• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 51. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 51. schôdze Národnej rady.

    Podľa § 23 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo poslanci - Faič, Hofbauer, Rakús, Šťastný, Krumpolec. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.

    Panie poslankyne, páni poslanci, včera sme prerušili rozpravu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Slaný a Tatár. Navrhovateľ o chvíľu dôjde, spravodajca zaujal svoje miesto, čiže budeme pokračovať v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, chcem v krátkosti podporiť tento návrh zákona, pretože ochrana vlastníctva je jednou zo základných úloh modernej slobodnej demokratickej spoločnosti a slobodne ochraňované súkromné vlastníctvo je predpokladom aj dobrého ekonomického rozvoja, ekonomického rastu.

    Chcem poďakovať ľuďom, ktorí stále trvajú na tom, že má byť napravená krivda, pretože nejde len o Javorinu. Nejde tu iba o tento okruh zákona, ide o celé povedomie celej spoločnosti a ide aj o tých, ktorí už, povedzme, pred ôsmimi a deviatimi, desiatimi rokmi si podali podľa iných zákonov oprávnené nároky, stále nie sú vysporiadané. A pokiaľ sa spoločnosť nebude sústreďovať na to, aby sme napravili nielen krivdy, ale aj chápanie vzťahov, tak sa nepohneme ďalej.

    Zároveň chcem poďakovať predkladateľom a poprosiť tiež všetkých, aby sme tento návrh zákona podporili. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za udelenie slova, pán predseda.

    Chcem sa pripojiť k tomu, čo teraz prerokúvame - návrhu poslaneckému, ktorý predložila ústredňa KDH.

    Chcem povedať jednu vec. Áno, sme všetci zato, aby sa napravili krivdy, aby ľudia, ktorým bol v podstate odobratý majetok a nemohli si uplatniť svoje nároky v rámci reštitúcií, tento štát sa s nimi vysporiadal pozitívne. Ale, vážení priatelia, tu nejde len o prípad Javoriny. Treba si spomenúť na to, a je niekoľko stoviek žiadostí na ministerstve pôdohospodárstva v rámci toho, keď sa kolektivizovalo v našom štáte a boli založené poľnohospodárske družstvá, ktoré potom v neskoršom období v 60. rokoch nútene museli prejsť do štátneho sektora, do štátnych majetkov a títo ľudia v rámci reštitúcie v rámci zákona 229 neboli pokrytí a štát im nevrátil nič, či už majetok, ktorý im zobral. Čiže živý a mŕtvy inventár, budovy, hnuteľný majetok. Nevrátili im ani družstvá, ktoré následne na tom hospodárili, ale aj štátne majetky, a nevracajú im ani dnešní privatizéri.

    Ďalej sú tu nepokrytí a nevyriešení, nevyriešené právnické osoby. To sú družstvá, ktoré účelovo vznikli v 40. rokoch, ako, povedzme, textilné družstvá, vinárske družstvá, liehovarnícke družstvá a ďalšie, ktoré mali veľký hmotný investičný majetok a ktorý tiež prebral štát a v rámci reštitúcií neboli pokryté tieto nároky a vyrovnané.

    Čiže ak chceme napáchané krivdy odstrániť a nahradiť, tak treba mať jeden meter, jedno pravidlo a treba to riešiť tak, aby to bolo k spokojnosti všetkých, ktorí v rámci tohto procesu boli ukrivdení.

  • Pán poslanec Tatár chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem poďakovať za toto širšie vysvetlenie problému a myslím si, že pokiaľ nájdeme dostatočnú spoločnú vôľu, tak by sme vedeli tak široko, ako to bude len možné, podporiť túto myšlienku aj pre všetkých, ktorí nato už čakajú. Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Slaný nie je prítomný, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto bodu. Pánu poslancovi Cuperovi, Kužmovi, Tuchyňovi a Tatárovi sa chcem poďakovať za vyjadrenie podpory tomuto návrhu zákona.

    Súhlasím s pánom poslancom Tuchyňom, že je najvyšší čas, aby sme sa zaoberali aj komplexne problematikou využitia vojenských výcvikových priestorov pre Armádu Slovenskej republiky.

    Chcem sa poďakovať aj pánu poslancovi Klemensovi, ktorý síce ako jediný povedal, že nepodporí tento zákon, ale niektoré jeho námietky možno akceptovať a odstrániť problémy v druhom čítaní.

    Stále sa opakovala, aj on to spomínal, že námietka, že to sa môže týkať aj iných vojenských obvodov ako Javoriny, ja trvám na tom, že sa to v tomto znení zákona, ako je predložený, týka len Javoriny, ale o tom sa nemusíme sporiť. V druhom čítaní som ochotný podať tri slovíčka, dodať ako pozmeňujúci návrh, kde tam bude explicitne povedané, že sa to týka len vojenského obvodu Javorina.

    Tiež súhlasím s oprávnenosťou námietky, že je tam istý rozpor so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, kde sa hovorí, že nehnuteľnosti môžu byť vo vojenskom obvode iba vo vlastníctve štátu. Aj toto možno opraviť pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. A takýto pozmeňujúci návrh tiež podám. Týmto navrhujem alebo ukazujem spôsoby, ako možno vyriešiť všetky nezrovnalosti v druhom čítaní.

    Akurát nemôžem akceptovať námietku rozporu s katastrálnym zákonom. Myslím si, že neobstojí námietka pána poslanca Klemensa, že nemožno previesť vlastníctvo poznámkou v zápise. Veď to ani nechceme prevádzať poznámkou. Vlastníctvo prevádzame týmto zákonom, o ktorom teraz budeme hlasovať.

    Pán poslanec Klemens tiež hovoril o problematike vrátenia pôdy z tohto vojenského obvodu obciam. Ale to je iná problematika. Pôda bola vtedy pred polstoročím odňatá fyzickým osobám, bola odňatá obciam, bola odňatá cirkvi.

    Touto novelou riešime len navrátenie fyzickým osobám a nič iného. A preto ani neobstojí to, čo v tejto súvislosti pán poslanec Klemens hovoril o nejakých nákladoch. Táto novela zákona neprinesie štátu žiadne náklady. Naopak, štát bude v budúcnosti môcť ušetriť na hospodárení štátneho podniku Vojenské lesy, ktorý doteraz hospodári so stratou.

    A ešte na záver chcem povedať, že neobstojí tá námietka, pán poslanec, keď ste hovorili, že tento prevod z rúk fyzických vlastníkov do rúk štátu sa vtedy udial v súlade so vtedajšími zákonmi. Nebolo to ani v súlade s terajšími zákonmi, pretože ja vám tu môžem ukázať po rokovaní kópiu z dohody, ktorou sa prevádzali tieto parcely lesných pozemkov z rúk obyvateľov obce Jakubany do rúk štátu. Za stovky týchto obyvateľov obce Jakubany to podpísali traja členovia urbáru, ktorí na to nemali absolútne žiadne oprávnenie. Ich podpisy pod ten dokument, na ktorého sa reálne uskutočnil prevod, majú asi takú cenu, ako keby som ja niekomu predal, povedzme, vaše auto alebo váš byt. Bol to naprostý výsmech právneho štátu. Tak to vtedy prebiehalo.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz by som chcel zdôrazniť. Sú tu tisíce ľudí, ktorí čakajú dlhé roky na spravodlivosť. Prosím vás, dajme im túto spravodlivosť. Ďakujem.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Prosím? Ideme hlasovať. V poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k hlasovaniu. Najprv prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 a potom druhé hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 83 poslancov, za 60, proti 3, zdržalo sa 14, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Hlasujeme teda o určení výborov, ktoré návrh prerokujú, a o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme o pridelení výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 89 poslancov, za 83, proti nikto, zdržali sa 4, nehlasovali 2. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Je tam návrh na uznesenie, pán spravodajca, ešte? Nech sa páči.

  • Mám ešte návrh na uznesenie, ktoré podal pán poslanec Tuchyňa v rozprave. Návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky využívajúc ustanovenia ústavného zákona o Rade obrany štátu č. 10/1969 Zb. § 3 ods. 3 písm. a) žiada Radu obrany štátu, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o zámeroch a opatreniach na využívanie vojenských výcvikových priestorov s prihliadnutím na transformáciu Armády Slovenskej republiky a modelu ozbrojených síl do roku 2010 do 10. októbra 2001.

  • Panie poslankyne, počuli ste návrh na uznesenie. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 90 poslancov, za 72, proti 1, zdržalo sa 13, nehlasovali 4. Uznesenie sme schválili. Ďakujem.

    Teraz pristúpime

    k rokovaniu o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Viliama Sopka, aby podal správu výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia poslanci. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávam Národnej rade túto správu. Dňa 25. augusta 2001 nás náhle a navždy opustil náš kolega, poslanec Ing. Jozef Zlocha. Týmto dňom mu, žiaľ, zanikol aj jeho mandát poslanca Národnej rady a podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady nastupuje náhradník. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady náhradníka určí príslušná politická strana. Hnutie za demokratické Slovensko listom č. 149/2001 zo 4. septembra 2001 určilo na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Jozefa Zlochu náhradníka doktora Petra Chudíka.

    Doktor Peter Chudík sa narodil 18. 2. 1961 v Lipanoch. V súčasnosti býva v Sabinove. Pracuje ako obchodný zástupca spoločnosti Aderem, spol. s r. o., so sídlom v Dunajskej Strede. Je ženatý a má dve deti. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 41. schôdzi dňa 4. septembra 2001 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Zlochu je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Preskúmal platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení.

    Uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. Že úmrtím poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Zlochu dňa 25. augusta 2001 zanikol jeho mandát poslanca.

    2. Že podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje 5. septembra 2001 podľa určenia Hnutia za demokratické Slovensko ako náhradník doktor Peter Chudík.

    3. Berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka.

    Vážený pán predseda Národnej rady, skončil som.

  • Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je tomu tak. Nie je to tak. Predseda mandátového výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 91 poslancov, za 91, proti nikto, nikto sa nezdržal, všetci hlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Petra Chudíka na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Zlochu.

    Prosím pána Chudíka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Pristúpime k

    sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Prosím pána Petra Chudíka, aby predstúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

  • Slávnostný akt zloženia sľubu a potlesk.

  • Ďakujem. Želám pánovi poslancovi Chudíkovi veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov.

    Vyhlasujem technickú prestávku na aktualizáciu hlasovacieho systému. Žiadam tých poslancov, ktorí majú vydané náhradné hlasovacie karty, aby si ich u technikov znovu aktualizovali, čiže tí poslanci, ktorí majú náhradné karty, aby prišli k technikom, aby sa nanovo urobilo poradie.

  • Technická prestávka.

  • Prosím vás, zaujmite miesta.

    Pokračujeme bodom programu

    návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady.

    Navrhuje sa, aby poslanec Peter Chudík bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovené tajné hlasovanie. Preto podávam návrh, aby sme o voľbe poslanca Petra Chudíka do výboru Národnej rady hlasovali verejne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby sme o pánu Chudíkovi a jeho zadelení do výboru hlasovali verejne. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať. Je málo poslancov. Tak. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 87 poslancov, za 87, proti nikto, nezdržal sa nikto, všetci hlasovali.

    Konštatujem, že o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu, aby poslanec Peter Chudík bol zvolený za člena Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 89 poslancov, za 89, proti nikto, nezdržal sa nikto, všetci hlasovali.

    Konštatujem, že sme poslanca Petra Chudíka zvolili za člena výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Pavol Hrušovský, nech sa páči.

  • Páni poslanci, nasleduje ďalší bod programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 1150, súčasťou ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh na skrátené konanie odôvodnil a uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky 20. augusta tohto roku svojím uznesením 757 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002, o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Vláda Slovenskej republiky vychádzala pri tomto návrhu z toho, že podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, pričom podľa tohto článku podrobnosti o tomto práve ustanovuje zákon a týmto je zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov s tým, že ak by nedošlo k zvýšeniu dôchodkov, neboli by zabezpečené základné ľudské práva charakterizované Ústavou Slovenskej republiky, a teda podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je všetko namieste preto, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní na zvýšenie dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002. Pri prerokovaní aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie aj poslanci dospeli k tomuto istému názoru, a preto by som vás žiadal podporiť tento návrh na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím povereného spravodajcu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Halmeša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, predkladám vám informáciu o prerokovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie vládneho návrhu o zvyšovaní dôchodkov vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 21. augusta 2001 pridelil tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.

    Výbor, spomínaný výbor prerokoval návrh zákona na svojom rokovaní 65. schôdze výboru dňa 23. augusta v tomto roku. Výbor súhlasil s uznesením z 23. augusta 2001 č. 367 s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o úprave dôchodkov a ďalších zákonov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh na 51. schôdzi Národnej rady. Prečítam vám návrh na uznesenie Národnej rady z tejto schôdze k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Halmešovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Aibekovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, mrzí ma, že už po tretíkrát k tomuto istému bodu musím vystúpiť v parlamente, pretože tak dôležitý bod, ako je úprava dôchodkov, sa v parlamente objavuje vždy v skrátenom konaní. Nedávam vinu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože on je iba predkladateľom, dávam túto vinu vláde Slovenskej republiky. Pretože ak ste nás iba trošku počúvali pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, tak jednoducho v tomto návrhu vôbec neboli pripravené finančné prostriedky na úpravu dôchodkov v roku 2001. Práve preto nastáva znovu táto situácia, že návrh prichádza neskoro, až od 1. októbra 2001, čo skutočne vzhľadom na životnú situáciu, v akej sa nachádzajú dôchodcovia, a znovu upozorňujem tých, ktorí sa nevenujú tejto problematike, že nejde iba o starobných dôchodcov, ako sa tu zvykne dávať do súvislosti s občanmi, ktorí majú dôchodkový vek, ale že sú tu zahrnutí aj mladí ľudia, invalidní dôchodcovia, siroty, vdovy, vdovecký dôchodok a ďalšie druhy dôchodkov, takže myslím si, že je to veľmi neskoro, že nie je dobré, že takéto návrhy zákonov a vôbec sociálne zákony idú na skrátené konanie, pretože potom sa im parlament nemôže primerane venovať. Napriek tomu, že máme vždy kritické výhrady k skrátenému konaniu a nepodporujeme vládne návrhy zákona v skrátenom konaní, v tomto prípade robíme vždy výnimku, pretože sa pokúsime v druhom čítaní upraviť výšku úpravy dôchodkov, ktorá je vládou navrhovaná o 5 percent na vyššie percento. Aké nás povedú k tomu dôvody a výpočty, potom povedia kolegovia v prvom a druhom čítaní. Neprislúcha to k tomuto bodu.

    K tomuto bodu by som ešte chcela povedať to, čo je uvedené v návrhu a to, čo prečítal pán minister. Pán minister hovorí, že k skrátenému konaniu musí dôjsť preto, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a odvoláva sa na ústavu, ktorá hovorí o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Ono je veľmi problematické, čo to je vlastne primerané hmotné zabezpečenie v týchto skutočnostiach, pretože myslím si, že v priemere zvýšiť tieto dôchodky o 250 korún pri tom zdražovaní, ktoré tu nastalo minulý rok, predminulý rok a aj od januára roku 2001 a pripravuje sa ďalšie, myslím si, že táto suma je skutočne neprimeraná. Dostávame sa tým do rozporu s ústavou, ale vlastne aj s tvrdením vlády, ktorá zdôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie. Neviem, pán minister, či ešte budete mať príležitosť napraviť túto situáciu a či sa plánuje úprava dôchodkov aj na rok 2002, ako je to pripravené v rozpočte, pretože vláda už rozpočet na rok 2002 schválila. Tak v závere svojho vystúpenia sa vás pýtam, či je toto poslednýkrát počas vládnutia tejto vlády, že prichádza tento návrh na skrátené legislatívne konanie s neskorým termínom, s nízkou sumou. Aká je predstava vlády na rok 2002, či aspoň v predvolebnom roku si budete chcieť šplhnúť u občanov a či im niečo pridáte tak, aby bol naplnený tento článok ústavy a aby bol naplnený dôvod, ktorý uvádzate v návrhu vlády. Čiže tu výnimočne podporíme skrátené konanie, ale rozhodne nepodporíme túto sumu. Termín už upravovať nemôžeme, pretože termín jednoducho skôr ako toho 1. októbra nemôže byť, keďže máme dnes 5. septembra, ale rozhodne vyvinieme úsilie a dúfame, že nás aj kolegovia v parlamente podporia a že dôchodcom pridáme trošku viac, ako je to v priemere tých 250 korún. Táto suma vychádza z priemerného dôchodku Slovenskej republiky, ktorý je okolo 5 tisíc korún.

    Takže ďakujem vám za pozornosť a dovoľte mi dúfať v podporu tých návrhov, ktoré predložíme potom v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Engliš, Slavkovská a Tóthová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Engliš ako prvý. Prepáčte, páni poslanci, pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Tóthová a Slavkovská chceli vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcem sa obrátiť práve na vás a povedať, že tu skutočne ide o prípad, kde sú splnené podmienky zákona na skrátené legislatívne konanie, pretože občania - dôchodcovia majú už právo na zvýšenie, samozrejme, pri merite budeme hovoriť o výpočte, ale už teraz chcem povedať, že ako človek, ktorý pracuje a hlavne pracoval v legislatíve, som rozhorčená nad tým, že na dôležité zákony si dáte dva roky času aj viac a potom vážne zákony, kde treba zabezpečiť systémové súvislosti, budete chcieť riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Tak chcem jasne povedať, že pokiaľ v tomto parlamente budem vystupovať proti skráteným legislatívnym konaniam a ich neodôvodnenosti a nebezpečnosti pre kvalitu legislatívy a na dosiahnutie toho cieľa, ktorý sa má, tak v tomto prípade nebude to platiť pre tento prípad, lebo v tomto prípade sú splnené legislatívne podmienky. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa pripojiť ku kolegyni Aibekovej v tom, že aj poslanci za Slovenskú národnú stranu podporia skrátené legislatívne konanie, pretože je načase, aby tento zákon uzrel svetlo sveta, ale tak ako jej, aj mne chýbalo vo vystúpení pána ministra vyjadrenie a možno aj ospravedlnenie zato, že práve naozaj takýto dôležitý zákon ide v tomto skrátenom legislatívnom konaní. Či snáď ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny má toľko neodkladnej roboty, že práve takéto zákony sa vždy pripravujú na poslednú chvíľu. Myslím si, že to svedčí o určitej ignorácii veľkej skupiny obyvateľstva, ktorá je závislá práve od tohto zákona, a myslím si, že ministerstvo práce by malo zodpovednejšie pristupovať k tomuto zákonu aj k jeho výške. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ja ďakujem mojim kolegyniam za pripomienky k môjmu vystúpeniu a ešte si dovolím v tejto súvislosti položiť jednu otázku pánovi ministrovi.

    Vieme, že mešká návrh zákona, ktorý mala vláda predložiť a ktorý by sa mal týkať komplexného riešenia dôchodkov Slovenskej republiky v rámci reformy koncepcie transformácie sociálnej sféry, predovšetkým teda sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia. Mešká v tom, že podľa legislatívy už tu mal byť v septembri, najneskôr teda v septembri tohto roku. Takže september je tu, na septembrovej schôdzi sa nebudeme venovať tomuto zákonu, tak sa pýtam teda, k akému posunu zase došlo v tejto oblasti a kedy tento návrh bude predložený, pretože potom nebudeme musieť bojovať so skrátenými legislatívnymi konaniami a nebudú tieto návrhy chodiť oneskorene, ale mal by tu byť už vytvorený systém pravidelnej úpravy dôchodkov aj vôbec dosiahnutie toho, čo ste si dali do programového vyhlásenia vlády. Veď v programovom vyhlásení vlády je, že ste chceli za toto volebné obdobie dosiahnuť, aby sa výška dôchodkov približovala k výške priemerných miezd v Slovenskej republike a ona, naopak, klesá. Nie je to ani 45 percent, čiže nedosahuje ani 50-percentnú úroveň výšky priemernej mzdy.

    Takže ešte, pán minister, by som vás potom poprosila, kedy tento návrh predložíte, keďže legislatívny plán mešká.

  • Pán poslanec Engliš, nech sa páči. Prosím?

  • Hlasy v sále.

  • Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, máme pred sebou návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001. Ja by som sa chcel dotknúť len jednej myšlienky, ktorá je tu.

    V zmysle zákona číslo 46 o zvyšovaní dôchodkov sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda aspoň o 5 percent.

    Vzhľadom na to, že v druhom štvrťroku 2001 bola splnená jedna z týchto podmienok, a to zvýšenie priemernej mzdy aspoň o 5 percent, je potrebné, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv. A to je to, na čo chcem ja poukázať. Navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001. Potade je to skutočne všetko v poriadku, ale samotný návrh odporuje tomuto tvrdeniu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv.

    On totiž len tvrdí, že ochraňuje základné ľudské práva dôchodcov, ale výškou návrhu ich likviduje. Pán minister, 5 percent je výsmech našich dôchodcov, 5-percentné zvýšenie. Výsmech preto, že nepokryje ani len infláciu, ktorá, pokiaľ mám dobré informácie, je okolo 7 percent. Čiže poviem na rovinu, urobíte si čiarku, že ste zvýšili dôchodky, ale dôchodcom sa životná úroveň zníži. Fantastické opatrenie tejto vlády. Ja mám na to jediné, jedno, jedinú jednu vetu. Hanba vám.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Reagovať chce ešte na vystúpenie pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko by som si dovolil odcitovať zo zmluvy s občanmi Slovenskej republiky, kde je doslova napísané. Ak občania Slovenska svojím hlasovaním v septembrových voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečia víťazstvo Slovenskej demokratickej koalície pre toho, kto by náhodou zabudol, to je tá strana, ktorá tu bola pred voľbami a ktorá dnes už neexistuje, tak v bode 4 je napísané, zabezpečí, to ako SDK spolu so svojimi satelitmi, zabezpečí zvýšenie dôchodkov v priemere na 50 percent z priemernej hrubej mzdy. Takže máte čo robiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem sa vyjadrovať k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Tie ostatné veci budeme mať dosť času v prvom čítaní a v druhom čítaní, takže nerád by som si vystrieľal všetky náboje, ktoré chystáte vy voči mne a voči vláde. A ja vám budem odolávať a vysvetľovať, že ako je to v skutočnosti.

    Ale k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Treba jasne povedať, že keď sa rodil rokovací poriadok v roku 1996 a uviedol sa tam § 89 a uviedla sa tam otázka ľudských práv, tak vtedy sa mi chcelo práve na tie existujúce zákony, ktoré majú väzbu na valorizáciu, na proste udianie nejakej skutočnosti v spoločnosti a od toho okamihu, keď sa to udialo v spoločnosti, potom je možné začať legislatívny proces. A ak by sme dodržali teda klasický legislatívny proces v troch čítaniach, tak ako to je pre normálne všetky ostatné zákony, tak by, samozrejme, sa tento čas naťahoval. Vtedy v tom roku 1996 som sedel v parlamente a ten § 89 sa takto uvádzal a práve ten § 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vychádza zo základnej Listiny ľudských práv a slobôd a vychádza aj z Európskej sociálnej charty, ktorú Slovenská republika podpísala, vychádza aj z dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým sa presnejšie determinuje tá otázka hranice napríklad starobných dôchodkov, pán Engliš. Takže chcel by som povedať, že zatiaľ stav, ktorý je teraz, ale aj po navrhnutom zvýšení dôchodkov nedôjde k ohrozeniu ľudských práv, pretože vy ako bývalý odborársky boss určite viete, že dohovor č. 102 hovorí o tom, že ohrozenie ľudských práv u starších osôb je vtedy, keď je pokles priemerného dôchodku k priemernej mzde 40 percent. V súčasnosti je na Slovensku 48 percent.

    Takže chcel by som teda len uviesť, že toto skrátené legislatívne konanie vychádza zo špecifiky zákona z roku 1991, kde teda vlastne udianie sa určitej skutočnosti musí byť jasne potvrdené Štatistickým úradom, a nie lenivosťou, či, ako to povedala pani Slavkovská, ministerských úradníkov. A pretože tento stav sa potvrdil ku stavu 30. 6. 2001, Ministerstvo práce Slovenskej republiky konalo okamžite a vlastne ani nerokoval parlament. Takže sme nemali kde predložiť taký návrh. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci. Pán poslanec Halmeš, prosím, aby ste navrhli uznesenie k prerokúvanému bodu programu tak, ako ho odporúča gestorský sociálny výbor. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja som uznesenie prečítal. Prosím, aby sme o uznesení, ktoré som predniesol, ktoré hovorí o súhlase Národnej rady so skráteným legislatívnym konaním predloženého vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, aby sa o tomto návrhu pomaly hlasovalo.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorým odporúča gestorský výbor plénu Národnej rady, aby súhlasila s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov, za návrh 96.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime

    k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 2001 o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1151, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení zákona na prerokovanie výborom Národnej rady. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh vlády odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Pán minister, máte slovo.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 756 z 20. augusta tohto roka ma poverila, aby som predložil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a zmeny a doplnenie niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tento návrh zákona, ktorý je vám odovzdaný pod tlačou 1151, vlastne je aplikačným zákonom vo väzbe na § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov, ktorým starobné dôchodky, invalidné dôchodky, pani Aibeková, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky, chcel by som zvýrazniť teda Štatistickým úradom Slovenskej republiky, že sa zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent od posledného zvyšovania dôchodkov a priemerná mzda aspoň o 5 percent od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    V dôvodovej správe máte predložené údaje, ktoré predložil Štatistický úrad Slovenskej republiky, kde vám je predložené, že vlastne vzťah medzi druhým štvrťrokom roku 2000, keď došlo k zvyšovaniu dôchodkov k 1. augustu 2000 a termínom druhého štvrťroka 2001 bol nominálny rast priemernej mesačnej mzdy o 7,9 percenta. To znamená, že v prvom štvrťroku roku 2001 tento moment ešte nenastal. Nastal moment navýšenia o 5 percent od 1. júla 2000 až k 30. júnu 2001. To znamená, že naplnenie tejto podmienky nastalo koncom šiesteho mesiaca tohto roka s tým, že, samozrejme, ministerstvo a vláda následne po potvrdení týchto výsledkov Štatistickým úradom aj okamžite konala. Čo sa týka životných nákladov, keď budeme porovnávať štatistické údaje o životných nákladoch medzi augustom roku 2000 a júlom 2000, tak, keď sme predkladali tento návrh, neboli ešte potvrdené štatistické údaje, uviedli sme preto v dôvodovej správe 107,9 % rast. Chcel by som potvrdiť, že tento náš odhad, ktorý sme mali, potvrdila aj skutočnosť júla roku 2001. To znamená, že ten rast bol 7,9 % a ten predpokladaný odhad, ktorý sme v súčasnosti aj do tejto dôvodovej správy dali, ani do konca roka sa nepredpokladá naplniť druhú podmienku, to znamená 10-percentný rast životných nákladov k 1. augustu roku 2000, keď bolo zvyšovanie dôchodkov. Čiže druhá podmienka, ktorá je dokonca definovaná v zákone tak, že by potom malo dochádzať k zvyšovaniu pevnou čiastkou, nie percentuálne, nie je naplnená a z toho dôvodu vláda Slovenskej republiky predkladá vo svojom vládnom návrhu zákona, aby došlo k zvýšeniu dôchodkov k 1. októbru tohto roka o 5 %. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády, teraz poprosím pána poslanca Halmeša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, k vystúpeniu na dnešnej schôdzi Národnej rady ma poveril Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, aby som predniesol v súlade s príslušnými právnymi normami spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona o jeho prerokovaní vo výbore. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávnu stránku požiadavky na predloženie takéhoto návrhu zákona na prerokovanie v Národnej rade. Obsahuje paragrafované znenie i dôvodovú správu. Na základe § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom, a to pán minister podrobne rozoberal, preto tie kľúčové argumenty už nebudem opakovať. Chcem len skonštatovať, že zákonom ustanovené podmienky na to budú splnené za druhý štvrťrok 2001, pretože index rastu životných nákladov meraný rastom služobného indexu spotrebiteľských cien v období od júla roku 2000 do decembra 2001 bude podľa prognózy ministerstva práce približne 9,5 %. Takto uvádzaný nárast je pre rok 2001 pod hranicou zákonom ustanovenej podmienky výšky 10 % na zvýšenie dôchodkov roku 2001 a z toho dôvodu sa dá povedať, pravdepodobne nie je splnená podmienka valorizovať z titulu rastu životných nákladov. Chcem však aj v reakcii na vystúpenia už pri návrhu na skrátené legislatívne konanie povedať, že naozaj ani po tomto zvýšení, po tomto prípadnom zvýšení dôchodkov o 5 % nenastane reálny rast dôchodkov vo vzťahu k inflácii. Ja hovorím, že nenastane zvýšenie, tak...

  • Pán poslanec Halmeš, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale toto je miesto na diskusiu, ak chcete reagovať na vystúpenia poslancov v rámci skráteného legislatívneho konania.

  • Navrhované zvýšenie dôchodkov s účinnosťou 1. októbra 2001 o 5 % si vyžiada oproti schválenému rozpisu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2001 dodatočné náklady takmer 900 mil. korún. Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 20. 7. a nedospela k dohode z dôvodu rozdielneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z., odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 citovaného zákon v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1264 z 21. augusta prideliť vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra a gestorský výbor v lehote do 11. septembra tohto roku. Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci. Za poslanecké kluby pán poslanec Kalman a pán poslanec Brocka a pán poslanec Mesiarik. Nech sa páči, pán poslanec Kalman za poslanecký klub HZDS. Pripraví sa za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Opäť tu máme dôchodky, opäť sú tu veľké očakávania našej spoločnosti, opäť sa dá predpokladať šermovanie rôznymi za a proti. Opäť sa tu dá predpokladať argumentmi v podobe populizmu, v podobe reálnosti, v podobe nereálnosti a podobne. Chcem povedať, že ak by sme všetci dôsledne, mám na mysli predovšetkým v tomto prípade, pochopiteľne, vládu Slovenskej republiky, dodržiavali príslušné zákony, dodržiavali Ústavu Slovenskej republiky a dokázali si vytvoriť účelný systém, ktorý by sme dodržiavali, nemuselo by prichádzať k tomu, čomu sa hovorí populizmus, k tomu, čomu sa hovorí v tomto smere politické šarvátky, a k tomu, čomu sa bude hovoriť, že jedna strana hrá na to alebo na ono.

    Dámy a páni, pravidelne pri prerokúvaní návrhov dôchodkov v doterajšom období poukazujú diskutujúci na sociálno-ekonomickú situáciu v našom štáte. Aj minulý rok o takomto čase sme predovšetkým funkcionári alebo poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, osobne aj ja, jednoznačne poukazovali na katastrofálny vývoj sociálno-ekonomickej situácie v Slovenskej republike, poukazovali sme na obavy, ktoré vyjadrovali rôzne renomované firmy a inštitúcie v zahraničí, poukazovali sme na skutočnosť, že v Slovenskej republike sa doslova plazí a rozširuje chudoba. Žiaľ, od minulého roku sa tento stav prehĺbil. Žiaľ, od minulého roku sa sociálno-ekonomická situácia našich občanov a predovšetkým najslabších sociálnych skupín, medzi ktorých patria prijímatelia rôznych dôchodkov, podstatným spôsobom zhoršila. Aj z tohto pohľadu musím hneď na začiatok konštatovať, že predložený návrh alebo predkladaný návrh nezodpovedá podmienkam a predovšetkým potrebám našich občanov, ktorých sa návrh dotýka. Nezodpovedá ďalšiemu predpokladanému vývoju našej spoločnosti do budúceho opätovného zvyšovania dôchodkov. Nechcem už zdôrazňovať, nakoniec sa tu už objavili pri predchádzajúcom bode pripomienky v tom smere, že sa neplní Ústava Slovenskej republiky, že sa neplnia predvolebné sľuby a že sa neplní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prv než prejdem k určitým argumentom, na základe ktorých budem chcieť skutočne obrátiť maximálnu pozornosť na rozhodovanie o ďalšom osude našich dôchodcov, prečítal jeden list, ktorý je veľavravný a ktorý je určitým vyjadrením predovšetkým tej kategórie, o ktorej rokujeme a budeme rokovať. Tento list, ktorý poslali predstavitelia Strany dôchodcov Slovenska, dostali pravdepodobne všetky politické strany, politické subjekty. Predpokladám alebo predpokladať teda možno aj jednotlivé poslanecké kluby. Budem čítať ten list, tak ako som ho dostal ja ako podpredseda strany pre sociálnu oblasť HZDS.

    Vážený pán podpredseda, Ústredná rada Strany dôchodcov Slovenska s veľkými obavami konštatuje neustále odďaľovanie valorizácie dôchodkov všetkých druhov, ako aj návrh vlády Slovenskej republiky k 5-percentnému valorizačnému zvýšeniu dôchodkov v októbri roku 2001. Konštatuje, že zvýšenie valorizačného dôchodku na základe zákonnej valorizácie 7 % zvýšenia miezd ako ukazovateľa valorizácie nie je adekvátny ukazovateľu viac ako celoročnej inflácie, ktorá po zvýšeniach cien všetkých životných potrieb obyvateľstva, a teda aj dôchodcov presiahla 10 %. Prosím. Čítam to, čo je napísané. Navrhovaná 5-percentná valorizácia by bola pomocou pre dôchodcov vtedy, ak by v roku 2002 nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu cien. Avizované zvýšenie cien elektrickej energie a plynu sa totiž prenesie na zvýšenie cien potravinárskych a spotrebiteľských služieb a zvýšenie ďalších poplatkov v roku 2002, čo by ďalej zasahovalo do životných potrieb dôchodcov.

    Vážený pán podpredseda HZDS, je pritom zaujímavé, že za vašej vlády sme sa nikdy s problémami valorizácie nestretli, keď dochádzalo k striktnému dodržiavaniu valorizačného zákona, termínu jeho naplnenia. Každoročné návrhy valorizácie dôchodkov zo strany súčasnej vlády Slovenskej republiky, odďaľovanie termínov valorizácie zasahuje do myslenia našich dôchodcov a stresuje ich životnú situáciu. Žiaľ, občania dôchodkového veku, ktorí sa počas celého produkčného života podieľali na výstavbe Slovenska, plnili svoje povinnosti do zdravotného a sociálneho fondu, sú dnes odkázaní na solidárnosť spoločnosti. Sme presvedčení, že v našom návrhu nájdeme vaše pochopenie a podporu. Toľko, vážené dámy, vážení páni, z listu jednej politickej strany, ktorá obhajuje práva týchto dôchodcov.

    Už dnes bolo hovorené o tom, koho sa vlastne dôchodky budú týkať. Dovoľte mi teda, aby sme si skutočne uvedomili, o čom rokujeme, predsa len povedať niektoré čísla. Počet poberateľov starobných dôchodkov, to sú čísla, ktoré sú oficiálne vydané ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 12. 2000. Poberateľov starobných dôchodkov, vážené dámy a páni, je vyše 778 tis., invalidných dôchodkov takmer 225 tis., invalidných čiastočných dôchodkov vyše 65 tis., vdovských dôchodkov takmer 30 tis., vdoveckých vyše 3 tis., sirotských takmer 33 tisíc, ostatných 36. Summa summarum 1 403 967 poberateľov dôchodkov.

    Vážené dámy a páni, budeme rozhodovať takmer o každom štvrtom občanovi Slovenskej republiky. To by sme si mali skutočne uvedomiť najmä v súvislosti s jeho súčasným sociálno-ekonomickým postavením a ďalším predpokladaným vývojom v našej spoločnosti. Bolo hovorené a poukazovali sme niekoľkokrát aj na súvislosti doterajšieho vývoja hodnoty dôchodkov, reálnej hodnoty dôchodkov.

    Vážené dámy a páni, opäť si dovolím poukázať na niektoré čísla, ktoré nás možno predsa len privedú k tomu, aby sme racionálnejšie, ale predovšetkým razantnejšie a energickejšie rozhodovali o navýšení valorizácie oproti tomu, čo predkladá vláda Slovenskej republiky. Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 1995 rast reálnej hodnoty dôchodkov bol 5 %. V roku 1996 opäť 5 %. V roku 1997 to bolo 2,8 % a v roku 1998 2,4 %. To znamená, že v predchádzajúcej vláde, a sú to opäť čísla, ktoré sú vybrané zo štatistiky súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prišlo vlastne za štyri roky k 15,4-percentnému zvýšeniu reálnej hodnoty dôchodkov. Aký je vývoj po roku 1998? Tak v roku 1999 bol zaznamenaný pokles -5,1 %, v roku 2000 sa určitým spôsobom názory líšia. Vychádzam z toho, čo povedal tu prítomný pán minister Magvaši v minulom roku, keď dával návrh, respektíve pred návrhom do parlamentu sa vyjadroval, že je nutné zvýšiť dôchodky o 19,4 % vzhľadom na to, aký je rast životných nákladov a všetko, čo s tým súvisí. Viete veľmi dobre, že vtedajšia vláda predložila návrh na 7 %. Až tu v parlamente sa zvýšili dôchodky na 10 %. Z tohto pohľadu mi vychádza stále deficit 9,4 %. V roku 2001 tento návrh predpokladá 5-percentné zvýšenie dôchodkov.

    Dámy a páni, ale už v čase, keď išiel materiál do tripartity, sa mnohí ekonomickí experti vyjadrovali, že je predpokladaný rast životných nákladov do konca tohto roku na úrovni 9,7 %. Dámy a páni, to bolo v čase, keď ešte neprišiel s bombastickým vyhlásením súčasný podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš, ktorý potom oznámil, že sa chystá razantné alebo drastické zvýšenie cien plynu, energie a všetkého, čo s tým súvisí, a preto aj obava z príslušnej strany, ktorú som citoval, je opodstatnená, pretože príde k podstatnému nárastu životných nákladov, k väčšiemu, ako je 9,7 %. Ak by sme napriek tomu brali len tých 10 percent, to znamená, že by sme sa dostali do -5 %. Ak si opäť tieto čísla spočítame, dámy a páni, za tri roky súčasnej vládnej koalície reálna hodnota dôchodkov klesne približne okolo 21 %. To je súčasná starostlivosť o dôchodcov, to je súčasný obraz toho, na akej úrovni títo naši ľudia žijú.

    Vážené dámy a páni, veľmi často chodím po regiónoch Slovenskej republiky. Veľmi často sa stretávam aj s kategóriou dôchodcov a skutočne si myslím alebo dochádzam k záveru, že vládna koalícia vytvorila celoplošné laboratórium, v ktorom skúma, koľko niektoré sociálne skupiny nášho obyvateľstva vlastne vydržia. Je to drastické, je to nehumánne a nespravodlivé.

    O tom, že je ťažko riešiť situáciu dôchodkov dôchodcov, o tom, že je zložité v zlej ekonomickej situácii hľadať spravodlivé riešenia, nakoniec potvrdzuje aj to, že súčasná vláda nemá jednotný systém hľadania alebo riešenia prístupu k valorizácii dôchodkov. Opäť mi dovoľte poukázať na niektoré súvislosti. Kým v roku 1999 pán minister Magvaši, tým vlastne vláda, predložili návrh v podobne 4-percentného zvýšenia plus určitá pevná suma, približne to bolo asi 6, 7 % v priemere, v roku 2000 už sú predložené tri alternatívy, 10, 5 a 3,5 % s tým, že znova poukazujem, že pán minister predtým vyhlasoval, že je nutné 19,4 % a je tu vlastne dané alibistické stanovisko ministerstva, nech rozhodne vláda a vláda sa opäť ukázala ako alibistická, pretože dopredu signalizovala, že poslanci navýšia to, čo rozhodla ona, a keďže ona rozhodla 7, poslanci potom z vládnej koalície navrhli 10. To znamená rozličný prístup k jednému, k druhému. Tento rok opäť rozličný prístup. Opäť sú tu tri alternatívy s tým, že dokonca, a to som, pán minister, absolútne prekvapený, že vôbec ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvažovalo s takou alternatívou, ako je 1,3 %.

    Dámy a páni a pán minister, určite uznáte, takéto úvahy boli ešte predtým, než ste išli do Rady hospodárskej a sociálnej dohody, dokonca ten návrh tam je. Takže je dosť možné, že sme sa nepochopili. Takže v súčasnom období je opäť len jeden návrh na 5 %. Dámy a páni, aj to teda hovorí o tom, že nie je tu systém. Nepostupuje sa razantne, dôrazne. Je v tom obrovská neprehľadnosť. Je v tom obrovská zmätkovosť, ktorá vlastne smeruje v konečnom dôsledku k tomu, že sa zakrýva podstata a neplnenie, zakrýva sa neplnenie trebárs aj tých záverov a ustanovení, ktoré sú dané v ústave.

    Dámy a páni, dovoľte mi ďalšie myšlienky, nad ktorými by sme sa mali skutočne zamyslieť. Ani v jednom z troch prípadov počas súčasnej vlády, ktoré som spomínal, neprišlo na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody k dohode pri valorizácii dôchodkov. Materiál sa predkladá s rozdielnym stanoviskom Konfederácie odborových zväzov, ktorá požadovala minimálne valorizáciu na úrovni inflácie. Je to významný moment hlavne vtedy, keď si uvedomíme, aký dôraz bol zo začiatku kladený na sociálne partnerstvo súčasnej vládnej koalície.

    Ďalší taký moment. Už včera pri jednom bode rokovania niektorí kolegovia poukazovali na zaostávanie niektorých ekonomických a sociálnych ukazovateľov vo vzťahu k roku 1989. Dámy a páni, pokles reálnej hodnoty dôchodkov v roku 2000 oproti roku 1989 je stále na úrovni 18,9 %. Dôchodcovia majú stále o takmer 20 % nižšiu životnú úroveň ako v roku 1989, opäť sú to oficiálne štatistické údaje. Už dnes bola diskusia o relácii priemerného vyplácaného starobného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve v Slovenskej republiky. Dámy a páni, tá bola v roku 2000 len 47,1 %. Opäť sa tu neplní programové vyhlásenie vlády. Opäť je tu tendencia zaostávania, ale čo je najpodstatnejšie, dámy a páni, je tu tvrdý rozpor s naším približovaním do Európskej únie. Ak si uvedomíme, že vývoj alebo úroveň dôchodkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je od 70 až do 90 % vo vzťahu k mzde, kam chceme s našimi dôchodkami v roku 2004 - tak ako predstavitelia vlády hovoria -, ja by som bol veľmi rád, keby sme tam vstúpili v tomto roku, ak nie rýchlejšie - kam chceme s takýmito dôchodkami ísť? Aká úroveň dôchodcov a postavenie našich dôchodcov bude vo vzťahu k iným dôchodcom krajín Európskej únie? Budú naši dôchodcovia chodiť s nastavenými rukami okolo iných dôchodcov? Hovoríme o Európskej únii z pohľadu naháňania kapitol, hovoríme z rôznych politických prístupov, ale neberieme reálnosť približovania najmä z pohľadu sociálno-ekonomického. Stav, súčasná situácia v dôchodkovom zabezpečení, v úrovni dôchodkov, životnej úrovni samotných dôchodcov to jednoznačne potvrdzuje. Takže aj súvislosti s naším približovaním do Európskej únie je našou povinnosťou dbať o to, aby dôchodky reálne rástli, a nie zaostávali, dokonca mali klesajúcu tendenciu.

    Dámy a páni, a skutočne si treba na záver postaviť otázku - je predložený návrh v súlade s ústavou, v súlade s potrebami našich občanov? Aj z tohto pohľadu chcem v mene Hnutia za demokratické Slovensko vyjadriť nespokojnosť s predloženým návrhom, nespokojnosť s jeho výškou, aj z tohto pohľadu, pochopiteľne, podporíme návrh, aby prešiel do druhého čítania, ale očakávame, že v rámci druhého čítania príde k razantnému navŕšeniu súčasne navrhovaného percentuálneho zvýšenia dôchodkov a ja sám alebo predstavitelia, alebo poslanci Hnutia za demokratické Slovensko predložia pozmeňujúci návrh, ktorý bude garantovať minimálne 2-percentný nárast, reálny nárast oproti predpokladanej inflácii v tomto roku.

    Vážené dámy a páni, toľko z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana šiesti páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Kolláriková. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Keltošová. Tak do rozpravy s faktickými poznámkami zostali traja páni poslanci.

  • Hlas zo sály: Aj ja, aj ja.

  • Prosím, aby ste, bolo šesť pánov poslancov. V poriadku, pán poslanec Engliš, Hudec, Tóthová, Mesiarik, Kolláriková.

  • Hlas zo sály.

  • Pani poslankyňa, ešte je rozprava tých poslancov, ktorí boli písomne prihlásení. Ústne sa môžete prihlásiť až potom, keď vystúpi pán poslanec Mesiarik ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kalman, vy ste v podstate potvrdili to, čo som ja v úvode povedal, že ide o likvidáciu dôchodcov, pretože keď sa za minulej vlády zvýšilo myslím 21 %, zvýšili dôchodky, reálne dôchodky, teraz došlo k poklesu. To som ja práve zdôvodňoval, a preto som povedal - hanba tejto vláde, keď hovorí, že bráni práva, ľudské práva, a pritom likviduje tých dôchodcov. Veľmi mi je čudné, keď sa k tomu vyjadril aj pán spravodajca a jeho vyjadrenie zastavil pán predseda Národnej rady, pretože on reagoval na moje vystúpenie s tým, že súčasný návrh jednoducho znižuje životnú úroveň dôchodcov, pretože nezabezpečuje ani to, čo im vlastne inflácia berie. Čiže podporujem akýkoľvek návrh na zvýšenie, ale nie taký, ktorý likviduje dôchodcov. Čiže minimálne aspoň to jedno, dve percentá nad infláciu alebo proste tak, ako to bolo u predošlej vlády. Keď ma tu spomenul pán minister ako odborárskeho bossa, tak navrhujem, aby sa zvyšovali reálne dôchodky, a nie aby sa znižovali, bohužiaľ. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec. Zapnite pána poslanca Hudeca.

  • Ďakujem za slovo. Bol som rád, že pán poslanec Kalman citoval z listu Strany dôchodcov, pretože pri mojom poslednom stretnutí s niektorými členmi tejto strany som zaregistroval veľmi zaujímavú poznámku. Ľutujem pána ministra, že musí predkladať takýto návrh almužny, ktorý dostanú dôchodcovia v podstate na zalepenie očí, pretože mnohí dôchodcovia, ktorí uverili sľubom v predvolebnej kampani pána Dzurindu, verili tomu, že aj privatizácia strategických podnikov má jednoznačný cieľ ozdraviť ekonomiku, ktorá bude potom posilňovať korunu a jednoducho nebude treba zvyšovať dôchodky, pretože reálne sa budú znižovať náklady na život a životná úroveň porastie bez toho, aby sa nominálne zvyšovali dôchodky. Žiaľbohu, dôchodcovia konštatujú, privatizácia strategických podnikov spolovice prebehla, ale opak je pravdou, nielenže nebadať zmeny v ekonomike, ktoré by smerovali a boli by viditeľné napríklad v znižovaní cien základných potravín, energie, služieb a iných životu absolútne potrebných vecí. Naopak, vysýchajú posledné zdroje, ktoré mohli natiecť do štátneho rozpočtu, ktorými sa mohli, ktorými sa mohli sanovať aj potreby, sociálne potreby tých, ktorí sú odkázaní len na dôchodok.

    Toto je tiež politická pravda a každý štvrtý volič, občan volič musí túto pravdu zaregistrovať. Som rád, že Strana dôchodcov vyšla z anonymity, že už nie je ticho a že úvahy, ktoré prednášajú, veľmi kriticky hodnotia aj ich politické postoje mnohých členov v predošlých voľbách. Verím, že v tejto situácii nastane obrat aj vďaka tomu, že budú aj títo ľudia aktívnejšie vystupovať.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Kalman upozornil na jeden veľmi, by som povedal, vážny moment, a to je vlastne zlý systém valorizácie dôchodkov. Ak sa pamätáte, pred rokom sa hodne o tom tu hovorilo, pretože tento systém jednak dáva priestor na licitáciu, čo je skutočne nenormálne v takomto prípade, a tento systém nemôže v takejto podobe zabezpečiť reálnosť valorizácie alebo valorizáciu tak, aby dôchodky boli v reálnej hodnote minimálne zachované alebo aby stúpali.

    Myslím si, že tento systém je zlý aj z toho hľadiska, že dáva možnosť špekulácii z časového hľadiska, ale aj z hľadiska vôbec výšky valorizácie. Ja som očakával, že po vlaňajšej diskusii vláda príde s určitým návrhom na zmenu systému tak, aby sme nemuseli licitovať a môcť sa tu v diskusii hádať, a keď k tomu zoberieme aj určitý náznak pána poslanca Kalmana, že v krajinách Európskej únie je to trochu inak, nenájdeme takéto prípady, že by sa takto licitovalo, je skutočne pravda, že bude potrebné, aby sme ešte snáď v tomto volebnom období našli silu k tomu, aby sme zákon v tejto oblasti upravili tak, aby sa nemuselo týmto spôsobom o tom rokovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Súhlasím s kolegom, že dôchodky majú reálne rásť a mali by dosahovať aspoň 2-percentný reálny nárast oproti inflácii alebo mali by dosahovať aspoň úroveň inflácie. Veď teraz už vláda hovorí o tom, že sa budú zvyšovať ďalšie komodity, bude sa zvyšovať cena elektrickej energie, plynu a toto bude mať obrovský negatívny dopad na finančné pomery dôchodcov. Vláda to zdôvodňuje tým, že sa musíme dostať aj v tejto oblasti na úroveň Európskej únie. Ja sa pýtam predstaviteľov vlády, prečo sa nezamýšľa nad tým, čo urobiť s výškami dôchodcov, čo urobiť s našou ekonomikou, aby aj výška dôchodkov bola na úrovni Európskej únie. Ja viem, pán minister, že vy určite presadzujete alebo ste presadzovali vyšší nárast výšky dôchodkov, ale vo vláde sa rozhoduje a zrejme vás prehlasovali, pretože som presvedčená, že vy ako minister sociálnych vecí viete, ako žijú dôchodcovia. Ďakujem.

  • Ani jeden diskutujúci nevyvrátil moje tvrdenia, čo je dobrý signál k tomu, že sa dá racionálne rokovať pri druhom čítaní aj teraz, čo je dobrý signál k tomu, že sa asi predsa len všetci zamyslíme, dôsledne a skutočne v intenciách požiadaviek a očakávaní našich dôchodcov navŕšime v primeranom množstve návrh na valorizáciu oproti návrhu, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky. Ja ďakujem za vystúpenia kolegov.

  • Nech sa páči, ako ďalší do rozpravy za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister. Pôvodne som nechcel k tomuto vládou predloženému návrhu vystupovať, lebo je správne, že vláda tento návrh predkladá aj v skrátenom konaní, keďže podmienky na valorizovanie dôchodkov boli splnené, dôchodky zo zákona sa upravovať musia. Len zaujali ma vystúpenia mojich predrečníkov aj jedna informácia. Včera, aj keď tá ma len zaujala, nie prekvapila od poslanca zo Strany demokratickej ľavice, že som si povedal, že treba predsa len pár slov povedať.

    Tá prvá poznámka na tých, ktorí hovoria, že málo sa zvyšujú a neskoro, tak len chcem pripomenúť diskusiu, keď sme rokovali o štátnom rozpočte na tento rok a v štátnom rozpočte neboli peniaze na valorizovanie dôchodkov ako mnohí, najmä opoziční poslanci kritizovali vlády, že nemá peniaze na valorizovanie dôchodkov. A my sme len pripomenuli, že ak budú zákonom splnené podmienky, tak vláda musí valorizovať dôchodky. Čiže to je jedna, by som povedal, aj keď možno nie dobrá správa pre mnohých dôchodcov, lebo čo je to zvyšovanie dôchodkov o 5 %. Ale ja si myslím, že aj dôchodcovia zodpovední a dobre informovaní vedia, aká je situácia v Sociálnej poisťovni alebo aká je situácia v slovenskej ekonomike a že aj tých 5 % prijmú nie s nejakým rúhaním, ale proste ocenia možnosti, v ktorých sa nachádzame, nielen táto vláda, ale celá spoločnosť.

    Chcel by som povedať, že situácia v Sociálnej poisťovni je dlhodobo nepriaznivá, a to nie je výsledok pôsobenia len tejto vlády. Dlhodobo 20-percentná alebo vysoká nezamestnanosť na Slovensku, súčasný ekonomický rast alebo aj vyhliadky do budúcich rokov neukazujú, že by aj tá vláda budúca, ktorá vzíde po voľbách v roku 2002, že sa bude môcť správať inak ako táto vláda aj v otázke valorizovania dôchodkov. A preto by som chcel pripomenúť jeden názor, že ak by táto vláda nebola zodpovedná a vie, že v roku 2002 už v tejto konštelácii pokračovať vo vláde nebude, tak pokojne by mohla zvýšiť dôchodky aj o 10, 20 %, nie? Veď možno vy budete zháňať peniaze potom, respektíve zdroje aj v Sociálnej poisťovni alebo v štátnom rozpočte, lebo keď v Sociálnej poisťovni nebudú, zo zákona garantuje potrebné zdroje štátny rozpočet.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale chcel by som pokračovať, ak dovolíte. V stanovisku ministerstva financií k tomuto vládou predloženého návrhu zákona o valorizovaní dôchodkov sa hovorí, že na tento rok, áno, nie sú peniaze v štátnom rozpočte, ale aby sa zmiernil ten nepriaznivý dopad na životnú úroveň dôchodcov z rastu životných nákladov, tak sa v budúcom roku uvažuje so sumou 3,7 mld. korún na zvyšovanie dôchodkov od 1. júla 2002 3,7 mld. korún. To znamená, že ak sa dnes zvyšujú o 5 %, a možno že nie o 5 %, ale možno že o viac, tak chcem len pripomenúť, že to s tými zdrojmi v tom budúcom roku ale v Sociálnej poisťovni i v tomto roku bude zase horšie. A preto tá reakcia na informáciu, ktorú som zachytil včera večer v relácii SITO, keď poslanec Andrassy, tento mladý muž, prezentoval informáciu, že klub Strany demokratickej ľavice bude navrhovať 8-percentné zvýšenie dôchodkov. Je z tej istej strany aj pán minister, je z tej istej strany i pani ministerka Schmögnerová a pani ministerka Schmögnerová hovorí o tom, že návrhmi, ktorými chceme znižovať daňové zaťaženie, aby bolo viac práce, aby bolo viac pracovných príležitostí, aby boli vyššie výnosy nielen Sociálnej poisťovne, ale aj štátneho rozpočtu, že tieto návrhy rozvracajú verejné financie, rozvracajú verejné financie. Pripomeniem, že 1 % valorizovania dôchodkov mesačne má dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne 60 mil. korún. Čiže od 1. októbra do konca roka 1 % je 180 mil. korún. Ak kolegovia zo Strany demokratickej ľavice navrhnú zvýšiť nie o 5, ale o 8 %, tak tento dopad dokonca roka, len do konca roka bude pol miliardy, presnejšie 540 mil. korún. Samozrejme, dopad na budúci rok bude 2,5 mld. To znamená, že zdroje, ktoré uvažuje ministerstvo financií, t. j. pod vedením pani ministerky Schmögnerovej, vlastne nebudú na valorizovanie dôchodkov v budúcom roku.

    Ale ja nechcem strašiť dôchodcov, ja chcem skôr položiť otázku, teda položiť otázku pánu ministrovi, ako to s tými zdrojmi v skutočnosti je? Aby nám naozaj povedali, či máme aj navyše, lebo ja si myslím, že nielen poslanci za KDH, ale už to aj moji predrečníci povedali, že majú rovnako sociálne cítenie vyvinuté ako poslanci zo Strany demokratickej ľavice a že budú navrhovať vyššie zvyšovanie. A preto by som chcel poprosiť kolegu Andrassyho, aby so svojím návrhom vystúpil v druhom čítaní ešte predo mnou, lebo ak oni navrhnú o 8 , tak ja za klub poslancov KDH navrhnem o 10 %. Z jednoduchého dôvodu (potlesk), z jednoduchého dôvodu, z jednoduchého dôvodu pani ministerka Schmögnerová nás vyzvala, aby sme pri tomto návrhu, aby sme nelicitovali. Ja už som bol na rokovaní o poslaneckom návrhu, ktorý budeme možno aj dnes preberať.

  • Reakcie zo sály.

  • Budú tu teraz novely, poslanecké návrhy KDH novely zákonov o zamestnanosti a o daniach z príjmov. A my tam navrhujeme okrem iného znížiť daňové zaťaženie zamestnaných rodičov, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti cez odpočítateľnú položku na deti. Ten dopad bude údajne miliarda, tak ja si myslím, že ak sú zdroje, a o nich ministerka financií vie v tomto zákone, tak my sa budeme usilovať o to, aby sa našli zdroje aj na tie naše návrhy. Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že podporíte tento vládny návrh a prípadne aj tie moje poslanecké návrhy, ktoré budem prezentovať z dielne KDH. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku 12 pánov poslancov, posledný pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Brockovi, že má takú starosť, že ako si budeme počínať vo vláde po budúcich voľbách. Tým dal jasne najavo, že vie, že táto vládna koalícia už nepotiahne ďalej tú vládnu káru, ale bude ju musieť prevziať niekto iný.

    Pán poslanec, vy vystupujete a tvárite sa, ako keby ste neboli vládny poslanec, ako keby ste už neboli členom tejto koalície a neniesli zodpovednosť aj za to vysoké percento nezamestnanosti, ktoré sa vám nedarí riešiť, ani za to, že vláda neodsúhlasila dostatočné finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne. Pretože čo ste urobili? Za čo ste aj vy hlasovali, hoci teraz máte pripravený úplne iný návrh. Vy ste hlasovali a podporili ste zvýšenie odvodovej povinnosti pre občanov, ktorí sú zamestnaní alebo teda akýmkoľvek spôsobom sa podieľajú na vytváraní hodnôt, či sú to podnikatelia, alebo spolupracujúce osoby a tak ďalej. Bez mihnutia oka ste zvýšili toto percento. Ale štát si nezvýšil za tri roky, respektíve len veľmi nepatrne si zvýšil svoju odvodovú povinnosť. Ale zato nesiete zodpovednosť aj vy. Vy sa nemôžete teraz tváriť, keď ste vystúpili z SDK a ste členmi samostatného klubu KDH, že ste mimo tejto koalície. To predsa nie je možné. A tiež sa nemôžete tváriť, že sedíte v tomto parlamente iba tri roky, pretože vy ste ako opozičný poslanec vystupovali bez ohľadu na to, aké boli zdroje na dôchodky, vy ste vystupovali s úpravou dôchodkov a s navršovaním úpravy dôchodkov. Hoci jasne pán Kalman dokázal, že za našej vlády reálne rástla hodnota dôchodkov a za vašej vlády klesá reálna hodnota dôchodkov.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Musím oceniť vystúpenie pána poslanca Brocku v jednom. Urobil si dobrý taký mostík ku svojim návrhom z dielne KDH, len by som chcela upozorniť na určitú schizofréniu, pán poslanec, naozaj na jednej strane nemôžete hovoriť o tom, že vaše daňové návrhy, o ktorých ešte len budeme rokovať, vaše daňové návrhy vytvárajú toľko a toľko zdrojov a pracovných miest, pretože občania o tom zatiaľ málo vedia, odborníci o tom pochybujú, a pritom zároveň hovoriť o návrhu na valorizáciu dôchodkov s tým, že šetríme Sociálnu poisťovňu a odkiaľ nato vezme. Pán poslanec, vy viete veľmi dobre, že Sociálna poisťovňa je neúspešná pod novým manažmentom, mali sme to vo výbore, že klesá výber poistného. Ak klesá výber poistného oproti predchádzajúcim rokom, tak sa obávam, že aj tie vaše návrhy, čo ako dobre mienené, pokiaľ ide o daňové zaťaženie, respektíve zníženie daňového zaťaženia, budú znamenať zase len pokles výberu poistného pre Sociálnu poisťovňu.

    A druhá poznámka, to už začala hovoriť aj pani kolegyňa Aibeková a iní predrečníci, naozaj štát je najväčším dlžníkom Sociálnej poisťovne. A ak sme hovorili už v rámci návrhu rozpočtu na tento rok o tom, že štát by mal upravovať základnú mieru minimálnej mzdy, z ktorej sa budú odvádzať za štátnych zamestnancov, za verejný sektor zdroje do Sociálnej poisťovne, keby sa to bolo urobilo tak, ako ste to sľubovali, tak dnes sme nemuseli licitovať, či to bude 5 %, 8 %, alebo 10 % momentálne. Je to nedôstojné.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež veľmi rád, že pán poslanec Brocka tri roky v rámci svojho vládnutia a rok pred voľbami pochopil, že skončil, že jednoducho to sebavedomie, s ktorým vystúpil, pamätám si pred tromi rokmi, dnes ako sa stratilo absolútne a dnes je to úplne iný pán poslanec Brocka, ako to bol pred tromi rokmi. To je prvá poznámka. A veľmi to humorné nie je, pán poslanec.

    Druhá moja poznámka bude súvisieť s vašou vetou, ktorú ste poznamenali, že dôchodcovia vedia, som si to tu napísal, že dôchodcovia vedia, aká je situácia v Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu by mali byť nejakým spôsobom lojálni k tomu, čo im tu predkladáte. No, vážený pán poslanec, dôchodcovia vôbec nemajú čo vedieť a vôbec sa nemusia zaujímať o to, aká je situácia v Sociálnej poisťovni. To je problém váš. To je problém váš a tento problém vy si musíte vyriešiť a potom si ich musí vyriešiť tá vládna garnitúra, ktorá príde po vás. Ale dôchodcovia predsa jednoducho musia mať jednu jedinú povinnosť, dôstojne žiť v tomto štáte za tie peniaze, ktoré vy ste im momentálne pridelili, táto vládna garnitúra za tieto tri roky. Preto hovorím o nešťastnej koalícii od začiatku do konca a vy ste stále jej súčasťou, pán poslanec Brocka, takže sa nevyviňujte a berte zodpovednosť za tieto tri roky. Je to nehorázne, čo ste povedali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

  • Smiech v sále.

  • Mňa zaujala jedna myšlienka, ktorú pán poslanec Brocka tu otvorene povedal, a to je úvaha, že v roku 2002 sa uvažuje s finančnými prostriedkami na rast dôchodkov zhruba okolo 3 mld. Len chcem povedať, pán Brocka, že, pán kolega, ten dôchodca, dôchodkyňa žije v reálnom čase a neviem si predstaviť, že by mal žiť na pôžičku alebo na dlh a vyčkať si, či sa teda nájdu peniaze ešte na to, aby sa dôchodok zachoval aspoň v reálnej hodnote v roku 2002. Som rád, že ste položili tú otázku, či sú finančné prostriedky v Sociálnej poisťovni, alebo vôbec na valorizáciu, pretože tú istú otázku sme kládli aj my a budeme klásť vo výbore, samozrejme, ale s vedomím toho, očakávam odpoveď aj ja veľmi túžobne, ale s vedomím toho, že presne pani poslankyňa Keltošová aj viacerí to tu povedali, pán poslanec Kalman, že štát je tým, ktorý veľkou mierou, významnou mierou zapríčinil, že Sociálna poisťovňa je v týchto ťažkostiach a, samozrejme, aj my. Pretože my sme tu schvaľovali štátny rozpočet na každý rok, my ste tu schvaľovali aj úľavu pre štát z hľadiska vymeriavacieho základu, aj tú skrivodlivosť medzi podnikateľmi a rádovými pracovníkmi a tými, ktorí sú poistení cez štát, že je tam veľký nepomer platenia poistného. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Zdá sa mi, keď vás tu tak počúvam z rôznych politických subjektov vládnej koalície, že ku koncu vládnutia skutočne bude veľký tresk. Pretože ak vystúpi poslanec a vlastne neplnenie zákonnej povinnosti, ktorú musí koalícia vo vzťahu k dôchodcom plniť, začína chápať ako alebo podávať v parlamente ako situáciu, že veď vedia, aká je situácia v Sociálnej poisťovni, a preto to určite pochopia, tak to skutočne už s niečím hraničí. Ďalej keď ste hovorili, pán poslanec Brocka, o znížení daní a tých veľkých výhodách, ktoré z toho budú plynúť pre kasu, ja neviem, vy nekonzultujete medzi sebou politické subjekty? Veď pani ministerka Schmögnerová povedala, že posledné zníženie daní neprinieslo väčší príjem pre štátny rozpočet. Tak ako vy sa odvolávate na odborníkov, odvoláva sa aj ona. Vy nemôžete dať tých odborníkov dohromady, aby prekonzultovali, čo je realita? Ale takéto rôzne vyjadrenia vlastne dávajú tušiť, že nemáte koncepciu, nemáte prepracované veci, nemáte seriózne východiská, máte len veľké sľuby a vlastne chaotické plnenie niektorých z nich bez toho, že by ste vlastne mali presne stanovené kroky. A vážení, riadenie spoločnosti je vysoko odborná činnosť, od kvality ktorej závisí aj situácia v štáte. A akú máte vy riadiacu činnosť, taká je situácia v štáte. Chaos, neporiadok a stále sa uvoľňujúca disciplína.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Osobne sa stotožňujem s tými kolegami, ktorí hovoria, že naozaj je nedôstojné, aby sme sa v parlamente hádali o tom, či 5, 7, 10 alebo 12, pretože dôchodcovia, ale aj mladí ľudia sú tá kategória spoločnosti, ktorá si vyžaduje pozornosť štátu, a ľudia, ktorí celý život pracovali, tvorili hodnoty, si zaslúžia aj dôstojný dôchodok a dôchodok taký, z ktorého môžu aj dôstojne žiť a ja preto vítam aj návrh ministerstva práce, že prišlo s valorizáciou dôchodkov, že prichádza s valorizáciou dôchodkov z dôvodu toho, že stúpli reálne mzdy, a nie preto, že stúpli a splnili sa zákonné podmienky z toho dôvodu, že stúpli životné náklady, a preto by sa mali dôchodky zvyšovať. Chcem povedať, že SDĽ nebude vytĺkať politický kapitál a my nebudeme prichádzať v druhom čítaní tu v pléne, aby sme ukazovali občanom či 7, alebo 8 %, my naše návrhy aj s odbornými argumentmi, aj podložené číslami budeme predkladať tam, kde sa to odborne má, a to je vo výbore pre sociálne veci a rodiny, teda chceme túto pozíciu dostať na odbornú rovinu, nie na vytĺkanie politického kapitálu, tak ako sa to snažil predstaviť poslanec Brocka. Chcem mu ale pripomenúť, že on prichádza s návrhom alebo KDH prichádza s návrhom, že treba razantne znížiť odvody či už do sociálneho systému, do dôchodkového a tieto razantné zníženia, ktoré oni predkladajú nielen podľa našich prepočtov, ale vyjadril sa k tomu aj podpredseda vlády Ivan Mikloš, by ukradli alebo by znamenali výpadok viac ako 20 mld. korún z toho, čo dnes štát potrebuje aj na vyplácanie dôchodkov na to, aby starí ľudia, aby tí, ktorí sú na dôchodku mohli dôstojne žiť, teda naozaj jeho vyjadrenia boli tak trochu schizofrenické, kde tvrdí, že jednu vec chce podporiť, ale z druhej strany tým dôchodcom chce brať.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, ja viem síce, že sa tu veľmi rýchlo preskupujú aj poslanci, aj poslanecké kluby, ale chcem sa vás opýtať, ste ešte stále v poslaneckom klube KDH? Lebo z vášho vystúpenia som mala pocit, že ste v SMK a chystáte sa vystúpiť z koalície. Pretože ak ste v spoločnej koalícii s SDĽ tak ako bývalý minister, nechcem po vás, aby ste ideologicky začali teraz spievať Internacionálu. Takisto ako nechcem po ministrovi Magvašim, aby išiel na birmovku, ale vy ako bývalý minister ste sa mali posadiť s terajším a pomôcť mu pripraviť, aby sme tu na stôl my opoziční poslanci dostali materiál, ktorý ozaj môžeme pripomienkovať. Pripomienkovať v zmysle cti tých ľudí, pre ktorých to robíme. Pán poslanec Andrassy, na rozdiel od vás tu bol 1. septembra, on vie, čo tu hovorili dôchodcovia. Vy ste tu vtedy neboli. Viete a mám taký dojem, že skutočne aj, možno aj vás by trošku ochranka musela ochrániť pred tými dôchodcami, ako tí ľudia sú nešťastní. A ak ste spomenuli vy včerajšie SITO, ja vám pripomeniem včerajšie Televízne noviny. Videli ste, ako sľubuje terajší minister zdravotníctva ľuďom, ktorí sú chorí na cukrovku, že si budú musieť platiť dávkovač na inzulín? Videli ste to? Viete o tom, že v akom vysokom percente cukrovka postihuje práve tých ľudí, ktorými sa tu budeme teraz handrkovať či o 5, či o 7 %? Je to dehonestujúce skutočne aj možno vašich rodičov, aj vašich možno susedov, okolo ktorých chodíte, takže sa zamyslime nad tým vôbec, či si budeme robiť vtipy z tých percent, ale vy ste sa mali posadiť s terajším ministrom a možno vy ako budúci, keď sa dostanete do dobrej koalície v budúcnosti (zaznel zvuk časomiery), budete musieť vedieť riešiť tieto veci.

  • Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pánom poslancom Brockom, že otázka navyšovania percent, o koľko sa zvýšia dôchodky, by nemala byť predmetom licitácie či vyhlásenia, alebo vytĺkania politického kapitálu. V otázke zvyšovania dôchodkov treba pristúpiť skutočne pragmaticky. Vládou navrhované zvýšenie je výsmechom pre dôchodcov, pretože ani zďaleka nezohľadňuje infláciu, ktorá tu je. Preto bez licitácie, bez populizmu je potrebné také percentuálne navýšenie, a to je minimálne 10 %, aby zohľadnilo aspoň infláciu. Dôchodcovia vlastne nedostanú v reálnych hodnotách navýšenie, ale aspoň sa im vyrovná to, o čo sa zvyšovali ceny. Je to neseriózny prístup k nim, že počas desiatok rokov, niektorí majú odrobené 30, 35 rokov a nie sú schopní z dôchodku, ktorý dostávajú, nie sú schopní si zabezpečiť svoju vlastnú existenciu. Je to vážne varovanie a Národná rada by v tomto smere mala pristúpiť k tejto skupine ľudí veľmi zodpovedne a na základe odborných analýz. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Brocku, pretože si sám zhodnotil situáciu v koalícii a myslím si, že reakcie na to také, aké boli, to potvrdili. Ľavá strana nevie, čo robí pravá strana. A u vás v koalícii je to skutočne tak, ľavicová strana nevie, čo robí pravicová, a to ste potvrdili vo svojom vystúpení. Ak vy dáte 8 %, my dáme alebo ja dám 10 %, povedali ste. Skutočne to je perfektná spolupráca v tejto koalícii pri riešení sociálnych problémov tohto obyvateľstva. Preto sú aj také výsledky tejto vlády. Také pre Slovensko, by som povedal, tragické a nie dobré, ako to váš pán premiér hovorí. Zato ale, bohužiaľ, nesiete vy zodpovednosť. Vy ste stále členmi tejto koalície pravoľavej. Sociálna situácia dôchodcov sa za vašej vlády zhoršila tak strašne, myslím si, že dôkazy tu boli dané, a vy sa tu handrkujete, či to bude osem, či desať, ale pritom vopred poviete, že päť musí byť dosť. To sú vyjadrenia, ktoré potvrdzujú, že nemáte koncepciu, východiská a riešenia.

    Žiaľ, je to katastrofa pre tento národ a v tomto prípade pre týchto našich dôchodcov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vaše tvrdenie, že dôchodcovia pochopia a ocenia i zvýšenie o 5 %, keďže poznajú problémy v Sociálnej poisťovni a vôbec v našej ekonomike, nehnevajte sa, je tragikomické. Pán poslanec, naši dôchodcovia pracovali poctivo po celý život a my by sme im teraz mali zabezpečiť dôstojný a slušný život, ale oni teraz totiž nevládnu. Vládnete vy, čiže je na vašich pleciach, aká je ekonomika, od ktorej sa vlastne odvodzuje oblasť aj sociálnych vecí. Ja sa vás len chcem opýtať, kde sú vaše sľuby o zlepšení ekonomiky. Kde sú vaše sľuby o znížení nezamestnanosti pod 10 %, a to už nechcem ani hovoriť o zvyšovaní dvojnásobných platov. Pán kolega, tých 5 %, ktoré sú v návrhu, skutočne nepokryjú ani infláciu, a keď by dostali zvýšenie o 10 %, tak to by bolo tak-tak. Čiže zamyslite sa nad tým a nehovorte, keď niekto aj z opozície dá návrh na zvýšenie, že je to populizmus. Nie, je to realita.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, vy sa nestarajte o vládu budúcu. Ja si myslím, že vy sa musíte starať o to, čo tí dôchodcovia robia teraz v reálnom čase. Oni vyberajú kontajnery, pretože si nemajú za čo kupovať nápoje. Ale v tých obrovských horúčavách, ktoré spôsobili, že boli vyschnutí a nemohli si kúpiť chutné nápoje, oni strácajú osmoreceptiu, nepijú a nemôžu piť nechutnú vodovodnú vodu, preto dostávali cievne príhody pre vyschnutie organizmu. Ani nie pre hlad. V tejto vzorke neboli dôchodcovia belgickí a francúzski. Máme tu dôchodcov, ja ich sledujem, vzorku belgických a francúzskych. Tí majú pravidelne presne valorizované dôchodky, tak ako to tieto naše vzorové štátne útvary robia. Francúzsko a Belgicko presne a pravidelne valorizuje dôchodky. A títo dôchodcovia sú furt zdraví a nemajú cievne príhody. Naši majú cievne príhody z vyschnutia. To je hanba. Páni, a to sa vyskytlo najmä u tých, ktorí už nestačili vybrať kontajnery a zadovážiť si dobrý, chutný nealkoholický nápoj, tí sú medzi nimi. A to je obvinenie. Čo bude robiť budúca vláda, no ak takýto debakel si urobí, tak dlho vládnuť nebude. To sa o to nestarajme, ale starajme sa o to, ako valorizovať podľa platných zákonov to, čo nám zákony kážu plus 1 až 2 % navrch, ako to hovorila kolegyňa Keltošová, že proste dať im dajakú istotu a dať im dajakú rezervu vo financiách. O to sa starajme. To je povinnosť každej vlády, ktorá je tu, a tá tu je preto, aby v národnom štáte sa starala o všeobecné blaho, a aj všeobecné blaho dôchodcov patrí k tomu. Páni, ale to je tá najslabšia sociálna skupina, ktorá, keď nemá to, čo jej zákon prisudzuje, tak naozaj potom hynie. A oni skutočne veľmi vymierajú a ťažko im pomáhať. Stačí, keď im dáme troška vody v infúziách a idú domov zdraví. A o chvíľu sú na tom takisto ako predtým, pretože nemajú koruny na to, aby si kúpili chutné nealkoholické nápoje. To je tragédia.

  • Pán poslanec Brocka chce reagovať na vystúpenie pánov poslanec.

  • Musím sa priznať, že nebolo cieľom môjho vystúpenia odviesť pozornosť od prerokovaného vládneho návrhu zákona a možno som vyprovokoval reakcie niektorých kolegov poslancov, ktoré boli emotívne, možno populistické, možno demagogické a ťažko sa na všetky reaguje, lebo mám len dve minúty. Ale chcel by som predsa len na niektorých zareagovať a možno odzadu na pána Engliša, mrzí ma to, pán Engliš, že nerozumiete žartom, a chcel by som povedať, že aj tým kolegom poslancom, ktorí nepostrehli tú iróniu v mojom vystúpení, keď som hovoril o licitovaní, samozrejme, ja som na tento problém upozornil, ale ja licitovať nebudem. Čiže bolo to, ospravedlňujem sa, isté nedorozumenie, ak ste tú iróniu nepostrehli.

    Pani kolegyni Aibekovej a pánu Jarjabkovi chcem povedať, že to neznamená moje vystúpenie, keď podporujem vládny návrh zákona, že nerátame s tým, že budeme vo vláde po voľbách v roku 2002. Naopak, táto vláda je zodpovedná, a preto navrhuje takúto sumu, lebo ráta s tým, že po voľbách bude pokračovať.

    Pani Tóthovej a znova pánu Jarjabkovi len pripomeniem, že ja som povedal, aj dôchodcovia zodpovední a lepšie informovaní poznajú nepriaznivú situáciu v Sociálnej poisťovni. Toto doslovne som povedal. Reagovali ste na niečo úplne iné, pán kolega Jarjabek.

    A pánu kolegovi Andrassymu zo Strany demokratickej ľavice chcem povedať, že to vystihol pán kolega Zelník, ktorý povedal, že ten prístup je vytĺkaním politického kapitálu, ak vy nepodporujete návrh, ktorý predložil do vlády váš minister. A o daniach a odvodoch, verím, že budeme mať priestor diskutovať vtedy, keď budú na programe Národnej rady.

  • Posledný do rozpravy písomne je prihlásený pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci. Po roku opätovne prerokúvame návrh vlády na valorizáciu dôchodkov a už sme tu niekoľkokrát počuli v rozprave a pripomenuli si, že aj tá minuloročná rozprava bola búrlivá, pretože takýto návrh, nech je akokoľvek číselne vyjadrený, vždy vyvoláva búrlivú diskusiu, pretože ide o veľmi citlivú vec. Musím len opätovne zdôrazniť a ešte raz pripomenúť, že, žiaľ, aj napriek určitým náznakom pred rokom, že by mohlo dôjsť k zmene systému valorizačného, nedošlo k tejto zmene, pokračuje sa v starom systéme, a to nám teda opätovne dáva "možnosť" a vyvoláva licitovanie v parlamente nielen o výške, ale aj o čase valorizácie. Dokonca musím konštatovať, že aj to tradičné omeškávanie sa zo strany vlády sa zachovalo, a to tu chcem zdôrazniť, že nielen tejto vlády, spomeňme si na predchádzajúce alebo ešte predtým volebné obdobia, bol som v odboroch predstaviteľom, aj tam sme zápasili s tým, že nie vždy to bolo načas. Ja nechcem teraz kritizovať vlády, ale je to chyba systému, je to chyba toho zákona, pretože dáva potom možnosť aj vláde, aj Sociálnej poisťovni, pokiaľ má k tomu prístup, ale aj parlamentu tieto veci nerobiť včas. To je moja prvá poznámka. Teda pokiaľ ide o sklz vo valorizácii dôchodkov alebo návrhu vlády, ktorý je tu predložený. I keď nemožno hodnotiť tento postup ako porušovanie zákona, pretože nenájdete v zákone jasne stanovené pravidlá, ktoré by určili deň, hodinu, čas a výšku. Musím sa teda ohradiť voči takémuto postupu, že vláda vôbec pripúšťa takéto poškodzovanie, inak to nemôžem nazvať, dôchodcov a, samozrejme, že je pochopiteľné, že je to na úkor týchto dôchodcov. Viete, nedávno ma dosť zarazila jedna odpoveď jednej riaditeľky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sťažovateľovi alebo teda žiadateľovi o vysvetlenie, kedy budú dôchodky valorizované, ktorej táto pani riaditeľka hovorí, že vec preskúma a posúdi v októbri a potom sa vyjadrí. Takže určite úplne bokom mimo reality, mimo toho, kedy nastanú podmienky, ale z časového hľadiska si stanovuje táto úradníčka vlastne nejaký cieľ. Chcel by som zdôrazniť, že neviem, či ste skúšali, ale my vo výbore pre sociálne veci a bývanie niekoľkokrát už od februára tohto roku získať podklady v zmysle zákona od Štatistického úradu, respektíve od ministerstva práce, kedy nastali a či nastali podmienky na valorizáciu. Odporúčam to vyskúšať do budúcnosti, a keď si porovnávate tie listy, ten pingpong medzi rezortom ministerstva, ktoré nechcem kritizovať, pretože zákon hovorí, že Štatistický úrad musí dať vyjadrenie, tak je to prinajmenšom čudné, že nikdy nedostanete jasnú odpoveď či áno a čísla, či nastali podmienky, alebo či nie. Myslím si, že aj tu treba urobiť zmenu tak, aby nebolo možné špekulovať a vyčkávať z mesiaca na mesiac, ako sa situácia v príjmoch alebo v nákladoch životných vyvinie.

    Druhá poznámka z mojej strany je k samotnému návrhu na výšku valorizácie, teda 5 %. Už to tu bolo zdôraznené, že pokiaľ by sme prijali takýto návrh, tento návrh nezabezpečuje zachovanie reálnej hodnoty dôchodku, znamenal by pokles reálnej hodnoty dôchodku, a keď k tomu prirátame, že na rok 2001 sa predpokladá, čo môže byť ešte inak, ale predpokladá sa dosiahnuť 9,4 % rast životných nákladov a prirátame k tomu to, že vlastne je tu taká prax, že raz ročne sa valorizujú dôchodky, ešte ani raz to nebolo dvakrát ročne, tak skutočne sa treba zamyslieť na tým a veľmi dôsledne zvážiť, či týchto 5 % vôbec stojí za úvahu o nich rokovať v tomto smere, pretože skutočne nezabezpečujú ani to základné, aby sa reálne dôchodky aspoň sčasti zachovali. Ja takisto pripomínam, a už to tu bolo dnes spomínané hoci z opozície, že v programovom vládnom vyhlásení je úloha a určitý záväzok, určité predsavzatie, aby sa dôchodky, teda percento dôchodkov k pomeru reálnej mzdy dvíhalo. Ja si myslím, že keby sme išli týmto spôsobom, že nezabezpečíme ani udržanie reálnej hodnoty, skutočne sa ďalej nedostaneme a opak bude pravdou.

    Preto si myslím, a nech to beriem z akejkoľvek pozície a strany, že navrhované percento je nízke, a pokiaľ by sme chceli aspoň zachovať reálnu hodnotu, no tak musíme dať za pravdu pánovi Brockovi, ktorý tu hovoril o 10 %, pretože ak máš 9,4 rast životných nákladov a možno že to bude viac, tak potom by sa malo aspoň o týchto percentách hovoriť, tým nechcem povedať, že navrhujem teraz toto percento, to bude časť v druhom čítaní.

    Ja si myslím, že zdôvodňovať navrhované percento, tých 5 % problémami, finančnými problémami Sociálnej poisťovne je neprijateľné, pretože ja to len zopakujem, pretože bolo to tu zdôraznené, Sociálna poisťovňa je nie vlastnou vinou vo finančných problémoch. Niekto iný to spôsobil. Všetci máme na tom podiel. Aj tento parlament, ktorý neustále štátu a vláde uľavoval vo vymeriavacom základe, čo je však horšie, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky v subjektoch, kde pracujú poistenci, takzvaní poistenci štátu. Teda poistenci napojení na štátny rozpočet. Pokiaľ by sa aspoň tieto podlžnosti vyrovnali, či pri železniciach a ďalších subjektoch, ja si myslím, že omnoho ľahšie by sa nám potom uvažovalo, ako udržať aspoň reálnu hodnotu dôchodku. Som toho názoru, že pokiaľ by došlo a dúfam, že dôjde v druhom čítaní k zvýšeniu navrhovaného percenta späť na vyššie percento, že bude potrebné toto navýšenie zvažovať, finančne vyriešiť z iných zdrojov ako Sociálnej poisťovne. Nemyslím zo zdrojov nejakých mimorozpočtových, ale jednoducho vyriešiť tým, že štát by mal dlhy splatiť, že by sa mal jednoznačne zmeniť vymeriavací základ pre budúcoročný štátny rozpočet, a tým by sme mohli vykryť jednoducho to vyššie percento, o ktorom snáď budeme rokovať v druhom čítaní. Ja si myslím, že tým kolegyniam a kolegom, ktorí chodia medzi občanov, a tých je väčšina v tomto parlamente, netreba asi vysvetľovať, v akej pozícii sa nachádzajú naši dôchodcovia.

    Skutočne je situácia dramatická, situácia je taká, že mnohí doslovne prežívajú, dokonca aj tu v sobotu bolo počuť z úst niektorých, že sa im jednoducho nechce žiť. Že to takto ďalej nejde, pretože veľmi ľahko si spočítate náklady na dvojizbový, lebo jednoizbový dom v činžiaku, energiu, koľko vám potom ostane na stravu. Ak zoberieme, že na Slovensku je zhruba v súčasnosti 1,2 mil. dôchodcov, štatistika hovorí, že z tohto čísla viac ako 700 tis. dôchodcov má nižší dôchodok, ako je priemer. Teda skutočne má problémy obrovská masa ľudí prežiť, a to už nechcem zdôrazňovať tých dôchodcov a dôchodkyne, ktoré sú samy. Pretože ak sú dvaja, je to takmer 10 tisíc, ak je sám, nie je možné a skutočne bez pomoci a iných zdrojov, pokiaľ na to má možnosť takýto človek, takýto občan, asi sa prežiť nedá. Pripomínam, že ani zákony, ktoré by mohli pomôcť, jednak je to zákon o sociálnej pomoci, zákon o bývaní alebo príspevku na bývanie, neriešia tento problém, pretože podmienky sú také, aké sú pri týchto zákonoch, pri možnosti čerpania a náklady napríklad na bývanie nám rýchlejšie rastú, ako by nám rástli príjmy či už reálne, reálne dôchodky, alebo vôbec príjmy v inej oblasti. Nechcem operovať tým, že v Českej republike je o 1 000, priemer o 1 000 korún vyšší dôchodok. Je to výsledok ekonomiky lepšej, ale aj to je porovnateľné, aj nad tým sa musíme zamyslieť, že kde sme sa vlastne dostali za tých niekoľko rokov, ako sa naše i tieto sociálne cesty začínajú vo finančnom vyjadrení odlišovať. A to je, myslím si, že nesprávne. Čo je horšie, a už ste to tu niektorí zdôraznili, že veľmi hlboko do vreciek našich dôchodcov zasahujú práve zdravotné problémy, mnohé príspevky na lieky neustále rastúce, príspevky na lieky zo zdrojov poistenca alebo osoby a jednak, samozrejme, aj to, určité praktiky našich zdravotných zariadení, či už vyhrážky, alebo niekde pristúpili k realite, že vyberajú alebo chcú vyberať priame platby a potom si takýto človek má vymáhať od zdravotnej poisťovne. Neviem si predstaviť, ako ďalej pri tak nízkych príjmoch tejto skupiny občanov by sme pokračovali.

    Na záver by som chcel len zdôrazniť, že skutočne situácia si vyžaduje osobitný prístup. Treba si uvedomiť, že ako som zdôrazňoval, mnohí prežívajú, živoria, ako ste tu viacerí zdôraznili, a predpokladám a pevne verím, že tieto skúsenosti i u vás budú zohrávať potom v druhom čítaní pozíciu alebo budú ovplyvňovať aj to, že percento, ktoré sa tu navrhuje, bude vyššie. Dopredu avizujem, že my, pokiaľ ide o Stranu občianskeho porozumenia, v druhom čítaní určité návrhy predložíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi za jeho vystúpenie v rozprave. Sú prihlásení traja páni, štyria páni poslanci s faktickou poznámkou. Posledný pán poslanec Kalman. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Aibeková má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dá sa úplne na 100 % s vaším vystúpením súhlasiť, ale znovu to čo u pána poslanca Brocku, vy ste po troch rokoch vlády zabudli, že vy ste takisto koaličný poslanec. A mňa mrzí, že sa koaličná rada zaoberá kadejakými politickými pletkami a politickými problémami a nezaoberá sa návrhmi, ktoré by zlepšili život občanov. Aj samotní poslanci často dávajú do parlamentu návrhy zákonov ako včera o štátnom sviatku a mohli sme tento priestor venovať iným zákonom, ktoré naozaj ovplyvnia život občanov tejto republiky. Bol uverejnený aj prieskum, že iba 30 percent občanov zaujíma, či bude ďalší štátny sviatok, alebo nie. Čo sa týka päťpercentného návrhu, máte pravdu, je to historicky najnižšie percento úpravy dôchodkov od vzniku Slovenskej republiky. Pritom aj sám minister v materiáli musí priznať, že aj po tomto päťpercentnom zvýšení dôjde k reálnemu poklesu dôchodkov, a tak ako to spočítal pán poslanec Kalman, skutočne toto číslo je veľmi nelichotivé. Pozrite si vlastné programové vyhlásenie vlády, pozrite si reči premiéra, ktorého do dnešného dňa podporujete. Veď tento sľúbil stopercentné zvýšenie dôchodkov v roku 1998. Je rok 2001 a nie je ani jednopercentné zvýšenie dôchodkov. Naopak, neustále z roka na rok dochádza k poklesu reálnej hodnoty dôchodkov. Takže ja by som očakávala od všetkých vládnych poslancov, že urobia také kroky, aby sa znížila nezamestnanosť, aby sa do Sociálnej poisťovne dostalo viac finančných prostriedkov a aby sa mohli dôstojne upravovať dôchodky.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Krasorétorika vnútrokoaličnej opozície sa stupňuje. My sa tu v tomto parlamente ešte do konca volebného obdobia dožijeme zrejme krásnych kotrmelcov. Bude to zaujímavé, ale viem aj pochopiť, prečo sa tak deje. Pretože hlasy 778 tis. dôchodcov alebo poberateľov dôchodkov nie sú zanedbateľné. Len pán poslanec Mesiarik, chcel by som ťa upozorniť, že tieto vaše výkriky do tmy teraz v predvolebnom období sú búšením hlavou o múr, ktorý ste si vystavali neschopnosťou vašej vlastnej vládnej koalície riešiť zásadné veci v tomto štáte. A slovenské porekadlo hovorí, že hlavou múr neprerazíš, takže nič z týchto vašich výkrikov sa nestane skutočnosťou a životná úroveň občanov tohto štátu sa nezlepší. Päťpercentné zvýšenie dôchodkov je len symbolické gesto, pretože finančné prostriedky takto získané nepredstavujú ani potrebu jednodňového nákupu pre dôchodcu. Čiže nie je to to, čo by mu uľahčilo jeho každodenný život. Preto si myslím, že bude treba v rámci druhého čítania a rozpravy vo výboroch trošku racionálnejšie uvažovať a hľadať zdroje na zvýšenie percenta na zvyšovanie dôchodkov, pretože toto percento absolútne nič nerieši.

  • Ďakujem veľmi pekne. Určite si nemusíme navrávať a myslím si, že v tejto snemovni sa nenájde ani jeden poslanec, ktorý by jednoducho nedoprial dôchodcom viac alebo proste nebol za to, aby sa dôchodky zvýšili viac ako o 5 %. Ja si však myslím, že nielen naši dôchodcovia, a v tom je myslím si, že zakliaty celý ten princíp, že nielen naši dôchodcovia, ale že 70 percent spoločnosti žije na hranici biedy alebo respektíve sa im obrovsky znížila životná úroveň. V tom je, myslím si, všetko. A rozdiel, obrovské sociálne rozdiely nie sú v tom, že jedni ľudia viacej robia ako tí druhí. Jednoducho spoločnosť od roku 1989 naštartovala proces a v tom vidím problém všetkých vlád, ktoré to nevyriešili, kde sa neúmerne zvyšovali sociálne rozdiely medzi naším obyvateľstvom. A, samozrejme, do tohto, do tých slabších vrstiev akosi automaticky spadli aj naši dôchodcovia. Preto si myslím, a v tom si myslím, že mal pravdu aj pán Gajdoš, že fakt treba hľadať predovšetkým spôsoby, ako zvýšiť tú príjmovú časť, lebo aj rodina, ktorá jednoducho prevýši príjmovú časť a proste dá viacej výdavkov aj na akokoľvek dobré účely, jednoducho sa dostane do problémov a každý rozumný politik, každá rozumná vláda jednoducho uvažuje v rámci, v rámci svojich možností a zrejme táto vláda zdedila také možnosti, aké má a jednoducho pokračuje v tom, v čom môže urobiť. Tak si myslím, že skôr hľadať spôsob nejakého konsenzu a nerobiť z odborných vecí politické veci, lebo, žiaľ, aj táto diskusia skorej sa mi vidí, že sklesla na tú politickú úroveň ako na tú odbornú.

  • Pán kolega Mesiarik, ja som rád, že si poukázal a zároveň kritizoval súčasný mechanizmus valorizácie dôchodkov a že si vlastne poukázal na to, čo som hovoril ja vo svojom vystúpení, že je najvyšší čas, aby sa zmenil. Nechcem o tom hovoriť teraz z tohto pohľadu, že máte možnosť alebo mali ste už možnosť v doterajšom období, ale je tu určitý návod aj do budúcich parlamentných volieb v súvislosti s programami jednotlivých strán. Ja už teraz chcem prezentovať, že Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom programovom vyhlásení má jednoznačne zakomponované, že pripravíme mechanizmus transparentnej valorizácie, spravodlivej valorizácie a razantnej valorizácie, ktorá bude pripravovať podmienky pre dôstojnejší život našich dôchodcov. Marián, hovoril si aj o tom, že si sám nespokojný so systémom spolupráce so Štatistickým úradom SR v súvislosti s tým, akým spôsobom sa posudzuje rast životných nákladov a všetko, čo s tým súvisí. Pamätám si ešte, keď sme sedeli v odborových laviciach v tripartite, v tom čase sme poukazovali, že chýba jednoznačne orientovaný spotrebný kôš, na základe ktorého by sa - a to jedno, ktorákoľvek vláda -, jasne orientovala a posudzovala vývoj životných nákladov a od ktorých by mohla vyvíjať ďalšiu ekonomickú a sociálnu politiku. Nám sa určitým spôsobom podarilo takýto spotrebný kôš spraviť, aj keď široký, potom sme uvažovali o tom, že ho treba zúžiť. Skutočnosť je taká, že je nutné skutočne pripraviť jednoduchý efektívny spotrebný kôš, na základe ktorého sa budú posudzovať životná úroveň, posudzovať trendy v oblasti sociálnej sféry, trendy v ekonomickom rozvoji a tieto potom jednoznačne budú dávať návod na riadenie sociálnych procesov, ekonomických procesov našej spoločnosti bez rozdielu nato, aká vláda, aké vládne zoskupenie bude. V tomto je návod a toto zatiaľ táto vláda nepripravila.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Gajdoš, ja si myslím, že ste trošku trafili vedľa, pokiaľ chcete hovoriť k mojej osobe ako o stupňovaní krasorétoriky, ako o stupňovaní niektorých vecí mimo reality. Ja dúfam, že ste si viacerí všímali, že moje stanoviská k tejto oblasti boli také aj pri prvom, druhom a treťom návrhu na valorizáciu. Len mrzí ma, že častokrát, nemyslím teraz vás osobne, ale častokrát neboli brané vážne upozornenia jednak výboru pre sociálne veci a bývanie, ale aj mnohých členov výboru i mnohých, osobne stanoviská a názory, ktoré upozorňovali na problémy, že nejdeme dobre v tejto oblasti. Takže vás ubezpečujem, že nemám záujem ani nerobím to v záujme nejakého zvyšovania krasorétoriky.

    Pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Dzuráka, myslím si, že takisto ťa môžem pán poslanec ubezpečiť, že z mojej strany v tom nie je politika. A pokiaľ sledujem pozorne túto rozpravu, myslím si, že tu nie je ani nejaký taký výraznejší náznak, že by išlo o politiku. Aspoň dúfam, pretože tu sú fakty, tu sú argumenty z jednej, z druhej strany, zaznievajú aj z koalície, aj z opozície, že percento, ktoré sa navrhuje, jednak je nízke, a to nie je politika, pokiaľ hovoríme o tom a máme podklady, že nezabezpečuje zachovanie reálneho rastu, to je fakt. A fakt je aj to, že z časového hľadiska tieto veci mali byť skôr, takže súhlasím, samozrejme, s tebou pán poslanec, ale nemal som na mysli ja nejaké politické vytĺkanie kapitálu alebo politické východiská.

  • Ďakujem, pán poslanec. Páni poslanci, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu ešte okrem pani poslankyne Keltošovej, Tóthovej, Sárközy. Len traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k predmetného bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ako prvá pani poslankyňa Keltošová bola prihlásená.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Tak ako každý rok znova sa dostávame k tej pálčivej a háklivej téme valorizácie dôchodkov. Nebudem teraz hovoriť o presnej cifre, na ktorú náš poslanecký klub chce dať návrh na valorizáciu dôchodkov. Myslím si, že to je a ešte to aj bude predmetom vyjednávania medzi jednotlivými poslaneckými klubmi, ale tak, ako som povedala v tej mojej prvej faktickej poznámke, je nedôstojné, aby sme takýmto spôsobom pred očami verejnosti licitovali o percente hore alebo dolu. Naozaj treba zvážiť všetky faktory nielen ekonomické, treba zvážiť štatistické údaje, ktoré už dnes máme, a preto mi dovoľte, aby som nehovorila teraz politicky, aby som vám zacitovala z poslednej Štatistickej ročenky, ktorú máte všetci vo svojich kluboch. V potravinách sa za prvý polrok roku 2001 v porovnaní s tým istým obdobím za rok 2000 zvýšili ceny zeleniny vrátane zemiakov o 15 %. Zvýšili sa, samozrejme, aj ceny pomarančov, jabĺk a tak ďalej a tak ďalej. V priemere za šesť mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 spotrebiteľské ceny vzrástli v úhrne o 7,5 %, z toho za domácnosti zamestnancov o 7,1 a domácnosti dôchodcov o 9,1 %. Ešte raz opakujem, spotrebiteľské ceny v domácnostiach dôchodcov vzrástli o 9,1 %. V júni medziročne vzrástli celkovo spotrebiteľské ceny v úhrne o 8 %. Čo je v tom. Je to v odbore bývania, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 17 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 8,4 %, rozličné tovary a služby o 5,4 % a tak ďalej a tak ďalej. Ešte jeden údaj z posledných štatistických konštatovaní. V zdravotníctve sa cenový index zvýšil o 0,1 %. Vplyvom vyšších cien zdravotníckych služieb iných ako nemocničných o 0,2 vzrástli ceny zubného lekárstva, ostatných služieb mimo nemocníc, zdravotníckych a farmaceutických výrobkov, terapeutických prístrojov a zariadení. Ceny poľnohospodárskych výrobkov v júni 2001 sa v úhrne zvýšili o 9 %. Ak tu už odznelo, že miera inflácie sa dnes pohybuje okolo 8 %, myslím si, že navrhované zvýšenie 5 % je skutočne nepostačujúce. Ak zoberiete do úvahy, že aj prognózy, ktoré prichádzajú zo Štatistického úradu, do konca roku 2001 zrejme stúpnu životné náklady až na 10 %. Aby sme sa nedostali znova do situácie, že by sme mali potom v zmysle zákona o novelizácii dôchodkov otvárať pred záverom roka, respektíve v tom časovom období, keď sa toto stane, znovu tento návrh zákona o valorizácii, ja vás žiadam, najmä tých, ktorí ste ekonomicky vzdelaní, orientovaní, ale, samozrejme, aj ostatných poslancov, pretože všetci máme sociálne cítenie, všetci máme svojich voličov z tejto veľkej skupiny voličskej základne. Musím spresniť údaj pána poslanca Gajdoša, že to nie je 780 tis., to sú len starobní dôchodcovia. Je ich 1,2 mil. všetkých.

    Takže aj so zreteľom na takúto veľkú skupinu našich, vašich voličov, našich občanov, keď to nechcem teraz deliť na politické skupiny a frakcie. Chcela by som požiadať naozaj poslanecké kluby, ktoré budú vo svojich kuloároch rokovať na svojich politických grémiách, rokovať o reálne možnej čiastke na zvýšenie, aby sme predvídali už dnes takmer desaťpercentný rast životných nákladov aj na základe týchto štatistických údajov, ktoré som tu citovala.

    A na záver nebudem dlho hovoriť k tejto téme. Očakávala som, že v zmysle plánu legislatívnych úloh reforma sociálneho poistenia celého sociálneho systému prebehne skôr. Ak by sa bolo tak stalo, samozrejme, v rámci mňa je reforma dôchodkového zabezpečenia, nemuseli sme mať dnes znova na stole tento problém. Ak tu pred zhruba tromi alebo štyrmi mesiacmi odzneli sľuby aj z úst premiéra, aj z úst pána ministra Magvašiho o tom, že urýchlene tento zákon o sociálnom poistení, reforma sociálneho poistenia príde do parlamentu na stôl, zároveň vtedy odzneli aj sľuby, že z privatizácie strategických podnikov na štart, na úspešný štart reformy sociálneho poistenia bude treba zhruba 50 až 60 mld. korún.

    Preto poslanci za HZDS podporili a podporujú aj návrh poslanca Langoša, ktorý chce ústavným zákonom zaviazať vládu, aby skutočne tieto peniaze, ktoré musia prísť do sociálneho systému, respektíve do systému sociálneho poistenia, aby naozaj tieto peniaze boli určené tam, kam určené byť majú. Totiž odzneli už aj argumenty, že však načo ústavný zákon, veď na to je uznesenie vlády.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja som bola dvakrát členkou vlády a ja viem, že uznesenie vlády sa dá jednoducho zrušiť hlasovaním ďalším uznesením vlády. Sú to širšie súvislosti nesúvisiace s 5, 8, 10 % momentálne. To je jav, to je javový prvok.

    Ja sa skutočne teraz pýtam koaličných strán bez rozdielu pravica, ľavica, či vážne mysleli štart sociálnej reformy ešte v tomto roku a či vážne mysleli a skutočne chcú dať do tohto systému spomínané peniaze vo výške 50 až 60 mld.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja dúfam, že ak sa toto stane, na budúci rok podobné problémy, ako máme dnes, nebudeme mať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Keltošovej za vystúpenie v rozprave. Sú to faktické poznámky na tabuli, nie. Pán poslanec Zelník s faktickou? Áno, nech sa páči ako jediný, prosím. Mikrofón pre pána poslanca Zelníka prosím.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Vážená pani kolegyňa, vždy si so záujmom vypočujem vaše vystúpenia, lebo sú vecné a podložené argumentáciou a som presvedčený, že ten, kto počúval vaše vystúpenie, tak ste ho presvedčili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pani poslankyňa Sárközy, čím ukončíme rozpravu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia. Pán minister, pani poslankyňa Keltošová vo svojom vystúpení konštatovala, že všetci máme určité sociálne cítenie. Ja to nechcem spochybniť, ale chcem položiť otázku. Ak by to mala byť pravda, kde ste mali sociálne cítenie, keď včera do programu už po neviem koľký raz, ale pravidelne na každom rokovaní, na ktorom sa schvaľuje plán, program rokovania tej-ktorej schôdze Národnej rady, navrhujem, aby táto snemovňa žiadala od vlády vyčíslenie dopadov na najslabšie sociálne vrstvy spoločnosti či ešte ďalšie kroky, ktoré pripravuje táto vláda, sú vôbec únosné. A medzi tie najslabšie sociálne skupiny nesporne patria dôchodcovia.

    A ako ste sa páni poslanci vládnej koalície zachovali? Tak ako vždy. Hlasovali ste proti. Vás nezaujíma, aká je situácia v spoločnosti? Vás nezaujímajú, aké problémy majú ľudia? Vás nezaujíma, a to je už konštatovanie, nie otázka, problém ani dôchodcov, ako žijú. Všetky vaše návrhy, ktoré tu vy z vládnej koalície dávate na zvýšenie dôchodkov, sú už kroky volebné, ktoré nie sú motivované vaším sociálny cítením, ale populizmom, ale tým, aby ste si získali náklonnosť týchto ľudí viacerých dôverčivých a opätovne po voľbách sa na nich vykašlali, a tým ich vlastne podviedli. Možno mi poviete, že sú to tvrdé slová, ale sú pravdivé, pretože ak by ste mali sociálne cítenie, tak aj pred rozhodovaním o zvýšení dôchodku budete zvedaví a budete žiadať vládu, aby dala správu, aké sú dopady vašich ekonomických balíčkov, vašich opatrení na najslabšie sociálne skupiny. A že toto je vaša pravá tvár, že bolo sľubované lepšie žiť a podobne, o tom sa tu nebudem zmieňovať, ale je to smutné. A považujem si za povinnosť toto aspoň náznakom pripomenúť pri prerokúvaní zákona.

    Vy ste sa museli stretnúť tí, ktorí ste prišli 1. septembra, s ľuďmi, ktorí navštívili Národnú radu. A nepovedzte mi, že ste nepočuli od nich, aká je ich situácia. Nepovedzte mi, že ste nemohli vidieť ich zúfalstvo, a nepovedzte mi, že ste necítili ich zlosť nad vaším vládnutím.

    A pokiaľ Slovenská televízia to zovšeobecnila, chcem vám povedať, že ja som toto z ich strany nepocítila. Ja chodím mestskou dopravou a diskutujem s ľuďmi a viem, že situácia dôchodkov je skutočne veľmi zlá jednak tým, že vzrastajú nároky, finančná náročnosť zabezpečenia základných životných potrieb, a jednak to je tlak rezortu sociálnych vecí, ktorý nenáležite zvyšuje dôchodky, a to ja pokojne môžem povedať, pretože bývalá Mečiarova vláda, a pán poslanec Kalman vám tu jasne to prezentoval na číslach Štatistického úradu, čiže to nie je populizmus, valorizovala dôchodky tak, že skutočne rástli aj k porovnaniu životných nákladov. A dnes vy tu dávate takéto návrhy? Takže pri tom styku ja s ľuďmi viem, že z jednej strany tlačí rezort sociálnych vecí tým, že, ako som spomenula, nevalorizuje, a z druhej strany tlačí rezort zdravotníctva. A najviac tlačí na práve skupinu dôchodcov. Veď to, čo sa robí s liekmi, to, čo sa robí so sociálnymi pomôckami, to je nehorázne. A dovoľte mi, aby som povedala, že začínam v tom vnímať aj politický podtón. Začínam v tom vnímať politický podtón v tom zmysle, že Hnutie za demokratické Slovensko prevažnú časť alebo ak chcete dosť veľkú časť voličov má práve v tejto skupine. A dochádza tu vlastne k ekonomickej eutanázii.

    Nedá mi v tejto súvislosti, ak by ste mi chceli povedať, že vymýšľam, nespomenúť si na vyjadrenie redaktora Aleša Krátkeho v Novom Čase, ktorý povedal, že o voličov HZDS sa postará matka príroda. A mám pocit, že vy veľmi účinne tejto matke prírody chcete mnohými opatreniami pomôcť. Veľmi rada by som sa mýlila a veľmi rada by som toto nekonštatovala. Ale nedá mi to nekonštatovať, keďže ohlasujú sa zvýšenia plynu, zvýšenia elektriky a to, o čo valorizujete dnes dôchodky, to nepokryje ani tieto vaše ďalšie pripravované kroky. A nechce sa mi veriť, že by ste nedostávali listy sociálne ubiedených skupín obyvateľstva, a teraz poviem od dôchodcov, ktorí viac než zúfalé listy píšu. A to nie sú starecké posťažovania, pretože množstvo listov, ktoré dostávam, keďže vedia, že som vo výbore pre ľudské práva a národnosti, práve apelujú na ľudskú stránku celého problému a ako prílohu mi predkladajú kópie poplatkov za užívanie bytu, kópie poplatkov za služby spojené s bývaním, plyn, elektriku, televíziu, rádio a častokrát vychádza, že im ostáva na osobu 1 000, 1 200 korún na mesiac a v niektorých zúfalých prípadoch 500, 600 korún.

    Vážení, máte to svedomie toto prechádzať? Asi áno, pretože ste včera hlasovali proti tomu, aby vláda nám dala informáciu o dopadoch na najslabšie sociálne vrstvy. Vy nechcete vedieť pravdu. A zrejme pri životnom štýle, ktorý my máme, vy sa s tou životnou pravdou ani nechcete stretnúť. Tak aspoň si prečítajte listy, ktoré dostávate, pretože neverím, že by aj vám obdobné listy, ako dostávam ja a moji kolegovia, nepísali. Ba dokonca viem o tom, lebo častokrát dostanem kópiu listu, ktorý bol poslaný tomu alebo tomu koaličnému poslancovi.

    Na záver, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som povedal ešte niekoľko krátkych poznámok. Vládou navrhované päťpercentné zvýšenie je výsmech. Nie je len výsmech, ale je to podľa mňa pre niektoré prípady až neľudské, pretože my tlačíme tých ľudí nie na hranicu biedy, ale už tam, kde končí dôstojnosť života a sú to ľudia, ktorí sa vlastne postarali o to, aby my sme mali to, čo dnes máme, a možno sú to ľudia, ktorí prispeli k tomu, aby my sme získali to vzdelanie, ktoré máme, aby sme mohli byť tam, kde chceme. Národ, ktorý si nevie uctiť svojich starších, nie je kultúrnym národom. A ja si myslím, že finančné zabezpečenie nie je len povinnosťou, teda dôstojné finančné zabezpečenie nie je len povinnosťou vyplývajúcou z ústavy, ale je aj otázkou kultúry a morálky toho ktorého národa. Preto jednoznačne hovorím, že tento vládny návrh podporiť nemôžeme. Nie preto, že chceme byť populistickí, ale preto, že skutočne situácia je taká, že tento návrh nie je podporiteľný, pokiaľ trošku človek má zodpovednosť k svojim voličom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky - sú prihlásení páni poslanci a poslankyne na tabuli, ako posledný štvrtý pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok. Dávam slovo pánovi poslancovi Jasovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som nesúhlasil s pani poslankyňou Tóthovou v tej časti, keď hovorila, že väčšina našich prívržencov sú starí občania. Ja skutočne chodím často von a stretávam sa dnes s mnohými mladými ľuďmi, ktorí vyjadrujú strach zo života a zo svojej budúcnosti a pýtajú sa nás, ako chceme riadiť tento štát ďalej, pretože sa domnievajú, že vo vláde v budúcom období budeme a majú strach z pokračovania vládnutia súčasnej vládnej koalície. Môžete sa pousmiať, ale týchto názorov stretávam zo dňa na deň viacej. Viete, ak by som bral len tých starších občanov, ktorí by sa mohli pomaly pominúť, pretože tak, ako hovoril pán profesor a poslanec Drobný, nemajú už ani len na tú minerálnu vodu, otázka je postavená aj tak, že prečo sú poslanci v tomto parlamente považovaní za nie dobrých ľudí, ak by som to tak slušne mal povedať vo vzťahu k našim voličom. Prečo je slovo poslanec akousi takou morou tejto spoločnosti a poslanec sa zdá byť, že je najhorší človek v tejto spoločnosti a mnohí z vládnej koalície ste sa mali možnosť presvedčiť o názoroch občanov na vás počas otvorených dverí tu v parlamente. Ale prečo potom my poslanci neplníme ani len tú základnú úlohu, ktorú parlament má, a to je kontrolná úloha. Prečo včera boli pokyny predsedov vašich poslaneckých klubov, keď sme žiadali o to, aby boli do parlamentu predložené informácie o tom, ako vláda bude nakladať napríklad s majetkom SAD? Kto zabezpečí linky na tých trasách, ktoré sú stratové? Ako sa dôchodca dostane napríklad k lekárovi alebo do lekárne, ak po transformácii a privatizácii SAD chodiť autobus nebude. Mnoho listov dochádza a skúste si prepočítať, čo stojí jeden telefónny hovor dôchodcu, ak chce zistiť, v ktorej lekárni majú liek, ak základný poplatok stojí 269 korún plus DPH. Ako riadite tento štát?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o veľmi zlej sociálnej situácii dôchodcov za súčasnej vlády. Skutočne to môžem potvrdiť. Obrátila sa na mňa Jednota dôchodcov zo Spišskej Novej Vsi Slovenska, ktorí vyčíslili náklady, ktoré majú dôchodcovia na základné životné potreby, a skutočnosť je taká, že dôchodca, ktorý zostal sám, to znamená poberá jediný príjem, sa pohybuje okolo priemernej hodnoty 5 tis. korún. Keď sme spočítali náklady, ktoré mu vznikajú základnými potrebami, ktoré musí zaplatiť, činí to okolo 4 tis. korún. To znamená, že tento človek má na mesiac tisíc korún, z ktorých by mal vyžiť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skúste si to premietnuť na dnešné ceny potravín, ošatenia a ďalších potrieb, ktoré tento človek potrebuje, a z toho vám vznikne, že skutočne to, čo predkladáte - päťpercentné zvýšenie dôchodkov, je naozaj výsmech tejto skupiny obyvateľov a jednoducho tento problém treba riešiť absolútne ináč. Som rád, že pán Dzurák sa zobudil po troch rokoch a teraz zisťuje, že kde sú peniaze z privatizácie? Som zvedavý, či taký veľký humanista a sociálny pracovník sa z neho stane aj pri privatizácii strategických podnikov a rozkrádaní toho majetku, ktorý sa tu rozkradol za tieto tri roky, pričom Mečiarova vláda pravidelne valorizovala dôchodky, kdežto o vás sa to vôbec hovoriť nedá.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o sociálnom cítení, preto by som sa jej chcel opýtať, kde bolo sociálne cítenie minulej vlády, ktorá tu rozdávala majetky, na ktorých sa podieľali aj dôchodcovia, čo im z týchto majetkov ostalo? Chcel by som sa opýtať, kde bolo sociálne cítenie, keď sa rozdeľoval spoločný koláč, a úzkej skupine sa ušlo všetko, ostatným len oči pre plač, a kde bolo sociálne cítenie minulej vlády, keď jedni, a tá úzka skupina zbohatla zo dňa na deň a fakticky dosiahla takú životnú úroveň, o ktorej sa väčšine týchto obyvateľov bude ešte desiatky rokov len snívať.

  • Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, ja si myslím, že je veľmi cynické, keď hovoríme o voličoch našich a voličoch druhých politických strán. Lebo tí dôchodcovia sú naozaj ľudia, ktorí sú naši rodičia, naši starí rodičia a mali by sme sa nad týmto zamyslieť, ako títo ľudia žijú. Tiež si myslím, že nie je dobré, aby sme znova otvárali to, čo teraz povedal pred chvíľou môj kolega, lebo príde druhá vládna garnitúra a bude môcť znova vykrikovať vám, že ako ste predali tie veľké podniky, ktoré sa teraz chystáte predať. Myslím tým SPP, Transpetrol a banky. Veď viete veľmi dobre, že sme predali telekomunikácie a situácia je taká, že sa zvýšili poplatky za telefón a práve tí dôchodcovia potrebujú tie telefóny nato, aby mohli zavolať prípadne doktora alebo nejakú pomoc. Vieme všetci veľmi dobre, že stúpajú všetky ceny. Stúpajú ceny potravín, stúpajú ceny elektrickej energie, stúpajú ceny plynu a ešte nevieme, aká bude situácia potom, keď sa sprivatizujú tieto veľké podniky. Ja by som chcel upozorniť ešte na jednu skupinu ľudí, a to sú dôchodcovia, ktorí zostali sami. Hlavne ide o mužov, ktorí po ovdovení nedostanú žiadny príplatok a zostanú len vlastne na tom svojom dôchodku, ktorý majú pre seba vymeraný. Tento dôchodok je naozaj tak nízky, že ja som hovoril s viacerými ľuďmi na Horehroní, kde je aj nezamestnanosť obrovská a nemôžu im pomôcť ani deti a ani prípadne príbuzní. Čiže títo ľudia sú naozaj na pokraji existenčného minima a nevedia si pomôcť. Ďakujem.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem. Chcem odpovedať len pánu poslancovi Dzurákovi, ktorý sa spýtal, kde bolo naše sociálne cítenie, keď sme privatizovali? Pán poslanec, my sme privatizovali malé podniky. V Nemecku takéto malé podniky, keď sa privatizovali, vytvoril sa trojhand, kde ešte platili privatizérom, aby vôbec boli schopní konkurencie, pretože v zmenenom systéme malé podniky mali veľmi ťažkú úlohu. Ale ja sa pýtam, kde je vaše sociálne cítenie, keď chcete privatizovať SPP, ktoré ročne do štátneho rozpočtu dáva zisk 22 mld.? Z čoho bude na dôchodky? Z čoho bude na zdravotníctvo? Keď takéto subjekty, a to nie je len jeden, strategické podniky vy chcete privatizovať. Toto je problém. Celá naša privatizácia nedosahovala hodnotu SPP a nehovoríme už o ďalších podnikoch. A ďalej, keď hovoríte o tom sociálnom cítení, ja sa chcem spýtať, aké sociálne cítenie má váš minister, ktorý predkladá tento legislatívny návrh, keď minulý rok skonštatoval, že, a predkladal devätnásťpercentné zvýšenie, potom sa došlo k desaťpercentnému, životné náklady prudko narástli a dnes prichádza s päťpercentným zvýšením dôchodkov. Ako to, že minulý rok ste ustúpili z 19 %? Alebo ste prišli s hausnumerom do parlamentu? Je predsa hanbou, že ministri si zvykajú tu na nepravdivé údaje, napríklad pán minister Kováč tomuto parlamentu tvrdil, že sú reálne peniaze na zvýšenie platov lekárov a aká je situácia dnes? Preto to poslanci odsúhlasili a aké problémy to vyvoláva? Tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Keby som chcela nadviazať voľne po pánovi poslancovi Brockovi, ani ja sama som si nepripravovala vystúpenie, ale chcela som vystúpiť až v druhom čítaní a chcela som sa vyjadriť k percentuálnemu zvýšeniu dôchodkov. Musím ale povedať, že ma k tomu vyprovokovali niektorí kolegovia, ktorí boli predo mnou, a ich populistické reči. Pomaly včera, a dnes mám taký dojem, že táto snemovňa sa bude rozdeľovať podľa toho, či tu boli poslanci v sobotu na Dni otvorených dverí, alebo neboli, jedni sú dobrí, jedni sú zlí. Musím na začiatku povedať, aby som pomohla niektorým svojim kolegom z opozície s faktickými poznámkami, že ja som tu bola na rozdiel od niektorých z nich v sobotu, ale patrím medzi tých poslancov, ktorí väčšinou tu sedia aj na schôdzach parlamentu a nemôžeme to povedať o tých, ktorí sa tu včera vyjadrovali s populistickými rečami a nevidieť ich tu napríklad celý rok. Ale neviem, či si poslanci uvedomujú, že okrem 1. septembra, keď je Deň otvorených dverí, s tými našimi voličmi sa môžeme stretnúť každý deň. Ja sa s nimi napríklad každý deň stretávam pri nákupoch, každú sobotu na trhu alebo pri kupovaní novín. Tí dôchodcovia okrem Bratislavy, kde je väčšina tých poslancov, ktorí sa tu teraz ozvali, žije aj na vidieku. Ja vám môžem povedať, že mám s nimi takmer každodenný styk. Ale okrem dôchodcov, a budem sa vyjadrovať len k tomu, pretože sa tu hovorí o valorizácii dôchodkov, ja sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí majú malé deti a, chvalabohu, v poslednom čase aj s viacdetnými rodinami, a ja by som bola veľmi rada, keby sme tu v blízkej budúcnosti hovorili aj o tom, kedy sa zvýši suma materského príspevku. Neviem, či niektorí kolegovia to vedia, ale to je 2 740 korún. To je len na margo.

    Teraz by som sa vyjadrila k sume 5 %. Musím povedať, že aj mňa prekvapil včera kolega v relácii SITO a nezvyknem reagovať na to, čo odznelo na tlačovkách, ale ja som sa vo výbore, pretože som vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pána ministra spýtala, čo bude, pýtala som sa ho ako predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne ako člena vlády, čo bude, keď v snemovni poznajúc situáciu spred roka sa tu začne licitovať 5 %, 7, 8, 9, 10, 11, 12, kto skôr príde alebo kto neskôr, tak ten bude mať väčšie šťastie. Ako k tomu chce pán predseda správnej rady a predkladateľ predísť. Povedal, že Sociálna poisťovňa má peniaze na päťpercentné zvýšenie dôchodkov a vieme, že keď Sociálna poisťovňa je nesolventná alebo insolventná, tak pomôže štát. No lenže podľa toho, teda podľa predkladacej správy pán minister povedal, že ešte k tej situácii nedošlo. Ja by som z tohto miesta veľmi rada vyzvala koaličných poslancov. Podľa mňa, ja sa prikláňam k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Aibeková, je to taká dôležitá téma, s ktorou sa musí zaoberať koaličná rada. Nepokladám za správne, že poslanci Strany demokratickej ľavice budú z toho vytĺkať politický kapitál, ale svoje pozmeňujúce návrhy predložia vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Tak to tam predloží každý poslanec, samozrejme, má na to právo. Ja by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrila koaličná rada, sadli si predkladatelia, teda pán minister Magvaši, pani ministerka financií, pán podpredseda vlády, spočítali jednu aj druhú stránku a došli by k nejakému rozumnému číslu, ktorému by sme sa vedeli prikloniť všetci, pretože keď nie, tak myslím si, že na budúci týždeň alebo o dva týždne, keď sa tento zákon dostane do tretieho čítania, a teda bude konečná verzia, budeme tu pomaly ako v stávkovej kancelárie a rozdiel bude len ten, že ktorá strana bude šikovnejšia a ktorá na svoju stranu prijme väčší počet poslancov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Jedna faktická poznámka, pán poslanec Andrassy, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Súhlasím ja i s tými názormi, ktoré tu zazneli, a naznačila to aj kolegyňa Sárközy, že by bolo asi potrebné prijať úplne nový zákon, v ktorom by sa jasne definovala automatická valorizácia dôchodkov, teda aby to nezáležalo na svojvôli vlády alebo parlamentu, ale kedy sú splnené zákonné podmienky, aby automaticky na ďalší mesiac bol valorizovaný dôchodok. Chcem povedať, že je úlohou politikov, je úlohou vlády, je úlohou štátu nájsť finančné prostriedky nato, aby štát zabezpečil dôstojnú životnú úroveň dôchodcov. Myslím si, že to je základné poslanie a povinnosť štátu postarať sa ako o dôchodcov, takisto aj o mladú generáciu, a som rád, že bola otvorená otázka aj mladých ľudí, aj mladých rodín, lebo z 2740 korún, ktoré dostáva dnes žena, ktorá je na materskej dovolenke, sa jednoducho z mesiaca na mesiac nedá vyžiť, dá sa len živoriť. Ak tento štát našiel 110 mld. korún, 110 mld. korún občanov Slovenskej republiky nato, aby ozdravil banky, aby tieto peniaze dal do bankových inštitúcií, tak musí tento štát, musí aj táto vláda, ale aj budúce nájsť finančné prostriedky nato, aby zabezpečil dôstojnú životnú úroveň ľuďom, ktorí celý život odovzdávali svoje hodnoty tejto spoločnosti a dnes sú títo ľudia odkázaní na dôchodok, ktorý má zabezpečiť generácia, ktorá dnes v tejto spoločnosti hodnoty tvorí. Teda nerozchádzame sa v tomto pohľade a ja preto som povedal, že Strana demokratickej ľavice bude túto debatu viesť na odbornej úrovni vo výbore, ktorému to gestorsky patrí, a budeme dávať konkrétne jasné argumenty aj číselné preto, aby to zvýšenie o 7 až 8 % bolo reálne a dalo sa aj finančne vykryť nielen v tomto roku, ale aj v roku 2002.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne. Nie vždy sa to stáva, ale teraz musím s pánom poslancov Andrassym súhlasiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem vám pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred obedňajšou prestávkou sme prerušili rokovanie 51. schôdze. Ukončili sme rozpravu. Chce vystúpiť v rozprave pán minister? Pán minister. Chce vystúpiť? Čiže áno, vystúpi pán minister. Takže slovo má pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, určite rokovanie o návrhu zákona, ktorým sa valorizujú dôchodky, je veľmi citlivým zákonom. Týka sa vlastne skupiny obyvateľstva, ktorá vlastne dôchodky má ako jediný príjem a v dôsledku svojho veku alebo svojej schopnosti straty byť zamestnaný, má problémy, aby si mohla získať nejaké ďalšie zdroje na prilepšenie svojho príjmu. Preto určite posudzovanie týchto vecí je veľmi citlivé a nedá sa vždy posudzovať chladnými technokratickými alebo ekonometrickými číslami. Treba ich posudzovať určite v širších súvislostiach. Myslím si, že vzťah spoločnosti k seniorom je vždy aj určitým vyjadrením charakteru spoločnosti, a to si dovolím povedať, že nielen v tom materiálnom vyjadrení. Ak v roku 1999 bol Rok seniorov vyhlásený ako starších ľudí Organizáciou Spojených národov, tak sa to vlastne preukázalo, že vzťah k seniorom, to nie je len otázka materiálneho blahobytu, ale súvisí to vlastne aj s charakterom prístupu ľudí, morálky, charakteru vzájomného uctievania sa jednotlivých generácií. Takže vlastne tá krásna slovenská ľudová rozprávka o Troch grošoch, ktorá je v rôznych modifikáciách vlastne na celom svete, a keď som bol kedysi v Indonézii, tak som vlastne túto rozprávku tiež počul, že si ju rozprávajú domorodí, pôvodné domorodé obyvateľstvo v určitej obmene, že to je určitý taký akýsi kód ľudstva zachovaný o tom, že existuje jedna generácia, ktorá sa narodí a ktorú pripravujeme na produktívny vek, tá produktívna je potom to poproduktívne obdobie. Začínam to preto tak zoširoka, že, samozrejme, vzťah k tejto generácii, k týmto ľuďom je určite citlivý a nedá sa vždy vyjadriť len chladným číslom, chladným vzťahom, a preto určite taká téma, ako je zvyšovanie dôchodkov v Národnej rade, je záležitosť preto, aby mohli všetci poslanci na jednej strane vyjadriť aj svoje ekonomické zdatnosti, ale na druhej strane aj svoju určitú precitlivenosť, ale dovolím si povedať, niektorí aj určitú falošnosť.

    Myslím si, že treba brať aj to, že dôchodcovia sú súčasťou celej spoločnosti a vývoj tejto spoločnosti odzrkadľuje potom nakoniec aj stav dôchodcov. A preto teda rozprávať o dôchodcoch vždy len v tom krátkom časovom úseku, ako je jeden rok, je myslím si, že nie je vždy to najlepšie a najspravodlivejšie, pretože ten vzťah k tejto generácii treba posudzovať určite v dlhšom časovom období. A preto potom niekedy vyznieva tak ako trošku nedôstojným to, že niekedy ako keby sme nedôstojne tu hrali a predbiehali sa v určitých formuláciách, citáciách alebo licitáciách o tom, ako sa správať.

    Chcel by som preto teda povedať pár slov o tom, ako sa to vyvíjalo, pretože tu sa hádzalo rôznymi číslami. Ja by som rád tie čísla dal do tohto súvisu. Za celé desaťročné obdobie do roku 1989, keď priemerný dôchodok na Slovensku k priemernej mzde predstavoval 49,1 %. Samozrejme, vychádzalo to z vtedajšieho nejakého stavu, ale potom sa treba, samozrejme, pozrieť na vnútornú štruktúru výdavkov jednotlivých kategórií domácností, kde práve kategória dôchodcov má úplne inú vnútornú štruktúru výdavkov, predovšetkým sa tam zvyšuje ten podiel výdavkov, ktoré sú bezprostredne potrebné na živobytie. To znamená výdavky spojené s bývaním, výdavky na potraviny, čo potom táto štruktúra lepšie mnohokrát vyjadruje vývoj toho stavu tohto typu domácnosti. No ale treba povedať zároveň, že najnižší podiel priemerného dôchodku k priemerným mzdám za toto desaťročné obdobie bol v roku 1997, pán poslanec Kalman, bol 44,7 %. To znamená, že od roku 1989, keď to bolo 49,1, to do roku 1997 poklesol na 44,7 % a za rok 2000, povedali ste správne číslo, bolo to 47,1. To znamená, zvyšovanie dôchodkov v roku 1999 a zvyšovanie dôchodkov v roku 2000 zvrátilo nepriaznivý vzťah medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Čiže za zložitej hospodárskej situácie, ktorá tu bola, táto vláda každý rok prišla a navrhla zvýšenie dôchodkov a navrhla to zvýšenie dôchodkov tak, že tento parameter sa zlepšoval oproti stavu roku 1997, to znamená v tom celom desaťročí, a v roku 1999 to teda bolo 45,5 % a v roku 2000 to bolo už 47,1 % a podľa predpokladaného vývoja, ak dôjde k tomuto zvýšeniu dôchodkov, ten pomer ku koncu tohto roka bude viac ako 48 %. Treba zároveň povedať, že tento parameter, parameter pomeru priemerného dôchodku k priemernej mzde je parametrom, ktorým sa meria aj zároveň garancia určitých základných ľudských práv dôchodcov. Je to vydefinované v dohovore Medzinárodnej organizácie č. 102, ktorú prevzala Európska sociálna charta a od väzby od Európskej sociálnej charty, Európska sociálna charta vlastne vraví, že toto je parameter, ktorým sa zaručujú aj práva v Listine ľudských práv a slobôd. To znamená, že keby sme to zobrali z tohto holého čísla, tak by som povedal, že vláda Slovenskej republiky napĺňa svoje záväzky tak medzinárodné, ako aj inak aj k dôchodcom.

    Samozrejme, tento pomer má dve čísla. Má čitateľa aj menovateľa a treba jasne povedať, že tento dobrý vývoj bol spôsobený aj tým, že na Slovensku v roku 1999 a roku 2000 nerástli mzdy, nerástli takým tempom, preto sa tento pomer, preto sa tento pomer zlepšil. Ja hovorím inakšie skutočne otvorene, ja som pani poslankyňa Keltošová, to znamená, že to treba brať v tejto súvislosti. Ale ja by som to teda dal do inej súvislosti, pretože to si treba všimnúť. Ak som tu teda povedal nominálny vzťah reálnej mzdy a reálneho dôchodku k hladine 100 % v roku 1989, tak v roku 1998 v poslednom roku vlády predchádzajúcej vlády došlo k rastu alebo teda úroveň reálnej mzdy k roku 1989 predstavovala 91,8 %, ale úroveň dôchodku bola len 83 %.

    To znamená, v spoločnosti rástli mzdy, z toho by mali rásť aj príjmy Sociálnej poisťovne a z toho teda by mal byť aj zabezpečený oveľa väčší rast dôchodkov, ako bol, a vlastne v konečnom dôsledku preto sa to prejavilo, že sme sa dostali na dno pomeru dôchodkov k priemernej mzde. Takže tu treba vidieť inú skutočnosť, že vlastne vývoj v hospodárení Sociálnej poisťovne, o ktorej sa teraz tak rozpráva, je založený na zlom hospodárení v roku 1996 až 1998, keď vzrástli najväčšie pohľadávky Sociálnej poisťovne, a preto, že vlastne podnikateľská sféra nebola spôsobilá platiť si svoje úhrady, neplatila do Sociálnej poisťovne, na druhej strane išli hore reálne mzdy na úkor toho, že by boli bývali odvody do Sociálnej poisťovne. Čiže nefungovala tu skutočná solidarita, na ktorej je položená Sociálna poisťovňa. O tom si treba, o tom si treba totiž rozprávať a pani Keltošová, vo výbore vám budem odpovedať na tú vašu tézu, ktorú ste tu povedali o tom, že sa vyberá menej.

    Treba zároveň povedať, že oproti roku 1996 vzrástol počet dôchodcov veľmi výrazne a vzrástol približne o 70 tis. To, samozrejme, automaticky výdavkovú časť z hľadiska tohto počtu zaťažuje. Čiže ja znovu opakujem, a preto som aj tak začal, že dá sa, dá sa, dá sa o niektorých veciach rozprávať veľmi detailne ekonomicky a ekonomicky zdôvodňovať o tom, aký je vývoj, aká je objektívna skutočnosť, pretože nakoniec tieto čísla nepustia. Na druhej strane tu treba v skutočnosti vidieť, že dôchodcovia sú najnižšie príjmovou skupinou obyvateľstva, ktorá si nemôže zabezpečiť nejaký ďalší príjem, a tým, že sú najnižšou príjmovou skupinou obyvateľstva, majú vlastne aj najvyššie výdavky spojené v podiele výdavkov na otázku základných životných potrieb.

    Ešte by som chcel dať jeden argumentačný moment o tom, že keď sa tu rozpráva o tom, že táto vláda je vláda veľmi surová alebo najmä pani poslankyňa Tóthová škoda, že tu nie je, veľmi dramaticky sa tu na mňa obracala ako na ministra, aby som bol citlivý a sociálne spravodlivý, tak by som chcel povedať, že v roku 1997 sa vyplatilo v pomere k hrubému domácemu produktu na dôchodky 7,6 %. V roku 2000 sa vyplatilo 7,9 %. Táto vláda, táto vláda za situácie, aká ona z hľadiska reštrukturalizácie hospodárstva mala, tak dosiahla jednu vec, že zvýšila podiel, zvýšila podiel platieb na dôchodky vo väzbe na celkový hrubý domáci produkt spoločnosti. To sú, to sú (reakcie z pléna) fakty.

    Samozrejme, chcel by som sa dotknúť ešte jednej skutočnosti. Lebo veľa sa tu rozpráva o tom, aké sú platby štátu. Treba povedať, že pri rozpočte na rok 1996 došlo k najdramatickejšiemu zníženiu platieb za zamestnancov štátnej a verejnej služby do fondov sociálneho poistenia a od roku 1999 sa postupne táto obrovská deformácia napráva. Že po ďalšie, že zadlženosť Železníc Slovenskej republiky voči verejným fondom, zadlženosť nemocníc sa predovšetkým udiala v rokoch 1996 až 1998 a v súčasnom období tieto staré dlhy zo zdrojov privatizácie sa uhrádzajú a vylepšuje sa situácia, ktorá sa spôsobila tým, čo sa udialo v roku 1996 a 1998.

    Ale keď by som sa mal teda zamyslieť nad tým, ako prebiehala diskusia. Tá diskusia v podstate prebiehala predovšetkým o zákone č. 46/1991 Zb., ktorý ešte, ktorý platí od 1. marca 1991, ktorí podpísali pán Havel, pán Dubček a pán Čalfa.

    Treba povedať, že ten zákon bol postavený nato, že sme v turbulentnom transformačnom období a že v tom turbulentnom transformačnom období, pán poslanec Mesiarik, je veľmi zložité niektoré veci vopred predurčovať tak, ako si to hovoril ty o presnom definovaní času, termínu, výšky a tejto vzájomnej väzby.

    Samozrejme, ty ako ešte bývalý predstaviteľ, federálny predstaviteľ odborov, keď si pri tomto zákone sa mohol dokonca vyjadriť, aký je on zlý. Nakoniec za celé to obdobie, keď si potom ešte bol ako odborár, si vtedy neprotestoval voči tomuto zákonu, že tento zákon má takúto nesystémovú, lebo ty to hovoríš, nesystémovú chybu. To znamená, že by som chcel teda povedať, že treba to vidieť v kontinuite. Je veľmi jednoducho inakšie teraz rozprávať a dávať vinu, že tu existuje zákon z roku 1991, ktorý má systémové chyby. Ale ja si myslím, že v transformačnom období je veľmi nebezpečné postaviť tak zákon, ktorý by bol takto veľmi úplne adresne a jednoznačne v mnohých veciach hovoril, pretože to treba brať v určitej celkovej súvislosti vývoja spoločnosti a nielen určitých krátkodobých efektov a blysknutia sa prípadne v Národnej rade.

    Chcel by som teda ešte pár slov povedať k tomu, lebo bola tu kritika ešte pri vládnom návrhu pre skrátené legislatívne konanie, ale potom to povedala aj pani poslankyňa Keltošová, by som chcel povedať, že podľa legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do konca mesiaca septembra predložiť návrh zákona o sociálnom poistení. My sme ten návrh zákona, pani poslankyňa, poslali aj vašim poslancom, respektíve pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorého ste vy určili ako za koordinátora tejto otázky. Pán poslanec Tkáč je dokonca členom Rady pre reformu sociálneho poistenia. Nezúčastnil sa, keď sme prerokúvali tento návrh zákona o sociálnom poistení.

    Všetko beží spôsobom takým, že by sme chceli na septembrovú tripartitu predložiť tento návrh zákona na prerokovanie následne vo vláde a potom predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čo sa týka peňazí z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, pri návrhu rozpočtu na rok 2002 je jasne formulované ako v uznesení vlády Slovenskej republiky, a je to písané aj v textovej časti dôvodovej správy, že 55 mld. Sk by bolo, vláda vyčlení z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na transformáciu sociálneho poistenia.

    Čo sa týka diskusie o spotrebnom koši, ja by som chcel povedať, že v roku 1996 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spolu so Štatistickým úradom spravilo skutočne vynikajúci cenzus, ktorým vlastne určilo spotrebný kôš na báze skúseností zo všetkých vyspelých krajín. Dokonca nám pritom pomáhali, vám vtedy pri tom pomáhali odborníci zo Spojených štátov amerických a dodnes vo všetkých inštitúciách, či v Medzinárodnej organizácii práce, či v Rade Európy, sa tento fakt berie ako skutočne odpovedajúci tomu, ako to má byť. To znamená, preto som bol trošku prekvapený z diskusie, ktorá tu bola povedaná, že sa tu zrazu začína spochybňovať otázka spotrebného koša a z neho potom teda následne vždy z úzkeho výberového konania, keď sa napočítava potom vlastne účty domácností a z toho sa určuje jednotlivý stav. To znamená, ja by som chcel povedať, že obrátene, obrátene. Dávajú nás dokonca za príklad aj Českej republike v diskusiách na medzinárodnej úrovni. A je považované, tento stav sa považuje v Slovenskej republike za priehľadný, adresný a správny, tak ako sa to zatiaľ v modernom svete meria s tým, že, samozrejme, otázka sociálneho cítenia je zložitá vec. Sociálne cítenie, to nie je len povedať o tom, či teraz bude 5 %, alebo bude 10 %. Ak som začínal tu rozprávať o tom, že to treba brať v celej súvislosti vývoja spoločnosti, treba, samozrejme, pochopiť asi, a to položila túto otázku, položil pán poslanec Brocka, položila ju aj pani poslankyňa Sárközy, že odkiaľ teda zobrať zdroje.

    My sme jasne preukázali, že Sociálna poisťovňa vie zo svojich vlastných zdrojov vykryť zvýšenie dôchodkov o 5 % a akékoľvek ďalšie zvyšovanie pôjde na deficit verejných financií. A pretože zo zákona Sociálna poisťovňa nemôže si vytvárať deficit, tak tento deficit môže byť krytý zo štátneho rozpočtu. To sú systémové odpovede, ktoré sú absolútne jasné. A chcem veriť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vo výboroch pri druhom čítaní a následne potom pri pléne budeme rozprávať nielen v súťažení v číslach, ale v súťažení o tom, odkiaľ zdroje pre to získame. Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni, vážený pán minister, pri návrhu zákona o zvýšení dôchodkov a úprave dôchodkov, ktoré budú priznané v roku 2002, by som chcel zhrnúť diskusiu, v ktorej vystúpilo 6 poslancov, z toho 3 z opozície a 3 z koalície. S povzdychom hovorím za seba, byť tak teraz v opozícii, tak by som v mnohých, v mnohých názoroch súhlasil a argumentoval podobným spôsobom. Argumentoval by som podobným spôsobom ako zástupcovia opozície, ale aj pán poslanec Mesiarik, pretože nikomu nie je vzdialená predstava a reálna potreba zvýšenia životnej úrovne našich dôchodcov, našich otcov a matiek a starých ľudí všeobecne. Pri prostom porovnaní s ľuďmi, ktorí sú na západ od našich hraníc, a s ich možnosťami počas dôchodkového veku vidíme obrovské rozdiely. To je ten prvý pohľad, ktorý chcem obohatiť aj o úctu k faktom, čo by mala byť výbava každého slušného človeka, aj slušnej vlády, aj vládnej koalície, ale aj opozície. Samozrejme, s faktmi sa dá rôzne narábať zvýraznením pozitívnych a prekrytím negatívnych, rôznou interpretáciou a podobne. To sa stalo aj v našej diskusii, v našej rozprave, ale ani to by som tak nezazlieval. Patrí to k štandardom v takýchto rozpravách. Len treba poukázať aj na niektoré (reakcie z pléna) konkrétne fakty, z ktorých veľkú časť už povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny aj z hľadiska ich vývoja. Škoda, že pani poslankyňa Tóthová nie je tu, pretože dvakrát nás vyzvala k tomu, aby sme zareagovali. Ja by som chcel zareagovať na jej opätovné predkladanie návrhu na doplnenie programu schôdze o analýzu dopadov zvýšenia životných nákladov po zvýšení cien energií na najnižšie príjmové skupiny. Tým, že sme nepodporili túto požiadavku, ešte neznamená, že si zakrývame oči pred touto skutočnosťou, respektíve, že by sme nepoznali tie dôsledky.

    Samozrejme, ak hovoríme o slušnej výbave pri narábaní s faktmi, tak ja ju chcem potvrdiť tým, že sa skláňam pred informáciami, že naozaj za posledné obdobie došlo k reálnemu poklesu reálnej mzdy a, samozrejme, aj k poklesu reálneho dôchodku. Nato je jediná odpoveď aspoň z môjho pohľadu. Ak takáto obeť bola prinesená, ak ju prinášajú aj pracujúci, aj mladí ľudia, aj dôchodcovia, tak potom len vtedy má význam, ak to je predpokladom dlhodobého rastu a dlhodobého perspektívneho zvyšovania životnej úrovne. Vtedy má skutočný zmysel. Ak by to bol dôsledok nejakej neprincipiálnej hospodárskej politiky, tak to bolo naozaj mrhanie ľudskými zdrojmi, ľudskou psychikou a životnou úrovňou.

    A chcem povedať, že predpoklady na dlhodobé zlepšenie sa tu vytvorili a že už v tomto roku, ak sa naplnia zámery, ktoré sú vo vývoji reálnej mzdy a v príjmovej časti občanov, tak by rast reálnej mzdy mal byť dvojpercentný, čo sa prejaví, samozrejme, v pozitívnych multiplikačných efektoch neskôr.

    Myslím si, že dosiahnutie programového cieľa vlády pri zvyšovaní reálnej hodnoty dôchodku, teda dosiahnutia takého priemerného dôchodku, ktorý sa rovná 50 percentám hrubej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, je naozaj výrazne ľahšie dosiahnuteľný ako program zníženia miery nezamestnanosti na 10 percent.

    Pán minister, určite so mnou budeš súhlasiť, že to už reálne nie je a že to treba jasne povedať, aj keď treba bojovať s problémom nezamestnanosti výrazne a razantne. Ak sa podarí zvýšiť dôchodky o 5 percent alebo o trošku viac a v budúcom roku sa už budeme približovať k dvojcifernej hranici, tak potom tento cieľ vysoko pravdepodobne táto vláda naplní. Keďže je tu aj pán minister hospodárstva a nie je tu ministerka financií, chcem povedať, že naozaj, ak stúpajú reálne náklady na život, a predovšetkým sú produkované zvyšovaním cien, ktoré produkujú monopoly v oblasti energetiky, chcem upozorniť na to, že k zvyšovaniu treba pristupovať vtedy, keď sa vyčerpajú vnútorné zdroje efektívneho nakladania s prostriedkami, ktoré sú v dispozícii či už SPP, alebo v energetike, alebo kdekoľvek inde. Až potom je tu morálne právo na zvyšovanie cien týchto energií. Takže tam je vlastne koreň rastu životných nákladov, pretože zvyšovanie dôchodkov je už len na vrchole toho ľadovca, za ktorým je celá situácia národného hospodárstva skrytá. A toto je už otázka zodpovednosti neklásť také bremeno na budúci vývoj štátneho rozpočtu a verejných financií, ktoré by mohlo ohroziť strategickú rovnováhu, ktorá je predpokladom budúcich ekonomických výsledkov.

    Vážené dámy a páni (reakcie z pléna), chcem predložiť na záver tohto vystúpenia a zhodnotenia rozpravy návrh na uznesenie. Pán predseda, prosím, aby sa hlasovalo o návrhu na uznesenie, ktorý hovorí, že...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, spravodajca prednesie návrh uznesenia k tomuto bodu. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. To je prvé uznesenie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, najprv budeme hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 zákona rokovacieho poriadku, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3, prvé.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prvé hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za 94, proti nikto, nikto sa nezdržal, všetci hlasovali.

    Konštatujem, že sme prvé uznesenie schválili

    Druhé, pán spravodajca.

  • Pán predseda, aby sme hlasovali o návrhu, aby v lehotách, ktoré som prečítal a ktoré zopakujem, prerokoval predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský v termíne do 7. septembra, ústavnoprávny a gestorský v lehote do 11. septembra tohto roku. Prosím, aby sme hlasovali.

  • Ruch v sále.

  • Prezentujme sa a hlasujeme. Moment, ruším toto hlasovanie. Pán Brocka, ruším, ruším toto hlasovanie, pán poslanec Brocka, nech sa páči. Zapnite mikrofón pána poslanca.

  • Je samozrejmým pravidlom, že návrhy zákonov tohto charakteru sú vždy pridelené na prerokovanie aj do výboru pre financie, rozpočet a menu. Pán spravodajca to teraz neuviedol, ja prosím, aby ste rozšírili okruh tých výborov aj o tento výbor.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda, myslím si, že podľa rokovacieho poriadku o návrhoch, ktoré hovoria o prerokovaní, sa dáva hlasovať bez ďalšej diskusie. Ja to nemám v návrhu spravodajskej správy, tak prosím, aby sme akceptovali tieto návrhy podľa rokovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o návrhu, ktorý predniesol spravodajca. Dávam hlasovať. Hlasujeme, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol spravodajca. Hlasujeme, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 96, proti 1, zdržal sa 1, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem ministrovi aj spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať

    prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh novely.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 360/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podľa § 73 ods. 1 uviesť ako predkladateľ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov v prvom čítaní.

    V snahe zabezpečiť čo najkomplexnejšiu kontrolu verejných financií bol na môj návrh novelizovaný zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v decembri minulého roku zákonom č. 458. Rozsah tejto novely bol limitovaný platným ústavným rámcom, a tak riešil len čiastočne problematiku kontroly verejných financií. Novela reagovala na zákon o informáciách a sčasti posilňovala nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu a umožnila kontrolu financií z európskych fondov, čo sa, mimochodom, ukázalo v uplynulých mesiacoch ako mimoriadne dôležité. Chcel by som zdôrazniť aj pri tejto príležitosti, že výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu pri zneužívaní týchto fondov Európskej únie Európska únia plne rešpektuje. Novela však nemohla rozšíriť pôsobnosť na kontrolu Fondu národného majetku a verejnoprávnych inštitúcií a nepodarilo sa presadiť skutočnú nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu na exekutíve, konkrétne na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Preto som už vtedy upozorňoval na potrebu ďalšej novely, ktorá by po zmene čl. 60 Ústavy Slovenskej republiky umožnila plne reagovať na zmenené spoločenské podmienky na transformáciu ekonomiky a sociálnej sféry a vytvorila by priestor na rozšírenie kompetencií o čo najplnšiu nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu.

    Novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prispieva k ďalšiemu posunu pri realizácii záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sme prijali v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v kapitole 391 Finančná kontrola, a to rozšírením kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať v plnom rozsahu hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami a verejným majetkom. V tejto súvislosti tiež považujem za potrebné zdôrazniť, že v Slovenskej republike sa vo vládou predloženom dokumente na túto 51. schôdzu Národnej rady zaviazala v krátkodobých prioritách prijať novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Je tiež všeobecne známe, že novela Ústavy Slovenskej republiky nadobudla platnosť 1. júla tohto roku. Reagujúc na túto skutočnosť predložil som po jej schválení 18. apríla 2001 novelu zákona, o ktorej dnes rokujeme až teraz a rokujeme v záujme vytvorenia podmienok na reálne a plné naplnenie novely Ústavy Slovenskej republiky od nadobudnutia jej účinnosti. Vzhľadom na viaceré, žiaľ, populistické poslanecké návrhy zákonov predložené na 49. schôdzi Národnej rady došlo k odloženiu aj tejto novely zákona, čím vznikol stav, že Ústava Slovenskej republiky sa nemôže do dôsledkov napĺňať takmer pol roka. Navrhované úpravy majú ambíciu prispieť k ďalšiemu zdokonaľovaniu kontrolného systému. Hlavným zámerom je preto zosúladenie zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade s platnou Ústavou Slovenskej republiky. Vytvára sa tiež priestor na komplexnú kontrolu verejných financií rozšírením pôsobnosti na verejnoprávne inštitúcie a fondy, ako aj na vyššie územné celky a obce. Posilní sa tiež nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu, a to tak v oblasti personálnej, kde sa napríklad predlžuje funkčné obdobie z 5 na 7 rokov, čím sa do určitej miery obmedzuje politický vplyv a zvyšuje sa ich nezávislosť od vlády konkrétnej, ako i rozpočtovej, ktorá súvisí s presunom kompetencií z ministerstva financií na Národnú radu Slovenskej republiky. Pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v navrhovanej novele sa upravuje tým, že sa rozširuje z pôvodných kompetencií v oblasti kontroly štátneho rozpočtu, majetku a majetkovými právami štátu, dodržiavania povinnosti v oblasti finančno-ekonomických vzťahov daný cieľ odvodov poplatkov a finančných prostriedkov plynúcich nám zo zahraničia na tie, ktoré doteraz Najvyšší kontrolný úrad nemohol kontrolovať, ako je napríklad Fond národného majetku, Národný úrad práce, sociálne a zdravotné poisťovne a na novo vznikajúce subjekty, ktorými budú vyššie územné celky a v nadväznosti na presun kompetencií a financií na mestá a obce i rozšírenie rozsahu ich kontroly. Práve tieto otázky rieši čl. 60 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý rozširuje kontrolu hospodárenia v zásade na majetok a záväzky, finančné prostriedky, majetkové práva a pohľadávky štátu verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku, ďalej na tie, za ktoré prevzala vláda Slovenskej republiky záruku a ktoré boli poskytnuté zo zahraničia vo vymedzenom rozsahu i na obce a vyššie územné celky.

    Prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky a navrhovaná zmena zákona preto umožní odstrániť takú anomáliu, ako bol doterajší stav, keď nebolo možné reálne kontrolovať proces privatizácie a najmä využitie prostriedkov z nej. To sa týka aj verejnoprávnych inštitúcií fondov a poisťovní, ktoré hospodária s obrovskými prostriedkami presahujúcimi i rozsah štátneho rozpočtu daňových poplatníkov a ktoré jednoznačne patria do kategórie verejných financií. V uvedenom rozsahu sa v čl. 60 ods. 2 rozširuje aj pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na zodpovedajúce orgány a inštitúcie. Opakovane treba preto pripomenúť, že od vzniku Slovenskej republiky doteraz nikdy nebola zabezpečená dôsledná kontrola verejných financií práve pre jej oklieštenosť. Práve tento problém nezávislej a najmä komplexnej kontroly verejných financií predložená novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade rieši.

    Najpodstatnejšou zmenou oproti doteraz platnému zákonu o Najvyššom kontrolnom úrade je rozšírenie pôsobnosti úradu, ktorá sa po novom vymedzuje v súlade s novelou Ústavy Slovenskej republiky a potrebami spoločenskej praxe konkrétne v bodoch 2 až 4. Úprava umožní kontrolu hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, ako napríklad Fond národného majetku, sociálna a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, ale aj Fond detí a mládeže, Slovenský pozemkový fond, Eximbanka a ďalšie. Najpodstatnejšie je rozšírenie pôsobnosti na kontrolu majetku a záväzkov majetkových práv a pohľadávok a mimorozpočtových prostriedkov ďalších subjektov, ktorými sú verejnoprávne inštitúcie a Fond národného majetku a vo vymedzenom rozsahu podľa § 2 písm. c) kontrolu obcí a vyšších územných celkov. V tejto oblasti sa vychádza nielen z požiadaviek Límskej deklarácie prijatej Medzinárodnou organizáciou najvyšších účtovných kontrolných úradov INTOSAJ, ktorá vyžaduje kontrolu všetkých verejných prostriedkov, ale i nevyhnutnosti vonkajšej nezávislej kontroly hospodárenia obcí a vyšších územných celkov, na ktoré v tomto roku predpokladáme, že prejdú právomoci aj finančné prostriedky. Realizáciou koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy dôjde k stavu, keď budú obce a prípadné vyššie územné celky disponovať s viac ako 45 % daňových príjmov súčasného štátneho rozpočtu. Práve v tejto súvislosti chcem znovu pripomenúť, že zákon bol predložený do Národnej rady niekoľko mesiacov pred prijatím zákona o samospráve vyšších územných celkov a zákonov predložených na túto 51. schôdzu o obecnom zriadení o majetku obcí, o majetku vyšších územných celkov, o rozpočtových pravidlách a, samozrejme, aj zákona, ktorý sa ešte len pripravuje, a to zákona kompetenčného. Z uvedeného dôvodu predpokladám, že zákon bude v druhom čítaní doplnený o otázky s týmito zákonmi súvisiacimi. Medzinárodné požiadavky, ale predovšetkým potreba vlastnej nezávislej kontroly si tiež vyžadujú rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu prostriedkov, ktoré sú v podobe úverov poskytované slovenským právnickým osobám, ale za ktoré prevzala vláda Slovenskej republiky štátnu záruku. To sa týka aj prostriedkov zo zahraničia plynúcich do Slovenskej republiky z predvstupových fondov finančných zdrojov majúcich charakter podporných fondov, grantov a iných účelovo určených prostriedkov plynúcich k nám zo zahraničia. O nevyhnutnosti kontroly všetkých týchto prostriedkov nás presviedčajú naše neblahé skúsenosti, keď štát, konkrétne však daňový poplatník splácal miliónové a miliardové záväzky, za ktorých poskytnutie prevzala vláda záruky. O potrebe kontroly zahraničných zdrojov sme sa, žiaľ, presvedčili v súvislosti už so spomínaným využívaním európskych fondov. Potvrdzuje to i stanovisko Európskeho parlamentného výboru na kontrolu rozpočtu k rozšíreniu, kde sa okrem iného konštatuje. Citujem: "Keďže predvstupová pomoc pochádza od daňových poplatníkov Európskej únie Slovenskou republikou, musí byť umožnené jej využitie za najlepších možných podmienok vytvorených v oblasti manažmentu, kontroly, efektivity a transparentnosti. V záujme dosiahnutia týchto podmienok je nevyhnutné vytvorenie finančného kontrolného systému a istej antipodvodovej kultúry." Koniec citátu.

    V nadväznosti na toto rozšírenie kompetencií sa tiež v § 4 vymedzuje okruh subjektov, voči ktorým úrad môže uplatniť svoju kontrolnú pôsobnosť. V čl. II dochádza k novelizácii zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, čo bolo zamietnuté pri predchádzajúcej novele. Zámerom je vytvorenie podmienok pre skutočnú nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu. Nedôslednosť a nevhodnosť doterajšej právnej úpravy súvisí s tým, že Najvyšší kontrolný úrad je kontrolovaný výkonnou mocou, konkrétne ministerstvom financií, ktoré je zároveň v kontrolnej kompetencii úradu. Táto prax je podľa INTOSAJ neobvyklá a je v rozpore s nezávislosťou kontrolných inštitúcií.

    Na podporu uvedeného návrhu dovoľte mi ešte zacitovať z listu doktora Franza Fliedlera, generálneho sekretára Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií a prezidenta účtovného dvora Rakúska. Citujem: "Bolo by systematicky nedôsledné a v rozpore s nezávislosťou Najvyššieho kontrolného úradu, ak by váš ekonomický a finančný manažment podliehal kontrole inštitúcie náležiacej k výkonnej moci. Preto navrhujem, aby kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami vykonávala Národná rada, prípadne orgán ňou poverený, konkrétne mám na mysli napríklad výbor pre financie, rozpočet a menu. Tento môže v súlade s naším rokovacím poriadkom požiadať o súčinnosť i odborné útvary exekutívy."

    Vzhľadom na mnou predkladaný odklad prerokúvania zákona treba upraviť, samozrejme, i termín jeho účinnosti v druhom čítaní, ktorý navrhujem na 1. január 2002. Navrhovaný zákon napriek rozšíreniu kompetencií, a tým i rozsahu činností Najvyššieho kontrolného úradu nezakladá žiadne výraznejšie požiadavky na finančné zdroje ani ďalšie pracovné miesta a nebude mať výraznejší dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Rozšírené aktivity Najvyššieho kontrolného úradu v nových oblastiach budú zabezpečené prevažne prehodnotením doterajších priorít a pôsobnosti. Oproti limitom ministerstva financií sa predpokladá len mierne zvýšenie výdavkov kapitoly v štátnom rozpočte, čo tak v závažnej oblasti nepovažujem za podstatné. Zároveň konštatujem, že problematika návrhu zákona smeruje k jeho zosúladeniu s ustanoveniami únijného práva, a to konkrétne s čl. 6 ods. 1 a 3 zmluvy Európskej únie a je tiež čiastočne upravená v primárnom práve Európskej únie v čl. 246 účtovný dvor a následnej zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, tzv. amsterdamské znenie.

    Vážená poslanecká snemovňa, ak chceme naplniť všeobecne platnú tézu, že komplexná a nezávislá kontrola verejných financií alebo inak financií daňových poplatníkov je základný predpokladom efektívneho fungovania štátu. Ak chceme naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a predvolebné sľuby väčšiny parlamentných strán o kontrole verejných financií, ak chceme naplniť naše predvstupové ambície a splniť naše zámery v kapitole Finančná kontrola, ak chceme v neposlednom rade vytvoriť podmienky na reálne uplatnenie novelizovanej Ústavy Slovenskej republiky, tak je rozhodne potrebné, aby predložená novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade po pripomienkach v druhom čítaní bola čo najskôr schválená Národnou radou Slovenskej republiky. Novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, o ktorej rokujeme, bola poskytnutá ešte 30. marca tohto roku predsedom poslaneckých klubov a ekonomickým expertom všetkých opozičných parlamentných strán. Doteraz som nedostal žiadne pripomienky, preto predpokladám, že poslanecké kluby, prípadne jednotliví poslanci s návrhom v zásade súhlasia a prípadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uplatnia v druhom čítaní. Som pripravený o nich konštruktívne diskutovať.

    Vzhľadom na bezprostrednú nadväznosť novely zákona č. 39/1993 Z. z. na platnú Ústavu Slovenskej republiky, nevyhnutnosť komplexnej a čo najúčinnejšej kontroly verejných financií a nezávislým kontrolným orgánom očakávam od väčšiny poslancov Národnej rady podporu a posunutie návrhu zákona do druhého čítania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sa uchádzam o priazeň a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo pánu poslancovi Maňkovi ako spravodajcovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. a zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, tlač číslo 975, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Asi ani navrhovateľ, ani spravodajca nevystúpia, pretože neboli nijaké pripomienky alebo návrhy v rámci rozpravy. Pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Uskutočníme dve hlasovania. V prvom hlasovaním odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Ešte, pán spravodajca, chvíľu počkáme, pretože v rokovacej miestnosti je asi málo poslancov, nech sa páči. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať. Prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 zákona rokovacieho poriadku, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Prvé hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Tak zopakujeme hlasovanie. Hlasujeme, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 69, proti nikto, zdržali sa 6, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1174 z 13. 6. 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ďalším trom výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali v termíne do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Prosím o mojom návrhu, vážený pán predseda, dať hlasovať.

  • Druhé hlasovanie. Nech sa páči, hlasujeme. Hlasujeme o pridelení zákona výborom a o lehote. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 89 poslancov, za 87, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.

    Budeme pokračovať

    prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 981. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1070. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia. Dovoľte mi, aby som vám z poverenia skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania poslanecký návrh novely zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Občiansky súdny poriadok. Tento návrh bol predložený do legislatívneho procesu už v apríli tohto roka. Na úvod chcem zdôrazniť, že ide o návrh v poradí druhej novely zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období. Tá prvá sa vykonala zákonom č. 223/1999 Z. z. v lete roku 1999. Išlo o veľmi stručnú novelu, ktorej hlavným cieľom bolo bezprostredne reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sa vyslovil nesúlad niektorých ustanovení volebného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a tým umožniť aj praktickú realizáciu tohto zákona v praxi. Bez ohľadu na skutočnosť, že som sa spolu s kolegom Kresákom, ďalším z predkladateľov tejto novely nemohol z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí zúčastniť na záverečnom rokovaní a hlasovaní o poslednej novele volebného zákona, musím konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky neschválila v lete roku 1999 dobrý zákon.

    Z vecného hľadiska možno pozitívne hodnotiť snáď len jednu skutočnosť z poslednej novely volebného zákona, a to opätovné zavedenie zvýhodneného volebného prahu pre volebné koalície, ktorého vylúčenie z nášho volebného zákonodarstva tesne pred voľbami v roku 1998 zákonom č. 187 bolo predmetom sústredenej kritiky. I keď na túto otázku tiež existujú rozdielne názory, ja považujem tento krok za správny. Ostatné časti poslednej novely zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ale nepovažujem za šťastné.

    Dovolím si povedať, že náš parlament sa v lete v roku 1999 nedokázal vysporiadať so spomínaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Minimálne vo vzťahu k dvom bodom spomínaného nálezu Ústavného súdu je možné diskutovať, či riešenie prijaté v poslednej novele volebného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a teda či akceptovalo právne názory vyjadrené v tomto náleze.

    Po prvé, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad s § 23 ods. 1 tretia až piata veta s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto prípade išlo o ustanovenie, ktoré zakazovalo vedenie volebnej kampane v súkromných médiách, t. j. v médiách, ktorých prevádzkovateľmi sú držitelia licencií na rozhlasové a televízne vysielanie. Tou poslednou novelou sa síce vypustil tento zákon z obsahu volebného zákona, ale táto novela neupravila podmienky, za akých je možné viesť volebnú kampaň v súkromných médiách, hoci vo vzťahu k verejnoprávnym médiám je to vo volebnom zákone podrobne upravené. Táto situácia vyvoláva minimálne stav právnej neistoty jednak u držiteľov licencií, ako aj politických strán, čo je podľa môjho názoru v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nehovoriac už o možnosti zneužiť túto situáciu v prospech určitej politickej strany priamo vo voľbách, čo, prirodzene, dáva do otáznikov princíp rovnosti k prístupu kandidujúcich politických subjektov k verejnoprávnym, ale i súkromným médiám.

    Druhý problém - Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil aj nesúlad § 48 ods. 1 volebného zákona s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tu išlo o problém nastupovania náhradníkov na uvoľnené miesta, poslanecké mandáty počas volebného obdobia. Ústavný súd posúdil ako protiústavné ustanovenie volebného zákona, v zmysle ktorého o nastúpení náhradníka počas volebného obdobia rozhoduje politická strana bez ohľadu na počet prednostných hlasov, ktoré jednotliví kandidáti získali. V odôvodnení tohto nálezu Ústavného súdu sa doslova uvádza, budem citovať: "Právo nadobudnúť poslanecký mandát po splnení podmienok ustanovených pre prístup k volebnej funkcii sa zaručuje s rovnakou intenzitou počas celého volebného obdobia. Článkom 30 odsek 4 ústavy sa zaručuje právo na zachovanie právneho stavu určeného prednostnými hlasmi voličov aj v období po vykonaní volieb." Posledná novela volebného zákona reagovala na túto časť nálezu Ústavného súdu tak, že ponechala politickým stranám rozhodovať o určení kandidáta, ktorý zaujme uvoľnený mandát s výnimkou prípadov, ak niektorý kandidát získal viac ako 10 % prednostných hlasov.

    Skúsme si položiť, vážené kolegyne, kolegovia, nezaujatú otázku, či toto riešenie zodpovedá citovanej časti odôvodnenia k nálezu Ústavného súdu, alebo nie. Za pozornosť stojí v tejto súvislosti aj fakt, že nikto z náhradníkov nezískal pri minulých voľbách taký počet prednostných hlasov, že by mohol nastúpiť na základe tohto nového ustanovenia volebného zákona, ktorým sa mala Národná rada vysporiadať s týmto nálezom Ústavného súdu.

    Nami predkladaná novela volebného zákona oba naznačené problémy rieši a podľa môjho názoru principiálnym spôsobom. Práva a povinnosti prevádzkovateľov súkromných médií v čase volebnej kampane sú veľmi podrobne a myslím si, že aj prehľadne a zrozumiteľne upravené v novo navrhovanom znení § 23. Týmto krokom sa zároveň zabezpečuje súlad úpravy identickej problematiky v tomto volebnom zákone so zákonom o voľbách a odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky a takisto pred letnými prázdninami schváleným zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.

    V tom istom duchu sme s kolegom Kresákom predložili do parlamentu aj novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorú budeme prerokúvať na tejto schôdzi. Ak by sme túto novelu z nejakého dôvodu neschválili, mohla by vzniknúť paradoxná situácia, keď v troch volebných zákonoch bude problematika účasti súkromných médií vo volebnej kampani podrobne upravená a vo štvrtom, jednom z najdôležitejších vo volebnom zákone o voľbách do Národnej rady nebude táto problematika upravená vôbec. To by nebol dobrý obraz o našej práci.

    Zvýšenie váhy prednostných hlasov je možné považovať za fundamentálnu časť nami predkladanej novely volebného zákona. Naším cieľom je zvýšiť vplyv voličov, občanov na voľbu konkrétnych ľudí, konkrétnych kandidátov do parlamentu a, naopak, znížiť vplyv straníckych centrál na budúce zloženie zákonodarného zboru, prirodzene v rámci možností, ktoré poskytuje volebný systém pomerného zastúpenia. Ide o hľadanie riešenia, ktoré by skĺbilo prednosti systému pomerného zastúpenia s individualizovanou voľbou, ktorá je typická pre väčšinový volebný systém. Ide o tendenciu, ktorá smeruje k demokratizácii volebného procesu a k zvýšeniu vplyvu občanov na chod vecí verejných. Myslím si, že proti takejto úprave nemôže mať nikto vážnejšie výhrady. Tí, ktorí máte podrobne preštudovaný náš návrh, viete, že navrhujeme, aby sa poradie prideľovania mandátov určované politickou stranou zmenilo vtedy, ak niektorý z kandidátov získa aspoň 3 % prednostných hlasov oproti 10 %, ktoré sú hranicou podľa súčasne platného stavu, samozrejme, z celkového počtu platných hlasov, ktoré získa kandidujúca politická strana vo volebnom kraji.

    Pri nastupovaní náhradníkov navrhujeme, aby o ich poradí rozhodoval absolútny počet prednostných hlasov získaných jednotlivými kandidátmi. Myslím si, že aj takéto riešenie môžu občania len privítať. Navyše treba uviesť, že váha prednostných hlasov sa výrazne zvýši aj v prípade schválenia navrhovaného rozdelenia územia na štyri volebné obvody. Kvantitatívne bude totiž musieť konkrétny kandidát získať približne štyrikrát menej prednostných hlasov na to, aby dosiahol percentuálnu hranicu prednostných hlasov potrebnú na zmenu poradia nastupovania ako pri súčasnom stave. Navyše rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodov vytvára možnosti pre pevnejšiu väzbu poslanca s voličmi a s konkrétnym volebným obvodom a prirodzene jeho problémami stráca sa anonymita poslancov a mala by rásť dôvera. I keď rozdelenie územia na volebné obvody má množstvo výhod, som si vedomý, že sa môže stať kameňom úrazom pre osud predkladaného návrhu zákona. Práve o tejto otázke boli totiž počas politických rokovaní o tomto návrhu najväčšie rozpory. Chcem povedať, že v tejto otázke sme pripravení byť ako navrhovatelia maximálne ústretoví.

    Pragmaticky si vieme predstaviť, že sa pozmeňujúcim návrhom presadí zavedenie ôsmich volebných krajov v súlade s rozhodnutím o územnosprávnom členení Slovenskej republiky vykonanom pred letnými prázdninami, čo by zjednodušilo organizáciu volieb, a ak mám hovoriť za seba, vedel by som prežiť aj situáciu, keď sa problematika zavedenia viacerých volebných obvodov z našej novely vypustí, ak by mal na tom spočívať, prirodzene, osud tejto novely.

    Novelou sa totiž okrem už spomínaných otázok reaguje na niektoré ďalšie problémy, ktoré priniesla aplikácia volebného zákona v posledných voľbách a prostredníctvom nej sa odstraňujú aj niektoré technické a terminologické nedostatky zákona. Zreálňuje sa napríklad možnosť vykonať voľby počas jedného dňa. V neposlednom rade sa zo zákona usilujeme odstrániť ďalšiu potenciálnu protiústavnosť týkajúcu sa problematiky vzniku nároku na úhradu volebných nákladov. V tejto súvislosti bez toho, že by som to podrobne rozoberal, chcem poznamenať, že Ústavný súd Českej republiky už posudzoval identickú právnu úpravu v Českej republike v českom volebnom zákone a priklonil sa k názoru, že takáto úprava je protiústavná, pretože diskriminuje menšie politické strany. Na základe toho, aby sme sa prípadne vyhli identickému verdiktu Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhujeme mechanizmus, ktorý by tento problém mal riešiť.

    O obsahu predkladanej novely by bolo možné ešte dlhšie hovoriť, nepovažujem to ale v tejto fáze rokovania za produktívne. To, čo som uviedol doposiaľ, považujem za rozhodujúce. Ak to mám podčiarknuť, podpora nami predkladanej novely je podporou ďalšej demokratizácie volebného procesu, je zároveň podporou tendencie skvalitňovania nášho právneho poriadku a odstraňovania ústavných otáznikov z bežného zákonodarstva.

    Na záver chcem vyjadriť nádej, že pri hlasovaní o tomto návrhu bude väčšina z vás schopná prekonať niektoré možno stranícke pohľady a podporí návrh, ktorý skvalitní naše volebné zákonodarstvo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi, navrhovateľovi návrhu zákona, a prosím teraz pána poslanca Pittnera, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania predloženého návrhu skupinou poslancov Národnú radu Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 981.

    Dovoľte mi konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Som toho názoru, že predložený návrh zákona vo svojich piatich častiach významným spôsobom prichádza s takým návrhom, ktorý by zmenil doterajší prístup. Najmä chcem vyzdvihnúť to, že návrh predpokladá zriadenie štyroch viacmandátových volebných krajov, váhu prednostných hlasov tak, ako o tom hovoril zástupca navrhovateľov, a skrátenie dĺžky volebnej kampane a potom ešte dve ďalšie kritériá.

    Dovoľte mi teda, pán predsedajúci, aby som vás požiadal o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne do rozpravy sa hlásia páni poslanci Kresák a pán poslanec Muránsky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že pán kolega Orosz už pomerne obšírne informoval o základných myšlienkach a prínosoch, ktoré podľa názoru predkladateľov prináša predložená novela volebného zákona, dovoľte mi pomerne stručne iba azda doplniť alebo objasniť niektoré časti tejto novely.

    V prvom rade by som chcel na tomto mieste konštatovať alebo zmieniť sa o niektorých motívoch, ktoré nás viedli k tomu, aby sme sa vlastne v predloženej novele vrátili k väčšiemu počtu volebných krajov, na ktoré by sa malo rozdeliť územie Slovenskej republiky. Azda treba povedať, že v čase, keď sme diskutovali a vypracúvali predloženú novelu, nebolo známe, ako bude vyzerať to členenie Slovenskej republiky z hľadiska počtu vyšších územných celkov, ale aj napriek tomu trúfam si dnes z tohto miesta vysloviť názor, že číslo štyri, ktoré navrhujeme, je číslom vhodným a takpovediac aj číslom optimálnym. Prečo to konštatujem? Samozrejme, sú legitímne názory, ktoré zastávajú trebárs stanovisko, že vzhľadom na to, že osem vyšších územných celkov, bolo by možné uvažovať aj o ôsmich volebných krajoch. Ja môžem z tohto miesta azda poukázať iba na minimálne tieto argumenty, prečo azda nie osem, ale radšej štyri. Po prvé, v prvom rade preto, že štyri volebné kraje sú výhodnejšie pre občana, výhodnejšie pre občana a uplatnenie jeho hlasu vzhľadom na to, že v Slovenskej republike sa používa proporcionálny volebný systém. Ako všetci iste viete, tento proporcionálny volebný systém je založený na pomerne komplikovaných matematických deleniach, ktoré, samozrejme, ale nezaťažujú občana, ale pracujú s týmito deleniami pracovníci volebných komisií. Výsledkom je však skutočnosť, že nikdy v žiadnom z volebných krajov nie je možné, aby sa všetky mandáty, ktoré sú k dispozícii, rozdelili v prvom skrutíniu. A práve preto dochádza k druhému skrutíniu alebo k tomu druhému prerozdeľovaniu hlasov. Ak ste pozorne počúvali, o čom nepochybujem, pána kolegu Orosza, iste viete, že našou ambíciou je zvýšiť význam hlasu voliča, hlasu občana cez zvýšenie významu preferenčných hlasov. Práve v tejto súvislosti musím konštatovať, že to, že druhé skrutínium alebo počet mandátov, neuplatnených mandátov v prvom skrutíniu, ktoré sa majú rozdeľovať práve v druhom skrutíniu pri ôsmich volebných krajoch, je podstatne väčší ako pri štyroch. Chcem teda povedať, že pri tom druhom skrutíniu už nie je možné, a to je významné, nie je možné uplatňovať alebo prizerať na preferenčné hlasy, pretože ako iste viete, druhé skrutínium sa koná v rámci územia celej Slovenskej republiky. Čiže už sa neprihliada na jednotlivé volebné kraje.

    Takže tento jeden dôvod je pomerne významným dôvodom, prečo radšej menší počet ako väčší s ohľadom na význam hlasu voličov. Samozrejme, mohli by sme ale pokračovať ďalej, mohli by sme hovoriť o možných ďalších vplyvoch, ktoré súvisia s regionalizmom. Osem volebných krajov a ich stotožnenie s počtom vyšších územných celkov bude prirodzene evokovať to, že vlastne poslanci Národnej rady sa budú cítiť spojení s vyššími územnými celkami a budú sa cítiť viac reprezentanti vyšších územných celkov. Keďže ale v súlade s textom Ústavy Slovenskej republiky poslanci Národnej rady sú zástupcovia všetkých občanov a všetkých voličov, nepokladám ja osobne a nepokladali sme pri koncipovaní tejto novely za správne, aby sme spájali voličov, teda vlastne poslancov s voličmi určitých regiónov takýmto spôsobom jednotne. Takže z toho dôvodu navrhujeme väčší počet, ale osobne teda ja rozhodne nie som zástanca toho, aby ten počet bol zhodný s počtom vyšších územných celkov. Samozrejme, tento regionalizmus mohol mať, mohol mať viaceré negatívne črty v činnosti Národnej rady, ale teraz asi nie je namieste tieto všetky črty rozoberať.

    Ešte mi dovoľte pár slovami zmieniť sa o takej zásadnej novele, ktorou prináša práve definovanie volebnej kampane, o ktorej už čiastočne hovoril aj pán kolega Orosz. Tá úprava volebnej kampane, ako ste si iste všimli v platnom znení § 23 zákona č. 80/1990 Zb., ktorého novelu máte pred sebou, tá definícia samotná chýbala doposiaľ. Ale tiež podľa nášho názoru je správne a potrebné, aby definícia volebných kampaní bola vlastne v slovenskom právnom poriadku upravená jednotným spôsobom. Aj preto už pán kolega Orosz správne poukázal na to, že my sa snažíme túto otázku už riešiť priamo aj v zákone, teda kde už je vyriešená v zákone o voľbách prezidenta Slovenskej republiky, dostala sa táto, riešenie tejto otázky aj do zákona o voľbách do vyšších územných celkov, áno, budeme to navrhovať, je to už prichystané aj v zákone o komunálnych voľbách. Musí byť teda jasné, čo možno pokladať za volebnú kampaň, aký má obsah tá volebná kampaň a, samozrejme, na aké subjekty sa vzťahuje táto regulácia. Z tohto dôvodu je podľa môjho osobného presvedčenia tiež významné konštatovanie, že vlastne subjekty, ktoré pôsobia v rámci volebnej kampane, sú pomerne široko vymedzené a že teda tá volebná kampaň a jej definícia sa vzťahuje nielen na kandidujúce politické strany a hnutia, na jednotlivých kandidátov, ale aj na iné fyzické a právnické osoby. Totižto je to, samozrejme, veľmi dôležité, aby aj iné fyzické a právnické osoby boli viazané určitými limitmi, ktoré pôsobia na kandidujúce politické strany a politické hnutia, pretože práve tí neznámi jednotlivci alebo tie neznáme právnické osoby zohrávajú v priebehu volebnej kampane pomerne významnú úlohu. Takže aj na tieto by sa mala vzťahovať tá naša úprava samotnej volebnej kampane.

    K dĺžke volebnej kampane. Pán kolega Orosz ako navrhovateľ prerokúvaného zákona už na to poukázal tiež. My sa snažíme skrátiť alebo predkladáme návrh na skrátenie volebnej kampane o jeden týždeň. Čiže podľa nášho návrhu by sa volebná kampaň vlastne mala začať 23 dní pred konaním, pred dňom volieb a končiť sa 48 hodín. Čiže predpokladáme dĺžku 21 dní, v podstate o 7 dní kratšiu dĺžku, než je v súčasnosti upravená.

    Aké motívy nás k tomuto viedli? Dalo by sa tiež hovoriť o viacerých významných motívoch tohto skrátenia, ale ak by som chcel byť veľmi stručný a azda poukázať na tie najvýznamnejšie, tak trúfam si povedať, že v súčasnosti občania Slovenskej republiky ako voliči sú už pomerne veľmi dobre oboznámení s činnosťou, so smermi, so zameraním a s aktivitami tak existujúcich alebo pôsobiacich politických strán v Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj tých strán, ktoré sa o zvolenie uchádzajú. Čiže chcem povedať, že ten záujem a vlastne tie znalosti a vyspelosť občanov Slovenskej republiky ako voličov je už dnes podstatne vyššia, než bola trebárs pred tými zhruba desiatimi rokmi alebo v čase, keď sa v roku 1990, keď sa prijímal zákon číslo 80. Inými slovami, vidíme tu priamu súvislosť medzi potrebnou dĺžkou volebnej kampane a vyspelosťou občanov, voličov. To je jeden dôvod. Čiže zastávame názor, že vyspelejší volič nepotrebuje byť tak dlho informovaný, pretože on už zväčša má utvorený názor na pôsobenie politických subjektov.

    Druhý, nemenej azda významný faktor je aj tá skutočnosť, že skrátenie volebnej kampane prinesie aj určitú finančnú úsporu nielen kandidujúcim politickým stranám a hnutiam, ale v konečnom dôsledku aj teda úsporu verejných financií, pretože iste viete, že podľa platnej právnej úpravy je štát alebo je štát zaviazaný vrátiť kandidujúcim politickým stranám, ktoré splnili určité náležitosti, vynaložené finančné náklady na volebnú kampaň.

    Ešte mi dovoľte v súvislosti s volebnou kampaňou poukázať minimálne na jeden alebo na tieto významné prvky tejto našej úpravy. Kladieme pomerne veľký dôraz na vyváženosť alebo nestrannosť a objektívnosť fungovania všetkých tak verejnoprávnych inštitúcií počas volebnej kampane, ako aj vysielateľov zo zákona, čiže tých súkromných médií, ktorých činnosť po prvýkrát vlastne regulujeme aj v tejto navrhnutej právnej úprave. Iste viete, a už to tiež bolo spomínané, že absentoval v tomto zákone alebo absentovala doposiaľ úprava pre týchto takzvaných vysielateľov zo zákona podľa nového zákona o vysielaní retransmisií, čiže súkromných médií. Pokladáme a bola Slovenská republika právom za to kritizovaná nielen zo strany zahraničia, ale, samozrejme, aj zo strany vlastne neštátnych alebo zo strany tretieho sektora, alebo neštátnych organizácií v rámci Slovenskej republiky. Pokladáme teda za správne, aby existovala právna úprava, ktorá by umožňovala pôsobenie týchto vysielateľov zo zákona, ale takisto pokladáme aj za správne a potrebné, aby boli určité zákonné limity postavené pre toto pôsobenie. Tie zákonné limity sú v nami navrhovanom zákone budované jednak na princípe rovnakého prístupu kandidujúcich politických strán a hnutí do týchto súkromných médií na povinnosti, aby súkromné médiá poskytovali rovnaké podmienky, rovnaké podmienky pre všetky kandidujúce politické strany a hnutia, ale, samozrejme, aj na princípe, že pod týmito podmienkami treba rozumieť aj úhradu, úhradu tých nákladov, ktoré budú mať vysielatelia zo zákona s volebnou kampaňou. Inými slovami, reguluje sa, dáva sa možnosť súkromným médiám, ale, samozrejme, s tým, že na rozdiel od verejnoprávnych - od Slovenského rozhlasu, od Slovenskej televízie, ktorej to bude hradené zo štátneho rozpočtu, súkromným vysielateľom zákona, súkromným médiám by mali uhrádzať tieto výdavky alebo náklady jednotlivé politické strany a hnutia.

    Podobne kladieme dôraz, pretože volebná kampaň, to nie sú iba, nie sú iba tieto médiá, či už verejnoprávne, alebo súkromné, ale to je vlastne aj pôsobenie obcí a napríklad rozhodovanie obcí o tom, aké priestory, aké nosiče plagátov a podobne dajú k dispozícii jednotlivým kandidujúcim stranám a hnutiam. Aj v tomto pomerne si presne myslím, v § 23 utvárame podmienky na rovnaký prístup a na zachovanie rovnosti pre všetky kandidujúce strany v rámci kampane aj teda na rovnaký prístup aj zo strany obcí na ich propagáciu, na ich vlastnú propagáciu.

    S rovnosťou a s férovosťou samotného volebného procesu a volebnej kampane súvisia aj také veci, ako je napríklad právo kandidujúcej strany alebo hnutia brániť sa proti nesprávnym alebo zavádzajúcim informáciám, ktoré dá iný subjekt o nich v rámci volebnej kampane. Aj takúto možnosť, samozrejme, utvárame a priamo stanovujeme povinnosť či už verejnoprávnym médiám, alebo vysielateľom na základe licencií, aby v prípade zverejnenia nepravdivej informácie poskytli priestor na korektné korigujúce vyjadrenie tej strany alebo hnutia, ktorá sa bude cítiť vlastne takýmto spôsobom osočená pri volebnej kampani, čo tiež doposiaľ nebolo tak jednoznačne upravené. A aby sa zabránilo šíreniu vlastne prípadných, prípadných nepravdivých alebo skresľujúcich informácií počas kampane v čase, keď už by sa nedalo, nebolo by možné adekvátne reagovať, konštatujeme, že 48 hodín pred začatím volieb a v priebehu volieb nebude možné zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo hnutiach. Z rovnakých dôvodov napríklad navrhujeme, aby sedem dní pred, do siedmeho dňa pred dňom volieb už nebolo možné zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov. Samozrejme, dalo by sa výpočtom našich úmyslov a vlastne charakteristikou jednotlivých ustanovení pokračovať ešte pomerne dlhšie, ale keďže máte všetci predložený návrh pred sebou, nebudem vás ďalej zdržovať.

    Vážené kolegyne, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, myslím si, že aj z tohto krátkeho pohľadu na časť predloženého návrhu novely zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov teda vidno, že ide o novelu, ktorá má tendenciu ďalej prehĺbiť demokratický charakter volebného procesu a má ambíciu prispieť k lepšiemu uplatneniu základného politického práva našich občanov, čiže volebného práva. Dovolím si teda v závere aj vás požiadať o podporu tohto návrhu a o jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kresáka traja páni poslanci, posledný pán poslanec Kužma. Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V klube Hnutia za demokratické Slovensko sme necítili potrebu vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu, pretože jednoducho rozprava o filozofii tohto návrhu zákona prebehla, bola dosť rozsiahla a myslím si aj záver posledného rokovania parlamentu o tejto otázke naznačil, že aké je väčšinové stanovisko parlamentu k týmto otázkam. Chcem povedať, že jednoducho nechápem, ak vystupujúci poslanci, či už poslanec Orosz, alebo poslanec Kresák napriek tomu, že tento parlament už raz rozhodol o tom, že dvere pre tieto úvahy boli zatvorené, sa snažia dnes opätovne dostať do domu oknom. A myslím si, že celá tá diskusia, mnohé veci, ktoré sú v tejto novele, už boli väčšinovým spôsobom v tomto parlamente rozhodnuté. Dovoľte mi pripomenúť, že obidvaja títo páni v čase schválenia takzvanej Mečiarovej novely volebného zákona najmä kritizovali tú skutočnosť, že sa má schvaľovať alebo meniť podmienky pre voľby tesne pred voľbami. Ja sa skutočne pýtam obidvoch, vy ste, vy žijete v inom svete? Alebo pre vás táto výhrada alebo výčitka, ktorú ste adresovali, a musím povedať do istej miery, že bola oprávnená z hľadiska krátkosti k voľbám, že pre vás toto neplatí? Hovoríte o záujme občana a voliča. Záujem občana a voliča vo vzťahu k pánovi poslancovi Oroszovi a Kresákovi, to je záujem občana vyjadrený vašou momentálnou politickou podporou, čiže pripusťme, že ak hovoríme o SOP a SDĽ, môžeme hovoriť do istej miery o záujme občana, ale ten záujem je potom veľmi limitujúci a veľmi nízky z hľadiska vašich možností. Hovoríte alebo ste schizofrenickí aj v tom, že odmietate striktne väčšinový volebný systém, ale tu sa pokúšate podľa môjho názoru nerovnovážne zavádzať prvky väčšinového volebného systému do pomerného volebného systému, a to nie je dobré.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Muránsky. Pardon, pán poslanec Palko najskôr.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Rád by som uviedol isté fakty, ktoré sú skôr argumentmi proti tomu, aby sme odsúhlasili túto zmenu, navrhovanú zmenu volebného zákona. Predovšetkým my sme už v tomto volebnom období volebný zákon raz zmenili, keby sme tak urobili ešte raz, tak by to pripomínalo postavenie novej budovy a potom o chvíľku jej rekonštrukciu bez toho, že by bola vôbec po postavení odovzdaná do užívania.

    Ešte pred voľbami v roku 1998 veľkú pozornosť vzbudila novela volebného zákona, ktorú schválila predchádzajúca vládna koalícia. Vzbudila nevôľu opozície, ktorá vtedy zorganizovala veľkú petíciu. Organizovalo to päť strán, ktoré vytvorili SDK, a tri strany, ktoré neskôr vytvorili SMK, a bola to petícia zato, pamätám si ten text, keďže som ho tiež spolu formuloval, zato, aby sa volebný zákon vrátil do pôvodného znenia, ako pred tou novelou bývalej vládnej koalície s jedinou výnimkou. Nežiadal sa návrat k pôvodnému počtu volebných krajov. Teda nebola tam výhrada voči tomu, že zo Slovenska sa stal jeden volebný kraj. Túto petíciu vtedy podpísalo asi pol milióna slovenských občanov. Tie podpisy sa nachádzajú tu v bude Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Z jednej strany kolegovia majú pravdu, že nie je slušné a poctivé meniť tak krátko volebný zákon pred budúcimi voľbami. Druhá vec je ale tá, že my sme prijali nové, nové územnosprávne členenie Slovenska, prenos kompetencií, a ak hovoríme, že poslanec by mal byť zviazaný a zžitý so svojím volebným obvodom, pre mňa Slovensko ako jeden volebný obvod je nedostatočné. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť, a tu nesúhlasím s tým, čo bolo pred chvíľou povedané, aby volebné obvody kopírovali vlastne štátne delenie štátu. Ja v druhom čítaní podám návrh, aby sme sa vrátili k ôsmim vlastne volebným obvodom, za ktoré by poslanci boli potom spätí s územím a zastávali by názory dejov v tom území, ktoré sa dejú, a na základe vlastne hlasovania v Národnej rade by jednotlivé územia si mohli svoje pozície tu osvojovať a vysvetľovať. Pri jednom volebnom obvode a jednom systéme, ktorý platí doteraz na rozdiel od voličov, rozhodujú vlastne politické centrály o nasadení jednotlivých kandidátov, o ich kooptácii do parlamentu a cez médiá strany, ktoré nie sú plošne rozmiestnené na území, jednorazovo vstupujú do parlamentu bez zodpovednosti k voličovi. Ďakujem.

  • Pán poslanec Muránsky. Ešte predtým chce reagovať pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko predsa si len myslím, že je potrebné reagovať na niektoré, mrzí ma, žiaľ, musím povedať, invektívy, ktoré odzneli, ale azda opäť pre oprášenie tej historickej pamäti treba povedať, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Nie je to to isté iba z toho jednoduchého dôvodu, že keď sa nám dnes, keď sa nám dnes vytýka, že vraj táto novela je podávaná neskoro, tak musím povedať iba jednu vec, táto novela bola podávaná na jar tohto roku, rok a pol pred voľbami. Teraz máme september, voľby by sa mali konať o rok. Ak bola Národná rada ochotná túto novelu schváliť, novela môže byť platná a účinná o mesiac. Čiže jedenásť mesiacov pred voľbami. To po prvé a pre historickú pamäť treba povedať, že keď mne dnes niekto vytýka, že vraj my to dávame neskoro, tak tá novela, ktorá bola tak kritizovaná, ak ma pamäť neklame, bola schválená v júli v roku 1998 a voľby sa konali v septembri.

  • Reakcie z pléna.

  • Nuž, myslím si, že tu je, tu je ten rozdiel, tak bola v júni, bola v lete, ten rozdiel je hádam flagrantný a nemienim to komentovať. Samozrejme, o tom si musí urobiť záver každý sám. Ja som nechcel byť ani urážlivý, ani agresívny, snažím sa iba veľmi, myslím si, že s mierlivým tónom vysvetliť dôvody, ale argumentovať s demagógiou nie je dôstojné, a to ani robiť nebudem. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Muránsky. Prosím o pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, áno, je tu ten návrh volebnej novely po druhýkrát. Už ho toto plénum prerokovalo, už ho aj zamietlo. Neprešlo ani v koaličnej rade, a preto je tu tento poslanecký návrh. Toto pokladám za značne neseriózne od tejto poslaneckej novely, že pokiaľ viackrát to bolo takto zamietnuté a bolo to cez nedohodu viacerých koaličných subjektov, tak to je tu znova takýmto spôsobom predkladané. Chcem taktiež pripomenúť predkladateľom, že v rámci petičnej akcie za spravodlivý volebný zákon vo voľbách, pred voľbami v roku 1998 sa okrem toho, že táto petičná akcia bola namierená za znovunavrátenie možnosti kandidovať stranám vo funkčných koalíciách, to aj z takých, kde by sa mohli percentá sčitovať, tak bola aj namierená zato, že, alebo proti tomu, že takýmto spôsobom, že vtedy takým spôsobom vtedajšia vládna moc alebo vtedajšia vládna koalícia zmenila volebné pravidlá tesne pred voľbami, alebo v tom roku, keď mali byť voľby. Keď sa KDH dožadovalo po roku 1998 urýchlenej novelizácie alebo vrátenia tohto volebného zákona do pôvodného stavu, liezlo to z mnohých koaličných partnerov ako z chlpatej deky. A nakoniec boli zmenené iba otázky funkčnosti alebo vrátenia možnosti kandidovať v koalíciách. My sme od začiatku boli za širšiu novelu tohto zákona, ale pamätajme na to, čo sme hovorili v roku 1998, nie v roku alebo v období, keď sa blížia parlamentné voľby. Táto novela má aj niekoľko takých, by som si dovolil povedať, niekoľko postrehov k nej. Je to, dovolím si tvrdiť, istý hybrid medzi pomerným a väčšinovým volebným systémom. Pretože na jednej strane sa dotknem obvodov, áno, boli tu tieto štyri, štyri obvody, ale tie prakticky dnes nekopírujú ani usporiadanie, administratívne usporiadanie štátu, ani nejaké historické regióny, a čo sa týka preferenčných hlasov, znižovať preferenčné hlasy trebárs v týchto štyroch obvodoch z 10 % na 3 %, tak mi dovoľte, aby som povedal jeden príklad. V obvode, ako je napríklad Bratislavský volebný kraj, podľa tohto návrhu volebného zákona je zhruba okolo 450 tis. voličov. Ak sa ich zúčastní 70 %, je to 330 tis. voličov. Strana, ktorá získa 10 %t, bude mať 33 tis. voličov a na zmenu poradia kandidátky pri 3 % stačí kandidátovi na prekrúžkovanie 990 hlasov. Ja mám vážne pochybnosti nad tým, či týmto smerom by sa malo uvažovať pri novelizácii volebného zákona.

    To isté, chcem sa dotknúť otázky náhradníkov. Tí, ktorí nedosiahnu 10 %, 3 %, budú zvolení na tejto kandidátke volebnej strany podľa poradia. Ale tí, ktorí majú byť náhradníkmi, už budú musieť zo zákona nastupovať podľa absolútnych preferenčných hlasov. To je nerovnaký meter pre tých istých kandidátov v tých istých voľbách na kandidátke tej istej politickej strany.

    Ďalšia otázka, nechápem, kvôli čomu sa na jednej strane zavádza miliónová kaucia na vstup na prihlásenie sa do kampane pre nový politický subjekt a na strane druhej sa znižuje potreba percentuálnej hranice na nárok na vyplatenie náhrad alebo teda príspevku za voľby z 3 % na 2 %. Toho, koho myslia navrhovatelia, to je pre Komunistickú stranu Slovenska, aby sa tu doživotne udržovala na tých 2 %, ešte kampaň, ktorú si robí, aby si opätovne v každej volebnej kampani vyplácala alebo akým spôsobom navrhovatelia uvažovali. To isté, pravdaže, platí aj pre iné politické subjekty. Ale predovšetkým s ohľadom na časť a neférovosť prístupu takto časovo postavenej novely volebného zákona my ako klub Kresťanskodemokratického hnutia nepodporíme novelizáciu volebného zákona. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Muránskeho šiesti páni poslaci, siedmi. Posledný pán poslanec Kresák.

  • Reakcie z pléna.

  • Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Mám nasledujúce poznámky. Po prvé, chcem súhlasiť s pánom poslancom Muránskym, že skutočne predložená novela zavádza ten rôzny meter na takmer zhodné a veľmi podobné situácie. To je prvá poznámka. Druhá poznámka - nesúhlasím s pánom poslancom Muránskym, že novela znova zaviedla možnosť uzatvárať koalície. Nie je pravdou, že volebný zákon prijatý Mečiarovou vládou neumožňoval koalície. Ja som tu už premiérovi výslovne, keď toto povedal v tejto snemovni, výslovne som od neho žiadala, aby citoval paragraf, ktorý zakazuje koalície v zákone Mečiarovej vlády a uviedol numero, ktoré sa vôbec koalícií netýkalo. To je jeden problém a ďalej treba jednoznačne povedať, že koalície boli možné, ale s tým, že každý koaličný partner mal mať 5 % na vstup. Iná je otázka, že táto vládna koalícia zvýhodnila koalície. A v Európskej únii žiaden štát nemá takúto právnu úpravu, dnes ju má len Poľsko a, samozrejme, Slovensko. A úplne posledná poznámka, keď už dávate novelu, prečo nedávate do súladu existujúcu platnú právnu úpravu, ktorú ste vy sformulovali a ktorá je čo do poradia a stanovovania náhradníkov v rozpore s nálezom Ústavného súdu, ktorý jednoznačne vyriekol, že to nie je možné. Stratilo ustanovenie platnosť a vy ste to...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal len krátku poznámočku k tomu, keď sa prerokúval návrh zákona, ktorým sa menil, teda mal meniť zákon o voľbách, nebol som ešte v tejto snemovni, aj ako pozorovateľ zvonka zdalo sa mi to veľmi divné a čudné, že tento návrh na vytvorenie viacerých volebných mandátových obvodov neprešiel. Bohužiaľ, tak sa mi zdá po tom, čo som počul kolegu Muránskeho, neviem, či nie dobre vníma občana aj ako voliča, ako môže povyšovať vôľu straníckej centrály čo aj nad 900 hlasov voličov. Tomu nerozumiem. To je jedna vec a druhá vec je naozaj spôsob, keď sa v krajine hovorí o tom, že napríklad NUTS 2 je určitá regionálna záležitosť, že vlastne všetky štáty Európskej únie okrem Írska majú NUTS menšie a sú to vlastne regionálne záležitosti. Ak sa má k regionálnym záležitostiam vyjadrovať stále tá istá skupina ľudí, ktorú bude navrhovať stále tá istá stranícka centrála, je to vlastne o zabetónovaní si kresiel pre tých, ktorí sú v súčasnej špičke danej politickej strany a s tým nesúhlasím, preto budem návrh na zmenu, teda zmenu volebného zákona na vytvorenie ôsmich volebných obvodov podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dotknem sa dvoch vecí z vystúpenia pána poslanca Muránskeho. Ten prvý znak bol typickým príkladom demokratického centralizmu, z ktorého som mal ja v mojej strane nejaké skúsenosti, pretože naozaj silné centrály majú snahu, aby rozhodovali o poradí na kandidátke, a naozaj majú snahu, aby nominovali proste určitých ľudí, ktorí sú v centrále. Takže v tomto smere je to úplne jasné. Kráľ volič môže krúžkovať, koľko chce, ak poslanecká centrála rozhodne, že Peter Muránsky bude na treťom mieste na kandidátke, tak volič sa môže potrhať, ale nijakým spôsobom to neovplyvní pritom vyberanie do toho poradia, nehovorím, že nie je demokratické, lebo o ňom rozhodujú orgány strany, konkrétne určite aj KDH, ale na základe iných kritérií, ako rozhoduje volič. Takže myslím si, že je jasné, prečo majú takú váhu a dôležitosť preferenčné hlasy. A druhý problém dvoch percent, áno, v našej politickej scéne, keď ešte nie je vykryštalizovaná politická scéna, tak je možno dobré, aby zazneli aj názory a uchádzala sa politická strana, napríklad aj KSS, o to, aby mohla kandidovať a mohla predstúpiť pred voličov so svojím volebným programom, so svojimi kandidátmi. Prirodzene dve percentá budú možno dobré aj pre KDH, možno budú dobré aj pre SDĽ, aby sa im vrátili potom volebné náklady, ktoré z volebnej kampane vzišli. Ja si preto nemyslím, že je to opäť potláčaním demokracie, ale naopak, je to rozširovanie demokracie. Žiaľ, zatiaľ sa neprofilovali také silné politické strany, aby takým spôsobom mohli ovplyvňovať budúcnosť. Čiže oba tieto prvky, ktoré navrhujú navrhovatelia, sú správne.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa domnievam, že okrem časti vystúpenia kolegu Muránskeho, v ktorej spomínal vnútrokoaličné problémy, všetky jeho ostatné argumenty majú ratio a myslím si, že argumentoval úplne správne. Dojímavá starostlivosť o občana a budúci parlament, ktorý preukazujete, je prinajmenšom farizejská.

    Vážení kolegovia, naše postavenie je také, že keby skutočne mal rozhodovať občan, tak tu možno sedí snáď v budúcom parlamente päť ľudí z tých, čo tu teraz sedíme. Všetci ste v podstate nesmierne radi v skutočnosti, že o kandidátke budú rozhodovať stranícke centrály a všetci svorne dúfate, že rozhodnú aj o vás, a pozitívne o vás. Teda, áno, samozrejme, že dobre o vás rozhodnú. Na druhej strane sa pýtam úplne zrozumiteľne, aká je zodpovednosť voči občanovi. Teraz ju necítite, pretože nie ste volený z konkrétneho regiónu? Ja osobne ten pocit akej takej zodpovednosti aj voči konkrétnemu regiónu, z ktorého som vzišiel, mám, hoci som nebol volený len v tomto regióne, ale v rámci Slovenska. A dokiaľ nebude mať občan právo poslanca v priebehu volebného obdobia odvolať ako výraz svojej nespokojnosti a jeho hodnotenia, tak je situácia opäť taká ako doposiaľ, čo sa budete tváriť akokoľvek, že chcete urobiť pre občana. Pretože hodnotenie príde až o štyri roky pri voľbách. Takže tieto reči o tom, že z regiónu, že bude posilnené právo občana, že krúžky, ktoré budú zbierať predovšetkým starí ostrieľaní kozáci, ktorí nepustia z regiónov nových ľudí, sú reči farizejské.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja súhlasím s pánom poslancom Muránskym, že zákon nie je dobrý, a aj s tým súhlasím, že je to nie celkom vydarený hybrid. Ak by som mal použiť tvrdšie slová pána Tatára, tak je nekompetentný. V čom. Ja si myslím, že nielen v tom, že istým spôsobom spája dva volebné systémy alebo vyberá z nich niektoré prvky a chce z toho vytvoriť hybrid, ale najmä tým, že zakrýva. Zakrýva skutočnosť, že sú tu niektoré nové skutočnosti v oblasti mediálnej politiky. Veď predseda jednej politickej strany vlastní dokonca celú televíziu. Pán Dzurinda za nakradnuté peniaze si postavil svoju vlastnú televíziu TA3. A ako chcete páni, vážení páni zabezpečiť to, aby títo ľudia nezneužívali, či už pán majiteľ Markízy pán Rusko, alebo pán Dzurinda, nezneužívali svoje súkromné médiá na politickom trhu a nemali z toho politický profit a politické výhody. Vám zrejme uniklo, že to je to podstatné, čo sa predkladatelia snažia prepašovať do zákona, aby teda zvýhodňoval niekoho voči niekomu. Samozrejme, aj tie veci, ktoré hovoria o tom, že sa má posilniť regionálny prvok, sú len podľa môjho názoru len na zakrytie skutočnosti, že sú tu na mediálnom trhu nové skutočnosti a tie treba prepašovať do zákona. V tomto zmysle pokladám toto dielko pána Kresáka za nie príliš vydarené, tak ako novelu Ústavy Slovenskej republiky, aj zákon o vyšších územných celkoch.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som tiež nadviazať na slová pána poslanca Muránskeho a napadá mi niekoľko myšlienok, keď som ho počúval, lebo keby som mal teraz osloviť vážených pánov poslancov, ktorí sa snažia vytvoriť novelu volebnú, teda novelu volebného zákona tak, aby im vyhovovala a aby si jednoducho zvýšili sami sebe preferencie, tak asi by som musel použiť výraz vážené smútočné zhromaždenie preto, lebo skutočne z tohto parlamentu som presvedčený, že možno jedna šestina bude v tom ďalšom parlamente. Žiadna novela volebného zákona ani tohto nie nikomu nezvýši preferenčné hlasy. Päť percent každý za svoje, to je jedna jediná spravodlivosť, ktorá tu existuje. V opačnom prípade, keď to tak nie je, stáva sa, že strana, ktorá nemá ani jedno percento preferencií medzi občanmi a nikdy nemala viac, môže mať vo verejnoprávnej televízii taký obrovský priestor, aký má, a len vďaka tomu, že bola súčasťou nejakej dnes už neexistujúcej Slovenskej demokratickej koalície. Proste sám život, samotná prax dáva za pravdu, keďže vlastne táto strana, ktorá tak veľkolepo išla do volieb, dnes už neexistuje. To je ten príklad toho, že v tom parlamente majú byť len veľké strany, ktoré majú nad 5 %, za ktorými skutočne stojí skutočná sila občanov. Inak to nemá význam a každá zmena alebo respektíve novela volebného zákona je len obyčajnou špekuláciou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predsa len pokladám za potrebné minimálne na dve veci upozorniť z toho, čo odznelo z úst pána Muránskeho. Pán kolega Muránsky, v prvom rade vám asi ušla jedna vec. Vám ušlo to, a to vám uniká dosť, akoby som povedal, že permanentne, že ten, kto bude získavať preferenčné hlasy, sa nachádza na kandidačnej listine. To znamená, že preferenčný hlas môže predsunúť niekoho, koho už vybrala politická strana. Preferenčný hlas nemôže dostať do parlamentu osobu zo vzduchoprázdna. Takže dnes operovať alebo namietať tie čísla, ktoré ste spomínali, samozrejme, tiež nesedí, ale aby som to skrátil, dnes namietať to, že je nespravodlivé, ak občan, ktorý volí, mohol aj určiť poradie z tých, ktorých vybrala strana, je minimálne nepochopenie problematiky.

    A tá druhá vec. Spomínali ste jednu politickú stranu. Ja nechcem menovať žiadnu politickú stranu, ale pán kolega, tým, že menujete nejaký subjekt, dávate alebo vystavujete zrkadlo sám o sebe. Volebný zákon je o demokracii. Demokracia vytvára pravidlá, ktoré platia pre všetkých, ktorí spĺňajú určitý štandard.

  • Hlasy zo sály.

  • Pán kolega, ten štandard je daný tým, či je politická strana registrovaná, alebo nie. Či vykonáva svoju činnosť v súlade s právnym poriadkom, alebo nie. Žiaden volebný zákon nesmie byť koncipovaný tak, aby pôsobil proti jednej alebo druhej politickej strane iba kvôli tomu, aké je jej ideové smerovanie. Takže spomínať a vytýkať nám, že by sme vyberali podmienku, podmienky pre tú alebo onú politickú stranu, je opäť hrubé nepochopenie. Ďakujem.

  • Ja zareagujem iba na to, čo, na reakciu pána poslanca Slafkovského. Je paradoxom skutočne, že na jednej strane novela ponecháva pomerný volebný systém, ktorý je postavený na politických stranách, na druhej strane chce zavádzať naozaj väčšinový systém do voľby kandidátov zvolených na kandidátke politickej strany. Ak chceme všetko voliť priamo, tak zaveďme väčšinový volebný systém a potom nebude treba kandidátky, budú kandidáti, ktorí dostanú v jednomandátovom napríklad väčšinovom volebnom obvode najviac hlasov. Takto je priama demokracia a ten bude zvolený za poslanca. Pokiaľ sú tu politické strany, tak musí tu byť nejaký ten pomerný volebný systém v rámci tých politických strán zachovaný. To je všetko.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja som pozorne počúval a asi je potrebné reagovať na priebeh diskusie, ktorá iste bola zaujímavá a myslím si, že ukázala spôsob myslenia viacerých našich kolegov a spôsob myslenia najmä predstaviteľov jednej politickej strany, ku ktorej sa dostanem. Nie je to HZDS. S Petrom Brňákom máme dobré korektné vzťahy, samozrejme, občas v parlamentnej rozprave siahne Peter k nekorektnostiam, z toho dôvodu budem, budem reagovať.

  • Ruch v sále.

  • Peter, Peter hovoril o tom, že pre volebný zákon boli dvere zavreté v tomto volebnom období. Ak sa dobre pamätáme, volebný zákon predložil Robert Fico. On predložil vlastnú predstavu volebného zákona. Tá išla úplne iným smerom. Išla úplne iným smerom ako táto novela, takže ja si myslím, že je legitímnym právom predstaviť vlastnú predstavu toho, ako by mal vyzerať optimálny volebný zákon v tejto fáze rozvoja spoločnosti. Túto predstavu predkladáme a je na vás, ako sa k nej postavíte. Ty Peter veľmi dobre vieš aj o tom, že v rámci tohto volebného obdobia sme urobili pokus diskutovať a konsenzom dosiahnuť, dosiahnuť predstavu optimálneho riešenia tohto problému. Zišli sme sa niekoľkokrát, ukazovalo sa, že tie názory sú rozdielne, ale to, čo sme predložili do parlamentu, je prejavom toho, na čom by sa dala dosiahnuť dohoda. Vy rozhodnete o tom, či tá dohoda bude, alebo nie, alebo či zostaneme pri tom modeli, ktorý vychádza v podstate z roku 1998. Pán poslanec Palko hovoril o tom a takisto aj pán poslanec Muránsky a tá moja úvodná poznámka bola k spôsobu myslenia poslancov za KDH.

    Čo sa týka tej prvej novely. Pre legislatívu platí - práca chvatná, málo platná. Bola to veľmi urýchlene predložená novela a neriešila zásadné problémy. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o tom, že minimálne v dvoch veciach nechala vážne ústavné otázniky. Jednoducho je našou povinnosťou sa týmito otázkami zaoberať. Ak si zoberieme na seba zodpovednosť, že pôjdeme do ďalších volieb s niektorými protiústavnými ustanoveniami tohto zákona, tak tá zodpovednosť je na nás a najmä na vás, ktorí to nepodporíte. Je veľmi dobré, že pán poslanec Palko spomenul petíciu za dobrý a spravodlivý zákon. Ja sa veľmi dobre pamätám, že najmä ten politický subjekt, za ktorý ste kandidovali, toto preferoval vo volebnej kampani. Dnes máte šancu ako jeden z mála záväzkov tento dôsledne naplniť. Ak túto novelu nepodporíte, tak aj tento volebný záväzok zostane vo vzduchoprázdne. Váš postoj k občanovi vyjadril veľmi jednoznačne najmladší člen poslaneckého klubu. 990 hlasov voličov je menej ako rozhodnutie piatich, šiestich ľudí v centre politickej strany. Áno, toto je typické pre centralistické politické strany, pre ktoré je príznačný politický egoizmus. Nechcel som o týchto veciach hovoriť, ale keď to zaznelo v rozprave, tak je to potrebné povedať. Schôdza, 51. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je typickým príkladom politického egoizmu KDH. Budeme prerokúvať návrhy, ktoré súvisia s veľkým treskom. Predpokladám, že ste sa modlili cez letné prázdniny, aby neprešiel tento veľký tresk v plnom znení, pretože to by bola katastrofa pre národného hospodárstvo.

    Ale vrátim sa k volebnému zákonu. Čo sa týka tých pripomienok, že ide o hybrid, že ide o určité zmiešanie prvkov väčšinového volebného systému so systémom pomerného zastúpenia. Úplne samozrejme však toto je tendencia vo vyspelých európskych krajinách, aby sa zbližovali prvky volebného systému pomerného zastúpenia s väčšinovým. Aby sa, aby sa využili prednosti aj jedného, aj druhého. Poznáme pomerný volebný systém, ale o tom pomernom volebnom systéme sme v rámci parlamentnej komisie veľmi podrobne diskutovali. To riešenie, ktoré sa nakoniec navrhuje, je využitím aj prednosti tej individualizovanej voľby. Áno, v tom je, v tom je podstata, v tom je fundamentálny základ tejto novely dať do popredia voliča. Tento návrh nie je pre nás, poslancov, ktorí tu sedíme, tento návrh je pre voličov. A to je podstatné z vašich vyjadrení, vážený pán kolega Muránsky, jasne vyplynulo, že chcete volebný zákon pre seba. Som si vedomý, že problematika volebných zákonov je mimoriadne politicky citlivá. Dosiahnuť konsenzus je veľmi ťažké. Spravidla v parlamentoch prevláda snaha prispôsobiť volebný zákon na svoju predstavu, na predstavu parlamentnej väčšiny. Sme si vedomí tejto situácie, práve preto sme sa pokúsili pripraviť politicky neutrálny zákon, ktorý vyjadruje určité predstavy o tom, ako by sa mal vyvíjať aj náš politický systém.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bude na vás, ako sa postavíte v hlasovaní k tomuto návrhu zákona. Ešte raz opakujem, je tu šanca naplniť volebný záväzok vyjadrený vo volebných programoch koaličných politických strán, ale i vo vládnom programe výrazne skvalitniť naše volebné zákonodarstvo. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave, nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady. Prosím pána poslanca Pittnera, aby uvádzal návrhy na hlasovanie.

  • Dovoľte mi, pán predsedajúci, Národná rada, prvý návrh na hlasovanie uviesť, a to vzhľadom na oprávnenie, ktoré ma ako spravodajcu výboru oprávňujú v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporúča predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa, pardon, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Technici pripravujú náhradnú kartu pre pána poslanca Petráka. Páni poslanci, poslankyne, môžeme hlasovať, pán poslanec Petrák? Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 46, proti 28, zdržalo sa 22, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    prvé čítanie o návrhu zákonov o elektronickom podpise,

    ktorý ste dostali ako tlače 984 a 1027, ku ktorým sme schválili návrh na spoločnú rozpravu. Najskôr pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise, ktorý ste dostali ako tlač 984. Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Šebej, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť návrh zákona, ktorý komplikovanosťou problematiky, ktorú rieši, asi prekračuje, asi ide za rámec toho, na čo sme obyčajne v tomto parlamente zvyknutí. A preto tých, ktorí tomu naozaj rozumejú, prosím, aby aj mne tolerovali občasné nepresnosti, ak budem hovoriť o konkrétnych technických detailoch. Vyhnúť sa tomu nedá, pretože to je zákon, ktorý vlastne unikátnym spôsobom v sebe mieša neobvyklú technickú problematiku a problematiku právnu. Predtým než pristúpim k samotnej filozofii obsahu toho zákona, dovoľte mi však jednu poznámku. Iste viete, že takto pred rokom už sme mali v parlamente jeden návrh zákona o elektronickom podpise. Aj vtedy som bol spolupredkladateľom tohto zákona ja, a preto je potrebné trošičku ozrejmiť históriu tohto návrhu, tejto zákonnej normy, tak ako sa u nás na Slovensku vyvíjala. Začalo sa s prípravou tohto zákona či už v odborných kruhoch, alebo v štátnej správe o niečo neskôr ako v susedných krajinách. Česká republika napríklad prijala, Snemovňa Českej republiky prijala zákon o elektronickom podpise už v marci alebo v apríli minulého roku, v marci myslím. Okolité krajiny niektoré boli ešte rýchlejšie. Fakt je ten, že všetky krajiny, a teraz chcem byť fér k tvorcom všetkých návrhov zákonov, jednoducho tápajú v priestore, ktorý ešte nikto nevyskúšal. Z toho dôvodu aj tie zákony, ktoré sú platné aj u nás, povedzme, v Rakúsku a v Nemecku sú často novelizované a Európska únia k tomu vydala sériu noriem. Ja som ten návrh zákona, ktorý už bol v parlamente, stiahol po absolútne legitímnych pripomienkach legislatívnej rady vlády, ale aj odborných kruhov. Bol to text zákona, ktorý vychádzal z postupne prepracovaného návrhu slovenskej spoločnosti pre elektronický obchod. A po jeho stiahnutí predkladatelia zákona z ministerstva hospodárstva sa rozhodli, že pripravia lepšiu, zlepšenú verziu, ktorá nebude mať nedostatky tej, ktorú sme z parlamentu stiahli. Termín predloženia sa však neustále odkladal, čo bol pre mňa dôvod, aby som sa pokúsil zorganizovať stretnutie, odborné stretnutie odbornej verejnosti, ktorá by mala pomôcť Slovensku k dobrému návrhu zákona, lebo zdá sa, že aj v odborných kruhoch existovala na túto problematiku celá škála názorov. Nakoniec pri Slovenskej informatickej spoločnosti, čo je stavovská organizácia slovenských informatikov, vznikla iniciatívna pracovná skupina a cez webovú stránku tejto spoločnosti sa aj rozprúdila verejná diskusia o podobe zákona o elektronickom podpise, ktorá nakoniec viedla k tej podobe, ktorú som si dovolil predložiť spolu s ďalšími poslancami do parlamentu ja.

    Ako viete, Národná rada už predložený zákon v máji odsunula na september a následne do parlamentu prišiel vládny návrh zákona, iný návrh, iný text, ktorý na moju žiadosť bol presunutý tiež na septembrový termín, aby sme mohli o oboch návrhoch rokovať v jednom termíne. Lebo sa mi zdalo nefér, aby prešiel návrh zákona, ktorý prišiel do parlamentu neskoršie s tou istou tematikou a aby návrh, ktorý sme predložili my, bol z iných ako odborných a právnych dôvodov presunutý a vlastne zlikvidovaný.

    Čo robí návrh zákona o elektronickom podpise. Predovšetkým povedzme si, čo je to podpis. Nechcem hovoriť banality, ale dobre je si to pripomenúť, lebo o to všetko sa môže snažiť i elektronický podpis spôsobom, ktorý je absolútne nový a ktorý zodpovedá tomu, čo nám prináša vlastne nová doba, nové tisícročie. Po prvé, obyčajný podpis, ten, ktorý napíšeme rukou, poskytuje dôkaz o tom, že sa podpísaná osoba cíti byť viazaná obsahom dokumentu. Alebo potvrdzuje autorstvo textu dokumentu, alebo potvrdzuje úmysel tej osoby, ktorá sa podpisuje stotožniť sa s obsahom dokumentu, ktorý zostavil niekto iný. Povedzme, niekto napíše vyhlásenie a vy poviete áno, súhlasím a potvrdíte to podpisom alebo môže to byť podpis pod petíciu. Alebo dokazuje skutočnosť, že podpísaná osoba bola prítomná na stanovenom mieste v určitom čase. To je naša prezenčná listina tam vonku. To všetko je funkcia podpisu. Pri elektronických dokumentoch je to ťažšie, pretože elektronický dokument je čosi, čo vzniká, povedzme, v textovom meritore alebo teda činnosťou na textovom meritore, alebo naskenovaním, alebo je to nejaký obrázok a jeho podpísanie nenesie individuálnu pečať. Darmo vy napíšete pod elektronický dokument, že toto podpísal Jožko Púčik, keď z tej naprosto štandardizovanej podoby textového editora nie je jasné, či to naozaj podpísala osoba menom Jožko Púčik alebo je to len proste slovo ako každé iné.

    Podobne je to aj napríklad s naskenovaným podpisom. Naskenovaný podpis, autentický ručný podpis je možné naskenovať znovu, je možné preniesť, je možné skopírovať, je možné pripojiť k čomukoľvek, skrátka ten elektronický priestor pri všetkej svojej flexibilite zároveň poskytuje omnoho, omnoho lepšie a ľahšie možnosti k falšovaniu, k zahmlievaniu identity. Skrátka dobre, elektronický podpis predstavuje problém. Z toho dôvodu, ak chceme zrovnoprávniť autentickosť dokumentu v elektronickej podobe, povedzme, s notársky overeným podpísaným dokumentom, musíme prijať zákon, ktorý toto celé, celé umožní. Elektronický podpis je v zásade implementácia určitej matematickej funkcie prostredníctvom špecializovaného programu, ktorá keď sa pripojí k určitému dokumentu, prichádza teda k jeho autentizácii, teda k overeniu jeho pravosti. Ako to prebieha. Teraz prepáčte malý exkurz, laický exkurz do techniky. Tak predovšetkým, ak máte elektronický dokument, či už je to text vytvorený v textovom editore, môže to byť zmluva, daňové priznanie, báseň, reč, novinový článok, musíte, alebo aj obrázok, napríklad, musíte, kus programu, musíte pomocou, musíte si ho dať do digitalizovanej podoby, čiže musíte ho digitalizovať a potom pomocou jednocestnej funkcie, teda takej, ktorá sa dá urobiť len jedným smerom, volá sa hash funkcia, sa vytvorí čosi, čo sa volá odtlačok toho dokumentu. A potom je potrebné, aby ste mali k dispozícii kľúč, šifrovací kľúč, ktorým zašifrujete tento odtlačok a toto celé pripojíte k vlastnému dokumentu, ktorý sa tým pádom stáva podpísaným dokumentom. Celá technika tých elektronických podpisov je v tejto dobe postavená na takzvaných asymetrických kľúčoch, to znamená, že to šifrovanie je jednak to, keď zašifrúvate a iným kľúčom sa dokument odšifrúva. Ten odšifrúvací kľúč sa volá verejný kľúč, ktorý je teda verejne k dispozícii. To overovanie prebieha tak, že ten, kto dostane tú správu alebo kto dostane ten váš dokument podpísaný, si opäť pomocou hash funkcie, teda tej istej matematickej funkcie, premení ten dokument na číslo a potom dešifruje pomocou verejného kľúča ten podpis elektronický a porovná ten hashovaný dokument s tým, čo on dešifroval, a ak sa zhodujú, je to potvrdenie, že teda ten dokument je autentický. Zaujímavé na tom celom je, že je to potvrdenie nielen autentickosti dokumentu, teda podpisu, ale aj faktu, že nebolo na tom dokumente nič zmenené. To sa nedá dosiahnuť ručným podpisom. Týmto spôsobom sa zároveň overuje, že od okamihu podpísania nikto nezmenil na tom dokumente ani čiarku. Ak sa totiž tie dva odtlačky nezhodujú, tak to vypovedá o tom buď teda, že tá osoba nie je identická s tou, ktorá tvrdí, že to podpísala, alebo že je identická, možno je, ale po ceste sa dokument zmenil.

    A to ma, to ma privádza teda k tomu, aby som vám ešte povedal, by som povedal, ďalšiu samozrejmosť, že načo teda máme elektronický podpis, túto strašne zložitú procedúru. No jednoducho preto, že v modernom svete už väčšina dokumentov má elektronickú podobu a pre všetky možné kódy komunikácie je potrebné vytvoriť spôsob, a to spôsob inštitucionalizovaný, zabezpečený legislatívou, ktorý umožní proste zaobchádzať s takýmito dokumentmi rovnocenne ako s tými, ktoré majú papierovú podobu. Zrovnocenniť elektronické a papierové dokumenty, a to nielen pre potreby, ja neviem, obchodných zmlúv alebo elektronického obchodu, alebo často sa spomína daňové priznanie, ale aj napríklad na ochranu kusov programu proti vírusom, na autorizáciu napríklad čohosi, čo môže mať charakter umeleckého diela. Proste pre všetky prípady, keď je potrebné zachovať integritu dokumentu a zároveň určiť toho, ktorý je jeho autorom. Elektronický podpis má niekoľko výhod, ktoré stojí za to pomenovať. Na rozdiel od klasického sa prakticky nedá sfalšovať. Teda nedá sa, všetko sa dá, ale na súčasnej úrovni poznania v oblasti výpočtovej techniky je to tak, že na proste prerazenie tej šifry toho kódu by bolo potrebné, ja neviem, či hovorím realisticky, ale celkom určite proste výpočtové zariadenie, ktoré možno vlastne CIA alebo riadiace stredisko bezsmerných letov v Houstone, ale celkom určite nie žiadna firma ani privátna osoba a potrebovali by nato značný čas. Čiže prelomenie toho kódu na danej úrovni technickej, bežne dostupných prostriedkov nie je možné.

    Po druhé, overenie pravosti je veľmi jednoduché. Každý, kto má počítač a prístup na sieť v krajine, kde to funguje, kde sú prístupné aj teda verejné kľúče, povedzme, pri certifikačných autoritách, to môže urobiť znovu a znovu kedykoľvek. Navyše ešte je možné aj pomocou časovej pečiatky, ktorá je definovaná aj v predloženom návrhu zákona, určiť čas, kedy bol ten dokument podpísaný. To znamená, že je dokonca možné naprosto spoľahlivo, i keď niekto potom chce povedať, že proste on ten akt podpísal až neskoršie alebo v inom čase, je možné zistiť, kedy pripojil ten elektronický podpis pod ten dokument, čo zabráni napríklad istým typom podvodov v elektronickom obchode. Je zaručená na rozdiel od obyčajného podpisu neporušenosť správy. Je zaručené napríklad nepopierateľné spojenie medzi podpisom a textom správy, lebo pomocou elektronického podpisu nie je možné vyrobiť bianko dokument. Elektronickým podpisom je možné podpísať len neprázdnu množinu teda údajov, musí existovať dokument, lebo až ten sa dá potom pomocou toho súkromného kľúča zašifrovať do formy elektronického podpisu. To znamená, že v oblasti elektronického podpisu neexistuje bianko dokument.

    Toľko teda k tomu, o čom vlastne ideme rokovať. Ja len chcem povedať, že teda ten poslanecký návrh zákona je produktom práce, ako som vám povedal, dovolím si povedať toho najlepšieho, čo slovenská odborná verejnosť môže poskytnúť, pracovali na tom, nakoniec ste dostali pravdepodobne do pošty tento vysvetľujúci materiál. Ľudia odborníci, ktorí sú tu vymenovaní, sú hlavnými autormi toho dokumentu. Iste tušíte, že nikto z nás nie je schopný sám na základe akéhosi vnuknutia večer vypracovať takýto návrh zákona. Je to produktom činnosti, by som povedal, odbornej skupiny a čo pre mňa je mimoriadne cenné na poslaneckom návrhu zákona, je to, že ten návrh vznikol vo verejnej diskusii. To znamená, že ten zákon bol pripomienkovaný na webovej stránke Slovenskej informačnej spoločnosti celou verejnosťou a že je to výsledok, by som povedal, sporov a diskusií. Ja potom, ak bude potrebné, poviem aj rozdiely oproti vládnemu návrhu zákona. Ja len chcem dodať, že ten zákon, ktorý máte predložený, vzhľadom na celkom oprávnené pripomienky legislatívnej rady vlády už navrhuje aj štruktúra a obsah všeobecne záväzných predpisov, teda vykonávacích predpisov k tomu zákonu, ktoré bude potrebné prijať na to, aby sa vôbec mohol vykonávať. Možno, že to neviete, ale napríklad v Českej republike ten zákon, ktorý prijali pred rokom a pol, čiže rok a pol majú platný zákon, tak prijali ho v podobe, ktorá nebola dobrá a nepodarilo sa im vypracovať k tomu zákonu vykonávacie predpisy, to znamená, že už rok a pol majú zákon, ale neuplatňujú ho, proste nefunguje to. Veľmi by som bol rád, keby sme sa tejto situácii u nás vyhli.

    Ešte vás chcem upozorniť na to, že keďže zrovnoprávňujeme elektronický podpis s právnym aktom, proste ktorým je podpis na papierovom dokumente notársky overený, tak musíme, samozrejme, vstúpiť tým zákonom do mnohých ďalších zákonných noriem, ktoré s overením pravosti alebo s overením identity osoby počítajú, čiže ten zákon zároveň na svojom konci v tých ustanoveniach novelizuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o správnom konaní, zákon o správe daní, proste a niekoľko ďalších noriem, a teda prosil by som vás o podporu poslaneckého návrhu zákona, o to, aby ste schválili jeho postup do druhého čítania.

    A mám ešte teda jeden dôvetok k tomu celému. Vzhľadom na to, že implementácia toho zákona, zriadenie Úradu pre elektronický podpis, ktorý by mal byť súčasťou Národného bezpečnostného úradu, vyžaduje nemalé úsilie a nemalé investície. To zriadenie samo osebe je vyčíslené na asi 120 mil. korún a každoročná prevádzka medzi 60 až 70 mil. korún, navrhujem, aby sa parlament ako naďalej potom zaoberal len tým lepším z tých dvoch návrhov zákonov. Podľa môjho presvedčenia vzhľadom na to, čo viem zo strany odbornej verejnosti, tým lepším, komplexnejším zákonom je zákon poslanecký, teda návrh zákona poslanecký.

    Ešte niečo potrebné je dodať z hľadiska kompatibility s európskym právom. Európska únia vydala v decembri 1999 direktívu č. 93 Európskej komisie, ktorá vytvára rámec na používanie elektronického podpisu. Táto norma, ktorú si vám dovoľujem predložiť, je plne kompatibilná so smernicou Európskej únie a zabezpečí teda súlad nášho práva s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Gabrielovi Palackovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o elektronickom podpise, tlač 984. Predložený návrh bol doručený poslancom 19. apríla 2001, čím boli splnené podmienky určené rokovacím poriadkom. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady na prvé čítanie. Ako spravodajca si tiež osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, a preto si myslím, že ho môžeme prerokovať. Budem navrhovať, aby v duchu toho, čo bolo aj povedané, Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať

    prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o elektronickom podpise.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1027, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1149. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Môžem teda, hej? Dobre, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol vládny návrh zákona o elektronickom podpise. Vláda Slovenskej republiky má už od minulého roku v pláne legislatívnych úloh návrh zákona o elektronickom obchode. Pri príprave návrhu tohto zákona sa vychádza z návrhu vzorového zákona UNCITRA o elektronickom obchode, ktorý obsahuje pre štáty modernizujúce svoju legislatívu určitý návod a základné vysvetľujúce informácie na právnu úpravu jednotlivých druhov a postupov využívania elektronických komunikačných prostriedkov. Počas prác na návrhu zákona sa dospelo k záveru, že v súvislosti s vývojom v Európskej únii v tejto oblasti, v súvislosti s vývojom u nás je nevyhnutné pred prijatím právnej úpravy elektronického obchodu zákonom upraviť právne vzťahy súvisiace s elektronickým podpisom. Zámerom predkladaného návrhu zákona podobne, ako to bolo povedané pánom poslancom Šebejom v úvodnom slove k poslaneckému návrhu, je zrovnoprávniť elektronický podpis s vlastnoručným podpisom z hľadiska jeho právnej relevantnosti, vytvoriť právne predpoklady jeho hodnovernosti a ochrany pred zneužitím, a to najmä prostredníctvom inštitútu certifikovania, certifikácie informácie slúžiacej na overenie podpisu. Zároveň vytvoriť určité liberálne prostredie na poskytovanie takýchto certifikačných služieb, ustanoviť orgán štátnej správy, ktorý bude dozerať na poskytovanie certifikačných služieb a zosúladiť právne predpisy Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie v tejto oblasti, čo umožní v praxi využívať na uzatváranie zmluvných vzťahov, ale aj vo všeobecne širšej komunikácii vo verejnej správe elektronické komunikačné prostriedky na úrovni písomnej formy bez súčasnej nevyhnutnej prítomnosti účastníkov právneho vzťahu. Podčiarkujem účastníkov právneho vzťahu.

    Vláda sa zoberala aj poslaneckým návrhom zákona o elektronickom podpise. Aj keď obidva tieto návrhy zákonov vychádzajú z takmer rovnakej koncepcie právnej úpravy a približne rovnakých právnych inštitútov, niektoré definície pojmov a legislatívnoprávna formulácia obidvoch návrhov je predsa len, predsa len rozdielna.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v médiách prebehla istá diskusia jednak predstaviteľov rôznych odborných kruhov, odborných skupín, ktoré či už sa podieľali, alebo sa hodnotiacim komentujúcim spôsobom vyjadrujú k obidvom týmto normám. Ja by som chcel s plnou vážnosťou povedať, že obidve tie odborné skupiny, pretože aj na vládnom návrhu sa podieľali experti, ktorých by som rovnako mohol menovať, a možno tiež označiť prívlastkom, že patria medzi tie najlepšie, čo Slovensko má, ale nie o to ide. Obidve tie odborné skupiny pripravili vcelku dobré návrhy. Taká je skutočnosť. Tieto návrhy sa vo veľkej časti prekrývajú, v niektorých detailoch sú rozdielne. Keď sme formulovali, keď som zadával úlohu na ministerstve hospodárstva, tak základnú filozofiu legislatívnotechnickú, ktorú sme volili, sme definovali takto. Treba pripraviť zákon ako všeobecnejšiu normu vzhľadom na to, že ide o problematiku, ktorá sa mimoriadne rýchlo, dynamicky, takpovediac v dobách niekoľkých mesiacov mení, je potrebné zákon urobiť vo všeobecnejšej rovine tak, aby si nevyžadoval každú chvíľu novelizáciu, ale tie časti v oblasti elektronického podpisu a elektronického obchodu, to je príprava z pohľadu koncepcie ministerstva hospodárstva z veľkej časti ako podpora na elektronické obchodovanie. Tak tie časti, ktoré budú podliehať rýchlejším zmenám, je potrebné riešiť nižšími legislatívnymi normami, to znamená vyhláškami, prípadne nariadeniami vlády a podobne. Z tejto filozofie vychádzal vládny návrh zákona z takejto konštrukcie. Opakujem, obidva návrhy zákonov sú vcelku dobré. Ja to musím takto objektívne hodnotiť. Bolo by potrebné, samozrejme, nájsť v druhom čítaní, najmä v rokovaní v príslušných výboroch spôsob, ako tieto dva návrhy spojiť a urobiť dobrý zákon, ktorý prijme, prijme Národná, alebo teda schváliť potom dobrý zákon, ktorý prijme Národná rada.

    Dosť často sa objavila v diskusii otázka takzvanej technologickej neutrality vládneho zákona, no tu musím práve povedať, že to bol cieľ, aby tento zákon vzhľadom na vývoj bol svojím spôsobom technologicky neutrálny a umožňoval vlastne pružne, aj keď to je relatívny pojem v tomto prípade v tejto oblasti, ale relatívne pružne reagovať na veľmi rýchle technologické, technologické inovácie. Návrh zákona o elektronickom podpise je základom právnej úpravy vzťahov, ktoré sú v našom právnom poriadku úplne nové. O tom tu už bolo hovorené. Napriek tomu som presvedčený, že vládny návrh zákona, ktorý predkladám, upraví právne vzťahy na používanie elektronického podpisu vyhovujúcim spôsobom a pri aplikácii nebude spôsobovať problémy. Samozrejme, za predpokladu, že budú vytvorené tiež primerané inštitucionálne a technické predpoklady aplikácie zákona. Aj v tomto smere už prvé kroky boli urobené, na inštitucionálnej úrovni je to zriadením Národného bezpečnostného úradu, ktorý aj podľa nového kompetenčného zákona bude mať kompetencie aj pre elektronický, elektronický podpis.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o obsahu tohto zákona, o jeho zámere tu už bolo hovorené, nebudem opakovať, či prípadne dopĺňať niektoré časti. Predpokladám, že v rozprave v druhom čítaní sa veľmi detailne budeme môcť a možno aj musieť zaoberať jednotlivými paragrafmi tohto zákona. Uchádzam sa teda o vašu priazeň pri schvaľovaní návrhu, vládneho návrhu zákona o elektronickom podpise. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi Palackovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Tak podobne ako pred chvíľou mi dovoľte, aby som vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o elektronickom podpise, tlač 1027, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom.

    Predložený návrh bol doručený poslancom 25. mája tohto roku, čím boli splnené podmienky určené rokovacím poriadkom. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Budem navrhovať, aby Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o prerokovaní tohto návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k týmto dvom zákonom.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Palackovi. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Vzhľadom na to, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k týmto bodom, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k týmto dvom bodom? Pán poslanec Šebej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k týmto dvom bodom.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ja som, ja som využil túto možnosť sa prihlásiť do rozpravy, hoci som mohol povedať čo to aj na záver ako jeden z predkladateľov, ale v rozprave chcem navrhnúť, aby tento zákon bol prikázaný aj výboru pre európsku integráciu. Teda aby, keď budeme hlasovať o pridelení jednotlivým výborom, tak k tomu zoznamu výborov, ktoré už stanovil vopred predseda Národnej rady svojím rozhodnutím, pribudol aj výbor pre európsku integráciu, pretože toto je zákon, ktorý sa eminentne týka prispôsobovania nášho právneho prostredia prostrediu Európskej únie. To je prvý návrh.

    Po druhé, nie som si istý, či príslušný pre tento zákon je práve výbor pre hospodárstvo, pretože skôr sa mi zdá, že to je zákon, ktorý rieši vlastne vznik, iné formy notariátu na, teda v elektronickom priestore a že je to, že je to čosi, čo sa týka skôr problematiky ministerstva jednak spravodlivosti, a jednak ministerstva vnútra. Až aplikácia elektronického podpisu sa týka elektronického obchodu, ale všetky ostatné veci, ktoré súvisia s elektronickým podpisom, so samotným obchodom nemajú nič. Notársky overujeme aj podpisy, ktoré tiež nemajú nič s obchodnými zmluvami. Takže mne sa zdá, že by bolo vhodnejšie, a teraz predkladám to tiež ako návrh, aby bol gestorským výborom pre tento návrh zákona ústavnoprávny výbor, ale chcem, aby sme o týchto dvoch veciach hlasovali oddelene, teda o pridelení aj výboru pre európsku integráciu a o tom, aby bol gestorským výborom ústavnoprávny výbor. No je to možno jedno, no ale okrem, proste ja budem spokojný, nech je to v ktorejkoľvej polohe, ale potreboval som to povedať, že to je zákonná norma, ktorá nie je primárne o obchodovaní ani o hospodárstve. To je v podstate o funkcii, ktorá je analogická tomu, čo robia notári.

    Po druhé, teda chcem povedať, že som sa nijako nechcel dotknúť odbornej kvality ľudí, ktorí pracovali na vládnom návrhu zákona, naopak, uvedomujúc si, ako hrozne komplikovaná je to norma, dávam pred nimi klobúk dolu. Naozaj odviedli celú hromadu roboty, a to, že som si dovolil vás žiadať o uprednostnenie môjho návrhu zákona alebo teda poslaneckého návrhu zákona, je len vyjadrením môjho vzťahu k obom textom. Som presvedčený, že ešte slovenský parlament neprijímal ani žiadny iný parlament, ktorý sa niečím takýmto zaoberá, neprijímal zákonnú normu, by som povedal, rovnako ťažko uchopiteľnú a zložitú a proste ťažko tam hľadať čosi ako zlý úmysel u kohokoľvek, kto sa snaží vytvoriť tú normu. Tu ide výhradne o to, čo bude lepšie fungovať. Z toho dôvodu teda si a priori dovolím spomenúť niekoľko pripomienok k tomu vládnemu návrhu zákona a priori, aby sme ich zvažovali hneď pri rozhodnutí o tom, či posunieme oba návrhy do druhého čítania. To, o čom hovoril pán minister hospodárstva, tá snaha o technologickú neutralitu, je síce ľahko pochopiteľná a v podstate aj oprávnená, lenže v tej snahe o technologickú neutralitu podľa názoru Slovenskej informatickej spoločnosti vládny návrh zákona sa stal terminologicky nekonzistentným a používa pojmy pripúšťajúce nie technologickú neutralitu, ale nejednoznačný výklad. Napríklad elektronický reťazec, definície elektronického podpisu. Nedefinuje ten zákon dôležité pojmy, ako je držiteľ certifikátu. Iné kľúčové pojmy definuje v rozpore s technickými normami. Nepopisuje procedúry, ktoré sú dôležité z hľadiska fungovania, a teraz spomeniem ďalší termín, ktorý bude ako stále používaný, keď sa bude o tom hovoriť podrobnejšie, peake, teda publicy infrastructure, teda infraštruktúra verejných kľúčov. Nepopisuje napríklad procedúry zneplatňovania certifikátov. Ukladá úradu, budúcemu úradu pre elektronický podpis príliš veľké povinnosti bez toho, aby vytvoril pre tento úrad primerané právomoci a podmienky. Odlišuje obyčajný elektronický podpis a takzvaný zaručený elektronický podpis iba formálne, pričom priznáva obyčajnému elektronickému podpisu, teda takému, ktorý sa neopiera o potvrdenie certifikačnej autority, čiže akéhosi elektronického notára, priznáva právne účinky, právnu silu vlastnoručného podpisu, čo tiež nie je celkom v poriadku.

    A Slovenská informatická spoločnosť a čiastočne aj kryptológovia, ktorí pracujú v štátnej správe, sú presvedčení, že je to vnútorne protirečivý dokument a že medzinárodne kompatibilnú infraštruktúru verejných kľúčov na základe toho nie je možné vybudovať. A opakujem znovu, že vzhľadom na vysoké náklady, ktoré si vybudovanie infraštruktúry potrebnej na realizáciu zákona o elektronickom podpise vyžiada potrebu kvalitného a prakticky realizovateľného zákona o elektronickom podpise pre elektronický obchod, ale aj racionalizáciu administratívy štátu a možné dôsledky prijatia nekvalitného zákona, navrhujem, aby sme zabudli na politické aspekty a na osobnú prestíž toho či onoho a posúdili tie návrhy výlučne z odborného hľadiska a ďalej pracovali len s tým, ktorý je lepší. Opakujem znovu, som hlboko presvedčený, že lepší je ten poslanecký. Inak sa nám môže stať to, čo sa stalo v Čechách, a síce, že budeme mať zákon a nebudeme mať z neho žiadny úžitok.

    Ešte k tým rizikám, ktoré sú spojené s prijatím zlého zákona, a teraz pripúšťam, že aj ten poslanecký sa môže ukázať v konečnom dôsledku ako nie celkom ideálny, ale chcem povedať, čo sa stane, ak nebudeme mať dobrý zákon, pravdepodobne. Tak napríklad, že po prečítaní nášho zákona o elektronickom podpise sa naše subjekty, naši obchodníci, naše firmy, ale aj naše inštitúcie stretnú s tým, že zahraničie naše elektronické podpisy nebude uznávať. Alebo, že naše subjekty, naše firmy začnú používať jednoducho elektronické podpisy certifikované v zahraničí. Vás upozorňujem, že teda elektronická komunikácia, elektronický obchod je príliš vážna vec a týka sa aj ochrany osobných údajov, utajovaných údajov, všetkého možného, a preto je potrebné k tomuto pristúpiť s absolútnou vážnosťou, pretože škody, ktoré môžu nastať v súvislosti, by som povedal, s deravou legislatívou definujúcou niečo tak citlivé, ako je proste pravosť elektronických podpisov a pravosť dokumentov, môžu byť nielen teda morálne, ale môžu byť, môžu byť nesmierne a môžu byť ekonomické.

    To som si považoval za povinnosť povedať v diskusii, ale hovorím, že nechcem začínať spor medzi, medzi dvoma autorskými skupinami, ja len vyjadrujem presvedčenie, že je racionálnejšie zaoberať sa návrhom, ktorý je komplexnejší, presnejší a, povedal by som, pamätá aj na to, na čo vládny návrh nepamätá. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť snahu oboch predkladateľov o zavedenie elektronického podpisu do praxe v Slovenskej republike. Ja si myslím, že tá snaha aj práca, ktorá bola vynaložená, by si možnože žiadala, aby sa zvážilo splynutie týchto dvoch návrhov a vybrali z týchto dvoch návrhov to, čo by bolo osožné pre aplikáciu tohto podpisu. Pretože myslím si, že Slovensko potrebuje už naliehavo takéto niečo zaviesť do podnikateľskej, bankovej sféry a iných sfér, ako to povedal aj pán poslanec Šebej. Je to teda notársky úkon a musí tu byť jednoznačne, jednoznačne chránená osobnosť a údaje jednak teda bankového typu, a jednak iných typov informácií. Takže by som poprosil, aby ste v tomto druhom čítaní umožnili splynúť alebo urobiť nejaký prienik týchto dvoch zákonov, ak to ide. Bude asi ťažko sa nám rozhodovať, mnohí sme tu laici, k týmto veciam a priznám sa tiež, nepoznám detaily kódovania a podobne, ale rozhodne v každom prípade treba to urýchliť a zaviesť do praxe a v každom prípade podporím to do druhého čítania. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne. Myslím si, že pán poslanec Šebej má pravdu, keď hovorí, že ide o veľmi špecifickú problematiku, a nie jednoduchú právnu úpravu. Nemám nič proti tomu, aby o tom rokoval aj výbor pre európsku integráciu, ale myslím si, že je úplne náležité, keď predseda parlamentu určil výbor hospodársky, pretože chybou súčasnej legislatívy je, že nevychádza práve z realizačných prvkov a z preskúmania toho ktorého legislatívneho návrhu v praxi. A preto si, pán poslanec, myslím, že to, čo ste hovorili, že tam potom až v praxi a tak ďalej, že prv tá súladnosť s európskou legislatívou a podobne, veď nato je doložka zlučiteľnosti, a ja si myslím, že my musíme predovšetkým vždy domýšľať každý legislatívny návrh z hľadiska dopadov do praxe, čo súčasná legislatíva opomína, a preto, keď nastane účinnosť, tak s hrôzou zisťujú príslušní kompetentní funkcionári, že to má také a také účinky v praxi a potom rýchlo sa to mení alebo prax sama s hrôzou začne apelovať na zmenu a prichádzajú tu poslanecké návrhy, aby menili to, čo sme už prijali rýchlo a aby nastala akási únosná situácia v praxi. Takže ja si myslím, že treba ponechať gestorský výbor výbor pre hospodárstvo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, niet sporu o tom, že trend, ktorý sledujeme prijatím tohto zákona, je trend, ktorému sa nevyhneme. Elektronický obchod v Európe je bežnou praxou. Naši podnikatelia nato čakajú. Ide len o to, ako urobiť taký dobrý zákon, aby znižoval riziko pri tomto obchode na minimum. Ja len chcem veľmi polemizovať s tým, čo povedal pán Šebej, že trval by na tom alebo odporúča nám, aby sme upustili od schválenia druhého čítania o vládnom návrhu, pretože pán Šebej, ja vám verím, že máte dobrý úmysel, ale postrehol som, že cez vás vlastne hovorila jedna stavovská organizácia, a to je Slovenská informačná spoločnosť, keď som postrehol. Ja som stále opatrný, ak sa k nejakému zákonu pristupuje z jedného zorného uhla. Ja by som sa prihováral, aby sme posunuli do druhého čítania obidva zákony z jednoduchého dôvodu, že nechce sa mi veriť, že vládny návrh, ktorý v sebe obsahuje aj medzirezortné pripomienkovania, teda stanoviská rôznych rezortov, aby bol až tak horší, a tak plytší, aby nebol hodný našej pozornosti v druhom čítaní. To jednoducho neodporúčam a odporúčam ctenej snemovni, aby sme schválili postúpenie obidvoch návrhov zákona do druhého čítania čo do najväčšieho množstva výborov, samozrejme, aby tie odborné stanoviská boli čo najkomplexnejšie a potom si môžeme o tak vážnej veci, ako je elektronizácia nášho obchodu, pohovoriť v druhom čítaní vo výboroch a v pléne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyne, kolegovia, možno po prvýkrát v histórii zasadnutia tejto Národnej rady je predložený zákon, ktorý nemá žiadny politický podtieň, kde sa môžeme zhodnúť všetci z ktorejkoľvek politickej strany. Ale o to je tento zákon dôležitejší, že je priekopnícky a nový a kde aj predkladatelia nemôžu jednoznačne zaručiť, že nemôže byť zneužitý. Čítal som niekoľko zahraničných vyjadrení, nerobím sa odborníkom a možno ani nikto z nás nie je odborník, aby sme mohli aj jednoznačne posúdiť vhodnosť, úplnosť alebo nedostatočnosť týchto návrhov, ale z toho, čo som sa dočítal aj zo zahraničnej tlače, mi vychádza jednoznačne, že nie je tu záruka možnosti nezneužiť takýto zákon. Nepočul som ani od predkladateľov o tom, či takéto záruky dáva tento zákon, respektíve vykonávanie podľa tohto zákona, a pokiaľ som hovoril aj s niektorými predstaviteľmi z Českej republiky, kde tento zákon je prijatý, a tak ako pán predkladateľ Šebej povedal, ho neuplatňujú, neuplatňujú ho úmyselne, pretože aj v Čechách dvaja odborníci z pohľadu ich rozriešili systém možnosti zneužitia tohto podpisu. Preto ja len do pléna takto púšťam určitú pochybnosť o tom. Nespochybňujem ani jeden zákon, ani druhý zákon a hovorím, je to zákon, ktorý môžeme prijať alebo neprijať bez akéhokoľvek politického nadhľadu alebo podhľadu. Takže to je len taká moja otázka alebo taký vstup pre predkladateľov.

  • Pán poslanec Šebej, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ja náhodou som počul o tom prípade, ktorý spomenul pán poslanec Gašparovič, ale treba byť fér k tým, by som povedal, k tým počítačovým odborníkom a k tým technologickým prostriedkom. To, čo oni prelomili, nebol v podstate ten kód, ale dostali sa k súkromnému kľúču. To je to isté, ako keby ste povedali, že ja viem otvoriť tento trezor, ale zamlčali by ste, že ste kľúč našli pod rohožkou. Proste oni sa, oni neprelomili ten kód matematicky, ale dostali sa k, laicky povedané, toto sa stalo v tých Čechách. Ináč, to je snaha a teraz nehovorím, ktoré zákony a normy, ale to je snaha zákona, úmysel zákona je vytvoriť v štáte takú normu a taký ten vrchný úrad s takými právomocami, ktorý minimalizuje riziko falšovania alebo zneužitia elektronického podpisu. Z toho dôvodu vznikne práve pri Národnom bezpečnostnom úrade proste ten najvyšší úrad, ktorý potom jednoducho zmocňuje iné dôveryhodné subjekty, či už fyzické osoby, alebo právnické tým, aby sa stali autorizovanými certifikačnými autoritami, v mene ktorých potom ďalšie subjekty vykonávajú tú praktickú činnosť, čiže vydávajú kľúče, by som povedal. Ale tým vrchným, tým, kto bdie nad tým celým, vlastne má byť, má byť ten, ten úrad pre elektronický podpis a proste od toho, ako tu urobíme, závisí, že do akej miery bude, bude ten systém waterproof, teda vodotesný a neprestreliteľný. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov pána poslanca Šebeja a pána ministra Haracha, či chcú zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Žiada si k rozprave o týchto bodoch programu zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k rozprave, respektíve k tým dvom návrhom zákonov. Najskôr k tomu, že pán kolega Šebej navrhol dve zmeny v procedúre prerokúvania. Ja si osvojujem ten návrh, aby zákon prerokoval aj výbor pre európsku integráciu. Myslím si, že s tým nemôže byť nejaký zásadný problém, takže navrhnem rozšíriť ten počet výborov aj o európsku integráciu a o návrhu, aby gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor, takisto budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Tým pádom je gestorský výbor asi bezpredmetný, aby sme o tomto návrhu hovorili. Chcem sa ale vyjadriť k tomu, ako ďalej postupovať s týmito dvoma návrhmi zákonov, pretože myslím si, že je zrejmé, že Národná rada nemôže schváliť dva návrhy zákona o elektronickom podpise. To by bol asi ten najhorší prípad, a preto je nutné, aby sme sa nejakým spôsobom rozhodli a vlastne vytvorili jeden návrh, ktorý bude podľa možnosti čo najlepší. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade mi nejde tiež o to, aby som spochybnil, či jeden, alebo druhý, alebo už vôbec nie jeho autorov. Myslím si, že v tomto prípade by racionálny postup mohol byť v tom prikloniť sa k vládnemu návrhu zákona preto, lebo naozaj taký legislatívnotechnický rozdiel medzi tými dvoma zákonmi je, veľmi zjednodušene povedané, v tom, že ten vládny návrh necháva isté veci na podzákonné normy a v tomto prípade ja súhlasím s názorom pána ministra, že toto je oblasť, ktorá sa tak dynamicky vyvíja, že ak by ten zákon šiel do príliš veľkých podrobností, tak by sme ho naozaj kvôli technologickým novinkám museli inovovať pravidelne a veľmi často. V zásade si ale myslím, že aj jeden postup, aj druhý postup je dobrý, v druhom čítaní treba dostať tie dobré veci z jedného zákona do druhého a prípadné slabiny toho druhého odstrániť. V súlade s tým, čo som povedal v mojom úvodnom slove k obom návrhom zákonov, budem navrhovať pri tlači 984 pri tom poslaneckom návrhu, aby Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, to znamená, aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, a pri tlači 1027 budem navrhovať, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada pokračovala v druhom čítaní o návrhu zákona.

  • Pán poslanec, vždy hlasujeme pozitívne. Národná rada, samozrejme, o tom, či budeme pokračovať, vyjadrí svoj názor. To znamená, poslanci ak nechcú, aby sa pokračovalo v druhom čítaní v tomto návrhu, teda o poslaneckom návrhu, tak budú hlasovať nie. Ale budeme hlasovať o tom, či Národná rada podľa § 73 súhlasí s tým, aby pokračovala alebo aby postúpila tento návrh poslanecký do druhého čítania. Pozitívne budeme musieť hlasovať aj v tomto prípade takisto ako o vládnom návrhu. Ak sa Národná rada rozhodne, že tento návrh nepostúpi do druhého čítania, tak hlasujeme o druhom návrhu, tam sú tiež dve možnosti.

  • Pán predsedajúci, dovolím si vyjadriť nesúhlas, pretože v rokovacom poriadku je napísané, že Národná rada rozhodne buď po a), alebo po b), alebo po c). A ja navrhujem, aby rozhodla podľa písmena b.

  • Ruch v sále.

  • Ale ja som to navrhol, ja som to povedal.

  • Pán spoločný, pán spoločný spravodajca, podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tom, či Národná rada postúpi tento návrh do druhého čítania. To znamená, o tom budeme hlasovať s tým, že ak Národná rada súhlasí s vaším stanoviskom, tak to nepostúpi.

  • Ruch v sále.

  • Na chvíľočku. Pán spoločný spravodajca, poďte na chvíľočku. Budeme pokračovať. Pán poslanec Brňák, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja si myslím, asi sa to vyjasnilo, že jednoducho pán spravodajca po skončení rozpravy nemôže predkladať nové návrhy. Čiže normálne by sa malo hlasovať najskôr o poslaneckom návrhu, potom o návrhu pána poslanca Šebeja, ktorý navrhol vládny návrh zákona nepustiť ďalej a potom, ak by tento návrh neprešiel, o pustení. Nenavrhol? Aha. Takže iba o pozitívnom hlasovaní o obidvoch návrhoch.

  • Ďakujem. Chcem iba vysvetliť aj pánovi Brňákovi a ostatným, že v mojom úvodnom vystúpení som povedal, že návrh 984 budem navrhovať podľa písmena b) a tlač 1027 budem navrhovať podľa písmena c). A ja žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ak pán spravodajca navrhol, ktorého splnomocnil, samozrejme, výbor, ak teda navrhol, aby sme nepokračovali, tak o tom budeme musieť hlasovať. On tvrdí, že to navrhol hneď na začiatku vo svojom vystúpení, tak o tom by sme mali hlasovať. Takže najprv hlasujeme ešte raz, pán spravodajca, o čom?

  • No najprv hlasujeme o tlači 984, to znamená poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise, a navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto.

  • Môže, nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme nepokračovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 88 poslancov, za 30, proti 44, zdržalo sa 12, nehlasovali 2, to znamená, Národná rada neodsúhlasila tento váš návrh. To znamená, budeme pokračovať v druhom čítaní. Druhý váš návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, nechcem vyvolávať...

  • Pán poslanec, o § 73, nikto nedal vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. To znamená, že o tom nemusíme hlasovať. Potom sú ďalšie možnosti, nebude pokračovať, to Národná rada neodsúhlasila. Tým pádom ostala tretia možnosť - prerokuje v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Prerušujem rokovanie na desať minút a zároveň, pán poslanec, prerušil som rokovanie a zároveň prosím predsedu ústavnoprávneho výboru a navrhovateľov a spravodajcu, aby prišli k predsedníckemu pultu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať, prosím, prosím o pokoj v rokovacej sále, nech sa páči. Budeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Brňák, máte procedurálny návrh? Nie. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Presne tak ako spravodajca, aj ja som niečo navrhol vo svojom úvodnom slove. Navrhol som, aby sme hlasovali zato, že prerokujeme môj návrh v druhom čítaní. Ktokoľvek chce, si môže vytiahnuť stenografický záznam. Ja absolútne nechápem, ako je možné, že takýmto nečistým, nekorektným, neférovým spôsobom sa niekto pokúsi zniesť návrh zo sveta. Ja trvám na tom na základe toho, čo som navrhol vo svojom úvodnom vystúpení, aby sme hlasovali o tom, že poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise sa prerokuje v druhom čítaní pozitívnym spôsobom hlasovania.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby tu nevznikli nejaké pochybnosti, prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch a, samozrejme, požiadam o stenografický záznam, o prepis stenografického záznamu, až potom budeme pokračovať teda v prerokovaní o týchto dvoch návrhoch.

    Pán poslanec, Mikloško, nech sa páči.

  • Áno, ja chcem len pripomenúť, že znovu pán poslanec Palacka ako spravodajca použil ten odsek rokovacieho poriadku, ktorý nemá žiadny zmysel, pretože jeho hlasovaním sa o ničom nerozhodne. A z toho dôvodu, ak už chceme byť dôslední v zmysle tej logiky tým, že neprešiel jeho návrh, tak si myslím, že automaticky tento zákon prešiel do druhého čítania.

  • Pán poslanec, mali sme tu práve spor, ale keď prečítate § 73 ods. 4, tam je, ak Národná rada neprijme uznesenie podľa ods. 3, a neprijali sme návrh pána spravodajcu, znamená to, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Preto, aby ešte raz pán poslanec, aby nevznikli pochybnosti, ak spravodajca nezachytil návrh pána, pána navrhovateľa, ak bol takýto návrh, tak, samozrejme, to budeme riešiť.

    Ale teraz budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, to znamená

    prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 992, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1097. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ficovi.

    Nech sa páči, môžete uviesť návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame v prvom čítaní, bol predložený do legislatívneho procesu už začiatkom apríla tohto roku.

  • Nech sa páči, môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Vzhľadom na to, že viaceré individuálne poslanecké iniciatívy boli presunuté až na jeseň tohto roku, stalo sa, že o návrhu zákona, ktorý má dátum apríl 2001, rokujeme až dnes. Čo je podstatou tohto návrhu? Podstatou tohto návrhu je pokúsiť sa vytvoriť určitý právny rámec mechanizmu, ktorý by odbúraval čiernu prácu. Som presvedčený, že takýto návrh zákona by mohol byť aj v súlade s predstavami vládnej koalície, ktorá si do svojho vládneho programu dala okrem iného aj myšlienku postaviť prekážky rozširovania čiernej práce.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, nedá sa takto rokovať. Páni poslanci, budem vás vyzývať menovite, ak budete rušiť rokovanie. Nech sa páči, pán poslanec Fico, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Podstatou tohto návrhu zákona, ako som uviedol, je vytvoriť právny rámec mechanizmu, ktorým by sme mohli odbúravať čiernu prácu. Chcem pripomenúť, že úlohou tohto návrhu nie je šikanovať alebo prenasledovať ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach a ktorí si dokážu určitou formou privyrobiť k tým dávkam, ktoré dostávajú. Úlohou tohto návrhu zákona je vytvoriť prekážky pre tých, ktorí odchádzajú veľakrát na týždne, na mesiace či z územia Slovenskej republiky, alebo na iné miesto na území Slovenskej republiky, aby tam vykonávali načierno určité povolanie s tým, že súčasne využívajú výhody sociálneho systému a v pravidelných mesačných intervaloch si vyberajú príslušné sociálne dávky, ktoré im ako osobám evidovaným v evidencii nezamestnaných prislúchajú. Čiže návrh zákona nie je určený proti ľuďom, ktorí sa normálne nachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, plnia si povinnosti voči príslušným úradom. Je to návrh zákona, ktorý rieši extrémne situácie zneužívania sociálneho systému.

    Rovnako chcem pripomenúť, že tento návrh zákona sa netýka osôb, ktoré sú nezamestnané a ktoré sú v podpornej dobe. Teda tie osoby, ktoré poberajú podporu v nezamestnanosti. Týkajú sa len tých, u ktorých sa toto obdobie skončilo a ktoré sú buď odkázané na sociálne dávky, alebo sú len evidované v evidencii nezamestnaných bez toho, aby im štát vyplácal dávky akéhokoľvek charakteru.

    V čom spočíva podstata návrhu zákona. Spočíva v tom, že osoba, ktorá je evidovaná ako nezamestnaná, ktorej sa skončilo podporné obdobie, bude povinná sa hlásiť pravidelne v obci v mieste trvalého bydliska na príslušnom obecnom úrade, samozrejme, po a pri spolupráci s okresným úradom práce s tým, že obec bude mať právo na základe tohto návrhu zákona požadovať odpracovanie osem hodín neplatenej práce týždenne. Ide o prácu, ktorá nebude teda odmeňovaná v zmysle Zákonníka práce, rovnako ide o vzťah k obci, na ktorý sa nemá vzťahovať Zákonník práce. Tým sa vlastne vyhneme všetkým ťažkostiam, ktoré by boli spojené s prestávkami v práci, s dovolenkou, s určitými náhradami a ďalšími a ďalšími vecami, ktoré garantuje Zákonník práce pri klasickom pracovnom pomere.

    Cieľom je, aby osoby mali pravidelne týždenne určité povinnosti v mieste trvalého bydliska, aj preto sme nešli na taký mechanizmus, ktorý by nútil takúto osobu cestovať, aby nemíňala peniaze, ale aby to bolo priamo tam, kde býva, aby nemohli odchádzať na týždeň, na mesiace z miesta trvalého bydliska, načierno pracovať a potom ešte aj využívať sociálny systém. Sankcióza, nedodržanie takéhoto pracovného testu bude, že obec nahlási príslušnému okresnému úradu práce, ktorý eviduje konkrétneho nezamestnaného, že táto osoba si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona, a dôsledkom bude vyradenie takejto osoby z evidencie nezamestnaných zo subjektívnych dôvodov, čo prináša so sebou konkrétne dôsledky v podobe zníženia dávky na 50 %.

    Pochopiteľne, že sme urobili všetko preto, aby tento návrh zákona bol zosúladený aj s medzinárodným právom a s požiadavkami či už Medzinárodnej organizácie práce, alebo Európskeho dohovoru o ľudských právach. Sú viaceré rozhodnutia, v ktorých sa potvrdilo, že štát môže vyžadovať od svojich nezamestnaných občanov, aby preukazovali pripravenosť na prácu, pretože ak niekto chce byť evidovaný ako nezamestnaný, to znamená, že očakáva sprostredkovanie práce od štátu a štát má právo si zisťovať v určitom okamihu, či pretrváva, alebo nepretrváva záujem takejto osoby o sprostredkovanie práce. Rovnako existujú určité rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, že takýto druh neplatenej práce nie je možné považovať za nútenú prácu, ktorá je zakázaná podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach alebo je zakázaná inými medzinárodnými dokumentmi. Bude na nezamestnanom, ktorý na základe tohto zákona bude mať povinnosť navštíviť obecný úrad alebo mestský úrad. Bude na ňom, aby požiadal obecný alebo mestský úrad o vykonanie takéhoto pracovného testu, aby mohol zostať v evidencii nezamestnaných. Ak si túto povinnosť nesplní, nastane dôsledok, o ktorom som hovoril, teda vyradenie z evidencie nezamestnaných.

    Absolvoval som v poslednom období veľké stretnutia alebo množstvo stretnutí so starostami a primátormi a kládol som im otázku, či si vedia predstaviť realizáciu tohto zákona v praxi. Primátori a starostovia odpovedali, že áno, že si vedia predstaviť, že obec pripraví určité pracovné projekty, do ktorých budú títo nezamestnaní zaraďovaní, že dokonca sú pripravení aj komunikovať, pokiaľ ide o okresné úrady práce, o kvalite konkrétneho pracovného testu. Som veľmi rád, že nevnímajú v tomto predstavitelia samospráv niečo, čo má šikanovať spoluobčanov, ale vidia v tom určitý priestor aj nato, aby sa v obci urobili práce, na ktoré inak finančné prostriedky nie sú, ale najmä zdôrazňujú výchovný účel tohto zákona a zdôrazňujú aj to, že návrh zákona alebo zákon v praxi môže viesť k pracovným návykom konkrétnej osoby. Najviac pripomínali starostovia a primátori otázku bezpečnosti pri práci. Ako som už uviedol, na vzťahy z pracovného testu sa nebude vzťahovať Zákonník práce, a to sa výslovne uvádza v tomto návrhu zákona.

    Okrem toho návrh zákona predpokladá, že obce by uzatvorili klasické poistenie, pokiaľ ide o zodpovednosť za pracovný úraz, s tým, že by si mohli nárok na náhradu zaplateného poistného za zákonné poistenie uplatňovať na príslušnom okresnom úrade s primeranou premlčacou lehotou.

    Tento návrh zákona neodporuje ani Ústave Slovenskej republiky, a pokiaľ ide o vzťah k štátnemu rozpočtu, návrh je, aby návrh zákona nadobudol účinnosť až 1. januára 2002, takže nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet v roku 2001. Okrem toho nevyžaduje žiadne osobitné personálne alebo inštitucionálne zabezpečenie, pretože spolupráca okresných úradov práce s obecnými úradmi a mestskými úradmi je postačujúca nato, aby tento zákon mohol v praxi pôsobiť.

    Vážené dámy a páni, opakujem ešte raz, je to pokus o vytvorenie mechanizmu na zabránenie neplatenej práce v tých extrémnych prípadoch, nie v tých individuálnych prípadoch, keď nezamestnaný urobí nejakú drobnú prácu, dostane 1 000 alebo 2 000 korún. Ide nám o stovky, možno tisícky ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia a ktorí extrémne tento systém zneužívajú.

    Prosím vás o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Som pripravený akceptovať všetky rozumné pripomienky, pozmeňujúce návrhy, ktoré návrh zákona vyriešia. Ale tri roky od roku 1998 všetci hovoríme o tom, ako je potrebné bojovať s čiernou prácou, ale zatiaľ nevznikol žiadny mechanizmus a nebol urobený ani žiadny pokus.

    Moja šesť až sedemročná prax v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva je dúfam dostatočnou zárukou toho, že veríte môjmu vyhláseniu, že tento návrh zákona nevytvára žiadne ťažkosti z pohľadu medzinárodných predpisov, ktoré momentálne upravujú otázku práce platenej alebo neplatenej.

    Ďakujem a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 65. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o uvedenom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná novela má za cieľ vylúčiť zo systému starostlivosti o nezamestnaných práve nezamestnaných, ktorí nemajú skutočný záujem nájsť si prácu a tento systém iba zneužívajú. Ide najmä o osoby, ktoré poberajú sociálne dávky, a popritom nelegálne pracujú v tuzemsku, prípadne v zahraničí. Zavedením povinnosti vykonať pracovný test sa týmto osobám podstatne sťaží podľa navrhovateľa možnosť načierno pracovať.

    Ďalším cieľom navrhovanej novely je udržanie pracovných návykov evidovaného nezamestnaného. Podstata pracovného testu spočíva v povinnosti evidovaného nezamestnaného bez nároku na odmenu vykonať pracovnú činnosť v prospech obce, v ktorej má trvalý pobyt. Navrhovaná novela nebude mať vplyv na štátny rozpočet v roku 2001.

    V roku 2002 by malo ísť o výdavky spojené s uzatváraním dohôd medzi obcami, ktoré budú realizovať pracovný test s okresnými úradmi práce. Výdavky štátu budú naďalej súvisieť, ďalej budú súvisieť s náhradou nákladov obcí na zákonné poistenie pre prípad úrazu.

    Novelizácia zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k

    prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1040, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1144. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Július Brocka.

    Prosím, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dôvodom predloženia tohto poslaneckého návrhu zákona, ktorým skupina poslancov navrhuje novelizovať zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, je dlhodobo pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť na Slovensku. Tie čísla sú hrozivé a bolo by nebezpečné, keby sme si na tie čísla zvykli. Aj posledné výsledky predbežných prieskumov Národného úradu práce za mesiac august hovoria o tom, že nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, mesiacom júlom klesla iba o jednu desatinu percenta. To znamená, ku koncu mesiaca augusta bolo na Slovensku evidovaných 507 870 nezamestnaných, čo v percentuálnom vyjadrení je 18,84 %. Táto nezamestnanosť je jedným z najväčších problémov z viacerých dôvodov. Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, keď takmer 40 % z týchto evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce sú uchádzači, ktorí sú viac ako 12 mesiacov bez práce. V tej skupine uchádzačov absolventi, ktorí sú istým spôsobom veľmi zraniteľnou skupinou, tých je 6 % podľa posledných štatistík z evidovaných uchádzačov.

    Vážnym problémom sú regionálne rozdiely vo výške nezamestnanosti, keď v jednej časti Slovenska je nezamestnanosť na úrovni 30 a viac percent, napríklad v Rimavskej Sobote 35, v Revúcej 32 v porovnaní s Bratislavou, kde je na úrovni 6 %.

    Aj naša snaha a úsilie, myslím tým teraz snaha poslancov v Národnej rade ovplyvniť mieru nezamestnanosti napríklad projektmi verejnoprospešných prác, ovplyvnila mieru nezamestnanosti doteraz iba na úrovni 1,2 %. To znamená opatrenia, ktoré sme prijali z iniciatívy poslancov, veľmi málo znížili nezamestnanosť na Slovensku. Ani očakávania v najbližších mesiacoch či rokoch, a to je jedno, kto bude pri moci, nie sú veľmi lichotivé, lebo aj uvažovaný ekonomický rast na úrovni 3 % predstavuje možnosť poklesu nezamestnanosti možno o 1 - 1,5 %. Na trh práce prichádzajú ešte stále veľmi silné ročníky.

    Vláda politikou zamestnanosti v jednotlivých sektoroch ekonomiky, či rozpočtovou, či menovou, či hospodárskou politikou, ovplyvňovala rast zamestnanosti v tom smere, že ona sa udržuje stále na tej istej úrovni napriek snahe prilákať priame zahraničné investície. Samozrejme, aj opatrenia v snahe ozdraviť bankový sektor priniesli svoje ovocie, ale to ovocie sa prejavuje v tom, že možno pomaly mizne prezamestnanosť, ale problém vysokej nezamestnanosti zostáva. To, čo sa my poslanci usilujeme urobiť zo svojho miesta, tak sa snažíme zasahovať v priestore politiky trhu práce. Tak je to aj v prípade iniciatívy kolegu Fica s opatrením, ktorým chce eliminovať čiernu prácu.

    Tie opatrenia, ktoré prichádzajú zo strany vlády a ministerstva sú alebo nedostatočné, alebo prichádzajú veľmi neskoro. Ja mám informácie, že poslanecké návrhy pravdepodobne vyprovokovali aj zvýšenú iniciatívu ministerstva a možno že ku koncu roka budeme sa zaoberať aj vládnym návrhom novely zákona o zamestnanosti, ale je to veľmi málo a v tejto oblasti si myslím, že by vláda mohla urobiť podstatne viacej. V tej oblasti politiky trhu práce to nie je len otázka inštitucionálneho usporiadania, ale najmä nástrojov aktívnej politiky trhu práce. No a to je cieľom predloženej poslaneckej novely zákona, o ktorej sme mali rokovať už v júni, ale istými parlamentnými obštrukciami sa dostal tento návrh až na rokovanie septembrovej schôdze a jeho obsahom je alebo cieľom podporiť mobilitu pracovnej sily, a tým prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku. Konkrétne ten uchádzať o zamestnanie dlhodobo nezamestnaný, ktorý si sám nájde zamestnanie mimo miesta svojho bydliska alebo absolvent školy, ktorý je v evidencii úradu práce minimálne šesť mesiacov, tak môže dostávať príspevok alebo úhradu jeho cestovných nákladov až do výšky 1 500 korún. Samozrejme, tento návrh má dopad na rozpočet Národného úradu práce, ale hneď chcem povedať, že keďže navrhujeme účinnosť zákona od budúceho roka a každým jedným novým pracovným miestom, ktoré vznikne z prijatia tohto zákona, tak vzniká aj úspora na strane výdavkov zo štátneho rozpočtu, či sú to výdavky na poistné odvody, alebo či sú to výdavky na sociálne dávky týmto dlhodobo nezamestnaných, alebo absolventom škôl. Ak je priemerný výdavok na jedného dlhodobo nezamestnaného zo štátneho rozpočtu na úrovni 1 800 korún a uhrádzanie cestovných nákladov do výšky 1 500 korún, znamená, že pri každom jednom vytvorení pracovného miesta je úspora na strane verejných financií 300 korún. Čiže žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet.

    Ja by som chcel poprosiť kolegov poslancov, aby podporili tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za skupinu poslancov za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Účelom predloženého návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je zabezpečenie mobility pracovnej sily. Mnohí nezamestnaní nie sú schopní si nájsť prácu mimo územia svojho trvalého bydliska, ale z dôvodu vysokých cestovných nákladov je pre nich ekonomickejšie zostať v evidencii nezamestnaných.

    Podľa návrhu zákona Národný úrad práce by preplácal zamestnanému, ktorý bol v evidencii nezamestnaných aspoň dvanásť mesiacov, alebo absolventovi, ktorý bol v evidencii aspoň šesť mesiacov, cestovné náklady do výšky 1 500 Sk mesačne po dobu najviac dvanástich mesiacov. Návrh zákona podľa navrhovateľov nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí. Ministerstvo financií Slovenskej republiky však konštatuje, že to nie je pravda. Podľa neho z návrhu zákona vyplýva, že cestovné má uhradiť Národný úrad práce z účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu. Súčasne upozorňuje, že úsporami z neposkytnutia sociálnych dávok nebude možné pokryť všetky navrhované opatrenia predkladané v tomto a v súvisiacich zákonoch.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350 na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, v tomto bloku budeme rokovať ešte o ďalšom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je to prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení a niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1040, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1144. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Július Brocka.

    Prosím, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, navrhovaná právna úprava zavádza dva nové nástroje aktívnej politiky trhu práce, a to dohodnuté miesto pre absolventa na dobu určitú a odpustenie odvodov zamestnávateľom do poistných fondov.

    Krátka poznámka k absolventom, ktorých som už spomínal ako istú rizikovú skupinu na trhu práce, aj keď oni počtom nie sú veľmi výrazná skupina, 6 % absolventov predstavuje asi 36 tis. uchádzačov o zamestnanie. Ale chcem povedať, že toto je jedna skupina, ktorá sa pohybuje v začarovanom kruhu. Absolventi škôl nemajú prax, bez praxe nemôžu získať zamestnanie, ale bez zamestnania nemôžu získať prax. Preto istým spôsobom chceme podporiť ľahšie sa umiestniť na trhu práce týmto zraniteľným uchádzačom tým, že navrhujeme, aby sa zamestnávateľovi uhrádzala časť jeho mzdových nákladov aj poistných odvodov, ak zamestná takéhoto uchádzača o zamestnanie aspoň na päť mesiacov.

    Ten druhý nástroj, odpustenie poistných odvodov, je návrhom, ktorý sa týka dlhodobo nezamestnaných, to znamená tých, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako dvanásť mesiacov a týmto sledujeme zlacnenie pracovnej sily u zamestnávateľa a tomu zamestnávateľovi, ktorý by takéhoto zamestnanca zamestnal, navrhujeme na šesť mesiacov odpustiť poistné odvody. Dopad na rozpočty poisťovní bude v porovnaní so stavom, keď sú títo uchádzači o zamestnanie nezamestnaní, pozitívny, lebo ak si uvedomíme, že dnes štát prispieva za tohto dlhodobo nezamestnaného poistné odvody z redukovaných základov vo výške 480 korún, tak ak by zamestnávateľ zamestnal aj len za minimálnu mzdu toho uchádzača o zamestnanie a ten uchádzač, respektíve už zamestnanec by platil len tých 12 % poistných odvodov, tak 12 % poistných odvodov z minimálnej mzdy je viac ako doteraz alebo teraz prispieval za tohto nezamestnaného štát. To znamená, každým vytvoreným miestom pri takejto úľave zamestnávateľovi získavajú aj poisťovne a získava tým aj štátny rozpočet.

    Ak som na začiatku hovoril o tých absolventoch, chcem povedať, že aj Národný úrad práce vo svojom rozpočte na budúci rok uvažuje s čiastkou takmer 500 mil. korún práve na dotovanie alebo na podporu vytvárania miest pre absolventov škôl. Tých, ktorí majú obavy, že by to, keďže sú dlhodobo nezamestnaní, respektíve aj absolventov, tá masa, o ktorých hovoríme, že ich je veľmi veľa a že sa tým vytvára, by som povedal, priestor na možné, veľmi vysoké výdavky z rozpočtu Národného úradu práce, chcem povedať, že toto vôbec nehrozí, lebo treba v prvom rade zobrať na vedomie, že počet voľných pracovných miest, t. j. tých, ktoré sú na celom Slovensku v štatistike a v evidencii všetkých úradov práce, je niečo málo viac ako 11 tis. Čiže ak by sme napríklad na tie voľné pracovné miesta, ktoré by sme obsadili nezamestnanými, tak pri nami navrhovaných výdavkoch to nepredstavuje sumu vyššiu ako 200 mil. korún. Prosím kolegov poslancov, aby podporili aj tento poslanecký návrh do druhého čítania, v ktorom je, samozrejme, možné dávať pozmeňujúce a také návrhy, ktoré by ho prípadne vylepšili. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Do tretice ma poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby som podal správu v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý tu pred chvíľou odôvodňoval pán poslanec Brocka. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná právna úprava zavádza nové nástroje aktívnej politiky zamestnanosti. Po prvé, dohodnuté miesto pre absolventa na dobu určitú, po druhé, odpustenie odvodov zamestnávateľa do poistných fondov. Táto právna úprava reaguje na nedostatočný záujem o aplikovanie súčasných nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Navrhované nástroje vytvárajú priaznivé prostredie pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a absolventov škôl, ktorí sú vedení ako nezamestnaní viac ako šesť mesiacov. Nová úprava zavádza poistky, ktorými sa zabezpečí kontrola poskytnutých finančných prostriedkov a zabráni sa ich zneužitiu. Navrhované nástroje stimulujú zamestnávateľov v zamestnávaní ďalších pracovníkov a samotných nezamestnaných. Podľa tejto právnej úpravy je pre nezamestnaných pri použití navrhovaných nástrojov zaujímavejšie sa zamestnať, ako poberať podporu.

    Návrh zákona podľa navrhovateľov nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí. Ministerstvo financií Slovenskej republiky odporúča v zmysle § 51 zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov doplniť dôvodovú správu o komplexnú kvantifikáciu finančných dôsledkov na štátny rozpočet, ktorý podľa neho navrhovaný zákon spôsobí.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto troch bodoch. Pýtam sa pánov poslancov vzhľadom na to teda, že nemám písomné prihlášky, či niekto sa hlási ústne do rozpravy k týmto bodom. Pán poslanec Švec, Šepták, Engliš, Brocka a pán poslanec Kalman. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k týmto trom bodom. Ako prvý pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Šepták.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán predkladateľ, chcel by som sa vyjadriť k jednej časti tohto predkladaného zákona a predovšetkým tej, ktorá sa týka absolventov škôl a ich nezamestnanosti.

    Pán poslanec Brocka, oceňujem váš návrh, ktorý môže pomôcť riešiť problém nezamestnanosti absolventov. Je to problém vážny. My vieme, že k dnešnému dňu je registrovaných 19 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí sú nezamestnaní, pričom gro týchto nezamestnaných produkujú stredné odborné školy bez maturity a s maturitou. Váš návrh mi trochu pripomína verejnoprospešné práce, teda čosi, čo iba parciálne a dočasne rieši problém. Perspektívne musíme hľadať iné mechanizmy, akým spôsobom dosiahnuť plnú zamestnanosť absolventov. Naša legislatíva v oblasti vzdelávania má jednu všeobecnú chybu, a to je to, že nenúti školy, aby sa o zamestnanosť svojich absolventov zaujímali. Viete, v odbornej literatúre sa škola v trhových vzťahoch prirovnáva výrobnému podniku, ktorý spracúva polotovar, teda menej vzdelaného študenta, dáva mu, pridáva mu novú hodnotu, zabalí ho do pekného obalu reprezentovaného diplomom a ponúka ho ako svoj produkt na trhu práce. Ak tento absolvent nemá všetky kvalitatívne parametre nato, aby sa uplatnil na trhu práce, výsledok je, že škola tak ako menej úspešná fabrika vyrába svoje produkty pre sklady, v tomto prípade pre úrady práce.

    Ministerstvo školstva by malo mať veľmi významnú páku, v prípade prijatia kompetenčného zákona na úrovni nižšie postavených orgánov v regiónoch, ktorou by cez financie nútil školy, aby kontinuálne inovovali svoje výučbové programy tak, aby študenti boli pripravení sa uplatniť na trhu práce. Vidíme to na vysokých školách veľmi flagrantne.

    Dovolím si uviesť jeden príklad z mojej vlastnej praxe, keď som ešte pracoval ako rektor na Univerzite Komenského. Mali sme obrovský problém s matematicko-fyzikálnou fakultou, ktorá v jednom zo svojich programov ponúkala teoretickú fyziku ako odborný smer a po čase sme zistili, že jednak klesá záujem študentov o tento odbor, ale zároveň klesala aj zamestnanosť týchto ľudí, pretože dostať, ja neviem, 500 študentov do výskumných ústavov bolo iste nemožné, ale títo ľudia ani nemali uplatnenie trebárs v pedagogickom procese, pretože trh bol jednoducho presýtený. Keď sme rozšírili štúdium teoretickej fyziky o informatiku, o jazyky, o základy ekonomiky a podobne, naraz stúpla požiadavka na štúdium tohto odboru, ale zároveň sa podstatným spôsobom zvýšila zamestnanosť týchto absolventov.

    Teda v legislatíve, ktorú budeme ešte prerokúvať, by sme mali okrem tých základných fenoménov, ako je kvalita, ako je odpočítateľnosť výkonu, zaviesť ešte aj ďalší parameter, a to je zamestnanosť absolventov. V momente, keď počet absolventov a ich zamestnanosť bude kvalifikovaná v súvislosti s financovaním škôl, v tom momente sa celá situácia zmení. A ja som presvedčený, ak nabehneme na tento európsky model, dosiahneme aj vyššiu alebo dokonalú zamestnanosť absolventov.

    Takže na záver, pán doktor Brocka, určite podporím tento návrh, ale prosil by som, aby sa ctená snemovňa zaoberala aj týmto problémov, aby sme konečne do vysokoškolskej a stredoškolskej legislatívy dostali aj túto páku, financie a zamestnanosť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Slaný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pána Šveca a poukázať na jednu zo zásadných otázok zamestnanosti absolventov, že to spôsobuje, či ich školy pripravujú pre trh práce na takú kvalifikáciu a na takej úrovni, aby sa potom uplatnili na trhu práce. A problém je v tom, že tie školy sa nepružne správajú a proste mechanicky dlhodobo študujú a vzdelávajú tých istých absolventov v tom istom odbore, ktorí sa potom nevedia uplatniť. Tu my musíme prijať novú filozofiu a ide hlavne o transformáciu školstva a sú modely, kde to veľmi pružne funguje a musím povedať na rovinu, tam sú hlavne, najpružnejších a najkvalitnejších absolventov vychovávajú súkromné školy, to znamená privátne školstvo a potom tie školy v tej súťaži uspejú, ktoré vychovávajú najkvalitnejších absolventov a tie školy, ktoré nevedia vychovať takých absolventov, postupne odchádzajú z trhu a zanikajú. Čiže to je najdokonalejší model školstva a postupne, či chceme, alebo nie, v priebehu budúcich rokov budeme musieť začať o tomto modeli uvažovať aj na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a vážení páni, veľmi stručne vystúpim k trom novelám v prvom čítaní, ktoré tu pred chvíľou uvádzal či už pán Fico, alebo dvakrát pán Brocka. Chcem povedať, že všetky tri tieto novely si zaslúžia pozornosť už len z toho dôvodu, že sú to poslanecké novely a že sa snažia zobudiť vládu z hlbokého spánku, v ktorom úspešne už tri roky spí, aby sa konečne pozrela a prebrala, že na Slovensku je dnes jedna z najvyšších nezamestnaností v Európe a práve preto, že tieto poslanecké návrhy sa snažia určitým spôsobom, či už lepším, alebo horším, to nie je predmet schvaľovania v prvom čítaní, trošku pomôcť zmierniť túto nezamestnanosť, preto si myslím, že by sme mali tieto novely posunúť do druhého čítania.

    Myslím si, že pri týchto novelách, ktoré predkladajú skupiny poslancov, by mala byť prítomná aj samotná vláda a ja tu vidím pani ministerku pre privatizáciu, ale myslím si, že by tu mali byť hlavne silové, silové hospodárske rezorty, ktoré by mali hľadať s poslancami vzájomnú komunikáciu, pretože mám taký pocit, že poslanci aj napriek tomu, že nemajú za sebou množstvo výkonných pracovníkov na ministerstvách, dokážu predložiť novely a dokážu hľadať riešenia aj napriek tomu, že vláda sa zaoberá množstvom iných vecí, ktoré momentálne neriešia tú obrovskú nezamestnanosť a obrovskú sociálnu nespokojnosť všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Šepták, ja veľmi oceňujem, že podporujete tieto dobré návrhy zákonov, len chcel by som sa spýtať, stále viac sa začínate podobať na predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Vy ste s ním nejaká rodina alebo to len tá brada robí?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložené zákony riešia čiastkové problémy zamestnanosti bez ohľadu na to, či ovplyvnia iné nástroje, ktoré sú už zakotvené v zákone o zamestnanosti číslo 387/1996 Z. z. a aj, samozrejme, bez ohľadu na to, proste na zdroje. Samozrejme, riešenie problému zamestnanosti absolventov dlhodobo nezamestnaných zlepšením prostredia pre zamestnávanie či už odvodovými úľavami, finančnou podporou na cestovné, ale aj to testovanie schopnosti pracovať v návrhu pána Fica chápeme. Rozumieme, o čo ide, sú, samozrejme, zaujímavé. Je to však nutné zosúladiť aj s návrhmi, ktoré pripravuje vláda a urobiť tak, aby to malo určitý zmysel. Zatiaľ, prepáčte, ja to beriem ako určité vytĺkanie politického kapitálu a nie celkom riešenie zamestnanosti. Proste mám taký pocit, že si chcete tresknúť, tak si spravíte veľký trest. Dôkazom toho totiž je aj to, že v štátnom rozpočte je uvažované s nezamestnanosťou, pokiaľ si dobre pamätám, 18,9 %. Čiže ani tieto opatrenia nie sú zabudované v tom, čo sa tu bude predkladať. Čiže ja mám skutočne taký pocit zmiešaný, že vám nejde celkom o riešenie nezamestnanosti, ale o zlepšenie svojho politického imidžu na úkor riešenia zamestnanosti a, samozrejme, na úkor aj koalície, ktorej ste členmi. Už tu bolo toľko návrhov na riešenie problému zamestnanosti, že sa v tom skutočne nikto nevyzná, a bol tu aj ten výraz, že kto sa v tom vyzná, nechcem ho opakovať, odznel v kuloároch. Ja si myslím, že aj tieto ďalšie tri nie sú celkom prínosom alebo sú skôr prínosom k zneprehľadneniu situácie a vôbec riešeniu problémov, ktoré sú zakotvené v zákone o zamestnanosti.

    Ministerstvo pripravuje ďalšie návrhy, ale aj kompletnú úpravu. Preto ja fakt navrhujem stiahnuť tieto zákony, spracovať nový kompletný zákon o zamestnanosti, ktorý by akceptoval súčasnú situáciu v Slovenskej republike. Zákon, ktorý existuje, ten uvažoval, pokiaľ si dobre pamätám, so 16,8 %, a nie 18,9 %. Samozrejme, ktorý by riešil, myslím si, že popri tomto zákone by bolo treba riešiť, samozrejme, odvodové záležitosti, daňové a podobne, čiže nielen zákon 387. Mal by to byť zásah do všetkých zákonov, ktoré podporia zamestnanosť. Čiže ja podporujem to, čo navrhol pán spravodajca, aby sa nerokovalo ďalej o týchto zákonoch. Podporujem aj to, aby sa skutočne určitým spôsobom pritlačilo ministerstvo, pretože v pláne, legislatívnom pláne to má a zatiaľ výsledky toho nie sú a aby tieto myšlienky boli tam zakotvené. To nie je totiž problém koaličný, to je problém všetkých nás tu v tomto štáte. Myslím si, že by sme aj my vedeli priložiť ruku k dielu a povedať, akým spôsobom by sa to malo riešiť. Ale ak si to budeme riešiť takto vy na jednej strane, my na druhej strane, tak si myslím, že výsledok nebude dobrý pre občanov tohto štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemôžem súhlasiť, pán poslanec, pán kolega s tebou s tým, že je možné tak sucho konštatovať, že ide o vytĺkanie politického kapitálu. Ak ste si všimli, a všetci tu zdôrazňujete viacerí, v tomto roku už tu bolo niekoľko, skutočne niekoľko návrhov zo strany poslancov, ktoré sa snažia riešiť problém zamestnanosti. Ja by som to rozhodne poslancom nevyčítal. Pretože ak my nedokážeme od našej vlády dostať jasnú údernú ucelenú koncepciu, ak my nedokážeme napríklad po apríli, kde tu zaznelo mnoho návrhov podnetných pri prerokúvaní plnenia programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti a nedokážeme od vlády dostať jasný program národného rozvoja, ktorý sme si vyžiadali, a keď ste si ho pozreli, budeme o ňom rokovať, opätovne je to len sumár niečoho, čo sa tu už pripravuje, ale nič úderné, ak sa nedokáže dostaviť výsledok v zmene zamestnanosti, tak sa nečudujme, že aj jedna, aj druhá strana poslancov sa snaží, aby sme sa dostali ďalej. Takže ja nesúhlasím s tým, že by to bolo nejaké vytĺkanie kapitálu.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Mali ste zatlačiť oveľa skôr, pán poslanec.

    Takže, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja chcem skutočne reagovať len veľmi krátko. Ak nedokážete od vlády dostať nič úderné, tak ju odvolajte.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka a pripraví sa pán poslanec Kalman.

  • Ja by som, pán podpredseda, chcel navrhnúť uznesenie Národnej rady, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovali návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 386/1996 Z. z. o zamestnanosti v druhom čítaní, to je tlač 1039, a ten istý návrh uznesenia aj k tlači 1040. To znamená, aby sme o ňom rokovali v druhom čítaní. Priznám sa, že ma prekvapuje svojím návrhom uznesenia výbor gestorský svojou lojalitou k nečinnosti vlády. A pánu kolegovi Englišovi, ktorý tu ani nie vecne, že by diskutoval o obsahu toho návrhu, ale hovoril o nejakom vytĺkaní politického kapitálu alebo dokonca, že treba zosúladiť poslanecké návrhy s návrhmi vlády. Že ministerstvo pripravuje komplexný návrh. Pán kolega, s akými návrhmi, viete o nejakom návrhu, ktorý by tu bol na programe Národnej rady, s čím to máme zosúlaďovať? Pred chvíľou sme rokovali o dvoch návrhoch. O poslaneckom a vládnom, o elektronickom podpise. No tak tam by som rozumel, že máme niečo zosúlaďovať, ale my prichádzame s návrhmi v máji, istými, zvláštnymi obštrukciami rokujeme o tom teraz v septembri a vy hovoríte, keď vláda nedala žiaden návrh doteraz, novelu zákona o zamestnanosti, aby sme my zosúlaďovali s vládou? Tomu veľmi nerozumiem. Ale mal som pocit, že keď sme rokovali aj na júnovej schôdzi o probléme nezamestnanosti a o správe vlády, že problém nezamestnanosti chápeme všetci ako náš spoločný problém, a preto tu boli tie návrhy od poslancov. Aj keď my nemôžeme suplovať ministerstvá, stovky odborných pracovníkov a úradníkov ministerstiev, preto sú možno tie naše návrhy menej komplexné alebo nie také systémové, ako by aj kolega Švec očakával, ale ja si myslím, že každý dobrý návrh, ktorý nezamestnanosť na Slovensku zníži a zamestnanosť zvýši, tak znamená viac peňazí pre všetkých, aj pre štát, aj pre poisťovne a, samozrejme, zlepšenie atmosféry v každej rodine, kde ubudne jeden nezamestnaný. Takže dávam návrh uznesenia, aby sme hlasovali o tom, že obidva poslanecké návrhy, aj tlač 1039, aj tlač 1040 prerokujeme v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem. Mne je ľúto, že som sa nestačil prihlásiť do rozpravy. Myslel som, že budú písomné prihlášky a nasledovne ústne. Budem to kompenzovať nejakým vystúpením neskôr. Ale, pán poslanec Brocka, ty si hovoril, že výbor gestorský dal odporúčanie nepokračovať v tom rokovaní a že si to neočakával od gestorského výboru. Keďže je to prvé čítanie, my sme sa zatiaľ s tým nezaoberali vo výbore a zaujmeme stanovisko vo výbore až v druhom čítaní vrátane návrhov, ktoré by sme mohli nazvať pozmeňujúcimi.

    Chcem predznačiť názor, a to platí aj o návrhu zákona, ktorý predniesol pán poslanec Fico, že prednesiem niektoré výhrady, ktoré by som uplatnil neskôr. Ide o možnú realizovateľnosť tohto zákona a jeho presnejšie zosúladenie so zákonom o zamestnanosti. Ale chcem oceniť úsilie predkladateľov všetkých týchto noviel zákonov o zamestnanosti a porozumenie tomu, že táto mimoriadna situácia by potrebovala mimoriadne riešenia. Mimoriadna situácia je to nesporne, pretože to priamo súvisí aj s tým, čo sme prerokúvali predtým. Napríklad preto nemôžeme zvyšovať dôchodky viac, ako predložila vláda, lebo máme takúto obrovskú nezamestnanosť. Som presvedčený, že pri razantnom postupe vlády by národné hospodárstvo bolo schopné absorbovať taký počet pracovných síl, že by mohla byť nezamestnanosť len o niečo vyššia ako v okolitých krajinách. Hovoria o tom tiež určité analýzy, že by to bolo okolo 13 - 14 %. To, že sa to nepodarilo, je subjektívna chyba v manažérskych štruktúrach tohto štátu, od vlády až po riadenie podnikov. Ja sa budem prihovárať za to, aby tieto zákony predsa len prešli do druhého čítania, kde by sme sa pokúšali zosúladiť ich aj so zákonom o zamestnanosti, ktorý sa pripravuje, a našli riešenie spoločné.

  • Pani, pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Brocka, hoci ma predbehol už pán poslanec Halmeš. Pán poslanec, výbor pre sociálne veci a bývanie sa nevyjadroval pred prvým čítaním k týmto predkladaným zákonom, to, čo povedal pán poslanec Rusnák ako spravodajca, to je jeho osobný názor a po druhé plne sa stotožňujem s tým, že treba oceniť, že poslanci prichádzajú s takýmito návrhmi, pretože ja by som bola tiež radšej, keby sme teraz rokovali o kompletnej novele o zamestnanosti, ale, žiaľbohu, táto novela zo strany vlády ako predkladateľa mešká, takže musia vyvíjať iniciatívu poslanci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že tu ide o nedorozumenie z toho titulu, že ja som povedal, že sú tam, samozrejme, aj dobré myšlienky, lenže nehovoril som absolútne o tom, že máme zladiť alebo zosúladiť. Ja som hovoril o tom, že vláda pripravuje kompletný návrh zákona a myslím si, že aj pani poslankyňa Sárközy tu teraz o tom rozprávala. Bohužiaľ, tento zákon mešká. Ja navrhujem skutočne, aby tieto dobré myšlienky v ňom odzneli, aby sa to spracovalo, a nie aby sme riešili problém tento mesiac, o chvíľu to zasa budeme riešiť. Nič inšie nerobíme, len riešime problém, pretože vláda nepredložila tu kompletný návrh zákona. Čiže ja som nezavrhol tie myšlienky, ja som zavrhol len to, že momentálne to skutočne vidím ako len vytĺkanie kapitálu. Vy ste v koalícii, vy musíte prinútiť túto vládu, aby predložila ten návrh zákona, ktorý spracúva. Priznávam sa, neviem, ako je to v legislatívnom pláne, či to mala už predložiť, či nie, ale v každom prípade nerieši ten problém, o ktorom sme tu hovorili pred prázdninami. Nerieši problém absolútne, nerieši zamestnanosť. Takýmto spôsobom, že budú poslanci tu predkladať, že zmenia jeden nástroj, že zmenia jeden bod zákona, si myslím, že to nie je systémový prístup k riešeniu problémov zamestnanosti. Preto ja podporujem ten návrh, ktorý navrhol pán Rusnák.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi pár poznámok k predloženým návrhom kolegov poslancov v záujme riešenia situácie na trhu práce. Aj ja chcem oceniť skutočnosť, že už keď nie vláda Slovenskej republiky, že aspoň poslanci hľadajú aké také riešenia v prípade aj kozmetických úprav nato, aby sa jeden z najväčších problémov našej spoločnosti - vysoká nezamestnanosť riešila. Z tohto pohľadu treba skutočne oceniť tieto snahy a hľadať v týchto návrhoch to dobré, čo je, a skutočne podporiť to, čo by celému systému pomohlo. Moja ďalšia poznámka, ak ste hovorili niektorí o tom, že minimálne by tu mali byť niektorí členovia vlády, stotožňujem sa aj s tým, že minimálne minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ale predovšetkým podpredseda pre ekonomiku pán Mikloš ako predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody by tu skutočne mal byť, pretože sa to týka práve jeho oblasti. Hneď na začiatok chcem povedať, že ani jeden z týchto návrhov, ktoré sú tu, nerieši problém zamestnanosti, nerieši problém zamestnanosti.

    Teraz k jednotlivým návrhom. Tlač 992 k návrhu poslanca Roberta Fica. Chápem tento návrh predovšetkým, a nakoniec to bolo aj zdôraznené, ako určitý prvý pokus riešenia problému s čiernou prácou. Nechápem ho ako problém riešenia zamestnanosti alebo boja proti nezamestnanosti. Chcem reagovať aj nato, čo sám predkladateľ povedal vo svojej predkladacej správe. Žiaľ, mám iné skúsenosti, keď sme testovali tento problém aj tento návrh, respektíve podobný návrh, pretože Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom pripravovanom volebnom programe má niečo podobné. S niečím podobným chceme osloviť ľudí iba s tým, že podľa môjho názoru máme niektorý systém dopracovaný troška komplexnejšie aj s konkrétnym dopadom, a preto ja položím jednu otázku, na ktorú treba v každom prípade myslieť, v prípade, keď to pôjde do druhého čítania v druhom čítaní. Pri týchto našich konzultáciách, keď sme si to overovali v súvislosti s naším návrhom a našimi pripravovanými opatreniami, sme narazili na problém, že práve starostovia obce nebudú a nie sú momentálne pripravení na to, aby dokázali vyriešiť túto skutočnosť. Možnože ak bude zákon a zo zákona im táto povinnosť bude jednoznačne vyplývať, situácia sa môže zmeniť. Za pokus to stojí. Podobne treba premyslieť, čo s tým, čo sa hovorí tu na strane, strany nie sú označené, že evidovaný nezamestnaný môže byť zaradený na prácu, na ktorú sa vyžaduje vzdelanie zhodné so stupňom vzdelania a tak ďalej a tak ďalej, pán Fico vie, o čo ide. Obávam sa, že v takomto prípade bude pomerne veľmi veľa nezamestnaných podľa takto navrhovaného alebo takto chápaného návrhu. Nebude môcť vlastne prijať žiadnu prácu na úrovni obce. Pozitívne v tomto smere je aj táto skutočnosť, že vlastne nahradíme verejnoprospešné práce a finančné zdroje, ktoré sa dávajú každý rok na verejnoprospešné práce, môžu byť iným účelom využité. Možnože práve tými štátnymi dotáciami, o ktorých trebárs budem hovoriť v súvislosti s ďalšími návrhmi v rámci veľkého tresku.

    Tiež bude treba potom v prípade čítania v druhom čítaní premyslieť, čo so systémom, čo s tými nezamestnanými, ktorých vyradíme zo systému. Nemôžeme ich nechať bez ničoho. Tento návrh zatiaľ o týchto otázkach nehovorí. V každom prípade však treba zvážiť, treba túto snahu oceniť a v rámci druhého čítania ju bude treba vylepšiť ako pokus o riešenie čiernej práce. Na začiatok je to celkom prijateľné.

    Pokiaľ ide o druhý návrh, o tlač číslo 1039, otázka preplácania cestovného. Dámy a páni, už doobeda sme hovorili v súvislosti s vývojom dôchodkov a reálnych dôchodkov na Slovensku a ich porovnávaním vo vzťahu k vývoju reálnych miezd, že predovšetkým za posledné obdobie, ale vôbec na Slovensku zaostáva reálna mzda ďaleko za Európskou úniou a takisto zaostáva aj dôchodok. A práve táto skutočnosť, ktorá je tu naznačená, že pomôcť ľuďom tým, že sa im dá určitá finančná náhrada zato, aby mohli ísť niekde do vzdialenej obce alebo mesta za svojou prácou, potvrdzuje tento fakt, že u nás je nízka cena práce. Že aj keď je niekde voľné pracovné miesto, tak zo vzdialenejších oblastí sa tam neoplatí chodiť len kvôli tomu, že vlastne samotná mzda s nákladmi a tak ďalej vrátane toho cestovného sa nevyplatia a je lepšie potom byť na rôznych sociálnych dávkach, pretože človek aspoň nemusí nikde chodiť a nemusí nič robiť.

    Takže bolo by dobré, keby sme si tento moment všimli a urobili určité ďalšie opatrenia trebárs aj v súvislosti s minimálnou mzdou, so životným minimom a tak ďalej, ktoré sa budú, predpokladám, predkladať v čo najkratšom čase do parlamentu, aby sme aj túto skutočnosť zvažovali alebo si uvedomovali. Pretože aj cena práce v súvislosti s našou tendenciou integrovať sa do Európskej únie, musí sa s týmto niečo urobiť.

    Vidím tento materiál taký dosť diskriminačný vo vzťahu k tým zamestnaným, ktorí napriek nízkej cene práce, ale najmä preto, aby si zachovali pracovný návyk a možno v očakávaní, že sa cena práce a ich mzda zvýši alebo zlepší, napriek tomu cestujú do tých vzdialených miest, do tých vzdialených obcí za prácou. V tomto prípade by tu bola skutočná diskriminácia vo vzťahu k týmto ľuďom, ktorí si platia zo svojho, vo vzťahu k tým, ktorí sa navrhujú tu, že by im zaplatil štát. Z tohto pohľadu opäť ďalšia myšlienka alebo ďalšie zamyslenie, ktoré je dosť aktuálne a ktoré bolo niekoľkokrát aj v parlamente prerokované alebo sa o týchto otázkach hovorilo. Predsa len zvážiť aj v súvislosti so študentmi, aj v súvislosti s ďalšími zamestnanými, či neriešiť predsa len otázku cestovného, respektíve väčších dotácií zo štátu v rámci verejnej zákazky. Teraz mi to slovo presne nenapadá. To, čo platilo doposiaľ, lebo stále platí v súvislosti s dotáciou štátu vo vzťahu k železniciam a respektíve k autobusovej doprave. Pretože to je len určitá, určitá výhrada k niektorým týmto jednotlivcom. Z tohto pohľadu treba skutočne zvážiť, či takto určitým spôsobom diskriminovaný návrh treba postúpiť do druhého kola, pokiaľ ide do druhého čítania. Pokiaľ ide o návrh číslo 1040, oceňujem tú myšlienku hľadať možnosť pre absolventov. Oceňujem tú myšlienku nájsť zamestnanie a z tohto pohľadu sa budem prihovárať tomu, aby tento návrh prešiel do druhého čítania.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Kalman bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov, či chcú zaujať stanovisko. Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda. K návrhu zákona, ktorý som predložil, sa vyjadrili v diskusii dvaja páni poslanci, a to je pán poslanec Engliš a pán poslanec Kalman.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Engliša, chcem povedať, že tento návrh zákon pochádza z opozičnej dielne, teda nie sú súčasťou toho vládneho balíka, a najmä chcem pripomenúť, že vznikol naozaj už v apríli 2001. Okrem toho, a to potvrdzujem slová a myslím si pána poslanca Brocku, keď komentoval, že naozaj vláda nemá nič pripravené. Jednoducho neexistujú žiadne komplexné návrhy, ktoré by sa týkali boja s čiernou prácou, neexistujú žiadne návrhy na podporu zamestnávania absolventov vysokých škôl a už nemôžeme čakať, pretože my stále len čakáme, s čím príde vláda. Vláda s ničím nepríde. Vláda príde až potom, keď poslanci predložia nejaký iniciatívny poslanecký návrh, aby prekryla iniciatívu konkrétneho poslanca. Takže z tohto pohľadu si myslím, že stojí za úvahu posunúť prinajmenšom do druhého čítania a možno tým vyprovokovať vládu, aby bola aktívnejšia pri predkladaní návrhov, ktoré by mali byť bezprostrednou súčasťou jej aktivít.

    Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kalmanovi za konštruktívny prístup k návrhu zákona. Nevyhradzujem si právo tvrdiť, že návrh zákona, ktorý je predložený, je perfektný, lebo je to naozaj prvý pokus. Prvý pokus predstaviť legislatívny rámec, ale preto som pripravený akceptovať všetky vylepšujúce pripomienky, ktoré by prichádzali do úvahy. Napriek tomu chcem argumentovať, že s tým veľkým počtom primátorov a starostov, s ktorým sme sa stretli pri príležitosti tohto návrhu zákona, sa ukázalo, že sú alebo majú predstavu o tom, ako to, ako to robiť. Pretože nie celkom súhlasím s názorom, že pri podmienke, že ponúknutá práca musí spĺňať určitú kvalitu, ako to je nakoniec pri zamestnávaní osôb, ktoré sú nezamestnané, že by nebolo pre takýchto ľudí dostatok roboty. Ale veď predsa zabudnime na to, že v pracovných testoch, že pôjde iba o zametanie alebo že pôjde o pílenie dreva. Ak mám vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý je nezamestnaný, myslím si, že pokojne ho môžem zaradiť do kultúrnej činnosti. Ak mám športovca, môžem ho požiadať, aby mi urobil dvakrát do týždňa nejaký športový tréning bezplatne pre deti v obci a tak ďalej a tak ďalej. Záleží iba na šikovnosti a vynaliezavosti konkrétnych predstaviteľov mesta. Súhlasím, budú určite obce, ktoré vzhľadom na kvalitu predstaviteľov obecného zastupiteľstva nebudú s tým nič robiť a budú to ignorovať. Na druhej strane je veľmi veľa starostov, ktorí hovoria, dajte nám to do rúk, pripravíme robotu pre tých ľudí. Tí ľudia sa osvedčia, či chcú, alebo nechcú pracovať a my budeme komunikovať s okresným úradom práce a budeme o týchto veciach bezprostredne hovoriť.

    Bola tu ešte jedna otázka, na ktorú chcem reagovať, a to je otázka, čo s nezamestnanými, ktorí budú vyradení takýmto spôsobom zo subjektívnych dôvodov z evidencie nezamestnaných. Ale veď my také prípady máme. Sú osoby, ktoré zo subjektívnych dôvodov sú vyraďované. Nakoniec máme právnu úpravu, ktorá hovorí, že po 24 mesiacoch v evidencii nezamestnaných prechádza osoba zo subjektívnych dôvodov na 50-percentnú sociálnu dávku. Domnievam sa, že by bolo dobré kombinovať tento návrh zákona s tým, že by sme sa vrátili k pôvodnej právnej úprave, zrušili úpravu, ktorá hovorí o znižovaní na 50 %, aby naozaj takto boli postihnutí len tí, ktorí nie sú schopní absolvovať konkrétny pracovný test. Pán poslanec, ak žiadam od nezamestnaného, ktorý už je mimo podpornej doby, ktorý poberá sociálne dávky v plnej výške, aby sa ráčil ukázať dva alebo trikrát na obecnom úrade alebo na mestskom úrade, a aby ráčil odpracovať osem hodín neplatenej práce, a naozaj bude tam aj určitá miera benevolentnosti, ja som o tom presvedčený vo vzťahoch k týmto ľuďom, myslím si, že to nie je nič, nič strašné. Ak osem hodín odpracuje do týždňa, potom môže prísť na úrad práce okresný a zostane ako evidovaný v evidencii nezamestnaných. Ak nepríde, má smolu, pretože naozaj nemá záujem o žiadnu robotu. Lebo ako nezamestnaný chce, aby mu cez evidenciu nezamestnaných niekto túto prácu ponúkol. Zdá sa mi, že veľmi falošne sa pozeráme na týchto ľudí. Stalo sa mi, keď som o tom hovoril s miestnymi politikmi, no, to nebude dobré, keď takýto návrh zákona prijmeme, lebo čo keď medzi tými, čo pracujú načierno, sú naši voliči. Tak ale o koho máme záujem. Máme záujem, aby boli naši voliči tí, ktorí pracujú, platia dane alebo sú nezamestnaní a sú slušní, lebo plnia podmienky evidencie nezamestnanosti, alebo máme záujem o voličov, ktorí zneužívajú sociálny systém, chodia na jahody, na maliny, zarábajú 20 - 30 tisíc korún mesačne a potom ešte na taxíku príde z Prahy alebo odinakadiaľ a vyberie si sociálne dávky. Na tomto by sme snáď záujem nemali mať a možno, ak aj vzniknú nejaké straty takéhoto charakteru na percentách, malo by nám na tomto záležať. Som za to, aby sa najskôr zaviedol poriadok do evidencie nezamestnaných, aby sa v evidencii nezamestnaných nachádzali len tí, ktorí naozaj v evidencii nezamestnaných chcú byť. Napriek tomu oceňujem absolútne váš konštruktívny prístup. Chápem ho tak, že by mohla byť podpora pre zaradenie tohto alebo postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Som pripravený akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh vylepšia, v plnej miere akceptovať. Ďakujem, to je všetko k diskusii.

  • Ďakujem, pýtam sa pána poslanca, či chce, pán poslanec Brocka, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Veľmi stručne by som chcel reagovať na výhradu k tým našim dvom poslaneckým návrhom z dielne KDH od ministerstva financií, kde sa argumentuje tým, že bude vysoký dopad na štátny rozpočet alebo je to veľmi ťažké kvantifikovať, a to žiadajú od nás predkladateľov, aby sme dopracovali, tak ja by som chcel zopakovať, aby ministerstvo financií používalo aj na seba taký istý meter ako na nás. Máme v laviciach, a budeme o tom rokovať teraz na septembrovej schôdzi, vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty a tam si môžete prečítať v tej časti, kde sa má kvantifikovať dopad na štátny rozpočet, že predpokladaný hospodársky a finančný dosah navrhovanej právnej úpravy nie je možné jednoznačne kvantifikovať. Áno, aj tu sú obdobné situácie, ak sa zamestná jeden využitím toho nástroja, tak možno 300 korún ušetríme alebo získame. Ak sa ich zamestná tisíc, tak tisíckrát viac. Ale chcem povedať, že ak by sme predpokladali, že tými nástrojmi, ktorými prispievame na vytváranie pracovného miesta napríklad úhradou alebo príspevkom na náklady na cestovnom, alebo na mzdu a poistné odvody zamestnávateľom, tak ak predpokladáme, že sa nemôže zamestnať viac týchto nezamestnaných, ako je voľných pracovných miest. A tých je podľa štatistiky Národného úradu práce, poslednej, 11 525 voľných pracovných miest. Čiže na tieto pracovné miesta, ak by sme prispievali vo výške 1 500 korún na to cestovné, a to je v maximálnej výške. Ak si niekto nájde prácu niekde bližšie a jeho cestovné, skutočné náklady budú 1 000 korún, tak tie výdavky skutočné budú ešte nižšie. Ale pri tých maximálnych možných pri predpoklade, že sa tak zamestná alebo obsadia všetky voľné pracovné miesta, je to 200 miliónov korún, 200 miliónov korún. A chcem to porovnať s nákladmi na vytváranie verejnoprospešných miest cez projekty VPP – takto sa vytvárajú pracovné miesta s nákladom dvakrát tak vysokým.

    Čiže toto nie je plytvanie prostriedkami Národného úradu práce ani štátneho rozpočtu. Naopak, sú to opatrenia, ktoré motivujú, istým spôsobom prispievajú, ale v každom prípade šetria rozpočet aj Národného úradu práce, aj štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce mať záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebude to celkom záverečné slovo. V rozprave vystúpili štyria poslanci, všetko nám zdôvodnili predkladatelia týchto troch noviel. Myslím si, že by bolo dobre, keby sme prikročili k hlasovaniu, pán predsedajúci, pretože vystupujúci poslanci navrhli uznesenia, o ktorých by sme mali hlasovať.

  • Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej sály. Budeme hlasovať. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 992.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť.

  • Áno, pán predsedajúci, vo vystúpení v rozprave pán poslanec Engliš navrhol stiahnuť všetky tri návrhy. Myslím si, že by bolo dobre hlasovať prv o jeho návrhu. Pán poslanec Engliš, prečítam návrh. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákon č. 350 na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákonov. Žiada vládu o spracovanie nového komplexného zákona o zamestnanosti s prihliadnutím na situáciu v Slovenskej republike. To je návrh pána poslanca Engliša.

  • Pán poslanec Fico, procedurálny?

  • Procedurálny návrh. Myslím si, že o každom návrhu zákona musíme hlasovať individuálne.

  • To je, to je v poriadku, pán poslanec, teraz hlasujeme len o vašom návrhu zákona. Ale najprv musíme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Engliša k vášmu. To znamená, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Engliša, aby váš návrh, teda Národná rada sa rozhodne, že nebude pokračovať v prerokovaní vášho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Engliša. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 81 poslancov, za 14, proti 36, zdržalo sa 31. Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Engliša nebol prijatý.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom v poradí druhom, ktorý predkladal pán poslanec Brocka.

  • Nie, nie, nie, nie, nie, pán poslanec, budeme hlasovať o návrhu, čo ste dali vy ako spravodajca.

  • Áno, ja ako spravodajca som predniesol návrh, aby Národná rada svojím uznesením rozhodla, že sa bude pokračovať v prípade návrhu zákona pána poslanca Roberta Fica.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 87 poslancov, za 62, proti 5, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, v poradí druhý návrh je pán...

  • Nie, nie, nie, ešte pán poslanec, musíme hlasovať o pridelení výborom a, samozrejme, aj na určenie lehoty pre jednotlivé výbory.

  • Áno, navrhujem, aby tento návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory prerokovali v lehote do 11. októbra roku 2001 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra roku 2001.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 86 poslancov, za 82, zdržali sa 3, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborov na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 1039.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, v rozprave vystúpil pán poslanec Engliš, ktorý navrhoval, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, nie, nie, nie, o každom zvlášť, o každom zvlášť.

  • Pán poslanec, teda pán spravodajca, vy ste navrhli nepokračovať. To znamená, s tým sa stotožnil pán poslanec Engliš, k tomuto je ďalší návrh, ktorý je pozmeňujúci, a to je návrh pána poslanca Brocku. To znamená, o tom musíme hlasovať, lebo návrh pána poslanca Engliša je totožný s vaším návrhom. Takže najprv budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku. Nech sa páči.

  • Dobre, takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý navrhol.

    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 87 poslancov, za 49, proti 9, zdržalo sa 29.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie o pridelení výborov.

  • Áno, navrhujem, aby tento návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre sociálne veci a bývanie a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem, aby tieto výbory prerokovali tento návrh v lehote do 11. októbra a gestorský výbor v lehote do 16. októbra tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 87 poslancov, za 82, zdržali sa 4, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    A nakoniec budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1040.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, presne tak ako v predchádzajúcom prípade navrhujem, aby sme hlasovali za návrh uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Brocka, aby sa Národná rada uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Brocku. Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 76 poslancov, za 60, proti 1, zdržalo sa 15.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Áno. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, aby tento návrh zákona bol pridelený výborom - ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo. Ďalej navrhujem, aby gestorský výbor bol výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem termíny prerokovania v lehote do 11. októbra platí pre výbory a pre gestorský výbor lehota do 16. októbra tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Prezentácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 78 poslancov, za 74, zdržali sa 4. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem vám pán spravodajca.

    Ďalej nasleduje

    prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1041. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1145. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Vladimír Palko.

    Nech sa páči, môžete uviesť návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Riešime teraz problém nezamestnanosti týmto balíkom zákonov. O opatreniach proti nezamestnanosti sa veľa hovorí. Prijali sme niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú verejnoprospešných prác, ktorými sa nám darí ročne v sezóne znížiť nezamestnanosť o 1 %, kým sa nevráti späť do pôvodných koľají, a všetci vieme, že to nie je zásadné riešenie. Hovoríme veľa o tom, že sa spoliehame na prílev zahraničných investícií a že preto je potrebná stabilita vlády, vládnej koalície, je potrebné pokračovať v integračných snahách, aby sme sa stali členmi Európskej únie, NATO a potom bude iste prílev zahraničných investícií zaručený. To všetko treba robiť. Existuje však skupina nástrojov na riešenie nezamestnanosti, ktoré by sme mohli nazvať makroekonomickými. Ide o vhodné nastavenie daní, výšky odvodov, aby sa mohli vo firmách, aby sa mohol akumulovať kapitál potrebný na vytváranie pracovných miest.

    Na trhu existuje jednoduchý súvis medzi cenou produktu na trhu a dopytom po tomto produkte. Ten súvis hovorí, čím nižšia cena, tým vyšší dopyt, naopak, čím vyššia cena, tým nižší dopyt. Platí to na trhu s tovarmi a službami, platí to na trhu s kapitálom a platí to aj na trhu práce. Na trhu práce tým produktom je pracovná sila a kupujúcim je zamestnávateľ. Na Slovensku cena pracovnej sily v podstate pozostáva z dvoch zložiek. Jedna zložka je hrubá mzda a druhá zložka, to sú odvody, ktoré platí zamestnávateľ do rôznych poisťovní, a to vo výške 38 %. To znamená, že v priemere náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta na Slovensku pre zamestnávateľa činia takmer 15 tis. Sk. Keďže odvody sú cenou pracovnej sily, tak platí, že čím vyššia je výška odvodov, tak tým nižší je dopyt po pracovnej sile. Uvediem porovnanie výšky odvodov platených zamestnávateľov zamestnávateľom na Slovensku s podobnými číslami v iných krajinách. Ak teda na Slovensku tie odvody tvoria 38 % z hrubej mzdy, tak potom v Českej republike je to 35 %. V Maďarsku je to 33 %, v Poľsku sa to pohybuje v rozpätí 16,7 až 24,4 %. Priemer v Európskej únii je 23,6 %. Priemer v OECD je 16,2 %. Môžeme teda konštatovať, že výška odvodov platených zamestnávateľmi na Slovensku je vyššia ako vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky, je podstatne vyššia, ako je priemer Európskej únie a neporovnateľne vyššia, ako je priemer v krajinách OECD.

    Niekedy sa až možno čudovať, prečo sa vlastne čudujeme. Prečo je na Slovensku tak vysoká nezamestnanosť a prečo je taký vysoký dopyt po čiernej práci, pri ktorej zamestnávateľ vlastne obchádza povinnosť platiť vysoké odvody. Ak niekto predáva jablká za vyššiu cenu ako kupci, ktorí sú okolo neho, tak sa nesmie čudovať, že jemu sa jablká nemíňajú.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba znižovať odvody je vec, ktorú vo všeobecnosti priznávajú ekonómovia, priznávajú politici, keď čítate ich články, rozhovory, každý o tom nezáväzne niečo povie, vyjadrí s tým súhlas. Faktom je však, že za tri roky nášho vládnutia sme neprijali žiadny konkrétny návrh na zníženie týchto odvodov. Ešte poznamenávam, že takýto sľub sme dali voličom pred parlamentnými voľbami v roku 1998, že toto odvodové zaťaženie znížime. KDH by bolo rado, keby sme splnili tento sľub daný voličom, a preto navrhujeme v tomto návrhu zákona, aby sa znížili odvody poistného, ktoré platia zamestnávatelia zo súčasných 38 % z hrubej mzdy na úroveň 29 %. Tým sa zníži cena pracovnej sily, a tým vzniká predpoklad vyššieho dopytu po pracovnej sile. Keď sa spýtate poctivého ekonóma na to, ako sa zvýši zamestnanosť, ak sa prijme toto opatrenie, tak ak je poctivý, tak povie, že nemôže to s istotou povedať. Faktom je však, že prostriedky, ktoré týmto uvoľníme firmám, ktoré zostanú, ak ich nebudú musieť odviesť, tieto prostriedky postačujú na vytvorenie viac ako 100 tis. pracovných miest. Ja som ďaleko od toho, aby som niekomu sľuboval, že ak sa prijme toto opatrenie, tak tých 100 tis. miest vznikne. Možno to bude 50, možno 20, zmysel to bude mať v každom prípade.

    Rád by som sa vyjadril ku kritike nášho návrhu, ktorá odznieva už niekoľko mesiacov jednak z úst podpredsedu vlády Miloša, z úst pani ministerky Schmögnerovej, dnes sme počuli takúto kritiku z úst niektorých poslancov, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Orosz a ďalší. Uvádzajú číslo, ktoré by malo byť deficitom verejných financií, ak sa tento náš návrh prijme. A uvádzajú číslo, ktoré by malo, ktoré by malo byť deficitom verejných financií, ak sa tento náš návrh prijme. A uvádzajú číslo, ktoré znie veľmi dramaticky, až hrôzostrašne - 25 až 27 mld. Sk. A potom dodávajú, že to bude mať negatívny dopad nato, že štát nebude môcť vyplácať, respektíve poisťovňa Sociálna nebude môcť vyplácať dôchodky. Štát nebude môcť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, podporu v nezamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Nuž ak by to mal byť takýto dopad, tak by sme to asi nenavrhovali. Navrhujeme to preto, lebo vieme, že takéto niečo nehrozí. A navrhujem, aby sme spoločne trošku poctivo počítali. Predstavme si teraz, že znížime odvody platené zamestnávateľmi z 38 na 29 %. Celková výška týchto odvodov v roku 2000 platených zamestnávateľmi činila 78 mld. Sk. To je tých 38 %. Ak to chceme znížiť o 9, tak tých 9 % predstavuje sumu 18,5 mld. Sk. Samozrejme, toto nebude suma, ktorá bude chýbať, ak to znížime v štátnom rozpočte alebo teda v rozpočte poisťovní.

    Po prvé, nezabúdajme, že najväčším zamestnávateľom na Slovensku je štát, Slovenská republika. Ak znižujeme zamestnávateľom odvody, tak ho znižujeme aj štátu. To znamená, za každého z tých viac ako 400 tis. štátnych zamestnancov nebude musieť platiť ani on tých 38, ale iba 29 %. A toto predstavuje úsporu päť a štvrť miliardy Sk. Čiže toto si môžeme pokojne odrátať od toho čísla 18,5 mld., to znamená, zostáva iba číslo 13,25 mld. Sk. To znamená, že nanajvýš takýto môže byť výpadok, ak aj nerátame, a to sme ešte neuviedli žiadne návrhy na šetrenie na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. A to sme ešte neuvažovali o pozitívnom dopade tohto návrhu na zamestnanosť. Nevieme, ako sa zvýši dopyt po pracovnej sile po takomto znížení odvodov.

    Ale môžeme robiť odhady, jeden nech je pesimistický, jeden nech je optimistický. Ten pesimistický variant nech je taký, že nevznikne ani jedno nové pracovné miesto. V takom prípade to znamená, že tých 13,25 mld. Sk, ktoré sme firmám nechali, no že ich minuli iným spôsobom. Investujú, nakúpia niečo, minú ich, vyplatia si odmeny a tak ďalej. V každom prípade sa však spôsob prostredníctvom spotrebných daní alebo dane z príjmu, DPH musia vrátiť aspoň 3 mld. späť do štátnej pokladnice. To znamená, tieto si môžeme odrátať od tej sumy 13,25 mld., to znamená, že ten reálny výpadok môže byť pri tomto pesimistickom variante nanajvýš 10,25 mld. Sk. No a rátajme teraz, že nedôjde k tomuto pesimistickému variantu, ale rátajme optimistický variant, že by sa vytvorilo 100 tis. pracovných príležitostí. Vieme, že tak to nebude. Bude to niekde medzi týmito dvoma variantmi. Ale ak by došlo k tomu optimistickému, tak to znamená, že tých 100 tis. nových zamestnancov bude platiť poistné, aj zamestnávatelia budú za nich platiť poistné a z tohto bude príjem štátu, respektíve poisťovní 5,6 mld. Sk. Už to budú zamestnaní, nie bývalí nezamestnaní, teda štát za nich nebude platiť poistné, kým ešte boli nezamestnaní. Táto úspora štátu predstavuje 3,72 mld. Sk. Pardon, to bola úspora za vyplácanie sociálnych dávok, ktoré nebude môcť im vyplácať a úspora na tých platbách poistného, ktorý už štát nebude musieť platiť, bude 0,6 mld. Potom je ešte ďalší príjem zo zvýšenej spotreby. Tí noví zamestnaní budú tie peniaze míňať, možno rátať so sumou 1,1 mld. odvedených formou daní na základe zvýšenej spotreby týchto nových zamestnaných. A ešte suma 0,4 mld., ktorú odvedú ako daň z príjmu tí noví zamestnaní. Tento súčet činí asi 11 mld. Sk, to znamená, že keď toto odrátame od toho hroziaceho deficitu 13,25 mld., dostávame sumu iba 1,8 mld. Sk. Teda pri tomto optimistickom variante ten výpadok môže byť nanajvýš 1,8 mld. Sk.

    A to sme ešte stále nič neškrtli vo výdavkoch štátu. Teraz si dovolím navrhnúť niektoré škrty. O týždeň, o dva sa bude tento parlament zaoberať naším zákonom, návrhom zákona o štíhlej vláde. Chceme zmenšiť počet členov vlády, chceme zrušiť jeden stupeň riadenia na ministerstvách a toto predstavuje úsporu vo výške pol miliardy Sk.

    Agrosektor na Slovensku. Je to zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 tis. ľudí. Štát ho dotuje. Aj v agrosektore sme znížili odvody na 29 %, to znamená, túto sumu, ktorú ušetril, touto sumou ho už nemusíme dotovať. A táto suma predstavuje asi 1,5 mld. Sk. To znamená, toto môže štát ušetriť, a pritom reálne sa postavenie agrosektora nezhorší.

    Najväčšiu úsporu navrhujeme na základe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Slovenská republika má veľký štátny dlh, viac ako 400 mld. Sk. Ak by sa odhadovaná suma z príjmu 150 mld. Sk použila na splatenie časti toho štátneho dlhu, tak každoročne na úrokoch, ktorý nás tento dlh stojí, by štát ušetril 10 mld. Sk.

    Keď sčítame tieto zdroje, dostávame sumu asi 13,3 mld. Sk. Teda summa summarum, bez týchto zdrojov ten výpadok sa pohyboval od 1,8 do 10,25 mld. Sk od pesimistického po optimistický variant. Keď prirátame k tomu zdroje, tak zisťujeme, či už bude pesimistický, alebo optimistický variant, výsledkom je vždy prebytok, ktorý sa bude pohybovať od 3 mld. do 11,5 mld. Sk.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to znamená, že odvody takýmto radikálnym spôsobom znížiť možno. Ide o to, či sa toto zníženie chce urobiť. My navrhujeme, aby sa to urobilo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa pánov poslancov, či súhlasia s tým, aby ešte spravodajca k tomuto bodu vystúpil. Nie.

  • Ruch v sále.

  • Takže prerušujem dnešné rokovanie s tým, že zajtra budeme pokračovať podľa schváleného programu prerokovaním návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1038, potom, samozrejme, budeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu a tak, ako to máme schválené v programe.

    Prajem vám dobrú noc.