• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 10. rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Benkovský, Engliš, Fico, Kozlík a Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Bárdos, Belohorská, Budaj, Kresák, Kužma a Peter Weiss.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerokujeme 3 zákony, ktoré predkladá minister zdravotníctva, a potom by sme spoločne hlasovali o týchto zákonoch a uskutočnili 2 hlasovania, ktoré nám zostali z minulého týždňa, t. j. Národný program pre prijatie acquis communautaire i vládny návrh zákona o poštových službách.

    Na základe súhlasu Národnej rady pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1080 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1080a.

    Prosil by som ministra zdravotníctva Romana Kováča, aby uvedený návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona obsahuje úpravu požiadaviek na zdravé životné a pracovné podmienky, ktorou sa komplexne zavŕši základná úprava požiadaviek z hľadiska ochrany zdravia. Problematika zdravých životných a pracovných podmienok, ktorá je v rámci novely zákona spracovaná do samostatnej ucelenej časti, nadväzuje na súčasnú úpravu, pričom túto úpravu konkretizuje s cieľom zabezpečiť optimálny stupeň ochrany zdravia, najmä s dôrazom na prevenciu tak v oblasti zabezpečovania zdravých životných podmienok, ako aj pracovných podmienok.

    Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je problematika, ktorú súčasná právna úprava rieši len vo veľmi všeobecnej rovine zakotvením povinností orgánov štátnej správy, fyzických osôb a právnických osôb a posudkovou a inou činnosťou orgánov na ochranu zdravia.

    Uvedená úprava neumožňuje v súčasnosti dôsledne zabezpečovať požiadavky na ochranu zdravia, nevytvára dostatočný právny rámec, ktorý je základným predpokladom na utváranie a zabezpečovanie zdravých životných a pracovných podmienok. Preto cieľom pred-kladaného návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, ktorý vytvorí takýto predpoklad a umožní dôslednú realizáciu práva na ochranu zdravia zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava v oblasti zabezpečovania zdravých životných podmienok vytvára aj právny rámec na úpravu hygienických požiadaviek, na zriaďovanie a prevádzku ubytovní v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 408 z 9. mája 1999.

    Návrh zákona transponovaním smerníc Európskej únie upra-vujúcich požiadavky na pitnú vodu, vodu na kúpanie a požiadavky na ochranu zdravia pri práci pred hlukom, chemickými faktormi, karci-nogénmi a mutagénnymi faktormi, azbestom a biologickými faktormi sleduje dosiahnutie kompatibility s právom Európskej únie.

    Záverom mi dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Ide o zmeny, ktoré predovšetkým upresňujú niektoré ustanovenia predkladaného návrhu. Niektoré z nich sú priamo vo väzbe na príslušné smernice Európskej únie, ktoré sa premietajú v predkladanom návrhu, ale aj dopĺňajú vládny návrh s cieľom jeho skvalitnenia, a preto ich možno súhrnne jednoznačne kvalifikovať ako prínos z hľadiska úpravy ochrany zdravia ľudí.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na uvedené sa obraciam na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Finďovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1603 zo 17. septembra 2001 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 1080), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 17 októbra 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospo-dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce návrhy, o ktorých potom budeme po rozprave hlasovať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, v znení doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hofbauer ako prvý, pani poslankyňa Záborská, pán poslanec Finďo, pani poslankyňa Angelovičová, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prvý je pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, možno sa bude zdať, že nehovorím k meritu veci, ale minister zdravotníctva Roman Kováč uviedol, že ide v návrhu zákona o vytvorenie zdravých životných a pracovných podmienok a o optimálny stupeň ochrany zdravia všetkých občanov. Vážený pán minister, ja by som vás preto chcel požiadať, aby ste v rámci svojho vystúpenia informovali snemovňu o záveroch včerajšieho rokovania, v ktorých sme sa dozvedeli z televízie a z televízneho spravodajstva vo veci presunu vlastníctva, výkonu a chodu miestnych zdravotných stredísk, nemocníc a polikliník prvého a druhého stupňa z kompetencie vlády do kompetencie obcí, miest a územných celkov, ako to bude s ich oddlžením, ako to bude s ich financovaním a ako to bude so zabezpečením celého ich funkčného chodu tak, aby bolo možné realizovať to, čo ste tu uviedli vo svojom úvodnom vystúpení, a to optimálny stupeň ochrany zdravia občanov. Pokiaľ tieto veci nebudú taxatívne zabezpečené touto vládou, tak všetky zákony, ktoré prerokovávame a ktoré sa týkajú sekundárnych vecí, v primárnej sfére nebudú vecne realizovateľné.

    Táto vec veľké množstvo ľudí upútala predovšetkým preto, lebo ako médiá včera uviedli, tieto prenosy sa uskutočnili nie celkom v súlade s vašimi predstavami, ale v súlade s predstavami podpredsedu vlády Ivana Mikloša a ministerky Machovej, ako aj ministerky Schmögnerovej. Ak táto trojica má rozhodovať o zdraví obyvateľstva, tak sa obávam, že so zdravím obyvateľstva to pôjde ešte z väčšieho kopca, ako to ide doteraz. Prosím, keby ste vystúpili pán minister po ukončení rozpravy a zaujali k tomuto stanovisko. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská a po nej pán poslanec Finďo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predniesla doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona (tlač 1080), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Doplňujúci návrh znie: K § 13g doplniť odsek 5 v znení: „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva ministerstvo zdravotníctva ustanoví a) požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež podľa odseku 2, b) požiadavky na prevádzku zariadení pre deti a mládež vrátane náležitostí prevádzkového poriadku podľa odseku 3.“

    Zdôvodnenie môjho návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, v § 13g stanovuje povinnosti na zriaďovanie zariadení pre deti a mládež, ich vybavenie a prevádzku. Vzhľadom na to, že spôsob plnenia uvedených povinností vládny návrh zákona neustanovuje, je nutné vypracovať všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce predmetnú problematiku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Finďo a po ňom pani poslankyňa Angelovičová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva zo skutočností, ktoré nastali po postúpení návrhu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov do druhého čítania. Uvedená právna norma upravovala až do súčasnosti uvoľňovanie alebo prístup na trh do obehu kozmetickým prostriedkom. Môj pozmeňujúci návrh vyplýva zo skutočností, že novelizovaný zákon vypúšťa ustanovenia dotýkajúce sa kozmetických prostriedkov. A preto navrhujeme, aby sa takéto ustanovenia včlenili do teraz prerokúvaného zákona Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 1080).

    V krátkosti prečítam tie pozmeňujúce návrhy. Paragrafy 14 a 15 znejú: „§ 14 Kozmetické prostriedky. Kozmetické prostriedky sú látky alebo prostriedky určené na styk s vonkajšími časťami ľudského tela – pokožka, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány, zuby a sliznica ústnej dutiny – s cieľom výlučne alebo prevažne ich očistiť, parfumovať, meniť ich vzhľad, chrániť ich, udržiavať ich v dobrom stave alebo korigovať ľudské pachy s výnimkou liečiv.“

    Odsek 2: „Výrobca alebo dovozca kozmetických prostriedkov je povinný zabezpečiť, aby ním vyrábané alebo dovážané kozmetické prostriedky a) za zvyčajných alebo bežne predpokladaných podmienok nespôsobili poškodenie zdravia ľudí, b) vyhovovali hygienickým požiadavkám na ich zloženie, vlastnosti a mikrobiologickú čistotu, dodržiavanie hygienických požiadaviek na zloženie a vlastnosti je povinný kontrolovať podľa podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, c) boli balené do zdravotne neškodných obalov, d) boli s ohľadom na svoj charakter a spôsob použitia označované a vybavené písomným vyhlásením a návodom na použitie, príp. na obsluhu a čistenie, v označovaní kozmetického prostriedku musia byť uvedené údaje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.“

    Odsek 3: „O použití nových látok a ich množstiev, ktoré nie sú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, rozhoduje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu ministerstvo zdravotníctva. V žiadosti musí výrobca alebo dovozca uviesť všetky skutočnosti preukazujúce, že navrhované zloženie kozmetického prostriedku neohrozí zdravie ľudí.“

    Odsek 4: „Výrobca alebo dovozca kozmetického prostriedku je povinný a) pred uvedením kozmetického prostriedku do obehu oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia obchodné meno, sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu, miesto výroby, dátum začatia výroby alebo dovozu a zoznam kozmetických prostriedkov, ktoré mieni vyrábať alebo dovážať, b) predložiť na kontrolné účely na žiadosť orgánu na ochranu v rozsahu ním určenom údaje ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise (ods. 2 písm. b)).“

    Paragraf 15 znie: „Podmienky na výrobu kozmetických prostriedkov a na ich uvedenie do obehu. Výrobca kozmetického prostriedku je povinný určiť výrobnú metódu vyhovujúcu správnej výrobnej praxi, ktorá zabezpečí výrobu zdravotne neškodných kozmetických prostriedkov, určiť fyzickú osobu zodpovednú za ich výrobu a pri označovaní kozmetického prostriedku dodržiavať požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu § 14 ods. 2 písm. b), poznámka pod čiarou Zákon Národnej rady č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a prípravkoch.“

    Odsek 2: „Pred uvedením kozmetického prostriedku do obehu je výrobca i dovozca povinný zabezpečiť hodnotenie jeho zdravotnej neškodnosti. Hodnotenie kozmetického prostriedku sa vykonáva podľa zásad správnej výrobnej praxe na skúšanie chemických látok.“

    Piaty bod návrhu znie: „Paragrafy 16 a 17 sa vypúšťajú.“ Odôvodnenie som uviedol na začiatku a prosím vás, aby ste po ukončení rozpravy hlasovaním tento môj pozmeňujúci návrh podporili, a tak odstránili nedostatky, ktoré vznikli novelizáciou zákona o potravinách. Ďakujem.

  • Vystúpi pani poslankyňa Ange-lovičová a po nej poslankyňa Halušková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi vysloviť svoje stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, a zároveň predložiť pozmeňujúci návrh.

    Vo svojom vystúpení pri prerokúvaní tejto právnej normy v prvom čítaní som vysoko hodnotila jej vecnú podstatu, riešenie o. i. aj základných požiadaviek na zložky životného prostredia a ochranu zdravia ľudí. Cieľom je vylúčenie alebo obmedzenie ich negatívneho vplyvu na minimálnu možnú mieru.

    V nadväznosti na uvedené dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť pozmeňujúci návrh v tomto znení – k § 13c začiatok textu odseku 2 odporúčam formulovať takto: „Pitná voda je zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravotný stav ľudí prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie akútnym...“ A potom odporúčam pokračovať v pôvodnom texte.

    Odôvodnenie. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody a pitná voda sú limitované množstvom mikroorganizmov a organizmov alebo látok, ktoré vplývajú na zdravie. Pitná voda alebo zdravotne bezchybná nemôže byť definovaná, ako je to uvedené v predloženom odseku 2, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nevyvolá ochorenie alebo poruchy zdravia. Poruchy zdravia človeka po používaní takejto pitnej vody môžu sa prejaviť aj na ďalších generáciách.

    Záverom mi dovoľte, ctená snemovňa, požiadať vás o schválenie predloženého pozmeňujúceho návrhu, za čo vám pekne ďakujem. Ja osobne budem hlasovať za schválenie predmetného vládneho návrhu zákona o ochrane zdravia ľudí. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne. Jediná prihlásená je pani poslankyňa Tóthová. Uzatvoril som možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Musíme vychádzať, vážené kolegyne, kolegovia, z toho, že ústava zaručuje právo na zdravé životné podmienky, to je prvý základný mantinel. A charakterizovať pitnú vodu s prvkom, ktorý je stavaný na dôsledkoch, teda pitná voda je pitná, ak nie sú dôsledky napriek tomu, že obsahuje niektoré proste zakázané alebo zdraviu škodlivé, alebo predpokladané prvky, ktoré môžu zdraviu škodiť, je nenáležité. Predsa tu musíme ísť princípom prevencie, a nie princípom, ak sa vyskytne poškodenie zdravia. Pán minister, ja si myslím, že toto musí byť základný prístup. Preto osobne vždy budem podporovať charakter prvku životného prostredia, či ide o pitnú vodu alebo iné komponenty, z hľadiska prevencie, a nie z hľadiska vymedzenia v zákone, ak z dlhodobého používania nevzniknú následky, pretože to je úplne pochybený prístup. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Halušková.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som predniesť len stručný pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý tu prerokovávame. V § 8 písm. a), kde je dezinfekcia a deratizácia, pôvodné znenie je: „Kto vykonáva dezinfekciu, deratizáciu, je povinný používať pri svojej činnosti len prípravky, ktorých používanie schválil príslušný orgán na ochranu zdravia podľa § 27, a dodržiavať návod výrobcu.“ Môj pozmeňujúci návrh je len v tom, že za návod výrobcu ešte vkladám: „a aplikovať prípravky len netoxické a ekologicky čisté“.

    Chcela by som to zdôvodniť tým, že motivovala ma vlastne relácia v televízii Global, v ktorej bolo poukázané, že v meste Snina sú veľmi veľké problémy s hmyzom, ktorý nazývame šváby alebo rusy. A boli tam také postreky, kde sa mamičky sťažujú, že už trikrát v tomto roku boli postreky. A tieto postreky zrejme nie sú až natoľko účinné a, kto to pozná, sú veľmi negatívne, veľmi dlho to zapácha a určite sú aj zdraviu škodlivé. Máme tuná rozhodnutie ministerstva. Ja nebudem robiť nikomu reklamu, ale vieme, že už sú dneska prípravky, ktoré natoľko nezapáchajú a účinnosťou sa vyrovnajú. Preto by som vás prosila o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť minister? Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja chcem poďakovať poslancom za ich vystúpenia. Mnohé z nich doplnili návrh zákona tak, že ho výrazným spôsobom skvalitnili a posunuli, ale aj opravili tie veci, ktoré vznikli počas legislatívneho procesu, kde už vláda nemohla vstúpiť do toho tým, že sa novelizovali iné zákony.

    Najprv k pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán poslanec, tento zákon naozaj hovorí o niečom úplne inom. Myslím, že ste to veľmi presne vystihli. Bude príležitosť rozprávať o tomto pri materiáli, keď budeme hovoriť o druhej vlne privatizácie. Bude príležitosť hovoriť o tom pri schvaľovaní zákona o zdravotnej starostlivosti. Takže ja by som vám potom dal vyčerpávajúcu informáciu, príp. aj písomne vám ju môžem poslať.

    Pokiaľ sa týka pani poslankyne Záborskej a jej pozmeňujúceho návrhu, prijímam tento návrh. Myslím, že je dobrý a spresňujúci.

    Rovnako chcem poďakovať pánu poslancovi Finďovi za predloženie návrhu o zaradení kozmetických prostriedkov do tohto zákona, pretože naozaj vyplynulo to z toho, že došlo k zmene zákona o potravinách.

    U pani poslankyne Angelovičovej si myslím, že je možné súhlasiť s týmto návrhom.

    Pre pani poslankyňu Tóthovú. Nie je tu, ale príslušný preventívny charakter vyjadruje návrh zákona, pretože on hovorí, že kvalita pitnej vody sa hodnotí parametrami, ktoré sú na to dané, jednak kvalitatívnymi, jednak kvantitatívnymi, či už mikrobiologickými alebo chemickými. To znamená, že to je naozaj preventívny charakter. Ale my musíme uvažovať aj o tom, že pitnú vodu treba dlhodobo sledovať. My dnes nevieme posúdiť všetky možné vplyvy. To znamená, nechávame si tu dvere na to, aby sme mohli takto definovať pitnú vodu.

    Pokiaľ sa týka pripomienky, resp. pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Haluškovej, priznám sa, že som trošku v rozpakoch, pani poslankyňa, z jednoduchého dôvodu, lebo neviem si dosť dobre predstaviť deratizačný netoxický prípravok. To je prípravok, povedzme, ktorý sa používa na hubenie hlodavcov, potkanov, to sú všetko toxické látky, áno. A ľudia, ktorí ich aplikujú, samozrejme, ich aplikujú v súlade s návodom a s dodržaním bezpečnostných princípov. Ale iste ste si všimli, ak ste boli v takých priestoroch, že oni dávajú upozornenie, že dávajú toxickú látku, ktorá je toxická aj pre ľudí, aj pre zvieratá domáce a tak ďalej. To znamená, že neviem si predstaviť, keby sme tam dali túto podmienku, netoxickej látky, tak či by sme vôbec nezabránili niektorým procesom deratizácie, povedzme, ktoré sú potrebné. Rovnako niektoré postreky proti hmyzu, samozrejme, že tam sa snažia vyberať vždy selektívne účinné postreky tak, aby nepoškodili nielen to životné prostredie a ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, ale ony sú selektívne tak, aby nepostihli všetky hmyzy. Viem, že je to otázka napr. ochrany včelstva v takýchto prostrediach.

    Ja sa obávam, že vnesením tohto dôvetku by sme pravdepodobne nevedeli vykonávať niektoré činnosti, ktoré pri ochrane zdravia robiť musíme, to znamená plnú dezinfekciu, plnú deratizáciu, plnú dezin-sekciu. Treba povedať, že nedávna skúsenosť s antraxom ukázala, že vlastne jediné možné dezinfekčné prostriedky, ktoré sú na likvidovanie spórov, sú práve prostriedky, ktoré sú vysoko toxické, a preto ich používajú vlastne len pracovníci, ktorí sú na to špeciálne školení. Aj tomuto by sme zabránili, ja by som v tejto chvíli asi takýto návrh neodporúčal. Môžeme sa zamýšľať nad inou formuláciou pre budúcnosť pri budúcich novelách tak, aby sme obmedzili na minimum riziko poškodenia životného prostredia, vplyv na ľudský organizmus. Možno keby to bolo takto formulované, áno, ale rozprava je uzavretá, takže toľko k návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajca, nechceš sa vyjadriť na záver rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ako som už oznámil, budeme hlasovať spoločne o všetkých troch zákonoch, ktoré predkladá minister zdravotníctva, to znamená o bode 1, 2, 3 aktualizovaného programu a taktiež o bodoch 55, 58 z minulého týždňa.

    Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1057 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1957a.

    Vládny návrh zákona prednesie minister zdravotníctva.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz upozorňujem, že hneď po prerokovaní týchto dvoch zákonov, pretože bude spoločná rozprava, by sme pristúpili k hlasovaniu. Preto vás žiadam dostaviť sa do rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predlo-žený návrh zákona zosúlaďuje požiadavky Európskej únie pri podávaní žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými najmodernejšími technologickými postupmi v kontexte ochrany údajov uvedených v dokumentácii, ktorá sa predkladá so žiadosťou o registráciu lieku. Predlžuje sa lehota na ochranu údajov uvádzaná v dokumentácii priloženej k žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými technológiami z doterajších 6 rokov na 10 rokov. Rešpektuje sa ochrana údajov obsiahnutých v dokumentácii, ktorá je súčasťou žiadosti o registráciu lieku v súlade so smernicou č. 65/65 EHS a nariadením EHS č. 2309/1993. Rovnakým spôsobom je táto problematika upravená v Českej republike v zákone č. 79/1997 Sb. o liečivách v znení zákona č. 149/2000 Sb. V súčasnosti platná úprava v Českej republike je na úrovni doteraz platnej úpravy v Slovenskej republike. Neobsahuje ustanovenie o 10-ročnej ochrane údajov liekov vyrobených špičkovými technológiami. V Maďarsku, v Poľsku a Slovinsku táto problematika vôbec nie je upravená zákonom.

    Navrhované lehoty na ochranu údajov sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a umožnia rýchlejšiu registráciu generických liekov, čím sa dosiahne o. i. aj úspora nákladov na lieky. Návrh zákona upresňuje zmeny v registrácii liekov, ktoré nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia o registrácii tak, aby sa vykonávali v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

    Zriaďuje sa Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave ako orgán štátnej správy na úseku humánnej farmácie. Návrh zákona presúva kompetenciu vydávať rozhodnutia o registrácii humánnych liekov z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a veterinárnych liekov na Ústav kontroly veterinárnych liečiv.

    Návrh zákona dopĺňa a upresňuje ustanovenia o farmakobdelosti v dohľade nad liekmi. Spresňuje sa terminológia v oblasti monitorovania nežiaducich účinkov liekov a ukladá sa držiteľom rozhodnutia o registrácii liekov zaviesť systém farmakobdelosti a určiť zodpovednú osobu za farmakobdelosť a správne fungovanie systému. Rovnaké opatrenia sa ukladajú pre oblasť monitorovania nehôd, porúch a zlyhaní zdravotníckych pomôcok.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je skvalitnenie procesu registrácie liekov, farmakobdelosti, kontroly liekov a predpisovania liekov, a tým aj zaručenie ochrany pacienta s cieľom zabezpečiť mu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti len kvalitné, účinné a bezpečné lieky.

    Ochrana duševného vlastníctva je jednou z oblastí, na ktorú Európska únia kladie zvýšenú pozornosť. A dôrazne požaduje od kandidátskych krajín plnú implementáciu právnych predpisov Európskej únie do národnej legislatívy. Návrh zákona túto požiadavku rešpektuje.

    Navrhované ustanovenia sú teda v súlade s právnymi predpismi Európskej únie uvedenými v doložke zlučiteľnosti.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh bol predmetom rokovania viacerých výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo prijali závery s osvojením si obsahu predloženého návrhu. V ústav-noprávnom výbore bol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Finďa, v ktorom sa navrhuje, aby držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti mohla byť okrem fyzickej osoby aj právnická osoba. Ďalších 24 návrhov pána poslanca Finďa bolo prerokovaných vo výbore pre zdravotníctvo, z ktorých 3 pozmeňujúce návrhy boli akceptované, 1 so súhlasom predkladateľa preformulovaný a 20 bolo odmietnutých. Ministerstvo sa stotožňuje s rozhodnutím gestorského výboru. Bol teda tento zákon výborom odporučený na ďalšie prerokovanie.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľte obrátiť sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo určené spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona prijal nasledovné uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1601 zo 17. septembra 2001 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140 o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a citovaný zákon bude prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Zároveň Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo bol hlasovaním určený ako gestorský výbor.

    Gestorský výbor nedostal do 16. októbra 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť so zmenami a doplnkami všetky výbory, ktorým bol tento zákon pridelený na prerokovanie. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy máte v priloženej spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, po doplnení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc a schváliť body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a neschváliť bod 30.

    Poveril spoločnú spravodajkyňu Annu Záborskú predniesť v súlade s § 89 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.

    Skončila som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Nakoľko sme k tomuto a nasledujúcemu návrhu zákona schválili spoločnú rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1126 a informáciu o prerokovaní návrhu vo výboroch máte ako tlač 1126a.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa spoločná spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, v komplikovanom svete zdravotníctva plnom neštandardných riešení jestvuje veľa problémov, ktoré sme si sami vytvorili, a veľa z nich je zbytočných. Takýmto problémom je aj znenie niektorých ustanovení zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorého prvé znenie bolo prijaté týmto zákonodarným zborom v roku 1998. Keď sa pozrieme na históriu právnych úprav poskytovania lekárenskej starostlivosti od roku 1990 až do prijatia zákona č. 140/1998 Z. z., nevyvolali významnejšie spory o to, kto môže byť držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a kto môže byť vlastníkom liekov. A čo je najdôležitejšie, orgány štátnej správy ani Štátny ústav pre kontrolu liečiv nezaznamenali nedostatky v činnosti lekární vlastnených právnickými osobami ani nedostali sťažnosti, ktoré by upozorňovali na problémy, ktoré sú spojené s držaním povolenia, vlastníctvom a právnou formou verejných lekární.

    Zásadným dôvodom na novelizáciu zákona o liekoch a zdra-votníckych pomôckach je nesúlad niektorých jeho ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý uviedlo vo svojom náleze Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky pod značkou PL. ÚS 37/1999. Oporou Ústavného súdu pri rozhodovaní bolo niekoľko poznatkov, ktoré uviedli vo svojom podaní navrhovatelia pod vedením pána poslanca Orosza a v ktorých Ústavný súd vydal nález o nesúlade niektorých ustanovení zákona č. 140/1998 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky. V záujme objektívnosti sa budem opierať o konkrétne výroky Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní ústavných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

    Ústavný súd sa uzniesol, že navrhovateľ podľa názoru Ústavného súdu správne považuje za neústavné a v rozpore s citovanými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach môže poskytovať na základe povolenia krajského úradu len fyzická osoba. Ústava v čl. 13 ods. 3 a 4 ustanovuje okolnosti, za ktorých možno základné práva a slobody zákonom obmedziť. A konštatuje, že sa pritom musí prihliadať, na aký cieľ sa môžu obmedzenia použiť. Nijaké ustanovenie, a toto zdôrazňujem, nijaké ustanovenie ústavy však neupravuje okolnosti, zameranie ani ciele podmienok, za ktorých možno základné právo alebo slobodu a konkrétne slobodu podnikania vykonávať. Čiže nijaký ústavný článok neumožňuje, aby sa predpisovalo, či určitú činnosť bude vykonávať fyzická osoba, právnická osoba v tej alebo onej podnika-teľskej forme.

    Ústavný súd už vyslovil v predchádzajúcich nálezoch právny názor, že právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskych činností. Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať iné zárobkové činnosti, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy.

    Ústavný súd s poukazom na citovanú judikatúru neakceptoval argumentáciu, že posudzovanou právnou úpravou sa sleduje cieľ zvýšiť garanciu odbornej úrovne poskytovania lekárenskej starostlivosti. Na dosiahnutie tohto cieľa možno považovať za dostatočné splnenie podmienky ustanovenej v ustanovení § 3 ods. 4 citovaného zákona, teda že si právnická osoba poskytujúca lekárenskú starostlivosť ustanoví najmenej jedného odborného zástupcu. Fyzické osoby nefarmaceuti a právnické osoby totiž nadobudli spôsobilosť na poskytovanie lekárenskej starostlivosti počas účinnosti zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti tak, že boli povinné určiť a zamestnávať odborného zástupcu. Túto možnosť im súčasné znenie zákona č. 140/1998 Z. z. odopiera.

    Súčasná právna úprava poskytovania lekárenskej starostlivosti ustanovuje na jeden druh poskytovania zdravotnej starostlivosti dva právne režimy – oprávnenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v ústavných lekárňach právnickým osobám, nemocniciam a oprávnenie na získanie povolenia v poskytovaní lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach fyzickým osobám lekárnikom.

    V prípade prerokúvanej novely zákona sa dá bezpochyby konštatovať, že všeobecný a prioritný je verejný záujem daný zdravím občana. Tento záujem je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej úpravy v oblasti zdravotníctva. Napriek tomu zákonodarca novelizovanou právnou úpravou odoprel možnosť poskytovať lekárenskú starostlivosť právnickými osobami a fyzickými osobami nefarmaceutmi, hoci v nemocničných lekárňach túto možnosť pripustil, čím spôsobil nerovnosť podmienok nielen na získanie, ale aj na výkon tohto druhu zdravotnej starostlivosti uvedenými subjektmi. Čl. 13 ods. 3 ústavy deklaruje zásadu, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Táto ústavná zásada bola prijatím zákona č. 140/1998 Z. z. porušená. Zároveň možno konštatovať, že slobodu podnikania možno obmedziť iba v tej miere, v akej to rozumná úvaha vo všeobecnom prospechu pripúšťa za účelnú. Ústavný súd však konštatoval, že zákonom č. 140/1998 Z. z. dokumentovaný verejný záujem sa nezhoduje so smernicami Európskej únie ani tzv. Bielou knihou dotýkajúcou sa preskúmavanej oblasti. Ústavný súd dospel k záveru, že ak právnická osoba, ktorá je vlastníkom verejnej lekárne, poskytuje lekárenskú starostlivosť prostredníctvom odborného zástupcu, je daná garancia odbornosti pri posudzovaní tohto druhu zdravotnej starostlivosti, a tým sa realizuje aj verejný záujem v tomto spoločenskom vzťahu.

    Na doplnenie názorovej mozaiky, ktorá podporuje prijatie mnou predloženej novely zákona Národnej rady č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, uvediem niekoľko názorov ďalších organizácií, ktoré sú oprávnené vyjadrovať sa k problémom novely tohto zákona. Najprv budem citovať stanovisko predsedu Protimonopolného úradu pána Nižňanského zo dňa 19. marca 2001, v ktorom sa vyjadruje k praktikám rád lekárnickej komory, ktoré odmietajú udeliť osvedčenie o odbornej a etickej spôsobilosti žiadateľom o zriadenie a prevádzkovanie lekárne a odvolávajú sa na smernicu Slovenskej lekárnickej komory na vydávanie osvedčenia o odbornej a etickej spôsobilosti na výkon lekárnickej starostlivosti vo verejnej lekárni. Uvedená smernica obsahuje geografické a demografické kritériá. Predseda Nižňanský konštatoval, že táto smernica je jednoznačne v rozpore so zásadami protimonopolnej politiky, to je ochrana a podpora konkurencie.

    Ďalšie vyjadrenie Protimonopolného úradu je z 12. 9. 2001. V ňom sa uvádza: „Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v súlade s potrebou vytvárania efektívneho konkurenčného prostredia vo všetkých odvetviach, kde je možné súťaž rozvinúť, nemá v tomto zmysle voči predloženej novele pripomienky.“ Podľa vyjadrenia Christiana Bourgina z delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike zo dňa 14. 4. 1999 neexistujú žiadne legislatívne opatrenia týkajúce sa statusu majiteľa lekárne a jeho profesie, rovnako Európska únia neupravuje, kto môže riadiť lekáreň ani kto môže byť vlastníkom licencie, pozoruhodné je aj stanovisko Sekcie inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky. Dovolím si citovať z jeho stanoviska zo dňa 3. 10. 2001 niekoľko viet z časti V: „Dovolili by sme si však upozorniť na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z čl. 45 Európskej dohody o pridružení, ktorými sa zaviazala umožniť občanom a podnikom Európskeho spoločenstva zahájiť hospodárske pôsobenie na svojom území do roku 2002 a ďalej neprijať žiadne diskriminačné opatrenie v tomto zmysle. Pokiaľ by súčasný stav pretrval aj do nasledujúceho roka, mohlo by to byť považované za porušenie dohody zo strany Slovenskej republiky, keďže by mohlo dôjsť k situácii, pri ktorej by zahraničná právnická osoba nedostala oprávnenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pokiaľ by mala príslušného odborného zástupcu.“

    Na záver si dovolím uviesť niekoľko poznámok z rokovania o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 140/1998 Z. z. v Legislatívnej rade vlády a vo výboroch tohto zákonodarného zboru. Legislatívna rada vlády vyjadrila súhlasné stanovisko s obsahovou stránkou novely zákona a odporučila, aby sa navrhované zmeny inkorporovali prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov do vládnej pred-lohy zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. S poľutovaním konštatujem, že pre nesúhlas predkladateľa nie je možné predložiť pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona č. 140/1998 Z. z., ktorým by sa riešil problém rozporu súčasného zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dôležité je aj stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorý sa so znením novely stotožňuje s tým, že odporučil rozšíriť oprávnenie na vlastnenie povolenia na poskytovanie lekárnickej starostlivosti aj na fyzické osoby nelekárnikov.

    Vážené dámy a páni, pokúsil som sa o argumentáciu, cieľom ktorej nie je znevýhodniť lekárnikov, ale uviesť dikciu zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach do súladu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ďalších inštitúcií, ktorých stanovisko by malo byť relevantné pri hľadaní optimálneho riešenia nedostatkov platnej právnej normy.

    Vychádzajúc z poznatkov a pripomienok, ktoré zazneli pri prerokúvaní mnou predloženého zákona, predložím v rozprave ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým uvedené stanovisko ústavnoprávneho výboru a Legislatívnej rady vlády zakomponujem do predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Záborskú, aby predniesla stanovisko gestorského výboru k uvedenému návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesla informáciu o rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnos-tenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, neschválil spoločnú správu výborov Národnej rady, pretože návrh, aby výbor prijal spoločnú správu, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru v zmysle § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo 7 prítomných členov výboru za návrh hlasovali 2 poslanci, nikto nebol proti a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Z uvedeného dôvodu predkladám ako spoločná spravodajkyňa určená gestorským výborom túto informáciu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1602 zo 17. septembra 2001 po prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 17. októbra 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh pána poslanca a odporúčal návrh schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, a po rozprave na základe návrhu na uznesenie, v ktorom spravodajca odporúčal súhlasiť s predloženým návrhom s pripomienkami, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo pristúpil k hlasovaniu. Z celkového počtu 10 bolo 8 poslancov prítomných. Za návrh hlasovali 2, proti návrhu hlasoval 1 a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania. Podpredseda výboru konštatoval, že podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nebolo prijaté platné uznesenie.

    Ako spoločná spravodajkyňa navrhujem, aby sa otvorila rozprava a po rozprave aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak ako ich navrhol Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Zároveň sa prihlasujem do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Záborskej spoločnej spravodajkyni k prerokúvanému návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Písomne sa neprihlásil z prítomných poslancov nikto. Ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Finďo, Švec, Drobný a Brňák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Aibeková ako prvá, nech sa páči.

    Prepáčte, pani poslankyňa Záborská.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, v rozprave, ktorá je spoločná k vládnemu aj k poslaneckému návrhu zákona č. 140/1998 Z. z., sa sústredím na poslaneckú novelu zákona. Aj keď viaceré argumenty alebo diskusia odznela už v prvom čítaní, predsa sa ešte vrátim k niektorým skutočnostiam, ktoré považujem za podstatné predtým, ako budeme hlasovať o tejto novele zákona.

    Pán poslanec Finďo ako predkladateľ novely zákona uviedol, že Ústavný súd niektoré paragrafy uznal v zákone o lieku, v zákone č. 140/1998 Z. z. ako protiústavné. Tieto paragrafy, ktoré boli protiústavné, boli v zákone, ktorý platil do januára roku 2000. Ale práve na základe rozhodnutia Ústavného súdu sme novelizovali tieto paragrafy v januári roku 2000 a tým pádom tento zákon bol v súlade s ústavou, o čom svedčí aj to, že pri prerokovávaní tohto zákona vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, kde boli prítomní ako zástupcovia lekárnickej komory tak aj zástupcovia grémia lekární, nikto proti navrhovanej novele zákona neprotestoval, nehovoriac o tom, že za ten rok a trištvrte žiadna skupina lekárnikov či už z jednej alebo druhej stavovskej organizácie nepodala znovu návrh na Ústavný súd o protiústavnosti tohto zákona. Ak si dobre spomínam, v napadnutí na Ústavný súd sa tu aj jednalo o rovnosti pri podnikaní. Ale podstatné, čo bolo prerokovávané na Ústavnom súde, bola retroaktivita zákona, ktorý platil do januára roku 2000, keď vlastne do júna roku 2000 mali predložiť majitelia lekární to, že spĺňajú lekárenské vzdelanie a ak nie, tak v tom prípade museli vrátiť licenciu. Jednalo sa tu o retroaktivitu a jednalo sa tu o siahnutí na majetok týchto lekárnikov, ktorí tým, že by boli stratili licenciu, by boli prišli aj o majetok. Obidva tieto argumenty novela zákona č. 140/2000 Z. z. odstránila.

    Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 35 ods. 2 ustanovuje podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Bližšie to neurčuje ústava, ale hovorí o tom, že tieto podmienky a ustanovenia určí zákon, ktorý bude platiť v danej problematike pre každého. V rámci takéhoto obmedzenia a podmienok podnikania u nás na Slovensku v podnikateľskej oblasti patrí viacero obmedzení a viacero podmienok, ktoré musia tí, ktorí chcú podnikať, splniť. Poznáme, že podnikanie len na fyzické osoby je viazané pri niektorých činnostiach v oblasti legislatívy, ako sú advokáti, komerční právnici, súdni znalci. Ale na druhej strane vieme, že právny poriadok určuje, že niektoré podnikanie môžu robiť len právnické osoby. Sú to poisťovne, peňažné ústavy, banky, stávkové kancelárie, kde je to viazané práve na právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

    Nie menej významný je aj verejný záujem. A myslím si, že táto predložená novela zákona nerešpektuje verejný záujem, naopak, dáva možnosť vzniku nelegálnej činnosti.

    Jedným z argumentov na prijatie súčasnej novely bolo, aby sa legalizoval súčasný stav, pretože viaceré právnické osoby si zriadili lekárne a vlastne fyzická osoba – lekárnik, na koho je tá lekáreň napísaná, je len fiktívna. V tomto prípade by sme mohli povedať, že keďže v januári v roku 2000 všetky lekárne na Slovensku boli podľa zákona, to znamená, že tie lekárne, kde fyzická osoba predstavuje majiteľa lekárne a za tým je nejaká právnická osoba, sú v podstate protizákonné. A keď ich teraz chceme legalizovať, je to rovnaké, ako keby sme chceli legalizovať tých, ktorí fajčia marihuanu alebo prekračujú štyridsiatku, alebo chodia cez plnú čiaru, pretože myslím, že tých je ďaleko viacej ako tých, ktorí, ako fiktívne fyzické osoby vlastnia lekáreň. Nechcem tu porovnávať majiteľov lekární s narkomanmi alebo výpalníkmi, ale pokiaľ sa týka porušovania zákona, ak takéto lekárne vznikli po januári roku 2000, sú jednoznačne protizákonné. Argumentuje sa tu vyriešením finančnej situácie zo strany distribučných firiem. Aj toto považujem za riešenie krátkodobé, záujmové, a rozhodne nie systé-mové.

    Absolútna liberalizácia pri vzniku reťazcov môže viesť v konečnom dôsledku k monopolizácii hlavne u nás, kde je väčšina lekární zadlžených, kde štátny dlh alebo dlh poisťovní voči lekárňam dosahuje momentálne okolo 6 mld. Sk. A môže sa nám stať, že pri umožnení vzniku siete lekární, sa nám na trh dostanú lekárne, ktoré budú nezadlžené a vytlačia celkom alebo privedú ku krachu zadlžené lekárne, nehovoriac o tom, že tie môžu byť vydierateľné.

    Predmetná novela zákona okrem overených medzinárodných a historických skúseností nerešpektuje ani určité iné skutočnosti a to takú, že vlastne lekáreň nie je obchod alebo nie je zariadenie ako hociktoré iné, je to zariadenie, ktorého sa týka zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, lekáreň je zdravotníckym zariadením a na základe tohto zákona lekáreň poskytuje zdravotnú starostlivosť. Takisto to, čím sa v lekárni kvázi obchoduje, a to je liek, nie je tovarom ako každý iný. Keď hovorím o lieku, nehovorím o doplnkovom sortimente, ktorý je predávaný v lekárňach. Tento liek je minimálne špecifickým tovarom, keby sme ho už nazvali ako tovar, pretože lekárnik za normálnych okolností nemôže na reklame na liek zbohatnúť, pretože predávanie určitého lieku nezávisí od toho, aké má lekárnik lakte alebo koľko má peňazí lekárnik na reklamu, závisí od toho, aký je zdravotný stav obyvateľstva, a na základe tohto zdravotného stavu obyvateľstva, ako lekári predpíšu alebo nepredpíšu určité lieky. Ak si niekto myslí, že u nás to takto nie je, je to len preto, že u nás neplatia celkom normálne zaužívané vzťahy ako v každej inej rozvinutej spoločnosti.

    Viacerí ma poznáte, že nerada používam Európsku úniu ako zaklínadlo a že preto to musíme urobiť na Slovensku, lebo je to tak aj v Európskej únii. Nerada by som to urobila aj teraz, ale poviem, že tieto zásady, ktoré som tu doteraz povedala, a je to hlavne zásada, jeden lekárnik vlastní jednu lekáreň, zásada, keď pri sieti lekární sa zohľadňujú demografické a geografické kritériá, kde majiteľom lekárne čiže zodpovedným za odbornú starostlivosť a rovnako aj za tovar, je lekárnik, platia vo všetkých civilizovaných štátoch západnej Európy. A myslím, že tú našu novelu zákona minulý rok prijali viaceré štáty v západnej Európe ako určitý pokrok. Dávali Slovenskú republiku za vzor, že u nás v legislatíve má licenciu na prevádzkovanie lekárne lekárnik.

    Zároveň chcem povedať, že podobné stanovisko mala asi aj Legislatívna rada vlády a vláda Slovenskej republiky, ktorá na svojom zasadnutí, myslím teraz vládu Slovenskej republiky, 8. októbra 2001 vyslovila nesúhlas s prijatím tejto novely zákona.

    Keď budeme hlasovať, v informácii som navrhla, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vznikli z rozpravy jednotlivých výborov. A tu by som chcela podotknúť, že 2. bod z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady by sa nemal prijať, lebo podľa čl. XX zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky síce prechádza vydávanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z krajského úradu na samosprávny kraj, avšak toto ustanovenie nadobúda účinnosť až 1. apríla 2002 a tento zákon, ak bude prijatý, nadobudne účinnosť 1.12. 2001.

    Kolegyne a kolegovia poslanci, myslím, že rozhodovanie pri hlasovaní o tejto novele zákona pre nás, tak ako tu sedíme, nebude ťažké, ak si uvedomíme, že v prvom rade ide nám o zdravotnú bezpečnosť a o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti aj zo strany lekárenstva.

    Ja na záver svojho vystúpenia podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, keďže je spoločná rozprava k obidvom návrhom zákona aj k vládnemu, ktorý predkladal pán minister, aj potom k poslaneckému, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k obidvom návrhom.

    Prvý je vládny návrh zákona, ktorý je už piatou novelou pôvodného návrhu zákona z roku 1998. A napriek tomu, že prináša až 70 zmien vrátane troch príloh, môžem konštatovať, že nejde o zásadné zmeny vo filozofii zákona, ale skutočne ide o zosúladenie s právnymi predpismi Európskej únie a týka sa žiadostí o registráciu liekov, procesu registrácie liekov, dohľadu nad liekmi, monitoringu nežiaducich účinkov liekov, porúch a zlyhaní zdravotníckych pomôcok. Práve tieto dve oblasti, myslím, sú veľmi dôležitým doplnkom tohto návrhu zákona, pretože v praxi sa s týmito dôsledkami naozaj stretávame, aj čo sa týka nežiaducich účinkov liekov, ale aj porúch a zlyhaní zdravotníckych pomôcok. Takže aby tieto problémy boli z praxe odstránené, bola potrebná zmena aj týchto dvoch paragrafov, resp. sú tam doplnené tieto paragrafy.

    Vládny návrh zákona však, vážené dámy, vážení páni, sa nedotýka § 35, o ktorom nás tu tak podrobne informoval pán poslanec Finďo. A tento § 35 sa týka podmienok poskytovania lekárenskej starostlivosti. Ja by som preto žiadala, keďže považujem tento bod za dôležitý a diskutuje sa o ňom v parlamente už tri roky, aby pán minister vyjadril svoje jasné stanovisko pred Národnou radou Slovenskej republiky, ale aj pred verejnosťou, či je za podporu návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Finďo, alebo nie je za túto podporu.

    Pán minister iste dostal list, pretože aj jemu bol adresovaný, prezidenta Farmaceutického zväzu Európskej únie. A je to čerstvé stanovisko z októbra tohto roku, kde píše, nebudem to celé citovať, pod bodom 3, a adresoval to aj premiérovi vlády a predsedovi parlamentu, kde práve hovorí to, čo už spomínala aj pani poslankyňa Záborská, že model, ktorý je uplatňovaný v Slovenskej republike, by mohol byť hlavným príkladom všetkých kandidátskych krajín usilujúcich sa o členstvo v Európskej únii. Tento model spája vlastníctvo lekárne s profesionálnym štandardom každodennej praxe, a preto pán prezident je znepokojený správou, že táto definícia môže byť zmenená v návrhu zákona, ktorý je predkladaný ako poslanecký návrh, a preto naliehavo žiada vládu, aby tak nerobila. To je jedna otázka na pána ministra.

    Inak hovorím, čo sa týka vašej predloženej novely, resp. vládneho návrhu zákona, tu môžem povedať aj v mene poslaneckého klubu HZDS, že nemáme výhrady a že naozaj tu ide o také normy, ktoré je potrebné zosúladiť s normami Európskej únie. Keďže sme za vstup do Európskej únie, podporujeme aj tieto návrhy.

    Menovaný pán prezident v bode 1 vyjadruje však ďalšie znepokojenie. A to sú pokračujúce obavy o zvyšujúce sa dlhy zdravotných poisťovní verejným lekárňam v Slovenskej republike.

    A tu mám na vás, pán minister, ďalšiu otázku. Ja som vám ju kládla už niekoľkokrát, ale bohužiaľ, nikdy som nedostala uspokojivú odpoveď. Mám pred sebou uznesenie vlády z júna toho roku, je teda verejným materiálom, kde sa hovorí o riešení dlhov v roku 2001. Vy tu uznávate dlhy do 28. februára voči lekárňam, a teda, čo sa týka liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, na úrovni 4,839 mld. a ešte nejaké tisíce. Vieme, že tieto dlhy sú vo vyššej hodnote, ale, pán minister, vy veľmi dobre viete, že sa ešte pred prázdninami zišiel výbor pre zdravotníctvo, kde sme si pozvali zástupcov aj ministerstva financií a kde bol prítomný aj podpredseda vlády Mikloš. Podpredseda vlády Mikloš vtedy všetkých zúčastnených, ktorí pracujú v tejto oblasti, a to nie sú len lekárnici, to sú aj dovozcovia, distribútori, výrobcovia liekov, požiadal o trpezlivosť, je o tom urobený záznam, viacerí poslanci tam boli prítomní, takže môžu moje slová potvrdiť. Požiadal ich o trpezlivosť, lebo pôvodný sľub bolo vyriešenie toho prvého balíka dlhov, hovorím teraz o rokoch 2000 a 2001. Malo byť ukončené už do I. polroku. Požiadal o trpezlivosť a sľúbil im, že v III. štvrťroku budú tieto dlhy riešené. Teraz už máme IV. štvrťrok a tieto dlhy nie sú riešené. A vy veľmi dobre viete, pán minister, aj zo sľúbeného balíka dlhov, teda oddlženia 6,76 mld., to je z tohto materiálu, prišlo len 1,5 mld. z privatizácie Slovenskej poisťovne, ale tým sa vlastne sanovali dlhy v zdravotníckych zariadeniach voči Sociálnej poisťovni.

    Čiže to neboli reálne peniaze, ktoré prišli do zdravotníctva, tým sa len riešil dlh týchto dvoch inštitúcií. Privatizácia SPP, a tu malo ísť o 1,858 mld. na oddlženie zdravotníctva, a tým aj lekární, neprišla, pretože privatizácia SPP nebude v tomto roku. To veľmi dobre viete aj vy. Privatizácia Dudiniec a Piešťan, odkiaľ malo prísť 2,5 mld. Sk, je tiež pozastavená a vieme, že tender na privatizáciu Piešťan, ktorý bol vypísaný, bol pozastavený a je vypísaný nový tender. Takže ani tieto peniaze tohto roku neuvidíte. A zo splátok dlhu Železníc vo výške 902 mil., no z toho tiež neviem, či niečo prišlo.

    Napr. v ďalšom materiáli, ktorý by mal byť ešte prerokovávaný, a to je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako hospodárila za I. polrok, tam sa dozviete, že oni nedostali z privatizačných zdrojov ani korunu, ani korunu a že táto poisťovňa, ktorá zastrešuje takmer 70 % poistencov, z čoho sú prevažne poistenci štátu, sa zadlžuje mesačne viac ako 300 mil., takmer 400 mil. A to je len jedna, ešte je tu tých 30 % ďalších poisťovní. Takže toto sa vás chcem spýtať, pán minister.

    Prečo dávam túto otázku. Prejdem k tomu ďalšiemu návrhu, a to poslaneckému návrhu, pretože mne sa zdá, pán minister, že vám tento návrh pána poslanca veľmi, takpovediac trošku s nadsadením, nahral do karát, pretože skupiny, ktoré držali spolu a bojovali za svoje práva, za vyplatenie tých dlhov a vytvorili minulý alebo ešte predminulý rok tzv. Alianciu Liek, kde boli všetci, kde bolo aj Grémium majiteľov lekární, Slovenská lekárnická komora, Asociácia dodávateľov, distribútorov, výrobcov liekov a tak ďalej. Vytvorili túto Asociáciu Liek, lebo pochopili, len že keď spolu budú bojovať a vymáhať dlhy zo strany štátu, tak že spolu niečo dosiahnu. A naozaj tie tlaky minulý rok aj tento rok boli pomerne silné.

    No návrh pána poslanca Finďa rozhádal tieto skupiny, pretože každá tu zrazu začala obhajovať svoje práva. A ja sa im ani nedivím. Tieto ich práva, ktoré obhajujú, naozaj sa ich bytostne dotýkajú. Takže vlastne utíchol tento spoločný boj za získanie prostriedkov, ktoré im patria, a zrazu začali tieto dve skupiny písať stanoviská a lobovať v parlamente za svoje práva. Preto som nesúhlasila s vystúpením pána poslanca Finďa lebo on sa zachoval ako jednooký kráľ. On citoval len stanoviská jednej skupiny, čo považujem za neseriózne, pretože sú tu ďalšie skupiny. Je tu Asociácia farmaceutov, je tu Slovenská lekárnická komora, sú tu tie asociácie, nebudem ich všetky menovať pretože som ich už niekoľkokrát spomenula, a tieto majú úplne iné stanovisko. Ja chápem pána poslanca, že si čítal len tie stanoviská, ktoré sú na jeho podporu, ale veľké skupiny stanovísk, ktoré sú práve proti nemu, nečítal.

    Takže preto sa pýtam vás, pán minister, k týmto dvom bodom, ktoré považujem za veľmi dôležité.

    Ešte chcem poukázať na ďalší ekonomický moment, ktorý je veľmi dôležitý. Pán minister pred prázdninami taktiež narýchlo predložil novelu Exekučného zákona. A vieme, že účinnosť tohto zákona je iba do konca januára budúceho roku. Potom ak sa nevymyslí nejaký iný prostriedok, a neviem kedy, zase by to muselo prísť len na skrátené konanie, a neurobili sa kroky, na ktoré tu viacerí poslanci vtedy poukázali, tak je ohrozených 70 – 80 % lekární, ktoré po spustení tohto mechanizmu exekúcií vlastne zaniknú.

    A mne sa zdá, že ten návrh pána poslanca Finďa smeruje k tomuto. Súčasné lekárne zaniknú, ale na ich mieste vyrastú nové lekárne a tam už môže byť potom majiteľ hocikto. Takže lekárnici nebudú môcť vykonávať túto profesiu vo svojich lekárňach, môžu sa potom stať iba zamestnancami právnických osôb. A táto situácia pravdepodobne bude vyhovovať aj pánovi ministrovi, pretože potom nebudú sa musieť tieto dlhy riešiť, resp. budú sa riešiť veľmi-veľmi dlho v nedohľadne. A to už padne potom na plecia ďalšej vláde a vám vlastne tento návrh, ak bude schválený, môže veľmi pomôcť. Takže to je k tomu vládnemu návrhu.

    Prešla som už k poslaneckému návrhu zákona. Pán poslanec Finďo, ja som nikdy nebránila a ani nebudem brániť poslancovi, aby predkladal svoje návrhy zákonov, ale je naozaj veľmi zvláštne, na čo už poukázala pani poslankyňa Záborská, že tu citujete stanovisko Ústavného súdu z roku 1999 a nejako ste zabudli povedať to, že na toto stanovisko už musel parlament zareagovať. Najskôr boli prijaté 3-krát krátke novely, ktoré pozastavovali účinnosť toho paragrafu, ktorý hovoril o tom, kto môže a kto má byť majiteľom lekární. Keď vyšiel nález Ústavného súdu, tak ešte minister Šagát predkladal tú novelu, ktorá je pod č. 119/2000 Z. z. Aj vtedy sa ministerstvu nepodarilo pripraviť také znenie, aby nebolo v rozpore s Ústavným súdom. Ja som vtedy vo svojom vystúpení na to poukázala. Ale vieme, že vtedy sa vo výbore veľmi búrlivo a dlho diskutovalo a za pomoci legislatívcov Národnej rady sa pripravilo znenie súčasného návrhu zákona, tak ako je do dnešného dňa platný. V januári budú 2 roky, keď táto diskusia prebiehala. A mne je veľmi zvláštne, pán poslanec, prečo za 2 roky nikto nedal požiadavku na Ústavný súd. Ani vy ako poslanec, vy ste mohli vytvoriť skupinu poslancov, ako to v roku 1999 urobil pán poslanec Orosz, keď bolo ešte to pôvodné znenie, ani nikto z tých, ktorí protestujú proti zneniu súčasného návrhu zákona, nepožiadal Ústavný súd o výklad a o zmenu toho teraz vami navrhovaného § 35. Ja by som toto brala ako čistú cestu. A potom, samozrejme, by aj Národná rada musela zmeniť návrh zákona podľa nálezu Ústavného súdu, ako sa to stalo v tom roku 2000.

    Takže aj vás sa pýtam, prečo ste takú dlhú dobu čakali a prečo tu nám v Národnej rade citujete nález Ústavného súdu z roku 1999, keď ten sa netýka súčasného znenia poslednej novely zákona z roku 2000.

    Takže ja si myslím, že naozaj ste zbytočne rozhádali 2 skupiny, ktoré pracujú v tejto oblasti, a preto sa vás pýtam a dávam vám ďalšiu otázku: Ako táto vaša novela pomôže pacientovi? Zlepší sa jeho situácia? Zlepší sa situácia v zásobovaní liekov? No to snáď nemyslíte vážne. Ktorého pacienta zaujíma, či je majiteľom lekárne lekárnik alebo niekto iný? To pacientov nezaujíma. Ale ten lekárnik na to študuje, ten sa musí celý život vzdelávať, ten si musí neustále dopĺňať vzdelanie a orientovať sa v tej spletitej situácii nových liekov, lebo tie lieky, chvalabohu, naozaj pribúdajú a sú stále na kvalitatívne vyššej úrovni, aj keď sú drahšie. Ale ja si myslím, že za tú cenu ak pomôžu rýchlejšie a bezbolestnejšie zbaviť pacienta jeho problémov, to je najdôležitejšie. Takže bolo by seriózne, keby ste vy boli prečítali všetky stanoviská, ktoré prišli aj z toho druhého tábora, pretože ako sa má radový poslanec, ktorý sa nevyzná v tejto problematike, zorientovať, keď má len jednu stranu stanovísk. Ja si myslím, že naozaj sa na tento problém treba pozrieť komplexne.

    A čo sa týka kvality návrhu zákona. Pán poslanec, vy ste sa už vo výbore pokúšali dať k vlastným 3 bodom, pretože vaša novela má iba 3 body, pozmeňujúce návrhy. U nás vám neprešli, pretože za to v gestorskom výbore hlasoval iba jeden jediný poslanec, pretože ten druhý hlas bol od vás, takže len jeden jediný poslanec. A teraz už máte predložené, už ich máme v laviciach, k týmto 3 bodom 4 a zásadné pozmeňujúce návrhy. Čiže ja sa vás pýtam: Má ešte zmysel tento váš návrh a nebolo by lepšie skutočne dať teda novú novelu? Pretože to naozaj je asi v histórii tohto parlamentu od roku 1998 taká rarita, že dávate krátku novelu s 3 bodmi a k tomu dávate 4 pozmeňujúce návrhy a ďalšie už boli vo výbore.

    Takže hovorím, ja som za riešenie, ktoré budem považovať za legislatívne absolútne čisté vtedy, keď dáte podnet na Ústavný súd a Ústavný súd rozhodne, že toto znenie § 35 je protiústavné. Potom ak ktokoľvek pripraví tento návrh, ale potom to bude povinnosťou vlády, potom, samozrejme, za takéto znenie by sme mali všetci hlasovať, pretože vtedy to bude úplne jasné.

    Ešte poslednú otázku vám dám. Ak by bolo to znenie protiústavné, tak si myslím, že by bol už pán prezident na to upozornil a vrátil tento návrh zákona, pretože má tam mnohých schopných legislatívcov. A viete, že nám nedaruje nič táto legislatíva, že skutočne nám viaceré návrhy už boli vrátené.

    Takže toto je z mojej strany všetko. Vážené dámy, vážení páni, ja tu nebudem čítať stanoviská tej druhej strany. Ja si myslím, že všetci ste dostali aj jedny, aj druhé v písomnej podobe. A teraz je už len na nás, aby sme sa rozhodli, že tento váš návrh naozaj zlepší situáciu na slovenskom trhu, či sa napr. tým zníži suma financií, ktorá musí ísť každoročne na lieky. A vieme, že napriek tomu, že pán minister deklaroval, že v tejto oblasti urobí poriadok, že sa stále táto suma, ktorá ide za lieky, zvyšuje, že sa tým pádom zvyšujú aj dlhy, pretože poisťovne nemajú taký objem finančných prostriedkov. A ja si myslím, že toto sú najdôležitejšie veci, ktorými by sa mal zaoberať slovenský parlament.

    A ďalšie vec je naozaj, aby bol poriadok v liekoch, aby pacient, ktorý nevyhnutne potrebuje na zachovanie života a zdravia lieky, nemusel doplácať takú sumu, ako podľa poslednej kategorizácie napr. onkologickí pacienti doplácajú na doplnkové lieky, ktoré ale tiež nevyhnutne potrebujú. Takže ja si myslím, že toto je najdôležitejší problém, ktorý by mal slovenský parlament riešiť, pretože to sú problémy, ktoré sa týkajú pacienta a vašich voličov bez ohľadu na to, či sú to voliči koalície alebo opozície. Dúfam, že na moje otázky dostanem odpovede. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia dvaja páni poslanci a jedna pani poslankyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nadväzu-jem na vystúpenie pani poslankyne a chcel by som tie otázky voči pánovi ministrovi ešte doplniť o jednu malú časť. Isteže, veľa sa hovorilo o iných rezortoch, o demonopolizácii a určite aj v zdravotníctve má to svoj význam, že proste vlastníci lekární, distribútori a lekári sú určitým spôsobom od seba oddelení a že tým pádom by mal vzniknúť tlak taký, aby tie služby boli vykonávané racionálne. Ale neviem, keď budeme dlhšie váhať a neurobia sa opatrenia najmä zo strany vlády, či táto diskusia nebude pomaly nemiestna, lebo to, čo sa dneska deje vo vzťahu k lekárňam, je vyložene likvidačná procedúra. Podľa mojich informácií, ľudia, ktorí sa obrátili na mňa, ktorí pracujú v tejto brandži, nemajú od poisťovní uhradené svoje pohľadávky od apríla. Ale distribútori liekov ich jednoducho nútia, aby zaplatili za všetky dodávky. Dokonca ich penalizujú takým spôsobom, že vymáhajú od nich aj úroky z faktúr, ktoré už boli uhradené. Čiže ak distribútori liekov takto sa budú stavať k lekárňam a ešte chvíľu tento proces bude trvať, tak vlastne už bude zbytočná diskusia, kto bude vlastniť lekárne, lebo jednoducho lekárnici už de facto ich vlastníkmi nebudú, lebo ich pohľadávky kdekto skupuje, distribútori ich nútia k niečomu, čo vlastne oni nie vlastnou vinou nevedia uhradiť, lebo: Keď im lekár nezaplatil, z čoho oni zaplatia distribútorom liekov? Čiže, pán minister, situácia je mimoriadne vážna, už trvá niekoľko mesiacov a ak to bude trvať dlhšie, tak je koniec.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, ja sa pripájam k tým hlasom aj k vyjadreniu pani poslankyne Aibekovej, že treba skutočne obdivovať, ako vy máte schopnosť zaoberať sa dielčími problémami, ktoré možno niekedy nie sú ani problémami, a základné otázky bežia pomimo vašej pozornosti. Vy ste neurobili transformáciu zdravotníctva, hoci ako poslanec ste mnohokrát túto otázku kritizovali. Dneska vám to uniká. Unikajú vám kontrolné funkcie, ktoré má ministerstvo vlastne riešiť. Mňa zaráža absurdný postoj úradníkov vašich v kauze Protazin, lieku, jeho registrácie a podobne. Vaše prístupy sú, ako keď búra sa dom, padá strecha, všetko a vy sa zaoberáte jedným vetracím okienkom, ktoré vylepšujete a modernizujete, a proste vytešujete sa. Pán minister, už tu bolo povedané, že skutočne lekárne od poisťovní nemajú zaplatené. Vy ste predložili protiústavný zákon a podporovali ste ho tu v parlamente, ktorým sa zakázala v zdravotníctve exekúcia, a to bol váš spôsob riešenia. Ústavný súd to, chvalabohu, zrušil. A vlastne vy neriešite tie problémy, ktoré sú. Zobuďte sa, pán minister, zdravotníctvo Slovenska je na hunte, ohrozené je zdravie našich občanov, riešte základné problémy a nedonášajte takéto legislatívne návrhy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa chcem dotknúť tej časti, kde hovorila pani poslankyňa o dlhoch. Chcem povedať, že aj keď je lekárenská starostlivosť súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, treba si uvedomiť, že je to vlastne obchod. Lekárnik, lekáreň kupuje lieky od distribučnej firmy, dáva ich síce na recept, ale ako keby ich predávala. Len, bohužiaľ, disciplína zdravotných poisťovní je tak zlá, nie z ich viny, ale z toho dôvodu, že nemajú prostriedky na uhradenie kvanta liekov, ktoré sa vydá, a vzniká obrovská zadlženosť samotných lekární. Veď 5 mld. korún, ktoré sa odhadujú ako deficit za lieky, je taká suma, ktorá už spôsobuje druhotnú insolventnosť mnohých lekární. A distribučné firmy to už podmieňujú tým, že ak nebudú vyplatené staré pohľadávky, nebudú dodávať lieky. Skutočne môže nastať kolaps v tejto situácii so zásobovaním liekov. Preto chcem apelovať na vás, panie kolegyne a páni kolegovia, pripravuje sa rozpočet pre budúci rok a aj tento rozpočet, ktorý je v príprave, nezohľadňuje budúcu potrebu zdravotníctva.

    K tej časti, len na doplnenie, kde pani poslankyňa hovorila o tom, že lekárnik sa prakticky celý život vzdeláva a je to jeho povolanie, ja chcem povedať, že nie je to len lekárnik, ale sú to vlastne všetci zdravotnícki pracovníci, či sú to už zdravotné sestry alebo lekári. Je to také povolanie, ktoré skutočne vyžaduje každodenné štúdium. Je to náročné povolanie na psychickú, ale aj fyzickú stránku. Takže, len na doplnenie, nielen magistri farmácie, ale takisto aj všetci zdravotnícki pracovníci celý život študujú a vzdelávajú sa. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za všetky pripomienky. Áno, súhlasím s pánom poslancom Zelníkom, a preto my sa opakovane vo výbore a spolu bez ohľadu na to, kto tam predstavuje akú politickú stranu, venujeme aj tejto problematike. A to je problematika vzdelávania a finančného ohodnotenia zdravotníkov. Preto sme tak bojovali za úpravu platov zdravotníkov v štátnych zariadeniach, ale rovnako budeme bojovať aj za to, aby pán minister realizoval sľuby, ktoré dal neštátnym lekárom, pretože aj tu je veľký rest pána ministra, že im tak trošku od buka sľúbil bod 50-halierový a teraz im ponúkla vláda vo svojom cenovom výmere bod od 20 do 50 halierov. Čiže ich obavy o to, že dostanú ešte menej, ako je súčasný stav, sú veľmi oprávnené. Ale o tomto všetkom ešte budeme hovoriť pri rozpočte, o tomto všetkom budeme hovoriť pri ďalších zdravotníckych zákonoch. V prvom čítaní už bol zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý je veľmi dôležitý.

    Ale práve preto som sa ja sústredila na lekárne, lebo tento zákon, aj jeden, aj druhý, sa práve bytostne týkajú lekární, lekárnikov. S tým súvisia aj spomínané dlhy, ktoré sa neriešia. A myslím si, že naozaj, pán poslanec, ja by som uvítala, pretože moje vystúpenie bolo hlavne kritické k tomu vášmu návrhu, keby ste boli riešili tie veci, o ktorých som hovorila a hovorili aj kolegovia. Ale, bohužiaľ, týmto vaším návrhom tieto problémy nevyriešite, tak ako ste ich nevyriešili ani tými dvomi novelami, ktoré ste tu predkladali a ktoré ste nakoniec sami stiahli. Tak ja myslím, že naozaj by bolo dobré, keby ste tú energiu venovali týmto problémom a keby ste aj v tomto prípade namiesto novely pripravili návrh na Ústav-ný súd.

  • Nech sa páči, pán poslanec Finďo je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani spoločná spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, aby som ušetril čas v dnešnom dopoludní, nestiahnem tento zákon, ako mi to odporúča pani poslankyňa Aibeková, ale vo svojom vystúpení v rozprave zaujmem stanoviská aj k tým otázkam a bodom, ktoré zazneli z úst pani poslankyne Záborskej a pani poslankyne Aibekovej.

    V prvom rade chcem povedať, že na rozdiel od nich nezastupujem tuná žiadnu lobistickú skupinu. Ja zastupujem sám seba, a preto si dovoľujem aj tak otvorene o týchto veciach rozprávať. Niektorí z vás, ktorí tu boli v parlamente pred rokom 1998, vedia, koľko špiny lekárnici nasypali a naliali na hlavu všetkých tých, ktorí sa nestotožňovali s ich postojmi.

    Tá situácia je taká, že dám si tú robotu, vzhľadom na to, čo odznelo tuná v rozprave, aby som vám preukázal zo zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ostatných poisťovní praktiky, aké používajú lekárnici pri prevádzkovaní lekární, aj čo sa týka zaobstarávania liekov, aj čo sa týka ich expedície bez toho, aby boli predtým prijaté na sklad, takisto porušovanie zákona o lieku v oblasti tej jeho časti, kde lieky, ktoré sú vydávané, ktoré sú registrované ako lieky vydávané na lekársky predpis, sa nesmú vydávať za úhradu pacientom v hotovosti bez lekárskeho predpisu a podobne. Všeobecná zdravotná poisťovňa tieto veci rieši a bude ich riešiť pravdepodobne aj v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. A možno budete prekvapení, ale tam nejde o nijaké dlhy pre jednu lekáreň za nejaké 3 mil. – 4 mil. korún, ale tam ide o obohatenie sa neoprávnene vo výške niekoľkých miliónov korún.

    Ďalším stanoviskom, ktoré musím tu povedať, či sa vám to páči alebo nie, je to stanovisko, že nemali ste pravdu, keď ste hovorili o tom, že farmaceuti Európskej únie, čo je, samozrejme, lobistická skupina, to nie je orgán Európskej únie, ale to je lobistická skupina, že táto skupina povedala, že slovenský model – jeden vlastník, jedna licencia, jedna lekáreň – je optimálny model. Náš zákon nikde nepredpisuje, aby lekárnik vlastnil lekáreň. Náš zákon hovorí iba o tom, že lekárnik môže byť jedinou osobou, teda fyzickou osobou, ktorá je oprávnená držať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Zákon sa nevyjadruje k vlastníctvu lekárne. A to vlastníctvo lekárne sa len prijalo ako nejaký úzus, aj keď, samozrejme, naši podnikaví občania našli právne relevantné a právne obhájiteľné cesty, akým spôsobom lekáreň môže vlastniť teda právnická osoba, a prevádzkuje ju fyzická osoba. Viete, že podľa Občianskeho zákonníka existujú zmluvy o združení, že existujú nájomné zmluvy, že existujú rozličné iné zmluvy, na základe ktorých môžu lekárnici poskytovať lekárenskú starostlivosť.

    Ja sa však pýtam: Kto je nositeľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v tých lekárňach, ktoré vlastnia právnické osoby a ktoré vy tak kritizujete? Veď to sú znova lekárnici, sú to členovia lekárnickej komory, sú to tí, ktorí dostali potvrdenie o odbornej a etickej spôsobilosti zo strany tej lekárnickej komory, ktorá zrazu hovorí, že v prípade, že právnické osoby budú môcť byť nositeľom povolenia prostredníctvom odborného zástupcu, že ich to zničí. Ja mám tuná v tejto miestnosti, a nebudem vám to teraz ukazovať, výpisy z obchodného registra bývalých členov Prezídia Slovenskej lekárnickej komory, ktorí sú vlastníkmi, právnickými osobami lekární, dokonca viacerými právnickými osobami, ktoré vlastnia lekáreň. Takže na Slovensku máme jeden strašný zlozvyk, že si radi klameme. Tak ako si v ústave radi klameme o bezplatnom zdravotníctve, tak si radi klameme aj tuná o tom, že je to niečo, čo je v rozpore s právom, ak by teda lekárnik nevlastnil lekáreň, resp. ak by nevlastnil povolenie.

    Budem sa zaoberať chvíľu, predtým ako predložím svoj pozme-ňujúci návrh, jednotlivými poznámkami, ktoré zazneli v rozprave, a zároveň aj návrhom na uznesenie, ktorý predniesla pani poslankyňa Záborská. Pani poslankyňa Záborská sa tu odvoláva na ten stav, že po náleze Ústavného súdu bola prijatá novela zákona č. 140/1998 Z. z., ktorá odstránila protiústavnosť uvedených ustanovení. Pani poslankyňa Aibeková povedala, že 3 novely posúvali len termín nadobudnutia účinnosti a štvrtá odstránila retroaktivitu. Ale neodstránila podstatu § 35 ods. 1, tú podstatu neodstránila. A tá podstata je v tom, že verejný záujem má byť chránený tým, že nositeľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti má byť fyzická osoba lekárnik. Verejný záujem podľa nálezu Ústavného súdu je dostatočne chránený tým, keď právnická osoba poskytuje lekárenskú starostlivosť prostredníctvom odborného zástupcu. Takýto stav bol do roku 1998. A do roku 1998 tento problém, ktorý dnes riešime, neexistoval. Ten vytvorili lekárnici v spolupráci s poslancami svojím lobizmom a tým že sa prijala odlišná právna úprava tohto vlastnenia povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ako bola platná od roku 1990 do roku 1998.

    Pani poslankyňa Záborská hovorila o väzbe na právnu formu, že napr. v advokácii súdni znalci môžu byť len fyzické osoby, poisťovne, banky a pod. len právnické osoby. Ja neriešim tu problém bánk ani neriešim tu problém súdnych znalcov. Ja tu riešim problém nálezu Ústavného súdu a problém zákona č. 140/1998 Z. z., v ktorom je jasne deklarované príslušným plénom Ústavného súdu, že uvedené ustano-venia zákona č. 140/1998 Z. z. sú v rozpore s ústavou.

    O fikcii vlastníctva lekárne som už hovoril. Nie je to pravda, že tie lekárne, ktoré majú uzavreté ako fyzické osoby zmluvy so zdravotnými poisťovňami, sú fyzické osoby. Sú to fyzické osoby v prenájme právnických osôb. Mnohé z nich sú vo vlastníctve iných právnických osôb, ktoré vlastnia celé siete lekární.

    Tu sa znova musím uchýliť k argumentácii, ktorú som neplánoval použiť, ale vy ma k tomu nútite. Tak musel som na vašu hru pristúpiť. Máte tuná zo zdravotníckych aktualít článok, ktorý hovorí o tom, v ktorých štátoch môžu právnické osoby vlastniť lekáreň. Právnické osoby, dokonca aj nelekárnici ju môžu vlastniť v Dánsku, v Spolkovej republike, v Grécku, v Taliansku, v Luxembursku. Spoločnosti môžu vlastniť lekárne v Belgicku, v Spolkovej republike, vo Francúzsku, v Grécku a tak ďalej. Môžem vám z internetu, prosím, z 26. 10. 2001 ukázať Gehe seeks more pharmacies in Europe – firma Gehe vlastní 1311 lekární v Spojenom kráľovstve, 36 lekární v Taliansku, 19 lekární v Česku, myslím, že tie všetky krajiny sú nepomerne bližšie k Európskej únii ako sme my –, ďalej Unichem moves into Norway. Firma Unichem vlastní 53 nórskych lekární, 30 vo Švajčiarsku a 712 v Spojenom kráľovstve. A mohol by som takto citovať ďalej, mohol by som vám zacitovať list talianskej obchodnej komory, ktorá je znepokojená, že taliansky záujemcovia nemôžu dostať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v Slovenskej republike a tak ďalej a tak ďalej.

    Takže viete, keď niečo rozprávate, mali by ste si najprv naštudovať problematiku. Budem teraz trošku ostrejší, ako ste aj vy boli ostrí voči mne. Musím to v tomto prípade istým spôsobom aplikovať aj ja, pretože nekvalifikovanosť, ale veľmi presvedčivé rečnícke nadanie môže tuná urobiť viacej zla ako dobra.

    Otázka sietí lekárni a zadlženia lekární. Viete, vy ste sa pýtali, čo to urobí, keď vzniknú siete lekární. Ja vám poviem, čo to urobí. Urobí to to, čo je v Čechách, že distribútor má maržu 6 – 8 % a neuplatňuje si 13 %. Urobí sa to, že lekáreň si neuplatní plnú maržu, aby dostala liek do plnej úhrady zdravotnou poisťovňou, aby pacient nemusel doplácať. To urobí, pani poslankyňa, vytvorenie siete, pretože tie lekárne sumujú spolu s distribútorom svoju maržu. A tento model, či sa vám to páči alebo nie, jedného dňa bude modelom univerzálnym. A vôbec nie je tendencia sprísňovať, ale zavádzať trh do lekárenskej starostlivosti aj v Európskej únii. Takže myslím si, že v tomto prípade znova sa argumentuje niečím, čo nie je podložené.

    Hovorili ste o tom, že predaj liekov nezávisí od vlastníctva, ale od toho, aký je zdravotný stav populácie. To predsa vôbec nie je pravda. Najhoršie populácie na svete spotrebúvajú menej ako 10 dolárov na lieky za rok na jednu osobu. Slovensko je v kategórii medzi 50 – 100 dolármi a civilizované krajiny okolo 500 dolárov. Najzdravšie krajiny míňajú najviac peňazí na lieky, najchudobnejšie míňajú najmenej. Takže to vôbec nie je pravda, čo tu hovoríte. V Európskej únii jeden lekárnik – jedna lekáreň platí vo všetkých civilizovaných štátoch. Nuž ja som vám práve niekoľko necivilizovaných, ako je Nórsko, Dánsko, Spolková republika, Veľká Británia, Taliansko, vymenoval.

    Pani poslankyňa Aibeková citovala Farmaceutický zväz Európskej únie. Už som povedal, je to lobistická skupina, ktorá nemá nič spoločné so štruktúrami Európskej únie, a preto nemôže jej stanovisko byť vyššie postavené, ako je stanovisko delegáta Európskej únie, ktoré som citoval a z ktorého ešte raz prečítam, čo som povedal: „Neexistujú žiadne legislatívne opatrenia týkajúce sa statusu majiteľa lekárne alebo jeho profesie.“ Takže je potrebné aj toto si uvedomiť, kto vám napíše nejakú informáciu.

  • Hlasy z pléna.

  • To je nie orgán Európskej únie, ale nebudem o tom diskutovať, lebo to sem nepatrí, aby som z tohto miesta diskutoval.

    Vraveli ste, že som citoval iba stanoviská na svoju podporu, a nie stanoviská proti mne. Ja som ešte nepočul takého chudáka, ktorý by zastal na tento pult a začal presviedčať poslancov o svojej nepravde, a v mene toho aby zacitoval svojich odporcov. Myslím si, že tie argumenty lekárnikov všetci všeobecne poznáme. To sú argumenty mocenské a ekonomické. To nie sú argumenty odborné ani argumenty na zachovanie zdravia občanov.

  • Hlasy z pléna.

  • Moje argumenty sú odborné a viem to preukázať. Môžeme si na to spraviť sedenie, kde preukážem svoju odbornosť v tejto veci.

    Otázka vznikla, prečo som dva roky čakal na to, kým sa teda ozvem. Nuž z jednoduchého dôvodu, že som nebol členom tohto parlamentu a istý čas trvá adaptácia na prostredie, v ktorom človek chce fungovať a naučí sa hľadať svoje priority a svoje cesty, akým spôsobom presadzovať svoju poslaneckú funkciu. Takže to je jediný dôvod, pretože od samého začiatku som si vedomý toho, že súčasné znenie zákona č. 140/1998 Z. z. nespĺňa kritériá, ktoré vo svojom náleze napadol Ústavný súd.

    Kritizovali ste legislatívnu úroveň. Nemôžem súhlasiť s kritikou legislatívnej úrovne okrem jedného slova, ktoré vypadlo, pretože ako som už v úvode povedal, moje pozmeňujúce návrhy vyplynuli zo stanoviska ústavnoprávneho výboru a zo stanoviska Legislatívnej rady vlády. Preto som ich predložil. Tie pozmeňujúce návrhy neboli pripravené nejako náhodile.

    Nechcem naozaj nikoho napádať za to, že nie je medicínsky odborník, viete, ale ja za každým vaším slovom viem, ktorá firma za vami bola...

  • Hlasy z pléna.

  • Napr. wobenzym pri onkologických chorobách, za ktorý si pacienti doplácajú. Ja viem presne o všetkých liekoch, pretože jediná kategorizácia, ktorá v tejto Národnej rade bola prijatá v roku 1999, zaútočila na tieto praktiky farmaceutických firiem. A v tom jedinom roku v dolároch klesli náklady na lieky o mínus 3 % a v korunách stúpili asi o 3 – 4 % medziročne, zatiaľ čo to, keď už ste happy, že sa prijala príloha č. 2 v zákone o Liečebnom poriadku, do ktorej sa nastrkali najnákladnejšie, najdrahšie lieky ako ústavou garantované, bezplatné, ak si myslíte, že toto je to, čím táto poslanecká snemovňa urobí dobrú službu občanom, tak ja si myslím, že tu sme asi niekde na inej linke.

    A ešte potom poslednú otázku by som chcel riešiť a to je otázka celoživotného vzdelávania lekárnikov. Som 28-ročný lekár a aj som niečo napísal aj niečo prednášal, aj niečo prečítal, aj niekde pocestoval. A musím s poľutovaním povedať, že naši lekárnici nie sú porovnateľní s lekárnikmi v Európskej únii. A vysvetlím prečo. V niektorých štátoch Európskej únie máte napr. takú prax, že lekár predpíše iba liekovú skupinu a lekárnik musí vybrať daný liek, ktorý pacientovi dá, a navyše musí pacienta inštruovať o všetkých jeho rizikách, liekových interakciách, vedľajších účinkoch a podobne. Náš lekárnik toto v skutočnosti nie je schopný. Náš lekárnik je jednoducho podnikateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie, má atestácie, má kvalifikáciu, ktorá postačuje na to, aby robil odborného zástupcu. Ale určite nedá sa porovnať jeho schopnosť spolupracovať s pacientom a poskytnúť mu služby so službami, ktoré poskytujú lekári. Toto sa jednoznačne nedá porovnať a myslím si, že vieme to v praxi aj dokázať.

    Takže teraz by som pristúpil k predloženiu toho pozmeňujúceho návrhu. A ten pozmeňujúci návrh sa týka tých námietok, ktoré predniesol ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor hovoril o tom, že je potrebné zrovnoprávniť aj fyzické osoby nelekárnikov s právnickými osobami. Preto som ten pozmeňujúci návrh formuloval nasledovne:

    Po prvé, k bodu 1: V § 35 ods. 1 sa v druhej vete slová „právnická osoba“ nahrádzajú slovami „fyzická osoba, ktorá nepreukáže odbornú spôsobilosť podľa odseku 2, a právnická osoba“.

    Po druhé, k bodu 2: V § 35 ods. 3 sa v prvej vete slová „právnickej osobe“ nahrádzajú slovami „fyzickej osobe, ktorá nepreukázala odbornú spôsobilosť podľa odseku 2, a právnickej osobe“.

    Odôvodnenie. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby fyzická osoba, ktorá nemá požadovanú odbornú spôsobilosť na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, poskytovala lekárenskú starostlivosť za rovnakých podmienok ako právnická osoba, t. j. prostredníctvom odborného zástupcu, ktorý spĺňa požadované podmienky.

    Po tretie, k bodu 2: V § 35 ods. 3 sa v druhej vete za slová „odbornú spôsobilosť“ vkladá slovo „preukázal“, ide o odstránenie technickej chyby.

    Po štvrté, za § 70a sa vkladá nový § 70b, ktorý znie: „Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajský úrad nemôže vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti fyzickej osobe, ktorá je oprávnená predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky, a právnickej osobe, ktorá zamestnáva osoby oprávnené predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky.“

    Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie zabezpečí, že osoby, ktoré sú oprávnené predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky, nebudú môcť od nadobudnutia účinnosti získať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Zamedzí sa tak prípadnému zneužívaniu predpisovania liekov. V prípade, že budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, navrhujem o prvom a druhom bode hlasovať spoločne, o ostatných osobitne. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec?

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia celkom štyria páni poslanci a päť paní poslankýň, posledný pán poslanec Brňák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán podpredseda Andel sa prihlásil, požiadal o slovo.

  • Prepáčte, že som si zobral slovo, ale rokovací poriadok mi to umožňuje, mám totižto zahraničnú delegáciu o chvíľu a nedá mi, aby som sa vo forme faktickej poznámky nevyjadril k vystúpeniu pána kolegu poslanca. Totižto podľa môjho názoru takto tvrdohlavo posudzovať alebo presadzovať, pardon, iba svoj názor, nepočúvať pripomienky ani sprava a ani zľava a označovať dokonca tieto pripomienky za presadzovanie názoru nejakých lobistických skupín sa mi zdá viac ako neseriózne.

    Takisto pán kolega by si mal uvedomiť, že v tejto snemovni nie je jediný medicínsky odborník. Sedí ich tu, ja si myslím, pomerne dosť a takisto sú to ľudia vzdelaní, ľudia, ktorí takisto, pán kolega, majú dlhoročnú lekársku prax, takisto, pán kolega, ľudia, ktorí takisto publikovali. A urážať poslancov za ich názory, nehnevajte sa, to snáď svedčí o kvalite vášho vystúpenia. To je všetko, čo som chcel vo forme faktickej poznámky poznamenať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja dávam podnet na mandátový a imunitný výbor za urážky, ktorých ste sa voči mne dopustili. Ja som nikdy žiadnu súkromnú firmu na rozdiel od vás nevlastnila ani nevlastním a nie som naviazaná na žiadne súkromné firmy ani lobistické skupiny. Ja v tomto smere som nikdy nepodnikala a nemienim podnikať. Takže vyprosujem si vaše urážky len preto, že som povedala vlastný názor.

    Ja som na rozdiel od vás zo žiadnych stanovísk necitovala a tie otázky, ktoré som položila z toho listu prezidenta Farmaceutického zväzu Európskej únie, som nekládla vám, ale pánovi ministrovi. Takže ja som žiadne takéto argumenty nepovedala. Ja som si veľmi pozorne prečítala argumenty, a mám ich aj tu pri sebe, jednej a druhej strany a na rozdiel od vás sa snažím byť spravodlivá.

    Keď tu bol zákon o komore lekárnikov, tak som sa vtedy zastala grémia lekárnikov, naviazal na mňa pán poslanec Mesiarik. Takže ak nemáte argumenty a siahate k urážkam bez podloženia nejakých dôkazov, tak to svedčí o vašej úrovni. A ja to nemienim nechať tak a skutočne podávam podnet na mandátový a imunitný výbor.

    Ja som nikdy nerokovala iba s jednou firmou, ja rokujem s každým, kto ma o to požiada. A bolo to, keď som bola koaličná poslankyňa aj keď som opozičná. Ale vy zrejme neznesiete, tak ako to povedal pán podpredseda Andel, iný názor. Vy nie ste schopný si vypočuť iné stanoviská, vy ste ten, kto uráža. Aj teraz ste urazili a vaše výhovorky o tom, že ste sa museli najprv zorientovať v poslaneckej práci, sú tiež na vode, pretože ste tu už dlhú dobu a už ste dali viacero návrhov. A ja som nenavrhovala, aby ste stiahli váš návrh, ale že považujem za čistejšie podať podnet na Ústavný súd.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Finďo, myslím si, že ste urobili veľmi vážny prešľap, keď ste pourážali obidve poslankyne, tak pani Záborskú, ako aj pani Aibekovú. A ja vás vyzývam, aby ste sa verejne ospravedlnili. Druhá vec je, že na mandátovom a imunitnom výbore budeme požadovať to isté.

    Zároveň, pán poslanec, dovoľte, aby som sa vás opýtala v tejto súvislosti. Toto je už, myslím, vaše tretie vystúpenie, kde veľmi zoširoka zdôvodňujete svoj návrh. Máte na to právo. A nebolo by jednoduchšie, pán poslanec, povedať priamo a čestne, nielen lekárnici môžu vlastniť lekárne, ale aj lekári? Keďže toto nemáte odvahu povedať, tak hovoríte, že potom radšej všetci. Ja si myslím, že v tomto je celý koreň problému. A pokiaľ budete takýmito metódami presadzovať svoj názor, obávam sa, že nielen v tomto volebnom období v parlamente, ale, nebodaj ak sa vám podarí dostať do parlamentu, ani v ďalšom volebnom období v parlamente neuspejete, urážkami určite nie.

  • Pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení som sa snažila predložiť argumenty, o ktorých sme mohli diskutovať, ale, bohužiaľ, z toho vášho vystúpenia sa mi len potvrdilo to, čo som skúsila za tých 10 rokov v politike už niekoľkokrát, že ten, kto chce presadzovať zákon, ten, kto chce presadzovať odbornosť, a je to často proti väčšine, ten, kto sa snaží, aby tu boli určité pravidlá, ten je obviňovaný z nadržiavania lobistickým skupinám, ten je obviňovaný z toho, že sa chce obohatiť, a nie raz je obviňovaný z toho, že je spolupracovníkom alebo agentom ŠtB. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Finďo, vyzývam vás v mene slušných ľudí v tomto parlamente, aby ste sa ospravedlnili. A myslím si, že mandátový a imunitný výbor by sa mal seriózne zaoberať vaším vystúpením. To po prvé.

    Po druhé, postupujete typicky ako viacerí vaši kolegovia, že keď sa vám niečo z Európskej únie hodí, tak je to argument aj proti alebo je to prejav antimečiarizmu aj proti HZDS, ale keď niečo z Európskej únie dôjde, tak začínate to spochybňovať, ak to nevyhovuje vám.

    Po tretie, vaše meno sa vyskytuje v spojení s určitými firmami. A bolo by dobré, keby ste to verejne tu odôvodnili, prečo to meno je spojené s vaším profesijným aj odborným zameraním.

    Po ďalšie, skupinové záujmy, ktoré tu presadzujete, by si mali tí, ktorých záujmy presadzujete v tomto parlamente, zvážiť a mali by vás požiadať, aby ste prestali vystupovať, pretože ich oprávnené pozície, aj odborné, aj ľudské, vlastne popierate a vytvárate opozíciu proti tomu, čo slušní ľudia, ktorých záujmy tiež presadzujete, vlastne chcú. A myslím si, že obviňovať niekoho z klientelizmu alebo z toho, že za každým slovom si viete predstaviť firmy, dokumentuje len tie vaše predstavy, ktoré sú skutočne spojené s týmito firmami a s týmito lobistickými záujmami. Takže to nebolo absolútne korektné.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som reagovať aj ja na pána poslanca Finďa. Vo svojom vystúpení povedal, že argumenty lekárnikov sú argumenty mocenské. Ja by som chcela povedať toľko, že snáď aj na jednej, aj na druhej strane je tak trošku záujem mocenský alebo záujem o zachovanie trhu.

    Ale k tým napadnutiam, že budeme sa vyjadrovať aj podľa toho, kto viacej zaloboval. Určite za všetkými z nás v zdravotníckom výbore bola aj jedna skupina, aj druhá skupina. Na nás je už len, aby sme sa rozhodli. A ja vás chcem ubezpečiť, pán poslanec, ja sa budem rozhodovať podľa svojho svedomia, čo si myslím, že je čistejšie.

    Ja by som veľmi rada dopriala aj obidvom skupinám, aby mohli mať lekárne, ale povedzme si aká je situácia. Ak máte v meste dnes 5 lekární a všetky sú zadlžené a dneska vznikne nový subjekt v meste, tak komu dá distribútor lieky. Už tých zadlžených nebude potrebovať a dá to tomu nezadlženému. To znamená, nie je to tiež boj o moc alebo obsiahnutie trhu? A tuná by nám všetkým malo záležať, že liek by sa nikdy nemal stať tovarom v pravom slova zmysle. Lekárnici by nemali bojovať o priestor preto, aby viacej zarobili. Takže myslím, že ak sa dneska vyjadrujeme a budeme hlasovať, tak určite podľa toho, ako to cítime, a nie podľa toho, ako nás kto presvedčil, ale ako to vnútri cítime a čo si myslíme, že bude lepšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si myslím, že kolega Finďo sa dostal do afektu, a preto asi tak veľmi nebadane skĺzol z pozície odborníka do pozície lobistu, ale v tom pejoratívnom slova zmysle, ktorý on použil. A ja by som to tak ani nepoužíval, lebo európska skupina farmaceutov, ktorá dala to vyjadrenie, ktoré čítala kolegyňa Aibeková, to sú ľudia, z ktorých najmenej štyroch poznám, že sú členmi riadnych európskych štruktúr. Takže oni nie sú len lobistickou skupinou, oni majú obrovský vplyv na existujúce európske štruktúry. A ich lobizmus ja si neberiem pejoratívne. Oni presadzujú svoje. A preto si myslím, že používať toto pejoratívne označenie – lobizmus – v parlamente nie je celkom náležité.

    Ja si ale skôr myslím to, že keď sa má istá legislatívna norma prijať, tak by sme mali mať naozaj dobre zmapovaný trh aj trh s liekom a zistiť, pre koho vlastne ten zákon robíme, lebo zákon sa robí pre subjekty. Aké sú tie subjekty? Aké je prostredie v okolí, v Európe? To musíme brať do úvahy, pretože tá Európa je naša vlasť. Tu žijeme a s ňou komunikujeme. My menej komunikujeme s ázijskými krajinami alebo s americkými krajinami. Ale tuná sme v priamom kontakte a v styku. Ako sa správajú, tak sa máme správať aj my. No v anglickom prostredí, keď ste to tak citovali, si robia prieskum, aké je zloženie subjektov, ktoré pracujú s liekom. A podľa toho si riadia štruktúru štátnych, súkromných a iných podnikov.

    Ak ste na jednej strane napadli subjekt ústavných lekární, na druhej strane ste za subjekty právnické, no tak ale ten subjekt ústavnej lekárne, to je špecifický typ subjektu, ktorý je naozaj vzdelaný v tej oblasti, a preto sa naňho tá výnimka istým spôsobom našila. Takže ja si myslím, účelové používanie argumentu pre a proti bolo súčasťou vášho vystúpenia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dote-raz v spoločnosti panoval názor, že zdravotnícki pracovníci sú v nejakej kaste. Vám sa to teraz podarilo dať všetko naruby. Máte jediné jedno šťastie, že nesedí tu ani jeden lekárnik. Ale ja medzi tých zdravotníckych pracovníkov počítam lekárov, lekárnikov, ale aj iný zdravotnícky personál. Vám sa tu podarilo pourážať všetkých. My sme tu už nedávno v tejto spoločnosti mali človeka, ktorý rozumel všetkému. Teraz pred nami stál jeden kolega lekár, ktorý sa doživotne vzdeláva. A okrem neho ani v snemovni, ale ani v širokej zdravotníckej spoločnosti snáď nie je nikto, ani lekár, ani lekárnik, ani zdravotnícky pracovník, ktorý by robil to isté. Staré porekadlo hovorí, že keby ste neprehovorili, zostali by ste múdry. Tak myslím si, že na vašom mieste by som si to brala akože k srdcu.

    No a že, ktorá lobistická skupina koho navštívila alebo nenavštívila. Dovoľte mi, aby som zasa citovala jedno porekadlo: „Kto ako žije, tak súdi.“ Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, nebudem sa vyjadrovať k vystúpeniu môjho kolegu pána doktora Finďa v tých konkrétnych veciach, ktoré sa týkajú dikcie zákona. K tomu sa vyjadrím vo svojom vlastnom vystúpení. Rád by som sa ale vyjadril k veci, ktorá ma urazila. A to je celoživotné vzdelávanie farmaceutov. Môj otec profesor farmakológie založil farmaceutickú fakultu, ktorá spolu s doškoľovacími pracoviskami celoživotné vzdelávanie farmaceutov organizuje. Pán doktor Finďo, som presvedčený, že vaša argumentácia o tom, že v západných krajinách lekár predpisuje skupinové lieky a farmaceut rozhoduje o tom, ktorý liek bude pacient užívať, sú nepravdivé, pretože lekár musí rozhodnúť nielen o medikamentóznej liečbe, o liečive, ale aj o jeho koncentrácii, o dávkovaní a podobne. Ku každému lieku máte napísané, že o dávkovaní lieku rozhoduje lekár. Prosím vás pekne, nezavádzajte tu ľudí, ktorí tomu nerozumejú.

    A potom jedna malá poznámka, pán doktor Finďo. Sme z jedného klubu, ale poviem vám, že argumentácia vášho typu v tejto snemovni je jednoducho neprípustná.

    A ešte jedna možno impertinentná odpoveď alebo poznámka. Dnešný farmaceut, ktorý opúšťa brány farmaceutickej fakulty, vie o liekoch viac, ako viete vy, pretože vy môžete vedieť o liekovej skupine, ktorou sa zaoberáte vo vašej vlastnej profesii.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Finďo, aj keď táto problematika nepatrí do sféry môjho odborného záujmu, musím tiež reagovať. Myslím si, že vaše vystúpenie bolo neuveriteľne cynické vo vzťahu k pani poslankyni Aibekovej a pani poslankyni Záborskej, keď ste ich obvinili istým spôsobom z lobizmu práve vy.

    Chcem iba na dokumentáciu pre ostatných kolegov možno aj pre verejnosť uviesť, že som si veľmi rýchlo nalistoval obchodný register. A dovoľte mi z neho citovať 7 firiem, v ktorých figurujete ako vlastník alebo spoluvlastník: BANKOM a. s. Zvolen, CENTROMEDIAN, s. r. o., K + M, s. r. o. „v likvidácii“, NOVAMED, spol. s r. o., SLOVFARMED, spol. s r. o. „v likvidácii“, TEMIS, s. r. o., TRANSMEDIC SLOVAKIA, s. r. o. To sú všetko firmy, kde figurujete ako vlastník alebo spoluvlastník. A to už som nehľadal príp. vašich rodinných príslušníkov v ďalších firmách. Takže práve ak v danom prípade je možné hovoriť o lobizme, tak si myslím, práve vy ste evidentný a eklatantný prípad presadzovania lobistického záujmu. A v normálnej demokracii by vám nebolo pripustené, aby ste takýto návrh vy predkladali.

    Už som raz spomínal na pôde tohto parlamentu, že v Anglicku jedna poslankyňa, ktorá presadzovala návrh zákona, ktorý sa dotýkal jej profesijnej činnosti a smeroval k uľahčeniu jej situácie, znamenal, že mala pozastavenú poslaneckú funkciu. Čiže toto dávam aj na vedomie predsedovi výboru pre stret záujmov, pretože ak sa hovorí o strete záujmov v iných súvislostiach, tak tento prípad, keď vy ako vlastník alebo spoluvlastník mnohých firiem priamo zaangažovaných v týchto veciach predkladáte návrh zákona, je skutočne priamym stretom záujmu poslanca.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som na úvod priznal to, čo povedal pán profesor Drobný, že som sa nechal trocha uniesť, a ospravedlnil sa poslankyniam Aibekovej a Záborskej, lekárnikom aj ostatným zdravotníckym pracovníkom, ktorých som sa dotkol svojimi možno nemiestnymi poznámkami. Na druhej strane znova vám musím zdôrazniť, niekoľko vecí. Všetky údaje, ktoré teraz čítal pán poslanec Brňák, sú uvedené v mojich dokladoch, ktoré som predložil Národnej rade. Zhruba 4 z tých firiem neexistujú. Tri existujú a v ani jednej nie som konateľom ani sa aktívne momentálne nepodieľam na ich podnikaní. A toto predsa zákon nezakazuje, aby som nebol spoločníkom obchodných spoločností.

    Pokiaľ ide o ten argument pána profesora Šveca, ten preukážem, že jestvujú aj také krajiny, kde sa indikuje lieková skupina a lekárnik je oprávnený vybrať vhodný liek. To preukážem celkom evidentne.

    Potom chcel by som ešte využiť tých pár sekúnd, ktoré mi ostávajú, na niekoľko slov. Pozrite, je to normálne, že si myslíte, že človek, ktorý podniká v zdravotníctve, resp. je spoločníkom spoločností, má záujem iba o obchodné záležitosti. Ja vám však musím povedať, že som ako jeden z mála ľudí, taký, ktorý pracoval ako riaditeľ KÚNZ-u na zlikvidovaní KÚNZ-u, ktorý sám odstúpil z ministerstva zdravotníctva, z funkcie riaditeľa odboru vtedy, keď uznal, že jeho práca tam nemá zmysel a že sa tam nenašiel a tak ďalej. Navyše predloha tohto zákona vôbec nesledovala lobistické záujmy, ale splnenie toho, čo ako poslanec mám povinnosť, to znamená...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Švec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v tejto atmosfére mi bude iste ťažké vystupovať s chladnou hlavou a bez emócií, pretože, tak ako táto rozprava prebieha, vidieť, že sa tu stretávajú záujmy z rôznych strán, na jednej strane legitímny záujem tejto snemovne prijať zákon, ktorý by bol kvalitný, ktorý by nebol v rozpore s ústavou a ktorý by pomohol zabezpečiť lekárenskú starostlivosť na najširšej úrovni, a na druhej strane názory, ktoré svedčia o tom, že naozaj niektoré návrhy môžu mať iný základ. Nebudem sa zmieňovať o vládnom návrhu zákona, ten, myslím, vyhovuje tomu, čo všetci očakávame od lekárenskej starostlivosti, a príslušné pozmeňujúce návrhy, ktoré máme v laviciach a ktoré odzneli v rozprave, tento zákon určite vylepšia.

    Rád by som sa dotkol § 35, novelizovaného návrhom pána doktora Finďa, pretože celý problém, ktorý v tomto smere vidím, je problém majetkovoprávneho usporiadania lekární a výkonu lekárenskej starostlivosti. Podľa môjho názoru problém nespočíva ani v tom, kto vlastní lekáreň, ale v tom, kto vlastní lieky, pretože liek je obchodovateľná položka, ale špeciálneho zamerania, ktorej pôsobením je navracanie zdravia pacientom, návrat zdravia chorým. Teda ide o nástroj medikamentóznej liečby chorôb. Ak budeme definovať liek touto formou, tak potom sa nám aj majetkovoprávne vzťahy osôb, ktoré sú pripravené na výkon funkcie, budú ukazovať v úplne inom svetle.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som prečítal stanovisko vedeckej rady Farmaceutickej fakulty k predmetnej novelizácie zákona č. 140/1998 Z. z.:

    „Vedecká rada Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s uspokojením prijala zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a jeho zavádzanie do praxe. Odborníci z oblasti farmácie sa aktívne podieľali na jeho príprave a svojimi zásadnými postojmi prispeli k jeho konečnej verzii schválenej v Národnej rade Slovenskej republiky. Prekvapuje preto snaha o úpravu zásadných ustanovení týkajúcich sa poskytovania lekárenskej starostlivosti. Vedecká rada Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského ako najvyšší vedecký a odborný orgán v oblasti farmácie a lekárenstva v Slovenskej republike odmieta návrh novely zákona č. 140/1998 Z. z. predložený poslancom Národnej rady pánom doktorom Petrom Finďom a žiada, aby § 35 ods. 1, 3 a 6 zostali v pôvodnom znení platného zákona. Zákon v rozporovanom § 35 je jednoznačne kompatibilný s odpo-rúčaniami expertov Európskej únie v oblasti poskytovania lekárenskej starostlivosti a aj s legislatívou prevažnej väčšiny krajín Európskej únie v oblasti lekárenstva. Keďže predmetom lekárenskej starostlivosti je liek, jeho zaobstarávanie, príprava, kontrola, uchovávanie, výdaj a predaj a predovšetkým informácia a konzultácia liečebného postupu, je logické, že poskytovanie lekárenskej starostlivosti a s tým spojené zaobchádzanie s liekmi, môže byť iba v rukách oprávnenej osoby. Vedecká rada Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského je presvedčená, že je proti záujmom spoločnosti a štátu, aby vlastníctvo, a tým aj možnosť manipulácie s liekmi vrátane opiátov, omamných a psychotropných a toxických látok boli umožnené neoprávneným osobám.“

    Bratislava 16. októbra, podpísaný doc. Dr. Jozef Seginko, CSc., dekan a predseda vedeckej rady Farmaceutickej fakulty.

    Vedecká rada Farmaceutickej fakulty je akademickým grémiom, ktoré je zložené z 28 domácich a zahraničných špičkových odborníkov v oblasti farmácie a medicíny.

    Dámy a páni, myslím si, že bolo dosť povedané k problému, o ktorom tu diskutujeme, upozornil by som ešte na jednu maličkosť, ktorá môže byť rozhodujúca, 28. septembra tohto roku prijal poľský parlament zákon, podľa ktorého iba občan so vzdelaním farmaceuta môže byť vlastníkom, majiteľom a prevádzkovateľom lekárne. Ak teda hovoríme o ústave a o rozporoch medzi dikciou ústavy a zákonom č. 140/1998 Z. z., rád by som upozornil, že vôbec nerozporujem stanovisko Ústavného súdu, nikdy by som si to nedovolil, rád by som však upozornil, že zákon, o ktorom hovoríme, nie je tým zákonom, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie Ústavného súdu, a po druhé, že čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov hovorí, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu na toto povolanie a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ak hovoríme o príprave na povolanie, tak sa toto vzťahuje v prvom rade na majiteľov lekární.

    Treba brať do úvahy ešte ďalšiu skutočnosť a to je zadlženosť lekární, o tom sme už hovorili. To, že sa vytvoria po 1. februári 2002 reťazce lekární, ktoré budú majetkom jedného právneho subjektu, ak prijmeme § 35, bude znamenať, že v rukách majiteľa lekárne bude nielen liek samotný, ale aj jeho nákup, aj štruktúra nakupovaných liekov, ktoré prídu do lekárne. To znamená, ak dopustíme takéto reťazenie lekární v rukách jedného právneho subjektu, nemôžeme a priori vylúčiť, že na báze distribúcie liekov bude trpieť pacient, pretože bude môcť dostať iba ten liek, ktorý distribútor do svojej lekárne dodá. A teda, pán doktor Finďo, ja sa pýtam: Je to potom v poriadku, ak vy hovoríte, že v západných krajinách lekár môže predpísať skupinu liekov a lekárnik rozhodne, ktorý liek a v akom dávkovaní, v akom balení a v akej aplikácii bude tento liek podávaný? Nie je to konflikt záujmov v prípade majiteľa lekárne, ktorý bude distribútorom? Ak mi na toto odpoviete, budem veľmi rád, ale každopádne by som prosil všetkých kolegov a kolegyne v tejto poslaneckej snemovni, aby § 35 novelizovaný návrhom pána poslanca Finďa nepodporili. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci Finďo a Hofbauer sa prihlásili s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Bol som vyzvaný, tak odpovedám. Ja si myslím, že otázka sortimentu v lekárni, to nie je otázka vôle majiteľa lekárne, ale to je otázka z predpisov ministerstva zdravotníctva, ktoré určujú povinný minimálny sortiment liekov. To, že takýto predpis nebol inovovaný, to je už druhá vec, ale v skutočnosti takýto predpis jestvoval a obsahoval niečo vyše tisíc liekov. Takže myslím si, že po tejto stránke nevidím nejaký zásadný problém. Ja chcem zdôrazniť, že vytváranie väzby medzi distribútorom a lekárňou umožňuje, aby sa znížili celkové predajné ceny liekov. Ďakujem.

  • Vytvorením reťazca distribútorov a majiteľov lekární vo vzájomnom previazaní vytvára sa hrozivý reťazec doslova, že pacienti aj lekári budú odkázaní na to, čo im táto distribučná dvojica, distribučný tandem a predajný tandem vytvorí. To považujem za katastrofálne, a to v súvislosti s aj vývojom v roku 1994, keď za epizódy Moravčíkovej vlády počet distribútorov a dovozcov liekov na Slovensku vzrástol na neuveriteľných 240, keď Nemecko, 80-miliónový štát, má 10 a Slovensko v tom čase zakvitlo 240. Ide o tvrdú ruvačku o trh, o nič iné! O pacienta? Čerta starého o pacienta, pacient je tam len subjekt, ktorý má konzumovať a platiť. Takže prepojenie majiteľov lekární spolu s distribútormi do jediného spoločného reťazca je naprostou chybou.

  • Pán poslanec Drobný, ďalší prihlásený ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, ja by som sa najsamprv zastavil krátkou poznámkou k vládnemu návrhu novely zákona č. 140/1998 Z. z. a poprosil pána ministra, keby bolo možné, k liekovej politike má veľmi blízko zákon č. 98/1995 Z. z. a o zákone č. 98/1995 Z. z. už som si myslel, že bude definitívne dobrý, ale on už teraz vyprodukoval zase znovu dajaké artefakty.

    Pán minister, počúvajte ma. Znovu kategorizačné komisie si pletú, ako sa majú správať indikačné obmedzenia s obmedzeniami preskripčnými – a zákon č. 98/1995 Z. z. o tejto veci ich má spravovať. Znovu vyprodukovali niekoľko chýb, ktoré sa dotkli veľmi významne liekovej politiky. Len spomeniem jednu z molekúl, ktorú som už hlásil na ministerstvo, je to akineton, ktorú kategorizačné komisie dali z rúk neurológa predpisovať psychiatrom. A psychiatri sa tvária: „Páni, ale však my to naozaj nebudeme predpisovať.“ Akineton predpisovali vždy neurológovia, môže to aj psychiater, prosím, nech sa páči, ale z rúk neurológa sa akineton nemôže zobrať, potom je hŕba problémov a sťažností od pacientov. Takže zákon č. 98/1995 Z. z. bol by sa mal teraz znovu pertraktovať a novelizovať, lebo zase sú tam ustanovenia, ktoré dobre nelimitujú kategorizačnú komisiu. Tá si robí na základe svojich možno osobnostných vedomostí. Ale ja, samozrejme, ako tu bolo povedané, ako kliník sa vyznám len v niektorej skupine liekov, ostatné nepotrebujem, a preto sa v nich nevyznám a vyznám sa len okrajovo. Aj ľudia z tej kategorizačnej komisie si niektoré vedomosti osvojili, sú to väčšinou lekári, možno sú tam aj farmaceuti, a niektoré vedomosti im unikli a oni potom urobia takýto artefakt, ktorý máte na stole. Takže to len poznámka k zákonu č. 140/1998 Z. z.

    Tie ostatné novelizované úpravy, ktoré ste tam dali, sú v podstate také, s ktorými súhlasím. A nemôžem mať proti nim žiadne námietky. Kvitujem vašu aktivitu. Len prosím vás ešte raz, k tej kategorizačnej komisii by bolo treba v niečom zaujať dajaké stanovisko.

    Teraz k zákonu č. 140/1998 Z. z. Samozrejme, to, čo povedal profesor Švec, musím znovu zopakovať. Keď odborná úroveň človeka fundovaná teoretickými vedomosťami o molekule lieku, o jeho farmakokinetike a dynamike a mnoho ráz podopretá tým, že videl niečo experimentálne, sa premietne do vlastníckeho vzťahu k lieku, tak je to človek, ktorý naozaj už ťažko môže zlyhať v distribúcii toho lieku. Má isté svoje mantinely etické, ale má hlavne svoj odborný záujem o danú molekulu.

    A, páni, že by to bolo tak s lekárnikmi na Slovensku zlé, ako to bolo povedané, to neverím. Ja mnoho ráz vyberám lieky tu v Bratislave. Keď vyberám lieky v Martine, tak mi nikto nič neradí, tam ma poznajú, ale v Bratislave každý lekárnik mi ide dať obrovskú prednášku. Ako je to možné? On robí poradenskú činnosť, takže on nie je mimo tohto povolania tak úplne zlý, ako bolo povedané. Lekárnici sú na dobrej úrovni a skutočne ku každému lieku jednoduchej molekuly na Kozej ulici a inde mi dávajú vysvetlenie, ako ho mám používať, čo mám robiť. Až potom keď zbadajú a povedia, že počkajte, vy ste poslanec a vy ste asi zdravotník, tak povedia, nebudem to hovoriť. Takže poradenská činnosť lekárnikov u nás funguje. A to si len možno tí, čo nechodia pre lieky myslia, že to tak nefunguje alebo možno boli také lekárne, kde momentálne nemali čas a nerobili to.

    A preto si myslím, pôvodné moje stanovisko bolo naozaj stanovisko Grémia majiteľov lekární. Ale keď som si preštudoval veci v Európe a v okolí, ale aj u nás doma, zistil som, že skutočne tento vzťah, vzťah odborný, odborná motivácia a popritom ešte aj vlastnícky vzťah, teda že ja vlastním liek, to mi dáva obrovské predpoklady na to, aby som s ním dobre hospodáril, aby som s ním hospodáril naozaj na úrovni vedeckej, etickej a v prospech pacienta. Iné vzťahy k tomu lieku iných ľudí a iných subjektov naozaj sú veľmi pochybné a veľmi dávajú možnosť skutočne šafáriť s liekmi inak, ako dáva etika, ľudí, ktorí sú v tomto smere vzdelaní. Neberme si príklad z amerického kontinentu, veď tam sú toho roku tendencie zlegalizovať obchod s drogami. Páni, ale to je ich problém, to nech si oni riešia, ale európsky kontinent na takúto liberalizáciu liekovej politiky nebol navyknutý a ani nebude navyknutý, predpokladám, pretože potom by to bola džungľa.

    Preto si myslím, že aj tento aspekt novelizácie, ktorý dáva kolega Finďo, treba zohľadniť a treba zobrať do úvahy, že naozaj je to trošku zákon, ktorý by bol skutočne liberálnym zákonom, a novela veľmi liberálna v § 35 a potom by tu bola skutočne džungľa v narábaní s liekovými molekulami.

    Ja si myslím, že to sú poznámky, ktoré by som chcel k tejto legislatívnej aktivite kolegu Finďa povedať.

    A ešte raz by som chcel pripomenúť jedno, že lobizmus za akúkoľvek vec, pokiaľ má isté parametre etické, je lobizmus pozitívny. A ja myslím, že nemožno uvažovať o ňom pejoratívne. Ak prekročím teoretické parametre, pochopiteľne, lobizmus je potom už vec, ktorá nie je etická. Ale ja si myslím, že aj v prospech lieku alebo v prospech istej skupiny ľudí, ako je Grémium majiteľov lekární, môžem lobovať, aj v parlamente môžem lobovať, len to musí mať isté normy etické a nesmie to presiahnuť dajaké medze.

    Ja si myslím, že navrhnuté novely, ktoré robí kolega Finďo, neboli zas tak celkom v lufte. Ja si myslím, že je tu situácia v liekovej politike, ktorá nebola celkom jasná a nie je celkom jasná. Je isté, že tu bol rozpor ústavného článku a konkrétnych istých paragrafov zákona č. 140/1998 Z. z., ktoré boli jednoznačne v rozpore, ale mali by sme o tom uvažovať vždycky odborne a vždy na pôde Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky. A tam keď aj upadneme do afektov, predsa len to máme v našej kuchyni a nemusia to počúvať laici. Ja si myslím, že to istým spôsobom nie je celkom etické, ak tu ľudia, ktorí nemajú odborný vzťah k tejto problematike, počuli isté naše zadrhnutia a negatíva a osobné animozity, ktoré sa tu zaujali. Odborne treba o týchto veciach rokovať, lebo predmetom tohto zákona je dobro pacienta, je dobro nás, pretože všetci sme pacienti, a je to vzťah, ktorý stojí za to, aby sme o tom len vecne rokovali, nie afektívne. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, nerád vystupujem vo veciach, kde nie som celkom odborne doma, a myslím si, že na rozdiel od niektorých kolegov poslancov Národnej rady, ktorí zvyknú vystupovať ku všetkému a o všetkom, toto nie je správny prístup. Bez ohľadu na to, pretože sme už v podstate v druhom čítaní a bol som oslovený istou skupinou ľudí dotknutých aj novelou, teda vládnou novelou zákona, chcem skôr formulovať otázku na pána ministra v tom smere, aby som mal jasno vo veciach.

    Počas rokovania o vládnom návrhu zákona v gestorskom výbore odznel návrh, ktorý mení situáciu prevádzkovateľov očných optík. Len kvôli pozornosti alebo kvôli poslancom ostatným chcem uviesť, že nie tak dlho predtým sme rokovali o novele živnostenského zákona, kde sa tento pomer zmenil a stanovili sa kvázi nové predpoklady na výkon prevádzkovateľa očných optík. Teraz na rokovaní gestorského výboru zaznel návrh, ktorý opätovne vracia veci spred novelizácie zákona živnostenského v tom smere, že opätovne sa bude žiadať, aby prevádzkovatelia očných optík spĺňali z hľadiska kvalifikačných predpokladov strednú zdravotnícku školu, odbor očný optik.

    Moja otázka v tejto súvislosti, pretože poznám možno len situáciu z pohľadu práve možno týchto očných optikov alebo niektorých očných optikov a nepoznám ju celkom z pohľadu univerzálneho, znie na pána ministra v tom duchu, či v skutočnosti vzhľadom na možnosť prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu sú vytvorené všetky predpoklady na to, aby do istej miery neboli diskriminovaní niektorí oční optici, ktorí vykonávajú túto činnosť istý čas, isté dlhšie časové obdobie. Podľa údajov, ktoré som dostal ja, sa hovorí, že minimálne 60 % všetkých pracovníkov optík na Slovensku nemá požadované vzdelanie podľa zistenia Únie slovenských optikov, optometristov a optík, ale majú dlhoročnú prax v odbore.

    Čiže ak by toto bolo pravdou a zároveň ak by bolo pravdou to, čo sa ďalej uvádza v tejto písomnosti v tom smere, že dnes v rámci Slovenskej republiky niet strednej školy, ktorá ponúka možnosť vzdelania sa v tomto odbore, tak myslím si, že táto pozícia a tieto stanovené kritériá by boli pomerne prísne, minimálne z hľadiska istého prechodného času. Ak toto nie je pravda, ja som veľmi krátko rozprával s pánom ministrom, ktorý ma ubezpečil v tom smere, že nejde o 60 % očných optikov, ale že ide len o nejaký mizivý počet očných optikov, a teda že je možné, aby si toto vzdelanie doplnili, tak v takom prípade nejaké výhrady voči tomuto pozmeňujúcemu návrhu by som nemal. Ale ak by to nebola pravda a ak by skutočne boli do istej miery postihnutí niektorí živnostníci, ktorí teraz v dobrej vôli istú dobu vykonávajú takúto prax, po istý dlhší čas, a stanovil by sa im šibenične krátky termín na to, aby si museli zvýšiť túto kvalifikáciu podľa týchto predpokladov, tam by za istých okolností bolo možné uvažovať aj o možnej protiústavnosti v tom, že sa menia pomery z hľadiska vzdelania a že z hľadiska predpokladanej účinnosti, myslím koniec apríla roku 2002, jednoducho tí oční optici by nestihli v tomto časovom diapazóne nadobudnúť novonavrhované predpokladané vzdelanie.

    Čiže v tomto smere teda moja otázka na pána ministra znie, že aká je pravda, aký je stav veci, jednak pokiaľ ide o počet týchto očných optikov, ktorí dnes nespĺňajú túto kvalifikáciu, a jednak pokiaľ ide o možnosť štúdia na strednej škole v Slovenskej republike, tak ako sa predpokladá v tomto návrhu, teda mám na mysli strednú zdravotnícku školu, odbor očný optik.

    Len kvôli, by som povedal, akejsi opatrnosti navrhujem, pani spoločná spravodajkyňa, aby tento bod, myslím, že ide o čl. II bod 1, 2 a 3, bol vyňatý na samostatné konanie, pretože nepoznám argumentáciu, ktorú mi v tejto súvislosti povie pán minister, a nevyjadrujem sa teda k tomu, či má byť alebo nemá byť tento pozmeňujúci návrh schválený. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, sú 4 minúty pred 12.00 hodinou. Zrejme obidvaja páni navrhovatelia, pán minister, pán poslanec Finďo, sa chcú vyjadriť k obsiahlej diskusii. Ja by som navrhol prerušiť teraz rokovanie schôdze do 14.00 hodiny. Po prestávke obedňajšej by vystúpili obidvaja navrhovatelia so záverečnými stanoviskami, pokiaľ si budú želať vystúpiť, pani spoločná spravodajkyňa, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o všetkých doteraz prerokovaných a neodhlasovaných bodoch. Je súhlas v snemovni s takýmto postupom?

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 52. schôdze Národnej rady.

    Pýtam sa pána na navrhovateľa pána poslanca Finďa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister tu nie, takže ho predradíme.

    Nech sa páči, pán poslanec Finďo a potom pán minister a potom spoločne k obidvom návrhom pani spoločná spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani spoločná spravodajkyňa, vážená Národná rada, vzhľadom na to, že predpoludňajšie rokovanie neprebiehalo tak, ako by som si to ja predstavoval aj z mojej strany, ešte raz by som si dovolil požiadať o verejné prepáčenie pani poslankyňu Záborskú a pani poslankyňu Aibekovú, ako aj tých, ktorých som nechtiac, ale s istou dávkou napätia v sebe urazil alebo ktorým som poškodil ich povesť.

    Dovolím si ešte raz povedať jedno slovo. Návrh tejto novely, ktorú som ja predložil, nebol iniciovaný nijakou inou skupinou ako mnou samým. Počas celého rokovania sa ma nepokúšala kontaktovať Slovenská lekárnická komora, len náhodne pri stretnutí, ktoré iniciovala jedna politická strana a týkalo sa zdravotníctva, som sa dostal do kontaktu s viceprezidentkou a hovorkyňu lekárnickej komory, ktoré samy mi povedali, že nemajú problém s právnickými osobami, ale majú problém so sieťami. A takisto aj pri rokovaniach s poslancami a poslaneckými klubmi tá debata vyzerala inak, ako vyzerala dnes dopoludnia.

    Ale vzhľadom na to, že je tu všeobecná tendencia zamietnuť návrh novely, ktorú som predložil, rozhodol som sa, že túto novelu stiahnem, aby som tak umožnil jej predloženie v krátkom čase po konzultácii s jednotlivými poslaneckými klubmi a s jednotlivými výbormi s tým, že súčasne budem iniciovať podanie na Ústavný súd, tak ako to tu v rozprave odznelo. A Ústavný súd má meritórne právo rozhodnúť o tom, či mnou navrhované zmeny sú alebo nie sú v súlade s ústavou, resp. či súčasný právny stav, ktorý konštatujeme na základe znenia zákona č. 140/1998 Z. z., teda či súčasné znenie toho zákona je alebo nie je v rozpore s ústavou.

    Takže tým by som ukončil svoje záverečné slovo a písomne návrh na stiahnutie tohto bodu programu predložím predsedajúcemu. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili k zákonu.

    Treba povedať, že z hľadiska znenia zákona neboli pripomienky s výnimkou jedinej, ktorú predniesol pán poslanec Brňák, ktorá sa týkala aktivít v oblasti očných optikov, prečo teda vraciame znenie do pôvodného znenia. Chcem povedať, že táto naša iniciatíva vychádza z iniciatívy Komory očných optikov a optometristov Slovenska, Združenia dovozcov a distribútorov optických pomôcok na Slovensku a predstaviteľov výrobcov optických potrieb. Mám tu ich list, môžem vám ho potom, pán poslanec, dať, k tejto problematike, kde oni sami uvádzajú, že to opatrenie, ktoré vzniklo presunom do oblasti nie viazanej živnosti, bolo zlé. Očná optika je zdravotnícke zariadenie. Zdravotnícke zariadenie má vykonávať alebo riadiť zdravotnícky pracovník. Dnes hovoríme o lekárňach, že ju nemôžu vlastniť a prevádzkovať ľudia, ktorí nemajú odborné vzdelanie. A u optikov to pripúšťame v tejto chvíli, pretože naozaj odborné vzdelanie, zdravotnícke vzdelanie, očná optika, to nie je len technický problém, technický problém spracovania skla alebo osadenia skla do okuliarov, ale tam je predovšetkým medicínsky problém. A preto si myslím, že tá naša požiadavka, tak ako sme ju teraz formulovali, je v poriadku.

    Druhá informácia. Vzdelávame na Slovensku očných optikov. Robí to Stredná zdravotnícka škola v Košiciach. A presne podľa požiadaviek troch najväčších príslušných predstaviteľov – Komory očných optikov a optometristov Slovenska, Združenia dovozcov a distribútorov optických pomôcok na Slovensku a výrobcov optických potrieb – otvára triedy. Ak máte záujem, mám tu aj prehľad od roku 1993 s počtom ľudí V tomto roku neotvorili triedu, nebola požiadavka. Tam počet tých požiadaviek klesal. A nebola požiadavka na to, aby sa otvorila ďalšia trieda. Ale mám so sebou dopis od riaditeľky školy, ktorá tu uvádza, že je to vždy po dohode, podľa potrieb a v prípade, že sa ukáže akútna potreba, aj v tomto školskom roku je ochotná, samozrejme, otvoriť ďalšiu triedu.

    V jednom máte pravdu, Slovensko nevzdeláva optometristov. My nemáme zatiaľ na to školu. Optometristi sa vzdelávajú od nás v Čechách, kde chodia asi tak štyria absolventi za rok, tam idú študovať tento predmet, a vzhľadom na to, že je to predmet, ktorý je náročnejší, ako je štúdium očnej optiky, to je 2-ročné pomaturitné štúdium, my plánujeme optometriu zaviesť ako učebný odbor s bakalárskou hodnosťou na niektorú z fakúlt ošetrovateľstva. Po dohode s predstaviteľmi tejto profesie to plánujeme urobiť asi o 2 roky. Inými slovami, celá táto úprava je na žiadosť odbornej obce optikov, to znamená komory a dovozcov. Únia, to zasa by som vám dal materiál, a jej predstavitelia, v tejto chvíli nechcem, pretože je to na verejnosti, hovoriť, majú isté obchodné problémy, ktoré vám ukážem v dopise, vážneho typu. Takže nebudem sa už k tomuto ďalej vyslovovať.

    Pokiaľ sa týka ostatných otázok, tie neboli namierené na mňa, ale boli predovšetkým namierené na návrh pána poslanca Finďa. A ten stiahol, takže je bezpredmetný, takže nemusím k tomu hovoriť.

    Pokiaľ sa týka oddlženia, ja by som tuná spresnil, naozaj ten projekt oddlženia, ktorý schválila vláda uznesením č. 502, nikto nemenil. Len čo sa musí zmeniť v tomto projekte, je otázka zdrojov, ak nie privatizáciou SPP, treba nahradiť to privatizáciou iného, ak sa nestihnú Piešťany, musí to byť nahradené privatizáciou iného. Sme ďaleko v rokovaní, privatizáciou ktorého subjektu to dokážeme nahradiť.

    Ale ja by som povedal možno čísla. A tie ukážu, že tá situácia sa dá veľmi dobre a veľmi rýchlo korigovať na únosnú mieru. Naozaj poisťovne najstaršiu dlžobu voči lekárňam vykazujú z novembra minulého roku. Ja mám prehľad za každý mesiac, z ktorého mesiaca koľko dlžia za faktúru. Je to pre mňa nie celkom pochopiteľné, lebo tam ide o sumu 75 tisíc, 75 tisíc pri miliardových obrátkach mesačne nemôže robiť problém. Po vysvetlení poisťovne, že ide o technický problém uznania tejto faktúry, a ona sa vedie stále ako nevyplatená, bude treba asi aj toto dať do poriadku. Faktom ale zostáva, že keď spočítame všetky dlžoby do konca júna lekárňam, tak to robí asi 1,08 mld. Je to suma, ktorá by mala ísť hneď v tejto prvej tranži. A my by sme vlastne všetky lekárne oddlžili do konca júna tohto roku. To znamená, lekárne by mali dlžoby len za júl, august, september a na to potrebujú, samozrejme, ďalšie finančné prostriedky. Je to aj tým, že poisťovne platia lekárňam a platia rôzne. Tie menšie poisťovne platia predovšetkým lekárňam, takže my máme poisťovňu, ktorá vôbec nedlží nič po lehote splatnosti. Veľkým dlžníkom lekární je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá ale zasa dáva peniaze do nemocníc, kam dlžia peniaze zas tie menšie. A oni ako keby si rozdelili to teritórium z hľadiska dlhov tak, že malé dlžia viac do nemocníc a tá veľká, všeobecná, dlží viac do lekární.

    Chcem sa teda k tomu vysloviť. Naozaj prídu tie peniaze z privatizácie. Ja som teraz cez obedňajšiu prestávku konzultoval, kedy by mali tie peniaze dôjsť. Nebudem už hovoriť dátum, pretože nie je to v mojich silách. Proste to sa musia dohodnúť predstavitelia tí, ktorí privatizovali, s naším ministerstvom financií. A ja keď poviem dátum, že sa k tomuto dátumu dohodnú, pričom oni sa dohodnú o 3 dni neskôr, tak už zasa potom budete hovoriť, že neplním slovo. Takže dátum nepoviem. Ale ten dátum už je dohodnutý a nie je ďaleko, bude zverejnený, samozrejme, nie je ďaleko, takže to oddlženie bude. A naozaj my budeme pokračovať v tom oddlžovaní. Rovnako nie je potrebná veľká suma, opäť nechcem hovoriť nadnesene, ale zhruba 1,8 mld. stačí na to, aby boli zdravotnícke zariadenie lôžkového typu, teda nemocnice, oddlžené do konca roku 1999. To znamená, zostal by už len vlaňajší dlh.

    Takže tu naozaj prebiehal proces, že staré dlhy sa platili a nové sa vytvárali. Tento kolobeh existuje, ale zastaviť vytváranie nových dlhov znamená zaplatiť staré. Tie nemocnice naozaj už v tejto chvíli pracujú takmer s vyrovnaným hospodárením, len je to spôsobené tým, že oni donútia ich, či už exekútormi alebo súdnym príkazom, alebo inými cestami, zaplatiť staré dlžoby a oni otvárajú dlžoby nové. Takže to je odpoveď na túto otázku. Samozrejme, ja to zverejním. Môžem vám, pani poslankyňa, dať k dispozícii, dám to na výbor, samozrejme, pre všetkých, rozpis z jednotlivých mesiacov, koľko dlžíme v lekárňach, tie sumy, koľko dlžíme v jednotlivých rokoch a za čo v nemocniciach, lebo naozaj to oddlženie my chceme urobiť v komoditách – lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, zdravotné poisťovne, voda, plyn, energia a dosť. Takže toto dostanete a je to v tých jednotlivých údajoch a taký sumár by som vám dal, takú správu o analýze hospodárenia.

    Ostatne som zistil, že nie sú žiadne pripomienky k tomuto zákonu. Takže ja verím, že, tak ako je v spoločnej správe spoločného spravodajcu, tak ako je navrhnuté na schválenie, príp. neschválenie niektorých parametrov, v tejto podobe ho prijmete, pretože to by bolo pre nás nesmierne pozitívne a posunuli by sme sa ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Ak sa chce teraz vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa, prosím ju.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, pán predkladateľ, ja len dve veci na záver. Takáto diskusia, ako bola v priebehu doobedia, myslím z tej vecnej stránky odbornej, sa dala očakávať. A chcem veriť, že všetkým, ako sme tu diskutovali, nám nešlo ani o peniaze, ani o moc, ale išlo nám o odbornosť a efektívne využitie finančných prostriedkov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti.

    Na základe toho, že pán poslanec Finďo stiahol návrh novely zákona č. 140/1998 Z. z., sa teším na vecnú diskusiu. Ja verím, že bude do nej zapojený čo najväčší okruh odborníkov a či už na Ústavnom súde alebo tu z tohto miesta nájdeme to najsprávnejšie riešenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch 52. schôdze Národnej rady ešte zo stredy minulého týždňa, ktoré sme prerokovali, avšak neodhlasovali. Páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie naj-skôr k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach , o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, z rozpravy nevzišiel žiaden doplňujúci ani pozmeňujúci návrh okrem návrhu pána poslanca Brňáka, aby sme zo spoločnej správy z čl. II o bodoch 1, 2 a 3 hlasovali samostatne.

  • Teda ešte raz upresníme tlač, pani poslankyňa.

  • Hlasujeme o spoločnej správe – tlač 1057a čiže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne. Prosím, prezentujme sa a hlasuj-me.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Čiže budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy od 1 až po 31 vyjmúc bod 30 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, porozumeli ste návrhu? Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 89 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode 31, je to čl. II body 1, 2 a 3, ktoré pán poslanec Brňák vyňal na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa spoločná spravodajkyňa tlmočí iba názor stanoviska gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 92 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, teraz by sme mali hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 95 prítomných, 13 za návrh, 66 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky body zo spoločnej správy.

    Mám poverenie podľa splnomocnenia gestorského výboru v zmysle § 84 rokovacieho poriadku pristúpiť po druhom čítaní ihneď k tretiemu čítaniu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 94 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Konštatujem, že som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh závereč-ného uznesenia k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 99 prítomných, 99 za návrh.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pani poslankyni Záborskej.

    Prosím teraz pána poslanca Finďa, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1080.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, v rozprave odznelo 5 príspevkov. Štyria diskutujúci poslanci predložili pozmeňujúce návrhy.

    Dovoľte, aby sme na začiatku hlasovali podľa odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor odporučil hlasovať tak, že en bloc by sa mali schváliť body spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18.1, 18.2, 18.3, 18.4 a 18.5, 19 a 20. Pán predsedajúci, dajte hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ktorý odporučil body, tak ako ich uviedol na základe prerokúvania v gestorskom výbore, zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 91 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Gestorský výbor odporúča en bloc nechváliť body 17 a 21. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 17 a 21 s návrhom gestorského výboru neschváliť tieto body.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 17 a 21 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 2 za návrh, 80 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy pod poradovým číslom 17 a 21 sme nechválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov, tak ako odzneli v rozprave.

    Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani poslankyne Záborskej. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyne Záborskej.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 98 za návrh, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh pani poslankyne Záborskej sme schválili.

  • Ďalší návrh v rozprave predniesol poslanec Finďo. Prosím, aby ste dali o jeho návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 74 za návrh, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Finďa sme schválili.

  • Hlasujeme o ďalšom návrhu, pani poslankyne Angelovičovej. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, 61 za návrh, 1 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasujeme o poslednom pozmeňujúcom návrhu, poslankyne Haluškovej. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o poslednom podanom návrhu z rozpravy, ktorý podala pani poslankyňa Halušková.

  • Hlasujeme.

  • 102 prítomných, 48 za návrh, 1 proti, 48 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.

    Mám splnomocnenie gestorského výboru v zmysle § 84 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR pristúpiť po druhom čítaní ihneď k tretiemu čítaniu. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 101 prítomných, 101 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku prihlásiť niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že...

    Prosím Slovenskú televíziu, aby sa sústredila aj na poslancov koalície.

  • Smiech a potlesk.

  • Vyvoláva to isté napätie v radoch koalície.

    ... nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie.

  • Vzhľadom na to, že v treťom čítaní neodzneli žiadne pozmeňujúci ani doplňujúce návrhy, odporúčam hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1080, ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 98 za návrh, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Finďovi.

    Páni poslanci, ešte skôr ako pristúpime k hlasovaniu o uznesení v bode Národný program pre prijatie acquis communautaire 2001, dovoľujem si vám podať návrh uznesenia Národnej rady podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku o určení dňa skončenia 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na piatok 9. novembra o 13.00 hodine s tým, že neprerokované body 52. schôdze Národnej rady budú zaradené na 53. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, 72 za návrh, 1 proti, 20 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Šebeja, ktorého poveril zahraničný výbor, aby Národnej rade ako spoločný spravodajca predniesol návrh uznesenia k

    Národnému programu pre prijatie acquis communautaire 2001,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1071.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kole-gyne, vážení kolegovia, dámy a páni, predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k Národnému programu pre prijatie acquis communautaire 2001 (tlač 1071), ktoré znie takto:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire 2001.“

    Ešte chcem dodať, že k tomuto návrhu na uznesenie ešte boli predložené ďalšie dva návrhy, o ktorých by sme mali hlasovať, keďže toto je návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy výborov, ešte v rámci rozpravy predložili návrhy na uznesenie pán poslanec Tkáč a pán poslanec Weiss a o tých by sme mali hlasovať po prijatí tohto uznesenia.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu, ktorý k prerokúvanému bodu predložil gestorský zahraničný výbor, tak ako ho uviedol pán poslanec Šebej. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 96 za návrh, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím návrhy z rozpravy.

  • Teraz neviem, v akom poradí boli predkladané.

  • Áno, dobre. Tak pán poslanec Tkáč predložil návrh na uznesenie Národnej rady z dnešného dňa k Národnému programu pre prijatie acquis communautaire 2001 (tlač 1071), ktoré znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť informatívnu správu o stave a priebehu vyjednávania vlády Slovenskej republiky s Európskou úniou v kapitole – voľný pohyb osôb.“

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý v rozprave k prerokúvanému bodu predložil pán poslanec Tkáč.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 76 za návrh, 20 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďalší návrh na uznesenie predniesol pán poslanec Peter Weiss a znie takto:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v nadväznosti na pravidelnú správu Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii, ktorá bude zverejnená v novembri tohto roku, predložila na januárové zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh postupu v rokovaniach v Európskej komisii a v celkovej príprave Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie v roku 2002.“

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Weissa.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 85 za návrh, 1 proti, 6 sa zdržalo, 10 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím teraz pána poslanca Jasovského, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajca pri prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o poštových službách,

    aby ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovania, tak ako sú uvedené zo spoločnej správy, ako aj hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré poslanci predniesli v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som vo svojom vystúpení ako spravodajca počas prvého čítania...

  • Prepáčte, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán podpredseda, ja sťahujem svoj návrh, teda podpis tohto návrhu.

  • Páni poslanci, chcem vás informovať, že predseda Národnej rady dostal faxom správu od pána poslanca Švantnera, ktorý bol takisto podpísaný pod pozmeňujúcim návrhom § 10 ods. 1, že sťahuje svoj podpis z pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Kalman v mene skupiny poslancov.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca výborov som predložil v druhom čítaní spoločnú správu k tomuto zákonu, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní. Odporúčam preto vzhľadom na to, že v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, aby sme najprv hlasovali o bodoch, ktoré sú uvádzané v spoločnej správe, kde výbor odporúča o bodoch, ktoré sú uvedené v správe, vzhľadom na to, že ich je veľa, hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a o bodoch 3, 5, 7, 8, 10, 11, 13, 23, 39, 40 a 45 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich. Po prerokovaní a schválení teda týchto bodov, o ktorých som hovoril a ktoré sú uvádzané v spoločnej správe ako stanovisko gestorského výboru, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli potom v rozprave.

    Vážený pán predsedajúci, môžeme hlasovať o bodoch, ktoré sú uvádzané v spoločnej správe, tak ako som ich uviedol v druhom čítaní a ako som ich uviedol teraz počas prerokúvania.

  • Ešte raz, pán poslanec. Budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, kde gestorský výbor odporúča body schváliť. Ešte raz ich zopakujte, prosím.

  • Áno, o bodoch 1, 2, 4, 6, 9, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 41, 42, 43, 44, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59 a 60 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich. Môžeme, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 102 za návrh, 1nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Áno, gestorský výbor v spoločnej správe uvádza, že o bodoch 3, 5, 7, 8, 10, 11, 13, 23, 39, 40 a 45 máme hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich. Prosím, môžete dať hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 4 za návrh, 84 proti, 11 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Ako prvý vystúpil pán poslanec Galbavý, ktorý pripravil pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o poštových službách, kde v § 3 ods. 1 navrhuje za poslednú vetu doplniť vetu: „Do univerzálnej služby nepatrí expresná služba.“ Prosím dať o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Galbavého, ktorý navrhuje vyradiť expresné služby v poštových úradoch.

  • Hlasovanie.

  • 103 prítomných, 32 za návrh, 23 proti, 39 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Suchár, ktorý predložil pozmeňujúci návrh pána poslanca Kalmana, kde pôvodne v tomto návrhu bolo podpísaných 16 pánov poslancov. V priebehu rozpravy sa pripojili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu ďalší poslanci, mám celkovo až 30 poslancov. Ja osobne odporúčam, vážený pán predsedajúci, buď dať toto stanovisko na rokovanie ústavnoprávnemu výboru, alebo dať snemovni hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj vznikla situácia, ktorá ešte v Národnej rade nebola. Dvaja páni poslanci stiahli podpisy spod pozmeňujúceho návrhu, ktorý pôvodne obsahoval 16 podpisov. Pán spoločný spravodajca informuje o tom, že počas rozpravy sa prihlásili ďalší páni poslanci s podpismi na podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Suchár. Teda odporúčam, aby snemovňa rozhodla...

  • Hlasy v sále.

  • Pán podpredseda, ja si myslím, že poslanci nemôžu rozhodovať o tom, či platí alebo neplatí rokovací poriadok. Tu treba povedať stanovisko, že môžeme alebo nemôžeme hlasovať, ale nie, aby o tom rozhodovali sme v rámci hlasovania. Ak máme pochybnosti, tak využite svoju právomoc predsedajúceho podľa § 158 rokovacieho poriadku.

  • Páni poslanci, chcel som vyhovieť parlamentnej demokracii. Právo predsedajúceho je rozhodnúť sa v tejto chvíli. Predsedajúci rozhodol o tom, že nedám hlasovať o tomto návrhu.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, ďalší návrh.

  • Áno, to boli obidva návrhy, ktoré odzneli v rozprave. To znamená, že sme hlasovali o všetkých návrhoch s výnimkou toho posledného, to znamená, že môžeme ukončiť druhé čítanie a vzhľadom na to, že som v uznesení výboru poverený oprávneniami podľa § 79 ods. 5, môžeme prejsť do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 90 za návrh, 2 proti, 4 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona o poštových službách.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Brňák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, chcem iba reagovať na postup, ktorý zvolil predsedajúci tohto parlamentu v súvislosti s neakceptovaním pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Suchára a ďalších. Je pravdou, že podľa rokovacieho poriadku pán predsedajúci má právo v istej chvíli sa rozhodnúť, akým spôsobom vyloží rokovací poriadok, ale pravda je tiež taká, že v takom prípade, ak predsedajúci neumožní hlasovať o tomto návrhu, že opravným prostriedkom vo vzťahu k tomuto aktu predsedajúceho je Národná rada Slovenskej republiky. To znamená, ak niekto z podpísaných na tomto návrhu rozporuje toto stanovisko predsedajúceho, v danom prípade musí si dať potvrdiť predsedajúci tento svoj záver aj celou Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá ako jediná je oprávnená posúdiť, či sa bude alebo nebude hlasovať o tomto návrhu.

    Keďže som podpísaný tiež na tomto pozmeňujúcom návrhu, žiadam, aby v rámci odvolacieho konania, nazvime ho tak, v danom prípade proti tomuto rozhodnutiu predsedajúceho rozhodla Národná rada hlasovaním.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    O návrhu, ktorý predniesol v rámci rozpravy pán poslanec Brňák, nedám hlasovať s poukazom na § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že ak pred hlasovaním niektorý z podpísaných poslancov stiahne svoj podpis pod pozmeňujúcim návrhom a počet podpisov je nižší, ako si vyžaduje rokovací poriadok, o tomto pozmeňujúcom návrhu nie je možné hlasovať.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, prosím, aby ste uviedli návrh záverečného hlasovania.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste nešpekulovali. Naozaj vidím v tomto špekuláciu.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebránime sa ničomu, procedúra v tomto prípade je v rokovacom poriadku jasná.

    Pán poslanec Jasovský, máte slovo.

  • Na základe odznenej rozpravy a na základe stanoviska gestorského výboru, na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada hlasovala o vládnom návrhu zákona o poštových službách s termínom schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona o poštových službách ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 94 za návrh, 4 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu...

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, viem, že prebehlo hlasovanie, ale vy ste si zle vyložili rokovací poriadok. Paragraf 146 v poslednej vete hovorí jednoznačne, že na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. A predchádzajúce stanovisko ste nemali.

  • Pán poslanec, predsedajúci nemal pochybnosti. V tom je rozdiel.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemal pochybnosti o postupe, ktorý zvolil.

    Pán poslanec Brňák.

  • Pán predsedajúci, citáciu ustanovenia § 82 ods. 2 je možné použiť iba vo vzťahu k tým poslancom, ktorí stiahnu svoj podpis na pozmeňujúcom návrhu, čím sa zníži kvórum pod počet 15 poslancov. A nič nehovorí toto ustanovenie o tom, dokedy je možné zo strany poslancov pripojiť svoj podpis na pozmeňujúci návrh. Prax v tomto parlamente nie je ujasnená. V minulosti, rozprávali sme sa o tom, prax bola aj taká, že poslanec vystúpil so svojím pozmeňujúcim návrhom a až následne si zbieral podpisy od ostatných a v priebehu rozpravy alebo v priebehu vystúpenia dokonca ďalších rečníkov dal spravodajcovi tento písomný formálny návrh. Ja netvrdím, kde je pravda, ale ak je toto sporné a ak toto nevyplýva priamo z odseku 2, ktorý si citoval ty, tak jednoducho nie je o čo oprieť tvoje stanovisko, že sa viaže aj na tých, ktorí pristúpili k návrhu.

  • Páni poslanci, všetci máte v laviciach rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý je opatrený 16 podpismi. Žiadne iné podpisy poslanci k dispozícii nemajú. Podľa mojich vedomostí dnes dopoludnia sa zbierali ďalšie podpisy pod tento pozmeňujúci návrh. Buďme korektní a čestní v tomto prípade, prosím.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, vy ste si zle vyložili aj § 146 z rokovacieho poriadku. Tam je totižto povedané: „Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci.“ Ale ďalej, nová veta pokračuje: „Na návrh poslanca,“ a taký návrh tu bol, „rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.“ A takýto návrh predniesol pán poslanec Brňák a vám nič iné neostávalo, len to postúpiť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady alebo dať hlasovať, a nie jednoducho si povedať, že vy ste nemali pochybnosti. To je o tom § 146. Ďakujem.

  • Takýto návrh, pán poslanec, nebol prednesený.

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na rozdiel od pána poslanca Cupera si myslím, že ste si všetky paragrafy vysvetlili veľmi správne. Len prosím vás pekne, nehovorte, že zapnite pána poslanca Gašparoviča, ale povedzte: „Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gašparovičovi.“

  • Ja len veľmi krátko. Ja myslím, že mala by byť korektná atmosféra a podpisy, ktoré boli doplnené na tých 30, boli zbierané dneska ráno. Takže nie je to tak, že to bolo v priebehu rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Moje vystúpenie bude veľmi krátke. Podporujem výklad pána poslanca Brňáka, pretože ustanovenia treba vykladať v systémovej súvislosti a ani jedno ustanovenie rokovacieho poriadku nemôže platiť izolovane.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predse-dajúci. Ja chcem poznamenať len toľko, že pokiaľ páni poslanci sa dozvedeli až v priebehu dnešného rokovania o tom, že dvaja páni poslanci sťahujú svoje podpisy, nechápem, prečo potom dali svoje podpisy pod pozmeňujúci návrh, vznikla iniciatíva ďalších 15 poslancov, to znamená, celkom 30 podpisov bolo na pozmeňujúcom návrhu. Ja sa neopieram o ustanovenia rokovacieho poriadku, ale z hľadiska logiky mi teda vyplýva, ak sa pripojilo ďalších 15 poslancov a celkove 30 ich bolo za pozmeňujúci návrh, nič by sa nebolo stalo, vážený pán predsedajúci, keby sme boli hlasovali o tomto návrhu.

  • Pán poslanec Jasovský, pozmeňujúce návrhy je možné podávať iba v rámci rozpravy. Rozprava bola skončená k tomuto bodu, takže už nebolo možné ďalšie podpisy k návrhu zákona podávať.

    Páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu 52. schôdze Národnej rady, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1079. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 1079a.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol pán minister pôdohospodárstva Koncoš. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade chcem poďakovať za pozitívny prístup pri prerokúvaní predmetného návrhu zákona vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem tiež povedať, že sa stotožňujem s obsahom spoločnej správy.

    Zrejme nepoviem nič nového, ak zdôrazním, že základným cieľom predkladaného návrhu zákona je doriešiť právne nakladanie s nehnuteľným majetkom vedeným v účtovníctve štátneho podniku v likvidácii a podľa zákona č. 229/1991 Zb. v správe Slovenského pozemkového fondu zjednotiť postup likvidátorov, a tým urýchliť proces likvidácie štátnych podnikov hospodáriacich na pôde.

    Predložený návrh zákona upravuje podmienky predaja majetku štátu, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, a podmienky zlučovania štátnych podnikov v likvidácii, čím sa umožní hospodársky nevyužívaný nehnuteľný majetok spolu so zastavanými pozemkami predať v obchodnej verejnej súťaži.

    Vyslovujem presvedčenie, že takáto právna úprava plne zohľadní špecifické podmienky na nakladanie s nehnuteľným majetkom, ktorý slúžil na zabezpečenie poľnohospodárskej prvovýroby. Vzhľadom na to tiež vyslovujem presvedčenie, že novelu zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov podporíte v druhom i v treťom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Lászlóovi Gyurovszkému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1604 zo 17. septembra 2001 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 17. októbra a v gestorskom výbore do 19. októbra, a to štyrom výborom – ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Nerušte pána poslanca spoločného spravodajcu a zároveň nepoužívajte telefóny v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 69. schôdzi a schválil ju uznesením č. 323 zo 17. októbra 2001. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, svoje stanoviská.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu tiež s ním súhlasil.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením tiež s ním súhlasil.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 312 z 12. októbra 2001 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. V spoločnej správe máte návrh hlasovania.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky upravujúcom účinnosť tohto zákona hlasovať a tento návrh prijať.

    Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku jediného pána poslanca, ktorému dávam aj slovo. Pán poslanec Klemens, nech sa páči. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem za udelenie slova. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vo všetkých odvetviach národného hospodárstva je zánik upadajúcich podnikov normálnou súčasťou hospodárskeho života v trhovej ekonomike, rezort pôdohospodárstva nevynímajúc, a to aj napriek jeho nezvratným špecifikám.

    Základným cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorý chcem svojím vystúpením podporiť, je doriešiť právne nakladanie s nehnuteľným majetkom, ktorý je podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v správe Slovenského pozemkového fondu.

    Je realitou, že v dôsledku zdĺhavého procesu privatizácie ministerstvo pôdohospodárstva z dôvodu nepriaznivých hospodárskych výsledkov rozhodlo o likvidácii niektorých najviac zadlžených štátnych podnikov vo svojom rezorte. Prax však ukázala, že ak sa nepodarí zabezpečiť predaj poľnohospodárskych nehnuteľností v priebehu počiatočného obdobia likvidácie, potom dochádza k zablokovaniu jeho ďalšieho postupu, a tým aj k účelu likvidácie. Prax ďalej ukázala, že veľkou prekážkou likvidácie je vysoká cena majetku, ktorá vychádza zo znaleckého ocenenia podľa vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Táto vyhláška nedostatočne zohľadňuje vplyv poľnohospodárskej výroby na stav nehnuteľností.

    Keďže väčšina majetku štátnych podnikov agrorezortu sa nachá-dza mimo obcí len veľmi slabo alebo vôbec nestrážených, dochádza po určitej dobe k ich rozkrádaniu, resp. k ich totálnej devastácii. Je preto potrebné umožniť likvidátorovi speňaženie majetku štátneho podniku v likvidácii čo najrýchlejšie bez zbytočných prieťahov, ale pri maximálnej transparentnosti. Predkladaný vládny návrh zákona to umožňuje a navrhovanou novelou zákona o štátnom podniku sa môže hospodársky nevyužívaný majetok spolu so zastavanými pozemkami predať v obchodnej verejnej súťaži za podmienok, ktoré určí Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, výrobná prax ukázala potrebu novely predmetného zákona, a preto návrh predkladaného zákona ja i moji kolegovia z SDĽ podporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Klemens bol jediný, kto sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme hlasovať o tomto návrhu, takže vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Musím konštatovať, že návrat je veľmi-veľmi biedny, preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali aj o tomto návrhu neskoršie, poprípade aby sme sa dohodli, že hlasovať sa bude o 18.00 hodine. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spoločnému spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 984 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 984a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec František Šebej. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Pán minister, hlasovať o vašom návrhu budeme až neskoršie, o 18.00 hodine.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kole-govia, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil v druhom čítaní za skupinu poslancov poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise, ktorý máte ako tlač 984.

    Nebudem opakovať všetko to, čo bolo povedané o tomto zákone v prvom čítaní. Zákon bol postúpený do druhého čítania. Ešte stále platí, že ide o jednu z najzložitejších zákonných noriem, aké sa kedy do slovenského parlamentu dostali. A to platí aj pre parlamenty iných krajín. Ja ešte potom v závere sa vyjadrím k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré vzišli z rokovaní vo výboroch.

    Pre začiatok poviem stručne len toľko, vzhľadom na komplikovanosť problematiky že sa pripájam k názoru gestorského výboru, ktorý navrhol vrátiť zákon na prepracovanie. Dôvod tohto môjho postoja je naozaj v nesmierne zložitej práci na legislatívnom jazyku toho zákona a dôvod je aj v tom, že sme čiastočne aj s predkladateľmi a s autormi toho zákona prijali stanovisko legislatívnych odborníkov, menovite legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. A chcem vám aj oznámiť, že na prepracovaní textu toho zákona už tím odborníkov pracuje a v podstate už aj ten prepracovaný text viac-menej je pripravený. Teda opakujem znovu, ja ako zástupca predkladateľov sa prikláňam k názoru gestorského výboru – vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o elektronickom podpise.

    Aj vzhľadom na to, čo uviedol pán predkladateľ, aj vzhľadom na výsledok rokovania vo výboroch budem veľmi stručný. Príslušné výbory tento návrh zákona prerokovali, prijali k nemu uznesenia, z ktorých si dovolím odcitovať najmä odporúčanie gestorského výboru v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, aby Národná rada rozhodla, že vráti návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Vzhľadom na to myslím si, že to stačí ako uvedenie spoločnej správy, a navrhujem, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Tatára, ktorému, samozrejme, dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec, vy ste jediný písomne prihlásený.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem rovnako veľmi stručný. Chcem len povedať, že skupina predkladateľov na čele s pánom poslancom Šebejom a s ďalšími odborníkmi aj z oblasti legislatívy od prvého rokovania vo výboroch sa venuje práve tomu, čo je predmetom dnešného rokovania, t. j. dopracovaniu. V podstate máme pripravený ten text tak, aby mohol ísť znova do výborov. A je to vlastne optimistická správa. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie o návrhoch noviel zákonov o zamestnanosti, to sú tlače 992, 1039 a 1040, ku ktorým sme schválili spoločnú rozpravu.

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 992 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 992a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti, rieši mechanizmus predchádzania čiernej práci. Zavádza nový inštitút pracovných testov, ktoré bude musieť absolvovať každý evidovaný nezamestnaný, ktorému skončila podporná lehota, a to v rozsahu 8 hodín neplatenej práce v priebehu týždňa.

    Účelom tohto návrhu zákona je zisťovať skutočný záujem evidovaného nezamestnaného o sprostredkovanie zamestnania. Z údajov, ktoré máme k dispozícii z Národného úradu práce, sme zistili, že v evidencii nezamestnaných sa naozaj nachádza niekoľko desaťtisíc osôb, ktoré tento systém hrubým spôsobom zneužívajú a proti ktorým treba schváliť mechanizmus, ktorý ich vytlačí nielen z evidencie, ale aj z celkového systému pomoci, ktorá im je poskytovaná zo strany štátu.

    Chcel by som povedať, že návrh zákona bol prerokúvaný aj vo výboroch, ktoré odporučili, aby sa ešte raz k návrhu vyjadril aj Národný úrad práce. Toto sa stalo, prebehli viaceré rokovania s predstaviteľmi Národného úradu práce a v rozprave bude prednesený rad pozmeňujúcich návrhov, po prípadnom schválení ktorých by aj Národný úrad práce súhlasil s takýmto mechanizmom pracovných testov v praxi.

    Chcem vás preto poprosiť, aby ste túto informáciu vzali do úvahy, že Národný úrad práce vstúpil do diskusie o tomto návrhu zákona a že dnes môžeme schváliť takú verziu novelizácie zákona o zamestnanosti, ktorá by vyhovovala všetkým zainteresovaným orgánom.

    Vážený pán predseda, myslím si, že podstata návrhu zákona je zrejmá a jasná. Hovorili sme o nej dostatočne už na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady v prvom čítaní, a preto budeme sledovať priebeh rozpravy a predovšetkým predkladať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré urobia tento návrh priechodným. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu pána poslanca v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil informáciu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v našom výbore, gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1552 z 5. septembra tohto roku po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje návrh v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 11. októbra tohto roku žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona uznesením č. 698 z 10. októbra 2001. Prerušil rokovanie a odporúča Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Výbor pre verejnú správu dňa 15. októbra tohto roku neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Ďalej, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu dňa 17. októbra neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 386 z 18. októbra tohto roku prerušil rokovanie a odporúča Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 992), vyjadrených v časti III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie.

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1039 a informáciu o prerokovaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch máte v tlači 1039a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, môžem odôvodniť obidva návrhy za sebou?

  • Áno, nech sa páči. To znamená, že zároveň pristúpime...

  • Áno. Práve preto je nutné, aby som povedal, že naraz budete hovoriť aj o druhom návrhu, to znamená o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1040).

    Informáciu o prerokovaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch máte v tlači 1040a.

    Nech sa páči, môžete pristúpiť k zdôvodneniu.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, v úvode veľmi krátko a všeobecne len pripomeniem dôvody, ktoré viedli skupinu poslancov k predloženiu týchto noviel zákonov. Nezamestnanosť je dlhodobo vysoká. A 18- až 19-percentná nezamestnanosť na Slovensku je obrovským bremenom pre ekonomiku a nehrozí, že v najbližšom čase ani v najbližších rokoch výrazne nezamestnanosť na Slovensku klesne. Z toho sezónneho hľadiska ide zima, aj preto nezamestnanosť v najbližších mesiacoch porastie, lebo končia sezónne práce. Ide ďalšia privatizácia, reštrukturalizácia priemyslu, čo rovnako povedie k poklesu zamest-nanosti alebo k zvyšovaniu nezamestnanosti z dôvodu prepúšťania neefektívnych pracovných síl, príp. z dôvodu rastu produktivity práce. To znamená, nezamestnanosť bude veľkým alebo najväčším problémom aj v najbližších mesiacoch. Preto každý návrh, ktorý má za cieľ znížiť nezamestnanosť a zvýšiť zamestnanosť na Slovensku, by sme mali posudzovať objektívne a s istým pochopením, že ak mu aj v tej predlohe, v tej úvodnej forme chýbali nejaké veci k dokonalosti, tak v rámci druhého čítania aj v spolupráci s legislatívnym odborom Národnej rady sme mohli ich upraviť tak, aby boli prijateľné pre túto poslaneckú snemovňu aj pre vládu. Ale predsa len by som pár slov povedal o obsahu týchto návrhov a príp. aj k tomu, čo chýbalo v prvom čítaní viacerým poslancom. A to je najmä istá kvantifikácia dopadu z prijatia týchto opatrení na štátny rozpočet.

    Opatrenie, ktorým chceme podporiť najmä mobilitu pracovnej sily, je obsahom tlače 1039. Navrhujeme uhrádzať cestovné náklady až do výšky 1500 korún mesačne tomu dlhodobo nezamestnanému uchádzačovi alebo absolventovi, ktorý je v evidencii úradov práce viac ako 6 mesiacov, ak si nájde zamestnanie mimo miesta svojho bydliska. Vychádzame z praxe, zo skúseností, že práve vysoké cestovné náklady sú prekážkou prijatia do zamestnania, najmä do nižšie plateného zamestnania. Použijem ako pomôcku aj známy článok teda alebo príklad z tlače, keď strojárska firma v okrese s najvyššou mierou nezamestnanosti v Tisovci ponúkla zamestnanie 30 ľuďom z Rimavskej Soboty. V okrese s najvyššou nezamestnanosťou záujem o prácu prejavili 3 ľudia, lebo z Rimavskej Soboty do Tisovca je 38 kilometrov a nezamestnaní odmietli za prácou dochádzať. To, samozrejme, nie je jediný príklad, mnohí, ktorí dnes pracujú za minimálnu mzdu a dochádzajú za prácou mimo miesta svojho bydliska, považujú práve vysoké cestovné náklady za prekážku aj pre tých, ktorým úrady práce ponúkajú voľné pracovné miesto.

    Keďže ide o opatrenie určené najmä tej najviac ohrozenej skupine, a to sú dlhodobo nezamestnaní, toto opatrenie nie je ani v rozpore s právom Európskej únie. Naopak, podpora zamestnanosti a opätovné začlenenie osôb vylúčených z trhu práce je súčasťou jej sociálnej politiky. A spoločné európske opatrenia rešpektujú rozdielnosť foriem národných praktík.

    Stanovisko Národného úradu práce v zásade podporuje myšlienku vhodnej motivácie nezamestnaných hľadať si zamestnanie aj mimo miesta svojho bydliska, no má isté výhrady alebo myslí si, že by sa mohlo motivovať prijímať zamestnanie aj mimo miesta svojho bydliska aj inou formou.

    Zo sociálnych partnerov Konfederácia odborových zväzov súhlasí s pripomienkami, odporúča ich schváliť. Asociácia zamestnávateľských zväzov ho odporúča neprijať, ale to odôvodnenie stojí za to si vypočuť. Ja by som navrhol, že tá veta, ktorou tento sociálny partner odporúča neprijať tento poslanecký návrh, stojí za Nobelovu cenu. Citujem: „Pokiaľ sa má zabezpečiť seriózne riešenie nezamestnanosti, tak je to možné rozvojom ekonomiky, na čo je nutné vytvoriť dlhodobé stabilné prorozvojové podmienky.“ No ďakujem za takéto zhodnotenie môjho alebo nášho poslaneckého návrhu.

    Vláda takisto dala negatívne stanovisko, ale ja predpokladám, že vyplynulo z absolútne zavádzajúceho ekonomického dopadu z prijatia tejto novely na štátny rozpočet. Podľa vládnych úradníkov by mal dopad na rozpočet 1,235 mld. korún.

    Ja veľmi zjednodušene a možno v rovnakom štýle, ako tí vládni úradníci, ukážem, že, naopak, prijatie týchto poslaneckých návrhov bude mať jednoznačne pozitívny dopad na štátny rozpočet. Tak takto rátali vládni úradníci dopad z prijatia tohto zákona, že ak by toto opatrenie využilo 90 % z 54 000 absolventov, tak by to malo dopad na rozpočet vo výške 874 mil., a teraz podľa poslednej štatistiky Národného úradu práce je všetkých absolventov evidovaných na Slovensku 31 000, ale tí, ktorí sú dlhšie ako 6 mesiacov evidovaní, je len 6000, ale oni rátajú dopad pre 54 000 evidovaných absolventov, teda 90 % z tejto sumy, ďalej, že ak by túto možnosť vy užilo 20 000 dlhodobo nezamestnaných a každý by mal preplatených 1 500 korún mesačne, čo je 18 000 korún ročne, tak by to malo dopad vo výške ďalších 360 mil. korún. A pritom podľa štatistiky Národného úradu práce je všetkých voľných pracovných miest 11 500. Čiže je 11 500 voľných pracovných miest a vládni úradníci pred-pokladajú, že túto možnosť využije 20 000 dlhodobo nezamestnaných a 90 % z 54 000 absolventov. No to sú ich odhady a, samozrejme, potom s katastrofálnym dopadom.

    Ja teraz skúsim teda modelovať ten ekonomicky skutočný dopad. Ak by tú možnosť využilo tých 6 000 absolventov, ktorí sú dlhšie v evidencii úradov práce ako 6 mesiacov, ktorí teda môžu využiť túto možnosť, tak je to 6 000 absolventov krát 18 000 korún ročný dopad, čiže ten dopad nebude potom 874 mil., ale ten dopad bude 4-krát nižší. Teraz tí, ktorí sa zamestnajú použitím tohto nástroja, tak sú to dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú z 80 % odkázaní na poberanie sociálnych dávok. A tieto sociálne dávky môžu dosiahnuť až úroveň životného minima, to znamená takmer 3 500 korún mesačne. To znamená, pri každom jednom dlhodobo nezamestnanom, ktorý sa zamestná, štát tak ušetrí maximálne 3 500 korún na jednom, ale odhadujem v priemere, že to bude 2 000 korún mesačne na každom jednom, ktorý sa takto zamestnal. Úspora z poistných odvodov, to znamená, štát prestane platiť za týchto dovtedy nezamestnaných poistné odvody, ktoré sú dnes v priemere 500 korún mesačne, predstavuje ďalších 70 mil. korún, samozrejme, nehovoriac o tom, že títo zamestnaní budú platiť sami za seba poistné odvody a budú platiť štátu daň z príjmov. Čiže jednoznačne pozitívny dopad zo štátneho rozpočtu je z prijatia tohto návrhu, ak by sa všetci zamestnali na voľné pracovné miesta. Ak by sa zamestnali tí absolventi, ktorí prichádzajú do úvahy, tak by bola úspora na strane štátneho rozpočtu takmer 350 mil. korún, čiže nie 1,2 mld. výpadok zo štátneho rozpočtu, ale 350 mil. prínos.

    Opatrenia, ktoré sú v návrhu v tlači 1040. V tom predchádzajúcom sme navrhovali opatrenia, ktoré motivujú nezamestnaných, aby boli ochotní prijať zamestnanie mimo miesta svojho bydliska. Opatreniami v tejto tlači motivujeme zamestnávateľov, aby vytvárali nové pracovné miesta nad rámec tých 11 500 miest, ktoré sú teraz voľné, a to najmä poskytnutím príspevku zamestnávateľovi na úhradu mzdy a poistných odvodov až do výšky 1,8-násobku životného minima pri zamestnaní absolventa, ktorý je v evidencii viac ako 6 mesiacov, ďalej, odpustením poistných odvodov zamestnávateľovi po dobu 5 mesiacov, ak zamestná dlhodobo nezamestnaného.

    Prvé z týchto dvoch opatrení je zamerané na absolventov, ktorí sa pohybujú v začarovanom kruhu. Bez praxe nemôžu získať zamestnanie a bez zamestnania nemôžu získať prax. Kvantifikácia z tohto prvého opatrenia je pri predpoklade, že by to bolo 8 000 korún, aj mzda, aj poistné odvody, keďže ide o zamestnanie na 3 mesiace, tak krát 3 mesiace a pre počet tých, pre ktorých prichádza toto opatrenie použiť, 6 000 je dopad 140 mil. korún, ale úspora na sociálnych dávkach 60 mil., na poistných odvodoch 9 mil., čiže v konečnom dôsledku dosah na štátny rozpočet 70 mil., ale v rozpočte Národného úradu práce na vytváranie pracovných miest je 500 mil.

    Kvantifikácia dosahu z odpustenia poistných odvodov na 5 mesiacov. Ak by túto možnosť využilo 1 %, to znamená asi 25 000 nezamestnaných, tak úspora štátneho rozpočtu na poistnom predstavuje takmer 144 mil. korún a na sociálnych dávkach, ak by som predpokladal, že v priemere sú poberateľmi sociálnej dávky vo výške 2 000 korún, je to 600 mil. korún, čiže 0,75 mld. korún úspora na strane štátneho rozpočtu. A poisťovne dostanú o 40 korún ešte pri starej minimálnej mzde viac na každého jedného zamestnanca, ktorý bude platiť. Aj keby platil len z minimálnej mzdy, tak je to vždy viac, ako teraz platí štát za týchto nezamestnaných z redukovaného základu.

    Čiže záver. Ide o jednoznačný prínos pre štátny rozpočet, pre nezamestnaných a, samozrejme, pre zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ bez zvýšenia nákladov môže vytvoriť nové pracovné miesta. Prosím o podporu týchto poslaneckých návrhov, lebo si myslím, že sú s tými pozmeňujúcimi návrhmi celkom dobré návrhy zákonov. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za odôvodnenie týchto dvoch návrhov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto dvoch návrhoch zákonov. Pán poslanec, máte slovo.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal informáciu ako spoločný spravodajca o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 1039).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, neschválil spoločnú správu výborov, pretože za návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Rokovanie gestorského výboru sa konalo 18. októbra tohto roku.

    Z uvedeného dôvodu podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 1039), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to tak, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1553 z 5. septembra 2001 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 11. októbra tohto roku žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 699 z 10. októbra a výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 763 z 10. októbra.

    Návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dňa 18. októbra 2001 a neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu odporúčam, aby Národná rada prerokovala návrhy výborov uvedené v časti V tejto správy tak – pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov majú zväčša legislatívnotechnický charakter –, aby sa o bodoch 1 – 3 hlasovalo spoločne, tak ako ich navrhli ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu. Všetky pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe.

    Ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu odporúčajú Národnej rade návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 1039), v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Ako spoločný spravodajca navrhujem, aby Národná rada v druhom a treťom čítaní postupovala v skrátenej lehote podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. To je informácia k návrhu skupiny poslancov (tlač 1039).

    Teraz, keď dovolíte, podám stručnú informáciu, pokiaľ sa týka ďalšej tlače, to je návrh skupiny poslancov (tlač 1040).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1554 z 5. septembra tohto roku po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 11. októbra 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval 10. októbra tohto roku. Neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Ďalej, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh zákona prerokoval 11. októbra tohto roku a neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 764 z 10. októbra a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 202 z 10. októbra tohto roku.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o bodoch 1 – 12 uvedených v spoločnej správe a odporúča ich schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1040), vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy odporúčajú Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 392 z 11. októbra 2001.

    To je všetko, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k týmto 3 návrhom zákona.

  • Ďakujem, pán spoločný spravo-dajca.

    Otváram rozpravu k týmto trom návrhom. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Kalmana, do rozpravy. Takže nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo a, samozrejme, po vašom vystúpení sa opýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Kalman, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, myslím si, že minulý týždeň sme prerokovali v tejto snemovni tiež jeden z návrhov, v tomto prípade návrh vlády, ktorý, žiaľ, tiež len riešil otázku nezamestnanosti veľmi kozmeticky a veľmi nesystematicky. A nedá mi povedať, že aj predložené návrhy sú v tejto istej rovine, aj keď ten rozdiel vidím v tom, pán predkladateľ, že ho predkladajú v tomto prípade samotní poslanci ako poslanecké návrhy, čo určitým spôsobom si treba oceniť, ale na druhej strane si opäť treba položiť otázku, prečo nehľadajú všetky možné riešenia, optimálne riešenia na vyriešenie problému nezamestnanosti tí najkompetentnejší, teda tí, čo sedia na Úrade vlády, resp. v čele jednotlivých rezortov.

    Navonok sa zdá, že sú výhodné aj tieto predložené materiály, že je tu stimul pre zamestnávateľa zamestnávať znevýhodnené skupiny na trhu práce, že tu bude určitý úbytok z evidencie nezamestnaných, ale skutočne si postavme otázku, o čo tu vlastne ide v tomto prípade. Vyriešime len takýmito čiastkovými spôsobmi, čiastkovými opatreniami problém, ktorý sa volá nezamestnanosť? Nevyriešime.

    Chápem to aj v tom zmysle, že ak ste s tým začali, poviem vám aj to, čo som pôvodne nechcel, ale ste ma to donútili, pán kolega. Kladiem si aj otázku, prečo to až teraz dávate, ku koncu funkčného obdobia, ku koncu volebného obdobia, pretože párkrát ste poslancov Hnutia za demokratické Slovensko aj vy osobne vyzvali alebo povedali, že robíme určitú populistickú politiku. Preto mi dovoľte povedať, že aj toto je určitý populizmus, pretože hľadáte spôsob riešenia len niečoho čiastkového, nie podstatného, nie komplexného.

    Teraz k jednotlivým návrhom týchto zákonov, k tomu, čo predložil pán poslanec, pán kolega Fico. V marci tohto roku Hnutie za demokratické Slovensko predložilo svoj návrh volebného programu pre budúce volebné obdobie a jednou z alternatív na zamedzenie čiernej práce, jednou z alternatív na zrušenie, ak to tak možno surovo povedať, súčasnej formy verejnoprospešných prác, jedným z návrhov na zachovanie si návyku pracovať a na zvyšovanie zamestnanosti bola postavená aj otázka alebo námet v rámci verejnej diskusie, ktorá zhodou okolností v týchto dňoch skončila v štruktúrach straníckych, aby tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a viditeľne alebo dokázateľne sa vyhýbajú pracovať, povinne odpracovali pre obec, tam v návrhu je to, 32 hodín do mesiaca, v súčasnom období Smer prichádza s pracovným testom 8 hodín.

    Dnes zhodou okolností tuším v Národnej obrode som čítal materiál alebo článok, kde Smer uvažuje s predložením ďalšej právnej normy na základe, ktorej by sa redukovala, ak to tak tiež možno surovo povedať, pôrodnosť alebo vývoj pôrodnosti na Slovensku, najmä, predpokladám, v tých sociálne zložitých rodinách s tým, že Smer uvažuje, že by rodinné prídavky a rôzne sociálne dávky s tým súvisiace boli platné pre 3 deti.

    Chcem povedať, že aj v našom navrhovanom volebnom programe uvažujeme o niečom podobnom, že tiež sme sa zamýšľali a dali na verejnú diskusiu, či v záujme zdravého populačného vývoja Slovenskej republiky i v záujme ďalších negatívnych javov, ktoré sa v súčasnom období v našej spoločnosti objavujú, by sme sa nemali zamyslieť a hľadať takéto riešenia. V našom návrhu je otázka 5 detí, otázka zdôvodňovania, že by rodinné prídavky mali ísť len do tejto situácie. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že je dobré, že momentálne 2 najsilnejšie opozičné strany na Slovensku chcú aj zásadným a rapídnym spôsobom, rezom, keď sme dnes mali doobeda zdravotníctvo, tak takýmto spôsobom sa vyjadrím, riešiť niektoré potrebné problémy našej spoločnosti, a teda nielen kozmetickými úpravami, ako sa to navrhuje v niektorých otázkach. Je dobré, že naše námety padajú na úrodnú pôdu a sú premietnuté, aj keď cez inú politickú stranu, do parlamentu sa dostávajú takouto formou. V každom prípade si myslím, že je to návrh, ktorý bol predložený, že je to určitý dobrý pokus, ako zamedziť, znížiť čiernu prácu, ako zachovať návyky práce, ako určitým spôsobom donútiť ľudí pracovať hlavne tam, kde sú vytvorené aké také pracovné príležitosti, a tých je veľmi málo, tak ako hovoril kolega Brocka, keď predložil celkový počet, koľko je voľných pracovných miest dnes na Slovensku, predsa len niečo môžu z toho vytvoriť. Takže to je na zváženie alebo skôr na podporu tohto návrhu.

    Pokiaľ ide o návrh zákona pod tlačou 1039, tiež mi dovoľte niekoľko poznámok. Aj tu treba oceniť tú snahu, ktorú som už nakoniec ocenil, že aký taký prínos pre riešenie nezamestnanosti je pozitívny. Ale, dámy a páni, zamyslime sa aj nad inými súvislosťami, ktoré tieto opatrenia so sebou prinesú alebo prinášajú.

    Dovoľte mi asi v takých štyroch bodoch sa zamyslieť predovšetkým nad tým návrhom zákona pod tlačou 1039.

    Cena práce. Jednoznačne priznávame, že vlastne podmienkou alebo dôvodom toho, že ľudia nechcú cestovať za prácou, sú ich nízke zárobky. Prečo teda sa nezamýšľame a nehľadáme spôsob, ako ísť tendenciou ovplyvňovania jednak vytvárania pracovných miest vo všetkých regiónoch rovnomerne a jednak tendenciou pôsobenia na cenu práce. Mám na mysli také nástroje ako kolektívne vyjednávanie a podobne. Možnože to súvisí aj s tým, že práve za pôsobenia tejto vlády reálne mzdy klesli o 8 % v doterajšom funkčnom období. Možnože aj tam je dôvod nesplnenia hospodárskej politiky, ak vôbec ona nejaká existuje, že v takomto prípade sa hľadajú riešenia, akým iným spôsobom tieto veci zabezpečiť.

    Ak máme dnes pokles reálnej mzdy o 8 % a ak my budeme naďalej presadzovať tendencie, ktoré na jednej strane síce pomôžu otázke zamestnanosti, ale na druhej strane nám budú potvrdzovať alebo ten celkový priemer mzdy priemernej znižovať, pretože všetky tie opatrenia sú prakticky na úrovni minimálnej mzdy, ak ste si všimli, aj jeden, aj druhý návrh, ktorý v tomto smere je, tak tieto opatrenia a tieto pracovné miesta nám nevyriešia tú tendenciu, potrebnú tendenciu rastu a prispôsobovania sa našej krajiny aj vo vzťahu k približovaniu sa k Európskej únii a vo vzťahu k vývoju miezd. Teda opak je pravdou toho, čo sa doposiaľ v tomto smere zo súčasnej vládnej koalície dostalo.

    Pán kolega Brocka hovoril o tom, koľko je voľných pracovných miest, ja som presvedčený, že sú, a to sú určite všade, pretože štatistiky to jednoducho potvrdzujú, regióny alebo oblasti, kde je viacej voľných pracovných miest a kde je menej voľných pracovných miest, resp. niekde sú prakticky minimálne, akým spôsobom opäť pôsobiť, ak nám chýba regionálna politika, koncepcia regionálnej politiky na to, aby sa tieto pracovné miesta vytvárali. Opäť ideme, a prispôsobujeme sa teda týmto spôsobom tomu, čo tu je, opäť nevyrobíme tlak na to, aby sa vytvárala regionálna politika, ale prispôsobujeme sa, že trebárs z tej Rimavskej Soboty budú do tej Bratislavy alebo možno do Košíc dochádzať za pracovnými miestami. Na druhej strane si dovolím zase povedať, že aj v tej Bratislave či niekde inde, kde sú voľné pracovné miesta, sú tiež nezamestnaní, ktorí tú prácu neprijímajú. A opäť som pri tom prvom momente, pretože väčšinou tie pracovné príležitosti, ktoré sú dnes voľné, ktoré sa dávajú do ponuky práce, sú predovšetkým práce, ktoré sú veľmi nízko ohodnotené, opäť na úrovni minimálnej mzdy. To znamená, že my opäť týmito opatreniami tlačíme, aby sa približne na minimálne mzdy počet pracovných miest vlastne rozširoval.

    Je tu síce pekný pokus dať príležitosť niekomu pomôcť zo zaostalého alebo menej ekonomicky vyspelého regiónu a vytvoriť mu pracovné príležitosti alebo umožniť mu pracovať trebárs vo vyspelejšom regióne, ale na druhej strane zase je to určitým spôsobom diskriminačné, pretože ak niekto napr. bude cestovať 15 – 20 km kvôli 5 tisícom a niekto, dajme tomu, napr. kvôli 7 tisícom tam cestuje a ten niekto dostane 1 500 korún, opäť je to rozdiel.

    A tu teraz nastupuje ďalší moment, ktorý sme, predovšetkým Hnutie za demokratické Slovensko, veľmi často kritizovali, prečo sa upustilo od služby tzv. prepravy vo verejnom záujme. Ak budeme len určitej skupine zase dnes poskytovať finančné prostriedky na cestovné, ja si dovolím tvrdiť, že mnohí ďalší, napr. študenti, starší ľudia, chorí ľudia, sú v tomto prípade diskriminovaní. A to zasa vyvoláva určitú nerovnomernosť. A preto aj pri tomto návrhu, aj možno v súvislosti s problémom riešenia zamestnanosti opäť vyvstáva otázka, či sa nevrátiť k tej tendencii prepravy vo verejnom záujme, možno už v budúcich obdobiach, aby sa takýmto spôsobom vlastne pre všetkých občanov, ktorí chcú a môžu pracovať, vytvorili opäť jednaké príležitosti, pre všetkých študentov opäť vytvorili jednaké príležitosti, a nie aby sa išlo takým spôsobom, že niekomu áno, možno na určité obdobie, niekomu vôbec nie a dookola to takýmto spôsobom vytvárať.

    Takže aj z tohto pohľadu si myslím, že aj keď zámer je v tomto prípade ťah na nezamestnanosť, zároveň je tu ťah, ktorý ukazuje určité problémy, ktoré pretrvávajú a ktoré môžu spätne vyvolávať trebárs aj rozširovanie nezamestnanosti, pretože tí, o ktorých som hovoril, že, dajme tomu, za tých 7 tisíc korún dneska v nejakom okresnom meste robia, môžu si povedať, že tiež budú radšej nezamestnaní a budú čakať, kedy potom im niekto bude prispievať trebárs na túto cestu. Je to teda dôvod alebo sú tu možnosti v týchto návrhoch zákonov aj na to, aby sa špekulovalo, a to, žiaľ, aby sa špekulovalo tak na strane tých nezamestnaných, ako sa môže špekulovať aj strane tých, ktorí budú vytvárať alebo ktorí vytvárajú pracovné miesta, to znamená na strane zamestnávateľov.

    Chcem tým teda povedať, že nie je to jednoznačne čisté, nie je to jednoznačne spravodlivé, tieto riešenia, že predsa by sme mali spoločne hľadať cestu, ale predovšetkým vláda, predovšetkým vláda, znova to chcem zdôrazniť, predovšetkým vláda, ktorá sľubovala, že to pripraví, ktorá sľubovala, že to vyrieši, ktorá sľubovala, že predloží do parlamentu komplexný a dôrazný a dôsledný návrh na riešenie nezamestnanosti, ísť takouto cestou, a nie takýmito dielčími cestami alebo takýmito dielčími problémami.

    Toľko, vážené dámy a vážení páni, na zamyslenie sa k predloženým poslaneckým návrhom na riešenie nezamestnanosti pri ich snahe hľadania ako takého uplatnenia tých nezamestnaných, ktorí v súčasnom období možno chcú pracovať a ktorým možno niektoré podmienky, trebárs cestovné alebo niektoré iné, ktoré sú v návrhoch zákonoch riešené, nevyhovujú. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili 3 páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Palko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kalman vzniesol otázku, prečo s týmto návrhom KDH prichádza až teraz. Chcel by som ho poopraviť v tom zmysle, že poslanci za KDH predložili tieto návrhy zákonov už pred pol rokom v máji a nebolo to našou vinou, že tieto zákony boli odložené rozhodnutím Národnej rady na podstatne neskoršiu dobu na prerokovanie.

    Pán poslanec Kalman tiež hovoril, že boj proti nezamestnanosti by si žiadal komplexnejšie riešenie, komplexnejší prístup. Aj s tým môžem len vysloviť súhlas. A zároveň môžem podotknúť, že poslanci za KDH navrhovali aj iné systémové opatrenie, napr. navrhovali sme znížiť odvody zamestnávateľom z 38 na 29 %, a tým podstatne znížiť cenu pracovnej sily na trhu práce, a tým zvýšiť dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile a to sa rovná zníženiu nezamestnanosti. Zase nie našou vinou Národná rada tento návrh zákona neschválila. Mimochodom, poslanci za HZDS vtedy hlasovali spolu s nami.

    Chcel by som zdôrazniť, že tieto dve, i keď čiastkové, opatrenia majú jednu nespornú výhodu, a síce, že ony predstavujú nástroj na zníženie nezamestnanosti, ktorý má charakter samofinancovateľnosti. To znamená, nič to nestojí. Na každom zamestnanom, ktorý sa zamestná na základe jednej z tých noviel, zarobia všetci. Zarobí ten nový zamestnanec, bývalý nezamestnaný, zarobí zamestnávateľ a zarobí aj štát, a teda v podstate my všetci, pretože sa mu znížia náklady, ktoré vynakladal na sociálne dávky pre toho bývalého nezamestnaného.

  • Áno, chcel by som reagovať na vystúpenie pána kolegu Kalmana, pretože, či chceme alebo nechceme, skutočne v mnohom hovoril pravdu, hovoril realitu bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo opozície.

    Ja chcem oceniť aktivity, ktoré z dielne kresťanských demokratov idú, pretože toto nie sú prvé aktivity, tých aktivít bolo pomerne mnoho za tie 3 roky, čo sme spolu. Ale na druhej strane chcem zdôrazniť, že skutočne to svedčí, tak ako pán kolega Kalman povedal, že jednoducho tu chýba systémovosť, tu chýba koncepčnosť rezortu, tu chýba koncepčnosť vlády. Takže nemôžeme sa čudovať a, ja myslím, ani kritizovať poslancov. Naopak, poslancom treba poďakovať za to, že rozmýšľajú. Len škoda, že aj tá naša správa, ktorú sme tu mali v apríli o plnení programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti, upadla vlastne do zabudnutia. Tu odznela kopa dobrých myšlienok od vás z KDH, z opozície, vláda nezabrala. Dodnes sme nemali program národného rozvoja tu v parlamente, jednoducho dal sa dostratena. Tak sa potom nečudujme, že takto poslanci idú s takými návrhmi.

    Ja chcem len jedno upozorniť. Obávam sa, že nie je to celkom tak, kolegovia, ktorí predkladáte návrh, že by neboli finančné problémy. Upozorňujem na to – znižovať odvody do fondov. Ja som tiež za to, ale viac od nich pýtať to znamená dostávať sa postupne do vážnych problémov. Okrem toho ak by tieto problémy a náklady, ktoré sa tu navrhujú, ako pán Kalman povedal, išli zo štátneho rozpočtu so 100 %, zdvihnem ruku za tým. Ale ak by to mal znášať Národný úrad práce, upozorňujem, že budú vážne problémy.

    A pokiaľ ide o návrh pána poslanca Fica, ja nevidím dôvod , aby sme takýto návrh prijímali, pretože ak sa dobre na to pozrieme, 80 % jeho návrhov sa dá vyriešiť vnútorným predpisom Národného úradu práce. Nič nebráni, aby robili niektoré veci tak, aby sprísnili kontrolu nezamestnaných. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Trošku som v rozpakoch, lebo nezdá sa mi najšťastnejšie, že sme spojili rozpravu k trom zákonom, aj keď s tou istou témou, len každý rieši parciálne iný problém. Takže pokúsim sa len zareagovať. Na rozdiel od niektorých kolegov budem rád ak tlač 992 posunieme do ďalšieho čítania, pretože nie je to také jednoduché, naozaj musí byť zákonná norma, aby sme niektoré veci mohli vyriešiť, a schválime tento návrh zákona s tým, že starostovia a primátori sú pripravení tieto veci riešiť tak, ako tlač odporúča. A osobne budem za to, aby sme tento návrh zákona prijali. Len, samozrejme, rozpaky sú aj v tom, že akákoľvek iniciatíva poslanecká trošku sa bije s tým, pretože osobne považujem túto tému za výsostne exekutívnu a naozaj to systematické riešiť by mala prísť trochu odinakiaľ, pretože akýkoľvek dobrý nápad poslanecký môže naraziť na iný tu neriešený problém. Takže naozaj budem podporovať akékoľvek vylepšenie v tejto oblasti, ale naozaj mám pocit, že táto iniciatíva nepatrí do rúk poslancom. Všetko.

  • Pán poslanec Kalman, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Nakoniec, kolegovia, ktorí vystúpili v podstate potvrdili tú rozpornosť týchto predložených návrhov. Na jednej strane je tu snaha. Na druhej strane vyvoláva určité obavy z ďalších nejasností, resp. poukazovanie, že predovšetkým poslanci parlamentu suplujú činnosť vlády, ktorá by v tomto smere mala byť rozhodujúca, kompetentná, dôsledná, ktorá už dávno mala predložiť návrh opatrení rezortných, regionálnych a ja neviem ešte akých, ktoré by riešili otázku zamestnanosti alebo nezamestnanosti na Slovensku.

    Nemôžem súhlasiť celkom s pánom kolegom Palkom z toho pohľadu, že to nič nebude stáť, pretože predsa tie finančné zdroje sa budú presúvať. A na jednej strane aj samotné stanovisko ministerstva financií, ktoré je uvedené v príslušnom materiáli, hovorí o tom, že to finančné prostriedky určite bude stáť. Takže je to len opäť otázka, ak to stojí finančné prostriedky a bude ich to stáť, prečo nie tieto finančné prostriedky dať na aktívnu politiku práce, ktoré budú vytvárať trvalé pracovné miesta, a prečo len takýmito kozmetickými úpravami. To bola aj podstata môjho vystúpenia a nakoniec ste to potvrdili. Ďakujem.

  • Pýtam sa tu prítomných pánov poslancov a paní poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Tkáč, pán poslanec Halmeš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k týmto trom bodom ústne.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Tkáč, potom pán poslanec Halmeš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil v súvislosti s týmto vážnym bodom a aby som urobil určitú inventarizáciu, v ktorom mieste systému sa tento návrh nachádza.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že aj medzinárodné dokumenty o zamestnanosti, resp. o sprostredkovaní práce hovoria veľmi jasne, a to hneď v úvodných ustanoveniach, a pritom je to, možno povedať, v podstate výsledok svetovej aj európskej sociálnej a právnej kultúry, že systémy, ktoré sú v oblasti sprostredkovania práce, nie sú nemenné a že ich treba postaviť tak, aby boli vždy pružné, aby vždy zareagovali na zmeny, ktoré trh práce prináša.

    Preto si myslím, že treba naozaj seriózne sa postaviť k týmto návrhom, pretože nechcem teraz hovoriť len o tomto prerokúvanom bode, ale vôbec o koncepcii poslaneckých návrhov v oblasti zákona o zamestnanosti, pretože existuje určitý model, ktorý si myslím nie je naplnený. Ten model spočíva v tom, že samotná filozofia zákona, to znamená, jeho buď kogentnosť, obligatórnosť, alebo dispozitívnosť je postavená na tom, že, možno povedať, zákon stojí pred bránami úradov práce. Čo pod tým rozumie? Rozumie tým to, že tento zákon nie je absolútne kogentný z hľadiska rigorózneho kogentného ustanovenia na stanovenie povinností sprostredkovateľní práce.

    Nechcem teraz vynášať oblasti tvorby tohto zákona, ale taký bacil centralizmu sa prejavil aj v čase, keď sa ten zákon rodil, myslím napr. to, že boli snahy veľmi prísne a presne povedať, ja vám poviem príklad: „Rekvalifikácie na úradoch práce môžu byť maximálne 9 mesiacov.“ Keď takýto medziprodukt vyšiel, tak som sa pýtal tých ľudí, ktorých teraz si vážim, ktorí na tom zákone robia, aby sme si rozumeli, prečo tam ste dali 9 mesiacov. Nevedeli mi povedať prečo. V ďalšom čítaní na úrovni vedenia ministerstva už tam boli 2 roky a dnes tam nie je v podstatne nič, nie je lehota. A keď si úrad práce rozhodne, že budú rekvalifikovať dva a pol roka, tak je to ich plné právo. Chcem tým povedať, že celkové poňatie zákona je dispozitívne, to znamená, že naozaj treba, aby si tie zodpovedné orgány, ktoré tam sú, uvedomili, že tú dispozíciu majú.

    Dnes je zvláštny problém tejto právnej úpravy v tom, že rozhodovanie aj o finančných prostriedkoch, ale aj o aktívnych formách politiky trhu práce majú sociálni partneri spolu so zástupcami štátu. Nejde tam len o rozdeľovanie peňazí z hľadiska projektov alebo z hľadiska foriem pre aktívnu či pasívnu politiku, ale ide aj o organizovanie trhu práce. Chcem tým povedať, že existuje model, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má na určité obdobie stanoviť priority politiky trhu práce. A chcem sa spýtať každého do svedomia, aj sám seba, či ste mali šancu alebo či existuje aj zo strany ministerstva model, že každý občan a poslanec by to mal dupľom vedieť, poznať priority politiky trhu práce na rok 2001. Ja sa pýtam, či tieto priority politiky trhu práce, ktoré by mali mať určitý modelový charakter, poznajú sociálni partneri. Chcem tým povedať, že bol som zástanca organizovania tripartity v tejto oblasti, ale začínam strácať tento tripartitný model sám zo seba a naozaj začínam uvažovať nad tým, či netreba celý tento mechanizmus prehodnotiť a tripartitu naozaj z toho dať von.

    Chcem verejne vyzvať Konfederáciu odborových zväzov aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení rukou spoločnou a nerozdielnou, aby verejne vyhlásili, či môžu zdokumentovať z rokovaní svojich orgánov, kedy modelovali postup svojich ľudí v Predstavenstve Národného úradu práce, v správnych výboroch krajských úradoch práce a okresných úradov práce pre politiku trhu práce zo svojho pohľadu, kedy ich mali zvolaných, týchto funkcionárov, pretože oni majú obrovskú právomoc, dnes je obrat tohto fondu alebo Národného úradu práce skoro 12 mld. korún ročne. To sú obrovské peniaze, ešte za socializmu za 12 mil. korún vznikli, pokiaľ si pamätám, Východoslovenské železiarne.

    Chcem tým povedať, že otázkou je, či tieto prostriedky sa správne uplatňujú, či tam nevzniká výroba nových sociálnych strát, povedané slovami F. A. Hayeka, a či celý tento mechanizmus stojí za fajku dymu, chcem tým povedať aj to ďalej, že jednotlivé inštitúcie. A teraz nechcem ísť do detailov, ale otázky pracovných testov alebo otázky aj naozaj kontrolného systému, pretože je virtuálna realita, že desaťtisíce ľudí dnes pracujú načierno vraj, čo ak je pravda, tak je to totálne zlyhanie kontrolného, dozorného systému úradov práce, ale aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď to úradníci NÚP povedia, tak sa pýtam, čo tam robia ešte vôbec, ak hovoria, že 200 000 ľudí dnes, to je údaj z Národného úradu práce, pracuje načierno. A daňové úrady vraj tvrdia, že asi 160 000 ľudí pracuje načierno. Veď to je, preboha, obrovská výroba škôd. A nie je spoločnosť, štát, teraz už bez ohľadu na politiku. Nie sme schopní s tým pohnúť? Pýtam sa.

    Chcem tým povedať, a znovu sa vraciam aj k sociálnym partnerom, čo urobili pre to, aby tie kompetencie, ktoré v duchu tohto zákona sú, a nie je tam nič kogentné, využili, aby povedali jasne, či investovať do verejnoprospešných prác, či radšej investovať do stratových okresov, kde je absurdná už miera nezamestnanosti, alebo či nejsť do tých okresov, kde je aktivita, kde sú projekty, ktoré sú hodnototvorné, pretože máme veľa rečí o verejnoprospešných prácach a takisto sú pod tým istým stromom listy na ulici, ako boli minulý rok, ako boli predminulý rok, a máme verejnoprospešné práce, ani peniaze nie sú, ani ľudia sa nenaučili znovu pracovať, neobnovili si svoju manuálnu zručnosť ani vzťah k práci, ani obce to nevyužívali. A bol som mnohokrát svedkom, keď už o pol dvanástej dopoludnia boli krčmy plné zamestnancov vo verejnoprospešných prácach.

    Chcem tým povedať že: po prvé, kde sú priority politiky trhu práce, kto o nich vie a ako ony modelujú rozhodovanie samosprávnych orgánov úradu práce, po druhé, ako sociálni partneri pristupujú k svojim reprezentantom v týchto orgánoch, ako sú pochopené mnohé námety aj otázka pracovných testov a podobne. Ja to nechcem znevažovať, ale naozaj by som poprosil, aby som bol takto pochopený, ale otázka pracovného testu je materiál na rokovanie v grémiách generálneho riaditeľa Národného úradu práce. Je mi ľúto preto, že tento zákon to umožňuje. Chcem takéto námety povedať, že vytestujme si 3 okresy a urobme pracovné testy. A toto všetko dneska je aj dokonca vyzdrojované. A keď sa v tripartite dohodnú, že to absorbujú, akceptujú, tak na pracovné testy, na to netreba zákon. To si môže dneska generálny riaditeľ, a mal by, normálne dať na poradu svojho vedenia a urobiť si z toho s tripartitou potom poriadok. Chcem tým povedať, že tu chýba aj strednodobé plánovanie činností vo využívaní týchto prostriedkov. Chýbajú tu vyššie akcie, ako bol napr. Volkswagen v Nitre, ktorý bol cez zdroje Národného úradu práce vyzdrojovaný. A nešlo Volkswagenu o 130 mil. či 140 mil. korún v tom čase, ale bol tam multiplikačný efekt. A keby neboli tieto prostriedky, tak dnes to, čo je dnes multiplikačne v Nitre, v Púchove a neskôr bolo aj v Martine, už je v Španielsku alebo v Portugalsku, lebo to bola alternatíva, že to nepôjde k nám, ale pôjde to do Španielska alebo do Portugalska.

    Myslím si, že v tomto smere je už aj vecou Národnej rady sa tým zaoberať komplexne, pretože inštitúcie úradov práce sú dneska, aj keď sú tam zástupcovia štátu, inštitúciami Národnej rady, to si treba povedať, my schvaľujeme rozpočet, schvaľujeme funkcionárov Národného úradu práce v najvyššom rangu a nám, myslím tým Národnú radu, by sa malo aj predstavenstvo spovedať. Čiže bude tu potom aj otázka, aby aj výbor pre sociálne veci a bývanie zrejme sa spamätal viacej a začal sa tomu venovať. Ale všetky tie námety, ktoré sú tu dnes, by naozaj mali byť posúdené už komplexne, pretože to nie je materiál vlády, ani nie je to už len zodpovednosť vlády, aj keď, samozrejme, politicky sa do vlády dobre bije, lebo vláda zodpovedá za všetko. Ale z hľadiska rozhodovania o veľkom balíku finančných prostriedkov tento model, ktorý zákon predvídal, podľa mojej mienky sa nenaplní. Nenaplnil sa ten rytmus aktívnej aj pasívnej politiky trhu práce a politiky zamestnanosti. Existujú dokumenty o štátnej politike zamestnanosti a podobne.

    Nechcem teraz hovoriť o hospodárskej politike, o hospodárskom raste a jeho vplyve na percento nezamestnaných alebo zamestnaných, chcem hovoriť o tom, aké možnosti má priamo ten model, ktorý dneska je, lebo tu sa v podstate tieto námety naozaj stretávajú, sú naozaj námety. Netreba ich zahlušiť a hlasovať proti nim, ale treba si uvedomiť, že ony pôsobia v určitom systéme.

    Urobili sme aj v Národnej rade, a to je už aj na margo koalície, urobili ste viaceré chyby pri tomto zásahu do zákona o zamestnanosti od roku 1998. Najväčšiu chybu vo vzťahu k vládnej koalícii vidím v tom, že sa tam zahlušili zárodky poistného princípu, ktorý sme zavádzali v tomto zákone. Myslím tým práve presne to, že ten poistný princíp znamená, že ja sa naozaj poisťujem ako občan alebo ako zamestnávateľ pre prípad, že stratím prácu a že sa mi to poistenie vráti, pozitívne sa mi vráti, to znamená, presne podľa logického princípu bratskej pokladnice kto platí, koľko platí, kedy platí a komu platí. A podľa toho sa mi to má spätne vrátiť potom späť buď vo vyššom hmotnom zabezpečení, alebo vo vyššej šanci tú prácu dostať a tým pádom...

  • Hlasy z pléna.

  • Alebo zľavu, áno, na poistnom, bonus. To sú presne tieto mechanizmy, ktoré v tom poistnom systéme sú, ale, žiaľ, tých 20 %, 18 % ruší aj poistný princíp, ktorý v týchto právnych predpisoch je.

    Na záver by som len chcel povedať jedno, že naozaj chýba tu aktivita Národného úradu práce, chýba tu aktivita sociálnych partnerov, lebo oni majú 33 % zodpovednosti, vážení, to si jasne povedzme, nielen zástupcovia štátu v týchto modeloch tripartitných, ale aj sociálni partneri.

    Ak s prepáčením Konfederácia odborových zväzov je schopná dať do svojich požiadaviek na jedno z prvých miest znižovanie daňového zaťaženia, čo je podľa mojej mienky 125. položka v prioritách odborov všade, normálnych odborov všade vo svete, a keď si to zoberiete od našej vlády aj cez túto vládu, aj od roku 1993, toto je obrovský hit konfederácie – znížiť daňové zaťaženie. Preboha, veď tu sú niektoré mechanizmy úplne iné. Aká je tu filozofia kolektívneho tarifného vyjednávania napr.? Pozná ju niekto? Ja osobne nie. Presadzujú niektoré požiadavky aj vo vzťahu k zamestnávateľom? Sú tu priority, ktoré si stanovujú aj zamestnávatelia ako jedna tretina, reprezentatívni zamestnávatelia – jedna tretina tohto poriadku v zákone o zamestnanosti? Viete o nich? Ja osobne nie.

    Chcem tým povedať, že tieto námety sú pozoruhodné, že treba si jasne uvedomiť, že kontrolná funkcia parlamentu by mala byť aj v širšom zmysle slova, pretože ak ten zákon nie je kogentný a vytvára priestor pre sociálnych partnerov a pre manažment úradov práce, tak my máme právo kontrolovať, prečo nie sú tvoriví, prečo nie sú invenční a prečo tento priestor sa nevyužíva.

    A vraciam sa s tým, k tomu, čo som začal. Som dospel k určitému vývoju sám v sebe, že treba, aby sme sa vrátili aj k medzinárodným dokumentom a zvážili, či tripartitný mechanizmus v tomto modeli je efektívny, je rentabilný, skôr sociálne a ekonomicky rentabilný, či netreba tento model začať skúmať a hľadať iné riešenia, pretože sociálne partnerstvo v tomto smere považujem za vážne zlyhanie občianskej spoločnosti v tejto krajine, vrátane pôsobenia za našej vlády, vrátane pôsobenia tejto vládnej koalície, vnímam to absolútne bez politiky a bez politického dresu, lebo sme v tomto smere všetci na jednej lodi.

    Prosil by som, keby ste si tieto veci dali do hlavy v čase, keď sa bude hlasovať o týchto námetoch, ktoré tu sú v súvislosti s týmito tromi námetmi, ale či nie je tu aj povinnosť, aj zodpovednosť naozaj si raz urobiť jednu rozpravu špeciálne k týmto otázkam filozofie, trhu práce, politiky zamestnanosti, pretože časť zodpovednosti spadá na vládnu koalíciu za hospodársku politiku, ale je tu aj kontinuálny vývoj od roku 1990, za chvíľu tu bude nová parlamentná zostava, odovzdávame štafetu novej parlamentnej generácii a novej vláde a v tomto smere tento parlament ešte by mal za tých 9 mesiacov sa k týmto zásadným otázkam vrátiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo päť pánov poslancov a jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kalman.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som doplniť vystúpenie pána poslanca Tkáča v tej časti, kde hovoril o úlohe odborov a o úlohe zamestnávateľov ako sociálnych partnerov. Pozrite sa, nedávno sme prerokúvali návrh zákona o regionálnom rozvoji, ak si spomínate, a ja mám odložené vyjadrenia jednotlivých sociálnych partnerov, ktorí dvomi riadkami napísali, že nemajú pripomienky. To je pekné, že nemajú pripomienky, ale že by vyšli s vlastnou iniciatívou, pokiaľ ide o zamestnanosť jednotlivých regiónov, s vlastnými nápadmi, ako to riešiť, tak to sa tam nedočítate. V tomto musím súhlasiť s mojím predrečníkom pánom poslancom Tkáčom. Preto poslanci prichádzajú z dielčími návrhmi a snažia sa zlepšiť situáciu na trhu práce.

    Ja som sa zaoberala návrhmi pána poslanca Brocku. A musím povedať, že v tejto situácii, aj keď je to proti všetkým poistným princípom, o ktorých hovoril aj pán poslanec Tkáč, hovorím najmä o príspevku na cestovné, je možné o tomto návrhu uvažovať.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Fica, obávam sa, že tam ten návrh nemôžeme podporiť z dôvodov, o ktorých hovoril aj pán poslanec Kalman, aj pán poslanec Tkáč. Je to vecou Národného úradu práce, jeho kontrolných mechanizmov, a nie samostatného zákona alebo novely zákona.

    A ešte jednu poznámku na záver, pokiaľ ide o príspevok na zamestnanosť zo štátneho rozpočtu pre absolventov škôl. Prosím vás, miesto toho, aby sme tlačili na ministerstvo školstva, roky sa rozpráva o reforme školského systému. Čiže najprv z našich daní naše deti vyštudujú a potom my im ešte raz z našich daní budeme platiť príspevok na to, aby sa zamestnali, a ešte raz z nášho poistného, príp. z Národného úradu práce ďalší príspevok na rekvalifikáciu. Ja si myslím, že ten postup by mal byť úplne opačný, malo sa začať s razantnou reformou školského systému, ktorá by sa prispôsobila trhu práce. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi pár reakcií na slová môjho predrečníka pána poslanca Tkáča. To, že je práca načierno tak masívna, je samozrejmé. Má na tom svoj podiel ako vláda, tak samotný úrad práce, pretože keď prídete v dnešnej dobe na úrad práce, tak tí ľudia, ktorí tam pracujú, vám nemajú čo ponúknuť. Dá sa povedať, že úrady práce fungujú skôr ako poštári, ktorí rozdávajú podporu v nezamestnanosti.

    A to, že v parlamente sa poslanci snažia takýmito novelami vlastne riešiť tú katastrofálnu nezamestnanosť, tiež považujem za obrovskú chybu vlády, pretože vláda by minimálne mala zbierať tieto podnety, ktoré dosť často, hlavne z opozície ktoré sme tu predkladali, neprešli. A mala by sa snažiť dávať ich dohromady a hľadať riešenia v tej podstate, v ktorej je to potrebné.

    To, že vláda a sociálni partneri sklamali, je fakt, ktorý, bohužiaľ, bude treba v budúcnosti riešiť, a prikláňam sa možno aj k tomu názoru, ktorý tu pán poslanec Tkáč povedal, že by sa úplne zrušili tieto inštitúcie, čo sa týka zasahovania do týchto problémov, lebo žiadna jednotretinová účasť v riešení tejto katastrofálnej nezamestnanosti sa nezaznamenala.

    A chcem povedať, že nie je žiadny rozvoj, čo sa týka riešenia nezamestnanosti, skôr je tu stagnácia a využívanie toho, čo sa vyrobilo v dávnej minulosti. Čiže sa žije z podstaty a to, čo bude, až sa všetky zdroje vyčerpajú, to znamená obrovské problémy, obrovskú biedu a len oči pre plač, to ostane nám všetkým. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pána poslanca Tkáča považujem za odborníka v oblasti sociálnej politiky, a preto som si so záujmom vypočul jeho diskusný príspevok. K návrhom KDH na zníženie nezamestnanosti sa vyjadroval veľmi opatrne, ale predsa len som dešifroval toto jeho vyjadrenie ako podporu voči našim návrhom zákonov. A za to sa mu chcem v mene poslancov za KDH touto cestou poďakovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa vyjadriť k tej pasáži z vystúpenia pána poslanca Tkáča, kde hovoril o vysokej čiernej nezamestnanosti, ja ju ešte raz opakujem, vysokej čiernej nezamestnanosti, pretože 200 000 z celkového počtu okolo 500 000 nezamestnaných je skutočne alarmujúce číslo. Ja som ešte v máji tohto roku v diskusnej relácii Sito pri debate s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny upozornil na tieto problémy, žiaľ, bol som vtedy elegantne nejako zironizovaný, že strieľam od pása ako pištoľník, že tá čierna nezamestnanosť je maximálne 30 000 a podobne. Dostal som vtedy po tej relácii množstvo anonymných listov, vulgárnych, kde mi aj nadávali za to, že som navrhol riešenie formou určitej dennej kontroly, kde sa nemyslela každodenná kontrola, ale určitá forma kontroly. A to sú možno aj zárodky tých námetov, ktoré tu vidíme dnes. A ja si myslím, že skutočne touto problematikou sa treba zaoberať, pretože je to podstatná časť tejto nezamestnanosti. A popri zefektívnení aktívnej politiky zamestnanosti, popri ďalších investíciách, ktoré budú sledovať vznik nových pracovných miest, treba sa nám zamerať aj na určitý systém kontroly tých nezamestnaných tzv. čiernych. Nemyslím nás teraz ako poslancov, ale celkove nás všetkých, ktorí v tejto sfére robíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel iba jedno nedorozumenie vysvetliť, ktoré pravdepodobne nie je celkom vysvetlené ani pre pána poslanca Tkáča, ani pre pani poslankyňu Keltošovú. Po prerokovaní návrhu zákona, ktorý má zaviesť pracovné testy, prebehol celý rad rokovaní s Národným úradom práce. Národný úrad práce oficiálne podporuje tento návrh zákona a tvrdí, že je príspevkom do zavedenia poriadku, pokiaľ ide o evidenciu nezamestnaných. Takže ak to vyhovuje tej inštitúcii, ktorá to má realizovať, dokonca samotný Národný úrad práce priniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré prednesie jeden z pánov poslancov v rozprave, ideme na trošku iný režim, ako možno bolo pôvodne navrhované. A myslím si, že to vyhovuje predstave, ako vytlačiť z evidencie nezamestnaných tých, ktorí zneužívajú tento systém. Pravdepodobne táto informácia nebola ešte známa pánovi poslancovi Tkáčovi, lebo po rokovaní výboru, na ktorom som bol, išlo o rokovanie gestorského výboru, naozaj príslušní pracovníci a vedenie Národného úradu práce sedelo s ďalšími ľuďmi k tomuto návrhu a povedali, že je to zákon, ktorý môže zohrať určitú úlohu v navodení poriadku v evidencii nezamestnaných. Takže prosím pána poslanca Tkáča aj ďalších ľudí, ktorí sa naozaj vyznajú v tejto problematike, aby zobrali túto informáciu na vedomie a aby teda rešpektovali aj vôľu Národného úradu práce, ktorý hovorí, že tento zákon môže byť. Ďakujem pekne.

  • Chcem sa dotknúť tej časti, kde bolo hovorené poslancom kolegom Vojtom Tkáčom o kontrole, o absencii kontroly zo strany kompetentných orgánov štátnej správy. A to sa netýka len vo vzťahu k čiernej práci, ale aj vo vzťahu k ochranným pracovným prostriedkom, ale aj predovšetkým vo vzťahu k otázkam ceny práce. Všetci vieme veľmi dobre, že je množstvo prípadov, keď sa pracuje za minimálnu mzdu a ďalej sa dáva cash. A keď som hovoril aj ja vo svojom vystúpení, že určitý pokrok v tomto smere vidím aj v týchto návrhoch, aj na druhej strane znova chcem zdôrazniť, že trebárs tento moment, tieto návrhy konzervujú v tom smere, že opäť tlačia na nízku cenu práce, tlačia na cenu práce okolo minimálnej mzdy.

    Bol by som nerád, keby sme asi mali tendenciu presunúť zodpovednosť momentálne za vysokú nezamestnanosť na odbory. A už vonkoncom nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán kolega Šepták, či vôbec majú alebo nemajú v tomto smere pôsobiť. Naopak, mali by sme sa zamyslieť nad tým, keď poslanci Hnutia za demokratické Slovensko poukazovali pri prijímaní zákona o tripartite, že tento návrh nie je účinný, že je formálny a že je viac-menej len prevzatím dovtedajšieho rokovacieho poriadku a štatútu, ktorý v tom čase pôsobil, nič nového nepriniesol. Žiaľ, odbory sa vtedy uspokojili s týmto konštatovaním a s týmto prijatím zákona a dnes samy na to doplácajú aj svojou nečinnosťou aj s tým, že dnes v odboroch, žiaľ, je situácia taká, že niektoré odborové zväzy prežívajú a viacej sa starajú o prežitie než o zamestnancov jednotliví funkcionári, jednotlivé odborové orgány. Aj preto mi chýba správne aj v tomto smere väčší dôraz a väčšia aktivita vykonávania tých právomocí, ktoré odbory trebárs majú aj v oblasti čiernej práce, aj v oblasti nízkej ceny práce, aj v oblasti OBP a podobne. Ale nebol by som rád, keby sme zhodili celú robotu dnes len na odbory.

  • Pán poslanec Tkáč, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja chcem pred zátvorkou tejto faktickej poznámky povedať, že budem hlasovať pozitívne za všetky návrhy, ktoré sú tu. Vážení, ja uvidím, čo to spraví, ja neviem, z hľadiska toho, či to Národný úrad práce absorbuje dobre.

    Chcem sa ale vrátiť k tej inej myšlienke a to je tá, že naozaj je nevyhnutné sa k tomu celému problému zamestnanosti, nezamest-nanosti stretnúť. Bol som viac chorý začiatkom roku 1994 či roku 1995. A v tom čase, si spomínam, nemecký Bundestag asi tri a pol dňa prerokúval len otázku zamestnanosti, nezamestnanosti. Ich problém bol analogický, pretože krajiny bývalej Nemeckej demokratickej republiky dneska majú zhruba percento nezamestnanosti skoro ako Slovensko, veľké mestá – Drážďany, Lipsko a pod. – dokonca okolo 30 % a zhruba 180 mld. mariek vraj plynie do východných krajín Nemecka ako prostriedok na vyrovnávku. Chcem tým povedať, že my nemáme takého silného bývalého brata, ale že treba, aby sme aspoň niekoľko dní spoločne aj s vládou alebo so sociálnymi partnermi venovali pozornosť týmto otázkam, pretože naozaj začína tu problém inflácie poslaneckých návrhov – ja ich nekritizujem, chvalabohu, sú a poďme o tom diskutovať –, ale že tu chýba komplexný pohľad na celú vec a naozaj flexibilita v právnej úprave, v inštitucionálnej úprave, vo financovaní celej sociálnej sféry a podobne. Takže toto bola moja myšlienka a budem hlasovať za tieto návrhy, ale naozaj chcel by som upozorniť na to, že nemeckou cestou je výhodné ísť, pretože práve aj takýto prístup je dneska výsledkom toho, že Nemci vedia znižovať nezamestnanosť, vedia to robiť aj Francúzi, ich model je tiež pozoruhodný, a že netreba zotrvať na tom, že sa tomu venovať nebudeme.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Halmeš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení páni predkladatelia – viacerí, a jediný pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, skôr ako prednesiem už naznačený pozmeňujúci návrh k návrhu pána poslanca Roberta Fica, tak k jeho novele zákona o zamestnanosti, dovoľte aspoň veľmi stručný všeobecný úvod, ktorý rámcuje pozadie všetkých troch noviel zákona o zamestnanosti, ktoré boli predložené.

    My sme sa dosť komplexne problematike nezamestnanosti venovali v tejto snemovni, myslím, že to bolo v apríli alebo marci tohto roka, bolo to na základe nášho podnetu, aj za účasti časti vlády, predovšetkým rezortného ministra. Už vtedy sme urobili hlbokú analýzu problematiky z hľadiska analýzy zdrojov a príčin takej vysokej nezamestnanosti, aká je na Slovensku, ale aj naznačili východiská, na ktoré vláda mala reagovať na svojom zasadnutí v apríli. A vtedy, treba to otvorene povedať, sa vláda podľa môjho poznania, alebo podľa analýzy záverov, ktoré urobila, nie dostatočným spôsobom venovala prijatiu takých opatrení, ktoré by boli adekvátnou reakciou na analýzu parlamentu a naznačené riešenia. Vo vláde sa sústredili hlavne na problematiku čiernej práce. A s polročným odstupom možno povedať, že ani tam sa nepodarilo dosiahnuť stav, ktorý by bol potrebný. Aj toto je, ako to unisono zaznieva v parlamente, jedna z príčin, prečo poslanci viacerých strán prichádzajú s novelami zákonov, ktoré, treba to priznať, naozaj nie sú úplne systémovým prvkom v zákone o zamestnanosti, ale sú odpoveďou na túto situáciu. Nemôžeme čeliť takmer 20-percentnej nezamestnanosti ako poslanci bez toho, že by sme okrem upozorňovania vlády neprichádzali aj s iniciatívou. To je ten všeobecný rámec. Ak sa hľadá príčina zlej nálady v slovenskej spoločnosti, tak vysoká miera nezamestnanosti a obavy zo straty zamestnania pre veľa ľudí sú naozaj významným zdrojom tejto zlej nálady.

    Len niekoľkými vetami poviem, k akým záverom sme vlastne dospeli, že kde sú príčiny takejto nezamestnanosti, a hneď sa dostanem k pozmeňujúcemu návrhu.

    Predovšetkým možno konštatovať, že naša ekonomika nemá rovnovážny charakter, že sa počas tranzície ekonomiky a počas privatizácie nepodarilo odstrániť tento nerovnovážny stav. Bývalá nadzamestnanosť, vysoká prácnosť a nízka produktivita práce sa teraz prejavuje zvyšovaním produktivity práce, to je síce správna odpoveď, ale súčasne je sprevádzaná stratou pracovných pozícií. Ak by ekonomika mala tvoriť nové pracovné miesta a súčasne zvyšovať produktivitu práce, tak by musel hrubý domáci produkt dosiahnuť rast minimálne 3,5 – 4 %. Potom by sa tieto pozitívne ukazovatele premietli do rastu produktívnych a efektívnych nových pracovných miest. To sa zatiaľ nestalo, aj keď treba povedať, že pozitívny príklad napr. v priemysle je, keď vlani pri dvojcifernom raste produktivity práce, v závere roka vznikali nové pracovné miesta, aj keď len v rozsahu asi 0,2 %, ale aj to tvorilo asi 5 000 až 7 000 nových pracovných miest, produktívnych pracovných miest, čo je ten želaný stav.

    Ďalším mimoriadnym faktorom pre Slovensko, široko-ďaleko nevídaným pri pohľade aj na východ a aj na západ od našej krajiny je náš špecifický demografický faktor, ktorý predstavuje väčší nárast pracovných síl, ktoré prichádzajú na trh práce, v porovnaní s tými, ktorí z trhu práce odchádzajú. To znamená, že ekonomika by mala tvoriť nielen taký počet pracovných miest na zachovanie rovnovážneho stavu, ako tvorí, ale musela by ho znásobiť, aby dokázala akceptovať ten zvyšujúci sa prílev pracovných síl. Tento stav je, pochopiteľne, prechodný, dá sa vypočítať na veľa rokov dopredu a už vieme, že prílev nových pracovných síl po tých silných populačných ročníkoch spred 18, 20 a 25 rokov bude klesať.

    Už sa tu hovorilo o regionálnych rozdieloch, nízkej mobilite pracovnej sily a na to práve reaguje aj návrh predkladateľov z Kresťanskodemokratického hnutia, že drahé cestovné je jedným z faktorov, okrem mnohých iných napr. našej národnej povahy a identifikácie sa s vlastným domovom, ťažké opúšťanie rodiny, ktoré spôsobujú nižšiu mobilitu pracovnej sily. A na to je táto legislatívna odpoveď, ktorú ja budem určite podporovať. Bolo by, samozrejme, lepšie, keby bola previazaná s niektorými ďalšími opatreniami, ktoré by komplexná novela zákona o zamestnanosti mala obsahovať. A ja predpokladám, že taká novela je aj pripravená, ale nie je v parlamente.

    Vysoké odvodové zaťaženie pracovnej sily, neadekvátna príprava budúcich pracovných síl v školskom systéme, ktorá nedostatočne pripravuje na skutočné potreby trhu práce, teda nepružný školský systém a už toľko opakovaná čierna práca, ktorá je produktom šedej ekonomiky, sú ďalšími faktormi, ktoré zrejme aj pána poslanca Fica, ale aj ďalších predkladateľov viedli k tomu, aby predkladali tieto čiastočné novely zákona o zamestnanosti. To sú širšie súvislosti, ktoré tvoria rámec týchto návrhov, ale aj návrhov, ktoré sme neschválili do druhého čítania a ktoré skončili vo výboroch alebo v prvom čítaní a ktoré naši kolegovia z KDH predložili a ktoré mali výrazne komplexnejší charakter.

    Jedným z motívov, ktorý predkladatelia naznačili a predovšetkým pán poslanec Fico pri svojej novele zákona, je znížiť zneužívanie sociálneho systému, ktorý spočíva v súčasnom poberaní sociálnej dávky a v nedostatočnom prejavení záujmu o prácu alebo v nevyvíjaní dostatočnej aktivity pri hľadaní práce.

    Áno, pán poslanec Tkáč už naznačil, že za určitých podmienok už súčasný zákon o zamestnanosti umožňuje zo strany úradov práce a príslušných zodpovedných pracovníkov, ale aj celej manažérskej činnosti úradov práce pritvrdiť požiadavky na pripravenosť nezamestnaných byť k dispozícii úradu práce a podriadiť sa tým úkonom, ktoré úrad práce v rámci aktívnej politiky trhu práce alebo iných foriem má k dispozícii. Mnohokrát aj z objektívnych dôvodov, pretože pri 500-tisícovej nezamestnanosti je počet nezamestnaných na jedného sprostred-kovateľa taký obrovský, naozaj niekedy zostáva sprostredkovateľovi byť len vypočítateľom dávok pre nezamestnaného, a už vonkoncom nemôže ísť o individuálny prístup k nezamestnaným. Ale súčasne treba povedať, že súčasný stav na úradoch práce z hľadiska zdrojov, ktoré sú k dispozícii, sa výrazným spôsobom pozitívne mení, na rozdiel od prvých rokov vládnutia tejto vlády.

    Kým len nedávno Národný úrad práce zápasil s rovnováhou svojich financií, keď zostávali zdroje sotva na pasívnu politiku zamestnanosti, teda na vyplácanie podpory, tak už v budúcom roku má pripravených podľa predpokladov okolo 3,9 mld. korún na aktívne opatrenia na trhu práce. To je, prosím, pán poslanec Tkáč a pani poslankyňa Keltošová, suma, ktorá sa rovná zdrojom, ktoré ste za vášho obdobia používali na trhu práce v závere vášho vládnutia, resp. sa približuje tejto sume, použitej na aktívne opatrenia.

  • Hlasy z pléna.

  • Približuje sa, teda nie je presne taká istá. Táto suma umožňuje, aj ak schválime tieto novely, ale aj pri súčasnom platnom zákone o zamestnanosti, individualizovať prístup k jednotlivcom a umožniť využiť tie možnosti, ktoré či už novela alebo doterajší zákon poskytuje.

    To je, myslím si, všeobecný úvod k tomu, aby som mohol predniesť konkrétny pozmeňujúci návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    K bodu 1. V navrhovanom znení v § 9 ods. 1 navrhujem vypustiť slová „navrhovať a“, zároveň v § 16 ods. 2 doplniť písmeno zb) nasledovného znenia: „vypracúvať a predkladať predstavenstvu návrhy zásad pracovného testu“. Neviem, či návrh už je alebo bude o chvíľku písomne k dispozícii, či mám tie zdôvodnenia celé čítať, ale aspoň ich naznačím. Tu sa uloží o. i., a to tu bolo tiež už spomínané, aby generálne riaditeľstvo predkladalo predstavenstvu návrh zásad pracovného testu, ktorého definícia je pripravená v nasledovnom obsahu: „Pracovným testom na účely tohto zákona je overenie záujmu a posúdenie osobných predpokladov evidovaného nezamestnaného na obnovenie, udržanie alebo získanie pracovných návykov za podmienok ustanovených týmto zákonom. Pracovný test sa uskutočňuje, ak nemožno uplatniť iné nástroje aktívnej politiky trhu práce.“

    K bodu 4. Uvedené znenie navrhujeme vypustiť.

    K bodu 5. Písmeno g) navrhujeme preformulovať nasledovným spôsobom: „neospravedlnená neúčasť na pracovnom teste“. Toto znenie konkrétnejšie špecifikuje druh nespolupráce s úradom práce.

    K bodu 6. Odsek 2 navrhujeme preformulovať nasledovne: „Evidovaný nezamestnaný,“ a to je dôležitá zmena oproti návrhu Roberta Fica, „ktorému uplynula podporná doba podľa § 51 alebo nevznikol nárok na podporu nezamestnanosti, je povinný na návrh okresného úradu práce absolvovať pracovný test.“ Tam je principiálny rozdiel oproti pôvodnému návrhu, pretože poslanec Fico pôvodne navrhoval, aby každý, ktorému skončila podporná doba v nezamestnanosti, poberanie podpory, povinne absolvoval pracovný test.

    Jeden z argumentov pre túto zmenu, ktorý navrhovateľ prijal, je aj ten, že toto ustanovenie by sa vzťahovalo podľa predbežného odhadu na takmer 700 tisíc ľudí, okrem tých, možno 350 tisíc alebo 400 tisíc, ktorí sú teraz v evidencii a ktorých by sa to dotýkalo, ktorí už nepoberajú podporu, tak pri pohybe, ktorý je na úrade práce, tak, samozrejme, by vznikla potreba okolo 700 tisíc – 750 tisíc pracovných testov, čo je príliš náročné, ale aj nie reálne, aby boli vytvorené dostatočne kvalitné podmienky na ich vykonanie. Takže úrad práce výberovým spôsobom, pri akútnej potrebe podľa individuálneho poznania, určí nezamest-naného, ktorý sa podrobí pracovnému testu.

    V odseku 4 navrhujeme znenie poslednej vety upraviť ako samostatný odsek nasledovného znenia: „Na zabezpečenie prác spojených s výkonom pracovného testu môže okresný úrad práce s obcou alebo obcami uzatvoriť dohodu o vytvorení dohodnutého verejnoprospešného pracovného miesta podľa § 91.“ To je kvôli prehľadnosti v zákone. To by bolo označené ako odsek 5 samostatným odsekom.

    Odsek 5 a 6 navrhujeme vypustiť, pretože tento predmetný návrh má väzbu...

  • Hlasy z pléna.

  • Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu, pán poslanec, ... predkladá nové navrhované znenie odseku 2. Znenie odsekov 5 a 6 sa primerane premietne do zásad pracovného textu, ktoré bude schvaľovať predstavenstvo Národného úradu práce.

    Odsek 14 navrhujeme vypustiť. „Podrobnosti vykonávania pracovného testu v medziach zákona budú súčasťou zásad pracovného testu, ktoré bude schvaľovať predstavenstvo Národného úradu práce, a navrhované ustanovenie sa preto javí ako nadbytočné,“ to je text nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám, na ktorom je, myslím, 17 alebo 18 či 19 podpisov poslancov z viacerých poslaneckých klubov. Prosím vás po zvážení a bližšom zoznámení sa s týmto pozmeňujúcim návrhom o jeho podporu.

    V prípade, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený, tak vás aj veľmi prosím o podporu celého návrhu zákona, o dôvodoch už hovorili viacerí predrečníci. A, samozrejme, ja osobne podporujem aj návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Brocka. Už sme o tom hovorili tiež. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci a dve panie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kalman.

    Pán poslanec Fico.

  • Chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Halmešovi za prácu, ktorú vykonal na príprave týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú naozaj odkonzultované aj s pracovníkmi Národného úradu práce. Súhlasím s tým, že celoplošne zákonom uložiť povinnosť realizovať pracovné testy by asi nebolo možné, a preto nech je na Národnom úrade práce, aby rozhodol, pri ktorých kategóriách nezamestnaných bude táto povinnosť uložená.

    Chcel by som ešte využiť vystúpenie pána poslanca Halmeša aj na poznámku, ktorá sa týka, či je možné, aby Národný úrad práce ukladal pracovné testy bez existencie zákona. Je to možné, ale len vtedy, pokiaľ by pracovný test obsahoval možno iba nejaké povinnosti o čomsi informovať alebo možno niekam prísť. Ale ak chceme v rámci pracovného testu uložiť povinnosť odpracovať niekoľko hodín neplatenej práce, takýto pracovný test musí mať zákonný rámec.

    Naviac, chcem povedať, že drobné práce na prospech obce sme zaviedli do novelizácie ústavy, je to čl. 18 ods. 2 písm. e), s tým, že je možné takéto práce považovať za povolené, za práce, ktoré neporušujú zákaz nútených a povinných prác.

    Som presvedčený, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Halmeš naozaj dostáva celý návrh zákona do podoby, ktorá je zlučiteľná aj s predstavami Národného úradu práce, aj s Ústavou Slovenskej republiky, a preto by som naozaj privítal, keby po schválení týchto pozmeňujúcich návrhov prešiel aj celý návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keď sledujem toto, čo sa teraz deje v parlamente, prišiel mi na um román Franza Kafku „Zámok“, kde zememerač hľadá ten zámok, kde bol najatý alebo teda objednaný na niektoré práce, a zámku ani vládcov toho zámku nebolo nikde. Je mi ľúto, ale mne pod tým zámkom dnes vychádza najavo pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. A je mi ľúto, že tu nesedí, pretože je to problém, ktorý zasahuje do jeho funkcie, a nielen ako ministra, člena vlády, ale zároveň ako predsedu Predstavenstva Národného úradu práce. A takéto tri návrhy, ktoré dosť podstatne ovplyvnia činnosť Národného úradu práce, by mali byť v centre pozornosti predsedu predstavenstva. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka, na margo pracovných testov. Áno, ono je možné ich realizovať. Ja hovorím, budem hlasovať, Robert, za tento návrh, aby bolo jasné, ale chcem povedať, tak trochu možno aj na podporu tejto myšlienky v rozpore s tým, čo som povedal doteraz, že Japonci hovoria jedno, že ak niekto je klientom úradu práce, tak ho možno považovať za zamestnanca úradu práce, kvázi zamestnanca. A oni ho normálne sťahujú na vykonávanie určitých prác pre potreby úradu práce. A videl som to na vlastné oči, ako nezamestnaní Japonci sedia a robia agendu, robia niektoré archívne veci, robia úradnícke úkony v prospech japonského úradu práce.

    Posledná poznámka. Budeme robiť rozpočet Národného úradu práce o niekoľko týždňov. Bolo by dobré, keby sme sa na niečo pozreli. A to je to, čo hovoril pán poslanec Halmeš. Teraz nechcem ísť do politiky, ale ste kritizovali, keď ste boli v opozícii mnohí, že moloch krajský úrad práce je. Aký moloch je dnes Národný úrad práce? A porovnajme, koľko zamestnancov má Národný úrad práce dnes a koľko mal v októbri 1998. Možno by sme sa čudovali.

  • Ďakujem. Presne v tomto duchu som chcela doplniť vystúpenie pána poslanca Halmeša, keď sme hovorili o zrušení alebo nezrušení krajských úradov práce, o úlohách, ktoré majú zo zákona, lebo ja som tento zákon predkladala do parlamentu, keď som bola ministerkou, kde krajské úrady boli vytypované ako riadiace koordinačné pracoviská pre ten-ktorý región, ktoré mali byť nad okresmi a dokonca mali koordinovať spoluprácu jednotlivých prihraničných okresov aj čo do počtu pracovníkov, aj čo do počtu, povedzme, sprostredkovateľov, ktorí mohli byť detašovaní a v tých najkritickejších okresoch takpovediac zapožičaní pre potreby iných úradov práce. To sa nestalo.

    A môžem doplniť, pán poslanec Halmeš, keď ste hovorili o tom, koľko sa dávalo za nášho volebného obdobia na aktívnu a na pasívnu politiku zamestnanosti, len jeden údaj. Mám pred sebou návrh rozpočtu Národného úradu práce na budúci rok. Prosím pekne, Národný úrad práce, a to je na potvrdenie slov pána poslanca Tkáča, navrhuje zvýšiť správny fond o 200 mil. korún. Preto si myslím, že aj táto požiadavka je namieste, aby nám predložil pán minister v jednej osobe aj predseda správnej rady nárast počtu pracovníkov Národného úradu práce od generálneho riaditeľstva cez krajské úrady práce až po okresné úrady práce a ako vyriešil spôsob detašovania pracovníkov, čo sľuboval na začiatku volebného obdobia, do tých okresov a regiónov, kde nezamestnanosť prekračuje 20-percentnú hranicu minimálne, pretože len tak aby som zdvihla ruku za ďalších 200 mil. korún a aby sme ešte pri tom saturovali potreby Národného úradu práce z poistného, ktoré platíme do Národného úradu práce, tak to už sa mi zdá príliš tuhá káva. Ďakujem.

  • Trvalo, opakovane a tvrdohlavo sa opakujú úvahy o cestách za prácou ľudí. Máte preskúmané, akým spôsobom fungujú Železnice Slovenskej republiky, tí, ktorí sa o tom vyjadrujete, že vláda neplní zákonný záväzok voči Železniciam a neplní platby za výkon vo verejnom záujme? Železnice doplácajú zase ďalej tým, že zase neplatia do sociálneho a zdravotného fondu príslušné finančné čiastky. Ak ste si mohli vypočuť nedávno vystúpenie generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, ten konštatoval, že prevažná väčšina vlakov v podstate jazdí prázdna, pretože pre zamestnancov používanie Železníc do zamestnania je tak drahé, že im je lacnejšie ostať doma nezamestnanými. Hypotézy o cestách za prácou treba výraznou mierou korigovať, pretože sa tu šermuje a máva tvrdeniami, ktoré už dávno-pradávno neplatia, aspoň za tejto koaličnej zostavy.

    Tešenie sa z toho, ako uvádzal pán poslanec Halmeš, že nám rastie produktivita práce, je tešenie sa dosť morbídne. Tých podnikov, ktoré svoju prevádzku a výrobu stále zachovávajú, je stále menej a menej. V konečnom dôsledku produktivita práce bude super vysoká za stavu, že skoro všetci budú nezamestnaní, pretože bude pracovať a bude v prevádzke pravdepodobne jeden jediný podnik.

    Čo sa týka produktivity práce. Započítavajú sa do toho aj verejnoprospešné práce? To sa kde nachádza? Sú to zamestnaní či nezamestnaní, pracujú či nepracujú? Takže o čom si tuná klameme oči s ohľadom na tešenie sa nad výškou produktivity práce a nad jej trvalým rastom?

  • Ďakujem za slovo. Keď sme v apríli v tejto snemovni prerokovali politiku zamestnanosti, vlastne nezamest-nanosti, tak som sa dosť obšírne vyjadrila aj k regionálnym rozdielom v nezamestnanosti, takisto aj k mobilite pracovnej sily. Takže naschvál som sa neprihlásila teraz do diskusie, ale vtedy som svoje vystúpenie zakončila s tým, že čakáme na veľkú novelu zákona o zamestnanosti. To bol apríl. Teraz je november a, žiaľbohu, tú veľkú novelu na stole nemáme ani teraz, takže poslanci musia prichádzať s týmito dielčími zákonmi. Musím vám povedať a priznať sa, že nie som rada, že sa toto stáva. Ja nehovorím, že suplujeme vládu, pretože je tu možnosť každého poslanca predkladať novelu zákona.

    Predbehol ma síce pán poslanec Tkáč, ale ja sa prikláňam k tomu, že vláda síce dala nesúhlasné stanovisko k týmto trom zákonom, ale takisto mi tu chýba jednak predseda Predstavenstva Národného úradu práce a jednak rezortný minister. Čakala by som, že by sa vyjadril k týmto trom zákonom.

    A na dôvažok nie som rada, pán poslanec Halmeš, že ste tieto pozmeňujúce návrhy predložili teraz, pretože vo výbore pre sociálne veci a bývanie bola na to aj časová možnosť, aby sa to stalo, a mohli by sme sa k tomu myslím si, kvalifikovanejšie vyjadriť, jednak členovia výboru a jednak aj pracovníci legislatívy. A myslím si, že to by dosť prispelo k tomu, aby ten zákon bol lepší a mohol by sa vylepšiť.

    Ja osobne som v rozpakoch, ale momentálne za tieto novely nebudem hlasovať kvôli tomu, že riešia nezamestnanosť síce, čo je potrebné, a pri takomto percente, ale neriešia celú koncepciu. A budem hlasovať za veľkú novelu a čakám, kedy vláda tú veľkú novelu zákona o zamestnanosti predloží. Ďakujem pekne.

  • Ak bude, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Kalman.

  • Ak som dobre rozumel pána kolegu Halmeša, hovoril, že budeme prekvapení, pretože vláda pripravuje na budúci rok 3,9 mld. na aktívnu politiku zamestnanosti. Ja si kladiem otázku, prečo to nebolo tak doposiaľ a či skutočne potom to nie je zase len taký predvolebný ťah, niečo podobné, ako som naznačoval aj ja pri mojom úvodnom vystúpení.

    A, pán kolega Halmeš a pani kolegyne a kolegovia, ak pán kolega Halmeš hovoril o 500-tisícovej armáde nezamestnaných, ona je vyššia. A prognostici nezávislých inštitúcií predpokladajú, žiaľ, že v januári a vo februári bude opäť nezamestnanosť na Slovensku okolo 560-tisícová až 570-tisícová. To znamená, že to je katastrofálny stav. A to je výsledok toho, na čo permanentne poukazujem, akým spôsobom sa riadi ekonomika, akým spôsobom sa riadi práca na Slovensku, a preto aj to, čo teraz povedala pani kolegyňa Sárközy v súvislosti s očakávaním veľkej novely o nezamestnanosti, aj z tohto pohľadu, my sme mali také stanovisko, ako som vyjadroval vo svojom vystúpení, aj z tohto pohľadu také sklamanie, ale predovšetkým taká tvrdá realita, na ktorú doplácajú naši občania.

  • Pán poslanec Halmeš, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Možno len poďakovať za obohatenie môjho vystúpenia, naozaj tu zazneli cenné poznámky.

    K tým konkrétnym poznámkam pána poslanca Hofbauera, pani Sárközy a pána Kalmana poviem po jednej vete.

    Pán poslanec Hofbauer, mzda ľudí zaradených na verejno-prospešné práce sa ráta do priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda ju vlastne znižuje. To znamená, že adekvátnym spôsobom sa bude preratúvať aj ten ukazovateľ, na ktorý ste sa pýtali.

    Pani Sárközy, vo výbore pre sociálne veci práve na základe tej diskusie, ktorá tam bola, a to kritickej diskusie, aj zo strany opozície, aj koalície, vznikla potreba pokúsiť sa zachrániť to podstatné, čo je v zákone. Bolo treba urobiť pre to veľa krokov a to bol jeden zo záverov, prejednať to s kompetentnými odborníkmi, spresniť niektoré formulácie a urobiť jednu zásadnú zmenu. O tej som hovoril. Naozaj to bola teda aj reakcia na prerokovanie vo výbore. Potešil by som sa, keby ste to podporili aj so svojimi kolegami, napriek tomu, že ste v rozpakoch.

    Pán poslanec Kalman, nehovoril som o vláde, hovoril som o Národnom úrade práce, teda to sú iné zdroje, nie zo štátneho rozpočtu, ale z verejnoprávnej inštitúcie v sume 3,9 mld. Nemyslím si, že by to bol predvolebný ťah, aj keď to tak vyzerá, ale je to výsledok stabilizácie financií na úrade práce. A je to aj výsledkom zákona, ktorý sme pred možno rokom a pol prijali, keď sme skrátili podpornú dobu pre nezamestnaných, výšku podpory a dĺžku jej poberania. Tým pádom viac peňazí zostáva na aktívne opatrenia na trhu práce. Takže úrad práce si to teraz už môže dovoliť a dúfam, že to bude trvalý stav zlepšenia financií v tejto verejnoprávnej inštitúcii. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Halmeš.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko niektorí z predkladateľov.

    Najprv pán poslanec Fico, po ňom pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ja mám iba jednu prosbu na poslancov Národnej rady, pretože v súvislosti s návrhom zákona, ktorý zavádza pracovné testy, budeme absolvovať osobitnú procedúru hlasovania. Gestorský výbor navrhuje vrátiť návrh zákona na dopracovanie, ale v čase, keď gestorský výbor prijímal toto uznesenie, nebolo ešte známe, že Národný úrad práce rokuje, dáva návrhy. A tie nakoniec boli prednesené pánom poslancom Halmešom. Preto len prosím tých pánov poslancov, ktorí riadia z odbornej stránky veci vo svojich kluboch, aby zobrali do úvahy, že ak chceme tento návrh zákona podporiť, musíme najskôr hlasovať negatívne o návrhu, ktorý prednesie vzhľadom na závery výboru pán spoločný spravodajca, aby sme potom mohli pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch a o návrhu zákona ako o celku. Prosím len, aby ste zobrali toto na úvahu. Opakujem ešte raz, všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Halmeš, sú návrhmi Národného úradu práce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, milí kolegovia, ja som rád, že pri tých dvoch poslaneckých návrhoch skupiny poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie vznikla taká podnetná diskusia, najmä vďaka vystúpeniu poslanca Tkáča, ale aj poslanca Halmeša. A je mi len ľúto, že tu neboli členovia vlády, tí teda, ktorí by sa iste mnohému priučili a ktorí by získali mnohé podnety k tomu, ako je možné bojovať s takým problémom, akým je nezamestnanosť.

    Ale ja by som predsa len zareagoval aj konkrétne na vystúpenie kolegu Kalmana keďže on vyslovil aj niekoľko pochybností pri týchto našich návrhoch. A chcel by som ich istým spôsobom dať na pravú mieru.

    Po prvé, tá všeobecná otázka prečo až teraz. Už kolega Palko na to reagoval. Pamätáte si, aj kolegyňa Sárközy to pripomenula, že v apríli tohto roka sme veľmi intenzívne, viac ako teraz diskutovali o probléme nezamestnanosti a prichádzali sme s konkrétnymi návrhmi, ale nielen v apríli, pred rokom v lete, keď bola mimoriadna schôdza Národnej rady, a sme schvaľovali presun peňazí zo sociálnych dávok na verejno-prospešné práce. Vtedy to opatrenie a z našej iniciatívy spoločnej poslaneckej znamenalo zníženie nezamestnanosti o 3 %. Ale aj predtým my sme ako súčasť vládnej koalície prednášali podnety členom vlády a vláde, ako je možné bojovať s nezamestnanosťou a ju znížiť, napr. podporou výstavby nájomných bytov. Samozrejme, keď sa tieto návrhy nestretali s primeranou a pozitívnou odozvou, tak prichádzame so súborom návrhov vlastných, poslaneckých, a keďže si uvedomujeme aj zodpovednosť Národnej rady za tento problém, no a keď máme pocit, že vláda v tejto oblasti nepostupuje dostatočne razantne, tak chceme tomu pomôcť s podporou poslancov nielen z vládnej koalície, ale aj opozície. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pán Kalman hovoril, že je to nespravodlivé voči tomu, kto za 7-tisícový plat chodí do zamestnania, a niekto za 5-tisícový, a ešte bude mať preplácané cestovné náklady. No, pán Kalman, my toto opatrenie schvaľujeme na isté obmedzené časové obdobie. Ak tu bude nezamestnanosť 10 % alebo nižšia, tak sám budem hlasovať za zrušenie takéhoto opatrenia. Ale v tejto chvíli, keď musíme riešiť problém tých, ktorí sú vylúčení z trhu práce, tak musíme prijímať aj opatrenia, ktoré sa pre niekoho zdajú byť istou nevýhodou.

    Spomeniem analógie. No tak polovičný cestovný lístok majú deti do 6 rokov, no a keď už má niekto 6 rokov a 2 dni, polovičný lístok už nemá. No iste poviete, že to nie je rovnaký prístup. No proste my sme prijali takýto postup, že zvýhodňujeme deti do 6 rokov a majú takúto zľavu. Alebo iný príklad spomeniem, prídavky na deti. Tak ten, kto prekročí istú hranicu a stratí na ne nárok povie, no tak ja som poškodzovaný. A dokonca niektorí by nedbali, ako zarábať menej, aby znovu dostávali prídavky na deti. No to je ale zvrátený postup. Predsa my podporujeme isté skupiny, sme ich jasne definovali. A to, keď sa niekto dostane z tej skupiny, predsa nie je žiadna krivda. Naopak, ak ten človek bude ohrozený a znovu bude bez príjmu alebo bude sociálne odkázaný, tak má nárok na sociálnu dávku. To ako keby ste vy povedali, že niekto dostáva stále sociálne dávky a vy nie. No tak ale keď budete sociálne odkázaný, aj vy ich budete dostávať. Čiže je to cielene na túto skupinu, ktorá je 12 mesiacov bez práce a je naozaj v horšej situácii ako ktokoľvek z nás. A chceme týmto spôsobom im vyjsť v ústrety, lebo sú vylúčení z trhu práce a nie sú na rovnakej štartovacej pozícii ako iní uchádzači o zamestnanie, ako tí, ktorí poberajú podporu, majú odstupné platy a neviem čo ešte iné alebo príp. zamestnanie, ktoré si môžu dokonca vyberať.

    Tretia poznámka, možno záverečná. Ja zopakujem, lebo spomenul to aj kolega Mesiarik, že keby to nemalo dopad na štátny rozpočet, vy ste sa dokonca, pán Kalman, odvolávali na stanovisko ministerstva financií, naše návrhy nemajú dopad, teda majú pozitívny. To znamená, znamenajú prínos, nie výdavky. A to teraz opakujem. Ak sa na uvoľnených 11 500 pracovných miest dostanú tí absolventi alebo dlhodobo nezamestnaní, tak to bude 11 500 krát 12 mesiacov krát 1 500 korún, to je maximálne, kto bude dochádzať s nákladmi 1 000 korún, tak tomu sa menej preplatí, tak to bude 200 mil. korún, 200 mil. korún výdavok úradu práce. Ale títo zamestnaní, tých 11 500 zamestnaných ľudí, dneska z 80 % sú poberateľmi sociálnych dávok. A rátajte so mnou, keby som rátal 100 %, 11 500 krát 12 mesiacov, a maximálna sociálna dávka je 3 500, je 480 mil. Čiže my vydávame 200 mil., ale tu usporíme 480 mil. Na poistných odvodoch za ten rok na tých 11 500 nezamestnaných štát platí 70 mil. poistné odvody, čiže 70 mil. poistné odvody, úspora na sociálnych dávkach je 550 mil. A my vynaložíme 200 mil. Tak koľko sme ušetrili? 350 mil. v štátnom rozpočte. Čiže aký negatívny dopad? Pozitívny.

    Teraz ďalšie opatrenie. A to je opatrenie, nespomíname kvantifikáciu toho dopadu, že budeme uhrádzať 3 mesiace náklady na mzdu a poistné absolventom, lebo teraz som povedal, že predpokladám, že by sa všetci zamestnali v tomto prvom variante, to znamená, že by sa im uhrádzali náklady na cestovné, tak sú zamestnaní, ale odpustiť na 5 mesiacov poistné odvody, a teraz pozorne počúvajte o úspore na poistných odvodoch, ak by to 1 % využilo, to znamená 25 000 teraz nezamestnaných, na poistných odvodoch je to úspora štátu 144 mil., na sociálnych dávkach, a teraz hovorím nie 3 500, nech rátame, že poberajú v priemere 2 000 korún mesačne, je to úspora 600 mil. Čiže pri 1 % novo zamestnaných je to úspora 744 mil. korún. A poistné odvody, keby všetkých tých 25 tisíc bolo zamestnaných za minimálnu mzdu, minimálna mzda, tá 4 400 spred 1. októbra znamená plus 40 korún naviac pre poisťovne za každého novo zamestnaného, to znamená, aj poisťovne dostanú viac ako doteraz. Zjednodušene možno, ale veľmi plasticky ukazujem, že z prijatia týchto návrhov naozaj nehrozia ani vyššie výdavky štátneho rozpočtu, ale práve naopak. A nehovoril som o tom, že títo ľudia keď budú zamestnaní, tak budú platiť dane zo svojho príjmu.

    Som veľmi rád, tí, ktorí vystúpili na podporu tých návrhov, a, samozrejme, od tých, ktorí nevystúpili, očakávam, že nás rovnako podporia. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, len k rozprave, návrhy na hlasovanie dáme potom neskôr.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, stručne chcem zareagovať k rozprave, ktorá tu odznela k trom predloženým návrhom zákona o zamestnanosti.

    Je skutočne len na škodu, že tak dôležitá otázka sa rieši týmto spôsobom, že sú tu predkladané iniciatívy poslancov, že sa to nerieši komplexnejšie. Je to škoda.

    Samozrejme, pokiaľ sa týka aj tých aktivít, ktoré tu boli predložené, predkladateľ pán poslanec Brocka, vieme, že to ide v rámci projektu veľký tresk, že ono sa to, áno, aj politicky nakoniec je to...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale my vieme, o čom to je.

    Odznela tu diskusia. K trom návrhom zákonov vystúpili traja v rozprave a zaznelo 18 faktických poznámok. Ja si myslím, že niektoré problémy sa tu opakovali. Na poslaneckých iniciatívach alebo návrhoch troška vadí to, že ony nezohľadňujú niektoré súvislosti, pretože riešia iba čiastkové problémy, pokiaľ sa týka celého balíka problémov, ktoré sú obsahom zákona č. 387/1996 Z. z.

    Musím zareagovať na to, čo tu zaznelo. Myslím teraz konkrétne na návrh, ktorý by mal riešiť určitým spôsobom záujem o zamestnanie tým, že by sa mesačne prispievalo na cestovné vo výške 1 500 korún, ako je to navrhnuté. V praxi to môže spôsobiť niektoré problémy. Poviem takýto príklad, samozrejme, že prvý z dvoch z obce doteraz pracoval aj napriek tomu, že náklady na cestovné boli, aké boli, chodil riadne do fabriky, staral sa, pracoval a ten druhý doteraz čakal, že niekto príde s takýmto návrhom a teraz dostane 1 500 korún, tak teraz sa zamestná, pretože je mu to zohľadnené. Samozrejme, hovorím, že to je na zváženie, či je to tak spravodlivé. Ale sú to návrhy.

    Ja len chcem vysloviť ešte jeden svoj názor. Môj kolega z nášho výboru, tentokrát gestorského, pán Halmeš, dúfam, že sa nepohnevá, ale skutočne aj mňa troška zamrzelo, že mal si tam priestor na našom gestorskom výbore. Isteže je tu pripomienka, lebo k tomu, čo tu zaznelo, že až teraz z Národného úradu práce dali podklady a tak ďalej a že až teraz sa mohlo k tomu vyjadriť vo forme pozmeňujúceho návrhu, ja si myslím, že aj vtedy, keď sa to prerokovalo v gestorskom výbore, existoval Národný úrad práce, existovali títo ľudia, ktorí zodpovedajú za túto oblasť, bolo by lepšie, tak ako aj pani Sárközy povedala, prerokovať to v našom gestorskom výbore.

  • Hlasy z pléna.

  • No ja som Rusnák, takže, prepáčte, ja som to povedal takto, Sárközy, keď hovoríš. Taká je moja pripomienka k tomu, že mohli sme tento problém riešiť v našom gestorskom výbore. Ja, isteže, predložím potom na záver, keď budeme hlasovať, tie návrhy, ktoré gestorský výbor prijal. Všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, páni poslanci.

    Prerušujem rokovanie o týchto návrhoch zákonov. Hlasovať budeme neskôr.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1092 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1092a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

    Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vymedziť novým spôsobom povahu služobného bytu, pretože podľa súčasnej právnej úpravy sú služobnými bytmi vo vzťahu k bytom obstarávaným zo štátnych prostriedkov iba byty určené na bývanie policajtov a vojakov z povolania, ktoré sa nachádzajú v priestoroch vyhradených pre ozbrojené zbory, resp. vo vojenskom priestore, pričom tieto priestory nie sú právne vymedzené.

    Návrh tohto zákona bol prerokovaný v určených výboroch, ktoré k nemu uplatnili dve pripomienky legislatívnotechnického charakteru. Tieto sú uvedené v spoločnej správe a ja ich odporúčam akceptovať.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené odporúčam, aby ste predložený návrh zákona prerokovali a po rozprave s ním vyjadrili súhlas. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (tlač 1092) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1211 zo dňa 10. júla 2001 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení...

  • Pán poslanec, prepáčte, preruším vás na chvíľku.

    Dovoľte mi, aby som privítal na balkóne pána ministra obrany Holandského kráľovstva. Vitajte, pán minister, v slovenskom parlamente.

  • Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte ďalej.

  • ... a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, myslím, že ich nemusím čítať, sú uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, tak o bode 1, ako aj o bode 2, a tieto schváliť.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku návrh zákona ako celok schváliť. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nebol nikto prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Nasledujúcim bodom programu je

    správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 1044 a spoločnú správu výborov ako tlač 1044a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Materiál pozostáva z vlastnej správy a s prílohy. Vlastná správa je vnútorne štruktúrovaná do 7 kapitol, ktoré rekapitulujú plnenie základných cieľov Komplexného programu boja so zločinnosťou. Súčasťou vlastnej správy je i výber zo štatistických údajov, ktoré poskytujú plastickejší obraz o dosiahnutých výsledkoch. V prílohe materiálu je konkretizované plnenie jednotlivých úloh zainteresovanými subjektmi. V jednotlivých kapitolách prílohy bolo snahou, úsilím spracovateľa podrobnejšie rekapitulovať plnenie úloh v jednotlivých oblastiach tak, ako boli vytýčené v Komplexnom programe boja so zločinnosťou.

    Dôležitou časťou prílohy je kapitola venovaná oblasti spolupráce a súčinnosti, pričom práve aktivity spojené s účasťou v medzinárodných projektoch a v pracovných skupinách významne umocňujú integračné snahy Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Prostredníctvom zapojenia sa do činnosti v medzinárodných projektoch a v pracovných skupinách získavajú zástupcovia najmä rezortu vnútra dôležité know-how z oblasti budovania moderných pracovísk na boj s organizovaným zločinom, z oblasti vzdelávania špecialistov na odhaľovanie rôznych foriem organizovaného zločinu a z oblasti využívania modernej techniky pri odhaľovaní organizovanej trestnej činnosti.

    Zvýšená pozornosť je venovaná aj prevencii trestnej činnosti a metódam zvyšovania dôveryhodnosti Policajného zboru v širokej občianskej verejnosti.

    Správa poskytuje širší pohľad na dosiahnuté výsledky v boji so zločinnosťou. Jej súčasťou sú kvantitatívne štatistické ukazovatele.

    V prílohe je vyšpecifikované plnenie úloh boja so zločinnosťou stanovených v Komplexnom programe. Tieto sú rozdelené do 6 dominujúcich oblastí. Ide o oblasť legislatívy, inštitucionálnu oblasť, oblasť materiálno-technického zabezpečenia, oblasť personálneho zabezpečenia, oblasť spolupráce a súčinnosti a oblasť koordinácie.

    Možno konštatovať, že v roku 2000 boli naďalej plnené zásadné úlohy, ktoré smerujú k naplneniu cieľov Komplexného programu. Nepriaznivá finančná situácia rozpočtových organizácií negatívne ovplyvnila aj v roku 2000 plnenie úloh, avšak objektívna potreba boja so zločinnosťou aktivizovala kompetentných pracovníkov prijímať racionálne a optimálne opatrenia a rozhodnutia. Taktiež boli zainteresovanými subjektmi vytvárané predpoklady na úspešné plnenie ďalších úloh v nasledujúcom období.

    Správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou bola predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorá ju uznesením č. 402 zo dňa 9. mája tohto roku prijala s pripomienkami. Pripomienky prijaté na rokovaní vlády, boli do materiálu zapracované, materiál bol prerokovaný v príslušnom výbore, ktorému bol pridelený.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vás tento materiál zaujal a že ho po rozprave prijmete na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby podal správu o výsledku prero-kovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať informáciu o výsledku prerokovania správy.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1163 pridelil správu o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil výbor pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch, ako i návrh uznesenia Národnej rady.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie správu neprerokoval. Ostatné výbory Národnej rady uvedenú správu prerokovali v stanovenom termíne, zobrali ju na vedomie a odporúčajú Národnej rade vziať uvedenú správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade prijať návrh uznesenia, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Kačic. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, predložený materiál – správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou – je výsmechom súčasného vedenia ministerstva vnútra ministrovi vnútra ako osobe a tým, že je predkladaný aj do Národnej rady Slovenskej republiky, je výsmechom aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Na Slovensku sa veselo kradne aj podpláca a zdá sa, že kompetentných to netrápi. Netrápi ich to o to viac, že po voľbách v roku 1998 chystali sa nastoliť poriadok v našom štáte. Ako bublina spľasli výroky Mikuláša Dzurindu o tom, že si osobne posvieti na najväčšie kriminálne živly. Bývalý minister vnútra nás dlhé mesiace držal v napätí a sľubmi o rozprášení mafie, o tom, ako slovenská mafia je riadená ukrajinskou mafiou a podobne. Aj napriek tomu, že niektoré veci sa nikde na svete nikdy nepodarí vyšetriť, na Slovensku sme zaznamenali svetové prvenstvo. Po prvej politickej vražde na Slovensku, vražde Jána Duckého, údajného vraha odviezlo spred väznice diplomatické vozidlo. Terajšia vládna koalícia sa snažila označiť pred parlamentnými voľbami za kriminálnika takmer každého, kto sa čo len pozdravil s predsedom HZDS-Ľudová strana Vladimírom Mečiarom. Dnes nemajú dôkazy na obhájenie svojich tvrdení. Očierňovali teda nevinných ľudí len preto, že názorovo politicky neboli na správnej strane. Vymýšľali ste si a klamali ste celý národ, ak nie, prečo držíte v anonymite tzv. korunného svedka v prípade zavlečenia Michala Kováča alebo vrahov Róberta Remiáša.

    Padá vám jedna kauza za druhou. Špecializovaný tím skončil svoju prácu fiaskom. Bubliny ako zmarené referendum, zavlečenie, Rezešovo tunelovanie, Mečiarove odmeny či Žiakova sabotáž sa ukázali v pravom svetle. Nešlo o nič iné, iba o šikanovanie, ohováranie, kriminalizovanie a hlavne zastrašovanie. Všetci vieme, že výbušniny v Elektre neboli použité z nevyhnutnosti, ale iba preto, aby napáchali čo najviac škody a aby naplnili slová Jána Čarnogurského – naučme ich báť sa. Nenaučili ste nás to, iba ste sa zosmiešnili, uplietli ste na seba bič, pretože také flagrantné zneužite právomoci verejného činiteľa môže byť kedykoľvek a právom trestne stíhané, najmä v čase, keď šírenie strachu za použitia zbraní a výbušnín celý svet označuje za terorizmus. Ale Božie mlyny melú pomaly, ale spravodlivo. Dnes je obvinený z podvodu syn ministra slovenskej vlády Jána Č. Exprezidenta Prezídia Policajného zboru Jána Piptu povýšite do generálskej hodnosti, následne odvoláte z funkcie a na záver obviníte zo zneužitia právomoci. Jeden poslanec vládnej koalície je obvinený z podvodu, druhý za chvíľu sa bude musieť zodpovedať zo zneužitia právomoci pri odpredaji budovy v prospech KDH.

    Čerešničkou na šľahačke je podozrenie dvoch členov špecializovaného vyšetrovacieho tímu z prekročenia svojich právomocí, na ktoré ich naviedol ich šéf Jozef Šátek, verejnosti už dobre známy. Kauzu vojny policajtov začalo vyšetrovanie inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá sa zaoberala konaním zástupcu riaditeľa Sekcie vyšetrovania Jozefa Šáteka, teraz keď na ňu doplatili, tak Ladislav Pittner, ktorý v čase ministrovania tak dával pozor na opozíciu, že ani nezbadal ako mu unikali kontakty a informácie vo vlastnom rezorte a ešte dnes nechápe, čo sa vlastne stalo, ako aj bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor, exšéf inšpekcie Anton Rázga a dnes aj trestne stíhaný exprezident Policajného zboru Ján Pipta, sa dozvedáme, že vo veci aj naďalej koná, potom ako na generálneho prokurátora Milana Hanzela podal Šátek podnet na začatie trestného stíhania a polícia ho vrátila ako neopodstatnený, akoby kompetentní nevedeli čo ďalej robiť.

    V prípade Šáteka, ktorý je zároveň šéfom odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, je však zrejme viac otáznikov ako len to, čo inšpekcia naďalej zisťuje. Vraj ide len o to, či nasadením odpočúvania došlo k ohrozeniu štátneho tajomstva. Rozhodnúť má o tom Národný bezpečnostný úrad, ktorý sa hneď po svojom zriadení preslávi zverejnením bývalej činnosti jeho predstaviteľov, ŠtB. Ján Pipta dnes hovorí o Šátekovom odbore na Novosvetskej ulici, že majú bujnú fantáziu. Sú to však tie isté osoby, ktoré rozbiehali vyšetrovanie Vladimíra Mečiara, Rudolfa Žiaka, Gustáva Krajčiho či Ivana Lexu.

    Keď už aj Ján Pipta prišiel na to, že Šátekovi odborníci majú bujnú fantáziu, sa tohto vyšetrovania nepridŕža len minister spravodlivosti, ale aj generálny prokurátor, ktorý chce proti zrušeniu obvinenia protestovať na Najvyššom súde. Generálny prokurátor zároveň dozoruje vyšetrovanie Šáteka. Z 8 podozrení 2 spisy inšpekcia odložila a len jeden odovzdala na disciplinárne prerokovanie, čo nie je ktovieaký trest. Možno preto predpokladať, že ani zo zvyšných 5 podozrení sa zrejme veľa nevyrieši.

    Vo vojne policajtov je opäť niečo nové, keď sa konečne ozvala Generálna prokuratúra a vrátila inšpekcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prípad, v ktorom inšpekcia navrhovala len disciplinárne opatrenia. Generálna prokuratúra si totiž myslí, že dvaja vyšetrovatelia z odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Mali sa ho dopustiť vypočúvaním svedka na území Rakúska. Na tento skutok upozornil Ladislav Pittner, ktorý však tvrdil, že sa to dialo vďaka šéfovi odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefovi Šátekovi. Ten mal dať k dispozícii Romanovi Kvasnicovi, advokátovi vymáhajúcemu dlžoby VSŽ, dvoch vyšetrovateľov. No a dnes sú títo dvaja vyšetrovatelia rozhodnutím Generálnej prokuratúry trestne stíhaní, Jozef Šátek nie. Jeho nadriadený riaditeľ Úradu vyšetrovania Anton Kulich potvrdil, že Šátek môže byť z funkcie odvolaný, ak na to budú splnené zákonné dôvody. K takým patrí aj to, keby bol trestne stíhaný. Lenže Generálna prokuratúra rozhodla iba o trestnom stíhaní dvoch vyšetrovateľov, ktorí poslúchli svojho nadriadeného. Mimochodom, ide o človeka, ktorý bude zrejme v budúcnosti braný na zodpovednosť aj v kauze násilného vniknutia do domu Vladimíra Mečiara pomocou výbušniny. Ako vieme, stíhanie lídra opozície v nezmyselnom obvinení vyplatenia odmien členom vlády zastavila prokuratúra.

    Riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry Ivan Segeš potvrdil, že nariadenie odposluchu Romana Kvasnicu bolo v súlade so zákonom. A práve v čase legálneho odpočúvania tohto advokáta mu telefonoval Šátek, pričom sa ešte ďalej skúma, či týmito telefonátmi Šátek neporušil zákon a nevyzradil v nich štátne tajomstvo. Šátek 6. septembra tvrdil, že odpočúvanie Romana Kvasnicu bolo nezákonné. Dnes Generálna prokuratúra potvrdila opak. Aj keď priamo nerozhodla o stíhaní Šáteka, zdá sa, že sa kruh okolo neho uzatvára. Bude zrušený jeho odbor?

    Celú vojnu policajtov, ktorá vyplavila množstvo odvolaných generálov z funkcií a rôznych porušení zákona, odštartovalo odpo-čúvanie Romana Kvasnicu, ktorému telefonoval Jozef Šátek ohľadom provízie za predaj VSŽ firme U. S. Steel, za ktorú vraj vznikla televízia bývalého hovorcu predsedu vlády.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, všetci slušní policajti, ktorých je na Slovensku drvivá väčšina, ktorí dodržujú policajnú prísahu, ako aj zákon o Policajnom zbore, sú zmätení z toho, čo sa deje v špičke Policajného zboru. Dokedy sa nevyrieši a neskončí spravodlivá vojna policajtov, je aj správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou len úbohou teóriou. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Jedna faktická poznámka k vášmu vystúpeniu – pán poslanec Cuper. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Cuper má slovo.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kačicovi, že položil niekoľko opätovne, zdôrazňujem, niekoľko otázok pánovi ministrovi tu prítomnému vnútra Slovenskej republiky pánovi Šimkovi, na ktoré pán Šimko stále dlhuje odpoveď aj mne ohľadom mojej interpelácie. A teraz vznikla, pán minister, ideálna šanca, pretože pán generálny prokurátor niektoré materiály odtajnil, ktoré vám umožňujú mne dať odpoveď na moju interpeláciu, pretože dodnes som sa jej nedočkal. Vaši poradcovia, ktorí vám písali túto vyhýbavú odpoveď na moju interpeláciu, ktorá došla niekoľko dní po zákonom stanovenej lehote, jednoducho sa vyhli odpovediam na moje otázky. Práve naopak, sa snažili zahrať tu do autu poukazovaním na to, že ja politizujem niektoré kauzy. Realita ale je taká, pán minister, že TA 3, ktorá vznikla za tých 40 mil. dolárov, ktoré mali ísť na účet tohto štátu a mali byť použité ako dane a prerozdelenie občanom tohto štátu, tam nedošli. A vy chránite teraz už osoby, ktoré jednoducho vedeli o tom a mali umožniť začať trestné stíhanie voči osobám, ktoré to spôsobili. Takže, pán minister, bolo by načase, aby ste povedali pravdu, aby ste občanom tohto štátu oznámili, že kto ich obral o 40 mil. dolárov, ktoré mali byť použité na iné účely ako na vytvorenie SDKÚ-sackej televízie TA 3.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu. Áno. Nech sa páči.

  • Chcem len, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne zareagovať.

    Pán poslanec Kačic, ja si vás vážim a myslím si, že nie je potrebné, aby ste sa v podstate zahadzovali čítaním takého klbka eštebáckych nezmyslov, aké ste vy prečítali, pretože keby sme išli od jedného tvrdenia za druhým a začali to postupne odvíjať, tak zistíte koľko poloprávd, neprávd a lží v tej správe, ktorú ste prečítali, je. Jednoducho tá správa nebola ani správou, ktorá by reagovala vlastne na to, čo je predmetom rokovania. Vôbec by som sa tým nemusel zaoberať.

    Nepochybne aj vy, pán poslanec Cuper, viete, že existuje nejaké rozdelenie právomocí. To rozdelenie som si nevymyslel ja, to je v ústave, v zákonoch. Orgány činné v trestnom konaní majú svoje poslanie, majú svoje postavenie, procesne nezávislé postavenie, konajú. Nemusia konať vždycky dobre, môžu sa mýliť, ale minister nemôže zasahovať do týchto konaní a jednoducho musí rešpektovať ich ústavné postavenie. Možnože v období vašej vlády ste to až natoľko škrupulózne nebrali, ale ja sa usilujem tieto veci brať tak, ako sú napísané v zákone.

    Ešte takú malú poznámku k tomu, čo ste hovorili. Povedali ste, že Božie mlyny melú spravodlivo. To porekadlo hovorí iné: Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

    A pokiaľ ide o samotnú správu, jediné, čo ste o nej vy povedali, je, že ste sa pokúsili ju zhodiť tým, že je výsmechom. Pozrite sa, nemusíte s ňou súhlasiť, nemusíte súhlasiť s hodnotením, ktoré v tej správe je, nemusí sa vám páčiť spôsob, akým ona dokumentuje vlastne zápas so zločinnosťou, ale myslím si, že na jednom by sme sa mohli dohodnúť: Nie je to žart bojovať so zločinnosťou. Myslím si, že by to mal byť náš spoločný záujem, dokonca bez ohľadu na to, či pochádzate z opozície alebo z koalície.

    Ja si myslím, že zápas so zločinnosťou vyžaduje mnoho nových prístupov, vyžaduje reformu, tak ako vyžadujú reformu aj iné oblasti spoločenského života. Ja chcem prísť s návrhom takejto reformy a prídem s ním tak, že vás, predovšetkým vás, panie poslankyne, páni poslanci, budem informovať o svojich predstavách a budem aj od vás požadovať alebo vás požiadam o váš pohľad na takúto reformu. Takto by som bol rád, keby ste brali aj správu.

    Tie politické veci. No Národná rada je, samozrejme, orgánom, kde má miesto aj politický zápas, ale myslím si, že táto správa je niečo, čo je inou platformou a je platformou, kde by naše záujmy mali byť spoločné. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni poslanci.

    Ďakujem, pán poslanec Palko, ďakujem, pán minister vnútra, za vašu účasť.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1070 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1070a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Mária Machová. Prosím, pani ministerka, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predložila do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    K vypracovaniu návrhu tejto novely zákona pristúpilo ministerstvo pre správu a privatizáciu na základe záverov z rokovania vlády Slovenskej republiky a prijatých uznesení k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, ďalej, k zmene plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001 a uznesení k návrhu legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Všetky tieto uznesenia, ktoré vláda prijala, vlastne uložili ministerstvu pre správu a privatizáciu zabezpečiť, aby po prvé, výnosy Fondu národného majetku sa dali použiť aj na posilnenie finančných aktív v súlade so zákonom č. 3/1995 Z. z.

    Ďalej, v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky vyplynula úloha, aby Fond národného majetku mohol v svojej kontrolnej činnosti zahrnúť aj Fond národného majetku. A táto zmena je potrebná, aby bola zabezpečená aj v zákone.

    Ministerstvu pre správu a privatizáciu bolo uložené, aby upravilo zákonom možný prevod obytných domov, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva, do vlastníctva príslušnej obce. Aj túto úlohu bolo treba riešiť prostredníctvom novely zákona.

    Všetky uznesenia, ktoré som v úvode veľmi stručne uviedla, teda našli svoj priemet v návrhu novely zákona č. 92/1991 Zb. a tento návrh bol prerokovaný v jednotlivých výboroch, ktoré ho odporučili na ďalšie rokovanie.

    Vážený pán predsedajúci, toľko do úvodu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, za vaše uvedenie zákona vlády Slovenskej republiky. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená snemovňa, dovoľte, aby som uviedol ako spoločný spravodajca spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý máte pred sebou v znení tlače 1070 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v zmysle platného rokovacieho poriadku predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1559 zo 6. septembra tohto roku pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 11. októbra tohto roku, a to výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a uložila mu vypracovať spoločnú správu o výsledku prerokovania v lehote do 16. októbra tohto roku.

    Výbory, ktoré som uviedol, prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor prerokoval a schválil v zmysle platného rokovacieho poriadku svojím uznesením č. 636 spoločnú správu. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky tento materiál neprerokovali.

    Rovnako konštatujem, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v uznesení Národnej rady, ktoré som uviedol, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený tento vládny návrh, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh 10. októbra a svojím uznesením č. 691 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Podobne výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento materiál 10. októbra a rovnako odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 11. októbra tohto roku a uznesením č. 306 odporučil Národnej rade schváliť tento materiál s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný návrh zákona 15. októbra a uznesením č. 617 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

    Vážení poslanci, v časti IV spoločnej správy, ktorú máte pred sebou v písomnej forme, sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli premietnuté na zasadnutí gestorského výboru do spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru. Chcem vám upriamiť pozornosť na časť spoločnej správy, ktorá hovorí o spôsobe schvaľovania týchto pozmeňujúcich návrhov, kde chcem vás upozorniť, že v časti V spoločnej správy sú uvedené návrhy, o ktorých gestorský výbor a ja ako spoločný spravodajca odporúčam spoločne hlasovať s návrhom schváliť alebo neschváliť ich. V časti, ktorá hovorí o tom, že v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a 14 budem odporúčať hlasovať spoločne, keby ste si opravili tento návrh s tým, že o bode 12 budem ako spoločný spravodajca odporúčať hlasovať samostatne.

    Na záver konštatujem, že budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v druhom čítaní vládny návrh zákona (tlač 1070) o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v zmysle uznesenia, ktoré sa nachádza v spoločnej správe.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, k uvedenému bodu rokovania rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky od poslancov. Pýtam, kto ústne sa hlási. Pán poslanec Brocka ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dávam slovo pánu poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, predkladám jeden pozmeňujúci návrh. A prv, ako ho prednesiem, dovoľte niekoľko viet na vysvetlenie. Podľa § 24 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je fond povinný splatiť dlhopisy Fondu národného majetku oprávneným osobám najneskôr do konca roka 2001. Treba si ale uvedomiť, že fond vydal 3 329 497 dlhopisov fondu a k 30. septembru tohto roka ich bolo ešte 1 012 251 kusov, ktoré neboli splatené. Pritom problémom sa ukazuje byť fakt, že časť oprávnených osôb si výplaty menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov fondu neprevzala a neprevezme ani k tomu koncu roka 2001. K 22. októbru suma takto neprevzatých výplat menovitých hodnôt a výnosov dosahovala výšku takmer 160 mil. korún. Fond logicky predpokladá, že objem neprevzatých výplat dlhopisov fondu po odovzdaní sumy zodpovedajúcej celkovej výške menovitej hodnoty a výnosov bude rásť, pretože objem prostriedkov poukázaných fondom na výplatu sa od 17. 10. 2001 zvýšil na 150 mil. korún denne.

    V súvislosti s neprevzatými výplatami menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov fondu sa fond dostane do právne problematického postavenia. Uskutoční reálne úkony smerujúce k splateniu všetkých dlhopisov fondu podľa zákona. Ostáva ale otázne, či úkony fondu budú stačiť na splnenie podmienok, za ktorých nedochádza k omeškaniu fondu ako dlžníka nárokov na výplatu dlhopisov fondu vo vzťahu k tým nárokom, ktorých výplata nebude oprávnenými osobami prevzatá k 1. januáru 2002. Pritom aj 10 % z celkovej sumy nárokov fyzických osôb predstavuje v absolútnych číslach viac ako 600 mil. korún. Ak by k 1. januáru budúceho roka ostala takáto suma výplat dlhopisov neprevzatá, bolo by veľmi dôležité mať absolútnu istotu, či s ich splatením bude alebo nebude fond v omeškaní.

    Aby sa tak nestalo a aby fond vo vzťahu k týmto oprávneným osobám nebol v takomto postavení, a z toho by hrozili zvýšené výdavky Fondu národného majetku, ktoré predstavujú miliónové čiastky, navrhujem nasledovný pozmeňujúci návrh – k § 24 zmeniť znenie odseku 11 nasledovne: „Dlhopis fondu podľa odseku 4 vrátane jeho výnosu je fond povinný splatiť najneskôr do konca roku 2001. Až dovtedy nie je fond s ich platením v omeškaní. 7d) – odkaz pod čiarou – § 217 zákona č. 40/1964 Zb., t. j. Občianskeho zákonníka. Fond nebude so splatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu podľa odseku 4 v omeškaní ani po uplynutí roku 2001, ak ponuku na ich výplatu na to oprávneným osobám zverejní v dennej tlači distribuovanej celoštátne a oprávnená osoba mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.“ Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán posla-nec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem váženú snemovňu informovať a zároveň požiadať o to, aby naozaj v avizovanom bode 12 spoločnej správy zobrala na vedomie nasledovnú skutočnosť. V spoločnej správe bodu 12 je nesprávne uvedený názov ustanovenia. Čiže to písmeno d vypadlo a tým pádom by sme sa mohli dostať do určitých problémov. Čiže je potrebné doplniť za § 47 písmeno d a potom nasleduje v tom bode 12 – vložiť slová v treťom a piatom riadku. Máme za to, že doplnenia tohto citovaného paragrafu a odseku nebudú precizovať text tohto ustanovenia tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, ale môžu pôsobiť mätúco. A to dávam na zváženie ctenej poslaneckej snemovne, nakoľko keď sme si listovali všetkými vydaniami tohto zákona, aj v Zbierke zákonov, kde je úplné znenie tohto zákona, slová, ktoré sa majú touto novelou zmeniť, a to slovo „štátu“ na slovo „fondu“, tak v Zbierke zákonov v úplnom znení uvedeného zákona sú to riadky 4 a 6. Čiže mohlo by prísť naozaj k mätúcim vysvetľovaniam. Preto by som poprosila ctenú snemovňu, aby zvážila možnosť akceptácie toho, aby sme sa vrátili k pôvodnému zneniu tak, ako navrhovalo ministerstvo – úpravu tohto bodu. Ja sa ospravedlňujem, ak je to teda možné, že my sme s touto zmenou súhlasili pri prerokovávaní tohto návrhu v gestorskom výbore, ale potom následne, lebo nemali sme pri sebe všetky dokumenty, dávame na zváženie naozaj návrat k tomu pôvodnému návrhu.

    Pokiaľ sa týka návrhu pána poslanca Brocku, § 24 nebol predmetom vládneho návrhu zákona. Čiže ideme nad rámec toho, čo je predmetom dnešnej novely, a to paragrafu, ktorý bol otvorený v rámci novely. A uznesenie vlády č. 905 z roku 2000 umožňuje to, aby vlastne predkladateľ mohol nevyjadriť súhlas s návrhom poslanca, ktoré rozširujú tento vládny návrh. Ja chápem tú logiku a zmysel tohto návrhu, ktorý naozaj vyzerá na prvý pohľad veľmi racionálne. Ale to, že je možné naozaj iným spôsobom, ako zo zákona oznámiť všetkým tým, ktorí si nevyzdvihli výplatu dlhopisov v čase, ktorý je určený na výplatu dlhopisov, bez toho, že by sa zvyšoval výnos, dajme tomu, aj za rok 2002, myslím, je upravené a nie je potrebná novela nad rámec toho, čo bolo uvedené. Ale ja chápem, o čo... Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť aj vy len k rozprave, nie k uvádzaniu? Nech sa páči, máte slovo.

    Páni poslanci, prerokujeme potom ešte jeden materiál, ktorý predkladá pani ministerka.

  • Ja len ako spravodajca chcem snemovni vlastne vysvetliť a zdôrazniť skutočnosť, že ten bod 12 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor vlastne vo svojom uznesení odporúča schváliť, pani ministerka vysvetlila, že považuje za rozumné, aby teda tento bod nebol schválený. Tak vlastne dešifrujem spôsob, akým budeme následne potom hlasovať. To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    doplnenie a zmenu podnikov a organizácií určených na privatizáciu.

    Materiál ste dostali ako tlač 1117. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1117a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku Márii Machovej a prosím ju, aby materiál vlády uviedla.

    Zároveň žiadam pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej sály, po tomto bode programu budeme hlasovať o deviatich bodoch, ktoré sme prerokovali.

    Nech sa páči.

  • Ešte raz, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo a dovoľte vážená poslanecká snemovňa, aby som predložila na rokovanie doplnenie a zmenu zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu.

    Zákon č. 92/1991 Zb. ukladá ministerstvu pre správu a privatizáciu, aby požiadalo Národnú radu v každom konkrétnom prípade o zmenu zoznamu podnikov zaradených na privatizáciu, ak niektorý zo zakladateľských rezortov sa rozhodne pre takýto krok. Naozaj počas 11-ročného procesu privatizácie ten zoznam sa neustále mení a dopĺňa.

    Tlač 1117, ktorú máte pred sebou a ktorá obsahuje vlastne zmeny tohto zoznamu, má dve také časti. Prvá časť hovorí o tom, o návrhu, o ktorý majetok žiadame poslaneckú snemovňu, aby ho schválila, teda o doplnenie zoznamu. A na druhej strane je tu návrh na vyňatie niektorých súčastí majetku štátu zo zoznamu majetku určeného na privatizáciu, ktoré boli schválené už v predchádzajúcom období.

    Zoznam podnikov a organizácií určených na privatizáciu, ktorý žiadame doplniť, pozostáva z týchto súčastí.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 510 zo dňa 13. júna 2001 schválila návrh transformácie Konsolidačnej banky Bratislava, štátny peňažný ústav, a zaradenie tohto peňažného ústavu do zoznamu podnikov zahrnutých do privatizácie. Dôvodom potreby transformácie Konsolidačnej banky je fakt, že táto inštitúcia má ako banka vo forme štátneho peňažného ústavu zúžené možnosti na efektívne vysporiadanie svojich pohľadávok a práve objem týchto pohľadávok, ktorý spôsobuje, že vlastne bilančná hodnota tohto štátneho peňažného ústavu je v červených číslach presahujúcich 30 mld. Sk, teda možnosť na efektívne vysporiadanie svojich pohľadávok v podobe štátneho peňažného ústavu je obmedzená.

    Súčasná nepriaznivá situácia Konsolidačnej banky Bratislava a z toho vyplývajúce nedodržanie pravidiel obozretného podnikania bánk nedávajú ekonomické predpoklady na normálny chod tejto inštitúcie. Preto ministerstvo financií predložilo návrh vláde Slovenskej republiky na riešenie, ktorým by sa zabránilo neriadenému procesu likvidácie tejto banky po nadobudnutí účinnosti nového zákona o bankách.

    Ako východisko a riešenie problémov Konsolidačnej banky prijala vláda Slovenskej republiky postup, podľa ktorého dôjde k spojeniu Konsolidačnej banky Bratislava, štátny peňažný ústav, so Slovenskou konsolidačnou, a. s., do jednej spoločnosti nie bankového typu. Čiže to je dôvodom zaradenia tohto štátneho peňažného ústavu do zoznamu majetku určeného na privatizáciu. Výsledkom bude kvázi zlúčenie alebo fúzia tejto Konsolidačnej banky, štátny peňažný ústav, so Slovenskou konsolidačnou, akciová spoločnosť.

    Vláda Slovenskej republiky svojimi uzneseniami č. 103 z 31. januára 2001 a č. 709 z 18. júla tohto roku uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na ministerstvo pre správu a privatizáciu návrh na zaradenie Ústavu cestnej dopravy so sídlom v Bratislave a návrh na transformáciu časti Výskumného ústavu dopravného so sídlom v Žiline do zoznamu podnikov určených na privatizáciu.

    Chcem povedať, pretože najmä na rokovaniach výboru padala často otázka, či naozaj Výskumný ústav dopravný so sídlom v Žiline nie je vhodnejšie delimitovať na Žilinskú univerzitu, tento návrh alebo takáto predstava tu bola. Ale chcem vysvetliť, že po dohode medzi Žilinskou univerzitou, Ministerstvom dopravy, školstva a predmetným výskumným ústavom došlo k dohode, keď časť majetku a priestorov, ktoré je možné využiť na účely univerzity, bude presunutá do majetku tejto univerzity a časť v činnosti výskumného ústavu, ktorý má komerčný charakter a poskytuje takéto služby, bude možné privatizovať. Čiže to sú dôvody zaradenia týchto dvoch výskumných ústavov do zoznamu majetku určeného na privatizáciu.

    Naopak, dnes v zozname určených do privatizácie nájdeme nasledovné organizácie, ako je Stredné odborné učilište dopravy a služieb Lučenec, Kokava-Háj, ďalej Škola v prírode Krahule, SPŠ drevárska Zvolen, blok C Domova mládeže Lučenec. Po rokovaniach s orgánmi štátnej správy v sídle, kde sa nachádzajú tieto príspevkové a rozpočtové organizácie, bola prijatá dohoda, že vyjmeme alebo navrhneme vyňať tento majetok zo zoznamu určeného na privatizáciu a buď bezodplatným prevodom, alebo iným spôsobom posunúť tento majetok do samosprávy, resp. použiť ho na iné účely. Preto je tu ten návrh vyňať tieto 4 menované subjekty zo zoznamu podnikov určených na privatizáciu.

    Vážená poslanecká snemovňa, prosím o osvojenie týchto návrhov a o ich schválenie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, za vaše vystúpenie. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím pána poslanca Jána Šimka, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch ako spoločný spravodajca. Prosím.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania doplnenia a zmeny zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu (tlač 1117).

    Konštatujem, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov k doplneniu a zmene zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu tlač (1117).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1295 dňa 13. augusta tohto roku pridelil tento návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a uložil mu predložiť správu o rokovaniach výborov a návrh uznesenia do 31. augusta tohto roku.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh. A gestorský výbor rovnako prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu uznesením č. 604 dňa 4. septembra 2001, ktorú máte, vážení poslanci, na stolíkoch pred sebou. Iné výbory Národnej rady návrh neprerokovali.

    Výbory Národnej rady, ktorým boli pridelené zoznamy na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval zoznam dňa 23. augusta tohto roku a uznesením č. 725 nesúhlasil s návrhom a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplniť a zmeniť zoznam podnikov a organizácií určených na privatizáciu.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval tento zoznam dňa 23. augusta tohto roku a uznesením č. 288 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie rovnako prerokoval predložený návrh zoznamu 22. augusta tohto roku a uznesením č. 599 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

    Konštatujem, že gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie a zmenu zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu zobrať na vedomie a prijať uznesenie v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie doplnenie a zmenu zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu.“

    Ako za posledné konštatujem, že súčasne ma gestorský výbor poveril uznesením č. 604 zo 4. septembra tohto roku za spoločného spravodajcu a poveril ma aj oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte k tomuto bodu rokovania, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných deviatich bodoch programu Národnej rady tak, ako sme ich postupne prerokovali. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov.

    Páni poslanci, prezentujme sa. Prosím, prezentujte sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Pán poslanec Nagy, choď sa prezentovať, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 74 poslancov.

    Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa prišli zaprezentovať a hlasovať o predložených návrhoch zákonov. Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Páni poslanci, dávam ešte raz možnosť prezentovať sa poslancom, ktorí sú v rokovacej sále. Prosím, keby ste sa prezentovali, zároveň žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej sály, tak aby sme mohli odhlasovať jednotlivé body programu, ktoré sme prerokovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov.

    Konštatujem, že v sále je prítomných 76 poslancov, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Najprv budeme hlasovať o tlači 1117.

    Prosím pána poslanca Šimka, ktorý bol spoločným spravodajcom, aby predložil návrh na uznesenie k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem. Vážená snemovňa, materiál, ktorý je uvedený v tlači 1117, je svojím charakterom a obsahom materiál, ktorý podľa platného rokovacieho poriadku Národná rada berie alebo neberie na vedomie, a preto prečítam návrh uznesenia, ktorý som už uviedol v zmysle odporúčania gestorského výboru. To znamená, navrhujem, aby sme prijali uznesenie v tomto znení:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie doplnenie a zmenu zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu.“

  • Prosím, hlasujeme o tomto predloženom návrhu na uznesenie k tlači 1117. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 85 poslancov, za 71, proti nikto, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k materiálu – doplnenie a zmena zoznamu podnikov a organizácií určených na privatizáciu.

    Ďalej prejdeme k tlači 1070,

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol jednotlivé návrhy na hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím.

  • Ďakujem. Dámy a páni poslanci, dovoľte, aby som teraz zopakoval, ako budeme hlasovať. Urobíme teda tri hlasovania. V jednom hlasovaní budeme samostatne hlasovať o bode 12, to znamená inak, ako je uvedené v spoločnej správe, potom budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11 a 14 s odporúčaním schváliť ich a tretie hlasovanie bude spoločné hlasovanie o bodoch 6 a 13 s odporúčaním neschváliť ich.

    Takže predkladám prvý návrh, aby sme hlasovali samostatne o bode 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, hlasujte o bode 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov v rokovacej sále je 83, za 8, proti 51, zdržalo sa 22, nehlasovali 2.

    Tento návrh zo spoločnej správy, teda bod 12 nebol schválený.

    Ďalej.

  • Odporúčam, aby sme spoločne hlasovali o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11 a 14 s odporúčaním gestorského výboru spoločne schváliť ich.

  • Prosím, hlasujte o týchto bodoch zo spoločnej správy, ktoré pán poslanec Šimko uviedol. Hlasujte, prosím. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 78 poslancov, za 69, proti nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy boli schválené.

    Ďalej.

  • Ďalším hlasovaním je spoločné hlasovanie o bodoch 6 a 13 s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 6 a 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov v rokovacej sále 79, za 2, proti 64, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Body 6 a 13 neboli prijaté.

    Ďalej, prosím.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, keby ste prišli na svoje rokovacie miesta a hlasovali. Pán poslanec Dzurák.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Brocka, ktorý uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý zástupkyňa navrhovateľov pani ministerka označila, že je nad rámec predloženej novely, a preto neodporúčam o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja si nemyslím, že môj pozmeňujúci návrh je nad rámec navrhovaného zákona. Nie je. Ja navrhujem inú úpravu odseku, ktorý tam je vo vládnom návrhu, a prosím, aby sme o tom hlasovali. Jednu vetu som navrhol zmeniť.

  • Pán spoločný spravodajca, predložte návrh, aby sme hlasovali o tomto návrhu pána poslanca Brocku.

  • Dobre. Teda pristúpime k návrhu, ktorý podal pán poslanec Brocka. Dajte, vážený pán predsedajúci, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku. Prosím, hlasujte. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 81, za 36, proti 7, zdržalo sa 35, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená snemovňa, vyčerpali sme všetky hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe a ktoré aj odzneli v rozprave, a preto odporúčam snemovni, aby sme postúpili tento vládny návrh zákona do tretieho čítania.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, hlasujte o návrhu posunutia tohto vládneho návrhu zákona do tretieho čítania. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, za 71, proti nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, keby ste sa prezentovali, páni poslanci a poslankyne, a hlasovali o vládnom návrhu zákona ako o celku. Hlasujte, prosím. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, za 71, proti nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani ministerke, ďakujem pánu spoločnému spravo-dajcovi Jánovi Šimkovi.

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste mali ako tlač 1079.

    Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Gyurovszky. Prosím, keby prišiel uviesť jednotlivé hlasovania v rámci tohto zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Klemens, ale nepodal žiadny návrh, tak navrhujem, aby sme dali hlasovať o spoločnej správe, kde bol jeden bod s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, hlasujte o tomto návrhu, ktorý podal pán spoločný spravodajca. Hlasujeme, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, za 70, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalej, nech sa páči.

  • Viac návrhov nebolo a teraz keďže mám splnomocnenie výboru, tak navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že postúpime návrh do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujte o návrhu postúpiť do tretieho čítania tento návrh zákona. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 81 poslancov, za 72, proti nikto, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, keby ste sa prezentovali a hlasovali zároveň o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83, za 72, proti nikto, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Ďalej budeme pokračovať tlačou 984

  • Hlasy z pléna.

  • ,

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise.

    Stiahnuté? Áno. Ďakujem pekne.

    Ďalej sme rokovali o návrhoch noviel zákonov o zamestnanosti (tlače 992, 1039 a 1040), kde bol spoločným spravodajcom ku všetkým trom tlačiam pán poslanec Rusnák. Prosím, aby sa uvádzali postupne jednotlivé návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, procedurálny návrh, pán poslanec Tatár. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, k tomu zákonu o elektronickom podpise bol návrh v spoločnej správe, aby sa hlasovalo o návrhu na vrátenie a dopracovanie, čo je úplne iné ako stiahnutie, to znamená, že to znovu pôjde do druhého čítania na najbližšej schôdzi, my to máme už pripravené. Čiže to treba odhlasovať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Rusnák, prosím vás o chvíľku strpenia.

    Ospravedlňujem sa, že som prijal túto informáciu chybne a dávam slovo pánu spravodajcovi.

    Tak pán spravodajca pán poslanec Palacka, nech sa páči, prosím o návrh, o ktorom budú poslanci hlasovať.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto, preto navrhujem uznesenie, ktoré navrhol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a to je, aby Národná rada vrátila tento zákon predkladateľom na prepracovanie.

  • Prosím, hlasujte o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov 79, za 73, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bol prijatý návrh na uznesenie, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľom do druhého čítania na prepracovanie.

    Môžeme sa vrátiť teda k tlačiam 992, 1039 a 1040.

    Prosím pána poslanca Rusnáka, aby postupne uviedol hlasovania, najskôr teda o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Keď dovolíte, prednesiem návrh:

    „Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 992), odporúča Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie.“

  • Prosím, je tu návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste o tomto návrhu hlasovali. Hlasujte, prosím. Ide o tlač 992.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 79, za 44, proti 14, zdržalo sa 21, hlasovali všetci.

    Tento návrh na uznesenie bol prijatý, a teda Národná rada vrátila návrh zákona navrhovateľovi zákona na dopracovanie.

    Ďalej budeme teda hlasovať o tlači 1039,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Rusnák, máte slovo.

  • Áno, je to k tlači 1039. Gestorský výbor neschválil spoločnú správu k tomuto návrhu, odporúčam, aby Národná rada prerokovala návrhy výborov uvedené v časti V tejto informácie, a odporúčam, aby sa o bodoch 1 až 3 hlasovalo spoločne, tak ako ich navrhli dva výbory, to znamená ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu...

  • Prosím, keby ste postupne uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • ... en bloc s tým, že tie spomenuté dva výbory ich odporučili schváliť.

  • Takže môžeme hlasovať o tomto vašom návrhu. Prosím, hlasujte o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca Rusnák. Hlasujeme o tlači 1039, páni poslanci. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82, za 54, proti 3, zdržalo sa 21, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrhy boli schválené.

    Ďalej, nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, to boli všetky návrhy, ktoré obsahovala spoločná správa.

    V rozprave nezazneli žiadne návrhy pozmeňujúcich návrhov, to znamená, že odporúčam, aby ste dali hlasovať o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, mám na to odporúčanie nášho gestorského výboru.

  • Dávam hlasovať o tomto vašom návrhu. Hlasujte o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82 poslancov, za 42, proti 1, zdržalo sa 30, nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Páni poslanci, hlasujte o návrhu tohto zákona ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 65 poslancov v rokovacej sále.

    Páni poslanci, evidentne je viac poslancov v rokovacej sále.

    Žiadam skrutátorov, aby rátali hlasy pri hlasovaní.

    Ešte raz dávam hlasovať o tomto návrhu ako o celku. Prosím, aby ste hlasovali zdvihnutím ruky, a hlasujte. Kto je za tento návrh zákona ako za celok, žiadam, aby zdvihol ruku.

  • Hlasovanie.

  • Páni skrutátori, prosím, keby ste zrátali hlasy, ktoré treba na to, aby sme vedeli urobiť sumár hlasovania.

    Pani poslankyňa Mušková, prosím, keby ste to nahlásili. Hlasujte. Konštatujem 42 poslancov za. Prosím, kto je proti? Pani poslankyňa, prosím vás, na mikrofón povedzte cifru, ktorú ste narátali, poslancov za, tak aby to bolo všetkým jasné.

  • Prosím, 43 poslancov za. Kto je proti? Nikto nie je proti, konštatujem. Kto sa zdržal hlasovania? Prosím, keby ste porátali hlasy. Prosím, 34 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že teda hlasovania sa zúčastnilo 77 poslancov, z toho 43 bolo za, nikto nebol proti a 34 sa zdržalo.

    Konštatujem teda, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady ne vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

  • Pokračujeme hlasovaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1040).

    Dávajte návrhy na hlasovanie, prosím.

  • Ďalšie hlasovanie je k tlači 1040. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o bodoch 1 až 12 uvedených v spoločnej správe a odporúča ich schváliť.

  • Hlasujte o tomto návrhu pána poslanca Rusnáka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 84, za 69, proti nikto, zdržalo sa 12, nehlasovali 3 poslanci.

    Návrhy boli schválené.

    Ďalej, prosím, pán poslanec.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam, aby ste dali hlasovať o tom, že tento návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o tomto návrhu, nech sa páči. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83, za 55, proti nikto, zdržalo sa 25, nehlasovali 3.

    Návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov je 76, za 51, proti nikto, zdržalo sa 20, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (tlač 1092),

    kde bol spoločným spravodajcom pán poslanec Hoffmann. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch spoločnej správy tak, ako ich navrhuje gestorský výbor, t. j. hlasujeme spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujte o bodoch 1, 2 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 84, za 79, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrhy 1, 2 sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, mám oprávnenie výboru, aby sme mohli pokračovať v rokovaní v treťom čítaní.

  • Môžeme, nech sa páči, hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte o návrhu na postúpenie do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82, za 78, proti nikto, zdržal sa 1, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, keby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82, za 78, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej budeme hlasovať o uznesení k tlači 1044,

    o správe o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Mali ste predložený návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení zo spoločnej správy o tom, že Národná rada berie správu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných poslancov v rokovacej sále 69.

    Konštatujem, že je malý počet poslancov na hlasovanie.

    Prosím, ešte raz sa pokúsime hlasovať. Páni poslanci, žiadam vás, aby sme k tomuto poslednému hlasovaniu z tohto bloku boli priaznivo naklonení. Prosím, hlasujeme ešte raz o tomto návrhu na uznesenie. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 70 poslancov.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu zajtra.

    Páni poslanci, pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 920 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 920a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Ďalej bude rokovanie Národnej rady viesť pán podpredseda Marián Andel.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám v druhom čítaní vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, ktorý je konkrétnym naplnením úlohy zapísanej v programovom vyhlásení vlády. Tam sme jednak povedali, že pripravíme takýto zákon, a ďalej sme povedali, že zabezpečíme, aby financovanie štátnych a neštátnych škôl bolo na porovnateľnej úrovni. Treba povedať, že takýto zákon zatiaľ v našom právnom poriadku chýba. A postavenie štátneho rozpočtu, jednotlivých orgánov štátnej správy a samosprávy v rozpočtovom procese doteraz prierezovo upravovali rozpočtové pravidlá. Skúsenosti v poslednom období, a to nielen u nás, ale aj vo svete, poukazujú na skutočnosť, že práve financovanie školstva s využitím všetkých dostupných a možných zdrojov financovania bude limitujúcim faktorom rozvoja ľudských zdrojov.

    Tento návrh zákona prekonáva tzv. historický princíp pri rozdeľovaní finančných prostriedkov a uberá sa cestou, ktorú je možné nazvať normatívnym rozdeľovaním finančných prostriedkov. Pri vypracovaní tohto návrhu zákona sme vychádzali z ústavou garantovaného práva na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách, čo nevyhnutne predpokladá, že štátny rozpočet zostane aj v budúcnosti základným zdrojom financovania výchovy a vzdelávania. Samozrejme, na použitie prostriedkov štátneho rozpočtu budú vzhľadom na ich obmedzenosť pôsobiť aj sprísnené kritériá, ktoré sa budú týkať jednak výšky prideľovaných finančných prostriedkov, ale aj rozsahu činností, ktoré budú financované zo štátneho rozpočtu. Predpokladáme, že školy nad rámec toho, čo dostanú z prostriedkov štátu, budú vyvíjať zvýšenú aktivitu pri získavaní ďalších finančných zdrojov.

    Návrhom zákona sa sleduje cieľ – odstrániť nedostatky súčasného historického systému rozdeľovania finančných prostriedkov a zabezpečiť prehľadnejší spôsob, ktorý bude spravodlivejší z hľadiska plošného rozdeľovania financií.

    Tento zákon o. i. prináša aj jasné pravidlá financovania neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú doteraz upravované iba vyhláškami ministerstva školstva, a vnáša teda právnu istotu aj do tejto oblasti.

    Treba otvorene povedať, že zákon nemá tzv. nárokový charakter, hoci to viacerí z vás požadovali už pri prvom čítaní. Je nárokový iba v jednej jedinej časti, a to pri zabezpečovaní finančných prostriedkov na energie a ďalšie nároky, ktoré musí splniť škola, aby vôbec mohla otvoriť svoje brány pre deti, resp. pre študentov. Zákon teda má v zásade prerozdeľovací charakter. Objem finančných prostriedkov, ktorý určí parlament svojím rozhodnutím o štátnom rozpočte, sa rozdelí medzi jednotlivé typy a druhy škôl podľa normatívov, ktoré sú garantované zákonnou úpravou, ktorú vám predkladám. Tento normatívny princíp, tento normatívny spôsob rozdeľovania rozdeľuje finančné prostriedky na triedu, skupinu, resp. žiaka, pričom zohľadňuje aj isté špecifiká, napr. vzdelávanie v materinskom jazyku na národnostne zmiešanom území, vzdelávanie zdravotne postihnutých detí, nadaných a talentovaných žiakov, zohľadňuje aj vyučovanie náboženstva, vyučovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, vyučovanie v málotriednych školách, výchovu v predškolských zariadeniach, ale aj bilingválne vzdelávanie a športovú prípravu.

    V záverečných ustanoveniach navrhuje vláda zakotviť prechodné obdobie 5 rokov pri uplatňovaní miernejšieho režimu zmien, parametrov vyplývajúcich z návrhu zákona, pretože situácia v porovnaní s navrhovanými normatívmi je na Slovensku mimoriadne rozdielna. Vyžaduje si teda istý prechodný čas, kým bude možné v plnom rozsahu tieto kritériá navrhnuté v návrhu zákona, v jeho vykonávacích predpisoch, uplatniť na financovanie škôl. Počas týchto 5 rokov budú teda najprv orgány štátnej správy a v budúcnosti aj samosprávy po 1. 7. budúceho roku môcť uplatniť aj isté korekcie, tak aby nedošlo k znefunkčneniu školského systému.

    Vládny návrh zákona bol v prvom čítaní prerokovaný v tomto parlamente v marci. Môžete sa opýtať, prečo o ňom rokuje parlament až dnes. Vyžadovali si to jednak pripomienky, ktoré vzniesli poslanci najmä gestorského výboru k vykonávacím predpisom, ktoré sme si niekoľkokrát vysvetlili, a podľa nich ministerstvo školstva dopracuje vykonávací predpis, ale vyžiadali si to aj predpisy, ktoré ste prijali medzičasom k reforme verejnej správy a ktoré bolo nutné zohľadniť pri rokovaní o návrhu zákona v gestorskom výbore v druhom čítaní, teda pre inakšie nastavenie finančných tokov, a to tak, aby boli v súlade so zákonom o prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávu.

    Výbory poverené prerokovaním predmetného zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh so zmenami. Tieto v prevažnej miere vyplývajú už z uvedených legislatívnych zmien súvisiacich s reformou štátnej správy a presunom kompetencií. A ďalšie zmeny, ktoré prijali výbory, z môjho pohľadu nenarúšajú filozofiu zákona, naopak, návrh zákona v prípade ich schválenia bude kvalitnejší a komplexnejší. Predpokladám, že niektoré zmeny, ktoré neboli prijaté vo výboroch, zaznejú aj v druhom čítaní na pôde snemovne, vyjadrím sa k nim, samozrejme, v záverečnom slove.

    V tejto chvíli vás v mene vlády Slovenskej republiky žiadam, aby ste podporili predkladaný návrh zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní ho schválili tak, aby od 1. januára budúceho roku mohol vstúpiť do účinnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem vám za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslankyni Erszébet Dolník a prosím ju, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko tohto gestorského výboru. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predse-dajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som, ako spoločná spravodajkyňa výborov predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1328 z 29. marca 2001 rozhodla, že prerokuje uvedený vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výboroch do 4. júna a v gestorskom výbore do 7. júna 2001.

    V časti II citovaného uznesenia Národná rada ďalej požiadala ministra školstva, aby predložil návrh vykonávacích predpisov k uvedenému vládnemu návrhu zákona, a to do termínu rokovania o ňom vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Následne minister školstva listom z 1. júna 2001 požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zaradenie vládneho návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení v druhom čítaní až na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a ako dôvody tohto odkladu uvádza po prvé rozsah prác vyplývajúcich z návrhu vykonávacích predpisov na krajských a okresných úradoch, ktoré nemohli predložiť Ministerstvu školstva Slovenskej republiky podklady tak, aby ich bolo možné spracovať a vyhodnotiť do termínov stanovených na júnovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé skutočnosť, že návrh zákona vychádza z nateraz platných legislatívnych noriem a v prípade prijatia zákonov súvisiacich s reformou štátnej správy a presunom kompetencií na samosprávy odklad termínu umožní zapracovať vyplývajúce úpravy do vládneho návrhu zákona. Z uvedených dôvodov určené výbory rokovali o predmetnom návrhu zákona v rôznych termínoch v období od 2. mája do 17. októbra 2001.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ukončili svoje rokovania až po obdržaní požadovaného vykonávacieho predpisu a po schválení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do začatia rokovania o návrhu zákona dostal od poslanca Milana Horta 3 pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v ďalšej časti tejto správy.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu v prijatom uznesení č. 327 zo 6. septembra 2001 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatých uzneseniach vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) schváliť s týmito zmenami a doplnkami. Zmeny a doplnky sú uvedené v spoločnej správe, nebudem ich čítať, máte ich pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 13, ďalej 15, 18 až 21, 23, 24, 27 až 30 s návrhom tieto pozmeňujúce návrhy schváliť, spoločne o bodoch 14, 16, 17, 22, 25 a 26 s návrhom tieto body neschváliť.

    Ďalej, gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po rozprave vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport č. 314 zo dňa 18. októbra 2001.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som a súčasne využívam rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, že ste Národnú radu oboznámili so stanoviskom gestorského výboru.

    Samozrejme, podľa rokovacieho poriadku otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci, pán poslanec Bauer, ktorý bude vystupovať za poslanecký klub KDH, pani poslankyňa Slavkovská a pani poslankyňa Mušková.

    Ako prvá má slovo pani spravodajkyňa, podľa rokovacieho poriadku. Pani kolegyňa, nech sa páči, môžete si zobrať slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som ako členka poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície vystúpila v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona a vyjadrila svoj názor a, samozrejme, aj názor nášho klubu k vládnemu návrhu zákona o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920).

    V prvom rade chcem konštatovať, že tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý, lebo rieši problematiku, od ktorej závisí chod, ba až existencia škôl a školských zariadení. Viem, že žiadny ani ten najdokonalejší zákon nevyprodukuje viac financií, ale dobrý zákon umožní aspoň spravodlivejšie rozdelenie existujúcich prostriedkov zo štátneho rozpočtu a umožňuje školám a školským zariadeniam získať príspevky z iných zdrojov ako napr. z podnikateľskej činnosti, od rodičov, od domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb a tak ďalej. Ako sa ukázalo, bolo správne, že sme návrh tohto zákona neprerokovali v druhom čítaní v plánovanom termíne a pristupujeme k tomu až teraz, lebo takto je možné prispôsobiť obsah a text zákona zákonu o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.

    Kladne hodnotím fakt, že zákon má riešiť nielen financovanie štátnych škôl, ktoré poskytujú základné a stredoškolské vzdelanie, ale aj financovanie neštátnych škôl, teda súkromných a cirkevných a tiež škôl pre záujmové vzdelanie, stredísk praktického vyučovania, zriadených podľa osobitných predpisov, obecných školských zariadení, neštátnych školských zariadení a podobne.

    Tu by som chcela upozorniť na to, že medzi pozmeňujúcimi návrhmi, konkrétne k § 2 ods. 2 sa objavil aj taký, ktorý uvádza ako zdroj financovania neštátnych škôl a školských zariadení aj prostriedky z rozpočtov obcí alebo prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov. Som presvedčená, že tento návrh je opodstatnený a gestorský výbor ho právom odporúča schváliť.

    Vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport sme veľa diskutovali o odsekoch 6, 7, 8 § 3, ktoré riešia financovanie tzv. fixných výdavkov, teda energiu a vodu, a variabilných výdavkov, napr. tovary a ďalšie služby z prostriedkov štátneho rozpočtu. Som presvedčená, že návrh Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorý je v súlade so zmeneným spôsobom financovania určeného zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky – je to uvedené ako pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj gestorského výboru, bod 13 –, túto problematiku rieši dobre.

    Zákony súvisiace s reformou verejnej správy natoľko ovplyvnili a zmenili spôsob financovania, hlavne už viackrát spomenutý zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vypracovalo prakticky nové znenie § 4, ako aj § 6 a § 7, čo je uvedené ako pozmeňujúci návrh pod bodmi 15, 23 a 24. Som toho názoru, že nové znenie týchto paragrafov odstránilo aj viac diskutabilných prvkov pôvodného návrhu a sú pre nás prijateľné.

    Teraz dovoľte niekoľko viet k tým častiam návrhu zákona, v ktorých vidím aj naďalej problém, resp. na ktoré mám a má Strana maďarskej koalície trochu iný názor ako predkladateľ. Ide v prvom rade o písm. b) a c) ods. 5 § 5, podľa ktorých príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu určených pre neštátne školy sa znižuje, citujem písmeno b), „o 10 %, ak neštátna škola alebo neštátne školské zariadenie nedodržuje učebné plány, učebné osnovy alebo programy výchovnej práce, ktoré sú uplatňované v porovnateľnom druhu a type štátnej školy alebo štátneho školského zariadenia na základe rozhodnutia Štátnej školskej inšpekcie“, a taktiež písmeno c), „o 10 %, ak neštátna škola – 1. bod – nezabezpečuje výchovu a vzdelávanie v študijných odboroch alebo učebných odboroch potrebných na plnenie úloh regionálneho rozvoja alebo na prípravu na povolanie vo verejnom záujme – 2. bod –, zabezpečuje prípravu na povolanie, o ktoré nie je dlhodobo záujem na trhu práce v príslušnom regióne“.

    V písmene b) podmienku, na základe ktorej je možné znížiť príspevok štátu o 10 %, považujem za zbytočnú, veď materské školy a základné školy, ale aj stredné školy sa zaraďujú do školskej siete po súhlase ministerstva školstva, čoho podmienkou je aj dodržiavanie učebných plánov, resp. programu výchovnej práce v materských školách.

    Kým v písmene c) v 2. bode obsiahnutú požiadavku uznávam ako opodstatnenú, lebo sa dá jednoznačne určiť, napr. pomocou úradov práce, či o povolanie, na ktoré škola pripravuje žiakov, je alebo nie je záujem na trhu práce, 2. bod písmena c) pokladám za diskriminačný pre súkromné i cirkevné školy. Definovanie, čo je – samozrejme, to citujem – „verejný záujem“, resp. či sú dané odbory potrebné na plnenie úloh regionálneho rozvoja, je subjektívne a dáva možnosť inšpekčnému či inému orgánu aj v nie celkom podložených prípadoch siahnuť na finančné prostriedky školy. Tieto časti zákona narúšajú snahu predkladateľa zrovnoprávniť štátne a neštátne školy.

    V pôvodnom texte zákona, a to v § 8 ods. 1 písm. b) sa píše: „V rámci kapitoly ministerstva sú rozpočtované finančné prostriedky na aktivity a záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti základných škôl,“ a tak ďalej. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a po pomerne dlhej diskusii aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport navrhuje vypustiť slová „a iných medzinárodných dokumentov“. Naďalej som presvedčená, a to som prezentovala aj vo výbore, že nemali by sme túto časť vety vynechať, lebo existujú aj iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. rôzne charty, ako Charta ľudských práv alebo Charta práv dieťaťa, a z týchto dokumentov vyplývajúce záväzky by sa mali tiež plniť. Žiadam preto bod 27 vyňať zo skupiny pozmeňujúcich návrhov, o ktorých navrhuje gestorský výbor hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, na osobitné hlasovanie. Ja budem hlasovať proti schváleniu tohto návrhu a Strana maďarskej koalície má podobný názor.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite si pamätáte, že som mala určité výhrady voči pripravovanému výnosu Ministerstva školstva Slovenskej republiky k tomuto zákonu. Obavy z budúcnosti málo-triednych škôl či malých základných škôl vyjadrili aj ďalší vystupujúci v rozprave k prvému čítaniu vládneho návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Tento výnos síce nie je súčasťou zákona, ale keďže jednoznačne ustanovuje normatívny spôsob na určenie počtu pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov, ako i normatívny počet žiakov triede, nie je možné bez poznania obsahu tohto výnosu rokovať ani o samotnom zákone.

    S pánom ministrom Ftáčnikom i ďalšími pracovníkmi ministerstva školstva sme uskutočnili niekoľko rokovaní tak na pôde Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ako aj na ministerstve školstva a došli sme ku konsenzu, čo sa týka hlavne počtu žiakov štátnych základných škôl i stredných škôl. Myslím si, že navrhované minimálne počty, resp. intervaly, ktoré sú uvedené už v tom výnose o žiakoch v triedach, zabránia zániku malých škôl a taktiež škôl s vyučovaním jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom maďarským na národnostne zmiešanom území, lebo aj tento aspekt sa zohľadní pri normatívnom určovaní počtu žiakov v triedach v navrhovanom výnose ministerstva školstva.

    Vážená Národná rada, zákon o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení je dlho očakávanou právnou normou a je potrebné, aby nadobudol platnosť tak, ako je v návrhu uvedené, to znamená 1. 1. 2002. Určite by mohol byť aj lepší, hlavne ak by bolo možné zo štátneho rozpočtu vyčleniť väčšie množstvo finančných prostriedkov. Taktiež bolo by potrebné viac finančných prostriedkov venovať napr. základným umeleckým školám, domovom mládeže, centrám voľného času, špeciálnym školám a podobne. Zostáva mi veriť, že v ďalších rokoch k tomu dôjde. Navrhujem aj vo svojom mene, aj v mene Strany maďarskej koalície, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vašich ďalších návrhov vládny návrh zákona o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení schválila. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Teraz slovo má za poslanecký klub KDH pán poslanec Bauer, pripraví sa potom pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám poslanecký návrh na zmenu vládneho návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, s ktorým sa klub KDH plne stotožňuje. Tento návrh má dve časti.

    V bode 1 navrhujem, aby v § 5 ods. 5 bolo vypustené písmeno c). Toto písmeno, tento odsek sa týka zníženia finančnej dotácie štátu pre neštátne školy v prípade, ak táto škola neuspokojuje potreby plnenia úloh regionálneho rozvoja ani nepripravuje na povolania, o ktoré nie je dlhodobo záujem na trhu práce v príslušnom regióne.

    Na základných neštátnych školách toto ustanovenie nemá opodstatnenie, nakoľko pri základnej školskej dochádzke sa nedá vyhodnotiť uspokojenie potrieb plnenia úloh regionálneho rozvoja ani príprava na povolania, o ktoré nie je dlhodobo záujem na trhu práce.

    Po druhé, v prípade stredných škôl je v kompetencii zriaďovateľa navrhnúť školu, ktorá pripravuje na povolania, o ktoré nie je dlhodobo záujem na trhu práce, na jej vyradenie zo siete. V súlade s kompetenčným zákonom reformy verejnej správy prešla zakladateľská funkcia na vyššie územné celky pri stredných školách a orgány regionálnej samosprávy budú mať kompetencie aj v oblasti regionálneho rozvoja, a v súlade teda aj so schváleným zákonom o podpore regionálneho rozvoja budú rozhodovať napr. o programe hospodárskeho, sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, budú ho vypracovávať a schvaľovať. A tento program obsahuje o. i. aj úlohy a priority v oblasti vzdelávania. Čiže budú môcť priamo na základe kompetencií, ktoré budú mať kritériá, vedieť vyhodnotiť vlastne tieto kritériá, či teda pripravuje škola na povolania, o ktoré je záujem na trhu práce, alebo nie. Po druhé, v prípade školy, ktorá pripravuje študentov na povolania, o ktoré nie je dlhodobo na trhu práce záujem, prirodzene, poklesne počet jej študentov. Aj v zmysle tohto predloženého návrhu zákona pri normatívnom financovaní poklesne i objem finančných prostriedkov, ktoré škola dostane.

    Na základe týchto dvoch hlavných dôvodov nie je písmeno c § 5 ods. 5 odôvodnené.

    Bod 2 sa týka návrhu v § 5 ods. 8. Navrhujem, aby tam nešlo len o hnuteľný majetok, ale aj nehnuteľný.

    Tento odsek sa viaže na ustanovenia § 13 zákona Národnej rady č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. A ustanovenia tohto § 13 riešia otázky nájmu a výpožičky majetku štátu, a to spoločne, teda aj hnuteľný, aj nehnuteľný majetok štátu. Týmto ustanovením predmetného navrhovaného zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení sa dáva do súladu s platnou legislatívou už aj existujúci stav, ktorý nebol doteraz riešený v oblasti prenájmu nehnuteľného majetku štátu, v ktorom sú prevádzkované neštátne školy v zmysle zákona Národnej rady č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Napriek tomu, že na základe kompetenčného zákona vlastne štát prevádza majetok na vyššie územné celky, čiže tento paragraf postupne stratí svoje opodstatnenie ako oproti prípadu, keď vlastne všetky školy patrili a teraz ešte patria štátu, napriek tomu zostane určité množstvo, určitý súbor škôl v majetku štátu. A kvôli úplnosti si myslím, že tento zákon by mal byť takto formulovaný.

    Navrhujem, aby o obidvoch návrhoch sa hlasovalo zvlášť, a žiadam vás o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení je mimoriadne potrebný, ba v súčasných podmienkach, keď školstvo zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov, dokonca nevyhnutý, nemyslím si, že predkladaný návrh zákona, aj keď sa to v úvode deklaruje, prináša do oblasti financovania školstva tie skutočnosti, ktoré sa od návrhu očakávali. Návrh zákona, tak ako to bolo sľubované aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, mal jednoznačne riešiť nielen rozdeľovanie prideľovaných finančných prostriedkov, ale hlavne riešiť aj nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutnej prevádzky škôl a školských zariadení. Očakávali sme ďalej, že sa budú postupne riešiť aj chátrajúce objekty, ktoré školstvo spravuje a kde sa, samozrejme, neprideľuje dostatok finančných prostriedkov už niekoľko rokov na ich obnovu a rekonštrukciu. Ibaže raz sa musí začať aj s touto činnosťou.

    Viem, že sa od žiadneho zákona nedajú očakávať veľké zázraky, ale predsa som len dúfala, že sa týmto návrhom zákona urobí prvý krok, na základe ktorého by sa mohlo školstvo odraziť od dna a pomaly zabezpečovať vzdelanie na úrovni, na ktorej Slovenská republika donedávna bola. Vysoká profesionálna orientácia nášho pedagogického zboru, ku ktorej sme sa v posledných rokoch dopracovali, sa začína pomaly vytrácať. Začínajú odchádzať špičkoví odborníci a na školách zostávajú už len nadšenci, ktorí stále dúfajú, že príde zmena k lepšiemu a že sa to v školstve pohne dopredu. Po podrobnom preštudovaní návrhu zákona som prišla k presvedčeniu, že návrh zákona v súčasnej podobe tieto očakávania nesplnil a zostal niekde v polceste. Aj keď autori urobili kus užitočnej práce, predsa sa im nepodarilo doriešiť tie zásadné problémy, ktoré som už uviedla.

    V dôvodovej správe k návrhu je uvedené, že týmto zákonom sa zakladajú nároky na štátny rozpočet od roku 2002 a ďalšie roky. Ibaže finančná čiastka, ktorá z tohto zákona bude vyplývať, sotva postačí na zlepšenie postavenia školstva.

    V dôvodovej správe sa píše, že realizáciou zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov stratilo ministerstvo školstva možnosť priameho rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov základným a stredným školám a školským zariadeniam.

    Ďalej sa píše, že ministerstvá, do pôsobnosti ktorých patria úseky štátnej správy, teda aj školstvo, síce môžu riadiť výkon štátnej správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, a to sa zrejme aj bude diať, ale doterajšie skúsenosti jednoznačne poukazujú na to, že vydávanie predpisov alebo výnosov, pokynov a noriem nižšej právnej sily sa z pohľadu ich akceptovania javí ako málo účinné, v niektorých prípadoch dokonca neúčinné. Preto sa pýtam, či tento stav nebude pretrvávať aj potom, keď zákon o financovaní nadobudne účinnosť a normatívy, ktoré sa v návrhu zákona spomínajú a ktoré sa opierajú aj o výnos ministerstva školstva, sa budú prispôsobovať existujúcemu množstvu peňazí bez ohľadu na potreby škôl. Terajší výnos, ktorý je pripravený na vydanie, už môže byť zmenený v nasledujúcom roku, pretože nemá veľkú oporu v predkladanom zákone.

    V dôvodovej správe sa ďalej píše o nutnosti rozvíjania viaczdrojového financovania, čo vyvolá aktivitu škôl pri získavaní ďalších finančných zdrojov. Zaujímalo by ma, či materské školy a základné školy, ktoré len pre zachovanie súčasnej prevádzky vyvíjajú maximálne úsilie na získanie finančných zdrojov od sponzorov, môžu ešte viac získavať finančné prostriedky na ďalšiu existenciu. Nemala by táto úloha pripadať štátu, ktorý by práve v štátnom rozpočte vytvoril dostatočné zdroje na financovanie školstva?

    Veľa sa hovorí aj o našej integrácii do Európy. V tejto súvislosti ma zaujíma, ako je to v týchto krajinách s financovaním školstva. Pokiaľ viem, krajiny okolo nás majú určený podiel z HDP na školstvo v určitej výške, ktorý sa pohybuje od 2,5 % do 5,5 % podielu z HDP. A môžem povedať, že tento podiel aj v tých najslabších krajinách EÚ je podstatne vyšší ako v našej republike. Čakala som, že rovnakým spôsobom bude v návrhu zákona určený aj u nás určitý podiel z HDP na školstvo, a to v takej miere, ktorá by zaručovala aspoň bezporuchový chod nášho školstva.

    Návrh zákona, tak ako je to deklarované, by mal odstrániť nedostatky súčasného systému v oblasti financovania školstva. Podľa môjho názoru sa to týmto návrhom nepodarilo doriešiť predovšetkým z toho dôvodu, o ktorom tu hovoril už aj pán minister, že autori si zvolili pre návrh zákona rozdeľovací spôsob a obišli nárokový spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov. Uvedomujem si, že nárokový spôsob v plnej miere nemožno zaviesť odrazu. Napriek tomu si myslím, že aspoň v niektorých oblastiach, ako sú napr. variabilné výdavky, sa autori mohli o to aspoň pokúsiť, pretože zabezpečiť nárokovým spôsobom iba energie, to je pre ďalší rozvoj školstva veľmi málo, to je iba na udržanie súčasného zlého stavu školstva.

    Môžem to ukázať hneď na § 3 ods. 6, kde sa hovorí, že objem finančných prostriedkov na ostatné výdavky na tovary a ďalšie služby, čiže variabilné výdavky, je závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Zdrojové možnosti štátneho rozpočtu, ako vieme, sú veľmi malé. Ak sa nestanoví v tomto paragrafe aspoň minimálne množstvo finančných prostriedkov, ktoré je potrebné dať na ostatné výdavky na tovary a ďalšie služby, tak sa vlastne aj dnešné financie môžu ešte ďalej znižovať. Ako napr. povedať o škole, či je teda dobre zabezpečená, ak napr. niet už na kriedu, ak sa musia zastaviť platby za telefónne účty? A to vieme, že ministerstvo školstva podľa mňa veľmi správne sa snaží napr. zabezpečiť informačnou technikou školy, aby boli zapojené na internet. Myslím si, že táto snaha vyjde nazmar ak potom napr. škola nemá platby na telefónne účty.

    Preto ja podám aj pozmeňujúci návrh, aby tento § 3 ods. 6 bol zmenený takto: „Objem finančných prostriedkov na ostatné výdavky na tovary a ďalšie služby je závislý od normatívu zabezpečujúceho plynulosť chodu školy a štandardného priebehu vyučovacieho procesu.“

    Myslím si, že štandardný priebeh vyučovacieho procesu by štát mal zabezpečiť – tam naozaj nepatrí nič, čo by proste tú školu nejakým nadštandardným spôsobom zvýhodňovalo –, aby tá škola mohla bezprostredne fungovať a aby sa nemuseli učitelia skladať aj na kriedy.

    To isté sa, samozrejme, týka aj § 4 ods. 4, kde sa hovorí o kapitálových výdavkoch a kde znovu sa hovorí, že na obstarávanie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu a v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu sa budú dávať finančné prostriedky.

    To je vlastne ten paragraf, ktorý nám teraz v takejto miere hovorí o tom, že naďalej nám školy budú chátrať, pretože štát sa ani tou minimálnou mierou v tomto zákone nezaväzuje, koľko percent bude každoročne na tie chátrajúce školy dávať.

    Ak dovolíte teraz by som sa dotkla § 5. A to je paragraf, ktorý hovorí o financovaní neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    V § 5 ods. 5 písm. a) sa hovorí o znižovaní príspevku pre neštátne školy o 30 %, ak neštátna škola alebo neštátne školské zariadenie vyberá príspevok na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie od rodičov.

    Ja sa domnievam, že toto je veľmi ľahké obísť tým, že škola nebude vyberať od rodičov, teda neštátna škola nebude vyberať od rodičov úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie, ale rodičia sem-tam môžu dať nejaký sponzorský dar, čo sa zrejme už do tohto nebude počítať, a potom vlastne k zníženiu príspevku zrejme nepríde. Toho sa to asi nebude týkať. To je moja otázka, či aj pri sponzorskom dare sa bude to toho týkať alebo nebude.

    Ďalej je tu v § 5 ods. 5 písm. b) stanovené, že sa znižuje príspevok pre neštátne školy o 10 %, ak neštátna škola alebo neštátne školské zariadenie nedodržuje učebné plány, učebné osnovy.

    Ak by školská inšpekcia bola na takej úrovni, ako je potrebné, tak si myslím, že by to bolo dobré. Ale všetci veľmi dobre vieme, že máme nedostatok školských inšpektorov. Takže môže pomerne dlhú dobu trvať, dokiaľ školská inšpekcia vôbec príde na to, že škola nedodržuje učebné plány a učebné osnovy. Takže tento odsek vlastne by sa potom minul účinkom.

    Ďalej sa tu v § 5 ods. 5 písm. c) hovorí, že sa znižuje príspevok pre neštátne školy o 10 % – 1. bod –, ak neštátna škola nezabezpečuje výchovu a vzdelávanie v študijných odboroch alebo učebných odboroch potrebných na plnenie úloh regionálneho rozvoja alebo na prípravu na povolanie vo verejnom záujme.

    Ja by som sa rada opýtala, kde sú takto stanovené alebo určené študijné odbory, ktoré teda zabezpečujú prípravu na povolanie v rámci regionálneho rozvoja. Podľa mojich informácií nič také nemáme.

    A to isté sa týka aj 2. bodu § 5 ods. 5 písm. c), kde sa hovorí, že sa znižuje o 10 % príspevok, ak neštátna škola zabezpečuje prípravu na povolanie, o ktoré nie je dlhodobo záujem na trhu práce v príslušnom regióne.

    Dlhodobo záujem – neviem, čo sa týmto myslí, pretože práve teraz sme napr. svedkami toho, že v minulých rokoch sa znižovali počty žiakov na stredných odborných učilištiach, ktoré nám vychovávali žiakov pre stavbárske profesie a pre strojárske profesie, pričom teraz sa ukazuje, že práve v týchto profesiách začína byť už nedostatok študentov. Takže ten dlhodobý záujem dnes môže byť iný, ale keď prestaneme pripravovať študentov, tak potom o 5 rokov sa nám môže ukázať, že ich budeme mať nedostatok.

    Ďalej by som sa rada zastavila pri § 7 ods. 3, kde sa hovorí, že pri tvorbe finančných normatívov a pri určovaní normatívneho počtu zamestnancov sa ďalej zohľadňuje najmä zabezpečenie, a teraz sa tu uvádza pod jednotlivými písmenami, čo sa môže zohľadňovať pri zvýšení finančných prostriedkov. Pod písmenom f) máme zabezpečenie vyučovania v málotriednych školách.

    Môj pozmeňujúci návrh znie, aby sa toto písmeno f) zmenilo, a to na: „zabezpečenie vyučovania v málotriednych školách na národnostne zmiešanom území s vyučovaním štátneho jazyka“.

    Zdôvodňujem to tým, že štát je povinný sa postarať o to, aby všetky deti mali prístup k vyučovaniu štátneho jazyka. To je jeden môj dôvod.

    A druhý dôvod je písmeno a), kde sa hovorí, že sa môže zabezpečiť vzdelávanie v materinskom jazyku v školách a v školských zariadeniach s vyučovacím jazykom iným, ako je štátny jazyk. Nespochybňujem písmeno a), ale keď je tu písmeno a), tak si myslím, že v písmene f) by mali byť práve školy, kde sa vyučuje v štátnom jazyku, málotriedne školy, pretože tým sa vyvažuje písmeno a), tým písmenom f).

    Ďalej by som sa chcela ešte v tomto § 7 dotknúť odseku 5, kde sa hovorí, že správca rozpočtovej kapitoly na základe žiadosti štátnej školy alebo neštátnej školy, štátneho školského zariadenia alebo neštátneho školského zariadenia môže v prípade, ak ide o zdôvodnené nenaplnenie tried predpísaným počtom žiakov alebo o preukázateľne upravenú prevádzku školy, zvýšiť alebo znížiť objem finančných prostriedkov.

    Mňa zaujíma to slovíčko „môže“. Pretože v prípade ak ide o zdôvodnené nenaplnenie tried, aké je to zdôvodnené nenaplnenie tried určitým počtom žiakov? Normatívy máme, neviem si predstaviť, čo to môže byť, či to môže byť lobizmus, že na tej škole sa to povolí, na inej škole sa to nepovolí. Čiže čo sa bude považovať za dobré zdôvodnenie, aby teda mohla trieda fungovať aj s menším počtom žiakov, ako je predpísané?

    Ďalej by ma zaujímal § 8 ods. 2 kde sa hovorí, že v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva môžu sa rozpočtovať finančné prostriedky aj na zabezpečenie prioritných a rozvojových programov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia zamerané najmä na ich ďalší rozvoj a modernizáciu, na rekonštrukciu školských objektov, na zavádzanie a modernizáciu informačných technológií a na financovanie inovačných pedagogických programov.

    Chcela by som vedieť, že či sa tento § 8 ods. 2 týka ustanovení alebo tých činností, ktoré vyplývajú iba z príslušného odseku 1 alebo aj z iných, lebo ak aj z iných, tak by som chcela vedieť, aké kritérium bude pre školy platiť, kto teda bude znovu určovať tieto kritériá.

    Posledná moja pripomienka sa týka § 9 ods. 2, kde sa hovorí, že ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a tak ďalej. Nehovorí sa tu, o ktoré ministerstvo ide, či o ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, ktoré má dohľad nad financiami. Totiž v zákone je uvádzaný výnos ministerstva financií, ale dohľad vykonáva aj ministerstvo školstva. Takže si myslím, že tu by asi bolo treba upresniť, o aké ministerstvo ide.

    A ešte by som chcela dať jednu otázku, na ktorú som zabudla pri § 2. Pri § 2 ods. 1 písm. a) Totiž hovorí sa, že zdrojmi financovania štátnych škôl a školských zariadení o. i. sú pri § 2 ods. 1 písm. a) prostriedky štátneho rozpočtu a pri § 2 ods. 1 písm. b) zisk z podnikateľskej činnosti.

    A mňa by zaujímalo, ak budú školy vykazovať zisk z podnikateľskej činnosti, aké dane sa tu budú platiť, či to bude tak ako pri vysokých školách, pretože vieme, že pri vysokých školách sú rozdielne dane z podnikateľskej činnosti v závislosti od toho, či škola vykonáva podni-kateľskú činnosť, ktorá vyplýva z jej náplne, takže tam sú tie dane nižšie. Neviem, či teda sa to myslí takto aj pri základných a stredných školách alebo je tam nejaký iný zámer.

    Na záver by som chcela povedať iba toľko, že zákon nenaplnil nielen moje očakávanie, ale ani očakávanie Slovenskej národnej strany, za ktorú hovorím, a preto nemienime v takejto podobe zákon podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Rusnáková. Dobre som to pochopil? Stiahli ste prihlášku, dobre.

    Takže s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Slavkovská upozornila na základnú vec, že v tomto zákone nie je určená záväznosť, že tie obce a vyššie územné celky, pod ktoré vlastne prejdú základné a stredné školy, si môžu nárokovať na tieto finančné prostriedky. Každá taká situácia, pri ktorej sa podmieňujúco do zákona vkladajú možnosti buď získať finančné prostriedky, alebo nie vlastne je takou ponukou na lobizmus, korupciu a všetky tie nešváry, ktoré tak často kritizujeme. Jednoznačne ak nie sú presne stanovené pravidlá, nikdy nie je spokojnosť medzi tými subjektmi, ktoré sa budú uchádzať o finančné prostriedky, a zaseje sa do obcí, miest a do vyšších územných celkov množstvo už dopredu nedorozumení a vzájomných hádok, ktoré nebudú viesť k zlepšeniu situácie. Preto naozaj treba zvážiť, či takéto znenie zákona bude prínosom, či, naopak, nebude škodlivé.

    Na dôvažok treba povedať, že neboli vyčíslené pri prevode majetku, na čo sme upozorňovali pri zmene kompetenčného zákona, všetky tie nároky súvisiace s prechodom škôl na obce a mestá, na vyššie územné celky a tým pádom je tu veľký predpoklad veľkého voluntarizmu pri proste perspektíve ďalšieho určovania rozpočtov týchto subjektov. A preto naozaj treba zvážiť, či zákon v tomto znení by mal ísť ďalej alebo by ho nebolo lepšie stiahnuť a dopracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pán minister, konečne prerokúvame v druhom čítaní zákon, ktorý podľa legislatívneho plánu vlády mal byť prijatý v decembri roku 1999. Na tento zákon bola dokonca odvolávka v kompetenčnom zákone pri jeho prijímaní, ktorý nelogicky predbehol túto právnu normu. Mohlo by sa zdať, že ministerstvo školstva dáva si načas a tento návrh predkladá s oneskorením len preto, aby bol čo najdokonalejší. Opak je však pravdou, pretože to, čo bolo v návrhu ešte v prvom čítaní nedokonalé, zostalo a to, čo bolo, dá sa povedať, ako tak dobré, sa zhoršilo. Opozícia právom teda upozorňuje, že zákony prijímané v tomto volebnom období sa prijímajú chaoticky, často v časovom strese. Bohužiaľ, v tomto prípade je to zasa veľmi neskoro. V kompetenčnom zákone sa s veľkou slávou prenášali právomoci na samosprávu. Tak sa to dialo v školstve najmä s budovami, chátrajúcimi budovami, ale tento návrh zákona paradoxne má zobrať z regiónov v školstve to najdôležitejšie – financie – a centralizuje.

    Je pravdou, že v spoločnej správe vo výbore pre vzdelanie sa schválilo iné znenie, a takto sa teda tento zákon, tento návrh zákona mení a vylepšuje. Ale už sa stáva v parlamente bežnou praxou, že návrhy vlády sa v Národnej rade prerábajú a dorábajú, čo vôbec nesvedčí o dobrej kvalite práce ministerstiev, v tomto prípade ministerstva školstva.

    Návrh zákona tiež vnáša nerovnoprávnosť vo financovaní medzi štátnymi a neštátnymi školami, napr. cirkevnými školami, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa jasne deklaruje, že štátne a cirkevné školstvo bude financované porovnateľne. Návrh zákona umožňuje, aby cirkevné školy boli oproti štátnym financované až o 50 % menej. A pritom netreba pripomínať, že samotná ústava jasne definuje, že základné a stredné školstvo je bezplatné. Ak ústava predpokladá nejaké priplácanie zo strany rodičov na neštátne základné školy a stredné školy, tento návrh zákona to rieši tak, že štát štátnym školám financuje platy, tovary a služby, nájomné a tak ďalej, no neštátnym školám sa v návrhu určuje financovanie na hlavu žiaka a nič iné. Nenamietam proti financovaniu na hlavu žiaka, ale spôsob znevýhodnenia, lepšie povedané, sankcionovania cirkevných škôl znížením financovaní až o 50 % je proti programovému vyhláseniu tejto vlády. A je aj proti ústave, ako som už povedala. Nakoniec je aj proti samotným deťom, pretože prečo by mal byť žiak potrestaný za to, že chodí na neštátnu školu. Neporušujú sa tu náhodou ľudské práva?

    Ďalšia diskriminácia sa týka slovenských škôl oproti menšinovým školám. Táto je zakotvená priamo v návrhu zákona, ale aj v priloženom výnose ministerstva školstva, ktorým sa ustanovuje normatívny spôsob výpočtu či už prideľovania financií, ale aj určovania pracovníkov, zamestnancov školy. Kým napr. v pôvodnom výnose, v tom starom výnose, a to je v tomto prípade to zhoršenie, ktoré nastalo, o ktorom som hovorila, sa pri normatívnom počte učiteľov na triedu v štátnych školách určuje výpočet porovnateľne pre slovenské i menšinové školstvo, hoci aj tu je zvýhodnené menšinové školstvo, v poslednom predloženom návrhu sa už tento výpočet mení výrazne v neprospech slovenského školstva, ako keby neexistovali málotriedky na inom území, ako keby na severe neboli malé školy, ako keby na severe alebo inde, na východe Slovenska sa mali malé školy likvidovať. Veď predsa vieme, že sa zhoršili podmienky ekonomické rodinám, že deti nebudú môcť dochádzať do škôl, ktoré sú vzdialené, keď sa tieto budú rušiť.

    Pani poslankyňa Slavkovská čiastočne rieši tento problém v svojom návrhu, ale viac by to vyriešil výnos, ktorý však je vlastne len na starosti ministerstva školstva, teda je vecou ministerstva školstva, a ja nemôžem podávať žiadne pozmeňujúce návrhy, ale preto apelujem na pána ministra, aby zmenil spomínanú tabuľku aspoň tak, ako bola predtým, ako bola pôvodná.

    Chcem tiež upozorniť pána ministra v súvislosti so spomínaným výnosom ministerstva školstva, že v normatívoch nie sú zohľadnení študujúci učitelia, ktorí si získavajú kvalifikáciu. Majú mať totiž tiež nárok na jednu hodinu úľavy, tak ako majú napr. riaditelia, zástupcovia, výchovní poradcovia a tak ďalej.

    Chcem tiež pána ministra upozorniť, že pri normatívoch zvýhodňujúcich školu, ktorá má úspešných žiakov, treba doplniť aj úspešnosť na okresných a predmetových olympiádach a súťažiach. Bolo by treba zohľadniť v tomto prípade aj žiakov deviatych ročníkov, ktorí sú úspešnými riešiteľmi aspoň v krajskom a celoštátnom kole, pretože skutočne o tú úspešnosť sa pričinila práve tá základná škola, stredná škola, z ktorej žiak odchádza.

    Pretože moje pozmeňujúce návrhy boli sčasti akceptované už na výbore, za seba nepredkladám pozmeňujúce návrhy, ale dovoľte mi, aby som predložila návrhy za pána poslanca Šťastného, ktorý musel pracovne odísť a ktorý ma požiadal, aby som ich predniesla.

    V § 1 ods. 3 navrhuje vypustiť začiatok vety: „Štát utvára primerané možnosti...“ A navrhuje nahradiť to textom: „Štát každoročne vyčlení zo štátneho rozpočtu 4 % hrubého domáceho produktu.“ Ostatný text pokračuje dokonca.

    Pán poslanec tuná chce, aby sa vytvárali primerané možnosti, pretože je príliš vágne vyjadrenie potrieb financovania výchovy a vzdelávania. Je potrebné v zákone konkrétne vyjadriť potreby výchovy a vzdelávania, aby neboli závislé na vôli a nevôli vlády či parlamentu v každej dobe. Mala by to byť dolná hranica, ktorá zabezpečí nielen prežitie, resp. stabilizáciu, ale aj rozvoj aspoň na minimálnej úrovni. Nakoniec, myslím si, že keď si táto vláda určila školstvo ako prioritu, tak bude akceptovať tento návrh. A, naviac, keď je ešte napísané v programovom vyhlásení, že do školstva sa bude dávať pomerná časť, ako je to v Európskej únii, tak si myslím, že je to dobrý návrh.

    Ďalej navrhuje v svojom druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec v § 3 ods. 4 v tretej vete vypustiť text „a technického vybavenia“, ostatný text pokračuje.

    Z textu totiž nie je jasné, v akom smere bude technické vybavenie ovplyvňovať úroveň financovania, kto posúdi rozdiely v technickej úrovni, či technicky horšie vybavené školy dostanú viac či menej prostriedkov.

    Tretí návrh sa týka § 3 ods. 6 – v poslednej vete vypustiť text za zátvorkou a nahradiť ho novým textom: „je závislý od vyčlenených prostriedkov percentom HDP – § 1 ods. 3 – zo štátneho rozpočtu“.

    Ak bude taxatívne určený celkový objem finančných prostriedkov na výchovu a vzdelanie, potom nebude problém určiť aj výšku variabilných prostriedkov.

    Štvrtý návrh. V § 4 ods. 2 vypustiť text za poslednou čiarkou vo vete, a to „ktorých objem je závislý od zdrojových možností štátu“.

    Platenie poistného a ďalších odvodov nemôže byť závislé od zdrojových možností štátu. Tejto povinnosti sa štát nemôže zbaviť.

    V § 7 ods. 5 vypustiť slovo „znížiť“.

    Ak ide o zdôvodnené nenaplnenie tried alebo preukázateľne upravenú prevádzku školy, nie je dôvod na zníženie finančných prostriedkov. V opačnom prípade je to nelogické.

    To by boli všetky pozmeňujúce návrhy. Prosím, aby sa o každom z týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo zvlášť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie.

    Faktickými poznámkami na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja poslanci a dve poslankyne. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Mušková konštatovala, že vo vzťahu k cirkevnému školstvu v návrhu dochádza k jednoznačnej diskriminácii. Môžem povedať aj za Slovenskú národnú stranu, že jednoducho nemôžeme súhlasiť s takýmto postupom, nakoľko aj súčasné sčítanie ľudu ukázalo, že viac ako 80 % obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu a cirkevných škôl je nepatrný počet z celkového počtu škôl. A tie cirkevné školy, ktoré existujú, jednoducho plnohodnotne vlastne realizujú tú istú výchovu, ktorá sa realizuje v štátnych školách. A preto by malo byť financovanie absolútne rovnoprávne s ostatnými štátnymi školami a vôbec nie je dôvod, prečo by malo dochádzať k akejkoľvek diskriminácii financovania cirkevných škôl.

    Obdobne, aby som trošku doplnil jej prístup, že ide len o málotriedky so slovenským vyučovacím jazykom na severe. Takéto málotriedky sú aj v južných oblastiach a jednoznačne ony majú presne ten istý charakter ako každá škola, ktorá je v prostredí, kde jednoducho ten počet nie je taký, aby bolo to optimálne z hľadiska, povedzme, financovania, ale preto, že tí obyvatelia potrebujú to vzdelávanie zabezpečiť. A ako už bolo povedané, doprava je drahá a všetky tie náklady rodičov by nekonečne vzrástli, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť a málotriedne školy s vyučovacím jazykom slovenským jednoducho už tou bonifikáciou zohľadniť, aby to financovanie bolo také, aby nebolo likvidačné, a o to žiada Slovenská národná strana.

  • Ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa dotknúť tiež tej časti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Mušková, kde spomenula málotriedky. Pán minister, predložený legislatívny návrh, ktorý má riešiť otázku financovania základných a stredných škôl, financovanie málotriedok nerieši uspokojivo. Predsa málotriedky sú riešením na realizáciu povinnej školskej dochádzky detí, ktoré vlastne žijú v prostredí roztrúseného obydlia. A nemôžeme vzhľadom na túto skutočnosť zaťažovať deti takou povinnosťou, aby prekonávali vzdialenosti. Je tu jednak finančná otázka, ktorá zaťaží rodičov, a ja sa pýtam, či štát bude hradiť finančné náklady realizácie ústavnej povinnosti povinnej školskej dochádzky, to je prvá otázka, ďalej, či máte zmapované, aké zaťaženie je to na deti, cestovať do vzdialenosti, a po ďalšie, vytváranie tried, ktoré robíte spájaním škôl s počtom detí vyše 25, to je neúnosné. Pán minister, vám nič nehovoria sociologické prieskumy o tom, že preplnené triedy vyvolávajú agresivitu detí? Vám nič nehovoria informácie o zvyšujúcej sa agresivite detí? Vy ste si dneska neprečítali noviny, kde aj učitelia si sťažujú, ako sa zvyšuje agresivita detí? A jedným z mnohých faktorov je práve veľký počet detí. A, ďalej, táto skutočnosť aj znižuje kvalitu vyučovania.

  • Ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Muškovej, kde hovorila o tom, že stáva sa akýmsi zvykom, že v parlamente sa dorábajú zákony. Ja som tiež nepovedala všetko, keď som mala svoj príspevok, ale aj v tomto zákone sú nezrovnalosti. Keď si zoberiem výnos, ktorý by mal byť súčasťou tohto zákona, pretože jeden na druhý nadväzuje, tak tabuľka č. 1 vykazuje nesúlad so smernicou o základnej škole, ktorá platí od 1. 9. 2000 a ktorú vydalo ministerstvo školstva, kde sa hovorí, že najnižší počet žiakov na zmiešanom území je 12, ale vo výnose, ktorý máme predložený, už sa počíta aj s s príslušným počtom 11,4 žiaka. Čiže je tu nesúlad dvoch čísiel.

    A myslím si, že keď už hovoríme o národnostne zmiešaných územiach, pretože to sa týka národnostne zmiešaných území, tak tam sa naozaj treba zamerať aj na ten normatívny počet učiteľov, pretože pri málotriednych školách, ak je tu základný variant stanovený 1,06 učiteľa, rozšírený variant 1,08 učiteľa a národnostný variant 1,28 učiteľa, tak ak by sme chceli byť trochu spravodlivý a dať naozaj aj na to, že teda tie deti by mali mať kvalitnú výchovu, tak by sme sa snáď mohli ustáliť na tom rozšírenom variante, pretože ja nevidím rozdiel vo vzdelávaní v málotriednych školách na zmiešanom národnostnom území a na čisto slovenskom území. Ja si myslím, že tie nároky na toho učiteľa trebárs v tých prvých ročníkoch sú rovnaké, či učí také deti alebo učí také deti. Čiže tu je jednoznačne znevýhodňovanie detí a škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďa-kovať pani Muškovej za jej fundované vystúpenie. Najmä chcem poukázať na to, že vo svojom vystúpení povedala, že pán minister vo svojej trojročnej činnosti v úrade ministra školstva nikdy sa nezaujímal o slovenské problémy, o problémy slovenských detí, že vždy ho trápili predovšetkým deti maďarské a v tomto smere teda občanov maďarskej národnosti na Slovensku. A v tomto smere realizuje vlastne politiku Budapešti, takže ak vychádzame z jeho návrhov, z toho, čo tu bolo povedané, budú deti občanov maďarskej národnosti zvýhodňované dvakrát, pretože ešte im prispeje aj Budapešť svojím zákonom o zahraničných Maďaroch, zatiaľ čo občania slovenskej národnosti žijúci na národnostne zmiešaných územia a ich deti budú diskriminované vlastnou vládou, vlastným ministrom, takisto ako deti, ktoré budú chodiť do cirkevnej školy.

    Pán minister, my sme mali iný meter, iný prístup. Myslíme si, že v prvom rade, a to bola politika už za bývalého česko-slovenského štátu, že štát v prvom rade sa staral o štátne školy s vyučovacím jazykom štátnym. Deťom, ktoré chceli chodiť do škôl, kde sa vyučovalo v jazyku národnostných menšín, obstarávali peniaze obce samy. Štát im dával iba dotácie. Vy volíte úplne iné metódy, vy tu zvýhodňujete maďarizáciu slovenského juhu tým, že zvýhodňujete toho, kto vlastne si napíše maďarskú národnosť a zapíše deti do maďarskej školy. A slovenské deti dnes cestujú a budú musieť cestovať neúmerne ďaleko za vyučovaním. To sa mi na vašej politike nepáči.

  • Ďakujem.

    Na svojich predrečníkov chce reagovať pani poslankyňa Mušková. Pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem všetkým mojim kolegom za podporu. Ja som, samozrejme, hovorila o málotriedkach na celom Slovensku. Lenže špeciálne sú tu pomenované málotriedky na južnom území, kde sa predpokladá, že aj slovenské málotriedky budú v polohe menšinovej... Pán minister, hovorím. Ak by ste sa nemuseli baviť, bola by som...

  • Pán minister, buďte taký láskavý, zaujmite miesto predkladateľa. Skutočne pani kolegyňa má pravdu. Vystúpila v rozprave, teraz reaguje na svojich predrečníkov.

  • Pán minister, chcela by som vám položiť otázku a prosím, aby ste mi na ňu odpovedali, či budú školy s vyučovacím jazykom slovenským na zmiešanom území v tom istom postavení ako školy s vyučovacím jazykom maďarským, či zaručíte, aby málotriedky na ostatnom území Slovenska neboli rušené. Myslím si, že všetky školy potrebujú financie rovnako, a preto nevidím dôvod, prečo by sa financie mali niekde zvyšovať a niekde žiakom uberať, naviac, keď za tieto tri roky, ako už bolo povedané, skutočne sa pre školstvo nič neurobilo.

    Deklarovalo sa, že chceme ísť do EÚ. Zoberme si aspoň za vzor Írsko, kde vložili všetky prostriedky a všetky financie do vzdelania a aj sa im to vrátilo. Vy viete len deklarovať, ale nič neurobíte preto, aby sa stav školstva na Slovensku zlepšil. Naopak, za tejto vlády nastal hlboký úpadok a nevidím snahu o vylepšenie. Ale prosím, na tú moju otázku, pán minister, aby ste mi odpovedali, aby som mala záruku, že skutočne školy na juhu Slovenska nebudú zrušené a zlikvidované.

  • Ďakujem.

    Keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, či niekto z poslancov chce vystúpiť alebo hlási sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Hort. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlásení sa do rozpravy.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj napriek výhradám, ktoré zaznievajú v rozprave v druhom čítaní k predloženému návrhu zákona, som toho názoru, že tento problém, pokiaľ ide o problém riešený v tomto zákone, je skutočne akútny. Treba ho riešiť.

    A ešte raz zdôrazňujem, aj napriek pripomienkam ja vítam návrh zákona, ktorý konečne urobí poriadok v určitej oblasti školstva, a mňa osobitne teší, že v tejto oblasti sa nachádza aj stredné školstvo a hlavne stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania, o ktorých sme tak mnoho hovorili pri zákone, kde sa hovorilo o zriaďovateľskej pozícii týchto zariadení.

    Myslím si, že aj nadväznosti na reformu verejnej správy je správne, aby sa vyjasnili niektoré veci v zákonnej norme. A som presvedčený, že po prerokovaní mnohých pripomienok, ktoré ste aj vy, kolegovia a kolegyne, predniesli, tento zákon bude prínosom.

    Chcel by som navrhnúť v mojom vystúpení pozmeňujúci a doplňujúci návrh k § 4 vládneho návrhu. Paragraf 4 totižto hovorí o financovaní, poskytovaní alebo podiele štátu na financovaní, ale nech som pozeral zákon z každej strany, chýba v tomto zákone určitá možnosť, aby legálne mohli používať a poskytovať finančné prostriedky na výučbu na stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania právnické a fyzické osoby, ktoré si chcú dať učiť svojich učňov. Štát nikdy nebude mať toľko prostriedkov, aby napr. pre Volkswagen vychoval 500 mechanikov nastavovačov alebo pre uhoľné baníctvo vychoval, ktoré je už súkromné, 300 baníckych učňov. A preto som toho názoru, že bolo by vhodné práve tento paragraf doplniť o ďalší odsek, o odsek 5, kde by sa mohlo umožniť alebo malo týmto odsekom umožniť organizáciám, ktoré si dajú učňov učiť, uzatvoriť dohody, na základe ktorých by platili svoj príspevok na týchto učňov. Myslím si, že tým by sa len legalizovalo a umožnilo to, čo sa prakticky aj žiada robiť.

    Teda konkrétne odsek 5 by znel: „Právnické a fyzické osoby, pre ktoré sa žiaci pripravujú na stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania, môžu uhrádzať skutočné náklady na prípravu žiakov v zmysle vzájomne uzatvorených dohôd.“ By sme im to umožnili týmto legalizovať. Ďakujem pekne a prosím o podporu.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť podania ďalších prihlásení sa. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja vítam to, čo navrhuje pán poslanec Mesiarik, ale bude treba celú záležitosť asi komplexne doriešiť, lebo treba povedať aj „b“, či tieto organizácie si budú môcť dať tieto veci do nákladov a ako sa to bude riešiť z hľadiska ich celkového finančného zaťaženia, lebo jednoducho je to potreba, ktorá je nutná bez debaty. Vzdelanie je mimoriadne dôležité pre Slovensko. Dneska sa ukazuje pri analýzach nezamestnaných, že práve problém je stále obrovský so zamestnaním ľudí bez vzdelania, ktorých je veľký podiel z celkového počtu, a každé zvýšenie kvalifikácie je práve prínosom aj k riešeniu problému nezamestnanosti. A podľa mojich skúseností aj z diskusií s vedeniami veľkých firiem, ktoré dneska už pociťujú intenzívny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, napr. nedávno som hovoril v Podbrezovej v Železiarňach, kde na prvý pohľad sa zdá, že by nemal byť problém, lebo tá oblasť je s veľkou nezamestnanosťou, získať pracovné sily, je problém získať kvalifikované pracovné sily. A na to treba vytvoriť naozaj práve mechanizmus financovania, ktorý by pomohol, aby takéto kvalifikované sily sa vytvárali práve zásluhou riadnych škôl, a tam sú aj učňovské, stredné odborné školy, nakoľko všelijaké kurzy, ktoré sú poriadané organizáciami mimo školstva, podľa môjho názoru obvykle bývajú vždy aj oveľa drahšie, aj často nedosahujú tú kvalitu, ktoré zabezpečuje štandardné školstvo. Takže takáto zmena je, samozrejme, len vítaná. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predloženému návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Predložený návrh zákona si dáva za cieľ zabezpečiť prehľadné a jednoznačné definovanie prideľovania prostriedkov školám a školským zariadeniam zo štátneho rozpočtu, ktorý má byť, samozrejme, aj naďalej základným zdrojom financovania výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Návrh zákona naďalej vychádza z viaczdrojového finan-covania, pričom ide o zdroje, ktoré sú využívané aj dnes a ktoré sú doteraz známe.

    Cieľom zákona a, myslím si, tým najdôležitejším zámerom zákona má byť odstránenie súčasných nedostatkov v systéme prerozdeľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a to prostredníctvom normatívneho spôsobu, t. j. podľa finančných normatívov pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení, čím sa má, samozrejme, dosiahnuť aj vyššia objektívnosť pri prerozdeľovaní týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Dobrým príkladom na snahu všetkých škôl a školských zariadení spraviť si jasno v prerozdeľovaní prostriedkov bolo porovnávanie kapitol krajských úradov v rámci školstva, ktoré predkladali nielen ministerstvu, ale aj nášmu výboru. Zdroje a náklady, ktoré mali na financovanie škôl a školských zariadení, a mnohokrát náklady na žiaka, na školu sa rozchádzali. A niekedy to boli dôvody, ktoré sa len veľmi ťažko objektivizovali alebo vysvetľovali. Zámerom tohto zákona je teda aj isté odstránenie nedostatkov v systéme prerozdeľovania finančných prostriedkov. Dovoľte mi povedať, že návrh tohto zákona súčasne reaguje aj na zmeny kompetencií pri prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.

    Dovoľte mi predložiť vám niekoľko pozmeňujúcich návrhov a predostrieť aj niekoľko mojich osobných postrehov, ktoré by som pri návrhu tohto zákona chcela prezentovať.

  • Ruch v sále.

  • Ja len poprosím, trošku tichšie.

  • Áno, samozrejme, prepáčte, pani kolegyňa, máte pravdu. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Navrhujem pani spoločnej spravo-dajkyni, aby zo spoločnej správy vyňala na osobitné hlasovanie bod 13, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Vzhľadom na to, že bod 13 budem v prvom pozmeňujúcom návrhu meniť a dopĺňať, odporúčam teda, aby Národná rada Slovenskej republiky bod 13 spoločnej správy neschválila a aby po mojom zdôvodnení a vypočutí si návrhu, ktorý prednesiem, podporila môj pozmeňujúci návrh.

    V § 3 odseky 6 až 8 znejú:

    „Odsek 6: Štát poskytuje ministerstvu, krajským úradom, okresným úradom, obciam a vyšším územným celkom finančné prostriedky na tovary a ďalšie služby, ktoré pokrývajú výdavky štátnych škôl a verejných školských zariadení na energie a vodu (fixné výdavky) a na nájomné a na výdavky určené podľa osobitných predpisov, odkaz na č. 25 nad slovom „predpisov“. Objem finančných prostriedkov na ostatné výdavky na tovary a ďalšie služby (variabilné výdavky) pre štátne školy a verejné školské zariadenia je závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu.

    Odsek 7: Štát poskytuje ministerstvu, krajským úradom, okresným úradom, obciam a vyšším územným celkom finančné prostriedky pre štátne školy a verejné školské zariadenia finančné prostriedky formou bežných transferov, najmä na úhradu výdavkov podľa osobitných predpisov, odkaz na č. 21 nad slovom „predpisov“. Objem bežných transferov sa upravuje v priebehu rozpočtového roka na základe skutočnej potreby.

    Odsek 8: Štát poskytuje ministerstvu, krajským úradom, okresným úradom, obciam a vyšším územným celkom pre štátne školy a verejné školské zariadenia finančné prostriedky na kapitálové výdavky, na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu, odkaz na č. 26 nad slovom „predpisov“.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie: „Odkaz 25: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a § 152 Zákonníka práce.“

    Chcem upozorniť, že tento bod, ktorý pozmeňujem, je vlastne takmer totožný s návrhom gestorského výboru. Rozchádza sa však v tom, že zavádza do textu návrhu aj zmenu, ktorá bola prijatá v súvislosti s kompetenčným zákonom. To znamená, že vlastne je potrebné, aby štát poskytol peniaze aj ministerstvu školstva a to konkrétne na financovanie školského výpočtového strediska.

    Druhý návrh sa týka § 9, a to štátneho dohľadu, kde navrhujem, aby doterajší § 9 sa doplnil odsekom 4, ktorý znie: „Odsek 4 – Ministerstvo po dohode s Národným úradom práce a po prerokovaní s príslušnými vyššími územnými celkami ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom študijné a učebné odbory, ktoré sú potrebné na plnenie úloh regionálneho rozvoja alebo na prípravu na povolanie, o ktoré je dlhodobý záujem na trhu práce v príslušnom regióne. Ministerstvo môže osobitným opatrením najmenej raz za 4 roky aktualizovať uvedené študijné a učebné odbory.“

    Tretí návrh . V doterajšom § 11 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem § 9 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003“.

    Môj druhý a tretí pozmeňujúci návrh mi dovoľte zdôvodniť nasledovne. Niektorí moji predrečníci sa dotkli § 5 ods. 5 písm. c), ktoré v návrhu zákona hovorí o tom, že príspevok určený podľa odseku 4 sa môže znížiť o 10 %, ak neštátna škola – 1. bod – nezabezpečuje výchovu a vzdelávanie v študijných alebo v učebných odboroch, ktoré sú potrebné na plnenie úloh regionálneho rozvoja alebo na prípravu na povolanie vo verejnom záujme. Samozrejme, že moji kolegovia mali pravdu v tom, že v zákone sa nedefinuje, čo rozumieme pod úlohami regionálneho rozvoja a čo rozumieme pod povolaním vo verejnom záujme. Z tohto hľadiska si osobne myslím, že vypustenie písmena c) nebude na závadu, pretože vlastne vyjadruje postih voči neštátnym školám. Ale my si musíme uvedomiť aj to, že existujú študijné a učebné odbory aj v rámci štátnych škôl, ktoré majú veľmi nízku naplnenosť alebo v príslušnom regióne nenapĺňajú žiadny moment regionálneho rozvoja, alebo vôbec po nich nie je dopyt na trhu práce v danom regióne, buď v danom okrese, alebo v danom kraji. Práve preto, aby došlo teda k rovnosti, nestačí to, aby sme len vynechali toto písmeno c). Treba v podstate rozmýšľať aj nad tým, že predkladateľ mal istý zámer, ktorý ale je potrebné naozaj formulovať veľmi jasne.

    Môj návrh vychádza predovšetkým z toho, že nepostačí vypustiť písmeno c), ale treba sa zaoberať otázkou najmä po prijatí kompetenčného zákona, že je potrebné konečne konkrétne zadefinovať prepojenie trhu práce s výchovno-vzdelávacím procesom, aby sme si po ôsmich rokoch, ktoré uplynuli od podpísania dohody medzi ministerstvom práce a ministerstvom školstva, povedali, čo chceme vo vyšších územných celkoch v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu dosiahnuť, aby sme si prvýkrát povedali, ktoré sú tie študijné a učebné odbory, ktoré v regióne sú potrebné a ktoré naplnia rozvoj regiónu, pretože napr. aj v súvislosti so zakladaním alebo zriaďovaním priemyselných parkov určite vyvstane na trhu práce dopyt po istých profesiách, po istých povolaniach a ak v rámci školského systému tento región nevie dostatočne zareagovať na tento dopyt, my dnes musíme položiť základy toho, aby sme sa tým začali vážne zaoberať.

    V roku 1993 bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi ministerstvom školstva, ktoré vtedy zastupoval podpredseda vlády pán Roman Kováč, a medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zastupovala pani Oľga Keltošová. Následne v roku 1996 bola pripravená koncepcia spolupráce ministerstva školstva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je však potrebné povedať, že oba tieto dokumenty síce hovoria o tom, že obe ministerstvá zabezpečia funkčný systém navzájom prepojených a dostupných študijných a profesijných informácií a informácií o trhu práce, ale oba tieto dokumenty vlastne nereagujú na veľmi podstatnú zmenu, a tou zmenou je to, že vznikol Národný úrad práce, a nestačí dohoda o spolupráci, ale najmä vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu treba povedať, čo musí urobiť ministerstvo školstva a že to musí urobiť v spolupráci s Národným úradom práce a v spolupráci s vyššími územnými celkami.

    Preto som si dovolila navrhnúť, aby ministerstvo ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom tie študijné a učebné odbory, ktoré sú potrebné na plnenie úloh regionálneho rozvoja a po ktorých je v danom regióne skutočne aj dopyt. Vzhľadom na to, že tento všeobecne záväzný právny predpis musí mať dlhodobejší charakter, teda musí naznačovať isté trendy, ministerstvo môže aktualizovať každé štyri roky tento právny predpis osobitným opatrením, navrhujem, aby tento naozaj veľmi koncepčný krok mal dostatočný čas na prípravu zo strany ministerstva školstva, pretože to je naozaj náročná úloha, a preto v mojom treťom pozmeňujúcom návrhu som navrhla, aby teda toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1. januára 2003.

    Dovoľte mi predniesť ďalšie tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú úpravy, ktorú sme spravili v spoločnej správe, ale, bohužiaľ, táto úprava postráda novelu, ktorá sa musí spraviť v zákone o rozpočtových pravidlách.

    Štvrtý návrh. V názve zákona sa pripájajú slová: „a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov“.

    Piaty návrh. Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako čl. I.

    Šiesty návrh. Za § 11 sa vkladá čl. II, ktorý znie – Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 386/1996 Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z. a zákona č. 441/2000 Z. z. sa dopĺňa takto: V poznámke pod čiarou k odkazu 14b sa pripája táto citácia: „Zákon č., zatiaľ nevieme, .../2001 Z. z. o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“

    Pozmeňujúce návrhy pod bodmi 4, 5 a 6 reagujú na ten pozmeňujúci návrh, ktorý náš gestorský výbor odporúča prijať, a týka sa § 2 ods. 1, kde sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré hovoria o tom, že príjmom škôl a školských zariadení budú aj prostriedky prijaté od iných fyzických a právnických osôb za využitie priestorov škôl alebo školských zariadení v čase mimo výchovno-vzdelávacieho procesu.

    Tento zámer sleduje najmä tie snahy škôl a školských zariadení, ktoré napr. by chceli poskytnúť používanie priestorov školy, napr. internetových tried alebo telocviční aj pre iné osoby, ako sú žiaci, to znamená pre iných dospelých, pre iné fyzické a právnické osoby, pre podnikateľov, ale, samozrejme, v poobedňajších hodinách aj pre svojich žiakov. Dnes samozrejme, že využívanie telocviční na podporu športových aktivít v meste, v obci, v regióne je úplne jasné, ale tento návrh poníma v sebe aj možnosť používania priestorov školy a poskytovania informačných služieb a informačných technológií v čase mimo výchovno-vzdelávacieho procesu. To znamená, že v rámci projektu Infovek je možné sprístupniť priestory školy, teda triedu, kde sú počítače a kde je možné aj pre ostatnú verejnosť, vrátane malých drobných podnikateľov, ktorí sú v obciach, poskytnúť internet na získavanie informácií. V rámci projektu Infovek je to jednoducho otváranie sa nielen školy, ale aj obce a mesta svetu ako takému. A myslím si, že sprístupnenie a používanie týchto informačných služieb a informačných technológií aj ostatnou verejnosťou by bolo naozaj veľmi dobré. K tomu, aby ale škola mohla tieto prostriedky používať a mať ich vo vlastnom nadpríjme, je potrebné, aby sme upravovali nielen zákon o financovaní škôl a školských zariadení, ale aby sme urobili novelu zákona o rozpočtových pravidlách, pretože bez nej by, samozrejme, školy a školské zariadenia teoreticky mohli vyberať poplatky, ale nemohli by ich využívať, nemohli by byť ich nadpríjmom. Z tohto dôvodu som si teda dovolila dať tieto tri záverečné návrhy.

    Čo sa týka reakcie na nedodržiavanie učebných osnov a učebných plánov, ja chápem, prečo predkladateľ dal do zákona možnosť znížiť príspevok, ak sa učebné plány a osnovy nedodržiavajú. Koniec koncov, bude hovoriť o tom aj správa Štátnej školskej inšpekcie, o ktorej pán minister má určite už aj dielčie vedomosti. A ona bude hovoriť o tom, že sú neštátne školy a neštátne školské zariadenia, ktoré si tento luxus jednoducho dovolia. A myslím si, že ministerstvo musí mať páku na to, aby veľmi dôrazne mohlo zasiahnuť v prípade neštátnych škôl vtedy, ak ony tieto učebné plány a učebné osnovy nedodržiavajú.

    Dovoľte mi na záver povedať, že žiadam pani spravodajkyňu, aby o návrhu pod bodom 1 dala hlasovať teda osobitne, vrátane teda toho, že hlasujeme osobitne o bode 13 spoločnej správy. O bodoch 2 a 3, ktoré som predniesla, navrhujem hlasovať spolu, pretože spolu súvisia. A o bodoch 4, 5 a 6 navrhujem tiež hlasovať v jednom balíku. Samozrejme, hlasovanie o bodoch 4, 5 a 6 má význam len vtedy, ak prejde bod 8 spoločnej správy. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási jeden pán poslanec a tri panie poslankyne.

    Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Moja predrečníčka vychádzala z toho, že predkladaný zákon si kladie za cieľ sprehľadniť prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. S tým sa, samozrejme, dá súhlasiť, pretože podľa normatívov sa už budú prideľovať náklady na žiaka a budú tie náklady rovnaké. Ale to nič nemení na veci, že tie náklady budú stále malé a nedostatočné. Znovu opakujem, že ak v predkladanom návrhu zákona je stanovené, že variabilné výdavky a kapitálové výdavky sa budú prideľovať iba podľa možností, v závislosti od štátneho rozpočtu, a nie je tam stanovené ani to minimum, ktoré školy musia povinne dostať, tak nemožno to považovať za žiadny koncepčný krok. A môže sa stať, že to bude aj krok dozadu, že tých financií bude stále menej a menej.

    To isté platí napr. aj o tej časti, o ktorej hovorila moja predrečníčka, že zákon kladie dôraz na viaczdrojové financovanie. Je to zvýraznené v § 2, ale ja si dovolím tvrdiť, že to viaczdrojové financovanie pri základných a stredných školách je viac-menej iluzórne, pretože ak si ja zoberiem zisky z podnikateľskej činnosti, tak skutočne veľmi slabo si dokážu zarobiť ja neviem napr. materské škôlky.

    A už vôbec si neviem predstaviť § 2 písm. d) príspevky a dary od domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb, pretože pri dnešných nedostatočných financiách u sponzorov ja zatiaľ mám vedomosti iba o tom, že niektoré, a to iba niektoré, školy s vyučovacím jazykom maďarským sponzoruje Sörösova nadácia. O žiadnych nadáciách ani neviem, ani som nepočula, čo sa týka slovenských škôl. Takže tam to bude zrejme veľmi slabé. Takže klásť dôraz na toto považujem za naozaj iluzórne, ktoré sa zrejme tak skoro nenaplní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Iste je potrebné privítať iniciatívu pani poslankyne, že sa snaží rozšíriť záväznosť proste financovania škôl. Ale chcel by som upozorniť na to, čo navrhla v bode 2, kde hovorí o vývoji trhu práce a o vzdelávaní vo vzťahu k vývoju na trhu práce. Tam by som skôr považoval za potrebné, že práve vyššie územné celky a vôbec tie samosprávy by mali mať to navrhujúce postavenie alebo rozhodovacie postavenie, a nie Národný úrad práce, nakoľko si myslím, že Národný úrad práce vlastne konštatuje ten terajší stav vývoja trhu práce. Školy vždy sa musia pozerať s určitým predstihom, lebo vychovávajú proste tých absolventov pre nejakú budúcnosť 4 – 5 rokov dopredu. Musia vedieť, ako sa bude vyvíjať ten trh práce. A to je trošku zložitejšia problematika, kde, dúfajme, práve tie samosprávy vyšších územných celkov budú mať na to, aby si mohli robiť precízne analýzy vývoja a možností rozvoja trhu práce a z tej súvislosti aj kvalifikačných požiadaviek na vzdelanie. Je to veľmi zložitá výskumná problematika, analytická problematika, je potrebná, aby sa robila, ale tam už vidím skôr tú úlohu tých vyšších územných celkov a samospráv než Národného úradu práce, lebo tam sa presúva ťažisko zodpovednosti za regionálny rozvoj, a preto by mali mať aj, samozrejme, také postavenie, aby aj určovali požadované vzdelanie.

  • Pani poslankyňa Rusnáková svojím vystúpením vlastne nepriamo dokázala alebo poukázala na to, čo som tu už ja hovorila, že táto legislatívna činnosť vlády je skutočne neúnosná, pretože je typická ukážka práce terajšej vlády, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá legislatívne nedorobky. A nie je to už prvýkrát, čo sa tu v Národnej rade opravoval už opravený text schválený gestorským výborom.

    Je mi úplne jasné, že pani poslankyňa vystupovala, lebo viem, že teda má snahu pomôcť tomuto návrhu zákona, ale zle sa už teraz skutočne ťažko napráva. A nejdem sa vyjadrovať k tomu, čo už hovorili moji predrečníci, len by som sa chcela zamerať na jednu jedinú vec. Samozrejme, zrejme vystúpila so súhlasom pána ministra a ponechala tam teda v texte slová o financovaní škôl podľa možností zdrojov štátneho rozpočtu. Ja chcem povedať, pán minister, ak sa teda sprivatizuje napr. Transpetrol, z ktorého prichádza do rozpočtu ročne, teda z tých ropovodných a plynovodných rúr, vyše 20 mld. Sk, a keď sa sprivatizuje plynovod, ten rozpočet ani skutočne nemusí žiadne financie mať. Potom teda, keďže to je podľa rozpočtu, môže sa stať, že tie školy vôbec nebudú financované. A môžu skutočne sa spoliehať len na tých nejakých sponzorov, ktorých tu skutočne nemáme. A potom sa môže stať ďalej, môžem hovoriť, že tí rodičia, ktorí budú mať peniaze, môžu si dať svoje deti študovať trebárs do Viedne, ako to bolo kedysi, a tí, ktorí ich nebudú mať, budú zrejme chodiť za prácou ako gastarbeitri do štátov Európskej únie. Myslím si, že týmto sa to sleduje.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja som sa tiež chcela vyjadriť k legislatívnej stránke predloženého návrhu. Je to veľmi smutné, že prichádza návrh, ktorý tu sa úplne mení. Ja neviem, ako funguje komunikácia medzi rezortom a poslancami v parlamente, ale toto v minulosti nebolo, aby návrhy, ktoré prišli, boli skôr akýmsi len podkladom, pretože tu v parlamente to treba zmeniť.

    Ďalej by som, pán minister, mala na vás otázku. V § 1 ods. 5 sa hovorí: „Na rozhodovanie podľa tohto zákona,“ zdôrazňujem podľa tohto zákona, „sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“ Pán minister, v tomto zákone sa žiadne rozhodovanie ani kompetencia neupravuje. Tu sa upravujú zdroje financovania, a to štátnych škôl, neštátnych, zdroje financovania obecných škôl a finančné prostriedky ministerstva na určité aktivity a záväzky ministerstva. Prosím vás pekne, toto predsa patrí do zákona, kde je určená kompetencia a určitý postup. Predsa tu sa o rozhodovaní nič nevraví. Alebo potom dajte odkaz na rozhodovanie, ktoré vyplýva z tých a z tých predpisov. Ja vám opakujem § 1 ods. 5 – „na rozhodovanie podľa tohto zákona“. Ale tu sú vymedzené len zdroje financovania, ale nie, že kto o ktorých financiách je príslušný rozhodovať a poprípade aké sú odvolacie lehoty.