• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Cagala, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Smerek, pán poslanec Zelník, pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Palko, pán poslanec Mészáros, pán poslanec Fico a pani poslankyňa Kadlečíková.

    Otváram bod programu

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z členov vlády by dnes mali byť neprítomní podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, ktorého zastúpi podpredseda vlády pán Fogaš, minister zahraničných vecí pán Kukan, ktorého zastúpi podpredseda vlády pán Hamžík, minister spravodlivosti pán Čarnogurský, ktorého zastúpi minister vnútra pán Pittner, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši, ktorého zastúpi minister školstva pán Ftáčnik a napokon minister dopravy pán Palacka, ktorého zastúpi minister hospodárstva pán Černák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Pristúpime teda k odpovediam na otázky, ktoré boli vyžrebované a položené pánmi poslancami.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu a znie: "Pán premiér, zverejnite, ktorí členovia vlády Slovenskej republiky a funkcionári koaličných strán sú na všetkých stupňoch štátnej správy poverení robiť takzvané výmeny persón alebo čistky."

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný, lebo mám snahu zodpovedať všetky otázky, ale pokúsim sa byť aj jasný. Nemôžem to zverejniť, pretože, po prvé, žiadny člen vlády Slovenskej republiky nie je poverený uskutočňovať výmeny alebo čistky. Po druhé, otázka na funkcionárov koaličných strán nepatrí predsedovi vlády Slovenskej republiky. A po tretie, chcem vás ubezpečiť, že éra takzvaných akčných pätiek sa skončila parlamentnými voľbami v septembri 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa pána poslanca Delingu, či chce položiť doplňujúcu otázku.

    Áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pýtal som sa na skutočnosť, nie na nejaké domnienky. Ale skutočnosť je taká, že výmeny sa robia na všetkých stupňoch štátnej správy. A ja vám dávam doplňujúcu otázku, aby ste skutočne zverejnili akčnú štvorku, ktorá to uskutočňuje, a ich mená. A zároveň vás žiadam, aby ste povedali aj termín, dokedy to bude trvať a, samozrejme, aj ako bude o tých ľudí, ktorí musia z týchto postov z dôvodu politických výmen odísť, postarané.

  • Pán poslanec, ubezpečujem vás, že nejde o žiadny proces. Vy to dobre viete. Pochopiteľne, dochádza k výmenám tam, kde je potrebné, aby k výmenám došlo. Vy ste pchali povinne štátnym úradníkom legitimácie, povinne museli vstupovať do vašich strán. Tento proces sa skončil, nikdy nič také sa už na Slovensku nemá opakovať. Namiesto takýchto pokusov by som vás chcel trošku vážnejšie oboznámiť s tým, že vláda, ktorej mám česť byť predsedom, schválila pred dvoma týždňami uznesenie vlády, v rámci ktorého sme schválili materiál ministra vnútra napríklad na posudzovanie kandidátov za prednostov okresných a krajských úradov.

    Tento dokument má kritériá výberu týchto kandidátov. Sú to základné kritériá výberu, sú to kritériá podporné, kde celkom konkrétne sa môžete oboznámiť, na základe akých skutočných kritérií k týmto výberom dochádza. Uvediem len základné kritériá bez toho, že by som ich dlhšie rozvádzal. Medzi tie základné patria predpoklady vzdelania podľa príslušného zákona alebo zákonov, po druhé zameranie vzdelania, po tretie odborná prax, po štvrté znalosť problematiky verejnej správy. To všetko sa dá presne, pomerne exaktne ohodnotiť. A ešte nám chýba vymenovanie asi 12 prednostov okresných úradov, pretože sa naozaj tými kritériami seriózne zaoberáme. Uvediem ešte podporné: prax v riadiacich funkciách - odporúča sa minimálne prax 3 rokov, vek minimálne 30 rokov a znalosť úradného jazyka, ako aj znalosť jedného neslovanského jazyka. Pomocou týchto základných a doplnkových kritérií vyberáme ľudí, ktorí budú odborne zdatní a morálne bezúhonní.

  • Ďakujem pekne.

    Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Slavkovskej a otázka znie: "Pán premiér, vymenujte krajiny, ktoré majú a používajú zákon o menšinovom jazyku."

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa,

    vnútroštátnu zákonnú úpravu na používanie jazykov národnostných menšín v rámci úpravy používania jazykov všeobecne majú viaceré štáty - Fínsko, Španielsko, Rakúsko, Nemecko, a ako som už odpovedal aj minulý týždeň, novú legislatívu pripravuje Švédsko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či chce pani poslankyňa Slavkovská položiť doplňujúcu otázku.

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán premiér,

    táto správa je pre mňa veľmi prekvapujúca, pretože ešte za predchádzajúcej vlády Vladimíra Mečiara sa vláda obrátila do Štrasburgu na Radu Európy, keď sme chceli vypracovať takýto zákon, aby nám proste poslali nejaký vzor, nejakú predlohu niektorého zo štátov, ktoré toto má, podľa ktorých by sme sa mohli riadiť. Nič také nám neposlali. Chcela by som vás teda poprosiť, to je moja otázka, či by ste mi mohli aspoň jeden takýto zákon dať k dispozícii.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku pani poslankyne.

  • Vážená pani poslankyňa, urobím všetko, aby som vám mohol vyhovieť.

  • Ďakujem.

    Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Slobodníka a znie: "Je neprijateľné vaše zovšeobecňovanie. Predtým ste všetkých z HZDS označili za gaunerov, teraz ste vyhlásili - kradli ste obidvoma rukami. Neviem, že by som ja osobne a iste nielen ja z HZDS kradol, obohacoval sa. Globálne odsudzovanie je jednoducho neprijateľné. Nepokladáte za správne, aby ste sa za globalizáciu ospravedlnili?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    vaša interpretácia mojich výrokov je jednoducho nepravdivá. Ak ste niektoré moje výroky stiahli na seba, je to len a len vaša vec. Naozaj nieto najmenšieho dôvodu nato, aby som sa vám ospravedlňoval.

  • Pýtam sa pána poslanca Slobodníka, či chce položiť doplňujúcu otázku.

  • V poradí štvrtá vyžrebovaná otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Brňáka a znie: "Strana maďarskej koalície podmienila hlasovanie o programovom vyhlásení vlády výmenou riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. V čom je tento riaditeľ taký významný pre politiku SMK? Má to nejaký súvis s takzvanými Benešovými dekrétmi?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    nie som si istý, či to je otázka pre mňa. Skôr mám taký pocit, že je to otázka na predstaviteľov alebo predsedu SMK. Ja môžem za seba povedať len jedno, že takáto požiadavka, ako ste ju formulovali vo svojej otázke, nikdy na rokovaniach, na ktorých som bol prítomný, nastolená nebola.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    pripúšťam, že v túto chvíľu ide do istej miery o indície, podotýkam, podľa môjho názoru silné indície, ktoré vyplývajú z viacerých faktov. Jedným z tých faktov je povedzme to, že traja-štyria politici Strany maďarskej koalície ako zásadný problém nastolili a aj takto medializovali problém riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. A nepýtal by som sa, keby programové vyhlásenie vlády v pôvodných verziách oveľa razantnejšie a v tej poslednej, povedzme, trocha menej razantne nehovorilo o tom, že veľká časť pôdy vlastnícky nedefinovanej v súčasnosti sa prevedie z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Nepýtal by som sa vtedy, keby práve tieto obce z hľadiska dispozícií s týmto vlastníctvom mali nejaké zábrany alebo nejaké zákonné prieky k tomu, aby mohli voľne nakladať s týmto vlastníctvom. A nepýtal by som sa ani vtedy, pokiaľ by, povedzme, predstavitelia Strany maďarskej koalície neovládali do istej miery poviem strategické rezorty týkajúce sa pôdy či už z hľadiska ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, ministerstva výstavby a stavebníctva. Myslím si, že za istých okolností aj bez novej zákonnej úpravy už pri vhodnej konštelácii v tom smere, že bude obsadený vhodný riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je možné dosiahnuť taký stav, aby aj bez zákona došlo napríklad formou nájmu k istej zmene obsahu tohto vlastníckeho užívania pôdy.

    Čiže chcem sa vás opýtať, pán predseda vlády, či môžete aspoň v túto chvíľu dať Národnej rade Slovenskej republiky čestné slovo v tom smere, že tieto - priznávam, že indície, nevyplynú do akéhosi faktického naplnenia, povedzme, aj myšlienok, ktoré sú obsiahnuté v Benešových dekrétoch.

  • Ďakujem pekne.

    Prosil by som technikov, ktorí obsluhujú časomieru, je dvojminútový limit na položenie doplňujúcej otázky.

    Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    pozorne som počúval, ako ste sám uviedli indície a som si ich jednoducho všimol, ale chcem vás ubezpečiť, že nemôže dôjsť k obnove otázok Benešových dekrétov aj preto, že túto otázku máme jasne zakotvenú v našich dohodách. Chcem vyhlásiť, že Strana maďarskej koalície hlasovala za programové vyhlásenie vlády navzdory tomu, že otázka pozemkového fondu je taká, aká je stále.

  • Ďakujem.

    V poradí piatou vyžrebovanou otázkou na predsedu vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Zlocha v tomto znení: "V záverečnej časti programového vyhlásenia vlády ste uviedli, že v novej klíme spoločnosti bude dominovať znášanlivosť, vzájomná úcta a rešpektovanie základných občianskych a ľudských práv. Považujete za začiatok novej klímy vystúpenia vaše a ďalších členov vlády v piatok 27. novembra 1998 v podvečer, keď ste poslancom znemožnili reagovať?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    mne zostáva jediné konštatovať, že ten priebeh bol v súlade s § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky plne v súlade. My sme na to mali nárok, počúvali sme dlhšie šnúry, ako bola dvojhodinová šnúra členov vlády Slovenskej republiky, počúvali sme ich trpezlivo, a ubezpečujem vás, že máme úprimný záujem o kvalitu nášho vzájomného dialógu. Nevidím v tom nič dramatické, urobili sme to raz, a to v okamihu, keď sa nám žiadalo jednoducho prezentovať politiku vlády Slovenskej republiky, lebo sa nám zdalo, že je to potrebné najmä pre opozíciu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Mám obavy, pán premiér, že to nebolo ani trpezlivé a že to nebolo ani v súlade s rokovacím poriadkom. Vaša odpoveď ma, samozrejme, neuspokojila, ale nakoniec, čo som mohol ako opozičný poslanec od vás čakať. To, čo ste urobili v piatok, to bolo podľa môjho názoru pokračovanie mítingových vystúpení, a nie vystúpenie predsedu vlády pred najvyšším zákonodarným zborom! Určite to pokladáme - aspoň časť opozičná - za urážku poslancov! Moja doplňujúca otázka: Ak budete pokračovať v politike revanšu a nenávisti, nebudú po štyroch rokoch na tých rozvalinách, o ktorých ste hovorili, že vám Slovensko odovzdávame v rozvalinách, nebudú na nich rásť a prekvitať len bodliaky nenávisti?

  • Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku. Prečítam § 28 ods. 1, aj keď nie som si istý, či po mojej doplňujúcej odpovedi vás uspokojím, ale ten odsek znie doslova: Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. To je jasná dikcia zákona, z ktorej vyplýva, že sme postupovali absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Ja vám nebudem vracať tú loptičku, aby som poukazoval na niektoré vaše výrazy alebo spôsoby. Jednoducho je to na vás a je to na občanoch. Chcem len povedať, že neprichádza do úvahy politika revanšu a nenávisti z našej strany. Neprichádza do úvahy - uvádzal som mnoho prípadov, keď som poukazoval na to, že nám ide o jediné - o vládu práva, vládu zákona, pred ktorým si budeme všetci rovní, a ide o to, aby na Slovensku naozaj bol právny štát. Poviem len jeden príklad, aby som nenaťahoval čas. Nikdy nijakého štátneho úradníka, nikdy žiadneho uchádzača v tendri, v súťaži, v konkurze sa nikto z nás neopýta, či bol v nejakej politickej strane, s kým sympatizuje, koho volil, jednoducho len odbornosť a morálna bezúhonnosť budú kritériá, ktoré budeme presadzovať v našej spoločnosti.

  • Ďakujem pekne.

    V poradí šiestou vyžrebovanou otázkou na predsedu vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Brňák, a je tohto znenia: "Ako chcete prispieť k tomu, aby ste boli predsedom vlády aj tých občanov, ktorí vás nevolili?"

    Nech sa páči.

  • Opäť veľmi stručne. Budeme sa usilovať presvedčiť občanov konkrétnou prácou, že nám ide o jedno jediné - o vecné prístupy k riešeniu vecných problémov. Môžete pozorovať od prvých dní konkrétne kroky súčasnej slovenskej vlády. Môžete ich pozorovať v tom, že sme sa vrhli na prípravu organizačného zabezpečenia rozpočtového hospodárenia, pretože nič nebolo na stole, môžete si všimnúť, že sme sa vrhli na to, aby sme boli schopní začať splácať naše záväzky, ktoré Slovenská republika musí začať splácať, vrhli sme sa na to, aby sme vykopávali konkurzy voči strategickým podnikom Slovenskej republiky, a vrhli sme sa aj na to, aby sme využili veľmi vhodnú klímu na presadzovanie našich naozaj existenčných štátnych záujmov Slovenska v zahraničí. Svedčí o tom naša medzinárodná aktivita, svedčia o tom aj všetky kroky na domácej politickej pôde.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán premiér, ďakujem vám.

    Čas vyhradený na otázky poslancov smerujúcich na premiéra vlády uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská pánu ministrovi Kňažkovi a znie: "Ako bude postupovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v kauze ALEF v súvislosti s protizákonným využívaním priestoru Charlies centra touto firmou?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    odpoveď je veľmi stručná, veľmi jednoduchá. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave je správcom priestorov Charlies centra Národné centrum pre audiovizuálne umenie, ktoré podalo proti firme Charlies dňa 20. 7. 1998 žalobu na vypratanie užívaných priestorov. O vyprataní užívaných priestorov musí právoplatne rozhodnúť Okresný súd Bratislava I.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku?

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister,

    myslím si, že vaša odpoveď naozaj nebola úplná alebo vás potom vaši podriadení neinformovali dostatočne, lebo súd už tento výrok o tom, že ALEF musí vyprázdniť priestory do 30 dní, dávno vyriekol, ale ALEF jednoducho rozhodnutie súdu nerešpektuje. Tento stav trvá už niekoľko mesiacov a celá táto "kauza" okolo ALEF-u trvá už niekoľko rokov. Okrem toho, že ALEF protizákonne využíva priestory Charlies centra, doteraz nevyrovnal finančné pohľadávky, ktoré voči nemu má Národné centrum pre audiovizuálne umenie.

    Takže myslím si, že naozaj by bolo dobré zistiť si skutočnú pravdu o celej tejto kauze a namiesto umelo vyrábaných káuz, ktoré sú vyrábané na politickú objednávku, predpokladám, že vašu, pán minister, by ste sa mali venovať skutočným kauzám a riešiť ich tak, aby bolo učinené zadosť zákonu.

  • Prosím vás, pán minister, o odpoveď na doplňujúcu otázku pani poslankyne Podhradskej.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ubezpečujem vás, že sa budem venovať dôsledne, naozaj dôsledne všetkým kauzám a že všetky kauzy sa skončia, tak ako hovorí zákon. Môžete sa na mňa v tomto prípade všetci naozaj spoľahnúť. To po prvé.

    Po druhé, ak už chceme úplnú odpoveď, tak skôr vy by ste si mali odpovedať na otázku, prečo ste za štyri roky na ministerstve neurobili niečo s protizákonným prenajímaním Charlies centra. Áno, ja vám to zopakujem. Dali ste to na súd a môžem vám tu povedať celú genézu. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podalo v roku 1996 žalobu na vypratanie priestorov bývalého Filmového klubu na Špitálskej 4 v Bratislave proti firme Charlies, spoločnosť s ručením obmedzeným. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 21. 1. 1998 rozhodol, že odporca je povinný predmetné priestory vypratať. Stále ste boli vo funkcii. Krajský súd v Bratislave však rozsudok zmenil tak, že žalobu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Podľa jeho stanoviska správcom majetku je Národné centrum pre audiovizuálne umenie. Táto organizácia v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave podala proti firme Charlies centrum, spol. s r. o., dňa 29. 7. 1998 - stále počas vášho ministrovania - žalobu na vypratanie užívaných priestorov. O vyprataní musí právoplatne rozhodnúť Okresný súd Bratislava I.

    Ako vidíte, je to v rukách súdov, naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom by sme mohli zasiahnuť do riešenia a do právomoci nezávislých súdov. Čiže je to v rukách súdov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Ako druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská a smeruje na pána ministra Černáka. Otázka znie: "Na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa vyjadrili, že vláda odvolá veľvyslancov vymenovaných predchádzajúcou vládou, pretože sú to neprofesionáli. Koho ste mali tým na mysli, pán minister?"

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pani poslankyňa Slavkovská,

    minule, keď som začal odpovedať na tému veľvyslancov, tak táto časť pléna hovorila, že to nie je v mojej kompetencii, ale v poriadku, položili ste otázku a na priamu otázku priama odpoveď.

    Podľa môjho názoru na výkon diplomatickej funkcie by mal uchádzač alebo adept spĺňať minimálne dve z troch nasledujúcich kritérií: príslušné vzdelanie, príslušná prax a jazykové znalosti. Mohol by som ten zoznam hovoriť oveľa dlhší, ale pretože nerád by som medializoval svoje názory na výkon niektorých funkcionárov, dovoľte mi na priamu otázku vám odpovedať. Mal som na mysli pani Ing. Ľubicu Ďurčovú, ktorá z týchto troch kritérií nespĺňa ani jedno. Nemá ani príslušné vzdelanie, nemá ani príslušnú prax a neovláda žiadny jazyk.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby nereagovali poznámkami pri odpovediach pánov ministrov. Odpovede sa týkajú tých poslancov, ktorí boli vyžrebovaní pri položení otázky, takže prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    ďakujem za odpoveď. Mne išlo o to, že vy ste sa konkrétne vyjadrili, že vaša vláda odvolala veľvyslancov preto, že ide o neodborníkov. A ja vám teraz dám doplňujúcu otázku. Nejde teda o politický akt. Považujete za neodborníka aj kariérneho diplomata Jozefa Šestáka?

  • Vážená pani poslankyňa,

    keď sedím v tejto sále, tak to až tak nevnímam, ale dvakrát sa mi podarilo prísť domov tak, že som zapol televízor a ešte bežala rozprava, a pozeral som sa na parlament očami občana, a myslel som si, že sa mi sníva. Štyri roky nás tu tvrdo valcovali, nepustili k slovu, mohli sme búchať, trieskať, transparenty nosiť...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.

  • ... štyri roky išli také politické čistky, že doteraz ťažko a ťažko sa zotavujú okresy, a pani ministerka, bývalá pani ministerka, ktorá faxom odvolala 28 veľvyslancov...

  • Hlasy v sále.

  • ... teraz sedí v rezidencii v Ottawe a pýta sa, ako sa odvoláva, pretože už jej deti si na školu zvykli, odvoláva sa na ženské práva a odvoláva sa na to, že nebola odvolaná listom, tak ako sa patrí.

  • Stály ruch v sále.

  • Takže, dovoľte mi, vážená pani poslankyňa, aby som nešiel hlbšie, ale aby som vám povedal, že v prípade pána Jozefa Šestáka uznávam, že je profesionál, schopný profesionál, ale keďže aj ja som bol adresátom tých listov, ktoré písal v roku 1994, dovoľte mi, aby som k tomu pridal ešte, že je schopný všetkého.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí tretia vyžrebovaná otázka je otázka, ktorú položil pán poslanec Andrejčák pánu ministrovi Kanisovi, tohto znenia: "Na ministerstve vznikli po vašich vyhláseniach o znížení počtov obavy o sociálne podmienky vojakov. Teraz otázka: Zamýšľate ľudí pri znížení prepustiť alebo umiestniť v Bratislave? Pre koľko vysokých dôstojníkov máte funkčné miesta mimo Bratislavy a pripravené byty?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec Andrejčák,

    keby sa hocktorého experta za jednotlivé politické strany niekto opýtal, aká má byť naša armáda, tak by asi odpovedal jednu vetu, ktorá sa často používa, že chceme mať armádu malú, dobre vycvičenú a vyzbrojenú. Myslím si, že vy ste v minulých rokoch, teda vládna koalícia, pripravovala integrovaný program, ktorý takisto bol istým riešením, ako sa dostať k takej charakteristike armády, ako som povedal. Čiže my chceme nadväzovať na tento integrovaný program, no a, prirodzene, vo svetle nových podmienok a nových cieľov vládnej koalície chceme uskutočniť zmenu štruktúr a v rámci toho aj zníženie počtov. Vidím také tri základné dôvody, prečo to treba urobiť.

    Prvý dôvod spočíva v tom, že ekonomické zdroje, ktoré dnes armáda k dispozícii má a ktoré rezort obrany dostáva cez štátny rozpočet, nie sú dostatočné na to, aby existujúce štruktúry a počty boli tak kvalitne pripravené alebo fungovali tak, ako by si to želali aj samotní predstavitelia rezortu.

    Druhý dôvod je v tom, že došlo, podľa môjho názoru, k zvýšeniu počtov na ministerstve obrany a v Generálnom štábe, čo je v rozpore s tým, aby bola nejaká únosná miera pomeru počtu zamestnancov týchto inštitúcií k počtu v celej armáde. Čiže musí tu dôjsť k určitej redukcii. V okolitých štátoch prebieha tento proces takisto a tie, ktoré majú už sformované štruktúry dlhodobejšie, tam ten počet pracovníkov na ministerstve obrany a v Generálnom štábe robí asi 1 až 2 % z celkového počtu vojakov v armáde. Ja nehovorím, že som tieto čísla uviedol preto, že to aj u nás tak bude, ale chcem len naznačiť, že jednoducho je tu nevyhnutné dosiahnuť istý racionálny vzájomný pomer počtov v týchto inštitúciách a v armáde.

    A tretí dôvod na reorganizáciu, ako aj reformu spočíva v tom, že táto vláda má isté medzinárodné ciele a v rámci nich aj získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a toto približovanie takisto vyžaduje urobiť isté korektúry v štruktúre rezortu a armády.

    Iste dobre viete, že každá zmena štruktúr, pochopiteľne, vyvoláva aj isté obavy, vždy to tak bolo a vždy to tak aj bude, a armáda v tomto nie je výnimka. Ak máte teda isté obavy o to, že môže vzniknúť z toho takpovediac isté pnutie alebo obavy v armáde, nuž chcel by som pripomenúť aj to, že keď sa prijímali zákony o peňažných náležitostiach vojakov, o sociálnom zabezpečení, tak vaše vystúpenia takisto vnášali isté obavy. Myslím si, že naším spoločným záujmom je, aby táto reorganizácia a reforma priniesla čo najefektívnejšie výsledky a ja nemám problémy v tom, aby sa do jej projekcie zapojili všetky autority v rezorte bez ohľadu na to, v akých tričkách sú alebo aké hodnosti majú na svojich pleciach. Chcel by som zdôrazniť, že celá táto vec, reorganizácia a reforma je v štádiu prípravy a budeme sa usilovať o všetkom presne a objektívne informovať vojenskú verejnosť a získavať, prirodzene, podporu pre tieto potrebné zmeny.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.

    Želá si položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Andrejčák?

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, som rád, že ste takto odpovedali. Myslím si, že ak zoberiete vojenských teoretikov na ministerstve, v Generálnom štábe a v akadémii a bude sa konkretizovať integrovaný program, bude to všetko v poriadku, lebo je tam vyjadrená tá objektívna potreba a nutnosť. Armáda musí prejsť istou reorganizáciou. Chcem len pripomenúť, že pokiaľ vám niekto povedal, že existuje nejaká teória, ktorá by hovorila o počtoch ministerstva alebo Generálneho štábu v závislosti od počtu vojakov, tak sa mýli a vymyslel si to. Inak si myslím, že naozaj počet ministerstva teraz stúpol tak, že je veľmi vysoký, a myslím si, že pokiaľ stihnete dopredu informovať ľudí, urobiť s nimi pohovory, aby ľudia mali istotu, čo s nimi bude, nemôžu tam vzniknúť také problémy, ktoré by sme museli tu potom v Národnej rade riešiť. Len prosím, aby ste dodržali, a nechcem to formulovať ako otázku, preto sa teraz ospravedlňujem, prosím, aby ste dodržali, že sú v zákonoch stanovené normy, kedy je čo možné robiť s vojakom z povolania, čo s občianskym zamestnancom, a potom podporím vaše stanovisko.

  • Pán poslanec, to, čo ste povedali, prirodzene, je súčasťou tých zámerov alebo spôsobu a postupu, ako chceme veci dosiahnuť. Chcel by som len podotknúť, že iste dobre viete, že za posledné štyri roky počet na ministerstve obrany narástol takmer o 100 %, čo je zrejme aj dôsledkom istých reorganizačných zmien, ktoré sa stali a ktoré neboli efektívne a ktoré boli účelové. To znamená, že tie zmeny musia mať istú logiku a ja sa nebránim tomu, aby predstava o týchto zmenách bola, prirodzene, posúdená. Dostal som inú otázku cez interpelácie, čiže budem aj na to odpovedať potom príslušne listom.

    Chcel by som však ešte povedať, že chceme ísť na nižšie tabuľkové počty, to, myslím si, je úplne jasné a prirodzené, ale samotná reforma nemusí viesť k zníženiu počtov profesionálnych vojakov. To by som chcel zdôrazniť. To znamená, že ak aj vzniká isté napätie, čo ako bude, tak si myslím, že naopak, chceme tou reformou dosiahnuť práve stabilnejšie profesijné, služobné aj sociálne podmienky pre profesionálnych vojakov Armády Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Delinga pánu ministrovi Koncošovi. Otázka znie: "Prečo ste sa vzdali kompetencií rozhodovať o vymenovaní vedúcich persón v rezorte ministerstva poľnohospodárstva v prospech Strany maďarskej koalície, konkrétne generálneho riaditeľa pozemkového fondu. Takto budete len polovičatý minister."

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán predseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    nevzdal som sa svojich kompetencií a pre informovanosť tých, ktorí sa menej stretávajú so Slovenským pozemkovým fondom, kompetencie pri vymenovaní generálneho riaditeľa tohto fondu sú zákonom rozdelené medzi ministra a správnu radu tohto fondu. Ako minister pôdohospodárstva som dal návrh na vymenovanie Dr. Puškáča za generálneho riaditeľa fondu, správna rada môj návrh posúdila a pán doktor Puškáč sa stal generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu. Správna rada zrejme vychádzala z toho čo ja. Navrhol som kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa, ktorý spĺňa odborné predpoklady, a tak, ako ho poznám už niekoľko rokov, aj morálne a charakterové predpoklady. Nemienim sa vzdávať svojich kompetencií ani v iných prípadoch, tam, kde mi zákon ukladá, budem ich rešpektovať, plniť a využívať, nechcem byť polovičatým ministrom, nepristalo by mi to ani k náture, ani k postave.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Delinga, želáte si položiť otázku? Nie.

    V poradí piatou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Cuper tiež pánu ministrovi Koncošovi, tohto znenia: "Pán minister, prečo ste odvolali čerstvo vymenovaného riaditeľa pozemkového fondu a nahradili ste ho členom maďarskej koalície?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Neodvolal som čerstvo vymenovaného generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, takisto aj jeho odvolanie by musela posúdiť správna rada fondu a tá by musela vec riešiť, ani som nedával takýto návrh na jeho odvolanie. Doktor Puškáč je naďalej generálnym riaditeľom fondu, myslím si, že kroky, ktoré robí vo svojej funkcii, robí v súlade so zákonom, že ich tak bude robiť aj naďalej a že nikomu, ani správnej rade, ani dozornej rade fondu, ani mne ako ministrovi, ktorý zodpovedá za chod rezortu, nedá pri pôsobení v tejto funkcii príčinu, aby som zmenil názor a aby bol prípadne odvolaný.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Cuper si želá položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Potom je potrebné ale urobiť opatrenia, aby sa v médiách takéto správy neobjavovali. To je po prvé.

  • Hlasy v sále.

  • Po druhé, áno, naša obava je odôvodnená, bolo to tu už zdôraznené pánom poslancom Brňákom, že je to jedna z ciest, akoby sa pozemkové majetky na južnom Slovensku dostali do rúk predovšetkým príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny týmto spôsobom. Na osvieženie občanom tohto štátu je potrebné povedať, že sa poslanci maďarských politických strán v minulom funkčnom období parlamentu, myslím si dvakrát, pokúsili o zrušenie Benešových dekrétov. Tretíkrát to chceli obísť tým, že dali návrh na zrušenie takzvaných štrbských vykonávacích protokolov. Je tu teda odôvodnená obava, lebo na pozemkoch, ktoré...

  • Prosím o doplňujúcu otázku, pán poslanec.

  • Bude otázka, pán predsedajúci, láskavo ma neupozorňujte, ja si sledujem čas.

    Bola tu teda aj snaha, aby sa zabránilo prípadne tomu, aby občania slovenskej národnosti, ktorí na týchto pozemkoch bývajú a ktoré dostali do užívania, sa nereštituovali a aby nevznikli z toho pre nich značné problémy. Ja sa teda pýtam, ako sa tomu v budúcnosti zabráni a ako vy ako minister, ktorému tento rezort zodpovedá alebo pod rezort ktorý pozemkový úrad patrí, ako mienite zabrániť tomu, aby sa po schválení programového vyhlásenia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Čo sa týka prvej časti otázky, pán poslanec, uznáte, že nemám ani v právomoci, ani možnosť, ani nechcem a nemienim zasahovať zasa do práce novinárov, redaktorov či reportérov, je ich právom, ako sa k problematike vyjadrujú. Samozrejme, ak tu vznikli nejaké dezinformácie, tiež za to nemôžem, a pokiaľ som zachytil nejakú správu v niektorých novinách, tak som reagoval a dal som svoje stanovisko a vyhlásenie.

    Čo sa týka ochrany pozemkového fondu a poľnohospodárskej pôdy či iných pozemkov, lebo nemôžeme hovoriť a zužovať to len na poľnohospodársku pôdu, samozrejme, sú tu platné zákony, ktoré treba rešpektovať, ctiť, a naopak, domnievam sa, že niektoré zákony, či už zákon o pôde, alebo aj samotný zákon o Slovenskom pozemkovom fonde, treba svojím spôsobom novelizovať. Pri zákone o pôde je pripravený návrh na novelu zatiaľ sprísnených podmienok na užívanie a obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska vlastníckych práv, myslím si, v tejto etape netreba zasahovať, veľmi pozorne sledujeme, ako postupujú pozemkové úpravy, ktoré vykonávajú jednak pozemkové úrady alebo teraz už okresné úrady a ministerstvo pôdohospodárstva i Úrad geodézie, kartografie a katastra.

    Čo sa týka lehôt, ktoré by prípadne ohrozovali priznanie vlastníckych práv, bude treba veľmi citlivo zvážiť aj v Národnej rade, a to už je parketa pre vás tiež ako poslancov Národnej rady, či nebude treba z hľadiska určitej obmedzenosti kapacít aj úradov geodézie, kartografie a katastra, prípadne z iných dôvodov predĺžiť termín na vybavovanie si vlastníctva k pôde.

    Čo sa týka Slovenského pozemkového fondu, domnievam sa, že jeho postavenie sa musí posilniť ako štátneho orgánu. Zatiaľ je dosť neisté, nie je dokonca zo zákona zrejmé, či je to inštitúcia rozpočtová, alebo príspevková. Domnievam sa, že sa môžeme poučiť aj napríklad zo zákona o štátnom pozemkovom fonde, ktorý tu platil v medzivojnových rokoch, teda v prvej Československej republike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odpovede na otázky.

    V poradí šiestou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Čarnogurskému, tohto znenia: "Nepodporili ste programové vyhlásenie vlády. Je to váš osobný názor alebo názor KDH?"

    Tak ako oznámil pán predseda vlády za pána ministra, ktorý je neprítomný, bude odpovedať minister vnútra pán Pittner.

    Nech sa páči.

  • Odpovedám teraz za pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.

    Som predsedom KDH a môj osobný názor sa spravidla zhoduje s názorom orgánov KDH. Tak to bolo aj vo veci, na ktorú sa ma pýtate. Privítal by som konkrétnejšie formulácie v programovom vyhlásení vlády o rovnakom financovaní súkromných, cirkevných a štátnych škôl, o katolíckej univerzite aj o zmluve s Vatikánom, avšak programové vyhlásenie aj pri súčasnom znení poskytuje priestor na presadzovanie týchto zámerov.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Slavkovská, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne, nakoľko tu nie je pán minister, tak doplňujúcu otázku si odpustím.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán minister.

    V poradí siedmou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Benčat pánu ministrovi Šagátovi.

    Otázka znie: "Akým spôsobom chce vláda zabezpečiť výstavbu a modernizáciu infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov v krátkodobom a dlhodobom časovom horizonte tak, aby sa Slovenská republika mohla zaradiť aj v tejto oblasti medzi vyspelé krajiny Európy v čo najkratšom čase."

    Ospravedlňujem sa, táto otázka smeruje k pánu ministrovi Palackovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Černák.

  • Teda v pléne zatiaľ odpovedáme na otázky pani Slavkovskej, ktorej počítač praje a má šťastie.

    Dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pána ministra dopravy na otázku pána Benčata.

    Výstavbu a modernizáciu infraštruktúry v trasách Európskych multimodálnych koridorov považujeme za základnú prioritu. Študijné a projektové práce na jednotlivé druhy infraštruktúry v týchto koridoroch boli sčasti vypracované v uplynulom období a tieto prípravné projektové práce budeme primerane urýchľovať, aby boli dobrým podkladom pre rozhodovací proces.

    Európska komisia deklarovala ochotu finančne sa podieľať na výstavbe koridorov a formulovala rôzne časové horizonty na ich celkovú realizáciu. Treba zdôrazniť, že realizácia ktoréhokoľvek úseku koridoru bude podporovaná len vtedy, ak sa preukáže dopravno-inžinierska a ekonomická efektívnosť výstavby. Nemôžeme teda žiť v ilúzii, že budeme stavať stavbu len preto, že je v multimodálnom koridore. Chcel by som ilustrovať tento problém aj z poslednej misie Európskej investičnej banky, ktorá navštívila náš rezort začiatkom novembra a predbežne sondovala naše rozvojové zámery. Misia vyslovila nemenné postupy stratégie financovania, ktoré sa začínajú podrobným preskúmaním ekonomickej efektívnosti zámeru. V tomto smere teda zrejme nebude platiť zásada dostavby v čo najkratšom možnom čase, ako to naznačil pán poslanec, ale zásada efektívnej výstavby. Predpokladám, že program výstavby multimodálnych dopravných koridorov v strednodobom časovom horizonte zostavíme v spolupráci s rozhodujúcimi európskymi bankami v priebehu budúceho roka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Benčat, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď. Neviem, či bude kompetentná moja otázka na vás, ale ide nielen o tie koridory, ktoré tu boli spomínané, je to aj otázka dopravnej objednávky. Zoberme si trasu medzi Ladcami a Žilinou, kde je priepustnosť tejto cesty asi 14 tisíc vozidiel denne (24 hodín). V súčasnosti tam prechádza asi 19 tisíc vozidiel za 24 hodín. Čiže je tu otázka, ja som mal na mysli tie úseky, ktoré sú nielen v koridore, to je samozrejmé, ale sú aj mimoriadne vyťažené, tam je otázka životov a otázka zdravia našich občanov. Čiže mal som na mysli, že by sa mal v krátkom čase pravdepodobne na týchto riskantných úsekoch pripraviť investičný zámer, alebo či je už pripravený na ďalší štvrťrok alebo na ďalší polrok, to je rozhodujúce pre stavebné firmy, ktoré tam majú nasadené mechanizmy, majú tam drahé stavebné stroje, majú pripravené pracovné sily a tak ďalej. Čiže ide o prvý a druhý štvrťrok z hľadiska investičnej pripravenosti.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Otázka bola kompetentná, keďže nie je to môj rezort, poviem laickú odpoveď a požiadam pána ministra Palacku, aby vám písomne odpovedal na túto druhú časť. Pokiaľ som počúval pozorne pána ministra Palacku pri programovom vyhlásení vlády, povedal jednoznačne, najprv zaplatíme to, čo predchádzajúca vláda postavila, poklepkala a otvorila, budeme mať s tým dosť veľké problémy, a potom budeme stavať tak, aby sme to mohli financovať z mimorozpočtových zdrojov, pretože je nezmysel stavať diaľnice a financovať to deficitom štátneho rozpočtu na úrok vyšší ako 20 %. Ale chceme stavať diaľnice.

  • Vidíte, nie je to môj rezort a ešte mi aj zatlieskajú. Ďakujem pekne.

    Chceme stavať diaľnice, vážený pán poslanec Benčat, pán minister Palacka vám odpovie písomne, budeme to robiť takým tempom, aby to neohrozilo stabilitu rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí ôsmou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Drobný, a táto smeruje k pánu ministrovi Šagátovi. "Pán minister, ako mienite zastaviť pokles demografického prírastku zásahom do legislatívy z rezortu zdravotníctva?

    Nech sa páči, pán minister Šagát, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    veľmi ľutujem, že tu nie je pán poslanec, profesor Drobný, ktorý mi položil tú otázku.

  • Pán minister, pardon, nevšimol som si, že tu nie je pán poslanec Drobný, takže na túto otázku nemôžete odpovedať.

  • Nepoznám dobre rokovací poriadok, skutočne nemôžem? Lebo ja ju mám pripravenú.

  • Smiech a potlesk.

  • Pokoj, páni poslanci.

    V poradí deviatou z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Andrejčák pánu ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "Navrhli ste odvolať doterajšieho náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generála Mikluša. Môžete verejne a pravdivo vysvetliť skutočné dôvody odvolania náčelníka Generálneho štábu z funkcie?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec Andrejčák,

    ja som si už odpoveď na vašu otázku prečítal tuším v Republike, takže, ak ľudia čítajú, tak odpoveď tam našli.

  • Hlas z pléna.

  • Ja sledujem aj tých, čo vystupujú proti mne, aby som vedel, na čom som, pán poslanec Cuper. To je prvá vec.

    Chcem vás ubezpečiť, že pri odvolaní náčelníka Generálneho štábu, generálmajora Mikluša nezohrali úlohu žiadne dôvody, ktoré ste vo svojej odpovedi už rozprávali, keď ste sa vrátili pred štyrmi rokmi, že generálmajor Mikluš nepodpísal to, aby sa vtedy predali pontóny. Chcem vás ubezpečiť o tom, že celé ustanovenie pána generálmajora Mikluša bolo od začiatku právne sporné. Od začiatku bolo právne sporné a ten právny chaos, v ktorom sa to dialo, vznikol tým, že keď vaša vláda chcela, aby náčelníka Generálneho štábu nevymenoval a neodvolával prezident, tak ste tam dali príslušný § 2b ods. 7 a dali ste tam, že ho vymenúva vláda. Nález Ústavného súdu hovorí o tom, že hlavnému veliteľovi prislúcha z vymenúvania vyšších štátnych funkcionárov vymenúvať a odvolávať náčelníka Generálneho štábu, a vtedy aj Ústavný súd v náleze sa vyjadril, že vláda vymenúva a odvoláva šéfa Slovenskej informačnej služby. Žiaľ, do šiestich mesiacov po náleze Ústavného súdu sa nič nekonalo, pričom Národná rada bola povinná uviesť celú záležitosť do súladu. Tým bol zlikvidovaný vlastne zákon, na základe ktorého mohol bývalý predseda Národnej rady pán Gašparovič vymenovať náčelníka Generálneho štábu. Teda pán predseda Národnej rady...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, prosím, nevykrikujte teraz, keď odpovedá pán minister.

  • Bývalý pán predseda Národnej rady jednoducho nemal zákonnú oporu, na základe čoho vymenoval generálmajora Mikluša za náčelníka Generálneho štábu...

  • ... a preto som celú vec nikdy nechápal ako odvolanie Mikluša, ale ako vyhlásenie tohto aktu za nulitný. Ako viete veľmi dobre, minister obrany nemá právo odvolávať náčelníka Generálneho štábu, aj keď možno taká interpretácia pri súčasnom stave zákona číslo 3/1993 Z. z. by mohla byť. Ale tí, ktorí mohli o tom rozhodnúť, to znamená predstavitelia tohto štátu. Bývalý pán predseda Národnej rady, chcem vás upozorniť, že žiaden zákon dnes neobsahuje dáke riešenia, ako sa má vymenovať náčelník Generálneho štábu. To je výsledok právneho chaosu, ktorý ste spôsobili vy. Považoval som...

  • Hlasy v sále.

  • Čiže považoval som jednoducho vymenovanie generálmajora Mikluša za náčelníka Generálneho štábu, že to bol vlastne od počiatku neplatný právny úkon. Ak sa zastupujúci prezident a funkcionári, predseda Národnej rady a premiér rozhodli pre formu odvolania a vymenovania nového, myslím si, že to je už vaša vec, ako to posúdite. Ale chcel by som upozorniť aj na jednu vec. Je veľmi zlé, keď sa generálovi stane, že sa stane predmetom politických hier a predmetom politických hier sa stal vtedy, keď dochádzalo k realizácii aj žiadosti odchodu generála Tuchyňu z postu náčelníka Generálneho štábu, kde ani generála Tuchyňu ste neodvolali právoplatným úkonom. Žiaľ, taká je pravda.

  • Hlas z pléna.

  • Pán minister, nediskutujte s poslancami, prosím.

  • On odišiel na vlastnú žiadosť, to bol iný proces. To bol iný proces. Čiže nebolo by dobré, aby na takomto poste náčelníka Generálneho štábu pôsobil niekto, kto je spochybniteľný od samého začiatku. To je prvá vec.

    A druhá vec, chcem vás upozorniť, že Armáda Slovenskej republiky mala aj lepších kandidátov na tento post a myslím si, že sme sa rozhodli pre lepšieho a dúfam, že to aj v najbližšom období dokáže.

  • Pán poslanec Andrejčák, máte doplňujúcu otázku?

    Áno, nech sa páči.

  • Áno, mám veľmi krátku otázku. Musím ale najprv povedať, že vaše vyhlásenie a zdôvodnenie je práve tak hodnoverné ako vyhlásenie premiéra, keď začínal, že politika revanšu dnes neprichádza do úvahy. Je mi ľúto, pán minister, a pýtam sa vás: Viete o tom, že v Slovenskej republike výklad zákona podáva súd, a nie minister?

  • Myslím si, samozrejme, že nikto nespochybňuje, že výklad dáva za istých podmienok Ústavný súd, ale každý máme dáke svoje vysvetlenie a povedal som vám svoje vysvetlenie.

  • Potlesk a hlasy z pléna.

  • Nie, aj to, čo ste rozprávali, aj to sa opiera o dáku interpretáciu, ktorá je mne smiešna, páni.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí desiatou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová pánu ministrovi Magvašimu. Začali sme o sedem minút neskôr, takže chceme dodržať lehotu hodiny otázok. Táto otázka je tohto znenia: "Popri nedemokratických normalizačných čistkách v riadiacich funkciách sa praktizuje revanšistické krágľovanie členov HZDS vo výkonných funkciách s ich prepúšťaním z dôvodov nadbytočnosti. Ako môže byť pracovník nadbytočný, ak v zápätí na jeho miesto sa prijíma nový pracovník vládnej koalície?"

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážená pani poslankyňa,

    odpovedám za neprítomného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho. Vo svojej odpovedi vám píše: Na túto vašu otázku môžem odpovedať ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky len za mnou riadený rezort. Na ministerstve som odvolal jedného riaditeľa, a to riaditeľa kancelárie ministra, ktorý bol ďalej zaradený ako referent v rámci organizačnej štruktúry ministerstva. Toľko k prvej časti otázky.

    K druhej časti otázky pán minister píše: V Zákonníku práce v § 46 ods. 1 písm. c) je uvedené, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, alebo o iných organizačných zmenách. V týchto prípadoch je rozhodujúce, ak v čase, keď je daná výpoveď, bolo o organizačnej zmene už rozhodnuté a z tejto zmeny vyplývala nemožnosť organizácie ďalej zamestnanca zamestnávať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje organizácia sama. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namiesto zamestnanca, ktorý dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nie je možné prijať iného zamestnanca, pretože dôvod nadbytočnosti by bol napadnuteľný. Toľko odpoveď pána ministra.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem za písomnú odpoveď pána ministra Magvašiho. Nečudujem sa, že odpovedal len za svoj rezort, pretože, keby prešiel do širších súvislostí, tak tá odpoveď by bola preňho veľmi zložitá a bolo by treba priznať, že tu sú úplne celoplošné čistky. To po prvé.

    Po druhé. Vy ste správne čítali ustanovenie a nadbytočnosť je v súvislosti s reorganizáciou, tá neprichádza do úvahy. A ten záver, ktorý ste prečítali, to je práve to, na čo som chcela upozorniť. Zákon jasne hovorí, že keď niekoho prepustíme z nadbytočnosti, tak nemôžeme na to miesto prijať druhého, pretože by nadbytočnosť bola spochybnená. Verím, že sa občania, práve tí, ktorí boli prepustení z dôvodu nadbytočnosti, pozerajú, že sa obrátia na súdy, ktoré vyrieknu protizákonnosť. A pripomínam zákon číslo 58 z roku 1969, keď je protizákonný postup, má občan nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo postupom a navyše regresom zodpovedá pracovník, ktorý takýto postup zavinil. Teda jednoznačne chcem uviesť, že tu celoplošne prichádza k protizákonným postupom. Navyše v otázke vami proklamovanej odbornosti v iks prípadoch máme signály, že sa prepúšťajú aj administratívni pracovníci, ktorí spĺňajú podmienky maturity alebo odborného vzdelania, a na ich miesta sa prijímajú pracovníci bez maturity, to jest bez splnenia požiadavky kvalifikácie.

  • Pán minister, prosím o stručnú odpoveď.

  • Budem úplne stručný. Pani poslankyňa, vyjadrili ste váš názor na to, akým spôsobom sa veci odohrávajú. Myslím si, že pán minister na tú časť, ktorú ste chceli vedieť od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, odpovedal celkom jednoznačne. Ak sa niekde porušuje zákon, občan sa musí chrániť súdnou ochranou, a ja verím, že každý to urobí, tak ako to urobili mnohí v časoch 1994 - 1998, keď ich zase vyhadzoval z práce niekto iný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem predsedovi vlády a ostatným členom vlády, ktorí odpovedali na hodine otázok na položené a vyžrebované otázky a končím bod programu hodina otázok.

    Ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili celkom traja poslanci. Pán poslanec Lexa, pán poslanec Danko a pán poslanec Krajči.

    Prosím teda pána poslanca Lexu ako prvého interpelujúceho. Udeľujem vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prihlásil som sa dvakrát do rozpravy, pretože mám dve interpelácie, obidve sú smerované k pánu ministrovi vnútra.

    Minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner poskytol v roku 1996 trojstránkový rozhovor týždenníku Plus 7 dní pod názvom Generál Pittner prehovoril. V rozhovore s redaktorkou tohto týždenníka Dášou Matejčíkovou sa vyznával zo svojej predchádzajúcej činnosti. Dovoľte mi odcitovať niektoré z jeho autorizovaných výrokov z tohto rozhovoru. Citujem Ladislava Pittnera.

    "Po príchode sovietskych vojsk sme museli svoje možnosti prehodnotiť. Krátky čas som bol v zahraničí, kde som si pripravil podmienky pre ďalšiu činnosť."

    Otázka redaktorky Matejčíkovej: "O aké konkrétne podmienky išlo? O fyzické kontakty či technické zabezpečenie?"

    Odpoveď Ladislava Pittnera: "Jednak o podmienky technického rázu, spôsoby spojenia, preberania a odovzdávania informácií, spracovanie mikrofilmov a tak ďalej až po určenie miest a osôb, kde a kto informácie prevezme."

    Otázka redaktorky: "Akým spôsobom sa mikrofilmy dostávali z republiky?"

    Odpoveď Ladislava Pittnera: "Bola to najnebezpečnejšia a najzraniteľnejšia stránka celej veci. Spojkami boli študenti, mladí ľudia rôzneho náboženského vierovyznania, ktorí boli ochotní toto riziko na seba vziať. Kontajnery s mikrofilmami prenášali v častiach odevu alebo v zubných kefkách a podobne. Išlo proste o to, aby sa minimalizovala možnosť ich odhalenia."

    V ďalšej časti rozhovoru pán Pittner rozoberá ďalšie detaily svojej činnosti, ktorej podstatou bolo spravodajské získavanie informácií pre anonymnú zahraničnú centrálu a odovzdávanie informácií o bezpečnostnej situácii a bezpečnostných štruktúrach československého štátu. Uvádza napríklad, že citujem znova Ladislava Pittnera: "Istou spravodajskou hrou, ktorú ešte ani dnes nemôžem prezradiť, sa nám zámer spomínanej správy Zboru národnej bezpečnosti podarilo prekaziť." Alebo citujem: "Ukázalo sa, že ŠtB mala mimoriadnu snahu dostať vedúceho tejto siete, avšak práca, ktorú som robil, nebola len mojou, ale prácou veľkého počtu ľudí, ktorí často ani nemali predstavu o tom, s kým všetkým spolupracujú a kam sa až ich výsledky dostávajú. Mali sme prísne konšpiratívne zásady, ktoré chránili nielen mňa, ale všetkých." Koniec citácie z úryvku Ladislava Pittnera. Pán Pittner dokonca uvádza, že, citujem ďalej: "Pre mojich najbližších som si musel teda vymýšľať legendy, ktorými som túto činnosť kryl. Samozrejme, že takáto práca so sebou nesie určité napätie, opotrebovanie nielen účastníkov, ale aj ich najbližších." Koniec citácie.

    Ďalej sa zdôveril, že upozorňoval napríklad na agenta Frenkyho, ktorý sa vraj snažil prepašovať do podzemnej siete. Pittner taktiež spomína, ako sa mu čírou náhodou podarilo za tri roky získať kandidatúru vied z oblasti aplikovanej kybernetiky. Len v zátvorke na okraj uvádzam, že žiadosť o súhlas na možnosť ďalšieho štúdia a získanie vedeckej hodnosti CSc. bolo nevyhnutné podporiť kladnými stanoviskami z úrovne celozávodného výboru Komunistickej strany Slovenska, obvodného výboru Komunistickej strany Slovenska i mestského výboru Komunistickej strany Slovenska. Previerky z rôznych orgánov Komunistickej strany Slovenska boli obzvlášť intenzívne v sedemdesiatych rokoch, to znamená v časoch takzvanej normalizácie. Pýtam sa vás, pán minister vnútra Ladislav Pittner, na základe vami zverejnených informácií o vašej činnosti:

    1. V ktorej zahraničnej krajine ste si pripravili podmienku pre spravodajskú činnosť? Kto a kde vás školil pre túto prácu? Kto a kde vás školil v používaní spravodajskej techniky, ako sa o tom verejne zdôverujete?

    2. Komu v zahraničí ste odovzdávali informácie o situácii na Slovensku, kto bol váš riadiaci orgán, aké úlohy ste dostávali a ako, kto a ako financoval túto vašu činnosť?

    3. V akom časovom období ste vykonávali túto činnosť v prospech akej cudzej mocnosti?

    4. Akú spravodajskú hru ste podľa vlastných slov vykonali, v čom bola jej podstata, aké osoby na nej participovali a aký bol jej výsledok? Pokiaľ ste v roku 1996 ešte o nej informovať nemohli, môžete o nej informovať v tomto období?

    5. Pôsobíte spravodajsky v tomto období v prospech cudzieho štátu či cudzej spravodajskej centrály? Ak áno, povedzte, kto vás riadi, aké úlohy dostávate, kto financuje túto vašu činnosť.

    6. Súhlasíte s názorom, že človek, ktorý bol vyškolený, riadený a financovaný cudzími spravodajskými centrálami, riadiacimi orgánmi cudzích mocností a ktorý roky pôsobil v uvedenej oblasti, je vydierateľný či kompromitovateľný týmito službami?

    Po posledné. Domnievate sa, pán minister vnútra Pittner, že vaša dlhoročná spravodajská práca v prospech cudzích mocností je optimálnou kvalifikáciou na zastávanie postu ministra vlády Slovenskej republiky? Nemyslíte si, že vami poskytnuté informácie o vašej činnosti a zastávanie funkcie ministra vlády nie je priamy útok na štátnu suverenitu, zvrchovanosť a samostatnosť v rozhodovaní najvyšších miest dnešnej vládnej zostavy?

    Pán predsedajúci, toto je koniec prvej mojej interpelácie. Prihlásil som sa dvakrát po sebe, chcel by som hovoriť ďalšiu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lexa, ja som tomu tak aj rozumel, ak ste boli dvakrát zapísaný, že chcete asi dvakrát interpelovať. Nemuseli ste sa ale dvakrát zapisovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Druhá interpelácia takisto smerujem k pánu ministrovi vnútra. Pán Ladislav Pittner podľa zverejnených informácií, ktoré sám o sebe dáva, nie je to nič tajné, je to v bežne dostupných masovokomunikačných prostriedkoch, do roku 1990 v polícii ani v žiadnej inej bezpečnostnej zložke štátu nepracoval, ale pracoval v civilných povolaniach. V roku 1990 bol prijatý do služobného pomeru na funkciu námestníka riaditeľa vtedajšieho Úradu na ochranu ústavy a demokracie jeho vtedajším riaditeľom Jaroslavom Sviechotom. V tejto funkcii pôsobil niekoľko mesiacov, aj to väčšiu časť strávil v nemocničnom ošetrení s ohľadom na jeho vtedajšiu práceneschopnosť. Čiže aktívne a fyzicky túto funkciu vykonával len asi šesť týždňov. Po vyriešení vládnej krízy v roku 1990 a odstúpení vtedajšieho ministra vnútra Andráša bol Pittner vymenovaný do tejto politickej funkcie. Od tohto obdobia dodnes pôsobil len ako politik, a to buď ako poslanec, alebo minister, alebo podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia.

    Považujem za dôležité tiež podotknúť, že Ladislav Pittner je nevojak a v niektorých materiáloch si uvádza, že má ploché nohy. V roku 1994 vymenoval vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč na návrh Moravčíkovej vlády pána Ladislava Pittnera do hodnosti generála. V oficiálnom materiáli Moravčíkovej vlády sa uvádzal tiež aj termín pri príležitosti životného jubilea 60 rokov. V tejto súvislosti interpelujem pána ministra vnútra Pittnera:

    1. Poznáte v histórii a vo svete analógiu, že by v policajných zložkách získal hodnosť generála človek, ktorý v aktívnej službe pôsobil niečo vyše šesť týždňov a mal podobné osobnostné parametre ako vy?

    2. Domnievate sa, že vaše ukazovanie a fotografovanie sa v generálskej slávnostnej uniforme pôsobí pozitívnym smerom na morálku príslušníkov Policajného zboru či iných bezpečnostných zborov?

    3. Je vám známe, že veľká časť príslušníkov Policajného zboru a iných bezpečnostných zborov vami pohŕda z morálnych dôvodov, že ste prijali takto nekonvenčne získanú najvyššiu hodnosť? Myslíte si, že je to morálne a aké pocity máte, keď sa rozprávate s policajtmi, ktorí v službe pôsobia 10, 20, 30 i viac rokov a o takejto hodnosti ani nesnívajú?

    4. Myslíte si, že dovŕšenie 60. roku života, ploché nohy a neabsolvovanie základnej vojenskej služby je dôvod na získanie hodnosti generála a s ňou spojené doživotné finančné príplatky?

    A po posledné. Ste naozaj presvedčený, pán minister vnútra Pittner, že vaša generálska hodnosť má podobnú kvalitu ako napríklad generálske hodnosti poslancov Andrejčáka či Tuchyňu, tu sediacich, ktorí takmer celý svoj život zasvätili profesionálnej dráhe príslušníkov ozbrojených síl a prešli prakticky všetkými stupňami vedenia i velenia s absolvovaním príslušného odborného vzdelania?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister Pittner chce odpovedať.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    neviem, koľkokrát budem musieť ešte niektoré veci znovu a znovu opakovať, posledne som to urobil na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady. Je neuveriteľné, čo dokáže urobiť z človeka čosi, čo zatiaľ nejdem pomenovať.

    V päťdesiatych rokoch, keď nás súdili pre protištátnu činnosť, podobné vyhlásenie na väčšinu z nás vyhlasoval smutne známy prokurátor Urválek, ktorý každú aktivitu katolíkov pokladal za špionáž, za čosi, čo sa robí v spolupráci s cudzími mocnosťami a podobne. Teraz som si to po skoro päťdesiatich rokoch vypočul od pána poslanca Lexu. Uvádzal som tu, že v roku 1968, v čase "obľavy", sa zakladalo aj v katolíckom svete, a teda aj u nás po druhom Vatikánskom koncile takzvané dielo koncilovej obnovy. Bol som jeden zo spoluzakladateľov a ďalšími zakladateľmi boli ľudia, ktorých práve z vašej strany alebo hnutia, pán Lexa, označujete za svätých mužov Slovenska, vyznamenávate ich najvyššími štátnymi vyznamenaniami a podobne len preto, že či už naozaj, alebo v domnienke sa nazdávate, že sú alebo boli vám počas vašej vlády naklonení.

    Dielo koncilovej obnovy malo za úlohu šíriť myšlienky druhého Vatikánskeho koncilu, a to nielen medzi veriacimi, ale hlavne medzi ateistami, medzi komunistami, pretože predstava, že komunizmus je veľké nedorozumenie a veľké nešťastie, sa po rokoch nakoniec aj potvrdila jeho pádom. Len pre to bolo treba veľa robiť. A z tohto dôvodu osobne som bol poverený, aby som práve udržiaval tento styk s ateistami, s komunistami, s Československým zväzom mládeže, teda s jeho členmi, a so zahraničím.

    Pokiaľ ste ma citovali, tak tie citáty sú presné. Vývody, ktoré z týchto citátov ale robíte vy, sú nielen zlomyseľné, ale sú vyslovene lživé. Keby ste boli ďalej citovali ten článok, tak by ste tam mali aj moju odpoveď, že som ale nepracoval pre žiadnu cudziu spravodajskú službu, pre žiadny cudzí štát. Koniec koncov svedectvom toho je aj človek, ktorého len zo slušnosti nebudem menovať, aby sa na neho neobrátili podobní "prokurátori", ako ste to predviedli teraz vy, ale ktorého ste odmenili tými najvyššími štátnymi vyznamenaniami, keď sa vrátil z cudziny, kde pôsobil ako redaktor rádia, teda rozhlasu Slobodná Európa, a kde tie informácie, ktoré sme mu poskytovali, vysielal. Áno, po roku 1968, keď sem prišli Sovieti alebo teda vojská Varšavskej zmluvy, odišiel som do zahraničia na krátky čas, a nie do špionážnej centrály, ako vy konštruujete moje správanie, a nie do cudzej mocnosti, ale od ľudí, ktorých, opakujem, poniektorých z nich, vyznamenávala vaša vláda, som sa dostal k prostriedkom voľne dostupným, ako boli mikrofilmy, mikrokamery a ďalšie zariadenia, a počas dvadsiatych rokov som pomocou týchto zariadení a tých ľudí, ktorí mi pri tom pomáhali, informácie toho druhu, ako som uviedol, poskytoval.

    Pán poslanec Lexa, keby ste boli trošku, len trošku človekom, objektívnym človekom, veľmi by ste si rozmysleli, čo hovoríte. Vy ste jednoducho plný ukrutného cynizmu a ukrutnej nenávisti, ktorá vám zastiera reálny pohľad na veci. Je to vaša vlastnosť, ktorá zrejme súvisí aj s istými fyzickými danosťami, ktoré vedú ku komplexom a tie k rôznym správaniam.

    Chcem povedať, že jednoducho, ak som tu hovoril o mladých ľuďoch, o tom, ako sa tieto informácie utajeným spôsobom prenášali, to je vizitka tých, pre ktorých ste slúžili ako dôverník. To nie je moja vizitka. My sme sa jednoducho takto museli kryť. A dnes môžeme úplne verejne hovoriť o veciach, ktoré sme predtým jednoducho museli takýmto spôsobom zakrývať. Samozrejme, že títo ľudia nemohli vedieť o tom, aké informácie a čo prenášajú. Preto to bolo utajeným spôsobom prenášané, pretože v prípade, že by ich zachytili a vedeli o tom, ich trest by bol veľmi veľký. Zase vzhľadom na nedemokratické, nesprávne zákony, ktoré, chvalabohu, dnes už neplatia.

    A teraz, pokiaľ ide o to, akým spôsobom som pôsobil a dostal sa ku kandidatúre vied a podobne. Je vašou hanbou, pán poslanec Lexa, že vy neviete alebo nechcete vedieť, že aj nás nestraníkov príslušné stranícke orgány vyberali, keď sme mali ísť obhajovať alebo vôbec prihlasovať sa do kandidatúry v pomere jeden ku desať. Na desať straníkov bol prijatý jeden nestraník, aby mohol ísť robiť kandidatúru. To bol kľúč, ktorý, ak nepoznáte, povie vám ho aj váš otec. A tak sa stávalo, že aj my, ktorí sme boli nestraníci, koniec koncov aj tu vo vašom hnutí sú viacerí, sme sa vzhľadom na svoj určitý azda talent a možno hlavne pracovitosť dostali po rokoch - ja konkrétne po pätnástich rokoch práce vo fabrike - k tomu, aby za "obľavy" v roku 1966 som si mohol ukončiť maturitu, pretože, keď ma zatvorili ako študenta, som mal šestnásť rokov, a potom v roku 1970 som ukončil vysokú školu. Vzápätí vzhľadom na to, že som mal veľmi dobrého človeka riaditeľa, ktorý je komunista ešte aj teraz, ale nie taký, radšej nebudem hovoriť, tak nás vybrali viacerých. A opäť jeden z nich je aj tu medzi vami, medzi vaším hnutím, ktorí sme dostali možnosť ísť robiť aj vedeckú dráhu. Po pätnástich rokoch vo fabrike som prešiel pracovať do Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva, kde som začínal ako programátor a postupne som sa prepracoval na vedúceho riešiteľa štátnych úloh.

    Pokiaľ ide o moju dôstojnícku kariéru, vy by ste najlepšie mali vedieť, ako bohapusto tárate, keď hovoríte čosi o nevojakovi v policajných službách a podobne. Ja som nenastúpil do armády, ale nastúpil som do Zboru národnej bezpečnosti, kde podľa zákona, ktorý by ste mali poznať ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby, som jednoducho vzhľadom na moje vzdelanie, vzhľadom na to, akú funkciu som tam mal plniť, podľa tabuliek, ktoré platia pre dané funkcie, bol prijatý v hodnosti podplukovníka. A potom, keď ma stiahli, zhodou okolnosti za prvej Mečiarovej vlády, do funkcie ministra vnútra, opäť podľa vtedajšieho zákona o služobnom pomere hodnosť ministra podľa tabuľkových miest bola po úroveň generála. A práve váš vedúci, pán premiér Mečiar v čase, keď som bol u neho v tej prvej vláde za KDH, po niekoľkých mesiacoch navrhol vláde, aby som bol povýšený do hodnosti plukovníka.

    Ako poslanec som nemohol vykonávať v zmysle ústavy služobný pomer, a preto som bol v takzvanej neplatenej zálohe. Opäť by ste to mali poznať. A v tej neplatenej zálohe som bol aj v čase, keď v roku 1994 som bol opäť pozvaný do funkcie ministra vnútra a vzhľadom na opäť vtedy ešte platný zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru ma vláda navrhla prezidentovi a prezident ma ustanovil do hodnosti generála. O tom, ako sa policajti na to dívajú, vy viete najlepšie. Nechcel by som byť vo vašej koži medzi štyrmi očami s policajtom. Ja medzi nimi žijem a žijem pokojne.

    A chcem povedať ďalej. Ak sa vám zdá, že za šesť týždňov a podobné nezmysly som sa stal generálom, tak to počítajte spolu so mnou. Ale počítajte k tomu aj niečo iné, čo zrejme mala na mysli vláda, ktorá ma navrhla. Ja som si plnil svoje spravodajské povinnosti. A plnil som si ich vyše dvadsať rokov, len nie na vašej strane, ale proti vám. A na to som hrdý.

  • Nech sa páči, pán poslanec Danko ako ďalší prihlásený s interpeláciou.

    Pán poslanec Hudec má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, bude to procedurálny návrh.

    Vzhľadom na to, čo sa tu vyskytlo, navrhujem, aby sme schválili uznesenie, podľa ktorého bude musieť odpovedať pán minister vnútra na všetky podozrivé skutočnosti, ktoré sa dejú okolo nás, ústavných činiteľov. Poviem fakty. Lada Nisan, poznávacia značka DT 186 AB...

  • Pán poslanec, ale procedurálny návrh.

  • Ale, to je procedurálny návrh.

  • K vecnému a časovému prerokúvaniu bodu programu interpelácie.

  • Buďte ticho, pán poslanec Cuper, a nevykrikujte z lavice.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Musím to dokumentovať preto, aby bolo jasné, o aký vážny návrh ide, pán predsedajúci.

    Lada Nisan, DT 186 AB už dlho chodí okolo môjho domu, otravuje spoluobčanov a vypytuje sa istý občan, ktorý riadi toto vozidlo, na súkromné veci, ktoré sa týkajú mojej osoby.

  • Hlasy z pléna.

  • Aký, pán poslanec?

    Nech sa páči, pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    veľmi ľutujem, že tu nesedí premiér tejto vlády a pán minister Šagát, ktorého chcem interpelovať, ale budem k nim hovoriť, ako by tu sedeli, lebo mám pocit, že aj podľa avizovaného programu je to ich povinnosť.

    Uznávam, že vláda má nárok na sto dní, aby sme ako opozícia im dali pokoj, ale vzhľadom na to, že tento prípad neznáša odklad, považoval som za nevyhnutné s ním vystúpiť. A dám úplne na vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste posúdili, kto má pravdu.

    Chápem pána premiéra, že má ťažkú úlohu viesť koalíciu, kde je jedenásť politických subjektov, a včera mu prešlo programové vyhlásenie vlády len o dva hlasy, 77 hlasmi. Nie je to ľahká situácia a dnes sa musím priznať, že akosi ľudsky nerád musím mu podať aj dôkaz, že nielen poslanci mu nevyjadrujú podporu, ale aj ministri jeho vlády mu podrážajú nohy. A posúdite sami, či je to tak, alebo nie. O čo vlastne ide? Keď som dobre počúval dnes pána premiéra, povedal, žiadne politické čistky sa tu nechystajú, žiadne politické čistky tu nebudú. Je to programové vyhlásenie vlády, v podstate, keď si to dobre analyzujeme, a sú to aj vaše predvolebné sľuby.

    Veľmi rád by som to uvítal, ale, žiaľbohu, dnes vám podám dôkaz o tom, že ste nasadili jeden konfrontačný politický kurz, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani komunisti v päťdesiatych rokoch. Uvediem vám konkrétny prípad. Nechám to na vás, aby ste to posúdili. Dnes preto interpelácia na pána ministra Šagáta. Hovorím o tom prípade aj preto, že asi päť dní, a nielen ja, ale aj iní poslanci sme akosi atakovaní telefonátmi z Trebišova ohľadne trebišovskej nemocnice. Je to tak, potvrdíte mi to. O čo vlastne ide? A okrem toho, že sme všetci vo volebnom obvode Slovensko, sme každý odniekadiaľ a ja som z Trebišova, verejne to vyhlasujem a verejne vyhlasujem, že som na to hrdý. Preto považujem za povinnosť pánu ministrovi položiť niekoľko veľmi nepríjemných otázok, ale od toho sú interpelácie. A ešte raz zdôrazňujem, veľmi nerád hovorím abstraktne, lebo rád dávam nepríjemné otázky svojim politickým oponentom priamo, rovno do očí.

    O čo vlastne ide? Pán minister má objektívne ťažkosti v zdravotníctve, lebo tie objektívne sú. To musíme všetci uznať, uznávam to aj ja. Ale o to viac ma prekvapí, keď odvolá riaditeľa trebišovskej nemocnice, teda riaditeľa nemocnice, ktorá teraz hospodári vlastne s prebytkom financií, riaditeľa nemocnice, ktorý po nástupe si získal obrovskú autoritu lekárov, zdravotných sestier a verejnosti, riaditeľa nemocnice, ktorý odchádza, a pritom tam zriadil onkologické oddelenie, urologické oddelenie, ortopedické oddelenie a vybudoval okresnú nemocnicu tak, že ostatné okresné nemocnice tam môžu pokojne prísť na exkurziu. Pýtam sa teda: Prečo?

    Prvotná otázka je, prečo odvolal riaditeľa, a to je aj otázka, ktorú kladiem pánu ministrovi, z akých dôvodov. Druhá vec je, koho tam dosadil. Ak hovoríte, že nejde o politické čistky, nejde o kádrovanie, nejde o stranícke likvidovanie protivníkov, tak ja vám teraz poviem, koho tam dosadil. A budem veľmi úprimný a veľmi kritický aj voči nám, lebo aj my sme robili chyby.

  • Pán Langoš, neodchádzajte, to sú nepríjemné veci, viem, že sa zle počúvajú, ale treba si ich vypočuť.

  • V roku 1992, keď bola, samozrejme, postrevolučná atmosféra, všeobecná tendencia k zmenám, vytvorila sa atmosféra profesijných združení v Trebišove, že treba meniť riaditeľa. V tom čase tí, ktorí na to mali, nechceli, lebo boli väčšinou straníci a vtedy nebol vhodný čas a z tých, ktorí mali vyššie ambície ako schopnosti, bol jeden pán doktor, nebudem ho menovať, lebo mi nejde o osobnú diskreditáciu, ide mi o vysvetlenie princípu, sme ho my, áno, HZDS navrhlo na kandidáta. Bolo výberové konanie, v ktorom vyšiel ako nespôsobilý na výkon riadiacej funkcie. Napriek tomu na všeobecný nátlak odborných združení sa to podarilo, že sa stal riaditeľom, ale do dvoch rokov urobil 40 miliónov stratu a my sami sme skonštatovali, že to tak ďalej nejde.

    My sme boli iniciátormi, ktorí sme ho odvolali. Ale čo sa teraz stalo? Pán minister práve tohto človeka vymenoval do funkcie. Pýtam sa vás: Prečo? Ťažko je nájsť odpoveď prečo, ale ja vám poviem prečo. Prečo odvolal pána doktora Bugatu, ktorý priviedol trebišovskú nemocnicu na takú úroveň, že patrí medzi špičkové na Slovensku z hľadiska riadenia, kontroly finančných tokov, vybavenosti a autority riaditeľa, prečo sa tak stalo. No preto, že pán doktor Bugata si dovolil jednu drzosť. On si pred rokom dovolil to, že vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko. A čuduj sa svete, tento nový riaditeľ, ktorý bol nami odvolaný, lebo sme priznali svoju chybu, má úplne náhodou, ak chcete uveriť, takú istú stranícku knižku ako pán minister Šagát, teda stranícku knižku Demokratickej únie. Preto sa vás, pán minister Šagát, pýtam: Má tento prípad byť precedensom na Slovensku, aby ste ukázali všetkým riaditeľom, ktorí chcú byť riaditelia, že majú vstúpiť do Demokratickej únie? Má to byť výstraha všetkým riaditeľom nemocníc na Slovensku, ktorí sú náhodou alebo zhodou okolností v Hnutí za demokratické Slovensko, aby, ak chcú zostať riaditelia, z tohto hnutia vystúpili? Čo to má spoločné so všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorej sme signatármi a ktorá je zakotvená v našej ústave? Ideme robiť zase politické čistky, ja som si to vypočítal, piatykrát v tomto štáte na princípe straníckej príslušnosti, pán minister Šagát? Veď čo ste deklarovali vo voľbách, čo ste deklarovali vo svojom vládnom programovom vyhlásení, ktoré sme vám včera schválili alebo teda táto snemovňa. Ak toto chceme ďalej na Slovensku - a teraz je to vec, ktorá sa netýka staníckosti, ale, prosím vás, všetkých poslancov, ktorí tu sedíte a ktorým ďakujem, že máte trpezlivosť ma počúvať - apelujem na vás, ak chceme v tomto neustálom kádrovaní pokračovať, pýtam sa vás, koľko tento národ a tento štát má schopných ľudí. Vieme, čo je Gaussova krivka, a vieme, že tá nás nepustí. Ak stále na princípe straníckosti schopných ľudí dáme nabok a dávame tam len ambicióznych straníckych, lojálnych a stranícky servilných ľudí, kam dovedieme tento štát?

    Ešte chcem zdôrazniť jednu vec. Samozrejme, rešpektujeme, že prednostovia okresných úradov, síce to nie je v zákone, ale všeobecne uznávame, že to sú politické funkcie. Ale nechcite mi tvrdiť, že riaditeľ okresnej nemocnice je politická funkcia. Podľa môjho názoru, a určite s tým súhlasíte, je to výsostne odborná funkcia. Preto mi dovoľte, lebo tak mi káže zákon a rokovací poriadok, musím položiť pánu ministrovi otázky a zrejme ich musím formulovať presne, dám mu ich písomne. Tak sa pýtam pána ministra, tri otázky som mu položil, dávam mu ďalšiu otázku: Bol doktor Bugata odvolaný z tejto funkcie preto, že vyvrátil jeden mýtus medzi zdravotníkmi na Slovensku, a to je mýtus, že okresné nemocnice sa nedajú riadiť bez ekonomickej straty? On ju odovzdal s ekonomickým nadbytkom. Ďalej sa pýtam pána ministra, či toto má byť výzva, ešte raz opakujem výzva pre všetkých riaditeľov, aby vstupovali do Demokratickej únie. A na záver sa pýtam: Čo, pán minister, vám urobili občania okresu Trebišov, že takýmto spôsobom im idete jasne komplikovať situáciu v zdravotníctve? Upozorňujem vás, pán minister, že v súlade s mojimi právami poslanca, poslanca zvoleného za tento región, každý štvrťrok vám budem predkladať situáciu v nemocnici v Trebišove, aby som vám ukázal, akú chybu ste urobili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči je ďalší prihlásený do bodu interpelácie. Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    v zmysle § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku interpelujem člena vlády Slovenskej republiky ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister vnútra, vo vašej pôsobnosti je aj úloha výberu a obsadzovania funkcií prednostov okresných a krajských úradov. Preto sa vás pýtam:

    1. Plošne ste odvolali všetkých prednostov okresných a krajských úradov. Na tlačovej besede ministerstva vnútra ste oznámili, že podmienky na výberové konanie sú v oblasti odbornej praxe a že kandidát na prednostu okresného úradu musí mať 6 rokov praxe v oblasti štátnej správy a prednosta krajského úradu má mať 12 rokov odbornej praxe a ovládať slovenský jazyk. Vážený pán minister, žiadam vás o zverejnenie tých vymenovaných prednostov okresných a krajských úradov, ktorí nespĺňajú vami deklarované kritériá.

    2. Po vymenovaní prezidenta Prezídia Policajného zboru a krajského riaditeľa Policajného zboru v Košiciach, ktorí boli preverovaní Úradom inšpekčnej služby, ste za krajského riaditeľa v Trnave vymenovali JUDr. Ivana Dujku, bývalého riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici. V roku 1998 z podnetu redaktora televízie Markíza tento pán bol podozrivý zo spoluúčasti na prípade fyzického násilia na občianke rómskeho pôvodu a tento prípad preveroval aj Úrad inšpekčnej služby. Hoci nie sú známe výsledky preverovania, vymenovali ste ho za krajského riaditeľa. Bol podľa vášho názoru tento váš postup v súlade s kritériami výberu do vedúcich funkcií v Policajnom zbore?

    3. Je pravdou, vážený pán minister, že vymenovanie do hodnosti plukovníka Policajného zboru vám odovzdával dnešný štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vtedajší vedúci úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tiež generál pán Michalko?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zlocha ako ďalší prihlásený do interpelácií. Po pánu poslancovi Zlochovi vystúpi pán poslanec Hudec. Po písomne prihlásených sa opýtam ešte ďalších pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    neutekajte, aby ste tu aspoň jedna boli.

    Interpelujem pána ministra vnútra, pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a pána ministra životného prostredia vo veci činnosti Inštitútu Krista Veľkňaza pôsobiaceho v obci Žakovce v okrese Kežmarok od 27. novembra 1992. V práci Inštitútu Krista veľkňaza, ktorého riaditeľom je miestny pán farár inžinier magister Marián Kuffa, je viacero nezrovnalostí, ktoré vyvolávajú napätie a spory v obci, ale sú zrejmé aj v rozpore s platnými svetskými zákonmi. Pôvodne sa v rámci inštitútu chceli venovať bohumilej činnosti, starostlivosti o telesne postihnuté deti. V roku 1993 začali s výstavbou domu špeciálnej starostlivosti s nákladmi 23 232 tisíc korún. Objekt dodnes nie je ukončený zrejme pre nedostatok finančných prostriedkov, a teda inštitút sa tejto činnosti nevenuje. V objekte fary sa začali postupne zhromažďovať ľudia s rôznou minulosťou - bezdomovci, alkoholici, narkomani, ľudia prepustení po výkone trestu, mladí ľudia z detských domovov.

    Keďže cirkev na základe reštitúcie získala niekoľko desiatok hektárov pôdy, v rámci "terapie" ich inštitút využíval pri poľnohospodárskych prácach, ako aj pri výstavbe objektov potrebných na chov dobytka, ošípaných, hydiny, samozrejme, bez akejkoľvek kontroly.

    V roku 1998 inštitút získal stavebné povolenie aj na rekonštrukciu objektu fary, ale ani tieto práce dodnes nie sú ukončené a do fary prší. A aby toho nebolo málo, začiatkom júla tohto roku začal inžinier magister Marián Kuffa s výstavbou troch dvojdomov taktiež pre bezdomovcov, ale pánom Kuffom, investorom, ako súkromnou osobou sú označované aj ako domčeky pre siroty. Pre zmenu a spestrenie túto stavbu začal bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Keďže ich umiestnenie je v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou obce, obecný úrad vydal rozhodnutie o zastavení stavby.

    Okresný úrad v Kežmarku vydal 22. septembra tohto roku rozhodnutie, určil stavebníka inžiniera magistra Kuffu vinným a uložil mu pokutu vo výške 100 tisíc korún. Dodnes ju neuhradil! Podotýkam, že stavebník ľudské zákony nerešpektuje, dokončil betónovanie základov a veselo stavia prízemné časti domov a oplotenie ešte aj v týchto dňoch. Je možné povedať, že činnosť inštitútu vyvoláva od začiatku napätie medzi občanmi Žakoviec. Riaditeľ nerešpektuje rozhodnutie obecného zastupiteľstva ani okresného úradu, dokonca trojčlenná delegácia obecného zastupiteľstva bola na farskom úrade obyvateľmi inštitútu fyzicky napadnutá.

    Moje otázky sú takéto:

    Pre pána ministra vnútra Ladislava Pittnera: Je možné v obci zhromažďovať problémových ľudí v takom veľkom počte na dlhšie obdobie bez vedomia, bez súhlasu obecného zastupiteľstva, bez súhlasu na pobyt, bez ochoty spolupracovať, bez urobenia opatrení v oblasti ochrany obyvateľov?

    Pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho: Je možné zhromaždiť väčší počet ľudí s pestrou a rôznorodou minulosťou, rôzneho veku, pohlavia, zdravotného a psychického stavu, bez odborného a zdravotného dozoru, bez vyhovujúcich hygienických podmienok, ktorí sú bez kontroly a dozoru využívaní na rôzne práce v poľnohospodárstve, ďalej pri prácach v lese a pri výstavbe rôznych objektov?

    Pre pána ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa: Aké opatrenia urobí ministerstvo životného prostredia, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, aby sa zabránilo pokračovaniu nepovolených nelegálnych prác a vedomému porušovaniu zákona a aby bola nepovolená stavba odstránená?

    Na záver svojej interpelácie zdôrazňujem, že v miestnej fare v Žakovciach sa nachádza podľa informácií starostky obce pani Kataríny Svitanovej v troch miestnostiach približne 80 ľudí - bezdomovcov, alkoholikov, ľudí po výkone trestu v nápravných ústavoch, narkomanov, mladých ľudí po ukončení pobytu v detských domovoch - bez odborného dozoru, bez lekára-psychológa. V súčasnosti tieto činnosti zabezpečuje pán farár-inžinier magister Marián Kuffa, ktorý pôvodne ukončil Vysokú školu poľnohospodársku, riaditeľ domu špeciálnej starostlivosti, ktorý, ako som v úvodnej časti povedal, že je ešte rozostavaný, pán inžinier Pavol Vilček a hádam aj miestny kaplán pán Ján Buc s kostolníkom. Bude mi vedieť niekto povedať, kto koho v takýchto podmienkach prevychová, bude mi vedieť niekto povedať, kto je zodpovedný za tento neutešený protizákonný stav, bude mi vedieť niekto povedať, kto a ako zabezpečí nápravu?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hudec je ďalší prihlásený do interpelácií.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    hostia,

    dovoľte mi, aby som interpeloval pána predsedu vlády a pána ministra vnútra vo veci predpokladaného sledovania ústavných činiteľov v Slovenskej republike. Pred dvoma týždňami aj niekoľkými dňami ma zavčasu ráno zobudil istý pán, ktorý veľmi naliehavo najprv telefonicky zvonil a neskôr zvončekom. Zobudil ma, keď som vyšiel von, predstavil sa ako kapitán "mmm", čiže nič nepovedal, ale obzrúc sa po schránkach povedal, že hľadá nejakého človeka. Keď som tomuto pánovi vysvetlil (pánovi kapitánovi), že si neželám, aby takéto veci robil, tak veľmi drzo a arogantne odpovedal. Odišiel preč a povedal, že ešte sa uvidíme. V posledných troch dňoch parkuje pred mojím domom Lada Nisan, štátna poznávacia značka DT 186 AB, a keď kedykoľvek opustím byt, teda budovu, vystúpi z auta, zaznamená si čas a sleduje môj osobný automobil. Je to na bielo natreté auto a má tam značku nejakého zdravotníckeho zariadenia.

    Neviem, ktorá služba sleduje ústavného činiteľa, možno to nie je slovenská, ani tomu sa nečudujem, a som šokovaný tým, čo dnes povedal pán minister vnútra, že 20 rokov pracoval pre zahraničnú spravodajskú službu. Priznám sa, že bol by som veľmi náklonný dôverovať pánovi ministrovi, pretože sme nie jeden mesiac spolu pracovali v jednom výbore ešte Slovenskej národnej rady, a veril som, že informácie, ktoré dnes poskytol, nebudem nikdy musieť rozporovať alebo ich zopakovať. Dnes to sám potvrdil. Veľmi ma to mrzí, raz sme išli z Budapešti spolu v jednej avii a vtedy to povedal, že takto to bolo. Nikdy by som to nebol zverejnil, lebo sa to nepatrí. Dnes to povedal a ja som zdesený. Minister vnútra suverénneho štátu sa priznáva, že pracuje alebo pracoval pre zahraničnú spravodajskú službu. No, kde sme to? Dovolili by si to Spojené štáty americké, dovolili by si to Francúzi, Nemci, Česi, Maďari, Poliaci? Veď je to hrôza!

    Ja len upozorňujem nato, a preto interpelujem, teda bol by som veľmi rád, keby sa zistilo, kto má takú chuť alebo takú vôľu, že sleduje ústavného činiteľa Slovenskej republiky. Upozorňujem vás, a to teraz verejne vyhlasujem, ak ma ešte raz takto bude niekto otravovať, jednoducho po slovensky povedané, budem si musieť zariadiť to, aby dostal nakladačku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To boli všetci, ktorí sa prihlásili písomne. Pýtam sa, či sa do interpelácií hlási niekto ústne. Tí, čo sú na svetelnej tabuli prihlásení: pán poslanec Oberhauser, Slavkovská, Malíková, Tóthová, Podhradská. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený neprítomný pán minister pôdohospodárstva,

    rezort pôdohospodárstva venoval na výstavbu skleníkového hospodárstva na Slovensku mnoho desiatok miliónov korún. Vybudovali sa skleníkové hospodárstva, ktoré využívajú geotermálne vodné zdroje, zdroje tepla z kompresorových staníc plynových diaľkovodov, ako aj ďalšie. Tieto zdroje tepla by bez uvedených podnikateľských aktivít zostali nevyužité. Na dôvažok sú pri výrobe zeleniny, ale aj inej produkcie mnohí výrobcovia odkázaní na nákup, ako sa ukazuje, touto vládou postupne zdražujúcich sa médií, ako sú plyn, elektrická energia, teplo z technologických zariadení a podobne. V týchto dňoch sa na Slovensko začali vo veľkom množstve dovážať paradajky a iná zelenina, ktoré sa súbežne produkujú pri výrobe zeleniny v skleníkoch. Ide o výrobky, produkty z Maroka a ďalších južných krajín za dumpingové ceny. Ak tento proces bude ďalej pokračovať, tak všetci, ktorí práve v tomto období majú hlavné produkčné obdobie, skrachujú. Bude to znamenať nielen zbytočné vyhodenie peňazí na výstavbu skleníkov, ale aj ďalší nárast ľudí bez roboty, nezamestnaných. Na dôvažok, dovozová zelenina nebola podrobená dôkladnému fytosanitárnemu preskúmaniu a je podozrenie, že ide o produkciu veľmi nízkej kvality, čím je vlastne poškodený aj spotrebiteľ.

    Vzhľadom na to, že ide o veľmi naliehavý problém, obraciam sa na Národnú radu v zmysle § 130 ods. 2 s návrhom, aby sme skrátili lehotu na odpoveď pána ministra na 15 dní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalšia s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na pani ministerku financií.

    Vážená pani ministerka,

    včera ste na zasadaní vlády predložili ako súčasť balíčka opatrení návrh niektorých krokov zameraných na hospodárne a efektívne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu v oblasti štátnej správy. Na základe opatrení by sa mala prehodnotiť skladba štátnych orgánov s cieľom zníženia ich počtu a mal by sa určiť absolútny strop počtu pracovníkov na rôznych úrovniach. Proti tejto snahe, samozrejme, nemožno nič namietať, treba ju vítať. Ale dovoľte mi, aby som vám tu položila otázku. Prečo ste s týmto návrhom neprišli skôr, vtedy, keď sa určovali a zvyšovali počty štátnych tajomníkov na jednotlivých ministerstvách? Ak odhliadnem od toho, že ste zvýšili počet podpredsedov vlády o jedného, počet podpredsedov parlamentu tiež o jedného, zvýšili ste počty štátnych tajomníkov na ministerstve dopravy o jedného, na ministerstve školstva o jedného, ministerstve výstavby o jedného, ministerstve zahraničných vecí o jedného, čiže ide o šesť veľmi dobre platených ľudí. Ak k tomu ešte pripočítame sekretárky, šoférov, autá, benzín, mobily a vybavenie kancelárie, tak je to určite úctyhodný balík peňazí.

    Je mi jasné, že išlo o to, aby sa ušli kreslá všetkým ambicióznym ľuďom v koalícii, pretože inak by ste sa neboli dohodli na koaličnej zmluve. Takže tam šetrenie nebolo vhodné. A to si dovolím tvrdiť, že napríklad na ministerstve školstva rozhodne dvaja štátni tajomníci nie sú potrební. Neboli tam ani v období, keď priamo pod ministerstvo v plnej kompetencii patrili základné a stredné školy a teraz tam nepatria. Takisto sa vytvorilo umelé miesto aj na ministerstve zahraničných vecí, kde tiež bol iba jeden tajomník, teraz je jeden navyše a okrem toho je navyše aj podpredseda vlády pre integráciu.

    Pani ministerka, v tomto prípade vám neprekáža míňanie peňazí? Ak chcete šetriť na štátnej správe, mali by ste začať zhora. Moja otázka znie: "Začnete šetriť na štátnej správe aj na tých najvyšších postoch?"

    Druhá moja interpelácia je na pána ministra Koncoša. Je mi ľúto, že odzneli už tie otázky aj v diskusii. Ide práve o to nešťastné obsadenie Slovenského pozemkového fondu. Ale na rozdiel napríklad od pána poslanca Brňáka, ktorý tu hovoril na základe indícií, ja tu budem hovoriť na základe určitých dôkazov.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v otázke obsadenia postu riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Je známe, že ste odvolali predchádzajúceho riaditeľa fondu pána Štangla a vymenovali ste nového riaditeľa fondu pána Puškáča. Tento váš čin vyvolal pnutie v koalícii, a to zásluhou predstaviteľov Strany maďarskej koalície, ktorí si nárokujú na to, že tento post by mali obsadiť oni. Pán podpredseda parlamentu Bugár sa takto jednoznačne v médiách vyjadril. Dokonca by som povedala, že jeho vyjadrenie hraničilo s aroganciou a jasne ukázalo to, čo sa stále vláda snaží zakrývať, že nehľadíte v prvom rade na odbornosť, ale na politické tričko. Pán Bugár povedal, citujem: "Nový riaditeľ by mal byť teda odvolaný jednak preto, že podľa koaličnej dohody to patrí SMK (rozumej to miesto riaditeľa), a jednak preto, že je spojený s bývalou vládnou koalíciou." Bol to rozhovor pre Národnú obrodu 2. 12. Kde sú teraz sľuby vládnej koalície, hlavne pána premiéra, že nebudete pozerať na stranícku príslušnosť, keď odvolávate riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, čo je výsostne odborná, a nie politická funkcia, a to iba preto, že bol spojený s bývalou vládnou koalíciou?

    Ešte arogantnejšie a veľmi nebezpečné sa mi zdalo ďalšie vyhlásenie pána Bugára na túto tému. Znovu citujem: "Na koaličnej rade sme sa dohodli, že ak Strana maďarskej koalície nemôže mať ministra poľnohospodárstva, tak ho musí kontrolovať cez jednotlivé fondy." Citát je z rozhovoru s pánom ministrom v Novom čase 2. 12. Pán minister, takže vaše pôsobenie v tomto svetle vyzerá ako pôsobenie druhotriedneho úradníka, neplnoprávne a nekompetentné, pretože musíte byť kontrolovaný Stranou maďarskej koalície. Ako si za takejto situácie predstavujete svoje pôsobenie ako ministra? Ako poskoka Strany maďarskej koalície? Veď aj štátneho tajomníka máte za Stranu maďarskej koalície. Ten na vašu kontrolu nestačí? Myslím si, že každému súdne zmýšľajúcemu človeku je jasné, prečo sa Strana maďarskej koalície tak bije o kontrolu Slovenského pozemkového fondu alebo celého ministerstva pôdohospodárstva. V médiách odznela správa o tom, aby sa neidentifikovateľná pôda vzala spod Slovenského pozemkového fondu a dala sa do užívania obciam. Ak sa toto uskutoční, tak pozemky na juhu Slovenska sa dostanú do rúk starostov za Stranu maďarskej koalície, no a tí už potom s pôdou naložia podľa vlastného uváženia. Jedno je však jasné už teraz. Ani meter štvorcový z tejto pôdy nedostane žiaden zo žijúcich Slovákov na južnom území. Už nebude treba rušiť Benešove dekréty, pôdu dostanú naspäť potomkovia maďarských veľkostatkárov.

    Pán minister, ak sa idete prepožičať na takúto špinavú politiku, aby o takej pre štát výsostne dôležitej otázke, akou je pôda, rozhodovali príslušníci maďarskej menšiny, zvážte, ako chcete slúžiť Slovenskej republike a ako sa pozriete do očí svojim potomkom. Vymenovali ste za riaditeľa Slovenského pozemkového fondu odborníka, chyba je iba v tom, že nie je príslušník maďarskej menšiny. Moja otázka znie: "Budete trvať na svojom rozhodnutí alebo ustúpite v prospech maďarského rozhodovania o pôde našej republiky?"

    Ďakujem.

  • Ako ďalšia vystúpi v bode interpelácie pani poslankyňa Malíková. Po nej sa pripraví pani poslankyňa Tóthová.

    Pán poslanec Engliš, nemôžete mať procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pani Malíková.

  • Vo svojom príspevku budem interpelovať podpredsedu vlády Pála Csákyho. Neprekáža mi, že tu nie je, pretože už som si zvykla, že členovia vlády sa boja toho, čo hovorí opozícia. A myslím si, že na ich správanie by sa dala použiť jedna pekná slovná hračka. "Boja sa opozície, pretože im ide o boj o pozície."

    Vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na spomínaného podpredsedu vlády Pála Csákyho. Jeho kancelária dnes vydala zaujímavú správu. Budem sa ju snažiť zostručniť. Pán podpredseda vlády plánuje stretnutie so zástupcami tlače, ktoré sa uskutoční zajtra na Okresnom úrade v Komárne, kde budú znovuvymenovaní do svojich pôvodných funkcií riaditelia základných škôl v Bátorových Kosihách a Búči. Navštívi tieto školy, to je v poriadku, ale chce odovzdať sľúbenú finančnú sumu perzekvovaným - takto sa to doslova uvádza v správe - riaditeľom miestnych škôl. V rámci svojho výjazdu do tohto okresu sa vicepremiér stretne v Búči aj s členmi petičného výboru, ako aj s ďalšími neprávom postihnutými riaditeľmi škôl. Odmietam tie slová perzekvovanými aj akési odmeňovanie členov petičného výboru.

    Obraciam sa na pána podpredsedu vlády, ale aj na ostatných členov vlády, ako je možné, že vy, ktorí sa označujete za vládu zákona, zákony porušujete! Označujete sa za tých, ktorí si vážia a zaručia právny štát a svojím konaním, takým konaním, ako pán Csáky si z právneho štátu robíte doslova výsmech. Veď riaditelia základných škôl v Bátorových Kosihách a v Búči neboli odvolaní kvôli svojej národnosti. Toho sa ešte len dočkáme. Narážam na post riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a vyhlásenie predsedu SMK a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Bugára, ktorý podmienil podporu programového vyhlásenia zo strany SMK výmenou na tomto poste. Programové vyhlásenie vám podporili, to znamená, že budete musieť dostať svojim sľubom. Čiže bude zrejme preobsadený tento riaditeľ, pričom rozhodujúcim kritériom nebude odbornosť, ale národnosť.

    Spomínaní riaditelia dvoch základných škôl boli odvolaní, po prvé, na základe kontroly a zistení kontroly, ktoré previedli kontrolné úrady okresného úradu a zistili nedostatky v nakladaní s finančnými prostriedkami.

    Po druhé, druhý dôvod a ten hlavný bolo porušenie platného zákona, zákona o štátnom jazyku a zákona o štátnej správe v školstve a samospráve tým, že v rozpore s uvedenými zákonmi a v rozpore s príkazom svojho najvyššieho rezortného šéfa, t. j. vtedajšej ministerky školstva, vydávali dvojjazyčné vysvedčenia. Veď to, že sa skutočným vydávaním dvojjazyčných vysvedčení porušili platné zákony, dokazujú súčasné aktivity poslancov vládnej moci i vlády samej. Skupina poslancov vládnej garnitúry vypracovala novely zákonov. Dnes vláda rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní alebo odporučila ich na skrátené legislatívne konanie. Podľa týchto zákonov sa budú, ak sa schvália, čo si myslím, že sa schvália, žiakom základných škôl a žiakom stredných škôl, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, vydávať dvojjazyčné vysvedčenia, a to v štátnom jazyku aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Tým, že vlastne musíte novelizovať tieto zákony, aby ste mohli vydávať dvojjazyčné vysvedčenia, tak ako ste to sľúbili SMK, vlastne potvrdzujete, že odvolaní riaditelia porušili zákon a bol teda dostatočný právny dôvod na odvolanie!

    Pýtam sa preto pána neprítomného podpredsedu, prečo svojím konaním popiera platný právny systém štátu, ktorý sa nazýva Slovenská republika. To mu, mimochodom, asi treba pripomenúť. A pýtam sa ho tiež, ako sa jeho konanie zhoduje v jeho svedomí so sľubom, ktorý dával tejto republike pri tom, keď sa ujímal svojej funkcie. Zacitujem vám ten sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Pán podpredseda však svojím konaním tie ostatné zákony porušuje. Preto sa ho pýtam: Nebolo by vhodné a charakternejšie po takomto konaní a po praktickom popretí platných zákonov zvážiť svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii, ktorú zastávate, a podať demisiu?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Po nej ako posledná prihlásená v bode interpelácie vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som interpelovala, žiaľ, neprítomného ministra zdravotníctva, žiaľ, vravím preto, lebo táto snemovňa príde o bezprostrednú reakciu ministra. Možno aj preto nie sú ministri prítomní, aby nebolo treba bezprostredne reagovať, aj keď ich reakcia ich nezbavuje povinnosti písomnej odpovede. Ale realita je taká a interpelácie prebiehajú aj na neprítomných.

    Vážený pán minister, zdravotná starostlivosť je citlivou otázkou dotýkajúcou sa všetkých vekových kategórií. Sociálna dimenzia zabezpečenia tejto starostlivosti má veľký význam pre široké vrstvy nášho obyvateľstva. Preto bezplatná zdravotná starostlivosť, samozrejme, na základe platenia zdravotného poistenia, ktoré všetci platíme, je významným sociálnym právom občanom garantovaným ústavou. Nedávno som zachytila, vážený pán minister, vaše vyjadrenie v rámci úvah o stave zdravotníctva, kde ste naznačili, že bude treba prehodnotiť ústavné zakotvenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

    Ústavná starostlivosť, ak dovolíte, budem citovať ústavu, je garantovaná ako bezplatná. V článku 40 sa uvádza: "Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Uviedli ste, pán minister, že toto pred chvíľou mnou prečítané ustanovenie našej ústavy bude treba v budúcnosti prehodnotiť. Z kontextu vašich myšlienok jasne vyplynulo a myslím si, že dokonca ste to aj povedali, že to prehodnotenie bude v rovine prehodnotenia bezplatnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Dovoľte mi, vážený pán minister, položiť vám otázku: Čo a ako mienite z platného znenia článku 40 Ústavy Slovenskej republiky zmeniť? Mienite zaviesť čiastočnú odplatu za zdravotnú starostlivosť? Nemáte pocit, že takýto krok by bol v príkrom rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi kreslením zlepšenia zdravotníctva, zvýhodnenia postavenia občanov v našom zdravotníctve? Nemáte pocit, pán minister, že už avizované zvýšenie elektriny, plynu, nájomného, ďalších poplatkov plus zavedenie čiastočnej platby za zdravotníctvo by bol balík ekonomických opatrení, ktoré naše obyvateľstvo neunesie? Nemáte pocit, pán minister, že predchádzajúca vláda hospodárila s obdobným rozpočtom?

    A nakoniec, dovoľte mi takú malú úvahu ženy, ktorá ako každá iná žena hospodári s malými rodinnými rozpočtami.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Áno, vážení páni poslanci, my ženy vlastne hospodárime s malými rodinnými rozpočtami. Teda v niečom malom, ako sú štátne rozpočty. Keď dáte určitú sumu peňazí dvom ženám za rovnakých sociálnych parametrov, rovnakého počtu členov rodiny, jedna z nich vie pokryť chod rodiny, vie preklenúť aj tie - ako sa hovorí - ťažké a dlhé dni pred výplatou, zatiaľ čo druhá to nedokáže a narobí dlhy a rodina žije zadlžená a zatopená dlhmi. Dovolím si tvrdiť, že my sme sa snažili a aj sme preukázali, že aj z malého rozpočtu vieme hospodáriť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali.

  • Nech sa páči, ako posledná vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

    Ešte pán poslanec Tuchyňa má procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, žiadam vás prerušiť tento bod schôdze. Je to nedôstojné a mňa to uráža. Mňa to uráža. Podľa § 130 ods. 7 žiadam, aby sa pokračovalo v tomto bode, až tu budú členovia vlády. Predseda vlády oznámil, že sú neprítomní títo a títo členovia vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu do 17.00 hodiny. O 17.00 hodine budeme pokračovať bodom interpelácie. Ešte je pani poslankyňa Podhradská ako posledná prihlásená do bodu interpelácie.

    Prerušujem schôdzu do 17.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi bodom interpelácie. Prosím všetkých členov vlády, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Pani poslankyňa Podhradská bola prihlásená ako posledná do interpelácie. Pozývam pani poslankyňu Podhradskú. Áno, čakám, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská vystúpi ako posledná v interpeláciách.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení prítomní členovia vlády,

    zdá sa, že tá prestávka veľmi nepomohla, ale dovoľte mi, aby som teda interpelovala, žiaľ, tu neprítomného pána ministra kultúry Slovenskej republiky a rada by som sa ho spýtala na niekoľko vecí, ktorých som sa už istým spôsobom dotkla v rámci hodiny otázok.

    Pán minister kultúry ma síce dnes ubezpečoval zhruba pred dvoma hodinami, že sa bude usilovať o to, aby sa v rezorte kultúry naozaj veľmi dôsledne dodržiaval zákon a aby sa všetky kauzy, ktoré súvisia s rezortom, naozaj vyšetrili a došetrili takým spôsobom, aby sa zákonu učinilo zadosť. Veľmi rada by som verila jeho slovám, žiaľ, isté pochybnosti vo mne tento jeho sľub vzbudzuje aj pre jeho svojvoľné, dovolím si povedať, a veľmi podivné interpretácie zákona, respektíve zákonov. Napokon nám to predviedol nedávno, keď, naozaj to musím povedať, na základe svojho výkladu zákona zrušil pokutu, ktorá bola uložená denníku Pravda za to, že denník Pravda v čase volebného moratória porušil volebný zákon. Bola to pokuta vo výške jedného milióna. Pán minister usúdil, že tá pokuta bola denníku uložená neprávom a bez toho, aby sa pýtal súdu, kde je pravda a či naozaj zákon bol porušený, tak sa rozhodol, že Pravda žiaden zákon neporušila a pokutu zrušil. Nuž, ak bude pán minister takto pristupovať k výkladu zákona, ako pristupoval v tomto prípade, tak sa obávam, že sa naozaj dočkáme v oblasti kultúry a v rezorte kultúry ešte mnohých podivuhodných rozhodnutí.

    Dovoľte mi teda, aby som sa spýtala pána ministra kultúry: Pán minister, ako si budete vykladať zákon napríklad v prípade kauzy novostavby Slovenského národného divadla, kde nielen teda ministerská kontrola, ale aj Najvyšší kontrolný úrad konštatoval "sekeru" - dovoľte mi to takto povedať - vo výške takmer 200 miliónov korún? Táto "sekera" sa týka obdobia, keď ešte, aby to bolo presné, aby som niekoho neurazila alebo aby sa, nedajbože, niekto neurazil a nevzťahoval to na svoju osobu, táto "sekera" je teda z obdobia pred odvolaním generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla pána Dušana Jamricha. Ja toto spomínam práve preto, že nechcem tým súčasne povedať, že on je vinný, že on tie peniaze spreneveril. Jednoducho je len za toto obdobie, keďže bol na čele inštitúcie a mal na starosti aj výstavbu Slovenského národného divadla, teda novostavbu Slovenského národného divadla, tak je, žiaľ, za to zodpovedný. Som zvedavá, ako si pán minister kultúry bude v tomto prípade vykladať zákon. Bola by som veľmi rada, keby nám to pán minister vysvetlil.

    Rovnako by som veľmi rada počula z úst pána ministra, ako si bude vykladať zákon v ďalšej kauze, možno "kauze", ale myslím si, že rovnako je to vec, ktorou by sa mal pán minister zaoberať. Napokon je to vec, ktorú už šetrí súd, je už predmetom súdneho sporu. Je to súdny spor, ktorý vedie ministerstvo kultúry s prevádzkovateľmi predajne Víno, ktorá sa nachádza v priestoroch budovy ministerstva kultúry na Námestí Slovenského národného povstania, a ministerstvo už niekoľko rokov - v podstate sa to dá už tak povedať - sa naťahuje s touto predajňou preto, lebo, samozrejme, žiada, keďže zmluva, ktorá umožňovala prevádzkovať túto predajňu, už dávno vypršala a nemohli sme sa normálnym spôsobom domôcť toho, aby sa táto predajňa uvoľnila na účely, ktoré potrebuje ministerstvo kultúry. Podotýkam, že sú to priestory, ktoré patria štátu, teda ministerstvu kultúry. Boli sme nútení riešiť túto vec súdnou cestou a som zvedavá, ako si pán minister bude vykladať zákon v tomto prípade najmä kvôli tomu, že - a to už mi dovoľte ako poznámku na okraj - prevádzkovateľom tejto predajne je človek, ktorý je rodinne príbuzensky spriaznený s jedným z poslancov Národnej rady zo súčasnej vládne koalície.

    Skutočne veľmi rada by som sa spýtala pána ministra, ako si bude vykladať zákon napríklad v takých prípadoch, keď treba doriešiť otázku okolo nezákonného štrajku divadelníkov, a najmä teda v takom prípade, keď vieme, že on sám ešte ako poslanec Národnej rady patril medzi tých, ktorí sa svojimi aktivitami pričinili o to, že tento nezákonný štrajk vôbec vznikol. Inak podotýkam, to, že tento štrajk bol nezákonný, to nie je len môj osobný názor a môj osobný výklad zákona, je to, prosím, rozhodnutie, ktoré vydal súd, aby bolo jasné.

    Rovnako by ma zaujímalo, ako si bude pán minister kultúry vykladať zákon v prípadoch a kauzách, ktorých hlavnými protagonistami sú ľudia, ktorí stáli na čele hnutia Zachráňme kultúru alebo patrili medzi tú špičku. Poviem iba pár mien. Je to predstaviteľ už tu dnes spomínanej firmy Alex pán Bierman alebo pán Šmatlák, rovnako by sme mohli spomenúť ďalších, riaditeľa istého bábkového divadla, ktorý vyplatil štvrťmiliónovú faktúru firme za opravu strechy, ktorá sa nikdy nekonala. Pre istotu, tú firmu rýchlo zrušili, firma zanikla, takže je ťažko teraz hľadať firmu a domáhať sa toho, aby peniaze vrátila. Alebo riaditeľka istej galérie v istom meste na severnom Slovensku, ktorá bez toho, aby mala súhlas ministerstva financií, previedla budovu galérie na mesto. Dnes hrozí, že o túto budovu galérie, ktorá bola štátna, teda znovu patrila ministerstvu kultúry, mesto príde preto, lebo si na ňu zobralo celkom slušný úver z jednej zahraničnej banky, a keďže nemalo na splácanie tohto úveru, samozrejme, že banka sa domáha, aby dostala budovu galérie.

    Rovnako som zvedavá, ako bude pán minister kultúry postupovať v prípade ďalšej pani riaditeľky, tentoraz múzea na východnom Slovensku, ktorá patrila tiež medzi tých horlivých záchranárov kultúry a zrejme zachraňovala tak horlivo a tak nadčas, že akosi jej nezostal čas a takmer dva roky neviedla evidenciu o finančných tokoch v múzeu. Takže tých prípadov by sa dalo spomenúť naozaj veľa, nechcem vás tým unúvať. Chcem veriť, tak ako napokon pán minister tu dnes prejavil, že skutočne bude veľmi dôsledne napĺňať ten sľub, ktorý tu dnes dal. A ak ho bude skutočne dôsledne napĺňať, tak verím, že o tom, ako sa všetky tieto veci, ktoré som tu spomenula, doriešia, bude informovať tento parlament, a bola by som veľmi rada, keby informoval tento parlament aj o tých ďalších kauzách. Mám teraz na mysli tie skutočné kauzy, nie tie vymyslené, ktoré pán minister objednáva v rôznych expertných aj neexpertných skupinách na bývalé vedenie ministerstva kultúry.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podhradská bola poslednou prihlásenou do bodu interpelácie.

    Pán minister Kňažko chce odpovedať ústne. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne, poslanci,

    samozrejme, že budem odpovedať písomne na všetky otázky a uisťujem vás, že ani jedna otázka nezostane nezodpovedaná. Objavili sa tu už niektoré otázky, na ktoré už som odpovedal na hodine otázok, ako napríklad tá pokuta denníku Pravda. Myslím si, že som to nadovšetku pochybnosť zdôvodnil, že v tom článku Pravdy nebolo ani zmienky o žiadnej politickej strane, ani zmienky o žiadnom politikovi, a preto nenapĺňala paragraf, na ktorý sa odvolávalo ministerstvo kultúry, nebol žiadny dôvod udeliť pokutu tomuto denníku. Boli tam iba spomínané praktiky, praktiky negatívne a na záver jedna veta, že pán šéfredaktor bude voliť tých, ktorí sa takýchto praktík nedopúšťali. Je smutné, ale aj príznačné, že pán minister sa stotožnil s tými negatívnymi praktikami. Napokon on asi sám najlepšie vie prečo. A keď už ste hovorili, že členovia vlády by mali byť na interpeláciách, tiež si myslím, že poslanci by mohli byť v snemovni, najmä pokiaľ ide o rezort kultúry, ak ide interpelácia na ministra kultúry.

    Pokiaľ ide o súdny spor, pani poslankyňa, súdne spory riešia súdy. Čiže hádam neočakávate odo mňa, že by som akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval činnosť nezávislých súdov. Je to na súde a tam platí zákon, tak ako by mal platiť, samozrejme, všade. To, že štrajk bol nezákonný, o tom neexistuje žiadne rozhodnutie súdu. Naopak, tí, ktorí sa na tom štrajku zúčastnili, tak všetci boli, ktorí sa o to čo len trošku snažili, oslobodení od takzvaných pokút a tento rozsudok bol jednoducho anulovaný. Nikto sa nedopustil žiadnej protizákonnej činnosti okrem ministra kultúry pána Hudeca, ktorý zo zákona je povinný poskytovať informácie poslancom, umožniť nahliadnuť do dokladov. Ako isto viete, napísal som niekoľko listov pánu ministrovi kultúry, ani na jeden som nedostal odpoveď v zmysle požadovaných otázok. Pán minister nereagoval na jediný návrh stretnutia na ministerstve, aj keď bolo v niektorých prípadoch, návrh na toto stretnutie vzišiel z rozhodnutia parlamentného výboru, a dodnes vlastne protizákonne nerešpektoval, nereagoval pán minister odpoveďou na žiadnu z otázok, čo zo zákona je povinný. Rovnako pán minister sa nestretol s tými, ktorí majú problémy a mali problémy v oblasti kultúry, až napokon asi po poldruha roku či po dvoch rokoch prišiel ten deň, keď sme sa ho prišli opýtať na ministerstvo, on na nás pozval políciu. Najprv sme sa s ním dohodli, že podpíšeme dohodu, že bude rokovať s umelcami, kultúrnymi pracovníkmi, ktorí majú problémy, a že sa nadviaže dialóg. Najprv sľúbil, že takúto dohodu podpíše, keď sa tá dohoda podpísala, celkom typicky si dal vlastný kabát na hlavu a opustil ministerstvo vlastnej budovy.

  • Pani poslankyňa Podhradská, prosím, aby ste nevstupovali do vystúpenia.

  • Čiže toľko na nezákonný či zákonný štrajk divadelníkov alebo umelcov. Okrem toho existovalo predsa množstvo reakcií v mnohých inštitúciách, i v národných inštitúciách existovali tri pokusy na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Hudecovi. Desiatky strán veľmi pádnych, zrozumiteľných argumentov, kde už vtedy sa hovorilo o tom, že tento úrad nevykonáva ako ministerstvo kultúry.

    A keď už o tom hovoríme, vážená pani poslankyňa, to ministerstvo, ako čím ďalej, tým viac zisťujem, vôbec nebolo budované na to, aby spravovalo veci kultúrne. To ministerstvo bolo budované na rôzne machinácie a nehospodárne narábanie so štátnym majetkom, to ministerstvo bolo budované ako ideologické centrum vrátane pracoviska Slovenskej informačnej služby, čo, samozrejme, dokážem, môžete sa spoľahnúť, a to ministerstvo bolo budované na všetko ostatné, len nie na spravovanie vecí v kultúre.

    Rád by som ešte reagoval na tie takzvané kauzy, ako vy ich voláte. Ja to predsa dokladám zmluvami, ktoré pán minister podpísal, ktoré podpísal tak, že vlastne prízemie budovy štátnej správy prenajal na reštauračné účely za 500 Sk mesačne. Tá zmluva existuje, je tam aj list pána ministra ministrovi financií, odpoveď. Chvalabohu, pán minister z financií Maxon s tým nesúhlasil, pretože dnes by sme mali súdny problém, vyslovene súdny problém na krku. A je tam aj list tomu prenajímateľovi, čo má zmeniť v tej zmluve, aby mohol znovu osloviť ministra financií. A ak by to nestačilo, to nie je vymyslená kauza, môžem vám napríklad povedať, ako vyzerá Ústredie ľudovej umeleckej výroby, kde sú prenajaté priestory v rozlohe zhruba 700 m2. Treba povedať, že do tohto majetku ministerstva vnútra, pardon, rezortu kultúry, prepáčte, rezortu kultúry, bolo investovaných viac ako 16 miliónov korún na jeho rekonštrukciu. Samozrejme, že priestory ÚĽUV-u na Obchodnej ulici sú dlhodobo prenajaté v rozpätí za 200 až 900 korún mesačne a skutočne by ma zaujímalo, aký motív viedol najvyššieho úradníka k tomu, aby za predpokladu, že ministerstvo odstúpi od zmluvy, respektíve Ústredie ľudovej umeleckej výroby zaplatí odstupné tým prenajímateľom za túto smiešnu cenu v úhrnnej hodnote 14 miliónov korún. A takýchto zmlúv vrátane už spomínanej je viac.

    Mimochodom, už keď hovoríme o údajných kauzách, preto som nebol v parlamente, vážená pani poslankyňa, že práve riešim ďalšiu kauzu, po ktorej zostali na ministerstve kultúry iba žalostné zvyšky. Ide o pôžičku fondu Pro Slovakia. Na priame poverenie ministrom Hudecom pána Dinku a pána Krasňanského, ktorí podpísali zmluvu o zmluve a neskôr zmluvu na pôžičku na 70 miliónov dolárov. Musím povedať, že fond Pro Slovakia si nemá právo zobrať pôžičku, už vôbec nie bez súhlasu ministerstva financií, že ako garancie do akciovej spoločnosti tu vstupoval majetok štátu a v krátkom čase po hlbšej právnej analýze, pretože dnes je to na Medzinárodnom súde, ak náhodou o tom neviete, budem veľmi podrobne informovať nielen túto snemovňu, ale celú verejnosť a, samozrejme, aj orgány, ktoré budú vyšetrovať túto záležitosť. Takže nie sú to vymyslené kauzy, odmietam toto tvrdenie. Naopak, zodpovedne tvrdím, že pán minister, o čom vy určite musíte vedieť, nehospodárne narábal s majetkom štátu, že vytvoril nevýhodné zmluvy o prenájme a že celkové sumy sa pohybujú, vážená pani poslankyňa, v miliardách korún slovenských. 70 miliónov dolárov je, prosím, 2,3 miliardy, ešte o čosi viac, podľa floridského práva, čo je výhodné pre partnera z Floridy, zo Švajčiarska, z Londýna. Potom sa k tejto zmluve ešte nepochybne vrátime a dokážem vám, že to nie sú vymyslené kauzy a myslím si, že možno vám ten bezstarostný úsmev trošku aj tak prejde. A vôbec sa čudujem, že po tom všetkom rozvrate, čo ste urobili v oblasti rezortu kultúry, vôbec máte v sebe tú odvahu pristúpiť k mikrofónu, hovoriť to, čo hovoríte a že tak tíško nesklopíte hlavu a nepoviete, vážení občania Slovenskej republiky, prepáčte.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím bod rokovania interpelácie.

    Na záver chcem upozorniť všetkých poslancov, ktorí vystúpili, aby doručili písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady, pretože ústne prednesená interpelácia nie je kvalifikovanou interpeláciou.

    Na záver chcem poprosiť tiež členov vlády, ktorí odpovedali ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej 30-dňovej lehote.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu rokovania 7. schôdze je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 (tlač 57), a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 27).

    Národná rada ich pridelila na prerokovanie príslušným výborom s termínom prerokovania ihneď. Tak ako ste boli včera na záver skončenia rokovania schôdze informovaní, druhé a tretie čítanie týchto návrhov zákonov uskutočníme dnes na tejto schôdzi. V určenom termíne výbory prerokovali oba vládne návrhy zákonov a spoločné správy výborov vám boli dnes rozdané ako tlač číslo 57a a číslo 72a. Ešte pred rokovaním o týchto bodoch programu požiadali tri poslanecké kluby - klub Strany maďarskej koalície, Slovenskej demokratickej koalície a Strany občianskeho porozumenia o 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.45 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo priestorov rokovacej sály, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 (tlač číslo 57), a vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 72), ktoré Národná rada pridelila na prerokovanie príslušným výborom s termínom prerokovania ihneď.

    Tak ako ste boli informovaní včera na záver schôdze, druhé a tretie čítanie uvedených návrhov zákonov sme si stanovili na dnešný rokovací deň. V určenom termíne výbory prerokovali oba vládne návrhy zákonov a spoločné správy výborov vám boli rozdané ako tlač číslo 57a a číslo 72a.

    Keďže podľa rokovacieho poriadku je nutné, aby všetky materiály, o ktorých sa má rokovať, boli poslancom rozdané minimálne 24 hodín pred prerokúvaním, dávam podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas so skrátením určenej 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomného materiálu. Prosím, aby ste zaujali miesto a o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento procedurálny návrh sme schválili.

    Pristúpime, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 57 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pridelenú ako tlač 57a.

    Vládny návrh odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím vás, pani ministerka, aby ste odôvodnili návrh predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som opakovane zdôvodnila predloženie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998. Vysvetľovala som už včera situáciu, ktorá sa vytvorila v rozpočtovom hospodárení štátu. Na jednej strane je to nevyhnutnosť pokryť niektoré výdavky v určitých rezortoch, kde sa v priebehu tohto roka naakumulovala krízová situácia. Medzi tieto rezorty patrí rezort školstva, zdravotníctva, tepelné hospodárstvo, čiastočne pôdohospodárstvo, a sociálne dávky treba tiež vyplatiť vzhľadom na to, že v priebehu roka 1998 sa prijali niektoré legislatívne normy, ktoré zvýšili nároky na výdavkovú časť práve z tohto titulu.

    Vláda Slovenskej republiky pristúpila k riešeniu týchto otázok veľmi zodpovedne. Na jednej strane sme sa rozhodli zvýšiť viazanie alebo zaviesť viazanie v jednotlivých kapitolách tak, aby sa usporené prostriedky potom prerozdelili na riešenie práve týchto sfér, ktoré som pred chvíľočkou vymenovala. Používame teda iba rozsah viazania prostriedkov na pokrytie nevyhnutných potrieb v školstve, v zdravotníctve, vo sfére sociálnych dávok, v pôdohospodárstve a podobne. Veľmi dobre si uvedomujeme, že napríklad v zdravotníctve nie smie schopní z tohto dôvodu riešiť situáciu, ktorá je výsledkom dlhoročného nahromadenia ťažkostí v tomto rezorte v dôsledku toho, že sa v ňom vlastne nepristúpilo k reformným krokom. Je to preto naozaj len kvapka v mori, ale, žiaľbohu, viacej sme neboli schopní v danej situácii urobiť.

    Na rok 1998 boli nadhodnotené príjmy na príjmovej časti rozpočtu. Podľa odhadu našich odborníkov a, bohužiaľ, ukazuje sa to ako oprávnené, do konca tohto roku výpadky na strane príjmov budú predstavovať 11,2 miliardy korún. Máte k dispozícii aj správu o hospodárení štátneho rozpočtu za III. štvrťrok. Myslím si, že tie čísla, ktoré sú v nej uvedené, jednoznačne potvrdzujú takýto nepriaznivý vývoj na príjmovej časti rozpočtu. Je to výsledok zrejme nielen komplikovanej situácie, ktorá je v podnikateľskom sektore, je to aj výsledkom veľmi nízkej a klesajúcej finančnej disciplíny, ale aj výsledkom toho, že sa tak, ako sme poukazovali už dávnejšie, príjmy na rok 1998 do štátneho rozpočtu nadhodnotili.

    Preto v návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 navrhujeme zvýšiť schodok iba o sumu 11,2 miliardy, ktorá zodpovedá predpokladanému poklesu príjmov do štátneho rozpočtu do konca roka. Nezvyšujeme tento schodok z titulu zvyšovania výdavkov, ako som už vysvetlila, viazanie výdavkov v niektorých kapitolách sme použili nato, aby sme mohli riešiť tie najpálčivejšie otázky v niektorých iných rezortoch.

    Keďže som včera podrobnejšie uvádzala aj niektoré čísla, ktoré demonštrovali vývoj na príjmovej časti štátneho rozpočtu, nechcem zbytočne toto auditórium zdržiavať a chcela by som vás len požiadať o podporu tohto zákona tak, aby sme mohli uskutočniť všetky úkony, ktoré sú potrebné, a do konca tohto roku súvisiace s uvoľňovaním prostriedkov, súvisiace aj s krytím schodku štátneho rozpočtu štátnymi pokladničnými poukážkami. Je to jednoducho veľmi dôležité z hľadiska akého-takého zabezpečenia chodu štátu do konca roku 1998. Preto vás opakovane prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľa.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Vladimírovi Bajanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte (tlač 57), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 76 z 2. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky - prosím, opravte si - číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte (tlač 57) v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Uznesením číslo 16 zo dňa 3. decembra Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčal návrh schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením číslo 7 zo dňa 3. decembra 1998 tiež schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 6 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci a 3 sa zdržali hlasovania.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998, schváliť.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci - pán poslanec Baco a pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco ako prvý písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená vláda,

    vážené dámy a páni,

    mám pozmeňujúci návrh tohto charakteru. Rozpočtová kapitola ministerstva pôdohospodárstva sa v roku 1998 zvyšuje o 1,3 miliardy Sk. Tieto finančné prostriedky sa použijú v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve na prefinancovanie prác spojených s tragickou letnou povodňou v Prešovskom a Košickom kraji, na čiastočné vyrovnanie škôd poľnohospodárom počas jesenných povodní na východnom Slovensku, ako aj na čiastočnú úhradu škôd spôsobených poľnohospodárom katastrofálnym suchom trvajúcim od jesene 1997 do leta 1998 a mimoriadne nepriaznivým počasím na jeseň 1998. Finančné prostriedky použité na tieto účely doteraz sa vrátia poľnohospodárom na použitie na dotačné tituly podľa pôvodného zámeru na rok 1998.

    Vo väzbe na tento môj pozmeňujúci návrh potom článok I bude znieť:

    "Zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 sa mení a dopĺňa takto:

    (1) V § 1 ods. 1 sa suma 179 800 miliónov nahrádza sumou 168 600 miliónov a suma 184 800 miliónov sa nahrádza sumou 186 100 miliónov.

    (2) V § 1 ods. 2 sa suma 5 mld. nahrádza sumou 17 500 500 mil. korún."

    Na základe uvedeného sa potom príslušne upraví aj príloha číslo 1 zákona číslo 375/1997 Z. z.

    Zdôvodnenie môjho návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, prosím vás, nediskutujte s pánmi poslancami, máte slovo v rozprave.

  • Pán podpredseda, poslúchnem vás.

    Zdôvodnenie. Katastrofálne prírodné udalosti, dámy a páni, spôsobili v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve mimoriadne nepredvídané škody, ktorých následky sa doteraz financovali z prostriedkov plánovaných na dotácie pre poľnohospodárstvo. Na neúnosnosť tohto stavu som v septembri a októbri upozornil vládu Slovenskej republiky a navrhol som ako minister pôdohospodárstva vláde Slovenskej republiky riešiť tento problém zvýšením rozpočtovej kapitoly. Tento môj návrh sa stretol vo vláde s podporou. Samozrejme, tento návrh som predkladal v rámci zmeny zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Keďže od konca októbra 1998 je tu iná vláda a legislatívny proces sa obnovil až v novembri 1998, nebolo možné tento zámer realizovať a je ho možné a potrebné realizovať ako riešenie objektívneho problému v teraz prerokúvanej novele zákona.

    Chcel by som, dámy a páni, poukázať na to, že od septembra minulého roka do augusta tohto roka napršalo 48 % zrážok z dlhoročného priemeru, teda ani polovica. Z tohto titulu nastali mimoriadne škody na množstve a kvalite úrody. Z toho dôvodu napríklad len tržby za repku olejnú, ktoré bývajú inak promptné, v auguste chýbali oproti iným rokom v objeme takmer jednej miliardy korún. Takisto by som chcel poukázať na to, že vzhľadom na to, že príroda si vždy problém, ktorý spôsobila, vyrovná, po týchto extrémnych suchách, katastrofálnych suchách prišla veľmi mokrá jeseň a stalo sa to, že do mrazov zostala na poli úroda za ďalšiu jednu miliardu korún. Takže máme dnes pomaly Mikuláša a, bohužiaľ, máme na poli zamrznutú cukrovú repu, máme na poli zamrznuté zemiaky, máme na poli zamrznutú slnečnicu, kukuricu, takisto v hodnote asi jednej miliardy korún.

    Nežiadam, dámy a páni, aby sa škody, ktoré spôsobila príroda poľnohospodárom, uhradili. Sumu, o ktorej hovorím, treba vidieť tak, že ide asi o štvrtinu úhrady z týchto spôsobených škôd. Takisto chcem pripomenúť, že náklady na povodne, ktoré boli doteraz financované, teda na riešenie škôd a odstraňovanie následkov z povodní, ktoré boli financované z prostriedkov, ktoré boli určené pôvodne v rozpočtovom pláne na dotácie, táto suma reprezentuje sumu približne 430 miliónov korún. A poukazujem takisto na to, že k dnešnému dňu nie sú úplne vyčíslené škody z povodní mimoriadneho charakteru, ktoré vznikli v mesiacoch september a október na východnom Slovensku.

    Dámy a páni, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste zobrali tieto objektívne fakty do úvahy, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    štátny rozpočet na rok 1998 sa schvaľoval ako značne napätý. To je úvodná veta k správe, k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Vážené dámy, vážení páni, každý štátny rozpočet sa schvaľoval, schvaľuje a bude schvaľovať ako značne napätý, čo je nakoniec podľa môjho názoru aj správne, pretože je to vždy najrozhodujúcejší dokument budúceho ekonomického a predovšetkým rozpočtového hospodárenia našej krajiny.

    Prirodzene, že predovšetkým v oblasti príjmovej časti sa vychádza z istých predpokladov, z istých kvalifikovaných odhadov a myslím si, že nebolo tomu inak ani pri návrhu rozpočtu na rok 1998. Na druhej strane reálny vývoj ukazuje, že v oblasti príjmovej existuje stav, ktorý sa môže nazvať možno radikálnejší ako značne napätý a súhlasím s tým, že predovšetkým v príjmovej položke dane z pridanej hodnoty kvalifikovaný odhad sa dosť odchyľoval - a dnes to už súčasnosť potvrdzuje - od reálnych možností, schopností a výkonnosti našej ekonomiky. Na druhej strane veľmi jednoznačne treba zdôrazniť, že až na túto problémovú príjmovú položku je zaznamenaná oproti roku 1997 - a predpokladám, že to bude aj k 31. 12. 1998 v porovnaní s 31. 12. 1997 - značná dynamika ostatných príjmových položiek tak pri priamych, ako aj pri nepriamych daniach. Takže myslím si, že dnes naozaj už nie je opodstatnené alebo je opodstatnené, ale kvalifikovaný odhad je jedna vec, reálna skutočnosť je vec druhá, je potrebné na túto oblasť aktuálne reagovať.

    Chcel by som teda povedať, že vzhľadom na tento vývoj, a nakoniec to tu bolo aj niekoľkokrát povedané, a ja pozitívne kvitujem, že aj od pani ministerky financií, že ministerstvo financií na tento vývoj bolo pripravené a bolo pripravené aj okamžite predložiť návrh na rokovanie vlády, pokiaľ by to po voľbách bolo v mojej kompetencii a mohol som tieto veci riešiť. Ale, vážené dámy a páni, čo považujem za kľúčové, je nie celkom objektívne hodnotenie, ja nebudem hovoriť teraz o ekonomike ako celku, ale o rozpočtovom hospodárení. Niekoľkokrát sme boli obvinení, že naše rozpočtové hospodárenie aj k tomu termínu, keď som ja odovzdával úrad, sme odovzdali s jednou veľkou nulou. Vážené dámy, vážení páni, pýtam sa, odkiaľ súčasná vláda zobrala tých viac ako 5 miliárd Sk, ktoré som do poslednej chvíle svojím rozhodnutím v rámci rozpočtového hospodárenia viazal.

    Vážené dámy, vážení páni, ukážte mi jednu vládu, ktorá pred voľbami pamätá aj na to, že treba ekonomicky zabezpečiť život ostatných rezortov. Ja nepovažujem celkom za seriózne, že sa na pôde Národnej rady naozaj nepovedala ešte táto skutočnosť, pretože dnes uvoľňujete 4,3 miliardy Sk, ktoré v rámci mojich kompetencií a kompetencií ministra financií boli viazané a považoval som to za potrebné a argumentoval som tým, že ekonomický život na Slovensku pokračuje aj po voľbách, nech sa skončia akokoľvek. V rámci tohto riešenia ste mohli ako jedno z prvých opatrení spraviť uvoľnenie prostriedkov pre školstvo, či už to bolo základné školstvo, či už to bolo stredné školstvo, či už to bolo vysoké školstvo, a tento skutok, ktorý ste mohli v rámci uvoľnenia viazania rozpočtových prostriedkov, nemal žiadnu inú hodnotu ako 700 miliónov Sk.

    Ak dnes spoločne konštatujeme, že prioritne treba riešiť niektoré vážne problémy v oblasti rozpočtového hospodárenia a spoločne sa k tomu priznávame, tak objektívne treba priznať, že sme na to nechali 4,3 miliardy Sk, vláda Slovenskej republiky, ktorá zodpovedala za rozpočtové hospodárenie na Slovensku pred voľbami. Takže ak, vážené dámy a páni, 5 miliárd Sk je jedna veľká nula, potom by som bol rád, keby sme tých núl, ktoré majú takúto hodnotu, mali čo najviac.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa môjho názoru upozornil ešte na ďalší, viac-menej procedurálny problém. Upozorňujem na to jednoducho preto, že by sa nemal takýto problém opakovať a materiály, ktoré idú na rokovanie Národnej rady, by mali byť v prísnej harmónii a nemali by byť navzájom antagonistické a protirečivé.

    Vážená pani ministerka, tlač 55 je správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 1998. V časti C návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa píše: Národná rada Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 1998 súhlasí so zámerom vlády Slovenskej republiky, aby sa v štvrtom štvrťroku tohto roku viazali prostriedky štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových kapitolách tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, ktorý je stanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Vážené dámy, vážení páni, 26. 11. dostaneme dokument s takýmto návrhom s prezentačnou pečiatkou a 27. 11. dostaneme dokument, kde sa zásadne rozpočtový schodok mení. Takže, pani ministerka, darmo hovoríte, že presne tak, tieto dokumenty sú v jasnom rozpore. Upozorňujem, prirodzene, že nie je to vecný problém, je to procedurálny problém a prosím, aby sa takéto závažné nepresnosti jednoducho v dokumentoch, ktoré dostáva Národná rada Slovenskej republiky, nevyskytovali. Ja som už teda na to upozornil a myslím si, že bude objektívne, keď to budeme hodnotiť k 31. 12., že predsa len teda dynamika rastu daňových príjmov či už v oblasti priamych alebo nepriamych daní oproti roku 1997 bola zabezpečená.

    Je nepochybne jasné, že táto novela z formálnej stránky smeruje k tomu, aby ministerstvo financií malo možnosť emitovať v navrhovanom rozsahu štátne pokladničné poukážky a prostredníctvom týchto štátnych pokladničných poukážok kryla priebežný schodok štátneho rozpočtu. Takýmto spôsobom sa navrhuje uvoľniť 4,3 miliardy Sk, pričom je uvedené, ako ste ma upozornili včera, pani ministerka, na strane 6, aké priority pri uvoľňovaní týchto 4,3 miliardy Sk vláda Slovenskej republiky a ministerstvo financií má na mysli. Ja, prirodzene, nemám výhrady voči týmto prioritám, ktoré sú tu uvedené, ale, vážené dámy a páni, ak rokujeme o viac ako 4 miliardách, myslím si, že závažným nedostatkom tohto materiálu je to, že nenavrhuje konkrétne, aké objemy, na ktorú prioritu budú použité. Bude na teplo použitých 50 % z tohto navrhovaného objemu alebo 30 %, alebo 10 %? Bude na zdravotníctvo použitá jedna miliarda alebo jeden a pol miliardy? Myslím si že nič by sa nestalo, keby explicitne v tomto návrhu novely zákona o štátnom rozpočte boli jasne uvedené, samozrejme, aj príslušné objemy, ktoré sa na tie priority, ktoré uvádzate, s ktorými sa uvažuje. Ja mám informáciu alebo spoločne teda všetci členovia výboru pre financie, rozpočet a menu máme informáciu, že približne 1,7 miliardy by malo ísť na teplo, približne 1,5 až 1,6 miliardy na sociálne dávky, 500 miliónov by malo ísť na prechodnú návratnú finančnú výpomoc zdravotným poisťovniam a približne 250 miliónov Sk pre rezort pôdohospodárstva. Sú tam potom aj niektoré menšie položky v súvislosti so zabezpečením volieb do samosprávy, to sú rádovo 30 alebo 35-miliónové položky, a súčasne teda disponujeme informáciou, že v rámci predchádzajúceho viazania už bolo v prospech základného, stredného a vysokého školstva uvoľnených 700 miliónov. Som naozaj presvedčený, že tieto objemy mali byť explicitne uvedené v tomto návrhu a mali sa potom premietnuť aj do prílohy číslo 1 k zákonu číslo 375/1997 Z. z.

    Vážené dámy, vážení páni, naozaj to nepovažujte za nezdvorilosť, ale ja naozaj ešte raz v závere chcem zdôrazniť, že predchádzajúca vláda v oblasti rozpočtového hospodárenia tu nenechala veľkú nulu. Ak by tu bola nechala veľkú nulu, tak sa nemôžeme dnes rádovo baviť o viac ako 5 miliardách Sk. A ešte jedna teda formálna poznámka, čo mi naozaj v tomto dokumente chýba. Ak to aj nemalo byť celkom jasne uvedené podľa jednotlivých rozpočtových kapitol, mohla byť aspoň zmienka, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou v rámci kompetencií vlády, prípadne v rámci kompetencií, ktoré považujem za správne, v rámci kompetencií ministerky financií dôjde aj k presunom medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami v rámci uvoľnenia viazania, myslím si, že v tomto materiáli sme mali mať aspoň načrtnuté, aj keď nie úplne presne vyčíslené, ktorých kapitol sa tieto presuny a predovšetkým ktorých kapitol sa krátenie bude týkať.

    Vážené dámy, vážení páni, už včera som povedal, že v každom prípade podporím tento návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. S tým niekoľkomesačným konštatovaním, že v oblasti rozpočtového hospodárenia sme tu zanechali jednu veľkú nulu, zásadne nemôžem súhlasiť. A tento materiál, ktorý predkladáte, je toho jasným dôkazom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Ak dovolíte, rada by som doplnila vystúpenie pána poslanca Maxona, a to v tej časti, kde hovoril o nule. Tieto informácie o nule nie sú len z terajšieho obdobia, ale chcem pripomenúť, že hlavne v predvolebnom období bola v tlači rozšírená informácia, že vláda má vládnu kasu na nule.

    Vážení, to bola silná účelová predvolebná manipulácia, pretože občania, ktorí nepoznajú kontinuálny prítok a odtok peňazí do štátneho rozpočtu, nevedia pochopiť, že intenzita prítoku a odtoku v určitých momentoch môže mať takú intenzitu, že na jeden deň alebo dva sa vyskytne takáto situácia. Čiže, vy ste tu občanom dávali obraz o našom finančnom hospodárení ako úplných nezodpovedných štátnych predstaviteľov, ktorí devastovali pokladňu tak, že po nich potopa. Ako vidíte, pán minister Maxon jasne prezentoval, že nieže sme neboli nie zlí hospodári, ale dokonca sme boli morálni hospodári, pretože my sme nemuseli urobiť viazanie finančných prostriedkov alebo ho menej rešpektovať, a potom by tie finančné prostriedky neostali. My sme postupovali bez ohľadu na to, či vyhráme, alebo nevyhráme voľby tak, aby aj po voľbách príslušné financie podľa ročných proporcií v štátnom rozpočte boli.

  • Pán poslanec Maňka.

    Prepáčte, pán poslanec, pán minister Černák požiadal o slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka financií,

    kolegyne a kolegovia,

    doteraz som bol presvedčený o tom, že ekonomiku v predchádzajúcej vláde riadil pán poslanec Kozlík, bývalý podpredseda, ale po tom, ako pani poslankyňa Tóthová hovorí o štátnom rozpočte a o tom, aký je príjem, odliv a ako účelovo zavádzame občanov, dovoľte mi len niekoľko poznámok. Budú to poznámky, ktoré sa týkajú môjho rezortu, ale sedel som tam vzadu v opozičných laviciach a pamätám si na naše návrhy, ktoré sme dávali v júni, v júli, v auguste. Takže, dovoľte mi povedať pár slov aj k viazaniu prostriedkov v rozpočtových kapitolách.

    Dámy a páni, hovoril som o tom, že zvonku, keď sa človek pozerá na tento parlament, má pocit, ja konkrétne mám pocit, ako keby sa mi snívalo. Pretože to, čo sme našli v tých rezortoch, je v príkrom rozpore s tým, čo tu teraz prezentujete, alebo to, ako štyri roky v tomto parlamente bola vykonávaná moc, je v príkrom rozpore s tým, o čom teraz vaši poslanci hovoria. Ale, prosím, prihlásil som sa k výzve pána poslanca Šimka, že budem len vecný a že nebudem osobný.

    Dovoľte mi pripomenúť, ak ma pamäť neklame, pán minister Maxon uvoľnil viazanie rozpočtovej kapitoly školstva v posledný deň, ako odchádzal z ministerstva. Pani ministerka Slavkovská, bývalá, tá by to mohla povedať. Táto vyzývala cez noviny, však občania si pamätajú, prosila. Áno, áno, bude. Aj bolo, a bolo to uvoľnené v posledný deň, ako odchádzal pán minister Maxon z funkcie. Takže žiadna rétorika o tom, že nič ste neviazali. Viazali ste, pretože ste videli, kam to smeruje a ako to ide.

    Viete, bol som minulý týždeň na stretnutí s odborármi a so zamestnancami Martinských strojární, OTF Nižná. Tam ste mali počúvať, v akom stave sme prebrali rezorty. Tam ste mali počúvať, čo tí ľudia potrebujú. Totálne straty, majú kontrakty, vedia vyrábať a nemajú prostriedky, nemajú zdroje. Bankový sektor, ktorý roky financoval deficit štátneho rozpočtu, poldruha roka nepustil väčší prevádzkový úver do slovenskej ekonomiky. Zďaleka nebol zabezpečený život rezortov. Vojaci neplatia. Za diaľnice sa neplatilo. Učiteľom sa neplatilo. Škole neplatia. Preboha, veď to sú fakty, ktoré sú tu na stole a ktoré tí občania, ktorým sa cez televíznu obrazovku prihovárate, prežívajú na vlastnej koži. Neplačeme, nesťažujeme sa, sme pripravení riešiť problémy, ktoré sme zdedili.

    Ale dojímavo vystúpil pán Baco. Ja som bol tu s mojimi kolegami z Prešova druhý deň po povodniach v Jarovnici aj v Dubovici, aj v obciach, ktoré boli postihnuté. Tu sme prosili, dajte peniaze. Volali, vyzývali verejne bývalého premiéra, aby išiel do tej oblasti. Nešli ste. A teraz pateticky hovoriť o tom, že tie obce sú postihnuté! Včera vláda Slovenskej republiky riešila financovanie strát, ktoré tam boli spôsobené. Včera na to našla prostriedky a my to, čo spôsobili povodne, samozrejme, za to nemôžete ani vy, ani nikto, je to vyššia moc, ale táto vláda to bude financovať, a táto vláda bude hľadať prostriedky.

    Dovoľte mi ešte opýtať sa, pán bývalý minister Maxon, keď ste mali toľko peňazí na účte, prečo ste nekonali v kauze Transpetrol. Prečo ste za maličkú pohľadávku, ktorá neskôr vybehla rádovo na 40 miliónov korún, nechali exekuovať majetok Slovenskej republiky v trhovej hodnote 2,5 miliardy? A teraz máme s tým problémy. Teraz to musíme právne ošetrovať a snažiť sa, aby strategický podnik, aby bohatstvo všetkých tých, ktorí nás volili, sa vrátilo tam, kde sa má.

    Takže, dámy a páni, prosím vás pekne, povedal som, že budem vecný. Mám tu množstvo, množstvo argumentov, ale sme pripravení ich riešiť, ale skutočne mesiace, posledné mesiace stav hospodárenia v mojom rezorte - mohol by som byť konkrétny, Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Agentúra Donar - 30 miliónov každý mesiac, jedna aj druhá. Po 300 miliónov tam išlo. Boli to účelne vynaložené prostriedky? Umelo znižovaný základ. Takže, prosím vás, štátny rozpočet nie je trhací kalendár. Štátny rozpočet bol v takom stave, že som pani ministerke vôbec nezávidel, keď si na svoje kreslo sadla. Sme pripravení to riešiť. Bude to cítiť aj občan vo svojej peňaženke, na svojej koži, ale situácia sa skonsoliduje a pôjdeme rýchlo ďalej. Len, prosím vás, nepoučujte nás o tom, v akom dobrom a perfektnom stave ste to všetko nechali. Dokonca tu zaznelo pri programovom vyhlásení, že keď si neviete ani požičať, tak choďte od toho preč. Nechceme si požičiavať, pretože nožnice sa otvárajú. Dlžoba je už obrovská. Musíme občanom jasne povedať, ako to stojí a ako sa dajú veci riešiť.

    Takže, kolegyne a kolegovia, pani ministerka určite povie ešte viacej faktov. Ak niekto z vás bude mať záujem o konkrétne fakty, mám šesť kontrolných správ v kufríku. Nech sa páči, osobne mu ich ukážem.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Tuchyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, len uviesť, že rozpočet je zákonom Národnej rady. Je zákonom, ktorý stanovuje hospodárenie na rok 1998, a nie na trištvrte roka tohto roku. Štát jednoducho nie je súkromným vlastníctvom. Štát je náš spoločný, koalície i opozície, nakoniec, všetkých občanov. Minister je služobník, nie vladár. Musí slúžiť štátu, lebo je teda služobníkom tohto štátu. Len sa pýtam, prečo, keď sme tak dobre hospodárili, prečo sa musíme týmto zaoberať. Prečo to musíme dopĺňať? Podporujem toto opatrenie, lebo štát musí fungovať. Oceňujem zároveň, že v prvom čítaní sme spoločne koalícia i opozícia tento návrh podporili a verím tomu, že tomu bude i teraz tak.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

  • Nie. Ústne do rozpravy, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Doplnil by som pána ministra v tej dynamike priamych a nepriamych daní. Ak sme dnes spomínali, že je dynamika priamych a nepriamych daní, tak skúsme sa pozrieť, že vlastne najväčšie neplnenie je v tých nepriamych daniach, a hlavne je to daň z pridanej hodnoty. A keď hovoríme o dynamike priamych daní, tak keby sme si urobili štatistiky, možno by nám ukázali, že ten diskriminačný zákon, ktorý hovorí, že si môžu privatizéri, ktorí sprivatizovali od Fondu národného majetku, dať do daňového základu investovanú sumu, tak možno, že už tento rok nebolo toľko zdrojov, aby sa tento zákon využíval. Čiže, môže to byť aj takáto skrytá dynamika.

    Ďakujem.

  • Pán minister Černák,

    každá transformujúca sa krajina má dnes veľké problémy v ekonomike. Má ich aj Slovenská republika. Tu od nástupu vašej vlády stále počúvam o tom, v akom katastrofálnom stave sme zanechali ekonomiku tejto krajiny. Iste, problémy sú. Na druhej strane ale je akýsi obrovský optimizmus a ja by som bol rád, keby sa realizoval, o tom ako nás Európska únia čo najrýchlejšie prijme do prvej skupiny, ako sme pre Európsku úniu už zrazu prijateľní.

    Ja sa pýtam, ak je taká zlá ekonomika, už v súčasnom období pre Európsku úniu ekonomické kritériá na plnenie podmienok Asociačnej dohody, ba dokonca už s prihliadnutím na maachstritské kritériá neplatia? Alebo nám ide urobiť Európska únia výnimku vo vzťahu k ekonomike? Ak sme predtým hovorili, že ekonomika bola dobrá v rokoch 1994, 1995, 1996, 1997, že bola sústavne na vzostupe, a napriek tomu nás v niektorých momentoch Európska únia kritizovala, poukazovala na niektoré nedostatky, a oprávnene, pretože za tri, za štyri roky sa všetko nedá vyriešiť, teraz takýto katastrofálny stav ekonomiky Európskej únii neprekáža tomu, aby sme išli do prvej skupiny? Tak, v čom je logika? V čom je tu ten problém? Je to určité politikárčenie aj v tomto prípade? Alebo tu skutočne platí tá situácia, ktorá tu zaznela včera na pléne, že chceme za každú cenu povedať, aká je tu čierna diera, aby potom každý určitý úspech sa vydával za obrovský úspech? Alebo za všetkým možným sa urobila zlá predchádzajúca vláda? Nerozumiem tomu. Na jednej strane obrovský nedostatok a na druhej strane obrovský úspech. Tie sa ale vylučujú. Tak, ako je to vlastne?

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci,

    najprv chcem pánu ministrovi Ľudovítovi Černákovi pripomenúť, že nie je dobrý kresťan, pretože najprv sľúbil, že nebude osobný a bude sa riadiť filozofiou pána Šimka, ktorú predniesol minule vo svojom vystúpení, ale potom nezabudol napadnúť pána predchádzajúceho premiéra za to, že nie príliš promptne pomáhal tým nešťastníkom, ktorí boli obeťami povodne. Ja si myslím, že pán premiér na to reagoval primerane a včas. Pán Černák, to ti len pripomínam v každom prípade. A chcem povedať, že si nemal pravdu. Ten sľub musíte splniť preto, že ste ho dali už pred voľbami a že ste zneužívali aj obecné samosprávy na to, aby nám posielali, ja som konkrétne v tomto roku už dostal od pána starostu KDH dvojnásobne zvýšenie nájomného, i keď byt som si odkúpil do osobného vlastníctva. Takže, ani na to nedal pozor. A to presne štyri dni pred voľbami.

    Ale, na záver svojho vystúpenia chcem sa opýtať, a pán predsedajúci, aby si ma hneď neprerušoval, chcem sa opýtať pána predsedu parlamentu, kde zobral toľkých infantilných doktorov alternatívnej medicíny, ako je pán poslanec Maňka, ktorý nám tu cez noc prečítava Dobšinského rozprávky, a potom je odborníkom na všetky oblasti spoločenského a verejného života v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Reagujem na pána ministra Černáka. Pán minister, nie je to korektné prekrúcať veci, my sme reagovali na to nešťastie povodne, ktoré bolo, okamžite a niekoľko miliárd korún sme vynaložili na nevyhnutné práce. Štátne lesy, podniky zo svojich prostriedkov, vodohospodárske podniky zo svojich prostriedkov a použili sme 430 miliónov Sk prostriedkov, ktoré sme mali pôvodne pridelené na dotácie pre poľnohospodárov, na niektoré záchranné a nevyhnutné nápravné riešenia. Ide o tie peniaze, ktoré boli pôvodne určené poľnohospodárom na dotácie, a nedostali tieto dotácie. Už som to povedal aj vo svojom vystúpení, že sme mienili tento problém vyriešiť definitívne, napraviť, vrátiť tie peniaze poľnohospodárom pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok, pretože sa ukázalo, že to bude potrebné.

    Ďalších 130 miliónov Sk takýchto finančných prostriedkov sme vynaložili na škody z povodní, ktoré boli neskôr na východnom Slovensku. Takmer za 3 miliardy Sk nastali poľnohospodárom škody z úplne katastrofálnych podmienok počasia. Ešte sa nikdy nestalo, ja si nepamätám, mám vyše 50 rokov, aby zostala úroda na poli za vyše 1 miliardu. To sa v tomto roku stalo. Nehovorím, že vy ste päť týždňov pri vláde, že vám sa to stalo alebo nám, ale to je fakt. Preto by som chcel poprosiť, vecne sa na toto pozrime a podporme túto úplne mimoriadnu katastrofálnu situáciu tak, že poľnohospodárom tie dotácie nezoberieme, ale im vrátime to, čo sa použilo v týchto katastrofálnych situáciách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister Černák, vy máte zvláštny slovník a zvláštnu metodiku. Vaše vystúpenie sledujem veľmi starostlivo a veľmi pozorne a musím povedať, že všeobjímajúco vyhlásite, ako treba byť slušný, čestný, jemný, plachý a hebký k opozícii a k ďalším v parlamente, pobozkáte pána poslanca Šimka pomaly za jeho výzvy, o ktorých som ešte ani nepočul, a potom zaútočíte brutálnym spôsobom na bývalú vládu a myslíte si, že všetko je pravda. Ja som vás počúval v rozhlase, keď ste išli z Martina. Robili ste tam hviezdnu šou, ako idete riešiť zamestnanosť a ako to bývalá vláda nezvládla, a keď ste hovorili v druhej vete, ako to chcete ísť riešiť ďalej, tak ste vyhlásili celému ľudstvu, že máte dvoch ľudí v Eximbanke a že tí budú hľadať obchody pre Martin. Toto sú nástroje, ktoré má dnes v rukách minister hospodárstva. Ale bývalá vláda za všetko môže. Urazilo ma aj mojich kolegov, som presvedčený, že hovorím aj za nich, toto vaše tvrdenie a máte problémy so sémantikou a s výkladom, pretože ste povedali vetu, že vôbec na povodniach nikto nebol. Ja som tam bol mnoho týždňov. Vaši niektorí 15-kiloví súkmeňovci doniesli vrece zemiakov a celé ľudstvo muselo obdivovať fotografie, ako ste tam tie zemiaky dopravili. Pomaly o tejto donáške zemiakov do povodňovej oblasti vedeli na Marse. V tejto súvislosti by bolo skutočne vhodné, keby ste sa zamysleli nad úvodom vášho vystúpenia o tom, že ste v programovom vyhlásení vlády sľúbili, že budete aj načúvať opozícii, a to vaše politické kadidlo na to, čo tu všetko bolo zlé, prosím vás, zabudnite, pretože máte také isté nástroje k dispozícii, aké mala bývalá vláda pri riešení otázok nezamestnanosti, pri riešení sociálnych a ďalších otázok a pri riešení problémov v celom hospodárstve. Pán minister Šagát hovoril o latríne a elektrickom kresle. V tejto vete mal pán minister Šagát pravdu.

  • Pán poslanec Šepták - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, chcel by som dodať len jedno. Nebudem opakovať môjho predrečníka pána Kalmana, ale myslím si, že to expozé, ktoré tu bolo v minulom týždni, keď páni ministri vlastne predstavili celému Slovensku, do akých problémov minulá koalícia dostala Slovenskú republiku. Je nám všetkým jasné, že pokiaľ budeme takto pokračovať ďalej a nebudeme sa dívať do budúcnosti a nebudeme hľadať nejakú spoločnú reč na to, aby sme skutočne prispeli všetci k tomu, aby sme sa mali lepšie, tak tie nožnice sa budú roztvárať ešte viac. Prečítam len stanovisko Európskej únie, ktorá vo svojom hodnotení Slovenskej republiky konštatuje, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a Slovensko by malo byť schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v krátkodobom horizonte pod podmienkou, že bude fungovať trhová ekonomika.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister Černák,

    skôr než som vás osobne poznal, niekto o vás vyhlásil, že ste zlatoústy Černák. Je obdivuhodné, s akou ľahkosťou púšťate slová, fakty, argumenty a čísla, s akou ľahkosťou udriete a hneď pohladíte. A pritom sám seba rozporujete v konštatovaniach. Je zarážajúce, že minister hospodárstva bez akýchkoľvek hlbších analýz skutočného stavu vynáša katastrofické scenáre a vízie o perspektívach fungovania hospodárstva Slovenskej republiky. Ak argumentujete problémami, ktoré existujú v podniku zbrojárskeho priemyslu, divím sa, že ste si nezobrali na pomoc, keď ste išli do Martina, aj pána Havla, aby vám pomohol vyriešiť problém, ktorý spôsobil na Slovensku. No a na záver svojho vystúpenia by som rád od vás videl tých šesť kontrolných protokolov, ktoré máte v kufríku, pretože minule ste čosi o takýchto dokumentoch hovorili a nikto sa vás na ne nespýtal. Ja by som bol veľmi rád, keby ste ten kufrík otvorili a ukázali tie protokoly.

    Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Kužma.

  • Som smutný z toho, že niektorí ľudia tu vytĺkajú politický kapitál na nešťastí druhého. My sme do tých Jarovníc, ja som z Prešova, do Renčišova chodili minimálne dva týždne, nedoniesli sme tam jedno vrece zemiakov. A chcem tu pripomenúť, že minimálne za tieto prvé dva týždne tam premiér republiky nebol. V tomto má pán Černák pravdu. Pri povodniach, pri hromadných nešťastiach, pri živelných pohromách je zákonná povinnosť postarať sa o občanov, a preto by som nebol rád, keby ste tu urážali všetkých ľudí, ktorí dobrovoľne organizovali zbierky v Prešovskom kraji, ktorí tam nosili nezištne potraviny, nosili nezištne peniaze. Bol by som rád, keby ste si uvedomili, že títo ľudia to nerobili preto, aby boli v televízii, aby boli na fotografiách, ale že chceli svojim rodinám, svojim známym, svojim blížnym pomôcť. Tak to bol jeden veľký rozdiel medzi tým, čo sme robili my ako občania, a tým, čo robil štát. A môžem tu miestoprísažne povedať, minimálne v obci Dubovica, kde osobne poznám pána starostu Robu, že dodnes sa boria s problémami po záplavách, nie sú tieto veci ohľadom škôd dofinancované a takisto aj v obci Jarovnice im chýbajú prostriedky. Takže som osobne rád, že nová vláda si toto zobrala za svoje. Ide zima, ktorá je na východe oveľa krutejšia ako tu v Bratislave, a ide dačo pre tých ľudí robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem reagovať na pána ministra Černáka. Nehnevajte sa, ale je mi trápne, keď posudzujem vaše alebo keď som počúval vaše vystúpenie. Už sme to počuli párkrát. Prosím vás, urážate západných politikov a ekonómov, že nepoznajú situáciu na Slovensku, pretože uvádzali spolu s vami ako jediný dôvod, prečo nie sme v prvej skupine, prítomnosť Mečiara a HZDS vo vláde, nie ekonomiku. A dnes spolu s vami tvrdia, že dobiehame do prvej skupiny. Tak buď klamete, alebo naozaj nechcete ísť do Európskej únie, a preto začínate očierňovať republiku. Dnes už je to oveľa dôveryhodnejšie pre zahraničie, keď člen vlády očierňuje. Keď to robil opozičník, tak to brali ako politický šport.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Skutočne by som vás všetkých prosil, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prestaňme pri návrhu zákona o štátnom rozpočte vyťahovať kauzu povodne. Je to nedôstojné nás všetkých, ako tu sedíme, ale aj voči tým ľuďom, ktorí utrpeli ujmu. Ja som tam bol 6 až 7 týždňov v kuse 24 hodín denne a mohol by som rozprávať o týchto tragédiách dosť. A teraz vyťahovať pomoc alebo nie, je to zlé. Pán minister Černák začal...

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... na pána ministra Černáka, pretože on začal vyťahovať túto kauzu v súvislosti s rokovaním o zmene zákona o štátnom rozpočte. Vyzývam vás všetkých, prestaňme túto tému v tejto súvislosti, je to nedôstojné. Skutočne, hanbím sa za to, že pán minister Černák túto tému vôbec načal.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne by som bol rád, keby sme sa vrátili k prerokúvanému návrhu vládneho zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené kolegyne a vážení kolegovia,

    napriek tomu, čo som si všetko vypočul, pokúsim sa opätovne prihlásiť k výzve, budem vecný, ale spomeniem pri tejto príležitosti len jedného kolegu, ktorého mnohí z vás poznajú a ktorý na pôde slovenského parlamentu s obľubou citoval Ezopove bájky. Hovoril aj príhodu o najkrajšej veci na svete a najhoršej veci na svete, a nakoniec to bol ľudský jazyk. Pretože ľudský jazyk vie pohladiť, vie povedať tie najpríjemnejšie veci na svete, ale vie aj zraniť a vie povedať klamstvá, lži a nepravdy. Viete, reagovali ste na moje vystúpenie, a pritom ste používali invektívy, ktoré nebudem komentovať. Ale skutočne teraz stojíme pred dilemou diskusie tu v Národnej rade. Vystupujete v priamom prenose, hovoríte o tom, aké to bolo všetko perfektné. Tento zákon už mohol byť schválený, mohlo sa vecne pracovať, ale keďže som to už nemohol počúvať a prihlásil som sa, rozpútal som polhodinovú diskusiu, ktorá zrejme spôsobí, že tento zákon bude prijatý až zajtra, že sa o ňom bude hlasovať až zajtra. Ja som neotvoril prvý tému povodní, hovoril som len o tom, že čo ste urobili v septembri, v októbri, čo ste urobili v auguste, keď ste hovorili o tom, že sa žiadne prostriedky neviazali, pripomenul som, že posledný deň uvoľnil minister Maxon viazanie. Ja som nerobil hviezdnu šou, pán poslanec Tkáč, ja som veľmi vecne hovoril ľuďom, ktorí tak čakajú od vlády pomoc, nech je ten človek, aký je, prídete do Martina, je tam 350 ľudí v sále a pýtajú sa, či budú vianočné výplaty, alebo nebudú. A čo ja môžem sľúbiť privátnemu podniku? Žiadne úvery, pani kolegyňa Schmögnerová vám povie, v akom stave je rozpočet, žiadnu garanciu nemôžeme dať, žiadnu korunu nemôžeme uvoľniť. Jediné, čo môžeme, že im pomôžeme prihovoriť sa tam, kde zdroje sú. Takže, veľmi som si dával pozor na svoje vyjadrenia, keď som odchádzal z Martina, a riaditelia tam vyhlásili, že ľudia dostanú vianočné výplaty a ja pevne dúfam, že svoje slovo dodržia.

    Viete, jeden taký rozpor vyťahujete, hovoríte o tom, že je to rozpor - urýchlený vstup do Európskej únie a stav slovenskej ekonomiky. Ja už som z tohto miesta povedal, že by bola tragédia, keby Slovensko, ktoré veľmi rýchlo splnilo politické kritériá a po voľbe prezidenta Slovenskej republiky prakticky všetko to, čo nám Európska únia vytýkala, bude splnené, keby po splnení politických kritérií sa dostalo do problémov vzhľadom na svoju ekonomiku. A preto otvorene hovorím, že nejdeme so všetkým do novín, čo nachádzame v rezortoch. Necháme si mnoho vecí pre seba, ale žiadame o súčinnosť, a nie vyťahovať politický argument, že ako dobre to Európska únia hodnotí, pretože, ak chceme ísť do Európskej únie, musíme stabilizovať slovenskú ekonomiku.

    Takže, to sú dve stránky jednej mince a vonkoncom to nie sú dva podmieňujúce fakty. Keďže by som bol rád, aby sa tento zákon ešte dnes prijal, zásadne sa zdržím nejakých silnejších vyjadrení, nebudem už vonkoncom komentovať to, aký som kresťan, o tom predsa nebudete rozhodovať vy, o tom rozhoduje niekto iný. Ale nechali ste štátny rozpočet v stave, ktorý vyžaduje okamžitý zásah, ktorý predpokladá silné viazanie v rozpočtovom provizóriu na prvý kvartál, ktorý predpokladá ťažký rok 1999, ale dá sa riešiť. Dá sa riešiť, pokiaľ budeme vystupovať v parlamente vecne a riešiť vecné problémy vecne. A preto neodpovedám na tie pripomienky, ktoré tu mal pán Gajdoš, pán Cuper a na časť pripomienok pána Tkáča.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    naozaj nechcem zdržiavať, pretože sme sa vyjadrili, že chceme podporiť tento zákon, už je v druhom čítaní, dúfam, že vy podporíte ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol predložený z našej strany. Ale pán minister, veľmi ma mrzí, pretože vy ste naozaj v tej snahe všeličo zle povedať sa rozohnili a neuvedomili ste si, že ste šliapli trošku vedľa tým konštatovaním, čo sa stalo počas povodní, pretože, chvalabohu, váš kolega z vlády pán minister Magvaši ocenil úsilie ľudí, ktorí tu pracovali, a ocenil aj úsilie predchádzajúcej vlády. Naozaj veľa členov, pracovníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj úradov práce a ďalších a ďalších štátnych orgánov pracovalo v tých hrozných podmienkach, ktoré tam boli, pracovali skutočne hodiny a hodiny denne. Takže, myslím si, že v tomto to veľmi korektne ohodnotil pán minister Magvaši, keď poďakoval predchádzajúcemu vedeniu ministerstva a všetkým tým, ktorí pracovali na odstránení týchto povodní. Samozrejme, že musíme mať snahu, aby sme dotiahli to riešenie spoločne, aby súčasná vláda nadviazala na to dobré, čo bolo urobené, ale buďme, prosím, korektní, pretože tam sa urobilo veľmi veľa a veľmi sa mi páčilo, že sa tam nehľadelo na politické tričká, ale že skutočne starostovia pracovali s vládou, tí ľudia medzi sebou dreli a urobili pre to, a niektorými vašimi slovami v snahe spochybniť vládu sa toto všetko negovalo, tak nehnevajte sa, že sme aj my museli vystúpiť a povedať, že sa tu urobilo veľa. Ale ja viem, že ľudia, ktorí tam žijú, to najlepšie vedia posúdiť, čo sa urobilo a čo sa ešte musí urobiť.

    Ďakujem vám.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Švantner.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister Černák,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pán minister Černák určite bude so mnou súhlasiť, že sa spolu poznáme zhruba od roku 1990 - 1991. Pôsobili sme obidvaja v strojárskych podnikoch a spoločne sme sa vlastne už od tohto obdobia sťažovali na situáciu, ktorá na Slovensku vznikla. Problém so strojárskymi podnikmi - bola to taktiež konverzia a recesia v strojárskom priemysle, stratenie trhov. Na to, aby sa táto situácia zmenila, by sme sa už konečne mali prestať škriepiť, lebo vlastne deväť rokov sme premrhali v koalično-opozičných škriepkach namiesto toho, aby sme rozmýšľali nad tým, ako pomôcť strojárskym fabrikám. Myslím si, že práve teraz, pán minister Černák, z pozície ministra hospodárstva by sme mali počuť, ako túto situáciu riešiť. Určite je veľa možností a hlavnou takou možnosťou je začať budovať naše obchodné oddelenia v zahraničí, aby sme pomohli firmám, ktoré chcú predávať, ktoré chcú zamestnať našich ľudí, aby sa dostali na zahraničné trhy, aby sme mohli naplniť ten spoločný mešec, z ktorého potom budeme môcť rozdeliť aj na nevýrobné sféry.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne,

    pán predsedajúci, prosím, aby ste ma zapísali ako ústne prihláseného do rozpravy a dovoľte mi predložiť procedurálny návrh, aby sme dnešné rokovanie ukončili až po prerokovaní a hlasovaní o tlači číslo 57.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Maxon, môžeme dať o tomto procedurálnom návrhu hlasovať, ale pán predseda zvolal recepciu pri príležitosti zasadnutia spoločného výboru a tá recepcia je zvolaná na 19.00 hodinu, na ktorej sa zúčastnia asi 20 poslanci, takže skončíme dnešné rokovanie v zmysle toho, ako ukladá rokovací poriadok.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

    Prosím vás, nešpekulujte s hlasovacím zariadením. Bol prihlásený pán poslanec Zajac alebo pán poslanec Kalman?

  • Odpoveď technika: Zajac.

  • Ďakujem.

    Vrátil by som sa k tomu, o čom tu už vlastne hovoril pán minister Černák, pretože odtiaľ sa rozvinula diskusia. Zazneli tu k jeho vystúpeniu niektoré otázky, ktoré zneli skoro až naivne úprimne. Napríklad otázka, že prečo nás najprv nechceli v Európskej únii z politických dôvodov a prečo sa teraz Európska únia tvári, že štyri roky nás nechcela z politických dôvodov a teraz nás nechce z hospodárskych dôvodov.

    Ak dovolíte, štyri roky sme mali problémy dostať sa do Európskej únie preto, že predchádzajúca vláda nesplnila takmer nijaké z politických kritérií. Štyri roky bolo Slovensko jednou kryhou, ktorá išla úplne opačným smerom, akým bola Európska únia. Preto sme sa nedostali z politických dôvodov štyri roky do Európskej únie. Lenže táto vláda štyri roky robila ešte aj niečo iné, a treba to neustále opakovať, pretože dnes sa vy, panie poslankyne a páni poslanci z opozície, tvárite tak, ako keby tie štyri roky neexistovali. Dnes sa tvárite tak, ako keby tu proste tie štyri roky neboli, ako keby dnes bola situácia na zelenej lúke. Lenže za štyri roky ste tu všetko prehospodárili. A preto dnes, keď politické kritériá táto vláda začína plniť, sa objavuje problém hospodárskych kritérií a ich plnenia zo strany Európskej únie, pretože vy ste tu zruinovali hospodárstvo, dostali ste ho do takého stavu, že ste pripravili aj pre vašich nasledovníkov, to znamená pre dnešnú vládu, také ekonomické podmienky, ktoré dnes - túto časovanú bombu má ako nálož pod sebou dnešná vláda ako dôsledok vášho štvorročného vládnutia. Preto.

  • Pán poslanec Kalman - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Černák, som veľmi rád, že ste povedali to, čo ste povedali vo vzťahoch k súkromnej firme a k vláde vo vzťahu k Martinu. Mrzí ma však, že ste takúto definíciu nehovorili pred voľbami, keď ste chodili s niektorými kolegami, aj konkrétne pani ministerka Schmögnerová, po horehronských tiež súkromných fabrikách a brojili ste proti vláde, že vám v tomto smere nepomáha alebo veci nerieši. To je po prvé.

    Po druhé. Pán Černák, zmýlili ste sa, keď ste povedali, že sa už splnili politické kritériá na vstup do Európskej únie. Zatiaľ sa splnilo len jedno, už som to v tomto parlamente povedal. Prebehli slobodné demokratické voľby, a to zabezpečila predchádzajúca vláda. Ďalšie dve kritériá sú nesplnené, jedno je len čiastočne, pokiaľ ide o parlament a pokiaľ ide o jeho výbory a všetko, čo s parlamentom súvisí.

    A pokiaľ ide o tú poznámku, a to reagujem aj v súvislosti s politickými kritériami, to, čo môj predrečník povedal, je totálna hlúposť. Ak by sme v predchádzajúcom období nesplnili ani jedno politické kritérium na vstup do Európskej únie, tak by sme museli povedať, že na Slovensku neexistuje parlament, že Slovensko nemá vládu, že na Slovensku neexistujú ľudské práva, že na Slovensku neexistuje sloboda tlače, že na Slovensku neexistuje sloboda vyznania a mnohé a mnohé ďalšie politické kritériá, ktoré sú súčasťou modernej demokratickej spoločnosti.

    Vieme veľmi dobre, že sú len tri kritériá, ktoré sme mali splniť, slobodné voľby, jazykový zákon a parlament. Jeden splnila predchádzajúca vláda.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie dnešného dňa o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci! Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona. Budeme pokračovať zajtra, ale ešte predtým pán poslanec Maxon podal procedurálny návrh, aby sme pokračovali dnes až dovtedy, kým neskončíme hlasovanie o tomto bode programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 7 poslanci.

    Končíme. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine bodom programu rozprava o predloženom vládnom návrhu zákona.

    Dovidenia. Dobrú noc.