• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám v mene svojom a v mene vedenia Národnej rady Slovenskej republiky poprial v roku 1999 pevné zdravie, veľa osobných a pracovných úspechov, ale aj dobrú vzájomnú spoluprácu, pochopenie a veľa síl na dosiahnutie vytýčených cieľov tak, aby sme nesklamali dôveru občanov, ktorú nám vyjadrili v nedávnych voľbách.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    v pondelok nás zastihla smutná správa, že bol zavraždený bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý minister vlády Slovenskej republiky. Chcem vyjadriť sústrasť pozostalým pána Duckého.

    Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého bývalého kolegu pána Duckého.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prosím, prezentujme sa.

    Prítomných je 111 poslancov. Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci: pán Engliš, pán Kalman, pán Kozlík, pani Mušková a pán Presperín.

    Na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ján Danko a Jozef Kužma. Náhradníkmi budú poslanci Lajos Mészáros a Pavol Kandráč.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 8. schôdze, ako vám bol predložený písomne. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 8. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac 1 minútu.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v prvom rade všetko dobré v novom roku. Dovoľte mi, aby som dal návrh na rozšírenie programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o bod s názvom "Informácia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o krokoch, ktoré mieni uskutočniť v spojitosti s pokračovaním priamych televíznych prenosov z rokovania parlamentu Slovenskej republiky".

    Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Pred voľbami a po voľbách všetky strany a hnutia deklarovali svoju snahu o priame prenosy Slovenskou televíziou tak, aby verejnosť bola čo najobjektívnejšie informovaná o dianí tohto parlamentu.

    Ďakujem veľmi pekne. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej pán poslanec Petrák.

  • V mene klubu poslancov SOP dávam návrh na doplnenie programu o bod - návrh na výmenu štyroch poslancov klubu SOP vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Návrh na výmenu štyroch poslancov klubu SOP vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o vzájomnú výmenu našich poslancov v dvoch výboroch.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Navrhujem z programu, ktorý sme dnes písomne dostali, vypustiť body 5, 6, 7 a 8, kde ide o zmenu zákona o zdravotnej poisťovne a o Liečebnom poriadku, pretože takýto dôležitý materiál, takéto dôležité kroky, ktoré sa tam navrhujú, by mali byť prerokované aj v tripartite so sociálnymi partnermi. Odporúčam nerokovať o týchto problémoch.

  • Čiže ešte raz, body 5, 6, 7 a 8.

    Áno, pán poslanec?

    Sú ešte nejaké návrhy alebo zmeny, pokiaľ ide o program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky?

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Rovnako ako pán Mesiarik navrhujem, aby sa vypustili z rokovania tejto schôdze body 2 a 3, a to návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia zákony o sústave základných a stredných škôl, o štátnom jazyku, vzhľadom na to, že tieto predlohy nespĺňajú podmienky rokovania v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Sú ešte nejaké zmeny alebo iné návrhy do programu 8. schôdze? Nie sú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zmenách a doplnkoch do predloženého návrhu programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako prvý bol prednesený návrh, aby...

  • Hlasy v sále.

  • Na tabuli nie je nič. Kto sa ešte hlási?

    Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

  • Pán predseda, v mene klubu SDK by som prosil o 10-minútovú prestávku.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Najprv musíme schváliť program. Sú ešte nejaké návrhy, ktoré sa týkajú programu 8. schôdze, alebo doplnky?

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem poprosiť, či by Národná rada mohla akceptovať, aby sme zajtra po skončení rokovania prerušili rokovanie, lebo vo väčšine obcí a miest v piatok 15. bude inaugurácia nových starostov a primátorov. A predpokladám, že aj mnohí iní poslanci sú tam pozvaní.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Po vysvetlení medzi poslancami sťahujem aj svoj návrh, aby sa vypustili bod 5, 6, 7 a 8.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh, aby sme vypustili z programu rokovania Národnej rady body 5, 6, 7, 8 a 9. Ako odôvodnenie uvádzam, že vždy, keď návrhy zákonov týkajúce sa zdravotníctva neboli prerokované v príslušných orgánoch, sú, samozrejme, odborne nezmyselné, potláčajú princípy tripartity. Odporúčam, aby sme ich vyradili z rokovania.

    K bodu 9 by som prosil vzhľadom na to, že návrh ústavného zákona neobsahuje aj text návrhu zákona, ktorý je veľmi dôležitý z hľadiska voľby prezidenta republiky, domnievam sa, že bol porušený rokovací poriadok.

    A mám ešte jeden doplňujúci návrh, aby sme do rokovania navrhli, resp. aby sme prerokúvali aj návrh na zmeny v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zamestnávateľov, pretože už niekoľko týždňov ten návrh je na úrovni Národnej rady a zo záhadných príčin nebol zaradený.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, upokojme sa, neukončil som možnosť podávania doplňujúcich návrhov a zmien do programu, preto návrhy môžu byť podané od poslancov a poslankýň.

    Pani Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    mala by som návrh bod ústavný zákon posunúť v poradí s tým, že predkladateľ musí predložiť vykonávací predpis, ktorým je zákon, pretože legislatívne pravidlá tak ustanovujú. To znamená, aby sa tento zákon dostal na čítanie pléna až po odovzdaní vykonávacieho zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, doplním ešte ten návrh, pretože je úplne nezávislý od predchádzajúcich mojich vecí, teda návrh na zmenu zástupcu zamestnávateľov v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Niekoľko týždňov už tento návrh leží na pôde parlamentu a za záhadných príčin nebol zaradený do programu. V tejto súvislosti chcem uviesť, že zástupcovia odborov nepredložili v súlade s príslušnými právnymi predpismi tento návrh zákona. A z hľadiska spresnenia odporúčam vypustiť body 5, 6, 7 a 8, doplniť návrh na zmenu zástupcu zamestnávateľov v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vypustiť bod 9, a to vzhľadom na to, že neobsahuje návrh zákona, ktorým sa vykonáva zmena ústavy.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť podávania návrhov zmien a doplnkov do programu 8. schôdze Národnej rady.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o predložených zmenách a doplnkoch. Ako prvý bol návrh, aby predseda Národnej rady podal informáciu o vysielaní priamych prenosov z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, tak to bolo sformulované? Áno.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dávam hlasovať o tomto návrhu.

    Chcem iba krátke vysvetlenie. Som pripravený takúto informáciu podať. Dal som príslušný pokyn výboru pre médiá a kultúru, aby určitý návrh na uznesenie prijal, čiže odporúčam takýto bod zaradiť a som pripravený informáciu podať na základe toho, že takýto pokyn som už dal aj výboru pre kultúru a médiá. Čiže odporúčal by som, aby sme tento bod zaradili na záver 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pristúpime k hlasovaniu, aby sme zaradili bod - informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vysielaní priamych prenosov z Národnej rady Slovenskej republiky ako posledný bod 8. schôdze.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Dávame hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ako prvých, ktoré boli prednesené. Je to v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Jarjabek dal ako prvý návrh a o ňom hlasujeme.

    Vypnite hlasovanie.

    Pán poslanec Jarjabek, vy ste povedali, že treba zaradiť bod - informácia predsedu Národnej rady o vysielaní priamych prenosov. Povedal som, že s takýmto návrhom súhlasím, som pripravený takúto informáciu podať, a doplnil som váš návrh, aby to bolo na záver 8. schôdze Národnej rady. O tom dávam hlasovať.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu pána Jarjabka, ktorý som doplnil, aby to bolo zaradené na záver schôdze Národnej rady.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý a tento bod programu bude zaradený do 8. schôdze.

    Budeme pokračovať ďalej v hlasovaní.

    Pán poslanec Mesiarik stiahol svoj návrh, čiže o tom nebudeme hlasovať.

    Ďalší návrh dal pán poslanec Petrák, aby sme zaradili do programu schôdze presun štyroch poslancov za Stranu občianskeho porozumenia vo výboroch, tak ako je písomne uvedené. Čiže je to návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako ju v tlači 120 predložila Strana občianskeho porozumenia. Dávam hlasovať o tomto doplnku do programu 8. schôdze.

    Prezentujme sa a budeme hlasovať.

    Tlač dostanete. Predmetne ide o zmenu v zložení výborov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento bod bol zaradený do programu 8. schôdze Národnej rady.

    V priebehu schôdze dostanete návrh tlače 120, v ktorom Strana občianskeho porozumenia odvolá členov výborov, a to týchto poslancov: Vieru Ruskovú zo Zahraničného výboru Národnej rady, Dianu Dubovskú z Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Rudolfa Schustera z Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a Jirku Malchárka z Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň navrhuje, aby boli zvolení za členov týchto výborov Národnej rady Slovenskej republiky: do Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky Diana Dubovská, do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti Rudolf Schuster, do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá Jirko Malchárek a do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Viera Rusková.

    Pristúpime k ďalšiemu doplnku do programu, tým bol návrh pána poslanca Pašku. Pán poslanec navrhuje, aby z rokovania 8. schôdze boli vypustené body 2 a 3.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý a body 2 a 3 budú na rokovaní 8. schôdze.

    Ďalší návrh bol bod pána poslanca Prokeša, ktorý navrhuje, aby sme vo štvrtok večer 8. schôdzu prerušili, aby sme mali možnosť zúčastniť sa inaugurácie primátorov v jednotlivých mestách Slovenska.

    Pán poslanec Prokeš, chcem vo večerných hodinách zvolať poslanecké grémium, som si vedomý toho, že mnohí, ktorí ste poslanci, ste aj zároveň buď primátori, alebo starostovia, že sa nemôžete zúčastniť 8. schôdze. Som si vedomý toho problému, posúdime ho na poslaneckom grémiu a prídeme s odporúčaním pred schôdzou Národnej rady, aby sme prípadne v piatok nerokovali a pokračovali buď v pondelok, alebo v utorok budúci týždeň. Čiže túto vec posúdime a budeme informovať Národnú radu a tá potom rozhodne.

    Pán poslanec, budeme hlasovať alebo sťahujete po mojom vysvetlení svoj návrh?

  • Pán predseda, väčšina chce hlasovať.

  • Dobre, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu aj po mojom vystúpení.

    Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána Prokeša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o ďalších zmenách a doplnkoch programu 8. schôdze.

    Pán poslanec Tkáč navrhuje, aby z programu 8. schôdze boli vypustené - pán poslanec, bol by som rád, ak by som sa zmýlil, aby ste ma opravili - body 5, 6, 7 a 8. Čiže to je prvý návrh a potom budeme hlasovať o druhom návrhu o bode 9.

    Páni poslanci, zopakujem, pán poslanec Tkáč navrhuje, aby z programu 8. schôdze boli vypustené body 5, 6, 7 a 8. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Tkáča.

    Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Tkáča neprešiel.

    Ďalší návrh pána poslanca Tkáča je, aby bod 9 bol vypustený z rokovania 8. schôdze. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Tkáča.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca neprešiel.

    Nech sa páči, pán poslanec, zopakujte, buďte taký dobrý.

  • Môj návrh znel, aby sme do bodu rokovania navrhli alebo zaradili materiál o návrhu na novovymenovanie alebo zmenu zástupcov zamestnávateľov v správnom výbore Všeobecnej zdravotnej poisťovne vzhľadom na to, že sa zástupcovia štátu menili a už niekoľko týždňov tento návrh zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako reprezentatívneho subjektu je na pôde parlamentu.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Tkáča neprešiel.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

    Pani poslankyňa, váš návrh bol, aby sme vypustili bod 9. To bol prvý návrh. Pretože sme hlasovali o tom istom, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Tkáča, teda pokiaľ ide o vypustenie, hlasovanie nie je aktuálne.

    Ako druhý bol návrh o preradení tohto bodu. Prosím vás, ešte raz zopakujte, kde navrhujete zaradiť tento bod, a dám o ňom hlasovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhovala som, aby tento bod bol preradený z toho dôvodu, že nebol predložený vykonávací zákon, hoci tam je povinnosť predložiť vykonávací zákon, aby predkladateľ urýchlene, ale urýchlene predložil tento vykonávací zákon a až potom na tejto schôdzi bol tento bod prerokovaný. Čiže dať ho na záver schôdze.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa navrhuje, aby bod 9 bol zaradený ako posledný bod 8. schôdze.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne neprešiel.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku s tými doplnkami, ktoré boli už schválené.

    Prezentujme sa a hlasujme o programe ako o celku s doplnkami, ktoré boli schválené.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 136 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    informácia ministra vnútra Slovenskej republiky o postupe vyšetrovania vraždy bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Duckého.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážení členovia vlády,

    verejnosť hlboko otriasla brutálna vražda bývalého ministra a bývalého riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu Ing. Jána Duckého. Na túto vraždu okamžite zareagovali aj zahraničné hromadné oznamovacie prostriedky. Preto je aj mojím osobným záujmom prezentovať profesionalitu našej polície a jej aktivity pri objasňovaní tohto brutálneho činu.

    V mojom vystúpení vás chcem stručne oboznámiť s niektorými podrobnosťami prípadu, ako aj s doterajším stavom vyšetrovania tohto prípadu. Svojím vystúpením chcem tiež odstrániť rôzne kuloárne reči o prípade, ako aj pravdivo informovať o tých skutočnostiach, ktoré boli v prípade dosiaľ zistené.

    Dňa 11. januára o 13.00 hodine oznámil na linku 158 Michal S., že vo vchode obytného domu na Bajzovej ulici pri poštových schránkach na chodbe leží neznámy muž v kaluži krvi. Prvotnou obhliadkou mŕtvoly bolo zistené, že muž, v ktorom bol neskôr stotožnený Ing. Ján Ducký, bol usmrtený niekoľkými výstrelmi do hlavy. Miesto bolo po príchode polície a lekára okamžite uzatvorené. Prítomní policajti okamžite vykonali prehľadanie blízkeho i širšieho okolia miesta nálezu mŕtvoly. Cieľom týchto prvotných opatrení bolo zistiť, či sa v okolí nenachádzajú podozrivé osoby alebo či páchateľ po spáchaní činu pri úteku nezahodil strelnú zbraň.

    Na miesto nálezu mŕtvoly sa dostavila výjazdová skupina Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, funkcionári krajského riaditeľstva a pracovníci Kriminalistického a expertízneho ústavu. Na mieste činu bolo zaistených 7 biologických, 4 pachové, 4 daktyloskopické, 1 vecná a 5 balistických stôp. Podľa prítomného lekára z Ústavu súdneho lekárstva Dr. Lenka smrť bola zapríčinená trojnásobným priestrelom lebky. Toto bolo potvrdené neskôr uskutočnenou súdnou pitvou.

    V rámci operatívneho šetrenia v dome, kde k vražde došlo, ako aj v jeho blízkom okolí bolo zistené, že v uvedenom priestore sa pohyboval neznámy muž vo veku asi 25 - 30 rokov, asi 180 cm vysoký, štíhlej postavy, ktorý mal nakrátko strihané blond vlasy, s dioptrickými okuliarmi s tenkým rámom. Jeho identikit bol už niekoľkokrát zverejnený aj v hromadných oznamovacích prostriedkoch a zároveň bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Tento muž bol postupne videný niekoľkými svedkami v čase od 9.00 hodiny až do 12.50 hodiny, keď zavraždený Ján Ducký prichádzal v sprievode ďalšieho neznámeho muža ku vchodu do Bajzovej ulice. V súčasnosti sa preverujú ich poznatky pracovníkmi polície, ktorí boli vyčlenení na objasňovanie tejto vraždy.

    Opätovným šetrením v širšom okolí miesta činu bolo zistené, že obeť sa pred vraždou zdržiavala v reštaurácii Slovakia, ktorá sa nachádza v Hoteli Nivy na Bajzovej ulici. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj personálom reštaurácie. Z ich vyjadrení vyplynulo, že pána Duckého dlhšie poznajú ako hosťa, ktorý navštevoval túto reštauráciu. Dňa 11. januára tohto roku prišiel menovaný do reštaurácie asi o 12.30 hodine. Po prejdení cez reštauráciu sa posadil v jej zadnej časti pri stole číslo 12, kde už predtým sedel starší muž, ktorého nevedeli identifikovať. Pán Ducký si objednal čaj a sedel s uvedeným mužom asi 7 až 10 minút, po ktorých starší muž vstal a odišiel. Asi 5 minút po odchode staršieho muža vošiel do reštaurácie mladý muž vo veku 20 - 25 rokov, 185 cm vysokej štíhlej postavy, krátkych vlasov, ktorých farbu personál nevedel uviesť. Muž mal oblečenú čiernu bundu a v ruke niesol čiernu diplomatku. Po prejdení reštaurácie si prisadol k pánu Duckému, spoločne sa privítali a po rozhovore, ktorý trval asi 10 - 15 minút, spoločne odišli. Pán Ducký počas uvedeného rozhovoru niekoľkokrát telefonoval zo svojho mobilného telefónu. Pracovníčka personálu ďalej uviedla, že pán Ducký a neznámy muž pred odchodom zaplatili účet v hodnote 34 Sk. Pracovníci personálu nevedeli uviesť žiadne informácie, ktoré sa týkali ďalšieho pohybu odchádzajúcich mužov.

    V priebehu ďalšieho šetrenia bola ustálená osoba, ktorá bola videná v spoločnosti obete v reštaurácii Slovakia v Hoteli Nivy. Ide o Miroslava Š. a sú tu parametre jeho narodenia, byt a zamestnanie. K ustálenej osobe sú vykonávané príslušné opatrenia v zmysle operatívno-pátracej činnosti. Dnes prebehne výsluch jeho nadriadeného.

    Z informačných zdrojov polície bolo zistené, že v Moskve bol zavraždený podnikateľ a obchodný partner pána Duckého Michal Borisevič Sergejev. Tento údajne obchodoval s irackou ropou cez Kurdistan. V súčasnosti sa uskutočňuje previerka týchto skutočností prostredníctvom nášho policajného styčného dôstojníka v Moskve. Taktiež v uvedený deň bol v Maďarsku zavraždený v meste Györ významný podnikateľ. Aj v prípade tejto vraždy sa hľadajú možné súvislosti.

    Na základe vyhláseného celoštátneho pátrania bola hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Šali kontrolovaná posádka motorového vozidla pochádzajúca z Litvy, kde popis možného páchateľa a identikit sa podobal jednej z osôb posádky. Na základe dosiaľ získaných poznatkov sú v súčasnosti spracúvané tieto verzie k motívu a osobe páchateľa uvedeného trestného činu.

    K motívu spáchania trestného činu smerujú tieto verzie:

    1. Môže ísť o nesplnenie sľubov pre určité skupiny osôb z pozície jeho bývalých funkcií.

    2. Vyrovnávanie účtov v súvislosti s predajom irackej ropy cez Turkmenistan, ktoré sa vykonávali s ruskou stranou.

    3. Pomsta v súvislosti s vypovedaním zmluvy o ochrane menovaného.

    4. Môže ísť o lúpežnú vraždu, avšak páchateľ trestného činu bol vyrušený zvýšeným pohybom osôb v okolí miesta činu a lúpež nedokončil.

    5. Môže ísť o odplatu v súvislosti s obchodnými aktivitami a kontaktmi menovaného k spoločnosti Chemapol Group v Českej republike.

    6. Môže ísť o motív súvisiaci s aktivitami poškodeného v súvislosti so sponzorskou aktivitou k športovým klubom ako na Slovensku, tak aj v Českej republike.

    K osobe páchateľa smerujú tieto verzie:

    1. Páchateľom mohla byť osoba, pre ktorú vzniklo nebezpečenstvo a ktorú by mohol pán Ducký usvedčiť.

    2. Páchateľom mohla byť osoba - akt pomsty -, ktorú pán Ducký prepustil zo zamestnania.

    3. Páchateľom mohla byť osoba, ktorá sa pohybuje v podsvetí a na spáchanie uvedeného trestného činu bola najatá v súvislosti s privatizačnými projektmi, o ktorých poškodený rozhodoval.

    4. Páchateľom mohla byť osoba z radov cudzích štátnych príslušníkov, pohybujúca sa v okruhu osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť na území Slovenskej republiky a okolitých štátov, ktorá odstraňuje nepohodlných svedkov v obchodných a finančných transakciách.

    5. Páchateľom mohla byť osoba z radov podnikateľov, od ktorých poškodený v rámci schvaľovania privatizačných projektov žiadal vysoké provízie, resp. vysoké percentuálne podiely.

    6. Páchateľom mohla byť osoba z radov podnikateľov, ktorí investovali do lukratívneho projektu, avšak poškodený projekt neschválil, čím páchateľovi spôsobil veľkú finančnú stratu. Aj v tomto prípade môže ísť o najatého vraha.

    7. Páchateľom mohla byť osoba psychicky narušená alebo používajúca omamné a psychotropné látky a skutok spáchala v zlom psychickom rozpoložení a poškodený bol náhodnou obeťou.

    Všetky tieto verzie sa prešetrujú s tým, že ani jedna z nich nie je favorizovaná a s maximálnou snahou o objektívne prešetrenie všetkých okolností tak, aby boli jednotlivé verzie postupne vylúčené a aby sa docielil konečný žiadaný stav - dospieť k jedinej správnej verzii vedúcej nielen k odhaleniu páchateľa tohto trestného činu, ale aj k pozadiu, ktoré k nemu viedlo.

    V súvislosti s pomerne širokými obchodnými aktivitami poškodeného v Českej republike bola požiadaná o pomoc Kriminálna polícia Policajného prezídia Českej republiky.

    O prípade vraždy Ing. Jána Duckého boli informovaní všetci pracovníci polície, ktorí v rámci svojej služobnej činnosti vykonávajú opatrenia za účelom zistenia páchateľa a objasnenia tohto závažného prípadu. V rámci operatívno-pátracej činnosti sú pracovníkmi kriminálnej polície využívané všetky dostupné sily, prostriedky, formy a metódy, vrátane osôb konajúcich v prospech Policajného zboru.

    Vážená Národná rada, ako vidíte, polícia uskutočnila v pomerne krátkom čase množstvo opatrení, ktoré viedli k mnohým zaujímavým zisteniam. Preto vás všetkých a zároveň aj hromadné oznamovacie prostriedky žiadam o určitú trpezlivosť. Som presvedčený, že v pomerne krátkom čase s nasadením všetkých síl a prostriedkov polície sa nám prípad podarí objasniť. Osobne vytvorím všetky predpoklady na to, aby bol prípad čo najskôr objasnený a páchateľ odhalený a usvedčený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za podanie informácie.

    Do rozpravy k tomuto bodu, ktorú otváram, sa prihlásil podpredseda vlády Hamžík, písomne pán poslanec Andrejčák a pán poslanec Krajči.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky vyslovil ľútosť a aj znepokojenie nad tragickou udalosťou - úmrtím, vraždou bývalého poslanca, ministra vlády, známej osobnosti politického a hospodárskeho života Slovenska minulých rokov Jána Duckého a zároveň vyslovil sústrasť jeho príbuzným.

    Smrť Jána Duckého a predovšetkým jej okolnosti nás všetkých šokovali a jednoznačne tento čin odsudzujeme. Nútia nás však taktiež zamyslieť sa nad tým, kam sa až naša spoločnosť dostala a kde sú príčiny tejto, ale aj ďalších podobných, iste nie náhodných udalostí, ktoré možno označiť jediným slovom - zločin.

    Nepovažujem za vhodné pri tejto príležitosti nikoho obviňovať a robiť niekoho zodpovedným za kritický morálny stav našej spoločnosti. Treba sa však aj nad týmto stavom vážne zamyslieť. Aj vďaka nemu sa vytvorili podmienky na pôsobenie organizovaného zločinu, rôznych mafií, vybavovanie si účtov a umlčovanie nepohodlných svedkov.

    Za úplne nezodpovedné považuje vláda snahu vytĺkať z prípadu vraždy Jána Duckého politický kapitál. Je len jedna cesta - dôsledne tento mimoriadne závažný a spoločensky nebezpečný trestný čin vyšetriť a vinníkov a páchateľov spravodlivo potrestať.

    V mene vlády Slovenskej republiky vyhlasujem, že vláda využije všetky zákonné prostriedky na to, aby bol tento prípad vyšetrený a aby bolo objasnené jeho pozadie. Vláda urobí všetko potrebné na to, aby sa vytvorili podmienky, ktoré zabránia opakovaniu takýchto alebo podobných prípadov. Počítame pritom s jednoznačnou podporou vás, poslancov najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky, ako aj s podporou našej verejnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    prežívame spolu s našimi občanmi v týchto dňoch morálny aj politický otras. Sme všetci rozochvení nad skutočnosťou, ktorá postihla jedného z našich bývalých kolegov. Už sme na niekoľkých miestach vyjadrili svoje rozčarovanie, odsúdenie tohto činu, aj ľútosť nad tým, že sa také niečo stalo.

    Preto mi dovoľte, aby som len veľmi krátko - vzhľadom na to, že bol zaradený bod informácia ministra vnútra - aspoň pripomenul, že som očakával viacej iniciatívy a aktivity z výboru pre obranu a bezpečnosť, kde takýto bod do rokovania a informácia ministra vnútra včera nebola zaradená, veď sme mali riadne rokovanie. Preto som navrhol uznesenie, ktoré nebolo prijaté a bolo odložené na dnešný deň po prerokovaní s pánom ministrom. Mrzí ma, že pán minister neprišiel na výbor, nepovažoval to za dôležité, ale som rád, že aspoň vystúpil tu na pléne a objasnil.

    Mám k tomu iba jednu pripomienku. Z tohto vystúpenia je cítiť, že ho pripravovali odborníci, že ho písali skúsení policajti, skúsení vyšetrovatelia. Pán minister, mám na vás jednu prosbu. Druhýkrát, keď budete dávať prvé vyjadrenie, ktoré straší ľudí, tak ako ste to urobili, keď ste zase púšťali svoje vyhlásenia v indíciách voči bývalým pracovníkom Slovenskej informačnej služby, spýtajte sa odborníkov v polícii, máte ich tam dosť, čo si oni o tom myslia, a nepridávajte radšej nič k tomu. Obyvatelia sa podľa mňa viacej zľakli, aká je ťažká situácia na Slovensku, podľa vášho vyhlásenia, než boli otrasení tým, čo sa stalo.

    Prial by som si, keď už sa stalo také nešťastie a doplatil na to človek, aby to bolo pre nás poučením do budúcnosti, že by sme mali voliť každé slovo, ktoré vyriekneme v tejto snemovni, aby sme nedávali odvahu a šancu ľuďom, ktorí majú zlé úmysly, ktorí neváhajú položiť ruku na život človeka, aby sme ich nepodporovali, ale naopak, aby naša dôslednosť a naše presvedčenie ich odhaliť a postaviť pred orgány činné v trestnom konaní bola pre nich mementom a neodvážia sa viac také činy urobiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči, posledný, ktorý sa písomne prihlásil.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dámy a páni,

    s hlbokým žiaľom musím konštatovať, že sa stala takáto skutočnosť, ktorá otriasla verejnosťou Slovenskej republiky, a že odišiel človek, ktorý významne prispel k budovaniu Slovenskej republiky. Ako bývalý minister hospodárstva, ako poslanec Národnej rady sa pričinil o to, aby v tejto Národnej rade boli schvaľované zákony v prospech Slovenskej republiky, a svojím životom sa snažil tieto kroky aj podporovať. Som presvedčený, že Policajný zbor Slovenskej republiky je odborne dostatočne fundovaný na to, aby objasnil akúkoľvek trestnú činnosť, vrátane takej závažnej trestnej činnosti, akou je vražda bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, bývalého ministra hospodárstva.

    Pri tejto príležitosti si však treba dať jednu otázku: Prečo muselo dôjsť k takémuto skutku? A možno, keď sa spätne pozrieme, tak každý nájdeme svoj podiel, ako sme túto spoločnosť rozdelili na politické tábory, ktoré sa ženú nenávisťou do súboja, ktorý môže vyvrcholiť až takýmito skutkami. Vystúpenia v médiách, ktoré boli zamerané na niektorých členov vlády, na niektorých poslancov, skutočne mohli niektorých psychopatov doviesť až k takémuto skutku.

    Chcel by som preto poprosiť vážených kolegov v Národnej rade a predovšetkým novinárov a médiá, aby sa jednoducho nehnali za senzáciami a nezverejňovali niektoré údaje, ktoré nie sú overené, aby nenálepkovali ľudí, neoznačovali ich za zločincov, trestancov, kým nebude preukázaný skutok. Takýmto spôsobom si môžeme vzájomne vyjsť v ústrety a uctiť si aj pamiatku tejto obete - Jána Duckého.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Slota. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi v mene poslancov Slovenskej národnej strany v Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť úprimnú sústrasť pozostalým a tiež vysloviť poľutovanie nad smrťou človeka, ktorého sme všetci poznali.

    Je smutné, že sa takéto násilné činy vôbec dejú. Je však omnoho smutnejšie, ak sa nájdu medzi nami takí, ktorí chcú aj zo smrti vytĺkať politický kapitál. Život je tvrdý, politika ešte tvrdšia. Zostaňme však v nej ľuďmi a majme úctu aspoň pred majestátom smrti. Vecou politikov a politiky by mala byť snaha skvalitniť život občanov, nie vnášať nenávisť, podozrievanie a očierňovanie na základe nepodložených a nedokázaných indícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Slota.

    Pán poslanec, nech sa páči, ste prihlásený do rozpravy a treba vystúpiť od rečníckeho pultu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    nedá mi povedať aj pri tejto veľmi smutnej skutočnosti, pretože Jano Ducký bol môj priateľ, a pri tejto vražde skutočne som bol veľmi pohnutý, nedá mi povedať, aby sme sa my všetci zamysleli nad aktivitou poslancov Slovenskej národnej strany pri riešení týchto ťažkých problémov, ktoré postihli aj našu spoločnosť, aby sme rozvinuli diskusiu o znovuzavedení trestu smrti pri takýchto brutálnych vraždách, pretože som presvedčený, že pokiaľ nebude hrozba takéhoto trestu pre týchto zločincov až v tomto rozsahu, tak si myslím, že veľmi ťažko dôjde k náprave v tomto zmysle.

    Chcem zdôrazniť, že aj napríklad aktivita pána poslanca Fica mi je veľmi sympatická o tom, aby sa predĺžil čas zadržania páchateľa z 24 hodín na 48 hodín. My sme túto aktivitu rozbehli už začiatkom minulého volebného obdobia. I keď je to možnože nie až také dôstojné, že som toto spomenul, ale pokladal som si to za povinnosť zdôrazniť, aby sme sa nad tým zamysleli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    i pri takejto smutnej udalosti musím s radosťou konštatovať, že sa tu vynorilo čosi, čo tu dosiaľ chýbalo. Väčšina príspevkov, ktoré tu odzneli, demonštruje čosi iné než to, čoho sme tu doteraz boli svedkami - snahu po skončení nenávisti, snahu o nezneužívaní takýchto záležitostí na rozpútavanie vášní.

    Chcem však povedať, že situácia je oveľa vážnejšia. My o chvíľu, t. j. ministerstvo vnútra a jeho pracovníci, budeme predkladať trestné obvinenia. Tie trestné obvinenia budú z rôznych oblastí, či z privatizácie a či z iných finančných a všelijakých podvodov. Nevýhodou Jána Duckého, a to v dobrom chcem povedať, bolo to, že o ňom vo všeobecnosti bolo známe, že neváhal by hovoriť a on o tom aj pri rôznych akciách, pozri obilie a podobne, to aj takto vyjadroval.

    Chcem povedať, že je dosť možné, že aj ďalší, ktorí budú predmetom skúmania prípadnej trestnej zodpovednosti za iné trestné činy, než je táto odsúdeniahodná vražda, budú v situácii, kedy by som im navrhol, aby sa prihlásili k spolupráci s nami, s políciou. A v takom prípade na základe platného zákona o ochrane svedkov im ponúkame plnú ochranu. Je to veľmi vážne. Ja som o tom hovoril nedávno s jedným vaším poslancom za HZDS a požiadal som ho aj o to, aby v normálnej slušnej debate sa s vami a s nami všetkými o tom porozprával.

    Nezabúdajte, že žijeme v prostredí, ktoré je poznačené organizovaným zločinom. Organizovaný zločin tu ešte nejaký čas bude sa snažiť presadzovať. Jeho eliminácia bude ťažká. Preto by som záverom vám všetkým chcel poďakovať za pochopenie v tejto veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Končím tento bod programu.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 85. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia tri zákony: školský zákon, zákon o štátnom jazyku a zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal vládu, aby sa k uvedenému návrhu vyjadrila a zaujala k nemu svoje stanovisko. Vláda prerokovala predmetný návrh skupiny poslancov dňa 2. decembra minulého roku.

    Účelom návrhu zákona, to iste viete, je obnoviť vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a umožniť dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Návrh zákona tiež spresňuje prijímanie žiakov ôsmych ročníkov základných škôl do prvých ročníkov stredných škôl, na ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku.

    Zaregistroval som a iste sa ozvú aj v rozprave námietky voči tomu, prečo vláda predkladá tento návrh na skrátené konanie. Dovoľte mi povedať toľko, že zmyslom skráteného konania je skrátiť proces prerokúvania zákona v tých prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, teda ak by prerokúvanie zákona normálnou procedúrou mohlo spôsobiť vážne hospodárske škody, narušenie ľudských práv, resp. ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené v § 89 zákona o rokovacom poriadku.

    Časová naliehavosť normy, ktorú predložila skupina poslancov, vyplýva z dvoch dátumov. Jeden z nich je 5. február 1999 a druhý 31. január 1999. Do 5. februára tohto roku je možné podávať prihlášky na stredné školy. Návrh v tejto časti rieši protirečenie, ktoré zostalo po predchádzajúcom ministerstve školstva. Na jednej strane totiž školský zákon v znení zákona číslo 6/1998 umožňuje, aby si prihlášky na stredné školy podávali aj žiaci ôsmeho ročníka. Na druhej strane platia pedagogicko-organizačné pokyny, ktoré vydala ešte pani ministerka Slavkovská na školský rok 1998/1999, ktoré spresňujú, aby z ôsmeho ročníka boli prijímaní len žiaci, ktorí sa hlásia na bilingválne školy, resp. na školy, na ktorých sa robia talentové skúšky.

    Tu sa teda pokyn ministerstva dostal do rozporu so zákonnou úpravou, ktorá má vyššiu právnu silu. Pritom podľa pôvodných predstáv ministerstva po trojročnom prechode na deväťročnú školskú dochádzku mali v tomto školskom roku už všetci žiaci ôsmeho ročníka zostať v deviatom ročníku. Teda nemal nikto z nich postúpiť na strednú školu a na stredné školy mali byť prijímaní len žiaci terajších deviatych ročníkov. Je tu teda právna neistota pre žiakov a pre rodičov, ktorú možno charakterizovať ako ohrozenie práva na vzdelanie.

    Druhým dátumom, ktorý som spomínal, je 31. január 1999, ktorý je tradičným dátumom vydávania školských vysvedčení. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že chce obnoviť tradičné vydávanie dvojjazyčných vysvedčení. Vychádzala pritom z postojov rodičov, ktoré sa objavili v minulom období, ale i z platného ústavného stavu vychádzajúceho z článku 6 a článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú postavenie a používanie jazyka v úradnom styku. Záujmom vlády je obnoviť právnu istotu, ktorá tu fungovala 70 rokov, a zabrániť prípadnému ohrozeniu ľudských práv a slobôd.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi ešte poznámku, ktorá sa týka časových súvislostí. Obvykle sa zákony, ktoré chceme, aby boli prerokované v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní, predkladajú, takpovediac, na poslednú chvíľu. Tento zákon má inú kvalitu, pretože bol predložený 3. decembra. Bolo teda dostatok času pre všetkých poslancov a poslankyne, aby sa oboznámili so znením zákona, aby mohli zvážiť svoje prípadné návrhy a pripomienky, a preto vlastne vládou navrhované skrátené legislatívne konanie má umožniť už len zavŕšiť ten proces prerokúvania zákona v takom čase, aby sme do 31. januára, resp. 5 februára dokázali našim občanom poskytnúť väčšiu právnu istotu, než majú dnes.

    Preto vás v mene vlády Slovenskej republiky prosím o podporu predloženého návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menia tri spomínané zákony.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poveril poslankyňu Erszébet Dolníkovú, aby informovala o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výbore. Prosím pani poslankyňu, aby podala informáciu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 85).

    Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 68 z 3. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona na 3. schôdzi dňa 4. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 9 zo 4. decembra 1998 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, a prerokovať uvedený návrh zákona v prvom, druhom a treťom čítaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Určiť lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Vážený pán predseda, skončila som prednes.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Zajac? Už to stihol? Ja som ukončil možnosť podania prihlášok.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, pán poslanec. Takže v poradí pani Slavkovská, pán poslanec Paška, pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený poslanecký zbor,

    nechcem sa vyjadrovať k meritu tohto zákona, chcem sa skutočne vyjadriť iba ku skrátenému legislatívnemu pokračovaniu.

    Hneď v úvode hovorím, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym pokračovaním a dovolím si to aj zdôvodniť. Od začiatku činnosti tohto parlamentu sme svedkami neustáleho zlyhávania normálneho chodu jeho jednotlivých schôdzí. Schôdze parlamentu nie sú dokonale pripravované, sú chaotické, sústavne prerušované z toho alebo onoho dôvodu, takže v niektoré dni máme viac prestávok, ako pracujeme. Míňame nielen čas, ale i financie, pretože sme platení za prácu, a nie za bezduché vysedávanie.

    Okrem tejto chaotickosti sa tento parlament stal príznačný aj tým, že sa sústavne porušuje jeho rokovací poriadok, a to § 89 hovoriaci o skrátenom legislatívnom konaní. Stalo sa už "dobrým" zvykom prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hoci to vôbec nebolo potrebné, ba skôr naopak, bolo to na škodu veci, pretože zákony neboli dokonale pripravené.

    Teraz máme znovu na stole návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré nemá absolútne žiadne opodstatnenie. § 89 predsa jednoznačne stanovuje iba tri mimoriadne okolnosti, za ktorých je možné skrátené legislatívne konanie.

    Prvá z nich je ohrozenie ľudských práv a slobôd. Veľmi dobre poznám Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948 aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950 i Dodatkový protokol z roku 1990. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že tá obava, ktorú tu pán minister vyslovil práve pred chvíľkou, že vydávanie jednojazyčných vysvedčení by mohlo viesť "k prípadnému ohrozeniu ľudských práv a slobôd", tu vôbec nehrozí. Takže táto podmienka, samozrejme, nie je splnená.

    Ďalšia mimoriadna okolnosť na skrátené legislatívne konanie je ohrozenie bezpečnosti štátu. Nemyslím si, že by na Slovensku vypukla občianska vojna, ak by deti našich maďarských spoluobčanov dostali v prvom polroku jednojazyčné vysvedčenia. Alebo nám to hrozí?

    No a posledná mimoriadna okolnosť na skrátenie legislatívneho konania je tá, ak štátu hrozia značné hospodárske škody. Žeby snáď Pán Boh na nás zoslal neúrodu, ak vydáme jednojazyčné vysvedčenia? Alebo nám hrozia z tohto titulu ďalšie nejaké záplavy, prípadne iné katastrofy? Určite nie. Takže neexistuje ani táto okolnosť.

    Pravda, jedna mimoriadna okolnosť tu je. Zákon ide na skrátené legislatívne pokračovanie však iba preto, že si jeho okamžité uvedenie do praxe želá maďarská časť koalície a ostatná časť vládnej koalície pred ich požiadavkami stojí v pozore. Čo tam po dodržiavaní alebo nedodržiavaní rokovacieho poriadku, hlavná vec, že splníme našej jednej, večne nespokojnej menšine všetko, čo jej vidíme na očiach.

    Navrhla by som preto, aby vláda pouvažovala nad tým, či by sme § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady nemohli doplniť ešte o jeden odsek, ktorý by znel: "Skrátené legislatívne konanie môže byť, ak sa tým vyhovie maďarskej národnostnej menšine, prípadne ak si to ktorýkoľvek člen vlády želá." Týmto by sme sa potom vyhli akémukoľvek ďalšiemu porušovaniu rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

    Pán poslanec Zajac sa vystúpenia vzdal, čiže posledný ústne prihlásený je pán Paška.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dňa 1. decembra 1998 podala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni Lajos Mészáros, Gyula Bárdos, Marián Mesiarik, Imrich Tóth, Ivan Šimko, Ladislav Orosz a Roman Kováč návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré zákony, a to zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tejto predlohy je zaviesť dvojjazyčnosť do úradného styku v Slovenskej republike, a to najmä v oblasti školstva. Súčasná vláda nielenže vyjadrila súhlas s týmto dosiaľ bezprecedentným znížením suverenity Slovenska, ale zároveň požiadala najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, aby porušil zákon o rokovacom poriadku a rokoval o tejto poburujúcej predlohe v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, § 89 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo k bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, alebo k značným hospodárskym škodám, sa môže Národná rada uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného vyplýva, tak ako to nakoniec povedala pani poslankyňa Slavkovská, že uvedená predloha novely zákona od pána Lajosa Mészárosa a Gyulu Bárdosa, pod ktorú sa podpísali aj ďalší páni poslanci podporujúci vládnu moc, nespĺňa podmienky na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

    Preto sa na vás, ctené kolegyne a vážení kolegovia, obraciam so žiadosťou, aby ste nepodporili prerokovanie tejto novely v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pána ministra by som chcel ešte upozorniť, že prijatím uvedeného zákona budú porušené občianske a ľudské práva mnohých zamestnancov pracujúcich v školách s vyučovacím jazykom menšiny, ktorí náležite neovládajú tento jazyk, a preto buď budú prinútení slovenskou vládou a niektorými poslancami slovenského parlamentu naučiť sa jazyk príslušnej menšiny, povedzme rovno, maďarský jazyk, alebo prídu o svoje zamestnanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tí, ktorí ste rozhodnutí podporiť tento návrh zákona, chcem vám povedať, že podporením tohto zákona skutočne šliapnete poriadne vedľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne a poslanci,

    čakal som na túto rozpravu a čakal som najmä, že zaznejú vecné argumenty zo strany poslancov Slovenskej národnej strany. Mám však pocit, akoby poslanci Slovenskej národnej strany nevideli občanov, ale videli v prvom rade seba. Pani poslankyňa, ani pán poslanec nepoužili žiadne vecné argumenty na to, aby zdôvodnili, prečo tento zákon, resp. jeho skrátené prerokovanie by malo byť v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože ak sa vláda odvolávala na niektorú z častí § 89, hovorili sme vždy len o ohrození ľudských práv a slobôd. Takže zbytočné bolo citovať tie ostatné časti. A ak si pani poslankyňa Slavkovská myslí, že hlavným zdôvodnením je to, že si to želá maďarská časť koalície, tak si myslím, že je na veľkom omyle.

    Vážená pani poslankyňa, my ako opoziční poslanci sme kritizovali vaše rozhodnutie, keď ste sa rozhodli nevydávať dvojjazyčné vysvedčenia, ktoré na tomto území sa tradične vydávali viac ako 70 rokov. My sme to urobili vtedy a robíme to znovu. Slobodne a dobrovoľne sme to vložili ako vládna koalícia aj do vládneho programu Slovenskej republiky, bez toho, aby sme to mohli urobiť, ohroziť občanov. Práve naopak, chápeme to ako isté gesto voči priamo tu žijúcim občanom, ktorí majú inú národnosť než národnosť slovenskú. Takže nie je za tým žiadny nátlak, je to naša slobodná vôľa. Mali sme takéto programové zámery aj vo svojich volebných programoch. To znamená, tu ste, pani poslankyňa, na omyle.

    Ak pán poslanec Paška hovorí, že predložený návrh spôsobí zníženie suverenity Slovenska, potom sa chcem opýtať, kde bola Slovenská národná strana, ktorá od roku 1990 do roku 1995, resp. 1996, aby som bol presný, registrovala, že sa tu vydávajú dvojjazyčné vysvedčenia a nijakým spôsobom sa k tomu neozývala a ešte vaša ministerka vo vydávaní týchto vysvedčení pokračovala. K tomu sa dostaneme zrejme pri vecnom prerokúvaní zákona. Ale ak to vtedy nebolo zníženie suverenity, nerozumiem, prečo by to malo byť znížením suverenity dnes. Ak hovoríte o ohrození práv zamestnancov, v žiadnom prípade tento zákon nesmie a nebude znamenať ohrozenie práv tých, ktorí pracujú v oblasti školstva, že by to azda malo znamenať, že by sa mali učiť alebo naučiť iný jazyk, ide o to - umožniť. Je to otázka konečnej podoby toho zákona. Predložili ho kolegovia poslanci, budeme o tom diskutovať v ďalšom bode. Som pripravený registrovať vaše vecné pripomienky.

    Chcem konštatovať, že z hľadiska rokovania o skrátenom konaní o prerokúvaní tohto zákona neboli predložené dôvody, ktoré by takým spôsobom spochybnili prerokovanie zákona v skrátenom konaní, aby azda zviklali odhodlanie poslancov vládnej koalície. Naopak, ten časový odstup od podania zákona do jeho dnešného prerokovania vytváral dostatok priestoru, aby sme tento akt, toto hlasovanie chápali ako formálne, ktoré je viazané skôr termínmi 5. február, resp. 31. január.

    Je príznačné, že pani poslankyňa Slavkovská cudne pomlčala o tom právnom stave, ktorý momentálne vládne v oblasti prijímania na stredné školy, pretože istým spôsobom zaň nesie zodpovednosť. Takže aj to bol dôvod, prečo vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie. Pričom vy za tým vidíte len jeden a ten istý dôvod.

    Takže prosím, vážené poslankyne a poslanci, aby ste aj po tejto krátkej rozprave podporili žiadosť vlády o skrátené legislatívne konanie.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Z toho, čo tu bolo povedané, vari vyplýva, že vláda chce predkladať zákony len v skrátenom legislatívnom konaní. Nie je a nebude to naším úmyslom. Som presvedčený, že už v krátkom čase prídeme do stavu, keď budeme schopní predkladať návrhy zákonov v riadnom pokračovaní, teda normálnou procedúrou bez toho, aby sme sa museli opierať o skrátené legislatívne konanie. Ešte stále beží obdobie, keď sa snažíme napraviť mnohé veci, ktoré sa udiali v uplynulých štyroch rokoch, a na to je nutné niekedy použiť, resp. najmä zatiaľ, aj skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pani poslankyňa, pán poslanec Cuper, vyhlásil som rozpravu k tomuto bodu za skončenú, preto vám nemôžem udeliť slovo. Ani pani poslankyni Slavkovskej. Uzavrel som rozpravu, a preto vám nemôžem udeliť slovo.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, len dve - tri skutočne kratučké vety k tomu, čo tu odznelo od kolegov poslancov, kolegýň poslankýň.

    Pán minister Ftáčnik v podstate už odpovedal na tie problémy, ktoré nadhodili, chcela by som ho len doplniť v súvislosti s tým, že tento zákon ešte navrhovala maďarská časť koalície. Podpisy tých poslancov, ktorí sa podpísali pod tento zákon, nie sú z jedného klubu, ale zo všetkých ostatných klubov, teda zo všetkých štyroch. To jednoznačne svedčí o tom, že to je celá koalícia.

    Čo sa týka porušenia ľudských práv, samozrejme, že nie je to taxatívne, takýmto spôsobom uvedené v rokovacom poriadku, ale práve nedostatok tohto zákona a zákaz vydávania dvojjazyčných vysvedčení mal za následok mnohé porušenia ľudských práv, napríklad pri hodnotení učiteľov, ktorí celoplošne boli trestaní v minulom školskom roku. O tom, myslím si, už sme dosť veľa hovorili.

    Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, ešte v súvislosti s tým, čo hovoril pán Paška i pani ministerka, že tu neustále rokujeme o zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní: aj včera vo výbore, kde sme prerokúvali aj iné problémy, sme hovorili práve aj o tých zákonoch, ktoré nebudú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní. Keby pani Slavkovská tam zotrvala do konca, určite by bola svedkom toho, že sme aj o tomto hovorili.

    Ja by som vás tiež prosila aj v mene výboru, aby sme podporili návrh vlády.

  • Ďakujem pani spravodajkyni.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády, ktorým vyslovujeme súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona, panie poslankyne, páni poslanci, ste dostali ako tlač číslo 78. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 66.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Lajos Mészáros.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh zákona rieši dva okruhy otázok. Je to problematika prijímania žiakov z ôsmeho ročníka základnej školy do prvého ročníka strednej školy, kde sa zabezpečuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku, teda tzv. bilingválne vzdelávanie. Týmto je aj riešená problematika, že na ostatné stredné školy môžu byť prijatí žiaci, ktorí skončia deviaty ročník základnej školy. Navrhovaná novela teda vychádza z toho, že kým prijatie na ostatné stredné školy je možné až po skončení deviateho ročníka základnej školy, na spomenuté tzv. bilingválne vzdelávanie je možné prijímať žiakov už z ôsmeho ročníka základnej školy, ale iba za predpokladu, že títo žiaci talentovou skúškou preukážu mimoriadne nadanie, talent, ale aj potrebné jazykové znalosti, aby toto štúdium mohli aj úspešne skončiť.

    Uvedené riešenie danej problematiky sa neprieči platným zákonom ani Ústave Slovenskej republiky, ani medzinárodným dokumentom, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaná novela zákona ďalej rieši vydávanie dvojjazyčných školských vysvedčení v školách s vyučovacím jazykom národností a vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne, t. j. v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v jazyku národnostnej menšiny. Novela je v súlade s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý občanom Slovenskej republiky, príslušníkom národnostných menšín zaručuje právo na vzdelávanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku národnostnej menšiny.

    Návrh novely nie je v rozpore ani s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, naopak, plne ich rešpektuje, napríklad Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Zmluvu o dobrom susedstve, o priateľskej spolupráci s Maďarskou republikou, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Navrhovaná novela ďalej plne rešpektuje napríklad Dohovor o právach dieťaťa, ktorý v Slovenskej republike nadobudol platnosť, teda ktorý nadobudol platnosť aj v Slovenskej republike a bol prijatý 2. 9. 1990. Tento dohovor okrem iného v článku 28 ods. 1 písm. d) zakotvuje: "Štáty, zmluvné strany uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie s cieľom dosiahnuť toto právo postupne a na základe rovnosti príležitostí. Preto musia predovšetkým sprístupniť a urobiť dostupnými všetkým deťom informácie týkajúce sa výchovy a povolania." Vysvedčenia sú nesporne úradné dokumenty, na základe ktorých nielen rodič, ale aj dieťa získava informácie o školskej výchove.

    Dovolím si ešte zvýrazniť, že prijatie predmetnej novely neovplyvní negatívne práva a právom chránené záujmy žiadneho jednotlivca alebo skupiny v našej spoločnosti. Naopak, odstraňuje zbytočné napätie, ktoré po sedemdesiatich dvoch rokoch nariadenie o vydávaní vysvedčení iba v štátnom jazyku vyvolalo v minulosti.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prihováram za to, aby ste, vážené poslankyne a poslanci, podporili predložený návrh skupiny poslancov na vydanie uznesenia v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku, teda aby predmetný návrh bol predložený do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Erszébet Dolníkovej.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 78), bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. decembra 1998.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel. A ako sme v predchádzajúcom bode schválili, ďalej návrh zákona prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym konaním, postupom.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Po rozprave budem odporúčať návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona bude predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Dolníková, pán poslanec Števček, pán poslanec Paška, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážený poslanecký zbor,

    aj keď tu nie je pán minister, tak si dovolím najprv zareagovať...

  • Je? Pardon.

    ... na tú absurditu, ktorú povedal, že poslanci za Slovenskú národnú stranu pri odmietaní skráteného legislatívneho pokračovania neuviedli žiadne argumenty. Ak nie je preňho argument to, že to nezodpovedá § 89 rokovacieho poriadku, tak už žiadne iné argumenty tu nemôžu zabrať.

    No a teraz by som sa vyjadrila k predkladanej novele zákona o štátnom jazyku, pretože ide mi o túto novelu. Predkladaná novela zákona o štátnom jazyku je účelová a ako takú ju jednoznačne odmietam. Jednu úlohu, ktorú jej pripisujem k dobru, však spĺňa. Ukazuje všetkým Slovákom, že Maďari sa dostali k moci a naša vláda robí všetko, aby si udržala ich priazeň. Iný dôvod na vydanie tejto novely nie je. Jednoznačne o tom svedčí aj dôvodová správa, ktorá sa snaží vysvetliť nevysvetliteľné, totiž význam dôvodov, pre ktoré sa táto novela pripravila. Dôvody, pre ktoré sa vraj musí zmeniť zákon o štátnom jazyku, sú však iba vymyslené a de facto žiadne neexistujú. Rozoberiem ich však po jednom.

    Dôvodová správa uvádza, že novela je v súlade, snaží sa dostať do súladu s článkom 34 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok príslušníkom národnostných menšín zaručuje právo na vzdelávanie a na informácie v materinskom jazyku. To všetko je pravda. Článok 34 to hovorí. Ibaže vysvedčenie nie je informácia, vysvedčenie je úradný dokument, takže článok 34 sa vôbec na vysvedčenia nevzťahuje. Koniec koncov všetci si veľmi dobre pamätáme, že zákon o štátnom jazyku bol na návrh 33 poslancov Národnej rady predmetom šetrenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý 26. augusta 1997 potvrdil, že zákon v tejto časti je v súlade s ústavou. Z tohto jednoznačne vyplýva, že predkladaná novela zákona o štátnom jazyku má ambície ísť nad rámec ústavy, len aby vláda vyhovela väčšine, veľkej väčšine, teda nespokojnej maďarskej menšine.

    V ďalšej časti dôvodovej správy sa jasne hovorí, že vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, koniec koncov spomenul to teraz aj pán minister, nikdy nebolo zakotvené v žiadnom zákone, ale opieralo sa vraj o určitú štátom tolerovanú obyčaj. Podčiarkujem teda, že nikdy taký zákon nebol. V súvislosti s tým som počula aj vyjadrenie jedného pána poslanca, že keď sa mohli vydávať dvojjazyčné vysvedčenia za totality, prečo by sa nemohli vydávať aj v demokratickej spoločnosti. Práve preto, že za totality bolo jedno, aké zákony sú, alebo nie sú, a KSČ si aj tak urobila, čo chcela. Demokracia by mala však zákony ctiť. Radoví občania zákony určite ctia, nectí ich však vláda, ktorá si ich šmahom ruky prispôsobuje svojím potrebám, a nectia ich ani občania "elitnej" kategórie s nadštandardnými právami maďarskej národnosti, pretože tí si nectia ani Slovensko ako svoju vlasť.

    Dôvodová správa sa ďalej odvoláva na to, že vydávanie vysvedčení iba v slovenskom jazyku vyvolalo u maďarských spoluobčanov nespokojnosť, ktorí prostredníctvom petícií vyjadrovali svoj nesúhlas. Pravda je však inde. Maďari vyjadrovali nie nespokojnosť, ale jednoznačný odpor k nášmu zákonodarstvu a neváhali do svojho odporu zatiahnuť aj deti, ktoré nepúšťali do školy, robili demonštrácie pred školami a inými spôsobmi dávali najavo, že slovenské zákony nie sú ich zákonmi. Teraz sa však konečne dožili vlády, ktorá ich v tomto podporuje.

    Úplne absurdne vyznieva posledný dôvod dôvodovej správy o potrebe zaviesť dvojjazyčné vysvedčenia z hľadiska spoločenskej a politickej naliehavosti a z hľadiska potreby rešpektovať Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s Maďarskou republikou. Našu spoločnosť netvoria iba Maďari, takže hovoriť o spoločenskej naliehavosti je absurdné. No a z hľadiska politiky? Treba azda iba závidieť vláde, že nemá v politike iné priority naliehavosti, iba zmenu zákona o štátnom jazyku.

    Navrhovaná novela vraj rešpektuje rámcový dohovor a zmluvu s Maďarskou republikou. Nie je to pravda. Ide nad ich rámec. Dokonca ide nad rámec všetkých medzinárodných dokumentov. V každom z nich v časti zaoberajúcej sa právami národnostných menšín sa totiž jednoznačne konštatuje, že sa majú vytvoriť primerané možnosti, a nie nadštandardné na uplatňovanie práv menšín. A čo je dôležité, pokračuje sa tam ďalej, tieto primerané možnosti nesmú narúšať vnútroštátny právny poriadok, čiže nesmú byť v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom. A u nás sa práve v tomto okamihu toto deje. Absurdná ústretovosť terajšej vlády je práve v tom, aby návrh maďarskej koalície nebol v rozpore s naším právnym poriadkom, teda so zákonom o štátnom jazyku, tak ho rýchlo zmeníme.

    Ale ak sa tak už vláda veľmi dovoláva medzinárodných dokumentov, teda aj v dôvodovej správe, prečo sa nedovolávame aj iných častí týchto dokumentov? Napríklad v rámcovom dohovore, ale aj v zmluve o priateľskej spolupráci s Maďarskou republikou sa hovorí o primeraných možnostiach na výučbu materinského jazyka, ktorá sa však bude vykonávať bez ujmy na učenie sa štátneho jazyka. Vykonáva sa u nás vyučovanie jazyka maďarského tak, aby to nebolo na ujmu slovenského jazyka, keď na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa vyučujú iba dve hodiny, vo vyšších ročníkoch 3 - 4 hodiny týždenne jazyk slovenský? Čiže tu sú porušované medzinárodné dohovory, ale to zrejme nikoho nezaujíma.

    Takže takýto je skutočný stav okolo novely zákona o štátnom jazyku. Ktorá vláda suverénneho štátu, ak nie je iba "bábkou" v rukách iných, ako tá naša, sa správa takto otrocky? Mohla by suverénna vláda arogantne siahnuť na zákon, za ktorý sme, samozrejme, nie všetci, kľačali na námestí pred sídlom Národnej rady a za ktorý sa držala hladovka? Ak už sú tieto veci posvätné pre Slovákov bezvýznamné pre našu vládu euroobčanov, mal by si aspoň minister školstva uvedomiť, kam tieto jeho ústupky v školstve povedú. Ibaže čo možno očakávať od ministra, ktorý ako jediný z poslancov SDĽ sa pri hlasovaní o tomto zákone v roku 1995 zdržal hlasovania, a tak sa pripojil k skupine maďarských poslancov, ktorí, samozrejme, štátnym jazykom opovrhujú? A to svoje opovrhnutie dali aj v tomto roku pri hlasovaní na vedomie.

    Záverom iba toľko: Odmietam túto novelu zákona, pretože ako príslušníčka zvrchovaného suverénneho štátu odmietam poklonkovanie sa pred cudzími záujmami, nech sú to záujmy kohokoľvek, trebárs aj záujmy Európskej únie. Dúfam, že občania Slovenska čoskoro pochopia, čo sa tu deje a kam táto vláda smeruje, keď hneď, okamžite na začiatku svojej moci siaha na to, čo sme si my Slováci iba nedávno tvrdo vybojovali, a to je zákon o štátnom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    problematika, ktorá je v súčasnosti predmetom legislatívneho návrhu, bola v nedávnej minulosti veľmi intenzívne diskutovaná. Dokonca touto otázkou sa nepriamo zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý pri sťažnosti proti zákonu o štátnom jazyku námietku nesúladnosti súčasnej právnej úpravy nekonštatoval, teda niet tu ústavného dôvodu na predloženie tohto legislatívneho návrhu.

    Dovoľte mi niekoľko úvah z teórie správneho práva. Vydávanie vysvedčení je jedna z foriem činnosti štátnej správy. Dosiaľ všetky, zdôrazňujem všetky, právotvorné formy činnosti štátnej správy sa vydávajú v štátnom jazyku. Ďalej by som chcela konštatovať, že v súčasnosti nič nebráni tomu, aby maďarská mutácia formy činnosti štátnej správy vydaná v slovenskom jazyku bola dávaná aj v jazyku národnostných menšín.

    O tejto otázke ako podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky som diskutovala aj s vysokým komisárom pánom Van der Stoelom, o čom existujú aj protokolárne záznamy. Pán komisár sa informoval v rámci svojich otázok osobitne o vydávaní vysvedčení v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Informácia o tom, že popri vysvedčení vydanom v štátnom jazyku predpisy plne pripúšťajú, resp. niet predpisu, ktorý by bránil vydaniu jeho mutácie v jazyku národnostnej menšiny, čo sa v praxi aj realizovalo, plne uspokojilo jeho požiadavky a tento stav považoval za náležitý a primeraný.

    Preto nevidím ani tu dôvod na prijatie tohto legislatívneho návrhu a o jeho odôvodnenosti v skrátenom legislatívnom konaní už ani nehovorím.

    Dovoľte mi položiť jednu otázku. Myslím si, že všetci poznáme teóriu systému a subsystému, alebo ak chcete v inej rovine povedané, teóriu dialektickej jednoty časti a celku. Pýtam sa vás, aká bude argumentácia, ak v najbližšej budúcnosti dôjde požiadavka, aby aj iné formy činnosti štátnej správy, pretože vysvedčenie je jednou z foriem činnosti štátnej správy, boli vydávané povinne v jazyku národnostnej menšiny. Má tento parlament argumenty na to, že to nie je možné? A prečo by to nebolo možné, ak je to možné pri jednej z foriem činnosti štátnej správy?

    Podobne ako pani poslankyňa Slavkovská nesúhlasím s odôvodnením v odôvodnení legislatívneho návrhu, že k vydaniu tohto predpisu vedie nespokojnosť našich spoluobčanov, ktorých deti študujú alebo navštevujú školy s jazykom národnostnej menšiny. Nič nebráni tomu, aby v prípade záujmu boli vydávané vysvedčenia aj v jazyku národnostnej menšiny. Preto považujem tento legislatívny návrh za účelový a osobne sa domnievam, že zrejme ide o koaličnú podmienku pri zostavovaní vládnej koalície. Vážení, myslím si, že toto nie je najlepšia cesta, akou sa koalície majú upevňovať.

    Zastávam názor, že v predloženom legislatívnom návrhu v § 11 - tak ako sa fakultatívne dáva možnosť vydávať vysvedčenia v cudzom jazyku pre prípad, že ozaj sa nepostačí s myšlienkou vydávania duplikátu - by nemalo byť v § 11 ods. 2 striktne formulované ustanovenie vydávať dvojjazyčné, ale takisto ako pri bilingválnych školách by to v najlepšom prípade, alebo ak chcete, v prípade kompromisu malo byť znenie - "môže vydávať vysvedčenia v príslušnom cudzom jazyku, ak je to potrebné", čiže v menšinovom jazyku, "ak je to potrebné na ich prijímanie na štúdium v zahraničí".

    Mala by som otázku na predkladateľa: Prečo pri bilingválnych školách je to alternatíva a prečo pri menšinových školách je to povinnosť? Prosím, aby mi to predkladateľ zdôvodnil. Opakujem, nemôžem brať odôvodnenie odpublikované v dôvodovej správe, že takéto riešenie je v záujme uspokojenia nespokojnosti rodičov detí zo škôl s jazykom národnostnej menšiny. Ak sú nespokojní, požiadajú o duplikát alebo o mutáciu v jazyku národnostnej menšiny a môžu byť spokojní, pretože budú mať v jazyku národnostnej menšiny príslušný doklad, ktorou je forma, ktorá má charakter formy činnosti štátnej správy.

    Záverom mi dovoľte vyjadriť môj názor, že tento legislatívny návrh nemôžem podporiť, pretože nevidím argument, ktorý by bol potom akceptabilný pre prípad požadovania vydávania ďalších foriem činnosti štátnej správy v jazykoch národnostných menšín.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako ďalšia sa prihlásila pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Dolníková.

    Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Nech sa páči.

    Prosím, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som veľmi stručne reagovať na niektoré nepresnosti a niektoré veci, ktoré tu odzneli.

    Pani poslankyňa Tóthová hovorí stále len o maďarskej národnej menšine, a pritom vieme, že vlastne v zákone sa nehovorí o Maďaroch, ale o národnostných menšinách.

    Teraz straší pani kolegyňa s tým, že ak Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán prijme túto novelu, tak celý národ alebo celý štát, všetci občania musia mať strach. Príde ďalší krok, ktorý bude mať za následok, že všade sa budú vyžiadavať dvojjazyčné dokumenty. Nemali by sme na ten skutok zabudnúť, že tu o nič iné nejde, len o navrátenie jednoduchej veci, ktorá bola praxou, a tá nespokojnosť skutočne vznikla tým, že tieto práva boli zrušené. A zrušenie bolo krokom, ktorým sa porušili základné ľudské práva národnostných menšín. A mutácia, pani kolegyňa, veď je to smiešne. Načo sú mutácie, alebo nejaký taký dokument, ktorý vieme, že nikto nemôže na nič používať.

    A čo sa týka menšinových škôl a týchto menšinových dokumentov a dvojjazyčných vysvedčení, skutočne ide o dodržiavanie základných ľudských práv tých občanov, ktorí majú inú národnosť ako slovenskú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Dolníková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážení kolegovia poslanci a poslankyne,

    skôr ako sa dotknem problematiky, ktorú má riešiť navrhovaná novela, rada by som reagovala na slová pána Duku-Zólyomiho, keď hovoril, že pani poslankyňa Tóthová tu uvádza niektoré informácie, ktoré sú omylom. Ak by som mala naozaj byť veľmi presná, pán Duka-Zólyomi, keď sa vy odvolávate na istý krok alebo rozhodnutie bývalej ministerky školstva pani Slavkovskej a nazývate ho porušením práv národnostných menšín, tak zrejme nemáte na mysli maďarskú, lebo tá je pre vás národná menšina, ako ste pred chvíľou povedali. Možno, že by ste si mali objasniť sám pred sebou, čo považujete, ktorú menšinu považujete za národnú a ktorú považujete za národnostnú. To len tak na okraj. Keby nešlo o také vážne veci, tak by sme sa mohli nad vašou argumentáciou naozaj len pousmiať.

    Ale vrátim sa k téme. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, že tento návrh novely je účelový. Ja si myslím, že je nielen účelový, ale je vlastne takou politickou deklaráciou, ktorá má jasne ukázať, kto drží moc v rukách v tomto štáte, kto je silnejší a kto bude diktovať smerovanie tohto štátu.

    Považujem, znovu opakujem, návrh tejto novely za politickú deklaráciu moci, lebo táto novela rieši problém, ktorý neexistuje. Rieši problém, ktorý ste si sami vymysleli a robíte to presne takým spôsobom, aký poznáme z absurdných režimov, že sa vlastne najprv problém vymyslí a potom sa rieši, alebo sa čosi vymyslí a potom sa za to niekto trestá a podobné veci.

    Hovorí sa tu často o porušovaní ľudských práv v súvislosti s vydávaním, resp. nevydávaním dvojjazyčných vysvedčení. Vážení, chcete tým povedať, že v krajinách, kde žijú národnostné menšiny a nevydávajú sa dvojjazyčné vysvedčenia, a tých krajín je dosť aj v rámci Európy, aj v rámci západnej Európy, ktorej sa chceme tak podobať, sa porušujú základné ľudské práva? A ak to tak je, prečo sa nerieši tento problém, prečo ho neriešia s takým znepokojením v Rade Európy, ako nastoľujete tento problém v našom parlamente? Nie je to hra na niečo, čo sa naozaj podobá na politickú deklaráciu?

    Chcela by som vám len pripomenúť, čo všetko sa už v súvislosti so zákonom o jazyku - mám na mysli jazykový zákon z roku 1990, mám na mysli zákon o štátnom jazyku z roku 1995, ale mám na mysli aj iné veci, napríklad tabuľový zákon, matrikový zákon z roku 1994 -, čo všetko sa už v tomto parlamente pohovorilo, čo všetko sa už v tomto parlamente odohralo, aké všelijaké preskupenia sa odohrávali v mysliach a v hlavách poslancov alebo v politických subjektoch, ktoré boli zastúpené v parlamente.

    Chcela by som opäť pripomenúť nie náhodou matrikový a tabuľový zákon. Pripomínam, že bol prijatý v roku 1994 za Moravčíkovej vlády. Aj to bol prejav politickej moci, aj to bola politická deklarácia. Ten zákon nebol potrebný a absencia takéhoto zákona nebola porušovaním žiadnych ľudských práv. Napriek tomu ste ho vnútili parlamentu a poslanci, ktorí vtedy držali na pleciach Moravčíkovu vládu, poslušne naplnili tento zákon. To isté sa deje aj teraz.

    Dovoľte mi, aby som ešte jednu vec v tejto súvislosti povedala. Nemala som možnosť vystúpiť s touto poznámkou pri predchádzajúcom bode, lebo pán predseda skončil rozpravu. Plne som rešpektovala jeho rozhodnutie, ale predsa len mi dovoľte, aby som sa aspoň poznámkou vrátila k spôsobu, akým sa vlastne táto novela dostala na program dnešného rokovania. Mám na mysli skrátené rokovanie. Vy viete veľmi dobre, že teraz v tejto chvíli hovoríme o tom, o tejto novele zákona len preto, že ste si odsúhlasili porušenie zákona. Odsúhlasili ste si prvé čítanie novely zákona len preto, že ste súhlasili s porušením zákona, presne tak ako to povedala pani poslankyňa Slavkovská a takisto ako to zdôraznil pán poslanec Paška.

    Nie, pán minister školstva, pán Ftáčnik, nemali ste pravdu, keď ste povedali, že poslanci Slovenskej národnej strany nepoužili žiadnu vecnú argumentáciu, keď zdôvodňovali, prečo budú hlasovať proti prijatiu rozhodnutia, aby tento zákon pokračoval v prvom čítaní, v skrátenom čítaní. Nemali ste pravdu, lebo ich argumenty boli vecné. Vy ste tvrdili, že sa tu porušujú ľudské práva, bol to nezmysel. Ale vy ste rovnako tvrdili, keď pán poslanec Paška povedal, že prijatím tohto zákona šliapnete vedľa, tým, že ste sa vlastne vo svojom záverečnom vystúpení znovu vrátili k tým ľudským právam, tak ste si šliapli aj na jazyk, lebo ste zabudli, že vo svojej úvodnej reči ste sa dovolávali aj toho, že keď sa neprijme táto novela, tak sa spôsobia značné hospodárske škody. Sú to vaše slová, pán minister. Takže si to pripomeňte a nepopierajte to, čo ste tu už raz povedali. Ale naozaj nechcem tu zbytočne hovoriť, lebo si myslím, že hovoriť o tejto novele zákona z jeho vecnej stránky skutočne nemá zmysel, tak ako to povedala pani poslankyňa Slavkovská.

    Vy ste chceli túto novelu do parlamentu predložiť. Vy ste ju chceli prijať, vy viete, prečo to robíte, vy viete, komu ste to sľúbili a komu ste takéto rozhodnutie dlžní. Je to otázka vášho svedomia. Nechcem vás za to ani súdiť, ale dovoľte mi povedať ešte jednu vec.

    Odznelo tu niekoľko takých argumentov, ktoré, znovu opakujem, keby nešlo o takú vážnu vec, by boli viac ako zábavné. Pán predkladateľ napríklad povedal, že prijatím tejto novely sa zabezpečuje právo získavať informácie a vzdelávanie v materinskom jazyku. Prosím vás, keď táto novela neplatí, čím sa popiera to právo získavať informácie a vzdelanie v materinskom jazyku? Prečo hovoríte o veciach len formálne, a pritom vám vôbec nezáleží na tom, či ten váš argument aj vecne obstojí?

    Odznela tu napríklad aj taká veta, že dvojjazyčné vysvedčenie je úradným dokumentom, ktorý dáva dieťaťu informácie o vyučovacom procese. Skúsme sa trošku nad touto vetou zamyslieť. Povedal ju pred chvíľou poslanec Národnej rady a povedal ju s dôrazom, s tým, že zrejme predpokladal, že to bude veta, ktorá nás všetkých presvedčí o oprávnenosti tejto novely.

    Vážení, dnes sme hovorili v parlamente o veľmi smutných témach. Hovorilo sa tu všeličo o nenávisti, o rozdeľovaní ľudí a o tom, že naša spoločnosť potrebuje opak. Potrebuje porozumenie a potrebuje možno spoločný jazyk. To "spoločný" dávam do úvodzoviek, aby som, nedajbože, nevystrašila našich kolegov z maďarskej koalície, že mám tým na mysli teraz aj nejakú takú predstavu, že by sme ich nútili, aby sa rozprávali aj medzi sebou po slovensky, aj keď to možno teraz vyznie smiešne, ale chcem to takto dovysvetľovať, aby nevznikli zbytočné dezinterpretácie.

    Ak sa dnes hovorilo o potrebe porozumenia, chcela by som znovu pripomenúť, že keď sa prijímal v roku 1995 zákon o štátnom jazyku, jedným z hlavných argumentov, ktorý sa uvádzal v dôvodovej správe, bolo to, že trend budúceho vývoja spoločností, teda aj našej, by mal byť práve v tom, aby sa to dorozumenie, tá komunikácia mohla dobre uskutočňovať. Vtedy sme mali na mysli najmä riešenie takého obrovského problému, ktorý nemá zrejme v iných krajinách sveta obdobu, ale je pre Slovensko viac ako príznačný, že sa nám stáva, že časť občanov Slovenskej republiky neovláda dostatočne štátny jazyk a zbytočne ich to vystavuje situácii, že sú diskriminovaní, že ich vlastne táto neznalosť núti, aby žili v istých getách a nemohli sa uplatniť rovnocenným spôsobom ako ostatní občania.

    Práve zákon o štátnom jazyku hovorí o potrebe tohto spoločného komunikačného prvku. A prečo o tom hovorím? To nebolo len tým, že bolo potrebné naplniť Ústavu Slovenskej republiky, ale bolo to aj isté riešenie toho, aká situácia bola v praxi a aká situácia, žiaľ, v praxi ešte stále je. Vy dnešnou novelou vraciate všetko späť. Ten pokus o riešenie, ktorý sa vlastne uskutočnil prijatím zákona o štátnom jazyku, dnes chcete gumovať. Chcete postupne odkrajovať z toho zákona tak, aby sa situácia vrátila presne do takej podoby, ako to vy potrebujete, aby ste mohli znovu manipulovať s ľuďmi, aby ste ich mohli presviedčať, že sú ohrození, že sú ohrozovaní a že im niekto chce siahnuť na ich základné veci.

    Viete veľmi dobre, že v Slovenskej republike je situácia úplne iná a všetky tieto veci sú len vašou politickou manipuláciou. Aj návrh tejto novely je touto politickou manipuláciou. Prax ju vôbec nepotrebuje, lebo napokon, tak ako povedala pani poslankyňa Tóthová, nič nebráni tomu, aby ten, kto má záujem, aby získal vysvedčenia aj v inom jazyku, ako je štátny jazyk, aby o to požiadal a dostane vysvedčenia aj v inom jazyku. Tu je problém niekde inde. Znovu opakujem, je to politika.

    Takže ak bude tento parlament, a zrejme pri takomto zložení ešte dlho bude prijímať takéto zákony, obávam sa, že musím len zopakovať tie slová, ktoré som povedala v tomto parlamente, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády, a keď som trošku parafrázovala výrok predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý sa dožadoval toho, aby Pán Boh požehnal Slovensko, ja som vtedy povedala, že Pán Boh by mal predovšetkým Slovensko ochraňovať a že Slovensko tú ochranu potrebovať v tomto období bude preto, lebo vaša politika je postavená na vzájomnom vydieraní.

    Aj táto novela je presne postavená na tejto politike, a preto na záver len si dovolím povedať, že proti tejto novele, proti prijatiu tejto novely budem rozhodne hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    chcel som doplniť pani poslankyňu Podhradskú, keď si kládla otázku, skade poslanci slovenského snemu maďarskej národnosti používajú pojem národná menšina. Je to presne z ústavy frankfurtského snemu, pretože oni veľmi dobre majú túto problematiku naštudovanú, kde sa v § 188 hovorí, že nemecky hovoriacim národným kmeňom Nemecka je ich vývoj zaručený najmä rovnoprávnosťou ich jazyka na ich území. To radi zdôrazňujú naši poslanci maďarskej národnosti, že južné Slovensko je ich územím, nie Slovákov. Tam v kostoloch hovoria výlučne po maďarsky, Slováci sa tam bohoslužieb nedomôžu, ale aj pri vyučovaní alebo najmä vo vnútornej správe a súdnictve. A o to im tu ide - dostať maďarskú reč naspäť do vnútornej správy krajiny a súdnictva, aby tým zachovali svoju kultúrnu výlučnosť a nádej na autonómiu a pričlenenie k veľkému maďarskému kmeňu, čo je do budúcnosti snaha, najmä ak budú takéto "bábkové" vlády na Slovensku, ako je terajšia, ktorá visí na rozdiel od "Durayových gatí" teraz na šnúrke na "Budajových gatiach".

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Dolníková a pripraví sa pán poslanec Števček.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ak dovolíte, nebudem pokračovať v štýle mojich predrečníkov. Myslím si, že sami vás mohli presvedčiť o tom, že všetky tie reči, ktoré doteraz - nebola som doteraz poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky -, priznám sa, som sledovala z tlače, z televízie a žasla som, teraz to sledujem tu a nadobudla som presvedčenie, že to k ničomu inému nevedie, len k tomu, aby sa odpútala pozornosť od toho, čo je podstatné pre dobro Slovenskej republiky, pre občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnú príslušnosť alebo národnostnú príslušnosť, ak páni kolegovia to tak chcú.

    Keby som bola občiankou Slovenskej republiky slovenskej národnosti, úprimne povediac, neustále by som sa podľa všetkého urážala. A uráža ma aj teraz ten štýl, akým hovoríte o Slovákoch žijúcich na Slovensku, pretože v jednom kuse sa spomína, ako vás tu žijúci Maďari, resp. občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti tu ohrozujú, ako vás sústavne napádajú a tak ďalej. Myslím si, že tento štýl nepatrí do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže chcela by som vecne pripomenúť iba niekoľko takých vecí, ktoré by mali mať poslanci politici, a predpokladám, že aj majú, preštudované.

    Určite každý z vás pozná a má dobre preštudované medzinárodné zmluvy, dokumenty, vyhlásenia, ktoré Slovenská republika zaradila, zabudovala do svojej legislatívy a ku ktorým sa hlási. Viem, ani v jednom dokumente - ja som na to už, samozrejme, upozornila aj v predchádzajúcom vstupe, že nikde nie je napísané, aj pán minister Ftáčnik to zdôraznil -, v žiadnom zákone ani v zmluve nie je jednoznačne napísaná nejaká taká veta, že občanom povedzme národnostnej menšiny maďarskej alebo rusínskej, alebo ďalšej sa musia vydávať dvojjazyčné vysvedčenia. To je úplne každému jasné.

  • Hlasy v sále.

  • Pokračovala by som ďalej aj napriek tomu, že niektorí z pánov poslancov si ma dovoľujú oslovovať tykaním.

    Chcela by som len pripomenúť niektoré názvy najznámejších dokumentov, ktoré určite poznajú aj títo páni poslanci. Samotnú Ústavu Slovenskej republiky, dúfam, netreba citovať, a nebudem citovať ani tie pasáže z ďalších dokumentov, ktoré určite dobre poznajú, ako napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, Medzinárodný pakt občianskych a politických práv z roku 1966, Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992, Dvojstranné medzinárodné zmluvy Slovenskej republiky s inými štátmi, tu by som chcela zvlášť, keď už hovoríme o jazyku maďarskej menšiny, uviesť Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s Maďarskou republikou, Rámcový dohovor prijatý Výborom ministrov Rady Európy, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem vás tu unavovať vymenúvaním ďalších a ďalších takýchto zmlúv, ale jednu by som predseda len spomenula, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov.

    Tieto dokumenty síce na rôznej úrovni, ale garantujú alebo aspoň odporúčajú štátom zabezpečiť používanie jazykov národnostných menšín, ich právo na vzdelávanie vo svojom jazyku, právo na prijímanie a rozširovanie informácií, hoci som tu počula pred chvíľočkou, že vysvedčenie nie je informácia o výsledku, o prospechu žiaka. Ako rodič predpokladám, že je to informácia.

    Slovenská republika prijatím tohto zákona nič nestratí, nikomu neuškodí. Ba práve naopak, myslím si, že vyšle dobrý signál do sveta, že má vôľu pripojiť sa k demokratickým štátom Európy, ktoré tieto zmluvy podpísali, zabudovali do svojho zákonodarstva.

    A chcela by som pripomenúť, ako to už niekoľkokrát tu odznelo, že nejde o novú právnu úpravu, ale o prinavrátenie - síce nie napísaného - práva, práva, ktoré tu platilo, a nielen za komunizmu, ale aj za predchádzajúcich rôznych režimov, a nikomu to neprekážalo, nikomu to neuškodilo.

    Chcela by som pripomenúť, že, samozrejme, existuje aj iná časť tohto zákona, ktorú spomenul aj pán predkladateľ, pán minister Ftáčnik, ktorá hovorí o pedagogickej dokumentácii a takisto aj o prijatí žiakov, resp. neprijatí na strednú školu z ôsmeho ročníka. Určite aj o tom bude potrebné hovoriť. Ak prijmeme alebo odporučíme zákon do druhého a tretieho čítania, tak, samozrejme, aj vo výboroch budeme o tom hovoriť a budú určite aj niektoré návrhy, ako tento problém riešiť.

    Len by som vám chcela ešte na záver pripomenúť, alebo presnejšie, chcem reagovať na také dve-tri konštatácie, ktoré tu odzneli z úst mojich predrečníkov. Hovorí sa tu o tom, a hovorilo sa tu už viackrát o tom, že na Slovensku prevláda nenávisť, nepokoj, a prijatím tohto zákona sa vyvolá takýto nepokoj medzi občanmi. Chcela by som len pripomenúť, veď každý z vás si pamätá minulý školský rok, keď zákazom vydávania tohto jednoduchého dokumentu, jednoduchého papiera, na ktorom bolo dvojjazyčne oznámené, aký prospech dosiahol žiak, aká vlna nenávisti sa rozpútala. A rozpútala sa účelovo z toho dôvodu, aby sa nemohlo poukazovať na chyby, aby sme si nevšímali nedostatky, ktoré slovenské školstvo má a o ktorých určite bude potrebné hovoriť, a nielen hovoriť, ale aj konať prijatím napríklad zákona o vysokých školách alebo novej stratégie, koncepcie rozvoja, o dlhodobom rozvoji školstva na Slovensku.

    Myslím si, že energiu by sme si nemali vybíjať na takýchto, neviem, ako to nazvať, radšej to nenazvem nijako, na takých diskusiách, ako sme boli svedkami pri vystúpení mojich predrečníkov. Nechcem zvlášť o tom hovoriť, ale pani Podhradská onoho času vo faktickej pripomienke na začiatku nášho volebného obdobia, práve vtedy, keď som nastúpila, mi pripomenula nebezpečenstvo asimilácie Slovákov na južnom Slovensku, čo dokazuje aj moje meno. To len tak ako pointu na záver by som chcela podotknúť, že toto meno som zdedila po svojom manželovi. To je jednoznačné. A keby sme chceli takto podľa mena rozlišovať ľudí, tak by som sa chcela spýtať tých poslancov a občanov slovenskej národnosti, ako pána Andrassyho, Ištvána a tak ďalej, či sú asimilovaní Maďari.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Števček. Pripraví sa pán poslanec Paška.

    Pani poslankyňa Kolláriková, chcete faktickú poznámku?

    Pán poslanec, prosím vás, chvíľu počkajte.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte faktickú poznámku.

  • Pani predrečníčka,

    som veľmi prekvapená vaším vyjadrením k vašim predošlým predrečníkom alebo predrečníčkam. Podľa vás je, vzhľadom na to, čo ste hovorili na vaše predrečníčky, dodržiavanie zákona urážkou slovenského národa. Dokonca ste hovorili, že zmena, ktorá tu odznela, zmena zákona, návrh na zmenu zákona, je vlastne v prospech a pre dobro slovenského národa. Viete, to ma priviedlo opäť na myšlienku, keď sme schvaľovali zásady štátneho jazyka, keď sa váš kolega zo Strany maďarskej koalície vyjadril k zásadám o štátnom jazyku ako k fašistickým zásadám. Viete, to vyjadruje vlastne ten váš vzťah k slovenskému jazyku, k jazyku, ktorý bol prijatý ako štátny jazyk.

    A ešte by som chcela dodať, že sa na nás obracajú občania z oblastí národnostne zmiešaných, a jeden príklad vám uvediem, Dunajskú Stredu. Tam pán primátor z Dunajskej Stredy odmietol sobášiť, teda nie v cirkevnom sobáši, jednu rodinu v slovenskom jazyku a odporúčal im, že ak sa chcú sobášiť v slovenskom jazyku, tak majú sa sobášiť v dvoch obciach, ktoré im on označil. Je to smutné, ale je to tak.

    Opäť z Dunajskej Stredy zo štátnej správy - prednosta okresnej správy privítal po Novom roku svojich pracovníkov, oznámil im, čo ich čaká, čo ich neminie, v slovenskom jazyku, ale ďalšia časť bola vedená už v jazyku maďarskom.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci,

    musím povedať, že pani Dolníková má naozaj dojala, keď hovorila o tom, že Slováci na južnom Slovensku sa môžu domôcť svojich práv, a dokonca, že sa ani neasimilujú. Mám tiež svoje poznatky z južného Slovenska. Napríklad na Daňovom úrade vo Veľkom Mederi sa inak nevedú porady ako v maďarskom jazyku. Pani riaditeľku nezaujíma, či niekto vie po maďarsky, alebo nie. Som zvedavý, ako majú plniť jej príkazy. Daňové úrady sú úradmi Slovenskej republiky a ich riaditelia majú viesť porady výlučne v slovenskom jazyku. Chcel by som sa opýtať, kde berú potom tú drzosť, s prepáčením za výraz, ďalší občania Veľkého Medera, keď prídu na daňový úrad a úradníci, ktorí vedia iba po slovensky, s nimi začnú hovoriť po slovensky, že si z nich robia posmech: A to tu niekto nevie aj po maďarsky? Chcel by som vidieť, ako by sa tvárili Maďari v slovenských obciach v Maďarsku, keby sa nemohli domôcť svojich práv.

    Chcel by som vás vidieť, pani Dolníková, lebo máte veľmi pekné slovenské meno a to o niečom hovorí, keby ste vy chceli pochovať svojich rodičov v Komárne, aby ste mali omšu v slovenskom jazyku, a nebolo tam farára, ktorý by tento obrad urobil, aby ste ho tam museli viezť. Ja som to musel svojmu veľmi dobrému priateľovi urobiť, pretože jeho mamu, učiteľku ako vy, nebol pán farár ochotný pochovať v slovenskom jazyku, lebo všetci Maďari si myslia, že aj Pán Boh rozpráva len výlučne v maďarskom jazyku, a nie slovenskom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani Dolníková, ako spravodajca sa môžete bez poradia prihlásiť, ale nemôžete reagovať na seba faktickou poznámkou.

  • Nebudem reagovať na seba, len mám malú pripomienku.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pokoj.

    Spravodajca sa môže hocikedy prihlásiť do rozpravy. Začína proste znova svoje vystúpenie v rozprave. Pani poslankyňa, môžete vystúpiť s ďalším vystúpením v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Len ako občan sa chcem "poďakovať" pánovi Cuperovi za mojich mŕtvych rodičov, ktorých, dúfam, že neurazil tam, kde sú a ktorí boli Maďari. Nebudem viac reagovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Števček, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Aj keď som už bol poučený a vlastne vopred apriórne napomenutý, dovoľte mi predsa len sa vyjadriť na tému národný jazyk a čo s ním, ako ho novelizovať.

    Vážený pán predseda,

    vážená slovenská snemovňa,

    vážený pán minister,

    nie iba kocky sú hodené, ako by povedal klasik, hodené sú už aj tlačivá dvojjazyčných školských vysvedčení do tlačiarne. Možnože sa už medzitým aj vrátili, aby školské dietky maďarskej národnostnej menšiny, lebo o tú ide prioritne, mohli dostať už polročné vysvedčenia v rodnom jazyku. Vláda nechce, lež ani nemôže a nesmie pripustiť, aby čo len jediný žiačik maďarskej národnosti na juhu Slovenskej republiky náhodou nepochopil, neporozumel, že prepadol; alebo naopak, že je vyznamenaný.

    Žiaľ, však nielen kocky a vysvedčenia, ale aj všetky argumenty proti tomu sú hodené na stôl a vzápätí súčasnou vládou aj surovo zhodené z neho. Mašinéria politickej, menovite koaličnej servilnosti voči maďarskej menšine na jazykovo zmiešanom území sa už v tejto chvíli zastaviť nijako nedá. Ešteže sa pritom zvezie aj ukrajinská národnostná menšina v Slovenskej republike, ktorá o také rečové pohodlie ani veľmi nestála a nestojí. Nám ostatným, absolútnej väčšine, čiže slovenskému štátotvornému národu, zvyšuje iba jedno: Opäť a opäť búšiť do ušných bubienkov nahluchlej štátnej a vládnej moci, hovoriť a veriť, že raz - možnože - vnútená a perfektne naprojektovaná hluchota povolí. Pravdaže, ak nebude už neskoro. Ak ešte budeme dostatočne suverénni.

    No predtým si ešte radno vypočuť napríklad Ľudovíta Štúra, zakladateľského kodifikátora modernej slovenskej reči a moderného slovenského národa, taktiež nášho predchodcu poslanca - s dovolením, ktorému nesiahame ani po členky, ak je na programe suverénna a demokratická existencia slovenského národa medzi ostatnými národmi Európy. Tento muž totiž už pred poldruha storočím vyslovil v týchto súvislostiach (v súvislostiach ochrany slovenského národného jazyka) vetu, ktorá sa v slovenských dejinách stala okrídlenou a premenila sa vlastne na výrok biblicky vysokej hodnoty. Povedal s platnosťou nanajvýš nadčasovou, citujem: "Nie o gramatiku nám ide, ale o život." Múdro a čoraz aktuálnejšie k tomu dodal už za našich čias Vladimír Mináč: "Ide teda o politické osudy národa."

    Približne v takej situácii sa nachádzame. Môžeme sa rozhodovať. Vedzme však aspoň toto, aj keď sa to bude opakovať:

    1. Návrh na novelizáciu zákona o štátnom jazyku diskriminuje, ba ignoruje ostatné národnosti žijúce v Slovenskej republike, čo nie je ani spravodlivé, ale ani demokratické.

    2. Predmetný návrh objektívne a celkom samozrejme utvára podmienky na to, aby sa čoskoro zo Slovákov na južnom jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky stala fakticky národnostná menšina. Pochopiteľne, ako potrava ambícií maďarskej minority. O tých ambíciách škoda hovoriť. Dostatočne ich poznáme a budeme spoznávať. V každom prípade sa budú medzi nimi vyskytovať ambície asimilačné, v ktorých sú priam majstrami - ak nie vo svete, tak v Európe úplne určite.

    3. Navrhovaná novelizácia, samozrejme, zrýchlená v skrátenom legislatívnom konaní, spolupôsobí pri spochybňovaní nášho právneho systému i legislatívnej tvorby. Tobôž pri zákone, pri zákone o štátnom jazyku, ktorý veľmi lapidárne a konkrétne doteraz zabezpečuje princíp integrity a suverenity Slovenskej republiky. A nielen to. Zákon o štátnom jazyku okrem iného citeľne inšpiroval, inšpiruje vzostup kultúrnosti slovenského národa. Nechápem, načo je potrebné novelizovať zákon, ktorý jednoznačne prejavil svoju životaschopnosť.

    Preto si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojej legislatívnej tvorbe by nikdy nemala vychádzať v ústrety hrubozrnnému politikárskemu účelu, ale ani nijakému koaličnému dohovoru. Vo vzťahu k záujmom slovenského národa a Slovenskej republiky nemáme na to právo.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Paška.

    Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    ako som už uviedol vo svojom predchádzajúcom vystúpení, osobne nemôžem súhlasiť s tým, aby najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky uložil Slovákom pracujúcim na slovenských štátnych školách povinnosť ovládať a používať jazyk akejkoľvek menšiny. Je to podľa mňa evidentným porušením občianskych a ľudských práv našich slovenských občanov a rovnako porušením Ústavy Slovenskej republiky. Preto považujem za svoju povinnosť podať pozmeňujúci návrh na uznesenie k tejto legislatívnej predlohe, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) uznáša, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

    Ako posledná ústne prihlásená vystúpi pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    história boja o jazykové štátne právo je stará takmer 200 rokov. Jazykové boje sa v minulosti odohrali tak v dánskom, španielskom, poľskom, pruskom, francúzskom, ale aj v iných parlamentoch krajín, v ktorých žijú národnostné menšiny. Podotýkam, že vo všetkých týchto štátoch sa museli v konečnom dôsledku národnosti podriadiť štátnemu jazykovému právu krajín, v ktorých žijú. Jazyková a štátna jednota v týchto krajinách dokonca išla ešte ďalej a nepripustila dokonca ani kultúrnu odlišnosť. Vo všetkých krajinách okrem Slovenska, a to znovu podčiarkujem našej maďarskej národnostnej menšine.

    Nechcel som k tejto problematike vystupovať, ale cítim historickú potrebu, pretože vlastne môj vstup do politiky je zviazaný s bojom o štátny jazyk, teda slovenčinu ako štátny jazyk Slovenskej republiky. Kedysi som napísal jazykový zákon, za ktorý hladovalo na námestí asi 40 ľudí. Tu prítomná pani poslankyňa Podhradská, mnoho ľudí sa zúčastňovalo demonštrácií a mnoho ľudí, ako to už bolo povedané, aj kľačalo. Priznám sa, že aj vtedy sme si boli vedomí toho, že nie je to ľahký zápas, uvedomil som si to najmä vtedy, keď sme s pánom predsedom Matice slovenskej chodili na vtedajšiu VPN a prosili, aby sa tento návrh, ktorý som vtedy urobil na požiadanie vtedajšieho výboru Matice slovenskej a jej predsedu pána Grusku, aby sa ujala tohto návrhu zákona a dala mu aj záväznú podobu. Chodili sme do parlamentných výborov aj s tu niektorými prítomnými poslancami - pánom Tatárom, Zajacom a ďalšími.

    Lenže boli to dve strany. My sme tento zákon obhajovali, oni proti tomuto zákonu bojovali. Samozrejme, že vtedajší parlament nebol schopný túto jazykovú normu prijať, nebol schopný pochopiť, že ak vznikne nový štát, že potrebuje ten najzákladnejší zákon, ktorý upraví komunikáciu medzi jednotlivými občanmi v tomto štáte. Uplynulo ešte veľa vody, než bola schválená základná norma o používaní slovenčiny ako štátneho jazyka. Vtedy som si myslel, že náš zápas o štátny jazyk skončil. Žiaľ, veľmi som sa mýlil, pretože ešte som musel ísť na Ústavný súd dvakrát obhajovať túto jazykovú normu, aby sme sa dozvedeli, že Ústavný súd povedal, že je plne v súlade, pán Duka-Zólyomi, aj s ľudskými, aj s občianskymi právami, nič proti ľudským právam.

    Treba povedať, že všetci politici maďarskej národnosti vždy od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale aj predtým od vzniku Česko-slovenskej republiky kládli zvláštny dôraz na to, aby starostlivosť o jazyk bola nielen v kostoloch, ale aby ho používali najmä v administratívnom a súdnom styku. Kodifikácia slovenského jazyka ako jediného štátneho jazyka počas Mečiarovej vlády vytvorila v tejto oblasti legislatívne predpoklady, aby sa aj v tejto oblasti začala budovať jednotná slovenská občianska spoločnosť.

    Pokiaľ všetky menšiny, podotýkam, okrem maďarskej, prijali túto výzvu vlády ako východisko, ako historickú šancu začleniť sa do budovania jednotnej občianskej slovenskej spoločnosti, politici maďarskej národnosti sa, naopak, pustili do boja za maďarskú výlučnosť, občiansku aj kultúrnu. A v tejto politike pokračujú aj teraz preto, že táto ich politika našla živnú pôdu v terajšej vláde, ktorá nie je vládou so širšou občianskou podporou, ako sa tu niekto snaží občanom Slovenskej republiky nahovoriť, ale je to vláda, v ktorej jednotliví ministri a ich postavenie vo vláde závisí výlučne od ľubovôle jedného z členov koaličnej rady, a to predstaviteľa maďarskej koalície pána Bugára. Pretože koaličná zmluva hovorí jednoznačne o tom, že pri hlasovaní je potrebné na rozhodnutia jednotu. Nie je náhodou, že väčšina členov vlády Slovenskej republiky má svoj pôvod na južnom Slovensku, pretože ich účasť vo vláde musela byť odobrená, samozrejme, predstaviteľmi maďarskej národnosti, vyjmúc pána Černáka, ktorý sedí za mnou. Toho si je vedomý aj pán minister školstva, ktorý sa veľmi poponáhľal s touto novelou.

    Podotýkam znovu, že pán minister školstva bol jediným z poslancov Strany demokratickej ľavice, ktorý nehlasoval za vtedajší jazykový zákon a bol jedným z poslancov, ktorí sa nezúčastnili na práci Kasovovej komisie, ktorá by vytvorila jednotnú normu na používanie jazyka národnostných menšín, teda predovšetkým maďarského jazyka, ktorého zákon sa pripravuje. A som presvedčený, že táto požiadavka maďarskej politickej reprezentácie v tomto parlamente nie je poslednou. Za ňou príde zákon o používaní jazyka národnostných menšín.

    Takže si vy, pán minister školstva, zachránite načas svoje miesto vo vláde, lebo ďalším dôvodom, ktorý vás núti, aby ste dali túto normu, ktorá je v zjavnom rozpore s ľudskými právami aj s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o používaní štátneho jazyka, aby ste dali vytlačiť vysvedčenia protizákonne, lebo zatiaľ zákon nemáte, takže aby ste svoju činnosť, ktorú ste rozvinuli v tejto oblasti, dodatočne legalizovali.

    Treba povedať, že ak sa slovenskí občania maďarskej národnosti iba modlili v maďarskom jazyku v slovenských kostoloch, neohrozovalo to a neohrozuje to jednotu Slovenskej republiky. Naopak, na južnom Slovensku sú to práve Slováci, ktorí nemajú bohoslužby v slovenskom jazyku. A tu je pole pôsobnosti pre člena vládnej koalície KDH, aby to zabezpečil.

    Požiadavka administrovania v maďarskom jazyku a konania pred súdmi v maďarskom jazyku bude, ako som povedal, nasledovať. A bude naďalej ohrozovať jednotu Slovenskej republiky. Bude smerovať k posilneniu iredentistických a autonomistických snáh na južnom Slovensku, bude ohrozovať jednotu Slovenskej republiky, zhoršovať postavenie Slovákov na južnom Slovensku, bude ich nútiť k asimilácii.

    Takže zásadne som proti tejto novele. Nie je nijaký iný ako politický účelový dôvod, aby sa minister školstva vlády Slovenskej republiky ponáhľal s takouto novelou do parlamentu. Ak pán minister školstva chce rozdávať, nech rozdáva zo svojho, ale nie zo slovenského.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Počúvam od kolegu Cupera, povedal by som, len výčitky maďarským kolegom, ale kolega myslel výčitky možno aj našim kolegom slovenským, pretože my Slováci sme akosi stratili národný cit a národný inštinkt, pretože si nestrážime to, čo naše staré matere, možno povedať, mali implementované dokonca od svojich učiteľov a dôstojných pánov maďarskej národnosti.

    V Zelenči je hrob Jánosa Klempu, dôstojného pána, ktorý bol maďarskej národnosti a pôsobil na rozhraní 19. a 20. storočia. Naše staré matere učil, aby si chránili slovenský jazyk, aby ho dostali na vysokú úroveň. Slovenčina sa dostala na vysokú legislatívnu úroveň, a nie maďarskí kolegovia, ale slovenskí ju chcú zhodiť. A to si uvedomme. To sme kde stratili cit k vlastnému jazyku? Cit, ktorý patrí do vyšších citov a do kompletnej ľudskej osobnosti. Maďarskí kolegovia ho nestratili, tí ho majú, ale naši kolegovia, bohužiaľ, sa ho chystajú stratiť.

    A to by som, kolega Cuper, veľmi rád našim kolegom povedal, čo sa tu vlastne chystajú urobiť. Nech žije sláva toho Jánosa Klempu, ktorý nás ako národ povzbudzoval hájiť si svoj národný jazyk. Jeho spisy som čítal aj v slovenčine. On ju ovládal, bol dokonalý spisovateľ aj v národnom jazyku maďarskom. Ale v tej slovenčine zrozumiteľne aj mne, tejto mladšej generácii, povedal: Prosím vás, slovenčina, to je vaše národné, váš národný znak, tak si ho strážte.

    A tu sa ho chystáme naraz my Slováci, a nie maďarskí priatelia, ktorí sú tu v národnej strane, ale my sa ho snažíme a my ho asi pravdepodobne zhodíme zo stola. To mi je smutno. Je mi to smutno, pretože to zoskupenie koaličných strán, však sú tam prevažne Slováci, aspoň tak sa mi zdá, pán minister školstva, mne sa zdá, že ste Slovák, ale čo sa to chystáte urobiť? Priatelia, to nie je dobré vysvedčenie o nás Slovákoch.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na niektoré súvislosti s tým, prečo je nutné práve teraz zaviesť dvojjazyčné vysvedčenia, to jest na to, čo sa za týmto všetkým skutočne skrýva. Bohužiaľ, viem dopredu, že moje argumenty nenájdu u vás odozvu a že nemáme sily a reálnu šancu na zámere vládnej garnitúry nič zmeniť. Nielen preto, že máte v súčasnosti prevahu v Národnej rade, ale aj preto, že tieto dvojjazyčné vysvedčenia už boli vytlačené. Taká informácia už prebehla v tlači a nikto z kompetentných ju nedementoval.

    Ešte raz opakujem, máte v parlamente väčšinu, to je fakt, odhlasujete si, čo chcete, aj to je fakt. Cez čo sa však ako člen zákonodarného zboru nemôžem preniesť len tak a cez čo by sa nemal len tak preniesť žiadny poslanec, bez ohľadu na politickú príslušnosť, je to, že dvojjazyčné vysvedčenia už boli vytlačené dávno predtým, ako sa parlament zaoberal príslušnými zákonmi.

    Národná rada je najvyšší zákonodarný orgán, ako vy demokrati hovoríte, základný pilier demokracie. Akú úctu a rešpekt máte pred ním, vyjadruje spomínaný fakt. Nie je to však neúcta voči Národnej rade, ale je to hlavne neúcta voči voličom, ktorých zastupujeme my všetci, všetci 150. Položte si otázku, čo sa vláda rozhodne urobiť bez vášho súhlasu na budúce, aby ste to len dodatočne odklepli. Vzniká nebezpečný precedens: Vláda rozhoduje a Národná rada je stavaná do úlohy štatistov. Obracajú sa tu úlohy. Veď vláda má konať len v rámci zákona, ktorý vytvorí - legislatívny rámec - Národná rada, a nie prispôsobovať zákony tomu, čo už vláda urobila.

    V programovom vyhlásení sa veľmi pekne zadeklarovalo približne to, že chcete Slovensko rozvíjať ako vlasť, ktorú všetci milujeme a tak ďalej. Pri prerokovaní programového vyhlásenia tu v parlamente som zapochybovala o úprimnosti vlasteneckých citov predstaviteľov maďarskej menšiny. Viacerí ste mi to vtedy mali za zlé a dotklo sa vás to. Čo však dokazuje, sú ich neúmerné požiadavky, ktoré sa budú len stupňovať. Veď žijeme už siedmy rok v republike, ktorá sa volá Slovenská republika, to je neodškriepiteľný fakt. Štátny jazyk je jazyk slovenský, slovenčina. Pýtam sa: Prečo istí politici a istí občania odmietajú rešpektovať tento fakt? Aký je vlastne ich vzťah k Slovenskej republike, ktorú označujú za svoju vlasť, ako sú k tejto republike lojálni? Hovoria, že sú jej právoplatní občania. Nakoniec i v programovom vyhlásení vlády sa veľmi zdôrazňuje občiansky princíp. Prečo potom spochybňujú jeden zo symbolov štátnosti, štátny jazyk, tak, že nezmyselne požadujú vydávanie vysvedčení, teda úradného dokladu i v cudzom jazyku? Teraz sú to vysvedčenia, nabudúce to bude čo? Občianske preukazy?

    Keď pozorujeme situáciu okolo seba, vyspelé západné demokracie, ktoré nám dávate za vzor, posilňujú integračné prvky v rámci vlastných štátov. Posilňujú vlastné štát dovnútra. Napríklad Kalifornia v USA, a v USA je podľa vás určite nespochybniteľná demokracia, kde za jediný vyučovací jazyk schválili štátny jazyk angličtinu, a dokonca používanie iných jazykov ako štátneho vo vyučovaní na všetkých úrovniach je pod hrozbou väzenia pre učiteľov zakázané.

    Takisto žijeme v čase, keď v západnej Európe, v krajinách Európskej únie absentujú zákony o používaní jazykov menšín v úradnom styku. A sú to vyspelé krajiny a nikomu nie sú tŕňom v oku. Slovensko je nejaké iné? Štát vynakladá nemalé prostriedky na to, aby všetci občania našej republiky ovládali slovenčinu, štátny jazyk. Nechápem požiadavku na dvojjazyčné vysvedčenia, priznám sa. Kto si ich nevie prečítať v slovenčine, kto ich v slovenčine nerozumie? Často sa práve vo vzťahu k dvojjazyčným vysvedčeniam argumentuje históriou, teda napríklad tým, že už pred 70 rokmi boli dvojjazyčné vysvedčenia.

    Ale reálny svet sa mení, história už je históriou, a my žijeme súčasnosť. A zákony by podľa mňa mali reagovať na tú-ktorú konkrétnu spoločenskú situáciu, chápanú v reálnom čase, v reálnych geopolitických súvislostiach. Táto súčasnosť je daná. Veď predsa nepreberáme zákony a neupaľujeme čarodejnice. Alebo aj k tomu sa ideme vrátiť?

    Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Európe pohli a menili zásadným spôsobom hranice. Národy, ktoré boli dovtedy ujarmené v mnohonárodnostných monarchiách, hľadali cesty na zlepšenie svojho života. Aby sa Maďari lepšie vyrovnali s Trianonom, hľadali sa aj takéto náplaste. Vtedy to bolo opodstatnené. Takže neargumentujme tým, čo už neplatí. Alebo áno?

    Na záver: Hovorí sa, že Slovenská národná strana hrá národnostnou, resp. maďarskou kartou. Teraz ňou už však hrá vládna koalícia, a to podľa mňa z dvoch dôvodov:

    1. Sledujeme, aká je labilná súdržnosť súčasnej vlády. Ústupok požiadavkám Strany maďarskej koalície je motivovaný snahou za každú cenu si udržať pevnosť vládnej koalície. Zdôrazňujem - za každú cenu!

    2. Osobne hru maďarskou kartou chápem ako určitú dymovú clonu. Radšej nech národ hovorí o dvojjazyčných vysvedčeniach, ako o balíčku sociálnych opatrení, ktoré Slovensku doniesol Mikuláš.

    Chcem preto len povedať, že Slovenská národná strana neprijme túto taktiku, nebude ďalej rozvíjať a nebude vám prikurovať do tej dymovej clony. Vyjadríme sa zásadne: Slovenská národná strana je proti dvojjazyčným vysvedčeniam, nebude to pri hlasovaní podporovať. A ako klub sme sa rozhodli, že sa nebudeme podieľať pri hlasovaní fyzickou prítomnosťou na takomto kroku, ktorý považujeme za prvý k deštrukcii štátnosti. To znamená, že klub Slovenskej národnej strany počas hlasovania na protest odíde.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa prihlásil pán minister Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte aj mne niekoľko poznámok do tejto rozpravy, aj keď by som rád upozornil pána poslanca Cupera, že ministerstvo školstva nie je predkladateľom tohto zákona, takže na jeho otázky, prečo sme sa tak ponáhľali s týmto zákonom, nemôžem celkom dobre odpovedať. Pripomínam však, že vláda má vo svojom programe obnovenie tradičného vydávania dvojjazyčných vysvedčení, a preto chcem podporiť prijatie tohto zákona.

    Ak pani poslankyňa Podhradská povedala, že novela rieši problém, ktorý neexistuje, že sme si ho vymysleli a chceme ho vyriešiť, rád by som jej vysvetlil, ako prišlo k tomu, že je potrebné sa touto normou zaoberať. V roku 1995 bol prijatý zákon o štátnom jazyku na základe Ústavy Slovenskej republiky. V tomto zákone deklarovala vtedajšia vládna koalícia, je to, myslím, v ňom aj napísané, v jednom konkrétnom odseku sa hovorí, že to je zákon, ktorý nie je namierený proti obmedzovaniu práv alebo nie je jeho účelom obmedzovanie práv národnostných menšín. Áno, presne tak hovorí ústava v článku 6: "Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je jazyk slovenský." Ten zákon precizoval postavenie slovenského jazyka, ale precizoval ho takým spôsobom, že napriek deklarácii, že nezasiahne, zasiahol aj do menšinových práv.

    A teraz, prosím, poznámku, ktorú by som rád venoval pani poslankyni Slavkovskej. Po prijatí zákona o štátnom jazyku v novembri 1995 pani ministerka školstva, vtedajšia, ešte dvakrát vydala dvojjazyčné vysvedčenia. To nebolo znesvätenie štátnosti? To nebol ústup od tých téz, o ktorých ste tu hovorili? To bolo všetko v poriadku? A zrazu si spomenula, že máme zákon o štátnom jazyku a že to jej...

  • Hlasy v sále.

  • Nie, nie, nie, zákon o štátnom jazyku bol platný od začiatku.

  • Prosím vás, diskutuje pán minister Ftáčnik.

  • A potom bývalá pani ministerka iste zareaguje a celkom iste mi to vysvetlí. Ale došlo k tomu, že sa prestali vydávať dvojjazyčné vysvedčenia. To znamená, že zákon o štátnom jazyku zasiahol aj do tých práv, do ktorých pôvodne zasiahnuť nechcel.

    Rád by som sa tu prihlásil k tomu, čo tu zaznelo, že zákon o štátnom jazyku je posvätný. Áno, je to posvätný zákon, a tak ho prerokúval slovenský parlament. A rád by som tu vysvetlil, nemal som na to možno príležitosť, ale pani poslankyňa Slavkovská ma oslovila, že ja som ten, ktorý sa jediný zdržal hlasovania, a veľmi ju to trápi.

    Rád by som vám vysvetlil, pani poslankyňa, že som to urobil z jediného dôvodu, že som považoval za potrebné, aby sme naraz upravili aj postavenie štátneho jazyka v zmysle článku 6 ods. 1, ale aj v zmysle článku 6 ods. 2, kde sa hovorí, že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon, aby sme doplnili to jazykové zákonodarstvo aj o takýto zákon. Tak to vtedy odporúčala aj Rada Európy, ktorá sa vyjadrovala k pripravovanému jazykovému zákonu na žiadosť vtedajšieho ministra kultúry. To sa nestalo a vaše prísľuby, že sa to stane, pretože ste povedali, dobre, prijali sme len jednu polovicu, tú druhú prijmeme, autoritatívne k tomu vystupoval predseda vlády, podpredsedníčka Tóthová a ďalší, ktorí sľubovali predstaviteľom Európskej únie, Rady Európy, že splníme aj tú druhú časť, ku ktorej sme sa zaviazali vlastnou ústavou, to sa do dnešného dňa nestalo. To sa do dnešného dňa nestalo, čiže môj postoj bol vtedy namieste. Namieste preto, že ste nechceli riešiť tú druhú polovicu.

    A prosím, ak sa niekto pýta, prečo máme toto upraviť, rád by som vám odpovedal, no jednoducho preto, že my sme si to sami a slobodne dali do slovenskej ústavy. V slovenskej ústave je naozaj článok 6 ods. 2, ktorý hovorí: "Použitie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon." Taký zákon do dnešného dňa neexistuje. To sme si už vysvetľovali a zrejme si to budeme ešte vysvetľovať dlhšie.

  • Hlasy z pléna.

  • Trestný poriadok je osobitná forma úradného styku, ale prosím, aby sme si uvedomili, že styk občana s úradom nie je upravený. Hovorím - styk občana s administratívnym úradom, teda s okresným a krajským. Ak mi nechcete rozumieť, pán poslanec, už to neviem lepšie povedať.

    Takýto zákon nemáme a budeme ho musieť prijať, pretože sme si povedali, že chceme naplniť vlastnú ústavu. Možno vy čítate len tú časť ústavy, ktorá sa vám hodí. My čítame ústavu celú. V tom je vlastne spor medzi nami, pretože tu sa chcem dostať k vecnej poznámke pani poslankyne Tóthovej.

    Pani poslankyňa Tóthová hovorí, že toto je doklad, ktorý vydáme v úradnom aj v menšinovom jazyku. Áno, presne v súlade s článkom 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Presne v súlade s ním. A keď budeme upravovať celú problematiku používania menšinových jazykov v úradnom styku, budeme musieť odpovedať aj na otázku, aké iné formy komunikácie sú dovolené na Slovensku, pretože dnes nie sú upravené žiadne. A naša ústava predpokladá, že takýto zákon upravený bude. To znamená, budeme pripravovať a budeme musieť zodpovedať na to, akým spôsobom naplníme článok 6 ods. 2.

    Viem, že pánom poslancom na tejto strane Národnej rady to prekáža, ale, páni poslanci, zoberte si záznamy z rokovaní Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, kde vtedajší predseda vlády, vtedajší predseda parlamentu sľubovali takýto zákon. Nesplnili. Bude potrebné sa s tým vyrovnať.

    Teda vecne k našej otázke.

    Som veľmi rád, že pani poslankyňa Podhradská uznala, že občania patriaci k národnostným menšinám majú právo na dvojjazyčné vysvedčenia.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale ona to povedala, ja si to veľmi oceňujem, lebo ona ma takto zacitovala z môjho úvodného slova. Tiež som vás vytrhol z kontextu, ale peknú vetu ste tu povedali, pani poslankyňa, že my presviedčame občanov, že majú právo na niečo, na čo, samozrejme, právo majú. To sú vaše slová. Som veľmi rád, že ste uznali, že tento zákon hovorí veľmi vecne a rieši problematiku, ktorú naozaj je potrebné upraviť.

    K otázke, či boli vysvedčenia vytlačené a či Národná rada je v polohe nejakého štatistu alebo čosi podobné. Pani poslankyni Malíkovej by som odporúčal, aby sa pozrela na svoj občiansky preukaz. Je dvojjazyčný, pani poslankyňa. Je dvojjazyčný, lebo je na ňom použitý jazyk slovenský a jazyk anglický. Možno vás to uráža, ale to nie je stupňovaná požiadavka Strany maďarskej koalície, to je naše dobrovoľné rozhodnutie, že tento dokument bude vydávaný takýmto spôsobom.

  • Hlas z pléna.

  • Ona to povedala, že budú stupňovať požiadavky. Nikto požiadavky nestupňuje. My sme menšinový program vlády presne načrtli v našom vládnom programe. Prečítajte si ho, tam ho uvidíte. Národná rada, samozrejme, musí rozhodnúť a upraviť túto otázku takým spôsobom, akým zváži a bude považovať za potrebné. Je to vaše právo. Vláda len urobila kroky, ktorými zabezpečila vykonanie tohto zákona. Vykonanie tohto zákona tak, ako bude prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Rád by som sa vyjadril, a to na záver, k otázke, že tu bojujeme za jazykové práva, že azda sme znesvätili zákon o štátnom jazyku. Už som sa snažil vysvetliť, že zákon o štátnom jazyku zasiahol aj do toho, do čoho deklaroval, že zasahovať nebude. Bolo tu nepísané právo 70 rokov, že sa vydávali dvojjazyčné vysvedčenia, zákon o štátnom jazyku povedal, že sa to ďalej diať nebude. Ale uskutočňovalo sa. Boli vydávané štátne dokumenty, ktoré neboli upravené na základe zákona. Teraz zákonom povieme, že toto chceme urobiť. Neohrozuje to postavenie slovenského jazyka ako jazyka štátneho.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci a pán minister, nediskutujte medzi sebou.

  • Neohrozuje. To je ten základný dorozumievací prostriedok, ktorý platí a má platiť na území Slovenskej republiky. A my - ministerstvo školstva a vláda Slovenskej republiky - urobíme v zmysle programového vyhlásenia kroky, aby sme zlepšili vyučovanie slovenčiny, to znamená, dosiahli ten cieľ, o ktorý nám ide.

    Ale rád by som sa vrátil k poznámke, ktorú tu povedal pán poslanec Števček a pani poslankyňa Podhradská. Keď sme prijali v roku 1994 tzv. tabuľový zákon, bola k nemu 20-hodinová rozprava. Páni poslanci z HZDS vtedy upozorňovali, že budeme mať vykolíkované Slovensko, že to je prvý krok k iredente, k ohrozeniu Slovenskej republiky, integrity jej územia. A potom nerozumiem, prečo predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar, keď bol predsedom vlády za uplynulé 4-ročné obdobie, sa chválil týmto zákonom, že sme naplnili jedno z odporúčaní Rady Európy. Prečo neodobral toto právo, nezrušil ten zákon, keď tak uráža vaše cítenie? Prečo nepredložil zákon do parlamentu? Mal na to všetky podmienky, pretože mal dostatočnú kvalifikovanú väčšinu v parlamente. To znamená na jednej strane, že my sme prijali zákon, ktorý vy ste kritizovali, že ohrozí štátnosť. A ten tón bol podobný, ako je dnes. Omnoho naliehavejší 20-hodinový kolotoč diskusií, ktorý mal znamenať, že sa nám azda odtrhne južné Slovensko.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vážení poslanci a poslankyne, nič sa nám neodtrhlo. Máme platný tabuľový zákon a nič neobvyklé sa na južnom Slovensku z tohto dôvodu nestalo.

    Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že tak ako sme dokázali zvládnuť vtedy tú prekážku, ktorú začal pán minister Hofbauer vytrhávaním tabúľ s označením obcí, že sme ju kultúrne upravili zákonom, že rovnako kultúrne teraz upravíme vec, resp. spôsob vydávania úradných dokumentov o výsledkoch štúdia, že to urobia poslanci na základe ich rozhodnutia a upravia také podmienky, ktoré budú zodpovedať očakávaniam našich občanov.

    Mne osobne tabule na južnom Slovensku nevadia. Nevadia mi ani dvojjazyčné vysvedčenia. Naopak, myslím si, že je to isté gesto, istý ústretový postoj voči občanom, ktorí žijú v Slovenskej republike. Je to postoj alebo ústretové gesto Slovákov. Chceme ho urobiť ako vláda, preto podporujeme túto normu. Ak ho chcete urobiť aj vy, podporíte prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní, jeho úpravu v príslušnom výbore, resp. výboroch a takisto jeho záverečné prijatie. Toto vám v mene vlády Slovenskej republiky odporúčam.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ale ja som sa prihlásila do rozpravy. Pán minister nie je predkladateľom zákona a tým, že vystúpil, tak otvoril rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Ak člen vlády sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova. Ja som neuzavrel rozpravu, páni poslanci. Neuzavrel som. Takže pán minister vystúpil normálne v rozprave.

    Ja som rozpravu neuzavrel, preto nasledujú faktické poznámky.

    Pani poslankyňa, máte faktickú poznámku.

  • Pán predseda, ak ste neuzatvorili rozpravu, tak sa hlásim do rozpravy, a nie s faktickou poznámkou.

  • Ja som možnosť ústne prihlásiť sa do rozpravy už uzavrel. Vy to dobre viete, vy ste už vystúpili. Máte faktickú poznámku, ak ju chcete využiť.

  • Samozrejme. Chcela by som povedať k tomu, čo tu pán minister povedal zle, že napriek tomu, že bol vydaný zákon o štátnom jazyku, ešte sa vydávali vysvedčenia v maďarskom jazyku. Samozrejme, že sa vydávali, a to raz, nie dva razy, pretože zákon bol prijatý 15. novembra, polročné vysvedčenia už boli napísané. Čiže ak by som chcela byť veľmi neústretová, tak by som bola nariadila, aby sa boli koncoročné vysvedčenia už vydávali iba jednojazyčne. Ale keďže už raz boli napísané, tak sa to nechalo tak.

    Myslím si, že aj to porovnanie s občianskym preukazom je veľmi nenáležité. V prvom rade občiansky preukaz je v jazyku anglickom, ktorý je medzinárodným jazykom, a jazyk maďarský taký nie je a používa sa v malom pohraničnom styku, čo sa, samozrejme, tiež netýka vysvedčení. Samozrejme, že ma nezaujíma to, že pán minister tu operuje Radou Európy, ktorá sa dožaduje toho, aby tu boli dvojjazyčné vysvedčenia, pretože nikde dvojjazyčné vysvedčenia nie sú, iba v Maďarsku, aj to nie v každej škole. Podľa mojich vedomostí iba na jednej.

    Táto zmena neohrozuje postavenie ľudí slovenskej národnosti. To je pravda, že neohrozuje. Ale nikto nehovorí o tom, že tam sa hovorí aj o zmene pedagogickej dokumentácie, ktorá sa tiež má písať dvojjazyčne. To znamená, že človek, ktorý bude písať zápisnicu z porady, musí automaticky ovládať jazyk maďarský. Čiže nemôže to jednoducho robiť občan slovenskej národnosti. A tam to obmedzenie práv slovenských občanov je. A keď pánu ministrovi neprekáža takáto ústretovosť, že tu je tabuľový zákon a dvojjazyčné vysvedčenia, to je jeho problém, je to podľa neho ústretové gesto, tak sa potom pýtam: Kedy takéto ústretové gesto urobíte na južnom území pre deti slovenských rodičov, ktoré musia chodiť do maďarských škôl?

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem.

    Pán minister, musím konštatovať, že viete veľmi okrúhlo rozprávať, aj keď hovoríte tvrdú demagógiu. Je mi nesmierne ľúto, keď si neviete uvedomiť, že sú isté veci, ktoré môžete neurobiť, ale nemôžete ich vrátiť nazad, keď ste ich urobili. Viete veľmi dobre, že možno nesprivatizovať podnik, ale keď ste ho sprivatizovali, už ho nemôžete znova znárodniť, aby ste vôbec nespochybnili kredit celého štátu. To sa týka aj toho jazykového zákona, ktorý ste tu tak obhajovali. Prečo nebol zrušený? Preto, lebo by to bolo spochybnilo celý štát.

    A druhá vec je - nečudujem sa, že nemáte problém s dvojjazyčnými vysvedčeniami, lebo očakával by som od ministra školstva, že bude používať korektnú slovenčinu. A nemôže povedať že "nevadia", pretože v slovenčine je "neprekážajú". "Vadiť sa" v slovenčine znamená "hádať sa s niekym", pán minister. Takže podľa mňa dvojjazyčné vysvedčenia dokazujú akurát len jedno, a to, že je tu skupina absolventov slovenských štátnych škôl, ktorí neovládajú slovenský jazyk a nedokážu si prečítať vysvedčenie v slovenskom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Pán minister, chcela by som naozaj skloniť svoj hold pred vami, lebo ste majster vytrhávania viet z kontextu, ale ako sa ukazuje po predchádzajúcom vašom vystúpení, že ste aj majster v prekrucovaní výkladu ústavy. Vy napríklad hovoríte, že my čítame iba časť ústavy, a citujete zasa len jednu časť a účelovo ju prekrúcate. V ústave sa píše, že používanie menšinových jazykov upraví zákon. Ale vy by ste mali vedieť aspoň to základné, že sa v takýchto normách nepoužíva množné číslo. A slovo zákon môže znamenať jeden zákon a môže znamenať aj pätnásť zákonov. To vy viete veľmi dobre, pán minister, lebo to sú nezmysly, ktoré vtĺkate ľuďom do hlavy už celé roky a vtĺkate ich do hlavy aj zástupcom Európskeho parlamentu a Európskej únie.

    Na margo tohto problému ešte jednu perličku. Svojho času som bola prítomná na stretnutí bývalého ministra kultúry pána Hudeca s veľvyslancom Spojených štátov amerických v Slovenskej republike pánom Johnsonom. Tiež bol problémom spoločného rokovania jazykový zákon, zákon o štátnom jazyku, zákon o používaní menšinových jazykov a podobné veci. A vtedy pán Johnson argumentoval tak ako vy: Povedali ste, v ústave sa hovorí, že prijmete zákon, a nemáte ten zákon. Ako je to možné? Keď mu pán minister povedal, že tých zákonov, ktoré upravujú používanie menšinových jazykov, máme u nás niekoľko, tak stále sa vracal k tomu istému argumentu, že v ústave máme slovo zákon. A keď sme sa ho pýtali, či v Spojených štátoch je zákon, ktorý upravuje používanie menšinových jazykov, povedal, že nie, ale oni to riešia v celom zákonodarstve tak, že majú tieto vzťahy upravené v iných zákonoch. Prosím, teda tak, ako je to v Slovenskej republike v súčasnosti.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

  • Pán minister Ftáčnik, viem, ako vyzerá občiansky preukaz. Len viem o tom, že angličtina je svetový jazyk. Neviem, či už medzitým aj maďarčina, vďaka ich silnej zahraničnej loby. Alebo sa to už chystá?

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade chcem upozorniť pána Andrassyho, aby si robil čiarky z faktických pripomienok, aby potom nám zasa mohol upierať právo vystúpiť v parlamente v rámci demokratických reforiem.

    V druhom rade chcem povedať pánu ministrovi, že Ústavný súd povedal jednoznačne, že inštitucionálna komunikácia nie je komunikáciou v materinskom jazyku. Nikto neupiera príslušníkom alebo deťom maďarskej národnosti, aby používali svoju materskú reč na hodinách. Ale vedenie dokumentácie, do ktorej nepochybne patrí aj vystavenie jednojazyčných vysvedčení, sa v zmysle zákona o štátnom jazyku má uskutočňovať jednoznačne v slovenskom jazyku. Nieto žiakov ani detí, ani rodičov, ktorí by si nevedeli prečítať tieto vysvedčenia v slovenskom jazyku, ako tu už bolo povedané.

    Ďalej vám chcem povedať, pán minister, že niečo iné bolo komunistické obyčajové právo a niečo iné je právo v právnom štáte. To musí mať vždy formálnu podobu. Takže neoperujte tu tým, že vystavovali sa. Áno, vystavovali sa na základe zvykového práva. Alebo na základe toho, čo som tu čítal z pruského zákonníka, že sa prevzalo. Ale dnes je platný jazykový zákon a je to inštitucionálna komunikácia a tá sa má viesť výhradne v štátnom jazyku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Osuský - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať, že ak hovoril pán minister o dvojjazyčných tabuliach, samozrejme, nie je to nijaký unikát. A každý, kto prešiel okolitým svetom, videl, že takéto tabule sú v Rumunsku, takéto sú v Maďarsku. K tomu by som chcel povedať ešte jednu vec. Na severe Európy žije v mieri a demokracii fínsky štát. Ten má 10 % Švédov. A na fínskych známkach prečítame vedľa seba rovnocenne rovnakou veľkosťou nápisu napísané Suomi a Finland. Tých "Finland" je 10 %, to je po švédsky Fínsko. Treba povedať, že takto je to tam desaťročia. A ak tu niekde zaznelo, že sa netreba vracať ďaleko do histórie, iste, prvá Česko-slovenská demokratická republika mala na svojich bankovkách názov a hodnotu bankovky v piatich či šiestich jazykoch, a nemyslím si, že to bol prejav podlízavosti sudetským Nemcom alebo komukoľvek druhému.

    Úplne na koniec by som ešte chcel povedať k jazykovému okienku, ktoré tu zaznelo. Pani poslankyňa Podhradská, poetka, chce "skláňať svoj hold". Hold nie je halapartňa alebo čokoľvek, čo sa dá skláňať. Hold sa dá vzdávať.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem upozorniť pána ministra Ftáčnika, pretože sústavne hovorí o našich záväzkoch aj voči Európskej únii. Skutočne v Spoločnom parlamentom výbore sme odsúhlasili jeden bod, v ktorom bolo doslova uvedené, že budeme hľadať legislatívne riešenie používania jazykov menšín na území Slovenska. To bolo všetko, čo bolo prijaté. Nebolo prijaté, že to bude jeden zákon, dokonca ani z textu ústavy nevyplýva, že sa myslí singulárny zákon, ale že to môže byť zákonne upravené.

    Ďalej, závery a správy spravodajcov, ktoré robili teraz v Európskej únii, hovoria, že nemusí to byť riešené jedným zákonom. My si myslíme, že je to riešené v podstatnej miere už existujúcou legislatívnou vykrytosťou a nie je potrebné, aby dochádzalo k takémuto jednostrannému riešeniu.

    A napokon treba znova povedať, čo je to za vláda, ktorá sa neusiluje o určitú ekvivalentnosť riešenia aj napríklad v Maďarsku. Veď viete, akým spôsobom majú prijaté zákony, ktoré nikdy nedodržujú, nieto ešte, aby robili niečo navyše. Vaša ústretovosť je jednoducho známkou buď prílišného internacionalizmu, alebo známkou slabosti.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    myslím si, že dnes a v týchto ďalších rokovaniach o takejto právnej norme zožíname ďalšie trpké ovocie súčasnej politickej koalície, ktorá musí rešpektovať jedného zo svojich partnerov bez ohľadu na to, čo to bude stáť, čo to bude stáť slovenskú štátnosť, slovenské sebavedomie, čo to bude stáť náš ďalší vývoj. Keď budeme pozorne sledovať vývoj našej legislatívy v tejto oblasti, tak zistíme, že vždy, keď bola závislá politická moc od tých, ktorí presadzovali výlučne takéto typy zákonov alebo takéto typy ustanovení v zákonoch, vždy sa dosahovali ďalšie a ďalšie ústupky na úkor ochrany jedného z najcennejších atribútov, ktorú naša kultúra má, a to je slovenský jazyk.

    Ak niekto tvrdí niečo iné a vymýšľa krkolomné argumenty, ako pán minister Ftáčnik - veď on sa nikdy netajil tým, že jemu takéto vzťahy a veci boli viac-menej ak nie chladné a cudzie, tak aspoň mu to bolo jedno, a opakovane, tisíckrát "goebbelsovsky" opakuje to, že keď je v ústave napísaný singulár, teda jednotné číslo, tak, samozrejme, to treba vykladať len ako jednotné číslo.

    Pán minister, pozrite si niektoré články, kde sa hovorí: "Občan tohto štátu..." Ktorý občan? Zrejme myslíte niektorého konkrétneho jedného občana, však? Aj tam sa používa jednotné číslo a myslí sa každý občan tohto štátu. To sú také, povedal by som, veľmi smiešne argumenty, ktoré opakujete donekonečna. Darmo vám niekto iný niečo iné povie, darmo niekto niečím iným argumentuje, pretože vy, samozrejme, nepočúvate nikoho, vy počúvate len sám seba a presadzujete to, čo si myslíte, že je pre vás prospešné. Len je to zničujúce pre tento štát a pre slovenskú kultúru. Tieto vaše kroky budú raz zapísané veľmi hrubým čiernym písmom do kroniky nášho národa.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som môjmu predrečníkovi vysvetliť, že dvojjazyčnosť vo Fínsku má svoje historické dôvody. Totiž, keď vznikal fínsky štát...

  • Pán poslanec, reagujete na pána ministra.

  • Keď fínsky štát vznikal, Fíni nemali kodifikovanú podobu fínskeho jazyka. Keď vydávali ústavu a svoje prvé zákony, museli používať švédsky jazyk a ten im historicky zostal ako druhý jazyk, ktorý používajú. To znamená, že dôvody na dvojjazyčnosť sú úplne iné, ako chcete uplatniť na Slovensku.

  • Pán poslanec Slobodník - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem reagovať na pána Ftáčnika, na tú jeho vetu, ktorá nesúvisela priamo s jazykom, ale súvisela s tým, že takéto opatrenia obmedzujú nároky predstaviteľov maďarskej národnosti.

    Pán minister, viete dobre, že to nie je tak. Vy ste sa konkrétne nezmienili o tom, ale ide napríklad aj o administratívne delenie tohto štátu. Viete, že sú iné požiadavky, viete, že váš podpredseda pán Csáky vystupuje s takými požiadavkami voči slovenskému národu. Ale vy nepočúvate. Teraz počúvate pána Budaja. Ja vám ďakujem pekne. Budeme sa snažiť, aby ste to predsa len počúvali. Jednoducho, kde môžete, škodíte záujmom slovenského národa. Moja čerstvá spomienka je na to, ako sme spolu sedeli pre Dunatelevíziu a vy ste za celý čas, hoci to vysielanie bolo pol hodiny, alebo pätnásť minút, nenašli jednu pozitívnu vetu o národnostnej politike Slovenskej republiky. A po skončení, keď som vám to vyčítal, tak ste mi povedali: "Ja som nemal čas to povedať." Bohužiaľ, to sú vaše postoje, veľmi stabilné a veľmi internacionalistické, ak nie tie, o ktorých sa tu už dnes zmienili, že robíte tak, ako to povedal už náš nebohý klasik, že visíte na šnúrke od istých gatí, tak musíte robiť to, čo vám predpisujú. Žiaľ, je to tak, ale musíte rátať s tým, že aj toto zostane zachytené v dejinách, aj vaše vystúpenia, aj vaše poklonkovanie pánovi Bugárovi a tak ďalej zostane zachované v dejinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda, reagujem na vystúpenie pána ministra Ftáčnika.

    Svojho času pán poslanec Kňažko, teraz minister kultúry, sa stal známy tézou obviňujúcou predošlú vládu, že robí tak, že lož sa stala pracovnou metódou. Mne sa zdá, že práve táto vláda sa riadi touto tézou, touto axiómou. Veď sľubovala dvojnásobné platy a dnes vidíme, že sú dvojnásobné ceny, sľúbila priame prenosy a dnes vidíme, že žiadne priame prenosy sa nekonajú...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, už o tom nediskutujme.

  • ... a pán minister Ftáčnik povedal, že zákon nepredkladajú poslanci alebo poslanci za maďarskú koalíciu, ale na návrhu čítame mená Lajos Mészáros a Gyula Bárdos. A toto, ak vieme, sú poslanci Strany maďarskej koalície. Naozaj, ďakujem vám za dôkaz, že lož sa stala vašou pracovnou metódou.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    vy by ste sa nemali čudovať, že sú tu určité obavy o osud Slovákov v južnej časti Slovenska a že vlastne prijatie tohto zákona bude znamenať určité obmedzenie ich práv. Samozrejme, treba povedať aj to, že čelní predstavitelia maďarskej koalície v minulosti mali viaceré vyjadrenia, viaceré stretnutia o autonómii. Nikto z nich sa doteraz od týchto svojich vyjadrení nedištancoval!

    Ak sa nenahneváte, pripomeniem vám, že 4. a 5. júla 1996 v Maďarsku bola konferencia Maďarsko a Maďari v zahraničí. Predstaviteľ vlády pán Lábody okrem iného povedal, že cieľom stretnutia nebolo rokovanie odborníkov, expertov, ale stretnutie, kde sa konečne na politickej úrovni zúročia doterajšie diskusie odborníkov o autonómii. V spoločnom návrhu sa konštatovalo, že sa vytvorí Rada pre autonómiu, ktorá bude vykonávať určité činnosti a bude robiť stratégiu súvisiacu s otázkou autonómie. Za Slovensko medzi účastníkmi tam nie je ani jeden zástupca Slovenska, ale za Felvidék je tam pán Nagy László, Béla Bugár, podpredseda Národnej rady, pani Bauer Edit, pán Duray Miklós a pán Farkas Pál. Niektorí sú vo vláde, niektorí sú tu v čelných funkciách. Nepočul som ešte, že by sa niekto dištancoval od toho, že nemá záujem vytvoriť autonómiu. Toto je jeden z predposledných krokov.

    A pokiaľ ide o slovenčinu a obavy o slovenčinu - choďte po južnom Slovensku a koľko tam budete mať nápisov, že Slováci sú sprostí, teda "buta Tóth".

    Okrem toho už len jedna malá zmienka. Určite každý, kto je v štátnej správe, by mal dobre ovládať slovenský jazyk, nie Slováci by sa mali učiť maďarsky. Mám informáciu o tom, že vami nominovaný kandidát za zástupcu prednostu Krajského úradu v Nitre neušiel preto, že sa mu vyhrážali vyvraždením rodiny, ale preto, že jeho slovenčina je veľmi slabá.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

    Počkajte, pán poslanec.

  • Pán Andrassy ma ruší, alebo možno z Budapešti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda, chcem opraviť pána Oberhausera...

  • Reagujte na pána ministra Ftáčnika.

  • Hneď budem, hneď. Chcem povedať...

  • Priamo budem, pán predsedajúci, len ma okrádate o čas.

    Tie prenosy sa budú vysielať až ako nočné nešpory po dvanástej. Teraz sa to iba natáča. Je to tiež pekné a zaujímavé, neviem, kde a kto ich bude pozerať po dvanástej hodine, ale vy zrejme chcete odučiť ľudí spať na Slovensku.

    Chcem však povedať pánovi Ftáčnikovi, že platí aj v medzinárodných vzťahoch princíp reciprocity. Tie maďarsko-slovenské vzťahy by na tom mali byť postavené. Slováci v Maďarsku nemajú takmer nijaké práva. Práve naopak, minule som sa dozvedel z televízneho vysielania, že, pán Ftáčnik, bolo im upreté aj to najposvätnejšie právo - právo dediť pôdu po svojich predkoch v celej oblasti, kde malo byť postavené Gabčíkovo - Nagymaros. Maďarská vláda prijala zákon, ktorým vyhlásila prírodnú rezerváciu a neumožňuje občanom Maďarskej republiky slovenskej národnosti ani len pôdu dediť, nieto ešte aby mali nejaké práva a dožadovali sa nejakých práv. Kde vy ako vláda tohto štátu môžete týmto spôsobom potom rozširovať to, čo už tu bolo zakotvené ako nemenné, rozdávať len preto, aby ste nedopadli, pán Ftáčnik, ako pán Fico, že vás zablokuje do nejakej štátnej funkcie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave pán poslanec Mészáros?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    veľmi stručne by som zareagoval na niektoré pripomienky a budem veľmi vecný. Teda nechcem rozdúchavať nejaké vášne, nechcem prispieť k tomu, aby sme hovorili o citových otázkach a nie o otázkach, ktoré súvisia s týmto návrhom novely zákona.

    Predovšetkým by som chcel poukázať na to, že od viacerých poslancov tu odznelo, že Ústavný súd v tejto veci nálezom nejako negatívne rozhodol, teda rozhodol tak, že by táto novela nemohla byť prijatá. Tak chcem vás ubezpečiť - a tí poslanci, ktorí majú o to záujem, tak majú k dispozícii nález Ústavného súdu, 72 strán -, že Ústavný súd sa tejto otázky, a najmä dvojjazyčných vysvedčení, ani len nedotkol. Teda ani slovíčko v 72-stránkovom náleze Ústavného súdu sa k tejto problematike nič nenachádza.

    Čo sa týka stupňovania požiadaviek. Všetkým vám je známe, že 72 rokov toto právo ako obyčajové právo, samozrejme, rodičia a deti využívali. Takže žiadna nová požiadavka, ide iba o to, aby sa tieto právne nároky legalizovali. Čo sa týka ďalších skutočností, či vysvedčenia sú alebo nie sú informáciami, bolo tu totiž napadnuté to, že vysvedčenia nie sú informáciami. Ale je jasné, že vysvedčenia sú úradnými dokumentmi, ale sú nosičmi informácií, a preto sme sa odvolávali na Dohovor o právach dieťaťa. Totiž tento Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne myslí dokonca aj na informácie ohľadom výchovy, že deti tiež majú právo na tieto informácie. A myslím si, že vysvedčenie je informáciou o prospechu dieťaťa. Takže o tom nemožno mať, aspoň podľa môjho presvedčenia, žiadne pochybnosti.

    Čo sa týka bilingválnych škôl, chcel by som poukázať na to, že tento zákon, čo sa týka dvojjazyčných vysvedčení a dvojjazyčných dokumentov, sa nedotýka bilingválnych škôl. Však bilingválne školy sú pod slovenskými riaditeľstvami, a to správne tým, že aj toho času na týchto školách vydávajú dvojjazyčné vysvedčenia, čo môže potvrdiť aj pani poslankyňa Slavkovská. Takže týchto škôl sa tento návrh zákona vôbec netýka.

    Čo sa týka spoločenskej potreby, ešte by som poukázal na to, že napriek tomu, že zákon o štátnom jazyku neupravuje práva národnostných menšín, napriek tomu tento zákon je vysvetľovaný, vykladaný na súdoch. Totiž sú súdne prípady, dnes je jedno pojednávanie na Krajskom súde v Trnave, existujú asi 3 - 4 prípady, kde zákon o štátnom jazyku bol vysvetľovaný v neprospech národnostných menšín. Ale mohol by som spomenúť aspoň desaťtisíce petícií, kde rodičia žiadali a trvali na tom, aby boli tieto dvojjazyčné vysvedčenia. Takže tá spoločenská potreba, o čom pani Podhradská hovorila, tu existuje, tu je. Ten nárok tu v skutočnosti je.

    K celkovým okolnostiam navrhujem, vážené poslankyne a poslanci, aby ste túto novelu návrhu zákona podporili tak, aby sa to dostalo, aby sa to postúpilo do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    momentálne som v takej situácii, že by som mohla veľmi dlho hovoriť a reagovať na reči, ktoré tu odzneli, i na tie poznámky. Myslím si, že je to zbytočné. Každý si povedal a takým štýlom, ako chcel a ako je schopný.

    Čo sa týka faktických poznámok, ktoré obsahujú určité fakty, chcela by som pripomenúť jednu jedinú vec. Neustále sa tu skloňujú práva občanov, ktoré sa upierajú - myslím práva občanov slovenskej národnosti -, ak sa budú vydávať dvojjazyčné vysvedčenia. A zabiehali sme až do iných, ďalších zákonov. Myslím si, že práva sa nemajú deliť podľa národnosti. Ide o práva občanov. Práva občanov takej či onakej národnosti by mali byť v demokratickom štáte rovnaké. Nebudem reagovať na ostatné reči aj z toho dôvodu, že väčšinou to boli urážky vlády, či pána ministra, politikov, príslušníkov niektorých strán, nebudem ich brániť a nebudem na to reagovať. Je to pod úroveň.

    Vrátila by som sa iba k tomu jednému konkrétnemu návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Paška, totiž všetko ostatné boli iba vyhrážky alebo strašiaky pre občanov. Pán Paška navrhuje, resp. podal pozmeňujúci návrh, tento návrh na uznesenie je takýto: Národná rada sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Okrem toho, samozrejme, je tu návrh na uznesenie od výboru, ktorý prednesiem potom, ako pán predseda uzná za vhodné, potom, až budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Pašku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajkyňu, aby návrh uviedla.

  • Pozmeňujúci návrh pána Pašku znie: "Národná rada sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona."

    Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Pokračujte, pani spravodajkyňa.

  • Vážená Národná rada,

    s ohľadom na oprávnenia, ktoré mi ako spravodajkyni výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená Národná rada,

    keďže sme schválili postup do druhého čítania, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 66 z 3. decembra 1998 návrh zákona prideliť na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali ihneď.

    Prosím pána predsedu, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 38.

    Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 38a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľudovít Černák.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Keďže ide o formu prezidentskej zmluvy, preto podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí by schválená aj slovenským parlamentom.

    Bulharská republika prejavila záujem o prístup k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode už v roku 1995 pri príležitosti stretnutia predsedov vlád krajín CEFTA v Brne. Po sérii rokovaní nakoniec v dňoch 2. a 3. júna 1998 bol v Sofii v rámci druhého kola multilaterálnych rokovaní na expertnej úrovni dopracovaný text Dohody o prístupe Bulharskej republiky k CEFTA. Dohoda o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode obsahuje nové protokoly týkajúce sa liberalizácie obchodu s priemyselnými a agropotravinárskymi výrobkami medzi všetkými krajinami CEFTA a Bulharskou republikou. Tento predkladaný materiál je kompletný a obsahuje aj protokoly, ktoré sa priamo netýkajú len obchodných vzťahov Slovenskej republiky, ale aj dvojstranných vzťahov ostatných zmluvných strán CEFTA s Bulharskou republikou.

    Uvedený stav liberalizácie obchodu s priemyselnými výrobkami je výsledkom uplatňovania uzatvorenej bilaterálnej Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou a nebude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia cieľov.

    Dvojstranná dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou podpísaná 8. decembra 1995 v Sofii sa nebude od 1. 1. 1999 uplatňovať, pretože táto dvojstranná dohoda je do dohody o prístupe Bulharskej republiky liberalizačnými úpravami zapracovaná.

    Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 466 zo dňa 7. júla 1998 súhlasila s uzavretím Dohody o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, s ktorou sa nová vláda Slovenskej republiky stotožňuje.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni poslanci,

    v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam ako spoločný spravodajca výborov túto informáciu Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 42 z 18. novembra 1998 na prerokovanie do 8. januára 1999 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 8. januára 1999 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 27 z 12. januára 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu prerokoval návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 35 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval obdobne návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 7 odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 25 odporučil Národnej rade podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s medzinárodnou dohodou súhlas.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Súčasne poveril uznesením číslo 27 z 12. januára 1999 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho oprávneniami podľa § 88 ods. 4.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa do rozpravy prihlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie. Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky - vzhľadom na to, že neboli v rozprave podané žiadne písomné ani ústne pozmeňujúce návrhy - z 13. januára 1999 v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov vás chcem požiadať o prestávku na rokovanie výborov. Prestávku v dĺžke 30 minút. A súčasne chcem požiadať o stretnutie výbor pre zdravotníctvo.

  • Páni predsedovia výborov, bude stačiť pol hodina na prerokovanie zákona vo výboroch? Stačí.

    Pán poslanec Harach.

  • Chcem požiadať členov školského výboru, aby sme sa zišli teraz na rokovanie.

    Ďakujem.

  • Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru okamžite po prerušení schôdze.

  • Mal by som len jednu poznámočku. Chcel by som poprosiť pána ministra Černáka, keby prišiel aj zajtra na prerokovanie ústavného zákona, lebo vidím, že to dosť pomohlo.

  • Vyhlasujem polhodinovú prestávku.

    Prosil by som, aby sa hneď teraz zišlo poslanecké grémium v trakte predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Po uplynutí pol hodiny.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže rokujú ešte niektoré výbory, odporúčam, aby sme tu zbytočne nečakali a nestanovovali si nereálne termíny začatia alebo pokračovania tejto schôdze. Odporúčam, aby sme sa dohodli, že budeme pokračovať o 18.00 hodine. Zatiaľ idem do výborov poprosiť ich, aby k tomuto času skončili svoje rokovanie výborov a poslanci sa vrátili do rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi ďalšími bodmi programu tak, ako sme si ich schválili na začiatku tejto schôdze.

    Prosím, teda vyzývam všetkých pánov poslancov a panie poslankyne už aj z toho dôvodu, že sme predĺžili prerušenie a prestávku na rokovanie výborov o pol hodinu, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    skôr ako budeme rokovať, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku rokovania politického grémia, ktoré sa stretlo počas prestávky. Na základe dohody všetkých poslaneckých klubov odporúčame toto: Zajtra by sme prerušili rokovanie tejto schôdze a pokračovali by sme v pondelok o 13.00 hod. s tým, že poslanecké grémium odporúča poslancom, aby v piatok, keď sú zvolané alebo je zvolaných väčšina obecných a mestských zastupiteľstiev - sľuby poslancov, starostov a primátorov -, sa zúčastnili týchto slávnostných zasadnutí.

    Z dôvodu, že skupina poslancov podala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady s bodom programu - návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi, po dohode v poslaneckom grémiu pán predseda zvoláva túto schôdzu hneď po skončení rokovania 8. schôdze Národnej rady. Predpokladáme, že to bude buď v pondelok, ak by sa nám podarilo dorokovať ten program, ktorý sme si odsúhlasili, ak nie, tak v utorok. Upozorňujem však na to, že v stredu začína rokovanie spoločného parlamentného výboru, tak by sme mali aj časovo orientovať toto rokovanie tak, aby sme v tomto termíne celý program vyčerpali.

    Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko k výsledkom rokovania politického grémia.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 113.

    Ďalším návrhom na skrátené legislatívne konanie je

    návrh vlády o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 114, ktorý je zaradený ako bod 7.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže ste nedostali v 24-hodinovej lehote stanovenej zákonom o rokovacom poriadku tieto obidva materiály, dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku skrátili 24-hodinovú lehotu v týchto obidvoch bodoch návrhu vlády.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Prezentovalo sa 67 poslancov. Konštatujem, že Národná rada v tejto chvíli nie je schopná uznášať sa.

    Prosím výbory, ktoré ešte rokujú, aby prerušili v tejto chvíli rokovanie. Ide o výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ústavnoprávny výbor je už tu.

    Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?

  • Mám procedurálny návrh, aby k tomuto návrhu bol pripojený aj materiál o stanovisku zástupcov poistencov, teda Konfederácie odborových zväzov, ako reprezentatívnej organizácie plus Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá predložila návrh na zmenu členov správnej rady. Už niekoľko týždňov to sušíte vo vedení Národnej rady, nepredložili ste to parlamentu, aj keď ste členov vlády vymenili. Oficiálne sa pýtam, kde je stanovisko zamestnávateľov a kde je stanovisko Konfederácie odborových zväzov pri týchto personálnych výmenách, ktoré teraz chcete robiť? Toto všetko, čo sa deje, je "lex Alojz Majstrík".

  • Vážený pán predsedajúci,

    pripájam sa k požiadavke pána poslanca Vojtecha Tkáča. Keďže je to tripartitné zastúpenie v správnej rade, je to verejnoprávna inštitúcia, tak takisto žiadam, aby bolo pripojené vyjadrenie strany zamestnávateľov aj strany odborárov a poistencov.

    Ďakujem.

  • O týchto procedurálnych návrhoch dám hlasovať.

    Ale skôr dám hlasovať o mojom návrhu v zmysle § 25 zákona o rokovacom poriadku o skrátení 24-hodinovej lehoty.

    Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila s týmto návrhom súhlas.

    Pán poslanec Tkáč dal ďalší procedurálny návrh.

    Pán poslanec Tkáč, prosím, keby ste váš procedurálny návrh ešte raz formulovali.

  • Nechávam na vašu pamäť, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Tkáča.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa celkom 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší procedurálny návrh podal pán poslanec Zelník.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 113. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z. Dôvody, ktoré viedli vládu, aby prišla s týmto návrhom, sú pomerne jednoduché. Dovoľte mi, aby som ich krátko uviedol.

    Po prvé, 22. 12. 1998 sa správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne stala nefunkčná. Správna rada zo zákona, ktorý dnes platí, sa môže zvolať, až keď sú kreovaní, keď sú zvolení členovia. Predsedu správnej rady však volia členovia, takže nebude mať kto zvolať ani po zvolení členov správnej rady jej zasadnutie, pretože ešte nebude predseda. Je tu jasné legislatívne vákuum. Keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, tak by sa k sfunkčneniu poisťovne dospelo až niekedy v marci, apríli. Myslíme si, že je veľmi dôležité, aby fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá dnes poisťuje takmer 60 % obyvateľov Slovenskej republiky, cez ktorú ide rozpočet na úrovni 22 mld. Sk, bolo zabezpečené riadne fungovaním správnej rady.

    Inak fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne nemá charakter verejnoprávnej inštitúcie, parlament nemá dosah na jej fungovanie. Takže si myslíme, že tým vzniká jednak stav legislatívnej núdze a okrem toho vzniká v období absolútneho deficitu finančných prostriedkov ohrozenie poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pretože pokusy ministerstva zdravotníctva zvolať cestou štátneho dozoru v decembri správnu radu na to, aby sme prerokovali akútne možnosti dofinancovania rezortu z rezerv, ktoré v poisťovni sú, sa neuskutočnili preto, lebo práve sociálni partneri, ktorí boli v poisťovni členmi správnej rady, sa nezúčastnili na rokovaní správnej rady.

    Takže prosím, nejde tu o žiadne porušenie princípu tripartity, v žiadnom prípade nie, pretože ak si potom vo vecnej diskusii pri prerokúvaní zákona pozriete tie úpravy, uvidíte, že sa zachováva verejnoprávny charakter inštitúcie, len sa zvyšuje dozor štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pána poslanca Milana Gaľu, aby informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    páni ministri,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač číslo 113).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 107 z 13. januára 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 113), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh na svojej 4. schôdzi výboru dňa 13. januára 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač číslo 113) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač číslo 113), s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi zároveň, aby som vám predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 1999 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 113).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač číslo 109), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Zelník, pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalšieho podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie kolegyne, páni kolegovia,

    už som vo výbore pre zdravotníctvo hovoril svoje námietky, ale, samozrejme, výbor pre zdravotníctvo rozhodol tak, ako rozhodol. Napriek tomu považujem za potrebné, aby som vás informoval o skutočnom stave, ako to je, aby ste vy potom rozhodli pri hlasovaní.

    To, že sa porušuje rokovací poriadok, pretože v § 89 sa jednoznačne hovorí, kedy môže byť skrátené legislatívne konanie. Tu sa stále argumentuje krízou v zdravotníctve a tým, že treba podať rýchlo takúto novelu zákona, aby nedošlo k nejakým škodám. Hovorí sa o tom vo vládnom návrhu, že zástupcovia poistencov nepodali návrhy na svojich zástupcov do samosprávnych orgánov. Zástupcovia zamestnávateľských zväzov 8. decembra, už to tu bolo opakovane povedané kolegom poslancom Tkáčom, nebolo mu odpovedané. Prečo, keď zástupcovia strany zamestnávateľov podali návrhy svojich zástupcov do samosprávnych orgánov, neboli prerokované, boli prerokované len zástupcovia strany štátu. Čiže nie je to pravda, že správna rada ako taká by nebola bývala funkčná.

    Ak sa hovorí o tom, či v marci alebo kedy nebola funkčná, ak by sme aj dnes zvolili zástupcov strany zamestnávateľov, od zajtra by správna rada mohla fungovať. Mal pravdu pán minister, že zo zákona môže zvolávať správnu radu len predseda. Je zaujímavé, že v decembri, keďže boli odvolaní zástupcovia strany štátu, a tým teda aj ja ako predseda správnej rady, vôbec to neprekážalo štátnemu dozoru a napriek tomu bola správna rada zvolená, nebola však uznášaniaschopná, lebo sa nezišli v dostatočnom počte. Vtedy to neprekážalo, vtedy to bolo v súlade so zákonom, lebo vtedy proste to bol stav núdze. Dnes by stačilo iba jedno, v tom § 42 v ods. 9, kde sa hovorí o tom, že správnu radu zvoláva predseda správnej rady, stačilo by len doplniť, že keď sa skončí volebné obdobie správnej rady, nová správna rada sa zvoláva buď tak, ako to bolo prvýkrát, keď sme sa konštituovali my ako správna rada, že prišiel podpredseda Národnej rady. Alebo nemusí zaťažovať podpredsedu Národnej rady, stačilo by, keby tam prišiel buď podpredseda výboru pre zdravotníctvo, alebo predseda, alebo prípadne keby ju zvolal minister. Toto by úplne stačilo.

    Napriek tomu nie je taká vôľa, nie je politická vôľa, skôr sa špekuluje, akým spôsobom zasiahnuť do verejnoprávnej inštitúcie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá sa stala skutočne vlajkovou loďou. A keď porovnávame výsledky hospodárenia s inými poisťovňami, či to už niekto chce, alebo nechce, proste počuť: Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá doteraz má 60 % poistencov, nemá zaplatené faktúry alebo nemá zaplatené výkony 2,4 mld. korún, kým ostatné poisťovne dohromady, ktoré majú len 40 % poistencov, nemajú vyplatené 8 mld. korún. Myslím si, že otázku hospodárenia aj napriek tomu, že kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu vyčíta mnohé nedostatky Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tento výsledok je a myslím si, že každého presvedčí.

    V tom návrhu je jednoznačné, aby verejnoprávnu inštitúciu ovládol buď politický subjekt, alebo štát. Koniec koncov by som nebol proti tomu. Prečo? Keď ministerstvo zdravotníctva chce mať takúto kompetenciu a potrebuje to v rámci ďalšej transformácie, ja by som sa tomu absolútne nebránil. Treba to potom pomenovať, ale treba potom dať aj právomoci, ale aj zodpovednosť na niekoho iného, ale nie, že sa nalepí len nálepka na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, že je to verejnoprávna inštitúcia, pritom verejnoprávna inštitúcia, ktorá nemôže plniť pri takto stanovenom zákone - ja sa potom ešte raz k tomu prihlásim, keď už budeme konkrétne dávať pozmeňujúce návrhy -, ale jednoducho nemôže v takomto poňatí tohto zákona plniť verejnoprávnosť tejto inštitúcie. Súhlasím s tým, že zo zákona to, čo hovoril pán minister, za momentálneho stavu, keďže predseda má kompetenciu zvolať správnu radu, že toto je chyba v tomto zákone. Ale hovorím znova, stačilo by tam len doplniť predseda správnej rady. A v čase, keď sa skončila funkčnosť vzhľadom na skončenie 4-ročného obdobia správnej rady, zvolá správnu radu ako novú správnu radu zástupca - niekto z parlamentu alebo prípadne z ministerstva.

    Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Snaha je, myslím si, že jasná. Viem, že moje slová jednoducho nebudú mať žiaden efekt. Nepomôžem si, bolo to vidieť už vo výbore pre zdravotníctvo. Myslím si, že toto auditórium je dostatočné, aby si schválilo, čo chce. Ale považoval som za svoju povinnosť informovať vás o tom, aby ste vedeli, o čom budete hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v rámci rozpravy vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k zásadným a základným zdravotníckym predpisom.

    Mám svoj názor na pána ministra. Mám svoj názor na predsedu výboru pre zdravotníctvo, ktorý vznikol oddelením, na pána Kováča. Všimol som si, že je za posledných 5 minút mimoriadne nervózny. Mám svoj názor na pána spravodajcu, na pána poslanca Gaľu, ktorého si mimoriadne vážim. Ale chcel by som skôr orientovať svoje vystúpenie na poslancov vládnej koalície, aby ste vedeli, o čom budete hlasovať, pretože je to jeden z najväčších podvodov, aký sa odohráva v súčasnosti vo vzťahu k tejto vládnej koalícii, kde ste prinútení cez svojich politických bosov hlasovať za tento návrh.

    V tomto zmysle by som chcel istým spôsobom tak ľudsky otvoriť dvierka k vám, k poslancom vládnej koalície, asi v tom zmysle, že sa mi nepáčili zlé metódy bývalej vládnej koalície, ktorú som reprezentoval vo vzťahu k opozícii, a takisto sa mi bridia metódy, ktoré dnes predstavujú voči poslancom vládnej koalície vaši bosovia.

    Tak si vysvetlime, o čo tu ide. Aký mám postoj a čo vidím za týmto smiešne krátkym návrhom na skrátenie legislatívneho konania, kde vás títo páni chcú doviesť. Potom, samozrejme, je otázka vášho svedomia, ako budete hlasovať. Ale som rád, že v rámci parlamentnej demokracie to môžem vyložiť.

    Predstavte si takúto situáciu, do ktorej ste sa dnes dostali, že z hľadiska sociálno-zdravotno-reformných krokov je potrebné mať vždy komplexný a koncepčný prístup k veciam. Som ochotný pripustiť, že momentálne javové problémy v zdravotníctve i v sociálnej sfére často vyžadujú veľmi rýchle rozhodnutia, a nechcem teraz ísť na prapodstatu dostatkov či nedostatkov v zdravotníctve, ale dostali ste sa vy ako poslanci vládnej koalície do určitej zložitej situácie. Stav je dnes taký, že z hľadiska verejnoprávnosti, plurality aj ďalších princípov zdravotného poistenia je dnes Všeobecná zdravotná poisťovňa v zložitej situácii z hľadiska personálneho, pretože ešte počas fungovania ministra Javorského, a sedel som vo vláde vedľa neho, mal som s ním zásadné rozpory aj z hľadiska nominácie pána Majstríka ako predsedu či šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, za tejto situácie došlo k tomu, že člena správnej rady, ktorý sa vzdal svojej funkcie, vymenovali za, alebo zvolili za šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    V tejto oblasti došlo k situácii, kde bol potrebný aj právny názor, či člen správnej rady, ktorý sa vzdal funkcie v správnej rade - nota bene, kde Národná rada potom len berie na vedomie v podstate jeho vzdanie -, či môže byť zvolený za predsedu, za šéfa, za riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Veľmi starostlivo ako človek, ktorý viac rokov už pôsobí v sociálnej oblasti, som si zvážil tieto veci aj analyzoval som si platný právny stav, lebo ten drží a nepustí, a prišiel som k záveru, že z právnej stránky došlo k veľmi evidentnému naplneniu práva. Na rozdiel od iných názorov, ktoré sú vrátane terajšieho ministra aj bývalého pána Javorského, ktorý sa domnieva, že nie. Môj názor je ten, že vzdanie sa funkcie v správnej rade je jednostranný právny úkon a právnici, ktorí tu sú alebo sú mimo zasadnutia Národnej rady, mi potvrdia, že jednostranný právny úkon je charakteristický tým, že je aj typický tým, že je proti vôli druhého účastníka. To znamená, aj keby náhodou správna rada alebo aj Národná rada bola proti tomu, aby sa niekto vzdal funkcie v správnej rade, tak tento jednostranný právny úkon má právne účinky. A tak došlo ku skončeniu právneho pomeru člena správnej rady k správnej rade, nota bene rozhodnutie Národnej rady, ktoré treba - a my sme tu už mali taký prípad, a to pána Václava Števku v správnej rade Sociálnej poisťovne, že sa vzdal, pretože došlo ku konfliktu záujmov. Nastúpil do Sociálnej poisťovne, Národná rada len deklaratórne konštatovala, že k tomu došlo.

    V tejto situácii vymenovanie riaditeľa zdravotnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne pána Dr. Alojza Majstríka bolo v súlade s právnym poriadkom vtedy platným, aj dnes platným. Toto je moja právna konštatácia právneho stavu, ktorý tu dnes je. Vy teraz navrhujete skrátené legislatívne konanie a nasadzujete tu v podstate psiu masku poslancom koalície, ktorých chcete cez svojich politických bosov dotlačiť do toho, aby vám to odhlasovali. Za čo budete hlasovať? Pretože ja budem hlasovať proti.

    Budete hlasovať za to, aby sa zredukovali kompetencie verejnoprávnej inštitúcie. A ak ste tu bojovali o verejnoprávnosť Slovenskej televízie a ja som vám v istom percentuálnom vymedzení fandil a prekážali mi niektoré kroky Slovenskej televízie ako verejnoprávnej inštitúcie, tak mi prekážajú vaše terajšie návrhy, ktoré chcete dotiahnuť vo verejnoprávnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Poviem vám prečo. Verejnoprávny charakter týchto sociálnych inštitúcií sme krvopotne budovali od roku 1990. Krvopotnosť tohto budovania verejnoprávnosti spočívala aj v tom, že samosprávne orgány, ktoré tvorili protiváhu výkonným orgánom plus vládnej moci, prípadne Národnej rade - chvalabohu, vláda aj ministerstvá sú dnes v podstate von, pretože tu je partnerstvo týchto verejnoprávnych inštitúcií vo vzťahu k Národnej rade -, budovali sme to tým, že pôsobnosť alebo pôsobenie členov správnych orgánov ako verejnoprávnych subjektov, ktoré napĺňajú atribúty verejnoprávnosti tejto inštitúcie, nebude viazané na zmenu vládnej moci. To znamená, ľudia, ktorí boli raz Národnou radou zvolení do správnych orgánov, nebudú závislí a nebudú nervózni, či budú, alebo nebudú v týchto orgánoch vďaka tomu, že sa zmenila vládna moc. A preto aj funkčné obdobie bolo iné.

    Ak chcete jednu abstrakciu, pre ústavných právnikov to platí, že prezident je spravidla volený na dlhšie časové obdobie než parlament, aby mohol prežiť v podstate bez ohľadu na zmenu vládnej moci, pokiaľ nejde o ústavnú väčšinu, aby zadržal kontinuitu tejto zložky vládnej moci.

    Verejnoprávne inštitúcie tvoria určitý symbol moci v tejto krajine, kde došlo k politickej vôli, že sa odštátnili tieto inštitúcie. Štát, vláda, ministerstvá aj parlament stratili svoj monopol a tieto inštitúcie spravujú prirodzené vlastnícke práva poistencov.

    Poistencami v tomto zmysle sú zamestnanci a zamestnávatelia, lebo tí platia poistné do verejnoprávnej inštitúcie, a nie je štátna moc, ani vládna moc, ani parlament, ktorá by toto zvládla. A v tejto oblasti dochádza teraz k pokusu o likvidáciu verejnoprávneho charakteru Všeobecnej zdravotnej poisťovne bez "lex Majstrík", bez toho, či by som staval tieto veci vo väzbe na konkrétnu osobu, alebo nie.

    Čo považujem za podvod na vládnej koalícii, na poslancoch vládnej koalície, ktorí máte k dispozícii rozhodovanie, je otázka tripartizmu. Je skutočne podivuhodné, že ku dnešnému dňu sme nezaregistrovali oficiálny protest ani Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ani Konfederácie odborových zväzov proti vášmu pokusu likvidovať tripartizmus a likvidovať verejnoprávny charakter tejto inštitúcie.

    Aby som to politicky preexponoval, verím, že k tomu nedôjde, že aj v ľavicovo orientovaných skupinách tejto pravicovo-ľavicovej vlády a jej koalície je zdravý rozum, tak sú tu pokusy likvidovať verejnoprávnosť v dôchodkovom poistení, pretože sú evidentné vystúpenia terajšieho predsedu vlády Dzurindu, ktorý hovoril, že treba zlikvidovať Sociálnu poisťovňu tým, že sa zavedie konkurencia cez čílsku cestu v dôchodkových kapitolách v investičných súkromných fondoch.

    Likvidácia tripartizmu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je aj v tom, že ste obišli doterajší mechanizmus rozhodovania a spolurozhodovania samosprávnych orgánov vo väzbe na zástupcu poistencov aj poisťovateľov, teda zamestnávateľov. Obišli ste tripartitu. Rada hospodárskej a sociálnej dohody neprerokovala tieto návrhy a nezaoberá sa tým. Tým ste vlastne porušili rokovací poriadok aj štatút Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Ďalej chcem uviesť to, že niekoľko týždňov na pôde parlamentu už leží materiál Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá navrhla sedem zástupcov zamestnávateľov ako nositeľov prirodzených vlastníckych práv. A vyzývam teraz liberálov aj fundamentalistov vládnej koalície, ktorí majú úplne jasno, čo sú prirodzené vlastnícke práva zamestnávateľských subjektov, aj pravicovo orientovaných politikov, aby si to všimli. Kto zatajil pred parlamentom to, že tu je návrh na zmenu zástupcov zamestnávateľov v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Kto to zatajil? Prečo ste vymenili len zástupcov štátu a nevymenili ste aj zástupcov zamestnávateľov?

    Chodí sem do tohto parlamentu istá osoba, ktorá bola nositeľom postoja Konfederácie odborových zväzov pred voľbami, a keď chcete počuť najkratší vtip, ktorý dnes na Slovensku je, že Práca je v tiráži označená ako denník odborárov, tak to je považované za najkratší vtip v tejto krajine. A zástupca Konfederácie odborových zväzov dáva odborné podklady pre Konfederáciu odborových zväzov o tom, čo sa v parlamente deje.

    Pýtam sa verejne pred televíznymi kamerami, ktoré zo záznamu to možno nepustia: Kde je pán Daniel Repáš ako predseda Odborového zväzu zamestnancov zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorý by sa mal ozvať, pretože nebolo prerokované s týmto odborovým zväzom nič týkajúce sa návrhov, ktoré teraz v skrátenom legislatívnom konaní dávate? Kde je pán Saktor a ďalší nedoštudovaní odborníci z Konfederácie odborových zväzov, ktorí v rámci normálneho legislatívneho konania o týchto veciach nevedia? Pýtam sa verejne, akým spôsobom chcete ignorovať Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá niekoľko týždňov už dala sem návrh na zmenu zástupcov v správnej rade? A pýtam sa členov odborov, prečo platia túto Konfederáciu odborových zväzov, ak Konfederácia odborových zväzov niekoľko týždňov nebola schopná predložiť zoznam zástupcov poistencov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ale robia politiku. Ešte pri vkladaní lístkov do urny jej bosovia vykrikovali, akí sú oni ľavicovo orientovaní.

    Pýtam sa ďalších ľavicovo orientovaných kolegov z koalície: Kde je stanovisko Konfederácie odborových zväzov vo vzťahu k návrhu na súbor siedmich ľudí, ktorí v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne majú pôsobiť? Prečo je potrebné redukovať korupčný priestor, ktorý v rozhodovaní týchto inštitúcií sme sa snažili rozdeliť na sedem členov zástupcov každej strany? Sedem krát tri je dvadsaťjeden. A prečo to chcete redukovať na troch? Pretože v tých ďalších vecných návrhoch to zase je. Prečo chcete znovu skorumpovať a celé zdravotníctvo dostať na úroveň deviatich konformných zástupcov správnej rady? A prečo chcete teraz skrátené legislatívne konanie? Kde sú tie veľké reči o tripartite? Kde je pán podpredseda vlády Mikloš, ktorý je všeobecne známy ako "odborobijca" a proti ktorému som ja osobne organizoval dva generálne štrajky ešte v Prahe? A dnes pán podpredseda vlády Mikloš ako zástupca vlády v tripartite ignoruje, porušuje rokovací poriadok a nezastaví vám tieto brutálne pokusy zlikvidovať tripartizmus nielen cez vecnú stránku, že likvidujete počet zástupcov v správnej rade, ale ešte aj chcete skrátené legislatívne konanie.

    Ja sa skutočne pýtam aj pána poslanca Mesiarika, pýtam sa verejne aj pána poslanca Krumpolca, kde ste so svojím sociálnym cítením, pretože nechávate takto seba točiť cez politických bosov, cez koaličnú dohodu a cez likvidáciu tripartizmu, ktorú v tomto skrátenom legislatívnom konaní chcete garantovať. Pýtam sa aj šéfredaktora Práce, či pred budúcimi voľbami tento okamih napíše ako bombastický článok, nehovoriac už o billboardoch, ktoré v tomto zmysle hovoria o potlačení tripartizmu a verejnoprávnosti týchto inštitúcií. Verejnoprávny charakter verejnoprávnej inštitúcie je citlivá vec. Znovu opakujem, sčasti som fandil aj pri vašich názoroch vo väzbe na STV, vo väzbe na ďalšie inštitúcie verejnoprávneho charakteru, ako je Slovenský rozhlas, lebo je analógia, je určitá abstrakcia. Samozrejme, sú aj určité špecifiká vo verejnoprávnosti našich slovenských verejnoprávnych sociálnych inštitúcií, ktoré nemajú analógiu v postkomunistických štátoch - to zodpovedne vyhlasujem - a vo väzbe aj na verejnoprávne inštitúcie iného charakteru, myslím tým dnes Národný úrad práce či Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, ako sú.

    Ja skutočne nechcem vyvolať konfrontáciu. Nechcem vyvolať ani hádky, ani reakcie, ani faktické poznámky, ktoré by išli na prapodstatu a na osobné útoky. A viem, ako skončí toto hlasovanie. Je mi to jasné. Len bol by hriech a asi by som ťažko spal, keby som sa nepobil za verejnoprávny charakter Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keby tak, ako som bol proti pánovi ministrovi Javorskému vo vzťahu k novému riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, som bol aj proti pánovi ministrovi Šagátovi, ktorý by spolu s pánom poslancom Kováčom a ďalšími chcel dostať zdravotníctvo tam, kde ho chcú dostať.

    A v tejto súvislosti apelujem na vaše svedomie. A želám vám pekný večer.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ak sa mi náhodou bude len trošku triasť hlas, je to zrejme len preto, že je mi do plaču nad sociálnym cítením pána poslanca Tkáča.

    Ale chcem povedať niečo iné. Mám procedurálny návrh na predĺženie dnešného rokovania, a to do skončenia druhého a tretieho čítania zákonov o sústave základných a stredných škôl a o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály, budeme hlasovať.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem doplniť pána poslanca Tkáča a povedať jedno. Postavenie Zdravotnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie malo široký ohlas v zahraničí. Viaceré štáty kvitovali túto cestu. Naši ministri, či už pani ministerka Keltošová, alebo minister Tkáč, zožali viaceré pochvalné vyjadrenia, čo Slovenská republika dokázala za ten krátky čas. A viacerí brali našu právnu úpravu za vzor. Neviem, či si uvedomujete, čo robíte. Opakujem, vážení páni poslanci, panie poslankyne, uvedomujete si, čo navrhujete a čo idete odsúhlasiť? Predsa bude potrebné aj zdôvodniť, prečo tie kroky, ktoré sa považovali na Slovensku za mimoriadne progresívne, táto vládna garnitúra mení, odhliadnuc od toho, že zvysoka kašlete na mienku odborov a, samozrejme, aj zamestnávateľov a chcete presadiť model, ktorý je už prežitý, a rušíte dobré a pozitívne hodnotené kroky. Vaša snaha dostať všetko pod kontrolu je skutočne bezbrehá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako udelím slovo pánom poslancom Zelníkovi a Volfovi, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Galbavého, aby sme rokovali dnes aj po devätnástej hodine o tých bodoch programu, ktoré on uviedol vo svojom procedurálnom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento procedurálny návrh sme schválili.

    Pán poslanec Tkáč, sú faktické poznámky, ktorými možno reagovať na posledného, ktorý vystúpil v rozprave.

    Pán poslanec Krumpolec.

  • Vážení páni poslanci,

    chcel by som krátko reagovať na vystúpenie pána poslanca Tkáča.

    Pri vzniku Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie, Správy fondu zamestnanosti alebo teraz Národného úradu práce, ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli postavené princípy, ktoré boli založené naozaj na tripartizme. Som štvrtý rok z odborov mimo, ale mrzí ma, že pán Tkáč upozornil iba na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, že tam dochádza k obmedzeniu tripartizmu, ale že toto obmedzenie nastalo v Národnom úrade práce a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni pri vymenovaní jej čelných predstaviteľov, na to nejakým spôsobom zabudol.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľa sa už pohovorilo o voľbe riaditeľa v minulosti a o tom, aké to bolo protiprávne, čo všetko sa proste neudialo. Dokonca ešte bývalý minister Javorský si dal urobiť právny výklad. Dal to na súd. Všade prišlo, že bolo to v súlade so zákonom.

    Chcem poďakovať pánovi poslancovi Tkáčovi za tento právny výklad, aby sa konečne poslanci Národnej rady dozvedeli, aká bola skutočná pravda a čo to znamená verejnoprávny charakter inštitúcie, akou je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale nie len Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj iné verejnoprávne inštitúcie, ktoré za týmto účelom boli zriadené.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tkáč, samozrejme, veľmi rád počujem, že ste ľavicový politik, pretože ja ľavicovým politikom fandím, ale musím sa spýtať...

  • Hlas zo sály.

  • Ľavicový, áno, presne. Viem, aj jazykovo ste fundovaný...

  • Pán poslanec Volf, prosím, aby ste nediskutovali s poslancami.

  • Smiech v sále.

  • V každom prípade sa ho chcem spýtať, kde bola jeho ľavicovosť, keď jeho vládna koalícia umožňovala nespravodlivé rozdeľovanie majetku, keď ste zmrazovali mzdy, keď ste uberali zo sociálneho fondu, keď ste zvyšovali cestovné, keď ste nedodržiavali dohody s odbormi. Zdá sa mi, pán poslanec Tkáč, že ste sa ľavicovým stali až v opozícii.

  • Pokoj, páni poslanci, nevykrikujte zo svojich poslaneckých lavíc.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som doplnila pána poslanca Tkáča, zároveň pre informáciu poslancom, ktorí neboli v parlamente v roku 1994, že predkladaný návrh zákona číslo 273 a návrh zákona číslo 274 predložila Moravčíkova vláda. Aj s počtami členov samosprávnych orgánov, prosím, aj s mechanizmom ich volenia a odvolávania. Takže ak Moravčíkova vláda - a my sme to nemenili, my sme si ctili tripartitu - toto pripravila a zdravotná poisťovňa takto fungovala, pán poslanec, nehnevajte sa, čudujem sa vášmu obratu o 180 stupňov, keď vám to v roku 1994 v parlamente neprekážalo a prekáža vám to v roku 1998. O tomto je tripartizmus. A to, či je niekto ľavicový v opozícii alebo v koalícii, myslím si, že to je teraz irelevantné.

    Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa točí ročne 22 miliárd. Budete tam mať len 9 členov správnej rady. Prečo sa bránite tomu, aby ich tam bolo 27? Komu neveríte? Čoho sa bojíte? 21 alebo minimálne 15, ako ich je v Národnom úrade práce. Prečo to chcete redukovať? Takže pán predseda Migaš sľúbil, že každé tri mesiace sa bude rokovať s odborármi. Bolo to v tlači. Mňa to potešilo. Ale stačí len dať sa odfotografovať a konkrétnymi krokmi potom okliešťovať práva odborárov ako prirodzených platiteľov a nositeľov poistného?

  • Trojmesačné rečnenie pána ministra Šagáta o krízovom stave zdravotníctva, o kolapsovom stave zdravotníctva, o vojnovom stave zdravotníctva - a dokonca v dôvodovej správe sa môžeme dočítať o zabránení ohrozenia základných ľudských práv občanov v dôsledku stavu zdravotníctva - konečne kumuluje v tom, čo je pravá podstata tohto tárania. A to je dostanie pod kontrolu a pod moc ministerstva zdravotníctva Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Toto je hlavný cieľ a všetko ostatné sú dymové clony, klamstvá a kamufláže, vážení páni. A prečo 21 členov výboru bolo v poriadku a 9 nebude v poriadku? Jedno prirovnanie: Na stavebné povolenie v Ríme je potrebný podpis 21 úradníkov stavebného konania. Z akého dôvodu? Tých 21 úradníkov sa dá podplatiť podstatne ťažšie než deväť.

  • Pán poslanec, prosil by som vás, aby ste reagovali na pána poslanca Tkáča svojou faktickou poznámkou.

  • Doplňujem pána poslanca Tkáča a vy ma láskavo neprerušujte, pán predsedajúci. 21 ľudí nie je možné podplatiť a 21 ľudí je ťažko ovplyvniť, 9 áno. Takže v priebehu roka, dvoch uvidíte, kam sa dostane Všeobecná zdravotná poisťovňa, prepadne sa do finančného prepadliska ministerstva zdravotníctva, ktoré je najväčším požieračom finančných prostriedkov bez toho, že by to bolo zdokumentované vecnými, progresívnymi pozitívami v prospech zdravotného stavu a zdravotnej starostlivosti v prospech občanov.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    naozaj chcem doplniť pána poslanca Tkáča v tom zmysle, že je zarážajúce, neviem, z akého poznatku...

  • Rušenie mikrofónu mobilným telefónom.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, vypnite všetky mobilné telefóny.

  • ... z akého poznatku vychádzal predkladateľ, že stačí len 9 členov správnej rady, keď ani Asociácia zamestnávateľských zväzov, ani Odborový zväz sa nemohol k tomuto vyjadriť. A pokiaľ som sa rozprával s niektorými zástupcami, sú tvrdo proti takémuto postupu, pretože jednoznačne je tu väčšia šanca na manipuláciu správnej rady. A ak hovoríme o verejnoprávnosti, iste každý jeden z nás chce, aby nielen Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale každú verejnoprávnu inštitúciu nebolo možné manipulovať. Je to veľká škoda, vlastne sa tu hrá len o jednu osobu, o personálnu výmenu a mať možnosť diktovať Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Preto som hovoril, nebol by som proti tomu, ale potom nech ten, ktorý chce mať právomoci, nech má aj zodpovednosť. Tak spravme z tejto inštitúcie štátnu inštitúciu pod celým gestorstvom ministerstva zdravotníctva, ale nenálepkujme ju, že je to verejnoprávna inštitúcia, nechajme ju ako štátnu a ja budem za to hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    veľmi sa ospravedlňujem, že je už tak neskoro a že idem reagovať a okrádať vás o čas, ale predsa len i napriek tomu, že pán poslanec Tkáč povedal, že nechce tu vyvolávať nejaké kontroverzie, ale myslím si, že niektoré veci treba dať na správnu mieru, pretože tu hovoril o podvodoch na tripartizme. Niektorí tu hovorili, že ideme zlikvidovať verejnoprávnu inštitúciu. Tak mi dovoľte veľmi krátko zareagovať.

    Ak som správne pochopil, pán poslanec Zelník nakoniec ani neprotestoval proti tomu, aby sa urobila táto novela, len hovoril, že stačilo by urobiť zmenu, ktorá by sa týkala zvolávania správnej rady, pretože v roku 1994, keď sa zvolila správna rada, skutočne zákon mal vákuum a zvolenie nemohol urobiť predseda a zvolal ju niekto iný. Ale ja si myslím, že sme dnes v štádiu, keď chceme konať v súlade so zákonom. Toto ustanovenie v zákone chýba, chýba jasné vymedzenie, kedy začína funkčné obdobie správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, chýba jasné ustanovenie, kedy končí funkčné obdobie, kto ju zvoláva, a preto, naopak, touto úpravou posilňujeme funkciu parlamentu pri kontrole správnej rady tým, že už napríklad predsedu správnej rady bude voliť parlament a potom ju bude môcť predseda zvolať. Takže nevidím v tom nejaké oslabenie verejnoprávnosti, naopak, bude väčšia kontrola Národnou radou.

    A okrem toho mi dovoľte upozorniť na jednu ďalšiu slabinu toho zákona, že dozornú radu, ktorú vlastne používa poisťovňa na to, aby kontrolovala fungovanie správnej rady, si volila sama správna rada a mohla ju aj odvolať. Tak povedzte, ako môže fungovať kontrolný orgán, keď si ju sám volí a môže ju odvolať. A znovu v tejto novele, ktorú tak strašne tu niektorí odsudzujú, bude zo zákona možné, aby dozorný orgán správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne volil parlament. To je posilnenie, aby sa celá inštitúcia správala viac verejnoprávne, pretože sa verejnoprávne v priebehu týchto rokov nie vždy správala. A poviem prečo.

    Keď sme si pozreli zápisy správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne - a je škoda, že dnes, keď sme sa mali vyjadrovať len k tomu, či treba skrátené legislatívne konanie, otvorili poslanci vlastne rozpravu o vecnom probléme tejto novely -, tak chcem uviesť, že zo zákona správna rada rozhoduje o najdôležitejších veciach, ktoré sa týkajú fungovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Niektoré záznamy sú však nedostatočné. Konkrétne absolútne nedostatočná bola v priebehu štyroch rokov kontrola používania správneho fondu a investičných prostriedkov z neho. To sú len odkazy jednoriadkové, a pritom si uvedomte, že správna rada mala napríklad v priebehu týchto štyroch rokov na dva roky navŕšený správny fond na 4 %, čo v priebehu roku znamenalo cez 1 miliardu Sk. Túto 1 miliardu Sk, vážení páni poslanci, ste nemohli kontrolovať, pretože v uzávierkach na konci roku hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne k tomuto boli len hrubé čísla bez toho, aby bola špecifikácia, na čo sa peniaze skutočne použili. A máme mnoho indícii a je to predmetom skúmania, že mnohé investičné akcie Všeobecnej zdravotnej poisťovne neboli v súlade so zákonom, neboli v súlade s hospodárnym vynakladaním prostriedkov poistencov.

    Pani profesorka Tóthová a aj pani poslankyňa Keltošová povedali zhodne, aký progresívny zákon pripravila Moravčíkova vláda. To odznelo na tejto pôde z úst poslancov HZDS prvýkrát. Ja im ďakujem za to, pretože sme v priebehu štyroch rokov boli veľmi kritizovaní, čo sme to vlastne urobili. A nakoniec vidíte, pani poslankyňa Keltošová v zahraničí opakovane prijímala poklony, aký dobrý zákon to bol. On bol fakt dobre urobený, bol liberálny a mal veľmi, veľmi verejnoprávny charakter s inštitúciou štátneho dozoru, ktorý však v priebehu štyroch rokov zlyhal. Štátny dozor zlyhal tak, že správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stala nefunkčnou a niekoľko týždňov nefunguje.

    Keď tu taký, povedal by som, "velehlasný" právnik, za akého sa považuje pán poslanec Tkáč, hovorí, ako bola v súlade so zákonom urobená voľba riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne v máji 1998, tak mi dovoľte, aby som povedal právny výklad nie doktora, ale ktorý som si osvojil, keď som si nechal urobiť právnu analýzu. Takže mi dovoľte, aby som ju uviedol. On hovoril, že keď sa niekto vzdá členstva v správnej rade, že to je jednostranný právny úkon a že to má Národná rada len vziať na vedomie. Ale keď si pozrie - a dúfam, že si pán poslanec Tkáč nájde trošku čas - zákon 273, tam je explicitne vyjadrené, že Národná rada na návrh zamestnávateľov alebo poistencov, alebo vlády volí a odvoláva. To znamená, jednostranný právny akt podľa analýzy právnikov, ktoré máme, je nedostatočný na to, aby mohla správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne v rozpore so zákonom číslo 273 zvoliť za riaditeľa, teda do výkonného orgánu člena správnej rady. Samozrejme, aby tento akt prebehol hladko, lebo pán poslanec Tkáč povedal, ako zužujeme tú možnosť korupcie, keď tam bude menej členov správnej rady, ako sa ľahšie budú dať skorumpovať, tak mi dovoľte, aby som uviedol, že oni dokázali skorumpovať aj 21 členov, lebo v ten istý deň pred voľbou riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne si správna rada na návrh pána predsedu správnej rady, bývalého pána štátneho tajomníka, odsúhlasila odmeny po 120 tisíc korún a následne nasledovala voľba riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Donesiem zápisy, máme ich k dispozícii. Samozrejme, zmienku o akejkoľvek výške odmien v zápisniciach správnej rady nenájdete, sú položkou tzv. utajených správ. Verejnoprávna inštitúcia, páni poslanci, má utajené zápisy zo zasadania správnej rady. O toto sme sa pravdepodobne usilovali v tom zákone, však? Určite nie o takýto spôsob existencie.

    Žiaľbohu, ten zákon a zákonodarca, keď formuloval zákon, predbehol myslenie niektorých ľudí, ktorí nedozreli na to, aby boli funkcionármi správnej rady verejnoprávnej inštitúcie, pretože oni si z nej urobili zárobkový podnik. Oni z nej mali za rok 250 až 300 000 Sk odmien.

    V situácii - pán poslanec Tkáč, keby ste dovolili - v situácii, keď vy hovoríte o porušení tripartizmu, my hovoríme, že niektorí členovia z odborov nenaplnili práve úlohu tripartizmu v správnej rade. Pretože využitím inštitútu štátneho dozoru, pán poslanec Tkáč, po prevolení zástupcov štátu, ale ešte stále s funkčnými zástupcami aj odborov, teda poistencov aj zamestnávateľov, sme zvolali správnu radu na 21. 12. Zvolali ju až na telefonické urgencie. Ak je brutálnym pokynom, vážení páni poslanci a poslankyne, keď inštitút štátneho dozoru chce zvolať správnu radu, čo mu dovolil aj zákon, ak minister zdravotníctva ako predstaviteľ štátneho dozoru nedokáže zvolať správnu radu inštitútom štátneho dozoru a poprosí, aby mu pomohol predseda Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, to je brutálny nátlak? To je využívanie, by som povedal, a to je terorizmus. A ak ani napriek opakovaným telefonickým rozhovorom medzi pánom poslancom Kováčom a podpredsedom správnej rady pánom Drábikom nedošlo k zvolaniu, až premiér musel volať pánu Drábikovi a prosiť ho: Prosím vás pekne, však zvolajte tú správnu radu, pretože správna rada by sa mala zísť a mala by v krízovom období prerokovať, ako možno ešte z poisťovne nejaké peniaze uvoľniť do zdravotníctva.

    Pretože zo zákona, vážení páni poslanci, o odmenách a o výške správneho fondu sa hovorí, že sa tvorí do 4 %. Teda nie sú 4 %, ale do 4 %. Mysleli sme si - naivní, áno, a optimistickí - až do neviem dokedy, že správna rada v rozpočtovom provizóriu povie, že správny fond bude na prvé tri mesiace rozpočtového provizória dajme tomu len 3 %, aby sme mohli nejakých 100, 150 miliónov použiť na zdravotnú starostlivosť pre občanov tohto štátu, pre občanov Slovenska, pre občanov, ktorí zo zákona musia platiť zdravotné poistenie, ktoré ide do zdravotnej poisťovne. Ale tak sa nestalo. Odborári neprišli. Telefonovali sme, pán Repáš mi telefonicky sľúbil, že príde. Poslali sme im autá, mali práve zasadnutie. Poslali sme im listy, aby prišli, odbojkotovali snahu ministerstva zdravotníctva, aby sa správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne zišla.

    Tak prosím vás pekne, kde je tu verejnoprávny charakter? Členovia správnej rady svojím správaním zrušili verejnoprávny charakter tejto poisťovne. A preto, ak tu pán poslanec Tkáč tak vehementne hovoril, ako je to možné, že tu je už niekoľko týždňov návrh na to, aby boli v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne zamestnávatelia. Sú tam tí istí, ktorí sa korumpovali 4 roky, a my si myslíme, že tento parlament má o tom vedieť. A pri voľbe musíte byť o tom oboznámení, aby ste ich správne zvolili alebo nezvolili.

    Ak ide o to, aby ste sa nebáli, že táto verejnoprávna inštitúcia skutočne stratí verejnoprávny charakter, a aby ste sa nebáli, že s redukciou členov správnej rady na 9 sa ohrozí tripartizmus, ohrozí fungovanie, nuž, samozrejme, všetci vieme, že 9 členov Fondu národného majetku dokázalo za 4 roky rozpredať svojim prívržencom väčšinu majetku tohto štátu. A preto sa v tej novele zákona zvyšuje štátny dozor. A to nie je nič neobvyklé, to nie je žiadna spojitosť medzi tým, že by sa rušil verejnoprávny charakter. Pretože aj v bankách, ktoré sú absolútne komerčné, existuje inštitút nútenej správy z Národnej banky a tam to nikomu neprekáža.

    A ak potom prídeme k vecnej stránke pri zákone, tá dočasná nútená správa, ktorá by mohla byť založená z ministerstva zdravotníctva, je veľmi riziková pre ministra, pretože ak mu prestane fungovať správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne a on to zistí a predloží vám návrh - z toho zákona má na to právomoc - na odvolanie tých členov správnej rady a vyargumentuje sa, že to nie je tak, že minister to zle posúdil, tak minister pravdepodobne prichádza o kreslo. Takže v žiadnom prípade nejde o centralizáciu, ide len o to, aby štát, ktorý je z ústavy zodpovedný za garantovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, mal vo verejnoprávnej inštitúcii, ktorá má v rozpočte minimálne 22 miliárd, takú možnosť dohľadu, aby sa správala, ako jej to ukladá zákon.

    Škoda, že odišiel pán poslanec Hofbauer, ktorý povedal, že ministerstvo zdravotníctva najviac šafári s prostriedkami. Tak mi dovoľte len takú krátku reminiscenciu, ako to vlastne skutočne je. Keď do zdravotníctva príde a prišlo - pravdepodobne to budeme vedieť pri záverečnom účte - asi 44 mld., tak ministerstvo zdravotníctva z tohto priamo obhospodaruje len asi 3,5 až 4 mld., z toho má minimálne jednu miliardu záväzkov voči splácaniu dlhov dovezenej techniky, a teda spravuje 3 mld. Určite to konštatovanie bolo veľmi zvážené. Skutočne ministerstvo zdravotníctva je tým najväčším, ktorý tu tie peniaze, prostriedky míňa spôsobom, ktorý je hodný zavrhnutia.

    Vážení páni poslanci, nie je to podvrat, žiadna maska akéhokoľvek zvieraťa sa vám nenasadzuje na hlavu. Je to len oprava toho, čo sa podarilo legislatíve predchádzajúcej koalícii v priebehu štyroch rokov urobiť. Pretože legislatíva, ktorá mala opravovať chyby toho zákona, ktorý určite na začiatku nebol dokonalý, urobila 10 pokusov. Dobre počujete, tento zákon o zdravotnom poistení v priebehu štyroch rokov bol 10-krát novelizovaný a všetky tie novely neviedli vôbec k sfunkčneniu zdravotného poistenia. Naopak, dnes sme v situácii zadlženia rezortu.

    A, pán poslanec Tkáč, dovoľte mi pripomenúť jednu vec, možno predsa len mi dáte za pravdu aspoň v kútiku duše. Pamätáte sa, keď ste robili novelu zákona číslo 273 ako minister práce a sociálnych vecí, hoci to mal robiť minister zdravotníctva, keď ste nám vnútili, aby výkony, ktoré robia lekári a zdravotnícke zariadenia pre účely Sociálnej poisťovne, išli na náklady zdravotnej poisťovne? Tak kto viac v minulosti koncepčne pošliapal princípy zdravotného poistenia ako vy, ktorí si myslíte, že ste najväčší expert na poisťovníctvo? Vtedy sme tu protestovali, ale, žiaľbohu, koalícia si to odhlasovala.

    Ubezpečujem vás, že môžete pokojne hlasovať. Táto novela je určite prvým krokom v zmenách zákona číslo 273, aby sa zdravotné poistenie sfunkčnilo, aby skutočne naplnilo ten cieľ, ktorý bol pôvodne do tohto vložený, a to, aby poisťovne boli len spravodlivým rozdeľovateľom prostriedkov, ktoré vyberú od občanov, a spravodlivým nákupcom čo najlacnejšej a najlepšej zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister už nevystúpil v rámci rozpravy, ale vystúpil so záverečným slovom, takže nie je už možné udeľovať slovo na faktické poznámky.

    Prosím, pán poslanec Gaľa ako spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Iba v krátkosti zhrniem rozpravu. Rozprava bola veľmi široká, v podstate sa netýkala jadra návrhu, ktorým sa mal riešiť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v prípade tohto návrhu skupiny poslancov. Rozprava bola široká, v podstate obsiahla. Myslím si druhé čítanie. Z rozpravy nevzišli žiadne návrhy. Vlastne od pultu vystúpil pán poslanec Zelník a Tkáč, čiže hlasovať nám zostáva jedine o návrhu uznesenia, ktoré som v úvode prečítal a ktoré v jadre konštatuje súhlas Národnej rady s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie pri tejto novele zákona číslo 273/1994. Takže vás prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Pani poslankyňa Keltošová, máte procedurálny návrh? Nie.

    Pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade s § 35 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku žiadam o prestávku pred hlasovaním na poradu poslaneckého klubu.

  • Ďakujem pekne.

    Do 19.45 hodiny vyhlasujem prestávku. Prosím všetkých pánov poslancov, aby boli dochvíľni, o 19.45 hodine budeme pokračovať v hlasovaní.

    Pán poslanec Tkáč - procedurálny návrh.

  • Prosím, keby ste do 19.45 hodiny, pán podpredseda, tlačili gong.

  • Nie je potrebné. O tom sa nehlasuje.

  • To je procedurálny návrh, aby ste boli v dostatočnom množstve.

  • Ale nie, tu nejde o hlasovanie, pán poslanec Tkáč, tu ide o požiadavku na vyhlásenie prestávky pred hlasovaním.

  • Dva kluby môžu žiadať. Pripájam sa.

    Vyhlasujem prestávku do 19.45 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Gaľu, aby prišiel a uvádzal hlasovanie.

    Prosím ešte raz všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Gaľa, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Žiadam vás teda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 1999, ako som ho prečítal v úvode, v ktorom sa konštatuje, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh skupiny poslancov na novelu zákona číslo 273/1994 Z. z. prejde do prvého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády a za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 109. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 102.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Roman Kováč.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Sústredím sa v tejto chvíli na vecný obsah toho zákona, pretože má istý spoločný menovateľ. Ten spoločný menovateľ by sa dal nazvať sfunkčnenie samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To sfunkčnenie treba vidieť v niekoľkých polohách. Prvá poloha je, že musíme určiť, ako sa samosprávny orgán - v danom prípade správna rada - vytvorí, kedy začína fungovať a kedy končí jej obdobie. Hovorím o tom preto, že doterajšie znenie zákona, žiaľ, spôsobuje také nedostatky vo výklade, že dnes nevieme povedať, či ľuďom, ktorí boli zvolení v januári, končí volebné obdobie až v januári, či ľuďom, ktorí boli zvolení v decembri, končí až o štyri roky v decembri, pretože zákon len lakonicky konštatuje: funkčné obdobie samosprávneho orgánu je štyri roky. To znamená, že nehovorí nič o tom, aké dlhé je funkčné obdobie člena tohto samosprávneho orgánu. Preto sme tu zjednotili výklad. V prvej časti sme zjednotili výklad v tom zmysle, že funkčné obdobie tohto orgánu je štvorročné a začína plynúť. A teraz zákon presne definuje, teda náš návrh definuje, kedy začína to štvorročné obdobie.

    Vytýkalo sa tu, že sa porúša tripartitný princíp. Chcem vás, kolegyne, kolegovia, upozorniť, ako je tu definované funkčné obdobie. Nie tak, že sú zvolení len predstavitelia vlády a zamestnávateľov, ako napríklad o tom v tejto chvíli hovoril pán poslanec Tkáč. Ale my navrhujeme, aby zákon vyžadoval, že každá strana toho trojuholníka, tripartity tam musí mať minimálne dve tretiny svojich členov zvolených, až vtedy začína funkčné obdobie správnej rady. To je čistý tripartizmus, pretože minimálne dvaja z každej strany - ja sa dotknem potom návrhu počtu - musia byť zvolení. Nemôže sa stať, že by správna rada začala fungovať bez zástupcov poistencov, bez zástupcov zamestnávateľov alebo bez zástupcov štátu. To je dosť významný posun oproti doterajšiemu zneniu zákona, ktorý toto pripúšťal. Pripúšťal to, že neboli zvolení povedzme predstavitelia zamestnancov a že sa vyžadovala prítomnosť len nadpolovičnej väčšiny. To je po prvé.

    Po druhé, v tomto istom ustanovení sa hovorí o počte, ktorý navrhujeme znížiť z počtu 21 na počet 9. Chcem povedať, že tento počet 9 je obvyklý alebo zvyčajný vo veľkých finančných inštitúciách. Pozrite si Slovenskú sporiteľňu, pozrite si Slovenskú poisťovňu, pozrite si veľké banky, pozrite si ďalšie veľké inštitúcie, kde ten počet neprekračuje číslo 9. Myslíme si, že traja predstavitelia z jednej, druhej a tretej strany sú dostatočný počet na to, aby reprezentovali či už poistencov, či zamestnávateľov, alebo vládne orgány. Preto sme postavili návrh na troch poslancov z každej tej časti.

    To druhé obmedzujúce ustanovenie, ktoré sa nepochybne novým členom správnej rady nebude páčiť, je ustanovenie, ktoré obmedzuje výšku ich odmien. Doterajšie znenie zákona totiž okrem nákladov na zasadnutie povoľovalo, aby si správna rada určovala odmeny tak, ako sa sama rozhodne.

    Pán minister tu už hovoril, že v predchádzajúcom období si správna rada v tajných neverejných uzneseniach, pripomínam, správna rada verejnoprávnej inštitúcie prijala neverejné rozhodnutie o výške svojich odmien. Vlani to bolo spolu pre každého člena štvrť milióna korún s výnimkou pána poslanca Zelníka, ktorý vtedy bol predsedom správnej rady, pretože bol štátny tajomník, čo mu nedovoľovalo brať vyššiu sumu, ako je minimálna mzda. A všetci ostatní si pridelili štvrť milióna korún. Myslím si, že v čase, keď je zdravotníctvo v krízovej situácii, štvrť milióna je dosť vysoká suma. Preto my dnes obmedzujeme, že mesačná výška odmien členov správnej rady nesmie prekročiť výšku dvojnásobku minimálnej mzdy. V danej chvíli máme minimálnu mzdu 3 000 korún, ich mesačná odmena nesmie byť viac ako 6 000 korún.

    Ďalšie významné ustanovenie, ktoré sa opäť snaží o sfunkčnenie takéhoto orgánu, je otázka, ako zabezpečiť, aby reprezentatívne organizácie poistencov, zamestnávateľov a vlády včas predložili svoje návrhy na zvolenie nového orgánu. My tu navrhujeme čas 60 dní, alebo 30 dní, ak je správna rada odvolaná. Ak to tak neurobia, nastáva situácia, že nemáme správnu radu. Ale my musíme nejako zabezpečiť, aby správna rada konala. Preto je tu návrh, aby vtedy prevzala funkciu týchto organizácií Národná rada, aby ona navrhla ľudí do správnej rady, aby zvolila ľudí podľa vlastného návrhu.

    Ďalej by som sa rád dotkol dozornej rady. Viete, myslím si, že pán minister veľmi presne vysvetlil, aká podivuhodná dozorná rada fungovala vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, keď dozorná rada, ktorá mala kontrolovať funkciu správnej rady a výkonného manažmentu, bola správnou radou zvolená a mohla ju správna rada odvolať. To je, ako keby som si zvolil svojho kontrolóra a mohol by som ho odvolať, keď jeho kontrolný výsledok bol zlý. To bolo doterajšie znenie zákona, ale my sme toto znenie odstránili a dávame tam teraz ustanovenie, že dozornú radu bude voliť Národná rada Slovenskej republiky. Navrhovatelia sú opäť z tých tripartitných organizácií, ktoré navrhujú aj do správnej rady. Rovnako navrhujeme, aby dozorná rada bola znížená na počet 5. Opäť keď sa pozriete do veľkých finančných inštitúcií, ktoré hospodária aj s podstatne vyšším majetkom, aj tam je 5-členná dozorná rada.

    Azda ešte jedna pripomienka k tripartizmu. Doteraz bolo ustanovenie, že ak chceli členovia správnej rady požiadať o zvolanie správnej rady, tak ich musela byť polovica. To znamená, princíp tripartizmu sa vytratil, pretože minimálne dve zložky z tej tripartity sa museli dohodnúť. My navrhujeme ustanovenie, aby jedna tretina, to znamená, ak sa dohodnú poistenci, že chcú zvolať správnu radu, tak majú na to plné právo a správna rada musí byť zvolaná. To doteraz nebolo možné. Oni sa museli spojiť alebo s vládou, alebo so zamestnávateľskými organizáciami, teda predstaviteľmi zamestnancov, aby mohla byť správna rada zvolaná. Samozrejme, že predpokladáme, že sú zvolení ľudia do správnej rady, ktorí sa zasadnutia správnej rady zúčastnia. Neviem si predstaviť, prečo by sa jej nezúčastnili, aj keď treba pripustiť, že doterajšie skúsenosti svedčia o tom, že niektorí predstavitelia správnej rady jednoducho nekonali a nezúčastňovali sa ani schôdze.

    Zdá sa, že najviac diskusií, ktoré môžu smerovať k tomu, že sa stráca verejnoprávny charakter tejto inštitúcie, je ustanovenie o dočasnej správe. Pán minister už hovoril o podobnosti tohto ustanovenia s ustanovením o nútenej správe bánk vtedy, keď sa banky dostanú do ťažkostí a keď Národná banka na nich uvalí nútenú správu. To je absolútny zásah do súkromného vlastníctva, ale je u nás povolený. Chcem povedať, vážené kolegyne a kolegovia, že my budeme presadzovať v novom zákone o zdravotnom poistení, aby takáto nútená správa bola prijatá všeobecne, to znamená, aby bolo možné takúto nútenú správu dosadiť aj do inštitúcií iných zdravotných poisťovní, nielen do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá dočasná správa má veľmi vymedzené udalosti, kedy môže nastúpiť. A riadne fungujúca správna rada má vždy možnosť čeliť takýmto situáciám.

    Prvá tá situácia, keď nastupuje dočasná správa, je situácia, keď nie je zvolená správna rada. Predstavme si, že parlament nie je schopný sa dohodnúť, ktorý jediný volí správnu radu, a nezvolí funkčnú správnu radu. Čo potom? Niekto musí túto inštitúciu, ktorá obhospodaruje v tejto chvíli 60 % slovenských poistencov, 60 % občanov Slovenska poisťuje Všeobecná zdravotná poisťovňa, niekto musí takúto poisťovňu riadiť. A preto navrhujeme, aby v situácii, keď nie je zvolená správna rada, fungoval dočasný dozor.

    Druhá taká možnosť, keď navrhujeme, aby fungovala dočasná správa, je v čase, keď sa správna rada nezvolá na žiadosť štátneho orgánu. Zákon presne vymedzuje, kedy štátny orgán zvoláva správnu radu a správna rada, samozrejme, keď funguje, má právo čeliť takejto výzve tým, že sa zíde. Ale ak správna rada odmietne konať na výzvu štátneho orgánu dozoru, odmietne konať v takýchto naliehavých situáciách, opäť tu vyvstáva otázka, ako zabezpečiť finančné zdroje na riešenie financovania pomocou zdravotného poistenia. Myslím si, že v takejto situácii je dôležité, aby začala správna rada fungovať. Bude fungovať dočasná správa.

    No a nakoniec, ak poisťovňa nesplní opatrenia uložené orgánmi štátneho dozoru. Chcem povedať, že v súčasnosti je tá situácia v zákone riešená tak, že ak poisťovňa nesplní takéto úlohy, tak štátny dozor má právo uložiť jej pokutu alebo má právo odobrať jej licenciu. Odobranie licencie Všeobecnej zdravotnej poisťovne pokladám za absolútny nezmysel. To sa nedá, pretože tam je poistených 60 % poistencov. To znamená, že nemôžeme pripustiť ani takúto vec. A udeľovanie pokuty, vážené kolegyne, kolegovia, uvedomte si, že jediný zdroj príjmu, ktorý má takáto poisťovňa, je poistné, ktoré občania Slovenskej republiky odvádzajú do poisťovne. Toto poistné je však z ústavy určené na to, aby ním bola zabezpečená zdravotná starostlivosť, a rozhodne nie je určené na pokuty. Myslím si, že keby sme takúto pokutu - a tá by mohla byť veľmi vysoká - udelili, o to znížime príliv finančných prostriedkov, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť. Márne sa budeme vyhovárať, že to sú peniaze, ktoré sú zo správneho fondu. Pretože si viem predstaviť, že dobre fungujúca správna rada veľmi pružne použije aj prostriedky správneho fondu na to, aby mohla financovať zdravotnú starostlivosť. Ak tam nejaké prostriedky usporí, tak určite má povinnosť preniesť ich do fondu pre zdravotnícke organizácie.

    Chcem povedať, že zákon tu veľmi presne vymedzuje, kedy dočasná správa začne. A vlastne dĺžku trvania má v ruke jednoznačne Národná rada. Dočasná správa začne vtedy, keď orgány štátneho dozoru podajú Národnej rade návrh na odvolanie celej správnej rady. Národná rada to má kompletne v rukách, pretože ak posúdi, že dôvody, pre ktoré ministerstvo žiada o takéto odvolanie, sú nedostatočné, tak správnu radu potvrdí. A, samozrejme, v momente, keď Národná rada rozhodne, končí dočasná správa. Ak Národná rada rozhodne, že správna rada je zrelá na odvolanie, a správnu radu odvolá, má to zo zákona v rukách, nastupuje 30-dňová lehota, v ktorej musia byť predložené návrhy na nových členov správnej rady a Národná rada ich má právo a povinnosť zvoliť. To znamená, opäť je to v rukách Národnej rady, ako dlho bude fungovať dočasná správa ministerstvom zdravotníctva.

    To sú všetky zmeny, ktoré v danom návrhu ustanovujeme. Chcem zopakovať, že základné výčitky, ktoré tu boli povedané, sú, že ide o podvod, že ide o pochovanie tripartizmu. To sú tie dve základné výčitky.

    Chcem upozorniť, že na rozdiel od doterajšieho zákona posilňujeme vo funkcii každého člena toho tripartitného trojuholníka. Po prvé preto, že má právo zvolať kedykoľvek správnu radu, keď cíti potrebu prerokovať situáciu. Viem si dobre predstaviť, že predstavitelia poistencov, ktorí zisťujú akútny nedostatok liekov v lekárňach, majú právo požiadať správnu radu o okamžité stretnutie sa, zavolať riaditeľa a povedať: Pán riaditeľ, ukážte nám účty, ako ste platili do lekární, a zdôvodnite nám, prečo tam neplatíte, pretože naši poistenci, naši kolegovia zisťujú, že nie sú v lekárňach lieky. To teraz nemôžu urobiť. Oni sa musia dohodnúť alebo s vládou, alebo so zamestnávateľmi, aby mohli takéto rokovanie vyvolať. Teda tam vidím výrazné posilnenie funkcie tripartity.

    A druhé výrazné posilnenie funkcie tripartity vidím v tom, že správna rada je funkčná len vtedy, keď je tam dvojtretinová väčšina predstaviteľov toho trojuholníka. Teda nemôže sa stať, že sa spustí činnosť správnej rady bez toho, že by tam neboli aj predstavitelia poistencov, aj predstavitelia vlády, aj predstavitelia zamestnávateľov. Toto je tripartita. Ak doteraz existujúci zákon pripúšťal, že síce je to tripartitný orgán, ale stačia dve zložky, lebo nadpolovičná väčšina má byť zvolená, ak doterajší zákon pripúšťal takúto funkciu, tak to skutočne doteraz nebola tá pravá tripartita.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento zákon, podporili túto novelu, podporili jeho presun do druhého čítania. Chcem povedať, že k tomuto návrhu sme dostali viacero pripomienok. Tie pripomienky boli či už z Legislatívnej rady vlády, či priamo zo zasadnutia vlády. Máme aj pripomienky legislatívneho odboru. Nie sme uzavretí akejkoľvek zmene do tej miery, pokiaľ tá zmena nespôsobí, že nebudeme môcť sfunkčniť v čo najkratšom čase tento mimoriadne dôležitý orgán, pretože si uvedomujeme kritickú situáciu, v ktorej zdravotníctvo je. A jeden z dôvodov môže byť aj to, že správna rada tohto závažného finančného zdroja pre zdravotníctvo nie je v tomto čase funkčná.

    Chcem upozorniť, že správna rada musí predložiť Národnej rade návrh na rozpočet. V tejto chvíli pracuje podľa provizórneho rozpočtu. Ale už v marci, začiatkom marca musí posunúť do Národnej rady rozpočet, inak nemôže pracovať. Ak tak neurobí, bude pôsobiť s finančnými prostriedkami protizákonne. Ale keď správna rada nie je, nemá kto predložiť rozpočet. Takže aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý vás prosím, aby ste uvedený návrh schválili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánu poslancovi Gaľovi.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    milí hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a tak ďalej, citovali sme to už niekoľkokrát (tlač číslo 109), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Úvodom si dovoľujem informovať, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze pred chvíľou na prvé čítanie, na základe nášho uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie predmetnej novely zákona číslo 273/1994 (tlač číslo 113), ktoré sme hlasovaním schválili.

    Ako spravodajca k tomuto návrhu k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania aj na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 uvedeného zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 102 z 11. januára 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. 1. 1999 vrátane gestorského výboru.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Všetci uvedení na svetelnej tabuli: pani poslankyňa Aibeková, Keltošová, pán poslanec Zelník, Mesiarik, Tkáč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som predniesla pár pripomienok k predkladanému poslaneckého návrhu zákona, ktorý sa týka novely zákona číslo 273/1994 Z. z. Tak ako povedal pri predkladaní tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie pán minister, skutočne pôvodný návrh zákona číslo 273 bol novelizovaný 10-krát. Povedal to ako veľkú kritiku na predchádzajúceho ministra a predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva. Ale musím objektívne povedať, že niektoré z tých noviel boli nevyhnutné a takto sme k nim pristupovali aj v našom gestorskom výbore. Ďalšie novely boli veľmi stručné, napríklad tá posledná z minulého roku a týkala sa vlastne iba prerozdeľovacieho mechanizmu, o ktorom sa veľmi často a pomerne dlho diskutovalo a bol zdrojom sporov medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a ďalšími poisťovňami.

    Dvaja kolegovia poslanci nášho gestorského výboru predkladajú 15 zmien v tomto návrhu zákona. Mnohé naozaj majú podstatný charakter, mnohé iba spresňujú a dopĺňajú predovšetkým § 41 a § 42, ktorý sa týka samosprávnych orgánov a správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Bola som trošku prekvapená, keď vláda takto reagovala na tento návrh, že k týmto 15 bodom dala 12 pripomienok. Preto si myslím, že naozaj tento návrh zákona nemal byť v skrátenom konaní, ale mal byť dôkladnejšie pripravený, ale to nebudem zbytočne rozoberať, pretože ste rozhodli väčšinou hlasov a už sme v prvom čítaní.

    Dovoľte mi preto niekoľko konkrétnych pripomienok. Hneď k bodu 1, ktorý sa týka § 41 ods. 2, kde predkladatelia navrhujú, aby parlament volil aj predsedu správnej rady. V ďalšom paragrafe sa hovorí o tom, že parlament by mal voliť aj predsedu dozornej rady. Považujem to za dosť neobvyklý zásah do samosprávnych orgánov a myslím si, že predsedu, resp. predsedov správnej a dozornej rady by si skutočne mali voliť tieto orgány. Bola som príjemne prekvapená, že takýto návrh dala vo svojom stanovisku aj vláda. Myslím si, že je to demokratickejšie, keď sám samosprávny a dozorný orgán si zvolí toho predsedu zo svojich radov.

    Veľmi veľa sa diskutovalo už aj pri skrátenom konaní o počte členov správnej rady. Doteraz ju tvorí 21 členov. Teraz je návrh na podstatné zníženie na 9 členov. Nepovažujem takéto prudké zníženie za správne a nepovažujem ani za správne prirovnávanie správnej rady k tým orgánom, ktoré spomínal či už pán minister - spomínal Fond národného majetku -, alebo jeden z predkladateľov pán poslanec Kováč, keď to prirovnával k bankovým inštitúciám. Ale tu je jeden zásadný rozdiel. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa je svojím spôsobom banková inštitúcia, ale absolútne špecifická. To, že do bánk si ukladáme peniaze dobrovoľne, sami si vyberáme, kde si peniaze a v akej výške dáme a nesieme potom aj riziko, aj keď je zákon na ochranu vkladov, ale že keď tam dáme viac a banka zbankrotuje, že o tieto peniaze prídeme. Ale do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, resp. do inej zdravotnej poisťovne, ktorú si vyberieme, si nedávame dobrovoľne peniaze, ale ukladáme ich tam v zmysle zákona a musí ich tam dávať aj štát, dnes už za 16 skupín obyvateľov. Tu vidím zásadný rozdiel a veľmi by som vás chcela požiadať - samozrejme, v gestorskom výbore tento návrh prednesiem -, aby zostal počet správnej rady 21.

    Ako bolo správne povedané, obhospodaruje viac ako 22 miliárd korún, ktoré idú do slovenského zdravotníctva, čiže zase jeden zásadný rozdiel s bankami. Banka môže s peniazmi vlastne aj podnikať. Môže ich požičiavať, môže s nimi istým spôsobom manipulovať. Zdravotné poisťovne, tak ako sme to prijali v zákone, nesmú s týmito peniazmi podnikať, ale ak by správna rada zle rozhodla, mohlo by dôjsť ku krachu slovenského zdravotníctva. Tým by sme ohrozili našich občanov, ale ohrozili vlastne aj štát a štátne peniaze. Preto si myslím, že tento počet 21 bol vyvážený. Nebudem tu operovať pojmami korupcia alebo nekorupcia, ale myslím si, že naozaj tu ide o veľkú sumu peňazí, ktorá rozhoduje o tom, čo by malo byť pre nás najcennejšie, o zdraví a ako sa s financiami v zdravotníctve bude hospodáriť. A nezabudnime, koľko ich bude a ako s nimi bude hospodáriť, také bude aj naše zdravotníctvo. Preto by som potom požiadala, aby zostal tento počet zachovaný.

    S čím rozhodne nemôžem súhlasiť, je § 42 ods. 3, kde ak si nenavrhnú alebo nebudú Národnou radou zvolení zástupcovia do spomínanej správnej rady založenej na princípe tripartity, tak jednoducho Národná rada by ich mala zvoliť aj bez návrhu týchto orgánov. S touto poslednou vetou v návrhu by som rozhodne nemohla súhlasiť. Pretože ako by sme ich určovali, ako by sme ich vyberali, odkiaľ? Samotná Národná rada ako politický orgán by ich zvolila? Tu by som vás tiež poprosila, keby ste nad týmto pouvažovali a mali nejaké ústretové riešenie, tak ako to sľúbil v závere svojho vystúpenia pán poslanec Kováč.

    Takisto by som mohla namietať aj bod 7 týkajúci sa § 42, kde sa tiež hovorí, že dokonca pri vzniku dočasnej správy členovia správnej rady môžu byť odvolaní aj na návrh ministerstva zdravotníctva. To by som tiež považovala za taký zásah, ktorý by mohol ohrozovať verejnoprávnosť tejto inštitúcie.

    Nebudem vás ďalšími pripomienkami zdržiavať, pretože naozaj využijem právo poslankyne a predložím tieto pozmeňujúce návrhy v gestorskom výbore a dúfam, že tam nájdem istú ústretovosť či už od predkladateľov, alebo od ostatných členov. To, že dnes je už naozaj taká situácia, že musíme túto správnu radu zvoliť a sfunkčniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako takú, nebudem sa zásadne stavať odmietavo k tomuto návrhu zákona, ale budem sa ho snažiť zmeniť svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. A, samozrejme, podľa toho, koľko z nich bude prijatých a ako budú prijaté, podľa toho potom rozhodnem aj svoje hlasovanie v druhom čítaní.

    Zatiaľ vám ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som veľmi krátko povedala ešte zopár poznámok k predkladanému návrhu zákona, resp. k novele zákona.

    Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa vyjadrila najprv ešte k vystúpeniu pána ministra k rozprave na úvod. Veľmi nepríjemne ma prekvapil agresívnym tónom, aj keď si myslím, že by sa skôr mali ozvať tunajší odborári, ktorí sedia v parlamente. Ak ho môžem citovať, tak "sedem skorumpovaných odborárov" - to tu neodznelo ani za Mečiarovej vlády. Ako viete, náš sociálny dialóg nebol veľmi intenzívny, aby som to tak povedala, takže chcela by som len konštatovať, že všetky tri zložky tripartity majú právo navrhovať si funkcionárov, ktorí sú volení, ktorí sú volení svojou členskou základňou. A akých funkcionárov navrhli, takých tam, samozrejme, v tripartitnom systéme sme aj mali.

    Ak sa nová vláda prihlásila aj v programovom vyhlásení k obnove sociálneho dialógu, pán minister, toto bol skutočne nešťastný prešľap, myslím si, že nebolo to treba, navyše nie sú o tom žiadne doklady ani podklady o ich korupcii - aspoň zatiaľ neboli parlamentu predložené.

    Takisto by som chcela povedať k počtu a k zastúpeniu. Je to podivuhodná logika, že chceme znížiť pri tejto novele počet z 21 na 9, alebo to je jedno, proste na určité číslo, hoci tieto samosprávne inštitúcie tretieho sektora dali návrhy menovite, parlament robí zrejme politickú selekciu. Jednou ranou dve muchy - znížime z 21 na 9. Predpokladám, že tých 9 už bude tých vyzretých, lebo títo boli nevyzretí, ako som sa dozvedela, takže tých 9 vyzretých parlament zvolí. Veď je to jednoduché. Veď ak vám nevyhovujú tie mená, no tak ich nezvolíte, máte 93 hlasov, ale budete nútení rokovať aj so zamestnávateľmi, aj s odborármi o ďalších a ďalších a ďalších menách. Zvážte prosím, či toto je, možno je to nová forma sociálneho dialógu, ja sa rada poučím, ale zvážte prosím, či nie je jednoduchšie akceptovať návrh a zamietnuť ho a oni musia prísť k ďalším návrhom.

    Nevidím dôvod na sfunkčnenie, ako to tu bolo povedané, zdržiavať návrh zamestnávateľov a odkladať ho a ešte navyše označovať tie návrhy, ktoré tam sú menovite, ja by som to pokladala za urážku, ak by som bola na mieste zamestnávateľa alebo odborárov, pokladať ich už vopred za ľudí nečestných, skorumpovaných, nekompetentných, a prosím, my sa tým nebudeme zaoberať. Budeme sa musieť tým zaoberať a myslím si, že je načase, aby si aj gestorský výbor sadol so zástupcami, s najvyššími zástupcami jednotlivých zložiek tripartity a aby si povedali výhrady.

    Toto nie je cesta ako sfunkčniť správnu radu, skôr si myslím, že toto je cesta k tomu, ako zasiať určité podozrenia alebo rozkol do radov odborárov. Pretože ako sa má teraz postaviť členská základňa po takomto označení ich zástupcov, vrcholových predstaviteľov odborov, keď sú skorumpovaní, ako sa majú teraz k tomu postaviť? Nie je toto cesta, nie je toto sociálny dialóg. A aj preto mám námietky voči takémuto "sfunkčňovaniu" správnej rady alebo samosprávnych orgánov.

    Pokiaľ ide o odmeny, pán minister, ja by som sa mohla opýtať ako opozičná politička, áno, zdravotníctvo je v kríze, nemuseli ste dávať tieto odmeny, ale znovu opakujem, odhlasovali ste všetky tri zložky, takže to isté mohli urobiť aj zástupcovia štátu, prípadne zástupcovia zamestnávateľov. Stalo sa. Ale pýtam sa, keď sme ako spoločnosť tesne pred kolapsom, ako už počúvam pol roka, čo vaše 40-tisícové odmeny? To je v poriadku? Toto sa mi nepáči na vystúpení pána ministra.

    Teraz poďme k návrhom, ktoré tu odzneli zo strany pána poslanca Kováča.

    Pán poslanec Kováč, myslím si, ak Národná rada sama navrhne, ako to povedala aj pani poslankyňa, zástupcov tripartitných zložiek, de facto je to koniec tripartity, pretože - skutočne sa pýtam - podľa akého kľúča budete vyberať zástupcov odborárov alebo zástupcov zamestnávateľov? A je to vlastne aj popretie ich svojského, svojbytného postavenia, ktoré si myslím, že aj tým Slovenská republika bodovala, že sa nám podarilo aj vďaka týmto sociálnym partnerom udržať sociálny zmier od roku 1992, resp. 1993. Kto nám dá mandát na to, aby sme si my vyberali spomedzi odborárov alebo spomedzi zamestnávateľov? Dáva nám na to mandát, ja neviem, zákon o voľbách alebo rokovací poriadok Národnej rady? Nie som celkom presvedčená o tom, že toto ustanovenie je šťastné a že by Národná rada mala až takúto právomoc, aby mohla sama selektovať medzi odborármi a zamestnávateľmi, koho my potom navrhneme. Toto ustanovenie ide proti, de facto ide proti verejnoprávnemu charakteru tejto inštitúcie.

    A pokiaľ ide o rozhodovanie v tripartitnom zložení, o hlasovanie, prípadne o prijímanie určitých záväzkov, podpisy zmlúv tak, ako to bežne chodí, myslím si, že dá sa to zaručiť aj systémom hlasovania v jednotlivých zložkách, to znamená nadpolovičnou väčšinou v každej tretine tej tripartity, kde nútime de facto svojich kolegov aj zamestnancov, aj zamestnávateľov, aj štátnu správu, aby dosiahli dohodu vo vnútri. Teda nemusíme mať obavy o to, že by došlo k majorizácii, k prehlasovaniu dvoch zložiek tej jednej. A toto je to podstatné, čo si na tripartizme cením, že sa najprv musí nájsť kompromis, dohoda vo vnútri každej tej strany a potom prijať záverečné hlasovanie.

    Uvediem na záver len jeden príklad. Hovorilo sa tu o 22 miliardách, ktoré obhospodaruje Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde sa navrhuje len 9 členov. Predstavenstvo Národného úradu práce má ročne obrat 10 miliárd a je tam 15 členov. Takže skúsme nájsť kompromis medzi tými 21, prípadne 9, už len vzhľadom na objem prostriedkov, ktorými disponuje zdravotná poisťovňa, a to je môj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dám aj písomne, aby sme potom prípadne zvážili ten počet 15 členov, tak ako je to v Národnom úrade práce, ktorý - znovu opakujem - má k dispozícii len 10 miliárd korún. A to môžem dať, samozrejme, až v druhom čítaní. Zvážte, prosím, tieto návrhy, dodám ich písomne.

    A takisto by som prosila, aby ste zvážili aj systém náhradného riešenia, ktorý tu bol prezentovaný, že Národná rada bude navrhovať, ak sa dostane Všeobecná zdravotná poisťovňa do situácie, že samosprávne orgány nebudú fungovať. Ak by prešli moje návrhy, tak som za riešenie systému v zdravotníctve.

  • Ďakujem pani poslankyni Keltošovej.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem.

    Pani exministerka podala návrh, ktorý som chcel naznačiť. Zistil som, že vlastne táto správna rada nefunguje na princípe tripartizmu rozhodovania, ale myslím, že ten návrh bol podaný.

    Ale napriek tomu musím zareagovať na to, čo tu pri návrhu tohto zákona odznieva už možno dve hodiny. Tu sa korupcia spomína ako niečo také samozrejmé v týchto orgánoch, ako keby bolo vlastne potom jedno, či tam rozhoduje skorumpovaných 9 alebo 21, alebo 350. A rozdiel je len v tom, koľko to stojí alebo ako ťažko sa tá korupcia zabezpečuje? Myslím si, že by sme nemali podsúvať, bez ohľadu na počet ľudí v takýchto orgánoch, to, že automaticky tam korupcia je. Prosím vás, ak tam dávame ľudí, ktorí sú korumpovateľní, tak naozaj nie je rozhodujúce, koľko ich tam bude, ale potom to bude len problém množstva peňazí a dĺžky korupcie. Vychádzajme z toho, že nás reprezentujú, alebo tripartitu tam budú reprezentovať ľudia - ktorí tam prichádzajú, sú nominovaní - s plnou zodpovednosťou solídneho a zodpovedného rozhodovania. A potom význam tých čísel bude mať úplne inú hodnotu.

    Toľko som chcel povedať.

  • Ďakujem pekne.

    Prepáčte, pán poslanec Zelník, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, reagoval by som na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej vo väzbe na korupciu. Chcem potom aj vo svojom vystúpení o tom hovoriť. Iná otázka je, keď v tomto pléne Národnej rady vystúpi poslanec, a iná otázka je, keď vystúpi minister.

    V každom prípade z hľadiska korupcie tu odznela brutálna invektíva voči 7 terajším členom správnej rady za zamestnávateľov, že boli skorumpovaní. Myslím si, že v tomto prípade ani člen vlády nemá imunitu vo vzťahu k svojim výrokom, a obávam sa, že tí siedmi sa budú musieť začať brániť, pretože boli osočení.

    Z hľadiska korupcie, pán poslanec Halmeš, vo väzbe na počet členov teoretická prapodstata nie je v korupcii. Prapodstata je inde, v prirodzených vlastníckych právach poistencov aj tých, ktorí platia poistné. To znamená, že aj z hľadiska počtov nie je rozhodujúca otázka zástupcov poistencov cez odborárov, ktorí v podstate reprezentujú rozhodujúcu masu poistencov ako protipól tripartitných zamestnávateľov, ale je tu otázka zástupcov poistencov. To znamená, že sú tam aj iné subjekty než reprezentatívne subjekty odborov, to znamená, sú to občianske združenia, Jednota dôchodcov, Červený kríž a podobne, ktoré môžu tiež nominovať svojich zástupcov. A tam je potom problém, že zníženie počtu, redukcia tohto počtu vlastne znemožňuje občiansky princíp, ktorý v súvislosti s verejnoprávnym budovaním týchto inštitúcií sa stáva. A otázka likvidácie korupčného priestoru je možná z hľadiska počtu týchto členov. Ale tu ide o väčšiu chybu, ktorá sa deje v tomto návrhu, a to je otázka likvidácie občianskeho princípu - podľa mojej mienky -, za ktorý bojujem roky, pretože tam môžu byť aj iné subjekty než len odbory.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som ešte reagovať na pána poslanca aj na iných. Zaznievajú tu slová o korupcii. Prosím vás pekne, skutočne k žiadnej korupcii nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Vysvetlím, prečo nemohlo dôjsť. Tu zaznievajú úplne zbytočne silné slová, tu sa pletú jablká s hruškami. Jednoducho musím na začiatku povedať, že ten zákon, ktorý bol predtým prijatý, ako už hovorila pani poslankyňa, prijímala ho vláda pána premiéra Moravčíka, bol veľmi dobre postavený. Sú niektoré legislatívne nedostatky, napríklad otázka zvolania prvej správnej rady, ale ten zákon je v podstate veľmi dobrý a je založený na princípe tripartizmu. Treba tam niektoré veci doplniť, ale toto, čo je navrhnuté, to je preoranie tohto zákona. A ten, kto ho robil, neprenikol do zdravotného poisťovníctva. Vysvetlím vám, aké je tu množstvo chýb.

    Bolo tu hovorené, že zasadnutia boli neverejné. Ale veď ani verejné byť nemohli, prosím vás pekne. Ani uznesenia nemohli byť verejné. Veď ak správna rada rozhoduje o zásadných veciach, a boli sme tu a sme tu v prostredí konkurencie iných poisťovní, tak, samozrejme, že každá poisťovňa si chránila svoje údaje. Čiže žiadne uznesenia neboli zverejňované nielen zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj z iných poisťovní. Ale Všeobecná zdravotná poisťovňa bola v tom jedinečná oproti iným poisťovniam, že bola kontrolovaná parlamentom. Veď hociktorý poslanec Národnej rady mal podstatne väčšie kompetencie ako člen správnej rady. Veď správna rada zo zákona mohla len prerokovať poistný rozpočet, ale tu ho schvaľovala Národná rada. Ktorýkoľvek poslanec mohol povedať: Povedzte mi, aké budú výdavky na investície. Nesúhlasím s tým, pretože som za to, aby sa výdavky nedávali na tú alebo onú budovu. Iný poslanec mohol povedať: Som za to, aby sa dalo viacej. Jednoducho tu muselo prísť ku konsenzu, nie správna rada schvaľovala poistný rozpočet, ale Národná rada schválila poistný rozpočet.

    Tu sa hovorí o tom, že dozorná rada mala kontrolovať správnu radu. Ale to je postavené úplne na hlavu. Prosím vás pekne, keď Národná rada zvolí dozornú radu aj správnu radu, kto potom bude komu nadriadený? Kto bude ten najvyšší orgán? Veď teraz to bolo tak, že najvyšším orgánom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bola správna rada, ktorú volil parlament a kedykoľvek toho člena mohol odvolať. Veď ten zákon bol veľmi dobrý a je veľmi dobrý.

    Dozorná rada - zo zákona jej vyplývali tieto kompetencie: Dozorná rada vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvných záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vnútorných predpisov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a predkladá stanoviská správnej rade. O výsledkoch svojej činnosti bezodkladne informuje správnu radu a predkladá jej správy spolu s návrhmi rozhodnutí o nevyhnutných opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. Čiže dozorná rada mala kontrolovať činnosť riaditeľstva, činnosť toho výkonu a mala dávať návrhy správnej rade a správna rada mala konať vo vzťahu k riaditeľovi, k riaditeľstvu. A vo vzťahu k správnej rade konal predsa parlament. Veď ja som sem chodil a predkladal som, zodpovedal som sa Národnej rade. Čiže ak dnes urobíme to, že zvolíme aj dozornú radu, kto bude komu nadriadený, prosím vás pekne? Kto bude ten najvyšší orgán? Ak dokonca ešte zvolíme aj predsedu správnej rady v parlamente, tak bude to asi jediný predseda, ktorý bol volený parlamentom. Kto ho odvolá? Veď vtedy, keď predseda porušoval predpis, porušoval zákon, správna rada v rámci tripartizmu mohla povedať: Zvolíme si nového predsedu. Veď vy ho tam zabetónujete. Dokonca bude mať ešte aj dva hlasy.

    Robiť analógiu pri počte členov správnej rady so Slovenskou poisťovňou, veď to je takisto splietanie. Proste to sú úplne dva rozličné pojmy. Veď predsa Slovenskú poisťovňu priamo nekontroluje parlament.

  • Hlasy v sále.

  • Slovenskú poisťovňu?

    Tak som potom prepočul, ospravedlňujem sa.

    Ale proste zo skúseností aj z toho praktického, keď zoberiete, že členovia správnej rady boli konštituovaní v rámci celého Slovenska, nie vždy, aj keď sme si dali dopredu termín, kedy bude správna rada, ale mnohokrát sa stalo, že buď choroba, alebo služobná cesta, alebo proste zaneprázdnenie spôsobili, že jednoducho tí členovia neprišli. To znamená, keď by bolo 9 členov, tak vždy tam musí byť minimálne 7. Veď dobre viete, chodíme sem do parlamentu, kde máme podstatne - by som povedal - väčší priestor na organizovanie si svojho voľného času ako ten člen správnej rady. Čiže aj z tohto dôvodu tých 9 členov bude problematické, aby sa schádzalo, aby to skutočne bolo na báze tripartizmu.

    Ja by som chcel iba jednu vec. Keď tu predkladateľ hovorí za stranu štátu, že poisťovňa má fungovať na báze tripartizmu, myslím si, že by bolo slušné aj korektné a aj dobré, aby sme si vypočuli názory ostatných sociálnych partnerov. Taký istý názor majú aj odborári a poistenci, ako majú zamestnávatelia? Ak majú skutočne fungovať, ak nám naozaj záleží na tom, aby táto poisťovňa fungovala ako verejnoprávna inštitúcia, tak by sme si mali vypočuť ich názor. Takže odporúčam, aby sme neprijímali žiadne názory skôr, kým sa nevyjadria aj zástupcovia strany zamestnávateľov a zástupcovia strany odborárov a poistencov. Ak nám naozaj ide o tripartitu, ak nám naozaj ide o zachovanie verejnoprávnej inštitúcie, mali by sme poznať ich stanoviská.

    Súhlasím s tým, že zákon určí napríklad odmeny. Myslím si, že keď táto možnosť tu v zákone bola, tak bola to istá možnosť dať si tú odmenu, ale ja by som to nedramatizoval v tej výške odmeny, pretože z tých 120 tisíc, ktoré boli vyplatené, tí ľudia dostali po zdanení 75 tisíc. Netvrdím, že to je málo, lebo z toho 38 % muselo byť odvedených do sociálnych a zdravotných fondov. Takže za štvorročné obdobie, keď si na konci vyplatili členovia správnej rady takúto odmenu. Vrátim sa k tým odmenám. Napríklad predtým to fungovalo tak, že sa preplácali náklady. Platilo sa ubytovanie, platila sa cesta motorovými vozidlami a tak ďalej a tak ďalej. Dohodlo sa, že dobre, budú dostávať odmenu, ale už si nebudú robiť nároky na preplácanie ciest, ubytovania, stravovania. Čiže ono to je tak, že keby sa spočítali náklady, ktoré sa účtovali predtým, a potom tie odmeny, veľký rozdiel tam až taký nebol.

    Ale prosím, to akceptujem alebo rešpektujem, ale znova hovorím, prosím vás pekne, bez vypočutia si tých ďalších dvoch zainteresovaných, ktorých chceme, aby tam mali svoju účasť, aby brali istý podiel zodpovednosti v rámci toho tripartizmu, bez vypočutia si ich názorov by sme jednoducho prijať závery nemali. A nevidím problém, prečo by sme do pondelka alebo do utorka nemali mať tu ich stanoviská, ako si oni predstavujú fungovanie a ďalšiu existenciu tejto verejnoprávnej inštitúcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Zelníkovi.

    Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    budem skutočne veľmi stručný, chcem len zdôrazniť, že táto nervozita nemusela tu byť, keby sa konalo včas, keby sme včas boli rešpektovali zákon a keby sme už v decembri, tak ako som upozorňoval, keď minister zdravotníctva predkladal zmenu zloženia tejto správnej rady za štát, keby sa vtedy boli predložili ďalšie zmeny, pretože blížil sa koniec volebného obdobia. Dnes sme mohli pokojne pripravovať veľkú novelu tohto zákona tak, aby sme pomohli zdravotníctvu ako takému, pretože chcem zdôrazniť, aby nevznikol dojem aj na verejnosti, že týmto chceme vyriešiť problém zdravotníctva. Všetci vieme, že to nie je pravda. Toto nerieši krízu v zdravotníctve, toto nerieši finančné zabezpečenie zdravotníctva, to rieši len krízu alebo zablokovanie orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale keď to aj tisíckrát odblokujeme, nevyrieši nám to problém, ktorý nás čaká.

    Pevne verím, a to chcem na záver povedať, že k tomu sa dostaneme tiež v tomto parlamente. Takže nemusela táto nervozita vzniknúť. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že vítam - pretože často sa tu spomínali odborári, teda patrím aj k tým sociálnym partnerom - tie prvky tohto návrhu, kde sa zvyšuje postavenie sociálnych partnerov, pretože doteraz to bolo trošku inak ako v niektorých iných inštitúciách či v Národnom úrade práce, alebo iných, kde máme skutočne rovnaké postavenie. Tu dvaja sociálni partneri mohli tretieho jednoducho vyblokovať. Týmto návrhom, chvalabohu, sa to chce odstrániť, čo ja pozitívne vítam.

    Nemyslím si, k tým diskutérom, ktorí tu diskutovali, že my nesplníme volebné sľuby, pretože týmto zákonom, touto zmenou nechceme povedať, že plníme volebný sľub k zdravotníctvu, pretože rieši to len časť, ani to, že je to asociálne, pretože - teraz to tu pán Zelník povedal - to hlavné bude mať parlament v rukách, rozpočet. Zámery tejto poisťovne, alebo zdravotnej poisťovne, to bude tu v parlamente schvaľované. Takže tu sa netreba báť, že by to nabralo nejaký iný kurz.

    Čo však chcem zdôrazniť, že to nebezpečenstvo a ten dojem určitej možnej straty verejnoprávnosti tu je, je to v tom nešťastnom § 46, ktorý sa chce upraviť na nútenú správu, alebo sa to v návrhu vlády premenúva na prevzatie náhradného výkonu správnej rady. To nebezpečenstvo tu je. Pretože aká verejnoprávna inštitúcia, keď za určitých okolností vlastne to preberá na seba štát? Tu by som ešte chcel požiadať, premyslieť to v ďalšej diskusii. V druhom a v treťom čítaní pripravíme návrhy, aby sa len v krajnom prípade mohol použiť takýto krok a len v tom prípade, keď Národná rada skutočne nezvolí tento orgán. To sa stať totiž môže, pretože máme právo niekoho aj nezvoliť. A v iných prípadoch to nerobiť, nájsť iné spôsoby, inú možnosť, ako vyjsť z problému, a nedávať to hneď na rozhodnutie štátu, pretože vlastne tým sa verejnoprávnosť stráca.

    Bol tu spomínaný Národný úrad práce, teraz pred chvíľočkou, ako je to tam dobre urobené. Tiež to nie je dobre urobené, pretože aj tam je chyba, čo by sme tu nemali zase opakovať, že predsedu predstavenstva robí minister zo zákona. Proti tomu sme boli veľmi tvrdo my odborári, neprešlo nám to. Takto ste to tu schválili, alebo predchádzajúci parlament. To je tiež porušenie verejnoprávnosti. Takže vyvarujme sa aj do budúcnosti v týchto zákonoch, aby sme nedávali príčinu porušovať, alebo možnosť, dať príčinu porušiť verejnoprávnosť. Takže odporúčam ten § 46 ešte prehodnotiť v diskusii do budúceho zasadnutia, alebo pokračovania v tomto bode tak, aby sme len v krajnom prípade vyriešili zablokovanie a ostatné si nechajme skutočne na veľkú novelu, ktorú by sme mali prerokovať so sociálnymi partnermi. Nemali by sa sociálni partneri obchádzať pri takomto dôležitom bode, len skutočne v prípade, kde by mohlo dôjsť k zablokovaniu, ako sa to zdá teraz.

    Navrhujem teda urobiť v tejto novele len malé - by som povedal - kozmetické úpravy na odblokovanie, na vymenovanie alebo zvolenie nového orgánu a potom pristúpiť k príprave, čo by minister zdravotníctva mal skutočne pripraviť veľkú komplexnú novelu, aby sme pomohli zdravotníctvu ako celku.

    Ďakujem.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som aj v nadväznosti na predchádzajúce vystúpenie sformuloval niektoré svoje postoje k tomuto návrhu na zmenu filozofie a koncepcie zdravotného poistenia. Chcel by som v tejto súvislosti predovšetkým uviesť, že vôbec sa nemôžem nejako naladiť na vlnu hystérie, ktorú tu prezentoval pán minister Šagát, keď vykrikoval slová, že za obdobie minulej vlády bolo desať noviel.

    Vážení, vrátim sa k jednému svojmu vystúpeniu a prosím, keby znovu som bol braný bez politiky a bez emócií v tomto svojom vystúpení, že na konferencii Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, ktorá prebehla tu v Bratislave v máji 1997, vystúpil s vynikajúcim vystúpením jeden pán profesor z Nemecka, kde formuloval vývoj legislatívy zdravotného poistenia v Nemecku. Treba povedať, že nemecký model fungujúci od Bismarcka je dnes už istým spôsobom charakterizovaný ako historický model a že mnoho prvkov, ktoré sú v zdravotnom poistení na Slovensku, sú dnes vlastne implementované z nemeckého modelu. A tento nemecký model, ktorý nezažil v podstate socializmus, ale vyvíja sa a má svoju schopnosť sa reprodukovať, bol novelizovaný alebo doplňovaný zákonmi od roku 1977 do roku 1997 vo vyše 100 prípadoch, to znamená, že vyše 100 noviel, doplnkov alebo nových zákonov zasahovalo do systému nemeckého zdravotného poistenia v rozpätí 20 rokov.

    Čo tým chcem povedať? To, že je to taký citlivý hudobný nástroj, ktorý reaguje na demografické zmeny, na zmeny platiteľov, na zmeny poistencov, zmeny zdravotného stavu obyvateľstva, reaguje na vysoko zložité otázky zdravotného stavu obyvateľstva, na populačný vývoj a podobne, že je treba tento nástroj ladiť. V tomto zmysle tých desať noviel vôbec nepovažujem za drámu, práve naopak, budem držať aj novej vláde palce, aby ste pripravovali seriózne návrhy, ktoré budú tento systém zdokonaľovať a zlepšovať.

    Čo je moja zásadná výhrada voči tomuto návrhu, je predovšetkým tá otázka, a to by bolo treba, keby pán poslanec Mesiarik veľmi jasne nazval, že to sú zásadné zmeny do filozofie zdravotného poistenia a demokracie v tomto systéme. A toto mi prekáža na tomto návrhu. Ak tu zasahujete do tripartitného mechanizmu, ak hovoríte o sfunkčnení, ak hovoríte o korupcii, preboha živého, vy spochybňujete prapodstatu. Poďme postupne.

    Ak by som nazval pojem korupcia, ktorú tu použil pán minister Šagát, tak osočil 7 zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré reprezentujú a nominovalo zástupcov do správnej rady. Podľa Ústavy Slovenskej republiky poslanec je beztrestný za to, čo tu povie v tejto miestnosti, ale člen vlády už nie. Minister Šagát verejne obvinil 7 zástupcov nominovaných zástupcami zamestnávateľov z korupcie za minulé obdobie bez toho, aby uviedol jeden jediný dôkaz, aby kriminalizáciu týchto ľudí - pretože to je kriminalizácia tejto skupiny občanov - dokázal čo len jedným konkrétnym príkladom. Som presvedčený, že aj vďaka Slovenskej televízii títo občania budú hájiť svoju občiansku česť a právo na to, aby boli aj právnou cestou a právnym prostriedkami očistení od tohto osočenia, ktoré tu prezentoval pán minister Šagát.

    Pán minister Šagát, prosím vás, keby ste si ma vypočuli, že Ivan Krasko raz kedysi povedal, že "blahoslavení, ktorí hovoria vo dni sviatočné". Takto osočiť sociálnych partnerov, ktorí mali eminentný záujem, je nekorektné. Dokonca viem dobre, že vy, keď ste rozbíjali Národnú poisťovňu v roku 1994, bola to práve Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá vám oponovala, že zavedenie plurality v zdravotníctve takého typu je chybou. A môj názor je, že zavedenie zdravotných poisťovní v takomto rozsahu, v takomto nápade na správne náklady a v takejto pluralitnej podobe je odborná chyba. A v tomto zmysle sa domnievam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako inštitúcia, ktorá bola predsa len v tom rozbúrenom zdravotníckom mori určitým oporným bodom, takýmto spôsobom si nezaslúži vašu kritiku a už nie tripartizmus.

    Druhým partnerom alebo druhým pilierom tripartity boli odbory. Som skutočne šokovaný, že celá podstata tohto návrhu dnes spočíva na tom, že vraj Konfederácia odborových zväzov alebo ďalšie občianske združenia nepredložili návrh na zmenu a doplnenie svojej ekipy v správnej rade Sociálnej poisťovne. Kde sú tie veľké sľuby o sociálnom partnerstve? Kde je aj výzva vôbec možno aj Národnej rady, to je otázka aj príslušného podpredsedu Národnej rady, ktorý riadi tieto veci, ale aj otázka príslušného výboru, aby oficiálne vyzval Konfederáciu odborových zväzov a občianske združenia: Vážení, končí vám termín na skončenie funkčného obdobia vašich zástupcov. Prosím vás, žiadam vás, skúste, zvážte a predložte nám vaše návrhy na to, aby sme doplnili skupinu poistencov, ktorí reprezentujú prirodzené vlastnícke práva v tomto správnom orgáne.

    Ak dnes toto je argument na to, že treba zmeniť zákon a redukovať počet zástupcov poistencov v správnej rade, tak sa pýtam: Za čo potom zástupcovia poistencov v týchto orgánoch vrátane Konfederácie odborových zväzov berú plat? Ak oni nemajú časový harmonogram, že pozor na to, naši zástupcovia, ich životnosť v správnej rade takejto obrovskej inštitúcie a v takzvanom kolapsovitom stave končí? Funkčné obdobie našich zástupcov končí, tak, preboha, lobujem, píšem a dávam si schváliť zostavu zástupcov zamestnancov a poistencov. A toto je dnes hlavný argument tohto vášho návrhu. Preto sa domnievam, že by bolo vhodné - a to potom spresním pri ďalšom čítaní -, aby si príslušný výbor vyžiadal stanoviská týchto sociálnych partnerov k tejto otázke.

    A znovu sa vraciam, prosím vás, nepodceňujte túto otázku. Do Národnej rady prišiel návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na doplnenie zástupcov správnej rady. Prečo bola Národná rada podvedená? A dostali sme sa do určitej dôkaznej núdze všetci, aj koalícia, aj opozícia, a nevieme o tom, že Asociácia zamestnávateľských zväzov tento návrh na doplnenie členov správnej rady dala. Kto to utajil? Akým právom? V tom je to neseriózne? Chcel by som v tejto súvislosti teda uviesť, že otázka porušenia tripartizmu, korupcie, sfunkčnenia je mimoriadne citlivá otázka, že sa porušuje to, čo ste sľubovali pred voľbami a čo ste sľubovali po voľbách, že sa obišla Rada hospodárskej a sociálnej dohody v takejto závažnej otázke a v oblasti a že je to veľmi vážny zásah do participácie nielen odborov, ale aj participácie poistencov.

    A teraz hovorím za seba, mojím zásadným životným krédom v tejto filozofii je podpora prirodzených vlastníckych práv všetkých subjektov, ktoré v tejto verejnoprávnej hre fungujú a pôsobia. Prosím vás, pán minister Šagát, keď už mám slovo, keby ste už neopakovali takýto blud a nezmysel, že si o sebe myslím, že som najlepší odborník na Slovensku. Ja si to absolútne o sebe nemyslím. Na Slovensku je množstvo schopných a múdrych ľudí, žiaľ, nie je ich veľa, ale v tejto súvislosti sa domnievam, že opýtať sa aj sociálnych partnerov na takéto zásadné zásahy a zmeny je vec korektnosti, vec skutočného vnútorného presvedčenia o sociálnom dialógu a partnerstve.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť aj otázku potlačenia demokracie, ktorá v súčasnosti platí v týchto verejnoprávnych inštitúciách. Musím povedať - možno aj na určité pohladenie dušičiek koaličných poslancov -, že uhájiť verejnoprávny charakter týchto inštitúcií ani v minulej vláde, ani v minulej koalícií tiež nebola prechádzka ružovým sadom. Prosím vás, uhájiť 90 miliárd v sociálnom poistení, 21 miliárd vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, dokopy zhruba 46 až 50 miliárd vo všetkých poisťovniach v zdravotníctve, 10 miliárd korún v Národnom úrade práce, to bol obrovský boj to uhájiť, aby to zostalo ako verejnoprávne. Ja byť ministrom financií ktorejkoľvek vlády a ktorejkoľvek politickej strany, budem proti takémuto odštátneniu.

    Zoberte si okolité štáty, napríklad v Českej republike akým spôsobom dnes diskutuje sociálnodemokratická vláda o odštátnení fondov. Volebný program neplatí. Nová maďarská vláda - teraz hovorím bez politiky - medzi prvými štyrmi uzneseniami alebo rozhodnutiami, ktoré prijala po nástupe k moci, bolo to, že zlikvidovala verejnoprávny charakter dôchodkovej poisťovne, pretože to sú fondy a zdroje, ktoré točia denne peniaze, a uhájiť verejnoprávny charakter týchto inštitúcií je obrovský problém. A ja byť - znovu opakujem - ministrom financií, budem proti tomu. Takže v tomto zmysle si treba skutočne zvýrazniť aj otázku verejnoprávnosti tohto charakteru a tejto inštitúcie. A zlikvidovať počet zástupcov v správnej rade na torzo deviatich ľudí s tým, že už časť môže rozhodovať, ak ich Národná rada schváli alebo neschváli, je vlastne výraz nedôvery vo vládnu koalíciu, pretože tam hovoríte, že len časť si zvolíte a už tá časť môže rozhodovať, a bojíte sa, že vám Národná rada schváli, teda vládna väčšina, aj ostatných ďalších.

    Veď sú to aj z mojej strany smiešne argumenty, tak sa nad nimi usmievam ako vy sami. Len si to zvážte, keď navrhujete takéto veci, lebo okrem iného existuje aj filozofia etiky návrhu. Môžem navrhovať, čo chcem, ale aj toto musí mať určitú etiku, musí to mať odborný základ a musí to mať aj určitú historickú súvislosť.

    Chcel by som v tejto súvislosti aj na záver vysvetliť jednu vec, že tu sa postaví určitý model verejnoprávnych inštitúcií na určitej deľbe moci. Ak vláda, štát, ministerstvo zdravotníctva, práce či financií stratilo monopol, chvalabohu, vďaka takejto verejnoprávnej filozofii, ktorá sa na Slovensku presadila, tak si treba uvedomiť, že tu došlo k určitej obmedzenej, alebo teda istým spôsobom k derivovanej deľbe moci. O dôchodkoch dnes už nemôže rozhodovať minister alebo vláda, alebo politická strana, alebo koaličná rada, ale rozhoduje samosprávny výkonný orgán, či je na to, alebo nie je na to. Pretože tam sú prirodzené vlastnícke práva týchto ľudí, ktorí platia poistné, či zamestnávatelia, alebo poistenci. O tom, že niektoré zásadné rozhodnutia budú na občianskom princípe, pretože zase to nie sú len odbory, sú to aj poistenci a ďalší a v tomto zmysle budú uplatňované, nerozhoduje už štátny orgán. Veď, preboha, toto je obrovská deetatizácia, to odštátnenie, ktoré tu v tejto krajine funguje. A vy to chcete teraz znovu redukovať do podoby poslušnej skupiny, v podstate troch či šiestich ľudí, ktorí vám budú takto reagovať na vaše pokyny a na telefonáty. A už tieto telefonáty vám môžem opísať, ak bude potrebné aj v tejto súvislosti pri príprave tohto novelizovaného zákona.

    Prosím vás, existujú tu reprezentatívne subjekty, nenihilizujte ich, nedehonestujte ich, nerobte túto novelu, je to zlá novela, potláča verejnoprávny charakter, neurobí vám žiadne finančné efekty v tejto súvislosti vo väzbe na nedostatky v zdravotníctve. Aj kvôli chybám, ktoré urobilo bývalé vedenie rezortu aj možno vláda, v ktorej som bol, zodpovedám za tieto veci, som ochotný o týchto veciach diskutovať. Celý tento model je zlý, ktorý tu robíte. Skutočne sa prihováram za komplexný prístup k týmto otázkam. Podľa mojej mienky tento návrh je aj sémanticky, aj logicky, aj legislatívne veľmi zlý. V ďalšom čítaní potom upresním presné prístupy k jednotlivým bodom. Prepáčte, že už je tak neskoro, ale varujem pred touto novelou, pretože je nedemokratická a potláča doterajší vývin verejnoprávnych inštitúcií, ktoré v sociálnej sfére sme na Slovensku obhajovali dosiaľ.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Tkáč bol posledným prihláseným do rozpravy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som poďakoval vystupujúcim, predovšetkým pani poslankyni Aibekovej a pani poslankyni Keltošovej, ktoré k tomuto zákonu pristúpili absolútne vecne, bez zbytočného politizovania, čo sa o ďalších dvoch diskutujúcich povedať nedá. Žiaľ, v ich návrhoch konkrétny obsah, v čom sa im ten zákon páči alebo nepáči, chýbal.

    Jedno si však cením u všetkých štyroch. Všetci štyria ste vlastne tým, že ste nedali návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní, pochopili potrebu, že treba tento zákon prijať. Takýto návrh som teda nezaznamenal, neviem, či ho spravodajca dostal v písomnej forme, neodznel v rozprave, ak sa mýlim, prosím, vytiahnime si stenografický záznam, ale ja som takýto návrh nezaznamenal, neviem, či niekto z vás áno.

    To znamená, nebol tu návrh, aby sme nepokračovali ďalej v druhom čítaní. Preto si myslím a oprávnene predpokladám, že všetci, tak ako tu sme, budeme hlasovať za to, aby zákon prešiel do druhého čítania.

    Ja som opakovane hovoril aj na začiatku, že racionálnym úvahám a racionálnym návrhom, samozrejme, ako predkladateľ som prístupný a som ochotný o nich veľmi vecne diskutovať a som ochotný prijať akékoľvek návrhy, ktoré to zlepšia. Myslím si, že to bude oveľa lepší prístup ako zbytočné politizovanie a zbytočne veľké reči, ktoré sa okolo tohto zákona tu šíria.

    Ďakujem veľmi pekne. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pánovi spoločnému navrhovateľovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pán poslanec Zelník - procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja som predsa dával návrh počas môjho vystúpenia s tým, že odporúčam, aby sa nepokračovalo v rokovaniach, aby sme neprijali žiadne závery, kým nebudeme počuť stanovisko strany zamestnávateľov aj strany odborárov. Nie je pravda, že nebol podaný žiaden návrh. Môžeme vytiahnuť stenografický záznam. Jasne som povedal, aby sa neprijali žiadne závery, pokiaľ tu nemáme stanovisko strany zamestnávateľov aj odborárov, lebo považujem za nekorektné, aby sme rokovali o verejnoprávnej inštitúcii, o tripartizme, a pritom si nevypočujeme názory týchto dvoch, ktorí tam majú byť zúčastnení.

  • Ak môžem do toho zasiahnuť, tak musím povedať, že som nedostal žiaden písomný návrh, ktorý by bol relevantný s § 73 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, že buď sa zákon vráti na prepracovanie, alebo sa nebude pokračovať, alebo teda to, čo môžeme urobiť teraz.

  • Pán poslanec Zelník navrhoval procedurálnym návrhom využiť § 73 ods. 3, kde má možnosť poslanec navrhnúť v prvom čítaní jednu z troch alternatív pri prerokúvaní návrhu zákona a podľa pravidiel, ktoré sme dohodli v ústavnoprávnom výbore, ak takýto procedurálny návrh je podaný, hlasuje sa o ňom ako o prvom a až potom sa hlasuje o návrhu z gestorského výboru.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Zelník, umožním vám, aby ste spresnili svoj procedurálny návrh, keďže pán spoločný spravodajca si ho nezaznamenal a vy ste ho nepredložili písomne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Neprijať žiadne závery, prerušiť rokovanie o tomto bode programu, kým nebudeme mať stanovisko sociálnych partnerov, to znamená odborárov aj strany zamestnávateľov, lebo sa mi zdá skutočne nekorektné rokovať o niečom, ak nám skutočne záleží na tom, aby to bola verejnoprávna inštitúcia, kde sa budú podieľať všetky tri zložky, aby sme si nevypočuli ich názor.

  • Pán poslanec Zelník, žiaľ, tento procedurálny návrh nespĺňa v zmysle § 73 tie možnosti, ktoré vám tento paragraf umožňuje. Vy môžete navrhnúť, čo ste však nenavrhli a teraz je neskoro, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie alebo navrhnúť, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona alebo že ho budeme prerokúvať v druhom čítaní. Takýto návrh na uznesenie je len z gestorského výboru.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Čakajú nás v podstate tri hlasovania.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po skončení rozpravy, čo sa stalo, odporučíme predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, vážení pani poslanci, pani poslankyne, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu tak, ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 102 z 11. januára 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh novely Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Budeme hlasovať o návrhu, ktorý odporúča gestorský výbor. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Za gestorský výbor chcem navrhnúť v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. 1. 1999 vrátane gestorského výboru.

  • Počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za spoluprácu pánovi navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pán poslanec Bárdos - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku navrhujem presunutie bodov programu, a to tak, aby sme teraz pokračovali tlačou číslo 78 a potom aby sme pokračovali prerokúvaním bodov 7 a 8, to znamená Liečebný poriadok.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na preradenie poradia rokovania o jednotlivých bodoch programu, tak ako sme si ich schválili v návrhu na úvod tejto schôdze.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Bárdosa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na základe takto schváleného návrhu budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 78 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 78a.

    Keďže v zmysle § 25 zákona o rokovacom poriadku je možné rokovať o jednotlivých bodoch programu iba za podmienky, ktorá je uvedená v § 25 rokovacieho poriadku, dávam návrh, aby sme rozhodli o tom, že aj napriek tomu, že neboli poslancom v stanovenej lehote v zmysle uvedeného ustanovenia doručené písomné materiály, budeme rokovať o tomto bode programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Prijali sme tento návrh.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Mészáros.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 76 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol v druhom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Ako je vám známe, uvedený návrh zákona rieši dva okruhy otázok. Je to problematika prijímania žiakov z 8. ročníka základnej školy do 1. ročníka strednej školy, kde sa zabezpečuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku, teda na bilingválne vzdelávanie. A druhou problematikou je vydávanie dvojjazyčných školských vysvedčení na školách s vyučovacím jazykom národností a vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne, t. j. v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v jazyku národnostnej menšiny.

    Vzhľadom na to, že návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, odporúčam, aby ste, vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh novely zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni poslankyni Dolníkovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 78), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 128 z 13. januára 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (tlač 78), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. ihneď.

    Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    II.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona (tlač 78) nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    tlač o tejto spoločnej správe máte pred sebou. Ak dovolíte, ja by som tieto návrhy nečítala, ak však budete požadovať, tak ich prečítam. Ide o body 1 až 12. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať určitým spôsobom, ktorý prečítam potom.

    IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona (tlač 78) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a neskôr prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru číslo 20 dňa 13. januára 1999.

    Pán predsedajúci, skončila som s oboznámením o spoločnej správe a prosím vás, aby ste začali o tom rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nik. Pýtam sa preto: Kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Harach. Ďalší záujem o rozpravu nie je. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Uzatvoril som, pán poslanec.

  • Šum v sále.

  • Žiaľ, neskoro, už po tom, ako som uzatvoril možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Chcem byť úplne objektívny a spravodlivý, nechcem nikomu zabrániť vystúpiť. Čo sa týka prihlásenia sa do rozpravy, upúšťam od takejto prísnosti zákona, budete mať možnosť vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister školstva,

    kolegyne a kolegovia,

    milí hostia,

    budem tentoraz skutočne veľmi krátko hovoriť, pretože v predchádzajúcej časti, keď sa hovorilo o tomto zákone, sa najmä naši kolegovia z opozície vybúrili takpovediac na jednej, dá sa povedať, z politických stránok tohto zákona, a pritom, ako to už bývalo zvykom, najmä v predchádzajúcom štvorročnom vládnom období sa zabudlo na to podstatné alebo na inú veľmi podstatnú vec, ktorú tento zákon rieši.

    Viete, že v uplynulom štvorročnom období sa realizoval prechod osemročnej základnej školy na deväťročnú základnú školu. Nebudem teraz opakovať či dokonca rekriminovať diskusiu, ktorá vtedy bola, a možno sa - prepáčte mi za výraz - trošku škodoradostne usmievať a hovoriť: Áno, veď sme vtedy upozorňovali na to, že ten prechod treba lepšie pripraviť, že možno treba zvážiť jednorázový prechod, že sa financie na to dajú nájsť a tak ďalej a tak ďalej. Proste zrealizoval sa prechod tak, ako sa zrealizoval. Upravil sa trošku zákon. My sme rešpektovali tento zákonný stav a došlo k situácii, že nás dnes upozorňujú školy, najmä súkromné stredné školy, ale aj štátne, že dôjde k situácii, že nebudú mať dostatočný počet žiakov v prvých ročníkoch, čo pre mnohé štátne školy, pardon, súkromné školy by mohlo znamenať, že nebudú mať koho učiť, že budú musieť zatvárať. Niektorí upozorňujú na to, že by mohlo dôjsť aj k zatvoreniu škôl pre netvorenie tried z toho dôvodu, že mnohí učitelia sú viazaní úväzkovo na celý rozsah tej školy, to znamená na výučbu prvých ročníkov až po aktuálne bežiace a mnohé z nich majú len druhé alebo tretie ročníky. Takto treba vidieť situáciu.

    Zasadala Asociácia súkromných škôl. Vedenie tejto asociácie sa obrátilo na výbor, na pána ministra školstva, sem na mnohých poslancov listom, v ktorom upozorňuje na túto situáciu a žiada o riešenie.

    Pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní vo výbore pre školstvo, mládež a šport sme sa touto otázkou zaoberali a za prítomnosti ministra školstva, predstaviteľov tejto asociácie a pri analýze písomných podnetov aj od riaditeľov štátnych gymnázií sa nám podarilo nájsť isté ústretové riešenie, ktoré by mohlo pomôcť najmä súkromným školám, ale aj mnohým štátnym školám preklenúť tento problém, ktorý tu nemusel byť.

    Chcem vás informovať, milé kolegyne, vážení kolegovia, že po ozaj konsenzuálnej zhode s pánom ministrom školstva sme navrhli uznesenie, ktoré bolo vo výbore akceptované, ktorým výbor zaviazal ministra školstva Slovenskej republiky o vypracovanie dôkladnej analýzy prechodu osemročnej základnej školy na deväťročnú základnú školu obsahujúcu konkrétny návrh. Presnejšie spresňujem návrh konkrétnych opatrení s osobitným zreteľom na tie skupiny škôl, ktoré by mohli byť najviac postihnuté touto situáciou. Ide o osobitný zreteľ na súkromné školy a školy s vyučovacím jazykom národností.

    Táto analýza a opatrenia by mali zohľadniť i také možné riešenia, akým je zníženie predpísaného počtu žiakov v triedach. Treba vedieť, že toto je opatrenie, ktoré je priechodné a prijateľné najmä v štátnych školách, a že by sa mali zintenzívniť programy ďalšieho vzdelávania učiteľov, najmä na stredných školách. A to je niečo, čo malo byť minimálne rok dopredu pripravené, aby vzniknutá voľná kapacita sa využila na toto ďalšie vzdelávanie ako systémový prvok, ako súčasť pedagogického úväzku a ako napĺňanie kvalifikačných požiadaviek vyplývajúcich im napríklad z vyhlášky číslo 41 a ďalších, o ktorých možno kriticky diskutovať, ale sú tu, rešpektujeme ich.

    A ďalšia taká skupina opatrení by sa mala dotýkať úpravy finančných dotácií jednotlivým školám. Zvýšiť zrejme prepočty na hlavu žiaka, predovšetkým smerom k súkromným školám, aby dokázali najmä za posledné tri mesiace tohto roku, keď to pre ne bude najkritickejšie, proste prežiť, prípadne pripraviť si pôdu na nástup potom do ďalších, ďalších rokov.

    V druhej časti svojho stručného vystúpenia by som si dovolil vás upozorniť na bod 5 spoločnej správy. Vzhľadom na to, že tento bod sa tam dostal aj istým naším nedopatrením vo výbore ako technická chyba, navrhujem, aby tento bod 5 bol vyňatý z prípadného spoločného hlasovania, aby sa o tomto bode hlasovalo samostatne. A dovoľujem si vás, kolegyne, kolegovia, požiadať, aby sme tento bod 5 neodsúhlasili, teda aby sme hlasovali proti jeho prijatiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Harachovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážená Národná rada,

    chcem poďakovať pánovi podpredsedovi, že ochraňuje tvrdosť zákona. Dosiaľ som si myslel, že to platí len v sociálnom zabezpečení, ale od dnešného dňa vznikol historický precedens, že to súvisí aj s rokovacím poriadkom. Je taký termín "Indiánka - rýchla ruka". Ja som asi neskôr stlačil gombík v čase, keď on skončil rozpravu. Asi tam je procedurálna otázka, ktorú by bolo potrebné zvážiť aj v budúcnosti, že obdobne ako sú tajné voľby, sa ešte predsedajúci spýta, či ešte niekto chce voliť, aby bol priestor na to. A to má určitý konštitutívny dôsledok, aj táto výzva by bola vhodná, keby sa to nelámalo tak, že budeme mať z toho konflikty.

    Dovoľte mi jednu vecnú poznámku. Bola novembrová noc, už je aj januárová noc dnes večer. Neviem, prečo sa tak ponáhľate pri schvaľovaní v tomto druhom čítaní. Len by som chcel upozorniť na jednu skutočnosť, ktorú, myslím si, z právnej stránky by bolo dobre...

  • Hlasy z pléna.

  • 6. februára chce ísť pán podpredseda vlády Csáky do Budapešti odovzdávať vysvedčenia, tak asi je potrebné, aby sa to dovtedy stihlo. Som presvedčený, že podpredsedovia vlády odídu do Berlína, do Varšavy aj do Kyjeva tiež odovzdávať takéto vysvedčenia našim národnostným menšinám.

    Ale chcel by som upozorniť na jeden právny problém, ktorý v tejto súvislosti existuje a ktorý sa tu asi málo pertraktoval. Diskutuje sa často o texte ústavy z hľadiska zákona o jazyku národnostných menšín. Boli tu aj politické podmienky Európskej komisie. Robila sa z toho politika, ale chcem vás ubezpečiť, že existuje aj iný výklad v tejto súvislosti, že vôbec nič nebráni takémuto výkladu ústavy, ak je príslušná idea ústavy upravená vo viacerých zákonoch alebo hoci aj v normách nižšej právnej sily.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že napríklad len v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti je Slovensko viazané 62 dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Tých 62 dohovorov má aj 62 odporúčaní a v tejto súvislosti je výklad textu konvencie tejto medzinárodnej inštitúcie, že ak to stanoví vnútroštátny zákon, je možné, aby viacero týchto zákonov upravilo danú myšlienku v tejto konvencii, ak je krajina touto konvenciou viazaná.

    Toto je aj otázka, ktorá dnes súvisí s tým, že je potom možná z hľadiska tvorby práva dvojitá metóda, a to je otázka kodifikácie tejto problematiky do zákona o jazyku národnostných menšín alebo je to aj otázka inkorporácie, to znamená, že cez kodifikáciu či rekodifikáciu zosumarizujem, urobím syntézu platného právneho stavu do jedného kódexu alebo cez metódu inkorporácie potom zlúčim daný právny stav, ak je 12 či viac právnych predpisov v danej otázke vrátane jazyka národnostných menšín.

    Dovoľujem si upozorniť na túto otázku aj odborníkov na ústavné právo či vôbec na normotvorbu, ktorých je tu dosť aj v súčasnosti. A chcel by som v tejto súvislosti upozorniť, že takto sa vykladajú aj iné právne režimy, než je národnostná menšina alebo ich jazyk. A tento právny názor je v podstate nevylučiteľný aj z pohľadu odborníkov na inkorporáciu alebo interpretáciu právnych predpisov.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že taká závažná otázka je zrejme nevyhnutná, pretože 6. február je za dverami, a ja vám držím pri takomto legislatívnom kvalte palce. Bodaj by ste takto postupovali aj v sociálnych zákonoch. Všetko najlepšie vám želám.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorý bol ako posledný vystupujúci v rozprave.

    Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Ešte pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

  • Chcel by som len reagovať na pána poslanca Tkáča. On nám dnes dvakrát zaprial všetko najlepšie. Dovoľte mi, aby som vám aj ja zaprial všetko najlepšie.

  • Ďakujem, pán poslanec Mikloško.

    Pýtam sa spoločného navrhovateľa, či si žiada záverečné slovo. Nie.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa? Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako sú uvedené v tlači číslo 78a. A prosím, aby pani poslankyňa spoločná spravodajkyňa uvádzala hlasovanie.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli z gestorského výboru, ako aj o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ak mi dovolíte, uviedla by som návrh spoločného výboru ako spoločná spravodajkyňa...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... na hlasovanie k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom k zákonu. Prosila by som vás, keby ste si dali pred seba pozmeňujúce návrhy, teda tlač, v ktorej sú uvedené tieto návrhy. Ide o tlač číslo 78a.

    Keďže v tých návrhoch, ktoré sme uviedli v tejto spoločnej správe v bodoch 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12, neboli žiadne problémy, odporúčam, aby sme o týchto bodoch hlasovali naraz, teda en bloc. Všetky tieto body navrhuje gestorský výbor, teda ako spoločná spravodajkyňa navrhujem schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa, s návrhom na prijatie bodov tak, ako boli prečítané.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • V bode 4 už gestorský výbor túto úpravu, túto zmenu odporúčal neschváliť. V rozprave vystúpil pán Harach, ktorý k bodu 5 podal určité vysvetlenie a tiež na základe toho ho odporúča neschváliť, hoci pôvodne gestorský výbor odporúčal schváliť. To znamená, že navrhujem, aby sme o týchto dvoch bodoch 4 až 5 spoločne hlasovali tak, že ich neschválime. Teda odporúčam neschváliť body 4 a 5.

  • Pán poslanec Harach, keď vystúpil v rozprave, tak žiadal vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 5. Takže budeme musieť hlasovať o každom bode osobitne.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy.

  • Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode číslo 5 spoločnej správy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Pán Harach odporúčal neschváliť ho.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste pri hlasovaní nekomentovali, či odporúča, alebo neodporúča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Keďže sme osobitne odhlasovali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, odporúčam hlasovať o tomto zákone ako o celku.

  • Ešte nemôžeme hlasovať o tomto zákone ako o celku, pretože sme len v druhom čítaní, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Áno, prepáčte. Už je neskoro.

  • Sme v skrátenom legislatívnom konaní, a keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Keďže nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi spoločnému navrhovateľovi a pani spoločnej spravodajkyni.

  • Schválili sme ho ústavnou väčšinou. Skoro by sme ho mohli vyhlásiť za ústavný zákon.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 114. Súčasťou návrhu je aj uznesenie Národnej rady.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh odôvodnil minister zdravotníctva pán Tibor Šagát.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som krátko odôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona skupiny poslancov o Liečebnom poriadku číslo 98/1995 Z. z.

    Existujú dva dôvody, prečo treba urobiť skrátené legislatívne konanie.

    Prvý je ten, že prvou takou systémovou zmenou vo financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti je inštitút takzvaného zatvoreného konca, to znamená, že presne určené zdroje sú alokované na zdravotné výkony, ktoré sú určené spôsobom cez cenový výmer. Týmto sa dosiahlo to, aby sme boli schopní financovať zdravotníctvo na úrovni zdrojov, ktoré sú k dispozícii, aby nevznikali dlhy, aby nedošlo k ďalšiemu prehlbovaniu deficitu, k zastaveniu tokov a aby sa neprehlbovali nedostatky v zásobovaní liekov a podobne. Týmto sa vyrovnáva legislatívna úprava § 3 ods. 3 zákona o Liečebnom poriadku.

    Druhým dôvodom je, že v priebehu ostatných rokov nekontrolovane stúpa spotreba liekov a náklady na lieky, a preto prichádzame s návrhom, aby došlo k zmene v prílohe číslo 2 zákona číslo 98 o kategorizácii liekov, kde by malo touto novou kategorizáciou byť jednak zabezpečené právo občana na kvalitnú liečbu tým, že tam sa dostanú nové kvalitnejšie lieky, pretože prvá úprava, posledná úprava kategorizácie bola urobená v roku 1996 a za dva roky farmaceutický priemysel vyrobil účinnejšie lieky, lieky s menšími vedľajšími účinkami. A náš občan má určite v rámci ústavy právo na zdravotnú starostlivosť. To je jeden dôvod. Okrem toho sa z kategorizácie vyradili niektoré lieky, ktorých účinnosť sa nedokázala, alebo majú väčšie vedľajšie účinky. Teda týmto opatrením sa na jednej strane skvalitňuje liečba a na druhej strane očakávame aj úspory tým, že sa niektoré lieky z plne hradenej kategórie vyradili.

    Teda odôvodnením je zabezpečenie práva občanov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť v zmysle ústavy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Gaľu, aby informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi predložiť vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač číslo 114).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 108 z 13. januára 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač číslo 114), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 4. schôdzi výboru dňa 13. januára 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 114), a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní návrh skupiny poslancov na vydanie predmetného zákona (tlač 110) s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 1999 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 114)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 110), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pokiaľ to tak nie je, uzatváram možnosť podania prihlášok, končím rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu na uznesenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Keďže v rozprave nikto z poslancov nevystúpil, zostáva nám v podstate povinnosť schváliť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 1999, ktorým Národná rada konštatuje, že na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že sa predmetný návrh zákona skupiny poslancov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu aj pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 110. Návrh na pridelenie a prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 103.

    Za skupinu poslancov uvedie návrh pán poslanec Roman Kováč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    prosím, ospravedlňte moju hlasovú indispozíciu, o to budem kratší.

    Zákon, ktorý predkladám, alebo novelu zákona, ktorú predkladáme, žiaľ, je potrebné predkladať prakticky každý rok, pretože vždy sa vo farmaceutickom priemysle udeje niečo nové, vždy sú nové poznatky, ktoré je potrebné zužitkovať v prospech pacientov, v prospech chorých. A náš právny predpis vyžaduje, aby všetky tieto zmeny, ktoré sa potom týkajú financovania liečiv a celého procesu liečenia, boli schválené zákonom. Preto je dnes predložený tento zákon. Myslím si, že podstatu tej prílohy vysvetlil veľmi presne minister zdravotníctva. Dosť ťažko budem k tomu niečo dodávať. Chcem len povedať to, že celý zoznam robili skupiny odborníkov, hlavných odborníkov ministerstva, každý z nich mal zriadenú svoju komisiu, takže sú robené skutočne veľmi zodpovedne.

    Čo sa týka tej druhej časti návrhu, je to vlastne očíslované ako číslo 1, je to zmena § 3 ods. 3. Chcem vás poprosiť o pochopenie, toto je práve oblasť, kde sa dá povedať, že sme v legislatívnom vákuu alebo v legislatívnej tvŕdzi, pretože my dnes podľa súčasného zákona nemôžeme financovať zdravotníctvo tak, ako ho financujeme. Už dva či tri roky je vlastne financované v rozpore so súčasným znením zákona. Podľa súčasného znenia zákona je možné financovať len podľa bodového systému a my vieme veľmi dobre, že či v ordináciách praktických lekárov, kde sa časť financuje kapitáciou a časť bodovým systémom, alebo v nemocniciach, kde sa financuje pomocou lôžkodňa, sa tento zákon nerešpektuje. Nemôžeme ďalej pokračovať v tomto neprávnom stave, a preto sa vraciame do pôvodného znenia.

    Toto nie je žiadny nový výmysel, toto je pôvodné znenie zákona, tak ako bolo pôvodne vytvorené, a toto pôvodné znenie zákona umožňuje, aby v procese cenotvorby boli stanovené aj tieto princípy, či kapitácia, či bodový systém, či lôžkodeň, alebo akým spôsobom budú odmeňovaní zdravotnícki pracovníci. Toto ustanovenie sa absolútne netýka práva pacienta na jeho ošetrenie, to právo, ktoré garantuje, ostáva zachované.

    Veľmi pekne vás chcem poprosiť, keby ste hlasovali za posunutie tohto zákona do druhého čítania a pri druhom čítaní ho potom podporili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kováčovi, ktorý odôvodnil za skupinu navrhovateľov tento návrh zákona.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol návrh gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.

  • Kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 110), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Úvodom si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze prakticky pred chvíľou na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač číslo 114), ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 103 z 11. januára 1999 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. 1. 1999 vrátane gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, to je všetko, skončil som.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    v súvislosti s prerokúvaním tlače číslo 110 - návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku, mi dovoľte využiť prítomnosť pána ministra zdravotníctva, pretože si myslím, že tieto veci bezprostredne súvisia, a položiť mu dve otázky. Prirodzene, vecne nie je možné diskutovať o tej predlohe, ktorá je tu, naozaj je potrebné sa len spoliehať na to, čo tu bolo povedané, že tento návrh spracúvala skupina odborníkov podľa jednotlivých častí, pretože je nám absolútne jasné, že predložiť takýto návrh na vydanie zákona prostredníctvom - je to teda len forma, že sa volila forma poslaneckého návrhu, pretože nepochybne je to nad sily predkladateľov, ktorí sú tam uvedení.

    Prirodzene, že ešte bude priestor aj v budúcnosti na to, aby sme sa snažili riešiť problémy v zdravotníctve, čo však v ostatnom období z hľadiska mojich ekonomických prepočtov vyvolalo vo mne isté pochybnosti.

    Chcel by som vedieť názor pána ministra zdravotníctva, ako sa v budúcnosti mieni s týmto problémom vyrovnať v súvislosti so zavedením tzv. krízového stavu. Mal som možnosť získať štatistické informácie, že výkony poklesli približne o 50 %, čo by mohlo byť optimálne, pretože všetci veľmi dobre vieme, že istým spôsobom v zdravotníctve bola aj honba za výkonmi, ale čo je teda alarmujúce, že v súvislosti s poklesom výkonov o 50 % náklady klesli len v rozsahu asi 6 alebo 8 %, to znamená, že sa istým spôsobom eliminovali pohľadávky alebo sa znížili možné pohľadávky voči zdravotným poisťovniam, ale vnútorná platobná napätosť poskytovateľov - zdravotníckych zariadení sa týmto opatrením ešte zvýšila. Predpokladám, že je to prechodné obdobie. Napriek tomu by som chcel využiť túto príležitosť a požiadať pána ministra o formulovanie jeho predstáv.

    A ešte veľmi krátko formulovaná jedna otázka v súvislosti s vydaním výmeru ministerstva financií. Chcel by som, pán minister, od vás vedieť, či ste naozaj presvedčený o tom, že paušálne ocenenie alebo paušálne sadzby na jedného poistenca sú tým najoptimálnejším riešením. Vychádzam predovšetkým z tej skutočnosti, že mám aj osobné skúsenosti, že nie všetko v oblasti evidencie poistencov podľa jednotlivých lekárov je v poriadku. A viem, čo ste, alebo predpokladám, že ste tým predovšetkým sledovali to, aby sa zbytočne nekumulovali a nenaháňali výkony. Na druhej strane sa obávam, že keď zrátame vyúčtované výkony podľa jednotlivých občanov, ktorí sú registrovaní u lekárov prvého kontaktu, tak naša republika bude mať väčší počet občanov, ako je evidované pri poslednom sčítaní.

    Takže na tieto dve otázky by som chcel v súvislosti s týmto prerokovaným bodom počuť vašu odpoveď, za ktorú vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi, ktorý bol ako jediný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Vidím, že nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pán minister žiada o vyjadrenie v druhom čítaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona na položené otázky, ktoré dal pán poslanec Maxon, ak s tým súhlasí pán poslanec Maxon.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže v rozprave neboli podané návrhy, ktoré by menili stav veci, odporúčam hlasovať o troch veciach. Po prvé, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave, ktorá skončila, odporúči predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 103 z 11. 1. 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Dovoľte mi za gestorský výbor navrhnúť v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. 1. 1999 vrátane gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 8. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Upozorňujem panie poslankyne, pánov poslancov, že zajtrajší rokovací deň začneme prerokúvaním návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Preto vás všetkých prosím, aby ste skutočne o 9.00 hodine všetci boli prítomní v rokovacej sále, aby sme mohli nerušene pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona.

    Ďakujem.

    Prajem vám príjemnú dobrú noc, všetkým, ktorí ste tu vydržali, či koaličným, alebo opozičným poslancom.