• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho zariadenia.

    Konštatujem, že sa prezentovalo len 69 poslancov a poslankýň, čo je málo. Preto žiadam ešte raz všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta na prezentáciu. Pokúsime sa znova prezentovať.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pripravte sa na prezentáciu. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Zisťujem, že je prítomných 82 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Prosím vás ešte, panie kolegyne a páni kolegovia, aby ste vypli svoje mobilné telefóny, aby nás to nerušilo pri rokovaní, aby sme nemali s tým problémy.

    Ďakujem vám pekne za porozumenie v tejto otázke.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Jozef Gajdoš, pán poslanec Rudolf Schuster, pán poslanec Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská.

    Prosím, s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč.

    Zapnite pána poslanca Kováča.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene štyroch poslaneckých klubov predkladám návrh na doplnenie programu rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nebudem ten návrh čítať, pretože je vytlačený a rozdaný v laviciach, a žiadam, aby sme o tomto návrhu hlasovali bez rozpravy.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Roman Kováč v mene štyroch poslaneckých klubov navrhol zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako bolo uvedené, návrh na zmenu týkajúcu sa doplnenia programu máte rozdaný v písomnej podobe.

    Je tu ešte jedna požiadavka výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby sa bod číslo 11 takto navrhovaného programu presunul na zajtrajšie rokovanie hneď po hodine otázok.

    Odporúčam, aby sme hlasovali o oboch týchto návrhoch spolu a dávam o návrhu na zmenu programu hlasovať.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas so skrátením určenej 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomných materiálov na pokračovanie 7. schôdze Národnej rady.

    O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila s týmto návrhom súhlas.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu Mgr. Magdalény Šmidtovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie.

    Návrh ste dostali ako tlač 88, v ktorej máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    podávam návrh na voľbu Mgr. Magdalény Šmidtovej za sudkyňu. Magistra Magdaléna Šmidtová pracuje toho času na Okresnom súde v Martine, ale nie ako sudkyňa, ale vlastne ako administratívna pracovníčka, a to napriek tomu, že justičné sudcovské skúšky urobila v októbri minulého roku, čiže pred viac než rokom. Tieto skúšky urobila s vyznamenaním.

    Okresný súd v Martine nemá naplnený stav sudcov, a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že došlo k preskupeniu agendy, ale najmä z toho dôvodu, že potom, ako bol vytvorený Krajský súd v Žiline ako nový krajský súd, z viacerých okresov, okresných súdov prešli niektorí sudcovia na novovytvorený Krajský súd v Žiline aj z Okresného súdu v Martine. A tak sa stalo, že Okresný súd v Martine nemá naplnený stav sudcov. Aj z tohto dôvodu na Okresnom súde v Martine je, povedal by som, relatívne napätá situácia vo vybavovaní agendy a podľa štatistických údajov tento súd má najviac vecí, ktoré nie sú vybavené v príslušnej lehote, čiže takzvaných reštančných vecí.

    Z týchto dôvodov podávam návrh, aby ste zvolili magistru Magdalénu Šmidtovú za sudkyňu zatiaľ na štvorročné obdobie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    ctená Národná rada,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu magistry Magdalény Šmidtovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie (tlač 88) dňa 16. decembra 1998.

    Ústavnoprávny výbor sa uzniesol, že:

    a) Súhlasí

    1. s návrhom na voľbu magistry Magdalény Šmidtovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie,

    2. s tým, aby som informáciu o výsledku prerokovania návrhu v ústavnoprávnom výbore na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal ja.

    b) Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu magistry Magdalény Šmidtovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie (tlač 88) schváliť.

    c) Ukladá predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu v ústavnoprávnom výbore.

    Dámy a páni,

    návrh uznesenia, ktorý predkladá vláda, je obsiahnutý v tlači číslo 88. Uznesenie znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. zvolila Mgr. Magdalénu Šmidtovú do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Gašparovič. Konštatujem, že ďalší sa nikto nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, vystúpte v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    páni ministri,

    moja rozprava bude len niekoľko viet. Chcem sa spýtať a hneď na začiatku chcem povedať, že proti pani magistre nemám žiadne pripomienky, pretože ju nepoznám ani v dobrom, ani v zlom, ale vždy bolo zásadou v tomto parlamente, že minister spravodlivosti predkladal väčší počet návrhov kandidátov na sudcov aj kandidátov na týchto čakateľov. Pýtam sa, prečo ide o jednorazové volenie sudkyne, či tu nejde náhodou o, ako sa ľudovo hovorí, presadenie niektorého kandidáta či už z vlády, alebo niekoho iného. Opäť opakujem, ide mi len o to, prečo nerobíme, tak ako sme robili doteraz, že vždy minister predkladal sudcov, kandidátov na sudcov v počte, ktorých schvaľovala vláda. Takže nie proti ani za, je to len moja otázka.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec, podám takú stručnú štatistiku alebo niektoré číselné údaje o sudcoch. V súčasnosti pôsobí na okresných a krajských súdoch Slovenskej republiky 1 131 sudcov. Z toho vlastnú funkciu sudcu vykonáva 1 093 sudcov, rozdiel 38 sú sudcovia, ktorí z dôvodu pôsobenia v medzinárodných orgánoch ako poslanci alebo ženy na materskej dovolenke a podobne, toho času funkciu sudcu nevykonávajú. V súčasnosti je 131 justičných čakateľov a z nich už 50 zložilo justičnú skúšku. Návrh na ich zvolenie podáme v prvom štvrťroku budúceho roku, pretože tam treba jednoducho zadeliť týchto čakateľov na súdy. A vzhľadom na to, že celkove súdy sú naplnené alebo až preplnené, najmä v Západoslovenskom kraji, v Bratislave je to osobitne výrazné, z toho dôvodu jednoducho zatiaľ táto časť celého procesu návrhu súdnych čakateľov na zvolenie nie je ukončená. Ale preto, že jednak situácia na Okresnom súde v Martine je, ako som povedal, osobitne napätá z toho dôvodu, že je tam nedostatok sudcov a taktiež z toho dôvodu, že magistra Magdaléna Šmidtová už dávnejšie urobila justičnú skúšku a vlastne ona robí tú súdnu agendu, aspoň čo môže, keď nie je zvolená za sudkyňu. Preto sme nechceli viazať túto magistru Šmidtovú, aby čakala až na tých ďalších terajších justičných čakateľov, a preto som podal samostatne jej návrh na zvolenie. Pripúšťam, že je to trochu možno neobvyklý spôsob, ale neobvyklý čisto z administratívnej stránky, inak nie, a preto prosím, aby ste magistru Šmidtovú zvolili.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, či sa k rozprave chce vyjadriť pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    K rozprave sa priamo nechcem vyjadriť, chcem dať len procedurálny návrh. Podľa zákona o rokovacom poriadku § 119 ods. 2 Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania. Chcem dať procedurálny návrh, aby sme sa uzniesli na verejnom hlasovaní o zvolení pani magistry za sudkyňu.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol väčšinou hlasov prijatý.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu na voľbu magistry Magdalény Šmidtovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie. Návrh bol prednesený pánom spravodajcom. Zároveň ho máte v tlači 88. Myslím si, že nie je potrebné ho znova čítať.

    Pripravte sa, prosím, na hlasovanie o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, ktorým zvolila magistru Magdalénu Šmidtovú do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 97 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 97a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    máte pred sebou tlač 97 - návrh na zvýšenie počtov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike. UNDOF znamená pozorovacie sily OSN na odpútanie vojsk.

    Návrh na zvýšenie počtov vyplýva z doterajšej dobrej spolupráce Slovenskej republiky a Rakúskej republiky v mierových misiách. Na základe uznesení vlády Slovenskej republiky a Národnej rady od mája 1998 pôsobila a pôsobí v misii UNDOF 35 príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky. V zostave rakúskeho práporu sú spolu s vojakmi Kanady, Poľskej republiky a Japonska. Stojí za ocenenie aj Národnou radou, že 33. kontrolná pozícia, na ktorej boli naši vojaci, bola vyhlásená za najlepšiu v rámci misie a ocenená veliteľom rakúskeho kontingentu a veliteľom misie UNDOF. O možnosti rozšírenia podielu Slovenskej republiky z čaty na rotu sa uvažovalo už na začiatku rokovania o tejto spolupráci v roku 1997 a toto rozšírenie zodpovedá aj súčasným kapacitám a potrebám Armády Slovenskej republiky.

    Vyslanie jednotky v sile roty posilní samostatnosť slovenského kontingentu v plnení taktických úloh a umožní zintenzívniť odbornú a jazykovú prípravu veliteľského zboru a príslušníkov jednotky rýchleho nasadenia Armády Slovenskej republiky. Podmienky nasadenia rozšíreného slovenského kontingentu v zostave roty sa v porovnaní s už nasadenou jednotkou misie UNDOF zásadným spôsobom nezmenia. Náklady spojené so zvýšením počtov vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky v mierovej misii UNDOF nebudú mať vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky v roku 1999. Výdavky budú uhradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany a devízového účtu a úhrady korunových platov, doplatku na stravu a kultúrne zabezpečenie budú refundované Oganizáciou Spojených národov.

    Podľa harmonogramu spoločného postupu oboch krajín a doterajších skúseností termín vyslania rozšíreného slovenského kontingentu do tejto misie je plánovaný v máji 1999, keď sa uskutoční pravidelná rotácia príslušníkov mierových síl UNDOF na Golanských výšinách.

    Ctená Národná rada, podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené pani poslankyne,

    odporúčam vám, aby ste s predloženým návrhom vyjadrili svoj súhlas.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu v príslušnom výbore.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 89 zo dňa 15. decembra 1998 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v stanovenom termíne prerokoval návrh na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike a zaujal k nemu toto stanovisko.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 16. decembra 1998. Vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem zároveň rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte uvedené v informácii výboru pre obranu a bezpečnosť, a prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zvýšením počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na zvýšenie počtov do 100 vojakov v jednotke Armády Slovenskej republiky vyslanej do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách v rámci práporu mierových síl Rakúskej republiky od roku 1999 a vykonanie prípravy veliteľského zboru tejto jednotky v Rakúskej republike.

    Ďakujem.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 1999.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 101 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 101a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    máte pred sebou tlač 101 - návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 1999. Ide o materiál, ktorý sa pravidelne v posledných rokoch predkladá na rozhodnutie Národnej rade.

    Účasť Armády Slovenskej republiky na vojenských cvičeniach je zameraná predovšetkým na rast pripravenosti jednotiek armády spoločne pôsobiť v rámci mnohonárodných mierových operácií s jednotkami členských krajín NATO. Skúsenosti potvrdzujú, že cvičenia, ktoré organizujú vojenské veliteľstvo a NATO v rámci programu Partnerstvo za mier, sa zameriavajú najmä na zdokonalenie výcviku štábov, jednotiek mnohonárodných formácií a velení na integrovanie štábnych dôstojníkov do mnohonárodných štábov.

    Armáda Slovenskej republiky sa v roku 1998 zúčastnila na desiatich cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky a jedného cvičenia na našom území. Medzi najvýznamnejšie cvičenia patrilo cvičenie STRONG RESOLVE v Španielsku, na ktorom sa zúčastnila rota z práporu rýchleho nasadenia - 120 vojakov - a precvičovala koncepciu mnohonárodných vševojskových síl použiteľných pod velením NATO a ZEÚ. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa Slovenská republika zúčastnila po prvýkrát plnohodnotne na cvičení krízového manažmentu CMX (NATO) a CRISEX (ZEÚ).

    Predložený materiál obsahuje návrh na účasť príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky na dvanástich veliteľsko-štábnych a vševojskových cvičeniach zaradených do programu cvičení Partnerstva za mier, na dvoch cvičeniach v duchu programu Partnerstvo za mier, na jednom cvičení Západoeurópskej únie a na jednom cvičení v rámci regionálnej spolupráce mimo územia Slovenskej republiky. Je v návrhu, samozrejme, aj počet vojakov, ktorí sa majú zúčastniť, sú to čísla, kde iba raz je počet 40, ostatné sú všetko účasť do 15 vojakov slovenskej armády.

    Účasť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na vojenských aktivitách mimo územia Slovenskej republiky nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Náklady spojené s účasťou príslušníkov Armády Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu kapitoly ministerstva obrany.

    Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    odporúčam vám, aby ste s predkladaným materiálom vyslovili svoj súhlas.

  • Ďakujem, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážená Národná rada,

    návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 89 zo dňa 15. decembra 1998 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v stanovenom termíne prerokoval návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce a zaujal k tomu nasledujúce stanovisko.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 16. decembra. Vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne sa neprihlásil žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte uvedené v informácii výboru pre obranu a bezpečnosť, a prosím zároveň spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky v roku 1999 na tieto vojenské cvičenia:

    a) v rámci programu Partnerstvo za mier

    - ARRVADE GUARD 99 - na územie Nemeckej spolkovej republiky,

    - COOPERATIVE AUTOMATION 99 - na územie Holandského kráľovstva,

    - COOPERATIVE BEAR 99 - na územie Poľskej republiky,

    - COOPERATIVE BEST EFFORT 99 - na územie Kanady,

    - COOPERATIVE DETERMINATION 99 - na územie Rumunskej republiky,

    - COOPERATIVE DRAGON 99 - na územie Macedónska,

    - COOPERATIVE GUARD 99 - na územie Českej republiky,

    - COOPERATIVE KEY 99 - na územie Tureckej republiky,

    - COOPERATIVE NIGGET 99 - na územie Spojených štátov amerických,

    - COOPERATIVE OSPREY 99 - na územie Kanady,

    - COOPERATIVE ZENITH 99 - na územie Kanady,

    - CRISEX MANAGEMENT EXERCISE 99 (CMX 99) - na územie Belgického kráľovstva;

    b) v duchu programu Partnerstvo za mier

    - UNITED TEP II - na územie Nemeckej spolkovej republiky,

    - COMBINED ENDEAVOR 99 - na územie Nemeckej spolkovej republiky;

    c) v spolupráci so Západoeurópskou úniou

    - CRISEX 99 - na územie Belgického kráľovstva;

    d) v rámci regionálnej spolupráce

    - HEXAGRANT 99 - na územie Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúska, Slovinska, Nemeckej spolkovej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 1999.

    Ďakujem, pán minister. Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 82. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národný úrad práce je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje napĺňanie ústavného práva občanov na prácu. Nevytvorením dostatočných ekonomických podmienok na činnosť tejto verejnoprávnej inštitúcie, tak ako to vyplýva z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, by došlo k situácii, že od 1. januára 1999 bude ohrozené plnenie základných úloh Národného úradu práce, ktorými sú bezplatné služby zamestnanosti. Obsahom týchto služieb je najmä poskytovanie kvalitných sprostredkovateľských a poradenských služieb evidovaným nezamestnaným.

    Nezabezpečením týchto základných úloh dôjde k ohrozeniu jedného zo základných práv občana, a to práva na prácu, ktorá je definovaná v článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj článok 1 Európskej sociálnej charty, ktorá nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 21. júla 1998, podľa ktorého sa štát v rámci práva na prácu zaväzuje okrem iného zriadiť alebo udržiavať bezplatné služby zamestnanosti pre všetkých zamestnancov, poskytovať alebo podporovať primeranú odbornú prípravu a pracovnú rehabilitáciu.

    Tieto fakty dokumentujú, že nenovelizovaním zákona o zamestnanosti v predloženej podobe by došlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, a preto táto mimoriadna okolnosť núti vládu Slovenskej republiky požiadať vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím povereného poslanca z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslanca Dušana Fedoročka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    milé kolegyne, kolegovia,

    informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Dostali ste to v tlači číslo 82.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 71 3. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na svojej 4. schôdzi výboru 8. decembra 1998. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 83), Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. decembra 1998 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 82)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 83), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený žiadny poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pán minister, ani pán spravodajca. Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme teda prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 83. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 72.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, navrhuje riešiť problémy tvorby správneho fondu, ktoré sa najvýraznejšie prejavili pri príprave návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999, v ktorom by sa mal tvoriť správny fond najviac vo výške 8 % z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Podstata problému takto tvoreného správneho fondu spočíva v tom, že v § 133 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1997, bola prechodne do 31. decembra 1998 upravená tvorba správneho fondu vo výške 17 % zo základného fondu, a to z dôvodu materiálneho a personálneho dobudovania Národného úradu práce.

    Zákonom číslo 354/1997 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998 - treba upozorniť, že tento zákon neiniciovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny -, bolo skrátené prechodné obdobie zvýšenej tvorby správneho fondu o jeden rok a znížilo sa percento a základňa, z ktorého sa tento fond tvorí, a to zo 17 % základného fondu na 15 % z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, čo znamenalo už v roku 1998 v porovnaní s rokom 1997 pokles finančných zdrojov určených na financovanie správy a činnosti Národného úradu práce o 507 miliónov Sk. Z predpokladanej úrovne príjmov rozpočtu Národného úradu práce z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti v roku 1996 v rozsahu 8 469 tisíc Sk výška správneho fondu na rok 1999 za platného právneho stavu by bola 617 miliónov Sk, čo je oproti očakávanej skutočnosti v roku 1998 o 530 miliónov menej a oproti skutočnosti roku 1997 dokonca o 1 037 miliónov korún menej. Na porovnanie uvádzam, že v roku 1995 bola činnosť úradov práce, to znamená 38 okresných úradov práce a 105 obvodných úradov práce a celkový počet zamestnancov 4 101, financovaná zo štátneho rozpočtu sumou 475 miliónov Sk a vo výške 93 miliónov Sk z prostriedkov Fondu zamestnanosti, čo je 568 miliónov Sk.

    Očakávaná úroveň na činnosť úradov práce a Fondu zamestnanosti v roku 1996 bola 957 miliónov korún, z toho 476 miliónov Sk zo zdrojov štátneho rozpočtu pre úrady práce a Správu služieb zamestnanosti a zvyšok zo zdrojov Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky. Pritom treba uviesť, že zo štátneho rozpočtu v uvedených rokoch nebolo poskytnuté dostatočné množstvo finančných prostriedkov na investičný a neinvestičný rozvoj úradov práce i z dôvodu, že sa pripravoval ich prevod na verejnoprávnu inštitúciu. Z porovnania uvedenej 8-percentnej tvorby správneho fondu v roku 1999 vo výške 677 miliónov korún a uvedených údajov o úrovni výdavkov na činnosť úradov práce v roku 1995 a 1996 vyplýva, že výška správneho fondu na rok 1999 pri zachovaní súčasného právneho stavu je len o málo vyššia oproti roku 1995 a v porovnaní s rokom 1996 je nižšia o 276 miliónov korún. Avšak pritom sa zásadne zmenila organizačná štruktúra Národného úradu práce práve vo väzbe na zákon o zamestnanosti, rozšíril sa predmet jeho činnosti a nadväzne sa zvýšil aj počet zamestnancov, a to na úroveň 5 487 v roku 1998.

    Okrem toho je potrebné uviesť, že okresné úrady práce doposiaľ nie sú vybavené takým počtom zamestnancov ani primeranou technikou, aby mohli v plnom rozsahu vykonávať individuálne sprostredkovanie zamestnania, individuálnu poradenskú činnosť na voľbu povolania a výber zamestnania, vyhľadávanie voľných pracovných miest a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a predpisov o zamestnanosti vo väčšom rozsahu, čo sú činnosti urýchľujúce pracovné uplatnenie evidovaných nezamestnaných. Preto i keby došlo v nastávajúcom období k zmenám v organizačnej štruktúre Národného úradu práce, čo v zmysle aj programového vyhlásenia vlády sa chystáme, nedá sa očakávať zase spätne až také zásadné výrazné zníženie počtu jeho zamestnancov.

    Tvorba správneho fondu v roku 1999 v navrhovanej výške nevyvolá nárok na finančné prostriedky štátneho rozpočtu ani vo forme návratnej finančnej výpomoci na financovanie výplat podpory v nezamestnanosti.

    Chcel by som vás, vážené panie poslankyne a vážení poslanci, poprosiť a požiadať o podporu tohto návrhu, aby zákon mohol prejsť do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Dušanovi Fedoročkovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 83), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že k tomuto bodu programu písomne sa neprihlásil žiadny poslanec, žiadna poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Halmeš. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prosím, pán poslanec Halmeš, máte slovo v rozprave.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to fakt, ale dal som dosť dlhý časový priestor na to, pán poslanec. Áno, beriem späť.

    Pán poslanec Engliš sa takisto hlási do rozpravy. Teraz uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Halmeš, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister i ďalší pán minister,

    vážení kolegovia a kolegyne poslanci a poslankyne,

    vládny návrh zákona, ktorý predniesol pán minister Magvaši, reaguje na situáciu, ktorá na úradoch práce sa dá charakterizovať ako veľmi akútna. Už vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády som hovoril o tejto situácii a naznačoval som ju ako veľmi akútnu, ako nevyhnutnosť reagovať na novelizáciu zákona, ktorý bol schválený asi dva a pol roka dozadu a ktorý možno v dobrej vôli vtedy nezohľadnil aktuálne požiadavky na prevádzkové náklady a ďalšie náklady úradov práce.

    Myslím si, že dnes nie je priestor na to, samozrejme, ten zákon to ani nepredpokladá, aby sme komplexnejšie hovorili o situácii na úradoch práce. Očakávam, že ešte v budúcom roku budeme mať možnosť veľmi podrobne analyzovať situáciu v službách zamestnanosti a novelizovať zákon o zamestnanosti. Chcem povedať, že ten zákon, jeho novelizácia je na spadnutie, a vtedy by som mal celý rad pripomienok aj, povedzme, k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, ktoré úrady práce majú k dispozícii.

    Samozrejme, táto požiadavka je už teraz aktuálna. My sme aj pánu ministrovi, aj Národnému úradu práce takéto požiadavky vzniesli, najmä vo vzťahu ku krajským úradom práce, k preskupeniu síl, ktorými úrady práce disponujú. Ale to, samozrejme, neovplyvňuje moju podporu tomuto zákonu. Chcem si, vzhľadom na to, že aj pán Engliš ako človek, ktorý donedávna vykonával jednu z kľúčových funkcií v službách zamestnanosti, bude hovoriť o niektorých aspektoch, len naznačiť a všimnúť si dva-tri aspekty, ktoré súvisia s predkladaným návrhom.

    Predovšetkým sa ukázalo, najmä v tomto roku, keď sa čerpali prostriedky vo výške 15 % zo zdrojov, ktorými disponoval Národný úrad práce, že sa stačia pokrývať len základné služby, ktoré zákon o zamestnanosti predpokladá. A napríklad musím povedať, že nastal určitý ústup z pozícií, teraz to nie je len subjektívny problém pracovníkov a vedenia úradov práce, ale aj objektívne nastal ústup z pozícií vzhľadom na nedostatok zdrojov najmä vo vzťahu k najviac ohrozeným skupinám, pretože poradenstvo sa trošku nedostatkom zákona, ale aj nedostatkom zdrojov dostalo - individuálne poradenstvo, ale aj skupinové poradenstvo - na chvost pozornosti na úradoch práce. Pritom to poradenstvo potrebujú najviac ohrozené skupiny, to sú starší ľudia, to sú ľudia pred dôchodkom, to sú ženy v určitom veku, to sú absolventi, to sú mladiství a tak ďalej, to sú ľudia predovšetkým so zmenenou pracovnou schopnosťou. A pritom práve toto sa v zákone o zamestnanosti predpokladá, že to je súčasťou nárokov každého uchádzača o prácu, aby mu bolo poskytnuté, keď už nie práca, tak aspoň to, čo súvisí s jeho osobnosťou, a to je otázka individuálneho poradenstva, teda jeden z kľúčových faktorov, jedna z kľúčových úloh, ktoré služby zamestnanosti by mali plniť.

    Mám vypracovanú podrobnú analýzu o stave v tejto oblasti a čísla, ktoré podporujú moje tvrdenie, aspoň niektoré z nich by som uviedol. Napríklad v roku 1994 pracovalo vo vtedy ešte 38 okresných úradoch práce takmer 500 poradcov. To bolo 11 % zo všetkých pracovníkov, ktorí v službách zamestnanosti pracovali. V súčasnosti v 79 okresných úradoch práce, kde je priamy kontakt s nezamestnanými, z celkového počtu 4 369 zamestnancov pracuje už len 131 poradcov, z toho je 7 psychológov. Teda je to len asi 2,1 % zo všetkých pracovníkov. Pritom to sú kľúčoví ľudia na tú činnosť, ktorú spomínam, na poskytovanie individuálneho poradenstva. A pritom vo vzťahu k dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je charakterizovaná tým, že sú evidovaní ľudia viac ako 12 mesiacov, sú aj iné kritériá vo svete, ale u nás sa spravidla používa toto kritérium, že tam dochádza k rozloženiu psychických a osobnostných predpokladov na znovunastúpenie do zamestnania. Teda je to záležitosť už nielen ekonomická, ale je to záležitosť aj duševného zdravia národa a tejto časti, ktorú by sme možno mohli zaradiť do nástupu dedičnej biedy, pretože v takýchto rodinách sa potom, samozrejme, vyskytujú ďalšie súvislosti. A práve táto činnosť by mala vylepšiť tú situáciu.

    Ak by som uviedol náklady, tak kým v roku 1998 v prvom polroku bolo vynaložených viac ako 115 tisíc korún na túto činnosť, tak v druhom polroku, v treťom štvrťroku 1998 to už bolo len 646 korún. To je teda úplné zlikvidovanie tejto činnosti. Samozrejme, úrady práce to riešili aj preskupovaním prostriedkov a hľadali zdroje a niekedy možno pomenovali inú činnosť takouto činnosťou a tak ďalej, len aby zachraňovali situáciu.

    Druhým rozmerom, ktorý chcem pripomenúť, je jeden z ukazovateľov - pani poslankyňa Keltošová by so mnou určite súhlasila -, ktorý je veľmi frekventovaný a pomerne univerzálne sa používa na celom svete v službách zamestnanosti, a to je počet klientov na jedného sprostredkovateľa, to sú ľudia prvého kontaktu. Skutočne na kvalitu práce má tento ukazovateľ dosť rozhodujúci vplyv, pretože, ak v súčasnosti pripadá na pracovníka prvého kontaktu 330 nezamestnaných, to je päť- až šesťkrát viac, ako Medzinárodná organizácia práce odporúča ako určitý štandard v týchto službách. Samozrejme, myslím si, že netreba hovoriť, aké to môže mať dôsledky, aká je to práca sprostredkovateľa, keď sa má "otočiť" možno aj dvakrát za mesiac takýto počet ľudí.

    Ak sme analyzovali, robil som výskum vo svojom profesionálnom zamestnaní, a pýtali sme sa nezamestnaných, čo je pre nich najhoršia skúsenosť v úradoch práce, tak to je práve prístup sprostredkovateľa. Nie preto, že by sprostredkovatelia nechceli, ale myslím si, že to sú ľudia, ktorým treba tiež pomáhať aj odborne, pretože sa dostávajú tiež do psychického rozpoloženia, pretože nemajú dosť relaxácie, nemajú dosť možností obnovovať svoje duševné sily. Tak títo nezamestnaní hovorili, že sa s nimi narába mnohokrát veľmi nedôstojne. Ale keď sa 330 ľudí "otočí" u jedného sprostredkovateľa, tak inak ako len pár minút sa venovať tomu človeku, samozrejme, sa nedá. Hoci kontakt a individuálny prístup je tam kľúčový.

    Zásadnou príčinou týchto problémov sú možno, nedovolím si to definitívne povedať, zle odhadnuté parametre rozpočtu, ktoré boli plánované na budúci rok na 8 %. Je to absolútne neprijateľné. Ak by niekto porovnával túto situáciu so Sociálnou poisťovňou, ktorá má, myslím si, 4 %, tak tento ukazovateľ je veľmi skresľujúci, pretože rozhodujúci ukazovateľ je, koľko na jedného pracovníka ide do týchto nákladov. A ten ukazovateľ je v prospech Sociálnej poisťovne takmer dvojnásobný, pán minister. To znamená, že niet o čom diskutovať. Teda len to percento samo osebe nevyjadruje skutočnosť.

    Preto sa vlastne zásadným spôsobom prihováram, kolegovia a kolegyne poslankyne, aby sme tento vládny návrh skutočne posunuli ďalej, aby sme zohľadnili objektívnu skutočnosť, ktorá v službách zamestnanosti je. A súčasne by som aj prostredníctvom pána ministra pripomenul tú požiadavku, aby sa hľadali rezervy v službách zamestnanosti, aby sa uplatňovali moderné spôsoby poradenstva, aby sa využívali a boli prostriedky na to, aby sme dokázali využiť aj zahraničnú pomoc, ktorá nám je ponúkaná v tejto oblasti, myslím si, celkom mimoriadnym spôsobom. Nepoznám inú oblasť, kde je toľko zahraničnej pomoci, ale nemáme niekedy zdroje ani ju dokázať aplikovať, hoci všetci vieme, že ju treba, a aby sme hľadali zdroje hlavne pri príprave nového zákona, aby sme lepšie preskupili sily a s tými zdrojmi, ktoré služby zamestnanosti majú, aby dokázali naplniť svoje poslanie, ktoré v spoločnosti majú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že tu odznela kopa myšlienok na podporu tých 17 %. Nebudem vám tu zdôvodňovať, koľko treba na činnosť okresného úradu práce, koľko treba na krajské úrady, koľko treba na činnosť generálneho riaditeľstva. Chcem vám len povedať, že zníženie na 15 %, o ktorom sa tu uvažovalo a hovorilo sa o ňom, by znamenalo kolaps Národného úradu práce. Hovorím to úplne s vedomím aj cifier, ktoré predložil pán minister. V podstate v roku 1997 to bolo 1 715 miliónov a teraz je to 1 200 miliónov, čiže by sme dostali niečo medzitým.

    Musím vám povedať, že úloha bola do troch rokov vybudovať okresné úrady práce. Okresné úrady práce nie sú vybudované konkrétne v Košickom kraji a v Prešovskom kraji tak, aby zabezpečovali 100-percentné úlohy z financií. A môžem povedať to, že zabezpečujú to, čo im zákon určuje, je vďaka obetavosti ľudí, ktorí sú tam a ktorí majú k tejto brandži obrovský vzťah. Kto robil v Národnom úrade práce alebo kto nerobil v Národnom úrade práce, možno niektoré veci nevie pochopiť. Musím to povedať aj preto, že porovnávať Sociálnu poisťovňu, porovnávať zdravotné poisťovne a správny fond so správnym fondom Národného úradu práce je absolútne nepochopenie situácie, absolútne nepochopenie a neznalosť zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Len tie cifry, keď si spočítate, tak jasne hovoria v prospech toho, čo som povedal, pretože Sociálna poisťovňa má minimálne o miliardu korún viacej, má 39 úradov. My ich máme 79 a povinnosti zo zákona také, aké sú.

    Hovorím, že to zníženie by znamenalo v podstate odstavenie činnosti Národného úradu práce. Môžem vám povedať, že v dnešnej dobe niet už ani na benzín, niet na údržbu počítačov, niet na poštovné a niet doslova na papier. Ak uvažujeme o zvýšení poštovného, tak dosah napríklad na náklady okresných úradov práce sú obrovské, pretože neexistuje posielať obyčajnou poštou, všetko sa musí posielať doporučene. Pri povodniach, veľmi dobre viete, v Prešovskom okrese a v Košickom znamenalo vzrast nákladov doslova enormne, pretože všetci títo ľudia sa museli viackrát predvolávať, samozrejme, na základe doporučených listov.

    To sú veci, ktoré, hovorím, možno nepatria ani sem, ale chcem vás skutočne vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ja ho osobne podporujem už len preto, že všetky reštrikcie vždy, bohužiaľ, dopadajú na Košický a Prešovský kraj najviac. Možno je to preto, že je trošku ďalej, poviem to na rovinu, ale počítače, ktoré sú napríklad v okresných úradoch práce, možno už nepoužívajú ani materské školy. My ich využívame, agregujeme a robíme všetko preto, využívali sme ich. Ja už tam nie som, ale napriek tomu podporujem tých 17 % a prosím vás, aby ste sa stavali k tomuto skutočne rozumne a aby ste podporili tento návrh. Hovorí zo mňa skúsenosť a viem, v akom stave sú tieto úrady. Žiadam vás o podporu, ja tu podporu dávam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

    Prosím, zapnite pána poslanca Mesiarika.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    mám len dve-tri vety k vystúpeniu pána poslanca Engliša. Aby sme sa totiž správne chápali, tu sa nenavrhuje nejaké zníženie tohto fondu, ale naopak, z 8 %, v návrhu je 17 %, ale o tej výške budeme diskutovať v druhom čítaní. Takže my len naprávame to, čo sa pokazilo vlani alebo predvlani, keď tento zákon bol menený týmto smerom. Takže správne sa chápme, o čo ide, a skutočne odporúčam veľmi vážne zvážiť aj to, čo pán poslanec Engliš hovoril z hľadiska vecnosti a nutnosti aj za tú cenu, že to prediskutujeme v druhom čítaní len v roku 1999.

    Chcem doplniť vystúpenie pána Engliša v tom, aby nám bolo jasné prečo, aj čo on chcel naznačiť, je to také drahé. Totiž štát sa zbavil služieb zamestnanosti, ich financovania a je to vlastne všetko na tomto fondovom systéme, čo ja nekritizujem a súhlasím v tom, čo pán Engliš povedal v tejto oblasti, ale stojí to aj určité náklady. Preto si myslím, že vecne musíme zvažovať, ale nesúhlasím s tým, že ide o nejaké zníženie, naopak, ide o zvýšenie, ktoré potrebujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    v rámci limitu dvoch minút sa pokúsim doplniť vystúpenie pána Engliša. Je pravdou, že podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce je pomer jedného sprostredkovateľa na 64 nezamestnaných, u nás je to päť- až šesťnásobne viac, približne tých 330. Aj preto podporujem tento návrh, aj vo väzbe na pripravovaný balíček ekonomických opatrení, kde vstupy energie pôjdu hore, hovorí sa o deregulácii nájomného. Treba si uvedomiť, že nie všetky úrady práce sedia vo vlastných budovách. Veľa z nich je aj v prenájmoch, a pokiaľ - nechcem predvídať - by vzrástlo percento nezamestnanosti, bude treba viac ľudí nato, aby sme týchto ľudí iba neevidovali a nevyplácali im dávky, ale, aby sme s nimi pracovali v rámci inštrumentária aktívnej politiky zamestnanosti.

    Ďalej by som chcela povedať, že v rokoch 1996 a 1997 boli pouzatvárané zmluvy na úrovni okresov a krajov, ktoré boli, samozrejme, schválené správnymi výbormi a ktoré v podstate dobiehali vo svojom plnení až v prvej polovici roku 1998. Takže druhý polrok 1998 by sa už mohol začať sľubnejšie, preto si tiež myslím, že by bolo možné zvýšiť správne náklady z terajších 15 %, pán poslanec Mesiarik, na 17 %. Takisto by som sa prihovárala pri novele o sprísnenie postihov, finančnú disciplínu pri výbere poistného, ale to sem teraz momentálne nepatrí, v zahraničnej pomoci využiť ponuku Svetovej banky na zavedenie informačného systému o nezamestnaných, tak ako to pripravuje Sociálna poisťovňa.

    Na záver by som chcela povedať, že nielen Košický a Prešovský kraj by boli postihnuté, pán poslanec Engliš, rovnako aj iné kraje, ktoré majú momentálne problémy so správnymi nákladmi na svoju činnosť. To len na margo východniarov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa či, chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som poďakovať za vystúpenie poslancov, pretože si myslím, že skutočne vecne a jasne argumentovali dôvod, prečo táto novela zákona o zamestnanosti sa takto v skrátenom legislatívnom konaní predkladá do Národnej rady. Chcel by som zároveň Národnú radu ubezpečiť v tom, že na Národnom úrade práce predstavenstvo Národného úradu práce prijalo niektoré opatrenia nato, aby sa pripravili také organizačné opatrenia, ktoré by mali zvýšiť efektívnosť činnosti úradov práce vrátane hospodárenia, a predovšetkým si myslíme, že bude potrebné pripraviť zásadnú novelu zákona o zamestnanosti a zákona o sociálnej pomoci, pretože medzi sebou úzko súvisia, tak, aby sme systémovo vytvorili predovšetkým kroky nato, aby sme mohli vytvárať väčšie zdroje pre aktívnu politiku zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Z diskusie je jasné, že je všeobecná snaha podporiť a posunúť vládny návrh zákona o zamestnanosti do druhého čítania. To znamená, že predložený návrh spĺňa všetky kritériá, aby sa dalo o ňom ďalej hlasovať.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol návrh.

  • S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 72 z 3. decembra 1998 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o predložených odporúčaniach.

  • Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredsedajúci, nesúvisí to vôbec s programom dnešnej schôdze, ale v minulých rokoch vždy v tomto čase v rámci akcie Vianočná kvapka v Národnej rade poslanci dávali krv. Chcem sa spýtať alebo keby ste sa spýtali vy pánov poslancov a poslankýň, či by sme nemohli túto akciu ďalej dodržať a či by najmä naši páni doktori, ktorí sú tu v širokom zastúpení v parlamente, mrzí ma, že som to povedal ja, a nie oni, nemohli zorganizovať túto akciu, aby sme v tomto týždni v určenom čase dali krv.

  • Máte aj konkrétny návrh, pán poslanec? Nie.

    Ja si myslím, že k tomuto by mali zaujať stanovisko jednotlivé kluby, aby sme sa nepýtali každého osobitne. Samozrejme, že chcem vyzvať všetkých poslancov a poslankyne k takémuto humánnemu činu a myslím si, že v priebehu krátkej prestávky, ktorú chcem na žiadosť dvoch poslaneckých klubov vyhlásiť teraz, 20-minútovú prestávku na žiadosť poslaneckého klubu SOP a na žiadosť poslaneckého klubu SDĽ, by sme dohodli aj tieto veci a môžeme to potom ako výsledok oznámiť konkrétne všetkým poslancom.

    Takže prerušujem schôdzu na 20 minút. Budeme pokračovať o 15.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, chceme pokračovať v rokovaní, myslím si, že to ide dnes celkom dobre. Budeme pokračovať ďalším bodom programu. Prosím vás, ktorí ste mimo rokovacej sály, aby ste sa dostavili na svoje rokovacie miesta, aby sme mohli pokračovať.

    O slovo požiadal pán minister Harna.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený predsedajúci,

    dámy a páni,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku (§ 26 ods. 5 a § 95) beriem späť z rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov zaradený do programu 7. schôdze pod bodom číslo 6.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Vládny návrh zákona ste dostali, páni poslanci, pani poslankyne, pred prvým čítaním ako tlač číslo 81 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 81a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako som už pri prvom čítaní uviedol, vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 841 z 2. decembra schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento návrh zákona chce upraviť činnosť z 1. januára 1999 na 1. júla 1999 v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vrátane vydávania posudkov o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci, a to predovšetkým vzhľadom na nereálnosť nevyhnutného zvýšenia počtu zamestnancov krajských úradov a okresných úradov v súvislosti s rozpočtovým provizóriom na prvý štvrťrok 1999.

    Dôvodom tohto návrhu je aj zároveň zabezpečiť, aby prechod od právnej úpravy sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov na sociálnu pomoc bol plynulý s minimálnym dosahom na výkon štátnej správy a zároveň, aby boli garantované práva občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň sa týmto návrhom v nadväznosti na novú upravenú účinnosť upravujú aj ďalšie prechodné ustanovenia zákona číslo 195/1995 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Vážené panie poslankyne a vážení poslanci, chcel by som vás požiadať, aby ste tento vládny návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 91 z 8. decembra 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 16. decembra 1998 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady - uznesenie číslo 25 zo dňa 16. decembra 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 21 z 9. decembra 1998. Odporúčali schváliť predložený návrh zákona bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie schválil tento pozmeňujúci návrh: Uznesenie číslo 15 zo 16. decembra 1998 bod 13 znie: V § 114 sa slová "1. január 1999" nahrádzajú slovami "1. júl 1999". Navrhuje sa sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytovať od 1. júla 1999, a to aj prepravnú službu. Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 195/1998 Z. z. prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu. Podľa § 51 zákona o sociálnej pomoci za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Preto treba posunúť aj účinnosť § 17, ktorý upravuje prepravnú službu. Okresný úrad ako príslušný orgán bude vydávať posudok o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia, o formách kompenzácie, medzi ktoré patrí aj prepravná služba. Rovnaká účinnosť sa navrhuje aj pri poskytovaní sociálnej pomoci neštátnymi subjektmi podľa zákona o sociálnej pomoci. Toľko pozmeňujúci návrh.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorským výborom, ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, schváliť.

    Prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k uvedenému bodu programu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Záborskej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci a poslankyne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce ešte vyjadriť pán minister.

    Áno. Nech sa páči, pán minister Magvaši.

  • Pán predsedajúci, chcel by som k pozmeňujúcemu návrhu vyjadriť súhlasné stanovisko.

  • Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov? Nie.

    Pýtam sa teda, pani spravodajkyňa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, tak podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Záborskú, aby hlasovanie uvádzala postupne, tak ako je v správe.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, keďže v spoločnej správe bol uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mení bod 13, a tento priamo súvisí s vládnym návrhom zákona, aby ste dali o ňom hlasovať, tak ako je uvedené v písomnej spoločnej správe.

  • Takže budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci a poslankyne. Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme predložený návrh prijali.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďalšie návrhy z rozpravy neboli, a preto, pán predsedajúci, v zmysle § 89 ods. 3 vás žiadam o tretie čítanie predkladaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 90 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 90a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, ako aj nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, sú prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia povinní v termínoch podľa rozhodnutí bývalých úradov životného prostredia, najneskôr však do 31. 12. 1998, dosiahnuť na týchto zdrojoch prísnejšie emisné limity určené citovaným nariadením. Avšak podľa zistení je reálna situácia taká, že okolo 30 % veľkých a stredných zdrojov znečisťovania nebude ustanovenú požiadavku do tohto termínu spĺňať a v takýchto prípadoch je v § 12 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší ustanovená povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia zdroje zastaviť alebo obmedziť ich prevádzku.

    Chcel by som povedať, že tieto zdroje sú predovšetkým teplárne, ktorých zastavenie by asi malo veľmi vážne dôsledky. Keďže viaceré takéto zdroje z objektívnych dôvodov teda nemôžu byť odstavené z prevádzky, bolo potrebné pristúpiť k úprave dotknutých právnych predpisov. Navrhované úpravy právnych predpisov rozlišujú a znevýhodňujú prevádzkovateľov tých zdrojov, ktorí emisné limity do 31. 12. 1998 nedosiahnu. Toto je realizované tak, že vypúšťané znečisťujúce látky sú rozdelené na kvalitatívne triedy, a to triedu A, to sú znečisťujúce látky, ktoré spĺňajú limity, a triedu B, to sú látky, ktoré nespĺňajú emisné limity. Na prevádzkovateľov zdrojov v triede B, teda tých, ktorí nespĺňajú limity, sa navrhuje uplatňovať ekonomický nástroj prejavujúci sa v náraste výšky poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktorý jednak znevýhodňuje tých prevádzkovateľov zdrojov, ktorí emisné limity nedosiahli, a jednak každoročným zvyšovaním poplatku stimuluje prevádzkovateľov ku skoršej realizácii opatrení. Možnosť zaradenia znečisťujúcich látok do triedy B sa týka výhradne jestvujúcich zdrojov znečisťovania ovzdušia, nových zdrojov sa to netýka, tam nie je možná žiadna výnimka.

    Vážené panie a páni poslanci, z tohto, čo som uviedol, vyplýva, že novela zákona o ochrane ovzdušia a zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia a nový zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia veľmi úzko súvisia a na sebe nadväzujú. Preto navrhujeme, aby sme predovšetkým rozmýšľali o týchto dvoch úpravách spoločne a je potrebné, aby uvedené právne predpisy boli prerokované a prijaté súčasne.

    Vážené panie a vážení páni poslanci, verím, že predkladané návrhy zákonov odporučíte na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi Miklósovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Petrovi Muránskemu a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 90), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, ktorý máte pred sebou ako tlač 90a.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredia a ochranu prírody číslo 11 zo dňa 16. decembra 1998.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 93 z 8. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor dostal dňa 9. decembra 1998 stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Mesiarika, člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý nie je členom tohto gestorského výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tento pozmeňujúci návrh potom odôvodním a prečítam, ako sa k nemu postavil gestorský výbor, pri uvádzaní hlasovania.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Muránskemu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci ani poslankyne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Mesiarik. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia poslanci,

    nedá mi, aby som sa nevyjadril k predloženej novele návrhu zákona. Táto novela bola vyvolaná vlastne tým, že 30 % podnikov na Slovensku, ktoré znečisťujú ovzdušie Slovenskej republiky a priľahlých krajín, nesplnilo za sedem rokov predošlý zákon, ktorý platil alebo platí teraz. Čiže povedzme tak, že tento zákon o ovzduší vlastne rieši tých, ktorí zákony ignorovali, respektíve finančné prostriedky, ktoré mali ísť do životného prostredia, venovali inde.

    Veľmi ma mrzí, toto je zo zákonov z oblasti životného prostredia vlastne prvý zákon, ktorý bol predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, ale chcem za seba a za výbor povedať, že budeme zásadne proti tomu, aby sa to stalo pravidlom a aby sa také dôležité zákony, ako je zákon o ochrane ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, predkladali v skrátenom konaní.

    Bola veľmi živá diskusia okolo tohto zákona, pretože nepriamo sa dotýka každého občana, jeho zdravia, ale aj finančných možností. Pretože viete, že v podstate sme prijali balíček opatrení, kde budú zvýšené ceny energií, a preto vlastne aj z tohto miesta by som sa chcel poďakovať tým 70 % podnikov, ktoré dali svoje podnikanie do súladu so zákonom o ochrane ovzdušia, a prisľúbiť tým 30 %, ktoré toto nevykonali, že budeme veľmi prísne dohliadať na to, aby tie limity, ktoré sú dané týmto zákonom, touto novelou, boli do roku 2006 aj dodržané.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som predniesol aj ja svoje stanovisko k prerokúvanému návrhu zákona. V každom prípade treba povedať, že tento návrh zákona je veľmi dôležitý na ochranu a tvorbu životného prostredia, najmä jej jednej zložky - ovzdušia. Samozrejme, nepriamo aj na ochranu prírody, ochranu vody a pôdy. V konečnom dôsledku sa stav ovzdušia a vypúšťanie škodlivín do ovzdušia odrazí aj v kvalite nášho potravinového reťazca a, samozrejme, aj v zdravotnom stave občanov.

    Ochrana životného prostredia v uplynulých rokoch, ba desaťročiach sa na Slovensku zanedbávala. Produkovalo sa obrovské množstvo tuhých, kvapalných a plynných látok, ktoré Slovensko zaraďovali medzi krajiny s najviac poškodenými zložkami životného prostredia v Európe. Odrážalo sa to, samozrejme, aj v zdravotnom stave našich obyvateľov a priemernom veku dožitia sa. Keď poviem, že zdravotný stav obyvateľov Slovenska nie je dobrý, bude to len mierna formulácia, ktorá nedostatočne charakterizuje súčasný stav. Príliš veľký počet obyvateľov u nás ešte aj dnes zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a na novotvary, teda na takzvané moderné choroby, ktoré sú však vo vyspelých krajinách na ústupe. U nás naopak - na vzostupe! Vo väčšine okresov viac ako 50 % zomretých na 100 tisíc obyvateľov zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a okolo 20 % na novotvary.

    Pri tvorbe pôvodného návrhu zákona číslo 309 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami sa vychádzalo z legislatívy uplatňovanej v krajinách Európskej únie, najmä z dvoch zásad. Znečisťovanie treba odstraňovať pri zdroji a znečisťovateľ platí. Bol to na svoju dobu moderný zákon, dá sa dokonca povedať, že vo viacerých svojich ustanoveniach predstihol možnosti Slovenskej republiky. Vďaka nemu sa výrazne znížila produkcia plynných škodlivín. V pomere k roku 1989 do roku 1997 sa vypúšťanie tuhých znečisťujúcich látok znížilo o 260 701 ton. Je to skutočne nepredstaviteľné množstvo, čo je v percentách zníženie o 81,22 %. Oxidov síry sa do ovzdušia vypúšťa menej o 369 794 ton, teda o 64,99 % menej. Oxidov dusíka sa do ovzdušia dostáva o 103 499 ton, teda menej o 45,67 %. Oxidu uhoľnatého sa produkuje menej o 145 053 ton, čo je menej o 29,54 %. Ukázalo sa však, že časť prevádzkovateľov technológii, a tak ako to tu už bolo spomínané, je ich približne 30 %, sa doteraz nevedelo vyrovnať s prísnymi emisnými limitmi určenými pre nové zdroje. To je rozhodujúci dôvod na vypracovanie novely tohto zákona. Pretože mnohé závody nestihli, chcel by som sa sám presvedčiť o tom, že z finančných dôvodov, prebudovať technologické a energetické celky a vybudovať zariadenia na zachytávanie plynných škodlivín a zabezpečiť tak súlad s právnymi predpismi.

    Ak som hovoril, že rád by som sa presvedčil o tom, že nestihli to z finančných dôvodov, tak bolo by možné uviesť niekoľko argumentov. Len napríklad Slovenské energetické závody investovali za uplynulé štyri roky viac ako 8 miliárd korún na modernizáciu výrob, novej technológie a napríklad na zabezpečovanie odsírenia či už v Novákoch - v Zemianskych Kostoľanoch, ale napríklad aj vo Vojanoch. Sú to obrovské finančné prostriedky a určite pri súčasnej transformácii, pri transformačných procesoch, nie každý podnik si mohol dovoliť brať obrovské úvery, prípadne vyfinancovať tieto objekty z vlastných prostriedkov.

    Ďalším, a nie zanedbateľným dôvodom je využívanie hnedého uhlia a lignitu z baní na hornej Nitre a z Modrokamenských uhoľných baní. Je známe, že je to menej kvalitné uhlie, že obsahuje viac škodlivín, najmä síry a arzénu, a v technologických procesoch v tepelných elektrárňach, teplárňach a spaľovniach nie je možné zabezpečiť splnenie prísnych emisných limitov. Keďže musíme myslieť na to, že v našich hnedouhoľných baniach pracuje v súčasnosti viac ako 9 tisíc pracovníkov, je to aj ochrana pracovných príležitostí v regiónoch, kde je už teraz pomerne vysoká nezamestnanosť. Spomínal som, že si neviem predstaviť ukončenie prevádzky Modrokamenských uhoľných baní v súčasnej situácii, kde pracuje okolo 1 400 ľudí. Už teraz je tam nezamestnanosť okolo 25 % a pri zastavení tejto ťažby pre nedostatok odbytu by to, samozrejme, spôsobilo v tomto regióne katastrofu. A myslím si, že to nie je zanedbateľný dôvod.

    Úprava právnych predpisov umožní takto prevádzkovať aj tie zdroje, ktoré sa nevyrovnali s určenými emisnými limitmi do 31. 12. 1998, ale predĺžením termínu do roku 2008. Aby to však nemali také jednoduché a aby sa necítili dotknutí tí, ktorí sa s problémom, teda s emisnými limitmi vyrovnali, budú musieť platiť výrazne vyššie poplatky za znečisťovanie ovzdušia. Každoročné zvyšovanie poplatku by malo byť dostatočným motívom, aby sa so situáciou vyrovnali čím skôr.

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že prijatie tejto novely zákona podporím aj pri hlasovaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    keďže predchádzajúci kolega poslanec pán Zlocha povedal v podstate 90 % toho, čo som chcel aj ja povedať, budem veľmi stručný. V plnom rozsahu súhlasím s jeho vystúpením a chcem len zdôrazniť, vážené poslankyne, poslanci, že je pravda, ako tu bolo povedané zo strany predsedu výboru, že v tejto oblasti musíme byť tvrdí a nekompromisní. Ale apelujem na to, aby sme si zachovávali v tejto oblasti, tak ako aj v oblasti práce zelených a ochrany zvierat, určitú striedmosť, určitý rozum. Pretože, ak niekto hlása, že nechce chodiť v kožuchoch, a pritom chodí v tých kožuchoch, tak aj v tejto oblasti treba mať skutočne na pamäti aj naše možnosti, naše dosahy alebo dosahy našich opatrení na sociálnu oblasť a vôbec na život ako taký.

    Ubezpečujem vás, že tento návrh alebo tento návrh zmeny zákona je výsledkom celoročnej práce. Možno, že dokonca ešte viac ako rok sa na tom pracovalo a môžem, pretože v tej oblasti som pracoval, vás ubezpečiť, že nepoškodzuje slovenského občana. Slovenský občan sa nemusí báť, že tým by dýchal viacej síry, ako je vôbec únosné, alebo žeby sa životné prostredie tak znehodnocovalo, že by musel mať nejaké obavy z postihnutia. Zdôrazňujem ešte raz, ako viackrát tu bolo zdôraznené a povedané, naše normy, skutočné normy Slovenskej republiky v tejto oblasti sú na vysokej úrovni a sú dobré. Poviem príklad. Keby sme z hľadiska európskeho splnili všetky závery z celoeurópskeho fóra, ktoré bolo v Japonsku, myslím si, že v Kioto to bolo, kde pán Zlocha ako bývalý minister životného prostredia bol, znamenalo by to okolo 20 miliónov nezamestnaných.

    Takže v tejto oblasti treba brať veci komplexne a som rád, že aj výbor, aj v diskusii sa ukazuje, že poslanci skutočne rozmýšľajú komplexne. Osobitne sa to týka energetickej oblasti, pretože Slovenská republika schválila energetickú koncepciu, kde stanovila určitú strategickú hranicu, podľa ktorej máme vyrábať elektrickú energiu v tom strategickom čísle, nebudem teraz o ňom hovoriť, z domácich zdrojov. Je to veľmi dôležité, pretože, ak by došlo k ohrozeniu tohto štátu a zablokovaniu hraníc, my vieme podľa tejto koncepcie prežiť na minimálny chod v ekonomike, vojenskom priemysle i v domácnostiach. A to si chráňme, to si chráňme, pretože v každom ohrození vieme našu energetickú situáciu vyriešiť.

    Chcel by som ešte požiadať, aby sa zdôvodnila príčina, prečo výbor nesúhlasí s mojím návrhom. Pre vás len toľko, išlo o to, aby sme takýmito "ústupkami" alebo kompromisnými prístupmi neumožňovali dovážať aj dovozcom zo zahraničia uhlie, ktoré nemá dôvod, aby malo výnimky, a iné energetické zdroje, tam nie je dôvod. My si chráňme svoje ovzdušie a dovážajme len to, a je dosť na svete dobrého, kvalitnejšieho, ako máme my. O to mi išlo. Ak sa to nachádza v iných normách, čo je možné, budem spokojný, pokiaľ nie, pokiaľ by sa to malo zavrhnúť len z hľadiska nepochopenia, žiadam, aby sme o tom potom aj hlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

  • Ja by som k pánu Mesiarikovi povedal len toľko, že nikto tu nie je za to, aby sme rušili ťažbu v našich baniach či v Novákoch, alebo v Modrom Kameni. Tu len hovoríme o tom, že niekto zanedbal zmenu technológií, najmä odsírenie a odprášenie v niektorých našich tepelných elektrárňach, ktoré využívajú naše hnedé uhlie.

    Bolo na to sedem rokov, teraz dávame na to ďalších osem rokov. Pritom nemôžeme súhlasiť s tým, že neodsírenie a neodprášenie, ktoré tu existuje, nevplýva na zdravie nás, našich detí. Veď predsa máme veľmi chorú mladú populáciu, najmä na dýchacie cesty, ale to vidieť aj na našich lesoch, kde 70 % lesných porastov je poškodených. Takže je tu niečo zanedbané, tento zákon síce musíme prijať, pretože, keby sme ho neprijali od 1. 1. mnoho a mnoho podnikov by nešlo v rámci zákona a museli by byť stíhané alebo odstavované niektoré podniky, čo je dosť nereálne. Ale povedzme si, kto za to bol doteraz zodpovedný, že sa to nestalo.

    Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia čo do množstva vypúšťaných látok sú Slovenské energetické podniky. Prečo? No preto, že dávali síce nejaké finančné prostriedky na odsírenie a odprášenie, ale nie toľko, koľko mali, lebo ich dávali niekam inam, najmä Elektráreň Mochovce zobrala veľmi mnoho miliárd, ktoré by vyriešili túto situáciu v tepelných elektrárňach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán poslanec.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

  • Myslím si, že názory, ktoré tu boli prednesené, sú veľmi zjednodušené, ba až vulgarizované. Obviňovať, že Slovenské elektrárne alebo energetické podniky nevenovali dostatok finančných prostriedkov do modernizácie zariadení, je prinajmenšom naivné. Nech sa pán poslanec ide pozrieť do Zemianskych Kostolian, tam je odsírenie a zmodernizovanie dvoch blokov, ale investovať za štyri roky viac ako 8 miliárd korún nie je, zrejme, maličkosť ani pre takéto podniky.

    Atómová elektráreň v Mochovciach, tú by sme sem nemali pliesť, to je niečo úplne iné. Veď my tam riešime energetickú situáciu celého Slovenska. Veď Slovensko v štyroch blokoch, ktoré sú v Jaslovských Bohuniciach, vyrába 48 % elektrickej energie. Ak by sme, keď budeme musieť odstaviť V-1, nemali postavenú náhradu, tak potom neviem, či by sme vyrábali elektrinu trením nejakých ebonitových tyčí alebo šliapaním na bicykle. Síce vláda má v tomto smere nejaké skúsenosti, možnože by to pomohlo! Ale sú to skutočne veľmi zvulgarizované nápady.

    Ak niekto tvrdí, že sme niečo zanedbali, ja by som chcel uviesť niekoľko príkladov, aká je situácia v Európe. V produkcii oxidov síry je Slovensko druhé najnižšie v porovnaní aj s krajinami Európskej únie. Len Rakúsko produkuje menej ako Slovenská republika. Česká republika, Maďarsko, Poľsko, krajiny OECD produkujú oveľa viac. To isté sa dá povedať aj o produkcii oxidov dusíka. Menej ako Slovensko produkujú len v Maďarsku. To je jednoznačne výsledok dobrej legislatívy, a dovolím si tvrdiť, dobrého prístupu ministerstva, vlády, ale aj nových sprivatizovaných štátnych podnikov k riešeniu podobných problémov.

    Nemôžeme si dovoliť, my nemôžeme zabudnúť ani na sociálnu situáciu. Chcel by som vidieť, ako by to páni poslanci išli odôvodňovať na hornú Nitru alebo do Modrého Kameňa.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne.

    Iste nebudem reagovať na pána poslanca Zlochu, pretože to nedovoľuje rokovací poriadok. Chcem len zdôrazniť jedno. Treba si uvedomiť v štatistikách jedno číslo, a to, že sme v zdravotnom stave obyvateľstva a dožití na najhoršom mieste. Čiže nemôžem v žiadnom prípade podporovať zákony, ktoré svojím spôsobom sú benevolentné k tomuto stavu, ale v žiadnom prípade za toto nebudeme predsa viniť súčasnú vládu a súčasné ministerstvo životného prostredia. Čiže chcem zdôrazniť, chyby sa urobili, k nim sa treba čestne priznať. Dnes iste sociálny dosah je veľmi dôležitý, ale v budúcnosti v žiadnom prípade sa nesmú prijímať takéto zákony, ktoré tých, ktorí sa snažili, dostanú do polohy, že zvažujú, či robili dobre. Čiže toto by mal byť posledný precedens. Ďalej by sme mali skutočne zvažovať tieto kroky, ale chápem, súčasný stav je taký, že asi inak to nie je možné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ambróš.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Mesiarika. Spomínal ťažbu v Modrom Kameni. Treba povedať, že v Modrom Kameni je zabezpečená ťažba do roku 2002, čiže Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši končí. Neviem presnejšie údaje, ale myslím si, že aj na hornej Nitre máme zásoby asi do roku 2020. To znamená, že tieto zásoby sú časovo aj množstvom obmedzené. Ale k tej pripomienke, ktorú ste mali, čo sa týka tých výnimiek - slovenské uhlie má vo vyhláške ministerstva životného prostredia výnimku. Je to citované a myslím si, že spravodajca výboru pri vysvetlení aj to bude dôvodiť, preto by som navrhoval, aby sme o tom vašom návrhu, alebo ponúkal by som, aby ste ten váš pozmeňujúci návrh stiahli, pretože je to riešené vo vyhláške ministerstva životného prostredia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Hraško.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Mesiarik upozornil, a chcel by som to zdôrazniť, na veľmi dôležitý aspekt zákonov upravujúcich životné prostredie v Slovenskej republike, ktorým je veľmi úzky vzťah stavu ekonomiky, životného prostredia a sociálnej situácie.

    Veľmi temperamentne sme diskutovali vo výbore pre životné prostredie o týchto otázkach a ukazuje sa, že bude treba zrejme veľmi systémovo pristupovať k týmto otázkam, a to v spolupráci s podnikmi či už súkromnými, alebo štátnymi, s ministerstvom hospodárstva a poľnohospodárstva. Nie je možné prijímať zákony, ktoré sú kompatibilné so zákonmi Európskej únie, a potom prijímať takéto novely, ktoré v podstate znamenajú určitú výnimku zo zákona, ktorý sme prijali.

    Prihováram sa za prípravu zákonov s takýmto komplexným riešením. Teraz, samozrejme, podporíme túto novelu, pretože je to jediné východisko. Nebol by som však rád, keby sme v budúcnosti v tomto parlamente považovali výbor pre životné prostredie a otázky životného prostredia len za nejaký prívesok, ktorý máme na ozdobu, lebo to majú aj iné štáty. Tieto tri veci, na ktoré pán poslanec Mesiarik upozornil, totiž, veľmi úzko súvisia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej má faktickú poznámku pán poslanec Zlocha.

  • Hovorilo sa tu o tom, že ak by sa tieto prísne opatrenia neuvádzali, žeby sa to mohlo nepriaznivo prejavovať na zdravotnom stave obyvateľstva. Samozrejme, že sa to prejavuje, ale ani zďaleka životné prostredie nemá až taký rozhodujúci vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. To je jednoznačne životný štýl, ktorý u nás je. Keď porovnávame štatistiky, Slovenská republika je s priemerným vekom dožitia sa na tom lepšie ako napríklad v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, samozrejme, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ani nespomínam, a je na rovnakej úrovni ako Poľsko a Česká republika.

    Znova si dovolím tvrdiť, bol to moderný zákon, a nemyslím si, že ak sa pristupuje k novelizácii zákonov, je to doklad slabosti alebo chýb. Múdri ľudia sa vedia poučiť a urobiť nápravu. V tomto prípade ministerstvo životného prostredia urobilo veľmi dobrý krok, že sa k tomu vrátilo.

    Určite je veľmi dôležité v každom štáte, aby sa využívali domáce zdroje. Prírodných uhľovodíkov nemáme nadbytok, ale história nám vytvorila také podmienky, že máme pomerne veľkú ťažbu nerastných surovín, a teda aj menej kvalitnejšieho uhlia, a keďže nie je možné v súčasnosti zabezpečiť náhradné pracoviská, tak napríklad pre modrokamenskú oblasť si naozaj neviem predstaviť zastavenie týchto baní. Samozrejme, pre budúcnosť treba počítať s novými opatreniami, s modernizáciou technológií, ale skutočne to všetko súvisí s obrovskými finančnými nákladmi. Veď len zvážme, modernizácia technológií a odsírovacie zariadenie, ktoré sa teraz robí vo Vojanoch, bude stáť viac ako 6 miliárd korún. Spočítajte si to všetko, kto na to má. Štát alebo energetika?

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vystúpili. Zároveň konštatujem, že nie sú ďalšie faktické poznámky, preto, vážená snemovňa, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Miklós.

    Áno. Nech sa vám páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som veľmi rád, že väčšina z vás chápe, že toto je krok, východisko z núdze a že podporíte tento návrh zákona.

    Druhá vec, tou by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Mesiarika. Súhlasím, samozrejme, s meritom tej veci, ktorú povedal. Ešte to presnejšie povie pán spravodajca, ale táto vec je ošetrená v inom právnom predpise. Takže je to už v súčasnosti spravené tak ako treba, ale ešte zrejme to pán spravodajca spresní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Ak áno, tak podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Zo spoločnej správy bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, a to pozmeňujúci návrh poslanca Mariána Mesiarika, ktorý žiada za bod 2 návrhu zákona zaradiť nový bod 3, ktorý znie: Bod 3 § 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Na územie Slovenskej republiky sa môžu dovážať len také primárne energetické zdroje, čierne a hnedé uhlie, vykurovacie oleje, ktoré spĺňajú limity škodlivín ustanovené ministerstvom životného prostredia po dohode s ministerstvom hospodárstva." Nasledujúce body žiadal prečíslovať. Keďže túto otázku už rieši vyhláška číslo 268 v § 6 ods. 3, kde sa píše, že výrobcovia, dovozcovia a predajcovia palív sú povinní vyrábať, dovážať a predávať palivá v zhode s požiadavkami na ich kvalitu, viesť prevádzkovú evidenciu a poskytovať orgánom ochrany ovzdušia potrebné údaje. Požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie, rozsah, druh a spôsob poskytovania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Gestorský výbor tento pozmeňujúci návrh neodporúča schváliť.

  • Takže budeme hlasovať konkrétne o tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Prosím, pripravte sa, budeme hlasovať. Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Zdržalo sa 31 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalej návrhy.

  • V rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, takže žiadam o posunutie tohto zákona do tretieho čítania.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku prejdeme k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, zákon o ovzduší v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.

    Otváram teda k tomuto bodu programu rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 92 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 92a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    veľmi pekne ďakujem za podporu predchádzajúceho zákona. Keďže ste predchádzajúci zákon podporili, to bolo A, tak treba povedať aj B. Treba na tento zákon prijať aj nástroj, ktorým sa tento zákon bude môcť vykonávať. To je prípad práve toho zákona, ktorý v tomto momente uvádzam.

    K meritu veci už netreba príliš veľa povedať, ide len o to, že v tomto zákone je definovaný nástroj, sú tam výpočty, sú tam tabuľky, akým spôsobom sa bude vypočítavať poplatok za znečisťovanie ovzdušia, akým spôsobom bude tento poplatok rásť. Tie tabuľky všetky máte. Nebudem vás unúvať opakovaním tých čísiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Lászlovi Kötelesovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedených ako tlač 92a. Máte ju pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, teda gestorského výboru, zo dňa 16. decembra 1998.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 95 z 8. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh pridelený.

    Vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča schváliť návrh s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 3 v časti IV spoločnej správy. Navrhujem o troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne, pretože navzájom súvisia.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

  • Ďakujem vám, pán spravodajca, a zároveň vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásili k tomuto bodu programu žiadni poslanci ani poslankyne. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Zlocha, pán poslanec Ambróš. Konštatujem, že nikto viac, preto uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha, po ňom pán poslanec Ambróš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážené pani poslankyne a páni poslanci,

    zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia veľmi úzko súvisí s predchádzajúcim návrhom zákona, ktorý sme schválili. Dá sa povedať, že jeden bez druhého by sa stal neúčinným, nedal by sa aplikovať v praxi. Už v predchádzajúcom vystúpení som zdôraznil, že znečisťovatelia životného prostredia platia poplatky, ktorých výška je závislá od množstva vyprodukovaných škodlivín, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, do voľného ovzdušia. Keďže poplatky sú pre mnohých znečisťovateľov dosť vysoké, sú, alebo mali by byť, dostatočným motívom na zabezpečenie nápravy a zosúladenie prevádzok s právnymi predpismi.

    Znečisťovatelia ovzdušia, prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania budú platiť poplatky za vypúšťanie základných znečisťujúcich látok - oxidov síry, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, tuhých znečisťujúcich látok a organických látok a tiež aj za ostatné znečisťujúce látky, ktoré sú podľa stupňa nebezpečenstva rozdelené alebo zadelené do štyroch sadzobných tried.

    Podľa stupňa nebezpečenstva a vplyvu na životné prostredie, živé organizmy, ale i na človeka je odstupňovaná aj výška poplatkov. Je dôležité, že poplatky za znečisťovanie ovzdušia od veľkých a stredných zdrojov budú príjmom Štátneho fondu životného prostredia a budú sa môcť, tak ako doposiaľ, využívať najmä na podporu plynofikácie miest, obcí, škôl, zdravotníckych zariadení, a tým, samozrejme, to bude mať vplyv na zlepšenie životného prostredia.

    Poplatky za malé zdroje znečistenia, to je do výkonu 0,2 megawattu, ktoré sú zákonom určené na 20 tisíc korún za rok, budú príjmom obce. Bude záležať len na obecných zastupiteľstvách, aby sa aj tieto prostriedky správne využili na ochranu a tvorbu životného prostredia.

    Rozdelenie zdrojov znečisťovania ovzdušia do dvoch kvalitatívnych tried vyplynulo zo súčasnej situácie. Prevádzkovatelia zdrojov, ktorí sa vyrovnali s emisnými limitmi, zaradení do triedy A budú platiť menšie poplatky. Prevádzkovatelia zdrojov, ktorí prekračujú emisné limity, budú zaradení do triedy B a výška poplatku za každú zložku sa bude každoročne zvyšovať. Zvyšovanie poplatkov, predpokladám, bude dostatočne motivovať, aby prevádzkovatelia takýchto zdrojov hľadali spôsoby a nachádzali aj finančné prostriedky, aby sa s problémami vyrovnali v určenom čase. Vzhľadom na celkove nepriaznivú situáciu v produkcii škodlivín vo svete by mali pokladať za základnú odbornú a morálnu povinnosť vyrovnať sa s problémom znečisťovania ovzdušia.

    Nemusím hádam ani zdôrazňovať, že aj za prijatie tohto zákona budem hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som nadviazať a zdôrazniť vo vystúpení pána poslanca Zlochu jednu skutočnosť. Z jeho vystúpenia som nevyrozumel, či podporuje návrh výboru na pomerne radikálne zvýšenie ukazovateľov, alebo limitov v tabuľke číslo 2.

    Skutočne odporúčam, aby sa táto vec prehodnotila, pretože, ak máme pred sebou štyri roky - 1999 do 2002, tak ako pán Zlocha o tom hovoril, nie som si istý, či ekonomika týchto fabrík zvládne takýto rapídny nárast výšky pokút. Ono tá tabuľka číslo 2 bola dôsledne premyslená, takmer rok sa na nej pracovalo. Zvážme, či nejdeme zase cestou, že o rok, o dva roky budeme robiť ďalšie ústupky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Žiadne ďalšie faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Zlochu nie sú, preto dávam slovo pánu poslancovi Ambróšovi.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi, že sa k tomuto vyjadril a hneď mu môžem odpovedať.

    Tá rok pripravovaná tabuľka bola postavená asi tak - spomeniem jednu kategóriu, tuhé znečisťujúce látky, kde doteraz podľa teraz platného zákona bol poplatok za jednu tonu 3 tisíc korún, v novele sa spomína poplatok 5 tisíc korún, ale keď si pozriete do tej tabuľky, kde okrem koeficientu 1,0, čo bol pôvodne, je ešte koeficient 0,55 pre rok 1999.

    Čiže aká by bola situácia na budúci rok? Ten, čo v roku 1998 platil 3 tisíc korún za tonu, v roku 1999 zaplatí 2 750 korún, a to nepočítam do toho, samozrejme, infláciu.

    Čiže po dôkladnom preštudovaní sme si osvojili návrh pána poslanca Juriša na zmenu tejto predloženej tabuľky, a nie je to len návrh výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ale toto si osvojil aj ústavnoprávny výbor. Čiže dostalo sa to do správy a chcel som vás všetkých kolegov požiadať, aby ste za tento pozmeňujúci návrh hlasovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister Miklós.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    ďakujem vám za podporu. Vidím, že aj tento návrh zákona je podporovaný z obidvoch strán, zo strany opozície aj koalície, za čo som vďačný. Vidím, že všetkým nám záleží na dobrom životnom prostredí.

    Čo sa týka tej zmeny tabuľky, ako minister životného prostredia by som asi nebol dobrým ministrom životného prostredia, keby som nebol skôr za sprísnený režim tých odpadkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

    Konštatujem, že nie. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

    Áno, takže podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie pre poslancov.

  • Vážená Národná rada, ako som odporúčal, navrhujem, aby sme o návrhoch spoločnej správy hlasovali en bloc.

  • Návrh je predložený, myslím si, že nie je potrebné ho znova čítať, máte ho nakoniec v tlači, ktorú máte pred sebou. Pán spravodajca ho predniesol vo svojom vystúpení.

    Prosím, páni poslanci, pripravíme sa na hlasovanie. Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických, alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy, ktoré smerujú k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy, páni poslanci, panie poslankyne?

    Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poplatkoch za znečistenie ovzdušia.

    Prerušujem teraz rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 14.00 hodiny s tým, že zajtra v dopoludňajších hodinách zasadnú výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    O 14.00 hodine by sme pokračovali hodinou otázok a odpovedí, tak ako bolo schválené v programe, a po nej by sme prerokovali bod, ktorý zostal ako posledný, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čiže cestný zákon.

    Páni poslanci, poslankyne, buďte takí dobrí, ešte minútu, vrátil by som sa k tomu návrhu, ktorý podal pán poslanec Gašparovič.

    Samozrejme, že bol všeobecný súhlas všetkých poslaneckých klubov, aby tento návrh bol akceptovaný s tým, aby sme zajtra v dopoludňajších hodinách pripravili možnosť darovania krvi tu v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená v ambulanciách, ktoré sú tu, s tým, že je potrebné technicky túto otázku zabezpečiť.

    Prosil by som tých pánov poslancov a poslankyne, ktorí chcú a môžu darovať krv, aby rešpektovali všetky pokyny, ktoré sú s tým spojené, a prosím, samozrejme, aby neraňajkovali a nepili ráno ani večer. Navrhujem, aby oznam o tom, o koľkej a do koľkej sa toto uskutoční, bol jednak na recepcii ubytovne poslancov Národnej rady a aj vo vestibule Národnej rady tak, aby sa to organizačne zvládlo.

    Prosím vás, sú tu ďalšie procedurálne návrhy. Podľa poradia, buďte takí láskaví a buďte tolerantní ku svojim kolegom.

    Najprv pán poslanec František Šebej.

    Nech sa páči - procedurálny návrh.

  • Dámy a páni,

    prosil by som poslancov výboru pre európsku integráciu, aby zajtra prišli na zasadanie zahraničného výboru. Dohodli sme sa, že bude to spoločné sedenie poslancov zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu, pretože v tom výbore vystúpi minister zahraničných vecí a podpredseda vlády pre európsku integráciu so správou o Viedenskom summite Európskej únie. Nestihli sme vám ešte doručiť pozvánku do lavíc. Oznamujem to ústne. Teda o 12.00 hodine v zasadačke zahraničného výboru.

    Ďakujem.

  • Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Orosz.

  • Najskôr ja to zvládnem, lebo som bol v poradí. Prosil by som členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorského výboru k zákonu, ktorý nás čaká zajtra, aby sme využili čas a teraz okamžite po skončení by sme sa stretli na chvíľu v zasadačke číslo 30.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy a páni, zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes na 17.30 hodinu.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu zajtra na krátke zasadnutie o 13.00 hodine, nie o 9.00 hodine, ale o 13.00 hodine.

  • Chcel by som poprosiť členov výboru pre verejnú správu, aby sme sa na krátke zasadnutie zišli zajtra o 8.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mesiarik ako posledný.

  • Oznamujem členom výboru pre sociálne veci a bývanie, že rokovanie bude o 13.00 hodine v obvyklej zasadačke, o 13.00 hodine. Upozorňujem, že pozvánka bola omylom na 9.30 hodinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, ďakujem aj dnes za účasť na tomto rokovaní.

    Do zajtra do 14.00 hodiny je schôdza prerušená.