• Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    otváram piaty deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým prosím všetkých poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje miesta. A prosím, ak rokujú ešte niektoré poslanecké kluby, aby rokovanie skončili. Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci: pán poslanec Suchár, pán poslanec Schuster, pán poslanec Maňka, pán poslanec Zajac, pán poslanec Kresánek, pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Rusková, pán poslanec Engliš a pán poslanec Malchárek. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Irena Belohorská.

    Pokračujeme v rokovaní všeobecnou rozpravou o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

    Na včerajšom rokovaní Národná rada hlasovaním rozhodla o tom, že vyslovila súhlas s vystúpením generálneho prokurátora pána Michala Vaľa v rámci tohto bodu programu.

    Dávam mu slovo a po ňom vystúpi ako posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

    Pán minister, prosil by som vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v demokratických štátoch Európy je orgán verejnej obžaloby, ktorý je najčastejšie nazývaný prokuratúrou, koncipovaný buď ako samostatný, podobne ako je to na Slovensku, alebo je zaradený do sústavy orgánov výkonnej alebo súdnej moci. Vždy býva zodpovedný niekomu, spravidla zákonodarnému zboru alebo vláde, vždy je však organizovaný tak, aby mohol pôsobiť nezávisle od politických orgánov, za ktoré sú považované aj zákonodarný zbor a vláda.

    Jedným z významných atribútov tejto nezávislosti je záruka neodvolateľnosti generálneho prokurátora alebo inak nazývaného funkcionára, stojaceho na čele obvykle hierarchicky usporiadanej štruktúry prokurátorov, z politických alebo iných účelových dôvodov. Záruka neodvolateľnosti je právnym poriadkom demokratických štátov Európy koncipovaná dvojakým spôsobom. Buď tak, že generálneho prokurátora možno odvolať z funkcie len na návrh nezávislého, apolitického, odborného orgánu nazývaného súdny dvor, justičná rada a podobne, alebo tak, že ho nemožno odvolať po ustanovené funkčné obdobie, ktoré sa pohybuje v Európe v rozmedzí od 5 do 9 rokov.

    Ustanovenie o funkčnom období generálneho prokurátora je spolu s možnosťou odoprieť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak je v rozpore s právnym presvedčením podriadeného prokurátora považované za základný znak rozlišujúci nezávislú prokuratúru demokratického právneho štátu od politicky závislej prokuratúry totalitných štátnomocenských útvarov. Návrat k právnej úprave umožňujúcej odvolanie generálneho prokurátora, kedykoľvek sa to hodí politickej väčšine, by bol veľmi výrazným krokom späť vo vývoji prokuratúry a demokracie na Slovensku vôbec.

    Do budúcna by bolo vhodné vytvoriť nezávislý odborný orgán, ktorý by mohol kedykoľvek navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora a iných justičných funkcionárov a ktorý by predkladal návrhy na vymenovanie nových funkcionárov. Tento názor - ak sa pamätáte, tí, ktorí ste boli v parlamente v minulom funkčnom období - som zastával už pri predkladaní zákona o prokuratúre aj vo výboroch, aj v parlamente. Žiaľ, naša súčasná ústava neumožňuje toto riešenie, pretože vyslovene ustanovuje, že generálneho prokurátora odvoláva a vymenúva na návrh parlamentu prezident. Možno by prichádzala do úvahy taká nejaká právna úprava, ktorá by konštituovala ešte iné dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, než aké dnes zákon pozná, ktoré by autorizoval nejaký odborný orgán, napríklad Ústavný súd alebo kárny senát Najvyššieho súdu, alebo iný, ale v každom prípade odborný, nie politický orgán.

    Zavedením alebo návratom k možnosti odvolať generálneho prokurátora rozhodnutím parlamentu, teda politickým rozhodnutím, sa vlastne fakticky ruší funkčné obdobie. Ono v zákone zostáva, ale nemá už žiadny zmysel, pretože kedykoľvek sa dá prokurátor odvolať, čiže ako keby tam funkčné obdobie nebolo. Hovorím, že podobná právna úprava je v Európe veľmi výnimočná. Ani v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu sa už nenachádza. Buď teda generálny prokurátor je odvolaný na návrh odborného orgánu, alebo má funkčné obdobie, počas ktorého sa nedá odvolať z politických dôvodov rozhodnutím parlamentu alebo vlády.

    Pretože predkladateľ návrhu sa netají tým, že vlastne hlavným dôvodom alebo jediným dôvodom tohto návrhu je moje odvolanie, pričom za dôkaz potrebnosti môjho odvolania uvádza ako príklad niektoré veci uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie, a pretože ani ja, ani prokuratúra sme nedostali možnosť vyjadriť sa ani vo vláde, ani vo výboroch, ani nikde inde, ani v novinách, žiaľbohu, musím povedať, že pokiaľ sa včera ozývali hlasy, že som mal štyri roky na to, aby som sa vyjadril, tak, žiaľbohu, nemal som. Môžem doložiť množstvo odpovedí na rôzne obvinenia, ktoré voči mne a prokuratúre boli vznášané, ktoré som poskytol tlačovým agentúram alebo novinám a neboli zverejnené. A tým, že sa niektoré lži neustále opakovali v novinách, sú považované, dnes označované za notoriety. Z väčšej časti sú to lži alebo výmysly niektorých ľudí.

    Pokiaľ ide o konkrétne prípady, ktoré sa v návrhu vlády uvádzajú, ako prvý je, že prokuratúra nezakročila, keď policajné orgány preverovali oznámenia o falšovaní podpisov na hárkoch Demokratickej únie.

    Na tlačovej konferencii potom, čo pán prezident zaslal list parlamentu i mne, ako aj na interpelácie rôznych poslancov, som už opakovane uvádzal, že preverovanie falšovania podpisov na petičných hárkoch Demokratickej únie bolo vykonané na základe podnetov pána doktora Sečánskeho a na preverovanie tohto oznámenia bol osobitným rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera z 19. novembra 1994 zriadený osobitný špecializovaný tím, do ktorého bol volený okrem iných príslušníkov Policajného zboru ako policajný orgán aj komisár Krupa z Prezídia Policajného zboru, z odboru klasickej kriminality a vyšetrovateľ Policajného zboru činný v Úrade vyšetrovania Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, priamo na ministerstve vnútra, podplukovník Balún. Podľa pokynu vtedajšieho riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pána Segeša z 1. februára, teda zo dňa, keď som ešte len preberal funkciu, keďže sa vyššie citovaná skupina nezaoberala iba petičnými hárkami Demokratickej únie Slovenska vo východnom regióne, ale z celého územia Slovenskej republiky, bolo trestné oznámenie inžiniera Karola Pavlíčka odstúpené na vykonanie spoločného preverovania s trestným oznámením pána Sečánskeho.

    Takže pokiaľ sa mi vyčíta, že sme nejako zinscenovali, vymysleli to oznámenie pána inžiniera Pavlíčka a na základe toho sa začalo konanie, nemá to nič spoločné s pravdou. To konanie začal pán minister Pittner zriadením špeciálneho vyšetrovacieho tímu, do ktorého vymenoval vysokých funkcionárov policajného prezídia a ministerstva vnútra, na čo asi mal nejaké dôvody.

    Bol som tiež interpelovaný, prečo v tom tíme boli vyšetrovatelia, keď išlo o preverovanie. Rozhodol tak pán minister Pittner v čase, keď som generálnym prokurátorom nebol, a keď som sa ním stal, už tam bolo vedené trestné stíhanie, už bol dôvod na to, aby tam vyšetrovatelia fungovali. Takže som nemal dôvod zakročiť voči tomuto rozhodnutiu pána Pittnera.

    Ako som už spomenul, v uvedenej veci bolo neskôr vznesené obvinenie voči konkrétnym páchateľom, konkrétnemu páchateľovi najskôr za to, že ako koordinátor Demokratickej únie v okrese Humenné sfalšoval podpisy 98 osôb na 13 petičných hárkoch, ktoré boli predložené Krajskej volebnej komisii pre volebný kraj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Od chvíle vznesenia obvinenia som už nemal dôvod zakročiť voči tomu, že v tíme bol vyšetrovateľ. Postupne bolo vznesené obvinenie aj voči ďalším desiatim osobám, z ktorých osem bolo súdom právoplatne odsúdených. Ďalších 144 vecí bolo uložených preto, že sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa a 201 vecí bolo odložených.

    Pokiaľ sa ozývali v tlači hlasy, že sú celoplošne preverované po jednotlivých okresoch podpisy a hárky Demokratickej únie, ja som sa obrátil na vtedajšieho ministra vnútra listom, ktorý to nepotvrdil, zriadil špeciálnu linku, ktorú vo všetkých komunikačných prostriedkoch oznámil, kde sa mohli všetci občania, ktorým sa skutočne dialo to, čo písala tlač, že by ich niekto po večeroch doma v bytoch obťažoval, nútil ich k niečomu, zastrašoval, že sa tam majú ozvať. Podľa informácií z vtedajších čias, ktoré som mal, žiadne takéto sťažnosti od občanov na túto linku nedošli.

    Ako druhý bod sa uvádza, že generálna prokuratúra napriek tomu, že dostala oznámenie od bývalých členiek ZRS - pani Karasovej a pani Kyselicovej -, že podpisy na petičných hárkoch ZRS boli falšované, toto oznámenie prokuratúra nevyšetrila. Ani toto tvrdenie nemá nič spoločné s pravdou.

    Pardon, ešte k hárkom Demokratickej únie by som asi mal dodať, že pokiaľ ide o konanie polície, my sme tam nemohli urobiť nič iné, než sa obrátiť listom na ministra. Aj to bolo svojím spôsobom trošku nad rámec kompetencií prokuratúry, pretože podľa § 174 Trestného poriadku prokuratúra vykonáva dozor len nad prípravným konaním, teda nad štádiom preverovania pred začatím trestného stíhania prokurátor dozor podľa Trestného poriadku nevykonáva.

    Pokiaľ ide o hárky ZRS, nie je pravdou, že tá vec nebola vyšetrovaná. Preverovanie podozrenia z trestnej činnosti súvisiacej s falšovaním petičných hárkov je evidované na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici pod značkou Kvp 101/95 a v uvedenej veci bolo vykonané veľmi rozsiahle preverovanie. V rámci preverovania bol vyžiadaný zoznam uchádzačov o zamestnanie z Okresného úradu práce v Nových Zámkoch, pretože tie dve svedkyne uvádzajú, že osobne prepísali asi dvetisíc mien zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie z okresu Nové Zámky jedno po druhom, rad za radom na hárky, že prepisovali strojom dvetisíc mien za sebou, a potom ich niekto falošne podpisoval. Bolo zistené, že z okresu Nové Zámky petíciu ZRS na všetkých petičných hárkoch dohromady podpísalo 622 osôb. Čiže je absolútne vylúčené, aby odpísali dvetisíc podpisov, pretože celkom bolo z okresu Nové Zámky 622 osôb na petičných hárkoch.

    Z tohto počtu 456 osôb potvrdilo, že petíciu podpísali. Zostalo teda 166 osôb, ktoré povedali, že petíciu nepodpísali. A z týchto 166 osôb z okresu Nové Zámky iba štyri osoby sa nachádzali v evidencii uchádzačov o zamestnanie Okresného úradu práce v Nových Zámkoch. Takže tvrdenia tých dvoch svedkýň, ktorým inak odporoval aj celý rad ďalších svedkov, boli i objektívne vyvrátené a dokázané ako absolútne nepravdivé. V rámci preverovania bolo preukázaných 166 falošných podpisov na hárkoch ZRS. Ako som spomínal, na hárkoch DÚ ich bolo, nepamätám si presne, okolo 400. To nestačí na začatie trestného stíhania, keď nemáte páchateľa. Problém bol v tom, že tých 166 podpisov, a dokonca ani tie štyri osoby, ktoré sa zhodovali so zoznamom nezamestnaných, neboli za sebou na jednom hárku. Boli rozhádzané po rôznych hárkoch. Nepodarilo sa zistiť, kto tie podpisy na jednotlivých hárkoch falšoval, podobne ako sa to nepodarilo pri stovkách podpisov na hárkoch Demokratickej únie. Ale konalo sa v tej veci a tvrdenia svedkýň boli jednoznačne vyvrátené ako nepravdivé.

    Ďalší prípad - provokácia voči predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Rudolfovi Balážovi. O tejto veci som tiež niekoľkokrát odpovedal na interpelácie, dalo by sa o tom veľmi zdĺhavo rozprávať. Celkom presne neviem, čo vláda myslela pod pojmom provokácia, pretože táto vec sa vyvíjala takým spôsobom, že pán Hrtús v priebehu 2. polroka 1994 prostredníctvom pána Stančeka nechal vyhotoviť reštaurátorom Škandíkom kópiu triptychu Klaňanie troch kráľov. Treba povedať, že pán Škandík je reštaurátor, absolvent Vysokej školy výtvarných umení, a vie ako každý absolvent Vysokej školy výtvarných umení, ako vyzerá kópia a ako vyzerá falzifikát. Je predpísané, že kópia nesmie napodobňovať chyby vzniknuté časom na obraze, že sa nesmie napríklad, ak sa pôvodný obraz skladá, skladať, že nesmie mať rovnaký rám, že musí byť výrazne označená tak, aby sa dala od originálu rozoznať. To, čo vyhotovil pán Škandík, čo uňho bolo objednané, nemalo znaky kópie podľa všeobecných pravidiel, ale znaky falzifikátu. Napodobňovalo to všetky poškodenia tohto obrazu, malo to rovnaký rám, skladalo sa to, nebolo to označené, malo to presne rovnakú veľkosť, proste malo to všetky znaky falzifikátu.

    Nikto neprovokoval pána Hrtúsa, aby nechal urobiť kópiu a aby požiadal pána Škandíka prostredníctvom pána Stančeka o predaj tohto triptychu. Bola to jeho vôľa, že to chcel urobiť. Požiadal ich, aby zohnali kupca. Zháňali kupca nie na aukcii, ako by sa dalo predpokladať pri normálnom oficiálnom legálnom obchode, zháňali kupca rôzne po bytoch, po večeroch, po rôznych pokútnych podnikoch. Dozvedeli sa, že v Slovenskej republike pravdepodobne nikto nebude mať toľko prostriedkov, aby si mohol dovoliť triptych kúpiť. Bolo im povedané, že údajne v hoteli Fórum sa schádzajú organizovane nejaké skupiny záujemcov o umenie, i sakrálne umenie, možno i kradnuté umenie, a že by sa tam mohli pokúsiť zohnať nejakého zahraničného kupca. Nakontaktovali sa tam na človeka, o ktorom je podozrenie, že mohol mať falošnú identitu, že mohol byť pracovníkom SIS. Čiže keby toto nebola pravda, keby tam bol nejaký policajný agent alebo nejaký nenasadený cudzinec, normálne sú dnes všetci bez problémov odsúdení.

    Iniciatíva vychádzala zo strany biskupského úradu, nie zo strany štátnych orgánov. Pokiaľ tam proste došlo k nejakému pochybeniu v súčasnosti alebo v posledných dňoch - už neviem, aký dlhý čas -, vyše roka sa nedá zohnať ten údajný Švajčiar, dokonca neexistuje jeho adresa, čiže tam je teda zjavné, že táto osoba bola falošná. Ale nešlo o provokáciu. Pokiaľ išlo o domovú prehliadku, tú povolil súd. Konštatovať na plné ústa v parlamente, že bola protizákonná, protiústavná, keď rozhodnutie súdu nikto nezrušil, rozhodnutie je platné, nie je demokratické, v právnych štátoch sa to nerobí. Niekedy sa spochybňuje prehliadka tým, že sa triptych hľadal v trezore, veľký triptych, ktorý sa tam nemohol zmestiť. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, trezor biskupského úradu je miestnosť, veľká miestnosť. Zmestí sa tam niekoľko desiatok takých triptychov.

    Môžem podrobne prečítať z odpovede vtedajšieho pána ministra vnútra pánu poslancovi Langošovi na interpeláciu, kde opisuje, ako prebiehala prehliadka, kto bol prítomný, prečo k nej došlo atď., alebo to môžem dať k dispozícii každému, kto o to má záujem. Prehliadka prebehla legálne. Navyše by som si dovolil povedať, že osobne som sa o vykonaní nejakej prehliadky v Biskupskom úrade v Banskej Bystrici dozvedel z novín viac ako mesiac po tom, čo k tomu došlo.

    Ďalší prípad, ktorý sa spomína. Orgány prokuratúry nezasiahli proti prerušeniu vyšetrovania trestného činu zavlečenia do cudziny. Mal som veľmi málo času, pretože prokuratúre bol doručený návrh vlády až predvčerom večer. Včera som sa nenachádzal na pracovisku, takže som mal veľmi málo času na to, aby som si podrobne pripravil odpovede na jednotlivé veci. Dúfam, že ešte dostanem možnosť, lebo predpokladám, že cieľom toho zákona je uplatniť ho v krátkom čase, teda predpokladám, že bude podaný návrh na moje odvolanie a dúfam, že v tejto súvislosti dostanem možnosť dovtedy si naštudovať a podrobne sa vyjadriť k tomu, z čoho bude obviňovaná prokuratúra a tým aj ja, ktorý za jej činnosť zodpovedám. Ale viem určite, že po uložení vyšetrovania vo veci zavlečenia, po tom, čo k nemu polícia pristúpila, prokurátor opakovane uložil pokračovať a uložil vykonať konkrétne úkony. Že sa polícia k ničomu nedopracovala, páni a dámy, k tomu sa ešte dostanem v ďalšej časti svojho vystúpenia.

    Prokuratúra síce má zákonnú možnosť v ktorejkoľvek veci vykonať akýkoľvek jednotlivý úkon, ba i celú ju vyšetriť, nemá na to však ani personálne, ani technické vybavenie. Celá prokuratúra nemá ani jeden jediný fotoaparát. To, že sa zrušili vyšetrovatelia prokuratúry i právne a ešte predtým fakticky, to sa stalo v čase, keď bol generálnym prokurátorom pán JUDr. Bacho a stalo sa to, pokiaľ som informovaný, so súhlasom vtedajšieho politického vedenia štátu, teda vlastne súčasnej koalície alebo časti súčasnej koalície. Okrem toho, ako som už spomenul, podľa § 174 Trestného poriadku prokuratúra nevykonáva ani dozor nad konaním polície pred začatím prípravného konania a podľa § 158 Trestného poriadku za zisťovanie trestných činov a odhaľovanie páchateľov zodpovedá polícia.

    Z ďalších vecí, ktoré sa spomínajú, dovolil by som si zamerať sa na to, čo sa týka mňa osobne. Tu sa konštatuje, že generálny prokurátor sa osobne zúčastnil dňa 4. 10. 1995 vo večerných hodinách na stretnutí, na ktoré bol predvolaný vtedajší vyšetrovateľ prípadu zavlečenia do cudziny pán major Peter Vačok. Slovný prejav JUDr. Michala Vaľa voči vyšetrovateľovi Vačokovi bol objektívne spôsobilý ovplyvňovať vyšetrovanie prípadu. Nepämatám si, žiaľbohu, presne, ale pravdepodobne došlo k tomu stretnutiu niekoľko dní predtým, než mala byť parlamentu predložená správa o stave konania v tejto veci a niekoľko dní po tom, čo si parlament túto správu vyžiadal, pretože dovtedy som o tejto veci nič nevedel a nevedel o nej nič ani minister vnútra a parlament znovu od nás chcel, aby sme predložili správu o stave konania.

    Bolo zvolané stretnutie, kde bolo, ak sa dobre pamätám, okolo 10 ľudí. Neboli sme tam len my dvaja, Vačok a ja. Na tomto stretnutí bol proste pán Vačok požiadaný, aby informoval, pretože pán Vačok povedal, že niektoré veci, ktoré robil, nemá v spise. Má ich v rôznych kópiách poodkladaných na rôznych miestach. Čiže nebolo možné vlastne zistiť podklady pre informáciu parlamentu. Tak sme ho žiadali, aby nám povedal, čo teda podľa jeho názoru povedať je možné a vhodné, aby sme boli informovaní, a v rámci diskusie som povedal - čo zo záznamu pána Vačoka v podstate vyplýva – približne niečo takéto: "Sme asi rovnako starí, ako sa na vás pozerám, pán vyšetrovateľ. Z titulu svojej funkcie si nerobím kompetenciu na to, že som chytrejší, lepší, že by som vám mohol radiť, ale chcem sa opýtať..." Lebo on vo vystúpení povedal, že podľa jeho presvedčenia v tejto veci pracuje spravodajská služba. V tom čase už mal niekoľko vystúpení pre komunikačné prostriedky, kde o tom hovoril. Pýtal som sa ho teda, či už niekedy v živote vyšetroval vec, v ktorej vystupovala spravodajská služba, najmä ako podozrivá. Povedal mi, že takúto vec nikdy nerobil. Povedal som mu, že ak teda poviem to, čo ďalej poviem, nehovorím to preto, že by som si myslel, že som múdry, pretože som generálny prokurátor, ale preto, že som takéto veci robil, lebo som bol zástupcom hlavného vojenského prokurátora česko-slovenskej federácie, robili sme 17. november, Lorenca, Mošnov a mnoho ďalších vecí, kde boli spravodajské záležitosti.

    Povedal som mu, že vo veciach, kde sa vyskytuje jedna spravodajská služba, sa spravidla vyskytuje ďalšia alebo aj dve, pretože sa vzájomne sledujú. Povedal som mu, že spravodajská služba robí rôzne hry, podsúva rôzne dôkazy. A podľa môjho názoru, ak má podozrenie, že vo veci je činná spravodajská služba, v takom prípade má robiť potichu a rýchlo. A keď udrie, tak to musí byť razantné a nezvratné. A považujem za chybu to, keď dospel k podozreniu, že je tam spravodajská služba, tak utekal k novinárom a dával verejnosti informácie. Podľa mňa tým marí vyšetrovanie. Neviem, kto z vás považuje toto za negatívne ovplyvňovanie postupu pána Vačoka. Ja som to pociťoval tak, a dnes by som to urobil znovu, ako svoju povinnosť práve v záujme dosiahnuť úspech vyšetrovania.

    Ďalšia vec je, že orgány prokuratúry sa nezaoberali prípadmi obchádzania zákona pri privatizácii. Páni a dámy, jednak to nie je pravda, pretože sme sa zaoberali v rámci možností, ktoré prokuratúra má, a podali sme desiatky protestov proti tomu, ale hlavne by som si dovolil upozorniť na nález Ústavného súdu značky PLÚS1/96 z 21. novembra 1996. Neudivuje ma, ak sú takéto útoky na prokuratúru zo strany novinárov alebo občanov, trošku ma udivuje, ak to píše vláda. Ústavný súd konštatoval v tomto náleze, že Fond národného majetku je právnická osoba s osobitným postavením s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorá ovplyvňuje a riadi prebiehajúci privatizačný proces spoločnosti. Právna úprava postavenia Fondu národného majetku mu neukladá povinnosť konať vo verejnom záujme. Fond národného majetku nemožno v žiadnom prípade považovať za orgán verejnej správy. Ústavný súd preto skonštatoval, že voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky orgány prokuratúry nemôžu uplatňovať svoje právomoci. To je, prosím pekne, v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Teda prokuratúra mohla reagovať len tam, kde zistila porušenie, formálne porušenie zákona pri realizácii prevodu, a všade tam reagovala. Povedzte mi jeden prípad, kde to tak nebolo, a uznám, že máte pravdu. Nemohla posudzovať to, čo sa nám vytýka, nemohla posudzovať - aj jeden z pánov poslancov to vytýkal - efektívnosť prevodu. To nie je v kompetencii prokuratúry. Keby Fond národného majetku predal majetok v hodnote 100 miliárd za 50 halierov, prokuratúru do toho vôbec, ale vôbec nič nie je. Nie je kompetentná s tým niečo urobiť, vôbec akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Takže tu vláda - to ma prekvapuje, lebo by to mal byť odborný orgán - píše: "Orgány prokuratúry sa nezaoberali prípadným obchádzaním zákona pri privatizácii. Nezaoberali sa prípadmi privatizácie hlboko pod trhovú cenu." Tými sa prokuratúra zaoberať nesmie.

    Tým som čiastočne odpovedal aj na ďalší bod, kde sa prokuratúre vytýka, že nevydala pokyn na preverovanie skutočností oznámených prezidentom Fondu národného majetku Štefanom Gavorníkom. On tie skutočnosti povedal novinárom, nikomu ich neoznámil. Prokuratúra podľa § 158 ods. 3 je povinná prijímať oznámenia. Nikto jej také oznámenia neposlal. Nie je povinná ani oprávnená vyhľadávať trestné činy a ich páchateľov. To je povinnosť podľa § 158 ods. 1 polície, ako som už uviedol.

    Možno ste si všimli, možno ste to prehliadli, lebo je to taká formálna vec, ale právne veľmi dôležitá, že vo väčšine týchto bodov sa výčitka vlády začína "orgány prokuratúry nevydali pokyn na preverovanie". Predstava, že generálny prokurátor je jediný, kto je povinný ako "Brettschneider" chodiť po nejakých reštauračných zariadeniach a zapisovať si na manžety, kto kde čo povedal alebo čítať noviny a kde zistí, že by mohlo byť nejaké podozrenie, tak bude dávať pokyny policajtom, aby to preverovali, je trošku zastaraná. V demokratických štátoch generálny prokurátor riadi prokuratúru. Stará sa o to, aby boli budovy, peniaze, proste, aby fungovala prokuratúra, aby bol zákon o prokuratúre, dobrá organizácia, aby mala nejaké postavenie vo svete, nejaké kontakty, a to všetko som robil. To všetko môžem dokázať. Nestará sa o to, ako sú vyšetrované konkrétne prípady a kým sú vyšetrované.

    Ešte si dovolím využiť túto príležitosť na to, aby som povedal, že bolo obdobie okolo roku 1994, keď sa na Generálnej prokuratúre priamo vyšetrovali veci. Obávam sa, že znovu zakrátko nastanú takéto časy. Toto sa v demokratickom právnom štáte nikde na svete nerobí. Ak sa nejaká vec stiahne na centrálny orgán, robí sa to preto, aby bola pod politickým dohľadom. To je totalita, to nie je demokracia, to nie je právny štát.

  • Jedno z prvých opatrení, ktoré som urobil po nástupe do funkcie, bolo, že som uložil, aby všetci prokurátori podpisovali rozhodnutia sami za seba. Dovtedy ich každý podpisoval menom svojho šéfa - okresný prokurátor, krajský prokurátor a pod tým nečitateľná šifra. Od môjho nástupu - trvalo mi to rok alebo dva, kým som to presadil aj do praxe - si každý prokurátor rozhoduje sám a sám to rozhodnutie podpisuje. V zákone o prokuratúre, ktorý ste tak kritizovali, je § 23, ktorý hovorí, že prokurátor nesmie uposlúchnuť pokyn, ktorý je v rozpore so zákonom, a môže odoprieť pokyn, ktorý je v rozpore s jeho právnym presvedčením. Demokratickejšia úprava nikde na svete neexistuje. Čiže o veciach v slovenskej prokuratúre od môjho nástupu do funkcie rozhodujú miestne a vecne príslušní prokurátori, ktorí majú absolútne možnú profesijnú nezávislosť.

    Takisto si možno spomeniete na niektoré prípady, napríklad na protesty prokurátorov voči prideleniu bytov členom vlády, na trestné stíhanie pána poslanca Belana, neviem, na ďalšie prípady, ktoré som si aj poznamenal, kde sa teda v novinách objavovalo, že hrdinský prokurátor si dovolil, a iné prípady, ako napríklad triptych, kde sa hovorí, že generálny prokurátor to zariadil, nariadil alebo niečo podobné. Ja som sa o triptychu, podobne ako o bytoch ministrov, dozvedel po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch z novín. A tak to podľa mňa má byť. A pokiaľ chcete, aby generálny prokurátor tieto veci nejako direktívne riadil a súčasne, ako vo vládnom vyhlásení sa chce zvýšiť proces samostatnosti a nezávislosti prokurátorov, to akosi veľmi nejde dohromady.

    Ale aby som pokračoval vo veciach, ktoré sa vytýkajú prokuratúre. To, že sme nezaviedli vyšetrovanie podozrenia zo spáchania trestného činu hanobenia prezidenta republiky. V tejto veci sa konalo, boli vykonané grafologické expertízy, bola vykonaná expertíza na písací stroj, ktorým bol vyhotovený bankový účet, boli vypočutí ľudia. To, že sa priznal šéfredaktor, že úmyselne zmenil akýsi údaj na tom účte, číslo účtu alebo niečo podobné, pretože bol zvedavý, ako zareaguje pán prezident, keby ten účet bol inak pravý a len na zverejnenie v novinách bolo zmenené číslo, to by nenapĺňalo žiadne znaky žiadneho trestného činu. Vec bola preverovaná políciou, vtedajšou Mestskou prokuratúrou v Bratislave, po odložení bola vrátená na dopreverenie s konkrétnymi pokynmi. A ani potom sa nepodarilo preukázať subjektívnu stránku, teda dokonca nielen subjektívnu stránku, úmysel toho, kto nechal zverejniť účet, ale dokonca sa nepodarilo ani dokázať alebo vyvrátiť, že takýto účet existuje vzhľadom na neochotu rakúskych bánk v tejto veci spolupracovať. Ale dúfam, že dostanem príležitosť lepšie sa pripraviť na tieto konkrétne veci a lepšie a možno aj na nejakom pracovnejšom fóre, vo výbore alebo na nejakom inom fóre - ale, prosím, aj tu, ak tak páni poslanci rozhodnú - sa k týmto veciam vyjadriť.

    Takže prejdem k vyjadreniam, k vystúpeniam niektorých poslancov, ktorí vzniesli nejaké ďalšie obvinenia voči prokuratúre.

    Pán poslanec Budaj povedal, že by mala byť vlastne súčasná opozícia rada, keď nastúpi nový generálny prokurátor a preverí tie veci a potvrdí ich. Tá predstava je trošku laická. Nový generálny prokurátor nemá čo preverovať a čo potvrdzovať. Ale má konať vo všetkých veciach, ktoré boli rozhodnuté pred jeho nástupom do funkcie? Samozrejme, má možnosť na čokoľvek sa pozrieť, ale nie je rozhodne jeho povinnosťou, aby si preveroval všetky veci svojich predchodcov a tam, kde nič neurobí, proste vo veci, kde nič neurobí - to bude na 99 % -, to bude znamenať, že o nich nič nevie a nieže s nimi súhlasí.

    Ďalej povedal, že funkčné obdobie je absolútne účelová vec a generálny prokurátor musí byť predsa zodpovedný, a teda odvolateľný. Môžem dokumentovať, že to tak nie je. Môžem to dokumentovať uvádzaním príkladov štátov, kde funkčné obdobie existuje. Sú to štáty, ako, čo ja viem, nielen okolité štáty Maďarsko, Lotyšsko, Slovinsko, Estónsko alebo iné európske štáty, ako napríklad Anglicko, väčšina švajčiarskych kantónov, ale aj Spojené štáty americké majú štvorročné funkčné obdobie generálneho prokurátora. Po tomto štvorročnom období už potom zostáva na neobmedzený čas. Takže hovorím, v Európe v demokratických štátoch je zvykom, že buď generálneho prokurátora odvoláva nejaký orgán na návrh odborného orgánu, alebo má funkčné obdobie. To, čo pripravuje tento zákon, je to, čo tu bolo za socializmu a čo v Európe zvykom rozhodne nie je.

    Pán poslanec Kováč vystúpil včera dvakrát. V prvom vystúpení povedal, že ak sa generálny prokurátor v týchto závažných prípadoch rozhodne, že nebude konať, tak sa v nich konať nedá. Generálny prokurátor vôbec nerozhoduje, ba ani iný prokurátor nerozhoduje, či sa v nejakých veciach bude alebo nebude konať. O tom rozhoduje policajný orgán. Až keď policajný orgán vznesie voči konkrétnej osobe obvinenie alebo ak chce urobiť domovú prehliadku alebo iný úkon zasahujúci do osobných práv a slobôd, vtedy sa prokurátor dozvie o tom, že nejaká taká vec existuje a vtedy môže nad úkonmi začať vykonávať dozor. A až keď policajný vyšetrovateľ predloží prokurátorovi návrh na podanie obžaloby, prokurátor podáva obžalobu. V žiadnej z týchto vecí, ktoré sa dávajú za vinu prokurátorovi, že neboli žalované, v žiadnej nebol podaný návrh na obžalobu, ba dokonca v žiadnej alebo takmer v žiadnej - teraz si presne nepamätám, aby ste ma nechytali za slovo - nebolo ani vznesené obvinenie. Teda prokuratúra ani nemohla začať vykonávať dozor, nieto ešte aby mohla nejakým spôsobom mariť vyšetrovanie.

    V druhom vystúpení pán poslanec Kováč hovoril, že napriek tomu, že v správach Najvyššieho kontrolného úradu sa objavovali hrozitánske veci, je veľmi zlé alebo smutné, že nás prokuratúra nezoznámila, aké hrozitánske dôsledky z tých hrozitánskych vecí vyvodila. Najmenej dvakrát v každom roku, čo som generálnym prokurátorom, podala Generálna prokuratúra správu parlamentu o tom, aké zistenia vo veciach, ktoré signalizoval Najvyšší kontrolný úrad, vykonala a aké opatrenia prijala. Každý rok najmenej dvakrát. Tie správy nie vždy, ale občas boli prerokované aj vo výboroch parlamentu. Posledná správa bola prerokovaná aj tu v pléne pred niekoľkými mesiacmi. Pán poslanec Kováč bol vtedy poslancom, neviem, či bol vtedy prítomný na rokovaní, ale bol poslancom, kde aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Balejík priznal, že bolo chybou, že sa orientovali na podávanie oznámení polícii alebo prokuratúre a nie na vyvodzovanie dôsledkov voči vedeniu podnikov, voči rezortom, ktoré tieto podniky spravujú, pretože prokuratúra a polícia nemôže vyvodzovať dôsledky z neefektívneho postupu. Môžu vyvodzovať dôsledky len z porušenia, z formálneho porušenia zákonov, a ja som tento parlament oboznámil s tým, že, žiaľbohu, Najvyšší kontrolný úrad, ktorý mal byť vysokokvalifikovaným orgánom, písal do svojich správ aj vyslovene právne nezmysly, že označoval za hrubé porušenie zákona prevod majetku štátu v rozpore so zákonom upravujúcim prevod majetku štátu, a pritom v troch prípadoch len za posledný rok nešlo o prevod majetku štátu na neštátne subjekty, ale išlo iba o prevod správy majetku štátu z jedného správcu na iného správcu, ktorý sa týmto zákonom vôbec neriadil.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Langoša, požiadal ma, aby som upozornil sporiteľňu, že má dodržiavať zákon, a povedal, že som mu odpovedal, že v podstate ma to nezaujíma. Ja som pána poslanca Langoša i osobne prijal i písomne som mu odpovedal. Odpoveď mám tu k dispozícii. Povedal som mu, že sa prokuratúry jeho podanie nedotýka, že vlastne žiada, aby si sporiteľňa plnila svoje zákonné povinnosti. Treba povedať, že podľa § 9 ods. 4 zákona 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, podľa § 37 ods. 1 a ods. 2 zákona 21/1992 Zb. bolo povinnosťou peňažných ústavov vykonávať v stanovených prípadoch kontrolu totožnosti klienta. Pán poslanec Langoš nevedel o žiadnom prípade, kde by to tak nebolo, len vychádzal z novín, že sa to tak údajne nerobí, a chcel odo mňa, aby som napísal banke, že to má tak robiť. Teda aby som napísal banke, že má dodržiavať zákon, keď nemám žiadnu informáciu, že ho nedodržuje. To proste tak nejde. To predsa nemôžem, prokuratúra nie je na to, aby vypisovala všetkým štátnym alebo neštátnym orgánom - pretože banka nie je štátny orgán -, proste všetkým subjektom v republike, že majú dodržiavať zákony. To je azda normálne. Našou povinnosťou je reagovať, keď zistíme, že sa zákon porušoval, a to sme nezistili. Pánu poslancovi to bolo oznámené ústne, napriek tomu podal písomné podanie. A bolo mu odpovedané 18. augusta 1998 aj písomne v tomto zmysle.

    A inak, pokiaľ ide o naše reakcie na privatizáciu, už som o tom hovoril, že nám trošku bránila právna úprava postavenia Fondu národného majetku a nález Ústavného súdu.

    Pán minister Černák povedal, že treba odblokovať politickú nomináciu súčasného generálneho prokurátora do budúcnosti. Už do roku 1989 som pracoval na informatike, analytike a podobných veciach, ale od roku 1990 som sa stal zástupcom hlavného vojenského prokurátora česko-slovenskej federácie. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany, ktorá v súčasnosti na Slovensku pôsobí. Som kariérny prokurátor uznávaný doma i v zahraničí, odborne i v teoretických inštitúciách a podľa toho, čo povedali predstavitelia súčasnej koalície v novinách, majú ma nahradiť ľudia - teda generálneho prokurátora i námestníka má určiť politická strana -, ktorí nie sú prokurátori, ktorí sú politickí funkcionári. A za týchto okolností pán minister hovorí, že dôvodom mojej výmeny má byť snaha odblokovať politickú nomináciu generálneho prokurátora. Je to smiešne, minimálne smiešne.

    Nebudem už ďalej hovoriť o konkrétnych veciach, lebo dúfam, že na to dostanem príležitosť, prejdem na všeobecné veci. V úvode svojho vystúpenia som už povedal, aké sú zvyky, pokiaľ ide o Európu, a súhlasím s tým a od začiatku som súhlasil, že treba mať možnosť odvolať generálneho prokurátora kedykoľvek, ale túto možnosť by mal mať odborný orgán, nie politický. Ešte stále je tu priestor na to, aby parlament zvážil túto situáciu a upravil túto novelu zákona tak, aby o tom, či generálny prokurátor má alebo nemá byť odvolaný, teda či si plní alebo neplní povinnosti, nerozhodoval politický orgán len hlasovaním, ale ak mu to navrhne nejaký odborný orgán.

    Ďalej by som chcel povedať, že pokiaľ dôvodom tejto novely má byť moje odvolanie - hovoril som už o konkrétnych prípadoch, ktoré k tomu mali viesť, ale i všeobecne -, v prvom rade ide o koncepčnú otázku modelu prokuratúry. Zodpovedá Prokuratúra Slovenskej republiky podľa platnej právnej úpravy za odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov alebo zodpovedá len za zákonnosť, ale nie aj za úspešnosť postupu polície? Na to dáva odpoveď, ako som už spomínal, § 158 Trestného poriadku. Podľa odseku 3 tohto paragrafu všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov sú povinné podniknúť policajné orgány. Prokurátor takúto povinnosť nemá. Argumentácia všeobecnými úvodnými ustanoveniami § 3 zákona o prokuratúre nie je namieste, pretože tam sa hovorí "v rámci svojich kompetencií" a tie sú vymedzené práve Trestným poriadkom § 158. Podľa § 174 ods. 1 dokonca v štádiu pred začatím trestného stíhania ani nevykonáva prokurátor dozor nad zachovaním zákonnosti podľa Trestného poriadku. Prokurátor, sudca a policajný orgán sú orgánmi činnými v trestnom konaní. Majú v ňom však svoje Trestným poriadkom vymedzené úlohy. Tak ako sudcu, ani prokurátora nemožno robiť zodpovedným za to, že niektoré trestné činy neboli odhalené alebo neboli zistení ich páchatelia.

    Pokiaľ ide o zodpovednosť generálneho prokurátora za postup jednotlivých prokurátorov v konkrétnych trestných veciach, ide o ďalšiu koncepčnú otázku. Majú byť jednotliví prokurátori procesne nezávislí alebo prísne podriadení? Hovoril som, že som ako jedno z prvých opatrení po mojom nástupe do funkcie zaviedol samostatné rozhodovanie a samostatné podpisovanie rozhodnutí jednotlivými prokurátormi. Hovoril som o tom, že § 23 zakazuje rešpektovať nezákonný pokyn a umožňuje odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore s právnym presvedčením ktoréhokoľvek prokurátora.

    Dovolím si zacitovať z programového vyhlásenia vlády, tlač 67, strana 4, riadok 6 zhora: "Vláda bude dôsledne presadzovať posilňovanie procesnej nezávislosti prokurátorov." Jednak neviem, ako ešte by sa dalo posilňovať procesnú nezávislosť prokurátorov, a jednak vláda nielenže sa stotožnila s touto podľa mňa absolútnou nezávislosťou, ale chce ju ešte ďalej zdokonaľovať. Teda vláda chce, aby generálny prokurátor nemohol nijako ovplyvňovať postup konkrétnych prokurátorov, ale on to ani dnes nemôže. Pripadá vám logické za tejto situácie tvrdenie, že na to, aby sa mohlo konať v konkrétnych veciach, treba vymeniť generálneho prokurátora? Pokiaľ by sa chcelo postupovať podľa zákona, určite nie. Pokiaľ sa chcú vyvíjať nejaké tlaky na konkrétnych prokurátorov, aby sa postupovalo inak, potom áno.

    Takže to je všetko, čo som si dovolil povedať k navrhovanej novele zákona o prokuratúre, ktorú považujem nielen za účelovú, a preto nesprávnu, ale za veľmi škodlivú priebehu demokracie na Slovensku a za celkom bezdôvodnú.

    Pokiaľ ide o moje konkrétne postavenie v prokuratúre a moju zodpovednosť za činnosť prokuratúry, samozrejme, cítim sa zodpovedný za čokoľvek, čo sa v prokuratúre v čase, keď som na jej čele, stane. Práve preto je vo svete zvykom, že generálny prokurátor politickú zodpovednosť po určitý funkčný čas nenesie. Napríklad pri návšteve generálneho prokurátora Francúzskej republiky, ktorý je predsedom komisie pre stíhanie členov vlády, sudcov, prokurátorov, som sa ho pýtal, kto bude stíhať jeho - pretože sa vtedy pripravoval zákon, chcel som to dostať do toho nášho zákona -, povedal mi, že nikto. S tým sa proste nepočíta, a keď sa to stane, je to smola, po funkčnom období sa proste generálny prokurátor vymení, a ak je dôvod na trestné stíhanie, tak sa stíha. A tomu stíhaniu nebráni nič ani u nás.

    A ak sa niektorí z vás z minulého funkčného obdobia pamätáte, chcel som, aby generálny prokurátor, ak sa voči nemu vznesie obvinenie, prestal vykonávať funkciu, aby policajný orgán, ktorý ho začne stíhať, nemal strach z toho, že je v tejto funkcii. Tento náš návrh bol súčasnou koalíciou označený za akúsi ilegálnu imunitu generálneho prokurátora s tým, že to môže byť upravené len v ústave a z návrhu bolo vyčiarknuté pozastavenie výkonu funkcie generálneho prokurátora. A právny stav je taký, aký je, ale je zhodný s väčšinou štátov západnej Európy.

    Ďakujem vám za pozornosť, páni poslanci.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Hofbauer.

    Pán poslanec Húska - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem povedať svoje stanovisko k vystúpeniu pána generálneho prokurátora.

    Mne osobne potvrdil dôveru, ktorú som mal v jeho kompetenciu, a to kompetenciu nielen profesionálnu, ale aj ľudskú a zároveň potvrdil, že námietky, ktoré boli proti nemu spracované, boli spracované v podstate dosť povrchne, dosť ledabolo a predovšetkým neopierali sa o pravdivé fakty. Z týchto dôvodov si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby mal pán generálny prokurátor príležitosť vystúpiť a hovoriť.

    Je zaujímavé a rád by som upozornil aj pánov poslancov na to, že pozornosť médií je skoro nulová. Ak si dobre všímate, akým spôsobom sa vlastne sledujú jednotlivé kauzy, a ak si teraz všímate túto snahu mlčky prejsť cez všetky trápnosti, ktoré sa tu udiali, tak uvidíte tú hĺbku nesolídnosti pri takýchto pokusoch o odvolávanie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    to, čo teraz prerokúvame, vôbec nie je žiadna novela zákona. Pomenujme to pravým menom. Je to personálne likvidovanie konkrétnej osoby, a to Michala Vaľa, a to formou prijatia špeciálneho zákona na toto uskutočnenie. Upozorňujem na dve skutočnosti, ktorých sa tu dotkol aj pán poslanec Húska.

    Po prvé, vystúpenie generálneho prokurátora, ktoré malo byť včera večer, bolo z taktických dôvodov organizáciou tejto schôdze presunuté na jalové obdobie doobedňajšieho a ranného rokovania Národnej rady, keď televíziu sleduje málokto, ale večerné vysielanie, ktoré prebiehalo, bolo štandardne vyplnené táraním ministra Černáka. Pokojne to nazývam táraním, pretože to, čo tu odznelo, skutočne nemalo nič spoločné s korektným vystúpením.

    Druhá vec, celkom prázdny balkón. Kde sú tí všetci žurnalisti bojujúci za slobodu slova, za právo, za záštitu?

    Keď tu prednášal správu pán predseda Slovenskej informačnej služby v rokoch 1994 - 1996, balkón išiel padnúť od vykrikujúceho davu žurnalistov, ktorí sa pretekali v urážaní a vo vykrikovaní. Aj toto je obraz súčasnosti, súčasnej mediálnej sféry, ale aj súčasnej politickej sféry, ktorá ju ovláda.

    Dámy a páni, odznelo tu veľa tvrdení. Dotknem sa niektorých z nich, ktoré ma veľmi zaujali, pretože odzneli z úst osoby, ktorá by mala byť prvoradá v oblasti práva a spravodlivosti, a to je minister spravodlivosti. Tieto tvrdenia sa jednoducho nezakladajú na pravde a tým celé toto obžalobné konanie získava absurdný rozmer, ktorý zodpovedá tomuto obdobiu.

    Dotkol by som sa prvého bodu, kauzy, chýrnej kauzy triptychu. Pán generálny prokurátor sa o tom zmienil dosť podrobne, ako vyzerá kópia, ako sa kópia obrazu môže robiť, ako sa kópia obrazu robiť nesmie. Kto o tomto nič nevie, nech o tom nehovorí alebo nech sa ide pozrieť k reštaurátorom, ktorí vyhotovujú kópie obrazov renomovaných majstrov. Tam sú veľmi prísne pravidlá hry, ako sa kópia obrazu robiť nesmie. V opačnom prípade je to falzifikát. To, čo sa udialo v nadväznosti na chýrny triptych gotických tabuľových obrazov, bola výroba falzifikátov. V nadväznosti na všetky konania, ktoré sa konali, išli mimo rámca konania generálneho prokurátora ako persony.

    Ďalšia problematika, ktorá sa veľmi hojne spomínala, bola činnosť alebo nečinnosť generálneho prokurátora v nadväznosti na údajné nezákonné privatizácie, mieni sa predovšetkým podnik Nafta Gbely.

    Dámy a páni, je vám známe, kedy bol podnik Nafta Gbely privatizovaný? Za Mečiarovej vlády, teraz v rokoch 1994 - 1998? Ale vôbec nie! Veď predsa Nafta Gbely sa privatizovala predtým. Nebolo to náhodou za vašej vlády, pán Čarnogurský? Podnik bol zmenený na akciovú spoločnosť a v tom čase následne privatizovaný? A v súčasnosti to, čo robil Fond národného majetku, to bol jednoducho predaj časti akcií, na čo Fond národného majetku - nech mi to nikto nemá za zlé - má oprávnené právo. To, či sa komusi páči cena, za ktorú sa tieto akcie predávali, alebo nepáči, to je individuálne právo. Mne sa takisto nepáči súčasná cena automobilov, ale za to nedávam návrh na odvolanie generálneho prokurátora.

    Vo veci kauzy Nafta Gbely výbor pre hospodárstvo a privatizáciu, ktorý som mal možnosť viesť v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu, ustanovil osobitnú komisiu. Osobitná komisia uskutočňovala detailný prieskum priamo vo Fonde národného majetku s prieskumom faktov porušenia zákona. Porušenia zákona, zdôrazňujem, pretože parlamentný výbor má oprávnenie skúmať rešpektovanie alebo porušenie zákona. Táto komisia bola zostavená paritne z predstaviteľov opozičných aj koaličných poslancov.

    Na osvieženie pamäti pripomeniem. Za vtedajších opozičných poslancov tam nesedeli žiadni amatéri a žiadne, povedal by som, ľudské bojazlivky. O pánu Vaškovičovi nie je možné tvrdiť, že by bol neskúsený, o pánu Petrovi Magvašim, súčasnom ministrovi tejto vlády, o pánu Volfovi, ktorého prieskumy mali podobu skôr šou vystúpení do tej miery, že jeho opoziční poslaneckí partneri protestovali proti jeho vystúpeniu a na ich podnet výbor potom zmenil účasť pána Volfa za takisto v tom čase opozičného poslanca, predstaviteľa KDH, pána Gaľu. Takýmto spôsobom bolo uskutočňované preskúmavanie zákonnosti predaja akcií Nafta Gbely, teda nie nezákonného privatizovania, pretože to je demagógia a zavádzanie. A výbor jednoducho nekonštatoval fakt, že by zákony v prípade predaja akcií Nafta Gbely boli porušené. To, či sa transakcia s akciami komusi páči alebo nepáči, dámy a páni, to nie je vec toho, že by bolo možné na základe toho odvolávať generálneho prokurátora alebo dávať mu to za vinu.

    Pán minister Čarnogurský, veľmi sa vám čudujem, že spomínate privatizáciu Piešťan. Pripomeniem vám privatizáciu a akcie a iniciatívy istej firmy Interthermal, ak vám dobre slúži pamäť. Ak nie, tak vám to pripomeniem z rokov 1991. Nebol v tom zapletený náhodou klan rodiny Čarnogurských? Menovite váš brat Ivan?

  • Pán poslanec, rokujeme o skrátenom konaní k návrhu zákona o prokuratúre. Prosil by som vás, keby ste diskutovali o tom, nie o privatizácii. To môžete niekde inde a nie tu.

  • Bod po bode, ktoré tu boli spájané...

  • O privatizácii Piešťany nikto nehovoril, tak sa venujte problému, pretože...

  • Kategoricky protestujem, aby ste ma prerušovali a predpisovali mi, čo môžem v parlamente hovoriť a čo nemôžem hovoriť. Neberte mi moje ústavné právo.

  • Pán poslanec, to predpisuje rokovací poriadok, nie predsedajúci.

  • Ďalší bod bol tu spájaný s osobou generálneho prokurátora, a to únos Michala Kováča mladšieho a systém nekonania. Dámy a páni, celá táto kauza, tak ako sa odohrávala aj na scéne parlamentu - pretože z toho môžem predovšetkým vychádzať -, silne pripomínala chýrnu akciu Tlačovej agentúry Sovietskeho zväzu v roku 1968, a to v nadväznosti na nájdenie samopalov pri Moste v predvečer "plazivej kontrarevolúcie" v Česko-Slovensku, keď Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu tieto samopaly objavila skôr, ako ich objavil Policajný zbor vtedajšej Československej socialistickej republiky. Presne to isté sa odohrávalo tu, na tejto scéne parlamentu, keď pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Pittner vystúpili s takými podrobnosťami, takrečeno, v predstihu alebo takmer súbežne, že to vyvolalo ak nie údiv, tak prinajmenšom úsmev. Zaujímavé by bolo predovšetkým vedieť, ako bolo možné, že títo páni vedeli také detaily, o ktorých v tom čase nemal tušenia ani celý Policajný zbor.

    V nadväznosti na toto sa uvádzalo aj nekonanie generálneho prokurátora v súvislosti s hanobením prezidenta republiky, a to v súvislosti so lživým označením jeho konta v rakúskej banke v novinách a v tlači. Dámy a páni, takéto lživé označenie jednoducho nebolo. V tlači bola na pána prezidenta uplatnená otázka - pán prezident, je pravda, že - a na základe tohto sa konal súdny proces a na základe tohto, že ktosi sa spýtal kohosi a položil mu otázku, bol odsúdený aj denník, aj redaktor, ktorý bol podpísaný pod týmto článkom. Toto je fakt, ktorý je bezprecedentný, pretože za svoju otázku bol tento žurnalista súdený. Takýto stav a takéto čosi nepoznám v žiadnej civilizovanej krajine, a dokonca ani v necivilizovanej.

    Amnestie, ktoré boli v súčasnosti uskutočňované, sú veľmi zaujímavé, a nie je vôbec žiadna náhoda, že sa konajú v časovej a vecnej nadväznosti na odvolávanie generálneho prokurátora. To je proste súkolie, ktoré je spriahnuté a spolu súvisí a svojím spôsobom je logické. Preto neprekvapuje, že súčasne úradujúci zastupujúci prezident a predseda vlády Mikuláš Dzurinda vybral špeciálny rozsah rušenia amnestií. Uvediem jednu amnestiu prezidenta republiky. Na osvieženie pamäti je to zo 17. júla 1996 pod číslom Kancelárie 1616/96-72-980, a je to rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného Mariána Kočnera.

    A rozhodol takto, vynechávam úvodné pasáže: "Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené", a teraz počúvajte veľmi pozorne, "po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

    Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby.

    Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk." Záver - "aby sa nepokračovalo a bolo zastavené".

    Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, z akého dôvodu sa celý tento prepletenec okolo škandálu firmy Technopol všetkých osôb, ktoré sa okolo toho motali, motajú a sú v pozadí, ktorých identita nie je známa, ako sa tu uvádza, údajne nedotýka, otvára sa len istá konkrétna vybraná časť? Vysvetlenie nie je až také zložité. Veď si pripomeňme spravodajskú hru na obranu Markízy vlastným telom v predvolebnom období. Čo to bolo? Je to náhoda, že tam vystupoval bývalý prezident republiky Michal Kováč a že tam práve vystupovali ním amnestované osoby? Ani zďaleka. Obyčajná spravodajská hra, ktorá bola starostlivo zorganizovaná, zrežírovaná, pripravená na zoškandalizovanie volebnej kampane vtedajšej vládnej koalície.

    Ďalší bod, ktorý sa tu spomínal, bolo odvolanie vyšetrovateľov v nadväznosti na šetrenia. Pán generálny prokurátor dosť podrobne uvádzal, o čo ide, že išlo doslova o divadelné predstavenie týchto vyšetrovateľov, a to na divadelnej scéne, ktorú financuje zahraničie, tzv. divadlo Stoka. To nie je divadlo. A ja by som to ešte doplnil, že vyšetrovatelia spolupracovali a konzultovali svoje kroky s vtedajším prezidentom. To je krok vskutku bezprecedentný.

    Dámy a páni, o vymenovanom alebo teda designovanom predpokladanom generálnom prokurátorovi pánu Hanzelovi je známe to, že jeho manželka funguje ako sudkyňa, a je známe to, že táto dáma ako sudkyňa je podpísaná pod rozhodnutiami o prevode vlastníckych práv vlastníkov akcií na investičné fondy. Parafrázujem to, nie je to doslovná citácia, ale tento krok sa udial a o tieto rozhodnutia súdu sa opierali investičné fondy, ktoré okradli v tomto štáte 3 milióny obyvateľov, 3 milióny akcionárov. Aké sú ceny vašich investičných kupónov a akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie? Môžeme si s tým zapáliť cigarety. Takže manžel tejto dámy sa stane bezpochyby generálnym prokurátorom, čo má dostatočne silnú vypovedaciu schopnosť v týchto súvislostiach.

    Ale, dámy a páni, upozorňujem nie vládnu opozíciu, vládnu koalíciu, nielen my, ale predovšetkým vy sa dostávate pod tlak, vy sa dostávate do pozície vydierateľných a vydieraných. Je vám jasné, že ak ministerstvo vnútra, rezort spravodlivosti, Slovenská informačná služba a týmito zložkami ovládaný generálny prokurátor miesto toho, ktorého teraz budete odvolávať, tak vy sa stanete jednými z najzraniteľnejších ľudí, aby ste kooperovali v tomto súčasnom zlepenci a podpisovali sa aj pod také veci, s ktorými sa čím ďalej, tým viac budete nestotožňovať a budete proti nim. Budete mať možnosť? Veru nie. Budete držaní pevne pod krkom, pretože toto je opakovanie modelu z roku 1948, keď vtedajšia moc v prvom rade zlikvidovala médiá a chytila ich do rúk. Pozrite - prázdny balkón. Ani noha tu nie je. Druhá vec. Chytia do rúk presne súdnictvo. Minister spravodlivosti ubezpečil, že šéfov súdov v okresoch odvolá a vymenuje iných. Takže všetci sudcovia si veľmi vyjasnia, kto drží v tomto rezorte v rukách moc. Pod perzekúcie a politické čistky v roku 1948 sa podpísali práve vtedajší politickí prokurátori. Pripomeniem ich: Feješ, Urválek. Pamätáte sa ešte na ich mená? Sú podpísaní pod najnehoráznejšími rozsudkami, kde sa kriminalizovali so spätnou platnosťou činy, ktoré nikdy neboli trestné a o ktorých súdení ľudia boli donucovaní vypovedať, a to i krivo!

    Dámy a páni, končím len tým, že cieľom celého tohto diania, čo sa tu teraz odohráva, sú dva kroky: Ďalší schodík na zostupe od demokracie k nedemokracii. Podpisujete sa pod to a všetka váha v budúcich časoch padá na vás, ktorí za toto budete hlasovať.

    A po druhé, cieľom bude kriminalizácia všetkých štátnopolitických krokov obdobia Mečiarovej vlády v rokoch 1993 - 1998, a to pod hlavičkou obrany práv a slobody pracujúcich. To už tu bolo v roku 1948. Dobre si rozmyslite, ktoré tlačidlo pri hlasovaní stlačíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Ošváth - faktická poznámka.

  • Mám faktickú pripomienku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Pán poslanec Hofbauer, som rám, že toto vaše vystúpenie je prenášané, ako hovoríte, v jalovom vysielacom čase televízie, pretože keby bol vysielaný v špičkovom vysielacom čase, asi by vaša hrubozrnná demagógia ohrozila mravnosť mládeže. To, čo ste tu hovorili, skutočne mnou otriaslo, akým spôsobom dokážete demagogicky prekrúcať skutočnosti.

    V návrhu zákona sa konštatuje, že prezident Fondu národného majetku pán Gavorník uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie, čo je v rozpore s ústavným zákonom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov. Stačí uviesť dva príklady: Nafta Gbely a Kúpele Piešťany. Každý z nás veľmi dobre vie, kto stojí za privatizáciou týchto dvoch podnikov a kto z nich profituje. Ak sa občania tohto štátu pozerajú na to, čo ste tu hovorili, jednoznačne treba pripomenúť jeden základný fakt, že v privatizácii bol predaný majetok za 130 miliárd korún a dnes má Fond národného majetku na svojom konte 0. Preto si uvedomte túto skutočnosť, keď budete alebo budeme musieť vysvetľovať našim občanom, že nebude mať z čoho vyplatiť dlhopisy ani tým našim spoluobčanom, ktorí majú viac ako 70 rokov, a bolo im to sľúbené. Je to vaša zásluha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Hofbauera v časti, kde spomínal amnestiu. Myslím si, že to nie sú žiadne, ako sa tu označuje, nekonkrétne alebo bez podkladov uvedené stanoviská, ale vychádzajú z doteraz nielen na Slovensku, ale v celej právnej literatúre pokrokových právnych štátov uznávaných myšlienok. Dovolím si citovať z učebných textov Teórie práva profesora Prusáka z roku 1995, kde sa jasne hovorí, že pri amnestii zaniká trestnosť, to znamená, keď je vyhlásená amnestia raz, tým zanikne trestnosť a už niet opravného prostriedku, ako to obnoviť. Obdobne publikácia kolektívu veľmi uznávaných autorov - vydala Bratislava 1994 - takisto tento názor zastáva.

    A pokiaľ sa v týchto súvislostiach diskutuje o privatizácii, vážení, to nie je otázka, kto privatizoval, ale či privatizoval v rozpore so zákonmi. A som medzi tými, ktorí zastávajú stanovisko, ak bolo privatizované v rozpore so zákonom, prosím, treba vyvodzovať dôsledok. Ale privatizácia bola a je prechodom vlastníctva zo štátneho do súkromného. To je podstata transformácie. A to nie je rozkrádanie, vážení. Vy tu pletiete pojmy. A pokiaľ bolo niečo urobené v rozpore so zákonmi, príďte s konkrétnymi žalobami a budem medzi tými, ktorí podporia vyvodenie...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    budem reagovať na rozpravu k tomuto vládnemu návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu o prokuratúre. Rozprava bola pomerne obsiahla. Budem reagovať predovšetkým na vystúpenie generálneho prokurátora, pretože reakciou na vystúpenie generálneho prokurátora pravdepodobne vlastne budem reagovať aj na vystúpenia niektorých poslancov, ale pokiaľ nebude pokryté, na záver by som sa potom zmienil alebo reagoval aj na vystúpenia niektorých poslancov.

    Vážená Národná rada,

    pán generálny prokurátor na úvod svojho vystúpenia prezentoval také skôr všeobecné teoretické úvahy alebo otázky o postavení prokuratúry, o základných dvoch alternatívach, dvoch modeloch konštrukcie prokuratúry, či generálneho prokurátora vymenúva nejaký odborný orgán alebo ho vymenúva politický orgán a podobne. V právnickom dialekte sa takýmto úvahám hovorí "úvahy de lege ferenda". Môžu byť celkom zaujímavé, ale my musíme vychádzať z platného právneho stavu, to znamená z právneho stavu, podľa ktorého generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, a preto sa bližšie nebudem o tom už ďalej zmieňovať, o tých úvahách, ktoré, opakujem, pre právnika sú celkom zaujímavé. A keby som sa touto otázkou zaoberal na nejakej odbornej konferencii, celkom rád by som obšírnejšie diskutoval na túto tému.

    Chcem poznamenať, že áno, plánujeme v priebehu tohto funkčného obdobia buď rozsiahlejšiu novelu Ústavy Slovenskej republiky, alebo dokonca celú novú Ústavu Slovenskej republiky. Tam sa, samozrejme, budeme zaoberať, proste odborný tím, ktorý to bude pripravovať, sa bude zaoberať aj postavením prokuratúry a potom nepochybne tieto úvahy o rôznych alternatívach postavenia prokuratúry budú obsiahlo diskutované v prípravných prácach a výsledok týchto diskusií sa prejaví potom v zakotvení prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky a v nasledujúcich zákonoch.

    Ale vlastne ku konkrétnejšiemu vystúpeniu mám najskôr dve metodické poznámky. Potom prejdem ku konkrétnym kauzám, ktoré sú jednak vo vládnom návrhu a ako sa k nim vyjadril generálny prokurátor. Predovšetkým by som vás chcel upozorniť, Národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, na metódu, ktorú, žiaľ, veľmi často použil pán generálny prokurátor vo svojom výklade, a to metódu spočívajúcu v tom, že problém sa posunie trochu inde, trochu vedľa, a potom sa zaoberá týmto posunutým problémom a ten akože rieši. Ale to nie je riešenie problému, ktorý je uvedený v odôvodnení tohto vládneho návrhu.

    Ďalej by som chcel citovať predsa len niektoré relevantné právne ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, aby bolo jasné, o čom hovoríme a za čo prokuratúra zodpovedá alebo nezodpovedá, aké právomoci má, aké právomoci nemá. A v tejto súvislosti znovu iba opakujem, že prokuratúra je konštruovaná ako monokratický orgán, čiže keď sa kdekoľvek hovorí o prokurátorovi trebárs okresnom alebo krajskom prokurátorovi, tak aj za tohto okresného alebo krajského prokurátora zodpovedná generálny prokurátor. Je to rozdiel konštrukcie prokuratúry od konštrukcie iných justičných orgánov. Napríklad ja ako minister spravodlivosti nezodpovedám za činnosť povedzme krajského súdu alebo sudcu na krajskom alebo okresnom súde, ale generálny prokurátor zodpovedá za činnosť okresného alebo krajského prokurátora. V tom je proste rozdiel v konštrukcii prokuratúry a iných justičných orgánov.

    Dovoľte mi teda, aby som citoval niektoré ustanovenia zákonov, ktoré považujem za relevantné pri posudzovaní celého problému, o ktorom hovoríme. Podľa § 3 zákona o prokuratúre prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti. Podľa § 5 tohto istého zákona prokurátor je pri plnení úloh povinný postupovať iniciatívne, nestranne a bez prieťahov. Podľa ďalších ustanovení tohto zákona prokurátor potom tieto svoje právomoci vykonáva rozličným spôsobom. Prokurátor má právomoci nielen v trestnom konaní, teda v tej najširšej škále trestného konania, ale aj v civilnom konaní jednoducho niektoré svoje právomoci vykonáva nie trestnými zásahmi, zásahmi trestného konania, ale civilnými zásahmi, ako napríklad podaním žaloby na civilný súd o neplatnosť zmluvy, o náhradu škody a podobne.

    Trestný poriadok, ktorý upravuje priebeh trestného konania v tom najširšom zmysle slova, resp. ešte aj úkony pred začatím trestného konania, tak napríklad iba príkladom niektoré ustanovenia § 158 Trestného poriadku, ktorý hovorí o postupe pred začatím trestného stíhania, hovoria:

    "(1) Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať."

    Odsek 3 toho istého zákona, toho istého paragrafu: "Na preverenie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ostatných podnetoch na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia a zisťujú a zabezpečujú stopy trestného činu."

    Čiže keď pán generálny prokurátor hovorí o tom, že on nie, ale minister vnútra, že policajné orgány a podobne, áno, aj minister vnútra, aj policajné orgány majú svoje povinnosti a pravdepodobne ich v jednotlivých prípadoch porušili. Ale to je iná téma, o ktorej teraz nehovoríme. Teraz hovoríme o prokurátorovi.

    Pán generálny prokurátor hovoril, že nemal možnosť sa vyjadriť k tejto veci, pretože dostal podklady iba predvčerom a včera bol mimo služobne a podobne. Pán generálny prokurátor na toto zasadnutie Národnej rady bol včera pozvaný. Iba pripomínam, že keď bol v roku 1994 odvolávaný vtedajší generálny prokurátor Vojtech Bacho, nebol pozvaný a nemal možnosť sa vyjadriť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci. Sám osobne som včera zabezpečoval oznámenie pánu generálnemu prokurátorovi o čase prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona. Nemáte pravdu, že nebol pozvaný.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Čiže pán generálny prokurátor bol pozvaný, nakoniec na základe toho tu mal možnosť vystúpiť.

    No a teraz by som prešiel k jednotlivým prípadom, tak ako sa o nich zmienil pán generálny prokurátor.

    Prvý prípad je prípadom preverovania petičných hárkov Demokratickej únie. Pán generálny prokurátor hovoril približne v tom zmysle, že on za to nemôže, že za to môže minister vnútra, polícia atď. Ba dokonca pán generálny prokurátor povedal, že neinicioval oznámenie na preverovanie hárkov Demokratickej únie, a to je to jemné posunutie v tomto prípade. Toto používam ako ilustráciu použitia tej metódy, o ktorej som sa zmienil. Netvrdím, že prokuratúra alebo dokonca generálny prokurátor inicioval toto oznámenie na preverovanie hárkov Demokratickej únie, to iniciovali viac-menej nejakí neznámi ľudia, ale na základe tohto oznámenia polícia potom navštívila alebo si predvolala približne 10 tisíc občanov tejto republiky. Isteže, pán generálny prokurátor použil metódu čisto formalistického posudzovania tejto veci, že áno, polícia má právo si predvolať občana alebo navštíviť a pýtať sa ho na jednotlivé veci a povedzme spísať o tom záznam. Ale veď všetci sa pamätáme, ako to predsa prebiehalo. Veď celá táto akcia prebiehala približne pol roka a objektívny dosah a vplyv tohto preverovania, tohto vypočúvania 10 tisíc občanov spočíval v tom, že týchto 10 tisíc občanov a ďalší a ďalší občania, ktorí sa o tom dozvedali či priamo, alebo nakoniec z tlače, to vnímali a objektívne to na nich pôsobilo ako zastrašovanie za to, že sa podpísali na petičnú akciu v prospech Demokratickej únie, ktorá bola vtedy opozičnou stranou. Toto bolo porušenie zákona aj občianskych práv podľa Ústavy Slovenskej republiky a proti takémuto postupu prokuratúra vtedy žiadnym spôsobom nezasiahla.

    Druhý prípad - petičné hárky alebo podpisy pod Združenie robotníkov Slovenska. V tejto veci pán generálny prokurátor uviedol nejaké údaje, čísla, ku ktorým nemám možnosť sa dostať a zaujať k tomu konkrétne stanovisko, čiže v tomto jednom bode nezaujímam stanovisko k tvrdeniam generálneho prokurátora. Tento jeden bod nie je podstatný na posúdenie celého návrhu.

    Pokiaľ ide o prípad domovej prehliadky na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici a vôbec o celú záležitosť s predajom triptychu Troch kráľov z Biskupského úradu v Banskej Bystrici, opäť sa generálny prokurátor stavia do postavenia, že vlastne nevie, o čo išlo, nevie, čo vláda myslela pod provokáciou. Iniciatíva bola na strane biskupského úradu a dal nám tu pomerne obsiahly výklad o tom, aký je rozdiel medzi kópiou a falzifikátom vo výtvarnom umení. Tento prípad nie je o rozdiele medzi kópiou a falzifikátom vo výtvarnom umení. Tento prípad je o tom, že bol najatý policajný provokatér Grabner, ktorý je doteraz neznámy, alebo prinajmenšom zatiaľ nevieme povedať, kto to bol, ale jedno je isté, že napríklad všetky údaje, ktoré uviedol o svojom pobyte, boli falošné. Boli to údaje o pobyte vo Švajčiarsku, tie sme preverovali v podstate takými amatérskymi metódami, aké sme mali doteraz k dispozícii. Ukázalo sa, že na adrese vo Švajčiarsku, ktorú uviedol, nebýva a vôbec, že vo Švajčiarsku takýto občan nie je známy. Ďalšiu adresu uviedol vo Viedni, túto adresu sme preverovali. Taktiež je táto adresa vonkoncom vymyslená, pretože tam sídli nejaká inštitúcia, a jednoducho nevedno, odkiaľ pán Grabner zobral peniaze, a nie malú sumu. Myslím si, pokiaľ si pamätám, išlo o 200 tisíc dolárov. A ako je možné, že celú akciu zabezpečovala alebo pozorovali pracovníci Slovenskej informačnej služby? Predsa Oskar Fegyveres okrem svojej účasti na pozorovaní Michala Kováča mladšieho sa predtým zúčastnil na spravodajskom zabezpečovaní tejto akcie. A kto zorganizoval alebo kto ponúkol vôbec predaj triptychu, to je vedľajšie.

    Ponúknutie triptychu na predaj bolo úplne legálne, bolo v súlade so zákonom a majiteľ tohto triptychu mal právo tento triptych ponúknuť na predaj. S akými formálnymi náležitosťami to bolo spojené alebo bolo by to spojené, to je druhá vec, teda ak by sa predaj uskutočnil do zahraničia, že by na to bolo treba devízové povolenie. Ale to devízové povolenie by si musel zaobstarať kupujúci, čiže v tomto prípade ten údajný Grabner a podobne. To všetko sú iné veci, ktoré tu neriešime, ale prokuratúra bola povinná sa zaoberať tým, že boli bez súhlasu sudcu použité informačno-technické prostriedky, čiže inými slovami odpočúvanie, že bola zorganizovaná táto provokácia, ktorá spočívala v tom, že človek, ktorého totožnosť je doteraz neznáma, vystupoval ako údajný kupec tohto triptychu a celú vec zabezpečovali pracovníci Slovenskej informačnej služby, čiže oficiálne inštitúcie Slovenskej republiky. Proti tomuto prokuratúra žiadnym spôsobom nezasiahla, hoci sa o tom písalo v tlači.

    V jednom z ďalších bodov, ku ktorému prídem, pán generálny prokurátor povedal, že prokurátor nie je povinný čítať noviny. Ba dokonca som si poznačil, že ste povedali, že generálny prokurátor zabezpečuje, aby prokuratúra mala budovy, aby mohla pracovať. No, pán generálny prokurátor, takto si činnosť generálneho prokurátora nepredstavujeme. Aj keď to nie je uvedené v odôvodnení vládneho návrhu na skrátenie legislatívneho konania, tak nevdojak ste dodali ďalší dôvod, pán generálny prokurátor, pretože generálny prokurátor naozaj plní úlohy, ktoré mu ustanovuje zákon a ktoré som pred chvíľou citoval. To znamená, že keď prokuratúra - to je jedno, či to bola okresná v Banskej Bystrici alebo krajská v Banskej Bystrici, alebo Generálna prokuratúra v Bratislave - dostala tieto informácie o tom, že bol pravdepodobne spáchaný trestný čin, v tomto štádiu nie je potrebný dôkaz, že bol spáchaný. Zákon hovorí iba o skutočnostiach nasvedčujúcich o tom, že bol spáchaný trestný čin, prokuratúra bola povinná zasiahnuť. Teraz nehovorím o tom, čo konkrétne mala urobiť, ale bola povinná zasiahnuť podľa ustanovenia zákona, ktoré som vám citoval. Proste prokuratúra nezasiahla a z toho vyvodzujeme zodpovednosť aj pre generálneho prokurátora.

    Ku kauze únosu Michala Kováča mladšieho. Pán generálny prokurátor sa bráni tým, že prokurátor opakovane uložil polícii preverovať ďalšie dôkazy. Prokuratúra sama nemá možnosť viesť vyšetrovanie, zodpovedá za to polícia. Pán poslanec Hofbauer - a tu by som sa dotkol aj prejavu pána poslanca Hofbauera - vo svojom prejave hovoril o kauze Technopol. Pán poslanec Hofabuer, nehovorím o kauze Technopol. Hovorím o kauze odvlečenia slovenského občana. V tejto chvíli ma nezaujíma, proste sa nezaoberám tým, kto bol a kto nebol vinný v kauze Technopol, a som za to, aby kauza Technopol bola dôsledne vyšetrená. Divím sa, prečo nebola vyšetrovaná oveľa skôr, keď sa mala udiať v roku 1992. Prečo bolo vyšetrovanie začaté až niekedy v roku 1996 alebo 1997. Ale opakujem, toto nie je o kauze Technopol, a nie preto, že by sme sa chceli vyhnúť kauze Technopol, ale preto, že toto je o kauze odvlečenia slovenského občana do cudziny, a to bez ohľadu na to, či sa nazýval Kováč alebo či sa nenazýval Kováč. Opäť pán generálny prokurátor použil metódu, že áno, prokurátor zasiahol a nariadil doplniť vyšetrovania a preveriť ďalšie dôkazy. No ale toto je formalistický prístup. Áno, zasiahol, nariadil tam doplniť, preveriť nejaké ďalšie dôkazy, ale nenariadil preveriť napríklad dôkazy, ktoré sú uvedené v nezávislej komisii pod vedením dnešného ministra vnútra Ladislava Pittnera.

    Ale predsa každý, kto si prečíta správu - a nemusí byť odborníkom na trestné právo -, musí pochopiť, musí si povedať, že sú tu uvedené tvrdenia, ktoré keby sa preverili, tak by pravdepodobne vniesli svetlo do celej veci, a to buď tak, že by odhalili páchateľov alebo, naopak, zistili by, že páchateľov sa buď nedá odhaliť, alebo tam nešlo o trestný čin, že to bol samoúnos, aj to sa jeden čas tvrdilo a podobne. A toto Generálna prokuratúra neurobila. Keď bolo trestné stíhanie prerušené, opäť Generálna prokuratúra nezasiahla, a keď boli menení vyšetrovatelia a keď predchádzajúci predseda vlády na mítingu povie, že bude vymenený vyšetrovateľ, a Generálna prokuratúra opäť proti tomu nezasiahla, nuž tak to je neplnenie si povinností zo zákona, ktoré som citoval, zo strany prokuratúry, čiže aj zo strany Generálnej prokuratúry.

    Pán generálny prokurátor sa zmienil alebo reagoval na záznam vtedajšieho vyšetrovateľa mjr. Vačoka a interpretoval svoje vystúpenie vtedy tak, že vlastne nabádal vtedajšieho vyšetrovateľa Vačoka, aby postupoval ticho, rýchlo a dôslednejšie, aby bolo vyšetrovanie lepšie. Prečítam vám z tohto záznamu, ktorý mám k dispozícii, niektoré podstatné veci, ktoré sa týkajú vystúpenia práve pána generálneho prokurátora.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľu vydržali, tak by to prospelo priebehu tejto schôdze.

    Ešte poznamenávam, že stretnutie sa uskutočnilo 4. októbra 1995 niekedy večer okolo 21.00 hodiny, ale prosím, keď sa má postupovať rýchlo, tak môžu byť aj večerné zasadnutia, koniec koncov táto snemovňa tiež niekedy zasadá aj večer. Čiže major Vačok najskôr interpretuje, čo uviedol na tom stretnutí generálnemu prokurátorovi: "Uviedol som, že je dostatok dôkazov, že trestný čin mal určité štádiá, prvé štádium, druhé, tretie atď. Po tomto mojom základnom vysvetlení generálny prokurátor Michal Vaľo ma upozornil, že už takýto prístup nie je objektívny a nemožno tvrdiť, že by prvá fáza mohla súvisieť so samotným trestným činom." Ide o odvlečenie, samozrejme. Opäť, čo hovoril Vačok: "Uviedol som, že sú ďalšie dôkazy, ktoré toto potvrdzujú. Povedal som, že toto tvrdenie potvrdzujú svedecké výpovede a že je dostatočne preukázané spojenie medzi fázou prvou a druhou. Generálny prokurátor mal proti môjmu výkladu výhrady, s čím som nesúhlasil, a pri vete generálneho prokurátora, že vyšetrovanie takto vedené nie je objektívne, som dôrazne protestoval a vyzval som ho, že pokiaľ má na moju činnosť generálny prokurátor takýto názor, bolo by vhodné a správne, aby mi bola vec odňatá a vec riešil iný vyšetrovateľ. Generálny prokurátor ma obvinil zo zaujatosti" atď.

    Toto je z úradného záznamu, ktorý bol napísaný 5. októbra 1995, čiže na druhý deň po tomto stretnutí. Opäť možno siahodlho hovoriť o tom, že ako generálny prokurátor má právo zorganizovať si stretnutie s vyšetrovateľom. Áno, má právo, nepopieram to a má právo to urobiť večer atď. atď., ale nezaoberajme sa týmito formálnymi okolnosťami tohto stretnutia. Berme objektívny dosah tohto stretnutia, ako pôsobilo na vyšetrovateľa majora Vačoka vtedy, keď sa na tomto stretnutí zúčastnil. A opäť, myslím si, že netreba na to žiadne odborné právnické vzdelanie, ako čitateľ tohto záznamu musí dôjsť k záveru, že pri tomto stretnutí prejavy a vyjadrovania generálneho prokurátora mali objektívnu spôsobilosť ovplyvňovať vyšetrovateľa, čo je porušenie zákona zo strany generálneho prokurátora.

    Ďalej pán generálny prokurátor hovoril o privatizácii, o kauzách privatizácie. Pán generálny prokurátor sa odvolával na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že prokuratúra nemá právo zasahovať proti Fondu národného majetku a Generálna prokuratúra neposudzuje účelnosť rozhodnutí či Fondu národného majetku...

    Prepáčte, zoberiem si jeden podklad.

    Vychádzal som z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré určilo, že postup Fondu národného majetku pri priamych predajoch tak, že určí kupca, ktorému podnik je privatizovaný, je v rozpore s ústavou. Toto rozhodnutie Ústavného súdu bolo publikované v Zbierke zákonov, nakoniec bolo aj dosť široko komentované v tom období v tlači. Napriek tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu Fond národného majetku potom ešte nejaký čas prijímal takéto rozhodnutia, než bol zmenený zákon o veľkej privatizácii. No a keď prokuratúra je podľa zákona povinná dbať na záujmy štátu a je povinná a oprávnená postupovať nie iba v rámci trestného konania, ale aj v rámci civilného konania, v týchto prípadoch prokuratúra mala zasiahnuť a postupovať trebárs v rámci civilného konania podaním žaloby na súd o neplatnosť privatizačnej zmluvy, prípadne o navrátenie do pôvodného stavu a podobne. Generálna prokuratúra to, samozrejme, neurobila.

    A mám dojem, že pani poslankyňa Tóthová postavila otázku, že pri privatizácii sa nemá skúmať, kto privatizuje, ale či je v rozpore so zákonom a so záujmami štátu. No ale, pani poslankyňa, nespomínal som privatizáciu iba v rámci trestného konania alebo problematiky trestného konania.

  • Hlas z pléna.

  • No dobre, upresňujem to, že privatizácia alebo súlad so zákonom v oblasti privatizácie sa neposudzuje iba zo zorného uhla trestného práva, ale zo zorného uhla aj iného práva, čiže aj zo zorného uhla trebárs Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, alebo zákona o privatizácii, a keď sa zistí rozpor s ktorýmkoľvek z týchto iných zákonov, tak treba nejakým spôsobom postupovať. A pokiaľ sa zistí rozpor s týmto iným zákonom, nie trestným, tak, samozrejme, nie trestnými prostriedkami, ale civilnými, ako som povedal, prípadne podaním žaloby na súd a podobne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, práve v súvislosti s takouto privatizáciou došlo k hrubému poškodeniu záujmov štátu, ktoré vlastne až teraz ex post a iba skôr okrajovo zisťujeme napríklad takým spôsobom, že niektorí privatizéri si kupujú nákladné vily na španielskom pobreží. Predsa vily pána Rezeša na španielskom pobreží nepochybne súvisia s jeho privatizačnými aktivitami, pripúšťam, že nie v období tretej Mečiarovej vlády, ako sa tomu hovorí, ale v období druhej Mečiarovej vlády, ale to principiálne na veci nič nemení.

    Teraz hovoríme o prokuratúre, o postavení a poslaní a plnení úloh prokuratúry a v týchto prípadoch si prokuratúra proste svoju úlohu neplnila. Ako je možné, že dnes sa ex post v tlači dozvedáme, že trebárs pani Anna Nagyová má údajne vilu na španielskom pobreží, domáce časopisy uverejňujú fotografie vily, ktorú si stavia niekde na Slovensku. To všetko súvisí so záujmami štátu v súvislosti s privatizáciou. Pán poslanec, myslím, Cuper alebo Hofbauer, ktorí ste spomenuli Interthermal, tá otázka bola taká rečnícka, či nebol tam náhodou zainteresovaný istý Čarnogurský Ivan, tak vám hovorím, že nebol, nebol zainteresovaný v privatizácii. Mám dojem, že tam ani k privatizácii nedošlo. A ak máte na mysli nejaký hotel, ktorý sa v Piešťanoch rekonštruoval, a potom sa nezrekonštruoval a kde, áno, Ivan Čarnogurský, čiže mladší, to znamená môj synovec, istý čas vystupoval ako právny zástupca nejakého rakúskeho partnera, ktorý získal účasť na tomto podniku ešte pred rokom 1989, tak vám hovorím, že to nebola privatizácia a nebolo to nič protizákonné. V tejto súvislosti si myslím, že to absolútne nesúvisí. Som kedykoľvek ochotný o tom podrobne hovoriť, ale vzhľadom na to, že to nesúvisí s touto kauzou, tak v tejto chvíli vás s tým nebudem zdržiavať.

    Ešte mám poznačené v súvislosti s tým, čo uvádzame, že pán Gavorník v januári 1997 uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie. Na to pán generálny prokurátor povedal, že prokurátor nemá povinnosť sledovať noviny a čo všetko prokuratúra zabezpečuje, aby bola funkčná vôbec. No, pán generálny prokurátor, ale § 158 Trestného poriadku hovorí to, čo som už prečítal, a to, že na preverenie oznámení o skutočnostiach svedčiacich o tom, že bol spáchaný trestný čin, prokurátor je povinný zadovažovať si potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia. Jednoducho, ak generálny prokurátor, navyše generálny prokurátor, ktorý je podľa tej alternatívy, ktorú ste, pán generálny prokurátor, označili ako politickú, pripušťam, tým, že je volený snemovňou, čo je politický orgán, tak ak sa generálny prokurátor nezaoberá informáciami, ktoré sa vyskytnú v celoštátnom denníku s masovým nákladom a následne potom v ďalších novinách i časopisoch, pretože vtedy informácia pána Gavorníka prebehla a v médiách nejaký čas zaznievala, nuž tak, pán generálny prokurátor, potom opäť tým nastoľujete ďalšiu otázku o svojej kvalifikácii. Ale to teraz neriešime, no keď ste to už takto postavili, tak mi nemajte za zlé, že na to reagujem, ako som teraz reagoval.

    A posledný prípad, o ktorom ste hovorili alebo o ktorom sa tu hovorilo, to je ten prípad kampane denníka Slovenská Republika proti prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi v súvislosti s jeho údajným bankovým kontom v Rakúsku.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, k tomu hneď prídem, pán poslanec, k tomu hneď prídem. Pán generálny prokurátor povedal, že sa nepodarilo preukázať subjektívnu stránku. Na vysvetlenie, subjektívna stránka je vlastný psychický postoj páchateľa, čiže keď robím zle, tak či som si toho vedomý, že robím zle, alebo si toho nie som vedomý, veľmi stručne povedané. Nuž, prosím vás, opäť si to predsa všetci pamätáme, veď Slovenská Republika to uverejňovala týždeň na pokračovanie ako istý seriál s istým vyvrcholením s tým, že vlastne až na záver bolo uverejnené, že to bankové konto, o ktorom týždeň Slovenská Republika písala, malo patriť Michalovi Kováčovi st., prezidentovi Slovenskej republiky.

    Opäť sa nechcem púšťať do hry, ktorú, myslím si, že neoprávnene použil pán generálny prokurátor, a to, že sa zaoberal jednotlivými formálnosťami tohto prípadu, že sa napríklad nepodarilo preukázať subjektívnu stránku, čiže psychický vzťah vtedajšieho šefredaktora pána Smoleca k celej tej kampani. No pravdu povediac, mňa to v tejto chvíli nezaujíma. Naozaj nie sme trestný súd, ktorý je povinný zisťovať všetky aspekty skutkovej podstaty trestného činu, čiže inými slovami aj subjektívnu stránku. Mňa zaujíma to, že opäť objektívne pôsobenie tejto kampane na občanov Slovenskej republiky vo svojom súhrne - čiže od základného vzdelania až po vysokoškolské -, objektívne pôsobenie tejto kampane bolo znevažujúce prezidenta Slovenskej republiky, a prokuratúra proti tomu nezasiahla. Nota bene, keď naozaj asi o nejaký čas po tejto kampani šéfredaktor Slovenskej Republiky v Slovenskej Republike napísal, áno, oni pozmenili to bankové číslo, ktoré uverejňovali, pretože si chceli preveriť, ako na to zareaguje prezident.

    A pán poslanec Hofbauer, vy ste sa tu pozastavovali, položili ste si rečnícku otázku, ako by bolo možné odsúdiť novinára za to, že len položil otázku. Pán poslanec, to nebolo len položenie otázky. To bola kampaň, ktorá možno formálne celkovo mohla obsahovať dajme tomu 10 000 slov a na záver toho jedného slova bol daný otáznik. Ale tých 9 999 slov tam bolo a boli bez otáznika.

    Kauza Technopol - pán poslanec, nehovorte o kauze Technopol, pretože nehovoríme o kauze Technopol nie preto, že by sme sa jej chceli vyhnúť, my sa jej nechceme vyhnúť, ale pretože toto je o inom než o kauze Tehnopol a pretože na kauzu Technopol ste mali minimálne 4 roky, ak nie 6. Tak sa vás pýtam, prečo za tie 4 roky alebo za 6 rokov ste túto kauzu nevyriešili. Prečo Michal Kováč mladší...

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, nie, nie, tam nebola žiadna amnestia, pán poslanec. Prečo Michal Kováč mladší sa musel domáhať od dnešného pána poslanca Krajčiho, aby dostal naspäť pas, aby mohol ísť do Nemecka a brániť sa v kauze Technopol? Prečo sa musela riešiť kauza Technopol v Nemecku a nie na Slovensku? Som za to, aby sa kauza Technopol riešila na Slovensku, pretože sa to týka nášho podniku, na našom území a našich občanov. Veď naozaj by malo byť povinnosťou slovenských orgánov, aby to slovenské orgány riešili a neprenechávali to nemeckým. Ale opakujem, páni poslanci, toto nie je o kauze Technopol. A čiste preto, že sa proste nechcem nechať odviesť od vlastnej kauzy, ktorú tu mám zastupovať, do nejakej inej kauzy, preto sa ďalej o tomto nebudem zmieňovať. Ale opakujem, keď poviete, že treba o tom hovoriť, tak sa na to pripravím a som ochotný na takúto debatu.

    Čiže, pán predsedajúci, už pomaly končím. Ešte mám poznačené niektoré poznámky, čo som si poznačil z vystúpení poslancov.

    Myslím si, že pán poslanec Brňák dal vo svojom prejave námet, že ale v existujúcom zákone o prokuratúre je ustanovenie, podľa ktorého je možnosť trestne stíhať generálneho prokurátora a v takom prípade má najskôr pozastavenú činnosť, a keď je odsúdený, je pozbavený a podobne. Na to odpoviem podobne ako v ústavnoprávnom výbore, že trestné stíhanie sa riadi inými kritériami, inými ustanoveniami zákona, ako je tento prípad alebo táto novela zákona, o ktorej hovoríme, a preto nemožno použiť alebo bolo by vonkoncom neúčelné, aby sme postupovali podľa tohto zákona. Navyše netvrdím, že generálny prokurátor Michal Vaľo je trestne vinný. To by si vyžadovalo minimálne nejakú ďalšiu dôkladnú analýzu, aby sa vôbec zadovážili podklady na to, aby prípadne tam bolo tzv. dôvodné podozrenie, ktoré postačuje na začatie trestného stíhania. V tejto chvíli to netvrdím, a preto táto cesta nie je schodná.

    A potom účelová záležitosť odvolania Michala Vaľa, že tu vlastne ide o odvolanie Michala Vaľa a kvôli tomu sa mení zákon o prokuratúre a podobne. Áno, do istej miery je to tak, vážené poslankyne a vážení poslanci, ale už som vám hovoril o tom, že prokuratúra, celá prokuratúra je konštruovaná ako monokratický orgán. Proste je to pyramída, ktorá sa končí generálnym prokurátorom. A ak generálny prokurátor niečo nerobí alebo, naopak, robí, tak proste celá prokuratúra nemôže robiť alebo nerobiť, alebo prinajmenšom by si to vyžadovalo veľké vypätie jednotlivých prokurátorov, aby niečo robili alebo nerobili.

    A ako ilustráciu uvediem príklad, či prípad prokurátora Barilu z Okresnej prokuratúry Bratislava 1, ktorý preveroval trestné oznámenie o zmarení referenda minulý rok. A opäť bola pomerne široko o tom informovaná tlač. Michal Barila, ktorý tento prípad normálne dostal, podľa rozvrhu práce mu patril a dostal to na vybavenie, tak to vybavoval a dospel k názoru, ako neskôr ex post povedal, dospel k názoru, že naozaj pri zmarení referenda minulý rok bol porušený zákon, a teda je tam odôvodnené začať trestné konanie. To sa tu vo vládnych podkladoch neuvádza čiste preto, že všetko sa nedá uviesť. Ale opäť pán generálny prokurátor Michal Vaľo telefonoval svojmu podriadenému prokurátorovi Barilovi a obsah toho telefonátu bol opäť taký, že asi ten právny názor prokurátora Barilu pravdepodobne nemusí byť správny. Akokoľvek nechcem sa púšťať do jednotlivých slovíčok, ktoré ani nepoznám, no nejde o jednotlivé slovíčka, ale o objektívny dosah tohto telefonátu. A objektívny dosah telefonátu bol taký, aby prakticky Barila odložil tú vec, čiže nezačal trestné stíhanie. A keď tak Barila neurobil, tak jeho nadriadený prokurátor, čiže šéf Okresnej prokuratúry Bratislava 1 pán Šumichrast mu odobral spis a rozhodol sám. Opäť Generálna prokuratúra proti tomu nezasiahla, hoci to bolo porušenie minimálne interných predpisov prokuratúry, keďže sa odobral spis prokurátorovi, ktorému spis pripadol normálne podľa rozvrhu práce a Generálna prokuratúra nezasiahla.

    Čiže vidíte, že jednoducho postavenie generálneho prokurátora v štruktúre prokuratúry je také, že sa nedá obísť generálny prokurátor. A ak vyjadrujeme nespokojnosť s činnosťou prokuratúry, ilustrujúc túto nespokojnosť niekoľkými prípadmi, ktoré sú uvedené v tomto vládnom materiáli, tak proste nemôžeme dôjsť k zásadnej zmene činnosti prokuratúry, ak sa nebudeme zaoberať činnosťou alebo nečinnosťou generálneho prokurátora. A preto opticky aj ja som toľko hovoril o činnosti alebo nečinnosti generálneho prokurátora, ale berte to tak, že to všetko sa týka činnosti alebo nečinnosti prokuratúry ako celku. A keďže prokuratúra ako celok v týchto a ďalších prípadoch si neplnila riadne svoje povinnosti podľa zákona, tieto prípady sú také závažné, že naozaj otriasli povahou právneho štátu na Slovensku. Preto navrhujem, aby ste schválili tento návrh, aby ste schválili aj skrátené legislatívne konanie, o čo, prísne vzaté, v tejto fáze nášho dialógu ide, jednoducho, aby ste to schválili a aby ste tým umožnili nápravu činnosti prokuratúry.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Čarnogurskému.

    Pýtam sa, či si želá zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca. Nie.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, keďže pán minister spravodlivosti v rozpore s politickou morálkou a etikou a princípmi právneho štátu...

  • Prosím o procedurálny návrh, pán poslanec Cuper.

  • Príde, príde, vydržte. Samozrejme, obviňoval generálneho prokurátora zo všelijakých zločinností podľa novinových správ, ktoré sám fabrikoval a rozdával novinárom v tomto parlamente. Žiadam, aby bolo spravodlivosti urobené zadosť a aby bolo znova dané slovo generálnemu prokurátorovi, aby sa mohol na záver rozpravy vyjadriť aj pán generálny prokurátor.

  • Pani poslankyňa, máte tiež procedurálny návrh?

    Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Dovoľte mi, aby som taktiež navrhla, aby sa hlasovalo o tom, či sa generálny prokurátor môže vyjadriť, pretože pán minister neuvádzal všetko tak, ako je, vrátane skreslenia, totálneho skreslenia môjho výroku, kde z roviny trestnoprávnej, čo plne platí, preniesol do inej roviny a sám uviedol, že kto ponúkol predaj triptychu, to nie je podstatné. Podstatné je, či predaj bol v súlade s platným právom. Teda myšlienku, ktorú som povedala, taktiež potvrdil a moje vystúpenie skreslil, voči čomu protestujem. Preto prosím, aby aj generálny prokurátor mal právo sa vyjadriť, pretože mám pocit, že nastali vo vystúpeniach tak k mojej osobe, ako aj k jeho skreslenia.

  • Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Už boli položené procedurálne návrhy.

    Hlasujeme, pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, aby pán generálny prokurátor opäť mohol vystúpiť v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    vzhľadom na to, že konkrétne návrhy neboli, navrhujem a odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky súhlasila v súlade s § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku so skráteným legislatívnym konaním o uvedenom vládnom návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 87.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 74.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    veľký rímsky právnik Marcus Tullius Cicero si svoju nehynúcu slávu vybojoval vo svojej kauze proti prokurátorovi Verovi. Cicero verzus Vero to bola kauza alebo je kauza, ktorá sa prednáša na všetkých právnických fakultách ako vzor, v ktorom sa prezentujú ideály práva a spravodlivosti a pravdy.

    Slovenská politická scéna je od dnešného dňa bohatšia tiež o jednu kauzu, ktorá by sa dala nazvať "Čarnogurský verzus Vaľo". Len niektoré paralely sú tu nie celkom presné. Pán minister spravodlivosti nie je senátorom, lebo jednak senát nemáme, a dokonca nie je ani poslancom Národnej rady, ba dokonca jeho politický subjekt ani v parlamente nesedí. Takže sedí tu iba predseda mimoparlamentnej politickej strany ako minister vlády, ktorej premiér nemá politickú stranu. A pán prokurátor Vaľo nie je človekom, ktorý by sa bol spreneveril svojim ideálom ako Verus, ktorý mal ako prokurátor mnohé, čo sa mu pripisovalo, na rováši, a Cicero dokázal práve tým, že sa opieral o pravdivé údaje, že tento človek nemá byť prokurátorom. O to sa dnes aj včera zrejme pokúšal pán Čarnogurský voči generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky Michalovi Vaľovi.

    Všetko, čo tu bolo uvedené, ako to pán Čarnogurský hovorí, bolo postavené na nesprávnom metodologickom základe. V samotnej dôvodovej správe sa uvádza množstvo metodologických návodov, ako zameniť príčiny s následkami. A tento zákon, myslím si, že vojde do dejín slovenského parlamentarizmu ako jeden z najhorších. Uvádza sa tu, neviem, kauza biskupský úrad, ďalej sa tu uvádza kauza vyšetrovacej komisie pána Pittnera, uvádzajú sa tu kauzy Peter Vačok a Barila a ďalšie. Ale pán Čarnogurský neuviedol, prečo vlastne tieto kauzy boli takými, akými boli. A to urobil pán generálny prokurátor Michal Vaľo. Ak tu vznikla kauza triptychu na biskupskom úrade, tak príčinou jej vzniku nebolo to, pán Čarnogurský, že tam poslali nejakú prehliadku, ale to, že pán biskup a zrejme, lepšie povedané, jeho ľudia s jeho posvätením si vôbec dovolili rozpredávať alebo prišli na myšlienku, že je potrebné získať peniaze predajom triptychu z 15. storočia, ktorý patrí k slovenskému kultúrnemu dedičstvu, nech už je v majetku biskupského úradu alebo niektorej inej inštitúcie. A ak tu pán Vaľo ozrejmil, kam až a ako ďaleko došli tieto konania súvisiace s touto kauzou zo strany biskupského úradu, tak by bolo bývalo potrebné v záujme objektivity uviesť, že ak by tieto konania nebol biskupský úrad urobil, nebolo by bývalo potrebné urobiť kroky, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní.

    Takto by som mohol pokračovať aj v ďalších kauzách, ktoré ste uvádzali, ba dokonca ste išli až tak ďaleko, že ste v rozpore s právnou teóriou prekrúcali teóriu zodpovednosti. Zamieňali ste si občianskoprávnu, politickú a trestnoprávnu zodpovednosť, nevedeli ste sa vlastne zhodnúť na tom, či pán generálny prokurátor Vaľo má niesť občianskoprávnu, trestnoprávnu alebo politickú zodpovednosť. Jednoducho pána Vaľa nie je možné brať na trestnoprávnu zodpovednosť a už vonkoncom nie občianskoprávnu. Ak by zodpovedal politicky, to by som s vami potom súhlasil, že vaša argumentácia bola správna, ale nedá sa hodnotiť zodpovednosť malá, menšia, najväčšia, ako ste vy v rozpore s právnou teóriou zjednodušili tento problém. Je potrebné si prečítať dvojzväzkové dielo pána Štefana Lubbieho O občianskej zodpovednosti, tam to je, myslím si, všetko jasnejšie povedané, ako ste rozprávali vy.

    Takže, pán Čarnogurský, je tu ten problém, ktorý som vám povedal už v ústavnoprávnom výbore, že ľudia si vždy musia klásť otázku, či je dôležité dosiahnuť cieľ. A vaším cieľom je v každom prípade zničiť momentálne osobu generálneho prokurátora tým, že sa pokúšate o jeho odvolanie. Predtým ste sa pokúšali, samozrejme, zničiť celú prokuratúru ako inštitúciu, pretože pán Šimko a 30 ďalších poslancov predsa dávali návrh na Ústavný súd, aby prokuratúra alebo zákon o prokuratúre degradoval prokuratúru na orgán, ktorý by bol jednoducho nefunkčný. Ba dokonca to išlo tak ďaleko, že Ústavný súd zrušil záverečné ustanovenia, a ak by sa tu v tomto parlamente nebola prijala novela zákona o prokuratúre, boli by sme bývali nejaký čas aj bez prokuratúry. Teraz budeme možno bez generálneho prokurátora, a ak bude časť vládnej koalície taká benevolentná k vášmu pôsobeniu vo vláde pána Dzurindu, tak zrejme budeme po čase aj bez prokuratúry.

    Pretože to, čo ste prezentovali ako svoj politický názor aj ako odborný názor, svedčí o tom, že na to, aby ste ospravedlnili svoje pôsobenie ako politika, ktorý pôsobil počas vládnej koalície v opozícii a ktorý zrejme má za lubom väčšinu týchto káuz, ktoré tu boli vyrábané ako na bežiacom páse a posväcované zo zahraničia. A zrejme asi budete potrebovať mať pod kontrolou nielen justíciu, ale aj prokuratúru, aby ste našli ľudí, ktorí budú schopní nejakým spôsobom tieto kauzy zahládzať.

    Na záver, pán Čarnogurský, vám iba prečítam to, čo som vám raz prečítal. Doktor Richard Birn z Univerzity svätého Ondreja tvrdí, že existuje priama súvislosť medzi schopnosťou dokonale klamať a veľkosťou mozgu. Tento jav má dokonca názov Machiavelliho syndróm. Alebo hovorí sa mu tiež Machiavelliho inteligencia, a to podľa talianskeho filozofa Niccola Machiavelliho. Tento vo svojej známej knihe Vladár radí, aby sa politici nezdráhali použiť podvod alebo aj násilie, aby sa udržali pri moci. Myslím si, pán Čarnogurský, že na to, aby ste sa udržali pri moci dlhšie ako do marca alebo do apríla, budete potrebovať ešte veľa toho Machiavelliho podvodov a možno aj násilia. Pokiaľ sa, samozrejme, zimný kráľ - ak vám niečo hovorí Fridrich Falcký, ktorý bol takým zimným kráľom, a tým je váš ministerský predseda, teraz ustanovený z vašej moci, nie z Božej moci - udrží.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nie.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ani pán navrhovateľ, ani pán spoločný spravodajca sa nechcú vyjadriť k rozprave, ktorá bola o tomto návrhu vládneho zákona, preto podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Kedže z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Mészárosa, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v uznesení číslo 24 ústavnoprávneho výboru. O týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch budeme hlasovať en bloc.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca predniesol návrh uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci rozpravy o tomto bode programu je možné navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo možnosť využiť návrh 30 poslancov na uplatnenie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu smerujúceho k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Pýtam sa, či má niekto takýto návrh.

    Pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade s § 85 ods. 2 rokovacieho poriadku poukazujem na jednu jazykovú chybu, ktorá sa vlúdila do textu spoločnej správy. V § 18 ods. 5 písm. c) v predposlednom riadku má byť správne text "zo zdravotných dôvodov". Navrhujem, aby sme rozhodli hlasovaním o úprave tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ide o gramatickú chybu, ktorú možno odstrániť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán predseda ústavnoprávneho výboru, o odstránení tejto chyby.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania sme schválili jednu gramatickú legislatívnotechnickú opravu, pristúpime teraz k hlasovaniu o zákone ako o celku v znení zmeny, ktorú sme pred chvíľou odsúhlasili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi i pánu ministrovi Čarnogurskému a pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie týchto návrhov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    posledným bodom programu rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok roku 1998.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 55 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač číslo 55a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie pán minister Harna. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    páni podpredsedovia,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás vo svojom vystúpení informoval o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1998.

    Príjmy štátneho rozpočtu za hodnotené obdobie dosiahli celkom 131,2 mld. Sk, čo bolo k ročnému rozpočtu plnenie na 72,9 %. Z hľadiska časového plnenia výpadok predstavuje cca 3,7 mld. Sk a po odpočte nerozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu, grantov a transferov je to 12,2 mld. Sk, ktoré reálne chýbajú na uhrádzanie rozpočtových výdavkov. Dosiahnuté príjmy sú oproti minulému roku vyššie o 10,5 mld. Sk. Výdavky boli realizované v objeme 139,6 mld. Sk, to je splnenie na 75,5 %. V medziročnom porovnaní sú výdavky vyššie o 8,1 mld. Sk. Z uvedených údajov vyplýva, že schodok štátneho rozpočtu bol v objeme 8,4 mld. Sk. Tento výsledok, i keď len priebežný, bol v dôsledku vyššieho uvoľňovania výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako boli dosiahnuté príjmy.

    Celkové príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v štruktúre podľa hlavných položiek boli zabezpečované takto:

    Rozhodujúca časť celkových príjmov bola získaná daňovými príjmami, ktorých podiel k celkovým príjmom za 9 mesiacov tohto roka bol 87,1 % a v objeme 114,2 mld. Sk. Z rozpočtovaného objemu daňových príjmov to predstavuje 68,6 %. Neplnenie daňových príjmov za sledované obdobie predstavuje sumu cca 10,7 mld. Sk. Zaostávanie daňových príjmov za časovo primeraným podielom z ročného rozpočtu spôsobili najmä príjmy z domácich daní na tovary a služby. Predovšetkým to bol nižší príjem z dane z pridanej hodnoty v objeme cca 8,2 mld. Sk, ktorý v porovnaní s rozpočtovanou sumou predstavuje iba 62,1 %. Zaostával za časovo primeraným podielom aj príjem zo spotrebných daní, ktorých dosiahnutý objem 16,6 mld. Sk za sledované obdobie bol iba 68,4 % z ročného rozpočtu. Konkrétne sa to prejavilo na spotrebnej dani z liehu, piva, vína, uhľovodíkových palív a mazív, teda okrem tabaku a tabakových výrobkov, kde bolo plnenie na 85,6 %.

    Na základe výsledkov možno povedať, že domáce dane na tovary a služby sú z hľadiska zabezpečenia rozpočtovaných daňových príjmov rizikovou položkou. Ďalšie skupiny daní, dane z príjmov, zo zisku a z kapitálového majetku a dane z majetku vykázali za hodnotené obdobie pomerne dobré výsledky. Príjmy z každej z týchto skupín daní, okrem dane z príjmov právnických osôb, kde bolo plnenie na 68,2 %, prekročili časovo primeraný podiel z ročného rozpočtu. Príjmy z daní z medzinárodného obchodu, tvorené najmä príjmami z cla a z dovoznej prirážky, dosiahli 10,1 mld. Sk, čo bolo plnenie z celoročného rozpočtu na 71,4 %. Podieľa sa na tom najmä dovozná prirážka objemom 6,2 mld. Sk, čo je z ročného rozpočtu 78 %. Nízke plnenie bolo pri príjmoch z cla 3,8 mld. Sk, čo je iba 63,1 % z ročného rozpočtu.

    Ostatné príjmy štátneho rozpočtu v objeme 17 mld. Sk tvorili len 12,9 % získaných príjmov. Zdrojom týchto príjmov boli nedaňové príjmy, granty a transfery. Nedaňové príjmy tvorené najmä príjmami z podnikania, z administratívnych poplatkov a platieb a z úrokov dosiahli objem 8,4 mld. Sk, kde bol časovo primeraný podiel z ich ročného rozpočtu prekročený. Plnenie bolo na 79,3 %. Príjem z grantov a transferov bol v hodnote 8,5 mld. Sk. Tieto príjmy predstavujú rozmanitú štruktúru nerozpočtovaných príjmov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

    Osobitnú položku príjmov tvoria príjmy zo splácania úverov, pôžičiek a z predaja účastín, ktoré boli iba 37,1 mil. Sk, plnenie na 1,4 %. Nízke plnenie splácania návratných finančných výpomocí je z dôvodu nedodržiavania splátkových kalendárov dlžníkov do štátneho rozpočtu a z časového hľadiska predstavuje výpadok za hodnotené obdobie cca 2 mld. Sk.

    Ako som už v úvode uviedol, čerpanie výdavkov dosiahlo 139,6 mld. Sk. Podľa jednotlivých druhov výdavkov bolo plnenie takéto:

    Rozhodujúca časť výdavkov mala charakter bežných výdavkov v objeme 122,1 mld. Sk, čo z celkových výdavkov predstavuje 87,5 %. V porovnaní s ročným rozpočtom boli bežné výdavky čerpané len na 72,8 %, i keď oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 10,3 mld. Sk. Čerpanie bežných výdavkov na verejnú spotrebu obyvateľstva a štátu bolo v objeme 51,3 mld. Sk a predstavuje len 66,9 % z ročného rozpočtu. Hlavnými položkami výdavkov sú mzdy a platy, výdavky na nákup tovarov a služieb, poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a platené úroky. Ani jedna z rozpočtovaných kapitol nedosiahla časovo primeraný podiel, teda 75 %. Najvyššie plnenie výdavkov dosiahla kapitola ministerstva vnútra, kde bolo čerpanie z výdavkov na 73,1 %, a najnižšie čerpanie výdavkov bolo v kapitole ministerstva kultúry 65,5 % a v kapitole ministerstva zdravotníctva 66,9 %.

    Naproti tomu bežné transfery svojím objemom 58,5 mld. Sk prekročili časovo primeraný podiel z celoročného rozpočtu, ktorý bol vyčerpaný na 77,2 %. Boli to poskytnuté prostriedky v objeme 47,1 mld. Sk, v percentuálnom vyjadrení je to 76,9 %. Na financovanie bežnej činnosti príspevkových organizácií bolo uhradené štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb do poisťovní, boli poskytnuté príspevky a finančné podpory občianskym združeniam a ďalším neziskovým organizáciám, ako aj dotácie štátnym fondom.

    Ďalšiu skupinu výdavkov v objeme 10,2 mld. Sk v percentuálnom vyjadrení 76,6 % v rámci bežných transferov predstavujú dotácie podnikateľskému sektoru najmä cez rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a osobitne z prostriedkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy a poskytnuté dotácie k cene tepla pre domácnosti. Dotácie pre obce na financovanie samosprávnych funkcií a na financovanie potrieb verejnej hromadnej dopravy boli vyčerpané v objeme 1,2 mld. Sk, čo predstavuje 99,9 % ich ročného rozpočtu. Zúčtované úroky a poplatky dosiahli sumu 12,3 mld. Sk, čo je 80,3 % z ročného rozpočtu. Kapitálové výdavky boli čerpané v objeme 16,1 mld. Sk, čo k celoročnému rozpočtu je čerpanie na 117,8 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o 2,6 mld. Sk. K tejto skutočnosti treba uviesť, že kapitálové výdavky prešli už pri tvorbe zásadnou zmenou, ktorá sa prejavila v znížení rozpočtového objemu oproti minulému roku o 7,7 mld. Sk.

    Výdavkové operácie spojené s účasťou majetku a úvermi boli v sume 1,4 mld. Sk a dosiahli plnenie na 41,8 %.

    Ďalej sa chcem dotknúť problematiky financovania priebežného schodku a dlhovej služby. Oproti minulým rokom už financovanie dlhovej služby a priebežného schodku štátneho rozpočtu nie je súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Je to v zmysle zákona číslo 375/1997, ktorým bol schválený rozpočet na tento rok. Od začiatku tohto roka je dlhová služba a rozpočtový schodok financovaný pokladničnými operáciami pôžičkového a úverového charakteru. Tým sa aj táto činnosť zosúladila s postupmi používanými v krajinách Európskej únie.

    Súhrnne za celých deväť mesiacov tohto roka bola výška potrieb vyplývajúca z financovania štátneho dlhu 125,9 mld. Sk. Tieto potreby boli pokryté zdrojmi, v ktorých dominovali príjmy zo štátnych dlhopisov vo výške 73 mld. Sk, ďalej zo štátnych pokladničných poukážok vo výške 45 mld. Sk a štátne finančné aktíva 6 mld. Sk. Výsledkom použitia týchto zdrojov bolo, že na evidenčnom účte štátu boli ku koncu septembra disponibilné prostriedky v objeme iba 5,3 mld. Sk.

    Podrobnejšie informácie o plnení štátneho rozpočtu a finacovania schodku štátneho rozpočtu a dlhovej služby sú v predloženej správe.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z rozboru rozpočtového hospodárenia je zrejmé, že prekročenie celoročného rozpočtového schodku už za 9 mesiacov roka je spôsobené predovšetkým neplnením rozpočtovaných príjmov. Treba však zároveň povedať, že schodok 8,4 mld. Sk ku koncu septembra bol vykázaný iba v tejto výške aj vďaka neuhradeniu niekoľkomiliardovej sumy zo splatných výdavkov v celkovom objeme 4,8 mld. Sk.

    Takto vzniknuté problémy v platobnej schopnosti štátneho rozpočtu začali vážne ohrozovať chod prakticky všetkých organizácií napojených na štátny rozpočet. Známe sú problémy, ktoré sa týmto vyvolali v školstve, v zdravotníctve, v tepelnom hospodárstve a v celej štátnej správe. Keďže aj prognóza príjmov štátneho rozpočtu do konca roka predpokladá ich výpadok o cca 4,8 mld. Sk a po odpočítaní nerozpočtovaných príjmov - grantov a transferov - je to až cca 13,9 mld. Sk, bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a vzápätí aj vláda prinútená prijať opatrenia na zabezpečenie likvidity štátneho rozpočtu.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky pristúpilo najprv k regulácii uhrádzania výdavkov na základe vytypovania tzv. priorít v prísnej väzbe na vývoj celkových príjmov, potom vláda prijala ďalšie opatrenia vrátane návrhu novelizácie zákona o štátnom rozpočte na tento rok v záujme zabezpečenia financovania aspoň najnutnejších výdavkov na udržanie chodu organizácií napojených na štátny rozpočet do konca tohto roka. Tieto opatrenia sa logicky museli premietnuť do vyššieho priebežného schodku, ako bol rozpočtovaný, ktorého financovanie cez štátne pokladničné poukážky nahrádza chýbajúce prostriedky z neplnenia rozpočtových príjmov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, vážený pán minister, za uvedenie správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz povereného poslanca gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Kujana, aby podal správu o výsledku prerokúvania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1998 - to je tlač číslo 55 - ako spravodajca gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 52 z 27. novembra 1998 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1998 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 19 zo dňa 2. decembra 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - uznesenie číslo 5 zo dňa 2. decembra 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 15 zo dňa 1. decembra 1998.

    Uvedené výbory, ktoré prerokovali predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1998, ju vzali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 20 z 3. decembra 1998 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    a) zobrala na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1998;

    b) konštatovala, že

    1. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 131 153 800 tis. Sk, čo je 72,9 % z ročného rozpočtu,

    2. výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 139 600 200 tis. Sk, čo je 75,5 % z ročného rozpočtu,

    3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. 9. 1998 skončilo schodkom vo výške 8 446 400 tis. Sk;

    c) Národná rada Slovenskej republiky súhlasila so zabezpečením viazania výdavkov štátneho rozpočtu v rozsahu očakávaného neplnenia rozpočtových príjmov v roku 1998 a dodržiavania zákonom stanoveného schodku štátneho rozpočtu.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k uvedenej správe.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za uvedenie správy výboru. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu rokovania. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som od pánov poslancov a paní poslankýň nedostal žiadne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto k tomuto bodu programu prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže rozprava o tomto bode programu nebola žiadna, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k bodu programu, ktorý momentálne teraz prerokúvame.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.

    Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa nezdržiavajú v rokovacej miestnosti, aby sa sem dostavili, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu uznesenia o tomto bode programu.

  • "Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1998

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1998;

    b) konštatuje, že

    1. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 131 153 800 tis. Sk, čo je 72,9 % z ročného rozpočtu,

    2. výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 139 600 200 tis. Sk, čo je 75,5 % z ročného rozpočtu,

    3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. 9. 1998 skončilo schodkom vo výške 8 446 400 tis. Sk;

    c) súhlasí so zabezpečením viazania výdavkov štátneho rozpočtu v rozsahu očakávaného neplnenia rozpočtových príjmov v roku 1998 a dodržiavania zákonom stanoveného schodku štátneho rozpočtu."

    Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy, odporúčam prijať uvedené uznesenie. Navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za uvedenie návrhu na uznesenie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok roku 1998.

    Prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v stredu 16. decembra 1998 o 13.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

    Dovidenia v stredu o 13.00 hodine.