• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram siedmy deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Hoffmann, pán poslanec Hudec, pán poslanec Kandráč, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Presperín, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Peter Osuský.

    Otváram bod programu, ktorým je

    hodina otázok.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa upokojili a zaujali svoje miesta, aby sme mohli nerušene pokračovať v tomto bode programu.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    za podpredsedu vlády pána Fogaša bude odpovedať podpredseda vlády pán Hamžík, za pani ministerku Schmögnerovú podpredseda vlády pán Mikloš, za ministra obrany pána Kanisa bude odpovedať pán minister Magvaši, za pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský a namiesto pána ministra Koncoša pán minister Černák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Prosím, aby ste zostali za rečníckym pultom, pretože prvá štvrťhodina tohto bodu programu je venovaná otázkam, ktoré poslanci položili a boli vyžrebované pre vás.

    Prvá otázka pre pána predsedu vlády, ktorú položil pán poslanec Brňák, znie: "Ako zlo z minulosti ste posudzovali takzvaný klientelizmus. Podarilo sa tejto vláde vyrovnať sa s klientelizmom?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec, v prvom rade oceňujem, že ste priznali búrlivý vývoj klientelizmu za posledné obdobie a iste ste si vedomý toho, že za taký krátky čas sme mohli stihnúť len to, čo sme stihnúť mohli. Chcem vám oznámiť, že súčasná slovenská vláda sa pustila do zápasu tak s korupciou, ako aj s klientelizmom. Začali sme vykonávať kontrolu privatizácie. Sú viaceré podania alebo podnety na trestné stíhania, ktoré sa týkajú nielen privatizácie, ale práve aj dôsledkov klientelizmu vo viacerých podnikoch, ako napríklad Slovenský plynárenský priemysel, Železnice Slovenskej republiky. Podnikáme opatrenia na účinné daňové kontroly. Na druhej strane vás ubezpečujem, že dominantnou črtou nášho správania budú verejné súťaže, verejné dražby, zákon o verejnom obstarávaní a také transparentné vzťahy - pevne verím -, že počas obdobia súčasnej slovenskej vlády sa s týmto neduhom spoločnosti dobre vyrovnáme.

  • Ďakujem pánu predsedovi vlády. Chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Brňák?

    Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér,

    v prvom rade chcem povedať, aby ste mi nekládli do úst niečo, čo som nepovedal. Pýtal som sa v podstate na problém klientelizmu vašej vlády v budúcnosti. V tomto smere si dovolím odcitovať - keďže ste sa nejako konkrétne nevyjadrili k tomuto problému - v podstate aj článok v novinách povedzme blízkych, nazvem to diplomaticky blízkych vláde, kde sa poukazuje vlastne na tento problém, že aj v súčasnosti je zvýšený záujem o funkcie v štátnych podnikoch alebo v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, a to rôznymi súkromnými podnikateľmi. Konkrétne sa spomínal príklad štatutárneho zástupcu z SPP pána Kaspera, ktorého presadzoval do tejto funkcie štátny tajomník ministerstva hospodárstva pán Sabol, hoci obidvaja predtým pôsobili ako spolumajitelia v spoločnosti SORIA & GREY a následne tento štatutárny zástupca generálneho riaditeľa SPP mal inú majetkovú účasť, inú súkromnú firmu s terajším práve generálnym riaditeľom SPP. Čiže mal som na mysli práve tieto konkrétne príklady do budúcnosti klientelizmu.

    Mal som na mysli aj také prípady klientelizmu do budúcnosti, ktoré sa v súčasnosti presadzujú v rôznych dozorných a správnych radách, keď sme svedkami toho, že sú tam mnohí napríklad advokáti, ktorí v minulosti robili povedzme právne služby politickým stranám súčasnej vládnej koalície, že sú tam mnohí politici, ktorí kandidovali na kandačných listinách práve strán vládnej koalície. Ak som mal na mysli klientelizmus súčasný a budúci, mal som na mysli povedzme aj prípadných mnohých novinárov a redaktorov, ktorí z predchádzajúceho nezávislého, podotýkam, možno "nezávislého" postavenia novinárov sa v súčasnosti uplatňujú veľmi razantne a vo veľkom množstve v rozličných funkciách na ministerstvách a na Úrade vlády. Čiže moja otázka...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Brňák, váš čas uplynul.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • V prvom rade vás chcem ubezpečiť, pán poslanec, že pozitívne vnímam vašu otázku. Nech sa o týchto veciach píše, nech sa o týchto veciach hovorí, nech sú tieto veci pod verejnou kontrolou. Len by som bol nerád, keby sme preindikovali niečo, čo sa nestane. Každý niekde pracoval a život je zmena. Preto jednoducho považujem všetko to, čo ste povedali alebo čo bolo obsiahnuté vo vašej dodatočnej otázke, za prirodzené.

    Skôr by som možno poukázal - a teraz sa obraciam ja na vás, aby ste to zobrali v dobrom -, že to nie je nejaký útok. Skôr by som poukázal na klientelizmus, ktorý tu je, ktorý tu bol, ktorý môžeme jednoznačne pomenovať. Myslím si, že typickým príkladom klientelizmu bol model 34, ktorý bol uplynulé štyri roky uplatňovaný v privatizácii. Jeho vrcholom bolo, že tu chodili rôzne nemecké manekýnky, talianske herečky, francúzski herci a ľudia veľmi dobre vedia, že práve toto bol dôsledok klientelizmu, že istá politická moc prihrávala veľmi lacno fabriky svojim verným a títo sa potom vedeli, samozrejme, svojim mecenášom odvďačiť. Iste by som vás mohol zabávať veľkými príkladmi z oblasti ministerstva dopravy a spojov, kde boli úľavy na prepravnom, o ktoré sa vrchovatou mierou zaslúžil bývalý minister Rezeš. Mohol by som hovoriť o záležitostiach na ministerstve kultúry, ako sa nevýhodne prenajímali napríklad niektoré priestory. Alebo možno tak celkom lapidárne tie známe kúpele, pretože verejnosť to pozná. Bývalý minister pán Soboňa vlastní nejaké kúpele a spoločnosť veľmi dobre vie, že za piešťanskými je pani Martinková, ktorá bola tým, čím bola. Nebudem sa k tomu vracať donekonečna. A toto je ten pravý klientelizmus, ktorý sa tu rozmohol a s ktorým treba urobiť poriadok.

    Chcem vám prisľúbiť, pán poslanec, že vo veľmi krátkom čase sa spoločnosť bude schopná dozvedieť, ako mohol pán Rezeš nadobudnúť vily nielen na Slovensku, ale aj na španielskej riviére a ako je to s vašimi ďalšími kolegami Vicenom, Macuškom, skadiaľ mali peniaze na ranče, veľké domy. Lebo som hlboko presvedčený, že toto sú práve dôsledky toho klientelizmu, s ktorým je na Slovensku potrebné urobiť poriadok. A máte moje slovo, že súčasná slovenská vláda bude s tým robiť poriadok.

  • Ďakujem predsedovi vlády.

    Druhá v poradí z vyžrebovaných otázok je znovu otázka, ktorú položil pán poslanec Brňák pánu premiérovi a znie: "Podpredseda vlády pán Csáky sa vyjadril, že v blízkej budúcnosti nebude podpísaná medzištátna zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom. Je to oficiálne stanovisko vlády?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    proces prípravy Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou bol formálne prerušený ešte predchádzajúcou vládou. Bolo to 26. augusta 1998 a bol daný prísľub, že k obnoveniu práce tejto zmiešanej komisie dôjde po parlamentných voľbách. Áno, bolo to naozaj tak. Vtedajšia ministerka zahraničných vecí napísala pánu apoštolskému nunciovi, že to tak bude po parlamentných voľbách.

    Chcem vám oznámiť, pán poslanec, že vláda Slovenskej republiky prácu na príprave základnej zmluvy neprerušuje, naopak, deklaruje záujem na jej podpísaní, a preto obnovuje aj činnosť zmiešanej komisie, ktorej členmi za štát sa stávajú príslušní rezortní ministri súčasnej vlády.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som nesúhlasil s vaším konštatovaním, že počas predchádzajúcej vlády boli prerušené práce na tejto zmluve. Naopak, domnievam sa, že pracovná verzia zmluvy medzi Slovenskou republikou a Vatikánom je aj v súčasnosti v takom stupni rozpracovanosti, že nič nebráni tomu, aby v krátkom čase mohla byť prijatá. Ak nebola prijatá počas predchádzajúcej vlády, nebolo to preto, že by tu bola nejaká nechuť zo strany vlády, ale bolo to preto, že mnoho politických, záujmových a iných zoskupení sa snažilo rozličnými podružnými vecami mariť podpísanie tejto zmluvy azda z toho aspektu, z primitívneho politického aspektu, aby túto zmluvu nepodpísala Mečiarova vláda. Preto tu bol dôležitý zápas o nejakú prenotifikáciu alebo niečo podobné, čo sa rozvirovalo na stránkach novín, ale unikal zmysel, že vláda skutočne chce tú zmluvu podpísať. Ak sa môžem opýtať v doplňujúcej otázke: Kedy predpokladáte z hľadiska času, pán predseda, že táto zmluva bude podpísaná?

  • Nech sa páči, pán predseda vlády, môžete odpovedať.

  • Len krátko k tomu, čo ste povedali. Moja informácia je taká, ako som povedal, že 26. augusta pani ministerka zahraničných vecí napísala to, čo napísala a bolo to o prerušení tohto vzťahu. Ale podstatné je to, že ďalšia moja informácia hovorí, že minister zahraničných vecí pán Kukan sa 2. decembra stretol so šéfom vatikánskej diplomacie monsigneurom Toranom a vyjadril pripravenosť obnoviť činnosť tejto komisie.

    Chcem vás informovať, pán poslanec, že na budúci týždeň sa stretnem s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska, kde zmapujeme situáciu, kde dáme na stôl to, čo je z jednej strany, z druhej strany pripravené a nepochybne po tomto našom stretnutí i ďalších stretnutiach - pretože máme dobrú vôľu tento problém pozitívne vyriešiť -, pevne verím, že sa priblíži čas, keď budeme schopní túto zmluvu uzatvoriť.

  • V poradí tretia z vyžrebovaných otázok na premiéra vlády je od pána poslanca Sopka a znie: "V akom časovom horizonte vláda Slovenskej republiky podpíše Európsku chartu miestnej samosprávy?"

    Nech sa páči, pán predseda, môžete odpovedať.

  • Návrh na podpis Európskej charty miestnej samosprávy vypracovalo ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí a predložilo ho v pôvodne určenom termíne, t. j. do 30. júna 1998 na rokovanie vlády, ale dosiaľ nebola táto záležitosť vo vláde prerokovaná. S cieľom prispôsobiť predkladaný materiál programovému vyhláseniu novej vlády zároveň so zámerom neodďaľovať podpis tohto významného dokumentu minister vnútra po stiahnutí predloženého materiálu zabezpečil vypracovanie nového materiálu a tento nový materiál prerokujeme vo vláde ešte do konca tohto roka 23. decembra.

    Budem veľmi stručný. Je predpoklad, že podpis bude do 31. 3. 1999.

  • Ďakujem pekne.

    V poradí štvrtá z vyžrebovaných a položených otázok je znovu od pána poslanca Brňáka.

  • Hlas z pléna.

  • Prepáčte mi, pán poslanec, nech sa páči.

  • Chcel by som sa poďakovať pánu predsedovi vlády. Som spokojný s odpoveďou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    V poradí štvrtá z vyžrebovaných a položených otázok je znovu od pána poslanca Brňáka, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Zrušili ste amnestiu predchádzajúceho zastupujúceho prezidenta podľa môjho názoru protiprávnym spôsobom. Prečo ste zároveň nezrušili aj amnestiu exprezidenta Kováča vzťahujúcu sa na jeho syna a jeho priateľov v kauze Technopol?"

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Je to tak preto, lebo tam nešlo o amnestiu, ale o udelenie milosti a nekonal som tak preto, lebo udelená milosť bola preto, aby napomohla šetrenie trestného činu. Veľmi dobre vieme, že syn pána exprezidenta bol v postavení, keď sa nemohol ani brániť, ani sa proti nemu nekonalo. Z týchto dôvodov, pán poslanec.

  • Pán poslanec Brňák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    v súvislosti so zrušením tejto amnestie ste uviedli, že vlastne predchádzajúce rozhodnutie o amnestii okrem iného nesledovalo záujem štátu ani blaho občanov, ani dosiahnutie občianskeho zmieru. Nuž, dovoľte mi opýtať sa, aké blaho občanov alebo aký občiansky zmier malo zaviesť práve rozhodnutie o individuálnej milosti vo vzťahu k Michalovi Kováčovi, synovi exprezidenta pána Kováča a ďalej k Lenke Rosenbergovej, ďalej k Ing. Martinovi Sücsovi-Milému, k Mariánovi Kočnerovi, k Petrovi Krylovovi, k Rudolfovi van der Verfovi, keď v podstate ako dôvod individuálnej milosti sa priamo v týchto individuálnych milostiach exprezidenta Kováča uvádza, že boli trestne stíhaní, že podvodne vylákali sumu 2 308 920 USD. Chcete ešte aj teraz zase opätovne prízvukovať a duplikovať to, čo ste povedali v úvode mojej otázky, že ste sledovali tým, že ste nezrušili túto individuálnu milosť, iba to, aby mohol pán Kováč junior vycestovať do zahraničia? Ako sa to dotýkalo tých ostatných, ktorí reálne boli namočení v podstate v podvode presahujúcom 2 milióny USD? Ak chcete zrušiť alebo ak ste zrušili túto amnestiu z humánnych, zo spravodlivých etických dôvodov, myslím si, že nesporne tu bol dôvod, aby ste tak urobili aj vo vzťahu k týmto individuálnym milostiam, aj keď, podľa môjho názoru - za tým si stojím -, zastupujúci prezident, vy ako osoba nemáte právo zrušiť výsostné osobnostné právo.

    Ďakujem.

  • Váš čas vypršal, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec, kauza Technopol sa vyšetruje. Mne išlo o to, aby sa vyšetrila aj kauza zrušenia zmarenia referenda a kauza únosu suverénneho občana. O toto mi išlo. Ľudia volajú po spravodlivosti, volajú po náprave krívd, volajú po tom, aby si nikto nikdy nemyslel, že keď sa spolčí so štátnymi orgánmi alebo politickými reprezentáciami, že sa mu na Slovensku môže všetko prepiecť. Keď chceme obnovu spoločnosti, keď chceme právny štát, keď chceme poriadok, takéto kauzy musia byť došetrené. Nech sa Slovenská informačná služba očistí alebo nech ľudia vedia, kto tu ako konal.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na otázky poslancov pánu predsedovi vlády uplynul.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som využiť túto príležitosť, keďže zrejme do Vianoc nebudeme spolu, aby som vám všetkým zaželal milostiplné Vianoce a všetko najlepšie v roku 1999, hlavne pevné zdravie. Prajem všetko dobré.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sitek pánu ministrovi Černákovi a znie: "Na základe akého dôvodu ste 15. decembra 1998 na valnom zhromaždení zrušili akciovú spoločnosť ARMEX?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán poslanec Sitek,

    keby som chcel odpovedať uštipačne, tak odpoviem, že vy ako bývalý minister obrany určite viete, prečo na valnom zhromaždení bol zrušený ARMEX. Keby som chcel byť lakonický, tak by som povedal, že ARMEX bol zrušený preto, lebo o tom rozhodli akcionári. Ministerstvo hospodárstvo je jedným z akcionárov a všetci hlasovali za zrušenie.

    A keďže sa vám pokúsim odpovedať vecne, dovoľte mi povedať, že ARMEX vznikol preto, aby koordinoval aktivity slovenských firiem, aby sa vylúčila dvojkoľajnosť a ponuka materiálu tomu istému zákazníkovi prostredníctvom dvoch, niekde aj troch alebo aj štyroch zdrojov. Nemôžem hovoriť o veľmi presných číslach, nemôžem hovoriť o veľmi presných menách, vy ako bývalý minister obrany iste chápate prečo, ale obchodná spoločnosť ARMEX nedosiahla za obdobie svojej činnosti také výsledky, aké sa predpokladali najmä v kvantite obchodných prípadov. Jednoducho, vznikol ďalší subjekt, ktorý sa začlenil do konkurenčného prostredia obchodu so špeciálnou technikou - je to pomerne úzka špecializácia - a začal pôsobiť najmä v najužšom sektore, v sektore odmínovania. O tom sa veľmi ľahko dajú zistiť fakty z presného počtu vydaných licencií. Rovnako sa nenaplnili ani očakávania, ktoré boli spojené s koordináciou obchodu so špeciálnou technikou. Pritom práve neskôr vzniknuté majetkové prepojenie medzi DMD Holding a obchodnou firmou ARMEX dávali predpoklady na optimálne uplatňovanie koordinačnej funkcie. Žiaľ, stal sa pravý opak. Tieto subjekty sa stali konkurenčnými a pôsobili konkurenčne, nie koordinačne.

    Hospodárske výsledky v roku 1996 a 1997 dosiahli síce mierny zisk - v roku 1996 3 milióny, v roku 1997 0,5 milióna korún -, ale v roku 1998 sa podstatne znížili. Za 11 mesiacov tohto roku predstavuje strata 15,1 milióna korún. Vyplýva to zo súvahy, ktorú mali všetci akcionári k dispozícii, keď hlasovali, ktorá je vypracovaná pracovníkmi spoločnosti ARMEX. To boli hlavné dôvody, prečo všetci akcionári vrátane najväčšieho - ministerstva hospodárstva - hlasovali za zrušenie tejto obchodnej spoločnosti.

  • Ďakujem za odpoveď pánu ministrovi.

    Pán poslanec Sitek, želáte si položiť doplňujúcu otázku?

    Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    chcel by som vám najprv povedať, že argumenty, ktoré ste predložili, nemajú žiaden vecný charakter, lebo ARMEX bol zriadený za účelom koordinácie obchodu so špeciálnou technikou. Musíme si uvedomiť, že štát dáva obrovské peniaze do vývoja, výskumu a výroby špeciálnej techniky. Nato bol zriadený DMD Holding. Hovorili ste, že nebolo tu prepojenie medzi DMD Holding a spoločnosťou ARMEX. Musíte si uvedomiť, že DMD Holding, ktorého ste jediným zakladateľom, to znamená ministerstvo hospodárstva, máte všetky možnosti nato, aby ste to vedeli ovplyvniť.

    Mal som možnosť sa zúčastniť na viacerých vojenských výstavách a prešiel som nespočetné množstvo krajín, a vlastne každá krajina má akciovú spoločnosť s vplyvom štátu, aby vedela obchodnú politiku so špeciálnou technikou koordinovať. Dobre viete, koľko finančných prostriedkov sa dáva z ministerstva hospodárstva, z ministerstva obrany a z iných subjektov na vývoj, výskum a výroby špeciálnej techniky. Dnešným rozhodnutím alebo lepšie povedané rozhodnutím valného zhromaždenia z 15. decembra ste zrušili to, čo sa tu päť rokov budovalo za štátne peniaze. A mal som možnosť osobne rokovať s jednotlivými firmami, ktoré sa dnes podieľajú - myslím tým súkromnými - a každá je prístupná v tom, že treba zriadiť štátnu akciovú spoločnosť, kde sa vlastne politickou podporou budú vytvárať podmienky na to, aby obchod so špeciálnou technikou, ktorý je veľmi zložitý, bol vlastne aj z hľadiska politiky podporovaný. To znamená, každý štát má zriadenú takúto akciovú spoločnosť.

    Čo sa týka vašich čísel, sú nesprávne, lebo ako bývalý minister obrany mám pred sebou všetky výsledky hospodárenia od roku 1994, kde iba prvý rok bola strata, odvtedy je v podstate zisk.

    Čiže vaše argumenty ma nepresvedčili, jediný vecný argument alebo jediný argument je v tom, že máte...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, váš čas uplynul.

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    údaje, ktoré som čerpal, som čerpal z oficiálnych údajov, ktoré máme k dispozícii, ako akcionár bývalého ARMEX-u. Hovorili ste o tom, že sa používali štátne prostriedky a veľké štátne prostriedky. Dovoľte mi, aby som sa pozrel len na jednu maličkú kauzu, na čo sa používali štátne prostriedky.

    Vážený pán poslanec, zásadne dodržiavam pri všetkých subjektoch, ktoré riadime alebo ktorých je ministerstvo hospodárstva akcionárom, služobný postup. Vo všetkých pracujú kontroly, na základe zistenia kontrol vstupuje potom do subjektov v prípade podozrenia finančná polícia a nasledujú ďalšie trestnoprávne konania. Trošku poruším túto svoju zásadu v prípade spoločnosti ARMEX, keď ste ma k tomu tak priamo vyzvali a vyprovokoval ma k tomu aj generálny riaditeľ, ktorý v televízii dával rozhovory o tom, ako strašne sme poškodili slovenskú zbrojarinu. Dovoľte mi pozrieť sa len na prípad budovy, v ktorej sídli ARMEX. Vlastníkmi budovy UTAR, ktorá má hodnotu okolo 60 miliónov korún, pôvodne boli UTAR TC, spol. s r. o., ktorý vlastnil dve tretiny tejto budovy a dve tretiny UTAR, štátny podnik v likvidácii. Na základe predkupného práva odkúpil UTAR TC, spol. s r. o., od UTAR-u, š. p. v likvidácii, jednu tretinu budovy a priľahlé pozemky. Vlastníkom budovy v súčasnosti je UTAR TC, spol. s r. o., Bratislava. ARMEX, a. s., odkúpil od štátneho podniku UTAR v likvidácii obchodný podiel 50 % v hodnote 31 miliónov na základe znaleckého posudku a súčasne odkúpil aj 50-percentný podiel rakúskeho spoločníka tejto firmy. A tak sa ARMEX stal 100-percentným vlastníkom UTAR TC, spol. s r. o. A súčasným 100-percentným vlastníkom UTAR TC, spol. s r. o., je PRV Vrútky, spol. s r. o. Je to náhoda, že tá istá spoločnosť je spolumajiteľom ŽOS Vrútky?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Černákovi.

    V poradí druhá z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Švec pánu ministrovi Šagátovi a je tohto znenia: "Ekonomická náročnosť zdravotnej starostlivosti vzrástla v dôsledku jej modernizácie - nové technológie, liečivá atď. Kde sú hranice úsporných opatrení v zdravotníctve?" Pýta sa pán poslanec Švec pána ministra Šagáta.

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať na položenú otázku.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, poslanci,

    ďakujem za otázku pánu profesorovi Švecovi. Chcel by som k nej uviesť asi takúto odpoveď. Skutočne, vstupy do zdravotníctva, ktoré predstavujú nové technológie, nové lieky, ktoré otvárajú nové neobvyklé možnosti včasnej diagnostiky, absolútne neobvyklé možnosti náhrady ľudských orgánov, sú veľmi ekonomicky náročné a aj najvyspelejšie krajiny, ktoré dávajú niekoľkonásobne viac do zdravotníctva ako my, majú problémy, aby rast financií na zdravotníctvo regulovali, aby nepresiahol možnosti danej ekonomiky.

    My dávame na zdravotníctvo v roku 1998 približne 220 dolárov, susedné Rakúsko 1 400, Spojené štáty na hranici 3 000 dolárov. Z toho vidieť, aké sú to obrovské rozdiely, a preto prosím, aby ste vnímali šetriace opatrenia v dvoch rovinách.

    Prvá je, že sa nikdy nebudeme vzdávať ambície, aby neustále prichádzali väčšie prostriedky do zdravotníctva, aby sme mohli zavádzať nové technológie, nové diagnostické metódy, nové liečebné metódy. A na ministerstve financií pri rokovaní o provizórnom rozpočte i o rozpočte na rok 1999 sme deklarovali, aby ministerstvo financií, štát ako celok aj poslanci stratili ilúziu, že transformácia zdravotníctva znamená znížené výdavky na zdravotníctvo. Naopak, výdavky budú stúpať, len musíme urobiť to, aby sa znížilo neefektívne používanie prostriedkov. Ak dnes máme 220 dolárov na občana a rok na zdravotníctvo, nie som tu schopný povedať, koľko sa skutočne z týchto 220 dolárov efektívne použije na zdravotnú starostlivosť.

    Už som tu hovoril o tom, ako sa neefektívne používajú prostriedky v niektorých zariadeniach. Dnes máme predbežné výsledky auditu ekonomického správania v Banskej Bystrici, v nemocnici v Banskej Bystrici. Sú také závažné, že ministerstvo zdravotníctva podá podnet na šetrenie z dvoch dôvodov. Predovšetkým z dôvodu nehospodárneho nakladania s majetkom štátu a z druhého dôvodu všeobecného ohrozenia zdravotnej starostlivosti. Absolútne zlé účtovníctvo, zlá inventarizácia, keď nevedia, ani koľko majú budov, doviedli toto zdravotníctvo na pokraj zastavenia s dlhom 1 miliardy. Takýchto zariadení s menším počtom dlhov, ale s rovnakým ohrozením funkčnosti je na Slovensku viac.

    Takže v súčasnosti chápeme šetrenie ako šetrenie nevyhnutné na to, aby ostali prostriedky na riešenie akútnych, život ohrozujúcich situácií v zdravotníctve s tým, že ambíciu neustále dostávať do rezortu viac zdrojov - a nakoniec túto ambíciu určite aj ministerstvo financií, ale aj štát naplní - môžeme dosiahnuť len vtedy, keď dokážeme prostriedky efektívne využívať. Tak ako všade, vo všetkých štátoch vonku je kontrolovaný vždy okrem odbornosti predsa aj základný ukazovateľ, a to je kost a benefit. To znamená, celý rad programov sa spúšťa aj vonku, v bohatých krajinách, ak je jasne dokázaná ich efektivita, ich návratnosť.

    Je mi veľmi ľúto, že sme museli a vôbec musíme riešiť situáciu v zdravotníctve. Je taká, aká je. I keď mnohí prijali s nevôľou označenia krízového, vojnového stavu, je to v skutočnosti tak. A limity, presné čiary šetrenia nie sú. Skutočne je možné zabezpečiť bezpečnosť zdravotnej starostlivosti na úrovni akútneho neodkladného ošetrenia len vysokou profesionalitou lekárov, s tým, aby štát zabezpečil nevyhnutnú diagnostiku, aby nedošlo k fatálnym smrteľným následkom pri nevyužití diagnostických možností. To by bolo veľmi zlé.

    Do vlády predkladám, na zasadnutie vlády prvé vyhodnotenie úsporných opatrení k 23. decembru, o ktorom budem referovať. Máme krízovú telefónnu linku, zdravotnícke zariadenia nám posielajú hlásenia, ako sa vysporadúvajú so šetriacimi režimami a budem referovať - ak bude parlament chcieť - aj parlamentu, ako ten celý proces prebiehal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Švec chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ďakujem, pán minister, vaša odpoveď ma uspokojila.

    Som veľmi rád, že prijímate stanovisko, že v medicínskej starostlivosti sa šetriť musí, ale nedá sa obmedziť spektrum napríklad diagnostických metodík, ktoré sú nesmierne dôležité na záchranu života. Svoju otázku som kládol aj z tohto aspektu, aby sa prihliadalo na to, že všetky šetriace opatrenia, akokoľvek dôležité, z medicínskeho pohľadu sa musia brať z aspektu zodpovednosti lekára za život a zdravie pacienta. Takže žiadne šetriace kroky by nemali viesť k obmedzeniu diagnostických a liečebných postupov.

  • Samozrejme, môžem len súhlasiť s týmto názorom, s tým, že, naopak, krízový program a vytvorenie krízového štábu vytvorilo priestor na to, aby akúkoľvek signalizáciu, či už od občana alebo zdravotníckeho pracovníka, ktorý by upozornil práve na nejaký závažný nedostatok základnej diagnostickej techniky alebo chemikálií, sme mohli hneď riešiť z úrovne centrálneho úradu. Aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, treba povedať, že do dnešného dňa sme nedostali žiadnu signalizáciu, že by chýbali röntgenové filmy, že by chýbali iné pomôcky, ktoré sú nevyhnutné na zdravotnícku starostlivosť. Všetko toto sme pripravení okamžite riešiť v priebehu celých 24 hodín.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz prosím pána ministra Ftáčnika, aby odpovedal v poradí na tretiu vyžrebovanú otázku, ktorú mu kladie pán poslanec Švec, tohto znenia: "Organizácia vedy Slovenskej republiky si vyžiada zásadné zmeny. Ako túto potrebu vidíte z pohľadu ministerstva školstva?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    vážené poslankyne a poslanci,

    na položenú otázku by bolo možné odpovedať rozsiahlo. Pokúsim sa v niekoľkých vecných poznámkach povedať, ako vidím možnosti v oblasti zmien vo vede, ktoré sú pred nami v najbližších štyroch rokoch.

    Predpokladám, že v oblasti inštitúcií sa zachová rozdelenie na vedu, ktorá sa robí na vysokých školách, v Slovenskej akadémii vied a v rezortnom výskume, ale očakávam, že tu dôjde k podstatne silnejším presahom, než sa to dialo doteraz, a že dokážeme zabezpečiť, aby sa štát pozrel na tieto jednotlivé zložky výskumu z jedného spoločného pohľadu, pretože prostriedky, ktoré Slovenská republika dáva na zabezpečenie vedy, sú rozdeľované inštitucionálne práve prostredníctvom týchto zložiek, a nie je to vždy v prospech samotnej vedy.

    Myslím si, bezpochyby, že veda sa musí posilňovať najmä na vysokých školách práve preto, aby profesori, docenti a asistenti dokázali študentom poskytovať tie najmodernejšie poznatky. Ale musí tu prísť aj k presahom, ktoré budú súvisieť s efektívnym rozdeľovaním prostriedkov.

    Z hľadiska riadenia vedy počíta vláda s tým, že príde k zrušeniu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, samozrejme, zákonom Národnej rady, čiže rozhodne o ňom táto snemovňa, ale počíta sa s tým, že kompetencie, ktoré dnes vykonáva úrad, sa vrátia späť na ministerstvo školstva, ktoré bude mať nielen rezortné, ale aj prierezové kompetencie v oblasti vedy a bude môcť z jedného centra ovplyvňovať podmienky pre vedu v tých jednotlivých inštitúciách, o ktorých som hovoril. Počítame takisto s tým, že bude presunuté Centrum vedecko-technických informácií z Úradu pre stratégiu pod ministerstvo školstva ako priamo riadenú organizáciu a že tu vznikne spoločný informačný systém o pracoviskách vedy a výskumu vo všetkých troch inštitucionálnych zložkách, aby sme mali na jednom mieste prehľad o tom, aké výsledky a za aké prostriedky sa dosiahli, prípadne do akých vedeckých projektov sú zapojené naše pracoviská.

    Myslíme si tiež, že je potrebné oživiť Radu vlády pre vedu a nové technológie a prostredníctvom tejto rady zodpovedať na niektoré úlohy, ktoré si vláda Slovenskej republiky dala do svojho programového vyhlásenia a ktoré sa týkajú spracovania koncepcie štátnej vednej a technickej politiky, pretože je to problém, ktorý, samozrejme, presahuje pôsobnosť jedného ministerstva. Treba ho riešiť najmä v poradnom orgáne a potom v samotnej vláde.

    Vláda vo svojom programe hovorí, že bude kodifikovať postavenie vedy príslušnými legislatívnymi zmenami, koncepčne aj legislatívne chce upraviť riadenie vedy a postavenie jej hlavných zložiek vrátane nového zákona o Slovenskej akadémii vied.

    Čo sa týka financovania, počítame s tým, a tak to hovorí vládne vyhlásenie, že sa bude zvyšovať podiel výdavkov na vedu z hrubého domáceho produktu postupne na úroveň, ktorú dosahujú v krajinách Európskej únie, čo znamená, že z dnešnej približne polovičnej úrovne by sme postupne chceli zvyšovať podiel výdavkov na vedu. V súvislosti s tým vláda počíta s vytvorením nového modelu financovania vedy a výskumu prostredníctvom nadrezortnej grantovej agentúry, čiže na princípe súťaživosti by sa jednotlivé subjekty vedy uchádzali o podporu zo štátneho rozpočtu. Legislatívne to chceme vyjadriť prostredníctvom dlho očakávaného zákona o podpore vedy a techniky.

    Z hľadiska zapojenia sa do medzinárodných programov počítame okrem iného aj s otvorením dvier pre vstup subjektov vedy a techniky do 5. rámcového programu Európskej únie, ktorý vlastne v tomto volebnom období bude jednou z možností získavania a presadenia sa našich vedeckovýskumných pracovísk v medzinárodnej konkurencii.

    Toľko, vážený pán poslanec, také hlavné línie toho, ako by sa mohla uberať organizácia vedy a jej legislatívne úpravy v najbližších štyroch rokoch.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Švec sa hlási s doplňujúcou otázkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, znamená to, že sa koncepcia rozvoja vedy a vedeckovýskumnej základne vo vašom programe nebude meniť? Myslíte si napríklad, že diametrálne odlišné postavenie vedeckovýskumnej bázy na vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied je v poriadku? Myslíte si, že postavenie Slovenskej akadémie vied ako ústredného orgánu štátnej správy je v poriadku? Myslíte si, že je v poriadku aj to, že napríklad Slovenská akadémia vied ako inštitúcia je financovaná priamo z vlastnej kapitoly? Nemyslíte si, že by bolo konečne vhodné, aby slovenská veda prešla rekonštrukciou tak ako vo všetkých ostatných vyspelých krajinách? Nemyslíte si, pán minister, že by bolo konečne potrebné uvažovať o spoločnom ústrednom orgáne štátnej správy pre vysokoškolské vzdelávanie a vedu?

  • Pán minister, prosím, čo si o tom myslíte?

  • Vážený pán poslanec,

    vaše návrhy tak trochu presahujú zámer, ktorý vláda vložila do programového vyhlásenia. Nepochybne sa budeme zaoberať aj otázkami, ktoré ste nastolili. Určite na ne odpovieme v koncepcii štátnej vednej a technickej politiky aj v tom koncepčnom zvládnutí, o ktorom som hovoril, ktoré sa týka jednak riadenia vedy, ale aj postavenia jej hlavných zložiek vrátane zákona o Slovenskej akadémii vied. Nemyslím si, že by mala byť akadémia ústredným orgánom, že by tu mali platiť veci, ktoré sú tak trochu presahom z minulého obdobia, a že treba vedu postaviť takpovediac na výkonných parametroch, to znamená, nech sa presadia tie pracoviská, ktoré majú šancu ponúknuť nové poznatky a nové technológie, samozrejme, so zohľadnením určitej inštitucionálnej bázy, to znamená, veda na vysokých školách má svoje miesto a nikto ju odtiaľ nevytlačí, so zohľadnením štátnych záujmov o pracoviská, ktoré vytvárajú istú národnú pamäť a národnú hrdosť.

    Toto všetko, samozrejme, bude podporované. Ale v rámci koncepčnej diskusie môžem odpovedať na to, čo ste nastolili, či sme schopní prejsť k zásadnému pohybu práve v tej oblasti vedy a naozaj dokázať porovnať jednotlivé pracoviská, alebo sa budú strážiť jednotlivé sektory tak, ako som ich vymenoval, každý vlastne sám pre seba, ale bez potrebných presahov, ktoré vláda naznačila vo svojom programovom vyhlásení. Čiže čaká nás aj v tejto oblasti koncepčná diskusia podobne ako v oblasti základného a stredného školstva, v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Aj tu vláda možno menej zreteľne avizuje potrebnú diskusiu, výsledkom ktorej budú viaceré legislatívne úpravy, ktoré v uplynulých štyroch rokoch jednoducho neboli predložené a čas si ich naliehavo žiada.

    Toľko odpoveď na vašu doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.

    Teraz prosím podpredsedu vlády pána Hamžíka, ktorého poveril pán premiér, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády pána Fogaša, odpovedať na otázku, ktorú položil pán poslanec Brňák, a je tohto znenia: "Aký je právny názor zodpovedného podpredsedu vlády na zrušenie amnestie predsedom vlády Slovenskej republiky pánom Dzurindom?"

  • Vážený pán poslanec,

    v odpovedi na vašu otázku si dovoľujem upozorniť na to, že ako člen vlády nevykonávam žiadne poverenie vo vzťahu k otázkam amnestie, a teda ani za tieto otázky nezodpovedám. Ak chcete poznať môj osobný názor na vami vymedzenú problematiku, dovoľujem si konštatovať nasledujúce. Ako je vám známe, rozhodovanie o amnestii je výsadou hlavy štátu alebo osoby, na ktorú táto kompetencia prešla v čase, keď prezident funkciu nevykonáva alebo nie je zvolený.

    Korene súčasnej diskusie treba hľadať v rozhodnutí o amnestii v marci tohto roku, keď sa vtedajším predsedom vlády vyhlásená amnestia vzťahovala na nešpecifikovaný okruh skutkových podstát a osôb. Svojím poňatím úplne vybočila z rámca našich ústavných princípov a tradícií, a to od samého začiatku vyvolávalo pochybnosti, či bola udelená v súlade s platným právnym poriadkom. Následná oprava vykonaná bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom bola precedensom, ktorý bol predmetom diskusie už pred niekoľkými mesiacmi. Vaša otázka teda iba reaguje na to, o čom sa začalo hovoriť už v marci. Pýtam sa aj za vás: Bola oprava amnestie vyhlásená pánom Mečiarom v súlade s ústavou? Viem, že skupina poslancov pripravuje návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky k meritu tohto problému, takže diskusia o ňom bude ďalej pokračovať. Chcem vás ubezpečiť, že na rozdiel od mnohých rozhodnutie Ústavného súdu nebudem komentovať, budem ho rešpektovať.

    Na záver vám však musím celkom otvorene povedať, že považujem za správne, aby trestné činy, ako sú únosy detí, boli vyšetrené vždy, a to bez ohľadu na vek dieťaťa, a aby o okolnostiach s nimi spojenými bola verejnosť informovaná.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, pochopil som, že toto je stanovisko podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorého si vážim. Myslím si, že tak ako je v úvode nepriamo uvedené a ako uviedol pán podpredseda vlády aj v jednej televíznej relácii, kde jednoznačne prezentoval názor, že podľa jeho názoru zastupujúci prezident Dzurinda nemal právo zrušiť túto amnestiu, ktorú zrušil, myslím si, že treba rešpektovať a treba, povedal by som, kvitovať toto stanovisko a tento postoj podpredsedu vlády pána Fogaša. Moja otázka smerovala k tomu, či sa pán zastupujúci prezident Dzurinda radil s ním ako s reprezentantom Legislatívnej rady vlády, čo je profesionálny orgán práve v spojitosti s touto, povedal by som, netradičnou formou, ktorú si zvolil pán Dzurinda, keď zrušil predchádzajúce referendum.

    Chcem ešte uviesť, že v danom prípade podľa môjho názoru nie je ani taká podstatná amnestia, ktorú, či už prvú, alebo druhú, v minulosti uskutočnil zastupujúci prezident Mečiar. Ak sa budia pochybnosti okolo právneho charakteru a významu prvej amnestie pána Mečiara, bolo možné túto spochybniť normálnym spôsobom na Ústavnom súde. Nepovažujem druhú amnestiu za opravu prvej, ale ako dve samostatné amnestie, ktoré boli udelené vtedajším zastupujúcim prezidentom pánom Mečiarom. Keďže tu nie je pán podpredseda Fogaš, nežiadam túto odpoveď od zastupujúceho podpredsedu pána Hamžíka. Ešte raz sa chcem poďakovať právnickému postoju podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý pomerne jasne artikuloval, že došlo k porušeniu ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ak môžem zareagovať, myslím si, že odpoveď pána podpredsedu vlády Fogaša bola o niečom úplne inom. Ten výklad mu budem tlmočiť, taktiež to, čo ste povedali po tomto výklade, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz prosím pána ministra Magvašiho, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Sopko, a otázka má toto znenie: "Budete podporovať doterajšiu prax, aby projekt verejnoprospešných prác na riešenie nezamestnanosti bol využívaný aj pre okresné a krajské úrady?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem.

    Zostáva mi veľmi málo času, samozrejme, dalo by sa o tom oveľa viac rozprávať.

  • Pán minister, máte dosť času, pretože sme začali o 14.10 hodine.

    Nech sa páči.

  • Takže budem hovoriť. Chcel som odpovedať veľmi jednoducho, že nebudem podporovať, ale chcel by som trošku túto tematiku rozviesť, lebo si myslím, že táto tematika je mimoriadne zaujímavá, a je potrebné, aby sme si celkovo ujasnili otázku verejnoprospešných prác.

    Verejnoprospešné práce sú jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce a sú definované v § 91 zákona o zamestnanosti a mali by predovšetkým riešiť problémy evidovaných nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných, a nie riešenie prevádzkových alebo iných problémov konkrétnych organizácií, resp. inštitúcií.

    Chcel by som konštatovať, že k 30. 9. na Slovensku bolo celkove 10 058 nezamestnaných práve v tomto druhu práce, teda vo verejnoprospešných prácach, pričom konkrétne v Prešovskom kraji, pokiaľ by som chcel povedať, bolo z tých 10 tisíc 2 732 nezamestnaných. To je takmer 27 % z celkového slovenského počtu. Samozrejme, vyplýva to aj z počtu obyvateľov v Prešove a vysokej miery nezamestnanosti v kraji Prešov.

    Chcel by som konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce - kde z hľadiska zákona som zároveň predsedom predstavenstva - chcem využívať tento nástroj a chceme ho využívať predovšetkým na práce, ktoré majú skutočne verejnoprospešný charakter. Chcel by som upozorniť aj na to, že v zmysle tohto zákona rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov na organizovanie verejnoprospešných prác spadá výlučne do pôsobnosti správneho výboru okresného úradu práce, v ktorého územnom obvode sa má toto miesto vytvoriť. Konkrétnu kvantifikáciu objemu prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce podľa jednotlivých nástrojov rozpočet Národného úradu práce ani jeho rozpis nešpecifikuje, ani na príslušné obdobie.

    V najbližšom období, t. j. v období 1. štvrťroku 1999 vzhľadom na rozpočtové provizórium budú do určitej miery obmedzené aj možnosti rozpočtu Národného úradu práce na realizáciu aktívnej politiky trhu práce, najmä na realizáciu tohto nástroja v praxi. Ale chcel by som konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce rozhodlo, že v 1. štvrťroku nebudeme obmedzovať verejnoprospešné práce pre samosprávy, to znamená, že v zmluvách pre samosprávy ostanú verejnoprospešné práce tak, ako sa po 12 mesiacoch vždy obnovujú, teda nedôjde k obmedzeniu verejnoprospešných prác.

    Chcel by som teda konštatovať, že v zásade podľa prijatých kritérií by sa tento nástroj nemal využívať na systemizovaných miestach, resp. pracovných miestach, ktoré majú trvalý charakter z dôvodu úspory mzdových prostriedkov ktorýchkoľvek inštitúcií na úkor čerpania prostriedkov z rozpočtu Národného úradu práce. Samozrejme, že niekedy môžu vzniknúť mimoriadne dočasné alebo nárazové práce. A vtedy je tento nástroj možné v praxi využiť, ale je tu možnosť inak využiť problém evidovaného nezamestnaného na krátkodobé pracovné uplatnenie.

    Dovolím si konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce jednoznačne vo svojej koncepcii aj na rok 1999 nemieni systémovo využívať tento nástroj, ľudovo povedané, na plátanie dier z titulu neobsadených miest trvalého charakteru v štátnych orgánoch, ale ani v iných inštitúciách nie je žiaduce a nebude to zo strany orgánov úradov práce vrátane ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny podporovať.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Sopko chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    vážim si váš postoj, som spokojný s odpoveďou. Napriek tomu chcem vyjadriť vlastný názor a položiť doplňujúcu otázku. Nie som za veľké zmeny v usporiadaní verejnej správy. Súhlasím s jej racionalizáciou, zoštíhlením, ako sme to nazvali v poslednom čase, proste so znižovaním počtu úradníkov. Noví prednostovia okresných a krajských úradov prevzali funkcie s tým, že na všetkých úradoch, žiaľ, sú vysoko prekročené tabuľkové stavy. A ešte na úradoch sú zamestnané desiatky ďalších pracovníkov v rámci projektu verejnoprospešných prác. Tabuľkové stavy musia byť konečné a uplatňovanie projektu verejnoprospešných prác na úradoch štátnej správy je veľkou spoločenskou deformáciou a zneužívaním tohto projektu, ku ktorému ste zaujali veľmi dobré stanovisko. To všetko je na úkor obcí.

    Doplňujúca otázka znie: "Aké odporučenie alebo aké usmernenie dáte správnym výborom, ktoré pracujú na úrovni okresov?"

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vo svojom vystúpení som to vlastne povedal, že v piatok rokovalo predstavenstvo Národného úradu práce a prijalo zásadné rozhodnutie, že pri verejnoprospešných prácach sa budú na nový rok - pretože každý rok sa musí obnovovať zmluva medzi okresným úradom práce a žiadateľom - obnovovať len zmluvy na verejnoprospešné práce samospráv, nie krajských úradov a okresných úradov.

  • Ďakujem vám pekne, pán minister, za odpoveď.

    Teraz prosím o odpoveď pána ministra Ftáčnika na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Švec, a otázka znie: "Novozriadené vysoké školy pracujú na princípe lietajúcich profesorov. Ako hodláte riešiť tento problém v budúcnosti?"

  • Vážený pán poslanec,

    lietajúci profesori sú následkom extenzívneho rozvoja alebo zriaďovania nielen nových vysokých škôl, ale aj zriaďovania fakúlt existujúcich vysokých škôl, a takisto aj tak trochu následkom nedostatku profesorov vysokých škôl. Tomu extenzívnemu rozvoju je, zdá sa, koniec, pretože štát nemá na to, aby donekonečna rozširoval ponuku vysokoškolského vzdelávania a rozhodne nie na úkor existujúcich vysokých škôl.

    Ale chcem vám povedať, že potreba zabezpečiť personálne garancie študijných odborov na nových vysokých školách alebo fakultách viedla k uzatváraniu vedľajších pracovných pomerov s profesormi, čo je v súlade so Zákonníkom práce. Súčasný spôsob riešenia, na ktorý sa pýtate, nesmie viesť k obmedzeniu práv pracovníkov, pedagogických pracovníkov, zamestnávať sa vo vedľajšom pomere. Čiže nedá sa to riešiť zákonom, ale cestu vidím v tom, že budeme vytvárať tlak na zabezpečenie kvality personálnych garancií študijných odborov na vysokých školách najmä tým, že v akreditačnom konaní budeme dôsledne realizovať zásadu, aby personálnymi garantmi boli profesori alebo docenti s vedeckou hodnosťou doktora vied predovšetkým v hlavnom pracovnom pomere. Tak sa dá založiť nejaký odbor, že sa podarí získať profesora, ktorý má za sebou isté zázemie, vedecké a odborné, a ten svojou hlavnou účasťou bude garantovať rozvoj daného študijného alebo vedného odboru. A, samozrejme, je to aj otázka získavania ďalších mladých vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov v záujme zvýšenia počtu docentov a profesorov a iste aj ich omladenia.

    Čiže podiel na riešení situácie bude mať nepochybne ministerstvo školstva istým prehodnotením toho extenzívneho rozvoja, ku ktorému príde pravdepodobne v prvej polovici roku 1999 po vykonaní personálnych, ekonomických auditov na novovytvorených vysokých školách, po vyhodnotení Akreditačnou komisiou, kam sa dostali tieto školy z hľadiska rozvoja kvality, a potom ministerstvo školstva navrhne príslušné opatrenia, ktoré sa pravdepodobne tiež dostanú na pôdu tohto zákonodarného zboru. Bude sa to teda dotýkať aj otázky, na ktorú sa pýtate, lietajúcich profesorov, ten tlak, ten smer som jasne v tejto odpovedi naznačil.

    Toľko, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Švec má doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Je to skutočne tak, ako ste povedali. Problém garantov sa stáva čím ďalej tým vypuklejší. Dnes sa dostávame do situácie, že napríklad brušný chirurg musí prevziať garanciu nad ORL a už pomaly aj Julo Satinský sa dostane na program, ako vidím, v rámci obsadenia garanta pre ORL. Je to skutočne alarmujúca situácia a riedenie profesorov cez novovzniknuté vysoké školy považujem za nie vhodné.

    Druhá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť a zároveň vám položiť otázku. Vysoké školy sú autonómne inštitúcie a čiastočnú autonómiu pripisujeme už aj základným a stredným školám. Veľmi významnú úlohu v týchto záležitostiach hrajú vedecké rady a samosprávne orgány. V rezorte vysokých škôl samospráva ide dobre dopredu a myslím si, že je to v poriadku. Rád by som len využil túto príležitosť a dal vám doplňujúcu otázku v súvislosti so samosprávou základných a stredných škôl.

    "Ako vidíte budúcnosť z hľadiska tej skutočnosti, že rodičia sa dožadujú spolupráce pri výchove svojich detí a dožadujú sa aj samosprávnych orgánov, ktoré v minulosti dobre fungovali a v nedávnom čase boli zrušené?"

  • Vážený pán poslanec,

    aj keď vidím veľký oblúk medzi hosťujúcimi profesormi a samosprávou základných a stredných škôl, chcem vás informovať o tom, že ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona o štátnej správe a školskej samospráve číslo 542 z roku 1990 a mala by byť predložená a pripravená už v marci budúceho roku, ktorá by mala obnoviť to, o čom ste hovorili, to znamená obnoviť fungovanie školskej samosprávy v podobe rád školy a územných školských rád, kde by rodičia, obce, ale aj učitelia dostali väčší priestor na samosprávne ovplyvňovanie chodu našich škôl, ale aj školstva v danom regióne. Čiže je naším záujmom odstrániť deficit, ktorý naviedla pani ministerka Slavkovská, keď v roku 1995 predložila a v parlamente bol schválený návrh, ktorý obmedzoval právomoci týchto samospráv, ktoré odvtedy upadli do istej letargie, apatie, jednoducho prestali sa v tom rozsahu, ako by si to vyžadoval aj duch zákona o školskej samospráve, venovať ovplyvňovaniu chodu škôl. Čiže chceme vytvoriť priestor pre rodičov, pre obce, ale aj pre ďalších, ktorým leží na srdci osud nášho školstva.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok uplynul, končím týmto bod programu hodina otázok.

    Pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som sa ospravedlniť pánu ministrovi možno za nelogické kladenie otázok, ale keďže som vedel, že čas sa kráti, tak som to takýmto spôsobom trochu zneužil. Ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou alebo procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč. To je oznámenie o odbere krvi. Pán poslanec Gašparovič nás upozornil na to, že bolo dobrým zvykom na Vianoce darovať krv.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Ak mi dovolíte, prečítal by som teraz správu, tak ako sme sa dohodli s Klinikou hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici.

    Zajtra o 8.30 hodine bude možné v priestoroch budovy Národnej rady darovať krv. Z Kliniky hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici príde mobilná odberová jednotka. Poslanci, ktorí môžu a chcú darovať krv, musia dodržať tieto zásady: Dnes sa musia vyvarovať požívania alkoholu a na minimum by mali obmedziť fajčenie, nemali by jesť vajcia, šunku a syr. Ráno pred odberom môžete konzumovať ovocie, čaj a suchý chlieb s džemom. Darcovia sa môžu v prospech nemocnice vzdať obvyklého občerstvenia, čo vrele odporúčam, pretože predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý o tom ešte, myslím si, nevie, poskytne občerstvenie všetkým darcom. Odber krvi sa uskutoční v zasadačke výboru pre životné prostredie a ochranu prírody číslo dverí 32.

    Ďakujem touto cestou výboru, že poskytol svoje priestory na to, aby sa tam odber mohol uskutočniť. Bude to ráno pripravené. Prosím tých, ktorí môžu zo zdravotných dôvodov, ktorí sú darcovia alebo ktorí pôjdu po prvýkrát darovať a zdravotné dôvody im to dovolia, aby sa na tejto akcii zúčastnili. Je to aj prejav našej angažovanosti v tom, čo najviac pacienti v tejto chvíli potrebujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 20-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.45 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály, budeme pokračovať v prerušenej 7. schôdzi Národnej rady podľa programu, ktorý sme si odsúhlasili.

    Prosil by som, ak rokujú niektoré výbory, aby prerušili rokovanie svojich schôdzí a všetci poslanci sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 7. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu.

    Pán poslanec Kalman - procedurálny návrh.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    dávam procedurálny návrh, aby na terajšie rokovanie prišiel pán predseda vlády a oboznámil nás so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k včerajšiemu napadnutiu Iraku Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou, resp. ak tento procedurálny návrh neprejde, dávam ďalší procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky k tomuto agresívnemu aktu prijala dnes stanovisko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mám tomu rozumieť tak, že navrhujete zaradiť bod programu - stanovisko vlády k napadnutiu Iraku z včerajšieho, resp. dnešného dňa? Nech sa páči, ešte raz.

  • Áno, pán podpredseda parlamentu, veľmi dobre ste ma pochopili, mám takýto procedurálny návrh.

  • Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • V mene štyroch koaličných klubov dávam procedurálny návrh, aby sa podľa § 34 rokovacieho poriadku program 7. schôdze rozšíril v rozsahu, tak ako ho poslanci písomne dostali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávate teda procedurálny návrh zaradiť nové body programu na rokovanie 7. schôdze Národnej rady, tak ako bol tento predbežný návrh rozdaný poslancom do lavíc? Pán poslanec Petrák, mám tomu tak rozumieť?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím členov ústavnoprávneho výboru, členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skončili rokovanie svojich výborov, aby sa všetci poslanci dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní pléna Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pre poriadok bude päťminútová prestávka.

    Prosím vedúceho kancelárie, aby oznámil predsedom výborov, aby skončili rokovania výborov a dostavili sa do rokovacej miestnosti.

  • Po prestávke.

  • Boli podané dva procedurálne návrhy. Jeden podal pán poslanec Petrák, druhý podal pán poslanec Kalman. Pán poslanec Kalman podal dva procedurálne návrhy, jeden smerom k vláde a predsedovi vlády, aby prišiel oboznámiť Národnú radu so stanoviskom, ak nejaké vláda zaujala - ak dobre tomu rozumiem - k napadnutiu Iraku. Tak, pán poslanec? Áno.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento procedurálny návrh pána poslanca Kalmana sme neprijali.

    Druhý procedurálny návrh tiež pána poslanca Kalmana bol formulovaný smerom k Národnej rade a pán poslanec Kalman žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým odsúdi agresiu, ako bol napadnutý Irak. Tak to pán poslanec asi formuloval.

    Prosím, pán poslanec Kalman.

  • Žiadal som v druhom prípade, ak nebude prijatý prvý návrh, čo ma veľmi mrzí, pretože som vychádzal z toho, že vláda Slovenskej republiky by mala predsa prijať stanovisko k takémuto aktu celosvetovej politiky, v takomto prípade som žiadal ako druhý návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala stanovisko, podotýkam, stanovisko k tomu, čo sa uskutočnilo včera večer v neskorých nočných hodinách. Chcem podotknúť, že ak budeme proti takémuto návrhu, v podstate súhlasíme s tým, čo sa stalo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Kalmana, budeme hlasovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Zá návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento procedurálny návrh pána poslanca Kalmana sme neprijali.

    V poradí tretím procedurálnym návrhom bol návrh pána poslanca Petráka, ktorý v mene troch poslaneckých klubov navrhuje doplniť program 7. schôdze Národnej rady, tak ako ste ho dostali do lavíc pred začatím rokovania prerušenej 7. schôdze Národnej rady.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili a schválili sme tým zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na zmenu programu, ktorú sme týmto procedurálnym návrhom odsúhlasili, musíme, ak chceme o týchto návrhoch rokovať, podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku procedurálnym návrhom rozhodnúť o tom, že Národná rada vysloví súhlas so skrátením určenej 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomných materiálov na pokračovanie rokovania o tých bodoch programu, ktoré boli novo zaradené do programu tejto schôdze.

    Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa prezentovali, budeme hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty v zmysle § 25 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o prezentovanie sa a hlasovanie o skrátení 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomných materiálov poslancom pred prerokúvaním novo navrhnutých bodov programu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať podľa schváleného programu 7. schôdze ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 83 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 83a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.

    Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, navrhuje riešiť problémy tvorby správneho fondu. Dôvody, prečo sa rozhodla takúto novelu zákona predložiť vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, som uviedol včera pri prvom čítaní a myslím si, že veľmi kvalifikovane ma v tomto doplnili aj v rozprave páni poslanci Halmeš a Engliš.

    Samozrejme, že v snahe o spresnenie objektívnych potrieb a spresnenie štruktúry správnych výdavkov Národného úradu práce na rok 1999 by som chcel uviesť niekoľko faktov z analýzy čerpania nákladov správneho fondu Národného úradu práce za roky 1996 - 1998. Z takejto analýzy vyplýva niekoľko záverov.

    Po prvé, výdavky aj pred novým inštitucionálnym usporiadaním, ktoré vzniklo schválením zákona o zamestnanosti, to znamená za roky 1994 - 1996, predstavovali okolo 12 % z objemu finančných prostriedkov umiestnených na trhu práce.

    Po druhé, nárast nákladov na správu a činnosť v roku 1997 v porovnaní s rokom 1998 o 771 miliónov korún bol vyvolaný dvoma skutočnosťami. Najskôr to bolo predovšetkým tým, že sa včlenili okresné úrady práce do organizačnej štruktúry Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie a tie znamenali v podstate dosah okolo 660 až 690 mil. Sk. Uvedené finančné prostriedky predstavovali vlastne kapitálové poddimenzovanie úradov práce v rokoch 1994 - 1996.

    A druhá skutočnosť, ktorá ovplyvnila nárast nákladov na správu a činnosť v roku 1997, bola spôsobená inštitucionálnym rozšírením štruktúry Národného úradu práce v súlade s novým územnosprávnym členením, čo predstavovalo celkový dosah na náklady správneho fondu v objeme okolo 412 mil. Sk.

    Ešte po tretie, závery z analýzy poukázali, že pokles nákladov na správu a činnosť v roku 1998 v porovnaní s rokom 1997 o 507 mil. Sk bol vyvolaný legislatívnou úpravou tvorby správneho fondu Národného úradu práce zo 17 % základného fondu od 1. 1. 1997 na 15 % z výberu príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 1998.

    Treba povedať, že táto právna úprava vážne ovplyvnila stav a potrebu správnych výdavkov v priebehu celého roku na rok 1998 v Národnom úrade práce a došlo vlastne k jednorazovej reštrikcii v celkovom objeme asi 507 mil. Sk, a to predovšetkým do koncentrácií investičných nákladov asi radovo okolo 430 mil. Sk na rozpracovaných akciách, ktoré boli vlastne už pripravené a vynucovali si práve to, čo som predtým hovoril o kapitálovom poddimenzovaní okresných úradov práce v inej inštitucionálnej forme. Návrh rozpočtu tvorby správneho fondu Národného úradu práce na rok 1999 v zmysle súčasnej platnej legislatívy vo výške 8 % z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti nevytvára finančný priestor ani na pokrytie mzdových nákladov vrátane základného poistného na úrovni počtu zamestnancov Národného úradu práce za rok 1998.

    Chcel by som znovu uviesť to, čo som včera povedal na koniec rozpravy, že Národný úrad práce aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje zásadné a systémové riešenie tvorby správneho fondu, ale aj celého fungovania Národného úradu práce, ale vyžaduje si to prijať zásadnú novelu zákona o zamestnanosti a aj zákona o sociálnej pomoci. Chcel by som povedať, že toto vlastne zahrnula aj vláda Slovenskej republiky do vládneho programového vyhlásenia.

    Chcel by som zároveň aj vás, pani poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť o tom, že spolu s návrhom rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky aj opatrenia, ktoré zvýšia priehľadnosť a predovšetkým efektívnosť čerpania prostriedkov správneho fondu Národného úradu práce. Preto by som vás žiadal, aby ste podporili návrh vlády v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím poslanca Dušana Fedoročka, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby v zmysle § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku podal informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážení ministri,

    milé kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, dostali ste to ako tlač 83, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 107 zo 16. decembra 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 17. decembra 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil s návrhom a odporúčal schváliť predložený návrh zákona bez pripomienok. Je to v uznesení číslo 31 zo 17. decembra 1998.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil s návrhom zákona s pripomienkou, ktorá je uvedená v uznesení číslo 23 zo 17. decembra 1998 v článku I bod 3: V § 76 ods. 2 písm. a) sa slová "vo výške 17 %" nahradzujú slovami "najviac vo výške 15 %". Tvorba správneho fondu sa navrhuje zo 17 % na najviac vo výške 15 %.

    Výbor súčasne požiadal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť návrh opatrení na zefektívnenie činnosti úradov práce s termínom do 31. marca 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasil s návrhom a odporúčal schváliť predložený návrh zákona bez pripomienok a súčasne požiadal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť výboru návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 a súbor organizačných opatrení na zvýšenie efektívnosti činnosti úradov práce vrátane ich hospodárenia. Je to uznesenie číslo 17 zo 17. decembra 1998 s termínom január 1999.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie -, ktorý bol aj gestorským výborom - číslo 18 zo 17. decembra 1998.

    Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť k predmetnému návrhu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto písomne neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Brocka, pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    môj kolega Milan Gaľa ma práve pred vystúpením upozornil, že už som koaličný poslanec, aby som nezabudol. Veľmi dobrá poznámka. A ja vlastne preto vystupujem teraz v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.

    Kolegovia, ktorí ste sedeli v tejto sále aj v predchádzajúcom volebnom období, tak si iste pamätáte, ako sme vystupovali z opozície, a veľmi kriticky, k istým návrhom, keď znamenali len faktické zvyšovanie výdavkov či zo štátneho rozpočtu, alebo neodôvodnené míňanie prostriedkov verejnoprávnych inštitúcií. A bolo jedno, či návrh bol z vládnej úrovne, alebo to navrhoval niekto z opozície. Teraz sa situácia mierne zmenila. Hoci sme si vymenili miesta v laviciach, ja sa na tento problém pozerám rovnako ako pred voľbami. A nie som stotožnený s tým návrhom, aby sme bez problémov schvaľovali takéto zmeny len preto, že je to v tomto prípade vládny návrh zákona.

    Ospravedlňujem sa pánu ministrovi, ale chcem to rozvinúť trošku širšie. Keď sme v roku 1996 schvaľovali zákon o zamestnanosti, tak sme v zákone schválili isté prechodné obdobie, keď sa tvoril správny fond z vybraného poistného v podstatne vyššej miere, ako sa uvažovalo v priebehu štandardného fungovania Národného úradu práce. To znamená, v prechodnom období 17 % a po prechodnom období na úrovni 8 %. Viem, že nebola úplne reálna 8-percentná tvorba správneho fondu v tejto inštitúcii, ale ak by sme ju teraz schválili znovu na tej istej úrovni 17 % tvorby správneho fondu, urobili by sme len to, že by sme vlastne nahradili prechodné obdobie trvalým riešením. S argumentom, že keby sa jednoducho inak tvoril správny fond, to znamená v nižšej miere, že by to nepokrývalo výdavky ani na mzdy, že by to ohrozilo túto inštitúciu, súhlasím, ale upozorňujem, že za dva roky táto inštitúcia narástla o 1 500 zamestnancov. Jednoducho, táto inštitúcia sa prispôsobila aj svojmu rozpočtu, aj zákonu o zamestnanosti, t. j. aj tvorbe, aj tvorbe správneho fondu.

    A keďže si myslím, súhlasím s pánom ministrom, že by malo prísť k zásadnej zmene aj inštitucionálneho usporiadania a fungovania tejto inštitúcie, že by sme mali počkať na návrhy, ktoré nám ministerstvo predloží, a potom sa zreálni aj náš pohľad na výšku tvorby správneho fondu.

    Ale na druhej strane, keď sme už rozhodli o tom, že na budúci rok sa bude rozpočtové hospodárenie štátu spravovať rozpočtovým provizóriom, to znamená na úrovni tohto roka, tak nevidím dôvod, prečo by aj iné inštitúcie, a v tomto prípade veľmi cítim s úradmi práce, mali byť výnimkou. A preto navrhujem číslo 15 %, lebo návrh z rozpočtového výboru práve odpovedá pomerom tohto roka. To znamená, je to na úrovni roku 1998. Veľmi by som sa prihováral za to, keby ste aj v tejto poslaneckej snemovni podporili návrh rozpočtového výboru aj napriek tomu, že gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľmi dobre viem, a viem, že aj vy ďalší, čo uložil zákon o zamestnanosti okresným úradom práce. Diskutovať o tom, či narástol tak alebo onak počet pracovníkov, je pre mňa určitým spôsobom až smiešne. Tvrdím, že na niektorých postoch je málo ľudí. Už som to tu povedal. Sprostredkovateľka, ktorá má vybaviť 450 nezamestnaných ľudí, tak ich vybavuje doslova administratívne. A to nie je uložené zákonom o zamestnanosti. Tam sú ďalšie a ďalšie činnosti, ktoré títo ľudia musia robiť. Nechcem to tu zdôrazňovať, povedal som, že okresné úrady práce sú doslova v kolapse. Nemôžem súhlasiť s tým, že treba čakať na rozpočet a že je to na úrovni tohto roka. V roku 1997 to bolo 1 715 miliónov, v roku 1998 1 200 miliónov a variant 17 % je 1 535 miliónov. Je to niečo medzitým. V roku 1998, opakujem, je Národný úrad práce v kolapse, nemôže napĺňať ani len tie základné úlohy, ktoré mu určuje zákon o zamestnanosti. A ak schválime nižšie percento ako 17 %, tak sa v podstate podpisujeme pod to, že nielenže nebudeme znižovať zamestnanosť, ale nebudeme môcť podporovať ani len tie služby v Národnom úrade práce, ktoré zo zákona vyplývajú okresným úradom práce.

    Napriek tomu, že som bol odvolaný z funkcie krajského riaditeľa, staviam sa pragmaticky k tomu, aby sme podporili tých 17 %. Som, hádam, jediný, kto sa konkrétne priamo zúčastňoval na výkone. Bol som pri zrode zákona číslo 387 o zamestnanosti aj predtým ako odborový predák a viem, že som mal aj ja osobne niektoré pripomienky. Ale keď som bol vo výkone, videl som, čo ľudia robia a upozorňujem na to, že ako poslanec z Košického kraja - poznám, samozrejme, aj problémy Prešovského kraja - vás ubezpečujem, že schválením nižšej sumy, ako tu navrhuje ministerstvo 1 535 miliónov, sme odpísali Národný úrad práce a niektoré okresné úrady práce v Košickom kraji.

    Preto sa pragmaticky a bez ohľadu na akékoľvek politické pohnútky prikláňam k 17 %. A prosím vás, aby ste aj vy bez akýchkoľvek politických pohnútok pristupovali k riešeniu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Dzurák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť predchádzajúceho predrečníka pána poslanca Engliša. Samozrejme, návrh, ktorý je tu na 17 %, myslím si, že plne podporujem nielen ja, ale nakoniec aj v našom gestorskom výbore sme sa rozhodli väčšinou hlasov. Ten rozdiel 180 miliónov korún bude prakticky použitý len na zvýšenie predpokladaných nutných výdavkov a dobudovanie informačného systému. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ani tvorba správneho fondu na 17 % z príjmov nezohľadňuje v potrebnej miere nárasty cien energií, nájomného, spotrebného materiálu, ako aj mzdový nárast, ktorý je v priemere 9 % ročne, čo ide na úkor rozvojových investícií. Neprijatím aspoň týchto 17 % spôsobíme Národnému úradu práce nielen problémy, ale v konečnom dôsledku sa to odzrkadlí, myslím si, aj na kvalite a profesionalite práce Národného úradu práce a hlavne na tom informačnom systéme, ktorý jednoducho treba dobudovať.

    Taktiež by som si ako pán poslanec Engliš dovolil vyzvať všetkých poslancov, aby podporili vládny návrh.

    Ďakujem.

  • Prosil by som kolegov poslancov, aby počkali nejaký ten týždeň, keď budeme rokovať o iných vážnych zákonoch, ktoré budú mať dosah na štátny rozpočet. Ak predkladateľ argumentuje, že tento nemá dosah na štátny rozpočet, ako keby nás to nič nestálo, bohužiaľ, je to inak, to nás bude niečo stáť. Ak pán Engliš ako bývalý riaditeľ krajského úradu práce bráni zamestnancov, beriem to, ale svoj návrh som predložil, vystupujem nielen v záujme zamestnancov, ale aj nezamestnaných. Totiž uvedomte si, že každá koruna do správneho fondu znamená menej peňazí na tvorbu nových pracovných miest. Prostredníctvom tejto inštitúcie ide každá šiesta koruna na správu, a nie na vytváranie nových pracovných miest. Môj návrh znamená, že bude o 300 mil. korún viac na vytváranie nových pracovných miest. Myslím si, že je to zaujímavé a v tejto chvíli by sme sa mali správať rovnako sociálne ku všetkým občanom. A keďže toto je prvý prípad, keď diskutujeme o tom, či dať prostriedky do informačných systémov a do rozvoja jednotlivých inštitúcií, dokonca niekedy sa argumentuje aj článkami ústavy, prosil by som vás, aby sme tie problémy chápali komplexne, a keď sme sa už rozhodli prijímať úsporné opatrenia voči občanom, aby sme tak pristupovali aj k tejto inštitúcii.

  • Myslím si, že pri takomto schvaľovaní sa treba dívať na všetky verejnoprávne inštitúcie, ako sú formulované ich požiadavky na správny fond.

    Priznám sa, že práca v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni je svojím charakterom iná, ale pozrime sa, ako je tam formulovaný správny fond. Nikdy nie je dobré, ak naformulujeme nejaké číslo a povieme, že správny fond sa tvorí vo výške toho a toho čísla, či je to 8, či je to 15, či 17. Toto nie je dobré, pretože potom má Národná rada pri tvorbe rozpočtu organizácie - ten rozpočet bude Národný úrad práce nepochybne tvoriť - zviazané ruky a nemôže trvať na tom, aby sa urobili riadne racionalizačné opatrenia. Teda ak sa pozriete, ako to znie v iných verejnoprávnych inštitúciách, tam je napísané "tvorí sa najviac vo výške", a teraz je dané percento, štyri percentá, viac percent.

    Na túto tému sme ako poslanci z rôznych poslaneckých klubov debatovali s predstaviteľmi Národného úradu práce a s pánom ministrom a dospeli sme k stanovisku, že aj samotný Národný úrad práce poskytuje veľké množstvo rezerv, ktoré je možné využiť a tieto rezervy i ekonomizáciu práce Národného úradu práce pán minister a pán riaditeľ úradu sľúbili odovzdať príslušnému výboru v priebehu mesiaca január.

    Prihováram sa teda za také riešenie, aby sme stanovili, ak sme dospeli k spoločnému rozhodnutiu, výšku do 15 %, a v čase, keď budeme schvaľovať rozpočet, budeme veľmi presne vedieť povedať: je to 14,8, je to 13, je to 15. To uvidíme, keď nám predložia komplexný rozpočet aj s rozborom hospodárenia a ekonomickými, ekonomizujúcimi opatreniami.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    moji predrečníci sa zatiaľ nedotkli jedného, podľa môjho názoru formálneho nedostatku. V súlade s § 68 rokovacieho poriadku je definované, čo má obsahovať dôvodová správa. Legislatívne pravidlá Národnej rady presnejšie vymedzujú, ako táto dôvodová správa má vyzerať. Nesúhlasím s predposledným odsekom dôvodovej správy uvedenej na strane 4, pretože je to vecne nesprávne a chcel by som sa opýtať predkladateľa, že...

  • Pán poslanec Maxon, faktickou poznámkou môžete reagovať na posledného predrečníka, ktorým bol pán poslanec Engliš.

  • Pán predsedajúci, pokiaľ ste si nevšimli, tak som uviedol, že moji predrečníci, a mojím predrečníkom bol aj pán poslanec Engliš, takže táto prax je tu bežne zaužívaná. Prosil som vás, keby ste ma nechali pokračovať.

    V závere dôvodovej správy je uvedené, že ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá výhrady...

  • Pán poslanec, prosím, hovorte k problému, o ktorom sa vyjadroval pán poslanec Engliš. On nehovoril o problémoch, ktoré súvisia s dôvodovou správou návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za ústretovosť, pán predsedajúci.

  • Nejde tu o ústretovosť, ide o dodržiavanie rokovacieho poriadku, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, uzatvoril som možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Neuzatvoril som rozpravu. Tak vás pekne prosím, aby ste ma neupozorňovali.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    samozrejme, že by bolo bývalo dobré diskutovať o tomto aj za pozície, keď tu bude predložený rozpočet Národného úradu práce, pretože možno tam by sme bližšie videli celú kvantifikáciu a vôbec to zameranie činnosti Národného úradu práce.

    Boli tu dva argumenty, ktoré, samozrejme, keď sa vytrhnú z celkového kontextu, tak nie celkom dobre sa pochopí, o čo vlastne v Národnom úrade práce ide.

    Po prvé je to konštatovanie, že za dva roky narástol Národný úrad práce o 1 000 ľudí. Žiaľ, koncepcia zákona o zamestnanosti celkom jasne a taxatívne formulovala to, že sa vytvárajú krajské úrady práce a okresné úrady práce. To v predchádzajúcom systéme služieb zamestnanosti neexistovalo. Toto všetko, toto nové inštitucionálne usporiadanie - a to som v úvodnom slove povedal - znamenalo skutočne výrazné zadministrovanie niektorých vecí. A musím konštatovať, že asi aj život ukazuje, že funkčnosť krajských úradov práce pre to základné smerovanie, to znamená, služieb zamestnanosti, je akoby v niektorých veciach nadbytočná, a to bolo aj v mojom úvodnom slove povedané, že k tomu musíme spraviť zásadný zásah do konštrukcie zákona o zamestnanosti. A ak dnes ešte platí zákon o zamestnanosti v takej konštitúcii, ako je, môžeme len prijať určité racionálne opatrenie zefektívnenia, a to chceme predložiť spolu s návrhom rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999.

    Bola povedaná druhá otázka, že správnymi výdavkami sa vlastne zužuje objem peňazí na aktívnu politiku trhu práce. Áno, dá sa to aj tak povedať, ak nebudeme vnímať, že vlastne aj na samotných úradoch práce sa vykonáva aktívna politika trhu práce, pretože sprostredkovateľstvo, poradenstvo, konzultácie, ktoré sa poskytujú bezprostredne každému nezamestnanému, sú zároveň vlastne aj aktívnou politikou ovplyvňovania trhu práce. A dovolím si povedať, že niekedy mnohokrát predkladané výdavky na aktívnu politiku práce, tak ako boli v minulom období predkladané, kde sa dávalo na vytváranie nových pracovných miest, vo veľkej miere vlastne vôbec nepriniesli daný efekt. Ukazuje sa, že bezprostredný sprostredkovateľský kontakt s nezamestnaným je mnohokrát oveľa účinnejší, keď sám nezamestnaný sa aktívne začína prispôsobovať a hľadať činnosť, je významnejší, ako niekedy v minulosti boli prideľované prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti.

    Toľko som chcel dať na vysvetlenie k diskusii, ktorá tu bola.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu.

    Predtým sa hlási pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    V mene poslaneckého klubu SMK žiadam o 20-minútovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč sa pripája. SDĽ sa pripája tiež.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 20-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.10 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady prerokúvaním vládneho návrhu zákona o zamestnanosti. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať hlasovaním o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby skončili rokovania či už výborov, alebo poslaneckých klubov. Termín na prestávku dávno uplynul.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o zamestnanosti.

    Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Súhlas spoločného spravodajcu.

  • Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, tak ako sú uvedené v tlači číslo 83a.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci návrh v článku I bod 3: v § 76 ods. 2 písm. a) sa slová "vo výške 17 %" nahrádzajú slovami "najviac vo výške 15 %". Tvorba správneho fondu sa navrhuje zo 17 % na najviac vo výške 15 %. Tento návrh vyšiel z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy gestorského výboru, o ktorom budeme hlasovať, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Keďže z rozpravy neboli žiadne pozmeňujúce návrhy a tento návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pri ktorom sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, pristúpime teraz k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť na to, že v rámci rozpravy môžu byť podané iba návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo, ak má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie do druhého čítania. Prosím, pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či niekto z vás má takéto procedurálne návrhy. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu a pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu, ako aj za spravodajskú správu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 94 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač číslo 94a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Gabriel Palacka.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    uznesením vlády číslo 833 z 2. decembra tohto roku som bol poverený odôvodniť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Najdôležitejším zámerom predkladanej novely cestného zákona je získanie finančných prostriedkov potrebných na správu a údržbu ciest a diaľnic. Uvedený zámer sa má dosiahnuť zvýšením cien diaľničných nálepiek o 100 %. V zmysle cestného zákona sa touto nálepkou preukazuje úhrada za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a týmto opatrením by sa do Štátneho fondu cestného hospodárstva získalo ročne navyše asi 280 mil. korún. Táto suma by postačovala na údržbu a obnovu povrchov vozoviek rýchlostných komunikácií. Keďže však už v decembri sa nálepky musia distribuovať do predaja a v týchto dňoch sú už vlastne vytlačené a distribuované v starých cenových reláciách, navrhuje sa, aby v prvom štvrťroku bolo možné použiť už vytlačené nálepky a tomu zodpovedá aj zvýšenie práve o 100 %, aby sa dala úhrada realizovať dvoma rovnakými nálepkami.

    Pri prvom čítaní bola vyslovená niektorými pánmi poslancami úvaha o tom, či by sa na určenie výšky sadzby úhrady mohli vozidlá triediť podľa výkonu motora v kW. Tento návrh nie je reálny, lebo kontrola vozidiel by bola ťažko realizovateľná, pretože na nákladných vozidlách nie je označenie výkonov motora, len označenie ich celkovej hmotnosti.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra.

    Nech sa páči, pán minister.

  • S ohľadom na súčasné ceny nálepiek na Slovensku a v iných európskych štátoch považujem zvýšenie o 100 % za primerané a jeho dôvodom je najmä zvýšenie počtu kilometrov využívaných diaľnic a rýchlostných komunikácií oproti roku 1996, keď boli diaľničné nálepky zavedené.

    Novela cestného zákona obsahuje tiež úpravu výnimiek z platenia úhrady za užívanie diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ministerstvo obrany požadovalo už pri prerokovaní vo vláde, aby celá Armáda Slovenskej republiky bola oslobodená od platenia tejto úhrady. Chcem poznamenať, že už aj predtým bola oslobodená Vojenská polícia rovnako ako iné policajné zložky. Iné ozbrojené zložky, napríklad Železničné vojsko, ktoré je priamo v našom rezorte, oslobodené nebolo, nie je, ani sa o tom neuvažuje. Preto sa neuvažovalo ani o oslobodení armády. Po dohode vo vláde bol prijatý istý kompromis, ktorý navrhuje, že tie vozidlá armády, ktoré určí po dohode ministerstvo dopravy a ministerstvo obrany, budú od poplatku oslobodené.

    Ďalším zámerom tejto novely je zvýšiť ochranu vozoviek a mostov pozemných komunikácií pred ich poškodzovaním preťaženými vozidlami. Za preťažené vozidlá sa budú vyberať správne poplatky. Chcem uviesť, že tieto poplatky sa riadia iným zákonom, kde budeme takisto uvažovať o zmene týchto poplatkov. Vozidlo, ktoré je preťažené do takej miery, žeby mohlo ohroziť bezpečnosť cestnej premávky alebo by ohrozilo existujúce mostné objekty, môže pokračovať len po úprave nákladu alebo po vydaní osobitného povolenia.

    Pán poslanec Moric pri prvom čítaní novely cestného zákona požadoval, aby som uviedol, na ktorých hraničných priechodoch sa vozidlá vážia, na ktorých sa nevážia a prečo. Ako som sľúbil, na tieto otázky dávam teraz odpoveď.

    Po dohode s Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky sa vybralo 27 cestných hraničných priechodov, na ktorých majú byť zriadené váhy na vstupoch na územie Slovenskej republiky. Celkový počet hraničných priechodov je 47, avšak nie na každom je povolená nákladná doprava vozidlám s hmotnosťou nad 7,5 tony. Preto nie na všetkých budú tieto váhy zriadené. V súčasnosti sa váži na 21 hraničných priechodoch, na ostatných 6 sa neváži z toho dôvodu, že colnice sú na území cudzích štátov a zriadenie váh na ich území je podmienené prijatím medzinárodných dohôd. Poznamenávam, že váhy musia byť zriadené pred vstupom na územie Slovenskej republiky, pretože ak je vozidlo už colne vybavené na našom území, je mimoriadne zložité takéto vozidlo po odvážení vrátiť späť.

    Na dopravne významných cestných ťahoch je záujem sústreďovať reklamné, informačné, propagačné tabule, avšak viaceré právne predpisy zakazujú v blízkosti ciest umiestňovať veci, ktoré odpútavajú pozornosť vodičov od riadenia vozidla. Z tohto dôvodu je v novele návrh zakázať umiestňovanie tabúľ nielen pri diaľniciach a cestách pre motorové vozidlá, ale i pri medzinárodných cestných ťahoch. Toto sa nevzťahuje na odpočívadlá a na úseky týchto komunikácií v obciach, kde naďalej o zriadení tabúľ bude rozhodovať obec. Poznamenávam, že tento zákaz je aj v súlade s odporúčaním Európskej hospodárskej komisie OSN.

    Na záver mi dovoľte, vážené dámy, vážení páni poslanci, aby som poprosil o schválenie novely zákona, tak ako ho predložila vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Jasovskému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením číslo 97 z 8. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 16. decembra 1998 týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženia návrhu uznesenia Národnej rady v lehote do 16. decembra 1998, pričom uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov uznesením číslo 20 zo 16. decembra 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 16. decembra 1998 a uznesením číslo 28 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 8. decembra 1998 a uznesením číslo 11 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh 16. decembra 1998 a uznesením číslo 11 odporučil Národnej rade návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 16. decembra 1998 a uznesením číslo 19 odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Pozmeňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté vo výboroch, s odporúčaním gestorského výboru, sú tieto:

    K článku I bod 10: bod 10 vypustiť a následne v znení bodov 11 a 13 číslo 4,5 nahradiť číslom 4.

    S ohľadom na výšku trolejových vedení a doterajšej praxe bolo stanovisko, že nie je dôvod na zmenu doterajšieho znenia, pričom toto navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    K článku I bod 11: označenie odseku "(15)" nahradiť označením "(14)". Gestorský výbor odporúča schváliť.

    V bode 3 § 9 ods. 2 doplniť text uvádzaný v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

    A v článku I bod 21: v § 24 ods. 1 slová "šiestich mesiacov" nahradiť slovami "jedného roka". Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor v závere svojej správy odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 2 a 4 spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, o bodoch 1 a 3 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Vážený pán predsedajúci, toto je stanovisko gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Sopko.

    Prosím pána poslanca, aby vystúpil v rozprave ako prvý písomne prihlásený.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila vláda Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v druhom čítaní. Okrem iného sa v ňom navrhuje novelizovať aj príslušné ustanovenia citovaného zákona obsahujúce zákaz umiestňovania reklamných zariadení na diaľniciach a na niektorých ďalších cestách a tento zákaz ďalej rozšíriť aj na všetky medzinárodné cesty.

    K tomuto vládnemu návrhu mi dovoľte vyjadriť vlastné stanovisko konzultované aj s Asociáciou vonkajšej reklamy, ktorá v Slovenskej republike existuje a pôsobí. Zákaz umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách a v ich ochranných pásmach je pri terajšej úrovni a stupni intenzity cestnej premávky na diaľniciach vecne neodôvodnený, nesprávny a veľmi unáhlený. Má nepriaznivý vplyv nielen na činnosť a prosperitu reklamných agentúr alebo aj na výslednosť práce a ekonomiku výrobných a obchodných podnikateľských subjektov, ale aj na správcov diaľnic a ciest. Nie je v súlade s požiadavkami na aproximáciu právnych predpisov s právnymi predpismi štátov Európskej únie. Už aj v minulom volebnom období sme v Národnej rade viacerí poslanci poukazovali na účelovosť a neopodstatnenosť zákazu umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách a opätovne považujem za potrebné vyjadriť názor a uviesť tieto skutočnosti.

    Dohoda AGR z roku 1975, na ktorú sa ministerstvo odvoláva, neobsahuje žiadne striktne záväzné ustanovenie o zákaze reklamy na diaľniciach. Ba práve tento dokument zmiernil pôvodne vyššiu záväznosť obsahu predchádzajúceho dokumentu. Rovnako chcem poznamenať, že iba časť ekonomicky silnejších štátov západnej Európy, ktoré majú nepomerne vyššiu intenzitu cestnej premávky, prijalo obmedzenie reklamy na diaľniciach, kým ďalšie štáty, ako je Grécko, Španielsko, Portugalsko, naďalej umožňujú umiestňovanie reklamných zariadení aj na diaľniciach a podobne postupujú aj v Českej republike. Takže na Slovensku chceme byť pápežskejší ako pápež tam, kde to nemusí byť. Máme iné a oveľa vážnejšie problémy v správe a údržbe pozemných komunikácií. Treba rešpektovať aj základné odlišnosti medzi stavom na Slovensku a v niektorých štátoch západnej Európy spočívajúce aj v tom, že tieto štáty majú rozvinutú ekonomiku, kým Slovenská republika je len na začiatku transformačnej cesty, ktorej by mala napomáhať aj obchodná reklama, a to aj pri diaľniciach.

    Súčasne treba brať do úvahy, že vo vyspelých štátoch západnej Európy je niekoľkonásobne vyšší stupeň automobilizácie a motorizácie a v priemere je až 10-násobne vyššia intenzita cestnej premávky, ako je na diaľniciach v Slovenskej republike. Neexistujú žiadne vecné dôkazy a informácie o tom, že by sa z dôvodu umiestňovania reklamy na diaľniciach a cestách zvýšila dopravná nehodovosť. Naopak, odborníci z odboru dopravnej psychológie sa zhodujú v tom, že reklama najmä pri dlhších rovných úsekoch ciest, osobitne na diaľniciach, plní aj úlohu stimulačného faktora, ktorý priaznivo ovplyvňuje monotónnosť jazdy a potláča pocit únavy vodiča.

    Pýtam sa: Je krajší pohľad na neobrobené polia, na nevykosenú trávu, na neudržiavané odpočívadlá a odstavné plochy bez odpadkových košov a bez sociálnych zariadení? Napriek argumentom, ktoré Asociácia vonkajšej reklamy už mnohokrát predložila ministerstvu dopravy i predstaviteľom vlády Slovenskej republiky, sa zákaz umiestňovania reklamných zariadení na niektorých pozemných komunikáciách ďalej rozširuje. Potvrdzuje to aj terajší návrh pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, a teda aj stanovisko vlády Slovenskej republiky na ďalšiu zmenu cestného zákona, v ktorom sa navrhuje rozšíriť tento zákaz aj na medzinárodné cesty. Navrhuje sa tak bez dostatočne vecného odôvodnenia. Pokiaľ registrujem, je to už druhý pokus pracovníkov ministerstva dopravy vsunúť do novely zákona ďalší zákaz reklám. Predložený návrh má nielen niektoré formálnoprávne nedostatky, ale obsahuje aj niektoré ustanovenia, ktoré odporujú iným právnym normám, resp. ktoré vážne narúšajú zmluvné vzťahy založené v zmysle Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka.

    Návrh novely uvedený v bode 21, konkrétne novonavrhované uznesenie § 24a, je legislatívnoprávne kontroverzné. Novonavrhovaný odsek 1 vážne narúša uzatvorené zmluvné vzťahy, ktoré majú prevažne dlhodobejší charakter a odstránenie reklamných zariadení do 6 mesiacov by neumožnilo zmluvné záväzky dodržať.

    Ustanovenie navrhované v odseku 2 odporuje ustanoveniam § 88 stavebného zákona, podľa ktorých o odstránení stavby môže rozhodnúť len stavebný úrad a ten môže nariadiť odstránenie stavby len vtedy, pokiaľ chybnú stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie osôb nemožno hospodárne opraviť, alebo môže nariadiť odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, stavby, na ktoré bolo zrušené stavebné povolenie, dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania, lebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Ak by chcel niekto polemizovať o tom, či reklamné, informačné alebo propagačné zariadenie je stavbou, tak treba poukázať na ustanovenia štvrtého dielu vyhlášky číslo 83/1976 Zb. v znení niektorých predpisov, ktorá hovorí o stavbách a zariadeniach na informáciu, reklamu a propagáciu.

    Okrem toho, že novonavrhované ustanovenie zákona je v rozpore s § 88 stavebného zákona, predkladateľ zákona sa nevyrovnal ani so skutočnosťou, že v Slovenskej republike je na medzinárodných cestách legálne postavených na základe riadne vydaných povolení podľa § 71 stavebného zákona viac ako tisíc informačných, reklamných a propagačných zariadení, na ktoré teraz predkladateľ rozširuje zákaz ich výstavby. Aby sme si uvedomili, o čom budeme rozhodovať.

    Zákonodarca sa však vôbec nevyrovnal s otázkou ich legálnosti, ako aj s otázkou riadne zmluvnených vzťahov, ktoré znamenajú niekoľkomiliónové škody, ktoré týmto vzniknú. Kto bude znášať škodu, ktorá vznikne klientom reklamných agentúr, ktoré za reklamu riadne zaplatili a reklamné agentúry prijali za reklamu finančné prostriedky, aby ich trebárs využili na výstavbu ďalších reklamných zariadení? Ako sa štát napríklad vyrovná so zálohami na dane, trebárs na daň z pridanej hodnoty? Domnievam sa, že predkladateľ zákona sa vôbec nezaoberal vplyvom tejto novely na dane, na zmluvné vzťahy v zmysle Občianskeho zákonníka a aj v zmysle Obchodného zákonníka.

    V návrhu obsiahnuté rozšírenie zákazu umiestňovania reklamných zariadení aj na medzinárodné cesty bude mať veľmi nepriaznivé ekonomické dosahy, a to nielen na vlastníkov a prevádzkovateľov reklamných zariadení, ale aj na jej zákazníkov a tiež na štátny rozpočet či rozpočet obcí. Predkladateľ návrhu si buď neuvedomuje ekonomické dôsledky, alebo ich úmyselne zamlčuje a prehliada. Predložený návrh zákona neobsahuje totiž žiadne vyčíslenie ekonomických vplyvov.

    Na základe dostupných podkladov a odborného posúdenia na ilustráciu uvádzam, že z prevádzkovania reklamných zariadení v Slovenskej republike plynie ročne vo forme dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu takmer 400 miliónov Sk a do rozpočtu miest a obcí vo forme poplatkov z reklamy takmer 50 miliónov Sk. Rozšírenie toho času platného zákona bude znamenať ďalšie prehĺbenie finančných strát, spôsobí to stratu ďalších najmenej 150 pracovných miest, pretože za tým všetkým sú hlavne ľudia a ich zamestnanie. Spôsobí to priamo škodu billboardovým spoločnostiam vyvolanú nutným odstraňovaním doterajších približne tisíc reklamných zariadení na medzinárodných cestách a ďalšie mnohomiliónové škody z dôvodu ukončenia reklamy na týchto zariadeniach a podobne. A o chvíľočku budeme vysvetľovať, ako treba jednoduchých ľudí zaťažiť zvýšenými poplatkami za diaľnice.

    Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán minister, pokiaľ ide o vzťah k právu Európskej únie. Návrh neobsahuje žiadnu informáciu o tom, ako je jeho obsah, pokiaľ ide o kodifikáciu zákazu umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách, zosúladený s právom Európskej únie. Doložka zlučiteľnosti, prosím, všimnite si, tejto časti sa absolútne nedotýka. Podľa mne dostupných informácií nie je zákaz umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách v súlade s požiadavkami na aproximáciu právnych predpisov s právnymi predpismi štátov Európskej únie. V žiadnom štáte Európskej únie nie je takýto zákaz kodifikovaný v zákone. Prečo to robíme my?

    Na základe uvedených dôvodov považujem za neodôvodnené a nesprávne pripustiť ďalšie rozširovanie zákazu umiestňovania reklamných zariadení na cestách v rozsahu, ako je to stanovené novelou cestného zákona.

    Preto navrhujem v bode číslo 14 návrhu zákona vypustiť z § 10 ods. 3 slová "a medzinárodných cestných ťahov".

    Z predloženého návrhu zákona v bodoch 16, 17 a 21 navrhujem vypustiť celé texty.

    Návrh zákona treba schváliť, ale bez tejto časti, ktorá rozširuje zákaz umiestňovania reklamných zariadení. Dobre sa pozamýšľajme, pani kolegyne, páni kolegovia, nad naším rozhodnutím, ale aj nad dôsledkami, ktoré som spomínal. Podporte túto zmenu. Napriek tomu, že je to vládny návrh zákona, nemôžem s ním súhlasiť a prosím aj vás, aby ste zaujali k nemu stanovisko podľa vlastného uváženia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Husár. Pán poslanec Husár má faktickú poznámku. Pán poslanec Hofbauer sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Bohunický do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Teraz udeľujem faktickú poznámku pánu poslancovi Husárovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem vyjadriť uznanie vecnému a kvalifikovanému vystúpeniu pána poslanca Sopka predovšetkým preto, že tieto isté argumenty v gestorskom výbore pán štátny tajomník prakticky odbil tým, že o nich nehovoril. A vecné pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec, sú, myslím si, veľmi vecné a veľmi vážne. Avšak v súvislosti s tým, čo tu bolo pred chvíľou uvedené, chcem zdôrazniť základný rozpor, ktorý existuje medzi prvou a druhou časťou návrhu.

    Ak sa v prvej časti návrhu zdôvodňuje, že potrebujeme získať - o čom niet polemiky - zdroje na údržbu diaľnic, pýtam sa, prečo sa vzdávame v súčasnej situácii tých zdrojov, ktoré ako samozrejmé plynú práve z poplatkov reklamných agentúr a ktoré podľa vyčíslenia asociácie, tak ako bola prezentovaná aj vo výbore, nie sú malé. Je to skutočne alogické a zodpovedá to asi tomu faktu, tak ako ho vyjadril pán poslanec, že chceme byť pápežskejší ako pápež v čase, keď nemáme ani na svätenú vodu.

  • Pán poslanec Rusnák je ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení chcem podať pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Môj prvý návrh, ktorý máte aj písomne, je k § 6. Navrhujem za odsek 4 doplniť nový odsek, ktorý znie: "Ustanovenie odseku 4 sa netýka úseku diaľnice Košice-Prešov."

    Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako 6 až 8.

    Môj druhý návrh - upraviť Sadzobník úhrad za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá ako prílohu k zákonu. Doterajší text označiť ako bod 1 a doplniť znenie bodu 2 takto: "Výška úhrady za mesiac pre dvojstopové motorové vozidlá, a to

    a) osobné s obsahom valcov do 1 600 kubíkov vrátane je 50 korún,

    b) osobné s obsahom valcov nad 1 600 kubíkov je 100 korún."

    Dovoľte mi, aby som zdôvodnil oba moje návrhy k prerokúvanému zákonu.

    Môj prvý návrh sa dotýka spoplatňovania diaľničného úseku Košice-Prešov. Obyvatelia čo do počtu najväčšieho kraja sú znevýhodňovaní tým, že používanie spomínaného diaľničného úseku v dĺžke 15,4 km nie je možné porovnať so sieťou diaľnic na ostatnom území Slovenska. Prešovský kraj je počtom obyvateľov najväčší a zároveň najchudobnejší. Dôkazom toho je najvyššia nezamestnanosť a najnižšie mzdy. Práve takýmto regiónom všetci politici v predvolebnej kampani sľubovali pomoc. Je tu možnosť aspoň sčasti naplniť tieto sľuby a zohľadniť špecifické postavenie tohto regiónu.

    Viem, že nepredkladám návrh, ktorý môžeme považovať za systémový krok. Zvážme však, že určite 80 % obyvateľov Prešovského kraja počas celého roka nevyužije inú, než túto časť diaľnice. Preto si myslím, že aj podiel na príjmoch z diaľnic by mal byť adekvátny.

    Druhý návrh vychádza z rovnakej filozofie. Umožní obyvateľstvu použiť diaľnicu a zaplatiť za ňu pri jej sporadickom používaní počas roka primeranú úhradu. Bude sa to týkať predovšetkým tých občanov, ktorí použijú diaľnicu počas dovolenky alebo v iných nevyhnutných prípadoch. Predložený návrh dá občanovi rozhodnúť sa medzi zakúpením ročnej alebo mesačnej známky. Verím, vážené kolegyne, kolegovia, že môj návrh podporíte. Zároveň som presvedčený, že odsúhlasením týchto dvoch návrhov vyšleme jeden z pozitívnych signálov smerom k občanovi.

    Vopred vám za to ďakujem.

  • To bol pán poslanec Rusnák.

    Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca Rusnáka, v ktorej hovoril o mesačných známkach. Aj ja som mal mnoho telefonátov. Voči občanom, ktorí chodia naozaj iba na dovolenku hlavne v letných mesiacoch, by nebolo férové, keby sme vyhotovili iba ročnú známku. Ale chcem upozorniť, že zrejme technicky nebude možné tieto známky vytlačiť skôr ako možno o 5 mesiacov, a preto, ak to prijmeme, asi by účinnosť tejto časti zákona mala platiť približne od 1. 6. 1999.

    Samozrejme, bude to potrebné zvážiť z technickej stránky, lebo vytlačenie známok niečo stojí. A zrejme, aby nebola cena za vytlačenie vyššia ako cena známky, ktorá bude 50 korún, ale to je už technická záležitosť, s ktorou sa bude musieť navrhovateľ vyrovnať, ak sa to prijme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Baco.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pán minister zaujal stanovisko, že nie je možné diferencovať výšku známky podľa kubatúry a výkonnosti vozidla, a teda aj podľa toho, ako sa toto vozidlo podieľa na opotrebovaní diaľnice. Chcem povedať, že pokiaľ zostane poplatok za známku v logike, ktorá sa prezentuje, tak vlastne tých, ktorí majú škodovky, malé vozidlá do 40 - 50 kW, ktorí spravia po diaľnici ročne 3 000, 4 000 km, vlastne nútime, aby platili za tých, ktorí spravia 30 - 50 000 km po diaľnici, aby im platili túto diaľnicu. Je to v úplnom rozpore s tým, čo vláda deklarovala, teda že chce robiť také opatrenia, ktoré sa nebudú dotýkať nízkych príjmových skupín. A naopak, ten, kto spraví 3 000 km po diaľnici, bude musieť platiť toľko, ako aj ten, ktorý spraví 30 000 km. To znamená, že ten musí vlastne platiť tomu, kto užíva diaľnicu desaťnásobne viac.

    Myslím si, že táto vec nie je pripravená, že ju treba riadne pripraviť. Čísla, ktoré som povedal, myslím si, sú blízko pravde, ale treba to aj tak podrobiť analýze a pripraviť naraz so zákonom o rozpočte, definitívnym zákonom o rozpočte na rok 1999, lebo si myslím, že to nemôže zostať v tejto logike. Ešte raz, predbežné analýzy ukazujú, že je to až 10-násobný rozdiel. A práve týmto stavom, týmto návrhom sa dosiahne to, že nízkopríjmové skupiny budú platiť vlastne za vysokopríjmové skupiny, ktoré diaľnicu najviac využívajú. Považujem to za absolútne nespravodlivé a nepriechodné...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tuchyňa je ďalší prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    podávam doplňujúci návrh podľa § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Navrhujem v bode 8 doplniť, prípadne rozšíriť bod 8 takto: Za písmeno b) vložiť nový text, ktorý znie: "c) ozbrojených síl plniacich úlohy pri likvidácii následkov živelných pohrôm, katastrof a priemyselných havárií". Doterajšie písmená c) až l) nahradiť písmenami d) až m).

    Návrh odôvodňujem takto. Skúsenosti z ostatných rokov z povodní a priemyselných havárií ukazujú na potrebu takejto úpravy. Armáda a ozbrojené sily vôbec disponujú množstvom techniky, ktorá nebude vybavená nálepkami oprávňujúcimi ich na výjazd na diaľnicu. Mimoriadne situácie si však vyžadujú rýchly zásah, a teda zrýchlenie pohybu týmito vozidlami po diaľniciach. Môže ísť o jednotlivé vozidlá z rôznych posádok, ktoré budú prevážať špecialistov alebo špeciálne aparatúry do miest zásahu, tak ako to napríklad bolo pri havárii vo Východoslovenských železiarňach v roku 1996, keď bola potreba dopraviť dýchacie prístroje na miesto zásahu.

    Môžete namietať, že pri katastrofách a podobne sa nebude prihliadať, či je potrebná diaľničná známka alebo nie. Môže to byť pravda, ale ide o ochranu vodiča. V prípade dopravnej dohody s vážnymi následkami budú orgány činné v trestnom konaní skúmať, či bol v uvedenom mieste oprávnene. Záver bude, že nie a zodpovednosť je na vodičovi alebo veliteľovi, ktorý určil trasu prepravy a nemal zákonné opatrenie. Tento problém nevyrieši ani navrhovaná úprava v bode 8, tak ako ju predkladá vláda. Chcem podotknúť, že si nevyžaduje žiadne finančné náklady.

    Žiadam vás o podporu tohto môjho návrhu a jeho zapracovanie. Ale chcem upozorniť, že už na tomto mojom návrhu je napísané, že je v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku. Upozorňujem, že to je iný návrh a tento návrh podstatu zákona nerozširuje. Problematiku nerieši ani iný, žiadny iný zákon. Zároveň ešte dodávam, že nie sú len veľké katastrofy, havárie, živelné pohromy, sú to i miestne, malé. Velitelia posádok konajú v takýchto prípadoch samostatne a až dodatočne oznamujú, takže nemôže to byť závislé od dohody ministerstva obrany a ministerstva dopravy. Vytvárajme im preto potrebné právne rámce. Nekonajú svojvoľne, konajú v záujme tohto štátu, jeho občanov. Upozorňujem na to preto, že takto to posudzuje úradník ministerstva dopravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tuchyňovi.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Vážení členovia vlády,

    vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    pozemné komunikácie slúžia prirodzene doprave a preprave tovarov, substrátov, ľudí. Z nich nadradené komunikačné sústavy sú diaľničné sústavy a rýchle autocesty. Tieto sa od ostatných komunikácií líšia predovšetkým svojimi technickými parametrami - šírkovými, smerovými, výškovými, rozhľadovými - a na základe týchto parametrov zabezpečujú rýchlu, ekonomickú, ekologickú a bezpečnú dopravu a prepravu.

    Neviem, či si uvedomujeme, ale v našom štáte, ktorý nepatrí medzi nejaké veľmi ľudnaté štáty, ročne na pozemných komunikáciách v súvislosti s dopravou zahynie nie menej ako 700 ľudí. To sú výsledky ľudských strát stredovekej vojny medzi dvoma mocnárstvami. Takže základom budovania moderných dopravných sústav je v podstate naplnenie všetkých týchto štyroch aspektov, ktoré som uviedol, a medzi nimi má aspekt bezpečnosti diaľnic a autociest mimoriadne vysokú prioritu.

    Z tohto pohľadu eliminovanie reklám a reklamných značení pri týchto komunikáciách sa javí ako nanajvýš odôvodnené a nanajvýš správne. Skôr treba vyjadriť poľutovanie nad tým, že u nás k takémuto stavu prišlo. K tomu stavu prišlo v rokoch 1990 - 1991, keď pod hrmotom liberalizácie čohokoľvek sa v podstate začínalo obstavovanie pozemných komunikácií všetkými možnými druhmi reklám. Dnes, keď sa motoristi majú potrebu orientovať na pozemných komunikáciách, nezriedka je to neriešiteľný problém, pretože dopravné značky sa strácajú medzi billboardmi a nekonečnými množstvami, doslova lesom reklamných tabúľ.

    K problematike toho, či odstránenie reklám pri týchto komunikáciách diaľnic a autociest je alebo nie je v súlade so štandardom Európskej únie, stačí sa prejsť po štátoch Európskej únie a každý si môže konfrontovať to, čo tu odznelo, s tým, čo je v Európskej únii a v štátoch vyspelého motorizmu normálnym štandardom. Nikde v štátoch západnej Európy diaľnice a autocesty nie sú zapratané reklamami a billboardmi. To nech mi nikto netvrdí, že je to normálny štandard, a je to štandard už na úrovni Európskej únie. Nie je to, prosím, pravda a nie je to pravda dokonca ani vo vzťahu k Španielsku, kde reklama pri diaľničných cestách, diaľničných komunikáciách je skôr výnimkou a nikdy sa to nenachádza v zornom uhle motoristu a ani v ochrannom území tejto komunikácie. Takže, kolegovia, kolegyne, označme veci pravým menom, uveďme ich na pravú mieru.

    To, čo odznelo ako uvádzané príklady štáty Grécko a Česká republika, to sú príklady, dovolím si uviesť, negatívne. To by nemalo byť zavádzané ako štandard pre jeden vyspelý moderný štát, pre ktorý, opäť opakujem, rýchla, ekonomická, ekologická, bezpečná komunikácia má vysoký štandard priority. Takže podčiarknuté a zrátané, domnievam sa, že vládny návrh zákona, novely zákona je v tomto smere odôvodnený správne a odporúčam ho podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi.

    Ako posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Bohunický.

    Ešte predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chcem nadviazať na slová pána poslanca Hofbauera, ktoré môžem len potvrdiť. Prešiel som takmer celú Európu a môžem povedať, že cesty sú čisté, sú zbavené akýchkoľvek reklám. Takže tendencie alebo slová, ktoré tu padali o tom, že billboardy sú okolo ciest, nie je pravda. To je po prvé.

    Po druhé. Odporučil by som pripraviť nejakú analýzu, počet nárastov billboardov, ďalších plagátov a ďalších pútačov okolo našich ciest a počet dopravných nehôd na Slovensku. Možno, že by sme sa dopracovali k číslu, že úmerne s tým, ako rastú tieto rôzne pútače, rastú aj dopravné nehody. Preto podporujem aj ja alebo oceňujem skutočnosť, aby to, čo je uvedené v zákone, aby tieto billboardy na našich cestách neboli.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení členovia vlády,

    vážená snemovňa,

    prvoradým zámerom novely cestného zákona je získanie finančných prostriedkov do príjmu Štátneho fondu cestného hospodárstva potrebných na správu a údržbu ciest. Uvedený zámer v tejto novele cestného zákona navrhuje toto riešiť dvoma spôsobmi.

    1. Zvýšením cien nálepiek, ktorými sa platí úhrada za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    2. Rozšírením a zintenzívnením kontrol prípustných hmotností a rozmerov vozidiel aj mimo hraničných priechodov, teda vo vnútrozemí.

    Zvýšenie ročných príjmov Štátneho fondu cestného hospodárstva sa prijatím navrhovanej novely cestného zákona očakáva vo výške 285 miliónov Sk. Nálepky sa majú podieľať príjmom 280 miliónov a kontroly 5 miliónov.

    Skúsme sa hlbšie pozrieť na uvedenú novelu. Podľa § 3 zákona číslo 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde cestného hospodárstva sa na tvorbe cestného fondu podieľa aj 100-percentný výnos z predaja diaľničných známok. V celkovom ročnom podiele príjmov tvorí táto časť asi 10 % cestného fondu. Najväčší podiel príjmov cestného fondu je cestná daň, ktorá tvorí asi 40 % príjmov, a podiel na výnose spotrebnej dane z uhľovodíkových palív asi 25 %. To sú tie najväčšie položky príjmu.

    K 30. 9. 1998 predajcovia poverení predajom diaľničných známok predali celkove 665 467 známok v hodnote 276 145 900 Sk. Najviac, až 60 % z celkového počtu predaných známok, tvorili známky v nominálnej hodnote 200 Sk, na druhom mieste v predaji 28 % sa podieľali známky v nominálnej hodnote 400 Sk. Na získaných prostriedkoch sa známky v nominálnej hodnote 200 Sk podieľali len 29 % a známky v nominálnej hodnote 400 Sk 26 %, známky v hodnote 2 000 Sk 24 %. Pre vašu informovanosť 1 000-korunové známky sa podieľali 5,6 % a 1 500- korunové 14,1 %.

    Prečo uvádzam tieto čísla? Chcem požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste dostali, aby výška úhrady za kalendárny rok pre dvojstopové vozidlá s obsahom valcom do 1 600 cm3 ostala 200 Sk. Prihováram sa za takéto riešenie v záujme sociálne slabších a starších občanov vlastniacich osobný automobil. Absolútna väčšina z nich vlastní práve osobný automobil do 1 600 cm3, získali ho celoživotnou poctivou prácou a jeho údržba a iné poplatky značne zaťažujú rodinný rozpočet. Auto im neslúži na podnikanie, takže ani poplatok za známku si nemôžu dať tak ako podnikatelia do nákladov. Vlastníci takýchto osobných automobilov možno za rok najazdia 7 - 10 tisíc kilometrov, z toho po diaľnici, ak to preženiem, možno 1 000 kilometrov.

    Vlastníci osobných automobilov s vyšším objemom a najmä fyzické a právnické osoby využívajú naše diaľnice omnoho intenzívnejšie. Čas sú totiž mnohokrát peniaze. Potom aj náklady vrátane poplatku za známku si dajú do nákladov. Aby som bol správne pochopený, mojím návrhom vôbec neútočím na malých a stredných podnikateľov, ktorí sa tiež živia prácou svojich rúk a umu. Návrhom sledujem len malú kompenzáciu životných nákladov sociálne slabších a starších občanov.

    Návrh môžem aj kvantifikovať. Aký dosah to bude mať na štátny rozpočet? Vzhľadom na uvedené skutočnosti dokumentujúce skutočné príjmy z diaľničných známok za rok 1998 môžeme uvažovať, že z plánovaného zvýšenia príjmu o 280 mil. korún bude výpadok asi 70 mil. korún alebo inak, že celkove sa za rok 1999 nezíska plánovaných 560 mil., ale len 490 mil. Sk. Viem, že stav diaľnic potrebuje finančné prostriedky na opravu a údržbu. Sú však aj iné zdroje, ktoré je možné získať na tento účel. Ide najmä o vyhlášku číslo 262/1998 o správnych poplatkoch. Položka 63 vyhlášky hovorí o poplatkoch za povolenie za zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií pri prepravách nadrozmerných alebo nadmerných predmetov. Hovorí o tom aj časť B. Novelou vyhlášky číslo 145/1995 prišlo podľa odhadu odborníkov práve touto novelizáciou k výpadku minimálne 80 až 100 mil. korún, ktoré sú príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva.

    Novelu by bolo potrebné urobiť aj v súvislosti so správnym konaním pri pokutách, ktoré sa vyberajú preto, že vozidlo nemá známku. Doteraz je správnym orgánom okresný úrad, ktorý môže vyberať správny poplatok v blokovom konaní iba do 500 Sk. Zvýšením poplatkov vlastne stráca možnosť na mieste vybrať takúto blokovú pokutu, pretože, keď budú 800-korunové, tak tam už tú možnosť nemá. Bolo by potrebné zvážiť, tak ako je to v okolitých krajinách, aby tými, ktorí proste dávajú takéto pokuty, boli orgány polície, pretože ony môžu uložiť blokovú pokutu až do výšky 5 000 Sk. Prirodzene, aj takto získané príjmy by boli naďalej príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. To bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som oceniť kvalifikovaný prístup pána rečníka, ktorý predo mnou hovoril. Určite si dal záležať na analýze, ktorú urobil. Mal by som jednu pripomienku k tým 1600 cm3 a ku známke 200 korún. A prikláňal by som sa k vládnemu návrhu z týchto dôvodov. Myslím si, že z tých áut do 1 600 cm3 je veľká väčšina tých, ktoré sa husto preháňajú po diaľnici, a sú to práve autá podnikateľov. Ten, kto ide iba raz za čas na diaľnicu, tomu najviac pomôže návrh pána poslanca Rusnáka, že si môže kúpiť mesačnú známku. Myslím si, že keď niekto naozaj na to nemá a urobí do roka jednu, dve cesty, tak je schopný ísť aj mimo diaľnice. Zvážme, myslím si, že 400-korunová známka nie je naozaj veľká položka, a odporúčal by som, aby sme prijali vládny návrh.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Palacka.

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    dovoľte mi stručne zaujať stanovisko ku všetkým predloženým pozmeňujúcim návrhom. Predovšetkým chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky schválila tento návrh zákona a ja som splnomocnený prezentovať návrh vlády, preto by som sa prihováral za to, aby bol návrh zákona schválený v znení, ako ho predložila vláda.

    Pán poslanec Sopko predkladal návrh o tom, aby sa zo zákazu reklám vypustili slová "na medzinárodných cestných ťahoch" a ďalšie ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu reklám. Myslím si, že naozaj z dôvodu bezpečnosti premávky na diaľniciach a cestách pre motorové vozidlá je odôvodnený zákaz reklám, a tiež si myslím, že vo väčšine vyspelých európskych krajín pri diaľniciach naozaj reklamné tabule, billboardy nie sú.

    Ak sa používajú argumenty o tom, že z reklamy plynú prostriedky do štátneho rozpočtu, to je pravda, ale neberiem to ako argument na to, aby museli byť reklamy práve pri diaľniciach. Jednoducho, reklamný trh má svoje pravidlá a dajú sa veľmi ľahko spočítať peniaze, ktoré idú do reklamného trhu, v každom prípade však vyjadrujú istú ochotu a vôľu podnikateľského sektora venovať peniaze do reklamy. Tie peniaze pôjdu do reklamy, či budú pri diaľniciach alebo niekde inde, prakticky v nezmenenom rozsahu. Predpokladám, že ak by sa reklamné tabule z medzinárodných cestných ťahov alebo diaľnic posunuli do intravilánov obcí alebo na iné miesta, v zásade reklamný trh zostane rovnaký a bude sa rozvíjať v závislosti od rozvoja ekonomiky, rastu HDP, a nie od toho, či reklamy budú pri diaľniciach, alebo nebudú pri diaľniciach. Prihováram sa preto za vládny návrh, aby ustanovenia ostali v pôvodnom znení.

    Pán poslanec Rusnák mal dva návrhy. Prvý hovorí o tom, aby v zákone bola priamo definovaná výnimka, že úsek Košice - Prešov nie je spoplatnený touto formou. Tu chcem odkázať na to, že v § 24 písm. l) pôvodného znenia zákona je splnomocnenie, aby ministerstvo vydalo vyhlášku, ktorou sa určia úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pre ktoré platí spoplatnenie, resp. pre ktoré neplatí spoplatnenie. Teda to, ktorý úsek je alebo nie je spoplatnený, je určené vyhláškou, čo je riadny legislatívny postup. A veľmi by som sa prihováral, aby sme do zákona nedávali takú výnimku, že práve tento úsek diaľnice nie je spoplatnený. Potom logicky by si pomaly každý obyvateľ navrhol, aby práve úsek, po ktorom chodí on, nebol spoplatnený.

    Druhý jeho návrh sa týka zavedenia mesačných nálepiek. V prvom rade chcem povedať, že je prakticky vylúčené, aby zákon, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára, zaviedol nejaký úplne nový inštitút, ako sú mesačné nálepky. Dnes máme 17. decembra 1998 a chcem povedať, že je technicky úplne vylúčené, aby od 1. januára 1999 existovali mesačné nálepky, a keď bude zákon schválený v tom znení pozmeňujúceho návrhu, logicky by to znamenalo, že občania alebo motoristi od 1. januára majú nárok kúpiť si mesačnú nálepku, ale fyzicky to nie je realizovateľné. To je prvý dôvod, pre ktorý si myslím, že by to nemalo byť.

    Druhý dôvod je ten, že výroba a distribúcia, predaj nálepiek si vyžaduje svoje náklady. Priemerná cena nálepiek sa pohybuje okolo 20 až 25 korún za jeden kus. Ak by bola cena nálepky 50 korún, tak vlastne vidíme, že 50 % výnosu z nálepiek by vlastne išlo na samotné ich vyrobenie a distribuovanie, a myslím si, že je to príliš vysoký náklad na to, aby sa nálepky naozaj vyrábali, a to ešte neuvažujeme o tom, že nálepky by museli byť špeciálne označené. Buď by museli byť vyrábané po mesiacoch a označené mesiacmi, teda január, február a tak ďalej, alebo by tam musel byť dátum, alebo by sa museli nejako perforovať a podobne, čo sú, samozrejme, ďalšie náklady a ďalšia technická komplikácia pri predaji, povedzme aj pracovné sily a ďalšie náklady.

    Navrhujem to, že na ministerstve dopravy si necháme vypracovať naozaj seriózny podklad o tom, aké náklady a aké výnosy by z takýchto mesačných nálepiek mohli byť. Túto informáciu predložím pánom poslancom, a ak z toho vyjde, že to má význam, že naozaj výnos z nálepiek bude dostatočný na to, aby sa podarilo ich realizovať a distribuovať, tak pripravíme novelu zákona, ktorá zavedie povedzme od letnej sezóny aj nálepky na kratšie obdobie.

    Návrh pána poslanca Tuchyňu. Chcem povedať, že v zásade si myslím, že nie je potrebné takýmto spôsobom definovať výnimku pre mimoriadne udalosti, živelné katastrofy a podobne, pretože naozaj je to mimoriadny režim, kde si viem predstaviť, že využitie diaľnic je samozrejmé. Ale chcem povedať, že v zásade, ak by bol ten návrh prijatý, tak nenaruší návrh zákona a je na zvážení pánov poslancov, či ho schvália alebo neschvália.

    Musím povedať, že ma trochu prekvapili niektorí opoziční poslanci, ktorí v ďalšej rozprave podporili práve vládny návrh, pokiaľ ide o reklamy, za čo im ďakujem a verím, že nájde zhodu s celým poslaneckým zborom.

    Nakoniec vystúpil pán poslanec Bohunický s návrhom, aby sa diaľničné známky tej najlacnejšej kategórie, to znamená za 200 Sk pre vozidlá do 1 600 cm3 nezvyšovali. S pánom po- slancom sme o tejto veci diskutovali aj individuálne, musím uznať, že vykonal záslužný kus práce a najmä jeho návrhy, ktoré sa týkajú správnych poplatkov, cestnej dane i ďalšie, ktoré by mohli priniesť ďalší príjem do rozpočtu, určite rád využijem, budem ich tlmočiť vo vláde, aj pani ministerke financií a ďalším členom, a ubezpečujem, že tieto rezervy, ktoré sú na posilnenie príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade využijeme.

    Na druhej strane musím povedať, že nemôžem súhlasiť s tým, že by práve tieto nálepky boli zo zvýšenia ceny vyňaté. Myslím si, že rozdiel medzi tými nálepkami do 1 600 cm3 a nad 1 600 cm3 by sa veľmi výrazne prehĺbil a, samozrejme, počtom najväčšia časť nálepiek je práve týchto najlacnejších a v neposlednom rade aj tých približne 70 až 80 mil. Sk pre štátny rozpočet nie je zanedbateľných. Preto odporúčam ctenej snemovni, aby akceptovala návrh vlády, tak ako bol predložený, aby sa ceny upravili tak, ako hovorí príloha zákona, podľa vládneho návrhu. Opäť ubezpečujem, že sa budeme zaoberať všetkými myšlienkami, ktoré zazneli aj od pána Bohunického, a budeme hľadať riešenia, aby sme aj ďalšie rezervy štátneho rozpočtu využili.

    Vážené dámy a páni, prosím, aby ste v zmysle tohto návrh zákona podporili. Je naozaj v súlade s opatreniami, ktoré vláda prijíma, ktoré nie sú, uznávam, veľmi príjemné alebo populárne, ale myslím si, že sú nevyhnutné, sú súčasťou celého komplexu opatrení. A ak by nenašli podporu v parlamente, myslím si, že by to vážne narušilo vlastne celý komplex opatrení, ktorými sa vláda zaoberá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Palackovi.

    Pýtam si, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom nezaujímam stanovisko, chcem len upozorniť na niektorú súvislosť s návrhom zákona v návrhoch uvádzaných pánmi poslancami. K návrhu číslo 1 alebo k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Sopko, podľa § 83 ods. 2 upozorňujem na dosah prijatia bodu 4, ktorý navrhol pán poslanec, pretože vypustením ods. 2 § 24 by sa zákon stal zmätkovým a nefunkčným, lebo ide o prílohu, na ktorú sa zákon v textovej časti odvoláva. To znamená, platila by doterajšia príloha a poplatky by ostali v doterajšej výške.

    V návrhoch pána poslanca Rusnáka a pána poslanca Bohunického chýba zdôvodnenie a zákon nie je v súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku a návrh pána poslanca Bohunického nie je ani v súlade s koncepciou návrhu, pretože všetky poplatky sa zvyšujú o 100 %, a nielen niektoré. To znamená, mení to podstatu alebo logiku tohto návrhu, tejto úpravy zákona. To je všetko.

    Ďakujem pekne, môžeme hlasovať.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je žiadosť o krátku 5-minútovú prestávku na poradu klubu a druhý procedurálny návrh je, aby sme pokračovali dnes v rokovaní aj po 19.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh na pokračovanie v rokovaní schôdze aj po 19.00 hodine, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento procedurálny návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 18.45 hodine.

    Prosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby dodržali termín pokračovania v rokovaní o 18.45 hodine. Pokiaľ nebudeme uznášaniaschopní, skončím rokovanie dnešného dňa.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke v rokovaní. Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

    Prosím poslanecký klub Strany demokratickej ľavice, ak ešte rokuje, aby prerušil svoje rokovanie.

    Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač číslo 94), v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Zapnite, prosím, mikrofón pri hlavnom rečníckom pulte.

  • Vážený pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku budeme hlasovať ako o prvých o pozmeňujúcich návrhoch výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté vo výboroch, s príslušným odporúčaním gestorského výboru.

    Návrh gestorského výboru odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 2 - 4 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, o bodoch 1 - 3 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, počuli ste návrh spoločného spravodajcu o hlasovaní o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy.

    Budeme teda hlasovať o bodoch 2 - 4 a o bodoch 1 - 3 oddelene s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča na návrh gestorského výboru body 2 - 4 schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Pri bodoch 1 až 3 správy gestorského výboru bol návrh gestorského výboru neschváliť ich. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte návrhy, ktoré odzneli v rozprave o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Sopko, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy uvádzané v bodoch 1, 2, 3 a 4 jeho vystúpenia. Požiadam, vážený pán predsedajúci, aby ste dali pokyn hlasovať en bloc alebo hlasovať jednotlivo o štyroch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Po dohode s pánom poslancom Sopkom, ktorý predniesol tento pozmeňujúci návrh, budeme hlasovať o všetkých bodoch en bloc.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Sopka sme neschválili.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, ako druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Rusnák, ktorý predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Takisto treba rozhodnúť, či budeme hlasovať jednotlivo alebo en bloc o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré pán poslanec predložil.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali jednotlivo.

  • Jednotlivo. Prosím, budeme hlasovať o prvej časti pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Rusnáka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    To je ustanovenie, ktoré sa netýka úseku diaľnice Košice - Prešov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Túto časť pozmeňujúceho návrhu sme neschválili.

    Budeme hlasovať o druhej časti pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Rusnáka.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte ďalší pozmeňujúci návrh z rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Tuchyňa, ktorý dával návrh zmeniť § 6 ods. 3 za písm. b) vložiť nový text, text pod odrážkou písmena c).

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Tuchyňu sme schválili.

    Ako posledný v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Bohunický. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli tento návrh.

  • Ako posledný v rozprave, vážený pán predsedajúci, vystúpil pán poslanec Bohunický, ktorý požiadal o zmenu úhrad za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest. Pre motorové vozidlá navrhoval zmenu pri osobných motorových vozidlách s obsahom valcov do 1 600 cm3.

  • Prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prerokované v gestorskom výbore alebo boli prednesené v rozprave počas prerokúvania zmeny tohto návrhu.

    Vzhľadom na to, že hlasovanie bolo ukončené, gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, pričom sa pri rokovaní nepoužijú obmedzenia podľa § 83, § 84 a § 86 rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Prosím, počuli ste návrh gestorského výboru, aby sme pristúpili hneď po druhom čítaní k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa vás, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Pokiaľ nie, pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi Palackovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rokovaní budeme pokračovať bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 99. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní tento návrh podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.

    Prosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Zdaňovanie uhľovodíkových palív a mazív spotrebnou daňou je upravené od roku 1993 zákonom Národnej rady číslo 316/1993 o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, pričom sadzby dane boli naposledy upravované zákonom Národnej rady číslo 205/1997 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 1997. Potreba plnenia národného programu prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu a národného programu na prijatie acquies communautaire v Slovenskej republike, kde oblasť nepriamych daní patrí medzi priority, si vyžaduje čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, ktorá spočíva v úprave sadzieb dane pohonných látok, automobilových benzínov a motorovej nafty s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 1999.

    Úprava sadzieb dane automobilových benzínov a motorovej nafty sa navrhuje o 1 000 korún za tonu, čo zároveň znamená priblíženie sa minimálnym sadzbám stanoveným príslušnou smernicou Európskej únie. Od uvedenej novely zákona sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 1999 vo výške asi 1 miliardy korún, a to za predpokladu, že vývoj spotreby uvedených pohonných látok bude aspoň na doterajšej úrovni. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že zvýšenie sadzieb dane nebude mať za následok iba samotné zvýšenie predajných cien pohonných látok, ale i zvýšenie cien takmer všetkých tovarov a služieb, v ktorých predstavujú pohonné látky nákladovú položku.

    Predložený návrh novely zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív bol schválený vládou Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 9. decembra 1998. Návrh novely zákona nie je v rozpore s ústavou ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a predstavuje čiastočný krok k aproximácii sadzieb dane z uhľovodíkových palív a mazív s príslušnými smernicami Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, nevytvorenie dostatku zdrojov na pokrytie nevyhnutných potrieb štátu by mohlo spôsobiť národohospodárske škody, pričom jednou z možností mobilizácie zdrojov a efektívneho zvýšenia príjmovej časti štátneho rozpočtu môže byť aj úprava sadzieb spotrebnej dane.

    Vzhľadom na uvedené odporúčam podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky z výboru pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Ferdinanda Petráka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s informáciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač 99).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 87 z 15. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, na 5. schôdzi dňa 16. decembra 1998 prerokoval a a v prijatom uznesení číslo 22 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 100) ihneď.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    pokúsim sa dlho nezdržovať, lebo nepredpokladám, že budem na základe môjho vystúpenia úspešný. Považujem však za svoju povinnosť dôrazne upozorniť, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie je v príkrom rozpore s § 89 ods. 1, ktorý je možné uplatniť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada, samozrejme, na návrh vlády môže potom súhlasiť s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

    Vážené dámy, vážení páni, v návrhu vlády sa konštatuje, že predpokladaná úprava sadzieb napomôže zníženie napätosti v príjmovej časti štátneho rozpočtu a zároveň vytvorí potrebné zdroje na pokrytie nevyhnutných potrieb vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, a ďalej sa potom konštatuje, že nepokrytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohlo spôsobiť hospodárske škody. Teda predkladateľom slúži ku cti, že si netrúfali uviesť do tohto návrhu značné hospodárske škody a podotýkam, že v súlade s § 89 je možné uplatniť skrátené legislatívne konanie len v prípade, že reálne hrozia značné hospodárske škody.

    Na druhej strane by som ešte chcel uviesť, že v 1. štvrťroku roku 1999 budeme uplatňovať rozpočtové provizórium. Chcel by som upozorniť na to, že rozpočtové hospodárenie za 1. štvrťrok roku 1998 sa skončilo tak, ako sa skončilo. Pán podpredseda vlády zrejme asi vie, že s významným plusovým saldom schodku štátneho rozpočtu za 1. štvrťrok 1998 a vzhľadom na to, že to bolo predmetom diskusie vo výbore pre financie, rozpočet a menu, by som si dovolil uviesť ešte jednu skutočnosť. Na prelome rokov 1997 - 1998 v rámci roku 1998 sa realizovali niektoré finančné transakcie a platby, ktoré sa týkali roku 1997. U nás vo výbore predkladateľom bolo prezentované, že táto výška bola asi v rozsahu 5 mld. Chcel by som povedať, že je to nepresný údaj vzhľadom na to, že tento údaj ešte nebol zatiaľ zverejnený, ale predpokladám, že predkladateľ by mal presne vedieť, o akú sumu ide, pretože nešlo len o neuhradené platby za rok 1997, ale aj niektoré odpočty DPH. Ak k 31. 12. 1998 to, na čo som poukázal k 31. 12. 1997, nebude skutočnosťou, tak objem, ktorý nie je naozaj ďaleko od sumy, ktorá bola u nás vo výbore povedaná, bude k dispozícii na rozpočtové hospodárenie, na plynulé rozpočtové hospodárenie v rozpočtovom provizóriu roku 1999.

    Ale ešte raz, vážené dámy a páni, skutočne na to upozorňujem a je mi ľúto, že medzi nami v tomto volebnom období nesedí aj pán poslanec Benčík, ktorý bol špecialista na kritiku vo vzťahu ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi by ma zaujímal jeho názor, ale som presvedčený, že v tomto prípade by sme sa jednoznačne zhodli v tom, že nie je možné využiť ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku.

    Môj pozmeňujúci návrh znie, aby tlač číslo 99 nebola odsúhlasená na skrátené legislatívne konanie. Tento návrh čiastočne opieram aj o skutočnosť, že tlač číslo 99 bola zaradená na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky včera a pre mňa je zatiaľ nevysvetliteľné, že včera tento návrh nebol konformný, včera tento návrh nebol pre vládu prijateľný, pretože vláda poverila člena vlády, aby oznámil snemovni, že tento návrh sťahuje z rokovania pléna Národnej rady. A dnes táto tlač už je v harmónii, ale podotýkam, aj keď je možno v harmónii koaličnej, no je v príkrom rozpore s § 89.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako udelím slovo pánu podpredsedovi vlády, vám oznamujem, že pán poslanec Cuper našiel v rokovacej miestnosti jeden gombík. Komu náhodou chýba gombík, tak je tu, pri predsedajúcom. Môžete si ho vyzdvihnúť.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán poslanec Maxon, dovolím si nesúhlasiť s vaším názorom, že v prípade, ak by zákon nebol schválený, neboli by spôsobené značné národohospodárske škody. Tie škody, značné národohospodárske škody, ku ktorým by mohlo dôjsť, spočívajú v tom, že vláda najmä v dôsledku zdedeného stavu vo verejných financiách potrebuje čo najrýchlejšie prijímať opatrenia, razantné opatrenia tak v príjmovej, ako vo výdavkovej stránke na to, aby sa znížil deficit verejných financií. Potrebujeme deficit fiškálneho okruhu, čo je tá všeobecná vláda, znížiť z predpokladanej tohtoročnej úrovne 5,5 % hrubého domáceho produktu na úroveň asi 2 % hrubého domáceho produktu, čo je zníženie asi o 20 mld. korún oproti roku 1997.

    Obrovský dlh, deficit verejných financií bol kumulovaný najmä v posledných troch rokoch. Len na ilustráciu spomeniem, keď ste spomínali, pán poslanec, čísla, že v roku 1997 oproti roku 1996 bol v národnom hospodárstve dosiahnutý zisk v bežných cenách o 6 % nižší, ale na dani z príjmov právnických osôb sa vybralo o 30 % menej peňazí. Daňové nedoplatky za prvé tri kvartály tohto roku, teda za obdobie, keď ste boli ministrom financií, tvoria 38 mld. korún, pričom to isté číslo bolo 27 mld. korún za prvé tri kvartály roku 1997.

    Takže toto sú dôvody, prečo je nevyhnutné mobilizovať príjmy čo najskôr, pretože v opačnom prípade situácia vo verejných financiách je neudržateľná. Hasíme požiare, ktoré sme po vás našli, ktoré ste založili, a na to potrebujeme prijímať aj veľmi rýchle opatrenia, i akútne opatrenia, pretože v opačnom prípade budú hroziť značné národohospodárske škody. Bude hroziť, že dôjde napríklad k platobnej neschopnosti štátu. Súvisí to s mnohými zárukami za štátne podniky, ktoré ste dali, ktoré dnes štátny rozpočet musí plniť. Takže trvám na tom a naozaj ide o opatrenie, ide o zákon, ktorý, ak nebude schválený, tak dôjde k značným národohospodárskym škodám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pán poslanec Maxon, faktická poznámka je len v rámci všeobecnej rozpravy. Po tomto bode programu bude nasledovať prvé čítanie, potom budete môcť zareagovať prípadne vo svojom diskusnom príspevku.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. decembra 1998 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač 100):

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, počuli ste návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 100. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 88.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z vládou prijatých opatrení hospodárskej politiky.

    Zdaňovanie uhľovodíkových palív a mazív spotrebnou daňou je upravené od roku 1993 zákonom Národnej rady číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a a mazív v znení neskorších predpisov, pričom sadzby boli naposledy upravované zákonom číslo 205/1997 s účinnosťou od 1. 8. 1997.

    V návrhu zákona sa navrhuje upraviť sadzby spotrebnej dane o 1 000 korún na tonu takto:

    - pri olovnatých benzínoch zo sadzby dane 11 400 Sk za tonu na úroveň 12 400 Sk za tonu,

    - pri bezolovnatých benzínoch zo sadzby dane 10 300 Sk za tonu na 11 400 Sk za tonu,

    - pri motorovej nafte, ktorá je zatriedená v celom sadzobníku pod názvom plynové oleje, zo sadzby dane 9 500 Sk za tonu na 10 500 Sk za tonu.

    Úprava sadzieb dane automobilových benzínov a motorovej nafty zároveň znamená priblíženie sa minimálnym sadzbám stanoveným príslušnou smernicou Európskej únie.

    V návrhu zákona je v zásade zachovaná doterajšia štruktúra zdanenia uhľovodíkových palív a mazív. Aj keď ceny ropy v súčasnosti na svetových trhoch klesajú, nemožno očakávať, že výrobcovia pohonných látok navrhované zvýšenie sadzieb dane v plnej miere utlmia v nákladoch. Od uvedenej novely zákona sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 1999 vo výške asi 1 mld. Sk za predpokladu, že vývoj spotreby uvedených pohonných látok bude aspoň na doterajšej úrovni.

    V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že zvýšenie sadzieb dane nebude mať za následok iba samotné zvýšenie predajných cien pohonných látok, ale i zvýšenie cien tovarov a služieb, v ktorých predstavujú pohonné látky nákladovú položku.

    Predložený návrh novely zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1998.

    Návrh novely zákona nie je v rozpore s ústavou ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a predstavuje čiastočný krok v aproximácii sadzieb dane uhľovodíkových palív a mazív s príslušnými smernicami Európskej únie.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby podal správu o prerokúvaní tohto vládneho návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené pani poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač 100), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky od pána poslanca Maxona a pána poslanca Kozlíka.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vzhľadom na to, že som nemohol v predchádzajúcej časti reagovať faktickou poznámkou, tak mi dovoľte upresniť jeden údaj, ktorý bol prezentovaný aj v tlači a je absolútne nesprávny. Pre mňa je naozaj veľkým prekvapením, že podpredseda vlády zodpovedný za ekonomiku tento údaj neovláda. Povedať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, že za tri mesiace ministrovania som spôsobil daňový nedoplatok 37,7 mld. Sk? Podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za ekonomiku?

    Vážené dámy a páni, vždy som všade prezentoval, že som veľmi nespokojný s daňovými príjmami, že v oblasti správy daní naozaj treba veľmi veľa vecí zdokonaliť. A musím povedať, že som sa o to aj usiloval, a musím povedať aj to, že nie úspešne, ale daňový nedoplatok 37,7 mld. Sk je daňovým nedoplatkom od 1. januára 1993, to znamená, odo dňa, keď sa realizovala daňová reforma, a nie, vážený pán podpredseda vlády, za tri mesiace môjho ministrovania, a nie za 9,5 mesiaca môjho ministrovania, tak ako to prezentoval hovorca ministerstva financií.

    Vy ste sám korektne pri našom osobnom rozhovore priznali, že ste čerpali z údajov ministerstva financií. Je mi veľmi ľúto, keď hovorca ministerstva financií dáva na verejnosť takéto nepresné, nanajvýš nepresné informácie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kozlík.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi na úvod pripomenúť priebeh legislatívneho konania k tejto novele zákona a zároveň aj k novele zákona o dani z príjmov, pretože to len dokresľuje nekompetenciu a nepripravenosť vlády na riešenie takých závažných krokov, ako je ďalšie pokračovanie v transformačnom procese a definovanie takzvaného balíčka opatrení.

    Čo sa týka spotrebnej dane, novely zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, prešla rokovaním príslušného výboru, predovšetkým finančného výboru a vláda tento návrh stiahla priamo z pléna povereným zástupcom vlády. Čo sa týka dane z príjmov, novely zákona o dani z príjmov, vláda najprv tento návrh neschválila, potom včera vo večerných hodinách nakoniec tento zákon či už upravený alebo vyrobený na kolene bol schválený a urýchlene doručený do parlamentu, aby ste boli použití, vážení poslanci z vládnej koalície, ako tlačidliari pri predlohe, ktorú ste dnes videli po prvýkrát. Takže, samozrejme, je na vás, aby ste posúdili, rozhodli, máte na to dosť hlasov, a realizovali tak, myslím si, v chvate pripravené kroky, ktoré sa určite budú vyznačovať mnohými vnútornými problémami. Toľko na pripomenutie priebehu legislatívneho konania dvoch významných noviel, ktoré sa dotknú daňového, a teda aj hospodárskeho života v našej krajine.

    Postup vlády pokladám v tomto smere za chaotický a nekompetentný, je to vytrhávanie určitých momentov z celkovej hospodárskej praxe. Myslím si, aj pokiaľ ide o nápravné opatrenia alebo opatrenia, ktoré súvisia s ďalšími transformačnými procesmi, treba sedemkrát merať a raz strihať, a nie chaoticky, neusporiadane reagovať. Asi treba, samozrejme, mať celkovú predstavu o balíčku opatrení, treba mať asi definíciu rozpočtových, mimorozpočtových vplyvov, ako budú vplývať jednotlivé opatrenia na obchodnú, platobnú bilanciu, rozpočtové hospodárenie, spotrebu obyvateľstva a tak ďalej a tak ďalej, a nie takto čiastkove veci prinášať do parlamentu bez hlbšieho, komplexnejšieho pohľadu na vec.

    Je možné sa pozrieť na riešenie, ktoré sme prijímali ako predchádzajúca vláda v roku 1997. Balíček opatrení sme schvaľovali v priebehu mája, júna 1997, realizoval sa v priebehu 2. polroka 1997 a niektoré opatrenia aj k 1. 1. 1998.

    Takže to je moja zásadná výhrada. Viem pochopiť rámcové kroky, ktoré vláda koná, aj materiály, ktoré do parlamentu predložila, ale chýba ucelený návrh riešenia a aj konkrétna definícia dosahov v riešení východísk a výsledkov, ktoré sa konkrétne potom v hospodárskej praxi prejavia. Ide mi o to, že v podstate takto definovanými riešeniami nie je zrejmé, či ekonomika neskĺzne do zdĺhavej recesie. Príkladov v okolitých krajinách je dosť, stačí sa pozrieť do Českej republiky. Podotýkam, toľko skloňované Maďarsko takisto po niekoľkoročnej recesii vyvolanej balíčkom opatrení dnes skĺzava do nových problémov v obchodnej platobnej bilancii, v rozpočtovom hospodárení. To znamená, napriek tomu, že Maďari prijali balík reštriktívnych opatrení, vôbec sa nedá povedať, že by boli z najhoršieho vonku, aj keď sa už tam prejavuje určitý ekonomický rast. Na druhej strane problémy, ktoré sa obvykle k ekonomickým rastom viažu, túto krajinu vôbec neobišli. Takže, toto je moja zásadná výhrada aj k tejto novele zákona, aj k novele zákona o daniach z príjmov.

    Mám ďalšiu výhradu ku konaniu vlády, čo sa týka celkového rámca navrhovaných riešení. Nepokladám publikáciu predbežných záverov Medzinárodného menového fondu za šťastnú. Neviem, odkiaľ bol únik, či to bol cielený zámer vlády. My sme posledné závery Medzinárodného menového fondu po dohode práve s touto inštitúciou nepublikovali a je, samozrejme, na rozhodnutí tej-ktorej vlády, ako s materiálmi, najmä pokiaľ sú predbežné, bude nakladať. Mne to pripadá do istej miery ako finančný sadomasochizmus a myslím si, že je načase prestať s disidentskou politikou, ktorú robia niektorí predstavitelia vlády - čím horšie tým lepšie - lebo na Slovensku platí, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva a platí teda aj, ako sa do zahraničia volá, tak sa zo zahraničia ozýva.

    Pokiaľ sa hľadajú riešenia v rozpočtových vzťahoch, v platobnej obchodnej bilancii, samozrejme, treba vidieť strednodobé horizonty, strednodobé efekty. Slovenská republika je špecifická práve tým, že prechádza významnou investičnou vlnou, ktorá už ale prináša a bude prinášať významné produkčné efekty. To znamená, aj riešenie obchodnej platobnej bilancie by malo byť viacrozmerné, nielen prostredníctvom reštriktívnych opatrení je možné hľadať riešenia, ktoré sa môžu odohrávať v prorastovom prostredí a môžu doniesť pritom pozitívne riešenie aj čiastkových nerovnováh, ktoré nesporne v každej tranzitívnej ekonomike existujú.

    Chcel by som zdôrazniť, že export Slovenskej republiky predstavuje 62 % hrubého domáceho produktu. Ak je Slovenská republika označovaná ako krajina s najvyšším deficitom obchodnej platobnej bilancie na svete, treba ho spojiť aj so 40-percentnou mierou investícií na hrubom domácom produkte, to znamená, nevidieť veci staticky a príliš sploštene, ale v určitom horizonte aj produkčných funkcií, ktoré sa viažu na vynaložené investície.

    Tiež chcem pripomenúť, že práve rast technologických investícií je takmer dvojnásobne vyšší ako rast v stavebných investíciách, keď hodnotím vývoj za tri kvartály roku 1998. Takže v tomto zmysle pokladám spôsob, akým vláda predkladá novelu zákona o spotrebnej dani aj novelu zákona o dani z príjmov, za predlohy, ktoré sú nekoncepčné, ktoré sú vytrhnuté z kontextu celkových hospodárskych opatrení, pretože zatiaľ vláda s uceleným balíkom hospodárskych opatrení nepredstúpila ani pred parlament, ani pred občanov tohto štátu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Kozlík bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa pán poslanec Delinga chce prihlásiť do rozpravy ústne. Áno. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Weiss.

    Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som sa celkom dobromyseľne opýtať pána poslanca Kozlíka, čím si vysvetľuje rozdiel v deficite štátneho rozpočtu, ktorý sa plánoval na 5 mld., a skutkovým stavom. Pretože keby nedošlo k takémuto veľkému deficitu, tak jednoducho možno by sme nemuseli prijímať tento zákon. Pripadá mi to tak, pán poslanec Kozlík, ako keď teraz pán Klaus v Čechách všetkým okolo radí, aby naprávali dôsledky jeho hospodárskej politiky.

  • Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    vážený predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    pôvodne som chcel vystúpiť vo faktickej poznámke, ale predsa si myslím, že je rozumnejšie vystúpiť krátko v rozprave, pretože ide o zákon, ktorý sa vo svojej podstate dotýka všetkých výrobných činností, to znamená, že sa bude dotýkať aj oblastí poľnohospodárskej prvovýroby a vôbec poľnohospodárstva. Myslím si, že je to veľmi dôležitý moment, a keď nadväzujeme na to, čo povedal v úvodnom vystúpení pán podpredseda vlády, že vláda očakáva od tohto zákona v podstate väčší prínos na úhradu schodku v budúcom roku, tak pokiaľ sa nám zdražia vstupy aj v poľnohospodárskej prvovýrobe na úkor zvýšenia spotrebnej dane z motorových palív, to znamená, ako uvádza dôvodová správa, aj z motorovej nafty, bude to teda znamenať premietnutie tohto dosahu do cenovej oblasti a aj do nákladovej oblasti v poľnohospodárstve.

    Veľmi dobre vieme, že poľnohospodárstvo má určitú výhodu v tom smere, že využíva určitú časť spotrebnej dane v zmysle vratky, ktorou si poľnohospodárski prvovýrobcovia nárokujú vrátenie časti spotrebnej dane z motorovej nafty, a je to v objeme v podstate 7 500 korún za jednu tonu spotrebovanej nafty.

    Pýtam sa, pán podpredseda vlády, či ide o zdraženie motorovej nafty pre poľnohospodárskych prvovýrobcov. Ak áno, akým spôsobom mieni vláda kompenzovať tento vplyv na poľnohospodársku prvovýrobu, pretože, ako vieme, nenavrhuje sa kompenzácia v zmysle zvýšenia tej vratky, ktorá je v sume, ako som hovoril. To znamená, že sa tu v podstate zvýši spotrebná daň, zvýši sa v objeme čerpania, teda aj náklad na zaplatenie za použitie tejto nafty v poľnohospodárskej prvovýrobe. Takže by som chcel skutočne vedieť, či tento dosah prinesie z hľadiska poľnohospodárstva pozitívny výsledok, pretože ho vidím v opačnom svetle. Chcel by som, aby vláda toto zvážila pre oblasť poľnohospodárstva, pretože najmä z pohľadu podmienok, ktoré poľnohospodárstvo má, z titulu klimatických podmienok v roku 1998 pre budúci rok, bude každé zaťaženie veľmi citlivé.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    budem stručný, i keď by som mohol reagovať na každú vetu pána Kozlíka.

    K pánu Maxonovi. Ak som uviedol nesprávny údaj, ak som vychádzal z nesprávnych údajov, tak sa ospravedlňujem. Ale faktom je, že ak daňové nedoplatky od roku 1993 sú 38 mld. korún do konca septembra 1998, tak do konca septembra 1997 to bolo 27 mld. korún. Takže za 12 mesiacov, počas ktorých je to tak, to narástlo o 11 mld. korún.

    Len jednu vetu k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Kozlík. S tým, aká bola kompetentná, zodpovedná a pripravená ekonomická politika bývalej vlády za posledné štyri roky, sme konfrontovaní každodenne. A je to hrôza. Je to hrôza a práve v dôsledku toho je nevyhnutné prijímať mnohé reštriktívne opatrenia, práve v dôsledku tej nekompetentnej a nezodpovednej politiky.

    Bola tu jedna otázka od pána poslanca Delingu. Tak k tomu by som sa rád chcel vyjadriť a zodpovedať ju. Áno, zvýšenie spotrebnej dane sa týka aj motorovej nafty. Ale zároveň treba povedať, že ceny nafty za posledné obdobie, za posledný rok klesli, a klesli dosť výrazne najmä z hľadiska poklesu cien ropy na svetových trhoch. V tomto zmysle sa aj do poľnohospodárstva vstupy, čo sa týka nafty, znížili. Agregátne vyjadrené to znamená, že za prvých 10 mesiacov tohto roka v porovnaní s prvými desiatimi mesiacmi minulého roka sa na tú tovarovú triedu, kde patrí uhlie, ropa, minerálne oleje, použilo na dovoz na 10 mesiacov tohto roka 41 mld. korún, kým za prvých 10 mesiacov minulého roka to bolo až 51 mld. korún, teda o 10 mld. korún menej v dôsledku poklesu cien ropy. Takže budeme sa snažiť prijať také opatrenia, trhovo konformné opatrenia, ktoré by mali umožniť, aby sa nárast spotrebnej dane nepremietol plne do rastu cien benzínu a nafty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje miesta, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 88 z 15. decembra 1998 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby sa uvedený návrh prerokoval ihneď.

    Prosím, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať.

  • Prosím, počuli ste návrh gestorského výboru, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Budeme najskôr hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh vlády prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie o pridelení výborom, tak ako ste uviedli z odporúčania gestorského výboru. Nemusíte už znovu opakovať ten návrh.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie, tak ako uviedol pán spoločný spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v zmysle schváleného programu schôdze Národnej rady by sme mali teraz pristúpiť k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Keďže však gestorský výbor ešte neprerokoval tento návrh vlády, dávam v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku procedurálny návrh o presunutí týchto bodov programu, a to tak, že by sme teraz prerokovali body 7 a 8 - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky. Taktiež aj druhú medzinárodnú dohodu medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou. Potom by sme pokračovali bodmi 5 a 6, pred týmito bodmi by sme však vyhlásili polhodinovú prestávku na večeru, počas ktorej by sa zišiel výbor pre financie, rozpočet a menu a po prerokovaní tohto návrhu vlády vo výboroch budeme pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, ako aj prvým čítaním vládneho návrhu zákona o daniach z príjmov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu podľa schváleného návrhu, ktorý sme teraz prijali, je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, pani poslankyne, páni poslanci.

    Ďalším bodom programu bude

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Keďže obidva tieto body vecne spolu súvisia, odporúčam, aby za vládu ako navrhovateľa mohol pán minister Harna uviesť tieto návrhy vlády naraz.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 60, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 60a.

    Druhý návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií ste dostali ako tlač číslo 61. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 61a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pán István Harna.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárodných dohôd predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Dohodu o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládami Indonézskej republiky a Bulharskej republiky.

    Predložené dohody sú prezidentskými zmluvami a sú v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Radia sa medzi dôležité dohody ekonomického charakteru uznávané medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva.

    Tieto dohody nemajú priamy dosah na štátny rozpočet, ale majú priaznivý vplyv na rozvoj ekonomiky, pretože vytvárajú právny rámec na priaznivé podmienky rozvoja vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na podnikateľskej iniciatíve.

    Dohody vychádzajú zo štandardných podmienok a dohôd...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj. Pán minister uvádza návrh vlády.

    Nech sa páči, pán minister.

  • ... ktoré už Slovenská republika uzatvorila s druhými štátmi. Dohody poskytujú obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Poskytujú nerušený prevod výnosov z investícií, ako aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Dohody riešia aj prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vyvstať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor považoval za porušenie svojich práv.

    Vzhľadom na to, že ide o dohodu všeobecného charakteru, musí byť v zmysle základných predpisov upravujúcich uzavieranie a vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikovaná prezidentom.

    Uvedené dohody boli už schválené vládou Slovenskej republiky týmito uzneseniami:

    Dohoda s Indonézskou republikou bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 654/1994 zo dňa 28. 6. 1994 a zmenou uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 616 z roku 1998 zo dňa 3. 9. 1998 a bola podpísaná dňa 12. 7. 1994 v Jakarte.

    Dohoda s Bulharskou republikou bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 741/94 zo dňa 19. 7. 1994 a zmenou uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 614/1998 zo dňa 3. 9. 1998 a bola podpísaná dňa 21. 7. 1994 v Bratislave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Maxona, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán minister,

    všetci sme dostali spoločné správy pod tlačou 60a a 61a, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií a Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií a súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 27 z dnešného dňa schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o vzájomnej podpore a ochrane investícií a rovnako s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií uznesením číslo 23.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh uznesenia k obom dohodám, ktoré sú predmetom rokovania, máte k dispozícii ako uznesenia číslo 24 a 25 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pričom ešte raz opakujem, odporúčame obe tieto dohody v súlade s uznesením výboru schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadne prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Nikto sa nechce prihlásiť. Vyhlasujem teda rozpravu o týchto dvoch bodoch programu za skončenú.

    Prosím, chce sa vyjadriť ešte na záver pán navrhovateľ? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prosím, aby ste uvádzali hlasovanie o jednotlivých návrhoch.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    v súlade s rokovacím poriadkom mi dovoľte, aby som z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerokúvame tento návrh vlády podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v treťom čítaní a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tak ako ho navrhol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli ďalšie hlasovanie k prerokúvanému bodu programu, ktorým je vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorý prerokúvame podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v treťom čítaní. Prosím, aby ste predniesli návrh na uznesenie.

  • V súlade s citovanými paragrafmi rokovacieho poriadku Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi Harnovi, ako aj pánu poslancovi Maxonovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto dvoch bodov programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku na večeru. Zároveň počas prestávky sa zíde Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet, financie a menu. V rokovaní tejto schôdze budeme pokračovať o 20.45 hodine. Prosím vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste dodržali tento čas, pretože čím skôr skončíme, tým budeme mať väčší priestor na oddych.

    Pán poslanec Farkas.

  • Pozývam členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu teraz hneď po vyhlásení prestávky na zasadnutie výboru.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku do 20.45 hodiny.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bol som teraz vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Mali sme začať o 20.45 hodine, pán predseda výboru mi hovoril, že minimálne ešte 20 minút bude trvať prerokúvanie vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a potom aj návrhu zákona, takže, aby sme tu zbytočne nesedeli, odporúčam prestávku do 21.30 hodiny. O 21.30 hodine budeme pokračovať. Ospravedlňujem sa, ale inak to nevieme procedurálne zvládnuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, poslanci,

    nasledujúcim bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 102. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na vyslovenie súhlasu na skrátené legislatívne konanie je predovšetkým požiadavka na prehodnotenie rozsahu tých výdavkových položiek, ktoré znižujú základ dane, ktoré v súčasnosti podnikateľský subjekt môže uplatniť tak, aby sa ohraničila možnosť prostredníctvom daňových výdavkov spoločnosti participovať na osobnej konečnej spotrebe podnikateľského subjektu. Ide najmä o osobné autá, vybavenie spoločnosti niektorými predmetmi dlhodobej spotreby.

    Prehodnotenie rozsahu výdavkových položiek je o to aktuálnejšie, že štruktúra výdavkov podnikateľského subjektu sa koncentruje na také druhy výdavkov, ktoré majú charakter osobnej spotreby, najmä jej niektorých druhov, napríklad nákup osobných aút. Uvedené negatívne vplýva nielen na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj na vývoj obchodnej a platobnej bilancie z dôvodu, že požiadavka na krytie potrieb osobných automobilov je zabezpečovaná ich dovozom.

    Na základe štatitických údajov na celkovom dovoze sa podieľal dovoz osobných automobilov sumou asi 20 mld. korún. Ak by tento trend pokračoval aj v roku 1999, je vážna obava z neúnosnosti vývoja platobnej bilancie s ďalšími nadväznými skutočnosťami.

    Ďalším dôvodom na skrátené legislatívne konanie je skutočnosť, že ide o daňový zákon, ktorý sa viaže ku konkrétnemu obdobiu, v danom prípade k ucelenému kalendárnemu roku, ktorý je zároveň aj zdaňovacím obdobím. Preto je potrebné, aby zákon nadobudol účinnosť k 1. januáru, a to aj z dôvodu, aby podnikateľský subjekt vedel daňovo plánovať, teda optimálne časovo rozvrhnúť svoje výdavky.

    Na druhej strane treba mať na zreteli očakávaný výsledok, ktorý sa viaže k vyrovnaniu dane, kde je potrebné zachovať zásadu rovnakého daňového zaobchádzania počas celého zdaňovacieho obdobia, teda roku. Aby uvedené pozitívne zmeny mohli byť využité už v zdaňovacom období roku 1999 a kvôli nedostatku zdrojov na pokrytie nevyhnutných výdavkov štátu, ako aj kvôli ďalšiemu zhoršovaniu obchodnej bilancie a následne platobnej bilancie, aby sa nespôsobili hospodárske škody značného rozsahu, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Iba týmto spôsobom je možné zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona od 1. januára 1999.

    Zákon bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 16. decembra 1998.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Petra Tatára, aby informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi ako určenému spravodajcovi podať informáciu z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 90 zo 16. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, ako je uvedené vyššie, prerokoval na schôdzi dňa 17. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ihneď na tejto schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím otvoriť k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Maxon, chcete sa prihlásiť? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa ešte vyjadriť k predloženému návrhu? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ako je uvedený v tlači 102, na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v tomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu na uznesenie.

    Prosím, počuli ste, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stanovisko a odporúčanie gestorského výboru k tomuto návrhu vlády.

    Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe tohto schváleného návrhu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 103. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Prosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov.

    Predložený návrh reaguje na schválené programové vyhlásenie vlády najmä v tej časti, ktorá rieši problematiku neoprávneného zvýhodňovania určitej skupiny daňovníkov tým, že títo daňovníci majú príjmy, ktoré im plynú z takzvaného reinvestovania odpusteného dlhu voči Fondu národného majetku oslobodeného od dane z príjmu právnických osôb, čo prakticky znamená narušenie princípu daňovej spravodlivosti. Vyňatie zo zdaňovania pomerne veľkej skupiny príjmov prakticky viedlo k tomu, že podiel dane z príjmov právnických osôb na celkových príjmoch plynúcich do štátneho rozpočtu počnúc rokom 1996 neustále klesal. Preto základným cieľom predloženého návrhu novely zákona je napraviť túto ničím neodôvodnenú diferenciáciu v zdaňovaní príjmov a zaviesť spravodlivosť do princípov zdaňovania.

    Ďalším cieľom predloženého návrhu novely zákona je oddelenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa od konečnej spotreby jeho spoločnosti, to znamená, že je potrebné vykonať určité obmedzenia možnosti zahrňovať do daňových výdavkov spoločnosti také výdavky, ktoré môžu mať aj charakter konečnej osobnej spotreby. Konkrétne ide o obmedzenie možnosti nadobudnúť plnú výšku odpisov osobných dopravných prostriedkov do daňových výdavkov. V návrhu novely je uvedené, vyjadrené sumou 300 tisíc korún oproti súčasnému stavu, keď daňovníci v plnej výške môžu uplatniť ako daňový výdavok výšku odpisov pripadajúcich na osobné dopravné prostriedky, napríklad osobný automobil. Tento limit odpisov sa dotýka aj obstarania osobných dopravných prostriedkov formou lízingu. Posudzovanie uznávania odpisov osobných automobilov, ale aj ostatných druhov výdavkov, okrem súvislosti s daňou z príjmu, má priamu súvislosť s obchodnou a následne platobnou bilanciou štátu.

    Priestor vytvorený v daňovej oblasti na participácii výdavkov štátu na výdavkoch daňovníka má sekundárny dosah cez zaťaženie obchodnej bilancie a následne i platobnej bilancie štátu, a to z dôvodu, že požiadavka na krytie potrieb daňovníka napríklad pri osobných automobiloch sa realizuje ich dovozom.

    Ďalšie návrhy predložené v novele zákona riešia problematiku zahrňovania výšky provízií do daňových výdavkov, pričom konkrétne ide o to, aby si daňovník mohol do výdavkov znižujúcich príjem zahrnúť sumu prijatej provízie len vtedy, ak je táto suma uhradená, a to aj u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a ak je preukázaná efektívnosť vykonanej úhrady vo vzťahu k dosiahnutému príjmu, ku ktorému možno túto províziu priradiť. V záujme zrovnoprávnenia určitých druhov príjmov, konkrétne ide o príjmy, ktoré v súčasnosti boli zdaňované osobitnou výhodnejšou sadzbou dane - ide o odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb - sa zdaňovali ako súčasť základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov a spadali pod progresívnu sadzbu dane. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že systém osobitného zvýhodneného spôsobu zdaňovania nevyjadroval skutočné príjmy niektorých daňovníkov, najmä tých, ktorí poberali takéto príjmy od viacerých platiteľov, a často to viedlo z pohľadu na daň z príjmov fyzických osôb k neopodstatnenej diferenciácii, k zvýhodňovaniu najmä daňovníkov s vyššími príjmami.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely zákona o daniach z príjmov, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 1999, si predovšetkým kladie za cieľ postupné odstránenie disproporcií medzi zdaňovaním určitej skupiny príjmov fyzických osôb, ale najmä obmedzenie možného priestoru na to, aby štát participoval prostredníctvom daňových výdavkov na osobnej konečnej spotrebe podnikateľského subjektu. Očakáva sa, že pozitívny efekt sa prejaví vo zvýšení príjmov najmä právnických osôb. Vzhľadom na to, že ide o zákon s celoročnou pôsobnosťou, úplný pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu sa prejaví až v roku 2000, ale rámcové podmienky je potrebné vytvoriť už od 1. januára 1999.

    Vláda tento návrh novely zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 16. decembra 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Tatára, aby podal správu o prerokúvaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ako spravodajca výboru.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú vláda považuje za potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu o uvedenom návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Malchárek a pán poslanec Maxon. Ešte niekto z pánov poslancov sa ústne hlási do rozpravy? Pokiaľ to tak nie je, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Malchárek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na úvod chcem vyjadriť svoje pochopenie a chcem vyjadriť aj podporu vláde v jej snahe riešiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Nemôžem súhlasiť s riešením stanovujúcim odpisové limity na 300 až 400 tisíc korún. Som hlboko presvedčený, že toto je prípad, keď sa v dobrej viere dosiahne opačný efekt. Chcem povedať, že navrhované limity výrazne spôsobia pokles nákupu a predaja osobných motorových vozidiel. Zvýšia pokles pasívnej bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky a spôsobia pokles pozitívneho imidžu našich podnikateľských subjektov. Zníženie dovozu a predaja vozidiel zníži priamy príjem do štátneho rozpočtu z cla a DPH a spôsobí úbytok takto prisúvaných prostriedkov do štátneho rozpočtu o 3 až 5 miliárd. Sk podľa veľmi triezvych odhadov kvalifikovaných odborníkov, ktorým je táto oblasť veľmi blízka. Tento obrovský prepad, možný prepad do príjmu štátneho rozpočtu nevyvážia ani dane z príjmov aj z dôvodu postupného plynutia do štátneho rozpočtu formou odpisov vrátane dodanenia časti nákupnej ceny na stanovené odpisové limity. Záporné saldo nebude prekvapujúce len v prvom roku platnosti tohto opatrenia. Podľa triezvych prepočtov do vyrovnania tejto bilancie si budeme musieť počkať šesť až osem rokov.

    Chcel by som len povedať, že ohľadne motorových vozidiel azda nie je jediným kritériom pri cene jeho luxus alebo jeho luxusné vybavenie. Dnes drvivá väčšina časti vozidla, resp. ceny vozidla je spôsobená práve výbavou, ktorá zabezpečuje zvýšenie pasívnej bezpečnosti týchto vozidiel. Dnes elektronické systémy, ako ASR, ESP, ABS, prípadne vybavenie vozidiel airbagmi, špeciálnymi ergonomickými sedačkami a podobne výrazne zvyšujú pasívnu bezpečnosť a pre podnikateľov, ktorí skutočne v našich nie veľmi ľahkých podmienkach - nemusíme si nahovárať, že tu máme ľahké podmienky na podnikanie -, nie je jednoduché, aby jazdili s vozidlami, ktoré majú výbavu zodpovedajúcu cene do 300 alebo 400 tisíc, kde o týchto bezpečnostných prvkoch nemôže byť ani slychu, ani dychu.

    Som za to, aby sme podporili stredných a malých podnikanie, ktorých sa to najviac dotýka, pretože si myslím, že veľkí podnikatelia si práve s týmto zákonom budú vedieť rady. Je tam niekoľko spôsobov, ako sa dá obísť plnenie tohto zákona, možno napríklad aj zriadením si zvláštnej firmy na požičovňu a podobne. A pretože Strana občianskeho porozumenia sľúbila práve podporu strednému a malému podnikaniu - myslím si, že je to aj v súlade s programovým vyhlásením vlády - je naším spoločným cieľom, aby sme zabezpečovali príjmovú stránku štátneho rozpočtu rozvojom podnikateľských aktivít, a nie opatreniami, ktoré za určitých okolností môžu mať aj pri dobrom úmysle opačný efekt. Som presvedčený, že spoločne nájdeme riešenie, ktoré bude korešpondovať s cieľom vlády, ale spôsob bude viac presvedčivý, bez možnosti reálnych negatívnych dosahov a možných zneužití práve tohto znenia zákona. Preto navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátila zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Šum a ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    asi by bolo najlepšie, keby ste zabezpečili poriadok predovšetkým za svojím chrbtom, lebo sa tam odohráva strategická porada. Bolo by asi vhodné, keby sa kolegovia išli poradiť o veci, o ktorej rokujú, mimo rokovacej sály, lebo upozorňujete plénum, ktoré je pozorné v tomto období, ale za predsedníckym stolom nie je poriadok.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov s navrhovanou účinnosťou od 1. januára, si kladie za cieľ posilniť predovšetkým príjmovú časť štátneho rozpočtu a toto posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu uvádza dôvodová správa ako prioritu. Prirodzene, pokiaľ je to prioritou, tak môžem s týmto zámerom predkladateľa súhlasiť.

    Ďalej sa uvádza, že by sa mala realizovať náprava spravodlivosti v zdaňovaní daňovníkov, zrovnoprávnenie všetkých foriem príjmov, vymedzenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa a jeho následné zdanenie tak, aby bola jednoznačne zdanená osobná konečná spotreba. A tu mám pripomienku k dôvodovej správe, kde sa hovorí, že vymedzenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa a jeho následné zdanenie tak, aby bola jednoznačne zdanená osobná konečná spotreba, a tým sa zabránilo možnému zneužitiu a ďalšiemu prehlbovaniu. Chcel by som len upozorniť, že tá veta alebo ten záver nemá v dôvodovej správe zmysel.

    Ale ak mi dovolíte, mám niekoľko poznámok vo vzťahu k vývoju príjmovej položky štátneho rozpočtu vo vzťahu k dani z príjmu právnických osôb.

    Predovšetkým táto novela sa bude týkať iných ako finančných inštitúcií. Ak si podrobíme analýze vývoj dane z príjmu právnických osôb, tak najvýznamnejší pokles dane z príjmu právnických osôb je predovšetkým pri finančných inštitúciách. Nepochybne sú objektívne dôvody, prečo je to tak, ale táto novela na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereaguje. Som presvedčený, že jediným dôvodom, prečo tento návrh teraz prerokúvame, je, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok, pretože iné dôvody, vážené dámy a páni, naozaj nie sú podľa môjho názoru objektívne zdokumentované.

    Na jednej strane, samozrejme, ak máme filozofiu, pokiaľ sa to týka toho, o čom hovoril aj môj predrečník, teda možnosť zahrnúť do nákladov odpis vo výške 300 tis. korún a pri lízingu, myslím si, 400 tisíc korún na jedno motorové vozidlo, môže byť zjednodušený prepočet a môže to vytvoriť z hľadiska zdaniteľného základu budúci príjem do štátneho rozpočtu.

    Na druhej strane si myslím, že je potrebné spraviť kvantifikáciu, ako sa to dotkne predajcov motorových vozidiel, o koľko zamestnancov budú musieť znížiť počty, do akej miery sa to priamo dotkne predajcov z hľadiska ich zdaniteľného základu v rámci odvodu dane z príjmov, lebo objektívne treba priznať - a tí, ktorí sa tomu trošku venujú, vedia -, že to nie je ekonomicky nezaujímavá činnosť. Predajcovia boli alebo aj sú podnikateľským subjektom v oblasti malého a stredného podnikania, ktorí poväčšine boli platcami dane z príjmu, pretože im jednoducho daňový základ vyšiel tak, že boli podľa zákona číslo 286 platcami dane z príjmov. Takže to je jedna kompenzácia, ktorá nie je vyčíslená. Okrem toho som presvedčený, že pokiaľ takúto úpravu robíme, tak by mala dôvodová správa obsahovať aj jasnú predstavu, čo z hľadiska kvantifikácie v oblasti daňových príjmov môžeme v súvislosti so zavedením alebo s uplatnením tejto novely požadovať.

    Ale čo je pre mňa ďalším otáznikom, táto novela upravuje možnosť účtovania si do nákladov provízie a tie provízie, pri ktorých je preukázaná efektívnosť tejto provízie. Musím priznať, že vzhľadom na časový priestor, v akom prerokúvame nielen tento, ale aj iné ekonomické zákony, som si nemal možnosť dôkladne preštudovať pôvodné znenie a z tohto mi vyplýva, že spôsob preukázania efektívnosti tejto provízie bude môcť byť posudzovaný veľmi subjektívne. To znamená, že správca dane môže mať jednoznačný názor, že provízia neviedla k tomu, aby bola efektívnosť tejto provízie zabezpečená. Na druhej strane daňovník jasne môže prezentovať, že provízia, ktorá bola vynaložená na istý druh obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, bola efektívna. Obávam sa, že potom z pohľadu správcu dane môže prísť v týchto veciach k subjektívnemu posudzovaniu a môžeme sa dostať v súvislosti so správou daní do viacerých problémov.

    Naozaj si myslím, že bolo potrebné a je a bude potrebné pracovať na komplexnej novele zákona číslo 511 a na komplexnej novele zákona číslo 286, tak ako to bolo pôvodne uvažované, a na základe toho by sa mala potom správa daní aj oblasť daní z príjmov posudzovať. Naozaj musím konštatovať, že táto úprava podľa môjho názoru nie je systémovým riešením. Táto úprava nemá dostatočný ekonomický rozklad v súvislosti s jej dosahmi a táto úprava môže v niektorých veciach viesť k subjektívnemu posúdeniu napríklad už toho, o čom som hovoril o preukázanej efektívnosti provízie.

    Prirodzene, nebudem mať výhrady voči skutočnosti, ktorá je touto novelou riešená, a to je možnosť zúčtovania do nákladov, reinvestovania alebo realizovaných investícií pri subjektoch, ktoré prebehli procesom privatizácie. Dnes je už na to čas a obdobie, že by malo dôjsť v tomto smere k náprave. Na druhej strane, vážené dámy a páni, aj tu chýba objektívna analýza a dovolím si tvrdiť, že 80 - 85 % týchto subjektov nebolo platcami dane nie preto, že mohli túto položku investovania zúčtovať do nákladov, nebudú platcami dane, mám na mysli dane z príjmu, ani po tejto úprave, pretože jednoducho vzhľadom na ich dosahovanú efektívnosť im nevyjde, predpokladám, nevyjde im daňový základ. Mám informácie, že sú isté analýzy na ministerstve financií v tejto oblasti. Ani do dôvodovej správy, ani do tohto materiálu sa však tieto údaje nepremietli.

    Z toho pohľadu musím konštatovať, že priorita, ktorá je touto novelou sledovaná, a to je zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu, sa podľa môjho názoru touto novelou nezabezpečuje alebo aspoň dôvodová správa a podklady, ktoré máme k dispozícii, o tejto skutočnosti nesvedčia.

    Pripájam sa k návrhu pána poslanca Malchárka, aby bol tento vládny návrh zákona číslo 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vrátený vláde Slovenskej republiky na prepracovanie a aby boli zvážené tie skutočnosti, ktoré boli aj predmetom rozpravy jednak v pléne, jednak vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a aby takto prepracovaný materiál aj s dôkladnejšou analýzou bol opätovne predložený na rokovanie Národnej rady, aj keď si myslím, že by bolo optimálne, čo je z časového hľadiska veľmi zložité, keby sme mohli aj zákon číslo 511 aj zákon číslo 286 mať v Národnej rade v novom a plnom znení.

    Chcel som mať ešte jednu otázku na predkladateľa, ale tá sa celkom netýka tejto problematiky, a vzhľadom na čas, v ktorom rokujeme, ju nepoložím.

    Chcel by som mať ešte jednu pripomienku. Vážené dámy, vážení páni, treba si uvedomiť, že rokujeme o veľmi dôležitých ekonomických zákonoch. Naozaj im nevenujeme dostatok časového priestoru, naozaj hazardujeme s inštitútom skráteného legislatívneho konania. Sú to ekonomické zákony, ktoré majú bezprostredné dosahy na podnikateľskú sféru, a novela, ktorú teraz prerokúvame, bude mať významné dosahy na malý a stredný podnikateľský stav. Ak táto novela uzrie svetlo sveta v priebehu zajtrajšieho dňa, nie je to dostatočný časový priestor pre malý a stredný podnikateľský stav, aby sa tejto novele harmonicky prispôsobil.

    Viete, tí, ktorí pracujete alebo ste pracovali v predchádzajúcom období v bežnej hospodárskej praxi, tak veľmi dobre viete, že teraz sa budú mesiac audítori, účtovníci, metodici venovať tomu, ako túto právnu úpravu dokážu obísť. A garantujem vám a už dnes viem spôsoby, ako sa táto úprava dá obísť. To znamená, že naozaj by sme sa mali skoncentrovať na to, aby sme v oblasti správy daní robili opatrenia na to, aby bol výber podstatne lepší.

    A celkom na záver ešte jednu poznámku. Pán podpredseda vlády, ani v tom opravenom čísle ste nemali pravdu, nemali ste pravdu. Medziročne vzrástol objem daňových nedoplatkov o 4,5 miliárd, a nie o 10 miliárd.

  • Pán poslanec Maxon bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Cieľom navrhovaného zákona alebo navrhovaný zákon má dva ciele. Prvý cieľ je zrejme znížiť import, ten zrejme dosiahneme hlavne u podnikateľov. A druhý cieľ je naplniť štátny rozpočet. Chcel by som poukázať na určité riziká. Podnikateľ si vždy hľadá cesty, ako sa legálne, niekedy aj nelegálne, vyhnúť zákonom. Jedna vec je pri automobiloch, ktoré sa budú predávať v rámci Slovenskej republiky. To znamená, keď nejaký podnikateľ bude predávať starší 2-miliónový mercedes, bude ho predávať určite nie za hodnotu 1 mil. Sk, ale určite tie ceny sa budú pohybovať okolo 300 tis. Sk a ten zvyšok si zabezpečí inou formou cez nejaké služby. To je jedno riziko, a to tu bude reálne.

    A druhým rizikom sú provízie, ktoré nebudú už v nákladoch, žiadne, ani tie efektívne, je to tak v zákone, ani tie efektívne, tak tiež podnikateľ ich vie obísť tým, že urobí tomu druhému podnikateľovi nejakú inú službu - je to, fakt, reálne - za nejakú inú službu, či mu urobí nejakú marketingovú štúdiu, to sa dá proste obísť. Čiže poukazujem na to, že sú tu naozaj reálne tieto dve riziká.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Áno. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave. Nebudem tajiť, že diskusia vo vláde o tomto materiáli bola ťažká. Nakoniec viete, že sa o ňom rokovalo na dvakrát. Nebudem tajiť ani to, že aj vo vláde boli vznesené isté výhrady, z ktorých niektoré zazneli aj tu, a týkajú sa najmä zdaňovania sumy, ktorú je možné započítať do daňového základu osobných automobilov, ale aj iných vecí. Jedna z vecí, ktorej sa týkala diskusia, bola upravená na základe rokovania vlády.

    A nebudem tajiť ani to, že niektoré opatrenia mohli byť systémovejšie, ale zároveň platí, že aj tieto nie optimálne riešenia sú riešeniami, ktoré sú nevyhnutné. Sú nevyhnutné z hľadiska situácie, v ktorej sme a ktorá je neudržateľná.

    Zhodujem sa s pánom poslancom Maxonom v tom, že je potrebná komplexná novela daňových zákonov a my komplexnú novelu daňových zákonov pripravujeme. Pripravujeme aj iné systémové riešenia, ale problém systémových riešení je, že aj keď ich začneme uplatňovať a presadzovať teraz, tak konkrétne výsledky z hľadiska deficitu štátneho rozpočtu, ako aj z hľadiska efektu na zníženie bežného účtu platobnej bilancie, tieto systémové riešenia prinesú s oneskorením najmenej jedného roka.

    A dnes sme v situácii, keď potrebujeme akútne riešiť makroekonomickú nerovnováhu, ktorú, a to hovorím otvorene, musíme riešiť aj za cenu prijatia istých opatrení, ktoré nie sú úplne najsystémovejšie. Ale chcem upozorniť, že z hľadiska riešení, ktoré v tomto návrhu sú, ide v podstate o dve veci. Prvá sú osobné automobily, druhá je možno spôsob vykazovania primeranosti provízie. Ale osobné automobily nemajú mať účinok zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, to by som chcel povedať k tomu, čo hovoril pán poslanec Malchárek. Zníženie toho daňového základu má mať efekt najmä na znížení dovozu automobilov, ktoré tvoria dnes - a je to tak - 20 mld. Sk, podieľajú sa 20 mld. Sk ročne na pasívnej bilancii.

    Pasívna bilancia obchodnej bilancie len za prvých 10 mesiacov tohto roka tvorí 65 mld. Sk. Z toho takmer 20 mld. Sk je dovoz osobných automobilov. To neznamená, že nemožno nakupovať drahšie autá, možno, ale do daňového základu možno dať len tú zníženú sumu. Zároveň to neznamená, že keď sa neminú peniaze na tieto tovary, že sa nepoužijú inak, napríklad sa môže zvýšiť miera úspor, čo má pozitívne dôsledky z hľadiska ekonomiky, môžu sa tieto peniaze použiť sčasti na nákup domácich výrobkov, čo neznamená potom tlak na import a obchodnú bilanciu.

    Takže chcel by som apelovať naozaj v tom zmysle, že si uvedomujeme, že to nie je 100-percentné systémové riešenie, ale dnes, žiaľbohu, nemáme na výber z dobrých a ešte lepších riešení a z hľadiska hasenia toho stavu, v ktorom sme, a riešenia neudržateľnej makroekonomickej nerovnováhy musíme pristupovať aj k niektorým riešeniam, ktoré sú také, aké sú. Vláda veľmi dlho diskutovala o tomto materiáli. Diskutovala, ako som povedal, dvakrát a snažila sa zvážiť všetky tieto veci a po ich zvážení sa rozhodla v tomto znení, v ktorom návrh bol predložený, predložiť ho napriek vedomiu si istých rizík a istých súvislostí, o ktorých som hovoril.

    Chcel by som vás teda v tomto zmysle požiadať o podporu tohto návrhu. Schválenie tejto novely zákona o dani z príjmov je jednou z nevyhnutých podmienok a jedným z kameňov riešenia makroekonomickej nerovnováhy, ktorú potrebujeme veľmi, veľmi akútne riešiť.

    Zároveň vás môžem ubezpečiť, že súčasťou balíka opatrení, ktorý vo vláde bol diskutovaný a ktorý bude schválený, je okrem iného aj komplexná novela zákona o dani z príjmov. Súčasťou tohto komplexu opatrení budú aj také opatrenia, aby daňové úrady využívali už tie možnosti, ktoré dnes majú, pretože nebudem tajiť, že aj dnes existujú možnosti na to, aby sa oddelila osobná spotreba podnikateľských subjektov a spotreba, ktorá je zahrnovaná do daňového základu, ale z rôznych dôvodov tento systém nie je efektívny. Aj z časového hľadiska jednoducho nevieme zefektívniť tento systém v horizonte niekoľkých dní alebo týždňov a práve v horizonte niekoľkých týždňov a dní potrebujeme riešiť makroekonomickú nerovnováhu.

    Takže s týmto vedomím vláda schválila tento materiál a považuje ho v súčasných podmienkach za najlepšie možné riešenie, aj keď si uvedomuje riziká, ktoré sú tu.

    Preto by som vás chcel požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu novely zákona o dani z príjmov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Miklošovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Budeme hlasovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    najskôr navrhujem hlasovať o návrhu pána poslanca Malchárka a pána poslanca Maxona podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol prerokúvaný návrh vlády Slovenskej republiky vrátený na dopracovanie a prepracovanie navrhovateľovi.

  • Počuli ste návrh, ktorý vzišiel z rozpravy, ktorým pán poslanec Malchárek navrhuje, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) bol návrh zákona vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Podľa spravodajskej správy sa v ďalšom navrhuje v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 91 zo 16. decembra 1998 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

    Prosím o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca výborov.

    Prosím, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu na uznesenie hlasovať.

  • Hlasy v pléne.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci, aj bez predsedu poslaneckého klubu SDK je nás celkom 86.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali ďalšie hlasovania.

  • Po prijatí návrhu na druhé čítanie je tu odporúčanie na pridelenie návrhu zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za gestorský výbor určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a v termíne ihneď.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie, tak ako odporúča gestorský výbor prostredníctvom spoločného spravodajcu.

    Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády, ako aj spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto bodov programu.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Roman Kováč.

  • Prosil by som v mene poslaneckého klubu SDK vyhlásiť 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Pán poslanec Bárdos za klub Maďarskej koalície, pani poslankyňa Dubovská za poslanecký klub SOP, pán poslanec Cabaj za poslanecký klub HZDS.

  • Pán poslanec Petrák. Všetci sa pripájajú k návrhu.

    Vyhlasujem prestávku. Budeme pokračovať o 22.45 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po porade jednotlivých poslaneckých klubov sme sa rozhodli tak, že dnes už nebudeme prerokúvať ďalší bod programu 7. schôdze. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine.

    Predtým sa zídu výbory k druhým čítaniam návrhov zákonov, ktoré sme dnes prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a v prvom čítaní.

    Hlási sa pán poslanec Orosz.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru do 15 minút od ukončenia schôdze.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 7. schôdze. Budeme pokračovať rokovaním v pléne o 10.00 hodine. Pýtam sa, či pán predseda rozpočtového výboru má zvolanú schôdzu výboru, aby ako gestorský výbor pripravil spoločné spravodajské správy na prerokovanie návrhov zákonov v druhom čítaní.

  • Áno, pán predsedajúci, máme zvolanú schôdzu na zajtra o 8.30 hodine a všetko prerokujeme.

  • Ďakujem pekne. Takže si môžeme byť istí, že o 10.00 hodine plénum môže pokračovať v rokovaní tak, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemnú dobrú noc. Ospravedlňujem sa za hodinovú medzeru, ktorá vznikla v rokovaní tejto schôdze Národnej rady. Dovidenia a dopočutia.