• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Engliš, pán poslanec Kalman, pán poslanec Kozlík a pani poslankyňa Mušková.

    Podľa schváleného programu nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Skôr ako začneme rokovať o návrhu zákona v druhom čítaní, na návrh gestorského ústavnoprávneho výboru dávam hlasovať v zmysle § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o skrátení 48-hodinovej lehoty na doručenie spoločnej správy gestorského výboru tak, aby sme mohli o návrhu ústavného zákona začať okamžite rokovať.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, pán poslanec Mesiarik - procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady presunuli okamžite na začiatok dnešného rokovania. Ide o priame prenosy Slovenskej televízie. Teda presunúť ešte pred prerokúvanie ústavného zákona.

  • Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme najskôr hlasovať o mojom návrhu, ktorý vzišiel z gestorského výboru o skrátení lehoty. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o skrátení 48-hodinovej lehoty na doručenie spoločnej správy gestorského výboru pred druhým čítaním.

    Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalší procedurálny návrh podal pán poslanec Mesiarik.

    Pán poslanec Mesiarik, aj keby sme ho schválili, nemôžeme už rokovať pred týmto bodom, pretože som otvoril tento bod programu o prerokúvaní ústavného zákona. Takže môžeme rokovať o tomto vašom návrhu až potom, keď prerokujeme ústavný zákon. Súhlasíte, aby sme takto hlasovali?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 58 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 58a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ivan Šimko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás znovu poprosiť, vypnite všetci, ktorí máte v rokovacej miestnosti svoje mobilné telefóny, ovplyvňuje to našu techniku, ktorou tu disponujeme jednak pri hlasovaní, ale aj zvukovú techniku. Nerobme si navzájom jeden druhému zle.

    Ďalej by som vás chcel poprosiť o disciplínu v rokovacej miestnosti, prerokúvame ústavný zákon, ktorý táto Národná rada nebude tak často prerokúvať, aby sme mu venovali primeranú pozornosť, aby sme boli disciplinovaní, tak ako sa pri rokovaní v Národnej rade žiada.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    milé poslankyne,

    ctení poslanci,

    dámy a páni,

    trvalo niekoľko tisícročí ľudského rodu, kým prišlo kresťanstvo s prevratnou ideou univerzálnej rovnosti každého človeka. Všetci ľudia bez ohľadu na ich pôvod, podmienky ich života, pohlavie či vek majú vo svetle tejto radostnej zvesti nádej na rovnakú duchovnú perspektívu. Dnes si už asi sotva vieme uvedomiť, čo to znamenalo. Tam kdesi sa zrodil nový pohľad na človeka. Bol to však pohľad, ktorého naplnenie sa upieralo až za hrob, tam bude aj chudobný Lazar požívať radosti kráľovstva nebeského, ak sa o to svojím životom zaslúžil. Mobilizujúce posolstvo zodpovednosti za časný život v nádeji na perspektívu dokonalej spravodlivosti po jeho skončení pre každého. Mnoho pokolení kresťanskej éry si s tým vystačilo. Ale kresťanská idea rovnosti ľudí raz nastolená sa už nedala zastaviť. Prestúpila hranicu smrti a vtrhla do života človeka i tu na Zemi. Nový vek prichádza s tým, že rovnosť už nie je iba budúcou perspektívou. Všetci ľudia sa rodia ako rovní a ako takí majú práva, ktoré im nikto nesmie odňať, zrušiť či uprieť, hlása víchor doby spred zhruba troma stovkami rokov. Postupne sa z okov neuveriteľných závislostí vymaňuje obrovský potenciál prebúdzajúcej sa slobodnej vôle miliónov ľudí, ktorý sa začína dotýkať aj ich každodennej reality. Tieto idey sa často rodili a rozvíjali v prítmí kabinetov a študovní. Vo chvíli, keď sa však dostali do sŕdc ľudí z mäsa a kostí, stávali sa zrazu hybnou silou veľkých zápasov o ľudskú slobodu. A napokon aj o kontrolu a účasť na verejnej moci.

    V minulom storočí tieto zápasy nadobudli predovšetkým formu boja za rozširovanie volebného práva. V krajine, v ktorej sa na začiatku tohto storočia nachádzalo Slovensko, prebiehal tento zápas až do jej zániku po svetovej vojne. Všeobecné volebné právo pre všetkých mužov a ženy sa stalo skutkom až v prvej Československej republike. Až tam mohli všetci občania v tajnom hlasovaní priamo rozhodnúť o zložení najmocnejšieho orgánu štátu - Národného zhromaždenia. Zápas za politické dospievanie občana akoby bol zavŕšený. Ale idea rovnosti ľudí žije ďalej a rozvíja sa. Ani všeobecné hlasovacie právo nezabránilo nastoleniu totalitných režimov, ktoré k nám prišli sčasti zvonku, ale sčasti aj s rozhodnutím našich vlastných ústavných orgánov.

    Skúsenosti s obmedzenými možnosťami reálnej kontroly ústavných orgánov občanmi vedú rozmýšľajúcich ľudí v slobodnom svete k hľadaniu stále nových mechanizmov, ako uplatniť zásadu nachádzajúcu sa v ústavách väčšiny krajín v ich úvodných ustanoveniach, že občania sú pôvodcami všetkej moci v štáte, v ich reálnom ústavnom živote. Všeobecne možno konštatovať, že sú tu dnes dve veľké moderné tendencie. Posilňovanie priamej demokracie a zvyšovanie počtu verejnoprávnych orgánov s priamym mandátom občanov. Takto, ak Slovensko v závere tohto storočia zavádza priamu voľbu hlavy štátu, je to znakom toho, že cítime pulz doby. Nadväzujeme na dedičstvo zápasov o rozširovanie volebného práva ľudí, ktoré sú politickým uskutočňovaním veľkej a svojím pôvodom kresťanskej myšlienky rovnosti ľudí.

    Keď sme v závere roku 1996 nastolili ideu priamej voľby prezidenta do spoločenskej diskusie, mnohí boli prekvapení, aký spoločenský pohyb to vyvolalo. Bleskové vyzbieranie pol milióna podpisov v petičnej akcii nebolo ani tak výrazom dobrej organizácie ich zberu, ale predovšetkým prebudenia skutočného záujmu ľudí. Zrazu si na nich ktosi spomenul, uznal ich práva a ponúkol im väčšiu účasť na správe vecí verejných. Nechcem a nebudem rekriminovať udalosti tých dní. Ide mi o to, aby sme to, čo sa vtedy prebudilo, teraz uskutočnili.

    Vo voľbách minulý rok to už bolo jasné všetkým. Aj bez referenda prakticky všetky politické strany a hnutia vedeli, že národ si želá priamu voľbu prezidenta. Táto vôľa je o to silnejšia, že 2. marca to už bude rok, čo Slovensko nemá hlavu štátu. Rozdrobenosť politickej scény nie je vôbec neobvyklá a neprirodzená, a preto voľba prezidenta v parlamente s ústavným pravidlom, ktoré na jeho zvolenie požaduje trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov Národnej rady v tajnom hlasovaní, bola doteraz a bola by aj v budúcnosti vždy veľkou hádankou.

    Preto sme pred parlamentnými voľbami, myslím si, všetci, čo sme tu v tejto ctenej snemovni, občanom sľúbili, že to necháme na nich. Bol to sľub vážny, správny a zodpovedal modernému trendu vývoja demokratického myslenia v slobodnom svete. Predovšetkým to však bol výraz úcty voči každému človeku v našej vlasti. Dnes je na nás, aby sme tento sľub splnili. Obšírnejšie som o politických súvislostiach priamej voľby prezidenta hovoril pri uvedení tohto návrhu v prvom čítaní.

    Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, sústrediť teraz vašu pozornosť už priamo na text návrhu ústavného zákona, na tlač číslo 58. Jeho základným zámerom je zmeniť spôsob voľby hlavy štátu z parlamentnej na ľudovú. Už som na tomto mieste pred niekoľkými rokmi spomínal, že úvahy o voľbe prezidenta občanmi sa zjavili už pri úsvite republikánskeho zriadenia po roku 1918. Tvorcovia ústavy z roku 1920 sa však napokon priklonili k vzoru vtedajšej francúzskej ústavy s voľbou v parlamente. Francúzsko zmietané krízami po druhej svetovej vojne koncom päťdesiatych rokov však zaviedlo priamu voľbu hlavy štátu a stabilizovalo svoj ústavný systém prakticky dodnes.

    Zmena spôsobu voľby prezidenta je zásadným posilnením jeho postavenia. Všetky úvahy o tom, či ide o prezidenta silného alebo slabého považujem za slovné hry bez reálneho obsahu. Silná osobnosť s priamym mandátom občanov bude zásadným spôsobom ovplyvňovať verejný život štátu, i keby jeho právomoci boli nulové. Už v diskusii na záver prvého čítania som upozornil, že predseda vlády podľa našej ústavy má vlastne iba jednu osobnú právomoc - navrhuje prezidentovi členov vlády na vymenovanie a na odvolanie. A predsa je jeho postavenie v systéme ústavných orgánov a činiteľov nesmierne mocné.

    Priamo volený prezident a premiér s podporou väčšiny v Národnej rade budú v našom ústavnom živote partneri, každý s veľkým dielom moci, ale i zodpovednosti za život nášho štátu. Pravda, každý vo svojej oblasti, každý podľa svojich osobných schopností. A je to dobre, pretože to systémovo znižuje riziko koncentrácie neúmernej moci v rukách jednej osoby. Občas sa stretávam s názormi, že priama voľba prezidenta je cesta k prezidentskej forme vlády, tak ako je to napríklad v Spojených štátoch. Tu treba upozorniť, že to tak nie je. Tradícia parlamentnej formy vlády sa v našich podmienkach zatiaľ ukazuje ako osvedčená a náš návrh nesmeruje k jej zmene. Práve naopak. Ambíciou návrhu ústavného zákona je upraviť postavenie prezidenta tak, aby čo najlepšie zodpovedal postaveniu hlavy štátu v parlamentnej demokracii.

    Náš ústavný vývoj totiž zakotvil niektoré anomálie, ktoré sa pre túto formu vlády nehodia a buď sa v živote štátu nevyužívajú, alebo pôsobia skôr rušivo. Toto je základný zámer ďalších ustanovení návrhu. Nejde tu ani o oslabenie, ani o posilnenie prezidenta, ale o takú úpravu jeho postavenia, aká mu v režime parlamentnej demokracie patrí. Hlava štátu v parlamentnej forme vlády stojí v zásade mimo základného trojdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Zastupuje štát a vo vzťahu voči zákonodarnej, výkonnej a sčasti aj súdnej moci vykonáva niektoré oprávnenia zásadne zabezpečujúce riadny chod ústavných orgánov, ktoré tieto moci vykonávajú. Takýmito oprávneniami sú predovšetkým práva rozpustiť za stanovených podmienok parlament, vymenúvať a odvolávať vládu a jej členov, vymenúvať a odvolávať vyšších štátnych úradníkov, vymenúvať sudcov Ústavného súdu a podobne.

    Návrh je formálne novelou Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. Znamená to preto, že jednotlivé jeho ustanovenia sú premietnuté do systematiky platnej ústavy. Z toho dôvodu jednotlivé body návrhu nasledujú sled článkov doterajšieho znenia nášho základného zákona, ktoré sú dotknuté zmenou spôsobu voľby a postavenia prezidenta.

    Teraz mi, vážené poslankyne a vážení poslanci, dovoľte venovať sa rozhodujúcej časti návrhu označenej tiež ako článok I. Prvý bod týkajúci sa článku 84 ods. 3 je premietnutím navrhovaných zmien do ustanovenia o tom, v akých veciach sa pri rozhodovaní Národnej rady požaduje kvalifikovaná trojpätinová väčšina. Z terajšieho znenia sa vypúšťa voľba prezidenta, pretože sa táto právomoc parlamentu odníma a doterajšia možnosť odvolať hlavu štátu kvalifikovanou väčšinou sa upravuje tak, že Národná rada bude v budúcnosti mať možnosť sa troma pätinami hlasov svojich poslancov uzniesť na vypísaní ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo na podaní obžaloby proti hlave štátu na Ústavný súd.

    Zmenou spôsobu voľby prezidenta je vyvolaná aj úprava, ktorú obsahuje bod 2 návrhu v článku 86. Ide o ustanovenie vymedzujúce pôsobnosť parlamentu, z ktorej sa vypúšťa pôsobnosť voliť a odvolávať hlavu štátu tajným hlasovaním.

    Predmetom diskusií sa stal tretí bod návrhu. Je to takzvané právo veta, ktoré je v súčasnej ústave upravené tak, že prezident môže z akéhokoľvek dôvodu alebo i bez dôvodu vrátiť schválený ústavný zákon alebo zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ak však parlament normu znovu schváli, musí byť vyhlásená. Nevyžaduje sa vyššie kvórum, je to veto, ktoré dáva možnosť poslancom znovu zvážiť svoj predchádzajúci postoj. Navrhujeme vypustiť z tohto režimu prezidentského veta ústavné zákony, avšak ponechať úpravu, pokiaľ ide o počet hlasov potrebných na prijatie zákona po opätovnom hlasovaní. Zároveň navrhujeme vypustiť ustanovenie, ktoré umožňuje vláde prikázať prezidentovi, aby využil svoje právo veta. Prvá zmena - vypustenie ústavných zákonov - vychádza z predstáv o budúcom vývoji tohto ústavného inštitútu a jeho transformácie na nástroje preventívnej ochrany ústavnosti. Je to prvý krok k nej, avšak jej plná realizácia by si vyžiadala ďalšie zmeny v ústave v časti zakotvujúcej postavenie a pôsobnosť Ústavného súdu.

    Navrhovatelia sú presvedčení o potrebe aj mnohých ďalších zmien v oblasti ochrany ústavnosti, avšak tieto zmeny si budú vyžadovať osobitnú pozornosť, odbornú, verejnú a aj politickú diskusiu. Vypustenie oprávnenia vlády urobiť si z prezidenta takpovediac poštára pri navracaní zákonov do parlamentu, hádam ani netreba príliš zdôvodňovať. Je to nesystémový a nedôstojný prvok v našom ústavnom mechanizme, a preto je ho potrebné odstrániť.

    Najviac diskutovanou časťou tohto bodu návrhu sa však stalo to, čo nenavrhujeme meniť. Kvórum potrebné na schválenie zákona po jeho opätovnom prerokovaní v Národnej rade. Navrhovatelia sa nazdávajú, že ho netreba zvyšovať. Z uplynulých rokov si pamätáme na prípad takzvaného zákona na ochranu republiky, ktorý parlament schválil a prezident ho vrátil. Poslanci získali čas, aby si to znova premysleli, zvážili a napokon po opätovnom prerokovaní zákon schválený nebol, a to, aj keď sa nevyžadovalo zvýšené kvórum. Na druhej strane nemožno neuznať istú racionalitu aj pripomienke vlády, ktorá odporúča, aby sa po opätovnom prerokovaní zákona na jeho prijatie požadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. O niekoľko chvíľ o tom rozhodneme hlasovaním.

    V bode 4 sa zmeny premietajú v článku 89 ods. 2 do niektorých oprávnení predsedu Národnej rady. Vypúšťa sa jeho oprávnenie prijímať sľub prezidenta republiky, pretože to bude v návrhu riešené inak a, naopak, rozsah jeho oprávnení sa rozširuje o vyhlasovanie voľby prezidenta a vyhlasovanie ľudového hlasovania o odvolaní hlavy štátu.

    Jadrom navrhovanej zmeny je bod 5. Ide o nové znenie článku 101 zavádzajúce voľbu prezidenta občanmi v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Obsahuje základnú ústavnú charakteristiku hlavy štátu a ustanovuje spôsob jej voľby. Kandidátov na prezidenta môžu navrhovať poslanci Národnej rady alebo občania. Počet potrebný na kvalifikovaný návrh je 15 poslancov alebo 15 tisíc občanov s aktívnym volebným právom. Kandidát je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak takýto počet hlasov nezíska žiaden z kandidátov, uskutoční sa o dva týždne druhé kolo. V druhom kole si zmerajú sily už len dvaja kandidáti, takí, ktorí v prvom kole získali najviac hlasov. Z nich sa stane prezidentom ten, ktorému v druhom kole odovzdá svoj hlas najväčší počet zúčastnených voličov. Zvolený prezident skladá pred Národnou radou sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Tým sa ujíma svojej funkcie. V článku sa tiež ustanovujú podrobnosti pre prípad, že niektorý z kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola, prestane byť voliteľný alebo sa vzdá a ďalšie podrobnosti.

    Veľkú pozornosť sme pri príprave návrhu venovali aj ďalším bodom. Nimi sa novo upravujú niektoré oprávnenia vymedzujúce postavenie hlavy štátu tak, aby lepšie zodpovedalo funkcii prezidenta v parlamentnej forme vlády. Predovšetkým je to rozšírenie jeho oprávnenia rozpustiť Národnú radu v bode 6. Ustanovenie presne vymedzuje situácie, keď tak môže učiniť. Ide o to, aby na rozdiel od súčasného stavu, v ktorom k tomu môže dôjsť len za veľmi nepravdepodobných podmienok do šiestich mesiacov od parlamentných volieb, mohol prezident prakticky po celé volebné obdobie rozhodnúť o tom, že, ak sa parlament zablokoval, prenechá situáciu na vyriešenie občanom vo voľbách. Zavádzame tým azda najdôležitejšie oprávnenie hlavy štátu v štandardnom rozsahu, aký sa využíva v režime parlamentnej demokracie celkom bežne. Upozorňujem, že toto je mimoriadne vážne rozšírenie rozsahu oprávnení prezidenta oproti súčasnému ústavnému stavu.

    V bode 7 sa znovu stretávame s oprávnením prezidenta vrátiť schválený zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade. Úprava, o ktorej som už hovoril v súvislosti s bodom 3, sa v systematike dnešnej ústavy musí premietnuť aj do článku 102 písm. n).

    Návrh v bodoch 8 a 9 sleduje úpravu vzťahov hlavy štátu voči parlamentu a vláde. Je podľa nás ústavnou anomáliou, aby sa prezident napríklad zúčastňoval na rokovaní vlády a predsedal jej, samozrejme, ak hovoríme o parlamentnej forme vlády. Obdobne účasť hlavy štátu na rokovaní o bežnej agende parlamentu považujeme za nedôstojné. Navrhujeme preto, aby prezidentovi zostala možnosť podať Národnej rade správu o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, kedykoľvek o to požiada, a vo vzťahu k exekutíve právo vyžadovať si od vlády a jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.

    Otázky kompetencií prezidenta uzatvára bod 10 návrhu. Je to návrat ústavného inštitútu, ktorý sa vytratil z našej ústavnej tradície v roku 1948. Ide o inštitút takzvanej kontrasignácie alebo spolupodpisu. Vychádza sa pritom z toho, že prezident v parlamentnej forme vlády nie je zodpovedný parlamentu. Tradične však vykonáva aj niektoré akty výkonnej moci. Deje sa to spravidla preto, aby sa týmto aktom takto dala väčšia váha. Inštitút spolupodpisu znamená, že takéto akty prezidenta nadobudnú platnosť, len ak ich s ním podpíše aj príslušný člen vlády. Ten nesie za ne ústavnú zodpovednosť voči parlamentu. Naša ústavná história tento inštitút zaviedla hneď po roku 1918, predovšetkým však v ústave z roku 1920. Obsahujú ho prakticky všetky moderné ústavy v režimoch parlamentnej demokracie. Navrhujeme znovu zaviesť princíp kontrasignácie pri prijímaní a poverovaní vyslancov, pri udeľovaní amnestie a pri rozhodnutiach prezidenta vydaných v súvislosti s jeho postavením hlavného veliteľa ozbrojených síl.

    V bode 11 navrhujeme posunúť vekovú hranicu prezidenta zo súčasných 35 rokov na 40. Ak ústava takýto vek požaduje od sudcov Ústavného súdu, považujeme za vhodné, aby sa aj od kandidáta na hlavu štátu predsa len vyžadovala aspoň rovnaká životná skúsenosť. Len ako perličku uvádzam okolnosť, za ktorej sa do našej ústavnej histórie dostala veková hranica 35 rokov. Bolo to v čase rokovania o návrhu ústavy z roku 1920. Vtedajší prezident Masaryk si vtedy zavolal politických lídrov, hovoril im, že sa cíti byť pokročilého veku a že svoj zdravotný stav nemôže hodnotiť priaznivo, a preto má konkrétny záujem na tom, kto bude zvolený za prezidenta republiky. Priamo im vtedy povedal, že si želá, aby to bol vtedy ešte relatívne menej známy doktor Beneš. Zhodou okolností ten mal vtedy 35 rokov. Následne, hoci ústavný výbor vtedajšieho Ústavodarného zhromaždenia už odhlasoval minimálny vek 45 rokov, návrh sa zmenil a zakotvil sa o 10 rokov nižší vek. Potom sa to už len opisovalo z ústavy do ústavy a dnes to máme i v tej našej. Zdá sa, že dôvody na to už naozaj pominuli.

    Nová dikcia článku 103 ods. 3 v bode 12 je premietnuním zmeny spôsobu voľby prezidenta na ustanovenie o čase vyhlásenia, prípadne uskutočnenia voľby prezidenta pri uprázdnení jeho mandátu, a to buď po riadnom uplynutí funkčného obdobia, alebo predčasnom.

    Článok 103 sa ďalej navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7 v bode 13. Ide o ustanovenia, ktoré upravujú možnosť, spôsob a čas účinnosti, ak sa prezident svojej funkcie vzdá.

    Zmena v článku 104 ods. 1 súvisí so zmenou postavenia priamo voleného prezidenta, ktorý svoj sľub skladá predsedovi Ústavného súdu. Táto zmena má viac symbolický než vecný význam, avšak symbolika hrá v ústave, ba i v celom právnom poriadku veľký význam.

    Bod 15 je legislatívnotechnickou zmenou vyplývajúcou z úpravy v bode 10, ktorý rozširuje článok 102 o druhý odsek a doterajšie jeho znenie označuje ako odsek 1.

    V bode 16 sa vlastne dopĺňa novela ústavy číslo 244 z minulého roka, kde sa oprávnenia prechádzajúce v čase zastupovania hlavy štátu na predsedu Národnej rady rozširujú i o oprávnenie podpisovať zákony. Tým sa vyrieši teoretickoprávny spor o tom, či sú zákony bez podpisu prezidenta v čase, keď ho niet, formálne v poriadku. Taký istý návrh predložil Ústavnoprávny výbor Národnej rady už minulý rok v júli. Žiaľ, v pléne nebol prijatý.

    Bod 17 - druhý odsek článku 105 upravuje situáciu, ak prezident nemôže dlhodobo vykonávať svoju funkciu. Štát potrebuje prezidenta. Ústava preto musí ustanoviť orgán, ktorý môže konštatovať, že funkcia prezidenta sa uvoľnila a otvoriť tak cestu k novej voľbe. Navrhujeme, aby takýmto orgánom bol predseda Ústavného súdu a aby tak mohol učiniť, ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. Medzi pripomienkami zo spoločnej správy je návrh, ktorý podporujeme ako navrhovatelia, ktorý mení tento návrh z predsedu Ústavného súdu na celý Ústavný súd, aby bola zabezpečená naozaj dôsledná nestraníckosť tohto rozhodnutia.

    Funkcie volené občanmi v demokratickej spoločnosti sú spravidla založené na utváraní mandátu, ktorého charakteristickou črtou je sloboda ohraničená zákonom, svedomím a časom volebného obdobia. Imperatívny mandát nielen vo vzťahu k politickým stranám, ale aj voči voličom sa v demokratickej spoločnosti nepripúšťa. Ak občania niekoho zvolili, dali mu svoju dôveru, spravidla potom musia s tým, komu dali svoj mandát, vydržať až do konca volebného obdobia. Až potom mu spočítajú, ako s ich dôverou nakladal. To sa týka poslancov, ale týka sa to i občanmi volených hláv štátov. Napriek tomu je niekedy potrebné, aby, ak nastanú vážne okolnosti, mandát zvoleného funkcionára zanikol i pred uplynutím pravidelného obdobia, na ktoré bol zvolený. V prípade poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ústava stanovuje, že jeho mandát môže predčasne zaniknúť, ak ho súd právoplatne uzná za vinného za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. Preto je nutné sa s touto otázkou vyrovnať aj v prípade občanmi voleného prezidenta.

    Navrhujeme dva mechanizmy, ktoré môžu viesť k predčasnému skráteniu jeho volebného obdobia. Jeden je obsiahnutý v bode 18 a druhý v bode 19.

    Najskôr k tomu druhému. Bod 19 je vlastne rozšírený mechanizmus, ktorý obsahuje aj dnešná ústava, je to akási obdoba impeachmentu, aký je známy z ústavy a i z praxe v Spojených štátoch. V článku 107 sa umožňuje stíhať prezidenta za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Postup je taký, že obžalobu na hlavu štátu môže podať Národná rada. O obžalobe rozhoduje Ústavný súd. V prípade, že prezidenta uzná vinným, znamená to stratu jeho úradu, ale i stratu jeho spôsobilosti takýto úrad znova získať. Prezident okrem prípadov uvedených v článku 107 nie je trestne zodpovedný. Je to tak aj v súčasnej ústave. Čo však možno robiť, ak sa predsa dopustí konania, ktoré by ho ako hlavu štátu diskvalifikovalo a nešlo by ani o úmyselné porušenie ústavy, ani o vlastizradu? Po dlhých diskusiách sme dospeli k návrhu obsiahnutom v bode 18 ako nové znenie článku 106. Zavádza s ním inštitút ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, na základe ktorého by hlavu štátu mohli odvolať priamo voliči. Podmienky výkonu tohto ústavného práva sú však veľmi starostlivo skonštruované tak, aby sa s týmto inštitútom zaobchádzalo s maximálnou opatrnosťou a zodpovedne, aby sa nezneužíval na politické účely, alebo inštrumentom pre prípad, ktorý bude zrozumiteľný prakticky pre celú spoločnosť.

    Návrh predstavuje desaťročiami odskúšanú obdobu rakúskeho modelu tohto inštitútu. Postup je takýto. Parlament môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o vyhlásení ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta. Ak sa tak stane, občania hlasovaním rozhodnú. Prezident je odvolaný, ak za to zahlasuje nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. V prípade, že občania prezidenta neodvolajú, bude to znamenať, že voliči odmietli rozhodnutie ústavnej väčšiny Národnej rady. Bolo by to prakticky vyjadrenie nedôvery parlamentu, a preto návrh v takom prípade stanovuje obligatórny následok - rozpustenie Národnej rady a prezidentovi začne plynúť nové volebné obdobie.

    Návrh v bode 20 reaguje na situáciu, ktorá vznikla po rozhodnutí Ústavného súdu v otázke záväznosti návrhov predsedu vládu na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády pre prezidenta republiky. Náš návrh jasne formuluje také postavenie, ktoré podľa nás zodpovedá parlamentnej forme vlády - prezident je viazaný návrhom.

    V bodoch 21, 22, 23 a 24 sa ustanovenia navrhovanej novely premietajú i do ustanovení dotýkajúcich sa pôsobnosti a konania Ústavného súdu.

    Pokiaľ ide o výsledky rokovania výborov a stanovisko vlády, navrhovatelia odporúčajú schváliť všetky body spoločnej správy, ktoré odporúča gestorský ústavnoprávny výbor. Okrem toho tiež podporujeme prijať prechodné ustanovenie, ktoré ako návrh z rozpravy predloží pán poslanec Kresák, jeden zo skupiny navrhovateľov tohto zákona.

    Rád tiež poviem niekoľko slov o vykonávacích predpisoch, ktoré si zmena ústavy vyžiada. Poslanci opozície sa ich dožadovali pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Upozorňujem vás, priatelia, že zákon o rokovacom poriadku v § 68 ods. 4 výslovne zakotvuje, že, ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Môže, ale nemusí. Rovnaká úprava je i v článku IX ods. 7 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Predkladatelia návrhu ústavného zákona žiadnu takúto požiadavku od predsedu parlamentu nedostali a je to celkom logické. Je nám všetkým jasné, že okrem zmeny ústavy priama voľba prezidenta si vyžiada i volebný zákon pre túto voľbu. Pracuje sa na ňom, pracovná verzia už jestvuje. Jej konečná podoba však závisí od toho, v akej forme schválime ústavnú úpravu. Preto by nebolo logické a ani správne, aby sme návrh vykonávacieho zákona mali už vtedy, keď ešte nepoznáme základné ústavné pravidlá.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    toto je návrh, ktorý dáva Slovensku možnosť voliť si prezidenta priamo. Rozširuje občanom našej vlasti ich volebné právo na ďalšiu mimoriadne významnú ústavnú funkciu. Prosím o jeho podporu nie preto, lebo by bol dokonalý. Dokonalé na tomto svete nie je nič a bude vecou ďalšieho vývoja, aby sa to, čo vytvoríme, stále zlepšovalo. O podporu návrhu zavedenia priamej voľby prezidenta vás, milé poslankyne a vážení poslanci, prosím preto, lebo si ju občania zaslúžia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v súlade s oprávneniami, ktoré mi dáva rokovací poriadok, ako spravodajca výborov oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa ústavného postavenia prezidenta republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 72 z 2. decembra 1998 a uznesením číslo 82 zo 4. decembra 1998 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali, a to v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor, teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nedostal do 13. januára 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený.

    Návrh skupiny poslancov odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu, ďalej výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh ústavného zákona schváliť, ale bez pozmeňujúcich návrhov. Ďalšie výbory Národnej rady neprijali k predmetnému ústavnému zákonu platné uznesenie, pretože návrh na uznesenie nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov výboru v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku. Išlo o tieto výbory: výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu.

    Z rokovaní výborov vzišiel celý rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ide o parlamentnú tlač 58a, máte ju k dispozícii, takže nebudem podrobne o týchto pozmeňujúcich návrhoch v tejto chvíli hovoriť.

    Na základe analýzy týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa nachádzajú v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 28, 29 a 30 s návrhom gestorského výboru, aby tieto pozmeňujúce návrhy boli schválené. Ďalej gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa nachádzajú v bodoch 6, 9, 10, 23, 24, 27, 31 a 32, pričom gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť. Zároveň gestorský výbor odporúča ešte hlasovať jednotlivo o bodoch 8, 15, 16 a 19 spoločnej správy, pričom gestorský výbor opätovne odporúča v tejto otázke neschváliť tieto pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených jednak v spoločnej správe výborov, a jednak tých, ktoré eventuálne budú prednesené a následne schválené v rozprave.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Tóthovej. Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná v rokovacej sále, preto odkladáme jej vystúpenie v rozprave až potom, ak sa dostaví do času, keď rozprava ešte bude pokračovať, keď odznejú všetky vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásia do rozpravy ústne. Pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Prokeš, pán poslanec Kresák, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    zaoberáme sa zákonom, ktorý chce riešiť istým spôsobom situáciu, ktorá, dalo by sa povedať, traumatizuje našu spoločnosť už, myslím si, že sa nemýlim, keď poviem, celý rok. Za ten rok sa ale ukázalo aj niečo iné. Za ten rok sa ukázalo, že dokážeme ako spoločnosť, ako štát existovať veľmi dobre pri danom rozdelení kompetencií medzi predsedu vlády a predsedu parlamentu aj bez zvolenej hlavy štátu, teda bez prezidenta. Otázka preto znie, keďže prax ukázala, že ako štát, tak spoločnosť dokážeme veľmi dobre fungovať, veľmi dobre pracovať z hľadiska inštitucionálneho aj bez zvolenia hlavy štátu, či by sme sa nemali zaoberať otázkou, či Slovenská republika vôbec potrebuje mať definovaného prezidenta ako osobu, ktorá podľa predloženého návrhu zákona bude viac alebo menej, ale skôr viac, iba formálnou záležitosťou. Nechcem poukázať na to, že jeho najväčšou kompetenciou bude potriasať ruky veľvyslancom, prípadne ich prijímať a chodiť po recepciách.

    V žiadnom prípade nechcem znevážiť úsilie predkladateľov tohto zákona, ale myslím si, že ak uvážime, aké kompetencie sa prezidentovi predkladajú v súvislosti s ekonomickými alebo finančnými nákladmi, ktoré sú potrebné na zvolenie prezidenta, potom vzniká naozaj otázka, či tieto prostriedky radšej nepresunúť tam, kde sa ekonomicky prejavia spätne či už priamo pre občana Slovenskej republiky, pretože, povedzme otvorene, že voľba prezidenta pod 100 miliónov Sk určite nebude, trebárs na bytovú výstavbu alebo na niektoré iné aktivity. Pretože to, čo sa deklarovalo od samého začiatku, že bude omnoho silnejšie postavenie priamo voleného prezidenta, podľa môjho názoru tento návrh zákona nepotvrdzuje.

    Dámy a páni, a keby sme zvážili, že Slovenská republika naozaj nemusí byť budovaná tým klasickým spôsobom, že nemusí mať jednu osobu ako prezidenta, tak si myslím, že sa odstráni aj ten najneuralgickejší bod v súčasnej vládnej koalícii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kresák. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Chcel by som iba pripomenúť, že v podstate o tom, že sa má voliť prezident v priamej voľbe, a teda aj o význame tejto funkcie, význame tejto funkcie voči občanom, o význame tejto funkcie voči ostatným politickým inštitúciám a možno najmä o význame tejto funkcie smerom k reprezentácii štátu do zahraničia, pretože najmä podľa toho, akého najvyššieho reprezentanta má štát, posudzuje vlastne zahraničie charakter dotyčného štátu. Toto všetko sú dostatočné dôvody na to, aby sme mohli povedať, že vlastne ten rok bez prezidenta tu nefungovali dobre inštitúcie a nefungujú ani podnes, takže si myslím, že pán poslanec Prokeš troška hovorí z vody.

    Ale ja by som skôr pripomenul to najpodstatnejšie, prečo vlastne ľudia sami, pretože je to najmä požiadavka občanov na to, aby sa volil prezident priamou voľbou. Prečo vlastne občania sami siahli po tomto návrhu a prečo si ho vlastne osvojili v takej absolútnej väčšine, akú tento návrh dosahuje. Je to preto, že im to dáva vlastne právo rozhodnúť sa absolútne samostatne, podľa vlastného vnútorného vedomia a svedomia, bez akéhokoľvek vplyvu politických strán konajúcich v parlamente. A bol by som veľmi rád, keby sme si práve na tento pôvodný podnet, na tento pôvodný a veľmi hlboký dôvod spomenuli aj v tejto chvíli. Áno, ide o to, aby občania dostali právo rozhodnúť sa, rozhodnúť sa sami, samostatne, podľa vnútorného svedomia a vedomia. To je vlastne podstata celého tohto dnešného konania, celého tohto dnešného návrhu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kresák ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som z tohto miesta v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh sa dotýka obsahu článku II predloženého návrhu. Cieľom a zmyslom pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť dostatočný časový priestor na uskutočnenie volieb prezidenta. Obsah pozmeňujúceho návrhu znie: článok II s nadpisom Prechodné ustanovenia vypustiť a nahradiť bodom 25 v tomto znení:

    25. Za článok 155 sa vkladá článok 155a, ktorý znie: "Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona podľa článku 101 odsek 10 Ústavy Slovenskej republiky."

    Ďalší text: "Následne článok III označiť ako článok II a následne článok IV označiť ako článok III."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi a prosím ho, aby pozmeňujúci návrh odovzdal písomne s požadovaným počtom podpisov poslancov.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Už takmer všetko sa tu povedalo. Naše rokovanie k tomuto návrhu zákona začal peknou úvodnou kázňou môj priateľ Šimko, začal až v biblických časoch a skončil netradične jeden z predkladateľov, pán docent Kresák, keď v tomto parlamente nebývalo zvykom, aby predkladatelia dávali k svojim návrhom ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ale, ako to hovoria niektorí naši humoristi, na Slovensku je to tak a zrejme ešte dlho asi bude tak.

    Kvôli histórii chcem povedať, že tento návrh ústavného zákona alebo novely Ústavy Slovenskej republiky vlastne prináša klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko osobne aj mne isté zadosťučinenie, pretože konečne v tomto návrhu sa vnáša istý poriadok do fungovania a vzťahov iných orgánov k prezidentskej funkcii.

    Pán Šimko tu spomenul všeličo okolo fungovania hlavy štátu. Tento národ pomerne ťažko skúšaný aj včerajším rokovaním o novele zákona o štátnom jazyku si zvykol aj na ťažšie časy prezidentovania prezidenta Michala Kováča, ktorý dosť netradičným spôsobom reprezentoval tento štát, ktorý nemá ešte dlhé trvanie. Hnutie za demokratické Slovensko nikdy nebolo proti priamej voľbe prezidenta, ale nemyslíme si ani dnes a nemysleli sme si ani vtedy, že je to všeliek na nápravu postavenia hlavy štátu v ústavnom systéme Slovenskej republiky.

    Postavenie hlavy štátu a vymedzenie jej vzťahov k iným najvyšším orgánom súvisí len, a to zásadne, s vymedzením jeho vzťahov k iným orgánom a, samozrejme, osobou samotného prezidenta. Ale treba povedať, že aj občanom možno, ako tu už bolo povedané, dobre padne, ak budú môcť rozhodovať sami o tom, kto bude reprezentovať tento štát. Ale podotýkam znovu, to nie je jediná záruka, že politické strany v Slovenskej republike sa nebudú snažiť v budúcnosti zneužívať hlavu štátu na svoje politické ciele.

    Keďže aj jeden z predkladateľov dal ešte jeden zásadný pozmeňujúci návrh, dovoľte mi, aby som aj ja v mene klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko predniesol dva pozmeňujúce návrhy k návrhu ústavného zákona, schválením ktorých podmienime aj naše pozitívne hlasovanie o celkovom znení návrhu ústavného zákona.

    V prvom rade si myslíme, že ak je, hovorím konečne, zakotvený v návrhu novely ústavného zákona inštitút kontrasignácie, po ktorom som tu štyri roky volal a pokladám to za veľmi správne, pretože akty prezidenta musia byť kontrasignované členmi vlády, pretože prezident patrí do výkonnej moci, ak teda tento inštitút tam je, tak je potrebné v článku 101 ods. 1 za poslednú vetu pripojiť ešte jednu vetu, ktorá by znela: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný."

  • Poznámka z pléna.

  • Pardon. Ja mám pôvodné znenie návrhu. Nehovorím o kontrasignácii, hovorím vo svojom návrhu, že v článku 101 ods. 1 za poslednú vetu je potrebné pridať ešte jednu vetu, ktorá bude znieť: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný." Len takto bude mať akt kontrasignácie svoj zmysel. A vnesie sa konečne poriadok do vzťahu hlavy štátu a vlády Slovenskej republiky. Ak chcete, takáto, presne takáto formulácia je aj v Ústave Českej republiky, je aj v ústave rakúskej, nemeckej alebo v iných ústavách, kde si ctia klasický parlamentný model fungovania štátu. V opačnom prípade nebude zrejmé, či prezident je, alebo nie je, tak ako to bolo doteraz, politicky z výkonu svojej funkcie zodpovedný, alebo nie.

    Druhý pozmeňujúci návrh by išiel k článku 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde navrhujem, aby sa zmenil vek 40 rokov na vek 35 rokov.

    Žiadam pána spravodajcu, aby o týchto návrhoch dal hlasovať spoločne.

    To by bolo z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som reagovať skutočne len dvoma vetami. Trošku ma tak mrzí, že pán poslanec aj pri takejto dôstojnej našej úlohe, keď meníme ústavu, sa trošku tak ironicky vyjadruje k niektorým veciam. Tá skupina poslancov, ktorá sa podujala na prípravu tejto zmeny ústavy, si skutočne nezaslúži ani náznak irónie, ale naopak úctu. Konečne sa tu niečo napráva, konečne sa tu niečo mení. Je škoda, že musel občan čakať až do dnešného dňa, do nových volieb, do nového parlamentu, hoci presne, ako pán Cuper povedal, všetci to v minulosti akože chceli. Žiaľbohu, skutočnosť bola úplne iná a deklarovanie, že chceme hlavu štátu, dodnes nedokázal nikto premeniť na pravdu.

    Súhlasím s pánom poslancom Cuperom v tom, že dnešným dňom skutočne vraciame pojmu prezident Slovenskej republiky dôstojný post. Verím, že zakladáme novú úctu k tomuto pojmu, k tomuto majestátu a nebudú sa už nikdy opakovať také chvíle, keď sme sa, ja predtým ešte ako radový občan hanbil za to, čo sa dialo s týmto pojmom tu, kto bol navrhovaný, akým spôsobom sa tieto veci vlastne v parlamente diali.

    Chcel by som poďakovať všetkým poslancom, myslím si, že aj pán Cuper to vlastne v náznaku tak naznačil, všetkým poslancom, ktorí tento návrh pripravili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Rád by som veľmi v stručnosti zareagoval na návrhy, ktoré predniesol kolega pán docent Cuper. Chcel by som zároveň azda aj objasniť veci, ktoré tu boli spomenuté.

    Návrhy pána poslanca Cupera v podstate sa dotýkajú nového znenia odseku 1 článok 101 Ústavy Slovenskej republiky. Chcem iba konštatovať, že áno, aj predkladatelia majú úmysel definovať a formulovať postavenie hlavy štátu v tom zmysle, ako to navrhol kolega Cuper. Chcem ale zároveň povedať, že zvažovali sme aj tú textovú alternatívu, ktorú obsahuje jeho pozmeňujúci návrh, avšak z hľadiska toho, že postavenie hlavy štátu v ústavnom systéme Slovenskej republiky a jeho politická alebo, ak chceme stranícka nezodpovednosť je podobná tej, ktorá je upravená v článku 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda s postavením poslancov nás všetkých, nakoniec sme sa rozhodli pre riešenie rovnakými slovnými spojeniami, aby sme do ústavného textu nezavádzali zbytočne nové formulácie. Čiže, áno, politická nezodpovednosť, ale nie expressis verbis, ako bola navrhnutá pánom kolegom Cuperom, ale vyjadrená slovnými spojeniami, ktoré pozná Ústava Slovenskej republiky v prípade poslancov.

    K zmenenému veku poznamenávam alebo k návrhu na zníženie vekovej hranice poznamenávam iba toľko, že naša úvaha vychádzala z potreby, aby hlava štátu, ktorá má také významné a nezávislé postavenie, bola aj občiansky a ľudsky skúsená, aby išlo o človeka, ktorý už niečo zažil a mohol fungovať ako...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Gašparovič - faktická poznámka.

  • Chcem zareagovať na pána poslanca Cupera, ale vo vzťahu k pánu poslancovi Mesiarikovi, keď ironizoval vystúpenie pána poslanca Cupera s tým, že pán poslanec Cuper vo svojom vystúpení mohol zdôrazniť, že poslanci opozície predložili svoj spoločný návrh na priamu voľbu prezidenta a ten v tomto parlamente bol zamietnutý, nedostal sa ani do prvého čítania. Takže nie je to naša nevôľa, naša vôľa tu bola, ale nesúhlasíme s niektorými stanoviskami, ktoré v tejto novele sú. Len toľko.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja sa tiež nedomnievam, že by pán poslanec Cuper chcel ironizovať. Na druhej strane by som chcel ešte povedať, viackrát tu boli spomenuté dôvody, prečo by to mala byť priama voľba prezidenta. Jeden dôvod tu chýbal. Občania, mnohí z tých, ktorí nás volili, videli aj nezodpovednosť tohto parlamentu pri voľbe, pri predchádzajúcich voľbách prezidenta a pod túto nezodpovednosť sa rovnako podpísala opozícia aj koalícia. Na voľbu bolo treba 90 hlasov a nebola možná dohoda v tomto parlamente, takže na to, že občania chcú voliť prezidenta sami, sme sa podpísali aj my sami.

    Bohužiaľ, keď sa rozprávam s ľuďmi, tak všetci zdôrazňujú to, že tento prezident by mal mať rozhodne väčšie právomoci než tie, ktoré sa ponúkajú v tejto novele. A myslím si, že prezident, ktorý by mal byť zvolený podľa tohto zákona, bude v podstate len reprezentatívna osoba. Ľudia práve preto chcú voliť prezidenta sami, aby mohol mať tento prezident vplyv na ich život, aby mohol rozhodovať o čomsi, a nie aby mohol niečo deklarovať a reprezentovať.

    A ešte by som, nepatrí sa to na túto poznámku, ale nedá mi, aby som nespomenul pána poslanca Zajaca, ktorý povedal, že v tomto zákone ide o to, aby občania dostali právo rozhodnúť sa sami. Tak chcel by som povedať, že občania od tohto parlamentu nemajú čo dostávať právo, občania jednoducho majú toto právo. Tento parlament im takéto právo nemôže dávať ako nejaký dar.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy bola ako prvá písomne prihlásená pani poslankyňa Tóthová. Vidím, že sa ešte v rokovacej miestnosti nenachádza, na ceste môže byť, ale nie je prítomná, keď má možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu ústavného zákona, preto uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem sa vyjadriť veľmi stručne k rozprave.

    Najskôr pán poslanec Prokeš a v podstate v tomto duchu hovoril aj pán poslanec Moric vo svojej faktickej poznámke, že ide len o procedurálneho prezidenta. Upozorňujem, že nie je to tak. Kto sa zaoberá ústavným právom, tak vie, že hlava štátu, aj keď možno celé obdobia, keď funguje ústavný systém bez problémov, je akoby len reprezentatívnou osobou, ale v istých chvíľach je to jednoducho zásadný ústavný orgán, ktorý rieši všetky tie prechodné ústavné udalosti, ktoré sú okolo volieb, ktoré sú okolo zablokovaného parlamentu a podobne. Je to mimoriadne vážna funkcia v tomto smere na fungovanie ústavného systému. Právomoci, ktoré má prezident a ktoré ponechávame, nie sú právomocami slabého prezidenta. Veď predsa, keď si pozriete článok 102, prakticky všetky právomoci, ktoré aj dnes prezident má, ponechávame, len niektoré dostávame do tej polohy, že zodpovednosť za tieto akty prezidenta bude niesť vláda inštitútom spolupodpisu.

    V tomto smere považujem za veľmi nebezpečnú myšlienku, o ktorej hovoril pán poslanec Prokeš, že však žijeme rok bez prezidenta, tak by sme tak mohli žiť aj ďalej. Áno, iste, mohli by sme hovoriť, že existujú štáty na svete, ktoré nemajú hlavu štátu, respektíve majú ju niekde ďaleko. Napríklad sú to niektoré štáty Britského spoločenstva národov, ktoré ako hlavu štátu uznávajú britskú kráľovnú, ktorá je tisíce kilometrov vzdialená od týchto štátov, ale tie ich ústavné systémy jednoducho sú skonštruované tak, že to takto funguje. Náš ústavný systém bez prezidenta dlhodobo fungovať síce môže, ale nie je kompletný a môže sa dostať do situácií, práve tých kritických situácií, na vyriešenie ktorých je hlava štátu ako orgán predpokladaný v našej ústave, a tie situácie nebudeme schopní vyriešiť.

    Ako príklad je možné uviesť situáciu, že parlament by nebol schopný prijímať žiadne rozhodnutia, jednoducho politická kryštalizácia by postupovala tak, že by nebolo možné prijímať zákony, a my navrhujeme spôsob, ako by to bolo možné riešiť a aký je tradičný a štandardný v parlamentnej forme vlády, t. j. že v takom prípade hlava štátu, či už je to prezident alebo panovník, môže rozpustiť parlament a občania rozhodnú o jeho novom zložení. V súčasnej situácii to vlastne nie je možné, a to nielen preto, že inštitút rozpúšťania parlamentu je upravený v súčasnej ústave tak, že iba za veľmi nepravdepodobnej ústavnej situácie sa dá parlament rozpustiť, ale preto, lebo táto právomoc neprechádza ani na predsedu vlády, ani na predsedu parlamentu.

    Takže funkcia prezidenta je v plnom rozsahu nezastupiteľná, v plnom rozsahu nie je zastupiteľná, nie je zdravý jav, ani keď právomoci sú rozdelené medzi dva ústavné inštitúty, medzi dva ústavné orgány. Napokon už samo osebe sme sa stretli s problémami, ktoré vyplývajú aj zo súčasného rozdelenia. Prezident ako vrchný veliteľ ozbrojených síl je pri zastupovaní premiér, prezident ako ten, ktorý vymenúva vyšších štátnych funkcionárov, ako je to uvedené v zákone, je predseda Národnej rady, a pritom môže vlastne tu dôjsť aj ku sporom, pokiaľ by išlo o takúto vymenovaciu kompetenciu predsedu Národnej rady vo vojenských veciach, môže sa to dostať do sporu. Nehovorím už o politických dôsledkoch, medzinárodnopolitických dôsledkoch, keď nie je zvolený prezident. Jednoducho, táto myšlienka je podľa môjho názoru nie celkom zodpovedná myšlienka, že dokážeme žiť aj bez prezidenta. Hlavu štátu potrebujeme a mechanizmus, ktorý navrhujeme, je takým mechanizmom, ktorý zabezpečí, že hlava štátu zvolená bude.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Kresáka, predložil to prechodné ustanovenie, o ktorom som už hovoril vo svojom úvodnom vystúpení, že veľmi odporúčam, aby sme toto ustanovenie prijali. Je to potrebné preto, že v našom návrhu navrhujeme, aby sa prvá voľba podľa tohto ústavného zákona vyhlásila do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Už som spomenul, že na to, aby sa mohla voľba uskutočniť, bude potrebné prijať aj volebný zákon na voľbu prezidenta, jednoduchý zákon. Legislatíva ministerstva vnútra takýto zákon už vypracovaný má a, samozrejme, bude ho musieť ešte prispôsobiť podľa toho, v akej forme prijmeme ústavný zákon, a predloží ho do parlamentu v najbližšom možnom termíne. Ale predsa prerokúvanie zákona trvá okolo dvoch mesiacov, ak nechceme prijímať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že niet dôvodu, aby sme ho takto prijímali. Tak preto považujeme za oveľa praktickejšie, aby sme tu to ohraničenie, dokedy je povinný predseda Národnej rady vyhlásiť voľbu, túto prvú voľbu prezidenta viazali na nadobudnutie účinnosti toho volebného zákona, a nie tohto ústavného zákona.

    K vystúpeniu pána poslanca Cupera chcem povedať, že som ho tiež nevnímal ako ironické, ja som ho vnímal ako vážne vystúpenie, a musím povedať, že, ak to môžem hodnotiť z môjho hľadiska, tak sa mi to vystúpenie páčilo a myslím si, že sa dotýkalo aj niečoho, čo možno som nie dostatočne zdôraznil vo svojom úvodnom slove. Tento návrh ústavného zákona prerokúvame nie tak, že by sme si to štyria navrhovatelia vymysleli niekde v študovni a prišli sme sem, ale je to už po dlhej dvojročnej spoločenskej diskusii, ktorá sa viedla v spoločnosti, ale aj tu v parlamente, bolo tu viacero návrhov a tento návrh je istou integráciou myšlienok, ktoré sa v tejto diskusii objavili. Ak by som len mal povedať a porovnať, povedzme, tento návrh s návrhom, ktorý sme napríklad dávali do referenda, do petície, ten návrh bol podstatne jednoduchší, menil len spôsob voľby prezidenta. Tu sme uznali argumenty niektorých našich priateľov, ústavných právnikov, ale aj politikov, že sa treba taktiež venovať aj otázke postavenia prezidenta. Je to, alebo aspoň sme sa usilovali o istú integráciu tejto diskusie. A v tomto zmysle som rád, že pán poslanec Cuper má pocit, že niektoré z myšlienok, ktorými možno aj on prispel do tejto diskusie, sa objavujú aj v tomto návrhu.

    Návrhy, ktoré predložil pán poslanec Cuper, aby bolo výslovne stanovené, že prezident nie je politicky zodpovedný žiadnemu ústavnému orgánu, samozrejme, občanom zodpovedný bude, to je samozrejmé, to asi ani pán poslanec Cuper nemyslí, že by nebol, a vek 35 rokov, vyjadril sa k tomu už pán poslanec Kresák. Je pravda, že celá konštrukcia funkcie prezidenta je taká, že sa nikde nekonštruuje systém nejakej ústavnej zodpovednosti, čiže nie je to prezident, ktorý by bol nejakému orgánu zodpovedný, aj keď to tam nie je výslovne stanovené.

    Pokiaľ ide o vekovú hranicu, hovoril som, že 35-ročná veková hranica sa do našej ústavnej tradície dostala vyložene účelovým spôsobom, pretože zhodou okolností v roku 1920 mal Beneš 35 rokov, keby mal možno 25 alebo 30, tak je... Tu hovorí pán Brňák, že kam to dotiahol, ale už vtedy bol podstatne starší. Ale mám zmysel pre hľadanie čo najširšieho spoločenského súhlasu a aj súhlasu v tejto snemovni. Ak budeme, a veľmi sa za to prihováram, mať zasadnutie klubov, tak premyslíme aj tieto návrhy, ony zásadným spôsobom nemenia celkový návrh a myslím si, že by bolo dobré, aby ústavný zákon získal čo najviac hlasov, aby to nebol ústavný zákon, ktorý prijala len jedna strana tohto parlamentu, teda myslím tým to rozdelenie na opozíciu, koalíciu. Ale to, samozrejme, je vecou každého poslanca, ako bude hlasovať. V každom prípade, tak ako som už povedal, prosím o podporu tohto návrhu. Nie je to návrh, ktorým by sme si my poslanci pomáhali, naopak, vlastne sa vzdávame vážnej kompetencie, ktorú sme mali, ale vzdávame sa v prospech našich ľudí, v prospech občanov, vzdávame im tým úctu, pretože to budú oni, ktorí budú mať možnosť hlasovať už nielen o zložení Národnej rady, ale aj o tomto významnom ústavnom inštitúte o hlave nášho štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne zareagovať v súlade s mojimi oprávneniami na diskusné vystúpenia našich kolegov poslancov. Vystúpili traja v rozprave. Pán poslanec Prokeš nepredniesol žiadny pozmeňujúci návrh, dovolím si napriek tomu jednu poznámku. Z jeho vystúpenia bolo cítiť, že nepochopil podstatu toho ústavného zákona, žiaľ.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kresáka, predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý nám bol rozdaný. Pán zástupca navrhovateľa, pán poslanec Šimko vyjadril postoj predkladateľov k tomuto návrhu. Ja chcem upozorniť ešte na jednu skutočnosť, že schválenie tohto návrhu je viazané na to, aby nebol schválený bod číslo 31 zo spoločnej správy výborov. Tento bod gestorský výbor neodporúča schváliť, takže by nemalo dôjsť ku kontraverzii, ak budú poslanci hlasovať v súlade s odporúčaním gestorského výboru.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Cupera, dovolím si povedať, poďakovať pánu poslancovi za to, že ocenil prácu navrhovateľov a skutočne si myslím, že to vystúpenie nebolo myslené ironicky. Takže ja mu za to ďakujem. Čo sa týka jeho pozmeňujúcich návrhov, možno je škoda, že ich spojil do spoločného hlasovania, to je jeho požiadavka, aby sa teda o nich hlasovalo spoločne, pretože sú vecne rozdielne. Pán poslanec Kresák aj pán poslanec Šimko vyjadril vecný postoj k týmto návrhom pána poslanca Cupera. Ja si dovolím konštatovať vo vzťahu k prvému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Cupera, ktorý sa týka článku 101 ods. 1 vo veci priameho vyjadrenia politickej nezodpovednosti prezidenta republiky, že vecne nemožno mať voči tomu výhrady. Naopak, zodpovedá to filozofii návrhu, ale z legislatívnotechnického hľadiska to možno nie je celkom najšťastnejšie riešenie. Druhý pozmeňujúci návrh je vecný, nie je potrebné ho komentovať. Rozhodnú o tom poslanci hlasovaním, teda či vek 40 rokov pre kandidatúru na post prezidenta alebo vek 35 rokov. Samozrejme, v súlade s tým, ako požadoval pán poslanec Cuper, bude potrebné o oboch týchto návrhoch hlasovať spoločne.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyňa Aibeková - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Chcela by som požiadať v mene poslaneckého klubu HZDS o polhodinovú prestávku na poradu klubu.

  • Pani poslankyňa Kolláriková, pripájate sa k žiadosti? Áno.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem hodinovú prestávku na poradu klubov. Budeme pokračovať o pol dvanástej.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať prerušeným bodom rokovania.

    Prosím ešte raz všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90.

    Chcem uviesť, že podľa § 37 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ak je v prípadoch ustanovených ústavou na schválenie platného uznesenia Národnej rady potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada môže schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len takouto väčšinou Národnej rady, teda 90 hlasmi poslancov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sme najprv hlasovali o odporúčaniach gestorského výboru, ktoré sú vyjadrené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 28, 29 a 30 tak, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu gestorského výboru a odporúčanie gestorského výboru o hlasovaní o týchto návrhoch.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 6, 9, 10, 23, 24, 27, 31 a 32 spoločnej správy, pričom gestorský výbor odporúča tieto návrhy neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 109 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej gestorský výbor odporúča hlasovať jednotlivo o bodoch 8, 15, 16 a 19 spoločnej správy, pričom gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy. Opakujem, gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 8 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 15 a 16, tam je spoločné hlasovanie o týchto bodoch. Gestorský výbor odporúča neschváliť ich.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch 15 a 16 spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 108 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Zostáva nám ešte hlasovať o bode 19 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bode 19 spoločnej správy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Tým sme vyčerpali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Počas rozpravy v rámci druhého čítania boli predložené tri pozmeňujúce návrhy.

    Prvý predložil pán poslanec Peter Kresák. Týka sa bodu 25 návrhu. Prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Kresák.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka z rozpravy sme schválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predložil pán poslanec Cuper. Ide o pozmeňujúce návrhy k článku 101 ods. 1 ústavy a článku 103 ods. 1 ústavy. Pán poslanec Cuper pri predložení týchto návrhov vyslovil požiadavku, aby sa hlasovalo o nich spoločne.

  • Ja odporúčam, aby sme hlasovali o týchto dvoch návrhoch oddelene, samostatne o každom návrhu. Takže budeme hlasovať najskôr o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka článku 101 ods. 1 ústavy, kde pán poslanec navrhuje, aby bolo toto ustanovenie doplnené vetou: "Prezident za výkon svojej funkcie nie je politicky zodpovedný."

    Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Cupera. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Cuper, je doplniť článok 103 ods. 1, ktorý mení vekovú kategóriu zo 40 rokov na 35 rokov veku pri možnosti kandidovať na funkciu prezidenta republiky.

    Prosím panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave neboli predložené.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Skôr ako pristúpime k tretiemu čítaniu, dávam na návrh gestorského výboru procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku rozhodli o skrátení lehoty, ktorá má uplynúť od schválenia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pri druhom čítaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Teda na návrh ústavnoprávneho výboru dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 462/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť, že v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku možno navrhnúť opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo môže skupina 30 poslancov podať návrh na doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie do druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto z poslancov takéto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému ústavnému zákonu v treťom čítaní.

    Pokiaľ nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona ako o celku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k záverečnému hlasovaniu o konečnom znení ústavného zákona, tak ako sme ho v druhom čítaní schválili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

  • Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Ďakujem pánu predkladateľovi, pánu poslancovi Ivanovi Šimkovi, spoločnému spravodajcovi pánu Oroszovi, všetkým vám poslancom, ktorí ste hlasovali, ale aj ktorí ste nehlasovali za predložený ústavný návrh zákona.

    Za predkladateľov o slovo požiadal pán poslanec Šimko.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa poďakoval. Aby som sa poďakoval aj za všetkých občanov, ktorí v roku 1997 zbierali podpisy, ktorí dali svoje podpisy za to, aby sa rozšírila možnosť občanom voliť aj hlavu štátu. Rozšírili sme volebné právo na Slovensku o možnosť voliť túto významnú ústavnú funkciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok.

    Ešte predtým sa hlási pán poslanec Harach.

  • Prosím členov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby sme sa teraz hneď zišli na krátkom rokovaní výboru.

    Ďakujem.

  • Aj ja pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu teraz na schôdzu výboru, na ktorej prerokujeme návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy, pán poslanec Weiss, pán poslanec Kovačič, pán poslanec Sopko, pán poslanec Orosz. Všetci zrejme zvolávajú rokovania svojich výborov. Upresníte hodinu, kedy sa stretnete.

  • Poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti o 12.30 hodine v rokovacej sále číslo 137.

  • Poslanci zahraničného výboru o 12.30 hodine v miestnosti zahraničného výboru s tým, že o 13.00 hodine bude zasadnutie slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

  • Mandátový a imunitný výbor zasadá o 12.30 hodine v rokovacej miestnosti číslo 147.

  • Ústavnoprávny výbor bude mať zasadnutie o 13.30 hodine. Prosil by som členov výboru, aby prišli.

  • O 13.00 hodine tu v tejto Národnej rade, v priestoroch výboru pre školstvo.

  • Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Prosím vážené panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať bodom programu hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného pána podpredsedu Fogaša bude odpovedať pán podpredseda Hamžík a za neprítomného pána ministra Černáka pán minister Palacka.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Tóthová pánu predsedovi vlády. Otázka je nasledovného znenia: "Vy, ako aj Vladimír Palko uvádzate, že vznik Slovenskej demokratickej koalície ako politickej strany bol zavinený Mečiarovým volebným zákonom, ktorý neumožňoval koalície. Ako môžete tak zavádzať, keď tento zákon koalície pripúšťa, a dokonca v § 17 ods. 2 priamo upravuje aj podávanie kandidačných listín koalíciami?"

    Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa,

    sú otázky, ktoré pomáhajú riešiť problémy, a sú otázky, ktoré problémy neriešia. Obávam sa, že táto vami položená už problém nevyrieši, sme za ním. Chvalabohu, SDK vznikla. Chvalabohu, obstála, tak ako obstála. Aj vy, aj ja vieme veľmi dobre, že problém bol v tom, že vami pretlačený zákon na poslednú chvíľu pred voľbami urobil koalície, ktoré fungovali dovtedy podľa zákona, vlastne nezmyselnými. Tým, že zaviedol klauzulu 5 %, a tým, že zaviedol klauzulu, podľa ktorej v prípade, že jeden z členov koalície túto klauzulu nedosiahol, vlastne koalícia pre parlamentné voľby bola skončená.

    Ináč sa postupovalo temer celé štyri roky a odrazu tesne pred voľbami prišiel iný zákon. Chcem vás ale ubezpečiť, že dnes máme pred sebou vážne hospodárske, sociálne problémy, ale rovnako v našej legislatívnej činnosti bude úprava tohto zákona tak, aby bol plne demokratický a aby budúce parlamentné voľby sa mohli uskutočniť v oveľa pokojnejšej atmosfére.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pani poslankyne Tóthovej, či chce položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán premiér, vôbec nie som spokojná s vašou odpoveďou, preto bude aj doplňujúca otázka.

    Tento zákon, ktorý je platný, umožňoval koalície. Bol zosynchronizovaný so zákonmi v zahraničí, takže nehovorte o neúčelnom, zlom, nedemokratickom zákone. Môžem vám predložiť analýzu, ktorú sme spravili, že tak v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Švédsku, Taliansku, Izraeli, Litve, Maďarsku, Rusku, Estónsku, Dánsku, ďalších štátoch, všade je obdobná úprava. My sme teda aproximovali tento zákon, prispôsobili demokratickému svetu. A z analýzy vyplynulo, že zvýhodnenie koalície je jedine v Poľsku a v Rumunsku, kde v súčasnosti sú to rezídiá ešte z minulosti, pretože tieto zákony neupravovali. Dostatočný predstih bol, pretože v obdobnom predstihu Moravčíkova vláda upravila volebný zákon pred voľbami v roku 1994.

    Takže dnes už otázka možno nie je aktuálna, ale permanentne masírujete verejnú mienku nepravdami, ktoré si každý občan môže v platnom zákone o voľbách overiť, že vlastne zavádzate. A je mi ľúto, že toto zavádzanie je súčasťou série zavádzaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážená pani poslankyňa,

    skôr sa mi zdá, že problémom nie je moje zavádzanie, lebo ma ten problém už naozaj nezaujíma. Zaujímajú ma také problémy, aké zaujímajú občanov. Skôr sa mi zdá, že to je váš problém a isté stotožnenie sa s výsledkami parlamentných volieb. Treba to prekonať. Stojí pred nami mnoho úloh. Treba sa sústrediť práve na tieto úlohy.

  • Ďakujem.

    Druhá vyžrebovaná otázka, ktorú položili páni poslanci na premiéra vlády, je otázka, ktorú dal pán poslanec Švec, tohto znenia: "V súvislosti s obrovským nárastom kriminality a organizovaného zločinu žiadali občania znovuzavedenie vízovej povinnosti pre niektoré štáty bývalého východného bloku. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky?"

    Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Áno, toto je už veľmi vážnou, závažnou témou a otázkou, nielen závažnou, ale aj zložitou. Chcem povedať, že pozorujeme nielen veľmi veľa kriminality, nielen veľa zločinov, ale trápi nás aj to, že migrácia zo zahraničia spôsobuje zvyšovanie nezamestnanosti v niektorých regiónoch viac, v niektorých menej. Rovnako sme si vedomí toho, že Slovensko smeruje do Európskej únie a že by bolo potrebné v našej legislatíve presadzovať komponenty legislatívy Európskej únie. Predovšetkým ide o odporúčanie číslo 2317 z roku 1995, príloha ktorého obsahuje 101 krajín, s ktorými treba ešte stále udržiavať vízovú povinnosť. Nebudem menovať krajiny, lebo sú medzi nimi aj krajiny, ktoré sa podobne ako my usilujú o prijatie do Európskej únie. Problém je to veľmi zložitý, chcem vás pán poslanec informovať, že v súčasnosti prebieha revízia postoja Slovenskej republiky k tejto otázke, vykonáva ju pracovná skupina zložená zo zástupcov viacerých rezortov.

    Chcem vás však zároveň informovať aj v tom slova zmysle, že ide o citlivý politický problém. Budem používať ľudový jazyk. Nás sa veľmi citlivo dotklo, keď Británia, aj keď na to mala zrejme mnoho dôvodov, zaviedla vízovú povinnosť voči nám. Preto treba naozaj trikrát merať, kým sa k niečomu odhodláme a ja by som chcel podčiarknuť, zvýrazniť jeden prvok. Nechceme postupovať izolovane, ale chceme postupovať kompaktne v rámci stredoeurópskeho priestoru, v priestore povedzme takzvanej Vyšehradskej štvorky - Poľska, Slovenska, Maďarska a Česka. Chcem vás informovať, že v priebehu dvoch alebo troch mesiacov sa stretneme na Slovensku predsedovia vlád týchto štyroch krajín a budeme rokovať o mnohých otázkach vrátane otázky, ktorú ste položili ako otázku číslo dva. Je to problém veľmi zložitý, je to problém komplexný, chceme, aby sme sa čo najskôr zapojili do Schengenskej dohody, aby sme zvyšovali odolnosť migrácie predovšetkým tých živlov, ktoré spôsobujú rast tejto kriminality.

  • Ďakujem pánu premiérovi.

    Pán poslanec Švec chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Chcel by som poďakovať pánu predsedovi vlády za jeho veľmi obsiahlu odpoveď. Chcel by som ešte zdôrazniť na záver, že si veľmi cením, že táto otázka sa rieši v koordinácii s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky a myslím si, že tento postup privítajú aj naši občania.

    Ďakujem pekne, ďalšie otázky nemám.

  • Ďakujem. To nebola doplňujúca otázka, len dovysvetlenie.

    Treťou v poradí položených a vyžrebovaných otázok na premiéra vlády je otázka znovu od pani poslankyne Tóthovej, ktorá znie: "Viackrát ste pred voľbami uviedli, že Mečiarovou vládou predložený volebný zákon zakázal koalície. Verejne som vás vyzvala, aby ste konkretizovali paragraf, z ktorého vaše tvrdenie vyplýva. Dodnes ste tak neurobili. Môžete dnes?"

    Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Myslím si, že je to identická otázka, ako bola otázka číslo 1. Aby som možno pridal niečo nového do diskusie, tak je to § 41, pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa Tóthová, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážené plenárne zasadnutie, vôbec § 41 to neupravuje. Pán premiér, v tlači vám odpoviem, keďže čas, ktorý je mi daný na odpoveď, mi to nedovoľuje. Ale chcem vám povedať, že uvádzanie nepravdy zostáva nepravdou i vtedy, keď sa tu ospravedlňujete mnohými úlohami, ktoré vlastne pred vami stoja, a to bez ohľadu na faktor času. Táto nepravda sa dostala do informácií i v zahraničí. Pán predseda, vôbec vás nemrzí, že očierňujete našu platnú právnu úpravu a že šírite dezinformácie? To sa týka aj otázky koalícií, kde ste uvádzali pre zahraničie informáciu, že koalície novým volebným zákonom boli zakázané. Nie je to pravda, vy ste sa len báli, že keď budete päťkoalícia, každý nedosiahnete 5 %. A to bola vlastne platforma vašich stanovísk. A takéto úpravy sú aj v zahraničí, to nie je môj výmysel, inštitút parlamentu robil analýzu, ja vás na ňu odkazujem, a v zmysle tejto analýzy sa môžete presvedčiť, že hovorím pravdu, že jedine v Poľsku a Rumunsku je taký systém, že sa koalície zvýhodňujú, čo sme my vypustili z predpisu, a teda sme ho zosúladili s pokrokovou demokratickou Európou. Preto vás prosím, neočierňujte právny poriadok tohto štátu tam, kde je zosúladený a kde je dobrý, a nešírte nepravdy o tej úprave.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, nepodarí sa vám vtiahnuť ma naozaj do neproduktívnej diskusie, tu niet o čom. Skôr som si všimol nový prvok, akože niekde niekoho očierňujem. To je už naozaj skôr úsmevné ako pravdivo chápané alebo vážne chápané. Každý súdny človek, každý občan sleduje veľmi aktívnu zahraničnú politiku súčasnej slovenskej vlády, môžete čítať naše príspevky v domácej, zahraničnej tlači, v nemeckej, rakúskej, americkej, ešte nikdy sa tak pozitívne o Slovensku nepísalo, odkedy vzniklo od 1. januára 1993, ako práve posledné mesiace. Pozrite sa na návštevu 12 kongresmanov Spojených štátov severoamerických, pozrite si dnešné noviny, včerajšie noviny, ako hovoríme o Slovensku, pozrite si ako Američania kongresmani hovoria o Slovensku. Pán kongresman Maika hovorí, že je to stále lepšie. A toto je výsledok doterajšej zahraničnej aktívnej politiky slovenskej vlády.

    Pani poslankyňa, mňa už do takýchto debát nevtiahnete, radšej sa ma pýtajte, či sa zúčastním na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, odkiaľ ste vy vždy zutekali.

  • Premiérovi vždy prišlo zle, vždy pánu podpredsedovi Kozlíkovi prišlo zle, keď bolo treba v Davose vystúpiť. Ja vám ponúknem svoje vystúpenie, poďte sa pozrieť, ako budem presviedčať finančný svet, hospodársky svet o tom, že Slovensko má potenciál, že je to zdravý potenciál a že má, chvalabohu, už aj vládu, ktorá tento tvorivý potenciál uvoľní, aby sa krajina konečne odrazila.

  • Ďakujem pánu premiérovi.

    Štvrtou v poradí vyžrebovaných položených otázok premiérovi vlády je otázka pani poslankyne Kollárikovej, ktorá je nasledovného znenia. "Dňa 19. 11. 1998 sa formou listu obrátili na vás predstavitelia Matice slovenskej z Komárna o pomoc pri umiestnení súsošia vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda v Komárne. Prečo ste im ešte neodpovedali alebo inou formou nereagovali?

    Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa,

    chcel by som uviesť, že bezprostredne po tomto liste zasadalo Mestské zastupiteľstvo v Komárne 20. novembra 1998, kde prijalo uznesenie číslo 434/1998, v ktorom potvrdzuje, že je možné umiestniť príslušné súsošie svätého Cyrila a Metoda vo vnútorných priestoroch vojenského kostola v Komárne a že súhlasí s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda v obnovených vnútorných priestoroch...

  • Pán poslanec Cuper, pokoj v rokovacej sále, počúvajte pána premiéra.

  • ... vojenského kostola v Komárne. To je prvá informácia. Keďže, samozrejme, chcel som mať istotu, že ide o riešenie, ktoré je vhodné a schodné a zároveň aj perspektívne, bolo nevyhnutné vyčkať na výsledky komunálnych volieb, ktoré sa konali, ako veľmi dobre viete, 18. a 19. decembra, čiže to, čo som vám prečítal výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva, je len predbežnou informáciou, ktorú chceme takpovediac opätovne prerokovať s novým vedením mesta Komárno, aj keď rovnako ako ja veľmi dobre viete, že územné samosprávy majú vlastné kompetencie, do ktorých ani z pozície vlády im nemôžeme nejako dirigisticky zasahovať. Ale vzhľadom na to, že v tej otázke bolo písané ako o vecnom probléme, ktorý, samozrejme, má svoju dimenziu, viacstrannú alebo mnohostrannú, nechceme sa od tohto nijakým spôsobom dištancovať. Viete veľmi dobre, že práve v týchto dňoch dochádza k výmene stráží na našich magistrátoch, k výmene primátorov, poslancov mestských zastupiteľstiev, preto vám chcem oznámiť, že v najbližších dňoch predstavitelia vlády prerokujú danú problematiku a budú hľadať také riešenie, ktoré bude na prospech všetkým.

  • Ďakujem pánu predsedovi vlády.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na otázky pánu predsedovi vlády uplynul.

  • Ponúkam vám doplňujúcu otázku v kuloároch.

  • Po skončení hodiny otázok, pán premiér, nech sa páči. Pán premiér, skončili ste s odpoveďami.

  • Ďakujem veľmi pekne, ďakujem za pozornosť.

  • Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zelník pánu ministrovi Šagátovi a položená otázka je tohto znenia: "Na základe čoho ste určili perspektívny rozpočet jednotlivých lôžkových zariadení?" Pýta sa pána ministra Šagáta pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďakujem za otázku pánu poslancovi Zelníkovi, dovoľte mi odpovedať.

    Perspektívny rozpočet na mesiac december a na mesiac január a následne na ostatné mesiace rozpočtového provizória bol vypracovaný na základe údajov, ktoré predkladajú štvrťročne zdravotnícke zariadenia úradu štatistiky, zdravotníckej štatistiky a informatiky. Z týchto údajov sa ako základné zobrali na zreteľ priemerné výnosy a priemerné náklady, ktoré zdravotnícke zariadenia vykazovali v roku 1998, samozrejme, po zohľadnení miezd a odvodov do základných fondov. Z predpokladaných zdrojov poisťovní po konzultácii s poisťovňami a na základe priemerne vynakladaných nákladov smerom do zdravotníckych zariadení z celkového objemu 47 % bolo určené na ústavnú zdravotnú starostlivosť.

  • Skončili ste s odpoveďou, pán minister?

  • Pán poslanec Zelník, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán minister,

    ste si vedomý toho, pán minister, že tento perspektívny rozpočet väčšine zdravotníckych zariadení nebude stačiť a že nepokrýva ani liečbu pre akútne chorých pacientov?

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku.

    Som si vedomý, pán poslanec, viacerých vecí. Predovšetkým chápem a predpokladám, že každý človek, ktorý je informovaný o situácii v zdravotníctve, prijal také opatrenia, aké bolo možné urobiť v situácii, keď sa zdravotníctvo za ostatné štyri roky dostalo do platobnej neschopnosti na úrovni dnes možno 13 až 14 miliárd korún. V systéme toľko peňazí chýba. To bol prvý fakt, ktorý ovplyvňuje fungovanie celého systému, pretože, ak dnes dodávatelia liekov, potravín, energií a iných komodít do zdravotníckych zariadení, bez ktorých nemôžeme udržať prevádzku, majú nesplatené faktúry od roku 1994, 1995, tak vznikla akútna situácia, že pohyb tovarov, dodávky do nemocníc, dodávky do zdravotníckych zariadení boli absolútne ohrozené. Dodávatelia väčšinou už dnes alebo sčasti neštátne subjekty nemohli ďalej zálohovať, úverovať štát. V tejto situácii, aby sme im aspoň načas dali nejakú nádej, aby sme ich aspoň načas podnietili, aby ďalej úverovali štát, pretože zdrojov je málo, sme prišli s reálnym ohodnotením zdrojov a s rozdelením len tých peňazí, ktoré v tejto situácii štát má. Nemôžeme rozdeliť viacej, než máme v zdravotnom poistení, a keďže vy ste boli ostatné štyri roky predsedom správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, iste viete, že tento systém nemá dnes na mesiac viac ako 3 miliardy. Vláda však na december dala návratnú pôžičku 600 miliónov, aby sa táto kritická situácia predsa len podarila preklenúť, a všetky zdroje sme sa snažili práve, pán poslanec, nasmerovať na to, aby bola zabezpečené akútna zdravotná starostlivosť, neodkladná, tak, aby nedošlo k nekontrolovanému vývoju poskytovania zdravotníckych služieb, eventuálne so závažným poškodením zdravotného stavu. Je to a bola to veľmi zlá situácia.

    Takže sme si plne vedomí, že tieto zdroje nepostačujú. Pri rozpise na december sme okrem toho, že sme urobili ten rozpis podľa možností čo najobjektívnejšie, ale veľmi otvorene, pani poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že mnohé čísla, ktoré boli našimi zdravotníckymi zariadeniami vykazované, nie sú úplne presné čísla, nie sú úplne presné čísla. Dnes sme robili tieto rozpočty na základe presného sčítania nepresných čísel, pretože údaje mnohých, koľko vyplácajú na mzdy, sa ukázali, že nie sú také, ako v skutočnosti ich vykázali. To je prvá vec.

    Druhá vec, samozrejme, že tým sa naša nepresnosť mohla ešte len zvýrazniť, ale sme všetkých vo svojich pokynoch upozornili, že pokiaľ sa niektoré zdravotnícke zariadenie dostane do situácie, keď z pridelených zdrojov nebude môcť zabezpečiť ani v krízovom režime akútnu starostlivosť, že sme pripravení jednotlivé situácie riešiť, pretože na celoplošné riešenie nemáme zdroje. Aj dnes môžem vyhlásiť, že sme pripravení nemocnicu po nemocnici zachraňovať a riešiť v prípade, že objektívne doložia, že ich zdroje na zabezpečenie akútnej medicíny sú nedostatočné. Ak dnes tu dávate túto otázku, ja sa vás len opäť môžem spýtať, ako je možné, že aj vy ako štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, predseda správnej rady ste sa dostatočne neusilovali, aby sa táto situácia v zdravotníctve za ostatné štyri roky do tejto situácie nedostala.

    Takže prosím, aby ste prijali tieto opatrenia všetci s pochopením. V tejto situácii nemáme inú možnosť, ako riešiť to týmto spôsobom. Budeme hovoriť o regulárnom rozpočte na ďalších deväť mesiacov a snemovňa pravdepodobne podporí návrhy ministerstva zdravotníctva, ktoré budú v súlade s možnosťami ministerstva financií na to, ako zlepšiť financovanie zdravotníctva. Súčasne, samozrejme, bez zdrojov s paralelným znižovaním neefektívnych nákladov sa nemôže táto situácia vyriešiť. Vy viete veľmi dobre, že napriek tomu, že sú nízke zdroje, mnohé zdravotnícke zariadenia sa nesprávali tak, aby efektívne použili zdroje. Koľké ministerstvá zdravotníctva sú v tomto nekompromisné, sú o tom už dnes doklady. Všade, kde zistíme neefektívne používanie zdrojov, budeme vyvodzovať z toho dôsledky.

    Dúfam, že ďalšie otázky, ktoré v tomto smere odznejú, nájdu u mňa odpovede oveľa lepšie, že sa situácia zlepší, a ďakujem vám za to, že tak citlivo monitorujete poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj potom, keď nie ste v exekutíve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na otázky.

    Druhá v poradí vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Belohorská pánu podpredsedovi vlády Fogašovi, za ktorého bude odpovedať pán podpredseda vlády Hamžík, a je tohto znenia: "Pán podpredseda vlády, máte dôvod právne zasiahnuť do porušovania ľudských práv v Slovenskej televízii na ochranu novinárov?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím vás o odpoveď na položenú otázku.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša na otázku položenú pani poslankyňou Belohorskou.

    Vážená pani poslankyňa, ako člen vlády Slovenskej republiky zodpovedám za koordináciu prípravy právnych predpisov, ktoré Národnej rade Slovenskej republiky predkladá vláda. Nedisponujem žiadnou právomocou, ktorá by mi umožňovala právne zásahy do pomerov vo verejnoprávnej inštitúcii, akou Slovenská televízia je. Právne zasahovať môžu iba orgány na to určené. Serióznych predstaviteľov médií všetkých druhov si veľmi vážim, ich úlohou je to, čomu sa hovorí prostredník kontroly moci verejnosťou. Aj im je určený celý arzenál prostriedkov garancií, ľudských práv vrátane súdnej ochrany.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pani poslankyňa Belohorská. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Veľmi ma mrzí, že tu nie je pán Fogaš, pretože pán podpredseda vlády Fogaš bol aj podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vie veľmi dobre, že jedna z najcitlivejších metód na monitorovanie demokratických systémov jednotlivých štátov bola úcta vlády voči novinárom. Musím povedať, že správanie sa, ktoré dnes môžeme vidieť v Slovenskej televízii, kde novinári sú uzavretí, dalo by sa povedať v modernom tábore, nenazvem to ináč aspoň v tábore, kde majú 45 minút na opustenie na obed, kde napríklad jeden z našich poslancov, ktorý sa chcel s nimi kontaktovať, nemohol ísť hore. Ani žiaden z týchto novinárov nemá možnosť prísť dolu a stretnúť sa s ním. Táto situácia, myslím si, že je tak horúca, že by mal zakročiť každý právnik, tobôž človek, ktorý bol vedúcim delegácie v Rade Európy, bol podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a bol v právnom výbore Rady Európy. Chcela by som vás poprosiť, pán podpredseda vlády Hamžík, nakoľko aj vy predsa len viete, čo je to právo a povedala by som, medzi základné ľudské práva patria aj politické práva, aby ste v tejto otázke zasiahli, pretože integrácia Slovenska do modernej Európy znamená aj rešpektovanie ľudských práv.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Budem vašu doplňujúcu otázku tlmočiť pánu podpredsedovi Fogašovi, ale, keďže ste sa obrátili aj na mňa, dovoľte mi, aby som vyslovil svoj názor k vašej pôvodnej otázke. Ja osobne neviem o žiadnom porušovaní ľudských práv v Slovenskej televízii, ale viem o tom, že určití redaktori Slovenskej televízie pred parlamentnými voľbami porušovali volebný zákon, porušovali zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii. O týchto veciach, o ktorých sa teraz vedie súdne konanie, rozhodne súd a ten preukáže, komu, akým spôsobom a aké práva boli porušené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Tretia v poradí vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Juriš pánu ministrovi Miklósovi, a otázka znie takto: "Predchádzajúcou vládou nebola v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. doriešená delimitácia pracovníkov a zariadení TANAP-u. Tento stav bude vyriešený? Ak áno, kedy?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    vítam váš opätovný záujem o riešenie problematiky správy TANAP-u, ktorá je pálčivá a zdedili sme ju ako jeden z najdôležitejších problémov. Treba tu povedať niekoľko slov o vývoji tejto situácie. Dňa 1. januára 1995 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon v § 69 ods. 1 bod 6 zrušil nariadenie Zboru povereníkov číslo 5/1952 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku. Zákon v § 51 písm. i) ustanovuje, že organizácie ochrany prírody a krajiny, najmä správy národných parkov, čiže aj Správu Tatranského národného parku zriaďuje a riadi Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Do dňa 31. 12. 1995 tieto úlohy plnila na území Národného parku TANAP, ako aj v Pieninskom národnom parku Správa Tatranského národného parku, ktorá bola zriadená 5. 1. 1953 Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu.

    Od 1. 1. 1995 tieto úlohy plnila novozriadená príspevková organizácia Štátnych lesov Tatranského národného parku v riadení ministerstva pôdohospodárstva. K 31. 12. 1994 Správa Tatranského národného parku, čiže predchodca správy Štátnych lesov Tatranského národného parku zamestnávala 235 technicko-hospodárskych pracovníkov a 650 robotníkov. Príspevok na činnosť Správy TANAP-u zo štátneho rozpočtu na rok 1994 predstavoval 56,8 milióna korún. V roku 1996 bol pre nástupnícku organizáciu Štátne lesy Tatranského národného parku určený príspevok vo výške 65,9 milióna korún.

    S cieľom zosúladenia riadenia činností na území Tatranského národného parku a ich ochranných pásem s platnými právnymi predpismi, čiže s novým zákonom o ochrane prírody, bývalý minister životného prostredia Slovenskej republiky navrhoval rozdelenie Štátnych lesov Tatranského národného parku na tri samostatné organizácie. Na Správu Tatranského národného parku a Správu Pieninského národného parku v riadení ministerstva životného prostredia ako rozpočtové organizácie, ako aj organizáciu Štátne lesy v Tatranskej Lomnici v riadení ministerstva pôdohospodárstva. Toto sa neudialo z najrôznejších príčin. Ukončenie rozdelenia súčasnej organizácie Štátnych lesov Tatranského národného parku sa navrhovalo vydaním novej zriaďovacej listiny pre nástupnícku organizáciu Štátnych lesov v Tatranskej Lomnici.

    Materiál na rokovanie vlády predkladal minister životného prostredia a minister pôdohospodárstva na základe listu predsedu vlády Slovenskej republiky číslo 155/1997s zo dňa 28. 4. 1997. Napriek všetkým týmto úsiliam a napriek tomu, že sa vypracovala delimitačná listina alebo návrh delimitácie, situácia sa neriešila, pretože predmetom sporu medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva zostáva otázka stanovenia rozsahu delimitácie majetku, pracovníkov a finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 14 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je ochrana prírody v národnom parku nadradená nad ostatné činnosti. Plne si však uvedomujem, že ministerstvá, tieto dve ministerstvá, ktoré cítia zodpovednosť za toto územie, majú značne odlišný názor aj na delimitáciu, aj na fungovanie novej správy TANAP-u.

    Napriek tomu by som chcel povedať, že súčasnú situáciu musíme z nášho hľadiska považovať za nedôstojnú, pretože v súčasnosti ochranu prírody v najväčšom, teda v najvýznamnejšom národnom parku Slovenskej republiky v TANAP-e vykonáva sedem pracovníkov. Sedem, to je úplne smiešne. Pre svoju odbornú prácu nemá k dispozícii žiadny odborný dokumentačný materiál, ktorý zostal v užívaní Štátnych lesov TANAP-u. Správa TANAP-u nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a len minimálny hnuteľný majetok.

    Samozrejme, toto ako ministrovi životného prostredia jednoducho sa nemôže páčiť a v každom prípade to chceme riešiť. V niektorých veciach budeme nekompromisní, v niektorých veciach, samozrejme, je možná dohoda. Túto situáciu, tak ako som to povedal, sme zdedili a verím, že s novým vedením ministerstva pôdohospodárstva sa dohodneme na reálnom a na racionálnom a na, povedal by som, vyhovujúcom riešení pre obidva rezorty. Chcem vás ubezpečiť, že problematika TANAP-u mi vôbec nie je ľahostajná a verím, že váš záujem, tak ako môj potrvá aj v budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.

    Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Juriš. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Veľmi som spokojný s odpoveďou, s presnosťou, ale skutočne mi tam chýba predpoklad, kedy asi by sa to malo doriešiť. Je to medzi dvoma ministrami koaličnej vlády, takže malo by to byť. Pokiaľ to v minulosti bolo vždy medzi dvoma ministrami z tej istej strany, teraz je to rozdielne, ale myslím si, že títo to vyriešia. Kedy to asi predpokladáte?

  • Nech sa páči, pán minister, pokúste sa odpovedať.

  • Myslím si, že v tejto problematike nebude hrať rolu stranícka príslušnosť. Verím, že má na to pán minister Koncoš ten istý názor, že nám pôjde o vecné riešenie a myslím si, že hneď po uplynutí sto dní vlády, keď máme tie úlohy rozdelené iným spôsobom, sa pustíme do tejto veci spoločne. Chcem povedať, že už nejaké predbežné rozhovory na nižšej úrovni, neoficiálne, sme začali. Vieme, že na ministerstve pôdohospodárstva došlo k niektorým personálnym zmenám, takže aj na to sme čakali, ale verím, že vo veľmi krátkom čase po uplynutí, teda hneď po odpočte, po tých sto dní vlády sa pustíme do práce.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Štvrtá v poradí položených a vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Hofbauer pánu ministrovi Šagátovi, a otázka je tohto znenia. "Vami vyhlasovaný krízový stav v zdravotníctve ste potrebovali iba ako zámienku na podriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne ministerstvu zdravotníctva? Veď Všeobecná zdravotná poisťovňa svoje záväzky zdravotníctvu plní a neplnia ich práve poisťovne, ktoré vznikli na základe vami iniciovaného zákona z roku 1994."

    Prosím, pán minister, aby ste na položenú otázku odpovedali.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi za záujem o zdravotníctvo. Dovoľte mi teda, pán poslanec, aby som sa pokúsil zrozumiteľne vysvetliť situáciu a možno sa mi podarí vás presvedčiť, že nešlo o úmysel opatreniami riešiť krízový stav podriadiť si Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Krízový stav bol vyhlásený po rokovaní na úrovni vlády. A ak by ste ma chceli upodozrievať z nejakej zámienky a vytvorenia predpolia na to, aby sme si podriadili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, myslíte si, že nebolo dostatok dôvodov na to, aby sme vyhlásili krízový stav, keď napríklad jedna z najväčších nemocníc mala takmer miliardové záväzky, mala zmrazený účet a nebolo reálne ju financovať? A takéto signály a takéto zlé financovanie nemocníc je prakticky vo všetkých len na rôznom stupni záväzkov týchto nemocníc voči poisťovniam, ale na druhej strane aj pohľadávok.

    Pokiaľ vy ste vnímali a pravdepodobne vaša otázka vznikla kvôli tomu, že robíme skráteným legislatívnym konaním novelu zákona číslo 273 o zdravotnom poistení, aby sme sfunkčnili poisťovňu, ktorej správne orgány, tak ako sme tu diskutovali včera - škoda, že ste tu neboli prítomný -, sa znefunkčnili a dnes skutočne najväčšia poisťovňa, kde má najväčšiu ingerenciu štát, v správnych orgánoch je nefunkčná, nevie sa zvolať správna rada. A je to najvyšší orgán poisťovne, a preto ju považujeme v tejto situácii za nedostatočne funkčnú. Pokiaľ ma obviňujete, že je to nerovnaké opatrenie voči ostatným poisťovniam, a pokiaľ hovoríte, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si plní záväzky, chcem skutočne objektívne čiastočne s vami súhlasiť s tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa skutočne ako platič za výkony sa správa v ostatných mesiacoch najlepšie zo všetkých poisťovní.

    Napriek tomu takisto má záväzky voči zdravotníckym zariadeniam, ktoré sa pohybujú na úrovni 1,5 až 2 miliardy korún. Neviem presne to číslo, ale aj táto poisťovňa má záväzky voči zdravotníckym zariadeniam. Že nefungovali celkom dobre ostatné poisťovne, ste vystihli veľmi správne, pán poslanec. Len chcem vám dať do pozornosti jednu maličkosť. V zákone o zdravotnom poistení, ktorý tu včera vaši poslanci práve hodnotili na základe tých referencií, ktoré dostali v zahraničí, ako jeden moderný progresívny zákon, tento zákon pripravila vláda pána Moravčíka a tento zákon mal a má inštitút štátneho dozoru, ktorý bol vytvorený na to, aby sa fungovanie poisťovní, tých ostatných, ktoré vznikli podľa zákona, dalo kontrolovať, aby tieto poisťovne si plnili záväzky, tak ako im to ukladá zákon.

    Žiaľbohu, štátny dozor zlyhal v priebehu štyroch rokov práve v období, keď ste to mohli ovplyvňovať. Dnes máme výsledky kontrol všetkých zdravotných poisťovní. Na všetkých úrovniach a vo všetkých poisťovniach sa našli nedostatky, budeme o tom referovať, zverejníme ich. A vynaložíme všetko úsilie na to, aby tie poisťovne, ktoré nedodržujú zákon, tie poisťovne, ktoré ohrozujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na regulovanom trhu zdravotníckych služieb neboli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi.

    Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Hofbauer. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán minister, vo svojom predchádzajúcom období už tohto funkčného pôsobenia ste nešetrili bombastickými označeniami v oblasti zdravotníctva, ako krízový stav, vojnový stav, kolapsový stav, ba dokonca núdzový stav a súvisiaci s ohrozením základných ľudských práv občanov. Značná časť verejnosti je presvedčená, že tento krízový vojnový a kolapsový stav nie je v zdravotníctve, ale predovšetkým na ministerstve zdravotníctva po vašom nástupe, pretože vy sa usilujete riešiť dôsledky, a nie odstraňovať príčiny. Veď predsa, ak nemocnice zle hospodária, ak najväčšia nemocnica je "prepadnutá" dlžobou vyše jednej miliardy korún, to predsa nie je vec poisťovní, ale to je vec predovšetkým rezortu, ktorý zle spravuje tieto nemocnice a zdravotnícke zariadenia.

    Takže opäť opakujem to isté, čo som uviedol, že tento stav bol umelo vyvolaný ministerstvom, aby ste ho mohli využiť ako zámienku na zmocnenie sa a podriadenie najväčšej zdravotnej poisťovne - Všeobecnej zdravotnej poisťovne pod správu ministerstva zdravotníctva, a teda verejnoprávnu inštitúciu, ktorá nespadá do rozpočtu štátu a vlády, podriadiť počínaniu a vyčínaniu ministerstva zdravotníctva. Ďalšie poisťovne predsa spravujú takmer 45 % pacientov alebo teda majú v starostlivosti 45 % pacientov, a o tie sa voľajako nezaujímate, nestaráte, a navyše na krízový stav a núdzový stav v nemocniciach, ktorý bol zavedený, vo väčšine nemocníc upozorňoval práve personál, že bol vyvolaný zbytočne, neúčelne a nebolo ho treba zavádzať. Bola to umelo vyvolaná hystéria, aby boli povzbudení občania na to, že treba čosi robiť, a tým čosi je podriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni ministerstvu zdravotníctva.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Ďakujem vám za priestor, dovoľte mi, aby som ho využil na vysvetlenie tých poznámok, ktoré tu pán poslanec uviedol. Opäť sa vraciam k niektorým jeho názorom, rešpektujem jeho názor, pokúša sa vysvetliť svoj názor. Pýtam sa občana, pýtam sa ostatných poslancov, či možno hovoriť o kríze, keď príde pacient do lekárne a povedia mu, že nie je liek, ide do druhej lekárne, nemá liek. Pýtam sa, či je to kríza, keď v ústavnej lekárni magister denne dostane 5 tisíc korún na to, aby z tejto sumy zabezpečil životne dôležité lieky v nemocnici, tak ako sa to dialo na Kramároch. Deje sa. Nie je hádam krízovou situáciou, keď v Lučenci verejne oznámili, že odkladajú plánované operácie, pretože nemajú infúzne roztoky? Neviem, koľko príkladov ešte treba uviesť, aby sa plasticky ukázal skutočný stav v rezorte. Ak nemáte dostatok takého základného materiálu, ako je infúzny roztok, ako sme pripravení vyriešiť hromadnú haváriu a hromadné poskytnutie pomoci, keď musíme odkladať plánovanú operáciu? To nie je krízový stav? To je niečo normálne? Mali sme čakať, až skutočne niekde to skolabuje a skutočne niečo sa prihodí a zrazu sa zistí, že nebol nejaký dôležitý materiál? Kto si môže takúto vec zobrať na seba, na zodpovednosť? V mojom prípade určite nie. Hovoríte, že neriešime príčiny, ale len hasíme následky a že príčina je na ministerstve zdravotníctva.

    Nuž dovoľte mi, aby som vám tak krátko priblížil aj históriu. Vy si veľmi pamätáte z histórie našej mladej Slovenskej republiky. Od nežnej revolúcie prvé vážne ohrozenie fungovania ministerstva zdravotníctva ako rezortu urobil pán minister Soboňa, ktorý prišiel s originálnou tézou, že je tam veľa ľudí a znížil bez nejakého odborného odôvodnenia počet pracovníkov, ktorý vtedy bol vyše 200, na 110, išiel systémom takzvanej výstavby nového systému na zelenej lúke a všetky spisy, ktoré tam boli, aj odborné materiály, sa vyhadzovali. Takto sa to začínalo niekedy na úrovni pána ministra Soboňu. Treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva sa dodnes z toho nezotavilo, pretože za štyri roky štátny dozor fungoval na úrovni troch úradníkov na ministerstve zdravotníctva, na ministerstve financií ešte v roku 1997 v auguste len zriadili inštitút dozoru nad zdravotnými poisťovňami a v októbri 1997, môžem to vydokladovať, mám o tom písomné materiály z ministerstva financií, tam boli zamestnaní traja pracovníci na to, aby kontrolovali štátom peniaze, ktoré idú cez zdravotné poisťovne, čo je 40 miliárd. Tak dohromady cca v októbri 1997 to bolo sedem ľudí.

    Samozrejme, že ako poslanci - iste sa budete pamätať - sme sa veľmi usilovne snažili získať údaje, čo zistil štátny dozor v priebehu volebného obdobia 1995 - 1998. Do svojho ukončenia poslaneckého mandátu som nezískal žiadnu relevantnú informáciu, čo štátny dozor v poisťovniach našiel. My dnes už vieme. A treba povedať, že tieto poisťovne, pán poslanec Hofbauer, vznikali podobne ako celá vaša privatizácia na úrovni politických kontaktov. A dnes máme problémy, čo s týmito poisťovňami robiť, pán poslanec, pretože, ak má dnes niektorá poisťovňa záväzky voči zdravotníckym zariadeniam na úrovni 1,5 miliardy korún, povedzte mi, kto preberie tieto záväzky, keď jej odoberieme licenciu, pretože zo zákona tento zákon porušuje. Pán poslanec, kto preberie záväzky tejto poisťovne voči tým, ktorí poskytli zdravotnú starostlivosť? Kto zabezpečí, aby to nezruinovalo neštátneho lekára, aby to nezruinovalo lekárnika, ktorý na základe toho, že tento človek bol poistený v istej poisťovni, vydával lieky, vykonával svoju lekársku prax a dnes má existenčné problémy? V tomto systéme takto je 6 miliárd nekrytých pohľadávok. Kto dnes jedným šmahom môže urobiť poriadok v poisťovníctve, keď to tu hnisalo ako vred štyri roky? My urobíme, ale musíme napríklad vyriešiť jednotlivo, kto preberie tieto záväzky za poistených.

    My máme návrh a budete to prerokúvať v parlamente, aby štát zvážil, že by prevzal tieto záväzky na seba. Má na to dnes táto ekonomika, aby to mohla vyrovnať? A preto tvrdíme, že, samozrejme, tieto problémy, napríklad dofinancovanie rezortu, môžeme riešiť za niekoľko rokov. My to nebudeme vedieť vyriešiť v priebehu niekoľkých mesiacov. Ale tie problémy, pán poslanec, vznikali tu niekoľko rokov. A mali ste ich riešiť. Žiaľbohu, je to výborný zákon, pán poslanec, toto darmo tu budete hovoriť. Len, žiaľbohu, ten zákon bol umiestnený v čase a pre ľudí, ktorí nevedeli, čo je verejnoprávna inštitúcia. A preto zlyhala aj správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A dáme vám k dispozícii tie údaje, ktoré máme z kontroly fungovania správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ja som to už tu včera hovoril, ako táto správna rada rokovala, ako viedla zápisy, dvojaké zápisy o odmenách, o investíciách. Takže, pán poslanec, ak máte nejaké nejasnosti, ja by som vám rád ukázal výsledky kontroly, aby ste videli, že táto situácia nevznikala preto, že by bol zlý zákon, ale jeho nedodržiavaním. Nie je zlý zákon, len jeho nedodržiavanie. A váš štátny dozor za vašej koalície, za vašej vlády, mal dostatok legislatívnych prostriedkov, aby urobil nápravu. Len sa nedala urobiť náprava, pretože sa nechcelo.

    Bol som poslancom, správne, pani Belohorská, a ako poslanec som vo výbore - sú tu niektorí členovia zdravotného a sociálneho výboru - sme dávali neustále návrhy uznesení, aby nám predložili výsledky kontrol, aby sa to zlepšilo. Žiaľbohu, nestalo sa to. Ale dnes máme tieto možnosti, a keď budete trpezliví, nielenže to dáme do poriadku, ale aj postupne budeme oboznamovať, kto bol vinníkom, pani poslankyňa. Žiaľbohu, je to nepopulárne, nikdy som si nemyslel, že ako lekár budem musieť niekedy iniciovať, aby právnici robili tu trestnoprávne postihy, ale aj v poisťovniach, tam, kde sa to zistí, budú trestnoprávne postihy. A súd potom nech kvalifikuje mieru zavinenia a mieru toho postihu.

    Áno, ďakujem veľmi pekne, očakávam a som veľmi rád, pokiaľ sa budete pýtať na rezort zdravotnícva, pretože mi to dáva vynikajúci priestor na to, aby som sa mohol vyžalovať, aby som mohol svoje názory povedať občanovi cez kameru, a očakávam, že občan svojimi listami a inými pripomienkami mi uľahčí mapovanie situácie v zdravotníctve a pomôže mi nájsť správne riešenia.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na položené otázky.

    Piatou v poradí položených otázok, ktorá bola vyžrebovaná na člena vlády, je otázka, ktorú znovu položil pán poslanec Hofbauer pánu ministrovi Kukanovi tohto znenia: "Vo všetkých štátoch sveta vízová povinnosť či bezvízový styk sú na základe reciprocity. Iba Slovenská republika zaujíma servilný bezvízovo-vízový nerovnoprávny vzťah k Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Domnievate sa, že tým Slovensko zvyšuje svoju medzištátnu prestíž?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    ctené panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    vážený pán poslanec Hofbauer, krajín, s ktorými má Slovenská republika jednostranný bezvízový styk, nie je mnoho. Patria k nim len USA, Kanada, Veľká Británia a Írsko. Chcem však zdôrazniť, že nejde o ojedinelú a zriedkavú prax v medzinárodných vzťahoch, ale o postup, ktorý uplatňujú mnohé krajiny sveta. Vo vzťahu k USA a Kanade postupujú rovnako prakticky všetky krajiny strednej a východnej Európy. Príkladom toho, že vo vízových vzťahoch sa nie vždy uplatňuje reciprocita, je aj Austrália, ktorá požaduje víza od občanov všetkých krajín sveta s výnimkou Nového Zélandu. No na druhej strane voči Austrálii jednostranne zrušilo vízovú povinnosť 56 krajín vrátane Spojených štátov amerických, Kanady a Veľkej Británie. Preto vás, pán poslanec, prosím, zistiť si pred unáhleným položením otázky, aká je bežná medzinárodná prax.

    Postup Slovenskej republiky v tejto otázke, pán poslanec, určite nevychádza zo servility, ale z reality. Záujmom Slovenska je udržiavať korektné a priateľské vzťahy so všetkými krajinami medzinárodného spoločenstva. Spojené štáty a Veľká Británia sú vzhľadom na strategické ciele vlády Slovenskej republiky našimi dôležitými partnermi. Preto je jednostranné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov USA, Kanady a Veľkej Británie nielen prejavom dobrej vôle Slovenska v snahe rozvíjať všestrannú spoluprácu s nimi, ale aj odstránenie jednej z bariér, ktoré stoja na ceste ďalšieho rozvoja našich vzťahov. Zároveň toto rozhodnutie zlepšuje rokovaciu pozíciu Slovenska pri rozhovoroch o úplnom zrušení vízovej povinnosti pre slovenských občanov a motivuje tiež činnosť krajanskej loby v týchto krajinách. Jednostranné zrušenie vízovej povinnosti taktiež zlepšuje obraz Slovenska v týchto významných krajinách, napomáha rozvíjať ekonomicko-obchodnú a kultúrnu spoluprácu, otvára možnosti užších kontaktov a zvyšuje záujem občanov týchto krajín o turistické cesty do našej krajiny. To má pre Slovensko nielen ekonomický význam, ale aj jednoznačne dokazuje náš záujem o rozvoj všestranných, obojstranne výhodných vzťahov.

    Na záver, pán poslanec, predsa len dve slová o medzinárodnej prestíži krajiny. Kredibilitu, teda dôveryhodnosť a medzinárodnú prestíž krajiny zvyšuje jej korektné správanie voči partnerom, plnenie dohôd, transparentnosť rešpektovania princípov demokracie a stabilita. Túto medzinárodnú prestíž rozhodne nezvyšuje a škodí jej arogantné a povýšenecko-urazenecké vystupovanie politikov.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Hofbauer.

    Ak áno, nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Možno existujú štáty sveta, ktoré uplatňujú arogantné postoje, ale domnievam sa, že Slovenská republika to nebola a nie je a naopak, v medzinárodných vzťahoch partnermi sú vzpriamení, rovnocenní a rovnocenne sa cítiaci partneri, a nie servilne sa správajúca jedna strana voči druhej. Ja si vyprosujem, aby ste hodnotili moje otázky, či sú položené unáhlene alebo neunáhlene. Kladiem ich tu ako rovnocenný poslanec voči všetkým ostatným poslancom i voči členom vlády, pretože tu sedím z vôle voličov.

    Čo sa týka mnohých krajín sveta, že existuje tam jednostranný vzťah vízovo-bezvízový, to nie je predsa argumentácia, aby sme si čosi zaviedli alebo čosi zrušili. Argumentáciou je to, čo je pre štát žiaduce z hľadiska jeho rovnoprávnosti a rovnocennosti pozície. Veď predsa v mnohých krajinách sveta sú normálnymi javmi také javy, ktoré ja dúfam, že Slovenská republika a súčasná vláda zavádzať nebude. Ďalej, ak zlepšenie motivácie konania nášho štátu je nevyvážený vzťah, že my víza nežiadame a iné štáty to žiadajú, tak potom najlepším stavom zlepšenia motivácie konania Slovenska by bolo, aby všetky štáty voči Slovensku zaviedli víza a my voči nim víza nebudeme mať. To bude skutočne podľa vašej interpretácie ten optimálny stav zlepšenia motivácie konania, vážený pán minister. Takže toto vaše vysvetlenie nie je uspokojivé, a to tým skôr, že naši občania cestujúci do týchto štátov, ktoré som uviedol, sú v poníženej nedôstojnej pozícii, keď stoja v dlhých radoch v zlom počasí a musia vypĺňať siahodlhé dotazníky, ktoré častokrát presahujú normálny rozsah alebo dokonca abnormálny rozsah spravodajských informačných služieb príslušných štátov.

  • Áno, ďakujem pekne, ani ja.

    Ďakujem, pán minister, sadnite si.

  • Ďalšia v poradí vyžrebovaných položených otázok členovi vlády bola znovu otázka pána poslanca Hofbauera pánu ministrovi Palackovi a je tohto znenia: "Máte už reálnu predstavu o investičnej náročnosti mosta cez Dunaj v Ostrihome a o spoluúčasti financovania jeho výstavby z fondu Európskej únie PHARE alebo zotrvávate na klamstvách, že Európska únia uhradí 40 % investičných nákladov a investičná náročnosť mosta neprekročí 450 miliónov Sk?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať. Upozorňujem vás, že máte na odpoveď maximálne 5 minút, pretože sme začali hodinu otázok 14.10 hodine.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    príprava obnovy mosta cez Dunaj medzi mestami Štúrovo a Ostrihom je koordinovaná na základe medzinárodných rokovaní expertov obidvoch strán. V decembri 1998 bol spoločne stanovený celkový investičný náklad vo výške 19 404 tisíc ECU, respektíve dnes EURO, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje k dnešnému kurzu sumu 830 miliónov Sk. Suma zahŕňa náklady na most cez Dunaj, na malý most, na colnicu na slovenskom území, na pripojenie v Štúrove a v Ostrihome, na ochranu životného prostredia, na prípravné a projektové práce a na rezervu.

    O príspevku z programu PHARE sa museli začať nové rokovania s príslušnými orgánmi Európskej únie, nakoľko predchádzajúca vláda neprijala ponúknutú pomoc v roku 1997 vo výške 5,1 milióna ECU a táto suma prepadla tým, že nebola využitá. Investičná náročnosť vo výške 450 miliónov korún bola klamstvom zrejme predchádzajúcej vlády, pretože tá pripravovala celý projekt s touto sumou a s tým, že z toho polovicu by bola uhradila Európska komisia. Na zabezpečenie celej akcie sa pripravuje uzatvorenie príslušnej medzivládnej dohody. Je reálny predpoklad, že Európska komisia 50 % investičných nákladov uhradí a o týchto veciach sa rokuje so zástupcami Európskej komisie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Pán minister, predchádzajúca Mečiarova vláda nepripravovala rekonštrukciu tohto mosta, preto odvolávať sa na 5 miliónov ECU a 450 miliónov slovenských korún z tohto obdobia nezodpovedá skutočnosti. Žiadam o odpoveď, odkiaľ ste nabrali tieto údaje.

    A druhú informáciu žiadam, keby ste vysvetlili, či je pravdou, že ste podpísali v Budapešti v Maďarsku dohodu s maďarskou stranou o príprave výstavby tohto mosta a za akých podmienok sa tak udialo.

  • Ďakujem. Odpoviem na otázku.

    Tieto informácie o investičných nákladoch som získal na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a takisto je, myslím si, všeobecne známe, že tento most, respektíve obnova mosta sa spomína v medzištátnej zmluve, ktorú uzavrela predchádzajúca vláda, respektíve jej premiér a ktorú tak veľmi vehementne propagoval po celej Európe ako výsledok proeurópskej politiky bývalej vlády. A na tú otázku, či som podpísal nejakú zmluvu v Budapešti, odpovedám, že som od nástupu do funkcie a možno aj niekoľko rokov predtým v Budapešti nebol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na položenú otázku.

    Vážené panie poslankyni, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok.

    Ďakujem pánu premiérovi a všetkým členom vlády za odpovede na vyžrebované a položené otázky.

    Otváram ďalší bod programu dnešnej schôdze, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do otvorenia tohto bodu programu prihlásili títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Krajči, pán poslanec Lexa a pani poslankyňa Podhradská. Ďalšími prihlásenými do interpelácie na svetelnej tabuli sú pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Benkovský, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Zlocha a pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do bodu interpelácie.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dámy a páni,

    podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem člena vlády Slovenskej republiky ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Gabriela Palacku.

    Vážený pán minister, chcem sa opýtať, či je účelné z odborného aj ekonomického hľadiska udržiavať v prevádzke takzvanú účelovú telefónnu sieť - ÚTZ - známu pod názvom zetka a aká je perspektíva nových a bezpečných možností spojenia predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, majú vysoké náklady s udržiavaním tejto siete, ktorá je technologicky prekonaná, zaostáva už za prebudovanou súčasnou verejnou telekomunikačnou sieťou. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky sú zavádzaní nesprávnou informáciou, že ÚTZ je utajené spojenie.

    Vážený pán minister, mohli by ste ma informovať o výsledkoch vašej zahraničnej návštevy v Holandskom kráľovstve, kde vo vašom sprievode bol aj Ivan Čarnogurský? Zaujíma ma hlavne rokovanie o transformácii Slovenských telekomunikácií, pretože po návrate z tejto cesty sa ihneď vytvorila akciová spoločnosť Slovenské telekomunikácie so stopercentnou účasťou štátu. Tento model mi pripomína korupčnú kauzu, ktorá v súčasnosti beží v Českej republike okolo Českých telekomunikácií. Rokovali ste aj so zástupcami firmy KNP?

    Pán minister, pracovníci vášho ministerstva vám v správe Rozpracovanie telekomunikačnej politiky Slovenskej republiky na rok 1999 uvádzajú okrem iného - citujem: Veľkým odborným a politickým nešťastím je dosadenie vrchného manažéra súkromnej firmy do funkcie predsedu dozornej rady Slovenských telekomunikácií, pričom doterajšie jeho obchodné kontakty so Slovenskými telekomunikáciami sú považované za mimoriadne nevýhodné. Pracovníci Slovenských telekomunikácií sú presvedčení, že na základe doterajších vašich odborných rozhodnutí nebude možný vstup seriózneho strategického partnera do Slovenských telekomunikácií. Aký je na to váš názor?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Krajčimu.

    Ďalším prihláseným do interpelácií je pán poslanec Lexa. Nech sa páči, pán poslanec Lexa, môžete vystúpiť.

    Predtým ešte, prepáčte, pán poslanec, chce reagovať a odpovedať na položenú otázku v interpelácii pán minister Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som odpovedal takto bezprostredne na otázky, ktoré tu zazneli, alebo interpelácie, ktoré predniesol pán poslanec ohľadne rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Prvá otázka sa týkala účelnosti takzvanej zetky, teda účelovej telefónnej siete. Chcem povedať, že niekedy tiež pochybujem o účelnosti tejto siete, pretože, keď podľa zoznamu, ktorý účastníci majú na stoloch, zavolám napríklad pána ministra pôdohospodárstva, tak sa ozve pán Baco, keď zavolám ministra vnútra, ozve sa možno pán Krajči. A zrejme to nefunguje tak, ako by to malo fungovať a aby to bolo prepojenie predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Čiže beriem to ako zaujímavý podnet, preveríme účelnosť tejto telefónnej siete a vyvodíme z toho opatrenia, aby slúžila na ten účel, na ktorý slúžiť má.

    Druhá otázka sa týkala mojej návštevy v Holandskom kráľovstve a rokovaní o transformácii Slovenských telekomunikácií, respektíve, či bol v delegácii, alebo bola vznesená domnienka, že v delegácii bol pán Ivan Čarnogurský. Musím povedať, pán poslanec, že máte veľmi zlé informácie, pretože tak, ako som pred chvíľou hovoril, že som nebol v Budapešti ani v Maďarsku za pôsobenia vo funkcii ministra, tak rovnako som nebol ani v Holandskom kráľovstve. Neviem, ako ste si tú cestu vymysleli. Pokiaľ viem, žiadna delegácia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v Holandskom kráľovstve nebola, čiže logicky ani pán Čarnogurský nemohol byť v delegácii, keď tá delegácia neexistovala a, samozrejme, som sa nemohol stretnúť s predstaviteľmi firmy KNP.

    Pokiaľ ide o obsadenie dozornej rady Slovenských telekomunikácií, môžem vás ubezpečiť, že všetci členovia dozornej rady sú odborníci, ktorí boli vybraní na základe svojich odborných skúseností a v čase vymenovania dozornej rady nikto z nich podľa mojich informácií nebol manažérom žiadnej súkromnej firmy. Zrejme tie informácie buď sú staršieho dáta a nezodpovedajú skutočnosti, alebo sú možno z pochybných zdrojov.

    Samozrejme, odpoviem písomne na interpelácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Nech sa páči, pán poslanec Lexa.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v novembri 1992 bola založená súkromná spoločnosť, ktorá je dnes známa pod názvom Consalt, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave. Píše sa Consalt, spol. s r. o. Spoločnosť zmenila pôvodné obchodné meno na tento dnešný názov z pôvodného názvu MESA 10. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je organizačné a ekonomické poradenstvo, sprostredkovanie organizačných a ekonomických služieb, sprostredkovanie, kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti. Základné imanie spoločnosti je 200 tisíc Sk. Podľa mojich informácií táto spoločnosť mala v priebehu rokov od svojho vzniku vážne problémy s platením zákonom stanovených odvodových povinností do štátneho rozpočtu. Opakovane bola upozorňovaná daňovými úradmi i inými štátnymi orgánmi na chyby, ktoré odporovali platným normám Slovenskej republiky. Dokonca vraj došlo k pokutám a sankciám za neplatenie a neplnenie svojich povinností. Veľmi zaujímavá na týchto informáciách je skutočnosť, že zakladateľmi, spolupodnikateľmi a spoluspoločníkmi dodnes tejto súkromnej firmy sú: Mikuláš Dzurinda, súčasný predseda vlády, Ivan Mikloš, súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky, Gabriel Palacka, dnešný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, František Šebej, predseda výboru Národnej rady, Ján Langoš, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale tiež napríklad Pavol Kinčeš, ktorý je novovymenovaný šéf Slovenského plynárenského priemyslu, Jozef Dančo, bývalý minister financií, dnešný ekonomický poradca Kresťanskodemokratického hnutia, ďalej Jozef Kučerák, Anton Vavro, bývalí ministri za VPN, a český občan Pavel Hoffmann. Konateľmi tejto spoločnosti boli v nedávnom období Gabriel Palacka, Ivan Mikloš i Pavol Kinčeš, dnešný šéf plynu.

    Vážená pani ministerka Schmögnerová, iste súhlasíte s názorom, že spoločníci či konatelia malej súkromnej spoločnosti, ktorí zastávajú najvýznamnejšie ústavné či ekonomické funkcie v štáte, by mali byť vzorom pri plnení zákonom stanovených pravidiel a je viac ako nedôveryhodné, keď ľudia, ktorí neboli schopní roky bezo zvyšku plniť zákony Slovenskej republiky a nemali v poriadku účtovníctvo v malej súkromnej spoločnosti, dnes rozhodujú o ekonomike celého štátu. A preto vás, pani ministerka, žiadam a pýtam sa, žiadam o informáciu a preverenie, tiež o hĺbkovú kontrolu predmetnej spoločnosti o nedoplatkoch, ktoré táto spoločnosť má voči Slovenskej republike, o pokutách a sankciách, ktoré príslušné orgány Slovenskej republiky uložili tejto spoločnosti, a taktiež o možných pokusoch spoločníkov či konateľov tejto spoločnosti pri znižovaní základu dane nezákonnými účtovnými operáciami.

  • Ďalšou v poradí prihlásenou do bodu interpelácie je pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči pani poslankyňa Podhradská, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vo svojom dnešnom vystúpení si dovolím interpelovať dvoch členov vlády. K tej prvej interpelácii ma istým spôsobom donútil premiér koaličnej vlády pán Dzurinda a vyprovokoval ju reakciou na otázku, ktorú mu položila v rámci hodiny otázok poslankyňa Slovenskej národnej strany a súvisela s pamätníkom Cyrila a Metoda v Komárne. Svojou odpoveďou pán premiér jednoznačne prezentoval, do akej miery ho vlastne zaujímajú problémy našich spoluobčanov na juhu Slovenska, lebo keby naozaj vnímal citlivo to, čo sa na Slovensku odohráva, tak by o tejto kauze už dávno bol informovaný. Tá kauza totižto netrvá týždeň alebo dva, je to kauza, ktorá trvá už niekoľko rokov. A je to kauza, na ktorej sa veľmi hrubým spôsobom podpísal práve primátor Komárna pán Pásztor so svojím mestským zastupiteľstvom, keď hovorím svojím, hovorím to v úvodzovkách, samozrejme, preto, lebo tie úvodzovky predstavujú prístup pána primátora k riešeniu problémov a k riešeniu požiadaviek obyvateľov mesta, ktorého je primátorom.

    V čom je problém. Jednoducho problém je v tom, že občania slovenskej národnosti, obyvatelia Komárna a členovia Matice slovenskej v Komárne iniciovali projekt výstavby pamätníka Cyrila a Metoda v Komárne. Na tento projekt sa mu podarilo získať peniaze. Nie je to teda otázka financií, majú zabezpečenú finančnú sumu, ktorá skutočne pokryje všetky finančné náklady na výstavbu tohto pamätníka. Problém je v mieste, kde by sa tento pamätník mal umiestniť, a znovu opakujem, je to problém, ktorý trvá niekoľko rokov. Ja sa z tohto miesta ospravedlňujem obyvateľom Komárna za to, že som sa možno nemiestne trošku zasmiala, keď som počula odpoveď pána premiéra. Možno sa aj vám zdalo, že môj smiech bol nemiestny. Naozaj, verte mi, že nie. Bol prejavom práve tej absurdity, ktorú pán premiér prezentoval, lebo sa zdalo, že on rozhodnutie z posledného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Komárne, ktoré mu oznámil pán primátor, považuje za víťazstvo.

    Naopak, rozhodnutie o tom, že by sa mal tento pamätník umiestniť v kostole svätého Ladislava, bolo prvé rozhodnutie, ktoré vlastne prijalo mestské zastupiteľstvo pred pár rokmi a stretlo sa s úplným odmietnutím obyvateľov mesta. Takže problém bol naozaj niekde inde, pán premiér to zrejme nepochopil, možno, že bol zle informovaný, ale chcela by som ho poprosiť, keby naozaj bral tieto veci trošku vážnejšie a nerobil, nekategorizoval problémy podľa toho, čo je pod jeho úroveň a čo je jeho úroveň, akými problémami sa bude zaoberať a akými sa zaoberať nebude. Je to jednoducho problém, ktorý trápi obyvateľov mesta Komárna. Sú to občania tejto republiky a myslím si, že pokiaľ sa oni takýmto spôsobom obracajú či už na poslancov, alebo na členov vlády, aby im pomohli presvedčiť jedného arogantného primátora, že aj občania slovenskej národnosti žijúci v tejto republike majú svoje práva a že ich nemôže niekto svojvoľne porušovať, že ich nemôže niekto urážať tým, keď tvrdí, že nemôže pamätník dovoliť postaviť na verejnom priestranstve, takýto pamätník, takéhoto druhu, lebo by vlastne poburoval obyvateľov Komárna, ktorí sú maďarskej národnosti, tak k tomu už naozaj niet čo dodať.

    Takže by som sa rada spýtala pána premiéra, či aj v tomto prípade chce zaujať také isté stanovisko, ako prezentoval vo svojej odpovedi na otázku pani poslankyni Tóthovej, že teda je ďaleko nad vecou a dnes má iné problémy a takýmito, prepáčte, zrejme "prkotinami" sa zaoberať nemieni.

    Dovoľte mi, aby som z tohto miesta na žiadosť istého občana, ktorého nebudem menovať preto, lebo si to sám tak želá, interpelovala ministra školstva pána Ftáčnika. Obsah mojej interpelácie bude tak trošku nezvyklý, ale nevymyslela som si ho. Znovu opakujem, túto interpeláciu prednášam na žiadosť občana, predpokladám, na žiadosť voliča. Bude to interpelácia veľmi stručná.

    Pán minister, tento občan sa pýta, či by ste vedeli zodpovedať tomuto parlamentu, čo viete o firme alebo o eseročke INTER JUVEL, ako táto firma súvisí s činnosťou ministerstva školstva. A aby som naozaj nehovorila v hádankách, tak si dovoľujem zacitovať, že k tejto otázke alebo zrejme k tomuto záujmu občana viedla jedna skutočnosť, že ste v tejto eseročke strávili takmer pol dňa počas pracovného času, keď na ministerstve školstva tvrdili, že ste pracovne zaneprázdnený, teda nemali ste dovolenku, trávili ste tam skoro pol dňa a sedeli ste s pracovníkmi tejto eseročky nad rôznymi účtami. Chcela by som sa spýtať, či to vyplýva z vašich povinností ministra školstva a ako by ste vedeli zdôvodniť svoju prítomnosť v tejto firme 11. januára tohto roku.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská ako ďalšia prihlásená do bodu interpelácie. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi predniesť moju interpeláciu na pani ministerku Schmögnerovú, ministerku financií vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je to už nie jej prvé vyjadrenie, ale už opakované vyjadrenie, chcem sa opýtať, či ako ministerka tejto vlády dostala aspoň základné materiály k tomu, aby ovládala niektoré základné zákony tohto štátu a jeden z nich je zákon číslo 120, zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 21. apríla 1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorý by mala veľmi dobre poznať už len z toho dôvodu, že predtým bola podpredsedníčka vlády a ministerka financií v roku 1994 a potom štyri roky podľa tohto zákona jej bol vyplácaný plat poslanca. Chcem ju ale upozorniť na to, že opakovane si sťažuje, že má nízky príjem, že možno je chyba na Úrade vlády a správajú sa voči nej nie príslušne podľa daného zákona, tak chcem ju upozorniť, že v tomto zákone v § 12 sa hovorí o plate člena vlády Slovenskej republiky. Text znie: "Členovi vlády Slovenskej republiky patrí plat vo výške jeden a polnásobku platu poslanca mesačne začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil ústavou predpísaný sľub. Plat mu patrí ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie člena vlády."

    Okrem tohto sa na ňu vzťahuje ešte aj § 14 daného zákona, ktorý hovorí o tom, že paušálne náhrady - členovi vlády patria paušálne náhrady vo výške, ktorú určí vláda Slovenskej republiky (ďalej len vláda) uznesením. Nepátrala som, či existuje uznesenie vlády terajšej, premiéra Dzurindu, možno hovoriť len o šumoch, že sa tam hovorí o 10 tisíc na ošatenie a podobne. Ale skutočne to sú veci, ktoré ma nezaujímajú, na ktoré vláda podľa znenia tohto zákona má právny nárok, ak má k tomu príslušné uznesenie. Okrem toho, samozrejme, že na rozdiel od poslancov členovia vlády majú šoférov a celý ostatný, by som povedala, obslužný personál pracujúci na ministerstvách.

    Takže by som ju veľmi pekne prosila, keby bola taká láskavá a neopakovali sa neustále mylné informácie pre občanov, ktoré nakoniec z televízie aj ja som mala možnosť si vypočuť dva alebo trikrát.

    Ďalej by som jej tiež chcela, tak ako moja predrečníčka pred chvíľou, prečítať veľmi krátky úryvok z jedného listu, je to skôr, by som povedala, odkaz pre pani ministerku financií a pána ministra Kňažka, že sme si zobrali za svoje, na čo nás nabádali, a to je neplatenie koncesionárskych poplatkov. Teraz je to naozaj aktuálne, pretože Slovenská televízia zatiaľ žije len z toho, čo bolo pripravené predchádzajúcim riaditeľom. No a, samozrejme, tiež postrádame všetkých dobrých hlásateľov, čo terajší pán riaditeľ odstránil. Takže od 1. januára 1999 prestaneme platiť. Prosím, tlmočte im to za nás, je to asi 75 rodín.

    Ďakujem, zatiaľ to je všetko od tej poslucháčky alebo Slovenskej televízie, ktorej odkázala, a je to aj všetko odo mňa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    O slovo požiadal pán minister Ftáčnik, chce odpovedať na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa,

    vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    bol som si overiť, aký program som mal 11. januára tohto roku, aby som vám ho povedal úplne presne, pretože o spoločnosti INTER JUVEL, alebo čo ste to tu prečítali, som v živote nepočul. Odkedy som nastúpil do funkcie ministra, tak som bol jedinýkrát v súkromnej spoločnosti, a to vo vydavateľstve, ktoré vydalo publikáciu Predškolská výchova, a o 18.00 hodine večer som ju bol takpovediac prezentovať ako knihu, ktorá je prospešná pre prehľad o predškolskej činnosti, a v živote som si s nikým žiadne doklady pol dňa nepozeral, pretože v pondelok 11. januára som mal taký program, že ráno o 7.30 hodine som prijal zástupcu matematicko-fyzikálnej fakulty a diskutovali sme o informatizácii školstva, potom bol u mňa pán Michalovič, ktorý je poverený riadením JUVENTY, a od 9.00 hodiny som bol v Častej - Papierničke, kde zasadal poslanecký klub SDĽ, a od 13.00 hodiny tam zasadli všetky poslanecké kluby vládnej koalície spoločne s členmi vlády. Neviem, kedy som sa mal pol dňa vyskytnúť tam, kde ste povedali, ale môžete si tieto skutočnosti, ktoré som teraz povedal, overiť na mojom sekretariáte, sú zapísané v knihe a kolegovia ma v Častej videli, tak poslanci SDĽ, ako aj vládni poslanci poobede, pretože som bol celý čas v tomto zriadení.

    Takže, prosím, keby ste overili s občanom, ktorého ste tu nechceli citovať, nech sa prípadne u mňa prihlási, ktorý z mojich dvojníkov bol v tejto spoločnosti, neviem už ďalšie dohady povedať, že ako to bolo, ale prosím, keby ste takéto hlúposti tu neprednášali.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.

    Ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené plénum Národnej rady,

    mám tri interpelácie. Prvá moja interpelácia, skôr iba otázka, je na pána premiéra. Chcela by som sa ho spýtať, či náhodou nemieni zvážiť dať ďalších 40 tisíc korún odmeny svojej vláde, pretože zrejme sa jej naozaj máli, keď počas interpelácií si iba šesť ministrov nájde čas, aby boli prítomní v parlamente.

    Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra Ftáčnika. V dennej tlači, pán minister, som čítala, že ministerstvo školstva schválilo vyučovanie slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským podľa experimentu Skabelova Bónová - ospravedlňujem sa za výslovnosť, neviem po maďarsky. Zrejme som naivná, keď sa pozastavujem na tým, že týmto krokom ste, pán minister, požehnali projekt, ktorý obišiel všetky smernice ministerstva školstva. Tým ste jednoznačne vy sám porušili tieto smernice, ale dali ste, samozrejme, aj precedens na to, aby sa tie smernice alebo aj iné mohli ďalej porušovať. Zaujíma ma ale to, prečo ste schválili, na základe akých odborných posudkov, či ste tie odborné posudky vôbec videli a chcela by som vás poprosiť, aby ste mi odôvodnili z hľadiska odbornosti, aký prínos tohto experimentu v porovnaní s doterajšími formami vyučovania vy ako minister školstva vidíte.

    Tretia moja interpelácia je na pána podpredsedu Csákyho, ktorého by som sa chcela spýtať na dve záležitosti. V decembri, koncom decembra, vážený pán podpredseda, v Komárne ste vyhlásili, že dvojjazyčné vysvedčenia sa mohli vydávať aj doteraz, pretože žiadna právna norma neupravovala to, že by sa tie dvojjazyčné vysvedčenia nemohli vydávať. Ak by to bola pravda, tak sme nemuseli včera alebo parlament nemusel včera novelizovať zákon o štátnom jazyku, ale novelizoval sa práve preto, že nebol právny podklad na vydávanie dvojjazyčných vysvedčení. Keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku, z ktorého potom vychádzalo zrušenie dvojjazyčných vysvedčení, pán podpredseda vlády bol poslancom tohto parlamentu. Nepredpokladám, že by mal takú slabú pamäť a že by bol na tento zákon zabudol. Skôr si dovolím tvrdiť, že ignoruje slovenské zákonodarstvo, a preto sa vyjadruje tak, ako sa vyjadruje. Ibaže tým ako podpredseda vlády zavádza aj občanov, pretože nepriamo ich takto navádza na to, aby si vykladali zákony podľa svojho, tak ako to robí pán podpredseda vlády.

    Nie je to iba jeden prípad, keď podpredseda slovenskej vlády takýmto spôsobom ignoruje slovenské zákonodarstvo. Druhý príklad sa tiež udial v decembri, keď pán podpredseda sa zúčastnil na znovuinštalovaní dvoch riaditeľov základných škôl v Búči a Bátorových Kosihách, a dokonca im dal aj finančné odškodnenie za nejakú ich diskrimináciu. Jedna moja otázka znie, či môže pán podpredseda povedať, o akú finančnú sumu išlo.

    Druhá moja otázka znie, aby mi vysvetlil, o akú diskrimináciu týchto riaditeľov išlo, pretože všetci dobre vieme, ktorí poznáme, samozrejme, zákony, že z funkcií podľa Zákonníka práce sa odvoláva bez dôvodov. Netreba udať dôvody. Čiže neviem si vysvetliť, akým spôsobom si zase pán podpredseda vlády, ktorý nie je právnik, amatérskym spôsobom vykladá Zákonník práce. Je obdivuhodné, ak člen vlády, ktorá o sebe vyhlasuje ústami pána premiéra, že je to vláda, ktorá prišla nastoliť demokratický a právny štát, na každom kroku zakopne o zákon, ktorý si vysvetľuje podľa svojho. Ak teda táto vláda chce budovať právny štát, tak si myslím, že sa máme asi na čo tešiť.

    Toto sú dva príklady, ktoré som si všimla, pán podpredseda vlády, vo vašej činnosti, vo vašom správaní sa voči slovenskému zákonodarstvu, a domnievam sa, že ak tieto zákony neovládate alebo ich nechcete ovládať, obidve tieto veci sú dôvodom na to, aby ste zvážili svoje ďalšie zotrvanie ako člena slovenskej vlády.

    Ďakujem.

  • S možnosťou odpovedať na položené otázky v interpelácii požiadal minister školstva pán Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani poslankyňa,

    chcem vám poďakovať za vecnú otázku k problematike vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským a podať vám veľmi stručnú a vecnú odpoveď, zvyšok vám odpoviem, samozrejme, písomne. Chcel by som vás informovať, že som nepodpísal alebo teda že ministerstvo školstva zatiaľ nevydalo súhlas na vami spomínanú metódu Skabelovej - Bónovej. Zatiaľ sa odohralo iba toľko, že na pozvanie pedagógov, ktorí pracujú s touto metódou, som sa zúčastnil na seminári v Komárne, ktorý po štyroch rokoch experimentu, ktorý nebol podporovaný ministerstvom školstva, dá sa povedať, že napriek ministerstvu školstva dospel k istým výsledkom. Tieto výsledky boli zhodnotené a boli predstavené učebnice, s ktorými táto metóda pracuje. Tá metóda je založená na komunikatívnosti, teda na rozvíjaní komunikatívnych schopností detí a mala by alternatívnym spôsobom prispieť k zlepšeniu vyučovania slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Takto som tú metódu vnímal, takto sme o nej diskutovali s prítomnými pedagógmi a postup, ktorý som zvolil, je ten, že by sa tou metódou mal zaoberať Štátny pedagogický ústav, inštitúcia na to určená dá svoje odborné stanovisko, až potom je možné pristúpiť k tomu, aby ministerstvo školstva vydalo súhlas na jej zavedenie ako alternatívnej metódy vyučovania. Tento postup bude dodržaný, čiže chcem, aby ste túto informáciu mali.

    Možno by ste vy mohli vysvetliť, ako sa stalo to, že v čase, keď boli protesty proti odvolaniu dvoch vami spomínaných riaditeľov v Búči a Bátorových Kosihách, ste iniciátorov tejto metódy zavolali a povedali ste, že ak tie protesty prestanú, tak im okamžite tú metódu podpíšete a schválite. Takúto informáciu som dostal a bol som z nej mimoriadne prekvapený, pani poslankyňa, nečakal som alebo nemyslel som si, že by ste takto mali postupovať.

    Takže toľko len na vysvetlenie vecne, ako to s tou metódou a s jej podpisom na ministerstve je.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči.

  • Vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 129 podávam týmto nasledovnú interpeláciu na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Jána Čarnogurského a zástupcu Generálnej prokuratúry.

    Po zmene územnosprávnej štruktúry Slovenskej republiky došlo, ako vieme, k vytvoreniu 79 okresov. Okrem iného sa z bývalého okresu Bratislava-vidiek rozčlenili tri okresy Malacky, Pezinok a Senec. Na vybudovanie štátnej správy sa vynaložili obrovské prostriedky s odôvodnením, že ide o priblíženie jej správy k občanovi. Napriek tomu doteraz prevažne zo subjektívnych príčin neboli v okrese Senec umiestnené okresný súd a prokuratúra a tieto doteraz pracujú v okrese Bratislava III.

    Vzhľadom na preťaženosť týchto inštitúcií sa problémy okresu Senca riešia v značnom časovom sklze, v súčasnosti sa dokonca uvažuje nad likvidáciou okresného Policajného riaditeľstva. Chcem tiež podotknúť, že ešte doteraz si musia občania okresu Senec vybavovať také základné dokumenty, ako sú občianske preukazy, pasy či technické osvedčenia v Bratislave. Hlavným dôvodom, prečo požadujeme umiestnenie okresného Policajného riaditeľstva, súdu a prokuratúry v Senci, je skutočné priblíženie výkonu štátnej správy k občanovi, tak ako to bolo sľubované vo volebných programoch všetkých vládnych strán. Občania právom očakávajú, že po voľbách dôjde k naplneniu sľubov, ktoré im boli dané, a stále dúfajú, že štátna správa sa im bude približovať, a nie vzďaľovať.

    Taktiež charakter tohto prímestského okresu, široké podnikateľské aktivity a rekreačné zázemie vytvárajú podmienky na zvýšený nápad trestnej činnosti, ktorá sa výrazne zvyšuje viac ako o 50 % počas letnej turistickej sezóny. Je tiež všeobecne známe, že bratislavské podsvetie a mafie sa sťahujú z centra hlavného mesta na vidiek, čo osobitne pociťujeme v našom okrese Senec. Pozri napríklad prestrelky v Ivanke pri Dunaji, v Senci, vydieranie, výbuchy a podobne.

    V okrese a v meste Senec zabezpečíme k akémukoľvek stanovenému termínu zodpovedajúce priestorové podmienky na prácu orgánov činných v trestnom konaní, mimochodom, polícia už takéto podmienky má.

    Z uvedených dôvodov žiadame, aby príslušné rezorty, to jest ministerstvo vnútra, spravodlivosti a Generálna prokuratúra prehodnotili stav, aby vytvorili podmienky na delimitáciu uvedených inštitúcií do okresného mesta Senec. Verím, že sa tak stane v krátkom čase.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hofbauer. Po ňom vystúpi s interpeláciou pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    dámy a páni,

    30. októbra 1998 o 16.30 hodine na jednosmernej ulici môj automobil bol zablokovaný prudko idúcim bielym automobilom značky PEUGEOT, ktorý išiel v rozpore s dopravným značením v protismere. Automobil zastavil asi dva metre od môjho automobilu, jeho vodič vychrlil na mňa prúd nadávok a následne na plný plyn zámerne vrazil do môjho automobilu, pričom ja som nemal možnosť ani uhnúť, ani cúvnuť pre zaparkované, respektíve za mnou zaradené vozidlá.

    Ide o interpeláciu na ministra vnútra Ladislava Pittnera.

    Po vybehnutí z auta vodič automobilu, ktorý do môjho auta zámerne narazil, ma fyzicky napadol. Po pribehnutí na pomoc vodičov automobilov, ktoré sa zaradili za mojím autom, útočník rýchlo nasadol do svojho auta, na plný plyn cúvol až do miesta, kde auto mohol obrátiť a z miesta incidentu ušiel. Tento incident som bezodkladne oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Karlovej Vsi vrátane lekárskeho potvrdenia môjho ošetrenia v lekárskej službe prvej pomoci a vrátane obhliadky poškodenia môjho automobilu príslušníkom dopravnej polície v Karlovej Vsi, ako i s uvedením svedkov tohto incidentu.

    Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV listom z 12. novembra 1998 číslo ORP-P-764/KV-98-IV mi oznámilo, že moje trestné oznámenie bolo odstúpené na vybavenie priestupkovému referátu Okresného úradu Bratislava IV.

    Pán minister, v rámci interpelácie mám na vás tieto otázky:

    1. Je pravidlom, že zámerné hrubé porušenie dopravných predpisov, zámerné narazenie do iného automobilu so spôsobenou škodou, útek z miesta nehody a fyzické napadnutie vodičom takto konajúcim, čo je dokumentované lekárskym potvrdením, rieši sa okresným úradom iba ako priestupok?

    2. Takýto postup vo veci trestného oznámenia sa uskutočňuje iba voči opozičnému žurnalistovi a poslancovi parlamentu alebo je to všeobecným pravidlom?

    3. Nie ste toho názoru, pán minister, že pri takýchto praktikách a pri takýchto postihoch naše cesty sa stanú ringom útočníkov útočiacich automobilmi aj inými prostriedkami?

    4. Ste presvedčený o tom, že incident prekvalifikovaný za priestupok by bol zhodný, ak by útočník bol príslušník opozície a postihnutý by bol žurnalista a poslanec vládnej koalície?

    5. Pán minister, nemáte pocit, že takýto postup, aký bol uplatnený na moju osobu takouto formou, povzbudzuje útočníkov proti žurnalistom a politikom opozície?

    6. Ste presvedčený, že uplatnený postup je v prospech potláčania agresivity, neznášanlivosti a intolerancie smerujúcej k zločineckým metódam a postupom?

    7. Ste presvedčený, že moja osoba je primerane bezpečná voči agresívnemu útočníkovi, ktorý už raz na mňa zaútočil, a to za stavu, že on mňa pozná a ja jeho nie?

    8. Pán minister, nemáte obavu z toho, že občania začnú brať svoju ochranu do vlastných rúk a naša spoločnosť sa ešte viac priblíži k štandardu násilníckej agresívnej spoločnosti, ktorá sa nám dáva za vzor?

    9. Nemáte obavu z toho, že poriadni občania začnú tvoriť dobrovoľnícke milície na ochranu svoju, svojich detí a prostredia, v ktorom žijú, pred útočníkmi? Ste si istý, že takéto konflikty ostanú iba pri pästných súbojoch?

    10. Pán minister, je možné považovať za zhodu okolností, že nadporučík dopravnej polície, ktorý incident vyšetroval, odišiel koncom roku 1998 zo služieb v Policajnom zbore?

    11. Pán minister, je možné považovať za zhodu okolností, že aj veliteľ Policajného zboru v Bratislave IV v hodnosti majora, ktorému popísaný incident prislúchal, odišiel koncom roku 1998 mimo služieb v Policajnom zbore?

    12. Pán minister, kto všetko, kto prišiel do kontaktu s týmto incidentom, ako aj s radom incidentov súvisiacich s mojou osobou, ešte opustí Policajný zbor? Týka sa to aj lekára v službe prvej pomoci, ktorý ma ošetroval?

    13. Pán minister, trestné oznámenie v tejto súvislosti s popisovaným incidentom by skončilo ako priestupok na Okresnom úrade Bratislava IV aj v prípade, že by na tomto úrade ešte neprišlo k personálnej čistke uskutočnenej súčasnou koalíciou?

    14. Pán minister, mám to chápať ako náhodu, že automobil, ktorým bol vykonaný útok na moju osobu, bol bezprostredne potom predaný z Bratislavy do Hlohovca?

    15. Prípad dopravnej nehody z 30. 10. 1998 oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV listom bez dátumu pod číslom ORP-1474DI-DN-98-IV bol odložený. Stane sa trvalým pravidlom, že zámerne spôsobená dopravná nehoda po predchádzajúcom hrubom porušení dopravných predpisov so zámerným a zdokumentovaným poškodením automobilu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko a žurnalistu bude precedensom pre takéto činy?

    16. Pán minister, prerokúvanie priestupku na Okresnom úrade Bratislava IV bolo napriek môjmu protestu zúžené len na poškodenie môjho automobilu. Z môjho trestného podania sa teda stratilo zámerné porušenie pravidiel cestnej premávky jazdou v protismere v jednosmernej ulici, zámerné vrazenie tohto idúceho automobilu do môjho stojaceho auta so spôsobením škody na mojom aute, to si mám vraj vymáhať inou formou, sprosté urážky vodiča tohto automobilu na moju osobu, fyzický útok na moju osobu dokumentovaný lekárskym vyšetrením a útek vinníka incidentu z miesta kolízie, teda z dopravnej nehody.

    17. Pán minister, máte presvedčenie, že pod vedením súčasnej koalície Slovensko speje k blahobytnej, pokojnej a bezpečnej spoločnosti?

    18. Takáto policajná zvoľa na poslanca Hnutia za demokratické Slovensko a na podpredsedu Združenia slovenských novinárov sa uskutočňuje iba mesiac po vašom vymenovaní za ministra vnútra. Moja interpelácia dokumentuje vašu nespôsobilosť do tejto funkcie.

    Pán minister, moja interpelácia nie je tak namierená voči osobe toho, kto proti mne konkrétne konal, ale proti konaniu rezortu ministerstva vnútra v tejto veci. Zvážte svoju ďalšiu pôsobnosť vo funkcii ministra vnútra.

  • Prosím teraz pána ministra Zlochu ako predposledného prihláseného. Prepáčte, pána poslanca. Možno raz budete ešte ministrom.

    Ako posledný je prihlásený pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážení členovia vlády,

    pán predsedajúci, ďakujem za vymenovanie do funkcie, ale neprichádza to do úvahy, nie som členom vládnej koalície, som členom opozície, takže zostávam stále tam hore.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa v uplynulom období snažilo vytvárať pre podriadené organizácie také podmienky, aby mohli kvalitne vykonávať svoju prácu. Osobitne sa to týkalo okresných úradov životného prostredia, pretože charakter ich práce, narábanie s projektovou dokumentáciou, priame vybavovanie podaní občanmi, odkladanie a archivovanie dokumentácie a písomností kladie zvýšené nároky na priestory, umiestnenie a osvetlenie. Pritom sme využívali každú, aj tú najmenšiu možnosť, ktorá sa najchudobnejšiemu rezortu naskytla. Preto sme napríklad okresným úradom životného prostredia prideľovali objekty, ktoré sa uvoľňovali pri organizačných zmenách alebo po zániku niektorých organizácií. Tieto objekty zostali využívané životným prostredím aj po novom územnom členení a po integrácii štátnej správy.

    Preto ma veľmi prekvapilo, keď som sa dozvedel, že prednosta Krajského úradu v Žiline pán magister Anton Straka dal príkaz presťahovať odbor životného prostredia Krajského úradu z objektu na Framborskej ulici číslo 9 do budovy Krajského úradu na Predmerskej ulici. Príkaz na urýchlené presťahovanie bol vydaný napriek vysvetľovaniu pracovníkov odboru životného prostredia, že podmienky na novom pracovisku sú výrazne horšie a že nebude možné kvalitne vykonávať úlohy štátnej správy. Odbor životného prostredia sa má presťahovať, alebo, čo je pravdepodobnejšie, už sa musel presťahovať na štvrté poschodie budovy krajského úradu do podkrovia s nevyhovujúcim osvetlením cez strešné okná. Budova nemá výťah.

    Pri známom fakte, že na odboroch životného prostredia sa vybavuje najviac podaní a mnohé podávajú najmä starší občania, je vidno, že rozhodnutie o premiestnení odboru životného prostredia bolo urobené nekompetentným pracovníkom unáhlene, bez zrelej úvahy. A to už nehovorím o telesne postihnutých občanoch, pre tých sa zrejme budú musieť vyhotoviť alebo vytvoriť vysunuté pracoviská na prízemí budovy.

    V nových priestoroch budú musieť pracovníci sedieť v kanceláriách po troch až štyroch. Podotýkam, že na predchádzajúcom mieste boli v kanceláriách po dvaja, v dvoch prípadoch traja, čo bude mať tiež značne negatívny vplyv na pracovné podmienky, najmä v dôsledku priameho prerokúvania problémov s občanmi. V pridelených priestoroch na chodbách nie je možné vhodne a bezpečne umiestniť archív, sťažená bude manipulácia s uloženou dokumentáciou. V starej budove sa na archivovanie dokumentácie používajú pivničné priestory, čo je z hľadiska aj bezpečnosti veľmi vhodné.

    Moje otázky smerujú na ministra vnútra pána Pittnera a ministra životného prostredia pána Miklósa.

    Pán minister vnútra, aké dôvody viedli prednostu Krajského úradu v Žiline pána magistra Antona Straku k rozhodnutiu o presťahovaní odboru životného prostredia do objektu, v ktorom sú nepomerne horšie podmienky na výkon odbornej práce v štátnej správe? Akému účelu bude budova na Framborskej ulici číslo 9 slúžiť? Nepôjde tu náhodou o poskytnutie objektov niektorej politickej strane z vládnej koalície za výhodných podmienok?

    Pán minister životného prostredia, v programovom vyhlásení vlády deklarujete, že budete vyvíjať úsilie o návrat k osobitnej štátnej správe v životnom prostredí. Nebude vám potom takýto objekt, o ktorý tak ľahko prídete a ktorý až do integrácie štátnej správy bol majetkom ministerstva životného prostredia, chýbať? Robil sa urýchlený presun odboru životného prostredia Krajského úradu v Žiline do nepomerne horších podmienok s vaším vedomím? Čo ste urobili pre to, aby sa takáto nevýhodná manipulácia neuskutočnila?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi.

    Posledný v interpeláciách je prihlásený pán poslanec Hudec.

    Pán poslanec, prepáčte, pán minister chce odpovedať na položenú otázku.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený parlament,

    ďakujem za otázku. Budem odpovedať len na tú časť, ktorá sa mňa týka. Táto informácia prenikla aj k nám a, samozrejme, že okamžite sme na to reagovali a verím, že táto otázka sa vyjasní a odbor životného prostredia bude naďalej pracovať v dôstojných podmienkach.

    Druhá vec, ktorú by som potom už len chcel dodať, je, že skutočne verím, že v rámci koalície sa tieto otázky vyriešia a že životné prostredie nebude brané ako posledné v rade a že naďalej budeme môcť vykonávať tú činnosť, ktorú sme si predsavzali. A je to povedané aj v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som interpeloval váženého pána predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, aké sú politické dôvody, zdôrazňujem, politické dôvody neustáleho zvyšovania spoločenského napätia, ktoré je sprevádzané nepotvrdenými obvineniami porušujúcimi zásadu prezumpcie neviny a základov slušných vzťahov rozbíjaním podstatných štruktúr nezávislého štátu, napríklad monitorujúcimi stav informácií o našej vlasti. Alebo oslabovaním dôvery voči štátnej štruktúre bez ohľadu na to, kto momentálne vládne. Nesledujete plán demontáže tohto štátu?

    Pán predseda pochádza z koaličnej vlády. Rešpektujem výsledok volieb a povolebných dohôd. No vysvetlite občanom tohto štátu vaše princípy národnoštátneho nezáujmu. Opakujem, nezáujmu a najmä, kam smeruje podkopanie právnych princípov štátu, príprava retroaktívnych právnych noriem aj bezostyšné vyhrážky nepotvrdených trestných konaní a najmä maďarizácia činností ministerstva školstva a kultúry.

    Ako je to s pánom Mrázekom, švagrom pána ministra Kňažka, a s jeho aktivitami so získaním licencie na televíznom okruhu Markíza a podľa mojich informácií aj pána ministra Kňažka a pána poslanca Budaja, ako to bolo čiastočne zverejnené, keď neprípustne lobovali a zneužívali svoje politické funkcie.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hudec bol posledným prihláseným do bodu programu interpelácie. Končím bod programu interpelácie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že na základe dohody v politickom grémiu sme rozhodli, že zajtra nebudeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze Národnej rady, odporúčam, aby sme dnešné rokovanie 8. schôdze prerušili teraz, pretože z košického letiska nám hlásili, že je pravdepodobnosť hmly, preto treba, aby sme, pokiaľ je to možné, odlet poslancov do Košíc usmernili tak, aby poslanci mohli čo najskôr odletieť.

    Preto prerušujem rokovanie 8. schôdze Národnej rady do pondelka do 13.00 hodiny s tým, že v pondelok o 13.00 hodine budeme pokračovať rozpravou alebo prijatím uznesenia o vysielaní prenosov z rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v Slovenskej televízii a ďalšími bodmi programu, tak ako sme si ich schválili na začiatku tejto schôdze. Po tomto uznesení budeme pokračovať v prerokúvaní novely Trestného zákona návrhom poslanca Fica. Toľko k schôdzi.

    Čo sa týka leteckej prepravy poslancov z prerušenej schôdze Národnej rady, odchod autobusu na letisko bude pol hodinu po skončení schôdze a lietadlo odlieta hodinu po prerušení schôdze Národnej rady. 8. schôdza Národnej rady bude pokračovať, tak ako som povedal, 18. januára o 13.00 hodine. Odlet lietadla je zabezpečený na pondelok 18. januára s odletom z Košíc o 8.00 hodine, prílet do Bratislavy sa predpokladá o 9.00 hodine.

    Prosil by som všetkých predsedov výborov, ktorí ešte neprerokúvali návrh skupiny poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze s bodom programu odvolanie ministra vnútra, aby si zorganizovali rokovanie výborov tak, aby sme nemuseli prerušovať rokovanie schôdze, aby využili termín v pondelok od 10.00 do 13.00 hodiny a rokovali o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám všetkým za účasť na dnešnom rokovaní.

    Dovidenia v pondelok o 13.00 hodine.