• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na otvorenie rokovania 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla, aby sme mohli zistiť prítomnosť poslancov v rokovacej sále. Prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 104 poslancov sa prezentovalo.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na tejto schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Pavol Abrhan a Jozef Hrdlička. Ich náhradníkmi budú poslanci Zoltán Horváth a Igor Federič.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: podpredseda Národnej rady Pavol Rusko a poslanci Abelovský a Jana Laššáková, ktorá bude neprítomná len v dopoludňajších hodinách dnešnej schôdze.

    Bol vám rozdaný návrh programu 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte skôr, ako dám možnosť poslancom navrhnúť zmeny alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že návrh gestorského výboru a správu o činnosti prokuratúry k správe o stave bezpečnosti na Slovensku uvedie generálny prokurátor. Aby pán generálny prokurátor mohol v Národnej rade vystúpiť, je potrebný súhlas Národnej rady, preto odporúčam, aby sme o vyslovení súhlasu s vystúpením generálneho prokurátora hlasovali súčasne so schválením programu 10. schôdze Národnej rady.

    Teraz pristúpime ku schvaľovaniu programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto návrh na doplnenie alebo zmenu programu 10. schôdze.

    Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, navrhujem, aby sme ako druhý bod v piatok prerokovali návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by sme požiadali vládu Slovenskej republiky, aby podala žalobu na náhradu škody vo výške 7,7 miliardy korún proti privatizačnému poradcovi pri predaji akcií SPP Credit Sweet First Boston. Informoval som o tomto návrhu už na poslaneckom grémiu a spočíva v tom, že vďaka neodbornosti a zanedbaniu elementárnych povinností prišla Slovenská republika o 7,7 miliardy korún. Vláda Slovenskej republiky nevyvodila absolútne žiadnu zodpovednosť za toto škandalózne poškodenie finančných záujmov, a to ani zodpovednosť politickú, ani osobnú. Preto Národná rada by mala takéto uznesenie prijať a vládu požiadať o podanie konkrétnej žaloby. Návrh podávame na piatok preto, aby bol priestor na rokovanie výborov.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, v mene klubu poslancov Národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska navrhujem, aby z tejto schôdze Národnej rady bol stiahnutý bod rokovania Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve, tlač 193. Navrhujem to preto, lebo sa ešte neuskutočnili ratifikačné procesy v krajinách NATO, po prvé. Po druhé, verejná mienka je proti vstupu Slovenskej republiky do NATO, a po tretie, prebieha proces zbierania podpisov na uskutočnenie referenda. To je po prvé.

    Po druhé, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky ako tretí bod v piatok prerokovala uznesenie Národnej rady k vojne v Iraku. Navrhujeme prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby stiahla z Kuvajtu jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Po tretie, vážený pán predseda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči. Podľa rokovacieho poriadku máte minútu na to, aby ste mohli navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla nasledovný návrh. Pretože vláda Slovenskej republiky a tento parlament začlenili Slovenskú republiku do aktívneho vojnového procesu v Iraku, navrhujeme, aby si parlament uctil minútou ticha všetky doterajšie obete irackej vojny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, poprosil by som, aby sme hlasovali o tom, aby vedenie parlamentu vstúpilo zase do rokovania s vedením Slovenskej televízie a aby sme mali nejakú zmenu, ďakujem pekne za súhlasné stanovisko, a aby ste o tomto rokovaní parlament informovali, ako ste sa s vedením Slovenskej televízie dohovorili, mám taký pocit, že minimálne zákony, ktoré vrátil pán prezident, ktoré už boli v zázname, by sa mali znovu objaviť v Slovenskej televízii, aby divák videl aj to finále. To je jedna vec. Okrem toho si myslím, že sa blíži referendum o vstupe do Európskej únie. Aj takýmto spôsobom by sme mohli pomôcť zodpovednej práci pána podpredsedu Csákyho.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán predseda, ja vás chcem požiadať, aby ste vy následne požiadali Slovenskú televíziu v prípade, že 19. bod rokovania Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve nebude stiahnutý z rokovania, aby Slovenská televízia tento bod rokovania vysielala buď v priamom prenose, respektíve zo záznamu. Myslíme si, že o takej dôležitej otázke, historickej otázke, ako je vstup do nejakého vojenského paktu krajiny, občania by sa mali dozvedieť, aké názory poslanci prezentujú.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nie je viacej návrhov na doplnenie alebo zmenu programu, preto pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch poslancov, ktorí žiadajú doplniť program 10. schôdze Národnej rady. Prvý pán poslanec Fico, ktorý navrhuje, aby bol prerokovaný bod Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kurzovej strate spôsobenej pri predaji 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu, tak ako ho uviedol v návrhu na doplnenie programu schôdze pán poslanec Fico.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je130 poslancov, za návrh 57, proti 34, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý vystúpil pán poslanec Hopta, ktorý žiada, aby bol z programu 10. schôdze Národnej rady vylúčený bod č. 19, tlač 139, Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 11, proti 110, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hopta, je návrh na prijatie uznesenia k vojne proti Iraku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 31, proti 56, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    K návrhu pána poslanca Jarjabka chcem informovať, že je dohoda s vedením Slovenskej televízie o možnosti vysielať záznamy alebo prípadne priame prenosy, a to taká, ak včas Národná rada informuje, o ktorých bodoch chce, aby bol urobený záznam alebo ich vysielať v priamom prenose, tak Slovenská televízie je pripravená tak urobiť. Pred dvoma týždňami na rokovaní poslaneckého grémia som požiadal všetkých zástupcov poslaneckých klubov, aby sa vyjadrili, ktoré z bodov tejto schôdze by mala Slovenská televízia vysielať v zázname alebo v priamom prenose. Nebola vznesená požiadavka ani z jedného poslaneckého klubu, aby bol z 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky robený akýkoľvek televízny prenos. Toľko informácia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch 10. schôdze Národnej rady. Ešte predtým pristúpime k hlasovaniu o schválení programu 10. schôdze Národnej rady s tými zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v programe.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 122, proti 9, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu.

    O druhom a treťom čítaní o zákone zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pán prezident republiky vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 190.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Novotnému a prosím ho, aby informoval o návrhu pána prezidenta.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, vážení hostia. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 190, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. marca 2003 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky (rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky č. KP 225/2003).

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 160 z 25. marca 2003 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom. Určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky dňa 1. apríla 2003. Výbor neprijal uznesenie, pretože v zmysle § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky predložený návrh uznesenia nezískal podporu vyžadovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval zákon zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou dňa 8. apríla 2003. Výbor neprijal uznesenie, pretože v zmysle § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky predložený návrh uznesenia nezískal podporu vyžadovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval zákon zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou dňa 8. apríla 2003 a vyjadril svoje stanovisko k jednotlivým pripomienkam, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky časť III tejto správy.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 25. marca 2003 č. KP 225/2003 o vrátení zákona zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu 8. Máte ich uvedené v spoločnej správe v časti III s odporúčaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru. Nebudem ich čítať. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schváliť pripomienky prezidenta Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené v časti III tejto správy, po druhé, podľa § 90 ods. 5 o rokovacom poriadku v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 6. marca 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorským výborom číslo 30. z 8. apríla 2003.

    Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal celkom štyri písomné prihlášky do rozpravy, a to za poslanecké kluby vystúpi - pán poslanec Urbáni za poslanecký klub HZDS, pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska a pán poslanec Chovanec za poslanecký klub strany Smer. Ďalej je do rozpravy prihlásený ešte za Klub poslancov KSS pán poslanec Ondriaš.

    Nech sa páči, pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pán prezident vrátil zákon číslo 277 s dvoma hlavnými pripomienkami z ôsmich. Jedna by bola akceptovateľná, čo sa týka pripravenia vykonávacích predpisov, ktoré považujem aj ja za veľmi dôležité, pretože ešte zákon neplatí a už je strašný chaos v zdravotníckych zariadeniach, ako sa bude realizovať. Druhá požiadavka bola predĺžiť vek do 18 rokov u detí na neplatenie za služby, ktoré zákon požaduje. Aj s tým by sa dalo súhlasiť. Ja by som súhlasil s tým, aby sa nedoplácalo na žiadne služby, aby ekonomika Slovenska bola taká dobrá, ale chýbajú mi vo vrátených pripomienkach pána prezidenta dve veci. Absolútne sa nezmieňuje o celkovej ekonomike, či tento zákon vôbec môže prejsť. Pán prezident má vo svojom úrade veľmi dobrých legislatívcov a nezmieňuje sa, či je protiústavný, to znamená, že akceptuje jeho ústavnosť, o čom mnohí právnici na Slovensku pochybujú. Keď by sme mali schváliť predkladaný návrh pána prezidenta, že nebudú platiť deti do 18 rokov, pripadá mi to ako všetky výnimky, ktoré sú v tomto zákone, že z chromého prekladáme bremeno na krivého. Čo tým myslím. Myslím tým, že zdravotný systém je ekonomicky poddimenzovaný a berieme peniaze z jednej časti a dávame na bremeno zdravotníckych zariadení.

    Chýba v tomto zákone, opakovane musím mať námietku, intersektorálne prepojenie hlavne s rezortom práce a sociálnych vecí, 12 percent v hmotnej núdzi na Slovensku, 60 percent vo veľmi ťažkej sociálnej situácii. Je potrebné, aby sa týmto vláda zaoberala, aby to riešila, keď by sme chceli, aby zákon prešiel a prejde, myslím si, že koalícia ho odsúhlasí, tak by mal za týchto ľudí niekto platiť nie poddimenzovane. S nízkymi cenami zdravotníckych služieb pri zvýšených vstupoch nie je možné, aby zdravotnícke zariadenia niesli toto bremeno aj ďalej. Musím povedať tomuto auditóriu, že situácia v slovenskom zdravotníctve je zlá až tragická. Mnohé operácie sa veľmi ťažko dokončujú vo vlastnom priebehu pre chýbajúci základný materiál. Zariadenia, ktoré prešli pod vyššie územné celky, okresné nemocnice, nemocnice, ktoré prešli na mestá a obce, sú 40 percent ekonomicky poddimenzované. Okresné nemocnice majú staré dlhy od 100 do 250 miliónov a mesačne sa vyrába dlh od 5 do 12 miliónov v každom zariadení. To je alarmujúca situácia a tento zákon mal riešiť aj tieto veci, a nerieši ho. Ja chcem povedať pánu ministrovi, ktorý hovorí, že si od nás berú príklad Nemci, Česi, že je to omyl. Ja by som si rád bral príklad, keby som mal rozpočet Nemecka, keby som mal rozpočet Českej republiky. My musíme pripraviť zákony pre Slovensko, aby sme sa neminuli cieľa, aby sme dosiahli lepšiu kvalitu v zdravotníckych službách, aby sme zlepšili zdravotný stav obyvateľstva.

    Chcem požiadať ešte raz pána ministra, aby v pripravovaných zákonoch, ktoré majú ísť, o ktorých len zbežne viem a vidím už dnes, že takisto budú nekvalitné, ako je nekvalitný tento zákon, ktorý táto Národná rada už raz schválila, aby sa zákony poriadne pripravili, aby sa vychádzalo z akreditácií, zo štandardizácií, z certifikácií, aby sa dosiahla racionalizácia v zdravotníctve s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb.

    Keby som mohol, vyzval by som vás, aby sme tento zákon nejaký spôsobom vrátili. Nedá sa. Ale v každom prípade je potrebné vedieť, že si berieme na zodpovednosť zdravotný stav nášho obyvateľstva, poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorá je veľmi zlá. A chcel som, aby ste to počuli pred tým, než budete hlasovať. Klub poslancov za HZDS nemôže podporiť tento zákon ani dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ševc.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážené poslankyne a poslanci. Poslanci Klubu KSS, ako viete, kategoricky odmietli predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 277. Povedali sme aj prečo. Je zlý, protiľudový, asociálny. Zakladá ďalšie nerovnosti medzi občanmi. Zdôraznili sme, že je vo svojej podstate nielen protiústavný, ale aj v rozpore s hlavnými princípmi práva, najmä pokiaľ ide o dôchodcov a najslabšie sociálne skupiny.

    Prezident republiky odmietol podpísať novelu hlavne z dôvodu jej drastického sociálneho dopadu najmä na život a životnú situáciu tých skupín obyvateľstva, o ktorých sme hovorili, ktorí už dnes žijú pod hranicou biedy a pre ktorých táto asociálna nehumánna politika bude mať ťažké dôsledky. Ja najvyšší čas, aby si túto skutočnosť uvedomili všetci, ktorí v zákonodarnej aj vo výkonnej moci pôsobia, bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo k opozícii. Podaktorí poslanci často zdôrazňujú, že zástupcovia občanov v parlamente by sa mali riadiť svojím vedomím a svedomím. A ak parlament opäť odsúhlasí novelu, bude to neklamný dôkaz, že v tomto parlamente sedia hlavne ľudia so svedomím, ktoré, žiaľ, tiež potrebuje pomoc.

    Nechcem strašiť, ale považujem za potrebné zdôrazniť, a to najmä v súvislosti s touto novelou, že ľudská a občianska trpezlivosť má svoje hranice. A tie sú dané hlavne podmienkami života. Jedným zo signálov je stúpajúca tendencia samovrážd a celý rad ďalších demografických ukazovateľov. V kontexte s predmetnou novelou zákona je na zamyslenie aj verejná diskusia o nej. Pozoruhodné sú signály, ktoré prichádzajú z radov súkromných lekárov. Ich argumentácia je, že nepotrebujú žiadne vykonávacie predpisy zrejme na to, aby svoje konanie poškodzujúce pacientov mohli ospravedlňovať vlastnou interpretáciou. Bez týchto a ďalších náležitostí by parlament nemal v žiadnom prípade odsúhlasiť túto novelu. Nás najviac znepokojuje protiústavnosť tejto novely. Poslanci, ale aj všetci ostatní ústavní činitelia prisahali na svoju česť, že budú vždy konať v súlade s ústavou a so zákonmi, dbať, aby sa celá spoločnosť riadila ústavou a zákonmi. Avšak táto novela je flagrantným porušením ústavy, zákonov a samotných základných princípov práva, predovšetkým princípu retroaktivity a rovnosti účastníkov právneho konania a právnych aktov.

    Všetci súčasní dôchodcovia si celé desaťročia a za podmienok, ktoré vymedzovali ich práva a nároky, platili zdravotné poistenie. Poskytovanie zdravotníckych služieb, ich rozsah a kvalita boli definované a ustanovené aj v polohe zvykového práva. Je v rozpore s uvedenými princípmi, aby štát, ktorý bol zmluvnou stranou i garantom dnes jednostranne a so spiatočnou platnosťou upravoval tieto podmienky. Nebezpečenstvo tejto novely spočíva aj v tom, že sa stane precedentom z vôle štátu voči občanom. Vytratí sa tým aj ten najmenší dôvod, aby si občan myslel, že je rovnocenným partnerom štátu v procese tvorby a uplatňovania zákonodarstva. Je smutné, ak žijeme v pomeroch, keď ľudia ako pán minister Zajac môžu prostredníctvom demokratických inštitútov diktovať svoju vôľu občanom, jediným skutočným nositeľom originálnych právomocí v štáte. Z doterajšieho konania a správania sa ministra zdravotníctva je nad slnko jasné, že do zdravotníctva neprišiel preto, aby tam urobil poriadok v prospech občanov, ale aby vytváral dojem, že zodpovednosť za sústavne sa zhoršujúci stav v zdravotníctve nemá vláda, ale samotní občania. Nepostavil sa proti tým, ktorí najrôznejšími spôsobmi a trikmi devastujú naše zdravotníctvo, ale proti občanom, ktorí sú obeťou premeny zdravotníctva na výdatné zlaté ryžovisko pre farmaceutické a iné štruktúry.

    Žiaľ, dnešné zdravotníctvo prestalo byť sférou starostlivosti o zdravie človeka. Čím ďalej tým viac sa stáva výnosnou sférou ziskových najrôznejších parazitov. Prijatie a uplatňovanie tejto novely sa stane dôležitým motorom pohybu práve týmto smerom. Je potrebné, aby Slovensko malo jasnú zdravotnícku doktrínu a nelepilo ju podľa jednotlivých ministrov. Preto by bolo namieste, keby vláda v hľadaní zdrojov na liečenie a na ochranu zdravia nešla žobrať od občana, lebo to nie je motivácia ani pre lekára, ani pre štát, ale hľadala východiská na inú stratégiu ekonomických nástrojov, než je zvyšovanie cien. Preto poslanci za KSS nemôžu hlasovať za tento zákon ako celok. Sme proti takto poňatému zákonu, i keď pripomienky pána prezidenta sú racionálne, s ktorými možno súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Chovanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia. Tak ako sme predpokladali a avizovali, zákon o zdravotnej starostlivosti sa opäť vrátil na pôdu Národnej rady. Názor poslaneckého klubu Smer sme jasne prezentovali v rozprave pri prvom i druhom čítaní. Upozorňovali sme na jeho zásadné obsahové, odborné i legislatívne nedostatky. Navrhovali sme prostredníctvom inštitútu procedurálneho návrhu jeho stiahnutie, dopracovanie i doplnenie o vykonávacie predpisy. Nestalo sa, nebolo to potrebné. Teraz to už zrazu potrebné je. Zrazu to akceptuje minister i koalícia. Je to správne, aj keď oneskorené rozhodnutie. Zákon predsa nie je literárny útvar s otvoreným koncom, ktorý si môže každý vysvetľovať, ako uzná za vhodné.

    Určite nie je mojím štandardným zvykom a záľubou mrhať čas opakovaním toho, čo som už konštatoval a zdôvodňoval. Faktom však zostáva, že aj tento zákon z dielne ministerstva zdravotníctva sa vrátil a je teda našou povinnosťou sa ním opätovne zaoberať. Pán prezident ho vrátil s pripomienkami, ktoré sme okrem mnohých ďalších prezentovali v prvom i v druhom čítaní. Poslanecký klub Smeru pripomienky pána prezidenta podporí. Z úcty k vám nebudem všetky naše zásadné pripomienky opakovane rozoberať. Trváme však na tom, že predložená novela zákona číslo 277 je zlá, zďaleka neriešiaca najzásadnejšie problémy v zdravotníctve, ktoré vidíme predovšetkým v neodôvodnenom zneužívaní služieb, ale nie občanmi, ale neodborným riadením. Ďalej v zbytočnom financovaní tých zariadení, ktoré nie sú potrebné na zaistenie liečebno-preventívnej starostlivosti osobitne, a to chcem zdôrazniť, v niektorých mestách.

    Ďalší zásadný problém vidíme v zbytočnej preskripcii. Tá však nie je dôvodom nadmernej spotreby, tá však nie je spôsobená pacientmi, ale neodôvodneným predpisovaním liekov lekármi, pôsobením distribútorov a výrobcov. Neodôvodnená vysoká prehospitalizovanosť je ďalší problém, ktorý kvári systém. Nehovoriac už o nedostatočnej kontrolnej, sankčnej schopnosti a možnosti poisťovní. Toto pokladáme za jeden z najzávažnejších problémov v systéme vôbec. Zvrátené sú neskutočné deformácie v mzdovom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov, neustále uplatňovanie platieb na základe kapitácie a mnohé ďalšie deformity. Toto je však pohľad len z jedného zorného uhla. Neodškriepiteľným faktom zostáva finančná insuficiencia v systéme. Na Slovensku nie je ani polovica financií v prepočte na jedného obyvateľa v porovnaní s Českom. O iných krajinách ani nehovorím. S istotou však môžem konštatovať, že príplatky od občanov narastaniu dlhou nezabránia. Sme stále v očakávaní avizovanej legislatívnej smršte, ktorá bola pred voľbami avizovaná. V tomto prostredí by riaditelia aj zriaďovatelia museli byť čarodejníci, aby z financií, ktoré majú k dispozícii, udržali zariadenia pri živote a navyše, aby v nich aj poskytovali kvalitné zdravotnícke služby. Nech každý zváži, či sa vykonalo všetko, čo bolo potrebné na adekvátnejšie finančné nasýtenie systému. Začína sa ďalšie neúnosné znižovanie miezd zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, následné výpovede a odchod lekárov a sestier zväčša do Čiech. Ak sa uplatní takýto, s odpustením za výraz, trhový prvok v našom zdravotníctve, môže to viesť k jeho kolapsu. Sme však presvedčení alebo sme presvedčovaní, že prijímame i stabilizačné opatrenia na zastavenie rastu dlhov. Opakovane sme už od pána ministra počuli, že aj v Čechách, aj v Nemecku začínajú uvažovať o poplatkoch od pacientov. Áno, skúste si však porovnať systém, jeho funkčnosť čo len českého zdravotníctva a jeho finančnú saturáciu s nami. Bolo by určite zaujímavé a prekvapujúce, ak by sme na jednu misku váh položili všetko to a ako je zabezpečená liečebno-preventívna starostlivosť v odbore, v ktorom pracujem a ktorý detailne poznám, v porovnateľných mestách Brno a Bratislava. Zistili by sme, že ide o dva svety. Viem, že za všetko nemôže pán minister. Ale kritizujeme kroky, ktorými sa skôr vzďaľujeme, ako približujeme k pozitívnym zmenám. Až keď pán minister začne riešiť všetky uvedené problémy, potom bude namieste hovoriť o jeho odvahe, razantnosti a statočnosti, ako aj o skutočných reformách v zdravotníctve. Utiekať sa k vyberaniu poplatkov v tomto čase bez reštrukturalizácie v systéme, bez znemožňovania zneužívania systému je skôr odborná i legislatívna nepripravenosť, ignorancia alebo nepoznanie sociálno-ekonomickej situácie občanov. Až potom, keď systém bude garantovať, že poskytuje len služby naozajstným pacientom, keď systém odbúra časť zbytočných zariadení, keď zreálni potrebu zdravotníckych pracovníkov v nich a ich adekvátne využitie, až potom možno hádam požiadať občana o prípadnú finančnú participáciu s ponukou kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti. Iste je najľahšie siahnuť do peňaženky občanovi, je najľahšie označiť ho za vinníka zneužívania služieb, ako riešiť uvedené problémy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nie opozícia kritizovaním predkladaných noviel zákonov, nie pán prezident ich opakovaným vrátením na pôdu parlamentu znervózňuje verejnosť, ale je to predkladateľ s ich nekvalitnou prípravou, obsahovou, legislatívnou i formálnou. Tí, ktorí celý proces pripomienkovania sledovali zblízka, iste vedia, o čom hovorím. To nebola vecná diskusia medzi prvým a druhým čítaním v parlamente, to bolo vychytávanie najhrubších nedostatkov a doplňovanie početných ako-tak akceptovateľných formulácií za účelom odstránenia nezmyselných protirečení v pôvodne predloženej novele. Navyše doplnky boli také, ktoré boli daňou za politickú podporu koaličných partnerov. Napriek tomu je isté, že celý proces sa nekončí, že so zákonom sa bude musieť zapodievať aj Ústavný súd.

    Poslanecký klub Smeru vykoná všetky kroky, aby zákon bol predložený na konanie pred Ústavný súd, ktorý posúdi ústavnosť viacerých paragrafov. Celý poslanecký klub Smeru sa však nádeja, že po toľkých pokusoch sa už podarí ministerstvu zdravotníctva predložiť v blízkej budúcnosti do parlamentu i taký zákon, ktorý bude spĺňať kritériá dobrého, vecného a transformačného zákona. Takého, aký si nielen parlament, ale predovšetkým občania po toľkých rokoch takzvanej transformácie zdravotníctva zaslúžia. Ak sa tak stane, sme pripravení o ňom nielen vecne diskutovať, ale ho aj podporiť, čo v prípade prerokúvaného zákona poslanecký klub Smeru vykonať nemôže.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, skutočne mi prekáža, že pri prerokúvaní tohto zákona tu nesedí pán minister, pretože vidieť, že opovrhuje aj názormi tu prítomných poslancov. Chcela by som potvrdiť slová, ktoré povedal pán poslanec, že v Nemecku a v Česku jeho reformu až tak všetci neobdivujú. Teraz sme sa vrátili z návštevy Českej republiky a mali sme možnosť, aspoň ja som mala možnosť, diskutovať práve aj o tomto probléme. A chcem uviesť na správnu mieru jednu vec, pretože v televíznej diskusii, ktorú mal pán minister v nedeľu, uviedol nesprávny údaj alebo zavádza občanov, že v našich zákonoch nemusíme rešpektovať medzinárodné zmluvy a konvencie, že naša ústava je nad tým. Tak mu chcem pripomenúť, že všetky medzinárodné zmluvy, dohody, ktoré sa podpíšu, sú nad našimi zákonmi, to je po prvé, a po druhé, ešte stále aj v slovenskej ústave, ktorú sme prijali, sa hovorí o bezplatnom zdravotníctve. Takže myslím si, že od pána ministra trochu skromnosti a úcty pred touto snemovňou by sme si zaslúžili pri prerokúvaní takto dôležitého zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Poprosil by som pána ministra zdravotníctva, ak je prítomný a zrejme podľa toho, že má svoju batožinu položenú na svojom mieste, je, aby sa dostavil do rokovacej sály, aby pozorne počúval rozpravu k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, budem veľmi stručný. V súčasnosti sa ide spoplatňovať zdravotníctvo, potom sa bude spoplatňovať školstvo a tak ďalej. Ja to tu viackrát opakujem, že hrubý domáci produkt Slovenska už prevýšil rok 1989 a my stále nevieme, kde sa tie peniaze strácajú. A pretože si myslím, že volebný program KSS ste všetci čítali, ale mnohí už pozabudli, čo tam bolo, tak poviem, časť, kde hovoríme o reforme zdravotníctva a v tejto časti hovoríme: Jednotná štátna zdravotná poisťovňa je lacnejšia ako niekoľko súkromných, ktoré sa starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu. Ďalej tam hovoríme, že jednotný nákup a distribúcia liekov je lacnejšia ako niekoľko stoviek súkromných firiem starajúcich sa len o maximálny profit zo zdravotníctva. Ďalej tam hovoríme, že jednotný štátny nákup zdravotníckych potrieb je lacnejší a efektívnejší ako množstvo súkromných firiem, taktiež starajúcich sa len o svoj maximálny zisk. Toto je zhruba reforma zdravotníctva z pohľadu KSS.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli vystúpenia poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Bollová, Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Pravdepodobne to vyplýva z mojej naivity napriek môjmu veku, že som si myslela, že ak táto poslanecká snemovňa má rozhodovať o takých závažných zákonoch, ako je zákon o zdravotnej starostlivosti, tak nielenže pán minister nebude ignorovať toto rokovanie, ale že poslanci budú prerokúvanému materiálu venovať patričnú pozornosť. Zo 104 prezentovaných na začiatku tohto rokovania sa pozrite, koľko je teraz v rokovacej sále. A pretože som si všimla, že viacerí poslanci ihneď po získaní materiálov na prerokúvanie ich zasúvajú do nádob na skartovanie, viacerí tu nie sú prítomní, viacerí ich ani nečítajú, dovoľte mi, aby som vám pripomenula, respektíve vás upozornila, že sme dostali prílohu číslo 3 k tomuto prerokúvanému návrhu, ktorá má, neviem prečo české znenie a volá sa Expertní stanovisko k návrhu novely a tak ďalej a nie je na nej podpísaný autor. Chcela by som sa spýtať, kto je tvorcom tohto Expertního stanoviska, pán predseda, a zároveň by som si dovolila upozorniť na niekoľko myšlienok, ktoré zazneli v texte tohto stanoviska.

    Po prvé. Obecne lze túto novelu charakterizovať ako povrchní, nedopracovaný, nepropracovaný a v řade jednotlivostí veľmi kontroverzní materiál. Mala som to na lavici dnes. Nie, to rozhodne od nás nikto nepoložil.

    Po druhé. V předkládané podobě lze považovať návrh zákona za poměrne, tak som to tu mala, prepáčte, budem to rešpektovať. V predkladanej podobe je možné považovať návrh zákona za pomerne rizikový experiment s celou populáciou.

    Po tretie. Spracovateľ sa ďalej domnieva, že tvorcovia zákona málo premysleli kritické väzby medzi jednotlivými okruhmi riešenia problémov a že kládli hlavný dôraz na ekonomické nástroje, čo je v oblasti zdravotníctva vždy chybou.

    Toľko z myšlienok, na ktoré som vás chcela, vážení kolegovia, kolegyne, upozorniť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ešte predtým pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. V nadväznosti na slová pani poslankyne, ja by som naozaj chcel, aby, ak sa to dá, aby sme sa nad týmto zákonom zamysleli nie z politického hľadiska, ale z vecného hľadiska. A teraz naozaj bez urážky. Po konzultácii s mnohými lekármi v bratislavských špitáloch zaznelo jednoznačné stanovisko. Toto nie je zákon, toto je zmätok. A ten zmätok sa napríklad prejavuje aj v takých úplne pragmatických veciach, ako je platenie si sanitky. Tu sa otvára problém korupcie. Viete si predstaviť, ako budeme prítomní pri tom, ako sa hádame, či pacient prešiel 20, 10, 15 alebo 40 km? Alebo chceme naozaj dať do sanitiek sanitko-taxametre?

    Akým spôsobom chceme riešiť tento problém, keď len v Bratislave by problém taxametrov vyšiel zhruba okolo 2 milióny korún podľa prepočtov. Proste tento problém je nevyriešený, a keby celý zákon mal byť vyriešený, a tento problém nie je vyriešený, tak ten problém musí z toho zákona odísť preč. Nech mi niekto povie, ako si bude platiť pacient kilometre. Kto o tom bude rozhodovať. Šofér sanitky, alebo sa budeme dohadovať tak, že, pán šofér, 50 percent do vrecka a 30 percent na nejakú faktúru. Je to vyriešené, pán minister, máte v tom jasno? Alebo ani v tomto nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Je mi veľmi ľúto aj na základe mojich predrečníkov, že sme v procese, keď zrejme aj podľa výkladov mojich starších skúsenejších kolegov nie je možné dať procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona, ktorý tak, ako to už niekoľkokrát odznelo, takisto považujeme za zmätkový, nesystémový a po minimálne desiatich rokoch očakávania odbornej verejnosti na kvalitu za veľmi nekvalitný.

    Keď dovolíte, na spestrenie všeobecných formulácií jeden z príkladov podobného charakteru, ako použil pán kolega Jarjabek. V oblasti cenotvorby liekov a zmeny ceny zákon zavádza technicky nerealizovateľnú vec. Ja, keď dovolíte, vám prečítam, je to § 8 ods. 9 znie: Na základe rozhodnutia o kategorizácii liečiva nie je podstatné, je tam spôsob, ako sa určí kategorizácia a končí sa celý odsek. Pri znížení predajnej ceny lieku čiastočne uhrádzaného na základe povinného zdravotného poistenia v lekárni pomer doterajšej úhrady poisťovne a pacienta zostáva nezmenený. Lekáreň zverejní informáciu o úhrade pacienta na verejne prístupnom mieste v lekárni.

    Vážení, kto len trošku vie a pozná súvisiace predpisy, ktorými sú zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov č. 196 a č. 276/2001 Z. z., vyhlášku ministerstva financií č. 87 alebo iné súvisiace normy, opatrenie financií č. 01/2002 Z. z., ak tento zákon robil a vie, o čom to je, tak nemohol takýto nezmysel, takúto formuláciu použiť, pretože by dospel k tomu, že jednoducho neexistuje pojem predajná cena. Samozrejme, my vieme, čo mal navrhovateľ na mysli. Základ úspor vidí celý systém v akomsi previazaní alebo zviazaní rúk farmaceutických firiem a predajcov liekov a dôvodil, že ak liek mal čiastočnú úhradu, výrobca zmenil jeho cenu tak, aby bol plne hradený a rástla jeho spotreba. Nuž ale ak dnes nakupujete liek za konvertibilnú menu a jeden deň je dolár 38,90, druhý deň je 37,60, potom je 42,30, jednoducho nie je možné technicky realizovať, aby bol pomer, tak ako to zákon hovorí, dodržaný. Jednoducho minimálne buď treba preformulovať znenie tohto paragrafu, alebo opäť, tak ako to tvrdíme od začiatku, treba k tomu urobiť súvisiacu výkladovú normu.

    Čo ma mrzí ešte viac, je, že nesystémovosť sa prejavuje a bude sa prejavovať hlavne z hľadiska obrovských regionálnych rozdielov. Je iné pozerať sa na príjmy a reformu v Bratislave a iné na chudobnom východnom Slovensku. Som presvedčený, že tento spôsob takzvanej reformy, ktorú zavádzame, výrazne postihne, naozaj výrazne postihne chudobnejšie regióny, a to nie je žiadne tajomstvo.

    Preto keď dovolíte, ja viem, že je to možno zbytočný apel, ale aj vy kolegovia z koalície, ktorí ste bezpochyby zrejme pripravení hlasovať opäť za zákon aj s niektorými pripomienkami pána prezidenta, som presvedčený, že sa v dennej praxi stretávate s tým, že zákon naozaj obsahuje veľa, veľa zmätkových formulácií a že s obavami očakávate, či naozaj bude prínosom a cítite, som o tom presvedčený, že cítite, že bude skôr na škodu. A ak za ním príde zákon o zdravotných poisťovniach v takej komercionalizovanej podobe, ako je už dnes, aj keď neoficiálne zatiaľ navrhovaný, som presvedčený, že najmä my z regiónov, ktoré sú ekonomicky ďaleko, ďaleko za Bratislavou, budeme na to, a nielen my, mám na mysli našich občanov, veľmi doplácať. Chcem vás požiadať, aby ste tento zákon nepodporili.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci prihlásení do rozpravy o tomto prerokúvanom bode programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave, respektíve chce zaujať stanovisko k iným návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 25. marca 2003 vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Budeme o nich hlasovať jednotlivo v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady s tým, že k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 8 prezidenta republiky by som chcel povedať, že gestorský výbor na svojom zasadnutí odporučil Národnej rade neschváliť ho, avšak po konzultáciách s predsedom Národnej rady a s predsedníčkou výboru sme dospeli k záveru, že tento ôsmy doplňujúci a pozmeňujúci návrh pána prezidenta by sme mali schváliť vzhľadom na to, že upravuje účinnosť zákona od 1. júna 2003.

    Pôvodne sme sa domnievali, že by zákon mohol vstúpiť do platnosti už 1. mája 2003, lebo dovtedy by už bol zrejme vyšiel v Zbierke zákonov, ale po opakovaných konzultáciách s pánom predsedom Národnej rady sme dospeli k záveru, že to nie je správne takto urobiť, a preto by som vás chcel poprosiť alebo požiadať o to, aby sme schválili tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána prezidenta, aby účinnosť zákona bola od 1. júna 2003.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Chcem informovať, že pán prezident vo svojom odôvodnení uviedol celkom osem výhrad voči schválenému zákonu a budeme hlasovať jednotlivo o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 190a. Gestorský výbor prerokoval vrátený návrh zákona. Zaujal k jednotlivým návrhom pána prezidenta stanovisko a v návrhu spoločnej správy gestorský výbor odporúča, respektíve neodporúča schváliť niektoré pripomienky pána prezidenta.

    Žiadam pánov poslancov o účasť na hlasovaní.

    Prosím pána poslanca Mikloška, aby sa dostavil do rokovacej sály na hlasovanie. Pán poslanec Mikloško.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 132, proti 3, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhej pripomienke pána prezidenta, ktorú gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 54, proti 43, zdržalo sa 40.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 60, proti 27, zdržalo sa 50.

    Neschválili sme bod 3.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o štvrtom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 59, proti 30, zdržalo sa 49.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o piatom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme o piatom bode zo spoločnej správy a piatej pripomienke pána prezidenta, ktorú odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 135, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o šiestom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o šiestej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 134, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že bod 6 sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o siedmej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o siedmej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 135, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o ôsmej pripomienke pána prezidenta síce s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ju, ale ako som hovoril, poprosil by som vás, keby sme ju schválili po dohode vzhľadom na to, že tam potrebujeme uviesť nejakú platnosť.

  • Hlasujeme, pán poslanci, samozrejme, každý podľa vlastného svedomia. Nikto nie je viazaný ani odporúčaním gestorského výboru, takže to je len pomocné odporúčanie. Hlasujeme o lehote účinnosti, ktorú pán prezident navrhuje dňom 1. júna.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 132, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sa návrh gestorského výboru stáva bezpredmetný a o tomto návrhu nebudeme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či má poverenie gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru preniesť zákon do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o súhlase prerokovať návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za návrh 78, proti 57, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone pánom prezidentom.

    Pýtam sa, či sa chce podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku niekto z prítomných poslancov prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku. Chcem upozorniť, že na schválenie návrhu zákona podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za návrh 77, proti 64, zdržal sa 1.

  • Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona o zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým a tretím čítaním o zákone z 27. februára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 181.

    Teraz dávam slovo a prosím pána poslanec Číža, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému vrátenému zákonu pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov k tlači 181a. Predložený návrh zákona o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 167 z 18. marca 2003 na prerokovanie výborom - ústavnoprávnemu, pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbor pre verejnú správu určil ako gestorský.

    Zákon prerokovali výbory takto. Ústavnoprávny výbor súhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 4, ktoré máte uvedené v spoločnej správy s tým, že návrh zákona odporučil schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s jednou pripomienkou prezidenta republiky, ktorá je tiež uvedená v spoločnej správe, a výbor pre verejnú správu neprijal k vlastnému návrhu platné uznesenie, pretože za predložený návrh uznesenia...

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • ... nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov výboru. Následne gestorský výbor prerokoval vrátený návrh zákona ako gestorský a odporučil Národnej rade schváliť všetkých sedem pripomienok prezidenta, ktoré máme uvedené v spoločnej správe, a zároveň odporučil Národnej rade predložený návrh zákona schváliť.

    Ďalej mi dovoľte uviesť, že výbor ma poveril predniesť spoločnú správu a rovnako navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať návrh zákona ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie informácie gestorského výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v rozprave a prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o vrátenom zákone pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy, tak ako sú uvedené v spoločnej správe vášho gestorského výboru, s odporúčaním prijať, respektíve neprijať výhrady pána prezidenta alebo pripomienky pána prezidenta.

  • Pán predseda, pravdepodobne v zmysle § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku je potrebné hlasovať o pripomienkach prezidenta jednotlivo, preto mi dovoľte, aby som uvádzal jednotlivé pripomienky prezidenta tak, ako sú uvedené v časti II podľa poradových čísiel.

    Dovoľte mi, aby sme hlasovali o pripomienke prezidenta uvedenej pod bodom 1 v časti II spoločnej správy.

  • Áno, pán spoločný spravodajca, presne tak, ako hovoríte, budeme hlasovať jednotlivo o každej pripomienke pána prezidenta.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili na hlasovanie, budeme hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 124, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o druhej pripomienke, pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o druhej pripomienke prezidenta uvedenej v časti II spoločnej správy. Gestorský výbor odporučil všetky pripomienky prezidenta schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 125, proti 1, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Druhú pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tretej pripomienke prezidenta republiky.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tretej pripomienke s odporúčaním gestorského výboru, tak ako povedal pán spoločný spravodajca, všetky pripomienky pána prezidenta schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 134, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o štvrtej pripomienke prezidenta.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o štvrtej pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 137, proti 1, nehlasovali 2.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o piatej pripomienke prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za návrh 138, nehlasoval 1.

    Piatu pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o šiestej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o šiestej pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 140, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o poslednej siedmej pripomienke prezidenta republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, posledná pripomienka pána prezidenta. Lehota účinnosti od 1. mája 2003.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 136, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že siedmu pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta, ktoré boli uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.

    Pán spoločný spravodajca informoval, že ho gestorský výbor poveril navrhnúť Národnej rade prerokovať zákon ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

    Prezentujme sa, hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 78, proti 33, zdržalo sa 22, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne a využiť možnosť podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť legislatívnotechnické alebo jazykové úpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, s odporúčaním gestorského výboru...

  • Schváliť. Gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na schválenie vráteného návrhu zákona podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za návrh 77, proti 51, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila návrh zákona.

    Ďakujem pánovi poslancovi Čížovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu tretieho návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, a je to zákon z 27. februára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Sabolovú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k vrátenému zákonu prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri. Spoločná správa výborov Národnej rady k vrátenému zákonu pánom prezidentom z 27. februára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993. Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 18. marca 2003 pridelil zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil k vrátenému zákonu ako gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o zákone nedostal žiadne stanovisko od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol pridelený zákon na prerokovanie. Určené výbory zaujali k návrhu pána prezidenta v časti III tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade vrátený zákon schváliť v zmysle zmien, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúča Národnej rade vrátený zákon v znení schválených zmien schváliť. Iné výbory o zákone nerokovali. Gestorský výbor k jednotlivým pripomienkam v časti III zaujal nasledovné stanoviská, ktoré máte v spoločnej správe, s odporúčaním všetkých päť pripomienok pána prezidenta schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých bodoch. Ako spravodajkyňa odporúčam hlasovať o bode 1 a 2 samostatne a o bodoch 3, 4, 5, pretože ide o termíny účinnosti, spoločne. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru uvedených v rozprave odporúča Národnej rade schváliť pripomienky pána prezidenta a zákon schváliť ako celok v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

    Skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni za informáciu o prerokúvaní návrhu v gestorskom výbore. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Husár, Madej. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Veľmi krátke vystúpenie a viac otázka, predovšetkým otázka na pána ministra. Dostal som informáciu, že na tlačovej besede o novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva generálna riaditeľka sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja pani Kviečinská ako zástupkyňa Úradu vlády vyhlásila, že dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení strediska je neplatná. Táto skutočnosť je legislatívne závažná, pretože zákon a aj novela sa vo svojich ustanoveniach na túto dohodu viackrát odvoláva. Chcem sa preto opýtať pána ministra, či došlo k nejakej skutočnosti, o ktorej parlament nevie, a či je tvrdenie pani generálnej riaditeľky pravdivé.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Na úvod mi dovoľte povedať, že si veľmi vážim postoje pána prezidenta, ktorými prispieva ku skvalitneniu legislatívy v Slovenskej republike. Národnou radou schválený zákon však vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, či je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona musí spĺňať požiadavku čl. 4 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že „zákon musí byť v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiky vyplývajú z medzinárodných zmlúv a z iných medzinárodných dokumentov“. V zmysle čl. 3 písm. d) Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a OSN o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva okrem iného ani nevieme, či vôbec platí, sa má zabezpečiť právna a prevádzková nezávislosť strediska. Podľa projektovej dokumentácie má pochádzať iba približne jedna tretina členov zo štátnych kruhov. Opakovane namietam, že štyria z deviatich členov, ktorí sú vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky, predsedom vlády Slovenskej republiky, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a predsedom Národnej rady Slovenskej republiky je počet štyri, je teda počet, ktorý ďaleko prekračuje hranicu jednej tretiny členov zo štátnych kruhov. Tento počet rovnako narúša princíp nezávislosti od vládnej moci. Zo schváleného znenia zákona je teda zrejmé, že vláde Slovenskej republiky nejde tak o zlepšenie fungovania strediska, skôr o jeho úplnú kontrolu a ovládnutie. Z uvedených dôvodov som podal pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v Národnej rade niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorými bolo možné zmierniť rozpory, ktoré tento zákon vyvolával. Pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní bolo možné zmeniť to, aby sa v správnej rade nenachádzal zástupca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rovnako, pretože nemá zástupcu ani ministerstvo spravodlivosti. Navrhovaná úprava nahrádzala tohto zástupcu za zástupcu Slovenskej advokátskej komory, ktorá ako samosprávny orgán, podľa môjho názoru, spĺňala odborné predpoklady inštitúcie, ale najmä požiadavku a predpoklad nezávislosti od vlády. V rámci zabezpečenia právnej a prevádzkovej nezávislosti strediska podľa dohody je nevyhovujúce, aby do činnosti orgánov, konkrétne do činnosti správnej rady zasahoval minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako člen vlády Slovenskej republiky. Práve preto, aj keď ide len o prvú ustanovujúcu schôdzu správnej rady, nemožno pripustiť, aby ju zvolával sám člen a podpredseda vlády. To je absolútne v rozpore s funkčnou nezávislosťou strediska od vlády. V tejto podobe však parlament návrh zákona schválil. Nakoniec je možné absolútne súhlasiť so stanoviskom a pripomienkami pána prezidenta, je zrejmé, že výber člena správnej rady by mal vykonávať bez akýchkoľvek obmedzení najmä v prípade, ak nie sú obmedzení najvyšší ústavní činitelia. Navrhované pripomienky pána prezidenta možno teda považovať za vecné a dôvodné, preto si dovoľujem odporučiť poslancom Národnej rady ich schválenie. Z uvedených dôvodov však zákon ako celok schváliť neodporúčam.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyni, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister odpovie na otázku pána poslanca Husára a potom dám slovo pani spoločnej spravodajkyni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a OSN o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva je dohodou o finančnom zabezpečení strediska a je platná, aj keď bola fakticky konzumovaná tým, že finančné zabezpečenie strediska už dnes nezabezpečuje komisia OSN, respektíve žiaden iný orgán Organizácie Spojených národov. Ja som to spomínal, keď sa o návrhu zákona rokovalo, že návrh novely zákona bol konzultovaný s Komisiou OSN pre ľudské práva a Komisia OSN pre ľudské práva nevyjadrila žiadne pripomienky. Ak dnes niekto tvrdí, že návrh novely zákona je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, tak nehovorí pravdu, nie je to férový argument. To po prvé. Po druhé. K otázke zloženia správnej rady musím povedať, že práve návrh, ktorý vzišiel na pôde ústavnoprávneho výboru, aby prezident a premiér vymenovali na návrh mimovládnych organizácií, bol motivovaný práve tým, aby nerozhodoval výlučne štátny orgán, ale aby tam bola ingerencia minimálne návrhov mimovládnych organizácií. Dôležité pri argumentácii podľa mňa je, aby sme argumenty aplikovali rovnako a principiálne na rovnaké prípady.

    Ak pán poslanec Madej tvrdí, že na jednej strane nominujú do správnej rady veľa zástupcov štátne orgány a na druhej strane tvrdí, že je dobre, keď zrušíme ustanovenie, ktoré umožňuje navrhovať mimovládnym organizáciám svojich zástupcov, tak argument nie je principiálny, lebo je vnútorne rozporuplný. Úplne vnútorne rozporuplný a zdá sa mi byť trošku účelový. Čiže na záver. Návrh novely je v absolútnom súlade s našimi medzinárodnými záväzkami, a to je potvrdené aj Komisiou OSN pre ľudské práva. Žiaľ, musím povedať, že na tomto pléne zazneli argumenty, ktoré neboli ničím podložené, čo mi je trošku ľúto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pani poslankyňa Sabolová, spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k týmto dvom vystúpeniam.

    K pánu poslancovi Husárovi. Iste sme nepočuli priame vyjadrenie na tlačovej konferencii, ale nakoľko poznám pani Kviečinskú z výboru, myslím si, že mohlo dôjsť len k zámene, že nieže je neplatná, ale je dnes už vlastne nevykonateľná, pretože už nedostávame žiadne prostriedky, ktoré z dohody vyplývali, čiže už len Slovenská republika z vlastných zdrojov a prípadne z nejakých sponzorských, ktoré získava stredisko, financuje toto stredisko.

    K pánu poslancovi Madejovi len tiež dve poznámky. Už aj na predošlej schôdzi ste spomínali, že zase je tu nejaký zásah ministra spravodlivosti. Na to, aby bolo možné zvolať správnu radu v zmysle tohto zákona, bolo potrebné, aby bol niekto ustanovený, kto túto správnu radu zvolá. Keďže ministerstvo je odborný orgán a gestorský aj pre tento zákon, pre tento jeden úkon myslím si, lebo je termínovo viazaný, dokedy musí správna rada fungovať, čiže myslím si, že toto nie je zasahovanie z výkonnej moci a potom stredisko funguje už úplne nezávisle. A viete dobre a mali ste pripomienky aj na minulej schôdzi, ak hovoríte, že dnes je pripomienka pána prezidenta ešte lepšia, práve sme to zlepšili tým, že tam boli mimovládne organizácie a mohli sme namietať, mohli sme dať pozmeňujúci návrh. Myslím si, že tak, ako sú pripomienky, upravujú podľa istých kritérií, ktoré každý orgán v štáte má túto novelu, a myslím si, že aj s týmito pripomienkami je tento návrh zákona dobrý a bude garantovať nezávislosť strediska tak ako doteraz, ale nebude možné nijakým menším orgánom meniť zloženie správnej rady, ale budú to musieť byť vždy inštitúcie, o ktorých rozhodne Národná rada, a o to je to vlastne stabilnejšie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán predseda, o jednotlivých pripomienkach pána prezidenta a potom o zákone ako o celku.

  • Áno, pani poslankyňa, ale s tým, že nie spoločne o tých bodoch, ale jednotlivo o každom bode, ktorý pán prezident namietol, aj keď ide o lehoty.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Gaľa. Imunita.

    Prosím pána poslanca Galbavého, aby sa dostavil do rokovacej sály, pokiaľ nepíše ďalej novú novelu ústavy.

  • Smiech a reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Galbavý. Pán poslanec.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy.

  • Hlasujeme o prvom bode pripomienky pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvej z piatich pripomienok pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 131, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa.

  • Hlasujeme o druhej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o druhej pripomienke, gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 134.

    Bod 2 sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • No a teraz ideme hlasovať o tretej pripomienke, sú to termíny, ktoré nadväzujú v tretej, štvrtej a piatej časti, čiže s odporúčaním gestorského výboru schváliť všetky termíny.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujeme o tretej pripomienke pána prezidenta. Všetky ďalšie sa týkajú lehôt uvedených v zákone.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 133, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Hlasujeme o štvrtej pripomienke pána prezidenta. Tiež ide o lehoty s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o štvrtej pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 135, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasujeme o piatej pripomienke pána prezidenta - o termíne účinnosti. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o piatej pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 135, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta.

    Pani predsedníčka výboru navrhuje, aby sme návrh prerokovali ihneď v treťom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 79, proti 24, zdržalo sa 35.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone pánom prezidentom na opätovné prerokovanie.

    Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh uznesenia na hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona v znení prijatých pripomienok prezidenta republiky. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za návrh 78, proti 45, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh vrátený pánom prezidentom schválila.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 172. Návrh na jeho pridelenie máte ako tlač 160. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister zdravotníctva pán Rudolf Zajac.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády. Predložený vládny návrh zákona upravuje podmienky výroby, dovozu a uvádzania kozmetických prostriedkov do obehu s prioritným cieľom zabezpečiť optimálny stupeň ochrany ľudí aj v tejto oblasti. Vytvára právny rámec na vydávanie vykonávacieho predpisu, ktorý ustanoví najmä podrobnosti o požiadavkách na označovanie kozmetických výrobkov a prostriedkov, zoznam zakázaných látok v kozmetických prostriedkoch a zoznamy povolených látok v kozmetických prostriedkoch, ich najvyššie prípustné koncentrácie a iné podmienky ich používania. Vecný návrh uvedeného vykonávacieho predpisu je súčasťou predloženého materiálu. Schválením predloženého vládneho návrhu zákona a vydaním jeho vykonávacieho predpisu sa vytvoria podmienky aj na zrušenie existujúcej právnej úpravy v potravinovom kódexe Slovenskej republiky vydanej ešte na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, t. j. odstráni sa súčasná dvojkoľajnosť, ktorú predstavuje na jednej strane rámcová úprava uvedenej problematiky v zákone Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí a na druhej strane úprava uvedenej problematiky vo vykonávacom predpise vydanom na základe iného zákona. Odstránenie súčasnej dvojkoľajnosti má nesporný význam z hľadiska uplatňovania požiadaviek na výrobu, dovoz a uvádzanie kozmetických prostriedkov do obehu v praxi.

    V rámci prípravy sa v predloženom návrhu zákona sledovalo vytvorenie dostatočného právneho rámca na vykonávanie predpisu a dosiahnutie úplnej kompatibility s právom Európskych spoločenstiev v oblasti výroby, dovozu a uvádzania kozmetických výrobkov na trh. Aj keď v čase po predložení vládneho návrhu zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bola práve v Európskej únii prijatá novela smernice o kozmetických prostriedkoch s účinnosťou až od 11. marca 2003, v dôsledku čoho už nemožno hovoriť o úplnej kompatibilite, pretože sme naším návrhom predbehli návrh a právnu úpravu Európskej únie. Táto skutočnosť nič nemení na dôležitosti a význame schválenia predloženého návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol. Predložený návrh zákona obsahuje aj spresnenie niektorých ustanovení, ktoré sú dôležité z hľadiska aplikácie zákona v praxi.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister, za predloženie navrhovaného zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Milanovi Gaľovi.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, tlač 172. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 160 zo 7. marca 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Paška.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. Chcel by som za poslanecký klub Smeru zaujať stanovisko k navrhovanému zákonu. Chcem na úvod povedať, že som veľmi rád, keďže nejde o zákon z balíka takzvaných reformných, ale ide o štandardnú a štandardne pripravenú právnu normu, že môžem za poslanecký klub Smeru vysloviť plnú podporu tomuto navrhovanému zákonu. Zároveň si však dovolím upozorniť na dve maličkosti. Jedna súvisí s problematikou, o ktorej hovoril aj pán minister, a to je označenie kozmetických výrobkov a testovanie na zvieratách, áno alebo nie, kde sme tak trošku ušili na seba búdu. Chcem požiadať aj pána spoločného spravodajcu, aj kolegov vo výboroch, ktorými táto novela prejde, aby predsa len zvážili, či v záujme všeobecnej dostupnosti, pretože sa bavíme aj o bežných kozmetických prípravkoch, by nebolo lepšie toto pomerne tvrdé nariadenie aj v súvislosti s tým, že krajiny Európy posunuli časovú účinnosť, trošku zmäkčiť a zároveň upozorniť ešte na jeden moment, dávam na zváženie. Zavedením zodpovednej osoby a pomerne rozsiahleho osobitného predpisu, ktorý umožňuje uvádzanie, dovoz a predaj kozmetiky na trh, dávam na zváženie, či predsa len rozsah podmienok nie je príliš komplikovaný a či takisto nebude skôr na škodu slovenskému podnikateľskému prostrediu. Takže ešte raz za poslanecký klub Smeru vyjadrujeme podporu tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Paškovi. Ústne sa prihlásil niekto do rozpravy? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vážené poslankyne a poslanci, navrhujem aby... Chce sa niekto vyjadriť k predloženým návrhom?

    Ak nie, pán minister.

  • Ja, ak len dovolíte. Naozaj sa stala vec, ktorá je pomerne nevídaná. Európska únia ustúpila od zákona k 13. marcu, zmäkčila sama podmienky a predĺžila podmienku o sedem rokov. V tej veci predpokladám, že hlavne gestorský výbor bude hľadať riešenie, ktoré bude akceptovateľné. Tú druhú vec, ktorú spomínal pán poslanec Paška, tá, žiaľbohu, vyplýva z aproximácie a tam by sme nemali ustúpiť, pretože tak to má Európska únia urobené aj doma. Je to paradox, že sme sa dostali do situácie, keď sme sa prispôsobili a následne nám ušli trošku dozadu. To riešenie nájdeme, možno zmäkčením časových faktorov.

  • Ďakujem, pán minister.

    Je tu návrh, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme pokračovali v programe a aby sme hlasovali o predložených zákonoch o 11.30 hodine. Je všeobecný súhlas? Ďakujem.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 164. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 158.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

    V rámci prvého čítania predkladám návrh zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok a o zmene zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V rámci Národného programu boja proti drogám upravila Slovenská republika zaobchádzanie s chemickými látkami, ktoré je možné použiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok. Predmetný návrh zákona a jeho vykonávacia vyhláška vytvorili dobrý právny rámec na prevenciu nezákonnej výroby omamných a psychotropných látok. Uvedené právne predpisy boli podrobne analyzované expertkou určenou Európskou komisiou, ktorá konštatovala ich dobrú kompatibilitu s predpismi Európskej únie pre danú problematiku.

    Dôležitým aspektom na vypracovanie nového zákona bolo použitie pojmu prekurzory, ktorý v tejto súvislosti európske predpisy nepoužívajú, pretože jeho chápanie v praxi je širšie ako definícia v zmysle už citovaného zákona č. 268/2000 Z. z., a Slovenskej republike bolo odporúčané, aby podobne ako ostatné európske krajiny zmenila názov predmetného zákona v súlade s nariadeniami a smernicami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu, že po schválení zákona č. 268/2000 Z. z. bolo na úrovni Európskej únie prijatých sedem nových smerníc a nariadení doplňujúcich tie, ktoré boli do citovaného zákona zapracované, bol vypracovaný tento predkladaný návrh zákona pre oblasť chemických látok, ktoré možno zneužiť na výrobu omamných a psychotropných látok. Tento návrh je harmonizovaný so všetkými platnými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Návrh zákona upravuje podmienky na výrobu, zavádzanie do obehu a používanie chemických látok, ktoré možno použiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok vrátane ich vývozu a tranzitu tak, aby sa zabránilo ich zneužívaniu na výrobu návykových látok. Zákon ďalej upravuje povinnosti subjektov zaobchádzajúcich s určenými látkami, sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach určených látok. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 13. februára 2003 s poverením pre predsedu vlády predložiť návrh zákona na ďalšie ústavnoprávne pokračovanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Miklošovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, predsedovi výboru poslancovi Jánovi Rusnákovi.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 164. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2003 č. 158 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu vládneho zákona. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pýtam sa, chce sa ústne prihlásiť do rozpravy? Nie. Považujem rozpravu za ukončenú. Chce niekto vystúpiť? Nechce vystúpiť ani predkladateľ, ani spoločný spravodajca? Ďakujem.

    Predkladám návrh, aby sme aj o tomto zákone hlasovali o 11.30 hodine a pýtam sa, či je na to všeobecný súhlas. Ďakujem, budeme pokračovať.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 170. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 165.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby predmetný návrh vládneho návrhu zákona uviedol.

    Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná právna úprava má zabezpečiť uvedenie biocídnych výrobkov na trh len po ich posúdení Centrom pre chemické látky a prípravky s cieľom zabezpečenia maximálnej účinnosti biocídneho výrobku pri súčasnom minimalizovaní rizika na ľudí, zvieratá a na životné prostredie. Používanie biocídnych výrobkov alebo biocídnych výrobkov s nízkym rizikom, ktoré sú nevyhnutné na ničenie regulácie výskytu alebo na odpudzovanie škodlivých živých organizmov, ktoré môžu ohrozovať život a zdravie ľudí, ktoré môžu ovplyvňovať činnosť ľudí alebo pôsobiť nepriaznivo na predmety, ktoré ľudia používajú alebo vyrábajú, alebo ktoré môžu poškodzovať prírodné produkty, ostatné živé organizmy alebo životné prostredie, bolo a je potrebné zákonom upraviť tak, aby ich používanie bolo bezpečné. Na uvedenie biocídnych výrobkov na trh je preto nevyhnutné stanoviť prísnejšie podmienky, ako sú ustanovené v zákone o chemických látkach a chemických prípravkoch. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom v Slovenskej republike v súlade s právom Európskej únie bolo Centrum pre chemické látky a prípravky v postavení národného orgánu Slovenskej republiky, ktorý bol zriadený zákonom č. 163/2001 Z. z. Tomuto orgánu sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy len rozšíria jeho kompetencie, a preto nie je potrebné zriaďovať nový orgán. Centrum bude posudzovať biocídne výrobky na základe podrobných podkladov predložených žiadateľom pri dodržaní stanovených zásad hodnotenia rizika v úzkej spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, životného prostredia, pôdohospodárstva, s nezávislými osobami, s Komisiou Európskej únie a príslušnými orgánmi členských štátov. Bez súhlasu týchto orgánov a príslušných ministerstiev nemôže centrum výrobok autorizovať alebo registrovať.

    Na rozšírenie kompetencie centra je však potrebné personálne doplniť centrum o odborníkov v oblasti ekotoxikológie, biológie, veterinárnej medicíny, biochémie, technickej chémie, mikrobiológie, farmakológie a matematickej štatistiky a materiálne ho dobudovať.

    Návrhom zákona sa bude novelizovať zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a vyžaduje si tiež novelu zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch. Návrh bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. februára 2003.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Ivanovi Miklošovi za uvedenie vládneho zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako to máte v tlači 170. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je tiež zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyhodnotenie platného právneho stavu, odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, vysvetlenie nevyhnutnosti právnej úpravy ako celku, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, vyhodnotenie súladu s medzinárodnými zmluvami a zlučiteľnosť s právnymi dokumentmi Európskej únie, predpokladaný finančný dopad, environmentálne účinky zákona, dopad zákona na zamestnanosť a na regionálne rozpočty a rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona je upravená. Návrh sa týka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana spotrebiteľa, technické pravidlá, normy a životné prostredie. V čl. 75 ods. 1 takzvanej asociačnej dohody Slovenská republika prevzala na seba záväzok spolupracovať s cieľom dosiahnuť plnú zhodu Slovenskej republiky s technickými predpismi spoločenstva a s európskou normalizáciou a postupmi na hodnotenie zhodnosti.

    V čl. 81 ods. 1 Slovenská republika prevzala tiež záväzok rozvíjať a posilňovať svoju spoluprácu v oblasti životného prostredia, ľudského zdravia, ktorú strany považujú za prioritnú a podľa ods. 2 sa spolupráca bude týkať klasifikácie chemikálií a bezpečnej manipulácie s nimi. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vážené dámy a páni, biocídne výrobky nemajú v súčasnosti v Slovenskej republike samostatnú právnu úpravu, respektíve súčasná právna úprava vzťahujúca sa na tieto výrobky je roztrieštená a podmienky uvedenia biocídnych výrobkov, akými sú napríklad dezinfekčné, konzervačné prostriedky, prípravky na ničenie a reguláciu živočíšnych škodcov a ostatné prípravky. Podmienky sú teda nejednotné, existujúci stav, ako už bolo povedané, nie je v súlade s právom Európskej únie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je, aby na trh boli uvedené len objektívne posúdené biocídne výrobky s maximálnou účinnosťou a minimálnymi rizikami pre život a zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie, ktoré budú autorizované kompetentným orgánom. Zákon bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, ako aj na ochranu života a zdravie občanov a navrhovaná právna úprava je plne v súlade s podmienkami stanovenými pre túto oblasť s Európskou úniou.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 2003 č. 165 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. mája a gestorský výbor do 10. mája.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem poslancovi Přidalovi.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, dámy a páni, poslankyne a poslanci, hlási sa niekto ústne do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pýtam sa, pán minister, chce ešte doplniť, pán spoločný spravodajca? Nie. Ak nie, navrhujem, aby sme o predmetnom návrhu vládneho zákona hlasovali, tak ako som predtým uviedol, o 11.30 hodine. Je na to všeobecný súhlas, prosím? Áno, ďakujem.

    Teraz mi dovoľte, aby som vyhlásil do 11.30 hodiny sedemminútovú prestávku. O 11.30 hodine budeme hlasovať o predchádzajúcich dvoch predložených zákonoch.

    Dámy a páni, poslankyne a poslanci, chcem vás ešte upozorniť na to, že bezpečnostná služba oznamuje poslancom, že sa v poslaneckej garáži našiel zväzok kľúčov. Dovoľte mi, aby som vás o tom iba informoval. Ak niekto z vás hľadá zväzok kľúčov, aby si ho vyzdvihol.

    Do 11.30 hodiny prestávka. O 11.30 hodine hlasujeme.

    Prosím o dochvíľnosť.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu. Budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch programu najskôr hlasovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána poslanca Gaľu, ktorého poveril gestorský výbor, aby predložil Národnej rade návrh na uznesenie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec Gaľa.

    Prosím o pokoj.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za návrh 119.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná...

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste netelefonovali.

    Pán poslanec Gaľa, nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za návrh 119, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, posledný návrh.

  • Ďalej vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, aby Národná rada za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 prítomných, za návrh 117, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Gaľovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Rusnáka, aby z poverenia gestorského výboru predložil návrh na uznesenie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene živnostenského zákona.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím vás pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu výboru prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 121, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom - ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikaniu, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za návrh 118, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi.

    Prosím teraz pána poslanca Přidala, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 124.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 9. 5. a gestorský výbor do 10. 5. 2003.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za návrh 116, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Přidalovi.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v prvom čítaní a ktorý máte ako tlač 183.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol minister pán Šimko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä rozšíriť okruh zamestnávateľských organizácií, v ktorých budú môcť občania vykonávať civilnú službu, a tým postupne znižovať počet občanov čakajúcich na vykonanie civilnej služby. V súlade s príslušným uznesením vlády sa navrhuje rozšírenie možností výkonu civilnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore. Navrhuje sa tiež rozšírenie možností aj na povolávanie na výkon civilnej služby duchovných a diakonov, ktorí nie sú členmi reholí, čo v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje.

    Zároveň sa upravuje aj určenie poradia dôležitosti pri výbere zamestnávateľov na zaradenie občanov na výkon civilnej služby s cieľom zabezpečenia priority verejného záujmu v oblasti plnenia brannej povinnosti. Navrhujú sa aj úpravy na základe získaných praktických skúseností z aplikácie platného zákona, napríklad v úprave spôsobu vedenia a evidencie dochádzky do zamestnania občanov vykonávajúcich civilnú službu. Návrh obsahuje aj legislatívnotechnické úpravy, ktorými sa reaguje na nové, všeobecne záväzné právne predpisy prijaté od nadobudnutia účinnosti poslednej novely zákona o civilnej službe.

    Vážený pán predseda, dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu a o súhlas s tým, aby bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Šimka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 53 zo 7. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 183.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2003 č. 177 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. mája 2003 a gestorský výbor do 12. mája 2003.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, pokiaľ sa nikto nehlási ústne. Nie.

    Poprosím, pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal návrhy na hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za návrh 99, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 9. mája 2003 a gestorský výbor do 12. mája 2003.

  • Páni poslanci, prezentujme sa. Počuli ste návrh pána povereného spravodajcu, ktorý predložil návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za návrh 90, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi obrany, pánovi poslancovi Šimkovi.

    Pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Vladimír Palko.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zaviesť majetkové priznania príslušníkov bezpečnostných zložiek a ich rodinných príslušníkov. Návrh zákona upravuje spôsob, obsah a termíny podávania majetkových priznaní. Podľa vládneho návrhu zákona majetkové priznanie bude podávať policajt vždy po prijatí do služobného pomeru pravidelne jedenkrát ročne a tiež v lehote určenej ministrom vnútra. Priznania sa týkajú hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, majetkových práv a majetkových hodnôt policajta a jeho rodinných príslušníkov.

    Okrem toho sa v zákone navrhuje tiež zmena § 192 ods. 1 písm. c). Ktoré sú tieto zmeny, sa opätovne ustanoví hranica dôchodkového veku, čo znamená, že bude možné policajta prepustiť zo služobného pomeru po dovŕšení veku 55 rokov a súčasnom splnení podmienok na výsluhový dôchodok.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu a jeho postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím teraz pána poslanca Vavríka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu v gestorskom výbore v prvom čítaní.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor pre obranu a bezpečnosť ma svojím uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu vám v prvom čítaní predkladám túto spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, a taktiež spĺňa náležitosti, ktoré požadujú legislatívne pravidlá. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. marca tohto roku navrhujem ďalej, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory - ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, a zároveň navrhujem, aby ho prerokoval ako gestorský výbor aj výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. mája a gestorský výbor do 12. mája tohto roku.

    Pán predseda, poprosím vám, aby ste otvorili rozpravu, lebo so spravodajskou informáciou som práve skončil.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto z prítomných poslancov hlási do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, pretože navrhovateľom druhého návrhu zákona, ktorý nasleduje, je pán minister vnútra a po prerokovaní tohto návrhu by sme pristúpili k hlasovaniu. Predpokladám, že tak môžeme urobiť dopoludnia. Takže prosím pánov poslancov, aby neodchádzali, a pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom novely zákona je na základe odporúčania Európskej komisie upraviť dohľad štátu nad činnosťou obecných polícií, zaviesť jednotné označenie príslušníkov obecnej polície, ich motorových vozidiel a zabezpečiť jednotnú odbornú prípravu príslušníkov obecnej polície v školách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a upraviť spoluprácu obecných polícií s Policajným zborom. Úprava jednotnej rovnošaty má zabrániť možnej zámene príslušníkov obecných polícií s rovnošatami iných zložiek. Povinnosť zaviesť jednotnú rovnošatu a označenie motorových vozidiel sa navrhuje až k 1. januáru 2008, čo je dostatočný priestor pre obce na postupné finančné splnenie si tejto povinnosti.

    Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Mitríka, ktorého poveril výbor pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážení prítomní. Predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku aj v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona je dôležité pripomenúť. Obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve v Európskej únii problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa netýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, tak ako pán minister uviedol. Zmena sa zhruba týka šiestich oblastí. Bude potrebné k tomu citlivo pristupovať, pretože sa ukazuje, že v istých prípadoch budú aj značné dopady na rozpočty obcí. Samozrejme, že budú rozložené, tak ako pán minister povedal, pretože rovnošaty by mali nastúpiť až v roku 2008 a samotné preškoľovanie, o tom ešte môže byť rozprava a rôzne úvahy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. marca 2003 č. 173 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Číž. Žiadne iné prihlášky do rozpravy nemám, preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona ústne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi iba niekoľko slov k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnej polícii. Poviem, že som v nesmiernych rozpakoch v tom, ako mám posudzovať tento návrh zákona. Na jednej strane verbálne otvára otázky, ktoré je skutočne potrebné upraviť, na druhej strane používa na to inštitúty, ktorým absolútne nerozumiem a ich realizácia spôsobuje nesmierny zmätok v elementárnom teoretickom vyjadrení toho, o čom je alebo nie je obecná polícia. Ak sledujem priebeh právnej úpravy v pôsobnosti obecných polícií za posledných desať rokov, tak je to taký veľmi zvláštny neregulovaný samovývoj, kde často rozširujeme veľmi významné oprávnenia pre obecné a mestské polície spravidla podľa toho, či je nejaký konkrétne realizovateľný lobistický záujem, ktorý sa potom presadí alebo povedzme, že skupinové alebo odvetvové videnie tohto problému. Je fakt, že dnes máme v obecných políciách 137 vcelku dobre ozbrojených zborov v mestách a v niektorých dokonca aj obciach na Slovensku, a ak sa chceme vážne baviť o demokratickom prostredí a ochrane ľudských práv, tak je veľmi dôležité vytvoriť aj nástroje a mechanizmy proti prípadným pochybeniam mestskej polície zvlášť, keď rozsah oprávnení už dospel do takej miery, že obecná polícia, ktorá bola pôvodne poriadkovou políciou, môže ľudí v podstate zbavovať osobnej slobody a podobne, môže ich predvádzať, môže im siahať na majetok, môže výrazným spôsobom obmedzovať ich osobnú slobodu. Nič proti tomu, pravdepodobne sa dá akceptovať istý rozsah oprávnení obecných polícií a iste potrebujú aj nástroj na niektoré spoločensky žiaduce činnosti, ale je potrebné aj vytvoriť celý systém dozorových a dohľadových mechanizmov, aby skutočne pre prípad, že sa porušujú práva, že možno efektívne spôsobiť nápravu. V tomto smere, pán minister, vítam, že hodláte istým spôsobom zaviesť čosi, čomu sa hovorí dohľad štátnej polície. Len dohľad a vyjadrenie tohto inštitútu je nesmierne plochý a jednoducho ani vám nebude stačiť na to, aby ste vykonávali skutočný dohľad, pretože dohľad má spravidla vždy metodickú stránku a potom stránku kontrolnú a možnosť opravovať procesy. Ak budete žiadať tým spôsobom formulované správy obecnej polície, a to je v podstate váš jediný nástroj, považujem to za smiešne a dokonca niektoré veci sú tam až zábavné, to znamená, že sami obecní policajti majú posudzovať, či bola oprávnene alebo neoprávnene použitá zbraň a podobne.

    Obávam sa, že hoci technicky je návrh zákona spravený dobre ako taký, ale s tým inštitútom vyriešiť vzťah a naplniť dohľad konkrétnymi mechanizmami, ktoré budú účinné a budú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, tam sa zdá, že sme to nevyriešili.

    Ďalší menší problém. Minimálne čo sa týka uniforiem, ktoré majú mať obce jednotné a s čím súhlasím, pretože naozaj je dôležité, aby aj naši občania, aby aj cudzí občania vedeli, že kto ich zastavuje, kto má výrazné označenia, aby boli viditeľní na prvý pohľad, a teda všeobecne známi. Dnešný stav, keď každá obecná polícia má inú uniformu v tomto smere, skutočne spôsobuje problémy. Len ten návrh stojí 55 miliónov, potom kto ich dá obciam v zmysle ústavy, že ak im ukladáme povinnosti, tak im to dá štát, alebo si to budú musieť zabezpečiť obce vo vlastnej pôsobnosti. Dôvodová správa, ako som si pozeral v tomto smere, iba vyčísľuje, ale nedáva návod. Opäť skúšky odbornej spôsobilosti v poriadku, skutočne, ak má byť tento rozsah obecnej polície, tak v tomto smere možno zákon podporiť.

    Vzhľadom na to, aj keď som presvedčený, že návrh zákona, bohužiaľ, nerieši v tejto podobe základné, gro, vyriešiť štátny dohľad nad fungovaním obecnej polície, napriek tomu pravdepodobne bude možné posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a pokúsiť sa pozmeňujúcimi návrhmi aspoň tam, kde sa to bude dať, veci nejakým spôsobom spresniť.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pána poslanca Mitríka, aby v súlade s tým, čo ako spoločný spravodajca uviedol, navrhol uznesenie k prerokúvanému návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 88 poslancov, za návrh 86, proti 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za návrh 87, proti 2, zdržali sa 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Mitríkovi.

    Teraz prosím pána poslanca Vavríka, aby uvádzal hlasovanie k prvému prerokúvanému zákonu, ktorého predkladateľom bol pán minister vnútra.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosím, aby ste dali hlasovať k tlači 184 a prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznáša v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, a to prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 93 poslancov, za návrh 89, proti 1, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že tlač č. 184 prerokujú tieto výbory - ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej poprosím, aby sme v tomto istom hlasovaní určili, že gestorským výborom bude výbor pre obranu a bezpečnosť a taktiež, aby Národná rada rozhodla o tom, že určené výbory návrh prerokujú v termíne do 9. mája a gestorský výbor do 12. mája tohto roku.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme o prerokovaní návrhu vo výboroch, o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za návrh 91, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 10. schôdze Národnej rady na obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14. 02 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 10. schôdze Národnej rady prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 177. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte ako tlač 170.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych a vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo. Pán minister, nech sa páči.

    Prosím, páni poslanci, pán poslanec Vavrík, Abrhan.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Novelizáciou zákona sa reaguje na požiadavky smerníc Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce, ako aj na požiadavky aplikačnej praxe. Účelom novely Zákonníka práce je minimalizovať kogentnosť ustanovení, vytvoriť predpoklady na rozšírenie možnosti kolektívne vyjednávať, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov tým, že sa navrhuje upraviť len základné rámce a bližšia úprava bude závisieť od podmienok zamestnávateľa, čím by sa mala zjednodušiť ich aplikácia.

    Obsahom návrhu zákona je najmä: v základných zásadách zrovnoprávniť postavenie zamestnancov a zamestnávateľov v prípade porušenia práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a tiež v prípade konfliktov záujmov pri kolektívnom vyjednávaní; možnosť dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer najdlhšie na tri roky a zároveň umožniť opakované uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu pre širší okruh zamestnancov; obmedziť ochranu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru v prípade uzatvorenia pracovného pomeru na kratší pracovný čas nepresahujúci 20 hodín týždenne; podmieniť povinné poskytnutie odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, a to skončením pracovného pomeru dohodou; pružnejšie rozvrhnúť pracovný čas podľa podmienok a potrieb zamestnávateľa; umožniť dohodnutie so zamestnancom výkon práce nadčas o 250 hodín ročne nad limit, 150 hodín bez vydania povolenia Národným úradom práce; vypustiť ďalšiu dovolenku; komplexne upraviť prekážky v práci, ktorými sa obmedzuje poskytovanie pracovného voľna zamestnancov s náhradou mzdy; dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca zo strany zamestnávateľa najdlhšie na jeden mesiac v prípade, ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa; upraviť vykonávanie kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci odborovým orgánom; vypustiť dohodu o brigádnickej práci študentov, dohodu o pracovnej činnosti a komplexne upraviť dohodu o vykonaní práce; upraviť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, najmä kompetencie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady ako zástupcov zamestnancov, či už pôsobia popri sebe alebo samostatne s tým, že odborovému orgánu je ponechaná kompetencia kolektívne vyjednávať. Súčasne sú upravené podmienky kreovania zamestnaneckej rady a podmienky činnosti i zástupcov zamestnancov.

    Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 24. januára a 28. februára. Na druhom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dospeli sociálni partneri k dohode. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182 zo dňa 12. marca 2003 bol predmetný návrh zákona schválený.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o tomto vládnom návrhu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač č. 177.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 11. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Navrhovanou úpravou dochádza k výraznejšej deregulácii doterajšej právnej úpravy pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktorá sa prenecháva na úpravu sociálnych partnerov. V Zákonníku práce sa navrhuje upraviť základné aspekty, základné rámce, limity s tým, že bližšia úprava sa uskutoční na úrovni podniku, prevádzky v závislosti od podmienok zamestnávateľa, regiónu, ako aj príslušné odvetvia. Navrhuje sa deregulovať úpravu pracovného času a umožniť zamestnávateľovi pružnejšiu úpravu v závislosti od povahy práce a podmienok prevádzky.

    V novele Zákonníka práce sa navrhuje výrazne znížiť pracovné voľno pri prekážkach v práci na strane zamestnanca, pri ktorých je povinný zamestnávateľ poskytnúť náhradu mzdy. Navrhuje sa, aby zamestnanecká rada mohla pôsobiť u zamestnávateľa súčasne s odborovou organizáciou.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Európskou sociálnou chartou, smernicami Európskej únie a dohovormi Medzinárodného úradu práce. Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že navrhovaná právna úprava predpokladá dopad na verejné financie.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja páni, teda pani poslankyňa za SDKÚ Navrátilová a pán poslanec Tkáč za Klub nezávislých poslancov. Takže najprv v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Témou Zákonníka práce žije slovenská spoločnosť od prijatia zákona č. 311/2001 Z. z. Pri konštrukcii Zákonníka práce treba vždy vyvažovať dva aspekty, a to dostatočnú ochranu zamestnancov, najmä právo na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, a to bez akéhokoľvek obmedzenia priamej a nepriamej diskriminácie.

    Druhým aspektom dobrého Zákonníka práce je, aby nebol bariérou pri zamestnávaní alebo sprostredkovaní zamestnania napríklad zákazom vzniku pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi, neprimeranou skúšobnou dobou, silnými obmedzeniami na opakovaný pracovný pomer na dobu určitú alebo absenciou možnosti dohadovať v pracovnoprávnej zmluve kratší pracovný čas s možnosťou krátkej výpovede bez uvedenia dôvodu.

    Zákon č. 311/2001 Z. z. nebol z hľadiska týchto dvoch aspektov vyvážený a pri jeho uplatňovaní sa ukázalo, že je prekážkou pri vytváraní pracovných miest, najmä u malých podnikateľov. Je preto logické, že nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá dnes novelu zákona, ktorá napráva isté pokrivenia spôsobené nerovnováhou medzi právami zamestnancov, povinnosťami zamestnávateľov a obmedzeniami pri vytváraní nových pracovných miest. Nebudem sa vracať k hystérii odborárov, ktorá sprevádzala prípravu tohto zákona. Očakávala som však vecnú diskusia a dočkala som sa len populistických výronov, ktoré v konečnom dôsledku boli v niektorých prípadoch proti zamestnancom.

    Čo nám prináša predložená novela? Vo vzťahu k zamestnancom prináša novela Zákonníka práce z dielne ministra Kaníka zvýšenú ochranu pri manipulácii zamestnávateľa s osobnými údajmi a precizovanie povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom informácie o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa. Rozširuje zákazy diskriminácie zamestnancov presnejšou definíciou priamej a nepriamej diskriminácie a vymedzením pojmu obťažovania. Za pozitívny prínos predloženej novely považujem odstránenie prekážok pri uzatváraní opakovaných pracovných pomerov na určitú dobu pre poberateľov starobných, invalidných a výsluhových dôchodkov a pre zamestnancov, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu. Tí, ktorí pôsobili vo výkone štátnej správy mi iste dajú za pravdu, že problémy pri zabezpečovaní učiteľských kapacít v základných školách, najmä v regióne Bratislave, ale i v ďalších regiónoch nadobudli po účinnosti zákona č. 311 drastické rozmery spôsobené obmedzenou možnosťou zamestnávať dôchodcov. Rovnaké problémy boli aj pri zamestnávaní opatrovateliek. Samospráva v tomto okamihu privíta odstránenie uvedeného zákazu zo zákona.

    Som presvedčená o tom, že aj odstránenie obmedzenia pracovného času zamestnancov neprinesie žiadne negatívne prvky na trhu práce. Naopak, doterajší systém obmedzoval v práci tých, ktorí prácu mali a mali aj dosť síl pracovať viac ako 48 hodín týždenne. Predkladaný návrh zásadným spôsobom dereguluje úpravu pracovného času a umožňuje pružné rozvrhovanie pracovného času buď rovnomerne, alebo nerovnomerne. Vítam, že sa navrhuje odstránenie administratívne náročného povoľovania nadčasovej práce Národným úradom práce a ponechanie na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom na rozsahu nadčasovej práce v závislosti od potrieb zamestnávateľa. Na druhej strane zamestnávateľom umožňuje navrhovaná novela jednoduchšie rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý poruší pracovnú disciplínu a umožňuje mu dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca v prípade, že sa stane podozrivým z ohrozovania dôležitých záujmov zamestnávateľa. Uvoľňujú sa podmienky na výplatu odstupného pre zamestnancov pri prepúšťaní z dôvodu organizačných zmien. Ruší sa povinnosť zamestnávateľa vyplácať odstupné po uplatnení výpovednej lehoty. Ponecháva sa na kolektívne vyjednávanie a na dohodu o výške odstupného. Je to úloha odborov, aby ukázali, ako sa vedia zastať zamestnancov. Aj celkový duch novely je zameraný na zníženie donucovacích prostriedkov tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov. Pre mňa bol pôvodný návrh predložený na diskusiu v januári lepší. Ale uvedomujem si realitu, ktorej prijímanie tejto dôležitej právnej normy vyžaduje kompromisy u všetkých sociálnych partnerov. Je to právna norma, ktorá odstraňuje v značnej miere nerovnováhu vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca, ale čo je pre mňa najdôležitejšie, odstraňuje prekážky vo vytváraní pracovných miest. Z tohto dôvodu poslanecký klub SDKÚ predložený návrh novely podporí.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v mene Klubu nezávislých poslancov vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce. Treba povedať, že výsledný produkt je predmetom dlhodobého rokovania, vyjednávania v rámci tripartity, ale aj v rámci Medzinárodnej organizácie práce. Na požiadanie zamestnávateľov z tripartity, ale aj ďalších sociálnych partnerov som mal možnosť zúčastniť sa na rokovaní spolu s českými tripartitnými subjektmi v Ženeve na úrovni Medzinárodnej organizácie práce. Dovoľte mi niekoľko poznámok k novému návrhu, ktorý je vlastne skutočne dnes výsledkom tohto vyjednávania. Obzvlášť, keď som si ešte preštudoval pripomienky alebo stanovisko Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky k novele Zákonníka práce, žiaľ, zatiaľ stanovisko zamestnávateľov sme nemali k dispozícii pred prvým čítaním. Treba povedať, že by to nemal byť problém z hľadiska schvaľovania v Národnej rade aj napriek tomu, čoho sme boli svedkami pred bránami ministerstva každé ráno, aj napriek tomu, že najmä odborári pravidelne menili svoje postoje. A musím to otvorene povedať aj z hľadiska mediálnych výstupov, ktorých som bol svedkom v súvislosti s prerokúvaním týchto inštitútov v Medzinárodnej organizácii práce.

    Chcem povedať v tejto súvislosti skôr takú filozofujúcu úvahu, ako vidím niektoré skutočnosti z hľadiska tejto novely. Predovšetkým je to otázka flexibility či toho, čo sa tam hovorí, že ide o dereguláciu, aby sa prešlo na rozšírený rozsah kolektívneho vyjednávania namiesto toho, aby to upravovala norma. Ja osobne to hodnotím ako správny postoj. Je stále v nás taký bacil centralizmu alebo direktívneho riadenia. To, čo nie je v norme, ako keby sme nevedeli prežiť, alebo by som to povedal inak, to, čo nie je normované v Zákonníku práce, ako keby nám zväzovalo ruky. Tu je otázka, ktorú treba v širších súvislostiach tiež posúdiť, a to je otázka kolektívneho vyjednávania či tripartizmu. Kolektívne tarifné vyjednávanie je fenomén, ktorý sa ešte dokonale na Slovensku nevžil.

  • Áno. Páni kolegovia, chcem vás upozorniť, že ak chcete viesť debatu v Národnej rade, tak nie v rokovacej sále.

  • Chcem v tejto súvislosti uviesť, že za každým promile vyjednávajúcich bossov, to hovorím láskavo, nie pejoratívne, vo svete, kde takýto model tarifného vyjednávania či kolektívneho vyjednávania je, existuje doslova a do písmena až vedecký výskum. Dobre zaplatení univerzitní ekonomickí profesori alebo inštitúcie pripravujú podklady pre vyjednávajúcu stranu. V tomto zmysle si myslím, že aj naša slovenská tripartita, ktorá má svoje opodstatnenie, by možno mohla mať to, čo dnes robí Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny ako inštitút, ktorý by pripravoval seriózne odborné až vedecké podklady pre sociálne partnerstvo.

    Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že filozofujúcim problémom, nie filozofickým, tejto novely je otázka, či si vládna moc alebo aj politické sociálne miesta uvedomia vlastne jednu skutočnosť. Ak bude flexibilita pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska možnosti dojednávania viacnásobného druhu alebo skupín právnych vzťahov, ak bude v tejto súvislosti viacnásobná možnosť pohybu v pracovnom čase, v podstate sa vytvorí priestor, poviem to veľmi zjednodušene, na posilnenie nezamestnanosti. A to sú zásadné otázky, pretože opačným trendom išla napríklad Jospainova vláda vo Francúzsku pred niekoľkými rokmi, keď znižovaním pracovného času pani Martina AUBRY ako prvá podpredsedníčka vlády a ministerka, vyšla o nej knižka pred tromi týždňami alebo mesiacmi - Dáma 35 hodín - a pamätáte si, ako zavádzala skrátený pracovný čas. Ozvali sa proti nej a proti vláde kamionisti, ktorým to zasiahlo do režimu a v tejto súvislosti bol politický cieľ vlády znížiť nezamestnanosť. Čiže poviem to zase sedliackym rozumom, ak dovolíte, a spôsobom, je nám jedno, či budú dvaja ľudia robiť po 4 hodiny, alebo jeden bude robiť vyše 16 hodín denne a dvaja budú na ulici, alebo budú nezamestnaní? Toto si treba jasne uvedomiť pri stanoviskách vo vzťahu k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. A toto je otázka, povedal by som, taká pred zátvorkou. Ak sa toto rozhodne, tak potom nie je problém technicky ušiť legislatívny kabát do vnútra Zákonníka práce z hľadiska pohybu v rámci druhov pracovnoprávnych vzťahov či z hľadiska pracovného času. V tomto zmysle táto novela Zákonníka práce nezníži nezamestnanosť, a to bol zrejme aj taký chabý pokus v lete, keď sa prijímal Zákonník práce vo veľkom časovom aj politickom strese, iste si na to spomínate, keď sa prijal Zákonník práce preto, aby bolo 8 vyšších územných celkov, a nebolo ich viac a neboli by iné.

    Z hľadiska jednotlivých inštitútov nechcem ísť do detailu. Pri druhom čítaní, samozrejme, reč o tom bude, ale dovoľte mi niekoľko poznámok. Z hľadiska diskriminácie aj z hľadiska niektorých inštitútov už o sexuálnej orientácii tu bola reč alebo aj médiá o tom hovorili. Treba si jasne uvedomiť, že existujú aj európske hodnoty, ktoré vôbec nespochybňujú aj mnou schválenú deklaráciu o ochrane alebo zvrchovanosti v kultúrnych a etnických oblastiach alebo otázkach. Jedna otázka je sexuálna orientácia, či to budem podporovať alebo či umožním osobám toho istého pohlavia adopciu detí, alebo budeme riešiť čiastkové problémy zákazu diskriminácie v súvislosti s priamym verbálnym alebo písomným prejavom o tom, že neprijímam vás do zamestnania pre vašu sexuálnu orientáciu. A to sú už iné hodnoty, ktoré treba riešiť.

    Je tam veľmi zaujímavá otázka, ktorá bola už v tomto parlamente raz otvorená. Ja som asi k nej dvakrát vystupoval v pléne, a to je otázka pracovnoprávnych vzťahov duchovných kňazov jednotlivých cirkví alebo náboženských spoločností, pretože naďalej platí v tejto súvislosti uznesenie či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sa zasahuje do kanonického práva. Zákonník práce alebo novela má snahu postavenie duchovných cirkví náboženských spoločností istým spôsobom riešiť. Bude treba zrejme aj v našom výbore o tom diskutovať aj vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu, či to tam treba vôbec uviesť a či nenechať ten automat, ktorý sme pri novom Zákonníku práce spolu aj s niektorými kolegami s KDH, vedia o tom, diskutovali, či neriešiť to prostredníctvom absolútnej priority kanonického práva.

    Z hľadiska jednotlivých ďalších inštitútov novely Zákonníka práce je otázka pracovného času, už som sa o nej zmienil z hľadiska väzby na otázky zamestnanosti či nezamestnanosti. Chcel by som ešte v tejto súvislosti ďalej uviesť, že bude naďalej treba diskutovať o ďalšej dôslednej reforme pracovného práva. Myslím tým najmä vytváranie odborného základu na kolektívne tarifné vyjednávanie. Myslím tým najmä na skvalitňovanie inšpekcie práce. Myslím si, že tejto otázke by sa aj ministerstvo, aj vláda, ale aj parlament mali venovať, pretože otázka uplatňovania pracovnoprávnych vecí je dnes veľmi vážnym problémom. Sám mám na stole prípad pána z Prešovského okresu, s ktorým neplatne rozviazala organizácia zamestnávateľ pracovný pomer v roku 1991. Dnes mi poslal úžasný list, pretože 15. apríla 2003 má prvé pojednávanie v tejto súvislosti. Je to absurdné v čase, keď organizácia zamestnávateľ dávno neexistujú. Akým spôsobom teda ďalej reformovať pracovné právo.

    Chcel by som na záver vyhlásiť, že po určitých diskusiách zrejme na úrovni najmä výboru pre sociálne veci a bývanie je novela Zákonníka práce aj vzhľadom na stav sociálneho partnerstva prijateľná a nevidím tam zásadnejšie rozpory.

    Posledná poznámka, ak dovolíte, k podstate tejto novely. Podstata novely spočíva predovšetkým v tom, že sa menia zásadné pomery participácie účasti zamestnancov na rozvoji, riadení, kontrole činností zamestnávateľa. V tejto súvislosti chcem uviesť, že po roku 1990 česko-slovenský model vychádzal z takzvaného exkluzívneho postavenia odborov na úrovni zamestnávateľa, ktorý spočíval v tom, že aj po obmedzení takzvaného uznesenia IV. všeodborového zjazdu ROH v decembri 1990 odbory vlastne v Čechách aj na Slovensku získali určitú právnu subjektivitu a legitimitu z hľadiska rôznych foriem vzájomnej súčinnosti spolurozhodovania, kolektívneho vyjednávania, práva na informovanosť a podobne. Chcel by som však uviesť aj to, že existujú, povedal by som, také skupiny odborobijcov a nie som fan klub ani súčasného vedenia odborov, ale chcem povedať, že dnes patrí do výbavy európskej sociálnej i právnej kultúry sociálny dialóg a sociálne partnerstvo. Aj konzervatívne krajiny a pravicové strany majú dokonca formuláciu dajme tomu v Klesheimskej deklarácii o sociálne orientovanej, ekonomicky a ekologicky orientovanej ekonomike, ale majú aj tézy o sociálnom partnerstve. Všetky rozhodujúce dokumenty Európskej komisie, či Lisabonská, či Amsterdamská, či Zmluva z Nice, hovoria veľmi evidentne a jasne o tom, že sociálne partnerstvo má svoj význam.

    Zúčastnil som sa pred niekoľkými týždňami na stretnutí na takzvanej vysokej úrovni v Bruseli, kde bolo stretnutie reprezentantov sociálneho departmentu vrátane Európskej komisárky pre sociálne veci spolu s vedením Medzinárodnej organizácie práce na čele s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu práce Juanom Somaviom. Európska komisia dávala MOP podklady na november 2003, kde v roku 2003 v novembri Medzinárodná organizácia práce má predložiť dokument o globalizácii a o sociálnych a ekonomických právach. Aj v tejto súvislosti treba uviesť, že otázka sociálneho dialógu, sociálneho partnerstva patrí medzi základné hodnoty nielen európskej sociálnej a právnej kultúry, ale aj svetovej sociálnej a právnej kultúry. V tejto súvislosti Zákonník práce, jeho novela vlastne vyraďuje istým spôsobom z tých kompetencií príslušné odborové orgány v podnikoch, závodoch a posilňuje princíp participácie prostredníctvom závodných rád. Nepovažujem to za protiústavné ani protiprávne, je to vec legitímneho rozhodnutia väčšiny alebo toho, kto vládne. V tejto súvislosti treba, znovu opakujem, posilňovať aj na úrovni odborov i zamestnávateľských zväzov postavenie vyšších orgánov, ktoré by mali pripraviť seriózne odborné poklady na kolektívne tarifné vyjednávanie.

    V tejto súvislosti, a tým aj končím, si myslím, že aj tie peripetie, ktoré viedli k tejto novele Zákonníka práce, vlastne sú eliminované a celkovo možno povedať, že po určitých výhradách či po diskusiách vo výbore je možné celkom s touto novelou súhlasiť.

    Ďakujem pekne niektorým, ktorí si ma vypočuli.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa? Nie. Aj vám ďakujem.

    Vážená Národná rada, chcem vám navrhnúť, nakoľko nasledujú ešte ďalšie prvé čítania, či by sme sa nevedeli dohodnúť, aby sme o týchto prvých čítaniach hlasovali až po prerokovaní všetkých prvých čítaní, to znamená, predpokladám, okolo 15.30 - 16.00 hodiny. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 176, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 164. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Andrej Hajduk.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Podstatou novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, tlač 176, je vytvoriť zákonné podmienky pre prevádzkovateľov malých liehovarníckych závodov typu ovocný liehovar a octáreň. Ich produkty sú doplnkovým sortimentom na trhu. Ide o zmiernenie tvrdosti zákona, ktorý dnes vyžaduje od prevádzkovateľov ovocných liehovarov a octární preukázať základné imanie vo výške 20 miliónov Sk, čo je neprimerané pre tento typ prevádzok a hrozí ich zánik. Tieto liehovarnícke závody a octárne vyrábajú produkty, ktoré spĺňajú požiadavky Európskej únie. Z tohto pohľadu je v záujme Slovenskej republiky, aby ich produkcia nebola ohrozená. Novela zákona sa týka asi 14 prevádzkovateľov ovocných liehovarov a 3 octární. Touto novelou zákona vytvárame pre obce a podnikateľské subjekty možnosť spracovania našich prebytkov ovocia, vytvoriť nové pracovné príležitosti a napokon rozvoj vidieka. Novela zákona umožňuje, aby zodpovedný zástupca žiadateľa mohol byť aj stredoškolák s primeraným odborným vzdelaním a praxou. Návrh rieši aj súlad so zákonom o ochrane osobných údajov. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Návrh zákona bol konzultovaný s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a preto, vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 31 z 8. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trhu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2003 číslo 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Tak ako sme sa dohodli, hlasovať o tomto návrhu budeme až po skupine prerokovaných návrhov v prvom čítaní. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa programu teraz nasledujú prvé čítania o dvoch návrhoch novely zákona o telekomunikáciách podaných poslancami Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme zlúčili rozpravu o týchto návrhoch zákonov s tým, že o každom návrhu zákona budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. Áno, ďakujem pekne.

    Takže návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (H. Arvay, J. Baška, J. Jasovský, P. Miššík) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. ste dostali ako tlač 180.

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 166. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jaroslav Baška.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Z dôvodov dynamického rozvoja telekomunikácií a nevyhnutnosti aproximácie legislatívy Európskej únie bol pripravený a v roku 2002 predložený do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o telekomunikáciách v súlade s prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky vyplývajúcimi z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 a na zabezpečenie úplného súladu s acquis a telekomunikačnou stratégiou Slovenskej republiky na roky 2000 - 2002 schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 440/2000, ďalej s legislatívnym a regulačným rámcom na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, takzvaný unbundling local loop, ktorý dňa 18. decembra 2000 vydal Európsky parlament a Rada Európskej komisie ako regulačné opatrenie pod č. 2887/2000 a Európska komisia ho zaradila medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie, ďalej je v súlade s podpisom predsedu vlády Slovenskej republiky v júni 2001 na samite Európskej únie v Göteborgu v dohode asociovaných krajín a Európskej komisie v rámci programu eEurope+, kde jednou z prioritných úloh pre asociované krajiny je aj urýchlenie položenia základných kameňov informačnej spoločnosti, medzi ktorými dominuje legislatívne zavedenie inštitútu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Pripomínam, že to malo byť podľa tohto dokumentu zrealizované už do konca roku 2002.

    Pri príprave návrhu zákona sa pod gesciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií podarilo dosiahnuť široký prienik všetkých zúčastnených subjektov na telekomunikačnom trhu, a to tak ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, Telekomunikačného úradu, ako aj telekomunikačných operátorov.

    Predložený návrh bol 20. júna 2002 schválený vo vzácnej zhode tak hlasmi koaličných, ako aj opozičných poslancov. Zdalo sa, že liberalizácii telekomunikačného trhu verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete počnúc 1. januárom 2003 nestojí nič v ceste. Po tom, ako prezident SR vrátil dňa 12. júla 2002 zákon s tromi pripomienkami nezásadného charakteru Národnej rade na opätovné prerokovanie, nebol, ale na hektickej poslednej schôdzi Národnej rady v minulom volebnom období v auguste 2002 vrátený zákon opätovne schválený. Pritom schváleniu zabránil nedostatok len štyroch hlasov poslancov Národnej rady. Po neschválení vráteného zákona z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa viacerí z poslancov, ktorí nehlasovali za návrh, vyjadrili, že jeho neschválenie je chybou. Za všetkých spomeniem len terajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Pavla Prokopoviča. Po nástupe novej vlády Slovenskej republiky sa napriek počiatočným deklaráciám zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií nedostala predmetná novela do legislatívneho plánu vlády. Namiesto toho sa začali práce na novom zákone o elektronických komunikáciách, zohľadňujúcom prijatie štyroch smerníc nového jednotného regulačného rámca Európskej únie pre oblasť elektronických komunikačných sietí a služieb, pri ktorých ide hlavne o konvergenciu v sektoroch telekomunikácií, médií a informačných technológií a ktoré nahradia podstatnú časť v súčasnosti platných smerníc EÚ v oblasti telekomunikácií.

    Povinnosť implementácie týchto smerníc do právnych predpisov krajín EÚ je do 15 mesiacov odo dňa zverejnenia. Zákon o elektronických komunikáciách predstavuje tak síce riešenie na obdobie po vstupe do EÚ, dovtedy však ponecháva užívateľom telekomunikačných služieb len rozčarovanie z nenaplnených očakávaní po 1. januári 2003.

    Prvoradým zámerom návrhu predmetnej novely zákona o telekomunikáciách je pripraviť nevyhnutné doplnenie zákona o telekomunikáciách a zabezpečiť úplný súlad zákona o telekomunikáciách s acquis, ďalej podporiť rozvoj internetu na Slovensku, plnenie priorít prijatého programu eEurope+, čo znamená internet lacnejší, bezpečnejší a rýchlejší, a urýchlenie prechodu do informačnej spoločnosti, ďalej zvýšiť konkurenciu a rozsah telekomunikačných služieb pre občanov Slovenskej republiky, odstrániť niektoré nedostatky telekomunikačnej legislatívy v súvislosti s doterajšími poznatkami z činnosti Telekomunikačného úradu SR, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a niektorých subjektov telekomunikačného trhu Slovenskej republiky.

    Návrh predmetnej novely zahŕňa riešenie najmä pripomienok Európskej komisie zo dňa 15. decembra 2000 k zákonu o telekomunikáciách, hodnotenie prístupového procesu Slovenskej republiky v pravidelnej správe Európskej komisie a precizuje, mení a dopĺňa niektoré ustanovenia zákona o telekomunikáciách na základe záverov a skúseností z takmer trojročného uplatňovania zákona o telekomunikáciách v praxi.

    Z dôvodu naliehavej potreby rýchleho rozvoja konkurencie v poskytovaní telekomunikačných služieb pevnej telekomunikačnej siete po ich úplnej liberalizácii od 1. januára 2003 navrhujeme preto do právneho poriadku Slovenskej republiky zapracovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000, zároveň sa odporúča schváliť pripravený návrh nevyhnutných spresnení a zmien existujúceho znenia zákona o telekomunikáciách.

    Návrh predmetnej novely obsahuje 39 bodov návrhov, zmien a doplnkov, čo možno považovať za minimálny a toho času optimálny rozsah potreby novelizácie telekomunikačného zákona. Najdôležitejšie zmeny sú premietnuté najmä v týchto oblastiach: uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, kompetencie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, licenčný režim a neverejné telekomunikačné služby.

    Čo sa týka záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, návrh novely zákona o telekomunikáciách patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie uvedené v sekcii deväť.

    Prijatie novely zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001, aby bol zabezpečený úplný súlad s acquis. Zavedenie uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu najneskôr do konca roka 2002 je záväzkom Slovenskej republiky v rámci programu eEurope+. Skupina poslancov tak v tomto smere nahrádza legislatívnu aktivitu vlády, nakoľko bez predmetnej novely tento záväzok zjavne nebude splnený.

    Čiže toľko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalší bod programu je Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Malchárka a B. Brestenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 188, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 171.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Malchárkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180.

    Dňa 21. 3. 2003 boli do Národnej rady okrem iných návrhov zákonov predložené aj dva návrhy na novelizáciu zákona o telekomunikáciách. Bol to jednak návrh kolegov poslancov z iniciatívy predovšetkým zo strany Smeru, ktorému bolo pridelené číslo parlamentnej tlače 180, a návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegyňou poslankyňou Beátou Brestenskou, ktorý je registrovaný pod číslom 188. Napriek tomu, že tieto návrhy zákonov boli pripravované nezávisle od seba, došlo k situácii, že tieto legislatívne predlohy nielenže boli podané do parlamentu skoro v rovnakom čase, ale navyše sú takmer identické. Až na pár paragrafov sa zhodujú nielen paragrafové znenia návrhov, ale aj ich dôvodové správy. Pokiaľ by ste sa divili, ako je niečo také možné, odpoveď je v podstate jednoduchá. Tak ako my aj poslanci Smeru pri príprave týchto návrhov vychádzali z vládneho návrhu novely zákona o telekomunikáciách, ktorý bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený v minulom volebnom období v apríli v roku 2002. Tento návrh zákona so zapracovanými pripomienkami Národnej rady schválila Národná rada. Prezident však využil právo veta a vrátil ho na opätovné prerokovanie do parlamentu. Na poslednej augustovej schôdzi Národnej rady pred parlamentnými voľbami návrh zákona nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov a zákon teda nebol schválený. Neviem, či už tu bolo spomínané, chýbali len štyri hlasy. Keďže však išlo o kvalitnú a predovšetkým potrebnú novelu telekomunikačného zákona, rozhodli sme sa tento návrh zákona takpovediac oprášiť a opätovne ho predložiť do legislatívneho procesu. Evidentne sme však neboli jediní a túto myšlienku dostali aj iní kolegovia. S kolegyňou pani docentkou Brestenskou sme pôvodný vládny návrh novely telekomunikačného zákon doplnili o pripomienky, to je ten rozdiel, ktoré boli uplatnené pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní, ako aj o pripomienky, ktoré voči návrhu zákona vzniesol prezident Slovenskej republiky. Pri príprave návrhu zákona sme spolupracovali s ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií s cieľom zladiť pripravovanú novelu zákona o telekomunikáciách s telekomunikačnou politikou vlády a s prioritami vlády v tejto oblasti. Výsledkom bolo vypracovanie staronovej novely zákona o telekomunikáciách, ktorá má za cieľ najmä zvýšiť konkurenciu a rozsah poskytovania telekomunikačných služieb pre občanov Slovenskej republiky, urýchliť prechod do informačnej spoločnosti, ako aj odstrániť niektoré nedostatky platnej legislatívy v oblasti telekomunikácií.

    Pokiaľ sme si mali možnosť preštudovať návrh novely telekomunikačného zákona z dielne kolegov poslancov, musím konštatovať, že až na pár paragrafov sú naše návrhy, ako už bolo spomenuté, identické. Je zrejmé, že predkladatelia taktiež vychádzali z pôvodného vládneho návrhu, do ktorého zapracovali pripomienky, ale len čiastočne z druhého čítania. Na rozdiel od nášho návrhu však do návrhu zákona nezapracovali pripomienky, čo považujeme za dosť podstatné, prezidenta Slovenskej republiky, s ktorými sa návrh zákona vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu. Je preto viac než pravdepodobné, že pokiaľ by Národná rada schválila tento návrh zákona od kolegov, opakovala by sa situácia z minulosti a prezident by vrátil zákon s tými istými alebo podobnými pripomienkami, čím by sa legislatívny proces zbytočne zdržal a možno by hrozilo aj to, čo sa stalo pred pol rokom, že by opäť žiadny zákon neuzrel svetlo sveta.

    Navyše, návrh zákona, ktorý pripravili poslanci kolegovia, zavádza v § 21 a § 21a nový inštitút takzvaného uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Tento inštitút vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu. Napriek tomu, že ide o nepochybne dobrú a liberálnu myšlienku, malo by to možno prispieť k zníženiu cien internetu, spôsob jej zavedenia do slovenského právneho poriadku nepovažujeme za najšťastnejší. Jednak pokiaľ ide o formálnu stránku v navrhovanom znení v § 21 sú uvedené definície základných pojmov súvisiacich s problematikou uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu, tak ako boli prebraté z uvedeného nariadenia. Definícia pojmov používaných v zákone však už tradične býva súčasťou úvodných ustanovení zákona, aby bolo možné oboznámiť sa vopred s presnými definíciami odborných pojmov a v prípade potreby tieto definície čo najskôr vyhľadať pri práci so zákonom. Tento úzus však predkladatelia nedodržali a umiestnili definície nesystematicky až do § 21 zákona.

    Odhliadnuc od tohto formálneho nedostatku navrhovanej úpravy by som chcel upozorniť podľa môjho názoru na podstatnejšiu skutočnosť. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v súčasnosti pracuje na príprave úplne nového zákona o elektronických komunikáciách, ktorého súčasťou má byť aj právna úprava uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Tento pripravovaný zákon by mal koncepčne riešiť problematiku elektronickej komunikácie s cieľom okrem iného umožniť zlacnenie používania internetu a jeho sprístupnenie väčšiemu okruhu používateľov. Je preto potrebné starostlivo zvážiť, či teraz pristúpiť k nekoncepčnému zavedeniu inštitútu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu do platného zákona na základe poslaneckého návrhu, alebo počkať pár mesiacov, keď by podľa predpokladov mal zákon o elektronických komunikáciách nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2004, a upraviť túto problematiku jednotne v súlade s vládnou koncepciou o elektronickom telekomunikačnom trhu.

    Nie nepodstatnou pripomienkou je, že po konzultáciách s vedením telekomunikácií technicky, ani keby sme zákon schválili zajtra a pozajtra by bol v Zbierke, technicky aj tak by sa nedal tento systém spustiť skôr ako začiatkom budúceho roka. Takže to, či budeme o pol roka neskôr o tom rokovať, nič nezmení na fakte, že súčasný stav sa nezmení skôr a zmení sa až vtedy, až to bude v súlade s technickými možnosťami a v súlade s politikou vlády v tejto oblasti.

    Poslanecký návrh novely telekomunikačného zákona predkladateľmi, ktorými sú poslanci kolegovia, má aj niektoré ďalšie nedostatky. Napríklad v § 22 ods. 4 navrhujú stanoviť povinnosť Telekomunikačnému úradu každoročne zverejňovať rozhodnutia o prevádzkovateľoch telekomunikačných činností s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu s tým, že úrad by tak mal urobiť po prvýkrát ku dňu účinnosti tohto zákona. Predkladatelia vychádzali z pôvodného znenia vládneho návrhu zákona, pričom však nezohľadnili súčasnú situáciu, keďže takéto rozhodnutie už úrad vydal v roku 2002. Takže je to naozaj len v podstate opis toho, čo tu vzniklo pred pol rokom, ale nezohľadňovala sa situácia, ktorá vznikla v poslednom polroku.

    Na základe týchto skutočností by som vás vážené kolegyne, kolegovia chcel požiadať o starostlivé zváženie ďalšieho postupu, v prípade takmer, hovorím takmer totožných návrhov noviel zákona o telekomunikáciách a aby predovšetkým, teraz poviem, koaliční poslanci zvážili fakt, že návrh, ktorý predkladám ja spolu s pani kolegyňou Brestenskou, je návrh, ktorý prakticky vzišiel z dielne ministerstva pôšt a telekomunikácií a podľa posledných informácií bude rovnakým spôsobom aj podporený vládou Slovenskej republiky bezpochyby na rozdiel od toho druhého poslaneckého návrhu, ktorý má tie chyby, o ktorých som hovoril.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého k obidvom návrhom zákonov určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne kolegovia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Jirka Malchárka a tej druhej skupiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180 a 188. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedené návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dovolím si poznamenať, kolegyne a kolegovia, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z decembra minulého roku prijala legislatívny zámer nového zákona o elektronických komunikáciách. Tento nový zákon bude komplexne riešiť harmonizáciu a štandardizáciu informačných technológií a dátových štruktúr s cieľom vytvorenia podmienok na prepojenie informačných systémov v rámci Európskej únie. O tomto novom zákone budeme rokovať už v októbri tohto roku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona, ak bude postúpený do druhého čítania, prerokovali – ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som žiadnu písomnú prihlášku od pánov poslancov a paní poslankýň nedostal. Takže pán poslanec Jasovský ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Myslím si, že dnes netreba hovoriť o tom, že telekomunikácie na celom svete prebiehajú a rozbiehajú sa v oblasti dynamiky v značnom rozvoji. Myslím si, že od kvality aj kvantity telekomunikačných činností závisí vôbec život v hospodárstve, kvalita a, samozrejme, aj rozvoj každej spoločnosti. Aby tieto ciele mohli byť naplnené, je potrebná kvalitná legislatíva.

    Iste si mnohí pamätajú situáciu z minulého roka, keď za aktívnej pomoci mnohých odborníkov tohto štátu bol pripravený zákon o telekomunikáciách, respektíve jeho novela, ktorá bola predložená do parlamentu. Novela bola schválená, ale prezident Slovenskej republiky ju vrátil z dôvodu troch nepodstatných pripomienok a nebola schválená štyrmi hlasmi v tomto parlamente. Nebola schválená potom, ako prebehli mnohé rozhovory v tomto parlamente. Nebola schválená kvôli poslancom SDKÚ, ktorí veľmi výrazným spôsobom prispeli k tomu, že novela po debatách neprešla v tomto parlamente.

    Myslím si, že nie je správne, že v súčasnej dobe sú predložené do Národnej rady Slovenskej republiky dva návrhy noviel toho istého zákona. Myslím si, že tak, ako hovorí dnes Asociácia telekomunikačných operátorov, ktorá sa prikláňa ku schváleniu novely, ktorú predkladá skupina poslancov, v ktorej som aj ja, a tvrdí, že podľa názoru tejto asociácie novela vo väčšom rozsahu rieši potreby rozvoja konkurenčného prostredia na telekomunikačnom trhu, asociácia podporuje tento návrh aj z toho dôvodu, že sú riešené najmä najdôležitejšie nedostatky v oblasti legislatívy, ktoré sú značné a, samozrejme, podporuje túto novelu, pretože je a bude súčasťou platnej legislatívy, ktorá vstupuje do práva Európskej únie.

    Otázka novely, o ktorej hovoril pán kolega, pán poslanec Malchárek je otázkou značne zjednodušenou, ktorá nerieši prístup k miestnemu vedeniu, nerieši otázku rozvoja internetu na Slovensku a v tom je zásadný problém. Môžete mi veriť alebo nie, ale som tu možno v tomto parlamente jediný inžinier telekomunikácií s praxou v telekomunikáciách, odbornou praxou v telekomunikáciách a možno ako jediný mám prax 30 rokov v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Treba, aby sme si povedali na rovinu, že do prijatia zákona o elektronických komunikáciách, o ktorom hovoril predrečník, platí doterajší zákon o telekomunikáciách, ktorý neposkytuje dostatočné právomoci pre regulačný orgán, ako napríklad ukazuje prax pri rokovaní o vzájomnom prepojení telekomunikačných sietí, kde práve existujúca legislatíva umožňuje Slovenským telekomunikáciám odďaľovať prepojenie svojej telekomunikačnej siete so sieťami ostatných prevádzkovateľov. Už len dostať sa k takzvanej referenčnej ponuke na prepojenie so Slovenskými telekomunikáciami trvá minimálne dva až tri týždne. Regulačný orgán podľa platného zákona o telekomunikáciách nemá však možnosť v prípade potreby zasiahnuť a vstúpiť do rokovaní, a pritom tento regulačný orgán je orgánom, ktorý riadi a spravuje aj táto Národná rada.

    Na nedobrý stav, a to chcem, prosím, podčiarknuť, v tejto oblasti poukazuje aj posledná pravidelná správa Európskej komisie z októbra 2002. Je to správa Európskej komisie, ku ktorej práve najmä koalícia hovorí o vážnom vzťahu, o vážnej potrebe spolupráce, o vážnej potrebe upravovania nášho legislatívneho rámca s legislatívou Európskej únie.

    Novela, ktorú predkladá naša skupina poslancov, reaguje na najväčšie nedostatky existujúceho zákona o telekomunikáciách, ktoré, a musím to povedať, šikovne vo svoj prospech využívajú práve Slovenské telekomunikácie na predĺženie svojho monopolného postavenia na trhu, pričom predlžovanie rokovaní o vzájomnom prepojení telekomunikačných sietí s inými prevádzkovateľmi, netransparentná situácia okolo takzvanej referenčnej ponuky na prepojenie, ktorá bola vyhlásená dokonca za obchodné tajomstvo, diskriminačný prístup k ostatným prevádzkovateľom v oblasti diktovania neprijateľných podmienok prepojenia a podobne, likviduje pôvodný zámer, o ktorom sme všetci vedeli a rokovali v tejto Národnej rade, že monopolné postavenie sa skončí 1. 1. 2003.

    Nie je problémom tejto Národnej rady, že Slovenské telekomunikácie nemajú dostatok zdrojov. Nie je to problémom tejto Národnej rady, je to problémom Slovenských telekomunikácií alebo lepšie vlády Slovenskej republiky, ktorá pripravila výberové konanie na strategického partnera do Slovenských telekomunikácií tak, že sa výberové konanie skončilo škandálom. A ja skutočne prosím Národnú radu, aby nepokračovala v škandalóznom stave, v ktorom dnes táto otázka je. Treba, aby ste, prosím, vedeli, že z dôvodu existujúceho znenia zákona o telekomunikáciách zahraniční investori váhajú s investovaním do slovenského telekomunikačného trhu, čo, samozrejme, výrazne oslabuje možnosti nových prevádzkovateľov.

    Slovenské telekomunikácie zasa neinvestujú z dôvodu a, prosím, podčiarkujem, obrovskej zadlženosti ich väčšinového vlastníka Deutsche Telekomu a sú jedným z mála dominantných operátorov, ktorí stále nemajú dokončenú digitalizáciu telekomunikačnej siete. V tejto vete som povedal všetko, prečo nemá byť schválená novela telekomunikačného zákona v tom predložení, v akom ju predkladáme my a prečo má byť len bezzubá a prečo má byť schválená tak, aby vyhovovala súčasnému stavu na telekomunikačnom trhu na Slovensku.

    Navrhovaná novela, o ktorej hovorím a ktorú predstavujem, zlepšuje možnosti na fungovanie nových prevádzkovateľov, čo sa prejaví aj vo zvýšení investícií do ich infraštruktúry. Z uvedeného dôvodu nie je možné čakať na zákon o litorentských komunikáciách, ako o tom hovoril pán poslanec Malchárek. Nie je možné čakať. Aj nový regulačný rámec v určitých ohľadoch rozlišuje medzi prevádzkovateľmi. Určité povinnosti, výber prevádzkovateľa a prenositeľnosť čísiel, neviazaný prístup k účastníckej slučke sa týkajú prevádzkovateľov konkrétneho typu telekomunikačných sietí s konkrétnym postavením na trhu.

    Máte záujem, prosím, o zákon o telekomunikáciách alebo nie?

  • Páni kolegovia, pán poslanec Jasovský vystupuje, tak nevyrušujte.

  • Ja vás to tu nenaučím, to je pravdou, ale aspoň sa snažím povedať logické dôvody, prečo by mohlo dôjsť k tomu, že je úžasný záujem na slovenskom trhu, aby tu začala fungovať informačná spoločnosť, že je úžasný záujem, aby na pôde Národnej rady fungovala komisia pre riadenie v oblasti informácií, že je záujem, aby toto školstvo mohlo pracovať s internetom, aby sme trošku vystúpili z našich krpcov a začali sa správať ako moderná spoločnosť, a preto vystupujem aj ja. Ja mám dnes internet zadarmo na obdobie štyroch rokov, ale je tu problém tých, ktorí oň záujem majú.

    Chcem povedať, že novela zákona, ktorú sme predložili, v žiadnom prípade nemá záujem prijímať jednostranné legislatívne úpravy mimo rámca požiadaviek prístupového procesu Európskej únie, o čom svedčí, znovu sa vraciam, posledná pravidelná správa Európskej komisie, ktorá negatívne hodnotí, poznamenávam, Európska komisia negatívne hodnotí neprijatie novely zákona o telekomunikáciách v minulom roku. Napríklad aj v Českej republike je pripravovaná novela zákona o telekomunikáciách práve z dôvodu vyhovenia požiadavkám Európskej únie a tiež ešte pred návrhom zákona o elektronických komunikáciách, v ktorom bude, samozrejme, implementovaný nový legislatívny rámec Európskej únie. Treba, aby ste vedeli, že na Slovensku úžasne klesá penetrácia pevných liniek hlavne z dôvodu nesprávnej marketingovej politiky Slovenských telekomunikácií aj preto, že pre užívateľov stále v tejto oblasti existuje veľmi obmedzená alternatíva z hľadiska využívania služieb alternatívy iných prevádzkovateľov. A tiež by ste mohli mať záujem, vážená Národná rada, čo sa týka zamestnanosti v Slovenských telekomunikáciách, počet zamestnancov sa neustále znižuje a tento trend sa začal v roku 2000 po vstupe Deutsche Telekomu do Slovenských telekomunikácií. Neprerušil sa ani po prijatí novely zákona o telekomunikáciách v minulom roku, aj keď Slovenské telekomunikácie spájali prudký pokles zamestnancov práve s prijatím novely zákona o telekomunikáciách.

    Podľa vyjadrení predstaviteľov Slovenských telekomunikácií v médiách bude znižovanie stavu zamestnancov naďalej pokračovať. Skúste sa opýtať na mítingoch, ktoré máme všetky politické strany, akú majú možnosť zamestnať sa ľudia a pracovníci z telekomunikácií v inej oblasti. Povedia vám možno tí ľudia veľmi otvorene, čo si myslia o legislatívnom procese v Národnej rade. Počet zamestnancov Slovenských telekomunikácií je totiž viazaný na ukazovateľ počtu telefónnych staníc na zamestnanca. Trvalý trend poklesu počtu telefónnych staníc vplýva aj na pokles stavu pracovísk. Práve preto prijatie novely zákona o telekomunikáciách utvorí na fungovanie nových operátorov oveľa lepšie podmienky, čo sa prejaví v krátkom čase aj vo zvýšení investícií do infraštruktúry, a tým aj vo zvýšení zamestnanosti. Novela znamená aj zlepšenie konkurenčného prostredia na trhu, a tým umožní užívateľovi väčší výber v oblasti telekomunikačných služieb, čo podnieti záujem užívateľov viac využívať telekomunikačné služby. A myslím si, že to je najväčšia motivácia pre nových prevádzkovateľov, aby investovali do infraštruktúry.

    Uvoľnenie miestnych vedení, o ktorých tiež hovoril pán poslanec Malchárek, je navrhované na základe nariadenia Európskej únie, ktoré patrí do nového regulačného rámca a je plne v záujme užívateľov aj nových operátorov, ktorí vstúpili na trh. To, že doterajší dominantný prevádzkovateľ sa uvedenému kroku bráni, je trend, ktorý bolo možné pozorovať aj v krajinách Európskej únie pri zavádzaní tohto nariadenia. Zo strany Slovenských telekomunikácií je tento krok prezentovaný ako obmedzovanie nakladania s vlastnou infraštruktúrou, potrebné je však zdôrazniť, že povinnosť sa týka len nevyužívaných kapacít a ide o prenájom za úhradu. V konečnom dôsledku uvoľnenie miestnych vedení prinesie osoh obidvom stranám. Aj užívatelia budú mať prístup k telekomunikačným službám viacerých operátorov, noví operátori budú mať možnosť prístupu k užívateľom a doterajší dominantný operátor bude mať zisky z prenájmu nevyužívanej infraštruktúry. Domnievam sa, že dôvody, o ktorých som hovoril, sú dôvody mimoriadne logické, a myslím si, že majú svoje ratio.

    Skúsim ešte niekoľkými vetami, aj keď nezáujem v tejto rokovacej sieti je evidentný, zrejme záujem o výberové konania a rôzne posty je oveľa dôležitejší, ale chcem povedať aspoň niektoré argumenty, ktoré hovoria za prijatie tejto novely zákona. Po prvé, treba zosúladiť tento zákon o telekomunikáciách s legislatívou Európskej únie na základe pripomienok Európskej komisie už v spomínanej správe z októbra 2002. Treba urýchlene splniť záväzky Slovenskej republiky voči Európskej komisii v rámci negociačných rokovaní v kapitole č. 19, a to sú telekomunikácie a informačné technológie. Treba prijať nariadenie Európskeho parlamentu na úrovni zákona. Treba precizovať, zmeniť a doplniť chybné ustanovenia zákona o telekomunikáciách a najmä to, čo som už hovoril, treba prijať túto novelu na podporu rozvoja internetu na Slovensku, zvýšenie konkurencie a rozsahu telekomunikačných služieb a treba najmä posilniť právomoci Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky pri rozhodovaní v oblasti vzájomného prepojenia.

    Mohol by som hovoriť, samozrejme, ďalej, ale to by som musel hovoriť pred publikom, ktoré rozumie trošku veciam a ktoré má najmä záujem veci trošku vnímať, tu ten záujem nie je, a preto končím.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko niektorý z navrhovateľov?

    Pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcel ešte raz upozorniť, že táto novela, ktorú predkladáme, jej účelom a zmyslom nie je implementovať nový regulačný rámec Európskej únie 2002, ale jej úlohou je riešiť najdôležitejšie nedostatky súčasného zákona č. 195/2000 Z. z., na základe ktorého nedošlo k 1. januáru 2003 k liberalizácii telekomunikačného prostredia.

    Čo sa týka porovnania týchto dvoch noviel, ktoré predkladáme, je tam veľmi veľký rozdiel. Nemôžem teda súhlasiť s pánom Malchárkom. Jednak je tam rozdiel v inštitúte uvoľneného vedenia, teda miestnych vedení, a ďalej je tam rozdiel, ktorý sme doplnili oproti novele, ktorá bola predkladaná minulý rok a schválená v júni 2002, je to predvoľba operátora. Tento článok bod 24 bol vlastne zosúladený s právom a legislatívou Európskej únie.

    Poviem v krátkosti a vysvetlím: Vy ako koncoví užívatelia, ktorí si budete môcť vybrať a podpísať zmluvu s iným alternatívnym poskytovateľom, si budete môcť vybrať, či budete volať vášho známeho cez prefix, cez číslo operátora, alebo budete volať len číslo, ktoré má váš známy. Čiže v tom druhom prípade to je predvoľba operátora, to znamená, že keď podpíšete zmluvu s alternatívnym operátorom, nič sa vám nestane, nezmení, budete vytáčať stále to isté číslo, ale pôjdete cez iného operátora. Ja plne súhlasím s pánom Malchárkom, že sa to nedá zabezpečiť ani teraz, ani od 1. januára 2003, pretože Slovenské telekomunikácie neinvestovali toľko prostriedkov, koľko bolo dohodnutých v privatizačnej zmluve. Čiže nie je to naozaj problém štátu, ale je to problém Slovenských telekomunikácií a, samozrejme, deravej legislatívy. Ak sa prijme naša novela, tak aspoň donútime Slovenské telekomunikácie investovať na Slovensku.

    Čo sa týka investovania. Ja som si dal zistiť investície od Asociácie telekomunikačných operátorov. Od roku 2000 to boli 4 miliardy korún, ktoré investovali na Slovensku. A oni nebudú investovať, nebudú mať záujem investovať ďalšie roky, pokiaľ táto legislatíva nebude upravená tak, aby ich nejakým spôsobom chránila.

    Čo sa týka pokút a pripomienok prezidenta. Bola akceptovaná jedna pripomienka prezidenta, tie dve neboli akceptované, a to z jedného dôvodu, týkali sa pokút. Pokuta bola navrhovaná na 50 miliónov korún. Keď si zoberiete, koľko môže uložiť pokutu, do akej výšky Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, tak to je až 10 percent z obratu za minulé účtovné obdobie. Pri Slovenských telekomunikáciách by to bolo 1,8 miliardy korún za porušovanie zákona.

    Ďalšia vec, prečo je tam 50 miliónov korún pokút za nedodržiavanie zákona, je to, že napríklad Protimonopolný úrad minulý rok vydal právoplatné rozhodnutie, ktoré je platné od 1. augusta 2002. Citujem: „Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov ukladá podnikateľovi Slovenské telekomunikácie Námestie slobody Bratislava povinnosť poskytnúť prístup k miestnym vedeniam pre jednotlivých poskytovateľov internetových služieb.“ Čiže už aj Protimonopolný úrad napadol vlastne tento inštitút uvoľneného miestneho vedenia.

    Čo sa týka ešte vlády. Naša vláda to jednoznačne deklarovala v dokumente eEurope+, že do konca roka 2002 bude Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky riešiť a vyrieši vlastne inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Máme apríl 2003 a nie je to dokonca ani v zákone. Čiže týmto odôvodňujem to, aby naša novela a inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu boli čo najskôr schválené.

    Čo sa týka súčasného telekomunikačného trhu na Slovensku. Možno ste čítali výročnú správu Slovenských telekomunikácií. Minulý rok poklesol počet pevných pripojení v domácnostiach o 127 tisíc, čo je v percentuálnom vyjadrení 8 percent, čiže to je úplne proti tomu, čo sa zaviazala naša vláda v dokumente eEurope+.

    Je tu teraz otázka. Má naša vláda záujem rozvíjať na Slovensku znalostnú ekonomiku? Načo vznikla prednedávnom komisia pre informatizáciu. Keď nebudú splnené tieto základné veci, môže byť tých komisií milión, aj tak sa nič nestane. Proste keď tu chýba základná vec, čo je lacný, rýchly internet a prístupný všetkým, tak nemôžeme robiť informatizáciu našej spoločnosti.

    Čo sa týka investovania. Pán Jasovský mal pravdu, Deutsche Telekom doteraz vlastne digitalizoval iba 84 percent telekomunikačnej siete na Slovensku. Naozaj touto novelou chceme prinútiť Deutsche Telekom, aby investoval na Slovensku, aby si splnil tie veci, ktoré boli podpísané a dohodnuté v privatizačnej zmluve. Možno ste videli články minulý rok, koncom minulého roka, že Deutsche Telekom požiadal našu vládu, aby sa tieto investície z 1 miliardy eur znížili na 700 alebo 800 miliónov eur.

    Pripomienky prezidenta som už spomínal. Jedna bola akceptovaná. Čo sa týka pokút, nebola akceptovaná pripomienka prezidenta. Odôvodňoval som to pred chvíľou. Poviem príklad: Vo Veľkej Británii môže Telekomunikačný úrad udeliť pokutu rovnakú ako u nás Protimonopolný úrad, čiže 10 percent z obratu za minulé účtovné obdobie. Čiže pokuta je naozaj len taká náplasť. Ešte poviem, že Slovenské telekomunikácie 50 miliónov zarobia za trištvrte dňa.

    Toľko som chcel povedať na záver ako navrhovateľ novely, a tým končím.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, pán poslanec Malchárek ako navrhovateľ ďalšej novely, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Ja som si myslel, že už nevystúpim k tejto veci, ale vzhľadom na to, že sa tu trošku pritvrdili niektoré názory na novelu, o ktorej som hovoril, že nakoniec vzišla z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a v zásade jednoznačne nadväzuje na koncepciu vlády Slovenskej republiky, vznikli tu trochu demagogické informácie, že keď uvoľníme poslednú míľu, čomu tu asi veľa ľudí nerozumie, tak sa to môže zmeniť na druhý deň. Jednoducho, keď toto nie je len o zmene zákona, to je o zmene koncepcie, o tom, že vláda sa bude musieť v súčinnosti s Deutsche Telekom a, samozrejme, so Slovenskými telekomunikáciami sústrediť na spolufinancovanie nových technológií. Bez toho sú to len prázdne slová, prázdne papiere a prázdne sľuby. Takže, prosím, zvážte, teraz to poviem tak, ako som to nechcel povedať, ale jednoducho zvážte, aby sa novela, ktorá je predložená poslancami aj za stranu Smer, jednoducho neposunula do druhého čítania a aby sa schválila, respektíve prerokúvala v druhom čítaní tá novela, ktorá zapadá do celkovej koncepcie nielen slov, ale predovšetkým činov, ktoré súvisia s peniazmi a ktoré súvisia s novými technológiami, ktoré nakoniec spôsobia fakt, ktorý chceme všetci spoločne. To znamená zlacnenie internetu, zlacnenie všetkých telekomunikačných služieb, jednoducho liberalizáciu, skutočnú liberalizáciu, o ktorej tu všetci hovoríme. My nechceme o nej len hovoriť, my chceme, aby sa naozaj aj zrealizovala, a to, aby sa zrealizovala, musíme ísť ruka v ruke v tomto prípade s vládou Slovenskej republiky, a preto vás prosím, aby ste podporili do druhého čítania novelu, ktorú predkladám spolu s pani poslankyňou, docentkou Brestenskou.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpil pán poslanec Jasovský, jeden z navrhovateľov jednej novely. Z obidvoch vystúpení predkladateľov možno konštatovať, že problém telekomunikácie a zákona o telekomunikáciách je oveľa širší, ako načrtávajú tieto dve novely. Obidve novely riešia, a to uznali aj predkladatelia, len čiastkovo zákon o telekomunikáciách a ja dávam do pozornosti opäť, že sa pripravuje a je vypracovaný legislatívny zámer schválený vládou, ktorý hovorí o komplexnom riešení telekomunikácií a o komplexnom riešení prepojení telekomunikácií alebo sietí, čo sa týka Európskej únie. Tento zákon bude účinný vstupom do Európskej únie alebo o nejaký mesiac skôr a tento legislatívny zámer a tento nový zákon aj vytvára legislatívne prostredie na efektívne investovanie do infraštruktúry, do vnútorného trhu, ale aj zabezpečuje bezpečnosť a integritu sietí a technologickú neutralitu regulácie, je to oveľa širší problém, ako je načrtnutý iba v týchto dvoch čiastkových novelách.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku má prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Tak ako sme sa dohodli, hlasovali by sme v bloku, to znamená, že teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ak dovolíte, pred hlasovaním by sme ešte prerokovali jeden dohovor a ďalšiu európsku dohodu a potom by sme pristúpili k hlasovaniam o jednotlivých prerokovaných návrhoch.

    Takže zatiaľ ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz by sme mali rokovať o druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii (Štrasburg, 4. november 1999).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 169, spoločnú správu máte v tlači 169a. Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Daniel Lipšic.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V roku 1999 bol prijatý v Rade Európy Občianskoprávny dohovor o korupcii. Zatiaľ tento dohovor nie je platný, pretože ho neratifikoval potrebný počet 14 signatárskych štátov. Cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť, aby každá zmluvná strana vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch prijala účinné právne prostriedky na ochranu osôb, ktoré utrpeli škodu následkom korupcie vrátane získania náhrady škody, ktorá môže zahŕňať materiálnu škodu, ušlý zisk a tiež nemateriálnu ujmu.

    Okrem definície korupcie dohovor upravuje dôležité otázky náhrady škody a zodpovednosti za škodu, ďalej premlčacie lehoty, platnosť zmlúv v súvislosti s korupčnými činmi, ochranu zamestnancov oznamujúcich korupciu, otázky týkajúce sa účtovníctva a audítorstva, zhromažďovania dôkazov, predbežných opatrení na ochranu práv účastníkov súdneho konania týkajúceho sa činu korupcie, otázky medzinárodnej spolupráce a monitorovania vykonávania dohovoru.

    Predkladaný dohovor je takzvaný non-self executing convention, teda medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. To znamená, že zmluvné strany musia preniesť jeho zásady a pravidlá do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Slovenská republika podpísala dohovor dňa 8. júna 2000 a deklarovala tým úsilie Slovenskej republiky o zapojenie sa do medzinárodného boja proti všetkým formám úplatkárstva. Právna úprava zabezpečujúca implementáciu Občianskoprávneho dohovoru je obsiahnutá v novele Občianskeho zákonníka, najmä v doplnených nových ustanoveniach § 106 a § 442, ktorá bola prijatá v Národnej rade v minulom roku. Škoda spôsobená korupciou v zmysle citovanej novely Občianskeho zákonníka predpokladá trestné konanie, keďže bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku príslušného súdu nie je možné v zmysle slovenského právneho poriadku od neho požadovať náhradu škody spôsobenú takýmto konaním. Novela Občianskeho zákonníka v § 106 ods. 3 upravuje v súlade s dohovorom premlčaciu lehotu práva na náhradu škody spôsobenej niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona na tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozhodnutia. Ďalej táto novela Občianskeho zákonníka v § 442 ods. 2 upravuje, že pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza v súlade s dohovorom alebo sa môže uhrádzať aj nemajetková ujma v peniazoch. Citovaná novela Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť 1. januára tohto roku okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii. Podľa čl. 7 ods. 4 ústavy je dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá si pred ratifikáciou prezidentom republiky vyžaduje súhlas Národnej rady, keďže na vykonanie dohovoru, ako som spomenul, je potrebný zákon.

    Dovoľujem si vás milé pani poslankyne, vážení páni poslanci požiadať o schválenie návrhu dohovoru v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne. Uznesením ústavnoprávneho výboru č. 110 som bola určená za spravodajkyňu k predloženému návrhu, ktorý máte ako tlač č. 169. Spoločnú správu máte predloženú ako tlač č. 169a. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 159 zo 6. marca 2003 a č. 169 z 18. marca 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol pridelený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii, ho prerokovali - Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 104 z 1. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 49 zo 7. apríla 2003 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 24 zo 7. apríla 2003. Výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii vyjadrených v uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženému návrhu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 175, spoločnú správu máte v tlači pod č. 175a. Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Daniel Lipšic.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť vám na vyslovenie súhlasu podľa čl. 86 písm. d) ústavy Protokol k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov. Vláda Slovenskej republiky ho schválila v auguste minulého roku a na základe splnomocnenia prezidentom republiky ho 26. februára tohto roku podpísal predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Protokol je prílohou k Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, ktorá bola ratifikovaná v roku 1994 s účinnosťou od 1. februára 1995 a má charakter medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Účelom protokolu je okrem uľahčenia výmeny tovaru na základe harmonizovaných technických požiadaviek a postupov uvádzania výrobkov na trhy signatárskych krajín aj umožnenie adaptácie slovenských podnikateľských subjektov na vnútorný trh Únie a sprehľadnenie slovenského podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov.

    Protokol sám osebe nezakladá povinnosti právnických ani fyzických osôb. Práva a povinnosti týchto osôb sú bližšie špecifikované vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré sú uvedené v jej sektorových prílohách. Niektoré ustanovenia transponovaných smerníc Európskej únie zakladajú povinnosti členských štátov a nimi určených štátnych orgánov, ako aj právnických a fyzických osôb určených na výkon posudzovania zhody, ktoré sú oznamované, notifikované Európskej komisii a členským štátom. Za riadny výkon činností, ktoré sú oprávnené vykonávať, však zodpovedá ústredný orgán štátnej správy, ktorý ich určil, a to nielen voči Európskej komisii, ale aj členským štátom spoločenstiev a ich orgánom dohľadu. Je tiež povinný konať podľa ustanovenia smerníc, ktoré upravujú aj procesné otázky konania a komunikácie medzi Európskou komisiou a členskými štátmi. Protokol skončí svoju účinnosť dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bol predložený na rokovanie zahraničného výboru 7. 4. tohto roku a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 8. 4. tohto roku. Oba výbory odporúčajú plénu Národnej rady vysloviť súhlas s uvedeným protokolom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA. Pre skrátenie už budem používať len tento názov protokolu PECA.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom PECA.

    Po prvé, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 162 z 11. marca 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 17. apríla 2003.

    Po druhé, oba výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač v určenom termíne a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh 7. apríla 2003 a uznesením č. 23 odporučil Národnej rade vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas. Žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť v tejto súvislosti na schôdzu Národnej rady aj prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý máte všetci ako tlač 136. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. apríla 2003 a uznesením č. 75 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s týmto návrhom.

    Po tretie, gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady dňa 8. apríla 2003 uznesením č. 76, súčasne určil poslanca Ľubomíra Vážneho za spoločného spravodajcu a poveril ho predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom PECA.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážená Národná rada, dohodli sme sa, že po tomto bloku by sme pristúpili k jednotlivým hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali. Je ich šesť, takže budeme hlasovať o týchto šiestich prerokovaných návrhoch.

    Prosím teraz pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby ako spravodajkyňa navrhla hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 177, v prvom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predložený návrh zákona snemovňa prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za návrh 105, proti 5, zdržalo sa 6, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, ešte lehoty, výbory.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 119, proti 5, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, tlač 176. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Horváth.

    Nech sa páči, môžete uviesť jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 119, zdržali sa 3, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh skupiny poslancov prerokujú do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131, za návrh 128, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (H. Arvay, J. Baška, J. Jasovský, P. Miššík) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180.

    Pán spravodajca Janiš, nech sa páči, môžete uviesť jednotlivé hlasovania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za návrh 80, proti 7, zdržalo sa 41, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť a ďalej, aby za gestorský výbor určila Národná rada hlasovaním výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 103, proti 4, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a pani poslankyne Brestenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 188.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 31, proti 51, zdržalo sa 51.

    Konštatujem, že Národná rada nesúhlasí s tým, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážený Národná rada, teraz pristúpime ešte k ďalším hlasovaniam, a to o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii, tlač 169.

    Pani poslankyňa Laššáková je spravodajkyňou.

    Nech sa páči, môžete uviesť jednotlivé hlasovania.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave neboli prednesené žiadne návrhy a pripomienky, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii vyslovuje súhlas s Občianskoprávnym dohovorom o korupcii.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Chcem však upozorniť váženú snemovňu, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3, 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená, že v tomto prípade je to 76.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132, za návrh 132.

    To znamená, že Národná rada vyslovila súhlas s uznesením a s týmto dohovorom.

    Ďalším bodom je posledné hlasovanie v tomto bloku, a to o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov – PECA, tlač 175.

    Pán poslanec Vážny ako spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Keďže v rozprave neboli vznesené žiadne pripomienky ani pozmeňujúce návrhy, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Európskej dohode o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov – PECA, tlač 175.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom PECA vyslovuje súhlas s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Chcem vás upozorniť, že aj v tomto prípade je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 127, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že Slovenská republika pristúpi k tejto dohode, to znamená, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz vás chcem informovať o ďalšom priebehu rokovania Národnej rady, to znamená, pristúpili by sme k ďalším návrhom s tým, že máme teraz na programe bod 16. Devätnásty bod je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Je tu návrh, aby sme o tomto rokovali až zajtra ráno ako o prvom bode, samozrejme, a ostatné body, ak stihneme, by sme prerokovali dnes a to, čo prípadne nie, tak by sme pokračovali po tomto bode, to znamená o Severoatlantickej zmluve ako o prvom bode a ostatné potom normálne pokračovanie. To dnes.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Je tu otázka, kedy budeme hlasovať. Sú dve možnosti. Samozrejme, môžeme zvoliť druhú možnosť, že sa dohodneme, že poprípade budeme hlasovať okolo 18.00 hodiny. Ak je s tým všeobecný súhlas, tak sme mohli pokračovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 162, spoločnú správu máte v tlači 162a. Teraz dávam slovo poslancovi Pálovi Farkasovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Skupina poslancov pri vypracovaní prerokovaného návrhu zákona vychádzala z poslednej novely, ktorá bola prijatá v minulom roku a je účinná od 1. januára 2003. Pri vypracovaní nášho návrhu sme sa zameriavali na riešenie dvoch okruhov problémov. Prvý sa týka § 23 tohto zákona, v ktorom sú ustanovené kritériá a podmienky uplatnenia nadmerného odpočtu v príslušnom zdaňovacom období, a druhý sa týka prílohy č. 1 zákona, kde sú vymenované jednotlivé položky so zníženou sadzbou dane. Pokiaľ ide o problematiku nadmerných odpočtov, podľa súčasne platného právneho stavu platiteľ v príslušnom zdaňovacom období môže odpočítať daň, ktorá je súčasťou kúpnej ceny hmotného investičného majetku a ktorá je vyššia ako 100-tisíc Sk a súčasne táto daň predstavuje viac ako 50 percent celkovej dane na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Takéto znenie zákona hovorí aj o tom, že nadmerný odpočet uplatnený v príslušnom zdaňovacom období daňový úrad vráti do 30 dní od podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie iba takému podnikateľskému subjektu, ktorý si obstará hmotný investičný majetok na zabezpečenie a zlepšenie kvality predmetu podnikania v minimálnej cene za 600-tisíc Sk, pretože iba v takomto prípade daň z pridanej hodnoty presahuje viac ako 100-tisíc Sk na jednej strane a na strane druhej tvorí viac ako 50 percent celkovej daňovej povinnosti.

    Skupina poslancov pri takomto riešení uvedenej možnosti nárokovania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vidí problém v tom, že táto možnosť je zákonom zabezpečená iba pri kúpe hmotného investičného majetku, ak cena jedného kusu hnuteľnej veci alebo investičného celku presahuje 600-tisíc Sk. Teda pri súčasnom právnom stave môže nastať taká skutočnosť, že podnikateľský subjekt, ktorý si zaobstará v záujme zabezpečenia svojich príjmov dva kusy hmotného investičného majetku jednotlivo za 400-tisíc Sk, spolu teda za 800-tisíc Sk, je v nevýhode oproti podnikateľovi, ktorý si zabezpečil jeden kus hmotného investičného majetku za nižšiu cenu, napríklad za 600-tisíc Sk. Nevýhoda sa viaže na termín vrátenia DPH. Na jednej strane podnikateľ, ktorý vynaložil vyššie finančné náklady a prostriedky na zabezpečenie svojho hmotného investičného majetku vo výške 800-tisíc Sk, na nákup dvoch kusov hmotného investičného majetku bude môcť svoj nadmerný odpočet na DPH odpočítavať od vlastnej daňovej povinnosti iba v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, na strane druhej podnikateľovi, ktorý vynaložil nižšie finančné náklady a prostriedky, napríklad 600-tisíc Sk na nákup iba jedného kusu hmotného investičného majetku, daňový úrad takýto nadmerný odpočet vráti do 30 dní od podania daňového priznania. Je to podľa nášho hodnotenia nespravodlivé.

    V záujme odstránenia tohto problému skupina poslancov navrhuje nové znenie § 23 ods. 2 písm. c) s tým, že nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní platiteľovi dane aj v prípade, keď súčet súm dane bude celkovo vyšší ako 100-tisíc Sk. Teda navrhujeme, aby táto forma vyrovnania nadmerného odpočtu DPH a hranica 100-tisíc Sk dane sa nevzťahovala iba na jeden kus hmotného investičného majetku, ale aj na súčet súm dane za hmotný investičný majetok, to jest aj za viac kusov hmotného investičného majetku.

    Druhý problémový okruh, ktorý skupina poslancov navrhuje riešiť, sa vzťahuje na prílohu č. 1, ktorá je súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty. Táto príloha obsahuje zoznam tovarov a služieb, pri ktorých sa uplatňuje sadzba dane 14 percent. Takouto daňovou sadzbou sú ohodnotené predovšetkým základné potraviny, ale pri zostavovaní tejto prílohy č. 1 asi zo strany ministerstva financií došlo nedopatrením k tomu, že do tohto zoznamu nebol zaradený tovar repkový olej so zníženým obsahom karcinogénnych elementov pod položkou ostatné oleje. Podľa nášho hodnotenia repkový olej je základnou potravinou, v spotrebe obyvateľstva predstavuje jeho podiel viac ako 70 percent a aj v gastronomických službách je najrozšírenejším rastlinným olejom. Ďalších 30 percent spotreby obyvateľstva tvorí slnečnicový olej, sójový olej a stolové zmesné oleje. Na odstránenie uvedeného problému skupina poslancov navrhuje zaradiť do prílohy č. 1 zákona o DPH položku č. 151419 Ostatné a do tejto kategórie je zahrnutý aj repkový olej.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene skupiny poslancov vás žiadam o podporu nami predloženého a premysleného návrhu zákona.

    Ďakujem vám pekne za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Igorovi Šulajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, ktorú ste dostali pod tlačou 162a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú právu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 189 z 26. februára 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 162, týmto výborom Národnej rady - Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 162, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 103 zo dňa 1. apríla 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesenie č. 23 zo dňa 8. apríla 2003. Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie č. 67 zo dňa 1. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie uznesenie č. 66 zo dňa 8. apríla 2003. Uvedené pozmeňujúce návrhy, ktorých počet je 6, máte uvedené v správe 162a. Následne gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 162, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 162, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 70 z 8. apríla 2003. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Toľko zo spoločnej správy.

    Prosím, otvorte, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, dámy a páni poslanci a poslankyne, kto sa ústne prihlásil. Nikto. Končím všeobecnú rozpravu a prosím, ešte sa chce vyjadriť pán spravodajca.

  • Ja som sa prihlásil do rozpravy, len neviem, či mi funguje zariadenie.

  • Neprekáža to, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že považujem zákon o dani z pridanej hodnoty za jeden z podstatných zákonov, ktorý napĺňa štátny rozpočet, ktorý sa týka tak obyvateľstva, ako aj podnikateľskej sféry, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k uvedenému zákonu. Pozmeňujúci návrh sa týka § 23 ods. 1 tretia veta, ktorý znie v súčasnosti takto: Platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti, ak uplynulo päť rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Navrhujem toto znenie: V § 23 ods. 1 tretia veta znie: Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynú tri mesiace od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti neodpočítaný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu. Žiadosť možno podať najskôr pri podaní daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Následne bude treba upraviť nový text v § 55d, kde sa vkladá ods. 55e, ktorý vrátane nadpisu znie: Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003. § 55e ods. 1: Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona účinného od 1. júla 2003 sa vzťahuje aj na neodpočítané nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia január až jún 2003.

    Toľko k môjmu návrhu.

    Dovoľte mi, aby som vám poskytol v krátkosti určité vysvetlenie, prečo som tento návrh podal. V podstate ide o takmer totožný návrh, s akým vystúpil gestorský výbor a aký je v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predkladaného zákona. Rozdiel je však v lehote šiestich mesiacov, kde gestorský výbor predkladá návrh po šiestich mesiacoch vracať nadmerné odpočty. Ja podávam návrh do troch mesiacov. Z akého dôvodu to robím. Osobne sa domnievam, že tak, ako to bolo deklarované či už z vládnych kruhov, alebo z úst ministra financií, od 1. 1. roku 2004 by mala nadobudnúť platnosť novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá by podľa môjho názoru alebo podľa vyjadrení odborníkov v tejto praxi mala komplexne postihnúť celkovú problematiku. To znamená, ak by sme išli na problematiku vracania nadmerných odpočtov až po šiestich mesiacoch, bude sa to týkať roku 2004, možno, že tento princíp prejde do novely zákona, možno, že nie. Možno, že sa dnes bavíme o novele, ktorá bude veľmi komplikovaná a neuzrie svetlo sveta v praktickom živote.

    Uplatňovanie nadmerných odpočtov zároveň ja považujem aj ako aktívny prvok stimulovania podnikateľskej sféry k tomu, aby mohla ďalej vyvíjať svoju podnikateľskú činnosť a v nepriamom zmysle slova ďalej odvádzala daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Preto predkladám tento návrh už po troch mesiacoch, tak ako som ho predniesol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vyjadriť stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Iba pár slovami. Prakticky celú problematiku sme prerokovali v spomenutých troch výboroch, v gestorskom výbore, pre financie, rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo a pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ba dokonca ešte aj v ústavnoprávnom výbore. Chcem vám poďakovať za výdatnú podporu tohto nášho návrhu.

    V gestorskom výbore s určitými návrhmi vystúpilo ministerstvo a v gestorskom výbore sme diskutovali na túto tému bohato a zapracovali sme do spoločnej správy riešenie, ktoré nie je ideálne. Bolo by lepšie také riešenie, aké navrhuje pán kolega Šulaj, no ale dohodli sme sa na tom, že v tomto kalendárnom roku na vyriešenie týchto problémov nebude dostatok voľných finančných prostriedkov na príjmovej stránke nášho rozpočtu. Tak teda návrh, ktorý predkladá ministerstvo financií, hodnotím ako kompromisný návrh a nie je ideálnym návrhom, ale na strane druhej je lepší než súčasný stav. Tak práve preto vás žiadam, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov, tak ako to uvádza pán spravodajca.

    Ďakujem vám pekne za podporu.

  • Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu v súlade s dohodou o tom, že hlasovať budeme okolo 18. 00 hodine.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o určení orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií.

    Návrh uznesenia, ktorý vypracoval a predložil výbor pre sociálne veci a bývanie, ste dostali ako tlač č. 199.

    Dávam slovo predsedovi tohto výboru poslancovi Vojtechovi Tkáčovi, aby návrh uviedol.

    Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám na rokovanie a schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o určení orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií, tlač 199.

    Výbor z vlastnej iniciatívy prerokoval na 11. schôdzi dňa 8. apríla 2003 aplikáciu zákona č. 312/ 2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 12 ods. 3 prvej vety citovaného zákona taxatívne určené služobné úrady Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Kancelárie verejného ochrancu práv predkladajú svoje návrhy systemizácií Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi. Výbor navrhuje, aby to boli tie výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokúvajú návrhy ich rozpočtových kapitol v zákone o štátnom rozpočte. Výborom predložený návrh uznesenia navrhuje na tento účel určiť tieto orgány - ústavnoprávny výbor ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a Kancelárie Ústavného súdu, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie Národnej rady a Najvyššieho kontrolného úradu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie verejného ochrancu práv.

    Výbor Národnej rady svojím uznesením pre sociálne veci a bývanie súhlasil uznesením č. 74 z 8. apríla 2003 s návrhom uznesenia Národnej rady o určení orgánov, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Skončil som, pán predsedajúci.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu.

    Otváram rozpravu k prednesenému bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Opýtam sa na ústne prihlášky. Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy a zároveň ukončujem rozpravu. To je všetko. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli.

    Pán poslanec, ďakujem.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2003.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 171 a spoločnú správu výborov ako tlač 171a. Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Som rád, že môžem pred vás predstúpiť v čase, keď Slovenská republika úspešne završuje integračné úsilie, ktoré po uplynulé roky predstavovalo zahraničnopolitickú prioritu č. 1. Môžem bez váhania povedať, že Slovensko sa už úplne reálne priblížilo k dosiahnutiu strategických cieľov, ktoré dlhé roky určovali a určujú naše kroky nielen v oblasti zahraničnej politiky, ale aj v oblasti smerovania celej našej spoločnosti. Vynaložená námaha a práca sa nám plne vrátila v podobe výsledkov novembrového samitu 2002 Severoatlantickej aliancie v Prahe a samitu Európskej únie v Kodani v závere uplynulého roka. Pozvanie do NATO a ukončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou upevnilo medzinárodné postavenie Slovenska a zvýšilo jeho prestíž. Tento úspech sme dosiahli vďaka nasadeniu strategického plánovania, ako aj súčinnosti jednotlivých zložiek celej spoločnosti.

    Chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa aj vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky za osobný podiel na tomto výsledku, ktorý výrazne ovplyvní ďalší rozvoj Slovenska v nasledujúcich rokoch.

    Ukončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou na Kodanskom samite otvorilo cestu k podpisu prístupovej zmluvy, k jej následnej ratifikácii a k tomu, aby sa Slovensko od 1. mája 2004 stalo plnoprávnym členom únie. Výsledok rokovaní predstavuje prijateľný kompromis z hľadiska Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska členských krajín Európskej únie.

    Slovenská republika v konečnom dôsledku dohodla s Európskou úniou realizáciu svojich zámerov, pozitívnu rozpočtovú situáciu v roku 2004, rovnováhu práva záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a kvót. Dohodnuté podmienky vstupu najmä v oblasti hospodárskej predstavujú len prechodné usporiadanie pomerov medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Majú zabezpečiť čo najhladšie etablovanie sa Slovenskej republiky v Európskej únii. Trvalý prínos integrácie do Európskej únie spočíva v skutočnosti, že Slovenská republika sa stane členom politicky a hospodársky stabilného priestoru založeného na hodnotách slobody, demokracie a právneho štátu. Súčasne sa stane subjektom rozhodovania na európskej úrovni, čím získa nové pole pôsobnosti na presadzovanie svojich záujmov. Príkladom toho, že Slovensko sa už teraz prostredníctvom svojich zástupcov v Konvente o budúcnosti Európy aktívne zúčastňuje na diskusii o budúcej podobe Európskej únie. V oblasti integrácie do NATO vyvinula Slovenská republika maximálne úsilie, aby na novembrovom samite aliancie v Prahe dostala pozvánku od aliancie a začala tak prístupové rokovania do tejto organizácie.

    Na prelome rokov 2002 a 2003 sa uskutočnili prístupové rozhovory s NATO, ktoré potvrdili politické, právne, rozpočtové a vojensko-obranné záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k aliancii. Rokovania sa medzičasom úspešne zavŕšili podpisom prístupových protokolov zo strany 19 členských štátov v NATO dňa 26. marca tohto roku. Slovensko si tým otvorilo cestu do transatlantického bezpečnostného priestoru, ktorý z hľadiska efektívnosti a poskytovaných garancií je najvhodnejší na zabezpečenie bezpečnosti Slovenskej republiky.

    V bilaterálnej oblasti v roku 2002 sa aktívne rozvíjali dvojstranné vzťahy najmä s krajinami prioritného záujmu so susednými krajinami, s členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ako aj s kandidátskymi krajinami do týchto organizácií.

    Zároveň sme sa usilovali o vyvážené a vzájomne výhodné vzťahy a o intenzifikáciu hospodárskych vzťahov s ostatnými krajinami sveta na princípoch vzájomného rešpektovania a vzájomnej výhodnosti.

    Chcem tu vyzdvihnúť aj vyšehradskú spoluprácu, ktorá ako neinštitucionalizovaná spolupráca Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľska a Maďarska potvrdila aj v uplynulom období svoju opodstatnenosť. Vyšehradská štvorka ukázala, že prostredníctvom dialógu je schopná riešiť existujúce otvorené otázky a zbližovať stanoviská príbuzných stredoeurópskych krajín. Posilňovala sa tým stabilita a bezpečnosť celého regiónu. Osobitný prínos zaznamenala pre Slovensko, keď nám naši partneri z V4 svojou podporou významne pomohli dobehnúť zameškané. Slovensko aj vďaka svojmu aktívnemu pôsobeniu v medzinárodných organizáciách - v Organizácii Spojených národov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v Rade Európy, v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ale aj v ďalších medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach dokázalo, že je dôveryhodným partnerom pre ďalšie štáty, že prispieva ku globálnej bezpečnosti a stabilite.

    Potvrdili sme ochotu a schopnosť podieľať sa na boji proti terorizmu, ktorý v súčasnosti vystupuje ako aktuálna celosvetová hrozba. Slovensko cíti mieru svojej zodpovednosti a v rámci svojich možností prispieva ku zvýšeniu stability v ohrozených oblastiach.

    V roku 2003 naše pôsobenie nadväzuje na výsledky dosiahnuté v uplynulom období a zameriava sa prioritne na realizáciu ďalších krokov potrebných na definitívne zavŕšenie integračných procesov do EÚ a NATO a na vytvorenie podmienok na efektívne pôsobenie v integračných zoskupeniach, ako aj na ďalší rozvoj vzťahov so susednými krajinami a cezhraničnú spoluprácu. Naďalej pre nás zostáva mimoriadne dôležitým boj proti medzinárodnému terorizmu. Významnú súčasť slovenskej zahraničnej politiky predstavuje aj jej ekonomická dimenzia a ďalší dôraz na optimalizáciu a profesionalizáciu zahraničnej služby. Rok 2003 je v prvom rade rozhodujúci na úspešné zavŕšenie začlenenia Slovenskej republiky do euroatlantických integračných zoskupení. Naším hlavným cieľom je preto plná koncentrácia na záverečné úlohy. Ukončili sme prístupové rokovania s NATO a usilujeme sa o dosiahnutie čo najrýchlejšieho schválenia členstva Slovenskej republiky v národných parlamentoch členských štátov NATO. Vieme, že Kanada už ako prvá krajina ratifikovala prístupový protokol, teda naše členstvo. Podobne nás čaká ratifikačný proces v krajinách Európskej únie a naše domáce referendum, v ktorom sa naši občania vyjadria k členstvu Slovenskej republiky v Únii. Verím, že v tomto smere budeme mať aj vašu podporu.

    Po podpise prístupovej zmluvy do Európskej únie, ku ktorému dôjde 16. apríla tohto roku v Aténach, sa Slovenská republika stane pozorovateľom v európskych inštitúciách, a to nám poskytne priestor na aktívne presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie. Umožní tiež v dostatočnom predstihu zaviesť a osvojiť si procedúry, ktoré po vstupe umožnia efektívne fungovanie Slovenskej republiky ako členskej krajiny.

    Určite ste už informovaní, že dnes bol vykonaný ďalší veľmi dôležitý krok k tomu, aby sa podpis prístupovej zmluvy v Aténach uskutočnil. Európsky parlament vyjadril súhlas s budúcim členstvom desiatich kandidátskych krajín vrátane Slovenska. Určite viete o tom, že pri hlasovaní o Slovensku z 567 hlasujúcich za členstvo Slovenskej republiky hlasovalo 521 poslancov, proti 21 a 25 sa zdržalo.

    Jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii v tomto roku je aj aktívna účasť na diskusii o budúcnosti Európskej únie s cieľom hájiť záujmy Slovenskej republiky pri príprave návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie v Konvente o budúcnosti Európy. Ten podľa všetkého by mal ukončiť svoju činnosť v júni. Následne sa bude konať medzivládna konferencia a pri všetkých rokovaniach zdôrazňujeme náš záujem zúčastniť sa na tejto medzivládnej konferencii a mať plnohodnotné zastúpenie a možnosť zúčastňovať sa na diskusiách a na rozhodovaní v nej. Po podpise protokolu o našom pristúpení k Severoatlantickej zmluve je Slovenská republika už dnes so štatútom pozorovateľa, je pre ňu otvorená väčšina výborov a pracovných skupín Aliancie. Až do získania plného členstva v NATO bude mať Slovenská republika možnosť účasťou na práci Aliancie, zvýšiť svoju pripravenosť plne prevziať všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO, prispôsobiť svoje mechanizmy, teda naše rozhodovacie mechanizmy a pripraviť kvalifikovaný personál pre prácu v štruktúrach Aliancie.

    V oblasti bilaterálnej spolupráce okrem prioritného rozvoja vzťahov so susednými krajinami sa budeme naďalej venovať intenzívnemu rozvoju vzťahov s krajinami EÚ a NATO aj s cieľom uľahčiť ratifikačný proces súvisiaci so vstupom do Európskej únie a NATO. Budeme, samozrejme, sa venovať aj rozvoju vzťahov s krajinami západného Balkánu a východnej Európy. Za prioritu Slovenskej republiky vo vzťahu ku každej krajine v bilaterálnej oblasti považujeme vzájomne výhodné a vyvážené obchodno-ekonomické vzťahy.

    V rámci multilaterálnej diplomacie budeme naďalej aktívne pôsobiť v systéme OSN, OBSE, OECD, vo Svetovej obchodnej organizácii, v Rade Európy, ale aj v ďalších medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach.

    Panie poslankyne a poslanci, prirodzene, že odpočet aktivít v oblasti zahraničnej politiky je veľmi široký a poskytuje ho tlač, ktorú ste k tomuto bodu rokovania dostali.

    Na záver by som ešte raz zdôraznil, že súčasnú dobu považujeme z hľadiska budúceho vývoja Slovenska za skutočne mimoriadne významnú. Zavŕšenie integračného procesu postaví aj slovenskú zahraničnú politiku do novej pozície. Členstvo v EÚ a v NATO otvára nové dimenzie na realizáciu slovenských zahraničnopolitických cieľov. Z integrácie sa stále viac stáva nástroj na presadzovanie našich záujmov. Popri tradičných nástrojoch zahraničnej politiky, akými sú multilaterálna a bilaterálna diplomacia, Slovenská republika získava nový prostriedok realizácie zahraničných cieľov, a to je pôsobenie v integračných zoskupeniach.

    V tejto súvislosti si musí Slovensko nanovo zadefinovať aj svoje priority v zahraničnej politike. Chceme tak urobiť zodpovedne.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenul šesť bodov, ktoré budú podľa nášho názoru rozhodujúce. Odzneli na nedávnej hodnotiacej konferencii o zahraničnej politike, ktorú organizoval Slovenský inštitút medzinárodných štúdií.

    Po prvé. Slovensko má bezproblémové vzťahy so svojimi susedmi a tento čistý štít v susedských vzťahoch chceme zachovať, ďalej rozvíjať a prehlbovať. Najmä vo vzťahu s Ukrajinou existuje obrovský a doposiaľ plne nevyužitý potenciál na rozvoj vzájomných vzťahov.

    Po druhé. S oblasťou susedských vzťahov úzko súvisí rozvoj vyšehradskej spolupráce. Táto spolupráca pôvodne zameraná na výmenu skúseností a vzájomnú podporu v integračných procesoch a pri postkomunistickej transformácii sa dnes mení. Ani po zavŕšení integračného úsilia však nestratí vyšehradská spolupráca na aktuálnosti a môže sa stať jedným z významných prostriedkov presadzovania národných a štátnych záujmov všetkých štyroch štátov v Európskej únii.

    Po tretie. Kľúčovú prioritu bude predstavovať pôsobenie v troch najdôležitejších integračných zoskupeniach - v EÚ, NATO a OECD s dôrazom nielen na pasívne členstvo, ale aj na aktívne, transparentné a principiálne formulovanie a presadzovanie našich záujmov s osobitným dôrazom na potrebu zachovania a ďalšieho prehlbovania transatlantickej väzby.

    Po štvrté. Slovensko by malo naďalej jasne, otvorene a jednoznačne definovať svoje postoje ku krízam, krízovým otázkam súčasného sveta, akými sú situácia na Balkáne alebo na Blízkom východe.

    Po piate. Jednou zo základných priorít by mala byť aj spolupráca a strategické partnerstvo Slovenska a Spojených štátov.

    Po šieste. Ďalšiu prioritu by mal predstavovať záujem na dobrých a partnerských vzťahoch s Ruskou federáciou.

    Panie poslankyne a páni poslanci, uvedené priority by mali vyústiť do výsledného vektora, ktorý určí smerovanie zahraničnej politiky Slovenska v nových podmienkach. Nezávislá Slovenská republika desať rokov po nadobudnutí svojej samostatnosti sa ako suverénny a plnoprávny člen medzinárodného spoločenstva stáva súčasťou strategického partnerstva odlišného od tradičných medzinárodných organizácií. Integračné zoskupenia, ktorých súčasťou sa stávame, nie sú len spoločenstvom záujmov, ale aj spoločenstvom hodnôt. Hodnôt predstavujúcich fundament európskej a v širšom kontexte západnej civilizácie. Slovensko sa tak symbolicky desať rokov po nadobudnutí nezávislosti vracia tam, kde po stáročia patrilo.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Teraz prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Jána Figeľa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ctení hostia. Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003, tlač 171, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 161 z 10. marca 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil zahraničný výbor.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre obranu a bezpečnosť na 10. schôdzi prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie túto správu. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojej 8. schôdzi prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie predmetnú správu. Výbor Národnej rady pre európsku integráciu prijal na 8. schôdzi uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade uvedenú správu vziať na vedomie. A nakoniec. Zahraničný výbor na svojej 13. schôdzi prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003.

    Predmetná správa bola schválená uznesením zahraničného výboru zo dňa 7. apríla 2003. Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady odporúča Národnej rade vziať predmetnú správu na vedomie.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k prerokúvanému dokumentu. Chcem vás informovať, že písomne sa prihlásili za kluby – za SDKÚ poslankyňa Masácová, za stranu ANO poslanec Béreš a za stranu SMER poslanec Hanzel. Ako prvá bude hovoriť poslankyňa Masácová.

    Máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia. Na výsledky, ktoré dosiahla zahraničná politika Slovenskej republiky v uplynulom období, môžeme byť právom hrdí. Oblasť zahraničnej politiky bola nepochybne jednou z najúspešnejších v podmienkach našej krajiny vôbec. Prejavilo sa to nakoniec aj na pôde parlamentu v širokej podpore zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, ktoré predstavovalo a predstavuje jednu z najkonsenzuálnejších tém. Odráža sa to aj v správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR za rok 2002 a zameraní zahraničnej politiky na rok 2003.

    Správa je vyváženým dokumentom, ktorý mapuje všetky oblasti zahraničnej politiky s dôrazom na naše priority. Z materiálu je čitateľný dôraz na otázky integrácie a spolupráce s partnermi z európskych a transatlantických integračných zoskupení, na spoluprácu so susednými krajinami a regiónmi. Oceniť možno aj dôraz, ktorý materiál, najmä vo svojej prílohe, kladie na ekonomický rozmer diplomacie.

    Hraničnými momentmi v zahraničnej politike v roku 2002 boli bezpochyby pražský samit NATO a kodanský samit EÚ, kde sme dostali pozvánky do Severoatlantickej aliancie, respektíve do Európskej únie. Od týchto úspechov sa budú odvíjať míľniky v zahraničnej politike aj v tomto roku. Jeden z nich sme už dosiahli podpisom prístupových protokolov s NATO 26. marca a nasledujúci sa blíži, podpis prístupovej zmluvy s EÚ 16. apríla. Následný ratifikačný proces zavŕši dlhoročné úsilie celej našej spoločnosti a definitívne našu krajinu pripojí k priestoru demokracie, slobody, prosperity a bezpečnosti. Napriek istým kontroverziám, ktoré tieto procesy z času na čas sprevádzajú, to bude úspech, ktorý v plnom rozsahu možno oceníme až s istým časovým odstupom.

    Výsledky prístupových rokovaní s EÚ nemožno zužovať na parciálne otázky dotácií do poľnohospodárstva alebo prechodných období v niektorých oblastiach. Ako celok predstavujú dosiahnuté výsledky realistický kompromis, ktorý vytvára dobrý základ na plynulé a bezbolestné začlenenie Slovenska a ďalších krajín strednej a východnej Európy do EÚ, a to tak z hľadiska Slovenska a ďalších pristupujúcich krajín, ako aj z hľadiska EÚ a jej členských štátov.

    Dôležitým krokom na ceste zavŕšenia integračných ambícií bude májové referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Je dôležité, aby si každý zodpovedný článok štátnej moci splnil povinnosti, ktoré mu v tomto smere vyplývajú. Súčasne bude však nemenej dôležité, aby sa aj otázka informovanosti verejnosti stala súčasťou úsilia všetkých zložiek spoločnosti od najvyšších štátnych orgánov cez samosprávy a tretí sektor až po jednotlivých občanov, ktorých aktívny prístup je v tomto smere kľúčový. Podobne je tomu aj v prípade NATO. Rozhodnutie o pozvaní SR je potvrdením a ocenením doterajšieho úsilia jej reformných krokov na všetkých úrovniach. Slovenská republika nemá k členstvu v tejto organizácii inú alternatívu. NATO okrem najlepších bezpečnostných záruk pre Slovensko predstavuje transatlantické puto, ktoré chceme posilňovať.

    Členstvo v NATO je v súlade so širšie koncipovaným smerovaním zahraničnej aj bezpečnostnej politiky. Jej súčasťou sú aj spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie, pôsobenie v rámci OSN a OBSE. Slovensko potvrdilo svoju pripravenosť prispievať k upevňovaniu stability a bezpečnosti v euroatlantickom priestore nielen ako pasívny konzument bezpečnosti, ale aj jej aktívny prispievateľ. Zúčastňujeme sa na viacerých mierových a diplomatických misiách pod záštitou OSN, OBSE, NATO a EÚ. V súčasnosti pôsobí v zahraničných mierových misiách viac ako 800 príslušníkov slovenských ozbrojených síl Slovenskej republiky. Naše členstvo v NATO naše možnosti ďalej rozširuje. Jednou z najkontroverznejších tém dneška - irackú otázku - je potrebné takisto vnímať v kontexte strategického smerovania Slovenskej republiky. Slovensko vždy deklarovalo komplementaritu európskej a transatlantickej integrácie a záujem na ďalšom upevňovaní transatlantickej väzby. O to náročnejšie bolo rozhodovanie v čase, keď samotná Európska únia nemala jednoznačné stanovisko. Slovensko však od začiatku krízy malo jasný postoj k tomuto problému. Vychádzal zo zodpovedného posúdenia nášho dlhodobého strategického zamerania, najmä však zo sledovania základných hodnôt a princípov, ktoré si naša krajina ctí a ktoré vyznáva.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s ohľadom na uvedené mi preto nezostáva iné ako v mene celého poslaneckého klubu SDKÚ poďakovať tak vláde, ako aj ministerstvu zahraničných vecí, ale najmä a osobitne pánu ministrovi Kukanovi. Poďakovať za prácu vykonanú v zahraničnopolitickej oblasti v roku 2002 a vyjadriť presvedčenie, že v tomto roku sa podarí úspešne zavŕšiť predovšetkým integračné priority Slovenskej republiky, ale aj jej ďalšie zámery.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalší bude hovoriť za stranu ANO pán poslanec Béreš. S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Podracká.

    Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Masácová hovorila o prístupových zmluvách. Chcela by som sa v tejto súvislosti opýtať pána ministra, či do našich prístupových zmlúv bola zahrnutá deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o kultúrnej a etickej zvrchovanosti Slovenska, tak ako je to napríklad v Poľskej republike, kde je takáto deklarácia súčasťou prístupových zmlúv, respektíve či by sa tento krok nedal napraviť ešte teraz alebo v blízkej budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Béreš za stranu ANO.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan za svoj rezort predložil plénu správu o plnení úloh zahraničnej politiky za minulý rok a o zameraní zahraničnej politiky na tento rok. Hoci ide o rutinný materiál, ktorý sa každoročne prezentuje na tejto pôde, nedá mi nepovedať, že táto správa je v niečom odlišná od predchádzajúcich. Predovšetkým v tom, že Slovensko sa priblížilo na dosah ruky tým strategickým cieľom, ktoré určovali kroky zahraničnej politiky a smerovanie celej spoločnosti. Domnievam sa, že toto obdobie, ktoré správa predstavuje, je minimálne rovnako kľúčovým, ako bol rok 1989. Zo správy sa dá vyčítať, čo v minulom roku rezort zahraničia v tejto oblasti vykonal a musím konštatovať, že toho nebolo málo. Správu považujem za cenný, vyvážený zdroj informácií a svedectvo o tejto dobe. Pokiaľ ide o integráciu do Európskej únie v prístupových rokovaniach, dosiahli sme realistický a prijateľný kompromis tak z hľadiska Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska členských krajín Európskej únie. Slovenská republika v konečnom dôsledku dohodla s Európskou úniou realizáciu svojich zámerov, a to pozitívnu rozpočtovú situáciu v roku 2004, rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a kvót. Výsledky predstavujú logický dôsledok prístupových rokovaní. My sme si uplatnili prechodné obdobia v oblastiach citlivých pre Slovensko. To isté spravila Európska únia, respektíve jej štáty. Okrem toho je potrebné uviesť, že do Európskej únie nevystupujeme na päť či desať rokov. Ide teda skutočne o prechodné opatrenia, pomocou ktorých sa má preklenúť to najcitlivejšie obdobie, a to obdobie bezprostredne po rozšírení. Po vláde je teraz na rade verejnosť. Tá v referende rozhodne, či budeme súčasťou Európy. Preto je namieste položiť si otázku. Ak vláda vynaložila toľko úsilia v prístupových rokovaniach, je aj predreferendová kampaň adekvátna tomuto úsiliu? Treba dúfať, že úsilie ministerstva zahraničných vecí nebolo zbytočné a že i ďalší zodpovední predstavitelia výkonnej moci cítia svoj veľký diel zodpovednosti aj za úspech referenda a za následné kroky smerujúce k dôstojnému výberu kvalitného personálnu a projektov, ktoré povedú k plnému čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V prípade, že sa zachováme neprofesionálne, bude to mať katastrofálne následky pre slovenskú ekonomiku do roku 2013.

    Uvedomujem si tiež, že je tu potrebné odlíšiť predreferendovú kampaň a informačnú kampaň. Podmienkou úspešnosti referenda je nadpolovičná účasť oprávnených voličov. Je potrebné mať na pamäti, že všetky doterajšie referendá, s výnimkou jedného, ktoré bolo zmanipulované, skrachovali práve na nízkej účasti občanov. Ak teda zdôrazňujeme význam mobilizácie verejnosti, nie je to preto, že by sme chceli masírovať mozgy slovenských voličov, ale preto, aby najdôležitejšie referendum v histórii Slovenska bolo v zmysle ústavy platné, a teda, aby sme jeho výsledky vôbec mohli brať na zreteľ bez ohľadu na jeho výsledok. Od toho je potrebné odlíšiť informačnú kampaň. Táto však nemôže byť ohraničená len referendom. Informačná kampaň bude prebiehať pred referendom, po referende, aj po našom vstupe. Bude to kontinuálny proces. Nech však nikto neočakáva od vlády, že počas predreferendovej kampane spraví za pár týždňov z občanov expertov na problematiku európskej integrácie. Naopak. Viesť násilnú kampaň a predkladať občanom kvantá informácií o Európskej únii by mohlo mať aj kontraproduktívny efekt. Nakoniec netreba zabúdať na individuálnu iniciatívu občanov. Treba sa preto opýtať aj to, do akej miery majú občania záujem o informácie o Európskej únii. Súvisí to aj s tým, že Európska únia ešte dnes nie je stále vnímaná ako skutočnosť, ktorá bezprostredne ovplyvňuje život našich občanov. Táto situácia sa bude meniť s blížiacim sa dňom vstupu, s ktorým bude rásť aj záujem občanov o Európsku úniu, a tým aj o ich informovanosť.

    Dámy a páni, pokiaľ ide o vstup do Severoatlantickej aliancie a referendum, posledný vývoj dokazuje, že kaša okolo referenda o vstupe do NATO nie je taká horúca, ako ju varili iniciátori petície. To, že sa ani dodnes nepodarilo získať potrebných 350 000 podpisov, nepriamo dokazuje, že argumentácia o nadbytočnosti referenda bola správna. Spoliehali sme sa na mandát, ktorý sme získali od občanov vo voľbách, a občania svojím postojom tento mandát potvrdzujú. Potrebné podpisy sa nepodarilo nazbierať napriek tomu, že petičné hárky boli občanom podstrkované počas demonštrácie proti vojne v Iraku spolu s podpisovými hárkami proti vojne. Dialo sa tak napriek tomu, že bolo opakovane zdôrazňované, že vstup do Severoatlantickej aliancie a vojna v Iraku spolu nijako nesúvisia. Ak bolo vyhlásené referendum do Európskej únie a do NATO nie, bolo to dané odlišným charakterom týchto dvoch integračných modelov. Ak v Európskej únii dochádza k prenosu pomerne rozsiahlej časti zvrchovaných práv na Európsku úniu, v NATO sa tak nedeje. V podstate jediný záväzok, ktorý na základe Washingtonskej zmluvy preberáme, je záväzok kolektívnej obrany v duchu známeho hesla mušketierov Všetci za jedného, jeden za všetkých. Súčasne ak sa v Európskej únii čoraz viac zužuje právo na uplatnenie veta zo strany jednotlivého členského štátu, v NATO je konsenzus alfou a omegou rozhodovania. Ak sa nedohodnú všetci, žiadna dohoda nie je. Rozhodnutie môže zablokovať každý jeden štát uplatnením svojho práva veta.

    Súvisí to nakoniec aj s ďalšou otázkou, a tou je politická zodpovednosť. Existujú otázky, ktoré sú vo verejnosti všeobecne prijímané s istou skepsou, nezáujmom, prípadne priamo s odporom. Súčasne však nie je možné nechať tieto oblasti vo vákuu. Otázka bezpečnosti je takouto otázkou. Často sa pri tom práve otázka bezpečnosti stane ľahkou korisťou populizmu a získavania politického kapitálu. Hoci to na prvý pohľad môže vyzerať paradoxne, verejná mienka nemusí byť vždy v súlade s verejným záujmom. Verejná mienka je náchylná zohľadňovať krátkodobý záujem. Verejný záujem však vychádza zo stredného a dlhodobých priorít. Tu potom nastupuje politická zodpovednosť a povinnosť politických elít postaviť sa voči populizmu a zohľadniť národnoštátne záujmy. Jednoducho to možno povedať tak, že riešenie niektorých otázok nepatrí na ulicu. Osobitne to platí v oblasti bezpečnosti.

    Dámy a páni, uvedená otázka politickej zodpovednosti platí plne aj pre otázky súvisiace s vojnou v Iraku. Iracká vojna nie je vedená proti islamu, nie je vedená proti irackému ľudu. Je vedená proti režimu, ktorý opakovane demonštroval svoje pohŕdanie medzinárodným právom, medzinárodným spoločenstvom, ako aj základnými právami svojich vlastných občanov. Vlastníctvo zbraní chemického charakteru v rukách takého režimu v prepojení s hrozbou globálneho terorizmu predstavovalo hrozbu, ktorá si vyžadovala odpoveď. Hovoriť o vyvolaní vojny v Iraku spojeneckými silami je do istej miery aj naivné. Vojna tam totižto prebieha už dlhé roky. Vedie ju Saddámov režim proti vlastnému ľudu. Akurát to neprebiehalo v priamom prenose. Tí, ktorí dnes demonštrujú na námestiach proti zásahu v Iraku, sú tí istí, ktorí včera protestovali proti ekonomickým sankciám OSN voči Iraku, ktoré si za 12 rokov vyžiadali podľa niektorých zdrojov v dôsledku nedostatku potravy, liekov a podobne okolo milión obetí. Čo je humánnejšie? Tváriť sa pacifisticky a nechať umierať obete po tichu bez prítomnosti kamier, alebo rázne zasiahnuť proti jednému z najnehumánnejších režimov 21. storočia? Čo je lepšie? Čakať na dôkaz o vlastníctve zbraní hromadného ničenia v podobe nového 11. septembra, alebo takémuto útoku predísť? Umierajú nevinné obete. To je fakt. Spojeneckí vojaci však svoje životy tiež neobetujú z kratochvíle. Úspešný koniec vojenskej kampane nebude znamenať ďalšie utrpenie irackého ľudu, ale jeho definitívne oslobodenie a nádej na lepší život. Zdroje z irackej ropy konečne budú plynúť tam, kam patria - do rozvoja irackej spoločnosti, a nie do vývoja zbraní hromadného ničenia.

    Na záver, hoci možno by to malo byť niekde v prvej polovici môjho vystúpenia, chcem zdôrazniť, že aj pri naplňovaní priority, ktorou sú dobré susedské vzťahy, si rezort zahraničia počínal dobre. Vzťahy so susedmi sú konsolidované, v niektorých ohľadoch nadštandardné. Aj pokiaľ ide o zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, oceňujem doterajší prístup ministerstva zahraničných vecí pri hľadaní takého riešenia, ktoré je v súlade s medzinárodným právom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hanzel. Ja sa ospravedlňujem, že som sa s pánom spoločným spravodajcom rozprával. Otváram prihlášky do faktických poznámok. Pani Bollová, pán Hopta, pán Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky a hovoriť bude pani poslankyňa Bollová.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcela by som tu apelovať na city a vášne. Vecne si dovolím reagovať na to, čo tu bolo povedané o výsledkoch našej zahraničnej politiky. Chcem sa spýtať, aké ekonomické aspekty zahraničnej politiky boli akceptované, ak deficit zahraničného obchodu dosahuje stále vyššie a závratnejšie sumy. Po druhé, čo znamená konštatovanie, že ide o plynulé a bezbolestné začleňovanie Slovenskej republiky do Európskej únie, ak stúpa počet občanov v hmotnej núdzi. Dovoľujem si vysloviť takýto názor. Ku strategickým cieľom sa priblížila vláda, nie občania ani Slovenská republika.

    A na záver si dovolím pripomenúť moju poznámku zo začiatku schôdze. Primälo ma k tomu vystúpenie pána poslanca Béreša, ktorý začal spomínať vojnu v Iraku. Nebudem rozoberať to, čo hovoril, ale chcem pripomenúť, že ak v Iraku zomierajú nevinní ľudia či spojeneckí vojaci, my sme navrhli na začiatku schôdze, aby si zasadnutie Národnej rady, toto zasadnutie uctilo všetky obete, doterajšie obete irackej vojny minútou ticha.

    Pán predseda ani nik na tento náš návrh nereagoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta. Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi Hoptovi.

  • Vážený pán poslanec, zhruba pred rokom som mal možnosť stretnúť sa s pánom prezidentom ako poslanec vyššieho územného celku Prešovského samosprávneho kraja a vtedy pán prezident povedal, že verejná mienka dosahuje síce 60 percent a že na žiadosť mnohých predstaviteľov krajín, s ktorými je možnosť sa stretávať, ho upozornili, že je potrebné, aby sa udržala táto verejná mienka, pretože krajiny NATO požadujú, aby minimálne 60 percent občanov Slovenskej republiky bolo za náš vstup do NATO. Dnes je verejná mienka niekde inde a je jedna tretina. Ja sa pýtam, prečo aj napriek odporu drvivej alebo väčšiny občanov Slovenskej republiky, napriek opačnému názoru má naša krajina vstupovať a nedáme možnosť sa občanom vyjadriť v referende. To je po prvé.

    Po druhé, to, čo ste vy hovorili, mi pripadá asi tak, že Spojené štáty majú dve armády. Jedna je demokratická, ktorá je v NATO, ktorá prejavuje demokratické názory, a jedna je okupačná, teroristická, ktorá v súčasnom období bojuje v Iraku a zabíja nevinných ľudí, zabíja deti. Ja si myslím, že musíme spájať tieto dva aspekty, pretože Spojené štáty sú vedúcou silou NATO podobne ako Anglicko a nedá sa jednoducho povedať, že Irak a NATO s tým nemá nič spoločné. Dve najsilnejšie vojenské armády zoskupenia NATO v súčasnom období bez mandátu OSN prepadli zvrchovaný štát, ktorý je súčasťou Organizácie Spojených národov a ničia jeho národné hospodárstvo, zabíjajú jeho ľudí. V tom je ten problém a my sme chceli, aby sa Národná rada dnes zaoberala aj touto otázkou. Žiaľ, v rámci demokracie ste povedali, že máme mlčať a že o takej dôležitej otázke sa nebudeme mať možnosť vyjadriť. Aj to je demokracia vo vašom podaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Neostáva mi iné, ako poďakovať pánovi Bérešovi za úprimné slová, ktoré vyjadril z pohľadu a z pozícií politickej strany ANO. Skutočne som vám povďačný, pretože je to tak, skutočne z vášho pohľadu sme pochopili a som presvedčený, že na základe vášho vystúpenia pochopila aj drvivá väčšina občanov Slovenska, prečo v Iraku musia umierať nevinné deti a ľudia. Preto, aby zisky z ropy a zo zdrojov predaja ropy išli tam, kde majú ísť. Kde asi? Do Spojených štátov amerických, že? Pre tých, čo tomu ešte nerozumejú, by som chcel povedať a obrazne, ak niekde niekedy vznikne konflikt v strednej Európe a niekto napadne Slovensko, pretože bude mať záujem o zdroje pitnej vody, ktoré sa na Slovensku nachádzajú, a budú tu hynúť deti a nevinní civilisti, nech občania tejto republiky pochopia, že to bude v záujme zase niekoho, ale v neprospech týchto občanov. Tak, ako je to v súčasnosti v neprospech občanov Iraku.

    Ďakujem.

  • Teraz reakciou na faktické poznámky pán poslanec Béreš.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Mnohé veci odzneli v mojom príspevku. Asi kolegovia z komunistickej strany nepočúvali dosť pozorne, že vojna v Iraku sa spája s členstvom v NATO. V žiadnom prípade toto nesúvisí. Každá vojna v očiach občanov vo verejnej mienke má jednoducho negatívny ohlas u občanov. Nikto vojnu nechce. Len sa vás pýtam, páni kolegovia a kolegyne z komunistickej strany, kde ste boli, keď Saddám Husajn vraždil svojich občanov, občanov vlastnej krajiny, Kurdov chemickými zbraňami na severe Iraku. Vtedy vám to, samozrejme, neprekážalo.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja by som poprosil pokoj v rokovacej sále.

    Pokračujte, prosím.

  • Ja by som vás pekne poprosil, pán kolega, keby ste ma zo slušnosti nechali dohovoriť. Isteže máte v strane inú disciplínu, ale džentlmen agreement hovorí, nechajte ma dohovoriť a potom sa vyjadrite.

    Ďakujem, už tieto nezmysly komentovať nebudem. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi za poslanecký klub Smer pán poslanec Bohumil Hanzel.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Pred chvíľkou sme mali možnosť vypočuť si správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002. Správa je optimistická, pozitívna a skutočne z hľadiska dnešného zasadania nespochybniteľná. Áno, je pravdou, že aj významnou zásluhou tejto vládnej garnitúry sme sa dostali na prah Európskej únie aj na prah otvorených dverí NATO. Terminus technicus aj tejto vládnej garnitúry používam preto, lebo na týchto prioritách pracovala nielen vláda predošlá, i keď torzo je to isté, ale aj vláda predpredošlá a dokonca i terajšia opozícia. Bez podpory terajšej opozície by možno podpora verejnosti nebola na takej úrovni ako teraz. A v prípade negatívneho stanoviska celej opozície by som si nebol celkom istý ani len v referende o vstup do Európskej únie.

    Skutočne si vážim prácu našich politikov v oblasti zahraničnej politiky, pokiaľ naším primárnym cieľom je vstup do Európskej únie a do NATO. Som však trošičku nervózny z vyjadrenia pána premiéra, kde povyšuje našu spoluprácu a partnerstvo s USA nad priority EÚ a NATO, ktoré boli proklamované v programovom vyhlásení vlády a vo volebnej kampani koaličných strán. Vyjadrovať sa v tom zmysle, že partnerstvo s USA je našou absolútnou prioritou, je trošku znepokojujúce najmä v dnešnej dobe, ktorá sa z ničoho nič zmenila z doby mierovej na dobu vojnovú. Na dobu vojnovú napriek nesúhlasu najvyššieho zákonného orgánu na svete, nesúhlasu OSN a Bezpečnostnej rady OSN.

    Áno, máme právo pochybovať o flexibilite či funkčnosti OSN, ale dnes je to jediný zákonný orgán, ktorého právo je povýšené nad právo členských štátov a ktorým sa členské štáty musia riadiť. Nie je dôležité, či USA sú najväčším prispievateľom do OSN. Dôležitý je právny stav, ktorým sa i USA zaväzujú riadiť. Nemôžeme predsa akceptovať, aby sa svet riadil právom silnejšieho alebo právom divokého Západu. Chcem podotknúť, že my ako malý štát musíme dbať o dodržiavanie medzinárodného práva.

    Áno, súhlasím s tým, že vzhľadom na prístupové zmluvy s Európskou úniou a NATO sme urobili obrovský kus cesty dopredu, ale dnes prechádza vývoj v týchto organizáciách trošku do inej podoby a je veľmi ťažké odhadnúť, čo sa asi stane v blízkej budúcnosti s NATO a možno aj s Európskou úniou.

    Rozhodne dôjde k zmenám politickej i ekonomickej rovnováhy v oboch organizáciách, a preto si myslím, že naša reakcia je teraz trošku krokom do neznáma.

    Chcel by som sa poďakovať vo svojom mene všetkým, ktorí urobili obrovský kus práce na medzinárodnom poli a ktorí otvorili dvere do Európy. Verím tomu, že naša diplomacia pomáhala, ako sa dalo, lebo naozaj stojíme na prahu EÚ, i keď cena doteraz nie je jasná a možno sa ukáže v budúcnosti ako príliš drahá. Zároveň chcem zdôrazniť, že veľká zodpovednosť za našu úspešnosť v čerpaní napríklad štrukturálnych fondov je na pleciach ministrov hlavne za SMK a chcem ich týmto vyzvať na maximálnu aktivitu v prospech našej vlasti. V prípade ich zlyhania to bude mať nedozerné následky až do roku 2013.

    Nesmieme však zabúdať ani na to, že sa naša veľká európska politika ešte len začína. A z toho dôvodu musíme urýchlene konať napríklad v novom obsadzovaní našich zastupiteľských úradov v zahraničí, musíme dbať na dôslednú voľbu kvalifikovaných diplomatov, veľvyslancov, ktorí budú kvalifikovane a reprezentatívne pôsobiť na našich misiách v prospech našej Slovenskej republiky. Dnes nám táto časť zahraničnej politiky trošku pokrivkáva a výmena kádrov je veľmi pomalá.

    Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko ďalších úvah o našej zahraničnej politike. Po naštartovaní vojny s Irakom sme sa podobne ako celá Európa ocitli vo zvláštnej situácii. Európska únia sa nezjednotila na postupe najväčšej a najsilnejšej krajiny NATO USA vo veci Iraku. Väčšina krajín Európskej únie je presvedčená, že dôvodom vojny nie je režim Saddáma Husajna, ale boj o ropu a strategické ciele vo svete. Toto nás, bohužiaľ, dostáva do zvláštnej situácie, a tak dnes nevieme, či naše urýchlené podporné konanie je správne, či nie. Verme už kvôli našim deťom, že áno. Tvorenie našej zahraničnej politiky sa dostalo zhodou náhod do ťažkej pozície, keď sa od nás žiadajú rýchle rozhodnutia od superveľmocí a keď nie vždy máme voľné ruky. Musíme rozhodovať múdro, i keď niekedy by sa žiadalo rozhodovať i srdcom. Múdri ľudia našej histórie tvrdia, že o malých veciach sa má rozhodovať rozumom a s veľkých srdcom.

    Som skutočne veľmi rád, že pán premiér uskutočnil dôležitú návštevu v Rusku a pán prezident v Číne. Je mi len trošku ľúto kritiky, ktorá sa spustila na pána Fica, keď tieto krajiny navštívil pred jeden až dvoma rokmi. Som takisto presvedčený, že spolupráca s týmito veľmocami má rovnako veľký význam ako spolupráca s Amerikou.

    Zároveň chcem konštatovať, že strana Smer si váži dosiahnuté výsledky Slovenskej republiky v zahraničnej politike, strana Smer je presvedčená, že má svoj podiel na pozitívnych krokoch našej politiky a že svojou zahraničnou politikou bude vždy prospievať našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Hanzelovi. S faktickou poznámkou na vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Banáš.

  • Ja chcem poblahoželať ministrovi Kukanovi a tímu slovenskej diplomacie k výsledkom, ktoré dosiahli. Nazdávam sa, že to bol jeden z najúspešnejších rokov našej zahraničnej politiky, ale dovoľte mi predsa, pán minister, dve poznámočky. Po prvé, musím povedať, že troška ma prekvapuje, že prerokúvame taký závažný materiál, ktorému hovoríme zameranie zahraničnej politiky na rok 2003 v apríli 2003. Myslím si, že zahraničná politika je taká vážna vec, že by sme mali o nej hovoriť najmenej koncom predchádzajúceho roka. A druhá poznámka. Čo mi trochu chýba v slovenskej zahraničnej politike alebo hovorme skôr v diplomacii, je to, čomu sa hovorí verejná diplomacia. Vieme všetci veľmi dobre, že všetky prieskumy verejnej mienky, najmä z krajín Európskej únie, ale aj z iných, ukazujú, že je dosť nízka znalosť vonku o Slovensku. Mnohí z nás sami máme skúsenosti, že si nás pletú so Slovinskom a podobne. Ja musím povedať, len tak žartovne hovorím, že pre mňa jedným z najväčších úspechov slovenskej verejnej diplomacie v minulom roku naozaj bol titul Majstrov sveta v hokeji 2002, pretože to bolo veľmi príjemné, keď som prišiel na Gibraltár a tam mi povedal guvernér - You are from Slovakia world champion in ice-hockey.

    Ja chcem teda položiť otázku, či je nejaký úmysel v rámci rezortu ministerstva zahraničných vecí urobiť niečo také, ako, povedzme, v Spojených štátoch majú takzvaný odbor verejnej diplomacie, ktorý má práve za úlohu ovplyvňovať a prezentovať prijímateľa za hranicami Spojených štátov o pozitívach, o tom, čo dosiahli v kultúre a podobne. Čiže toto je moja otázka, či nemáme pocit, že slovenská verejná diplomacia by mala byť trochu aktívnejšia.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Masácová.

  • Pán kolega, vyjadrili ste sa, že spoluprácu s ostatnými veľmocami je takisto dôležitá ako spolupráca so Spojenými štátmi americkými. Ja by som len chcela pripomenúť, že predseda vlády sa včera a dnes zúčastnil na zahraničnej pracovnej ceste do Ruska, kde sa stretol so svojimi náprotivkami a kde sa rokovalo aj o spolupráci a obe strany vyjadrili podporu takejto budúcej spolupráci a chcú sa podieľať, takže vláda na tom pracuje.

  • Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Figeľ, ktorý je aj spoločným spravodajcom. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Využívam bod Správa o zahraničnej politike Slovenskej republiky na to, aby som sa zastavil pri jednej správe, tentoraz nie parlamentnej, ale správe z agentúry SITA. Dovoľte mi, aby som vám ju prečítal. Je to agentúrna správa zo SITY zo 4. apríla 2003 15.51 hodín: Prezident Schuster by súhlasil s umiestnením amerických vojsk v Slovenskej republike. Čítam. Prezident Rudolf Schuster by sa nebránil prítomnosti amerických vojsk na Slovensku. Súhlas s dislokáciou jednotiek u nás by podľa neho nebol problémom ani pre ostatných ústavných činiteľov, vládu či parlament. Na tlačovej besede po stretnutí s americkým veľvyslancom Ronom Veizerom vyhlásil, že táto otázka je síce predčasná, pretože takáto požiadavka zatiaľ neprišla. Ani jedna z krajín, kde americké vojská sú, sa nesťažuje. Naopak, miesta, kde Američania sú, získali. Citát jeho reči: Myslím si, že naše príslušné orgány, ktoré by tieto veci schvaľovali, určite by s tým nemali problémy ani ja. Uviedol prezident. Americký veľvyslanec potvrdil, že Spojené štáty začali už pred dvoma rokmi analyzovať možnosti nového efektívnejšieho rozmiestňovania svojich ozbrojených síl v Európe. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Správa potom pokračuje, ale tu končím čítanie. Musím sa priznať, že keď som si túto správu prečítal, tak mi trochu stiahlo v hrdle.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, nuž neviem, ale hlava štátu takto ľahkovážne, aby sa vyjadrila k umiestneniu cudzích vojsk v krajine, nuž to som ešte nepočul. Pýtam sa, pán prezident hovorí, že by s tým iste nemala problém ani vláda. Pýtam sa, či už pán prezident hovoril o tom s vládou, keď je taký sebaistý. V každom prípade pán prezident hovoril, že by s tým iste nemal problém ani parlament. Tak pýtam sa, či s niekým o tom hovoril. So mnou nie. Ale ja som, samozrejme, len obyčajný poslanec.

    Dámy a páni, to nie je maličkosť, aby hlava štátu na svojej ceste v Spojených štátoch povedala, že spokojne tu môžu byť umiestnené trvale cudzie vojská. Čo to znamená? Znamená to, že my sme už nie schopní sami si udržať demokraciu? Alebo znamená to, že proste sa tu mení nejakým spôsobom zásadne stratégia mocenská, a to znamená, tu musia byť umiestnené vojská trvalo. No dobre, ale k tomu sa musí vyjadriť v hocakom prípade malá krajina, ale sa musí k tomu vyjadriť suverénne a pokojne. Ja nechcem teraz problematizovať účasť alebo prítomnosť amerických vojsk v Európe, ktorá zabránila prakticky rozpínavosti komunizmu, o tom tu nechcem hovoriť. Ale, aby niekto len takéto niečo pustil, postavil nás pred hotovú vec, tak takto si nepredstavujem ja zahraničnú politiku, jednej, opakujem, síce malej, ale suverénnej krajiny. A, samozrejme, v tejto súvislosti, a to sa týka už nielen pána prezidenta, ale v tejto súvislosti by ma celkom zaujímalo, aký bol názor pána prezidenta na dočasný alebo trvalý pobyt sovietskych vojsk v Československu. Lebo je možné, že tým, že bol, neviem aký, alebo ak bol taký istý, možnože, je to vlastne jedno, človek si zvykne na vojská, také alebo také, ale mali by sme všetci zvažovať svoje slová, pretože slová predstaviteľov štátu píšu históriu a Slovensko musí aspoň predstierať, že je suverénnou krajinou, keď by už aj nemalo.

    Pán minister, verím politike, ktorú vy robíte, a verím, že dáte tieto niektoré slová na pravú mieru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Figeľ. A, pardon, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Hopta.

    Prosím, pán Hopta, keby ste sa počas vystúpenia predchádzajúceho rečníka prihlásili, aby sme to mohli organizovať.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Hopta.

  • Pán Mikloško, ja chcem oceniť vaše vystúpenie. Chcem povedať, že to nebolo po prvýkrát v tomto parlamente. Zrejme ako budúci kandidát na prezidenta sa usilujete aj o naše hlasy. Ja si to veľmi vážim.

  • Smiech z pléna.

  • Neviem, aké názory mal pán prezident do roku 1989, len vám chcem povedať, že všetci tí, čo boli v komunistickej strane, nie sú v iných stranách aj vo vládnych funkciách tak do roku 1989. Do novembra súhlasili s naším pobytom a po novembri boli proti. No, tak je to s pobytom sovietskych vojsk na našom dočasnom území.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže pán Mikloško, ešte raz vďaka a verím, že tak budete vo svojej zahraničnopolitickej orientácii pokračovať aj v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, len jedna poznámka, ja som nehovoril ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, ja som hovoril ako ten najobyčajnejší občan Slovenskej republiky, ktorý je zhodou okolností v tomto volebnom období poslanec, ale občan, ktorý chce mať pocit, že žije v krajine, ktorá má svoju základnú hrdosť, základný ľudský postoj. To je všetko.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Figeľ.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia. Dovoľte mi niekoľko poznámok na viacero dimenzií našej zahraničnej politiky, pretože sme všetci jej aktérmi, či už jednotlivo alebo ako členovia výborov tejto snemovne a nakoniec, samozrejme, aj ako občania demokratického štátu. Tou najbližšou dimenziou zahraničnej politiky je vždy susedstvo. V uplynulých rokoch sa naozaj Slovensko stalo dobrým susedom svojmu okoliu. Hovoria to aj o nás, nemyslím si, že je to len náš subjektívny pocit alebo dojem. Slovensko-české vzťahy nie sú zaťažené minulosťou. Najlepší, veľmi viditeľný dôkaz - posledná cesta bývalého českého prezidenta a prvá súčasného viedla do Bratislavy. To je taká vzájomnosť alebo blízkosť vyjadrená na najvyššej úrovni, ktorá sa nám môže zísť aj v budúcich záležitostiach. Slovensko-poľské vzťahy sú naozaj bezproblémové, ale v kultúre a v hospodárstve je obrovský nevyužitý potenciál. Slovensko-maďarská relácia bola vždy najcitlivejšou. Podľa toho, či sa vlády či v Bratislave alebo v Budapešti dívali viac do minulosti alebo do súčasnosti a budúcnosti. Najviac túto reláciu zaťažuje susedným parlamentom prijatý zákon o zahraničných Maďaroch. My sme k tomu zaujali opakovane stanovisko. Dokonca aj nedávno v zahraničnom výbore. V podstate slovenský postoj trvá naďalej a dnes sa opiera aj o postoje európskych inštitúcií. Som presvedčený, že najlepšou odpoveďou na riešenia problémov či v minulosti, či vzťahov väčšín a menšín je demokratická účasť menšín na správe vecí verejných a primeraná podpora v oblasti kultúry a vzdelávania. Teda nie asimilácia, ale integrácia v rámci spoločnosti. A obdobne to, samozrejme, platí aj pre príslušníkov rómskej menšiny.

    Hádam jedným z najúspešnejších modelov spolupráce za posledné desaťročie v Európe bola neformálna Vyšehradská štvorka. Prospela Slovensku a celému regiónu. Nám osobitne v mnohých záležitostiach nielen zviditeľňovania, ale hlavne novej dôvery, bezpečnosti a integrácie. Som presvedčený, že sa treba usilovať o túto spoluprácu aj naďalej. Jej význam vstupom do Únie alebo Aliancie sa nekončí. Ešte si dlho budeme podobní v ťažkostiach aj v možnostiach a vždy budeme susedmi. Rakúsko je na Slovensku stále viac prítomné cez investície a ekonomiku. V Rakúsku už nepočuť, a dnes to zaznelo veľmi jasne aj pri hlasovaní v Európskom parlamente v Štrasburgu, výhrady voči vstupu Slovenska do Európskej únie. Viditeľným a veľmi dôležitým potvrdením otvorenosti Rakúska pre intenzívnejšiu spoločnú budúcnosť by však bolo dobudovanie 20-kilometrového úseku diaľnice k slovenskej hranici. To by pomohlo evidentne, a nielen diplomacii.

    Najväčším susedom a zároveň s najmenším využitím spolupráce je Ukrajina. Som presvedčený, že stabilita a rozvoj Ukrajiny, to je základný národnoštátny záujem alebo zahraničnopolitický záujem Slovenska. Schengenská hranica sa nesmie stať deliacou čiarou, ale novou čiarou spolupráce alebo líniou, priestorom európskeho susedstva. Tak ako vyšehradská spolupráca nie je náhradou za európsku integráciu, ale nástrojom pre tento cieľ, tak s prioritnou orientáciou Slovenska na EÚ a NATO nie je v rozpore záujem o strategické vzťahy so Spojenými štátmi americkými, respektíve o výhodné vzťahy s Ruskou federáciou. Problém nastáva vtedy, ak sa takéto vzťahy uprednostnia pred úsilím o hľadanie spoločného európskeho postoja. Náš prednostný záujem o účinnú európsku jednotu v zásadných otázkach nie je a nemá byť výrazom egoizmu, ale základnej a zásadnej spoluzodpovednosti za ďalší osud integrovanej Európy, za charakter jej vnútorných vzťahov a za jej vonkajšie pôsobenie. Slovensko je v strede kontinentu. Musí nám záležať na tom, aby sa takáto zemepisná charakteristika stávala aj geopolitickou. Aby sme boli v centre vzťahov, rozhodnutí a záujmov. Aby staré rozdelenie v Európe nebolo nahradené novým.

    Vážení prítomní, európska téma aj v tejto sále intenzívne od januára, ale vlastne už dlhší čas nikdy nebola viac rozvíjaná a začína to byť súčasť našich rokovaní veľmi pravidelne. Je to dobré. Vlastne stáva sa to, čo je potrebné, aby sa európska dimenzia stala súčasťou našej politiky, našej ekonomiky, nášho práva, kultúry. Sme presvedčení, že vrátenie Slovenska na cestu a spoločný vstup do Európskej únie, to, že sa dnes hlasuje o Slovensku spolu s ostatnými, že sme získali najmenej hlasov proti dnes v Štrasburgu zo všetkých kandidátskych krajín, je výrazom úsilia a výsledkov, ovocia, ktoré to prinášalo v posledných rokoch. A treba oceniť všetkých aktérov, ktorí takúto komunikáciu a dôveru Slovenska v okolí a vo svete napomohli.

    Som presvedčený, že Únia by mala byť dobre zorganizovaným spoločenstvom členských krajín s kombináciou komunitárnej a medzivládnej metódy spolupráce. V komunitárnej oblasti vonkajšieho obchodu, hospodárskej súťaže, poľnohospodárskej politiky, menovej politiky pre krajiny, ktoré prijali euro. Medzivládna, vo viacerých záležitostiach posilnená, by mala charakterizovať spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti, vonkajších vzťahov a obrannej politiky. Budeme ďalej presadzovať, hovorím to za kresťanských demokratov, aby štáty Únie si naďalej ponechali výlučnú právomoc v oblasti priamych daní, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, trestného práva a obrany. To neznamená izolacionizmus, to neznamená nezúčastnenosť, to znamená konsenzuálnosť rozhodnutí s tým, že rozhodnutia sú potom vážne a efektívne pre dohodnutú politiku. Pretože osobitne na priebehu irackej krízy je evidentné, že rozdelená Únia nie je spôsobilá byť efektívnym aktérom v medzinárodných záležitostiach. A rozšírená Únia spolu s nami nemôže zostať len najväčším trhom a najbohatším darcom rozvojovej pomoci. Potrebuje účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku s obrannou dimenziou. Základom na to však musí byť skutočná vôľa jej členských štátov. Jednota v Európe však nemôže byť postavená iba na ekonomike. Musí byť postavená na súlade základných hodnôt. Zápas o úsilie a zhodu v osvedčených hodnotách je pred nami, v Európe aj vo svete.

    Tak ako som naznačil, európska integrácia by nemala byť doménou len zahraničnej politiky. Má byť stále zreteľnejšia vo vnútroštátnej agende, v celospoločenskom záujme a v celospoločenských rozhodnutiach. Najbližšími pred nami budú májové referendum, o rok prvé európske voľby a niekedy potom aj rozhodovanie o novej ústavnej zmluve.

    Chceme k tomu prispieť, tak ako sa aj teraz snažíme a možno ešte viac po predložení uceleného konceptu a pohľadu z vlády na reformy európskych inštitúcií, pretože mali by to byť reformy, ktoré zohľadnia náš prirodzený záujem, parametre a možnosti v rozšírenej 25-člennej Európskej únii.

    Čo sa týka Aliancie, zajtra ráno bude táto snemovňa hlasovať o prístupovom protokole o súhlase so zmluvou, ktorou toto spoločenstvo pred 54 rokmi vzniklo. Som presvedčený, že už príprava, ale aj členstvo budú mať výrazný vplyv na reformu ozbrojených síl, na náš krízový manažment, na ochranu utajovaných skutočností a bezpečnostné previerky osôb a firiem.

    NATO znamená jednoducho aj viac poriadku v našich ozbrojených silách, v Správe štátnych hmotných rezerv, v spravodajských službách, vo všetkých dimenziách našich služieb. A Slovensku viac poriadku, transparentnosti, menej korupcie tak ako v každej krajine naozaj prospeje. Do Aliancie nevstupujeme preto, aby sme sa pridávali k jednotlivým členom, ale aby sme boli spojencom všetkým tak, ako to od všetkých chceme očakávať a aby sme spolu vytvárali politiku Aliancie. Vstupom do Únie a do NATO sa iba posunieme do priestoru väčšej stability bezpečnosti ako základov väčšej prosperity, a to znamená výzvu, aby sme sa stali aktívnymi spolutvorcami politiky týchto organizácií.

    Som presvedčený, že aj vzhľadom na súčasné hrozby terorizmu, na súčasnú vojnovú krízu alebo konflikt v Iraku by sme sa mali veľmi usilovať zasadzovať v medzinárodných vzťahoch o skutočné ľudské práva a spravodlivosť, pretože mier je ovocím spravodlivosti, za prednosť práva pred silou.

    A keďže tieto hodnotové záležitosti by mali byť základom aj v priestore, do ktorého vstupujeme, chcel by som ešte prispieť osobitným návrhom do dnešnej diskusie. Už pani poslankyňa Podracká spomenula, či sa dá ešte vložiť deklarácia do prístupovej zmluvy. Podľa viedenského zmluvného práva, ktoré popisuje tvorbu, charakter medzinárodných zmlúv a ich záväznosť, ich súvislosti, sme stále v zmluvnom procese, ktorý je tvorený a ktorého aktéri až do doby definitívneho ratifikovania sú aktérmi v tom procese. Nevzdávajú sa svojho aktívneho prístupu a, samozrejme, treba rozlišovať medzi dohodami, ktoré vznikajú konsenzom obidvoch strán, to znamená 15 štátov Únie a Slovenska, alebo jednostrannými vyhláseniami, ale je dôležité, aby sme vstupovali do zmluvného priestoru, ktorý bude jasný, ktorý bude vytvárať dobré, priateľské vzťahy práve na základe zreteľných záväzkov práv a povinností.

    Keďže zajtra bude vláda schvaľovať prístupovú zmluvu v jej definitívnej slovenskej verzii, takmer 5 000 strán textu, ktorý bude zaväzovať celú republiku od 1. mája 2004 až do času, kým sa táto zmluva ďalej nebude upravovať. Som presvedčený, že jasnejšie vymedzenie osobitne v oblasti tak citlivej, ako sú kultúrno-etické záležitosti, o ktorých sme tu rozprávali naposledy vo februári, ale ktorým sa táto snemovňa venuje už dlhšie, by bolo veľmi korektným a konkrétnym vyjasnením v oblasti, ktorá je dôležitá, ktoré nedorozumenia sú veľmi nepríjemné či už pred Európskym súdnym dvorom, alebo vo vzťahoch medzi členskými štátmi a orgánmi Únie.

    Preto navrhujem, aby na základe pred rokom prijatej Deklarácie o zvrchovanosti členských štátov Únie v kultúrno-etických otázkach, na základe uznesenia tejto snemovne z 26. februára, ale aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby v súvislosti s vyjadrením jej súhlasu so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k zmluve o Európskej únii prijala nasledovné vyhlásenie:

    Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje, že nič v ustanoveniach zmluvy o Európskej únii alebo zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá, alebo zmlúv, alebo aktov pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich tieto zmluvy nebráni ich upravovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť a ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti. Slovenská republika si vyhradzuje právo na zváženie svojej účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí. Tento text je úplne v súlade s predtým spomenutými uzneseniami alebo deklaráciou, alebo Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Je v súlade s princípom subsidiarity, je popísaním otvorených dverí, ktoré sú často spomínané. Toto je dnešné delenie kompetencií v Európskej únii a chceme, aby nielen bolo zachované, ale pri prípadných sporoch sa na takéto vyhlásenie prihliadalo. Nie sme jediní, ktorí by mali svoje vyhlásenie k prístupovej zmluve. Z členských štátov majú dodatky k zmluvám napríklad Nemecko, Rakúsko, Belgicko. Írsko napríklad ešte k Maastrichtskej zmluve, kde je vyhlásené, že nič v zmluvách o Únii nespochybní aplikovanie práva na život, ako je garantované v Írskej republike.

    Podobné texty dodatkov do prístupovej zmluvy presadili kandidátske krajiny ako Malta a Poľsko. Malta na svojom území vyhlásila zvrchovanosť národnej legislatívy týkajúcej sa ochrany života a Poľská republika zvrchovanosť v morálnych otázkach predovšetkým týkajúcich sa ochrany ľudského života. Tá druhá časť, ktorá hovorí o zvážení účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí, vyplýva vlastne z obsahu deklarovanej výlučnej právomoci Slovenskej republiky.

    Vláda, ktorá reprezentuje pri rokovaniach Slovenskú republiku a ktorej som mal česť byť hlavným vyjednávačom po celé obdobie, môže svoje vyhlásenie prijať pred podpisom zmluvy tak, aby bolo chápané ako súčasť zmluvného vzťahu, do ktorého štát následne vstúpi.

    Ďakujem pekne za dôveru.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy, páni. Dovoľte aj mne trochu prispieť do tejto diskusie, aj keď si myslím, že vo výbore pre európsku integráciu sme uvedený materiál podrobili tak náležitej kritike, ako aj náležitej pochvale za výsledky, ktoré sa podarilo ministerstvu dosiahnuť. Veľmi ma mrzí, že táto diskusia, tak ako už spomínal aj jeden z rečníkov, prebieha až v apríli. Predstavovala by som si ako dobrý nástup na začiatok roka, aj keď rešpektujem, že otázka rozpočtu a programového vyhlásenia vlády a náš rokovací poriadok znemožnil tento postup. Pevne verím, že do budúcnosti budeme postupovať tak, aby sme sa k otázke zahraničnej politiky mohli vyjadriť v našom parlamente aj skôr.

    Mnohé z vecí, ktoré som chcela povedať, už povedal pán poslanec Béreš, aj ja som chcela previazať otázku zahraničnej politiky a otázku nášho vstupu do Európskej únie s nedostatočnou koordináciou rezortu s podpredsedom vlády, ktorý zodpovedá za príslušný rezort. Ale teraz by som chcela vyzdvihnúť, vážené dámy, vážení páni, možno inú záležitosť. Predpokladala som, že krok, ktorý si odvážilo urobiť Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana v roku 1992 vo Federálnom zhromaždení, nájde svoju odozvu až v neskoršej histórii. Je veľmi dobré, že už dnes môžeme zhodnotiť tento krok, že keby nebolo vtedy politickej odvahy časti garnitúry na Slovensku a v Čechách, ktorí prevzali zodpovednosť za rozdelenie štátu, dnes by sme možno túto otázku neprerokúvali a dnes možno ako Slováci by sme sa dívali na našich bratov Čechov v spoločnom Československu a možno by sme sa tiež tešili z členstva v Európskej únii, ale musím povedať trochu obrazne, išli by sme tam na chrbte niekoho iného. Stačí, ak si pozrieme roky predchádzajúceho obdobia, aké množstvo Slovákov mohlo byť v našich zastupiteľských úradoch, aké množstvo Slovákov malo možnosť hovoriť do otázky rozhodovania v takýchto záležitostiach.

    A preto z tohto hľadiska dnes, aj keď rešpektujem rozdiely, ktoré medzi našimi štátmi sú, môžem povedať, že dnes Slovensko dostalo príležitosť byť v Európskej únii ako zvrchovaný a suverénny štát. A práve preto ešte stále porovnávam, v čom za Čechmi zaostávame. To napríklad obnažila aj včerajšia naša diskusia, diskusia parlamentnej delegácie, ktorá bola na návšteve v Českej republike. Mali sme možnosť vidieť trochu inú dynamiku a inú prípravu pri informovaní občanov. Ide o kampaň, ktorá je neporovnateľne lepšie aj finančne dotovaná ako na Slovensku, ale ide aj o lepšiu prípravu poslancov.

    Pán minister, trochu mi prekáža, a kritizovali sme to skutočne veľmi vo výbore aj pri našich stretnutiach s podpredsedom vlády, že kampaň je mobilizačná, že kampaň má skôr črty, aby sme občana dostali tam, kde ho potrebujeme, ale aby sme ho dostatočne neinformovali. Myslím si, že táto kampaň mala byť viacej vo verejnoprávnych médiách možno aj zásluhou vlády. Treba, aby občania vedeli, že Európska únia, to nie je len poľnohospodárstvo, to nie sú len počty kráv a litre nadojeného mlieka, ale sú to aj práva občanov, ktorí tam žijú, že sú to aj určité hodnoty a určité postavenie občana ako obyvateľa tohto štátu.

    Takže, pán minister, ja vás poprosím, aby ste sa snažili zo svojho postu ministra zahraničných vecí urobiť náležité kroky, aby ste možno na zasadaní vlády vysvetlili, že je pre nás smutné, keď aj veľvyslanec Európskej komisie už začal radšej so svojou kampaňou a že ani jeho odporúčania nenachádzali u podpredsedu vlády odozvu.

    Chcela by som sa ešte zmieniť, pán minister, aj o iných veciach, a to je o veciach, ktoré sú priamo vo vašej kompetencii. Zdá sa mi, že aj napriek tomu, že stále hovoríme o nediskriminácii a že stále hovoríme, dokonca máme aj jeden z našich výborov, ktorý sa zaoberá právami žien, ešte stále je málo žien v diplomacii. Viete veľmi dobre, že veľvyslankyne typu pani Krasnohorskej alebo pani Garajovej sú alebo boli veľvyslankyne par excellence. A veľmi ma mrzí, že sa mnohým, ktorí boli vymenovaní v období Mečiarovej vlády, mnohým sa dal punc, že boli politickí nominanti. Myslím si, že teraz je politických nominantov neúrekom, a práve preto ma mrzí, že veľvyslankyňa pani Garajová, ktorá si skutočne svoju úlohu zastala veľmi dobre a bol to mimoriadne ťažký post, bol to post na multilaterárke, ktorá je vždy ťažšia navyše v Štrasburgu, kde predsa len Slovensko malo dosť veľa problémov, že sa zrazu stratila z vášho portfólia.

    Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste v tomto období určitým spôsobom aj skoordinovali návštevy vrchných predstaviteľov štátu. Aby sa nestali prípady, ktoré sa stávali ešte aj v predchádzajúcej vláde, že v jednom týždni sa vystriedali tri návštevy predstaviteľov SR v jednom zo zahraničných štátov a aby možno nedochádzalo tak veľa k pracovným návštevám, ale viacej k oficiálnym návštevám našich vedúcich predstaviteľov. Pevne verím, pán minister, že to, čo tu spomenul aj pán poslanec Figeľ, že Slovensko v hlasovaní dopadlo, tak ako dopadlo, budete vedieť aj vy náležite oceniť. Treba sa poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí sa zúčastnili hlavne v tomto období na vyjednávaní. Bola by som veľmi rada, keby ste dosiahli alebo dohliadli aj na personálne zastúpenie našich ľudí v jednotlivých zahraničných inštitúciách, do ktorých Slovensko platí nemalé kontingenty. Myslím si, že práve v týchto inštitúciách sa nám môžu mladí ľudia dobre dovzdelávať a získať určitú skúsenosť v takzvanej európskej byrokracii, čo Slovensko dnes potrebuje ako soľ.

    Špeciálne by som bola rada, pán minister, keby ste na najbližšom rokovaní vlády upozornili jednotlivých rezortných ministrov, že nech skúsia skontaktovať svojich partnerov či už v Českej republike, alebo v Maďarsku a konečne začali vydávať v slovenčine komparujúce normy dotazníkov a formulárov, ktoré bezpodmienečne budeme potrebovať. Ja si vám dovolím jeden z týchto materiálov teraz odovzdať, ktorý som získala napríklad včera v Českej republike, a veľmi ma mrzí, že u nás na Slovensku tieto materiály dnes nie sú. Potom sa zahraničie zneužíva takým spôsobom ako dnes ráno vo vystúpení pána ministra zdravotníctva, ktorý povie, že aj Nemci idú robiť reformu podľa nás. Neviem, veď donedávna nám zase hovoril, že Nemci majú 5 návštev pacienta do roka a Slováci 15, či teda idú zvyšovať počet návštev, alebo v čom sa nám chcú priblížiť.

    Posledný dodatok možno vyprovokoval vo mne pán poslanec Figeľ, keď hovoril o deklarácii ako o dodatku. Myslím si, že deklarácia o ochrane života mala odznieť ráno v našom prvom prerokúvanom materiáli, a to bolo v materiáli, ktorý sa týkal zdravotníctva. Myslím si, že nám chýba úcta k životu a úcta k ľuďom, ktorí majú možno menší mešec peňazí a nemocnica sa im bude otvárať až na základe koruniek. Tam mala byť zakotvená úcta k životu a zdraviu a k budúcnosti Slovenska. Pretože všetky, aj zdanlivo, zákony, ktoré nesúvisia so zahraničnou politikou, veľkým podielom ovplyvňujú budúcnosť Slovenska ako členského štátu Európy. Včera mi jedna z mladých poslankýň Českého parlamentu povedala, keď sme sa chvíľu rozprávali o množstve slovenských študentov na českých vysokých školách, ktorých predpokladám, že po novom školskom zákone bude ešte viacej, že ich tam vyženieme, že ona študuje toho času na fakulte v Brne. Je tam už veľké množstvo študentov slovenskej národnosti a že už začína zisťovať pomaly medzi ľuďmi nevraživosť voči Slovákom. Všetci sme boli radi, že vzťahy po rozdelení medzi Slovákmi a Čechmi sú podstatne lepšie ako predtým. A to je zahraničná politika, ako budeme budovať svoj štát, keď budeme mať vlastne mladých ľudí v zahraničí. Oni im vytvárajú lepšie podmienky na štúdium a, samozrejme, aj lepšie podmienky potom neskôr, keď zostanú, pretože práve týmto sa uľahčuje prijatie občianstva a stanú sa občanmi iného štátu. Myslím si, že to sú veci, kde by sme mali hovoriť o ochrane budúcnosti Slovenska a jeho života.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či má záujem zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi stručne na záver. Najskôr sa chcem poďakovať za ocenenie výsledkov, ktoré dosiahla naša zahraničná politika v uplynulom roku. Toto ocenenie odznelo z úst poslancov koalície aj opozície, ja som si to všimol, vážim si to a oceňujem.

    Dovoľte mi pár reakcií. Ďakujem pekne za príspevky, ktoré odzneli v rozprave, ja na niektoré z nich zareagujem. Pani poslankyňa Podracká sa pýtala na deklaráciu. Materiál Prístupová zmluva o členstve Slovenska v Európskej únii, ktorú vláda bude prerokúvať na svojom zasadnutí zajtra, takúto jednostrannú deklaráciu neobsahuje. V tom materiáli to nie je, je to vlastne pred samotným podpisom prístupovej zmluvy posledná príležitosť, lebo prístupová zmluva sa podpisuje šestnásteho, a to je na budúci týždeň v stredu, takže zatiaľ nebola politická dohoda, ktorá by umožnila zaradenie takejto deklarácie do vládneho materiálu. Odpovedám na vašu otázku, tak ako to je.

    Pokiaľ ide o niektoré príspevky poslancov za Komunistickú stranu Slovenska s tými otázkami, ktorými sa obracali aj na mňa. No, máme iný pohľad alebo iné hodnotenie v mnohých otázkach, o ktorých ste hovorili, či už ide o verejnú mienku a rozhodovanie vlády. Samozrejme, že každá vláda berie ohľad na verejnú mienku, ale nemal to byť iba jeden jediný faktor, niekedy naozaj treba prijať rozhodnutia a je na politikoch, aby zvážili, do čoho idú, aké riziko na seba zoberú a musia sa hlavne riadiť tým, že by to malo byť dobre pre budúcnosť krajiny a v mnohých prípadoch to dokáže iba ďalší vývoj. O tom, kam bude prúdiť ropa z Iraku, isto dobre viete, že už aj počas režimu Saddáma Husajna na pôde Organizácie Spojených národov existoval program ropa za potraviny. Pred pár dňami Bezpečnostná rada znovu prijala pokračovanie v tomto projekte a určite sa projekt bude rozširovať, takže o tom, kam potečie, ako ste vy hovorili, ja si myslím, že to jednoducho nie je tak. Vy ste hovorili, že vás tento parlament prinútil mlčať a ja som tu počul mnoho názorov, ktoré ste tu stačili vysloviť, takže asi to tiež nie je úplne objektívne.

    Súhlasím s tými, ktorí hovorili o tom, že by bolo lepšie, keby sa takýto materiál predkladal skôr. Vlani to bolo až niekedy koncom mája, takže určitý pokrok tu je, ale ja by som takisto chcel, aby to bolo skôr, ale keď sa na to pozrieme z absolútne praktického a pragmatického hľadiska, tak skôr ako, povedzme, vo februári to možné nie je, pretože to je materiál, ktorý viete, ide do medzirezortného pripomienkového konania, musíme počkať do konca roka, potom ho schvaľuje vláda, ide to do výborov, takže nerobme si ilúzie, že to bude hneď začiatkom roku, to nie je možné, ale, povedzme, vo februári sa to už dá zrealizovať a ja sa budem starať o to, aby to takto na budúci rok aj bolo.

    K pani poslankyni Belohorskej iba jednu poznámku, že je málo žien v diplomacii. To nie je presné. V mnohých úradoch je feminizácia až taká, že nám to robí niekedy prevádzkové problémy. Je mnoho žien v niektorých zastupiteľských úradoch, veľvyslankýň alebo vedúcich zastupiteľských úradov máme málo. Dnes máme vo svete sedem vedúcich zastupiteľských úradov a som presvedčený, že týchto statočných skvelej sedmičky bude v budúcnosti viac. Naozaj niet nejakého dôvodu, aby, keď nájdeme schopné ženy, aby sme ich nevymenovali za veľvyslankyne, lebo máme mnohé príklady, ktoré svedčia o tom, že si svoje úlohy vykonávali veľmi dobre, áno, aj ja súhlasím s tým, aj v minulosti som to hovoril, že pani Garajová bola dobrá, výborná veľvyslankyňa, ale výčitku, že sa stratila, neberiem, ona sa stratila sama. Ja som sa s ňou vo veľmi dobrom rozišiel, ona mala možnosť požiadať, aby zostala v štátnej službe, neurobila to tak, takže toto by som prosil, od toho sa dištancujem, že by sme ju my stratili, ona sa stratila sama, a pokiaľ viem, pracuje aj tu ďalej, takže tak úplne sa nestratila.

  • Hlas z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďalej by som chcel reagovať aj na to, čo povedal pán poslanec Hanzel, pán podpredseda výboru, že výmena kádrov, ako to nazval, je pomalá, áno, ale nie vždy to záleží iba na ministerstve zahraničných vecí. Dnes sa robia niektoré nové opatrenia, ktoré určitý čas ešte takúto rotáciu kádrov spomalia, mám na mysli nové bezpečnostné previerky, ktoré treba uskutočniť, pokiaľ ide o našich diplomatov, a ktoré už budú musieť mať štandardy NATO, to chvíľu bude trvať a potom znovu získa rotácia také tempo, aké potrebujeme. Pre nás samotných to trošku brzdí striedanie.

    Pán Banáš hovoril o verejnej diplomacii. No my naozaj nemáme takú rozpracovanú koncepciu alebo zásady, ako majú Američania na state departmente. Súhlasím s tým, že verejná diplomacia je veľmi dôležitá a ministerstvo, samozrejme, sa bude usilovať, aby ju využívalo, pretože z pohľadu propagácie Slovenska v zahraničí určite môže tento aspekt a takáto činnosť byť veľmi nápomocná a môže veľmi mnoho pre nás v budúcnosti urobiť.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Mikloško, ja by som povedal iba toľko, že niekedy, keď aj agentúry citujú vyhlásenia politikov, dosť často sa môže stať aj to, že ich vytrhnú z kontextu, vyberú z kontextu, preto by som to nechcel komentovať, môžem iba zodpovedne povedať, že vláda o tom, že by mali byť na slovenskom území umiestnené cudzie vojská nerokovala a ja ako šéf rezortu zahraničných vecí, ktorý dostáva všetku korešpondenciu, všetka korešpondencia ide cez jeho ruky, som nijaký takýto návrh alebo ponuku nevidel.

    Ďakujem pekne za túto diskusiu a chcel by som ešte raz oceniť vašu spoluprácu a vyzvať do ďalšej spolupráce, pretože tie hlavné úlohy, ktoré na nás čakajú, predpokladajú vysokú aktivitu aj poslancov. Ide o proces ratifikačný, vaši kolegovia v parlamentoch členských štátov Únie a Aliancie budú ratifikovať Slovensko a jeho účasť v týchto organizáciách, a pritom sa chceme spoľahnúť aj na dobrú spoluprácu a ministerstvo zahraničných vecí bude v nej nápomocné a bude postupovať aktívne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz sa pýtam pána spoločného spravodajcu či chce vystúpiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem tiež oceniť konštruktívnu diskusiu, ktorá je istou reflexiou aj samotného materiálu, lebo je naozaj kvalitný, rozsiahly a aj perspektívny smerom na najbližšie obdobie. Musím povedať, že z roka na rok je to v podstate naozaj kvalitatívny krok dopredu a či sa dá aj časovo, chcem len pripomenúť, že ministerstvo zahraničných vecí predložilo začiatkom roka, a rokovali sme o tom vo februári, rozsiahly materiál o výsledkoch rokovaní s Úniou, čo naozaj nielenže dá zabrať, ale je priestorom jadra európskej alebo zahraničnej politiky v tomto čase, takže skôr by som ocenil, že v takom rozsahu aj v takom čase, v marci, predložili materiál, o ktorom dnes môžeme rokovať. Ešte raz vďaka.

    Len jednu poznámku. Dodatok o úcte k životu. Mal by byť všade prítomný a všade evidentný, nie slovne, ale, samozrejme, odborne a ľudsky, kompetentne v tom, že prijímame zákony a opatrenia, ktoré túto úctu jednoznačne deklarujú alebo rozvíjajú, a nielen o nej hovoria. Ja som mal byť dnes v Štrasburgu na hlasovaní Európskeho parlamentu, ale naozaj z dôvodu domácich významným záležitostí som nakoniec aj rád, že aj pri tejto diskusii som mohol byť, a chcem povedať, že vlastne z diskusie vzišiel len jeden návrh na uznesenie o deklarácii Slovenskej republiky v záležitostiach bioetiky a rodinného práva. Dopoviem len toľko, čo som začal, že nie je to o tom, ako otázky bioetické alebo rodinného práva riešiť, ale kde, nie ako, ale tu. A už ako, to už, samozrejme, závisí od zákonodarného zboru, v ktorom sa nachádzame. Text, ktorý som predložil, vám bude distribuovaný tak, aby sa o ňom dalo jasne hlasovať, bol upravený po rokovaniach s expertmi aj ministerstva zahraničných vecí. Som presvedčený, že je textom, ktorý obstojí aj z hľadiska právneho, aj politického, žiada si však, samozrejme, odobrenie touto snemovňou a osobitne vládou, pretože ona rokuje s 15 štátmi Únie. Takže pri hlasovaní budem dávať návrh na to, aby Národná rada zobrala na vedomie správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky a potom aj o predloženom uznesení tak, ako som ho prečítal.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu najskôr o prerokúvanej správe.

    Pán spravodajca prečíta návrh uznesenia, pán poslanec, takže o tom budeme hlasovať.

  • Môžeme aj tak, ale váš predchodca pri vedení schôdze povedal, že až keď sa bude hlasovať v bloku o všetkých bodoch, tak...

  • No, ideme hlasovať, pán predseda, o všetkých troch doteraz prerokovaných zákonoch. Boli sme dohodnutí, že o 18.00 hodine budeme hlasovať. No veď tak odporúčam, aby sme odhlasovali teraz prerokovaný bod Správa o plnení úloh zahraničnej politiky, potom sa vrátili k hlasovaniu o dvoch návrhoch zákonov, ktoré predložili poslanci Národnej rady a pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pána poslanca Figeľa, predsedu zahraničného výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie o prerokúvanom bode Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2003, ktorú prerokúvame ako tlač 171.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prvé uznesenie vyplýva zo samotnej správy. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003, tlač 171.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prvého uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za návrh 111, proti 5, zdržalo sa 5.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, druhý návrh vyplynul z môjho príspevku a týka sa prístupovej zmluvy, respektíve vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k tejto zmluve. Je aktuálny aj preto, lebo zajtra sa bude o zmluve definitívne rozhodovať vo vláde podľa jej predloženej slovenskej verzie a v stredu na budúci týždeň ju slávnostne Slovenská republika podpíše spolu s ostatnými kandidátskymi a členskými krajinami.

    Návrh uznesenia: Na základe deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach z 30. januára 2002 a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 185 z 26. februára 2003 k správe o Konvente o budúcnosti Európy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti s vyjadrením svojho súhlasu so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Zmluve o Európskej únii prijala nasledovné vyhlásenie: Nadpis: Deklarácia Slovenskej republiky v záležitostiach bioetiky a rodinného práva. Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje, že nič v ustanoveniach Zmluvy o Európskej únii alebo zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá, alebo zmlúv, alebo aktov pozmeňujúcich alebo doplňujúcich tieto zmluvy nebráni upravovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť a ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti. Slovenská republika si vyhradzuje právo na zváženie svojej účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí.

    To je všetko, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Pán poslanec Maxon.

  • Pán minister, práve k tomuto návrhu na uznesenie ste sa vo svojej záverečnej reči nevyjadrili. Ja považujem vaše vyjadrenie za mimoriadne dôležité.

  • Pán predseda, ja mám pocit, že tento dodatok nebol dobre pripravený, nie je v laviciach, že sa o ňom nediskutovalo, preto mám isté pochybnosti, či by sme mali o ňom hlasovať. Dávam na zváženie, či by sme ho nemali stiahnuť v dôvere, že vláda ho zajtra prijme.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Ja si myslím, že ho môžeme rozmnožiť, nie je problém.

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o... Janko, ideme hlasovať?

  • Reakcie a hlasy v sále.

  • Prosím, ešte sa chce vyjadriť pán poslanec Figeľ.

  • Ja by som sa rád vyjadril naozaj možno naposledy, nie že možno, určite naposledy, pretože v stredu by sme radi zmluvu podpísali, ako hlavný vyjednávač. Prežíval som tie osudy priamo, osobne po celé roky a teraz je záver. Som presvedčený, že takýto dodatok, tak ako to predniesli a prijali iné krajiny kandidátske a predtým aj členské v Európskej únie. Pri tejto prístupovej zmluve je asi 40 dodatkov. Celkovo zmluvy o Európskej únii obsahujú vyše 100 rôznych dvojstranných alebo jednostranných dodatkov. Vyjadrením záujmu, aby tieto záležitosti boli riešené naďalej tak ako dnes na úrovni členskej krajiny, Slovenska, iba potvrdzujeme svoju zodpovednosť, že to budeme riešiť naďalej v dobrej viere, že to bude znamenať pozdvihnutie života a spoločenstva.

    Ešte k samotným rokovaniam. Táto téma je na stole od februára. Na politickej úrovni zatiaľ nebola uzavretá, na odbornej bol text vyčistený.

  • Pán predseda zahraničného výboru, veľmi rád, ale už to nie je celkom v súlade s rokovacím poriadkom. Rozprava sa skončila, dôvody a argumenty, ktoré by mali byť podporné na prijatie tohto uznesenia, boli prednesené v rozprave, predpokladám, takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Figeľ.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 prítomných, za návrh 16, proti 25, zdržalo sa 76.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi predsedovi zahraničného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Prosím teraz pána poslanca Šulaja, aby ako poverený spravodajca gestorským výborom uvádzal hlasovanie k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie ohľadom spoločnej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle spoločnej správy, ktorú máte k dispozícii, 162a vyplynulo 6 pozmeňujúcich návrhov a v rozprave som vystúpil ja a dal som jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že tieto návrhy sa vzájomne ovplyvňujú a mám mandát gestorského výboru, žiadam, aby sme hlasovali postupne podľa jednotlivých návrhov, tak ako ich máte najprv v spoločnej správe 162a.

    Preto vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu č. 1 zo spoločnej správy 162a. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj, pán spoločný spravodajca je pánom teraz nad hlasovaním, prosím, uveďte ešte raz hlasovanie, o ktorých bodoch zo spoločnej správy ideme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bode č. 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 85, proti 31, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 114, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 3. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 118, proti 2, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Schválili sme bod 3 zo spoločnej správy.

  • Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 4. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 122, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Schválili sme bod 4 zo spoločnej správy.

  • Ďalej vás žiadam, aby ste dali hlasovať o bode č. 5. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 122, proti 1, zdržalo sa 5.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za návrh 123, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Bod 6 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Z rozpravy vyplynul ešte môj návrh, ale vzhľadom na to, že sme už hlasovali o návrhu k bodu č. 1, ktorý sme odsúhlasili v šiestich mesiacoch, takže to nemá význam, aby sme hlasovali o tomto mojom návrhu. Tým sú vyčerpané všetky návrhy.

  • Chcem sa vás opýtať, či máte poverenie gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Áno, pán predsedajúci, mám toto poverenie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za návrh 115, proti 6, zdržali sa 3.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode program. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi schváliť.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Schváliť. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za návrh 116, proti 5, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh zákona Národná rada schválila.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šulajovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Tkáča, ktorého poveril gestorský výbor, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady o určení orgánov, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií.

    Pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 3 prvej vety zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje, po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako orgán určený na prerokovanie návrhov systemizácií služobných úradov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako orgán určený na prerokovanie návrhov systemizácií služobných úradov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako orgán určený na prerokovanie návrhu systemizácie služobného úradu Kancelárie verejného ochrancu práv.

    Skončil som, pán predseda.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia, ktorý predložil výbor prostredníctvom svojho pána predsedu.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky určuje niektoré služobné úrady, ktoré majú predkladať na rokovanie návrhy svojich systemizácií.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 122 poslancov, za návrh 114, proti 2, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme rokovať o ďalšom bode programu a chcem vás požiadať, aby sme po prerokovaní tohto bodu programu prerušili rokovanie 10. schôdze Národnej rady a zajtra pokračovali ráno o 9.00 hodine rokovaním o bode programu, ktorý sme si zaradili ako prvý bod zajtrajšieho rokovacieho dňa, a to je Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

    Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci?

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím teraz generálneho prokurátora pána Milana Hanzela, aby na základe schválenia na úvod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky predniesol správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov, ktorú prerokúvame ako tlač 187.

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o prokuratúre a rokovacom poriadku Národnej rady predkladám na rokovanie Národnej rady správu o činnosti prokuratúry a o jej poznatkoch o porušovaní zákonov v roku 2002. Plním tak povinnosť, ktorá mi vyplýva z výlučnej zodpovednosti k tomuto orgánu.

    V činnosti prokuratúry sú veľmi zriedkavé obdobia pokoja. Prevažuje práca v strese, pod časovým tlakom a aj snahou osôb, ktorých sa konanie týka, o často arogantné ovplyvňovanie postupu prokuratúry, aby urgentne konala či urgentne nekonala. V roku 2002 sme evidovali zvýšený počet trestných oznámení na tých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí neakceptovali názory oznamovateľov obvinených či účastníkov konania na postup, či rozhodnutie týchto orgánov a v predchádzajúcom čase predvolebnej kampane, najmä komunálnych volieb, bol evidovaný nárast trestných oznámení proti volebným súperom, pričom predmetom oznámení boli spravidla skutky staršieho dáta.

    V oblasti zahraničných stykov prokuratúra pokračovala v aktívnom pôsobení v medzinárodných komisiách pre právo trestné a v komisii, ktorej predmetom činnosti je postavenie európskej prokuratúry. Uznaním našich aktivít a aj reforiem prokuratúry Slovenskej republiky je hádam aj to, že som sa v roku 2002 stal členom Byra Európskych generálnych prokurátorov a že prokuratúra Slovenskej republiky v súčinnosti s Radou Európy v júni tohto roka zabezpečuje konferenciu Európskych generálnych prokurátorov v Bratislave.

    V procese prípravy právnych predpisov aj v pripomienkovom konaní dosť často a rigorózne uplatňujeme svoje názory a zásadné pripomienky. Neraz z toho vznikajú invektívy o tom, že prokuratúra je spiatočnícka, že nepodporuje snahy o reformné zmeny. S takýmito názormi súhlasiť nemožno. Chceme aktívne a pozitívne prispievať k tvorbe kvalitného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky, k tvorbe takých právnych predpisov, ktorých obsah by nevyžadoval bezprostredne nutné a náhle zmeny, ktoré možno v aplikačnej praxi realizovať bez zásadných výkladových pochybností, respektíve bez pochybností o tom, čo realizátor, spravidla štátny orgán môže alebo nie.

    V prípadoch, keď sa generálny prokurátor obracia na Ústavný súd s návrhom o nesúlade právneho predpisu s ústavou, by mu Ústavný súd mohol právom vyčítať jeho pasivitu v legislatívnom procese. Nejde o samoúčelný postup, pretože ústavným poslaním prokuratúry Slovenskej republiky je ochrana práv občanov, fyzických a právnických osôb a štátu. Domnievam sa, že je účelnejšie možným konfliktom predchádzať, ako ich ex post riešiť a odstraňovať. V disciplinárnom konaní bolo v roku 2002 17 prokurátorov, v trestnom stíhaní 6. Pre niektorých našich teoretikov a aj politikov je vďačnou témou postavenie prokuratúry a rozsah jej pôsobnosti. Namiesto obmedzovania pôsobnosti však neustále dochádza k rozširovaniu. V roku 2002 došlo k rozšíreniu v oblasti netrestnej aj trestnej najmä výraznou novelou na záver roka. Z pripravovaných legislatívnych návrhov vyplynú ďalšie významné a nové úlohy, či ide o návrh zákona o úrade špeciálneho prokurátora, o návrh zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku, či dokončovanú rekodifikáciu trestného práva.

    Chcem upozorniť na to, že bez personálneho a finančného zabezpečenia prokuratúra už nebude schopná ďalšie nové úlohy plniť. Bez náležitého využitia prostriedkov PHARE a na technické vybavenie by register trestov nebol zvládol nápor na vydanie výpisov, ktorý súvisel s realizácia zákonov o štátnej a verejnej službe.

    Odborné vzdelanie prokurátorov sa tiež uskutočňuje s významnou participáciou zahraničných partnerov. Napriek tomu, že v uplynulých vyše dvoch rokoch boli v prípravnom konaní skončené obzvlášť závažné trestné veci podaním obžaloby a boli najmä v závere minulého roka urobené viaceré významné legislatívne zmeny, nemožno vysloviť spokojnosť s efektívnosťou trestného konania. Boríme sa s nedostatkom odborne pripravených policajtov a vyšetrovateľov, s ich vysokou zaťaženosťou, s neprimeranou dĺžkou vyšetrovania či so zavinenými prieťahmi. Prokurátori podľa výsledkov našich kontrol tolerujú nedostatočné skutkové či právne zistenia a podávajú obžaloby na súdy namiesto vrátenia vecí vyšetrovateľovi alebo meritórneho rozhodnutia. Máme dobré štatistické výsledky, ktoré však neoprávňujú na optimizmus. Z tých istých štatistík totiž vyplýva, že ročne v prípravnom konaní je z dôvodu neznámeho páchateľa prerušené stíhanie v priemere až 40-tisíc vecí. Pred sebou teda tlačíme balvan týchto káuz. Na neprimerane dlhé prípravné konanie nadväzuje po podaní obžaloby neprimerane dlhé konanie na súde. Často veci spočívajú, riešia sa kompetenčné konflikty a je snaha nedôvodne vracať veci na došetrenie prokurátorovi. Nie je už ničím zriedkavým, keď riadnym či dokonca mimoriadnym opravným prostriedkom dosahujeme, aby súd konal o obžalobe na hlavnom pojednávaní. Iba na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom nebolo v primeranej lehote rozhodnuté vo viac ako 470 veciach, pritom však voláme po sprísňovaní trestného postihu novými inštitútmi a dosť dobre v ukladaní trestov nevieme využívať ani druhy trestov a ich rozpätia v konkrétnych výmerách a ani ochranné opatrenia.

    Čakáme na rekodifikáciu práva trestného. Určite sa jej raz dočkáme, ale policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov musíme na zmenu situácie pripraviť už teraz. Jednoduchšie je urobiť legislatívne a organizačné zmeny, ako zmeniť zaužívané zvyky a postupy. Je to aj náš aktuálny problém. Na prahu vstupu do Európskej únie si musíme uvedomiť a poznať nie iba aktuálny stav postavenia orgánov trestného konania jej štátov, ale aj trendy jeho vývoja. Nemôžeme hovoriť iba o neprimerane dlhom čase súdneho konania, ale aj o neprimerane dlhom čase konania predsúdneho. Ak totiž nebudeme schopní do dvoch rokov od vznesenia obvinenia postaviť páchateľa pred súd, budeme musieť trestné stíhanie zastaviť.

    Výrazne sa nezmenila situácia v oblasti netrestnej, postupne posilňujeme túto oblasť o nových prokurátorov. Pre široký predmet činnosti aj tu je nevyhnutná špecializácia. Zistené nedostatky sa týkajú najmä postupov a rozhodovania orgánov verejnej správy. Nerešpektovanie právnych predpisov, ich svojské výklady či rozhodovanie na základe akejsi voľnej úvahy sú charakteristické znaky porušenia zákonov zistených prokurátormi pri previerkach. Ide pritom o oblasť, ktorá sa veľmi citlivo týka občanov, ich práv a povinností. V oblasti verejnej správy sa ešte zrejme nemohli pozitívne prejaviť nové zákony o štátnej a verejnej službe.

    Zmeny termínov sťahovania generálnej prokuratúry do samostatného objektu odďaľovali aj zmeny v jej organizačnej štruktúre. Od novembra minulého roka bol do doby účinnosti pripravovaného zákona zriadený úrad špeciálneho prokurátora na realizáciu nových právnych predpisov o statuse prokurátora, zamestnancov štátnej a verejnej služby bol zriadený služobný úrad. V trestnom odbore bolo zriadené prieskumné oddelenie, ktorého náplňou činnosti je posudzovať zákonnosť právoplatne skončených vecí, efektívnosť uplatňovania nových inštitútov trestného práva a poskytovať súčinnosť Úradu pamäti národa. Boli vytvorené referáty so špecializáciou na ochranu životného prostredia a násilie v domácnostiach. V netrestnom odbore bolo vytvorené oddelenie pre agendu Ústavného súdu a k personálnemu posilneniu došlo tiež v oddelení pre integráciu a právnu pomoc.

    Prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti musí byť nestranný a v rôznorodých situáciách, ktoré život prináša, je pre neho určujúci iba zákon a jeho svedomie, teda profesionálna česť. Dôvera v prokuratúru sa začína vtedy, keď sa občan na ňu obracia s nádejou o potvrdenie jeho subjektívnej pravdy, a končí sa vtedy, keď dostane odpoveď, že pravdu nemá. Takých prípadov je dosť. Chceme však svojou činnosťou celú spoločnosť presvedčiť o tom, že sme tu pre zákonnosť a jej uplatňovanie v každodennom živote. Je to zložitý proces, pretože nestačia patetické vyhlásenia, ale sú nutné konkrétne činy, ktoré spoločnosť akceptuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi generálnemu prokurátorovi za prednesenie správy.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby ako poverený spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Uznesením ústavnoprávneho výboru č. 110 som bol určený za spravodajcu k predloženej správe, tlač 187. Spoločnú správu máte predloženú ako tlač 187a.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor prerokoval túto správu, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu odporúčal vziať správu na vedomie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporučili správu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 111 dňa 9. apríla 2003.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Soboňu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán generálny prokurátor. V zmysle článku 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Inak povedané, prokuratúra je orgánom ochrany práva a je organizovaná tak, aby mohla pôsobiť na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov súdmi a orgánmi verejnej správy.

    Chcem zdôrazniť slová jednotné uplatňovanie zákonov a mám dôvod to zdôrazniť práve v súvislosti so správou generálneho prokurátora o dodržiavaní zákonnosti v Slovenskej republike. A mám dôvod povedať to tu pred Národnou radou Slovenskej republiky ako najvyšším zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a mám dôvod povedať to práve ja na základe osobných skúseností a dôkazu, ktorý vám tu verejne predkladám. Vyslovujem pochybnosť v plnení práve o tejto úlohe prokuratúry. V súvislosti s toľko medializovanou a prepieranou kauzou Kúpele Sliač a Kováčová, akciová spoločnosť, a jej násilným obsadením som podal niekoľko trestných podaní a podnetov na trestné stíhanie, na čo mám ako občan v zmysle ustanovenia § 158 Trestného poriadku právo a policajný orgán má v zmysle toho istého ustanovenia Trestného poriadku povinnosť tento podnet prijať a preveriť. Istý čas sa mi dostal do rúk oficiálny list riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky Banská Bystrica, číslo vyšetrovacieho spisu je uvedené, zo dňa 21. 8. 2000 adresovaný Obvodnému oddeleniu Zvolen, ktorý má pod názvom Vec označenie Trestné oznámenie JUDr. Eduarda Jurovatého - vrátenie spisového materiálu, v ktorom sa okrem iného píše: Pokynom generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expetríznych činností generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora bolo uložené vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica vykonávať preverovanie len vo veci trestného oznámenia JUDr. Eduarda Jurovatého zo dňa 11. 7. 2000. V liste sa ďalej píše. Až po obdržaní písomného pokynu z Okresnej prokuratúry Zvolen, kde prokurátor žiadal podať správu vo veci preverovania pod číslom trestného spisu 552/2000 trestné oznámenie doktora Soboňu, bolo zrejmé, že vy ste tento materiál odstúpili kompletný k realizovaniu vyšetrovateľovi Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru i napriek vyššie uvedeným skutočnostiam. Z uvedeného vyplýva jednoznačne protizákonné rozhodnutie bývalého generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora, ktoré spočíva vo vydaní pokynu porušovať zákon a neprijímať trestné oznámenie od iného ako od JUDr. Eduarda Jurovatého, t. j. osoby, ktorá realizovala protizákonné násilné obsadenie Kúpeľov Sliač a Kováčová.

    Vážený pán generálny prokurátor. Tu pred Národnou radou Slovenskej republiky a verejne vám podávam dôkaz o porušení zákona bývalým generálnym riaditeľom slovenských vyšetrovateľov generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora a zároveň vám verejne podávam podnet na jeho trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona. Zároveň navrhujem, aby ste v rámci svojej príslušnosti vykonali preverenie pokynov a usmernení, ktoré počas výkonu funkcie bývalý generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania generál Ivor vydal aj v iných veciach, ktoré boli v čase jeho výkonu funkcie ním dozorované. Možno moje podanie na jeho trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa nebude jediné.

    Vážený pán generálny prokurátor, dovoľte mi, aby som ďalej uviedol, že násilné obsadenie Kúpeľov Sliač a Kováčová istým spôsobom bolo realizované pánom generálom Piptom, bývalým prezidentom Policajného zboru, ktorý bol vyšetrovaný a vyšetrovací spis bol riadne ukončený a odovzdaná obžaloba. Za vašej neprítomnosti na Generálnej prokuratúre táto obžaloba bola stiahnutá a boli požiadaní dvaja krajskí prokurátori Bratislavy, aby podpísali odôvodnenie na stiahnutie tejto žaloby, oni však tento úkon odmietli vykonať. Musela sa požiadať Krajská prokuratúra v Trnave a námestník Krajskej prokuratúry v Trnave stiahnutie žaloby podpísal.

    Ja pevne verím, pán generálny prokurátor, že to nebolo preto, že operatívna porada pred násilným vniknutím do Kúpeľov Sliač a Kováčová bezpečnostnou službou, ktorá predtým patrila pánovi generálovi Rázgovi, bola vykonaná na Úrade vlády v pracovni pána predsedu vlády Dzurindu. Podobne popisujem pokus o stiahnutie ukončeného vyšetrovacieho spisu a podanej obžaloby voči úverovému podvodu, ktorý vykonal v súčasnosti Fond národného majetku v zastúpení osobami, ktoré nominoval do akciovej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, pričom dozorujúci prokurátor znovu odišiel na dovolenku a krajský prokurátor stiahol obžalobu, ale nenašiel žiadneho prokurátora, ktorý by to podpísal, a preto sa vo veci musí pokračovať. Znovu vyslovujem nádej, že to nie je preto, že ekonomická riaditeľka Kúpeľov Sliač a Kováčová v súčasnosti je blízka rodinná príbuzná pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Soboňa bol jediným poslancom, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Otváram teraz možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fico. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Dámy a páni, pán poslanec Fico ma informoval, že jeho vystúpenie je asi polhodinové.

    Chcem sa preto spýtať, či budeme hlasovať o predĺžení dnešnej schôdze, alebo je všeobecný súhlas, aby sme v tejto chvíli prerušili rokovanie parlamentu a pokračovali v tomto bode zajtra potom, ako prerokujeme plánovaný bod o pristúpení k Severoatlantickej zmluve.

  • Reakcie v sále.

  • Základný záver pre mňa je, že nie je všeobecný súhlas s tým, aby sme teraz prerušili schôdzu. Preto dávam hlasovať, aby sme pokračovali dnes po 19.00 hodine. Dávam hlasovať o tomto návrhu. Poprosím o chvíľku strpenia, zvolám poslancov, keďže hlasujeme neplánovane.

    Takže ešte raz chcem informovať, o čom ideme hlasovať. Pán poslanec Fico má vystúpenie, ktoré bude trvať približne pol hodinu. Dávam hlasovať o návrhu, či budeme dnes pokračovať v tomto bode programu aj po 19.00 hodine.

    Prosím, dámy a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    V každom prípade budeme pokračovať do 19.00 hodiny. Nie je tu dostatočný počet poslancov. Ja som sa už raz spýtala, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme...

  • Ruch v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja to musím zopakovať.

    Je všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali po 19.00 hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja musím konštatovať, že nie je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Nie je.

  • Pán poslanec Fico, prosím vás, do 19.00 hodiny rokujeme, aby sme teda pokračovali do 19.00 hodiny a o 19.00 hodine preruším rokovanie do zajtrajšieho dňa.

    Ešte raz vyzvem pána poslanca Fica, pretože hlasovaním sme vlastne nedospeli k žiadnemu záveru.

  • Čiže rokujeme dnes do 19.00 hodiny, keďže sme nedospeli k žiadnemu inému záveru, a preto ho prosím, aby sa ujal slova a vystúpil so svojím príspevkom. O 19.00 hodine prerušíme rokovanie parlamentu.

    Pán poslanec Číž, procedurálny návrh? Prosím, zapnite pána poslanca Číža.

  • Ruch v sále.

  • Ja viem, procedurálny návrh, pán poslanec Číž.

  • Procedurálny návrh je veľmi jednoduchý, pani podpredsedníčka. Veď z toho robíme zbytočnú frašku.

  • Ide o 10 minút, končíme úplne bežne o pol deviatej. Je neetické, aby u poslanca, ktorý má predpokladané vystúpenie na pol hodiny, aby ho rozkladal na dve polovice.

  • Pán poslanec, nie je to procedurálny návrh, všetko. Videli sme všetci tie hlasovania.

    Pán poslanec Fico, máte slovo definitívne.

  • Procedurálny návrh je, aby sme ukončili rokovanie a aby sme pokračovali zajtra, pani podpredsedníčka.

  • Prosím, už sme o tom rozhodli.

    Pán poslanec Fico, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som predniesol prvých 10 minút z môjho vystúpenia, ktoré sa týka správy predloženej pánom generálnym prokurátorom o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

    Chcel by som, poprosím vás pani podpredsedníčka, keby ste urobili poriadok v sále s pánom podpredsedom Bugárom.

  • Dámy a páni poslanci, rokujeme do 19.00 hodiny. Prosím o vašu pozornosť. Vymieňanie názorov, prosím, mimo poslaneckej sály.

  • Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som sa vyjadril a súčasne predložil aj návrh uznesenia, pokiaľ ide o prerokúvanú správu o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Začal by som jednou časťou môjho vystúpenia, ktoré som predniesol v podobnej správe v roku 2002.

    V roku 2002 som konštatoval, že správa predložená generálnym prokurátorom obsahuje naozaj obrovské množstvo informácií o stave kriminality, o tom, ktorí páchatelia a za akých okolností sa dopúšťajú akých druhov trestnej činnosti a, samozrejme, správa sa týka aj civilnej oblasti, v ktorej prokuratúra ako taká postupuje a je oprávnená podávať konkrétne návrhy.

    Chcel by som využiť moju úvodnú časť vystúpenia a požiadať pána generálneho prokurátora, hoci som to urobil už aj v roku 2002, aby pri spracúvaní ďalšej správy za rok 2003, ktorú budeme prerokúvať či už v roku 2004, alebo niekedy v druhej polovici tohto roku nezabudol na tú časť trestného systému Slovenskej republiky, ktorej hovoríme obete alebo poškodení trestnými činmi. Opakovane, a to nielen v súvislosti so správou pána generálneho prokurátora, ale aj s ďalšími správami, ktoré predkladá napríklad ministerstvo vnútra, trváme na tom, aby sa v týchto informatívnych dokumentoch objavovali nielen štatistické údaje o počte trestných činov, o páchateľoch, ale predovšetkým o tom, v akom postavení sa nachádzajú obete trestných činov. Nechcem teraz rozoberať, pretože mojím zámerom nebolo zdržiavať. Ja iba túto oficiálnu požiadavku kladiem na generálneho prokurátora, pretože podávané správy nie sú potom vyvážené a neposkytujú celkový obraz o stave trestného systému.

    Druhá vec vo všeobecnej polohe, o ktorej by som rád hovoril v súvislosti s prokuratúrou, je iniciatíva, ktorá sa objavuje v rámci rezortu spravodlivosti, ktorej úlohou je významne obmedziť právomoci a postavenie generálneho prokurátora a prokuratúry ako takej. Objavujú sa návrhy, že by to mal byť minister spravodlivosti, ktorý bude oprávnený vymenúvať niektorých funkcionárov prokuratúry, napríklad okresných a krajských prokurátorov. Objavujú sa návrhy, že dokonca minister spravodlivosti by mal mať právo podávať pokyny týmto činiteľom, pokiaľ ide o ich prácu s jednotlivými prípadmi. Materiál, o ktorom hovorím, obsahuje aj ďalšie významné oprávnenia, ktoré sa berú z rezortu prokuratúry a dávajú sa do rúk rezortu ministerstva spravodlivosti, napríklad pri podávaní mimoriadnych opravných prostriedkov.

    Vážené dámy a páni, chcel by som naozaj upozorniť, že keď sme v roku 1992 prijímali Ústavu Slovenskej republiky, tak sme úmyselne viedli pomerne dlhú diskusiu na tému, či zaradiť alebo nezaradiť prokuratúru do systému orgánov, ktoré sú upravené v Ústave Slovenskej republiky. Nakoniec vyhrala predstava, že aspoň rámcovo naozaj prokuratúru upravíme, z čoho vyplýva, že prokuratúra je ústavný orgán Slovenskej republiky a nie je možné jej právomoci obmedzovať, limitovať obyčajnými zákonmi. Na túto tému rokoval aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien včera, kde pán generálny prokurátor vystúpil s podobnou správou alebo s tou istou správou, ako vystupuje dnes.

    Chcem vás informovať, vážené dámy a páni, že výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien včera prijal mimoriadne závažné uznesenie vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti, kde výbor vyjadril obavy nad tým, že v rezorte spravodlivosti vzniká takýto dokument, ktorý významne siaha na právomoci generálneho prokurátora, a navyše požiadal ministra spravodlivosti, aby pri spracúvaní akýchkoľvek iných legislatívnych iniciatív vždy rešpektoval Ústavu Slovenskej republiky, základnú právnu úpravu prokuratúry, ktorá je obsiahnutá nielen v ústave, ale aj v príslušných zákonoch. Jednoducho diskusia o správe, ktorú predkladá pán generálny prokurátor, by sa nemala zúžiť iba na čísla a štatistiky, na ktoré pán generálny prokurátor ukazuje, ale mal by tu byť daný aj priestor na diskusiu o budúcnosti a postavení prokuratúry ako takej. Som presvedčený napriek tomu, akú minulosť mal tento systém prokuratúry, že sa osvedčil, že je to systém, na ktorom by nám malo v každom prípade záležať a nemali by sme dovoliť, aby niekto vstupoval prostredníctvom exekutívy a obmedzoval veľmi dôležitý stupeň slovenského trestného systému.

    Bol by som preto naozaj rád, vážené dámy a páni, ak sa objaví podobná iniciatíva, o ktorej som teraz hovoril, na stoloch poslancov Národnej rady, aby bola odmietnutá, pretože ide naozaj o nekoncepčný, nekoordinovaný zásah do významného piliera slovenského trestného systému.

    Vážené dámy a páni, milí kolegovia. Chcem konštatovať, že prokuratúra Slovenskej republiky je podľa môjho názoru jeden z najstabilnejších prvkov slovenského trestného systému. Ak porovnávame prokuratúru napríklad s políciou, s úradmi vyšetrovania, ktoré sme, samozrejme, pomenili, pokiaľ ide o názvy, a súčasne porovnávam prokuratúru so všeobecnými súdmi, ktoré rozhodujú o trestných veciach, musím naozaj konštatovať, že ide o jeden z najstabilnejších prvkov, aj pokiaľ ide o kvalitu prijímaných rozhodnutí, aj pokiaľ ide o kvalitu prijímaných návrhov.

    V tomto duchu si myslím, že by mala Národná rada Slovenskej republiky možno aj v podobe uznesenia oceniť príspevok, ktorý prokuratúra v tejto oblasti urobila.

    Pokiaľ ide o samotnú správu, ktorú predložil pán generálny prokurátor. Mimoriadne dôležité je konštatovanie, že v roku 2002 došlo k výraznému zvýšeniu počtu osôb, ktoré sú trestne stíhané. Možno by mohol niekto povedať, že je to dôsledok lepšej práce orgánov činných v trestnom konaní. Skôr by som konštatoval, že ide o dôsledok nárastu trestnej činnosti, a to predovšetkým v oblasti majetkovej a hospodárskej, pretože v oblasti násilnej trestnej činnosti sme dnes svedkami mierneho poklesu trestnej činnosti.

    Veľmi dôležité sú informácie, ktoré uvádza pán generálny prokurátor vo svojej správe, ktoré sa týkajú predovšetkým majetkovej trestnej činnosti a vysokej účasti recidivistov na páchaní predovšetkým takých trestných činov, ako sú krádeže, ďalej je to trestný čin odcudzenia motorového vozidla, trestný čin krádeže vlámaním do rodinných domov, do bytov, ako aj ďalšie trestné činy, ktoré spadajú do charakteristiky trestných činov majetkovej a hospodárskej povahy.

    Veľmi pozorne si treba prečítať tú časť správy pána generálneho prokurátora, ktorá hovorí o civilnej oblasti. Je veľká škoda, že sme zobrali prokuratúre možnosť iniciatívnejšie a aktívnejšie vstupovať do občianskeho súdneho konania, ako to je teraz, pretože prokuratúra v porovnaní s predchádzajúcim obdobím má naozaj podstatne obmedzenejšie právomoci. Viem si predstaviť, že sú tu mnohé prípady, kde by prokuratúra v mene štátu začínala mnohé konania civilného charakteru a o jednom z takýchto konaní budem, vážené dámy a páni, hovoriť, ak budem pokračovať v tomto vystúpení.

    V tomto okamihu, vážené dámy a páni, keďže je 19.00 hodín, chcem vám všetkým popriať, pekný večer.

    Ak dovolíte, pani podpredsedníčka, rád by som pokračoval s konkrétnymi vecami, pokiaľ ide o správu pána generálneho prokurátora zajtra po tom, čo Národná rada slávnostne schváli pristúpenie k NATO.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prerušujem schôdzu do zajtra. O 9.00 hodine začneme dohodnutým bodom programu o pristúpení Slovenska k Severoatlantickej zmluve. Potom budeme pokračovať v tomto bode programu.

    Dámy a páni, želám vám pekný večer.

    Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.