• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Zelník, pán poslanec Engliš, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Krajči, pán poslanec Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Robert Fico a Mária Kadlečíková.

    V rokovaní pokračujeme prerušenou rozpravou v rámci druhého čítania.

    Ústne je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi využiť ustanovenie § 27 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mi umožňuje vystúpiť k prerokúvanému bodu programu v rozprave ešte jedenkrát na základe ústneho prihlásenia sa.

    Úvodom by som chcel presnejšie informovať váženú snemovňu, že dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu za tri štvrťroky tohto roku boli vyššie oproti tomu istému obdobiu minulého roka o 10,5 mld. korún. To je tá dynamika rastu príjmov, ktorú som mal na mysli, pričom som objektívne priznal, že dynamika rastu príjmov nedosahuje rozpočtované parametre a neplnenie predstavuje k 30. 9. tohto roku 3,7 mld. korún.

    Vážené dámy, vážení páni, nepatrím a dúfam, že ani nebudem patriť medzi politikov, ktorí sa odovzdaním funkcie zbavujú a zriekajú zodpovednosti za minulosť, ale hlásim sa k ich spoluzodpovednosti za budúcnosť. Toto som sa snažil prezentovať pred touto snemovňou verejným vyhlásením, že predložený návrh zákona mojím hlasom podporím. Je však mojou povinnosťou, aby som vás informoval, že ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky sa v oblasti rozpočtového hospodárenia aktom viazania rozpočtových prostriedkov zrozumiteľne, jasne a zodpovedne prihlásila k zodpovednému prístupu v tejto oblasti i po voľbách bez ohľadu na ich výsledok. Akú zákonnú normu, aké ustanovenie zákona by som porušil uvoľnením viazania ešte pred voľbami? Napriek napätej situácii v jednotlivých kapitolách, i keď táto napätosť v nich bude i v budúcnosti, nepristúpili sme k tomuto riešeniu, čo jasne a zrozumiteľne dokazuje náš zodpovedný prístup.

    Vážené dámy, vážení páni, ako politika, pretože je to prirodzené, ma môžete kritizovať vo všetkom. V mnohom môžete mať pravdu, v mnohom môžete mať svoju pravdu. Nikdy sa však neobávam, že kritika by mohla byť úspešná v tom, aby som bol ohodnotený ako demagóg. Jasne a zrozumiteľne sa snažím používať fakty a čísla a usilujem sa byť i vecný. Neobhajujem demagogicky neobhájiteľné a prirodzene prijímam kritické. V tejto chvíli mi dovoľte citovať z vystúpenia ministerského predsedu Mikuláša Dzurindu na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. "Vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k novému trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. Sme pripravení na kontrolu, politiku aj tvrdú kritiku opozície. Želáme si iba, aby náš dialóg spĺňal parametre, ktoré chceme vidieť vo vzťahoch medzi občanmi. Nech nášmu vzájomnému dialógu dominuje úsilie ponúkať lepšie riešenia. Vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k takémuto novému dialógu." Koniec citátu.

    Vážené dámy, vážení páni, ja som toto pozvanie včera, a mimochodom nielen včera, a z opozície nielen ja, prijal. Ako mám však chápať takéto pozvanie po včerajšom vystúpení Ľudovíta Černáka? V čase, keď očakávame spomínaný dialóg s predkladateľkou novely zákona o štátnom rozpočte, a verím, že takým i mohol byť, objaví sa vystúpeniachtivý minister Černák, aby sa opäť raz objavil na televíznych obrazovkách v najsledovanejšom čase. V snemovni cítiť úprimný záujem, podotýkam i mojich kolegov, tento problém čím skôr vyriešiť, aby ministerstvo financií mohlo urýchlene vykonať kroky, na ktoré ich splnomocní predmetná novela. Bohužiaľ, vecné riešenie problému musí pokorne počkať, lebo konkrétne a vecne musí vystúpiť pán minister Černák. Ak si náhodou nepamätáte, čo povedal, odporúčam vám do pozornosti stenografický záznam jeho vystúpenia. Už teraz vám však môžem prezradiť, že nič konkrétne a vecne príslušné k prerokúvanému problému v jeho vystúpení nebolo okrem konkrétneho snímania televíznych kamier v dobrom vysielacom čase.

    Vážený pán neprítomný minister Černák, nikdy som necharakterizoval stav na Slovensku ako dobrý a perfektný. Snažím sa len o objektívnejšie posudzovanie v konkrétnom bode rokovania o rozpočtovom hospodárení a poukázať na tento vývoj v našej krajine. Ak budeme spolupracovať v duchu pozvania predsedu vlády, je reálne, aby sme takto posudzovali našu situáciu možno o päť, možno o osem rokov. Ak však budeme pokračovať vašou cestou, vážený pán minister Černák, pridajme k tejto päťke nulu. Kritizujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nielen spôsob, ale dovoľte mi i obsah.

    V deň odchodu z ministerstva financií som nepodpísal ani jeden dokument, ani jedno rozhodnutie, teda ani rozhodnutie uvoľnenia a viazania rozpočtových prostriedkov pre základné, stredné a vysoké školstvo. V deň môjho odchodu som sa sústredil na jediné - dôstojne odovzdať úrad. Za nehoráznosť považujem obvinenie, že som nechal exekvovať akcie Transpetrolu. Ak zlyhá sudca, ak pravdepodobne v rozpore so zákonom koná súdny exekútor - "pravdepodobne" uvádzam len preto, že rešpektujem prezumpciu neviny, i keď som presvedčený o opaku, vy ma verejne obviníte. Na ministerstve financií existuje dostatok dôkazného materiálu, ktorý dokumentuje moje kroky i kroky ministerstva, aby v tejto kauze zvíťazilo právo podľa nášho právneho poriadku a podľa predstáv každého slušného a poctivého občana. Preverte si to, prosím, i keď vopred vyhlasujem, že netrvám na ospravedlnení, lebo od toho, kto takto pochopil pozvanie od svojho šéfa, takýto akt pre mňa nemá cenu.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, napriek uvedenému opäť verejne osvedčujem, že podporím návrh novely rozpočtu na rok 1998, i keď trvám na tom, že k prioritám, ktoré je potrebné touto novelou riešiť, mali byť priradené presné finančné sumy v rozsahu 4,3 mld. Sk, ako sa uvádza v návrhu. Súčasne podporím i pozmeňujúci návrh pána poslanca Petra Baca, pričom naďalej upozorňujem, že tlač 57 nie je v súlade s návrhom uznesenia v tlači 55.

    Vážená pani ministerka, dovoľte mi upozorniť vás ešte na istú rozpočtovú rezervu vo výdavkovej časti rozpočtu. Paragrafom 7 zákona číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998 sa určuje štátna prémia poskytovaná stavebnému sporiteľovi sumou 6 000 Sk, čo predstavuje nemalú sumu 3,2 mld. Sk. Podľa predbežných predpokladov, vzhľadom na počet sporivcov, nárok na poskytnutie prémie bude asi o 800 mil. Sk nižší, ako sa uvažovalo. Korektne však upozorňujem, že vychádzam z odhadu spred troch mesiacov, ktorý nemusí zodpovedať aktuálnemu stavu.

    Ďalším možným a podľa môjho názoru skoro istým rozpočtovým príjmom bude odvod voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska, ktorý by mohol byť vo väzbe na hospodársky výsledok Národnej banky Slovenska skoro 1 mld. Okrem toho by mohli byť ďalším zdrojom prerozdelenia finančné prostriedky z rozpočtovej rezervy z položky finančné krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrové škody spôsobené prípadnou jadrovou udalosťou, riešením odvozu jadrového odpadu do Ruskej federácie a rezerva na štátne záruky za bankové úvery, i keď tu osobitne zdôrazňujem, že nemám k dispozícii aktuálny stav. Berte to, prosím, teda len ako námet.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto moje vystúpenie berte ako prijatie pozvania predsedu vlády, ktoré som citoval. Žiaľ, zatiaľ sa väčšina na druhej strane počtom hlasov silnejšia správa, ako keby nič také nepočuli, ba dokonca pán minister Černák ako keby počul opak. Konštruktívna opozícia je totiž všade vo svete predovšetkým odrazom konštruktívnej koalície.

    Vážené dámy a páni, pravidlá určujete vy. Vy, dámy a páni, z koalície. Určujte ich, prosím, tak, aby sme mohli byť konštruktívnou opozíciou.

    Pán predsedajúci, skončil som.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalších poslancov do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadril k niektorým aspektom predloženého materiálu. V prvom rade je asi škodou, že sme schválili program rokovania Národnej rady v tom poradí bodov, ako rokovanie tejto schôdze prebieha, že správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. kvartál 1998 (tlač 55) je až za bodmi, ktoré sa viažu k štátnemu rozpočtu na rok 1998 a k rozpočtovým pravidlám. Tá logika veci by bola lepšia, pokiaľ by tomuto bodu predchádzala správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 2. kvartál.

    Prečo toto konštatovanie? V prvom rade by som rád pripomenul uznesenie Národnej rady, ktoré predložila ako návrh vláda Slovenskej republiky, vláda pána Dzurindu, na rokovanie tejto rady. Takto to uznesenie bude predložené aj na rokovanie tohto cteného pléna a v rámci uznesenia k plneniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. kvartál 1998 sa hovorí, že Národná rada súhlasí so zámerom vlády Slovenskej republiky, aby sa v 4. štvrťroku t. r. viazali prostriedky štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových kapitolách tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, ktorý je stanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998. Takže vláda na svojom rokovaní vlastne vyjadrila záväzok zabezpečiť vývoj štátneho rozpočtu v súlade so schválenými proporciami vyjadrenými v štátnom rozpočte schválenom na rok 1998. A bolo to chvályhodné a ctilo by to každú vládu, pretože boj o dodržanie zámerov štátneho rozpočtu je bojom každoročným, viaže sa na každú vládu, pred fungovaním súčasnej vlády a bude to tak roky-rokúce, pretože rozpočty sú vždy stavané na doraz a ich naplnenie si vyžaduje mnoho opatrení tak na príjmovej, ako výdavkovej stránke, a to počas rozpočtového roka. Takže paradoxne budeme toto chvályhodné uznesenie mať na programe až potom, čo sa vyjadríme hlasovaním k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375 v predloženom znení.

    Druhá poznámka. Keď nastupovala pani ministerka do funkcie, neľahkej funkcie, tak konštatovala v prvom takom vyjadrení, v tom prvom vyjadrení, že je to v tej rozpočtovej oblasti veľmi zlé. Niekoľko dní nato som zachytil vyjadrenie, že to nie je až také zlé, a teraz prichádza návrh, ktorý dosť zásadným spôsobom mení rozpočtové proporcie a požaduje zvýšenie rozpočtového schodku z pôvodných 5 mld., pripusťme plus 3 mld. dlhopisov, to znamená z 8 mld., to je ešte otázka, rád by som na to počul jasnú odpoveď, či 3 mld. sú z tých dlhopisov, ktoré sú smerované na zabezpečenie infraštruktúry, obsiahnuté v 16 mld.

    Včera som nemal pocit uspokojivej odpovede vo výbore, alebo nie sú tie 3 mld. dlhopisov, ktoré splnomocňoval zákon o štátnom rozpočte na rok 1998, či sú zahrnuté v tom novom schodku, alebo nie. To by som, pani ministerka, potom poprosil v záverečnom slove upresniť.

    Takže v tom kontexte, že rozpočtové hospodárenie je samo osebe vždy zložité, pripomenul by som roky 1996, 1997, keď vláda, tretia vláda Vladimíra Mečiara konala razantné opatrenia v oblasti viazania výdavkov, výdavkových škrtov a tak v roku 1996, ako aj v roku 1997 sa v zásade rozpočtové rámce, vyjadrené deficitom štátneho rozpočtu, podarilo dodržať, samozrejme, s odretými ušami, a nie vždy za cenu populárnych opatrení. A podobne sme mali predstavu ako predchádzajúca vláda, pán minister, bývalý minister Maxon to tu jasne vyjadril, viazaním rozpočtových prostriedkov, ale podotýkam, skutočným viazaním, to znamená, nie viazanie, ktoré sa de facto rovná prerozdeleniu prostriedkov medzi kapitolami, ale skutočným viazaním 4,3 mld. korún a ďalej opatreniami, ktoré sme predpokladali po voľbách realizovať, na posilnenie aj príjmovej stránky štátneho rozpočtu, pretože po voľbách sa zmierňuje alebo vytvára predpoklad na isté spoločenské dohody, mali sme jednoznačnú predstavu predpokladaný schodok, to znamená 5 mld. plus 3 mld., udržať. Naznačoval to aj vývoj v druhom polroku, keď deficit štátneho rozpočtu sa pohyboval v rozmedzí 8,4 až 9 mld. korún.

    Nesporne je potrebné priznať, že na kartotékach boli určité objemy splácania výdavkov alebo záväzkov štátneho rozpočtu, ale tieto problémy sa každoročne, a mali sme za sebou štyri štátne rozpočty, riešili predovšetkým v mesiaci decembri, ktorý bol vždy príjmovo najsilnejším mesiacom v roku. Takže bola tu konkrétna predstava, ako udržať rozpočtové hospodárenie štátu.

    Takže v tomto zmysle by som sa pridal k slovám exministra Maxona, že v roku 1998 Mečiarova vláda vytvorila istý predpoklad na udržanie vývoja štátneho rozpočtu viazaním výdavkov a reguláciou výdavkov v objeme 4,3 mld. korún, ktoré de facto ušetrila pre nastupujúcu vládnu garnitúru, ktorá ju bez mihnutia oka, bez začervenania rozpustila prerozdelením výdavkov nie viazaním, podotýkam, ako nesprávne bolo uvádzané v tlači, ale v podstate prerozdelením tých viazaných 4,3 mld. korún, ktoré mali napomôcť tomu, aby sa udržali rozpočtové proporcie štátneho rozpočtu.

    Takže v tomto zmysle dochádza zároveň k rozporu medzi stanoviskom vlády, ktoré vychádzalo z analýzy trojkvartálneho rozpočtového hospodárenia štátu, kde sa vláda tejto Národnej rade zaväzuje prijať také opatrenia, aby sa nezmenil rozpočtový schodok daný štátnym rozpočtom na rok 1998, a tými istými ústami a tá istá vláda predkladá tento materiál, v ktorom sa robí zo štátneho rozpočtu samoobsluha a ide sa na zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu na úroveň z 5 na 16 mld.

    Chcem pripomenúť, ja som v tejto Národnej rade pripomínal niektoré chybné kroky novej vláde, vážené poslankyne, poslanci, najmä z vládnej koalície, povedal som, že vám pripomeniem niektoré tie chybné kroky, keď príde ku korekciám rozpočtového hospodárenia. Rád by som pripomenul, že táto ctená snemovňa schvaľovala zníženie spotrebnej dane z tabakových výrobkov s termínom od 1. 12., upozornil som vás, že sa siaha na príjmovú stránku štátneho rozpočtu a že sa vlastne odblokúvajú zdroje, ktoré mohli napomôcť rozpočtovému hospodáreniu. Ešte výraznejšie sa tento problém objaví v roku 1999, keď to bude stáť už slušný balík peňazí. A čuduj sa, svete, začína sa spomínať balíček opatrení a v rámci neho aj spotrebnej dane.

    Takže môže to vzbudiť maximálne láskavý úsmev zo strany opozície, keď sa v tom balíčku objavia aj spotrebné dane z tabakových výrobkov. Netreba ísť po príklad ďaleko, stačí si zájsť do Českej republiky. Podobne bolo treba akútnejšie, promptnejšie riešiť problematiku dovoznej prirážky, ako aj nástroja na ochranu obchodnej platobnej bilancie, ale podobne nástroja, ktorý ako druhotný efekt znamená príjmy do štátneho rozpočtu. Podobne unáhleným, neuváženým krokom bolo zrušenie výkonnej časti revitalizačného zákona. 36 podnikov už mohlo realizovať platby do štátneho rozpočtu a do rôznych verejnoprávnych fondov, ak by bol naplnený duch tohto zákona. Vláda bez toho, že by mala nástroje na ozdravenie podnikateľskej sféry, sa vzdala tohto selektívneho nástroja, ktorý takisto mohol napomôcť na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, pretože revitalizácia sa neviazala na zdroje štátneho rozpočtu, ale mohla ako efekt priniesť zvýšenú tvorbu zdrojov štátneho rozpočtu.

    Podobne včera, predvčerom, v stredu, myslím, na svojom rokovaní vláda zrušila mzdovú reguláciu bez toho, že by mala dohodu so sociálnymi partnermi, to znamená, aby mala krytý chrbát a zabezpečoval sa v národohospodárskych proporciách vývoj reálnych miezd a produktivite práce, aby boli v súlade, a vzdala sa jedného nástroja, ktorý opäť už možno do konca roka a určite väčšou mierou v roku 1999 bude pôsobiť aj na príjmy štátneho rozpočtu.

    Keď pripomínam, keď sa pozerám trošku späť do toho roka 1997, takisto sme boli v situácii, keď predovšetkým v oblasti daní z príjmov právnických osôb v dôsledku vysokej miery investícií došlo k výpadku dane, v tomto druhu daní, asi 17 mld. korún. Chcem povedať, pripodobniť, že situácia v roku 1997 nebola o nič ľahšia ako v roku 1998 a že opatreniami v druhom polroku 1997 sme nabudili iné príjmové zložky štátneho rozpočtu, že sme viazali výdavky štátneho rozpočtu v rozsahu 5 mld. korún, ktorých časť sme uvoľňovali až v mesiaci decembri, nadväzne na vývoj príjmov, a nepopieram, že došlo k presunu, prebehnutiu 1,2 mld. záväzkov štátneho rozpočtu do roku 1998. To sa stalo. Pri 200 mld. výdavkov je ťažko sa trafiť do koruny výdavkov, ale v každom prípade je možné konštatovať, že napriek tomu ťažkému problému na príjmovej stránke tretia vláda Vladimíra Mečiara udržala kontúry schválených rozpočtových zákonov.

    Takže v tomto kontexte musím kriticky povedať, napriek tomu, vážená Národná rada, že sme si vedomí, že sú tu viaceré sektory, ktoré sú problémové, ale problémové boli dlhodobejšie, a trebárs zdravotníctvo ani nie tak z dôvodu dostatku alebo nedostatku zdrojov, ako skôr z dôvodu, že nedošlo k spoločenskej dohode v tých uplynulých mesiacoch. Želám novej vláde, aby dospela k spoločenskej dohode, trebárs v rezorte zdravotníctva, pretože nová vláda sa vzdala ambície a záväzného prísľubu, o koľko zvýši zdroje do zdravotníctva. Podotýkam, za nášho účinkovania zdroje v zdravotníctve vzrástli o tých 100 %, ktoré sľuboval predseda vlády Dzurinda, čo sa týka miezd, o 100 % vzrástli zdroje v zdravotníctve. A vidíte, vzhľadom na neefektívne fungujúci finančný model ani ten dvojnásobný objem zdrojov nestačil na doriešenie problémov v tomto rezorte. Ale chcem tým naznačiť, že nie celkom objemy prostriedkov sú problémami aj v niektorých ďalších sektoroch, ako skôr ďalšia práca na zdokonalení finančných mechanizmov. A to mi, vážená Národná rada, v tomto materiáli chýba. Tento materiál nás pasívne stavia do polohy schváliť zvýšenie schodku, kde nie je vyjadrené ani exaktne, na čo sa majú tie peniaze viazať. To sme si včera museli vyžiadať vo výbore, podotýkam, a pekne sčítať položku za položkou, je to tam naznačené, ale nie je to tam detailne vyjadrené. A všetci, čo sedeli vo výbore pre financie, rozpočet a menu, si možno značili spolu so mnou, v ktorých položkách presne sa uvoľňujú prostriedky, akým mechanizmom sa uvoľňovali prostriedky na zvýšenie zdrojov v školstve a tak ďalej. To sme si včera vo výbore pre financie, rozpočet a menu vyjasnili. Ale je to pasívny materiál, je to materiál, ktorý je v rozpore, podotýkam, s ďalším materiálom, ktorý je predkladaný v ďalšom bode na rokovanie Národnej rady, kde sa vláda zaväzuje vykonať opatrenia na oboch stránkach štátneho rozpočtu, zabezpečiť rámec štátneho rozpočtu na rok 1998.

    Takže, vážené dámy, páni, pri takejto kvalite predloženého materiálu - na rozdiel od pána ministra Maxona - nebudem hlasovať za tento materiál. Pretože - opäť zdôrazňujem - každý štátny rozpočet má dve stránky, aj príjmovú, aj výdavkovú. Tento materiál sa dotýka len zníženia príjmovej stránky štátneho rozpočtu, bez ambície riešiť aj otázku výdavkovej stránky, otázku náročnosti na výdavkovej stránke.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    my sme do dnešného dňa napĺňali štátnu pokladnicu na úkor subjektov, ktoré boli na hranici skončenia svojej činnosti z dôvodu neúnosného zaťaženia.

    Jedna poznámka. Pán predrečník povedal, že vláda zrušila reguláciu miezd. Neviem, či všetci poznáte tento zákon, ale tento zákon umožňoval napríklad to, že keď súkromná spoločnosť neprosperovala aj nie z vlastnej viny, z titulu neúmerného zaťaženia zo strany štátu a nevytvorila dostatočný zisk, ale stratu a chcela svojich zamestnancov odmeniť za dobrú prácu, tak ich odmenila aj na úkor vlastného imania, to znamená na úkor nerozdeleného zisku akcionárov a ešte za to zaplatila pokutu štátu. A keby tých zamestnancov neodmenila, tak tí zamestnanci by nedávali také výkony a malo by to spätný dosah na našu ekonomiku. To znamená, že tento zákon nebol dobrý a bolo ho potrebné zrušiť.

    Druhá poznámka. Pán poslanec Kozlík hovoril, z jeho vystúpenia som mal dojem, ako keby zákon o revitalizácii, keby sme ho zachovali, tak by dopomohol k naplneniu štátnej pokladnice. Myslím si, že to považuje skôr za žart.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som doplnila pána Kozlíka. Bolo to nariadenie vlády o mzdovej regulácii, ktoré sa dalo opraviť normálne legislatívnym procesom, ak by táto vláda mala na tom záujem, to znamená v tej časti, v ktorej by to nevyhovovalo, mohlo sa to zmeniť. A pokiaľ ide o obsah mzdovej regulácie, bola som predkladateľkou tohto návrhu, chcela by som upozorniť najmä tých mladších kolegov, aby si doštudovali najmä obsah a dosah tohto nariadenia vlády, kde jednoznačne toto nariadenie bolo nasmerované voči manažmentom stratových podnikov. Čiže v tomto smere by som skutočne odporúčala znova knižnicu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    tiež by som chcel doplniť pána poslanca Kozlíka v tom zmysle, že naozaj toto vládne nariadenie sa dotýkalo iba manažmentu, a nie zamestnancov. To by musel byť veľmi široký výklad, v podstate aj manažéri sú zamestnancami podniku, ale výslovne sa to dotýkalo manažérov. To si zase zrejme asi súdruh Maňka postrehnúť nedokázal, lebo zrejme mu niekto ráno vymenil papieriky, ktoré si nosí do parlamentu a predčítava nám ich.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka.

    Áno, nech sa páči.

  • Vážená poslanecká snemovňa,

    vážený pán predsedajúci,

    najprv by som, ak dovolíte, odpovedala na konkrétne otázky, ktoré vzišli z diskusie, aj keď nie všetci, ale sú tu azda tí, ktorí sa pýtali, naozaj nie všetci.

    Vrátim sa k návrhu a k zdôvodneniu návrhu pána poslanca Baca, ktorý navrhuje zvýšiť schodok o 1,3 mld. korún. Zdôvodnil to prevažne tým, že vznikli tu katastrofálne prírodné škody, ktoré boli spôsobené záplavami, hlavne na východnom Slovensku. Podľa jeho názoru zvýšenie tohto schodku vlastne má prispieť na úhradu týchto škôd. Vláda Slovenskej republiky sa na svojom stredajšom zasadnutí zaoberala materiálom, ktorý presne vyčísľoval škody, ktoré vznikli v dôsledku živelných pohrôm, ktoré boli na východnom Slovensku. Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila s vyčíslením týchto škôd. Nebudem to čítať, samozrejme, detailne, pretože materiál bol veľmi rozsiahly, len z komuniké uvediem, že škody pri povodniach v uvedenom kraji dosiahli výšku 150 452 tisíc korún. Celkové náklady na záchranné práce, bolo to ešte ďalej detailizované, boli vyčíslené na 2 871 tisíc korún, náklad na zabezpečovacie práce na 19 160 tisíc korún. Štátny rozpočet sa bude podieľať na krytí nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce, ako i na odstraňovaní škôd na majetku štátu, obcí, občanov a podnikateľských subjektov v celkovej sume 96 mil. korún. Znamená to, že jeho zdôvodnenie je jednoducho na piesku, nie je možné s niečím takýmto súhlasiť.

    Ale chcela by som položiť otázku trošku inak. Skutočne, vzhľadom na to, že sa nedostatočne počítalo v predchádzajúcich rokoch vo Všeobecnej pokladničnej správe s rezervou na náhradu škôd spôsobených živelnými pohromami, značná časť náhrad týchto škôd išla cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, aj keď treba dodať, že časť náhrady škôd ide aj cez kapitoly krajských výborov. Ale skutočne ma prekvapuje, že pán minister, ktorý bol štyri roky ministrom, nedokázal zabezpečiť, aby sa vo Všeobecnej pokladničnej správe vytvorila dostatočná rezerva, aby sa práve s týmito náhradami škôd na živelné pohromy počítalo, a že súhlasil s tým, že sa veľká časť týchto náhrad uplatňovala prostredníctvom kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. My sme sa veľmi jednoznačne dohodli, keď sme diskutovali spôsob náhrady týchto škôd vo vláde takým spôsobom, že v budúcom roku v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v kapitole Všeobecná pokladničná správa bude osobitná, dostatočne veľká položka, teraz ju presne neuvediem, bude rezerva na čerpanie škôd spôsobených živelnými pohromami. Skutočne možno súhlasiť s tým, že nie je predsa vhodné, aby poľnohospodári zo svojej kapitoly, ktorá je nepochybne dosť napätá, uhrádzali tieto živelné škody v celom rozsahu, alebo teda čiastočne, pretože hovorím, že to išlo cez krajské výbory.

    Ale chcela by som ešte dodať, že veľmi sa čudujem, že pán poslanec Baco, ktorý bol nielen štyri roky, ale dlhšie, pretože i predtým bol ministrom pôdohospodárstva, napríklad neinicioval založenie inštitúcie poistného fondu, ktorý by pomáhal poľnohospodárom prekonávať, bohužiaľ, v dôsledku klimatických zmien tieto narastajúce škody, ktoré v poľnohospodárstve zrejme naozaj budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Takže mali ste túto možnosť prijať určité zásadnejšie opatrenia, neurobili ste to. Dúfam, že my napravíme to, čo ste vy neurobili.

    Pokiaľ by ste zdôvodňovali túto potrebu aj zvýšením ďalších dotácií, my sme skutočne z tých 250 miliónov, ktoré sa uvoľňujú z viazania pre pôdohospodárstvo, vyčlenili časť, ako som uviedla, na náhradu škôd a zvyšok sa použije ako dotácia na založenie úrod, pretože naozaj tam došlo v dôsledku rôznych klimatických dôvodov k určitým škodám na úrode, ktorá sa už zakladala predtým, je to pravda, dokonca vznikli škody aj so zberom, takže počítali sme s tým a vyšli sme maximálne poľnohospodárom v ústrety.

    Ale ak by sme sa zaoberali celou dotačnou politikou, znovu treba povedať, ako je to možné, že za 4 roky sa tu neurobili zásadnejšie zmeny v dotačnej politike, že dotačná politika v poľnohospodárstve pokračovala tak, ako bola naštartovaná, mimoriadne neefektívne, že gros tých dotácií išlo na systémové dotácie, a nechcem už potom hovoriť aj konkrétnejšie, pre koho vlastne tie dotácie išli. Myslím si, že poľnohospodári tým, že mali teraz iné starosti, ako pozerať televízny prenos, ale veľmi dobre asi vedia povedať, že kde sa dostala väčšina dotácií.

    Chcela by som reagovať na ďalšie poznámky, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Maxon vystupoval dvakrát, pani poslankyňa Tóthová, obidvaja zhodne skonštatovali, že predsa predchádzajúca vláda tu nenechala veľkú dieru. Máte pravdu, nenechala len veľkú nulu, nechala tu veľkú dieru. Lebo veľká nula by bola, ak by sme mali nulový schodok v čase, keď sme prevzali vládu. Ale chcela by som povedať, ako to teda vlastne vyzeralo. Isteže, denné hlásenia rozpočtov kolíšu z jedného dňa na druhý, ale predsa len k 30. 10., v zásade v čase, keď sme preberali úrad, schodok štátneho rozpočtu predstavoval 9 067 miliónov korún. On sa môže o pár miliónov korún hore-dole posúvať, ale kartotéka čakajúca na splatnosť do 4 dní bola 1,88 mld. a kartotéka číslo 2 - položky čakajúce na dostatok finančných prostriedkov bola 3,7 mld., takže dohromady, keď to spočítate, myslím, že máme jasnú predstavu, ako vyzeral schodok k 30. 10., a neveľmi sa líšil týždeň predtým alebo týždeň potom.

    Chcela by som ešte dodať, že boli vyčerpané rezervy vlády. Nielenže do nuly boli prečerpané, pretože ste prijali uznesenie vlády, ktorým ste navŕšili položku rezervy vlády. Takže takto to vyzeralo asi v dňoch, keď sme preberali vládnutie. Pritom je toto zároveň aj odpoveďou na otázku a na podnet pána poslanca Maxona. Položka, v ktorej odporúčate, aby sme ešte niečo využili na sanáciu v príjmovej časti štátneho rozpočtu - jadrové škody, rezerva na bankové úvery, do 31. 10. z tejto položky bolo vyčerpaných 1,6 mld. na čerpanie rezerv. A musím povedať, že okrem toho nás čaká do konca roka úhrada štátnych záruk vo výške 1,2 mld. korún. Môžem len uviesť, týka sa to záruk, ktoré vláda prebrala napríklad za spoločnosti Chirana Stará Turá, ZŤS Martin, Calex, ZŤS, PT Žilina, železnice, Vodohospodárska výstavba, Solivary, OTF Ružomberok.

    Takže takáto je situácia k dnešnému dňu. A neuhradené, celkové neuhradené záruky štátu predstavujú 3,9 mld. korún. Takže chcem len upozorniť, že situácia je skutočne oveľa komplikovanejšia, ako ju podaktorí opoziční poslanci vykresľujú. Zľahčujete to, vážení, a nedržíte sa celkom faktov. Ja sa snažím držať faktov, aj keď sa môže stať, že sa človek niekedy pomýli, ale myslím si, že sa jednoznačne opieram o čísla.

    Aby som prípadne reagovala na ďalšie otázky.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, môžem preskočiť k druhému vášmu vystúpeniu.

    Národná banka Slovenska už do dnešného dňa odviedla voľný zostatok zisku. Bohužiaľ, už do konca roka tu ďalší nebude. Bola to jedna miliarda. Tento prevod sa uskutočnil asi pred dvoma týždňami. Nie je mi známe, že by vznikol nejaký prebytok pri uhrádzaní štátnej prémie. Viete, že sa uhrádza štvrťročne. Podľa informácií, ktoré som dostala, neindikovalo sa, že by došlo k prebytku. Samozrejme, ak by došlo, tak bude to len na zníženie schodku štátneho rozpočtu.

    Vrátila by som sa k oprávnenej otázke, ako sa tieto prostriedky použijú. Myslím, napokon ste uviedli, že bolo to vo výbore aj vysvetlené, ja môžem len zopakovať, že z viazanej sumy 4,266 mld. získané viazaním sa riešia nepokryté potreby na dotácie v cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam vo výške zhruba 1,7 mld. Musím povedať, že zhruba, pretože to, samozrejme, bude závisieť od nárokov, ktoré tu vzniknú. Presnejšie vieme vyčísliť dávky sociálnej pomoci vo výške 1,6 miliardy korún. Návratná finančná výpomoc pre zdravotné poisťovne je stanovená 600 miliónov korún. Voľby orgánov samosprávy 35 miliónov korún a uvoľnené viazania na zmiernenie škôd spôsobených živelnými pohromami a na dotácie na založenie novej úrody 250 miliónov korún. Tak ako som uviedla, trebárs položka v cene tepelnej energie, viete, že nemôže byť v tejto chvíli definitívna, bude závisieť od konkrétneho vývoja, ktorý tu nastane.

    Možno by som k tomu ešte dodala - pán poslanec Kozlík uviedol, že by bol predpokladal, že prostriedky, ktoré sa ušetria viazaním, sa nerozdelia, neprerozdelia do iných kapitol. Ale musím položiť otázku: Boli by ste zrejme dali asi prednosť tomu, aby sa teda prestalo vyučovať v školách, aby sme školy zatvorili, aby sa prestalo kúriť v domácnostiach a aby sa neboli uhradili sociálne dávky? Sociálne dávky boli...

  • Hlasy z pléna.

  • Pokoj, páni poslanci, pokoj. Pán poslanec Cuper!

  • Sociálne dávky boli predsa vypočítané na základe novelizácie zákonov, ktoré prebehli v tomto kalendárnom roku, takže...

  • Prosím, nevykrikujte na pani ministerku, páni poslanci.

  • Takže zo zákona iná možnosť nie je, ako poskytnúť tieto sociálne dávky. Pokiaľ by tu sedel bývalý pán minister Tkáč, tak asi by musel uviesť...

  • Hlas z pléna.

  • Pardon, tak to "by" beriem späť. Dobre? Prepáčte, nemala som okuliare, tak som vás hneď nezazrela.

    Vrátim sa k tomu. Inými slovami, ak sme nechceli ohroziť chod tohto štátu do konca roka, iná možnosť, ako prostriedky ušetrené viazaním použiť tam, kde sú najakútnejšie potrebné, nebola. Ale chcem sa vyjadriť k výške schodku. Odpoviem aj na tú technickú otázku, najskôr na hodnotenie. Vráťme sa trošku do histórie, keď sa prerokúval návrh zákona o štátnom rozpočte ešte v decembri 1997, keď sme upozorňovali na niektoré nedostatky zákona o štátnom rozpočte. Bola som informovaná, že dokonca pán minister, nový pán minister, ktorý prišiel na ministerstvo financií, vyvodil aj určité personálne dôsledky z toho, že sa pripustilo nadhodnotenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Či je to tak, alebo nie je, ja som si to neoverovala, ale evidentne došlo k nadhodnoteniu príjmovej časti štátneho rozpočtu. My nerobíme nič inšie, len sa pokúšame dať reálny vývoj do súladu so zákonom o štátnom rozpočte.

    Takže hovoriť nám o tom, že je to pasívny materiál, keď sme sa ujali moci 30. 10., azda ste mali dostatok času urobiť korekcie v predchádzajúcich mesiacoch, pretože tie riziká rozpočtového hospodárenia na rok 1998 boli identifikované. Myslím si, že aspoň na tomto jednom sme sa zhodli. Napokon v tých rizikách bolo aj uvedené, že nárast schodku v roku 1998 bol spôsobený aj tým, že došlo k prevodu časti toho, čo malo byť uhradené ešte v roku 1997, do roku 1998, boli to nezaplatené faktúry, boli to vratky DPH a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že netreba o tom detailnejšie hovoriť.

    Otázka dovoznej prirážky. Viete, včera som prišla do roboty a našla som v tej miestnosti, ktorá je inak v porovnaní s miestnosťou pána ministra dopravy - len chcem pripomenúť, kto tú miestnosť renovoval - veľmi skromná, ale som rada, ministerstvo financií by vždy malo byť asi príkladom skromnosti, našla som tam jeden taký veľký kôš ako na bielizeň a v tom koši boli návrhy na odpustenie dovoznej prirážky. Vy ste totiž prijali dovoznú prirážku v takom rozsahu, že zahrnovala aj dovozy technológie a výrobnej spotreby. A ja súhlasím s tým, že ak chceme vytvoriť podmienky na reštrukturalizáciu podnikovej sféry, tak treba skôr motivovať, aby sa dovážala technológia, a nekritizujem, že sa potom pristupovalo k tomu, že sa z tohto titulu dovozná prirážka odpúšťala. A čo to bolo, prosím vás, za opatrenie, ktoré ste vzápätí negovali tým, že v tejto chvíli asi zhruba do 2 mld. sa odpustilo z dovoznej prirážky na týchto dovozoch. Čiže to opatrenie bolo samo osebe hneď od začiatku nesprávne. Ak meritórne diskutujeme o dovoznej prirážke, môžem povedať, že diskutujeme o tom aj my, môže to byť však len súčasťou určitého komplexu opatrení. Viete dobre, že aj vďaka vášmu pričineniu imidž Slovenskej republiky v zahraničí je skutočne mimoriadne zlý a bude to zrejme ťažké presadiť, ale v tomto smere uvažujeme aj my a je možné, že pristúpime, ak to bude odsúhlasené, k dovoznej prirážke, ktorá sa bude dotýkať iba konečnej spotreby.

    Nechcem sa už vyjadrovať k tým jednotlivostiam.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Kozlík, prosím vás, nevstupujte teraz s rôznymi výkrikmi do...

  • O tom, či sa bude dať zaviesť aj inak, rozhodne niekto iný, nie vy, pán poslanec, ani vy, pani poslankyňa. Nie je to jednoducho vo vašich rukách.

    Vaša otázka znela, aby som vysvetlila, ako to vlastne s tým schodkom vyzerá. Dovoľte mi, aby som vám odcitovala zákon. Zákonom číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 bol v § 1 ods. 2 určený schodok štátneho rozpočtu sumou 5 mld. Sk. Na takto určený schodok štátneho rozpočtu nadväzujú ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Prečítam to: "Vláda je oprávnená v roku 1998 rozhodnúť o vydaní štátnych dlhopisov podľa osobitného zákona § 18 zákona číslo 530/1990 o dlhopisoch v znení neskorších predpisov do výšky 3 mld. korún na krytie výdavkov spojených s bytovou výstavbou a s náhradou za vyvlastnenie pozemkov pri výstavbe diaľnic, z toho na krytie výdavkov spojených s bytovou výstavbou najmenej 2 mld. korún. Schodok štátneho rozpočtu podľa § 1 ods. 2 možno v roku 1998 zvýšiť len o sumu výťažku z predaja štátnych dlhopisov vydaných podľa odseku 1." Postupujeme presne tak, ako je to v zákone o štátnom rozpočte. Dúfam, že ako odpoveď to stačí.

    Myslím si, že všetky otázky, ktoré mali vecný charakter, som vysvetlila. Možno tu ešte odznela diskusia, ktorá išla trošku inými smerom. Pán poslanec Kalman sa vyjadril k Európskej únii. Chcela by som povedať len to, že on nepochybne veľmi dobre vie, že nie všetky kritériá je potrebné splniť v čase, keď je štát preradený do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii, ale takou nevyhnutnou podmienkou je splnenie politických kritérií. A určite mi dáte za pravdu, že mnohé členské štátny Európskej únie dodnes nespĺňajú napríklad maastrichtské kritériá. Takže skúsme sa držať skutočne vecnej argumentácie a nechcime trošku zavádzať verejnosť a dezinformovať ju. Myslím si, že od pána bývalého podpredsedu vlády, ktorý bol zodpovedný za začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie, to nie je celkom v poriadku.

    Dovoľte mi na záver vyjadriť sa ešte k dvom podstatným otázkam. Ako vyzerá vývoj v štátnom rozpočte k dnešnému dňu? Musím povedať, že sa uskutočnil odvod zostatku zisku Národnej banky, konečne sa uskutočnil aj odvod zo SPP za veľmi zložitých okolností. A musím poďakovať pánovi ministrovi hospodárstva, že pochopil dôležitosť, aby sa také podmienky, aby došlo k tomuto odvodu, vytvorili. Ale musím povedať, že to bolo veľmi zložité. V súčasnosti to ešte doriešené nie je. Súvisí to práve s tým, ako vyzerá situácia v SPP. Myslím si, že o tom budeme ešte často hovoriť a že to bude mať - a som o tom presvedčená - aj trestnoprávne dôsledky. Vývoj v rozpočte je práve preto, že tam došlo k uvoľneniu týchto 2 miliárd, v tejto chvíli priaznivejší. Novelou tohto zákona prijímame iba toľko, že časť viazaných prostriedkov sa uvoľní podľa toho, ako sme uvádzali, na tie presne určené tituly a konečný výsledok schodku štátneho rozpočtu bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať príjmová stránka štátneho rozpočtu. Vláda Slovenskej republiky je viazaná tak, ako je viazaná týmto zákonom, to znamená, neprekročí výdavkovú stránku ani o jednu korunu, ba ani o 10 halierov. Takže priaznivejší vývoj na príjmovej stránke štátneho rozpočtu bude fakticky znamenať, že by bol ten schodok nižší. Kiež by to tak bolo. Myslím si, že všetci tí, ktorým záleží na ďalšom vývoji slovenského hospodárstva, si to želajú.

    Na záver. Táto diskusia bola čiastočne spolitizovaná, ale nemôžete chcieť, aby som sa aj k tomuto nevyjadrila. Jednoducho, nemôžem sa nevyjadriť.

    Neustále z vašich radov znejú vyjadrenia, prečo sa vraciame do predchádzajúceho štvorročného obdobia. Myslím si, že sa to dá vysvetliť a musíme to vysvetliť, pretože počas štyroch rokov tým, že ste mali v rukách kľúčové elektronické médiá, sa vám podarilo šíriť propagáciu úspechu.

  • Hluk v sále.

  • Na základe toho ste získali 900 000 voličov. Títo voliči nechápu, aká je reálna situácia v slovenskom hospodárstve, a my sa snažíme získať pre kroky tejto vlády aj týchto voličov. Práve preto im musíme vysvetliť, kde sa dnes nachádzame. Vy ste hovorili o tom, že na Slovensku máme makroekonomický zázrak. Potom ste použili a často sa argumentovalo tým, že Slovenská republika je na špičke medzi transformujúcimi sa štátmi. Dokonca ste hovorili o tom, že Slovensko do roku 2010 bude druhým Švajčiarskom. Môžem tie citáty dokonca doložiť, z čích úst a kedy boli uvedené. A realita je taká, že ste odovzdali štát, v ktorom je už tretí rok jeden z najväčších schodkov rovnako bežného účtu platobnej bilancie, ako aj fiškálnej. A vy dobre viete, že obvykle takýto schodok je udržateľný rok-dva a dochádza k finančnej kríze. Je to v tomto prípade takým malým zázrakom, že k tejto finančnej kríze zatiaľ na Slovensku ešte nedošlo. A chcela by som na záver použiť vyjadrenie pána premiéra, ktoré bolo, myslím, veľmi priliehavé a mali by sme ho používať častejšie. Vláda Slovenskej republiky...

  • Hluk v sále.

  • ... aby zamedzila tomuto mimoriadne nepriaznivému vývoju, bude nútená prijať určité opatrenia, ktoré zastavia tieto nepriaznivé tendencie. Prijmeme dva druhy opatrení. Prvý druh opatrení môžeme nazvať opatreniami konsolidačnými alebo stabilizačnými, ktoré by mali vlastne mať zameranie na rok 1999 a ich cieľom je konsolidovať hospodárstvo. Zároveň však pripravíme opatrenia, ktoré vytvoria predpoklady na riešenie tejto zložitej situácie. Bude istý nejaký komplex opatrení, ktoré budú nasmerované na reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva, zvýšenie kompetitívnosti a udržateľnosť hospodárskeho rastu. Samozrejme, že účinky tohto druhého súboru, komplexu opatrení, akokoľvek to nazveme, nebude hneď vidieť a badať. Takže veľmi priliehavo pán predseda vlády nazval ten prvý balík opatrení "Kozlíkovým balíkom opatrení". Je to skutočne váš balík opatrení, pretože je reakciou na to, čo ste tu, vážená opozícia, po štyroch rokoch vládnutia zanechali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosil by som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, niektoré dámy sa tu domáhali, aby neboli urážané v tejto rokovacej sále, tak by som prosil, ak nemáte úctu ako k ministerke, tak majte úctu ako k dáme a nesprávajte sa počas vystúpenia pani ministerky tak, ako ste sa mnohí správali.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Nebudem reagovať na rozpravu, pretože predo mnou vystúpila pani ministerka. Nedá mi, aby som nespomenul, pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vám za niektorých kolegov, ktorí tu sedia, ospravedlnil. Okrem nervov strácajú aj súdnosť nad svojím konaním.

  • Pán predsedajúci, dostali sme v rozprave jeden pozmeňujúci návrh. Keďže podľa § 83 ods. 2 v druhom čítaní spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko k návrhu z rozpravy, prosím, aby sme o ňom hlasovali.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie, budeme hlasovať.

  • Myslím si, že každý má pred sebou pozmeňujúci návrh, takže dajte o ňom hlasovať.

  • Teda budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Baco.

    Prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Ak boli v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o týchto návrhoch. V spoločnej správe nie sú pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona.

  • Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Spoločnú správu sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, že neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby sme rokovali o tomto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť panie poslankyne a pánov poslancov, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Preto sa pýtam, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, keďže neboli takéto návrhy.

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan, uvádzajte hlasovanie v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, v zmysle § 86 vás žiadam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, vážené pani poslankyne a poslanci, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Ďakujem pani ministerke a spoločnému spravodajcovi.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších prepisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 72 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 72a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Dovoľte mi, aby som reagovala aj na niektoré pripomienky, ktoré odzneli k tomuto návrhu zákona na rokovaní výborov Národnej rady. Chcela by som zopakovať, že základom pre kvantifikáciu výdavkov v čase rozpočtového provizória je úroveň výdavkov daná zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Čerpanie výdavkov v každom mesiaci môže byť najviac do výšky jednej dvanástiny celkových rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok, ktorú možno o niektoré výdavkové tituly v jednom mesiaci prekročiť. Ide napríklad o dávky sociálnej pomoci, poistné do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, ako aj splátky úrokov z prijatých úverov.

    Pri prerokovaní návrhu zákona vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu bol predložený návrh na doplnenie možností prekračovania výdavkov v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória aj o výdavky rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva v prospech dotácií pre poľnohospodársku prvovýrobu. Podľa nášho názoru je v navrhovanej kvantifikácii výdavkov v čase rozpočtového provizória vytvorený dostatočný priestor na založenie úrody. Chcela by som len zopakovať, že je možné aj v kapitole ministerstva pôdohospodárstva prekročiť túto kapitolu, ale novela zákona o štátnom rozpočte presne viaže, z ktorých dôvodov je možné prekročiť celkové výdavky. Znamená to, že treba rozlišovať možnosť prekročenia výdavkov v jednej kapitole a možnosť prekročenia celkových výdavkov, ktoré, ešte raz zopakujem, nemôžu byť vyššie ako jedna dvanástina rozpočtu roku 1998. Znamená to, že aj v tejto chvíli je vytvorený dostatočný priestor na zvýšenie dotácií na založenie úrody v poľnohospodárstve, čím sa argumentovalo, keď tento návrh vznikol.

    Minister financií na základe rozhodnutia vlády určí zo zákona stanoveného objemu výdavkov záväzné úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu. A to je vlastne ten nástroj, ten mechanizmus, ktorý umožňuje riešiť aj tú predchádzajúcu otázku.

    Obsahom predloženej novely je teda návrh, podľa ktorého vláda pri schvaľovaní kvantifikácie rozpočtového provizória rešpektuje vzťahy určené zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Pripomínam, že na určenie podielových daní do rozpočtov obcí, na platenie poistného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, na preplatenie poistného Národnému úradu práce, na určenie výšky štátnej prémie poskytovanej stavebnému sporiteľovi platia na obdobie rozpočtového provizória vzťahy určené zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998. Pritom sa navrhuje neuplatniť niektoré ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, ktoré nemožno použiť v čase rozpočtového provizória v roku 1999.

    K návrhu, ktorý odznel vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v súvislosti s ponechaním § 11 a § 13 zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, uvádzam: Rezort dopravy a spojov prehodnotí a v krátkom období navrhne variantnosť riešenia diaľničnej siete. Vzhľadom na výsledky rokovaní vo vláde bude stanovený spôsob a priority výstavby diaľnic a tomu zodpovedajúce rozpočtové prostriedky, respektíve formy úhrad výstavby diaľnic. V tejto súvislosti pripomínam, že medzi priority bude musieť patriť aj základná otázka vyrovnania sa s dlhovou službou, osobitne týkajúceho sa financovania diaľnic z predchádzajúceho obdobia. Vzhľadom na to, že by v rozprave odznel tento alebo podobný návrh, prosím poslaneckú snemovňu, aby tento návrh neakceptovala pri záverečnom schvaľovaní, pretože tento problém je potrebné riešiť pri zostavovaní rozpočtu, a nie v provizóriu.

    Prosím o podporu pri predloženom návrhu vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona ma poveril, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 77 z 2. decembra tohto roka pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady, podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    a) Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh zákona schváliť - Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.

    b) Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s doplňujúcim návrhom - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Zároveň podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku s uznesením nevyslovili súhlas poslanci Maxon, Kozlík, Gabriel a Šepták. Požiadali, aby sa v bode 4 nevynímalo ustanovenie § 11 a 13 zákona číslo 375/1997 o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Ďalej, Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, keď z celkového počtu jedenásť poslancov bolo prítomných šesť. Za návrh uznesenia hlasovali traja. Nikto nehlasoval proti. A traja poslanci sa zdržali hlasovania.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva jeden pozmeňujúci, respektíve doplňujúci návrh, v článku I bod 3 doplniť o písmeno d), ktoré znie: "výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby". Gestorský výbor odporúča uvedený návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 303/1995 o rozpočtových pravidlách, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem poslancovi Brockovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému bodu programu. Predovšetkým táto úprava zákona o rozpočtových pravidlách navodzuje rámec pre rozpočtové provizórium. Takže mi dovoľte, aby som sa dotkol tohto problému.

    My sme upozorňovali túto snemovňu, upozorňovali sme politické strany na Slovensku už niekedy začiatkom roka 1998 a aj sme predniesli za Hnutie za demokratické Slovensko návrh, aby voľby v roku 1998 sa konali v júni 1998, pretože sme poukazovali zo skúseností z roka 1994, že potom sa stáva problematickým zostavenie takého základného dokumentu pre chod štátu, ako je štátny rozpočet, ak voľby prebiehajú v septembrovom termíne a ak teda dochádza k vzdialenejšiemu zostaveniu vlády a skracuje sa priestor na zostavenie štátneho rozpočtu na ďalší rok. Toto nebolo akceptované, žiaľbohu, už v rámci politických pnutí, ani niektorými našimi koaličnými partnermi, ani vtedajšou opozíciou, dnešnou vládnou koalíciou. Takže len pre pamäť a možno pre budúcnosť, že niekedy, o nejaký čas možno táto otázka bude opäť aktuálna a možno by si ctená snemovňa mohla na tento problém spomenúť, ak sa tu objaví námet opäť na skrátenie funkčného obdobia a zadefinovania termínu volieb Slovenskej republiky opäť v mesiaci júni. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je, že na rozdiel od tretej vlády Vladimíra Mečiara, ktorá 13. decembra 1994 nastupovala do vlády, a je teda zrejmé, že ten časový priestor na zostavenie štátneho rozpočtu na rok 1995 bol skutočne príliš krátky a nebolo možné takýto návrh realizovať, a preto sa pristúpilo k rozpočtovému provizóriu.

    Mám osobne názor, že v tomto roku ten časový priestor na zostavenie štátneho rozpočtu a vytvorenie situácie, aby štát nešiel do roku 1999 s rozpočtovým provizóriom, bol dostatočný a súčasná vláda sa mohla pokúsiť návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 pripraviť. Nová vláda nastupovala začiatkom novembra. Štátny rozpočet nikdy, ani v jednom rok od samostatnosti, od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, sa neschvaľoval pred desiatym decembrom. To znamená, že vláda mala minimálne mesiac na prípravu a kdesi po desiatom decembri mohlo prebehnúť rokovanie v parlamente o konkrétnom návrhu štátneho rozpočtu. To bola moja druhá výhrada.

    Chcem povedať, a je to možné preukázať, že na ministerstve financií bol pripravený pracovný variant štátneho rozpočtu rozpísaný do konkrétnych kapitol, že dva roky bol vypracovaný. Je spracovaný softvér, ktorým je možné pomerne pružne riešiť jednotlivé nuansy, jednotlivé varianty, verzie štátneho rozpočtu cez počítačový program tak, že bolo možné, pokiaľ by vláda bola mala konkrétny program, konkrétnu predstavu, premietnuť toto do návrhu štátneho rozpočtu.

    Takže neobstoja nejaké reči o tom, či tu bol vládou schválený, alebo nebol vládou schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 1999, pretože každá vláda má povinnosť zostavovať svoj vlastný návrh štátneho rozpočtu. To znamená do skeletu, ktorý na ministerstve financií bol pripravený, bolo treba vložiť novú predstavu hospodárskej politiky súčasnej vlády a prísť s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1999. Určite by to dalo tomuto štátu lepší punc na rok 1999, punc lepšej dôveryhodnosti, než mu dá pripravovaný návrh rozpočtového provizória.

    Čo sa týka mojej ďalšej výhrady, aby sa vláda nevenovala predovšetkým personálnym čistkám, ale konkrétnym opatreniam, chcem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, povedať, že skutočne ide o personálne čistky, nejde len o nejaké čiastkové personálne zmeny, že postupujú tieto zmeny od vrcholových predstaviteľov, od vedúcich predstaviteľov jednotlivých inštitúcií, dnes do odborných aparátov. A skutočne tá rozkolísanosť, tá neistota a strach, ktoré vládnu nielen v štátnej správe, dosiahli obrovské rozmery.

    Čo sa týka ďalších krokov opatrení, ktoré mali rámcovať a musia rámcovať akékoľvek opatrenia, aj návrh rozpočtového provizória, keď už teda k nemu vláda dospela strácaním času, koncentráciou na personálne zmeny, takisto musí byť rámcované krokmi, opatreniami. Vláda podľa môjho odhadu stratila jeden rozpočtový kvartál. Ten stráca, pretože každý stratený deň, každý týždeň, ktorý nie je už podložený konkrétnymi alebo vecnými opatreniami, je v podstate rozpočtovou stratou, ktorá sa viaže buď na tento rok a potom končí vo vysokom deficite štátneho rozpočtu, ktorý teraz vážená snemovňa odhlasovala, alebo končí v rozpočtových problémoch, ktoré sa objavia v roku 1999.

    Teda ak tu pani ministerka pred chvíľou citovala pána Dzurindu, ktorý hovoril o batohu jedného poslanca Národnej rady, rád by som doplnil, že je to prejav slabosti predsedu vlády, ktorá neplní volebné sľuby, nie je v stave dostáť svojim volebným sľubom a stráca nervy a personifikuje svoje vlastné problémy.

    A ešte k tej dovoznej prirážke, pani ministerka. Až trošku zistíte celý problém dovoznej prirážky - ešte z vášho vystúpenia je zrejmé, že nepoznáte do hĺbky podstatu toho problému -, tak prídete na to, že dovoznú prirážku neobhájite vo Svetovej obchodnej organizácii. A už tam mal niektorý člen vlády minimálne pred troma týždňami sedieť a rokovať o dovoznej prirážke. Pokiaľ o nej uvažujete, že ju budete môcť zaviesť len ako plošnú a budete musieť rokovať s predstaviteľmi podnikateľských zväzov, ako sme museli aj my, a práve v záujme toho, aby sa tu navodzovali rozvojové impulzy a štrukturálne impulzy, budete takisto musieť riešiť problémy dovozu technológií. Tak by som vás prosil, aby ste nezavádzali občanov o nejakom "bezbrehom" odpúšťaní. Bol na to jasne definovaný mechanizmus a viazal riešenie dovoznej prirážky na dovozy technológií. Pretože potom budete mať s tým úplne ten istý problém. A som zvedavý, ako budete zdôvodňovať príslušné kroky pri odpustení dovoznej prirážky, a budem dosť pozorne pozerať, či sa aspoň začervenáte.

    Takže čo sa týka vlastného rozpočtového provizória, vlastnej predlohy, požiadali sme za skupinu poslancov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh, aby v bode 4 predlohy neboli vypustené paragrafy 11 a 13 z možností uplatnenia pri rozpočtovom provizóriu. Je skutočne na vláde, či použije, alebo nepoužije tieto paragrafy, ale dávajú vláde priestor na to, aby mohla aj v 1. kvartáli prefinancovať potreby infraštruktúrnych akcií, predovšetkým výstavby diaľnic a bytov. Má to vo svojom vládnom programe. Prečo sa má vzdávať - hovorím to v dobrej vôli - tohto nástroja? Samozrejme, je na vôli tohto parlamentu, či prijme, alebo neprijme tento pozmeňujúci návrh.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Bohunický, potom pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.

  • Pekne ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    chcel by som doplniť pána Kozlíka. Farizejsky tu vyjadruje, ako poslanci vtedajšej koalície chceli situáciu pri prijímaní rozpočtu na rok 1999 zlepšiť tým, že by mali voľby prebehnúť v júni. Nič však v tomto smere nevykonali. Namiesto toho prijali protiústavný zákon o komunálnych voľbách, ktorý skomplikoval celú situáciu novému vedeniu a aj tomuto parlamentu. Prvé, čo bolo, sme preto museli odstrániť tieto politické neporiadky a až potom sme mohli pokračovať v odstraňovaní neporiadkov ekonomických. Aj preto nemohol byť pripravený štátny rozpočet. Čo sa týka rozpočtového provizória v roku 1995, teda po nástupe tretej Mečiarovej vlády, aj tu je trošičku strata pamäti. Schválne ste predlžovali tvorbu novej vlády, aby nastúpila v 12. mesiaci. Čím ste si teoreticky...

  • Výkriky z pléna.

  • Čím ste si teoreticky vlastne pripravili pôdu na rozpočtové provizórium.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka v časti, kde hovoril o čistkách v štátnej správe a v iných orgánoch. Skutočne tu ide o nevídané celoplošné čistky a dovolím si pridať k tomu, že aj protiprávne. Viacerí pracovníci, ako máme informácie, sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, alebo do zmlúv, dohôd sú tlačení ako nadbytoční pracovníci, hoci na tieto miesta vzápätí nastupujú ďalší pracovníci. Je jednoznačné, že nemôže byť pracovník nadbytočný, ak sa jeho miesto uvoľní a nastupuje ďalší pracovník. Upozorňujem, že toto sú prípady na súdne konanie.

    A tá celoplošnosť je ozaj nevídaná. Pokiaľ sme my po nástupe vymieňali prednostov, čo sú skutočne politické funkcie a treba to akceptovať, tie výmeny, ale nechávali sme ich pracovať v štátnej správe. Bola som minule v Malackách a tam všetkých, ktorých odvolávali z miesta prednostu a vedúcich odborov, prepúšťajú. Vážení, to je niečo, čo je nevídané. Je veľmi zaujímavé, že tlač je tichučko, že zahraničie sa vôbec nevzrušuje, keďže pri našich, ktoré boli - už som to raz povedala - gúľajúcou sa slamkou proti vášmu valcu celoplošných čistiek, je všetko v poriadku.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som ešte doložiť k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka, že by bolo možno veľmi dobré, keby predkladateľke pripomenul, ako tvrdo sa postavila aj ona - práve ako tieňová "financministerka" - proti tomu, aby sme voľby preložili, aby boli voľby v júni, kde sme argumentovali len jedným jediným dôvodom, a to bol práve dôvod rozpočtu. Možno by som chcela aj podporiť to, čo tu vlastne už povedala aj pani poslankyňa Tóthová. Keby ste sa nezaoberali čistkami a vyhadzovaním ľudí, kde skutočne si zadáte veľmi veľa súdnych procesov a navyše aj odoberiete z peňazí daňových poplatníkov vašou neschopnosťou, tak možno by bolo aj na tie veci, ktoré tak žalostivo spomínate, že chýbajú. Možno by potom bolo veľmi dobré pozrieť sa aj na odôvodnenosť niektorých zahraničných ciest a možno by bolo aj veľmi dobré, keby si aj pani ministerka vedela zabezpečiť väčšiu účasť ministrov k takto dôležitému bodu, ako sa preberá dnes. Musím povedať, že za vlády pána premiéra Mečiara tu sedeli skutočne všetci ministri, lebo každému záležalo na tom a bojovali aj medzi sebou ministri z toho istého politického hnutia o každú jednu korunku. Len asi vám je to jedno.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    K pánovi Kozlíkovi chcem doplniť a povedať, že má vo svojom vystúpení úplnú pravdu a má dobrú pamäť, pretože na zostavovanie vlády dostal v roku 1994 pán Mečiar poverenie od vtedajšieho prezidenta Kováča o dva mesiace po voľbách 27. novembra. Mám ten list doma, môžem ho ukázať. Takže nie pán Mečiar zdržoval so zostavovaním vlády.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem.

    K vystúpeniu pána poslanca Kozlíka k otázkam čistiek a k doplneniu pánov poslancov, že to bude stáť veľa peňazí a súdnych poplatkov. Osobne som proti politickým čistkám, ktoré by naozaj neboli spojené so zmenami na základe odbornosti, ale prosím, aby sme jedným dychom hovorili aj o tom, že sú prepúšťané tisíce a desaťtisíce robotníkov zo stavebných organizácií, z výrobných organizácií, kde nie je zabezpečené financovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré bolo prisľúbené. Neboli dodržané dohody a od septembra nie je financovaný Váhostav a iné stavebné organizácie. A s tým sa borí súčasná vláda, aby to zachraňovala.

    Súčasne prosím, aby sme jedným dychom povedali občanom Slovenska, že z funkcií odchádzajú aj manažéri, ktorí vo verejnoprávnych inštitúciách - a sedia možno aj v tomto parlamente - dostávajú 20-, 30-násobky svojich manažérskych platov, to sú miliónové položky. Preto, občania Slovenska, veľmi pozorne zvažujme vystúpenia pánov poslancov z obidvoch strán a to, čo sa na Slovensku deje.

    Ďakujem.

  • Ústne sa ďalej prihlásil pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    vážená pani ministerka...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážení páni poslanci, vystupuje pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

  • Predmetom vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, je, aby táto novela vytvorila priestor na uplatnenie rozpočtového provizória v budúcom roku. Naozaj musím potvrdiť, že to, či do roku 1999 budeme vstupovať so schváleným zákonom o štátnom rozpočte, alebo s rozpočtovým provizóriom, je do značnej miery otázka politického rozhodnutia, pretože ak by sa naozaj v ostatnom čase mimoriadne dynamizovali práce, bola by istá šanca, aby sa mohla snemovňa slovenského parlamentu zaoberať návrhom zákona o štátnom rozpočte. To, čo z hľadiska rozpisu jednotlivých príjmových a výdavkových položiek pre jednotlivé rozpočtové kapitoly bolo treba vykonať, ministerstvo financií vykonalo. Je pomerne slušný softvér a hardvér na to, aby tie práce mohli prebehnúť veľmi rýchlo, tak ako som priznal v predchádzajúcom období.

    Samozrejme, priznávam aj tu na tomto mieste, že na to, aby mohol vzniknúť seriózny dokument, návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, bolo potrebné prijať viacero veľmi závažných politických rozhodnutí. Vzhľadom na výsledky parlamentných volieb bolo nezmyslom, aby niekto očakával tieto politické rozhodnutia od predchádzajúcej vlády. Bolo prirodzené, že tieto politické rozhodnutia musí spraviť vláda nasledujúca. Otázka politického rozhodnutia, či naozaj spraviť všetko pre to, aby sme vstupovali do roku 1999 so schváleným zákonom o štátnom rozpočte, alebo ísť cestou rozpočtového provizória, má ešte jeden veľmi dôležitý a veľmi vážny aspekt, i keď som to niekoľkokrát zdôrazňoval a dovolím si to zdôrazniť aj teraz, že rozpočtové provizórium nepovažujem za žiadnu katastrofu.

    Ten politický rozmer vášho rozhodnutia, prosím, nehnevajte sa za mňa na to, že sa vám miešam do politických záležitostí koalície, to politické rozhodnutie má to negatívum, že na rozpočte, na zákone o štátnom rozpočte v tomto období by ste sa dohodli harmonickejšie, ako to bude vo februári alebo koncom januára, vo februári budúceho roku. Nakoniec naozaj je potrebné historicky potvrdiť, že rok 1995 bol rokom, keď sa začínalo s rozpočtovým provizóriom a rozpočtové výsledky Slovenskej republiky boli v tomto roku pomerne uspokojivé alebo musím povedať, že dobré.

    Ak dovolíte, poviem niekoľko slov o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorého som autorom vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Tento môj návrh dáva fakultatívnu možnosť vláde. A myslím si, že by nebolo správne, keby sa vláda zbavovala tejto možnosti, a poviem dôvody prečo. Bude sa vám zdať, že poľnohospodári vždy dramatizujú situáciu a že vždy, keď všetko dobre funguje, tak potom ešte ten tretí faktor, a to je ten faktor počasia, je dôvodom na to, aby objektivizovali svoje neúspechy.

    Vážené dámy, vážení páni, historické záznamy jasne preukazujú, že slovenské poľnohospodárstvo také extrémne podmienky, ako boli v tejto jeseni, nepamätá. Čo to znamená? Jednoducho to znamená skutočnosť, že nebude sa kopírovať rok 1998 v tom, ako sa vstupovalo do jarných prác v tomto roku. Bude to mimoriadne špecifický rok, pretože masívnym spôsobom sa bude potrebné pravdepodobne orientovať na jariny a rozsah jarných prác bude nepochybne podstatne vyšší.

    V čom je však aj podstata môjho pozmeňujúceho návrhu? Podstata môjho pozmeňujúceho návrhu je jasne kvantifikovaná. Odborníci ministerstva financií tvrdia, že rozdiel medzi tým, čo sa uvažuje, a možnými potrebami, bez toho, že by sa zohľadňovala veľmi zložitá klimatická jeseň, dúfajme, že jar bude dobrá, kvantifikujú odborníci ministerstva financií na 180 mil. Podľa mojich kvantifikácií a podľa prepočtov mám túto kvantifikáciu v rozsahu asi 220 mil. nad rámec možných výdavkov jednej dvanástiny rozpočtu roku 1998. To je pravá podstata a pravý dôvod, prečo sme tento pozmeňujúci návrh predložili. Upozorňujem ešte raz, že je to fakultatívna možnosť vlády Slovenskej republiky. A okrem iného takto fakultatívne bude rozhodovať aj o tých bodoch, ktoré sú uvedené v časti A, B a C.

    Vážené dámy, vážení páni, nespravím žiaden prehrešok proti rokovaciemu poriadku, keď poopravím pani ministerku v údajoch, ktoré tu boli prezentované. Vážená pani ministerka, rozsah odpustenej dovoznej prirážky je hlboko pod 2 mld. Sk, o ktorých ste tu hovorili. Pri mojom odchode to bolo 1,1 mld. Ak ste podpísali ďalšie rozhodnutia, tak to je ten rozdiel, ale v žiadnom prípade to nemôžu byť 2 miliardy Sk. Podľa môjho odhadu je tam diferencia minimálne 700 mil. Sk, a to nie je zanedbateľná suma.

    Ja som nemal s tým bielizňovým košom problém, lebo priznávam, že systémovo a metodicky bol tento proces komplikovaný a v tom najinkriminovanejšom období tých bielizňových košov bolo aj viac ako jeden. Podotýkam však, že tá metodika spracovania a odpustenia dovoznej prirážky bola spracovaná. A chcel by som ctenú snemovňu upozorniť aj na jeden veľmi dôležitý fakt, že môj podpis pod odpustením dovoznej prirážky bol len v tom prípade, že spis bol absolútne v poriadku. A uvediem len takú poznámku, že jeden z tých, kto sa vyjadroval k tomuto návrhu, bola Asociácia zamestnávateľských zväzov. Takže aj samosprávne orgány mali možnosť sa vyjadrovať k odporučeniam na odpustenie dovoznej prirážky. Samozrejme, treba povedať, čo sa týka dovozu technológií, tam sme nemali o čom rozmýšľať, týmto žiadostiam bolo vyhovené. Je mi naozaj ľúto, keď sa nezhodujú reálne zámery, reálne skutky s tým, čo sa hovorí a čo sa prezentuje.

    Vážená pani ministerka, vy ste nás obvinili, že sme sa rozhodli nechať školy bez tepla, že sme sa rozhodli o predĺžení zimných prázdnin. Pán minister Černák na rozdiel od vás ma obvinil, že posledný deň môjho ministrovania som 700 mil. uvoľnenia podpísal. Ak by som bol človek bez pamäti a bez schopnosti si pamätať, čo som robil, tak už by som naozaj nevedel, čo sa vlastne v oblasti rozpočtového hospodárenia na ministerstve financií dialo.

    Áno, vážené dámy a páni, rozpočtové náklady ministerstva školstva nie sú ani neboli prioritou novely, ktorú sme pred niekoľkými minútami schválili, pretože uvoľnenie rozpočtových prostriedkov som podpísal, ale - ešte raz opakujem - nie v deň odchodu z ministerstva financií. V tejto chvíli vám neviem presne povedať kedy, ale bolo to niekoľko dní. Jednoducho som potreboval na to, aby som vykonal tento akt, niekoľko dôležitých stanovísk.

    Čo sa týka ešte jednej poznámky, viete, schvaľujeme zákon o štátnom rozpočte, alebo schválili sme a v záverečnom slove, keď už sme nemali možnosť reagovať, tak pani predkladateľka nás informuje, že súčasné dni rozpočtového hospodárenia naznačujú, že ten vývoj bude priaznivejší. Možno, že bude priaznivejší. Súčasne nás predkladateľka informuje, že nemožno ešte presne určiť sumu, ktorú treba uvoľniť na dotáciu na teplo, lebo ten vývoj ešte treba zmapovať.

    Vážená pani ministerka, áno, viem to, ovládam túto problematiku. Na jeden mesiac určiť objem prostriedkov po zmapovaní aktuálnej situácie na Slovensku a nespraviť kvalifikovaný odhad plus-mínus 100 000 korún, tak prepáčte, nebudem to jednoducho komentovať. Druhá vec je, samozrejme, že požiadavky výrobcov tepla sú rádovo niekoľko 100 mil. vyššie, ako sú reálne možnosti a ako sa nakoniec aj rozhodnete. Ministerstvo financií je ústredným orgánom štátnej správy aj preto, aby v tejto oblasti meritórne rozhodlo. Samozrejme, to rozhodnutie musí byť založené na kvalifikovaných odhadoch a na jasnej kvantifikácii. Takže je tu istý rozpor možného priaznivého vývoja, rozpor medzi tým, čo sme pred 30 minútami alebo 25 minútami schválili, a rozpor medzi tým, čo je možné očakávať.

    Záverom, vážené dámy a páni, už musím povedať len jednu jedinú vec, táto skutočnosť sa viaže na predchádzajúce, čo som povedal. Dostali sme veľmi jasnú odpoveď v ostatných minútach, čo znamená pozvanie Mikuláša Dzurindu na konštruktívny dialóg s opozíciou. Ďakujeme pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som pripomenúť pánovi Maxonovi, že síce správne postrehol, že táto vláda ako jeden zo zdrojov svojho hľadania východísk používa aj bielizňový kôš, ale myslím si, že bolo treba aj povedať, že by bolo dobré hlbšie nahliadnuť do tohto bielizňového koša. Azda by sa tam práve našli návody, ako hľadať aj mimorozpočtové prostriedky na výstavbu diaľnic. Lebo tým, že sa hľadá len riešenie zastavenia výstavby alebo hlbokého spomalenia, ohrozuje sa nielen stavebná kapacita stavebných podnikov, ale aj zamestnanosť a možnosť urýchľovania ekonomiky. Zároveň chcem pripomenúť, že bude potrebné predovšetkým v tom koši asi hľadať vysvetlenie, aký je rozpor medzi prísľubom zvyšovania životnej úrovne a faktickým znížením životnej úrovne, lebo v dnešnom časopise Sme je práve napísané pánom Kotianom, že úspech vládneho kabinetu bude závisieť od toho, či budú schopní presadiť a zrealizovať nevyhnutnú fázu poklesu životnej úrovne. Priatelia, zvaľovaním na predchádzajúcu vládu to nepôjde. A toto sa sotva nájde aj v tom koši.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Mňa v príspevku pána poslanca Maxona veľmi zaujala pasáž, v ktorej veľmi úprimne a jasne povedal, že školstvo a jeho rozpočet neboli prioritou tak v tomto zákone, ako neboli prioritou najmä pri tvorbe štátneho rozpočtu na tento rok.

    Vážení páni, vtedajšia vláda, vtedajšie ministerstvo financií predsa stanovilo rozpočet tak, že školy s ním evidentne mohli vydržať len do konca septembra. Urobili ste politicky motivovaný rozpočet, aby do volieb školy ako-tak vyšli a po voľbách Pán Boh s nimi. Takto ste stanovili rozpočet. Toto nie je môj názor, to sú podklady vtedajších ekonómov a terajších ekonómov krajských a okresných úradov, ktorých sme si pozvali do výboru pre vzdelávanie približne v marci, v apríli minulého roku, a z ich čísiel vyšlo, že takmer pol miliarda chýba krajským úradom na normálne financovanie prevádzky základných a stredných škôl a okolo 300 miliónov chýbalo na prevádzku vysokých škôl. Už vtedy ste to takto priamo kalkulovali.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

    Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som pripomenúť, že rozpočtové hospodárenie je priebežné, vážení poslanci, poslankyne, takže v tomto zmysle treba doplniť vystúpenie pána poslanca Maxona.

    Vôbec nerozumiete rozpočtovému hospodáreniu, nerozumie mu každý, kto povie, že je možné postaviť rozpočet na tri kvartály. Nie je to možné. Rozpočet sa vyvíja celoročne. To znamená, nemôžete minúť decembrové peniaze, lebo nie sú, a v decembri, v novembri, v októbri sa tvoria zdroje. Bol by som rád, keby pani ministerka tiež pripomenula, že príde miliarda korún, a prišla miliarda korún, z Národnej banky, ktorá nebola rozpočtovaná a je avizovaná Národnou bankou. Takže v priebehu roka prichádzajú aj problémové situácie, aj pozitívne situácie v rámci vývoja rozpočtu. Upozorňoval som na to, že je vždy zložité zabezpečiť rozpočtové hospodárenie a vždy, keď posadíte k sebe záujmovú skupinu ľudí, to je jedno, z ktorého rezortu sú, veľmi úspešne vám preukážu, že im pol miliarda chýba, že nebol rozpočtovaný dostatočný objem prostriedkov. Ale platí to pre všetky rezorty a vždy to tak bude. Takže nerád by som, sme v tom dostatočne skúsení, aby sme argumentovali takou plytkou argumentáciou, že môže byť nejaký rozpočet zostavený na pol roka alebo na trištvrte roka.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, kde práve hovoril o nedostatku financií pre školstvo. Vieme, že tie financie boli nedostatočné pre školstvo. A na druhej strane by som zas chcela poukázať na to, a to je skutočne pravda, to si každý môže overiť, že školstvo, to bol jeden jediný rezort, ktorý v tomto rozpočtovom roku nedostal menej rozpočtových financií ako v predchádzajúcom roku, dostalo navŕšené. Nebolo to oveľa navŕšené, ale bolo to navŕšené, čiže tá snaha vlády pomôcť tomu rezortu sa ukázala. Tých peňazí je tam však nedostatok, nie za posledné štyri roky, ale za posledných desať, dvadsať rokov, pretože tam chýbajú skutočne vyše 2 miliardy korún, a to sa nedá šmahom ruky urobiť ani za štyri roky. Obávam sa, že sa to nedokáže urobiť ani za tieto nasledujúce štyri roky. Takže navŕšilo sa, aj keď málo. Dúfam, že sa navŕši v tomto roku aspoň toľko, čo sme navŕšovali my.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Pani ministerka,

    dámy a páni,

    myslím si, že k týmto stanoviskám je potrebné povedať jedno. Pán minister, bývalý minister Maxon nepovedal, že jeho rozhodnutím sa viazali finančné prostriedky rezortu školstva v poslednom štvrťroku o 8 %. Viete, čo to znamená? To znamená, že napríklad pre Univerzitu Komenského sa krátil rozpočet v septembri 1998 o 900 miliónov korún. Tieto rozhodnutia totálne paralyzovali rezort školstva. Ak by nebol zrušený tento výnos ministerstva školstva a nebolo by to krátenie rozpočtu zmenené na 4 %, tak by sa stalo presne to, čo povedal pán docent Harach, museli by sme v októbri zavrieť školy. Prosím vás pekne, toto je skutočná pravda a o týchto veciach, myslím si, že nie je potrebné ďalej diskutovať. Taká to je ekonomická situácia v rezortoch, dámy a páni.

  • Pani poslankyňa Mušková, vy ste stiahli svoju faktickú poznámku? Nebudete vystupovať? Áno? Zapnite pani poslankyňu Muškovú. Zmenili ste poradie? Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Dovoľte mi, aby som upresnil, keď tu zaznievajú diskusie na vystúpenie bývalého pána ministra Maxona o financovaní školstva, že kapitola školstva vzrástla o 11 %. Ak výdavky štátneho rozpočtu na rok 1998 vzrástli o 2 %, kapitola školstva o 11 %. Ale opäť som ďaleko od toho, aby som povedal, že tých zdrojov bolo dosť, a myslím si, že pani Slavkovská pekne rozviedla, že tu je dlhodobý problém financovania. To sa týka aj internátov, prevádzky škôl atď. A nebolo možné za jedno funkčné obdobie napriek tomu, že sme dávali do školstva percentuálne viac zdrojov, ako boli výdavky štátneho rozpočtu, vyriešiť ťaživý, akútny problém školstva.

    Čo sa týka viazania výdavkov, tak tých 8 % nemôžete brať ako koncovku, pán poslanec Švec. To bolo priebežné, prvý kvartál 3 %, druhý 2 %, za polrok to bolo 5 %, a netýkalo sa to len školstva, ale regulácia výdavkov bola plošná. Každoročne - a tak sa to robí vo vyspelých krajinách - ak nie sú v súlade príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, veď sme povedali, že Mečiarova vláda zaviazala 4,3 miliardy, ktoré vlastne našetrila pre novú vládu. Uvoľnenie viazania vykonal práve pán minister Maxon z tých 8 na 4 %, aby pomohol preklenúť situáciu v školstve v závere rozpočtového roka.

    Takže, prosím, držme sa faktov a nevytrhujme čiastkové údaje zo záverečnej fázy.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

  • Chcela by som doplniť pána poslanca Maxona. V tejto ťaživej situácii škôl, o ktorej sa stále hovorí, sa neprijali žiadne nové rozpočtové opatrenia v prospech škôl od novej vlády. Teda platí starý rozpočet, školy bežia podľa tohto starého rozpočtu, síce ťažko, ale predsa. Takže skutočne sa v prospech škôl neurobili žiadne opatrenia a školy idú.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dámy a páni,

    myslím si, že predsa len sa tu hrá falošným tónom, keď sa hovorí o zvýšení prostriedkov na tento rozpočtový rok v porovnaní s rokom 1997, hoci formálne je to pravda. Lenže rok 1997 ste zostavili tak, že ste síce zachovali isté mzdy, drobný nárast, ale prevádzka škôl, prevádzkové peniaze rapídne klesli. A keď ste oproti roku 1997 rozpočtovali rok 1998, tak vedúci ekonomických odborov krajských úradov nám vo výbore zdokumentovali na podkladoch, dámy a páni, že im chýbalo dohromady 380 miliónov na štandardnú prevádzku, nič navyše, len zabezpečenie škôl. Keď sa to rozráta oproti rozloženiu na všetky tri štvrťroky, tak, pán poslanec Kozlík, z toho bolo vidieť, že je to len na tri štvrťroky.

    Tu nikto netvrdí, že ste rozpočet robili na tri štvrťroky, vy ste ho formálne "akože" natiahli na štyri, ale fyzicky im tie peniaze podľa ich podkladov vychádzali len takto. Že sa toto stalo, malo to objektívne príčiny, povedzme nedostatok peňazí, ale aj preferencia iných rezortov, ako bola vtedy tajná služba a podobne. Povedzme to veľmi otvorene. A malo to aj subjektívne príčiny, že v podkladoch, ktoré vypracúvali krajské a okresné úrady, sa napríklad zabudlo na 80 mil. mzdových prostriedkov v Krajskom úrade Nitra. To je predsa fakt, ktorý nám dokladovali pracovníci tohto krajského úradu. Zhruba 20 miliónov sa zabudlo napočítať v Krajskom úrade Prešov. Takže toto boli aj subjektívne problémy, prečo na tento rok bol mimoriadne podhodnotený rozpočet rezortu školstva, čiže de facto bol len do volieb, len na tri štvrťroky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upozorňujem vás, aby ste reagovali vo svojich faktických poznámkach na ostatného rečníka, ktorým bol pán poslanec Maxon. Ak budete reagovať navzájom na seba, zoberiem vám slovo.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

  • Samozrejme, pán predseda Národnej rady, že reagujeme na pána poslanca Maxona, netreba nám to pripomínať, ale reagujeme v kontexte jeho vystúpenia, pretože sa rozoberajú konkrétne jeho výroky.

    Takže čo sa týka školstva, treba rozdeliť školstvo na vysoké školstvo, ktoré bežalo cez kapitolu, a na stredné a základné školstvo, ktoré bežalo cez krajské kapitoly. Vysoké školstvo dostalo 11 % navrch. Krajské kapitoly, financovanie všetkých úsekov, ktoré sa viažu na krajské kapitoly, sú nielen v školstve, je tam aj zdravotníctvo, mnoho ďalších úsekov. A bolo veľmi dôležité, ako si krajské úrady a potom okresné úrady nadväzne rozdistribuujú prostriedky. Takže, pán poslanec, opäť najviac opatrení zo strany ministerstva financií smerovalo práve na chod školstva, na chod zdravotníctva. Je jasné, že si museli krajské kapitoly a, samozrejme, aj okresné úrady vnútri vyrovnať finančné problémy tak, aby si povedali, čo sú priority. Ministerstvo financií nikdy nebolo proti tomu, aby riešilo vnútorné presuny v rámci kapitol jednotlivých krajov a okresných úradov.

    Takže opakujem, keď si posadíte lobistickú skupinu, ktorá bude dokazovať, že to a to mi chýba, ale neodkryje vám karty v iných položkách, tak samozrejme, že sa vám môže naivne zdať, že je niektorá položka rozpočtovaná na tri štvrťroky. Nie je to pravda.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte vo svojom prvom vystúpení a reakcii na pána poslanca Maxona som sa mu možno aj zabudla poďakovať za jeho reálny prístup k práci, k príprave rozpočtu a vedeniu tohto ministerstva počas jeho ministrovania, pretože nás neobchádzali ani vo volebnej kampani slogany, že budú mať zamestnanci raz také platy. Teraz zrazu sa hovorí o tom, v akej situácii sú školy.

    Páni poslanci vládnej koalície, to ste v predvolebnom období nemali žiadne informácie? Veď tu počúvame z iných vystúpení, ako hovoril pán predseda výboru Harach, že v apríli chodili do škôl, zisťovali si. Z čoho vychádzali potom vaše predpoklady? Ako ste chceli riešiť kategóriu učiteľov? Teraz som nepočula nič hovoriť o platoch učiteľov. Zabezpečíme teplo. Len mám obavu, aby tie deti tam nesedeli potom samé, alebo s ľuďmi, ktorých tam narýchlo zoberiete, pretože všetci učitelia vám utečú. My v svojich predvolebných sloganoch sme nesľubovali raz také platy. Sľubovali sme však reálnosť s tým, že ak sa tento rok riešili platy iných sfér, takže v ďalšom našom prídu na rad učitelia. Možno ste zabudli v tejto časti, aj pán poslanec Harach, hovoriť aj o platoch učiteľov, ktorí, ak sa držia vášho predvolebného sloganu, sa vás možno za rok opýtajú, kde sú teraz raz také platy. Alebo ich možno budú mať, len za všetko zaplatia raz toľko.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • O vysokom školstve tu už hovoril pán poslanec Kozlík. Ja by som ešte spomenula malé školstvo, kde je iná situácia v rôznych krajoch. Proste v rôznych krajoch bola v oblasti školstva rôzna situácia. Bolo to práve v tom, že si tie kraje, ktoré boli na tom zle, naplánovali kapitolu školstvo nie reálne, podhodnotili ju a potom to bolo cítiť v nedostatku financií.

    A čo sa týka nášho ministerstva financií, tak v priebehu roka sa práve v školstve a zdravotníctve prijalo množstvo a množstvo rozpočtových opatrení v prospech týchto oblastí.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Vráťme sa k meritu veci, pretože ideme na to veľmi zoširoka a strácame čas.

    Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážená snemovňa,

    dovoľte aj mne reagovať faktami nasledujúcich listov. Píše predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pán Kamil Vajnorský pánu ministrovi financií Slovenskej republiky Miroslavovi Maxonovi 17. 4. 1998.

    "Vážený pán minister, schválený štátny rozpočet na rok 1998 ukazuje, že objem mzdových prostriedkov by mal byť na vyššej úrovni ako v roku 1997. Pri skúmaní príčin vzniknutého stavu sme boli upozornení na nariadenú reguláciu čerpania mzdových prostriedkov štátneho rozpočtu v rezorte školstva. Táto situácia bola aj v uplynulých rokoch, vždy však nakoniec v našom rezorte došlo k zrušeniu regulácie a doplneniu finančných zdrojov v schválenej výške. Žiadame Vás, aby ste prehodnotili súčasný stav a zrušili reguláciu čerpania financií pre školstvo najneskôr k 1. 5. 1998 a zároveň zistili oprávnenosť nášho tvrdenia o zaostávaní v mzdovej oblasti oproti roku 1997." Podpísaný predseda odborového zväzu.

    List číslo 2, píše minister financií pánu predsedovi odborového zväzu.

    "Vážený pán predseda, na Vašu požiadavku o zrušenie regulácie čerpania výdavkov na úseku školstva k 1. 5. 1998 uvádzam, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu uplatňuje v roku 1998 reguláciu čerpania rozpočtových výdavkov pri všetkých rozpočtových kapitolách vrátane kapitol krajských úradov." Podpísaný pán minister financií.

    List číslo 3, píše predseda odborového zväzu...

  • Pani poslankyňa, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Prosím vás, vráťme sa k tomu.

  • Len som chcela práve podotknúť, až by som sa bola k tomu dostala.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

    Ešte raz, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Prosím vás, vráťme sa k téme. Aj faktické poznámky orientujme na túto problematiku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, teším sa, že už pani Angelovičová nemá viac listov, viac korešpondencie a že ste ju prerušili, pán predseda. A dúfam, že sa stane toto isté, keď vystúpi pán minister Černák mimo témy, že mu bude zobraté slovo, pretože rokovací poriadok hovorí o...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kozlík, hovorte k rozpočtovým pravidlám a k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

  • Procedurálna poznámka.

    Čo sa týka regulácie výdavkov, pretože o tom hovoril pán minister Maxon, regulácia výdavkov sa spúšťa vždy od januára, ak dochádza k istým rizikám v oblasti štátneho vývoja. Odporúčam ktorémukoľvek ctenému poslancovi a poslankyni absolvovať návštevu ktoréhokoľvek parlamentu alebo vyspelého západného štátu, ako fungujú regulačné pravidlá v jednotlivých štátoch. Takže v tomto zmysle sa uplatňovala priebežná regulácia výdavkov. A opakovane zdôrazňujem, že ku koncu roka v niektorých sektoroch počas viacerých rokov. A tak to bolo aj v roku 1998, keď pán minister Maxon pristúpil k uvoľneniu výdavkov v niektorých kapitolách, ktoré boli skutočne veľmi "našponované", že tu bola ústretovosť aj predchádzajúcej vlády v riešení niektorých akútnych rozpočtových problémov.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Maxon bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som reagovala na niektoré vyjadrenia. Samozrejme, že nie na všetky, nie je to potrebné.

    Myslím si, že závažná otázka je, prečo sme k rozpočtovému provizóriu pristúpili. Musím trošku poopraviť vystúpenia niektorých pánov poslancov asi v takom smere, po prvé, cez tlač, cez noviny som sa dozvedela, že keď prídem na ministerstvo financií, budem tam mať v počítači hotový návrh zákona. On tam nemohol byť. Nemohol tam byť preto, že neprešiel cez rokovanie vlády. A akékoľvek podklady, ak neprejdú cez rokovanie vlády, nie sú odsúhlasené, nie sú návrhom zákona. Na rozdiel od toho v roku 1994 pripomeňme si volebnú kampaň, kde ste veľmi ostro proti nám útočili a potom neskôr ste zneužívali svoje možnosti prístupu do masmédií v takom smere, že vláda nepripravila návrh zákona o štátnom rozpočte. Tam je diametrálny rozdiel. My sme ten návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 vo vláde schválili. Bolo iba politické rozhodnutie, že ho nedodáme do Národnej rady, pretože sme vedeli, že budúca vláda s ním nakladať nebude. My sme boli pritom do volieb 6 mesiacov legitímne pri moci a boli sme schopní zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Vy ste boli 4 roky pri moci a neboli ste schopní vo vláde schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Vy ste zrejme nepredpokladali, že vyhráte voľby.

    Prečo sme nesúhlasili so skrátením volebného obdobia? Práve preto, že ste prišli s návrhom, napokon to ani nebol návrh, ktorý by bol odsúhlasený vo vtedajšej koalícii definitívne, ale návrhy zákonov, ktoré sa týkajú volebného obdobia, je zrejme vhodné predkladať nie vo volebnom roku. Či to bude také politické rozhodnutie, aby sa zosúladilo fiškálne plánovanie s politickým cyklom, to neviem v tejto chvíli povedať. Ale vidím aj iné riešenia, ako nevyhnutnú novelizáciu zákona o voľbách. Iným z riešení by bolo, čo sa v civilizovaných štátoch robí, že existuje dlhodobejšie finančné hospodárenie štátu, napríklad v USA 5-ročné, v Británii 3-ročné, a naším zámerom je, ak ste pozorne čítali programové vyhlásenie vlády, tiež prejsť na takéto dlhodobejšie finančné hospodárenie štátu. Tým by sa ten rozpor, ktorý tu je s dĺžkou volebného cyklu a s prípravou fiškálneho roku, asi mohol aj vyriešiť.

    Uvádzali ste, vážení poslanci, že vláda mohla predložiť riadny zákon o štátnom rozpočte na rok 1999. Chcem len upozorniť, že zákonom stanovený termín na predloženie návrhu zákona o štátnom rozpočte je 15. november. Keďže vláda bola vymenovaná, myslím, 30. októbra, mali sme na to 2 týždne, takže formálne sme to mohli predložiť. Ale bývalý pán podpredseda vlády už tvrdí, že do skeletu štátneho rozpočtu na ministerstve financií bolo možné vložiť novú hospodársku politiku. Vy veľmi dobre viete, že toto tvrdenie je absurdné, pretože nová hospodárska politika sa predsa bude opierať o novelizované, úplne nové zákony, a dobre viete, že legislatívny proces je procesom zdĺhavým a vonkoncom nie je možné, aby do 15 dní boli prijaté nové zákony, o ktoré by sa opieral nový zákon o štátnom rozpočte. A ani by to nebolo možné v skrátenom legislatívnom konaní urobiť tak, aby to bolo niekedy, možno tak v druhej polovici novembra, všetko poschvaľované. Pretože naším zámerom je skutočne začať diametrálne odlišnú hospodársku politiku, ktorá si vyžiada značné legislatívne zmeny. Takže ani pri najlepšej vôli asi by sa to urobiť nedalo. A aj keď si uvedomujeme určité negatívne stránky rozpočtového provizória, nepochybne áno, na druhej strane má to aj isté pozitívum a to pozitívum je práve to, že sa nám vytvoril priestor, aby v priebehu - a už sme začali s tou legislatívou - najbližších týždňov bola do Národnej rady dodaná legislatíva, návrhy zákonov, na základe ktorých sa bude potom môcť aj zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

    Rozpráva sa tu aj o personálnych čistkách. Tiež veľmi jednoznačne hovorím, že som proti čistkám na politickej báze. Ale ak sa šíri strach a neistota, myslím si, že predovšetkým u tých, ktorí prestúpili zákon - ale zdá sa, že u mnohých ani toto ešte nemožno konštatovať -, a u tých, ktorí nemajú dostatočné odborné vedomosti. Chcela by som sa opýtať, či bolo čistkami odvolanie členov bankovej rady z Eximbanky, kde kontrolné orgány zistili závažné porušenia zákonov. A budeme vyvodzovať z toho dôsledky. A voliči by mali asi odpovedať na otázku, ako nazvať vymenovanie nového guvernéra Eximbanky deň pred odchodom vlády s tým, že by mu malo patriť odstupné, ktorého výška sa odhaduje niečo nad milión korún. Nazdávam sa, že pán - dnes už odvolaný - guvernér bude mať toľko statočnosti, že sa vzdá tohto odstupného.

    Chcela by som sa ešte dotknúť dovoznej prirážky. Zrejme ste nepochopili, čo som hovorila. Ja som sa kriticky vyjadrila k princípu, ako bola prijatá dovozná prirážka, nie k procesu odpúšťania dovoznej prirážky pri technológiách a výrobnej spotrebe. Bola by som odhodlaná urobiť to isté, pretože nie je rozumné, aby sa diskriminovali tí podnikatelia, ktorí dokázali predložiť všetky podklady a možno mali aj nejaké priaznivejšie vzťahy k ministerstvu financií a bolo im odpustené, a tým iným, ktorí možno nestihli včas alebo boli odsúvaní, ktorým sa neodpustilo.

    Takže ja tu verejne hovorím, že tieto návrhy do konca roku, ktoré spĺňajú všetky kritériá, tak ako ste vy uviedli, pán poslanec Maxon, v týchto prípadoch aj ja budem akceptovať odpustenie dovoznej prirážky technológie a výrobnej spotreby. Zverejníme aj tento zoznam, pretože sme sa zaviazali transparentnosti. Chcem len povedať, že pri našich rokovaniach s OECD boli veľmi prekvapení, že sa k tomuto pristúpilo. Musela som im vysvetľovať, že od začiatkov spôsob, akým bola prijatá dovozná prirážka, zrejme principiálne nebol vhodný, a to, či sa dohodneme s WTO, v akom rozsahu sa prijme dovozná prirážka, to naozaj už dnes nie je v rukách opozičných poslancov, ale je to v rukách niekoho iného.

    Často nás ubezpečujete, že sme neodborní, nekvalifikovaní, že neuvádzame konkrétne údaje. Nechcem sa k tomu vracať. Pán poslanec Maxon, veľakrát ste tu pracovali s polopravdami, s nedostatočnými faktami. Možnože sa k tomu vyjadrím niekedy inokedy, ale nechcem to dnes už predlžovať. Aj v prípade tepla, samozrejme, že máme kvalifikovaný odhad a vy veľmi dobre viete, že skutočná spotreba tepla bude závisieť od toho, aký bude vývoj priemerných denných teplôt, a to, žiaľbohu, ani my dnes nevieme odhadnúť. To som mala na mysli, keď som povedala, že neviem v tejto chvíli presne povedať, aká bude potreba dotácií do konca roka.

    Zásadné nedorozumenie tu zrejme bolo a zrejme viacerí opoziční poslanci asi nevedia, akým spôsobom sa uvoľňovalo viazanie nielen v kapitole školstva, ale aj krajských úradoch, ktoré sa týkali práve školstva. Predchádzajúca vláda čiastočne uvoľnila to viazanie, ale jedno z prvých ťažkých rokovaní, skutočne ťažkých, bolo rokovanie medzi ministerstvom financií a ministerstvom školstva, aby sa viazanie v zásade dalo na nulu. A to sa týka aj kapitol krajských úradov vo výdavkoch na školstvo. A môžem naozaj potvrdiť, že keby sme to neboli urobili, tak školy by sa museli zatvoriť. Tá otázka bola aj takto vo vláde postavená, pretože konečné slovo bolo napokon slovo vo vláde. Takže, pani poslankyňa Mušková, táto vláda urobila to, že rozhodla, že sa uvoľňuje viazanie v celom rozsahu a uvoľňuje sa práve v kapitole školstva a v kapitolách krajských úradov pri tých výdavkoch, ktoré sa týkajú školstva. Keby sme to neboli urobili, v školách by sa nekúrilo, neboli by tam dodávky teplej vody, boli by museli byť predĺžené zimné prázdniny.

    Na záver by som len chcela povedať jednu vetu: Čo ste neboli schopní urobiť za štyri roky, chcete, aby sme my boli schopní urobiť za štyri týždne. Nie, nedalo sa. Za štyri týždne sa nedalo urobiť to, čo ste neurobili za štyri roky. Naše ciele a zámery nie sú cieľmi na štvrťrok 1999 a nie sú ani cieľmi na jeden rok. Naše ciele a zámery, naše volebné sľuby sa týkajú štvorročného obdobia a my ich splníme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    dámy a páni,

    rokujeme teraz o novele zákona o rozpočtových pravidlách. Diskusia k tomuto materiálu bola veľmi chudobná, diskutovali najmä kolegovia z opozície o iných veciach a diskutovali v takom duchu, ako keby naša pamäť alebo občanov tejto krajiny siahala iba do včerajšieho obeda. Chcem zopakovať: Nielen preto rokujeme o tomto bode teraz, že doterajšia vláda nepripravila návrh zákona o štátnom rozpočte, ale aj preto, lebo táto vláda dokonca nepripravila dostatočné zdroje ani na naplnenie výdavkov tohto roka. Veď sme pred dvomi hodinami schválili novelu zákona o štátnom rozpočte, kde sme hovorili o tom, že o 1,5 miliardy, to je 1 500 miliónov sa prehĺbil deficit štátneho rozpočtu na tento rok z titulu zvýšených výdavkov na sociálne dávky. Na sociálne dávky preto, lebo je nezamestnanosť nie, ako sľubovala bývalá vláda, pod 10 %, ale dnes je 15 %, ďalej je viacej ľudí sociálne odkázaných, ako to bolo v minulom roku.

    Dámy a páni, taká je situácia tento rok a ak ste vy v minulom svojom volebnom období schvaľovali zákony, ktorými ste zaväzovali vašich nástupcov, inými slovami to znamená, že vaše nesplnené sľuby bude plniť táto vláda. Len vám pripomeniem niekoľko zákonov, ktoré sme v tomto roku v tejto Národnej rade schválili, ale ich účinnosť bude až od budúceho roka. To nie je len zákon o platových náležitostiach vojakov, to je aj zákon o sociálnej pomoci, ale nakoniec to je aj ten návrh zákona, ktorý ste schválili vo vláde tesne pred odchodom z vlády, o zvýšení minimálnej mzdy.

    Dámy a páni, prišiel som k presvedčeniu a myslím si, že takýto dojem má aj väčšina občanov tejto krajiny, ktorí sledujú rozpravy k návrhom zákonov, o ktorých tu rokujeme, že tí, ktorí boli pri moci, ktorých vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu, s týmto štátom a s občanmi tejto krajiny cítili minimálne. Usudzujem tak z toho, čo po nich zostalo - úzka skupina, elita, nezodpovední správcovia majetku, ktorí kupujú luxusné vily v Španielsku a ich zamestnanci strácajú základné sociálne istoty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Pýtam sa, pán poslanec, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Áno, pán predseda. V rozprave neodznel ani jeden pozmeňujúci návrh. Môžeme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe.

  • Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Také však neboli.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Brocku, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu k článku I, a to bod 3 doplniť o písmeno d), ktoré znie - text máte v spoločnej správe pred sebou. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať. Prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, keďže rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrhov na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 51. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 27.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Vojtech Tkáč.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    v mene skupiny poslancov pani Oľgy Keltošovej, pani Marty Aibekovej, pána Alojza Engliša aj v mene svojom predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.

    Na základe tohto poslaneckého návrh navrhujeme, aby sa v § 2 ods. 1 písm. a) suma 16,20 Sk nahradila sumou 21,60 Sk. Zákonom stanovenú výšku minimálnej mzdy, ktorá je dnes upravená v platnom znení v § 2 ods. 1 písm. b), navrhujeme, aby sa táto maximálna suma 3 000 Sk nahradila sumou 4 000 Sk. V § 2 ods. 2 odporúčame doplniť novú výmeru týždenného pracovného času ustanoveného pre zamestnancov mladších ako 16 rokov. Štvrtým návrhom je úprava poznámky pod čiarou k odkazu 1) vo väzbe na odkaz na § 83 ods. 2 až 5 Zákonníka práce. Ďalej skupina poslancov navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1999.

    Dovoľte mi, aby som ozrejmil príčiny a motiváciu skupiny poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré nás viedli k tomu, aby sme navrhli novú úpravu v oblasti minimálnej mzdy.

    Chcem uviesť, že v tomto období nadobudli alebo budú nadobúdať účinnosť nové právne úpravy, ktoré súvisia so sociálnou reformou. Táto sociálna reforma vyplýva z koncepcie transformácie sociálnej sféry, ktorá bola predložená aj Národnej rade Slovenskej republiky. Nadväzujeme na novú úpravu predovšetkým životného minima. Táto nová právna úprava je upravená v zákone číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. Tento zákon upravuje okrem iného aj novú úpravu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Na základe navrhovaného zákona odporúčame zvýšiť minimálnu mzdu zhruba o 33,3 %, t. j. z doterajších 3 000 Sk mesačne na 4 000 Sk mesačne. To je tá absolútna výmera minimálnej mzdy. A takisto sa upravuje aj hodinová sadzba zo 16,20 Sk na 21,60 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Ďalej sme reagovali aj na zmeny a očakávaný vývoj spotrebiteľských cien od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy do konca roku 1998.

    Chcem konštatovať, že tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a vyplýva aj z príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je to predovšetkým Dohovor o zavedení metód určenia minimálnych miezd a Dohovor o metódach určovania minimálnych miezd v poľnohospodárstve, ako aj vo väzbe na Dohovor číslo 111 o diskriminácii v zamestnaní a v povolaní a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že návrh zákona o zmene zákona o minimálnej mzde má, samozrejme, ekonomicko-sociálne aspekty. Treba uviesť aj skutočnosť, že minimálna mzda je kategóriou, ktorá ovplyvňuje pôsobenie zamestnávateľov, pretože je to zákonom stanovená hranica, pod ktorú by akékoľvek dohody o výške mzdy v pracovnej zmluve boli neplatné. Pred voľbami sme boli často svedkami rôznych sociálnych demagógií a sociálnych lží o pomeroch na Slovensku z hľadiska platov a miezd.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že minimálna mzda má dve funkcie. Okrem funkcie ekonomickej aj sociálnej je potrebné si uvedomiť, že minimálna mzda vlastne garantuje spoločenskú cenu práce na najnižšej úrovni stanovenej zákonom a že zároveň je predmetom kolektívneho tarifného vyjednávania. Podľa zákona o mzde je od 16. januára 1992 účinný mechanizmus tarifného kolektívneho vyjednávania, na základe ktorého za výšku miezd zodpovedajú ešte v bývalom Česko-Slovensku a dnes v samostatnej Slovenskej republike odborové organizácie a zamestnávatelia. Predmetom kolektívneho tarifného vyjednávania nie je len celková úroveň miezd, ale je aj dohovor cez zákon o kolektívnom vyjednávaní o výške minimálnej mzdy.

    V tejto súvislosti treba uviesť, že v súvislosti s ekonomickou transformáciou aj so sociálnou reformou ešte v pôsobnosti federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí alebo federálnej vlády mala kategória alebo inštitút minimálnej mzdy svoj vývoj. Z hľadiska pôsobenia jednotlivých reformných krokov existovalo vyše 20, presne 24 prípadov, keď na výšku minimálnej mzdy, prepáčte mi za termín, boli "zavesené" určité väzby na výpočet platenia poistného štátom či na niektoré dávky životného minima, na postup v sociálnom zabezpečení v dávkach štátnej sociálnej starostlivosti, či v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Postupom času tieto prívesky vo väzbe na výšku minimálnej mzdy boli, samozrejme, odstraňované a dnes väzba na minimálnu mzdu je obsiahnutá v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti Sociálnej poisťovne a v oblasti zamestnanosti. Veľmi starostlivo ešte za pôsobenia bývalého vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa pripravovali tieto zmeny. Vzhľadom na to, že došlo už k systémovým zmenám v oblasti životného minima, boli vytvorené ekonomické podmienky na to, aby táto kategória minimálnej mzdy mohla byť upravená.

    Ak odhliadnem od politických a emocionálnych prístupov v tejto inštitúcii, chcel by som predovšetkým zvýrazniť, že minimálna mzda v tej dvojfunkčnej polohe má charakter zákonnej právnej úpravy. Teraz nedelím minimálnu mzdu na reálnu či nominálnu, ale to je teda to nominálne vyjadrenie v zákone a potom je faktická výška minimálnej mzdy, ktorá je dnes už k dispozícii príslušným odborovým organizáciám a zamestnávateľom.

    V návrhu máte upravené analýzy vo väzbe na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 1998, na základe ktorých v rámci kolektívneho vyjednávania je možné dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu oproti úrovni ustanovenej v príslušnom zákone, teda v zákone číslo 90/1996 Z. z. Je možné tiež dohodnúť výšku mzdovej tarify najnižšej tarifnej triedy, ktorá v podstate odzrkadľuje výšku minimálnej mzdy. Chcel by som v tejto súvislosti tiež uviesť, že tento postup pri kolektívnom tarifnom vyjednávaní sa upravuje diferencovane. Samozrejme, závisí od ekonomických možností či pozície v oblasti príslušného rezortu. Ak Odborový zväz potravinárov dohodol s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi v potravinárskom priemysle najnižšie mesačné tarify od 3 000 Sk do 3 600, iné odborové zväzy, ako je napríklad Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, dohodol so Zväzom zamestnávateľov obchodu a cestovného ruchu mzdovú tarifu 3 250 Sk, ale Odborový zväz KOVO napríklad so Zväzom elektrotechnického priemyslu dohodol najnižšiu mesačnú mzdovú tarifu 3 760 Sk. Drevospracujúci priemysel, lesné a vodné hospodárstvo, teda odborový zväz so Združením zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve dohodol 3 900 Sk. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že existuje zákonom stanovená výška minimálnej mzdy a takisto faktická hodnota stanovená kolektívnymi zmluvami.

    Samozrejme, je kvantifikovaná aj ekonomická stránka veci, preto mi dovoľte v tejto úvodnej reči vystúpiť aj s tým, že nemožno súhlasiť so zdôvodnením vlády Slovenskej republiky z 2. decembra 1998, kde vláda vyslovuje nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pretože sa tu konštatujú odborné nezmysly. Ak sa tu hovorí, že zákonnú úpravu zvýšenia minimálnej mzdy je potrebné riešiť v nadväznosti na riešenie väzby inštitútov poistných systémov na minimálnu mzdu, treba povedať, že v rámci toho postupného "odvesovania" od reálnej hodnoty a zákonnej úpravy minimálnej mzdy v štátnom rozpočte sa stanovila fikcia platby štátu do jednotlivých poistných fondov. Preto je mi absolútne nepochopiteľné, že Národná rada pri programovom vyhlásení vlády neodsúhlasila stanovisko jednak klubu HZDS, ale aj poslanca Cabaja, aby vláda postupne zvyšovala platby štátu do poistných systémov až do výšky 25 % z platnej úrovne, teda zákonnej úrovne minimálnej mzdy.

    Veľmi dobre si tiež treba pamätať, aké slová tu odzneli, či si niekto niečo nepamätá od včera od obeda. Tak o pamäti tiež viem svoje, akým spôsobom v uplynulých štyroch rokoch vláda tlačila na to, aby platby štátu boli viazané na výšku minimálnej mzdy. Preto mi dovoľte, aby som odporučil Národnej rade upraviť právny stav na výšku 4 000 Sk, čo vlastne do zákonnej podoby bude odzrkadľovať dosiahnutú faktickú a reálnu úroveň minimálnych miezd v rámci kolektívneho tarifného vyjednávania s tým, že to prispeje k plneniu aj ďalších funkcií, akými je otázka, či sa na Slovensku oplatí alebo neoplatí pracovať vo väzbe na to, že súčasná úroveň životného minima od 1. júla a následne od 1. januára 1999 pre fyzickú osobu je stanovená hranicou 3 000 Sk.

    Aj týmto spôsobom sa domnievame, že zvýšime tú rozdielnosť medzi životným minimom a medzi minimálnou mzdou. Ak odzneli aj v predvolebnom období tézy o 100, 200-percentom zvyšovaní platov a miezd, a to aj v reálnej podobe, v nominálnej hodnote, tak si myslíme, že toto je jeden krok na to, aby sa zreálnila právna úprava ekonomickým, ale aj sociálnym vývojovým skutočnostiam, ktoré evidujeme v poslednom období.

    Chcel by som na záver uviesť, že programové vyhlásenie vlády vychádza z koncepcie ceny práce, ktorú sme pripravili aj so sociálnymi partnermi. Žiaľ, nie je chybou bývalej vlády, že nedoštudovaní odborári robili svetovú politiku, ale nerealizovali koncepciu ceny práce, na základe ktorej sa mali robiť permanentné analýzy. Počítali sme s vytvorením určitého subjektu odborov a zamestnávateľov preto, aby sa permanentne hodnotil mzdový vývoj v tejto krajine a aby aj v tejto oblasti boli stanovené exaktné, vedecky podložené analýzy preto, aby sa rozhodovalo o výške miezd a tým aj o výške minimálnej mzdy.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť aj to, že v štátoch, kde kolektívne tarifné vyjednávanie má mnoho desaťročí tradíciu, za každým promile postoja odborov či zamestnávateľov je dnes exaktný výskum ekonomických profesorov, ekonomických či ďalších univerzít a spoločných, ale aj samostatných subjektov, ktoré exaktne pripravujú podklady na realizáciu mzdového vývoja. V tejto oblasti koncepcia ceny práce na svete je. Ale o jej realizačnom aspekte by si mohli spytovať svedomie tí, čo išli do svetovej politiky, a nie do plnenia reálnych, konkrétnych sociálnych potrieb občanov.

    Verím, že ak si spomeniem pri pripomenutí volebných programov všetkých politických strán a hnutí v tejto snemovni, že tento zákon nemôže nebyť podporený.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközyovej.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. (tlač 51), ako spravodajkyňa určená výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Úvodom si dovoľujem informovať, že predložený návrh zákona z formálnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

    Na úvod mi dovoľte pripomenúť, že vláda 2. decembra vyslovila nesúhlas s predloženým návrhom zákona. Súčasne sa zaviazala, že v 1. polroku 1999 pripraví vládny návrh novely zákona o minimálnej mzde. Tento poslanecký návrh zákona o minimálnej mzde by znamenal zvýšenie minimálnej mzdy na 4 000 korún, čo by mesačne predstavovalo 33,3 %. To by vyvolalo reťazové problémy v poistných systémoch.

    V prípade, že by sa v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999 zvýšil vymeriavací základ na platenie poistného štátom v poistných systémoch z 2 700 na 4 000 Sk, dosah na štátny rozpočet by predstavoval pri nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a zdravotnom poistení v mesačnom vyjadrení sumu 462,4 mil. korún. Obdobne dosah na rozpočet Národného úradu práce by z toho istého dôvodu predstavoval v mesačnom vyjadrení sumu 64,6 mil. korún. Z dôvodu zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. základu na určenie podpory v nezamestnanosti, by takéto zvýšenie minimálnej mzdy predstavovalo ďalší dosah na rozpočet Národného úradu práce, a to mesačne vo výške 18,8 mil. korún. Vzhľadom na zásadné protichodné stanoviská sociálnych partnerov je potrebné túto problematiku úpravy výšky minimálnej mzdy riešiť na tripartitnej úrovni, čím sa vytvorí priestor na prerokovanie a opätovné všestranné posúdenie danej problematiky v čo najširších súvislostiach.

    S ohľadom na oprávnenia vyplývajúce z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).

    Pán predseda, ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Marián Mesiarik.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    vo svojom krátkom vystúpení by som chcel len zvýrazniť dôležitosť a význam problému, o ktorom sme začali teraz rokovať, pretože ide o cenu práce a každému je jasné - a nikoho netreba presviedčať -, že cena práce, žiaľ, v tejto etape transformácie je nízka, čo pôsobení veľmi vážne sociálne dosahy. Iba niekoľkými vetami: Ak je cena práce nízka, je nízka nákupná sila, je slabý odbyt, čo má dosah na výrobu, na zamestnanosť, ale máme tu teda začarovaný kruh, ktorý - či chceme, alebo nechceme - musíme začať riešiť a musíme začať toto klbko odvíjať. Druhý faktor je veľmi vážny, že za cenu práce, ktorá je dnes, sa jednoducho neoplatí robiť. A to nehovorím o minimálnej mzde. Je ekonomickejšie a lacnejšie byť doma na podpore, na nezamestnanosti, ako chodiť do práce, platiť si náklady, dopravu atď. Teda nie je tu motivácia. Samozrejme, to plodí nízku životnú úroveň. A, žiaľbohu, musím konštatovať, že je mnoho zamestnancov-občanov, ktorí jednoducho zo mzdy, ktorú dostávajú, vyžiť nemôžu.

    Je dobré, že všetky politické subjekty pred voľbami tento problém vo svojich programoch mali a majú, je dobré, že tento problém je zahrnutý aj v programovom vyhlásení vlády, a chcel by som touto cestou ubezpečiť občanov, že chceme, budeme a musíme riešiť tento problém, aj keď azda nie dnes. Cena práce musí dať jednoducho možnosť každému občanovi aspoň ľudsky žiť.

    Základom ceny práce, ako tu predkladateľ povedal, je kategória minimálna mzda, od nej sa odvíjajú ďalšie tarify. A myslím si, že ona by mohla trošku roztočiť aj nárast ceny práce. Ani tu netreba poslancov a poslankyne presviedčať, že minimálny mzda, ktorá je dnes 3 000 korún, je skutočne veľmi slabá alebo nízka, nezodpovedá tým ekonomickým a sociálnym podmienkam, ktoré sú. A čo je horšie, že vlastne nie je tu žiadny rozdiel medzi sociálnym minimom a cenou práce. To len chcem zdôrazniť, že aj navrhovaná minimálna mzda 4 000 korún nevyrieši tento rozdiel. Ak by sme ju prijali, bude zhruba 400 Sk rozdiel medzi životným minimom a cenou práce. Oplatí sa za to robiť, ak zaplatíš za autobus, za dopravu ďalšie náklady? Takže nevyrieši ani táto výška tento problém. Čo je horšie, a to je pozostatok z minulosti, že na minimálnu mzdu sme naviazali, ako tu bolo povedané, viaceré odvodové povinnosti, jednoducho sme ju zablokovali, zablokovali sme veci, ktoré nás držia a nepustia dopredu, a toto treba prehodnotiť.

    Škoda, že poslanecký návrh - vážim si iniciatívu poslancov, kolegov a kolegýň -, škoda, že nerieši tento problém komplexne, pretože hovorí iba o jednej časti, prípadne o dvoch častiach. Takže aj napriek tomu, že návrh má svoju racionalitu, nie je, žiaľbohu, komplexný, nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi, a to je vážna vec, pretože nemôžeme podceniť ani odborárov, ani zamestnávateľov.

    A chcel by som vyzvať všetkých poslancov, i pána navrhovateľa, aby nepoužíval pojem "nedoštudovaný odborár". My sme nikdy neskúmali, či člen vlády vychodil školu, alebo nevychodil, a boli tam aj takí, ktorí neukončili školu. Takže odpustime si, to je aj pozostatok tých partnerských vzťahov z minulosti, na to zabudnime a poďme spoločne riešiť cenu práce spolu. Preto sa prikláňam k tomu, aby sme nerokovali o tomto probléme, aby sme uložili ministrovi práce, to môžeme vo výbore, aby pripravil komplexný návrh na riešenie. A potom sa so sociálnymi partnermi veľmi rýchlo a v určitej zhode môžeme dostať v parlamente k tomu znovu. To neznamená, že Strana občianskeho porozumenia a vonkoncom už nie ja odmietame riešiť tento problém. Sľúbili sme to občanom aj voličom, ale sľubili sme im to riešiť komplexne, nie iba jednostranne. A myslím si, že toto splniť dokážeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Keltošová, ďalej pán poslanec Bohunický, pán poslanec Kováč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Dnes by sme skončili rokovanie o 16.00 hodine.

    Pán Harach, nech sa páči - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Chcel by som požiadať členov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby o 12.30 hodine prišli do zasadačky výboru na rokovanie výboru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Rád by som oznámil členom poslaneckého klubu SDK, že o 13.00 hodine, ale nie pôvodne o 12.00 hodine, ale o 13.00 hodine bude stretnutie členov klubu.

    Ďakujem.

  • Ešte raz sa pýtam, pán poslanec Kováč, vy ste sa prihlásili ústne do rozpravy?

  • Čiže je to tak, ako som to zapísal.

    Nasleduje prestávka. Pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Do rozpravy sa ústne prihlásili pani poslanci: Keltošová, Bohunický a Kováč.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

    Prosil by som, aby poslanci zaujali svoje miesto, budeme rokovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som hneď na úvod povedala, že moje vystúpenie bude rýdzo pragmatické, a preto vás prosím, aby ste ho brali teraz nie ako ideologický alebo politický príspevok do diskusie.

    Chcela by som hneď na úvod uviesť niekoľko faktov k tomu, čo odznelo pred obedňajšou prestávkou, že jedným z dôvodov, prečo nepodporíte tento návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, je aj to, že nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi. Ja som si zistila, že bol, pretože v rámci riadneho medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh zaslaný Konfederácii odborových zväzov na prerokovanie. Takže chcem to uviesť na správnu mieru, že toto by nemuselo byť na prekážku, ak to teda Strana občianskeho porozumenia uzná.

    Druhý dôvod, rýdzo pragmatický, prečo chcem hovoriť o minimálnej mzde v tejto výške 4 000 korún, je takýto. Súčasná úroveň životného minima je 3 000 korún, ako všetci viete, a úroveň minimálnej mzdy je takisto 3 000 korún. Som presvedčená o tom, panie poslankyne a páni poslanci, že aj vás sa voliči pýtali nielen počas predvolebnej kampane, ale aj za uplynulé obdobie, prečo nie je väčší rozdiel medzi životným minimom, z ktorého sa vypočítavajú dávky sociálnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, a prečo nie je väčší rozdiel voči minimálnej mzde. Pôsobí to demotivujúco.

    Ďalší argument, ktorý uvádzam na podporu predkladaného návrhu zákona, je ten, že bývalá vláda premiéra Mečiara nepredložila tento návrh v predvolebnom období ako svoj politický ťah, predložila ho až po voľbách s tým, že aj tento návrh zákona bol zakomponovaný v tom časovom slede, v akom bol aj potom prijatý v rámci všeobecnej koncepcie transformácie sociálnej sféry. Takže nemožno mu vyčítať ani populizmus zo strany HZDS alebo bývalej vlády. Išli sme na to pragmaticky.

    V dôvodovej správe, nebudem to opakovať, máte uvedené počty zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií.

    Myslím si, že je tu dostatočný časový predstih, a na to by som chcela upozorniť najmä nových pánov poslancov a panie poslankyne pred prijatím návrhu zákona o štátnom rozpočte. Totiž môžem povedať z vlastných šesťročných skúseností pôsobenia na ministerstve práce, že ak sa takéto zákony nepresadia v parlamente pred prijatím definitívneho návrhu na štátny rozpočet, už teraz nový rokovací poriadok zakazuje meniť v štátnom rozpočte legislatívu, povedzme aj úpravu minimálnej mzdy. To je technický problém. Všetky tieto návrhy, ktoré by mali meniť štátny rozpočet, treba prijať pred prijatím návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Pozorne som sledovala vystúpenie, myslím, že to bol pán Mesiarik, ktorý povedal, že nová vláda chce po prerokovaní so sociálnymi partnermi predložiť tento návrh zvýšenia minimálnej mzdy v 1. polroku 1999. V praxi to pre mňa znamená, že vtedy už bude prijatý, predpokladám, aj štátny rozpočet na riadny kalendárny rok 1999, môže vstúpiť do platnosti až v roku 2000. Takže aj tie predvolebné sľuby, ktoré boli zapracované do volebných programov jednotlivých politických strán o výške príspevkov do rôznych fondov, treba potom dešifrovať a povedať, že bude to reálne, ale až v roku 2000. Technicky to nebude možné skôr prijať. Toto sú legislatívnotechnické podmienky, prečo sme to prijali v tom čase, keď to bolo navrhnuté vládou Vladimíra Mečiara, prečo sme to navrhovali v tejto výške 4 000 oproti 3 000 životného minima.

    A teraz by som sa chcela dostať k financovaniu fondov, či už sú to zdravotné poisťovne, sociálna, Národný úrad práce, bývalý Fond zamestnanosti, prepáčte. Všetci tu rozprávame už niekoľko dní, ak nie týždňov o katastrofálnej situácii v zdravotníctve, kde netvrdím, že toto by bol všeliek, ale treba sa aspoň nad tým zamyslieť. To isté môžeme hovoriť o motivácii k práci, máte to aj vo vašom volebnom programe, pardon, vo vládnom programe, kde zacitujem: "Sociálna politika musí motivovať k práci a solidarite a musí zabrániť sociálnemu vylúčeniu a chudobe."

    Suma 4 000 korún minimálnej mzdy znamená v praxi, momentálne je to 157 zamestnancov v príspevkovej a rozpočtovej sfére, ktorí poberajú minimálnu mzdu. 4 000 korún zároveň znamená, že pri kolektívnom vyjednávaní odborári by toto mali podporiť. Budú mať ľahšiu situáciu pri vyjednávaní so zamestnávateľmi. 4 000 korún minimálnej mzdy znamená, že tí občania, ktorí, žiaľ, naleteli, ak to tak musím tvrdo povedať, tzv. podnikateľom, ktorým platia len 4 000 korún a ostatné im platia cash, budú mať aspoň o niečo vyššiu životnú úroveň, pretože v praxi už na to mnohí časom aj prišli, že v praxi ten zamestnávateľ platí odvody len zo 4 000 korún, teraz 3 000 korún, pardon, a z tých 3 000 korún sa im potom vypočítavajú všetky dávky, či sú to dávky v chorobe, v materstve, prípadne ďalšie.

    Netvrdím, že toto je všeobecný jav, nechcem to zovšeobecňovať, ale stretávame sa aj s takýmto javom. Česť všetkým slušným podnikateľom, ktorí tieto praktiky neuznávajú. To je ďalší dôvod, prečo vám dávam na zváženie 4 000 korún minimálnej mzdy. Mala som taký prípad, keď som to naozaj riešila cez všelijaké výnimky, ale nakoniec to nešlo - úmrtie, pracovný úraz, zostala mladá vdova a dve deti. Zamestnávateľ jej vyplatil sirotské aj vdovské z 3 000 korún minimálnej mzdy. Žiadala o výnimku, nešlo to. To sú extrémne prípady. Nechcem znova paušalizovať. Takže prosím aj o zváženie tohto sociálneho rozmeru minimálnej mzdy, ktorá v tomto štádiu, keď sa de facto rovná 3 000 a 3 000 korún sa rovná životnému minimu, skutočne nemotivuje k práci. Bolo to predmetom kritiky, myslím, všetkých našich voličov. Máme teraz možnosť toto zmeniť.

    A na záver by som chcela povedať len toľko. Je vo volebnom programe, vo vládnych programoch, teda vo vládnom programe a volebných programoch jednotlivých politických strán návrh na zmenu, aby minimálna mzda sa nahradila iným koeficientom pre účely odvodových povinností do fondov. Zatiaľ žiaden takýto návrh nie je. Takže sa pýtam: Je reálne, že v priebehu budúceho roka táto vláda navrhne iný systém výpočtu do fondov zdravotných, sociálnych a ďalších? Alebo vyčkáme prvý polrok a v roku 2000, pretože skôr sa to asi nedokáže, zvýšime minimálnu mzdu? Som za to, aby sme dnes prijali čiastkové riešenie, aby sme zvýšili minimálnu mzdu na prechodné obdobie roku 1999 a pripravili legislatívu tak, ako to navrhujete vo vašom vládnom programe, nahradili minimálnu mzdu iným koeficientom.

    Môžeme o tom diskutovať, môžeme sa o tom sporiť, môžeme hovoriť o iných alternatívach, ale pre toto obdobie roku 1999 nebude motivačným 3 000 korún, aby ľudia, ktorí sú nezamestnaní, hľadali prácu. A máme predsa spoločný cieľ, či koalícia, alebo opozícia, postupne znižovať nezamestnanosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave poslanec Bohunický.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    zákon Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde bol prijatý v I. volebnom období. Bol predložený na 14. schôdzi Národnej rady ako vládny návrh. Zákon bol schválený 21. 3. 1996 s dátumom účinnosti od 1. 4. 1996. V § 2 ods. 1 písm. b) bola stanovená výška minimálnej mzdy za mesiac 2 700 Sk. Odvtedy bola jediná novela tohto zákona, bola to opäť vládna novela, s dátumom schválenia 4. 12. 1997, s dátumom účinnosti 1. 1. 1998. V § 2 ods. 1 písm. b) sa suma 2 700 nahradila sumou 3 000 Sk.

    Vážená snemovňa,

    vážení občania,

    vláda Vladimíra Mečiara za dva roky zvýšila minimálnu mzdu o 300 Sk, a ak ma pamäť neklame, za štyri roky o 550 korún. V predvolebnom období v roku 1998 vláda Vladimíra Mečiara sa odhodlala vypracovať volebne motivovaný vládny návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý uvažoval s minimálnou mzdou 3 600 Sk. Vtedajšie ministerstvo financií odporučilo novelu odsúhlasiť pod podmienkou, že z hľadiska finančných dôsledkov na štátny rozpočet pre štátom platené poistné za zákonom určené kategórie osôb bude výška vymeriavacieho základu určená vždy zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok v nadväznosti na zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. Podľa záverov vtedajšej Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rokovať osobitne aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, čo sa však nikdy neuskutočnilo. Po voľbách už odchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara dňa 20. 10. 1998 schválila návrh zákona o minimálnej mzde, ale div sa svete, už nie vo výške 3 600 Sk, ale 4 000 Sk. A pretože túto mínu pod novú vládu nestačila položiť už odchádzajúca vláda, položili ju poslanci za HZDS.

    Nechcem polemizovať o legislatívnych iniciatívach poslancov, je však podľa mňa minimálne neobvyklé, že novelu zákona o minimálnej mzde podávajú poslanci, keď v predchádzajúcom období to boli vždy vládne návrhy. Zaváňa to tak trošičku politickým populizmom. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy predloženého návrhu sa odporúča zvýšiť minimálnu mzdu o 33,3 %. V priebehu dvoch mesiacov má teda nová vláda Mikuláša Dzurindu splniť záväzky, ktoré navrhuje HZDS.

    Ja sa však pýtam: Prečo vláda Vladimíra Mečiara zvýšila minimálnu mzdu za 2 roky len o 11,11 % z 2 700 na 3 000 Sk? Ak by pravidelne vzhľadom na životné náklady vláda novelizovala zákon o minimálnej mzde, za 4 roky by navrhovaná hranica 4 000 Sk bola možno už splnená. I keď je Strana demokratickej ľavice stranou ľudí práce vlastných rúk a umu, musí sa stotožniť s nesúhlasným stanoviskom vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona. Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy by nevyhnutne vyvolalo problémy v jednotlivých poistných systémoch a vyžiadalo by si aj zvýšenie nárokov na štátny rozpočet.

    Pozitívnym posolstvom v programovom vyhlásení, ale aj v zámeroch novej vlády je to, že vláda počíta s prípravou vládneho návrhu novely zákona o minimálnej, a to v priebehu 1. polroka 1999. Stotožňujem sa pritom s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Mesiarikom, aby začal otvorený odborný dialóg medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi o cene práce, aby sme mohli spolu s Hviezdoslavom povedať: "Ó, práci všetka česť, česť práci všetka."

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Vážený pán kolega, uvádzali ste hneď od začiatku nepresné a skreslené údaje. Inštitút minimálnej mzdy bol zavedený v roku 1990 a prijatý 1. 2. 1991 zákonom ešte vo federácii. Samozrejme, tento zákon bol platný aj pre Slovenskú republiku a bol vo výške 2 000 Sk. Tak nie až vtedy, ako to uvádzate vy.

    Čo sa týka tých úprav minimálnej mzdy, nie je to jednoduché, nie je určené, o koľko percent by sa mala minimálna mzda zvyšovať. Podarilo sa to počas ostatných štyroch rokov dvakrát a potom bol pripravený už po voľbách, čiže neboli to žiadne populistické sľuby. My sme vo voľbách s týmto ani nevystupovali, vláda v rámci prípravy, pretože skutočne nie je jednoduché zmeniť takýto zákon, musia sa urobiť podrobné výpočty. Tento zákon vláda podala v septembri, resp. v októbri už išiel do Legislatívnej rady vlády a bol pripomienkovaný aj sociálnymi partnermi, ktorí vtedy žiadali, áno, pôvodne uvedenú výšku 3 600 zvýšiť minimálne na 3 800. Sú o tom písomné záznamy, tak ako ste si našli toto vaše vysvetlenie, dá sa aj toto nájsť. A fondy by vôbec nemali s tým problémy, práve naopak, pri zvýšení minimálnej mzdy sa viac finančných prostriedkov dostane do fondov. Takže zvýšenie minimálnej mzdy by prospelo aj zdravotným, aj sociálnym fondom, aj úradom práce, pretože by mali viac finančných prostriedkov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - pán poslanec Dzurák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len doplniť a podporiť pána poslanca Bohunického. Skutočne, ja si myslím, že minimálna mzda 3 000 Sk je žalostným ohodnotením práce. Takisto si myslím, že za 3 000 Sk dnes žiť, jednoducho je to hranica biedy, či chceme, alebo nechceme. Napriek tomu som o tom presvedčený, že treba tieto veci riešiť, ale komplexne. Bol by som nerád, keby sa riešila len minimálna mzda. Tak ako to povedal pán poslanec Mesiarik, je skutočne obrat v tom, aby sme riešili celú túto stránku. Sám si myslím, že práca by mala byť skutočne tou základnou životnou istotou, sociálnou istotou a mala by byť aj motivujúcim prvkom. Preto je hádam len na potvrdenie tých slov, ktoré povedal pán Bohunický, fakt, že 4 roky ste takto vehementne nepristupovali k týmto veciam. Dobre, pani Aibeková, je to váš názor. Mne sa to vidí asi takto, že ak by som niekoho zobral a 2 minúty by som ho držal pod vodou, potom ho vytiahol, oživil ho a potom by som rozprával, ako som mu pomohol. Myslím si, že toto je ten prípad. A myslím si, že nie je fér, ak sa teraz snažíme zbierať politické body na úkor tých, ktorí 4 roky žili na hranici biedy.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    chcela by som povedať znova niekoľko faktov. Minimálna mzda v roku 1991, keď bola realizovaná, bola 2 000, v roku 1992 bola 2 200, v roku 1993 2 450, v roku 1996, pán kolega, 2 700 a v roku 1998 3 000 Sk. Ak si pozorne prečítate náš návrh, tak zistíte, že tak či tak odborové zväzy mali dohodnuté v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa viac ako tých 3 000 Sk.

    O čo nám ide? Keď už dnes Odborový zväz potravinárov mal dohodu, že minimálne mzdové tarify budú od 3 000 do 3 600 Sk, ďalej Odborový zväz zamestnávateľov obchodu, cestovného ruchu má najnižšiu mesačnú mzdovú tarifu 3 250, pracovníci textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu 3 300, tak vidíte, že ak chceme posunúť aj v rámci kolektívneho vyjednávania celý vývoj ďalej, tak už dnes tých 3 000 Sk nie je adekvátnych. Ale ak necháme zamestnávateľom znova len tých 3 000 Sk, tak to kolektívne vyjednávanie nepokročí ďalej.

    Ja sa vám čudujem ako ľavicovej strane, že takto rozmýšľate. 4 000 Sk je odrazový môstik na kolektívne vyjednávanie zamestnancov aj v tých odborových zväzoch, kde mali najnižšie mzdy, o ktorých som teraz hovorila, v rozpätí od 3 000 do 3 600 dohodnuté. Takže vás prosím, aby ste ešte raz zvážili, pretože ak sa teraz neposunie hranica minimálnej mzdy, na budúci rok technicky nebudete mať na to šancu, pri príprave štátneho rozpočtu už bude neskoro a môžete zvyšovať minimálnu mzdu, tým aj odvody do poisťovne a do fondov až v roku 2000.

    Toto je skutočnosť. Prosím, aby sme hovorili k veci, aby sme tu nepúšťali populistické heslá o tom, čo sa mohlo, malo, a sa neurobilo. Zvážte sami, ľavica.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

  • Prakticky to už povedali moje kolegyne pani Aibeková a pani Keltošová, že sme v podstate dva razy upravovali minimálnu mzdu a tretíkrát bezprostredne pred odstúpením z funkcie. Dôvody vysvetlila pani Keltošová. To znamená, že opäť tu prichádza k určitej dezinformácií, opäť tu prichádza k tomu, že niektorí poslanci vystupujú neinformovaní. Bolo by dobre, keby sme sa skutočne vyvarovali týchto otázok.

    Náš dôvod vychádza aj z ďalšej požiadavky. Za pôsobenia našej vlády reálna mzda každý rok rástla približne okolo 7 %. Terajší predpoklad, pripravovaný balíček ekonomických opatrení nezakladá predpoklad rastu reálnej mzdy na nastávajúce obdobia. Naopak, predpokladá úpadok alebo minimálne udržanie tejto hladiny, skôr úpadok ako zmrazenie. Aj z tohto pohľadu je nevyhnutné, aby sa minimálna mzda zvýšila a tým určitým spôsobom, minimálnym spôsobom sa zabezpečil určitý rast miezd v nastávajúcom období.

    To, čo hovoril aj pán Mesiarik, aby sme čakali a vyjednávali o ďalších nadväznostiach v súvislosti s minimálnou mzdou, to sa dá robiť, o tom môžeme vyjednávať a o tom sa môže vyjednávať na tripartite s ďalšími sociálnymi partnermi, ale mzdu treba upraviť teraz. Niet na čo čakať, pretože kým sa pripraví nový inštitút, ktorý ste si dali do programového vyhlásenia vlády, alebo kým sa dohodne nový systém a nové nadväznosti, môže uplynúť veľmi dlhý čas, na ktorý môžu doplatiť len a len naši občania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Mňa veľmi prekvapuje táto demagógia poslancov SDĽ. Pri predchádzajúcich rokovaniach o týchto návrhoch zákona, resp. keď sa zvyšovali dávky životného minima, vtedy vždy požadovala SDĽ aj zvýšenie minimálnej mzdy. Ale nikdy to nedala ako samostatný poslanecký návrh zákona. Nikto im nebral túto iniciatívu, boli by sme sa tým zaoberali rovnako ako teraz. Čiže myslím si, že je trošku nefér a rana pod pás, keď nám tu niekto vytýka, že sme dali takýto návrh, a sám za 4 roky nevyužil takúto možnosť.

    A ešte ma prekvapuje, že si páni poslanci neprečítali dôvodovú správu, pretože tam je jasne napísané, že v rozpočtovej a príspevkovej sfére iba 0,06 zamestnancov poberá minimálnu mzdu, celkove je to 0,16 zamestnancov. Čiže na tejto minimálnej mzde je skutočne iba minimum zamestnancov. Ale dôležitá je okrem iného, že je dávkou, od ktorej sa odvádzajú príspevky do fondu a že nezamestnaní dostávajú najvyššiu sadzbu, ktorú môžu dostať, najvyššiu výšku podpory v nezamestnanosti od násobku tejto sumy. Dôležitá je preto, že je to vlastne základ, minimálna mzdová tarifa. Takže samu ako takú skutočne poberá iba minimum pracovníkov. Takže takéto reči, že koľko sa tu krivdí a ako sa krivdí... Zvýši sa reálne iba týmto minimálna, ale zvýšia sa mzdové tarify. Tak prosím vás pekne, preštuduje si aj tú dôvodovú správu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pred dvomi týždňami som zložil funkciu riaditeľa jedného podniku, ktorý mal trojciferné číslo zamestnancov, a nikdy v živote som si nedovolil niekomu dať minimálnu mzdu.

    Myslím si, že to je dehonestujúce a ten človek, samozrejme, nemôže podávať výkony, keď má minimálnu mzdu. To je na jednej strane. A mrzí ma, keď takí zamestnávatelia sú, to ma osobne veľmi mrzí. A na druhej strane, aj počas volebnej kampane, aj teraz sa stretávam s drobnými živnostníkmi, ktorí sú tak zaťažení dnešným obdobím, že si často nevytvoria podmienky ani na to, aby boli schopní zarobiť si minimálnu mzdu ako živnostníci. A teraz si zoberme jedno, že platia odvody do všetkých poisťovní, sociálne, nemocenské, zdravotné z minimálnej mzdy a my ich ešte viacej zaťažíme. Oni si naozaj povedia, ja zložím túto živnosť a radšej pôjdem robiť nezamestnaného, lebo to nemôžem zniesť. Tak prosím, aby sme zvažovali aj toto a je potrebné zvážiť celý balík tých problémov, to znamená, musíme ich brať do úvahy a potom sa vrátiť a riešiť tento problém komplexne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.

  • Pán predseda,

    vážená snemovňa,

    prepáčte mi, vážení páni koaliční poslanci, za výraz, ale správate sa ako chameleóni. Na jednej strane plačete spolu s občanom, že je nízka cena práce. Nie ste ochotní podporiť náš návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Apelujete na to, že táto minimálna, súčasne platná minimálna mzda nemotivuje občanov k práci, ale na druhej strane robíte všetko pre to, aby sa tento návrh zákona nestal realitou. Ak vláda otvorene deklaruje už v súčasnosti, že je pripravená zvyšovať okrem iného i tarify cestovného, potom váš krok je proti občanovi tohto štátu.

    My sa snažíme aj takýmto partikulárnym riešením vytvárať priestor a pozíciu i pre vašu vládu na globálne, alebo na komplexnejšie riešenie problému zamestnanosti. Stále operujete a oháňate sa termínom komplexného riešenia otázky minimálnej mzdy, ale ani jeden z vás ani náznakom nepriblížil nám, poslancom opozície, čo toto riešenie bude v krátkom čase, alebo v budúcnosti predstavovať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Prepáčte, pán predsedajúci, že si ešte raz beriem slovo.

    Chcela by som povedať k inštitútu minimálnej mzdy len toľko. Informačný systém ceny práce funguje od roku 1992. Funguje tripartitne, okrem odborných konzultácií aj s inými politickými stranami, myslím teraz expertmi týchto strán, čiže nie je to výmysel výlučne HZDS alebo bývalej vlády.

    Vy sami hovoríte v programovom vyhlásení vlády, že chcete pokračovať v začatej koncepcii určovania ceny práce, ktorá vychádza a je úzko spojená s informačným systémom ceny práce. Takže sú to empirické poznatky z tohto informačného systému, v ktorom dnes ministerstvo spoločne so sociálnymi partnermi pokračuje ďalej. Len vás znova upozorňujem, najmä ľavicových poslancov, že kým sa nový inštitút minimálnej mzdy legislatívne pripraví, bude polrok. To znamená, že v roku 1999 nepristúpime ku zmene. Dovtedy bude platiť tento starý. To znamená 3 000 korún minimálnej mzdy a 3 000 korún životného minima. Veľmi sa obávam, že pri propagovaní konkurzného konania voči nesolventným podnikom, keď hovoríme na jednej strane o garančnom fonde pre zamestnancov, ktorí nebudú dostávať mzdu, budete mať veľké problémy aj s už dnes existujúcou podporou v nezamestnanosti. Takže zvážte aj tieto širšie okolnosti, pretože skutočne, ak ohlasované masové prepúšťania budú nasledovať tak, ako ich avizujú zamestnávatelia, budeme mať všetci veľké problémy, a tam už ťažko budeme rozlišovať, či tí nezamestnaní volili vás, alebo nás.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Benkovský.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som reagovať na pána Bohunického, poslanca Národnej rady, a chcel by som podporiť jeho slová a zároveň aj doplniť o niektoré ďalšie otázky, ktoré súvisia s prijímaným zákonom o minimálnej mzde.

    Je skutočne dojímavé, ako sa bývalí predstavitelia vlády v súčasnosti starajú práve teraz, alebo presnejšie, až teraz o verejné blaho. Akosi mi pri tých všetkých vystúpeniach chýba to, prečo tak, ako teraz často navrhujú, nekonali v uplynulých rokoch. Veď ste rozhodovali, mali ste možnosti. Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy či životnej úrovne svoje úsilie venovali ekonomickej, ale, žiaľ, i morálnej devastácii tejto spoločnosti. Namiesto starania sa o ľud tejto krajiny rozkrádali alebo umožnili rozkrádať jeho majetok. A teraz, keď za sebou zanechali ekonomickú spúšť, akože chcú zvýšiť minimálnu mzdu. Hovorím preto akože, lebo je evidentné, že je to len bohapustá politická propaganda zo strany HZDS. Nič iné, vážení priatelia.

    A pokiaľ bývalí odborári, ktorí prispeli k rozpadu vzťahov vlády s odbormi, ešte napomáhajú tomuto procesu, tak som z toho veľmi prekvapený.

    Tiež by som vás chcel ubezpečiť v tom, že ak nás poúčajú terajší predstavitelia opozície, poúčajú terajšiu koalíciu o tom, ako má plniť predvolebné sľuby, my poslanci za Stranu demokratickej ľavice to vieme aj bez vás. My predstúpime s našimi návrhmi na riešenie sociálnych problémov občanov, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy, v čo najkratšom termíne, najneskôr však do konca 1. polroka 1999. Som preto proti prijatiu navrhovaného zákona. Ubezpečujem občanov, že SDĽ bola, je a bude tá, čo bude na čele presadzovania ich životných záujmov. Na to však nepotrebujeme rady tých, čo dostali túto spoločnosť tam, kde je.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, pán predseda, aby som doplnila, zrejme som sa nevyjadrila dosť jasne, predchádzajúceho rečníka v tom, že inštitút minimálnej mzdy, tak ako bol uzákonený, nezakotvuje presne podmienky valorizácie tak, ako je to napríklad pri valorizácii dôchodkov. To treba vedieť. Čiže podľa rozhodnutia jednotlivých politických strán a subjektov bola zvyšovaná minimálna mzda od roku 1993...

  • Zapnite pani poslankyňu Keltošovú.

  • Páni poslanci, od roku 1992, odkedy som bola vo vláde, bola minimálna mzda zvýšená trikrát. A vždy v určitých časových obdobiach tak, aby prevyšovala životné minimum. Teraz sme v situácii, keď podľa informačného systému ceny práce treba rozlíšiť rovnakú úroveň životného minima a minimálnu mzdu. O nič iné nejde. Ak by sme to chceli robiť populisticky, mohli sme to urobiť pred voľbami. Neviem, či by ste boli s tým spokojní, ale myslím si, že nič iné nevymyslíte a takisto minimálnu mzdu budete musieť zvýšiť. Otázka je, či to bude stačiť občanom Slovenskej republiky v roku 2000.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na pána poslanca Bohunického.

    Skutočne si neviem predstaviť, prečo sa neustále v tejto snemovni vystupuje bez konkrétnych dôvodov. Nepočula som tu totiž z jeho úst, ani potom z tých nasledujúcich úst, ani jeden jediný konkrétny dôvod, podčiarkujem to slovo konkrétny, prečo by sa tento zákon nemal prijať. Jediné dôvody, ktoré tu odznievajú, sú tie, že my chceme z toho, alebo HZDS chce z toho vytĺkať politický kapitál. A teraz som sa dokonca dozvedela, že áno, my to schválime, ale vtedy, keď to predložíme my.

    Prosím vás pekne, zaujíma toho človeka, že kto predložil ten zákon? Veď pán premiér nás tu stále vyzýva na nejakú konkrétnu spoluprácu. Tak potom treba dať nejaký zákaz, aby opoziční poslanci vôbec nesmeli predkladať žiadne zákony. Takže prikláňam sa, aby sa tento zákon prijal, a bez takéhoto politikárčenia.

  • Do rozpravy sa ďalej ústne prihlásil pán poslanec Roman Kováč. To je posledný ústne prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    myslím si, že v úvodnej reči navrhovateľ pán poslanec Tkáč veľmi presne opísal dve rozdielne funkcie kategórie minimálnej mzdy. Tá jedna funkcia, nazvime ju, je minimálnym vymeriavacím základom pre niektoré oblasti sociálnych dávok a pre niektoré oblasti sociálnopoistných systémov. To je jedna oblasť. Tá druhá oblasť je, že minimálna mzda sa stáva aj predstaviteľom ceny práce, a teda musí byť chápaná v celom kontexte ohodnotenia práce. Tú prvú časť, to znamená opísanie minimálnej mzdy ako kategórie, ktorá ovplyvňuje dávky do sociálneho poistenia alebo do zdravotného poistenia, do poistenia voči nezamestnanosti, myslím si, presne opísal predkladateľ a je dostatočne presne opísaná aj v dôvodovej správe. Treba ju podľa môjho názoru akceptovať. Azda s jedinou výhradou, a to ste si mohli prečítať v programovom vyhlásení, že veľmi vážne uvažujeme o tom, že by sme práve pre túto kategóriu v budúcnosti vyčlenili iné spojenie, a nespájať ju smerom k cene práce, ale vytvoriť minimálny vymeriavací základ, ktorý by bol iste reálnejší, pretože by nebol závislý od ceny práce.

    Ale chcem sa dotknúť tej druhej časti, o ktorej tiež treba hovoriť, a to je odpoveď pánovi poslancovi Gajdošovi, že nepočul zdôvodnenie, čo to má byť komplexný prístup.

    Pán poslanec, problém je totiž v tom, že minimálna mzda je súčasne najnižšou mzdovou tarifou v celej našej tarifnej sústave. U nás platí, pre túto oblasť platia nariadenia vlády, či už nariadenie 45, alebo potom ďalšie. Nariadenie 45 je všeobecné nariadenie z roku 1992. Z roku 1990 potom je novelizované viackrát, kde je stanovené, že minimálna mzdová tarifa je 3 000 korún, teda zodpovedá súčasnej minimálnej mzde. A pre zamestnancov rozpočtovej sféry a niektorých ďalších organizácií je rovnako základná tarifa 3 000 korún. Ak komplexný prístup znamená, že ak pristúpim k zvýšeniu tejto minimálnej tarify, ktorá sedí v ľavej časti tabuľky, musím povedať, ako tá tabuľka bude vyzerať.

    Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Aibekovej, ktorá povedala, že to vyžaduje veľmi komplexný prístup a veľmi starostlivé prepočítanie, pretože dnes nejde o tých 167 zamestnancov, ktorí majú minimálnu mzdu, dnes ide o zamestnancov, ktorí pracujú v 2., 3., 4. platovej triede, pretože ak zvýšite minimálnu mzdu na 4 000 korún, tak napríklad v rozpočtových organizáciách ľudia, ktorí majú prax tri roky a sú vo štvrtej platovej triede, budú mať nižšiu mzdu, ako je minimálna. Komplexný prístup znamená, že musím vedieť, čo to spraví, keď v celej tabuľke zvýšim mzdy. Musím mať teda stanovisko, samozrejme, na jednej strane odborárov, na druhej strane musím mať stanovisko zamestnávateľov, či to vydržia. Musím vedieť, čo to spôsobí. Koľkí zamestnávatelia na základe takto upravených taríf a miezd budú musieť prepustiť ľudí z práce. A či je na to pripravený Národný úrad práce so svojimi príspevkami. To je to, čomu hovoríme komplexný prístup a čo treba asi tomuto prístupu, ktorý predložili predkladatelia, vytknúť.

    Tu skutočne sa neuvažuje o dôsledkoch, ktoré vyvolá posunutie v tarifnej tabuľke, ktorú prijala predchádzajúca vláda. Čo to znamená?

    Pani ministerka Slavkovská hovorila o mzdách a o tom, akí sme nekonkrétni. Nuž, pani ministerka, v oblasti pedagogických zamestnancov táto tabuľka prijatá vládou hovorí o tom, že v tretej platovej kategórii je to ešte stále menej ako 4 000 korún - minimálna mzda. To znamená celú tú tabuľku, ktorá je pripravená, alebo podľa ktorej sa odmeňuje dnes u pedagogických pracovníkov, znamená posunúť vyššie. Súhlasím s tým, že treba dodržať rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom, pretože skutočne to nebude motivovať, tento rozdiel dnes nemotivuje k práci. Ale na druhej strane si myslím, že ten komplexný prístup - a preto volám po komplexnom prístupe - znamená, že prídem do parlamentu a prídem s absolútne jasným zdôvodnením.

    Pre sociálnopoistné systémy to znamená toto, a to povedal predkladateľ pán poslanec Tkáč, pre celú oblasť mzdových taríf to znamená toto, je to záťaž taká vysoká pre jednotlivé tarify, pre štátny rozpočet je takáto záťaž. Pretože to neznamená, že len zvýšim platy 167 ľuďom, ktorí majú dnes minimálnu mzdu. Ja musím upraviť mzdu všetkým pracovníkom pracujúcim v rozpočtových a príspevkových organizáciách, všetkým. A tento dosah tu vyčíslený nie je. To je presne to, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, že to vyžaduje veľmi starostlivé, veľmi dôležité výpočty.

    Nikto z nás nie je proti tomu, nakoniec mali sme to v programe, aby sa mzdy zvyšovali. Tie mzdy sa aj zvyšovať budú, ale nemôžeme na jednej strane prijať A a nepovedať pritom B. Preto si myslím, že treba ísť cestou návrhu vlády, ktorá má skutočne k dispozícii všetky prepočty, ktorá musí mať k dispozícii stanovisko na jednej strane odborov, ale aj zamestnávateľov, až potom je možné takýto návrh predložiť do parlamentu.

    Nestrašil by som naše obyvateľstvo, že nie je možné zvýšenie už v roku 2000. Veď, pani poslankyňa Keltošová, určite viete, že prvé tri mesiace v tomto roku bude rozpočtové provizórium, zákon o štátnom rozpočte bude prijatý tak, aby bol platný od marca. A je možné, samozrejme, s prijatím zákona o štátnom rozpočte prijať akékoľvek úpravy, pretože tie závisia od štátneho rozpočtu, nie od dátumu, nie od dátumu 1. januára. To po prvé. Po druhé, viete dobre, že zákon o štátnom rozpočte je možné kedykoľvek novelizovať. Po tretie, ak bude treba urobiť úpravu, aby sa mohli tieto mzdy zvýšiť v termíne, ktorý určíme, je to možné zabezpečiť legislatívnou úpravou. Nemyslím si, že je dôležité v tejto chvíli vyvolávať u obyvateľstva pocit, že keď dnes neschválime tento zákon, tak ľudia zabudnú na akékoľvek zvyšovanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf až do roku 2000.

    A dovoľte nakoniec na záver: Ja si skutočne myslím, že pre občana je oveľa dôležitejšie, aby bolo novelizované vládne nariadenie, ktoré upravuje minimálne mzdové tarify, ako zákon o minimálnej mzde, pretože vládne nariadenie o minimálnych mzdových tarifách zaväzuje každého, či už v osobnej zmluve, zmluve jednotlivca, ale aj v kolektívnych zmluvách sa nesmie v týchto základných tarifách ísť pri vyjednávaní alebo pri dosiahnutí dohody nižšie, ako sú minimálne mzdové tarify. A tie nie sú vôbec závislé od zákona, od toho dátumu 1. januára.

    Teda na záver: Veľmi intenzívne sa prihováram za to, aby vláda čo najskôr zhodnotila možnosť zvýšenia minimálnych mzdových taríf. Opakujem znova, občana, ktorý je v 6. platovej kategórii alebo je povedzme v 9. triede, nemôže zaujímať, ako vyzerá minimálna mzda. On chce vedieť, aká bude mzdová tarifa v jeho triede. Som za to, aby sa táto tarifa upravila čo najrýchlejšie. Ale som proti tomu, aby sme dnes prijali zákon o zvýšení minimálnej mzdy len preto, aby sme ovplyvnili jednu časť jeho vplyvu, to znamená odvodovú povinnosť - navyše, myslím si, upozornenie na živnostníkov je tu celkom namieste -, a na druhej strane sa nebrali vôbec do úvahy, ako budú vyzerať mzdové tarify.

    Takže moje presvedčenie v tejto chvíli je neprijímať tento zákon, vládu požiadať, aby čo najrýchlejšie pripravila úpravu minimálnych mzdových taríf. Viem, že je to veľmi zložité. Pamätám si na veľmi komplikované tripartitné rokovania, pretože to zasahuje rôzne sféry rôznym spôsobom, ale som za to, aby sme takéto nariadenie prijali. Samozrejme, v štátnej sfére sú platné iné čísla, ako sú platné vo všeobecnosti, ale chcel by som pripomenúť váženej snemovni, že nariadenie vlády o ustanovení minimálnych mzdových taríf hovorí o tom, že minimálna mzdová tarifa dnes v 6. platovej triede je 3 810 Sk, tá je platná ako základ kolektívneho vyjednávania a v 7. platovej triede je to 4 050 Sk.

    Možnože by stálo za úvahu, že my teraz chceme zvýšiť minimálnu mzdu na hodnotu 4 000 Sk, možno, že by stálo za úvahu, aby sme si prečítali, čo to je 7. platová trieda. My dnes ideme povedať, že minimálna mzda sa rovná minimálna mzdová tarifa v 7. platovej tarifnej triede. 7. tarifná trieda je výkon zložitých odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie odborných agend, alebo výkon jednoduchých čiastkových koncepčných metodických prác s vysokou zodpovednosťou za veľmi obťažne odstrániteľné rozsiahle škody, so značnou previazanosťou komplikovaných väzieb na ďalšie procesy a s vysokou neuropsychickou záťažou rozsiahlymi možnosťami voľby postupu v rámci celého úseku alebo odboru činností. Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súborov zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov, spravidla spojené s určitou duševnou namáhavou, veľmi vysokou neuropsychickou záťažou vyplývajúcou z veľkej intenzity prebiehajúcich javov, stresových situácii a podobne, so zodpovednosťou za škody vzniknuté činnosťou riadeného úseku. Je to ale aj výkon individuálnych tvorivých majstrovských, remeselných prác. My v tejto chvíli, ak by sme neposunuli tabuľku, dostali by sme vlastne najjednoduchšiu prácu za 4 000 Sk, teda minimálnu, za ktorú patrí minimálna mzdová tarifa na úrovni výkonu individuálnych tvorivých majstrovských, remeselných prác. Nikto z nás to nechce.

    Preto znovu opakujem, pán poslanec Gajdoš, chcem, aby komplexnosť bola v tom, aby vláda pripravila minimálne mzdové tarify a potom by sa pripravil zákon o minimálnej mzde. Minimálne mzdové tarify prerokované so všetkými zainteresovanými zložkami a potom by sa pripravil zákon o minimálnej mzde. Preto opakujem, nepodporím v tejto chvíli tento návrh práve preto, že jedna časť je prepracovaná dobre, ale tá druhá časť je prepracovaná zle, hovorí len o tých pár pracovníkoch, ktorí sú zamestnaní za minimálnu mzdu, povedzme v rozpočtovej sfére, a nehovorí vôbec nič o tom zvyšku, vôbec nič o tom, čo to bude stáť, vôbec nič o tom, kde na to zobrať peniaze, vôbec nič o tom, čo všetko nasleduje v oblasti minimálnych mzdových taríf.

    Je to nariadenie vlády, uvedomujem si, že to nemôže byť súčasťou návrhu zákona, nemôže ho predložiť. Ale súčasťou dôvodovej správy by malo byť - a to je tá chyba nekomplexnosti - vysvetlenie, aké to bude mať dosahy a akým spôsobom sa to navrhne riešiť. To si myslím, že v danom návrhu chýba, a preto nebudem podporovať tento návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Kováčovi, že aj keď nechce podporiť náš návrh, jeho argumentácia bola vecná. Ale ak povedal A, tak by mal povedať aj B, to znamená, že legislatívne je možný aj opačný postup. Najskôr prijať zákon o minimálnej mzde a potom nariadením vlády prijať mzdové tarify tak, ako sa budú odvíjať od minimálnej mzdy. Napriek tomu oceňujem to, že vystúpil veľmi vecne, že ocenil v zákone aj to, že je dobre spracovaný a že mu chýbala iba táto časť, na rozdiel od predrečníkov z SDĽ, ktorí skutočne bez toho, že by boli riadne oboznámení s touto problematikou, sa tu zase púšťali do demagogických urážok.

    Ja si, páni poslanci, vyprosujem, aby ste ma obviňovali, že som niečo ukradla alebo sa podieľala na krádeži. Vždy som žila a žijem iba z toho, čo som si zarobila. Nech sa páči, môžete si pozrieť moje majetkové priznanie, je vám k dispozícii. Takže ak chcete brať právo poslancom HZDS, aby predkladali návrhy, tak si to odhlasujte. Ale ak dáme nejaký návrh a vy ste proti nemu, je to vaše právo, ale vystupujte tak vecne, ako vystupoval pán poslanec Kováč, a nie urážkami a dehonestáciou nás, ktorí sme tento návrh podpísali a sme ho do parlamentu predložili. Takže vidno, kto je odborníkom a kto je iba demagógom a kto sa iba znižuje k urážkam bez toho, že by mal jeden jediný argument.

    Pán poslanec Kováč povedal aj ďalší argument, a preto sa v predchádzajúcich rokoch veľmi ťažko presadzovala úprava minimálnej mzdy, že Asociácia zamestnávateľov nikdy nesúhlasila s úpravou minimálnej mzdy.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som upresnila vystúpenie môjho predrečníka v tom zmysle, že nie je to celkom tak, že by tento návrh nemal svoj ekonomický rozbor. On ho má. Sú tu presne vyčíslené aj dosahy na štátny rozpočet, je to na stranách 2 a 3 prílohy ekonomického rozboru, určite to máte, kde sú presné čísla, koľkých zamestnancov by sa to dotklo, čo by to urobilo pre Národný úrad práce. Nechcem zdržiavať číslami, je to všetko na stranách 2, 3 a 4. Takže stačí si toto prečítať.

    Napriek tomu takisto oceňujem vecnosť vystúpenia pána poslanca Kováča, a to na rozdiel od faktických pripomienok zo Strany demokratickej ľavice, absolútne nekompetentných. Chcem len dať návrh, aby snemovňa zvážila, vy si pamätáte, ktorí ste tu boli v minulom volebnom období, môj večný, ale pritom priateľský spor s pánom poslancom Brockom o pracovné kategórie. Bol to už taký určitý folklór v parlamente, že ja som navrhovala, on zamietal, a nakoniec sa to odhlasovalo, pretože nebol doplnkový systém pri poistení taký rozvinutý, aby tieto pracovné kategórie ako preklenovacie inštrumentárium sme neboli schválili. Pri poslednom predkladaní som pánovi Brockovi sľúbila, že je to poslednýkrát, keď predkladám pracovné kategórie, pretože už sú štyri doplnkové poisťovne.

    Dávam tu len ako analógiu k tomuto nášmu návrhu, pretože ja by som držala palce, pán poslanec Kováč, vláde, aby stihla do marca pripraviť komplexný návrh, ako vy to hovoríte, a zároveň schváliť, ale znova upozorňujem, že technicky zákon neumožňuje priamo v štátnom rozpočte meniť inú legislatívu. Čiže sú na to prakticky len dva mesiace, ak by to malo byť v marci v parlamente schválené.

    Takže prosím vás o podporu tohto návrhu, pretože aj nariadenie vlády o platových tarifách je iba vykonávacím predpisom k zákonu, o ktorom teraz hovoríme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.

  • Všetko už povedala pani poslankyňa Keltošová, ale napriek tomu som sa prihlásil. Chcem pánovi poslancovi Kováčovi poďakovať za veľmi konkrétne a fundované vystúpenie a chcem ho ubezpečiť, že budem veľmi pozorne sledovať jeho iniciatívy v riešení tohto problému.

    Ďakujem.

  • Všetky faktické máme za sebou, uzavriem diskusiu.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, pán poslanec Tkáč, či chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    chcem poďakovať všetkým vystupujúcim, ktorí jasne prejavili svoju inteligenciu, svoju odbornosť aj svoju schopnosť reagovať na sociálne námety.

    Na margo niektorých kapitánov priemyslu zo Strany demokratickej ľavice, ktorí sú tu v parlamente a opustili svoje manažérske pozície ako ľudia práce, chcem povedať, že áno, rozkrádal som v tejto spoločnosti za môjho pôsobenia vo vláde a aj som privatizoval - jeden infarkt. To je všetko, čo som získal. A pekne vás prosím, s takýmito argumentmi nechoďte, ak my budeme vystupovať v tejto oblasti, v oblasti sociálnej, pretože ak máte argumenty a ctíte si právny štát, tak netvorte kolektívnu vinu, neriešte veci bez prezumpcie neviny. A ak máte informácie o konkrétnych skutkoch, máte oznamovaciu povinnosť voči orgánom činným v trestnom konaní, pretože inak sami porušujete Trestný zákon. Toto je nedôstojné Národnej rady, aby ste urážali takýmito spôsobmi pri predkladaní materiálu, ktorý sa týka ľudí práce, ako to vy hovoríte, a ktorých si vždy vážim. Ako bývalý odborový funkcionár som stál v zákopoch po roku 1990 spolu aj so Stranou demokratickej ľavice, keď ste ešte skutočne boli ľavicovou stranou.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som reagoval na niektoré otázky, ktoré sú v tomto prípade systémové. Je mi veľmi ľúto, že pri prevažnej väčšine prerokovania tohto materiálu tu neboli kompetentní členovia vlády, pretože vláda dala stanovisko, ktoré podpísal predseda vlády pán Dzurinda. A chcem povedať absolútne bez politiky, že toto stanovisko vôbec nechápe veci, o ktoré ide. V tomto stanovisku sa urobili prepočty na 4 000-korunovú minimálnu mzdu, ako keby z tejto novely zákona vyplývalo, že platby do poistných fondov budú do výšky 4 000 korún. My sme to vôbec nenavrhovali, ani sa s tým nepočíta, preto sumy o 400 miliónoch korún sú absolútne nezodpovedné v stanovisku predsedu vlády a v stanovisku vlády, to hovorím bez emócií a bez politiky.

    My sme vôbec nenavrhovali zmeny v poistných fondoch vo výške 4 000 Sk, vážení, a toto je teda neseriózne. Ja potom môžem odpovedať šoférovi zo Šariša, odkiaľ pán predseda vlády, kde ešte ako cyklista pod Spišským hradom asi obišiel Branisko, že "netrap še, synku, nedostaneš vyšší plat, ani dvojnásobné zvýšenie platu, lebo ci ešte elektriku zvýšia", po šarišsky mu to "zahutorim" alebo po spišsky "zarečujem".

    Takže toto sú fakty a tento materiál zo strany vlády je neseriózny, pretože skutočne dáva predkladateľom do návrhu to, čo v tom návrhu absolútne nie je. To je jedna zásadná pripomienka.

    Druhá zásadná pripomienka. Skutočne si vážim posledné vystúpenie pána poslanca Kováča, ale dotýka sa ma odborne tá formulácia, že sme neuvažovali o dôsledkoch. Každý má svoju profesiu, a o dôsledkoch v nej uvažuje. Ja mám svoju profesiu - a toto je moja profesia celoživotná - v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže podozrievať mňa, že neuvažujem o dôsledkoch, to nie je pravda a nie je to korektné, a pritom považujem pána Romana Kováča za korektného človeka.

    V tomto smere by som chcel uviesť, že sme, samozrejme, uvažovali o týchto dôsledkoch, je tam ekonomický rozbor a treba si skutočne z toho ekonomického rozboru jasne vyňať, že sú tu vypočítané nie len skupiny občanov v oblasti platieb príspevkových a rozpočtových organizácií, pretože to sú skupiny, ktoré sú zanedbateľné. Skutočne tých 150 až 160 zamestnancov nie je vôbec rozhodujúcich. Chcel som zvýrazniť práve tú skutočnosť, že z hľadiska sociologicko-ekonomického prieskumu, kde je 342 916 zamestnancov, bolo zistené, že len 0,16 % týchto zamestnancov malo priemernú hodinovú mzdu na úrovni súčasne platnej výšky minimálnej mzdy. Aj to je realita, tiež podporená práve kolektívnym tarifným vyjednávaním. A v tejto súvislosti platí to, čo sme spolu definovali ako nominálnu hodnotu zákonom stanovenú a tú reálnu. Nie, čo si kúpi, ale aká je výška, ktorú stanovujú kolektívne tarifné zmluvy vyššieho stupňa. V tejto súvislosti chcete komplexné riešenie. Poviem vám ho, aké je. A máte ho už na stole.

    V tejto súvislosti treba povedať, že keď sme aj na ministerstve práce tento návrh dávali, a bol to skutočne návrh bez volebných alebo ďalších zámerov, to skutočne dávam čestné slovo, že toto nebola motivácia, boli by sme ho dali, aj keby boli voľby o dva roky, v tom čase a v takejto úrovni, že sa pripravovala veľká novela zákonov o zamestnanosti. Tá novela je pripravená a neverím, že aj súčasná vláda vzhľadom na jej zameranie bude zásadné veci meniť takým spôsobom, aby to podstatne menilo systém. Lenže ja som dnes ráno na stole našiel malú novelu zákona o zamestnanosti, kde sa pripravuje skrátené legislatívne konanie v zákone o zamestnanosti a dominuje tam len zvýšenie správnych nákladov na 17 %. A to je aj to, čo ste ako bývalí opoziční kritizovali, že sa kupujú domy a že sú problémy v zamestnanosti. Nie je problém, pán poslanec Mesiarik, ja ťa verejne vyzývam, urobme poslanecký návrh v druhom čítaní do tohto zákona o zamestnanosti, pokiaľ ide o väzbu na poistné vo väzbe na zákon o zamestnanosti a Národný úrad práce a vyeliminuješ. Toto je komplexné systémové riešenie, lebo nemôžem v zákone o minimálnej mzde ani v jeho novele - a ako legislatívcovi v sociálnej sfére mi asi dôverujete -, nemôžeme meniť ostatné predpisy.

    V zákone o zamestnanosti, tak ako bola novela, sme mali pripravené na ministerstve práce zásadné kroky aj v tejto oblasti vzhľadom na vymeriavací základ. A chceme dosiahnuť to, čo je vlastne aj analýza dvojročného fungovania moderného zákona o zamestnanosti a Národného úradu práce a čo nový pán minister Magvaši podporuje. Som s ním absolútne v synchróne v tomto smere, že náklady na pasívnu politiku trhu práce treba previesť do politiky aktívnej. A s tým súvisí výška vymeriavacieho základu, to je 10-minútová robota a máte komplexné systémové riešenia, aby ste mohli túto minimálnu mzdu schváliť. Ak teda zoberiem do úvahy to, že to je komplexné riešenie v zákone o zamestnanosti, a máme na stole skrátené legislatívne konanie, je to otázka 10 minút a dobrej vôle, nič viac, a máme vyriešený sociálny problém s tými dôsledkami, o ktorých hovoril poslanec Kováč.

    Vo väzbe na stanovisko vlády, ktoré hovorí a prepočítava, ako keby sa išlo na 4 000 korún platby štátu, pripravujete zákon o štátnom rozpočte, síce cez provizórium, ale aj zákon o štátnom rozpočte. A v zákone o štátnom rozpočte tu jeden pán poslanec čítal stanovisko ministerstva financií a my sme potom rokovali. To nie je pravda, že sa nerokovalo. V tomto liste - a ja ho budem citovať, tento jeden odsek, lebo je to odborná otázka -, tu v tomto liste ministerstva financií sa jasne hovorí, že ministerstvo v podstate vychádza z toho, že výška vymeriavacieho základu bude vždy určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok v nadväznosti na zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. To znamená v zákone o štátnom rozpočte platby poistného štátom do sociálnych fondov vo výške alebo vo väzbe na 2 450 alebo 2 700 alebo 3 000 alebo 4 000 sú vecou vlády a vecou vás ako koalície, aby ste prijali nový zákon o štátnom rozpočte a máte systémové riešenie. Iné totiž neexistuje, to ako odborník zaoberajúci sa týmito vecami - alebo som pokus o odborníka - zodpovedne vyhlasujem, že iné systémové riešenie neexistuje. Čiže tieto pripomienky o komplexnosti sú na stole a môžeme aj pri schválení ich zapracovať v rozpätí niekoľkých minút.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k tým otázkam populizmu alebo niektorých vecí o mínach a podobne. Tento militaristický slovník o tom, že sa tu nechávajú míny, je nezmyselný. Takisto zásadne protestujem proti tým formuláciám, že sa tu neriešia sociálne problémy.

    Ak som si všimol aj vašu biochémiu na mimike niektorých poslancov, najmä pravicových, ktorí v tomto parlamente jasne dominujú, chcem vám citovať zo Štatistického úradu Slovenskej republiky z publikácie Systac statistical bulletin 1997 - III. V tejto štatistike je evidentné, že s prihliadnutím na vývoj inflácie z hľadiska indexu spotrebiteľských cien možno konštatovať, že pri jej stabilite sa dosahuje v Slovenskej republike najvyšší medziročný prírastok reálnej mzdy, teda nie nominálnej, ale to, čo si môže ten občan vlastne kúpiť vo vybraných stredoeurópskych transformujúcich sa štátoch.

    Budem vám citovať: V roku 1997 bol index predchádzajúceho roka 1996. Na Slovensku reálna mzda 107,6, v Českej republike 104,8, v Maďarskej republike 104,7, v Poľskej republike 107,5 a v Slovinskej republike 103,9. Tak sa nestarala a rozkrádala bývalá vláda v sociálnej oblasti. Ak chcete ešte jeden argument, je to výška minimálnej mzdy, ktorá dnes platí v Českej republike. Skúste si ju porovnať, pretože aj v minimálnej mzde sme mali rovnakú východiskovú základňu a dnes je skoro o 1 000 korún nižšia ako na Slovensku. To sú fakty a toto je sociálna pravda, ktorá v tejto oblasti funguje.

    Chcel by som na záver vysloviť názor, že sledujeme vaše sľuby. Chcel by som povedať, že pán poslanec Cabaj veľmi evidentne predložil 20 požiadaviek, a som zvedavý, akým spôsobom Konfederácia odborových zväzov bude informovať, kto ako hlasuje a bude hlasovať o sociálnych zákonoch v tejto krajine. Pričom v bode 2 sme navrhovali zabezpečiť zvýšenie reálnych miezd, respektíve príjmov obyvateľstva počas funkčného obdobia vlády, minimálne o 15 % oproti úrovni roku 1998.

    Chcel by som povedať, že návrh zákona o minimálnej mzde je systémovým opatrením. Nezodpovedá, resp. vôbec nevyvoláva tie negatíva, ktoré nekompetentne boli zvýraznené v stanoviskách aj v materiáli, a že systémové riešenie je možné prostredníctvom zákona o zamestnanosti a jeho malej novely, ktorú máme na stole, a prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte, kde sa vláda určite bude zaoberať, aké platby do poistných fondov dal. Aj to ste včera odmietli pri programovom vyhlásení vlády, kde sme v podstate navrhovali vašu tendenciu z opozície, keď ste tam 4 roky boli, aby sa platby štátu garantovali na úrovni minimálnej mzdy, a chceli sme, aby ste za určité obdobie, nie hneď, zabezpečili minimálne 25 % z minimálnej mzdy platnej v tejto krajine.

    Ak tu bolo povedané, že niečo napísal Hviezdoslav a jeden básnik tu v tejto krajine napísal, že "čudné zvuky čujem". A v tejto diskusii tieto zvuky bolo by dobré, keby aj z princípu právneho štátu, ale aj parlamentnej kultúry, ku ktorej už opätovne niekoľkokrát vyzývam, sme diskutovali o odborných otázkach aj v budúcom období.

    Ďakujem pekne a žiadam vás, aby ste v prospech ľudí podporili návrh zákona o zmene zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde na 4 000 Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorý vystúpil za skupinu navrhovateľov.

    Žiada záverečné slovo pani spravodajkyňa.

    Áno, nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým veciam, ktoré tu odzneli.

    Pani poslankyňa Keltošová hovorila, že počas jej pôsobenia vo vláde sa trikrát zvyšovala minimálna mzda. Áno, je to pravda, nastali tu nejaké nejasnosti, a iné tvrdil pán poslanec Bohunický. Prvýkrát sa zvyšovala minimálna mzda z 2 450 korún na 2 700, to bolo s účinnosťou od 1. apríla 1996, a druhýkrát sa zvyšovala minimálna mzda z 2 700 na 3 000 korún s účinnosťou od 1. 1. 1998. Takže počas vášho pôsobenia to bolo celkove o 550 Sk. Teraz navrhujete zvýšiť minimálnu mzdu o 1 000 korún.

    Pani poslankyňa Slavkovská hovorila, že z našej strany neodzneli žiadne argumenty, prečo nechceme tento zákon podporiť. Nechcem sa opakovať, ale vo svojom prvom vstupe som hovorila čísla, ako by zvyšovanie minimálnej mzdy vplývalo na rozpočet na rok 1999. Ale boli veci, ktoré som necitovala. Dovoľte mi, aby som dokončila, čo som vtedy nepovedala.

    Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy by si vyžiadalo aj zvýšenie štátneho rozpočtu na rok 1999 zhruba o 2 mil. korún mesačne z dôvodu doplatkov z miezd do úrovne navrhovanej výšky minimálnej mzdy zamestnancom rozpočtovej a príspevkovej sféry. Doplatok miezd do úrovne minimálnej mzdy by mal za následok deformáciu odmeňovania zamestnancov a okrem toho by bolo potrebné posúdiť, do akej miery tento návrh vyvolá nutnosť zmeniť štruktúru a výšku platových taríf pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry, ktorá je upravená zákonom číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, v znení vykonávacích nariadení vlády Slovenskej republiky.

    V prípade zachovania súčasnej štruktúry platových taríf v členení na 12 platových tried a 10 platových stupňov, ako aj zachovania úmernej gradácie výšky platových taríf v rámci platových tried a platových stupňov by zvýšenie platových taríf v pomere medzi navrhovanou sumou, teda 4 000 Sk mesačne, a súčasnou výškou minimálnej mzdy 3 000 korún mesačne vyvolal primárny dosah na štátny rozpočet vo výške 706,4 mil. korún mesačne. Pri predpokladanom priemernom podiele nadtarifných zložiek mzdy zhruba 19,9 % by celkový dosah na štátny rozpočet, vrátane odvodov do poistných fondov, pri tejto skupine, čo je zhruba 295 tisíc zamestnancov, predstavoval mesačne 1,17 mld. korún. To sú fakty, to sú argumenty.

    Pani poslankyňa Aibeková hovorila, že nie je pravda, že to nebolo posúdené v tripartite. Žiaľbohu, ja som nevidela stanovisko Konfederácie odborových zväzov, možno že to bolo, ale, žiaľbohu, nevidela som vyjadrenie zamestnávateľov. Myslím si, že keď chceme komplexne posudzovať tento problém, rada by som videla aj jednu, aj druhú stranu. Takže som za to, čo som povedala aj v prvom vstupe, treba sa komplexne zaoberať problematikou inštitútu minimálnej mzdy, vlastne zvyšovaním minimálnej mzdy, ale na tripartitnej úrovni.

    Z toho dôvodu, čo som tu povedala, by som rada odporučila, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie v tom zmysle, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. b).

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem spoločnej spravodajkyni.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona. Budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte hlasovanie.

  • Vzhľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rade Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. b).

  • Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pani spoločnej spravodajkyni.

    Pán poslanec Osuský - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na základe rozhodnutia a schválenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport dovolím si požiadať o zaradenie do programu tejto schôdze návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže (tlač 84).

  • Za klub Slovenskej demokratickej koalície podporujem tento návrh ako bod po vystúpení pána ministra Kukana.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tri poslanecké kluby môžu v zmysle rokovacieho poriadku navrhnúť doplnenie programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo.

    Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície tiež podporíme tento návrh.

  • Podmienka je splnená. Navrhujú to tri kluby - SDK, SOP a SMK.

    Pán poslanec Petrák, pripájate sa? Áno.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento nový návrh sme zaradili do programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, keď sme už pri procedurálnych návrhoch, aby som aj ja predniesol jeden procedurálny návrh. Týka sa návrhu na zmenu schváleného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme prijali 2. decembra k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. (tlač 58) v časti C bodu 2. Týka sa zmeny lehoty na prerokovanie uvedeného návrhu ústavného zákona v druhom čítaní vo výboroch. Namiesto schválenej lehoty na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona vo výboroch do 18. januára 1999 a v gestorskom výbore do 11. januára 1999 navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky určila lehotu na prerokovanie vo všetkých výboroch vrátane v gestorskom výbore do 13. januára 1999.

    Prosím vás, aby ste podporili tento môj procedurálny návrh, pretože by mohli vzniknúť isté časové ťažkosti pri prerokúvaní tohto ústavného zákona vo výboroch.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento procedurálny návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako som uviedol, nasledujúcim bodom programu je

    návrh na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 69 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač číslo 69a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz ministra zahraničných vecí pána Kukana, aby návrh vlády uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na zapojenie sa Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie.

    Eskalácia napätia v Kosove, ktoré je až na 90 % obývané etnickými Albáncami a ktoré je súčasťou Srbskej republiky, má svoju históriu a je to dôsledok politického, hospodárskeho a sociálneho vývoja regiónu v posledných desaťročiach. Už koncom osemdesiatych rokov je evidentný rast medzietnického napätia medzi Srbmi a etnickými Albáncami a na oboch stranách boli zaznamenané obete z radov civilného obyvateľstva.

    Hľadalo sa riešenie a zdá sa, že zlom nastal 13. októbra tohto roku, keď bola podpísaná dohoda medzi americkým sprostredkovateľom Richardom Holbroockom, ktorý rokoval z poverenia kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu, a v koordinácii s NATO s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. O tri dni na to úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe poľský minister zahraničných vecí Bronislaw Geremek podpísal ďalšiu dohodu s ministrom zahraničných vecí Juhoslovanskej zväzovej republiky pánom Jovanovičom, v ktorej obe strany zdôraznili rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých štátov v regióne.

    Následne na to na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1203 prijala Stála rada OBSE na svojom osobitnom zasadnutí dňa 25. októbra tohto roku rozhodnutie o vytvorení Kosovskej overovateľskej misie. Jej základnou úlohou je podľa dohody overovať dodržiavanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1199 a informovať o jej plnení OBSE, OSN a iné relevantné organizácie.

    Misia bude pozostávať asi z 2 000 neozbrojených overovateľov z účastníckych štátov OBSE a jej hlavné sídlo bude v Prištine. Jej mandát by mal trvať jeden rok a každá zo zúčastnených strán môže požiadať o jeho predĺženie. Za vedúceho misie bol úradujúcim predsedom OBSE vymenovaný americký diplomat William Walker a sú známe aj mená jeho zástupcov. Účastnícke štáty OBSE boli vyzvané, aby nominovali svojich zástupcov, a väčšina z nich už aj oficiálne oznámila pripravenosť urýchlene vyslať svoju misiu do Kosova.

    Ani Slovenská republika nestála bokom. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 11. novembra 1998 schválila aj zapojenie Slovenskej republiky do misie. Bolo schválené vyslanie po piatich zástupcoch ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany, jeden až dvaja zástupcovia z ministerstva vnútra a dvaja až traja z mimovládnych organizácií.

    Ministerstvo zahraničných vecí už notifikovalo a vedúci misie akceptoval prijatie jednej slovenskej občianky na pozíciu pracovníka pre médiá v štábe misie v Prištine. Na obsadenie ďalších miest je vypísaný konkurz. Ministerstvo obrany má pripravených 5 kandidátov. Ich vyslanie je však podmienené schválením Národnou radou Slovenskej republiky. Rezort vnútra pripravuje svojich kandidátov.

    Iba pre zaujímavosť chcem uviesť, že Nemecko a Taliansko kandidovali na 170 miest. A doteraz už bolo rozmiestnených po 40 overovateľov USA na 135 miest a umiestnených zatiaľ je 33 overovateľov.

    Otázka finančného krytia Kosovskej overovateľskej misie bude pravdepodobne riešená podľa rozpočtu OBSE pre veľké projekty a misie OBSE. Sekretariát organizácie navrhol ročný rozpočet vo výške asi 2,3 mld. rakúskych šilingov. Pri takomto financovaní vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť, a to bez ohľadu na počet našich vyslaných overovateľov, prispieť do rozpočtu Kosovskej overovateľskej misie sumou 0,25 % z celkových nákladov. To pri predpokladanom rozpočte predstavuje asi 6 mil. rakúskych šilingov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver pripomenúť iba toľko, že zapojenie Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie je plne v súlade so snahami Slovenska o plnohodnotné aktívne pôsobenie v rámci aktivít medzinárodného spoločenstva. Navrhovaná participácia je primeraná a zodpovedá zapojeniu sa porovnateľných účastníckych štátov OBSE. Je v zhode so záujmami Slovenskej republiky v tomto regióne a čo je dôležité, je pozitívne prijímaná i zo strany Juhoslovanskej zväzovej republiky.

    Obraciam sa preto na vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, so žiadosťou, aby ste v súlade s článkom Ústavy Slovenskej republiky číslo 86 písm. l) vyslovili súhlas s vyslaním 5 príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie uznesenia a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz spravodajcu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Tuchyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (tlač číslo 69) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 53 z 27. novembra 1998 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania správy vo výboroch: V stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (tlač 69) oba výbory a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokovali dňa 1. decembra. Oba výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou - aby ste ho mali a mohli si ho prečítať - tejto správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Tuchyňovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Gajdoš - procedurálny návrh. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, prosím o prednesenie procedurálneho návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    vzhľadom na to, že ide o vysoko humánne poslanie pre príslušníkov Armády Slovenskej republiky, navrhujem, aby sme jednomyseľne bez rozpravy schválili tento materiál.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za podporu predloženého návrhu uznesenia.

    Keďže nikto z poslancov nevystúpil v rozprave, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte pripojené k spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa celkom 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s vyslaním piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Skôr ako pristúpime k prerokúvaniu tohto bodu programu, musíme hlasovať o skrátení lehoty, ktorá je potrebná na doručenie materiálov poslancom pred prerokúvaním tohto bodu programu.

    Podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na skrátenie 24-hodinovej lehoty pri tomto návrhu vlády, ktorý sme zaradili do programu rokovania.

    Prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne o hlasovanie o prednesenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa celkom 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k prerokúvaniu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 84. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister školstva pán Milan Ftáčnik.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadnutí dňa 2. 12. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Fonde detí a mládeže. Vláda Slovenskej republiky vyslovila s návrhom skupiny poslancov súhlas a zaslala stanovisko vlády predsedovi Národnej rady spolu s pripomienkami, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Súčasne sa vláda Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní, ktoré navrhuje Národnej rade z týchto dôvodov.

    V predloženom návrhu skupina poslancov rieši dve otázky. Jedna z nich sa týka okruhu subjektov, ktoré môžu navrhovať alebo podávať návrhy do rady Fondu detí a mládeže a do dozornej rady. Doteraz takéto oprávnenie mala iba vláda, a tá do volieb, resp. do ustanovenia novej vlády nekonala a potom bola zdržanlivá vzhľadom na nález Ústavného súdu, ktorý sa týkal jej kompetencií. Druhý okruh, ktorý rieši predložený návrh zákona, sa týka tých, ktorí sa môžu stať členmi rady, to znamená istého zmiernenia nekompatibility z hľadiska členstva v rade, kde doteraz nemali možnosť pôsobiť napríklad funkcionári mládežníckych organizácií, ktoré sú prirodzene najviac spätí s využívaním majetku, ktorý spravuje Fond detí a mládeže, a s napĺňaním úloh fondu, ktoré sú definované v zákone číslo 189/1993 Z. z.

    Skutočnosť je taká, a predovšetkým túto brala vláda do úvahy, že rada fondu a dozorná rada nie sú ustanovené už vlastne 11 mesiacov. Pôvodnej rade fondu a dozornej rade uplynulo volebné obdobie decembrom 1997 a odvtedy síce vláda v júni tohto roku predložila do Národnej rady návrh na zloženie rady, ale Národná rada tento návrh odmietla. To znamená, fond v tejto chvíli nie je spravovaný právoplatne zvolenou radou a kontrolovaný dozornou radou. Vzhľadom na to, že sa blíži koniec roka, kedy by fond mal podávať správu o činnosti, istý audit hospodárenia fondu a najmä rozpočet na rok 1999, je potrebné čo najskôr konštituovať radu Fondu detí a mládeže a dozornú radu, aby fond mohol opäť plniť úlohy, ktoré mu stanovuje zákon.

    Vláda sa teda opiera o tú časť § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že skrátené legislatívne konanie je možné v tých prípadoch, kde by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Niekto môže vysloviť námietku, či môže dôjsť k značným hospodárskym škodám v organizácii, ktorá spravuje majetok zhruba za 500 miliónov korún, ale práve tento názor si osvojila vláda, že prípadné škody alebo nedodržanie ustanovení zákona vo vzťahu k tomuto majetku sú dôvodom na skrátené legislatívne konanie.

    Obraciam sa na vás, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby ste návrh na skrátené konanie a tým aj na čo najskoršie konštituovanie orgánov Fondu detí a mládeže, teda rady fondu a dozornej rady fondu, podporili.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného spravodajcu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Osuského, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 79 z 3. decembra 1998 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona na svojej 3. schôdzi dňa 4. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 8 z toho istého dňa odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a prerokovať uvedený návrh zákona v prvom, druhom a treťom čítaní na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch 8. decembra 1998 a v gestorskom výbore 9. decembra 1998.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Ištván. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Ištván, nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke. Ak dovolíte, chcel by som v mene predkladateľov návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, podporiť a požiadať aj vás o podporu skráteného legislatívneho konania v tejto otázke, pretože situácia je skutočne vážna. Vo verejnosti, ale aj v oblasti ľudí, ktorí sa venujú problematike mládeže, mládežníckych organizácií a podobne, existuje určité informačné vákuum vôbec o tom, v akom stave Fond detí a mládeže je, akú má budúcnosť. Pre ilustráciu: Nemá kto predložiť účtovnú uzávierku, nemá kto predložiť - tak ako to ukladá zákon - návrh rozpočtu na rok 1999 a v súčasnosti vlastne ani nemáme prehľad o tom, aký majetok fond obhospodaruje.

    Pre ilustráciu: Ak na začiatku existencie do pôsobnosti fondu patrili štyri akciové spoločnosti, dnes funguje už iba jedna - Hotely mládeže Slovakia. Cestovná kancelária mládeže, akciová spoločnosť, zanikla. A v súčasnosti spoločnosti denník Smena a vydavateľstvo Smena sú nefunkčné a nemajú žiadne orgány, ktoré by ich riadili, nevykonávajú žiadnu činnosť, nevydávajú žiadne časopisy, knihy ani denník. Je žiaduce, aby fond zrušil tieto dve spoločnosti likvidáciou.

    Bližšiu informáciu a viac vám poviem potom v úvodnom slove k tlači 64. Vopred vám ďakujem za podporu pri vašom hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa navrhovateľa pána ministra Ftáčnika, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktoré sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje miesta, budeme hlasovať o návrhu uznesenia o skrátení legislatívneho konania.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa prezentovali, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem navrhovateľovi pánovi ministrovi Ftáčnikovi a spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 64.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 41.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Milan Ištván.

    Prosím pána poslanca, aby návrh uviedol.

    Prosím pánov poslancov, aby neopúšťali rokovaciu sálu, po vystúpení pána navrhovateľa budeme hlasovať.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Na zabezpečenie plnenia ústavného zákona číslo 497/1990 Zb. o navrátení majetku bývalého Socialistického zväzu mládeže schválila Národná rada zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže. Tento zákon rieši spôsob využívania majetku štátu, ktorý bol do fondu vložený pre potreby detí a mládeže, ako aj spôsob nakladania a použitia tohto majetku fondom. V priebehu predchádzajúceho obdobia činnosti fondu v rokoch 1994 - 1998 sa ukázalo, že fond hospodáril so spravovaným majetkom nehospodárne, na osobný prospech a v záujme osôb, ktoré počas funkčného obdobia zneužívali svoje postavenie v rade Fondu detí a mládeže a v dozornej rade ako orgánoch fondu.

    Ako som už dnes spomínal, ak na začiatku existencie do pôsobnosti fondu patrili štyri akciové spoločnosti, dnes funguje už iba jedna - Hotely mládeže Slovakia. Cestovná kancelária mládeže, akciová spoločnosť, zanikla. V súčasnosti spoločnosti denník Smena a vydavateľstvo Smena sú nefunkčné a nemajú žiadne orgány, ktoré by ich riadili, nevykonávajú žiadnu činnosť a nevydávajú žiadne časopisy, knihy ani denník. Je žiaduce, aby fond zrušil tieto dve spoločnosti likvidáciou.

    V súčasnosti Hotely mládeže Slovakia, akciová spoločnosť, ktoré majú hotely z majetku fondu, sú všetky v prenájme na obdobie cca 30 rokov za veľmi smiešne sumy. Osoby na majetku parazitujú, poberajú neúmerné zisky na úkor fondu a využívajú majetok v rozpore s ústavným zákonom číslo 497/1990 Zb.

    Prvé orgány Fondu detí a mládeže boli zvolené v novembri 1993, ale vymenúvacie dekréty dostali až 2. februára 1994. Viacerí členovia rady neskôr na protest proti činnosti orgánov Fondu detí a mládeže odstúpili, takže rada väčšinu funkčného obdobia nepracovala v kompletnom zložení. Vo februári 1998 mali byť zvolené nové orgány. Nestalo sa tak. Takže už 11 mesiacov Fond detí a mládeže existuje bez zvolených orgánov. S majetkom Fondu detí a mládeže disponujú dvaja štatutárni zástupcovia, ktorých kontrola a dosah na nich sú veľmi otázne. Hrozia značné hospodárske škody. Nemáme vôbec presné informácie o tom, aký majetok Fond detí a mládeže v súčasnosti spravuje. Ale odhad je, že je to ešte stále nad 500 mil. Sk.

    Spomínal som, že nemá kto predložiť účtovnú uzávierku tohto roka a nemá kto predložiť ani návrh rozpočtu na rok budúci. Cieľom nami navrhovanej právnej úpravy je možnosť predchádzať nežiaducemu stavu v zložení orgánov Fondu detí a mládeže. Týmto návrhom sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené predkladať návrhy na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže tak, aby bola vždy funkčná.

    Ďalším bodom navrhovanej právnej úpravy sa sleduje rozšírenie možnosti občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných i v takom prípade, ak už sú funkcionármi niektorej mládežníckej organizácie alebo politickej strany. Podľa nás úprava tiež umožňuje, aby členom dozornej rady bol poslanec Národnej rady, podľa možnosti člen gestorského výboru. Navrhovaná právna úprava dáva viac možností sfunkčniť orgány Fondu detí a mládeže, a tak fondu vrátiť povinnosť plniť úlohy dané zákonom.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh bol prerokovaný na ministerstve financií dňa 12. novembra, kde bolo potvrdené, že nezakladá osobitné nároky na štátny rozpočet. Predkladaný zákon nezakladá žiadne nároky na pracovné sily ani nevyžaduje osobitné organizačné zabezpečenie.

    Doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie v zmysle legislatívnych pravidiel je spracovaná ako osobitná príloha.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Ištvánovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Osuskému.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže (tlač 64), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Úvodom vás chcem informovať, že predmetný poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. novembra 1998, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    V pozmeňujúcom rozhodnutí číslo 67 z 3. decembra 1998 predseda Národnej rady Slovenskej republiky poveril výbor, aby navrhol Národnej rade lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom bode vyslovila súhlas s návrhom vlády, aby sme predmetný návrh zákona prerokovali podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku skráteným legislatívnym postupom.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, rieši problematiku, ktorú je možno upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje.

    Treba povedať, ako už informoval predkladateľ, že i 500 miliónový majetok je majetok, kde sa dá šafáriť...

  • Pán poslanec Osuský, prosím vás, aby ste teraz...

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, nie, nie, vy nemôžete komentovať. Môžete sa prihlásiť do rozpravy, ale vašou povinnosťou je v tejto chvíli uviesť spravodajskú správu.

  • Predpokladám, že prípadné zmeny a stanoviská k návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kováč, pán poslanec Osuský.

    Pán poslanec Kováč s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme dnešný program skončili prerokovaním tohto zákona, to znamená aj schvaľovaním tohto zákona.

  • Teda hlasovaním o tomto bode programu, áno?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 16.00 hodín, myslím, že je všeobecný súhlas s týmto procedurálnym návrhom, preto nedám o ňom hlasovať. Skončíme dnešný deň rokovania hlasovaním o tomto bode programu.

    Udeľujem teraz slovo prvej ústne prihlásenej do rozpravy pani poslankyni Slavkovskej. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť ďalšieho prihlasovania do rozpravy ústne.

    Prosím, pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený poslanecký zbor,

    máme pred sebou novelu zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže. Tento fond je zriadený Národnou radou ako právnická osoba. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že chce sfunkčniť prácu fondu, čo je, samozrejme, pozitívne, ja sa na túto stranu prikláňam, pretože fond naozaj nepracuje tak, ako by mal pracovať, a - ako tu už bolo povedané - v súčasnom období má nefunkčné aj svoje najvyššie orgány.

    Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že novela, ktorá je tu predkladaná, nerieši tento problém komplexne, ale rieši ho iba čiastočne. Pred chvíľou sme tu boli svedkami toho, keď sa hovorilo o zákone o minimálnej mzde a poslanecký zbor sa tu jednoznačne dožadoval toho, že sa nemajú predkladať zákony, ktoré riešia iba čiastkový problém, ale že treba vždy riešiť problém komplexný. Toto je presne ten istý prípad. Tu sa totiž rieši iba jedna vec, a to je tá, že sa rozširuje počet subjektov, ktoré môžu navrhovať členov do rady fondu. Doteraz to bolo tak, že radu fondu navrhovala vláda, prešlo to cez vládu a potom to schvaľovala Národná rada. Teraz sa ten § 8 mení tým, že volí Národná rada a že navrhovať môžu výbory Národnej rady, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

    Toto je jedine, povedala by som, taká pozitívna zmena, ktorá sa v tejto novele predkladá. Proti tej zmene nič nenamietam, ale myslím si, že kvôli tomuto nie je potrebná žiadna novela zákona. Totiž ak ide o to, aby sa ten fond sfunkčnil, a o to nám, myslím, všetkým ide, tak treba do tej novely dať práve pravidlá, akými sa práca fondu sfunkční. Práca fondu sa môže sfunkčniť iba tým, keď sa zlepší, sprísni - alebo inak to môžeme nazvať - kontrola nad fondom. A práve toto mi v tejto novele chýba. Takže tým, že sa vymenujú noví členovia rady, aj keď ich budú navrhovať viaceré subjekty, tým sa nič nevyrieši.

    A veľmi ma irituje to, čo je navrhnuté v ods. 2 § 12, pretože ten paragraf je úplne zmenený oproti pôvodnému zákonu. V pôvodnom zákone bolo stanovené, že členom rady fondu nemôže byť poslanec Národnej rady, člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva funkciu v politických stranách a politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách. V tejto navrhovanej novele už tá časť o politických stranách a politických hnutiach vypadla, to znamená, že za členov rady fondu, aj dozornej rady fondu, môžu byť navrhovaní aj členovia politických strán. Mne to veľmi pripomína obdobie, keď vo všetkých, aj nestraníckych organizáciách museli ako dozor pôsobiť nejakí "politruci", bez toho to neexistovalo.

    Nechápem, prečo sa tu musí explicitne vkladať, že členovia politických strán majú pôsobiť alebo môžu pôsobiť v takomto fonde. S tým sa absolútne nemôžem stotožniť. Takže proste navrhujem, aby sa o tomto zákone nerokovalo. Ale navrhujem to hlavne kvôli tomu, že si myslím, že skutočne, hovorila som to už aj vo výbore, to je záležitosť, ak by sa malo zabrániť hospodárskym škodám - ako tu bolo povedané -, aj v tomto okamihu je to záležitosť vlády, ktorá má zo zákona právomoc navrhnúť členov vlády na najbližšom zasadaní. Na najbližšom zasadaní ich môže odsúhlasiť Národná rada. Ale treba sprísniť alebo nie sprísniť, pretože tu ani nie sú, pravidlá kontroly.

    Nemôžem prijať takú argumentáciu, že najprv treba vytvoriť radu fondu a potom, keď tá rada podá analýzu o tom, ako to v tom fonde vyzerá, sa určia pravidlá. Predsa ten, kto je kontrolovaný, nemôže určovať pravidlá. Pravidlá musí určovať ten, kto kontroluje, a v tomto prípade tu kontroluje Národná rada. Čiže najskôr určiť pravidlá kontrolovania, tým sa ten proces veľmi nepredĺži, ale myslím si, že sa ušetrí práca poslancom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.

    Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľmi stručne chcem povedať, že okrem tu anonsovaného rozšírenia možnosti navrhovania kandidátov nepochybne prijatie tejto novely znamená i sfunkčnenie rozhodujúcich orgánov fondu mládeže, a tým aj umožnenie elementárnych uzávierkových krokov hospodárenia tejto inštitúcie.

    V úvode predkladateľ hovoril "iba" o 500 miliónoch. Nechcem hľadať nijaké paralely, ale fakt je ten, že šafáriť sa dá rovnako zle i v miliardovom podniku, i v 500-miliónových podnikoch. A bez hľadania paralel treba povedať, že osud majetku bývalého SZM je výkričníkom toho, čo sa od revolúcie na poli šafárenia odohralo. Preto si myslím, že i keď nepopierame potrebu ďalšej práce nad kontrolou a zabezpečovaním seriózneho fungovania tejto inštitúcie, že umožnenie, sfunkčnenie rozhodujúcich štruktúr je proste nevyhnutným prvým krokom. Preto si myslím, že je potrebné túto novelu v tom predvedení, ako je predložená, podporiť, a prosím vás o to.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kozlík - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Osuský si pletie pojmy. Pletie si pojmy sfunkčnenia so spolitizovaním fondu. Myslím, že pani exministerka Slavkovská jasne vyjadrila svoju výhradu k zmene zákona tým, že sa pripúšťa, aby do orgánov fondu mohli vstúpiť aj predstavitelia politických strán. Jasne to vyjadrila, jasne to okomentovala. Takže ak pokladáte za sfunkčnenie spolitizovanie, tak v tom prípade máte pravdu.

    Takže podporujem stanovisko pani exministerky Slavkovskej k tomuto bodu programu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Na margo vystúpenia pána poslanca Osuského by som znovu chcela zdôrazniť, že som za sfunkčnenie, ale sfunkčnenie je v duchu tohto zákona a nemusí sa novelizovať. V § 8 ods. 1 sa jednoznačne hovorí, že na návrh vlády volí Národná rada členov rady fondu. Tak, prosím vás pekne, o čo tu vlastne ide? Tak nech vláda na najbližšom zasadnutí navrhne, nech dá zoznam sem a potom sa budeme o tom baviť, o nič iné tu nejde.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som k pánovi Osuskému dodať pre informáciu trošku z histórie, genézu ako tento fond vznikal. Možno, že o delení majetku bývalého SZM by vám vedel viacej povedať váš stranícky kolega pán Bajan, ktorý bol jedným z hlavných aktérov v komisii v roku 1990, ktorá sa zaoberala delením majetku SZM. Ja som bola v tom čase podpredsedníčkou Slovenskej národnej rady a zaoberala som sa delením aj tohto majetku. Takže naozaj, ak potrebujete viacej informácií, dá sa vytiahnuť z archívu od roku 1990, ako tento majetok bol delený, kto ho dostal, ako ho spravoval. A ak tento zákon splnomocňuje vládu, v ktorej sedíte vy, aby navrhovala, nevidím dôvod, aby do toho vstupoval parlament takýmto spôsobom a najmä nie politické strany.

  • Ďakujem za slovo.

    Kolegyne a kolegovia, to je veľmi mylná interpretácia obsahu zákona, hoci teraz sme len v prvom čítaní, už sa dotýkame meritórnej stránky zákona. Tam vôbec nevypadla pasáž, ktorá zakazuje, aby členovia orgánov boli súčasne funkcionármi politických strán, to tam zostáva, ale čo odtiaľ vypadáva, je konštatovanie, s ktorým je vždy problém, ktoré hovorí to, že do orgánov Fondu detí a mládeže nemôžu byť nominovaní a zvolení funkcionári tých mládežníckych organizácií, predstavitelia tých mládežníckych organizácií, ktorí čiastočne spravujú majetok fondu, prípadne od fondu dostali v predchádzajúcom období finančnú dotáciu. Inými slovami, fond je na to, aby dotoval mládežnícke organizácie. Ale vy im súčasne zakážete, mládežníckym organizáciám, aby v orgánoch fondu mali zastúpenie.

    Účelom tejto novely a o tom budeme hovoriť v druhom čítaní, je práve to, aby podporila účasť zástupcov mládežníckych organizácií v orgánoch fondu, teda na správe svojho vlastného majetku. A že touto novelou pripravujeme isté mantinely aj pre kontrolné orgány, o tom, dámy a páni, nepochybujte. Tam určite vyhrá Najvyšší kontrolný úrad a ďalšie audity. A o tom, čo všetko sa tam nájde, o čom dnes vieme, o čom ste vedeli aj vy a nekonali ste z úrovne vlády, keď ste mohli konať podľa teraz platného zákona, o tom určite budeme ešte na zasadnutiach Národnej rady, ale najmä v gestorskom výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport viackrát hovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som len pokračovať v tom, čo hovoril pán Osuský. Samozrejme, budeme viacerí pomáhať tomuto fondu, nie tak ako kolegovia počas tých štyroch rokov, kde prídu najavo naozaj také zmluvy už s nebohými ľuďmi, ktorí jednoducho budú verejnosti dostatočnou zárukou toho, kde sa vlastne ukáže, čo sa tam dialo ešte za čias bývalého štátneho tajomníka pána Tarčáka.

    Takže nemá význam predbiehať. V každom prípade treba konečne urobiť orgány a predniesť kvalifikovanú správu do príslušného výboru. Samozrejme, veľmi radi budeme pri tom aj tí, čo sme zakladali tento fond.

  • Ďakujem.

    Chcel by som sa opýtať pána poslanca Osuského, či celé jeho vystúpenie nie je motivované nedávnou fóbiou jeho kolegu, ktorý pri ňom sedí, pána poslanca Tatára v tom smere, či nedochádza k takej situácii, že dnes na 8. poschodí vo Fonde detí a mládeže sedia predstavitelia tohto fondu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem iba upozorniť na to, že nie náhodou pán kolega Osuský zaradil túto novelu 10 minút pred 16. hodinou, teda na konci rokovania, v domnení, že pán Ištván trocha nahádže špiny na vládnu koalíciu, lepšie povedané, tieto mládežnícke organizácie, pritom zabudne fakt, že aj niektoré iné organizácie, ktoré slúžia opozícii, ako denník Sme, už si na svoje prišli z tohto majetku. A zabudol povedať aj to, že celá táto snaha smeruje k tomu, aby sa tento fond podriadil mládežníckym organizáciám blízkym Strane demokratickej ľavice. A ustanovenie, aby tam mohol byť aj člen parlamentu, neviem, či to náhodou nie je šité priamo na neho, pretože také personálne únie medzi parlamentnom a niektorými fondmi, ktoré sú zriadené osobitným zákonom, som vystopoval aj v iných prípadoch, ktoré sú navrhnuté do iných zákonov, do iných fondov. Takže vám, pán Ištván, želám, aby ste si z toho urobili i slušnú súkromnú firmu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská - ešte raz faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte raz sa vrátim k zdôvodneniu pána poslanca Osuského o tom, že fond treba sfunkčniť. Prosím vás, môžeme tu politizovať, ako chcem, ale predsa ten zákon nás nepustí. Keď si v zákone, v starom zákone prečítam § 12 ods. 2, tak tam jednoznačne znie: "Členom rady fondu nemôže" - nemôže podotýkam - "byť poslanec Národnej rady, člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva funkciu v politických stranách a v politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách." To je starý text. A nový text: "Členom rady fondu nemôže byť poslanec Národnej rady a člen vlády." Samozrejme, že automaticky tým môže byť člen politickej strany.

    A čo sa týka tých mládežníckych organizácií. Mládežníckych organizácií tu máme celý kopec. Tá rada funguje ako 9-členná. Prosím vás pekne, podľa čoho sa budú vyberať tí zástupcovia mládežníckych organizácií, ktorí pôjdu do tejto rady fondu? To je presne to, ako tie politické strany. Podľa čoho sa budú vyberať členovia politických strán? Tak tu nezavádzajte, že funkčnosť tohto fondu závisí od tejto novely. Nesfunkční sa. Tu treba navrhnúť kontrolné mechanizmy, aby fond fungoval a nič iné.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som len doplniť asi v tom, a budem citovať pani poslankyňu Slavkovskú doobeda z výboru: "Štyri roky som sa borila s tým, že sa tam "kšeftovalo" s majetkom. Skúsila som to na vlastnej koži. Nedalo sa to kontrolovať."

    Prosím vás pekne, potom celkom nerozumiem, o čom tu rozprávame.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka na pána poslanca Osuského.

    Nech sa páči.

  • Znovu opakujem. To, že sa v tom fonde nepracuje, som povedala už v rozprave. Pán poslanec Osuský tu jednoznačne hovoril o sfunkčnení. Sfunkčnenie je podľa vás výmena? Okrem toho však za Fond detí a mládeže je zodpovedná Národná rada. Aj Mečiarova vláda predložila návrh na nových členov, ale cez Národnú radu to vôbec neprešlo. Tak neviem, o čom tu hovoríte. Treba kontrolné mechanizmy, a nie nových ľudí.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pána poslanca Ištvána, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, v druhom čítaní.

    Bol tu však návrh pani poslankyne Slavkovskej o stiahnutí.

  • Pani poslankyňa Slavkovská navrhla, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) hlasovali o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, budeme hlasovať najskôr o návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy, budeme teda hlasovať o návrhu pani poslankyne Slavkovskej. Pýtam sa, kto je za tento návrh, ktorý bol prednesený v rozprave.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam teda, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže (tlač 74), v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41 z 18. novembra 1998 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedený výbor v zmysle pozmeňujúceho rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 67 z 3. decembra 1998 v prijatom uznesení číslo 8 odporúča, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. decembra a gestorský výbor v lehote do 9. decembra 1998.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Konštatujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Tým sme vyčerpali program na dnešný rokovací deň.

    Skôr ako preruším schôdzu, dovoľte mi, aby som vás informoval o pokračovaní 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdza bude pokračovať v utorok 8. decembra o 13.00 hodine prerokúvaním bodu programu - návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač 41), prvé čítanie. Dopoludnia sa budú konať výbory, na programe ktorých majú byť skrátené legislatívne konania.

    Prílet poslancov je zabezpečený na 8. decembra 1998 s odletom z Košíc o 7.00 hodine.

    Ďalším rokovacím dňom 7. schôdze bude streda 9. decembra a budeme rokovať do 16.00 hodiny, keď prerušíme schôdzu. Schôdzu prerušíme až do stredy 16. decembra.

    Teraz by som ešte prosil, aby ste trošku dávali pozor.

    Práve som dostal informáciu z letiska, že dnes nie je možný odlet lietadla pre zlé poveternostné podmienky. Takže poslanci, ktorí majú záujem o leteckú prepravu, nech zostanú po prerušení schôdze v rokovacej miestnosti, poradíme sa o tom, či zabezpečíme iný spôsob dopravy, alebo leteckú dopravu zajtra ráno. Odlet lietadla na pokračovanie 7. schôdze je zabezpečený na utorok 8. decembra z Košíc o 7.00 hodine.

    Na tabuli máme ešte prihlásené niektoré mená poslancov.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Oznamujem členom výboru pre sociálne veci a bývanie, že rokovanie výboru bude v utorok o 10.00 hodine v zasadacej miestnosti 143.

  • Ďakujem.

    Chcem oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že 10. schôdzu som zvolal na utorok o 11.00 hodine v rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • To bol ústavnoprávny výbor.

    Pán poslanec Kovačič.

  • Výbor pre verejnú správu bude zasadať v svojej miestnosti v utorok o 11.00 hodine, 8. v utorok o 11.00 hodine.

  • Zahraničný výbor prosím, aby prišiel o 10.00 hodine v utorok.

  • Pán poslanec Harach - výbor pre školstvo.

  • Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport bude mať v utorok o 10.00 hodine svoje zasadnutie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 7. schôdze.

    Prajem vám príjemnú sobotu, nedeľu. Dovidenia.