• Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zdá sa mi, že v rokovacej sieni je oveľa viac ako 62 poslancov. Prosím vás, aby ste sa prezentovali. Ak sa nebude prezentovať dosť poslancov, budem musieť použiť § 23 rokovacieho poriadku, to znamená, že vyhlásim 30-minútovú prestávku.

    Ešte raz sa prezentujme.

    Prezentovalo sa 61 poslancov.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe § 23 ods. 5, ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze Národnej rady - to je o chvíľočku, to znamená, že ešte pár minút budeme skúšať, či je nás dosť -, ale ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze Národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze Národnej rady odložiť na ďalší rokovací deň. Preto vás prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby nás tu bolo dosť, aby sme mohli začať rokovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

    Zisťujem, že je prítomných 78 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Milan Cagala, Milan Topoli a Ľubomír Andrassy. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Irena Belohorská, Vladimír Palko, Lajos Mészáros a Robert Fico.

    Na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ján Cuper a Jaroslav Slaný. Náhradníkmi budú poslanci Pavel Kandráč a Jozef Kužma.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 7. schôdze, ako ho máte uvedený v pozvánke. Pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 7. schôdze Národnej rady.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som prečítal sťažnosť poslaneckého klubu SNS.

    Poslanecký klub Slovenskej národnej strany sa na vás obracia, na vás a na pána predsedu, so sťažnosťou na zabezpečenie poriadku počas rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Vedie nás k tomu skutočnosť, že na 6. schôdzi Národnej rady dňa 2. 12. 1998 pri prerokúvaní ďalšieho postupu hlasovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky z balkóna nad rokovacou sálou novinár z denníka Práca pán Meliš vulgárnymi invektívami pokrikoval na poslancov sediacich v rokovacej sále.

  • To je návrh do programu, pán poslanec?

    Ak to nie je návrh do programu, prosím, aby ste ho vypli.

    Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Dávame návrh do programu rokovania, aby sa v programe rokovanie prerokoval bod, ktorý dostal názov Sťažnosť poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na zabezpečenie poriadku v rokovacích priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Svoju sťažnosť odôvodňujeme tak, že nie po prvý raz sa novinár František Meliš, novinár z denníka Práca, vulgárne správal k poslancom tohto parlamentu. Odôvodníme to potom v krátkom prejave.

  • Pán poslanec, vy to navrhujete ako bod číslo...

  • Áno, ďakujem pekne.

    Má ešte niekto ďalší návrh do programu?

    Ak nie, budeme hlasovať o zmenách.

    Je tu návrh pána poslanca Morica zaradiť ako prvý bod na 7. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky sťažnosť poslaneckého klubu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Morica nebol schválený.

    Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 46/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 50. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 26.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie poslankyňa Katarína Tóthová.

    Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    v súčasnosti platná Ústava Slovenskej republiky vychádza z tradície voľby hlavy štátu v parlamente. Treba konštatovať, že tento spôsob voľby hlavy štátu spĺňa všetky atribúty demokratického spôsobu voľby hlavy štátu. Aplikácia tohto riešenia zakotveného v našej ústave v období transformácie spoločnosti, v ktorej sa nachádzame, sa však stretla s určitými problémami v realizačnej rovine. Problémy, ktoré nastali pri realizácii tohto spôsobu voľby prezidenta v parlamente, majú jednak politické dôvody, to znamená, že sa nenašla zhoda v predchádzajúcom volebnom období v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky na osobu, ktorá by mohla byť zvolená do tejto funkcie, aj keď s poľutovaním musíme konštatovať, že kandidát, ktorého nominovalo Hnutie za demokratické Slovensko, takmer bol zvolený, keďže mu chýbali štyri hlasy z vtedajšej opozície.

    Ďalším dôvodom aplikačných problémov je ústavný dôvod, to znamená, že sme pri konštrukcii našej ústavy zvolili riešenie potrebnej trojpätinovej väčšiny hlasov poslancov na voľbu prezidenta. Spomínam to hádam už len preto, že v Českej republike ústava pre voľbu hlavy štátu požaduje len nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov parlamentu a vieme, že aj za tejto situácie v Českej republike voľba prezidenta prešla, ako sa vraví, len na chlp, jedným hlasom, aj to ešte za situácie, ktorú nebudem v týchto súvislostiach rozvádzať. Z toho vyplýva, že keby bola zakotvená prípadná takáto alternatíva v ústave, tak Slovenská republika má už dávno prezidenta zvoleného.

    K týmto mnou spomenutým dôvodom pristupuje ďalší dôvod na zmenu ústavy, a to je vyjadrená vôľa občanov nášho štátu, že chcú a sú ochotní voliť si prezidenta Slovenskej republiky priamo.

    Predložený návrh ústavného zákona mení a dopĺňa Ústavu Slovenskej republiky tak, aby prezident Slovenskej republiky bol priamo volený občanmi Slovenskej republiky. Takéto zakotvenie spôsobu voľby si podľa názoru predkladateľov vyžiada aj menšie úpravy niektorých ďalších ústavných článkov bez výraznejšej zmeny právomoci prezidenta. Zdôrazňujem, že bez výraznejšej zmeny právomoci prezidenta, pretože predkladatelia sú toho názoru, že zvolenie prezidenta priamo občanmi vlastne dokumentuje väčšiu silu hlasov ako voľba prostredníctvom, teda zvolenie prezidenta občanmi prostredníctvom poslancov, ktorí sú v Národnej rade. Preto sme toho názoru, že kompetencie prezidenta, keď prichádzame k priamej voľbe, by sa mali ponechať viac-menej v takej podobe, aké v súčasnoti sú. Je veľmi otázne, či oslabovať postavenie, keď bude prezident volený priamo občanmi.

    Predložený návrh vychádza z týchto myšlienok. Aktívne volebné právo bude mať občan, ktorý má právo voliť do Národnej rady a zdržuje sa na území Slovenskej republiky. Tu dôjde k zosúladeniu ústavy, ústavného riešenia s riešením voľby poslancov Národnej rady.

    Ďalej, na navrhnutie kandidáta za prezidenta republiky sa navrhujú dva spôsoby. Jednak návrh, ktorý podajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky počtom minimálne ôsmich poslancov, a ďalej za prezidenta môžu navrhovať osobu občania formou petície, ktorú podpíše najmenej 20 tisíc občanov Slovenskej republiky.

    Prezident podľa našej predstavy má byť zvolený, ak sa na voľbách zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a za kandidáta sa vysloví nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov vo voľbách. Ak v prvom kole nebude zvolený prezident, postupuje sa do druhého kola, v ktorom sa vyžadujú dvaja kandidáti. Druhé kolo by sa opakovalo po štrnástich dňoch. Ak kandidát, ktorý prechádza do druhého kola, sa vzdá kandidatúry, postupuje do druhého kola ďalší kandidát. Pokiaľ by nebol ďalší kandidát, tak sa vyhlásia nové voľby.

    Vieme, že v nedávnej minulosti veľkú pozornosť našej verejnosti, hlavne právnickej verejnosti, vyvolala otázka, kedy začína plynúť funkčné obdobie prezidenta republiky. Vzhľadom na to, aby v budúcnosti tieto nejasnosti nevznikali, do návrhu sme zahrnuli aj jasnú úpravu, že päťročná lehota pre prezidenta začína plynúť dňom zloženia sľubu. Ďalej novým prvkom pri ústavnom zakotvení postavenia a voľby prezidenta je otázka zakotvenia kontrasignácie aktov prezidenta predsedom vlády. Ďalej sa zakotvuje možnosť odvolania prezidenta, a to spôsobom, keď 350 tisíc občanov podpíše petíciu, ktorou iniciuje uznesenie Národnej rady na vyhlásenie odvolania prezidenta Slovenskej republiky. Čiže odvolanie prezidenta by sa z funkcie realizovalo ľudovým hlasovaním.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    sme toho názoru, že ústavne upraviť voľbu prezidenta priamou voľbou občanmi Slovenskej republiky je nanajvýš aktuálna otázka. Ponúkame vám toto riešenie, ktorého znenie v článkoch ústavy vám už bolo dané k dispozícii, a sme toho názoru, že všetky nami navrhované články sú tak z terminologickej stránky, ako aj logicko-systémovej súvislosti v súlade s ostatnými platnými článkami našej ústavy. Otázky, ktoré nie sú riešené v predloženom návrhu, v procese voľby prezidenta Slovenskej republiky ostávajú platné v súčasnej ústave.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím, že vyslovíte súhlas s tým, aby tento poslanecký návrh mohol postúpiť do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu ústavného zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Jánovi Cuperovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola zverejnená pod číslom 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. (dostali ste to ako tlač číslo 50), ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto ústavného zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh ústavného zákona rieši problematiku, ktorá je v slovenskej spoločnosti dlhodobo v pozornosti, a myslím si, že až príliš veľkej pozornosti, pretože funkcia hlavy štátu Slovenskej republiky je stále neobsadená, a preto je potrebné povedať, že návrh je o to aktuálnejší.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 26 zo dňa 16. 11. 1998 prideliť predmetný návrh ústavného zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní. To znamená 8. január 1999 a gestorský výbor v lehote do 35 dní, to znamená do 11. januára 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán Orosz a pán Šebej. Hlási sa ešte niekto? Nikto. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.

    Dávam slovo predsedovi výboru pánu Oroszovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    do programu rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli zaradené dva návrhy na zmenu Ústavy Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa prezidenta Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice vyjadril k prvému z nich, ktorý predložila skupina opozičných poslancov pod parlamentnou tlačou číslo 50, naše stanovisko.

    Ústava každého štátu je základným stavebným kameňom jeho právneho poriadku a od jej kvality a stability je priamo závislá aj kvalita a vecné zameranie nielen legislatívnej, ale aj aplikačnej aktivity všetkých ústavných orgánov.

    O kvalite, respektíve nedostatkoch našej ústavy sa v poslednom čase veľa hovorilo nielen v odborných kruhoch, ale aj v občianskej verejnosti, ako aj priamo na pôde ústavných orgánov, slovenský parlament nevynímajúc. Nikdy som nebol zástancom paušálnej kritiky ústavy, a to nielen ústavy, ale aj iných dokumentov, prípadne inej aktivity ústavných orgánov. Bol som vždy za konkrétnu kritiku, a to je nutné uplatniť aj vo vzťahu k nášmu základnému zákonu.

    Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 predstavuje nesporne kvalitatívny krok vpred v histórii slovenského konštitucionalizmu. Ako celok Ústava Slovenskej republiky nesporne spĺňa aj medzinárodné parametre kladené na ústavu demokratického a právneho štátu. Na druhej strane nie je možné nevidieť niektoré slabiny, respektíve nedostatky slovenskej ústavy. Ony okrem iného vyplývajú aj zo špecifických podmienok, v akých sa Ústava Slovenskej republiky prijímala.

    Jednou z týchto podmienok, respektíve skutočností, ktorá nemohla pozitívne ovplyvniť konečnú podobu základného zákona nášho štátu, predstavuje aj fakt, že sa prijímala v čase existencie spoločného československého štátu a v čase, keď sa prijímala, nebolo ešte definitívne rozhodnuté o jeho osude. Za týchto okolností boli ruky ústavodarcu, teda slovenského parlamentu objektívne zviazané aspoň pokiaľ ide o kreáciu niektorých častí Ústavy Slovenskej republiky. Nesporne sa to týka tej časti ústavy, ktorá sa zaoberá sústavou najvyšších štátnych orgánov. Treba si totiž uvedomiť, že v tomto historickom čase sa ústava prijímala v dvojjedinej funkcii. Jednak ako ústava členského štátu federácie a pre prípad prípadných ústavných zmien, ako ustanovuje platný článok 156 našej ústavy, aj ako ústava samostatného slovenského štátu. Pre prípad tej druhej alternatívy nemohol v konkrétnych historických podmienkach ústavodarca konštruovať architektúru vzťahov najvyšších štátnych orgánov principiálne inak, ako to bolo v podmienkach československej štátnosti.

    Po vzniku samostatného štátu a takmer po šiestich rokoch jeho fungovania je ale situácia zásadne iná. Je našou ústavnou povinnosťou zaoberať sa určitými nedostatkami našej ústavy, ktoré aj v dôsledku konkrétnych historických podmienok sa do nej dostali. Je potrebné otvorene povedať, že ústavný model postavenia a vzájomných vzťahov prezidenta, vlády a parlamentu je určitým nesystémovým hybridom, ktorý okrem iného vznikol aj mechanickým zmiešaním niektorých prvkov ústavného systému prvej Československej republiky, t. j. Ústavy z roku 1920, a posledného ústavného dokumentu platného počas existencie spoločného československého štátu, t. j. ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov.

    Je potrebné ďalej povedať, že platný model vzťahov najvyšších ústavných orgánov nie je v súlade ani s medzinárodnými vývojovými tendenciami parlamentnej demokracie na konci 20. storočia. Aj preto sa žiada tento ústavný model zmeniť. Túto požiadavku potvrdila aj ústavná prax. Ústavnopolitické spory, ktoré vznikli v uplynulom období vo vzťahoch prezident - vláda - eventuálne parlament, je síce do určitej miery možné pripísať aj konfrontačnému štýlu politiky bývalej vládnej koalície, ale rozhodne sa pod ne podpísala aj menej kvalitná ústavná úprava. Nie náhodou celkove sedem ústavných iniciatív v minulom volebnom období smerovalo k úprave ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky. Slúži ku cti minulého parlamentu a zvlášť aj bývalej koalície, že najzávažnejší ústavný lapsus, nemožnosť výkonu niektorých ústavných právomocí prezidenta v čase, keď nie je prezident zvolený, sa na konci volebného obdobia aspoň čiastočne vyriešil tým, že sa prijal ústavný zákon číslo 244/1998 Z. z., ktorý zmenil v tejto časti ústavu. Ak by k tejto zmene ústavy nebolo došlo, tak dnes by sme sa možno borili s ústavnou krízou. Napriek tejto ústavnej zmene zostal v ústavnej matérii ešte celý rad ústavných ustanovení, ktoré nezaručujú organické začlenenie hlavy štátu do štruktúry najvyšších štátnych orgánov, a obávam sa, že ani návrh ústavného zákona, ktorý v tejto chvíli prerokúvame, nie je dostatočne komplexný na to, aby sa najpálčivejšie problémy ústavy podarilo vyriešiť. Dovoľte mi, aby som bol konkrétny.

    Návrh ústavného zákona, ktorý prerokúvame, rieši tri okruhy problémov:

    1. je to spôsob voľby prezidenta,

    2. kontrasignácia aktov hlavy štátu predsedom vlády,

    3. spôsob odvolania prezidenta z funkcie prostredníctvom inštitútu ľudového hlasovania.

    K spôsobu voľby prezidenta. Prekladatelia navrhujú zmeniť spôsob voľby prezidenta z parlamentnej voľby na voľbu občanmi Slovenskej republiky. Túto časť návrhu je možné len privítať. Zodpovedá želaniam takmer 80 percent občanov našej republiky, ako to vyplýva z viacerých výskumov verejnej mienky. Tento návrh navyše zodpovedá aj moderným konštitucionalistickým tendenciám v Európe, podľa ktorých stále viac krajín vychádzajúcich primárne z parlamentnej formy vlády prechádza na priamu voľbu hlavy štátu občanmi. Neodpustím si ale pritom poznámku, že naši kolegovia z opozície sa spamätali akosi neskoro. Dávno po tom, keď zmarili neústavným postupom konanie referenda k tejto otázke, čo si dali posvätiť potom dvojnásobnou amnestiou, následne nerešpektovali vôľu okolo pol milióna občanov v následnej petícii, ktorá žiadala zavedenie priamej voľby prezidenta, a ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky neprejavili záujem podporiť návrhy vtedajšej opozície smerujúce k zavedeniu priamej voľby hlavy štátu.

    K druhému problému - kontrasignácia aktov hlavy štátu predsedom vlády. Základnou zásadou ústavných vzťahov najvyšších ústavných orgánov parlamentnej formy vlády je súčinnosť, respektíve spolupráca. Klasickým inštitútom, ktorý túto požiadavku vo vzťahoch hlavy štátu a vlády zabezpečuje, je inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu predsedom, prípadne iným členom vlády. Z tohto hľadiska je možné predkladaný návrh oceniť.

    Na druhej strane je však žiaduce zamyslieť sa nad rozsahom aktov prezidenta, ktoré by mali podľa prerokúvaného návrhu podliehať kontrasignácii. Návrh považujem v tomto smere za nadmerný, prípadne duplicitný. Ak by mali kontrasignácii aktov hlavy štátu podliehať akty podľa článku 102 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, tak by vznikol veľmi vážny ústavný problém, na aké akty hlavy štátu túto otázku vzťahovať. Vznikla by napríklad otázka, či by kontrasignácii aktu hlavy štátu predsedom vlády podliehali napríklad všetky verejné prejavy prezidenta Slovenskej republiky, ktoré prednesie v zahraničí.

    Upozorňujem, že toto bol vážny ústavnoteoretický problém za prvej Československej republiky a ani dnes v ústavnej teórii na túto otázku nie sú jednoznačné názory. V záujme vyváženosti návrhu by bolo v tejto súvislosti potrebné uvažovať aj o tom, či by napríklad nepodliehali kontrasignácii aj prejavy hlavy štátu vo vnútrozemí, teda prednesené v Slovenskej republike. Čo sa týka návrhu, aby boli kontrasignované akty hlavy štátu aj v zmysle článku 102 písm. g) a k), považujem tiež za potrebné povedať, že aj tu je to veľmi otázne. V prvom prípade vo vzťahu k článku 102 písm. g) totiž súčinnosť hlavy štátu a vlády budú riešiť, respektíve riešia tie zákony, na ktorých prijatie, respektíve existenciu článok 102 písm. g) odkazuje. Vo vzťahu k článku 102 písm. h), k) Ústavy Slovenskej republiky si myslím, že súčinnosť hlavy štátu a vlády priamo, prípadne parlamentu priamo rieši ústavná dikcia.

    K inštitútu odvolania prezidenta republiky z funkcie na základe inštitútu ľudového hlasovania. Zavedenie tohto inštitútu zohľadňuje zásadu, kto volí, ten má právo aj odvolať. Voči tejto zásade nie je možné mať vážnejšie výhrady o to viac, že s týmto návrhom prichádzajú aj predkladatelia parlamentnej tlače číslo 58, o ktorej budeme o chvíľu rokovať. Samotná konštrukcia tohto inštitútu však vytvára v prerokúvanom návrhu priestor na politické zneužívanie tohto inštitútu, ktoré by len napomáhalo ďalšiu polarizáciu slovenskej spoločnosti a bránilo by potrebnej stabilizácii ústavných orgánov. Doterajšie skúsenosti z petičných akcií, ktoré sa v posledných rokoch u nás vykonali, a nemám pritom na mysli len petičné akcie celoštátneho charakteru, sú skôr negatívne. Aj preto sa prihováram za riešenie, ktoré obsahuje parlamentná tlač číslo 58, o ktorej budeme o chvíľu rokovať, ktorá umožňuje uplatnenie tohto inštitútu bez toho, aby došlo k jeho permanentnému zneužívaniu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, i keď principiálne nemám vážnejšie výhrady k predloženému návrhu ústavného zákona, on v podstate predstavuje určitý prienik s parlamentnou tlačou číslo 58, dovolím si konštatovať, že návrh obsiahnutý v tlači číslo 58 je charakterizovaný oveľa väčším, komplexnejším prístupom k riešeniu otvorených problémov našej ústavy a vytvára priestor na prípadné dotvorenie na základe konštruktívnej diskusie v parlamente. Parlamentná tlač číslo 50 to neumožňuje aj s ohľadom na dikciu § 94 ods. 2 a 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom sme už veľa diskutovali v tomto volebnom období, ktorá vlastne neumožňuje vecné rozšírenie návrhu počas parlamentného prerokúvania návrhu zákona.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona, to znamená o parlamentnej tlači číslo 50.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Orosza, pána predsedu výboru, kde vyslovil svoj názor v súvislosti s referendom. Je do istej miery smutné, že predseda ústavnoprávneho výboru a navyše právnik používa stále v súvislosti s touto kauzou skôr mítingovú rétoriku a myslím si, že časom sa tá pravda skutočne ukáže, ako to bolo s uvedeným referendom, keď sa vlastne ukáže, že nie minister vnútra ani vládna koalícia, ale predovšetkým pán poslanec Šimko pôvodne, potom pán prezident, ktorý spojil tieto dve referendá do jedného referenda, spôsobili to, že došlo k situácii, k akej došlo s týmto referendom.

    Vy iste viete, pán predseda ústavnoprávneho výboru, že aj z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu je predovšetkým podstatný a právne náležitý výrok rozhodnutia Ústavného súdu, a nie jedna veta v odôvodnení alebo následná reakcia sudcu Ústavného súdu. Ten výrok je pomerne jasný a ten výrok rozhodnutia Ústavného súdu hovoril v tom smere, že príloha k štvrtej otázke je protiprávna. Ak štvrtá otázka je nerozlučne spätá s touto prílohou, jednoducho aj celá štvrtá otázka bola protiprávna a tento fakt sám osebe nemení tú skutočnosť, že jedna veta v odôvodnení tohto rozhodnutia Ústavného súdu konštatuje, že napriek tomu sa malo uskutočniť referendum, čo nakoniec potvrdil ďalej jeden sudca Ústavného súdu v čase volebného moratória, keď dokonca povedal, že referendom je možné meniť ústavu, hoci predtým Ústavný súd rozhodol úplne ináč. Toto nakoniec si vzali za svoje aj politici terajšej koalície, keď reagovali bezprostredne na toto rozhodnutie Ústavného súdu ako na niečo, čo je proti nim. Až neskôr to zmenili.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem len doplniť pána poslanca Orosza v súvislosti s referendom, ktoré sa malo uskutočniť v roku 1997 o priamej voľbe prezidenta. Ústavný súd nielenže v odôvodnení ešte 21. mája 1997 sa vyslovil, že sa referendum malo vykonať, tak ako bolo vyhlásené, ale taktiež v tomto roku, vo februári tohto roku to konštatoval vo výrokovej časti, že ústavné práva občanov, ktorí sa hodlali zúčastniť na referende o priamej voľbe prezidenta, boli jednoducho ukrátené. Ale najlepším dôkazom toho, že referendum malo byť a že tu ktosi to referendum zmaril, je amnestia, ktorá bola daná a ktorá bola dokonca ešte raz aj spresňovaná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V prvom rade by som chcel povedať, že vystúpenie pána poslanca Orosza malo dve časti. Jedna bola technická, odborná, druhá bola, myslím si, konfrontačná. Pán poslanec, vyťahujete zatuchnuté tvrdenia. Myslím si, že sa to už nehodí do tejto situácie. Chcem povedať, že pokladám aj ja celú tú kauzu takzvaného zmareného referenda za obyčajnú obštrukciu, ktorú navodil bývalý prezident, a bolo to možné dokumentovať na referende, ktoré sa konalo pár dní po tom referende na Slovensku v Taliansku, kde dôsledne boli všetky otázky - šesť otázok - dôsledne odlíšených od seba, samostatne riešených v rámci referenda. Na Slovensku obštrukciou, obyčajnou obštrukciou došlo k spojeniu troch nesúvisiacich otázok so štvrtou. Pokiaľ teda spomíname, tak rád by som pripomenul, že po voľbách z volebných sľubov o priamej voľbe prezidenta skoro nezostalo nič práve pôsobením aj Strany demokratickej ľavice, ktorá bola naklonená voľbe prezidenta tu v parlamente a schyľovalo sa k ďalšiemu volebnému podvodu a nesplneniu volebných sľubov súčasnej vládnej koalície. Takže, prosím, aby sme sa venovali vždy konkrétnej téme a nevytvárali zbytočne konfrontácie nejakými retroaktívnymi pohľadmi a zatuchnutými tvrdeniami.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem stručne reagovať aj ja na vystúpenie pána poslanca Orosza. Predovšetkým plne podporujem a súhlasím s jeho vystúpením, pretože voľba prezidenta republiky je skutočne úloha, ktorá si zasluhuje dôstojný prístup. A nič iné nemôžem povedať na doplnenie tohto vystúpenia len to, že je hanbou predchádzajúceho parlamentu, že sa nedokázal zhostiť tejto dôstojnej úlohy. Urobili z toho frašku, boj medzi politickými stranami a, žiaľbohu, občan sa na to musel bezmocne dívať. Preto vítam a podporujem vystúpenie pána Orosza, vítam návrh, ktorý tu je, samozrejme, s tým, že máme tu v bode číslo 2 v poradí komplexnejší návrh, a odporúčam prijať ten záver, ktorý pán Orosz navrhol.

  • Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, že reagujem po druhýkrát s faktickou poznámkou, ale ešte raz k tej kauze referenda. Odporúčam pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru kvôli možno aj vlastnému pocitu, aby vošiel do toho celkového deja, si prečítal médiá z toho dňa, keď rozhodol Ústavný súd v tejto kauze referenda, a najmä vyjadrenie exprezidenta pána Kováča pre Českú tlačovú kanceláriu a vyjadrenie pána poslanca Šimka pre médiá - tieto články mám uchované, môžem vám ich poskytnúť k dispozícii -, keď obidvaja títo páni dosť razantným spôsobom namietali toto rozhodnutie Ústavného súdu v tom smere, že dáva za pravdu vláde premiéra Mečiara. Až následne, asi na druhý alebo tretí deň od podania týchto svojich autentických svedectiev, naraz šibnutím čarovného prútika zmenili názor a začali hovoriť o tom, že vlastne výrok Ústavného súdu svedčí o ich pravde, a nie o tom, o čom hovorili v čase, keď Ústavný súd rozhodol s týmto výrokom. Čiže následne došlo k účelovému prekrúteniu, k účelovej manipulácii, ktorá sa dodnes používa. Myslím si, že ak to používa politik, je to v poriadku, ale ak o tom hovorí právnik, akože veľmi razantným spôsobom z hľadiska práva, je, myslím si, potrebné voliť opatrnejšiu formuláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Aj ja by som sa chcel vyjadriť k tomu referendu, o ktorom sa tu toľko dnes hovorí.

    Jednoducho sa neberie do úvahy, že významná medzinárodná inštitúcia, najvýznamnejšia, zahrňujúca všetky členské štáty, zahrňujúca všetky európske štáty - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo Varšave v roku 1997, kde bol prítomný aj terajší minister pán Čarnogurský, zamietla americký návrh na odsúdenie Slovenska za referendum, lebo nesúhlasila s tou formou referenda, aká tu bola použitá, že sa dali dve otázky na jednu listinu. Myslím si, že to bol najlepší dôkaz, že zo 70 alebo 65 prítomných zástupcov celej Európy, právnikov, najmä právnikov, sa len päť vyslovilo za podporu amerického návrhu na odsúdenie Slovenskej republiky za toto referendum, konkrétne ministerstva vnútra, ostatní všetci sa buď zdržali, alebo hlasovali proti.

    Takže manipulovať tu týmto referendom je nedôstojné, nesprávne, je to skutočne zneužívanie starej kauzy, v ktorej bolo veľa účelovosti a v ktorej sa uplatnili postupy, aké neskôr odmietlo aj Maďarsko pri referende - dve otázky na jednej listine. Ako tu spomínal pán poslanec Kozlík, aj v Taliansku, keď bolo šesť otázok, tak bolo šesť rozličných lístkov.

    Neobhajujte toto referendum v tom podaní, v akom to predviedol pán Šimko a pán bývalý prezident, nie je to pravda, je to nedôstojné, je to porušenie práva, porušenie elementárnych demokratických práv.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, vystúpenie pána poslanca Orosza považujem za nedôstojné k funkcii, ktorú zastáva ako predseda ústavnoprávneho výboru, pretože dal do svojho vystúpenia príliš veľa politiky, menej sa venoval vecnej argumentácii a právnej argumentácii. Je nespochybniteľné, že referendum bolo vyhlásené v rozpore s ústavou, predovšetkým príloha otázky číslo 4, čo v praxi znamenalo, že celá stať, tak ako ju uviedol bývalý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč a uverejnil v Zbierke zákonov, nezodpovedala ústave a zákonom Slovenskej republiky, o čom existuje nespochybniteľný výrok Ústavného súdu. To znamená, že odmietam akékoľvek úvahy typu, že ste zmarili referendum.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali, že bola daná amnestia, tak ja doplním to vaše vystúpenie o to, že amnestia bola daná predovšetkým vo väzbe k niektorým starostom a primátorom miest a obcí, ktorí sabotovali zákonné rozhodnutie ministra vnútra i vlády Slovenskej republiky tak, aby sa mohlo vyhnúť ich trestnému stíhaniu. Boli to predovšetkým tí starostovia a primátori, ktorí v rámci volebnej kampane stáli na strane súčasnej vládnej koalície, to znamená, predovšetkým starostovia a primátori za KDH, DÚ a niektoré ďalšie politické strany, ktorých predovšetkým sa rozhodnutie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara vo väzbe k amnestii týka. To znamená, že protestujem voči takémuto spolitizúvaniu veci a voči výrokom, ktoré považujem za nedôstojné funkcii, ktorú zastávate ako predseda ústavnoprávneho výboru, keď si pletiete právo, naprosto si pletiete právo s politikou.

  • Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    nechcem dlho zdržiavať, ale rád by som nadviazať na to, čo povedal kolega Orosz a, samozrejme, musím sa stotožniť s ním vyslovenými názormi. Zároveň mi ale nedá, aby som sa troška nepozastavil nad tým, o čom tu vlastne začali moji predrečníci diskutovať. Kolegyne a kolegovia, stojíme pred otázkou zmeny základného zákona Slovenskej republiky a vy sa púšťate do žabomyších diskusií. Vráťme sa k podstate veci. Dovoľte mi preto pokračovať v otázkach, ktoré sú z môjho pohľadu skutočne relevantné.

    Oceňujem, že sa nám dostal na stôl návrh HZDS na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa vlastne konštatuje alebo priznáva to, že je potrebné riešiť určité nedostatky. Na druhej strane ale musím s celou vážnosťou konštatovať, že aj tento návrh neprekračuje tieň, ktorý by prekročiť mal. Obsahuje množstvo nedoriešených, nezodpovedaných a otvorených otázok, ktoré vlastne by neposunuli spoločnosť dopredu, ale ktoré by ostali ako časované bomby tikať v našom ústavnom systéme. Môžem na tomto mieste iba veľmi stručne poukázať, pretože o tom by sa dali hodiny hovoriť, na skutočnosť, že tento návrh napríklad nedefinuje postavenie hlavy štátu nanovo, čo je nevyhnutné pre priamo voleného prezidenta. Návrh nerieši otázku vzdania sa hlavy štátu, ktorá je neriešená v Ústave Slovenskej republiky. Návrh neupravuje novým spôsobom sľub hlavy štátu. Návrh zachováva príliš dlhé obdobie, počas ktorého prezident nie je vo funkcii, jednoročné. Odvolanie prostredníctvom petície 350 podpisov je absolútne nevhodným riešením, ktoré by som mohol argumentačne veľmi dlho obhajovať, ale nebudem to teraz robiť. Chcem iba povedať, že máme pred sebou aj tlač 58, druhý návrh. Bol by som veľmi rád, keby sme sa sústredili na tento návrh, pretože ten svojím obsahom rieši všetky...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lexa.

  • Pán predsedajúci, chcem ešte doplniť a nadviazať na vystúpenie pána poslanca Orosza a povedať to, čo nepovedal.

    Po parlamentných voľbách v roku 1998 všetky strany súčasnej koalície niekoľko nocí strávili nad tým, aby sa zhodli na voľbe prezidenta v parlamente. Podpora tohto zákona a vôbec jeho prerokúvanie i predmet na dnešnej schôdzi nevyplýva z vašej veľkej snahy vyhovieť občanom, 80 percentám, ako ste uviedli, ktorí túžia po priamej voľbe prezidenta, ale predovšetkým preto, že ste sa neboli schopní dohodnúť na osobe kandidáta. Váš vytypovaný kandidát potom, ako bolo zistené vo vnútri dnešnej vládnej koalície, že nemá priechodnosť zabezpečenú v niektorých politických fragmentoch alebo subjektoch, predovšetkým fragmentu Demokratickej strany, Kresťanskodemokratického hnutia, to znamená, že nemá dostatočný počet hlasov, ktorý by mu garantoval zvolenie prezidenta v parlamente, až potom ste sa rozhodli takýmto ústavným zákonom i novelizáciou ústavy sa zaoberať. A to považujem za podstatnú vec. Keď sa odvolávate na vôľu občanov, 80 percent občanov, tak treba zároveň druhým dychom dodať, že pred niekoľkými dňami, dá sa povedať, pretože dnes je december a diskutovali ste o tom takmer celý október, keď ste jednoznačne diskutovali v noci a po nociach v rámci vašich koaličných dohovorov o tom, že zvolíte pána Rudolfa Schustera v priamej voľbe, a až keď ste zistili, že jednoducho to nie je priechodný variant, tak ste sa rozhodli takzvane vyslyšať vôľu občanov. A to treba povedať takisto, keď sa púšťate do politiky namiesto poriadnych argumentov, tak treba to povedať celé.

  • Pán poslanec Lexa, musím konštatovať, že ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby máte mizerné informácie.

    Pán poslanec Zajac.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    celý tento problém má vlastne dve hľadiská. Jedno je odborné, ústavnoprávne, a ja by som sa v tejto veci len stotožnil s tým, čo tu hovoril pán predseda Orosz a pán poslanec Kresák. Ale to, čo je asi dôležitejšie, a preto sa o tom toľko debatuje, je vlastne politický rozmer celého problému. Jednoducho, bez ohľadu na to, že referendum bolo zmarené a najmä že to takto pociťovali, vnímali a zakúsili občania Slovenskej republiky, je tu jeden fakt, o ktorom sa tu vlastne do tejto chvíle nehovorilo, že Hnutie za demokratické Slovensko sa vlastne veľmi ostro postavilo v čase ešte pred referendom proti vôbec akejkoľvek možnosti priamej voľby prezidenta, čím vlastne len chcelo nejakým spôsobom zabetónovať ten ústavný stav, ktorý by vlastne znemožnil voliteľnosť prezidenta v parlamente. Pre mňa je nepochopiteľné alebo možnože naopak veľmi pochopiteľné, že z tohto účelového hľadiska, z ktorého HZDS vychádzalo, sa dnes úplne otočilo o 180 stupňov a zrazu sa tvári, ako keby bolo vlastne jediným zástancom priamej voľby prezidenta. Nehnevajte sa, je to iba rovnako účelový postoj, ako bol rovnako účelový politický postoj ten predchádzajúci, a občan si nemusí ani vyberať, ktorý z tých dvoch postojov bol účelový, pretože účelové sú obidva.

  • Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby sme sa vrátili k meritu veci.

    Nech sa páči, pán poslanec Lexa, máte slovo.

  • Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár, nechcem povedať nič viac ani nič menej, len toľko, že si vyprosujem, aby ste komentovali moje vystúpenia v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Dodržiavajte ho. Keď ste sa už zhodou nešťastných náhod ocitli na poste, na ktorom sa v súčasnosti nachádzate, nekomentujte...

  • Pán poslanec Lexa, nevystupujete k pánu poslancovi Oroszovi ako predrečníkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem pánu poslancovi Oroszovi povedať dve veci. Tá prvá je, čo sa týka komentovania vystúpenia poslancov, týka sa to aj predsedajúceho, že nemá komentovať, a tá druhá je, konkrétne k jeho vystúpeniu, čo sa týka zákona o priamej voľbe prezidenta. Mňa, povedal by som, veľmi teší táto diskusia, ktorú tu rozvíjate, páni poslanci z vládnej koalície, pretože jasne dokazuje, ako sa bojíte tohto zákona. Pretože odvádzate reč, aj pán poslanec Orosz, na všetko možné iné, len nie na meritum, o ktorom sa tu diskutuje. A prečo? To je veľmi jednoduché. Stačí porovnať obidva návrhy, ktoré sú predložené v Národnej rade, jeden, o ktorom teraz diskutujeme, a ten druhý, ktorý je z dielne vládnej koalície. Každý, kto si ho prečíta, ten z dielne vládnej koalície, tak pochopí, že omnoho lacnejšie bude kúpiť figurínu v obchode, na tú navliecť jeden drahý oblek, pretože to je presná kompetencia prezidenta podľa vášho návrhu - chodiť po recepciách, nosiť drahé obleky, a tým skončil. Takže, dámy a páni, vy nechcete prezidenta, vy chcete jednoducho figúru, a keď je tu predložený reálny návrh zákona na priamu voľbu prezidenta, prezidenta, ktorý bude mať aj kompetencie prezidenta, nebude to len názov funkcie, tak hľadáte všetky možné dôvody na to, aby sa o tom vôbec nediskutovalo a budete rozprávať o nejakom referende a ja neviem o čom všetkom inom. Vráťte sa láskavo k meritu veci. Pokiaľ máte pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, tak ich predkladajte.

  • Ďakujem.

    Ako posledný prihlásený do rozpravy bol predseda výboru pán poslanec Šebej, ktorý sa ale vzdal slova. Tým môžem konštatovať, že rozprava je skončená, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani poslankyňa Tóthová?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vyjadrila svoje rozčarovanie nad tým, čo som počula tu v snemovni. Počula som predovšetkým politické úvahy a ja som predkladala legislatívny návrh na zmenu a doplnenie nášho základného zákona. A vás vôbec nezaujímalo, či tento text je dobrý alebo... Ja som uviedla, že je terminologicky, systémovo súladný, nebolo to predmetom rokovania. Uviedla som určitý variant, teda predkladáme tu určitý variant riešenia. Veľmi málo bolo o ňom povedané. Boli tu viaceré politické úvahy, ako zmarené referendum. Vážení, pozrite si platné právo. Platné právo situáciu zmareného referenda absolútne nepozná. Pozná referendum platné a pozná referendum neplatné. Teda vytvárať niečo mimo práva je absolútne scestné, je to čisto politická demagógia.

    A pokiaľ sa tu hovorilo o tých otázkach, ktoré načrtol pán poslanec Kozlík, dovolím si ho doplniť, že v Maďarsku dokonca Ústavný súd rozhodol, že je neprípustné, aby v referende boli na jednom lístku dve otázky. Ale ja sa nebudem vyjadrovať k tým politickým úvahám, ktoré tu boli, pretože ja som ich v začiatku svojho vystúpenia akosi odmietla a je mi ľúto, že hlavne poslanci vládnej koalície akosi nechceli rokovať o tom, čo bolo predložené, ale chceli hovoriť o inom.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru ocenil, že predložený návrh upravuje tie tri okruhy problémov, ktoré upravuje. Ďalej mal pripomienku ku kontrasignácii, že nie je jasná kontrasignácia, o ktoré akty ide. Pravdepodobne pán predseda ústavnoprávneho výboru si nie dobre pozrel predložený návrh o kontrasignácii, pretože tam jasne uvádzame, ktoré akty z článku 2 prichádzajú do úvahy. Je to písmeno a). Predsa nie je možné, aby nebolo jasné, že prichádza dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady, je to presne v ústave uvedené, ďalej predsa nemôže byť nejasné, že ide o písmeno b), kde sa hovorí: prijíma a poveruje veľvyslancov. Tu nemôže byť nejasné, o ktoré akty ide. Ďalej uviedol, že písmeno g) je veľmi problematické, no ako čítam, tak čítam, nezdá sa mi písmeno g) problematické, pretože už samotná v súčasnosti platná ústava jasne hovorí: Vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov - my vieme, čo je vedúci, aj vieme, čo je ústredný orgán -, vyšších štátnych funkcionárov - príslušné predpisy o tom hovoria -, v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon. Čiže je to tu jasne povedané.

    Ďalej predložený návrh jasne hovorí, že sa to netýka vymenúvania a odvolávania profesorov a rektorov vysokých škôl. Takže neviem. A úplne som ostala zarazená, keď hovoril o písmene h), že to bude vytvárať problémy, hoci v našom návrhu kontrasignácia pri písmene h) vôbec nie je navrhovaná. Takže, dovoľte mi, aby som opätovne zduplikovala to, čo som už povedala. Z návrhu nemožno vyvodiť, že by bol nejasný okruh kontrasignácie, ktorá prichádza do úvahy. Bola som veľmi rada, že aj odvolávanie ľudovým hlasovaním považoval pán predseda ústavnoprávneho výboru za správnu zásadu, ale nemôžem súhlasiť, a nemajte mi to za zlé, že by takéto odvolávanie napomáhalo politické zneužívanie. Neviem, keď ľudia, nadpolovičná väčšina občanov príde a vyjadrí svoj názor, že treba odvolať prezidenta, v čom je politické zneužívanie. Ale, nechajme to na posúdenie aj ďalším.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predložený návrh formuluje voľbu a odvolávanie prezidenta Slovenskej republiky veľmi jasne, podľa mňa konštruktívne a takým spôsobom, že prezident Slovenskej republiky by bol subjekt výkonnej moci, ktorý má náležité, dôstojné postavenie, aké prezidentovi suverénneho a zvrchovaného štátu prislúcha. Pokiaľ tu bol spomínaný ďalší návrh, nemôžem inak, ako súhlasiť s názorom pána poslanca Prokeša, že robiť celoštátny cirkus na zvolenie bábky je veľkým otáznikom. Preto mi opätovne dovoľte, aby som vás požiadala o sympatie k tomuto návrhu a hlavne k vyjadreniu súhlasu, aby mohol prejsť do druhého čítania, aby sme dali šancu poslancom vo výboroch sa bližšie oboznámiť s týmto návrhom, rozdiskutovať ešte vo výboroch oba návrhy, pretože predpokladám, že návrh vládnej koalície dozaista odsúhlasíte do druhého čítania a ja si myslím, ak sa budú vo výboroch oba návrhy prediskutúvať, pomôže to len k vyriešeniu veci v tom zmysle, že riešenie novely a doplnenia Ústavy Slovenskej republiky vyjde z tejto snemovne na takej úrovni, s ktorou budeme nielen my spokojní, ale bude variant, ktorý bude zvolený, prínosom pre kvalitu našej slovenskej ústavy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán predsedajúci,

    nebyť veľmi konfrontačného vystúpenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru, nebolo by potrebné reagovať a ozrejmiť niektoré súvislosti či už politické, alebo odborné. Východiskový stav je taký, že sú tu dva návrhy ústavných zákonov o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Ten jeden je opozičný, ten druhý je vládny, teda koaličný, ktorý podala pätica právnikov vládnych politických strán. Teda je celkom logické, že pán predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý je podpísaný na vládnom návrhu, je veľmi nestranný sudca, aby robil oponentúru tohto návrhu, pretože vládna väčšina má 93 poslancov a odhlasuje si ten druhý.

    Ale nezaškodí trochu anamnézy. Pán predseda ústavnoprávneho výboru začal s historickou anamnézou. Áno, Ústava Slovenskej republiky sa rodila nie v ľahkých pomeroch. Bol som účastník tohto procesu, a preto viem, ako sa Ústava Slovenskej republiky rodila. Bolo päť návrhov Ústavy Slovenskej republiky. K nim bola vyhlásená celonárodná diskusia. Parlament vtedy vedený pánom predsedom Mikloškom dostal okolo 2 700 pripomienok. Bola vymenovaná komisia, ktorá mala tieto pripomienky spracovať a vypracovať správu pre pána predsedu Mikloška. Mal som tú česť, že som v tej komisii bol, takže som dobre informovaný, aké pripomienky boli. Z týchto návrhov, ktorých bolo päť, podotýkam, iba návrh, ktorý som spracoval s pánom poslancom Brňákom a ktorý pán Brňák predložil do vtedajšej Slovenskej národnej rady, obsahoval priamu voľbu prezidenta, a druhý bol návrh SNS. Podotýkam, návrh, vtedajší návrh KDH obsahoval voľbu prezidenta v parlamente, a dokonca jeho politickú zodpovednosť parlamentu. To predosielam preto, že prerod v roku 1996, ku ktorému sa ešte dostanem, bol o 180 stupňov v otázke voľby prezidenta zo strany vtedajšieho KDH.

    Môžem podotknúť, že po spracovaní výsledkov vtedajšej diskusie alebo pripomienok občanov jednoznačne vyplývalo z týchto 2 700 pripomienok, že drvivá väčšina vtedajších ľudí, ktorí pripomienkovali návrhy ústavy, si želalo voľbu prezidenta v parlamente. Aj to je zaujímavý poznatok, ako sa verejná mienka v priebehu šiestich alebo siedmich rokov v tejto otázke zmenila.

    V deväťdesiatom šiestom, myslím, pred Vianocami, istá naša poslankyňa z poslaneckého klubu si v kuloároch vypočula rozhovor tu prítomného pána poslanca Šimka a pána Trimaja, ktorý prišiel za pánom Šimkom a povedal, že Prezidentská kancelária si želá, aby sa spustila akcia - priama voľba prezidenta Slovenskej republiky. Podotýkam, že pán predseda ústavnoprávneho výboru aj preto nie je objektívnym sudcom, lebo bol vedúcim Prezidentskej kancelárie v Košiciach, a preto je objektívne, alebo bol objektívne zainteresovaný na tom, aby bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky vtedajší prezident Michal Kováč. Spustila sa teda akcia referendum o priamej voľbe prezidenta.

    Samo osebe referendum nebolo protiústavné, ale pán autor tohto návrhu a dúfam, že nie je jediný, zrejme spolupracoval na tom aj pán Orosz a pán Trimaj, pripojili k ústavnému zákonu, teda k referendovej otázke aj návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. A otázka bola tak formulovaná, že sa v priamom referende mal schváliť ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Pán Kresák iste so mnou bude súhlasiť, že takáto zmena Ústavy Slovenskej republiky by bola protiústavná a vari jediný štát na svete, kde sa bez parlamentu môže ústava zmeniť priamo len v referende, je štát Kalifornia v Spojených štátoch. Možno, že ich je ešte niekoľko ďalších, ale, samozrejme, s tým, že aj vo Francúzsku musí predchádzať hlasovanie v parlamente, alebo v niektorých iných krajinách. Ale to necháme na diskusiu alebo na ďalšie vedecké semináre.

    Takže, pán Šimko, nie to bolo chybou, že bolo vypísané referendum v tejto otázke, chybou bolo to, že ste k tomu priložili ústavný zákon, teda chceli ste obísť ústavu. Nie je pravdou, že my sme boli proti priamej voľbe prezidenta, ako to tu bolo tlmočené, ako Hnutie za demokratické Slovensko. My sme boli proti tomu, aby sa týmto spôsobom porušovala Ústava Slovenskej republiky. A ona sa porušiť chcela.

    Čo sa týka toho zmareného referenda, nebudem hovoriť o tom, že rozhodnutie Ústavného súdu vo svojej výrokovej časti nehovorilo o tom, že by bolo možné uskutočniť referendom zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Takže minister vnútra konal v súlade so základnými princípmi právneho štátu a vypísal alebo teda nechal vytlačiť lístky s tromi otázkami, ktoré Ústavný súd v nijakom prípade nespochybnil, kdežto štvrtá otázka bola spochybnená Ústavným súdom, a preto sa o nej hlasovať v referende nedalo.

    Nebudem už hovoriť o tom, akým spôsobom boli vtedajšie opozičné politické, dnes vládne strany zainteresované na tom, aby občania v referende nehlasovali. Ba dokonca v niektorých mestách Slovenskej republiky sa naozaj hrubým spôsobom porušoval zákon o vykonaní referenda. Občania tohto štátu neboli vpustení do referendových miestností, bolo im znemožnené hlasovanie. Ja sám som zažil prednášku od jedného zástupcu KDH v referendovej komisii, keď sa mi snažil obšírne vykladať, prečo nemôžem dostať hlasovací lístok s tromi otázkami. Až potom, keď som povedal, že si ho želám, aby mi ho dal, okamžite som ho dostal. Ale tých telefonátov, keď si občania sťažovali, že neboli otvorené volebné, referendové miestnosti, bolo nesmierne veľa.

    Aby sa tomu dal aj medzinárodný rozmer, predseda KDH robil obsiahle kroky na zahraničnopolitickej scéne. S pánom Slobodníkom by sme mohli rozprávať o tom veľmi dlho, ako sa postupovalo na zasadnutí Organizácie o bezpečnosti a spolupráci vo Varšave, keď prostredníctvom vedúceho americkej delegácie bol na nás robený hrubý nátlak na to, aby sme hlasovali alebo aby boli tieto odsudzujúce uznesenia schválené Organizáciou o bezpečnosti a spolupráci. Mohol by som hovoriť o tom, o vystúpení francúzskeho delegáta, ktorý túto aktivitu delegácie Spojených štátov zásadne odmietol, a mohol by som hovoriť aj o tom, ako sa vyjadrovali ďalší delegáti.

    Takže, pán Šimko, nijaké medzinárodnopolitické odsúdenie tu nebolo. Bola tu snaha presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že vy ste mali pravdu. V konečnom dôsledku sa vám divím, že to ešte aj teraz obhajujete, pretože vám to v podstate vylomilo politický krk a dnes sedíte v laviciach tu, a nie na vládnych postoch. To je odmena pána Čarnogurského, ktorý túto akciu celú, samozrejme, riadil.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Kováč, odpustite si tie hlúpe poznámky, veď to nemá nijakú dôstojnosť od jedného lekára, ktorým ste vy.

  • Teraz k odborným veciam.

    Nie je veľmi podstatný rozdiel medzi návrhom, ktorý predkladá pani poslankyňa Tóthová, a návrhom, ktorý je za skupinu vládnych poslancov. Aj v jednom, aj v druhom chýba zásadná vec, a to konštatovanie, či prezident Slovenskej republiky, alebo budúci prezident je politicky zodpovedný, alebo nie je politicky zodpovedný z výkonu svojej funkcie. Takže jeho postavenie ani po schválení tohto zákona sa nedefinuje jednoznačne a bude možné naďalej jeho postavenie, alebo pán prezident, ak bude zvolený priamo, bude môcť politicky lavírovať, aj akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do politiky a neniesť za ňu nijakú zodpovednosť. Môžem povedať, že práve naopak situácia sa skomplikuje, pretože jeho priamy mandát ho bude robiť voči vláde oveľa silnejším a bude sa môcť odvolávať na to, že aj on má priamy, dokonca priamy mandát na rozdiel od vlády, ktorá má svoj mandát k vládnutiu iba od parlamentu.

    Čo sa týka aktov kontrasignácie, nemyslím si, že by náš rozsah aktov kontrasignácie bol oproti iným ústavám alebo susedných krajín širší, práve naopak, myslím si, že je zhodný s českým základným zákonom alebo Ústavou Českej republiky. Viem, že pánu Oroszovi prekáža to, že by pán prezident musel konzultovať vymenovanie ministrov alebo vyšších štátnych úradníkov s pánom prezidentom, pretože je tu už to nešťastné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo vydané Ústavným súdom v spolupráci s vtedajšou opozíciou, keď pán Kováč dostal takmer neobmedzené právomoci rozhodovať o vymenovaní ministrov a štátnych úradníkov ako absolútny vládca. V tomto smere teda náš návrh je, pán Kresák, oveľa lepší ako váš, pretože zjednoznačňuje vzťah medzi vládou a prezidentom. Samozrejme, vy musíte obhajovať ten váš návrh, pretože ten by po prípadnej zhode vo vládnej koalícii, že sa tým prezidentom zvolí pán Schuster, bol výhodnejší pre politické postavenie vašej politickej strany.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    taká je stručná anamnéza histórie voľby druhého prezidenta, ak chcete tretieho prezidenta Slovenskej republiky, prvej aj druhej. Veľa sa o tom pohovorilo, bolo by načase, aby sa naozaj prijali konkrétne kroky, aby bola prijatá ústavnoprávna zmena, ktorá by vyriešila s definitívnou platnosťou, ktorá by vyriešila vzťahy, teda post prezidenta v slovenskej ústave tak, aby došlo k zjednoteniu vládnej moci, aby nedochádzalo k rozdeľovaniu v rámci vládnej moci na moc prezidentskú a vládnu, aby ústavné vzťahy v tomto smere fungovali bezproblémovo. Preto vás prosím, aby ste hlasovali za to, aby návrh bol zaradený do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďkujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže je tu jeden pozmeňujúci návrh predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, v zmysle § 37 ods. 1 musí sa dať hlasovať najprv o tomto pozmeňujúcom návrhu. Nebudem ho čítať, pán Orosz ho predniesol. Pán predseda ústavnoprávneho výboru žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorú ste dostali ako tlač 50.

  • Ďakujem.

    Počuli ste, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, toto je ústavný zákon.

  • Áno, je to ústavný zákon, máte pravdu, ale to je procedurálny návrh, to znamená, že tu nepotrebujete 90 hlasov. To je podľa rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci, máte pravdu.

    Ďakujem za spoluprácu.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Ďakujem ešte raz.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 58. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 30.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie poslanec Ivan Šimko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    milé poslankyne,

    ctení poslanci,

    dámy a páni,

    skupina poslancov predkladateľov ma splnomocnila uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač číslo 58), na schôdzi Národnej rady. Týmto návrhom znova navrhujeme zmeniť spôsob voľby hlavy štátu tak, aby si prezidenta mohli občania v našej vlasti vybrať a zvoliť priamo. Nie je to nová myšlienka. Do širokej spoločenskej diskusie sme ju nastolili už pred dvoma rokmi. Podporilo ju viac ako pol milióna občanov v petičnej akcii v roku 1997, malo sa o nej uskutočniť referendum. Zo všetkých prieskumov verejnej mienky, ale i z priameho stretávania sa s občanmi po celom Slovensku je nad slnko jasnejšie, že ľudia v našej vlasti si priamu voľbu želajú. Pozitívne sa k tejto myšlienke vyjadrili pred voľbami prakticky všetky politické strany. Prišiel teda čas prejsť od slov k činom. Skúsme sa však na úvod zamyslieť, prečo je dobre, aby sa ďalší ústavný orgán dostal pod priamu kontrolu občanov.

    Dovoľte mi, dámy a páni, venovať tejto otázke trochu viac pozornosti. Veď podaktorí zdanlivo celkom oprávnene ukazujú na to, že demokratický režim s priamo voleným parlamentom je postačujúci. Vláda i ostatné orgány výkonnej moci získavajú sprostredkovaný, ale legitímny mandát založený na mechanizme ústavnej zodpovednosti voči parlamentu. Od tohto voleného orgánu sú odvodené spravidla i ďalšie orgány štátu. Táto ústavná logika sa pre parlamentnú formu demokratického režimu ukazovala byť dlho postačujúcou. Nebudem sa vracať do minulosti, keď sa koncom minulého a začiatkom tohto storočia utvárali v zápasoch o rozširovanie volebného práva jeho fundamenty.

    Slovenská republika devädesiatych rokov 20. storočia zdedila tradičnú ústavnú formu jedného zvrchovaného ústredného orgánu štátu s mandátom občanov celkom prirodzene a samozrejme. Nebol to rozmar, veď táto forma fungovala dobre v mnohých demokratických krajinách po desaťročia. Zdanlivo iba kuvici v západných štátoch vyjadrovali pochybnosti. Hovorili o nových megatrendoch vývoja spoločnosti. Hovorili o tom, že súdobé politické i ekonomické štruktúry založené v slobodnom svete na individuálnej politickej a ekonomickej aktivite a rozhodovaní miliónov ľudí sa postupne stávajú stále viac oddelenými od týchto ľudí, odcudzujú sa im a začínajú sa vymykať spod ich kontroly. Len globálne rozdelenie sveta na dve superveľmoci s veľmi reálnou obavou pred zničujúcou svetovou vojnou bolo akýmsi stabilizátorom, ktorý spomaľoval a akoby reguloval nástup týchto nových megatrendov.

    Rozpad sovietskeho impéria však pre ne definitívne uvoľnil priestor. To, čo sa v tejto dekáde valí na ľudskú spoločnosť, to v histórii našej planéty nemá obdobu. Starý svet stabilných štruktúr sa rúca, valí sa na nás kvalitatívne nová doba. Zbigniew Brzezinski vo svojej knižke Bez kontroly to vystihuje už jej názvom. Hoci sa víťazmi celosvetového zápasu stali sily demokracie, upozorňuje, že zároveň sa naštartovali procesy, ktoré sa tradičnými demokratickými štruktúrami a mechanizmami stále ťažšie zvládajú. Píše, že pád totalitarizmu a osobitne zrútenie sa komunistického modelu znamenali, že sa takmer celý celosvetový dialóg predbieha v ostentatívnych a horlivých vyhláseniach vernosti demokratickým ideálom. Dokonca i súčasné autoritatívne režimy majú sklon definovať sa ako demokratické a vymýšľajú demokratické slogany. Brzezinski zdôrazňuje, že praktické uskutočňovanie demokracie je ale vo väčšine štátov veľmi povrchné a demokratické inštitúty sú veľmi zraniteľné. Verejná moc sa i pri existencii tradičných demokratických inštitútov stále viac vymyká spod kontroly. Navyše naša doba prináša podstatné rozšírenie a prehĺbenie moci, ktorá priamo nepodlieha žiadnemu z tradičných systémov ústavnej zodpovednosti.

    Po mojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, kde som venoval značnú časť práve tradičnému systému ústavnej zodpovednosti parlamentu, vo faktickej poznámke podľa mňa oprávnene upozornil pán poslanec Húska, že je tu napríklad i moc masovokomunikačných prostriedkov. Áno, už v tradičnej demokracii, ako sa zrodila začiatkom tohto storočia, sa žurnalistom hovorilo siedma veľmoc. Úžasným rozšírením hlavne televízie, vedeckým rozpracúvaním podprahového pôsobenia na podvedomie, informačnou explóziou, možnosťou vytvárania virtuálnej, umelej skutočnosti, ktorá potom pôsobí na utváranie tej reálnej, táto moc získava obrovský potenciál, a to absolútne mimo systému akejkoľvek ústavnej zodpovednosti v tradičnom zmysle slova.

    Ale pozor, to zďaleka nie je všetko. Čo možno povedať o tom, akú nesmiernu moc majú vedci, ktorí vymysleli, ako sa dá uvoľniť energia postačujúca na mnohonásobné zničenie všetkého živého? Alebo sú schopní zasahovať do tajomstva zrodenia človeka, do jeho genetickej výbavy. Toto všetko sa zdanlivo vymyká akejkoľvek kontrole. A vôbec najväčšiu moc majú zrejme tvorcovia ideí, kedysi to boli jednotlivci, ktorí ovplyvňovali epochy: Platón, Aristoteles či Machiavelli, alebo Marx. Komunikovali s generáciami potomkov v knihách, ktorými menili svet. Ale aspoň ich bolo možné pomenovať, hodnotiť, polemizovať s nimi. Dnes sú to často anonymní manipulátori, ktorí vnikajú do vedomia človeka on line. Čo s tým?

    Majú pravdu pesimisti, ktorí hovoria, že náš svet speje k nevyhnutnej záhube? Alebo azda majú pravdu tí, čo by tomu chceli zabrániť tak, že to, čo nás ohrozuje a nezapadá do tradičných kontrolných mechanizmov, to jednoducho postavíme mimo zákona? Veľmi inšpirujúca je úvaha známeho fyzika a filozofa Karla Friedricha von Weizsäckera, brata bývalého nemeckého prezidenta, z ktorej si dovolím odcitovať niekoľko slov: "Atómová bomba ma vlastne prinútila, aby som asi desaťročie váhal, či sa smiem ďalej venovať svojej obľúbenej fyzike. Od Galileiho vedie priama cesta k atómovej bombe. Kde by ju bolo možné prerušiť?"

    Dürrenmattova tragikomédia Fyzici opisuje tento problém: Schovaj sa so svojím objavom do blázinca a vedúca lekárka ťa oň oberie a bude ho verejne a s radosťou používať. Dürrenmatt má pravdu. Individuálna zdržanlivosť nerieši problém, ktorý na svete vyvstal existenciou vedy. A je nutné dodať, ani by nepomohlo, keby onen vedec neučinil svoj objav, niektorý iný by najneskôr za 10 rokov objavil to isté. Nie je to problém indivídua a jeho prípadného uspokojovania svedomia. Je to problém určitej kultúry.

    Weizsäcker si pre svoj život napokon vyvodil odpoveď. Rozhodol sa naďalej venovať sa vede, ale súčasne vedome vzal na seba i politickú zodpovednosť za jej následky v plnom rozsahu. Niet zrejme inej cesty. Dynamika zmien valiacich sa na nás sa nedá zastaviť. Je to čosi, čo už nie je iba vecou odborníkov, úzkej skupiny politických vodcov. Kantár týmto novým silám už nenasadia zákazy a už vôbec nie zavieranie očí či dverí. Jedinou cestou je cesta cieľavedomého rozširovania vedomej zodpovednosti ľudí za osud svojej krajiny a za osud svojej zeme. Preto je potrebné hľadať cesty na rozšírenie a prehlbovanie kontroly ústavného systému verejnej moci občanmi štátu. Viem, že to ešte nerieši mnoho z problémov, ktoré som pripomenul, aspoň nie priamo, ale vyššia účasť na správe štátu bude viesť jeho občanov k zvyšovaniu ich vedomia politickej zodpovednosti. A to je už cesta správnym smerom.

    Občas sa objavia námietky, že i politické rozhodovanie je odborným rozhodovaním a mali by ho preto robiť odborníci. Stretol som sa s názorom, že poslanci mohli zvoliť hlavu štátu oveľa zodpovednejšie než občania. Ba zaznelo, že priama voľba prezidenta povedie k tomu, že rozhodovať budú populistické sľuby, a nie skutočná kvalita kandidátov. Nemám obavu. Iste i v politike treba brať ohľad aj na odborné stanoviská. Ku všetkému môžu a majú hovoriť aj experti. Samotná politická voľba je však vždy ľudskou voľbou, nie odbornou. Poeticky o tom píše anglický esejista a filozof Chesterton: "Demokracia tvrdí, že vládnuť, zúčastňovať sa na správe obce je niečo, ako sa zamilovať. Nie je to ako hra na organe, maľovanie hodvábu, objavovanie severného pólu, letecká akrobacia, pestovanie astronómie a podobne, lebo nechceme, aby tieto veci robil niekto, kto to dobre nevie. Naproti tomu s demokraciou je to obdobné ako s písaním ľúbostných listov alebo utieraním nosa. Tieto veci si človek chce robiť sám, i ak ich robí zle. Nechcem sa hádať, ale viem, že niektorí progresivisti chcú, aby im manželku vyberali vedci a možno, čo ja viem, budú čoskoro žiadať, aby im nos utierali odborne školené ošetrovateľky. Tvrdím len, že demokratické krédo je v tom, že práve najzávažnejšie a najdôležitejšie veci sa musia prenechať ľuďom samotným - výber partnera, výchova detí, štátne zákony. To je demokracia a v tú som vždy veril." S Chestertonom v tomto úplne súhlasím.

    Nová doba, ktorá vtrhla do nášho života, uvoľňuje sily, o ktorých sa našim predkom ani nesnívalo. Aby nás tieto sily neovládli či neprevalcovali, treba si podobne ako Weizsäcker uvedomiť svoju politickú zodpovednosť za svoju krajinu a za svoj svet. Už to nebude povinnosťou iba politických elít. Postaviť veľké sily do služieb človeka a zabrániť im, aby pôsobili proti človeku, to je už dnes úlohou, ktorá presahuje schopnosti a možnosti akýchkoľvek politických elít. Tie budú vždy v pokušení pokúsiť sa využiť tieto sily vo svoj prospech. Nádej prináša východisko, ku ktorému dospel citovaný nemecký atómový fyzik - rozširovanie osobnej politickej zodpovednosti. Dominancia jedného priamo voleného orgánu štátu dnes už nepostačuje. Moderné ústavné systémy ho postupne prekonávajú. Parlamenty drvivej väčšiny demokratických štátov majú dnes už dve komory volené rôzne a v inom čase, plniace rozličné funkcie. Stále viac krajín priamo volí i hlavu štátu. Posilňujú sa kompetencie územnej samosprávy, stále viac a reálnejšie sa využívajú nástroje priamej demokracie, hlavne referendum. Skrátka, rozširuje sa priestor na rozhodovanie, ale i osobnú politickú zodpovednosť miliónov ľudí. Je to podľa môjho názoru jediná cesta, ako dostať pod kontrolu sily nového veku.

    Toto je zásadný dôvod, prečo je podľa môjho názoru žiaduce zaviesť v našej krajine priamu voľbu prezidenta. Návrh ústavného zákona, ktorým sa zavádza priama voľba prezidenta, je preto krokom k rozšíreniu zodpovednosti našich občanov, teda nás všetkých, za osud tejto krajiny.

    Keďže sme dnes v prvom čítaní návrhu zákona, nebudem hovoriť o jeho jednotlivostiach. Tým sa budem venovať pri uvedení druhého čítania. Návrh obsahuje okrem zmeny spôsobu voľby prezidenta i niektoré úpravy v jeho postavení a pôsobnosti. Nejde o zásadné zmeny. Nejde o posun ani k silnému, ani k slabému prezidentovi. Všetky úvahy tohto typu sú nedorozumením. Prezident, ktorého si zvolí ľud, nemôže byť slabým prezidentom, hoci by na papieri nemal žiadne výkonné právomoci, a to nie je náš prípad. Samozrejme, vždy je to vec konkrétnej osobnosti.

    Pokiaľ ide o navrhované úpravy v postavení hlavy štátu, ambíciou navrhovateľov bolo upraviť ich tak, aby lepšie, prehľadnejšie a účelnejšie zodpovedali postaveniu prezidenta republiky v ústavnom systéme parlamentnej demokracie. Podrobnejšiu analýzu týchto ustanovení prednesiem na začiatku druhého čítania.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme jedinečnú príležitosť urobiť mimoriadne dôležitý krok a prispôsobiť náš ústavný systém novým podmienkam života spoločnosti. Druhý, priamo volený ústavný orgán bude väčšou zárukou kontroly nad silami, ktoré generuje dnešná spoločnosť. Dnes sa s priamo voleným prezidentom môžeme stretnúť v mnohých demokratických republikách. Ba aj v tých, kde ešte nezaviedli priamu voľbu, prezidenta volia spravidla širšie volebné zhromaždenia. Čistá parlamentná voľba sa stáva v súčasnosti už skôr výnimkou a anachronizmom. Všade ide predovšetkým o to, aby sa prezident stal čo najviac oddelený od zápasu politických strán a aby sa pri jeho voľbe zatiahla do zodpovednosti za svoju vlasť celá spoločnosť.

    Verím, že Slovensko je spôsobilé a pripravené na takúto vážnu ústavnú zmenu. Odporúčam preto, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po vykonanej rozprave uzniesla tak, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Žiadam vás a prosím vás o podporu takéhoto uznesenia.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Ladislavovi Oroszovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v rámci prvého čítania k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorú ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 58.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa pre prípad prerokúvania tohto ústavného návrhu v druhom čítaní navrhuje, aby bol pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru a aby ako gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s týmto rozhodnutím ústavnoprávny výbor určil ako spoločného spravodajcu výborov poslanca Roberta Fica. Vzhľadom na jeho neprítomnosť na dnešnom rokovaní dovoľte mi, aby som ho v rámci prvého čítania zastúpil.

    Dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu.

    Po prvé, dovoľte mi konštatovať, že predkladaný návrh spĺňa formálnoprávne náležitosti, ktoré vyžaduje § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka vecnej stránky, treba konštatovať, že rieši minimálne dva okruhy problémov.

    Po prvé, na základe vyjadrenej vôle občanov mení spôsob voľby prezidenta. Voľbu hlavy štátu Slovenskej republiky mení z parlamentnej voľby na voľbu občanmi v priamych voľbách. V tejto súvislosti mení aj spôsob eventuálneho odvolania hlavy štátu z funkcie na základe novozavedeného inštitútu ľudového hlasovania o odvolaní hlavy štátu z funkcie.

    Po druhé, tento predkladaný návrh koncipuje principiálne iné postavenie hlavy štátu v štruktúre ústavných orgánov Slovenskej republiky. Posúva ho zo sféry výkonnej moci do sféry moci neutrálnej, respektíve integrujúcej, vyvažujúcej, čomu zodpovedá aj zmena niektorých ústavných právomocí hlavy štátu. Úpravou právomocí hlavy štátu v tomto návrhu by sa malo postavenie prezidenta Slovenskej republiky priblížiť k takému ústavnému modelu, ktorý je charakteristický pre parlamentnú formu vlády.

    Podľa môjho názoru sú navrhnuté zmeny žiaduce a prispejú k skvalitneniu ústavného textu Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladám, že návrh bude podrobený konštruktívnej kritike a jeho konečná podoba by mohla za určitých okolností predstavovať široký konsenzus všetkých parlamentných subjektov. Bolo by to veľmi pozitívnym signálom pre ďalší vývoj v našej krajine.

    Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že parlamentná tlač číslo 58 bude prerokovaná v druhom čítaní.

    Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh ústavného zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokujú všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva a zároveň, aby ako gestorský bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň, aby boli určené lehoty na prerokovanie tohto poslaneckého návrhu ústavného zákona vo výboroch do 30 dní, čo by v súlade s harmonogramom schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky mal predstavovať termín 8. január 1999, a gestorskému výboru aby bola určená lehota 35 dní odo dňa pridelenia, čo by znamenalo 11. január 1999.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam vážených pánov poslancov a paní poslankýň, či sa hlási niekto ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Prokeš. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ďakujem. Pán poslanec Krumpolec, žiadam vás, aby ste v budúcnosti boli rýchlejší, lebo ináč nebudete mať možnosť vystúpiť.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň dávam slovo pánu poslancovi Prokešovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    veľmi oceňujem vystúpenie predkladateľa pána poslanca Šimka, ktorý veľmi široko zdôvodnil návrh tohto zákona, dokonca zabruslil až ďaleko za hranice nášho štátu. Myslím to ale v pozitívnom zmysle slova.

    Pri vystúpení spoločného spravodajcu pána poslanca Orosza som pochopil, prečo dal návrh na to, aby bol predchádzajúci návrh zákona stiahnutý z rokovania, teda, aby nebol odsúhlasený do druhého čítania. Zrejme by bol prišiel o toto svoje vystúpenie, a to je asi tak jediný dôvod. Pretože, ak porovnáte obidva návrhy zákonov, tak zistíte, že podľa tohto návrhu zákona, pokiaľ by naozaj mal byť schválený, tak nás naozaj vyjde lacnejšie to, čo som povedal predtým vo faktickej poznámke, ak kúpime jednu figurínu, navlečieme na ňu drahý oblek a budeme ju všade ukazovať, prípadne ju počítačovo oživíme, pretože všetky kompetencie, ktoré bude mať tento prezident, sa v podstate dajú zhrnúť do veľmi krátkej vety: chodiť po recepciách a potriasať rukou. To sú celé kompetencie prezidenta podľa tohto návrhu zákona.

    Dámy a páni, preto navrhujem, dávam taký procedurálny návrh, aby tento zákon nebol odsúhlasený do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kresák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nedá mi, aby som nezareagoval na toto krátke expozé kolegu Prokeša.

    Chcem iba konštatovať, že zrejme nie je nám všetkým jasné, ako má vyzerať hlava štátu v parlamentnej forme vlády. Keď sa vyjadrujeme takými silnými slovami, ako je figurína, oblek, bábka, diaľkové ovládanie, veľmi by som prosil, keby sa tí ľudia, ktorí sa takto vyjadrujú, pozreli do ústavných systémov, pozreli sa na kompetencie hlavy štátu v Nemeckej spolkovej republike, pozreli sa na kompetencie hlavy štátu v Talianskej republike, pozreli sa na kompetencie ďalších hláv štátov v európskych demokraciách, a potom azda by nevyslovovali také súdy.

    Myslím si, že návrh, ktorý vám bol v súčasnosti predložený, obsahuje konštrukciu hlavy štátu, ktorá sa blíži k ideálnemu postaveniu. Samozrejme, dá sa o nej diskutovať, dá sa skvalitňovať. Len bol by som veľmi nerád, keby bez znalosti vecí sa takéto súdy vyslovovali práve na pôde Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší pán poslanec, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Krumpolec.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcem vo svojom vystúpení podporiť predkladaný návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta nielen preto, že sme to sľúbili občanom na predvolebných mítingoch, ale hlavne preto, že veľká väčšina občanov si želá, aby o hlave štátu mohli rozhodovať v priamych voľbách.

    O zmarenom referende z mája 1997 sme aj dnes počuli takzvané odborné stanovisko od právnikov pána Cupera i pani Tóthovej. Ako občan, ktorý som na základe zákona bol ustanovený, aby som viedol referendovú komisiu, chcem k tomu, aj keď nie som právnikom, povedať niekoľko poznámok.

    V deň, keď členovia referendovej komisie, myslím si, že to bolo 17. apríla, skladali sľub do rúk ministra vnútra Gustava Krajčiho s tým, že budú referendum riadiť v súlade s platnými právnymi normami, dostali od pracovníkov ministerstva vnútra z volebného oddelenia materiály, ktorými sa mali riadiť. Bola to tlač Zbierky zákonov, v ktorom bolo uvedené rozhodnutie prezidenta o vykonaní referenda so štyrmi otázkami, teda aj o priamej voľbe prezidenta. Zároveň členovia komisie dostali od pracovníkov ministerstva vnútra spracované metodické pokyny, v ktorých bolo doslovne uvedené, že za hlasovací lístok je možné považovať iba takú tlačovinu, ktorá je v súlade s vyhláseným referendom, to znamená, že hlasovacie lístky, ktoré sa objavili v urnách a ktoré na osobnú zodpovednosť pána ministra Krajčiho boli distribuované do obcí, nemohli byť považované za hlasovacie lístky.

    Aj z týchto dôvodov musela referendová komisia konštatovať, že referendum bolo zmarené. Ako k tomu vlastne došlo. Hneď na druhom rokovaní referendovej komisie nás pán minister vnútra presviedčal, aby sme štvrtú otázku, ktorá bola uvedená v Zbierke zákonov, stiahli. Teda prakticky nás presviedčal, aby sme porušili alebo nerešpektovali zákon, alebo inak povedané, aby sme hlasovali, keď je úplne jasná obloha, že práve prší. Je jasné, že referendová komisia na takéto praktiky pristúpiť nemohla. Po tomto neúspešnom pokuse presvedčiť referendovú komisiu zasadala vláda Slovenskej republiky pod vedením premiéra, kde prijala uznesenie, ktorým de facto uložila ministrovi Krajčimu, aby zákon porušil, teda aby štvrtú otázku nedistribuoval do obcí.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemienim o tom s vami teraz diskutovať.

    Vážení, tak sa stalo, že občania napriek hlasovaciemu lístku, ktorý schválila Ústredná referendová komisia, nemali možnosť sa vyjadriť v referende o priamej voľbe prezidenta a prakticky sa nemohli ani vyjadriť k prvým trom otázkam o NATO. Kto vlastne je za tento stav zodpovedný?

    Referendum stálo zhruba 140 miliónov Sk. Ja som hneď po skončení referenda na základe uznesenia referendovej komisie podal generálnemu prokurátorovi trestné oznámenie na pána ministra Krajčiho. Viete, ako to celé dopadlo. Podanie bolo odložené, nikomu sa nič nestalo. Keď nejaký obyčajný človek, ktorý je v biede, ukradne vrecko cementu, tak ho naháňajú po súdoch, má hanbu v celej dedine. 140 miliónov korún zrejme nikomu nechýba a nakoniec ústami premiéra aj ústami pána ministra Krajčiho bola referendová komisia obvinená, že pri referende porušila a dehonestovala zákony tejto republiky až na hranici trestnej stíhateľnosti. Nikto mi zatiaľ neukázal, akým spôsobom som porušil a dehonestoval zákon, keď som sa riadil tým, čo vyšlo v Zbierke zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pána poslanca Krumpolca by som chcel poznamenať len toľko, že rokujeme o zákone o priamej voľbe prezidenta. Zrejme nemal ešte možnosť zistiť, o čom je parlament, ale to je druhá vec.

    Chcel by som len podotknúť, že bola to terajšia vládna koalícia, ktorá sľubovala národu, že priamo volený prezident bude mať silnejšie postavenie a väčšie kompetencie. Tak zdá sa, že s tými kompetenciami ste to mysleli trošku naopak, pretože ich prezidentovi uberáte. Ak referendum stálo 140 miliónov, tak toľko bude zhruba stáť aj priama voľba prezidenta, odhliadnuc od toho, čo ešte pôjde do volebnej kampane, ale to je už z iných zdrojov. Zo štátnych zdrojov však pôjde približne toľko isto, čo išlo na referendum. Myslím si, že to je bohapusté plytvanie štátnymi prostriedkami, a teda prostriedkami, ktoré sú z daní občanov tohto štátu na to, aby bola zvolená osoba do pozície figúrky, opakujem znovu do pozície figúrky, ktorá nebude mať žiadne kompetencie.

    A ešte by som rád poznamenal pre tých pánov poslancov, je to stále k vystúpeniu pána poslanca Krumpolca, že pokiaľ nemajú v sebe suveneritu, tak ťažko môžu zastupovať kohokoľvek iného. Pokiaľ si myslia, že robíme ústavu pre Nemeckú spolkovú republiku alebo pre Rakúsku republiku, alebo že chceme voliť prezidenta pre Rakúsko, alebo pre Nemecko, chcem ich ubezpečiť, že nie, že ide o voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Nechcel som sa zapájať do tejto debaty, pretože som vždy vystavovaný kritike za referendum, ktoré vy voláte zmarené, ale vzhľadom na to, že pán Krumpolec je pamätník, a zrejme nielen referendovej komisie, ale pamätník aj bývalých čias, musím reagovať na to, ako to vlastne v skutočnosti bolo.

    Pán Krumpolec, vy dobre viete, kým ste nemali politickú prevahu v referendovej komisii, že ste sa správali ako ľudia. Len čo ste získali prevahu 8:7, keď v hlasovaní vám prechádzali všetky návrhy, namiesto právnej roviny ste prešli na rovinu politickú. Urobili ste si z toho politický orgán, ktorý rozhodoval o tom, ako to má byť v rozpore so zákonom. Vám to tu už právnici vysvetlili niekoľkokrát. Až do 21. mája, kým nerozhodol Ústavný súd, absolútne žiadne konania v referendovej komisii neboli toho druhu, že by sa mali meniť hlasovacie lístky, a vy pán Krumpolec ako člen komisie musíte veľmi dobre vedieť, že až po náleze Ústavného súdu 21. mája nastal tento problém, ako riešiť vzniknutú situáciu. Zo zákona to prislúcha ministrovi vnútra, preto sa to tak aj udialo. Pán Krumpolec, zabudnite už na to a dívajte sa dopredu.

    Ďakujem.

  • Hovorilo sa tu, hoci neviem prečo, pri predkladaní zákona o priamej voľbe prezidenta o zmarenom referende. Kto je zodpovedný, keď už to takto nazývame? Podľa mňa je to bývalý prezident, v súčasnosti samokandidát na funkciu prezidenta Michal Kováč. Ale o tom, o čom menej hovoríte, je, že hráte veľmi podivnú hru s voličmi. Nosili ste kilogramy a kilogramy petičných listín. Chceli ste, aby sa občan vyjadril. Občan sa vyjadril, že chce priamu voľbu prezidenta, hovoríme to všetci, ale to, čo ste mu nepovedali, asi tak ako v iných predvolebných sľuboch, napríklad to zvýšenie platov, nepovedali ste mu, že to bude prezident s minimálnymi kompetenciami. Ak už sa označujete za demokratov, a ak volia voliči prezidenta priamo, majte k nim úctu natoľko, a k ich rozhodnutiu tiež, že to bude prezident so silnými kompetenciami, a nie bábka v rukách politických strán bez vážnosti u občanov, ktorí ho zvolili, pretože nebude môcť reálne veľa toho ovplyvniť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Šimko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať len niekoľko poznámok hlavne k vystúpeniu pána poslanca Prokeša a taktiež sa dotknem aj vystúpenia pani poslankyne Malíkovej. Nechcem už hovoriť o referende, tu sme, myslím si, o tom hovorili dosť a nedotýka sa to priamo návrhu ústavného zákona. Chcem povedať, že to je nedorozumenie, pokiaľ hovoríte o tom, že prezident podľa tohto návrhu ústavného zákona bude mať malé kompetencie, či dokonca, pokiaľ ste použili taký expresívny výraz, že bude iba figurínou. Len ako príklad môžem povedať, že predseda vlády prakticky nemá skoro žiadne iné výkonné kompetencie, než tú jedinú na začiatku, po svojom vymenovaní, že môže navrhnúť ostatných členov vlády a rovnako môže navrhovať aj odvolávanie členov vlády. Samotný predseda vlády vlastne sám nemá žiadne kompetencie a napriek tomu, ak by sme o tom diskutovali, istotne nikto nemáte pocit, že predseda vlády je slabý politický funkcionár alebo politický činiteľ, ústavný činiteľ.

    Prezident má veľmi významné právomoci, aj prezident v parlamentných republikách, dokonca jednu z týchto významných právomocí návrh ústavného zákona veľmi zásadným spôsobom rozširuje. Je to právomoc rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, samozrejme, za veľmi jasných a presne stanovených ústavných podmienok. A obdobným spôsobom ako predseda vlády má možnosť navrhovať členov svojej vlády, prezident má ešte zásadnejšiu právomoc, on vymenuje predsedu vlády, a potom na jeho základe aj celú vládu. V podstate nie je viazaný ničím iným len vlastnou úvahou, aby vymenoval predsedu vlády tak, aby potom po mesiaci mohol tento predseda vlády so svojou vládou získať väčšinu v parlamente. Je to obrovská právomoc a prezident, ktorý navyše má mandát občanov štátu, bude vždy silnou politickou osobnosťou a bude mať silné ústavné postavenie.

    Pokiaľ ide o ostatné právomoci, tam, kde navrhujeme úpravu jeho postavenia a jeho právomocí, ide vlastne o úpravu, ktorá má smerovať k tomu, aby prezident Slovenskej republiky mal postavenie, ktoré je tradičné pre ústavný systém parlamentnej demokracie. Samozrejme, je to prvé čítanie, to, o čom dnes rokujeme, a my budeme veľmi pozorne načúvať a budeme veľmi aktívne diskutovať so všetkými členmi tohto parlamentu a, samozrejme, aj s odbornou a širokou verejnosťou v tom období, ktoré je stanovené zákonom o rokovacom poriadku a ktoré je vymedzené na to obdobie medzi prvým a druhým čítaním tak, aby sme v prípade, že sa dohodneme na niektorých zmenách v tomto návrhu, tieto zmeny aj naozaj uskutočnili. Ide nám však o to, aby sme nemali z nášho ústavného systému hybrid, ktorý vytvorí niečo medzi prezidentským režimom a režimom parlamentnej demokracie, ale aby sme vytvorili taký demokratický ústavný systém, ktorý bude aj dobre fungovať. O to nám ide a pre toto prosím aj podporu tohto parlamentu pri hlasovaní o návrhu, ktorý navrhol pán spravodajca a ktorý som navrhol ja.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca.

    Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, budem veľmi stručný, ale považujem za potrebné reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré zazneli v rozprave, osobitne na vystúpenie pána poslanca Prokeša.

    Veľmi ľutujem, ale musím konštatovať, pán poslanec, že ste nemali zrejme času pozorne si čítať oba návrhy na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. To platí svojím spôsobom aj o pani poslankyni Tóthovej, ktorá predkladala parlamentnú tlač číslo 50, a možno aj o niektorých ďalších opozičných poslancoch. Možno ste ma pozorne nepočúvali vtedy, keď som vystupoval k parlamentnej tlači číslo 50.

    V oboch týchto návrhoch základom určitého oslabenia ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky je zavedenie inštitútu kontrasignácie aktov prezidenta republiky predsedom, prípadne príslušným členom vlády. Zdôrazňujem, že to je klasický inštitút parlamentnej formy vlády. Ak si porovnáte z tohto pohľadu parlamentnú tlač číslo 50 a 58, je to diametrálny rozdiel a diametrálny rozdiel v prospech tlače číslo 58.

    Opakujem, že parlamentná tlač číslo 50 navrhuje zaviesť inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu aj k článku 102 písm. a). Tam sa nehovorí len o dojednávaní medzinárodných zmlúv, tam sa hovorí aj o zastupovaní Slovenskej republiky navonok. Opakujem, že existujú stovky, možno tisíce stránok odbornej literatúry k tejto problematike a tie sa viac-menej prikláňajú k tomu, že ak kontrasignácii podlieha zastupovanie hlavy štátu navonok, tak tá kontrasignácia sa dotýka aj verejných prejavov prezidenta republiky v zahraničí. Takže bábkou by bol prezident podľa opozičného návrhu ústavného zákona, a nie podľa koaličného.

    Chcem zdôrazniť to, čo zdôraznil aj predkladateľ pán poslanec Šimko...

  • Ruch v sále.

  • ... že veľmi výrazným spôsobom sa posilňuje ústavné postavenie prezidenta republiky v koaličnom návrhu najmä tým, že sa výrazne rozširujú jeho možnosti rozpustiť parlament a pôsobiť ako arbiter medzi výkonnou mocou, medzi vládou a parlamentom, čo je jedna z hlavných funkcií prezidenta Slovenskej republiky, teda prezidenta v parlamentnej forme vlády.

    K ostatným veciam sa nebudem vyjadrovať, nebudem zneužívať svoje postavenie na to, aby som mohol teraz reagovať. K otázke referenda je zbytočné sa vracať, myslím si, že je potrebné si preštudovať veľmi podrobne rozhodnutia Ústavného súdu k týmto otázkam a, myslím si, že to plne platí aj pre pána poslanca Brňáka, pána poslanca Cupera, ktorí vystúpili v rozprave k predchádzajúcemu bodu.

    Vážený pán predsedajúci, na základe diskusie, ktorá prebehla, zotrvávam na tom návrhu, ktorý som predložil vo svojom úvodnom vystúpení, to znamená, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením v zmysle § 73 ods. 3 odporučila rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní a aby bol tento návrh pridelený výborom v súlade s rokovacím poriadkom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň ale chcem upozorniť na to, že pán poslanec Prokeš predložil v rámci svojho vystúpenia návrh, aby Národná rada rozhodla o tom, aby sa o tomto návrhu nerokovalo v rámci druhého čítania. O tomto návrhu by sme mali hlasovať najprv.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Ešte predtým pán Prokeš má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda,

    vzhľadom na to, že rozprava bola taká krátka, tak by sme vlastne dvakrát hlasovali o tom istom, jedenkrát o mojom návrhu, aby sa nerokovalo ďalej, a druhýkrát o návrhu, že sa má rokovať ďalej. Takže sťahujem tento môj procedurálny návrh napriek tomu, že som presvedčený, že to bol pán Orosz, ktorý nemal čas si prečítať obidva návrhy zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla, že tento ústavný zákon prerokuje v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že návrh ústavného zákona (parlamentná tlač číslo 58) bude pridelený v súlade s § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ďalej, aby Národná rada určila k tomuto návrhu ústavného zákona ako gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aby určila lehotu na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona vo výboroch do 30 dní, to znamená do 8. januára 1999, a v gestorskom, to znamená ústavnoprávnom výbore vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov do 35 dní odo dňa pridelenia, to znamená do 11. januára 1999.

  • Ďakujem pekne pánu spravodajcovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto ústavného zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu spravodajcovi a pánu poslancovi Šimkovi.

    Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    rád by som požiadal o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V mene poslaneckého klubu SMK sa pripájam k tomuto návrhu.

  • Na základe návrhu dvoch parlamentných klubov vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zároveň prosím členov grémia, aby sme sa zišli na 10-minútovú poradu.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní.

    Ďalším bodom programu je

    návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 79.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána Pála Farkasa, aby návrh výboru uviedol.

    Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uviedol predložený návrh výboru (tlač číslo 79).

    Zákon číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 4 ustanovuje, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky patria technické prostriedky potrebné na výkon jeho mandátu. Rozsah a podmienky podľa uvedeného paragrafu sa majú ustanoviť uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z tejto skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala uznesenie, ktorým schvaľuje zakúpiť pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na výkon ich mandátu technické prostriedky, ako sú uvedené v predloženom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác zakúpenie týchto technických prostriedkov sa má zabezpečiť formou výberového konania. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh uznesenia schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal určené miesto.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomné prihlášky som nedostal, a preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ďakujem, nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána poslanca Farkasa, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vzhľadom na to, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu Farkasovi.

    Teraz pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 56. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby návrh odôvodnila.

    Pán poslanec, dobre som videl, že ste sa hlásili?

    Pán poslanec Bárdos má procedurálny návrh.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní dnes aj po 19.00 hodine, aby sme prerokovali aspoň body 4, 5, 6 aj 7.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Význam tohto návrhu je, že zajtra by mali zasadať výbory práve k týmto bodom. Ak ich dokončíme dnes, tak zajtra doobeda môžu výbory zaujať stanovisko k týmto dvom návrhom zákona na skrátenie legislatívneho konania. Doobeda by rokovali výbory a poobede by sme začali hodinou otázok a interpeláciami, a potom by sme mohli pokračovať.

    Nech sa páči, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh vzhľadom na to, že nie je dostatok poslancov v Národnej rade, nedostal zatiaľ podporu. Navrhujem, aby sa pani ministerka ujala slova a prípadne neskoršie, keď bude viac poslancov, by sme mohli toto hlasovanie zopakovať.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som zdôvodnila návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Vláda Slovenskej republiky zdedila zložitú situáciu v rozpočtovom hospodárení štátu, ktorú komplikovali a dodnes ešte komplikujú čiastkové krízy napríklad v školstve, zdravotníctve, ale i legislatívne normy, ktoré boli prijaté v priebehu roka 1998, ktoré zakladali zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu ešte do roku 1998. Môžem napríklad uviesť niektoré sociálne dávky a tak ďalej. Z tohto hľadiska bolo potrebné predložiť na rokovanie Národnej rady niektoré legislatívne opatrenia, ktorými by sa vytvoril priestor na urýchlené riešenie tejto nepriaznivej situácie.

    Jedným z týchto legislatívnych návrhov, cieľom ktorých je vytvoriť podmienky na zabezpečenie chodu štátu v období do konca roka 1998, je aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Novelou sa navrhuje vytvoriť legislatívny priestor na krytie zvýšeného schodku štátneho rozpočtu v rozsahu neplnenia príjmov. Súčasne sa navrhuje umožniť v roku 1998 prevziať štátnu záruku za úvery pre niektoré zdravotné poisťovne. Použitím takto získaných prostriedkov by sa vytvoril priestor aspoň na čiastočnú stabilizáciu situácie v zdravotných poisťovniach a vytvoril by sa priestor aj pre začiatok ich konsolidácie na nasledujúci kalendárny rok.

    Nevyhnutnosť urýchlene riešiť tieto úlohy viedli vládu k tomu, aby požiadala o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní predloženého návrhu zákona. Ak by Národná rada nepristúpila na tento návrh, mohla by sa opakovať situácia, ktorú sme, žiaľbohu, zažili aj na prelome mesiacov september a október. Vtedy Národná banka Slovenskej republiky uvoľňovala platobné poukazy v zásade len do výšky rozpočtovaného schodku, to znamená 8 miliárd korún. Došlo vlastne k ohrozeniu uhrádzania miezd, sociálnych dávok, štát si neplnil svoje mnohé ďalšie povinnosti, podnikatelia nepochybne mali veľmi zlé skúsenosti napríklad s vratkami daní. Ak by takýto stav pokračoval, bol by ohrozený chod štátu a dôsledky nielen na štátny rozpočet by boli značné. Inými slovami, pokiaľ by sme neschválili zvýšenie schodku na tento rok, Národná banka by neuvoľňovala prostriedky, ktoré sú potrebné na udržanie chodu štátu.

    To je teda hlavný dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky požiadala Národnú radu o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Samozrejme, že v úvodnom slove k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie nebudem hovoriť konkrétne o tom, kde sa nachádzame, kde sú príčiny a aké sú aj spôsoby riešenia, to by som sa rada k tomu vrátiť pri prerokúvaní zákona.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, na základe uvedených argumentov vás žiadam o vyslovenie súhlasu s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky posudzovala návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím pána poslanca Bajana z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, aby sme racionálne narábali s časom, uvediem len toto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998, prerokoval na 3. schôdzi dňa 2. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 13 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený vládny návrh (tlač číslo 56) v skrátenom legislatívnom konaní ihneď na tejto schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som zatiaľ nedostal. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Ďakujem, týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vzhľadom na to, že som nemohol vystúpiť len formou faktickej poznámky, dovoľte mi uviesť na pravú mieru len jedno konštatovanie.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    na prelome septembra, októbra Národná banka Slovenska nebola limitovaná výškou rozpočtového schodku, ktorý ukladá zákon o štátnom rozpočte, a nie je ani pravda, že by Národná banka Slovenska uvoľňovala platby, predovšetkým platby štátu, len do výšky 8 miliárd korún. To je tých 5 miliárd schodok a 3 miliardy možnosť emitovať štátne dlhopisy. Národná banka Slovenska v plnom rozsahu akceptovala všetky platby, na ktoré boli zabezpečené likvidné prostriedky. A v tom období, ktoré ste, pani ministerka, spomínali, tak to časovo prevyšovalo tých 8 miliárd korún. Nie je žiadnou zvláštnosťou, že rozpočtový schodok, ktorý je plánovaný k 31. 12., sa priebežne prekračuje. Ešte raz upozorňujem, boli realizované platby do výšky likvidných zdrojov. To, že boli problémy s likviditou, samozrejme, všetci vieme a vieme aj dôvody, prečo to tak bolo. Takže ešte raz zdôrazňujem, a ani Národnej banke Slovenska, pokiaľ ministerstvo financií zabezpečí dostatok likvidných prostriedkov a je reálny predpoklad, že rozpočtový schodok, ktorý bol jasne definovaný v zákone o štátnom rozpočte, bude dodržaný, nerobí problém, aby uhrádzala platby, ktoré by znamenali časové zvýšenie rozpočtového schodku.

    Ďakujem pekne. Len to som chcel povedať.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová? Nie. Ďakujem pani ministerke.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Tiež nie.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály. Stále je nás málo poslancov.

    Prosím vás znova, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, ak je toto ústavná väčšina, tak tu má sedieť 93 poslancov. To, že poslanci opozície nehlasujú, chápem, ale poslanci vládnej koalície by tu mali sedieť.

    Skúsim to ešte raz a potom budem konať na základe rokovacieho poriadku.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, skúsime znova sa prezentovať a hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte predtým, než by sme pokračovali v prvom čítaní, dám znova hlasovať o nedokončenom procedurálnom návrhu, to znamená, aby sme pokračovali po 19.00 hodine až do času, kým tieto dva návrhy v skrátenom legislatívnom konaní dnes neprerokujeme, aby zajtra doobeda mohli pokračovať v rokovaní jednotlivé výbory.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh bol odsúhlasený.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 57. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 57.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998. Nemôžem si odpustiť jednu poznámku, ktorá sa týka predchádzajúceho hlasovania. Neviem či napríklad pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Aibeková tým, že nepodporili návrh na skrátené legislatívne konanie, chceli vyjadriť, že im nezáleží na tom, či sa budú uhrádzať sociálne dávky do konca roka. Či chceli tým naznačiť, že vám je jedno, že sa nebude kúriť, alebo by sa nekúrilo v školách, že je vám jedno, že by sa napríklad nemohla poskytnúť prechodná finančná výpomoc dvom zdravotným poisťovniam.

  • Dovoľte mi, aby som zdôvodnila nevyhnutnosť pristúpiť k novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Chcem len uviesť, že vláda tentoraz skutočne je vo funkcii určitého hasiča. Zdedili sme niečo, čo musíme riešiť, a sme odhodlaní aj riešiť.

    Chcem len povedať, že ministerstvo financií pod vedením predchádzajúceho pána ministra ústami svojich odborníkov, expertov niekoľkokrát upozorňovalo predchádzajúcu vládu na riziká, ktoré sa v priebehu roka kumulovali v rozpočtovom hospodárení. Chcem len uviesť, že bol napríklad pripravený materiál, ktorý analyzoval riziká rozpočtového hospodárenia v roku 1998 a návrh usmerňovania vývoja rozpočtového hospodárenia v priebehu roka, ktorý bol predložený na rokovanie vlády vo februári 1998. Materiál vláda vzala na vedomie, ale neprijala k nemu uznesenie. V máji predložilo ministerstvo financií na rokovanie vlády materiál Predpoklady realizácie štátneho rozpočtu v roku 1998 a návrh rámcových východísk zostavenia štátneho rozpočtu na rok 1999. Opakovane sa tam upozorňovalo na narastajúce riziká v rozpočtovom hospodárení v roku 1998. Vláda tento materiál stiahla z rokovania. Potom prišiel ďalší, tento materiál bol dopracovaný a bol ponúknutý ako materiál s názvom Základný rámec zostavenia návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, kde sa opakovane poukazovalo na otvorené otázky v rozpočtovom hospodárení v roku 1998.

    Inými slovami chcem len upozorniť, že sa vedelo o tom, že sa dospeje k súčasnému stavu, ale sa neprijali žiadne opatrenia, aby sa aspoň trošku zabránilo takémuto narastaniu krízovej situácie v rozpočtovom hospodárení štátu, ktorá sa, samozrejme, nemohla neodraziť v niektorých sektoroch, tak ako som aj o nich hovorila. Bolo evidentné, že štátny rozpočet na rok 1998 sa schvaľoval ako značne napätý. Vráťme sa ešte k schvaľovaniu zákona o štátnom rozpočte, kde sme poukazovali na nadhodnotenie príjmovej stránky, na to, že zrejme asi nebude udržateľný schodok v takom rozsahu, ako sa napokon vtedajšou koalíciou prijal zákon o štátnom rozpočte na rok 1998.

    Kde sú hlavné riziká v rozpočtovom hospodárení v roku 1998? Evidentne hlavné riziká, a ukázalo sa, že neboli to len predpokladané riziká, ale, žiaľbohu, sa aj realizovali, boli to riziká v príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    V správe, ktorú máte k dispozícii v predloženom materiáli, sú pomerne detailnejšie analyzované tendencie pri výbere jednotlivých druhov daní. Samozrejme, že nejaký čas už medzitým uplynul, takže môžem niektoré údaje aj spresniť tým, že poukážem na niektoré údaje ku koncu novembra. Žiaľbohu, očakávania v tomto smere sa napĺňajú, to znamená, že situácia sa v žiadnom prípade nezlepšuje. Príjmy štátneho rozpočtu ku koncu novembra dosiahli 162,3 miliardy korún. Ak zohľadníme, že z tohto 10 miliárd korún predstavujú pôvodne nerozpočtované granty, príjmy sa plnia na necelých 85 %. Zaostáva sa za tým, čo sa očakávalo, zhruba o 6 bodov, čo do konca roka bude zhruba predstavovať asi 11 až 12 miliárd korún.

    Čo je príčinou takéhoto výpadku na strane príjmov. Uviedla som, že to súvisí predovšetkým s výpadkami vo výbere niektorých daní, kde najvýraznejší výpadok je pri dani z pridanej hodnoty. Aj keď sa ukazuje, že výber dane čiastočne zaznamenal určitú dynamiku, bohužiaľ, dynamicky rástli aj odpočty dane. To znamená, že čistý prínos pre rozpočet nebol zďaleka taký, ako sa predpokladal. Kvantifikácie dane pri tvorbe rozpočtu pomerne presne odhadli platby daní, ale vyšší než očakávaný rozsah, tak ako som už uviedla, mali vratky daní. Nepochybne to môžeme hodnotiť, že je tu aj zrejme evidentné, že dochádza k väčším daňovým únikom a v najbližšom čase sa veľmi sústredíme práve na činnosť daňových úradov, aby sme preverovali každé vrátenie DPH, či sa dodržiavajú riadne zákonom stanovené postupy.

    Ďalší výpadok je pri spotrebných daniach, ktorý evidentne spočíva v tom, že sa tento druh dane nadhodnotil. Nie až také rozsiahle, ale predsa len sú výpadky aj pri dani z príjmov právnických osôb, kým na druhej strane už tradične výber dane z príjmov fyzických osôb predstihuje naše očakávania.

    Ďalším výpadkom je výpadok dovoznej prirážky. K tomu došlo preto, že sa dovozná prirážka zrušila skôr, ako sa pôvodne pri zostavovaní rozpočtu na rok 1998 predpokladalo.

    Žiaľbohu, nie je možné tieto výpadky daní v plnom rozsahu eliminovať. Napriek tomu sme sa rozhodli ísť cestou maximálne možnej eliminácie týchto výpadkov, takže vláda sa rozhodla na strane výdavkov viazať jednotlivé kapitoly súhrnne až do výšky 4,2 miliardy korún. Na druhej strane sa na výdavkovej časti štátneho rozpočtu objavili, tak ako som pri predchádzajúcom návrhu uviedla, niektoré nové tituly, ktorých krytie bolo nevyhnutné, a pritom nebolo rozpočtovo na rok 1998 zabezpečené. Na krytie tých najnaliehavejších potrieb sme využili práve priestor, ktorý sa vytvoril viazaním výdavkov, to znamená ten priestor 4,2 miliardy korún, ktorý sme dosiahli viazaním výdavkov, sme použili na krytie najnaliehavejších potrieb týkajúcich sa úhrady sociálnych dávok, ďalej je to školstvo, niečo málo rezort pôdohospodárstva, kde vznikli ešte dodatočné náklady spojené s povodňami, a ďalej je to, bohužiaľ, aj zvýšený náklad z titulu nového termínu komunálnych volieb, ale sú to aj prechodné finančné výpomoci a podobne.

    Vláda bola teda nútená riešiť tie najnaliehavejšie otázky. Chcela by som ešte uviesť, že sa napríklad neriešila dotácia na teplo. Myslím si, že pokiaľ ste tu niektorí predstavitelia komunálnej sféry, veľmi dobre viete, čo to znamenalo, že na tento rok bolo v rozpočte vyčlenených na dotácie na teplo iba 1,6 miliardy korún, ktoré sa v zásade vyčerpali ešte v predchádzajúcej vykurovacej sezóne, a keby sme neboli pristúpili k tomuto, tak skutočne domácnosti, ktoré sú vykurované centrálnym kúrením, by neboli jednoducho vyhrievané.

    Necelé dva mesiace pred koncom roka nebolo možné na strane výdavkov pristúpiť k realizácii opatrení, ktoré by umožnili dodatočne ešte tvrdšie viazať prostriedky, tak ako sme to urobili. Museli sme teda prejaviť maximálne úsilie a aj rozhodnosť, aby sme dokázali dokončiť tento fiškálny rok a v zásade, aby sme sa vedeli pohybovať v rámci tých výdavkov, tak ako boli rozpočtované, aj s tými rizikami, ktoré sa, bohužiaľ, ukázali ako opodstatnené. Zo zásady nepristúpiť k zvýšeniu výdavkov sme pristupovali nielen k viazaniu, ale aj k použitiu výdavkov získaných viazaním. Chcem len povedať, že skutočne to bol výsledok veľmi zložitých rokovaní, ktoré prebiehali medzi ministerstvom financií a ďalšími rezortmi. Vznikali tu určité otázky, aký vlastne bude schodok štátneho rozpočtu v tomto roku. Myslím si, že diskusia k tomuto prebehla nie po prvýkrát. Prebehla pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 a 1998, keď sa do rozpočtu napríklad v roku 1998 nezapočítavali 3 miliardy, ktoré sa mali použiť ako emisia dlhopisov na krytie niektorých titulov bytovej výstavby, diaľnic a tak ďalej. Takže vlastne aj v dnešnom návrhu zákona o štátnom rozpočte máme uvedený schodok 5 miliárd korún, ale pokiaľ si prečítate § 13 zákona o štátnom rozpočte, tak sa dočítate, že na rok 1998 sa zákonom dáva vlastne oprávnenie na rozhodnutie o emisii dlhopisov v objeme 3 miliardy korún, pričom o túto sumu je možné zvýšiť výšku rozpočtovaného schodku. Nami navrhované zvýšenie rozpočtového schodku zohľadňuje iba nedoplatky v príjmovej časti štátneho rozpočtu, ktoré sme odhadli vo výške 11,2 miliardy korún. To znamená, k plánovanému rozpočtovanému schodku 5 miliárd pripočítavame ešte 11,2 miliardy korún.

    Musím povedať, že v prípade tých 3 miliárd korún, ktoré z § 13 bolo možné použiť formou emisie dlhopisov, predchádzajúca vláda tento priestor využila a zvýšenie výdavkov o 3 miliardy realizovala prostredníctvom rozpočtových opatrení. Keby sme zohľadnili tieto 3 miliardy, tak by schodok bol, pravdaže, o 3 miliardy korún vyšší. Rozhodovanie o zvýšení schodku, musím povedať, že napriek uvedomovaniu si zložitej situácie, nebolo jednoduché vo výdavkovej časti rozpočtu, a to aj z toho dôvodu, že tu vznikajú nepochybne komplikácie s krytím schodku. Myslím si, že mnohí z vás si ešte veľmi dobre pripomínajú, za akých podmienok sa priebežne kryl schodok štátneho rozpočtu v roku 1998, že boli niektoré emisie štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa predávali za cenu až okolo 25 až 30 percent. Samozrejme, že tým sa potom veľmi zaťažuje výdavková časť štátneho rozpočtu aj na nasledujúce roky.

    Chcela by som len doplniť, že neberiem názor pána poslanca Maxona, ale pri rokovaniach s Národnou bankou Slovenska sa ukázalo skutočne ako nevyhnutné pristúpiť urýchlene k zvýšeniu schodku štátneho rozpočtu zo zákona, pretože Národná banka Slovenska na to upozorňovala, že inak nebude ochotná kryť schodok, respektíve uvoľňovať prostriedky na krytie schodku.

    Chcem vás preto poprosiť o podporu predloženého návrhu novely zákona, aby sme čím skôr mohli uskutočniť ešte tie úhrady, ktoré dnes uskutočniť nemôžeme, tak, aby sme krízové situácie, ktoré sú v niektorých odvetviach, aspoň do istej miery boli schopní do konca roka odblokovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi pánu poslancovi Bajanovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 (tlač 57), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Počuli ste z vystúpenia predkladateľa, že i z vecného hľadiska možno zastávať názor, že predložený vládny návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sme navrhli.

    V zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. A súčasne, pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 57 z 27. novembra 1998 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku nedostal, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Píšem si, pani poslankyňa Aibeková do rozpravy, pán poslanec Húska do rozpravy, pán poslanec Tkáč do rozpravy, pán poslanec Maxon do rozpravy. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Nie, ďakujem. Týmto uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ospravedlňujem sa, že vystupujem k téme, ktorá mi nie je vlastná. Vôbec som neplánovala ani nemám pripravený príspevok, že by som vystupovala k tejto téme. Nakoľko si však pani ministerka osvojuje právo, ktoré jej nepatrí, pretože tu je parlamentná demokracia, poslanec podľa zákona o poslancoch, podľa ústavy hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia, takže vy mne nemáte čo, pani ministerka, prikazovať alebo ma kritizovať, ako budem hlasovať. Ak už chcete niekoho napomínať a niekoho kritizovať, vyberte si výsledky hlasovania o programovom vyhlásení vlády, kde pán poslanec Cabaj predniesol dvadsať aj sociálnych požiadaviek a vaši kolegovia zo Strany demokratickej ľavice tieto požiadavky nepodporili. Prosím, tam máte právo im interne povedať, že sa vám nepáči, keď tieto pripomienky nepodporili. Nebudem podporovať, aby sa tu prerokúvali skrátené návrhy zákonov. Takže vy mi, prosím vás, neberte moje bytostné právo, že nebudem hlasovať za to, s čím nesúhlasím.

    Ja, samozrejme, všetko to, čo zlepší situáciu v poisťovniach, ktorých sa to týka, Všeobecnej zdravotnej aj spoločnej poisťovne, budem podporovať. Ale po druhýkrát si od vás vyprosujem takýto prístup. Máte dôveru vyslovenú len asi dve hodiny a už si osobujete právo v parlamentnej demokracii napomínať opozičného poslanca, ktorý len využije svoje právo nehlasovať. Keď ste vy využívali tieto práva, a keď to robila opozícia, predvádzala tu obštrukcie, vtedy to bolo všetko v poriadku. Tak buďte taká láskavá a po druhýkrát si zvážte, ako vystúpite. Viem, že máte voči mne absolútnu antipatiu, ja vám to neberiem, je to obojstranné, ale ja vás nenapomínam, ako ste hlasovali alebo ako ste nehlasovali.

  • Vážená pani poslankyňa, trošku miernejší tón! Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Prokopovič - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, vážená pani poslankyňa Aibeková, reagujem na vaše vystúpenie, že ste presne naplnili literu ducha, že poslanec hlasuje podľa vedomia a svedomia. Tým, že ste za tieto veci odmietli hlasovať, ste presne ukázali aj televíznym divákom, ako hlasujete podľa vedomia a svedomia.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Galbavý.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem len pripomenúť pani poslankyni Aibekovej, ktorá minulý týždeň tak veľmi citlivo pripomenula nám alebo do srdca prehovorila nám poslancom a poslankyniam, aby sme sa navzájom neurážali, aby sme rešpektovali vzájomne jeden druhého. Dnes ste to práve ukázali, ako to chcete napĺňať, pani poslankyňa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení predstavitelia vlády,

    predstaviteľka vlády,

    chcel by som hovoriť k tomu, aká je asi finančná situácia v štáte. Totiž mám taký dojem, že v tejto hre sa chce trvale poukazovať na nejakú apokalyptickú situáciu vo financiách, ktoré sú, samozrejme, deficitným hospodárením. Rád by som upozornil, že deficitné hospodárstvo funguje v podstate v 90 % západných štátoch. Dokonca typickým predstaviteľom trvalého deficitného rozpočtu boli práve Spojené štáty americké. Jediný raz, teraz za Clintona, dosiahli rozdielny než deficitný rozpočet. To znamená v ekonomikách, ktoré buď majú veľké ciele, alebo nemajú takú akumulačnú možnosť, musia pracovať, samozrejme, s dlhom, s ekonomickým dlhom, s úvermi a v takomto zmysle slova musia počítať s tým, že dokonca regulačné opatrenia počas štátneho rozpočtu sa vykonávajú po celý rok. Pripomínam vám, ak ste dostali určitú stratu pamäti, že takýmto spôsobom sa každý rok mobilizovali prostriedky z mesiaca na mesiac a z kvartála na kvartál, aby sme udržali dobre fungujúce a rastové hospodárstvo.

    A zase vám opakujem, že hospodárstvo, ktoré dokázalo v priemere za štyri roky 6-percentnú dynamiku rastu a zároveň iba 6-percentnú infláciu, to znamená, že sa vláde podarilo udržať aj vysokú a neprehriatu rastovú ekonomiku a zároveň ozubadliť infláciu, tak to je v hospodárstve výkon, ktorý je mimoriadny. A v tomto zmysle slova treba teda rátať s tým, že deficitné hospodárstvo núti k veľmi reglementačnému postupu pri rozpočtovaní. To je nevyhnutné.

    Z týchto dôvodov prosím, nerobte trvalú propagandu brzdeniu investícií, upozorňujem vás, že tak či tak s ňou dlho nevystačíte. Viete, aj v tej Machiavelliho rade je napísané, že si napríklad ťažkať na svojho predchodcu možno iba chvíľu. Potom jednoducho to nemá účinok. A nakoniec vám chcem povedať, ste tu dvakrát pri uvádzaní tejto tlače spomínali, že ste zdedili štátny rozpočet. Ja vás ubezpečujem, nezdedili ste ho.

  • Ďakujem.

    Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    chcel by som zacitovať prvý odsek programového vyhlásenia vlády, ktoré pred niekoľkými hodinami odsúhlasilo 77 poslancov tejto Národnej rady. "Vláda Slovenskej republiky, ktorá sa utvorila na základe septembrových parlamentných volieb, predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republiky a pred svojich voličov s programom, ktorý vychádza z mandátu získaného od občanov našej vlasti." Pred svojich voličov. Tí ostatní sú asi menejcenní a k tým sa neprihovárate? V programovom vyhlásení sa tiež hovorí, že vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu na nový, trvalý dialóg, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať.

    Pani ministerka financií vyprovokovala naše vystúpenia len preto, že osočila pani poslankyňu Aibekovú aj mňa, že nie som ochotný hlasovať za to, že tu je 74 poslancov vládnej koalície. Vymenovala nás dvoch ako neposlušných žiačikov. To si tiež vyprosím, pani ministerka, a prosím vás, aby ste dodržali programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí o novom vzťahu a trvalom dialógu, kde vláda bude nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. Chcel by som vás ubezpečiť, že je mi minimálne tak ťažko na srdci alebo takú potrebu cítim, aby sa sociálne dávky vyplácali, aby sa sociálne problémy tejto krajiny riešili.

    Keď chcete vyvolávať členov opozície, je dobré, aby ste pred televíznymi obrazovkami vymenovali 19 koaličných poslancov, ktorí neboli v tejto sále na rozdiel od pani Aibekovej a pána Tkáča, a aby ste vymenovali presný zoznam 19 ľudí, ktorí vám nezabezpečili to, aby ste v parlamente mali kvórum na schválenie takého dôležitého zákona, ktorý ja, ako aj vy uznávam. A toto je korektný vzťah. Prosím vás, neprovokujte. Ja sa znovu odvolávam na svoje vystúpenie spred niekoľkých hodín v súvislosti s programovým vyhlásením, že som dával pomocnú ruku alebo dával som ruku na dialóg a budem túto ruku aj svoj vzťah aj k týmto vašim ťažkým finančným zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre túto krajinu, dodržiavať. Prosím vás, nerobte to už, nie je to korektné a nie je to dôstojné ani vás, ani nás.

  • Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    je mi ľúto, že môj prejav bol emotívnejší, ako som si predstavovala, ale zase prepáčte, ak považujete za urážku to, keď poviem, že mne je niekto nesympatický, tak nehnevajte sa, to je skutočne smiešne, a že kritizujete to, že niekto hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia, znovu zopakujem, že ja nebudem hlasovať za skrátené legislatívne konania, ale podporím tie zákony, ktoré prinesú viac peňazí do poisťovní.

    Pán podpredseda, prosím vás, nemávajte rukou...

  • ... využila som faktickú pripomienku, znovu to opakujem, takže nemiešajte jablká s hruškami. Ak niekto nechce podporiť skrátené legislatívne konanie, je to jeho právo a nikdy som nepovedala a nebudem hovoriť, že nepodporím väčší prílev peňazí do poisťovní. Za pozmeňujúce návrhy, ktoré mali tento cieľ, som hlasovala, nehlasovali iní páni poslanci.

  • Pani poslankyňa, vyjadrujte sa k vášmu predrečníkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ja ho dopĺňam a na to mám právo, pán predsedajúci.

  • Ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Maxon, pani poslankyňa Mušková sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pán podpredseda, prosím vás, aby ste nekomentovali vystúpenia poslancov.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi povedať aj niekoľko všeobecných a niekoľko vecných pripomienok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998. Vo väzbe...

    Pán kolega Cuper, minule som upozornil mojich kolegov, že ma to vyrušuje.

  • Pán poslanec Cuper, nevyrušujte, prosím vás.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Dovoľte mi teda niekoľko všeobecných poznámok. Predovšetkým sme mali možnosť si vypočuť v bode, v ktorom sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, veľmi veľa kritiky na veľmi zložitú a ťaživú ekonomickú situáciu našej republiky a v rámci, samozrejme, tej ťaživej ekonomickej situácie aj o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky za rok 1998.

    Vážené dámy a páni, táto moja všeobecná poznámka smeruje predovšetkým k tomu, ak tá situácia je skutočne taká vážna, ak tá situácia je skutočne taká zložitá, tak prvý zákon, ktorý sme mali prerokúvať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, mal byť návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, a nie účelové politické novely zákonov, ktoré nás zdržovali a ktoré plnili vaše politické záujmy. Ak sa všeobecne odvolávate na potrebu zabezpečiť financovanie pre potreby občanov Slovenskej republiky, tak prvou novelou, ktorá mala byť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, mala byť novela zákona o štátnom rozpočte. Niekoľkokrát som sa informoval aj o výsledkoch rokovania vlády. Vzhľadom na moje dobré vzťahy s pracovníkmi ministerstva financií som sa informoval, ako sú tieto podklady pripravené, nakoniec musím korektne priznať, a to korešponduje s tým, čo hovorila pani ministerka financií, že zásadné návrhy na novelu zákona o štátnom rozpočte boli pripravené ešte počas môjho pôsobenia na ministerstve financií, takže naozaj nič nebránilo tomu, aby sme tento problém mali vyriešený.

    Ešte raz zdôrazňujem, že nebolo, pani ministerka financií, presné vaše vyjadrenie, pretože v istom období rozpočtového hospodárenia bol schodok štátneho rozpočtu 14 miliárd. Pokiaľ by sa vaše tvrdenie, ktoré ste uviedli, zakladalo na pravde, tak nie je to možné. Ešte raz zdôrazňujem, Národná banka Slovenska poukazovala zdroje, tak ako ministerstvo financií zabezpečovalo a bolo schopné zabezpečiť likvidné prostriedky.

    Vážené dámy a páni, Národná banka Slovenska nemôže a predpokladám, že ani nebude diktovať ministerstvu financií rozpočtový schodok. Národná banka Slovenska, samozrejme, bude prihliadať na to, do akej miery sa dodržiava zákon o štátnom rozpočte a do akej miery je predpoklad dosiahnuť v zákone o štátnom rozpočte uvedený schodok.

    Problém tejto novely spočíva v tom, že likvidné prostriedky je potrebné zabezpečiť prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok, a preto je potrebné novelizovať zákon o štátnom rozpočte, lebo v súlade s doteraz platným zákonom už nie je možné emitovať štátne pokladničné poukážky na krytie priebežného schodku štátneho rozpočtu. Nakoniec ten schodok bude potrebné kryť inými zdrojmi. Definitívne dosiahnutý schodok bude potrebné kryť inými zdrojmi ako štátnymi pokladničnými poukážkami.

    Materiál v zásade korešponduje aj s tým vývojom, ako prebiehal na ministerstve financií vo väzbe na niektoré dokumenty, ktoré sa tu aj citujú, a vo väzbe s pripravenými podkladmi na rokovanie vlády. Ja naozaj nemám dôvod a ja som to prezentoval aj pred verejnosťou, aj počas môjho pôsobenia na ministerstve financií a priznávam sa poctivo aj teraz, áno, som spoluautorom, myslím si, takého dôležitého dokumentu, ktorý hovorí o rizikách rozpočtového hospodárenia v roku 1998, a súčasne tento materiál hovorí aj o návrhu usmerňovania vývoja rozpočtového hospodárenia v priebehu roka. Čo ma ale mimoriadne prekvapuje v tomto dokumente, je istá časť nepresných údajov.

    Vážená pani ministerka, neuhradený objem prostriedkov v rámci rozpočtových výdavkov v roku 1997 v návrhu roku 1998 má inú hodnotu, ako sa uvádza v tomto dokumente. Čo ma ďalej prekvapuje, sú vyhlásenia predstaviteľov vlády, akým spôsobom napríklad budú riešiť mimoriadne ťaživú situáciu v oblasti dotácií na teplo.

    Vážené dámy a páni, vo funkcii ministra financií som v ostatných dňoch môjho pôsobenia v tomto úrade 60 % svojej pracovnej kapacity venoval práve tomuto problému. S týmto problémom som sa veľmi dôkladne zoznámil a už vtedy som jasne prezentoval tým, ktorí túto situáciu nazývali ako kritickú, že je to neprimeraný tlak na vládu Slovenskej republiky, aby naďalej fungoval samoobslužný systém čerpania dotácií na teplo. Napriek tomu som usúdil s mojimi spolupracovníkmi a odborníkmi, že bude potrebné sanovať túto oblasť v rozsahu maximálne 1 miliardy Sk. Tá horná hranica predstavovala 1,1 miliardy Sk. Čo ma mimoriadne prekvapilo, že 14 dní po mojom odchode z ministerstva financií sa všeobecne na verejnosti prezentovalo, že táto situácia je mimoriadne zložitá, že túto situáciu bude treba veľmi rýchlo a dynamicky riešiť a objavovalo sa číslo, ktoré pre mňa bolo teda dosť nepochopiteľné, že v rámci rozpočtového hospodárenia za rok 1998 bude potrebné na tento titul uvoľniť sumu približne - bol tam dosť veľký rozptyl - od 1,6 miliardy do 2,1 miliardy. Bolo to pre mňa dosť veľké prekvapenie vzhľadom na to, že tú kvantifikáciu sme mali spravenú pomerne dôkladne a presne, nakoniec existuje o tom aj oficiálny dokument, ktorý som predložil na rokovanie vlády. Korektne priznávam, že tento materiál vláda neprerokovala, ale na pôde ministerstva financií tento dokument existuje. Takže pred 14 dňami predstavitelia vlády prezentovali, že na tento titul bude potrebné uvoľniť 2 miliardy Sk. Dnes tu máme návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 a na tento titul sa neuvažuje ani s korunou. Tá situácia sa vyriešila mávnutím čarovného prútika?

    Ďalší problém - prepáčte mi, že improvizujem, naozaj som nepredpokladal, že pôjdeme takýmto tempom a nemal som možnosť sa zoznámiť s týmto dokumentom -, ktorý je dosť ťažiskovou oblasťou, a možno aj kľúčovou vecou, je § 3, pardon § 11 zákona o štátnom rozpočte, ktorý sa novelizuje, kde sa vkladajú slová "Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu". Tým sa má na mysli, že vláda môže zobrať garanciu za úvery pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Vzhľadom na ťaživú situáciu, ktorá v tejto oblasti je, nepovažujem to za nesprávny krok, ale vážená pani ministerka, kladiem otázku, do akej miery to vyrieši situáciu, keď vláda poskytne garanciu, a podotýkam, že aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, aj Spoločná zdravotná poisťovňa vždy boli, sú a budú bonitnými klientmi pre poskytovateľov úverov, pretože je tam zabezpečený obrat finančných prostriedkov. Do akej miery to vyrieši ťaživú situáciu v tejto oblasti, keď tieto úvery budú poskytnuté za úrokovú sadzbu, komerčnú úrokovú sadzbu okolo 23, 24 %. Je to úroková sadzba, ktorú bude musieť zaplatiť nepochybne zdravotný poistenec.

    V súvislosti s tým, aj keď to celkom nepatrí k tomuto bodu, dávam opäť rečnícku otázku, a táto rečnícka otázka vyplýva z mojich skúseností a z problémov, ktoré som mal ako minister financií v súvislosti so zásobovaním liekmi na Slovensku a s neprimeraným tlakom, podotýkam, neprimeraným a neodôvodneným tlakom distribučných firiem na to, aby sme radikálne zvyšovali maximálne ceny liekov. Vtedy som bol postavený skutočne pred problém, že keď túto situáciu nevyriešim - a maximálne ceny liekov, predovšetkým išlo o, nieže predovšetkým, na 100 % išlo o lieky z dovozu, pretože slovenskí výrobcovia jasne deklarovali, že nepotrebujú vzhľadom na ich ekonomickú situáciu a parametre ich ekonomiky, aby sa maximálne ceny domácich liekov upravovali -, ak táto situácia okamžite nebude vyriešená - tento tlak bol v súvislosti so zrušením fluktuačného pásma, predpokladám, že tí, ktorí sa trošku tejto oblasti venujete, si to pamätáte - ak nebude vyriešená, že sa absolútne zastaví zásobovanie a distribúcia liekov.

    Vážené dámy a páni, čo sa v oblasti financovania zdravotníctva za dva mesiace stalo, keď pred dvoma mesiacmi chýbali základné druhy liekov v lekárňach, keď chýbal napríklad inzulín. V oblasti financovania zdravotníctva sa nič radikálneho neudialo a dnes základné lieky vrátane inzulínu na pultoch lekární sú. Hodnotím to naozaj pozitívne, ale moja rečnícka otázka je: Bola to predovšetkým ťaživá ekonomická situácia alebo to bolo zneužívanie takého vážneho nástroja v období predvolebnej kampane? Ale podstata tejto novely spočíva v tom, že vláda zoberie garanciu za poskytnuté úvery pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu a moja otázka znie, do akej miery sa zdraží financovanie zdravotníctva, pretože, ak sa náhodou podarilo alebo sa podarí na základe tejto garancie dosiahnuť úrokovú sadzbu pod nejakých 16 %, bude to veľmi veľký úspech, ale ja predpokladám, že naozaj tie úroky budú komerčné a budú sa pohybovať niekde okolo 24 %.

    V súvislosti s novelou § 11 za tejto situácie si neodpustím, vážené dámy a páni, ďalšiu otázku. Ak ja ako minister financií som sa spolupodieľal na tom, že sme nemali dostatočnú kontrolu nad finančnými inštitúciami, ak dnes vy prezentujete, že sa všetko v týchto finančných inštitúciách, kde je garancia Fondu národného majetku alebo ministerstva financií, usporiadalo k vašej spokojnosti, načo je vám, prosím, garancia. Prosím, prostredníctvom svojich dozorných a riadiacich orgánov dohodnite v týchto komerčných bankách, aby Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni tento úver bol poskytnutý. Ešte raz opakujem. Všeobecná zdravotná poisťovňa aj Spoločná zdravotná poisťovňa pre komerčné, pre bankové domy sú vždy bonitnými klientmi.

    Už som hovoril o niektorých nepresnostiach, ktoré sa v materiáli vyskytli.

  • Hlas z pléna.

  • Stačí?

    Myslím si, že toto je jedna z vecí, o ktorej nerozhodujete, koľko bude poslanec opozície diskutovať, a myslím si, že nie celkom to stačí, pretože ja som stále hovoril k veci. Pretože pokiaľ som hovoril o tom, že ešte pred 14 dňami ste prezentovali, že budú poskytnuté dotácie na teplo, rovnako ste prezentovali, že budú poskytnuté zdroje pre rezort pôdohospodárstva, rovnako ste prezentovali, že budú poskytnuté zdroje na povodne. Podotýkam, že za rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva z celkového objemu viazania rozpočtových prostriedkov zostala len suma 250 miliónov korún a táto suma má byť teraz tým, o čom ste hovorili vo väzbe na rozpočtovú kapitolu, teda v prospech rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

    Vážená pani predkladateľka, pýtam sa, kde sú tie peniaze uvažované pre zdravotníctvo, ktoré ste ešte pred 14 dňami prezentovali. Vážená pani predkladateľka, pýtam sa, kde sú tie peniaze pre školstvo, ktoré ste ešte pred 14 dňami prezentovali. Nie sú to žiadne nové zdroje, sú to zdroje, ktoré boli riadne v rozpočte v roku 1998 zapísané, len štandardnými formami viazania boli v rámci rozhodnutia ministra viazané. V tejto novele návrhu zákona nevidím žiadne nové zdroje, ktoré by boli poskytnuté jednotlivým rozpočtovým kapitolám, je tu kvantifikovaný len objem výpadku príjmov a o to sa zvyšuje rozpočtový schodok. Samozrejme akceptujem, že z hľadiska realizácie a formálnej čistoty je to potrebné preto, aby ste mohli emitovať štátne pokladničné poukážky a rozpočtový schodok v tejto výške mohli prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok kryť.

    Prirodzene, s najväčšou pravdepodobnosťou tento návrh novely zákona o štátnom rozpočte podporím, nebolo by to ani logické, keby som ho nepodporil, pretože, ešte raz opakujem, v mnohých veciach je identický s mojimi návrhmi, ktoré som predkladal ako minister financií. Ale, vážené dámy a páni, tak ako to bolo v programovom vyhlásení, aj toto je konkrétny dokument, že existuje veľká priepasť medzi vašimi sľubmi a reálnymi skutkami. Ešte raz opakujem. Nové zdroje, o ktorých sa hovorilo ešte pred 14 dňami, v tomto dokumente neexistujú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili viacerí poslanci.

    Pán poslanec Halmeš, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Keď som čítaval štatistiky dôveryhodnosti jednotlivých inštitúcií a slovenský parlament vždy patril medzi najmenej dôveryhodné, nikdy som to nevedel pochopiť. Keď žijem vnútri tohto divadla, tak mi je už všetko jasné. Ako divadlo je to zaujímavé, priatelia, ale ako pokorné riešenie situácie občanov, sociálnej situácie občanov či už z jednej, alebo druhej strany, to už také zaujímavé nie je, pretože i naši, i vaši voliči sa nachádzajú v zložitej sociálnej situácii. I vašim, i našim voličom bude zima, ak sa nevyriešia tieto problémy, i vašim nemocným, i našim chorým ľuďom bude v nemocniciach zle, alebo v lekárňach nedostanú to, čo potrebujú. Takže si myslím, že v tomto smere sme na rovnakej lodi. Akákoľvek škodoradosť, akékoľvek vzájomné antipatie, a to pred občanmi celej Slovenskej republiky, nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme sa nevenovali principiálnym veciam.

    Myslím si, že pán poslanec Maxon nepatrí k agresívnym ľuďom. Myslím si, že jeho pripomienky sa vyznačujú výraznou vecnosťou. To treba oceniť. Ale pán poslanec Maxon, ak ste povedali, že toto mal byť prvý návrh zákona o štátnom rozpočte, viem, že tomu dobre rozumiete, nakoniec ste odchádzali ako kvalifikovane informovaný človek z postu ministra. Ale ak sa tu riešili situácie, ktoré ste nazvali politické, ja som to nechápal ako politické riešenie, pretože, ak sa denne podpisovali stámiliónové zmluvy, ak sa strácali peniaze, najskôr bolo treba zaplátať diery. Nešlo len o odvolanie ľudí, ale o zaplátanie dier, aby štátny rozpočet znova neprefrčal pomedzi prsty a ľuďom by na konci roka peniaze chýbali rovnako ako na začiatku.

    Ďakujem.

  • Chcel by som tiež reagovať na bývalého ministra financií pána Maxona nielen ako poslanec, nielen ako občan, ale aj ako správca bytového fondu.

    Dnes tu neriešime len problém financovania za rok 1998, ale z hľadiska dotácií na teplo aj za rok 1997 chýbajú peniaze. Riešime situáciu, keď bola stanovená kuriózna cena za teplo, ktorú stanovilo ministerstvo financií a odsúhlasilo jednu cenu pre obyvateľov a maximálnu cenu pre dodávateľa, ale, samozrejme, že negarantovalo štátne dotácie vo výške rozdielu v tejto cene, čo myslím si, dá sa povedať, patrí medzi kuriozity, ktoré sa dajú zahrnúť aj do Guinnessovej knihy rekordov.

    Samoobslužný systém na dotácie na teplo ste zaviedli vy, vaša vláda. My v podstate len hasíme to, čo zostalo po vás a že sa to nedalo hneď prvý deň, tak z toho dôvodu, že naozaj treba urobiť v tom poriadok a treba rozlíšiť, čo sú skutočné požiadavky a čo sú v podstate len napočítané veci tých dodávateľov tepla, ktorí dodávajú.

    Ďalšia vec je, že dnes vlastne neexistuje vyhláška, podľa ktorej by sme tento samoobslužný systém dali do poriadku. To znamená, predchádzajúca vláda neodsúhlasila podmienky, ktoré by striktne stanovili, ako sa majú tieto štátne dotácie využívať, ako majú byť využité. Takisto bývalá vláda podpísala štátne garancie za programy optimalizácie nákladov na teplo. Mestá, obce a dodávatelia tepla si na to zobrali úvery, vyfinancovali to a štát sa nakoniec vysmial týmto mestám a týmto správcom bytového fondu. Čiže toto, čo dnes riešime...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem taktiež za slovo.

    Musím zareagovať na pána poslanca Maxona, pretože mám dojem, že pán Maxon klame. Zavádza občanov, pretože ako bývalý minister a poslanec by mal vedieť, že to nie je pravda, ak tvrdí, že vláda mala v prvom rade predložiť novelu zákona o štátnom rozpočte. Ako dobre vieme, vláda nemôže predložiť túto novelu, pokiaľ jej nebola vyslovená dôvera. Na jeho nešťastie práve dnes vláda dôveru našich poslancov dostala a pevne verím, že jej nasledujúce kroky budú oveľa kvalitnejšie, aké boli kroky vašej bývalej vlády. Pán poslanec Maxon, počúvajte ma, prosím vás, nevyrušujte, buďte natoľko inteligentný. Máte pravdu, že vládni poslanci ani nikto iní vás nemôže obmedziť, koľko a čo hovoríte. Ale nezabudnite znovu na to, že vy ste mali možnosť nielen hovoriť, ale aj konať celé štyri roky. Kde beriete tú drzosť kritizovať a podozrievať túto vládu, ktorá je tu dva týždne alebo mesiac, že sľuby, ktoré sľúbila voličom, nie sú splnené, keď ešte nedostala šancu vládnuť, tak ako sa patrí? Nato je veľmi krátke obdobie, aby ste to mohli hodnotiť. Preto vás prosím, hodnoďte v prvom rade vaše skutky za celé štyri roky, ktoré zhodnotil občan vo voľbách.

    Ďakujem.

  • Chcela by som podporiť pána poslanca Maxona a aj ja za tento návrh zákona budem hlasovať, lenže chcem vyjadriť počudovanie nad tým, že nemohol byť tento zákon predložený poslancami už skôr. Bolo to asi preto, že prvé zákony sa týkali práve čistiek alebo výmeny mediálnych rád, rozhlasovej a televíznej rady a na podstatné veci nebol čas.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    mám len jednu poznámku. Pán poslanec Maxon tvrdí, že niektoré údaje v rozpočte sú nepresné. A podľa jeho slov dokonale pozná tieto údaje a aké by tie údaje mali byť. Potom na jeho otázku, že tento zákon nebol prvý, prečo nebol prvý a má sa schvaľovať na začiatku, by som položil protiotázku. Keď si vláda, a vláda si mapuje mesačne rozpočet, takisto sa môžeme opýtať, prečo vláda, ktorá odstupovala pred niečo viac ako mesiacom, nedala takýto návrh, lebo ona to musela takisto vedieť, ako to táto vláda po mesiaci zistila. To je vlastne taká istá otázka na vás pán Maxon, prečo ste to neurobili. Nebolo to asi férové od vás, keď ste to vedeli a neurobili.

  • Ďakujem za slovo.

    Nadväzujúc na pána poslanca Maxona chcem povedať, že podľa legislatívnych pravidiel mohol tento návrh ísť ako poslanecký, čo sa využilo vo viacerých legislatívnych návrhoch, ktorých hlavným motívom predloženia bolo dať právny podklad personálnej čistky nevídaných rozmerov. Takže, nemaľujme si tu niečo iného. A pokiaľ ide o preukázanie, či vláda má určité postoje, alebo nie, myslím si, že je jednoznačné a pán poslanec Maxon to uviedol. V dnešnom hlasovaní o vládnom vyhlásení vládna koalícia úplne pragmaticky preukázala, že volebné sľuby bolo jedno, čo už neplatí, na čo zabudla, a realita krokov je a bude iná. O tom, že hovoríme pravdu, sa občania tejto republiky veľmi rýchlo presvedčia na svojich peňaženkách a na svojich žalúdkoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    nebudem reagovať na invektívy, myslím si, že každý si môže urobiť predstavu sám.

    Chcela by som ale upozorniť na jedno, že asi by nebolo vhodné stavať ministrov do takej nerovnovážnej pozície, že páni poslanci môžu ich urážať aj výrokmi, že člen vlády klame a tak ďalej. Myslím si, že ja na to reagovať nebudem, rozhodne nie teraz, ale možno, že by to asi nebolo vhodné, lebo potom budeme musieť používať niektoré obranné prostriedky aj my.

    Dovoľte mi, aby som sa vecne vyjadrila k tejto diskusii. Vystúpili niekoľkí poslanci opozície, dovoľte mi, aby som reagovala veľmi stručne aspoň na niektoré vystúpenia.

    Pán poslanec Húska, uviedli ste, že deficitné rozpočtové hospodárenie je bežné. Ako príklad ste uvádzali mnohé západné štáty. Chcela by som vám len položiť otázku. Pred pár hodinami sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády. V ňom pri procese schvaľovania sa hlasovalo aj o niektorých návrhoch, ktoré tu boli dokonca zdvojené, raz to bol návrh pána poslanca Cabaja, raz to bol návrh pána poslanca Kozlíka. Vysvetlite, prosím, prečo ste potom v týchto podmienkach na prijatie programového vyhlásenia uvádzali medzi podmienkami napríklad znižovanie fiškálneho deficitu pod 3 %, prečo ste navrhovali znižovanie relatívnej zadlženosti štátu. Ak by sme sa neusilovali o pokles schodku štátneho rozpočtu, ale aj celého okruhu verejných financií, tak jednoducho tieto vaše podmienky by neboli realizovateľné. Uisťujem vás, že my pôjdeme za ten cieľ, ktorý ste nám položili vy. Ak budeme pokračovať v deficitnom hospodárení, v celom okruhu verejných financií totiž nie je možné, aby došlo k absolútnemu zníženiu zadlženosti. Chcem len uviesť, že zadlženosť v týchto chvíľach už presahuje možnosti, výdavkové možnosti štátneho rozpočtu. O to tu hlavne ide, nie o to relatívne číslo, ktorým častokrát niektorí z opozičných poslancov žonglujú.

    Viete, uvádzali ste, že mimoriadne výkony sa tu dosiahli. Iné nemôžem uviesť ako to, že fiškálny schodok v tomto roku sa bude pohybovať niekde medzi 5,1 a 5,4 %. Je to naozaj mimoriadny výkon, ale v tom najnegatívnejšom zmysle slova. Iné nemôžem uviesť ako to, že bežný schodok už tretí rok je horší, ako je 10 - 11 %. Je to zázrak, že k dnešnému dňu nedošlo k významnej finančnej kríze, tak ako došlo trebárs v niektorých juhoázijských štátoch, ako napríklad predtým v Mexiku. A neviem, či pokladáte naozaj za mimoriadny výkon to, že hrubá zahraničná zadlženosť vzrástla na 12,2 miliardy USD a že sa v podstate takmer strojnásobila za obdobie poslednej vlády.

    Pán poslanec Maxon, uvádzate, že v mnohých smeroch je tento návrh identický, ako ste ho pripravovali vy za vášho ministrovania. Ja to nespochybňujem, len musím nástojčivo zopakovať otázku, ktorá zaznela z úst iného pána poslanca. Prečo ste nepresadili, aby sa v priebehu roka neuplatnili niektoré opatrenia, ktoré by zamedzili takémuto rizikovému vývoju hospodárenia štátu a prečo ste napríklad nepripravili vy za vášho ministrovania návrh novely zákona o štátnom rozpočte? Myslím si, že veľmi dobre páni poslanci poukázali na to, a ja súhlasím s vami, skutočne prvý návrh po vyslovení dôvery tejto vláde je návrh novely zákona o štátnom rozpočte. Takže sa vonkoncom nerozchádzame. Vláda Slovenskej republiky nemohla predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte prv, ako jej bola vyslovená dôvera.

    Viete, nechcem spochybňovať vaše odborné znalosti, nikdy by som si to nedovolila, len trošku som v rozpakoch, pretože niekde nás kritizujete, že sme nepresní a tak ďalej, ale vy ste tu vlastne preukázali, že ste zrejme asi neprečítali tento návrh novely zákona. Chcela by som vám to dokumentovať. Na strane 6 sa jednoznačne hovorí, na čo sa idú použiť viazané prostriedky...

  • Vážení páni poslanci, pokoj, tichšie trošku.

  • ... z rozpočtových kapitol v objeme 4,3 miliardy korún. Ja by som to len prečítala. Prioritne sa ním budú kryť výdavky súvisiace s dávkami sociálnej pomoci, dotáciou v cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam, s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci zdravotným poisťovniam, s voľbami do orgánov samosprávy obcí a škody spôsobené povodňami. Takže, ak vy tu hovoríte, že sa rozchádzajú naše vyjadrenia spred dvoch týždňov, keď sme o tomto po prvýkrát diskutovali, povedzme, na úrovni vlády, s tým, čo je tu predložené, jednoducho nemáte pravdu. Samozrejme a myslím si, že mnohí si to už aj uvedomili, že okamžite, ako bude schválený tento zákon, budeme môcť urýchlene pristúpiť k tomu, že sa budú uvoľňovať prostriedky na sociálne dávky, a môžem aj vyčísliť presne, o aké sumy ide na školstvo, teplo, na prechodnú finančnú výpomoc a uvoľnenie viazania pre pôdohospodárstvo. Takže 4,3 miliardy, zopakujem ešte raz, sa použije práve na tieto tituly, ktoré sú tu aj uvedené.

    Skutočne ma prekvapujú niektoré vaše návrhy o tom, aby sme prikázali údajne svojim bankám, aby poskytli úvery Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo Sociálnej poisťovni. Myslím si, že už konečne by mal byť koniec politickému riadeniu bánk. To ste robili vy. Vy ste prikazovali, komu sa majú poskytnúť úvery napríklad zo Všeobecnej úverovej banky a výsledok je taký, že sme boli nútení pristúpiť k veľmi vážnemu kroku, že sme Všeobecnú úverovú banku vyhlásili alebo teda zákonom sa stala strategickým podnikom, a to je len preto, aby sme riešili zložité úverové portfólio tejto banky. Takže ďakujem za toto odporúčanie, ale jednoznačne vyhlasujem, pokiaľ budem len môcť, zabránim akémukoľvek politickému zneužívaniu finančných inštitúcií.

  • Vyjadrili ste sa ku krytiu schodku. Znovu by som chcela uviesť, že aj v priebehu času vášho ministrovania sa, samozrejme, imitovali štátne pokladničné poukážky nad rámec 8 miliárd, takže si myslím, že vaše zdôvodnenie je asi rovnaké ako moje zdôvodnenie, aj jedno, aj druhé je čiastočne použiteľné a nevysvetľuje celú vec v celom rozsahu. Dotácie na teplo, myslím si, že to tu znovu zaznelo, škoda preškoda, že ste za štyri roky svojej vlády premrhali také obrovské zdroje na dotačnú politiku. Bolo obdobie, keď na dotácie z rozpočtu išli 4,6 miliardy v jednom roku. Vtedy ste nevedeli, že tá dotačná politika je od začiatku do konca zlá? Naším zámerom je a už to bude k 1. 1. 1999 urobiť prvé zásadnejšie zmeny v dotačnej politike a uisťujem vás, že žiadnemu nátlaku, jednostrannému nátlaku výrobcu ani nikoho iného z ministerstva financií ani vláda Slovenskej republiky nepodľahne. Naším zámerom je urobiť takú dotačnú politiku, ktorá bude motivovať výrobcov, ale aj odberateľov k úsporám tepla.

    Chcela by som sa ešte vyjadriť k liekovej politike. Neviem o tom - inak musím povedať, že ste hovorili, že máte dobré kontakty na ministerstvo financií. Myslím si, že je to v poriadku, len zrejme asi nie sú to celkom dostatočné kontakty, pretože boli by vás dokonca informovali aj o tom, aký je presný zámer využitia tých 4,3 miliardy na pokrytie jednotlivých položiek, tak ako som o nich hovorila. Chcela by som ale uviesť, že neviem o tom, a asi by som o tom mala vedieť, že by ministerstvo financií prijalo nejaký nový výmer o cenách liekov, keďže som žiaden taký nepodpísala, tak zrejme asi to tak nie je, a môžem vás uistiť, že ani sa za tie tri týždne nevyskytol jediný pokus distributérov tlačiť na zvyšovanie cien liekov. Myslím si, že bude potrebné niečo iné urobiť. Jednoducho neuvádzať ceny liekov v korunách, ale aby sme predišli diskusiám - dnes kurz koruny, samozrejme, sa môže pohybovať hore dole -, tak budeme uvádzať ceny liekov v príslušnej zahraničnej mene, uvidíme, možno že to bude od 1. januára v Euro, a tak sa vyhneme aj takýmto zbytočným diskusiám.

    Na margo toho, či si zoberie Všeobecná zdravotná, alebo Spoločná poisťovňa úvery, pravdepodobne asi nie, pretože ony si to rovnako dobre zrátajú. Na druhej strane vytvoriť túto možnosť sme pokladali za veľmi dôležité, a preto sme k tomu pristúpili. Viete, že poisťovne nie sú ani nadšené, keď majú zobrať prechodnú finančnú výpomoc, pretože si uvedomujú, že budú musieť v istom čase túto finančnú výpomoc uhradiť. Situácia v zdravotníctve je však skutočne mimoriadne zložitá, nie nadarmo vláda Slovenskej republiky zobrala to riziko na seba, že vyhlásila krízový režim v zdravotníctve, a myslím si, že v tomto prípade je aj nevyhnutné predpokladať, že sa využije aj prechodná finančná výpomoc a priestor na prípadné čerpanie úverov sa vytvoril.

    Myslím si, že zámer, s ktorým vláda Slovenskej republiky predstúpila pred poslaneckú snemovňu, je azda u prevažnej väčšiny poslancov veľmi dobre pochopiteľný a chcela by som len zopakovať v záujme riešenia tej veľmi zložitej situácie, v ktorej sa nachádza táto spoločnosť a, žiaľbohu, zrejme potrvá, kým sa z nej dostaneme minimálne jeden rok, prosím poslaneckú snemovňu o podporu návrhu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.

    Žiada si slovo pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, naozaj mám len dve poznámky.

    Systémové rozhodnutie o zrušení dotácií totiž bolo zlé aj preto, že nenasledovali ďalšie systémové kroky, ktoré by to mohli podporiť. Systémový krok bol napríklad ten, že ste nemali odvahu povedať ľuďom pravdu, že cena energie jednoducho nemôže byť taká, aká je.

    Druhá poznámka. Varujem nielen pred tým, čo tu bolo povedané, ja varujem vôbec uvažovať nad tým, že by sme išli teóriou poslaneckých návrhov priamej zmeny štátneho rozpočtu. Som siedmy rok vo výbore pre financie, rozpočet a menu, doteraz som to nezažil. Jednoducho obávam sa, že toto bolo veľmi nešťastné a nedobré ani ako vtip.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporučili uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.

  • Zopakujem, čo som povedal v úvode. Odporúčam prideliť túto tlač v druhom čítaní výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 71. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Predtým, než dám slovo pani ministerke financií, sa hlási pán poslanec Maxon s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Bol by som veľmi rád, keby ste túto moju pripomienku považovali za procedurálnu.

    Vážená pani ministerka, máte pravdu. Nemal som dostatočne preštudovaný tento materiál, pretože približne o dvanástej sme sa dozvedeli, aký bude program rokovania...

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálne.

  • ... a do tejto chvíle tá tlač, o ktorej sme pred chvíľou diskutovali, leží v mojej skrinke. Pracoval som s požičaným materiálom. A dnes o pol dvanástej som sa dozvedel, že budeme rokovať o novele zákona o štátnom rozpočte a o novele zákona o rozpočtových pravidlách.

  • Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    z viacerých dôvodov, o ktorých nebudem teraz detailne hovoriť, boli už predmetom diskusie a zrejme ešte budeme o tom diskutovať, je nevyhnutné vstúpiť do nasledujúceho roka s rozpočtovým provizóriom.

    Upovedomili sme listom pána predsedu Národnej rady, že vláda Slovenskej republiky nie je schopná predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte v stanovenom termíne do 15. novembra a že budeme postupovať takým spôsobom, že prídeme s návrhom rozpočtového provizória.

    Dovoľte mi preto, aby som vám predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Príprava rozpočtového provizória na prvý štvrťrok 1999 podľa súčasného znenia rozpočtových pravidiel by nezabezpečila možnosť vo viacerých kapitolách štátneho rozpočtu riadne hospodáriť a ohrozila by aj niektoré organizácie napojené na štátny rozpočet. Znamenalo by to, že by mimoriadne komplikovala budúcoročnú situáciu v prvom štvrťroku 1999. Z toho dôvodu bolo potrebné predložiť na rokovanie Národnej rady návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý by umožnil pripraviť rozpočtové provizórium v únosných reláciách.

    Podrobnejšia charakteristika tejto východiskovej situácie je uvedená v predloženej novele zákona.

    Nevyhnutnosť urýchlene pristúpiť k vypracovaniu návrhu rozpočtového provizória viedla vládu k tomu, aby požiadala o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní predloženého návrhu zákona. Ak by Národná rada nepristúpila na skrátené legislatívne konanie, vláda by bola nútená uplatniť pri kvantifikácii výdavkov na obdobie rozpočtového provizória v prvom štvrťroku 1999 v súčasnosti platný legislatívny stav a musel by sa teda presne kopírovať prvý štvrťrok 1998. Tým by sa kvantifikovali výdavky rozpočtovým kapitolám, tak ako v tomto prvom štvrťroku, ale by sa zároveň nerešpektovali niektoré prijaté zákonné normy v priebehu roka 1998. Nastali by veľmi vážne ťažkosti v odmeňovaní. Mohlo by ale na druhej strane dochádzať aj k neopodstatnenému čerpaniu kapitálových výdavkov. Počas rozpočtového provizória by sa založili nereálne výdavkové vzťahy, ktoré nie sú udržateľné v priebehu roka 1999. Takýto stav by ohrozoval chod štátu práve v tých sférach, ktoré považujeme za najrizikovejšie. Dôsledky, samozrejme, nielen na rozpočet, ale aj na celý chod štátu by boli značné. To vytvára podľa vlády dôvod na to, aby požiadala Národnú radu o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní novely zákona o rozpočtových pravidlách.

    Charakteristika konkrétneho návrhu je uvedená v novele zákona o rozpočtových pravidlách.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som na základe uvedených argumentov vás požiadala o vyslovenie súhlasu s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky posudzovala návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím povereného poslanca pána Brocku z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách číslo 330/1995 Z. z. - o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore pre rozpočet, financie a menu.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 58 z 27. novembra pridelil návrh vlády na skrátené konanie do rozpočtového výboru s termínom prerokovať ho do začiatku 6. schôdze Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, prerokoval na 3. schôdzi dňa 2. decembra 1998 a v prijatom uznesení číslo 14 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť a prerokovať ho ihneď na tejto schôdzi. Návrh uznesenia Národnej rady máte pred sebou v tlači číslo 71.

    Pán predsedajúci, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil žiadny poslanec. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.

  • Pani poslankyňa, nedá sa, kým som neotvoril rozpravu, ak nikto nevystúpi, tak nemáte na čo reagovať. Teda do rozpravy. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke. Domnievam sa, že práve zmyslom rozpočtového provizória je to, že sa sleduje a umožňuje výdavkový kalendár podľa rozpočtu predchádzajúceho roku. V tom je zmysel, v tom je blokácia, pretože parlament ešte nedal puvoár vláde na čerpanie rozpočtových prostriedkov. Povedala som, že sa domnievam a že moje vystúpenie bude veľmi krátke. Je to z toho dôvodu, a tu nadväzujem už na to, čo tu bolo povedané, že vlastne materiály sme dostali na obed, nebolo možné si ich preštudovať, a myslím si, že tieto legislatívne návrhy, tieto finančné otázky, sú pre viacerých poslancov dosť zložité a musia si niektoré veci objasniť. Preto aj viacerí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko volili odchod z tohto rokovania, pretože sedieť tu a mať materiály nepreštudované a robiť štatistov, ako nám to už bolo povedané jedným pánom poslancom z tohto kúta, že nech sa zmierime s tým, že budeme štatistami v tejto snemovni, to nie je podľa našich predstáv, pretože my chceme robiť konštruktívnu opozíciu, a nie štatistov. Preto by som prosila, keby sa nabudúce takáto situácia nevyskytovala, keby vedenie tohto parlamentu vedelo materiály zabezpečiť včas, aby práca v tomto parlamente mohla byť...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale v týchto materiáloch sú aj nové veci, takže treba materiály dať včas, vážení. Veď dnes sme si ich vybrali a mnohé materiály...

  • ... dnes sa rozdávali, vážení. Možno vy ste mali tú výhodu, že ste ich dostali skôr, my sme viaceré materiály dostali až dnes, keď ich rozdávali na obed.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a považujem ju za skončenú.

    Pani poslankyňa, chcel by som však vašu informáciu opraviť. Po prvé, každý poslanec aj tento návrh dostal 27. 11. To, že niektorí poslanci sa nepozrú do svojich skriniek, je vec daného poslanca. To znamená, že minimálne 5 dní tento návrh je u poslancov.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Je možné, že máte iné dôvody, pre ktoré nemôžete byť v rokovacej sále, pani poslankyňa, a nakoniec väčšina z poslancov Hnutia za demokratické Slovensko tu aj tak už nie je. Chcem vám však povedať, že sme o tomto materiáli rokovali vo výbore pre financie, rozpočet a menu a tam boli aj kolegovia z vášho klubu. Postup pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní je daný zákonom o rokovacom poriadku. Ak sú splnené náležitosti, tak tak postupujeme. A v tomto prípade náležitosti takéhoto postupu boli splnené.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Hlasy z pléna.

  • To ešte nebolo záverečné slovo.

  • Chcela by som povedať pánu poslancovi Brockovi...

  • Ak nemáte procedurálny návrh, pani poslankyňa, tak nemôžete reagovať.

  • To bolo vystúpenie v rozprave, pán predsedajúci.

  • Pán spravodajca, vy ste už vystúpili.

  • Ďakujem. Ideme hlasovať.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Ešte raz musíme zopakovať hlasovanie.

    Znovu sa budeme prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    V programe budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 72. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 59.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

    Základom na kvantifikáciu výdavkov v čase rozpočtového provizória je úroveň výdavkov daná zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Čerpanie výdavkov v každom mesiaci môže byť najviac do výšky jednej dvanástiny celkových rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok, ktorú možno o niektoré výdavkové tituly v jednom mesiaci prekročiť. Ide napríklad o dávky sociálnej pomoci, poistné do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, ako aj splátky úrokov z prijatých úverov. Ministerstvo financií, respektíve ministerka financií na základe rozhodnutia vlády určí zo zákonom stanoveného objemu výdavkov záväzné úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.

    Obsahom predloženej novely je návrh, podľa ktorého vláda pri schvaľovaní kvantifikácií rozpočtového provizória rešpektuje vzťahy určené zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. To znamená, že na určenie podielových daní do rozpočtov obcí, na platenie poistného do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, na platenie poistného Národnému úradu práce, na určenie výšky štátnej prémie poskytovanej stavebnému sporiteľovi platia vzťahy určené zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998. Pritom sa navrhuje neuplatniť niektoré ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na rok 1998, ktoré nemožno použiť v čase rozpočtového provizória v roku 1999.

    Vzhľadom na to, že vláda potrebuje urýchlene pristúpiť ku kvantifikácii výdavkov podľa predloženej novely zákona, sme požiadali Národnú radu o skrátené legislatívne konanie a v tejto časti o podporu predloženého návrhu novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 72), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Stotožňujem sa s názorom, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Ak by sme tak neurobili, dámy a páni, aj schválením zákona o rozpočtovom provizóriu, nemohli by sme uhrádzať zo štátneho rozpočtu zákonom garantované oprávnené nároky občanov napríklad v súvislosti so schválením zákona o sociálnej pomoci.

    V zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 59 z 27. novembra prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.

    Pán podpredseda, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Píšem si: pán poslanec Maxon, pán poslanec Tkáč do rozpravy. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Zároveň dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kováč, áno, mám to naštudované, ale nemám to naštudované dôsledne, lebo ak si chce človek naštudovať všetky štyri body, ktoré sú predmetom novely, tak potrebuje k tomu pôvodné znenie, a to pôvodné znenie nemám. Takže veľmi sa ospravedlňujem, ak to bude improvizácia, napriek tomu sa budem snažiť byť presný.

    Nechcel som na túto tému hovoriť, vážené dámy a páni, včera som si vyberal všetky podklady zo skrinky číslo 81 na meno Miroslav Maxon a, vážené dámy a páni, v mojej skrinke bola výplatná páska.

  • Hlasy z pléna.

  • Nič viac. Tak raz máme podklady vo výbore a raz máme podklady v skrinke. A okrem toho, vážené dámy a páni, je hlbokou nepravdou, že materiál máme od 27. 11. Takže, prosím, nehovorte to, čo nie je pravdou. 27. 11. je prezentačná pečiatka na tomto materiáli. Ale ja som nechcel o tom hovoriť, pokiaľ by ste nemali tie poznámky. Skutočne v tomto dokumente ide o vecné riešenie. Na tom, že sa musí pristúpiť k tomuto vecnému riešeniu, mám istý podiel aj ja a myslím si, že vždy som bol schopný korektne tieto veci priznať.

    Čo sa týka ani nie pripomienok, ale skôr by som mal, ak dovolíte, na predkladateľku otázky. Neuvažujete, prosím, s osobitným riešením pre rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Ja viem, že ste neboli zástankyňou toho, aby sa v predstihu čerpali prostriedky štátneho rozpočtu pre túto rozpočtovú kapitolu. Moje dlhoročné skúsenosti však hovoria, že do tohto obdobia sa kumulujú značné výdavky predovšetkým pre poľnohospodársku prvovýrobu bez toho, že by sa dynamizovali tržby a musím korektne priznať aj to, že to bolo istou tichou politickou dohodou, že poľnohospodári dostávali v prvom štvrťroku, pokiaľ, samozrejme, to bolo len trochu možné, predstihové poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Nakoniec o tom bola informovaná aj táto snemovňa a vždy sa to stretlo s pochopením a porozumením. Chcel by som teda poprosiť, ak je to možné, aby ste prípadne, pokiaľ by bola dobrá vôľa, nad touto skutočnosťou uvažovali. Možno, že sa pokúsime potom vo výbore formulovať aj znenie, ako by sa táto moja požiadavka dala uplatniť.

    Nesúhlasím celkom s konštatovaním, že pokiaľ by nebol schválený bod 3 ods. c), že by nebolo možné vyplácať zákonné dávky len do výšky jednej dvanástiny. Prirodzene, že pokiaľ došlo k významnej zmene legislatívy, a myslím si, že došlo, ale bolo by možné, ale nie v plnej výške. Nakoniec potom máte pravdu, že nebolo by to celkom v súlade so zákonom, na základe ktorého sú tieto dávky poskytované. Nemyslím si, že je celkom odôvodnené, ale pravdepodobne vás viedli k tomu isté prepočty, že do tejto položky je potrebné zahrnúť aj - teraz to tam nevidím, ale predtým som to čítal - úroky z poskytnutých úverov. Myslím si, že tam boli. Áno, výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov. Myslím si, že tá kalkulácia by mala vychádzať asi na úrovni prvého štvrťroku roku 1998. Ak to tak nie je, tak, samozrejme, akceptujem aj túto skutočnosť, ktorá je v návrhu uvedená.

    Takže, vážené dámy a páni, budem sa snažiť teda vo výbore s mojimi kolegami ešte prezentovať tú moju požiadavku, aby sa hľadal priestor na to, aby bola dodržiavaná alebo dodržaná istá džentlmenská dohoda, čo sa týka rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

    Ďakujem pekne, len toľko som chcel povedať.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč. Pán Klemens, vy sa hlásite s faktickou poznámkou?

    Nech sa páči, zapojte pána poslanca Klemensa.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som podporiť návrh pána poslanca Maxona na poskytnutie štátnych dotácií pre poľnohospodárov na prvý kvartál, pretože tam pôjde o osivá, hnojivá a pesticídy. Skutočne je to dôležité a nutné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    ja vás pekne prosím pred zátvorkou toho, čo poviem, že to, čo poviem, vôbec nechcem, aby to bolo chápané konfrontačne. Ale treba si vysvetliť veci. Výbor rokoval podľa všetkého dnes, ale dnes na obed sme dostali pozvánku na túto schôdzu. Ja zacitujem, že "po skončení 4. schôdze Národnej rady zvolávam 7. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky". Za poslancov, ktorí predkladali návrh zmeny výšky minimálnej mzdy, som poverený vystúpiť v bode číslo 8, to je ten, ktorý nasleduje po tomto bode, a poviem otvorene, verejne, že podklady pre toto vystúpenie z môjho archívu mám doma, pretože som nebol pripravený na to, že dnes sa bude pokračovať. A prosím, aby ste už nereagovali, a nechcem to vôbec konfrontačne, aby sme si vysvetlili, že pozvánku na túto schôdzu sme dostali na obed.

    Mám jeden návrh, a prosím aj pani ministerku, keby na ministerstve to skúsila prebrať a ja sa pokúsim tiež potom aj v druhom čítaní pripraviť podklad. Myslím si, že by to bolo progresom, pretože meníme zákon o rozpočtových pravidlách a ja z vecnej stránky absolútne súhlasím s týmto návrhom a budem podporovať tento návrh zákona, to verejne vyhlasujem, ale odporúčal by som zvážiť jednu skutočnosť, ale nemám ju legislatívne pripravenú, lebo to chce, samozrejme, čas a opakujem znovu, nepočítal som, že dnes sa bude o tom rokovať. Chcel by som, aby sa to využilo už v súvislosti s prvým čítaním, prosím o toleranciu, je rozohratá diskusia so Svetovou bankou o pôžičke. Táto pôžička Svetovej banky je mimoriadne výhodná, prvé splátky by mali nabehnúť o štyri roky, tie splátky teda nie sú aktuálne a táto pôžička je dôležitá preto, lebo je možné dobudovať komplexný informačný systém Sociálnej poisťovne z hľadiska osobných účtov. Ak budú hotové osobné účty a bude komplexný informačný systém, tak je možné zaviesť sociálne poistenie a prijať zákon o sociálnom poistení, ktorý je v podstate hotový, s auditom Európskej komisie. Som presvedčený, že by pri tomto zákone malo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou aj opozíciou. Samozrejme, vaše predstavy budú dominovať, ale sme ochotní spolupracovať na jeho dotvorení.

    V tejto súvislosti súčasťou tejto pôžičky je aj schopnosť Sociálnej poisťovne otvoriť si devízový účet. A už boli takéto garancie v minulosti dané. Čiže odporúčal by som, keby sa spolu koalícia aj opozícia podieľali na možnom doplnení, možno aj cez poslanecký návrh, alebo potom v priebehu spolupráce aj s ministerstvom financií, aby sa toto umožnilo Sociálnej poisťovni, lebo toto je vážna podmienka pre Radu riaditeľov Svetovej banky, aby o tejto pôžičke mohla ďalej rozhodovať. Ja by som sa veľmi prihováral v tejto súvislosti za takýto dodatok k tomuto návrhu zákona a znovu opakujem, z vecného hľadiska tento návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách podporujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.

  • Chcel by som len spresniť vyjadrenie pána poslanca Tkáča v tom zmysle, že Sociálna poisťovňa podľa mojich vedomostí devízový účet môže mať, ale tu ide o požiadavku viesť úver v cudzej mene. Takže to, pokiaľ by bolo možné prediskutovať, lebo to je legislatívne zložité.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová?

    Nech sa páči.

  • Len veľmi stručne. Paragraf 7 alebo, keď hovoríme o návrhu tohto zákona, hovorím o trojke, hovorí o potrebe prekročenia výdavkov na splácanie úrokov z prijatých úverov. V prvom štvrťroku predpokladáme prekročenie výdavkov v porovnaní s prvým štvrťrokom 1998 o 2,8 miliardy korún. Mohla by som pokračovať, pri prekročení úhrad dávok sociálnej pomoci 0,7 miliardy korún a tak ďalej, ale všetky tie čísla, ich spresnenie v tejto chvíli budú závisieť vlastne od toho, akým spôsobom sa schváli tento zákon. Čo sa týka tej pôžičky, ja viem, že táto otázka, pokiaľ by sa bola dala riešiť, sa dala riešiť už aj predtým, pretože bolo vlastne už tesne pred podpisom tejto zmluvy so Svetovou bankou. Samozrejme, že to preveríme znovu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chcem sa opýtať, či sa pán spravodajca chce vyjadriť. Nie. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Národná rada Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.

  • Národná rada odporúča prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom ihneď a za gestorský výbor schvaľuje Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Na základe našej dohody prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračovať budeme zajtra 3. decembra 1998 o 14.00 hodine, a to hodinou otázok a interpeláciami poslancov. Po skončení interpelácií budú druhé čítania teraz prerokovaných zákonov (tlač 57 a 72).

    V dopoludňajších hodinách sa budú konať schôdze výborov. Na základe poverenia predsedov výborov chcem vám oznámiť, že o 9.00 hodine sa uskutoční v kinosále spoločná schôdza výborov, na ktorej pani ministerka financií prednesie úvodné slovo k tlači 57 a k tlači 72. Ide o ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Po jej skončení sa uskutočnia samostatné schôdze výborov. Výbor pre zdravotníctvo bude mať zajtra o 9.30 hodine a výbor pre sociálne veci a bývanie o 11.00 hodine osobitné schôdze v rokovacej miestnosti číslo 143.

    Ďakujem.

    Prajem vám dobrú noc.