, ale s podobným presvedčením a odhodlaním. V prvom rade myslím prezidenta Reagana, ktorý označil nepriateľa ako ríšu zla a porazil ju, podobne ďalším vrcholným predstaviteľom slobodných krajín, najmä barónke Thatcherovej a kancelárovi Helmutovi Kohlovi. Aj oni sú takpovediac babicami dnešného dňa.

    Sloboda nie je samozrejmosťou. Sloboda je vzácnou hodnotou a možno spolu so životom tou najvzácnejšou. Vieme to, lebo my starší sme väčšinu svojho života prežili v neslobode a sloboda sa nám stala ideálom, ktorý je hodný utrpenia. Vie to prakticky celé Slovensko, lebo veď len mladší vo veku do 27 rokov zažili viac slobodných ako neslobodných rokov. Toto poznanie prinášame aj partnerom Washingtonskej zmluvy. Je to potrebné. Dnešok je dôkazom, že stav vecí možno meniť a že slobodu možno znovu nadobudnúť. Nikde však mimo nás nie je zakódované, že proti jej strate sme imúnni. Dnešné hlasovanie je aj o tom, že sme ochotní a schopní slobodu nielen vlastnú chrániť a brániť, že sme dosiahli plnú slobodu nielen tú formálnu. Dôkazom toho je aj to, že to uznávajú iní, rovnako slobodní. Dovoľte mi na tomto mieste ešte pripomenúť, že na svete stále existujú miesta, kde sloboda nie je samozrejmosťou, kde sloboda priam absentuje. Aj pre ne je dnešok významný. Dokazuje, že sa oplatí trpieť, modliť sa a bojovať. Naša premena je pre ne nádejou. Zmeny u nás sú nádejou pre Severnú Kóreu, Kubu či kontinentálnu Čínu, aby sa nevzdávali. A dejiny im určite dajú za pravdu. Stáť pri nich bude našou povinnosťou.

    Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Washingtonská zmluva bola pre 54 rokmi podpísaná kvôli Stalinovi. Krajiny západnej Európy, ale tiež Severnej Ameriky sa báli sovietskeho expanzionizmu. A keď Británia viac nevládala pomáhať Grécku, keď zúrila občianska vojna podporovaná komunizmom a keď Západ videl, k čomu prišlo vo februári 1948 v Česko-Slovensku, keď bolo zrejmé, že na rade je Taliansko a ďalšie krajiny, presne tak, ako potom ešte v roku 1946 volal Stalin, nemohol konať inak. Slobodné krajiny sa spojili a Trumanova doktrína, a zadržiavanie komunizmu, sa premenila na organizáciu kolektívnej bezpečnosti. Stalin je mŕtvy, zločinecké komunistické režimy padli, Sovietsky zväz na Západ priamo nikdy nezaútočil. My dnes vieme, že je to najmä vďaka NATO.

    Napriek tomu, že dôvody, pre ktoré bolo NATO založené, sú históriou, Severoatlantická aliancia trvá. Dôvod, prečo je to tak, je zakotvený priamo v úvode jej pomerne jednoduchého textu, volá sa hodnoty. V preambule zmluvy, ku ktorej sa dnes pridávame, sa píše o odhodlaní zmluvných strán hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru našich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a vlády práva, zmluvné strany sa snažia podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti. Toľko je 5 desaťročí starý citát. Dámy a páni, iste uznáte, že pádom komunizmu sa na aktuálnosti a potrebe týchto hodnôt nič nezmenilo. NATO zostáva, pretože zostávajú hodnoty, ktoré chráni a na ktorých stojí. Druhý dôvod, prečo NATO existuje a prečo je dôležité, aby v nejakej podobe existovalo aj naďalej, je, že NATO je jedinou významnou organizáciou, ktorá spája štáty slobodného Západu. V minulosti to boli najmä vojenské účely, dnes sú to možno viac politické dôvody, ale NATO je stále potrebné.

    Dovoľte mi ešte teraz povedať pár slov o tom, akú úlohu by podľa mňa malo Slovensko v Severoatlantickej zmluve zohrávať. Naša strana nedávno predstavila niektoré zásady nášho vzťahu k Európskej únii a európskej integrácii vôbec. Chceme, aby rozhodovanie o zahraničnej ale tiež bezpečnostnej a obranne politike zostalo na národných vládach a parlamentoch. A keď sa teda v Európskej únii napriek celej snahe nedohodneme na jednotnom stanovisku, Európska únia nemá mať takéto stanovisko. Toto je naša predstava o partnerstve medzi rovnými. A NATO takým partnerstvom je. Slovensko má byť a musí byť v NATO rovnocenným partnerom nielen Slovinsku, ale tiež Taliansku či Amerike. Keď budeme mať iný názor, ako sme poniektorí mali napr. počas irackej krízy, musíme ho byť schopní vysloviť a brániť. A keď takýto názor na Slovensku prevládne, musíme ho vysloviť a brániť i navonok. Pozvánka na členstvo je pozvánkou na rovnocenné členstvo. A to je výzva pre Slovensko. Môžeme tak hájiť záujmy našej krajiny, ale tiež pomôcť ostatným krajinám pochopiť veci, ktoré možno s našimi dejinami a skúsenosťami rozumieme lepšie.

    Ako nový člen máme v NATO, domnievam sa, ešte ďalšie 2 úlohy. Po prvé, musíme vybudovať armádu, ktorá bude na lepšej úrovni, ako je to dnes, naši spojenci nám v tom určite pomôžu. Musíme sa však spoliehať predovšetkým na seba. Potrebujeme bojaschopnú armádu pripravenú vždy na obranu nášho územia, ale i na nasadenie mimo nášho územia, na obranu spojencov, priateľov a spoločných hodnôt. Druhou úlohou pre nového člena je pamätať na krajiny, ktoré na členstvo iba čakajú a mali by sa členskými stať. Aj keď je to možno dnes otázka ďalekej budúcnosti, aj keď je o tom možno dnes predčasné hovoriť, ďalšie rozšírenie bude potom aj záležitosťou nás. Ak sa osvedčíme, ak pomôžeme iným krajinám, budeme dobrým členom, určite im v tom pomôžeme. A my chceme byť dobrým členom.

    Dámy a páni, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia podporia pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Sme presvedčení, že je to správne rozhodnutie, že dejiny sú nám toho svedkom, že je to v národnom záujme našej krajiny a že dokážeme byť dobrým a spoľahlivým spojencom všetkých našich partnerov v NATO.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Áno, ďakujem za slovo. Mňa zaujala tá veta, že zločinecké komunistické režimy padli. Ja by som chcel pripomenúť, že v súčasnosti je vo svete 166 komunistických a robotníckych strán a vznikajú aj komunistické strany tam, kde by to človek nepredpokladal. Vlani vznikla Komunistická strana v Poľsku.

    Ďalej k tým komunistickým režimom. Asi sa zabudlo, že Čína je komunistická a vlani dosiahla hrubý domáci produkt 6. najväčší na svete, že mala 20 rokov rast HDP každý rok asi o 8 % a že, tie čísla som už zabudol, v ktorom roku to bude, dosiahne 2. najväčší HDP vo svete. To je asi všetko. Ďakujem.

  • Ďalej bude hovoriť pán poslanec Fico, pripraví sa poslankyňa Dubovská za Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer podporí svojimi hlasmi návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Severoatlantickou zmluvou. Ide o logické zavŕšenie 4-ročného pôsobenia Smeru na slovenskej politickej scéne, keď od samotného vzniku v roku 1999 Smer podporoval integračné ambície Slovenskej republiky.

    Vyslovovanie súhlasu Národnej rady s pristúpením k akejkoľvek dôležitej medzinárodnej organizácii je politická udalosť vymykajúca sa z rámca bežného vnútroštátneho politického súperenia medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Stabilita takýchto rozhodnutí vyžaduje, aby sa k nim prihlásili, pokiaľ je to možné, všetky relevantné politické strany. Tým je zabezpečené, že pri akejkoľvek politickej zmene v rámci pravidiel demokratického pluralitného systému nedôjde k zásadnej zmene zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Zdá sa, že vyslovovanie súhlasu Národnej rady zo Severoatlantickou zmluvou bude takýmto procesom. Bolo by dobré, a to dávam do pozornosti predovšetkým stranám vládnej koalície, aby aj pri iných rozhodnutiach týkajúcich sa dlhodobých systémových zmien zvažovali potrebu opozičnej podpory, ktorá je tak dôležitá pre zachovanie stabilného vývoja Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, na rozdiel od môjho predrečníka pána poslanca Minárika z Kresťanskodemokratického hnutia nepociťujem žiadnu slávnostnú atmosféru. Je na to veľa dôvodov. Napriek tomu, že NATO ako organizácia dala prednosť dodržiavaniu medzinárodného práva pred jednostrannou vojenskou aktivitou Spojených štátov amerických v Iraku, občania Slovenska spájajú NATO predovšetkým s touto superveľmocou a s jej štýlom presadzovania si vlastných národných záujmov. Jednoducho NATO, do ktorého chceme vstúpiť, by mohlo byť pre Slovensko dobrým učiteľom, ako rešpektovať a postupovať v súlade s medzinárodným právom.

    Smer napriek tomu, ako dnes budeme hlasovať, to znamená hlasovať za podporu, aby Národná rada vyslovila súhlas so Severoatlantickou zmluvou, nikdy, a to chcem podčiarknuť, nikdy nezmení svoj postoj k irackej kríze. Odzbrojenie Iraku bolo možné dosiahnuť mierovou cestou, bez potreby ničiť, bombardovať a zabíjať nevinných civilistov. Útok na Irak je podľa nás hrubým porušením medzinárodného práva, ku ktorému sa prihlásila aj vláda Slovenskej republiky, a za útokom treba vidieť úzke ekonomické záujmy.

    Chcem vysloviť ľútosť, že slovenská vláda nenašla ani raz, hoci príležitosti vo vojne v Iraku bolo nadostač, odvahu ostro odsúdiť zabíjanie civilistov, najmä detí a žien, pri spojeneckých útokoch. K takémuto ostrému odsúdeniu dokonca pristúpila aj Európska komisia, teda orgán Európskej únie, na vstupe do ktorej by sme mali mať podstatne väčší záujem. Odvahou, vážené dámy a páni, nie je pridať sa k najsilnejšiemu. Odvahou je presadzovať princípy medzinárodného práva, etiku a humanitu a hovoriť o veciach, ktoré sa nemusia vždy páčiť krajinám silnejším a väčším, ako je malé Slovensko. Ani ja osobne, ani moji kolegovia v Smere nepodľahneme názoru typickému pre viacerých slovenských politikov, podľa ktorého by sme nemali ísť do vyslovovania iných postojov, než majú najväčšie krajiny, pretože to môže mať negatívny vplyv na vzájomné vzťahy. Cítime sa politicky podstatne slobodnejší. A toto vychádza z demokracie ako hodnoty, ak bez ohľadu na minulé, terajšie alebo budúce výhody môžeme principiálne trvať na tých princípoch a hodnotách, na ktorých je postavené medzinárodné riešenie sporov.

    Hoci Slovensko ako malá krajina, ktorá podľa vyjadrení niektorých predstaviteľov koaličných vojenských síl má hodnotu iba symbolickej vlajky zapichnutej do stola riadiaceho útok na Irak, nikdy nevplyvní vývoj v Iraku, a to ani teraz, ani po skončení vojny, mali by sme tvrdo presadzovať líniu a myšlienku dominantnej úlohy Organizácie Spojených národov v povojnovom usporiadaní tejto krajiny.

    Mrzí ma aj to, že zo Slovenska sa stáva jedna z krajín tešiacich sa na povojnovú rekonštrukciu Iraku. Keď sme sa na začiatku vojny v Iraku pýtali predstaviteľov vlády, čo Slovensko získa z toho, že sa pridalo ku krajinám presadzujúcim svoje vlastné národné ekonomické záujmy, boli sme odmietaní rečami o hodnotách a morálke, hoci všetci dobre vieme, že v Iraku nejde ani o princípy, ani o morálku.

  • Dnes však vidíme, s akou radosťou niektorí slovenskí politici prijímajú správy o tom, že za symbolickú vlajočku na stole sa budeme môcť zúčastniť na povojnovej rekonštrukcii krajiny, hoci sa obávam, že tieto očakávania nie sú príliš reálne. Odvážne, vážené dámy a páni, a úprimné zo strany vlády by preto bolo, keby ihneď na začiatku vojny povedala, že ideme do toho práve z dôvodu našej účasti na obnove vojnou zničeného Iraku. Odvážne a úprimné zo strany vlády by bolo aj to, keby povedala, že za našu symbolickú vlajočku na stole sa prestanú o Slovensku trúsiť poznámky o korupcii na najvyšších miestach, ktorým sme čelili pri akomkoľvek stretnutí s predstaviteľmi krajín útočiacich na Irak. Dnes čítam niektoré vyjadrenia a mám pocit, že žijem v inej krajine. Slovensko vraj urobilo významný pokrok v boji proti korupcii a podľa niektorých vyhlásení boj s korupciou už aj vyhralo. A pritom vrece s príkladmi klientelizmu ako keby sa práve roztrhlo teraz.

    Vážené dámy a páni, nečudujme sa, že za daných okolností slovenská verejnosť neoplýva práve nadšením zo vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Opozičné strany, osobitne Smer, Hnutie za demokratické Slovensko a dnes aj Klub nezávislých poslancov, sa po roku 1998 správali k NATO jednoznačne. Keby tomu tak nebolo, dnes ani len tá malá časť verejnosti, ktorá sa k vstupu Slovenskej republiky do NATO hlási, by s veľkou pravdepodobnosťou neexistovala. Smer nikdy nespochybnil túto orientáciu a významný pokles záujmu verejnosti o NATO pripisuje teda len a len vládnej koalícii. Čo má verejnosť, vážené dámy a páni, očakávať od vstupu do Severoatlantickej aliancie. Jedno je isté. Ide o úplne inú organizáciu, ako ju verejnosť vnímala do roku 1989, keď predstavovala protiklad Varšavskej zmluvy. Ani dnes už NATO nie je tou organizáciou, ktorou bolo pred 2 alebo 3 rokmi. Veľmi pozorne sledujeme návrhy predovšetkým prichádzajúce z krajín, ktoré sú členskými štátmi NATO v Európe a ktoré sa týkajú spoločnej európskej bezpečnosti. Dá sa preto očakávať, že NATO podstúpi veľmi významné vnútorné zmeny a Slovenská republika musí byť na to pripravená. Jednoducho nemôžeme pozerať na túto inštitúciu ako na niečo, čo je stabilné na večné veky.

    Pokiaľ ide o očakávania od vstupu do Severoatlantickej aliancie, dovoľte mi povedať niekoľko z nich.

    Po prvé. Považujeme vstup do NATO za dôležitý, pretože tým zaručujeme stabilitu v tomto regióne. Pravdepodobne si slovenská verejnosť málo uvedomuje, ako je dôležité, aby Slovenská republika bola v tých istých medzinárodných organizáciách, ako sú naše susedné štáty, najmä Maďarská republika, pretože akonáhle by došlo k akýmkoľvek sporom v medzinárodnoprávnej oblasti alebo v inej oblasti, už je tu mechanizmus, ktorý môže významne vplývať na riešenie týchto sporov. A myslím si, že k stabilite ešte viacej prispeje, ak Slovensko vstúpi spoločne s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom do Európskej únie. Takže prvá závažná výhoda, ktorá prichádza zo vstupu do Severoatlantickej aliancie, je zabezpečenie stability a existencie procedúr, ktoré budú riešiť prípadné spory.

    Po druhé. Rovnako očakávame od vstupu do Severoatlantickej aliancie suverénnu a dôstojnú zahraničnú politiku. Možno to znie tvrdo a nie vždy sa páči toto moje vyjadrenie, ktoré používam na adresu vlády Slovenskej republiky, ale považujem zahraničnú politiku vlády Slovenskej republiky za servilnú. Jednoducho Slovensko musí robiť suverénnu a dôstojnú politiku, kde bude našou výhodou predovšetkým to, že budeme rešpektovať medzinárodné právo.

    Po tretie. Slovensko môže v rámci NATO budovať novú kvalitu vzťahov s tými európskymi krajinami, kde jednostranná orientácia na Spojené štáty americké, ktorú dnes potvrdil aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, nie je práve najpopulárnejšou témou. Ešte raz zdôrazňujem, najvýznamnejšie investície na územie Slovenskej republiky neprišli spoza oceánu, ale prišli a prichádzajú z Európy. Sú to nemecké, francúzske investície, preto Slovensko musí mať veľký záujem o spoluprácu s týmito krajinami.

  • Očakávame, a to sa obraciam na pána ministra zahraničných vecí, suverenitu aj v iných vzťahoch. Som za to, aby Slovensko napriek tomu, že bude členom Európskej únie a členom NATO, robilo ekonomicky orientovanú zahraničnú politiku aj na krajiny, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Nebojme sa obracať na také krajiny, ako je Čína napr. Je pravda, že táto krajina podlieha tvrdej kritike zo strany západných veľmocí, ale všetci významní predstavitelia západného sveta pravidelne navštevujú Čínu a pokúšajú sa o dobré priateľské obchodné vzťahy s ňou. Ide aj o ďalšie krajiny. Nakoniec, musím oceniť aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Ruskej federácii, hoci prišla od roku 1998 ako prvá. Očakával som, že predseda vlády navštívi túto krajinu podstatne skôr. Mrzí ma aj to, že v čase, keď predstavitelia Smeru otvorene a oficiálne navštevovali Ruskú federáciu, boli sme zo strany vládnych politikov kvôli tomuto napádaní. Takže ekonomicky orientovaná zahraničná politika, to je jediné východisko, ktoré Slovensko ako malá krajina do budúcnosti má. Nemôžeme sa zavesiť jednostranne na jednu veľmoc a očakávať od toho veľké výhody do budúcnosti. Len našou šikovnosťou a dobrými vzťahmi s celým svetom môžeme prežiť.

    Veľmi často sa spomínajú v súvislosti so vstupom do Severoatlantickej aliancie investície. Vraj keď budeme v NATO, prídu investície. Upozorňujem všetkých, že len pre to, že sme v NATO, sem nepríde podnikateľský investor. Podnikateľ sem príde zo zahraničia len vtedy, ak tu nájde priaznivé podmienky na podnikanie. My skôr očakávame od vstupu do NATO, že členské krajiny budú tlačiť na Slovensko, aby vytvorilo stabilný legislatívny systém, aby tu bol konečne skutočný boj s korupciou, a ja verím, že prestanú tie nezmyselné vyhlásenia, ktoré, samozrejme, sú vo vzťahu k vláde veľmi dobré, že boj s korupciou skončil, a neviem, čo všetko som si prečítal v novinách od niektorých amerických predstaviteľov. Rovnako očakávam, že po vstupe do NATO tu bude obrovský tlak na to, aby jednoducho nedochádzalo k úniku informácií, aby tu bol systém, ktorý je typický pre všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie. V tomto teda naozaj si myslím, môže byť vstup Slovenska do tejto inštitúcie prospešný.

    Vážené dámy a páni, len za týchto podmienok si myslíme, je to názor Smeru, že naše členstvo v Severoatlantickej aliancii môže priniesť očakávané ciele. Nepridávame sa k hlasovaniu s nejakou pokorou, nepridávame sa len preto, že očakávame od toho nejaké obrovské výhody, myslíme si, že tu budú aj veľké povinnosti, veľké záväzky. Ale ak máme niekde vstúpiť, tak tam vstupujme naozaj so vztýčenou hlavou a s tým, že tam budeme zohrávať akú takú úlohu, hoci s 5,5 mil. obyvateľov, s takým územím, aké máme, a s takou ekonomikou, nejakú veľkú medzinárodnú politiku hrať nebudeme.

    Opakujem ešte raz, poslanci Národnej rady za stranu Smer podporujú, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k Severoatlantickej aliancii, a budeme robiť všetko pre to, aby Slovensko zohrávalo v tejto inštitúcii dôstojnú úlohu. Ďakujem pekne.

  • Teraz bude pokračovať v rozprave poslankyňa Dubovská za klub Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudovej strany, pripraví sa pán poslanec Karol Ondriaš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, ctení hostia, verím, že veľa z nás si pri príležitosti ratifikácie Severoatlantickej zmluvy vybavuje v predstave svoj film. Tí starší si možno spomenú na povojnové obdobie po druhej svetovej vojne, ďalší si možno vybavia rok 1968. Predpokladám, že vtedy by si z nás ťažko niekto pomyslel, že to nepotrvá ani tak dlho a zanikne Varšavská zmluva a naša krajina sa za desaťročie tak závratne zmení. Často vyjadrujeme nespokojnosť s dĺžkou času, koľko trvajú jednotlivé etapy reforiem. Iste, musíme byť k sebe nároční, ale povedzme si úprimne, za desaťročie vznikol samostatný slobodný štát Slovenská republika. Stál pred obrovským množstvom úloh, agendou ustanovenia inštitúcií tak, aby boli pevným základom pre vtedy rodiacu sa demokraciu. Bolo to náročné, ale výsledky sa dostavili. Dnes tu stojíme pred dverami organizácií, ako je Európska únia a NATO. Držíme v ruke pozvánku s vedomím, že sme si to naozaj zaslúžili, a prichádzame do rodiny tu združených krajín, aby sme aj naším dielom prispeli k upevňovaniu spoločných hodnôt, ako sú demokracia, prosperita a mier.

    Cestou zmien, akou prešiel náš mladý štát, muselo prejsť aj NATO. Dnes táto už 19-členná aliancia severoamerických a európskych demokracií, ktoré pod jednou strechou našli spôsob zaistenia spoločnej bezpečnosti cez spoluprácu ako politickú, tak vojenskú, neposkytuje len kolektívnu obranu. Začiatkom deväťdesiatych rokov pocítilo NATO zmenu atmosféry a spojenci sa mohli pokojne rozhodnúť o znižovaní výdavkov na obranu, zmeniť koncepciu a začať s reorganizáciou. Bola potrebná vnútorná reforma aliancie tak, aby sa zmenila forma vojenských štruktúr, aby sa vybavili a vyzbrojili pre potreby nových cieľov a výziev. Medzi ne patria zabezpečenie krízového manažmentu, mier podporujúce, ale aj udržujúce aktivity a operácie. Vznikajú ďalšie dodatočné zodpovednosti, ktoré na seba aliancia preberá a prevzala, ku ktorým patrí aj európska bezpečnosť, idúc od regionálnych a etnických konfliktov až po nové vzťahy s Ruskom, Ukrajinou a ďalšími nečlenskými krajinami NATO, s ktorými spolupracuje pri odstraňovaní prekážok, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť a záujmy týchto štátov. Spoločne sa diskutuje na témy, ako udržať mier na Balkáne, ako zvládať krízový manažment, ako kontrolovať výrobu a zásobovanie, resp. dodávanie zbraní a odstraňovanie zbraní hromadného ničenia a aj ako ochraňovať efektívne životné prostredie, ale aj ako zabezpečiť núdzové alebo civilné plánovanie. Novou agendou sa stala aj spolupráca európskych spojencov NATO v európskej bezpečnostnej a obrannej identite stavajúcej sa na zdrojoch NATO. Ďalším dôležitým diskutovaným bodom je spoločný boj proti terorizmu.

    HZDS-Ľudová strana cez svoj program a ústami svojich politikov a členov vyslovuje podporu Slovenskej republike pri napĺňaní našich integračných aktivít. Vieme, že vstup Slovenskej republiky do NATO nie je len o výhodách, nechceme byť podriadení, naše postavenie bude partnerské, teda aj náš hlas v transatlantickej bezpečnosti zaznie a zaváži. HZDS-Ľudová strana odmieta, aby sa naša krajina stala ostrovom organizovaného zločinu, mafií a teroristov, preto zdôrazňujeme potrebu skorého začlenenia sa do NATO.

    Na záver mi však dovoľte pripomenúť, že dnešná slávnostná príležitosť je skôr vecou formálnou, je koncom jednej a zároveň začiatkom ďalšej etapy úsilia. Tam začína plnenie povinností a zodpovednosti, ktoré na seba týmto dnešným aktom preberáme. Prijímame a potvrdzujeme záväzok zodpovedne sa správať k partnerským krajinám. Ale nesmieme zabúdať aj na záväzky voči našim občanom. Veríme, že naše členstvo a z neho vyplývajúce úlohy, ktoré sú náročné ako finančne, tak aj časovo, neovplyvnia životnú úroveň občanov k horšiemu. Reformám armády hovoríme áno. Je potrebné mať malú interoperabilnú, kompatibilnú, funkčnú, a tak aj menej nákladnú armádu, ale nie na úkor reforiem v zdravotníctve alebo sociálnom sektore.

    Už úplne záverom dovoľte, aby som vo svojej reči vyslovila vieru a presvedčenie, že za dnešné rozhodnutie, ktoré v tejto sále spravíme, sa nebudeme musieť hanbiť alebo ho nebudeme musieť ľutovať, naopak, že úsilie jednotlivcov a tímov, ktoré tak naplnili, a patrí im za to vďaka, bude zúročené v prospech nás všetkých a v budúcnosti pre ďalšie generácie. Chceme, aby naši mladí videli svoju budúcnosť tu, kde sú doma, a nie v zahraničí. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Karol Ondriaš za klub Komunistickej strany Slovenska, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám pár poznámok k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Úvodom by som chcel povedať, že klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predbežný návrh, lebo Komunistická strana Slovenska je proti vstupu Slovenska do NATO.

    Komunistická strana Slovenska spoločne so 160 komunistickými a robotníckymi stranami sveta má diametrálne iný názor na súčasné usporiadanie ekonomických, politických vzťahov medzi štátmi a inú filozofiu o spolunažívaní a bezpečnosti sveta. Nesúhlasí s kapitalistickou doktrínou maximálneho zisku, rozdelením sveta na jednu miliardu bohatých, z ktorých niekoľko stotisíc má absolútnu moc na 4 miliardami chudobnými. Chudobní bohatým slúžia len ako lacná pracovná sila, sú ekonomicky a politicky závislí od bohatých, ktorí v tomto imperialistickom systéme stále bohatnú, a chudobní stále chudobnejú. Napr. v súčasnosti 200 nadnárodných korporácií kontroluje 80 % priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie sveta a 70 % služieb a predaja. Majetok 32 najbohatších je podobný ako národný majetok všetkých krajín juhovýchodnej Ázie. Príjem každého z 200 najbohatších po dobu 4 rokov bol 2 mil. dolárov denne. A ich majetok je porovnateľný s majetkom 41 % populácie sveta. Vždy keď chudobní odmietnu príkaz bohatých, príde tvrdý trest. Napr. keď predstavitelia Talibanu v roku 1994 odmietli Spojeným štátom stavbu a prevádzku ropovodu cez Afganistan, USA si svoje nároky presadili násilím. V súčasnosti dochádza k potrestaniu Iraku za to, že svoje druhé najväčšie zásoby ropy neposkytol Spojeným štátom a im spojencom. Je možné, že v blízkej budúcnosti bude potrestaný aj Irán, pretože vlastní druhé najväčšie zásoby plynu na svete a chce ich využívať len vo vlastný prospech. Chudobné štáty sú zadlžené v bohatých štátoch a splácajú im stále dlh a úroky. Cena pracovnej sily v chudobných vykorisťovaných štátoch je len 1 % až 15 % ceny pracovnej sily v bohatých štátoch.

    Už som tuná párkrát zopakoval, že Slovensko v posledných 8 rokov spláca zahraničný dlh a úroky priamo okolo 1,2 mld. týždenne, keď počítam 40 korún za 1 dolár. Ďalšie miliardy korún splácajú slovenskí robotníci pracujúci v zahraničných podnikoch na Slovensku, každý robotník dostáva okolo 13 % mzdy jeho kolegu v Európskej únii a odvádza za každú hodinu práce do zahraničia okolo 15 až 20 eur. Komunistická strana Slovenska si uvedomuje, že základom tohto vykorisťovania je systém kapitalizmu. Aby mohol úspešne fungovať, opiera sa aj o vojenskú moc, ktorej súčasťou je aj NATO. NATO sa v súčasnosti podieľa na stabilizovaní súčasnej sociálnej nerovnosti vo svete a nerovnomerného rozdeľovania zdrojov. Preto nemôžeme súhlasiť, aby Slovensko vstupom do NATO sa spolupodieľalo na zaisťovaní súčasného vykorisťovania chudobných a aj Slovenska.

    V súčasnosti v mediálnom systéme propagandy na Slovensku sa používa množstvo fráz dokazujúcich výhody vstupu do NATO. Jednou z nich je aj fráza, ktorú používa najradšej predseda vlády pán Dzurinda a jeho najbližší. Hovorí, že vstupom do NATO sa zvýšia investície na Slovensku. Keď som porovnal prílev zahraničných investícií v Maďarsku a v Českej republike, zistil som, že sa po vstupe do NATO nezvýšili. Dokonca prílev zahraničných investícií na obyvateľa v Turecku, ktoré je členom NATO už 50 rokov, je len 10 % až 20 % zahraničných investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Zrejme opäť pán premiér nehovoril pravdu alebo len veril médiám. Pripomenul by som, že podľa štatistiky OSN, ktorá hodnotí životnú úroveň v rôznych štátoch, Turecko je na 85. mieste v porovnaní s Kubou, ktorá je na 55. mieste, a Slovenskom, ktoré po 13 rokoch nie veľmi úspešného ekonomického rozvoja je stále na 36. mieste.

    Je tuná ešte jeden zaujímavý fakt týkajúci sa investícií na Slovensku. Keď porovnáme prílev zahraničných investícií na Slovensku a počet obyvateľov v materiálnej núdzi, podľa správy Svetovej banky č. 22351 zo dňa 9. augusta 2001 zistíme, že čím viac investícií prichádza na Slovensko, tým máme viac obyvateľov v materiálnej núdzi. Je to paradox. Je možné, že vláda vstupom do NATO sa snaží, aby sme mali čo najviac obyvateľov v materiálnej núdzi. Komunistická strana Slovenska si uvedomuje, že prílev zahraničného kapitálu nezachránil Argentínu, Malajziu, Indonéziu ani bývalé krajiny Sovietskeho zväzu od ekonomických ťažkostí. Preto nemôžeme súhlasiť, aby Slovensko vstúpilo do NATO kvôli zabezpečeniu zahraničných investícií, ktoré nám doposiaľ prinášali len chudobu. Komunistická strana Slovenska je za politiku spoliehania sa na vlastné sily.

    Ďalšia široko medializovaná fráza hovorí, že vstupom do NATO sa znížia naše výdavky na obranu. Nie je to pravda. Ako vyplýva z Parlamentného zhromaždenia NATO z mája 2002 v Sofii, náklady na obranu nových štátov NATO sa zvýšia. Zvýšia sa aj na Slovensku na 2 % HDP a zvýšili sa aj v Poľsku, v Maďarsku a v Českej republike po vstupe do NATO.

    Najdôležitejšia ideologická fráza, ktorú používa súčasná vládna garnitúra, hovorí: „Vstupom do NATO sa budeme podieľať na ochrane spoločných hodnôt.“ Snažil som sa zistiť, ktoré sú to spoločné hodnoty. Je to aj výpalníctvo, je to aj narkománia, detská prostitúcia, násilné trestné činy, vraždy na objednávku, koncentrácia majetku u 1 % bohatých, korupcia? Máme chrániť slovenských pracovníkov, aby dostávali stále za svoju prácu len 10 % – 20 % mzdy? Máme v rámci NATO bojovať a podieľať sa na ochrane Slovnaftu, ktorý nám už z veľkej časti nepatrí? Máme sa podieľať na ochrane Volkswagenu, VSŽ Košice, Slovenského plynárenského priemyslu, bánk, poisťovní, ktoré nám taktiež vo väčšej časti nepatria alebo nebudú patriť? Máme sa podieľať na obrane systému, kde občania Slovenska sú využívaní len ako lacná pracovná sila? Máme sa podieľať na ochrane pôdy, ktorej veľká časť pravdepodobne bude patriť cudzincom za niekoľko rokov po vstupe do EÚ?

    V podobnom NATO, kde sme „chránili spoločné hodnoty“, sme už niekoľkokrát boli, napr. len v 20. storočí, či už sme boli v nadnárodných, bezpečnostných štruktúrach dva razy. V roku 1914 majetok, ktorý na území Slovenska produkoval hodnoty, patril väčšinou cudzím majiteľom. Cudzí majitelia si ho na území Slovenska potrebovali chrániť. A ideálne bolo, aby si ho chránili občania žijúci na území Slovenska ako ich vlastný majetok. Tak sa aj stalo. Po vypuknutí prvej svetovej vojny mladí muži zo Slovenska v rámci Trojspolku Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Taliansko išli v rámci vtedajšieho NATO bojovať a zomierať, aby nielen chránili, ale ešte aj zväčšili majetok cudzích majiteľov na Slovensku. Chvalabohu, vojnu sme prehrali, čo malo paradoxne pozitívny vplyv na náš budúci rozvoj. Vytvorila sa možnosť vzniku Česko-Slovenska a zmena majetkovoprávnych pomerov. Podobná situácia sa opakovala na začiatku druhej svetovej vojny. Keď napr. podiel nemeckého kapitálu v slovenských spoločnostiach stúpol zo 4 % v roku 1938 na 51,6 % ku koncu vojny. Slovenskí vojaci išli v rámci Hitlerovej osi opäť bojovať za cudzie záujmy a opäť, chvalabohu, vojnu prehrali a paradoxne to ovplyvnilo opäť pozitívne náš ďalší rozvoj.

    V súčasnosti väčšina majetku na Slovensku, ktorá produkuje hodnoty, je v rukách cudzieho kapitálu. Vlastníci pre tento majetok potrebujú stabilitu, prosperitu a bezpečnosť. A majitelia nášho majetku vedia, tak ako ich predchodcovia, že ideálne je, keď ich majetok na Slovensku a vo svete budú chrániť občania Slovenska. A možno ako členovia NATO zase pôjdeme bojovať, aby sme im ho chránili a zveľadili. Ostáva nám len dúfať, že vojnu zase prehráme, čo bude mať paradoxne opäť pozitívny vplyv na náš budúci rozvoj.

  • Ako si predstavuje Komunistická strana spoločné hodnoty? Jednoducho, keď majetok v štátoch NATO bude nám spoločne patriť. Ale to je opäť socializmus. Pretože toto zatiaľ neplatí, Komunistická strana Slovenska aj v tomto bode odmieta vstup do NATO.

    Dotkol by som sa ešte jednej otázky súvisiacej s aktivitou NATO a so súkromnou aktivitou niektorých jej členov. Napr. v súčasnosti vojaci USA a Veľkej Británie v priamom prenose robia agresiu v Iraku, aby sa zmocnili jeho zásob ropy. Môže sa stať, že následkom tohto aktu niekto začne vojenské akcie proti USA a Veľkej Británii. V tomto prípade, samozrejme, v rámci zmluvy NATO musia všetky štáty NATO chrániť USA a Veľkú Britániu. Komunistická strana Slovenska zásadne nesúhlasí s takýmto zneužívaním NATO na súkromné účely, a preto nepodporí návrh uznesenia.

    NATO, ktoré sa podriaďuje vplyvu USA, v bývalej Juhoslávii v roku 1999 porušilo medzinárodné právo a prisvojuje si právomoci, ktoré patria OSN a Bezpečnostnej rade OSN. Takto sa NATO profiluje ako vojensko-politický pakt prekračujúci hranice obrany. Je dôležitým nástrojom presadzujúcim hegemóniu bohatých vo svete. Európa nepotrebuje na zaistenie mieru vo svete a budovanie mierumilovných vzťahov agresívny pakt, ktorý neuznáva medzinárodné právo a OSN. Potrebuje taký systém bezpečnosti, ktorý by rešpektoval v plnom rozsahu Chartu OSN, helsinský proces a duch Parížskej charty pre novú Európu podpísaný na záver Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Paríži v roku 1990. Považujeme OSN za významný nástroj celosvetového kolektívneho politického rozhodovania. Sme za posilnenie jeho váhy pri riešení konfliktov na zásadách vzájomného rešpektovania kolektívnej bezpečnosti. OSN musí byť suverénna organizácia a nesmie byť pod vplyvom žiadnej mocnosti. Podporujeme rozhodujúcu úlohu OSN aj v boji s medzinárodným terorizmom v súlade s Chartou OSN. Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Žiak.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predstavitelia vlády, vážení hostia, po včerajšej oslavnej správe o úspechoch našej zahraničnej politiky s víťazným zvolaním, dvere do NATO máme otvorené, pokúsim sa podnietiť k zamysleniu všetkých vás nadšených stúpencov nášho členstva v tejto vojensko-politickej, ba dnes už i spoločensko-ekonomickej organizácii. Budem sa držať argumentov, ktorých pramene uvediem, aby poznámky o demagógii nemali opodstatnenie, a budem nesmierne poctená, ak ma vypočujete.

    7. októbra v roku 1997 sa začal pred Senátnym výborom Spojených štátov amerických pre zahraničné vzťahy proces vypočutí o rozšírení NATO. Tento dátum, teda rok 1997, súhlasí s konštatovaním ekonomických analytikov o tom, že tento rok bol poslednou možnosťou zachrániť krach americkej ekonomiky. V Spojených štátoch amerických sa totiž približne pred 15 rokmi začal prudký rozvoj tzv. novej vysokotechnickej ekonomiky. Na základe masovej propagandy sa 30 % investícií ročne vkladalo do odvetví, ktoré sa ukázali stratové, resp. neprinášali a ani dnes neprinášajú očakávaný zisk. Boli to nové technológie ako komputerizácia, komunikácie, internetizácia, ktoré sa nestali predmetom širokej spotreby a pri ktorých napriek masívnej reklame, ktorá, mimochodom, tiež požiera obrovské prostriedky, nepodarilo sa a ani sa nedarí zabezpečiť návratnosť vložených investícií.

    Systémová kríza, tak ju nazvali analytici, spôsobila, že americká ekonomika vykazuje dnes mesačný deficit financií 200 mld. až 220 mld. dolárov mesačne. K nemu prispieva i rast objemu sociálnych dávok. V šesťdesiatych rokoch totiž Spojené štáty prilákali na mimoriadne výhodné sociálne dávky prisťahovalcov, najmä černochov. Dnes sa už narodili ďalšie 2 pokolenia, ktoré nikde nepracujú, žijú iba zo sociálnych dávok. Predstavte si, že by im prestali platiť. Spojené štáty americké riešili nedostatok peňazí zvyšovaním objemu peňazí. Rastie približne o 30 % ročne. Tlačia sa bankovky bez krytia. Napr. spoločnosti korporácie Internet predali akcie za 2 mld. dolárov, ale ich aktíva predstavujú iba 100 000. V rokoch 1997 – 1998 Spojené štáty americké nepristúpili k zásadnému obratu ekonomiky, t. j. nezrušili odvetvia produkujúce štátny deficit, pretože by museli pristúpiť k rozsiahlemu prepúšťaniu. A spomeňme si na krízu v energetike, v oceliarstve, o ktorých sa prednedávnom hovorilo. Najbohatšia krajina sveta, vzor pre ostatný svet, za ktorý sa vydáva, si nemohla dovoliť sociálne nepokoje a výbuchy. Preto vláda Spojených štátov amerických našla východisko v rozšírení svojej pôsobnosti a v hľadaní zdrojov mimo svojho územia. Dokladujem to citátmi z knihy Ronalda Asmusa „Dvere do NATO“, ktorú sme včera dostali.

    Madam Albrightová sa v roku 1997, keď Senát USA rozhodoval o rozšírení NATO, vyjadrila: „Nech je už budúcnosť akákoľvek, bude v našom záujme existencia životaschopnej a širšej aliancie s tými európskymi demokraciami, ktoré vyznávajú naše hodnoty. Keď sa NATO rozšíri, Amerika bude bezpečnejšia, NATO bude silnejšie. Takéto sú naše strategické argumenty.“ A naša vláda sa usiluje presvedčiť parlament i občanov o tom, že vstup do NATO, ktorý víťazne zabezpečila, bude spásou pre nás a je otázkou nášho jestvovania alebo zániku. Ešte jeden citát madam Albrightovej poviem: „Som pevne presvedčená, že je to veľmi rozumné preventívne opatrenie. História nám totiž ukázala, že sa rozhodneme ísť do Európy vždy, keď si to vyžadujú naše ekonomické a strategické záujmy.“ To je koncept rozšírenia, pán premiér, nie ten, ktorý ste predniesli. A keď vy vyslovujete slovo vlasť, je mi z toho smutno.

    Vrátim sa krátko k úvodnej časti o stave ekonomiky Spojených štátov, ktorú považujeme za najpádnejší dôvod rozširovania NATO i nášho pozvania do NATO. 24. júna 2002 vyjadril významný predstaviteľ politickej ekonómie Michail Chasin prognózu, že v priebehu 1 až 1,5 roka Američania sa pokúsia znehodnotiť všetky väčšie dolárové bankovky, ktoré sú obeživom za hranicami USA, pod zámienkou, že môžu pochádzať z nekalých, t. j. z teroristických zdrojov, a vydajú nové, naružovkasté bankovky, ktorými ich zamenia. To bolo 24. júna 2002. Včera sa tieto bankovky objavili na internete s oznamom, že sa začali vydávať. Jeho vlaňajšia prognóza tiež hovorí, že ak neurobia Spojené štáty niečo výnimočné, v septembri 2003 dospejú k finančnému bankrotu. Preto pristúpili k výnimočnému tragickému kroku. Potrebujú sa totiž zmocniť naftových polí, aby predajom nafty zaplátali obrovský deficit, ktorý mesačne predstavuje už spomenutých 200 mld. dolárov. Preto sa neodhodlali odstrániť Husajna vtedy, keď vraždil vlastných občanov, ale až teraz, keď dolár stráca funkciu jednotného svetového platidla.

    A na dôvažok, priemyselné štáty juhu a západu USA stále otvorenejšie prejavujú nevôľu živiť neproduktívny sever bankových a burzových špekulantov a hrozia oddelením sa od únie. Amerika sama seba zahnala do kúta. Američania sa ale poväčšine sväto-sväte presvedčení o výnimočnosti ich krajiny, o jej kritike nemôže byť ani reči.

    Včerajšia správa o zahraničnej politike našej vlády, niektoré oslavné komentáre i dnešné úvodné slovo pána ministra zahraničných vecí i pána premiéra predstavujú nebezpečenstvo, že na Slovensku je tiež ohraničený počet ľudí, ktorí túto mienku napriek zdravému rozumu vnucujú všetkým. Zachovajme si, prosím, zdravý rozum. USA, vedúci štát i hlavná armáda NATO, vyhlásili vojnu terorizmu. Ale terorizmus nie je možné poraziť silou. On mnohonásobne vyrastie. Do akej spoločnosti nás, páni z vládnej koalície, vediete?

    Časť môjho vystúpenia, v ktorej som sa pokúsila vysvetliť dôvody vášho zblúdenia i príčinu odmietavého postoja KSS k začleneniu Slovenskej republiky do NATO, dovoľte uzatvoriť ešte jedným citátom. Na už spomínanom októbrovom zasadnutí Senátu USA v roku 1997 vtedajší minister obrany William Cohen zakončil svoje vystúpenie slovami: „Teraz majú príležitosť“ (rozumej štáty, nádejní členovia) „pridať sa k najúspešnejšej vojenskej inštitúcii vo svetovej histórii. Je to v našom životnom záujme a už len preto by sme mali rozšírenie NATO ratifikovať.“ Takže skutočne sa nachádzame pred dverami organizácie, ktorá uvažuje od počiatku o prospechu a sile vlastnej, nie našej. Nemáme teda žiaden dôvod na bezhraničnú radosť, ktorou niektorí z vás, páni, slovne oplývajú.

    Pri našich vystúpeniach vyjadrujúcich nesúhlas Komunistickej strany Slovenska so začlenením Slovenskej republiky do NATO nám dávate, vážené kolegyne, kolegovia, ironickú otázku: „No a čo navrhujete?“ Viackrát z našich úst zaznelo, že sme za celoeurópsku bezpečnosť zahŕňajúcu všetky štáty Európy, obrazne povedané, od Atlantiku po Ural. Pre súčasnú Európu viac ako kedykoľvek predtým je potrebná architektúra bezpečnosti, v ktorej by panovala rovnoprávnosť podieľajúca sa na riešení sporných otázok v regióne na základe rešpektovania suverenity a územnej celistvosti, rovnakej bezpečnosti štátov, nezávisle od toho, či sú alebo nie sú členmi vojenských blokov. Taký prístup predpokladá i priznanie štatútu neutrality, nevyhnutnosti demilitarizácie namiesto pretekov v zbrojení.

    Súčasné požiadavky európskej bezpečnosti pozostávajú podľa našej mienky predovšetkým v nevyhnutnosti zohľadnenia skúsenosti histórie európskeho kontinentu, hlavne ťažkej skúsenosti z 2 ničivých svetových vojen i studenej vojny, nevyhnutnosti rešpektovania záujmov celého európskeho kontinentu a všetkých európskych štátov, nevyhnutnosti potvrdenia mnohostranných, podľa možnosti kolektívnych nevojenských, t. j. mierových koncepcií bezpečnosti, nevyhnutnosti záväznej povinnosti rešpektovať antifašistickú budúcnosť v základnom zákone Európskej únie, nevyhnutnosti potvrdenia princípu rovnosti všetkých základných hodnôt v ústave Európskej únie, ako je nedotknuteľnosť dôstojnosti človeka, sloboda, demokracia, právny štát, ľudské práva a tiež spoločnosť, v ktorej by panovala trpezlivosť, spravodlivosť a solidarita, nevyhnutnosti odmietnutia rozvoja Európskej únie ako ochrancu svetového deregulátora ekonomiky na úžitok veľkých koncernov, nevyhnutnosti odmietnutia zneužívania lacnej cudzej pracovnej sily a nevyhnutnosti odstraňovania sociálnych výhod na škodu vlastnej pracovnej sily, ďalej, nevyhnutnosti odstraňovania násilnej liberalizácie sféry služieb, nevyhnutnosti prístupu ku vzdelaniu, nevyhnutnosti zásobovania vodou a energiou, nevyhnutnosti existencie sféry finančných služieb, pôšt a telekomunikácií a iných, odmietaní ďalšej militarizácie Európskej únie a akejkoľvek iniciatívy vytvárať vojenské bloky, potrebe organizácie orientácie na celosvetový rozvoj dialógu a partnerstva medzi parlamentmi, regiónmi, mestami, spoločenskými organizáciami, vládnymi orgánmi a tak ďalej.

    Základom Európskej bezpečnosti by sa mala stať teda historická skúsenosť, ekonomická vyspelosť, technická, vzdelanostná a kultúrna úroveň národov, ktoré by rovnakým dielom prispievali k spoločnej ochrane pred vonkajším nebezpečenstvom, a konštituovanie zásad partnerstva a solidarity, ktoré by zabezpečovali vnútornú bezpečnosť všetkých obyvateľov národne a kultúrne suverénnych štátov, členov spoločnej Európy. Takú Európu by sme radi pripravili aspoň pre našich vnukov, ktorí by nečakali na odpadky zo stola bohatých, neboli by demoralizovanými obeťami geopolitických, globalizačných snáh, ale zostali by v spoločenstve partnerov a priateľských susedov hrdými občanmi suverénneho štátu, Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, chápem, že v súčasnej situácii sa môžu zdať naše predstavy utópiou. My ale vyjadrujeme svoje úvahy o budúcnosti, keď prestanú byť aktuálne vyjadrenia známeho dramatika Henryho Millera, že štátnici, sprevádzajúci národy sveta históriou vojen, sú tupci a darebáci. Hovoríme o čase, keď slová Bertranda Russela, súčasníka, že „je strašné, ak osudy miliónov riadia zločinci a idioti“, stratia opodstatnenie. Vyjadrujem nádej, že i tento parlament v okamihu pre náš štát historickom prijme múdre rozhodnutie, resp. že viacerí z vás, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ma vydržali počúvať, sa nateraz aspoň nad ním zamýšľajú. Viacerí z vás totiž, ako vidno, majú napäté tváre a prinajmenej pochybujú o naprogramovanom hlasovaní. Už to je pozitívne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať pána poslanca Žiaka, ako dlho asi vyjde jeho vystúpenie. Chceš vystúpiť teraz, pán poslanec, alebo potom? Teraz? Je všeobecný súhlas, lebo o 12.00 hodine má byť prestávka?

  • Hlasy v sále.

  • Ešte predtým, pán poslanec Žiak, ospravedlňujem sa, je tu s faktickou poznámkou pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne za slovo. Už som nedúfal, že dostanem slovo. Pani poslankyňa Bollová, nesledujem až tak vehementne literatúru science-fiction, ale čo ste nám vy teraz predniesli, tak to je určite z tej slabšej. A nerád by som polemizoval o tom, aké argumenty vás priviedli k tomu, aby ste nám predniesli tento váš prejav. Ale dúfam, že väčšina z nás a voličov neuverí vašim slovám. Ďakujem pekne.

  • Ešte vystúpi s reakciou pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, to, čo som citovala, je z knihy, ktorú sme včera dostali a ktorá sa volá „Dvere do NATO“. Skúste si ju pozrieť, prosím, nech sa páči. Potom uveríte, že to, čo som hovorila, je v nej uverejnené. Nie je to žiadna fantázia. Ďakujem.

  • Ešte raz sa vás opýtam, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Žiak požiadal, že chce hovoriť tri-štyri minúty: Vypočujeme ho? Dovoľte, aby som vás informoval, bude takýto program: Vystúpi teraz ešte pán poslanec Žiak, potom bude obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny, o 14.00 hodine budeme pokračovať v programe hodinou otázok a v rozprave k tomuto bodu programu budeme pokračovať od 15.00 hodiny.

    Pán poslanec Žiak.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení členovia vlády, ospravedlňujem sa, chcem krátko vystúpiť a je to už asi tradícia, že vystupujem tesne pred obedom, takže sa ešte raz ospravedlňujem. A dovoľte mi niekoľko myšlienok v tejto slávnostnej chvíli, ktoré by nemali byť odpoveďou na všetky otázky, ktoré povedali niektorí moji predrečníci, ale predsa.

    Ešte pred 15 rokmi by asi nikto, ani vo východnej Európe, ani na Západe neveril ani nesníval, že raz budeme môcť byť rovnoprávnou súčasťou tzv. západnej Európy. A o tom práve dnes rozhodujeme. Ešte pomerne nedávno existovali hranice s ostnatým drôtom, na ktorých sa z nezmyselných dôvodov strieľalo. Dnes už vieme, že za týmito hranicami sme boli my, a nie oni. Ešte pomerne nedávno prebiehali nekonečné rokovania o znižovaní počtov rakiet s atómovými hlavicami zameraných aj na ciele v strednej Európe. Naše deti už našťastie nebudú poznať, čo je to prekračovať alebo neprekračovať hranice vytvorené jaltskými dohovormi a následnou studenou vojnou. Pri týchto hraniciach stáli veľké armády ideologicky pripravené bojovať na život a na smrť s nepriateľom. Vír udalostí deväťdesiatych rokov všetko zásadným spôsobom zmenil. Sovietsky blok sa zrútil, spojením rozdeleného Nemecka sa otriasli základy zmýšľania o európskej bezpečnosti. Zmizli aj hranice s ostnatým drôtom.

    Vážené dámy, vážení páni, vznik NATO pred vyše polstoročím a rozprestretie bezpečnostného dáždnika nad západnou Európou umožnilo predtým absolútne nepredstaviteľnú prestavbu a integráciu západnej Európy. Západoeurópske štáty začali prosperovať krátko po druhej svetovej vojne. Ich prosperita bola založená na vzájomnej spolupráci a vzájomnom garantovaní bezpečnosti. Možno si položiť otázku: Ako by asi prebiehal európsky vývoj, keby nebolo vzniklo NATO.

    Idea rozšírenia NATO bola v deväťdesiatych rokoch a stále je pre štáty strednej a východnej Európy logickým zavŕšením boja za slobodu, demokraciu a národnú samostatnosť. Cieľom rozšírenia je zotrenie rozdielov v Európe zapríčinených Jaltou. Rozširovanie NATO je súčasťou širších snáh o integráciu Európy a demokratického sveta. Rozšírenie aliancie je aj pomocou pri zjednocovaní Európy a otváraní brán pre nových členov združenia prosperujúcich demokratických štátov. Položme si na tomto opäť otázku: Ktorý členský štát NATO je neprosperujúci? Naším cieľom nie je obnoviť staré tzv. bojové hranice ani ich presunúť niekam inam, naším cieľom je žiť v bezpečnom systéme, ktorý nám dáva reálnu šancu žiť v prosperite. Z tohto pohľadu nie je pre nás alternatívou ani neutralita, ani prakticky neexistujúci obranný systém Európskej únie, predtým Západoeurópskej únie. Takýto systém nemôže poskytnúť garanciu bezpečnosti celej Európe ani jej východnej časti. Nemôže niesť bremeno zodpovednosti za prekonanie rozdelenia, ktoré v Európe nastolila studená vojna. Som za zachovanie jednotného transatlantického systému kolektívnej bezpečnosti a zachovanie ducha transatlantickej spolupráce.

    Som presvedčený, že Spojené štáty americké majú eminentný záujem o spojenectvo s Európou, pretože so žiadnou inou časťou sveta nemajú toľko spoločných hodnôt a záujmov. Zaistením mieru a bezpečnosti v transatlantickom priestore umožní týmto krajinám sústrediť sa na iné problémy, s ktorými budú konfrontované v najbližších desaťročiach. V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že ani Spojené štáty americké pri riešení zahraničnopolitických problémov by nemali postupovať samostatne, ale v rámci širokého spojenectva konať v globálnych rozmeroch prosperujúcej demokracie. V tomto duchu som jednoznačne za prehĺbenie väzieb a zintenzívnenie vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a tzv. starou Európou alebo starým kontinentom.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver by som chcel konštatovať, že vstup Slovenska do NATO je výsledkom snaženia všetkých slovenských vlád od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V záujme budúcnosti Slovenska, jeho zachovanej zvrchovanosti a jeho ďalšieho demokratického mierového rozvoja jednoznačne podporujem ratifikáciu Severoatlantickej zmluvy a vstup Slovenskej republiky do NATO ako zavŕšenie mnohoročných snáh o začlenenie Slovenska ako plnohodnotného člena do spoločenstva demokratických štátov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz opakujem program. Teraz nasleduje obedňajšia prestávka, o 14.00 hodine bude hodina otázok a potom pokračujeme v rozprave k tomuto bodu programu.

    Ďakujem a želám dobrú chuť.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, otváram bod programu

    hodina otázok.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, namiesto podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať minister Prokopovič, namiesto ministra Zajaca minister Chmel, namiesto ministra Kaníka minister Fronc, namiesto vicepremiéra Nemcsicsa minister Simon, namiesto ministra Miklósa minister Simon, namiesto ministra Gyurovszkého minister Simon a namiesto ministra a podpredsedu vlády Lipšica, ale ten nemá otázky, ani pán Gyurovszky, ale namiesto pána Lipšica bol určený pán minister Palko.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov, položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Ivana Hoptu tohto znenia: „Prečo napriek odporu širokej verejnosti, napriek negatívnemu uzneseniu Prešovského samosprávneho kraja a Mestského zastupiteľstva v Humennom chcete prakticky v centre obytnej zóny, neďaleko viacerých škôl, blízko nemocnice v bývalých kasárňach v Humennom zriadiť azylové stredisko?“

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, preto, lebo takéto riešenie sa javí kompetentným ako najefektívnejšie. Splní to účel. Viete, že platia isté zákony, platí nový zákon pre azylovú politiku od nového roku, všetko stojí peniaze. Priestory, o ktorých píšete vo vašej otázke, sú štátne a na druhej strane viem, že kompetentné úrady, predovšetkým migračný úrad, ale aj v spolupráci s ostatnými zložkami rezortu vnútra, zabezpečí dôslednú ochranu objektu tak, aby obyvatelia sa nemuseli obávať.

    Som informovaný, že ste dostali podrobnú informáciu 2. januára tohto roku, lebo už s podobnou interpeláciou ste sa obrátili na ministra vnútra. Súhlasím s tým, čo vám napísal 2. januára tohto roku.

    Všetko.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, pán poslanec Hopta, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán predseda vlády, ja si uvedomujem, že je potrebné riešiť aj takéto záležitosti, ale chcem vás ešte raz poprosiť možno v mene všetkých občanov Humenného a jeho blízkeho okolia, aby ste zvážili túto skutočnosť. Pretože, ak viete, kde sa nachádzajú kasárne v Humennom, prakticky je to niekoľko sto metrov od centra mesta, javí sa to predstaviteľom samosprávy i rozličným občianskym združeniam ako neadekvátne a prosím vás, aby ste hľadali naozaj iné vhodné objekty. Ten projekt, ktorý nám bol predložený, či už krajskému alebo mestskému zastupiteľstvu, počíta s tým, že tam bude niekoľko stoviek azylantov a ochranná služba je vyčlenená traja príslušníci z SBS. Ja v podstatne nemám žiadnu otázku, len chcem na vás apelovať, aby ste ešte raz zvážili túto skutočnosť a hľadali nejaký objekt, ktorý bude mimo centra mesta.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pozorne som si vás vypočul. Ono nikdy nie je nemožné vrátiť sa k takej alebo onakej téme, ale mám pocit, že touto témou sa príslušné orgány zaoberajú veľmi zodpovedne, aj počtom ľudí, ktorí budú chrániť objekt, ale aj technickým zariadením - kamerové systémy, oplotenie a všetko, čo s tým súvisí. Ale počúva to aj pán minister vnútra, a nepochybne, ak by sa objavilo lepšie riešenie, efektívnejšie, nebránime sa. Ale zdá sa mi, že netreba mať väčšie obavy, ak to bude aj v tom objekte, o ktorom sa rozprávame.

  • Dovoľte mi, aby som pred oznámením druhej vyžrebovanej otázky privítal na balkóne deti zo Základnej školy pre sluchovo postihnutých. Buďte vítaní v Národnej rade.

  • Pán predseda vlády, druhú otázku vám položil pán poslanec Karol Ondriaš tohto znenia: „Za vaše minulé štvorročné obdobie splátky zahraničného dlhu a úrokov boli vyššie ako hodnota sprivatizovaného majetku 300 mld. Sk. Otázka: Na koľko mesiacov splácania zahraničného dlhu a úrokov vám vydrží suma, ktorú dostanete za doprivatizáciu nášho štátneho majetku?“

    Nech sa páči.

  • Nemyslím si, pán poslanec, že máte dobré čísla. V období rokov 1999 - 2002 boli výnosy z privatizácie vyše 242 mld., z toho na splácanie štátneho dlhu išlo 59. Veľkú časť z toho sme odložili napríklad na dôchodkovú reformu, bezmála 62, ale aj na rozvojové programy, bezmála 11 mld. Sk, na realizáciu štátnych záruk vyše 21 mld. Sk.

    A k vašej druhej časti uvediem iba toľko, že, povedzme, na rok 2003 predpokladáme, že získame z výnosov privatizácie okolo 18 mld. Sk. Zatiaľ je 12 vyhradených na realizáciu štátnych záruk, ktoré udelíme v tomto a budúcom roku a na zahraničný dlh, na jeho splátky iba 2,8 mld. Sk. Predpoklad na rok 2004 je, že výnosy budú 16,3 mld. Sk, pričom Fond národného majetku, samozrejme, po konzultáciách s vládou plánuje v budúcnosti splatenie predovšetkým štátnych záruk, a to vo výške približne polovice z výnosov.

    Takže, nie celkom rozumiem, kam smeruje táto otázka. Ale tie proporcie sú také, aké som vám ponúkol v odpovedi. Je jasné, že významnú časť výnosov z privatizácie sme naozaj použili a aj naďalej chceme použiť aj na splácanie úrokov, ale najmä istín štátneho dlhu.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za slovo. Ja som svoje údaje čerpal zo štatistiky OSN, ktorá vydáva splácanie nášho dlhu a tie čísla sa nezhodujú s číslami, ktoré ste vy povedali. Je možné, že v New Yorku v tej budove sa mýlia.

    Ďakujem.

  • Že sa mýlia v New Yorku, v tej budove.

  • Môžem na to odpovedať veľmi stručne, že nikto nie je neomylný, ani v New Yorku.

  • Pán premiér, tretia otázka je od pána poslanca Roberta Fica: „Ste pripravený dať pokyn Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby v mene štátu dalo žalobu na náhradu škody proti privatizačnému poradcovi CSFB za spôsobenie kurzovej straty vo výške 7,7 mld. Sk?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, tá otázka je trošku nedôsledne formulovaná, alebo chýba upresnenie, ale vzhľadom na to, ako často hovoríte o Slovenskom plynárenskom priemysle, tak sa domnievam, alebo si myslím, že zrejme ste mali na mysli Slovenský plynárenský priemysel. Chcem v odpovedi na vašu otázku uviesť, že takýto pokyn urobiť nehodlám. A nehodlám ho urobiť z toho dôvodu, že podľa § 4 ods. 1 kompetenčného zákona je úplne jasné, že ministerstvo riadi a za ministerstvo zodpovedá minister. Nikto iný nemôže do ministerstva zasahovať, ale aj vecne, nevidím na to najmenší dôvod.

    Konzultoval som túto tému s pánom ministrom financií a vicepremiérom vlády, a na to, aby som ho nabádal ku krokom obsiahnutým vo vašej otázke, nevidím žiaden vecný dôvod.

    Všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Samozrejme, viacej sa od pána predsedu vlády nedozvieme, pokiaľ ide o podstatu kurzovej straty a určite nám ani nepovie, akú politickú alebo inú zodpovednosť vyvodil za túto nehoráznu stratu, pretože kým teraz pýtame surovo od ľudí 50 Sk za deň v nemocnici, tak sme spokojne nechali prejsť stratu niekoľkých miliárd.

    Otázka znie takto: Pán predseda vlády, čo urobíte, budete rešpektovať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ak Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvo financií v mene štátu podalo proti Credit Suisse First Boston takúto žalobu?

  • Pán poslanec, aby som nezabudol, začnem teda od konca. Vždy som sa držal ústavy a zákonov a odporúčam to aj vám. Toto je konkrétna meritórna odpoveď na vašu doplňujúcu otázku. A teda budeme sa správať, aj vláda, aj ja ako jej predseda, podľa ústavy, zákonov. Jeden zo zákonov som vám pred chvíľou odcitoval § 4 ods. 1 kompetenčného zákona. Ale trošku vás sklamem. Ja vás oboznámim aj s vecnou podstatou stanoviska vicepremiéra a ministra financií, ktorý je ochotný vám to viackrát aj zopakovať alebo sa porozprávať, veď vás pozýval neraz na rôzne rokovania.

    Tá vecná podstata toho stanoviska, pán poslanec, je taká. Hedging kurzu dolára ani eura voči slovenskej korune nie je možný vzhľadom na minimálnu kapacitu slovenského finančného trhu a Fond národného majetku nemohol takúto transakciu urobiť ani z legislatívnych dôvodov. Pri podobných privatizáciách sa hedging nepoužíva, ani pri privatizáciách v okolitých štátoch, rovnako sa nepoužíva ani pri zahraničných úveroch, ktoré Slovensko, či iné štáty čerpajú. Hedging navyše nie je zadarmo. Naopak, jeho cena je najmä v prípade, keď nie je možné určiť ukončenie transakcie, ako je to pri takýchto transakciách bežné, značne vysoká. Toto je meritum vecného postoja vicepremiéra a ministra financií, ktorý je vám permanentne k dispozícii na dovysvetlenie tejto témy.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Pán predseda vlády, štvrtú otázku vám položila pani poslankyňa Petra Masácová: „Vážený pán premiér, aká je situácia a postavenie krajanov v Rumunsku? Ako im pomáha naša vláda? Venovali ste sa tejto otázke počas vášho rokovania s rumunským premiérom?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Áno, je to naozaj tak. Keď sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád krajín, ktoré vstupujú do Severoatlantickej aliancie, tak som sa rozhodol návštevu Bukurešti spojiť s návštevou Slovákov v Nadlaku, keďže 23., 24. apríla oslavujú 200 rokov príchodu, ako oni hovoria, na Dolnú zem. Samozrejme, že to bolo veľmi zaujímavé, inšpiratívne stretnutie. Videl som dve veci.

    Po prvé, ako je národnostná menšina Slovákov lojálna svojmu štátu, to znamená Rumunsku a na strane druhej, ako nádherne si uchováva svoj jazyk, pôvodný materinský, svoju kultúru, slovenské korene. Doslova by som povedal, že môžeme byť na Slovákov v Rumunsku hrdí, lebo sa správajú ako národnostná menšina 21. storočia. Hovoria nádherne po slovensky, vydávajú slovenské diela, prekladajú Ivana Kraska, prekladajú mnohých ďalších spisovateľov, dramatikov - Tajovského. Píšu originálne slovenské práce. Bol to pre mňa, musím povedať, aj veľmi silný emocionálny zážitok.

    Snažíme sa v rámci možností vlastne každý rok prispievať Slovákom aj, povedzme, v Békešskej Čabe alebo v Slovenskom Komlósi alebo vo Vojvodine, a tak aj súčasťou mojej návštevy bolo to, že som im povedal, že v rámci našich obmedzených možností sme pripravení v súlade s medzinárodným právom, konkrétnym inštitúciám, ktoré sa o udržiavanie slovenskej kultúry starajú, pomôcť. Konkrétne je tam vyše 50-ročné gymnázium, ktoré bolo vždy veľmi úspešné a bolo liahňou tejto slovenskej inteligencie žijúcej v Rumunsku. Toto gymnázium potrebuje nové kapacity, potrebuje rozšíriť. Rovnako je tam vyše 200-ročný evanjelický kostol, veľmi pekná kultúrna historická pamiatka. Rovnako ma žiadali o čerpanie skúseností z výstavby priemyselných parkov, lebo Nadlak je veľmi silná poľnohospodárska oblasť.

    No a musím povedať úprimne aj tak, že sme nehovorili iba o Nadlaku, ale aj o ďalších slovenských dedinách v Rumunsku. Sú tam aj obce, kde ešte chýba poriadna prístupová komunikácia. Záver, ktorý som urobil z toho stretnutia, mal dve roviny.

    Ešte by som spomenul aj televízny signál. Kedysi chytali TV Nova a odkedy skončila, nie je možné chytať TV Nova, veľmi by chceli chytať naše slovenské televízne kanály.

    Takže záver som urobil v dvoch smeroch. Po prvé, budem rokovať a členovia vlády zodpovední za dané oblasti budú rokovať na svojej úrovni s kompetentnými na Slovensku. Ja som požiadal predstaviteľov Demokratického zväzu Slovákov a Čechov, lebo majú spoločný zväz, aby si stanovili priority a vláda Slovenskej republiky bude reflektovať na ich požiadavky v zmysle priorít, ktoré si sami zadefinujú. Veľvyslanec Šoth dostal úlohu a čakám, kedy takéto priority na papieri dostanem.

    No a po druhé, naozaj hneď večer po prílete do Bukurešti som o tejto svojej návšteve informoval predsedu vlády Rumunska Nastaseho. Povedal som mu o týchto prípadoch. Tak vyjadril veľkú spokojnosť aj radosť z toho, že som tam bol a rumunská vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby modernizácia tých dedín, kde žijú Slováci, napredovala rýchlejšie, aj keď sa tiež uchádzal o isté porozumenie, lebo takých dedín, ktoré sú ešte slabo vybavené napríklad energetikou, alebo kde sú rozbité cesty, slabé príjazdové komunikácie, je veľmi mnoho, nielen tie zmienené štyri slovenské obce. Budem sa k tejto téme vracať. Budem sa ňou pravidelne zaoberať.

  • Pani poslankyňa, nechcete? Ďakujem.

    Piatu vyžrebovanú otázku vám položil pán poslanec Jozef Hurban: „Je vláda SR informovaná o koncepcii rozvoja spoločnosti Whirpool Slovakia a ak áno, podporuje túto koncepciu?“

    Nech sa páči.

  • Áno, nie tak dávno, 7. apríla 2003 dostalo ministerstvo hospodárstva informáciu spoločnosti Whirpool Slovakia o dvojnásobnom rozšírení výroby až na 2 milióny kusov pračiek ročne. Súčasne spoločnosť Whirpool Slovakia požiadala o informáciu vo väzbe na rozšírenie areálu o 80 tisíc m2 pri uplatnení tých známych podmienok, ktoré ponúka zákon o investičných stimuloch.

    Nie tak dávno som bol vo Whirpoole, som rád, že bol so mnou aj primátor mesta, zhodou okolností poslanec Národnej rady pán Danko. Myslím si, že tá debata bola veľmi konkrétna, veľmi vecná. Je dohoda aj medzi mestom. Bol som veľmi rád, že primátor Danko reagoval veľmi promptne a myslím si, že k základnej dohode došlo a areál sa bude rozširovať a Whirpool Slovakia, Whirpool Slovensko dnes má šancu stať sa najväčším závodom koncernu Whirpool vôbec v Európe. Myslím si, že keď mesto urobí to, čo pán primátor prisľúbil, a ak my naplníme to, čo nám umožňuje zákon o investičných stimuloch, tie rozvojové programy Whirpoolu sa stanú realitou v prospech mesta a myslím si, že aj slovenskej ekonomiky.

  • Ďakujem, pán premiér. Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem.

  • Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Robert Fico podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Prokopovič: „V roku 2002 len u štyroch druhov dovezeného mäsa (slepačie mäso) bol rozdiel medzi deklarovanou colnou hodnotou a bežnou cenou na slovenskom trhu 429 mil. Sk. Napríklad bolo dovezených 20 ton slepačieho mäsa za cenu 6,08 Sk/kg. Aké opatrenia ste prijali?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, problémom dovozu hydinového mäsa sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaoberalo 24. 7. 2002, keď Únia hydinárov Slovenska podala podnet na preskúmanie dovozu údajne dumpingového tovaru z Číny. Išlo o mäso a jedlé droby z hydiny druhu Galus domestikus. Na výzvu ministerstva na zaplatenie správneho poplatku a odstránenie nedostatkov podania únia nereagovala. Z uvedeného dôvodu bolo konanie dňa 3. 9. 2002 zastavené.

    Napriek tejto skutočnosti sa problematike dovozov hydinového mäsa z Číny Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ďalej venovali. Oddelenie následných kontrol Colného kriminálneho útvaru CR SR vykonalo viaceré kontroly u dovozcov hydinového mäsa.

    1. Pri kontrole písomných colných vyhlásení u kontrolovaných subjektov bol v 11 prípadoch výsledok kontroly negatívny, v 4 prípadoch kontrola ešte nebola ukončená a v 6 prípadoch došlo k porušeniu colných predpisov, najmä zistením nedoplatku na colnom dlhu, ktorý vznikol nezapočítaním nákladov na prepravu tovaru do colnej hodnoty a uvádzaním nepravdivých údajov o colnej hodnote dovážaného tovaru, prípadne nepredložením tovaru na colné konanie.

    2. V niektorých ešte neukončených prípadoch boli o pomoc pri prešetrovaní požiadané colné správy v zahraničí.

    3. V súčasnosti Colná správa vykonáva dôkladnú analýzu dovozu hydinového mäsa pôvodom z Číny a následné reexporty do Európskej únie. S ohľadom na časovú náročnosť predmetných preverovaní ešte neboli všetky následné kontroly skončené. Colné orgány ďalej vykonávajú preverovanie u 21 právnických osôb zaoberajúcich sa dovozom uvedenej komodity.

    K 15. 1. 2003 bolo ukončených 18 následných kontrol, výkonom ktorých bol zistený nedoplatok na colnom dlhu v celkovej výške 1 mil. 197 tis. 472 Sk. O všetkých čiastkových zisteniach bola Únia hydinárov Slovenska bezodkladne informovaná naposledy listom zo dňa 9. 4. 2003.

    Oddelenia následných kontrol colných úradov začali taktiež preverovanie colných vyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného režimu v ďalších 41 prípadoch. Preverovania sú zamerané na kontrolu colnej hodnoty dovážanej hydiny v roku 2002. Tieto preverovania neboli doteraz ukončené. Tieto oddelenia pri vykonávaní kontroly po prepustení tovaru využívajú administratívnu spoluprácu s colnými orgánmi štátu pôvodu alebo odoslania na účely verifikácie dokladov o cene tovaru. O následnú verifikáciu boli v rámci administratívnej spolupráce požiadané colné orgány Českej republiky a Dánska. V súčasnosti sa pripravuje žiadosť o následnú verifikáciu do Čínskej ľudovej republiky. Je predpoklad, že na základe prebiehajúcich kontrol budú postupne oslovené aj orgány ďalších krajín. Až na základe výsledku týchto verifikácií bude možné v odôvodnených prípadoch spochybniť deklarovanú colnú hodnotu dovážaného hydinového mäsa, určiť colnú hodnotu v súlade s ustanoveniami zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon a následne dodatočne vymerať colný dlh.

    V júni 2003 by sa malo uskutočniť stretnutie predstaviteľov Colnej správy Čínskej ľudovej republiky a Colnej správy Slovenskej republiky. Predmetom rokovaní budú otázky odhaľovania komerčných podvodov z hľadiska colných platieb.

    S účinnosťou od 10. 1. 2003 je dovoz akýchkoľvek výrobkov živočíšneho pôvodu pre výživu ľudí a zvierat pôvodom z Číny zakázaný na základe rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Všetky listy, ktoré ste čítali, mám k dispozícii. Kým skončíte preverovanie, pán minister, tak zanikne hydinársky priemysel na Slovensku a bude prepustených 10 tisíc ľudí. Pán minister, o čom sa bavíme? V roku 2002 19 ton mäsa za jednotkovú cenu 6,08 Sk/kg, pritom bežná cena na pulte na Slovensku 150 Sk/kg. Ďalej, 252 tisíc kg mäsa jednotková cena 6,89 Sk/kg, bežná cena na pulte 105 Sk/kg. Prosím vás, čo stále preverujete? Ak budete takto ďalej pokračovať a neurobíte rázne opatrenia v tejto oblasti, tak hydinársky priemysel bude mať na Slovensku naozaj, naozaj obrovské ťažkosti. Takže nemôžem považovať odpoveď na otázku, ktorú som vám postavil, v žiadnom prípade za uspokojivú. To sú všeobecné reči, všeobecné frázy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči.

  • Pán poslanec, môžem vás uistiť, že vaše doplňujúce otázky budem v plnom rozsahu tlmočiť ministrovi financií a podpredsedovi vlády pánovi Ivanovi Miklošovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Druhá vyžrebovaná otázka na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka je od pána poslanca Bohumila Hanzela: „Pri prerokúvaní návrhu zákona o pozemných komunikáciách (téma vodičské preukazy) bolo poukázané zo strany predkladajúcich na vysokú neefektivitu skúšajúcich policajtov a na nedostatočnú kvalitu vodičských skúšok. Urobil pán minister nejaké opatrenia alebo má iný názor?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, na túto vec mám skutočne iný názor a ten vychádza z nasledovného. Podľa ustanovenia § 71 zákona o premávke na pozemných komunikáciách skúšky z odbornej spôsobilosti sa vykonávajú pred osobami poverenými ministerstvom vnútra. K 1. 2. 2003 bolo v rámci Slovenskej republiky evidovaných spolu 333 policajtov služby dopravnej polície, ktorí sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára. Podľa samotného charakteru služobnej činnosti skúšobného komisára je na oddelení skúšok Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave a v Košiciach systemizovaných spolu 11 policajtov. Na okresných dopravných inšpektorátoch sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára policajti, ktorí skúšky vykonávajú popri svojej inej činnosti s charakterom služobnej činnosti ako referent technik, dopravný inžinier a podobne.

    Skušobní komisári v roku 2002 vyskúšali spolu 86 395 žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia, z ktorých neprospelo spolu 19,3 %. Skušobní komisári sú vedení k tomu, aby pri skúškach postupovali zodpovedne, slušne a s vysokou náročnosťou, aby dodržiavali obsah skúšok podľa citovanej vyhlášky. Pomerne vysoký počet tých, ktorí pri skúškach neprospeli, teda 16 669, svedčí o náročnom a zodpovednom prístupe skúšobných komisárov.

    Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v predchádzajúcom období nezaznamenal ani od skúšaných, ani od výcvikových zariadení sťažnosť, že by nebolo vykonávanie skúšok riadne vykonávané a celkovo zabezpečené a taktiež nedostal ani podnet na nesprávny postup skúšobných komisárov pri skúškach.

    Jedným z opatrení, ktoré boli prijaté, je aj výmena skúšobných komisárov medzi jednotlivými dopravnými inšpektorátmi, ktorá spočíva v tom, že bez predchádzajúceho upovedomenia sa oproti plánu vymenia skúšobní komisári medzi jednotlivými okresmi alebo skúšobní komisári z okresu sa nahradia skúšobnými komisármi z kraja. Toto opatrenie okrem dosiahnutia objektívnosti a náročnosti na skúšku obmedzuje aj možné korupčné konanie pri skúškach.

    Z toho teda plynie záver, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky venuje skúškam žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia dostatočnú pozornosť, prijíma potrebné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku považujem za dostatočné a efektívne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Tak by ste sa mali vždy elektronicky prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán minister, vystúpením v rozprave som určite trafil do čierneho, lebo som potom dostal 4 anonymy, ktoré boli adresované na moju osobu a na môj príhovor v parlamente.

    Z toho, čo ste hovorili, rozumiem, že štát si mieni ponechať kontrolnú úlohu nad touto funkciou a že ju nemieni odovzdať súkromnej firme. Verím v to, čo ste vraveli, že tých vyše 300 skušobných komisárov sa zrejme efektívne využíva a nie je tam pravdepodobne, povedal by som, taká neefektívnosť, ako spomínali predkladatelia novely, kde naznačovali, že túto prácu je schopných urobiť len 120 ľudí. A verím, že keby to bolo schopných urobiť 120 ľudí, nájdete zamestnanie aj pre tých ostatných napríklad v posilnení ich funkcie policajtov napríklad na ochranu našej spoločnosti.

    A ešte som spomínal v mojom príspevku v rozprave jednu vec, kde som naznačoval trošku na zjednodušený systém, povedzme, úradnej správy v oblasti vydávania vodičských preukazov. Keby náhodou bol záujem na túto tému diskutovať, veľmi rád by som to niekomu bližšie vysvetlil.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči.

  • Áno. Pán poslanec Hanzel, samozrejme, pokiaľ ste dostali vy ako poslanec nejaké podnety, tak musím konštatovať, že pochopiteľne nič nie je 100-percentné a určite sa vyskytujú aj v práci týchto skúšobných komisárov niektoré konkrétne pochybenia, ktoré viedli občanov k tomu, že sa obrátili na vás, aj keď anonymné podania nepovažujem za najvhodnejší nástroj. Najlepšie je obrátiť sa konkrétne, trebárs, na ministra vnútra alebo na jeho inšpekciu, ktorá môže tieto prípady vyriešiť.

    Áno, myslím si, že štát by si mal ponechať túto skúšobnú činnosť a nakoniec predkladatelia zákona, ktorí to chceli zmeniť, tento návrh zákona stiahli. Chcem povedať, že štát má okrem toho z tejto činnosti aj značný príjem v štátnom rozpočte a myslím si, že by bolo chybou, keby tento príjem išiel do pokladnice súkromnej spoločnosti, ktorá by mala monopol v tejto oblasti.

  • Ďakujem.

    Tretiu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Róbert Madej ministrovi školstva Martinovi Froncovi: „Pán minister, zavedenie poplatkov za štúdium na VŠ znemožní dostupnosť štúdia na VŠ pre každého. Myslíte si, že toto je správna reforma?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, jednou zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, je aj zavedenie školného pre študentov denného a aj externého štúdia, čo vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády. Na zavedenie školného za štúdium na vysokých školách však nadväzuje aj nový systém poskytovania sociálnych štipendií študentom a štipendií poskytovaných vysokou školou.

    Predpokladá sa, že na základe našich analýz bude podstatne vyšší počet študentov, ktorí budú poberateľmi sociálneho štipendia v porovnaní s dnešným stavom. Zavedenie školného a s ním aj spojený zavedený sociálny systém podpory cez sociálne štipendiá možno považovať skôr za jeden z krokov, ktorým sa zavádza mechanizmus pozitívnej diskriminácie v prístupe k vzdelaniu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ale z uvedeného dôvodu toto zavádzanie poplatkov má aj iné dôvody. Pokladám tento krok za užitočný, ktorý podľa môjho presvedčenia nezabráni dostupnosti k vysokoškolskému vzdelávaniu študentom zo sociálne slabších rodín. Naopak, myslím si, že im vytvorí väčší priestor.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister, dovolím si nesúhlasiť s týmto, pretože školstvo je určite finančne poddimenzované, ale týmto sa prenáša zodpovednosť štátu na ťarchu jednotlivých študentov. Myslím si, že tak ako ste sa aj vyjadrili pre jeden nemenovaný denník, že ministerstvo školstva nie je schopné zabezpečiť to, aby napríklad externí študenti neplatili paralelne školám, aj súkromným spoločnostiam, hovorí o tom, aký sociálny dosah bude mať táto reforma. Okrem toho nie sú nijaké relevantné analýzy alebo prieskumy sociálnych dosahov na študentov. A ešte sa pýtam, či viete, aké sú priemerné náklady študenta napríklad v takej Bratislave. Máme ich tu niekoľko desiatok tisíc, pretože tá hranica cca 4 700 korún a nejaké drobné tomu nezodpovedá.

    Rovnako návrh zákona, ktorý ste postúpili do medzirezortného pripomienkového konania, má niekoľko chýb. Na jednu z nich som upozorňoval. Škola napríklad nemá možnosť odpustiť zo závažných dôvodov platbu od študenta. Ak študent nezaplatí, bude vylúčený. A nestane sa tak ani zo závažných dôvodov, opakujem, pretože, ako som počul, narušilo by to celkový finančný systém a narušilo by to financovanie sociálnych štipendií. Pýtam sa, či je dobrý zmysel prenechávať ťarchu štátu za isté poskytovanie sociálnej pomoci študentom zo sociálne slabších skupín a prenášať toto zo štátu na ostatných študentov. Už len ten princíp je podľa môjho názoru dosť nezmyselný.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, vniesli ste vlastne niekoľko dodatočných otázok. Chcel by som po prvé povedať, že tá situácia je vyhodnotená. Dnes je hranica sociálneho štipendia 3 700 korún. My navrhujeme, aby sa hranica posunula, keď počítam 1,2-násobok životného minima plus výška školného na 6 100 korún. Na túto hranicu chcem študentov dostať, aby mali príjem spolu s tým, čo majú v rodine, plus sociálne štipendium na hranicu 6 100 korún. Podľa našich odhadov, pretože tie odhady máme, by takto pribudlo asi 25 000 poberateľov sociálnych štipendií. Keď hovoríme o odpustení platby, treba povedať, že de facto títo sociálne slabí dostanú k tomu 1,2-násobku životného minima celú plnú výšku poplatku, ktorý je na daný rok stanovený v rozmedzí 10 - 20 % nákladov.

    A posledná vec a vysvetlenie, 20 % z vybraných poplatkov zostáva vysokej škole na robenie ich vlastnej sociálnej podpornej politiky študentom na poskytovanie prospechových štipendií. Inými slovami, keby som to zobral v globále, 20 % študentom na danej škole by škola mohla, keď sú v takej núdzi, dať peniaze vo výške poplatku, aby ich mohli uhradiť, navyše k tomu, čo dostávajú. Myslím si, že je to systém, ktorý podstatne zlepší šancu študovať tým chudobným podľa môjho názoru.

    A druhá vec je, pán poslanec, dvojakým spôsobom môžeme, samozrejme, zamedziť cestu alebo šancu študovať mladým ľuďom. Jedna z nich je v tom, že nemáme dostatok miest alebo sa tie miesta na vysokých školách nevyužívajú efektívne. Iste viete o mnohých prípadoch študentov, ktorí vlastne zneužívajú systém. Takýmto spôsobom de facto tým, ktorí majú predpoklady, skôr otvoríme možnosť študovať na vysokých školách.

    K poslednej otázke, myslím si, že to je trošku nie presne citované, čo sa týka dvojakého spoplatnenia. Musím povedať, že tieto veci zo zákona môžu už len dobiehať, lebo už platí z minulého roku zákon o vysokých školách. A druhá vec je, že žiadnej vysokej škole títo študenti neplatia. Vstúpili, takpovediac, do občianskoprávneho vzťahu podpísaním zmluvy, ktorý nemôže v rámci ústavy žiaden minister ani ministerstvo zmeniť. Domnievam sa, že to nie je možné. Z toho dôvodu vám musím povedať, žiaľbohu, je mi to veľmi ľúto, že sa takto udialo. Treba priznať, že pravdepodobne participovali na tom aj ľudia, ktorí pôsobia vo vysokoškolskej komunite, čo, žiaľ, ale toto nie je možné z pohľadu ministra a ministerstva školstva zmeniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Ľudmila Mušková ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý je neprítomný, a preto bude odpovedať pán minister Fronc v jeho mene. Otázka znie: „Ako pokračuje práca na legislatívnej norme nahradzujúcej Fond náhradného výživného?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a o Fonde náhradného výživného sa snažil vytvoriť právny priestor na riešenie situácie, ak si povinná osoba neplní voči maloletému vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu. Pre nesúlad tohto zákona s ostatnými právnymi predpismi, ako aj pre nedostatky technického a obsahového charakteru Národná rada Slovenskej republiky 15. novembra predmetný zákon zrušila. Aj napriek faktu, že zákon nebolo možné považovať za systémový krok v komplexnom riešení problematiky výživného vrátane vymáhania výživného a náhrady výživného, treba sa zaoberať riešením situácie, ak si povinná osoba neplní voči maloletému vyživovaciu povinnosť.

    Predovšetkým treba zdôrazniť, že na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nebol zrušený čl. 2 predmetného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine v časti určovania výživného § 85a. Zmena zákona o rodine spočíva v tom, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúce dani z príjmu, je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Ak si rodič neplní tieto povinnosti, má sa za to, že jeho primeraný mesačný príjem je 15-násobnej sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb toho rodiča podľa osobitného predpisu. Zároveň podľa novely možno na odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie.

    Uvedenú novelu zákona o rodine možno považovať za významný a systémový krok v riešení problematiky výživného ako celku.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny presadzuje najmä také opatrenia v problematike výživného pre maloleté deti, ktoré sa v prvom rade zameriavajú na to, aby každé dieťa malo určené výživné podľa svojich odôvodnených potrieb, aby toto výživné bolo vymáhateľné a vymožiteľné, aby rodič, ktorý sa k plneniu svojej vyživovacej povinnosti stavia ľahkovážne alebo sa jeho plneniu vyhýba, bol za tento svoj čin trestne stíhaný po uplynutí zákonom vymedzeného času, počas ktorého neplatil výživné a nakoniec, aby dieťaťu mohla byť poskytnutá náhrada výživného v prípadoch, že ani cestou vymáhania výživného, ani cestou trestného stíhania rodiča nie je možné dosiahnuť riadne a včasné plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za osobitne dôležité v tejto súvislosti považuje zrýchlenie konaní, a to najmä súdnych vo veci maloletých detí. Z takéhoto zoradenia jednotlivých častí problematiky výživného vyplývajú aj návrhy ministerstva na úpravu právnych predpisov rodinného, občianskeho a trestného práva.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v mesiaci február 2003 v rámci vonkajšieho pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, úspešne uplatnilo práve s cieľom zavádzania systémových krokov v komplexnom riešení problematiky výživného a z dôvodu, že bol zrušený zákon o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného, zásadnú pripomienku, ktorú žiadalo o doplnenie ustanovenia § 217 z Trestného zákona - zanedbávanie povinnej výživy o vymedzenie času neplnenia vyživovacej povinnosti na 3 mesiace, t. j. ak povinný rodič si v čase najmenej troch mesiacov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného, dopúšťa sa tým trestného činu.

    Možno predpokladať, že toto doplnenie podstatným spôsobom ovplyvní celkovú situáciu v oblasti trestného stíhania rodiča, ktorý k plneniu vyživovacej povinnosti pristupoval ľahkovážne.

    V súčasnosti sa pripravuje pracovné stretnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a ministerstva spravodlivosti k potrebným zmenám v rodinnom, občianskom a trestnom práve zamerané na problematiku výživného.

    Zároveň ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo vlastnej pôsobnosti pripravuje návrh zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej prevencii, kde sa vytvára priestor aj na zefektívnenie pomoci dieťaťu, voči ktorému si rodič neplní vyživovaciu povinnosť prinajmenšom poskytovaním kvalifikovanej pomoci pri vymáhaní výživného alebo trestnom stíhaní rodiča pre trestný čin zanedbávania povinnej výživy.

    Zároveň treba ešte uviesť, že podľa zákona o sociálnej pomoci okresný úrad aj naďalej poskytuje dávku sociálnej pomoci dieťaťu, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu, že povinná osoba si neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pre krátkosť času nebudem sa prieť, či pôvodný zrušený zákon bol v súlade, alebo nebol v súlade s ostatnými legislatívnymi normami. Myslím si, že to je nezmysel, čo tvrdia pracovníci ministerstva. Ale o tom nebudem diskutovať.

    Ja som sa chcela spýtať pána ministra Kaníka na jednu vec. On pri rušení zákona o Fonde náhradného výživného z toho miesta, na ktorom stojíte teraz vy, sľúbil celej Národnej rade hľadanie riešenia vo veľmi krátkom čase.

    Pokiaľ viem, nič sa na ministerstve nepripravuje, ani sa neplánuje v tomto probléme hľadať riešenie. Musím povedať, že práve naopak, od nového roku sa všetkým rodinám vrátane tých rodín, ktoré sú neúplné, zhoršila sociálna situácia ešte o to, že sa zvýšili ceny plynu, ostatných energií atď., tovaru, čo, samozrejme, ešte zhoršilo situáciu týchto detí. Môžem ubezpečiť, že, áno, samozrejme, trestné stíhanie a teda ten doplnok do Trestného zákona je potrebný, ale to nerieši momentálnu situáciu, núdzovú situáciu týchto detí a sľubujem, že sa budem aj naďalej pána ministra pýtať, čo v tejto veci napriek jeho sľubom alebo nedodržania sľubu robí.

    Ďakujem.

  • Pán minister, budete tlmočiť otázku.

  • Pani poslankyňa, budem tlmočiť vašu pripomienku aj v tom zmysle, že dal istý prísľub.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí piatu otázku položil pán poslanec Maroš Kondrót ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Chmel. Otázka znie: „Kto nesie zodpovednosť za nevýhodný pripravovaný nákup 5 vrtuľníkov typu „AUGUSTA 109 KZ“ za štátne peniaze, ktoré sú 10 rokov staré, predražené a priestorovo i nákladovo nevyhovujúce? Aké ďalšie typy vrtuľníkov by podľa vás prichádzali do úvahy a v akých nákupných cenách?“

    Pán minister, môžete sa prejaviť ako odborník na vrtuľníky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, gremiálna porada ministra zdravotníctva dňa 17. 3. 2003 schválila rozpis kapitálových výdavkov kapitoly zdravotníctva na rok 2003. V uvedenom rozpise sa neráta so žiadnymi nákupmi vrtuľníkov. Ministerstvo zdravotníctva SR vôbec neuvažuje s nákupom vrtuľníkov z prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2003.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ďakujem, pán minister.

    Šiestu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Juraj Blanár podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Prokopovič: „Ako budete riešiť výpadok cca 500 miliónov Sk, čo je 8 % z poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel určených na nákup techniky pre Hasičský a záchranný zbor (ako i RZP)? Tieto peniaze neodviedli poisťovne k stanovenému termínu na špeciálny účet MV.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec, podľa v súčasnosti platného § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov mali poisťovne vykonávajúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odviesť 8 % prijatého poistného v tomto druhu poistenia za rok 2002 do konca februára tohto roku.

    Poisťovne si však podľa informácií, ktoré máme, k dnešnému dňu danú povinnosť nesplnili. Ministerstvo financií Slovenskej republiky plne súhlasí s potrebou financovania jednotlivých zložiek záchranných systémov, ktoré svojou podstatou napomáhajú predchádzaniu škôd na ľudských životoch a na materiálnych hodnotách v cestnej premávke, ale tak ako už aj v minulosti zastávame názor, že je potrebné hľadať transparentnú formu spôsobu ich financovania.

    Vzhľadom na to, že integrovaný záchranný systém poskytuje služby takzvaného verejného charakteru, mal by byť aj spôsob jeho financovania založený na štandardných princípoch z verejných zdrojov pri dodržiavaní všetkých kontrolných mechanizmov pri nakladaní s týmito verejnými prostriedkami.

    Okrem iného aj v návrhu zákona o integrovanom záchrannom systéme sa predpokladá financovanie týchto činností z prostriedkov štátneho rozpočtu. Spôsob, aký sa v súčasnosti uplatňuje, považujeme za zásah do súkromného vlastníctva poisťovní, pričom tu vzniká tiež rozpor so zásadami rovnocenného postavenia komerčných poisťovní, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a ostatnými poisťovňami.

    Na základe uvedeného Ministerstvo financií Slovenskej republiky v návrhu novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla navrhuje vypustenie daného ustanovenia zo zákona o poisťovníctve s účinnosťou od januára budúceho roku, pričom finančné prostriedky predstavujúce 8 % z prijatého poistného za rok 2003 by mali byť odvedené na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára 2004.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky zo zákona o poistení zodpovednosti, ani zo zákona o poisťovníctve nemá právne nástroje ako zabezpečiť, aby poisťovne odviedli daných 8 % z prijatého poistného na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Avšak tým, že si zákonom danú povinnosť nesplnili, porušili ustanovenie v súčasnosti platného zákona o poisťovníctve, a keďže podľa § 42 o poisťovníctve dodržiavanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňami spadá pod dohľad Úradu pre finančný trh, tento môže začať v danej veci konať a uložiť týmto poisťovniam patričné sankcie a opatrenia v súlade s § 49 zákona o poisťovníctve.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rovnako ďakujem vám, pán minister, za odpoveď.

    Musím konštatovať ešte ďalšie informácie, ktoré sa nedali položiť do písomnej otázky, a to sú také, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2003 bol pán minister financií upozornený poisťovňami, ktoré vlastnia túto licenciu na vykonávanie zmluvného poistenia, že jednoducho je to systém, ktorý je protiústavný a že sa budú snažiť vymôcť si toto právo, čo napokon aj urobili. To znamená, že pán minister financií zrejme vedel, že je to protiústavné alebo je to spôsob, ktorý nie je systémový. To ste rovnako potvrdili aj vo svojej odpovedi, teda presnejšie v odpovedi pána ministra financií. Čiže tým pádom sme sa dostali do situácie, že 500 miliónov, približne 500 miliónov, ktoré mali tieto poisťovne odviesť a neodviedli, a celú vec riešia súdnou cestou, majú niekoľko právnych analýz, ktoré hovoria, že sú v práve, neskončí tam, kde má a doplatí zasa na to Hasičský a záchranný zbor a okrem iného aj rýchla zdravotná pomoc, čo nebolo čítané pri tej otázke a tiež to tam bolo uvedené.

    A, myslím si, že toto je asi neospravedlniteľné, pretože 500 miliónov je suma, ktorá by mohla dosť výrazne pomôcť v tomto roku vyriešiť žalostný stav v technike hasičského záchranného systému a nehovoriac aj v technike rýchlej zdravotnej pomoci. Žiaľbohu, musím konštatovať, že zrejme pán minister financií na toto nemyslel a zrejme to skončí tak, že 500 miliónov tohto roku tieto organizácie neuvidia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že zastupujem pána ministra financií, nie som kompetentný vyjadrovať sa, resp. vyjadriť svoje stanovisko k tomu.

    Chcem vás uistiť tak ako v predchádzajúcej odpovedi pánu poslancovi Ficovi, že budem presne v tomto duchu informovať pána ministra financií a podpredsedu vlády pána Mikloša.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán minister.

    Siedmu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Maroš Kondrót ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, za ktorého bude odpovedať znovu pán minister Chmel: „V Slovenskej republike sú tri letecké spoločnosti, ktoré sú schopné poskytovať letecké záchranné služby. Iba jedna z nich však bola zaradená do siete zdravotníckych zariadení (ATE), čím zneužíva svoje monopolné postavenie, ktoré nie je ničím opodstatnené. Dokedy bude ministerstvo zdravotníctva tento stav podporovať? Kedy urobíte nápravu, pán minister?“

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, v prípade záchrannej zdravotnej služby spôsob tvorby siete zdravotníckych zariadení záchrannej zdravotnej služby určuje vyhláška č. 40/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy pre minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie vybraných druhov zdravotníckych zariadení, kde vo svojej tretej časti písm. u) určuje jeden vrtuľník záchrannej leteckej služby na 750 tisíc až 1 milión obyvateľov, z čoho vyplýva norma počtu záchranných tímov leteckej záchrannej služby na počet obyvateľov Slovenskej republiky 5 až 7. Skutočný stav počtu zásahových záchranných tímov leteckej záchrannej služby 1 tím rovná sa 1 vrtuľník, je v Slovenskej republike 5, z čoho vyplýva, že sieť leteckej záchrannej služby je optimálna. V prípade potreby ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky priebežne prehodnocuje a koriguje.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne. Nie, vzdávam sa možnosti položiť doplňujúcu otázku a budem to konzultovať s pánom ministrom zdravotníctva písomne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A poslednú otázku, ktorú ešte stihneme, položila pani poslankyňa Klára Sárközy ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, takže, pán minister Chmel, môžete odpovedať na ďalšiu otázku tohto znenia: „Kedy zverejní Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky náplň špecializačnej atestácie z urgentnej medicíny?“

    Pán minister, budete o chvíľočku odborník na všetko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa, pozrel som si špecializačné náplne - píše pán minister zdravotníctva -, ktoré vypracovala a predložila Slovenská zdravotnícka univerzita. Sú v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Predpokladám, že do mesiaca budú uverejnené v špeciálnom vydaní Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Prípravou špecializačnej náplne v odbore urgentná medicína ministerstvo zdravotníctva poverilo príslušných odborníkov a predmetná náplň bude paralelne uverejnená s novelou citovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    A ak dovolíte, pokračovali by sme v rozprave o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve (tlač 193).

    Pán minister je tu. Pán spravodajca Figeľ sa hľadá. Do toho času, kým pán spravodajca príde, pán poslanec Hopta – procedurálny návrh? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, pri schvaľovaní programu sme schválili aj bod programu interpelácie. A tento bod programu sme nevypustili. Takže ja sa pýtam, akým právom ideme teraz meniť program, keď pred začiatkom rokovania bol schválený aj tento bod programu?

  • Pán poslanec, ak si spomínate, tak sme sa dohodli, ako budeme pokračovať. To znamená, máme dva body programu, ktoré boli načaté, nedokončené a jeden takýto bod je práve v súčasnosti prerokúvaný ohľadne vstupu Slovenskej republiky do NATO. Takže najprv dokončíme ten, potom o Generálnej prokuratúre a potom budeme, samozrejme, pokračovať v programe. Takže ďakujem pekne.

    O slovo sa hlási pán minister Šimko. Nech sa páči, môžete vystúpiť. Pán spravodajca je už tu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, vstup do Severoatlantickej aliancie nie je iba schválením spojeneckej zmluvy. Je definitívnym prekročením železnej opony, ktorá sa utvorila medzi vlasťou našich predkov a slobodným svetom. Opony, ktorú sme nikdy nechceli, ktorú sme si nevybrali, ale s ktorou sme sa museli naučiť žiť. Vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenska do NATO je nevratných oslobodením sa od tejto minulosti. Je vyvrcholením nového slobodného rozhodovania našej krajiny. Je to rozhodnutie o tom, do akej sféry nášho sveta chceme patriť, pretože život na našej planéte je tvrdý. Bol v minulosti, je dnes a bude i v budúcnosti. Vôbec nie je jedno, kde v tomto svete patríme a kto budú naši spojenci. Je životným národným záujmom Slovenska na križovatkách našich dejín nezaváhať, lebo je to ako v Rúfusovej básni, z ktorej som tu už raz citoval: „Ubudlo priestoru i čas si šepká, udri. Pritvrdlo to na človekovom nebi, už nemá na voľbu, už môže byť len múdry alebo nebyť.“

    Náš vstup do NATO sa uskutočňuje v čase, keď sa dramaticky mení svet, ale i aliancia. Prežívame dobu, v ktorej sa kladú základy novej architektúry medzinárodných vzťahov pre budúcu generáciu. Slovensko má veľkú príležitosť stať sa aktívnym subjektom a spolurozhodovať o tom, čo sa dnes začína iba rysovať. Predovšetkým treba spomenúť zásadnú zmenu bezpečnostného prostredia vo svete. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že nadlho sa dominujúcou formou konfliktov vo svete stanú regionálne zrážky. Mnohí si s uspokojením začali nahovárať, že na ich zvládnutie máme dostatočné medzinárodnoprávne mechanizmy a postačujúcu silu, ktorá je schopná ich vynútiť. Veľmi skoro sa však ukázalo, že to také idylické nie je. Mnohí už koncom deväťdesiatych rokov začali upozorňovať i na rastúce globálne nebezpečenstvo takzvaných asymetrických hrozieb. V lone silnejúceho nadnárodného organizovaného zločinu sa začali utvárať ťažko postihnuteľné siete medzinárodného terorizmu. 11. september 2001 bol prvým veľmi viditeľným útokom, ktorý akoby zaskočil celý civilizovaný svet. Zrazu sme sa ocitli v akejsi globálnej konfrontácii s protivníkom, ktorého nevidíme a nedokážeme odhadnúť, ako a kde udrie. Bezpečnosť národov sa zrazu stala znovu prioritou číslo 1.

    Začiatok nového tisícročia vniesol do tejto oblasti činnosti štátov zásadné zmeny. Stratégia boja s novými ohrozeniami je diametrálne odlišná od toho, čo platilo po stáročia doteraz. Už si nevystačíme s tradičnou predstavou obrany teritória vlastného štátu ako základného predpokladu na zaistenie bezpečnosti národa. Teroristické siete možno oslabiť, len ak zasiahneme ich centrály a tie nikdy na územie Slovenska, ale ani iných demokratických štátov neprídu. Preto sa tieto krajiny budú musieť brániť, ak má ich obrana byť účinná, predovšetkým mimo svojho územia. Často tisíce kilometrov ďaleko.

    Mnohí mi hovoria, že Slovensko je malé, nenápadné, schované pod Tatrami a teroristi by sa ho nikdy nedotkli, keby bolo pekne ticho, rozumej neutrálne. Obávajú sa, že ak sa budeme angažovať, ak sa staneme aktívnym členom medzinárodného zápasu s terorizmom, tak práve vtedy sa môžeme stať i jeho terčom. Je to omyl, ani na Bali si nemysleli, že sa môže stať to, čo sa tam stalo. Terorizmus si nevyberá racionálne ciele. Ale ako som už povedal, terorizmus je iba špičkou ľadovca, ktorý vychádza z logistiky organizovaného zločinu veľkých rozmerov. A toto je dnes ohrozením celého demokratického sveta i Slovenska. Nikto, ani veľké štáty nemôžu s touto hrozbou účinne bojovať bez spolupráce s inými štátmi. Človek pre svoj život potrebuje záruky bezpečnosti. Atlantické spoločenstvo takéto záruky poskytuje. Je naším národným záujmom stať sa súčasťou tohto spoločenstva.

    Treba tiež spomenúť, že do aliancie vstupujeme v čase, ktorý je dramatický i pre vzťahy vo vnútri NATO. Atlantické spoločenstvo sa zrodilo v zápase s fašistickým ohrozením civilizácie a potom celé desaťročia čelilo rozpínajúcej sa hrozbe komunizmu. Po celý ten čas sa spoliehalo predovšetkým na silu Spojených štátov. Po skončení studenej vojny sa však tento model stal predmetom diskusií. I v samotnej aliancii sa objavila nedôvera voči americkej sile a nedôvera voči sile ako faktoru bezpečnostnej politiky vôbec.

    Kríza v Iraku bola iba katalyzátorom postojov, ktoré sa kryštalizovali už od pádu železnej opony viac ako desať rokov. Nesmieme pred tým zavierať oči, pretože vstupujeme i do týchto mimoriadne vážnych diskusií a vstupujeme do nich s jasnými postojmi. Vláda už vo svojom programe celkom jednoznačne vyhlásila, že transatlantický bezpečnostný systém považuje za základ bezpečnostnej architektúry súčasnej euro-americkej civilizácie. Podporujeme zvyšovanie dielu zodpovednosti Európy za bezpečnosť na našom kontinente, ale budeme sa stavať voči všetkému, čo by chcelo stavať Európu proti Amerike. Vyjadrili sme to akademicky v našom programe, ale zaujímali sme také postoje aj v konkrétnej situácii ostatných mesiacov. Som presvedčený, že tieto postoje sú nielen poctivé voči spoločenstvu, do ktorého vstupujeme, ale sú predovšetkým i vyjadrením najvlastnejšieho záujmu našej vlasti na prehlbovaní našej bezpečnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, svet, v ktorom žijeme, je plný nástrah. Zavierať pred nimi oči je vždy osudné. Tváriť sa, že sa nás v tomto svete niečo netýka, je zbabelé a navyše nepravdivé. Nemáme inú, rozumnú alternatívu, ako píše básnik, než byť múdri. A múdre je hľadať v tvrdých zápasoch súčasného sveta spojencov, ktorí uznávajú tie životné hodnoty, čo sú blízke i nám. Toto je Severoatlantická aliancia, do ktorej sa dnes definitívne rozhodujeme vstúpiť.

    Prosím vás o podporu pre toto rozhodnutie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kubovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, získanie členstva v NATO bolo ako súčasť národnoštátneho záujmu Slovenska prezentované všetkými doterajšími vládnymi zostavami. V období rokov 1994 až 1998 bol však v politike zástupcov výkonnej i zákonodarnej moci badateľný istý rozpor medzi verejne prezentovaným záujmom našej krajiny stať sa členom NATO a plnením kritérií potrebných na plnohodnotné zaradenie sa k členom aliancie. Ukázalo sa, že nestačí plniť predpoklady týkajúce sa napríklad reformy ozbrojených síl, kde bola naša krajina vždy pozitívne hodnotená, ale bolo nutné presvedčiť budúcich partnerov v rámci aliancie, že Slovenská republika môže byť plnohodnotným členom aliancie s pevným a nemenným demokratickým zázemím.

    V roku 1994 predstavila aliancia program Partnerstvo za mier, ktorého zakladajúcim členom bola tiež Slovenská republika. Účelom programu Partnerstvo za mier bolo posilnenie demokratických mechanizmov zúčastnených krajín, pomoc pri zmene štruktúry ozbrojených zložiek krajiny a vzájomná spolupráca zúčastnených členov. Skúsenosti získané prostredníctvom Partnerstva za mier prispeli nemalou mierou k spolupráci medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili mierových misií v krajinách bývalej Juhoslávie. Kľúčovým momentom na zmenu prístupu Slovenska k členstvu v NATO bol výsledok parlamentných volieb v roku 1998. Predchádzajúci i súčasný vládny kabinet podriadil záujmu vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie aj praktickú politiku. Pozvanie k vstupu Slovenska do NATO na pražskom samite aliancie v novembri 2002 pre reprezentáciu Slovenska znamenalo zavŕšenie niekoľkoročného procesu približovania k členstvu v NATO. Bolo výzvou na zintenzívnenie práce na všestrannej príprave krajiny na prevzatie povinností plnohodnotného člena aliancie.

    Pozvanie našej krajiny pre vládny kabinet i parlament prinieslo na jednej strane satisfakciu za doteraz vykonané kroky, na strane druhej viedlo k nutnosti urýchlenia krokov kvalifikujúcich krajinu na členstvo. Časový plán, ktorý vláda a následne Národná rada prijali vo februári 2003 a ktorý bol medzičasom prostredníctvom generálneho tajomníka aliancie odovzdaný členským krajinám NATO, obsahuje časovo vymedzené a vo väčšine prípadov jasne merateľné záväzky Slovenska v oblasti prípravy krajiny na členstvo. Tento dokument ako nový nástroj prípravy na členstvo v aliancii podrobne opisuje východiskový stav a stav, ktorý chce Slovensko dosiahnuť či už k dátumu vstupu, alebo v časových horizontoch presahujúcich dátum vstupu do aliancie. Časový plán je teda určitým koncentrovaným vyjadrením procesu prípravy krajiny upriamujúcim tak výkonnú, ako aj zákonodarnú moc na hlavné otázky spojené s úspešným účinkovaním Slovenska.

    Je potešiteľné, že dokument v parlamente podporili aj viacerí opoziční kolegovia, páni poslanci a poslankyne. V tejto podobe časový plán schválený uznesením Národnej rady poskytuje potrebnú širokú politickú bázu na záverečnú akcelerovanú fázu prípravy krajiny na členstvo v NATO. Je predpoklad, že zároveň s členstvom v NATO zrejme v rovnakom období roku 2004 Slovensko získa aj plnohodnotné členstvo v Európskej únii. Aktívne členstvo, účasť na formovaní bezpečnostnej politiky aliancie a zapájanie sa do procesov vo vnútri NATO v prípade Slovenska ako mladého štátneho útvaru bude viesť k zvýšeniu jeho váhy v medzinárodných vzťahoch.

    Pozvanie našej krajiny k vstupu do aliancie je pre členov vlády, poslancov Národnej rady, ako aj pre celú spoločnosť zároveň aj intelektuálnou výzvou. My politici máme možnosť zúčastňovať sa na formovaní novej úlohy, ktorú bude Slovensko najneskôr od roku 2004 aj inštitucionálne zohrávať pri spoluvytváraní transatlantického, ale čoraz viac aj globálneho bezpečnostného prostredia. Takúto možnosť reálnej prezentácie názorov a predstáv politických špičiek krajiny v rámci vytvárania svetového bezpečnostného prostredia umožňuje práve členstvo v NATO. Na tomto mieste je dobré pripomenúť, že rozhodovací proces vo vnútri aliancie je založený na jednomyseľnej dohode všetkých členov. Uvedená forma rozhodovania zabezpečuje, že každá členská krajina má dostatočný priestor na prezentáciu svojho pohľadu na otázky, ktoré sú predmetom rokovania vo vnútri aliancie.

    Hlavnou úlohou politickej reprezentácie po zabezpečení členstva krajiny v NATO je zabezpečenie vyváženého celospoločenského stotožnenia sa krajiny s jej nadchádzajúcim členstvom. Základným právom Slovenskej republiky ako plnohodnotného člena aliancie bude predovšetkým právo na bezpečnostnú garanciu pre normálny rozvoj štátu. Po nedávnych skúsenostiach s hrozbou svetového terorizmu sa toto právo ukazuje v novom svetle. Je nutné sa však stotožniť tiež s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v NATO. Bude prioritou zabezpečiť akceptáciu vyčleňovania dostatočných zdrojov štátu na zaručenie vlastnej, ako i kolektívnej obrany a bezpečnosti. Ak hovoríme o zdrojoch na zaručenie bezpečnosti, mám na mysli tiež ľudské zdroje. S tým súvisí nutnosť prípravy verejnej mienky vo vnútri krajiny na vysielanie príslušníkov ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenska. Za obdobie posledného pol druha roka došlo k výraznému niekoľkonásobnému zvýšeniu počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí v súčasnosti pôsobia na všetkých kontinentoch, kde sa uskutočňujú mierové misie Organizácie Spojených národov či operácie na podporu mieru pod vedením NATO. S počtom 850 mužov a žien v zahraničí sa Slovenská republika stala jedným z najvýznamnejších prispievateľov do týchto aktivít medzinárodného spoločenstva.

    Na tomto mieste považujem za potrebné venovať niekoľko viet otázke podpory verejnosti vstupu Slovenskej republiky do aliancie. V predchádzajúcich rokoch sme boli svedkami, že podpora slovenskej verejnosti vstupu do aliancie je často formovaná aktuálnou bezpečnostnou situáciou vo svete. V období rokov 1999 až 2002, po tzv. kosovskej kríze, sme boli svedkami pomaly stúpajúcej podpory verejnej mienky vstupu Slovenska do NATO a v priebehu roku 2002 sa podpora vstupu do aliancie zvýšila až na úroveň nad 60 %. V novembri 2002 prišiel pražský samit NATO a Slovenská republika dostala pozvánku do NATO. Napriek týmto pozitívnym faktom však verejná mienka začala postupne klesať. Najpodstatnejším faktorom znižovania podpory vstupu Slovenska do NATO bolo spájanie členstva našej krajiny v NATO so situáciou v Iraku.

    Na základe uvedeného, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj vy svojím zodpovedným prístupom môžete pomôcť zabezpečiť celospoločenskú akceptáciu členstva našej krajiny v NATO bez ohľadu na aktuálnu kampaň alebo situáciu vo svete. Je našou povinnosťou a povinnosťou ostatných predstaviteľov štátnej moci nepodliehať populistickým náladám, ale poctivo vysvetľovať a objasňovať spoluobčanom nutnosť niektorých nepopulárnych krokov súvisiacich s naším členstvom v NATO.

    V súvislosti s verejnou mienkou ohľadom podpory vstupu Slovenska do NATO si položme otázku, aké sú očakávania verejnosti so vstupom Slovenska do NATO. Najčastejšou odpoveďou respondentov je zaistenie bezpečnosti Slovenska, ale tiež obava zo zatiahnutia našej krajiny do konfliktu. Naproti tomu ekonomickú prosperitu i upevnenie medzinárodného postavenia Slovenska vidí za členstvom v aliancii asi 6,5 % respondentov, hoci ekonomickú prosperitu za členstvom v NATO vidí iba menej ako 7 % respondentov. Zodpovedným politikom je jasné, že bezpečnosť a prosperita sa navzájom dopĺňajú. Tam, kde niektorý z týchto elementov chýba, nedarí sa ani jednému, ani druhému. Ako pozitívny príklad môžeme uviesť nárast objemu zahraničných investícií v Českej republike, Maďarku a Poľsku po vstupe týchto krajín do NATO. Prílev zahraničných investícií do ekonomiky bude pravdepodobne najskôr citeľným dôsledkom vstupu Slovenska do NATO pre občanov, keďže so sebou prináša vytvorenie nových pracovných príležitostí. Práve v tejto oblasti by bolo dobré zintenzívniť úsilie politických predstaviteľov pri objasňovaní pozitív vstupu našej krajiny do NATO spoluobčanom.

    V neposlednom rade chcem upozorniť na všeobecne známu a prijímanú skutočnosť, potvrdenú konkrétnymi údajmi, že kolektívna obrana je lacnejším variantom zabezpečenia obrany štátu ako samostatná obrana. V súvislosti so vstupom Slovenska do NATO bude nutné dokončiť profesionalizáciu Armády Slovenskej republiky plánovanú na rok 2006, ale tiež zabezpečiť špecializáciu ozbrojených síl v rámci aliancie. Cieľom je vytvoriť po dohode s ostatnými členmi aliancie podmienky na zadefinovanie miesta ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci aliancie, najmä zabezpečenia vynikajúcej kvality určitej zložky ozbrojených síl. Už nebude nutné zabezpečovať ozbrojenými silami štátu celý rozsah bezpečnosti krajiny, ktorá je vôbec najdrahšou alternatívou, ale dôjde k výraznému zlacneniu prevádzky armády s pozitívnym dosahom aj na štátny rozpočet. V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť na vysokú medzinárodnú akceptáciu práce slovenských ženistov alebo protichemických špecialistov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dnes máme možnosť svojím súhlasom zapojiť Slovensko do organizácie, ktorá zastáva rovnaké demokratické hodnoty a ktorá je zárukou, že budeme spoločne zvládať bezpečnostné výzvy nového storočia. Pevne verím, že sa k tomu kroku pridáte. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážená Národná rada, chcem sa opýtať, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Hopta a potom pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, otázka obrany a otázka definovania národnoštátnych záujmov zďaleka presahuje jedno funkčné obdobie vlády. Považujem za potrebné, aby z tohto miesta, keďže sme v Národnej rade Slovenskej republiky, odznelo poďakovanie aj členom delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá mala možnosť zúčastňovať sa od roku 1994 až do terajšieho obdobia rokovania Parlamentného zhromaždenia NATO.

    V roku 1994 počas toho, keď predsedom Parlamentného zhromaždenia NATO bol francúzsky senátor pán Bouvoir, delegácia bola v zložení pán poslanec Polka, pán poslanec Hrnko, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Kanis. Do roku 1998 som túto delegáciu viedla ja. Od roku 1998 do roku 2002 vedúcim slovenskej delegácie bol pán poslanec Šebej, členovia boli pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Andrassy a takisto som ja dostala príležitosť zastupovať Hnutie za demokratické Slovensko v tejto delegácii. Myslím, že sme odovzdali štafetu terajšej delegácii, ktorá, pevne verím, bude dôstojne reprezentovať Národnú radu Slovenskej republiky v tomto Parlamentom zhromaždení, pravdaže, už na vyššej úrovni, predpokladám, na úrovni riadneho člena.

    Globalizácia a nové informačné technológie priniesli so sebou aj nové bezpečnostné riziká. Bezpečnostné riziko sa presunulo do teritória civilných hrozieb, či už ide o medzinárodný terorizmus, organizovaný zločin, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, alebo posledná najnovšia a hrozná hrozba – biologické a chemické zbrane. Samozrejme, že veľkou hrozbou z hľadiska civilnej hrozby môže byť veľká migrácia obyvateľstva spôsobená sociálno-ekonomickými dôvodmi. A preto práve si myslím, že v tomto komplikovanom prostredí žiaden štát, ale hlavne nie štát taký malý, ako sme my, s 5 miliónmi obyvateľov nie je schopný sa brániť a čeliť týmto hrozbám a potrebuje spolupracovať. Myslím si, že podľa toho sú pripravované aj terajšie návrhy zákonov na budovanie malej profesionálnej armády, ktorá bude vedieť brániť obyvateľstvo a bude ho ochraňovať aj v prípade prírodných katastrof, ako sme to mali možnosť vidieť v uplynulom období, či už išlo o lesné požiare na strednom Slovensku alebo záplavy, ktoré Slovensko postihli.

    Nedá mi však na záver, aby som aj svojím spôsobom neupozornila vládu Slovenskej republiky, že považujem za nezodpovedné práve možno aj vďaka tomu, že som pôsobila takýto dlhý čas v Parlamentnom zhromaždení NATO a viem, aký význam má pri finiši nášho budúceho členstva veľvyslanec SR, je nezodpovedné, že v tomto čase v Bruseli pri NATO Slovensko nemá svojho veľvyslanca. Práve teraz dochádza k ratifikácii, práve teraz, keď má byť diplomatická aktivity najvyššia, Slovensko v tomto období nemá veľvyslanca pri NATO v Bruseli a to považujem za veľkú chybu práve teraz prebiehajúceho procesu. Prosím z tohto miesta, aby vláda urobila všetko pre to, aby čím skôr veľvyslanec vymenovaný v Bruseli bol. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hopta, pripraví sa pán poslanec Figeľ.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, končí prakticky dnešný maratón príspevkov, diskusných vystúpení o pristúpení Slovenskej republiky do NATO. Zazneli tu prakticky príspevky dvojakého druhu. Strany vládnej koalície, podobne ako niektoré opozičné strany, privítali alebo vítajú túto skutočnosť a prednášajú nám tu argumenty, prepáčte mi za výraz, niekedy pripomínajúce možno nami alebo vami toľko kritizované minulé obdobie.

    Zazneli tu aj príspevky zástupcov Komunistickej strany Slovenska. Príspevky, v ktorých členovia nášho poslaneckého klubu sa vám snažili vecnými argumentmi ozrejmiť, objasniť, prečo poslanci za Komunistickú stranu Slovenska nemôžu dnes podporiť vstup Slovenskej republiky do NATO. My sme sa snažili vecne argumentovať, aj keď sme sa často z vašej strany stali objektom úsmevov, objektom uštipačných poznámok. Myslím si, že argumenty z jednej i z druhej strany posúdi až história a posúdi ich predovšetkým budúcnosť. Naši občania na vlastnej koži sa budú musieť presvedčiť, čo je severoatlantická organizácia, aké výhody, resp. z našej strany aké nevýhody prináša. Ja by som bol veľmi rád, aby sme to naozaj nechali na posúdenie budúcnosti, ale zároveň by som vás chcel poprosiť, aby ste nám neupierali právo vyjadriť v tomto parlamente svoj názor, názor, ktorý v súčasnom období korešponduje aj s väčšinovým názorom občanov Slovenskej republiky.

    Dnešný deň sa zaiste zapíše do histórie Slovenskej republiky. Podľa vás sa zapíše oslavnými písmenami, podľa nás možno to bude čiernymi písmenami. Podľa môjho názoru dnešným dňom svojím spôsobom utrpela aj slovenská štátnosť a sú ohrozené jej základy. Po 10 rokoch samostatnej existencie sa dávame do spolku, ktorý môže svojím spôsobom ohroziť naozaj slovenskú štátnosť. My sme sa snažili na to upozorniť vo svojich diskusných vystúpeniach a vystúpeniach aj preto, že sme sa poučili z minulosti, poučili sme sa aj z chýb, ktoré urobili naši predchodcovia. Naozaj, ak sme kritizovali toľko alebo vy ste kritizovali v minulosti toľko kritizovanú Varšavskú zmluvu, snažili sme sa poukázať na to, že nie je dobré vliezť z jedného, alebo ísť z jedného chomúta do druhého. Snažili sme sa poukázať na skutočnosť, že existujú aj iné možnosti, ako ochrániť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Žiaľ, váš názor je iný a nekorešponduje s väčšinovým názorom občanov Slovenskej republiky.

    Podľa môjho názoru dnešným dňom svojím spôsobom prepadla aj demokracia v Slovenskej republike. Prepadla preto, že občania tejto krajiny nemali možnosť vyjadriť sa o takej dôležitej otázke, ako je vstup do NATO v referende. Nemali možnosť to napriek tomu, že si to želá až 60-70 % občanov, že chce rozhodovať o takej dôležitej otázke, ako je vstup do NATO a chcú sa vyjadriť v referende. Táto vláda, ktorá hovorí o sebe, že je demokratická, že vyznáva princípy a tradície demokracie, táto vláda a vládna koalícia mala byť iniciátorom toho, že ona sama mala navrhnúť uznesenie Národnej rady, na základe ktorého by sa uskutočnilo referendum a občania by sa slobodne rozhodli. Niekoľkokrát zaznelo z našich úst, a ja tu opätovne hovorím, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, zrejme i ostatní občania Slovenskej republiky, by v plnej miere rešpektovali rozhodnutie občanov v referende. Žiaľ, my sme nedali možnosť.

    Mnohokrát, vážené dámy, vážení páni, sa hovorilo o tom, že ideme do NATO preto, že zastávame spoločné hodnoty s týmito krajinami. Viete, je to filozofická otázka, aké sú tieto hodnoty? My často poukazujeme len na tie hodnoty, ku ktorým sa nebojíme priznať alebo pristúpiť aj my. Áno, sú to hodnoty humanizmu, hodnoty demokracie, hodnoty ľudskosti, hodnoty dodržiavania ľudských práv. Na druhej strane sú však aj krajiny NATO, resp. aj v niektorých krajinách NATO tieto hodnoty sú pošliapavané. Existujú milióny nezamestnaných, milióny ľudí, ktorí nedokážu zabezpečiť základné životné potreby. Čiže je tu veľký rozdiel medzi tým, čo sa navonok rešpektuje, resp. čo sa navonok poukazuje, a medzi každodennou bežnou realitou.

    Vážené dámy, vážení páni, musím to aj z tejto parlamentnej pôdy povedať, že som veľmi sklamaný aj postojom slovenskej žurnalistiky. Ja som si myslel, že v dnešný deň vyjdú noviny s bielymi stránkami a budú bojovať a budú kričať, že „Zachráňme demokraciu na Slovensku!“. Ja sa veľmi pamätám na rok 1998, keď som bol v Markíze, keď niektorí novinári vtedy zachraňovali Markízu. Áno, uskutočnilo sa jedno veľké divadlo, ktoré malo zaručiť možno vtedajšej, resp. súčasnej koalícii dostať sa k moci. Lenže slovenská žurnalistika zlyhala podľa môjho názoru a zlyhala predovšetkým preto, že hodnoty demokracie, o ktorých tak často mnohí a premnohí provládni novinári píšu, mali bojovať a mali bubnovať na poplach, že v tejto krajine sa pošľapávajú hodnoty demokracie, lebo najvyšším princípom demokracie je, aby mali možnosť sa vyjadriť k otázkam občania Slovenskej republiky. Čiže je to svojím spôsobom pseudodemokracia, to nemá nič spoločné so skutočnou demokraciou.

    Vážené dámy, vážení páni, zrejme ste rozhodnutí a nezostáva nám nič iné, len rešpektovať vaše rozhodnutie. Vaše rozhodnutie hlasovať za vstup Slovenskej republiky do NATO zrejme posúdi až história, posúdi i budúcnosť. Som pevne presvedčený, že nie je to správne rozhodnutie, preto chcem vyjadriť v mene poslaneckého klubu, že Komunistická strana Slovenska a jej poslanci budú hlasovať proti tomuto rozhodnutiu. Prosím vás, rešpektujte aj náš názor a bol by som rád, aby sa v budúcnosti nestávalo na tejto parlamentnej pôde, že sa budeme navzájom znevažovať len preto, že niekto vyznáva alebo zastáva iné názory. Ak bude zo strany tých, čo nás toľko kritizujú, iný prístup, verte, že aj z našej strany bude iná reakcia a budeme sa snažiť vytvárať atmosféru, ktorá prospeje tomuto parlamentu, prospeje občanom Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Figeľ, spoločný spravodajca, predseda zahraničného výboru, posledný ústne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, ctení poslanci a poslankyne, milí hostia, dovoľte mi tiež prispieť do diskusie v tento naozaj vážny deň. Nemyslím si, že, pán kolega Hopta, je hrozbou pre demokraciu, tak ako nebol ten rozhodujúci deň, keď hlasovali v českom, maďarskom alebo poľskom parlamente, pre nich ohrozením, ale skôr posilnením demokracie, stability a vytvorením nových možností, ktoré nechcem teraz detailne popisovať, skôr pomenovať súvislosti.

    Naozaj, pred 54 rokmi v apríli 1949, vtedy ako odpoveď na hrozbu pred agresiou zo strany komunizmu a pre hrozbu neslobody v Európe vzniká odpoveď v podobe Marshallovho plánu, ktorý mal vojenské rameno a hospodárske rameno. To vojenské sa nazýva Severoatlantická aliancia, dodnes existuje a prináša svoje ovocie. To druhé je Organizácia pre európsku ekonomickú spoluprácu, dnes oveľa širšia Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorej sme už členmi od decembra 2000. Slovensko vtedy ako súčasť Česko-slovenskej republiky už pod vládou Klementa Gottwalda sa, samozrejme, nemohlo slobodne rozhodnúť a pripojiť, pretože sloboda odtiaľto odišla.

    Za celé obdobie až do roku 1989 NATO ukázalo svoju opodstatnenosť, dokázalo vlastne zvíťaziť v studenej vojne, rozšíriť sa z 12 zakladateľských štátov na 16, potvrdilo svoj význam ako aliancia slobodných, demokratických krajín s konsenzuálnym rozhodovaním. Nik si netrúfol na toto spoločenstvo a je to jeho charakteristika aj v týchto rokoch. Takže NATO nestratilo svoj význam ani po rozpade Varšavskej zmluvy v roku 1991. Vzniklo pred ňou, prežilo ju, pretože je založené na niečom inom než nejakom odpore voči inému bloku. Je založené naozaj na hodnotách, ktoré prežili a prežijú, slobode, demokracii, zákonnosti, solidarite. Je to v dnešnom svete najefektívnejšia obranná aliancia demokratických krajín.

    Po roku 1989 dochádza k zmene stratégie, k adaptácii na nové podmienky, čo je jav potrebný a aj dnes prítomný v aliancii. Naši susedia v roku 1997 boli pozvaní rozšíriť jej rady. Slovensko vtedy pozvané nebolo. To len potvrdzuje, že aliancia je politicko-vojenskou organizáciou, nie naopak. Jej význam je evidentný pre zúčastnené krajiny. Môžeme ho pozorovať v mnohých dimenziách. Je evidentný aj v troch vyšehradských krajinách okolo nás. Som presvedčený, že tak postupujú aj dnešní kandidáti, medzi nimi Slovensko. Nikto nevstupuje preto, aby strácal, ale aby získaval a prispieval do spoločenstva. A takto zmýšľajú aj tí, ktorí sa hlásia za nami do tejto aliancie. Nechcem ich zatiaľ menovať, ale dvere do aliancie by mali zostať otvorené a Slovensko to bude podporovať.

    Význam vstupu do aliancie je pre Slovensko podobný. Stabilita u nás, stabilita v strednej Európe, v Európe ako celku, v euroatlantickom priestore. A zo stability vyplýva bezpečnosť, ktorá je predpokladom a podmienkou na pokojný rozvoj. A rozvoj je základom pre prosperitu, po ktorej všetci voláme aj dnes v tejto sále. Už príprava Slovenska na členstvo od roku 1999 v rámci projektu alebo programu PRENAME, pri ktorom som mal možnosť byť súčasťou, ale aj členstvo od roku 2004 budú mať výrazný vplyv na reformu ozbrojených síl, na krízový manažment tohto štátu, aby bol modernejší, efektívnejší, na ochranu utajovaných skutočností cez bezpečnostné previerky osôb, firiem a ďalšie záležitosti. Prinesie to určite viac poriadku v ozbrojených silách, spravodajských službách, štátnej službe, doma i v zahraničí. Slovensku, ako som včera spomínal, viac poriadku, transparentnosti a menej korupcie prospeje, tak ako každej demokracii.

    Po druhé, čím si vysvetľovať pokles podpory pre vstup do aliancie vo verejnosti? Nie je to dobrým javom, pretože strategické záujmy krajiny by mali byť podporované verejnosťou, nakoniec Slovensko dlhodobo, ako každá slobodná krajina, bude patriť tam a bude také, aká bude väčšina z nás. Myslím, že tých dôvodov je viacero a jedným z nich je, žiaľ, aj spájanie úsilia o členstvo s podporou vojenského riešenia irackej krízy. Dnes už to nezaznieva, ale v predchádzajúcich mesiacoch to zaznelo opakovane aj v tejto sále vo februári, keď sme rokovali o žiadosti vlády Spojených štátov o prípadnú podporu pri operácii v Iraku. Často sa zjednodušene prirovnáva vojna v Juhoslávii k vojne, ktorá sa skončila v Iraku. Niektorí hovoria, že NATO musí chrániť Spojené štáty a Britániu pri irackej kríze, aj dnes to zaznelo. Iní, že Slovensko bude členstvom v NATO zavlečené do konfliktov mimo Európy. Nedá sa s tým súhlasiť, pretože jedno aj druhé, aj tretie nie je pravdivé o Severoatlantickej aliancii. Kríza v Kosove a odpoveď na ňu bola odpoveďou na urgentnú a rozsiahlu humanitárnu krízu, ktorá hrozila ďalšou destabilizáciou celého regiónu. Vtedy aliancia a Európska únia konala jednotne, aktívne. Susedia podporovali tieto riešenia. Kríza v Iraku bola a je o odzbrojení režimu. Mala toto zadanie. NATO a Európska únia zostali na tejto téme rozdelené, nezaangažované ako celok. Susedia väčšinovo boli proti vojenskému riešeniu. A práve pri Iraku bolo evidentné, ako vážne je konsenzuálne rozhodovanie v aliancii. To znamená, riešenie sa hľadá tak, že s ním musia súhlasiť všetci. Ak nie, tak aliancia nekoná.

    Chcem na záver povedať asi toľko, že Slovensko naozaj nevstupuje do aliancie preto, aby sa pridávalo k jeho jednotlivým členom, aby ju nejako rozdeľovalo, ale preto, aby bolo spojencom všetkých a aby aj to od všetkých mohlo očakávať. Chceme nielen realizovať politiku aliancie, ale my ju ideme a máme spoluvytvárať. A rozšírenie Európskej únie aj aliancie, pretože sa k nim hlásime a pretože na jar budúceho roku by sme mali byť plnoprávnymi členmi obidvoch, nemá znamenať menej efektívnosti alebo jednoty v obidvoch inštitúciách a organizáciách. Nie oslabenie únie a aliancie, ale naopak. Viac Európy, viac euroatlantickej spolupráce, viac súdržnosti medzi zjednotenou Európou, Spojenými štátmi a Kanadou.

    Severoatlantická zmluva je naozaj dobrá zmluva. 54 rokov je v platnosti, nepotrebovala žiadne aktualizácie, žiadne dodatky. Jej 14 článkov plne postačuje aj bez zmeny. Táto zmluva a slovenské prihlásenie sa k nej spolu s ostatnými krajinami je potvrdením, že v Európe už nemôže prísť k ďalšiemu Mníchovu alebo k ďalšej Jalte. Som presvedčený, že je to dobrá zmluva aj pre Slovensko, preto sa k nej hlásim a preto očakávam, že aj táto snemovňa po vystúpeniach väčšiny, nielen za kluby, ale aj za jednotlivé názorové skupiny, túto zmluvu podporí a Slovensko k nej pristúpi. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca a predsedu výboru Figeľa, pán poslanec Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nechce sa mi veriť, pán predseda výboru, pán Figeľ, že by ste to nevedeli, ale neviem, prečo ste to použili. Politický systém po druhej svetovej vojne vznikal v Česko-Slovensku z vôle ľudu, po víťaznej vojne nad fašizmom a po roku 1948 demokratickou cestou v parlamente. A druhá poznámka je k tomu Marshallovmu plánu. Jedna vetva bola vojenská, druhá ekonomická. Ja len chcem pripomenúť, že Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 ako odpoveď na útočný pakt NATO, ktorý vznikol v roku 1949. Ďakujem.

  • Pán predseda Ševc, sotva tzv. ľudová demokracia na území Česko-Slovenska vznikla z vôle ľudu. Bol to jednoducho puč vo februári 1948, ktorý sa potom etabloval naozaj krvavo, veľmi, veľmi násilne a jeho ovocie sme mohli prežívať cez desaťročia. A moji kolegovia tu spomínali mnohé obete, ktoré sa práve zaslúžili o to, že dnes sa môžeme slobodne rozhodnúť, slobodne pripojiť k tým, ktorí mali v Európe iné a lepšie osudy. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, pán minister ako navrhovateľ, chcete reagovať na vystúpenia poslancov v rozprave? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne a páni poslanci, ja by som iba pár poznámkami reagoval na rozpravu, ktorá tu dnes odznela. Budem možno osobnejší ako zvyčajne. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí podporili navrhovaný materiál na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, aj tým opozičným stranám, ktoré sa vyjadrili podporne.

    Chcem sa dvomi-tromi poznámkami predsa len vyjadriť k vystupovaniu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Hovorili dlho, povedali mnoho výrokov, citátov a podobne. Hovorili o mnohých argumentoch, ktoré podľa mňa argumentmi neboli. Dovolím si jednu poznámku, že – až na posledného rečníka – mám niekedy taký dojem, že vy, páni poslanci, vystupujete z tejto tribúny tak bohorovne, sebavedome a sebaisto, že ma to naozaj prekvapuje, a my všetci ostatní sme, ako ste povedali, zblúdilí, čakáme na omrvinky zo stola bohatých, nie sme národní a podobne. Možnože by bolo dobre uvedomiť si, že aj skromnosť patrí do repertoáru politika a že aj intenzita rétoriky by mala byť adekvátne upravená podľa výsledkov volieb.

    Pani poslankyňa Bollová sa nás tu snažila ohromiť citátmi amerických autorov. Pani poslankyňa, čaro života v americkej otvorenej demokratickej spoločnosti je okrem iného aj v tom, že sa v nej prezentujú všetky myšlienkové prúdy na svete. Tam nájdete citát, na čokoľvek si spomeniete, od anarchistov, múnistov, liberálov, konzervatívcov a podobne. Ja chápem potrebu používania citátov, ale to, čo ste vy tu predviedli, neohromili ste nás. Neohromili ste nás a boli to také „pofidérne“ argumenty, skôr básnické hyperboly ideologicky zafarbené.

    Nemôžem nereagovať na jeden výrok pána poslanca Ševca, ktorý ma pobúril, a chcem veľmi vehementne sa od neho dištancovať. Vy, pán poslanec, ste povedali, že „ministerstvo zahraničných vecí je skupinou bezduchých pritakávačov, ktorí obhajujú v cudzine iné záujmy, než sú národné záujmy Slovenska“. Pán poslanec, asi by sme sa nezhodli vo formulovaní národných záujmov Slovenskej republiky. Chcel by som vás iba informovať, že ministerstvo zahraničných vecí obhajuje a bude obhajovať národné záujmy Slovenskej republiky tak, ako sú formulované vo vládnom vyhlásení. To sme robili a to budeme robiť. A pokiaľ ide o to pritakávanie, neviem, aké máte vy skúsenosti z diplomatických rokovaní alebo z rokovaní medzinárodných konferencií, kde sa negociuje, ale môžem vám z vlastnej skúsenosti povedať, že partneri si vás vážia vtedy, keď viete jasne formulovať svoje stanovisko, svoje záujmy a keď na jeho obranu viete argumentovať a viete protiargumentovať na záujmy súpera alebo partnera. Ak pritakávate, ak ste servilný, nikdy si nezískate úctu a rešpekt partnerov. To, že viacerí predstavitelia slovenskej zahraničnej služby dnes boli nominovaní alebo zvolení do riadiacich orgánov v dôležitých medzinárodných organizáciách, ktoré majú celoeurópsky alebo celosvetový dosah, a niektorí stoja na čele týchto organizácií, svedčí o tom, nie že sa tam dostali preto, že sú servilní alebo pritakávajú, ale preto, že dokázali presvedčiť o svojich odborných a profesionálnych vedomostiach.

    A posledná poznámka. Nie je pravda, keď hovoríte, že niekto nás núti vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, že niekto zdvíha prst, aby sme tam vstúpili. Na rozdiel od časov minulých je toto naše samostatné suverénne rozhodnutie. Iba pre historickú pravdu chcem povedať, že od 1. januára 1993 každá, ja opakujem, každá vláda na Slovensku mala vo svojom programovom vyhlásení vytýčený cieľ stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Nie všetky postupovali rovnako a nie všetky dosiahli rovnaké výsledky. Takže je to tu u nás ako rozhodnutie už od samého začiatku jestvovania nezávislého Slovenska. Nikto nás do toho nenúti, opakujem, je to naše suverénne vlastné rozhodnutie. A som presvedčený, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím hlasovaním dokážu, že ten hlavný politický prúd na Slovensku sa v tejto otázke dokáže zjednotiť. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, iba naozaj na doplnenie chcem povedať, že odzneli príspevky, názory bez toho, že by boli predložené nejaké formálne návrhy na uznesenie.

    K tej vecnej stránke skôr by som tiež rád dodal, že vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie nie je ohrozený, tak zaznelo, vstup do Európskej únie. Práve včera Európsky parlament, následne štáty únie, z ktorých veľká väčšina je aj v tej istej aliancii, sa vyjadria k nášmu vstupu a sme presvedčení, že toto rozhodnutie bude pozitívne.

    Veľmi často spomínané medzinárodné právo, ktoré naozaj chceme posilňovať a rozvíjať vo svojom vlastnom a zároveň spoločnom záujme, je v tejto zmluve zachytené v mnohých záležitostiach a päťkrát v konkrétnej odvolávke na Chartu Spojených národov.

    A po tretie, len na dôvažok, nakoľko budeme suverénni alebo mať možnosť ovplyvňovať rozhodnutia. Článok 5 je článok kľúčový o solidarite, zároveň o slobode a voľnosti pri rozhodovaní, ktorý hovorí o tom, že každá krajina podnikne bezodkladne sama alebo v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú. Naozaj tých 54 rokov a 14 článkov ukázalo svoj charakter a oprávnenosť.

    Toľko, pán predseda, navrhujem, aby sme prikročili k hlasovaniu o uznesení, ktoré bolo na úvod predložené.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále a všetkých poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, vyzývam, aby sa dostavili na hlasovanie o historickom dokumente nielen pre Národnú radu, ale aj pre Slovenskú republiku. Panie poslankyne, páni poslanci...

    Prosím aj prítomných členov vlády v budove Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály. Poprosím ešte o chvíľu trpezlivosti, aby všetci páni poslanci, ktorí chcú hlasovať a nie sú prítomní v rokovacej sále, sa dostavili na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Chcem pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. apríla 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, podpísanou vo Washingtone 4. apríla 1949, znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, podpísanou vo Washingtone 4. apríla 1949, vyslovuje súhlas so Severoatlantickou zmluvou a s prístupom Slovenskej republiky k tejto zmluve.“

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 124, proti 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi, pánovi premiérovi, pánovi ministrovi obrany a všetkým, ktorí aktívne boli prítomní pri prerokúvaní tohto bodu programu, aj za prácu, ktorú doteraz v prospech vstupu Slovenskej republiky ako plnoprávneho členstva v Severoatlantickej aliancii urobili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady prerušeným bodom programu

    správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    Prosím teraz pána generálneho prokurátora, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Madeja miesto pre spravodajcov a pána poslanca Fica, aby pokračoval vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré včera o 19.00 hodine prerušil s tým, že dnes pri pokračovaní o tomto bode programu svoje vystúpenie a stanovisko prezentuje.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

    Prosím páni poslankyňu Beňovú, aby netelefonovala v rokovacej sále.

    Pán poslanec Fico. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som po včerajšom všeobecnejšom úvode pristúpil ku konkrétnym veciam, kde chcem požiadať Generálnu prokuratúru o konkrétnu spoluprácu a podporu našich stanovísk.

    Ako je všeobecne známe, prokurátor je podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oprávnený podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ak to ustanovuje osobitný zákon. Ide najmä o prípady, ktoré sú presne stanovené v zákone o rodine, v Trestnom zákone, ale čo nás najviac bude dnes zaujímať, je možnosť podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ak ide o návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení príslušných zákonov.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zopakoval niekoľko údajov, ktoré sa týkajú privatizácie Výskumného ústavu zváračského, kde chcem požiadať generálneho prokurátora, aby prokuratúra zvážila možnosť podania návrhu na začatie konania v rámci občianskeho súdneho konania, pretože sa zdá, že už iné možnosti, ako pohnúť s niektorými neuveriteľne zlými privatizáciami, tu neexistujú.

    Ako je všeobecne známe, došlo nie tak dávno k privatizácii Výskumného ústavu zváračského, ktorého účtovná hodnota bola 251 mil. korún, substančná hodnota bola 723,3 mil. korún, ale kúpna cena ako taká bola iba 20 mil. korún. Na čo chcem najmä upozorniť? Predovšetkým chcem upozorniť, že víťazom súťaže, ktorý získal Výskumný ústav zváračský za 20 mil. korún, sa stal subjekt, ktorý mal byť pre nesplnenie podmienok výberového konania vyradený zo súťaže. Predovšetkým ten, kto vyhral túto súťaž, nemohol splniť a ani nesplnil podmienku č. 1 výberového konania, to znamená identifikáciu kupujúceho vo forme výpisu z Obchodného registra, je to požiadavka, ktorá je kladená na právnickú alebo fyzickú osobu, pretože v tomto prípade išlo iba o združenie, ktoré nemohlo identifikovať seba ako právnickú osobu. Druhý problém, ktorý vznikol v súvislosti s privatizáciou, je, že Priemyselný inštitút, ktorý nakoniec kúpil zváračský ústav, mal veľké ťažkosti preukázať pôvod finančného krytia pri kúpe tohto Výskumného ústavu zváračského.

    Možno to nie je celkom verejnosti známe, ale pokiaľ ide o túto privatizáciu, záujem mali dvaja. Bol to Priemyselný inštitút a tzv. Prvá zváračská, akciová spoločnosť. Pokiaľ ide o Priemyselný inštitút, tento ponúkol kúpnu cenu 20 mil. korún a potom objem investícií 100 mil. korún v období 5 rokov a rast zamestnancov o 60 do roku 2008. Pokiaľ išlo o Prvú zváračskú, a. s., tu bola kúpna cena 5-násobne vyššia, bolo to 102 mil. korún, objem investícií bol 2,5-krát vyšší – 276 mil. v období 10 rokov. A pokiaľ ide o rast zamestnancov, bol navrhovaný o 118 zamestnancov do roku 2011. Nehovoriac už o tom, že Priemyselný inštitút, ktorý kúpil za facku Výskumný ústav zváračský, nedisponuje potenciálom potrebným na zachovanie predmetu činnosti, akým je základný a aplikovaný výskum a vývoj technológií zvárania.

    Aby som, pán generálny prokurátor, trošku aj dokumentoval nezmyselnosť tejto privatizácie, môžem poskytnúť aj určité porovnania, ako prebehli privatizácie pri iných ústavoch podobného charakteru. Uviedol by som napr. Výskumný ústav jadrovej energetiky v Trnave, ktorého účtovná hodnota bola 218 mil. korún, substančná hodnota 301 mil. korún, no ale bol predaný takmer za 100 mil. korún. Môžem dokonca uviesť aj to, že niektoré štátne majetky poľnohospodárske sa predávali v ére 1994 – 1998 za 15 % až 40 % účtovnej hodnoty. Uvediem napr. Štátny majetok Stupava, š. p., účtovná hodnota 180 mil. korún, bol predaný za 40 mil. korún. Štátny majetok Chminianska Nová Ves, účtovná hodnota 80 mil. korún, predal sa za 20 mil. korún.

    Pozrime sa však opätovne na ceny okolo Výskumného ústavu zváračského. Účtovná hodnota, opakujem, 251 mil. korún, substančná hodnota 723,3 mil. korún, zoberme si iba hodnotu pozemku, na ktorom tento ústav stojí, ale kúpna cena bola iba 20 mil. korún. 20 mil. korún zo 723 mil. korún – vieme, aké malé percento bolo zaplatené pri tejto privatizácii.

    Chcem vás ešte upozorniť, pán generálny prokurátor, aj na skutočnosť, že existujú doklady, že z účtu bývalého zváračského ústavu bola 13. februára 2003 na trikrát vybratá hotovosť v objeme 20 mil. korún a táto bola vložená na účet Fondu národného majetku. V tom čase disponoval hotovosťou približne 55 mil. korún Výskumný ústav zváračský a existujú doklady, že kúpna cena bola s veľkou pravdepodobnosťou zaplatená práve z týchto peňazí.

    Vážený pán generálny prokurátor, myslím si, že v danom prípade by prokurátor podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku mohol podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, pretože neboli splnené podmienky, ktoré boli vypísané, a už ani nehovorím o nevýhodnosti pre štát, pretože len trhová hodnota pozemkov, na ktorých sa nachádza Výskumný ústav zváračský, je podstatne, ale podstatne vyššia.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Skutočne, ak chcete diskutovať, tak mimo tohto priestoru, majme k sebe ohľad a úctu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, žiaľ, nespadá do právomoci prokurátora podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože chcem sa znovu vrátiť k problematike kurzovej straty pri privatizácii SPP. Zdá sa, že dnes aj pán premiér veľmi váhavo odpovedal na otázku, či by bol pripravený podať pokyn, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky podalo v mene štátu žalobu na privatizačného poradcu, pretože je úplne evidentné, že kurzová strata vo výške 7,7 mld. korún bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou.

    Preto mi dovoľte, aby som v rámci rokovania o tomto bode programu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

    „Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kurzovej strate spôsobenej pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala všetky potrebné opatrenia vedúce k vyvodeniu zodpovednosti za spôsobenie kurzovej straty vo výške 7,7 mld. korún pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, najmä aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podalo v lehote 30 dní od prijatia tohto uznesenia žalobu na náhradu škody vo výške 7,7 mld. korún proti privatizačnému poradcovi pri predaji akcií SPP, a. s., Credit Suisse First Boston, ako aj proti každej inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má zodpovednosť za vznik kurzovej straty.“

    Rád by som odôvodnil návrh tohto uznesenia uvedením pár krátkych informácií. Predovšetkým chcem uviesť, že 18. marca 2002 podpisom zmluvy štát predal 49-percentný podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle za 2,7 mld. USD. Splatnosť záväzku zo strany kupujúcich bola rozdelená takto: 10 % z kúpnej ceny, t. j. 270 mil. dolárov, do 3 dní od podpisu zmluvy a zostávajúca 90-percentná časť vo výške 2,43 mld. dolárov do 11. júla 2002, teda takmer 4 mesiace od podpisu zmluvy.

    Štát takto znášal, vážené dámy a páni, takmer celé 4 mesiace otvorenú pozíciu na pohyb kurzu USD v sume 2,43 mld. USD. A toto všetko v období po 11. septembri 2001, keď došlo k tragickej udalosti, keď bolo úplne zrejmé, že sa dal očakávať pohyb USD predovšetkým dole. Ani v jednom verejne prezentovanom dokumente, ktorý sa týkal privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, neupozornil poradca, ale ani ďalšie inštitúcie, ktoré zodpovedajú za tieto procedúry, na možné potenciálne kurzové riziká. Nemôžeme akceptovať to, čo hovorí premiér Slovenskej republiky, lebo sme sa radili s viacerými expertmi, ktorí jednoznačne hovoria, že najvýhodnejším a najlepším spôsobom eliminácie kurzových rizík z pohľadu štátu bolo stanoviť predajnú cenu v kombinácii EUR a USD v pomere 50 : 50. Predpokladáme, že táto kombinácia by bola akceptovateľná u Gas de France a Ruhrgas, keďže príjmy z podnikania majú hlavne v EUR.

    Nerealizovaním uvedených alebo takéhoto spôsobu, ako som uviedol, štát prišiel na kurzových stratách o viac ako 7 mld. korún, odhad je 7,7 mld. korún, je to rozdiel medzi kurzom Sk a USD k 18. marcu 2002 a k 11. júlu 2002, keď došlo k doplateniu zostávajúcej časti, to je tých 90 % kúpnej ceny. Neuskutočnenie takejto operácie proti kurzovému riziku vyvoláva dojem zo špekulácie, ktorá mohla byť založená na výmene tak obrovského finančného balíka, a zároveň to potvrdzuje aj neuplatnenie sankcií štátu, predovšetkým zo strany ministerstva financií, voči privatizačnému poradcovi. Je dobre známe, že odmena privatizačného poradcu sa v tomto prípade pohybovala v sume do 1 mld. Sk. Ak sme teda niekomu zaplatili sumu, ktorá sa mohla vyšplhať až po 1 mld. Sk, očakávali sme maximálnu profesionalitu. Považujem za nenormálne, že vláda Slovenskej republiky po tom, čo zistila, že štát prišiel o 7,7 mld. korún, nevyvodila absolútne žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, z osoby, ktorá najviac zodpovedala za privatizáciu, to znamená z podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša, nová vláda urobila opätovne ministra financií. A pokiaľ ide o privatizačného poradcu, ani vo vzťahu k nemu sa nič nestalo, hoci už v čase, keď bol vybraný, boli známe mnohé informácie z jeho pôsobenia po celom svete, z mnohých súdnych sporov, ktoré boli vedené proti tejto inštitúcii.

    Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať preto, aby ste podporili návrh tohto uznesenia, ktorý nie je o ničom inom, iba o tom, že žiadame vládu Slovenskej republiky, aby cez ministerstvo financií začala normálne civilné konanie proti privatizačnému poradcovi a nech sa ukáže, že či boli, alebo neboli zanedbané konkrétne povinnosti pri privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. V návrhu uznesenia je stanovená aj lehota, lehota 30 dní, v rámci ktorej by malo ministerstvo financií podobnú žalobu na túto inštitúciu podať.

    Dokončím tento prípad ešte konštatovaním, že považujem za tragikomické, arogantné, a už neviem ani, aké iné výrazy mám použiť, ak Národná rada včera ráno odmietla zaradiť bod rokovania Národnej rady, to znamená rokovanie o tomto návrhu uznesenia, a boli to hlasy vládnej koalície a tie isté hlasy vládnej koalície o dve hodiny nato zaviedli poplatky 50 korún v nemocniciach za jeden deň, za recepty 20 korún, to znamená, že ľudia teraz postupne zaplatia 7,7 mld. korún, o ktoré sme došli vďaka hrubej neprofesionalite a neodbornosti našich predstaviteľov pri privatizácii. Bohužiaľ, toto však nie je prípad pre prokuratúru, prokuratúra nemôže v tejto veci konať. Ale v prípade, ktorý som uviedol predtým, to znamená k privatizácii Výskumného ústavu zváračského, prosím pána generálneho prokurátora, aby zvážil, či naozaj netreba začať konanie podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

    Rád by som sa dotkol ešte jednej veci, na ktorú dnes reagovali aj na hodine otázok, predovšetkým pán minister hospodárstva, ale zdá sa, že ministerstvo financií, pretože pán minister hospodárstva reagoval namiesto pána ministra financií, ktorý nebol prítomný, nemá žiadny záujem urobiť poriadok na slovenských colniciach. Predsa si pamätáme, s akým vystúpením vystúpil v rámci mimoriadnej schôdze o korupcii predseda poslaneckého klubu strany ANO pán Lintner, keď hovoril o určitých súvislostiach s colnicami.

    Vážený pán generálny prokurátor, určite ste zachytili tieto veci, ak nie, tak ich dostanete od nás oficiálnym spôsobom. V roku 2002 bol do Slovenskej republiky realizovaný dovoz hydinového mäsa zo zahraničia za neúmerne nízke deklarované jednotkové ceny. Podľa colnej štatistiky to znamená, nemáme žiadne fámy, sú to konkrétne údaje, boli v roku 2002 dovezené tieto množstvá tovarov, uvediem len dva z nich, aby som nezaťažoval Národnú radu nejakými štatistickými údajmi. Napríklad komodita s číslom 02071310 je to hydina, ktorá bola dovezená v množstve 19 500 kg za jednotkovú cenu 6,08 Sk za kilogram, pričom bežná cena na pultoch je 150 korún za jeden kilogram. Uvediem ďalšiu komoditu 02071350, takisto len iný druh hydiny, v množstve 252 ton, 252 000 kg za jednotkovú cenu 6,89 Sk za jeden kilogram, kým bežná cena na pulte na Slovensku je viac ako 100 korún. Jednoducho, ak sa tieto dovozy dovážajú zo zahraničia, cena 6 korún nemôže pokryť ani len dopravu, nieto ešte nejaké iné výrobné náklady, ktoré môžu súvisieť s takýmto čímsi.

    Nemôžeme akceptovať odpoveď ministra financií, že vyšetrujú, prešetrujú, pýtajú sa, píšu listy, zastavujú konania, lebo nezaplatili nejaký administratívny poplatok. Faktom je to, že slovenský hydinársky priemysel je hrubým spôsobom poškodzovaný, pokiaľ ide o dovoz tohto typu mäsa, už ani nechcem hovoriť o inej živočíšnej výrobe na Slovensku v oblasti bravčového mäsa, kde naši poľnohospodári padajú definitívne na kolená kvôli dotovaným dovozom na územie Slovenskej republiky. Avšak tam, kde sa dováža mäso hydina za 6 korún za kilo, je evidentné, že došlo k obrovským únikom, že jednoducho len rozdiel pri komoditách, ktoré som teraz spomenul, predstavoval 429 mil. korún, pol miliardy korún sme stratili len tu. O túto sumu sa znížil základ na vyrubenie cla a daní z pridanej hodnoty pri dovoze. Takýmto cenám naozaj nemôže nikto, ale nikto konkurovať a štát je nehorázne poškodzovaný na colných a daňových príjmoch.

    Žiadam preto Generálnu prokuratúru, aby začala vážne konať v týchto veciach, pretože tu je podozrenie zo závažnej trestnej činnosti na colných orgánoch, lebo ak niekto pustí takéto množstvo mäsa cez hranice za takto deklarované ceny, nemôže ísť o nič iné ako o závažný trestný čin. Oceňujem, a to už končím moje vystúpenie a v nadväznosti na včerajší môj úvod, prácu prokuratúry, myslím si, že správa, ktorú predložil pán generálny prokurátor, poskytuje základné informácie o činnosti tejto inštitúcie.

    Prosím vás ešte raz, nenechajme sa „zviklať“ s návrhmi, ktoré majú prísť a ktoré majú obmedziť právomoci prokuratúry a generálneho prokurátora, pretože táto inštitúcia naozaj potvrdila svoju opodstatnenosť a malo by nám záležať na tom, aby ďalej pôsobila v takej štruktúre, ako ju garantuje príslušný zákon o prokuratúre, ale aj Ústava Slovenskej republiky.

    K tomu, čo sme povedali, sme, samozrejme, pripravení poskytnúť prokuratúre ďalšie potrebné doklady. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, váš návrh uznesenia ste odovzdali. Pán poslanec Fico bol jediným, kto sa do rozpravy prihlásil ústne. Včera bola možnosť hlásiť sa do rozpravy uzavretá. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán generálny prokurátor. Nech sa páči, máte slovo.

    Pán generálny prokurátor, ešte ak chvíľku vydržíte, jedna faktická poznámka a zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Chcel by som len vyjadriť určité potvrdenie toho, čo bolo tu deklarované, čo sa týka problematiky kurzových strát. Tak ako som sa vyjadroval vlastne asi pred dvoma-troma týždňami k vyjadreniu pána podpredsedu vlády a ministra financií, myslím si, že to je odborná téma a výsledok je taký. Chcem absolútne potvrdiť, že táto strata vznikla, dá sa povedať, diletantským riešením tohto celého systému, a myslím, že sa dalo veľmi jednoznačne zabrániť takémuto riešeniu. A myslím, že to potvrdia aj ľudia, ktorí pracujú v bankovom sektore, a myslím, že nepriamo aj pri rozprave v televíznych reláciách boli potvrdené tieto slová. Musím potvrdiť, že vyjadrenia alebo zľahčujúce vyjadrenia toho, že rovnaká kurzová strata vznikla v Českej republike, alebo zľahčujúce slová, že sa tu nedala táto strata eliminovať tým, že by to zhedgovalo na Slovensku korunu, s tým sa dá súhlasiť. Myslím si, že však výmena 50 na 50 euro – dolár by dokonca ešte priniesla minimálny zisk, lebo cena, za ktorú by sa kupoval tento forward, by ešte bola priaznivejšia vzhľadom na to, že forward alebo kupovanie budúceho kurzu je v podstate rozdiel úrokových sadzieb, ktorý bol výhodnejší v tomto ponímaní v prospech tejto transakcie vzhľadom na to, že úrokové sadzby amerického dolára boli nižšie ako eura.

    Takže ešte raz chcem potvrdiť to, že ak by teda privatizačný poradca takto pristupoval k tejto téme, a myslím, že aj pracovníci ministerstva financií, eventuálne Národná banka, myslím, že sme sa vôbec nemuseli dožiť takejto straty. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len chcem upozorniť, že keby ste sa prihlásili skôr, ja k svojim novým kolegom sa snažím byť veľmi ústretová, uzavrela som rozpravu, ale v rámci, myslím si, pokojnej atmosféry sa vieme dohodnúť. Len poprosím nabudúce trošku skôr.

    Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v závere vyjadril svoje stanoviská k včerajšiemu prednesu pána poslanca Soboňu a k včerajšiemu aj k dnešnému vystúpeniu pána poslanca Fica.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Soboňu, nikdy som netvrdil a netvrdím, že prokuratúra pracuje bezchybne. Takého orgánu či osoby vlastne ani niet. Opatreniami kontroly v systéme hierarchického usporiadania prokuratúry vieme veľa pochybení zistiť a napraviť. Pravda, musí ísť o funkčný a celoplošný systém. Ani z počtu zastavených trestných stíhaní či z počtu oslobodených vecí súdmi nemožno konštatovať, že by prokuratúra nenaplňovala svoje poslanie v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán poslanec mi včera predložil list riaditeľa oddelenia vyšetrovania ekonomickej kriminality Krajského úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici, ktorý adresoval Obvodnému oddeleniu Policajného zboru vo Zvolene z 21. 8. 2000. Mal som trocha času na to, aby som si stav zistil. Treba mať na zreteli, že v tomto období, teda v auguste 2000, sa každé trestné oznámenie muselo preverovať a niekedy tie preverovačky trvali aj nielen mesiace, ale roky. Generál Ivor ako riaditeľ sekcie prikázal, aby preverovanie trestného oznámenia Dr. Jurovatého, teda právneho zástupcu Fondu národného majetku, vykonal vyšetrovateľ. Tým však nezakázal preverovanie iných trestných oznámení, napríklad aj bývalých konateľov kúpeľov. Toto preverovanie vykonávalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen. Pravdou je, že časť spisu týkajúca sa trestného oznámenia pána poslanca ostala v spise, ktorého preverovanie vykonával vyšetrovateľ. Práve po zásahu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorý však v tom čase nemohol vykonávať oprávnenie dozoru nad preverovaním, ale žiadal správu, došlo k náprave. Výsledkom tohto preverovania jedným aj druhým orgánom je stíhanie v piatich samostatných veciach týkajúcich sa Kúpeľov Sliač. Je však zaujímavé, že dve kauzy, ktorých trestné oznámenia zjavne nepodal Dr. Jurovatý, boli skončené podaním obžaloby, resp. návrhom na podanie obžaloby. Obidve rozhodnutia aj všetkých päť káuz som osobne preskúmal, myslím, bolo to v októbri minulého roka.

    Chcem ubezpečiť pána poslanca, že také nekvalitné zdôvodnenia, chabú dôkaznú argumentáciu a ignoráciu relevantných skutočností, ako bolo v týchto dvoch žalobách uvedené, som dávnejšie nevidel. Urobil som jednoznačný záver o tom, že v takomto stave jednoducho súd tieto formálne podané obžaloby nemôže akceptovať. Preto som dal pokyn doplniť dôkazy, znova zvážiť dôvodnosť podania obžaloby.

    Prokurátorom za posledné roky síce pribudli povinnosti, ale zlepšili sa aj podmienky ich činnosti a majú aj isté nie zanedbateľné zvýhodnenia. Domnievam sa, že je mojou povinnosťou žiadať od nich vyššiu odbornosť, vyššiu kvalitu práce aj vyššiu zodpovednosť. Je zarážajúce, že pán poslanec disponuje fotokópiou listu internej povahy orgánov Policajného zboru. Viem, že pán poslanec to nemá od prokurátora, pretože takéto listy sa nezakladajú ani v trestnom spise, nie sú ani úkonom trestného konania, sú obyčajnou administratívnou korešpondenciou.

    Pokiaľ ide o pripomienky na vystúpenie pána poslanca Fica. Môžem iba súhlasiť s vašimi názormi, pokiaľ ide o obete trestnej činnosti. Nie iba v Európe, ale hádam na celom svete sa odborne zaoberáme postavením páchateľa, jeho právami ľudskými a aj procesnými. Dôraz sa kladie na toleranciu orgánov štátu k tomu, ktorý sa, a to aj často opakovane u recidivistov, tolerantne nesprával. Máme napríklad zásadu rovnosti zbraní nielen v konaní pred súdom, ale už aj s tendenciou rovnosť zbraní uplatňovať v predsúdnom konaním. Viaceré obžaloby neboli úspešné preto, že sme vraj zasiahli do vzťahov poškodeného advokáta, podotýkam, nie obhajcu, či pretože zistením telefonických rozhovorov obvineného, nie v ich obsahu, sme mali zasiahnuť do jeho ľudských práv. Poškodený ostáva kdesi bokom, akoby o neho vôbec nešlo. Je nevyhnutné podľa môjho názoru, aby v trestnom konaní mal postavenie vyvážené iným procesným stranám. A to mám snahu presadzovať aj pri rekodifikácii Trestného poriadku.

    K postaveniu prokuratúry hádam toľko. Nerobme z toho väčší problém, než aký v skutočnosti je. Osobne ma mrzí to, že takéto spiatočnícke tendencie vznikajú v období, keď európska prokuratúra je v nezvyčajnom pohybe, keď na pôde Európskej únie sa vedú diskusie o postavení európskeho generálneho či verejného prokurátora, kde sme prezentovali náš model, ktorý je určite v súlade s tým, čo sa od prokuratúry v intenciách Odporúčania č. 19 Výboru ministrov Rady Európy očakáva. To, že sme odporúčania zapracovali do nových zákonov z roku 2001 skôr, ako v iných krajinách ich stačili preložiť do rodnej reči, by nám aj doma, nie iba v zahraničí malo slúžiť na chválu a nie na pohanu. Rozhodujúce nie je to, aké je aktuálne postavenie tohto orgánu v jednotlivých štátoch únie, ale aktuálnosť pripravovaných zmien.

    Pokiaľ ide o dnešné vystúpenie pána poslanca Fica, pokiaľ je mi známe, k vstupu do konania občianskoprávneho, pokiaľ ide vyslovene o neplatnosti, potrebujeme podnet, tam nemôžeme konať ex offo. A pokiaľ ide o druhú pripomienku, isté podklady ste mi poskytli a predpokladám, že ešte aj poskytnete. Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa chce k rozprave ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Pripomínam, že budeme hlasovať o dvoch uzneseniach, jedno z nich navrhoval pán poslanec Robert Fico. Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály.

    Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Fico.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uznesení pána poslanca Fica.

    „Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kurzovej strate spôsobenej pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala všetky potrebné opatrenia vedúce k vyvodeniu zodpovednosti za spôsobenie kurzovej straty vo výške 7,7 mld. Sk pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., najmä aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podalo v lehote 30 dní od prijatia tohto uznesenia žalobu na náhradu škody vo výške 7,7 mld. Sk proti privatizačnému poradcovi pri predaji akcií SPP, a. s., Credit Suisse First Boston, ako aj proti každej inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má zodpovednosť za vznik uvedenej kurzovej straty.“

    Vážená pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o uvedenom uznesení.

  • Hlasujeme o uznesení, ako vám bolo prečítané. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za 38, proti 27, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme neprijali prednesené uznesenie.

    Prosím, pán poslanec, pokračujte.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o uznesení schválenom gestorským výborom.

    „Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.“

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 88, proti 1, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem teraz navrhnúť, aby sme ešte prerokovali bod č. 22 vyslanie príslušníka ozbrojených síl a potom na záver budeme pokračovať neverejnou časťou schôdze. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teda k rokovaniu o

    návrhu na vyslanie príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie pod vedením Európskej únie v Macedónsku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 197.

    Dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi. Prosím ho, aby návrh za vládu uviedol.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister práve prichádza. Informácia pre pána ministra, rokujeme o návrhu na vyslanie príslušníka ozbrojených síl do Macedónska. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Európska únia potvrdila na kodanskom samite v decembri minulého roku svoju pripravenosť prevziať operáciu v Macedónsku, ktorá sa uskutočňovala v tom období v súlade s Rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 1371 pod vedením Severoatlantickej aliancie.

    Na uvedené vyhlásenie reagoval dňa 17. januára 2003 prezident Macedónska pozvaním predstaviteľov Európskej únie na realizáciu potrebných opatrení. 27. januára Rada Európskej únie na svojom zasadnutí rozhodla i o prizvaní krajín, ktoré boli kodanským samitom pozvané k členstvu v Európskej únii na spolupôsobenie v pripravovanej operácii v Macedónsku. Európska únia prevzala vedenie operácie v Macedónsku dňa 31. marca 2003.

    Operácia Európskej únie, pomenovaná Concordia, je duchom pozorovateľskou misiou. Jej hlavnými úlohami je monitorovanie situácie v Macedónsku pre sily Európskej únie a v prospech pozorovateľov rôznych medzinárodných organizácií, asistencie a lokálnym úradom v otázkach bezpečnosti a styčný kontakt s macedónskymi úradmi, miestnymi predstaviteľmi, obyvateľstvom a medzinárodnými organizáciami. V historicky prvej operácii pod vedením Európskej únie sa zúčastní 25 európskych krajín.

    Vzhľadom na širokú podporu operácie zo strany európskych krajín prebiehajúci proces integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a záväzky vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politike je účasť príslušníka ozbrojených síl v operácii Európskej únie v Macedónsku vhodná nielen z bezpečnostného, ale i medzinárodnopolitického hľadiska. Ako je uvedené v materiáli, ide o jedného príslušníka dôstojníka, ktorý bude v centre operácie pôsobiť ako spravodajský dôstojník. Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Roberta Kaliňáka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore a aby predniesol návrh uznesenia.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie pod vedením Európskej únie v Macedónsku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 186 z 3. apríla 2003 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval na svojej 10. schôdzi dňa 7. apríla, kde v prijatom uznesení súhlasil s vyslaním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovil súhlas s vyslaním a pôsobením príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii pod vedením Európskej únie v Macedónsku.

    Pani predsedajúca, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec, ja som uzavrela možnosť hlásiť sa do rozpravy. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • No, je to naozaj v rozpore s rokovacím poriadkom, ale prosím, nech sa páči.

  • Naozaj jednu vetu. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Chcel by som sa spýtať jednou vetou, naozaj ide iba o jedného vojaka? Bodka.

  • Ako schválite, tak bude. Ja navrhujem jedného.

  • Bol tu návrh aj s manželkou.

  • Smiech v sále.

  • Poprosím, aby sme... Je uzavretá rozprava, myslím si, že nebudeme pokračovať.

    Poprosím, aby sme hlasovali, aby sme rozhodli o vyslaní teda aspoň jedného príslušníka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal uznesenie, keďže by ste ho nemali mať.

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie pod vedením Európskej únie v Macedónsku.“

    Hlasujeme o tom, že „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním a pôsobením príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii pod vedením Európskej únie v Macedónsku“.

  • Počuli sme návrh uznesenia, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za 88, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada súhlasí s návrhom na vyslanie príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie pod vedením Európskej únie v Macedónsku.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze neverejnou časťou. Žiadam teda zodpovedných pracovníkov, zamestnancov Kancelárie Národnej rady, aby vykonali potrebné opatrenia na zabezpečenie neverejného rokovania tejto časti schôdze vrátane možnosti úniku informácií z rokovacej sály.

    Budeme absolvovať krátku prestávku, kým sa tieto opatrenia uskutočnia. Ja len pred tým chcem vyzvať všetkých poslancov, aby svoje interpelácie, ktoré mali pripravené na ministrov a členov vlády v zmysle rokovacieho poriadku, poslali písomne, do 30 dní dostanú odpoveď. Ďakujem pekne.

  • O 16.43 hodine sa začalo neverejné rokovanie o Programovom pláne rezortu ministerstva obrany na roky 2003 až 2008, tlač 135.

  • Po neverejnom rokovaní o 17.10 hodine pokračovalo verejné rokovanie schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme prerokovali všetky body programu schôdze, končím rokovanie schôdze a vyhlasujem 10. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. Dovidenia.

  • Rokovanie 10. schôdze NR SR sa skončilo o 17.13 hodine.