• Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 51. schôdzi Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci otváram ôsmy rokovací deň 51. schôdze Národnej rady. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci - pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Kujan a pán poslanec Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Ján Cuper a Peter Osuský.

    V prerušenom rokovaní 51. schôdze Národnej rady budeme pokračovať

    prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1092. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1211. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Ivan Šimko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Prosím vás, vypnite mobilné telefóny. Pán poslanec Finďo, máte procedurálny návrh?

    Prepáčte, pán minister.

  • Pri vchode do Národnej rady, pretože taký neporiadok, aký je tu vonku. Tu sa nedá jednoducho nikde zaparkovať. Tu sa nedá ani prejsť a je to vo vašej agende a ja si osobne myslím, že je to nesmierna neúcta voči nám. Ďakujem.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Tak budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte zákon.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami bol vypracovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 11. apríla 2001 k návrhu programu obstarávania služobných bytov pre vybraných zamestnancov štátnej správy. Odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, no i tak mi dovoľte pred jeho prerokovaním vysloviť niekoľko poznámok.

    Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vymedziť novým spôsobom povahu služobného bytu, pretože podľa súčasnej právnej úpravy sú služobnými bytmi vo vzťahu k bytom obstarávaným zo štátnych prostriedkov iba byty určené na bývanie policajtov a vojakov z povolania, ktoré sa nachádzajú v priestoroch, vyhradené pre ozbrojené zbory, respektíve vo vojenskom priestore, pričom tieto priestory nie sú právne vymedzené. Z uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť kategóriu služobných bytov tak, aby služobnými bytmi boli byty vo vlastníctve štátu určené na bývanie príslušníkov bezpečnostných zložiek a zamestnancov štátnych príspevkových organizácií a štátnych rozpočtových organizácií bez ohľadu nato, kde sa nachádzajú. Okrem toho sa vypúšťa ustanovenie, ktoré rieši stratu povahy služobného bytu. Nie je totiž žiaduce, aby služobné byty strácali svoju pôvodnú povahu zo zákona, pretože napriek tomu, že zamestnanec prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom viazaný, nie je vždy vhodné vypovedať ihneď nájom. Na druhej strane je však žiaduce, aby nájomcovi nevznikali práva podľa § 703 až § 708 Občianskeho zákonníka.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s prerokovaním návrhu zákona a s jeho postúpení do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tlač 1092, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tlač 1092, prerokovať v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vystúpia dve poslankyne - pani poslankyňa Keltošová, Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem veľmi stručná. Vážený pán minister, ako ste už povedali, tak táto novelizácia zákona vyplynula z programu poskytovania dotácií na výstavbu služobných bytov. Sú tu tie kategórie pre profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, SIS, Železničnej polície, vojakov Železničného vojska, colníkov a zamestnancov daňových úradov.

    Pán minister, ja sa pýtam, ako je týmto zákonom zaručená mobilita pracovnej sily v tom prípade, ak príslušný zamestnanec už nebude mať výkon práce v tom-ktorom rezorte. A akým spôsobom to bude mať dopad na ďalšie dotácie na nové služobné byty, pokiaľ bývalí zamestnanci týchto rezortov zostanú v týchto bytoch bývať.

    Moja druhá otázka smeruje k vám. Máte v dôvodovej správe na záver napísané, že vzhľadom nato, že predložený návrh zákona sa netýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, nie je potrebné prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Tak ak bývanie nie je závažný sociálny problém dnes na Slovensku, tak ja sa potom pýtam, kde sú dnes odbory jednotlivých rezortov, ktoré sú zastúpené v Konfederácii odborových zväzov, či vedia o tomto návrhu zákona a akým spôsobom naň realizovali. Môžete mi to povedať aj z tej neformálnej stránky, ak máte od nich stanoviská, ale v každom prípade si myslím, že takýto návrh zákona, ktorý konzervuje daný stav, bude mať dopad na štátny rozpočet v budúcnosti, či už to bude v budúcom kalendárnom roku, alebo v ďalších kalendárnych rokoch. O oslabení mobility pracovnej sily ani nehovoriac. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, predložený legislatívny návrh je veľmi stručný. Týka sa len niektorých ustanovení, takže aj vystúpenia a diskusia bude podľa môjho názoru veľmi stručná. Osobne vítam skutočnosť, že predložený legislatívny návrh jasne deklaruje, že nielen čo sa bude považovať za služobný byt, ale že charakter tohto bytu viaže na byt ako taký, a nie na jeho nájomcu, to znamená, ak zanikne zamestnanecký pomer k príslušným subjektom v zákone uvedeným, že byt nestráca charakter služobného bytu.

    Mala by som nasledujúce otázky, pán minister. V čl. I bod 1 sa uvádza, že sa vypúšťajú slová "ďalej len ozbrojený zbor". Nemám námietok, ale z predloženého znenia zákona je zrejmé, že ide o vypustenie legislatívnej skratky. A podľa môjho názoru, ak sa vypúšťa legislatívna skratka, potom všade tam, kde bola legislatívna skratka, treba do príslušných ustanovení zahrnúť pojem, ktorý táto legislatívna, respektíve pojmy, ktoré táto legislatívna skratka obsahovala. Ak skutočne ide o legislatívnu skratku, potom navrhujem v § 13a obdobne, ako je to v bode 6 s termínom pracovník, zmena termínu na zamestnanec urobiť legislatívne aj túto zmenu.

    Ďalej by som mala obdobnú otázku, ako to bude s finančnými a s personálnymi dopadmi, ako mala predo mnou pani poslankyňa Keltošová, ak proste služobné byty nestratia svoju povahu. To znamená kapacita, penzum služobných bytov zostane a nebude povinnosť do určitého času, pretože dnes to mohlo nastať hneď. Ale táto legislatívna predloha nedáva určitý časový priestor na doriešenie, respektíve nestanovuje určitý časový priestor na doriešenie tejto otázky, čo dáva možnosť, aby v týchto služobných bytoch už aj naďalej a trvalo a dlhodobo užívali byt osoby, ktoré nemajú potrebný vzťah k príslušným inštitúciám uvedeným v § 1 ods. 3, teda pracovný pomer alebo obdobný pomer, ako to bude potom so zabezpečovaním služobných bytov pre pracovníkov, ktorí nastúpia na miesta uvoľnené tými, ktorí bývajú v služobných bytoch. To je moja ďalšia otázka.

    A na záver by som chcela mať poslednú otázku, či predmetný legislatívny návrh prerokovala aj Rada hospodárskej a sociálnej pomoci. Pretože tu ide o charakter predpisu, ktorý by mal byť prerokovaný v rade a nemáme takúto informáciu, pretože skutočne sa to týka sociálnej situácie nie malého okruhu občanov.

    A posledná žiadosť. Pokiaľ tento legislatívny návrh nebol navrhnutý na prerokovanie vo výbore pre ľudské práva a národnosti, žiadam, aby bol daný návrh a snemovňa aby hlasovaním odporučila prerokovanie tohto legislatívneho návrhu v tomto výbore, pretože tu sa týka sa tento legislatívny návrh právneho postavenia občanov.

    Ja by som chcela apelovať na túto snemovňu, aby sa nestávalo to, čo sa stalo s kompetenčným zákonom a ďalším blokom presunu kompetencií, že tento parlament neprijal rozhodnutie, aby tieto návrhy prerokoval výbor pre ľudské práva a národnosti, hoci vo výboroch ste potom zistili, že sa to bude týkať do značnej miery aj občanov a ich práv. Takže opakujem, pokiaľ by nebol daný doteraz návrh, tak navrhujem, aby to bolo prerokované vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej pán poslanec Brňák a pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem, pán predseda. Vo svetle toho, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, chcem sa ja opýtať pána ministra ako predkladateľa, že ako to vlastne, ako to bude z hľadiska praktickej súčasnosti v súvislosti s týmto návrhom novely zákona. Myslím si, že aj keď sa tento návrh novely tvári, že ide len o záležitosť do budúcnosti, že svojimi právnymi pomermi musí a rieši aj situáciu v minulosti.

    Chcem sa opýtať, akým spôsobom vlastne môže nabúrať novela tohto zákona ústavný princíp rovnosti a strán a ústavný princíp zákazu prípadnej retroaktivity, pretože zvyčajne až v tom druhom čítaní sa dozvieme, že vlastne nie je tomu tak, ako sa tvári dôvodová správa, že chce riešiť nejaké dobré veci do budúcnosti v súvislosti s jednotlivými rezortmi.

    Myslím si, že ona zákonite postihuje aj minulosť a minulosť v tom smere, že vlastne v súvislosti s vrátením alebo s možnosťou odkúpenia bytového fondu občanmi sme vnímali celý tento súbor zákonov ako istý druh reštitúcie, že ide o vrátenie majetku tým nájomníkom, ktorí v týchto bytoch bývajú. Myslím si, že aj toto bola základná myšlienka pre prípady takzvaných služobných bytov, vyjmúc špecifické prípady, keď aj charakter týchto služobných bytov bol takto ponímaný a vnímaný a mám dojem, že zase sa chce touto novelou aj popri dobrým myšlienkam do budúcnosti riešiť stav alebo zmocniť sa troška aj minulosti a tých nájomníkov, ktorým už raz bolo povedané, že ich byty nemajú charakter služobných bytov, teda či nehrozí skutočne porušenie ústavného princípu rovnosti a zákazu retroaktivity.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister. Ja by som chcela len doplniť pani poslankyňu Tóthovú v tom, že v § 1 ods. 4 sa vlastne určuje, kedy nemožno vypovedať zamestnanca zo služobného bytu aj v prípade, že už nemá výkon práce v tom-ktorom rezorte, respektíve v štátnej príspevkovej rozpočtovej organizácii.

    Ja si myslím, pán minister, že tento § 1 nový ods. 4, ktorý hovorí a v mieste výkonu, že ho nemožno vypovedať. Ak v mieste výkonu práce nie je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom iného bytu, rodinného domu, alebo bytového domu je neúplný. Čo to je výkon práce? To je jeho nový výkon práce u iného zamestnávateľa? A on bude naďalej bývať v služobnom byte pôvodného zamestnávateľa? Toto som sa chcela ešte opýtať. Je to nelogické. A takisto by som poprosila otázku na odpoveď. Akým spôsobom sa budú riešiť prípadne náhradné bývania, náhradné ubytovania, lebo toto už bude spadať do kompetencie obcí. Akým spôsobom je tu previazanosť na vyššie územné celky a na ich budúce povinnosti z titulu poskytnutia náhradného bývania alebo náhradného ubytovania.

  • Faktické poznámky. Chce reagovať pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, ktorí akosi doplnili moje vystúpenie, ale chcem jasne uviesť, že vo svojom vystúpení som sa nezaoberala otázkou systémových súvislostí tohto zákona s inými zákonmi, keďže predpokladám, že tento zákon pôjde do druhého čítania, preto som aj navrhla, aby bol prerokovaný vo výbore pre ľudské práva a národnosti a v druhom čítaní chcem súhlasiť aj s názormi pani poslankyne Keltošovej, že tu bude viacero otvorených otázok v súvislosti so systémovým pôsobením tohto zákona s inými zákonmi, čo ako sa zdá, že pre súčasnú legislatívu je takmer španielska dedina, pretože tu dostávame návrhy legislatívne, ktoré sa tvária, akoby padli z neba a nevstupovali už do platného právneho poriadku, s ktorým musia nájsť harmóniu a synchróniu, pretože inak nám to búcha v praxi tak, ako to v poslednom čase vnímame a vidíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, tak ako som povedal vo svojom úvodnom slove, má zabezpečiť, aby byty, ktoré sú získané z prostriedkov štátneho rozpočtu, mali povahu služobného bytu. Aby v tom bol poriadok. Čo sa týka občianskoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po skončení pracovnoprávneho vzťahu, tieto sa budú naďalej riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou nemenia.

    Pokiaľ ide o prerokovanie návrhu zákona v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, táto úprava, tento návrh nebol zaradený do jej programu, takže nebol ani prerokovaný. Ja neviem, prečo si to Rada hospodárskej a sociálnej dohody neschválila do svojho programu. Ja nie som jej členom. Budeme o tom rokovať, ak to schválite v druhom čítaní, môžeme sa potom hlbšie venovať jednotlivým ustanoveniam. Pokiaľ ide o tú legislatívnu skratku, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tóthová, myslím si, že to treba akceptovať. Ďakujem pekne.

  • Ďalej chce zareagovať k rozprave spravodajca.

    Nech sa páči.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tomto zákone.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať za vystúpenia kolegyniam k návrhu zákona. V rozprave neodzneli skutočnosti, ktoré by bránili prerokovaniu tohto zákona v druhom čítaní. Odporúčam, pán predseda, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a podľa výsledku hlasovania o prvom, potom budeme hlasovať o druhom.

    Nech sa páči, uveďte prvé hlasovanie.

  • Odporúčam hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 64 poslancov, za 63, proti nikto. Málo, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, je potrebné, aby sme uskutočnili hlasovanie.

    Pán spravodajca, nech sa páči, zopakujme hlasovanie.

  • Zopakujem môj návrh. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 69 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní ďalšími zákonmi a dohodli sa, že o 17.00 hodine budeme hlasovať (reakcia z pléna a výkriky) o všetkých prerokovaných zákonoch do 17.00 hodiny. Tak ďakujem, pán spravodajca. Budeme pokračovať. (Hlasy v sále.) Bol všeobecný súhlas pár ľudí.

  • Hlasy v sále.

  • Žiadam panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o predloženej novele zákona. Tak, pán spravodajca, poďme nato. Tak zopakujte uznesenie.

  • Do tretice všetko dobré. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 72 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Panie poslankyne, páni poslanci žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Budeme sa prezentovať. Zistíme počet prítomných poslancov, či je možné hlasovať k uvedenej novele zákona. Prezentácia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby sme prišli do rokovacej miestnosti. Budeme sa prezentovať. Prezentujme sa, urobíme prezentáciu. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 77 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 92 poslancov, za 76, proti 10, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili, aby sa uvedený zákon prerokoval v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a pani kolegyňa Tóthová navrhla prerokovať návrh zákona aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň odporúčam tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, za ktorý by mala Národná rada určiť Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť do 17. októbra 2001.

    Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o pridelení uvedeného návrhu výborom a určení lehôt. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 88 poslancov, za 85, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada schválila, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

    Nasleduje

    prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1110. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1223. Z poverenia vlády uvedený návrh zákona prednesie minister pán Ivan Šimko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády a v súlade s prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Návrh zákona si kladie za cieľ vyriešenie aktuálnych problémov súvisiacich so zosúlaďovaním nášho policajného práva s právom Európskej únie.

    V oblasti spolupráce Policajného zboru s verejnosťou návrh zákona zakotvuje vznik nového inštitútu - dobrovoľného strážcu poriadku, ktorý nahradí doterajší inštitút - pomocníka Policajného zboru. Spolupráca Policajného zboru s verejnosťou tak bude založená na princípoch dobrovoľnosti, neformálnosti a prevencie.

    Návrh zákona ďalej v súlade s čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách zakotvuje povinnosť Policajného zboru o zaistení osoby vydať rozhodnutie a právo zaistenej osoby proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok.

    V súlade s potrebami aplikačnej praxe a využívajúc pritom skúsenosti zahraničných ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje rozšíriť okruh donucovacích prostriedkov o použitie špeciálneho streliva a použitie lietadiel. Súčasne sa stanovujú podmienky, za ktorých tieto možno použiť.

    V oblasti ochrany osobných údajov návrh zákona novým spôsobom zakotvuje úpravu získavania, spracúvania, využívania a poskytovania osobných údajov z informačných systémov, ktoré vedie Policajný zbor. Predovšetkým vymedzuje nevyhnutné odlišnosti od všeobecnej právnej úpravy v zákone č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktoré vyplývajú zo špecifík činností Policajného zboru, čím sa odstraňuje úplná výnimka z tohto zákona pri vedení informačných systémov Policajného zboru zakotvená v platnom znení zákona o Policajnom zbore v § 69 ods. 5.

    V oblasti medzinárodnej spolupráce návrh zákona predovšetkým upravuje otázky súvisiace s vysielaním policajtov na plnenie úloh Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky, ako aj na plnenie úloh Policajného zboru v medzinárodných policajných organizáciách, v medzinárodných mierových misiách, v medzinárodných operáciách civilného krízového manažmentu, a to po predchádzajúcej dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Návrh zákona obsahuje aj niektoré drobné, vecné, formulačné a legislatívnotechnické úpravy a tiež úpravy niektorých ďalších súvisiacich zákonov, predovšetkým zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v súvislosti s potrebou prísnejšieho postihu najmä vodičov motorových vozidiel porušujúcich pravidlá cestnej premávky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore prerokovali v prvom čítaní a na záver ho odporučili na jeho ďalšie prerokúvanie v druhom a ďalších čítaniach. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Langošovi.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, vystupujem tu ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o. Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte na laviciach pod číslom tlače 1110.

    Bol som určený gestorským výborom, ktorý určil predseda Národnej rady ako výbor pre obranu a bezpečnosť. Vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti, ktoré určujú legislatívne pravidlá.

    Dámy a páni, zámerom vlády je dosiahnuť plnú zlučiteľnosť slovenského policajného práva s právom Európskej únie. Niektoré ustanovenia pri prvom čítaní sú sporné, ale navrhujem, aby sme sa nimi zaoberali v druhom čítaní, predovšetkým v gestorskom výbore pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, tlač 1110, prerokovať v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Kačica, ktorému zároveň aj odovzdávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy páni, v súčasnosti sa polícia Slovenskej republiky stala jednou z najnedôveryhodnejších inštitúcií tak z hľadiska funkčnosti, ako aj z hľadiska nestrannosti. Príčiny sú najmä v spolitizovaní výkonu a neodbornom vedení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Občania sú prakticky denne svedkami vyčíňania organizovaného zločinu. Na uliciach našich miest, ale už i obcí vybuchujú automobily za bieleho dňa, sú vraždení ľudia, ktorých príslušnosť podsvetiu polícia oznamuje až po ich zavraždení. Doteraz však nie je známy ani jeden takýto prípad, v ktorom by polícia viedla trestné stíhanie proti takto podozrivému už pred jeho vraždením, hoci ide už o desiatky takýchto prípadov, objasnenie je nulové. Podobná situácia je v prípadoch vydierania drobných živnostníkov a podnikateľov výpalníkmi. Títo podnikatelia a živnostníci sa stávajú objektom ukrutnosti, ak výpalné nezaplatia. Vedenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zneužíva svoje postavenie a venuje sa v plnej miere prenasledovaniu a kriminalizovaniu politických súperov. Občan Slovenskej republiky nadobúda pocit, že žije v policajnom štáte. Veď trápna kriminalizácia predchodcu pána Krajčiho, bývalého riaditeľa spravodajskej služby a hlavne kriminalizácia bývalého predsedu vlády a súčasného predsedu najsilnejšej politickej strany a použitie trhavín a útvaru osobitného určenia možno teda pokojne označiť za prejav štátneho banditizmu a teroru. Tieto konania vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súčasnosti nemajú obdobu na celom svete. Ich skutky za použitia príslušníkov Policajného zboru sa dajú len prirovnať k fašistickému gestapu alebo ku komunistickému režimu v päťdesiatych rokoch.

    Na druhej strane nevenovanie sa skutočnej práci dochádza k neúmernému zvýšeniu trestnej činnosti u vedúcich funkcionárov Policajného zboru Slovenskej republiky. Takáto korupcia v polícii a neuveriteľne vysoký počet stíhaných vedúcich predstaviteľov Policajného zboru Slovenskej republiky tu ešte nebolo.

    Nástupom súčasného vedenia ministerstva vnútra došlo k obrovským personálnym zmenám nielen na ministerstve a krajoch, ba i na okresoch a dokonca až na obvodných oddeleniach Policajného zboru. Práve týmto konaním a zlou mzdovou politikou odišlo zo služobného pomeru takmer tri tisíc policajtov s najväčšími skúsenosťami, čo výrazne oslabilo výkon policajných služieb. Terajšie politické vedenie Policajného zboru Slovenskej republiky sa dostalo do polohy, v ktorej jednoznačne chýba prehľad alebo úcta k práci radových policajtov. Po opatreniach v minulom roku spojených s vyhrážaním sa o nedostatočných finančných prostriedkoch spojených miestami s drastickými opatreniami nielen vo výkone policajných služieb, napríklad policajná hliadka pre nedostatok pohonných hmôt sa nemohla zúčastniť na zásahu, ale aj v oblasti obmedzenia nadčasovej práce a záväzkami zvyšovania osobitných príplatkov nastúpilo obdobie úprav nie proporcionálnych, ale určených pre vyvolené útvary. Hlavne pre tie útvary, ktoré nerobia dobré meno polícii a ich činnosť smeruje na perzekúciu politického protivníka, najmä zvlášť opozície, hlavne Hnutia za demokratické Slovensko na objednávku súčasného politického zoskupenia, čo uráža drvivú väčšinu poctivých policajtov. Doteraz sa nedarí Policajnému zboru Slovenskej republiky vytvoriť preventívne opatrenia na stabilizáciu, respektíve zníženie nápadu trestnej činnosti s osobitným dôrazom na organizovaný zločin, korupciu, daňové úniky, drogovú kriminalitu, detskú pornografiu, obchodovanie so ženami a krádeže motorových vozidiel. V takmer žiadnej miere sa útvary polície nevenujú očiste štátneho aparátu od osôb skorumpovaných a od osôb spojených s organizovaným zločinom. Nie je funkčný projekt potláčania organizovaného zločinu napriek tomu, že sú vytvorené špeciálne útvary na boj s organizovanou zločinnosťou vrátane osobitného analytického pracoviska.

    Osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti dodnes plní len politické objednávky. Nepodarilo sa zintenzívniť policajnú spoluprácu so zahraničím a ani mechanizmy na zabránenie prieniku zločinných skupín a ich aktivít na území Slovenskej republiky. Koordinácia na zvýšenie ochrany štátnej hranice so susednými štátmi je nedostačujúca. Hrozba migračných vĺn cez naše územie je opodstatnená. Boj proti všetkým formám kriminality, predovšetkým ekonomickej, je platonický. Nedostatočná je tiež príprava policajtov strednými odbornými školami a Policajnou akadémiou. Úplne nedostatočná je ďalšia výchova a starostlivosť o policajtov tak zo stránky odbornej, ako i morálnej a sociálnej, materiálnej a finančnej. Nedostatočná je tiež spolupráca Policajného zboru Slovenskej republiky s obecnou políciou a jej poverenie vhodnými kompetenciami, ktoré v súčasnosti zbytočne zaťažujú Policajné zbory Slovenskej republiky. Dnešnému vedeniu Policajného zboru Slovenskej republiky a hlavne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nedarí prelomiť bariéru nedôvery a pocitu strachu z ich činnosti voči spoločnosti. Ministerstvo vnútra ihneď po nástupe novej vlády vykonalo organizačné zmeny. Medzi tieto okrem iných patrili aj zmeny, ktoré znamenali zriadenie útvarov na boj s organizovanou trestnou činnosťou. Takto vznikol nanovo v sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti a najmä na vyšetrovanie organizovaného zločinu.

    Pôvodné pracoviská organizovanej kriminality Prezídia Policajného zboru prešli novou organizáciou tým, že boli vyňaté z riadenia krajských riaditeľstiev a podriadené pod Prezídium Policajného zboru. Podobne boli organizačne znovu začlenené pod Prezídium Policajného zboru aj protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na všetky novozriadené alebo reorganizované pracoviská pre boj s organizovaným zločinom boli znovu prijatí príslušníci, ktorí v prevažnej miere museli opustiť rady Policajného zboru z dôvodu nedostatočných morálnych a odborných kvalít. Za prísľub poslušnosti boli týmito policajtom najprv sľúbené a neskôr zrealizované neúmerne vysoké platy so 100-percentným osobným ohodnotením. V konečnom dôsledku ide o útvary, ktoré dostali špeciálnu objednávku prehodnotiť všetky uložené prípady trestnej činnosti, prijať opatrenia na obnovenie ich vyšetrovania a začať s vyšetrovaním nových prípadov, kde ako podozriví vystupujú predstavitelia bývalej vlády, osobitne Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana. Naproti tomu sa ministerstvo vnútra a Policajný zbor programovo vyhýbajú dôslednému vyšetreniu takých káuz, ako sú úplatkárstvo pri predaji licencií GSM, rozkrádanie majetku mesta Bratislava, financovania Kresťanskodemokratického hnutia, rakety organizované štátnymi orgánmi, povedzme Istrochem, prepadnutie penziónu Elektra, kriminálna reprivatizácia, tunelovanie Slovenskej správy ciest a vydieranie dodávateľov trás na diaľnice a tak ďalej.

    Verejnosť je klamaná aj pri hodnotení nápadu a objasňovaní trestnej činnosti. Občanom sa posúvajú čísla, ktorým laická verejnosť nerozumie. Podľa Trestného poriadku má policajný orgán a vyšetrovateľ istú lehotu nato, aby vyhodnotil, či v prípade nahlásenia schodku ide o nejaký trestný čin. Tieto takzvané zásuvkové prípady sa štatisticky nehodnotia, teda nefigurujú v oficiálnych číslach. Trestný poriadok predkladá lehotu na vyhodnotenie takéhoto prípadu do 30 dní, ktorá sa nedodržiava, a výsledok je ten, že prípady, ktoré sú charakterizované ako "páchateľ neznámy", sú ponechané bez hodnotenia so zámerom ovplyvniť štatistiku trestnej činnosti. Organizačné zmeny, ktoré ministerstvo vnútra vyzdvihuje ako potrebné na zvýšenie výkonnosti útvarov vyššieho článku riadenia, predovšetkým prezídiom a krajským riaditeľstvom, nepriniesli pozoruhodné výsledky. Z celkového počtu objasnenia trestných činov, niečo cez 47 tisíc, pracoviská Prezídia Policajného zboru objasnili asi 205 a krajské okolo tisíc. Pritom hodnotenie práce okresov z hľadiska odmeňovania je výrazne nižšie. Napríklad na ministerstve vnútra sú občianski zamestnanci odmeňovaní sumami od 10 do 35 tisíc Sk na rozdiel od policajtov v priamom výkone, kde sa odmeny pohybujú medzi tisíc až 5 tisíc Sk, a to veľmi sporadicky s odvolávaním sa na nedostatok finančných prostriedkov.

    Zrušením takzvaných malých policajných okresov, z pôvodne 79 okresných riaditeľstiev vzniklo 54, čo malo mať za následok posilnenie priameho výkonu služieb, t. j. služby na obvodných oddeleniach Policajného zboru, oddelenia hraničnej polície a oddelenia dopravnej služby. V skutočnosti sa presunulo 142 tabuľkových miest policajtov na zostávajúcich 54 okresných riaditeľstiev, teda v priemere 2,6 policajta na jeden okres. Obvodné oddelenia dostali 10 tabuľkových miest, pričom v Bratislave sa stavy znížili o 34. Hraničná cudzinecká polícia bola posilnená o 21 tabuľkových miest a dopravná polícia o 111 tabuľkových miest. Oproti tomu vláda na personálne zabezpečenie novozriadených obvodov vyšetrovania schválila 126 miest policajtov a 113 miest občianskych zamestnancov.

    Verejne prezentované reakcie v regiónoch, napríklad samosprávy Žarnovica, Púchov a tak ďalekj spolu s vyššie uvedeným poukazujú nato, že sa docielil pravý opak a policajtov v uliciach ubudlo. Príslušníci Policajného zboru odchádzajú zo služieb aj napriek tomu, že pri súčasnej nezamestnanosti veľmi ťažko hľadajú prácu. Odchádzajú aj napriek tomu, že v porovnaní s inými rezortmi majú pomerne slušný príjem a nadštandardné výhody vyplývajúce zo zákona o štátnej službe. Takto odišlo z Policajného zboru okolo 3 tisíc policajtov, z toho značná časť s vysokoškolským vzdelaním. Odchádzajú skúsení vyšetrovatelia s praxou nad 10 rokov. Ministerstvo vnútra to zdôvodňuje nedostatkom prostriedkov na uplatnenie zákona o štátnej službe, na zlepšenie sociálnej situácie bytových podmienok a celkového skvalitnenia podmienok výkonu služby. Hovorím však o nedostatkoch organizácie práce, o nedostatočnej personálnej práci, o narastaní korupcie v Policajnom zbore, o nespravodlivom odmeňovaní za množstvo a kvalitu vykonanej práce, o nedostatočnej ochrane policajta pred kriminogénnym prostredím a podobne.

  • Pán poslanec Oberhauser, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Môžete novelizovať zákon koľko chcete, ale, žiaľ, robiť to neviete. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pittner ako jediný s faktickou poznámkou. Neskôr ako vždy pán poslanec Hofbauer je posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Pittner, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, chápem vás ako opozičného poslanca, že nenájdete jednej suchej nitky na práci rezortu, ale na druhej strane, žiaľbohu, musím konštatovať, že ani v jednom prípade nemáte pravdu, pretože ak hovoríte, že odišlo dve tisíc policajtov z tých a oných dôvodov, práve v roku 2000 po prvýkrát od roku 1989 odišlo len niečo cez 500 policajtov. A pokiaľ ide o vaše výčitky voči tomu, že sa nekoná proti organizovanému zločinu, výpalníctvu a tak ďalej, vzhľadom na dve minúty, ktoré mám k dispozícii, pozrite si, prosím vás, správu, ktorú ste dostali vždy za každý rok a tam uvidíte, že hovoríte nezmysly. A pokiaľ ide o výčitky, že sa v štatistikách manipuluje, veď vy sám dobre viete, že za vášho pôsobenia, keďže som tu dostal raz otázku na interpeláciu, bolo preukázané, že ste vykazovali činnosť pre mŕtve osoby, jednoducho pre zomretých ste vykazovali, aby ste mali objasnenosť v štatistike, výkaz trestnej činnosti, že ju spáchali mŕtvi. O čom tu hovoríte. A pokiaľ ide o celkovú personálnu prácu, ja sa nazdávam a domnievam, že proces, ktorý nikdy nebude úplne ukončený a je len na veci, ktorú jednoducho musí mať na starosti vedenie rezortu, aby v tomto konalo tak i ďalej, ako sa konalo doteraz.

  • Pán predsedajúci, nehlásim sa po termíne, takže vaša poznámka bola zbytočná, aj keď teraz som sa prihlásil trošku oneskorene, to je pravda. V plnom rozsahu sa podpisujem pod to, čo uviedol pán poslanec Kačic, pretože naprostú väčšinu toho môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, ktorá nie je veľmi slávna. Pritom by som neobviňoval samotných policajtov z nedostatkov, ktoré sa vyskytujú, pretože za veľké množstvo týchto nedostatkov, ktoré ľudia poukazujú, nezriedka sa skrýva katastrofálne technické vybavenie, ktorým Policajný zbor disponuje. Viac razy som tu upozornil napríklad na konkrétnu skutočnosť: Policajný okrsok v Karlovej Vsi sídli v drevenej búde, ktorá bola zariadením staveniska pred 20 rokmi, keď sa Karlova Ves ako sídlisko budovala. Už dávno mala byť zbúraná, dávno malo byť postavené sídlo policajného okrsku. Projekty nato sú hotové vari štyri roky, nespravilo sa však nič a policajti sídlia v tejto vlhkej a hnijúcej búde, v ktorej odpadáva strop a hnijú steny. Skôr by im bolo treba poďakovať, že tam vôbec sú ochotní robiť. Keď som na jar oznamoval trestnú činnosť zlodejov v záhradkárskej kolónii, kde vlastním záhradku, tak vysvetlenie bolo také, že policajti sa tam nemôžu dostaviť, lebo z dvoch automobilov bol jeden nepojazdný a druhý je na výjazde, kde je hlásená vražda, takže tá je uprednostnená pred lúpežami, ktoré som nahlasoval ja. Stav v Policajnom zbore, domnievam sa, že je v značnej miere zapríčinený aj tým, že tie finančné prostriedky, ktoré tam sú, sa orientujú úplne inde, a to na likvidáciu politických protivníkov, a nie na boj s kriminalitou skutočnou.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kačic, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Pán poslanec Pittner, nie 2000 od nástupu vás do vlády od roku 1998 odišlo policajtov, ale už cez 3000 policajtov odišlo, a ak hovoríte, že všetko je také krásne a perfektné a že všetko ide, tak potom, čo poviete na cirkus Šátek - Kvasnica a generálny prokurátor pán Hanzel, na tejto kauze sa zabáva celá slovenská spoločnosť. Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa ešte hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil len pán poslanec Kačic ako opozičný politik, samozrejme, kritizoval politické vedenie ministerstva, to beriem ako obvyklú opozičnú rétoriku, nesúhlasím s tým, čo ste povedali, pán poslanec Kačic, pretože je to v rozpore s faktmi, ale čo by som chcel prízvukovať, aj keď ste k zákonu nehovorili, takže v podstate to je meritum veci, ktoré prerokúvame, ale chcem sa predsa len zastať policajtov, jednoducho si nezaslúžia takú kritiku, akej ste ich podrobili, pretože sú za nimi výsledky, sú za nimi dobré výsledky a množstvo dobrých výsledkov a jednoducho si tú kritiku nezaslúžia, ak chcete kritizovať, orientujte, prosím, radšej kritiku na svojich politických súperov, to je normálne, bežné a je to aj poctivejšie z vašej strany. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? V rozprave nie, nech sa páči. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, poslanci v rozprave sa nijakým spôsobom nedotkli ani legislatívnej, ani vecnej stránky vládneho návrhu, neodznel žiaden pozmeňujúci návrh ani návrh, o ktorom by sme mali hlasovať, preto ako spravodajca odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že predmetný vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o návrhu pána spravodajcu, aby Národná rada prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 71 poslancov. Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána spravodajcu, aby sme predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Ešte raz, prezentujme sa a hlasujme a o tomto návrhu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, nie je, dobre v poriadku, takže ešte raz, pán spravodajca, uveďte návrh, budeme hlasovať, a keď nás nebude dosť, tak, samozrejme, bude 15-minútová prestávka.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o tom, aby Národná rada rozhodla tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 79 poslancov, za 79.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči druhé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, navrhujem prideliť tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti. Súčasne odporúčam tento vládny návrh prerokovať v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 17. októbra tohto roka. Prosím, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 92 poslancov, za 91, zdržal sa 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujeme aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi a zároveň podávam návrh, aby Národná rada rokovala bez hlasovania dnes do 18.00 hodiny a od 18.00 hodiny začala hlasovať o návrhoch, ktoré do tej doby stihneme prerokovať. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia. Pán poslanec Orava, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 75, proti 1. Tento návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime

    k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1104, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1218. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ištván Harna. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám materiál, návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja v zmysle legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

  • Pán minister, ak dovolíte. Vážení páni poslanci, upozorňujem vás, aby ste nerušili pána ministra. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Podpora regionálneho rozvoja je v Európskej únii považovaná za jeden z kľúčových prvkov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Strategickým cieľom v oblasti regionálneho rozvoja je trvalé odstraňovanie príčin hospodárskych a sociálnych rozdielov vo vývine jednotlivých regiónov a napomáhanie pri vyrovnávaní rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne regiónov a v životnej úrovni ich obyvateľov. Táto snaha by mala vyústiť do eliminovania výrazných rozdielov medzi regiónmi, podporiť rovnosť šancí regiónov a plnohodnotné využívanie ich hospodárskeho, prírodného, kultúrneho a demografického potenciálu.

    Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje podmienky podpory regionálneho rozvoja, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pri tejto podpore. Predložený návrh zákona zohľadňuje základné princípy regionálnej politiky uplatňované v Európskej únii. Ide o princípy programovania, partnerstva, koncentrácie prostriedkov a doplnkovosti poskytovanej pomoci. V súlade s uvedenými princípmi legislatívna úprava tejto oblasti bude založená na sústredení prostriedkov na problémové regióny prostredníctvom viacročných programov, pričom dôraz bude postupne kladený na decentralizáciu v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti vrátane spolufinancovania a na spoluprácu jednotlivých subjektov pôsobiacich v oblasti regionálneho rozvoja. Podpora regionálneho rozvoja bude zameraná najmä na hospodársky slabé regióny, ktoré vykazujú podstatne nižšiu úroveň rozvoja, ako je priemerná úroveň v Slovenskej republike a štrukturálne postihnuté regióny, v ktorých sa sústreďujú negatívne prejavy štrukturálnych zmien.

    Podpora regionálneho rozvoja sa realizuje v súlade s princípom programovania na základe nasledovných dokumentov: je to Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sú to regionálne operačné programy, sektorové operačné programy, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov a program rozvoja obcí. Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, zároveň do návrhu zákona boli zapracované pripomienky Európskej komisie a taktiež bol zosúladený so zákonmi týkajúcimi sa reformy verejnej správy.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 26. 6. tohto roka a dňa 11. 7. tohto roka bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 640 z tohto roka. Prijatie zákona o podpore regionálneho rozvoja bude mať priaznivý vplyv na tvorbu pracovných miest a zvýšenie zamestnanosti najmä v hospodársky slabých a štrukturálne postihnutých regiónoch Slovenskej republiky. Keďže jedným z hlavných cieľov základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja je rozvoj zamestnanosti. Jeho schválenie bude dobrým signálom aj pre Európsku úniu ako splnenie ďalšej podmienky na integračné napredovanie Slovenskej republiky.

    Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, o podporu predloženého návrhu zákona, aby ste ho odporučili do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu pánovi poslancovi Viliamovi Sopkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady ako spravodajca vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja. Za spravodajcu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 25. júla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. To znamená, že bolo splnené doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zákon je spoločensky veľmi potrebný, pretože treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Je otázne, či predložený návrh tento právny rámec vytvára. To posúdime spoločne v rozprave k tomuto návrhu. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vrátane gestorského výboru do 17. októbra 2001.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte k tomuto bodu rokovania rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Sopka, ktorý ide vystupovať v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, zákon, ktorý má vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky v Slovenskej republike je veľmi, veľmi potrebný. Viac ako päť rokov intenzívne diskutujeme o tom, že treba vytvoriť právny základ na realizáciu účinnej štátnej regionálnej politiky. Štátna regionálna politika by mala vytvárať sociálno-ekonomickú dimenziu, ktorá by rešpektovala objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov v jednotlivých častiach Slovenskej republiky, ale súčasne by mala pomáhať ich eliminovať.

    Vláda Slovenskej republiky je vládou pre celé územie Slovenskej republiky. A práve preto jej štátny rozpočet je napätý a preukazuje veľký rozdiel v potrebách a zdrojoch. Malo by byť rozdeľovanie zdrojov do samosprávnych krajov systémovo. Nemali by sme podceňovať výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Ľahostajnosť vlády Slovenskej republiky k nárastu disparít v rozvoji krajov znepokojuje predovšetkým nás, ktorí žijeme v okresoch s prívlastkom zaostávajúce územia.

    Vláda Slovenskej republiky tento problém nedoceňuje, čím sa neplní programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Práve dnes, keď prerokúvame zákon o podpore regionálneho rozvoja, chcem zvýrazniť nelichotivý údaj, že Slovenská republika sa zaraďuje ku krajinám s najvýraznejšími rozdielmi v úrovni rozvinutosti regiónov. Ukazovatele sú alarmujúce. Disparity hrozivo narastajú, regionálne rozdiely pociťujú predovšetkým občania v životnej úrovni. Na hodnotenie vyspelosti či zaostalosti regiónov v rámci Európskej únie je celý rad ukazovateľov. Napríklad podiel regiónov na tvorbe hrubého domáceho produktu, odchýlka regiónu od priemernej miery nezamestnanosti, podiel celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, priemerné zárobky, peňažné príjmy na jedného obyvateľa, celkový objem vyprodukovaného zisku v priemysle a podobne. Z týchto ukazovateľov, ktoré vyhodnocujeme a poznáme aj v Slovenskej republike, je zrejmý súčasný stav. Ale mali by sme poznať aj základné príčiny narastania rozdielov vo vyspelosti jednotlivých krajov. Dovolím si tvrdiť, že nielen neutešený stav, ale aj príčiny sú všeobecne známe. Trh alebo trhový mechanizmus či trhové prostredie nemajú v sebe zabudované mechanizmy na docielenie sociálnej spravodlivosti a kvality života. Preto transformačný proces z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku bez určitých korekcií zákonite vedie k regionálnym disparitám. A to sa udialo aj na Slovensku. Štátna regionálna politika aj napriek schválenej vládnej koncepcii z pohľadu konkrétneho výkonu úplne absentuje a, žiaľ, nevytvára sociálnu ekonomickú dimenziu, ktorá rešpektuje objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov, ale predovšetkým takej, ktorá by pomáhala tieto rozdiely eliminovať. Jednotná štartovacia čiara bude chýbať aj v nastávajúcom období pôsobenia volených orgánov samosprávnych krajov.

    Ani schválenie tohto zákona nič neznamená na samotnej podstate, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Ja ho budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky." Ďalej. "Vláda Slovenskej republiky pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje, územné jednotky a inštitucionálny rámec." Tak znie citát z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Ak mám byť objektívny, musím pripustiť, že časť z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou reformy verejnej správy, ktorá sa v súčasnosti napĺňa schvaľovaním súvisiacich legislatívnych predlôh. Ale značná časť zaostáva úplne z iných dôvodov. Iné dôvody vidím aj v tom, že sme sa odklonili od pôvodného legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji aj od cieľov a skĺzli sme do inej roviny. Zákon o podpore regionálneho rozvoja nenapĺňa časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky tým, že nevytvára štrukturálne nástroje, nevytvára ani ciele na zmiernenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi v Slovenskej republike. Zákon je opodstatnený a potrebný v tom zmysle, že treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Ale tento vládny návrh nevytvára na to právny základ a rieši len veľmi malú časť problémov regionálnej politiky. Opätovne zopakujem, že v podobe, v akej je predložený na rokovanie Národnej rady, je len naplnením požiadavky Európskej únie, ktorá požadovala vytvoriť v Slovenskej republike legislatívny rámec na využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie, ale nevytvára podmienky na priamu účasť obcí a vyšších územných celkov na regionálnom rozvoji. Tento vládny návrh zákona nesie znaky neochoty centrálnych orgánov štátnej správy posunúť kompetencie na samosprávu. Vynára sa otázka, a ja ju adresujem pánovi ministrovi Harnovi, prečo predkladateľ pristúpil k zmene názvu zákona namiesto toho, aby návrh zosúladil s legislatívnym zámerom, ktorý veľmi jasne formuloval ciele, úlohy a princípy regionálneho rozvoja. Je to zásadná vec, ak pod tlakom pripomienok a v dôsledku neochoty iných rezortov predkladateľ pristúpi nielen k zmene názvu, ale skĺzne do celkom inej roviny. Som presvedčený, že vhodné aj správne bolo postupovať podľa pôvodného legislatívneho zámeru, ktorý bol dobrý, pretože naďalej platí základná idea, tú treba zdôrazňovať, že regionálny rozvoj je predovšetkým o vytváraní rovnovážneho harmonického vývoja celej spoločnosti v krajinnom prostredí. V úvodnej správe je tvrdenie, že zákon bude mať minimálne nároky na štátny rozpočet. Mne je, naopak, úplne samozrejmé, že aplikácia takéhoto zákona musí mať značné nároky a významný vplyv na zostavovanie štátneho rozpočtu. Druhá časť zákona by mala hovoriť teda nie o podpore regionálneho rozvoja, ale o regionálnom rozvoji, o nástrojoch jeho usmerňovania. V návrhu je neprijateľné zvýraznenie postavenia ministerstva na úkor orgánov územnej samosprávy, vyšších územných celkoch a obcí.

    Tretia časť zákona je podľa môjho názoru absolútne neakceptovateľná. Návrh na vytváranie regionálnych a národných riadiacich a monitorovacích výborov je pre mňa takmer nepochopiteľný. Tieto úlohy musia plniť ministerstvá a samospráva v rámci svojej organizačnej štruktúry a kompetencií. Už súčasný stav, keď existujú krajské rozvojové agentúry, naznačuje tendencie zbyrokratizovať inštitúcie a nástroje regionálneho rozvoja. Takže treba naozaj zvážiť, či návrh zákona v takejto forme, v takejto podobe nevrátiť vláde Slovenskej republiky na zásadné prepracovanie. Celkom na záver chcem opätovne zvýrazniť, aby sme regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu naďalej neprehliadali. Monitorovanie úrovne súčasných krajov vyznieva alarmujúco a malo by byť pre nás výzvou pre všetkých. Vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať a, žiaľ, tento zákon nie je krokom dopredu. Svoju slabosť, bezmocnosť a vlastné nedostatky sme doteraz skrývali za argument, že v Slovenskej republike nemáme zriadené vyššie územné celky a zvolené ich samosprávne orgány. Ale nie je to v tom, pretože vláda Slovenskej republiky mohla a môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj v rámci súčasných správnych krajov. Treba len chcieť zvládnuť zložitosti a náročnosť regionálnej politiky. V krajinách vyspelého sveta na takýto priestorový vývoj, aký zaznamenávame v Slovenskej republike, vlády reagujú inak. Účinnou štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou a účinnými nástrojmi vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Tento zákon nám neprinesie túžobne očakávané zmeny. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Sopko, výnimočne s vami súhlasím, že tento zákon treba vrátiť na dopracovanie, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, zhruba pred pol až trištvrte rokom sme prerokúvali Národný plán zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorý absolútne nie je koordinovaný s týmto návrhom zákona o podpore regionálneho rozvoja. Čiže minimálne táto koordinácia chýba a bolo by treba povedať, ak budeme podporovať tento návrh zákona, aké to bude mať dopady na zamestnanosť alebo nezamestnanosť. A som rada, že prišla pani ministerka Schmögnerová, pretože zároveň chcem povedať, že v súvislosti s takzvaným kompetenčným zákonom a s novelou zákona o rozpočtových pravidlách som upozorňovala nato, že chýba právny predpis, ktorý hovorí o horizontálnom vyrovnávaní medzi jednotlivými vyššími územnými celkami, čiže aj medzi regiónmi. To je presne to, o čom hovoríte aj vy pán poslanec Sopko, že nie je jasné, akým spôsobom budú tieto slabšie regióny podporované, a to nielen v zmysle tohto návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister Harna, ale v celom systéme, či už daňovom, či už dotačnom, či už zo štrukturálnych fondov Európskej únie, takže ja som tiež zato, aby sa tento návrh zákona vrátil na dopracovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh tohto zákona o podpore regionálneho rozvoja len dopĺňa nekompetenčnosť zákonov, ktoré boli predložené v rámci reformy verejnej správy, a to hlavne kompetenčného zákona a novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré jednoznačne v sebe majú zakomponované antireformné princípy. Na jednej strane aj z tohto zákona je evidentné, že vláda Mikuláša Dzurindu slovne deklaruje ochotu reformovať verejnú správu, ale v skutočnosti aj cez legislatívu robí všetko pre to, aby tá reforma nebola vydarená. Tento návrh zákona v sebe obsahuje posilnenie byrokratických štruktúr, ktoré budú síce kontrolovať finančné toky, alebo príliv finančných zdrojov z Európskej únie, ale absolútne neobsahuje nástroje na podporu rozvoja regiónov. To v tomto zákone absolútne pauzíruje. Nárast byrokracie nepomôže riešiť boľačky regiónov. Nepomôže rozvíjať zamestnanosť, nepomôže upokojovať a riešiť sociálnu nedostatočnosť v regiónoch. Takže si myslím, že si vláda urobí len ďalšiu čiarku do legislatívneho plánu, ale ako hovoria bratia Česi skutek utek. Pán minister, je mi ľúto, že práve vy ste sa stali predkladateľom tohto zákona, ale nemôžem sa k nemu ináč vyjadriť.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer ako jediný, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, pri prvom čítaní tohto návrhu zákona, tlač 1104, chýba mi základná informácia zo strany predkladateľa, či sa ruší zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, alebo či sa zachováva zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Ak sa ruší, tak to tam treba jednoznačne napísať. Ak sa zachováva, tak treba zdôvodniť, načo sa prijímal tento zákon. Pretože z toho materiálu, ktorý je predložený na prerokúvanie Národnej rade Slovenskej republiky, sa iba potvrdzuje známa skutočnosť, že ak sa voľačo nedarí, tak sa nato prijme zákon, a ak vo voľajakej oblasti prevláda bezradnosť, tak sa nato zriadi výbor. Presne tieto dva kroky sú obsiahnuté v tlači 1104, ktorú tu prerokúvame v prvom čítaní. A to je súčasne aj dokumentom toho, že vláda ani to nevie a aj je bezradná. Tak sa prijme zákon v domnienke, že čosi sa udeje. Nuž neudeje sa nič. A pokiaľ sa udeje, tak jedine to negatívne. Prečo? Tento návrh zákona, tak ako tu spomenuli už aj moji predrečníci vrátane pána poslanca Sopka, v podstate iba dokumentuje snahu ministerstva upevniť a podržať si byrokratickú pozíciu vlastného rozhodovania, a to v štádiu súbežného úsilia o decentralizáciu štátnej správy a územnej samosprávy. Tvrdenie, že sa nezvýšia náklady, personálne nároky a finančné požiadavky na štátny rozpočet, sú, samozrejme, nepravdivé. Pýtam sa, načo sa zriaďuje implementačná agentúra pre regionálny rozvoj. Veď takýto inštitút stačí jeden pre celý štát v rámci príslušného ministerstva. Netreba zriaďovať novú inštitúciu. Národný monitorovací výbor, ďalšia nová inštitúcia, regionálne monitorovacie výbory, ďalšie série nových inštitúcií. To je len nárast byrokracie, nárast počtu úradníkov, a to za stavu, že títo ani krížom slamky nemôžu spraviť a ani neurobia, pretože regionálny rozvoj závisí od čohosi úplne iného ako od toho, či sa prijme zákon, implementačná agentúra, národný monitorovací výbor alebo regionálne monitorovacie výbory. To od toho vôbec nezávisí, a viete to dobre, pretože rozvoj regiónov Slovenskej republiky a ktoréhokoľvek iného štátu sa motivuje ekonomickými pákami, a to predovšetkým je prehľadným a stabilným podnikateľským a finančným prostredím. Ani jeden z týchto aspektov v súčasnosti neexistuje, pretože obrovské záplavy noviel zákonov zneisťujú podnikateľov jestvujúcich, spochybňujú úsilie podnikateľom nádejným a doslova pôsobia odstrašujúco pre zahraničných podnikateľov, pretože v tejto džungli zákonov a noviel zákonov sa už nevyzná absolútne nikto. Viete o tom dobre, že je tomu tak. Vyrovnávanie jednotlivých teritórií štátu? Na tieto účely predsa slúži intervenčná politika štátu do cieľových oblastí a cieľových sfér. My tu prijímame hŕby všelijakých materiálov, pán minister Harach tu predkladá rozvoj vedy a techniky, cestovného ruchu a ja neviem čoho všetkého možného, ale to je presne také isté ako plieskanie handrou do kaluže vody. Zriaďovanie ďalších inštitútov bez konkrétneho vecného dosahu. Takže vážení prítomní, tlač číslo 1104 dokumentuje iba ekonomickú, hospodársku, finančnú a rozvojovú bezradnosť vlády a nakoľko prevláda stav bezradnosti, tak sa nato prijme zákon a budeme sa tváriť, že všetko je vyriešené. Nie je vyriešené nič. Prihováram sa takisto, aby tento zbytočný dokument sme vôbec ani neposúvali do ďalšieho čítania, pretože nedomnievam sa na rozdiel od názoru viacerých z vás, že sa dá nejakým spôsobom vylepšiť. Nedá sa vylepšiť! Čo na tom chcete vylepšovať? Na tom nie je čo vylepšiť. Takže odporúčam do druhého čítania ho neposunúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Odzneli tu veľmi vážne slová kritiky na predložený návrh zákona aj z úst pána spoločného spravodajcu, pokúsim sa nato odpovedať. Začal by som s tým, čo tu odznelo, že sa počas prípravy tohto zákona zmenila koncepcia a že mal byť prijatý zákon o regionálnom rozvoji a zákon sa zmenil na zákon o podpore regionálneho rozvoja. Mám nato nasledovné vysvetlenie. Aj v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike, bol prijatý zákon o podpore regionálneho rozvoja. Tak ako nie je možné prijať zákon o národohospodárskom rozvoji, pretože proces ekonomického rozvoja nie je možné zakotviť do zákona, podobne nie je možné zakotviť do zákona ani regionálny rozvoj. Regionálny rozvoj nie je ničím iným ako ekonomickou činnosťou, ktorá sa realizuje v regióne a každá ekonomická činnosť, ktorá sa realizuje v tomto štáte, sa zároveň realizuje aj v regióne. Teda prijímať zákon o regionálnom rozvoji by bolo to, ako keby sme prijímali zákon o národohospodárskom rozvoji, čo je nezmysel.

    Pán spoločný spravodajca hovoril, že nie sú definované ciele. Ciele sú definované v tomto zákone, pretože je povedané, že cieľom tohto zákona je prispieť k tomu, aby sa odstraňovali regionálne rozdiely. Čo sa týka definovania konkrétnych cieľov, to nie je vec zákona, ale to je vec národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý bol schválený vo vláde. Tento plán definuje strategické aj štrukturálne ciele a definuje zároveň aj priority. Čiže žiadať, aby v zákone boli zakotvené nejaké konkrétne ciele, je absurdné. V zákone môžu byť definované tie ciele, ktoré v tom zákone sú. To znamená, odstraňovať regionálne rozdiely a odstraňovať štrukturálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.

    Problematika kompetencií v regionálnom rozvoji. V koncepcii reformy verejnej správy sa zakotvilo, že kompetencie za rozvoj regiónov prejdú na regionálne samosprávy a nebudú úlohou centra, nie sme v centrálne plánovanej ekonomike, ale v trhovej ekonomike. V centrálne plánovanej ekonomike to bolo jednoduché. Na úrovni ústredného výboru strany a na úrovni plánovacej komisie a jednotlivých ministerstiev sa stanovili ciele, povedalo sa, kde, v ktorom regióne, aké investície sa uskutočnia a priradili k tomu balík peňazí a potom sa to malo realizovať. Hospodársky rozvoj u nás realizujú hospodárske, teda obchodné spoločnosti, realizujú podnikateľské subjekty, ktoré nie je možné dirigovať z centrálnej úrovne.

    Daňové nástroje nie sú problematikou, pán poslanec, tohto zákona. Daňové zákony riešia špeciálne daňové zákony, nie tento zákon. A tie zákony sa aj prijímajú, ktoré vytvárajú podnikateľské prostredie a podporujú investovanie aj do zaostalých regiónov.

    Čo sa týka kapacít alebo byrokratických orgánov podľa vášho vystúpenia, aj vystúpenia pána poslanca Hofbauera. Prosím vás pekne, Európska komisia kritizuje štáty, ktoré sa chystajú do Európskej únie, že nemajú vytvorené dostatočné administratívne kapacity na absorbovanie pomoci z predvstupových fondov. Národný plán regionálneho rozvoja, ktorý definuje ciele a definuje aj priority, ktoré by sme mali v oblasti regionálneho rozvoja realizovať, bol schválený vládou. Ten definuje tieto ciele a aj priority. Súčasťou Národného plánu regionálneho rozvoja boli sektorové operačné programy, je vypracovaných sedem sektorových operačných programov, medzi nimi rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj priemyslu, rozvoj pôdohospodárstva, rozvoj dopravy a spojov, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj životného prostredia, rozvoj bývania a súčasťou Národného plánu regionálneho rozvoja sú aj regionálne operačné programy, ktoré sú vypracované na úrovni NUTS 2, to znamená Slovensko východ, Slovensko severozápad, Slovensko juhozápad a Bratislava.V týchto plánoch, to znamená v regionálnych operačných programoch, v sektorových operačných programoch a synteticky v Národnom pláne regionálneho rozvoja sú definované tie ciele, o ktorých sme tu hovorili, čiže to nemôže byť súčasťou zákona, ale práve týchto dokumentov. Národný riadiaci a monitorovací výbor nie je žiadny administratívny orgán, nie je to žiadna byrokracia. V oblasti regionálneho rozvoja platia nejaké zásady. Medzi nimi veľmi dôležitá zásada je zásada programovania, zásada koncentrácie zdrojov, zásada partnerstva. Partnerstvo znamená toľko, že na regionálnom rozvoji sa zúčastňujú okrem štátnych orgánov samosprávne orgány, podnikateľská sféra, tretí sektor, vysoké školy, proste partneri v najširšom zmysle. To znamená, že tieto výbory, o ktorých hovoríte a kriticky sa vyslovujete, že je to zbytočná byrokracia, to nie sú žiadne administratívne aparáty, to nie sú úradníci, ale to sú orgány zriadené nato, aby sa využil ten spoločný mozgový potenciál, ktorým môžu prispieť do regionálneho rozvoja. Napríklad Národný monitorovací výbor má za úlohu pred tým, než materiál pôjde do vlády, posúdiť práve z pohľadu týchto partnerov, ktorí sa zúčastňujú na regionálnom rozvoji, či materiál je dostatočne rozpracovaný a monitorovať plnenie tohto plánu a navrhovať vláde potrebné zmeny, pretože materiál je definovaný ako materiál živý. Podobne regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú vytvorené na úrovni NUTS 2 a tiež predstavujú mozgový potenciál daného regiónu a združujú práve tých partnerov, ktorí na regionálnom rozvoji participujú. Čiže nejde o žiadne nové byrokratické úrady alebo nejaké nové byrokratické zložky.

    Jednou z veľmi dôležitých zdrojov, ktoré majú byť použité na financovanie regionálneho rozvoja, sú práve zdroje, ktoré plynú z predvstupových fondov, to znamená z fondu PHARE, z fondu SAPARD a z fondu ISPA a práve Európska komisia vyžaduje, aby tieto administratívne štruktúry boli vytvorené. Predložený návrh zákona bol prerokovaný niekoľkokrát v Európskej komisii, teda nie v komisii samotnej, ale v Bruseli na jednotlivých direktoriátoch a bol posúdený, že vyhovuje tomu, aby podľa tohto zákona bol manažovaný regionálny rozvoj.

    Odznelo tu ešte, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja by chcelo alebo chce dirigovať regionálny rozvoj. Myslím si, že už v tom samotnom konštatovaní je protirečenie. Na jednej strane sa tu kritizuje, že v regiónoch sa vytvárajú zbytočné štruktúry, na druhej strane, že my si niečo chceme uzurpovať. To vôbec nie. Kompetenčný zákon hovorí o pozícii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ako koordinačného orgánu. Predsa z jedného miesta sa celý regionálny rozvoj nedá realizovať ani manažovať. Napríklad spomínal som sektorové operačné programy. Samozrejme, že za rozvoj priemyslu v regiónoch bude naďalej zodpovedné ministerstvo hospodárstva, za rozvoj poľnohospodárstva bude naďalej zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré aj má pod kuratelou program SAPARD, za životné prostredie ministerstvo životného prostredia a za dopravnú infraštruktúru ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Čiže nijaké sústreďovanie kompetencií na našom ministerstve sa nekoná. Aj vypracovanie Národného plánu regionálneho rozvoja bolo koordinované zo stupňa nášho ministerstva, ale za jednotlivé sektorové operačné programy boli zodpovedné príslušné ústredné orgány štátnej správy, to znamená jednotlivé ministerstvá. Regionálne operačné programy vychádzali z programov, ktoré vypracovali kraje, potom boli tieto krajské programy prepracované a boli prispôsobené pre jednotlivé NUTS 2, ktoré sústreďujú niekoľko krajov. Slovensko východ tri kraje, Košice, Prešov, Banská Bystrica, Slovensko severozápad Žilina, Trenčín, juhozápad Nitra, Trnava a štvrtou NUTS je Bratislava, Bratislavský kraj. Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne, ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1045. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1156. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001 predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona vychádza z koncepcie vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 852 z 25. 10. 2000. Táto koncepcia rieši jednotný systém finančnej kontroly, t. j. kontroly rozpočtových prostriedkov, ako i prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv. Konkretizácia požiadaviek Európskej komisie na vytvorenie spoľahlivého národného systému finančnej kontroly vrátane vnútorného auditu a preukázania efektívnych kontrolno-audítorských postupov na úrovni medzinárodne uznávaných štandardov je uvedená v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Medzi strednodobými prioritami týkajúcimi sa finančnej kontroly sú v tomto dokumente uvedené aj úlohy zamerané na prebudovanie existujúceho systému finančnej kontroly s cieľom zabezpečenia kontroly následnej, kontroly priebežnej a kontroly predbežnej so zameraním na konečného užívateľa, ako je úloha na vytvorenie v našich podmienkach nového spôsobu vnútorného auditu, ktorý bude v súlade s platnou legislatívou Európskej únie.

    S predchádzajúcimi úlohami úzko súvisí aj úloha centrálnej metodickej harmonizácie funkcií vládnej finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktorá je uvedená v dokumente Partnerstvo pre vstup 99 a ktorú bude zabezpečovať ministerstvo financií. Predmetom úpravy zákona je vymedzenie základných pojmov, základné pravidlá, ciele a spôsoby vykonávania finančnej kontroly a vnútorného auditu a organizácia tohto systému. Za vytvorenie, zachovávanie, rozvíjanie finančného riadenia, súčasťou ktorého je aj finančná kontrola, zodpovedá každý vedúci orgán verejnej správy. Finančná kontrola sa podľa druhej časti návrhu zákona vykonáva ako predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola. Zákon upravuje aj využitie výsledkov finančnej kontroly, spoluprácu orgánov verejnej správy, zabezpečenie výkonu finančnej kontroly orgánmi Európskych spoločenstiev v rozsahu a za podmienok medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákon vo svojej tretej časti sa zaoberá aj systémom Public International Financial kontroly, je to vnútorný audit, ktorého cieľom je napomáhať plnenie úloh ústredného orgánu systematickým hodnotením funkčného riadenia a rizík vyplývajúcich z činností auditovaného subjektu. Vo svojej štvrtej časti sa zaoberá aj ustanoveniami upravujúcimi ukladanie pokút a prechodnými ustanoveniami. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona bol veľmi dôležitý z hľadiska aj otvorenia poslednej negociačnej kapitoly Finančná kontrola, vláda sa ním zaoberala ešte 12. 6. 2001, a vlastne aj tým, že sa nám podarilo, pardon, 23. 5. 2001, tým, že sa nám podarilo včas tento návrh zákona schváliť, podarilo sa nám aj otvoriť ešte počas švédskeho predsedníctva poslednú kapitolu o finančnej kontrole. Vážená poslanecká snemovňa, odporúčam, aby ste vládny návrh zákona o finančnej kontrole posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie tohto návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme v laviciach pod tlačou č. 1045 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona určené a uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že niet k čomu sa vyjadriť, takže pristúpime k ďalšiemu bodu, a to

    prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1081, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1193. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov reaguje na nové zákony, ako aj na poznatky získané z jeho aplikácie v praxi. Vzhľadom na uvedené predkladaný vládny návrh zákona nadväzuje na zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, podľa ktorého novým správcom tejto dane sa stáva Colný úrad, zároveň sa upravuje postavenie Colného úradu a jeho pôsobnosť ako správcu dane. Rieši pre tohto správcu dane odvolací orgán, sprístupňovanie údajov z daňového tajomstva, poskytovanie súpisu daňových dlžníkov pre daňové riaditeľstvo na účely jeho zverejnenia, kompenzáciu vratiek spotrebnej dane na nedoplatky inej dane a ďalšie doplnenia, ktoré Colnému úradu ako správcovi dane určia v daňovom procese také postavenie a pôsobnosť, aké má v súčasnosti daňový úrad.

    Ďalej nadväzuje na zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, podľa ktorého sa rozširuje pôsobnosť Colného úradu ako správcu dane okrem správy spotrebnej dane z minerálnych olejov pri dovoze a vývoze aj na tuzemsko. Takýto systém sa bude postupne realizovať aj pri ostatných spotrebných daniach.

    Rovnako nadväzuje na zákon č. 466/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, osobitne na časť majetkové priznanie, novo upravenej, predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o tri mesiace pod podmienkou, že daňové priznanie vypracúva daňový poradca a správcovi dane bude predložené plnomocenstvo najneskôr do 31. marca roku, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Nadväzuje zároveň i na zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa zároveň aj mení a dopĺňa zákon o správe finančnej kontroly. Ďalej na návrh zákona o štátnej štatistike, v dôsledku ktorého sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva je pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ďalšie úpravy v predkladanom vládnom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu aplikácie získaných poznatkov a požiadaviek krajín OECD a EÚ pri podávaní daňových priznaní, hlásení a majetkových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty a elektronických médií a z toho vyplývajúcich úprav v ustanoveniach týkajúcich sa začatia konania a používania vzoru tlačív a podobne.

    Pri podávaní uvedených priznaní alebo hlásení elektronickou poštou, alebo na elektronickom záznamovom médiu sa v počiatočnom období navrhuje podmienka, aby tieto priznania alebo hlásenia boli vždy podané písomnou formou. Zákon, ako som uviedla, nadväzuje aj na zákon č. 366/1999, Z. z., kde sa rieši aj dodatkovým alebo novým spôsobom, pretože tu je nové ustanovenie, ktoré sa týka podávania majetkového priznania. Predkladaný vládny návrh upravuje spôsob zisťovania majetkového priznania a vyrúbenia dane, ak fyzická osoba nevie doložiť zistený majetkový prírastok príjmami. Zároveň vládny návrh tejto novely rieši aj postup, ak fyzickej osobe vznikol majetkový prírastok dedičstvom, darovaním alebo iným prechodom nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska chcem uviesť, že majetkové priznanie, ktoré sa malo podávať v roku 2001 do 30. septembra, sa bude podávať v termíne do 31. januára, a to podľa stavu majetku k 31. decembru roku 2000.

    Predkladaný návrh novely zákona o správe daní prerokovala vláda 20. júna roku 2001. Bol prerokovaný aj v RHSD. Dovoľte mi, aby som vás požiadala, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1995 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač č. 1081, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Takisto k hlasovaniu pristúpime až o 18.00 hodine, tak ako sme sa dohodli.

    Nasledujúcim bodom je

    prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1111. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1246. Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 118/1996 Z. z o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. Tento zákon sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2001. Jeho cieľom je ďalšia harmonizácia zákona o ochrane vkladov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 94/19 o systémoch ručenia vkladov v rámci harmonogramu implementácie systému ochrany bankových vkladov a skvalitnenie systému ochrany vkladov v Slovenskej republike. Sú v ňom premietnuté aj poznatky, skúsenosti a možnosti Fondu ochrany vkladov počas svojho štvorročného fungovania. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa zákonná ochrana bankových vkladov rozšírila aj na bankové vklady niektorých druhov právnických osôb neziskového charakteru a fyzických osôb - podnikateľov. V závislosti od objemu finančných zdrojov naakumulovaných v systéme ochrany bankových vkladov na Slovensku sa zákonná ochrana bankových vkladov právnických osôb bude následne postupne čo najrýchlejšie rozširovať aj na bankové vklady ďalších druhov právnických osôb, aby aj z hľadiska okruhu chránených bankových vkladov právnických osôb bol slovenský zákon o ochrane vkladov plne zhodný so smernicou platnou v EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhuje dňom, kedy sa stane Slovenská republika členom EÚ, ochrana vkladov ďalších právnických osôb podnikateľov.

    Ďalším okruhom, ktorý rieši predmetná novela zákona, je výška poskytovanej náhrady za nedostupný vklad. Cieľom je novelizácia doterajšieho zákona o ochrane vkladov tak, že odo dňa, ktorým sa Slovenská republika stane členom EÚ, sa aj v Slovenskej republike maximálna možná výška náhrady za nedostupné vklady jedného vkladateľa v jednej banke zvýši na 20 000 euro v prepočte na slovenské koruny. Zároveň sa navrhuje upraviť ustanovenie o výške poskytovanej náhrady tak, že vkladateľ bude mať nárok na náhradu len vo výške 90 percent hodnoty súčtu nedostupných vkladov jedného vkladateľa v jednej banke. Dôvodom pre túto úpravu sú poznatky z vyplácania náhrad za nedostupné vklady v doterajších troch bankách, na ktorých majetok už bol vyhlásený konkurz.

    Z poznatkov vyplýva, že podľa všetkého vo vedomí 100-percentnej ochrany vkladov do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy si mnohí vkladatelia ukladali svoje vklady práve do bánk, ktoré ponúkali najvyššie úroky, aj keď pritom boli tieto vklady značne rizikové. Okrem tohto, čo som už uviedla, v predloženom návrhu zákona sa má zabezpečiť i úprava, spresnenie viacerých ďalších ustanovení v doterajšom zákone o ochrane vkladov, ktoré sa týkajú ročného príspevku, mimoriadnych príspevkov bánk do Fondu na ochranu vkladov, pojmov, ustanovení o orgánoch Fondu na ochranu vkladov a tak ďalej. Deň účinnosti alebo nadobudnutia účinnosti sa predpokladá dňom 1. decembra 2001 s výnimkou dvoch ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť až po začlenení Slovenskej republiky do EÚ. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás na základe predneseného požiadala o podporu uvedeného návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Boli tým splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku a predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca výboru chcem povedať, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, a keďže sa chcem prihlásiť v rozprave ako prvý k tomuto vládnemu návrhu zákona, by som priestor pre vlastnú úvahu využil až potom v rozprave. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Brocka ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Dámy a páni, toto je veľmi potrebný návrh zákona v tejto chvíli, keď máme skúsenosti s tým, že banky, do ktorých si občania ukladajú peniaze, ich nielen zhodnocujú, ale aj znehodnocujú, niekedy až úplne, že krachujú. Čiže tento zákon je potrebný, len napadajú mi také kacírske a filozofické otázky, či sme vôbec takýto zákon potrebovali v takom prostredí, keď tu pôsobia na bankovom trhu aj také neštandardné subjekty, ako je napríklad nešťastná Devín banka. Ale o tej by som nechcel dlho hovoriť, lebo budeme mať na rokovaní tejto schôdze aj osobitný bod, v ktorom máme zaradenú informáciu vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky a o krokoch vlády a Národnej banky od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania tejto banky v zmysle zákona.

    Ak som sa opýtal alebo položil si takú rečnícku otázku, či sme vôbec taký zákon, zákon o ochrane vkladov potrebovali, tak viedli ma k tej otázke viaceré skutočnosti.

    Fond na ochranu vkladov funguje od roku 1996 a on k dnešnému dňu nemá naakumulované žiadne prostriedky, od roku 1996, naopak, vyrobil, ak sa nemýlil, alebo má záväzky vo výške takmer 5 mld. korún, no a z tej spomínanej Devín banky pribudne ďalších takmer 11 mld. korún.

    Iste v tej správe sa dozvieme, predpokladám niečo, alebo v tej informácii aj o zodpovednosti dotknutých o bankovom dohľade, o činnosti vlády alebo príslušných ekonomických ministrov. Ale ja si myslím, že ak by sme takýto zákon nemali, tak by v tejto chvíli asi tie škody, ak to môžem tak nazvať, boli oveľa menšie. A ukážem to na jednom príklade. Občan sa správa väčšinou rozumne a celkom racionálne. A preto, ak narástli v poslednom čase, musím sa stále vracať k tej Devín banke, lebo na tej sa to dobre demonštruje zrozumiteľnými príkladmi, na tom, ako sa občania správajú pri existencii zákona, ktorý garantuje ich vklady vo výške 100 %. Aj keď je tam hranica 10-násobok priemerného platu, 30-násobok priemerného platu, ale predpokladám, že väčšina tých, ktorí si ukladali svoje peniaze najmä v poslednom roku, dvoch, neukladali si vo vyššej sume, ako bol 30-násobok priemernej mzdy. Ak teda uvažovali, ako bežný človek uvažuje, že nechce o svoje peniaze prísť, a keď mali istotu zo zákona, že aj keď tá Devín banka skrachuje, oni o svoje peniaze neprídu, tak to bol jeden z dôvodov, prečo zrazu za dva roky narástli úspory alebo teda uložené prostriedky sporiteľov v tejto banke z 2 alebo z 3 mld. na 11 mld. To znamená, že zákon nebol dobrý, ktorý takto podporoval nezodpovedné správanie aj na strane sporiteľov. Preto vítam to, že vláda konečne prišla s jeho novelou, mrzí ma, že neskoro, lebo ani nespĺňa svoj vlastný legislatívny plán. Myslím si, že keby ten zákon bol novelizovaný skôr a v tom smere, ako je novelizovaný, tak jednoducho by si občan - sporiteľ rozmyslel, či mu stojí zato uložiť peniaze do banky, ktorá, ak skrachuje, tak on nebude mať vo výške 100 %, to znamená 340 000 korún garantovaný vklad. Jednoducho by si rozmysel, či mu to stojí zato ulakomiť sa na ten vyšší úrok, keď v prípade krachu banky príde o podstatne viac. Nielen o úrok, ale aj časť svojej istiny.

    Je, samozrejme, otázne, či ten návrh, ako to vláda navrhuje v našom zdeformovanom prostredí stačí, ale ja si myslím, že už to je veľký posun, že v tomto teda sa približujeme Európe. Ale zdá sa mi, že my sa niekedy v niektorých veciach približujeme oveľa rýchlejšie, ako by bolo účelné a užitočné a zasa mi napadá táto posledná skúsenosť zo skrachovanej Devín banky.

    Ešte je tu jeden problém, ktorý v tomto návrhu zákona je vyriešený nie celkom štandardne, a to je ten problém, že keď sa fond dostane do zlej situácie, ako je teraz, takže ostatné banky, a teda klienti fondu, to znamená banky komerčné, ktoré zbierajú vklady od občanov, tak zvýšeným odvodom sú istým spôsobom zatiahnuté do tej kolektívnej spoluzodpovednosti. A tu sa mi nepáči, že ten zvýšený odvod sa bude týkať všetkých bánk rovnakým spôsobom. To znamená bez ohľadu nato, ako sa tie jednotlivé banky na bankovom trhu správajú. Zodpovední alebo menej zodpovední budú odvádzať z princípu solidarity rovnakým dielom. A to teraz zasa na príklade. Predstavte si, že aj taká Devín banka alebo niekto taký s podobným správaním, kto by lákal sporiteľov na vysoké úroky, by sa správal nezodpovedne alebo menej zodpovedne ako iné banky, že by odvádzal do toho spoločného Fondu na ochranu vkladov bez nejakého zvýšeného alebo sankčného odvodu. Veď to je obdobné ako pri poistnom princípe v iných oblastiach. Proste ak platím poistku za Felíciu, tak jednoducho, ak dôjde k poistnej udalosti, tak by som mal od poisťovne dostať prostriedky v tej hodnote, na ktorú som sa poistil, a nieže mi poisťovňa vyplatí poistku za Trabant.

    No čiže chcem tým povedať, že v druhom čítaní bude potrebné, aby sme diskutovali, a nielen diskutovali, ale dávali aj isté pozmeňujúce návrhy k tým zneniam, ktoré sú v tom vládnom návrhu. Inak s tým nebudú súhlasiť, predpokladám, ani banky, ony to už vyjadrili. V tlači som zachytil ich stanovisko. Členovia Prezídia Asociácie bánk práve s týmto v súvislosti s tým povinným a rovnakým odvodom, ktorý pre ne znamená len v súvislosti s Devín bankou 3,5 mld. navyše. Preto treba vymyslieť asi iný spôsob, ktorý by bol účelný, efektívny, ale najmä spravodlivý. Samozrejme, odporúčam kolegom, aby sme podporili tento vládny návrh zákona do druhého čítania a teším sa na diskusiu či pri tom poslednom bode rokovania tohto pléna, alebo potom vo výboroch o tomto zákone. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Brocka. Už roky rokúce tu počúvame úvahy o tom, ako sa približujeme k Európe. Prosím vás, kde sa tá Európa nachádza a na čom Slovenská republika pláva, keby ste nám špecifikovali, lebo mne tieto tárania sú skutočne smiešne a prevažnej väčšine občanov tohto štátu takisto.

    Ak hovoríte o nezodpovednom prístupe sporiteľov, keď si vyberú banku s vyššou úrokovou sadzbou, tak potom ako zodpovedný prístup sporiteľa je ukladať peniaze, pokiaľ nejaké majú, do banky s čo najnižšou úrokovou sadzbou alebo neukladať do banky vôbec nič, alebo sa vyhýbať bankám? A ako je to s gesciou bankového dohľadu nad bankami zo strany Národnej banky? Z toho nevyplýva žiadna povinnosť? Vinní sú vkladatelia, pretože sú tak sprostí, že uložili peniaze do banky, ktorá zbankrotuje, a urobili to preto, aby vybabrali s ostatnými bankami a poškodili ostatných sporiteľov? Čo za historky tu odznievajú?

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera.

  • Pán kolega Hofbauer, vy ste ma nepozorne počúvali. Pozorne ste ma počúvali? Lebo vy si na začiatku vášho príspevku stanovíte isté konštatovanie a potom k tomu diskutujete, ale o tom som ja nehovoril ani som neodporúčal občanom, kde si majú ukladať svoje peniaze. Ale to, ak niekto v krátkom čase proste využíva zlý systém, a to bol ten príklad Devín banky, alebo nedokonalý systém, oni sa, ja som povedal, že tí ľudia sa správajú racionálne a rozumne, to znamená, oni neurobili žiadnu chybu, iba dobre zhodnotili svoje peniaze. Lepšie ako v inej banke. Ale hovoril som o tom, že ako legislatíva podporuje niekedy spoločensky nevhodné správanie. No predstavte si, žeby ste všetci alebo všetci občania vybrali svoje úspory, a tak to vložili do Devín banky. Čo by ste s tým robili? Zbohatli.

  • Áno. To, aké sú trendy Európskej únie, to povie iste pani ministerka. Pre nás je istým odporúčaním a v istom čase aj záväzné nielen odporúčanie, ale smernice Európskej komisie a tie teda hovoria o možnostiach, do akej výšky by sme pri existencii Fondu na ochranu vkladov mali garantovať sporiteľom ich úspory. Na tých 90 %, tak ako je to v tom vládnom návrhu, to je, myslím si, v súlade s tou smernicou Európskej komisie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko v rozprave?

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem pekne. K dvom bodom, ku ktorým sa tu otvorila, pardon, diskusia. Najskôr by som povedala, že tento zákon bol pripravovaný podľa legislatívneho plánu ministerstva financií a, samozrejme, aj vlády Slovenskej republiky, a bol pripravovaný preto, že postupne chceme dosiahnuť takú ochranu vkladov, ako je bežná v štátoch Európskej únie, ktorá je uvedená aj v smernici, ktorú som citovala. Tá postupnosť spočíva v tom, že doposiaľ sa ochraňujú vklady len fyzických osôb, ktoré vkladajú svoje prostriedky neanonymne, to znamená, musia mať tie prostriedky zložené buď na vkladnej knižke na meno, alebo bude to účet vystavený na ich meno. Rozširuje sa to aj na fyzické osoby - podnikateľov. To je prvý spôsob rozšírenia a ďalej na právnické osoby, ktoré sú neziskového charakteru, to znamená, nepodnikateľské.

    Po vstupe do Európskej únie by sme sa mali dostať až na úroveň, že sa bude zabezpečovať ochrana vkladov aj právnických osôb. Okrem rozširovania okruhov osôb, na ktoré sa bude vzťahovať ochrana vkladov, zvyšuje sa aj hranica ochrany vkladov. Ak by sme si to zopakovali, teraz je 30 % priemernej mesačnej mzdy, 30-násobok, pardon, ďakujem pekne, 30-násobok priemernej mesačnej mzdy, po polovici budúceho roka sa to zvýši na 50-násobok priemernej mzdy. To znamená, že celková suma ochraňovaných vkladov pripadajúca na osobu, na ktorú sa vzťahuje ochrana vkladov, bude 40, som povedala zle, áno, ďakujem, bude výrazne vyššia. To, že sme tu uplatnili 90 %, je v nádeji, že možno to prispeje k tomu, že vkladatelia budú opatrnejší pri vkladaní svojich prostriedkov, ale musím povedať, že skutočnosť a naše skúsenosti sú veľmi odlišné.

    Napokon nie je asi najvhodnejší príklad, ktorý uviedol pán poslanec, ale pozrime sa, ako vkladajú fyzické osoby svoje prostriedky do nebankových finančných inštitúcií, kde nemajú zabezpečenú žiadnu ochranu vkladov. A napriek tomu, že sme viedli dokonca aj cielenú kampaň, že sme vysvetľovali, aby to nerobili, napriek tomu sme svedkami toho, že dochádza k pádom týchto nebankových finančných inštitúcií, kde strácajú svoje celoživotné úspory stovky, možno aj tisícky ľudí.

    A aj v tomto smere chcem povedať, že sme v rámci možností zdokonaľovali legislatívu, ale legislatíva, pokiaľ vyslovene nezakáže, čo je asi trošku zložitejšie, existenciu nebankových finančných inštitúcií, tak nie je všemocná. Práve preto ja ani nepredpokladám, že 90 % bude, bude ten najvýznamnejšie zdvihnutý prst. To, čo je ale dôležitejšie, je, že dnešný bankový sektor je v úplne inej situácii, diametrálne inej situácii, ako bol pred dvoma, troma rokmi.

    A preto aj na námet, ktorý predniesol pán poslanec Brocka, musím si položiť otázku, akým spôsobom chcete dnes medzi bankami, ktoré už dnes spĺňajú všetky tie základné kritériá, ktoré sú formulované Národnou bankou Slovenska a jej bankovým dohľadom, ako chceme diferencovať odvodové percento alebo ten odvod do Fondu na ochranu vkladov. Evidentne tu nevidím dôvod, prečo by jedna banka, ktorá spĺňa, čo ja viem, na 15 % kapitálovú primeranosť, druhá na 16 % a obidve prekračujú tú minimálnu 8-percentnú, aby sme to diferencovali. Samozrejme, banky sú nespokojné a je to evidentné, prečo sú nespokojné, pretože v situácii, keď Fond na ochranu vkladov je v dlžníckej pozícii, bude sa uplatňovať horná hranica tohto odvodového percenta, a to skutočne znamená zvýšenú záťaž pre bankový sektor. A môžem vám povedať, že nie som z toho vôbec nadšená, pretože sme vložili dostatok prostriedkov na reštrukturalizáciu finančného sektora. Zdá sa, ako keby sme zabudli, pretože si uvedomujem, že práve na tri banky sme dali len 105 mld. korún len na istinu, nehovoriac na zvýšenie základného imania na obsluhu dlhu, ale jednoducho situácia je taká, že Fond na ochranu vkladov, ktorý si požičia dodatočné zdroje nato, aby mohol vyplatiť vklady vkladateľov, nato sa bude treba poskladať a banky sa poskladajú a napokon to ale nezaplatia banky, ale zaplatí to, prirodzene, podnikateľ alebo zaplatí to každý, ktorý si z tej banky požičia. Inými slovami to, s čím nemôžeme byť spokojní, je, že v dôsledku reštrukturalizácie finančného sektora, dôslednej fiškálnej politiky sa nám výrazne podarilo znížiť úrokové sadzby a tento proces, ktorý napokon prebehol v troch plus jeden, čiže v štyroch bankách, nám bude mať negatívny dôsledok na zvýšenie marže, ktorá sa odrazí vo zvýšení úrokovej sadzby. Či to bude o jeden percentuálny bod alebo o dva, to si ešte počkáme. Ale v danej situácii nie je možné iné riešenie, ako sa navrhuje, aj keď, ešte raz opakujem, ani ministerstvo financií nie je nadšené, že bankový sektor bude nútený zvýšením odvodov do Fondu na ochranu vkladov zrejme aj na toto reagovať spôsobom, ktorý bude znamenať vlastne zaťaženie podnikateľskej sféry a zaťaženie všetkých, ktorí sú budú požičiavať v bankách. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, žiadate si slovo záverečné?

    Nech sa páči.

  • Ja očakávam v druhom čítaní, že práve predkladatelia vládneho návrhu prídu do nášho rozpočtového výboru, teda minimálne do nášho výboru s návrhom, ako sa napríklad dá ten mechanizmus diferencovaného odvodu bánk zrealizovať. V tejto chvíli ja si uvedomujem, že ak by, vraciam sa zase k Devín banke, ak by tá Devín banka bola aj cez tento mechanizmus iných odvodov nejakým spôsobom postihnutá, tak by sa možno inak správala, ako sa v skutočnosti správala. Ona odvádzala do fondu na ochranu vkladov tak ako hociktorá iná banka. Čiže to nebolo správne a ja v tejto chvíli nemám návrh, ako to treba urobiť. Nakoniec v prvom čítaní sa to ani nežiada, takže v druhom čítaní nám možno niečo spoločnými silami napadne. Ak pani ministerka hovorila o nebankových inštitúciách a o skúsenostiach s dôverčivými vkladateľmi, to je úplne iná kategória. Tí, čo si svoje peniaze ukladajú v bankách, to sú tí, ktorí sa snažia zhodnocovať svoje peniaze a s únosným rizikom, ale vyslovene v tomto prípade to bola možnosť, ktorú zákon pripúšťal, to bol hromadný únik klientov z iných bánk do tejto banky. Ten prudký nárast vkladov bol motivovaný, by som povedal, tým, že jednoducho lepšie zhodnotia svoje peniaze bez ohľadu nato, či tá banka skrachuje, alebo neskrachuje.

    A moja posledná poznámka, ktorú som chcel v rozprave povedať, ale ak dovolíte, by som ju teraz spomenul, dozvedeli sme sa z tlače, že manažment tejto banky sa dopustil istého manipulovania s údajmi alebo dokonca podvádzal a mne napadá iná otázka. Operujeme s číslom 11 mld., že toľko bude musieť Fond na ochranu vkladov vyplatiť sporiteľom a ja sa pýtam, čo keď to nie je 11 mld.? Ak niekto raz v podstatnej veci oklamal alebo podviedol, kde je napísané, že nepodvedie aj po druhýkrát a či napríklad v tejto situácii teraz Fond na ochranu vkladov nebude uspokojovať nejaké mŕtve duše. Čiže chcel by som upozorniť, že aj tí, ktorí majú nato dozerať, že by sa mali zamyslieť aj nad týmto problémom, lebo na manipulovaní a podvádzaní sa dá a u nás ešte stále veľmi ľahko a dobre zarobiť. Čiže dobre, že v tomto vládnom návrhu zákona už sa nepripúšťa alebo teda rieši sa ten problém, že skrachovaná banka nevypláca z fondu, respektíve prostriedky z Fondu na ochranu vkladov nevracajú sa sporiteľom cez skrachovanú inštitúciu. To je ďalší krok alebo zmena k lepšiemu, ale, samozrejme, ešte stále to nevylučuje možnosti istého zneužívania, keď sa vychádza z údajov, ktoré aj ten správca alebo teda Fond na ochranu vkladov bude mať z tej inštitúcie, ktorá zneužila svoje postavenie na trhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách.

    Vládny návrh, pardon, vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1133, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1261. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 716/2001. Rekodifikácia zákona o cenných papieroch predstavuje záväzok vlády voči Európskej únii, ktorý je obsiahnutý v negociačnej kapitole, pardon, slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb kapitálu. Zároveň je podmienkou na udelenie druhej a tretej tranže pôžičky EFSAL Svetovej banky v súlade s uznesením vlády z mája 2001. Uvedený návrh zákona vytvára priestor pre inštitucionálnu reformu slovenského kapitálového trhu tak, aby boli vytvorené podmienky pre štandardizáciu tohto trhu s kapitálovým trhom v krajinách Európskej únie. Zmeny sa dotknú obchodníkov s cennými papiermi, centrálneho depozitára, ktorého funkcie dnes plní Stredisko cenných papierov, Úradu pre finančný trh, ktorý vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. V prípade obchodníkov s cennými papiermi a centrálneho depozitára sa zavádza rovnako ako v prípade bánk princíp konsolidovaného dozoru, čo znamená, že Úrad pre finančný trh bude môcť získavať dôležité informácie pre svoju činnosť nielen od obchodníkov s cennými papiermi a centrálneho depozitára, ale aj osôb, s ktorými sú majetkovo prepojení. K výrazným zmenám dochádza už v etape udeľovania povolenia pre činnosť obchodníka s cennými papiermi. Žiadateľ bude musieť preukázať prehľadnosť akcionárov, ktorí majú záujem založiť obchodníka s cennými papiermi, pôvod finančných zdrojov, ktoré použijú na základné imanie obchodníka s cennými papiermi. Obchodníci s cennými papiermi budú musieť spĺňať odborné, technické a organizačné predpoklady pre svoju činnosť, zároveň bude Úrad pre finančný trh schvaľovať osoby, ktoré sú navrhnuté za členov štatutárneho orgánu. Návrh zákona umožní, aby Úrad pre finančný trh prostredníctvom predkladania požadovaných pravidelných, ale aj nepravidelných informácií mohol vykonávať dozor nad týmito subjektmi na princípe ex-ante, čím sa posilní preventívna funkcia štátneho dozoru v súlade s medzinárodným trendom vo vývoji regulátorov.

    K zmene dôjde aj v centrálnom depozitári, ktorému bude umožnené poskytovať celú šírku služieb, ktorá je bežná pre inštitúcie obdobného charakteru na vyspelých kapitálových trhoch, t. j. vrátane poskytovania vedľajších investičných služieb a služieb spojených so zabezpečovaním majetkového a finančného vyrovnania obchodov na kapitálovom trhu na báze dodávka proti zaplateniu. Tieto služby by mal poskytovať na členskom princípe, pričom zákon vytvára dostatočný priestor, aby sa na činnosti inštitúcie takého charakteru, ako je centrálny depozitár, čo v najširšej miere podieľali ako vlastníci predovšetkým účastníci trhu využívajúci služby.

    V novom systéme by bežný investor nemal priamo prísť do styku s centrálnym depozitárom, ale iba s jeho členmi. Návrh zákona obsahuje ucelený regulačný rámec pre činnosť centrálneho depozitára od stanovenia podmienok na udelenie povolenia cez presné vymedzenie povolených činností a dôkladné monitorovanie jeho činnosti Úradom pre finančný trh až po podmienky, za ktorých môže centrálny depozitár prestať vykonávať činnosť. Úradu pre finančný trh zákon poskytuje dostatočné regulačné mechanizmy na ovplyvňovanie činnosti centrálneho depozitára. Vyžaduje sa napríklad predchádzajúci súhlas úradu na akúkoľvek zmenu akcionárskej štruktúry centrálneho depozitára na zníženie jeho základného imania, na voľbu členov predstavenstva dozornej rady, na vymenovanie prokuristu a podobne. K zmenám dôjde aj v prípade rozšírenia oprávnenia štátneho dozoru podľa praxe vo vyspelých trhových ekonomikách. Musí na účel plnenia svojho poslania disponovať dostatkom nástrojov na vykonávanie nápravných krokov.

    Úrad pre finančný trh, ak zistí nedostatky v činnosti licencovaných subjektov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v príslušných povoleniach alebo nedodržiavania a obchádzaní ustanovení, ktoré sa vzťahujú na výkon ich činnosti, môže podľa závažnosti miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov voliť rôzne nástroje vrátane zavedenia nútenej správy a odobratia povolenia pre činnosť obchodníka s cennými papiermi. Môže rovnako uložiť členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady obchodníka s cennými papiermi, alebo centrálneho depozitára, vedúcemu pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, prokuristovi, alebo vedúcemu zamestnancovi obchodníka s cennými papiermi, alebo centrálneho depozitára za porušenie povinností, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb so stanovami obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, alebo za porušenie podmienok, alebo povinnosti uložené rozhodnutím vydaným úradom pokutu podľa závažnosti a povahy porušenia až do 1 mil. korún. Zákon rieši aj problematiku právnej úpravy subjektov, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti, pričom s nimi ďalej podnikajú. Návrh zákona stanovuje povinnosť konať tak len na základe verejnej výzvy, pričom vyhlasovateľ bude povinný pred realizáciou svojho projektu predložiť Úradu pre finančný trh takzvaný prospekt investícií. Bez jeho schválenia nemôže zhromažďovať prostriedky od verejnosti za účelom podnikania. Zároveň bude musieť vyhlasovateľ plniť informačné povinnosti tak vo vzťahu k Úradu pre finančný trh, tak aj vo vzťahu k svojim investorom.

    Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu predloženého návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Petra Tatára, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády, ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách, tlač 1133, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska na jednej strane rieši závažnú problematiku, na druhej strane má aj isté vecné nedostatky, a preto po skončení rozpravy, v ktorej sa hlásim a odôvodním tieto vecné nedostatky, budem navrhovať, aby bol zákon podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa z pánov poslancov a poslankýň neprihlásil do rozpravy nikto. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi v krátkosti uviesť súbor argumentov, pre ktoré považujem za potrebné, aby navrhovatelia návrh dopracovali. Predovšetkým sú to také výhrady, ktoré už boli s navrhovateľom, teda s ministerstvom financií konzultované zo strany odbornej verejnosti, ktorej sa priamo tento návrh zákona, okrem toho, že sa týka aj ďalších občanov, týka.

    Sú tam vlastne riešené dva okruhy problémov z pohľadu predpisov Európskej únie. Jedna časť, ktorá je striktne vymedzená týmito predpismi, a druhá, ktorá nie je. Tá, ktorá je voľne upravená pre národné legislatívy sa rieši inak ako vo väčšine okolitých štátov a aj niektoré ustanovenia návrhu zákona nie sú v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie v tej časti, kde máme byť kompatibilní. Ide o vymedzenie investičných nástrojov, ktoré sú inak upravené v smernici 93/22 o investičných službách v oblasti cenných papierov. Takéto vymedzenie bude mať dopad na štátom regulovaných poskytovateľov investičných služieb, ako sú banky, obchodníci s cennými papiermi, ktorí nebudú môcť poskytovať slovenským zákonom neupravené investičné služby. Na druhej strane takáto úprava by umožnila poskytovať služby aj neregulovaným subjektom s následným poškodzovaním občanov a podnikov, ako sme boli toho svedkom, v tých argumentoch, ktoré pripravili odborníci, sa uvádza napríklad príbeh spoločnosti typu Trendstrading, ktoré sú dostatočným varovaním.

    Za ďalší nedostatok je považovaný tiež navrhovaný neštandardný systém evidencie zaknihovaných cenných papierov a celkom neadekvátne postavenie centrálneho depozitára. Z návrhu zákona vyplýva jasná snaha zabezpečiť pre centrálneho depozitára, povedal by som, totálnu kontrolu nad majetkom občanov a firiem tvorených cennými papiermi a ďalšími investičnými nástrojmi, ako aj nad všetkými aktivitami na kapitálovom trhu. Je pravdepodobné, že jediným centrálnym depozitárom sa stane súčasné štátne stredisko cenných papierov, ktorého privatizáciu opakovane už avizovali niektorí predstavitelia štátnej správy. V tejto súvislosti je namieste otázka, že sa nedôsledne uplatnil princíp, ktorý nie je síce v legislatívnych pravidlách pevne zakotvený, ale že tie výhrady zainteresované verejnosti a ktoré sa týkajú návrhu zákona by mali byť aspoň verejne prerokované a tu sa v týchto výhradách, ktoré prebehli pri príprave zákona, práve diskutovali témy úzkych skupinových záujmov, ktoré by mohli ísť, ak sa to nevyrieši, aj na úkor funkčnosti kapitálového trhu. Uvediem ešte ďalšie skutočnosti. Podmienkou na poskytovanie viacerých investičných služieb vrátane distribúcie zahraničných produktov kolektívneho investovania má byť podľa zákona okrem povolenia udeleného štátnym orgánom aj členstvo v súkromnom centrálnom depozitárovi a povinnosť používať jeho technické prostriedky pri tejto činnosti. Takéto riešenie by naozaj bolo veľmi raritným riešením. V porovnaní s ostatnými finančnými inštitúciami štát nebude mať v centrálnom depozitárovi dostatočné regulačné právomoci.

    Ďalší problém je, že identifikačný kód ISIN prideľovaný za nezanedbateľný poplatok Strediskom cenných papierov sa stane povinnou náležitosťou väčšiny cenných papierov vrátane zmeniek. Bez jeho pridelenia nebude možné vydať cenné papiere. Takéto riešenie, ktoré má zjavne zabezpečiť nové právomoci a vyššie príjmy centrálnemu depozitárovi, môže priniesť komplikácie pri vydávaní cenných papierov. Samozrejme, aj ďalšie a z hľadiska podnikateľských subjektov zbytočné náklady a možnosť, čo je navyše centrálneho depozitára obštrukciami znemožniť vydanie cenných papierov. Zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi a ďalšími investičnými nástrojmi vrátane finančných derivátov bude môcť robiť výlučne centrálny depozitár.

    Ja som presvedčený, že podobne ako v zahraniční by mala takáto možnosť byť otvorená aj pre špecializované inštitúcie, zúčtovacie domy a pre banky. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s činnosťou Strediska cenných papierov Slovenskej republiky možno predpokladať, že sa nebude dať vyhnúť vážnym problémom, ak sa takáto nepružnosť a centralizácia na finančnom trhu kodifikuje.

    Podľa návrhu, vládneho návrhu zákona by malo ministerstvo financií, ktoré je v súčasnosti jediným akcionárom Strediska cenných papierov, určovať podrobnosti o podmienkach udelenia povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. To je práve súčasť toho diskutovaného prostredia, čo sa týka možného konfliktu záujmov alebo klientelizmu. Na rozdiel od súčasného stavu ceny za služby poskytované centrálnym depozitárom nebudú podliehať schváleniu štátnych orgánov. To je vzhľadom na monopolné postavenie Strediska cenných papierov predpokladom, že bude ďalšie zvýšenie všetkých cien, ktoré sú zatiaľ určené pre používateľov služieb.

    Takisto treba povedať, že vážnym nedostatkom je veľmi nedôsledné riešenie v oblasti povinnosti vyhlasovania verejnej ponuky na odkúpenie akcií pri prevzatí akciovej spoločnosti. V návrhu sa nedostatočne zohľadnila úprava tejto problematiky v zahraničí, čo siaha dosť podstatným spôsobom na práva občanov a ďalších investorov, ktorí vlastnia akcie z kupónovej privatizácie, pretože to využitie verejných prísľubov je dnes pre občana prakticky jedinou možnosťou, ako predať predmetné akcie za primeranú cenu. Zrušenie tejto ochrany je v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami a mohlo by poškodiť v prípade, že bude prijaté, poškodí niekoľko stotisíc tých takzvaných drobných akcionárov.

    Ochrana občanov by utrpela aj v prípade činnosti takzvaných nebankových subjektov, pretože v návrhu sa odoberá dozornému orgánu časť práva zakročiť voči týmto spoločnostiam, ktoré by neoprávnene vykonávali činnosť. To sú argumenty, ktoré nehovoria o ostatných častiach návrhu. Hovoria len o tom, že by bolo lepšie, aby sme tieto časti dopracovali, aby teda tieto časti navrhovateľ dopracoval s tým, že tie ostatné náležitosti návrhu zákona, tak ako ich uviedla pani ministerka, samozrejme, je potrebné prijať. A je lepšie, keď sa to robí rýchlou cestou pri dopracovaní, a preto o to budem prosiť Národnú radu. Inak by sme sa komplikovanejším spôsobom cez rôzne poslanecké návrhy pokúšali nájsť konsenzus, prípadne nedokonalý konsenzus alebo konsenzus len v obmedzenom okruhu týchto problémov potom pri druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani ministerka. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj keď je trošku zložitejšie sa vyjadrovať, lebo niektoré pripomienky pána poslanca Tatára boli veľmi všeobecné a iba niektoré boli konkrétnejšie. Predpokladám, že vo výboroch bude možno o tom hovoriť podrobnejšie. Predovšetkým by som chcela povedať, že nesúhlasím v žiadnom prípade s jeho návrhom, aby sa návrh vrátil na prepracovanie. Viete veľmi dobre, že tento zákon vzbudil pozornosť dotknutých dávno predtým, ako sa dostal na rokovanie do Národnej rady. My sme to očakávali. A je to celkom prirodzené, pretože je to súhrnná legislatívna norma, ktorá komplexne usporadúva vzťahy voči subjektom, ktorí sú účastníci trhu s cennými papiermi. Mnohé z tých vzťahov začína regulovať, ktoré doposiaľ regulované neboli. A je to celkom prirodzená reakcia, ktorá nás neprekvapuje, že dotknutí sa voči tomu ohradzujú. Ale je potrebné skutočne veľmi konkrétne sa vyjadriť potom k výhradám. A pokiaľ bude príslušná konkrétna výhrada mať aj isté opodstatnenie, ja si myslím, že na tom sa vieme dohodnúť, ale v žiadnom prípade by to nemalo smerovať k niečomu takému, aby sme výrazne menili túto normu a oslabovali jej regulačný rámec.

    K jednotlivým, aspoň čiastočne by som sa dotkla niektorých otázok, ktoré tu nadhodil pán poslanec Tatár. Možno by som išla od konca. Pán poslanec, my sme sa už niekoľkorakými spôsobmi pokúšali aspoň čiastočne regulovať činnosť nebankových finančných subjektov. No pokiaľ tu existujú také inštitúcie v Obchodnom zákonníku, ako je tichý spoločník a podobne, tak máme len obmedzené možnosti. Ale nemôžem s vami súhlasiť, pretože práve tento zákon ide z hľadiska regulácie nebankových finančných subjektov najďalej zo všetkých tých našich pokusov, o ktorých som sa zmienila.

    Chcem len zopakovať, že návrh zákona stanovuje povinnosť, aby konala príslušná inštitúcia, nebanková finančná inštitúcia len na základe verejnej výzvy. Vyhlasovateľ je povinný pred realizáciou svojho projektu predložiť Úradu pre finančný trh takzvaný prospekt investície. Bez jeho schválenia úradom nemôže zhromažďovať prostriedky od verejnosti za účelom podnikania a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že je to inak. Tentoraz skutočne začíname dávať aspoň aké také právomoci Úradu pre finančný trh, ktorý môže tým, že neschváli napríklad prospekt emitenta, nemusí, vlastne zamedzí existencii nebankového finančného subjektu. A okrem iného práve nebankové finančné subjekty sú tie, ktoré veľmi ostro napadli aj tento zákon, pretože si uvedomujú, že už takým spôsobom, ako získavali prostriedky, kde klamlivou reklamou vlastne pôsobili na vkladateľov, už ďalej pokračovať nebudú môcť.

    Rovnako sa veľmi paušálne hovorí o nedostatkoch pri vyhlasovaní verejnej ponuky, ktorá údajne bude dopadať na držiteľov, na DIK-ov ešte z kupónovej privatizácie. Ja tu musím jednak povedať, že znovu prichádzajú s kritikou práve tí, ktorí, žiaľbohu, kardinálnym spôsobom poškodili DIK-ov, to znamená tých, ktorí sa zúčastnili kupónovej privatizácie, nechcem teraz rekapitulovať, čo sa všetko odohralo s investičnými spoločnosťami a s fondmi. Výsledkom toho je, že vlastne prevažná, možno 99 % tých, ktorí investovali, prišlo o svoje body, ktoré, a o akcie, ktoré prostredníctvom investovania získali. Je paradoxné, že práve títo teraz kritizujú zákon, ale na druhej strane by som chcela povedať, že otázky vyhlasovania verejnej ponuky budú ošetrené v nadväzujúcej legislatívnej norme veľmi podrobne.

    K otázke Strediska cenných papierov, myslím si, že aj tu vzniká často kritika, ktorá je možno aj do istej miery nedorozumením, ja chcem len zopakovať, že tento zákon neupravuje podmienky pre SCP, ale pre centrálneho depozitára, upravuje ich veľmi presne, hovorí aj o tom, kto bude uskutočňovať reguláciu, bude to Úrad pre finančný trh. Podmienky, ktoré sú upravené pre centrálneho depozitára, sú štandardnými a sú veľmi prísnymi podmienkami a napokon ktokoľvek ich bude spĺňať, bude môcť vykonávať práve funkcie centrálneho depozitára. Čo sa týka SCP, áno, je to pravda, že v tejto chvíli je 100-percentným akcionárom SCP ministerstvo financií, nie ste pravdepodobne informovaní, že sme pred niekoľkými mesiacmi oslovili najvýznamnejšie slovenské banky s ponukou, aby odkúpili časť akcií SCP, na tomto sa pracuje, časť z nich prejavilo dokonca veľký záujem, ale neboli to všetky, ale tento proces sa dovedie do konca a naším záujmom je, aby ministerstvo financií rozhodne nebolo väčšinovým akcionárom SCP.

    Otázka istín pri cenných papieroch, osobitne pri zmenkách, ja to pokladám za jeden veľmi významný krok dopredu. Iste môžeme mať výhrady, že bude treba za to nejakých pár korún zaplatiť, ale ja položím otázku, či si uvedomujeme, že keby niečo takého bolo existovalo, nemali by sme Duckého zmenky, nemali by sme zmenky, ja neviem, Vodohospodárskeho podniku, Železníc Slovenskej republiky a tak ďalej, ktoré nám veľmi skomplikovali život a osobitne si myslím, že Duckého zmenky sú veľmi dobre známe a viete, že sú aj kritickým bodom pri privatizácii SPP.

    Práve tým, že cenné papiere a v nich aj zmenky budú musieť byť registrované v centrálnom depozitári, nebude možné takéto bezhlavé, nekontrolovateľné vydávanie zmeniek, ako sme boli svedkami a na ktoré doplatíme, žiaľbohu, podstatne viac ako možno na niektoré banky, ktoré skrachovali, ale mne je, samozrejme, každej koruny ľúto.

    K otázke, či to bolo verejne prerokované, moji kolegovia by vám aj v osobnom rozhovore mohli hovoriť, mohli by vás informovať, koľko odborných debát s účastníkmi, ktorých sa tento zákon týka, bolo uskutočnených na pôde ministerstva financií alebo na inej pôde s cieľom, aby sme si mnohé veci vyjasnili. Takže nemyslím si, že sme v tomto smere postupovali nejako voluntaristicky, vonkoncom nie. Ja sa nazdávam, že ide o veľmi závažný zákon, veľmi významný zákon, nemali by sme skutočne podľahnúť niektorým čiastkovým záujmom, ktoré prirodzene vždy pri prerokúvaní takejto významnej normy aj vznikajú. Pokiaľ prídete s konkrétnymi návrhmi, mám tu na mysli na poslancov, ktoré zlepšia tento zákon, určite, môžem vás ubezpečiť, že predkladateľ takéto zlepšovacie návrhy aj podporí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Pán spoločný spravodajca sa chce krátko vyjadriť.

  • Veľmi krátko a v stručnosti dve veci. Jedna je k tej vecnej problematike, naozaj môže byť viac názorov, ale, povedzme, k tomu verejnému prísľubu zákon, ak sa nedopracuje, tak by mohol v istých prípadoch umožniť ovládnutie vedenia spoločnosti aj bez potrebného podielu na základnom imaní. Navrhované pravidlá sú také, že istú časť akcionárov podľa takto navrhnutých pravidiel bude možné, povedzme, vylúčiť z hlasovania. To je len taký príklad. Je tam dosť veľa drobných alebo väčších vecí, ktoré treba dopracovať. Preto som navrhol, aby bol dopracovaný, a teda ja len zopakujem ten argument, že je lepšie, keď sa to urobí nejako v jednotnom štýle navrhovateľa, ako by sme to potom doliepali jednotlivými a často nesúrodými pozmeňujúcimi návrhmi poslaneckými. Hoci aj tu je to možné. To bol dôvod. Nebol dôvod, že je nepotrebný alebo že je generálne zlý, ale že ho treba dopracovať.

    A druhá poznámka je k samotnému verejnému prerokovaniu. My sme aj verejne diskutovali o probléme účasti na legislatíve tých, ktorých sa týka. Nie v zmysle tom, že by priamo určovali aj obsah, ale že by mali možnosť sa vyjadriť. Deje sa to zatiaľ tak, že aj na úrovni legislatívnych pravidiel vlády sa pomaly otvára priestor na nejakú inštitucionalizovanú verejnú diskusiu, ktorá sa vlastne po prvýkrát vyskytla ako verejný problém tohto roku. Vždy sa zákony len lobovali, to znamená, že kto koho stihol poznať alebo sa mohol porozprávať, bez ohľadu na to, aký tam bol úmysel. Vždy je dobré, keď sú tie veci diskutované verejne. A druhá vec je, že sú tam bariéry. Bariéry v jednotlivých segmentoch legislatívneho procesu. To značí rezort, v tomto prípade ministerstvo financií. Nie je to bariéra, proti ktorej by som dával nejakú generálnu výhradu, to je proste to, čo sme zdedili a musíme to napraviť. Prvá bariéra je tam, kde sa tvorí zákon, druhá bariéra je tam, kde sa posudzuje zákon, to je legislatívna rada vlády. Na jej obranu treba povedať, že má enormné množstvo práce a nemôže donekonečna s celou verejnosťou o všetkom diskutovať. Ale treba nájsť inštitucionálne rámce, ako to zabezpečiť. Tretia bariéra je prenos takto pripraveného exekutívneho zákona do parlamentu, kde je najväčší priestor na diskusiu, ale často tým, že už je zákon napísaný, niektoré veci, povedzme, ako v tomto zákone, prichádzajú neskoro a prinášajú možno že aj zbytočne väčšiu polemiku alebo aj emocionálne napätie, ako by prinášali, keby sa diskutovalo od začiatku iba vecne. Čiže takto ten legislatívny proces vyzerá. My sme o tom usporiadali aj konferenciu na začiatku tohto roka. Je pod hlavičkou Parlamentného inštitútu aj na internetovej stránke Národnej rady, zapojili sa do toho viacerí poslanci. Druhý problém je celá filozofia. Hoci je to u nás tradícia, dá sa s tým v zásade niečo robiť. Ja som za to, aby sa to zmenilo. Zákony pripravuje exekutíva, a tak je to vo všetkých stredoeurópskych postkomunistických krajinách s výnimkou niektorých zákonov, ktoré pripravuje parlament, tie sa týkajú najmä práce parlamentu. V našom volebnom období k významným patrila ústava. Keby to bolo tak, že sa naozaj rozdelí exekutíva, výkonná moc a zákonodarná a že ten aparát, ktorý má štát tradične na ministerstvách, by bol tu v parlamente a ministerstvá by boli ozaj výkonnou mocou, že by vykonávali prijaté pravidlá, prijaté zákony, tak aj celá verejná diskusia, o ktorej som chcel hovoriť, by vyzerala inak a jednoducho by bola priamo v ohnisku toho deja, kde sa zákon prijíma. Samozrejme, že exekutíva by bola účastná tejto diskusie a nevznikal by taký začarovaný kruh, že ako by (a teraz nehovorím už o vláde ani o členoch vlády, ale o centrálnych orgánoch štátnej správy) ako by úradníci pripravovali zákony sami pre seba, ale občania sa musia potom podľa nich riadiť. To je zjednodušený model. To je poznámka k problematike verejnej diskusie. Ďakujem pekne, a teda môžeme po skončení rozpravy pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu. Budeme hlasovať, tak ako sme si odsúhlasili po prerokovaní jednotlivých návrhov zákonov.

    Odporúčam teraz, aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalšieho návrhu, ktorým je

    vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1134, súčasťou návrhu je aj rozhodnutie pána predsedu Národnej rady č. 1262. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh odôvodnila a uviedla pani ministerka financií Brigita Schmögnerová. Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento zákon nadväzuje na zákon o cenných papieroch, ktorý som predkladala pred chvíľočkou a je pripravený takým spôsobom, že osobitne rieši zmeny v niekoľkých zákonoch, o ktorých budem podrobnejšie hovoriť. Tieto zmeny sa týkajú úpravy činnosti subjektov kapitálového trhu v Slovenskej republike, zmeny niektorých pojmových obsahov, ako napríklad Stredisko cenných papierov sa nahrádza Centrálnym depozitárom, ruší sa pojem verejne obchodovateľné cenné papiere. Nakoľko sa uvedené pojmy vyskytujú v niektorých dôležitých právnych predpisoch, napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o kolektívnom investovaní, ich ponechanie bez zmeny by mohlo v praxi spôsobovať ťažkosti. Predložený návrh zákona predpokladá najväčšie zmeny v zákone č. 330/2000 Z. z. o burze cenných papierov a v zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní. Keďže ide o súvisiace normy kapitálového trhu, v zákone o burze cenných papierov ide najmä o zmeny súvisiace s vyrovnávaním burzových obchodov, ktorý podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách bude vykonávať Centrálny depozitár a o spresnenie podmienok na prijatie cenného papiera na trh burzy cenných papierov v súvislosti so zrušením pojmu verejná obchodovateľnosť.

    V zákone o kolektívnom investovaní sa menia ustanovenia o vedení majetkových účtov, správcovských spoločnostiach a podielových fondov, nakoľko dochádza k zmene evidencie zaknihovaných cenných papierov. Okrem toho bolo potrebné spresniť niektoré ustanovenia týkajúce sa depozitára, podielových fondov a správcovských spoločností, nakoľko ide o inštitúciu, ktorá je súčasne obchodníkom s cennými papiermi a bankou.

    Na záver by som rada upozornila na previazanosť predkladaného návrhu, tak ako som už aj v úvode uviedla, na zákon o cenných papieroch a investičných službách, a tým aj potrebu, aby sme aj v ďalšom obidva zákony prerokovali podľa možnosti v nadväznosti jeden na druhý. Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Maňkovi, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní jeho, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec Maňka, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách, tlač číslo 1134, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené a určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomuto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil z pánov poslancov nikto do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime podľa schváleného programu k prerokúvaniu ďalšieho bodu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1057.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister zdravotníctva Roman Kováč.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona zosúlaďuje požiadavky Európskej únie pri podávaní žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými najmodernejšími technologickými postupmi v kontexte ochrany údajov uvedených v dokumentácii, ktorá sa predkladá so žiadosťou o registráciu liekov. Predlžuje sa lehota uvádzaná v dokumentácii priloženej k žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými technológiami z doterajších šesť rokov na desať rokov. Rešpektuje sa ochrana údajov obsiahnutých v dokumentácii, ktorá je v súčasťou žiadosti o registráciu lieku v súlade so smernicou č. 65 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadením Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 2309 z roku 1993. Rovnakým spôsobom je táto problematika upravená v Českej republike v zákone č. 79/1997 Zb. o léčivách v znení zákona č. 149/2000 Z. z. V súčasnosti platná úprava v Českej republike je na úrovni doteraz platnej úpravy v Slovenskej republike. Neobsahuje ustanovenie o desaťročnej ochranne údajov liekov vyrobených špičkovými technológiami. V Maďarsku, v Poľsku a v Slovisku táto problematika vôbec nie je upravená zákonom. Navrhované lehoty na ochranu údajov sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a umožnia rýchlejšiu registráciu generických liekov, čím sa dosiahne úspora nákladov na lieky. Návrh zákona spresňuje zmeny v registrácii liekov, ktoré nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia o registrácii tak, aby sa vykonávali v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Zriaďuje sa Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave ako orgán štátnej správy na úseku humánnej farmácie. Návrh zákona presúva kompetenciu vydávať rozhodnutia o registrácii humánnych liekov z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a veterinárnych liekov na Ústav kontroly veterinárnych liečiv.

    Návrh zákona dopĺňa, spresňuje ustanovenia o farmakobdelosti, dohľade nad liekmi, spresňuje sa terminológia z oblasti monitorovania nežiaducich účinkov liekov a ukladá sa držiteľom rozhodnutia o registrácii liekov zaviesť systém farmakobdelosti a určiť zodpovednú osobu za farmakobdelosť a správne fungovanie systému. Rovnaké opatrenia sa ukladajú pre oblasť monitorovania nehôd, porúch a zlyhaní zdravotníckych pomôcok. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je skvalitnenie procesu registrácie liekov, farmakobdelosti, kontroly liekov a predpisovania liekov, a tým aj zabezpečenie ochrany pacienta s cieľom zabezpečiť mu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti len kvalitné, účinné a bezpečné lieky. Ochrana duševného vlastníctva je jednou z oblastí, na ktorú Európska únia kladie zvýšenú pozornosť a dôrazne požaduje od kandidátskych krajín plnú implementáciu právnych predpisov Európskej únie do národnej legislatívy. Návrh zákona, ktorý predkladám, túto požiadavku rešpektuje. Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie uvedenými v doložke zlučiteľnosti. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľte mi obrátiť sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyne, páni poslanci, na úvod rokovania tejto schôdze sme odsúhlasili zlúčenie rozpravy o niektorých bodoch programu vrátane tých, ktoré nasledujú teraz, preto odporúčam, aby odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Finďo svoj

    návrh zákona, ktorým je návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1126,

    po ňom by vystúpila potom pani spoločná spravodajkyňa k obidvom návrhom zákonov pani poslankyňa Záborská a nasledovala by rozprava k obidvom návrhom zákonov.

    Pán poslanec Finďo ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedujúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Súčasná právna úprava povoľovania poskytovania lekárenskej starostlivosti spôsobuje značnú diskrimináciu, na jednej strane znevýhodňuje právnické osoby oproti fyzickým osobám, keď im od účinnosti zákona č. 119/2000 Z. z., ktorý novelizoval zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, neumožňuje získať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti ani v prípade, keď jej odbornú úroveň bude garantovať odborný zástupca. Na strane druhej sú takéto právnické osoby znevýhodnené aj oproti právnickým osobám, ktoré získali povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pred nadobudnutím účinnosti spomenutého zákona. Cieľom predkladaného návrhu novely zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach je vlastne zosúladiť, zosúladenie právneho rozsahu s faktickým stavom poskytovanie lekárenskej starostlivosti v Slovenskej republike.

    Ďalším dôvodom je, aby sa právny stav uviedol do súladu s nálezom Ústavného súdu z roku 1999. Ústavný súd totižto neidentifikoval požiadavku lekárnikov, ktorá sa potom premietla aj do tohto zákona, ktorí žiadali výlučnosť pre lekárnikov pri vlastnení povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ústavný súd sa vyjadril v takom zmysle, že nejde o otázku verejného záujmu, a preto nie je potrebné, aby sa takáto právna úprava prijala, napriek tomu teda sa v roku 2000 prijala novela zákona pod č. 119, ktorá takúto právnu úpravu fixovala v tomto zákone.

    Nakoľko v súčasnosti poskytujú na základe v minulosti účinného zákona, respektíve ešte doteraz účinného zákona lekárenskú starostlivosť právnické osoby prostredníctvom odborných zástupcov, nie sú dôvody na to, aby sa za splnenia rovnakých podmienok týkajúcich sa odborného zástupcu i samotnej právnickej osoby nemohlo povoliť poskytovanie lekárenskej starostlivosti právnickým osobám aj v súčasnosti, najmä pokiaľ veľkodistribúciu liekov vykonávajú prevažne právnické osoby, čiže právnické osoby ako veľkodistribútori sú oprávnení, aby nakladali s liekmi prostredníctvom odborných zástupcov, zatiaľ čo v lekárňach, kde sa nakladá s tými istými liekmi, sa takýto stav nepripúšťa. Prijatie predkladaného zákona zosúladí prax povoľovania poskytovania lekárenskej starostlivosti s praxou povoľovania poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, kde je v súčasnosti možné povoliť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení aj právnickej osobe prostredníctvom odborného zástupcu. Netreba pripomínať, že zabezpečenie odbornej úrovne je prinajmenšom tak dôležité pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Prijatie predkladaného návrhu zákona by jednoznačnú diskrimináciu právnických osôb pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti odstránilo.

    Predkladaná novela si kladie aj druhý cieľ, a tým je odstrániť v súčasnosti platné obmedzenie, ktoré umožňuje vydať fyzickej osobe alebo právnickej osobe povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne. Nazdávame sa, že v súčasnosti nejestvuje objekt, nie sú objektívne dôvody na takéto obmedzenia, pokiaľ sa poskytovanie lekárenskej starostlivosti z odbornej stránky zabezpečí v každej lekárni odborným zástupcom. Svoje stanovisko opierame o vyjadrenie Protimonopolného úradu, ktorý nevidí dôvod na obmedzovanie práva podnikať v lekárenstve iba v jednej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne.

    Zároveň mi dovoľte ešte jednu osobnú poznámku, ktorá smeruje k tomu, že skutočný stav v súčasnosti je taký, že okolo 300, možno až 400 lekární vlastne už nevlastnia tí, na ktorých je tá lekáreň napísaná, ale prostredníctvom rôznych zmluvných vzťahov ich vlastnia veľkodistribučné firmy, čiže vznikajú takto neoficiálne, ale fakticky fungujúce siete verejných lekární. Predkladaná novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Z hľadiska zlučiteľnosti s právom Európskej únie oblasť vlastnenia lekární, respektíve povoľovania na poskytovanie lekárenskej, povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nie je upravené osobitným spôsobom v práve Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto niekde v blízkosti rečníckeho pultu, aby ste nemuseli namáhať svoje chorľavé končatiny. Teraz poprosím pani poslankyňu Záborskú, ktorá je určená gestorským výborom ako spravodajkyňa k obidvom návrhom zákonov - k zákonu, ktorý predkladá pán minister Kováč za vládu Slovenskej republiky, ako aj k zákonu, ktorého predkladateľom je pán poslanec Finďo, aby informovala o návrhu, ako prerokovať tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a zároveň poslaneckému návrhu zákona pána poslanca Petra Finďa. Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že oba predmetné návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú k obom zákonom predložené v rozprave a v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby oba návrhy, aj vládny, aj návrh pána poslanca Finďa, prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady boli pridelené tieto návrhy zákonov výborom pre financie rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo, ktorý je zároveň gestorským výborom. Všetky tieto výbory prerokujú návrhy zákonov, oba návrhy do 17. októbra v roku 2001 vrátane gestorského výboru. Pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu o tomto bode programu, teda o obidvoch prerokúvaných bodoch. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z prítomných pánov poslancov. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, budem skutočne veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Finďa, ktorý navrhuje, ako v úvodnom slove uviedol a ako sa môžeme dočítať v jeho návrhu písomnom, dosť zásadnú vec v oblasti zdravotníctva. Mrzí ma to, že musím oponovať kolegovi, ale chcel by som zdôrazniť, že schválením takejto zmeny zákona a vpustením, dá sa povedať, ďalšieho biznisu do zdravotníctva, nie som si istý, či dokážeme udržať zdravotníctvo vo finančnej stránke aspoň na tej úrovni ako dnes. Ja nevidím dôvod, aby sme vôbec o takomto návrhu rokovali v druhom čítaní, pretože nevidím ani dôvod, ani príčinu, žeby súčasní majitelia, či už súkromní majitelia lekární, zariadení zdravotných, alebo zdravotníctvo, ktoré budeme onedlho presúvať a transformovať do inej pozície z hľadiska reformy verejnej správy, nevidím dôvod, aby ďalší podnikatelia vstupovali do tohto systému. Mne vychádza iba jedno z tohto problému, že opätovne by bolo treba ďalšie prostriedky, aby mohol aj majiteľ žiť, aby mohol mať maržu, aby mohol mať aj lekár, pretože lekár musí, odborník musí vykonávať služby, a nie majiteľ, ktorý môže byť laik a opätovne by sa zdravotníctvo len predražilo. Myslím si, že nie je na to dnes ešte vhodný čas a ani zo stránky ekonomickej, aby sme takéto niečo púšťali až od takéhoto voľného trhu. Ďakujem.

  • K vystúpeniu pána poslanca Mesiarika s faktickými poznámkami sa chce vyjadriť pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Finďo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mesiarik, prekvapuje ma, že váš kolega, ktorý je, myslím si, že aspoň zatiaľ je to tak, že je z vášho poslaneckého klubu a z vašej koalície, že vy teraz vystúpite proti nemu. No ja si myslím, že to by ste si najprv v klube mali vyriešiť, pretože problém, o ktorom hovorí tento návrh pána poslanca Finďa, je naozaj závažný a my sme o ňom dlho rokovali aj pri vzniku zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a teda so všetkým, čo súvisí s touto oblasťou. Áno, sú na to rôzne odborné názory a ako v pôvodnom návrhu zákona, tak v niekoľkých novelizáciách sa tento problém už neobjavil, pretože sa už vyriešil vo výbore, ale ja som ochotná a som prístupná rokovať v druhom čítaní aj o tomto návrhu zákona, pretože si myslím, že je potrebné o týchto problémoch hovoriť. Ale dúfam, pán poslanec Mesiarik, keďže ste hovorili o financovaní zdravotníctva, ktoré je skutočne veľkým problémom, že budete takto rovnako razantne vystupovať aj pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu pre oblasť zdravotníctva, a dovolím si vás upozorniť ešte na jeden veľmi závažný materiál, a to je privatizácia zdravotníckych zariadení, a to je pôda, kde myslím si, že by ste mali adresovať vaše slová, pretože tak, ako je pripravená táto privatizácia, spôsob privatizácie predovšetkým, tak tam hrozí nielen veľký únik peňazí, ale hrozí tam aj to, že sa dostanú do neprimeraných rúk, pretože zdravotníci pri privatizácii budú ťahať za kratší koniec predovšetkým pri poliklinikách a nemocniciach, pretože zaplatiť naraz 90 mil. alebo 40 mil., ako sú ohodnotené, na to asi zdravotníci nebudú mať. Takže dúfam, že vystúpite rovnako razantne aj potom.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Finďo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Som trochu prekvapený tou reakciou kolegu Mesiarika. Naozaj som predpokladal, že si to vydiskutujeme v užšom kruhu, ale, prosím, nebudeme to tu na verejnosti teraz nejako prepierať. Ja som uviedol niekoľko faktov, ktoré vieme doložiť. To znamená, že to, čo ja predkladám, nie je nijaká osobná ilúzia alebo predstava o tom, že idem podporovať nejaké veľké obchodovanie v oblasti lekárenstva. Idem ja, mojou snahou je zlegalizovať právny stav alebo skutkový stav s právnym stavom. Skutkový stav je taký, ako som povedal. To znamená, povolenie vlastní fyzická osoba, lekáreň vlastní právnická osoba a sú tam urobené určité zmluvy. Čiže pokiaľ ide o otázku biznisu, ten biznis tu beží bez ohľadu na to, či si to niekto praje, alebo nepraje. V konečnom dôsledku Protimonopolný úrad sa vyjadril v takom zmysle, a môžem to nechať preštudovať ľuďom, ktorí by o tom pochybovali, že nevidí dôvod, aby existovali či už vzdialenostné obmedzenia, alebo obmedzenia v počte vlastnených lekární, respektíve nevidia dôvod na to, aby právnická osoba nevlastnila lekáreň. Ja vás preto prosím, vážení poslanci a vážené poslankyne, aby ste zvážili a aby ste podporili prechod tohto môjho návrhu zákona do druhého čítania, kde budeme mať v diskusii možnosť o tom ešte ďalej rozprávať a predkladať pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.

  • Ďakujem pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. Pán poslanec Mesiarik chce ešte reagovať faktickou poznámkou.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ako ste si všimli, kolegyne, kolegovia, ja som nenavrhoval stiahnuť tento bod alebo nepokračovať, povedal som svoj názor. Myslím si, že v druhom čítaní môžeme diskutovať do hlbšia alebo hlbšie, ale kladiem si otázku a budem sa pýtať aj v druhom čítaní, či takýto krok pomôže riešiť vážne problémy zdravotníctva. Či je toto problém? Ja mám stanoviská a názory aj tej druhej strany, nehovorím len svoj názor, aj keď som ho laicky povedal, a sú skutočne diskutabilné názory jednej aj druhej strany, kde by sme mohli nájsť kompromis, samozrejme. Takže nepriečiť sa tomu. A pani Aibekovej snáď len toľko, že určite som si vedomý toho, čo ste spomínali, že bude treba skutočne zmeniť prístup v štátnom rozpočte pre budúci rok, a nielen pre budúci rok, pokiaľ ide o zdravotníctvo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tiež som toho názoru, že v druhom čítaní bude dostatočný priestor na to, aby sme vecne diskutovali o prvom a druhom navrhnutom zákone, či už vládnom, alebo poslaneckom, a tam sa potom venovali tejto problematike. Prerušujem rokovanie o návrhoch vlády a o návrhu skupiny poslancov, za ktorých predložil návrh zákona pán poslanec Finďo.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1080. Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh uviedol a odôvodnil pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Predložený návrh zákona obsahuje úpravu požiadaviek na zdravé životné a pracovné podmienky, ktorou sa komplexne zavŕši základná úprava požiadaviek z hľadiska ochrany zdravia. Problematika zdravých životných a pracovných podmienok, ktorá je v rámci novely zákona spracovaná do samostatnej ucelenej časti, nadväzuje na súčasnú úpravu, pričom túto úpravu konkretizuje s cieľom zabezpečiť optimálny stupeň ochrany zdravia najmä s dôrazom na prevenciu tak v oblasti zabezpečovania zdravých životných podmienok, ako aj pracovných podmienok.

    Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je problematika, ktorú súčasná právna úprava rieši len vo veľmi všeobecnej rovine zakotvením povinnosti orgánov štátnej správy, fyzických osôb a právnických osôb a posudkovou a inou činnosťou orgánov na ochranu zdravia. Uvedená úprava neumožňuje v súčasnosti dôsledne zabezpečovať požiadavky na ochranu zdravia, nevytvára dostatočný právny rámec, ktorý je základným predpokladom na utváranie a zabezpečovanie zdravých životných a pracovných podmienok. Preto cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, ktorý vytvorí takýto predpoklad a umožní dôslednú realizáciu práva na ochranu zdravia zakotveného v článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava v oblasti zabezpečovania zdravých životných podmienok vytvára aj právny rámec na úpravu hygienických požiadaviek na zriaďovanie a prevádzku ubytovní v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 408 z 19. mája 1999. Návrh zákona transponovaním smerníc Európskej únie upravujúcich požiadavky na pitnú vodu, vodu na kúpanie a požiadavky na ochranu zdravia pri práci pred hlukom, chemickými faktormi, karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, azbestom a biologickými faktormi sleduje dosiahnutie kompatibility s právom Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pána poslanca Finďa, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní jednak svojom, ako aj výboru prerokúvania k tomuto návrhu zákona.

    Pán poslanec Finďo, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, tlač 1080, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Obsah novely stručne uviedol pán minister, myslím si, že k tomu niet čo dodať. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1205 z 3. júla 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. októbra 2001 vrátane gestorského výboru. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, ak vám zdravotný stav dovolí, sadnite si na miesto spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Angelovičová. Pýtam sa ďalších pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú. Pani poslankyňa Angelovičová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctená snemovňa, dovoľte mi vysloviť svoje stanovisko k predloženému vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí. Ja osobne vysoko hodnotím predloženie tohto vládneho návrhu zákona. Tak ako predkladateľ uviedol v dôvodovej správe, v tomto zákone sa riešia okrem iného aj základné požiadavky na zložky životného prostredia z hľadiska ochrany zdravia ľudí, ktorých cieľom je vylúčenie alebo obmedzenie ich negatívneho vplyvu na minimálnu možnú mieru. Rieši problematiku vytvárania a zabezpečovania zdravých životných podmienok starostlivosťou o ovzdušie, vodu a pôdu, o územie v obci, v bytových budovách, ale aj zariadeniach poskytujúcich služby obyvateľom vrátane pracovného prostredia a spôsobu práce. V predloženom návrhu zákona mňa osobne zaujala problematika pitnej vody, problematika ochrany územia obcí pred znečisťovaním aj takými opatreniami, ako je výsadba zelene, zriaďovanie zariadení na pohybovú aktivitu, krátkodobú rekreáciu a oddych. 15. mája tohto roku sme schválili vládny zákon o odpadoch. Osobne som veľmi rada, že tento predložený vládny návrh zákona zasahuje do odpadového hospodárstva a rieši stanoviská zberných nádob na odpady tak, aby boli ľahko čistiteľné a aby boli chránené pred poveternostnými vplyvmi. Je to veľký problém najmä mestských sídlisk. Uvedené dôvody a riešená problematika predloženého vládneho návrhu zákona o ochrane zdravia ľudí sú dostatočné na jeho posunutie do druhého čítania. Ja osobne budem hlasovať za jeho schválenie. K vecnej podstate návrhu zákona sa vyjadrím pri jeho prerokúvaní v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť tak ako pri....

  • Hlasy z pléna.

  • Nechcel. Pani poslankyňa, nechcel. Pán poslanec, chceli ste sa?

  • Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, tak ako pri ostatných bodoch budeme hlasovať po 18. 00 hodine, a odporúčam, aby sme pristúpili teraz k prerokúvaniu návrhov zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je z poverenia vlády pán minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš.

    Páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či je všeobecný súhlas, aby pán minister odôvodnil a uviedol tri návrhy zákonov, ktorých je za vládu predkladateľom jednotlivo, samozrejme, a potom by jednotlivo vystúpili spravodajcovia k predloženým návrhom zákonov. Je s takýmto postupom všeobecný súhlas? Áno. Nech sa páči, pán minister, prosím, aby ste uviedli prvý z troch predkladaných návrhov zákonov, ktorým je

    návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1079.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredsedajúci, predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, základným cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, je upraviť podmienky predaja nehnuteľného majetku, ktorý je vedený v účtovníctve štátneho podniku v likvidácii a podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov je v správe Slovenského pozemkového fondu. Nehnuteľný majetok slúžiaci poľnohospodárskej prvovýrobe je v cenách stanovených v znaleckých posudkoch nepredajný a aj po znížení ceny o 30 % v druhom kole dražby tak, ako to umožňuje vzorový dražobný poriadok, ktorý je prílohou zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako zakladateľ štátnych majetkov v dôsledku zdĺhavého procesu privatizácie muselo z dôvodu nepriaznivých hospodárskych výsledkov rozhodnúť o likvidácii niektorých najviac zadlžených podnikov. Skúsenosti získané v priebehu usmerňovania procesu likvidácie štátnych majetkov ukazujú, že ak sa nepodarí zabezpečiť predaj poľnohospodárskych nehnuteľností v priebehu počiatočného obdobia likvidácie, dochádza k zablokovaniu ďalšieho postupu a účelu likvidácie. Navrhovaná novela zákona o štátnom podniku umožní hospodársky nevyužívaný nehnuteľný majetok štátu v správe Slovenského pozemkového fondu spolu so zastavanými pozemkami nespeňažených v opakovanej verejnej dražbe predať v obchodnej verejnej súťaži pod podmienkami, ktoré určí Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona umožní predaj hospodársky nevyužívaného majetku štátu, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, a zároveň umožní zlučovanie štátnych podnikov v likvidácii, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho prerokovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste teraz uviedli ďalší vládny návrh zákona, ktorým je

    návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý prerokúvame ako tlač 1098.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zosúlaďuje právna úprava rastlinolekárskej problematiky s právom Európskej únie, pretože táto je prioritou aproximácie práva podľa Európskej dohody o pridružení a podľa Bielej knihy o bezpečnosti potravín kapitola 5 Poľnohospodárstvo. Obdobie od schválenia zákona v roku 1995 možno hodnotiť ako konsolidáciu implementácie opatrení, ktorých aplikácia v praxi v konečnom dôsledku znamenala úspešnú systémovú ochranu územia Slovenskej republiky pred zavlečením významných karanténnych škodlivých organizmov zo štátov pôvodu. Za toto obdobie totiž Európska únia vydala viac ako 70 noriem z oblasti rastlinolekárskej starostlivosti. Vládny návrh zákona berie do úvahy budúcu integráciu Slovenska v rámci potravinového dozoru a dopĺňa platný zákon o problematiku registrácie výrobcov, dovozcov a vývozcov rastlín, chránených zón, rastlinných pasov, výkonu fytosanitárnej kontroly na hraničných priechodoch a registrácie prípravkov na ochranu rastlín a ich uvádzanie do obehu. Dôsledná realizácia navrhovanej právnej úpravy z hľadiska záujmu aproximácie smerníc a nariadenia Európskej únie bude mať dosah na štátny rozpočet a na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorého kvantifikácia je uvedená vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladaného materiálu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky si uplatnilo zvýšenie rozpočtových prostriedkov od roku 2002 v rámci prehľadu o administratívnych potrebách súvisiacich s implementáciou acquis, na čo je potrebné a pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona prispeje predovšetkým k zosúladeniu právnej úpravy rastlinolekárskej problematiky v Slovenskej republike s právom Európskej únie, tiež si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, prosím, aby ste uviedli aj posledný v poradí predkladaný návrh zákona za vládu Slovenskej republiky, a to

    návrh zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý prerokúvame ako tlač 1120.

    Pán minister, prosím o uvedenie návrhu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh vládneho návrhu zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami sa predkladá na realizáciu zámeru programového vyhlásenia vlády transformovať súčasný Štátny fond trhovej regulácie na intervenčnú agentúru obdobnú inštitúciám pôsobiacim v Európskej únii. Cieľom tohto zámeru v agrárnej politike je zdokonalenie mechanizmov a následnou reguláciou trhu i zabezpečenie pripravenosti na vstup do Európskej únie a zapadá aj do širších zámerov vlády v oblasti verejných financií. Predkladaný vládny návrh zákona rieši vytvorenie právneho prostredia na reguláciu trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý patrí do krajín Európskej únie a ktorý vyplýva zo spoločnej poľnohospodárskej politiky týchto krajín podľa článku 38 a 39 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na potrebu naplnenia cieľov, ktoré si predkladaný návrh zákona kladie v oblasti agrárnej politiky, rovnako si dovoľujem požiadať vás o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a teraz poprosím v poradí pána poslanca Gyurovszkeho, Klemensa a Delingu, ktorí boli určení ako spravodajcovia predkladaných návrhov zákonov v prvom čítaní, aby informovali Národnú radu o stanovisku spravodajcu, o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Pán poslanec Gyurovszky ako prvý v poradí k návrhu zákona o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 289 23. augusta 2001. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v paragrafoch o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1198 z 2. júla 2001 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. októbra 2001 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 19. októbra 2001.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako prvom. Pán predsedajúci ďakujem, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Tak ako sme sa dohodli na úvod prerokúvania bloku návrhov zákonov, ktorých za vládu je predkladateľom pán minister pôdohospodárstva, zlúčime rozpravu o všetkých troch návrhoch zákonov, preto teraz poprosím pána poslanca Klemensa, aby ako poverený spravodajca gestorským výborom informoval Národnú radu o odporúčaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rastlinnej starostlivosti, ktorý prerokúvame ako tlač 1098.

    Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľujem si predložiť spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorú ste dostali ako tlač č. 1098 v prvom čítaní.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 288 zo dňa 23. augusta tohto roku. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu. Správa Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená a je ponechaná na riešenie legislatív jednotlivých štátov. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle uznesenia § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1220 zo dňa 27. júla tohto roku prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. októbra tohto roku a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 19. októbra tohto roku. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte k danej problematike rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otvorím rozpravu, ale potom spoločne ku všetkým trom prerokúvaným návrhom, ktorých predkladateľom je pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Delingu, ktorého poveril gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, aby informoval Národnú radu o stanovisku k vládnemu návrhu zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorý prerokúvame ako tlač 1120.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja som tiež poverený, ako hovoril pán podpredseda, výborom pre pôdohospodárstvo, aby som ako spoločný spravodajca vystúpil na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona a aby som na základe jeho uznesenia č. 290 z 23. augusta tohto roku v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal vám v prvom čítaní túto spravodajskú správu. Chcem konštatovať, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky napĺňa všetky náležitosti, ktoré predpisuje rokovací poriadok Národnej rady v § 67 a § 68, ako aj ktoré sú zakotvené alebo uvedené v legislatívnych pravidlách. V práve Európskej únie je problematika tohto návrhu zákona upravená, nepatrí však do oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority uvádzané v Bielej knihe. S ohľadom na oprávnenia, ktoré mám ako spravodajca v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, vám všetkým odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne taktiež odporúčam plénu Národnej rady v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a tak, ako rozhodol aj predseda Národnej rady uznesením č. 1252 zo 17. augusta tohto roku, aby bol tento vládny návrh zákona, teda tlač 1120 pridelená v druhom čítaní týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady, aby bol určený Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Zároveň vám odporúčam, aby ste prijali uznesenie, že tento predmetný návrh zákona prerokujú výbory, o ktorých som čítal, v termíne do 17. októbra a gestorský výbor do 19. októbra tohto roku. Taktiež žiadam, pán predsedajúci, aby potom po rozprave sa o tomto návrhu, ktorý som tu predniesol, hlasovalo ako o prvom. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec, za informáciu k prerokúvanému návrhu zákona. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky bol pán minister pôdohospodárstva Koncoš v poradí, tak ako sme ich prerokovali. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási v rámci prvého čítania niekto z prítomných poslancov ústne. Pán poslanec Tatár, Angelovičová, Delinga. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi krátko vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, tlač 1120. Budú to len poznámky o ekonomických súvislostiach. V rámci u nás organizovaného trhu sa tu transformuje Štátny fond trhovej regulácie na agentúru a pre obe platí to isté, čo poviem, že obe, ak teda aj vznikne takáto agentúra, sú zároveň aj dôvodom problémov na trhu, ktoré ony samy riešia. Nie je to len u nás, je to aj v Európskej únii. Majú výnimku z ochrany trhu, ale bez ohľadu na to si spôsobujú tie dôvody samy. Jednoducho je to netrhové opatrenie, ktorého sa budeme musieť skôr či neskôr zbaviť. Mohli by sme povedať, pre tých, ktorí si myslia, že to je dobré opatrenie, že nie je to dobré opatrenie. Nebudem uvádzať všetky ekonomické dôvody, ktorých je nespočetne veľa, a skúsenosti a doklady a štatistiky z celého sveta. Jednoducho je to tak, že keď majú potraviny reálnu cenu a nie sú dotované, platené z iných zdrojov, tak celkový náklad na potraviny pre spotrebiteľov je nižší ako tak, keď sa odoberá z daní ľudí alebo z poplatkov ľudí a cez intervenčné kroky sa tie peniaze potom presúvajú do obmedzeného trhu. Ten princíp je veľmi jednoduchý. Jednoducho, ak niekde ja ako štátny orgán alebo centrálny orgán, alebo poverený monopolný orgán, ktorý mám túto právomoc, dám peniaze, musím ich niekde vziať, a keď ich aj nezoberiem inde na potravinovom trhu alebo agropotravinovom trhu, tak ich musím zobrať v nejakom inom segmente trhu a jednoducho o tieto peniaze sú možnosti racionálneho investovania v tej-ktorej krajine a aj v prípade Európskej únie aj v celej Európskej únii obmedzené. To sú aj dôvody, prečo Európska únia krok za krokom prehodnocuje svoju agrárnu politiku. Samozrejme, chápem, že to nie je možné urobiť veľmi rýchlo, ale je nutné to urobiť najrýchlejšie, ako sa to dá. Druhý problém, pokiaľ trh nie je transparentný a v rukách dobrovoľných súkromných investorov, ale je v rukách, povedzme, použijeme slovo úradu, úradníkov alebo politikov, no tak vzniká automaticky väčší priestor na subjektívne rozhodovanie, s ktorým sú spojené všetky problémy typu klientelizmu a všetkého, čo s tým súvisí, nech už o tom hovorí, kto chce, čo chce.

    Posledné dve poznámky. V dôvodovej správe sa uvádza, že regulácia tohto typu je možná silná, stredná alebo slabá, a zároveň sa uvádza, že tento návrh sa skôr prikláňa k nejakej minimalizácii regulácie. Napriek tomu tie formálne znaky umožňujú aj maximálnu mieru regulácie v tých komoditách, ktorých sa to týka. Čiže na záver by som povedal ako zásadný komentár k tomuto návrhu zákona, a teda nie k jeho zmyslu, že sa transformuje Štátny fond na agentúru. Vyjadrím sa potom aj v druhom čítaní k detailom, prípadne aj v priebehu rokovania vo výboroch. Zásadný komentár je ten, že pokiaľ sa nezmení prístup a filozofia, a nie je to ani vo vládnom programe a ani to nie je veľmi v spoločenskej objednávke, čo je chyba a všetci na to ekonomicky doplácame, tak sa bude udržovať naďalej dnešný zlý stav. Je to vlastne pozitívna spätná väzba, začarovaný kruh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Do rozpravy sa ešte ústne prihlásila pani poslankyňa Angelovičová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi vysloviť stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v prvom čítaní. Predložený vládny návrh zákona svojou vecnou podstatou nadväzuje aj na zákon o hnojivách, ktorý sme prerokúvali a schválili v polovici marca roku 2000. Aj z tohto dôvodu bolo nevyhnutné jeho vypracovanie. Druhým dôvodom, pre ktorý je dnes tento vládny návrh zákona prerokúvaný v parlamente, je plnenie prioritnej úlohy vlády Slovenskej republiky vyplývajúcej z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 8. 11. 2000 uvedenej pod bodom B57. Ja osobne som veľmi rada, že prišiel tento predložený vládny návrh zákona na prerokovanie do Národnej rady z jednoduchého dôvodu. Život ukázal, že s veterinárnou starostlivosťou musí paralelne fungovať aj rastlinolekárska starostlivosť. Doterajšie výsledky nasvedčujú tomu, že veterinárna starostlivosť v mnohých prípadoch predbehla fytosanitárnu starostlivosť. Tak napríklad do Národného programu na prijatie acquis communautaire 2001 sa v mnohom uprednostňuje veterinárna starostlivosť, až vzniká dojem prevzatia niektorých kompetencií veterinármi, ktoré sú logické pre fytosanitárnu starostlivosť, ako sú napríklad fytosanitárne kontroly na hraničných priechodoch, vypracovanie mnohých slovenských technických noriem a iné. V návrhu sú charakterizované a definované okrem iného rastlinolekárska starostlivosť, rastlinolekárska kontrola, fytoinšpektor, orgány a ústav rastlinolekárskej starostlivosti a iné, čím sa zrozumiteľne vymedzujú pôsobnosti fytosanitárnej starostlivosti.

    Predložený návrh zákona je nielen očakávaný praxou, ale bude významným prínosom na riešenie problémov nielen v pôdohospodárstve, ale aj v ďalších oblastiach. Ja osobne podporujem predložený vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a budem hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania. K jeho vecnej podstate vystúpim pri prerokúvaní návrhu zákona na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní. Navrhujem ctenej snemovni prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, tlač 1098, aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Poprosil by som potom pána spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby pri hlasovaní o pridelení návrhu zákona prerokovať tento zákon v druhom čítaní rešpektoval návrh pani poslankyne Angelovičovej, ktorá žiada, aby bol prerokovaný aj v ich výbore. Pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, v krátkosti, keďže máme tu ešte iné naliehavé úlohy, o ktoré požiadal pán minister, chcem vyjadriť určitý názor k filozofii k zákonu o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Po prvé si myslím, že tento zákon je vlastne zavádzajúci, pretože jeho názov hovorí o niečom inom ako o tom, čo je podstata zákona. Pretože podstata zákona je vlastne intervenčná agentúra, ktorá sa bude starať o zosúlaďovanie agrárneho trhu alebo s produktmi na agrárnom trhu a kde sa vlastne premieňa Štátny fond trhovej regulácie na túto agentúru. Ja by som si myslel, že skôr mohol zákon byť týmto spôsobom premenovaný, ale to by asi už dnes nešlo, preto, pán minister, snáď v druhom čítaní, ak už dnes nie, prečo došlo k takejto zmene, keď vlastne aj v úlohách vlády v prvých dvoch rokoch plnenia legislatívy išlo o intervenčnú agentúru? Po druhé, myslím si, že táto intervenčná agentúra, ak zostane v takomto znení, a ak v druhom čítaní neurobíme určité pragmatické zmeny, ešte viac zbyrokratizuje vnútorný agrárny trh, pretože o všetkom bude rozhodovať vláda a v podstate sa môže stať, že vláda bude musieť veľkú väčšinu svojho času venovať tomu, že bude schvaľovať komodity, ich dostatok, cenové relácie, dovozy a vývozy z hľadiska intervenčnej agentúry. V tomto prípade nepovažujem takúto byrokraciou za žiadny prínos, lebo nedochádza k stabilite s poľnohospodárskymi výrobkami na agrárnom trhu. Po ďalšie si myslím, že v znení zákona je prísne úzko špecifikovaná agentúra len na produkty z vlastného nášho slovenského agrárneho trhu a nie je v zákone uvoľnený mechanizmus najmä z hľadiska dovozov, kde v prípade nedostatku, a ten sa v poslednom období často vyskytol, na našom agrárnom trhu vlastne Štátny fond trhovej regulácie nezákonne nahrádzal to, čo nemal robiť a čo v zákone nemal uvedené. Čiže aj v tomto prípade by bolo veľmi žiaduce dať v tomto zákone do ažurity postavenie agentúry so Správou štátnych hmotných rezerv, a tak s postavením celkovej organizácie agrárneho trhu s výrobkami, ktoré niekedy na našom agrárnom trhu sú veľmi problémové.

    Takže k tomuto v druhom čítaní budeme musieť už vo výbore, ale hlavne tu v rozprave v pléne zaujať veľmi vážne stanoviská a návrhy. Inak som rád, že dochádza k tomuto plneniu aj keď neskoršie. Myslím si, že takmer ročný sklz v tejto úlohe, ktorá sa tu dopredu avizovala, neprospieval a neustále Štátny fond trhovej regulácie bol v akomsi pomykove, na čo sa premení a čím bude. Toľko k filozofii a k prístupu vlády k tomuto návrhu zákona.

    Pokiaľ ide o zákon o rastlinolekárskej starostlivosti, je to veľmi aktuálny zákon. Podporujeme ho aj my zo strany opozície, nakoniec v plnej miere dopĺňa ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 1995. Neteší ma ale to, že sa v dôvodovej správe uvádza, že len čiastočne napĺňa podmienky nášho vstupu do Európskej únie. Neviem, prečo je takáto konštatácia, keď sa mi zdá, že zákon je plne koncepčný a akceptabilný z pohľadu pridruženia alebo vstupu nášho štátu do Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Vyhlasujem rozpravu o prerokovaných bodoch programu za skončenú. Páni poslanci, poslankyne, chcel by som vás poprosiť o všeobecný súhlas po konzultáciách s jednotlivými poslancami na problém agrárnej politiky, aby sme predradili prerokovanie bodov programu, ktoré sú uvedené pod bodom pôvodného programu 94 a 95, teraz nového návrhu programu pod bodmi 55 a 56 ako medzinárodné zmluvy na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a ďalej návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži dňa 18. júna 2001. Pýtam sa pánov poslancov, či je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali tieto body programu teraz, keďže je prítomný aj predkladateľ za vládu Slovenskej republiky pán minister pôdohospodárstva Koncoš.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovať budeme o 18.00 hodine.

    Páni poslanci, sú to naozaj zmluvy, ktoré nevyvolávajú žiadne konflikty medzi opozíciou alebo koalíciou, preto by som vás poprosil, aby ste boli ústretoví, a preto žiadam pána ministra pôdohospodárstva Koncoša, aby uviedol najskôr

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom, hlavne v Afrike, ktorý prerokúvame ako tlač 1067.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, táto požiadavka na prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom vyplynula skôr z návrhu výboru pre pôdohospodárstvo, pretože už o tri dni bude zasadať správna rada, ktorá bude na základe prístupu k tomuto dohovoru posudzovať aj jednotlivé krajiny a ich žiadosti o poskytnutie prostriedkov na zamedzenie dezertifikácii a na boj proti suchu. Tak toto je veľmi dôležitý pádny dôvod. Materiál návrh na prístup Slovenskej republiky k Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom alebo dezertifikáciou hlavne v Afrike predkladám za účelom zabezpečiť prístup našej krajiny súbežne s ďalšími štátmi strednej a východnej Európy k tretiemu najväčšiemu dohovoru OSN, ktorý sa týka životného prostredia a pôdohospodárstva. Dohovor sa sústreďuje na boj s rozširovaním púšte, osobitne v Afrike, a aktuálne problémy odstraňovania následkov sucha efektívnymi opatreniami na všetkých úrovniach a za medzinárodnej spolupráce. Dohovor má tiež napomáhať obnovu, ochranu a udržateľné využívanie pôdy a vodných zdrojov, zlepšenie životných podmienok a prispievať k zachovaniu biologickej rozmanitosti v krajinách zmluvných strán. Záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z prístupu Slovenskej republiky k dohovoru, budú zabezpečované v rámci Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s medzirezortným poradným výborom s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom zdravotníctva, pardon, zahraničných vecí Slovenskej republiky. Tento medzirezortný poradný výbor bude zriadený pri ministerstve pôdohospodárstva. Odborné úlohy podľa národného akčného plánu bude zabezpečovať národné koordinačné stredisko dohovoru na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.

    Prístup Slovenskej republiky k dohovoru nevytvára nároky na štátny rozpočet v roku 2001. Záväzok Slovenskej republiky ako zmluvnej strany dohovoru sa navrhuje uhradiť v rámci štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2002 činnosť a zriadenie národného strediska a členský príspevok vo výške 2 500 amerických dolárov v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z prostriedkov účelovo určených na poplatky a príspevky Slovenskej republiky medzinárodným organizáciám. Materiál prerokovala vláda Slovenskej republiky 19. apríla 2001 a prijala uznesenie č. 348, v ktorom súhlasila s prístupom Slovenskej republiky k uvedenému dohovoru. V zmysle vyššie uvedenej skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu na prístup Slovenskej republiky k tomuto vážnemu celosvetovému dohovoru, ktorý má vplyv na zachovanie dôstojného života na planéte Zem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie prvého návrhu medzinárodnej zmluvy. Poprosil by som, aby uviedol aj druhý návrh a potom by sme dali slovo povereným spravodajcom pánovi poslancovi Jurišovi a Galbavému. Pán minister, prosím, aby ste uviedli

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži 18. júla 2001, ktorý prerokúvame ako tlač 1109.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Medzinárodný úrad pre vinič a víno OIV so sídlom v Paríži nás prostredníctvom francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku informoval, že pristúpil k revidovaniu dohody zakladajúcej OIV z 29. novembra 1924. OIV je medzivládna organizácia so 77-ročnou tradíciou. Slovenská republika je členským štátom od roku 1993 a história spolupráce s OIV sa datuje od vstupu ČSR už v roku 1937. Dohoda o novom texte je výsledkom diplomatických konferencií, ktoré sa konali v Paríži.

    Medzinárodný úrad pre vinič a víno sa po vstupe dohody do platnosti premenuje na medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno. Organizácia rozšíri svoju pôsobnosť v oblasti vinohradníctva, vinárstva, nápojov na báze hrozna, stolového hrozna, sušeného hrozna a iných výrobkov z hroznovej šťavy. Novou dohodou sa upevní medzinárodné postavenie organizácie. Zmena nastane vo vnútornej štruktúre a systéme hlasovania, kde každý člen bude mať k dispozícii dva základné hlasy, ku ktorým sa pripočítajú ďalšie v závislosti od postavenia člena vo vinohradníckom a vinárskom sektore.

    Súčasne si vás dovoľujem informovať, že OIV usporadúva každoročne valné zhromaždenie spolu so svetovým kongresom. Na zasadnutí výkonného výboru OIV v Lisabone dňa 26. júna 1998 bola odsúhlasená kandidatúra Slovenskej republiky na usporiadanie 27. svetového kongresu viniča a vína a 82. valného zhromaždenia OIV v Bratislave v dňoch 24. a 28. júna 2002. Záštitu nad podujatím prevzal predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda. Návrh na uzavretie dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorá s ním súhlasila svojím uznesením č. 614 z 27. júna 2001.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, predsedajúci, dovoľujem si požiadať o vyjadrenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno v súlade s návrhom uznesenia v materiáli ctenú snemovňu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhov zmlúv. Teraz poprosím poverených spravodajcov gestorského výboru pána poslanca Galbavého a pána poslanca Juriša, aby informovali Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh. Pán predsedajúci, chcem vás v prvom rade upozorniť, aby ste si z toho nerobili nič, že sa vám zlomil jazyk na tomto tak ťažkom výraze, ako je dezertifikácia. Je to nový výraz pre slovenskú terminológiu, odbornú terminológiu, preto budem aj ja stručný, aby sa to náhodou nestalo aj mne. Takže chcem povedať veľmi slušne a stručne, že návrh na vyslovenie Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k dohovoru prijali a prerokovali tri výbory: zahraničný výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky tieto tri výbory ho prerokovali a odporučili prijať stanovisko, súhlasné stanovisko k tomuto návrhu dohovoru Slovenskej republiky Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutým vážnym suchom alebo dezertifikáciou hlavne v Afrike. Čiže po rozprave, pán predsedajúci, vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tomto uznesení.

  • Ďakujem, pán poslanec, spoločný spravodajca. Teraz poprosím pána poslanca Juriša, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k druhému návrhu medzinárodnej zmluvy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Výbor pre pôdohospodárstvo ma poveril prednesením spoločnej správy výboru Národnej rady a o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži dňa 18. júla 2001. Výbor pre pôdohospodárstvo predkladá Národnej rade Slovenskej republiky a ako určený gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži 18. júla 2001.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím dohody pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím výboru zahraničnému a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorskému s tým, že gestorský výbor navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a určil prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského do 31. augusta 2001.

    Priebeh rokovania výborov. Oba výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu pridelený, ho prerokovali. Zahraničný výbor ho prerokoval na svojej 90. schôdzi 23. augusta 2001 a uznesením č. 153 s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na svojej 65. schôdzi 23. augusta 2001 s návrhom vyslovil súhlas a uznesením č. 287 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody. Gestorský výbor dňa 4. septembra 2001 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vrátane uznesenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky dohovor schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Otváram rozpravu o bodoch programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhov zákonov, ako aj medzinárodných zmlúv, a pánom spravodajcom.

    Pristúpime, páni poslanci, k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, tak ako sme si odsúhlasili na začiatok dnešného rokovacieho dňa. Poprosím teraz pána poslanca Sopka, ktorý je určeným spravodajcom k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý prerokúvame ako tlač 1104, aby uviedol návrh uznesení Národnej rady, ktoré ako spoločný spravodajca po odporúčaní gestorského výboru navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky na prijatie.

    Pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. V podstate neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy v diskusii, preto odporúčam, vážený pán predsedajúci, aby Národná rada prijala uznesenie v tom zmysle, že najprv budeme hlasovať...

  • ... o tom, že odporúčame prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Sopka povereného gestorským výborom, ktorý odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Pán poslanec Sopko, tak to je vaše odporúčanie, áno.

  • Áno. Prezentácia.

    P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za 82, zdržalo sa 5, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh uznesenia.

  • Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona. V správe výboru som odporúčal, aby návrh zákona bol pridelený týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor bol predložený návrh, aby v súlade s citovaným návrhom pána predsedu, výbor odporúča, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vrátane gestorského výboru do 17. októbra 2001. Prosím, pán predsedajúci, aby ste o tomto uznesení dali hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spravodajcu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 94, zdržali sa 3. Konštatujem, že návrh sme schválili. Ďakujem, pán poslanec Sopko. Teraz poprosím pána poslanca Maňku, ktorého poveril gestorský výbor byť spravodajcom pri návrhu zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby navrhol Národnej rade uznesenia k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pretože v rozprave nezaznel v zmysle § 73 písm. 3 ani podľa písm. a), ani b) návrh vrátiť tento návrh na prepracovanie, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Môžete dať o tomto mojom návrhu hlasovať, pán predsedajúci.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, 77 za návrh, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Odporúčam návrh zákona prideliť v druhom čítaní týmto štyrom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali v termíne do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Prosím o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, dať hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za 96, zdržali sa 3, nehlasovali 2. Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím vás teraz, aby ste ako spoločný spravodajca poverený výborom k ďalšiemu návrhu zákona, ktorým je zákon o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, predložili Národnej rade uznesenia k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Procedúra bude rovnaká ako pri predchádzajúcom zákone, nakoľko v rozprave nezazneli žiadne návrhy, pretože odporúčam...

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

    Prezentácia.

    Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 77, zdržalo sa 25, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Odporúčam tento zákon prideliť v druhom čítaní na prerokovanie trom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory vrátane gestorského tento návrh prerokovali do 17. októbra 2001. Prosím o tomto návrhu dať hlasovať.

  • Včítane alebo vrátane, pán poslanec?

  • Vrátane. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spoločného spravodajcu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Vrátane ktorého výboru?

  • Ústavnoprávny, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a finančný.

    P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 98, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Brocku, ktorý bol poverený gestorským výborom pre financie, rozpočet a menu, aby v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. navrhol Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie k prerokúvaniu tohto návrhu zákona.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 73, proti 14, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru a stanovenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 94, zdržali sa 4, nehlasovali 5.

    Návrh sme schválili.

  • Za gestorský výbor, pán podpredseda, navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh do 17. októbra a gestorský výbor do 18. októbra 2001.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 88, proti 3, zdržali sa 5, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Tatára, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri vládnom návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách, aby navrhol k tomuto prerokúvanému návrhu zákona uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predsedajúci, v zmysle oprávnení, ktoré vyplývajú pre spravodajcu, aj v zmysle návrhu podaného v rozprave prosím, aby ste dali hlasovať podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a) o tom, že Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Ešte raz, pán poslanec Tatár, vrátiť návrh zákona....

  • Vrátiť návrh na dopracovanie.

  • § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.

    P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 44, proti 35, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • V rámci rokovacieho poriadku dávam teraz hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že Národná rada bude pokračovať v tomto návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 105 poslancov, za 65, proti 21, zdržalo sa 16, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam podľa rokovacieho poriadku § 74 a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1261 z 20. augusta tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie predmetný návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. októbra, gestorský výbor do 18. októbra tohto roku.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 95, zdržali sa 7, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Maňku, aby ako poverený spravodajca výborom pre financie, rozpočet a menu navrhol k prerokúvanému návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách uznesenie Národnej rady k prerokúvanému návrhu vlády.

    Pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím o mojom návrhu dať hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 105 poslancov, za 74, proti 1, zdržalo sa 27, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam v druhom čítaní prideliť na prerokovanie tento návrh piatim výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali v termíne do 17. októbra 2001 a gestorský výbor do 18. októbra 2001. Prosím o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, dať hlasovať. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 90, proti 1, zdržali sa 9, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Záborskú, ktorú poveril gestorský výbor, aby odporučila Národnej rade uznesenia k dvom návrhom zákonov. Najskôr k zákonu, ktorého navrhovateľom je vláda Slovenskej republiky, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a zákon o zmene a doplnení zákona č. 220/1996 Z. z. o reklame, ako aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, keďže v rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že zákon odporúča prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 99, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní tento zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a lehotu na prerokovanie všetkých výborov vrátane gestorského 17. októbra 2001.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť vládny návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 94, zdržalo sa 5, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste navrhli uznesenie aj k druhému prerokúvanému návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Finďo. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z., zákon č. 455/1991 Zb. a zákon č. 220/1996 Z. z.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ani v rozprave k tomuto zákonu nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy. A preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 83, proti 1, zdržalo sa 16, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní tento zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo je výborom gestorským a oba tieto výbory, aby prerokovali predmetný návrh zákona do 17. októbra 2001.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pani spoločnej spravodajkyne na pridelenie návrhu zákona výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Hlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Teraz poprosím pána poslanca Finďu, aby... Prítomných je 91 poslancov, za 84, zdržali sa 3, nehlasovali 4. Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, páni poslanci, čo sa odohralo v rokovacej sále?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Mikloško. Zapnite pána poslanca Mikloška.

  • Smiech zo sály.

  • Ja som si len prišiel prisadnúť k pánovi poslancovi a čestnému predsedovi SNS Moricovi, aby som mu vyjadril sústrasť nad černovskou tragédiou, ktorá sa udiala včera.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že aj keď to bola tragédia, že nie je taká vážna, aby si vyžiadala minútu ticha.

    Takže budeme pokračovať v prerokúvaní ďalšieho návrhu zákona, ktorým je vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Poprosím teraz, aby poverený spravodajca pán poslanec Finďo predniesol návrhy uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, že v rozprave nezaznel žiadny návrh...

  • ... na uznesenie, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 98 poslancov, za 92, proti 1, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1205 z 3. júla 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pre životné prostredie a ochranu prírody a pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. októbra 2001 vrátane gestorského výboru.

  • Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste neprestupovali z jedného klubu do druhého v tak krátkom čase a...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Finďa prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 92 poslancov, za 88, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Finďo.

    Teraz poprosím pána poslanca Gyurovszkeho, aby ako spoločný spravodajca poverený gestorským výborom uviedol návrh uznesení k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

    Pán poslanec Gyurovszky.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Prezentácia.

    (Hlasovanie) Prítomných je 105 poslancov, za 92, zdržalo sa 10, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 17. októbra 2001 a gestorský výbor do 19. októbra 2001.

    Hlasujme teda o určení výborov, ktoré návrh prerokujú, a o lehotách na prerokovanie návrhu. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie zákona v druhom čítaní. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 95, zdržali sa 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Klemensa, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, aby informoval Národnú radu o odporúčaní a návrhu uznesení k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V rámci rozpravy k predmetnému návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti vystúpila len pani poslankyňa Angelovičová, ktorá predložila návrh, aby predmetný návrh zákona bol pridelený na druhé čítanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, s čím ako spravodajca súhlasím.

    Pán predsedajúci...

  • Pán poslanec, toto bude súčasťou návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, takže budeme akceptovať ten návrh pani poslankyne Angelovičovej, a prosím, aby ste ho zahrnuli do uznesenia na pridelenie návrhu na prerokovanie výborom. Teraz by som prosil návrh prvý.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní spoločného spravodajcu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 97, proti 1, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie šiestim výborom, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a na základe návrhu pani poslankyne Angelovičovej aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 17. októbra tohto roku a gestorský výbor do 19. októbra tohto roku. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pridelení návrhu zákona výborom, o stanovení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 97, zdržal sa, nehlasovali 2.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Klemensovi a poprosím teraz pána poslanca Delingu, ktorý je povereným spravodajcom výboru pre pôdohospodárstvo k vládnemu návrhu zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, aby uviedol jednotlivé návrhy uznesenia Národnej rady k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Tak ako som uviedol pôvodne, aj teraz vás žiadam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 91, proti 2, zdržali sa 3, nehlasovali 4.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh je v tom, ako dal pán predseda Národnej rady, a totiž, aby sme tento návrh zákona pridelili na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a za gestorský výbor aby bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že výbory, ktoré som čítal, prerokujú tento návrh do 17. októbra tohto roku a gestorský výbor do 19. októbra.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za 98, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o dvoch návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady s medzinárodnými zmluvami. Poprosím teraz pána poslanca Galbavého, aby ako spoločný spravodajca v rámci tretieho čítania uviedol návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru Oganizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom hlavne v Afrike.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, navrhujem preto, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako som ho uviedol, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a alebo dezertifikáciou hlavne v Afrike. Prosím o podporu.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Panie poslankyne, poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme. Chcem pripomenúť, že podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Prosím o podporu.

    P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 97, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že s návrhom uznesenia Národná rada vyslovila súhlas.

    Ďakujem, pán poslanec.

  • Ja ďakujem ctenej snemovni za podporu.

  • Teraz poprosím pána poslanca Juriša, aby ako spoločný spravodajca k ďalšiemu návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou ako spoločný spravodajca uviedol návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži dňa 18. júla 2001. Pán poslanec Juriš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. septembra 2001 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži dňa 18. júla 2001, tlač 1109. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dohody zakladajúcej medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno, podpísanej za Slovenskú republiku v Paríži dňa 18. júla 2001.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 100, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že s navrhovaným uznesením Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas.

    Páni poslanci, poslankyne, prerušujem rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra rána do 9.00 hodiny.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc a rokovanie o spoločnej správe k návrhu zákona o kompetenciách.

    Páni poslanci, do videnia zajtra ráno o 9.00 hodine.