• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne.

    Prítomných je 101 poslancov. Konštatujem, že 9. schôdza je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 9. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Engliš, pán poslanec Kalman, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maňka, pán poslanec Presperín, pán poslanec Volf a pán poslanec Maxon. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady.

    Na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ján Danko a Jozef Kužma. Náhradníkmi budú poslanci Lajos Mészáros a Pavel Kandráč.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov Národnej rady.

    Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Návrh ste dostali ako tlač 121.

    Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom prerokovať plnenie povinností jedného z členov vlády Slovenskej republiky, menovite ministra povereného vedením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera a následne mu vysloviť nedôveru.

    Toto právo Národnej rady Slovenskej republiky sa opiera o Ústavu Slovenskej republiky v článkoch 88 a 116 ods. 1 a 3. Prirodzene, že takýto závažný krok Národná rada podrobne prerokuje a zváži jeho nevyhnutnosť. Patrí sa teda aspoň stručne si pripomenúť, o aké ústavné, zákonné a v Národnej rade Slovenskej republiky schválené záväzné dokumenty sa opiera argumentácia, ktorou chceme dosiahnuť odvolanie terajšieho ministra vnútra.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko prežíva v týchto dňoch silný morálny a politický otras. Rozčarovanie voličov nad neplnením a často až ignoranciou predvolebných sľubov predstaviteľov dnešnej koalície, zhoršovanie sociálneho postavenia občanov, zhoršenie vzťahov nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj vo vnútri vládnej koalície sú zrejmou slovenskou realitou. Vystatovačné tvrdenia opozície, vtedajšej, samozrejme, teda dnešných koaličných strán, v predvolebnej kampani, že ak oni vytvoria vládu, Európa nám ihneď otvorí náruč, sú už tiež len prázdne slová. Áno, Európa mlčí a neposiela depeše. Ale je rozčarovaná, tak ako náš občan, nad situáciou na Slovensku. Toto rozčarovanie a sklamanie občanov potrebuje vláda a jej politické špičky aspoň do istej miery otupiť.

    Nemáme na Slovensku také typy politikov, ako u našich susedov sú páni Bašta a Benda, a tak si musíme pomôcť trošku inak. Ako to robíme? Vytváraním obrazu nečestných, prospechárskych, podvodníckych a s mafiou spojených ľudí len preto, že nie sú našimi terajšími politickými spojencami. Naše štátne a politické vedenie úmyselne preceňuje ťažkosti, s ktorými sa v riadení štátu musí vyrovnať, zrejme aby ich obyvateľstvo ľutovalo, aby uverilo, že je im ťažko, a pardonovalo im ich vlastné chyby a prechmaty v riadení štátu. Nerozhodnosť a neefektívnosť práce prekrývajú pseudoproblémami, ktoré vraj musia riešiť, a zlým úmyslom nás, predstaviteľov opozície.

    Pred voľbami vtedajšia opozícia deklarovala, že Európa síce uznáva, že ekonomika Slovenska je na primeranej úrovni, ale spôsob politického vládnutia je na Slovensku zlý. Dnes naša vláda a koaliční poslanci sa snažia vytvoriť opačný obraz Slovenska. Vraj robia dobrú politiku, ale je zlá a katastrofická ekonomická situácia. Vraj takú zlú situáciu zdedili. My hodnotíme, že katastrofickým je iba spôsob, akým dnešná vláda Slovenskej republiky očierňuje pred svetom Slovensko a jeho obyvateľa. Katastroficky očierňuje a spochybňuje ľudí, ktorí dokázali udržať v čase transformácie ekonomiky štátu primerané sociálne podmienky pre obyvateľov a trvalý rast ekonomických ukazovateľov štátu.

    Nedá sa spätne opravovať štatistika o stave ekonomiky, ani prepisovať do negatívnej polohy stanoviská zahraničných ustanovizní, ktoré priaznivo hodnotili vtedajšiu ekonomickú situáciu. Preto sa dnes robia kampane, spochybňovanie ľudí v minulosti úspešných, očierňovanie ich osobných kvalít, spôsobov a výsledkov ich práce a ich charakteru. Preto stále sa vyslovujú indície o čomsi tajomnom, ako to robí trvale minister vnútra Slovenskej republiky pán Pittner. Metóda vyvolávania pocitu ohrozenia vo vnútri nášho štátu, metóda vyvolávania pocitu, že všade a všetci majú styk s mafiou, vedie k pocitu strachu, pocitu beznádeje v dobrú budúcnosť a pocitu odovzdania sa osudu.

    Zrejme toto je cieľom časti nášho dnešného štátneho vedenia. Významne sa na tomto podieľa aj úzka skupina pracovníkov médií. Naozaj máme niekoľko pohotových redaktorov v Novom čase, Sme, Pravde a iných, ktorí akoby všetko vedeli, všetkému rozumeli, o všetkom sú schopní ihneď napísať politický komentár. Nechcem teraz o nich hovoriť, aj keď jeden z nich má napríklad povesť "vraj" až rasistu, vrátane prezývky, lebo by som im robil nechcenú reklamu. Musím však povedať, že, žiaľ, zatiaľ im tolerujeme ich zámernú činnosť, ktorá často prekračuje hranicu porušovania ústavných práv iných občanov.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 19 ods. 1 predsa jasne hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Žiaľ, aj pre časť politikov a ešte raz, žiaľ, aj niektorých členov vlády je ústava pravdepodobne iba zdrapom papiera, na ktorý šliapnu. Inak by pán minister Černák nespustil ohováračskú kampaň bez dôkazov svojich tvrdení proti nebohému pánovi Jánovi Duckému, ktorá vyústila do politickej vraždy. Táto prvá politická vražda v Slovenskej republike, prvá vražda bývalého významného politického funkcionára je dôsledok takejto negatívnej kampane spustenej proti jeho osobe. Zrejme za tým všetkým nie je nič iné, len snaha čo najskôr ovládnuť Slovenský plynárenský priemysel a kýmsi zbohatnúť. Stačí si predstaviť kým osobne.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v Ústave Slovenskej republiky v článku 112, ktorý stanovuje sľub člena vlády, sa píše: "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." To je citát sľubu člena vlády Slovenskej republiky. Budeme sa ešte v našej argumentácii opierať o programové vyhlásenie vlády, ktoré je pre členov vlády záväzným dokumentom, kde sa píše, a teraz citujem len z tej časti, ktorá sa týka pána ministra vnútra: "Vláda zriadi špeciálne útvary na boj s organizovaným zločinom vrátane osobitného analytického pracoviska. Vytvorí osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, najmä organizovaného zločinu." Na inom mieste v tejto kapitole sa píše: "Vláda obnoví právne postavenie a kompetencie prezidenta Policajného zboru. Za dôležité považuje vláda vykonať potrebné korekcie v štruktúrach Policajného zboru. Vláda bude dbať na dôsledné zabezpečovanie prevencie kriminality." Toľko z programového vyhlásenia vlády.

    Citoval som len niektoré časti Ústavy Slovenskej republiky a programového vyhlásenia vlády, pretože práve na týchto citátoch ukážeme, že pán minister Pittner ich neplní, niektoré plní len sčasti a niektoré vedome obchádza.

    Pri hodnotení doterajšej práce a spôsobu, ako pán minister Pittner riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, mi nedá necitovať zo stenografickej správy Národnej rady Slovenskej republiky, pretože citát, ktorý prečítam, presne vystihuje to, čo je dnes potrebné povedať pánovi ministrovi Pittnerovi. Citujem: "Vám sa zdá, že ako minister dnes môžete všetko. Ako môžete od občana našej vlasti teraz žiadať, aby dodržiaval zákony, keď ich minister vnútra verejne takmer s výsmechom neplní. Uvedomujete si, akú mravnú nákazu vnáša takéto vaše konanie do duší občanov tejto krajiny? Vládu zákona nahrádzate kultom sily. Toto sa so železnou logikou bude prenášať aj ďalej do našej spoločnosti." Toľko citát.

    Áno, vážená poslanecká snemovňa, citoval som slová nášho kolegu pána poslanca Šimka, ktoré predniesol na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. januára 1997. Tieto slová sú veľmi tvrdé, ale až dnes smerom na dnešného ministra vnútra sú pravdivé. Tento citát presne vystihuje situáciu, keď namiesto účinných opatrení k rýchlemu vyšetreniu vraždy bývalého poslanca pána Duckého ste, pán minister Pittner, len pár hodín po jeho zavraždení dali svoje vyhlásenie o vašich indíciách o činnosti bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby. To sa obyvateľom podsúvalo, že je potrebné hľadať motív a vinníkov tam. Nemôžeme takéto vyhlásenie hodnotiť inak, ako zastrašovanie občanov a vlastne aj osočovanie tých naozaj čestných bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí neboli ochotní slúžiť pod terajším politickým vedením Slovenskej informačnej služby. Alebo ste si hneď vytvárali priestor na to, že prvá politická vražda nebude vyšetrená?

    Ak mi chcete, vážení, teraz povedať, že som použil príliš tvrdé slová, urobte, prosím, to, čo ja. Pozrite sa aj vy do stenografickej správy Národnej rady Slovenskej republiky na vyjadrenia, argumentáciu a silu slov vtedajších členov opozície, hlavne aj dnes tu prítomných niektorých pánov poslancov za KDH, keď hovorili o údajnej facke uštedrenej ich poslancovi. Len pripomínam, že na druhý deň sme tu v tejto rokovacej miestnosti žiadne následky facky na tvári pána kolegu poslanca nespoznali, ale počuli sme reči, ako keby niekto bol spôsobil 3. svetovú vojnu.

    Musím teda konštatovať, že spôsob reakcie pána ministra Pittnera o zistení, že bol zavraždený bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky, neboli také, ktoré vnášajú do vedomia obyvateľov istotu, že vinník bude odhalený, ale vyvolali pocit strachu pred anonymnou skupinou bývalých pracovníkov Slovenskej informačnej služby. Nemôžeme v žiadnom prípade takéto konanie označiť v prospech občanov, ako znie sľub člena vlády podľa ústavy, ale v skutočnosti opačný, a teda proti občanom.

    V ústavnom sľube člena vlády, ako som už z neho časť citoval, ste sa, pán minister, zaviazali dodržiavať zákony. Posudzujúc vaše rozhodnutie a konanie pri zmenách organizačných štruktúr, hlavne pri zmene policajného prezidenta a prezídia, ste vedome prekračovali svoje kompetencie. Ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády, ktoré vám dávalo oprávnenie robiť organizačné zmeny na základe schválenia v Národnej rade, ste zmenili právomoci a podriadenosť prezidenta Policajného zboru aj niektorých útvarov. Alebo chcete nám dnes povedať, že teraz po schválení programového vyhlásenia vlády vrátite právomoci a štruktúry do polohy, v ktorej ste ich prebrali v deň nástupu do funkcie? Alebo že toto sa nebude z programového vyhlásenia vlády plniť? Tá formulácia záväzku vlády je písaná po slovensky, je v budúcom čase. Je teda záväzná po schválení programového vyhlásenia vlády, a nie naopak.

    Chápem vašu nedočkavosť, pán minister, zmeniť niektoré štruktúry v rezorte. Chápem a rešpektujem váš osobný názor na prácu niektorých orgánov a útvarov v rezorte. Nemôžem však akceptovať, že nie seriózne posúdenie policajnými odborníkmi a oponentúra napríklad pedagogickým zborom Akadémie Policajného zboru nájde a definuje najoptimálnejší model systému, s ktorým nie ste spokojný, ale že to vaše osobné politické záujmy sú v odbornej oblasti rozhodujúce a jedine platné. To je, pán minister, spolitizovanie Policajného zboru.

    Dôkazom nesprávnosti vášho politického rozhodnutia je aj terajší stav v Banskobystrickom kraji, kde príslušníci Policajného zboru protestujú a obrátili sa na predstaviteľov Národnej rady, aby boli zastavené reorganizačné zmeny, lebo vedú k ohrozeniu situácie. Ani toto, pán minister, nie je spôsob práce v zmysle ústavného sľubu ministra, nie je v záujme občanov, lebo aj príslušníci Policajného zboru sú občania, a to dokonca s odbornými znalosťami a úspešnou prácou policajtov práve v tomto odbore, v ktorom robíte zásahy.

    Téza programového vyhlásenia vlády o dôslednosti boja proti všetkým formám kriminality, predovšetkým ekonomickej, sa ukazuje tiež ako prázdna fráza. Ako je známe, nebola posúdená kriminalita čo do závažnosti prípadov a od takéhoto hodnotenia vytvorené špeciálne skupiny na jej vyšetrenie. Ale sú vytvorené špeciálne skupiny a tým sa dáva úloha riešiť umelo spolitizované kauzy. Aj v tejto skupine trestnej činnosti je prísne politické zafarbenie. Nie sú vytvorené skupiny podľa závažnosti ohrozenia, napríklad streľba, zabitie, úmyselné ohrozenie života autom, ale prípady, ktoré by sa dali politicky využiť proti politickému súperovi. Vlastne ide o hľadanie spôsobu, ako využiť údajnú alebo skutočnú trestnú činnosti na poli politického boja. Takéto obdobie Slovenská republika po vojne dosť dlho prežívala. Keď nie inak, tak aspoň stále novými a novými indíciami. A indície pán minister Pittner vyslovuje v Slovenskej republike asi najviac proti politickým súperom, proti policajtom, proti pracovníkom Slovenskej informačnej služby a tak ďalej.

    Niektorí kolegovia poslanci nesúhlasili s naším stanoviskom, keď som označil zavraždenie nášho bývalého kolegu poslanca pána Duckého ako politickú vraždu. Jej hodnotenie nemôžeme označiť inak. Pán minister Černák, ktorý je majstrom v hovorení inak, než je pravda, spustil politický "pogrom" na nebohého Jána Duckého. Na tomto projekte sa veľmi presvedčivo podieľalo aj niekoľko iných politikov aj pracovníkov médií. V mysli slovenského občana sa pomaly vytváral obraz človeka bez cti, obraz podvodníka, obraz človeka, ktorý škodí iným občanom a vlasti. Dokonca ani nie celú hodinu po vražde takýto obraz o ňom na tlačovke podávali tí, ktorí sa do vedenia Slovenského plynárenského priemyslu dostali len vďaka politickým kontaktom.

    Kvôli čomu bol vytváraný takýto negatívny obraz človeka? Kto potreboval takýto skreslený, nepravdivý obraz pána Jána Duckého? Kto sa obával, že Ján Ducký tak ako vždy v Národnej rade Slovenskej republiky aj v médiách opäť dokáže, že konal podľa zákona a čestne? Prirodzene, vyšetrenie nie je ešte skončené a pohnútky nie sú doteraz zistené. Sú však vyslovené súdy politikmi a často aj pracovníkmi médií, ktoré negatívny obraz Jána Duckého prehlbujú naďalej. Preto môžeme povedať aj my, ktorí sme mu verili a vážime si jeho pamiatku, že sú možné aj najmenej dve ďalšie vysvetlenia - možno bližšie pravde než tie, ktoré nám minule pán minister tu v Národnej rade vyčíslil.

    Tá prvá, že politická kampaň proti Jánovi Duckému uvoľnila odvahu nejakému kriminálnikovi, ktorý sa odvážil a už nebudem hádať prečo vziať život človeku.

    A druhá, a bolo by to priam katastrofou pre nás všetkých, jeho drastický skon je len dokončením začatého postupu. A ani si nedovolím veriť, že to tak bolo.

    Vražda Jána Duckého je nesporne politickým otrasom našej mladej Slovenskej republiky. Bezohľadnosť, s akou bola vykonaná, len ukazuje na závažnosť skutočne zásadne a profesionálne riešiť nielen stav kriminality, ale aj prípravu obyvateľstva na jej tolerovanie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes a denne v médiách dostupných celej našej mladej generácii sa podsúva, že teror, ohrozenie života je bežné, že je to dokonca takmer vždy a všade a že často je to aj hrdinstvo. Zastavme to, vážení, kým je čas! Zastavme aj vytváranie negatívneho obrazu o ľuďoch, ktorým nie je dokázané, že porušili zákon. Neohrozujme nevinných. Považujme dôkaz o zlyhaní človeka za neúspech nášho spoločného vplyvu naňho. Hanbime sa v duchu za to, že ktorýkoľvek človek z nás sklamal. Nech nás takéto sklamanie mrzí namiesto toho, aby sme sa vystatovali, ako veľa negatívneho si vieme na človeka bez dôkazov vymyslieť.

    Poďme, panie poslankyne a páni poslanci, ctiť a dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky. Veď v nej v článku 19 v ods. 1 sa píše: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." A v ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Len pripomínam, že ústava v oboch odsekoch hovorí slovo "každý", to znamená aj politickí protivníci, aj tí, ktorých nemáme radi. Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sme my poslanci opozície vládu nepodporili. Vyčítali sme vláde a jednotlivým ministrom veľkú mieru nekonkrétnosti v programe, absenciu časových limitov a iné údaje.

    Je to obvyklý jav v parlamentoch sveta. Opozícia si vždy praje, aby vláda vo svojom programe mala čo najviac z obsahu politického programu opozície. Opozícia chce, aby formulácia programu bola čo do obsahu aj času ľahko kontrolovateľná. Čo sa však všade očakáva, je to, že vláda parlamentom schválený program bude plniť naozaj. Právom teda aj my očakávame, že plnenie programu bude minister organizovať tak, ako programové vyhlásenie vlády parlament nakoniec schválil. Aj naša Národná rada Slovenskej republiky toto očakáva. Žiaľ, tak ako som už naznačil a ako moji kolegovia poslanci budú ešte argumentovať, dnešný pán minister vnútra Ladislav Pittner neplní.

    Preto sme podali návrh, aby vám, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    pán minister Pittner,

    dámy a páni,

    vážená snemovňa,

    bol som poverený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Túto správu máte na laviciach ako tlač 121a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 106 z 13. januára 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    A. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch:

    S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov všetkých 13 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    B. Pripomienky a požiadavky výborov:

    Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

    Vážený pán predseda, navrhujem otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec Kandráč, pán poslanec Húska, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Lexa, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Brhel. Za kluby vystúpi pán poslanec Krajči a potom ostatní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    smrť nášho bývalého kolegu Ing. Jána Duckého vyvolala v celej našej spoločnosti širokú diskusiu o bezpečnostnej situácii na Slovensku a o účinnosti boja proti kriminálnym živlom zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky. Otvorila mnoho otázok spojených s kriminálnym a teraz už aj politickým terorizmom. Organizovaná kriminalita u nás nachádza živnú pôdu. A nemienim tu teraz viesť diskusiu o tom, či za to môže viac Mikloš, Chren, Kaník a ďalší z obdobia malej privatizácie alebo vplyv veľkej privatizácie, z čoho nás obviňuje súčasná koalícia štyri roky. Možno je pravda niekde medzi týmto.

    Povedzme si, čo vlastne terorizmus je a čomu má slúžiť. Slovo "teror" je latinského pôvodu a v preklade znamená "hrôzu, hrôzovládu". Že terorizmus nie je jednoduchým problémom, možno dokumentovať aj faktom, že dosiaľ nie je jednoznačne definovaný jeho pojem tak, aby ho uznávali všetky štáty. Používajú sa rôzne pojmy, ako medzinárodný terorizmus, štátny terorizmus, kriminálny terorizmus, politický terorizmus, klasický terorizmus a podobne.

    Pojem "terorizmus" je všeobecne charakterizovaný týmito znakmi: použitie alebo hrozba násilím, protiprávne konanie páchateľov, páchateľ počíta s faktom strachu, hrôzy. Akciou sa chce dosiahnuť ovplyvnenie správania, názoru cieľovej skupiny osôb, získanie prospechu. Akcia dostáva publicitu často jej priamymi aktérmi. Definíciu medzinárodného terorizmu sformuloval Brian Jankins z USA takto: "Ide o akty násilia alebo kampaň násilia mimo prijateľných pravidiel, vymykajúcu sa diplomatickým zvyklostiam tak, ako je teraz vykonávaná rôznymi revolučnými a disidentskými skupinami. Je to nový druh boja bez frontov, armád, bez priestorového obmedzenia a jednotlivé bitky sa môžu odohrávať kdekoľvek."

    V júni roku 1997 vláda Slovenskej republiky schválila Súbor opatrení boja proti terorizmu na území Slovenskej republiky. Bolo zriadené špeciálne oddelenie zamerané na boj proti terorizmu v rámci útvaru pre boj s organizovanou kriminalitou. Až do roku 1998 som mohol ako vtedajší minister vnútra konštatovať, že na Slovensku sme nezaznamenali vraždu politika. Dnes to už nie je pravda. Bol zavraždený opozičný politik Ing. Ján Ducký.

    Kladiem si otázku, čo je príčinou, že to dospelo až do takéhoto štádia. Ak si chceme na túto otázku zodpovedať, musíme sa vrátiť trochu do minulosti. Pripomeňme si výroky niektorých politikov, dnes poväčšine členov vlády Slovenskej republiky a významných funkcionárov ústavných inštitúcií. Som zvedavý, ako sa budú cítiť, ak takéto výroku budú padať na ich hlavy počas výkonu ich funkcií.

    Výrok súčasného ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského: "Vláda je prepletená s organizovaným zločinom, a preto sa mu na Slovensku darí." Je známy jeho výrok, že "naučí Mečiara sa báť".

    Súčasný minister kultúry pán Kňažko: "Žiaľ, musím konštatovať a viem to aj doložiť nielen indíciami, že súčasná hlava mafie a súčasný predseda vlády" - vtedy Mečiar - "je jedna a tá istá osoba." November 1997, Nitra.

    Terajší predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pán Vladimír Palko: "Už nevieme, kde začína mafia a kde končí HZDS."

    Poslanec Národnej rady Ivan Šimko: "Policajti sú na tom biedne, nemajú na výplaty, lebo Krajči dal nakúpiť nové vodné delá na potláčanie demokracie na Slovensku."

    Terajší minister vnútra pán Ladislav Pittner opakoval svoje slová o nefunkčnosti polície, útočil proti príslušníkom špecializovaných zložiek polície, obviňoval ich zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou, stále spochybňoval príslušníkov Policajného zboru deštrukčnými rečami o prepojení podsvetia s tajnou službou a so silnou podporou médií diskreditoval výkonné zložky polície. Vyhlasoval pred voľbami, že ministerstvo vnútra pripravuje vydanie falošných ID-kariet za účelom zmanipulovania volieb v roku 1998. Vyhlasoval, že Bezpečnostná služba Českej republiky si objednala na Slovensku kompromitujúce materiály proti nepriateľom Václava Klausa v Českej republike, údajne za výmenu kompromitujúcich materiálov od Rusov, za výmenu materiálov proti nepriateľom Vladimíra Mečiara.

    A mohol by som takto pokračovať ďalej z výrokov, ktoré odzneli na rôznych mítingoch a stretnutiach. Tu sa musím opýtať: Ktorý z politikov HZDS používal takéto obvinenia? Nie som si vedomý toho, že by niekto verejne obviňoval čo len jedného politika opozície. A tu by sme mali vidieť korene nepriaznivého vývoja v oblasti politického terorizmu na Slovensku. Výsledkom tohto politického terorizmu je doslova pohon na členov a predstaviteľov HZDS.

    Uvádzam niektoré útoky voči členom a predstaviteľom HZDS. Ide o:

    - telefonické a písomné vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou predstaviteľov HZDS a ich rodinných príslušníkov,

    - pokus o fyzickú likvidáciu člena republikového predstavenstva a republikového politického grémia a streľbu na jeho bydlisko,

    - verbálne a fyzické útoky na poslancov HZDS v Národnej rade,

    - sledovanie, fotografovanie a natáčanie funkcionárov HZDS, ich rodinných príslušníkov a bydlísk,

    - zastrašovanie a fyzický nátlak na deti funkcionárov HZDS študujúcich na stredných a vysokých školách,

    - plošné odvolávanie, znemožňovanie zamestnania zamestnancom štátnej správy a štátnych inštitúcií za prejavený politický názor,

    - zosmiešňovanie a škandalizovanie predstaviteľov HZDS prostredníctvom internetu,

    - opakované škandalizovanie, urážanie a vyvolávanie nenávisti voči členom HZDS zo strany predstaviteľov vládnej koalície na stretnutiach s občanmi a v médiách,

    - opakované telefonické anonymné oznámenia o uložení bomby v centrále HZDS,

    - telefonické vyhrážanie sa bombovými útokmi na okresných kanceláriách HZDS,

    - opakované vykrádanie a demolácia regionálnych kancelárií HZDS,

    - opakované poškodzovanie a odstraňovanie označení kancelárií, rozbíjanie okien,

    - anonymné listy o pripravovaných útokoch na podujatiach HZDS,

    - organizovanie provokatérov na akciách HZDS a vandalské poškodzovanie propagačných materiálov a propagačných plôch HZDS.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dnes, keď rokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Ladislavovi Pittnerovi, domnievam sa, že sme povinní skúmať nielen jeho politickú zodpovednosť za daný stav, ale aj jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru sa pán minister vnútra Ladislav Pittner dopustil viacerých trestných činov.

    1. Podľa § 206 ods. 2 Trestného zákona sa dopustil trestného činu ohovárania, keď uvádzal nepravdivé informácie o trestnej činnosti poslancov a bývalých členov vlády za HZDS.

    2. Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona sa dopustil trestného činu o šírení poplašných správ, keď rozširoval dodnes nepreukázané informácie o budovaní paralelnej tajnej služby, o prepojení štátnych orgánov na organizovaný zločin, o výrobe falošných dokladov a ďalšie spravodajské hry.

    Keďže spravodajské metódy sú mu bližšie ako policajné činnosti a sám priznal, že pracuje pre iné spravodajské centrály ako naše, je podozrivý zo spáchania trestného činu vyzvedačstva podľa § 105 ods. 1, 2 Trestného zákona.

    Svojimi rozhodnutiami o prepúšťaní, odvolávaní a nekompetentnými organizačnými zmenami v rámci Policajného zboru sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopustil trestného činu zneužívania právomoci verejného činila podľa § 158 Trestného zákona ods. 1. Dopustil sa aj porušenia § 163 Trestného poriadku ods. 1 tým, že verejne vyhlásil, že má dôkazy na vznesenie obvinenia už v decembri 1998, a doteraz žiadne obvinenie vznesené nebolo.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, sú tu i ďalšie dôvody na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi.

    Verejnosť je šokovaná informáciami o zvyšujúcom sa prejavovaní násilnej trestnej činnosti na Slovensku. Zoberme si len informácie za posledné obdobie a zistíme, že sa každý týždeň na ulici strieľa alebo vybuchujú autá - Handlová, Ivanka, Košice, Terchová, Prešov. A mohol by som menovať ďalšie prípady. Vyvrcholením tohto diania bola vražda nášho kolegu Ing. Jána Duckého.

    Pán minister ešte ako opozičný poslanec sľuboval zlepšenie situácie v tejto oblasti, kritizoval postupy policajtov pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti a dnes sám sťažuje výsledky vyšetrovania vraždy pána Duckého tým, že zverejní verzie vyšetrovania, uvedie na verejnosti, kde vedú stopy vyšetrovania trestného činu vraždy, hovorí o ruskej stope, o maďarskej stope, ako keby chcel upozorniť páchateľov.

    Aj keď už ako minister vnútra pôsobí v tretej vláde, namiesto toho, aby sústredil sily a prostriedky na potláčanie organizovanej kriminality, aby plnil prijaté opatrenia a realizoval koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, paralyzuje činnosť Policajného zboru plošnými výmenami a odvolávaním skúsených policajtov, nezmyslenými organizačnými zmenami a vytváraním privilegovaných skupín vyšetrovateľov, ktorí majú stopercentné osobné príplatky a najvyššie triedy, namiesto toho, aby títo riešili vážne problémy a závažné prípady, vyšetrujú spolitizované kauzy, ktoré na základe udelenej amnestie už nemuseli traumatizovať slovenskú verejnosť.

    Pán minister vnútra Ladislav Pittner zlikvidoval funkcionárov bezpečnostného úseku ministerstva vnútra až po úroveň riaditeľov odborov a tých, čo neodišli dobrovoľne, preradil na podradné miesta. Znefunkčnil protidrogovú jednotku, odbory policajných akcií a narobil chaos vo vzťahoch krajských a okresných riaditeľstiev, nehovoriac už o pomeroch na Prezídiu Policajného zboru. Torza špecializovaných jednotiek z bývalej sekcie zvláštnych policajných činností preradil pod Prezídium Policajného zboru a podriadil človeku, ktorého opodstatnenosť na výkon funkcie policajného prezidenta by vedel zdôvodniť azda iba sám pán minister, alebo jeho suseda, terajšia personálna riaditeľka.

    Na základe jeho príkazu konajú vyšetrovatelia na základe nezákonných rozhodnutí, čím ich núti porušovať zákon a vstupuje do procesu vyšetrovania. Vymenúva do riadiacich funkcií Policajného zboru ľudí, ktorí sú podozriví zo spáchania trestnej činnosti, ľudí, ktorí boli preverovaní Úradom inšpekčnej služby a ktorí boli prepustení z Policajného zboru pre porušenie zákona alebo porušenie služobnej prísahy.

    Vážené dámy, vážení páni, ďalšou skutočnosťou s neblahým dosahom na akcieschopnosť Policajného zboru sú prebiehajúce organizačné zmeny a snahy zmeniť územné a správne členenie orgánov Policajného zboru zrušením okresov tretieho typu a zrušením novovytvorených krajov, čím sa charakterom vraciame pred rok 1989. Tieto zmeny môžeme charakterizovať ako opatrenia posilňujúce centrálne riadenie pri absencii osobnej a miestnej znalosti, bez zodpovednosti za objasňovanie trestnej činnosti v konkrétnom teritóriu.

    Možno to demonštrovať na príklade zrušenia operatívnych a protidrogových oddelení krajských riaditeľstiev Policajného zboru, zrušovaním odborov policajných akcií v novovytvorených krajoch. Výsledkom týchto nedobrých rozhodnutí ministra vnútra dochádza k zhoršovaniu výsledkov práce Policajného zboru, k znižovaniu objasnenosti trestnej činnosti, čo sa prejaví v najbližších mesiacoch roku 1999.

    Namiesto toho, aby pán minister vnútra hľadal možnosti, ako obsadiť nenaplnené stavy policajtov v Policajnom zbore cca 1 000 voľných miest, len Bratislava má 400 neobsadených miest, ruší policajné okresy tretieho typu, čím značne sťažuje už vybudovaný štandard služieb pre občanov žijúcich v týchto okresoch. Keďže sú mu bližšie spravodajské metódy práce, nedoceňuje prácu radových policajtov, nehľadá spôsoby, ako posilniť Policajný zbor, napríklad včlenením mestských polícií do štátnej polícií, ako to urobili v Českej republike, alebo využitím inštitútu pomocníka Policajného zboru, alebo zvýšením počtu policajtov schválených vládou, ale vytváraním nekontrolovateľných operatívnych skupín centralizuje moc do svojich rúk, lebo ich riadi priamo. Nechcem domýšľať, ako sa dajú tieto skupiny politicky zneužiť voči ústavným činiteľom.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, snažil som sa bez zaujatia či emócií, bez straníckeho trička vysvetliť dôvody na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi. Či sa mi to podarilo, posúďte sami.

    Verím, že sami na základe týchto uvedených faktov budete hlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo pánu poslancovi Kandráčovi.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho jednu skutočnosť, alebo jednu pripomienku. Veľmi ma mrzí, že pri takej závažnej situácii, ako je situácia okolo odvolávania ministra, argumenty, ktoré tu dnes mali odznieť, nie je televízne vysielanie, ale dostane sa to možno na program televízie niekedy okolo polnoci. Možno by bolo práve zahodno, aby si aj novinári a médiá v tejto situácii uvedomovali svoju zodpovednosť, do akej miery práve napomáhajú vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu udiať také situácie, ako bola vražda pána ministra Duckého.

    Treba a chcela by som povedať aj inú vec, že možno v predchádzajúcom období ani jedna tu z prítomných poslankýň určite nedostala také listy, ako sme začali dostávať my, kde sú priamo vyhrážky na život. Tento list bol odovzdaný pánu ministrovi za pani poslankyňu Aibekovú aj za mňa.

    Chcela by som povedať, že práve možno novinári aj týmto ich prístupom, keď zo smrti ministra Duckého od začiatku začali robiť škandál, že znevažovali jeho osobu a skutočne nebrali ohľad na žiadnu skutočnosť, ktorá by bola pravdivá alebo o ktorej by sa dalo v tejto súvislosti hovoriť, možno aj keď sledujú naše vystúpenia, tu v parlamente sa potom podieľajú takými poznámkami, ako sa podieľajú. Chcela by som spomenúť napríklad útok na tu prítomnú pani poslankyňu Malíkovú.

    Takže ešte raz opakujem, pán predseda, veľmi ma mrzí, že práve...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Baco - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa troška vrátil k tomu pôvodnému motívu, prečo sme tu. Ide o vraždu pána Ing. Duckého, politika HZDS.

    Pán minister, keby nebolo tejto udalosti, dnešná schôdza by nebola, nehovorili by sme o tomto probléme. Rešpektujeme váš 100-dňový nárok na to, aby ste preukázali vo svojej práci, ako chcete konať. Toto je hlavný motív dnešného nášho rokovania a hlavný dôvod na to, prečo vás navrhujeme odvolať. Osobne takisto zastávam názor, že za túto beštiálnu vraždu sa patrí, aby post ministra vnútra bol vymenený, či už dobrovoľne. Bolo by slušné, keby ste to pochopili a keby ste sa vzdali tejto funkcie, tak sa to robí v demokratických európskych krajinách. Alebo keď nemáte na to, tak vám navrhujeme a budeme hlasovať za to, aby sa tak stalo. Vyzývam ostatných členov parlamentu.

    Som totiž, pán minister, presvedčený o tom, že máte nepriamu vinu za túto vraždu, nepriamu vinu však jednoznačne tým, že ste navádzali občanov Slovenskej republiky na udavačstvo, tým, že ste iritovali základné primitívne ľudské pudy, nenávisť, revanšizmus. Tým ste vlastne dosiahli stav, že ste niektorých politikov tejto spoločnosti dostali do nevýhodného, menejcenného právneho postavenia voči ostatným občanom. Tým ste aj v prípade pána Duckého povzbudili vrahov, povzbudili tých, ktorí ho chceli zavraždiť, pretože vedeli, že vy ste proti pánovi Duckému.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kandráč. Pripraví sa pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážený pán minister,

    na úvod svojho vystúpenia si dovolím uviesť citáciu slov novinára pána Leška: "Násilná smrť bývalého ministra a riaditeľa je hrozným a nanajvýš odsúdeniahodným činom, skutkom mimoriadne nebezpečným, lebo je aj útokom na samotnú podstatu verejného života." Slová novinára umocňuje vyjadrenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý agentúre APA okrem iného povedal: "Tento čin signalizuje zlý stav vnútornej bezpečnosti s tým, že úlohou polície bude aj po vražde J. Duckého prešetriť vážne obvinenia na adresu SPP, ktoré minulý týždeň vzniesol súčasný minister hospodárstva Ľudovít Černák."

    S takýmito konštatovaniami sa dá súhlasiť a znovu pripomenúť, že posledná udalosť dotýkajúca sa neprirodzeného ukončenia života trojnásobného ministra, poslanca Národnej rady, funkcionára hnutia zúčastňujúceho sa na politickom živote nášho štátu je udalosťou, ktorá prekročila hranice, keď prístup parlamentu, jeho poslancov nezostáva bežným. A je povinnosťou, aby sme sa prípadom zaoberali s náležitou serióznosťou a vážnosťou. Musíme si uvedomiť, že život a zdravie človeka je hodnota celkom mimoriadneho významu. Preto je správne, že človek, jeho práva, teda i právo na život, majú byť v centre spoločenského poriadku. I z tohto hľadiska úkladná vražda bývalého funkcionára štátu a predstaviteľa spoločnosti je pre našu verejnosť pritvrdou pilulkou. Prekročili sa hranice individuálnych istôt, čo v slušnej demokratickej spoločnosti sa nesmie tolerovať. Policajné orgány musia s plnou zodpovednosťou k prípadu pristupovať a musia vynaložiť všetky prostriedky na to, aby v čo najkratšom čase tento nebezpečný a závažný skutok bol objasnený.

    Som si dobre vedomý toho, že boj proti zlu, zločinu je ťažký a dlhý. Prejavy násilenstva sa množia, objavujú sa celkom nové varianty, teror, terorizmus, majú veľa tvárí. Taktiež existuje množstvo variantov, ako zaútočiť na ľudské city a myslenie. Teroristický čin - a posledná vražda taká bola - sa plánuje a realizuje s cieľom ohroziť, zastrašiť jednotlivcov, občanov i funkcionárov štátu a spoločnosti, otriasť verejnou mienkou a vynútiť si výhody či politický rešpekt.

    Problémami terorizmu sa zaoberalo i zaoberá mnoho vrcholných svetových organizácií vrátane špeciálneho výboru Organizácie Spojených národov. Aj keď nie je ustálená oficiálna definícia terorizmu, na ich úrovniach sa konštatovalo, že ide pri ňom o násilné akcie, politické vraždy či iné útoky na život, slobodu a ľudské práva jednotlivcov, ktoré sa týkajú nielen medzinárodných vzťahov, ale i vnútropolitického merania síl. Preto je povinnosťou polície skvalitniť boj proti násiliu, proti zločinnosti, proti terorizmu. Polícia musí svoju prácu organizovať tak, aby jednotlivec či skupina páchateľov nemala ani najmenšiu šancu. Nakoniec i vražda Jána Duckého dáva podnet na mnohé zamyslenia.

    V prvom rade politický pracovník nemôže byť považovaný za nepriateľa, za kriminálny element, keď mu nie je nič preukázané. Nie je namieste jeho škandalizovanie, obviňovanie, nerešpektovanie významnej zásady trestného práva - prezumpcie neviny, a to nielen médiami, ale, žiaľ, aj v tejto rokovacej sieni. Je nedôstojné, keď naše správanie, vystupovanie je militantné, prekračuje prípustnú mieru razantnosti. Veď znevažovať čo i len jedinú ľudskú bytosť znamenalo ubližovať nielen jej, ale spolu s ňou celému ľudskému spoločenstvu. Musíme kontrolovať myšlienky, slová aj skutky. Bez vlády nad myšlienkou slová a skutky nemajú cenu. Človek je človekom preto, že je schopný sebaovládania a že ho aj praktizuje.

    V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť na citát Gándhího: "Človek a jeho činy sú dve odlišné veci. Odsúdeniahodné činy si zasluhujú trest, ale človek, ktorý ich spáchal, má právo na pokánie." Koniec citátu. V ďalšom rade smrť exministra, exposlanca Duckého môže pôsobiť ako výbušná nálož pre verejnú mienku, asociálov, ale aj ľudí patologicky úchylných či nie normálneho správania sa.

    Ďalej táto závažná udalosť dala podnety na zamyslenie sa nad kvalitou našich zákonov, ktoré by mali mať takú silu, aby ich pôsobenie bolo preventívne a nielen také, že na ich základe budú vynesené výroky o vine a treste. V tejto súvislosti však súčasne upozorňujem na skutočnosť, že nemali by sme sa dať zasa zviesť len k tomu, že sa budeme uberať cestou neúmerného, neúčelného a neopodstatneného sprísňovania trestných sankcií.

    V nie poslednom rade posledná vražda nám dáva i podnet na orientáciu práce bezpečnostného aparátu i ďalších orgánov represívneho charakteru. Treba organizovať políciu. Odborníkov poveriť úlohou zisťovať, ktoré sú to tie typické a iné príčiny brutálneho správania sa, aká je prevládajúca motivácia u páchateľov. Nesmie sa dovoľovať to, aby brutalita, teror mohli recidivovať, keď sa to uzná za potrebné. Nechcem sa púšťať do špekulácií, ale v danom prípade ide zrejme o starostlivo pripravovanú vraždu silami operujúcimi na území štátu, ktoré nepodliehajú žiadnym orgánom.

    Aké sú teda možnosti? Na čo je nevyhnutné sústrediť pozornosť? Odpoveď je jednoznačná a nepochybná. Polícia musí byť pripravená takýmto činom predchádzať. Iste, že je namieste i otázka, či sa to v našich súčasných podmienkach dá uskutočňovať. Zastávam názor, že áno. A práve tu je pole pôsobnosti pre políciu a ďalšie represívne orgány štátu. Tieto musia pracovať predvídavejšie, v predstihu pred páchateľmi a snažiť sa vytvárať také situácie, ktoré budú čoraz viac a viac sťažovať pôsobenie osobám náchylným na páchanie násilných činností.

    Represívne orgány vo svojej praxi by konečne mali rešpektovať i niektoré teoretické závery, návrhy kriminologicko-viktimologického charakteru. I v tom vidím moderný prístup represívnych orgánov štátu. Nezostávať na starých rutinných pozíciách, ale uplatňovať moderný spôsob myslenia a konania do budúcnosti, a nie prioritou je pohľad do minulosti. To však neznamená, že na ňu je potrebné zabúdať. Polícia má voliť prístup, ktorý je pre ňu aktivizujúci v tom, že nám poskytne určité východiská pre bezpečnosť spoločnosti, pre jej občanov. Teda nielen uprednostňovaním materiálnej vybavenosti je naplnený obsah modernizácie práce polície, ale i ostatných subjektov zabezpečujúcich bezpečnosť štátu a občanov. Myslenie a predvídanie určitých skutočností musia byť moderné. A len vtedy sa môže náležitým spôsobom chrániť a zabezpečovať osobná bezpečnosť občanov a ich majetku. Je povinnosťou polície zabrániť vraždám, týmto najzávažnejším trestným činom proti životu človeka.

    Tento v terminológii trestného práva chránený objekt je takého charakteru, že sa nedá ničím kompenzovať, a preto jeho ochrana musí byť najvyššia, najintenzívnejšia a uprednostňovaná pred všetkými inými, ktoré z pohľadu závažnosti sú sekundárnymi či terciálnymi objektmi. Veď v súčasnosti platné a určené trestnoprávne úpravy, i keď majú dosť medzier, dávajú takéto možnosti, a zdôrazňujem, že pri ich správnom, dôslednom využívaní by sa dostatočne účinne mohla poskytovať ochrana osobám. Je len na orgánoch polície, ako v svojej činnosti ich využijú, ktorým smerom sa budú uberať. Ak ich cesta je zlá, je najvyšší čas na jej korigovanie či zmenu. I vražda Jána Duckého je toho príkladom a zároveň výzvou.

    Dovolím si jednu poznámočku v súvislosti s postihom ekonomickej negatívnej činnosti. Tu treba poznamenať, že nemožno a nie je správne, keď chceme trestné právo využívať tam, kde je pole pôsobnosti pre iné právne odvetvia. V takom prípade je ono tým posledným, a to len vtedy, keď sa využili všetky iné prostriedky. Trestné právo tu má len subsidiárnu úlohu.

    Vážená Národná rada, princíp demokratickosti a humanizmu v trestnom práve, ale i v živote neznamená benevolenciu, nečinnosť k páchateľom. Práve naopak, je povinnosťou polície i ďalších orgánov venovať všetky možné sily a prostriedky na to, aby páchateľov odhaľovali, primerane trestali. Z pohľadu takticko-strategického si treba uvedomovať, že takéto beštiálne činy, ako je vražda, môžu byť páchané spontánne, ale i na príkaz. Je jasné, že i prístup k nim, k ich objasneniu musí byť diferencovaný. Nesmie sa zabúdať, že sa mení, respektíve modernizuje aj myslenie páchateľov. Ale orgány represie, najmä polícia, nemôžu zaostávať. Tu neplatí tvrdenie, že je nedostatok finančných prostriedkov. Predovšetkým ide o schopnosť predvídania, organizovania a riadenia. A v tomto smere sú podmienky rovnaké pre obe strany, rovnaká východisková pozícia, ale s otázkou, či na strane polície sú schopnejší ako na strane zločinu. A tento problém je riešiteľný. Treba opustiť stranícky prístup a jednoznačne uprednostniť odbornú vyspelosť každého príslušníka polície, od radového až po najvyššie posty. V prípade, že polícia v tomto smere je neúspešná, rozhodne musia nastúpiť zmeny, vrátane personálnych, čo vo vyspelých demokraciách nie je nič neobvyklé.

    Vážení kolegovia poslanci, môj názor, ktorý som si vytvoril na základe dostupných informačných prameňov, je, že násilná kriminalita má nepriaznivé trendy vývoja, štruktúry a spôsobených následkov. Zdá sa mi, že vzhľadom k počtu obyvateľov tento druh trestnej činnosti, ktorý je najzávažnejší a spoločnosťou veľmi sledovaný, rastie. A vražda je jedným z najzávažnejších násilných trestných činov. Podľa charakteru obete, miesta, spôsobu spáchania a použitej zbrane rastie počet kriminálnych vrážd a pokusov takzvaných likvidačných vrážd na objednávku spáchaných surovým až drastickým spôsobom.

    V závere svojho vystúpenia si dovolím konštatovať, že vražda Jána Duckého vyvoláva množstvo špekulácií. Jedno je však nepochybné. Niekto rozhodoval zlikvidovať v minulosti významného politika i priemyselníka a tento fakt musí byť veľmi vážnym mobilizujúcim faktorom pre políciu a jej konanie. Ak by sa ďalšie takéto prípady mali vyskytovať v budúcnosti, len veľmi ťažko bude sa môcť skonštatovať, že Slovenská republika je krajina civilizovaná, demokratická, bezpečná, v ktorej platí, že bezpečnosť občanov je prvoradá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

  • Dovoľte mi, aby som doplnil akademické vystúpenie pána poslanca Kandráča niekoľkými občianskymi postrehmi. Po Slovensku sa šíri strach. Šíri sa strach z toho, ako jednoznačne politicky agresívne vyhlásenia v našej politicky uniformne názorových masmédiách, ktoré majú až režimistický charakter, čo všetko zasypáva pozornosť občana v tomto štáte. Politické čistky, ktoré stále pokračujú, sa prirovnávajú k rokom päťdesiatym, aj v radoch polície, bohužiaľ.

  • Hlas z pléna.

  • Hovorím, že sa prirovnávajú, pán poslanec Mikloško.

    Ale tvrdím, že ten, kto raz vysadne na tigra, z neho živý nezlezie. Uvedomme si, čo sa roztáča v našej spoločnosti. Vy si myslíte, že tento spôsob politického zápasu je tým najšťastnejším spôsobom? Poviem vám, čo si hovoria aj vaši prívrženci dolu. Hovoria, že cítia v tom iba jedno, že jednoducho HZDS treba pozatvárať, zlikvidovať akýmkoľvek, podčiarkujem, akýmkoľvek spôsobom. Toto je cesta, ktorou sa uberá naša spoločnosť? Pýtam sa: Toto si želáte? Nezabúdajte na to, že vás to môže tiež postihnúť. Hovorím, čo si myslia občania tohto štátu. Škoda, že to nemôžu sledovať v priamom prenose.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Keď vystúpil pán poslanec Kandráč a v závere svojho vystúpenia hovoril o civilizovanej krajine - o Slovensku, myslela som si to tiež, keď do nášho parlamentu vstúpil premiér tohto štátu práve pri schôdzi, keď idú odvolávať jeho ministra. Áno, pán premiér, to sa patrí. Ale keď tu zneli mimoriadne vážne slová pána poslanca Baca, vy ste sa začali usmievať. Nehnevajte sa, pán premiér, ste nekultúrny človek. Ak sa hovorí o vražde jedného z nás, ktorý tu sedel v tejto lavici štyri roky, tak je to skutočne niečo hrozné, vidieť váš úsmev pri takejto hroznej situácii.

    Chcela by som povedať ešte jedno. Ak hovoríme o politickej zodpovednosti, pán premiér, spomeňte si na politikov, ktorí stáli na tribúnach a kričali: My vás naučíme báť sa. Dosiahli ste to. Dosiahli ste to. Áno, v tomto národe už sa bojíme. Ak to má vyjadrovať váš úsmev aj teraz smerom ku mne, tak je to niečo hrozné.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • V tom istom zmysle ako pani poslankyňa Belohorská reagujem na predrečníka a prosím pána poslanca Baca, a tam je vysvetlenie, prečo sa tu poprípade usmial aj premiér. Ja som to nevidel. Nech pán Baco vystúpi a povie konkrétny príklad, kedy minister vnútra Pittner hovoril o nebohom Duckom, Jánovi Duckom. Nech pán Baco, keď sa tu odvolával na serióznosť a demokraciu, vystúpi a povie jeden konkrétny príklad, keď minister Pittner menoval Jána Duckého. Potom sa prestaňte diviť, že sa tu niekto usmieva. Nech sa páči. Dúfam, že pán Baco vystúpi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, vzájomne sa neobviňujme, že nereagujeme na ostatného rečníka, ale to tak urobme. Vystupujme s faktickými poznámkami na ostatného rečníka. Ja vás prosím.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Áno, pán predseda.

    Pán poslanec Pittner, pardon, pán minister Pittner hovoril o tom, čo sa dialo aj v päťdesiatych rokoch. Vyzýval ľudí, aby udávali. Udavačstvo je tým najhorším spôsobom, ako dospieť k spravodlivosti. Pán Palko zašiel ešte ďalej. Pán Palko proste zaviedol do tejto kauzy politický hyenizmus, obyčajný politický. To doplňujem pána poslanca Kandráča. Pán Palko zaviedol politický hyenizmus, keď povedal, že najpravdepodobnejšia je tretia verzia, ktorú tu pán Pittner prečítal, že pána Duckého zavraždili tí, od ktorých pýtal príliš vysoké výpalné za privatizačné projekty.

    Pánovi Palkovi chcem pripomenúť, že vláda podľa zákona o privatizácii nerozhodovala o privatizáciách, práve vy ste to tu zdôrazňovali celé štyri roky, že sme túto právomoc dali Fondu národného majetku. Takže pán Ducký nerozhodoval o privatizačných projektoch, pán Palko. Vy ste klamali občanov tohto štátu. Ako kresťanský politik ste zabudli na základný princíp demokracie a právneho štátu, toleranciu a úctu a lásku k blížnemu. Pán Ducký, pán poslanec Ducký, bývalý, bol tiež kresťan, mali ste aspoň z tohto pohľadu byť slušný, a nie priživovať sa politicky na osobe, ktorá už sa nemôže brániť. Vy ako predseda branno-bezpečnostného výboru by ste takýto post jednoducho v tomto parlamente, ak chcete zniesť tieto dva princípy, nemali zastávať.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Húskovi, pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení obaja členovia vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

    udalosti, ktoré vrcholili úkladnou vraždou Jána Duckého, dávajú za pravdu tým, ktorí žiadali zvolanie osobitnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a odvolanie príslušného ministra z funkcie. Je to legitímny, a dokonca očakávaný akt občianskej a politickej sebaobrany. Kampaň, ktorú začal dokonca samotný predseda vlády nehoráznym obviňovaním a urážaním svojich politických súperov, je dokladom toho, čím bude bezradnosť pána predsedu vlády a s ním spojených ministrov väčšia, pokiaľ ide o zvládnutie hospodárskej situácie, tým viac budú zakamuflúvať túto neschopnosť. Zrejme pre nedostatok predstavivosti, a to tak premiéra, ako aj členov vlády o pozitívnom čelení situácii, zvolila dnešná vládna garnitúra ošúchaný program - zabaliť svoju bezradnosť do celého radu káuz a kauzičiek ako prečinov minulej vlády. Mečiarova vláda a HZDS má byť zdiskreditovaná organizovaním honu na bosorky. A chcel by som povedať, že keď začali rímski imperátori usporadúvať cirkusy s divou zverou alebo stredoveký establishment začal používať inkvizíciu, viedlo to vždy len k vulgarizácii a barbarizácii spoločnosti. Verejný priestor nemá byť cirkusovou arénou.

    Pre terajšiu vládu máme túto radu: Nepokúšajte sa živiť hladné šelmy ľudskej zloby a závisti, lebo ostanete neuchránení pred rastúcim apetítom netolerancie. Z vášho volebného programu plníte iba rozdúchavanie vášní, zloby, vyhľadávanie takzvaných obetných baránkov. V dejinách druhej Slovenskej republiky sme museli teraz v nemom úžase zaznamenať aj prvú vraždu politika, vraždu Jána Duckého. Spôsob, akým sa či už predseda vlády, alebo ministri, teda ministerka financií, minister hospodárstva, ohováračsky zúčastňovali na vytváraní verejného odsúdenia niektorých osôb, vrátane pána Duckého, je absolútne neprijateľný. Porušuje základný predpoklad právneho štátu, t. j. prezumpciu neviny, dokiaľ súd nezistí vinu a jej mieru.

    K tomuto pohonu sa však, bohužiaľ, pridal aj minister vnútra. Už pred voľbami terajší minister vnútra sa pokúsil organizovať svojrázneho sudcu Lyncha, keď konštituoval paralelný "vyšetrovací orgán", hoci na súkromnú formu vyšetrovania, samozrejme, nemal nijaké právo. Táto obskúrna forma vypudzovania vášní a podpaľovania nenávisti je jednoducho neospravedlniteľná. Pán minister vnútra ako strážca vnútornej bezpečnosti v štáte mal by i pri svojom straníckom tričku prekračovať svoj vlastný tieň. Čo sa však stalo? Pán minister s cieľom vypudiť psychologický efekt eskalačnej hystérie avizoval niekoľko ráz akúsi resuscitáciu politických káuz a vrchol tomu nasadil vo svojej informácii o predbežnom stave vyšetrovania zlovoľnej vraždy slovenského politika Jána Duckého. Aby dodal akúsi fascináciu svojmu vyšetrovaniu, použil či už on sám, alebo jemu slúžiaci ľudia dezinformačný trik, ktorý spočíval v tom, že časovú koexistenciu niektorých udalostí vydával za príčinno-následnú koincidenciu týchto udalostí. Faktom je, že na svete v tej istej chvíli sa stane státisíce udalostí, ale z toho nemožno usudzovať, že medzi týmito udalosťami existuje príčinná súvislosť. Spoločné pre ne je len to, že sa udiali v tom istom čase a na tej istej zemeguli. Pán minister však vo svojej informácii pre parlament urobil z viacerých udalostí jeden príčinno-následný reťazec a to je doslova odsúdeniahodná dezinformačná manipulácia.

    To však nestačilo. Pán minister totiž dal do súvislosti udalosť vraždy Jána Duckého s udalosťami, ktoré vôbec nenastali. Deň po jeho informácii v parlamente uverejnili v časopise Sme túto informáciu. Citujem: "Podľa informácie ruského ministra vnútra nebol za posledné dva mesiace v Rusku ani v Turkménsku zabitý človek menom M. B. Sergejev. V ašchabadskom podniku Turkmengas, ktorý mal tento domnelý obchodník s irackou ropou a obchodný partner Jána Duckého riadiť, na otázku Sme uviedli, že takého človeka nepoznajú a žiadnu zmluvu so slovenským partnerom v poslednom čase nepodpísali." Koniec citátu. Veď je to nebotyčná nehoráznosť takto pracovať s dezinformáciami.

    Pán minister, nedá sa nič robiť, buď vás vaši podriadení vyšetrovatelia zaviedli, alebo ste ich k tejto dezinformácii zviedli sám. A týmto to ešte nekončí. Pánom ministrom vnútra bola uvedená aj indičná súvislosť vraždy Jána Duckého v smere Chemapolu v Českej republike. Aj túto správu vylúčili české kruhy. A navyše hovorkyňa českého Policajného zboru uviedla, že do toho času nepožiadali slovenské miesta o vyšetrovaciu súčinnosť, hoci to minister vnútra vo svojej parlamentnej informácii na tomto mieste tvrdil.

    Príliš veľa prešľapov na vierohodnosť takejto ministerskej informácie.

    Napokon chcem sa dotknúť jednej okolnosti, ktorá v hypotézach indícií sa asi zámerne neuviedla. Totiž vieme, že niektorí psychopati sa snažia externalizovať svoje vnútorné konflikty tak, že svoj čin, ktorý vyviera z ich vnútorného chorobného nutkania, spoja so službou takzvanému verejnému blahu. Rozpútanie nenávisti totiž vzbudzuje a hecuje takých ľudí do snahy prevziať na seba "poslanie" trestajúcej ruky spravodlivosti a v afekte sa rozhodnú pre útok na život niektorého z nenávidenej politickej skupiny. Tento čin, vyvierajúci z takzvaného zástupného afektu, je mimoriadne nebezpečný a môže sa uskutočniť úplne nepredvídateľným smerom. Neslobodno dovoliť, aby sa nezodpovedným huckaním proti politickým protivníkom vypustil džin násilia z fľaše, lebo trvalé apelovanie na ľudský suterén, na nenávisť, na netoleranciu vedie k takým činom, ako sú politické vraždy. Tým, že dezinformácia obalí povesť politika celým radom ohováraní, podvrhov, poloprávd a aj neprávd, vystavujú inšpirátori voľný list poľovania na jeho ľudskú dôstojnosť alebo dokonca na jeho holý život. Účelová lož alebo kašírovanie obrazu blížnych do nepriaznivej podoby nikdy neposvätí nečisté prostriedky, ktoré sa k tomu použijú.

    Viem, že obranný reflex parlamentnej väčšiny podrží chrbát svojmu ministrovi. Ale veľká licencia, ktorú pán minister vnútra použil vo svojej informácii pre parlament a dokonca potom v patetickej výzve, aby sa aj poslanci prihlásili k udávaniu takzvaných prečinov, je jednoducho neospravedlniteľná. Toto je kaz, ktorý žiaden čas nezhojí. Bolo by dobré vrátiť sa k dvom radám. Po prvé: Nikdy sa nedá preluhať k pravde. Po druhé: Nedá sa "opravdiť" lož.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Húska,

    vy ste vo svojom vystúpení povedali, že vtedajší poslanec Pittner nemal právo na paralelný vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán bol vytvorený potom, čo vaša vládna koalícia totálne zlyhala. Totálne skamuflovala vyšetrovanie a zastavila vyšetrovanie pri únose občana Slovenskej republiky. Prepustili ste vyšetrovateľov, vymenili ste ľudí na najvyšších postoch polície. Minister zahraničia hanebne mlčal. Mlčal vtedy aj poslanec Kandráč. Vtedy som nepočul jeho úvahy. Vtedy som nepočul jeho úvahy a mlčali ste aj vy, pán poslanec Húska. Vtedy ste boli podpredseda parlamentu. Váš premiér na úkor únosu a uneseného si robil na Pasienkoch žarty. To boli počiatky politického hyenizmu, o ktorom vy tu dnes hovoríte.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Palko.

  • Ďakujem.

    Naozaj, pán poslanec Húska, sa treba postaviť proti vulgarizácii a barbarizácii. Navrhujem, aby ste začali u predsedu HZDS, ktorý v piatok na pohrebe preukázal, že má v tejto oblasti isté medzery v tom, ako reagoval, čo zaznamenala aj televízia Markíza.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som nadviazať na pána poslanca Húsku v tom smere, že skutočne aj ja osobne vidím, ak môžeme hovoriť na tejto pôde o politickej zodpovednosti, predovšetkým nezodpovedný postoj mnohých vrcholných terajších politikov, počnúc pánom premiérom, pánom ministrom Černákom, pani ministerkou Schmögnerovou, ktorí veľakrát v snahe nahradiť akési "právne vákuum" v ekonomickej legislatíve, ktoré je veľmi problematické zaplniť, toto nahrádzajú osočovaním a trestnoprávnou zodpovednosťou konkrétnych osôb. To je jednoducho nezmysel. Viem, pán premiér Dzurinda, že vašim slovám, ktoré ste adresovali povedzme aj tu na pôde parlamentu o tom, že my všetci, ktorí tu sedíme v HZDS, sme kradli oboma rukami, povedzme váš volič, ktorý bol vami zmagorený ohľadne dvojitých platov, ten, ktorý vás bude voliť až do "šmerci", ten vám uverí aj v tomto. A v tom je toto nebezpečenstvo tých spoločenských vášní.

    A pritom chcem povedať, že máme tu aj isté skúsenosti z krátkej minulosti, keď nemenovaný terajší spravodajca pri tomto bode a v inej súvislosti práve svojimi slovami, keď rokoval predovšetkým s vrahmi a protispoločenskou luzou, s nimi ako s bojovníkmi za ľudské práva. Aj tam sú dôsledky slov. Len o tomto chceme hovoriť a tam vidíme aj politickú zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Husár - faktická poznámka.

  • Chcem sa pána ministra opýtať a poprosiť ho, aby nám vysvetlil...

  • Pán poslanec Husár, reagujte na ostatného rečníka.

  • Prepáčte, reagujem na pána Húsku v tej časti - hneď pochopíte, keď tieto slová poviem - alebo, ak dovolíte, ho doplňujem.

    Deň alebo dva - nechcem byť nepresný - pred smrťou Duckého sa funkčne kompetentný pracovník ministerstva vnútra, finančnej polície, oficiálne vyjadril, že Ján Ducký sa nedopustil trestnej činnosti, ale iba porušovania vnútorných predpisov organizácie. Pán minister, ide o nekompetentnosť tohto pracovníka alebo o vašu a iných pracovníkov ministerstva, ktorí deň na to a ešte aj teraz tvrdia niečo iné.

    Nadväzujem teda na to, čo uviedol pán poslanec Húska, na tú známu anekdotu, ktorú ste nám tu porozprávali o rozdávaní automobilov na Červenom námestí v Moskve. A skutočne z tohto pohľadu sa musím opýtať, aká je kompetentnosť alebo hodnovernosť človeka, ktorý v Národnej rade bez zaváhania takéto informácie poskytuje.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    chcem doplniť pána predrečníka, pána poslanca Húsku, že trikrát by som nebol v pochybách, že provokácia, ktorá sa udiala na pohrebe nebohého bývalého poslanca pána Duckého, zo strany niektorých českých novinárov bola "bratskou" pomocou niektorých českých politických síl, ktoré mali a majú chuť neustále miešať karty na slovenskej politickej scéne.

    Sám mám isté skúsenosti z tohto procesu počas Mečiarovej vlády za kauzy pán Gaulieder, keď som bol tvrdo atakovaný niektorými "priaznivcami" v Českej republike zo strany nášho KDH, aby sme vyhoveli tejto kauze. Takže pričítam znovu predsedovi pre obranu a bezpečnosť ďalší politický hyenizmus, keď sa znovu chce na tejto zámerne vyprovokovanej kauze alebo - ak chcete - "bratskej" pomoci niektorých českých politických síl našim kolegom z KDH alebo z ďalších pravicových strán... Znovu opakujem, že takýto človek, ako je pán Palko, by nemal viesť takýto dôležitý výbor Národnej rade Slovenskej republiky, ktorému podliehame v podstate všetci so svojou osobnou bezpečnosťou.

    A môžem vám povedať, pán minister, a odovzdal som vám už jeden list s hrubými vyhrážkami, že útoky na moju osobu a na môj majetok sústavne pokračujú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

  • Pán poslanec Húska bol ďalším rečníkom v rozprave, ktorý sa snažil analyzovať stav, ktorý nastal u nás, a možno ho nazvať aj vysokou politickou agresivitou.

    Nedá mi však, aby som ho nedoplnil aj kratulinkou poznámkou. Keď som hovoril vo faktickej poznámke k pánovi poslancovi Kandráčovi o tigrovi, na ktorého sa dá síce vysadnúť, ale zliezť iba jediný raz, musím konštatovať, že na Slovensku tigre nežijú a všetci tí, ktorí sa dajú priamo alebo nepriamo posadiť na tigra, ktorého sem niekto veľmi rád povedzme aj tľapkaním po pleciach za isté politické akty ťahá, a ktorý sa nechá na takého tigra posadiť, sám sebe škodí.

    Čo by sa nám bolo bývalo stalo, keby sa za Mečiara bol vytvoril koncentračný tábor na 28. poschodí televízie, keby sa boli robili politické čistky a keby sa stala politická vražda ako teraz. Neviem si predstaviť to množstvo demaršov a všetkého možného tlaku, či už masmediálneho, medzinárodného alebo z rozličných občianskych alebo fingovaných občianskych organizácií a podobne.

    Teraz sa nedeje nič. Pravdaže, sme svedkami toho, ako chvály a tľapkanie, ktoré je možno úlisnejšie, než sa na prvý pohľad zdá, nepriamo podporujú takýto vývoj slovenskej spoločnosti. Preto ešte raz chcem upozorniť aj v súvislosti s vystúpením pána poslanca Húsku: pozor na toho tigra, ktorého sem niekto chce nasadiť, pretože na Slovensku tigre naozaj nežijú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Húska hovoril o rozdúchavaní vášní. Treba povedať, že rozdúchavanie vášní má práve na jeho brehu dlhú a úspešnú tradíciu. Známy je výrok rozhnevanej a rozdúchanej občianky "radšej občiansku vojnu, ako takého prezidenta" - a rana dáždnikom redaktorovi Hríbovi. Známe boli konce mladých ľudí v hale na Pasienkoch. Treba povedať, že sám som sa zúčastnil mnohých mítingov, kde boli ich zástupcovia myšlienkovo blízki dnešnej opozícii. Nikdy sa nestalo, že by v hale, kde som bol, dostali ranu dáždnikom, boli vyvedení s vykrútenými rukami za chrbtom a podobne.

    Útok na redaktora Tótha, útok na poslanca Pittnera, útok na poslanca Mikloška, ktorý premiér zosmiešňoval verejne, až po také vážne veci, ako bol akt voči občanovi Kováčovi mladšiemu a akt proti Remiášovi. Treba povedať, že o akte proti Remiášovi sa sotva kto bude domnievať niečo iné, než to bolo to, čo to bolo, okrem tých, ktorí veria samovýbuchu auta značky BMW. Treba povedať, že toto je doterajší priebeh rozdúchavania vášní. A komu to bolo málo, ten videl, že rozdúchavanie rozdúchalo i rozdúchavača. A Vladimír Mečiar je typickou kryštalickou ukážkou rozdúchavača, ktorý sa rozdúchal. Vystavil si tým svedectvo.

    A úplne nakoniec, keď je reč o jazde na tigrovi, myslím si, že práve v súvislosti so smrťou bývalého poslanca pána Duckého sa treba zamyslieť, kto nasadol na tigra.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

  • Chcela by som doplniť môjho predrečníka pána Húsku v tom zmysle, že mystifikácia a démonizácia Hnutia za demokratické Slovensko a jeho predsedu pokračuje a skutočne svedčí o tom incident na pohrebe, ktorého som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože som bola v zahraničí. Ale pýtala som sa mojich kolegov, ktorí boli veľmi blízko predsedu, a povedali, potvrdili, že tie slová, ktoré odzneli v médiách, nepovedal. Nakoniec aj boli dementované v niektorých médiách. Myslím si, že skutočne takýto spôsob prezentovania a rozdúchavania vášní je nehumánny a neetický. A ak by sa hľadali - to, čo hovoril pán poslanec Osuský - napádania občanov na vašich mítingoch, tak si myslím, že ich je takisto dosť. Dosť príkladov, lenže zrejme nevieme sa tak propagovať v médiách ako vy.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Lexa.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    dámy a páni,

    súčasný politický terorizmus na Slovensku má jasne vymedzené mantinely s cieľom škandalizovania a kriminalizovania všetkých proslovenských a proštátnych krokov od obdobia začiatkov zápasu o slovenskú zvrchovanosť v roku 1990 až po súčasnosť, keď slovenskú politickú a spoločenskú scénu opäť ovládli sily, subjekty a osobnosti, ktoré slovenskú štátnosť odmietali. Politický terorizmus, ktorý sa v súčasnosti prezentuje fyzickými vražednými útokmi na osobnosti slovenského hospodárstva a politiky a ktorý sa v súčasnosti kumuluje vraždou bývalého trojnásobného ministra hospodárstva a bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko Jána Duckého, postihuje však aj ďalšie sféry spoločnosti. Krajne závažnou z nich sú útoky na proslovenských a pronárodných žurnalistov a publicistov.

    Demokratická úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa veľkého množstva kritérií. Kritérium slobody slova, slobody informácií, no aj práva občanov na pravdivé, úplné a vecné informácie patria do okruhu základných ľudských práv. Každý, či už ide o osobu, politický subjekt, či štátnu moc, ktorí sa stavajú proti tomuto okruhu elementárnych ľudských práv, stavajú sa na opačnú stranu, než je strana slobody a demokracie. A pokiaľ sa proti proslovenským žurnalistom uplatňuje zastrašovanie, teror a násilie, takíto iniciátori a realizátori sa stávajú aktívnymi aktérmi politického terorizmu v oblasti žurnalistiky.

    Súčasný obraz Slovenska v tomto smere poskytuje krajne varovný obraz, pretože útoky na žurnalistov predstavujú útoky proti právu, proti pravde a proti svedomiu spoločnosti. Je pritom pozoruhodné, že koncentrácia a vážnosť takýchto atakov je takmer úplne sústredená na žurnalistov stojacich na pozícii zvrchovaného Slovenska. Kým to, čo v tejto oblasti predvádzajú žurnalisti z opačného tábora, teda súčasnej vládnej koalície, nesie príznaky skôr nešikovne naaranžovaných akcií, no tým hlučnejšie zverejňovaných v súčasných provládnych médiách a v minulosti hlavne v zahraničí.

    Politický terorizmus proti pronárodným žurnalistom má veľa podôb a siaha až do roku 1990, keď slovenská strana v rámci svojho nerovnoprávneho postavenia v nefunkčnej federácii artikulovala svoje ambície a ciele.

    Jednou z najvýraznejších žurnalistických osobností tých čias bol Roman Zelenay, zakladajúci člen Hnutia za demokratické Slovensko a zakladateľ klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko v bývalom Federálnom zhromaždení. Roman Zelenay údajne zahynul pri dopravnej nehode na území Českej republiky. Slovo "údajne" používam preto, lebo k vyšetrovaniu okolností jeho smrti slovenská strana nebola pripustená a jeho pitevný protokol slovenskej strane z Čiech nebol nikdy poskytnutý. Smrť Romana Zelenaya sa tak zaradila k smrti takých osobností, ako boli Alexander Dubček a Milan Rastislav Štefánik, z ktorých každý zahynul pri čudesnej dopravnej nehode v kľúčových chvíľach Slovenska. Všetci tí, ktorí usilovali o prešetrenie smrti Romana Zelenaya, anonymnými vyhrážkami zabitia boli zastrašovaní s osobitným zameraním na zastrašovanie jeho otca, žurnalistu a publicistu, Gaba Zelenaya.

    Vznik žurnalistickej organizácie Združenie slovenských novinárov sa viazal na završovanie zvrchovaných národnoštátnych ambícií Slovenska oddelením od internacionalistického čechoslováckeho svetoobčianskeho Syndikátu novinárov. Združenie slovenských novinárov sa konštituovalo z Klubu za pravdivý obraz Slovenska, ktorý inicioval žurnalista Ján Smolec, skúsený, bývalý redaktor Smeny, ktorý po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 bol prenasledovaný, perzekvovaný a až do roku 1989 mu bola komunistickou mocou zakázaná žurnalistická činnosť. Práve tento žurnalista v nadväznosti na slovenskú zvrchovanosť sa stal cieľom kumulovaných osočovaní, ohováraní a urážok zo strany síl odmietajúcich slovenskú zvrchovanú štátnosť. Tieto verbálne útoky v prípade Jána Smoleca, no i v prípade ďalších žurnalistov predznačovali aj fyzické útoky, a to na jeho osobu i na jeho majetok. Jánovi Smolecovi bola dva razy vylámaná garáž. Následne mu bol odcudzený osobný automobil a zlodejsky, doslova vandalsky vyplienený byt. Byt sa nachádza na 6. poschodí 12-poschodového vežiaku s viac ako sto bytmi. Vyrabovaný bol iba tento byt, bezpochyby nie náhodou. Pri prepadnutí v centre mesta Smolec bol zrazený do bezvedomia s príznakmi otrasu mozgu. Páchatelia týchto činov nikdy neboli vypátraní.

    Dlhá je reťaz verbálnych útokov i násilných činov proti žurnalistom Združenia slovenských novinárov. Je to náhoda, že ide o kumuláciu útokov proti pronárodným žurnalistom? Veru nie. Veď táto reťaz nesie všetky stopy politického terorizmu proti žurnalistom. Terorizmu vedomého, zámerného a eskalovaného. Je pritom charakteristické, že západné médiá i žurnalistické organizácie o týchto útokoch zachovávali mlčanie, a to za súbežného pokriku o Mečiarovi ako údajnom jednom z najväčších nepriateľov žurnalistiky a žurnalistov. Za touto dymovou clonou kamufláže však prebiehalo niečo presne opačné.

    Redaktorovi Slovenskej Republiky Stanislavovi Haberovi nedlho po jeho iniciatívach vo veci pátrania po majetkoch bývalej Komunistickej strany sa stala nezvyklá dopravná nehoda, ktorá budila podozrenie, že nebola nechcená. Redaktor Slovenskej Republiky Maroš Smolec bol vo večerných hodinách neďaleko svojho bydliska napadnutý skupinou osôb a úderom do hlavy kovovým predmetom bol zrazený do bezvedomia. Chirurgické ošetrenie jeho poranenej hlavy si vyžadovalo osem stehov. Kancelária Združenia slovenských novinárov na Šafárikovom námestí bola odborne vylúpená. Vlámači nezanechali za sebou stopy. A cieľom ich krádeže bola nielen výpočtová technika, no predovšetkým archívne materiály a báza dát novinárskej organizácie. Páchatelia ani týchto činov nikdy neboli vypátraní.

    Súčasťou tejto násilnej činnosti proti žurnalistom sa stalo z úrovne vtedajšej opozičnej tlače a médií eskalované podnecovanie nenávisti voči okruhu výrazných pronárodných žurnalistov, ich urážanie, škandalizovanie, osočovanie a priame i nepriame podnecovanie útokov proti nim.

    Do tejto sféry patrí aj konštrukcia denníka Sme o mojej údajnej tajnej korešpondencii v roku 1994 s Ivanom Lexom, čo je absolútny výmysel. Krátko na to však bol vykradnutý môj dispozičný osobný automobil a boli z neho odcudzené prepravky materiálov súvisiacich s mojou funkciou ministra. Okolnosti krádeže a vinníci neboli nikdy vypátraní. Moja garáž bola vylámaná dva razy, záhradný objekt dvanásť ráz. V roku 1995 mi bol odcudzený osobný automobil. Náhodné kumulácie? Nuž trošku priveľa na to, aby to boli iba náhody.

    Výbuchom nástražného systému v Žiline bol zabitý žurnalista a člen Združenia slovenských novinárov Koloman Weiss. Jeho manželka bola ťažko zranená. Po Kolomanovi Weissovi ostali dve malé deti, siroty. Páchatelia tohto teroristického činu taktiež neboli nikdy vypátraní.

    Zhusťovali sa vyhrážky na vedúcich predstaviteľov Združenia slovenských novinárov, vrátane vyhrážok na ich fyzickú likvidáciu. Okolo žurnalistu Gaba Zelenaya sa vyskytlo viacero podivuhodných varovných javov, ktoré skoro pripomínali neúspešné pokusy, než náhody. Zámerne ich neuvádzam, aby som neupozornil na momenty, vďaka ktorým môj starý priateľ Gabo dosiaľ neutrpel žiadnu ujmu.

    Násilie a teror ako akčný program boli verejne vyhlasované z tribún vtedajšej opozície rokov 1994 až 1998, keď pred plným námestím Ján Čarnogurský, vtedajší líder KDH a súčasný minister spravodlivosti, vyhlásil na adresu premiéra Vladimíra Mečiara, ale aj mečiarovskej vlády a celej HZDS: "Naučíme sa ho báť." Zatiaľ čo podpredseda KDH a bývalý šéf Bezpečnostnej informačnej služby pre Slovensko Václava Havla Vladimír Palko menovite spresňoval okruh osôb, na ktorých sa zameriava takáto pozornosť. A odznelo tam aj moje meno, meno poslanca a podpredsedu Združenia slovenských novinárov.

    Čím iným, ako bičovaním davovej psychózy, boli výkriky, urážky, invektívy, osočovania a dožadovanie sa "potrestania vtedajších vládnych politikov" z úst vtedajších aj terajších lídrov opozície, terajšej vládnej moci, voči HZDS? K čomu inému ako k stupňovaniu davovej hystérie a nenávisti slúžili nenávistné relácie Markízy a Twistu, plné obviňovaní, osočovaní a urážok, so stupňovaním požiadaviek na zúčtovanie s vtedajšími koaličnými politikmi? Všetci títo, ktorí toto súkolie nenávisti, zastrašovania, teroru vedome a zámerne rozkrúcali, stáli pri zrode a pri eskalácii politického terorizmu, ktorého súčasným vrcholom je vražda Jána Duckého. Aj na rukách všetkých týchto osôb je krv tohto zavraždeného ministra, a nielen na rukách toho, kto vykonal túto vraždu.

    Eskalácia politického terorizmu a previazanosť vtedajších vysokých politických opozičných síl so "šedou" sférou spoločnosti však bola odštartovaná bezprecedentnými amnestiami vtedajšieho prezidenta Michala Kováča na všetkých aktérov hanebnej kauzy Technopolu, vrátane svojho syna, všetkých osôb, ktoré sa čo i len obtreli o neho a túto kauzu, vrátane seba samého.

    Tu niekde sú skutočné korene previazanosti vysokých politických kruhov so sférou zločinu a tu sa nachádzajú aj základy kriminálnej bezstarostnosti politického terorizmu v súčasnosti. Veď všetci vtedajší vykrikovači a obviňovači o takzvanom únose sedia vo vysokých pozíciách súčasnej vládnej a štátnej exekutívy.

    Akými predpokladmi morálky spoločnosti môžu byť? Bezmorálni ľudia totiž môžu byť nositeľmi iba bezmorálky. S približovaním sa parlamentných volieb v roku 1998 agresivita opozičnej sféry žurnalistickej aj politickej začala získavať bezhraničné a brachiálne rozmery. Priamo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky bol fyzicky atakovaný poslanec Jozef Prokeš redaktorom Sme Petrom Tóthom. Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Anna Malíková po voľbách bola sproste verbálne priamo v rokovacej sále napadnutá starým komunistickým žurnalistom, a teraz údajným demokratom, Melišom. Je pritom zaujímavé, že k ručným výmenám názorov prišlo už aj v predchádzajúcom období medzi redaktorom Melišom a poslancom Víťazoslavom Moricom. Vari si tento súčasný redaktor pomýlil svoje poslanie novinára s výkonom v Ľudových milíciách? K útoku na kameramanov televízie prišlo na mítingu Strany občianskeho porozumenia, a to na verejnom priestranstve na námestí mesta v Banskej Bystrici. K fyzickým útokom na verejnom priestranstve na kameramanov a pracovníkov Slovenskej televízie prišlo pred objektmi súkromnej televízie Markíza počas inscenácie takzvaného "boja o slobodu slova a za Markízu" v predvolebnej kampani v roku 1998.

    Osobitnú pozornosť si zaslúži skutočná erupcia nenávisti, lží a podnecovania davovej psychózy, násilia v rámci precízne zaranžovanej inscenácie okolo Markízy v predvolebnej kampani 1998. Takzvaný boj o Markízu, takzvaný boj za slobodu slova a proti Mečiarovi za prítomnosti na pripravenej tribúne všetkých lídrov súčasnej vládnej koalície, s autobusmi zabezpečujúcimi zvážanie "markízovou hystériou" zmanipulovaných ľudí. Ozvučenie priestranstiev a námestí. Pripravené transparenty a mávadlá žiadajúce smrť Mečiarovi a smrť HZDS. Celkom ako v päťdesiatych rokoch na oslavu Októbrovej revolúcie. To bola skutočne výborná réžia a premyslený scenár, v ktorom nič nebolo ponechané na náhodu. Tento takzvaný spor o americkú televíznu stanicu medzi v ankete na prezidenta úspešným Ruskom a prezidentom Kováčom amnestovaným Kočnerom, na výzvy moderátoriek na obranu Markízy vlastným telom získal parametre nenávistnej davovej psychózy. Bolo by možno zaujímavé sa dozvedieť, ako televíznu stanicu moderátorky bránia vlastným telom. Pred kým a v prospech čoho ju bránili? Ktorú časť tela pritom najviac používali?

    Treba nezabudnúť, že nasledujúci deň po tejto inscenácii na rokovaní slovenskej rady pre televízne a rozhlasové vysielanie páni Ftáčnik, Harach a Mikloško bojovali v prospech riaditeľa Ruska, pričom táto inscenácia pomohla dostať do Národnej rady Slovenskej republiky za poslankyňu jeho vlastnú manželku.

    Nehodno zabudnúť, že lídri súčasnej koalície stáli na markízovej tribúne v tejto kampani hysterickej davovej psychózy, ktorá bola ozdobovaná transparentmi žiadajúcimi smrť Mečiarovi, smrť HZDS. Aj títo všetci sú skutočnými spoluvinníkmi za súčasnú diagnózu politického terorizmu a politickej "bezkultúry" našej spoločnosti.

    Prudké útoky na pronárodných žurnalistov a na celú predvolebnú vládnu koalíciu eskalovali pri ustanovení nového vedenia Národnej rady Slovenskej republiky a vlády. Nenávistné vystúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky Jána Budaja proti vtedajšiemu riaditeľovi Slovenskej televízie Igorovi Kubišovi, Františka Šebeja proti publicistovi Marošovi Púchovskému, výzva ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na vyhadzovanie žurnalistov zo Slovenskej televízie boli absolútne bezprecedentnými krokmi. Spolu s vytváraním spoločenskej klímy a atmosféry, vyselektovania pronárodných žurnalistov do kategórie nezamestnaných páriov. Toto všetko otvára novú kapitolu politickej perzekúcie zo strany súčasnej koalície. Už chýba iba povinnosť prišiť si na oblek žltý odznak HZDS oznamujúci vyvrhnutie zo súčasnej spoločnosti.

    Po tejto nehoráznej výzve ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského v tlači na vyhodenie riaditeľa verejnoprávnej televízie Igora Kubiša a žurnalistu Pavla Kapustu a ďalších žurnalistov nasledovalo na verejnosti fyzické stýranie tohto žurnalistu. Je príznačné, že pri informovaní v Národnej rade Slovenskej republiky o tomto teroristickom čine na žurnalistu poslanci koalície Národnej rady Slovenskej republiky sa rehotali a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský sa uškŕňal. Videl som to celkom jasne. Dá sa vôbec niečo také nemravné označiť slušným slovom?

    V atmosfére vybičovávania, osočovania, obviňovania, urážok zo strany koalície a prokoaličných žurnalistov kultivuje sa klíma protimečiarovskej nenávisti. Treba pripomenúť, že nenávisť je produkt citu a nie produkt argumentov a rozumu. Klíma nenávisti preto nevyžaduje vecnú argumentáciu, ale iba výkriky a heslá. A eskaluje túžbu po násilí voči tým, proti ktorým sa nenávisť huckala. V takejto atmosfére sa uskutočnil aj nezmyselný útok na moju osobu, keď dňa 30. októbra 1998 o 16.30 hodine na jednosmernej ulici môj automobil bol zablokovaný prudko idúcim bielym autom Peugeot ŠPZ BLH 40 - 52, ktorý išiel v rozpore s dopravným značením v protismere. Automobil zastavil asi dva metre od môjho automobilu. Jeho vodič vychrlil na mňa prúd oplzlých, sprostých nadávok a následne na plný plyn zámerne vrazil do môjho automobilu. Pričom ja som nemal možnosť ani uhnúť, ani cúvnuť pre zaparkované, resp. za neho zaradené vozidlá. Po vybehnutí z auta vodič automobilu, ktorý do môjho auta zámerne narazil, ma fyzicky napadol. Po pribehnutí na pomoc vodičov automobilov, ktorí sa zaradili za mojím autom, útočník rýchlo nasadol do svojho auta, na plný plyn cúvol do miesta, kde auto mal obrátiť, a z miesta incidentu ušiel.

    Tento incident som bezodkladne oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Karlova Ves, vrátane lekárskeho potvrdenia môjho ošetrenia v lekárskej službe prvej pomoci a vrátane obhliadky poškodenia môjho auta príslušníkom dopravnej polície v Karlovej Vsi, ako aj s uvedením svedkov. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV listom z 12. novembra mi oznámilo, že moje trestné oznámenie bolo odstúpené priestupkovému referátu Okresného úradu Bratislava IV. Príznačná je aj ďalšia následnosť krokov po tomto mojom trestnom oznámení. Kumulácia hrubého porušenia dopravných predpisov zámernej dopravnej nehody, dôsledkov škody na mojom automobile, urážky zo strany takto konajúceho vodiča voči poslancovi a žurnalistovi, fyzického napadnutia mojej osoby ním, jeho útek z miesta nehody, toto všetko dokumentované svedkami, lekárskym vyšetrením a obhliadku môjho automobilu dopravnou políciou bolo zo strany polície odložené. Príslušník dopravnej polície, ktorý nehodu vyšetroval, od nového roku 1999 už je mimo služieb Policajného zboru, rovnako ako veliteľ Policajného zboru Bratislava IV, pod ktorého popisovaný incident prislúchal. Automobil, ktorým bol vykonaný útok na moju osobu, obratom po trestnom oznámení bol predaný mimo územia Bratislavy.

    V takejto atmosfére sa uskutočnil aj ozbrojený útok s následkami ťažkého zranenia vysokého predstaviteľa Colnej správy. V tejto atmosfére sa vykonala aj vražda bývalého trojnásobného ministra hospodárstva a bývalého poslanca Hnutia za demokratické Slovensko Jána Duckého, osočovaného zo strany súčasnej vládnej moci bez dôkazov z kriminálnych činov. Jeho telo ešte nevychladlo a už na tohto nežijúceho politika ústami ministra Černáka aj Pittnera sa vychrstli "šafle" špiny. Toto naznačuje, kto mal záujem na jeho smrti. Veď mŕtvy sa nemôže brániť.

    V deň pohrebu v rámci pietneho aktu rozlúčky so zosnulým žurnalistickí nohsledi Markízy za aktérstva českého provokatéra sa nehanbili zinscenovať nechutnú provokáciu, zatiaľ čo v éteri na Českej televízii 2 predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko vo večernom spravodajstve nešetril na adresu zavraždeného politika lži a nezmyselné konštrukcie, a to aj také, ktoré už v predchádzajúcom čase boli dementované a ukázali sa ako nezmyselné, s cieľom manipulácie verejnej mienky vo veci tejto brutálnej politickej vraždy s nesporne politickým motívom.

    Ako ste si dovolili klamať do Českej televízie v nedeľu večer, pán Palko, v rámci programu ČT 2? Ako ste si dovolili zasvätene vyhlasovať tvrdenia o Duckého údajných väzbách na údajne zavraždeného "naftára" v Moskve, keď táto Pittnerova hypotéza už bola dopredu dementovaná? Ako ste si trúfali označovať väzby vydieračov z akejsi privatizácie, ktoré údajne schvaľoval Ducký? Veď to sú všetko lži! Exhibíciou žurnalistickej lži boli aj sprosté, oplzlé výmysly šéfredaktora Pravdy Minárika na Vladimíra Mečiara, tak ako to bolo uverejnené 18. januára 1999. Je iróniou, že periodikum, ktoré toto svinstvo uverejnilo, nesie názov Pravda. Malo by sa premenovať na Lož.

    Dámy a páni, Slovenská informačná služba miesto činnosti v sfére rozviedky a kontrarozviedky sa utápa v boji s fiktívnym vnútorným politickým nepriateľom, čiže s Hnutím za demokratické Slovensko. Celkom ako bývalá ŠtB sa utápala v boji s vnútorným nepriateľom proti socializmu. Rezort vnútra namiesto boja so zločinom sústreďuje sily na kriminalizáciu predchádzajúcej politickej garnitúry za tejto atmosféry.

    Politicky názorovo nežiaduci pracovníci Slovenskej televízie sú vyselektovaní a sústreďovaní či koncentrovaní do skutočného novodobého internačného tábora na 28. poschodí vežiaku Slovenskej televízie v miestnosti s neotvárateľnými oknami, nefunkčnou klimatizáciou, bez vodovodu, bez priamej telefónnej linky a pod strážou bezpečnostnej služby, bez možnosti voľného pohybu v budove i mimo nej, aj to iba na základe písomného povolenia zo strany vedenia sprostredkovaného strážcami.

    Toto je skúšobný kameň, ako budete prestavovať túto spoločnosť? A toto je testovacie zrnko, ako má vyzerať naša spoločnosť za vašej vlády? Je to skutočne hrozivý obraz našej súčasnosti, pod ktorým sa výraznou mierou podpísal aj minister vnútra Ladislav Pittner. Preto požiadavka na vyslovenie nedôvery jeho osobe ako ministrovi vnútra je viac ako odôvodnená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásil pán predseda vlády.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    celkom na úvod chcem zopakovať to, čo som povedal bezprostredne po vražde pána Jána Duckého. Je mi to ľúto a vláda urobí všetko, aby páchatelia tohto trestného činu boli odhalení a potrestaní. To, čo sa stalo pánovi Duckému, otriaslo celou spoločnosťou a hlboko sa to dotklo aj mňa. Opakujem, použijeme všetky prostriedky na to, aby páchatelia tejto brutálnej vraždy boli odhalení a postavení pred súd.

    Som však presvedčený, že vyšetrenie tohto trestného činu preukáže aj inú vec, a to, že vaša dnešná argumentácia, panie poslankyne a páni poslanci z opozície, je dnes absolútne falošná a nepravdivá.

  • Toto dovyšetrovanie preukáže, že súčasná opozícia zneužíva dnešnú diskusiu na najužšie osobné a skupinové politické ciele. Návrh na odvolanie ministra Pittnera totiž nemá žiaden racionálny základ. Formálne sa opiera o vraždu pána Duckého, za ktorú skupina poslancov robí zodpovedného práve ministra vnútra Ladislava Pittnera.

    Všimol som si, že prvými podpísanými pod návrh na odvolanie pána ministra Pittnera sú páni poslanci Lexa a Krajči. Predchádzajúci šéf bývalej Slovenskej informačnej služby a predchádzajúci minister vnútra. Toto je, ak dovolíte, prvý fakt.

    Druhý fakt je, že práve za posledné štyri roky došlo k razantnému nástupu organizovaného zločinu.

    Tretí fakt je, že minister vnútra Ladislav Pittner nie je vo svojej funkcii ani sto dní a už opozícia dáva návrh na odvolanie.

    Ďalší fakt je, že bývalý minister vnútra zmaril referendum, čo bolo v rozpore so zákonom a s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži k istote, sa dopustil trestného činu.

    Ďalší fakt je, že pán poslanec Lexa šéfoval tajnej službe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestných činov.

    Ďalší fakt je, že v období, keď boli páni Lexa a Krajči šéfmi Slovenskej informačnej služby, resp. rezortu vnútra, sa nevyšetrili, nedovyšetrovali žiadne trestné činy, ktoré traumatizovali slovenskú verejnosť. Uvediem aspoň tri: únos občana Slovenskej republiky, vražda člena Slovenskej informačnej služby, diskreditácia banskobystrického biskupského úradu. Naopak, v spoločnosti sa prehĺbil chaos, zvýšilo sa napätie, otvorili sa brány mafii a kriminálnikom. Práve v období uplynulých štyroch rokov sme sa naučili jeden špecifický termín: "výpalné".

    Ak vyhodnotíme tieto fakty, záver je jasný: Za neutešený stav v oblasti vnútornej bezpečnosti nie je zodpovedný súčasný minister vnútra Ladislav Pittner, ktorý je v úrade, ľudovo povedané, týždeň aj s cestou, ale tí, ktorí podávajú návrh na jeho odvolanie. Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!

    Páni poslanci Lexa a Krajči, žneme plody vášho pôsobenia v najvyšších štátnych funkciách. Zostáva len obdivovať vašu hrošiu kožu a cynizmus, s ktorým ste sa podpísali pod onen návrh. Neuveriteľné je aj odôvodnenie návrhu skupiny poslancov na odvolanie pána Pittnera. Ako dôvod uvádzajú najmä nezvládanie boja proti politickému terorizmu.

    Dámy a páni, chcem sa opýtať: Čo je to naozaj politický terorizmus? Odkrývanie škandalóznych hospodárskych zmlúv, ktorými ste za posledné štyri roky ožobračili krajinu? Poukazovanie na to, že ste priviedli na psí tridsiatok naše fabriky i celé hospodárstvo?

    Pán poslanec Hudec, ak poukazujeme na gypsové či bronzové hlavy, na ktoré ste z velikášstva vyhádzali veľa peňazí, aj to je politický terorizmus? Keď minister Kňažko vyťahuje jednu hospodársku zmluvu za druhou, ktorou ste ožobračovali nielen rezort, ale celé hospodárstvo. Aj toto je politický terorizmus?

  • Alebo je to snaha o odkrývanie skorumpovaných kontaktov medzi štátnymi úradmi a mafiami? Alebo azda preskúmanie privatizácie, ktorá bola obyčajnou krádežou?

    Štyri roky ste, dámy a páni z opozície, šafárili a stavali ste veci z nôh na hlavu a naďalej v tomto trende pokračujete. Reči o politickom terorizme sú trápne a majú jediný cieľ - diskreditovať vládu a odpútať pozornosť od bačovania v tejto krajine za uplynulé štyri roky.

  • Na Slovensku je to ešte naozaj stále tak, že čo pre jedného môže byť snaha o nastolenie spravodlivosti, pre iného to môže byť politickým terorizmom. Politika má slúžiť záujmom občanov a spoločnosti. Je v záujme našich občanov, ak žijú poctivo a spravodlivo, aby sa vo svojej vlasti cítili dobre a bezpečne, bez ohľadu na to, či ide o ministra alebo, ak dovolíte, radového občana.

    Dámy a páni, plne stojím za ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom a nevidím žiaden dôvod na jeho odvolanie. Som presvedčený, že Ladislav Pittner ja tou najkompetentnejšou a najdôveryhodnejšou osobou na garantovanie riešenia súčasného, povedzme si otvorene, nebezpečného stavu v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý je zdedením štvorročného nekompetentného prístupu k boju s organizovaným zločinom a korupciou.

  • Práve dôsledkom takejto nečinnosti a vašej politiky za uplynulé štyri roky je možná v našej krajine udalosť takého charakteru, ako bola smutná vražda Jána Duckého. Preto, vážení poslanci, vážené poslankyne, nevidím žiaden logický spôsob, akým môže odvolanie ministra vnútra vyriešiť prípad tejto vraždy. Návrh na odvolanie ministra vnútra vnímam predovšetkým tak, že ste ako skupina poslancov nechceli nič iné, len vytvoriť priestor na prezentáciu vlastnej politiky, vlastných záujmov.

    Ubezpečujem vás, panie poslankyne a páni poslanci, že vláda Slovenskej republiky a jej minister vnútra Ladislav Pittner urobia všetko pre to, aby tento krutý akt vraždy Jána Duckého, vrhajúci tieň na celú našu spoločnosť, bol objasnený a vinníci potrestaní. Rovnako mi dovoľte vám oznámiť, že urobíme rovnako všetko pre to, aby boli objasnené aj ďalšie trestné činy a páchatelia boli potrestaní. Napríklad trestné činy únosu občana, trestné činy zmarenia referenda, vražda Róberta Remiáša a ďalšie trestné činy, bez ktorých nastolenie spravodlivosti nebude možné.

    Vyzývam preto všetkých predstaviteľov politického života, nesnažte sa profitovať zo smrti Jána Duckého, ale buďme všetci svojím konštruktívnym prístupom nápomocní vyšetreniu tohto prípadu. Vyšetrovatelia v priebehu niekoľkých dní urobili veľký kus práce a sú dobrou vizitkou ministra vnútra. Už ich prvé výsledky však nasvedčujú tomu, že nejde o osamotený akt vytrhnutý z kontextu spoločenskej reality. Je to výzva pre nás všetkých.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak mal byť toto signál, čo sa udialo v uplynulých dňoch, signál niekoľkých alebo niektorých skupín páchateľov trestných činov voči vláde, aby sa prestalo v objasňovaní činnosti, tak zodpovedne vyhlasujem, že v žiadnom prípade nepoľavíme v snahe dôkladne prešetriť tak vraždu Jána Duckého, ako aj nezákonnosti minulého obdobia. Naopak, rázne vystupňujeme prijatie systémových opatrení v boji s organizovaným zločinom a nedovolíme, aby bezprávie porazilo spravodlivosť a morálku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, program súčasnej vlády je programom zmeny a národnej obnovy. Zmena k lepšiemu je nevyhnutná aj v oblasti vnútornej bezpečnosti. Pán Ladislav Pittner je nádejou, že sa táto zmena k lepšiemu uskutoční. Preto vás prosím, ctené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste pri hlasovaní vyslovili ministrovi vnútra pánu Ladislavovi Pittnerovi vašu dôveru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, k vašim faktom, ktoré ste uviedli a ktoré ste ukončili s tým, že veríte, že minister Pittner nebude odvolaný, samozrejme, pri deväťdesiatke sa to nepodarí, priložím ďalšie fakty, ktoré, samozrejme, v tejto jednej faktickej poznámke nebudem môcť uviesť, preto v tejto aspoň jeden. To, čo ste hovorili o kriminalite na Slovensku, je vlastne objektívny jav, ktorý je aj v iných štátoch. Takisto vzrástla kriminalita, preto to nehádžte na plecia Hnutia za demokratické Slovensko. Takisto v iných asociovaných krajinách vznikol nový pojem výpalné a tiež za to nenesie zodpovednosť Hnutie za demokratické Slovensko - Maďarsko, Poľsko, Česko, ďalšie krajiny nebudem menovať. Tieto fakty sú aj v západnej Európe, taktiež za ne nenesie zodpovednosť Hnutie za demokratické Slovensko.

    Chcela by som upriamiť pozornosť na heslá - smrť Mečiarovi a smrť HZDS. Tieto heslá ste aj vy schvaľovali, keď ste vystúpili v inscenovanom divadle Markíza, ktoré bolo inscenované pre mladých voličov. Tu je koreň problému, či po takýchto rozvášnených davoch sa nedostal do motívov vraždy motív politický. Opakujem, po výzvach smrť Mečiarovi, smrť HZDS to bola výzva, kde mali byť likvidovaní členovia HZDS a prvý bol likvidovaný, teda aj politický motív mal minister.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda vlády, zrejme v návale "pracovných povinností" spojených s osočovaním terajšej opozície z HZDS vám uniklo, že jedna z káuz, ktorú ste spomínali, a to triptych z Biskupského úradu v Bystrici, je vlastne vysvetlená. A preto mám pre vás veľmi racionálny návrh, ktorý iste prijmú aj občania tohto štátu. Bolo priznané biskupským úradom, že triptych bolo treba predať, aby sa zabezpečili peniaze na dostavbu veľkoryso budovaného seminára v Badíne. Ja vás vyzývam ako predsedu vlády, aby ste dali z rozpočtu Slovenskej republiky na dostavbu tohto seminára, pretože predchádzajúca vláda by bola tak urobila, ale nebola ochota zrejme zo strany biskupského úradu popýtať o peniaze vládu, na úkor toho sa predávalo veľmi cenné historické dielo nesmiernej hodnoty. Ja navrhujem, aby tento triptych ste odkúpili ako vláda od biskupského úradu a darovali ho Slovenskej národnej galérii a peniaze z rozpočtovej rezervy ponúkli na dostavbu biskupského seminára. Bude to užitočné pre celé Slovensko. Nie je mysliteľné, aby sa rozpredávali hodnoty nesmiernej historickej ceny zo Slovenska do zahraničia.

    A ak vám unikla, pán predseda vlády, tá schizofrénia, ktorú ste tu pred chvíľou hlásali a zvaľovali vinu znovu na terajšiu opozíciu a vtedajšiu vládnu koalíciu, tiež vám uniklo, že vlastne v tom návale "demokratickosti" ste prišli o vlastnú politickú stranu, takže nehovorte, že tu hovoríte v mene nejakej skupiny či strany, vy ste jednoducho na pána Pittnera naviazaný. Pretože, ak vás nepodporí, nebudete ministerským predsedom, ste "nahým kráľom", už nie zimným. Pozor.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Nenadarmo sa hovorí, že najlepšia obrana je útok. Pán premiér, to nemyslíte vážne, ak poviete v súvislosti s vraždou jedného z nás, že "nás nezastrašíte", to nemyslíte vážne. Ešte raz zopakujem, vy ste kričali na námestiach, my vás naučíme báť sa. Ešte raz, dôkazy, o ktorých som hovorila, listy a útoky na našu adresu sú teraz, neboli v minulosti na vás, ale sú teraz.

    Chcela by som však takisto dať jednu otázku aj z iného súdka. Pán premiér, k takej závažnej udalosti, ako sa udiala, ste mali zostaviť v priebehu prvej hodiny vyšetrovací tím vy, a nie, že sa dozvieme vo štvrtok informácie a indície, ktoré, ako dokázali moji kolegovia, sa nezakladali na pravde. Minister vnútra zostavil komisiu na vyšetrenie smrti 18. 11., v pondelok začala pracovať. Je to týždeň po vražde. Takže myslím si, možno vy sám ste mali byť ako koaličný politik viacej zainteresovaný na vyšetrení smrti jedného z vašich, teda opozičných politikov.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády, môžem vás ubezpečiť, že si úprimne želám, aby všetky tie kauzy, o ktorých ste hovorili, boli objektívne a spravodlivo vyriešené a v tomto úplne úprimne vám držím palce, ale jednoducho vy aj svojím vystúpením, aj terajším vystúpením vzbudzujete oprávnené pochybnosti o objektivite takéhoto vyšetrovania. Ako vy môžete povedať dnes v tomto vystúpení, že my budeme prekvapení ohľadne výsledkov vyšetrovania smrti alebo vraždy exposlanca pána Duckého? Veď jednoducho ani vyšetrovatelia to dnes nevedia a pohybujú sa na báze akýchsi motívov. Vy ste takéto niečo v tomto smere povedali.

  • Prejav nesúhlasu v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, vystupuje pán poslanec Brňák.

  • Následná vaša schizofrénia spočíva aj v ďalších kauzách, o ktorých hovoríte. Vy iba, nehnevajte sa za ten výraz, ale opakujete to, čo bolo povedané v minulosti v novinách, za čo, mimochodom, ste veľmi kráľovským spôsobom odmenili aj takto píšucich novinárov či už na Úrade vlády, alebo na iných teplých miestečkách a v kožených sedadlách na ministerstvách, kde sú v súčasnosti ako hovorcovia alebo zastávajú iné významné funkcie. Aj toto je ten klientelizmus, o ktorom sme v minulosti hovorili. Ale jednoducho takýmto počínaním, ako vy vystupujete, keď sa pokúšate zmiešať pravdu, polopravdu, klamstvo, lož, indície a toto dať do jedného súdka, tak vy vzbudzujete oprávnené pochybnosti o objektivite vyšetrenia aj týchto vecí. A koniec koncov aj ako ste zvolili alebo vymenovali nového generálneho prokurátora a aké páky držíte nad ním, že ho môžete kedykoľvek politicky odvolať, aj toto svedčí vlastne o možných indíciách vašich ďalších postupov a o vašej objektivite v budúcnosti. A toto je moja obava.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem zdôrazniť, že pán predseda vlády povedal, že za posledné štyri roky sa naučil, čo je to slovo výpalníctvo. Ja za to nemôžem, pán predseda, že máte takýto pomalý proces učenia, pretože je to najmenej osem alebo deväť rokov, čo táto skutočne hanebná zločinná metóda funguje nielen na Slovensku, ale v podstate v celej strednej Európe a, bohužiaľ, ukázalo sa, že aj inde vo svete. Ale chcem upozorniť na to, že priamo ste majster v porušovaní práva hovoriť o indíciách a neobviňovať ľudí. Myslíte si, že s nejakým slovným zdôraznením obvinení to vyriešite. To sa nedá vyriešiť.

    A ku klientelizmu. Pán predseda, veď najväčší klientelizmus je v tom, že ak sa pozrieme na celý váš cyklistický pelotón, tak všetok je umiestnený na rôznych významných miestach. O čom to chceme tu hovoriť?

    A napokon ešte jedna poznámka. Priatelia, nezapodievate sa tým, čím sa zapodievať máte, t. j. robiť s hospodárstvom také opatrenia, aby si uchovalo dynamiku. To, čo robíte, je v podstate priame spenie do systému stagflácie, to znamená, spojenie stagnácie vyplývajúcej zo spomalenia alebo zastavenia rastu a inflácie. To je to najhoršie, čo urobíte, a to bude váš dar Slovensku.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pretože na 12.00 hodinu je pripravený akt vymenovania nového generálneho prokurátora, teraz by som urobil prestávku. Budeme pokračovať o 13.00 hodine faktickými poznámkami v poradí pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hudec, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Husár, pán poslanec Cuper.

    Prestávka do 13.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní 9. schôdze Národnej rady.

    Ako ďalší sa s faktickou poznámkou pred prestávkou prihlásil pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pána premiéra a na jeho slová, ktoré jasne demonštrovali, že sa bude pokračovať v tej politike, ktorú viedol ako opozičný poslanec, že tu bude vychádzať s faktami, ktoré sú na smiech, a mrzí ma najviac a neviem to pochopiť, ako môže byť Spišiak taký slepý. Po druhé chcem povedať, že o kauzách, o ktorých hovoril, či už ide o zavlečenie občana, triptych a tak ďalej, hovoril o niečom inom, ja som vtedy na ministerstve vnútra nebol. V každom prípade to boli prípady preverované a sú preverované až do súčasnosti.

    Čo sa týka pána Duckého, som prekvapený, že hovorí o určitých nových skutočnostiach, ktoré vyšetrovatelia zistili, pretože som v komisii, ktorá má dohľad nad vyšetrovaním, nad týmto priebehom, a naposledy, keď sme boli na Prezídiu Policajného zboru, musím povedať, že vyšetrovatelia nič nového nemali. Pokiaľ ale myslí stopu, ktorá vedie k tomu, kto sa chcel zmocniť SPP, tak možnože to bude Conzulcat, spol. s r. o., firma, v ktorej je spoločníkom aj pán Dzurinda a ktorú riadi pán Kinčeš, je dnes riaditeľom SPP, tak možno treba preverovať aj túto stopu, ktorá vedie týmto smerom.

    Ďakujem.

  • Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som aj ja zareagovala na niektoré vyjadrenia, ktoré tu "predviedol" premiér koaličnej vlády, keď tu znovu napríklad pripomenul, že bývalý minister vnútra zmaril referendum a podobné záležitosti. Zdá sa, že pán premiér koná tak, ako sa hovorí: Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo. Pán premiér "čo sa mu chce", tak to akceptuje, a "čo sa mu chce", to neakceptuje. Lebo pokiaľ si dobre pamätáme, tak Najvyšší súd vyniesol rozhodnutie, že bývalý minister vnútra tým, že konal vo veci referenda tak, ako konal, nezmaril referendum a neporušil zákon. Bolo to rozhodnutie Najvyššieho súdu.

    Toto rozhodnutie, zdá sa, pánu premiérovi nevyhovuje a neakceptuje ho, rozhodol sa, že ho bude ignorovať. Zaujímavé, že zase naopak iné rozhodnutie Najvyššieho súdu, keď Najvyšší súd povedal, že SDK nie je koalícia, ale strana, pán Dzurinda bezvýhradne akceptuje, lebo mu to vyhovuje. Takže, myslím si, že naozaj by pán premiér mal zvažovať svoje slová, najmä keď ide o takú vážnu záležitosť, ako je návrh na odvolanie ministra vnútra pána Pittnera. Napokon ja sa vôbec nečudujem, že pán Dzurinda našiel také zaľúbenie v pánu Pittnerovi. Myslím si, že je to minister vnútra, ktorý má mimoriadne schopnosti, dajú sa hádam nazvať jasnovidectvom. Lebo zdá sa, že ešte sa ani trestný čin nestane a pánu ministrovi je už jasné, kto je jeho páchateľom. Buď je to bývalý premiér Mečiar, alebo aspoň niekto blízky z kruhu HZDS.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

  • Myslím si, že niet lepšieho indikátora samoľúbosti politikov na Slovensku ako to, kto začne spochybňovať výber slovenských výtvarníkov sochárov pre svoj grant, keď robili hlavy súčasných slovenských politikov. Žiaľbohu, nezapríčinil som to. Ale pán Dzurinda hlasoval proti zvrchovanosti Slovenska, pán Dzurinda hlasoval proti Ústave Slovenskej republiky, pán Dzurinda chodil a ohováral Slovensko, kade mohol aj počas vlády Vladimíra Mečiara. Tak ako aj ďalší politici. A jednoducho nech sa potom nečuduje, že výtvarníci, ktorí získali grant, ako aj mnohí iní, ktorí robili iné projekty na Slovensku, si nevybrali práve jeho. Týmto chcem odpovedať aj všetkým tým, ktorí posmeškujú. Nech sa páči, môžete si robiť posmech z tých slovenských umelcov, ktorí sa takto rozhodli, ale upozorňujem, konal som v súlade so zákonom a so všetkými právomocami, ktoré minister kultúry má. Aj ten terajší.

    Zdá sa, že veľmi dobrým zvykom na Slovensku je, že ak si ktosi dovolí kritizovať podstatné javy v slovenskej politike, tak rýchlo ho treba očierňovať pred verejnosťou, treba z neho vyrábať podozrivého, potom hádam jeho výroky a jeho politické názory nebudú mať takú váhu, aké by mali. To je prípad, ktorý sa snaží vyprodukovať pán Kňažko, pretože zrejme nemá nijaké pozitívne projekty pre slovenskú kultúru. No tak, čo robí? Očierňuje bývalého ministra, keďže nič iné nenašiel. Snaží sa vyrobiť podozrenie zo zmlúv, ktoré uzavrelo ministerstvo kultúry s inými subjektmi. Je to dosť úbohé na člena vlády. Myslím si, že prax veľmi rýchle ukáže, aká je pravda a súd určite nedá za pravdu pánu Kňažkovi. Som zvedavý, ako sa potom bude tváriť a či nájde vôbec slovo ospravedlnenia za všetku tú špinu, ktorú vylial.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Vystúpenia predsedu vlády Dzurindu sú otravné svojou jednotvárnou monotónnosťou a jednofarebnosťou. Pre tromi rokmi, dvoma rokmi, pred rokom, toho roku a bezpochyby aj budúci rok, či bude vo vláde, alebo mimo vlády, bude papagájovať a omieľať presne to isté ako budhistický modliaci mlynček. Spoločnou črtou tohto je prezumpcia viny koho iného - Mečiara, samozrejme, a celej mečiarovskej HZDS, a nakoľko presne to isté hlása aj minister Pittner, tak na rozdiel od pána Dzurindu nie som presvedčený, že pán minister vnútra je nádejou, ale som presvedčený, že práve beznádejou.

  • Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná. Takže pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som iba na margo vystúpenia pána premiéra povedať toľko, že celé jeho vystúpenie sa dialo skutočne iba v duchu obviňovania predchádzajúcej vlády, čo je v tendenciách jeho doterajšieho účinkovania. Ale zarazila ma tam jedna vec, alebo pozastavila som sa nad jednou vecou. Doslova povedal, že v súčasnosti narástla kriminalita - to ho citujem -, a že je to vlastne odraz Mečiarovej vlády. Veľmi dobre si pamätám ako tesne pred voľbami SDK, čiže pán premiér Dzurinda vystúpil pred voličov s programom vlády na prvých sto dní. Tých prvých sto dní už pomaly uplynie a v tomto programe vlády na prvých sto dní bolo sľúbené okrem iného aj zníženie kriminality. Čiže už za prvých sto dní. Sto dní sa pomaly blíži ku koncu a nebadať nič, skôr opačne, badať stále zvyšovanie kriminality. Takže chcela by som sa opýtať pána premiéra, či sa domnieva, že úderom tej poslednej hodiny toho stého dňa vlády sa všetko akoby čarovným prútikom zmení, pretože už by ten trend musel nastupovať. Ja by som si to veľmi priala, aby sa to zmenilo, ale myslím si, že sa to nezmení, a to ma teda bude zaujímať, že po tých sto dňoch na koho sa bude pán premiér vyhovárať.

    Okrem toho tu stále spomínal len kauzy bývalej vlády. Kauza na kauzu, z ktorých sa ešte nič nedokázalo. Ja by som naozaj apelovala aj naňho, aj na celú vládu, aby už konečne niečo dokázali, a nie tu iba mlátili prázdnu slamu.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    náš pán premiér Dzurinda sa naozaj správa ako premiéri "banánovej republiky", ktorí sa dostávajú k moci buď štátnym prevratom, alebo nejakým podvodom. Žiaľ, náš pán premiér sa dostal k moci podvodom na občanoch tohto štátu, ktorým predstavil takzvanú "Slovenskú demokratickú koalíciu", ktorá dnes už fakticky neexistuje. Takisto neustále podvádza občanov o tom, že niektorí bývalí politici alebo členovia Hnutia za demokratické Slovensko sa dopustili nejakých nehoráznych trestných činov, z ktorých ich obviňuje tu v tomto parlamente zo svojho miesta a spravidla potom zmizne. Urobil to už raz, keď bolo programové vyhlásenie vlády, po ňom, urobil to aj teraz. Celé sa to podobá na neho. Ja chápem pána Dzurindu, že musel obhajovať pána ministra vnútra Pittnera, pretože celá jeho politická existencia dnes závisí len od dvoch ľudí - od pána Čarnogurského a od pána Pittnera. Pretože podvody, ktorých ste sa dopustili na voličoch a občanoch tohto štátu, musia časom v každej demokracii vyjsť najavo a vyjdú aj na Slovensku. A ani tí vaši zahraničí ablatusi, ktorí vás dostali k moci a ktorí vás pri nej držia, vás donekonečna nebudú môcť prehliadať ako totálnych antidemokratov a netolerantných ľudí. Bude treba začať robiť to, čomu sa hovorí ospravedlnenie existencie moci. A na to sa chystá pán Čarnogurský s pánom Pittnerom otvoriť politické nonstopprocesy, čo bude dovŕšením toho správania ako v banánových republikách. Ale nezabúdajte, že občania tiež nezabúdajú, kto ich podviedol.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Lexovi. Do rozpravy sa ďalej prihlásil a vystúpi pán poslanec...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Mészáros.

  • Pán predseda vlády sa tu zastrájal, že prípad Jána Duckého neodradí vládu, aby vyšetrila aj iné kauzy. Chcem sa spýtať tu prítomného pána ministra vnútra, či ráta aj s kauzami:

    1. Skartácia dokumentov o kauze Technopol, ktorá stála štát 63 miliónov. Skartácia bola uskutočnená istým pánom V., predtým príslušníkom ŠtB. Možno pán minister vnútra vie, kto a s akým cieľom dal pokyn skartovať tieto dokumenty, ktoré by mohli byť závažným dôkazom v iných kauzách.

    2. Zavedie pán minister vnútra vyšetrovania krivého obvinenia vo veci výbušniny uloženej v športovej hale v Bratislave počas mítingu KDH? Vtedy bola obvinená vláda Vladimíra Mečiara a jej orgány, že nachystala výbušninu. V tomto obvinení sa angažoval terajší poslanec V. P. a novinár P. T. Neskôr agent istej výzvednej služby Skošník vyhlásil, že výbušninu priniesol a uložil pre KDH. A novinár P. T. telefonátom s príslušnou tajnou službou, ktorú napodiv akceptovali, žaloval na agenta Skošníka.

    3. Upozorním aj na dve ďalšie kauzy. V novinách Komáromi lapok, ktoré vychádzajú v slovenskom meste Komárne, istý občan maďarskej národnosti napísal, že závidí svojim rodičom, ktorí mohli po arbitráži v novembri 1938 privítať v meste admirála Horthyho. Nie je to propagácia fašizmu?

    4. Istý člen vlády Slovenskej republiky vo svojej publikácii Maďari na Slovensku, vydanej po anglicky, v Bratislave nazvanej aj Pozsony, tvrdí, že južné Slovensko po arbitráži 2. novembra 1938 bolo vrátené Maďarsku. Nedá sa tento čin dnešného podpredsedu vlády kvalifikovať ako vlastizrada?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Husár - faktická poznámka.

    Prosím, na displej mi vyhoďte tých, ktorí boli prihlásení.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    s jednou časťou vystúpenia pána premiéra plne súhlasím. Doslovne som si napísal toto jeho vyjadrenie. Pán premiér nám povedal: Na Slovensku je to, bohužiaľ, ešte stále tak, čo pre jedného môže byť, a tak ďalej a tak ďalej, pre druhého môže byť a tak ďalej a tak ďalej. Áno, súhlasím. Keď pán premiér protiústavným, protiprávnym spôsobom, a dokonca aj proti zvykovému právu zrušil amnestiu, bolo to vydávané za čin spravodlivosti a morálky. Keď minister Krajči odmietol distribuovať protiústavnú otázku, je to označované za trestný čin zmarenia referenda. Teda, čo povedal pán premiér, bohužiaľ, na Slovensku stále ešte platí.

    A, vážení, musím povedať, že som šokovaný silou médií, silou médií a ich pôsobnosťou. Voľakedy v známej zábavnej relácii, ktorú určite aj politici pozerajú, Aj múdry schybí, ukazovali tetku Záhoráčku, ktorá neodpovedala na jedinú otázku, ale okamžite začala rozprávať: Pozrite sa na tamtých vedľa, na tých susedov, čo nakradli, odkiaľ to majú a tak ďalej a tak ďalej. Keď som to pozeral, rehotal som sa nad tým rovnako, ako aj mnoho divákov. Netušil som, že táto scénka tak silne zapôsobí na členov vlády, že budú nasledovať túto tetku Záhoráčku, pretože od nich sa najviac takýchto a podobných srandičiek na adresu terajšej opozície objavuje.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Myslím si, že to boli všetci prihlásení s faktickými poznámkami pred prestávkou.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lexa. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi skôr, kým prečítam svoj príspevok, reagovať na niektoré momenty vystúpenia pána predsedu vlády.

    Po prvé, všetci sme znova boli svedkami, že sa predseda vlády postavil do roly sudcu. Konštatoval, že bývalý minister vnútra Gustáv Krajči, dnešný poslanec, údajne zmaril referendum. To znamená, že nie vyšetrovatelia, nie prokurátori a nie právoplatné rozhodnutie súdu, ale predseda vlády sa stavia do polohy, ktorá je smiešna, ktorá mu neprináleží. V mene čoho? V mene koho? V mene právneho štátu? V mene demokracie? V mene tých atribútov, ktoré ste sľubovali občanom? Je to vrchol, čo si dovolil predseda vlády týmto konštatovaním realizovať. Len potvrdil tú skutočnosť, akým prístupom postupuje vláda pod jeho vedením.

    Druhá poznámka k vystúpeniu pána predsedu vlády Dzurindu taktiež smeruje ku konštatácii o tom, že sa hlási k vyšetreniu beštiálnej vraždy bývalého poslanca pána Duckého. A prosím vás pekne, čo spravila vláda za tento týždeň? Čo urobila konkrétne? Aké konkrétne kroky okrem deklaratórneho vyhlásenia urobila? Nič. Jediné, čo je, že niektorí členovia jeho kabinetu sa snažia vulgárnym, cynickým a primitívnym spôsobom špiniť pamiatku nebožtíka. To je celé, čo vláda Mikuláša Dzurindu za toto obdobie od tejto beštiálnej vraždy urobila a domnievam sa, že to len dokresľuje morálny profil tak predsedu vlády, tak podmienok, v ktorých dnes žijeme, tak podmienok, v ktorých budujeme právo a demokraciu v tomto štáte, a on ako vrcholný predstaviteľ výkonnej moci to jasne pred nami i pred verejnosťou demonštroval.

    Pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v úvode môjho vystúpenia vzdal česť pamiatke tragicky zosnulého pána Jána Duckého, ktorý bol mojím viacročným kolegom, spolupracovníkom, spolubojovníkom a pamiatke ktorého vždy budem prechovávať hlbokú úctu. Po prvýkrát v dejinách samostatného slovenského štátu došlo k beštiálnej vražde dlhoročného politika, významného štátneho funkcionára, ktorý trikrát zastával post ministra vlády Slovenskej republiky v ponovembrovom období, poslanca Národnej rady Slovenskej republika, človeka, ktorý patril k uznávaným manažérom rozhodujúcich ekonomických kapacít Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, v nedávnej minulosti sme boli všetci svedkami tvrdých politických útokov voči Hnutiu za demokratické Slovensko, jeho predstaviteľom a členom. Boli zaznamenané verbálne a fyzické útoky na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko, plošné odvolávania funkcionárov štátnej správy na rôznych stupňoch riadenia len za jednoduchú sympatiu k HZDS, opakované telefonické oznámenia o uložení bômb v centrále HZDS, organizovanie provokatérov na politických aktivitách Hnutia za demokratické Slovensko, vandalské poškodzovanie propagačných materiálov i napríklad v predvolebnej kampani veľkoplošných tabúľ Hnutia za demokratické Slovensko, pokus o fyzickú likvidáciu člena politického grémia HZDS, opakované vykrádanie a demolácia regionálnych okresných kancelárií Hnutia za demokratické Slovensko, tiež organizovaný pohon, mediálny teror, vyhrážanie sa kriminalizáciou bez relevantných dôkazov na čelných predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko.

    Spoločne si pamätáme aj na cynický úsmev na tvári ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Čarnogurského, ktorým prijal informáciu o surovej bitke novinára Kapustu sympatizujúceho s HZDS na parlamentnej schôdzi na sklonku minulého roka. Aj vražde politika Hnutia za demokratické Slovensko predchádzalo niekoľkotýždňové masovo organizované škandalizovanie a obviňovanie jeho osoby v niektorých masovokomunikačných prostriedkoch niektorými politikmi, samozrejme, bez predloženia dôkazov, bez naplnenia základných atribútov právneho štátu. Aj preto osobne považujem beštiálnu vraždu Jána Duckého za vyvrcholenie surového útoku rôznych skupín na politikov Hnutia za demokratické Slovensko. Toto vyvrcholenie má jasnú známku politického terorizmu a účtovania s politickým oponentom.

    Za vrchol cynizmu z morálneho hľadiska považujem vystúpenie ministra hospodárstva Černáka len niekoľko hodín po tragickom skone Jána Duckého či narýchlo zorganizovanej tlačovej besedy vedenia Slovenského plynárenského priemyslu, na ktorej sa cynici vládneho tábora pokúšali kriminalizovať jeho osobu v čase, keď jeho telo ešte nevychladlo, ale on už nebol schopný brániť sa. Odporné pokusy o politickú kriminalizáciu, narážky na podsvetie či iné nekresťanské útoky charakterizujú tiež pozíciu bývalého spravodajského funkcionára už neexistujúceho štátu Vladimíra Palka.

    Politický kanibalizmus, prejavy hyenizmu, propagandistická kampaň rozpútaná po smrti nebožtíka, obviňovanie nebožtíka z finančných podvodov a machinácií, či dokonca mafiánskych kontaktov bez právoplatného, objektívneho a seriózneho postupu, ktorý by mal charakterizovať právny štát, dokresľuje morálny rozklad osobnosti niektorých funkcionárov vládnej kliky. Minulý týždeň predložil minister vnútra Ladislav Pittner informáciu o stave vyšetrovania tejto vraždy špičkového opozičného politika. Z informácie bolo zrejmé, že polícia nemá nič, čo by sa mohlo považovať za rukolapný dôkaz vedúci k polapeniu páchateľov. V informácii sa ale nezabudol vyhrážať poslancom a politikom opozície z ich budúcej kriminalizácie. Poslancom parlamentu predhodil súbor údajných motívov tejto vraždy. Niektoré z týchto vymyslených motívov, ktoré nemajú žiaden faktografický odraz vo vyšetrovacom spise, sú zamerané na posmrtnú škandalizáciu Jána Duckého. Ďalšie vymyslené motívy sú odvodené z jednoduchých novinových článkov o udalostiach všelikde vo svete, ako napríklad zavraždenie nejakého podnikateľa v Györi v Maďarsku, sponzoringy športu a futbalových klubov v Slovenskej republike a v Českej republike či dohady súvisiace s fungovaním Chemapol Group.

    Podľa mojich informácií na časti vystúpenia Pittnera participovalo analytické oddelenie Slovenskej informačnej služby, ktoré spravilo istý stupeň analýzy z novinových článkov či informácií z tlačových agentúr. Dokonca aj v týchto novinových článkoch boli hrubé nepresnosti, napríklad o vražde podnikateľa v Moskve a podobne, a tak ako sa to ukázalo na sklonku minulého týždňa taktiež zosmiešnenie osoby ministra vnútra Slovenskej republiky Pittnera maďarskými štátnymi orgánmi, ktoré vylúčili akúkoľvek spojitosť s jeho dohadmi, ktoré tu predniesol pred nami všetkými minulý týždeň.

    Minister vnútra svoju neschopnosť riešiť problém obhajoval pred poslancami teda vymyslenými báchorkami o rôznych motívoch, ktoré dokonca vôbec nesúviseli s vyšetrovaním prípadu a nepochádzali od policajtov Krajského riaditeľstva polície v Bratislave, ktorí prípad dovčera riešili. Nekvalifikovanosť informácie, ale aj organizačné opatrenia zo strany ministra vnútra Ladislava Pittnera je jasná tiež zo skutočnosti, že zo šiestich vymyslených motívov predhodených parlamentu štyri boli medzištátneho charakteru a ďalšie dva prinajmenšom s celoslovenskou pôsobnosťou. Napriek tomu prípad dovčera vyšetrovalo bežnými štandardnými prostriedkami Krajské veliteľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktorého priame kompetencie sa končia za Malackami či Sencom. V takto pripravenej informácii nefigurovali ďalšie možné motívy, ktoré s určitosťou nie je možné vylúčiť najmä s ohľadom na realitu správania sa vládnej moci.

    Medzi takýto motív vraždy s určitosťou možno zaradiť motív politický. Ján Ducký bol totiž známy veľmi ostrými polemikami s niektorými predstaviteľmi súčasnej vládnej moci, napríklad s ministrom Černákom, Miklošom či ďalšími predstaviteľmi a expertmi politických strán, ktoré participujú na vláde Slovenskej republiky. Sú známe jeho novinové a televízne diskusie a ostrá kritika činnosti i morálneho profilu mnohých predstaviteľov vládnej moci. Ján Ducký veľmi obšírne viackrát informoval o ich záujme na privatizácii slovenských strategických odvetví, ako je Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenské telekomunikácie a veľmi ostro sa staval za záujmy štátu a proti záujmom súkromných peňaženiek v tomto smere.

    Ján Ducký napríklad opakovane a veľmi podrobne upozorňoval na aktivity bývalého prezidenta Michala Kováča v súvislosti s kauzou Percheron i participáciu súčasnej ministerky financií v nej, ktorá v istom čase plnila funkciu spojky medzi bývalým prezidentom Kováčom a bývalým vedením Slovenského plynárenského priemyslu. Roky bol tvrdým kritikom mnohých prístupov a postupov ľudí, ktorí v súčasnom období vedú štát, v poslednom období predovšetkým voči pripravovanej privatizácii rozhodujúceho ekonomického potenciálu Slovenskej republiky, ktorý je doposiaľ v štátnych rukách.

    V kuloároch sa tiež informovalo napríklad o čudných väzbách ministra Černáka na firmu Slávia kapitál či plánované odvolanie dlhoročného riaditeľa Transpetrolu a jeho nahradenie politicky nominovanou osobou, ktorá s prácou v oblasti chémie nemá žiadne skúsenosti. Aj preto v posledných mesiacoch bol po ňom taký silný mediálny teror. Podľa môjho názoru je práve tento motív vraždy v aktuálnej spojitosti z radov ďalších útokov voči iným predstaviteľom Hnutia za demokratické Slovensko.

    Je pre mňa nepochopiteľné, prečo tento motív nie je zahrnutý do vyšetrovacích verzií, prečo sa týmto smerom nikto z kompetentných nepozerá, prečo sa neskúmajú naprosto logické príčiny vraždy špičkového opozičného politika. Veď Jánom Duckým kritizovaní ľudia majú moc, majú peniaze, majú všetky prostriedky a myslím si, že aj morálku na to, aby uvažovali takýmto smerom. Minister vnútra Ladislav Pittner podľa mojich informácií polícii, kde sú ľudia, ktorí uvažujú aj s variantom politickej vraždy na objednávku a s elimináciou tvrdého a nebezpečného politického protivníka, zakázal rozpracovať túto verziu. Namiesto toho ich smeruje do Turkmenistanu, Kurdistanu, Iraku, na Tehelné Pole a do Drnovíc.

    Od ministra vnútra som očakával, že ihneď po oznámení tejto vážnej udalosti budú prijaté mimoriadne opatrenia s cieľom urýchleného prešetrenia tohto teroristického činu. Očakával som okamžité zriadenie špecializovaného tímu zloženého z najlepších odborníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Očakával som aktívne zapojenie špecializovaných zložiek Prezídia Policajného zboru. Očakával som okamžité súčinnostné väzby so spravodajskými štruktúrami Slovenskej republiky s bezpečnostnými zložkami okolitých štátov. Očakával som, že sa do celého procesu aktívne zapojí vláda Slovenskej republiky. Z policajných, ale i spravodajských kruhov sa však dozvedám, že minister vnútra nepodnikol prakticky nič. Celú ťarchu zodpovednosti prenechal na krajského riaditeľa Policajného zboru a jeho ľudí s minimálnou súčinnosťou iných zložiek. Až včera sa pod tlakom verejnosti vytvoril komplexnejší vyšetrovací tím. Nečinnosť ministra vnútra pri objasňovaní tohto teroristického činu ostro kontrastuje s aktivitami, ktoré minister vnútra už niekoľko mesiacov obdeň kontroluje a ktoré súvisia s politickými procesmi, zameranými na kriminalizáciu politických oponentov.

    Len na okraj uvádzam, že minister vnútra na kriminalizáciu politických oponentov vytvoril špecializovaný tím pod vedením zástupcu riaditeľa Sekcie vyšetrovania Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Jozefa Šáteka, ktorý sa venuje len politickým procesom. Pre tento účelový tím policajtov-politikov v uniformách boli vyčlenené špičkové priestory ministerstva vnútra na Račianskej ulici, Drieňovej ulici či vila ministerstva vnútra v Lamači. Členovia tímu policajtov-politikov v uniformách dostali najvyššie tarifné zaradenia s osobným ohodnotením od 50 do 100 percent. Príjem každého člena tímu sa pohybuje v rozmedzí 40 až 55 tisíc korún mesačne. Majú vyššie príjmy ako niektorí okresní velitelia či špičkoví odborníci-špecialisti z radov polície. Je zaujímavé, že ihneď po vražde Jána Duckého tento tím politikov v uniformách zvýšil svoju aktivitu, keď na tento týždeň predvolal viac ako 20 osôb.

    Podľa mojich informácií sa toto udialo na priamy zásah ministra Pittnera s cieľom prekryť svoju neschopnosť a nezáujem o vyriešenie politickej vraždy Jána Duckého ďalšou kriminalizáciou ľudí z tábora opozície a predhodiť nové témy na útoky voči opozícii médiám. Politici v uniformách v tíme majú za úlohu rýchle obvinenie opozičných politikov v ekonomických súvislostiach, taktiež obvinenie pána poslanca Krajčiho či príslušníkov Slovenskej informačnej služby známych v protiústavne aktivizovaných kauzách. Do konca januára majú byť obvinení, respektíve požiadaní mandátový a imunitný výbor o zbavenie imunity a následne obvinení poslanci: Rehák, Baco, Hudec, Krajči, počíta sa s ďalšími. Čiže vedenie vyšetrovačky namiesto tvrdých zadaní na odhalenie páchateľa beštiálnej vraždy Jána Duckého zvyšuje teror na elimináciu politického protivníka.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, cítite tento rozdiel v prístupoch ministerstva vnútra a ministra vnútra osobne pri riešení týchto prípadov? Minister vnútra Ladislav Pittner namiesto seriózneho a rýchleho prešetrenia beštiálnej vraždy Jána Duckého vystupuje v masovokomunikačných prostriedkoch s nemiestnymi, cynickými, až smiešnymi bublinami o existencii akejsi paralelnej tajnej služby spojenej s podsvetím. Ak existujú takéto štruktúry, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, a vykonávajú protizákonnú činnosť, tak ich treba chytiť, obviniť, postaviť pred súd v súlade so zákonom a po právoplatnom rozsudku v súlade s pravidlami právneho štátu informovať verejnosť.

    Ladislav Pittner si stále neuvedomil, že je ministrom vnútra Slovenskej republiky zodpovedným za bezpečnostnú situáciu štátu a za ochranu zdravia a majetku občana, ktorý má konať podľa zákona, a nie, prepáčte za výraz, kecať ako vedúci krúžku bezduchých rétorov či otravovať vzduch spravodajskými maniermi, ktoré získal za dvadsať rokov spravodajskej činnosti v práci proti vlastnému štátu, po zahraničnom vyškolení, tak ako to verejne priznal na poslednej parlamentnej schôdzi.

    Pýtam sa vás, vážené dámy, vážení páni poslanci, kto z politikov opozície je ďalší na rade? Kto z poslancov Národnej rady z opozície je ďalší na rade pri uskutočňovaní takýchto závažných udalostí, aká sa stala minulý týždeň v pondelok? Aké garancie bezpečnosti vie dať minister, ktorý dodnes nepochopil svoju funkciu? Od októbra 1998, odkedy nastúpil minister vnútra Pittner, sa už veľa popísalo o jeho nekvalifikovaných rozhodnutiach, o odchode mnohých skúsených policajných dôstojníkov od polície, o prečudesnej personálnej práci súčasného šéfa rezortu, ktorý vymenoval do funkcie prezidenta Policajného zboru svojho priateľa, ktorý mu možno spríjemňoval chvíle počas ich pobytov na východnom Slovensku v minulom volebnom období, ale o ktorom je tiež známe, že bol viacnásobne preverovaný pre podozrenie z organizovanej trestnej činnosti. To je dnešný šéf Prezídia Policajného zboru, vážené dámy a páni. Či inštalovanie nových funkcionárov bezpečnostného úseku, o ktorých je známe, že v minulom období pracovali pre Pittnerom vedenú tieňovú bezpečnostnú štruktúru v prospech jednej z dnešných vládnych strán. Od nástupu ministra vnútra Pittnera z dôvodu nekvalifikovanej personálnej a organizačnej práce verejnosť sa má možnosť denne dozvedať o nových a nových prestrelkách, vraždách, výbuchoch, rozširovaní vplyvu zahraničných mafií. Od nástupu novej vlády bolo prepustených z vyšetrovacej väzby mnoho osôb, ktoré boli v minulosti vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z práce v podsvetí.

    Aj z týchto dôvodov podporujem návrh na okamžité odvolanie ministra Pittnera z jeho doterajšej funkcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosil by som predstaviteľov médií, aby v súlade s dohodnutými pravidlami, to znamená pol hodinu po začatí popoludňajšieho rokovania opustili priestor pri zábradlí. Prosím usporiadateľov, aby tieto pravidlá presne dodržiavali.

    Zároveň by som chcel poprosiť, páni poslanci, panie poslankyne, aby sa nepoužívali mobilné telefóny. Ak chceme zavádzať normálne pravidlá v spoločnosti, je jasné v rokovacom poriadku, že nemáme čo používať v rokovacej miestnosti mobilné telefóny. Je skutočne pod úroveň, aby som zisťoval alebo dával pozor, kto používa mobilný telefón a použil rokovací poriadok. Ak to zistím, ja to urobím. Prosím vás, voči sebe buďme vzájomne korektní a nepoužívajme mobilné telefóny.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Lexa vystúpil, respektíve aspoň vystupoval ako človek, ktorý je naprosto informovaný. Predpokladal som, že pán poslanec Lexa bude vo svojom prejave alebo vo svojom vystúpení hovoriť okrem okolností vraždy Jána Duckého tiež o troch prípadoch - o únose Michala Kováča mladšieho, o prípade banskobystrického triptychu a o vražde Róberta Remiáša. Vzhľadom na to, že pán poslanec Lexa sa vôbec o týchto troch prípadoch nezmienil, dovoľte mi, aby som mu položil tieto tri otázky.

    1. Či poslanec Lexa stále popiera, že Slovenská informačná služba v čase, keď on bol jej riaditeľom, sa zúčastnila a podieľala na únose Michala Kováča mladšieho.

    2. Či poslanec Lexa vie niečo o tom, že údajný švajčiarsky štátny občan Grábner, ktorý bol nákupcom triptychu, nie je žiadny švajčiarsky občan, ale bývalý člen Slovenskej informačnej služby.

    3. Či pán poslanec Lexa vie niečo o tom, že Róbert Remiáš bol pred zavraždením odpočúvaný a sledovaný Slovenskou informačnou službou.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Lexu, ktorý povedal, že chýba politický motív.

    Vážený pán minister, skutočne treba tento motív brať vážne už aj preto, že bolo proklamované za asistencie členov súčasnej vládnej koalície aj v kauze Markíza smrť HZDS. HZDS nie je hmota, substancia, to je skupina ľudí a toto je prvý krôčik k realizovaniu tejto výzvy.

    Ďalej by som sa chcela pozastaviť nad tým, že keď ste vystúpili, pán minister, v parlamente, uviedli ste, že vrahom mohla byť osoba z radov podnikateľov, od ktorých Ducký v rámci schvaľovania privatizačných projektov žiadal vysoké provízie, respektíve vysoké percentuálne podiely. Pán minister, vy ako minister vnútra, ako môžete prečítať, aj keď vám to pripravili vaši pracovníci, takto formulovanú vetu? Súdil niekto nebohého pána Duckého za tieto činy? Konštatoval niekto, že bral provízie? Tak potom ako vy v štáte, kde musí platiť prezumpcia neviny, môžete takto vystúpiť a takto formulovať? Vaše odvolanie, samozrejme, nie je z toho, že ste nevyšetrili vraždu Jána Duckého, nemohli ste za krátky čas a podobne, ale k prístupom, aké ste vzali a ako ste začali vyšetrovať túto vraždu a z mojej strany je tu motív na vaše odvolanie práve z toho, že nectíte prezumpciu neviny a takto formulujete vaše vystúpenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

  • Som rada, pán predseda vlády, že ste sa vrátili, pretože by som chcela položiť otázku v súvislosti s vystúpením pána poslanca Lexu. Chcem sa spýtať: Môžete povedať tým ľuďom, ktorí sú členmi HZDS alebo ich sympatizanti, alebo si to o nich myslíte, ďalej ľuďom, o ktorých si myslíte, teda vaši prívrženci si myslia, že majú iný politický názor a za to sú vyhadzovaní z práce, perzekvovaní, vytláčaní na okraj spoločnosti, ktorých deti sú v školách šikanované, dokedy a až pokiaľ bude siahať nielen revanš, ale až primitívna nenávisť, ktoré tieto deti a týchto ľudí prenasledujú? Sú to umelci, ktorí sa sťažujú a ďalší a ďalší. Majú sa začať nové emigrácie? Môže si toto malé Slovensko takéto čistky dovoliť znova a znova?

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána Lexu ešte o poznámku vo vzťahu k ministrovi vnútra pánu Pittnerovi. Veľmi ma mrzí jedna vec: Pán Pittner sám bol obeťou päťdesiatych rokov a je priam absurdné, keď dnes práve on znovu do našej spoločenskej praxe zavádza metódy, ktoré sú pre toto obdobie charakteristické. Ak sa vám zdá, že moje slová sú prisilné, dovolím si zacitovať z rozhovoru, ktorý dal minister vnútra týždenníku Domino Fórum, a hovorí v ňom, že "v súvislosti s odsúdením Mečiara ide len o spôsob a možno o výšku jeho odsúdenia". Nič ešte nie je dokázané, ale pánu Pittnerovi je už jasné, že Mečiar bude odsúdený, ide len o spôsob a o výšku odsúdenia, prosím!

    Ďalší príklad znovu budem citovať zo spomenutého rozhovoru v Domino Fórum. Redaktor sa pýta: "Stál za únosom", má na mysli únos občana Michala Kováča mladšieho, "osobne Ivan Lexa?" Odpoveď pána Pittnera: "V každom prípade, no bude potrebné dokázať účasť Slovenskej informačnej služby na únose." To znamená, že účasť Slovenskej informačnej služby na únose nie je dokázaná! Želáte si to vy pán minister a vy sa zrejme o to postaráte, aby sa tie dôkazy našli.

    A ešte mi dovoľte jednu poznámku. Myslím si, že vôbec nie je náhoda, keď pri tom incidente, ktorý sa odohral pri rozlúčke so zavraždeným pánom Duckým, pán Mišauer, ten takzvaný napadnutý novinár položil expremiérovi otázku: Čo poviete, pán premiér, na to, že budete zatknutý? Myslím si, že ho mal kto inšpirovať k tejto otázke.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Andrejčákovi. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    myslel som si, že spôsob prerokovania návrhu odvolania pána Pittnera vo výboroch je náhoda, že je to dané tým, ktorí poslanci koalície sa zúčastnili a ktorí sa nezúčastnili na rokovaniach výborov. Nebol som vo všetkých, len v niektorých, ale bolo to rovnaké. Už si to nemyslím. Verím, že kuchárku pri rokovaní výborov k tomuto bodu písal osobne pán premiér. Ani on nám vo svojom vystúpení nevyvracal tie argumenty, ktoré sme uvádzali ako dôvod, prečo sme presvedčení vyjadriť nedôveru pánu ministrovi, ale nám znovu zopakoval súpis jeho obvyklých protiúderov, často nedokázaných a niektorých nedokázateľných, ktoré obvykle používa. Hádam človek by mohol povedať, či náš predseda už má sklerózu, že zabudol na Gauliedera, na Michala Kováča mladšieho a tak ďalej. Ale nechcem napovedať, lebo by sa vrátil a ešte to dokončil. Nevyvrátil teda ani jeden dôvod, ktorý uvádzame. Je povznesený nad takéto rokovanie, ale nastúpil a potvrdil ďalej platnosť cesty, ktorú dnes odsudzujeme, to je očierňovanie politických protivníkov.

    Pán premiér, ste žiarivým príkladom a dôkazom toho, že situácia, politická situácia na Slovensku sa naďalej radikalizuje. Ste na čele tohto pohybu. Ani smrť človeka nepozastavila rozbehnutú mašinériu očierňovania ľudí z politických dôvodov. Situácia ma núti položiť si otázku: Je možné, aby zdroj takejto zlosti proti Slovensku vznikol u nás doma? Alebo časť našich politikov je len pod veľkým vplyvom kohosi iného zvonku? Nechcem na to ani odpovedať.

    Hovorilo sa tu o náraste trestnosti a o tom, ako narastá, ako pán minister za to nemôže. Skutočnosť je trošku prozaickejšia. Trestnosť prakticky v posledných mesiacoch až do volieb veľmi mierne buď vzrástla, alebo zostala na rovnakej úrovni v jednotlivých mesiacoch. Čo sme však chválili, bola skutočnosť, že našim policajtom sa darilo prehlbovať mieru objasnenosti, aj keď bola niektorými vystúpeniami znevážená, čo je poškodenie tých policajtov. Teraz po vykonaných represáliách, ktoré boli v Policajnom zbore po odstránení odborníkov, prirodzene, že veľmi rýchlo vzrastie aj sledovanosť, respektíve objasnenosť bude mizerná, nemá to kto robiť. To je práve ten dôvod, prečo kritizujeme a formulujeme, že minister nezvládol ten boj. Keď chcel robiť zmeny, súhlasili by sme so zmenami múdrejších a šikovnejších, schopnejších ľudí za tých, ktorých tam má. Žiaľ, robí sa opak. Uznávame, že vláda aj pán minister má mať sto dní relatívneho pokoja, ale ak svojou činnosťou rozbíjajú systém, tak ako je to v tomto prípade, potom nemôžeme mlčať, musíme na to ľudí upozorniť.

    Slovenská republika nebola daná vláde ani pánu Pittnerovi darom ako deputát, iba mali tú česť na základe volieb ju po istý čas riadiť. Ale riadiť k lepšiemu, nie k horšiemu alebo do záhuby. Potom aj sa menej divím tomu, čo prebieha v poslednom období v našom výbore pre obranu a bezpečnosť a chcem to teraz zverejniť, lebo to plne dokresľuje túto situáciu.

    Po vražde pána Duckého sme mali výbor, navrhol som uznesenie výboru. Jeden z koaličných poslancov namietal, že je príliš ostré a bolo by nedobré ho prerokovať bez prítomnosti ministra. Predseda výboru navrhol, aby sme teda prerušili, nehlasovali o tom a že na druhý deň pozve ministra, aj s odborníkmi nám to vysvetlia. Samozrejme, s tým som mohol iba súhlasiť. Druhý deň mal byť výbor opäť za prítomnosti ministra. Predseda výboru napriek môjmu protestu, že nedodržuje slovo, že to dokončíme za prítomnosti pána ministra, riadil výbor a pokračoval bez dodržania slova. A včerajší deň to už bol výsmech serióznej práce. Nepočul som, že by také niečo sme doteraz mali. Obštrukcie si robíme navzájom, obštrukcie prijateľné a povedal by som tak nejako na úrovni.

    Včera bol zvolaný výbor pre obranu a bezpečnosť s termínom za päť minút, aby sme mohli prerokovať spoločnú správu. Keď som tam došiel, tak sme sa vlastne zišli, vtedy som bol šiesty, alebo, myslím, piaty v poradí. Zakrátko sa stala situácia, že boli štyria poslanci z opozície, štyria z koalície, pritom traja, zhodou okolností my z HZDS, sme sedeli v miestnosti. Čakali sme, že predseda príde, niečo nám povie, pretože mu tu nesedela situácia kvôli hlasovaniu a chcel to zmariť. Viete, ako to urobil? Arogantne. Ani nevošiel do miestnosti, aby povedal: Páni, je nás málo, sme už len štyria spolu s vami, prekladám výbor. Jednoducho odišiel tiež.

    Vážení, taká neúcta ku kolegom poslancom tu ešte nebola. Neviem si predstaviť, že by predseda Národnej rady zvolal Národnú radu a sám odišiel na výlet, tak ako to urobil náš predseda. To je vzťah. Ja tvrdím, že aj v našom výbore sa politické vzťahy devastujú a veľmi vyostrujú. Keď to budeme, vážení, takto robiť my poslanci, nešťastie príde na Slovensko samo. Dobre to vystihol pán poslanec Langoš, ktorý je členom tiež nášho výboru, vyhŕklo z neho vo výbore, že musia dosiahnuť stav, aby Národná rada zákonom rozpustila HZDS. Áno, sme na tejto ceste, robíte, páni koaliční politici, to, čo ste nastúpili. Preto asi je pochopiteľné, že sa teraz používa metóda očierňovania politických protivníkov. Jednoducho Slováci sú cvičení, aby si časom zvykli na to, až taký zákon bude a boli s tým spokojní.

    A ešte mám, prosím vás, jednu verejnú prosbu. Nevyhadzujte, páni, len traja naši ústavní činitelia alebo teda predstavitelia výkonnej moci majú právo nariadiť sledovačku, nevyhadzujte peniaze poplatníkov daní a zrušte sledovačku na moju osobu. Minulý týždeň dvakrát, teraz v nedeľu takisto. Ja som sa toho nikdy nebál, mňa tajne prešetrovala vojenská polícia, keď chceli čosi na mňa vymyslieť a dokázať, som na to navyknutý. Ja som celý život, povedal by som, pracoval v prostredí plnom výbušnín, mňa sledovačka neznervózňuje, len je mi ľúto, mohla byť použitá inak. Možno mohla sledovať nejakého kriminálnika, ktorý sa chystá zase niekoho pripraviť o život. Dajú sa tie peniaze z našich daní naozaj lepšie využiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Palko.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák, hádam to nebude také dramatické s neúctou predsedov výborov voči poslancom. Včera sa tá schôdza nemohla uskutočniť preto, lebo nie všetci členovia výboru boli informovaní o tom, že sa koná, preto sa konala až večer po skončení pléna. Nerobte zo všetkého vedu.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda,

    pán Andrejčák sa zabudol spýtať pána ministra vnútra, či mu nie je ľúto, že celý poslanecký klub vládnej koalície sedí so zvesenými hlavami a sem-tam sa ozvú starí zákazníci ako Mikloško, zaujatý pán premiér, ktorého existencia závisí od vašej ľubovôle, a starý zákazník pán Palko, správajú sa ako sanhedrín, ktorý predhodil Krista Pilátovi. Asi zrejme na vás buď nevidia vinu, alebo očakávajú, že tú vinu na vás musíme nájsť my. Ale je to tak, treba, pán minister vnútra, treba sa nad tým pozamýšľať, v každom prípade vaša pozícia nie je taká istá, ako sa tvárite na tej stoličke. Mať za sebou takých slabých ľudí, ktorí vás tak slabo obhajujú, ja by som nechcel sedieť na tej stoličke.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brhel je posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    náhla tragická smrť trojnásobného člena vlády, generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., bývalého poslanca a politika Jána Duckého nás núti k zamysleniu sa. Dovoľte mi vyjadriť opätovne ľútosť a pohnutie nad jeho smrťou. S Jánom Duckým som spolupracoval najskôr na príprave volebného programu HZDS, potom takmer dva roky ako jeho zástupca na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky vo funkcii štátneho tajomníka. Po jeho vystriedaní sme sa naďalej stretávali a spolupracovali tak na straníckej pôde, ako aj v bežnom živote pri práci, pri presadzovaní hospodárskych zámerov a politiky vlády. Pán Ducký nemal osobných nepriateľov. V tejto súvislosti do popredia vystupuje diletantská nespravodlivá, nenávistná kampaň vedená proti jeho osobe súčasnými vládnymi predstaviteľmi, najmä zo strany ministra hospodárstva Černáka.

    Čo vlastne zistil pán minister hospodárstva Černák, to som sa dozvedel z Nového času, čo bolo publikované minulý týždeň v utorok 12. januára, z tlačovej konferencie Prezídia Policajného zboru, už to tu bolo spomínané pánom poslancom Husárom. Bolo konštatované, že mohlo dôjsť k porušeniu interných predpisov, ale toto porušenie nemalo trestnoprávny charakter. Čo teda oprávňovalo pána ministra hospodárstva Černáka spustiť bezprecedentnú kriminalizáciu Jána Duckého, pohon na jeho osobu? Na základe čoho bez prešetrenia spravodlivého vyhodnotenia jeho činnosti, predloženia dôkazov a odsúdenia? Doteraz nebola predložená objektívna analýza hospodárenia SPP, nič nebolo povedané o obchodno-finančnom pláne, o nákladoch, tržbách, o zisku, o vývoji rentability, o stave na tranzite, o zvyšovaní prepravnej kapacity, o stave kontraktov, o ďalších cestách tranzitu, nič o masívnej plynofikácii slovenských domácností.

    Jedine takáto objektívna hospodárska analýza by mala povedať voľačo o kompetencii, respektíve nekompetencii bývalého manažmentu na čele s bývalým generálnym riaditeľom Jánom Duckým. Do tohto pán minister Černák nešiel. Naopak, podľa môjho názoru došlo k hrubej ignorancii inštitútu prezumpcie neviny a zásad právneho štátu tak zo strany pána ministra, ako aj z najvyšších miest vládnej koalície, ktorá všetko sľubovala robiť inak a lepšie. Toto sa mohlo podpísať pod predčasný skon Jána Duckého.

    Musím, žiaľ, konštatovať, že nenávisť súčasných novodobých demokratov sa nesústreďovala len na osobu Jána Duckého, ale evidujem zreteľnú snahu rozvrátenia, destabilizáciu spoločnosti napádaním, osočovaním, hanobením a kriminalizáciou ostatných členov bývalej vlády, poslancov a členov Hnutia za demokratické Slovensko a tých, s ktorými sme v uplynulom období spolupracovali a vykonali kus statočnej a užitočnej práce pri rozvíjaní našej vlasti, samostatnej Slovenskej republiky.

    Nech si tí, ktorí sa dnes bijú do pŕs v mene štátu, demokracie a slobody, uvedomia, že bezdôvodnou a nenávistnou kriminalizáciu svojich spoluobčanov aktivizujú aj rôzne protispoločenské sily a znižujú prah neprípustnosti konania pre tieto živly. Je to presne to isté, ako keď najvyšší oficiálni predstavitelia štátu kydajú na svoju krajinu v zahraničí alebo na verejných vystúpeniach doma, znevažujú dosiahnuté výsledky vo vývoji spoločnosti, a potom sa nestíhajú čudovať odozvám a reakciám okolia.

    Tvrdá masmediálna a politicky motivovaná kampaň, predčasné zverejňovanie nepotvrdených podozrení a dohadov bez možnosti obhajoby druhej strany vytvárajú nebezpečný precedens, možnosti všeobecnej akceptácie brutality, likvidácie politického protivníka za každú cenu a tiež znižovania právneho vedomia spoločnosti. Je to fakt a pravda. Programové vyhlásenie vlády v časti Demokratický právny štát hovorí o aktívnej účasti a súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky a o tom, že nedopustí diskrimináciu a vylučovanie väčšej skupiny občanov zo spoločnosti. To bol citát. Pýtam sa, nakoľko sa to týka tých 1,2 milióna občanov, ktorí dali svoj hlas súčasnej opozícii, keďže terajšia vláda zreteľne presadzuje politickú, občiansku a profesionálnu marginalizáciu až likvidáciu sympatizantov a členov opozičných subjektov. Takéto tvrdenie uvádzané v programovom vyhlásení vlády teda nezodpovedá realite, je hrubo pošliapavané dennodennou praxou, nálepkovaním, osočovaním, terorizovaním tých, ktorí sa hlásia a sympatizujú s HZDS.

    Vyzývam preto vás všetkých predstaviteľov štátu a koaličných strán vládnej moci a štátnej exekutívy, aby ste zastavili politickú intoleranciu, neoprávnené a nepodložené útoky, bezprecedentnú kriminalizáciu svojich predchodcov. Hnev a nenávisť nie sú nikdy dobrými radcami. Vyzývam ministerstvo vnútra, orgány činné v trestnom konaní, aby spojili svoje sily v boji proti zločinu, vyšetrili túto tragickú udalosť, odhalili a prísne potrestali vinníkov. To, čo tu odznelo na adresu pána ministra Pittnera, ma vedie k záveru, že pán Pittner nebude schopný tieto výzvy napĺňať. Zrejme nastúpil do funkcie s iným poslaním odštartovať a dôsledne dotiahnuť do konca politické procesy, čím mu logicky nezostáva kapacita na boj proti kriminalite a terorizmu a zvyšovanie vnútornej bezpečnosti štátu. Preto budem hlasovať za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Pittnerovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Palko, pán poslanec Šebej, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Šimko, pán poslanec Mikloško, pán Poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Palko vystúpi ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    keď som počúval poslancov z HZDS v rozprave, tak som si spomenul na známu pieseň od Eltona Johna Crocodilian rock, pretože toľko krokodílích sĺz, ktoré ste tu prelievali nad pánom Duckým, som ešte nevidel.

    Iste, vražda človeka je vždy tragédiou a z tragédií sa treba poučiť. Ja sa pýtam, či sa dnes niekto poučil, dnes, keď HZDS, ktorého bol Ján Ducký členom, označuje jeho smrť za politickú vraždu, dnes, keď sa tu stretávame na mimoriadnej schôdzi zvolanej opozíciou, ktorej účelom má byť vyjadrenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi vraj za nezvládnutie boja proti politickému terorizmu. Jedným z opozičných poslancov, ktorým tak leží na srdci boj proti politickému terorizmu, je Ivan Lexa.

    Ja sa pýtam, prečo tie reči o politickej vražde. Bol Ján Ducký človekom, ktorý verejne zastával nejaké politické názory, okrem ekonomických? Reprezentoval nejaký politický prúd a mal znepriatelenú skupinu, ktorá ho napádala za jeho politické názory? Určite nie. Ján Ducký bol vždy výlučne ekonomickým manažérom, a ak sa o ňom hovorilo, tak vždy iba v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou.

    Prečo teda niekto hovorí o politickej vražde? Dva dni po smrti Jána Duckého sa touto udalosťou zaoberal na svojej schôdzi výbor pre obranu a bezpečnosť. Na nej bol prítomný prezident Policajného zboru pán Pipta a jeho prvý námestník pán Anďal a za ich prítomnosti som vyzval príslušníkov opozície, vzhľadom na ich predchádzajúce výroky, ak majú naporúdzi nejaké fakty alebo aspoň indície svedčiace o politickej motivácii vraždy, aby ich bez meškania oznámili prítomným predstaviteľom Policajného zboru. Po mojej otázke páni poslanci Krajči a Gajdoš zotrvali v hrobovom tichu.

    V piatok sme vykonali poslanecký prieskum na Prezídiu Politického zboru. Prvý viceprezident Policajného zboru pán Anďal a riaditeľ Úradu kriminálnej polície Bór nás podrobne informovali o stave vyšetrovania a diskutovali sme s nimi o prípade. Predložili nám plán vyšetrovania obsahujúci i šesť vyšetrovacích verzií. Jedna bola verziou lúpežnej vraždy, potom tam bola verzia náhodnej vraždy psychicky narušeným páchateľom. V štyroch verziách však motív vraždy súvisel s minulou činnosťou zavraždeného ako ekonóma, manažéra. Diskusia s policajtmi bola vecná. Bol prítomný aj pán poslanec Krajči a ani mu nenapadlo protestovať, že chýba verzia o politicky motivovanej vražde. A ani mu nenapadlo protestovať proti tým štyrom verziám, napríklad o onej verzii číslo tri, ktorá hovorí, citujem, "Páchateľom je osoba z radov podnikateľov, od ktorých poškodený v rámci schválenia privatizačných projektov žiadal vysoké provízie, respektíve vysoké percentuálne podiely."

    Pán Krajči jednoducho mlčal. Proste isté veci sa v prítomnosti normálnych osôb mimo HZDS nedali vypovedať, pretože tomu bráni normálny pocit hanby a tohto pocitu je schopný aj pán Krajči. Niektoré veci sa proste dajú vypovedať iba v tej zvláštnej špeciálnej atmosfére HZDS. Tam sa dá už povedať naozaj všetko. A preto si myslím, že všetky reči opozície o politickom terorizme sú naozaj len prelievaním krokodílích sĺz, politikárčením a zneužitím ľudskej tragédie. Toto si nezaslúžil ani Ján Ducký.

    Prečo radšej nevedieme normálnu vecnú a odbornú diskusiu o faktoch, o skutočných faktoch, ktoré sa objavujú v súvislosti so smrťou Jána Duckého?

    Ján Ducký bol minister hospodárstva a ako taký ovplyvňoval proces privatizácie, pretože podniky, ktoré boli privatizované, spadali väčšinou do rezortu hospodárstva. To len vy o tom, pán Cuper, neviete, pretože vás do týchto vecí nepúšťali. Vy máte iné poslanie. Ján Ducký bol šéfom Slovenského plynárenského priemyslu a za jeho účinkovania bol Slovenský plynárenský priemysel tunelovaný naozaj v štýle nevídanom a veľkorysom. A to sú proste fakty, ktoré sa nedajú poprieť, to sú faktické vecné tvrdenia. Objednávanie služieb za neprimerane vysoké ceny. Napríklad informačné technológie od firiem Korinex, Datagas. Boli tam nákupy nehnuteľností, ako sú povedzme hotely, za neprimerane vysoké ceny. Nákup akcií iných podnikov za neprimerane vysoké ceny - Považské strojárne, Nafta Gbely, Strojárne Martin. Prevody peňazí, 300 miliónov korún pre Slovanšport Media. Takýmto spôsobom vytiekli z SPP do súkromných firiem miliardy.

    Preto sa pýtam vážených poslancov za HZDS, prečo nehovoríte o možnej súvislosti Jána Duckého s jeho zmienenými ekonomickými aktivitami. Vy to nerobíte preto, lebo by ste hovorili o stave, za ktorý ste sami, všetci, každý z vás zodpovední. To je stav, ktorý ste zavinili v celej slovenskej ekonomike. Namiesto toho hovoríte o ministrovi vnútra a ste nespokojní s jeho vedením polície. Tak si teda povedzme niečo o pripravenosti polície účinne pôsobiť proti organizovanému zločinu a korupcii a najmä, ako ste k týmto schopnostiam viedli políciu a iné bezpečnostné zložky vy.

    V polícii ste za štyri roky vytvorili situáciu, keď služobný postup závisel najmä od politickej poslušnosti voči HZDS. Tento stav bol neprijateľný pre mnohých policajných odborníkov, ktorí opúšťali naozaj v nevídanej miere rady polície. A týka sa to najmä kvalifikovaných pracovníkov kriminálky a vyšetrovateľov. Odvolávali ste vyšetrovateľov závažných trestných činov. Ohlasovali ste to dopredu na mítingu v Športovej hale na Pasienkoch. Váš minister pred tvárou verejnosti hanobil policajtov v rozhovore s vaším riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Bozky na čelo. Niečo vám to ešte hovorí, keď hovoríte o barbarizácii, vulgarizácii a a týchto veciach? V rozhovore sa tí páni dohovárali o odstránení nepohodlných vyšetrovateľov, aby sa zabránilo vyšetrovaniu trestného činu.

    Slovenská informačná služba spolupracovala na únose slovenského občana. Verdikt Vyššieho krajinského súdu vo Viedni, február 1996, keď sa už toľko dovolávate rozsudkov a súdov. A keď už teda je reč o politickom terorizme, polícia v roku 1995 vykonala domovú prehliadku Biskupského úradu v Banskej Bystrici, Slovenská informačná služba ústami pána Svěchotu žiadala o nasadenie informačno-technických prostriedkov, inými slovami odposluch biskupského úradu. Pritom je zjavné, že nikto z biskupského úradu sa žiadneho trestného činu nedopustil, keď už teda diskutujeme o politickom terorizme.

    Slovenská informačná služba systematicky sledovala novinárov, opozíciu a cirkev a vôbec sa s tým netajila. Jej riaditeľ o tomto hovoril na tomto mieste vo svojej správe v roku 1996. A v tomto duchu by sa dalo pokračovať dosť dlho. Jednoducho HZDS vytvorilo stav, keď bola schopnosť polície potierať organizovaný zločin a korupciu vážne ochromená.

    Chápem, že chcete odvolať Ladislava Pittnera z funkcie ministra vnútra. Samozrejme nie preto, že by nezvládal boj proti politickému terorizmu. Naopak, chcete ho odvolať, lebo on ho zatiaľ zvláda celkom dobre. Darí sa mu to už od čias, keď bol predsedom občianskej komisie na objasnenie únosu slovenského občana do zahraničia. Tí politickí teroristi sú totiž podaktorí z HZDS. Priatelia, politickí teroristi, to je HZDS. Samozrejme, nie všetci, čo tu sedíte, ste politickí teroristi, to nie. To je pán Lexa, dajme tomu pán Mečiar a vy ostatní všetci do jedného, vy ste len posluhovači. Naviac nemáte, to je vaša úroveň.

    Ak niečo treba naozaj urobiť na objasnenie vraždy Jána Duckého, tak je to dať polícii čas a priestor na pokojnú prácu. Treba urobiť reorganizáciu Policajného zboru a zcentralizovať boj proti organizovanému zločinu, a to sa, chvalabohu, už deje.

    Z prezídia Policajného zboru a z policajného prezidenta treba urobiť skutočné odborné vedenie Policajného zboru, a to sa už chvalabohu deje. Treba si spomenúť na políciu pri zostavovaní štátneho rozpočtu. A keďže organizovaný zločin - to sú predovšetkým nezákonné a neprehľadné finančné toky, tak treba tieto toky sprehľadniť. Treba vniesť svetlo do predchádzajúceho privatizačného procesu, zrušiť akcie na doručiteľa a zriadiť verejný register privatizovaného majetku, z ktorého potom už bude zrejmé, kto vlastne kedy, čo a za koľko sprivatizoval. A predovšetkým treba vynechať políciu zo všetkých propagandistických hier.

    Ďakujem pekne.

  • Nasledujú faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážený pán poslanec Palko, ja si vyprosujem, aby ste nás tu nazývali, že prelievame krokodílie slzy nad smrťou nášho kolegu a kamaráta Jána Duckého. Nič také tu nie je. My naozaj cítime hlboký a úprimný žiaľ nad tým, že nám niekto zabil nášho bývalého kolegu a kamaráta. A pokiaľ viem, takto sa prejavili aj mnohí dnes koaliční poslanci. Pán poslanec Ducký, pán exminister mal veľa priateľov aj v SDĽ a myslím si, že aj tu je veľa úprimných jeho priateľov, ktorým sa protiví vaše dehonestovanie jeho osoby.

    Ďalej si vyprosujem, aby ste hovorili, že sme všetci, všetci posluhovači politického terorizmu. Ja som vždy akékoľvek násilie odsudzovala a budem odsudzovať. Takže vyprosujem si takúto dehonestáciu nás všetkých, hádzanie do jedného vreca. Ak máte dôkazy, tak ich konečne predložte, ale neurážajte nás tu všetkých. Na začiatku ste povedali, že my sme nazvali politickou vraždou vraždu pána Duckého a označili ste, že nebol politik. Bol politik. Okrem toho, že bol dobrý ekonóm, bol aj dobrý politik. Jeho vyjadrenia boli ekonomické, ale boli aj politické. A nakoniec politickou vraždou nazval tento čin aj pán minister Černák minulý týždeň v utorok v Aktualitách, keď doslova povedal, ide o prvú politickú vraždu na Slovensku, vraždu politika. Takže zamyslite sa nad tým, ako to bolo a prestaňte s tými vašimi arogantnými a hrubými urážkami na adresu nás všetkých.

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán premiér,

    pán minister,

    to, čo tu predviedol pán poslanec Palko, to je typické preňho. Zabudol na svoj pôvodný výrok pri prvej správe o smrti pána Duckého, kde sa vysmieva z mečiarizmu, ktorý to zavinil, necitujem to presne, ale keď treba, môžem to odcitovať. Vy máte kresťanské len jedno písmeno vo svojom mene - k, Palko, ostatné všetko je u vás plné nenávisti, neľudskosti a ešte navyše aj istej ignorancie. Hovorili ste o krokodílích slzách. Viete, čo ste zase, akú urážku vyprodukovali? Krokodílie slzy - každý človek to chápe tak - sú vtedy, keď niekto celkom falošne sa smeje z niečoho, čo sa stalo, teda ako keby sme sa my falošne smiali zo smrti a mali radosť, že zomrel pán Ducký. To je podlosť, to je podlosť, ktorej ste schopný, len málo poslancov je schopných to spraviť, vy ste to robili vždy a vy ste toto svoje zameranie nikdy neopustili, pán Palko.

    A politický terorizmus? Povedzte, kto z HZDS v minulom období sa vyhrážal niekomu, že vyhlasoval smrť KDH, smrť SDĽ a neviem komu smrť. Nikto, nikdy. Toto ste vyprodukovali iba vy. A politickým terorizmom je to, o čom sa tu zmienil pán poslanec Andrejčák, keď hovoril o slovách pána Langoša, ktorý sa zastrája, že zákonom zrušia HZDS. Toto je politický terorizmus, pán Langoš, toto je terorizmus politický. K takému sa my neuchyľujeme a naozaj o pánu Palkovi si každý súdny človek môže uvedomiť, je to klbko nenávisti a nenávisť vždy plodí nepravdy a výmysly.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som povedať, že prípad barbarizácie a vulgarizácie sa pána Palka naozaj nemôže týkať, pána poslanca Palka, pretože jeho vnútorné štruktúrovanie myslenia je proste radikálne a dal by som to vlastne do takej súvislosti, že vnútorne ten radikalizmus ho jednoducho vedie k extrémnemu a vulgárnemu i barbarskému spôsobu nielen myslenia, ale aj konania. Totiž naozaj tam je veľmi ťažko nájsť nejaký ďalší pokles.

    Pán poslanec Palko, jednoducho týmto arogantným spôsobom síce zrkadlíte presne svoje myslenie, ale nezrkadlíte objektívnu realitu tých, o ktorých hovoríte, pretože sú ľudia, ktorí nemyslia vždy len radikálne, ktorí myslia vždy v ľudských rozmeroch. Nikto nie je dokonalý, ani my, ani vy. Ale ten spôsob, aby ste jedno politické hnutie, ktoré donieslo Slovensku samostatnosť, nazvali teroristickou organizáciou, je jednoducho nehoráznosť.

  • Pán Palko, to, že na tejto schôdzi nepríde k odvolaniu ministra Pittnera, je každému v tejto sále jasné, aj mimo tejto sály. Ale táto schôdza je zvolaná pre niečo iné. My chceme upozorniť na diagnózu latentnej choroby súčasnej koaličnej moci a tá latentná choroba sa volá choroba nenávisťou, choroba vašou intoleranciou, choroba posadnutosťou po mocenskej likvidácii ľudí majúcich iný názor, choroba nenávisti voči tomuto štátu a národu. Veď všetci vy vo vládnej koalícii, ako chodíte do zahraničia, tak ošpiňujete tento štát, jeho hospodárske, politické a kultúrne výsledky, brýzgate naň a súčasne servilne sa pcháte všetkým zahraničným partnerom, nechcem povedať kde.

    Pán Palko, ja si vyprosujem vaše urážky na tento blok poslancov aj na svoju osobu. My dvaja sme spolu husi nepásli, tak tento spôsob dialógu v parlamente si nedovoľujte.

  • Ďakujem pekne.

    Pokúsil by som sa vyvrátiť tú časť vystúpenia pána poslanca Palka, kde tvrdil, že vlastne únos mladého Kováča bol konštatovaný aj výrokom alebo teda rozhodnutím Krajinského súdu vo Viedni. Jednoducho to nie je pravda. Pán Palko, túto mystifikáciu použil už raz v tomto parlamente vtedajší pán poslanec Kňažko. Jednoducho treba povedať, že Vyšší Krajinský súd vo Viedni z hľadiska výroku, ktorý jediný je záväzný, rozhodoval úplne o niečom inom, a je tiež pravda, a zrejme na to vy poukazujete, že v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného je uvedené, že na základe výpovede mladého Kováča, na základe listinného dôkazu Oszkara Fegyveresa a na základe výpovede otca poškodeného, teda exprezidenta pána Kováča veci vyplývajú tak, že bol zrejme unesený Slovenskou informačnou službou. Ani jeden iný dôkaz počas tohto konania vo Viedni nebol vyprodukovaný a inak zhodnotený. Čiže celá táto pravda, o ktorú opierate, alebo celé toto tvrdenie, o čo opierate vlastne rozhodovanie Krajinského súdu vo Viedni, stojí na troch subjektívnych výpovediach jednak syna, jednak otca, a jednak osoby, ktorá bola neskôr amnestovaná prezidentom, exprezidentom Slovenskej republiky. Čiže z hľadiska akéhosi voľného hodnotenia dôkazov aj v rámci slovenského súdnictva si neviem predstaviť, aby akýkoľvek sudca na základe takto povedzme subjektívne zainteresovaných osôb rozhodoval o tom a dal im za pravdu bez toho, aby takýto dôkaz nemal podporený niečím iným. Čiže o tomto je rozhodnutie Vyššieho Krajinského súdu vo Viedni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Ja by som zareagoval na tú časť vystúpenia pána Palka, v ktorej hovoril o návšteve Policajného prezídia a o verziách vyšetrovania.

    Pán Palko, ja na rozdiel od vás viem, čo môžem ako poslanec aj ako občan tejto krajiny v procese vyšetrovania. Ja nebudem vstupovať do procesu vyšetrovania a hovoriť o verziách, ktoré by mali vyšetrovatelia vyšetrovať. To môže robiť len taký človek, ktorý nevie, čo je v zákone v súvislosti s vyšetrovaním. Že to robíte vy, prosím pekne, je to to, čo som vyčítal aj pánu Pittnerovi, keď vstupuje do procesu vyšetrovania či už v spolitizovaných kauzách, alebo v tejto kauze týkajúcej sa vraždy pána Duckého.

    Po druhé, je mi však záhadné, že keď som v tejto komisii, ktorá má možnosť dozvedieť sa o smeroch vyšetrovania vraždy pána Duckého, že dnes tu pán premiér Dzurinda kýval s papiermi, že on má iné informácie. Chcem sa potom opýtať, odkiaľ má pán Dzurinda iné informácie a ktorá iná komisia vyšetruje vraždu pána Duckého, pretože, pokiaľ som v tej komisii, mal by som byť informovaný o všetkých informáciách, ktoré vedú k objasneniu tejto vraždy. Takže zdá sa mi, že naozaj sú tu nejaké iné orgány, ktoré z pozadia riadia celú činnosť tejto vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán predseda, bolo vašou svätou povinnosťou upozorniť, že sa pán Palko správa ako politický gauner, keď nazýva jednu z politických strán tohto parlamentu teroristickou organizáciou, ba dokonca niektorých jej členov poslaneckého klubu menovite a nás ostatných za pomocníkov. Asi zrejme chápete, že nám nič iné neostane, iba žiadať disciplinárny postih tohto politického gaunera, lebo inak sa to ani nazvať nedá. Keď sme čítali to, čo preniklo z politického grémia KDH ako predvolebná stratégia, kde sa hovorilo aj o fyzickej likvidácii pána premiéra Mečiara a o faktickej likvidácii jedného z politických subjektov na slovenskej politickej scéne, tak sa to zo strany pána Palka a ostatných bagatelizovalo, ale tento človek zrejme je schopný hocijakej politickej, po česky povedané, zrudnosti, pretože nič dobré mu ani z očí nepozerá.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    nepochybne pán Palko nemohol hovoriť o vulgarizácii, o intolerancii, ktorá vznikla v iných situáciách, pri ktorých nebol. Ja by som preto pánom poslancom, ktorí tu tak vystupujú ako čistí anjeli tolerancie, chcel pripomenúť dátum 12. február 1994. Pán poslanec Baco vtedy, keď vystúpila alternatíva politického realizmu, vyhlásil, že našiel jediný zmysel života, a to je pomsta týmto ľuďom. Ale ešte ho predstihol pán poslanec Hofbauer, ktorý nám všetkým želal a hovoril, že sa teší na to a chápe stredovekých katov, ktorí liali rozžeravené tekuté zlato do úst zradcom, a za to, že sme mali vlastný názor, a druhý trest, ktorý pre nás vymyslel, je vysypať nás z korby nákladného auta a chodiť po nás tak dlho, aby po nás neostala stopa. Nuž žiarivý príklad ľudskej tolerancie.

  • Hlasy v sále.

  • V Papierničke máme na to viacero svedkov.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Šimkovi. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šebej.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    pán minister vnútra,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi najskôr poznámku k procedúre.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosil by som pánov poslancov, pani poslankyne, aby boli slušní voči pánu poslancovi Šimkovi, lebo keď začnem, tak ako tu niekto povedal, uplatňovať určité pravidlá, tak potom možno by nikto nezostal v tejto rokovacej miestnosti. Prosím vás, buďme navzájom slušní a neobviňujme sa.

  • Ak 30 poslancov požiada o zvolanie schôdze Národnej rady s konkrétnym programom, predseda je povinný takúto schôdzu zvolať. Je to oprávnenie, ktorým môže aj menšina, a to aj, ak sa to väčšine nepáči, nastoliť akúkoľvek vec na rokovanie Národnej rady. Samozrejme, o výsledku rokovania sa potom spravidla rozhoduje hlasovaním, a to je hlasovanie väčšinové. Je to logické a správne, toto sa tu deje i dnes na tejto parlamentnej pôde. Rád by som však pripomenul, že v minulom volebnom období toto právo menšiny vonkoncom nebývalo samozrejmé. Vtedy sme nikdy nevedeli, či predchádzajúca väčšina bude taká láskavá a schváli nám program. Pritom rokovací poriadok pre takýto prípad vôbec o hlasovaní o programe nehovorí. Napriek tomu sa stávalo, že bývalá väčšina navrhovaný program neschválila a znemožnila tak rokovanie o probléme, ktorý sme nastolili. Verím, že sa také spôsoby, aké tu panovali v tom období, už nikdy nevrátia.

    A teraz k veci. Nebudem predstierať pohoršenie nad tým, že ste si dovolili podať návrh. Iste si tí, čo ste tu boli, pamätáte, že takto obvykle reagovali poslanci vládnej koalície na naše návrhy proti ich ministrom v minulosti. Nám v tejto snemovni je to totiž absolútne jasné. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi je len predstieranou aktivitou časti opozície, ktorá sa dodnes nespamätala z otrasu, čo jej uštedrili parlamentné voľby. Všetci my, ale aj navrhovatelia vieme, že minister odvolaný nebude. Nie je na to dostatočná sila v Národnej rade, ale nie je na to ani dôvod. Je to iba hra, ktorou sa časť opozície usiluje ukázať, že čosi robí. Bez koncepcie a, samozrejme, bez nádeje na výsledok. Je asi dosť ubíjajúce, vážené kolegyne a vážení kolegovia z HZDS, že mnoho z toho, čo sme my v opozícii robili a malo to svoj účinok, sa teraz usilujete napodobniť aj vy, avšak bez účinku. Ale už vám o tom píšu aj publicisti, keď dvaja robia zdanlivo to isté, nie je to vždy to isté, treba totiž pozerať trochu i pod povrch vecí.

  • Hluk v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás...

  • V zdanlivo podobných situáciách v minulosti sme totiž vždy reagovali na konkrétne konania vašich ministrov, nie na udalosti, ktoré sa odohrali mimo možnosti ich akokoľvek ovplyvniť. Keď sme vyjadrovali nedôveru jednému z vašich bývalých ministrov vnútra, vedeli sme tiež, že ho podržíte, ale bolo to po tom, ako napríklad po únose prezidentovho syna postupne vymieňal vyšetrovateľov, až kým nenašiel takých, o akých predtým rozprával predseda HZDS v hale na Pasienkoch. Vaši poslanci vtedy prebrali za to všetko vrátane telefónneho dialógu ministra so šéfom spravodajskej služby svoj diel zodpovednosti. To bolo politickou podstatou vtedajšieho návrhu na vyslovenie nedôvery. A keď neskôr ďalší váš minister - a teraz voľne citujem z nálezu Ústavného súdu - svojím postupom a konaním v čase od 21. mája do 24. mája 1997 pri zabezpečovaní vytlačenia a doručovania hlasovacích lístkov obciam na vykonanie referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej republiky v Zbierke zákonov porušil ústavné práva miliónov občanov našej vlasti, vtedy sme znovu nastolili otázku dôvery ministrovi. Vaši poslanci ho podržali, a tým od neho prebrali svoj diel zodpovednosti za zmarené referendum. Márne sa dodnes usilujete slovnou ekvilibristikou vysvetľovať, že to formálnoprávne bolo inak, že štvrtá otázka mala byť formulovaná iným spôsobom.

    Referendum sa malo uskutočniť, to konštatoval Ústavný súd, to cítil i zdravý rozum väčšiny voličov a tí vám to aj potom spočítali vo voľbách. Váš dnešný návrh je iba schematickou napodobeninou, stane sa zbytočnou demonštráciou politickej bezmocnosti, pretože počty sú neúprosné. Pritom v skutočnosti ministrovi vnútra nemáte zatiaľ čo vyčítať. Ešte nie je ani sto dní vo funkcii, takže ani pri najprísnejších kritériách nemožno od členov vlády dosiaľ požadovať zásadné zmeny trendov, ktoré sa tu utvorili v období, keď ste niesli hlavnú zodpovednosť za túto krajinu vy. To platí na celom svete. Preto, ak vravíte, že je tu organizovaný zločin, tak nespadol z neba po voľbách. Bol tu, uhniezdil sa tu v predchádzajúcich obdobiach. Bolo by azda pre nás všetkých dobre, ak by sme sa aspoň v takých veciach, ako je zápas s touto pliagou, prestali hrať každý na svojom piesočku a začali radšej ťahať za jeden povraz.

    V doterajšej rozprave viacerí rečníci hovorili o vážnej veci. O tom, že v politickom zápase už dávno nesúťažia programy, ale že sa stal ruvačkou nezmieriteľných nepriateľov. Ruvačkou, ktorá akoby strácala akékoľvek pravidlá. Pokračovanie v takejto ceste, s tým súhlasím, nemá dobrú perspektívu. Ak chceme, aby sa na Slovensku žilo dobre, musí sa to zmeniť, a to bez ohľadu na to, kto s tým začal, pretože na tom sa sotva dohodneme. My si myslíme, že vy a vy máte zase svoj názor.

    Podstatná je však iná otázka ako zastaviť roztáčajúcu sa špirálu politickej nenávisti. Určite to nepôjde odvolávaním ministrov, stále pokračujúcim osočovaním a vzájomným pingpongom osobných potýčok. Veď skúste sa úprimne zamyslieť. Sami správne konštatujete, že váš návrh na odvolanie ministra nemá nádej na úspech. Čo iné, ako vytĺkanie politického kapitálu ním môžete sledovať? Toto považujete za cestu k lepšej politickej kultúre?

    Dovoľte mi ešte, vážená Národná rada, povedať niekoľko slov aj o tom, prečo pán minister Ladislav Pittner má našu dôveru, a v tomto budem vystupovať aj za klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície.

    Nie je to iba mechanický princíp, že si svojho člena vlády podržíme z politických dôvodov. Predovšetkým má neuveriteľnú autoritu vo svojom rezorte. Je to dobré a bolo by lepšie pre nás všetkých, z opozície i z koalície, sa z toho tešiť, než na to žiarliť.

    To najdôležitejšie sú však charakterové, osobnostné vlastnosti. Keď sme v roku 1994 navrhli povýšiť Ladislava Pittnera do hodnosti generála, mnohí z dnešnej opozície to kritizovali. Závisť však nie je dobrým radcom. Pittner sa stal generálom nie preto, lebo si to vychodil kariérnym postupom. Bolo to ocenenie jeho celoživotnej statočnosti v službe druhým ľuďom. To, čo robil celé desaťročia, mu neprinieslo a neprinášalo žiaden osobný prospech. Nikto nemohol vedieť, že raz príde čas, keď sa všetko zmení. Riskoval svoju slobodu a život pre túto našu vlasť a pre ľudí, ktorí v nej žijú. Kto toto nechce vidieť, nebudem mu to vnucovať, ale nič tým na tom nezmení. Takto sa stal Ladislav Pittner človekom skúseným v oblasti, ktorá sa neskôr stala jeho profesiou. Naučil sa nielen technike, ale vydal svedectvo osobnej neohrozenosti a statočnosti.

    Práve táto jeho životná skúsenosť je najlepšou zárukou proti kriminalizácii politiky, ale aj proti tomu, aby sa tí, čo páchajú zločiny, za nič neskrývali a neunikali spravodlivosti. Človek s takouto kvalifikáciou je podľa našej mienky skvelým ministrom vnútra.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Šimko, uviedli ste, že za sto dní nie je možné požadovať zásadnú zmenu trendov spoločnosti. Ale tá zásadná zmena trendu spoločnosti nastala. Veď tu prišlo k prvej politickej vražde jedného špičkového politika. O čom to rozprávate? Toto nie je zásadná zmena, kde sa prekročili všetky prahové situácie tejto spoločnosti?

    Druhá vec, že minister Pittner riskoval za svoju vlasť. Moja otázka znie: Za ktorú vlasť? V akom jazyku pán Pittner má vypísané školské vysvedčenia až do čias, kým sa presťahovali do Malaciek? V slovenčine? Nie náhodou v nemčine?

    A tretia vec. Odporúčal by som, aby sa nebrali do úvahy vystúpenia poslancov, ktorí v predchádzajúcom období na svojom pracovisku mali viac ako 26 prázdnych fliaš od whisky, pretože bezpochyby tento návyk sa preniesol až do súčasnosti, a preto tieto výroky, ktoré tu odzneli z istých poslaneckých lavíc SDK, ja neberiem na vedomie. Proste sú motivované týmito faktami.

  • Faktická - pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Šimko, ja by som chcel reagovať na tú vašu časť vystúpenia, kde ste hovorili o zmarenom referende.

    Už veľakrát som zdôraznil, a nechcete to brať na vedomie. A bolo by dobré, aby to aj nový parlament zobral na vedomie. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na kongrese vo Varšave v júli 1997, teda po takzvanom zmarenom referende, keď som referoval o tom, že na jednej listine boli štyri otázky celkom rozličného druhu, teda 3 + 1, veľmi jednoznačne zrušila alebo lepšie povedané neschválila návrh americkej delegácie, aby bolo Slovensko pokarhané a konkrétne ministerstvo vnútra za zmarenie referenda. Piati hlasovali zo sedemdesiatich prítomných za odsúdenie Slovenska, šesťdesiati piati hlasovali proti, alebo sa zdržali. Takže nie je to tak, ako tu chcete hovoriť, že celý svet jednoznačne prijal vaše stanovisko. Naopak, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, opakujem, odsúdila, odmietla takéto odsudzovanie Slovenska. Takže nepokúšajte sa vytĺkať kapitál z takzvaného zmareného referenda.

    Darilo sa vám to v minulosti, že ste umlčali túto informáciu, že oficiálne aj neoficiálne médiá ju neuverejnili, ale pravda je taká a ja na nej trvám a dá sa to nahliadnuť v zápisniciach Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Takže nezavádzajte ľudí, nevymýšľajte si nejaké zmarené referendum. To je len vaša úchylka, teda lepšie povedané, snaha, aby som bol presný, vytĺkať politický kapitál z niečoho, čo ste sám vy osobne s touto štvrtou otázkou navyše zbabrali.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko, vy viete sami veľmi dobre, že, dajme tomu, politický názor a hlavne názor spoločnosti, ktorý sa vyjadruje vo voľbách, je vždy, povedal by som, na zajačom chvoste, pretože celkom pochopiteľne občania posudzujú výsledky a dávajú na určité stanoviská, ktoré im boli sprostredkované mediálnym monopolom, na základe ktorého sa spájali všetky neduhy v tejto spoločnosti s HZDS. Ale ďalší vývoj znova ukáže, aký veľký význam zohrala HZDS pri budovaní tohto štátu, pri konsolidovaní tohto štátu, pri nasmerovaní k prosperite a pri nasmerovaní k dynamickému rastu.

    Postupy, ktoré sa zvolia teraz, budú presne opačné. Pôjde sa do zabrzdenia hospodárskeho rozvoja a môžem vám povedať, že nemusíme vôbec vytĺkať kapitál. My budeme, samozrejme, politicky pracovať, ako ste pracovali vy, len s tým rozdielom, že my dokonca pri menšej podpore v mediálnej oblasti dostaneme ako podporu vaše zlé výsledky.

    Teraz je to vlastne len ruvanie sa o korisť, ktorú ste v takom rozsahu ani nečakali.

  • Ďakujem. Ja by som reagoval na vystúpenie pána Šimka v dvoch rovinách.

    1. Čo sa týka referenda. Samozrejme, pán Šimko, ja viem, že ste boli tvorcom celej tejto záležitosti, že vy ste pripravovali petíciu. Chcem len vám dať na známosť, že už v januári roku 1996 sme upozorňovali, že otázka číslo štyri, tak ako ju pripravujete, je v rozpore s ústavou. Vy aj napriek tomu ste spustili celý mechanizmus, pretože ste vedeli, že týmto spôsobom rozhýbete spoločnosť, a snažili ste sa, samozrejme, kompromitovať ministerstvo vnútra. Ale to je taktika politického boja, za ktorú vás neobviňujeme ani neplačeme. Jednoducho ste boli v tejto veci lepší.

    Dnes ale, keď sa odvolávate na nález Ústavného súdu, treba si zobrať aj rozsudok Najvyššieho súdu. Už tu bolo o ňom hovorené, a potom naozaj nech rozhodnú súdy, a nie poslanci a politici.

    2. Chcem povedať, či odvolanie ministra vnútra malo byť, nemalo byť. Pozrite sa, mňa ste odvolávali trikrát. Bol som tam dva roky a trikrát ste ma odvolávali. Ja hovorím, čím častejšie budú odvolávať ministra vnútra, tým lepšie. Tým sa zakalí a bude lepší minister vnútra.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vo svojom prejave ste súhlasili s tým alebo ste vyznali, že skutočne máte pocit, že špirála nenávisti sa stále viac a neúnosne roztáča. Nepriamo ste vyzvali opozíciu, aby sme zastavili túto špirálu. Beriem to, je mi to sympatické, ale myslím si, že ten mlynček, z ktorého vychádza nenávisť, držíte teraz v ruke vy. Vy máte tú silu zastaviť to.

  • Ďakujem.

    Vzhľadom na to, že pán poslanec Šimko sa domnieva, že moja poznámka o nadmernej konzumácii whisky sa týkala jeho osoby, môžem vás ubezpečiť, že to nie je tak. Týkalo sa to poslanca SDK pána Romana Kováča, aby nebola mýlka, a to v súvislosti s invektívami a sprostými výmyslami, ktoré povedal na moju hlavu.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Šebejovi. Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    dlho sa tu dnes hovorilo o majestáte smrti. Z môjho pohľadu smrť nemá majestát. Z môjho pohľadu by malo byť dožičené každému, aby dožil svoj čas a zomrel vtedy, keď sa tak rozhodne jeho duša a telo. Nikto by nemal odísť zo sveta skôr, ako je mu súdené. Nikto by nemal byť zavraždený, ani popravený.

    Ale v tomto ohľade vám chcem pripomenúť, že ste neprejavili, vy páni z HZDS, ani kúsok podobnej úcty k majestátu, keď bol zabitý Róbert Remiáš. Dokonca sa mi zdalo, že omnoho odpornejším spôsobom ako čokoľvek, čo tu zaznelo, sa pokúšate zavraždeného človeka dodatočne kriminalizovať. Dokonca nejaký čas bola reč o tom, že to vôbec nebola vražda, že to bola samovražda. Nachádzali sa rôzne údaje o jeho spojení s podsvetím. Ale nie o tomto som chcel hovoriť.

    Keď používate slová ako "politická vražda" a "politický terorizmus", bolo by dobré, keby bolo vopred jasné, čo tie slová znamenajú. Politická vražda je politickou len vtedy, keď je vraždou z politického motívu. Politická vražda je atentát na panovníka. Politická vražda je odstránenie politika v exponovanej funkcii, pretože to, čo robí, niekomu prekáža. Politická vražda bola vražda povedzme Roberta Kennedyho, keď sa pustil do vyšetrovania organizovaného zločinu v Spojených štátoch. To sú politické vraždy.

    Politickou vraždou bola napríklad aj vražda izraelského premiéra Jicchaka Rabina. Bola to vražda, ktorá mala zastaviť v podstate nejakým spôsobom politické konanie. Nie každá vražda politika je politickou vraždou. Pripúšťam, že Ján Ducký bol politikom, nebol iba ekonomickým expertom. Každý, kto sa uchádza o legitimitu vo voľbách a dostane ju a sadne si do poslaneckých lavíc, je chtiac-nechtiac politikom. Bol ním aj Ján Ducký. Ale zatiaľ sa vám nepodarilo ukázať ani na jeden jediný politický motív, ktorý by mohol viesť k vražde práve Jána Duckého. Prečo práve Ján Ducký? Veď v radoch politikov HZDS a súčasnej opozície je celý rad mužov a žien, ktorí sú omnoho exponovanejší, ktorých politické vyjadrenia sú omnoho razantnejšie, majú omnoho väčší politický náboj, a predsa niekto siahol práve na osobu Jána Duckého. Podľa môjho najhlbšieho presvedčenia nešlo o politickú vraždu, ale ešte sa k tomu vrátim.

    Použili ste slová ako politický terorizmus. Politický terorizmus je veľmi jasne vymedzená skupina zločinov v modernom svete. Politický terorizmus zriedka mieri na konkrétneho politika. Politický terorizmus moderných čias je obyčajne typický náhodnými a nezmyselnými vraždami civilných osôb, ktoré zdanlivo s politickým dianím nemajú nič spoločné a cieľom politického terorizmu je presne to, čo obsahuje to slovo teror - vzbudzovať hrôzu, vyvíjať politický tlak, upozorňovať na niečo.

    Vražda Jána Duckého nebola vraždou bez výberu. Bola to konkrétna cielená vražda konkrétnej osoby. Vtedy si treba položiť základnú otázku, ktorú si musí položiť predsa každý kriminalista a každý, kto čo i len uvažuje o príčinách vraždy. Qui bono? Kto má z toho prospech?

    Nuž, čo bolo na Jánovi Duckom také hrozivé pre súčasnú vládnu koalíciu? Dovoľujem si povedať, že nič. Ján Ducký ako osoba, žijúca osoba, vládnu koalíciu neohrozoval v podstate ničím. Neviem si predstaviť jediný dôvod, pre ktorý by mohla mať vládna koalícia, súčasná vládna koalícia, akýkoľvek záujem na tom, aby Ján Ducký zomrel. Žiadny taký dôvod neexistuje. To, čo bolo na Jánovi Duckom pravdepodobne nebezpečné, boli informácie, ktoré mal vo svojej hlave, informácie, ktoré sa mohli premeniť na výroky, svedectvá, dôkazy.

    Kde sa pohyboval Ján Ducký? V akom prostredí existoval až do svojej smrti? Alebo pred voľbami na jeseň minulého roku? Bolo to prostredie HZDS. Ekonomické prostredie. Koho mohol ohrozovať svojimi vedomosťami? Koho mohli ohroziť jeho eventuálne svedectvá a výpovede? Súčasnú vládnu koalíciu? Určite nie. Som presvedčený, že ak mal niekto záujem na odstránení Jána Duckého, treba ho hľadať nie v koaličnom tábore, ale práve, ak v politickom prostredí, tak v politickom prostredí HZDS. A ak v kriminálnom prostredí, tak v tom prostredí, s ktorým prišiel on osobne do styku. Nikde inde. Kto iný mal dôvod, preboha, ukončiť život Jána Duckého?

    Z toho dôvodu považujem návrh na odvolanie ministra vnútra Ladislava Pittnera práve pri tejto príležitosti za absurdný, nezmyselný a dovoľujem si povedať, aj cynický. Je to zlá zámienka, je to neetická zámienka, je to nečistá zámienka. Preto mi dovoľte, aby som skončil krátko a jednoducho. Prvýkrát po dlhých rokoch mám pocit, že v kresle ministra vnútra sedí niekto, od ktorého môžem čakať, že sa Slovensko stane opäť právnym štátom, že Slovensko bude krajinou, kde budú zločinci trestaní a slušných ľudí bude ochraňovať zákon i polícia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šebej, každý má právo na svoje hypotézy. Aj vy ste ich vyslovili, len s jedným veľkým alebo obrovským rozdielom, že vy ste celý úvod a celé jadro svojho vystupovania alebo vystúpenia venovali špekulácii, ktorá môže byť jednou z iných alebo jednou z viacerých špekulácií o smrti Jána Duckého. A zaklincovali ste to záverom, že sme neuveriteľne cynickí, pretože postupujeme podľa vašej hypotézy. To je úplne scestné uvažovanie. A ak ste celý svoj postup podmienili istou špekuláciou, istou hypotézou, tak by bolo minimálne korektné, aby ste aj záver formulovali ako hypotézu alebo ako istú špekuláciu. Ale vy ste na základe špekulácie skonštatovali na záver objektívnu pravdu, že sme neuveriteľne cynickí, a to je, nehnevajte sa, zvláštny postup.

  • Chcela by som len jednou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Šebeja. Pán poslanec Šebej položil v podstate správnu otázku: Komu to prospieva? I keď sa nevedel dopátrať dôvodu. Naozaj som ďaleko od toho, aby som tu niekoho označovala za vinníka, chcem len poukázať na informáciu, ktorá sa napokon objavila aj v našich médiách: V ten deň, keď bol Ján Ducký zavraždený, na 15.00 hodinu pripravoval tlačovku, na ktorej, ako sa vyjadril, chcel zverejniť dôkazy o tom, že všetky obvinenia, ktoré na jeho adresu a na jeho hlavu vzniesol pán minister Černák, sú vykonštruované. Takže, naozaj sa možno spýtať, komu to prospieva, alebo priamo: Komu prospela vražda Jána Duckého?

  • Pán poslanec Šebej má asi v jednom pravdu. Hovoril, že Ducký toho mal veľa v pamäti, a ja s ním plne súhlasím. Treba si uvedomiť, že Janko Ducký pracoval vo vláde pána Čiča, v dvoch vládach premiéra Mečiara, ale na ministerstvách pracoval už aj za socializmu. Dovolím si tvrdiť, že určite toho vedel najviac aj o privatizácii a aj o rôznych iných činnostiach. Som presvedčený o tom, že Janko Ducký nemal len množstvo údajov v hlave, ale mal aj množstvo dokumentácie. Treba si uvedomiť, po kom prišiel na ministerstvo a k akým materiálom sa zrejme mohol dostať.

    Môžem tiež povedať, že vždy, keď som sa vrátil na ministerstvo, nachádzal som rôzne materiály a určite sa mohli zneužiť. Na ministerstve hospodárstva ich určite bolo oveľa viac. Treba si uvedomiť, že počas jeho pôsobenia sa robilo viac privatizácií. Bola to malá privatizácia, kupónová privatizácia a medzitým boli aj iné vlády. Teda kdekto mohol mať záujem na tom, aby Ducký neprehovoril, aby prípadné materiály, ktoré má, sa stratili.

    Jano Ducký bol politikom. Určite bol väčším politikom ako pán Šebej. Určite. A môžem povedať aj to, že je to vcelku jedno, či to bol politik terajší alebo predchádzajúci. Ak ten politik zomrie a ak zomrie násilnou smrťou, tak je ťažké kvalifikovať to inak ako politickú vraždu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šebej hovoril veľmi civilizovaným spôsobom, ale ako vždy, samozrejme, dostalo sa von to, čo vlastne sleduje, lebo na konci postavil absurdný záver - keď hľadať niekde politické dôvody, tak v HZDS. Priatelia, jednoducho tento spôsob zneváženia a trvalého diabolizovania HZDS je nielen lacný, ale treba, aby naozaj aj obyvateľstvo vedelo, prečo je napríklad vo vás taká veľká zášť proti HZDS. Pretože vy ako jeden skalný odporca samostatnosti Slovenskej republiky ste, samozrejme, trvalo zasiahnutý tým, že takáto masová organizácia dosiahla samostatnosť tohto štátu.

    Ubezpečujem vás, že tento zločin HZDS je pre nás veľkým povzbudením, aby sme vlastne zápas o Slovensko nevzdali a aby sme ho viedli ďalej. A som presvedčený, že aj úspech a dokonca aj tá civilizovanosť, akou sme to urobili, pri ktorej nebolo žiadne krvavé rozchádzanie sa so znepriatelenými bratmi, bolo jednoducho veľmi civilizované, veľmi humánne a morálne. Budeme tak robiť aj ďalej.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Gašparovičovi. Pripraví sa potom pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    možno moje vystúpenie by sa zmestilo aj do faktickej poznámky, ale napriek tomu som sa prihlásil do rozpravy, pretože je potrebné poukázať na niektoré momenty z tejto našej rozpravy.

    Obidve strany majú argumenty. Jedni argumentujú faktom, jedni domnienkou, jedni mierne, jedni agresívne. Táto rozprava nám ukazuje, čomu by sme sa v budúcnosti mali vyhnúť. Hovoríme o tragédii, ktorá sa nesmie stať. Ale stala sa. Hovoríme o jednom človeku, ktorý doplatil na určité skutočnosti, ale zabúdame hovoriť o nás všetkých. Zabúdame hovoriť o občanoch. Pretože dnes, keď hovoríme o tejto tragédii, o spôsobe, ako bola vykonaná, to sa netýka poslancov opozície, ale týka sa to aj poslancov koalície. A to sa netýka len našich poslaneckých klubov, ale týka sa to všetkých občanov. Pretože dnes, aj keď hovoríme všetci, že sa nemusíme báť, lebo sme neurobili nič zlé, ani ja sa nebojím. Ale môžete zaručiť, že sa vám nemôže niečo podobné stať? Môže sa spoľahnúť občan, ktorý pôjde po ulici, že sa mu niečo podobné nemôže stať, hoci nie je príčinou ničoho, čo by malo podnietiť takýto koniec? Toto je to najstrašnejšie. A proti tomuto máme spojiť svoje sily, a nie hľadať rozpory, ktoré sú medzi nami.

    Tiež som podpísal návrh na odvolanie pána ministra. Bolo to v klube. V klube sme preberali skutočnosti, ktoré sú tu. Niektorí mali názor, že treba takto argumentovať. Niektorí v klube mali aj názor, že predsa za jeden, dva dni minister nemohol urobiť zázraky. Súhlasím. Ale povedal som to aj do televízie, keď sa ma pýtali. Ide tu o to, aby sme upozornili, že tieto skutočnosti sú také, ktoré musí tento rezort riešiť čo najskôr, ktoré tento rezort musí riešiť skôr ako skutočnosti, o ktorých tu hovoríme už vyše polroka, skoro od volieb, bez toho, že by sme mali vecné dôkazy. Tento rezort nesmie dávať občanovi na znak, že ide riešiť skutky, o ktorých ani nevie, či sa stali. Tento rezort je profesionálny rezort, nie rezort Cicerov a rečníkov. Preto som sa rozhodol podpísať rozhodnutie nášho klubu.

    Povedal som, že pán minister určite nemohol urobiť veci, ktoré by zabránili a ktoré by okamžite zistili príčiny, ale napriek tomu vyčítam pánu ministrovi vystúpenie, ktoré mal v parlamente, kde skutočne hovoril o indíciách. Hovoril o tom, čo všetko sa mohlo stať, bez toho, že by mal dôkaz, oznamoval súvis s medzinárodným terorizmom cez Maďarsko, cez Rusko a podobne. Pán minister, to sa vám nemalo stať.

    Viete, v utorok alebo kedy, keď išiel pán minister Černák do Ruska, povedal v rozhlase pár slov a vtedy som si uvedomil, že je to niečo strašné. Tu za týmto pultom pán minister Černák niekoľko rokov obviňoval Duckého z korupcie, obviňoval ho z rozhodnutí, ktoré sú dôvodom na trestné stíhanie. Obvinil ho konkrétne v súvislosti so zmluvami s GASPROM-om, ktoré sú nevýhodné pre Slovensko a sú to konania, ktoré podmieňujú skoro trestnú činnosť. A v utorok ráno pred odletom do Ruska hovoril, aký je skormútený z toho, čo sa stalo Duckému, a hovoril o tom, aké dobré zmluvy Ducký podpísal. A on v Rusku podpísal zmluvy, ktoré pripravovala Mečiarova vláda, a povedal, že sú jednými z najvýhodnejších, aké podpísal. Páni poslanci, toto je to strašné, že s plechovou tvárou sa dokážeme otočiť vždy o niekoľko stupňov. To by sme robiť nemali. A toto sú tie príčiny, ktoré vyvolávajú v spoločnosti častokrát nepokoj, pochybnosti, ale spochybňujeme sami seba, ako jedna strana, tak aj druhá strana. Viete, hovoriť a mať pritom rétoriku stále vo vyhrážaní, v pomste - nemali by sme s tým prestať? Myslím si, že áno.

    Spomínam si na veľa mítingov, kde zo strany súčasnej koalície sa hovorilo len o treste, o pomste, dokonca aj u takých politikov, u ktorých by som to nepredpokladal, keď som bol na Jankovom vŕšku a kričali: "Krvavo vyženieme HZDS!" Odpusťme si toto v budúcnosti. Ako som povedal, hľadajme spoločnú cestu.

    Pán poslanec Šebej jednoznačne kvalifikoval, čo je politická vražda, čo je politický teror a čo nie je. Myslím si, že nemal pravdu. Spomeňte si na rok 1968, keď svetom obehla správa, že v Prahe pri manifestácii študentov bol zabitý študent Schmidt. To bol študent, ktorý nevedel o politike. Možno nevedel ani o podnikaní a politickom terorizme. Našťastie to nebola pravda. Nebola by to bývala politická vražda? Som presvedčený, že by to bola politická vražda. Preto nechcem ani teraz kategorizovať tieto činy takým spôsobom, aký tu prebiehal, pretože bez vecného dôkazu ani jeden právnik a ani štátnik by nemal jednoznačne vysloviť svoj názor na niečo, keď nemá dôkazy.

    Viete, komu to prospelo, povedal pán Šebej. Pani poslankyne, páni poslanci, zoberte si výroky v tejto Národnej rade vo vzťahu k Duckému z úst vtedy opozičných poslancov, ale už aj v súčasnosti teraz koaličných poslancov na to, čo všetko urobil zle, na to, čo hrozí kriminálom. A zoberte si odpovede Duckého. Samý argument. Každé takéto vystúpenie pani Schmögnerovej, pána Černáka a iných Ducký argumentmi vyvrátil. Áno, Ducký mal databázu. Ale vôbec nechcem vysloviť otázku, ktorú pán poslanec Šebej povedal: Komu to prospelo? Nech to zistia orgány činné v trestnom konaní a potom budem možno spokojný.

    Viete, pán premiér - už tu nie je pán premiér -, čo povedal pán premiér vo svojom vystúpení. Myslím si a možno, že bude dobré, ak poprosím pána predsedu Národnej rady, aby zabudoval do týchto lavíc a aj do lavíc koalície magnetofóny. A stačí potom vždy strčiť jednu pásku, pretože je taká istá ako pred štyrmi rokmi, pred dvomi, tromi aj dnes. Povedal pán Dzurinda niečo nové, ako hovoril už niekoľko rokov? Referendum, Kováč, ale nič iné. Nechcem teraz hovoriť o rozhodnutí Najvyššieho súdu, bolo to povedané. Nechcem hovoriť v rámci referenda ani o Ústavnom súde, kde dodnes Ústavný súd nerozhodol. Nerozhodol. A keby som išiel úplne na začiatok, tak pán prezident Kováč neakceptoval uznesenie Národnej rady o referende. Zmenil uznesenie a prezident nesmie zmeniť uznesenie Národnej rady. Takže nehovorme do minulosti, ale hovorme do budúcnosti.

    Už nebudem hovoriť o tom, čo všetko sme urobili zle, a o tom, čo sa robí dobre. Pani Schmögnerová hovorí o tom, ako treba splácať dlhy za Gabčíkovo, ako treba splácať dlhy za Mochovce. Ale pani ministerka nepovie, že tieto dlhy už spláca Gabčíkovo zo svojej výroby, že Mochovce to takisto splácajú zo svojej výroby. Čiže nie z niečoho, čo tu predtým bolo a teraz sa to musí dať preč, nie. Nalejme si vždy trochu čistého vína.

    Teroristi z HZDS. Pán poslanec Palko, urobil som si poznámku a chcel som na vás reagovať, ale povedal som si, nie. Nemá to význam. Urazili ste ma, pretože sa necítim teroristom. Ale pohľad anatóma, antropológa, možno psychológa, keď sa na vás pozrie, by mi asi dal odpoveď, prečo ste to povedali.

    Pán premiér už niečo nové urobil. Pán premiér zrušil amnestiu, a tým sa zapísal do histórie jurisdikcie a dnes vyslovil ďalší výrok. Ale to povedali aj niektorí iní, aj páni poslanci, že budú tvrdo ďalej, aj keď došlo k smrti Duckého, prešetrovať, preverovať a budú stíhať. Chcem vás len upozorniť, pán premiér, že žiadny trestný poriadok na svete nepripúšťa stíhanie mŕtveho, ani náš.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Chcel by som stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Vypočul som si niektoré vystúpenia tak, ako išli pred pánom poslancom Gašparovičom. Oceňujem jeho pokojný a rozvážny tón. Som zástanca kompromisu a dohody. Skutočne by som chcel aj istým spôsobom apelovať na vládnu koalíciu, na členov vlády, ale aj na poslancov, že eskaláciu, ktorú rozbehli v predvolebnej rétorike, by mali zastaviť a zvážiť, čo je otázka právneho štátu, čo je otázka prezumpcie neviny, čo je kolektívna vina a čo je individualizácia zavinenia. Pripájam sa k tým, ktorí jednoznačne tvrdili, že ak niekto spáchal zločin, musí byť potrestaný a treba urobiť všetko pre to, aby sa to vyšetrilo.

    Z eskalácie napätia sú listy, ktoré mám pred sebou, kde budem citovať, že: "Keby vás išli vešať, bol by som prvý, čo by vám slučku dal na krk a vykopol podperu spod nôh. I keď som veriaci, verím, Boh sa vám odplatí za vaše skutky." Takto iritujete, evokujete svojimi abstrakciami. A asi to bude aj tým, že v polovičke septembra pán poslanec a terajší premiér Dzurinda vyhlásil verejný útok a fyzickú likvidáciu Hnutia za demokratické Slovensko, keď vyzýval v Bánovciach nad Bebravou občanov, aby tak, ako sa žito mláti raz do roka, každý deň mlátili Hnutie za demokratické Slovensko. Toto je vaše stanovisko a váš postoj k právnemu štátu. Zastavte túto eskaláciu a poďte riešiť problémy občanov.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Keď sa vrátim k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča, myslela som si, že načrie aj do svojich vedomostí a povie nám niečo o akciách typu Mošnov, možno aj to by ukázalo tvár niektorých politikov.

  • Slovo má pán poslanec Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    chcel by som najprv ukázať na niektoré momenty dnešného dňa a celého tohto procesu, ktorým je bod programu odvolávanie ministra vnútra.

    Smrť každého človeka vytvára pietu, ktorú všetci rešpektujeme. Tí, ktorí sme videli nakoniec aj zábery v televízii na zavraždeného Jána Duckého, myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že tá pieta je ešte väčšia, pretože to bol brutálny čin.

    Druhá vec však je, že niektorí kolegovia z opozície chcú pietu, pred ktorou sa všetci skláňame, využiť na to, aby sme my boli ticho. My nemôžeme k tomu nič povedať, pretože tým narúšame pietu smrti a vraždy Jána Duckého. Prepáčte mi, nie je to tak. Áno, skláňame sa, protestujeme, tak ako sme nakoniec protestovali aj v minulosti pri každom násilí, nielen vražde, ale to neznamená, že budeme sa tu ticho prizerať na všetky ostatné ďalšie argumenty.

    Po druhé, veľmi dobre som si všimol, v ktorej chvíli táto pieta nad vraždou a nad smrťou sa posunula, a zdanlivo veľmi jemne. Pán poslanec Baco veľmi otvorene povedal, že pán minister vnútra Pittner je nepriamo zodpovedný za vraždu, a teda za smrť. Prepáčte mi, ale v prípade smrti neexistuje nepriama zodpovednosť. Od nepriamej k priamej zodpovednosti nie je vlastne žiadny krok. Proste je to zodpovednosť. A v tomto duchu sa nesú všetky vystúpenia. Všetky vystúpenia robia zodpovedným ministra vnútra, a preto je aj odvolávaný. Ale dovoľte mi, tu sa už končí aj pieta a myslím si, že to chcel povedať aj pán poslanec Palko. Tu sa proste končí náš, povedal by som, akoby diskrétny postoj k smrti a musíme sa predsa brániť. Kto si to čo dovoľuje, keď povie, že minister vnútra nesie zodpovednosť za vraždu jedného človeka? Viacerí tu povedali, že minister vnútra otváral problém pána Duckého pred smrťou. Vyzval som pána poslanca Baca a myslím si, že sa to týka aj ďalšieho kolegu, ktorý tu nie je: Povedzte jeden prípad, keď minister vnútra pred smrťou hovoril o pánu Jánovi Duckom. Ani jeden.

    Dámy a páni, to, čo nazývate magickou deväťdesiattrojkou, to vzišlo z volieb. Teraz nechcem používať tú istú, povedal by som, možno frázu, že výsledky volieb sú tu, musíme ich rešpektovať. Chcem poukázať na iný moment ústavnej väčšiny opozície. Všetky tieto politické strany vyhlásili už pred voľbami, že s HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom nepôjdu. Táto deväťdesiattrojka a nakoniec si myslím, že aj rozhodnutie obyvateľstva je výsledok istého typu štvorročnej politiky, o tom sa tieto politické strany záväzne vyjadrili pred voľbami. Dnes sú tu a dnes je tu deväťdesiatrojka, ale ako dôsledok všetkého toho, čo tu už bolo.

    Samozrejme, pán poslanec Tkáč, uznávam, že dostávate anonymy, aj pán poslanec Cuper, aj pani poslankyňa Belohorská, Aibeková a treba ich všetky vyšetriť a treba proti nim ísť. Ale prepáčte mi, ja ich dostávam desať rokov a už ich nečítam. Proste, je to nakoniec aj polarizovaná slovenská spoločnosť, aj na jednej, aj na druhej strane sú ľudia, ktorí sa vyhrážajú. Dám vám otvorenú možnosť nazerať do mojej pošty, ktorá mi chodí do Národnej rady. Uvidíte, aké sú tam vyhrážky. Ani to nečítam, hádžem to do koša.

    Vážení páni, chcem povedať jednu vec. Trochu sa divím HZDS, poslancom HZDS, že dali návrh na odvolanie ministra vnútra Ladislava Pittnera. Prepáčte mi, v tejto chvíli Ladislav Pittner sa pustil do istého zápasu, ktorý bude veľmi komplikovaný, pretože stihol prerásť do všetkých možných zložiek, a dovolím si tvrdiť, že v tejto chvíli Ladislav Pittner je ako minister vnútra ten, kto bráni aj nás, ale prepáčte mi, dovolím si povedať, že aj vás. Pretože je to všetko také zložité, osobne si vážim, že tento človek do toho ide a ide do toho s nasadením úplného, povedal by som naozaj, keď už niečoho, tak vlastného života.

    Ale problém, ktorý sa tu dnes odohráva, je komplikovanejší. Ten problém otvára iný problém. Z každého ministerstva dnes odchádzajú trestné oznámenia. Minister Kňažko oznámil, že podal 9 alebo 11 trestných oznámení. Samozrejme, nikto dopredu nemôže nič povedať. Chcem povedať len toľko, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský nechal všetkých sudcov, ktorí boli konštituovaní vo svojich funkciách. Som presvedčený, že budú rozhodovať aspoň tak spravodlivo, ako rozhodovali za vašej éry. Sú to tí istí sudcovia.

  • Hlasy z pléna.

  • Odvolali ich, ale keď boli vymenovaní, povedal, že rešpektuje rozhodnutie funkcionárov. Predsa si rozumieme.

    A teda problém je tento. Problém nie je v odvolaní ministra vnútra a jeho zodpovednosti za vraždu. Problém je, že sa tu otvára veľmi vážny problém a prepáčte mi, vychádza mi z toho jedna jediná vec, že všetko to, čo sa okolo pána Ladislava Pittnera robí, je dôvodom jednej jedinej veci, a to je odpútať pozornosť od toho, čo sa tu nakoniec robilo a čo, bohužiaľ, opakujem, bohužiaľ, pred nami stojí v najbližších dňoch a k čomu sa budeme musieť aj my všetci nejakým spôsobom postaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážení páni poslanci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    demokracia ako všetko - a to už predo mnou nepriamo povedal pán Šebej - sa dá definovať jedine kontrapunktom pojmov. Demokracia sa definuje najčastejšie ako vláda ľudu, ale demokracia sa dá definovať aj ako vláda tých "správnych ľudí" nad tými ostatnými. Na Slovensku, a to musím povedať, ani za našej vlády sme nikdy nedospeli ešte k tomuto pojmu demokracie ako vlády ľudu. Vždy to bola vláda väčšiny nad tými ostatnými. Náš správny ľud počítal v parlamente 83 hlasov, to nebola ústavná väčšina, nemali sme absolútnu moc robiť so Slovenskom, čo chceme. Žiaľ, po voľbách sa sformovala v slovenskom parlamente deväťdesiattrojka, "ten správny ľud", ktorý, žiaľ, môže byť v tomto parlamente a v slovenskej spoločnosti a bol aj pred voľbami tým najhorším, alebo jeho skutky sa prejavujú tou najhoršou intoleranciou. Nebudem spomínať odvolávanie a ďalšie veci, ktoré sa tu diali od nástupu deväťdesiattrojky, pretože už tu bolo všetko poväčšine povedané.

    Chcem sa vrátiť k tomu, prečo sme sa tu dnes vlastne stretli, a chcem poopraviť aj pána premiéra, že pod návrhom na zvolanie tejto schôdze nie je podpísaný na prvom mieste pán Lexa a pán Krajči, ale som tam podpísaný ja s pánom Cabajom a Brňákom. Títo dvaja páni, pretože viedli tieto cieľové rezorty, sú podpísaní iba nad návrhom na odvolanie. Takže pán premiér ako jeden z deväťdesiattrojky alebo závislý od nej začína svoje vystúpenie ako vždy klamstvom. Tento správny ľud počítajúci 93 hlasov v tomto parlamente, ktorý rozsieval intoleranciu toho najhrubšieho zrna v predvolebnej kampani, pokračuje v tom aj dnes pri odvolávaní ministra vnútra pána Pittnera.

    Chcem povedať pánu Mikloškovi, že my neobviňujeme pána ministra ani zo zabitia, ani z vraždy pána Duckého. Ministri sa neberú na právnu zodpovednosť, ale na zodpovednosť politickú. Belgický minister nevraždil, ale keďže nezabránil vraždeniu nevinných detí alebo dievčat pedofilom, odstúpil. Tu sa stala politická vražda, ktorú chce deväťdesiattrojka označiť za vraždu podsvetia.

    Jeden z najintolerantnejších poslancov pán Palko, ale sčasti aj pán Šebej vo svojich vystúpeniach chceli tento problém ospravedlniť rôznym spôsobom. Pán Palko povedal, že pán Ducký nebol alebo vražda pána Duckého nebola politickou vraždou, lebo pán Ducký nezastupoval nijakú politickú líniu, ani nehlásal nijakú politickú ideológiu. Pán Palko, chcem sa opýtať, či aj vy sám tomu veríte, čo ste povedali. Veď predsa v médiách pre vás blízkych, ako je Nový čas, denník Sme, sa oslavoval rôznym spôsobom a rôznymi redaktormi, ktorí dnes sedia vo vládnych funkciách na úrade vlády, ale aj tých ostatných, koniec slovenskej cesty. V konečnom dôsledku povedal to aj pán premiér Mečiar, alebo bývalý pán premiér Mečiar alebo v tom horšom prípade sa to v českých médiách označovalo za koniec mečiarizmu.

    Pán Ducký teda bol predstaviteľom istej politickej cesty, ktorá sa pracovne nazývala slovenskou cestou. Teda bol aj politikom a jeho vraždu možno označiť, pán Palko, aj za vraždu politickú, aspoň nedá sa to jednoznačne vylúčiť. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby v konečnom dôsledku povedali pravdu. Ak to, samozrejme, bude možné. Nesúhlasil by som s pánom Šebejom, že politické vraždy sa dejú iba na nepolitikoch alebo že sa nimi chce vyvolať iba politická hrôza. Pripomenul by som len vraždu Olofa Palmeho, ktorá dodnes nebola vyšetrená, ktorá sa nedá označiť tiež inak ako politickou vraždou. A mohli by sme pokračovať aj v ďalších vraždách, ktoré sa diali na politickú objednávku.

    Na Slovensku teda deväťdesiattrojka namiesto tolerancie - a podotýkam, jeden z jej politických subjektov si dokonca zvolil princíp tolerancie ako základný princíp svojej politickej činnosti a dnes podporuje túto skupinu v rámci deväťdesiattrojky - je najmenej tolerantná voči menšinovým názorom aj voči spoločnosti, ktorú v konečnom dôsledku vo voľbách podviedla, aby získala úskokom moc. Chcem povedať pánu Palkovi, že na rozdiel od vás, pán Palko, som sa naozaj nezaoberal informáciami toho typu ako vy. Zaoberal som sa informáciami, ktoré patrili do vedy alebo etiky, nie tými, ktoré sú výrazom neetického správania sa, ktoré je vlastné vašej práci ako spravodajského dôstojníka, ale aj ako politika. Takže nikdy som netúžil, aby som bol o takýchto informáciách informovaný alebo aby mi také informácie boli dostupné. Máte pravdu, mám iné postavenie a inú úlohu v spoločnosti - alebo aspoň v tejto slovenskej spoločnosti - ako vy. Na rozdiel od vás som sa pričinil o slobodu, demokraciu a samostatnosť Slovenska oveľa väčšou mierou ako vy. Na rozdiel do vás som nebol vo federálnych orgánoch, ktoré vydávali lustračné osvedčenia, ale napísal som zákon, ktorý priniesol Slovensku samostatnosť a slobodu. A podotýkam, bez národnej slobody nemôže byť ani individuálna sloboda.

    Čo sa týka intolerancie a násilia na Slovensku, ktoré táto deväťdesiattrojka, tento zbožný ľud na Slovensku začal rozsievať, musím povedať, ak pán Mikloško hovorí, že dostáva listy a tiež bol objektom násilia, že už za vlády pána Moravčíka som bol zrazený z bicykla v Devínskej Novej Vsi, dodnes to nebolo vyšetrené. Môj byt bol vykradnutý, ukradnuté auto, tiež to nebolo vyšetrené. Môžem povedať, že od nástupu tejto vlády, pán minister, vy dobre viete, že nielen ja, ale aj iní poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko dostávajú sústavne výhražné a nenávistné listy v takom množstve, v akom sme ich za 10 rokov nikdy nedostávali. Priznávam, väčšina občanov tohto štátu bola inšpirovaná k týmto prejavom intolerancie voči politickej menšine práve vašimi vystúpeniami v predvolebnej kampani, ale aj vystúpeniami pani Schmögnerovej, pána Dzurindu, pána Čarnogurského, pána Palka, Šebeja a ďalších.

    Pokiaľ sa tu spomínajú a omieľajú niektoré kauzy, aj k tým by sme mohli všeličo povedať. Pokiaľ ide o kauzu zmareného referenda, v tomto parlamente bol pán Šimko vyzvaný istým poradcom pána prezidenta, aby túto kauzu spustil na pokyn niekoho. Táto kauza mala priviesť naspäť Michala Kováča do prezidentského kresla, ba zrejme cez jeho osobu sa mal robiť aj štátny prevrat a odstránenie vlády Vladimíra Mečiara, pretože tým by sa boli otvorili dvere tomu, čomu sa hovorí prezidiálny parlamentarizmus, aký je napríklad v Rusku. To si uvedomoval každý súdny človek, a preto sme touto cestou pána Šimka pustiť nechceli. Ale nikto nebránil pánu Šimkovi, aby bol dal do parlamentu návrh ústavného zákona trebárs presne takého, aký sme schválili minulý týždeň. Ale pán Šimko namiesto toho, aby ho predložil parlamentu, pripojil ho k referendu. Každý z odborníkov na ústavné právo vie, že slovenská ústava neumožňuje schvaľovať ústavné zákony referendom mimo parlamentu.

    Ba páni z KDH išli ešte ďalej. Prinútili pána predsedu parlamentu, aby zvolal komisiu, do ktorej my sme chodili ako zástupcovia ostatných politických strán - pán Kováč to potvrdí - sedávať a radiť sa o inom ústavnom zákone, ktorý mala záujem predložiť Strana demokratickej ľavice. KDH tam posielalo právneho experta KDH pána advokáta Valka. Nedivme sa, že keď táto cesta nenapredovala, tak sa zvolila cesta prostredníctvom Ústavného súdu. Myslím si, že pravda raz vyjde najavo, tak ako vyšla v prípade zverenia prezidentských právomocí vymenúvať ministrov vlády podľa vlastných predstáv, ktorú ste sami zavrhli, a tým ste rozhodli aj o nezmyselnosti rozhodnutia Ústavného súdu, lebo také isté hlúpe rozhodnutie Ústavného súdu bolo aj v kauze referenda. V konečnom dôsledku minister vnútra nemohol byť zodpovedný za zmarenie referenda, pretože Ústavný súd povedal, že štvrtá otázka bola protiústavná. A ani minister ani nijaký člen tejto vlády nemôže konať inak ako na základe rešpektovania ústavy a zákonov. Ale nedivím sa, keď nás pán minister spravodlivosti presviedča z tejto tribúny, že aj vo verejnom práve na Slovensku platí princíp, čo nie je zakázané, je dovolené. Ale to by azda mohlo patriť do kategórie právnických žartíkov pána ministra spravodlivosti.

    Ak sa to teda nedalo realizovať, pán Slobodník už spomínal, že sa našla cesta cez americkú delegáciu, aby slovenská delegácia bola vydieraná na medzinárodnom poli a súhlasila s odsúdením v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci ministra vlastnej vlády za zmarenie referenda. Môžem vám povedať, že spravidla v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci sa stavajú dve časti tej istej delegácie proti sebe, najmä ak ide o delegácie z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ako je Bielorusko, Moldavsko, alebo z krajín bývalej Juhoslávie. Tento istý model sa chcel použiť aj v prípade slovenskej delegácie. Hovorím, chvalabohu, vďaka racionálnemu prístupu terajšieho ministra pána Magvašiho a pána Slobodníka k tomu nedošlo a v konečnom dôsledku jednoznačné vystúpenia či už anglického, alebo francúzskeho delegáta a následné hlasovanie jasne povedali, že taký postup Organizácia o bezpečnosti a spolupráci nepodporuje.

    Ale dobre vieme, že silní majú a musia mať pravdu, a preto sa terajší ministerský predseda, ktorý ťažko môže presadzovať svoju vôľu vo vláde, keď nemá politickú stranu, donútil istými silami, aby porušil odveký precedens, že nastupujúci prezident nemôže zrušiť amnestiu danú svojím predchodcom. Aj k tomuto bol pán ministerský predseda donútený a musí sa otvoriť riešenie kauzy referenda ako politickej kauzy. Sám som zvedavý, pán minister vnútra, na toto riešenie. Bude to naozaj akt kontrarevolučnej pomsty na prianie tých silnejších, ktorí si vedia urobiť poriadky aj inde, i vo svete. Ak chcete, môžete slúžiť tomuto cieľu. Osobne si myslím, že omilostenie všetkých, ktorí účinkovali v tejto kauze, ktorá nepoukazovala na vyspelosť slovenskej politickej a občianskej spoločnosti, bola dobrým zavŕšením a nebolo ju potrebné k ničomu oživovať, ak chceme dospieť k tolerancii a politickej znášanlivosti.

    Obdobne je to s kauzou triptychu. Dnes je už evidentné a vyjadrili to aj zástupcovia biskupského úradu, že biskupský úrad potreboval predať triptych na to, aby získal peniaze na dostavbu seminára. Pýtam sa, prečo pán biskup nepožiadal trebárs vládu Slovenskej republiky, aby poskytla peniaze na dostavbu seminára. Ak by toto bol urobil, bolo by to aj morálne ospravedlnenie tohto činu. Naozaj, pán minister, nešlo o nijaký trestný čin. Biskupský úrad naozaj mohol tento triptych z 15. storočia predať. Ale pýtam sa, kde je morálne opodstatnenie vypredávať historické dedičstvo do zahraničia. Aby sa tomu neprišlo na kĺb, aby sa to dalo ešte zneužiť vo volebnom procese, tak sa z toho jednoducho urobila kauza. Ak by aj tu boli do toho, ako tvrdíte, zapletené orgány, trebárs Slovenská informačná služba, ja s nimi z morálnej stránky súhlasím, pretože bolo ich povinnosťou zabrániť barbarským postupom, aby sa zo Slovenska vysťahúvalo ďalšie kultúrne dedičstvo, ako sa to robilo v roku 1919, že sa väčšina slovenských gotických pamiatok z košického múzea a z iných múzeí protiprávne dostala do maďarských múzeí. Budapešť je dnes navštevovaná turistami, žiaľ, v Bratislave si toho veľa nemajú čo pozrieť.

    Také sú na Slovensku pravdy. Ale treba povedať, že tolerantná spoločnosť musí zachovávať aj isté podmienky zaručujúce rovnakú mieru slobody pre všetkých. Preto vás, pán minister vnútra, žiadam, aby ste sa starali o bezpečnosť, aby ste boli tolerantný ku všetkým a aby sa prestalo s obviňovaním a kriminalizovaním ľudí, pokiaľ nebudú vydané o týchto kauzách rozsudky, pretože tak je to v celom civilizovanom svete. Len takto sa napĺňajú aj tie princípy demokracie, ako je tolerancia a kresťanská láska k blížnemu, pretože to sú tie najzákladnejšie princípy každej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani Tóthová, nech sa páči, máte slovo. Pani Tóthová je posledná ústne prihlásená do rozpravy.

    Faktická poznámka - Peter Weiss.

  • Pán poslanec Cuper veľa hovoril o intolerancii. Podstata toho sporu podľa mňa spočíva v tom, že Hnutie za demokratické Slovensko obvinilo vo svojich reakciách na osobnú a politickú tragédiu Jána Duckého súčasnú vládnu koalíciu. Vraj vyvolala vlnu intolerancie, ktorá vlastne spôsobila takýto smutný koniec. Chcem sa však opýtať všetkých z Hnutia za demokratické Slovensko, kto v tejto krajine začal používať slová ako zradca, janičiar, kto začal deliť Slovákov na dobrých a zlých podľa toho, či súhlasia, alebo nesúhlasia s istým vládnúcim politickým postupom. Kto vo februári 1993 povedal pamätnú vetu: "Kto ovládne slovenské fabriky, ovládne Slovensko. Budú to čestní a nepodplatiteľní podnikatelia mečiarovci alebo skorumpovaní mafiáni a čechoslovakisti?"

    Áno, vážené dámy, vážení páni, bol zavraždený politik. Bol zavraždený významný predstaviteľ režimu, ktorý Hnutie za demokratické Slovensko vytvoril. Bol zavraždený muž, ktorý bol jedným zo spoluorganizátorov majetkového prevratu v tejto krajine, vytvárania vrstvy bohatých z radov Hnutia za demokratické Slovensko a obrovskej majetkovej a sociálnej nespravodlivosti, ktorá na Slovensku na generácie dopredu vznikla. Viete, pod atmosférou piety sa snažíte odpútať pozornosť od svojich vlastných ľudí, ktorí zneužili politickú moc na to, aby napríklad za štátne peniaze v poisťovni si nechali vyplatiť miliónové poistky. O tom bol ten váš režim a v tom bola osobná politická tragédia jedného z jeho predstaviteľov Jána Duckého.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    sme prakticky pred záverom rozpravy a každý z nás čakal, aké dôvody sa vlastne nájdu na to, aby bol pán minister vnútra odvolaný. Keďže v materiáli, ktorý máme k dispozícii, toho veľa nie je, čakali sme vlastne, čo sa objaví v rozprave. Poctivo sa priznám, že nie všetci rečníci hovorili práve o dôvodoch, kvôli ktorým treba pána ministra odvolať. Ale dozvedel som sa niektoré veci, ktoré ma zarazili, ako napríklad zrazenie pána poslanca Cupera z bicykla, alebo napríklad 12-krát vykradnutý záhradný domček pána poslanca Hofbauera, vykradnutie jeho bytu, ktoré sa nepochybne neodohralo, tieto akty sa asi neodohrali za ministrovania pána ministra Pittnera.

    Myslím si, že tu odznelo neskonalé množstvo nekorektností, nekorektných vyjadrení. Odzneli tu aj také, prepáčte mi za výraz, hlúposti, ktoré povedal pán poslanec Hofbauer o množstve fliaš, ktoré po mne našli. Pán poslanec, hĺbku svojej nerozumnosti, ak to nechcem nazvať hlúposťou, by ste pochopili vtedy, keby ste zistili, že to je letálna, teda smrtiaca dávka pre 10 ľudí, takže takúto sprostosť by ste asi nevedeli povedať.

    Ale chcem sa vrátiť k meritu veci. Žiaľ, ani v jednom vystúpení nebol skutočne povedaný riadny dôvod, prečo by mal byť pán minister odvolaný. Dokonca pán poslanec Gašparovič sám uviedol pochybnosti o tom, či mal takýto dokument podpísať, a pán poslanec Cuper vo svojom záverečnom vystúpení veľmi presne povedal, bola to predposledná veta, kde žiadal pána ministra, aby bol tolerantný a aby bol pracovitý. Myslím si, tým povedal všetko, že si želá, aby zostal naďalej vo funkcii.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený parlament,

    veľa sa tu hovorí o tolerancii, ale viacerí, hlavne z bývalej opozície zdôrazňujete, akoby sa to všetko vlastne splodilo počas pôsobenia HZDS a Mečiara. To je, nehnevajte sa, nehorázna hlúposť. Veď počas štvorročného obdobia ste sa oveľa viac vyhrážali vy. Sedával som tam v tej lavici vpredu, v druhej zľava a vypočul som si množstvo poznámok od poslancov politickej strany, ktorí si hovoria kresťanskí. Videl som tu pochodovať poslancov s plagátmi a pľuvať do pohára Lexovi, keď mal predniesť správu. Ale videl som to dosť dobre. A nakoniec videl som to aj na mítingoch, ktoré sa konali v Bratislave alebo v iných mestách, kde ste priam vyzývali k odstráneniu Mečiara, k odstráneniu HZDS a k odstráneniu mečiarizmu. Teda intoleranciu vyrábal niekto iný. Ale dovolím si tvrdiť, že tá sa vyrábala oveľa, oveľa skôr, po roku 1948 a hlavne po roku 1968.

    Veľmi sa mi páči, keď čelní predstavitelia alebo pokračovatelia rodnej strany skutočne hodnotili každého podľa toho, či bol v komunistickej strane, alebo nie, či jeho deti mohli študovať, alebo nie, či mohol byť poľovník, alebo nie, alebo či vôbec mohol robiť. Takže skutočne, ak by sme sa mali nad tým hlbšie zamyslieť, tie korene sú oveľa ďalej. A ľudia, ktorí k demokracii majú strašne ďaleko, by skutočne nemali poučovať o demokracii. Zomreli pre nich tisícky ľudí. Za nášho hnutia, za nášho pôsobenia nikto. Nikomu sme sa nevyhrážali, nikomu sme úmyselne neškodili, nerobili sme proste to, čo ste robili vy, a hlavne to, čo sa robilo po roku 1948 a 1968.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení prítomní,

    pôvodne som nemala zámer vystúpiť samostatne v rozprave, pretože moje najzákladnejšie pripomienky som sa stručne snažila uviesť vo faktických pripomienkach. Ale vystúpenie pána poslanca Palka mi dalo guráž, aby som sa ešte prihlásila aj k takémuto vystúpeniu.

    Pán poslanec, nemajte mi za zlé, ale ja skutočne nie som žiadny posluhovač politického teroru. Je mi to vzdialené. Som človek, ktorý má rád kompromisy a diskusiu, a preto si dovolím toto od vás vyprosiť. Takisto som bola na pohrebe a neobviňujte ma, že som tam prišla roniť nejaké krokodílie slzy. Mne je skutočne za mojím bývalým kolegom a spolučlenom Hnutia za demokratické Slovensko úprimne ľúto a je mi ľúto, že jeho smrť nastala takým spôsobom, že zo života odišiel násilnou smrťou.

    Takisto by som chcela reagovať na pána poslanca Weissa, že sme polarizovali spoločnosť. To je pre mňa veľmi zaujímavé vystúpenie, ak to hovorí človek, ktorý má za sebou marxizmus-leninizmus, ktorý ho prednášal a vie, že trhová, kapitalistická spoločnosť je a musí byť polarizovaná na časť vlastníkov výrobných prostriedkov a ďalšiu časť obyvateľstva, ktorá sa sčasti podieľa alebo nepodieľa na výrobných prostriedkoch. A pokiaľ viem, rok 1989 bol rokom, kde väčšina obyvateľstva dala svoje áno na prechod k trhovému hospodárstvu, prechodu na systém kapitalistickej spoločnosti. Takže vaše vystúpenie ma veľmi, ale veľmi prekvapilo.

    Ďalej by som chcela ešte reagovať na stanovisko pána poslanca Palka, že bývalý poslanec pán Ducký nebol politikom, lepšie povedané, že nemožno hovoriť o politickej vražde. Predsa nebohý pán Ducký reprezentoval určitý politický prúd. Veď bol členom Hnutia za demokratické Slovensko. On sa aktívne zúčastňoval aj na volebných kampaniach, čiže prezentoval tento politický subjekt a, navyše, bol členom slovenskej vlády, teda bol účastný vo vysokej štátnej politike. Preto Hnutie za demokratické Slovensko pripomína, že pri vyšetrovaní tejto kauzy treba ako jeden alternatívny motív z tých viacerých, ktoré boli uvedené, uviesť aj možný politický motív.

    Pretože ak sa uvádzajú také skutočnosti, ako je skutočnosť, že to mohla byť osoba z radov podnikateľov, od ktorých Ján Ducký v rámci schvaľovania privatizačných projektov žiadal vysoké provízie - teda aby som sa presne vyjadrila, aby ma pán minister zasa nechytal za slovo -, úplné predpokladanie niečoho, proti čomu ešte nebola ani vznesená obžaloba, ani zistené a už sa tu z takejto kauzy predpokladá vrah. A vrah z kauzy politickej sa nepredpokladá? To je predsa, nehnevajte sa, nelogické. A dovolím si tvrdiť, nielen nelogické, ale ten druhý prípad je v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, a to je princíp prezumpcie neviny. A tento je veľmi masívne, veľmi masívne porušovaný, bol aj vo vzťahu k pánu Duckému, pretože mu boli pripisované rôzne kauzy, kde neboli dôkazy, ale už tak, ako by to bolo zistené kompetentným orgánom po preukázaní akceptovateľných argumentov. A to nebolo, vážení. Tak v tomto je problém, že tu dochádza k takejto situácii.

    Ďalej mi dovoľte, myslím si, že sa treba postaviť na stanovisko, ktoré tu prezentoval pán poslanec Krajči, a to, keď sa vyjadril k pripomienke k jeho osobe a on na svoju obranu uviedol, že nemohol a ani nebude vstupovať do procesu vyšetrovania. On totiž ako bývalý minister vnútra vie, že vyšetrovateľ je samostatný procesný subjekt, do práce ktorého on nemá čo vstupovať.

    Vážení páni poslanci, myslím tu predovšetkým na poslancov z vládnej koalície, pokiaľ ste podľa môjho názoru vystúpili v rozprave, ktorá tu bola, nepreukázali ste nejaký tolerantný vzťah k Hnutiu za demokratické Slovensko ako k ďalšiemu politickému subjektu na politickej scéne, ba práve naopak, prezentujete permanentne negatívny vzťah. Dávate obvinenia, ktoré sú skutočne v rozpore s prezumpciou neviny. Na tento moment si dovolím viackrát a dôrazne upozorniť, pretože ozaj tu ide o jeden základný princíp právneho štátu. Ak tento nebudeme rešpektovať, potom obvinená strana bez akýchkoľvek dôkazov a hlavne so závermi, ktoré neprislúcha robiť politikom, ale príslušným orgánom štátu, nutne sa musí brániť a nutne to vedie k zvýšeniu napätia v spoločnosti. Preto vás prosím, nerobte to. Ak máte argumenty, máte určite pracovníkov, ktorí majú papier a tužku a príslušnú techniku, aby napísali a spísali tieto okolnosti a postúpili ich príslušným orgánom. Až keď budú výsledky, potom hovorme o tom, kto sa čoho dopustil. Pretože obvinení vrátane nebohého pána Duckého mali argumenty na svoju obranu. Žiaľ, tento už svoje argumenty uplatniť nebude môcť.

    Po ďalšie - dovoľte mi veľmi stručne odpovedať aj na to, čo uviedol pán poslanec Kováč, že nepočul od nás dôvody prečo a že za to, že pán minister je niekoľko ešte nie sto dní v kresle, nemožno ho urobiť vinným za vraždu. Pokiaľ som sledovala vystúpenia, tak som ich vnímala tak, že nikto neočakával, že po nástupe dá pán minister presne do týždňa výsledok vyšetrovania. Skôr naopak, že až po týždni zostavil komisiu pre tento skutočne veľmi dôležitý čin. Myslím si, že skôr tu bolo vytknuté, skôr tu bolo zdôrazňované - a osobne som to tiež povedala -, že nesúhlasíme s postupom vyšetrovania, keď nasadil určité verejne prezentované motívy, medzi ktorými chýbal politický motív. Ako som povedala, jedným z osôb páchateľov označil osobu, ktorá by prichádzala do úvahy, keby sa bolo niečo nebohému Duckému preukázalo a podobne. Tu nechcem opakovať viaceré pripomienky, ktoré zazneli. Veď je stenografický záznam, buďte taký láskaví, vezmite si ho. Ale myslím si, že nie je dokladom špeciálnej náležitej starostlivosti danému prípadu od určitého ministra, ktorý je už tretíkrát v kresle, teda musí vedieť a mať ľudí, ktorí mu pripravia podklady, aby v parlamente hovoril, že súbežne bola vražda v Moskve, a potom sa zistí, že vôbec taká vražda v Moskve nebola. To sa jednému ministrovi nemôže stať, pretože keď ide do parlamentu, musí mať overené veci, ktoré uvádza ako jednoznačné.

    Ďalej mi dovoľte niekoľko poznámok k otázke, ktorá tu bola viackrát uvádzaná aj pánom poslancom Šimkom, že pán poslanec Krajči zavinil, že bolo zrušené referendum, to znamená zmarené referendum. Vážení, dovolím si doplniť pána poslanca Slobodníka, ktorý uviedol určitú informáciu vo faktickej poznámke, a preto som ju nemohla doplniť, že nielen Organizácia pre spoluprácu a bezpečnosť vo Varšave návrh americkej delegácie jednoznačne zamietla, aby bolo konštatované, že na Slovensku bolo zmarené referendum z dôvodov, že vlastne k jednej otázke sa tlačili otázky a chceli, požadovali dať aj ďalšie otázky. Ale chcem vás informovať, že v Maďarsku Ústavný súd jednoznačne vyriekol, že nie je zlučiteľné s demokraciou a s ústavnými právami občanov, aby na jednom lístku boli dve alebo viac otázok.

    Ďalej vám chcem povedať, že prax v Európe je jednoznačná. Každá otázka v referende je na inom lístku. Taliansko napríklad na každú referendovú otázku dáva lístok inej farby, dokonca farebne ho rozlišuje. A nie je nezanedbateľné, že Ústavný súd otázku, ktorú ste požadovali na lístok, považoval za protizákonnú. Všetci odborníci zo správneho práva, s ktorými som diskutovala o tejto otázke, jednoznačne potvrdili, že v prípade, ak štátny orgán vyriekne nezákonnosť určitého aktu alebo jeho časti, nemožno tento akt alebo jeho časť realizovať v praxi. To znamená, že vtedajší minister Krajči mal dôvod, prečo túto otázku do referenda nedal.

    Ďalej chcem protestovať proti pojmu - a to už neviem po koľkýkrát - zmarené referendum. Referendum môže byť len platné alebo neplatné, vážení. Marenie referenda prichádza do úvahy ako trestný čin, ktorého skutkové znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Ale opätovne, vážení páni poslanci, ktorí mi tam kývate, že to je ono, to by bolo ono, keby nezávislý súd, jeho trestný senát jasne vyriekol a odsúdil niekoho za zmarené referendum.

  • Hlasy v pléne.

  • Ale aj vtedy by ste nemohli hovoriť, že referendum bolo zmarené. A som veľmi zvedavá, či bude súd a budete tlačiť aj vyšetrenie káuz, kde boli podnety a dodnes sa s nimi nič neurobilo na tých starostov, ktorí odmietli distribuovať referendové lístky, pretože toto aj ten, kto nedodal, tam je tiež podozrenie, že sa dopustil trestného činu marenia. Ale aj keby desiati boli odsúdení za trestný čin marenia referenda, nemožno vo všeobecnosti kvalifikovať referendum za zmarené. Referendum môže byť len platné alebo neplatné.

    A dovoľte mi ešte poslednú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Šebeja, ktorý analyzoval pojem politickej vraždy. Toho sa už dotkol aj pán poslanec Gašparovič, ktorý predo mnou vystúpil. Vážení, myslím si, pokiaľ je zavraždený politik, ide o politickú vraždu, vraždu politika. Kto rozprával prvý o politickej vražde? Prečítala som si to a počula v súvislosti s Róbertom Remiášom, ktorý vôbec nebol politikom. Tak potom neviem, pán poslanec Šebej, ako to máte zosúladené v rámci koalície, keď SDK charakterizovala, čo je politická vražda, keď jedna časť SDK na nepolitika hovorí, že ide o politickú vraždu, a druhý predstaviteľ SDK na vysokého politika hovorí, že to nemožno charakterizovať ako politickú vraždu.

    Ďalej chcem povedať pánu poslancovi Šebejovi, ktorý vyzýval nás poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ba dokonca to charakterizoval ako naše mínus, že sme neuviedli motív politickej vraždy. Vážený pán poslanec Šebej, nie je úlohou poslancov robiť vyšetrovateľov a uvádzať motívy a konkretizovať motívy. Na to sú v štáte príslušné štátne orgány a myslím si, že ani ďalší členovia Hnutia za demokratické Slovensko ich nechcú suplovať.

    Ďalej ste uviedli, že u nebohého Duckého boli nebezpečné informácie, ktoré mal v hlave, a položili ste otázku, koho mohli ohroziť. Nie je mojou úlohou, ani úlohou iných poslancov toto zodpovedať. Môžu to byť všetko len dohady vedúce k polarizácii spoločnosti. Preto, pán poslanec Šebej, nie je mi sympatické, že ste prezentovali svoju hypotézu jednoznačne zameranú proti HZDS, Hnutiu za demokratické Slovensko. K tejto otázke sa, myslím si, už veľmi fundovane vyjadril pán poslanec Brňák a k jeho názorom sa pripájam.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pani poslankyňa Tóthová povedala argument, ktorý tu dnes už viackrát zaznel, že jednou z chýb ministra vnútra bolo, že komisia na vyšetrovanie vraždy Jána Duckého vznikla po týždni, až po týždni. Prepáčte mi, ale komisia na úrovni takéhoto činu má čisto deklaratívny a politický charakter. Fungujúca kriminálna polícia alebo pracuje, alebo nepracuje od prvej chvíle, ale komisia nemôže vniesť žiadny nový rozmer. Ak chcete vytýkať niečo, tak môžete vytýkať, že kriminálna polícia nepracovala od prvej chvíle profesionálne, ale nie komisia. Komisia je na to, aby sa ukázalo, že niečo naozaj berieme veľmi vážne, ale pri hľadaní činu sú na to kriminalisti, policajti.

  • Pán poslanec Weiss - faktická poznámka.

  • Chcel by som povedať pani poslankyni Tóthovej, že chápem, ako obhajuje spôsob, akým vznikla majetková oligarchia za vlády Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany. Chápem, že sa jej to páči, je to veľmi jednoduché, že na základe politického rozhodnutia napríklad syn nejakého príslušníka establishmentu dostal hotel či podnik. Aj tak sa možno pozerať na trhové hospodárstvo. Ale ja sa pozerám skôr na tie státisíce slovenských ľudí, ktorí boli za vašej vlády vyvlastnení a na tie tisícky slovenských podnikateľov, ktorí museli podnikať, takpovediac, z holých rúk. Vybudovali si nejakú existenciu a dostali sa v hospodárskej súťaži do nevýhodnej pozície s tými, ktorí dostali majetky iba politickými rozhodnutiami.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka. Ale, pán poslanec, reagujte na posledného rečníka.

  • Pán predseda, rozptýlim vašu obavu hneď v začiatkoch, chápem vaše obavy o vášho chránenca, ale chcem doplniť pani poslankyňu Tóthovú. Zabudla povedať, že som minule stretol istého psychológa a ten mi povedal, že parlament obchádza mykací syndróm, a povedal mi, že politik, ktorému začne mykať hlavou, by mal z politiky odísť. Chcem povedať, aby sa tu prítomný pán Weiss prestal hrať na robotníckeho vodcu, pretože jeho otecko a on patria do tej istej oligarchie.

    A ak tu niekto niečo vyvlastňoval, tak to boli práve komunisti, ktorí vyvlastňovali. My sme nič nevyvlastňovali, pán Weiss, vyjadrujte sa normálne a právnicky čisto, to v každom prípade. A neschovávajte sa za to, že ste robotnícky vodca, lebo vám už to dávno nesvedčí. Viem, že klamete zahraničie, že ich sem vodíte a nedovolíte im stretnúť sa s opozíciou, aby ste robili potemkiniádu, že na Slovensku je všetko v poriadku. Som presvedčený, že občania Slovenskej republiky týmto vašim klamstvám už dlho veriť nebudú a už vonkoncom nie tomu, že ste robotníckym vodcom. Tiež ste vyvlastnili budovu na Gunduličovej ulici. Za aké peniaze ste k nej prišli?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ambróš - faktická poznámka.

  • Mal by som dve faktické poznámky.

    Prvá, celá táto rozprava, ktorú dnes vedieme, ma vedie k názoru, že bude treba zmeniť rokovací poriadok a doplniť body rokovania o všeobecnú rozpravu, aby si páni poslanci za HZDS nemuseli vymýšľať odvolávania ministrov vlády Slovenskej republiky. To je po prvé.

    A po druhé, páni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, keby ste to mysleli vážne s vyšetrením vraždy pána Jána Duckého, tak by ste mali záujem na tom, aby to pán minister dokončil a neodvolávali by ste ho teraz alebo nesnažili by ste sa ho odvolať, pretože akékoľvek súčasné narušenie práce ministerstva môže len sťažiť vyšetrenie. Čiže to odvolávanie chápem len ako snahu zabrániť skutočnému vyšetreniu aj tejto vraždy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne.

    Reagoval by som na predchádzajúcu vystupujúcu pani Tóthovú a chcel by som povedať, aby sme už naozaj ukončili rozpravu v tejto veci, pretože to k ničomu nevedie. Medzitým, kým my tu rozprávame, v Považskej Bystrici došlo k ďalšiemu ozbrojenému prepadu poštového auta, kde sa malo odcudziť 15 miliónov Sk, tak by som odporúčal, aby pán minister mohol ísť do práce, aby sme to ukončili.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    viacerí z nás sa na dnešné rokovanie vyzbrojili určitou trpezlivosťou. Vedeli sme, že v tejto rozprave zaznie menej vecných argumentov a viac logických nezmyslov. Sám osobne som neveril tomu, že sa dnešné rokovanie zvrhne na politické divadlo.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán minister Pittner.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    vážení hostia,

    keďže tu bola jedna poznámka o Považskej Bystrici, opäť tak ako v neskorších prípadoch, ku ktorým sa dostanem, máte nepresnú informáciu, pán poslanec. Áno, bol tento pokus o lúpež, išlo o 15 miliónov korún, ktoré VÚB prepravovala, ale lúpež bola zmarená. V tom je ten rozdiel.

  • Predtým než sa dostanem k meritu veci, chcel by som reagovať na niektoré poznámky a na niektoré otázky. Najskôr musím povedať, že keď som si prečítal zdôvodnenie, prečo mám byť odvolaný, tak som tomu nechcel veriť. Naozaj vás, dámy a páni z terajšej opozície, pokladám za inteligentnejších, ako bol uvedený dôvod na moje odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery. V dôvode alebo dôvodom malo byť to, že som nezvládol boj proti politickému terorizmu. Ale za celý deň sa nepoužil jeden skutok, ktorý by napĺňal podstatu politického terorizmu tak, ako je definovaný a ako aj bývalý pán minister Krajči predložil svojho času do vlády materiál o boji proti politickému terorizmu.

    Chcem povedať nie vo svojom záujme, ale v záujme polície, že nie každá vražda politika je politickou vraždou, ako to aj teraz deklarovala pani poslankyňa profesorka Tóthová. Pretože poznáme predsa zo života, že niektorý politik je napríklad zabitý aj zo žiarlivosti, a nie je to politická vražda. A tým menej potom možno každú vraždu politika označiť za politický terorizmus. Nepodceňujme políciu, to nie sú debili, ako sa o nich vyjadril istý minister vnútra z vašich kruhov. Sú to ľudia, ktorí idú po stope a ktorí majú dostatok poznatkov, dostatok poznatkov o tom, aby vedeli postaviť verzie. Verzia, to nie je obvinenie, ako to tu niektorí vo svojich prejavoch povedali, ktoré treba vysloviť až potom, keď to súd preukáže. Verzia, to je prípadná možnosť, motív takejto vraždy. Veď vy sami, ak ste úprimní - aspoň verím, že mnohí z vás úprimní sú -, tak viete o všelijakých prezývkach, aj o prezývkach "twenty Johny", tak načo budeme podceňovať políciu. Jednoducho, ak som tu hovoril o verziách, tak som o nich hovoril z toho dôvodu, že som bol vami, Národnou radou, vyzvaný, aby som predložil stav vo vyšetrovaní takej trestuhodnej činnosti, akou bola vražda Jána Duckého.

    Ďalej chcem povedať, pokiaľ ide o to, či tieto verzie sú, ako hovoril pán Lexa, pán poslanec Lexa, alebo ako on ma vo svojom prejave nazýva "ten Pittner", čiže "ten Lexa" ako hovoril, tento Lexa hovoril o tom, že to sú "keci", že jednoducho to bola moja objednávka týchto verzií a podobne. Pamätám sa, ako pán poslanec Andrejčák, keď som skončil svoju informáciu, zase z iných dôvodov povedal, že vidno, že správu mi pripravili policajní profesionáli a mala svoju úroveň. Tak si to dajte dokopy, keď chcete volať po objektivite.

    Takisto, pán poslanec Krajči, vy ste ma obvinili dnes z celého radu trestných činov, pričom vo vystúpeniach väčšina z vás po celý čas hovorila o prezumpcii neviny. Hovorili ste o tolerantnosti, o objektivite. A nielen to. Vy ste na mňa dali trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy, keď som na základe poznatkov, ktoré mi v tom čase prišli ako poslancovi, upozorňoval na nevýhodnú zmluvu s jednou izraelskou a s jednou našou firmou, ktorú ste urobili, pokiaľ ide o identifikačné karty, pasy a ďalšie doklady. Nazvali ste to šírením poplašnej správy, keď som upozornil na to, že vaši odborníci v tom čase vás upozorňovali, že vzhľadom na obmedzenia prístupu k možnosti modifikácie technológií pri výrobe týchto dokladov môže prísť k ich ľahkému falšovaniu. Mimochodom, výsledok vášho podania bol zamietnutý, ako iste viete, pre bezpredmetnosť vašich argumentov. Ale vy ma obviňujete z celého radu ďalších trestných činov bez toho, aby ste rešpektovali vami skloňovanú prezumpciu neviny.

    Zostanem už len pri jednom tradičnom obviňovaní, ktoré sa tu s vaším spojencom Lexom neustále vynára. Obvinili ste ma zo špionáže. Viete, čo to znamená? Jedine to, že požívate poslaneckú imunitu a právo, že za to, čo poslanec povie za týmto pultom, nemôže byť trestné stíhanie, vás k tomu zrejme viedlo, pričom sa odvolávate na to, že som to sám o sebe povedal. A pritom dobre viete, že i tu za týmto stolom i pri písomnom vyjadrení som túto nehoráznosť vyvrátil. Je pre mňa nepochopiteľné, že na jednej strane sa hlásite k cyrilo-metodskému dedičstvu, ku katolíckej cirkvi, vyhlasujete svätých mužov Slovenska a na druhej strane neviete, ako konala a koná v istých situáciách cirkev. Je to vaše svedectvo.

    Ďalej pán poslanec Cuper hovoril o tom, že sa zaoberám len riešením politických káuz a nie aj iných, tých, ktoré hýbu záujmami našich občanov. Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že som vláde predložil program pre špeciálne tímy 11 káuz a sú tam aj ekonomické kauzy. A ak ich tu nebudem spomínať, tak len preto, aby sa nám neopakoval prípad Jána Duckého. To hovorím vážne. Chcem povedať, že ste ma obvinili z toho, že v päťdesiatych rokoch sa diali určité veci a teraz vyzývam k udávaniu. Vyzval som vás, a všetkých, nielen vás, ale všetkých, ktorých sa dotkne budúce vyšetrovanie takýchto káuz, k tomu, aby ste využili zákon na ochranu svedka.

    Pán poslanec Lexa hovoril o tom, kto bude ďalší. Asi vie, o čom hovorí. Naozaj vážne, tí ľudia, ktorých sa to týka, nech uvažujú o inštitúte zákona na ochranu svedka. Pán poslanec Husár sa ma pýtal, ako je teda možné, že riaditeľ finančnej polície povedal, že Ján Ducký sa nedopustil trestnej činnosti a na druhej strane iní hovoria o jeho trestnej činnosti, alebo o podozrení z trestnej činnosti. Riaditeľ finančnej polície sa vyjadril k jednej kauze, nie k tým ďalším, ktoré sú predmetom podania zo strany ministerstva hospodárstva.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Belohorskú, ktorá hovorila o komisii, prečo až po týždni a tak ďalej, tak najskôr chcem povedať, rozlíšme, o čo tu ide. Je tu komisia Národnej rady, ktorá skúma priebeh, a to od prvého dňa skúma dohľad nad vyšetrovaním, ale sú tu špeciálne tímy, ktoré som mojím rozkazom vymenoval po týždni, teda 18. januára, a to sa robí nie na začiatku, to sa robí, keď to všeobecné zhrnutie káuz, ich zváženie, teda prepáčte mi, verzií, ich zváženie, keď sa zúži a keď potom nastupujú špecialisti. A špecialisti nastúpili a robia teraz na šiestich verziách.

    Pán poslanec Slobodník sa ma pýtal, ako je to so skartáciou v kauze Technopol, skartáciu dokumentov, výbušnina na mítingu KDH, prípad Skošník a podobne. Neviem, prečo sa na to pýtate mňa, pán poslanec, pretože problém skartácie dokumentácie Technopol riešili alebo riešil predchádzajúci minister vnútra, výsledok bol známy a bol dokonca svojho času aj zverejnený. Pokiaľ ide o riešenie agenta Skošníka, výbušniny a tak ďalej, áno, to sa vyšetruje a sú k dispozícii zatiaľ materiály, ktoré budú predmetom ďalšieho šetrenia a budú zverejnené.

    Ale teraz mi dovoľte prejsť k vlastnému meritu vecí.

    V poslednom období som obviňovaný z toho, že som nekompetentne rozhodol o organizačných zmenách na ministerstve vnútra, že pripravujem ďalšie zmeny, ktoré by mohli mať za následok oslabenie funkčnosti práce Policajného zboru. O tieto dôvody opiera skupina poslancov aj vo svojom vystúpení častokrát návrh na moje odvolanie z funkcie ministra.

    Preto by som vám chcel objasniť dôvody, ktoré ma vedú a viedli k zmenám v organizácii polície a ministerstva vnútra. Ak mi dovolíte, vrátim sa, ale len krátko, do minulosti. Už v roku 1991, keď som bol prvýkrát minister vnútra, som v rámci Policajného zboru založil Úrad na ochranu ekonomických záujmov, ktorý sa v roku 1993 premenoval na Úrad finančnej polície a odbor závažnej kriminality. Pretože pri holandských dražbách, už pri prvých krokoch privatizácie sa ukazovalo, že jednoducho sa tu vyskytnú kriminálne prípady, spôsoby, ktoré prináša so sebou ekonomická transformácia.

    V roku 1994 sme urobili ďalší krok k tomu, aby sme zvýšili ofenzívnosť práce polície v boji s organizovaným zločinom. Ku koncu Moravčíkovej vlády sme prijali tak častokrát spomínaný zákon číslo 249/1994 Z. z. o boji proti organizovanému zločinu. Zaviedli sme také inštitúty, ako inštitút policajného agenta, inštitút ochrany svedka, inštitút kontroly kontrabandu, inštitút prania špinavých peňazí a podobne, a to v rámci pravidiel vtedajšej legislatívy, aké vtedy platili. Hovorím to preto, lebo občas sa mi vyčíta, ale dnes treba predložiť aj "vykonávak". Vtedy to nebolo tak, ale mali ste na to, páni, štyri roky času.

    Posilnili sme kompetencie prezidenta Policajného zboru a už vtedy bola zriadená Správa kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, v ktorej boli koncentrované špeciálne útvary zaoberajúce sa najzávažnejšou trestnou činnosťou. Ale v tomto období sa ešte stále organizovaný zločin u nás neprajavoval v takých rozmeroch, ako to bolo neskôr. Boli sme si vedomí, že naša republika nebude výnimkou, tak ako tu našťastie aj niekto z vás spomenul, a tento fenomén nás raz v plnom rozsahu zasiahne. Preto sme vytvorili prvé predpoklady na to, aby sme odhadovaným vývojom neboli zaskočení. Ale čo nasledovalo? Od začiatku roku 1995 sa postupne a systematicky tieto jednotlivé zámery rušili, odoberali sa kompetencie prezidentovi Policajného zboru a jedna reorganizácia po druhej stínala možnosti funkčnosti polície.

    Vážení páni a dámy, určite sa pamätáte - pretože viacerí teraz sedíte v laviciach tohto parlamentu -, že pri prerokúvaní programového vyhlásenia bývalej vlády v januári 1995 sme ako vtedajšia opozícia bez rozdielu hovorili o potrebe centralizácie boja s organizovaným zločinom. Dokonca takéto uznesenie v tom čase prijala aj Národná rada Slovenskej republiky. Ale realita bola celkom iná napriek tomu, že sme každoročne upozorňovali na nesplnenie tejto úlohy. Už v tom období nám bolo všetkým jasné, že organizovaný zločin sa snaží intenzívnejšie prenikať do všetkých sfér spoločnosti. Priniesli ste program Čisté ruky miesto toho, aby ste rozvíjali inštitúty, ktoré by urobili náš boj moderným a dali by polícii možnosti operatívne funkčne konať. A keď sme ako opozícia žiadali dať odpočet programu Čisté ruky, nikdy sa tak počas štyroch rokov nestalo a program Čisté ruky aj tak skončil v koši.

    Ale napriek tomu už v tom čase, počnúc rokom 1995 a v roku 1996 začali denne vybuchovať autá, nástražné výbušné systémy sa stali pravidlom vyrovnávania majetkových sporov, začali na uliciach za bieleho dňa vraždy. Dodnes, páni, takýchto vrážd bolo 45, významnejších 12, teda významnejších tých takzvaných bossov, ako ich vtedy nazývali. Objasnenosť - nula. To je výsledok?

    Ale vráťme sa k organizačným zmenám, ktoré boli realizované koncom vlaňajšieho roka, teda keď sme už nastúpili my. Už som spomínal, akú predstavu sme mali v boji s organizovaným zločinom v roku 1994. Vzhľadom na to, že sa v tomto kontinuálne nepokračovalo v rokoch, keď ste to mohli rozvíjať, dospeli sme do takého stavu, v akom sme. Ak vychádzame z premisy, že zločin sa organizuje stále na kvalitatívne vyššej úrovni, nepozná hranice štátov a má striktne rozdelené svoje teritórium, musíme sústrediť všetky sily a prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme v boji s ním mohli držať krok. Mohol by som hovoriť o praní špinavých peňazí, o rozvoji výpalníctva, o organizovaných spôsoboch zločinu. Ale o tom som tu hovorieval vyše štyroch rokov ako opozičný poslanec. A bolo to hádzanie hrachu na stenu.

    Ukážem to dnes na problematike drogovej trestnej činnosti. Svetový obchod s drogami riadia nadnárodné kartely, ktoré majú prísne vecnú a územnú deľbu pôsobnosti. A keď to zoberiem na naše územie, skupiny, ktoré u nás pôsobia, majú prísnu hierarchickú štruktúru, ktorá je tiež svojím spôsobom centralizovaná. Zadržanie drobných dílerov nám drogovú trestnú činnosť nevyrieši. Náš boj bude účinný len vtedy, keď sa nám podarí rozložiť celé skupiny, čo však nie je možné bez centralizácie riadenia útvarov pre boj s drogami. To znamená, že vzhľadom na doterajší vývoj a aktuálny stav trestnej činnosti, predovšetkým organizovanej, sa prioritne muselo riešiť postavenie útvarov, ktoré sa zaoberajú bojom s organizovaným zločinom.

    Základnou myšlienkou vykonanej zmeny v novembri minulého roku bolo sfunkčnenie polície v boji s najzávažnejšou trestnou činnosťou, pretože rozdelenie útvarov, ktoré majú riešiť organizovaný zločin, do dvoch sekcií, to znamená Sekcia špeciálnych policajných činností a Sekcia policajného prezídia, sa jednoznačne ukázalo ako chybné. Špeciálne útvary Sekcie zvláštnych policajných činností ministerstva sme preto podriadili policajnému prezidentovi. Predsa keď niekto mal zodpovedať za odhaľovanie takých prípadov, aký aj teraz riešime, musí mať k dispozícii podporné činnosti. Oči a uši, odpočúvanie a sledovanie načo má mať pod palcom minister? Načo mu to je? Alebo je mu to na niečo? Ja to nepotrebujem.

    Z tohto dôvodu sa zriadila Správa kriminálnej a finančnej polície prezídia, ktorá v sebe zahŕňa tri úrady: Úrad kriminálnej polície, Úrad finančnej polície a novozriadený Úrad boja s organizovaným zločinom a ďalšie podporné útvary, o ktorých takisto ani ja nebudem tu hovoriť. Išlo hlavne o zvýšenie akcieschopnosti, efektivity a odstránenie existujúcich informačno-komunikačných bariér v činnosti týchto útvarov. Pritom tejto zmene v organizačnom začlenení Úradu finančnej polície nebráni žiadna medzinárodnozmluvná a ani vnútorná úprava, ako to niektorí namietate. Úrad finančnej polície si aj v štruktúre Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru zachováva charakter zvláštnej služby. Zároveň sa musela podporiť činnosť týchto útvarov ďalšími útvarmi, ktoré zabezpečujú špeciálne činnosti.

    Len pre vašu informáciu rozvoj kriminálneho spravodajstva, o ktorom tu svojho času tak vehementne hovoril pán minister, bývalý minister vnútra Krajči koncom roka 1997 a v roku 1998 - a to neprezrádzam žiadne tajomstvo -, má len jedného aktívneho agenta. Nehanbíme sa za to? Preto som zariadil, že od tohto štvrťroka vysielam do zahraničia, do istej západoeurópskej krajiny - nie do CIA, pán Cuper, - vysielam ľudí, ktorí budú školení v kriminálnom spravodajstve. Teda táto správa môže v súčasnosti v plnom rozsahu zabezpečovať činnosti a plniť úlohy na úseku boja proti trestnej činnosti a zvýšiť tak úroveň a potenciál Policajného zboru na celom území štátu v eliminácii organizovanej trestnej činnosti. V rámci nej sú všetky služby, ktoré pracujú na báze operatívno-pátracej činnosti a kriminálneho spravodajstva centralizované. Určite vám je pochopiteľné, že v tomto boji sú najdôležitejšie informácie. Touto zmenou sme dosiahli zlepšenie informačného toku a koordinácie útvarov.

    Zároveň sa v Správe kriminálnej a finančnej polície prezídia vytvorilo silné analytické pracovisko, ktoré bolo podcenené, podseknuté a ktoré sa zaoberá zberom všetkých relevantných informácií, analyzuje ich a výstupy poskytuje príslušným pracoviskám kriminálnej a finančnej služby, a to i prostredníctvom agentúrnej siete, prostredníctvom informátorov, prostredníctvom rôznych analýz. Tak sa potom dostávajú aj správy o latifundistoch a podobne. Nie je pravda, že týmto spôsobom boli odobraté kompetencie krajským riaditeľstvám polície v tejto oblasti. Z krajských riaditeľstiev sa v prospech tejto správy vyčlenila len časť síl. Tieto však budú naďalej pôsobiť v danom teritóriu a plniť úlohy v boji s organizovaným zločinom. Touto centralizáciou sme dosiahli zlepšenie koordinácie pri riešení konkrétnych prípadov. Predsa aj organizované skupiny, ktoré sú u nás, nepôsobia len na teritóriu jedného kraja, ale sú previazané v rámci celej republiky. Sú, pochopiteľne, napojené aj na zahraničie. A takáto trestná činnosť sa nedá riešiť z úrovne kraja. Opätovne musím zdôrazniť to, čo som už niekoľkokrát povedal na pôde tohto parlamentu, s organizovaným zločinom nie je možné bojovať okrskárskymi metódami. Potvrdzujú nám to i skúsenosti zo zahraničia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalšou medializovanou otázkou, ktorá je mi vyčítaná, je odvolávanie funkcionárov Policajného zboru. Všetci si zrejme uvedomujete, že pri nástupe do funkcie každý minister a s ním aj vedenie rezortu vykonáva pohovory predovšetkým s vrcholovým manažmentom. Túto istú formu som musel uplatniť aj ja. Po zoznámení sa s funkcionármi na vrcholových postoch - pokiaľ som ich tam vôbec našiel, pretože viacerí z nich pred naším príchodom mali rozviazaný služobný pomer s predchádzajúcim vedením -, teda po oboznámení sa s funkcionármi na vrcholových postoch riadenia ministerstva vnútra a Policajného zboru som sa oboznámil aj s výsledkami, ktoré ich útvary dosahovali. Títo funkcionári boli oboznámení aj s predstavami nového vedenia ministerstva a Policajného zboru pri plnení úloh v ďalšom období. Bolo na nich, ako sa rozhodnú. Rešpektoval som aj ich predchádzajúce rozhodnutie skončiť služobný pomer alebo ďalej vykonávať policajnú službu na iných miestach služobného zaradenia. Každému je zrejmé, že keď nie je nadriadený spokojný s dosahovanou výslednosťou, hľadá riešenie na zlepšenie daného stavu. Jednou z foriem riešenia je aj výmena riadiaceho pracovníka. Preto si nemyslím, že by som pri budovaní riadiaceho aparátu ministerstva a Policajného zboru postupoval proti zákonu o štátnej službe. Ten, kto chcel ostať slúžiť v Policajnom zbore, zostal. A ten, kto chcel odísť, odišiel.

    Na ozrejmenie personálnych zmien okrem tých, ktoré boli zrealizované bývalým vedením rezortu, chcem uviesť, že k porušeniu zákona o štátnej službe nedošlo, pretože v súlade s dikciou zákona boli vykonané tri druhy zmien.

    Po prvé, v zmysle § 33 zákona môže byť odvolaný bez udania dôvodu ten policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

    Po druhé, tým funkcionárom, ktorým bola zrušená funkcia v dôsledku organizačných zmien, bolo v súlade s § 35 ponúknuté adekvátne služobné zaradenie. Keďže títo neakceptovali ponúknuté funkcie, boli na základe vlastnej žiadosti uvoľnení podľa § 191.

    Po tretie, poslednú skupinu tvoria tí funkcionári, ktorým vzhľadom na to, že ich útvary, ktoré riadili, nedosahovali požadované výsledky, bolo ponúknuté iné adekvátne služobné zaradenie. Vzhľadom na to, že na ponuku nereflektovali, boli na základe vlastnej žiadosti uvoľnení podľa § 191.

    Pokiaľ ide o vyjadrenie orgánov Odborového zväzu polície k organizačným a personálnym zmenám, situácia je takáto: Personálne zmeny, ktoré boli vykonané na základe vlastnej žiadosti policajta, sa s odborármi neprerokúvajú. Personálne zmeny vykonané v súvislosti so zmenami organizačnými boli následne prerokované s príslušným odborovým orgánom bez pripomienok.

    A teraz by som vás oboznámil, k akým personálnym zmenám v pôsobnosti Prezídia a krajských riaditeľstiev Policajného zboru došlo. Pánu Nemcovi, ktorý bol prezidentom Policajného zboru, bolo ponúknuté miesto riaditeľa Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici alebo miesto zástupcu ministerstva vnútra na Úrade vlády Slovenskej republiky. On si však podal a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Kĺbik, zástupca prezidenta Policajného zboru, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením rezortu na vlastnú žiadosť k 1. 11. 1998. Pán Polka, ktorý bol od 1. 1. 1998 zaradený vo funkcii zástupcu prezidenta Policajného zboru, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť k 1. 12. 1998. Pán Moška, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Úradu kriminálnej polície prezídia, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením k 1. 12. 1998. Pán Kožík, ktorý bol vo funkcii riaditeľa odboru organizovanej trestnej činnosti Úradu kriminálnej polície prezídia, bol ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa Úradu organizovanej trestnej činnosti Správy kriminálnej a finančnej polície prezídia, čiže zostal. Pánu Vyskočovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky Úradu kriminálnej polície prezídia, bolo ponúknuté iné adekvátne zaradenie, na ktoré nereflektoval a na vlastnú žiadosť bol uvoľnený zo služobného pomeru k 1. 12. 1998.

    Pokiaľ ide o krajských riaditeľov, je pravda, že až na jedného boli vymenení všetci. Ale z akých dôvodov? Pán Dlapa, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, bol uvoľnený zo služobného pomeru bývalým vedením na vlastnú žiadosť k 1. novembru 1998. Pánu Puškášovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, bola vzhľadom na neadekvátnu výslednosť práce ponúknutá funkcia v rezortnom školstve, na ktorú nereflektoval a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Malovec, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pánu Cverenkárovi, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, bola vzhľadom na nízku výslednosť práce na úrovni krajského riaditeľstva ponúknutá funkcia riaditeľa okresného riaditeľstva, ktorú odmietol a bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť. Pán Petráš, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, je od 1. decembra 1998 zaradený vo funkcii viceprezidenta Policajného zboru. Na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici k zmene nedošlo. Pán Koman, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť vzhľadom na dosiahnutie dôchodkového veku. Pán Chudý, ktorý bol vo funkcii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, bol po vzájomnej dohode preradený na funkciu riaditeľa vnútorného odboru krajského riaditeľstva vzhľadom na to, že počas trvania jeho služobného pomeru nebol zaradený v priamom výkone niektorej služby Policajného zboru, súčasné služobné zaradenie zodpovedá jeho doterajšiemu služobnému pôsobeniu.

    Ale dovoľte mi poukázať na ďalšiu príčinu znefunkčnenia Policajného zboru. Namiesto toho, aby sa pokračovalo v tom smere, ktorý sme v roku 1994 založili, sa polícia reorganizovala na základe politického rozhodnutia o novom územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Keďže bolo rozhodnuté, že Policajný zbor bude organizovaný rovnako ako orgány štátnej správy, bolo potrebné zriadiť nové policajné útvary. Z 38 bývalých okresných veliteľstiev sa vytvorilo 76 riaditeľstiev a ďalej vzniklo 8 nových krajských riaditeľstiev. Nemusím vám ani vysvetľovať, čo to znamená.

    Keď sa pripravovala táto reforma, boli vypracované viaceré analýzy, z ktorých vyplynul záver, že ak majú byť niektoré nové útvary plne funkčné, bude si to vyžadovať nárast okolo 10 000 nových miest policajtov a občianskych zamestnancov, a pritom celkový stav je 20 000. To viedlo zrejme bývalé vedenie rezortu k tomu, že koncom minulého roka pred voľbami dali do vlády návrh o zvýšenie policajtov o 2 000. Ministerstvo financií protestovalo, prišlo ku kompromisu na 800, ale ani to už potom, keďže voľby dopadli tak, ako dopadli, nerealizovali.

    Určite vás toto číslo zarazilo. Treba si však uvedomiť, že polícia nie je len represívna zložka, ale plní aj úlohy štátnej správy vo zverených oblastiach. Preto mi pripadá dosť zvláštne, že práve v poslednom období som obviňovaný z toho, že policajta nevidno na ulici. Doterajšie poznatky jednoznačne ukazujú, že organizačná štruktúra polície, ktorá bola vytvorená v súvislosti s novým územnosprávnym členením republiky, je menej funkčná ako v minulosti. Keď si položím otázku, prečo je to tak, musím konštatovať, že táto zmena nebola podmienená nedostatkami vo fungovaní polície, ale rozhodnutím prispôsobiť sa organizácii štátnej správy. Snaha o vytvorenie plnohodnotných okresných riaditeľstiev mala za následok zvyšovanie počtu policajtov, ale i občianskych zamestnancov v riadiacich a administratívnych funkciách, a to, samozrejme, na úkor výkonných funkčných miest. Toto sa, samozrejme, prejavilo zvýšením pracovnej zaťaženosti u veľkej časti policajtov zaradených v priamom výkone, lebo ich je jednoducho menej, ako by si to situácia vyžadovala.

    Uvedomme si, že reforma polície v rokoch 1996 a 1997 znamenala usadenie policajtov do kancelárií. Z výkonných policajtov na kriminálnej, poriadkovej i dopravnej polícii sa stali úradníci, to značí, že celá táto reforma bola na úkor priameho výkonu služby. Práve preto hľadáme riešenie na zlepšenie daného stavu a riešenie, ktoré vidím, je zníženie počtu okresných riaditeľstiev a odbúranie tých činností polície, ktoré jej nevyplývajú zo zákona o Policajnom zbore. Ale týmto sa policajti z daných okresov nestratia. Sledujeme tým odbúranie nevýkonného aparátu a získanými silami budeme, naopak, môcť posilniť priamy výkon. Tvrdenia, že sa polícia občanovi vzdiali, sú neopodstatnené. Služby, ktoré polícia občanovi zabezpečuje v súčasnosti, budú zachované. A chcem vás uistiť, že táto zmena nebude vykonaná, takpovediac, od stola, ale už dnes sú do jej prípravy zapojené všetky zložky polície od okresu až po centrálu.

    Tretia, posledná a možno rovnako vážna situácia je v preniknutí korupcie do Policajného zboru. Bol som druhýkrát ministrom vnútra v Moravčíkovej vláde a ako viete, ku koncu sme zaviedli inšpekciu ministra vnútra so všetkými atribútmi, ako bola sledovačka, používanie ITP, používanie spravodajských metód. Keď som teraz prišiel, zistil som, že inšpekcia je opäť bezzubá. A preto som pristúpil k tomu, že sa tieto metódy zavádzajú, odstraňujú sa nedostatky, ktoré som tam zistil. Chceme, aby inšpekcia bola políciou v polícii. Len tak sa dopátrame toho, kde je prepojenie policajtov s podsvetím, policajtov s korupciou.

    Poviem vám len niektoré posledné výsledky za minulý týždeň. V spolupráci s pracovníkmi finančnej polície Úrad inšpekčnej služby realizuje prípady závažnej kriminality ekonomického charakteru, kde sa trestnej činnosti zneužitia právomocí verejného činiteľa dopustili príslušníci istého krajského riaditeľstva Policajného zboru tým, že zakrývali trestnú činnosť súkromných podnikateľov. Celková, doteraz zistená suma je 520 miliónov korún. Realizuje sa prípad neoprávneného prehlasovania osobných motorových vozidiel v počte približne 50 kusov do evidencií motorových vozidiel na území celej Slovenskej republiky. Ide o falošné technické preukazy na vozidlá vyššej cenovej relácie. Bol zadokumentovaný prípad príslušníka okresného riaditeľstva - nebudem spomínať kde -, ktorý prostredníctvom inej osoby zabezpečil výrobu falšovaných pokutových blokov v Maďarskej republike a následne prevoz na územie Slovenska. Po ich získaní kontaktoval ďalších príslušníkov polície na ich distribúciu. Celková hodnota všetkých zväzkov pokutových blokov bola 680 000 Sk.

    A tak by som mohol pokračovať ďalej. Prípad bývalého okresného riaditeľa, ktorý si za 300 000 Sk dal urobiť drevené schody vo svojej chate a sumu naúčtoval na konto okresného policajného riaditeľstva. Alebo prípad syna istého vysokého činiteľa ministerstva vnútra, ktorý sa dostal do polície tak, že sfalšoval maturitné vysvedčenie, ba dokonca aj výučný list z učňovky a takto ošklbal políciu o vyše 120 000 Sk, alebo jeho otec, ktorý zneužil dokonca aj bývalého pána ministra Krajčiho a zneužitím svojej funkcie a skorumpovaním pracovníka personálneho odboru si zlepšil svoje odchodné o vyše 150 000 alebo 180 000 Sk a mesačný príspevok na cca 20 000 Sk. To sú výsledky, ktoré hovoria o tom, v akom stave sme prevzali políciu.

    Vážení, dovoľte mi skončiť jednou takou záležitosťou. Priznám sa, že dosť dobre nechápem, alebo možno až príliš dobre, prečo práve v HZDS od počiatku, nie u všetkých, ale u väčšiny, nachádzam taký odpor, keď som vo funkcii. V roku 1992, keď som sa stal poslancom, nesmel som byť v kontrolnom aparáte nad Slovenskou informačnou službou, až po pár mesiacoch sa mi to umožnilo. V rokoch 1994 až 1998 som celé tie roky bol v "trestaneckom" výbore, a keď išlo o to, aby som sa stal členom dohľadu nad Slovenskou informačnou službou, ani počuť, v branno-bezpečnostnom výbore, ani počuť. A pritom som to bol ja, kto svojho času po novembri 1989 vôbec nerozmýšľal o politike, ale prihlásil som sa v tom čase do Zboru národnej bezpečnosti, kde som chcel pôsobiť. Len zhodou okolností sa stalo to, že som bol potom presunutý zo spravodajskej služby na funkciu ministra.

    Chcem povedať, že táto averzia je nešťastná. Ktosi spomenul, myslím si, pán poslanec Mikloško, že som postavený do úlohy, že chtiac-nechtiac musím slúžiť všetkým, aj tým, ktorých povedzme z určitých politických dôvodov, ľudsky povedané, nemám rád. Alebo si myslíte, že to môže byť ináč? Veď ak dnes-zajtra príde k obdobnému prípadu s iným poslancom - nech to bude ktokoľvek i mne ten najnepríjemnejší -, bude to moja prehra, a preto chcem povedať, že to, čo som ponúkol, myslím vážne. Naozaj vážne ponúkam všetkým občanom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom dotknuteľní vo veciach či už privatizácie, alebo iných kšeftov, nech uvažujú nad možnosťou využitia zákona na ochranu svedka.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Andrejčák?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    počuli sme v priebehu dnešného rokovania veľa argumentov, prečo chceme odvolať pána ministra Pittnera. Ale mám taký dojem, že neboli počúvané. Počuli sme veľa vzájomných invektív, tie už boli počúvané lepšie. Nepočuli sme - až teraz vo vystúpení pána ministra -, ktorý argument sme neuvádzali pravdivo a nebol ani vyrobený pokus na jeho vyvrátenie, ale ponadávali ste nám, to je pravda. Čakali sme to a tiež sme sa trošku obrnili, aby sme to vydržali. Ale myslím si, že debata ukázala rozdelenie našej politickej scény, aj rôzne pohľady na tie isté skutočnosti. Nejdem teraz súdiť, a nie je dôležité, aby som súdil, ktoré argumenty pána ministra boli pravdivé, ktoré neboli, ktoré má tam vpísané, aby odzneli kvôli propagande. To nech si urobí každý poslanec sám.

    Chcem však krátko uviesť ešte niektoré už veľmi stručné poznámky k vystúpeniam niektorých pánov poslancov, predovšetkým k predsedovi výboru, v ktorom pracujem. Pán poslanec Palko potvrdil tú mieru arogancie, ktorú včera urobil, keď nám ani neoznámil, že rozpúšťa koaličnú časť výboru. Áno, dôvod uvádzal, možno práve preto k tomu prišiel, ale my predsa dôvody nemôžeme posudzovať. Ale proti čomu chcem verejne protestovať, je to, že nás, teda aj mňa, pán poslanec označil za politických teroristov, a žiadam, aby sa verejne na najbližšom rokovaní Národnej rady ospravedlnil. A toto žiadam za seba aj za ostatných našich poslancov.

    Pánu poslancovi Šimkovi. Pán poslanec, aj my uvádzame konkrétne dôvody, len vaši kolegovia a niektoré aj vy nepočúvate. Áno, robíme dnešnú schôdzu za takých podmienok, ako ste ich robili vy. Nevedeli sme, či sa zvolá a kedy sa zvolá. Nevedeli sme 24 hodín vopred, kedy to bude. Vy ste to však vždy vedeli. Máme...

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, prosím vás, nehádajme sa.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

  • Máme málo hlasov na dosiahnutie nášho zámeru, mali ste ich málo aj vy. Verili sme svojim ministrom, veríte aj vy. Ale dovoľte mi, aby som povedal, že nie to, či máme to rovnaké alebo nerovnaké, nás rozdeľuje. Nás rozdeľujú politické ciele a tie sa tu ukázali.

    Chcel by som trošku protestovať proti špekulácii, v ktorej pán kolega Šebej, ktorého som prvýkrát počul takto rečniť, s ľahkosťou jemu vlastnou zveličil jeden politický motív a bagatelizoval druhý. Myslím si, že práve ten motív, ktorý uvádzal, je jeden z možných a bol dôvod, že sa dá na obe strany počítať, tak nebol do toho prehľadu, ktorý nám pán minister v informácii založil, prečítaný. Považujem to teda za riadny cynizmus.

    Intolerancia a vyšetrovanie údajnej trestnej činnosti - veľa sa o nej povedalo. Mám taký dojem, že v niektorých prípadoch sa počíta, že si kúpime aj svedectvo. Ale to svedectvo bude platné, pokiaľ k niečomu takému dôjde, maximálne štyri roky. Ale podľa nás ani nie tak dlho. Potom je možné znova prípad otvoriť, znova prešetriť, pretože falošné svedectvo nikdy dlho nevydržalo.

    Pánu kolegovi Romanovi Kováčovi, pánu poslancovi Kováčovi chcem len povedať, že on už častejšie reagoval v Národnej rade, ako keby bol rádio, ako keby sedel, pardon, pri rádiu. Pretože chvíľu to zapne, keď niečo hovoríme, a chvíľu to vypne a potom argumentuje tak, že sa trošku zasmejeme, ale všetkých nás to mrzí. A preto vám odporúčam, pán Roman Kováč, ak ste nepočuli argumenty, a ako ste uviedli, že ani jediný príspevok, ani jediný argument, prečítajte si v pokoji po večeroch stenografickú správu, pretože tam ich všetky nájdete.

    Vážení páni kolegovia poslanci vládnej koalície, vážený pán minister, ani premiér, ani vy, ale ani vo vystúpeniach vašich kolegov ste nás nepresvedčili, a preto trváme na svojom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov, či chce k rozprave zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel som len chladne a vecne zhrnúť fakticitu rozpravy, ale musím sa opýtať, čo teda znamenajú tieto úsmevy a vtipkovanie a žartovanie poslancov, ktorí celý deň zvádzali neľútostný politický zápas, v ktorom odzneli hrozby a v ktorom odzneli obžaloby svojich politických protivníkov z vládnej koalície. Čo to teda znamená? O čom vlastne máme hlasovať? O akom vašom návrhu? Keď teraz zrazu s úľavou vtipkujete a žartujete.

    V poriadku. Amnestovali ste zločiny komunizmu v roku 1992. Väčšina vašich politických životopisov sa začína v roku 1992, ale prosím vás, bráňme všetci zo všetkých síl rusifikácii tejto krajiny. Slovenskú republiku tvorí 5 miliónov jednoduchých a bezbranných ľudí. Nezahrávajte sa s ich osudmi.

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 14 poslancov, predseda vlády a minister vnútra pán Pittner. Viac ako 60 poslancov vystúpilo s poznámkami. Nikto, v žiadnom vystúpení nikto nenavrhol žiadnu zmenu spôsobu hlasovania, žiaden procedurálny návrh. Nikto nepridal ani neubral z uznesenia, ktoré navrhuje skupina poslancov. Teda vás žiadam, aby ste nechali hlasovať o uznesení o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením rezortu ministerstva vnútra.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

  • Hlasy z pléna.

  • Opačne je to. Nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, preto budeme hlasovať o tomto návrhu verejne.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Zaujmite svoje miesto, pán poslanec Mikloško.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi?

    Pre jasnejšie hlasovanie, aby nedošlo k nedorozumeniu, chcem povedať, že ten, kto je za nedôveru, hlasuje za, kto je proti nedôvere, hlasuje proti.

    Opakujem, kto je za nedôveru, hlasuje za, kto hlasuje proti nedôvere, hlasuje proti.

  • Hluk v sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

  • Tým sme program 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 9. schôdze NR SR sa skončilo o 17.30 hodine.